18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/1

(1)

Problémy spôsobované cezhraničným vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, agresívnym daňovým plánovaním a škodlivou daňovou súťažou sa výrazne zväčšili a stali sa významným stredobodom pozornosti v Únii i na globálnej úrovni. Narúšaním základu dane sa výrazne znižujú vnútroštátne daňové príjmy, čo brzdí členské štáty pri uplatňovaní daňových politík podporujúcich rast. Vydávanie záväzných stanovísk, ktoré uľahčujú jednotné a transparentné uplatňovanie práva, je bežnou praxou aj v Únii. Vyjasnenie daňového práva pre daňovníkov môže poskytnutím istoty pre podniky podporiť investície a súlad s právom, a preto môže slúžiť cieľom ďalšieho rozvoja jednotného trhu v Únii na základe zásad a slobôd, z ktorých vychádzajú zmluvy. Záväzné stanoviská týkajúce sa štruktúr motivovaných daňami však v niektorých prípadoch viedli k nízkej úrovni zdanenia umelo vysokých súm príjmov v krajine, ktorá vydáva, mení alebo obnovuje záväzné stanovisko, pričom ponechali umelo nízke sumy príjmov na zdanenie v iných dotknutých krajinách. Preto je naliehavo potrebné zvýšenie transparentnosti. Na dosiahnutie tohto cieľa sa musia zlepšiť nástroje a mechanizmy stanovené v smernici Rady 2011/16/EÚ (4).

(2)

Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 zdôraznila naliehavú potrebu pokročiť v úsilí zameranom na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu na globálnej úrovni aj na úrovni Únie. S dôrazom na význam transparentnosti Európska rada uvítala zámer Komisie predložiť návrh o automatickej výmene informácií o záväzných stanoviskách v Únii.

(3)

V smernici 2011/16/EÚ sa stanovuje povinná spontánna výmena informácií medzi členskými štátmi v piatich konkrétnych prípadoch a pri dodržaní určitých lehôt. Spontánna výmena informácií v prípadoch, keď má príslušný orgán jedného členského štátu dôvod predpokladať, že môže dochádzať k daňovým stratám v inom členskom štáte, sa už uplatňuje v prípade záväzných stanovísk, ktoré členský štát vydáva, mení alebo obnovuje konkrétnemu daňovníkovi, pokiaľ ide o výklad alebo uplatňovanie daňových ustanovení v budúcnosti, a ktoré majú cezhraničný rozmer.

(4)

Účinnú spontánnu výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia však brzdí niekoľko závažných praktických problémov, ako napríklad diskrečná právomoc, ktorá vydávajúcemu členskému štátu umožňuje rozhodnúť o tom, ktoré iné členské štáty by mali byť informované. Vymieňané informácie by preto vtedy, ak je to vhodné, mali byť prístupné všetkým ostatným členským štátom.

(5)

Rozsah automatickej výmeny cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, vydaných, zmenených alebo obnovených konkrétnej osobe alebo skupine osôb, na ktoré má táto osoba alebo skupina osôb právo spoliehať sa, by mal zahŕňať akúkoľvek materiálnu formu (bez ohľadu na ich záväznú či nezáväznú povahu a spôsob ich vydávania).

(6)

V záujme právnej istoty by sa smernica 2011/16/EÚ mala doplniť o príslušné vymedzenie pojmu cezhraničné záväzné stanovisko a záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia. Rozsah týchto pojmov by mal byť dostatočne široký na to, aby pokrýval rozsiahlu škálu situácií vrátane, ale nie výlučne, nasledujúcich druhov cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia:

(7)

Daňovníci sú oprávnení spoliehať sa na cezhraničné záväzné stanoviská alebo záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia napríklad v daňových konaniach alebo počas daňových kontrol pod podmienkou, že skutočnosti, na ktorých je založené cezhraničné záväzné stanovisko alebo záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia, sa prezentovali správne a že daňovníci dodržiavajú podmienky cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.

(8)

Členské štáty si budú vymieňať informácie bez ohľadu na to, či daňovník dodržiava podmienky cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.

(9)

Poskytnutie informácií by nemalo viesť k porušeniu obchodného, priemyselného či profesijného tajomstva alebo zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku.

(10)

S cieľom využívať výhody povinnej automatickej výmeny cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia by sa tieto informácie mali oznamovať urýchlene po ich vydaní, zmene alebo obnovení, a preto by sa mali stanoviť pravidelné intervaly oznamovania týchto informácií. Z toho istého dôvodu je taktiež vhodné stanoviť povinnú automatickú výmenu cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, ktoré boli vydané, zmenené alebo obnovené v období, ktoré sa začína päť rokov pred dátumom začatia uplatňovania tejto smernice, a ktoré sú stále platné k 1. januáru 2014. Avšak konkrétne osoby alebo skupiny osôb s celoskupinovým čistým ročným obratom vo výške menej ako 40 000 000 EUR by za určitých podmienok mohli byť z takejto povinnej automatickej výmeny vyňaté.

(11)

Z dôvodov právnej istoty je vhodné za veľmi prísnych podmienok vyňať z povinnej automatickej výmeny dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia dojednané s tretími krajinami v rámci existujúcich medzinárodných zmlúv s týmito krajinami, ak ustanovenia týchto zmlúv neumožňujú sprístupnenie informácií prijatých podľa tejto zmluvy tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou. V týchto prípadoch by sa však namiesto toho mali vymieňať informácie podľa článku 8a ods. 6 uvedené v žiadostiach, ktoré vedú k vydaniu takýchto dvojstranných alebo mnohostranných záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia. V takých prípadoch by informácie, ktoré sa majú oznamovať, mali zahŕňať údaj o tom, že sa poskytujú na základe takejto žiadosti.

(12)

Povinná automatická výmena cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia by mala v každom prípade zahŕňať oznamovanie vymedzeného súboru základných informácií, ktoré by boli prístupné všetkým členským štátom. Komisia by mala byť splnomocnená prijať praktické opatrenia potrebné na štandardizáciu oznamovania takýchto informácií podľa postupu stanoveného v smernici 2011/16/EÚ (ktorý zahŕňa Výbor pre administratívnu spoluprácu v oblasti zdaňovania) na vypracovanie vzorového formulára, ktorý sa bude používať na výmenu informácií. Taký postup by sa mal použiť aj pri prijímaní ďalších praktických opatrení na vykonávanie výmeny informácií, ako je špecifikácia jazykových požiadaviek, ktoré by boli uplatniteľné na výmenu informácií s použitím vzorového formulára.

(13)

Pri vypracúvaní takéhoto vzorového formulára na povinnú automatickú výmenu informácií je vhodné zohľadniť prácu vykonanú v rámci fóra OECD venovaného škodlivým daňovým praktikám, kde sa vypracúva vzorový formulár na výmenu informácií, a to v kontexte akčného plánu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov. Je tiež vhodné úzko spolupracovať s OECD koordinovaným spôsobom, a to nielen v oblasti vypracovania tohto vzorového formulára na povinnú automatickú výmenu informácií. Konečným cieľom by mali byť rovnaké podmienky na celom svete, pričom Únia by mala prevziať vedúcu úlohu pri presadzovaní toho, aby rozsah informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia, ktoré sa majú vymieňať automaticky, bol dosť široký.

(14)

Členské štáty by si mali vymieňať základné informácie a obmedzený súbor základných informácií by sa mal tiež oznamovať Komisii. Komisii by to malo umožniť kedykoľvek monitorovať a hodnotiť účinné uplatňovanie povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia. Informácie prijaté Komisiou by sa však nemali používať na žiadne iné účely. Takéto oznamovanie by okrem toho nemalo zbaviť členský štát povinnosti oznámiť Komisii akúkoľvek štátnu pomoc.

(15)

Poskytnutie spätnej väzby zo strany členského štátu, ktorému boli informácie zaslané, členskému štátu, ktorý ich zaslal, je nevyhnutným prvkom fungovania účinného systému automatickej výmeny informácií. Preto je vhodné zdôrazniť, že príslušné orgány členských štátov by mali raz za rok poskytnúť spätnú väzbu o automatickej výmene informácií ostatným dotknutým členským štátom. V praxi by sa táto povinná spätná väzba mala vykonávať na základe opatrení dohodnutých dvojstranne.

(16)

V prípade potreby by mal mať členský štát po fáze povinnej automatickej výmeny informácií podľa tejto smernice možnosť využiť článok 5 smernice 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o výmenu informácií na žiadosť, s cieľom získať dodatočné informácie vrátane celého znenia cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia od členského štátu, ktorý vydal takéto stanoviská.

