ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 332

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 58
18. decembra 2015


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní

1

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2377 z 26. októbra 2015 o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch

11

 

 

Dohoda medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch

13

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2378 z 15. decembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1156/2012

19

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2379 zo 16. decembra 2015, ktorým sa stanovuje výnimka z nariadení (ES) č. 2305/2003, (ES) č. 969/2006, (ES) č. 1067/2008 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2081, nariadenia (ES) č. 1964/2006 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 480/2012 a nariadenia (ES) č. 1918/2006, pokiaľ ide o termíny podávania žiadostí a vydávania dovozných povolení na rok 2016 v rámci colných kvót na obilniny, ryžu a olivový olej, a ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia (ES) č. 951/2006, pokiaľ ide o termíny vydávania vývozných povolení na rok 2016 v sektoroch cukru a izoglukózy mimo kvóty

46

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2380 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

50

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2381 zo 17. decembra 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS), pokiaľ ide o zasielanie časových radov pre nové regionálne členenie

52

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2382 zo 17. decembra 2015 o povolení prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) ako kŕmnej doplnkovej látky pre nosnice a menej významné druhy hydiny určené na znášku (držiteľ povolenia Kerry Ingredients and Flavours) ( 1 )

54

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2383 zo 17. decembra 2015, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu (ES) č. 669/2009, pokiaľ ide o zoznam krmív a potravín neživočíšneho pôvodu podliehajúcich zvýšenej miere úradných kontrol pri dovoze ( 1 )

57

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2384 zo 17. decembra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Brazílii po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009

63

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2385 zo 17. decembra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Ruskej federácii

91

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2386 zo 17. decembra 2015, ktorým sa zavádza registrácia dovozov vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

111

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2387 zo 17. decembra 2015, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

114

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2388 zo 17. decembra 2015, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, ktorý sa má uplatňovať na množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia podané od 1. decembra do 7. decembra 2015 a ktorým sa určujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla do 30. júna 2016, v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 533/2007 v odvetví hydinového mäsa

116

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2389 zo 17. decembra 2015, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, ktorý sa má uplatňovať na množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia podané od 1. decembra do 7. decembra 2015, a ktorým sa určujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla do 30. júna 2016 v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 1385/2007 v odvetví hydinového mäsa

119

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2390 zo 17. decembra 2015, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, ktorý sa má uplatňovať na množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné práva podané od 1. decembra do 7. decembra 2015 v rámci colných kvót otvorených vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2078 na hydinové mäso s pôvodom na Ukrajine

122

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2391 zo 17. decembra 2015, ktorým sa určujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla do 30. júna 2016 v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 539/2007 v odvetví vajec a vaječného albumínu

124

 

 

SMERNICE

 

*

Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom

126

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2015/2393 z 8. decembra 2015, ktorým sa mení rokovací poriadok Rady

133

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2394 z 8. decembra 2015 o pozícii, ktorú majú zaujať členské štáty v mene Európskej únie, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré má prijať stála komisia organizácie Eurocontrol v súvislosti s rolami a úlohami organizácie Eurocontrol a centralizovanými službami

136

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2395 z 10. decembra 2015, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2010/99/EÚ, ktorým sa Litovskej republike povoľuje predĺžiť uplatňovanie opatrenia odchyľujúceho sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

140

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2396 z 10. decembra 2015, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2009/1008/EÚ, ktorým sa Lotyšskej republike povoľuje predĺžiť uplatňovanie opatrenia odchyľujúceho sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

142

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2397 zo 16. decembra 2015, ktorým sa vymenúva španielsky člen a španielsky náhradník Výboru regiónov

144

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2398 zo 17. decembra 2015 o údajoch a podkladoch súvisiacich so žiadosťou o zaradenie zariadenia nachádzajúceho sa v tretej krajine do európskeho zoznamu zariadení na recykláciu lodí ( 1 )

145

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry ( Ú. v. EÚ L 266, 13.10.2015 )

156

 

*

Korigendum k usmerneniu Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/1938 z 27. augusta 2015, ktorým sa mení usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (ECB/2015/27) ( Ú. v. EÚ L 282, 28.10.2015 )

