27.4.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 112/1

(1)

Rýchle dokončenie plne funkčného a vzájomne prepojeného vnútorného trhu s energiou je rozhodujúce pre zachovanie bezpečnosti dodávok energie, zvýšenie konkurencieschopnosti a zabezpečenie, aby všetci spotrebitelia mohli odoberať energiu za dostupné ceny.

(2)

Nariadením (ES) č. 714/2009 sa stanovujú nediskriminačné pravidlá prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie s cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou. Okrem toho sa v článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (2) vyžaduje, aby členské štáty, alebo ak tak stanovili členské štáty, regulačné orgány zabezpečili okrem iného vypracovanie objektívnych a nediskriminačných technických pravidiel, ktorými sa stanovia minimálne technicko-konštrukčné a prevádzkové požiadavky na pripájanie do sústavy. Keď požiadavky predstavujú podmienky na pripojenie do vnútroštátnych sietí, v článku 37 ods. 6 uvedenej smernice sa stanovuje zodpovednosť regulačných orgánov za stanovenie alebo aspoň za schválenie metodík používaných na ich výpočet alebo stanovenie. Na dosiahnutie bezpečnosti prepojenej prenosovej sústavy je podstatné dospieť k spoločnému chápaniu požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na jednotky na výrobu elektrickej energie. Požiadavky, ktoré prispievajú k udržaniu, zachovaniu a obnoveniu bezpečnosti sústavy s cieľom uľahčiť riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrinou v synchrónnych oblastiach a medzi nimi, ako aj dosiahnuť nákladovú efektívnosť, by sa mali považovať za otázky cezhraničného významu pre sieť a otázky týkajúce sa integrácie trhu.

(3)

Mali by sa stanoviť harmonizované pravidlá pre pripojenie jednotiek na výrobu elektrickej energie do elektrizačnej sústavy, aby zabezpečili jasný právny rámec pre pripájanie do elektrizačnej sústavy, uľahčili obchod s elektrinou na úrovni Únie, zaistili bezpečnosť sústavy, uľahčili začlenenie obnoviteľných zdrojov elektrickej energie, zintenzívnili hospodársku súťaž a umožnili účinnejšie využívanie sústavy a zdrojov v prospech spotrebiteľov.

(4)

Bezpečnosť sústavy závisí čiastočne od technických možností jednotiek na výrobu elektrickej energie. Základnými predpokladmi bezpečnosti sústavy sú preto pravidelná koordinácia na úrovni prenosových a distribučných sústav, primeraná výkonnosť vybavenia pripojeného do prenosových a distribučných sústav, ktoré sú dostatočne stabilné, aby zvládli narušenia, zabránili výrazným výpadkom alebo aby uľahčili obnovu sústavy po jej rozpade.

(5)

Bezpečná prevádzka sústavy je možná iba v prípade úzkej spolupráce medzi vlastníkmi zariadení na výrobu elektrickej energie a prevádzkovateľmi sústav. Fungovanie sústavy za abnormálnych prevádzkových podmienok závisí najmä od odozvy jednotiek na výrobu elektrickej energie na odchýlky od referenčných hodnôt napätia 1 pu (per unit) a menovitej frekvencie. V súvislosti s bezpečnosťou sústavy by sa sústavy a jednotky na výrobu elektrickej energie mali z technicko-systémového hľadiska považovať za jeden prvok, keďže tieto časti sú vzájomne závislé. Preto by sa mali pre jednotky na výrobu elektrickej energie stanoviť príslušné technické požiadavky ako predpoklad ich pripojenia do sústavy.

(6)

Regulačné orgány by mali pri stanovovaní alebo schvaľovaní prenosových alebo distribučných taríf alebo ich metodík či pri schvaľovaní podmienok prístupu a pripojenia do národných sústav v súlade s článkom 37 ods. 1 a 6 smernice 2009/72/ES a s článkom 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 prihliadať na primerané náklady, ktoré prevádzkovatelia sústav skutočne vynaložia v rámci vykonávania tohto nariadenia.

(7)

Jednotlivé synchrónne elektrizačné sústavy v Únii majú odlišné vlastnosti, ktoré treba brať do úvahy pri stanovovaní požiadaviek na výrobcov elektriny. Preto je vhodné, aby sa pri stanovovaní pravidiel pripojenia k sústave podľa článku 8 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009 zohľadňovali regionálne špecifiká.

(8)

Vzhľadom na potrebu zabezpečenia regulačnej istoty by sa požiadavky tohto nariadenia mali uplatňovať na nové výrobné zariadenia, nemali by sa však uplatňovať na existujúce výrobné jednotky a výrobné jednotky, ktoré sa už nachádzajú v pokročilom štádiu plánovania, ale ktoré ešte nie sú ukončené, pokiaľ príslušný regulačný orgán alebo členský štát nerozhodne inak na základe vývoja požiadaviek na sústavu a úplnej analýzy nákladov a prínosov, alebo ak došlo k zásadnej modernizácii týchto výrobných zariadení.

(9)

Význam jednotiek na výrobu elektrickej energie by mal vychádzať z ich veľkosti a ich vplyvu na celkový systém. Synchrónne stroje by mali byť zatriedené podľa veľkosti stroja a mali by zahŕňať všetky komponenty výrobného zariadenia, ktoré zvyčajne fungujú neoddeliteľne, ako sú napríklad samostatné alternátory poháňané samostatnými plynovými a parnými turbínami v rámci jedného zariadenia plynových turbín s kombinovaným cyklom. V prípade technického objektu obsahujúceho niekoľko takýchto zariadení plynových turbín s kombinovaným cyklom by sa malo každé posudzovať z hľadiska svojej veľkosti a nie podľa celého výkonu objektu. Nesynchrónne pripojené jednotky na výrobu elektrickej energie, ktoré sú zoskupené tak, že tvoria jednu hospodársku jednotku a ktoré majú jediné miesto pripojenia, by mali byť posudzované z hľadiska ich celkového výkonu.

(10)

Vzhľadom na rôznu úroveň napätia, na ktorej sú výrobcovia elektriny pripojení, ako aj ich maximálnu výrobnú kapacitu, by sa v tomto nariadení malo rozlišovať medzi rôznymi druhmi výrobcov elektriny, a to zavedením rôznej úrovne požiadaviek. V tomto nariadení sa nestanovujú pravidlá určovania napäťovej hladiny miesta pripojenia, v ktorom má byť jednotka na výrobu elektrickej energie pripojená.

(11)

Požiadavky, ktoré sa vzťahujú na jednotky na výrobu elektrickej energie typu A, by mali byť stanovené na základnej úrovni potrebnej na zabezpečenie kapacít výroby elektrickej energie s obmedzenou automatickou odozvou a minimálnym riadením zo strany prevádzkovateľa sústavy. Mali by zabezpečiť, aby v rámci prevádzkovej škály sústavy nedošlo k rozsiahlemu výpadku vo výrobe elektrickej energie, čím sa minimalizujú kritické udalosti, a mali by obsahovať požiadavky potrebné na rozsiahle zásahy počas udalostí kritických pre celý systém.

(12)

Požiadavky, ktoré sa vzťahujú na jednotky na výrobu elektrickej energie typu B, by mali zabezpečiť širšiu škálu automatickej dynamickej odozvy s väčšou odolnosťou voči prevádzkovým udalostiam, aby sa zabezpečilo využívanie tejto dynamickej odozvy a vyššia úroveň riadenia a informovanosti prevádzkovateľa sústavy na účely využitia týchto kapacít. Zabezpečujú automatickú odozvu na účely zmiernenia vplyvu systémových udalostí a maximalizácie dynamickej odozvy výroby na ne.

(13)

Požiadavky, ktoré sa vzťahujú na jednotky na výrobu elektrickej energie typu C, by mali zabezpečiť presnejšiu, stabilnú a vysoko kontrolovateľnú dynamickú reakciu v reálnom čase zameranú na poskytovanie hlavných podporných služieb na zaistenie bezpečnosti dodávok. Tieto požiadavky by sa mali vzťahovať na všetky stavy sústavy s následnými podrobnými špecifikáciami týkajúcimi sa interakcií požiadaviek, funkcií, regulácie a informácií na využívanie uvedených schopností a zabezpečenie reakcie systému v reálnom čase potrebnej na predchádzanie systémovým udalostiam, ich riadenie a reagovanie na ne. Uvedené požiadavky by mali zároveň zabezpečiť dostatočnú schopnosť jednotiek na výrobu elektrickej energie reagovať na situácie v sústave s nenarušenou či narušenou prevádzkou, a mali by zabezpečovať informácie a reguláciu, ktoré sú potrebné na využívanie výroby elektriny v rôznych situáciách.

(14)

Požiadavky, ktoré sa vzťahujú na jednotky na výrobu elektrickej energie typu D, by mali byť špecifické pre pripojené výrobné zariadenia na vyššej úrovni napätia s vplyvom na reguláciu a prevádzku celej sústavy. Mali by zabezpečiť stabilnú prevádzku prepojenej sústavy a umožniť využívanie podporných služieb vychádzajúcich z výroby elektrickej energie v celej Európe.

(15)

Požiadavky by mali vychádzať zo zásad nediskriminácie a transparentnosti, ako aj zo zásady optimalizácie najvyššej celkovej efektívnosti a najnižších celkových nákladov pre všetky zúčastnené strany. Preto by tieto požiadavky mali odrážať rozdiely v zaobchádzaní s technológiami výroby elektriny s odlišnými charakteristikami a mali by zabrániť zbytočným investíciám v niektorých geografických oblastiach s cieľom zohľadniť ich regionálne špecifiká. Prevádzkovatelia prenosových sústav (ďalej len „PPS“) a prevádzkovatelia distribučných sústav (ďalej len „PDS“) vrátane prevádzkovateľov uzavretých distribučných sústav (ďalej len „PUDS“) môžu pri určovaní požiadaviek v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia zohľadniť uvedené rozdiely a zároveň zohľadniť, že hranice, podľa ktorých sa určuje, či ide o prenosovú alebo distribučnú sústavu, sú stanovené na vnútroštátnej úrovni.

(16)

Vzhľadom na jeho cezhraničný dosah by mali byť cieľom tohto nariadenia rovnaké požiadavky týkajúce sa frekvencie na všetkých napäťových hladinách, a to prinajmenšom v rámci synchrónnej oblasti. Je to potrebné, pretože zmena frekvencie v jednom členskom štáte v rámci synchrónnej oblasti by okamžite mala vplyv na frekvenciu a mohla by poškodiť zariadenia vo všetkých ostatných členských štátoch.

(17)

Na zaistenie bezpečnosti sústavy by mali byť jednotky na výrobu elektrickej energie v každej synchrónnej oblasti v rámci prepojeného systému schopné zostať pripojené do sústavy v prípade stanovených rozsahov frekvencie a napätia.

(18)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť rozsahy parametrov pre rozhodnutia jednotlivých štátov, pokiaľ ide o schopnosť prevádzky počas skratu (fault-ride-through), s cieľom zachovať proporcionálny prístup, ktorý by odrážal rôzne potreby systému ako napríklad podiel obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) a existujúce systémy ochrany prenosovej a distribučnej sústavy. Vzhľadom na konfiguráciu niektorých sietí by mala byť horná hranica požiadaviek na prevádzku počas skratu stanovená na 250 milisekúnd. Avšak vzhľadom na to, že najbežnejší čas odstránenia poruchy v Európe je v súčasnosti 150 milisekúnd, subjekt, ktorý určia členské štáty na schvaľovanie požiadaviek tohto nariadenia, má možnosť pred schválením predĺženia tohto času overiť, či to je nevyhnutné.

(19)

Pri vymedzovaní podmienok pred poruchou a podmienok po poruche, pokiaľ ide o schopnosť prevádzky počas skratu, a pri zohľadnení vlastností systému, ako je napríklad topológia sústavy a mix zdrojov výroby elektrickej energie, by mal príslušný PPS rozhodnúť, či dá prednosť prevádzkovým podmienkam jednotiek na výrobu elektrickej energie pred výskytom poruchy alebo dlhším časovým úsekom na odstránenie poruchy.

