11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/1

(1)

Prezumpcia neviny a právo na spravodlivý proces sú zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), článku 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a článku 11 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

(2)

Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Podľa záverov predsedníctva Európskej rady zo zasadnutia v Tampere 15. a 16. októbra 1999, a najmä ich bodu 33, posilnené vzájomné uznávanie rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí a potrebná aproximácia právnych predpisov by uľahčili spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a súdnu ochranu individuálnych práv. Zásada vzájomného uznávania by sa preto mala stať v rámci Únie základom justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach.

(3)

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je justičná spolupráca v trestných veciach v Únii založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí.

(4)

Uplatňovanie uvedenej zásady vychádza z predpokladu, že členské štáty majú vzájomnú dôveru v svoje systémy trestného súdnictva. Rozsah zásady vzájomného uznávania závisí od viacerých parametrov, medzi ktoré patria mechanizmy ochrany práv podozrivých a obvinených osôb a spoločné minimálne normy potrebné na uľahčenie uplatňovania uvedenej zásady.

(5)

Hoci členské štáty sú zmluvnými stranami EDĽP a ICCPR, skúsenosti ukazujú, že táto skutočnosť sama osebe nezabezpečuje vždy dostatočný stupeň dôvery v systémy trestného súdnictva iných členských štátov.

(6)

Rada prijala 30. novembra 2009 uznesenie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní (3) (ďalej len „plán“). V pláne sa uplatňuje prístup postupných krokov a vyzýva sa v ňom na prijatie opatrení týkajúcich sa práva na preklad a tlmočenie (opatrenie A), práva na poučenie o právach a informovanie o obvineniach (opatrenie B), práva na právne poradenstvo a právnu pomoc (opatrenie C), práva na komunikáciu s príbuznými, zamestnávateľmi a konzulárnymi orgánmi (opatrenie D), ako aj osobitných záruk pre podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú zraniteľné (opatrenie E).

(7)

Dňa 11. decembra 2009 Európska rada privítala plán a zaradila ho do Štokholmského programu – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (4) (bod 2.4). Európska rada zdôraznila, že plán nie je vyčerpávajúci, pričom vyzvala Komisiu, aby preskúmala ďalšie prvky týkajúce sa minimálnych procesných práv podozrivých a obvinených osôb a aby posúdila, či je potrebné v záujme podpory lepšej spolupráce v tejto oblasti zaoberať sa aj ďalšími otázkami, napríklad prezumpciou neviny.

(8)

Doteraz boli na základe plánu prijaté tri opatrenia týkajúce sa procesných práv v trestnom konaní, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (5), 2012/13/EÚ (6) a 2013/48/EÚ (7).

(9)

Účelom tejto smernice je posilniť právo na spravodlivý proces v trestnom konaní, a to stanovením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní.

(10)

Zavedením spoločných minimálnych pravidiel ochrany procesných práv podozrivých a obvinených osôb si táto smernica kladie za cieľ posilniť vzájomnú dôveru členských štátov v svoje systémy trestného súdnictva, a tým uľahčiť vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach. Takéto spoločné minimálne pravidlá môžu tiež odstrániť prekážky voľného pohybu občanov na území členských štátov.

(11)

Táto smernica by sa mala uplatňovať iba na trestné konania, ako ich vykladá Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), a to bez toho, aby bola dotknutá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Táto smernica by sa nemala uplatňovať na občianske súdne konania alebo správne konania vrátane správnych konaní, ktoré môžu viesť k uloženiu sankcií, ako sú konania týkajúce sa hospodárskej súťaže, obchodu, finančných služieb, cestnej premávky, daní alebo daňových doplatkov, ani vyšetrovaní, ktoré vedú správne orgány v súvislosti s takýmito konaniami.

(12)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na fyzické osoby, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Mala by sa uplatňovať od momentu, keď je osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu alebo údajného trestného činu, teda už pred tým, ako sa táto osoba od príslušných orgánov členského štátu prostredníctvom úradného oznámenia alebo iným spôsobom dozvie, že je podozrivá alebo obvinená. Táto smernica by sa mala uplatňovať vo všetkých štádiách trestného konania až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o konečnom určení toho, či podozrivá alebo obvinená osoba spáchala trestný čin. Právne úkony a opravné prostriedky, ktoré sú k dispozícii len vtedy, keď uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vrátane úkonov pred Európskym súdom pre ľudské práva, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(13)

V tejto smernici sa uznáva, že potreby a úrovne ochrany určitých aspektov prezumpcie neviny sa v prípade fyzických a právnických osôb odlišujú. Pokiaľ ide o fyzické osoby, takúto ochranu dokladá rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Súdny dvor však uznal, že práva vyplývajúce z prezumpcie neviny neprináležia právnickým osobám rovnakým spôsobom ako fyzickým osobám.

(14)

V súčasnom stave vývoja vnútroštátneho práva a judikatúry na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie je predčasné prijímať na úrovni Únie právne predpisy o prezumpcii neviny týkajúce sa právnických osôb. Preto by sa táto smernica nemala uplatňovať na právnické osoby. Tým by nemalo byť dotknuté uplatňovanie prezumpcie neviny na právnické osoby, ako je stanovené najmä v EDĽP a ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor.

(15)

Prezumpcia neviny právnických osôb by sa mala zabezpečiť prostredníctvom existujúcich právnych záruk a judikatúry, pričom budúci vývoj určí, či je potrebné prijať opatrenie Únie.

(16)

Prezumpcia neviny by bola porušená, keby sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci alebo v súdnych rozhodnutiach, ktoré nie sú rozhodnutiami o vine, označovala podozrivá alebo obvinená osoba za vinnú, ak tejto osobe ešte nebola preukázaná vina zákonným spôsobom. Takéto vyhlásenia a súdne rozhodnutia by nemali vzbudzovať dojem, že táto osoba je vinná. Tým by nemali byť dotknuté úkony v rámci trestného stíhania, ktorých cieľom je preukázať vinu podozrivej alebo obvinenej osoby, ako napríklad obžaloba, a nemali by byť ani dotknuté súdne rozhodnutia, v dôsledku ktorých sa stane vykonateľným podmienečný trest, a to pod podmienkou, že je dodržané právo na obhajobu. Nemali by tým byť dotknuté ani predbežné rozhodnutia procesnej povahy, ktoré prijmú justičné alebo iné príslušné orgány a ktoré sú založené na podozrení alebo usvedčujúcich dôkazoch, ako sú napríklad rozhodnutia o vyšetrovacej väzbe, pod podmienkou, že takéto rozhodnutia neoznačujú podozrivú ani obvinenú osoba za vinnú. Pred prijatím predbežného rozhodnutia procesnej povahy môže mať príslušný orgán najprv povinnosť overiť, či existujú dostatočné usvedčujúce dôkazné prvky v neprospech podozrivej alebo obvinenej osoby na odôvodnenie príslušného rozhodnutia, a rozhodnutie by mohlo obsahovať odkaz na tieto prvky.

(17)

Pod pojmom „verejné vyhlásenia orgánov verejnej moci“ by sa mali rozumieť všetky vyhlásenia, ktoré odkazujú na trestný čin a ktoré pochádzajú od orgánu zapojeného do trestného konania týkajúceho sa daného trestného činu, ako sú justičné orgány, polícia a iné orgány presadzovania práva, alebo od iného orgánu verejnej moci, ako sú ministri a iní verejní činitelia, pričom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy o imunite.

(18)

Povinnosť neoznačovať podozrivé alebo obvinené osoby za vinné by nemala orgánom verejnej moci brániť v zverejňovaní informácií o trestnom konaní, ak je to potrebné výhradne z dôvodov týkajúcich sa vyšetrovania trestného činu, ako napríklad zverejnenie videozáznamu so žiadosťou o pomoc verejnosti pri identifikácii údajného páchateľa trestného činu, alebo týkajúcich sa verejného záujmu, ako napríklad poskytovanie informácií z bezpečnostných dôvodov obyvateľom oblasti dotknutej údajným trestným činom proti životnému prostrediu, alebo keď prokuratúra či iný príslušný orgán poskytne objektívne informácie o stave trestného konania s cieľom predísť narušeniu verejného poriadku. Použitie takýchto dôvodov by sa malo obmedziť na situácie, v ktorých by to bolo opodstatnené a primerané, pričom sa zohľadnia všetky záujmy. Spôsob ani kontext šírenia informácií by nemali v žiadnom prípade vytvárať dojem o vine danej osoby pred tým, ako jej bola preukázaná vina zákonným spôsobom.

