23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/1

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES (3) by sa mala podstatným spôsobom zmeniť. Z dôvodu prehľadnosti by sa mala uvedená smernica prepracovať.

(2)

Smernicou 2008/95/ES sa harmonizovali hlavné ustanovenia hmotného práva v oblasti ochranných známok, ktoré sa v čase prijatia považovali za ustanovenia s najbezprostrednejším dosahom na fungovanie vnútorného trhu, keďže obmedzovali voľný pohyb tovaru a slobodu poskytovať služby v Únii.

(3)

Ochrana ochranných známok v členských štátoch existuje spolu s ochranou, ktorá je na úrovni Únie k dispozícii prostredníctvom ochranných známok Európskej únie (ďalej len „ochranné známky EÚ“), ktoré majú jednotný charakter a platia v celej Únii, ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 207/2009 (4). Spoločná existencia a rovnováha systémov ochranných známok na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie v skutočnosti predstavuje ťažisko prístupu Únie k ochrane duševného vlastníctva.

(4)

Na základe oznámenia Komisie zo 16. júla 2008 o stratégii v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe vykonala Komisia komplexné hodnotenie celkového fungovania systému ochrannej známky v Európe ako celku na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a vzájomného pôsobenia medzi týmito úrovňami.

(5)

Rada vo svojich záveroch z 25. mája 2010 o budúcej revízii systému ochrannej známky v Európskej únii vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na revíziu nariadenia (ES) č. 207/2009 a smernice 2008/95/ES. Revízia uvedenej smernice by mala zahŕňať opatrenia na jej ďalšie zosúladenie s nariadením (ES) č. 207/2009, čím by sa zmenšili rozdiely v rámci systému ochrannej známky v Európe ako celku a zároveň by sa zachovala vnútroštátna ochrana ochranných známok ako atraktívna možnosť pre prihlasovateľov. V tejto súvislosti by sa mal zabezpečiť komplementárny vzťah medzi systémom ochrannej známky EÚ a vnútroštátnymi systémami ochrannej známky.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 24. mája 2011 s názvom Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva dospela k záveru, že v záujme uspokojenia zvýšeného dopytu zainteresovaných strán po čoraz rýchlejších, kvalitnejších a efektívnejších systémoch zápisu ochranných známok, ktoré budú aj konzistentnejšie, vhodnejšie na používanie, verejne dostupné a technologicky na úrovni doby, existuje potreba zmodernizovať systém ochranných známok v Únii ako celku a prispôsobiť ho internetovému veku.

(7)

Z konzultácií a posúdení týkajúcich sa účelu tejto smernice vyplýva, že napriek predchádzajúcej čiastočnej harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov zostávajú oblasti, v ktorých by ďalšia harmonizácia mohla mať pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť a rast.

(8)

V záujme podpory cieľa, ktorým je posilnenie a vytvorenie riadne fungujúceho vnútorného trhu, a uľahčenia získavania a ochrany ochranných známok v Únii v prospech rastu a konkurencieschopnosti európskych podnikov, a to najmä malých a stredných podnikov, je potrebné prekročiť obmedzený rámec aproximácie dosiahnutej smernicou 2008/95/ES a rozšíriť aproximáciu na ďalšie aspekty hmotného práva v oblasti ochranných známok, ktorým sa spravujú ochranné známky chránené prostredníctvom zápisu podľa nariadenia (ES) č. 207/2009.

(9)

Na účely uľahčenia dosiahnutia a spravovania zápisov ochranných známok v celej Únii je nevyhnutné aproximovať nielen ustanovenia hmotného práva, ale aj procesnoprávne predpisy. Hlavné procesnoprávne predpisy v oblasti zápisu ochranných známok v členských štátoch a v rámci systému ochrannej známky EÚ by sa preto mali zosúladiť. Pokiaľ ide o postupy podľa vnútroštátneho práva, stačí stanoviť všeobecné zásady a ponechať na členských štátoch, aby stanovili konkrétnejšie pravidlá.

(10)

Je dôležité zabezpečiť, aby zapísané ochranné známky požívali v právnych systémoch všetkých členských štátov rovnakú ochranu. V súlade so širokou ochranou poskytovanou ochranným známkam EÚ, ktoré majú dobré meno v Únii, by sa široká ochrana mala poskytovať aj na vnútroštátnej úrovni všetkým zapísaným ochranným známkam, ktoré majú dobré meno v dotknutom členskom štáte.

(11)

Táto smernica by nemala zbaviť členské štáty práva naďalej chrániť ochranné známky získané používaním, ale mala by ich brať do úvahy len v súvislosti s ich vzťahom k ochranným známkam získaným zápisom.

(12)

Dosiahnutie cieľov tejto aproximácie právnych predpisov si vyžaduje, aby boli podmienky získania a udržania zapísanej ochrannej známky vo všetkých členských štátoch vo všeobecnosti zhodné.

(13)

Na tento účel je potrebné uviesť zoznam príkladov označení, ktoré sú spôsobilé tvoriť ochrannú známku, ak tieto označenia dokážu rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. V záujme dosiahnutia cieľov systému zápisu ochranných známok, a to zabezpečiť právnu istotu a riadnu správu, je takisto nevyhnutné požadovať, aby sa označenie dalo vyjadriť jasným, presným, samostatným, ľahko dostupným, zrozumiteľným, trvalým a objektívnym spôsobom. Označenie by sa preto malo dať vyjadriť v akejkoľvek primeranej forme pomocou všeobecne dostupnej technológie, a teda nie nevyhnutne graficky, pokiaľ vyjadrenie predstavuje dostatočné záruky na tento účel.

(14)

Okrem toho by sa mal uviesť úplný zoznam dôvodov na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky vyplývajúcich z vlastností samotnej ochrannej známky, vrátane dôvodu spočívajúceho v tom, že ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, alebo z konfliktov medzi ochrannou známkou a staršími právami, i keď niektoré z uvedených dôvodov sú v zozname ako nepovinné pre členské štáty, ktoré by preto mali mať možnosť trvať na týchto dôvodoch alebo ich zaviesť do svojich právnych predpisov.

(15)

S cieľom zabezpečiť, aby sa pri skúmaní absolútnych a relatívnych dôvodov na zamietnutie uplatňovali úrovne ochrany priznávanej právnymi predpismi Únie a vnútroštátnym právom zemepisným označeniam jednotne a vyčerpávajúco v celej Únii, mala by táto smernica obsahovať rovnaké ustanovenia týkajúce sa zemepisných označení ako nariadenie (ES) č. 207/2009. Okrem toho je vhodné zabezpečiť, aby sa rozsah absolútnych dôvodov rozšíril tak, aby zahŕňali aj chránené tradičné pojmy pre vína a zaručené tradičné špeciality.

(16)

Ochrana poskytnutá zapísanou ochrannou známkou, ktorej funkciou je predovšetkým garantovať ochrannú známku ako údaj o pôvode, by mala byť v prípade zhodnosti známky a zodpovedajúceho označenia a tovarov alebo služieb absolútna. Ochrana by mala platiť aj v prípade podobnosti medzi známkou a označením a medzi tovarmi alebo službami. Je nevyhnutné poskytnúť výklad pojmu podobnosti v súvislosti s pravdepodobnosťou zámeny. Pravdepodobnosť zámeny, ktorej posúdenie závisí od mnohých prvkov, predovšetkým od vžitosti ochrannej známky na trhu, od asociácie, ktorá môže vzniknúť medzi používaným alebo zapísaným označením, od stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi nimi označenými tovarmi alebo službami, by mala byť špecifickou podmienkou takejto ochrany. Určenie spôsobov, ktorými možno určiť pravdepodobnosť zámeny, a najmä určenie toho, kto nesie v tejto súvislosti dôkazné bremeno, by malo byť vecou vnútroštátnych procesnoprávnych predpisov, ktoré by nemali byť dotknuté touto smernicou.

(17)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu so zásadou prednosti, na základe čoho má staršia zapísaná ochranná známka prednosť pred neskoršími zapísanými ochrannými známkami, je potrebné stanoviť, že práva z ochrannej známky by sa mali presadzovať bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté predo dňom podania alebo dňom práva prednosti ochrannej známky. Takýto prístup je v súlade s článkom 16 ods. 1 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva z 15. apríla 1994 (ďalej len „Dohoda TRIPS“).