(20)

Zabezpečenie primeraného opätovného pripojenia po odpojení z dôvodu poruchy v sústave je dôležité pre fungovanie prepojeného systému. Riadna ochrana sústavy má zásadný význam pre udržanie stability a bezpečnosti sústavy, najmä v prípade poruchy v sústave. Systémy ochrany môžu zabrániť zhoršeniu situácie v prípade narušení a obmedziť ich následky.

(21)

Primeraná výmena informácií medzi prevádzkovateľmi sústav a vlastníkmi zariadení na výrobu elektrickej energie je predpokladom na to, aby prevádzkovatelia sústav udržiavali stabilitu a bezpečnosť sústavy. Prevádzkovatelia sústav musia mať neustály prehľad o stave sústavy, k čomu patria aj informácie o prevádzkových podmienkach jednotiek na výrobu elektrickej energie, a rovnako musia mať možnosť s nimi komunikovať a udeľovať prevádzkové pokyny.

(22)

V núdzových situáciách, ktoré by mohli ohroziť stabilitu a bezpečnosť sústavy, by prevádzkovatelia sústav mali mať možnosť nariadiť úpravu výkonu jednotiek na výrobu elektrickej energie takým spôsobom, aby si prevádzkovatelia sústav mohli plniť svoje povinnosti týkajúce sa bezpečnosti sústavy.

(23)

Rozsahy napätí by mali byť koordinované medzi prepojenými sústavami, pretože majú kľúčový význam pre zabezpečenie plánovania a prevádzky elektrizačnej sústavy v rámci synchrónnej oblasti. Prípady odpojenia zo sústavy z dôvodu napäťových výkyvov majú vplyv na susedné sústavy. Nestanovenie rozsahov napätí by mohlo viesť k výraznej neistote pri plánovaní a prevádzke sústavy vzhľadom na prevádzku mimo bežných prevádzkových podmienok.

(24)

Potreba jalového výkonu závisí od niekoľkých faktorov vrátane miery zahustenia siete a pomeru dodávok a odberu, ktoré by sa mali zohľadniť pri stanovovaní požiadaviek na jalový výkon. V prípade, že sa vlastnosti regionálnych sústav v rámci oblasti zodpovednosti prevádzkovateľa sústavy líšia, mohol by byť vhodný viac než jeden profil. Vtedy by pri vysokých napätiach nemusela byť potrebná produkcia jalového výkonu (známeho ako kapacitný jalový výkon), rovnako ako pri nízkych napätiach spotreba jalového výkonu (známeho ako induktívny jalový výkon). Požiadavky na jalový výkon by mohli mať obmedzujúci vplyv na konštrukčné riešenie a prevádzku zariadení na výrobu elektrickej energie. Preto je dôležité riadne posúdenie funkcií, ktoré sú skutočne potrebné na dosiahnutie efektívnej prevádzky sústavy.

(25)

Synchrónne jednotky na výrobu elektrickej energie majú prirodzenú schopnosť odolávať odchýlkam frekvencie alebo ich spomaliť, ktorú mnohé technológie OZE nemajú. Preto by sa mali prijať protiopatrenia, aby sa zabránilo väčším rýchlostiam zmeny frekvencie počas intenzívnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Ďalšie rozširovanie OZE, ktoré prirodzene neprispievajú k zotrvačnosti, by mohla podporiť umelá zotrvačnosť.

(26)

Mali by sa zaviesť vhodné a primerané skúšky zhody, aby prevádzkovatelia sústav mohli zaručiť prevádzkovú bezpečnosť.

(27)

Regulačné orgány, členské štáty a prevádzkovatelia sústav by mali zabezpečiť, aby počas postupu prípravy a schvaľovania požiadaviek na pripojenie do siete tieto boli v rámci možností zosúladené v prospech zabezpečenia úplnej trhovej integrácie. Pri vypracovaní požiadaviek na pripojenie by sa mali osobitne zohľadňovať zavedené technické normy.

(28)

V tomto nariadení by sa mal stanoviť postup na odchýlenie sa od pravidiel s cieľom zohľadniť miestne podmienky vo výnimočnom prípade, napríklad keby súlad s týmito pravidlami mohol ohroziť stabilitu miestnej siete, alebo ak by si bezpečná prevádzka jednotky na výrobu elektrickej energie vyžadovala prevádzkové podmienky, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením. Uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení na konkrétne zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktoré majú širší prínos pre efektívnosť, by mohlo mať za následok neprimerané náklady a viesť k strate týchto prínosov.

(29)

Prevádzkovatelia sústav by mali mať možnosť navrhnúť výnimky pre niektoré triedy jednotiek na výrobu elektrickej energie pod podmienkou schválenia príslušným regulačným orgánom alebo iným orgánom, ak je to v členskom štáte uplatniteľné.

(30)

Toto nariadenie je prijaté na základe nariadenia (ES) č. 714/2009, ktoré sa ním dopĺňa a ktorého je neoddeliteľnou súčasťou. Odkazy na nariadenie (ES) č. 714/2009 v iných právnych aktoch by sa mali považovať aj za odkazy na toto nariadenie.

(31)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 714/2009,

1.

„subjekt“ je regulačný orgán, iný vnútroštátny orgán, prevádzkovateľ sústavy alebo iný verejný alebo súkromný subjekt vymenovaný na základe vnútroštátnych právnych predpisov;

2.

„synchrónna oblasť“ je oblasť, ktorú pokrývajú synchrónne prepojení PPS, ako sú napríklad synchrónne oblasti Kontinentálna Európa, Veľká Británia, Írsko-Severné Írsko a Severná Európa a elektrizačné sústavy Litvy, Lotyšska a Estónska, ďalej spoločne len „Pobaltie“, ktoré sú súčasťou širšej synchrónnej oblasti;

3.

„napätie“ je rozdiel elektrického potenciálu medzi dvoma bodmi meraný ako efektívna hodnota kladných združených napätí pri základnej frekvencii;

4.

„zdanlivý výkon“ je súčin napätia a prúdu pri základnej frekvencii a v prípade trojfázových systémov vynásobený druhou odmocninou z troch, zvyčajne vyjadrený v kilovoltampéroch (kVA) alebo megavoltampéroch (MVA);

5.

„jednotka na výrobu elektrickej energie“ je buď synchrónna jednotka na výrobu elektrickej energie alebo jednotka parku zdrojov;

6.

„zariadenie na výrobu elektrickej energie“ je zariadenie, ktoré premieňa primárnu energiu na elektrickú energiu a ktoré sa skladá z jedného alebo viacerých jednotiek na výrobu elektrickej energie pripojených do siete v jednom alebo viacerých miestach pripojenia;

7.

„vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní zariadenie na výrobu elektrickej energie;

8.

„hlavná výrobná technológia“ je jeden alebo viac základných prvkov vybavenia potrebných na prevod primárneho zdroja energie na elektrinu;

9.

„synchrónna jednotka na výrobu elektrickej energie“ je nedeliteľný súbor zariadení, ktoré môžu vyrábať elektrickú energiu tak, že frekvencia generovaného napätia, otáčky generátora a frekvencia napätia v sústave sú v konštantnom pomere a teda synchrónne;

10.

„dokument jednotky na výrobu elektrickej energie“ je dokument, ktorý poskytuje vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie príslušnému prevádzkovateľovi sústavy pre jednotku na výrobu elektrickej energie typu B alebo C, a v ktorom sa potvrdzuje preukázanie súladu jednotky na výrobu elektrickej energie s technickými kritériami stanovenými v tomto nariadení a uvádzajú potrebné údaje a vyhlásenia vrátane vyhlásenia o zhode;

11.

„príslušný PPS“ je PPS, v ktorého regulačnej oblasti sa nachádza jednotka na výrobu elektrickej energie, odberné zariadenie, distribučná sústava alebo sieť jednosmerného prúdu vysokého napätia (HVDC), ktoré sú alebo budú pripojené do sústavy na akejkoľvek napäťovej hladine;

12.

„sústava“ je kľúčová technológia a prístroje vzájomné prepojené na účely prenosu alebo rozvodu elektriny;

13.

„príslušný prevádzkovateľ sústavy“ je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorých sú alebo budú pripojené jednotka na výrobu elektrickej energie, odberné zariadenie, distribučná sústava alebo sieť HVDC.

14.

„zmluva o pripojení“ je zmluva medzi príslušným prevádzkovateľom sústavy a buď vlastníkom zariadenia na výrobu elektrickej energie, vlastníkom odberného zariadenia, prevádzkovateľom distribučnej sústavy alebo vlastníkom siete HVDC, ktorá obsahuje požiadavky platné pre príslušný areál a osobitné technické požiadavky na zariadenie na výrobu elektrickej energie, odberné zariadenie, distribučnú sústavu, pripojenie k distribučnej sústave alebo na sieť HVDC;

15.

„miesto pripojenia“ je rozhranie určené v zmluve o pripojení, v ktorom sú jednotka na výrobu elektrickej energie, odberné zariadenie, distribučná sústava alebo sieť HVDC pripojené do prenosovej sústavy, siete na mori, distribučnej sústavy vrátane uzavretých distribučných sústav alebo siete HVDC;

16.

„maximálna kapacita“ alebo „Pmax“ je maximálny trvalý činný výkon, ktorý môže produkovať jednotka na výrobu elektrickej energie, mínus akýkoľvek odber súvisiaci výlučne s uľahčením prevádzky danej jednotky na výrobu elektrickej energie, ktorý sa neprivádza do siete v súlade so zmluvou o pripojení alebo na základe dohody medzi príslušným prevádzkovateľom sústavy a vlastníkom zariadenia na výrobu elektrickej energie;

17.

„jednotka parku zdrojov“ je jednotka alebo súbor jednotiek vyrábajúcich elektrickú energiu, ktoré sú do sústavy pripojené buď nesynchrónne alebo prostredníctvom silovej elektroniky a ktoré tiež majú jedno miesto pripojenia do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy vrátane uzavretej distribučnej sústavy alebo do siete HVDC;

18.

„jednotka parku zdrojov prevádzkovaná na mori“ je jednotka parku zdrojov umiestnená na mori, ktorej miesto pripojenia sa nachádza na mori;

19.

„synchrónna kompenzačná prevádzka“ je prevádzka alternátora bez hnacej jednotky na účely dynamickej regulácie napätia vyrábaním alebo spotrebou jalového výkonu;

20.

„činný výkon“ je reálna zložka zdanlivého výkonu pri základnej frekvencii vyjadrená vo wattoch alebo v ich násobkoch, napríklad kilowatty (kW) alebo megawatty (MW);

21.

„prečerpávacia elektráreň“ je vodná elektráreň, v ktorej možno čerpadlami vodu presunúť do hornej nádrže na neskoršie použitie na výrobu elektrickej energie;

22.

„frekvencia“ je elektrická frekvencia v sústave vyjadrená v hertzoch, ktorú možno namerať vo všetkých častiach synchrónnej oblasti za predpokladu, že jej hodnota v sústave v časovom rámci sekundy je jednotná a iba s malými rozdielmi medzi rôznymi miestami merania. Jej menovitá hodnota je 50 Hz;

23.

„statika“ je pomer zmeny frekvencie v ustálenom stave a z nej vyplývajúcej zmeny činného výkonu v ustálenom stave na výstupe vyjadrený v percentách. Zmena frekvencie je vyjadrená vo vzťahu k menovitej frekvencii a zmena činného výkonu vo vzťahu k maximálnej kapacite alebo skutočnému činnému výkonu v okamihu dosiahnutia príslušnej hraničnej hodnoty;

24.

„minimálna úroveň regulácie“ je minimálna hodnota činného výkonu stanovená v zmluve o pripojení alebo dohodnutá medzi príslušným prevádzkovateľom sústavy a vlastníkom zariadenia na výrobu elektrickej energie, do ktorej môže jednotka na výrobu elektrickej energie regulovať činný výkon;

25.

„nastavená hodnota“ je cieľová hodnota každého parametra bežne používaného v schémach ovládania;

26.

„pokyn“ je akýkoľvek príkaz na vykonanie činnosti, ktorý v rámci svojej právomoci vydáva prevádzkovateľ sústavy vlastníkovi zariadenia na výrobu elektrickej energie, vlastníkovi odberného zariadenia, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo vlastníkovi siete HVDC;

27.