(17)

Je vhodné pripomenúť, že v článku 21 ods. 4 smernice 2011/16/EÚ sa upravujú jazykové a prekladové požiadavky vzťahujúce sa na žiadosti o spoluprácu vrátane žiadostí o oznamovanie a pripojené dokumenty. Toto pravidlo by sa malo uplatňovať aj v prípadoch, keď členské štáty požadujú dodatočné informácie po fáze povinnej automatickej výmeny základných informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia.

(18)

Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili akékoľvek prekážky, ktoré môžu brzdiť účinnú a čo najširšiu možnú povinnú automatickú výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia.

(19)

S cieľom zlepšiť efektívne využívanie zdrojov, uľahčiť výmenu informácií a vyhnúť sa tomu, aby každý členský štát musel podobným spôsobom vyvinúť svoje systémy s cieľom uchovávať informácie, by sa malo prijať osobitné ustanovenie zamerané na zriadenie centrálneho registra prístupného všetkým členským štátom a Komisii, do ktorého by členské štáty ukladali a v ktorom by uchovávali informácie namiesto ich výmeny prostredníctvom zabezpečeného e-mailu. Praktické opatrenia potrebné na zriadenie takéhoto registra by mala prijať Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 smernice 2011/16/EÚ.

(20)

So zreteľom na povahu a rozsah zmien zavedených smernicou Rady 2014/107/EÚ (5) a touto smernicou by sa mal rozšíriť časový rámec na predkladanie informácií, štatistických údajov a správ stanovených na základe smernice 2011/16/EÚ. Takéto rozšírenie by malo zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní informácií mohli zohľadňovať skúsenosti vyplývajúce z uvedených zmien. Uvedené rozšírenie by sa malo vzťahovať na štatistické aj iné informácie, ktoré majú členské štáty predkladať do 1. januára 2018, ako aj na správu a prípadne návrh, ktoré má predložiť Komisia do 1. januára 2019.

(21)

Existujúce ustanovenia týkajúce sa dôvernosti informácií by sa mali zmeniť, aby odzrkadľovali rozšírenie povinnej automatickej výmeny informácií na cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia.

(22)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tejto smernice je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov a slobodu podnikania.

(23)

Keďže cieľ tejto smernice, a to efektívnu administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

V článku 8 sa odseky 4 a 5 vypúšťajú.

3.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia

1.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bolo cezhraničné záväzné stanovisko alebo záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené po 31. decembri 2016, oznámi informácie o tomto stanovisku prostredníctvom automatickej výmeny príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, ako aj Európskej komisii s výnimkou prípadov stanovených v odseku 8 tohto článku, a to v súlade s uplatňovanými praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

2.   Príslušný orgán členského štátu oznámi v súlade s uplatňovanými praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21 príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov a s výnimkou prípadov stanovených v odseku 8 tohto článku aj Európskej komisii informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách alebo záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia vydaných, zmenených alebo obnovených v období, ktoré sa začalo päť rokov pred 1. januárom 2017.

Ak ide o cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2013, toto oznámenie sa vykoná pod podmienkou, že sú stále platné k 1. januáru 2014.

Ak ide o cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom 2016, toto oznámenie sa vykoná bez ohľadu na ich platnosť.

Členské štáty môžu vylúčiť z oznamovania uvedeného v tomto odseku informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia vydaných, zmenených alebo obnovených pred 1. aprílom 2016 konkrétnej osobe alebo skupine osôb okrem tých, ktoré vykonávajú najmä finančné a investičné činnosti, s celoskupinovým čistým ročným obratom, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (6), nižším ako 40 000 000 EUR (alebo ekvivalentnou sumou v akejkoľvek inej mene) vo fiškálnom roku predchádzajúcom dňu vydania, zmeny alebo obnovenia týchto cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.

3.   Dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia dohodnuté s tretími krajinami sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti automatickej výmeny informácií podľa tohto článku, ak medzinárodná daňová dohoda, podľa ktorej sa záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia dojednalo, nedovoľuje jeho sprístupnenie tretím stranám. Takéto dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia sa vymieňajú podľa článku 9, ak medzinárodná daňová dohoda, podľa ktorej sa záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia dojednalo, dovoľuje jeho zverejnenie a príslušný orgán tretej krajiny povolí zverejnenie informácií.

Ak by však dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia boli podľa prvej vety prvého pododseku tohto odseku vyňaté z automatickej výmeny informácií, informácie stanovené v odseku 6 tohto článku a uvedené v žiadosti, ktorá vedie k vydaniu takéhoto dvojstranného alebo mnohostranného záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia, sa namiesto toho vymieňajú podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

4.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, keď sa cezhraničné záväzné stanovisko týka výhradne daňových záležitostí jednej alebo viacerých fyzických osôb a zahŕňa výhradne tieto ich daňové záležitosti.

5.   Výmena informácií sa uskutočňuje takto:

6.   Informácie, ktoré má oznamovať členský štát podľa odsekov 1 a 2 tohto článku, zahŕňajú:

7.   Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 6 tohto článku Komisia prijme praktické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v odseku 6 tohto článku ako súčasť postupu na vypracovanie vzorového formulára stanoveného v článku 20 ods. 5.

8.   Informácie vymedzené v odseku 6 písm. a), b), h) a k) tohto článku sa neoznamujú Európskej komisii.

9.   Príslušný orgán dotknutého členského štátu identifikovaného podľa odseku 6 písm. j) potvrdí, a to podľa možnosti elektronicky, príslušnému orgánu, ktorý informácie poskytol, bezodkladne a v každom prípade najneskôr sedem pracovných dní, že tieto informácie dostal. Toto opatrenie sa uplatňuje dovtedy, kým nebude funkčný register uvedený v článku 21 ods. 5.

10.   Členské štáty môžu v súlade s článkom 5 a so zreteľom na článok 21 ods. 4 požiadať o dodatočné informácie vrátane celého textu cezhraničného záväzného stanoviska alebo záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia.

Článok 8b

Štatistické údaje o automatických výmenách

1.   Do 1. januára 2018 členské štáty poskytujú Komisii každoročne štatistické údaje o objeme automatických výmen podľa článkov 8 a 8a a v možnom rozsahu aj informácie o administratívnych a ostatných relevantných nákladoch a prínosoch, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami, a akýchkoľvek prípadných zmenách týkajúcich sa daňových správ a tretích strán.

2.   Komisia predloží do 1. januára 2019 správu obsahujúcu prehľad a hodnotenie štatistických údajov a informácií prijatých na základe odseku 1 tohto článku, ktorá sa bude týkať takých otázok, ako sú administratívne a ostatné relevantné náklady a prínosy automatickej výmeny informácií, ako aj praktických aspektov, ktoré s ňou súvisia. Komisia prípadne predloží Rade návrh týkajúci sa kategórií a podmienok stanovených v článku 8 ods. 1 vrátane podmienky, že musia byť dostupné informácie o rezidentoch v iných členských štátoch, alebo týkajúce sa položiek uvedených v článku 8 ods. 3a, alebo v oboch.

Rada pri posudzovaní návrhu predloženého Komisiou posúdi ďalšie posilnenie efektívnosti a fungovania automatickej výmeny informácií a zvyšovanie jej úrovne s cieľom stanoviť, aby:

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).“"

4.

V článku 20 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Vzorový formulár vrátane jazykového režimu prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 do 1. januára 2017. Automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia podľa článku 8a sa vykonáva s použitím vzorového formulára. Tento vzorový formulár neobsahuje zložky nad rámec výmeny informácií uvedených v článku 8a ods. 6 a iných súvisiacich kolónok spojených s týmito zložkami potrebných na dosiahnutie cieľov článku 8a.

Jazykový režim uvedený v prvom pododseku nebráni členskému štátu v oznamovaní informácií uvedených v článku 8a v ktoromkoľvek úradnom a pracovnom jazyku Únie. Z tohto jazykového režimu však môže vyplývať, že kľúčové prvky takýchto informácií sa zasielajú aj v inom úradnom a pracovnom jazyku Únie.“

5.

Článok 21 sa mení takto:

6.

Článok 23 sa mení takto:

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Dôvernosť informácií

1.   Informácie oznamované Komisii podľa tejto smernice uchováva Komisia ako dôverné v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na orgány Únie, pričom sa nesmú použiť na iné účely než tie, ktoré sú potrebné na určenie, či a do akej miery členské štáty dosiahli súlad s touto smernicou.