(18)

Je vhodné stanoviť, že porušenie práv z ochrannej známky možno konštatovať len vtedy, ak sa zistí, že známka alebo označenie, ktoré porušujú práva, sa použili v obchodnom styku na účely odlíšenia tovarov alebo služieb. Iné používanie označenia než na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb by sa malo spravovať ustanoveniami vnútroštátneho práva.

(19)

Pojem porušenie práv z ochrannej známky by mal zahŕňať aj použitie označenia ako obchodného názvu alebo podobného označenia, ak je účelom takéhoto použitia rozlíšenie tovarov alebo služieb.

(20)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu s osobitnými právnymi predpismi Únie je vhodné stanoviť, že majiteľ ochrannej známky by mal mať právo zakázať tretej osobe používať označenie v porovnávacej reklame, ak je takáto porovnávacia reklama v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES (5).

(21)

V záujme posilnenia ochrany ochrannej známky a účinnejšieho boja proti falšovaniu a v súlade s medzinárodnými záväzkami členských štátov v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), najmä článku V Všeobecnej dohody o clách a obchode o slobode prepravy, a vo vzťahu ku generickým liekom, Vyhlásenia o dohode TRIPS a verejnom zdraví, prijatého na ministerskej konferencii WTO 14. novembra 2001 v Dauhe, by majiteľ ochrannej známky mal mať právo zabrániť tretím osobám v dovoze tovarov v obchodnom styku do členského štátu, v ktorom je ochranná známka zapísaná, bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto tovary pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná alebo v zásade zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi.

(22)

Na tento účel by malo byť majiteľom ochranných známok dovolené zabrániť vstupu tovarov porušujúcich práva a ich prepusteniu do ktoréhokoľvek colného režimu, a to najmä tranzitu, prekládky, uskladňovania, slobodných pásiem, dočasného uskladnenia, aktívneho zušľachťovacieho styku alebo dočasného použitia, a to aj vtedy, keď takéto tovary nie sú určené na uvedenie na trh dotknutého členského štátu. Colné orgány by pri vykonávaní colných kontrol mali využiť právomoci a postupy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (6), a to aj na žiadosť majiteľov práv. Colné orgány by mali vykonávať relevantné kontroly predovšetkým na základe kritérií analýzy rizík.

(23)

S cieľom zladiť potrebu zabezpečiť účinné presadzovanie práv k ochranným známkam s nevyhnutnosťou vyhnúť sa obmedzovaniu voľného priebehu obchodovania s legitímnym tovarom by malo právo majiteľa ochrannej známky zaniknúť, ak počas následného konania na súdnom alebo inom orgáne, príslušnom prijať rozhodnutie vo veci, či práva zo zapísanej ochrannej známky boli porušené, je deklarant alebo držiteľ tovaru schopný preukázať, že majiteľ zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať uvedenie tovaru na trh v krajine konečného určenia.

(24)

V článku 28 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 sa stanovuje, že majiteľ práva má niesť zodpovednosť za škodu vo vzťahu k držiteľovi tovaru, ak sa, okrem iného, následne zistí, že dotknutým tovarom sa právo duševného vlastníctva neporušuje.

(25)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového tranzitu generických liekov. Pokiaľ ide o medzinárodné nechránené názvy (international non-proprietary names – INN) ako všeobecne uznávané generické názvy účinných látok vo farmaceutických prípravkoch, je nevyhnutné náležite zohľadniť existujúce obmedzenia účinku práv z ochrannej známky. Majiteľ ochrannej známky by preto nemal mať právo brániť tretej strane v tom, aby priviezla tovar do členského štátu, v ktorom je ochranná známka zapísaná, bez toho, aby tam bol prepustený do voľného obehu, na základe podobností medzi INN účinnej látky v liečivách a ochrannou známkou.

(26)

S cieľom umožniť majiteľom zapísaných ochranných známok účinnejšie bojovať proti falšovaniu by títo majitelia mali mať právo zakázať umiestňovať ochrannú známku porušujúcu práva na tovary, ako aj určité prípravné úkony vykonávané pred takýmto umiestnením známky.

(27)

Výlučné práva z ochrannej známky by nemali oprávňovať majiteľa zakázať tretím osobám používanie označení alebo údajov, ktoré sa používajú oprávnene, a teda v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre obchodné názvy a ochranné známky by sa vzhľadom na skutočnosť, že sa obchodným názvom zvyčajne poskytuje neobmedzená ochrana proti neskorším ochranným známkam, malo takéto používanie chápať len tak, že zahŕňa používanie osobného mena tretej osoby. Takéto používanie by okrem toho malo vo všeobecnosti umožňovať používanie opisných označení alebo údajov alebo označení či údajov bez rozlišovacej spôsobilosti. Majiteľ by navyše nemal mať právo brániť oprávnenému a čestnému používaniu známky na účely identifikácie alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa. Používanie ochrannej známky tretími osobami s cieľom upútať pozornosť spotrebiteľa na ďalší predaj pravých tovarov, ktoré pôvodne predal majiteľ ochrannej známky v Únii alebo ktoré boli pôvodne predané v Únii s jeho súhlasom, by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je zároveň v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Používanie ochrannej známky tretími osobami na účely umeleckého prejavu by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je zároveň v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Okrem toho by sa táto smernica mala uplatňovať tak, aby sa zabezpečilo úplné dodržiavanie základných práv a slobôd, a najmä slobody prejavu.

(28)

Zo zásady voľného pohybu tovaru vyplýva, že majiteľ ochrannej známky by nemal byť oprávnený zakázať jej používanie treťou osobou v súvislosti s tovarmi, ktoré boli uvedené do obehu v Únii pod ochrannou známkou buď týmto majiteľom, alebo s jeho súhlasom, okrem prípadov, keď má majiteľ oprávnené dôvody namietať proti ďalšiemu obchodovaniu s tovarom.

(29)

Bez toho, aby boli dotknuté záujmy majiteľa staršej ochrannej známky, je z dôvodov právnej istoty dôležité stanoviť, že tento majiteľ staršej ochrannej známky už nesmie žiadať o vyhlásenie neplatnosti alebo namietať proti používaniu ochrannej známky, ktorá sa začala používať neskôr než jeho vlastná ochranná známka, ak jej používanie vedome dostatočne dlho toleroval, s výnimkou prípadu, keď nebola prihláška neskoršej ochrannej známky podaná v dobrej viere.

(30)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a ochranu oprávnene nadobudnutých práv z ochranných známok bez toho, aby bola dotknutá zásada, že neskoršiu ochrannú známku nemožno presadzovať vo vzťahu k staršej ochrannej známke, je vhodné a potrebné stanoviť, že majitelia starších ochranných známok by nemali byť oprávnení dosiahnuť zamietnutie neskoršej ochrannej známky alebo jej vyhlásenie za neplatnú ani podávať námietky proti jej používaniu, ak bola neskoršia ochranná známka získaná v čase, keď staršia ochranná známka mohla byť vyhlásená za neplatnú alebo zrušená napríklad z toho dôvodu, že ešte prostredníctvom používania nezískala rozlišovaciu spôsobilosť, alebo keď sa staršia ochranná známka ešte nemohla presadiť vo vzťahu k neskoršej ochrannej známke, pretože sa nedali uplatniť potrebné podmienky, napríklad keď staršia ochranná známka ešte nezískala dobré meno.

(31)

Ochranné známky plnia svoj účel, ktorým je rozlišovať tovary alebo služby a umožňovať spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, len ak sa skutočne používajú na trhu. Požiadavka používania je potrebná aj v záujme zníženia celkového počtu ochranných známok zapísaných a chránených v Únii, a teda aj množstva konfliktov, ktoré medzi nimi vznikajú. Je preto nevyhnutné vyžadovať, aby sa zapísané ochranné známky skutočne používali v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré sú zapísané, alebo ak nie sú v uvedenej súvislosti používané do piatich rokov odo dňa ukončenia konania o zápise ochrannej známky, aby existovala možnosť ich zrušenia.

(32)

Zapísaná ochranná známka by preto mala byť chránená, len pokiaľ sa skutočne používa, a staršia zapísaná ochranná známka by nemala umožňovať svojmu majiteľovi podávať námietky proti neskoršej ochrannej známke ani ju vyhlásiť za neplatnú, ak tento majiteľ svoju ochrannú známku skutočne nepoužíval. Členské štáty by mali navyše stanoviť, že v konaní o porušení práv sa nemožno úspešne odvolávať na ochrannú známku, ak je na základe tvrdenia účastníka dokázané, že ochranná známka by mohla byť zrušená, alebo ak žaloba bola podaná proti neskoršiemu právu, že ochranná známka mohla byť zrušená v čase nadobudnutia neskoršieho práva.