„zaistená porucha“ je porucha, ktorá je úspešne odstránená podľa kritérií plánovania prevádzkovateľa sústavy;

28.

„jalový výkon“ je imaginárna zložka zdanlivého výkonu pri základnej frekvencii zvyčajne vyjadrená ako kVAr alebo MVAr;

29.

„prevádzka počas skratu“ je schopnosť elektrických zariadení zachovávať pripojenie do siete a fungovať počas poklesu napätia v mieste pripojenia spôsobeného zaistenými poruchami;

30.

„alternátor“ je zariadenie, ktoré premieňa mechanickú energiu na elektrickú energiu prostredníctvom otáčavého magnetického poľa;

31.

„prúd“ je prietok elektrického náboja meraný efektívnou hodnotou kladného sledu fázového prúdu pri základnej frekvencii;

32.

„stator“ je časť točivého stroja, ktorá zahŕňa stacionárne magnetické časti s ich príslušnými vinutiami;

33.

„zotrvačnosť“ je vlastnosť otáčavého pevného telesa, napríklad rotora alternátora, zotrvávať v rovnomernom rotačnom pohybe a zachovávať si moment hybnosti, pokiaľ naň nepôsobí vonkajší krútiaci moment;

34.

„umelá zotrvačnosť“ je schopnosť jednotky parku zdrojov alebo siete HVDC nahradiť účinok zotrvačnosti synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie pri predpísanej úrovni výkonnosti;

35.

„regulácia frekvencie“ je schopnosť jednotky na výrobu elektrickej energie alebo siete HVDC upraviť svoj činný výkon na výstupe ako odozva na nameranú odchýlku frekvencie v sústave od nastavenej hodnoty, s cieľom zachovať stabilnú frekvenciu v sústave;

36.

„pracovný režim závislý od zmeny frekvencie“ je prevádzkový režim jednotky na výrobu elektrickej energie alebo siete HVDC, pri ktorom sa činný výkon na výstupe mení v závislosti od zmeny frekvencie v sústave tak, aby napomáhal obnovenie cieľovej frekvencie;

37.

„obmedzený pracovný režim pri zvýšenej frekvencii“ je prevádzkový režim jednotky na výrobu elektrickej energie alebo prevádzkový režim siete HVDC, výsledkom ktorého sa zníži činný výkon na výstupe v závislosti od zvýšenia frekvencie v sústave nad určitú hodnotu;

38.

„obmedzený pracovný režim pri zníženej frekvencii“ alebo je prevádzkový režim jednotky na výrobu elektrickej energie alebo prevádzkový režim siete HVDC, pri ktorom sa zvýši činný výkon na výstupe v závislosti od zníženia frekvencie v sústave pod určitú hodnotu;

39.

„pásmo necitlivosti frekvenčnej odozvy“ je úmyselne použitý interval, v ktorom je regulácia frekvencie bez odozvy;

40.

„necitlivosť frekvenčnej odozvy“ je prirodzená črta regulačného systému stanovená ako minimálna veľkosť zmeny frekvencie alebo vstupného signálu, ktorá vedie k zmene výstupného výkonu alebo výstupného signálu;

41.

„P-Q diagram“ je diagram, ktorý opisuje schopnosť jednotky na výrobu elektrickej energie poskytovať jalový výkon v súvislosti s premenlivým činným výkonom v mieste pripojenia;

42.

„stabilita ustáleného stavu“ je schopnosť sústavy alebo synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie obnoviť a udržiavať stabilnú prevádzku po malej poruche;

43.

„ostrovná prevádzka“ je nezávislá prevádzka celej sústavy alebo časti sústavy, ktorá je izolovaná po odpojení od prepojenej sústavy, pričom aspoň jedna jednotka na výrobu elektrickej energie alebo sieť HVDC do nej dodáva elektrinu a reguluje frekvenciu a napätie;

44.

„prevádzka na vlastnej spotrebe“ je prevádzka, pri ktorej je zabezpečené pokračovanie zásobovania vlastnej záťaže zariadení na výrobu elektrickej energie v prípade porúch siete, v dôsledku ktorých dôjde k odpojeniu jednotiek na výrobu elektrickej energie od siete a ich prepnutiu na pomocné zdroje;

45.

„schopnosť štartu z tmy“ je schopnosť obnovenia prevádzky jednotky na výrobu elektrickej energie po stave úplného vypnutia prostredníctvom určeného pomocného zdroja energie bez dodania elektrickej energie z prostredia mimo zariadenia na výrobu elektrickej energie;

46.

„oprávnený certifikačný orgán“ je subjekt, ktorý vydáva osvedčenia vybavenia a dokumenty jednotiek na výrobu elektrickej energie, akreditovaný národnými pridruženými členmi Európskej spolupráce pre akreditáciu (ďalej len „EA“) zriadenej v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (6);

47.

„osvedčenie vybavenia“ je dokument vydaný oprávneným certifikačným orgánom pre vybavenie používané v jednotke na výrobu elektrickej energie, odbernej jednotke, distribučnej sústave, odbernom zariadení alebo v sieti HVDC. V osvedčení vybavenia sa vymedzuje rozsah jeho platnosti na vnútroštátnej alebo inej úrovni, na ktorej sa z rozsahu povoleného na európskej úrovni zvolí konkrétna hodnota. Na účely nahradenia konkrétnych častí postupu zabezpečenia súladu môžu byť v osvedčení vybavenia uvedené modely, ktoré sú overené na základe skutočných výsledkov skúšok;

48.

„systém regulácie budenia“ je regulačný systém so spätnou väzbou, ktorý zahŕňa synchrónny stroj a jeho systém budenia;

49.

„Profil U-Q/Pmax“ je profil, ktorý predstavuje schopnosť jednotky na výrobu elektrickej energie alebo meniarne HVDC poskytovať jalový výkon v súvislosti s premenlivým napätím v mieste pripojenia;

50.

„minimálna úroveň stabilnej prevádzky“ je minimálna hodnota činného výkonu stanovená v zmluve o pripojení alebo dohodnutá medzi príslušným prevádzkovateľom sústavy a vlastníkom zariadenia na výrobu elektrickej energie, pri ktorej možno na neobmedzený čas udržiavať stabilnú prevádzku jednotky na výrobu elektrickej energie;

51.

„obmedzovač rotorového prúdu“ je regulačné zariadenie v rámci automatického regulátora napätia, ktoré obmedzením budiaceho prúdu zabraňuje preťaženiu rotora alternátora;

52.

„strážca hranice podbudenia“ je regulačné zariadenie v rámci automatického regulátora napätia, účelom ktorého je zabrániť strate synchronizácie alternátora v dôsledku nedostatočného budenia;

53.

„automatický regulátor napätia“ je nepretržite fungujúce automatické zariadenie, ktoré reguluje svorkové napätie synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie porovnávaním skutočného svorkového napätia s referenčnou hodnotou a ktoré reguluje výstup systému regulácie budenia;

54.

„systémový stabilizátor“ je dodatočná funkcia automatického regulátora napätia v synchrónnej jednotke na výrobu elektrickej energie, ktorá slúži na tlmenie oscilácií výkonu;

55.

„rýchly poruchový prúd“ je prúd, ktorý je vyslaný z jednotky parku zdrojov alebo siete HVDC počas odchýlky v napätí spôsobenej elektrickou poruchou a po tejto odchýlke s cieľom odhaliť poruchu prostredníctvom systémov ochrán sústavy v počiatočnej fáze poruchy, podporiť udržanie napätia sústavy v neskoršej fáze poruchy a obnoviť napätie sústavy po odstránení poruchy;

56.

„účinník“ je pomer absolútnej hodnoty činného výkonu a zdanlivého výkonu;

57.

„strmosť“ je pomer zmeny napätia vztiahnutej k referenčnému napätiu 1 pu a zmeny veľkosti dodávky jalového výkonu z nuly na maximálny jalový výkon vztiahnutej k maximálnemu jalovému výkonu;

58.

„systém prepojenia veterných parkov na mori so sústavou“ je úplné prepojenie medzi miestom pripojenia na mori a sústavou na pevnine v mieste prepojenia so sústavou na pevnine;

59.

„miesto prepojenia so sústavou na pevnine“ je miesto, v ktorom je systém prepojenia veterných parkov na mori so sústavou pripojený do sústavy príslušného prevádzkovateľa sústavy na pevnine;

60.

„dokument o inštalácii“ je dokument s jednoduchou štruktúrou obsahujúci informácie o jednotke na výrobu elektrickej energie typu A alebo odbernej jednotke s riadením odberu pripojenej na úrovni pod 1 000 V, ktorý potvrdzuje ich súlad s príslušnými požiadavkami;

61.

„vyhlásenie o zhode“ je dokument, ktorý prevádzkovateľovi sústavy poskytuje vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie, vlastník odberného zariadenia, prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo vlastník siete HVDC, v ktorom sa uvádza súčasný stav zhody s príslušnými špecifikáciami a požiadavkami;

62.

„oznámenie o riadnej prevádzke“ je oznámenie, ktoré príslušný prevádzkovateľ sústavy vydáva vlastníkovi zariadenia na výrobu elektrickej energie, vlastníkovi odberného zariadenia, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo vlastníkovi siete HVDC spĺňajúcim príslušné špecifikácie a požiadavky, a ktoré im umožňuje prevádzkovať jednotku na výrobu elektrickej energie, odberné zariadenie, distribučnú sústavu alebo sieť HVDC prostredníctvom pripojenia do elektrizačnej sústavy;

63.

„oznámenie o aktivácii napájania“ je oznámenie, ktoré príslušný prevádzkovateľ sústavy vydáva vlastníkovi zariadenia na výrobu elektrickej energie, vlastníkovi odberného zariadenia, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo vlastníkovi siete HVDC pred aktiváciou napájania svojej vnútornej siete elektrickou energiou;

64.

„oznámenie o dočasnej prevádzke“ je oznámenie, ktoré príslušný prevádzkovateľ sústavy vydáva vlastníkovi zariadenia na výrobu elektrickej energie, vlastníkovi odberného zariadenia, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo vlastníkovi siete HVDC a ktoré im umožňuje na určité obdobie prevádzkovať jednotku na výrobu elektrickej energie, odberné zariadenie, distribučnú sústavu alebo sieť HVDC prostredníctvom pripojenia do elektrizačnej sústavy a začať realizáciu skúšok zhody na zabezpečenie dodržiavania príslušných špecifikácií a požiadaviek;

65.