(19)

Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pri poskytovaní informácií médiám orgány verejnej moci nebudú označovať podozrivé ani obvinené osoby za vinné, kým im nebola preukázaná vina zákonným spôsobom. Na tento účel by členské štáty mali informovať orgány verejnej moci o tom, že pri poskytovaní alebo zverejňovaní informácií médiám je dôležité náležite prihliadať na prezumpciu neviny. Nemali by tým byť dotknuté vnútroštátne právne predpisy na ochranu slobody tlače a iných médií.

(20)

Príslušné orgány by sa mali zdržať prezentovania podozrivých alebo obvinených osôb na súde alebo na verejnosti ako vinných tým, že sa v ich prípade použijú fyzické obmedzujúce opatrenia, ako sú putá, sklené ochranné kabíny, klietky či okovy na nohách, pokiaľ sa používanie takýchto opatrení v danom prípade nevyžaduje z osobitných dôvodov, buď v záujme bezpečnosti, a to aj s cieľom zabrániť podozrivým alebo obvineným osobám, aby neublížili sebe či iným osobám či aby nepoškodili majetok, alebo v záujme predídenia úteku podozrivých alebo obvinených osôb či ich kontaktu s tretími osobami, napríklad so svedkami alebo obeťami. Možnosť uplatňovať fyzické obmedzujúce opatrenia neznamená, že príslušné orgány majú prijať nejaké formálne rozhodnutie o použití takýchto opatrení.

(21)

Keď je to možné, príslušné orgány by mali takisto upustiť od predvádzania podozrivých alebo obvinených osôb na súde alebo na verejnosti vo väzenskom oblečení, aby sa nevytváral dojem, že tieto osoby sú vinné.

(22)

Dôkazné bremeno pri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočíva na prokuratúre a v prípade akýchkoľvek pochybností by sa malo rozhodnúť v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby. Prezumpcia neviny by sa porušila, ak by sa dôkazné bremeno prenieslo z prokuratúry na obhajobu bez toho, aby tým boli dotknuté úradné vyšetrovacie právomoci súdu, nezávislosť súdnej moci pri posudzovaní viny podozrivej alebo obvinenej osoby a používanie skutkových domnienok alebo právnych domnienok týkajúcich sa trestnej zodpovednosti podozrivej alebo obvinenej osoby. Takéto domnienky by mali byť primerane limitované, pričom sa zohľadní závažnosť veci a dodrží sa právo na obhajobu a použité prostriedky by mali byť primerané sledovanému zákonnému cieľu. Takéto domnienky by mali byť vyvrátiteľné a v každom prípade by sa mali použiť len vtedy, ak je dodržané právo na obhajobu.

(23)

V niektorých členských štátoch je hľadanie usvedčujúcich aj oslobodzujúcich dôkazov nielen úlohou prokuratúry, ale aj sudcov a príslušných súdov. Členské štáty, ktoré nemajú systém kontradiktórneho konania, by mali môcť zachovať svoj súčasný systém, ak je v súlade s touto smernicou a inými relevantnými ustanoveniami práva Únie a medzinárodného práva.

(24)

Právo odoprieť výpoveď je dôležitým aspektom prezumpcie neviny a malo by slúžiť ako ochrana pred výpoveďou vo svoj neprospech.

(25)

Právo nevypovedať vo vlastný neprospech je tiež dôležitým aspektom prezumpcie neviny. Keď sa od podozrivých a obvinených osôb žiada, aby vypovedali alebo odpovedali na otázky, nemali by byť nútené predložiť dôkazy alebo dokumenty ani poskytnúť informácie, ktoré môžu svedčiť v ich neprospech.

(26)

Právo odoprieť výpoveď a právo nevypovedať vo vlastný neprospech by sa malo vzťahovať na otázky, ktoré súvisia s trestným činom, zo spáchania ktorého je osoba podozrivá alebo obvinená, a nie napríklad na otázky, ktoré sa týkajú totožnosti podozrivej alebo obvinenej osoby.

(27)

Z práva odoprieť výpoveď a z práva nevypovedať vo vlastný neprospech vyplýva, že príslušné orgány by nemali nútiť podozrivé alebo obvinené osoby poskytovať informácie, ak to tieto osoby nechcú urobiť. Pri rozhodovaní o tom, či bolo právo odoprieť výpoveď alebo právo nevypovedať vo vlastný neprospech porušené, by sa mal zohľadniť výklad práva na spravodlivý proces podľa EDĽP Európskym súdom pre ľudské práva.

(28)

Uplatnenie práva odoprieť výpoveď alebo práva nevypovedať vo vlastný neprospech by sa nemalo používať proti podozrivej alebo obvinenej osobe a ako také by sa nemalo považovať za dôkaz, že dotknutá osoba spáchala predmetný trestný čin. Tým by nemali byť dotknuté vnútroštátne predpisy, ktoré sa týkajú posúdenia dôkazov súdmi alebo sudcami za predpokladu, že je dodržané právo na obhajobu.

(29)

Uplatnenie práva nevypovedať vo vlastný neprospech by nemalo brániť príslušným orgánom zhromažďovať dôkazy, ktoré možno zákonne získať od podozrivej alebo obvinenej osoby zákonnými donucovacími prostriedkami a ktoré existujú nezávisle od vôle podozrivej alebo obvinenej osoby, ako je napríklad materiál získaný na základe súdneho príkazu, materiál, ktorý sa musí podľa zákona uchovávať a predložiť na požiadanie, vzorky dychových skúšok, krvi alebo moču a tkanív na testy DNA.

(30)

Právo odoprieť výpoveď a právo nevypovedať vo vlastný neprospech by nemalo brániť členským štátom rozhodnúť, že v prípade menej závažných trestných činov, ako napríklad menších dopravných priestupkov, sa konanie alebo niektorá jeho časť v súvislosti s predmetným trestným činom môže viesť písomne alebo bez výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby príslušnými orgánmi, ak je to v súlade s právom na spravodlivý proces.

(31)

Členské štáty by mali zvážiť zabezpečenie toho, aby v prípade, keď boli podozrivým alebo obvineným osobám poskytnuté informácie o právach podľa článku 3 smernice 2012/13/EÚ, boli im tiež poskytnuté informácie o práve nevypovedať vo vlastný neprospech, tak ako sa uplatňuje podľa vnútroštátneho práva v súlade s touto smernicou.

(32)

Členské štáty by mali zvážiť zabezpečenie toho, aby v prípade, keď podozrivým alebo obvineným osobám bolo poskytnuté písomné poučenie o právach podľa článku 4 smernice 2012/13/EÚ, takéto poučenie obsahovalo aj informácie o práve nevypovedať vo vlastný neprospech, tak ako sa uplatňuje podľa vnútroštátneho práva v súlade s touto smernicou.

(33)

Právo na spravodlivý proces je jedna zo základných zásad demokratickej spoločnosti. Právo podozrivých a obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní je založené na uvedenom práve a malo by byť zaručené v celej Únii.

(34)

Ak sa podozrivé alebo obvinené osoby nemôžu na súdnom konaní zúčastniť z dôvodov, ktoré nemôžu ovplyvniť, mali by mať možnosť požiadať o nový termín súdneho konania v rámci lehoty ustanovenej vo vnútroštátnom práve.

(35)

Právo podozrivých a obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní nie je absolútnym právom. Podozrivé a obvinené osoby by za určitých okolností mali mať možnosť sa tohto práva vzdať, a to výslovne alebo konkludentne, avšak jednoznačne.

(36)

Za určitých okolností by malo byť možné rozhodnutie o vine alebo nevine podozrivej alebo obvinenej osoby vyniesť aj za jej neúčasti na súdnom konaní. Takýto prípad by mohol nastať, ak bola podozrivá alebo obvinená osoba včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti, a napriek tomu sa nedostaví. Pod informovaním podozrivej alebo obvinenej osoby o súdnom konaní by sa malo rozumieť, že táto osoba bola predvolaná osobne alebo iným spôsobom, pričom jej bola doručená úradná informácia o čase a mieste konania tak, že sa mohla o súdnom konaní dozvedieť. Pod informovaním podozrivej alebo obvinenej osoby o dôsledkoch neúčasti by sa malo rozumieť najmä to, že táto osoba bola informovaná o tom, že za jej neúčasti na súdnom konaní možno vyniesť rozhodnutie.