158

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

SMERNICE

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/1


SMERNICA RADY (EÚ) 2015/2376

z 8. decembra 2015,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Problémy spôsobované cezhraničným vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, agresívnym daňovým plánovaním a škodlivou daňovou súťažou sa výrazne zväčšili a stali sa významným stredobodom pozornosti v Únii i na globálnej úrovni. Narúšaním základu dane sa výrazne znižujú vnútroštátne daňové príjmy, čo brzdí členské štáty pri uplatňovaní daňových politík podporujúcich rast. Vydávanie záväzných stanovísk, ktoré uľahčujú jednotné a transparentné uplatňovanie práva, je bežnou praxou aj v Únii. Vyjasnenie daňového práva pre daňovníkov môže poskytnutím istoty pre podniky podporiť investície a súlad s právom, a preto môže slúžiť cieľom ďalšieho rozvoja jednotného trhu v Únii na základe zásad a slobôd, z ktorých vychádzajú zmluvy. Záväzné stanoviská týkajúce sa štruktúr motivovaných daňami však v niektorých prípadoch viedli k nízkej úrovni zdanenia umelo vysokých súm príjmov v krajine, ktorá vydáva, mení alebo obnovuje záväzné stanovisko, pričom ponechali umelo nízke sumy príjmov na zdanenie v iných dotknutých krajinách. Preto je naliehavo potrebné zvýšenie transparentnosti. Na dosiahnutie tohto cieľa sa musia zlepšiť nástroje a mechanizmy stanovené v smernici Rady 2011/16/EÚ (4).

(2)

Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 zdôraznila naliehavú potrebu pokročiť v úsilí zameranom na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu na globálnej úrovni aj na úrovni Únie. S dôrazom na význam transparentnosti Európska rada uvítala zámer Komisie predložiť návrh o automatickej výmene informácií o záväzných stanoviskách v Únii.

(3)

V smernici 2011/16/EÚ sa stanovuje povinná spontánna výmena informácií medzi členskými štátmi v piatich konkrétnych prípadoch a pri dodržaní určitých lehôt. Spontánna výmena informácií v prípadoch, keď má príslušný orgán jedného členského štátu dôvod predpokladať, že môže dochádzať k daňovým stratám v inom členskom štáte, sa už uplatňuje v prípade záväzných stanovísk, ktoré členský štát vydáva, mení alebo obnovuje konkrétnemu daňovníkovi, pokiaľ ide o výklad alebo uplatňovanie daňových ustanovení v budúcnosti, a ktoré majú cezhraničný rozmer.

(4)

Účinnú spontánnu výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia však brzdí niekoľko závažných praktických problémov, ako napríklad diskrečná právomoc, ktorá vydávajúcemu členskému štátu umožňuje rozhodnúť o tom, ktoré iné členské štáty by mali byť informované. Vymieňané informácie by preto vtedy, ak je to vhodné, mali byť prístupné všetkým ostatným členským štátom.

(5)

Rozsah automatickej výmeny cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, vydaných, zmenených alebo obnovených konkrétnej osobe alebo skupine osôb, na ktoré má táto osoba alebo skupina osôb právo spoliehať sa, by mal zahŕňať akúkoľvek materiálnu formu (bez ohľadu na ich záväznú či nezáväznú povahu a spôsob ich vydávania).

(6)

V záujme právnej istoty by sa smernica 2011/16/EÚ mala doplniť o príslušné vymedzenie pojmu cezhraničné záväzné stanovisko a záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia. Rozsah týchto pojmov by mal byť dostatočne široký na to, aby pokrýval rozsiahlu škálu situácií vrátane, ale nie výlučne, nasledujúcich druhov cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia:

jednostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia a/alebo rozhodnutia,

dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia a rozhodnutia,

stanoviská alebo rozhodnutia určujúce existenciu alebo neexistenciu stálej prevádzkarne,

stanoviská alebo rozhodnutia určujúce existenciu alebo neexistenciu skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na základ dane stálej prevádzkarne,

stanoviská alebo rozhodnutia určujúce daňové postavenie hybridného subjektu v jednom členskom štáte, ktorý sa týka rezidenta v inej jurisdikcii,

ako aj stanoviská alebo rozhodnutia o vymeriavacom základe na odpisovanie určitého aktíva v jednom členskom štáte, ktoré je nadobudnuté od skupinovej spoločnosti v inej jurisdikcii.

(7)

Daňovníci sú oprávnení spoliehať sa na cezhraničné záväzné stanoviská alebo záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia napríklad v daňových konaniach alebo počas daňových kontrol pod podmienkou, že skutočnosti, na ktorých je založené cezhraničné záväzné stanovisko alebo záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia, sa prezentovali správne a že daňovníci dodržiavajú podmienky cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.

(8)

Členské štáty si budú vymieňať informácie bez ohľadu na to, či daňovník dodržiava podmienky cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.

(9)

Poskytnutie informácií by nemalo viesť k porušeniu obchodného, priemyselného či profesijného tajomstva alebo zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku.

