ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 333

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 58
19. decembra 2015


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2399 z 26. októbra 2015 o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou a Kolumbijskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch

1

 

 

Dohoda medzi Európskou úniou a Kolumbijskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch

3

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2400 z 8. decembra 2015 o uzavretí pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v mene Európskej únie

10

 

 

Pozmeňujúci protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

12

 

 

NARIADENIA

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/2401 z 2. októbra 2015 o obsahu a fungovaní registra európskych politických strán a nadácií

50

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2402 z 12. októbra 2015, ktorým sa preskúmavajú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/877/EÚ

54

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2403 z 15. decembra 2015, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní ( 1 )

62

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2404 zo 16. decembra 2015, ktorým sa vykonávajú odpočítania od rybolovných kvót dostupných pre určité populácie v roku 2015 z dôvodu prekročenia rybolovných kvót v prípade iných populácií v predchádzajúcich rokoch a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1801

73

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2405 z 18. decembra 2015, ktorým sa otvárajú colné kvóty EÚ na poľnohospodárske výrobky s pôvodom na Ukrajine a stanovuje sa správa týchto colných kvót

89

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2406 z 18. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný účtovný štandard 1 ( 1 )

97

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2407 z 18. decembra 2015, ktorým sa udeľuje výnimka z nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, pokiaľ ide o minimálnu vzdialenosť od pobrežia a minimálnu hĺbku mora pri love afie priesvitnej (Aphia minuta) záťahovými sieťami ovládanými z lode v určitých teritoriálnych vodách Talianska

104

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2408 z 18. decembra 2015, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

108

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2409 z 18. decembra 2015, ktorým sa určujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla do 30. júna 2016 v rámci colnej kvóty otvorenej nariadením (ES) č. 536/2007 na hydinové mäso s pôvodom v Spojených štátoch amerických

110

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2410 z 18. decembra 2015, ktorým sa určujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla do 30. júna 2016 v rámci colných kvót otvorených vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2077 pre vajcia, vaječné výrobky a vaječné albumíny s pôvodom na Ukrajine

112

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2411 z 18. decembra 2015, ktorým sa určujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla do 30. júna 2016 v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 1384/2007 na hydinové mäso s pôvodom v Izraeli

114

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2412 z 18. decembra 2015, ktorým sa stanovujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla do 30. júna 2016 v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 442/2009 v odvetví bravčového mäsa

116

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2015/2413 z 9. decembra 2015, ktorým sa predlžuje mandát veliteľa policajnej misie Európskej únie v Afganistane (EUPOL AFGHANISTAN) (EUPOL Afghanistan/2/2015)

118

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2414 zo 17. decembra 2015 o uverejnení odkazu s obmedzením na harmonizovanú normu EN 521:2006 Požiadavky na spotrebiče na skvapalnené uhľovodíkové plyny. Prenosné spotrebiče pracujúce pri tlaku nasýtených pár skvapalnených uhľovodíkových plynov v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/142/ES [oznámené pod číslom C(2015) 9145]  ( 1 )

120

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2415 zo 17. decembra 2015 o schválení upravených pravidiel rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo) podľa článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 [oznámené pod číslom C(2015) 9177]

124

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2416 zo 17. decembra 2015, ktorým sa určité oblasti Spojených štátov amerických uznávajú za oblasti bez výskytu Agrilus planipennis Fairmaire [oznámené pod číslom C(2015) 9185]

128

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2417 zo 17. decembra 2015, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/789 týkajúce sa opatrení proti zavlečeniu organizmu Xylella fastidiosa (Wells et al.) do Únie a jeho rozšíreniu na jej území [oznámené pod číslom C(2015) 9191]

143

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2418 z 18. decembra 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 1999/352/ES, ESUO, Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)

148

 

 

ODPORÚČANIA

 

*

Odporúčanie (EÚ) 2015/2419 zo 16. marca 2015 týkajúce sa vykonávania programu pridruženia medzi EÚ a Ukrajinou

150

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

19.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 333/1


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2399

z 26. októbra 2015

o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou a Kolumbijskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a) v spojení s jej článkom 218 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 509/2014 (1) sa odkaz na Kolumbijskú republiku presunul z prílohy I do prílohy II nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (2).

(2)

Uvedený odkaz na Kolumbijskú republiku je doplnený poznámkou pod čiarou, v ktorej sa uvádza, že oslobodenie od vízovej povinnosti sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, ktorá sa uzavrie s Európskou úniou.

(3)

Komisia podľa nariadenia (EÚ) č. 509/2014 zhodnotila situáciu Kolumbijskej republiky s ohľadom na kritériá stanovené v uvedenom nariadení. Komisia 29. októbra 2014 prijala správu, v ktorej dospela k záveru, že výrazné zlepšenie kolumbijskej hospodárskej, sociálnej a bezpečnostnej situácie v posledných rokoch odôvodňuje oslobodenie kolumbijských štátnych príslušníkov od vízovej povinnosti pri cestách do Európskej únie.

(4)

Rada prijala 19. mája 2015 rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu, aby začala rokovania s Kolumbijskou republikou o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Kolumbijskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (ďalej len „dohoda“).

(5)

Rokovania o dohode sa uskutočnili 20. mája 2015 a boli úspešne zavŕšené parafovaním dohody 9. júna 2015.

(6)

V mene Únie by sa mala dohoda podpísať a vyhlásenia pripojené k dohode by sa mali schváliť. Dohoda by sa mala predbežne vykonávať odo dňa nasledujúceho po dni jej podpisu až do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie.

(7)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (3), Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(8)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (4), Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis Dohody medzi Európskou úniou a Kolumbijskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (ďalej len „dohoda“) s výhradou jej uzavretia.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Vyhlásenia pripojené k tomuto rozhodnutiu sa schvaľujú v mene Únie.

Článok 3

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Únie.

Článok 4

Dohoda sa predbežne vykonáva odo dňa nasledujúceho po dni jej podpisu (5) až do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 26. októbra 2015

Za Radu

predsedníčka

C. DIESCHBOURG


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 509/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 67).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(4)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(5)  Dátum podpisu dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


19.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 333/3


DOHODA

medzi Európskou úniou a Kolumbijskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch

EURÓPSKA ÚNIA, ďalej len „Únia“ alebo „EÚ“, a

KOLUMBIJSKÁ REPUBLIKA, ďalej len „Kolumbia“,

ďalej spoločne len „zmluvné strany“,

S CIEĽOM ďalej rozvíjať priateľské vzťahy medzi zmluvnými stranami a želajúc si zjednodušiť cestovanie zabezpečením vstupu a krátkodobého pobytu bez víz pre svojich občanov,

SO ZRETEĽOM na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 509/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (1), a to okrem iného tak, že sa 19 tretích krajín vrátane Kolumbie presúva do zoznamu tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v členských štátoch,

MAJÚC NA PAMÄTI, že v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 509/2014 sa uvádza, že oslobodenie týchto 19 krajín od vízovej povinnosti sa má uplatňovať odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, ktorá sa uzavrie s Úniou,

ŽELAJÚC SI zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi EÚ,

ZOHĽADŇUJÚC, že na osoby cestujúce na účely vykonávania platenej činnosti počas ich krátkodobého pobytu sa táto dohoda nevzťahuje, a preto sa na túto kategóriu naďalej vzťahujú príslušné pravidlá práva Únie, vnútroštátneho práva členských štátov a vnútroštátneho práva Kolumbie týkajúce sa vízovej povinnosti alebo oslobodenia od nej a prístupu k zamestnaniu,

ZOHĽADŇUJÚC Protokol o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Protokol o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a potvrdzujúc, že ustanovenia tejto dohody sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo a Írsko,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Účel

Táto dohoda umožňuje občanom Únie a občanom Kolumbie cestovať bez víz na územie druhej zmluvnej strany na obdobie najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

a)

„členský štát“ je ktorýkoľvek členský štát Únie s výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska;

b)

„občan Únie“ je štátny príslušník členského štátu vymedzeného v písmene a);

c)

„občan Kolumbie“ je štátny príslušník Kolumbie;

d)

„schengenský priestor“ je priestor bez vnútorných hraníc zahŕňajúci územia členských štátov vymedzených v písmene a), ktoré v plnom rozsahu uplatňujú schengenské acquis.

e)

„schengenské acquis“ sú všetky opatrenia uvedené v Protokole č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, zamerané na zabezpečenie odstránenia kontrol osôb na vnútorných hraniciach, v spojení so spoločnou politikou v oblasti kontrol na vonkajších hraniciach a v oblasti víz, ako aj priamo súvisiacimi sprievodnými opatreniami na predchádzanie trestnej činnosti a na boj proti nej.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Občania Únie, ktorí sú držiteľmi platného cestovného, diplomatického, služobného, úradného alebo špeciálneho pasu vydaného členským štátom, môžu vstúpiť na územie Kolumbie a zdržiavať sa na ňom bez víz počas obdobia vymedzeného v článku 4 ods. 1.

Občania Kolumbie, ktorí sú držiteľmi platného cestovného, diplomatického, služobného, úradného alebo špeciálneho pasu vydaného Kolumbiou, môžu vstúpiť na územie členských štátov a zdržiavať sa na ňom bez víz počas obdobia vymedzeného v článku 4 ods. 2.

2.   Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na osoby cestujúce na účely vykonávania platenej činnosti.

V prípade tejto kategórie osôb sa môže každý členský štát sám rozhodnúť, či občanom Kolumbie uloží vízovú povinnosť alebo ju zruší v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (2).

V prípade tejto kategórie osôb sa môže Kolumbia rozhodnúť, či občanom jednotlivých členských štátov uloží vízovú povinnosť alebo ju zruší v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

3.   Zrušenie vízovej povinnosti stanovené touto dohodou sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy zmluvných strán týkajúce sa podmienok vstupu a krátkodobého pobytu. Členské štáty a Kolumbia si vyhradzujú právo nepovoliť vstup na svoje územie a krátkodobý pobyt na svojom území v prípade nesplnenia jednej alebo viacerých uvedených podmienok.

4.   Zrušenie vízovej povinnosti sa uplatňuje bez ohľadu na spôsob dopravy použitý na prekročenie hraníc zmluvných strán.

5.   Záležitosti, na ktoré sa nevzťahuje táto dohoda, sa spravujú právom Únie, vnútroštátnym právom členských štátov a vnútroštátnym právom Kolumbie.

Článok 4

Dĺžka pobytu

1.   Občania Únie sa môžu zdržiavať na území Kolumbie najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

2.   Občania Kolumbie sa môžu zdržiavať na území členských štátov plne uplatňujúcich schengenské acquis najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Toto obdobie sa vypočíta nezávisle od akéhokoľvek pobytu v členskom štáte, ktorý ešte v plnom rozsahu neuplatňuje schengenské acquis.

Občania Kolumbie sa môžu zdržiavať na území každého členského štátu, ktorý ešte v plnom rozsahu neuplatňuje schengenské acquis, najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia bez ohľadu na obdobie pobytu vypočítané pre územie členských štátov plne uplatňujúcich schengenské acquis.

3.   Touto dohodou nie je dotknutá možnosť Kolumbie a členských štátov predĺžiť obdobie pobytu na viac ako 90 dní v súlade s ich príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie.

Článok 5

Územná pôsobnosť

1.   Pokiaľ ide o Francúzsku republiku, táto dohoda sa vzťahuje iba na európske územie Francúzskej republiky.

2.   Pokiaľ ide o Holandské kráľovstvo, táto dohoda sa vzťahuje iba na európske územie Holandského kráľovstva.

Článok 6

Spoločný výbor pre správu dohody

1.   Zmluvné strany zriadia spoločný výbor odborníkov (ďalej len „výbor“) zložený zo zástupcov Únie a Kolumbie. Úniu zastupuje Európska komisia.

2.   Výbor plní tieto úlohy:

a)

monitoruje vykonávanie tejto dohody;

b)

navrhuje zmeny tejto dohody alebo dodatky k nej;

c)

rieši spory vyplývajúce z výkladu alebo uplatňovania tejto dohody;

d)

akékoľvek iné úlohy, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.

3.   Výbor sa schádza vždy, keď je to potrebné, na žiadosť jednej zo zmluvných strán.

4.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 7

Vzťah medzi touto dohodou a existujúcimi dvojstrannými dohodami o zrušení vízovej povinnosti medzi členskými štátmi a Kolumbiou

Táto dohoda má prednosť pred akýmikoľvek dvojstrannými dohodami alebo dohovormi uzavretými medzi jednotlivými členskými štátmi a Kolumbiou, pokiaľ sa vzťahujú na záležitosti patriace do rozsahu pôsobnosti tejto dohody.

Článok 8

Záverečné ustanovenia

1.   Zmluvné strany ratifikujú alebo schvália túto dohodu v súlade so svojimi príslušnými vnútornými postupmi a dohoda nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca po dni neskoršieho z dvoch oznámení, ktorými si zmluvné strany navzájom oznámia ukončenie týchto postupov.

Táto dohoda sa až do nadobudnutia platnosti vykonáva odo dňa nasledujúceho po dni jej podpisu.

2.   Táto dohoda sa uzatvára na dobu neurčitú. Možno ju vypovedať v súlade s odsekom 5.

3.   Túto dohodu je možné zmeniť písomnou dohodou zmluvných strán. Zmeny nadobudnú platnosť potom, ako si zmluvné strany navzájom oznámia ukončenie svojich vnútorných postupov potrebných na tento účel.

4.   Každá zmluvná strana môže úplne alebo čiastočne pozastaviť vykonávanie tejto dohody, najmä z dôvodov verejného poriadku, ochrany národnej bezpečnosti alebo ochrany verejného zdravia, neregulárneho prisťahovalectva alebo opätovného zavedenia vízovej povinnosti ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Zmluvná strana rozhodnutie o pozastavení vykonávania dohody oznámi druhej zmluvnej strane najneskôr dva mesiace pred plánovaným nadobudnutím jeho platnosti. Zmluvná strana, ktorá pozastavila vykonávanie tejto dohody, v prípade pominutia dôvodov pozastavenia o tom okamžite informuje druhú zmluvnú stranu a pozastavenie zruší.

5.   Každá zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať písomným oznámením druhej zmluvnej strane. Platnosť tejto dohody sa skončí po uplynutí 90 dní odo dňa takéhoto oznámenia.

6.   Kolumbia môže pozastaviť vykonávanie tejto dohody alebo túto dohodu vypovedať len vo vzťahu ku všetkým členským štátom.

7.   Únia môže pozastaviť vykonávanie tejto dohody alebo túto dohodu vypovedať len vo vzťahu ku všetkým svojim členským štátom.

V dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

Съставено в Брюксел на втори декември две хиляди и петнадесета година.

Hecho en Bruselas, el dos de diciembre de dos mil quince.

V Bruselu dne druhého prosince dva tisíce patnáct.

Udfærdiget i Bruxelles den anden december to tusind og femten.

Geschehen zu Brüssel am zweiten Dezember zweitausendfünfzehn.

Kahe tuhande viieteistkümnenda aasta detsembrikuu teisel päeval Brüsselis.

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις δύο Δεκεμβρίου δύο χιλιάδες δεκαπέντε.

Done at Brussels on the second day of December in the year two thousand and fifteen.

Fait à Bruxelles, le deux décembre deux mille quinze.

Sastavljeno u Bruxellesu drugog prosinca dvije tisuće petnaeste.

Fatto a Bruxelles, addì due dicembre duemilaquindici.

Briselē, divi tūkstoši piecpadsmitā gada otrajā decembrī.

Priimta du tūkstančiai penkioliktų metų gruodžio antrą dieną Briuselyje.

Kelt Brüsszelben, a kéteze-tizenötödik év december havának második napján.

Magħmul fi Brussell, fit-tieni jum ta’ Diċembru fis-sena elfejn u ħmistax.

Gedaan te Brussel, de tweede december tweeduizend vijftien.

Sporządzono w Brukseli dnia drugiego grudnia roku dwa tysiące piętnastego.

Feito em Bruxelas, em dois de dezembro de dois mil e quinze.

Întocmit la Bruxelles la doi decembrie două mii cincisprezece.

V Bruseli druhého decembra dvetisíctridsať.

V Bruslju, dne drugega decembra leta dva tisoč petnajst.

Tehty Brysselissä toisena päivänä joulukuuta vuonna kaksituhattaviisitoista.

Som skedde i Bryssel den andra december år tjugohundrafemton.

За Европейския съюз

Рог la Unión Europea

Za Evropskou unii

For Den Europæiske Union

Für die Europäische Union

Euroopa Liidu nimel

Για την Ευρωπαϊκή Ένωση

For the European Union

Pour l'Union européenne

Za Europsku uniju

Per l'Unione europea

Eiropas Savienības vārdā –

Europos Sąjungos vardu

Az Európai Unió részéről

Għall-Unjoni Ewropea

Voor de Europese Unie

W imieniu Unii Europejskiej

Pela União Europeia

Pentru Uniunea Europeană

Za Európsku úniu

Za Evropsko unijo

Euroopan unionin puolesta

För Europeiska unionen

Image

За Република Колумбия

Por la República de Colombia

Za Kolumbijskou republiku

For Republikken Colombia

Für die Republik Kolumbien

Colombia Vabariigi nimel

Για τη Δημοκρατία της Κολομβίας

For the Republic of Colombia

Pour la République de la Colombie

Za Republiku Kolumbiju

Per la Repubblica di Colombia

Kolumbijas Republikas vārdā –

Kolumbijos Respublikos vardu

A Kolumbiai Köztársaság részéről

Għar-Repubblika tal-Kolombja

Voor de Republiek Colombia

W imieniu Republiki Kolumbii

Pela República da Colômbia

Pentru Republica Columbia

Za Kolumbijskú republiku

Za Republiko Kolumbijo

Kolumbian tasavallan puolesta

För Republiken Colombia

Image


(1)  Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 67.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA ISLANDU, NÓRSKA, ŠVAJČIARSKA A LICHTENŠTAJNSKA

Zmluvné strany berú na vedomie úzke vzťahy medzi Európskou úniou a Nórskom, Islandom, Švajčiarskom a Lichtenštajnskom, najmä na základe dohôd z 18. mája 1999 a 26. októbra 2004 týkajúcich sa pridruženia týchto krajín k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis.

Za týchto okolností je žiaduce, aby orgány Nórska, Islandu, Švajčiarska a Lichtenštajnska na jednej strane a Kolumbie na strane druhej bezodkladne uzatvorili dvojstranné dohody o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch s podobnými podmienkami, aké boli dohodnuté v tejto dohode.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA VÝKLADU KATEGÓRIE OSÔB CESTUJÚCICH NA ÚČELY VYKONÁVANIA PLATENEJ ČINNOSTI PODĽA ČLÁNKU 3 ODS. 2 TEJTO DOHODY

So želaním zabezpečiť jednotný výklad sa zmluvné strany dohodli, že na účely tejto dohody do kategórie osôb vykonávajúcich platenú činnosť patria osoby, ktoré ako zamestnanci alebo poskytovatelia služieb vstupujú na územie druhej zmluvnej strany na účely vykonávania zárobkovej alebo odplatnej činnosti.

Do tejto kategórie by nemali patriť:

podnikatelia, t. j. osoby cestujúce na účely obchodného rokovania (bez toho, aby boli zamestnané v krajine druhej zmluvnej strany),

športovci alebo umelci vykonávajúci činnosť ad hoc,

novinári, ktorých vyslali médiá z ich krajiny pobytu, a

vnútropodnikoví stážisti.

Vykonávanie tohto vyhlásenia monitoruje v rámci svojich povinností podľa článku 6 tejto dohody spoločný výbor, ktorý môže navrhnúť úpravy, ak to na základe skúseností zmluvných strán považuje za nutné.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA VÝKLADU OBDOBIA 90 DNÍ V RÁMCI AKÉHOKOĽVEK 180-DŇOVÉHO OBDOBIA, KTORÉ JE STANOVENÉ V ČLÁNKU 4 TEJTO DOHODY

Zmluvné strany sa dohodli, že obdobie najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, ktoré je stanovené v článku 4 tejto dohody, znamená buď nepretržitý pobyt, alebo niekoľko za sebou nasledujúcich pobytov, ktoré v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia netrvajú spolu dlhšie ako 90 dní.

Pojem „akékoľvek“ znamená, že sa uplatňuje pohyblivé 180-dňové referenčné obdobie, v rámci ktorého sa spätne započítava každý deň pobytu počas obdobia posledných 180 dní s cieľom overiť, či je požiadavka týkajúca sa 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia naďalej splnená. Okrem iného to znamená, že neprítomnosťou počas neprerušeného obdobia 90 dní vzniká nárok na nový pobyt v dĺžke najviac 90 dní.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA INFORMOVANIA OBČANOV O DOHODE O ZRUŠENÍ VÍZOVEJ POVINNOSTI

Uznávajúc význam transparentnosti pre občanov Európskej únie a občanov Kolumbie, sa zmluvné strany dohodli, že zabezpečia úplné šírenie informácií o obsahu a dôsledkoch dohody o zrušení vízovej povinnosti, ako aj o záležitostiach, ktoré s ňou súvisia, napríklad o podmienkach vstupu.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA ZAVEDENIA BIOMETRICKÝCH PASOV KOLUMBIJSKOU REPUBLIKOU

Kolumbijská republika ako zmluvná strana vyhlasuje, že zadala verejnú zákazku na výrobu biometrických pasov, a zaväzuje sa, že najneskôr do 31. augusta 2015 začne svojim občanom vydávať biometrické pasy. Uvedené pasy budú v plnej miere spĺňať požiadavky ICAO stanovené v dokumente ICAO č. 9303.

Zmluvné strany sa dohodli, že nezačatie zavádzania biometrických pasov do 31. decembra 2015 predstavuje dostatočný dôvod na pozastavenie vykonávania tejto dohody v súlade s postupom stanoveným v jej článku 8 ods. 4.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA SPOLUPRÁCE V OBLASTI NEREGULÁRNEJ MIGRÁCIE

Zmluvné strany pripomínajú svoj záväzok, pokiaľ ide o readmisiu vlastných neregulárnych migrantov, stanovený v článku 49 ods. 3 Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Andským spoločenstvom a jeho členskými krajinami na strane druhej, ktorá bola podpísaná 15. decembra 2003.

Zmluvné strany budú plnenie tohto záväzku dôkladne monitorovať. Dohodli sa, že na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany, a to najmä v prípade nárastu neregulárnej migrácie a v prípade problémov súvisiacich s readmisiou neregulárnych migrantov po nadobudnutí platnosti tejto dohody, uzavrú dohodu, ktorou upravia konkrétne povinnosti oboch zmluvných strán pri readmisii neregulárnych migrantov.

Zmluvné strany sa zhodujú, že takáto dohoda o readmisii by bola významným prvkom posilňujúcim spoločné záväzky prijaté v rámci tejto dohody a že neuzavretie takejto dohody o readmisii na základe žiadosti ktorejkoľvek zmluvnej strany predstavuje dostatočný dôvod na pozastavenie vykonávania tejto dohody v súlade s postupom stanoveným v jej článku 8 ods. 4.


19.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 333/10


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2400

z 8. decembra 2015

o uzavretí pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115 v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. b) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/860 (1) sa dňa 27. mája 2015 podpísal pozmeňujúci protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, s výhradou uzavretia uvedeného protokolu k neskoršiemu dátumu.

(2)

Znenie pozmeňujúceho protokolu, ktoré je výsledkom rokovaní, náležite zohľadňuje smernicu na rokovania, ktoré vydala Rada, pretože zosúlaďuje dohodu s najnovším vývojom na medzinárodnej úrovni v oblasti automatickej výmeny informácií, konkrétne s globálnym štandardom pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňových záležitostiach, ktorý vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Únia, jej členské štáty a Švajčiarska konfederácia sa aktívne zapájajú do práce OECD. Znenie dohody zmenenej pozmeňujúcim protokolom tvorí právny základ pre vykonávanie globálneho štandardu vo vzťahoch medzi Úniou a Švajčiarskou konfederáciou.

(3)

Pozmeňujúci protokol by sa mal schváliť v mene Únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje pozmeňujúci protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.

Text pozmeňujúceho protokolu je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1.   Predseda Rady vykoná v mene Únie oznámenie podľa článku 2 ods. 1 pozmeňujúceho protokolu (2).

2.   Komisia informuje Švajčiarsku konfederáciu a členské štáty o oznámeniach vydaných v súlade s článkom 1 ods. 1 písm. d) Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní vyplývajúcich z pozmeňujúceho protokolu.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 8. decembra 2015

Za Radu

predseda

P. GRAMEGNA


(1)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/860 z 26. mája 2015 o podpise pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 136, 3.6.2015, s. 5).

(2)  Dátum nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


19.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 333/12


POZMEŇUJÚCI PROTOKOL

k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

EURÓPSKA ÚNIA

a

ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA (ďalej len „Švajčiarsko“),

ďalej len „zmluvná strana“ alebo spolu „zmluvné strany“,

S CIEĽOM vykonávať štandard OECD pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch (ďalej len „globálny štandard“) v rámci spolupráce, ktorá zohľadňuje oprávnené záujmy oboch zmluvných strán,

KEĎŽE zmluvné strany majú dlhodobý a úzky vzťah, pokiaľ ide o vzájomnú pomoc v daňových otázkach, najmä pri uplatňovaní opatrení rovnocenných s tými, ktoré sú stanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (1), a keďže majú záujem zlepšovať dodržiavanie medzinárodných predpisov v oblasti daní, a to pomocou rozvíjania tohto vzťahu,

KEĎŽE si zmluvné strany želajú uzatvoriť dohodu na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní na základe recipročnej automatickej výmeny informácií, s výhradou určitej dôvernosti a inej ochrany, vrátane ustanovení, ktoré obmedzujú používanie vymieňaných informácií,

KEĎŽE v súčasnom znení článku 10 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (ďalej len „dohoda“), t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom sa stanovuje výmena informácií na požiadanie len v prípade, že ide o správanie, ktoré predstavuje daňový podvod a pod., a tento článok by sa mal zosúladiť so štandardom OECD o transparentnosti a výmene informácií v daňových záležitostiach,

KEĎŽE zmluvné strany budú na spracovanie osobných údajov uplatňovať svoje príslušné právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov a postupy v súlade s dohodou zmenenou týmto pozmeňujúcim protokolom a zaväzujú sa navzájom bez zbytočného odkladu informovať v prípade akejkoľvek zmeny v obsahu týchto právnych predpisov a postupov,

KEĎŽE členské štáty a Švajčiarsko majú i) zavedené náležité záruky na zabezpečenie, aby informácie, ktoré získajú na základe dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom, zostali dôverné a používali sa výlučne na účely vymerania, výberu alebo vymáhania daní, trestných konaní alebo rozhodovaní o odvolaniach týkajúcich sa daní, prípadne dohľadu nad uvedenými činnosťami, alebo na iné povolené účely, a aby tieto informácie používali výlučne osoby alebo orgány zodpovedné za uvedené oblasti; a ii) zavedenú infraštruktúru na účinnú výmenu informácií (vrátane zavedených procesov na zabezpečenie včasnej, presnej, bezpečnej a dôvernej výmeny informácií, účinnej a spoľahlivej komunikácie a kapacít na urýchlené riešenie otázok a problémov týkajúcich sa výmeny alebo žiadostí o výmenu informácií, ako aj na vykonávanie ustanovení článku 4 dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom),

KEĎŽE kategórie oznamujúcich finančných inštitúcií a účtov podliehajúcich oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje dohoda zmenená týmto pozmeňujúcim protokolom, sú stanovené tak, aby sa obmedzili príležitosti daňovníkov na to, aby sa prostredníctvom presunu aktív do finančných inštitúcií alebo investovania do finančných produktov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom, vyhli tomu, aby sa o nich oznamovali informácie. Niektoré finančné inštitúcie a účty, v súvislosti s ktorými je riziko, že sa použijú na daňové úniky, nízke, by sa však mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti. Prahové hodnoty by vo všeobecnosti nemali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti, keďže ich možno ľahko obísť rozdelením účtov do rôznych finančných inštitúcií. Finančné informácie, ktoré je potrebné oznamovať a vymieňať si, sa týkajú nielen všetkých relevantných príjmov (úrokov, dividend a podobných druhov príjmu), ale aj zostatkov na účte a výnosov z predaja finančných aktív, aby sa riešili situácie, v ktorých sa daňovník usiluje o ukrytie majetku, ktorý samotný predstavuje príjem, resp. aktíva, v súvislosti s ktorými došlo k daňovým únikom. Preto je spracúvanie informácií na základe dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom nevyhnutné a primerané na to, aby sa daňovým správam členských štátov a Švajčiarska umožnilo správne a jednoznačne identifikovať dotknutých daňovníkov a vykonávať a presadzovať svoje daňové právne predpisy v cezhraničných situáciách, posudzovať pravdepodobnosť spáchania daňového úniku a zabrániť ďalším zbytočným vyšetrovaniam,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (ďalej len „dohoda“) sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Dohoda medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní“.