(37)

Súdne konanie, ktorého výsledkom môže byť vynesenie rozhodnutia o vine alebo nevine, by sa malo môcť viesť aj za neprítomnosti podozrivej alebo obvinenej osoby, ak táto osoba bola o konaní informovaná a splnomocnila obhajcu, ktorého určila ona sama alebo štát, aby ju v konaní zastupoval, a ktorý túto podozrivú alebo obvinenú osobu zastupoval.

(38)

Pri zvažovaní, či je spôsob poskytnutia informácie postačujúci na to, aby sa zabezpečila vedomosť dotknutej osoby o konaní, by sa podľa potreby mala venovať osobitná pozornosť aj snahe orgánov verejnej moci informovať dotknutú osobu, ako aj snahe dotknutej osoby získať informáciu, ktorá jej bola určená.

(39)

Ak však členské štáty umožňujú viesť súdne konania v neprítomnosti podozrivých alebo obvinených osôb, ale neboli splnené podmienky na prijatie rozhodnutia v neprítomnosti dotknutej podozrivej alebo obvinenej osoby, pretože podozrivú alebo obvinenú osobu nebolo možné napriek primeranému úsiliu nájsť, napríklad preto, lebo ušla alebo sa skrýva, malo by byť možné prijať rozhodnutie v neprítomnosti podozrivej alebo obvinenej osoby a toto rozhodnutie vykonať. V takom prípade by členské štáty mali zabezpečiť, aby v prípade, keď sú podozrivé alebo obvinené osoby informované o rozhodnutí, najmä keď sú zadržané, boli tiež informované o možnosti napadnúť rozhodnutie a o práve na nové súdne konanie alebo iný opravný prostriedok. Takéto informácie by sa mali poskytovať písomne. Informácie možno poskytovať aj ústne pod podmienkou, že ich poskytnutie sa zaznamená postupom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom.

(40)

Príslušné orgány v členských štátoch by mali mať možnosť dočasne vylúčiť podozrivú alebo obvinenú osobu z pojednávania, ak je to v záujme zabezpečenia riadneho priebehu trestného konania. Mohlo by sa to týkať napríklad prípadov, keď podozrivá alebo obvinená osoba ruší vypočúvanie a musí byť na rozkaz sudcu vyvedená zo súdnej siene alebo ak sa ukáže, že prítomnosť podozrivej alebo obvinenej osoby bráni riadnemu výsluchu svedka.

(41)

Právo byť prítomný na súdnom konaní možno uplatniť len vtedy, ak sa uskutoční jedno alebo viac pojednávaní. To znamená, že právo byť prítomný na súdnom konaní sa nemôže uplatňovať, keď príslušné vnútroštátne procesné pravidlá neumožňujú pojednávanie. Takéto vnútroštátne pravidlá by mali byť v súlade s chartou a EDĽP, ako ich vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva, predovšetkým v súvislosti s právom na spravodlivý proces. O takýto prípad ide napríklad vtedy, keď sa konanie vedie zjednodušeným spôsobom úplne alebo sčasti písomne alebo keď sa nenariadi žiadne pojednávanie.

(42)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri vykonávaní tejto smernice, najmä v súvislosti s právom byť prítomný na súdnom konaní a právom na nové súdne konanie, zohľadňovali osobitné potreby zraniteľných osôb. Podľa odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní (8) by sa za zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby mali považovať všetky podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré pre svoj vek, duševný alebo fyzický stav či akékoľvek možné postihnutie nedokážu chápať trestné konanie alebo sa na ňom účinne zúčastňovať.

(43)

Deti sú zraniteľné a mal by sa im poskytovať osobitný stupeň ochrany. Preto by sa v súvislosti s niektorými právami uvedenými v tejto smernici mali zaviesť osobitné procesné záruky.

(44)

Zásada účinnosti práva Únie si od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli primerané a účinné opravné prostriedky pre prípad porušenia práva priznaného jednotlivcom právom Únie. Vďaka účinnému opravnému prostriedku, ktorý by mal byť dostupný v prípade porušenia ktoréhokoľvek z práv stanovených v tejto smernici, by sa malo dosiahnuť, že sa v čo najväčšej možnej miere obnoví také postavenie podozrivých alebo obvinených osôb, aké by mali, keby nebolo došlo k porušeniu, s cieľom chrániť právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu.

(45)

Pri posudzovaní výpovedí podozrivých alebo obvinených osôb alebo dôkazov získaných v rozpore s právom odoprieť výpoveď alebo s právom nevypovedať vo vlastný neprospech by súdy a sudcovia mali dodržiavať právo na obhajobu a právo na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti by sa mala brať do úvahy judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej by sa v dôsledku prijatia výpovedí získaných mučením alebo iným zlým zaobchádzaním v rozpore s článkom 3 EDĽP ako dôkazov na zistenie relevantných skutočností v trestnom konaní stalo konanie ako celok nespravodlivým. Podľa Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu by sa žiadna výpoveď, ktorá sa získala v dôsledku mučenia, nemala použiť ako dôkaz v konaní okrem prípadov, keď sa konanie vedie proti osobe obvinenej z mučenia, ako dôkaz o tom, že daná výpoveď sa uskutočnila.

(46)

S cieľom monitorovať a hodnotiť účinnosť tejto smernice by členské štáty mali zasielať Komisii dostupné údaje o uplatňovaní práv stanovených v tejto smernici. Takéto údaje by mohli zahŕňať záznamy orgánov presadzovania práva a justičných orgánov, pokiaľ ide o uplatnený opravný prostriedok v prípade porušenia niektorého aspektu prezumpcie neviny, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, alebo porušenia práva byť prítomný na súdnom konaní.

(47)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v charte a v EDĽP vrátane zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, práva na slobodu a bezpečnosť, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na nedotknuteľnosť osoby, práva dieťaťa, integrácie osôb so zdravotným postihnutím, práva na účinný opravný prostriedok a práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Prihliadať by sa malo najmä na článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), podľa ktorého Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v charte a podľa ktorého základné práva, ako sú zaručené EDĽP a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, majú predstavovať všeobecné zásady práva Únie.

(48)

Vzhľadom na to, že v tejto smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá, členské štáty by mali môcť rozšíriť práva stanovené v tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany. Úroveň ochrany poskytovaná členskými štátmi by nemala byť nikdy nižšia ako normy ustanovené v charte alebo EDĽP, ako ich vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva.

(49)

Keďže ciele tejto smernice, a to zavedenie spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní v trestnom konaní, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(50)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(51)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

a)

určitých aspektov prezumpcie neviny v trestnom konaní;

b)

práva byť prítomný na súdnom konaní v trestnom konaní.

a)

podozrivá alebo obvinená osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti alebo

b)

podozrivú alebo obvinenú osobu, ktorá bola informovaná o súdnom konaní, zastupuje splnomocnený obhajca, ktorého určila buď podozrivá, alebo obvinená osoba, alebo štát.

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/12

(1)

Komisia vo svojom oznámení z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest zdôraznila potrebu lepšej spolupráce medzi členskými štátmi a oznámila začiatok konzultácií o zriadení platformy na úrovni Únie medzi inšpektorátmi práce a ďalšími orgánmi presadzovania práva na boj proti nedeklarovanej práci, ktorej cieľom je zlepšenie spolupráce, výmena osvedčených postupov a identifikácia spoločných zásad pre inšpekcie.

(2)

V súlade s článkom 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada rozhodnutím (EÚ) 2015/1848 (4) prijala usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov. Uvedené usmernenia pomáhajú členským štátom pri vytváraní národných programov reforiem a pri vykonávaní reforiem. Usmernenia pre zamestnanosť tvoria základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresuje členským štátom v zmysle uvedeného článku. V posledných rokoch tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny zahŕňajú odporúčania v oblasti boja proti nedeklarovanej práci.