„oznámenie o obmedzenej prevádzke“ je oznámenie, ktoré príslušný prevádzkovateľ sústavy vydáva vlastníkovi zariadenia na výrobu elektrickej energie, vlastníkovi odberného zariadenia, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo vlastníkovi siete HVDC, ktorým už bolo vydané oznámenie o riadnej prevádzke, ich zariadenia však prechádzajú buď významnými úpravami alebo trpia stratou kapacity, v dôsledku čoho nespĺňajú príslušné špecifikácie a požiadavky.

a)

jednotky na výrobu elektrickej energie pripojené do prenosovej sústavy a distribučných sústav alebo do častí prenosovej sústavy alebo distribučných sústav ostrovov členských štátov, ktorých sústavy nie sú synchrónne prepojené buď so synchrónnou oblasťou Kontinentálna Európa, Veľká Británia, Severná Európa, Írsko a Severné Írsko alebo Pobaltie;

b)

jednotky na výrobu elektrickej energie inštalované na účely poskytovania záložného napájania a paralelnej prevádzky so sústavou na menej než päť minút za kalendárny mesiac, pričom sústava sa nachádza v obvyklom stave. Paralelná prevádzka počas skúšok v rámci údržby alebo uvedenia do prevádzky uvedenej jednotky na výrobu elektrickej energie sa nezapočítava do tohto päťminútového limitu; c

c)

jednotky na výrobu elektrickej energie, ktoré nemajú trvalé miesto pripojenia a ktoré používajú prevádzkovatelia sústavy na dočasné poskytovanie výkonu v prípade čiastočnej alebo úplnej nedostupnosti kapacity v bežnej sústave; d

d)

zariadenia na uskladnenie elektriny okrem jednotiek prečerpávacích elektrární v súlade s článkom 6 ods. 2.

a)

jednotka na výrobu elektrickej energie typu C alebo typu D bola upravená do takej miery, že zmluva o jej pripojení musí byť podstatne zmenená v súlade s týmto postupom:

b)

regulačný orgán alebo prípadne členský štát na základe návrhu príslušného PPS v súlade s odsekmi 3, 4 a 5 rozhodne o uplatňovaní všetkých alebo niektorých požiadaviek tohto nariadenia na existujúcu jednotku na výrobu elektrickej energie.

a)

ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia je už pripojená do sústavy; alebo

b)

vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia uzavrel konečnú a záväznú zmluvu na kúpu hlavnej výrobnej technológie. Vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie musí informovať príslušného prevádzkovateľa sústavy a príslušného PPS o uzavretí tejto zmluvy do 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

a)

náklady spojené s dodržiavaním tohto nariadenia, pokiaľ ide o existujúce jednotky na výrobu elektrickej energie;

b)

sociálno-ekonomické výhody vyplývajúce z uplatňovania požiadaviek stanovených v tomto nariadení; a

c)

potenciál alternatívnych opatrení dosiahnuť požadovaný stav.

a)

realizovať predbežné kvalitatívne porovnanie nákladov a prínosov;

b)

získať súhlas príslušného regulačného orgánu alebo prípadne členského štátu.

a)

miesto pripojenia na úrovni pod 110 kV a maximálna kapacita 0,8 kW alebo viac (typ A);

b)

miesto pripojenia na úrovni pod 110 kV a maximálna kapacita pri hraničnej hodnote alebo nad hraničnou hodnotou navrhnutou každým príslušným PPS v súlade s postupom uvedeným v odseku 3 (typ B). Táto hraničná hodnota nesmie byť vyššia ako limity pre jednotky na výrobu elektrickej energie typu B uvedené v tabuľke 1;

c)

miesto pripojenia na úrovni pod 110 kV a maximálna kapacita pri hraničnej hodnote alebo nad hraničnou hodnotou stanovenou každým príslušným PPS v súlade s odsekom 3 (typ C). Táto hraničná hodnota nesmie byť vyššia ako limity pre jednotky na výrobu elektrickej energie typu C uvedené v tabuľke 1; alebo

d)

miesto pripojenia na úrovni 110 kV alebo vyššej (typ D). Jednotka na výrobu elektrickej energie spadá pod typ D aj vtedy, keď je jej miesto pripojenia pod 110 kV a jej maximálna kapacita je na úrovni hraničnej hodnoty stanovenej v súlade s odsekom 3 alebo nad danou hodnotou. Táto hraničná hodnota nesmie byť vyššia ako limit pre jednotky na výrobu elektrickej energie typu D uvedený v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Limity hraničných hodnôt pre jednotky na výrobu elektrickej energie typu B, C a D

a)

hlavným účelom uvedených zariadení je výroba tepla pre výrobné postupy v dotknutom priemyselnom areáli;

b)

výroba tepla a elektriny je neoddeliteľne prepojená, čiže každá zmena vo výrobe tepla sa prejaví zmenou vo výrobe činného výkonu a naopak;

c)

jednotky na výrobu elektrickej energie sú typu A, B, C alebo v prípade synchrónnej oblasti Severná Európa typu D, v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. a) až c).

a)

uplatňovať zásady proporcionality a nediskriminácie;

b)

zabezpečiť transparentnosť;

c)

uplatňovať zásadu optimalizácie medzi najvyššou celkovou efektívnosťou a najnižšími celkovými nákladmi pre všetky zúčastnené strany;

d)

rešpektovať zodpovednosť priradenú príslušnému PPS s cieľom zaistiť bezpečnosť sústavy vrátane požiadaviek v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov;

e)

sa radiť s príslušnými PDS a zohľadniť potenciálne vplyvy na ich sústavy;

f)

zohľadniť dohodnuté európske normy a technické špecifikácie.

a)

Pokiaľ ide o frekvenčné rozsahy:

b)

Pokiaľ ide o schopnosť jednotky zostať pripojená pri určitej rýchlosti zmeny frekvencie, jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť schopná zostať pripojená do sústavy a musí fungovať pri rýchlostiach zmeny frekvencie až do hodnoty, ktorú stanoví príslušný PPS, s výnimkou prípadov, keď k odpojeniu od sústavy prišlo pôsobením ochrany pri strate napájania zo sústavy v dôsledku rýchlosti zmeny frekvencie. Príslušný prevádzkovateľ sústavy v spolupráci s príslušným PPS stanoví túto ochranu pri strate napájania zo sústavy pôsobiacu v dôsledku rýchlosti zmeny frekvencie.

Tabuľka 2

Minimálne časové obdobia, v ktorých musí byť jednotka na výrobu elektrickej energie schopná prevádzky pri rôznych frekvenciách, ktoré sa odchyľujú od menovitej hodnoty, bez odpojenia od sústavy

a)

jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť schopná aktivovať poskytovanie odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie podľa obrázku 1 pri hraničnej hodnote frekvencie a nastaveniach statiky stanovených príslušným PPS;

b)

namiesto schopnosti uvedenej v odseku a) sa môže príslušný PPS rozhodnúť povoliť vo svojej regulačnej oblasti automatické odpojenie a opätovné pripojenie jednotiek na výrobu elektrickej energie typu A pri náhodných frekvenciách (v ideálnom prípade rovnomerne rozložených) nad hraničnou hodnotou frekvencie tak, ako ich stanoví príslušný PPS, pokiaľ je schopný v spolupráci s vlastníkmi zariadení na výrobu elektrickej energie preukázať príslušnému regulačnému orgánu, že to bude mať obmedzený cezhraničný vplyv a že sa tým zachová tá istá úroveň prevádzkovej bezpečnosti vo všetkých stavoch sústavy;

c)

hraničná hodnota frekvencie musí byť od 50,2 Hz do 50,5 Hz vrátane;

d)

nastavenia statiky musia byť od 2 % do 12 %;

e)

jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť schopná aktivovať frekvenčnú odozvu výkonu s pokiaľ možno najkratším počiatočným oneskorením. Ak toto oneskorenie trvá dlhšie ako dve sekundy, vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie ho musí odôvodniť a poskytnúť príslušnému PPS technickú dokumentáciu;

f)

príslušný PPS môže požadovať, aby po dosiahnutí minimálnej úrovne regulácie bola jednotka na výrobu elektrickej energie schopná buď:

g)

jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť schopná stabilnej prevádzky počas obmedzeného pracovného režimu pri zvýšenej frekvencii. Ak je režim LFSM-O aktívny, nastavená hodnota LFSM-O bude mať prednosť pred všetkými ostatnými nastavenými hodnotami činného výkonu.

Obrázok 1

Schopnosť odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie jednotiek na výrobu elektrickej energie v režime LFSM-O

Prel je referenčný činný výkon, ktorý je vztiahnutý k ΔΡ a ktorý môže byť stanovený odlišne pre synchrónne jednotky na výrobu elektrickej energie a jednotky parku zdrojov. ΔΡ je zmena činného výkonu na výstupe z jednotky na výrobu elektrickej energie. fn je menovitá frekvencia (50 Hz) v sústave a Δf je frekvenčná odchýlka v sústave. Pri zvýšených frekvenciách, keď je hodnota Δf vyššia ako Δf1, jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť schopná znížiť činný výkon na výstupe v závislosti od hodnoty statiky S2.

a)

pod 49 Hz: pokles o 2 % maximálnej kapacity pri 50 Hz na 1 Hz poklesu frekvencie;

b)

pod 49,5 Hz: pokles o 10 % maximálnej kapacity pri 50 Hz na 1 Hz poklesu frekvencie.

a)

jasne stanoviť podmienky okolia;

b)

zohľadniť technické možnosti jednotiek na výrobu elektrickej energie.

Obrázok 2

Zníženie maximálneho výkonu pri klesajúcej frekvencii

Schéma predstavuje hranice, v rámci ktorých môže príslušný PPS stanoviť toto zníženie.

a)

frekvenčné rozsahy, v rámci ktorých je povolené automatické pripojenie, a zodpovedajúci čas oneskorenia; a

b)

maximálny povolený sklon nárastu činného výkonu na výstupe.

a)

na účely regulácie činného výkonu na výstupe musí byť jednotka na výrobu elektrickej energie vybavená rozhraním (vstupný port) s cieľom umožniť zníženie činného výkonu na výstupe na základe pokynu vo vstupnom porte; a

b)

príslušný prevádzkovateľ sústavy má právo stanoviť požiadavky na ďalšie vybavenie s cieľom umožniť diaľkové ovládanie činného výkonu na výstupe.

a)

pokiaľ ide o schopnosť prevádzky jednotiek na výrobu elektrickej energie počas skratu:

v)

na žiadosť vlastníka zariadenia na výrobu elektrickej energie príslušný prevádzkovateľ sústavy poskytne podmienky pred poruchou a podmienky po poruche, ktoré sa musia zohľadniť pre schopnosť prevádzky počas skratu, ako výsledok výpočtov v mieste pripojenia podľa vymedzenia v bode iv), pokiaľ ide o: — minimálny skratový výkon pred poruchou v každom mieste pripojenia, vyjadrený v MVA, — pracovný bod pred poruchou jednotky na výrobu elektrickej energie, vyjadrený ako činný výkon na výstupe a jalový výkon na výstupe v mieste pripojenia a napätie v mieste pripojenia, a — minimálny skratový výkon po poruche v každom mieste pripojenia, vyjadrený v MVA. Príslušný prevádzkovateľ sústavy môže ako alternatívu poskytnúť všeobecné hodnoty odvodené na základe typických prípadov. Obrázok 3 Priebeh prevádzky počas skratu jednotky na výrobu elektrickej energie Na schéme je zobrazená spodná hranica časového priebehu napätia v mieste pripojenia, ktoré je vyjadrené ako pomer jeho skutočnej hodnoty a jeho referenčnej hodnoty 1 pu pred poruchou, počas poruchy a po nej. Uret je zadržané napätie v mieste pripojenia počas poruchy, tclear je okamih odstránenia poruchy. Urec1, Urec2, trec1, trec2 a trec3 určujú niektoré body na spodných hraniciach obnovenia napätia po odstránení poruchy. Tabuľka 3.1 Parametre schopnosti prevádzky počas skratu pre synchrónne jednotky na výrobu elektrickej energie (určené pre obrázok 3) Parametre napätia [pu] Časové parametre [sekundy] Uret: 0,05 – 0,3 tclear: 0,14 – 0,15 (alebo 0,14 – 0,25, ak si to vyžaduje systémová ochrana a bezpečná prevádzka) Uclear: 0,7 – 0,9 trec1: tclear: Urec1: Uclear: trec2: trec1 – 0,7 Urec2: 0,85 – 0,9 a ≥ Uclear trec3: trec2 – 1,5 Tabuľka 3.2 Parametre schopnosti prevádzky počas skratu jednotiek parku zdrojov (určené pre obrázok 3) Parametre napätia [pu] Časové parametre [sekundy] Uret: 0,05 – 0,15 tclear: 0,14 – 0,15 (alebo 0,14 – 0,25, ak si to vyžaduje systémová ochrana a bezpečná prevádzka) Uclear: Uret – 0,15 trec1: tclear: Urec1: Uclear trec2: trec1 Urec2: 0,85 trec3: 1,5 – 3,0

b)

Schopnosť prevádzky počas skratu v prípade asymetrických porúch stanovuje každý PPS.

a)

príslušný PPS stanoví podmienky, za ktorých možno obnoviť pripojenie jednotky na výrobu elektrickej energie do siete po neplánovanom odpojení spôsobenom narušením v sieti; a

b)

pred inštaláciou systémov automatického opätovného pripojenia sa vyžaduje povolenie od príslušného prevádzkovateľa sústavy a splnenie podmienok na opätovné pripojenie stanovených príslušným PPS.

a)

pokiaľ ide o schémy ovládania a nastavenia:

b)

pokiaľ ide o systémy a nastavenia elektrickej ochrany:

c)

vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie organizuje prevádzku svojich ochranných a riadiacich zariadení v súlade s týmto poradím dôležitosti (od najvyššej po najnižšiu):

d)

pokiaľ ide o výmenu informácií:

a)

Pokiaľ ide o reguláciu a rozsah regulácie činného výkonu, regulačný systém jednotky na výrobu elektrickej energie musí byť schopný prispôsobiť nastavenú hodnotu činného výkonu v súlade s pokynmi príslušného prevádzkovateľa sústavy alebo príslušného PPS vlastníkovi zariadenia na výrobu elektrickej energie.