2.

Články 1 až 22 sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto dohody:

a)

‚Európska únia‘ označuje Úniu, ako je ustanovená v Zmluve o Európskej únii, a zahŕňa územia, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie za podmienok stanovených v uvedenej zmluve;

b)

‚členský štát‘ označuje členský štát Európskej únie;

c)

‚Švajčiarsko‘ označuje územie Švajčiarskej konfederácie, tak ako ho vymedzujú jeho právne predpisy v súlade s medzinárodným právom;

d)

‚príslušné orgány Švajčiarska‘ a ‚príslušné orgány členských štátov‘ sú orgány, ktoré sú uvedené v prílohe III písmene a) a písmenách b) až ac). Príloha III tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody. Zoznam príslušných orgánov v prílohe III môže byť zmenený jednoduchým oznámením Švajčiarska v prípade orgánu uvedeného v písmene a) tejto prílohy a oznámením Európskej únie v prípade orgánov uvedených v písmenách b) až ac) tejto prílohy druhej zmluvnej strane;

e)

‚finančná inštitúcia členského štátu‘ označuje: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu so sídlom v členskom štáte, pričom sú však vylúčené akékoľvek pobočky tejto finančnej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo daného členského štátu, a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo v danom členskom štáte, ak má táto pobočka sídlo v danom členskom štáte;

f)

‚švajčiarska finančná inštitúcia‘ označuje: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu so sídlom vo Švajčiarsku, pričom sú však vylúčené akékoľvek pobočky tejto finančnej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo Švajčiarska, a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo vo Švajčiarsku, ak má táto pobočka sídlo vo Švajčiarsku;

g)

‚oznamujúca finančná inštitúcia‘ označuje, v závislosti od kontextu, akúkoľvek finančnú inštitúciu členského štátu alebo švajčiarsku finančnú inštitúciu, ktorá nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou;

h)

‚účet podliehajúci oznamovaniu‘ označuje, v závislosti od kontextu, účet členského štátu podliehajúci oznamovaniu alebo švajčiarsky účet podliehajúci oznamovaniu, za predpokladu, že bol podľa postupov hĺbkového preverovania stanovených v danom členskom štáte alebo vo Švajčiarsku identifikovaný ako takýto účet, a to v súlade s prílohami I a II;

i)

‚účet členského štátu podliehajúci oznamovaniu‘ označuje finančný účet, ktorý vedie švajčiarska oznamujúca finančná inštitúcia a ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb z členského štátu podliehajúcich oznamovaniu, resp. pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami z členského štátu podliehajúcimi oznamovaniu;

j)

‚švajčiarsky účet podliehajúci oznamovaniu‘ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia členského štátu a ktorého držiteľom je jedna alebo viacero švajčiarskych osôb podliehajúcich oznamovaniu, resp. pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú švajčiarskymi osobami podliehajúcimi oznamovaniu;

k)

‚osoba z členského štátu‘ označuje jednotlivca alebo subjekt, ktorý podľa postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovala švajčiarska oznamujúca finančná inštitúcia ako osobu s bydliskom alebo subjekt so sídlom v členskom štáte, resp. dedičov zosnulého, ktorý mal v členskom štáte bydlisko;

l)

‚švajčiarska osoba‘ označuje jednotlivca alebo subjekt, ktorý podľa postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovala oznamujúca finančná inštitúcia členského štátu ako osobu s bydliskom alebo subjekt so sídlom vo Švajčiarsku, resp. dedičov zosnulého, ktorý mal vo Švajčiarsku bydlisko.

2.   Akýkoľvek pojem, ktorý nie je v tejto dohode vymedzený inak, má význam, ktorý má v danom čase i) pre členské štáty v zmysle smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (2) alebo prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, ktorý uplatňuje dohodu a ii) pre Švajčiarsko v zmysle jeho vnútroštátnych právnych predpisov, pričom tento význam musí byť v súlade s významom stanoveným v prílohách I a II.

Akýkoľvek pojem, ktorý nie je v tejto dohode alebo v prílohách I alebo II vymedzený inak, ak to inak nevyžaduje kontext alebo ak sa príslušný orgán členského štátu a príslušný orgán Švajčiarska nedohodnú na spoločnom význame, ako sa stanovuje v článku 7 (ako to povoľujú vnútroštátne právne predpisy), má význam, ktorý má v danom čase podľa právnych predpisov príslušnej jurisdikcie, kde sa uplatňuje táto dohoda i) pre členské štáty v zmysle smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, resp. prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch príslušného členského štátu a ii) pre Švajčiarsko v zmysle jeho vnútroštátnych právnych predpisov, pričom akýkoľvek význam podľa platných daňových predpisov príslušnej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska) má prednosť pred významom daného pojmu podľa iných právnych predpisov príslušnej jurisdikcie.

Článok 2

Automatická výmena informácií týkajúcich sa účtov podliehajúcich oznamovaniu

1.   V súlade s ustanoveniami tohto článku a podľa platných pravidiel oznamovania a hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody, si bude príslušný orgán Švajčiarska každoročne na automatickom základe vymieňať s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov (a príslušné orgány všetkých členských štátov si budú každoročne vymieňať s príslušným orgánom Švajčiarska) informácie získané podľa týchto pravidiel a špecifikované v odseku 2.

2.   Informácie, ktoré sa majú vymieňať, ktoré sa v prípade členského štátu týkajú všetkých švajčiarskych účtov podliehajúcich oznamovaniu a v prípade Švajčiarska všetkých účtov členského štátu podliehajúcich oznamovaniu, sú tieto:

a)

meno, adresa, daňové identifikačné číslo a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovaný ako subjekt, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, názov, adresa a daňové identifikačné číslo subjektu spolu s menom, adresou a daňovými identifikačnými číslom a dátumom a miestom narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;

b)

číslo účtu (alebo v prípade absencie čísla účtu funkčný ekvivalent);

c)

názov a identifikačné číslo (ak existuje) oznamujúcej finančnej inštitúcie;

d)

zostatok na účte alebo hodnota účtu (vrátane odkupnej hodnoty v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy) ku koncu príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, alebo ak bol účet zrušený počas takého roku alebo obdobia, informácie o jeho zrušení;

e)

v prípade správcovského účtu:

i)

celková hrubá suma úrokov, celková hrubá suma dividend a celková hrubá suma iných príjmov, ktoré vznikli v súvislosti s aktívami držanými na účte, vyplatených alebo pripísaných na účet (alebo v súvislosti s účtom) v každom z týchto prípadov počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

ii)

celkové hrubé zisky z predaja alebo spätného odkúpenia finančných aktív vyplatené alebo pripísané na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, v súvislosti s ktorými oznamujúca finančná inštitúcia pôsobila ako správca, maklér, poverenec alebo inak ako zástupca pre držiteľa účtu;

f)

v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celková hrubá suma úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

g)

v prípade akéhokoľvek účtu, ktorý nie je uvedený v písmene e) alebo f) tohto odseku, celková hrubá suma vyplatená alebo pripísaná v prospech držiteľa účtu v súvislosti s daným účtom počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, vo vzťahu ku ktorému vystupuje oznamujúca finančná inštitúcia ako povinná strana alebo dlžník, vrátane súhrnnej sumy akýchkoľvek platieb v rámci spätného odkúpenia vykonaných v prospech držiteľa účtu počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

Článok 3

Čas a spôsob automatickej výmeny informácií

1.   Na účely výmeny informácií podľa článku 2 sa suma a charakteristické znaky platieb vykonaných v súvislosti s účtom podliehajúcim oznamovaniu môžu určiť v súlade so zásadami daňových právnych predpisov jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska), v ktorej sa informácie vymieňajú.

2.   Na účely výmeny informácií podľa článku 2 sa vo vymenených informáciách identifikuje mena, v ktorej je denominovaná každá relevantná suma.

3.   Pokiaľ ide o článok 2 odsek 2, vymieňajú sa informácie vo vzťahu k prvému rokuodo dňa nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 a k všetkým nasledujúcim rokom, a informácie sa budú sa vymieňať do deviatich mesiacov po skončení kalendárneho roka, na ktorý sa informácie vzťahujú.

4.   Príslušné orgány si budú automaticky vzájomne vymieňať informácie uvedené v článku 2 v schéme spoločného štandardu oznamovania v rozšíriteľnom značkovom jazyku.

5.   Príslušné orgány sa dohodnú na jednej alebo viacerých metódach prenosu údajov vrátane šifrovacích noriem.

Článok 4

Spolupráca pri dodržiavaní a presadzovaní predpisov

Príslušný orgán členského štátu bude informovať príslušný orgán Švajčiarska a príslušný orgán Švajčiarska bude informovať príslušný orgán členského štátu v prípade, že prvý z uvedených orgánov (ten, ktorý informuje) má dôvod sa domnievať, že v dôsledku chyby mohlo dôjsť k chybnému alebo neúplnému oznámeniu informácií podľa článku 2 alebo že oznamujúca finančná inštitúcia nedodržiava požiadavky týkajúce sa oznamovania informácií a postupy hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II. Príslušný orgán, ktorý bol takto informovaný, prijme všetky náležité opatrenia, ktoré má podľa vnútroštátnych právnych predpisov k dispozícii, aby opravil chyby alebo zamedzil nedodržiavaniu predpisov, o ktorých sa informuje v oznámení.

Článok 5

Výmena informácií na požiadanie

1.   Bez ohľadu na ustanovenia článku 2 a na všetky ostatné dohody o výmene informácií na požiadanie medzi Švajčiarskom a ktorýmkoľvek členským štátom si príslušný orgán Švajčiarska a príslušný orgán ktoréhokoľvek členského štátu na požiadanie vymieňajú také informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre vykonávanie tejto dohody alebo pre správu alebo presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa daní akéhokoľvek druhu a uložených v mene Švajčiarska a členských štátov alebo ich územnosprávnych celkov alebo miestnych orgánov, pokiaľ zdaňovanie podľa týchto vnútroštátnych predpisov nie je v rozpore s platnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Švajčiarskom a príslušným členským štátom.

2.   Ustanovenia odseku 1 tohto článku a ustanovenia článku 6 sa v žiadnom prípade nesmú vykladať v tom zmysle, že ukladajú Švajčiarska alebo členskému štátu povinnosť:

a)

vykonávať administratívne opatrenia v rozpore s právnymi predpismi a administratívnymi postupmi Švajčiarska alebo daného členského štátu;

b)

poskytovať informácie, ktoré nemožno získať od orgánov Švajčiarska alebo daného členského štátu na základe právnych predpisov alebo bežným spôsobom;

c)

poskytovať informácie, ktoré by prezrádzali obchodné, priemyselné alebo služobné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).

3.   Ak členský štát alebo Švajčiarsko konajúce ako žiadajúca jurisdikcia požiadajú o informácie v súlade s týmto článkom, Švajčiarsko alebo členský štát konajúce ako požiadaná jurisdikcia použijú na zber informácií opatrenia s cieľom získať požadované informácie, aj keď táto požiadaná jurisdikcia nepotrebuje uvedené informácie na svoje vlastné daňové účely. Povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete podlieha obmedzeniam odseku 2, ale v žiadnom prípade sa takéto obmedzenia nesmú vykladať v tom zmysle, že sa požiadanej jurisdikcii povoľuje odmietnuť poskytnúť informácie len preto, že v súvislosti s uvedenými informáciami nemá žiadne vnútroštátne záujmy.

4.   Odsek 2 sa v žiadnom prípade nesmie vykladať v tom zmysle, že sa Švajčiarsku alebo členskému štátu povoľuje odmietnuť poskytnúť informácie len preto, že týmito informáciami disponuje banka, iná finančná inštitúcia, poverenec alebo osoba konajúca v zastúpení alebo v postavení splnomocnenca alebo pretože sa týkajú obchodných podielov v spoločnosti.

5.   Príslušné orgány sa dohodnú na vzorovom formulári, ktorý sa bude používať, ako aj na jednej alebo viacerých metódach prenosu údajov vrátane šifrovacích noriem.

Článok 6

Dôvernosť a ochrana osobných údajov

1.   Akékoľvek informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) získa na základe tejto dohody, sa považujú za dôverné a chránené tým istým spôsobom, ako informácie získané na základe vnútroštátnych právnych predpisov v danej jurisdikcii a, v rozsahu potrebnom na ochranu osobných údajov, v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a zárukami, ktoré môže jurisdikcia, ktorá poskytuje informácie, vymedziť, ako sa požaduje podľa jej vnútroštátnych predpisov.

2.   Takéto informácie môžu byť v každom prípade sprístupnené len osobám alebo orgánom danej jurisdikcie (t. j. Švajčiarska alebo členského štátu) (vrátane súdov a správnych alebo dozorných orgánov) zodpovedným za vymeranie, výber alebo vymáhanie daní, trestné konania alebo rozhodovania o odvolaniach týkajúce sa daní, prípadne za dohľad nad uvedenými činnosťami. Tieto informácie môžu používať len uvedené osoby alebo orgány, a to len na účely vymenované v predchádzajúcej vete. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 sa môžu tieto informácie zverejniť na verejnom súdnom pojednávaní alebo pri súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa takýchto daní.

3.   Bez ohľadu na ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) získa, môžu použiť aj na iné účely v prípade, že sa takéto informácie môžu takto použiť podľa právnych predpisov jurisdikcie, ktorá poskytuje informácie (t. j. Švajčiarska alebo členského štátu), a príslušný orgán danej jurisdikcie takéto použitie schváli. Informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) poskytne inej jurisdikcii (t. j. Švajčiarsku alebo členskému štátu), môže žiadajúca jurisdikcia postúpiť tretej jurisdikcii (t. j. inému členskému štátu), len ako na to vopred získa súhlas príslušného orgánu jurisdikcie, z ktorej tieto informácie pochádzajú. Informácie, ktoré poskytuje jeden členský štát inému členskému štátu na základe svojich platných právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, sa môžu postúpiť Švajčiarsku, len ak na to vopred získa súhlas príslušného orgánu členského štátu, z ktorého tieto informácie pochádzajú.

4.   Každý príslušný orgán členského štátu alebo Švajčiarska okamžite informuje druhý príslušný orgán (t. j. Švajčiarska alebo daného členského štátu) v súvislosti s akýmkoľvek porušením dôvernosti, zlyhaním záruk a prípadnými sankciami a následne uloženými nápravnými opatreniami.

Článok 7

Konzultácie a pozastavenie uplatňovania dohody

1.   Ak sa pri vykonávaní alebo výklade tejto dohody vyskytnú akékoľvek ťažkosti, ktorýkoľvek príslušný orgán Švajčiarska alebo členského štátu môže požiadať o konzultácie medzi príslušným orgánom Švajčiarska a jedným alebo viacerými príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom prijať primerané opatrenia na zabezpečenie plnenia tejto dohody. Uvedené príslušné orgány bezodkladne informujú Európsku komisiu a príslušné orgány ostatných členských štátov o výsledkoch svojich konzultácií. V súvislosti s otázkami výkladu sa Európska komisia na požiadanie ktoréhokoľvek z príslušných orgánov môže zúčastniť na konzultáciách.

2.   Ak sa konzultácia týka významného nedodržiavania ustanovení tejto dohody a postup uvedený v odseku 1 neposkytne primerané riešenie, príslušný orgán členského štátu alebo Švajčiarska môže pozastaviť výmenu informácií na základe tejto dohody so Švajčiarskom alebo konkrétnym členským štátom, a to prostredníctvom písomného oznámenia ostatným zodpovedným príslušným orgánom. Takéto pozastavenie bude mať okamžitý účinok. Na účely tohto odseku významné nedodržiavanie ustanovení zahŕňa, ale nie je obmedzené na, nedodržiavanie ustanovení tejto dohody týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov, prípad, keď príslušný orgán členského štátu alebo Švajčiarska neposkytne včasné alebo náležité informácie, ako sa vyžaduje na základe tejto dohody alebo vymedzenie postavenia subjektov alebo účtov ako neoznamujúcich finančných inštitúcií a účty vylúčené z oznamovania spôsobom, ktorý marí účely tejto dohody.

Článok 8

Zmeny

1.   Zmluvné strany si vzájomne radia vo všetkých prípadoch, keď sa na úrovni OECD prijme významná zmena akéhokoľvek prvku globálneho štandardu alebo – ak to zmluvné strany uznajú za potrebné – s cieľom zlepšiť technické fungovanie tejto dohody alebo posúdiť a zohľadniť ďalší medzinárodný vývoj. Tieto konzultácie sa uskutočnia do jedného mesiaca od žiadosti jednej zo zmluvných strán, alebo v naliehavých prípadoch čo najskôr.

2.   Na základe takýchto kontaktov si môžu zmluvné strany vzájomne radiť s cieľom skúmať, či sú v tejto dohode potrebné zmeny.

3.   Na účely konzultácií uvedených v odsekoch 1 a 2 každá zmluvná strana informuje druhú zmluvnú stranu o možnom vývoji, ktorý by mohol ovplyvniť riadne fungovanie tejto dohody. Zahŕňa to aj akúkoľvek príslušnú dohodu medzi jednou zo zmluvných strán a tretím štátom.

4.   Po konzultáciách sa táto dohoda môže zmeniť prostredníctvom protokolu alebo novej dohody medzi zmluvnými stranami.

5.   V prípade, že zmluvná strana vykonala zmenu globálneho štandardu, ktorú prijala OECD, a želá si vykonať zodpovedajúcu zmenu v prílohách I a/alebo II k tejto dohode, oznámi to druhej zmluvnej strane. Konzultačný postup medzi zmluvnými stranami sa uskutoční do jedného mesiaca od oznámenia. Bez ohľadu na odsek 4, ak zmluvné strany dosiahnu v rámci tohto konzultačného postupu konsenzus so zreteľom na zmeny, ktoré by mali uskutočniť v prílohách I a/alebo II k tejto dohode a na obdobie potrebné na vykonanie zmeny prostredníctvom formálnej zmeny tejto dohody, zmluvná strana, ktorá požiadala o zmenu, môže dočasne uplatňovať revidovanú verziu príloh I a/alebo II k tejto dohode, ako bola schválená konzultačným postupom, od prvého januára roku po ukončení uvedeného postupu.

Zmluvná strana sa považuje stranu, ktorá vykonala zmenu globálneho štandardu, ktorú prijala OECD:

a)

v prípade členských štátov: keď sa táto zmena začlenila do smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní;

b)

v prípade Švajčiarska: keď sa táto zmena začlenila do dohody s tretím štátom alebo do vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 9

Dividendy, úroky a licenčné poplatky medzi spoločnosťami

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov alebo dohovorov o predchádzaní podvodom alebo zneužívaniu vo Švajčiarsku a v členských štátoch, dividendy, ktoré vyplácajú dcérske spoločnosti materským spoločnostiam, nepodliehajú zdaneniu v štáte pôvodu, keď:

má materská spoločnosť priamy minimálny podiel vo výške 25 % kapitálu takejto dcérskej spoločnosti po dobu najmenej dvoch rokov a

jedna spoločnosť má na daňové účely sídlo v členskom štáte a druhá spoločnosť má na daňové účely sídlo vo Švajčiarsku a

na základe žiadnej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tretím štátom nemá žiadna z týchto spoločností na daňové účely sídlo v tomto treťom štáte a

obe spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb bez toho, aby boli od nej oslobodené, a obe majú formu kapitálovej spoločnosti (3).

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov alebo dohovorov o predchádzaní podvodom alebo zneužívaniu vo Švajčiarsku a v členských štátoch, úroky a licenčné poplatky, ktoré vyplácajú pridružené spoločnosti alebo ich stále prevádzkarne, nepodliehajú zdaneniu v štáte pôvodu, keď:

sú tieto spoločnosti prepojené priamym minimálnym podielom vo výške 25 % po dobu aspoň dvoch rokov alebo obe vlastní tretia spoločnosť, ktorá má priamy minimálny podiel vo výške 25 % kapitálu prvej spoločnosti aj kapitálu druhej spoločnosti po dobu aspoň dvoch rokov, a

spoločnosť má na daňové účely sídlo alebo ak sa stála prevádzkareň nachádza v členskom štáte a druhá spoločnosť má na daňové účely sídlo alebo ak sa druhá stála prevádzkareň nachádza vo Švajčiarsku, a

keď na základe žiadnej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tretím štátom nemá žiadna z týchto spoločností na daňové účely sídlo v tomto treťom štáte a keď sa žiadna stála prevádzkareň nenachádza v tomto treťom štáte, a

keď všetky spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb bez toho, aby boli osobitne oslobodené v súvislosti s úrokmi a licenčnými poplatkami, a všetky majú formu kapitálovej spoločnosti (3).

3.   Existujúce dohody o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Švajčiarskom a členskými štátmi, v ktorých sa stanovuje priaznivejšie daňové zaobchádzanie s dividendami, úrokmi a licenčnými poplatkami, zostávajú nedotknuté.

Článok 10

Vypovedanie

Ktorákoľvek zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať zaslaním písomného oznámenia o vypovedaní dohody druhej zmluvnej strane. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí 12 mesiacov odo dňa oznámenia o vypovedaní dohody druhej zmluvnej strane. V prípade vypovedania dohody zostanú všetky informácie, ktoré boli predtým získané na základe tejto dohody, dôverné a budú aj naďalej podliehať článku 6 tejto dohody.

Článok 11

Územná pôsobnosť

Táto dohoda sa na jednej strane vzťahuje na územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie, a to za podmienok ustanovených v týchto zmluvách, a na druhej strane na územie Švajčiarska.“

3.

Prílohy sa nahrádzajú takto:

PRÍLOHA I

Spoločný štandard oznamovania a hĺbkového preverovania v prípade informácií o finančných účtoch (‚spoločný štandard oznamovania‘)

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA

A.

S výhradou odsekov C až E musí každá oznamujúca finančná inštitúcia v súvislosti s každým účtom takejto oznamujúcej finančnej inštitúcie podliehajúcim oznamovaniu predkladať príslušnému orgánu svojej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska) tieto informácie:

1.

meno, adresu, jurisdikciu (jurisdikcie) bydliska (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko), daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania v súlade s oddielmi V, VI a VII identifikovaný ako taký, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, adresu, jurisdikciu (jurisdikcie) (t. j. členský štát, Švajčiarsko alebo iná jurisdikcia) sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu spolu s menom, adresou, jurisdikciou (jurisdikciami) (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) bydliska, daňovým identifikačným číslom (číslami) a dátumom a miestom narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;

2.

číslo účtu (alebo v prípade absencie čísla účtu funkčný ekvivalent);

3.

názov a identifikačné číslo (ak existuje) oznamujúcej finančnej inštitúcie;

4.

zostatok na účte alebo hodnota účtu (vrátane odkupnej hodnoty v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy) ku koncu príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, alebo ak bol účet zrušený počas takého roku alebo obdobia, informácie o jeho zrušení;

5.

v prípade správcovského účtu:

a)

celkovú hrubú sumu úrokov, celkovú hrubú sumu dividend a celkovú hrubú sumu iných príjmov, ktoré vznikli v súvislosti s aktívami držanými na účte, vyplatených alebo pripísaných na účet (alebo v súvislosti s účtom) v každom z týchto prípadov počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

b)

celkové hrubé zisky z predaja alebo spätného odkúpenia finančných aktív vyplatené alebo pripísané na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, v súvislosti s ktorými oznamujúca finančná inštitúcia pôsobila ako správca, maklér, poverenec alebo inak ako zástupca pre držiteľa účtu;

6.

v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celkovú hrubú sumu úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, a

7.

v prípade akéhokoľvek účtu, ktorý nie je uvedený v odseku A bodoch 5 alebo 6, celkovú hrubú sumu vyplatenú alebo pripísanú v prospech držiteľa účtu v súvislosti s daným účtom počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, vo vzťahu ku ktorému vystupuje oznamujúca finančná inštitúcia ako povinná strana alebo dlžník, vrátane súhrnnej sumy akýchkoľvek platieb v rámci spätného odkúpenia vykonaných v prospech držiteľa účtu počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

B.

V oznamovaných informáciách sa musí identifikovať mena, v ktorej je denominovaná každá suma.

C.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý je existujúcim účtom, daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia sa nemusia oznamovať, ak takéto daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia nie sú v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie ani sa inak nevyžaduje, aby ich takáto oznamujúca finančná inštitúcia podľa vnútroštátneho práva alebo akéhokoľvek právneho nástroja Európskej únie (ak existuje) zbierala. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s existujúcimi účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa existujúce účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, získala daňové identifikačné číslo (čísla) a príslušný dátum narodenia.

D.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 sa daňové identifikačné číslo nemusí oznamovať, ak ho príslušný členský štát, Švajčiarsko alebo iná jurisdikcia bydliska či sídla nevydala.

E.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 sa miesto narodenia nemusí oznamovať, ak sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie inak nevyžaduje, aby ho na základe vnútroštátnych právnych predpisov získala a oznámila, a ak nie je dostupné v údajoch uchovávaných oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky.

ODDIEL II

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

A.

Účet sa považuje za účet podliehajúci oznamovaniu od dátumu, keď je ako taký identifikovaný podľa postupov hĺbkového preverovania uvedených v oddieloch II až VII, a pokiaľ sa neustanovuje inak, informácie týkajúce sa účtu podliehajúceho oznamovaniu sa musia predkladať každoročne v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, na ktorý sa informácie vzťahujú.

B.

Zostatok na účte alebo hodnota účtu sa stanovuje k poslednému dňu kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

C.

Keď sa má prahová hodnota týkajúca sa zostatku na účte alebo hodnoty účtu stanoviť k poslednému dňu kalendárneho roka, musí sa príslušný zostatok alebo hodnota stanoviť k poslednému dňu oznamovacieho obdobia, ktoré sa končí s kalendárnym rokom alebo v kalendárnom roku.

D.

Každý členský štát alebo Švajčiarsko môže oznamujúcim finančným inštitúciám vo vnútroštátnom práve umožniť, aby na splnenie povinností týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sa takýmto oznamujúcim finančným inštitúciám ukladajú, použili poskytovateľov služieb, pričom však uvedené povinnosti sú naďalej zodpovednosťou oznamujúcich finančných inštitúcií.

E.

Každý členský štát alebo Švajčiarsko môže oznamujúcim finančným inštitúciám umožniť, aby uplatňovali postupy hĺbkového preverovania pre nové účty na existujúce účty, a postupy hĺbkového preverovania pre účty s vysokou hodnotou na účty s nižšou hodnotou. Ak členský štát alebo Švajčiarsko umožní, aby sa postupy hĺbkového preverovania pre nové účty použili na existujúce účty, pravidlá, ktoré sa inak uplatňujú na existujúce účty, naďalej platia.

ODDIEL III

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami fyzických osôb sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

A.

Účty, ktoré sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať. Existujúci účet fyzickej osoby, ktorý je poistnou zmluvou s odkupnou hodnotou alebo anuitnou zmluvou, sa nemusí preverovať, identifikovať ani oznamovať, ak sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy obyvateľom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu.