(3)

V článku 151 ZFEÚ sa za ciele v oblasti sociálnej politiky stanovuje podpora zamestnanosti a lepšie životné a pracovné podmienky. Za účelom dosiahnutia uvedených cieľov môže Únia podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, pracovných podmienok, integrácie osôb vylúčených z trhu práce a boja proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti. V súlade s článkom 153 ods. 2 písm. a) ZFEÚ Únia môže prijať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými krajinami s výnimkou harmonizácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe privítal iniciatívu Komisie na vytvorenie európskej platformy a vyzval na posilnenie spolupráce na úrovni Únie s cieľom riešiť problém nedeklarovanej práce, ktorá podľa uznesenia poškodzuje hospodárstvo Únie, vedie k nekalej hospodárskej súťaži, ohrozuje finančnú udržateľnosť sociálnych modelov Únie a jej výsledkom je zväčšujúci sa nedostatok sociálnej a zamestnaneckej ochrany pracovníkov.

(5)

Nedeklarovaná práca bola vymedzená v oznámení Komisie z 24. októbra 2007 s názvom Zintenzívnenie boja proti nelegálnej práci ako „každá platená činnosť, ktorá je zákonná, pokiaľ ide o jej charakter, ale nie je oznámená verejným orgánom, pričom sa berú do úvahy rozdiely v regulačnom systéme členských štátov“. Uvedené vymedzenie pojmu vylúčilo akúkoľvek nezákonnú činnosť.

(6)

Nedeklarovaná práca má často cezhraničný rozmer. Charakter nedeklarovanej práce sa môže v jednotlivých krajinách líšiť v závislosti od hospodárskej, administratívnej a sociálnej situácie. Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa nedeklarovanej práce a vymedzenia pojmov používané na vnútroštátnej úrovni sú rôzne. Opatrenia na riešenie problému nedeklarovanej práce by sa preto mali prispôsobiť tak, aby zohľadňovali uvedené rozdiely.

(7)

Nedeklarovaná práca podľa odhadov predstavuje významnú časť hospodárstva Únie. Vzhľadom na to, že nedeklarovaná práca je vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov vymedzená odlišne, je zložité získať spoľahlivé údaje o tom, ako je rozšírená.

(8)

Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je formou nepravdivo oznámenej práce, ktorá je často spájaná s nedeklarovanou prácou. O nepravú samostatne zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba formálne samostatne zárobkovo činná, pričom spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre pracovnoprávny vzťah, s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam. Platforma zriadená týmto rozhodnutím (ďalej len „platforma“) by mala riešiť rôzne formy nedeklarovanej práce a nepravdivo oznámenej práce, ktorá sa s nedeklarovanou prácou spája, vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti.

(9)

Nedeklarovaná práca má závažné dôsledky na dotknutých pracovníkov, ktorí sú nútení akceptovať neisté a niekedy až nebezpečné pracovné podmienky, oveľa nižšie mzdy, vážne porušovanie pracovných práv a výrazne zníženú ochranu na základe právnych predpisov v oblasti práce a sociálnej ochrany, čím sa im upierajú primerané sociálne dávky, dôchodkové práva a prístup k zdravotnej starostlivosti, ako aj možnosti v oblasti rozvoja zručností a celoživotného vzdelávania.

(10)

Nepriaznivé účinky nedeklarovanej práce na spoločnosť a hospodárstvo majú rôznu podobu, pričom cieľom platformy je zlepšenie pracovných podmienok a podpora integrácie na trhu práce a sociálne začlenenie. Nedeklarovaná práca má významný vplyv na rozpočet, a to z dôvodu nižších príjmov z daní a sociálnych odvodov, čím sa narúša finančná udržateľnosť systémov sociálnej ochrany. Má nepriaznivý vplyv na zamestnanosť a produktivitu a narúša rovnaké podmienky.

(11)

Nedeklarovaná práca má rôzne účinky na rôzne sociálne skupiny okrem iného na ženy, migrantov a pracovníkov v domácnosti, pričom niektorí nedeklarovaní pracovníci sú v obzvlášť zraniteľnom postavení.

(12)

Členské štáty zaviedli rôznorodé politické prístupy a opatrenia na riešenie problému nedeklarovanej práce. Takisto uzavreli dvojstranné dohody a uskutočnili mnohostranné projekty o určitých aspektoch nedeklarovanej práce. Na riešení komplexného problému nedeklarovanej práce je potrebné naďalej pracovať, pričom toto riešenie si vyžaduje holistický prístup. Platforma by nemala byť prekážkou uplatňovania dvojstranných alebo viacstranných dohôd alebo dojednaní týkajúcich sa administratívnej spolupráce.

(13)

Zúčastňovaním sa na činnosti platformy nie sú dotknuté právomoci a/alebo povinnosti členských štátov riešiť problém nedeklarovanej práce vrátane ich vnútroštátnych alebo medzinárodných povinností vyplývajúcich okrem iného z príslušných a uplatniteľných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), napríklad dohovoru č. 81 o inšpekcii práce v priemysle a obchode.

(14)

Spolupráca medzi členskými štátmi na úrovni Únie nie je ani zďaleka komplexná, a to ani pokiaľ ide o zúčastnené členské štáty, ani o problematiku, ktorej sa týka. Medzi príslušnými orgánmi členských štátov neexistuje žiadny formálny mechanizmus cezhraničnej spolupráce zameraný na komplexné riešenie otázok súvisiacich s nedeklarovanou prácou.

(15)

Podnecovanie spolupráce medzi členskými štátmi na úrovni Únie je potrebné na to, aby sa členským štátom pomohlo efektívnejšie a účinnejšie riešiť problém nedeklarovanej práce. V uvedenej súvislosti by cieľom platformy malo byť uľahčovanie a podpora výmeny osvedčených postupov a informácií a poskytnutie rámca na úrovni Únie na účely rozvíjania spoločného porozumenia, odborných znalostí a analýz v oblasti nedeklarovanej práce. Spoločné vymedzenia pojmov a spoločné koncepcie nedeklarovanej práce by mali odrážať vývoj na trhu práce. Platforma by mala tiež podnecovať k spolupráci medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch, ktoré sa dobrovoľne zúčastňujú sa na takýchto cezhraničných opatreniach.

(16)

Cieľom tohto rozhodnutia je podnecovanie spolupráce na úrovni Únie medzi členskými štátmi. Situácia v súvislosti s nedeklarovanou prácou sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, a preto sa tiež potreby príslušných orgánov a iných subjektov v rôznych členských štátoch v oblasti spolupráce odlišujú. Členské štáty si ponechávajú právomoc rozhodovať o tom, do akej miery sa budú zapájať do činností schválených platformou na plenárnej úrovni.

(17)

Na úrovni Únie by sa mala podporovať úzka a účinná spolupráca medzi členskými štátmi s cieľom podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti riešenia problému nedeklarovanej práce. Opatrenia na vnútroštátnej úrovni závisia od konkrétnej situácie v jednotlivých členských štátoch a činnosti v rámci platformy nemôžu nahrádzať posudzovanie vhodných opatrení na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa majú prijať.

(18)

Členské štáty a ich príslušné orgány si ponechávajú právomoc, pokiaľ ide o identifikáciu, analýzu a riešenie praktických problémov súvisiacich s presadzovaním príslušných právnych predpisov Únie v oblasti pracovných podmienok a sociálnej ochrany na pracovisku, a právomoc rozhodovať o tom, aké opatrenia sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni s cieľom uplatniť výsledky činností platformy.

(19)

Platforma by mala využívať všetky relevantné zdroje informácií, najmä štúdie, dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a mnohostranné projekty spolupráce, a vytvárať synergie medzi existujúcimi nástrojmi a štruktúrami na úrovni Únie s cieľom maximalizovať odradzujúci alebo preventívny účinok uvedených opatrení. Opatrenia platformy by mohli mať formu rámca pre spoločné školenia, partnerské hodnotenia, vytváranie nástrojov, ako je interaktívna databáza poznatkov, pri ktorom sa zohľadňujú existujúce štúdie uskutočniteľnosti, okrem iného práca Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), a vzhľadom na uznanie dôležitosti ochrany údajov tiež riešení zameraných na zdieľanie údajov. Povedomie o nedeklarovanej práci by mohli zvyšovať európske kampane alebo spoločné stratégie, ktoré by vychádzali z politík a stratégií zvyšovania informovanosti o nedeklarovanej práci, ktoré už v rôznej miere v členských štátoch existujú. Na platforme by sa mali podieľať aj mimovládne subjekty ako dôležité zdroje informácií.