2.   Informácie, ktoré oznamujú členské štáty Komisii podľa článku 23, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na takto postúpené informácií sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo, ako aj ochrana rozšírená na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý tieto informácie prijal.

Správy a dokumenty vypracované Komisiou, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, môžu členské štáty použiť len na analytické účely a nesmú ich zverejniť ani sprístupniť žiadnej inej osobe alebo orgánu bez výslovného súhlasu Komisie.“

8.

V článku 25 sa vkladá tento odsek:

„1a.   Nariadenie (ES) č. 45/2001 sa uplatňuje na každé spracovanie osobných údajov podľa tejto smernice inštitúciami a orgánmi Únie. Na účely správneho uplatňovania tejto smernice sa však rozsah povinností a práv stanovených v článku 11, článku 12 ods. 1 a článkoch 13 až 17 nariadenia (ES) č. 45/2001 obmedzí do takej miery, aká je potrebná na ochranu záujmov uvedených v článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.“

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/11

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 509/2014 (1) sa odkaz na Palauskú republiku presunul z prílohy I do prílohy II nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (2).

(2)

Uvedený odkaz na Palauskú republiku je doplnený poznámkou pod čiarou, v ktorej sa uvádza, že oslobodenie od vízovej povinnosti sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, ktorá sa uzavrie s Európskou úniou.

(3)

Rada prijala 9. októbra 2014 rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu, aby začala rokovania s Palauskou republikou o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (ďalej len „dohoda“).

(4)

Rokovania o dohode sa začali 17. decembra 2014 a boli úspešne zavŕšené parafovaním dohody prostredníctvom výmeny listov 27. mája 2015 Palauskou republikou a 10. júna 2015 Úniou.

(5)

V mene Únie by sa mala dohoda podpísať a vyhlásenia pripojené k dohode by sa mali schváliť. Dohoda by sa mala predbežne vykonávať odo dňa nasledujúceho po dni jej podpisu až do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie.

(6)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (3), Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(7)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (4), Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/13

a)

„členský štát“ je ktorýkoľvek členský štát Únie s výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska;

b)

„občan Únie“ je štátny príslušník členského štátu vymedzeného v písmene a);

c)

„občan Palau“ je každá osoba, ktorá má štátne občianstvo Palau;

d)

„schengenský priestor“ je priestor bez vnútorných hraníc zahŕňajúci územia členských štátov vymedzených v písmene a), ktoré v plnom rozsahu uplatňujú schengenské acquis.

a)

monitoruje vykonávanie tejto dohody;

b)

navrhuje zmeny tejto dohody alebo dodatky k nej;

c)

rieši spory vyplývajúce z výkladu alebo uplatňovania tejto dohody.

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/19

(1)

Smernicou 2011/16/EÚ sa nahradila smernica Rady 77/799/EHS (2). Vykonal sa celý rad dôležitých prispôsobení pravidiel týkajúcich sa administratívnej spolupráce v oblasti daní, predovšetkým vzhľadom na výmenu informácií medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť cezhraničnej výmeny informácií.

(2)

Smernicou Rady 2014/107/EÚ (3) sa zmenila smernica 2011/16/EÚ s cieľom zaviesť povinnú automatickú výmenu informácií o finančných účtoch a súvisiaci súbor pravidiel oznamovania a náležitej starostlivosti.

(3)

V záujme zabezpečenia fungovania nového právneho rámca sa v smernici 2011/16/EÚ vyžadujú určité pravidlá týkajúce sa štandardných formulárov, elektronických formátov a praktických opatrení na výmenu informácií medzi členskými štátmi, ktoré sa majú prijať prostredníctvom vykonávacích aktov. Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1156/2012 (4) sa stanovujú podrobné pravidlá, pokiaľ ide o štandardné formuláre a elektronické formáty, ktoré sa majú použiť vo vzťahu k smernici 2011/16/EÚ.

(4)

Vzhľadom na zmeny, ktoré sa majú uskutočniť na účely vykonávania smernice 2011/16/EÚ a na uľahčenie čitateľnosti vykonávacieho aktu, je vhodné zrušiť vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1156/2012 a stanoviť nové konsolidované pravidlá.

(5)

S cieľom uľahčiť výmenu informácií sa v smernici 2011/16/EÚ vyžaduje, aby sa takáto výmena informácií podľa tejto smernice realizovala prostredníctvom vzorových formulárov okrem povinnej automatickej výmeny informácií.

(6)

Vzorový formulár, ktorý sa má používať, by mal obsahovať viacero dostatočne rôznorodých kolónok, aby členské štáty mohli jednoducho spracovať všetky príslušné prípady pomocou kolónok vhodných pre každý prípad.

(7)

Na účely povinnej automatickej výmeny informácií sa v smernici 2011/16/EÚ vyžaduje, aby Komisia prijala aj praktické dojednania a elektronický formát. S cieľom zabezpečiť primeranosť a využiteľnosť vymieňaných informácií a efektívnosť samotnej výmeny by sa v tejto oblasti mali stanoviť podrobné pravidlá.

(8)

Podmienka, že povinná automatická výmena informácií o piatich kategóriách príjmu a kapitálu podľa článku 8 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ je podmienená dostupnosťou informácií, je dôvodom, aby zodpovedajúci elektronický formát nebol špecifikovaný ďalej ako na úrovni celkovej štruktúry a tried položiek tvoriacich elektronický formát, kým podrobné položky vymenené v rámci každej z týchto tried naďalej podliehajú jej dostupnosti v každom členskom štáte.

(9)

Vzhľadom na to, že informácie vymieňané na základe článku 8 ods. 3a smernice 2011/16/EÚ majú zozbierať oznamujúce finančné inštitúcie podľa uplatniteľných pravidiel oznamovania a náležitej starostlivosti uvedených v prílohách I a II k smernici 2011/16/EÚ a že výmena nie je podmienená dostupnosťou informácií, elektronický formát, ktorý sa má používať, by sa mal naopak rozšíriť tak, aby zahŕňal najnižšiu úroveň podrobností a každú položku, ako aj všetky jej dôležité atribúty, ak existujú.

(10)

Podľa smernice 2011/16/EÚ by sa informácie mali podľa možnosti poskytovať v čo najväčšej možnej miere pomocou spoločnej komunikačnej siete (common communication network – ďalej len „CCN“). Ak je to potrebné, mali by sa špecifikovať praktické úpravy komunikácie. Podrobné pravidlá by sa mali uplatňovať na predkladanie správ, vyhlásení a ostatných dokumentov, ktoré neobsahujú vymieňané informácie, ale podporujú ich a v prípade komunikácie mimo siete CCN, a bez toho, aby boli dotknuté iné dvojstranne dohodnuté opatrenia na poskytovanie a identifikáciu vymieňaných informácií.

(11)

Pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií o finančných účtoch, majú sa zákony, nariadenia a iné správne opatrenia členských štátov potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 8 ods. 3a smernice 2011/16/EÚ uplatňovať od 1. januára 2016. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od rovnakého dátumu.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní,

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/46

(1)

Nariadenia Komisie (ES) č. 2305/2003 (3), (ES) č. 969/2006 (4), (ES) č. 1067/2008 (5) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2081 (6) obsahujú osobitné ustanovenia na podávanie žiadostí a vydávanie dovozných povolení na jačmeň v rámci kvóty 09.4126, na kukuricu v rámci kvóty 09.4131 a na pšenicu obyčajnú, okrem pšenice vysokej kvality, v rámci kvót 09.4123, 09.4124, 09.4125 a 09.4133 a na určité obilniny s pôvodom na Ukrajine v rámci kvót 09.4306, 09.4307 a 09.4308.

(2)

V nariadení Komisie (ES) č. 1964/2006 (7) a vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 480/2012 (8) sa stanovujú osobitné ustanovenia na podávanie žiadostí a vydávanie dovozných povolení na ryžu s pôvodom v Bangladéši v rámci kvóty 09.4517 a na zlomkovú ryžu v rámci kvóty 09.4079.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 1918/2006 (9) sa stanovujú osobitné ustanovenia na podávanie žiadostí a vydávanie dovozných povolení na olivový olej s pôvodom v Tunisku v rámci dostupnej kvóty.

(4)

Vzhľadom na dni pracovného voľna v roku 2016 je vhodné na určité obdobia stanoviť výnimku z nariadení (ES) č. 2305/2003, (ES) č. 969/2006, (ES) č. 1067/2008 a z vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2081, nariadenia (ES) č. 1964/2006, vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 480/2012 a z nariadenia (ES) č. 1918/2006, pokiaľ ide o termíny na podávanie žiadostí o dovozné povolenia a na vydávanie týchto povolení, aby sa zabezpečilo dodržanie predmetných objemov kvót.