B.

Účty s nižšou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s nižšou hodnotou, uplatňujú sa ďalej uvedené postupy.

1.

Adresa bydliska. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia vo svojich záznamoch adresu súčasného bydliska držiteľa účtu – fyzickej osoby na základe písomných dôkazov, oznamujúca finančná inštitúcia môže považovať držiteľa účtu – fyzickú osobu za takého, ktorý má na daňové účely bydlisko v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii, v ktorej sa adresa nachádza, na účely určenia, či je takýto držiteľ účtu – fyzická osoba osobou podliehajúcou oznamovaniu.

2.

Vyhľadávanie v elektronických záznamoch. Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia nespolieha v prípade držiteľa účtu – fyzickej osoby na adresu súčasného bydliska na základe písomných dôkazov, ako sa uvádza v odseku B bode 1, oznamujúca finančná inštitúcia musí preskúmať údaje uchovávané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky, pokiaľ ide o akúkoľvek z ďalej uvedených indícií, a uplatniť odsek B body 3 až 6:

a)

identifikáciu držiteľa účtu ako osoby s bydliskom v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu;

b)

súčasnú poštovú adresu alebo adresu bydliska (vrátane poštovej schránky) v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu;

c)

jedno alebo viacero telefónnych čísel v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a žiadne telefónne číslo vo Švajčiarsku alebo v členskom štáte oznamujúcej finančnej inštitúcii, v závislosti od kontextu;

d)

trvalé príkazy (okrem tých, ktoré sa týkajú vkladového účtu) na prevod finančných prostriedkov na účet vedený v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu;

e)

aktuálne platnú plnú moc alebo podpisové právo udelené osobe s adresou v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, alebo

f)

pokyn na úschovu pošty alebo adresu na preberanie pošty v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, ak oznamujúca finančná inštitúcia nemá v spise pre držiteľa účtu žiadnu inú adresu.

3.

Ak sa elektronickým vyhľadávaním nezistia žiadne z indícií uvedených v odseku B bode 2, potom sa nevyžadujú žiadne ďalšie kroky, pokiaľ sa nezmenia okolnosti, ktoré vedú k tomu, že sa s účtom spojí jedna alebo viacero indícií alebo sa účet stane účtom s vysokou hodnotou.

4.

Ak sa elektronickým vyhľadávaním zistí akákoľvek z indícií uvedených v odseku B bode 2 písm. a) až e) alebo ak sa zmenia okolnosti, ktoré vedú k tomu, že sa s účtom spojí jedna alebo viacero indícií, potom musí oznamujúca finančná inštitúcia považovať držiteľa účtu za osobu s bydliskom na daňové účely každej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu, v súvislosti s ktorou sa indícia identifikuje, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6 a na daný účet sa nevzťahuje jedna z výnimiek v uvedenom bode.

5.

Ak sa elektronickým vyhľadávaním zistí existencia pokynu na úschovu pošty alebo adresa na preberanie pošty a v súvislosti s držiteľom účtu sa nezistí žiadna iná adresa ani žiadne ďalšie indície uvedené v odseku B bode 2 písm. a) až e), musí oznamujúca finančná inštitúcia spôsobom, ktorý je najprimeranejší okolnostiam, uplatniť vyhľadávanie v papierových záznamoch uvedené v odseku C bode 2 alebo sa usilovať o to, aby od držiteľa účtu získala čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy s cieľom stanoviť bydlisko (bydliská) takéhoto držiteľa účtu na daňové účely. Ak sa papierovým vyhľadávaním nezistia indície a pokus o získanie čestného vyhlásenia alebo písomných dôkazov nie je úspešný, musí oznamujúca finančná inštitúcia nahlásiť tento účet príslušnému orgánu svojho členského štátu alebo Švajčiarska ako nezdokumentovaný účet.

6.

Bez ohľadu na zistenie indícií podľa odseku B bodu 2 sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie nevyžaduje, aby považovala držiteľa účtu za osobu s bydliskom v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, ak:

a)

sa v údajoch o držiteľovi účtu uvádza súčasná poštová adresa alebo adresa bydliska v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, jedno alebo viacero telefónnych čísel v danej jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu (a žiadne telefónne číslo vo Švajčiarsku alebo v členskom štáte oznamujúcej finančnej inštitúcie, v závislosti od kontextu) alebo trvalé príkazy (pokiaľ ide o iné finančné účty ako vkladové účty) na prevod finančných prostriedkov na účet vedený v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a ak oznamujúca finančná inštitúcia získa alebo predtým preskúmala a uchováva záznam o:

i)

čestnom vyhlásení od držiteľa účtu o jurisdikcii (jurisdikciách) bydliska (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii) takéhoto držiteľa účtu, ktoré nezahŕňa takúto jurisdikciu podliehajúcu oznamovaniu, a

ii)

písomných dôkazoch, ktorými sa preukazuje, že držiteľ účtu má postavenie nepodliehajúce oznamovaniu;

b)

sa v údajoch o držiteľovi účtu uvádza aktuálne platná plná moc alebo podpisové právo udelené osobe s adresou v danej jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a ak oznamujúca finančná inštitúcia získa alebo predtým preskúmala a uchováva záznam o:

i)

čestnom vyhlásení od držiteľa účtu o jurisdikcii (jurisdikciách) bydliska (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii) takéhoto držiteľa účtu, ktoré nezahŕňa takúto jurisdikciu podliehajúcu oznamovaniu, alebo

ii)

písomných dôkazoch, ktorými sa preukazuje, že držiteľ účtu má postavenie nepodliehajúce oznamovaniu.

C.

Postupy rozšíreného preverovania v prípade účtov s vysokou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s vysokou hodnotou, uplatňujú sa ďalej uvedené postupy rozšíreného preverovania.

1.

Vyhľadávanie v elektronických záznamoch. V súvislosti s účtami s vysokou hodnotou musí oznamujúca finančná inštitúcia preveriť údaje uchovávané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadať elektronicky, pokiaľ ide o akékoľvek indície stanovené v odseku B bode 2.

2.

Vyhľadávanie v papierových záznamoch. Ak databázy oznamujúcej finančnej inštitúcie, v ktorých možno vyhľadávať elektronicky, obsahujú polia pre odsek C bod 3 a sú v nich zachytené všetky informácie stanovené v uvedenom bode, potom sa ďalšie vyhľadávanie v papierových záznamoch nevyžaduje. Ak v elektronických databázach nie sú zachytené všetky uvedené informácie, potom – pokiaľ ide o účet s vysokou hodnotou – musí oznamujúca finančná inštitúcia preveriť aj súčasný hlavný spis klienta, a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa nenachádzajú v súčasnom hlavnom spise klienta, ďalej uvedené dokumenty súvisiace s účtom, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v posledných piatich rokoch, a to v súvislosti s akýmikoľvek indíciami stanovenými v odseku B bode 2:

a)

najaktuálnejšie písomné dôkazy získané v súvislosti s účtom;

b)

najaktuálnejšiu zmluvu o zriadení účtu alebo dokumentáciu k zriadeniu účtu;

c)

najaktuálnejšiu dokumentáciu, ktorú oznamujúca finančná inštitúcia získala postupmi preverovania v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo na iné zákonné účely;

d)

akúkoľvek aktuálnu plnú moc alebo podpisové právo a

e)

akékoľvek platné trvalé príkazy (okrem tých, ktoré sa týkajú vkladového účtu) na prevod finančných prostriedkov.

3.

Výnimka v prípadoch, že databázy obsahujú dostatočné informácie. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa nevyžaduje, aby vykonala vyhľadávanie v papierových záznamoch uvedené v odseku C bode 2, pokiaľ informácie oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktoré možno vyhľadať elektronicky, obsahujú:

a)

stav týkajúci sa bydliska alebo sídla držiteľa účtu;

b)

adresu bydliska alebo sídla a poštovú adresu držiteľa účtu, ktoré má oznamujúca finančná inštitúcia v súčasnosti v spise;

c)

prípadné telefónne číslo (čísla) držiteľa účtu, ktoré má oznamujúca finančná inštitúcia v súčasnosti v spise;

d)

v prípade iných finančných účtov, ako sú vkladové účty, údaje o tom, či existujú trvalé príkazy na prevod finančných prostriedkov na iný účet (vrátane účtu v inej pobočke oznamujúcej finančnej inštitúcie alebo inej finančnej inštitúcie);

e)

údaje o tom, či pre držiteľa účtu v súčasnosti existuje adresa na preberanie pošty alebo pokyn na úschovu pošty a

f)

údaje o tom, či pre účet existuje akákoľvek plná moc alebo podpisové právo.

4.

Žiadosť o poskytnutie skutočných informácií zo strany manažéra pre styk s klientmi. Okrem vyhľadávania v elektronických a papierových záznamoch uvedených v odseku C bodoch 1 a 2 je oznamujúca finančná inštitúcia povinná považovať za účet, ktorý podlieha oznamovaniu, akýkoľvek účet s vysokou hodnotou, ktorý bol pridelený manažérovi pre styk s klientmi (vrátane akýchkoľvek finančných účtov zlúčených s takýmto účtom s vysokou hodnotou), ak má manažér pre styk s klientmi skutočnú vedomosť o tom, že držiteľ účtu je osoba, ktorá podlieha oznamovaniu.

5.

Účinok zistenia indícií.

a)

Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C nezistí žiadna z indícií podľa odseku B bodu 2, pričom účet nebol identifikovaný ako účet, ktorého držiteľom je osoba podliehajúca oznamovaniu podľa odseku C bodu 4, nie sú potrebné žiadne ďalšie úkony, kým nenastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k danému účtu.

b)

Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C zistí akákoľvek z indícií uvedených v odseku B bode 2 písm. a) až e) alebo ak následne nastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k danému účtu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať predmetný účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ ide o každý členský štát, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, ak sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6, ak sa na daný účet vzťahuje niektorá z výnimiek v uvedenom bode.

c)

Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C zistí existencia pokynu na úschovu pošty alebo adresy na preberanie pošty a v súvislosti s držiteľom účtu sa nezistí žiadna iná adresa ani žiadne ďalšie indície uvedené v odseku B bode 2 písm. a) až e), oznamujúca finančná inštitúcia je povinná od takéhoto držiteľa účtu získať čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy s cieľom stanoviť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať takéto čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy, musí účet nahlásiť príslušnému orgánu svojho členského štátu alebo Švajčiarska ako nezdokumentovaný účet.

6.

Ak existujúci účet fyzickej osoby nie je účtom s vysokou hodnotou k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015, ale stane sa účtom s vysokou hodnotou k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho roka, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná dokončiť postupy rozšíreného preverovania uvedeného v odseku C vo vzťahu k takémuto účtu v rámci kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa účet stal účtom s vysokou hodnotou. Ak sa na základe tohto preverovania zistí, že takýto účet je účtom podliehajúcim oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná oznámiť požadované informácie o takomto účte v súvislosti s rokom, v ktorom bol predmetný účet identifikovaný ako účet podliehajúci oznamovaniu, a každoročne za nasledujúce roky, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu.

7.

Keď oznamujúca finančná inštitúcia uplatní postupy rozšíreného preverovania uvedeného v odseku C na účet s vysokou hodnotou, oznamujúca finančná inštitúcia nebude musieť opätovne uplatňovať tieto postupy s výnimkou žiadosti manažéra pre styk s klientmi uvedenej v odseku C bode 4 na ten istý účet s vysokou hodnotou v nasledujúcich rokoch, pokiaľ nie je účet nezdokumentovaný, pričom v takom prípade by ich oznamujúca finančná inštitúcia mala opätovne každoročne uplatňovať, pokým takýto účet neprestane byť nezdokumentovaný.

8.

Ak v súvislosti s účtom s vysokou hodnotou nastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k predmetnému účtu uvedených v odseku B bode 2, potom je oznamujúca finančná inštitúcia povinná považovať daný účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ ide o každý členský štát, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6, ak sa na daný účet vzťahuje niektorá z výnimiek v uvedenom bode.

9.

Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná zaviesť postupy, ktorými zabezpečí, že manažér pre styk s klientmi zistí akúkoľvek zmenu okolností účtu. Napríklad, ak manažérovi pre styk s klientmi bolo oznámené, že držiteľ účtu má novú poštovú adresu v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať novú adresu za zmenu okolností a, ak sa rozhodne postupovať podľa odseku B bodu 6, je povinná od držiteľa účtu získať príslušnú dokumentáciu.

D.

Preverovanie existujúcich účtov fyzických osôb s vysokou hodnotou sa musí dokončiť do jedného roka od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015. Preverovanie existujúcich účtov fyzických osôb s nižšou hodnotou sa musí dokončiť do jedného roka od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015.

E.

Každý existujúci účet fyzickej osoby, ktorý bol na základe tohto oddielu identifikovaný ako účet podliehajúci oznamovaniu, sa musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu vo všetkých nasledujúcich rokoch, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu.

ODDIEL IV

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami fyzických osôb sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

A.

Pokiaľ ide o nové účty fyzických osôb, oznamujúca finančná inštitúcia musí pri otvorení účtu získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

B.

Ak sa na základe čestného vyhlásenia stanoví, že držiteľ účtu má na daňové účely bydlisko v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať tento účet za účet podliehajúci oznamovaniu a čestné vyhlásenie musí obsahovať aj daňové identifikačné číslo držiteľa účtu týkajúce sa takejto jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu (s výhradou oddielu I odseku D) a jeho dátum narodenia.

C.

Ak v súvislosti s novým účtom fyzickej osoby nastane zmena okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je chybné alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie, na základe ktorého sa stanoví bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely.

ODDIEL V

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV SUBJEKTOV

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami subjektov sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

A.

Účty subjektov, ktoré sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať. Pokiaľ sa oznamujúca finančná inštitúcia nerozhodne inak, či už vo vzťahu k všetkým existujúcim účtom subjektov, alebo osobitne pre akúkoľvek jednoznačne identifikovanú skupinu takých účtov, existujúci účet subjektu s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 nepresahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, sa nemusí preverovať, identifikovať ani oznamovať ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ celkový zostatok na účte alebo hodnota účtu k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka nepresiahne uvedenú sumu.

B.

Účty subjektov podliehajúce preverovaniu. Existujúci účet subjektu, ktorý má celkový zostatok alebo hodnotu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 presahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, a existujúci účet subjektu, ktorý k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 nepresahuje uvedenú sumu, ale ktorého celkový zostatok alebo hodnota k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka presahuje takúto sumu, sa musí preveriť v súlade s postupmi stanovenými v odseku D.

C.

Účty subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. Za účty podliehajúce oznamovaniu sa vo vzťahu k existujúcim účtom subjektov uvedených v odseku B považujú len také účty, ktorých držiteľom je jeden alebo viacero subjektov, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, alebo pasívnymi nefinančnými subjektmi s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

D.

Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. V prípade existujúcich účtov subjektov uvedených v odseku B je oznamujúca finančná inštitúcia povinná uplatniť ďalej uvedené postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

1.

Stanovenie, či je subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu.

a)

Preskúmať informácie uchovávané na regulačné účely alebo na účely vzťahov s klientom (vrátane informácií zozbieraných podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov) s cieľom stanoviť, či tieto informácie naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu. Na tento účel informácie, ktoré naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, zahŕňajú miesto registrácie alebo zriadenia alebo adresu v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu.

b)

Ak informácie naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať tento účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ nezíska čestné vyhlásenie od držiteľa účtu, alebo na základe informácií, ktoré má alebo ktoré sú verejne dostupné, opodstatnene nestanoví, že držiteľ účtu nie je osoba podliehajúca oznamovaniu.

2.

Stanovenie, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná vo vzťahu k držiteľovi existujúceho účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu) stanoviť, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa takýto účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovovaní týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku D bode 2 písm. a) až c), a to v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.

a)

Stanovenie, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom. Na účely stanovenia, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom, musí oznamujúca finančná inštitúcia od držiteľa účtu získať čestné vyhlásenie, aby určila jeho stav, pokiaľ nemá informácie alebo verejne dostupné informácie, na základe ktorých môže opodstatnene stanoviť, že držiteľ účtu je aktívnym nefinančným subjektom alebo inou finančnou inštitúciou než investičným subjektom uvedeným v oddiele VIII odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

b)

Stanovenie osôb ovládajúcich držiteľa účtu. Na účely stanovenia osôb ovládajúcich držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

c)

Stanovenie, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na:

i)

informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov v prípade existujúceho účtu subjektu, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero nefinančných subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá nepresahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska alebo

ii)

čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo takej ovládajúcej osoby o jurisdikcii (jurisdikciách) (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo iných jurisdikciách), v ktorej má ovládajúca osoba bydlisko alebo sídlo na daňové účely.

E.

Načasovanie preverovania a dodatočných postupov uplatniteľných na existujúce účty subjektov.

1.

Preverovanie existujúcich účtov subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 presahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, sa musí dokončiť do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti.

2.

Preverovanie existujúcich účtov subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 nepresahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, ale presahuje uvedenú sumu k 31. decembru nasledujúceho roka, sa musí dokončiť v rámci kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom celkový zostatok na účte alebo hodnota účtu presiahli takúto sumu.

3.

Ak v súvislosti s existujúcim účtom subjektu nastane zmena okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod sa domnievať, že čestné vyhlásenie alebo iná dokumentácia súvisiaca s účtom sú chybné alebo nespoľahlivé, musí oznamujúca finančná inštitúcia opätovne stanoviť stav účtu v súlade s postupmi uvedenými v odseku D.

ODDIEL VI

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV SUBJEKTOV

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami subjektov sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

A.

Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. V prípade nových účtov subjektov musí oznamujúca finančná inštitúcia uplatniť ďalej uvedené postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

1.

Stanovenie, či je subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu.

a)

Získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov. Ak subjekt potvrdí, že nemá žiadne sídlo na daňové účely, oznamujúca finančná inštitúcia sa môže v súvislosti so stanovením sídla držiteľa účtu spoliehať na adresu hlavného sídla subjektu.

b)

Ak sa na základe čestného vyhlásenia ukazuje, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná účet považovať za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ na základe informácií, ktoré má alebo ktoré sú verejne dostupné, opodstatnene nerozhodne o tom, že držiteľ účtu nie je v súvislosti s takým členským štátom osobou podliehajúcou oznamovaniu.

2.

Stanovenie, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná vo vzťahu k držiteľovi nového účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu) stanoviť, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa takýto účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovovaní týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku A bode 2 písm. a) až c), a to v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.

a)

Stanovenie, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom. Na účely stanovenia, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom, sa musí oznamujúca finančná inštitúcia od držiteľa účtu spoliehať na čestné vyhlásenie, aby určila jeho stav, pokiaľ nemá informácie alebo verejne dostupné informácie, na základe ktorých môže opodstatnene stanoviť, že držiteľ účtu je aktívnym nefinančným subjektom alebo inou finančnou inštitúciou než investičným subjektom uvedeným v oddiele VIII odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

b)

Stanovenie osôb ovládajúcich držiteľa účtu. Na účely stanovenia osôb ovládajúcich držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

c)

Stanovenie, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo takejto ovládajúcej osoby.

ODDIEL VII

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

Pri vykonávaní vyššie uvedených postupov hĺbkového preverovania sa uplatňujú ďalej uvedené dodatočné pravidlá.

A.

Spoliehanie sa na čestné vyhlásenia a písomné dôkazy. Oznamujúca finančná inštitúcia sa nesmie spoliehať na čestné vyhlásenie ani písomné dôkazy, ak oznamujúca finančná inštitúcia vie alebo má dôvod domnievať sa, že čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy sú chybné alebo nespoľahlivé.

B.

Alternatívne postupy pre finančné účty, keď sú ich držiteľmi oprávnené fyzické osoby v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy, a pre skupinovú poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo skupinovú anuitnú zmluvu. Oznamujúca finančná inštitúcia môže predpokladať, že fyzická osoba oprávnená (iná ako vlastník) z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy, ktorá dostáva pozostalostnú dávku, nie je osobou podliehajúcou oznamovaniu a môže takýto finančný účet považovať za iný účet ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ oznamujúca finančná inštitúcia nemá skutočnú vedomosť o tom, alebo dôvod domnievať sa, že oprávnená osoba je osobou podliehajúcou oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia má dôvod domnievať sa, že osoba oprávnená z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je osobou podliehajúcou oznamovaniu, ak informácie zozbierané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré sa spájajú s oprávnenou osobou, obsahujú indície uvedené v oddiele III časti B. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia skutočnú vedomosť o tom, alebo dôvod domnievať sa, že príjemca je osoba podliehajúca oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná dodržať postupy stanovené v oddiele III odseku B.

Členský štát alebo Švajčiarsko má možnosť umožniť oznamujúcej finančnej inštitúcii považovať finančný účet, ktorý je podielom člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve, za finančný účet, ktorý nie je účtom podliehajúcim oznamovaniu, a to až do dátumu, ku ktorému je suma splatná zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo oprávnenej osobe, ak podiel člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve spĺňa tieto požiadavky:

a)

skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou alebo skupinová anuitná zmluva sa vystaví zamestnávateľovi a vzťahuje sa na 25 alebo viac zamestnancov/držiteľov certifikátu;

b)

zamestnanci/držitelia certifikátu majú nárok na akúkoľvek zmluvnú hodnotu, ktorá sa týka ich podielov, a majú právo určiť príjemcov dávky splatnej po smrti zamestnanca a

c)

celková suma splatná akémukoľvek zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo oprávnenej osobe nepresahuje 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska.

Pojem ‚skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou‘ označuje skupinovú poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou, ktorá i) poskytuje krytie fyzickým osobám, ktoré sú spojené prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny; a ii) účtuje si poistné za každého člena skupiny (alebo člena triedy v rámci skupiny), ktoré sa určuje bez ohľadu na jednotlivé zdravotne vlastnosti s výnimkou veku, pohlavia a fajčiarskych návykov člena (alebo triedy členov) skupiny.

Pojem ‚skupinová anuitná zmluva‘ označuje anuitnú zmluvu, podľa ktorej sú povinnými osobami fyzické osoby, ktoré sú spojené prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 členské štáty oznámia Švajčiarsku a Švajčiarsko oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto odseku. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Švajčiarsku a Európska komisia zašle oznámenie Švajčiarska do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Švajčiarska sa oznámia rovnakým spôsobom.

C.

Pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien

1.

Zlučovanie účtov fyzických osôb. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je fyzická osoba, je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zlúčiť všetky finančné účty, ktoré vedie oznamujúca finančná inštitúcia alebo prepojený subjekt, ale len do tej miery, v ktorej informačné systémy oznamujúcej finančnej inštitúcie umožňujú prepojiť finančné účty s dátovými prvkami, ako je napríklad číslo klienta alebo daňové identifikačné číslo, a zlúčiť zostatky alebo hodnoty účtov. Každému držiteľovi spoločného finančného účtu sa pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa zlučovania stanoveného v tomto bode priradený celkový zostatok alebo hodnota spoločného finančného účtu.

2.

Zlučovanie účtov subjektov. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je subjekt, je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zohľadniť všetky finančné účty, ktoré vedie oznamujúca finančná inštitúcia alebo prepojený subjekt, ale len do tej miery, v ktorej informačné systémy oznamujúcej finančnej inštitúcie umožňujú prepojiť finančné účty s dátovými prvkami, ako je napríklad číslo klienta alebo daňové identifikačné číslo, a zlúčiť zostatky alebo hodnoty účtov. Každému držiteľovi spoločného finančného účtu sa pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa zlučovania stanoveného v tomto bode priradí celkový zostatok alebo hodnota spoločného finančného účtu.

3.

Osobitné pravidlá zlučovania účtov uplatňované v prípade manažérov pre styk s klientmi. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je určitá osoba, s cieľom zistiť, či je finančný účet účtom s vysokou hodnotou, je oznamujúca finančná inštitúcia takisto povinná zlúčiť všetky takéto finančné účty, o ktorých manažér pre styk s klientmi vie alebo má dôvod sa domnievať, že ich priamo alebo nepriamo vlastní, kontroluje alebo zriaďuje (iným spôsobom než vo funkcii zmocnenca) tá istá osoba.

4.

Sumy, ktoré zahŕňajú rovnocennú sumu v iných menách. Všetky sumy denominované v dolároch alebo v domácej mene každého členského štátu sa chápu tak, že zahŕňajú rovnocenné sumy v iných menách, ako je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

ODDIEL VIII

VYMEDZENÉ POJMY

Ďalej uvedené pojmy majú tento význam:

A.

Oznamujúca finančná inštitúcia

1.

Pojem ‚oznamujúca finančná inštitúcia‘ označuje, v závislosti od kontextu, akúkoľvek finančnú inštitúciu členského štátu alebo švajčiarsku finančnú inštitúciu, ktorá nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou.

2.

Pojem ‚finančná inštitúcia zúčastňujúcej sa jurisdikcie‘ označuje i) akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá má sídlo v zúčastňujúcej sa jurisdikcii, pričom sú však vylúčené všetky pobočky uvedenej finančnej inštitúcie nachádzajúce sa mimo takejto zúčastňujúcej sa jurisdikcie a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo v zúčastňujúcej sa jurisdikcii, ak sa táto pobočka nachádza v takejto zúčastňujúcej sa jurisdikcii.

3.

Pojem ‚finančná inštitúcia‘ označuje inštitúciu správy a úschovy finančných aktív, vkladovú inštitúciu, investičný subjekt alebo špecifikovanú poisťovaciu spoločnosť.

4.

Pojem ‚inštitúcia správy a úschovy finančných aktív‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorého podstatnú časť podnikateľskej činnosti tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Subjekt drží finančné aktíva na účet iných osôb ako podstatnú časť svojej podnikateľskej činnosti, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať držaniu finančných aktív a súvisiacim finančným službám, rovná 20 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra (alebo posledným dňom účtovného obdobia nekalendárneho roka) roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti alebo ii) obdobia, v ktorom subjekt existoval.

5.

Pojem ‚vkladová inštitúcia‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý prijíma vklady v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobnej oblasti.

6.

Pojem ‚investičný subjekt‘ označuje akýkoľvek subjekt:

a)

ktorý primárne vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viacero z ďalej uvedených činností alebo operácií pre klienta alebo v jeho mene:

i)

obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu (šekmi, zmenkami, vkladovými listami, derivátmi atď.); devízové transakcie; obchodovanie s nástrojmi týkajúcimi sa devízových transakcií, úrokových sadzieb a indexov; obchodovanie s prevoditeľnými cennými papiermi alebo obchodovanie s komoditnými futures;

ii)

službu riadenia individuálneho aj kolektívneho portfólia alebo

iii)

iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív alebo peňažných prostriedkov v mene iných osôb,

alebo

b)

ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu, reinvestovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami, ak je subjekt riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom uvedeným v odseku A bode 6 písm. a).

Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v odseku A bode 6 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo obchodovaniu s finančnými aktívami na účely odseku A bodu 6 písm. b), ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, v ktorom subjekt existoval. Pojem ‚investičný subjekt‘ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym nefinančným subjektom, pretože uvedený subjekt spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 9 písm. d) až g).

Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu ‚finančná inštitúcia‘ v odporúčaniach finančnej akčnej skupiny (FATF).

7.

Pojem ‚finančné aktívum‘ zahŕňa cenný papier (napríklad podiel na akciách v spoločnosti; podiel v osobnej obchodnej spoločnosti alebo na skutočnom vlastníctve v spoločnosti s veľkým počtom podielnikov alebo vo verejne obchodovateľnej spoločnosti či zvereneckom fonde; zmenku, dlhopis, dlhový cenný papier alebo iný dôkaz o zadlženosti), podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap (napríklad úrokové swapy, menové swapy, bázické swapy, určovanie stropov úrokových sadzieb, určovanie minimálnych úrokových sadzieb, komoditné swapy, swapy týkajúce sa akcií, swapy týkajúce sa akciových indexov a podobné dohody), poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu, alebo akýkoľvek podiel (vrátane futures alebo forwardovej zmluvy, alebo opcie) na cennom papieri, podiel na osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve. Pojem ‚finančné aktívum‘ nezahŕňa nedlhový, priamy podiel na reálnom majetku.