(20)

Platforma by mala prispievať k posilňovaniu spolupráce medzi členskými štátmi, okrem iného uľahčovaním inovatívnych prístupov k cezhraničnej spolupráci a jej presadzovaniu, ako aj vyhodnocovaním skúseností členských štátov s takouto spoluprácou. Na zamedzenie nedeklarovanej práce je preto nevyhnutná včasná výmena informácií.

(21)

Ak člen platformy považuje za užitočné z hľadiska výmeny informácií a osvedčených postupov v rámci platformy upozorniť na konkrétne prípady, uvedené prípady by sa mali náležite anonymizovať. Platforma môže byť účinná len v prostredí, v ktorom sú osoby upozorňujúce na prípady nedeklarovanej práce chránené pred nepriaznivým zaobchádzaním. Platforma by preto mala byť v uvedenej súvislosti fórom na výmenu osvedčených postupov.

(22)

Výmena informácií a osvedčených postupov by mala platforme umožňovať užitočne prispievať k prípadným opatreniam na úrovni Únie zameraným na riešenie problému nedeklarovanej práce vrátane opatrení Komisie. V kontexte európskeho semestra by činnosti platformy mohli poskytovať užitočné informácie pri zvažovaní opatrení súvisiacich s nedeklarovanou prácou.

(23)

Otázkami nedeklarovanej práce sa zaoberajú rôzne vnútroštátne orgány presadzovania práva, ako napríklad inšpektoráty práce, ďalšie orgány zaoberajúce sa zdravím a bezpečnosťou pri práci, inšpektoráty sociálneho zabezpečenia a daňové orgány. V niektorých prípadoch môžu byť tiež zapojené migračné orgány a služby zamestnanosti, ako aj colné orgány a orgány zodpovedné za vykonávanie spoločnej dopravnej politiky, polícia, prokuratúra a sociálni partneri.

(24)

Na komplexné a úspešné riešenie problému nedeklarovanej práce je potrebné, aby sa v členských štátoch realizovala kombinácia politík. To by sa malo uľahčovať podnecovaním štrukturálnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi a inými subjektmi. Platforma by mala zahŕňať všetky príslušné vnútroštátne orgány, najmä orgány presadzovania práva, ktoré majú vedúce postavenie pri riešení problému nedeklarovanej práce a/alebo pôsobia v tejto oblasti. Členské štáty si ponechávajú právomoc rozhodovať o tom, ktoré orgány ich budú pri rôznych činnostiach platformy zastupovať. Spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov by mala byť súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

(25)

Platformu by pri dosahovaní cieľov mal podporovať zástupca na vysokej úrovni v každom členskom štáte, ktorý by mal zabezpečovať koordináciu a úzku spoluprácu s orgánmi členských štátov a prípadne s inými subjektmi vrátane sociálnych partnerov, ktoré sa zaoberajú mnohostrannými aspektmi nedeklarovanej práce.

(26)

Platforma by mala zapájať sociálnych partnerov na úrovni Únie, a to medziodvetvových, ako aj partnerov z odvetví, ktoré sú najvážnejšie zasiahnuté nedeklarovanou prácou, alebo zohrávajú osobitnú úlohu pri riešení problému nedeklarovanej práce a odrádzaní od nej. Takisto by mala spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako napríklad MOP, Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a agentúrami Únie, osobitne s nadáciou Eurofound a Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA). Zapojenie nadácie Eurofound a EU-OSHA do práce platformy ako pozorovateľov by nemalo presiahnuť ich súčasné mandáty.

(27)

Platforma by mala prijať svoj rokovací poriadok a pracovné programy a pravidelne prijímať správy.

(28)

Platforma by mala mať možnosť zriaďovať pracovné skupiny s cieľom preskúmať špecifické otázky a mala by mať možnosť využívať znalosti odborníkov s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

(29)

Platforma by mala spolupracovať s príslušnými expertnými skupinami a výbormi na úrovni Únie, ktorých práca súvisí s nedeklarovanou prácou.

(30)

Platforma a jej činnosti by mali byť financované prostredníctvom osi PROGRESS programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) v rámci rozpočtových prostriedkov stanovených Európskym parlamentom a Radou. Komisia by mala zabezpečiť, aby platforma využívala finančné zdroje určené pre platformu transparentným a efektívnym spôsobom.

(31)

Vzhľadom na význam otvorenosti a prístupu k dokumentom, ktoré sú vyjadrené v zásadách stanovených v článku 15 ZFEÚ, by platforma mala vykonávať svoju činnosť transparentne a v súlade s uvedenými zásadami.

(32)

Komisia by na zriadenie platformy mala prijať potrebné administratívne opatrenia.

(33)

Platforma by mala plne rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie.

(34)

Na spracúvanie osobných údajov v rámci tohto rozhodnutia sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6), ako aj príslušné vnútroštátne vykonávacie opatrenia.

(35)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

a)

zástupca na vysokej úrovni vymenovaný každým členským štátom na zastupovanie uvedeného členského štátu;

b)

zástupca Komisie;

c)

najviac štyria zástupcovia medziodvetvových sociálnych partnerov na úrovni Únie, ktorých vymenovali uvedení sociálni partneri a ktorí rovnakou mierou zastupujú obe strany sociálneho partnerstva.

a)

najviac 14 zástupcov sociálnych partnerov z odvetví s vysokým výskytom nedeklarovanej práce, ktorých vymenovali uvedení sociálni partneri a ktorí rovnakou mierou zastupujú obe strany sociálneho partnerstva;

b)

zástupca nadácie Eurofound;

c)

zástupca EU-OSHA;

d)

zástupca MOP;

e)

zástupca každej tretej krajiny v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.

a)

posilnením spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a inými zainteresovanými subjektmi členských štátov s cieľom účinnejšie a efektívnejšie riešiť problém rôznych foriem nedeklarovanej práce a nepravdivo oznamovanej práce spájanej s nedeklarovanou prácou vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti;

b)

zvyšovaním kapacity príslušných orgánov členských štátov a subjektov členských štátov na riešenie problému nedeklarovanej práce, pokiaľ ide o jej cezhraničné aspekty, a tým aj prispievaním k vytváraniu rovnakých podmienok;

c)

zvyšovaním povedomia verejnosti v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa nedeklarovanej práce a bezodkladnou potrebou primeraných krokov, ako aj podporovaním členských štátov, aby naliehavo zintenzívnili svoje úsilie pri riešení problému nedeklarovanej práce.

a)

výmeny osvedčených postupov a informácií;

b)

rozvíjania odborných znalostí a analýz;

c)

povzbudzovania a uľahčovania inovatívnych prístupov k účinnej a efektívnej cezhraničnej spolupráci a vyhodnocovaním skúseností;

d)

prispievania k horizontálnemu porozumeniu problémov týkajúcich sa nedeklarovanej práce.

a)

zlepšuje vedomosti o nedeklarovanej práci, aj pokiaľ ide o príčiny a regionálne rozdiely, prostredníctvom spoločných vymedzení pojmov a spoločných koncepcií, nástrojov na meranie a podporu porovnávacej analýzy založených na dôkazoch a príslušných metodických nástrojov na zhromažďovanie údajov, pričom vychádza z práce iných subjektov vrátane Výboru pre zamestnanosť (EMCO) a Výboru pre sociálnu ochranu (SPC);

b)

zlepšuje znalosti a vzájomné porozumenie rôznych systémov a postupov na riešenie problému nedeklarovanej práce vrátane jej cezhraničných aspektov;

c)

vypracúva analýzu účinnosti rôznych politických opatrení na riešenie problému nedeklarovanej práce vrátane preventívnych opatrení a sankcií;

d)

vytvára nástroje na efektívne zdieľanie informácií a skúseností, napríklad databázu poznatkov o rôznych prijatých postupoch a opatreniach vrátane dvojstranných alebo viacstranných dohôd, ktoré členské štáty uplatňujú na riešenie problému nedeklarovanej práce;

e)

vytvára nástroje, ako sú usmernenia na presadzovanie, príručky o osvedčených postupoch a spoločné zásady inšpekcií v súvislosti s riešením problému nedeklarovanej práce, a vyhodnocuje skúsenosti s takými nástrojmi;

f)