(5)

V článku 7d ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 951/2006 (10) sa stanovuje, že vývozné povolenia na cukor a izoglukózu mimo kvóty sa vydávajú od piatka, ktorý nasleduje po týždni, v ktorom boli žiadosti o povolenia podané, za predpokladu, že Komisia v danom období neprijala žiadne osobitné opatrenie.

(6)

Vzhľadom na dni pracovného pokoja v roku 2016 a následné nepravidelné uverejňovanie Úradného vestníka Európskej únie bude obdobie medzi podaním žiadostí a dňom, keď sa povolenia majú vydávať, príliš krátke na to, aby sa zabezpečilo náležité spravovanie trhu. Toto časové obdobie by sa preto malo predĺžiť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/50

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, na základe ktorých sa stanovujú reprezentatívne ceny výrobkov v sektore hydinového mäsa a vajec, ako aj pre vaječný albumín, vyplýva nutnosť zmeniť reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov s prihliadnutím na cenové rozdiely podľa pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/52

(1)

Nariadenie (ES) č. 1059/2003 predstavuje právny rámec pre regionálnu klasifikáciu na účely zberu, zostavovania a zasielania harmonizovaných regionálnych štatistík v Únii.

(2)

Podľa článku 5 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1059/2003 by pri zmenách klasifikácie NUTS mal príslušný členský štát zaslať Komisii časové rady pre nové regionálne členenie ako náhradu za údaje, ktoré už boli zaslané. Zoznam časových radov a ich dĺžku by mala určiť Komisia, pričom by mala zohľadniť, či je vôbec možné ich predložiť. Časové rady majú byť poskytnuté v priebehu dvoch rokov od zmien klasifikácie NUTS.

(3)

Klasifikácia NUTS bola zmenená nariadením Komisie (EÚ) č. 1319/2013 (2) s účinnosťou od 1. januára 2015 a nariadením Komisie (EÚ) č. 868/2014 (3) s účinnosťou od 1. januára 2016.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre európsky štatistický systém,

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/54

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola podaná žiadosť o povolenie prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604). K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) ako kŕmnej doplnkovej látky pre nosnice a menej významné druhy hydiny určené na znášku, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Používanie prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) bolo vykonávacím nariadením Komisie (ES) č. 237/2012 (2) povolené pre kurčatá vo výkrme a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1365/2013 (3) pre kurčatá chované na znášku a menej významné druhy hydiny vo výkrme na obdobie desiatich rokov.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 28. apríla 2015 (4) k záveru, že prípravok z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie, a že jeho používanie môže zvýšiť hmotnosť vajec z nosníc. Spôsob účinku je možné považovať za rovnaký, a preto možno tento záver extrapolovať aj na menej významné druhy hydiny určené na znášku. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(6)

Z posúdenia prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/57

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 669/2009 (2) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zvýšenej miery úradných kontrol, ktoré sa majú vykonávať pri dovoze krmív a potravín neživočíšneho pôvodu uvedených v prílohe I k uvedenému nariadeniu (ďalej len „zoznam“), a to na miestach vstupu na územia uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 882/2004.

(2)

V článku 2 nariadenia (ES) č. 669/2009 sa stanovuje, že zoznam sa má pravidelne preskúmavať, a to najmenej raz za štvrťrok, pričom sa zohľadňujú prinajmenšom zdroje informácií uvedené v danom článku.

(3)

Výskyt a závažnosť nedávnych potravinových incidentov nahlásených prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá, zistenia auditov v tretích krajinách vykonaných Potravinovým a veterinárnym úradom, ako aj štvrťročné správy o zásielkach krmív a potravín neživočíšneho pôvodu, ktoré Komisii predložili členské štáty v súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 669/2009, naznačujú, že tento zoznam by sa mal zmeniť.

(4)

Konkrétne by sa mal zoznam zmeniť tak, že sa z neho vypustia položky týkajúce sa tých komodít, v prípade ktorých je na základe dostupných informácií preukázaný celkovo uspokojivý stupeň súladu s príslušnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie a v prípade ktorých už preto nie je opodstatnená zvýšená miera úradných kontrol. Položka v zozname týkajúca sa stolového hrozna z Peru by sa mala preto vypustiť.

(5)

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a zrozumiteľnosti je vhodné nahradiť prílohu I k nariadeniu (ES) č. 669/2009 textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

(6)

Nariadenie (ES) č. 669/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/63

(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila Rada nariadením (ES) č. 925/2009 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“).

(2)

Tieto opatrenia nadobudli formu valorického cla vo výške 13,4 % na dovoz z Arménska, 17,6 % na dovoz z Brazílie a 30 % na dovoz z ČĽR, s výnimkou spoločností Alcoa (Shanghai) Aluminium Products Co., Ltd (6,4 %), Alcoa (Bohai) Aluminium Industries Co., Ltd (6,4 %), Shandong Loften Aluminium Foil Co., Ltd (20,3 %) a Zhenjiang Dingsheng Aluminium Co., Ltd (24,2 %).

(3)

Záväzok, ktorý ponúkol jeden brazílsky vyvážajúci výrobca, Komisia prijala rozhodnutím Komisie 2009/736/ES (3).

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) platných antidumpingových opatrení Komisia dostala žiadosť o preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení voči Brazílii a ČĽR v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť podali spoločnosti AFM Aluminiumfolie Merseburg, Alcomet AD, Eurofoil Luxembourg S.A., Hydro Aluminium Rolled Products GmbH, Impol d.o.o. a Symetal S.A. (ďalej len „žiadatelia“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac než 25 % celkovej výroby určitých hliníkových fólií v Únii.

(6)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(7)

Žiadatelia nepodali žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Arménsku. Platnosť týchto opatrení preto uplynula 7. októbra 2014 (5).

(8)

Keďže Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, 4. októbra 2014 oznámila oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (6) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(9)

Súbežne Komisia 8. októbra 2014 oznámila začatie antidumpingového prešetrovania podľa článku 5 základného nariadenia týkajúceho sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (7) (ďalej len „súbežné prešetrovanie“).

(10)

Komisia v rámci tohto prešetrovania v júli 2015 uložila nariadením (EÚ) 2015/1081 (8) dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku. Dočasné opatrenia boli uložené na obdobie šiestich mesiacov.

(11)

Komisia 17. decembra 2015 uložila nariadením (EÚ) 2015/2385 (9) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku.]

(12)

Tieto dve súbežné prešetrovania sa vzťahovali na rovnaké obdobie prešetrovania a rovnaké posudzované obdobie vymedzené v odôvodnení 13.

(13)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľov, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov v Brazílii a ČĽR, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a zástupcov vyvážajúcich krajín o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(15)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(16)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že možno vyberie vzorku vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Pre vyvážajúcich výrobcov v Brazílii nebol plánovaný výber vzorky.

(17)

Z 12 známych čínskych výrobcov dvaja predložili vyplnený dotazník na výber vzorky. S ohľadom na obmedzený počet spolupracujúcich spoločností nebol výber vzorky potrebný.

(18)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že už zrealizovala predbežný výber vzorky výrobcov z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby. Keďže na začiatku prešetrovania nebola jasná vnútorná štruktúra skupín, pokiaľ ide o funkcie výroby a predaja príslušného výrobku, vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie a ich prepojených spoločností. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto schválená. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(19)

V marci 2015 jeden z výrobcov Únie zaradených do vzorky predal všetky svoje činnosti vrátane zariadenia, práv, záväzkov týkajúcich sa zamestnancov a svojich existujúcich zmlúv novej spoločnosti. Keďže táto zmena sa uskutočnila po období prešetrovania, nie je relevantná pre prešetrovanie podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia.

(20)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie určené v oznámení o začatí konania.

(21)

V počiatočnej fáze bolo kontaktovaných štrnásť známych dovozcov/používateľov, ktorí boli vyzvaní, aby vysvetlili svoje činnosti a v prípade potreby vyplnili formulár na výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania.

(22)

Päť spoločností vyplnilo dotazník na výber vzorky. Štyri z nich sa zaoberajú prevíjaním, t. j. sú to priemyselní používatelia, ktorí dovážali príslušný výrobok na ďalšie spracovanie pred jeho predajom, a jeden bol obchodník, ktorý však počas posudzovaného obdobia nedovážal príslušný výrobok. S ohľadom na obmedzený počet spoločností, ktoré odpovedali na formulár na výber vzorky, nie je výber vzorky opodstatnený.

(23)

Prihlásili sa ďalší dvaja používatelia. Bol im zaslaný dotazník pre používateľov.