8.

Pojem ‚špecifikovaná poisťovacia spoločnosť‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý je poisťovacou spoločnosťou (alebo holdingovou spoločnosťou poisťovacej spoločnosti), ktorá vystavuje poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo anuitnú zmluvu, alebo je v súvislosti s týmito zmluvami povinná vyplácať platby.

B.

Neoznamujúca finančná inštitúcia

1.

Pojem ‚neoznamujúca finančná inštitúcia‘ označuje akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je:

a)

vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou, pokiaľ nejde o platbu, ktorá je odvodená od záväzku, ktorý vznikol v súvislosti s určitým typom komerčnej finančnej činnosti, do ktorej sa zapája špecifikovaná poisťovacia spoločnosť, inštitúcia správy a úschovy finančných aktív alebo vkladová inštitúcia;

b)

dôchodkovým fondom so širokou účasťou; dôchodkovým fondom s úzkou účasťou; dôchodkovým fondom vládneho subjektu, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou; alebo kvalifikovaným emitentom kreditných kariet;

c)

akýmkoľvek iným subjektom, pri ktorom je riziko, že sa použije na daňové úniky, nízke, ktorý má v podstate podobné znaky ako ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v odseku B bode 1 písm. a) a b) a ktorý je vo vnútroštátnych právnych predpisoch vymedzený ako neoznamujúca finančná inštitúcia, v prípade členských štátov je stanovený v článku 8 odseku 7a smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a oznámi sa Švajčiarsku, a v prípade Švajčiarska sa oznámi Európskej komisii, a to za predpokladu, že postavenie takéhoto subjektu ako neoznamujúcej finančnej inštitúcie nemarí účely tejto dohody;

d)

vyňatým podnikom kolektívneho investovania alebo

e)

zvereneckým fondom do tej miery, pokiaľ je správca zvereneckého fondu oznamujúcou finančnou inštitúciou a v súvislosti so všetkými účtami zvereneckého fondu podliehajúcimi oznamovaniu oznamuje informácie, ktoré sa majú podľa oddielu I oznamovať.

2.

Pojem ‚vládny subjekt‘ označuje vládu členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, akýkoľvek územnosprávny celok členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie (ktorý, aby sa predišlo pochybnostiam, zahŕňa štát, provinciu, okres alebo obec), alebo akýkoľvek orgán či pomocnú organizáciu, ktorá je v úplnom vlastníctve členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov (každý je ‚vládny subjekt‘). Táto kategória pozostáva z neoddeliteľných častí, ovládaných subjektov a územnosprávnych celkov členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie.

a)

Pojem ‚neoddeliteľná časť‘ členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie označuje akúkoľvek osobu, organizáciu, orgán, pobočku, fond, pomocnú organizáciu alebo iný úrad, bez ohľadu na to, ako je označený, ktorý predstavuje vládny orgán členského štátu alebo inej jurisdikcie. Čisté príjmy vládneho orgánu sa musia pripísať na jeho vlastný účet alebo na iné účty členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, pričom zo žiadnej časti príjmov nemá prospech žiadna súkromná osoba. Neoddeliteľná časť nezahŕňa žiadneho jednotlivca, ktorý je panovníkom, úradníkom alebo správcom konajúcim súkromne alebo osobne.

b)

Pojem ovládaný subjekt označuje subjekt, ktorý je oddelený od členského štátu alebo inej jurisdikcie, pokiaľ ide o formu, alebo inak predstavuje samostatný právny subjekt, a to za predpokladu, že:

i)

subjekt je v úplnom vlastníctve alebo pod úplnou kontrolou jedného alebo viacerých vládnych subjektov priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých ovládaných subjektov;

ii)

čisté príjmy subjektu sa pripisujú na jeho vlastný účet alebo na účty jedného alebo viacerých vládnych subjektov, pričom zo žiadnej časti jeho príjmov nemá prospech žiadna súkromná osoba a

iii)

v prípade zrušenia sa aktíva subjektu zverujú jednému alebo viacerým vládnym subjektom.

c)

Príjem neplynie v prospech súkromných osôb, ak sú takéto osoby zamýšľanými príjemcami vládneho programu a činnosti programu sa v súvislosti so spoločným blahom vykonávajú pre širokú verejnosť alebo sa týkajú správy určitej fázy vlády. Bez ohľadu na uvedené sa však za príjem plynúci v prospech súkromných osôb považuje taký príjem, z ktorého majú prospech súkromné osoby, ak je odvodený od používania vládneho subjektu na vykonávanie komerčnej podnikateľskej činnosti, ako je napríklad komerčné bankovníctvo, ktorá poskytuje finančné služby súkromným osobám.

3.

Pojem ‚medzinárodná organizácia‘ označuje akúkoľvek medzinárodnú organizáciu alebo orgán alebo pomocnú organizáciu, ktoré sú v úplnom vlastníctve tejto organizácie. Táto kategória zahŕňa akúkoľvek medzivládnu organizáciu (vrátane nadnárodnej organizácie): i) ktorá pozostáva primárne z vlád; ii) má s členským štátom, Švajčiarskom alebo inou jurisdikciou dohodu o ústredí alebo v podstate podobnú dohodu; a iii) ktorej príjem neplynie v prospech súkromných osôb.

4.

Pojem ‚centrálna banka‘ označuje inštitúciu, ktorá je na základe zákona alebo povolenia vlády hlavným orgánom, iným ako samotná vláda členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, ktorý emituje nástroje, ktoré majú obiehať ako mena. Takáto inštitúcia môže zahŕňať pomocnú organizáciu, ktorá je oddelená od vlády členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie, a to bez ohľadu na to, či je v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie.

5.

Pojem ‚dôchodkový fond so širokou účasťou‘ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, alebo akejkoľvek ich kombinácie, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že tento fond:

a)

nemá jedného príjemcu dávky s právom na viac než 5 % percent aktív fondu;

b)

podlieha vládnej regulácii a poskytuje informácie daňovým úradom a

c)

spĺňa aspoň jednu z týchto požiadaviek:

i)

fond je vo všeobecnosti oslobodený od dane z príjmu z kapitálového majetku alebo je zdaňovanie takéhoto príjmu odložené alebo sa zdaňuje zníženou sadzbou, a to z dôvodu jeho postavenia ako plánu dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia;

ii)

fond získava aspoň 50 % svojich celkových príspevkov (okrem presunov aktív z iných plánov uvedených v odseku B bodoch 5 až 7 alebo z dôchodkových a penzijných účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a)) od prispievajúcich zamestnávateľov;

iii)

výplaty alebo výbery z fondu sú povolené len vtedy, keď nastanú presne určené udalosti súvisiace s odchodom do dôchodku, invaliditou alebo smrťou (okrem prevodu prostriedkov na iné fondy dôchodkového zabezpečenia uvedené v odseku B bodoch 5 až 7 alebo na dôchodkové a penzijné účty uvedené v odseku C bode 17 písm. a)) alebo sa na výplaty alebo výbery, ktoré sa uskutočnili pred takýmito presne určenými udalosťami, uplatňujú sankcie alebo

iv)

príspevky (okrem určitých povolených kompenzačných príspevkov) zamestnancov do fondu sú obmedzené výškou dosiahnutého príjmu zamestnanca alebo nemôžu presiahnuť ročne sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien stanovené v oddiele VII odseku C.

6.

Pojem ‚dôchodkový fond s úzkou účasťou‘ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že:

a)

fond má menej ako 50 účastníkov;

b)

do fondu prispieva jeden alebo viacero zamestnávateľov, ktorí nie sú investičnými subjektmi ani pasívnymi nefinančnými subjektmi;

c)

príspevky zamestnanca a zamestnávateľa do fondu [iné ako presuny aktív z dôchodkových a penzijných účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a)] sú obmedzené výškou dosiahnutého príjmu alebo kompenzácie zamestnanca;

d)

účastníci, ktorí nemajú bydlisko v jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Švajčiarsku), v ktorom je fond zriadený, nemajú nárok na viac ako 20 % aktív fondu a

e)

fond podlieha vládnej regulácii a poskytuje informácie daňovým úradom.

7.

Pojem ‚penzijný fond vládneho subjektu, medzinárodnej organizácie alebo centrálnej banky‘ označuje fond zriadený vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou s cieľom poskytovať dôchodkové dávky, dávky v invalidite alebo pozostalostné dávky príjemcom alebo účastníkom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) alebo ktorí nie sú súčasnými ani bývalými zamestnancami, ak dávky poskytované takýmto príjemcom alebo účastníkom predstavujú odplatu za osobné služby poskytnuté vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii alebo centrálnej banke.

8.

Pojem ‚kvalifikovaný emitent kreditných kariet‘ označuje finančnú inštitúciu, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

a)

finančná inštitúcia je finančnou inštitúciou výlučne z toho dôvodu, že je emitentom kreditných kariet, ktorý prijíma vklady len vtedy, keď klient v súvislosti s kartou uskutoční platbu nad rámec splatného zostatku a tento preplatok sa nevracia bezodkladne klientovi, a

b)

od dátumu nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 alebo pred týmto dátumom finančná inštitúcia zavedie politiky a postupy buď s cieľom zabrániť tomu, aby klient dosiahol preplatok presahujúci sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, alebo s cieľom zabezpečiť, že akýkoľvek preplatok klienta presahujúci uvedenú sumu sa klientovi do 60 dní vráti, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C. Na tento účel sa preplatok klienta netýka kreditných zostatkov, pokiaľ ide o poplatky, ktoré sú predmetom sporu, ale zahŕňa kreditné zostatky vyplývajúce z vrátenia tovaru.

9.

Pojem ‚vyňatý podnik kolektívneho investovania‘ označuje investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako podnik kolektívneho investovania, za predpokladu, že všetky podiely v podniku kolektívneho investovania držia jednotlivci alebo subjekty alebo sú držané prostredníctvom jednotlivcov alebo subjektov, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, okrem pasívnych nefinančných subjektov s ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

Investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako podnik kolektívneho investovania, neprestáva spĺňať kritériá podľa tohto bodu na jeho zaradenie medzi vyňaté podniky kolektívneho investovania len preto, že emitoval fyzické akcie na doručiteľa, pod podmienkou, že:

a)

podnik kolektívneho investovania neemitoval ani neemituje žiadne fyzické akcie na doručiteľa po 31. decembri predchádzajúcom nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015;

b)

podnik kolektívneho investovania všetky takéto akcie zruší pri ich odovzdaní;

c)

podnik kolektívneho investovania vykonáva postupy hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II až VII a oznamuje všetky požadované informácie, pokiaľ ide o akékoľvek takéto akcie, keď sa takéto akcie predložia na spätné odkúpenie alebo inú platbu, a

d)

podnik kolektívneho investovania zaviedol politiky a postupy, aby zabezpečil, že také akcie sú splatené alebo imobilizované čo najskôr, a v každom prípade do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015.

C.

Finančný účet

1.

Pojem ‚finančný účet‘ označuje účet, ktorý vedie finančná inštitúcia, a zahŕňa vkladový účet, správcovský účet a:

a)

v prípade investičného subjektu akýkoľvek majetkový alebo dlhový podiel vo finančnej inštitúcii. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti však pojem ‚finančný účet‘ nezahŕňa žiadny majetkový ani dlhový podiel v subjekte, ktorý je investičným subjektom len preto, že i) poskytuje investičné poradenstvo klientovi a koná v jeho mene alebo ii) spravuje portfóliá pre klienta a koná v jeho mene na účely investovania, riadenia alebo správy finančných aktív uložených na meno klienta v inej finančnej inštitúcii, ako je takýto subjekt;

b)

v prípade finančnej inštitúcie, ktorá nebola uvedená v odseku C bode 1 písm. a) akýkoľvek majetkový alebo dlhový podiel vo finančnej inštitúcii, ak bola trieda podielov vytvorená s cieľom vyhnúť sa oznamovaniu podľa oddielu I a

c)

akúkoľvek poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou a akúkoľvek anuitnú zmluvu vystavenú alebo vedenú finančnou inštitúciou okrem neinvestičnej, neprevoditeľnej, okamžite splatnej doživotnej renty, ktorá sa vydáva fyzickej osobe a speňažuje dávku starobného alebo invalidného dôchodku poskytovanú z účtu, ktorý je účtom vylúčeným z oznamovania.

Pojem ‚finančný účet‘ nezahŕňa žiadny účet, ktorý je účtom vylúčeným z oznamovania.

2.

Pojem ‚vkladový účet‘ zahŕňa akýkoľvek obchodný, bežný, sporiaci, termínovaný alebo záložný účet, alebo účet, ktorý je doložený vkladovým listom, záložným listom, investičným certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným podobným nástrojom, vedeným finančnou inštitúciou v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobného odvetvia. Vkladový účet zahŕňa aj finančnú sumu v držbe poisťovne na základe zaručenej investičnej zmluvy alebo podobnej dohody o vyplatení alebo pripísaní úroku z tejto sumy.

3.

Pojem ‚správcovský účet‘ označuje účet (iný ako poistná zmluva alebo anuitná zmluva), v rámci ktorého sa drží jedno alebo viacero finančných aktív v prospech inej osoby.

4.

Pojem ‚majetkový podiel‘ označuje v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je finančnou inštitúciou, buď podiel na kapitále alebo na zisku spoločnosti. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou, sa pod majetkovým podielom rozumie podiel v držbe ktorejkoľvek osoby, ktorá sa považuje za zriaďovateľa alebo oprávnenú osobu celého zvereneckého fondu alebo jeho časti alebo za inú osobu vykonávajúcu najvyššiu faktickú kontrolou nad zvereneckým fondom. Osoba podliehajúca oznamovaniu sa považuje za oprávnenú osobu zvereneckého fondu, ak má takáto osoba podliehajúca oznamovaniu nárok priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom poverenca) na povinné vyplatenie zisku alebo ktorej môže byť priamo alebo nepriamo dobrovoľne vyplatený zisk zo zvereneckého fondu.

5.

Pojem ‚poistná zmluva‘ označuje zmluvu (inú ako anuitná zmluva), na základe ktorej sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplatiť určitú finančnú sumu, ak dôjde k vzniku určenej poistnej udalosti vrátane úmrtia, choroby, nehody, zodpovednosti za škodu alebo škody na majetku.

6.

Pojem ‚anuitná zmluva‘ označuje zmluvu, ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas určitého časového obdobia vymedzeného vcelku alebo sčasti na základe predpokladanej dĺžky života jednej alebo viacerých fyzických osôb. Tento pojem zároveň zahŕňa zmluvu, ktorá sa považuje za anuitnú zmluvu v súlade so zákonmi, právnymi predpismi alebo praxou uplatňovanou v jurisdikcii (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii), v ktorej bola táto zmluva vystavená, a ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas obdobia niekoľkých rokov.

7.

Pojem ‚poistná zmluva s odkupnou hodnotou‘ označuje poistnú zmluvu (inú ako zaisťovacia zmluva uzavretá medzi dvoma poisťovňami), ktorá má odkupnú hodnotu.

8.

Pojem ‚odkupná hodnota‘ označuje vyššiu z uvedených súm: i) sumu, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení (bez odpočítania prípadného poplatku za odstúpenie alebo poistného úveru), a ii) sumu, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti pojem ‚odkupná hodnota‘ nezahŕňa sumu, ktorú možno vyplatiť podľa poistnej zmluvy:

a)

len z dôvodu smrti jednotlivca poisteného v rámci zmluvy o životnom poistení;

b)

ako dávku pri úraze alebo chorobe alebo inú dávku poskytujúcu odškodnenie za hospodársku stratu, ktorá vznikla pri poistnej udalosti, proti ktorej bolo poistenie uzavreté;

c)

ako refundáciu už zaplateného poistného (zníženú o poisťovacie poplatky bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) na základe poistnej zmluvy (inej ako investičné životné poistenie alebo anuitná zmluva) z dôvodu zrušenia zmluvy alebo ukončenia zmluvy, zníženia poistného rizika počas obdobia platnosti zmluvy alebo z dôvodu opravy účtovnej alebo podobnej chyby týkajúcej sa poistného súvisiaceho s touto zmluvou;

d)

ako dividendu poistníka (inú ako dividenda pri ukončení zmluvy) za predpokladu, že dividenda sa týka poistnej zmluvy, podľa ktorej sú jediné dávky, ktoré možno vyplatiť, stanovené v odseku C bode 8 písm. b) alebo

e)

ako vrátenie poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného v súvislosti s poistnou zmluvou, v prípade ktorej sa poistné platí aspoň raz ročne, ak suma poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného nepresahuje nasledujúce ročné poistné, ktoré sa má podľa zmluvy zaplatiť.

9.

Pojem ‚existujúci účet‘ označuje:

a)

finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015;

b)

členský štát alebo Švajčiarsko majú možnosť rozšíriť pojem ‚existujúci účet‘, aby označoval aj akýkoľvek finančný účet držiteľa účtu, bez ohľadu na dátum otvorenia takéhoto finančného účtu, ak:

i)

má držiteľ účtu v oznamujúcej finančnej inštitúcii alebo v prepojenom subjekte v rámci tej istej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska) ako oznamujúca finančná inštitúcia aj finančný účet, ktorý je existujúcim účtom podľa odseku C bodu 9 písm. a);

ii)

oznamujúca finančná inštitúcia a prípadne prepojený subjekt v tej istej jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Švajčiarsku) ako oznamujúca finančná inštitúcia považuje obidva uvedené finančné účty a akékoľvek iné finančné účty držiteľa účtu, ktoré sa považujú za existujúce účty podľa písmena b), za jeden finančný účet na účely splnenia štandardov týkajúcich sa požiadaviek v oblasti vedomosti, ktoré sú uvedené v oddiele VII odseku A, a na účely stanovenia zostatku na akýchkoľvek finančných účtoch alebo ich hodnoty pri uplatňovaní akýchkoľvek prahových hodnôt týkajúcich sa účtu;

iii)

pokiaľ ide o finančný účet, ktorý podlieha postupom proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov, oznamujúca finančná inštitúcia má povolené plniť takéto postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov týkajúce sa finančného účtu tým, že sa bude spoliehať na postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov uskutočnené v súvislosti s existujúcim účtom uvedené v odseku C bode 9 písm. a) a

iv)

pri otvorení finančného účtu sa nevyžaduje, aby držiteľ účtu poskytoval nové, dodatočné alebo zmenené informácie o sebe ako o klientovi, okrem tých, ktoré sú určené na účely tejto dohody.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 členské štáty oznámia Švajčiarsku a Švajčiarsko oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto bode. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Švajčiarsku a Európska komisia zašle oznámenie Švajčiarska do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Švajčiarska sa oznámia rovnakým spôsobom.

10.

Pojem ‚nový účet‘ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia a ktorý sa otvoril v deň nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 alebo po tomto dátume, pokiaľ sa nepovažuje za existujúci účet podľa rozšíreného vymedzenia existujúceho účtu podľa odseku C bodu 9.

11.

Pojem ‚existujúci účet fyzickej osoby‘ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero fyzických osôb.

12.

Pojem ‚nový účet fyzickej osoby‘ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero fyzických osôb.

13.

Pojem ‚existujúci účet subjektu‘ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero subjektov.

14.

Pojem ‚účet s nižšou hodnotou‘ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 nepresahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska.

15.

Pojem ‚účet s vysokou hodnotou‘ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 alebo k 31. decembru akéhokoľvek nasledujúceho roku presahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska.

16.

Pojem ‚nový účet subjektu‘ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero subjektov.

17.

Pojem ‚účet vylúčený z oznamovania‘ označuje ktorýkoľvek z týchto účtov:

a)

dôchodkový alebo penzijný účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

účet podlieha regulácii ako osobný dôchodkový účet alebo je súčasťou registrovaného či regulovaného plánu dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia na poskytovanie dôchodkových alebo penzijných dávok (vrátane dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok);

ii)

je daňovo zvýhodnený (t. j. príspevky platené na účet, ktoré by za iných okolností podliehali dani, sú odpočítateľné alebo vyňaté z hrubého príjmu držiteľa účtu alebo sú zdaňované zníženou sadzbou, alebo je zdaňovanie príjmu z kapitálového majetku z účtu odložené, alebo sa takýto príjem zdaňuje zníženou sadzbou);

iii)

v súvislosti s účtom sa vyžaduje poskytovanie informácií daňovým orgánom;

iv)

výbery sú podmienené dosiahnutím presne určeného veku odchodu do dôchodku, invaliditou alebo smrťou; v opačnom prípade sa na výbery uskutočnené pred takýmito presne určenými udalosťami uplatňujú pokuty a

v)

buď i) sú ročné príspevky obmedzené na sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska alebo menej, alebo ii) existuje maximálny limit príspevkov na účet počas života v sume 1 000 000 USD alebo rovnocennej sume denominovanej v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska alebo menej, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII.

Finančný účet, ktorý inak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku C bode 17 písm. a) časti v), neprestáva spĺňať tuto požiadavku len preto, že na takýto finančný účet sa môžu prijať aktíva alebo finančné prostriedky prevedené z jedného alebo viacerých finančných účtov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku C bode 17 písm. a) alebo b) alebo z jedného alebo viacerých fondov dôchodkového, alebo penzijného zabezpečenia, ktoré spĺňajú požiadavky ktorejkoľvek časti odseku B bodov 5 až 7;

b)

účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

podlieha regulácii ako investičný nástroj na iné účely, než je dôchodok, a pravidelne sa s ním obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi, alebo účet podlieha regulácii ako sporiaci nástroj na iné účely, než je dôchodok;

ii)

je daňovo zvýhodnený (t. j. príspevky platené na účet, ktoré by za iných okolností podliehali dani, sú odpočítateľné alebo vyňaté z hrubého príjmu držiteľa účtu alebo sú zdaňované zníženou sadzbou, alebo je zdaňovanie príjmu z kapitálového majetku z účtu odložené, alebo sa takýto príjem zdaňuje zníženou sadzbou);

iii)

výbery sú podmienené splnením špecifických kritérií súvisiacich s účelom investičného alebo sporiaceho účtu (napríklad poskytovanie dávok na vzdelanie alebo lekársku starostlivosť), v opačnom prípade, ak sa takéto kritériá nesplnia, sa na uskutočnené výbery uplatňujú sankcie a

iv)

ročné príspevky sú obmedzené na sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska alebo menej, pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C.

Finančný účet, ktorý inak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku C bode 17 písm. b) časti iv), neprestáva spĺňať tuto požiadavku len preto, že na takýto finančný účet sa môžu prijať aktíva alebo finančné prostriedky prevedené z jedného alebo viacerých finančných účtov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku C bode 17 písm. a) alebo b) alebo z jedného alebo viacerých fondov dôchodkového, alebo penzijného zabezpečenia, ktoré spĺňajú požiadavky ktorejkoľvek časti odseku B bodov 5 až 7;

c)

zmluva o životnom poistení s obdobím poistného krytia, ktoré sa skončí pred tým, ako poistený jednotlivec dosiahne vek 90 rokov, a to za predpokladu, že zmluva spĺňa tieto požiadavky:

i)

pravidelné poistné, ktoré sa v priebehu času neznižuje, sa platí aspoň raz ročne počas obdobia trvania zmluvy alebo pokiaľ poistenec nedosiahne vek 90 rokov, podľa toho, ktoré obdobie je kratšie;

ii)

zmluva nemá žiadnu zmluvnú hodnotu, ku ktorej môže mať akákoľvek osoba prístup (výberom, úverom alebo inak) bez toho, aby sa zmluva neukončila;

iii)

suma (okrem pozostalostnej dávky), ktorá sa má vyplatiť pri zrušení alebo ukončení zmluvy, nemôže presiahnuť celkové poistné zaplatené v prípade danej zmluvy znížené o sumu za úmrtnosť, chorobnosť a poplatky týkajúce sa výdavkov (bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) počas obdobia alebo období trvania zmluvy a akékoľvek sumy vyplatené pred zrušením alebo ukončením zmluvy a

iv)

zmluva nie je v držbe nadobúdateľa kvôli svojej hodnote;

d)

účet, ktorého držiteľom sú výlučne dedičia, ak dokumentácia k takému účtu zahŕňa kópiu závetu alebo úmrtného listu zosnulého;

e)

účet zriadený v súvislosti s ktoroukoľvek z týchto skutočností:

i)

súdnym príkazom alebo súdnym rozsudkom;

ii)

predajom, výmenou alebo prenájmom nehnuteľného alebo hnuteľného majetku za predpokladu, že účet spĺňa tieto požiadavky:

účet je financovaný výhradne zálohovou platbou, závdavkom, vkladom vo výške primeranej na zabezpečenie záväzku, ktorý priamo súvisí s transakciou, alebo podobnou platbou alebo je financovaný finančným aktívom, ktoré je vložené na účet v súvislosti s predajom, zámenou alebo prenájmom majetku,

účet je zriadený a používa sa výhradne na zabezpečenie záväzku kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za majetok, záväzku predávajúceho zaplatiť akékoľvek podmienené záväzky alebo záväzku prenajímateľa alebo nájomcu zaplatiť za akékoľvek škody týkajúce sa prenajatého majetku, ako sa dohodlo v zmluve o prenájme,

aktíva účtu vrátane príjmu, ktorý na ňom vznikol, sa vyplatia alebo iným spôsobom distribuujú v prospech kupujúceho, predávajúceho, prenajímateľa alebo nájomcu (a to aj s cieľom splniť záväzok takejto osoby), keď sa majetok predá, vymení alebo odovzdá, alebo keď sa ukončí prenájom,

účet nie je maržovým ani podobným účtom zriadeným v súvislosti s predajom alebo výmenou finančného aktíva a

účet nesúvisí s účtom uvedeným v odseku C bode 17 písm. f);

iii)

povinnosťou finančnej inštitúcie, ktorá spravuje úver zabezpečený nehnuteľnosťou, odložiť časť platby výhradne na zabezpečenie platieb daní alebo poistenia, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, v neskoršom čase;

iv)

povinnosťou finančnej inštitúcie výhradne zabezpečiť platbu daní v neskoršom čase;

f)

vkladový účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

účet existuje výhradne z toho dôvodu, že klient uskutoční platbu nad rámec splatného zostatku, pokiaľ ide o kreditnú kartu alebo iný revolvingový úverový nástroj, a preplatok sa nevracia bezodkladne klientovi a

ii)

od dátumu nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 alebo pred týmto dátumom finančná inštitúcia zavedie politiky a postupy buď s cieľom zabrániť tomu, aby klient dosiahol preplatok presahujúci sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Švajčiarska, alebo s cieľom zabezpečiť, že akýkoľvek preplatok klienta presahujúci uvedenú sumu sa klientovi do 60 dní vráti, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C. Na tento účel sa preplatok klienta netýka kreditných zostatkov, pokiaľ ide o poplatky, ktoré sú predmetom sporu, ale zahŕňa kreditné zostatky vyplývajúce z vrátenia tovaru;

g)

akýkoľvek iný účet, pri ktorom je riziko, že sa použije na daňové úniky, nízke, má v podstate podobné znaky ako ktorýkoľvek z účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a) až f), vo vnútroštátnych právnych predpisoch je vymedzený ako účet vylúčený z oznamovania, v prípade členských štátov je stanovený v článku 8 odseku 7a smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a oznámi sa Švajčiarsku a v prípade Švajčiarska sa oznámi Európskej komisii, a to za predpokladu, že stav takéhoto účtu ako účtu vylúčeného z oznamovania nemarí účely tejto dohody.

D.

Účet podliehajúci oznamovaniu

1.