(33)

Je vhodné stanoviť, že ak sa pre ochrannú známku EÚ uplatnila seniorita národnej ochrannej známky alebo ochrannej známky zapísanej podľa medzinárodných dojednaní s účinkami v členskom štáte a ak potom došlo k vzdaniu sa alebo zániku známky, ktorá slúžila ako základ pre uplatnenie seniority, platnosť tejto známky ešte možno napadnúť. Takéto napadnutie by sa malo obmedziť na situácie, keď známka mohla byť vyhlásená za neplatnú alebo zrušená v čase jej výmazu z registra.

(34)

Z dôvodu súdržnosti a v záujme uľahčovania obchodného využívania ochranných známok v Únii by sa pravidlá platné pre ochranné známky ako predmety vlastníctva mali vo vhodnom rozsahu zosúladiť s pravidlami, ktoré už boli zavedené pre ochranné známky EÚ, a mali by zahŕňať pravidlá týkajúce sa prevodu a prechodu, udeľovania licencií, vecných práv a exekúcie.

(35)

Kolektívne ochranné známky sa osvedčili ako užitočný nástroj na propagáciu tovarov alebo služieb s osobitnými spoločnými vlastnosťami. Je preto vhodné, aby národné kolektívne známky podliehali podobným pravidlám ako kolektívne známky Európskej únie.

(36)

S cieľom zlepšiť a uľahčiť prístup k ochrane ochranných známok a posilniť právnu istotu a predvídateľnosť by mal byť postup na zápis ochranných známok v členských štátoch efektívny a transparentný a mali by sa pri ňom dodržiavať pravidlá podobné tým, ktoré sú uplatniteľné na ochranné známky EÚ.

(37)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu v súvislosti s rozsahom práv z ochranných známok a uľahčiť prístup k ochrane ochranných známok by sa označovanie a zatrieďovanie tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky, malo riadiť rovnakými pravidlami vo všetkých členských štátoch a malo by sa zosúladiť s postupmi uplatniteľnými na ochranné známky EÚ. S cieľom umožniť príslušným orgánom a hospodárskym subjektom určiť rozsah zamýšľanej ochrany ochrannej známky len na základe samotnej prihlášky by označovanie tovarov a služieb malo byť dostatočne jasné a presné. Používanie všeobecných pojmov by sa malo vykladať tak, že zahŕňa len tovary a služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame pojmu. Centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo by sa v záujme jasnosti a právnej istoty mali v rámci vzájomnej spolupráce usilovať zostaviť zoznam, ktorý by odzrkadľoval ich administratívne postupy v súvislosti s triedením tovarov a služieb.

(38)

Na účely zaistenia účinnej ochrany ochranných známok by mali členské štáty zabezpečiť efektívne správne konanie o námietkach, ktoré by aspoň majiteľovi práv zo starších ochranných známok a akejkoľvek osobe, ktorá je podľa rozhodného práva oprávnená uplatňovať práva vyplývajúce z chráneného označenia pôvodu alebo zo zemepisného označenia, umožnilo podávať námietky proti zápisu prihlášky ochrannej známky. Okrem toho by členské štáty v záujme zabezpečenia efektívnych prostriedkov na zrušenie ochranných známok alebo vyhlásenie ich neplatnosti mali stanoviť správne konanie o zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti v rámci dlhšej, a to sedemročnej lehoty na transpozíciu, ktorá začne plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(39)

Je žiaduce, aby centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo spolupracovali navzájom, ako aj s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo vo všetkých oblastiach zápisu a správy ochranných známok s cieľom podporovať zbližovanie postupov a nástrojov, akými sú napríklad vytvorenie a aktualizácia spoločných alebo prepojených databáz a portálov na účely nahliadania a vyhľadávania. Členské štáty by ďalej mali zabezpečiť, aby ich úrady spolupracovali navzájom a s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo vo všetkých ďalších oblastiach ich činností, ktoré sú významné z hľadiska ochrany ochranných známok v Únii.

(40)

Táto smernica by nemala vylúčiť možnosť uplatniť na ochranné známky ustanovenia iných právnych predpisov členských štátov, než sú právne predpisy o ochranných známkach, ako napríklad ustanovenia týkajúce sa nekalej súťaže, občianskoprávnej zodpovednosti alebo ochrany spotrebiteľa.

(41)

Členské štáty sú viazané Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“) a Dohodou TRIPS. Je potrebné, aby táto smernica bola úplne v súlade s uvedeným dohovorom a uvedenou dohodou. Táto smernica by nemala mať vplyv na záväzky členských štátov vyplývajúce z uvedeného dohovoru a uvedenej dohody. V prípade potreby by sa mal uplatňovať článok 351 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(42)

Keďže ciele tejto smernice, a to podporenie a vytvorenie dobre fungujúceho vnútorného trhu a uľahčenie zápisu, správy a ochrany ochranných známok v Únii v záujme rastu a konkurencieschopnosti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(43)

Na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva v členských štátoch v súvislosti s touto smernicou, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (7).

(44)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8) a vydal stanovisko 11. júla 2013.

(45)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(46)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice 2008/95/ES, ktoré sa týkajú lehoty na transpozíciu smernice Rady 89/104/EHS (9) do vnútroštátneho práva, ako sa stanovuje v časti B prílohy I k smernici 2008/95/ES,

a)

„úrad“ je centrálny úrad priemyselného vlastníctva členského štátu alebo Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo poverený zápisom ochranných známok;

b)

„register“ je register ochranných známok, ktorý vedie úrad.

a)

rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov a

b)

byť vyjadrené v registri spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.

a)

označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku;

b)

ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;

c)

ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

d)

ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré sa stali obvyklými v bežnom jazyku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach;

e)

označenia, ktoré sú tvorené výlučne týmito prvkami:

f)

ochranné známky, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi;

g)

ochranné známky, ktoré sú takej povahy, že môžu klamať verejnosť, napríklad pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru alebo služieb;

h)

ochranné známky, ktoré neschválili príslušné orgány a ktoré sa majú zamietnuť alebo vyhlásiť za neplatné podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru;

i)

ochranné známky, ktoré sú vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo dotknutý členský štát, ktorými sa ustanovuje ochrana označení pôvodu a zemepisných označení;

j)

ochranné známky, ktoré sú vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie alebo medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia, ktorými sa ustanovuje ochrana tradičných označení vín;

k)

ochranné známky vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie alebo medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia, ktorými sa ustanovuje ochrana zaručených tradičných špecialít;

l)

ochranné známky, ktoré pozostávajú zo staršieho názvu odrody rastlín zapísaného v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, alebo medzinárodnými dohodami, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo dotknutý členský štát, ktorými sa ustanovuje ochrana práv k odrodám rastlín, alebo ho vo svojich podstatných prvkoch reprodukujú, a ktoré sa týkajú odrôd rastlín rovnakého alebo blízko príbuzného druhu.

a)

používanie tejto ochrannej známky možno zakázať na základe ustanovení iného práva, než je právo o ochranných známkach príslušného členského štátu alebo Únie;

b)

ochranná známka obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol;

c)

ochranná známka obsahuje iné znaky, emblémy a erby, než tie, na ktoré sa vzťahuje článok 6ter Parížskeho dohovoru a ktoré sú predmetom verejného záujmu, s výnimkou prípadu, ak príslušné orgány povolili zápis tejto ochrannej známky v súlade s právom členského štátu.

a)

je zhodná so staršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je podaná prihláška tejto ochrannej známky alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je chránená táto staršia ochranná známka;

b)

existuje z dôvodu jej totožnosti alebo podobnosti so staršou ochrannou známkou a totožnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

a)

ochranné známky nasledujúcich typov s dátumom podania prihlášky skorším, než je dátum podania prihlášky príslušnej ochrannej známky, pričom sa podľa potreby berú do úvahy práva prednosti uplatnené v súvislosti s uvedenými ochrannými známkami:

b)

ochranné známky EÚ, ktoré si v súlade s nariadením (ES) č. 207/2009 oprávnene uplatňujú senioritu ochrannej známky uvedenej v písmene a) bodoch ii) a iii), aj keď došlo k vzdaniu sa tejto ochrannej známky alebo jej zániku;

c)

prihlášky ochranných známok uvedených v písmenách a) a b) pod podmienkou ich zápisu;

d)

ochranné známky, ktoré sú v deň podania prihlášky ochrannej známky, či prípadne ku dňu uplatnenia práva prednosti vo vzťahu k prihláške ochrannej známky v dotknutom členskom štáte všeobecne známe v tom zmysle, v akom sa pojem „všeobecne známe“ používa v článku 6bis Parížskeho dohovoru.