(24)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, výslednej ujmy a záujmu Únie.

(25)

Komisia zaslala dotazníky šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a ich prepojeným spoločnostiam, dvom brazílskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom, jednému obchodníkovi a vyššie uvedeným šiestim používateľom v Únii.

(26)

Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od troch používateľov.

(27)

Dotazník vyplnili dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a jeden brazílsky výrobca. Druhý brazílsky výrobca pôvodne vyjadril záujem spolupracovať pri prešetrovaní, ale nezaslal vyplnený dotazník. V dôsledku toho bol tejto spoločnosti zaslaný list, ktorým bola informovaná o zámere Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia. Spoločnosť odpovedala, že nevyplní dotazník, ale že jej názory bude zastupovať Brazílske združenie pre hliník (Associação Brasileira do Alumínio, ďalej len „ABAL“). Od združenia ABAL boli potom doručené písomné príspevky.

(28)

Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia bolo uskutočnené v priestoroch týchto spoločností:

(29)

Príslušným výrobkom je hliníková fólia s hrúbkou najmenej 0,008 mm a najviac 0,018 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej už neupravená, dodávaná v rolkách so šírkou nepresahujúcou 650 mm a s hmotnosťou presahujúcou 10 kg (ďalej len „veľké zvitky“), s pôvodom v Brazílii a Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) (ďalej len „príslušný výrobok“). Tento výrobok je bežne známy pod názvom hliníková fólia pre domácnosť (ďalej len „HFD“).

(30)

HFD sa vyrába z čistého hliníka, ktorý sa najskôr zlieva do hrubých pásov (s hrúbkou niekoľko mm, t. j. 1 000-násobne hrubších ako príslušný výrobok), a následne sa v niekoľkých etapách valcuje na požadovanú hrúbku. Po vyvalcovaní sa fólia žíha za tepla, a napokon sa navíja do kotúčov (roliek).

(31)

Tieto kotúče HFD potom následní spracovatelia, tzv. subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, prevíjajú na menšie rolky. Získaný výrobok (t. j. spotrebné rolky, ktoré nie sú príslušným výrobkom) sa používa ako krátkodobé viacúčelové balenie, väčšinou v domácnostiach, stravovacích zariadeniach, maloobchodných predajniach s potravinami a kvetinárstvach.

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na brazílskom a čínskom domácom trhu, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Turecku, ktoré slúžilo ako analogická krajina, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia.

(33)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(34)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení mohlo viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu z Brazílie a z ČĽR.

(35)

Pri prešetrovaní spolupracoval jeden výrobca z Brazílie. Pred uložením pôvodných opatrení predstavoval tento výrobca 100 % vývozu HFD z Brazílie do Únie.

(36)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa neuskutočňoval žiadny vývoz HFD z Brazílie do Únie. Takže neexistuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu z Brazílie. Posúdenie bolo preto obmedzené na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu a použili sa pri ňom vývozné ceny do iných tretích krajín.

(37)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Pritom boli posudzované tieto prvky: výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v Brazílii, neprítomnosť dumpingu z Brazílie na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

(38)

Zistilo sa, že kapacita spolupracujúceho brazílskeho výrobcu je využitá na viac ako 90 % a jeho nevyužitá voľná kapacita je 3 000 ton ročne. To zodpovedá 6 % výroby výrobného odvetvia Únie a 3 % spotreby Únie. Dospelo sa preto k záveru, že neexistujú významné nevyužité kapacity, ktoré by mohli byť presmerované na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť.

(39)

Ďalší dvaja známi brazílski výrobcovia nespolupracovali pri prešetrovaní, takže ich voľné kapacity nemohli byť overené. V štúdii, ktorú predložili žiadatelia, bola kombinovaná kapacita pre hliníkové fólie dvoch ďalších výrobcov odhadnutá na 58 000 ton pre všetky druhy hliníkových fólií spolu, čo zodpovedá celkovej kapacite spolupracujúceho brazílskeho výrobcu. Považuje sa za nepravdepodobné, žeby títo dvaja výrobcovia mali významnú nevyužitú kapacitu, ktorú by presmerovali na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť: do Únie totiž nevyvážali ani počas obdobia revízneho prešetrovania, ani pred uložením pôvodných opatrení.

(40)

Vývoz spolupracujúceho brazílskeho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania bol jedinému zákazníkovi v USA. Tento vývoz HFD tvoril 68 % celkového brazílskeho vývozu HFD do USA v roku 2013, na základe čoho bol spolupracujúci vývozca najväčším brazílskym vývozcom hliníkových fólií. Tento vývoz predstavoval 33 % celkového brazílskeho vývozu HFD v roku 2013. Keď bola vývozná cena porovnaná s normálnou hodnotou v Brazílii, nebol zistený žiadny dumping tohto vývozu. Neprítomnosť dumpingu bola určená pomocou ďalej opísanej metodiky.

(41)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom zo strany spolupracujúceho výrobcu v Brazílii reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu, konkrétne či celkový objem tohto domáceho predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku z Brazílie. Na tomto základe bolo zistené, že domáci predaj v Brazílii bol reprezentatívny.

(42)

Komisia následne preskúmala, či sa mohol domáci predaj podobného výrobku považovať za vykonávaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol stanovený podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. Zistilo sa, že domáci predaj sa vykonával v bežnom obchodovaní.

(43)

Normálna hodnota preto vychádzala zo skutočnej domácej ceny, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ceny ziskového domáceho predaja uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(44)

Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe vývozných cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo boli splatné prvému nezávislému zákazníkovi.

(45)

Normálna hodnota a vývozné ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu boli porovnané na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou boli vo forme úprav náležite zohľadnené rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(46)

Na tomto základe boli vykonané úpravy na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, v nákladoch na dopravu, námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, nakládku a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na balenie, úverových nákladoch, v zľavách a províziách, ak mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien.

(47)

Komisia na základe toho usúdila, že pri vývoze do USA nedošlo k žiadnemu dumpingu.

(48)

Komisia sa preto domnieva, že je nepravdepodobné, že by vyvážajúci výrobcovia z Brazílie príslušný výrobok predávali na trh Únie za dumpingové ceny, ak by sa súčasné opatrenia zrušili.

(49)

Ceny na brazílskom domácom trhu sú príťažlivé, ako dokazuje skutočnosť, že obrovská väčšina výroby sa predáva na domácom trhu. Tento domáci predaj je ziskový. Cenové úrovne v Brazílii sú podobné ako ceny na trhu Únie.

(50)

Preto sa neočakáva, že by sa brazílsky vývoz na trh Únie výrazne zvýšil podhodnotením cien Únie, ak by opatrenia stratili platnosť.

(51)

Dve zainteresované strany, ABAL a CBA, tvrdili, že neexistuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie, a to z týchto dôvodov:

(52)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, neexistencia brazílskeho vývozu do Únie sa prešetrovaním potvrdila. Komisia sa však domnieva, že neexistencia vývozu môže byť zapríčinená zriadenými antidumpingovými opatreniami. Samotná absencia vývozu preto nepredstavuje dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že neexistuje riziko opakovaného výskytu dumpingu.

(53)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, status Brazílie ako čistého dovozcu primárneho hliníka od roku 2014 sa prešetrovaním potvrdil. Takisto sa potvrdilo zvýšenie domáceho dopytu v Brazílii: od roku 2009 do roku 2013 sa domáca spotreba všetkých hliníkových výrobkov zvýšila o 48 % a spotreba hliníkových fólií sa zvýšila o 24 %. Zainteresované strany však neposkytli dôkaz, že touto skutočnosťou je nutne odstránené riziko opakovaného výskytu dumpingu. Napriek tomu bol zvýšený dopyt na domácom trhu v Brazílii pri analýze atraktívnosti trhu Únie považovaný za faktor zvýšenia atraktívnosti domáceho trhu, ako je vysvetlené vyššie.

(54)

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdili vyššie ceny na domácom trhu, nepostačovalo to však na vyvodenie záveru, že dumping sa pri vysokých domácich cenách nemôže opäť vyskytnúť.

(55)

Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie, zainteresované strany neposkytli dôkazy, že správanie v súvislosti s jedným výrobkom možno použiť na predpovedanie správania v súvislosti s iným výrobkom. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(56)

Pokiaľ ide o piate tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdilo, že existovali prepojené spoločnosti nespolupracujúcich brazílskych výrobcov so sídlom v Únii. Keďže však žiadna z týchto spoločností počas prešetrovania nespolupracovala, nebolo možné určiť, či skutočne vyrábali podobný výrobok na zásobovanie trhu Únie. Preto nebolo možné overiť toto tvrdenie.