Pojem ‚účet podliehajúci oznamovaniu‘ označuje účet, ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, a to za predpokladu, že sa ako taký identifikoval podľa postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddieloch II až VII.

2.

Pojem ‚osoba podliehajúca oznamovaniu‘ označuje inú osobu z jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu ako: i) spoločnosť, s akciami ktorej sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých rozvinutých trhoch s cennými papiermi; ii) akákoľvek spoločnosť, ktorá je prepojeným subjektom spoločnosti uvedenej v bode i); iii) vládny subjekt; iv) medzinárodná organizácia; v) centrálna banka alebo vi) finančná inštitúcia.

3.

Pojem ‚osoba z jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu‘ označuje fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý má bydlisko alebo sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu podľa daňových právnych predpisov takejto jurisdikcie, alebo dedičov zosnulej osoby, ktorá mala bydlisko v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu. Na tento účel sa subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá žiadne sídlo na daňové účely, považuje za subjektom so sídlom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto skutočného vedenia.

4.

Pojem ‚jurisdikcia podliehajúca oznamovaniu‘ označuje Švajčiarsko vo vzťahu k členskému štátu alebo členský štát vo vzťahu k Švajčiarsku, v kontexte povinnosti poskytovať informácie uvedené v oddiele I.

5.

Pojem ‚zúčastňujúca sa jurisdikcia‘ vo vzťahu k členskému štátu alebo Švajčiarsku označuje:

a)

každý členský štát vo vzťahu k oznamovaniu informácií Švajčiarsku alebo

b)

Švajčiarsko vo vzťahu k oznamovaniu informácií členskému štátu alebo

c)

ktorúkoľvek inú jurisdikciu, i) s ktorou má v závislosti od kontextu príslušný členský štát alebo Švajčiarsko uzavretú dohodu, podľa ktorej bude druhá jurisdikcia poskytovať informácie uvedené v oddiele I a ii) ktorá je uvedená v zozname uverejnenom daným členským štátom alebo Švajčiarskom a oznámená Švajčiarsku, resp. Európskej komisii;

d)

vo vzťahu k členským štátom akúkoľvek inú jurisdikciu, i) s ktorou má Únia uzavretú dohodu, podľa ktorej bude druhá jurisdikcia poskytovať informácie uvedené v oddiele I a ii) ktorá je uvedená v zozname uverejnenom Európskou komisiou.

6.

Pojem ‚ovládajúce osoby‘ označuje fyzické osoby, ktoré nad subjektom vykonávajú kontrolu. V prípade zvereneckého fondu uvedený pojem znamená zriaďovateľa (zriaďovateľov), správcu (správcov), poručníka (poručníkov) (ak existujú), oprávnenú osobu (oprávnené osoby) alebo triedu (triedy) oprávnených osôb a akúkoľvek inú fyzickú osobu (fyzické osoby), ktoré vykonávajú najvyššiu faktickú kontrolu nad zvereneckým fondom, a v prípade iného právneho subjektu ako zverenecký fond takýto pojem znamená osoby v rovnocenných alebo podobných pozíciách. Pojem ‚ovládajúce osoby‘ sa musí vykladať v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny.

7.

Pojem ‚nefinančný subjekt‘ označuje subjekt, ktorý nie je finančnou inštitúciou.

8.

Pojem ‚pasívny nefinančný subjekt‘ označuje akýkoľvek: i) nefinančný subjekt, ktorý nie je aktívnym nefinančným subjektom alebo ii) investičný subjekt uvedený v odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

9.

Pojem ‚aktívny nefinančný subjekt‘ označuje akýkoľvek nefinančný subjekt, ktorý spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:

a)

menej ako 50 % hrubého príjmu nefinančného subjektu za predchádzajúci kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie je pasívnym príjmom a menej ako 50 % aktív, ktoré nefinančný subjekt držal počas predchádzajúceho kalendárneho roku alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, sú aktíva, ktoré produkujú pasívny príjem alebo sa držia s cieľom produkovať pasívny príjem;

b)

s akciami nefinančného subjektu sa pravidelne obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi alebo nefinančný subjekt je subjektom prepojeným so subjektom, s akciami ktorého sa pravidelne obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi;

c)

nefinančný subjekt je vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou, centrálnou bankou alebo subjektom, ktorý je v úplnom vlastníctve aspoň jednej z týchto inštitúcií;

d)

v podstate všetky činnosti nefinančného subjektu pozostávajú z držby (úplnej alebo čiastočnej) nesplatených akcií jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo z financovania alebo poskytovania služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré obchodujú alebo sa zapájajú do inej podnikateľskej činnosti, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, s výnimkou prípadu, keď subjekt nespĺňa podmienky pre takéto postavenie, ak funguje (alebo vystupuje) ako investičný fond, akým je napríklad fond súkromného kapitálu, fond rizikového kapitálu, fond na účelové odkupy alebo akýkoľvek investičný nástroj, ktorého cieľom je nadobudnúť alebo financovať spoločnosti a následne držať podiely v týchto spoločnostiach ako kapitálové aktíva na investičné účely;

e)

nefinančný subjekt ešte nevykonáva podnikateľskú činnosť a v minulosti nevykonával žiadnu činnosť, ale investuje kapitál do aktív s cieľom vykonávať inú podnikateľskú činnosť, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, a to za predpokladu, že nefinančný subjekt nespĺňa podmienky pre túto výnimku po dátume, ktorý je 24 mesiacov po dátume prvotného zriadenia nefinančného subjektu;

f)

nefinančný subjekt nebol finančnou inštitúciou v posledných piatich rokoch a je v procese likvidácie svojich aktív alebo sa reorganizuje s tým úmyslom, že bude pokračovať v podnikateľskej činnosti alebo opätovne začne podnikateľskú činnosť, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie;

g)

nefinančný subjekt sa primárne zapája do transakcií financovania a hedžovania s prepojenými subjektmi, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, alebo pre tieto prepojené subjekty, a neposkytuje služby financovania ani hedžovania žiadnemu subjektu, ktorý nie je prepojeným subjektom, za predpokladu, že skupina akýchkoľvek takýchto súvisiacich subjektov sa primárne zapája do podnikateľskej činnosti, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie; alebo

h)

nefinančný subjekt spĺňa všetky tieto požiadavky:

i)

je zriadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii), a to výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové alebo vzdelávacie účely; alebo je zriadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii), a ide o profesijnú organizáciu, obchodný spolok, obchodnú komoru, odborovú organizáciu, poľnohospodársku alebo záhradnícku organizáciu, občiansky spolok alebo organizáciu, ktoré vykonávajú činnosť výhradne na podporu sociálneho blaha;

ii)

je oslobodený od dane z príjmov v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii);

iii)

nemá žiadnych akcionárov ani členov, ktorí majú vlastnícky alebo beneficiárny podiel na jeho príjmoch alebo majetku;

iv)

uplatniteľné právne predpisy jurisdikcie, v ktorej má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie), alebo dokumenty nefinančného subjektu zakladajúce spoločnosť neumožňujú, aby sa akýkoľvek príjem alebo majetok nefinančného subjektu distribuovali alebo použili v prospech súkromnej osoby alebo necharitatívneho subjektu, okrem prípadov, keď sa tak udeje v rámci výkonu charitatívnych činností nefinančného subjektu alebo ako platba primeranej protihodnoty za poskytnuté služby alebo ako platba, ktorá predstavuje spravodlivú trhovú hodnotu majetku, ktorý nefinančný subjekt kúpil a

v)

v uplatniteľných právnych predpisoch jurisdikcie, v ktorej má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie), alebo v dokumentoch nefinančného subjektu zakladajúcich spoločnosť sa vyžaduje, aby sa pri likvidácii alebo zrušení nefinančného subjektu všetky jeho aktíva distribuovali vládnemu subjektu alebo inej neziskovej organizácii alebo prešli na vládu jurisdikcie, v ktorom má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie), alebo na jej akýkoľvek územnosprávny celok.

E.

Rôzne

1.

Pojem ‚držiteľ účtu‘ označuje osobu, ktorú finančná inštitúcia, ktorá účet vedie, uvádza alebo označuje ako držiteľa finančného účtu. Osoba, ktorá nie je finančnou inštitúciou a ktorá drží finančný účet v prospech alebo v mene inej osoby ako agent, správca, poverenec, osoba s podpisovým právom, investičný poradca alebo sprostredkovateľ, sa na účely tejto prílohy nepovažuje za osobu, ktorá je držiteľom účtu, a za držiteľa účtu sa považuje uvedená iná osoba. V prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je držiteľom účtu akákoľvek osoba, ktorá má nárok na vyplatenie odkupnej hodnoty alebo na zmenu oprávnenej osoby z poistnej zmluvy. Ak žiadna osoba nemá nárok na vyplatenie odkupnej hodnoty ani na zmenu oprávnenej osoby, držiteľom účtu je akákoľvek osoba uvedená v zmluve ako vlastník a akákoľvek osoba, ktorá má podľa zmluvných podmienok nárok na výplatu. Pri splatnosti poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy sa každá osoba oprávnená na výplatu plnenia na základe zmluvy považuje za držiteľa účtu.

2.

Pojem ‚postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov‘ označuje postupy hĺbkového preverovania oznamujúcej finančnej inštitúcie na základe požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo podobných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na oznamujúcu finančnú inštitúciu.

3.

Pojem ‚subjekt‘ označuje právnickú osobu alebo právny subjekt, ako napríklad spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť, zverenecký fond alebo nadáciu.

4.

Subjekt je ‚prepojeným subjektom‘ s iným subjektom, keď ktorýkoľvek subjekt ovláda tento druhý subjekt, alebo keď sú obidva subjekty ovládané rovnakým subjektom. Na tento účel sa ovládaním rozumie priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a hodnoty podielu na danom subjekte. Členský štát alebo Švajčiarsko majú možnosť vymedziť subjekt ako ‚prepojený subjekt‘ s iným subjektom, keď a) ktorýkoľvek subjekt ovláda tento druhý subjekt; b) sú obidva subjekty ovládané rovnakým subjektom; c) sú obidva subjekty investičnými subjektmi uvedenými v odseku A bode 6 písm. b), majú spoločný manažment a takýto manažment spĺňa povinnosti hĺbkového preverovania takýchto investičných subjektov. Na tento účel sa ovládaním rozumie priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a hodnoty podielu na danom subjekte.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 členské štáty oznámia Švajčiarsku a Švajčiarsko oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto pododseku. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Švajčiarsku a Európska komisia zašle oznámenie Švajčiarska do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Švajčiarska sa oznámia rovnakým spôsobom.

5.

Pojem ‚DIČ‘ označuje daňové identifikačné číslo (alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje).

6.

Pojem ‚písomné dôkazy‘ zahŕňa čokoľvek z tohto:

a)

potvrdenie o mieste bydliska alebo sídla, ktoré vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva) jurisdikcie (t. j. členského štátu, Švajčiarska alebo inej jurisdikcie), v súvislosti s ktorou príjemca tvrdí, že v nej má sídlo alebo bydlisko;

b)

vo vzťahu k fyzickej osobe akýkoľvek platný identifikačný doklad, ktorý vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva), v ktorom sa uvádza meno jednotlivca a ktorý sa obvykle používa na identifikačné účely;

c)

vo vzťahu k subjektu akákoľvek úradná dokumentácia, ktorú vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva), v ktorej sa uvádza názov subjektu a buď adresa hlavného sídla v členskom štáte, alebo v inej jurisdikcii (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej jurisdikcii), v súvislosti s ktorou subjekt tvrdí, že v nej má sídlo, alebo jurisdikcia (t. j. členský štát, Švajčiarsko alebo iná jurisdikcia), v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený;

d)

akákoľvek auditovaná účtovná závierka, úverová správa vypracovaná treťou stranou, podanie žiadosti o konkurz alebo správa regulátora trhu s cennými papiermi.

Vo vzťahu k existujúcemu účtu subjektu má každý členský štát alebo Švajčiarsko možnosť umožniť oznamujúcim finančným inštitúciám v súvislosti s držiteľom účtu použiť ako písomné dôkazy akúkoľvek klasifikáciu v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktorá sa určila na základe štandardizovaného kódovacieho systému priemyselných odvetví, ktorú oznamujúca finančná inštitúcia zaznamenala v súlade s obvyklou podnikateľskou praxou na účely postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo iných regulačných účelov (iných ako daňové účely) a ktorú vykonala pred dátumom, ktorý sa použil na klasifikovanie finančného účtu ako existujúceho účtu, za predpokladu, že oznamujúca finančná inštitúcia nevie alebo nemá dôvod sa domnievať, že takáto klasifikácia je chybná alebo nespoľahlivá. Pojem ‚štandardizovaný kódovací systém odvetví‘ označuje kódovací systém použitý na klasifikovanie prevádzok podľa odvetví na iné ako daňové účely.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 27. mája 2015 členské štáty oznámia Švajčiarsku a Švajčiarsko oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto pododseku. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Švajčiarsku a Európska komisia zašle oznámenie Švajčiarska do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Švajčiarska sa oznámia rovnakým spôsobom.

ODDIEL IX

ÚČINNÉ VYKONÁVANIE

Každý členský štát aj Švajčiarsko musí mať zavedené pravidlá a administratívne postupy na zabezpečenie účinného vykonávania a dodržiavania uvedených postupov týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania vrátane:

1.

pravidiel určených na to, aby sa akýmkoľvek finančným inštitúciám, osobám alebo sprostredkovateľom zabránilo vykonávať praktiky, ktorých účelom je vyhnúť sa postupom týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania;

2.

pravidiel, na základe ktorých sa od oznamujúcich finančných inštitúcií vyžaduje, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o akýchkoľvek dôkazoch, na ktoré sa spoliehali pri vykonávaní postupov týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania a primeraných opatrení na získanie uvedených záznamov;

3.

administratívnych postupov na overenie, či oznamujúca finančná inštitúcia dodržiava postupy týkajúce sa oznamovania a hĺbkového preverovania, administratívne postupy uplatňované v súvislosti s oznamujúcou finančnou inštitúciou, keď sa nahlásia nezdokumentované účty;

4.

administratívnych postupov na zabezpečenie toho, aby so subjektmi a účtami, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch vymedzili ako neoznamujúce finančné inštitúcie a účty vylúčené z oznamovania, bolo naďalej spojené len nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky, a

5.

ustanovení o účinnom vykonávaní s cieľom riešiť nedodržiavanie predpisov.

PRÍLOHA II

Doplnkové pravidlá týkajúce sa oznamovania a hĺbkového preverovania v prípade informácií o finančných účtoch

1.   Zmena okolností

‚Zmena okolností‘ zahŕňa akúkoľvek zmenu, ktorá vedie k doplneniu informácií, ktoré sú relevantné v súvislosti s postavením osoby alebo sú iným spôsobom v rozpore s jej postavením. Okrem toho zmena okolností zahŕňa akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s účtom držiteľa účtu (vrátane doplnenia, nahradenia alebo inej zmeny držiteľa účtu) alebo akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s akýmkoľvek účtom, ktorý je s uvedeným účtom spojený (pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov stanovené v oddiele VII odseku C bodoch 1 až 3 prílohy I), ak takáto zmena alebo doplnenie informácií majú vplyv na postavenie držiteľa účtu.

Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia spoliehala na skúšku adresy bydliska uvedenú v oddiele III odseku B bode 1 prílohy I a dôjde k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod domnievať sa, že pôvodné písomné dôkazy (alebo iná rovnocenná dokumentácia) sú chybné alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia musí najneskôr v posledný deň príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia alebo do 90 kalendárnych dní po oznámení alebo zistení takejto zmeny okolnosti, podľa toho, čo nastane neskôr, získať čestné vyhlásenie a nové písomné dôkazy, aby mohla určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať čestné vyhlásenie a písomné dôkazy do takého dátumu, musí uplatniť postup vyhľadávania v elektronických záznamoch uvedený v oddiele III odseku B bodoch 2 až 6 prílohy I.

2.   Čestné vyhlásenie v prípade nových účtov subjektov

Vo vzťahu k novým účtom subjektov, na účely stanovenia toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať len na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby.

3.   Sídlo finančnej inštitúcie

Finančná inštitúcia má ‚sídlo‘ v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii, ak podlieha jurisdikcii takéhoto členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie (t. j. zúčastňujúca jurisdikcia dokáže oznamovanie zo strany finančnej inštitúcie vynútiť). Vo všeobecnosti platí, že keď má finančná inštitúcia v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii sídlo na daňové účely, podlieha jurisdikcii takého členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, a teda je finančnou inštitúciou členského štátu, švajčiarskou finančnou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou z inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou (bez ohľadu na to, či má v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii sídlo na daňové účely), sa zverenecký fond považuje za podliehajúci jurisdikcii členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, ak má jeden alebo viacerí z jeho správcov bydlisko alebo sídlo v takomto členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii, okrem prípadov, keď zverenecký fond oznamuje všetky informácie, ktoré sa v súvislosti s účtami podliehajúcimi oznamovaniu vedenými zvereneckým fondom majú podľa tejto dohody alebo podľa inej dohody vykonávajúcej globálny štandard oznamovať inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii (t. j. členskému štátu, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii), pretože má sídlo na daňové účely v takejto inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii. Avšak ak finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) nemá sídlo na daňové účely (napr. z dôvodu, že sa považuje za fiškálne transparentnú, alebo sa nachádza v jurisdikcii, v ktorej neexistuje daň z príjmov), považuje sa za podliehajúcu jurisdikcii členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii, a teda je finančnou inštitúciou členského štátu, švajčiarskou finančnou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou z inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, ak:

a)

je zaregistrovaná podľa právnych predpisov daného členského štátu, Švajčiarska alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie;

b)

jej miesto vedenia (vrátane skutočného vedenia) je v členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii; alebo

c)

podlieha finančnému dohľadu v danom členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii.

Ak má finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) sídlo v dvoch alebo viacerých zúčastňujúcich sa jurisdikciách (t. j. členskom štáte, Švajčiarsku alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii), takáto finančná inštitúcia bude podliehať povinnostiam týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania tej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, v ktorej vedie finančný účet (finančné účty).

4.   Vedenie účtu

Vo všeobecnosti sa za inštitúciu, ktorá vedie účet, považuje:

a)

v prípade správcovského účtu finančná inštitúcia, ktorá vykonáva správu aktív na účte (vrátane finančnej inštitúcie, ktorá drží aktíva v mene makléra pre držiteľa účtu v takejto inštitúcii);

b)

v prípade vkladového účtu finančná inštitúcia, ktorá je vo vzťahu k účtu povinná uskutočňovať platby (s výnimkou agenta finančnej inštitúcie bez ohľadu na to, či je takýto agent finančnou inštitúciou);

c)

v prípade akéhokoľvek majetkového alebo dlhového podielu vo finančnej inštitúcii, ktorý predstavuje finančný účet, takáto finančná inštitúcia;

d)

v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluva finančná inštitúcia, ktorá je vo vzťahu k účtu povinná uskutočňovať platby.

5.   Zverenecké fondy, ktoré sú pasívnymi nefinančnými subjektmi

Subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá na daňové účely sídlo podľa oddielu VIII odseku D bodu 3 prílohy I, sa považuje za subjekt so sídlom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia. Na tieto účely sa právnická osoba alebo právny subjekt považujú za ‚podobné‘ osobnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa nepovažujú za zdaniteľnú jednotku v členskom štáte podľa daňových právnych predpisov takéhoto členského štátu. Avšak s cieľom zabrániť dvojitému oznamovania (vzhľadom na široký rozsah pojmu ‚ovládajúce osoby‘ v prípade zvereneckých fondov), sa zverenecký fond, ktorý je pasívnym nefinančným subjektom, nesmie považovať za podobný právny subjekt.

6.   Adresa hlavného sídla subjektu

Jednou z požiadaviek stanovených v oddiele VIII odseku E bode 6 písm. c) prílohy I je, aby vo vzťahu k subjektu úradná dokumentácia zahŕňala buď adresu hlavného sídla subjektu v členskom štáte, Švajčiarsku alebo v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou subjekt tvrdí, že v nej má sídlo, alebo členský štát, Švajčiarsko alebo inú jurisdikciu, v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený. Adresa hlavného sídla subjektu je obvykle miesto, kde sa nachádza miesto skutočného vedenia. Adresa finančnej inštitúcie, ktorá subjektu vedie účet, poštová schránka alebo adresa používaná len na poštové účely nie je adresou hlavného sídla subjektu, pokiaľ nie je takáto adresa jedinou adresou, ktorú subjekt používa, a uvádza sa ako registrovaná adresa subjektu v zriaďovacích dokumentoch subjektu. Adresa, ktorá sa poskytne na základe pokynu na úschovu všetkej pošty na tejto adrese, takisto nie je adresou hlavného sídla subjektu.

PRÍLOHA III

Zoznam príslušných orgánov zmluvných strán

Na účely tejto dohody sú príslušnými orgánmi:

a)

vo Švajčiarsku: Le chef du Département fédéral des finances ou son représentant autorisé/Der Vorsteher oder die Vorsteherin des Eidgenössischen Finanzdepartements oder die zu seiner oder ihrer Vertretung bevollmächtigte Person/Il capo del Dipartimento federale delle finanze o la persona autorizzata a rappresentarlo;

b)

v Belgickom kráľovstve: De Minister van Financiën/Le Ministre des Finances alebo jeho splnomocnený zástupca;

c)

v Bulharskej republike: Изпълнителният директор на Националната агенция за приходите alebo jeho splnomocnený zástupca;

d)

v Českej republike: Ministr financí alebo jeho splnomocnený zástupca;

e)

v Dánskom kráľovstve: Skatteministeren alebo jeho splnomocnený zástupca;

f)

v Spolkovej republike Nemecko: Der Bundesminister der Finanzen alebo jeho splnomocnený zástupca;

g)

v Estónskej republike: Rahandusminister alebo jeho splnomocnený zástupca;

h)

v Helénskej republike: Ο Υπουργός Οικονομίας και Οικονομικών alebo jeho splnomocnený zástupca;

i)

v Španielskom kráľovstve: El Ministro de Economía y Hacienda alebo jeho splnomocnený zástupca;

j)

vo Francúzskej republike: Le Ministre chargé du budget alebo jeho splnomocnený zástupca;

k)

v Chorvátskej republike: Ministar financija alebo jeho splnomocnený zástupca;

l)

v Írsku: The Revenue Commissioners alebo ich splnomocnený zástupca;

m)

v Talianskej republike: Il Capo del Dipartimento per le Politiche Fiscali alebo jeho splnomocnený zástupca;

n)

v Cyperskej republike: Υπουργός Οικονομικών alebo jeho splnomocnený zástupca;

o)

v Lotyšskej republike: Finanšu ministrs alebo jeho splnomocnený zástupca;

p)

v Litovskej republike: Finansų ministras alebo jeho splnomocnený zástupca;

q)

v Luxemburskom veľkovojvodstve: Le Ministre des Finances alebo jeho splnomocnený zástupca;

r)

v Maďarsku: A pénzügyminiszter alebo jeho splnomocnený zástupca;

s)

v Maltskej republike: Il-Ministru responsabbli għall-Finanzi alebo jeho splnomocnený zástupca;

t)

v Holandskom kráľovstve: De Minister van Financiën alebo jeho splnomocnený zástupca;

u)

v Rakúskej republike: Der Bundesminister für Finanzen alebo jeho splnomocnený zástupca;

v)

v Poľskej republike: Minister Finansów alebo jeho splnomocnený zástupca;

w)

v Portugalskej republike: O Ministro das Finanças alebo jeho splnomocnený zástupca;

x)

v Rumunsku: Președintele Agenției Naționale de Administrare Fiscală alebo jeho splnomocnený zástupca;

y)

v Slovinskej republike: Minister za finance alebo jeho splnomocnený zástupca;

z)

v Slovenskej republike: Minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;

a. a.)

vo Fínskej republike: Valtiovarainministeriö/Finansministeriet alebo jeho splnomocnený zástupca;

ab)

vo Švédskom kráľovstve: Chefen för Finansdepartementet alebo jeho splnomocnený zástupca;

ac)

v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a na európskych územiach, za vonkajšie vzťahy ktorých zodpovedá Spojené kráľovstvo: The Commissioners of Inland Revenue alebo ich splnomocnený zástupca a príslušný orgán na Gibraltári, ktorý Spojené kráľovstvo vymenuje v súlade s Dohodnutým mechanizmom týkajúcim sa gibraltárskych orgánov v kontexte s nástrojmi EÚ a ES a súvisiacimi zmluvami oznámenými členským štátom a inštitúciám Európskej únie z 19. apríla 2000, kópiu ktorého Švajčiarsku zašle generálny tajomník Rady Európskej únie, a ktorý bude uplatniteľný na túto dohodu.

Článok 2

Nadobudnutie platnosti a uplatňovanie

1.   Tento pozmeňujúci protokol si vyžaduje ratifikáciu alebo súhlas zmluvných strán v súlade s ich vlastnými postupmi. Zmluvné strany sa navzájom informujú o ukončení týchto postupov. Tento pozmeňujúci protokol nadobúda platnosť prvým dňom januára nasledujúceho po poslednom oznámení.

2.   Pokiaľ ide o výmenu informácií na požiadanie, výmena informácií stanovená v tomto pozmeňujúcom protokole sa uplatňuje na žiadosti predložené v deň alebo po dni nadobudnutia platnosti v prípade informácií, ktoré sa týkajú účtovných rokov, ktoré sa začínajú prvým dňom januára roku nadobudnutia platnosti tohto pozmeňujúceho protokolu. Článok 10 dohody v jeho súčasnom znení, t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom sa naďalej uplatňuje, ak sa neuplatňuje článok 5 dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom.

3.   Pohľadávky fyzických osôb v súlade s článkom 9 dohody v súčasnom znení, t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom zostávajú nedotknuté po nadobudnutí platnosti tohto pozmeňujúceho protokolu.

4.   Švajčiarsko urobí konečné vyrovnanie do konca obdobia uplatňovania dohody v súčasnom znení, t. j. pred jej zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom, vykoná záverečnú platbu členským štátom a oznámi informácie, ktoré získalo od vyplácajúcich zástupcov so sídlom vo Švajčiarsku, v súlade s článkom 2 dohody vo forme pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom s ohľadom na posledný rok uplatňovania dohody vo forme pred jej zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom, alebo v prípade potreby na akýkoľvek predchádzajúci rok.

Článok 3

Dohoda sa dopĺňa protokolom s týmto obsahom:

„Protokol k Dohode medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní.

Pri príležitosti podpísania tohto pozmeňujúceho protokolu medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou sa riadne splnomocnení dolupodpísaní dohodli na ďalej uvedených ustanoveniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom:

1.

Má sa za to, že výmena informácií podľa článku 5 tejto dohody sa bude vyžadovať len vtedy, keď žiadajúci štát (t. j. členský štát alebo Švajčiarsko) vyčerpá všetky bežné zdroje informácií, ktoré sú dostupné v rámci vnútorného daňového konania.

2.

Má sa za to, že príslušný orgán žiadajúceho štátu (t. j. členského štátu alebo Švajčiarska) poskytuje pri predložení žiadosti o informácie podľa článku 5 tejto dohody príslušnému orgánu požiadaného štátu (Švajčiarsku alebo členskému štátu) tieto informácie:

i)

totožnosť osoby, ktorá sa podrobuje prešetreniu alebo vyšetrovaniu;

ii)

obdobie, za ktoré sa požadujú informácie;

iii)

vyhlásenie o žiadaných informáciách vrátane ich povahy a formy, v ktorej si žiadajúci štát želá dostať informácie od požiadaného štátu;

iv)

daňový účel, na ktorý sú informácie potrebné;

v)

pokiaľ sú známe, meno a adresu akejkoľvek osoby, o ktorej existuje domnienka, že má požadované informácie.

3.