Príslušný prevádzkovateľ sústavy alebo príslušný PPS určia lehotu, v rámci ktorej musí dôjsť k prispôsobeniu nastavenej hodnoty činného výkonu. Príslušný PPS stanoví toleranciu (s výhradou dostupnosti zdrojov hnacej jednotky), ktorá sa vzťahuje na novú nastavenú hodnotu a lehotu, v ktorej musí byť dosiahnutá.

b)

Miestne manuálne opatrenia sú povolené v prípadoch, keď sú automatické zariadenia diaľkového ovládania mimo prevádzky.

Príslušný prevádzkovateľ sústavy alebo príslušný PPS informuje regulačný orgán o čase potrebnom na dosiahnutie nastavenej hodnoty spolu s toleranciou pre činný výkon.

c)

Popri článku 13 ods. 2 sa vzhľadom na obmedzený pracovný režim pri zníženej frekvencii (LFSM-U) vzťahujú na jednotky na výrobu elektrickej energie typu C tieto požiadavky:

v)

počas prevádzky v obmedzenom pracovnom režime pri nízkej frekvencii musí byť zaručená stabilná prevádzka jednotky na výrobu elektrickej energie; Obrázok 4 Schopnosť odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie jednotiek na výrobu elektrickej energie v režime LFSM-U Pref je referenčný činný výkon, ktorý je vztiahnutý k ΔΡ a ktorý môže byť stanovený odlišne pre synchrónne jednotky na výrobu elektrickej energie a jednotky parku zdrojov. ΔΡ je zmena činného výkonu na výstupe z jednotky na výrobu elektrickej energie. fn je menovitá frekvencia (50 Hz) v sústave a Δf je frekvenčná odchýlka v sústave. Pri znížených frekvenciách, keď je hodnota Δf nižšia ako Δf1, jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť schopná zvýšiť činný výkon na výstupe v závislosti od hodnoty statiky S2.

d)

Popri ustanoveniach odseku 2 písm. c) sa pri prevádzke pracovného režimu závislého od zmeny frekvencie (ďalej len „FSM“) kumulatívne uplatňujú aj tieto požiadavky:

i)

jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť schopná poskytovať odozvu činného výkonu na zmenu frekvencie v súlade s parametrami stanovenými každým príslušným PPS v rozpätiach uvedených v tabuľke 4. Pri stanovovaní týchto parametrov príslušný PPS musí zohľadniť tieto skutočnosti: — v prípade zvýšenej frekvencie je odozva činného výkonu na zmenu frekvencie obmedzená minimálnou úrovňou regulácie, — v prípade zníženej frekvencie je odozva činného výkonu na zmenu frekvencie obmedzená maximálnou kapacitou, — skutočné poskytnutie odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie závisí v momente jej aktivácie od prevádzkových podmienok a podmienok okolia jednotky na výrobu elektrickej energie, a najmä od obmedzení prevádzky pri takmer maximálnej kapacite na nízkych frekvenciách podľa článku 13 ods. 4 a 5 a od dostupných zdrojov primárnej energie; Tabuľka 4 Parametre odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie v režime FSM (vysvetlenie k obrázku 5) Parametre Rozsah hodnôt Zmena činného výkonu vztiahnutá k maximálnej kapacite 1,5 – 10 % Necitlivosť frekvenčnej odozvy 10 – 30 mHz 0,02 – 0,06 % Pásmo necitlivosti frekvenčnej odozvy 0 – 500 mHz Statika s 1 2 – 12 % Obrázok 5 Zobrazenie schopnosti odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie jednotiek na výrobu elektrickej energie v režime FSM (ilustrácia prípadu bez pásma necitlivosti a bez necitlivosti frekvenčnej odozvy) Pref je referenčný činný výkon, na ktorý sa vzťahuje ΔΡ. ΔΡ je zmena činného výkonu na výstupe z jednotky na výrobu elektrickej energie. fn je menovitá frekvencia (50 Hz) v sústave a Δf je frekvenčná odchýlka v sústave.

iv)

Prvá aktivácia požadovanej odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie nesmie byť neprimerane oneskorená. Ak sa prvá aktivácia odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie oneskorí o viac ako dve sekundy, vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie musí poskytnúť technické dôkazy preukazujúce dôvod oneskorenia. Pre jednotky na výrobu elektrickej energie bez zotrvačnosti príslušný PPS môže stanoviť čas kratší ako dve sekundy. Ak vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie nemôže splniť túto požiadavku, poskytne technické dôkazy preukazujúce, prečo je potrebný dlhší čas na prvú aktiváciu odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie; Obrázok 6 Funkcia odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie Pmax je maximálna kapacita, ku ktorej sa vzťahuje ΔΡ. ΔΡ je zmena činného výkonu na výstupe z jednotky na výrobu elektrickej energie. Jednotka na výrobu elektrickej energie musí poskytovať činný výkon na výstupe ΔΡ až do bodu ΔΡ1 v súlade s časmi t1 a t2, pričom hodnoty ΔΡ1, t1 a t2 stanovuje príslušný PPS podľa tabuľky 5. t1 je prvotné oneskorenie. t2 je čas úplnej aktivácie.

e)

Pokiaľ ide o riadenie obnovenia frekvencie, jednotka na výrobu elektrickej energie musí poskytovať funkcie v súlade so špecifikáciami stanovenými príslušným PPS s cieľom obnovenia frekvencie na jej menovitú hodnotu alebo zachovania plánovaných hodnôt tokov výmeny energie medzi regulačnými oblasťami;

f)

Pokiaľ ide o odpojenie z dôvodu zníženej frekvencie, zariadenia na výrobu elektrickej energie schopné pôsobiť ako záťaž, vrátane zariadení vodných prečerpávacích elektrární, musia byť v prípade zníženej frekvencie schopné odpojiť svoje záťaže. Požiadavka uvedená v tomto bode sa nevzťahuje na pomocné dodávky;

g)

Pokiaľ ide o monitorovanie FSM v reálnom čase:

a)

v prípade oscilácií výkonu musia jednotky na výrobu elektrickej energie udržiavať stabilitu ustáleného stavu pri prevádzke v ktoromkoľvek pracovnom bode diagramu P-Q;

b)

bez toho, aby bol dotknutý článok 13 ods. 4 a 5, jednotky na výrobu elektrickej energie musia byť schopné udržiavať pripojenie do sústavy a fungovať bez zníženia výkonu, pokiaľ napätie a frekvencia neprekročia stanovené hranice podľa tohto nariadenia;

c)

jednotky na výrobu elektrickej energie musia byť schopné udržiavať pripojenie do siete počas jednofázového alebo trojfázového automatického opätovného zopnutia (reclosure) na zahustených sieťových vedeniach, ak sa to týka sietí, do ktorých sú pripojené. Podrobnosti o tejto funkcii musia byť predmetom koordinácie a dohody o systémoch a nastaveniach ochrany podľa článku 14 ods. 5 písm. b).

a)

pokiaľ ide o schopnosť štartu z tmy:

b)

pokiaľ ide o schopnosť zúčastňovať sa na ostrovnej prevádzke:

c)

pokiaľ ide o schopnosť rýchlej obnovy synchronizácie:

a)

pokiaľ ide o stratu uhlovej stability alebo stratu riadenia, jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť schopná automaticky sa odpojiť od sústavy s cieľom prispieť k zachovaniu bezpečnosti sústavy alebo zabrániť poškodeniu jednotky na výrobu elektrickej energie. Vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie a príslušný prevádzkovateľ sústavy v koordinácii s príslušným PPS sa dohodnú na kritériách zisťovania straty uhlovej stability alebo straty riadenia;

b)

pokiaľ ide o prístrojové vybavenie:

c)

pokiaľ ide o simulačné modely:

d)

pokiaľ ide o inštaláciu prístrojov na účely prevádzky sústavy a prístrojov na účely bezpečnosti sústavy, ak sa príslušný prevádzkovateľ sústavy alebo príslušný PPS domnieva, že je potrebné inštalovať dodatočné prístroje v zariadení na výrobu elektrickej energie s cieľom zachovať alebo obnoviť prevádzku sústavy alebo jej bezpečnosť, príslušný prevádzkovateľ sústavy alebo príslušný PPS a vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie preskúmajú túto záležitosť a dohodnú sa na vhodnom riešení;

e)

príslušný prevádzkovateľ sústavy stanoví v koordinácii s príslušným PPS minimálne a maximálne limity miery zmeny činného výkonu na výstupe z jednotky na výrobu elektrickej energie (limity lineárnych zmien) tak v smere nahor, ako aj nadol, pričom zohľadní technologické osobitosti hnacej jednotky;

f)

uzemnenie nulového bodu blokových transformátorov na strane siete musí byť v súlade so špecifikáciami príslušného prevádzkovateľa sústavy.

a)

pokiaľ ide o rozsahy napätia:

b)

Príslušný prevádzkovateľ sústavy a vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie v koordinácii s príslušným PPS sa môžu dohodnúť na širších rozsahoch napätia alebo dlhších minimálnych časových obdobiach prevádzky. Ak sú širšie rozsahy napätia alebo dlhšie minimálne doby prevádzky ekonomicky a technicky uskutočniteľné, vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie nesmie bezdôvodne brániť dohode;

c)

Bez toho, aby bolo dotknuté písm. a), príslušný prevádzkovateľ sústavy v koordinácii s príslušným PPS má právo stanoviť napätia v mieste pripojenia, pri ktorých je jednotka na výrobu elektrickej energie schopná automatického odpojenia. Na podmienkach a nastaveniach automatického odpojenia sa dohodnú príslušný prevádzkovateľ sústavy a vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie.

a)

pokiaľ ide o schopnosť prevádzky počas skratu:

b)

na žiadosť vlastníka zariadenia na výrobu elektrickej energie príslušný prevádzkovateľ sústavy poskytne podmienky pred poruchou a podmienky po poruche, ktoré sa musia zohľadniť pre schopnosť prevádzky počas skratu, ako výsledok výpočtov v mieste pripojenia podľa vymedzenia v článku 14 ods. 3 písm. a) bode iv), pokiaľ ide o:

c)

schopnosť prevádzky počas skratu v prípade asymetrických porúch stanovuje každý PPS.

a)

pokiaľ ide o synchronizáciu, pri zapínaní jednotky na výrobu elektrickej energie môže vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie vykonať synchronizáciu až po schválení príslušným prevádzkovateľom sústavy;

b)

jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť vybavená potrebnými synchronizačnými zariadeniami;

c)

synchronizácia jednotiek na výrobu elektrickej energie musí byť umožnená pri frekvenciách v rámci rozsahov uvedených v tabuľke 2;

d)

príslušný prevádzkovateľ sústavy a vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie sa dohodnú na nastaveniach synchronizačných zariadení ešte pred prevádzkovaním jednotky na výrobu elektrickej energie. Táto dohoda sa vzťahuje na:

a)

pokiaľ ide o jalový výkon, príslušný prevádzkovateľ sústavy má právo stanoviť schopnosť synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie poskytovať jalový výkon;

b)

pokiaľ ide o systém regulácie napätia, synchrónna jednotka na výrobu elektrickej energie musí byť vybavená trvalým automatickým systémom regulácie budenia, ktorý môže poskytovať konštantné napätie na svorkách alternátora na voliteľne nastavenej hodnote bez straty stability v rámci celého prevádzkového rozsahu synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie.