a)

je zhodná alebo podobná so staršou ochrannou známkou bez ohľadu na to, či sú tovary alebo služby, pre ktoré sa podáva prihláška alebo pre ktoré je zapísaná, zhodné, podobné alebo sa nepodobajú tým, pre ktoré je zapísaná staršia ochranná známka, v prípade, ak má staršia ochranná známka dobré meno v členskom štáte, pre ktorý sa žiada o zápis alebo v ktorom je ochranná známka zapísaná alebo – v prípade ochrannej známky EÚ – dobré meno v Únii, a ak by používanie neskoršej ochrannej známky bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto staršej ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu;

b)

obchodný zástupca alebo zástupca majiteľa ochrannej známky podal prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene bez súhlasu majiteľa, s výnimkou prípadu, ak obchodný zástupca alebo zástupca zdôvodní svoje konanie;

c)

a v rozsahu, v akom podľa právnych predpisov Únie alebo práva členského štátu, ktorými sa ustanovuje ochrana označení pôvodu alebo zemepisných označení:

a)

práva na nezapísanú ochrannú známku alebo na iné označenie používané v obchodnom styku boli získané predo dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky alebo predo dňom práva prednosti uplatneného vo vzťahu k prihláške neskoršej ochrannej známky, a takouto nezapísanou ochrannou známkou alebo iným označením sa jej majiteľovi priznáva právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky;

b)

používanie ochrannej známky sa môže zakázať na základe iného staršieho práva, než sú práva uvedené v odseku 2 a v písmene a) tohto odseku, a to najmä:

c)

ochranná známka môže spôsobiť zámenu so staršou ochrannou známkou chránenou v zahraničí, za predpokladu, že v deň podania prihlášky prihlasovateľ nekonal v dobrej viere.

a)

staršia ochranná známka, ktorá môže byť vyhlásená za neplatnú podľa článku 4 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ešte nenadobudla rozlišovaciu spôsobilosť, ako je uvedené v článku 4 ods. 4;

b)

návrh na vyhlásenie neplatnosti vychádza z článku 5 ods. 1 písm. b) a staršia ochranná známka ešte nenadobudla dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť na podporu zistenia pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b);

c)

návrh na vyhlásenie neplatnosti vychádza z článku 5 ods. 3 písm. a) a staršia ochranná známka ešte nenadobudla dobré meno v zmysle článku 5 ods. 3 písm. a).

a)

označenie je zhodné s ochrannou známkou a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná;

b)

označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné, pokiaľ existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou;

c)

označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné alebo nepodobné, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky, alebo im je na ujmu.

a)

umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

b)

ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh alebo ich na tieto účely skladovať pod týmto označením alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby;

c)

dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

d)

používať označenie ako obchodný názov, názov spoločnosti alebo ako súčasť obchodného názvu alebo názvu spoločnosti;

e)

používať označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame;

f)

používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so smernicou 2006/114/ES.

a)

umiestniť označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, na obal, štítky, visačky, ochranné prvky alebo zariadenia alebo prvky alebo zariadenia pravosti, alebo akékoľvek iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť;

b)

ponúkať alebo uvádzať na trh obal, štítky, visačky, ochranné prvky alebo zariadenia alebo prvky alebo zariadenia pravosti, alebo akékoľvek iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť, alebo ich na tieto účely skladovať alebo dovážať či vyvážať.

a)

namietať proti tomu, aby jeho obchodný zástupca alebo zástupca ochrannú známku používal;

b)

požadovať prevod ochrannej známky vo svoj prospech.

a)

meno alebo adresu tretej osoby, ak je touto treťou osobou fyzická osoba;

b)

označenia alebo údaje, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť alebo ktoré sa týkajú druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby tovaru alebo poskytnutia služby alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

c)

ochrannú známku na účely identifikácie alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa uvedenej ochrannej známky, najmä ak je použitie ochrannej známky potrebné na označenie zamýšľaného účelu výrobku alebo služby, predovšetkým ak ide o príslušenstvo alebo náhradné diely.

a)

používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná, bez ohľadu na to, či ochranná známka v podobe, v akej sa používa, je taktiež zapísaná na meno majiteľa;

b)

umiestňovanie ochrannej známky na tovary alebo na ich obaly v príslušnom členskom štáte výlučne na účely vývozu.

a)

v dôsledku konania alebo nekonania majiteľa sa stala v oblasti obchodu obvyklým pomenovaním výrobku alebo služby, pre ktoré je zapísaná;

b)

v dôsledku spôsobu jej používania majiteľom alebo s jeho súhlasom v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, môže zavádzať verejnosť, najmä pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod týchto tovarov alebo služieb.

a)

jej trvanie;

b)

podobu, na ktorú sa vzťahuje zápis a v ktorej možno ochrannú známku používať;

c)

rozsah tovarov alebo služieb, na ktoré sa licencia poskytuje;

d)

územie, na ktorom možno používať ochrannú známku, alebo

e)

kvalitu tovarov, ktoré držiteľ licencie vyrobil, alebo kvalitu služieb, ktoré držiteľ licencie poskytol.

a)

„garančná alebo certifikačná známka“ je ochranná známka, ktorá je ako taká označená pri podaní prihlášky známky a ktorá je spôsobilá rozlíšiť tovary alebo služby certifikované majiteľom známky v súvislosti s materiálom, spôsobom výroby tovarov alebo poskytovania služieb, kvalitou, presnosťou alebo inými vlastnosťami od tovarov a služieb, ktoré takto certifikované nie sú;

b)

„kolektívna známka“ je ochranná známka, ktorá je ako taká označená pri podaní prihlášky známky a ktorá je spôsobilá rozlíšiť tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky, od tovarov alebo služieb iných podnikov.

a)

majiteľ neurobí príslušné kroky, aby zabránil používaniu známky spôsobom nezlučiteľným s podmienkami používania uvedenými v stanovách používania vrátane ich akýchkoľvek zmien zapísaných do registra;

b)

v dôsledku spôsobu, akým známku používali oprávnené osoby, sa známka stala spôsobilou zavádzať verejnosť spôsobom uvedeným v článku 31 ods. 2;

c)

zmena stanov používania známky bola zapísaná do registra v rozpore s článkom 33 ods. 2, pokiaľ majiteľ známky ďalšími zmenami stanov používania nedosiahol súlad s požiadavkami uvedeného článku.

a)

žiadosť o zápis;

b)

údaje identifikujúce prihlasovateľa;

c)

zoznam tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými sa žiada o zápis;

d)

vyjadrenie ochrannej známky, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v článku 3 písm. b).

a)

ochranná známka nemala byť zapísaná, pretože nespĺňa požiadavky stanovené v článku 4;

b)

ochranná známka nemala byť zapísaná v dôsledku existencie staršieho práva v zmysle článku 5 ods. 1 až 3.

a)

v prípade odseku 2 a odseku 3 písm. a) každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo subjekt zriadený na účely zastupovania záujmov výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov, ktorí v zmysle práva, ktorým sa spravujú, majú aktívnu a pasívnu procesnú spôsobilosť vo svojom vlastnom mene;

b)

v prípade odseku 3 písm. b) tohto článku majiteľ staršej ochrannej známky uvedenej v článku 5 ods. 2 a článku 5 ods. 3 písm. a) a osoba, ktorá je podľa príslušného práva oprávnená uplatňovať práva vyplývajúce z chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia uvedeného v článku 5 ods. 3 písm. c).

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/27

(1)

Únia je oprávnená prijímať v rámci spoločnej rybárskej politiky opatrenia na ochranu morských biologických zdrojov a uzatvárať dohody s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

(2)

Podľa rozhodnutia Rady 98/392/ES (2) je Únia zmluvnou stranou Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982. Na základe uvedeného dohovoru musia všetci členovia medzinárodného spoločenstva spolupracovať pri ochrane a riadení morských biologických zdrojov.