uľahčuje a podporuje rôzne formy spolupráce medzi členskými štátmi zvyšovaním ich kapacity na riešenie cezhraničných aspektov nedeklarovanej práce prostredníctvom presadzovania a uľahčovania inovatívnych prístupov, ako sú výmena pracovníkov, využívanie databáz v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi o ochrane údajov a spoločné činnosti, a vyhodnocovaním skúseností získaných z takejto spolupráce medzi zúčastnenými členskými štátmi;

g)

skúma uskutočniteľnosť systému rýchlej výmeny informácií a zlepšuje zdieľanie údajov v súlade s pravidlami Únie na ochranu údajov vrátane skúmania možností využívania informačného systému o vnútornom trhu (IMI) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (7) a elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI);

h)

uskutočňuje výmenu skúseností vnútroštátnych orgánov pri uplatňovaní právnych predpisov Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska riešenia problému nedeklarovanej práce;

i)

vytvára a prípadne zlepšuje kapacity v oblasti odborného vzdelávania pre príslušné orgány a vytvára rámec na uskutočňovanie jednotnej odbornej prípravy;

j)

organizuje partnerské hodnotenia na sledovanie pokroku pri riešení problému nedeklarovanej práce v členských štátoch, ktoré sa rozhodnú zúčastňovať na takýchto preskúmaniach;

k)

uskutočňuje výmenu skúseností a vypracúva osvedčené postupy, pokiaľ ide o spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a prípadne s tretími krajinami, s cieľom zvýšiť účinnosť takejto spolupráce v oblasti riešenia problémov súvisiacich s nedeklarovanou prácou v uvedených krajinách;

l)

zvyšuje informovanosť o probléme nedeklarovanej práce uskutočňovaním spoločných činností, ako sú európske kampane, a koordináciou regionálnych stratégií alebo stratégií v rámci celej Únie vrátane odvetvových prístupov;

m)

uskutočňuje výmenu skúseností, pokiaľ ide o poradenstvo a poskytovanie informácií pracovníkom postihnutým praktikami nedeklarovanej práce.

a)

svojom rokovacom poriadku;

b)

dvojročných pracovných programoch, v ktorých sa okrem iného stanovujú jej priority a konkrétny opis činností uvedených v článku 6;

c)

správach platformy vypracúvaných každé dva roky;

d)

zriadení pracovných skupín na preskúmanie otázok uvedených v jej pracovných programoch vrátane praktických dojednaní pre uvedené pracovné skupiny, ktoré majú byť rozpustené po splnení svojich mandátov.

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/21

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/22

(1)

V nariadení sa uvádza, že Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „podporný úrad“) by mal byť na účely naplnenia svojho poslania otvorený účasti krajín, ktoré s EÚ uzavreli dohody, v dôsledku ktorých prijali a uplatňujú právo EÚ v oblasti, na ktorú sa vzťahuje nariadenie, najmä Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko (ďalej len „pridružené krajiny“).

(2)

Švajčiarsko uzavrelo dohody s EÚ, na základe ktorých prijalo a uplatňuje právo EÚ v oblasti, na ktorú sa vzťahuje nariadenie, najmä pristúpilo k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku (2),

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/38

(1)

V nariadení (ES) č. 515/97 sa stanovuje, že dopravcovia sú povinní predkladať údaje týkajúce sa pohybu kontajnerov v prípade udalostí uvedených v článku 18a ods. 6 uvedeného nariadenia do zoznamu CSM spravovaného Komisiou, ale iba ak sú tieto udalosti nahlasujúcemu dopravcovi známe a ak boli údaje o týchto udalostiach vygenerované, zozbierané alebo uchované v ich elektronických záznamoch.

(2)

V záujme zabezpečenia včasnej analýzy údajov o pohybe kontajnerov, zaručenia nerušeného prenosu týchto údajov od námorných dopravcov do zoznamu CSM, ako aj zaručenia zvládnuteľnej úrovne rozmanitosti týkajúcej sa možných spôsobov zaznamenávania údajov by sa mala stanoviť častosť predkladania správ o stave kontajnerov, formát správ o stave kontajnerov a spôsob ich prenosu.

(3)

Vzhľadom na objem a pravidelné zmeny kontajnerovej dopravy závisí účinné odhaľovanie podvodov vo veľkej miere od včasnej identifikácie podozrivých pohybov kontajnerov. Aby sa zaručilo účinné využívanie získaných údajov a obmedzilo sa tak riziko, že podozrivé dodávky budú presunuté na neurčité miesto pred tým, ako možno účinne odhaliť podozrivé zásielky, dopravcom by sa mala uložiť povinnosť odoslať správy o stave kontajnerov do zoznamu CSM najneskôr 24 hodín po tom, ako sa správy o stave kontajnerov vygenerujú, zozbierajú alebo uchovajú v elektronických záznamoch dopravcu.

(4)

S cieľom znížiť finančnú záťaž pre toto odvetvie a uľahčiť prenos správ o stave kontajnerov by dopravcovia mali povinne používať jeden z hlavných štandardov ANSI ASC X12 alebo UN/EDIFACT. ANSI ASC X12 je protokol pre elektronickú výmenu údajov (EDI) od Amerického národného normalizačného ústavu (ANSI), zatiaľ čo UN/EDIFACT je norma EDI vypracovaná v rámci Organizácie Spojených národov (OSN). Vďaka použitiu týchto noriem by sa mali dopravcom znížiť náklady na vykonávanie, keďže námorné odvetvie ich všeobecne používa na účely elektronickej výmeny údajov.

(5)

Aby sa zaistil bezpečný prenos údajov a zaručila primeraná úroveň dôvernosti a integrity odosielaných údajov, správy o stave kontajnerov by mali byť odosielané prostredníctvom zabezpečeného protokolu Secure Shell File Transfer Protocol (SFTP), ktorý navrhla Osobitná skupina pre internetovú techniku (IETF). Tento spôsob prenosu zaručuje úroveň požadovanej bezpečnosti a toto priemyselné odvetvie ho považuje za prijateľné, pokiaľ ide o jeho uskutočniteľnosť v praxi. S cieľom znížiť náklady na vykonávanie by mali mať dopravcovia možnosť využívať aj iné spôsoby prenosu pod podmienkou, že zaručia rovnakú úroveň bezpečnosti akú poskytuje SFTP.

(6)

S cieľom znížiť finančnú záťaž týkajúcu sa prenosu správ o stave kontajnerov by malo byť dopravcom umožnené uskutočňovať prenos všetkých správ o stave kontajnerov, ktoré sú vygenerované, zozbierané alebo uchované v ich elektronických záznamoch, bez toho, aby vyberali jednotlivé správy o stave kontajnerov. V týchto prípadoch by mal byť Komisii a príslušným orgánom členských štátov povolený prístup k týmto údajom a ich využívanie v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 515/97.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného nariadením (ES) č. 515/97,

a)

selektívneho predkladania jednotlivých správ o stave kontajnerov, ako sa uvádza v článku 18a ods. 6 nariadenia (ES) č. 515/97, alebo

b)

prenosu všetkých správ o stave kontajnerov, ktoré boli vygenerované, zozbierané alebo uchované v elektronických záznamoch dopravcu bez toho, aby sa vyberali jednotlivé správy o stave kontajnerov.

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/40

(1)

Cieľom Colného informačného systému (ďalej len „CIS“) je pomáhať príslušným orgánom pri predchádzaní operáciám porušujúcim colné poľnohospodárske predpisy, ich vyšetrovaní a stíhaní. V záujme dosiahnutia tohto cieľa príslušné orgány členských štátov zaznamenávajú v CIS informácie o príslušných udalostiach, ako je zhabanie alebo zadržanie tovaru. Aby CIS aj naďalej reagoval na potreby príslušných orgánov, je potrebné aktualizovať zoznam položiek, ktoré sa majú zahrnúť do CIS.

(2)

Každá udalosť nahlásená v CIS obsahuje niekoľko hlavných prvkov, ktoré sa vyžadujú na zmysluplný výklad prípadu. S cieľom umožniť príslušným orgánom ľahkú identifikáciu konkrétnych prípadov alebo udalostí v CIS by malo byť možné v CIS vyhľadávať referenčné čísla prípadov a preto je potrebné, aby sa referenčné číslo prípadu zaviedlo ako položka v CIS.