a)

pokiaľ ide o schopnosť poskytovať jalový výkon, príslušný prevádzkovateľ sústavy môže stanoviť dodatočný jalový výkon, ktorý sa má poskytovať, ak sa miesto pripojenia synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie nie je na svorkách vysokého napätia blokového transformátora zvyšujúceho napätie na napäťovú hladinu v mieste pripojenia, ani na svorkách alternátora v prípade, že blokový transformátor neexistuje. Tento dodatočný jalový výkon musí kompenzovať spotrebu jalového výkonu na vedení alebo v kábli vysokého napätia medzi svorkami vysokého napätia blokového transformátora jednotky na výrobu elektrickej energie alebo svorkami jej alternátora, ak neexistuje blokový transformátor, a miestom pripojenia, a musí ho poskytovať zodpovedný vlastník daného vedenia alebo kábla;

b)

pokiaľ ide o schopnosť poskytovať jalový výkon pri maximálnej kapacite:

ii)

profil U-Q/Pmax stanovuje príslušný prevádzkovateľ sústavy v koordinácii s príslušným PPS v súlade s týmito zásadami: — profil U-Q/Pmax nesmie prekročiť hranice profilu U-Q/Pmax zobrazené ako vnútorná obálka na obrázku 7, — rozmery obálky profilu U-Q/Pmax (rozsah Q/Pmax a rozsah napätia) musia byť v rozsahu stanovenom pre každú synchrónnu oblasť v tabuľke 8 a — obálka profilu U-Q/Pmax musí byť umiestnená v rámci hraníc pevnej vonkajšej obálky na obrázku 7; Obrázok 7 Profil U-Q/Pmax synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie Na schéme sú znázornené hranice profilu U-Q/Pmax, pričom je vyjadrený pomer skutočnej hodnoty napätia v mieste pripojenia a referenčnej hodnoty 1 pu v porovnaní s pomerom jalového výkonu (Q) a maximálnej kapacity (Pmax). Umiestnenie, veľkosť a tvar vnútornej obálky majú orientačný charakter. Tabuľka 8 Parametre pre vnútornú obálku na obrázku 7 Synchrónna oblasť Maximálny rozsah Q/Pmax Maximálny rozsah úrovne napätia v ustálenom stave (pu) Kontinentálna Európa 0,95 0,225 Severná Európa 0,95 0,150 Veľká Británia 0,95 0,225 Írsko a Severné Írsko 1,08 0,218 Pobaltie 1,0 0,220

c)

pokiaľ ide o schopnosť poskytovať jalový výkon pod hodnotou maximálnej kapacity, synchrónne jednotky na výrobu elektrickej energie musia byť pri prevádzke s činným výkonom na výstupe pod hodnotou maximálnej kapacity (P < Pmax) schopné prevádzky v každom možnom pracovnom bode diagramu P-Q alternátora danej synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie, a to aspoň pri minimálnej stabilnej prevádzkovej úrovni. Rovnako pri zníženom činnom výkone na výstupe musí dodávka jalového výkonu v mieste pripojenia plne zodpovedať diagramu P-Q alternátora danej synchrónnej jednotky na výrobu elektrickej energie, a to pri zohľadnení prípadného výkonu z pomocných zdrojov a strát činného a jalového výkonu zvyšovacieho transformátora.

a)

na parametroch a nastaveniach komponentov systému regulácie napätia sa dohodnú vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie a príslušný prevádzkovateľ sústavy v koordinácii s príslušným PPS;

b)

dohoda uvedená v písm. a) sa musí vzťahovať na špecifikácie a výkonnosť automatického regulátora napätia (ďalej len „ARN“), pokiaľ ide o reguláciu napätia v ustálenom stave a prechodného napätia, a na špecifikácie a výkonnosť systému regulácie budenia. Tento systém musí obsahovať:

a)

pokiaľ ide o schopnosť poskytovať jalový výkon, príslušný prevádzkovateľ sústavy má právo stanoviť schopnosť jednotky parku zdrojov poskytovať jalový výkon;

b)

príslušný prevádzkovateľ sústavy v koordinácii s príslušným PPS má právo stanoviť, aby jednotka parku zdrojov bola schopná poskytovať rýchly poruchový prúd v mieste pripojenia v prípade symetrických (trojfázových) porúch, a to za týchto podmienok:

c)

pokiaľ ide o poskytovanie rýchleho poruchového prúdu v prípade asymetrických (jednofázových alebo dvojfázových) porúch, príslušný prevádzkovateľ sústavy v koordinácii s príslušným PPS má právo stanoviť požiadavku na asymetrický prívod prúdu.

a)

príslušný PPS stanoví obnovu činného výkonu po poruche, ktorý je jednotka parku zdrojov schopná poskytovať, a stanoví:

b)

špecifikácie musia byť v súlade s týmito zásadami:

a)

príslušný PPS má právo stanoviť, aby jednotky parku zdrojov boli schopné zabezpečovať umelú zotrvačnosť počas veľmi rýchlych odchýlok frekvencie;

b)

príslušný PPS stanoví princíp fungovania regulačných systémov inštalovaných na zabezpečovanie umelej zotrvačnosti a súvisiace výkonnostné parametre.

a)

pokiaľ ide o schopnosť poskytovať jalový výkon, príslušný prevádzkovateľ sústavy môže stanoviť dodatočný jalový výkon, ktorý sa má poskytovať, ak miesto pripojenia jednotky parku zdrojov nie je na svorkách vysokého napätia blokového transformátora zvyšujúceho napätie na napäťovú hladinu v mieste pripojenia, a v prípade, že blokový transformátor neexistuje, ani na svorkách meniarne. Tento dodatočný jalový výkon musí kompenzovať odber jalového výkonu na vedení alebo v kábli vysokého napätia medzi svorkami vysokého napätia blokového transformátora jednotky parku zdrojov alebo svorkami jej meniarne, ak neexistuje blokový transformátor, a miestom pripojenia, a musí ho poskytovať zodpovedný vlastník daného vedenia alebo kábla;

b)

pokiaľ ide o schopnosť poskytovať jalový výkon pri maximálnej kapacite:

ii)

profil U-Q/Pmax stanovuje každý príslušný prevádzkovateľ sústavy v koordinácii s príslušným PPS v súlade s týmito zásadami: — profil U-Q/Pmax nesmie prekročiť hranice profilu U-Q/Pmax zobrazené ako vnútorná obálka na obrázku 8, — rozmery obálky profilu U-Q/Pmax (rozsah Q/Pmax a rozsah napätia) musia byť v rámci hodnôt stanovenom pre každú synchrónnu oblasť v tabuľke 9, — obálka profilu U-Q/Pmax musí byť umiestnená v rámci hraníc pevnej vonkajšej obálky stanovenej na obrázku 8 a — stanovený profil U-Q/Pmax môže mať akýkoľvek tvar, pričom zohľadňuje potenciálne náklady na zabezpečenie schopnosti poskytovať výrobu jalového výkonu pri vysokých napätiach a odber jalového výkonu pri nízkych napätiach; Obrázok 8 Profil U-Q/Pmax jednotky parku zdrojov Na schéme sú znázornené hranice profilu U-Q/Pmax, pričom je vyjadrený pomer skutočnej hodnoty napätia v mieste pripojenia a jeho referenčnej hodnoty 1 pu v porovnaní s pomerom jalového výkonu (Q) a maximálnej kapacity (Pmax). Umiestnenie, veľkosť a tvar vnútornej obálky majú orientačný charakter. Tabuľka 9 Parametre pre vnútornú obálku na obrázku 8 Synchrónna oblasť Maximálny rozsah Q/Pmax Maximálny rozsah úrovne napätia v ustálenom stave (pu) Kontinentálna Európa 0,75 0,225 Severná Európa 0,95 0,150 Veľká Británia 0,66 0,225 Írsko a Severné Írsko 0,66 0,218 Pobaltie 0,80 0,220

c)

pokiaľ ide o schopnosť poskytovať jalový výkon pri hodnote nižšej ako maximálna kapacita:

iii)

pri prevádzke pri činnom výkone na výstupe nižšom ako maximálna kapacita (P < Pmax) musí byť jednotka parku zdrojov schopná poskytovať jalový výkon v každom pracovnom bode v rámci svojho profilu P-Q/Pmax, ak všetky prvky uvedenej jednotky parku zdrojov, ktoré vyrábajú elektrinu, sú technicky dostupné, t. j. nie sú mimo prevádzky z dôvodu údržby alebo poruchy; v opačnom prípade môže byť schopnosť poskytovať jalový výkon menšia pri zohľadnení technickej dostupnosti; Obrázok 9 Profil P-Q/Pmax jednotky parku zdrojov Na schéme sú znázornené hranice profilu P-Q/Pmax v mieste pripojenia podľa činného výkonu vyjadreného ako pomer jeho skutočnej hodnoty a maximálnej kapacity pu, voči pomeru jalového výkonu (Q) a maximálnej kapacity (Pmax). Umiestnenie, veľkosť a tvar vnútornej obálky majú orientačný charakter.

d)

pokiaľ ide o režimy regulácie jalového výkonu:

e)

pokiaľ ide o uprednostňovanie príspevku činného alebo jalového výkonu, príslušný PPS stanoví, či počas porúch, pri ktorých sa vyžaduje schopnosť prevádzky počas skratu, uprednostní príspevok činného výkonu alebo príspevok jalového výkonu. Ak bude mať prednosť príspevok činného výkonu, k jeho poskytovaniu musí dôjsť najneskôr do 150 ms po vzniku poruchy;

f)

pokiaľ ide o reguláciu tlmenia oscilácií výkonu, jednotka parku zdrojov musí byť schopná prispieť k tlmeniu oscilácií výkonu, ak to stanoví príslušný PPS. Vlastnosti jednotky parku zdrojov týkajúce sa regulácie napätia a jalového výkonu nesmú nepriaznivo vplývať na tlmenie oscilácií výkonu.

a)

usporiadanie č. 1: striedavé pripojenie s jednotným miestom prepojenia so sústavou na pevnine, ktorým je do sústavy na pevnine pripojená jedna alebo viac jednotiek parku zdrojov prevádzkovaných na mori, ktoré sú navzájom prepojené na mori a tvoria striedavú sústavu na mori;

b)

usporiadanie č. 2: zahustené striedavé pripojenia, pričom niekoľko jednotiek parku zdrojov prevádzkovaných na mori je navzájom prepojených na mori a tvoria striedavú sústavu na mori, a striedavá sústava na mori je pripojená do sústavy na pevnine v dvoch alebo viacerých miestach prepojenia so sústavou na pevnine.

a)

miesto pripojenia;

b)

dátum pripojenia;

c)

maximálnu kapacitu zariadenia v kW;

d)

druh primárneho zdroja energie;

e)

zaradenie jednotky na výrobu elektrickej energie do kategórie vznikajúca technológia podľa hlavy VI tohto nariadenia;

f)

odkaz na osvedčenia vybavenia vydané oprávneným certifikačným orgánom pre vybavenie použité pri inštalácii na mieste;

g)

pokiaľ ide o použité vybavenie, pre ktoré nebolo získané osvedčenie vybavenia, informácie sa poskytnú podľa pokynov príslušného prevádzkovateľa sústavy; a

h)

kontaktné údaje vlastníka zariadenia na výrobu elektrickej energie a montážneho subjektu a ich podpisy.

a)

dôkaz o dohode medzi príslušným prevádzkovateľom sústavy a vlastníkom zariadenia na výrobu elektrickej energie o nastavení ochrán a riadenia v mieste pripojenia;

b)

vyhlásenie o zhode jednotlivých komponentov;

c)

podrobné technické údaje o jednotke na výrobu elektrickej energie, ktoré majú význam pre pripojenie do elektrizačnej sústavy, podľa požiadaviek príslušného prevádzkovateľa sústavy;

d)

osvedčenia vybavenia vydané oprávneným certifikačným orgánom pre jednotky na výrobu elektrickej energie, ak sú považované za súčasť preukazovania súladu;

e)

simulačné modely podľa článku 15 ods. 6 písm. c) pre jednotky na výrobu elektrickej energie typu C;

f)

správy o skúškach súladu preukazujúce výkonnosť v ustálenom stave a dynamickú výkonnosť podľa požiadaviek v kapitolách 2, 3 a 4 hlavy IV vrátane používania skutočne nameraných hodnôt počas skúšania, v miere podrobnosti, ktorú požaduje príslušný prevádzkovateľ sústavy; a

g)

štúdie preukazujúce výkonnosť v ustálenom stave a dynamickú výkonnosť podľa požiadaviek v kapitolách 5, 6 a 7 hlavy IV, v miere podrobnosti, ktorú požaduje príslušný prevádzkovateľ sústavy.