(3)

Podľa rozhodnutia Rady 98/414/ES (3) je Únia zmluvnou stranou Dohody o vykonávaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.

(4)

Dňa 1. decembra 2009 Rada poverila Európsku komisiu, aby v mene Únie požiadala o zmenu Dohovoru o ochrane tuniaka južného (ďalej len „dohovor“) tak, aby sa Únia stala jeho zmluvnou stranou.

(5)

Keďže rokovania o zmene dohovoru sa neuzavreli, Komisia na ochranu tuniaka južného (CCSBT) na svojom 20. zasadnutí v októbri 2013 zmenila uznesenie o zriadení rozšírenej komisie na ochranu tuniaka južného (ďalej len „rozšírená komisia CCSBT“), aby sa umožnilo Únii stať sa členom rozšírenej komisie CCSBT prostredníctvom dohody vo forme výmeny listov.

(6)

Dňa 20. apríla 2015 Rada schválila podpis a predbežné vykonávanie Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Komisiou na ochranu tuniaka južného (CCSBT) o členstve Únie v rozšírenej komisii Dohovoru o ochrane tuniaka južného (ďalej len „dohoda vo forme výmeny listov“).

(7)

Vzhľadom na to, že plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkami členských štátov Únie, lovia zdroje v oblasti výskytu tuniaka južného, je v záujme Únie, aby zohrávala účinnú úlohu pri vykonávaní dohovoru.

(8)

Členstvom v rozšírenej komisii CCSBT sa zároveň podporí jednotný prístup Únie týkajúci sa ochrany všetkých oceánskych zdrojov, pričom sa posilní jej záväzok dlhodobej ochrany a udržateľného využívania rybolovných zdrojov v celosvetovom meradle.

(9)

Dohoda vo forme výmeny listov by sa preto mala schváliť,

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/29

(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých druhoch rybolovu Únie prostredníctvom zavedenia povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať prostredníctvom delegovaného aktu plány pre odhadzovanie úlovkov na obdobie najviac troch rokov, a to na základe spoločných odporúčaní vypracovaných členskými štátmi v rámci konzultácií s relevantnými poradnými radami.

(3)

Priamy hospodársky záujem na rybolove v severozápadných vodách majú Belgicko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo Uvedené členské štáty po konzultácii s poradnou radou pre severozápadné vody predložili Komisii spoločné odporúčanie. Relevantné vedecké orgány poskytli svoje vedecké príspevky, ktoré preskúmal Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). Opatrenia uvedené v spoločnom odporúčaní sú v súlade s článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a preto by sa mali v zmysle článku 18 ods. 3 uvedeného nariadenia zapracovať do tohto nariadenia.

(4)

Pokiaľ ide o severozápadné vody, podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vylodiť úlovky uplatňuje na druhy charakterizujúce daný rybolov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, najneskôr od 1. januára 2016. V súlade so spoločným odporúčaním by sa plán pre odhadzovanie úlovkov mal vzťahovať na rybolov charakterizovaný veľmi zmiešaným rybolovom tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang a tresky tmavej, rybolovom homára štíhleho (Nephrops), zmiešaným rybolovom soley európskej a platesy veľkej a rybolovom merlúzy od 1. januára 2016.

(5)

V spoločnom odporúčaní sa navrhla výnimka z povinnosti vylodiť úlovky homára štíhleho loveného v divízii ICES VIa a podoblasti VII pascami, košmi a košíkmi, pretože z vedeckých dôkazov vyplýva vysoká miera prežitia vzhľadom na vlastnosti výstroja používaného pri tomto druhu, rybolovné postupy a ekosystém. STECF dospel k záveru, že výnimka je opodstatnená. Predmetná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(6)

Spoločné odporúčanie zahŕňa sedem výnimiek de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ktoré platia pre určité druhy rybolovu a do určitej výšky. Dôkazy predložené členskými štátmi preskúmal výbor STECF a dospel k všeobecnému záveru, že spoločné odporúčanie obsahuje odôvodnené argumenty dokladajúce skutočnosť, že je náročné dosiahnuť ďalšie zlepšenie selektívnosti, a/alebo argumenty týkajúce sa zvýšených nákladov na manipuláciu s nechcenými úlovkami, ktoré sú v niektorých prípadoch podložené aj kvalitatívnym hodnotením nákladov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže vedecké informácie nesvedčia o opaku, je vhodné stanoviť výnimky de minimis v súlade s percentuálnym podielom navrhovaným v spoločnom odporúčaní a na úrovniach, ktoré neprevyšujú úrovne povolené podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(7)

Výnimka de minimis na soleu európsku vo výške maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu v období rokov 2016 – 2018 plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIId, VIIe, VIIf a VIIg viacstennými žiabrovkami a žiabrovkami, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že výnimka je dobre vymedzená, a preto by sa mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(8)

Výnimka de minimis na tresku merlang vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v rokoch 2016 a 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIId and VIIe vlečnými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk menej ako 100 mm, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že na podporu tejto výnimky sa predložili dostatočné dôkazy, ale mali by sa vyhľadať doplňujúce informácie na posúdenie objemu de minimis. Preto sa táto výnimka môže zahrnúť do nariadenia len spolu s ustanovením, podľa ktorého by dotknuté členské štáty boli povinné poskytnúť Komisii ďalšie údaje, na základe ktorých STECF bude môcť v plnej miere posúdiť súčasnú úroveň odhadzovania úlovkov v porovnaní s požadovaným objemom de minimis.

(9)

Výnimka de minimis na tresku merlang vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v rokoch 2016 a 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIIb – VIIj vlečnými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk minimálne 100 mm, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že na podporu tejto výnimky sa predložili dostatočné dôkazy, ale mali by sa vyhľadať doplňujúce informácie na posúdenie objemu de minimis. Ďalej skonštatoval, že prebiehajú ďalšie štúdie selektívnosti. Preto sa táto výnimka zahŕňa do nariadenia spolu s ustanovením, podľa ktorého sú dotknuté členské štáty povinné poskytnúť Komisii ďalšie údaje, na základe ktorých STECF bude môcť úplne posúdiť mieru odhadzovania úlovkov v dotknutých rybolovoch.

(10)

Výnimka de minimis na tresku merlang vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v rokoch 2016 a 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VII (s výnimkou divízií VIIa, VIId a VIIe) vlečnými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk menej ako 100 mm, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF skonštatoval, že základ tejto výnimky tvorí len málo kvantifikovaných informácií o selektívnosti. Dospel k záveru, že by sa mali vyhľadať doplňujúce informácie na posúdenie výnimky de minimis. Preto sa táto výnimka môže zahrnúť do nariadenia len spolu s ustanovením, podľa ktorého by dotknuté členské štáty boli povinné poskytnúť Komisii ďalšie údaje, na základe ktorých STECF bude môcť v plnej miere posúdiť informácie, ktoré podporujú túto výnimku.

(11)

Výnimka de minimis na homára štíhleho vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v rokoch 2016 a 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh, ktoré sú povinné vylodiť homáre štíhle v podoblasti ICES VII, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že výnimka je opodstatnená. Predmetná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(12)

Výnimka de minimis na homára štíhleho vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v rokoch 2016 a 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh, ktoré sú povinné vylodiť homáre štíhle v divízii ICES VIa, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú, a existujú podkladové kvantitatívne informácie o neprimeraných nákladoch na manipuláciu s nechcenými úlovkami. STECF dospel k záveru, že výnimka je opodstatnená. Predmetná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(13)

Výnimka de minimis na soleu európsku vo výške maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu v období 2016 – 2018 plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIId, VIIe, VIIf a VIIg výstrojom so zvýšenou selektívnosťou, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF skonštatoval, že výnimka má kompenzovať používanie výstroja so zvýšenou selektívnosťou a požadovaná výnimka de minimis sa má vzťahovať na zvyšné odhadzované úlovky. Predmetná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti v súvislosti s plánovaním rybárskej sezóny plavidiel Únie, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení. Malo by sa uplatňovať od 1. januára 2016, aby sa dodržal časový rámec stanovený v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Podľa článku 15 ods. 6 uvedeného nariadenia by sa toto nariadenie malo uplatňovať najviac tri roky,

a)

pokiaľ ide o soleu európsku (Solea solea) v roku 2016, 2017 a 2018 maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi soleu európsku v divíziách ICES VIId, VIIe, VIIf a VIIg viacstennými žiabrovkami a žiabrovkami;

b)

pokiaľ ide o tresku merlang (Merlangius merlangus) v rokoch 2016 a 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIId a VIIe vlečnými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk menej ako 100 mm.

c)

pokiaľ ide o tresku merlang (Merlangius merlangus) v rokoch 2016 a 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIIb – VIIj vlečnými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk minimálne 100 mm.

d)

pokiaľ ide o tresku merlang (Merlangius merlangus) v rokoch 2016 a 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v podoblasti ICES VII s výnimkou divízií VIIa, d a e vlečnými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk menej ako 100 mm.

e)

pokiaľ ide o homára štíhleho (Nephrops norvegicus) v rokoch 2016 a 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť homára štíhleho v podoblasti ICES VII;

f)

pokiaľ ide o homára štíhleho (Nephrops norvegicus) v rokoch 2016 a 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť homára štíhleho v divízii ICES VIa;

g)

pokiaľ ide o soleu európsku (Solea solea) v rokoch 2016, 2017 a 2018 maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi soleu európsku v divíziách ICES VIId, VIIe, VIIf a VIIg výstrojom so zvýšenou selektívnosťou (výstroj TBB s veľkosťou ôk 80 – 199 mm).