Má sa za to, že cieľom odkazu na normu ‚predvídateľná relevantnosť‘ je zabezpečiť výmenu informácií podľa článku 5 tejto dohody v čo najväčšom rozsahu a súčasne objasniť, že členské štáty a Švajčiarsko sa nemôžu pokúšať o nenáležité vyhľadávanie informácii ani požadovať informácie, pri ktorých je nepravdepodobné, že budú relevantné pre daňové záležitosti daného daňovníka. Aj keď odsek 2 obsahuje dôležité procesné požiadavky, ktorých cieľom je zabránenie nenáležitému vyhľadávaniu informácií, ustanovenia odseku 2 písm. i) až v) nemožno vykladať tak, že sa naruší účinná výmena informácií. Štandard ‚predvídateľnej relevantnosti‘ sa môže spĺňať v prípadoch týkajúcich sa jedného daňovníka (identifikovaného podľa mena alebo inak) alebo niekoľko daňových poplatníkov (identifikovaných podľa mena alebo inak).

4.

Má sa za to, že táto dohoda nezahŕňa výmenu informácií na spontánnom základe.

5.

Má sa za to, že v prípade výmeny informácií podľa článku 5 tejto dohody sa aj naďalej uplatňujú administratívne procesné pravidlá týkajúce sa práv daňových poplatníkov práva ustanovené v požiadanom štáte (t. j. členskom štáte alebo Švajčiarsku). Ďalej sa má za to, že tieto ustanovenia majú za cieľ zaručiť daňovníkovi spravodlivý postup, a nie predchádzať alebo bezdôvodné odďaľovať proces výmeny informácií.“

Článok 4

Jazyky

Tento pozmeňujúci protokol je vypracovaný v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

Съставено в Брюксел на двадесет и седми май две хиляди и петнадесета година.

Hecho en Bruselas, el veintisiete de mayo de dos mil quince.

V Bruselu dne dvacátého sedmého května dva tisíce patnáct.

Udfærdiget i Bruxelles den syvogtyvende maj to tusind og femten.

Geschehen zu Brüssel am siebenundzwanzigsten Mai zweitausendfünfzehn.

Kahe tuhande viieteistkümnenda aasta maikuu kahekümne seitsmendal päeval Brüsselis.

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις είκοσι εφτά Μαΐου δύο χιλιάδες δεκαπέντε.

Done at Brussels on the twenty-seventh day of May in the year two thousand and fifteen.

Fait à Bruxelles, le vingt-sept mai deux mille quinze.

Sastavljeno u Bruxellesu dvadeset sedmog svibnja dvije tisuće petnaeste.

Fatto a Bruxelles, addì ventisette maggio duemilaquindici.

Briselē, divi tūkstoši piecpadsmitā gada divdesmit septītajā maijā.

Priimta du tūkstančiai penkioliktų metų gegužės dvidešimt septintą dieną Briuselyje.

Kelt Brüsszelben, a kétezer-tizenötödik év május havának huszonhetedik napján.

Magħmul fi Brussell, fis-sebgħa u għoxrin jum ta’ Mejju tas-sena elfejn u ħmistax.

Gedaan te Brussel, de zevenentwintigste mei tweeduizend vijftien.

Sporządzono w Brukseli dnia dwudziestego siódmego maja roku dwa tysiące piętnastego.

Feito em Bruxelas, em vinte e sete de maio de dois mil e quinze.

Întocmit la Bruxelles la douăzeci și șapte mai două mii cincisprezece.

V Bruseli dvadsiateho siedmeho mája dvetisícpätnásť.

V Bruslju, dne sedemindvajsetega maja leta dva tisoč petnajst.

Tehty Brysselissä kahdentenakymmenentenäseitsemäntenä päivänä toukokuuta vuonna kaksituhattaviisitoista.

Som skedde i Bryssel den tjugosjunde maj tjugohundrafemton.

За Европейския съюз

Рог la Unión Europea

Za Evropskou unii

For Den Europæiske Union

Für die Europäische Union

Euroopa Liidu nimel

Για την Ευρωπαϊκή Ένωση

For the European Union

Pour l'Union européenne

Za Europsku uniju

Per l'Unione europea

Eiropas Savienības vārdā –

Europos Sąjungos vardu

Az Európai Unió részéről

Għall-Unjoni Ewropea

Voor de Europese Unie

W imieniu Unii Europejskiej

Pela União Europeia

Pentru Uniunea Europeană

Za Európsku úniu

Za Evropsko unijo

Euroopan unionin puolesta

För Europeiska unionen

Image

За Конфедерация Швейцария

Por la Confederación Suiza

Za Švýcarskou konfederaci

For Det Schweiziske Forbund

Für die Schweizerische Eidgenossenschaft

Šveitsi Konföderatsiooni nimel

Για την Ελβετική Συνομοσπονδία

For the Swiss Confederation

Pour la Confédération suisse

Za Švicarsku Konfederaciju

Per la Confederazione svizzera

Šveices Konfederācijas vārdā –

Šveicarijos Konfederacijos vardu

A Svájci Államszövetség részéről

Għall-Konfederazzjoni Żvizzera

Voor de Zwitserse Bondsstaat

W imieniu Konfederacji Szwajcarskiej

Pela Confederação Suíça

Pentru Confederația Elvețiană

Za Švajčiarsku konfederáciu

Za Švicarsko konfederacijo

Sveitsin valaliiton puolesta

För Schweiziska edsförbundet

Image


(1)  Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38.

(2)  Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1.

(3)  S ohľadom na Švajčiarsko sa pojem ‚kapitálová spoločnosť‘ vzťahuje na:

société anonyme/Aktiengesellschaft/società anonima,

société à responsabilité limitée/Gesellschaft mit beschränkter Haftung/società a responsabilità limitata,

société en commandite par actions/Kommanditaktiengesellschaft/società in accomandita per azioni.


VYHLÁSENIA ZMLUVNÝCH STRÁN:

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ZMLUVNÝCH STRÁN O NADOBUDNUTÍ PLATNOSTI POZMEŇUJÚCEHO PROTOKOLU

Zmluvné strany vyhlasujú, že očakávajú, že ústavné požiadavky Švajčiarska a požiadavky právnych predpisov Európskej únie, ktoré sa týkajú uzatvárania medzinárodných dohôd, budú splnené včas na to, aby pozmeňujúci protokol mohol nadobudnúť platnosť prvým januárom 2017. Na dosiahnutie tohto cieľa prijmú všetky opatrenia, ktoré sú v ich právomoci.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ZMLUVNÝCH STRÁN O DOHODE A PRÍLOHÁCH

Zmluvné strany súhlasia, že pokiaľ ide o vykonávanie dohody a jej príloh, komentáre k modelovej dohode OECD medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania by mali byť zdrojom názornej ukážky alebo výkladu s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní dohody a jej príloh.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ZMLUVNÝCH STRÁN O ČLÁNKU 5 DOHODY

Zmluvné strany súhlasia, že pokiaľ ide o vykonávanie článku 5 týkajúceho sa výmeny informácií na požiadanie, komentár k článku 26 modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku by mal byť zdrojom výkladu.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ZMLUVNÝCH STRÁN O ODDIELE III ODSEKU A PRÍLOHY I K DOHODE

Zmluvné strany súhlasia, že preskúmajú praktickú relevantnosť oddielu III odseku A prílohy I, v ktorom sa stanovuje, že poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať, ak sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy obyvateľom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu.

Zmluvné strany majú spoločný výklad, že na základe oddielu III odseku A prílohy I sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou a anuitné zmluvy obyvateľom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu iba tam, kde právne predpisy Európskej únie a vnútroštátne právne predpisy členských štátov alebo švajčiarske právne predpisy uplatniteľné na oznamujúcu finančnú inštitúciu so sídlom v zúčastňujúcej sa jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Švajčiarsku) nielen zo zákona účinne zabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcii predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu (t. j. Švajčiarsku alebo členskom štáte), ale kde tieto právne predpisy takisto zo zákona účinne zabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcii predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy obyvateľom danej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu za akýchkoľvek iných okolností.

V tomto kontexte bude každý členský štát informovať Komisiu, ktorá bude následne informovať Švajčiarsko, ak sa oznamujúcim finančným inštitúciám vo Švajčiarsku zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy bez ohľadu na to, kde sa finalizovali, jeho obyvateľom na základe platných právnych predpisov Európskej únie a vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Švajčiarsko bude takisto informovať Európsku komisiu, ktorá bude následne informovať členské štáty, ak sa oznamujúcim finančným inštitúciám jedného alebo viacerých členských štátov zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy bez ohľadu na to, kde sa finalizovali, švajčiarskym obyvateľom na základe švajčiarskych právnych predpisov. Tieto oznámenia sa uskutočnia pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu v súvislosti s predpokladanou právnou situáciou pri nadobudnutí platnosti. Ak sa nepodá takéto oznámenie, bude sa mať za to, že právne predpisy jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu účinne nezabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcie za určitých okolností predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy obyvateľom tejto jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu. Ak právne predpisy jurisdikcie oznamujúcej finančnej inštitúcie účinne nezabraňujú oznamujúcim finančným inštitúciám predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy obyvateľom danej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu, oddiel III odsek A prílohy sa na príslušné finančné inštitúcie a zmluvy podliehajúce oznamovaniu neuplatňuje.

VYHLÁSENIE ŠVAJČIARSKA O ČLÁNKU 5 DOHODY

Švajčiarska delegácia informovala Európsku komisiu, že Švajčiarsko si nebude vymieňať informácie v súvislosti so žiadosťou založenou na nezákonne získaných údajoch. Európska komisia vzala stanovisko Švajčiarska na vedomie.


NARIADENIA

19.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 333/50


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ, Euratom) 2015/2401

z 2. októbra 2015

o obsahu a fungovaní registra európskych politických strán a nadácií

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 2 a článok 8 ods. 3 písm. a),

keďže:

(1)

V nariadení (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa požaduje, aby Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „úrad“) vytvoril a spravoval register európskych politických strán a nadácií (ďalej len „register“).

(2)

Register by mal byť archívom informácií, údajov a dokumentov predložených spolu so žiadosťami o registráciu ako európska politická strana alebo európska politická nadácia, ako aj všetkých ďalších informácií, údajov a dokumentov, ktoré predloží európska politická strana alebo európska politická nadácia na základe tohto nariadenia.

(3)

Úrad by mal dostávať informácie a podporné dokumenty, ktoré si vyžiada, aby mohol plne vykonávať svoje povinnosti v súvislosti s registrom.

(4)

Register by mal poskytovať verejnú službu, ktorá je prínosom v oblasti transparentnosti, zodpovednosti a právnej istoty. Úrad by preto mal prevádzkovať register tak, aby umožnil primeraný prístup k informáciám v registri a k ich osvedčovaniu, pričom by mal dodržiavať povinnosti vo vzťahu k ochrane osobných údajov podľa článku 33 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, vrátane svojej úlohy prevádzkovateľa údajov vymedzeného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (2).

(5)

Úrad by mal poskytovať štandardné výpisy z registra obsahujúce informácie, ktoré sa stanovia vykonávacím nariadením prijatým Komisiou na základe článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(6)

Stanovenie operačných postupov, ktoré by mali byť primerané, by sa malo prenechať úradu.

(7)

Register by mal byť odlišný od webovej stránky zriadenej Európskym parlamentom v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, avšak niektoré dokumenty uchovávané v registri by sa mali na uvedenej webovej stránke sprístupniť verejnosti,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Obsah registra

1.   Register vo vzťahu k európskym politickým stranám a európskym politickým nadáciám obsahuje tieto dokumenty vrátane ich prípadných aktualizácií:

a)

stanovy, vrátane všetkých prvkov požadovaných v článkoch 4 a 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 a všetkých ich zmien,

b)

štandardné vyhlásenie pripojené k nariadeniu (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, riadne vyplnené a podpísané;

c)

v prípade potreby okrem stanov aj podrobný opis finančnej, riadiacej a správnej štruktúry európskej politickej strany a prípadne k nej pridruženej nadácie, ktorým sa preukáže jasné oddelenie oboch subjektov;

d)

ak to vyžaduje členský štát, v ktorom má žiadateľ sídlo: vyhlásenie daného členského štátu, ktoré potvrdzuje, že žiadateľ splnil všetky príslušné vnútroštátne požiadavky na podanie žiadosti a že jeho stanovy sú v súlade so všetkými uplatniteľnými ustanoveniami vnútroštátneho práva;

e)

všetky dokumenty alebo korešpondencia od orgánov členských štátov, ktoré sa týkajú dokumentov alebo informácií podľa tohto článku.

2.   Vo vzťahu k európskym politickým stranám register okrem dokumentov uvedených v odseku 1 obsahuje aj tieto dokumenty:

a)

prihlášku na registráciu ako európska politická strana, ktorú riadne podpísal predseda žiadajúceho subjektu;

b)

kópiu oficiálnych výsledkov v posledných voľbách do Európskeho parlamentu v čase podania žiadosti o registráciu a – keď je európska politická strana zaregistrovaná – kópiu oficiálnych výsledkov po každých voľbách do Európskeho parlamentu;

c)

v prípade fyzických osôb tvoriacich európsku politickú stranu: vyhlásenie podpísané najmenej siedmimi osobami z rôznych členských štátov, ktoré majú volené mandáty Európskeho parlamentu alebo národných alebo regionálnych parlamentov alebo zhromaždení, v ktorom potvrdzujú svoje zamýšľané členstvo v dotknutej európskej politickej strane; zmeny v dôsledku výsledkov volieb do Európskeho parlamentu alebo vnútroštátnych alebo regionálnych volieb alebo v dôsledku zmien členstva, resp. oboje, musia byť taktiež zahrnuté;

d)

v prípade žiadajúcej politickej strany, ktorá sa ešte nezúčastnila volieb do Európskeho parlamentu: listinný dôkaz o jej verejne deklarovanom úmysle zúčastniť sa najbližších volieb do Európskeho parlamentu, v ktorom sa uvedú pridružené vnútroštátne alebo regionálne politické strany, resp. oboje, ktoré plánujú navrhnúť kandidátov v týchto voľbách;

e)

aktuálny zoznam členských strán pripojený k stanovám, v ktorom sa pri každej členskej strane uvedie jej plný názov, skratka, typ členstva a členský štát, v ktorom má strana sídlo.

3.   Vo vzťahu k európskym politickým nadáciám register okrem dokumentov uvedených v odseku 1 obsahuje aj tieto dokumenty:

a)

prihlášku na registráciu ako európska politická nadácia, ktorú riadne podpísal predseda žiadajúceho subjektu a predseda európskej politickej strany, ku ktorej je žiadajúca politická nadácia pridružená;

b)

zoznam členov riadiaceho orgánu, v ktorom sa uvedie štátna príslušnosť každého člena.

c)

aktuálny zoznam členských organizácií, v ktorom sa pri každej členskej organizácii uvedie jej plný názov, skratka, typ členstva a členský štát, v ktorom má organizácia sídlo.

4.   V súvislosti s každou registrovanou európskou politickou stranou a európskou politickou nadáciou sa v registri uchovávajú tieto aktualizované informácie:

a)

typ subjektu (európska politická strana alebo európska politická nadácia);

b)

registračné číslo pridelené úradom v súlade s vykonávacím nariadením Komisie o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa systému registračných čísel uplatňovaného na register európskych politických strán a európskych politických nadácií a informácií poskytovaných v štandardných výpisoch z registra;

c)

celý názov, skratka a logo;

d)

členský štát, v ktorom má európska politická strana alebo európska politická nadácia svoje sídlo;

e)

v prípadoch, ak členský štát sídla vyžaduje súbežnú registráciu: názov, adresa a prípadne webová stránka príslušného registračného orgánu;

f)

adresa sídla, korešpondenčná adresa (ak je odlišná), e-mailová adresa a prípadne webová stránka;

g)

dátum registrácie ako európska politická strana alebo európska politická nadácia a prípadne dátum zrušenia registrácie;

h)

ak bola európska politická strana alebo európska politická nadácia vytvorená zmenou zo subjektu registrovaného v členskom štáte: úplný názov a právny štatút takéhoto subjektu, vrátane všetkých vnútroštátnych registračných čísel;

i)

dátum prijatia stanov a dátum akýchkoľvek zmien stanov;

j)

počet členov európskej politickej strany alebo, ak je to relevantné, jej členských strán, ktorí sú poslancami Európskeho parlamentu;

k)

názov a registračné číslo európskej politickej nadácie pridruženej k európskej politickej strane, ak je to relevantné;

l)

v prípade európskych politických nadácií: názov a registračné číslo európskej politickej strany, ku ktorej sú pridružené;

m)

totožnosť osôb, vrátane mena, dátumu narodenia, štátnej príslušnosti a miesta bydliska, ktoré sú členmi orgánov alebo zastávajú pozície s právomocami administratívneho, finančného a právneho zastúpenia, pričom sa jasne uvedie ich spôsobilosť a právomoci, či už individuálne alebo kolektívne, zastupovať subjekt vo vzťahu k tretím stranám a v súdnom konaní.

5.   V registri sa uchovávajú všetky dokumenty a informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 bez časového obmedzenia.

Článok 2

Doplňujúce informácie a podporné dokumenty

Žiadatelia o registráciu, ako aj registrované európske politické strany a európske politické nadácie poskytnú úradu okrem požiadaviek v článku 8 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 aj dokumenty a informácie uvedené v článku 1 a všetky ich aktualizácie.

Úrad môže európske politické strany a európske politické nadácie požiadať, aby opravili poskytnuté neúplné alebo neaktuálne dokumenty a informácie.

Článok 3

Služby poskytované registrom

1.   Úrad stanoví štandardné výpisy z registra. Úrad poskytne štandardný výpis akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti.

2.   Úrad na požiadanie osvedčí, ak má právomoc podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, že informácie uvedené v štandardnom výpise sú správne, aktuálne a sú v súlade s platnými právnymi predpismi Únie.

Ak úrad nemá právomoc podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, na požiadanie osvedčí, že informácie uvedené v štandardnom výpise sú tie najúplnejšie, najaktuálnejšie a najsprávnejšie, ktoré má k dispozícii po tom, ako sa vykonali všetky primerané overenia. Uvedené overenia zahŕňajú požiadanie príslušných orgánov členských štátov o potvrdenie informácií v miere, v akej príslušné vnútroštátne právne predpisy poskytujú týmto orgánom právny základ, aby tak urobili. Lehota stanovená v odseku 1 sa neuplatňuje na žiadosti podľa tohto pododseku.

V osvedčení podľa tohto odseku úrad jasne uvedie, či má právomoc podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

3.   Úrad poskytne osvedčenie uvedené v odseku 2 na žiadosť inštitúcií a orgánov Únie, ako aj orgánov a súdov členských štátov. Takéto osvedčenie poskytne takisto na žiadosť európskych politických strán alebo európskych politických nadácií s ohľadom na ich vlastný štatút.

Úrad môže takéto osvedčenie poskytnúť aj akejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osobe, ak je to potrebné na účely právnych alebo administratívnych postupov, po tom, ako mu osoba predloží riadne odôvodnenú žiadosť.

4.   Úrad určí podrobný postup na podávanie žiadostí o štandardné výpisy a osvedčenia, ako aj na ich poskytovanie, vrátane používania elektronických prostriedkov na zabezpečovanie týchto služieb.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 2. októbra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).


19.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 333/54


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2402

z 12. októbra 2015,

ktorým sa preskúmavajú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/877/EÚ

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (1), a najmä na jej článok 14 ods. 10 druhý pododsek,

keďže:

(1)

Komisia podľa článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (2) 2004/8/ES stanovila vo svojom vykonávacom rozhodnutí 2011/877/EÚ (3) harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla, ako matice hodnôt rozlíšených podľa príslušných faktorov vrátane roku výroby a typov palív. Tieto hodnoty platia do 31. decembra 2015.

(2)

Komisia preskúmala harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla s prihliadnutím na údaje z prevádzkového používania v realistických podmienkach poskytnuté členskými štátmi a zainteresovanými stranami. S ohľadom na vývoj najlepších dostupných a ekonomicky odôvodniteľných technológií, počas skúmaného obdobia rokov 2011 až 2015, by sa, pokiaľ ide o harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny, rozlíšenie podľa roku výroby zariadenia kombinovanej výroby uvedené v rozhodnutí Komisie 2011/877/EÚ, malo zachovať.

(3)

Preskúmanie harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti potvrdilo, že korekčné faktory súvisiace s klimatickými podmienkami stanovené v rozhodnutí 2011/877/EÚ by sa podľa posledných skúseností a analýz mali uplatňovať iba na zariadenia používajúce plynné palivá.

(4)

Preskúmanie potvrdilo, že podľa posledných skúseností a analýz by sa aj naďalej mali uplatňovať korekčné faktory pre odvrátiteľné straty v sústave stanovené v rozhodnutí 2011/877/EÚ. S cieľom lepšie zohľadniť odvrátiteľné straty je potrebné aktualizovať používané napäťové limity a hodnoty korekčných faktorov.

(5)

V rámci daného preskúmania sa ukázalo, že harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby tepla by sa mali v niektorých prípadoch upraviť. S cieľom vyhnúť sa retroaktívnym zmenám existujúcich systémov nový súbor referenčných hodnôt sa uplatňuje len od roku 2016, kým súčasný súbor hodnôt sa ponecháva pre zariadenia vyrobené pred uvedeným dátumom. Korekčné faktory týkajúce sa klimatických podmienok sa nevyžadovali, pretože termodynamika výroby tepla z paliva nezávisí do značnej miery od teploty okolia. Okrem toho korekčné faktory v prípade strát tepla v sústave nie sú potrebné, keďže teplo sa vždy používa blízko miesta výroby.

(6)

V rámci tohto preskúmania sa dokázalo, že by sa malo rozlišovať medzi referenčnými hodnotami energetickej účinnosti kotlov, ktoré vyrábajú paru, a kotlov vyrábajúcich horúcu vodu.

(7)

Údaje z prevádzkového používania v realistických podmienkach preukázali štatisticky významné zlepšenie skutočnej prevádzky špičkových zariadení používajúcich určité typy paliva v období preskúmania.

(8)

Pretože na investície do kombinovanej výroby a pre trvalú dôveru investorov sú potrebné stabilné podmienky, je vhodné stanoviť harmonizované referenčné hodnoty pre elektrinu a teplo.

(9)

Referenčné hodnoty samostatnej výroby tepla a elektriny stanovené v rozhodnutí 2011/877/EÚ sa uplatňujú do 31. decembra 2015, od 1. januára 2016 sa musia uplatňovať nové referenčné hodnoty. S cieľom zabezpečiť uplatniteľnosť nového súboru referenčných hodnôt do uvedeného dátumu nadobúda súčasné nariadenie účinnosť prvým dňom po jeho uverejnení.

(10)

Článkami 14, 22 a 23 smernice 2012/27/EÚ sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty s cieľom aktualizovať harmonizované referenčné hodnoty samostatnej výroby elektriny a tepla. Táto právomoc sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. decembra 2012. S cieľom predísť situácii, keby po 4. decembri 2017 nedošlo k predĺženiu tejto právomoci, budú sa referenčné hodnoty stanovené v tomto nariadení naďalej uplatňovať. Pokiaľ by Komisia v medziobdobí získala nové delegované právomoci, Komisia plánuje preskúmať referenčné hodnoty stanovené v tomto nariadení najneskôr štyri roky po nadobudnutí jeho účinnosti.

(11)

Keďže cieľom smernice 2012/27/EÚ je podpora kombinovanej výroby tepla a elektriny s cieľom ušetriť energiu, mala by sa stimulovať repasácia starších zariadení kombinovanej výroby s cieľom zlepšiť ich energetickú účinnosť. Z týchto dôvodov a v súlade s požiadavkou na harmonizované referenčné hodnoty účinnosti, ktoré by mali byť založené na zásadách uvedených v písmene f) prílohy II k smernici 2012/27/EÚ, by sa referenčné hodnoty účinnosti pre elektrinu použiteľné v prípade zariadení kombinovanej výroby mali od jedenásteho roku od ich výroby zvyšovať.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Stanovenie harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti

Harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla sú stanovené v prílohe I a v prílohe II.

Článok 2

Korekčné faktory pre harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny

1.   Členské štáty uplatňujú korekčné faktory stanovené v prílohe III s cieľom prispôsobiť harmonizované referenčné hodnoty účinnosti stanovené v prílohe I na priemerné klimatické podmienky v každom členskom štáte.

Ak na území členského štátu oficiálne meteorologické údaje vykazujú rozdiely v ročnej teplote okolia 5 °C alebo viac, daný štát môže po oznámení Komisii využívať niekoľko klimatických pásiem na účely prvého pododseku za použitia metódy stanovenej v prílohe III.

2.   Členské štáty uplatňujú korekčné faktory uvedené v prílohe IV s cieľom prispôsobiť harmonizované referenčné hodnoty účinnosti stanovené v prílohe IV odvrátiteľným stratám v sústave.

3.   Ak členský štát uplatňuje korekčné faktory stanovené v prílohe III, ako aj korekčné faktory stanovené v prílohe IV, uplatňovaniu prílohy IV predchádza uplatňovanie prílohy III.

Článok 3

Uplatňovanie harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti samostatnej výroby elektriny

1.   Členské štáty uplatňujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti stanovené v prílohe I v súvislosti s rokom výroby zariadenia kombinovanej výroby. Tieto harmonizované referenčné hodnoty účinnosti sa uplatňujú na obdobie 10 rokov od roku výroby zariadenia kombinovanej výroby.

2.   Od jedenásteho roku od roku výroby zariadenia kombinovanej výroby členské štáty uplatňujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti, ktoré sa na základe odseku 1 uplatňujú na 10-ročné zariadenie kombinovanej výroby. Tieto harmonizované referenčné hodnoty účinnosti sa uplatňujú jeden rok.

3.   Na účely tohto článku je rok výroby zariadenia kombinovanej výroby kalendárny rok, keď sa v zariadení kombinovanej výroby prvýkrát vyrobila elektrina.

Článok 4

Uplatňovanie harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti samostatnej výroby tepla

1.   Členské štáty uplatňujú harmonizované referenčné hodnoty stanovené v prílohe II v súvislosti s rokom výroby zariadenia kombinovanej výroby.

2.   Na účely tohto článku je rok výroby zariadenia kombinovanej výroby rok výroby na účely článku 3.

Článok 5

Repasácia zariadenia kombinovanej výroby

Pokiaľ investičné náklady na repasáciu zariadenia kombinovanej výroby presiahnu 50 % investičných nákladov na nové porovnateľné zariadenie kombinovanej výroby, na účel článkov 3 a 4 sa považuje za rok výroby repasovaného zariadenia kombinovanej výroby kalendárny rok, keď sa v repasovanom zariadení kombinovanej výroby prvýkrát vyrobila elektrina.

Článok 6

Palivová zmes

Ak zariadenie kombinovanej výroby využíva viac než jeden druh paliva, harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby sa použijú pomerne voči váženému priemeru energetického vstupu rôznych palív.

Článok 7

Zrušenie

Rozhodnutie 2011/877/EÚ sa zrušuje.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť prvým dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. októbra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopľňa smernica 92/42/EHS (Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/877/EÚ z 19. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Komisie 2007/74/ES (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 91).


PRÍLOHA I

Harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny

(podľa článku 1)

V tabuľke uvedené harmonizované referenčné hodnoty účinnosti pre samostatnú výrobu elektriny sú založené na výhrevnosti a štandardných atmosférických podmienkach ISO (15 °C teplota okolia, 1,013 barov, 60 % relatívna vlhkosť).

Kategória

Typ paliva

Rok výroby

Do roku 2012

Medzi rokmi 2012 – 2015

Od roku 2016

Tuhé

S1

Čierne uhlie vrátane antracitu, bitúmenového uhlia, subbitúmenového uhlia, koksu, hnedouhoľného koksu a ropného koksu

44,2

44,2

44,2

S2

Hnedé uhlie, lignitové brikety, roponosná bridlica

41,8

41,8

41,8

S3

Rašelina, rašelinové brikety

39,0

39,0

39,0

S4

Suchá biomasa vrátane dreva a iná tuhá biomasa vrátane drevených peliet a brikiet, drevných štiepok, suchých a čistých zvyškov po manipulácii s drevom, škrupín orechov a olivových a iných jadier

33,0

33,0

37,0

S5

Iná tuhá biomasa vrátane všetkých drevných nezahrnutá do S4 a čierny a hnedý lúh.