(57)

Pokiaľ ide o šieste tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdila absencia významnej voľnej kapacity. Ako už bolo vysvetlené vyššie, táto skutočnosť sa zohľadnila pri hodnotení výrobnej kapacity a voľnej kapacity v Brazílii.

(58)

Pokiaľ ide o siedme tvrdenie, pri porovnávaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa riadne zohľadnili rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach, ako je vysvetlené vyššie.

(59)

Z prešetrovania vyplynulo, že v Brazílii existuje iba obmedzená voľná kapacita, ktorá by mohla byť presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť. Neboli zistené žiadne dumpingové praktiky na iných trhoch. Príťažlivosť trhu Únie pre brazílskych výrobcov sa s ohľadom na vysokú atraktívnosť ich domáceho trhu a s ohľadom na podobné cenové úrovne považuje za obmedzenú.

(60)

So zreteľom na uvedené sa považuje za nepravdepodobné, že by došlo k opakovanému výskytu dumpingu z Brazílie, ak by opatrenia stratili platnosť.

(61)

V dôsledku toho by sa konanie týkajúce sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Brazílii malo ukončiť.

(62)

Pri prešetrovaní spolupracovali dvaja výrobcovia z ČĽR. Pôvodne vykázali 4 264 ton vývozu do Únie, čo by podľa Eurostatu zodpovedalo 250 – 350 % celkového čínskeho dovozu do Únie v období revízneho prešetrovania. V priebehu prešetrovania bol objem vývozu stanovený v rozpätí 900 až 1 100 ton pre prvého výrobcu, čo zodpovedá 53 – 90 % celkového vývozu z ČĽR do Únie. Väčšina tohto vývozu sa uskutočnila v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, a teda ani nepodliehala antidumpingovému clu. Zistilo sa, že druhý výrobca nevyvážal príslušný výrobok do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(63)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k jej návrhu použiť Turecko ako tretiu krajina s trhovým hospodárstvom na účely stanovenia normálnej hodnoty, pokiaľ ide o ČĽR. Turecko bolo použité ako analogická krajina v pôvodnom prešetrovaní.

(64)

Jedna zainteresovaná strana vyjadrila výhrady k návrhu Turecka a ako alternatívnu analogickú krajinu navrhla Južnú Afriku, pričom tvrdila, že Južná Afrika by bola vhodnejšia, pretože štruktúra nákladov tureckých výrobcov je odlišná od čínskej štruktúry nákladov, a že Turecko uložilo v júli 2014 antidumpingové clá vo výške 22 % na dovoz všetkých druhov hliníkových fólií z Číny.

(65)

Okrem návrhov, ktoré predložili zainteresované strany, sa vhodnú analogickú krajinu snažila určiť aj samotná Komisia. Ako ďalšiu možnú analogickú krajinu určila Indiu, Japonsko, Južnú Kóreu, Spojené arabské emiráty, USA a Taiwan s ohľadom na ich veľký objem výroby hliníkových fólií. Zistilo sa však, že Japonsko, USA a Taiwan vyrábali tenšie hliníkové fólie, a nie príslušný výrobok.

(66)

Žiadosti o spoluprácu boli zaslané známym výrobcom v Indii, Južnej Afrike, Južnej Kórei, Spojených arabských emirátoch a Turecku. Spolupracovali len dvaja vyvážajúci výrobcovia v Turecku. Od výrobcov v iných možných analogických krajinách nebola doručená žiadna odpoveď.

(67)

Zistilo sa, že Turecko je významný výrobca hliníkových fólií s otvoreným trhom a bez narušení, pokiaľ ide o ceny surovín alebo energie. Zistilo sa, že výrobné procesy v Turecku a v ČĽR sú podobné. Turecko bolo vybrané ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a vykonali sa overovacie návštevy v priestoroch dvoch spolupracujúcich spoločností.

(68)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najprv preskúmalo, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom zo strany spolupracujúcich výrobcov v Turecku reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu do Únie, konkrétne či celkový objem tohto domáceho predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho sa skonštatovalo, že domáci predaj v analogickej krajine bol reprezentatívny.

(69)

Takisto sa preskúmalo, či predaj podobného výrobku na domácom trhu možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa stanovil podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. Domáci predaj jedného z výrobcov sa uskutočňoval v rámci bežného obchodovania, ale ziskovosť predaja druhého výrobcu nemohla byť stanovená z dôvodu nedostatku podrobných údajov o nákladovom účtovníctve.

(70)

Normálna hodnota druhého výrobcu nemohla byť vypracovaná v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia z dôvodu nedostatku podrobných údajov o nákladovom účtovníctve.

(71)

Normálna hodnota preto vychádzala zo skutočnej domácej ceny prvého výrobcu, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ceny ziskového domáceho predaja uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(72)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že normálnu hodnotu nemožno správne vypočítať na základe domáceho predaja len jedného tureckého výrobcu. Čínsky výrobca navyše zdôraznil, že na základe dôverného charakteru obchodných údajov tureckého výrobcu nebolo možné vyhodnotiť alebo podložiť výsledné dumpingové rozpätie.

(73)

Používanie údajov jediného výrobcu v analogickej krajine je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej takéto ceny možno používať, ak sú výsledkom skutočnej hospodárskej súťaže na domácom trhu. Ako sa uvádza v odôvodneniach 68 a 69, existuje niekoľko tureckých domácich výrobcov a Turecko je tiež dovozcom hliníkových fólií. Komisia sa preto domnieva, že ceny na tureckom trhu sú výsledkom skutočnej hospodárskej súťaže a neexistuje žiaden dôkaz o tom, že ceny jediného výrobcu nemožno použiť na stanovenie normálnej hodnoty. Pokiaľ ide o obchodné údaje, Komisia musí chrániť dôvernosť údajov, ktoré predložili účastníci konania, a preto nemôže čínskemu výrobcovi sprístupniť obchodne citlivé informácie týkajúce sa tureckého výrobcu. Tvrdenia uvedeného čínskeho vývozcu sa preto musia zamietnuť.

(74)

Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe vývozných cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo boli splatné prvým nezávislým zákazníkom.

(75)

Jeden čínsky výrobca uviedol, že sadzba vrátenia DPH bola vypočítaná nesprávne. Výpočet bol zodpovedajúcim spôsobom zmenený a Komisia dotknutým výrobcom opätovne sprístupnila revidované zistenia.

(76)

Normálna hodnota a vývozné ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu boli porovnané na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(77)

Na tomto základe sa vykonali úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, zliav a provízií, ak mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien.

(78)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že normálne dovozné clo vo výške 7,5 % v Turecku tlačí domáce ceny nahor o rovnakú sumu a tie by sa mali v záujme spravodlivého porovnania upraviť. Čínsky výrobca takisto tvrdil, že úprava nákladov na balenie nebola odôvodnená, pretože náklady na balenie sa týkajú všetkých výrobcov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

(79)

Komisia poznamenáva, že aj Čína má zavedené dovozné clo na hliníkové fólie. Preto sa zdá, že so zreteľom na existenciu podobného dovozného cla v Turecku neexistuje žiadne narušenie porovnania. Okrem toho, aj keby úprava o dovozné clo bola vykonaná, nič sa nemení na skutočnosti, že na trhu Únie existuje významný dumping zo strany čínskych vývozcov. Pokiaľ ide o náklady na balenie, upravili sa čínske vývozné ceny a aj turecké domáce ceny s cieľom neutralizovať prípadné rozdiely v balení. Z toho vyplýva, že úprava nákladov na balenie nemôže narušiť porovnanie. Tieto tvrdenia je preto potrebné zamietnuť.

(80)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine bola porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku.