a)

oznámenie o aktivácii napájania;

b)

oznámenie o dočasnej prevádzke; a

c)

oznámenie o riadnej prevádzke.

a)

vyhlásenie o zhode jednotlivých komponentov;

b)

podrobné technické údaje o jednotke na výrobu elektrickej energie, ktoré majú význam pre pripojenie do elektrizačnej sústavy, podľa požiadaviek príslušného prevádzkovateľa sústavy;

c)

osvedčenia vybavenia vydané oprávneným certifikačným orgánom pre jednotky na výrobu elektrickej energie, ak sú považované za súčasť preukazovania súladu;

d)

simulačné modely podľa špecifikácie v článku 15 ods. 6 písm. c), ktoré vyžaduje príslušný prevádzkovateľ sústavy;

e)

štúdie preukazujúce očakávanú výkonnosť v ustálenom stave a dynamickú výkonnosť, ako sa požaduje v kapitole 5, 6 alebo 7 hlavy IV; a

f)

podrobné údaje o plánovaných skúškach zhody v súlade s kapitolami 2, 3 a 4 hlavy IV.

a)

vyhlásenie o zhode jednotlivých komponentov; a

b)

aktualizáciu platných technických údajov, simulačných modelov a štúdií uvedených v článku 35 ods. 3 písm. b), d) a e) vrátane použitia skutočne nameraných hodnôt počas skúšania.

a)

zariadenie dočasne prechádza významnou úpravou alebo trpí stratou funkcií ovplyvňujúcich jeho výkonnosť; alebo

b)

porucha vybavenia, v dôsledku ktorej neplní niektoré relevantné požiadavky.

a)

nevyriešené záležitosti, ktoré sú dôvodom na udelenie oznámenia o obmedzenej prevádzke;

b)

povinnosti a časové rámce pre očakávané riešenia; a

c)

maximálna doba platnosti nepresahujúca 12 mesiacov. Počiatočná doba platnosti môže byť kratšia s možnosťou predĺženia, ak sa k spokojnosti príslušného prevádzkovateľa sústavy predloží dôkaz o významnom pokroku v dosahovaní úplného súladu.

a)

obsahuje analýzu nákladov a prínosov a odporúčanie o ďalšom postupe;

b)

obsahuje návrh prechodného obdobia na uplatňovanie požiadavky na existujúce jednotky na výrobu elektrickej energie. Dané prechodné obdobie nesmie trvať dlhšie ako dva roky od dátumu rozhodnutia regulačného orgánu alebo prípadne členského štátu o uplatniteľnosti požiadavky;

c)

podlieha verejným konzultáciám v súlade s článkom 10.

a)

postup oznámenia o prevádzke na účely preukázania splnenia požiadaviek zo strany vlastníka existujúceho zariadenia na výrobu elektrickej energie;

b)

prechodné obdobie na splnenie požiadaviek pri zohľadnení kategórie jednotky na výrobu elektrickej energie podľa článku 5 ods. 2 a článku 23 ods. 3 a akékoľvek zásadné prekážky efektívnej úpravy/obnovy vybavenia.

a)

príslušný PPS, príslušný prevádzkovateľ sústavy a vlastník či potenciálny vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie musia pri svojej analýze nákladov a prínosov vychádzať z jednej alebo niekoľkých týchto zásad výpočtu:

b)

príslušný PPS, príslušný prevádzkovateľ sústavy a vlastník či potenciálny vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie musia takisto vyčísliť sociálno-ekonomické prínosy, pokiaľ ide o zlepšenie bezpečnosti dodávok, pričom takáto kvantifikácia musí obsahovať aspoň:

c)

príslušný PPS, príslušný prevádzkovateľ sústavy a vlastník či potenciálny vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie musia vyčísliť prínosy pre vnútorný trh s elektrinou, cezhraničný obchod a integráciu obnoviteľných zdrojov energie, prinajmenšom vrátane:

d)

príslušný PPS musí vyčísliť náklady na uplatňovanie potrebných pravidiel na existujúce zariadenia na výrobu elektrickej energie, prinajmenšom vrátane:

a)

všetky dokumenty a osvedčenia, ktoré má poskytnúť vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie;

b)

podrobné technické údaje o jednotke na výrobu elektrickej energie, ktoré majú význam pre pripojenie do elektrizačnej sústavy;

c)

požiadavky na modely pre štúdie týkajúce sa sústav v ustálenom stave a dynamických sústav;

d)

harmonogram poskytnutia systémových údajov potrebných na realizáciu štúdií;

e)

štúdie vypracované vlastníkom zariadenia na výrobu elektrickej energie na účely preukázania očakávanej výkonnosti v ustálenom stave a dynamickej výkonnosti v súlade s požiadavkami stanovenými v kapitolách 5 a 6 hlavy IV;

f)

podmienky a postupy registrácie osvedčení vybavenia, vrátane ich rozsahu pôsobnosti; a

g)

podmienky a postupy používania príslušných osvedčení vybavenia, ktoré vydal oprávnený certifikačný orgán, zo strany vlastníka zariadenia na výrobu elektrickej energie.

a)

umožniť vlastníkovi zariadenia na výrobu elektrickej energie vykonávať alternatívny súbor skúšok za predpokladu, že uvedené skúšky sú efektívne a dostatočné na preukázanie súladu jednotky na výrobu elektrickej energie s požiadavkami tohto nariadenia;

b)

požadovať, aby vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie vykonal dodatočné alebo alternatívne súbory skúšok v prípadoch, keď informácie poskytnuté príslušnému prevádzkovateľovi sústavy vo vzťahu k skúšaniu zhody podľa ustanovení kapitol 2, 3 alebo 4 hlavy IV nie sú dostatočné na preukázanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia; a

c)

požadovať od vlastníka zariadenia na výrobu elektrickej energie, aby vykonal vhodné skúšky s cieľom preukázať výkonnosť jednotky na výrobu elektrickej energie pri jej prevádzke s alternatívnymi palivami alebo palivovými zmesami. Príslušný prevádzkovateľ sústavy a vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie sa dohodnú na druhoch paliva, ktoré sa podrobia skúške.

a)

umožniť vlastníkovi zariadenia na výrobu elektrickej energie vykonávať alternatívny súbor simulácií za predpokladu, že uvedené simulácie sú efektívne a dostatočné na preukázanie súladu jednotky na výrobu elektrickej energie s požiadavkami tohto nariadenia alebo s vnútroštátnymi právnymi predpismi; a

b)

požadovať, aby vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie vykonal dodatočné alebo alternatívne súbory simulácií v prípadoch, keď informácie poskytnuté príslušnému prevádzkovateľovi sústavy vo vzťahu k simulácii zhody podľa ustanovení kapitol 5, 6 alebo 7 hlavy IV nie sú dostatočné na preukázanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

a)

musí sa preukázať technická spôsobilosť jednotky na výrobu elektrickej energie priebežne meniť činný výkon a prispievať tak k riadeniu frekvencie v prípade akéhokoľvek veľkého zvýšenia frekvencie v sústave. Musia sa overiť parametre regulácie v ustálenom stave ako napríklad statika a pásmo necitlivosti, ako aj dynamické parametre vrátane reakcie na skokovú zmenu frekvencie;

b)

skúška sa musí vykonať simuláciou skokových a lineárnych zmien frekvencie, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vyvolali zmenu činného výkonu aspoň na úrovni 10 % maximálnej kapacity pri zohľadnení nastavenia statiky a pásma necitlivosti. V prípade potreby musia byť simulované signály frekvenčnej odchýlky privedené súbežne do regulátora otáčok a regulátora zaťaženia v rámci regulačných systémov, pri zohľadnení schémy týchto regulačných systémov;

c)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa ňou preukázať, že jednotka na výrobu elektrickej energie je technicky spôsobilá priebežne upravovať činný výkon v pracovných bodoch pod hodnotou maximálnej kapacity s cieľom prispieť k riadeniu frekvencie v prípade veľkého poklesu frekvencie v sústave;

b)

skúška sa musí vykonať simuláciou v príslušných miestach činnej výkonovej záťaže so skokovými a lineárnymi zmenami frekvencie pri podfrekvencii, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vyvolali zmenu činného výkonu na úrovni aspoň 10 % maximálnej kapacity, a to pri zohľadnení nastavenia statiky a pásma necitlivosti. V prípade potreby sa musia simulované signály frekvenčnej odchýlky priviesť súbežne na referenčné hodnoty regulátora otáčok a regulátora zaťaženia;

c)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa ňou preukázať, že jednotka na výrobu elektrickej energie je technicky schopná priebežne upravovať činný výkon v celom prevádzkovom rozsahu medzi maximálnou kapacitou a minimálnou úrovňou regulácie s cieľom prispieť k regulácii frekvencie. Musia sa overiť parametre regulácie v ustálenom stave ako napríklad statika a pásmo necitlivosti, ako aj dynamické parametre vrátane stability prostredníctvom odozvy na skokovú zmenu frekvencie či veľké a rýchle odchýlky frekvencie;

b)

skúška sa musí vykonať simuláciou skokových a lineárnych zmien frekvencie, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vyvolali celý rozsah odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie pri zohľadnení nastavenia statiky a pásma necitlivosti, ako aj schopnosti skutočného zvýšenia alebo zníženia činného výkonu na výstupe z príslušného pracovného bodu. V prípade potreby musia byť simulované signály frekvenčnej odchýlky privedené súbežne na referenčné hodnoty regulátora otáčok a regulátora zaťaženia v rámci systému regulácie bloku alebo kľúčovej technológie;

c)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musia sa preukázať technické schopnosti jednotky na výrobu elektrickej energie zúčastňovať sa na riadení obnovenia frekvencie a musí sa overiť spolupráca režimu FSM a regulácie obnovenia frekvencie;

b)

skúška sa považuje za úspešnú, ak výsledky skúšky dynamických a statických parametrov spĺňajú ustanovenia článku 15 ods. 2 písm. e).

a)

pri jednotkách na výrobu elektrickej energie so schopnosťou štartu z tmy sa musí preukázať táto technická spôsobilosť začatia prevádzky zo stavu vypnutia bez napájania z akéhokoľvek vonkajšieho zdroja elektrickej energie;

b)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sa čas nábehu pohybuje v časovom rozsahu stanovenom v článku 15 ods. 5 písm. a) bode iii).

a)

musí sa preukázať technická spôsobilosť jednotiek na výrobu elektrickej energie prepnúť sa na vlastnú spotrebu a stabilne na nej fungovať;

b)

skúška sa vykoná pri maximálnej kapacite a menovitom jalovom výkone jednotky na výrobu elektrickej energie pred odopnutím záťaže;

c)

príslušný prevádzkovateľ sústavy má právo stanoviť dodatočné podmienky pri zohľadnení článku 15 ods. 5 písm. c);

d)

skúška sa považuje za úspešnú v prípade úspešného prepnutia na vlastnú spotrebu, preukázania stabilnej prevádzky na vlastnej spotrebe v časovom rámci stanovenom v článku 15 ods. 5 písm. c) a úspešnej opätovnej synchronizácie so sieťou.

a)

musí sa preukázať technická spôsobilosť jednotky na výrobu elektrickej energie poskytovať kapacitný a induktívny jalový výkon v súlade s článkom 18 ods. 2 písm. b) a c);

b)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať technická spôsobilosť jednotky parku zdrojov priebežne upravovať činný výkon a prispievať tak k regulácii frekvencie v prípade nárastu frekvencie v sústave. Musia sa overiť parametre regulácie v ustálenom stave ako napríklad statika a pásmo necitlivosti, ako aj dynamické parametre;

b)

skúška sa musí vykonať simuláciou skokových a lineárnych zmien frekvencie, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vyvolali zmenu činného výkonu aspoň na úrovni 10 % maximálnej kapacity pri zohľadnení nastavenia statiky a pásma necitlivosti. Na vykonanie skúšky musia byť simulované signály frekvenčnej odchýlky privedené súbežne na referenčné hodnoty systému regulácie;

c)

skúška sa považuje za úspešnú v prípade, že výsledky skúšky dynamických a statických parametrov spĺňajú požiadavky stanovené v článku 13 ods. 2.