25,0

25,0

30,0

S6

Komunálny a priemyselný odpad (neobnoviteľný) a obnoviteľný/biologicky rozložiteľný odpad

25,0

25,0

25,0

Kvapalné palivo

L7

Ťažký vykurovací olej, plynový olej/nafta, ostatné ropné produkty

44,2

44,2

44,2

L8

Biokvapaliny vrátane biometanolu, bioetanolu, biobutanolu, bionafty a ostatných biokvapalín

44,2

44,2

44,2

L9

Odpadové kvapaliny vrátane biologicky rozložiteľného a neobnoviteľného odpadu (vrátane loja, tuku a mláta).

25,0

25,0

29,0

Plynné palivo

G10

Zemný plyn, LPG, LNG a biometán

52,5

52,5

53,0

G11

Rafinérske plyny, vodíkový a syntetický plyn

44,2

44,2

44,2

G12

Bioplyn z anaeróbnej fermentácie, zo skládky a z čistenia odpadových vôd

42,0

42,0

42,0

G13

Koksárensky plyn, vysokopecný plyn, banský plyn a ostatné konvertorové plyny (okrem rafinérskeho plynu)

35,0

35,0

35,0

Iné

O14

Odpadové teplo (vrátane spalín z vysokoteplotných procesov, produktov exotermických chemických reakcií)

 

 

30,0

O15

Jadrové palivo

 

 

33,0

O16

Slnečná tepelná energia

 

 

30,0

O17

Geotermálna energia

 

 

19,5

O18

Iné palivá, ktoré neboli vyššie uvedené

 

 

30,0


PRÍLOHA II

Harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby tepla

(podľa článku 1)

V tabuľke uvedené harmonizované referenčné hodnoty účinnosti pre samostatnú výrobu tepla sú založené na výhrevnosti a štandardných atmosférických podmienkach ISO (15 °C teplota okolia, 1,013 barov, 60 % relatívna vlhkosť).

Kategória

Typ paliva:

Rok výroby

Pred rokom 2016

Od roku 2016

Teplá voda

Para (1)

Priame využitie výfukových plynov (2)

Teplá voda

Para (1)

Priame využitie výfukových plynov (2)

Tuhé palivo

S1

Čierne uhlie vrátane antracitu, bitúmenového uhlia, subbitúmenového uhlia, koksu, hnedouhoľného koksu a ropného koksu

88

83

80

88

83

80

S2

Hnedé uhlie, lignitové brikety, roponosná bridlica

86

81

78

86

81

78

S3

Rašelina, rašelinové brikety

86

81

78

86

81

78

S4

Suchá biomasa vrátane dreva a iná tuhá biomasa vrátane drevených peliet a brikiet, drevných štiepok, suchých a čistých zvyškov po manipulácii s drevom, škrupín orechov a olivových a iných jadier

86

81

78

86

81

78

S5

Iná tuhá biomasa vrátane všetkých drevných nezahrnutá do S4 a čierny a hnedý lúh.

80

75

72

80

75

72

S6

Komunálny a priemyselný odpad (neobnoviteľný) a obnoviteľný/biologicky rozložiteľný odpad

80

75

72

80

75

72

Kvapalné palivo

L7

Ťažký vykurovací olej, plynový olej/nafta, ostatné ropné produkty

89

84

81

85

80

77

L8

Biokvapaliny vrátane biometanolu, bioetanolu, biobutanolu, bionafty a ostatných biokvapalín

89

84

81

85

80

77

L9

Odpadové kvapaliny vrátane biologicky rozložiteľného a neobnoviteľného odpadu (vrátane loja, tuku a mláta).

80

75

72

75

70

67

Plynné palivo

G10

Zemný plyn, LPG, LNG a biometán

90

85

82

92

87

84

G11

Rafinérske plyny, vodíkový a syntetický plyn

89

84

81

90

85

82

G12

Bioplyn z anaeróbnej fermentácie, zo skládky a z čistenia odpadových vôd

70

65

62

80

75

72

G13

Koksárensky plyn, vysokopecný plyn, banský plyn a ostatné konvertorové plyny (okrem rafinérskeho plynu)

80

75

72

80

75

72

Iné

O14

Odpadové teplo (vrátane spalín z vysokoteplotných procesov, produktov exotermických chemických reakcií)

92

87

O15

Jadrové palivo

92

87

O16

Slnečná tepelná energia

92

87

O17

Geotermálna energia

92

87

O18

Iné palivá, ktoré neboli vyššie uvedené

92

87


(1)  Ak zariadenia na výrobu pary nezohľadňujú vo výpočte účinnosti tepla v rámci kombinovanej výroby vratný kondenzát, hodnoty účinnosti pary uvedené v tabuľke by sa mali zvýšiť o 5 percentuálnych bodov.

(2)  Použijú sa hodnoty pre priame využitie spalín, ak je teplota 250 °C alebo viac.


PRÍLOHA III

Korekčné faktory týkajúce sa priemerných klimatických podmienok a metódy na určovanie klimatických pásiem na uplatňovanie harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti samostatnej výroby elektriny

(podľa článku 2 ods. 1)

a)   Korekčné faktory týkajúce sa priemerných klimatických podmienok

Korekcia na základe teploty okolia vychádza z rozdielu medzi ročnou priemernou teplotou v členskom štáte a štandardnými atmosférickými podmienkami ISO (15 °C).

Korekcia bude takáto:

 

0,1 % bodu straty účinnosti za každý stupeň nad 15 °C,

 

0,1 % bodu nárastu účinnosti za každý stupeň pod 15 °C.

Príklad:

Keď je priemerná ročná teplota v členskom štáte 10 °C, referenčná hodnota zariadenia kombinovanej výroby v danom členskom štáte musí vzrásť o 0,5 % bodov.

b)   Korekcia na základe teploty okolia sa vzťahuje len na plynné palivá (G10, G11, G12, G13).

c)   Metóda určovania klimatických pásem:

Hranice každého klimatického pásma budú tvoriť izotermy (v celých stupňoch Celzia) priemernej ročnej teploty okolia, ktorá sa odlišuje minimálne o 4 °C. Teplotný rozdiel medzi priemernými ročnými teplotami okolia použitý v susedných klimatických pásmach bude minimálne 4 °C.

Príklad:

Ak je napríklad na území daného členského štátu priemerná ročná teplota okolia na určitom mieste 12 °C a na inom mieste 6 °C, členský štát má možnosť zaviesť dve klimatické pásma oddelené izotermou 9 °C:

prvé klimatické pásmo medzi izotermami 9 °C a 13 °C (teplotný rozdiel 4 °C) s priemernou ročnou teplotou okolia 11 °C a

druhé klimatické pásmo medzi izotermami 5 °C a 9 °C s priemernou ročnou teplotou okolia 7 °C.


PRÍLOHA IV

Korekčné faktory za odvrátiteľné straty v sústave pri uplatňovaní harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti samostatnej výroby elektriny

(podľa článku 2 ods. 2)

Úroveň napätia pripojenia

Korekčný faktor (mimo miesta výroby)

Korekčný faktor (v mieste výroby)

≥ 345kV

1

0,976

≥ 200 – < 345kV

0,972

0,963

≥ 100 – < 200 kV

0,963

0,951

≥ 50 – < 100 kV

0,952

0,936

≥ 12 – < 50 kV

0,935

0,914

≥ 0,45 – < 12 kV

0,918

0,891

< 0,45 kV

0,888

0,851

Príklad:

100 kWel zariadenie kombinovanej výroby s piestovým motorom poháňané zemným plynom vyrába elektrinu pri napätí 380 V. Z tejto elektriny sa 85 % použije na vlastnú spotrebu a 15 % sa dodáva do sústavy. Zariadenie bolo vyrobené v roku 2010. Ročná teplota okolia je 15 °C (nie je teda potrebná žiadna korekcia na základe klimatických podmienok).

Po korekcii strát vznikajúcich v sústave by výsledná referenčná hodnota účinnosti samostatnej výroby elektriny v tomto zariadení kombinovanej výroby bola (na základe váženého priemeru faktorov v tejto prílohe):

Ref Εη = 52,5 % × (0,851 × 85 % + 0,888 × 15 %) = 45,0 %


19.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 333/62


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2403

z 15. decembra 2015,

ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (1), a najmä na jej druhý odsek časti III prílohy I,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 4 smernice 91/477/EHS členské štáty zabezpečia, aby každá strelná zbraň alebo jej súčasť uvedená na trh bola buď označená a zaregistrovaná v súlade s touto smernicou, alebo aby bola deaktivovaná.

(2)

V súlade s prvým odsekom písm. a) časti III prílohy I k smernici 91/477/EHS predmety, ktoré zodpovedajú vymedzeniu „strelnej zbrane“, nebudú zahrnuté do tejto definície, ak boli trvale zbavené spôsobilosti na použitie deaktiváciou, pričom sa zabezpečí, že všetky hlavné časti strelnej zbrane sú trvale nepoužiteľné a nemožno ich odstrániť, obnoviť ani upraviť takým spôsobom, aby túto strelnú zbraň bolo možné akýmkoľvek spôsobom reaktivovať.

(3)

V druhom odseku časti III prílohy I k smernici 91/477/EHS sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali opatrenia na overenie opatrení na deaktiváciu zbraní príslušným orgánom, aby tak zabezpečili, že sa vykonanými úpravami stane strelná zbraň trvale nepoužiteľnou. Od členských štátov sa tiež vyžaduje, aby zabezpečili vydanie osvedčenia alebo záznamu potvrdzujúceho deaktiváciu strelnej zbrane, alebo umiestnenie zreteľne viditeľného označenia na danú strelnú zbraň.

(4)

Únia je zmluvnou stranou Protokolu OSN proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (ďalej len „protokol“), uzatvoreného prostredníctvom rozhodnutia Rady 2014/164/EÚ (2).

(5)

V článku 9 protokolu sa uvádzajú spoločné všeobecné zásady deaktivácie, ktoré musia zmluvné strany spĺňať.

(6)

Normy a techniky na nezvratnú deaktiváciu strelných zbraní ustanovené v tomto nariadení boli stanovené na základe odborných znalostí Stálej medzinárodnej komisie pre skúšky strelných zbraní (ďalej len „C.I.P.“). C.I.P. vznikla s cieľom overiť činnosti národných skúšobní strelných zbraní a najmä preto, aby vo všetkých štátoch zaručila existenciu právnych predpisov pre účinné a jednotné skúšanie strelných zbraní a streliva.

(7)

Aby pri deaktivácii strelných zbraní bola zaistená čo najvyššia bezpečnosť, mala by Komisia pravidelne kontrolovať a aktualizovať technické špecifikácie uvedených v tomto nariadení. Na tento účel by Komisia mala zohľadniť skúsenosti, ktoré členské štáty získali pri uplatňovaní dodatočných opatrení na deaktiváciu.

(8)

Týmto nariadením nie je dotknutý článok 3 smernice 91/477/EHS.

(9)

Vzhľadom na bezpečnostné riziko by ustanoveniam tohto nariadenia mali podliehať strelné zbrane, ktoré boli deaktivované pred začatím uplatňovania tohto nariadenia a ktoré sú uvedené na trh, vrátane bezodplatného prevodu, výmeny alebo výmenného obchodu, alebo prevedené do iného členského štátu po tomto dátume.

(10)

Členské štáty by mali mať možnosť zavádzať dodatočné opatrenia k technickým špecifikáciám uvedeným v prílohe I na deaktiváciu strelných zbraní na svojom území, ak prijali všetky potrebné opatrenia na vykonanie spoločných noriem a techník na znehodnocovanie, stanovených týmto nariadením.

(11)

Aby mali členské štáty možnosť zabezpečiť zhodnú úroveň bezpečnosti na svojom území, malo by byť tým členským štátom, ktoré zavedú dodatočné opatrenia na deaktiváciu strelných zbraní na svojom území v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, povolené požadovať dôkaz o tom, že deaktivované strelné zbrane, ktoré majú byť prevedené na ich územie, sú v súlade s týmito dodatočnými opatreniami.

(12)

Aby mohla Komisia pri revízii tohto nariadenia zohľadniť vývoj a osvedčené postupy v členských štátoch v oblasti deaktivácie strelných zbraní, mali by členské štáty Komisii oznamovať príslušné opatrenia, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, ako aj akékoľvek dodatočné opatrenia, ktoré zavedú. Na tento účel by mali byť použité postupy oznamovania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (3).

(13)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru ustanoveným v smernici 91/477/EHS,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na strelné zbrane kategórie A, B, C alebo D podľa vymedzení v prílohe I k smernici 91/477/EHS.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na strelné zbrane deaktivované pred dátumom jeho uplatňovania, pokiaľ tieto strelné zbrane sú prevedené do iného členského štátu alebo uvádzané na trh.

Článok 2

Osoby a subjekty oprávnené na deaktiváciu strelných zbraní

Deaktiváciu strelných zbraní vykonávajú verejné alebo súkromné subjekty alebo jednotlivci na to oprávnení v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 3

Overovanie a osvedčovanie deaktivácie strelných zbraní

1.   Členské štáty určia príslušný orgán, ktorý overuje, či deaktivácia strelnej zbrane bolo vykonané v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I (ďalej len „overujúci subjekt“).

2.   Ak je overujúci subjekt zároveň oprávnený deaktivovať strelné zbrane, členský štát zabezpečí, aby tieto činnosti a osoby ich vykonávajúce v rámci tohto subjektu boli od seba jasne oddelené.

3.   Komisia na svojej webovej stránke zverejní zoznam overujúcich subjektov určených členskými štátmi spolu s podrobnými informáciami o nich, ich značkami a kontaktnými údajmi.

4.   Ak bola deaktivácia strelnej zbrane vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I, overujúci subjekt vystaví majiteľovi strelnej zbrane osvedčenie o deaktivácii podľa vzoru v prílohe III. Všetky informácie obsiahnuté v osvedčení o deaktivácii sa poskytnú v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa vydáva osvedčenie o deaktivácii, ako aj v angličtine.

5.   Majiteľ deaktivovanej strelné zbrane osvedčenie o deaktivácii trvalo uschová. Ak sa deaktivovaná strelná zbraň uvádza na trh, musí k nej byť priložené osvedčenie o deaktivácii.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby osvedčenia vydané k deaktivovaným strelným zbraniam boli počas najmenej 20 rokov v evidencii s uvedením dňa deaktivácie a čísla osvedčenia.

Článok 4

Žiadosti o pomoc

Ktorýkoľvek členský štát môže požiadať o pomoc subjekty oprávnené na deaktiváciu strelných zbraní alebo subjekty určené iným členským štátom ako overujúce subjekty s cieľom vykonať respektíve overiť deaktiváciu strelnej zbrane. Ak je takáto žiadosť prijatá a ak sa takáto žiadosť týka overenia deaktivovanej strelnej zbrane, vydá overujúci subjekt, ktorý poskytuje pomoc, osvedčenie o deaktivácii podľa článku 3 ods. 4.

Článok 5

Označovanie deaktivovaných strelných zbraní

Deaktivované strelné zbrane sa označujú spoločným jedinečným označením podľa vzoru uvedeného v prílohe II, ktoré označuje, že boli deaktivované v súlade s technickými špecifikáciami stanovenými v prílohe I. Overujúci subjekt toto označenie pripevní na všetky časti upravené na deaktiváciu strelnej zbrane, pričom označenie musí spĺňať tieto kritériá:

a)

je jasne viditeľné a neodstrániteľné;

b)

nesie informácie o členskom štáte, v ktorom bola vykonaná deaktivácia, a o overujúcom subjekte, ktorý deaktiváciu osvedčil;

c)

pôvodné sériové číslo (sériové čísla) strelnej zbrane zostáva zachované.

Článok 6

Dodatočné deaktivačné opatrenia

1.   Členské štáty môžu zaviesť dodatočné opatrenia na deaktiváciu strelných zbraní na ich území nad rámec technických špecifikácií stanovených v prílohe I.

2.   Komisia spolu s výborom ustanoveným smernicou 91/477/EHS bude pravidelne analyzovať všetky doplňujúce opatrenia prijaté členskými štátmi a zváži, či je namieste revidovať technické špecifikácie uvedené v prílohe I.

Článok 7

Prevod deaktivovaných strelných zbraní v rámci Únie

1.   Deaktivované strelné zbrane sa môžu prevážať do iného členského štátu pod podmienkou, že nesú spoločné jedinečné označenie a je k nim priložené osvedčenie o deaktivácii podľa tohto nariadenia.

2.   Členské štáty uznajú osvedčenie o deaktivácii vydané iným členským štátom, ak osvedčenie spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení. Členské štáty, ktoré zaviedli dodatočné opatrenia podľa článku 6, však môžu požadovať dôkaz o tom, že deaktivovaná strelná zbraň, ktorá má byť prevedená na ich územie, je v súlade s týmito doplnkovými opatreniami.

Článok 8

Oznamovacia povinnosť

Členské štáty Komisii oznámia všetky opatrenia, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, ako aj akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré zavedú podľa článku 6. Na tento účel členské štáty uplatňujú postupy oznamovania podľa smernice (EÚ) 2015/1535.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 8. apríla 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. decembra 2015

Za Komisiu

v mene predsedu

Elżbieta BIEŃKOWSKA

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51.

(2)  Rozhodnutie Rady 2014/164/EÚ z 11. februára 2014 o uzavretí Protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 89, 25.3.2014, s. 7).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).


PRÍLOHA I

Technické špecifikácie pre deaktiváciu strelných zbraní

I.

Postupy deaktivácie strelných zbraní, ktoré sa majú vykonať na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti strelných zbraní, sú vymedzené na základe troch tabuliek:

tabuľka I uvádza rôzne druhy strelných zbraní,

tabuľka II popisuje postupy, ktoré majú byť vykonané na zabezpečenie toho, aby každá hlavná časť strelné zbrane bola nenávratne neschopná streľby,

tabuľka III stanovuje, ktoré postupy deaktivácie sa použijú pre rôzne druhy strelných zbraní.

II.

Na zohľadnenie technického vývoja strelných zbraní aj postupov deaktivácie sa tieto technické špecifikácie budú pravidelne revidovať a aktualizovať, a to najmenej raz za dva roky.

III.

Na zaistenie správneho a jednotného uplatňovania postupov deaktivácie strelných zbraní vypracuje Komisia v spolupráci s členskými štátmi vymedzenia.

Tabuľka I: Zoznam druhov strelných zbraní

DRUHY STRELNÝCH ZBRANÍ

1

Pištole (jednovýstrelové, poloautomatické)

2

Revolvery (vrátane revolverov nabíjaných valcom)

3

Dlhé jednovýstrelové strelné zbrane (nie zlamovacie)

4

Zlamovacie strelné zbrane (napr. brokové, guľové, kombinované, s padacím/otočným záverom, krátke a dlhé strelné zbrane)

5

Dlhé opakovacie strelné zbrane (brokové, guľové)

6

Poloautomatické dlhé strelné zbrane (brokové, guľové)

7

(Plne) automatické strelné zbrane: napr. vybrané útočné pušky, samopaly, guľomety, (plne) automatické pištole

8

Strelné zbrane nabíjané ústím


Tabuľka II: Postupy špecifické pre časti zbrane

ČASŤ

POSTUP

1.

HLAVEŇ

1.1.

Ak je hlaveň pripevnená k rámu (1), zaistite hlaveň v prevádzkovej polohe kolíkom z tvrdenej ocele (priemer > 50 % nábojovej komory, minimálne 4,5 mm), ktorý prechádza komorou a rámom. Kolík musí byť privarený (2).

1.2.

Ak je hlaveň voľná (nie pripevnená), vyrežte po celej dĺžke steny nábojovej komory pozdĺžnu štrbinu (šírka > 

Formula

kalibru a maximálne 8 mm) a pevne privarte zátku alebo tyč vloženú do hlavne zo strany nábojovej komory (L ≥ 2/3 dĺžky hlavne).

1.3.

V prvej tretine hlavne od strany nábojovej komory buď vyvŕtajte otvory (s priemerom minimálne 2/3 priemeru vývrtu pri brokových zbraniach a celého priemeru vývrtu pri všetkých ostatných zbraniach, jeden za druhým, 3 pri krátkych zbraniach, 6 pri dlhých zbraniach), alebo za komorou vyrežte štrbinu v tvare V (uhol 60 ± 5°) a hlaveň miestne otvorte, alebo za komorou vyrežte pozdĺžnou štrbinu (šírka 8 – 10 mm ± 0,5 mm, dĺžka ≥ 52 mm) v rovnakom mieste, kde sú otvory, alebo vyrežte pozdĺžnu štrbinu (šírka 4 – 6 mm ± 0,5 mm) od komory k ústiu (šírka štrbiny pri ústí 5 mm).

1.4.

Pri hlavniach s nábehom do komory odstráňte nábeh do komory.

1.5.

Pomocou kolíka z tvrdenej ocele alebo zváraním zaistite, aby nebolo možné oddeliť hlaveň od rámu.

2.

ZÁVORNÍK, HLAVA ZÁVERU

2.1.

Odstráňte alebo skráťte zápalník.

2.2.

Opracujte čelo záveru pod uhlom najmenej 45 stupňov a na povrchu väčšom ako 50 % čela závorníka.

2.3.

Zavarte otvor zápalníka.

3.

VALEC

3.1.

Odstráňte z valca všetky vnútorné steny najmenej po 2/3 jeho dĺžky vysústružením prstenca ≥ priemeru puzdra valca.

3.2.

Ak je to možné, privarte valec k rámu, aby sa nedal odstrániť, a ak to nie je možné, použite vhodné opatrenia, aby sa valec nedal odstrániť.

4.

PUZDRO ZÁVERU

4.1.

Opracujte alebo odstráňte viac než 50 % čela závorníka pod uhlom v rozmedzí 45 až 90 stupňov.

4.2.

Odstráňte alebo skráťte zápalník.

4.3.

Opracujte a zavarte otvor zápalníka.

4.4.

Opracovaním odstráňte uzamykacie ozubenia na puzdre záveru.

4.5.

Prípadne opracujte vnútro hornej prednej hrany otvoru na vyhadzovanie nábojov pod uhlom 45 stupňov.

5.

TELO (PIŠTOLE)

5.1.

Odstráňte nábeh do komory.

5.2.

Opracovaním odstráňte aspoň 2/3 koľajničiek puzdra záveru na oboch stranách tela.

5.3.

Zavarte záchyt uzáveru.

5.4.

Privarením zaistite, aby pištoľ s polymérovým rámom nebolo možné rozobrať. V závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov môže byť tento krok vykonávaný po kontrole vnútroštátneho orgánu.

6.

AUTOMATICKÝ SYSTÉM

6.1.

Rozrezaním alebo zavarením zničte piest a plynový systém.

6.2.

Odstráňte závorník, nahraďte ho kusom ocele, ktorý sa privarí, alebo odstráňte minimálne 50 % závorníka, zavarte ho a odrežte uzamykacie ozubenia z hlavy záveru.

6.3.

Privarte mechanizmus spúšte k sebe a pokiaľ možno aj k rámu. Ak nemožno privariť k rámu: odstráňte zápalný mechanizmus a prázdne miesto vhodným spôsobom vyplňte (napr. vlepením pasujúceho kusu alebo zaliatím epoxidovou živicou).

6.4.

Privarením alebo iným vhodným spôsobom zabraňujúcim odstránenie zaistite, aby nebolo možné rozobrať zatvárací systém pažby na tele. Pevne zavarte podávací mechanizmus pásom nabíjaných zbraní.

7.

MECHANIZMUS NABÍJANIA

7.1.

Opracujte kužeľ s uhlom vrcholu minimálne 60 stupňov a priemerom základne rovným 1 cm alebo najmenej priemeru čela závorníka.

7.2.

Odstráňte zápalník, zväčšite otvor zápalníka na priemer minimálne 5 mm a zavarte ho.

8.

ZÁSOBNÍK (v príslušných prípadoch)

8.1.

Bodovým privarením zásobníka na telo alebo pažbu (v závislosti od druhu zbrane) zaistite, aby zásobník nebolo možné odstrániť.

8.2.

Ak zásobník chýba, umiestnite bodové zvary v mieste zásobníka alebo pripevnite zámok tak, aby bolo trvale znemožnené nasadenie zásobníka.

8.3.

Cez zásobník, komoru a rám vsaďte kolík z tvrdenej ocele. Pripevnite zvarom.

9.

NABÍJANIE CEZ ÚSTIE

9.1.

Odstráňte alebo zavarte vsuvku (vsuvky), zavarte otvor (otvory).

10.

TLMIČ ZVUKU

10.1.

Ak je tlmič zvuku súčasťou zbrane, zaistite pomocou kolíka z tvrdenej ocele alebo zvaru, aby nebolo možné tlmič oddeliť od hlavne.

10.2.

Odstráňte všetky vnútorné súčasti a upevňovacie body tlmiča tak, aby zostala len rúrka. Do vonkajšej časti zostávajúcej rúrky vyvŕtajte otvory s priemerom 5 cm.

Tvrdosť vložiek

Tvrdosť kolíka/zátky/tyče = 58 – 0; + 6 HRC

Drôt pre zváranie nehrdzavejúcej ocele metódou TIG – ER 316 L


Tabuľka III: Konkrétne postupy pre hlavné časti každého druhu strelnej zbrane

TYP

1

2

3

4

5

6

7

8

POSTUP

Pištole (s výnimkou automatických)

Revolvery

Dlhé jednovýstrelové strelné zbrane (nie zlamovacie

Zlamovacie strelné zbrane (brokové, guľové, kombinované)

Dlhé opakovacie strelné zbrane (brokové, guľové)

Poloautomatické dlhé strelné zbrane (brokové, guľové)

Automatické strelné zbrane: útočné pušky, samopaly, guľomety

Strelné zbrane nabíjané ústím

1.1

 

 

X

 

X

X

X

 

1.2 a 1.3

X

X

X

X

X

X

X

X

1.4

X

 

 

 

 

X

X

 

1.5

 

X

 

 

 

 

 

 

2.1

 

 

X

 

X

X

X

 

2.2

 

 

X

 

X

X

X

 

2.3

 

 

X

 

X

X

X

 

3.1

 

X

 

 

 

 

 

 

3.2

 

X

 

 

 

 

 

 

4.1

X

 

 

 

 

 

X (pre automatické pištole)

 

4.2

X

 

 

 

 

 

X (pre automatické pištole)

 

4.3

X

 

 

 

 

 

X (pre automatické pištole)

 

4.4

X

 

 

 

 

 

X (pre automatické pištole)

 

4.5

X

 

 

 

 

X

X (pre automatické pištole)

 

5.1

X

 

 

 

 

 

X (pre automatické pištole)

 

5.2

X

 

 

 

 

 

X (pre automatické pištole)

 

5.3

X

 

 

 

 

 

X (pre automatické pištole)

 

5.4

X (polymérový rám)

 

 

 

 

 

X (pre automatické pištole)

 

6.1

 

 

 

 

 

X

X

 

6.2

 

 

 

 

 

X

X

 

6.3

 

 

 

 

 

 

X

 

6.4

 

 

 

 

 

 

X

 

7.1

 

 

 

X

 

 

 

 

7.2

 

X

 

X

 

 

 

 

8.1 alebo 8.2

X

 

 

 

X

X

X

 

8.3

 

 

 

 

X (plášť zásobníka)

X (plášť zásobníka)

 

 

9.1

 

X

 

 

 

 

 

X

10.1

X

 

X

 

X

X

X

 

10.2

X

 

X

X

X

X

X

 


(1)  Hlaveň je pripevnená k rámu skrutkami alebo svorkami alebo inak.