(3)

Podvodná činnosť zvyčajne znamená aktívnu účasť jednej alebo viacerých osôb. Správna a jednoznačná identifikácia osôb zapojených do činností, ktoré sú potenciálne podvodné, má pre úspešné vyšetrenie udalostí zásadný význam. Údaje o podnikoch a osobách zapojených do podvodnej alebo potenciálne podvodnej činnosti by sa preto mali nahlasovať do CIS.

(4)

Vzhľadom na to, že spôsob uskutočnenia obchodného podvodu, ako aj spôsob zatajenia závisia od dopravného prostriedku, dôležité je, aby sa ako jedna z požadovaných položiek do CIS zahrnuli konkrétne údaje o dopravnom prostriedku.

(5)

Dopravné modely, ktoré nie sú z hospodárskeho hľadiska opodstatnené, sa považujú za závažné ukazovatele určitých typov podvodu, ako je napríklad nesprávne deklarovanie pôvodu. Preto je dôležité vedieť podrobné údaje o trasách, ktoré sa používajú na prepravu tovaru, keďže môžu byť dôležité pri identifikovaní podvodnej činnosti. Preto sa informácie o jednotlivých etapách trasy považujú za podstatné na riadne vyšetrenie colného podvodu a mali by sa do CIS zahrnúť ako jedna z položiek.

(6)

Clá a ostatné poplatky sa líšia v závislosti od konkrétnych charakteristík tovaru. S cieľom zabezpečiť riadne opatrenia nadväzujúce na prípady a udalosti nahlásené v CIS by sa mali preto v CIS zaznamenať špecifikácie týkajúce sa tovaru, ktorého sa daný prípad týka.

(7)

Analýza konkrétneho zaistenia, zhabania alebo zadržania tovaru pomáha pri vypracovaní preventívnych opatrení proti budúcemu výskytu rovnakého typu colného podvodu. Dôležité je preto do CIS zahrnúť príslušné informácie o zaistení, zadržaní alebo zhabaní.

(8)

Akékoľvek opatrenie príslušných orgánov by malo byť odôvodnené a malo by teda vychádzať z vhodných ukazovateľov rizika. Preto je potrebné, aby sa do CIS zahrnuli informácie o posúdení rizík ako jedna z položiek CIS.

(9)

V závislosti od predmetného prípadu sa môže značne líšiť príslušná dokumentácia, ktorá sa má pripojiť k záznamu daného prípadu v CIS. Jej súčasťou môžu byť okrem iného obchodné doklady získané príslušnými orgánmi.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného nariadením (ES) č. 515/97,

a)

Položky spoločné pre všetky kategórie uvedené v článku 24 nariadenia (ES) č. 515/97:

b)

Dodatočné položky pre všetky kategórie uvedené v článku 24 písm. a) nariadenia (ES) č. 515/97:

c)

Dodatočné položky pre všetky kategórie uvedené v článku 24 písm. b) nariadenia (ES) č. 515/97:

d)

Dodatočné položky pre všetky kategórie uvedené v článku 24 písm. c) nariadenia (ES) č. 515/97:

e)

Dodatočné položky pre všetky kategórie uvedené v článku 24 písm. d) nariadenia (ES) č. 515/97:

f)

Dodatočné položky pre všetky kategórie uvedené v článku 24 písm. e) nariadenia (ES) č. 515/97:

g)

Dodatočné položky pre všetky kategórie uvedené v článku 24 písm. f) nariadenia (ES) č. 515/97:

h)

Dodatočné položky pre všetky kategórie uvedené v článku 24 písm. g) nariadenia (ES) č. 515/97:

i)

Dodatočné položky pre všetky kategórie uvedené v článku 24 písm. h) nariadenia (ES) č. 515/97:

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/49

(1)

Podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 sa od emitentov, účastníkov trhu s emisnými kvótami, aukčných platforiem, dražiteľov a aukčných kontrolórov alebo akýchkoľvek iných osôb konajúcich v ich mene alebo na ich účet vyžaduje, aby zostavili zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie, a priebežne ich aktualizovali v súlade s presným formátom.

(2)

Zavedením presného formátu vrátane používania štandardných vzorov by sa malo zjednodušiť jednotné uplatňovanie požiadavky na zostavenie a aktualizáciu zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, stanovenej v nariadení (EÚ) č. 596/2014. Malo by sa tým rovnako zabezpečiť, aby príslušné orgány mali informácie potrebné na plnenie úlohy spočívajúcej v ochrane integrity finančných trhov a vyšetrenie možného zneužívania trhu.

(3)

Keďže v rámci jedného subjektu môžu v rovnakom čase existovať viaceré dôverné informácie, v zoznamoch osôb, ktoré majú dôverné informácie, by mali byť presne určené konkrétne dôverné informácie, ku ktorým mali osoby pracujúce pre emitentov, účastníkov trhu s emisnými kvótami, aukčné platformy, dražiteľov a aukčných kontrolórov prístup (či už ide okrem iného o určitý obchod, projekt, podnikovú alebo finančnú udalosť, uverejnenie účtovnej závierky alebo varovanie o nižšom zisku). Na tento účel by mal byť zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, rozdelený do oddielov so samostatným oddielom pre každú dôvernú informáciu. V každom oddiele by mali byť uvedené všetky osoby majúce prístup k rovnakej konkrétnej dôvernej informácii.

(4)

Aby sa zamedzilo viacnásobným zápisom tých istých jednotlivcov do rôznych oddielov zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, emitenti, účastníci trhu s emisnými kvótami, aukčné platformy, dražitelia a aukční kontrolóri alebo osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet sa môžu rozhodnúť pre zostavenie a priebežnú aktualizáciu doplňujúceho oddielu zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, označovaného ako oddiel pre stále osoby, ktoré majú dôverné informácie, ktorý má odlišnú povahu než zvyšné oddiely zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, keďže sa nevytvára na základe existencie konkrétnej dôvernej informácie. V takom prípade by oddiel pre stále osoby, ktoré majú dôverné informácie, mal zahŕňať len tie osoby, ktoré z dôvodu povahy svojej funkcie alebo pozície majú neustály prístup ku všetkým dôverným informáciám emitenta, účastníka trhu s emisnými kvótami, aukčnej platformy, dražiteľa alebo aukčného kontrolóra.

(5)

Zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, by mal v zásade obsahovať osobné údaje, ktoré umožňujú identifikáciu osôb, ktoré majú dôverné informácie. Takéto informácie by mali zahŕňať dátum narodenia, osobnú adresu a prípadne národné identifikačné číslo dotknutých jednotlivcov.

(6)

Zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, by mal obsahovať aj údaje, ktoré príslušným orgánom môžu pri vyšetrovaní pomôcť rýchlo analyzovať obchodné správanie osôb, ktoré majú dôverné informácie, vytvoriť prepojenia medzi osobami, ktoré majú dôverné informácie, a osobami zapojenými do podozrivého obchodovania a identifikovať kontakty medzi nimi v kritických chvíľach. V tomto ohľade majú zásadný význam telefónne čísla, nakoľko príslušným orgánom umožňujú rýchlo konať a v prípade potreby si vyžiadať záznamy o prenose údajov. Navyše by sa takéto údaje mali poskytnúť na začiatku, aby nebola ohrozená celistvosť vyšetrovania tým, že príslušný orgán sa bude musieť v priebehu vyšetrovania obrátiť na emitenta, účastníka trhu s emisnými kvótami, aukčnú platformu, dražiteľa, aukčného kontrolóra alebo osobu, ktorá má dôverné informácie, s ďalšími žiadosťami o informácie.

(7)

Na zabezpečenie toho, aby bol zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, sprístupnený príslušnému orgánu na požiadanie čo najskôr a aby sa neohrozilo vyšetrovanie tým, že sa budú musieť získavať informácie od osôb uvedených na zozname osôb, ktoré majú dôverné informácie, by mal byť zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, zostavený v elektronickom formáte a bezodkladne aktualizovaný zakaždým, keď sa vyskytnú akékoľvek okolnosti bližšie určené v nariadení (EÚ) č. 596/2014 pre aktualizáciu zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie.

(8)

Používaním konkrétnych elektronických formátov na predkladanie zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, ako ich určili príslušné orgány, by sa takisto mala znížiť administratívna záťaž príslušných orgánov, emitentov, účastníkov trhu s emisnými kvótami, aukčných platforiem, dražiteľov alebo aukčných kontrolórov alebo tých, ktorí konajú v ich mene alebo na ich účet. Elektronické formáty by mali umožniť, aby sa v prípade informácií zahrnutých do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, zachovala ich dôvernosť a aby boli dodržané pravidlá stanovené v právnych predpisoch Únie pre spracovávanie osobných údajov a prenos takýchto údajov.