(81)

Na základe toho je vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) na hranici Únie pred preclením stanovené takto:

(82)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Posudzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v ČĽR, dumping z ČĽR na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

(83)

Kapacita dvoch spolupracujúcich čínskych výrobcov bola využitá na 85 % a 90 %. Nevyužitá kapacita bola v prípade týchto dvoch výrobcov stanovená na 50 000 ton. To zodpovedá celkovej výrobe výrobného odvetvia Únie a viac ako 50 % spotreby Únie. Okrem toho jedna zo spolupracujúcich spoločností práve budovala ďalšiu kapacitu na navíjanie fólie v objeme 40 000 ton. Preto sa dospelo k záveru, že existuje významná voľná kapacita, ktorá by minimálne čiastočne mohla byť presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(84)

Ďalší známi čínski výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali, takže ich voľné kapacity sa nemohli overiť. V štúdii predloženej žiadateľmi sa kombinovaná kapacita pre hliníkové fólie ostatných nespolupracujúcich čínskych výrobcov odhadla na približne desaťnásobok kombinovanej kapacity dvoch spolupracujúcich výrobcov. V štúdii sa uvádza odhad, že celková čínska výrobná kapacita pre všetky druhy hliníkovej fólie je o 450 000 ton väčšia než celková čínska domáca spotreba. V štúdii sa tiež predpokladá, že čínska výrobná kapacita sa bude aj naďalej zvyšovať z 2,5 milióna ton v roku 2014 na 2,8 milióna ton v roku 2018 a že rast domácej spotreby v Číne z 2,1 milióna ton na 2,4 milióna ton v rovnakom období pravdepodobne nebude stačiť na úplné absorbovanie zvýšenej kapacity. Preto sa považuje za pravdepodobné, že nespolupracujúci výrobcovia budú mať ďalšiu nevyužitú kapacitu, ktorú by minimálne čiastočne mohli presmerovať na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(85)

Jeden čínsky výrobca síce nepopiera zistenia týkajúce sa objemu voľnej kapacity, uviedol však, že je nereálne predpokladať, že sa celá nevyužitá kapacita presmeruje na trh Únie.

(86)

Komisia sa v súlade s hodnotením v odôvodneniach 84 a 97 domnieva, že by voľná kapacita mohla byť minimálne čiastočne presmerovaná na trh Únie. Odôvodnenie 83 bolo preto zodpovedajúcim spôsobom upravené.

(87)

Zistilo sa, že vývozné ceny na iné trhy počas obdobia revízneho prešetrovania jedného zo spolupracujúcich čínskych výrobcov (hlavné vývozné destinácie boli Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Egypt, India a USA) boli nižšie ako normálna hodnota stanovená skôr v texte v odôvodneniach 63 až 71, a teda dumpingové. Informácie o vývozných cenách na iné trhy druhého čínskeho výrobcu nebolo možné zistiť.

(88)

So zreteľom na existenciu dumpingu na iných trhoch Komisia dospela k záveru, že vyvážajúci výrobca z ČĽR predáva príslušný výrobok tretím krajinám za dumpingové ceny. Komisia sa preto domnieva, že je pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, vyvážajúci výrobcovia z ČĽR by predávali dotknutý výrobok aj na trh Únie za dumpingové ceny.

(89)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že zistenie dumpingu vývozu na iné trhy je irelevantné, keďže rozsah prešetrovania je obmedzený na trh Únie, a nie na svetový trh. Podľa čínskeho výrobcu porovnanie cien na rôznych trhoch nie je vhodné, lebo štruktúra cien v iných častiach sveta môže byť odlišná. Navyše by sa mala tiež porovnať prítomnosť vývozu Únie na tých istých trhoch, čo by mohlo viesť k zisteniu, že domáce ceny Únie sú príliš vysoké.

(90)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 82, Komisia vzala do úvahy niekoľko ukazovateľov na posúdenie pravdepodobnosti dumpingu na trhu Únie. Komisia sa domnieva, že u vývozcov, v prípade ktorých bol zistený dumping na iných trhoch, je pri porovnaní s vývozcami, ktorí nevykonávajú dumping na iných trhoch, väčšia pravdepodobnosť, že budú vykonávať dumping aj na trhu Únie. Z tohto dôvodu to predstavuje dôležitý ukazovateľ na určenie pravdepodobnosti pokračovania dumpingu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(91)

Tvrdenie týkajúce sa vývozného správania výrobcov z Únie sa analyzuje v odôvodnení 171.

(92)

Ako sa uvádza ďalej v texte v odôvodnení 114, z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz vykonávaný v rámci bežného dovozného režimu počas obdobia revízneho prešetrovania by podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 12,2 %, ak by neexistovalo antidumpingové clo. Navyše sa zistilo, že čínsky dovoz vykonávaný v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý teda nepodliehal antidumpingovému clu alebo bežnému clu a predstavoval približne 75 % čínskeho dovozu, podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 18 %. Čínske ceny sú tiež nižšie ako vývozné ceny z akejkoľvek inej krajiny do Únie. Tieto cenové rozdiely jednoznačne poukazujú na atraktívnosť trhu Únie a na schopnosť čínskych vývozcov súťažiť na základe ceny, ak by boli opatrenia zrušené.

(93)

Preto možno odôvodnene predpokladať, že ak by sa opatrenia zrušili, podstatná časť súčasného čínskeho vývozu by bola presmerovaná do Únie.

(94)

Je vhodné pripomenúť, že pred tým, ako boli uložené pôvodné opatrenia, sa v pôvodnom prešetrovaní zistilo, že čínsky podiel na trhu Únie predstavoval 30,72 %. Preto možno očakávať, že ak by opatrenia stratili platnosť, čínsky vývoz, ktorý sa v súčasnosti trhu Únie podieľa 2 %, by opäť výrazne vzrástol a získal by stratený podiel na trhu v Únii.

(95)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že malé podhodnotenie je súčasťou bežného cenového mechanizmu vždy, keď zahraniční výrobcovia súťažia s domácimi výrobcami. Cenové podhodnotenie vo výške 12,2 % teda nie je neprimerané a nemalo by spôsobovať ťažkosti výrobcom z Únie.

(96)

Zistenie podhodnotenia samo osebe nevedie k záveru o nečestnom správaní vývozcu. V tomto prípade však zo zisteného rozpätia podhodnotenia vyplýva pravdepodobná cenová úroveň čínskeho dovozu, ak by opatrenia stratili platnosť, a schopnosť čínskeho dovozu prevziať podiel na trhu v EÚ na úkor výrobného odvetvia Únie. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz by sa pravdepodobne realizoval za dumpingové ceny. Preto tvrdenie, že úroveň cenového podhodnotenia vo výške 12,2 % nie je neprimeraná, je v tomto kontexte irelevantné, a bolo preto zamietnuté.

(97)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny s významnými dumpingovými rozpätiami. Zároveň sa preukázalo, že voľná kapacita na výrobu príslušného výrobku v ČĽR je značná v porovnaní so spotrebou Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Táto voľná kapacita by pravdepodobne minimálne čiastočne smerovala na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(98)

Okrem toho sa vývoz z ČĽR do tretích krajín realizoval za dumpingové ceny. Z tohto cenového správania čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín vyplýva pravdepodobnosť pokračovania dumpingu na trhu Únie, ak by opatrenia skončili.

(99)

Navyše atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien naznačuje existenciu rizika, že čínsky vývoz by bol presmerovaný na trh Únie, ak by opatrenia skončili.

(100)

So zreteľom na uvedené skutočnosti je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa čínsky dumpingový dovoz príslušného výrobku výrazne zvýšil.

(101)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia revízneho prešetrovania dvanásť známych výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(102)

Celková výroba Únie počas obdobia revízneho prešetrovania bola odhadnutá na 47 349 ton. Komisia tento údaj stanovila na základe štatistických údajov Eurostatu, z overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky a odhadovaných údajov týkajúcich sa výrobcov nezaradených do vzorky a poskytnutých žiadateľmi. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(103)

Údaje o výrobe, výrobnej kapacite, objeme predaja, zamestnanosti a objeme vývozu týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia poskytli žiadatelia. Tieto údaje predstavovali odhady maximálneho a minimálneho rozpätia a boli rozdelené do dvoch kategórií: výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie nezaradení do vzorky. V prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky Komisia použila skutočné overené údaje, ktoré tieto spoločnosti uviedli vo vyplnených dotazníkoch. Pokiaľ ide o výrobcov z Únie nezaradených do vzorky, použili sa údaje poskytnuté žiadateľmi. Tieto odhady boli sprístupnené na pripomienkovanie zainteresovaným stranám. Neboli však doručené žiadne pripomienky.

(104)

V tomto prešetrovaní sa použili údaje o spotrebe v Únii stanovené a uverejnené v súbežnom vyšetrovaní. Stanovené boli na základe odhadovaného celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a na základe celkového objemu dovozu na základe údajov Eurostatu a upravené, ak je to potrebné, na základe overených údajov, ktoré poskytol vyvážajúci výrobca v súbežnom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu z Ruska, a vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(105)

Keďže existuje len jeden vyvážajúci výrobca v Rusku, všetky údaje týkajúce sa tohto vývozcu sa museli uviesť v rozpätiach z dôvodu utajenia dôverných informácií. Navyše v záujme zamedzenia tomu, aby sa ruský objem dovozu vypočítal odpočítaním, bolo potrebné použiť rozpätia aj pre spotrebu a objem dovozu z iných tretích krajín.