(2)  Zváranie je výrobný alebo tvarovací postup, pri ktorom tavením dochádza k spojeniu materiálov, obvykle kovov alebo termoplastov.


PRÍLOHA II

Vzor pre označovanie deaktivovaných strelných zbraní

Image

1)

Deaktivačná značka

2)

Krajina deaktivácie – oficiálny medzinárodný kód

3)

Symbol subjektu, ktorý osvedčil deaktiváciu strelnej zbrane

4)

Rok deaktivácie

Úplná značka sa umiestňuje len na ráme strelnej zbrane, zatiaľ čo deaktivácie známky (1) a krajinou deaktivácie (2) budú umiestnené na všetkých ostatných hlavných komponentov.


PRÍLOHA III

Image


19.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 333/73


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2404

zo 16. decembra 2015,

ktorým sa vykonávajú odpočítania od rybolovných kvót dostupných pre určité populácie v roku 2015 z dôvodu prekročenia rybolovných kvót v prípade iných populácií v predchádzajúcich rokoch a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1801

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (1), a najmä na jeho článok 105 ods. 1, 2, 3 a 5,

keďže:

(1)

Rybolovné kvóty na rok 2014 sa stanovili týmito predpismi:

nariadením Rady (EÚ) č. 1262/2012 (2),

nariadením Rady (EÚ) č. 1180/2013 (3),

nariadením Rady (EÚ) č. 24/2014 (4) a

nariadením Rady (EÚ) č. 43/2014 (5).

(2)

Rybolovné kvóty na rok 2015 sa stanovili týmito predpismi:

nariadením Rady (EÚ) č. 1221/2014 (6),

nariadením Rady (EÚ) č. 1367/2014 (7),

nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (8) a

nariadením Rady (EÚ) 2015/106 (9).

(3)

Podľa článku 105 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009, keď Komisia stanoví, že členský štát prekročil rybolovné kvóty, ktoré mu boli pridelené, Komisia musí vykonať odpočítania od budúcich rybolovných kvót dotknutého členského štátu.

(4)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1801 (10) sa stanovili odpočítania od rybolovných kvót na určité populácie v roku 2015 z dôvodu prekročenia rybolovných kvót v predchádzajúcich rokoch.

(5)

V prípade určitých členských štátov by však na základe nariadenia (EÚ) 2015/1801 nebolo možné vykonať žiadne odpočítania od kvót pridelených na populácie, pri ktorých došlo k prekročeniu rybolovných kvót, pretože tieto kvóty dotknuté členské štáty nemali v roku 2015 k dispozícii.

(6)

V niektorých prípadoch výmeny rybolovných možností dohodnuté v súlade s článkom 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 (11) umožnili čiastočné odpočítanie. Zostávajúce množstvá by sa mali odpočítať od kvót na iné populácie podľa článku 105 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

(7)

V článku 105 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa stanovuje, že ak v roku nasledujúcom po prekročení kvóty nie je možné vykonať odpočítania od kvóty na populáciu, pri ktorej došlo k prekročeniu, pretože dotknutý členský štát nemá k dispozícii žiadnu kvótu, odpočítania by sa mali vykonať v prípade iných populácií v tej istej geografickej oblasti alebo s takou istou komerčnou hodnotou. Podľa oznámenia Komisie č. 2012/C-72/07 (12) by sa takéto odpočítania mali prednostne vykonať od kvót pridelených pre populácie lovené tou istou flotilou, ktorá prekročila rybolovnú kvótu, s prihliadnutím na potrebu vyhnúť sa odhadzovaniu úlovkov v rámci zmiešaného rybolovu.

(8)

S predmetnými členskými štátmi sa uskutočnili konzultácie týkajúce sa navrhovaných odpočítaní od kvót pridelených na iné populácie než tie, v prípade ktorých došlo k prekročeniu rybolovných kvót.

(9)

Na žiadosť Portugalska by sa sebastesy v nórskych vodách zón I a II (RED/1N2AB.) mali použiť ako alternatívna populácia na vyrovnávanie prekročenia kvót na tresku jednoškvrnnú o 371 766 kilogramov a tresku tmavú o 178 850 kilogramov v nórskych vodách zón I a II (HAD/1N2AB. a POK/1N2AB.) v predchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na to, že portugalská kvóta na sebastesy v nórskych vodách zón I a II na rok 2015 predstavuje 405 000 kilogramov a nepostačuje na pokrytie odpočítaní uplatniteľných na obe populácie, pri ktorých došlo k prekročeniu kvót, táto kvóta by sa mala využiť v celej svojej dostupnej výške a zostávajúce množstvo 145 616 kilogramov by sa malo odpočítať v nasledujúcom roku resp. v nasledujúcich rokoch od kvóty na tresku tmavú v rovnakej zóne (POK/1N2AB.), kým sa celá výška prekročenia rybolovnej kvóty nevyrovná.

(10)

Určité odpočítania stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1801 sa okrem toho javia ako nedostatočné. Požadované odpočítania sa javia vyššie než upravená kvóta dostupná v roku 2015, v dôsledku čoho sa tieto odpočítania nemôžu v prípade danej kvóty v plnej miere vykonať. Podľa oznámenia Komisie č. 2012/C-72/07 by sa zostávajúce množstvá mali odpočítať od upravených kvót, ktoré sú k dispozícii v nasledujúcich rokoch.

(11)

Po prijatí vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1170 (13) a prevodu kvót už Španielsko nemá k dispozícii 3 369 kilogramov zodpovedajúcich 10 % upravenej kvóty pre Španielsko na homára štíhleho v zónach IX a X a vo vodách Únie zóny CECAF 34.1.1 (NEP/9/3411) na rok 2014. Dostupné množstvo 9 287 kilogramov odpočítané od zostávajúceho odpočítania vo výške 19 000 kilogramov za túto populáciu by sa malo znížiť na 5 918 kilogramov a bezodkladne by sa malo uplatniť ďalšie odpočítanie vo výške 3 369 kilogramov.

(12)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1801 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rybolovné kvóty na rok 2015 uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sa znižujú uplatnením odpočítaní od kvót na alternatívne populácie stanovené v uvedenej prílohe.

Článok 2

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/1801 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1262/2012 z 20. decembra 2012, ktorým sa na roky 2013 a 2014 určujú rybolovné možnosti pre plavidlá EÚ, pokiaľ ide o určité populácie hlbokomorských rýb (Ú. v. EÚ L 356, 22.12.2012, s. 22).

(3)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1180/2013 z 19. novembra 2013, ktorým sa na rok 2014 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori (Ú. v. EÚ L 313, 22.11.2013, s. 4).

(4)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 24/2014 z 10. januára 2014, ktorým sa na rok 2014 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb v Čiernom mori (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2014, s. 4).

(5)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 43/2014 z 20. januára 2014, ktorým sa na rok 2014 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii (Ú. v. EÚ L 24, 28.1.2014, s. 1).

(6)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1221/2014 z 10. novembra 2014, ktorým sa na rok 2015 stanovujú rybolovné možnosti týkajúce sa určitých populácií rýb a skupín populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 43/2014 a (EÚ) č. 1180/2013 (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 16).

(7)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1367/2014 z 15. decembra 2014, ktorým sa na roky 2015 a 2016 stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Únie, pokiaľ ide o určité populácie hlbokomorských rýb (Ú. v. EÚ L 366, 20.12.2014, s. 1).

(8)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/104 z 19. januára 2015, ktorým sa na rok 2015 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 43/2014 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 779/2014 (Ú. v. EÚ L 22, 28.1.2015, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/106 z 19. januára 2015, ktorým sa na rok 2015 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb v Čiernom mori (Ú. v. EÚ L 19, 24.1.2015, s. 8).

(10)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1801 zo 7. októbra 2015, ktorým sa vykonávajú odpočítania od rybolovných kvót dostupných pre určité populácie v roku 2015 z dôvodu prekročenia rybolovných kvót v predchádzajúcich rokoch (Ú. v. EÚ L 263, 8.10.2015 s. 19).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(12)  Ú. v. EÚ C 72, 10.3.2012, s. 27.

(13)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1170 zo 16. júla 2015, ktorým sa k rybolovným kvótam na rok 2015 pridávajú určité množstvá zadržané v roku 2014 podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 (Ú. v. EÚ L 189, 17.7.2015, s. 2).


PRÍLOHA I

ODPOČÍTANIA OD KVÓT PRI INÝCH POPULÁCIÁCH AKO POPULÁCIÁCH, V PRÍPADE KTORÝCH DOŠLO K PREKROČENIU RYBOLOVNÝCH KVÓT

Členský štát

Kód druhu

Kód zóny

Názov druhu

Názov zóny

Povolené vylodenia v roku 2014 (Celkové upravené množstvo v kilogramoch) (1)

Celkový výlov v roku 2014 (množstvo v kilogramoch)

Čerpanie kvóty (%)

Prekročenie rybolovných kvót v súvislosti s povolenými vylodeniami (množstvo v tonách)

Koeficient násobenia (2)

Dodatočný koeficient násobenia (3)  (4)

Zostávajúce odpočítanie z roku 2014 (5) (množstvo v kilogramoch)

Zostatok (6) (množstvo v kilogramoch)

Odpočítania 2015(množstvo v kilogramoch)

Odpočítania už uplatnené v roku 2015 na tú istú populáciu (množstvo v kilogramoch) (7)

Zostávajúce množstvo, ktoré sa má odpočítať od alternatívnej populácie (v kilogramoch)

 

ES

DWS

56789-

hlbokomorské žraloky

vody EÚ a medzinárodné vody zón V, VI, VII, VIII a IX

0

3 039

neuvádza sa

3 039

/

A

/

/

4 559

0

4 559

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

ES

BSF

56712-

stuhochvost čierny

vody Únie a medzinárodné vody zón V, VI, VII a XII

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

4 559

 

ES

GHL

1N2AB.

halibut tmavý

nórske vody zón I a II

0

22 685

neuvádza sa

22 685

/

/

/

/

22 685

0

22 685

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

ES

RED

1N2AB.

sebastesy

nórske vody zón I a II

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

22 685

 

ES

HAD

5BC6A.

treska jednoškvrnná

vody Únie a medzinárodné vody zón Vb a VIa

2 840

18 933

666,65 %

16 093

/

A

12 540

/

36 680

2 564

34 116

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

ES

LIN

6X14.

mieň veľký

vody Únie a medzinárodné vody zón VI, VII, VIII, IX, X, XII a XIV

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

34 116

 

ES

HAD

7X7A34

treska jednoškvrnná

VIIb-k, VIII, IX a X; vody Únie oblasti CECAF 34.1.1.

0

3 075

neuvádza sa

3 075

/

A

/

/

4 613

0

4 613

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

ES

WHG

08

treska merlang

VIII

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

4 613

 

ES

OTH

1N2AB.

ostatné druhy

nórske vody zón I a II

0

26 744

neuvádza sa

26 744

/

/

/

/

26 744

4 281

22 463

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

ES

RED

1N2AB

sebastesy

nórske vody zón I a II

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

22 463

 

ES

POK

56-14

treska tmavá

VI; vody Únie a medzinárodné vody zón Vb, XII a XIV

4 810

8 703

180,94 %

3 893

/

/

/

/

3 893

0

3 893

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

ES

BLI

5B67-

mieň modrý

vody EÚ a medzinárodné vody zón Vb, VI, VII

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

3 893

 

NL

HKE

3A/BCD

merlúza európska

IIIa; vody Únie poddivízií 22 – 32

0

1 655

neuvádza sa

1 655

/

C

/

/

2 482

0

2 482

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

NL

PLE

2A3AX4

platesa veľká

IV; vody Únie zóny IIa; časť zóny IIIa, ktorá nepatrí do oblastí Skagerrak a Kattegat

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

2 482

 

NL

RED

1N2AB.

sebastesy

nórske vody zón I a II

0

2 798

neuvádza sa

2 798

/

/

/

/

2 798

0

2 798

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

NL

WHB

1X14

treska belasá

vody Únie a medzinárodné vody zón I, II, III, IV, V, VI, VII, VIIIa, VIIIb, VIIId, VIIIe, XII a XIV

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

2 798

 

PT

HAD

1N2AB

treska jednoškvrnná

nórske vody zón I a II

0

26 816

neuvádza sa

26 816

/

/

/

344 950

371 766

0

371 766

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

PT

RED

1N2AB

sebastesy

nórske vody zón I a II

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

371 766

 

PT

POK

1N2AB.

treska tmavá

nórske vody zón I a II

18 000

11 850

65,83 %

– 6 150

/

/

/

185 000

178 850

0

178 850

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

PT

RED

1N2AB

sebastesy

nórske vody zón I a II

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

33 234 (8)

 

UK

DGS

15X14

ostroň bieloškvrnitý

vody Únie a medzinárodné vody zón I, V, VI, VII, VIII, XII a XIV

0

1 027

neuvádza sa

1 027

/

A

/

/

1 541

0

1 541

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

UK

POK

7/3411

treska tmavá

zóny VII, VIII, IX a X; vody Únie oblasti CECAF 34.1.1.

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

1 541

 

UK

NOP

2A3A4.

treska koruškovitá

IIIa; vody Únie zón IIa a IV

0

14 000

neuvádza sa

14 000

/

/

/

/

14 000

0

14 000

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

UK

SPR

2AC4-C

šprota severná a súvisiace vedľajšie úlovky

vody Únie zón IIa a IV

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

14 000

 

UK

WHB

24-N

treska belasá

nórske vody zón II a IV

0

22 204

neuvádza sa

22 204

/

/

/

/

22 204

0

22 204

Odpočítanie treba vykonať v prípade nasledujúcich populácií

UK

WHB

2A4AXF

treska belasá

faerské vody

/

/

/

/

/

/

/

/

/

/

22 204


(1)  Kvóty, ktoré sú k dispozícii pre členský štát podľa príslušných nariadení o rybolovných možnostiach po zohľadnení výmeny rybolovných možností v súlade s článkom 16 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1380/2013 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22), prevodov kvót v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 (Ú. v. ES L 115, 9.5.1996, s. 3) alebo opätovného pridelenia a odpočítania rybolovných možností v súlade s článkami 37 a 105 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

(2)  Ako sa uvádza v článku 105 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1224/2009. Vo všetkých prípadoch prekročenia rybolovných kvót, ktoré sa rovná 100 tonám alebo je nižšie než 100 ton, sa uplatňuje odpočítanie rovné prekročeniu rybolovných kvót vynásobenému koeficientom 1,00.

(3)  Ako sa uvádza v článku 105 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

(4)  Písmeno „A“ znamená, že z dôvodu opakovaného prekročenia rybolovných kvót v rokoch 2012, 2013 a 2014 sa uplatnil dodatočný koeficient násobenia s hodnotou 1,5. Písmeno „C“ znamená, že z dôvodu uplatňovania viacročného plánu na dotknutú populáciu sa uplatnil dodatočný koeficient násobenia s hodnotou 1,5.

(5)  Zostávajúce množstvá nemožno odpočítať v roku 2014 podľa nariadenia (EÚ) č. 871/2014, pretože kvóty neboli k dispozícii alebo nebolo k dispozícii dostatočné množstvo kvót.

(6)  Množstvá, ktoré zostali a súvisia s prekročením rybolovných kvót v rokoch predchádzajúcich nadobudnutiu účinnosti nariadenia (ES) č. 1224/2009 a ktoré nemožno odpočítať z iných populácií.

(7)  Množstvá, ktoré by sa mohli odpočítať z tej istej populácie vďaka výmene rybolovných možností uzavretej v súlade s článkom 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(8)  Na žiadosť portugalského riaditeľsva pre správu prírodných zdrojov (Direção de Serviços de Recursos Naturais) a vzhľadom na kvótu dostupnú v obmedzenej miere sa odpočítanie vykoná z kvóty na rok 2015 na RED/1N2AB. v celej svojej dostupnej výške a zostávajúce množstvo 145 616 kilogramov sa odpočíta v nasledujúcom roku, resp. v nasledujúcich rokoch, kým sa celá výška prekročenia rybolovnej kvóty nevyrovná.


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA

ODPOČÍTANIA OD KVÓT PRI POPULÁCIÁCH, V PRÍPADE KTORÝCH DOŠLO K PREKROČENIU RYBOLOVNÝCH KVÓT

Členský štát

Kód druhu

Kód zóny

Názov druhu

Názov zóny

Počiatočná kvóta na rok 2014 (v kilogramoch)

Povolené vylodenia v roku 2014 (celkové upravené množstvo v kilogramoch) (1)

Celkový výlov v roku 2014 (množstvo v kilogramoch)

Čerpanie kvóty v súvislosti s povolenými vylodeniami

Prekročenie rybolovných kvót v súvislosti s povolenými vylodeniami (množstvo v kilogramoch)

Koeficient násobenia (2)

Dodatočný koeficient násobenia (3)  (4)

Zostávajúce odpočítanie z roku 2014 (5) (množstvo v kilogramoch)

Zostatok (6) (množstvo v kilogramoch)

Odpočítania, ktoré sa majú uplatniť v roku 2015 (množstvo v kilogramoch) (7)

Odpočítania už uplatnené v roku 2015

(množstvo v kilogramoch) (8)

Má sa odpočítať v roku 2016 a nasledujúcich rokoch (množstvo v kilogramoch)

BE

PLE

7HJK.

platesa veľká

zóny VIIh, VIIj a VIIk

8 000

1 120

3 701

330,45 %

2 581

/

/

/

/

2 581

2 581

/

BE

SOL

8AB.

solea európska

VIIIa a VIIIb

47 000

327 900

328 823

100,28 %

923

/

C

/

/

1 385

1 385

/

BE

SRX

07D.

rajovité

vody Únie zóny VIId

72 000

60 000

69 586

115,98 %

9 586

/

/

/

/

9 586

8 489

1 097

BE

SRX

67AKXD

rajovité

vody Únie zón VIa, VIb, VIIa – c a VIIe – k

725 000

765 000

770 738

100,75 %

5 738

/

/

/

/

5 738

5 738

/

DK

COD

03AN.

treska škvrnitá

Skagerrak

3 177 000

3 299 380

3 408 570

103,31 %

109 190

/

C

/

/

163 785

163 785

/

DK

HER

03A.

sleď atlantický

IIIa

19 357 000

15 529 000

15 641 340

100,72 %

112 340

/

/

/

/

112 340

112 340

/

DK

HER

2A47DX

sleď atlantický

zóny IV, VIId a vody Únie zóny IIa

12 526 000

12 959 000

13 430 160

103,64 %

471 160

/

/

/

/

471 160

471 160

/

DK

HER

4AB.

sleď atlantický

vody Únie a nórske vody zóny IV severne od 53° 30′ s. z. š.

80 026 000

99 702 000

99 711 800

100,10 %

9 800

/

/

/

/

9 800

9 800

/

DK

PRA

03A.

kreveta boreálna

IIIa

2 308 000

2 308 000

2 317 330

100,40 %

9 330

/

/

/

/

9 330

9 330

/

DK

SAN

234_2

piesočnice

vody Únie oblasti hospodárenia s piesočnicami 2

4 717 000

4 868 000

8 381 430

172,17 %

3 513 430

2

/

/

/

7 026 860

7 026 860

/

DK

SPR

2AC4-C

šprota severná a súvisiace vedľajšie úlovky

vody Únie zón IIa a IV

122 383 000

126 007 000

127 165 410

100,92 %

1 158 410

/

/

/

/

1 158 410

1 158 410

/

ES

ALF

3X14-

beryxy

vody EÚ a medzinárodné vody zón III, IV, V, VI, VII, VIII, IX, X, XII a XIV

67 000

67 000

79 683

118,93 %

12 683

/

A

3 000

/

22 025

5 866

16 159

ES

BSF

56712-

stuhochvost čierny

vody EÚ a medzinárodné vody zón V, VI, VII a XII

226 000

312 500

327 697

104,86 %

15 197

/

A

/

/

22 796

22 796

/

ES

BSF

8910-

stuhochvost čierny

vody EÚ a medzinárodné vody zón VIII, IX a X

12 000

6 130

15 769

257,24 %

9 639

/

A

27 130

/

41 589

11 950

29 639

ES

BUM

ATLANT

marlín mozaikový

Atlantický oceán

27 200

27 200

124 452

457,54 %

97 252

/

A

27 000

/

172 878

0

172 878

ES

DWS

56789-

hlbokomorské žraloky

vody EÚ a medzinárodné vody zón V, VI, VII, VIII a IX

0

0

3 039

neuvádza sa

3 039

/

A

/

/

4 559

4 559

/

ES

GFB

567-

mieňovec európsky

vody EÚ a medzinárodné vody zón V, VI a VII

588 000

828 030

842 467

101,74 %

14 437

/

/

/

/

14 437

14 437

/

ES

GFB

89-

mieňovec európsky

vody EÚ a medzinárodné vody zón VIII a IX

242 000

216 750

237 282

109,47 %

20 532

/

A

17 750

/

48 548

48 548

/

ES

GHL

1N2AB.

halibut tmavý

nórske vody zón I a II

/

0

22 685

neuvádza sa

22 685

/

/

/

/

22 685

22 685

/

ES

HAD

5BC6A.

treska jednoškvrnná

vody Únie a medzinárodné vody zón Vb a VIa

/

2 840

18 933

666,65 %

16 093

/

A

12 540

/

36 680

36 680

/

ES

HAD

7X7A34

treska jednoškvrnná

VIIb-k, VIII, IX a X; vody Únie oblasti CECAF 34.1.1.

/

0

3 075

neuvádza sa

3 075

/

A

/

/

4 613

4 613

/

ES

NEP

9/3411

homár štíhly

zóny IX a X; vody Únie oblasti CECAF 34.1.1.

55 000

33 690

24 403

72,43 %

– 5 918 (9)

/

/

19 000 (10)

/

13 082

13 082 (11)

/

ES

OTH

1N2AB.

Ostatné druhy

nórske vody zón I a II

/

0

26 744

neuvádza sa

26 744

/

/

/

/

26 744

26 744

/

ES

POK

56-14

treska tmavá

VI; vody Únie a medzinárodné vody zón Vb, XII a XIV

/

4 810

8 703

180,94 %

3 893

/

/

/

/

3 893

3 893

/

ES

RNG

5B67-

dlhochvost tuponosý

vody EÚ a medzinárodné vody zón Vb, VI, VII

70 000

111 160

125 401

112,81 %

14 241

/

/

/

/

14 241

14 241

/

ES

SBR

678-

pagel bledý

vody EÚ a medzinárodné vody zón VI, VII a VIII

143 000

133 060

136 418

102,52 %

3 358

/

/

/

/

3 358

3 358

/

ES

SOL

8AB.

solea európska

VIIIa a VIIIb

9 000

8 100

9 894

122,15 %

1 794

/

A + C

2 100

/

4 791

2 032

2 759

ES

SRX

89-C.

rajovité

vody Únie zón VIII and IX

1 057 000

857 000

1 089 241

127,10 %

232 241

1,4

/

/

/

325 137

206 515

118 622

ES

USK

567EI.

mieň lemovaný

vody Únie a medzinárodné vody zón V, VI a VII

26 000

15 770

15 762

99,95 %

– 8

/

/

58 770

/

58 762

0

58 762

ES

WHM

ATLANT

kopijonos belavý

Atlantický oceán

30 500

25 670

98 039

381,92 %

72 369

/

/

170

/

72 539

0

72 539

FR

SRX

07D.

rajovité

vody Únie zóny VIId

602 000

627 000

698 414

111,39 %

71 414

/

/

/

/

71 414

71 414

/

FR

SRX

2AC4-C

rajovité

vody Únie zón IIa a IV

33 000

36 000

48 212

133,92 %

12 212

/

/

/

/

12 212

12 212

/

IE

PLE

7HJK.

platesa veľká

zóny VIIh, VIIj a VIIk

59 000

61 000

78 270

128,31 %

17 270

/

A

/

/

25 905

25 905

/

IE

SOL

07A.

solea európska

VIIa

41 000

42 000

43 107

102,64 %

1 107

/

/

/

/

1 107

1 107

/

IE

SRX

67AKXD

rajovité

vody Únie zón VIa, VIb, VIIa – c a VIIe – k

1 048 000

1 030 000

1 079 446

104,80 %

49 446

/

/

/

/

49 446

49 446

/

LT

GHL

N3LMNO

halibut tmavý

zóna NAFO 3LMNO

22 000

0

0

neuvádza sa

0

/

/

46 000

/

46 000

46 000

/

LV

HER

03D.RG

sleď atlantický

poddivízia 28.1

16 534 000

19 334 630

20 084 200

103,88 %

749 570

/

/

/

/

749 570

749 570

/

NL

HKE

3A/BCD

merlúza európska

IIIa; vody Únie poddivízií 22 – 32

/

0

1 655

neuvádza sa

1 655

/

C

/

/

2 482

2 482

/

NL

RED

1N2AB.

sebastesy

nórske vody zón I a II

/

0

2 798

neuvádza sa

2 798

/

/

/

/

2 798

2 798

/

PT

ANF

8C3411

čertovité

zóny VIIIc, IX a X; vody Únie oblasti CECAF 34.1.1.

436 000

664 000

676 302

101,85 %

12 302

/

/

/

/

12 302

12 302

/

PT

BFT

AE45WM

tuniak modroplutvý

Atlantický oceán východne od 45° z. z. d. a Stredozemné more

235 500

235 500

243 092

103,22 %

7 592

/

C

/

/

11 388

11 388

/

PT

HAD

1N2AB

treska jednoškvrnná

nórske vody zón I a II

/

0

26 816

neuvádza sa

26 816

/

/

/

344 950

371 766

371 766

/

PT

POK

1N2AB.

treska tmavá

nórske vody zón I a II

/

18 000

11 850

65,83 %

– 6 150

/

/

/

185 000

178 850

33 234

145 616

PT

SRX

89-C.

rajovité

vody Únie zón VIII and IX

1 051 000

1 051 000

1 059 237

100,78 %

8 237

/

/

/

/

8 237

8 237

/

SE

COD

03AN.

treska škvrnitá

Skagerrak

371 000

560 000

562 836

100,51 %

2 836

/

C

/

/

4 254

4 254

/

UK

DGS

15X14

ostroň bieloškvrnitý

vody Únie a medzinárodné vody zón I, V, VI, VII, VIII, XII a XIV

0

0

1 027

neuvádza sa

1 027

/

A

/

/

1 541

1 541

/

UK

GHL

514GRN

halibut tmavý

grónske vody zón V a XIV

189 000

0

0

neuvádza sa

0

/

/

1 000

/

1 000

1 000

/

UK

HAD

5BC6A.

treska jednoškvrnná

vody Únie a medzinárodné vody zón Vb a VIa

3 106 000

3 236 600

3 277 296

101,26 %

40 696

/

/

/

/

40 696

40 696

/

UK

MAC

2CX14-

makrela atlantická

zóny VI, VII, VIIIa, VIIIb, VIIId a VIIIe; vody Únie a medzinárodné vody zóny Vb; medzinárodné vody zón IIa, XII a XIV

179 471 000

275 119 000

279 250 206

101,50 %

4 131 206

/

/

/

/

4 131 206

4 131 206

/

UK

NOP

2A3A4.

treska koruškovitá

IIIa; vody Únie zón IIa a IV

/

0

14 000

neuvádza sa

14 000

/

/

/

/

14 000

14 000

/

UK

PLE

7DE.

platesa veľká

VIId a VIIe

1 548 000

1 500 000

1 606 749

107,12 %

106 749

1,1

/

/

/

117 424

117 424

/

UK

SOL

7FG.

solea európska

VIIf a VIIg

282 000

255 250

252 487

98,92 %

(– 2 763) (12)

/

/

1 950

/

1 950

1 950

/

UK

SRX

07D.

rajovité

vody Únie zóny VIId

120 000

95 000

102 679

108,08 %

7 679

/

/

/

/

7 679

7 679

/

UK

WHB

24-N

treska belasá

nórske vody zón II a IV

0

0

22 204

neuvádza sa

22 204

/

/

/

/