(9)

Keďže emitenti na rastovom trhu MSP sú však zo zostavovania a priebežnej aktualizácie zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, vyňatí, a môžu teda zostavovať a uchovávať dané informácie v inom formáte, než je elektronický formát, ako sa vyžaduje v tomto nariadení od zvyšných emitentov, je nevyhnutné neukladať emitentom na rastovom trhu MSP požiadavku používať elektronický formát na predkladanie zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, príslušným orgánom. Podobne je takisto vhodné nevyžadovať predkladanie určitých osobných údajov, ak takéto údaje nie sú uvedeným emitentom dostupné v čase, keď sa zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, vyžiadal. Zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie, by sa mali v každom prípade predkladať spôsobom, ktorým sa zabezpečí úplnosť, dôvernosť a celistvosť informácií.

(10)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy predložil Komisii.

(11)

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (2) o stanovisko.

(12)

Na zabezpečenie hladkého fungovania finančných trhov je potrebné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr a aby sa ustanovenia tohto nariadenia uplatňovali od rovnakého dátumu ako ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 596/2014,

„elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie), uloženie a prenos dát pomocou káblových, rádiových a optických technológií či iných elektromagnetických prostriedkov.

a)

dôvernosť zahrnutých informácií zabezpečením obmedzenia prístupu k zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, len na jasne určené osoby v rámci emitenta, účastníka trhu s emisnými kvótami, aukčnej platformy, dražiteľa a aukčného kontrolóra alebo akejkoľvek osoby konajúcej v ich mene alebo na ich účet, ktoré potrebujú tento prístup z dôvodu povahy svojej funkcie alebo pozície;

b)

správnosť informácií obsiahnutých v zozname osôb, ktoré majú dôverné informácie;

c)

prístup k predchádzajúcim verziám zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a ich vyhľadávanie.

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/56

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania a zmien takýchto povolení.

(2)

Používanie prípravku 6-fytáza (EC 3.1.3.26) produkovaného Komagataella pastoris (DSM 23036), predtým Pichia pastoris, bolo povolené do 28. februára 2022 pre kurčatá a morky na výkrm, kurčatá chované na znášku, chovné morky, nosnice, ďalšie druhy vtákov chované na výkrm a znášku, odstavčatá, ošípané na výkrm a prasnice vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 98/2012 (2) na základe žiadosti predloženej na tento účel v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

V súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003 držiteľ povolenia navrhol zmenu podmienok povolenia uvedeného prípravku ako kŕmnej doplnkovej látky pre ošípané na výkrm, ktorá predstavuje zníženie jeho minimálneho obsahu z odporúčaných 250 OTU/kg na 125 OTU/kg. K žiadosti priložil relevantné podporné údaje. Komisia túto žiadosť postúpila Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(4)

Úrad dospel vo svojom stanovisku z 9. júla 2015 (3) k záveru, že prípravok 6-fytáza (EC 3.1.3.26) produkovaný Komagataella pastoris (DSM 23036) má v prípade ošípaných na výkrm za nových navrhovaných podmienok použitia potenciál byť účinný aj pri požadovanej minimálnej odporúčanej dávke 125 OTU/kg kompletného krmiva. Úrad nepovažuje špecifické požiadavky na plán monitorovania po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metódach analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia prípravku 6-fytáza (EC 3.1.3.26) produkovaného Komagataella pastoris (DSM 23036) vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené.

(6)

Nariadenie (EÚ) č. 98/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/59

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/61

(1)

V súlade s rozhodnutím Rady č. 185/2014/EÚ (1) sa dňa 11. februára 2014 podpísala Dohoda medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dojednaní foriem jej účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „dohoda“), s výhradou jej uzavretia.

(2)

Dohoda by sa mala schváliť.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (2), Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijatí uvedeného nariadenia a sú ním viazané. Preto by mali vykonať článok 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 439/2010 a zúčastniť sa tohto rozhodnutia. Spojené kráľovstvo a Írsko sa preto zúčastňujú tohto rozhodnutia.

(4)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22 nariadenia (EÚ) č. 439/2010, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí uvedeného nariadenia a nie je ním viazané. Dánsko sa preto nezúčastňuje tohto rozhodnutia,

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/63

(1)

V článku IX ods. 3 a 4 Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretej v Marrákeši (ďalej len „dohoda WTO“) sa stanovujú postupy udeľovania výnimiek týkajúcich sa mnohostranných obchodných dohôd v prílohách 1A alebo 1B alebo 1C k dohode WTO a príloh k nim.

(2)

Jordánsku bolo 27. júla 2007 udelené predĺženie prechodného obdobia stanoveného v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „dohoda SVO“) na zrušenie jeho programu vývozných subvencií, ktorý má formu úplného alebo čiastočného oslobodenia od dane z príjmu zo ziskov pochádzajúcich z určitých vývozov. Uvedené predĺženie trvalo do 31. decembra 2013 s obdobím postupného ukončenia k 31. decembru 2015 v súlade s postupmi podľa článku 27 ods. 4 dohody SVO na pokračovanie predĺžení prechodného obdobia podľa článku 27 ods. 2 písm. b) uvedenej dohody pre určité rozvojové krajiny.

(3)

Podľa článku IX ods. 3 Dohody WTO Jordánsko predložilo žiadosť o udelenie výnimky z jeho povinnosti postupne ukončiť vývozné subvencie, ktorá je stanovená v článku 27 ods. 4 dohody SVO, a to do 31. decembra 2018, pokiaľ ide o jeho program vývozných subvencií.

(4)

Udelenie výnimky by nemalo nepriaznivý vplyv na hospodárske ani obchodné záujmy Únie, a pritom by podporilo Jordánsko v jeho úsilí o riešenie hospodárskych problémov, ktorým čelí v dôsledku náročnej a nestálej politickej situácie v regióne.

(5)

Je preto vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Generálnej rade WTO, na podporu žiadosti Jordánska o výnimku,

11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/64

(1)

V súlade s rozhodnutím Rady 97/836/ES (1) pristúpila Únia k Dohode Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (ďalej len „EHK OSN“), ktorá sa týka prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenia a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo použité na kolesových vozidlách, a podmienok pre vzájomné uznávanie udelených schválení na základe týchto predpisov (ďalej len „revidovaná dohoda z roku 1958“).

(2)

V súlade s rozhodnutím Rady 2000/125/ES (2) Únia pristúpila k Dohode o zavedení globálnych technických nariadení pre kolesové vozidlá, vybavenie a časti, ktorými majú byť vybavené a/alebo použité na kolesových vozidlách (ďalej len „paralelná dohoda“).

(3)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (3) sa systémy členských štátov v oblasti typového schvaľovania nahradili postupom typového schvaľovania Únie, pričom sa zriadil zosúladený rámec, ktorý obsahuje správne ustanovenia a všeobecné technické požiadavky pre všetky nové vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky. Uvedenou smernicou sa predpisy OSN začlenili do systému EÚ týkajúceho sa typového schvaľovania vozidiel buď v podobe požiadaviek na typové schválenie alebo ako alternatíva k právnym predpisom Únie. Od prijatia uvedenej smernice sa v rámci typového schvaľovania EÚ predpisy OSN čoraz viac začleňujú do právnych predpisov Únie.

(4)

Na základe skúseností a technického rozvoja sa požiadavky, ktoré sa týkajú určitých prvkov alebo charakteristík, na ktoré sa vzťahujú predpisy OSN č. 10, 34, 41, 46, 48, 50, 51, 53, 55, 60, 73, 83, 94, 107, 110, 113, 118, 125, 128, 130 a 131, musia prispôsobiť technickému pokroku.

(5)

Aby sa mohli stanoviť jednotné predpisy o typovom schvaľovaní tichých cestných vozidiel (QRTV) so zreteľom na ich zníženú počuteľnosť, mal by sa prijať nový predpis OSN o nehlučných cestných vozidlách.

(6)

Je preto potrebné stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie v administratívnom výbore revidovanej dohody z roku 1958 a vo výkonnom výbore paralelnej dohody, pokiaľ ide o prijatie uvedených predpisov OSN,