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/36

(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých druhoch rybolovu Únie prostredníctvom zavedenia povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať prostredníctvom delegovaného aktu plány pre odhadzovanie úlovkov na obdobie najviac troch rokov, a to na základe spoločných odporúčaní vypracovaných členskými štátmi v rámci konzultácií s relevantnými poradnými radami.

(3)

Priamy hospodársky záujem na rybolove v juhozápadných vodách majú Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko. Uvedené členské štáty po konzultácii s poradnou radou pre juhozápadné vody predložili Komisii spoločné odporúčanie. Relevantné vedecké orgány poskytli svoje vedecké príspevky, ktoré preskúmal Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). Opatrenia uvedené v spoločnom odporúčaní sú v súlade s článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a preto by sa mali v zmysle článku 18 ods. 3 uvedeného nariadenia zapracovať do tohto nariadenia.

(4)

Pokiaľ ide o juhozápadné vody, podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vylodiť úlovky uplatňuje na druhy charakterizujúce daný rybolov najneskôr od 1. januára 2016. V súlade so spoločným odporúčaním by sa plán pre odhadzovanie úlovkov mal vzťahovať na rybolov soley európskej, merlúzy európskej a homára štíhleho (len v rámci oblastí výskytu daných populácií označovaných ako funkčné jednotky) v divíziách ICES VIII a, b, d, e, na homára štíhleho v divíziách ICES VIIIc a XIa (len vo funkčných jednotkách), na soleu európsku a platesu veľkú v divízii ICES IXa a na merlúzu európsku v divíziách ICES VIIIc a IXa.

(5)

V spoločnom odporúčaní sa navrhla výnimka z povinnosti vylodiť úlovky homára štíhleho loveného v podoblastiach ICES VIII a IX vlečnými sieťami, pretože z dostupných vedeckých dôkazov vyplýva možná vysoká miera prežitia vzhľadom na vlastnosti výstroja používaného pri tomto druhu, rybolovné postupy a ekosystém. STECF pri svojom posúdení dospel k záveru, že sú potrebné ďalšie štúdie na podloženie aktuálnych zistení, a konštatuje, že takéto štúdie buď práve prebiehajú alebo sú plánované. Preto by sa táto výnimka mala zahrnúť do nariadenia na rok 2016 spolu s ustanovením, podľa ktorého by dotknuté členské štáty boli povinné poskytnúť Komisii ďalšie údaje, na základe ktorých STECF bude môcť v plnej miere posúdiť opodstatnenie tejto výnimky.

(6)

Spoločné odporúčanie zahŕňa tri výnimky de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ktoré platia pre určité druhy rybolovu a do určitej výšky. Dôkazy, ktoré poskytli členské štáty, boli doručené výboru STECF. STECF dospel k záveru, že spoločné odporúčanie obsahuje odôvodnené argumenty vzhľadom na náročnosť zvyšovania selektivity spolu s neprimeraným nákladmi na manipuláciu s nechcenými úlovkami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vhodné stanoviť výnimky de minimis v súlade s percentuálnym podielom navrhovaným v spoločnom odporúčaní a na úrovniach, ktoré neprevyšujú úrovne povolené podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(7)

Výnimka de minimis na soleu európsku vo výške maximálne do 5 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIIIa a VIIIb vlečnými sieťami s rozperným rahnom a vlečnými sieťami na lov pri dne, je založená na skutočnosti, že realizovateľné zvýšenia selektivity sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že podkladové informácie postačujú na opodstatnenie požadovanej výnimky. Predmetná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(8)

Výnimka de minimis na soleu európsku vo výške maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIIIa a VIIIb viacstennými žiabrovkami a žiabrovkami, je založená na skutočnosti, že realizovateľné zvýšenia selektivity sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že podkladové informácie postačujú na opodstatnenie požadovanej výnimky. Predmetná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(9)

Výnimka de minimis na merlúzu európsku vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v rokoch 2016 a 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIII a IX vlečnými sieťami, je založená na skutočnosti, že realizovateľné zvýšenia selektivity sa veľmi ťažko dosahujú. Z predložených podkladových informácií vyplýva, že zvyšovanie selektivity v dotknutých rybolovoch by malo za následok straty predajných rýb, ktoré by mohli byť príčinou nehospodárnosti dotknutého rybolovu. Navyše STECF zdôraznil, že tieto informácie by mali doplniť ďalšie štúdie o selektivite v predmetných rybolovoch. Preto by sa táto výnimka mala zahrnúť do nariadenia spolu s ustanovením, podľa ktorého by dotknuté členské štáty boli povinné poskytnúť Komisii ďalšie údaje, na základe ktorých STECF bude môcť v plnej miere posúdiť opodstatnenie tejto výnimky.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti v súvislosti s rybárskou sezónou plavidiel Únie, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení. Malo by sa uplatňovať od 1. januára 2016, aby sa dodržal časový rámec stanovený v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Podľa článku 15 ods. 6 uvedeného nariadenia by sa toto nariadenie malo uplatňovať najviac tri roky,

a)

pokiaľ ide o soleu európsku (Solea solea), maximálne do 5 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré používajú vlečné siete s rozperným rahnom (kód výstroja: TBB) a vlečné siete na lov pri dne (kódy výstroja: OTB, OTT, PTB, TBN, TBS, TB, OT, PT a TX) a ktoré lovia tento druh v divíziách ICES VIIIa a VIIIb;

b)

pokiaľ ide o soleu európsku (Solea solea), maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré používajú viacstenné žiabrovky a žiabrovky (kódy výstroja: GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR a GEN) a ktoré lovia tento druh v divíziách ICES VIIIa a VIIIb;

c)

pokiaľ ide o merlúzu európsku (Merluccius merluccius), maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v rokoch 2016 a 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami, ktoré používajú vlečné siete (kódy výstroja: OTT, OTB, PTB, OT, PT, TBN, TBS, TX, SSC, SPR, TB, SDN, SX a SV) a ktoré lovia tento druh v podoblastiach ICES VIII a IX.

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/42

(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých druhoch rybolovu Únie prostredníctvom zavedenia povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať prostredníctvom delegovaných aktov plány pre odhadzovanie úlovkov na obdobie najviac troch rokov, a to na základe spoločných odporúčaní vypracovaných členskými štátmi v rámci konzultácií s relevantnými poradnými radami.

(3)

Na rybolove v Severnom mori majú priamy hospodársky záujem Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Švédsko. Uvedené členské štáty po konzultáciách s Poradnou radou pre Severné more a Poradnou radou pre diaľkové flotily predložili Komisii spoločné odporúčanie. Relevantné vedecké orgány poskytli svoje vedecké príspevky, ktoré preskúmal Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). Opatrenia uvedené v spoločnom odporúčaní sú v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(4)

Na účely nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zahŕňa Severné more oblasti ICES IIIa a IV. Keďže niektoré populácie žijúce pri morskom dne, na ktoré sa vzťahuje navrhovaný plán pre odhadzovanie úlovkov, žijú aj vo vodách Únie v divízii ICES IIa, členské štáty odporúčajú, aby do plánu pre odhadzovanie úlovkov bola zahrnutá aj táto oblasť.