(106)

Na tomto základe sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba HFD v Únii (v tonách)

(107)

Spotreba v Únii vzrástla medzi rokmi 2011 a 2013, ale klesla od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo sa spotreba počas posudzovaného obdobia zvýšila o 17 až 28 %. Zvýšenie spotreby od roku 2011 do obdobia revízneho prešetrovania je najmä dôsledkom zvýšenia dovozu z Ruska a iných tretích krajín, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zvýšil len mierne (pozri odôvodnenie 134).

(108)

Keďže sa pri prešetrovaní zistilo, že neexistuje žiadna pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie (pozri odôvodnenie 60), analýza objemu, cien a podielu dovozu na trhu je obmedzená na dovoz z ČĽR. Komisia stanovila objem a ceny dovozu z ČĽR na základe údajov Eurostatu.

(109)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem a podiel dovozu z ČĽR na trhu

(110)

Objemy dovozu z ČĽR klesli o 47 až 57 % so zodpovedajúcim poklesom podielu na trhu zo 4 % na 2 %, t. j. pokles o 2 percentuálne body počas posudzovaného obdobia. Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu zostal počas celého posudzovaného obdobia na nízkej úrovni.

(111)

V tejto tabuľke je uvedená priemerná cena dumpingového dovozu.

Tabuľka 3

Priemerná cena dumpingového dovozu

(112)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia klesli z 2 251 EUR/t na 2 131 EUR/t, čo predstavuje pokles približne o 5 %. Ceny čínskeho dovozu boli počas celého posudzovaného obdobia v priemere nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a ceny dovozu z iných tretích krajín.

(113)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa približne 75 % čínskeho dovozu, čo predstavuje podiel na trhu väčší ako 1 %, vykonalo v režime aktívneho zošľachťovacieho styku, takže nepodliehalo antidumpingovému clu ani clu. Zistilo sa, že podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 18 %. Pokiaľ ide o spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý predstavoval približne 53 až 90 % čínskeho dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania a 98 % jeho dovozu bolo v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, rozpätie podhodnotenia bolo stanovené v rozmedzí od 15 do 18 %.

(114)

Zvyšných 25 % čínskeho dovozu sa uskutočnilo v rámci bežného dovozného režimu. Keď sa k čínskym cenám CIF pripočítalo clo a antidumpingové clo, čínske ceny vypočítané pre tento dovoz boli v priemere vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, takže došlo k negatívnemu podhodnoteniu (– 12,5 %). No v prípade, keď sú dovozné ceny posudzované bez antidumpingového cla, by podhodnotenie bolo vo výške 12,2 %.

(115)

Pri posudzovaní všetkých čínskych dovozov bez ohľadu na režim dovozu a pri pripočítaní uplatniteľného cla a antidumpingového cla k cenám CIF dovozu v bežnom režime podhodnocovali čínske ceny počas obdobia revízneho prešetrovania predajné ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 10,2 %.

(116)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že rozpätie cenového podhodnotenia vo výške 18 % zistené v prípade čínskeho dovozu uskutočneného v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku bolo nesprávne, pretože ceny výrobcov z Únie zahŕňali „zabudovanú normálnu sadzbu 7,5 %“, od ktorej domáci používatelia nemohli byť oslobodení, ak by HFD vyrobenú v Únii zahrnuli do vývozu do tretích krajín. Zainteresovaná strana však nepodložila toto tvrdenie, a najmä nevysvetlila pojem „zabudovaná normálna sadzba“. V každom prípade je potrebné pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 113, dovoz v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku nepodlieha clu. Preto by nebolo opodstatnené uplatňovať úpravy pre clo, ktoré sa neukladá. Treba takisto uviesť, že Komisia riadne uplatnila úpravu o clo pri stanovovaní rozpätia cenového podhodnotenia pre dovoz uskutočnený v rámci bežného režimu v odôvodnení 114 a pre všetok čínsky dovoz bez ohľadu na dovozný režim v odôvodnení 115. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(117)

Tento istý čínsky výrobca tvrdil, že bolo potrebné odpočítať colnú sadzbu z rozpätia podhodnotenia vo výške 12,2 % a 10,2 % stanoveného v odôvodneniach 114 a 115. Treba však spresniť, že Komisia na stanovenie týchto rozpätí už zohľadnila clo uplatniteľné na dovoz uskutočnený v bežnom režime. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(118)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z iných tretích krajín do Únie zvýšil o 45 až 60 %, čo je rýchlejší rast než rast spotreby v Únii. Trhový podiel iných tretích krajín sa teda v tomto období zvýšil zo 41 % na 51 %.

(119)

Počas posudzovaného obdobia neexistoval žiadny dovoz z Brazílie. Objem dovozu z Ruska sa od roku 2011 do roku 2013 zvýšil medzi 40 a 50 % s miernym poklesom v období revízneho prešetrovania. Zodpovedajúci trhový podiel vzrástol z 29 % v roku 2011 na 34 % v roku 2012 a potom zostal konštantný do konca obdobia revízneho prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z Turecka zvýšil o 125 až 139 % a jeho trhový podiel vzrástol z približne 7 % na 13 %. Turecké dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 13 %, ale zostali nad úrovňou cien dovozu z iných tretích krajín vrátane Ruska a Číny a boli na podobných úrovniach ako ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(120)

Celkovo sa dovoz z iných tretích krajín okrem ČĽR, Ruska a Turecka zvýšil o 2 až 15 %. S rastúcou spotrebou Únie sa však ich celkový podiel na trhu znížil zo 4 % v roku 2011 na približne 2 % v roku 2013 a potom sa na konci obdobia revízneho prešetrovania opäť zvýšil na 4 %. Ich ceny boli s výnimkou roku 2012 nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie.

(121)

Ceny dovozu z iných tretích krajín boli počas celého posudzovaného obdobia vyššie ako ceny dovozu z ČĽR.

(122)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že analýza Komisie týkajúca sa dovozu z iných tretích krajín v odôvodneniach 118 až 121 sa mala vzťahovať na celý trh s fóliou a nemala byť zameraná len na príslušný výrobok, keďže rozhodnutia výrobcov z Únie týkajúce sa iných druhov fólií údajne ovplyvňovali ich výrobu príslušného výrobku. Toto tvrdenie nebolo odôvodnené. V každom prípade sa pri prešetrovaní zistilo, ako je uvedené v odôvodnení 185, že najväčší výrobca HFD z Únie zaradený do vzorky vyrába výlučne HFD a že výrobcovia z Únie, ktorí vyrábali HFD a aj iný druh fólie s názvom upravovaná hliníková fólia (ďalej len „UHF“), nemohli jednoducho zmeniť výrobu jedného výrobku na druhý, lebo na maximalizáciu efektívnosti je potrebná výroba obidvoch výrobkov v určitých množstvách. Ako je uvedené v odôvodnení 185, prešetrovaním sa tiež ukázalo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali počas posudzovaného obdobia stabilný pomer medzi týmito druhmi fólie. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(123)

Jeden čínsky výrobca poznamenal, že keďže výrobná kapacita výrobcov z Únie predstavovala menej ako 50 % spotreby v Únii, používatelia museli dovážať HFD od vyvážajúcich výrobcov v tretích krajinách. Na základe uvedeného čínsky výrobca tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia pri zásobovaní používateľov, ktorých nezásobili výrobcovia z Únie, súťažili medzi sebou a nie s výrobcami Únie. Toto tvrdenie však nebolo podložené. Po prvé, tvrdenie, že výrobná kapacita výrobcov z Únie predstavovala menej ako 50 % spotreby Únie, je nesprávne. Ako sa uvádza v odôvodnení 106 a 129,výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie predstavovala počas obdobia revízneho prešetrovania 58 až 74 % spotreby v Únii a počas celého posudzovaného obdobia bola vyššia ako 55 %. Okrem toho, ako sa uvádza v tabuľke 5, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie malo počas celého posudzovaného obdobia nevyužitú kapacitu, ktorá mohla byť použitá na zásobovanie trhu Únie, ak by nebol žiadny konkurenčný dumpingový dovoz. Dovoz z tretích krajín navyše konkuroval aj podobným výrobkom výrobného odvetvia Únie, lebo existujúci zákazníci výrobcov z Únie mohli prejsť na dodávateľov z tretích krajín. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(124)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(125)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(126)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Ako je vysvetlené v odôvodnení 103, Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele vzťahujúce sa na celé výrobné odvetvie Únie na základe informácií poskytnutých žiadateľmi, ktoré sa v prípade spoločností zaradených do vzorky riadne overili. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(127)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.