a)

musí sa preukázať technická spôsobilosť prevádzky jednotky parku zdrojov pri úrovni zaťaženia pod stanovenou hodnotou určenou príslušným prevádzkovateľom sústavy alebo príslušným PPS;

b)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať technická spôsobilosť jednotky parku zdrojov priebežne upravovať činný výkon a prispievať tak k riadeniu frekvencie v prípade veľkého poklesu frekvencie v sústave;

b)

skúška sa musí vykonať simuláciou skokových a lineárnych zmien frekvencie, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vyvolali zmenu činného výkonu na úrovni aspoň 10 % maximálnej kapacity so začiatkom pri najviac 80 % maximálnej kapacity, pri zohľadnení nastavenia statiky a pásma necitlivosti;

c)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa ňou preukázať, že jednotka na výrobu elektrickej energie je technicky schopná priebežne upravovať činný výkon v celom prevádzkovom rozsahu medzi maximálnou kapacitou a minimálnou úrovňou regulácie s cieľom prispieť k regulácii frekvencie. Musia sa overiť parametre regulácie v ustálenom stave ako napríklad necitlivosť, statika, pásmo necitlivosti a rozsah regulácie, ako aj dynamické parametre vrátane reakcie na skokovú zmenu frekvencie;

b)

skúška sa musí vykonať simuláciou skokových a lineárnych zmien frekvencie, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vyvolali celý rozsah odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie pri zohľadnení nastavenia statiky a pásma necitlivosti. Na vykonanie skúšky je potrebné dodať simulované signály frekvenčnej odchýlky;

c)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať technická spôsobilosť jednotky parku zdrojov prispievať k riadeniu obnovenia frekvencie. Musí sa overiť spolupráca režimu FSM a riadenia obnovenia frekvencie;

b)

skúška sa považuje za úspešnú, ak výsledky skúšky dynamických a statických parametrov spĺňajú požiadavky článku 15 ods. 2 písm. e).

a)

musí sa preukázať technická spôsobilosť jednotky parku zdrojov poskytovať kapacitný a induktívny jalový výkon v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. b) a c);

b)

musí sa vykonávať pri maximálnom jalovom výkone (kapacitnom aj induktívnom) a musia sa ňou overiť tieto parametre:

c)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov fungovať v režime regulácie napätia podľa podmienok stanovených v článku 21 ods. 3 písm. d) bodoch ii) až iv);

b)

skúškou režimu regulácie napätia sa overia tieto parametre:

c)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov fungovať v režime regulácie jalového výkonu v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. d) bodom v);

b)

skúšku spôsobilosti poskytovať jalový výkon musí dopĺňať skúška režimu regulácie jalového výkonu;

c)

skúškou režimu regulácie jalového výkonu sa overia tieto parametre:

d)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov fungovať v režime regulácie účinníka v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. d) bodom vi);

b)

skúškou režimu regulácie účinníka sa overia tieto parametre:

c)

skúška sa považuje za úspešnú, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky na výrobu elektrickej energie simulovať úpravy činného výkonu pri vysokej frekvencii v súlade s článkom 13 ods. 2;

b)

simulácia sa vykoná prostredníctvom skokových a lineárnych zmien frekvencie pri vysokej frekvencii, ktoré dosahujú minimálnu úroveň regulácie, pričom sa zohľadní nastavenie statiky a pásmo necitlivosti;

c)

simulácia sa považuje za úspešnú v prípade, že:

a)

simuláciou sa musí preukázať skratová odolnosť jednotky na výrobu elektrickej energie prevádzku v súlade s podmienkami stanovenými v článku 14 ods. 3 písm. a);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sa preukáže súlad s požiadavkou stanovenou v článku 14 ods. 3 písm. a).

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky na výrobu elektrickej energie obnoviť poskytovanie činného výkonu po poruche podľa podmienok stanovených v článku 17 ods. 3;

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sa preukáže súlad s požiadavkou stanovenou v článku 17 ods. 3.

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky na výrobu elektrickej energie upraviť činný výkon pri nízkych frekvenciách v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. c);

b)

simulácia sa vykoná prostredníctvom skokových a lineárnych zmien frekvencie pri nízkej frekvencii, ktoré dosahujú hodnotu maximálnej kapacity, pričom sa zohľadní nastavenie statiky a pásmo necitlivosti;

c)

simulácia sa považuje za úspešnú v prípade, že:

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky na výrobu elektrickej energie upravovať činný výkon v celom frekvenčnom rozsahu v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. d);

b)

simulácia sa vykoná simulovaním skokových a lineárnych zmien frekvencie, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vyvolali celý rozsah odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie pri zohľadnení nastavenia statiky a pásma necitlivosti;

c)

simulácia sa považuje za úspešnú v prípade, že:

a)

musí sa preukázať výkonnosť jednotky na výrobu elektrickej energie počas ostrovnej prevádzky podľa podmienok stanovených v článku 15 ods. 5 písm. b);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak jednotka na výrobu elektrickej energie zníži alebo zvýši činný výkon na výstupe zo svojho predchádzajúceho pracovného bodu na akýkoľvek iný pracovný bod v rámci P-Q diagramu v rozsahu podľa článku 15 ods. 5 písm. b) bez odpojenia jednotky na výrobu elektrickej energie od ostrovnej prevádzky v dôsledku zvýšenej alebo zníženej frekvencie.

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky na výrobu elektrickej energie poskytovať kapacitný a induktívny jalový výkon v súlade s podmienkami stanovenými v článku 18 ods. 2 písm. b) a c);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať, že jednotka na výrobu elektrickej energie, pokiaľ ide o funkciu jej systémového stabilizátora („funkcia PSS“), je schopná tlmiť oscilácie činného výkonu v súlade s podmienkami stanovenými v článku 19 ods. 2;

b)

výsledkom ladenia musí byť zlepšené tlmenie zodpovedajúcej odozvy činného výkonu ARN v kombinácii s funkciou PSS v porovnaní so samotnou odozvou činného výkonu ARN;

c)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky na výrobu elektrickej energie poskytovať schopnosť prevádzky počas skratu v súlade s podmienkami stanovenými v článku 16 ods. 3 písm. a);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sa preukáže súlad s požiadavkou stanovenou v článku 16 ods. 3 písm. a).

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov simulovať úpravy činného výkonu pri vysokej frekvencii v súlade s článkom 13 ods. 2;

b)

simulácia sa vykoná prostredníctvom skokových a lineárnych zmien frekvencie pri vysokej frekvencii, ktoré dosahujú minimálnu úroveň regulácie, pričom sa zohľadní nastavenie statiky a pásmo necitlivosti;

c)

simulácia sa považuje za úspešnú v prípade, že:

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov poskytovať prívod rýchleho poruchového prúdu v súlade s podmienkami stanovenými v článku 20 ods. 2 písm. b);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sa preukáže súlad s požiadavkou stanovenou v článku 20 ods. 2 písm. b).

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov simulovať skratovú odolnosť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 14 ods. 3 písm. a);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sa preukáže súlad s požiadavkou stanovenou v článku 14 ods. 3 písm. a).

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov obnoviť poskytovanie činného výkonu po poruche v súlade s podmienkami stanovenými v článku 20 ods. 3;

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sa preukáže súlad s požiadavkou stanovenou v článku 20 ods. 3.

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov upraviť činný výkon pri nízkych frekvenciách v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. c);

b)

simulácia sa vykoná prostredníctvom skokových a lineárnych zmien frekvencie pri nízkej frekvencii, ktoré dosahujú hodnotu maximálnej kapacity, pričom sa zohľadní nastavenie statiky a pásmo necitlivosti;

c)

simulácia sa považuje za úspešnú v prípade, že:

a)

musí sa preukázať spôsobilosť jednotky parku zdrojov upravovať činný výkon v celom frekvenčnom rozsahu podľa článku 15 ods. 2 písm. d);

b)

simulácia sa vykoná simulovaním skokových a lineárnych zmien frekvencie, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vyvolali celý rozsah odozvy činného výkonu na zmenu frekvencie pri zohľadnení nastavenia statiky a pásma necitlivosti;

c)

simulácia sa považuje za úspešnú v prípade, že:

a)

musí sa preukázať výkonnosť jednotky parku zdrojov počas ostrovnej prevádzky v súlade s podmienkami stanovenými v článku 15 ods. 5 písm. b);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú v prípade, že jednotka parku zdrojov zníži alebo zvýši činný výkon zo svojho predchádzajúceho pracovného bodu na akýkoľvek iný pracovný bod v rámci P-Q diagramu v rozsahu podľa článku 15 ods. 5 písm. b) bez odpojenia jednotky parku zdrojov od ostrovnej prevádzky v dôsledku zvýšenej alebo zníženej frekvencie.

a)

musí sa preukázať schopnosť modelu jednotky parku zdrojov poskytovať umelú zotrvačnosť v prípade zníženej frekvencie, ako je uvedené v článku 21 ods. 2 písm. a);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sa preukáže súlad modelu s podmienkami stanovenými v článku 21 ods. 2

a)

musí sa preukázať, že jednotka parku zdrojov dokáže poskytovať kapacitný a induktívny jalový výkon v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. b) a c);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú, ak sú spoločne splnené tieto podmienky:

a)

musí sa preukázať schopnosť modelu jednotky parku zdrojov poskytovať funkciu tlmenia oscilácií činného výkonu v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. f);

b)

simulácia sa považuje za úspešnú v prípade, že model preukáže súlad s podmienkami uvedenými v článku 21 ods. 3 písm. f).

a)

identifikácia akýchkoľvek rozdielov pri vykonávaní tohto nariadenia v jednotlivých štátoch;

b)

posúdenie toho, či sú naďalej opodstatnené hodnoty a rozsahy zvolené v požiadavkách týkajúcich sa jednotiek na výrobu elektrickej energie podľa tohto nariadenia.

a)

identifikačné údaje vlastníka alebo potenciálneho vlastníka zariadenia na výrobu elektrickej energie a kontaktnú osobu pre všetku komunikáciu;

b)

opis jednotky alebo jednotiek na výrobu elektrickej energie, pre ktoré sa výnimka požaduje;

c)

odkaz na ustanovenia tohto nariadenia, z ktorých sa požaduje výnimka, a podrobný opis požadovanej výnimky;

d)

podrobné odôvodnenie spolu s príslušnými podkladmi a analýzou nákladov a prínosov v súlade s požiadavkami článku 39;

e)

dôkaz, že požadovaná výnimka nebude mať žiadny nepriaznivý vplyv na cezhraničný obchod.

a)

regulačný orgán nerozhodne o poskytnutí predĺženia; alebo

b)

vlastník alebo potenciálny vlastník zariadenia na výrobu elektrickej energie prostredníctvom odôvodneného podania neupovedomí regulačný orgán o tom, že žiadosť o výnimku je úplná.

a)

identifikačné údaje príslušného prevádzkovateľa sústavy alebo príslušného PPS a kontaktnú osobu pre všetku komunikáciu;

b)

opis jednotiek na výrobu elektrickej energie, pre ktoré sa požaduje výnimka, a celkový inštalovaný výkon, ako aj počet jednotiek na výrobu elektrickej energie;

c)

požiadavku alebo požiadavky tohto nariadenia, z ktorej (ktorých) sa požaduje výnimka, a podrobný opis požadovanej výnimky;

d)

podrobné odôvodnenie a všetky príslušné sprievodné dokumenty;

e)

dôkaz, že požadovaná výnimka nebude mať nepriaznivý vplyv na cezhraničný obchod;

f)

analýzu nákladov a prínosov v súlade s požiadavkami článku 39. V prípade potreby sa analýza nákladov a prínosov vykoná v spolupráci s príslušným PPS a akýmikoľvek susednými PDS.

a)

regulačný orgán nerozhodne o poskytnutí predĺženia; alebo

b)

príslušný prevádzkovateľ sústavy prostredníctvom odôvodneného podania neupovedomí regulačný orgán o tom, že žiadosť o výnimku je úplná.

a)

požiadavku alebo požiadavky, v prípade ktorej(-ých) je udelená alebo zamietnutá výnimka;

b)

obsah výnimky;