(5)

Pokiaľ ide o Severné more, podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vylodiť úlovky uplatňuje na druhy charakterizujúce daný rybolov, na ktoré sa najneskôr od 1. januára 2016 vzťahujú obmedzenia výlovu pri zmiešanom rybolove tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang a tresky tmavej; pri rybolove homára štíhleho; pri zmiešanom rybolove soley európskej a platesy veľkej; pri rybolove merlúzy európskej a pri rybolove krevety boreálnej. V súlade s článkom 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa v pláne pre odhadzovanie úlovkov určujú druhy, ktoré sa od 1. januára 2016 musia vylodiť. K týmto druhom patrí: treska tmavá, treska jednoškvrnná, homár štíhly, solea európska, platesa veľká, merlúza európska a kreveta boreálna. V pláne pre odhadzovanie úlovkov sa stanovuje povinnosť vylodiť vedľajšie úlovky krevety boreálnej.

(6)

V spoločnom odporúčaní sa navrhli dve výnimky z uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky homára štíhleho loveného v divízii ICES IIIa košmi a určitými vlečnými sieťami na lov pri dne (OTB, TBN (3)). Na základe vedeckých dôkazov, ktoré boli predložené v spoločnom odporúčaní a ktoré preskúmal výbor STECF, a vzhľadom na vlastnosti výstroja, rybolovné postupy a ekosystém sa Komisia domnieva, že uvedené výnimky by mali byť zahrnuté do tohto nariadenia. Členské štáty by mali predložiť dodatočné údaje, aby výboru STECF umožnili hlbšie posúdiť mieru prežitia homára štíhleho uloveného príslušnými vlečnými sieťami a aby Komisii umožnili preskúmať príslušnú výnimku po roku 2016.

(7)

Spoločné odporúčanie zahŕňa päť výnimiek de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ktoré platia pre určité druhy rybolovu a do určitej výšky. Dôkazy predložené členskými štátmi preskúmal výbor STECF, ktorý vo všeobecnosti dospel k záveru, že spoločné odporúčanie, ktoré je v niektorých prípadoch podložené aj kvalitatívnym posúdením nákladov, obsahuje odôvodnené argumenty o tom, že ďalšie zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú a/alebo spôsobujú neprimerané náklady na manipuláciu s nechcenými úlovkami. Keďže odlišné vedecké informácie nie sú v rozpore s týmto záverom, je vhodné stanoviť výnimky de minimis v súlade s percentuálnym podielom navrhovaným v spoločnom odporúčaní a v rámci obmedzení podľa článku 15 ods. 5 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(8)

Výnimka de minimis navrhovaná v spoločnom odporúčaní spoločne pre soleu európsku a tresku jednoškvrnnú do maximálnej výšky 2 % celkového ročného výlovu homára štíhleho, soley európskej a tresky jednoškvrnnej pri love homára štíhleho plavidlami, ktoré v divízii ICES IIIa používajú vlečné siete na lov pri dne s mriežkou na selekciu druhov, vychádza zo skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že podkladové informácie postačujú na opodstatnenie požadovanej výnimky. Príslušná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(9)

Výnimka de minimis navrhovaná v spoločnom odporúčaní v prípade soley európskej do maximálnej výšky 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré na lov tohto druhu v divízii ICES IIIa, podoblasti IV a vo vodách Únie divízie ICES IIa používajú viacstenné žiabrovky a žiabrovky, vychádza zo skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že podkladové informácie postačujú na opodstatnenie požadovanej výnimky. Príslušná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(10)

Výnimka de minimis navrhovaná v spoločnom odporúčaní v prípade jedincov soley európskej s veľkosťou menej ako 19 cm do maximálnej výšky 3,7 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré v podoblasti ICES IV južne od 55/56° s.š., používajú na lov vlečné siete s rozperným rahnom s veľkosťou ôk 80 – 90 mm vychádza zo skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú a že sú k dispozícii podkladové kvantitatívne informácie o neprimeraných nákladoch na manipuláciu s nechcenými úlovkami. Komisia sa domnieva, že je vhodné zahrnúť uvedenú výnimku do tohto nariadenia. Členské štáty by mali predložiť dodatočné údaje, pokiaľ ide o príslušné náklady, aby Komisia mohla preskúmať uvedenú výnimku po roku 2016.

(11)

Výnimka de minimis navrhovaná v spoločnom odporúčaní v prípade soley európskej do maximálnej výšky 7 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré na lov v podoblasti ICES IV používajú vlečné siete s rozperným rahnom so zvýšenou selektívnosťou, vychádza zo skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa veľmi ťažko dosahujú. STECF dospel k záveru, že podkladové informácie postačujú na opodstatnenie navrhovanej výnimky. Príslušná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(12)

Výnimka de minimis navrhovaná v spoločnom odporúčaní v prípade jedincov homára štíhleho menších než je minimálna ochranná referenčná veľkosť do maximálnej výšky 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré v podoblasti ICES IV a vo vodách Únie oblasti ICES IIa používajú určité vlečné siete na lov pri dne, vychádza zo skutočnosti, že existujú podkladové kvantitatívne informácie o neprimeraných nákladoch na manipuláciu s nechcenými úlovkami a na ich likvidáciu. Výbor STECF dospel k záveru, že podkladové informácie postačujú na opodstatnenie navrhovanej výnimky. Príslušná výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(13)

Článkom 18a nariadenia (ES) č. 850/98 sa Komisia splnomocňuje, aby na účely prijatia plánov pre odhadzovanie úlovkov a pre druhy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, stanovila minimálne ochranné referenčné veľkosti (MCRS) s cieľom zabezpečiť ochranu mláďat morských organizmov. MCRS sa v prípade potreby môžu líšiť od veľkostí stanovených v prílohe XII k uvedenému nariadeniu. V súčasnosti je minimálna ochranná referenčná veľkosť homára štíhleho v prílohe XII stanovená na 130 cm. Vedecké dôkazy, ktoré výbor STECF preskúmal, podporujú stanovenie minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti homára štíhleho na 105 cm. Výbor STECF dospel predovšetkým k záveru, že navrhovaná minimálna ochranná referenčná veľkosť je vyššia než priemerná veľkosť pohlavne zrelých jedincov a že riziko vyplývajúce zo zníženia MCRS na zachovanie populácií v oblasti ICES IIIa je nízke.

(14)

Plány pre odhadzovanie úlovkov môžu zahŕňať aj technické opatrenia týkajúce sa druhov rybolovu alebo druhov živočíchov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky. S cieľom zvýšiť selektívnosť výstroja a znížiť množstvo nechcených úlovkov v oblasti Skagerrak je vhodné stanoviť niekoľko technických opatrení, ktoré boli dohodnuté medzi Úniou a Nórskom v roku 2011 (4) a 2012 (5).

(15)

Aby sa zabezpečila primeraná kontrola, mali by sa stanoviť osobitné požiadavky na členské štáty s cieľom vypracovať zoznam plavidiel, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(16)

Keďže opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti v súvislosti s plánovaním rybárskej sezóny plavidiel Únie, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení. Malo by sa uplatňovať od 1. januára 2016, aby sa dodržal časový rámec stanovený v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Podľa článku 15 ods. 6 uvedeného nariadenia by sa toto nariadenie malo uplatňovať najviac jeden rok,

a)

úlovky košmi (FPO);

b)

úlovky v divízii ICES IIIa vlečnými sieťami na lov pri dne (OTB, TBN) s veľkosťou ôk aspoň 70 mm vybavenými mriežkou na selekciu druhov s rozstupom priečok mriežky maximálne 35 mm a

c)

úlovky v divízii ICES IIIa vlečnými sieťami na lov pri dne (OTB, TBN) s veľkosťou ôk aspoň 90 mm vybavenými vrchným panelom s veľkosťou ôk najmenej 270 mm (kosoštvorcové oko) alebo s veľkosťou ôk najmenej 140 mm (štvorcové oko).

a)

v prípade zmiešaného rybolovu soley európskej a tresky jednoškvrnnej maximálne 2 % celkového ročného výlovu homára štíhleho, soley európskej a tresky jednoškvrnnej pri love homára štíhleho v oblasti ICES IIIa plavidlami, ktoré používajú vlečné siete na lov pri dne (OTB, TBN) s veľkosťou ôk najmenej 70 mm vybavené mriežkou na selekciu druhov s rozstupom priečok mriežky maximálne 35 mm;

b)

v prípade rybolovu soley európskej maximálne 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu v oblasti ICES IIIa a podoblasti ICES IV a vo vodách Únie oblasti ICES IIa plavidlami, ktoré používajú viacstenné žiabrovky a žiabrovky (GN, GNS, GND, GNC, GTN, GTR, GEN, GNF) na lov,;

c)

v prípade rybolovu soley európskej s veľkosťou menej ako 19 cm maximálne 3,7 % celkového ročného výlovu tohto druhu v južnej časti Severného mora (podoblasť ICES IV južne od 55/56° s.š.) plavidlami, ktoré používajú vlečné siete s rozperným rahnom (TBB) s veľkosťou ôk 80 – 90 mm;

d)

v prípade rybolovu soley európskej, ktorá nedosahuje minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, maximálne 7 % celkového ročného výlovu tohto druhu v podoblasti ICES IV plavidlami, ktoré používajú vlečné siete s rozperným rahnom (TBB) s veľkosťou ôk 80 až 119 mm so zvýšenou veľkosťou ôk v rozšírenej časti vlečnej siete s rozperným rahnom;

e)

v prípade rybolovu homára štíhleho, ktorý nedosahuje minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, maximálne 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu v podoblasti ICES IV a vo vodách Únie oblasti ICES IIa plavidlami, ktoré používajú vlečné siete na lov pri dne (OTB, TBN, OTT, TB) s veľkosťou ôk 80 až 99 mm.

a)

celková dĺžka 105 mm;

b)

dĺžka panciera 32 mm.

a)

panelom so štvorcovými okami veľkosti najmenej 140 mm;

b)

panelom s kosoštvorcovými okami veľkosti najmenej270 mm, umiestneným v časti so štyrmi panelmi a uchyteným k jednému oku veľkosti 270 mm pomocou troch ôk veľkosti 90 mm; alebo

c)

triediacou mriežkou s rozstupom priečok mriežky maximálne 35 mm.

—

má dĺžku aspoň 3 metre,

—

je umiestnený najviac 4 m od uzáverového lana vlečnej siete a

—

pozdĺž celej šírky vrchnej vrstvy vlečnej siete (t. j. od okraja po okraj).

a)

vlečné siete s koncovým rukávcom so štvorcovými okami veľkosti aspoň 70 mm vybavené triediacou mriežkou s rozstupom priečok mriežky maximálne 35 mm;

b)

vlečné siete s minimálnou veľkosťou ôk menej ako 70 mm pri love pelagických alebo priemyselných druhov, pokiaľ úlovok obsahuje viac ako 80 % jedného alebo viacerých pelagických alebo priemyselných druhov;

c)

vlečné siete s koncovým rukávcom veľkosti aspoň 35 mm pri love kreviet rodu Pandalus, pokiaľ je vlečná sieť vybavená triediacou mriežkou s rozstupom priečok mriežky maximálne 19 mm.

—

vrchný panel so štvorcovými okami s veľkosťou ôk aspoň 120 mm;

—

má dĺžku aspoň 3 metre; a

—

aspoň takú šírku ako je šírka triediacej mriežky.

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/49

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008.

(2)

Dňa 12. augusta 2014 Rada pre medzinárodné účtovné štandardy uverejnila zmeny medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 27 Individuálna účtovná závierka s názvom Metóda vlastného imania v individuálnej účtovnej závierke. Cieľom zmien je umožniť podnikom, aby používali metódu vlastného imania, ako je opísaná v IAS 28 Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov, na účtovanie týkajúce sa investícií do dcérskych spoločností, spoločných podnikov a pridružených podnikov v ich individuálnych účtovných závierkach.

(3)

Dôsledkom zmien IAS 27 sú následne zmeny medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS) 1 a IAS 28 na zabezpečenie konzistentnosti medzinárodných účtovných štandardov.

(4)

Zmeny IAS 27 obsahujú niektoré odkazy na IFRS 9, ktoré v súčasnosti nemožno uplatniť, keďže IFRS 9 neboli Úniou prijaté. Preto by sa každý odkaz na IFRS 9 stanovený v prílohe k tomuto nariadeniu mal vykladať ako odkaz na medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie.

(5)

Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo potvrdzuje, že zmeny štandardu IAS 27 spĺňajú kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002.

(6)

Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy,

a)

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva sa mení tak, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

b)

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 27 Individuálna účtovná závierka sa mení tak, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

c)

Medzinárodný účtovný štandard 28 Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov sa mení tak, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/54

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/56

(1)

V článku 464 ods. 3 a 4 Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) sa stanovuje predbežné vykonávanie dohody v čiastočnom rozsahu.

(2)

V článku 3 rozhodnutia Rady 2014/492/EÚ (2) sa uvádzajú časti dohody, ktoré sa majú predbežne vykonávať.

(3)

V článku 462 dohody sa stanovuje, že uplatňovanie hlavy V (obchod a záležitosti súvisiace s obchodom) dohody v súvislosti s tými oblasťami Moldavskej republiky, nad ktorými vláda Moldavskej republiky nevykonáva účinnú kontrolu, sa začne, keď Moldavská republika zabezpečí úplné vykonanie a presadzovanie hlavy V na celom svojom území.

(4)

V článku 462 dohody sa ďalej stanovuje, že Rada pre pridruženie prijme rozhodnutie, keď je zabezpečené úplné vykonanie a presadzovanie hlavy V dohody na celom území Moldavskej republiky.

(5)

Moldavská republika informovala Európsku komisiu, že bude môcť zabezpečiť úplné vykonanie a presadzovanie hlavy V dohody na celom svojom území od 1. januára 2016.

(6)

Je potrebné monitorovať a pravidelne preskúmavať uplatňovanie hlavy V dohody na celom území Moldavskej republiky.

(7)

Preto je vhodné stanoviť pozíciu Únie v súvislosti s uplatňovaním hlavy V dohody na celom území Moldavskej republiky,

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/59

(1)

Nariadenie (EÚ) č. 652/2014 obsahuje okrem iného ustanovenia o hospodárení s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca a zdravia zvierat a požiadavky na predkladanie a obsah národných programov eradikácie, kontroly a sledovania chorôb zvierat a zoonóz.

(2)

V článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 652/2014 sa stanovuje, že každoročne najneskôr do 31. mája majú členské štáty Komisii predložiť národné programy, ktoré sa majú začať v nasledujúcom roku, pre ktorý majú záujem uchádzať sa o grant.

(3)

Rozhodnutím Komisie 2008/425/ES (2) sa stanovuje, že členské štáty, ktoré žiadajú o finančný príspevok Únie na národné programy eradikácie, monitorovania a kontroly určitých chorôb zvierat majú predkladať žiadosti obsahujúce určité minimálne informácie stanovené v prílohách I až V k uvedenému rozhodnutiu.

(4)

V nadväznosti na prijatie nariadenia (EÚ) č. 652/2014 by sa štandardné požiadavky týkajúce sa obsahu a predkladania národných programov členskými štátmi vymedzené v článku 9 uvedeného nariadenia mali zrevidovať, aby boli plne v súlade s požiadavkami článku 12 uvedeného nariadenia.

(5)

Okrem toho by štandardné požiadavky týkajúce sa obsahu a predkladania národných programov členskými štátmi vymedzené v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 652/2014 mali spĺňať kritériá pre národné programy eradikácie, kontroly a monitorovania stanovené rozhodnutím Komisie 2008/341/ES (3).

(6)

Na účely súladu s vývojom právnych predpisov Únie by sa v prípade určitých chorôb mali používať štandardné elektronické formuláre poskytované online na webovej stránke Komisie, aby sa uľahčili nevyhnutné úpravy alebo doplnenie ďalších podrobností. Komisia bude členské štáty informovať a rokovať s nimi o všetkých potrebných úpravách štandardných elektronických formulárov v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá. Zrevidované štandardné elektronické formuláre zašle všetkým členským štátom najneskôr do začiatku marca príslušného roka.

(7)

V prípade iných chorôb, ktoré nie sú zahrnuté v elektronických štandardných formulároch, a v prípade chorôb živočíchov akvakultúry sa vzhľadom na nízky počet predložených programov v posledných rokoch, na základe čoho nebolo opodstatnené vypracovať osobitné elektronické formuláre, za vhodný nástroj na predkladanie národných programov považuje používanie neelektronických štandardných formulárov.

(8)

V záujme zrozumiteľnosti by sa malo rozhodnutie 2008/425/ES zrušiť a nahradiť týmto rozhodnutím.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,