(10)

S cieľom využívať výhody povinnej automatickej výmeny cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia by sa tieto informácie mali oznamovať urýchlene po ich vydaní, zmene alebo obnovení, a preto by sa mali stanoviť pravidelné intervaly oznamovania týchto informácií. Z toho istého dôvodu je taktiež vhodné stanoviť povinnú automatickú výmenu cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, ktoré boli vydané, zmenené alebo obnovené v období, ktoré sa začína päť rokov pred dátumom začatia uplatňovania tejto smernice, a ktoré sú stále platné k 1. januáru 2014. Avšak konkrétne osoby alebo skupiny osôb s celoskupinovým čistým ročným obratom vo výške menej ako 40 000 000 EUR by za určitých podmienok mohli byť z takejto povinnej automatickej výmeny vyňaté.

(11)

Z dôvodov právnej istoty je vhodné za veľmi prísnych podmienok vyňať z povinnej automatickej výmeny dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia dojednané s tretími krajinami v rámci existujúcich medzinárodných zmlúv s týmito krajinami, ak ustanovenia týchto zmlúv neumožňujú sprístupnenie informácií prijatých podľa tejto zmluvy tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou. V týchto prípadoch by sa však namiesto toho mali vymieňať informácie podľa článku 8a ods. 6 uvedené v žiadostiach, ktoré vedú k vydaniu takýchto dvojstranných alebo mnohostranných záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia. V takých prípadoch by informácie, ktoré sa majú oznamovať, mali zahŕňať údaj o tom, že sa poskytujú na základe takejto žiadosti.

(12)

Povinná automatická výmena cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia by mala v každom prípade zahŕňať oznamovanie vymedzeného súboru základných informácií, ktoré by boli prístupné všetkým členským štátom. Komisia by mala byť splnomocnená prijať praktické opatrenia potrebné na štandardizáciu oznamovania takýchto informácií podľa postupu stanoveného v smernici 2011/16/EÚ (ktorý zahŕňa Výbor pre administratívnu spoluprácu v oblasti zdaňovania) na vypracovanie vzorového formulára, ktorý sa bude používať na výmenu informácií. Taký postup by sa mal použiť aj pri prijímaní ďalších praktických opatrení na vykonávanie výmeny informácií, ako je špecifikácia jazykových požiadaviek, ktoré by boli uplatniteľné na výmenu informácií s použitím vzorového formulára.

(13)

Pri vypracúvaní takéhoto vzorového formulára na povinnú automatickú výmenu informácií je vhodné zohľadniť prácu vykonanú v rámci fóra OECD venovaného škodlivým daňovým praktikám, kde sa vypracúva vzorový formulár na výmenu informácií, a to v kontexte akčného plánu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov. Je tiež vhodné úzko spolupracovať s OECD koordinovaným spôsobom, a to nielen v oblasti vypracovania tohto vzorového formulára na povinnú automatickú výmenu informácií. Konečným cieľom by mali byť rovnaké podmienky na celom svete, pričom Únia by mala prevziať vedúcu úlohu pri presadzovaní toho, aby rozsah informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia, ktoré sa majú vymieňať automaticky, bol dosť široký.

(14)

Členské štáty by si mali vymieňať základné informácie a obmedzený súbor základných informácií by sa mal tiež oznamovať Komisii. Komisii by to malo umožniť kedykoľvek monitorovať a hodnotiť účinné uplatňovanie povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia. Informácie prijaté Komisiou by sa však nemali používať na žiadne iné účely. Takéto oznamovanie by okrem toho nemalo zbaviť členský štát povinnosti oznámiť Komisii akúkoľvek štátnu pomoc.

(15)

Poskytnutie spätnej väzby zo strany členského štátu, ktorému boli informácie zaslané, členskému štátu, ktorý ich zaslal, je nevyhnutným prvkom fungovania účinného systému automatickej výmeny informácií. Preto je vhodné zdôrazniť, že príslušné orgány členských štátov by mali raz za rok poskytnúť spätnú väzbu o automatickej výmene informácií ostatným dotknutým členským štátom. V praxi by sa táto povinná spätná väzba mala vykonávať na základe opatrení dohodnutých dvojstranne.

(16)

V prípade potreby by mal mať členský štát po fáze povinnej automatickej výmeny informácií podľa tejto smernice možnosť využiť článok 5 smernice 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o výmenu informácií na žiadosť, s cieľom získať dodatočné informácie vrátane celého znenia cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia od členského štátu, ktorý vydal takéto stanoviská.

(17)

Je vhodné pripomenúť, že v článku 21 ods. 4 smernice 2011/16/EÚ sa upravujú jazykové a prekladové požiadavky vzťahujúce sa na žiadosti o spoluprácu vrátane žiadostí o oznamovanie a pripojené dokumenty. Toto pravidlo by sa malo uplatňovať aj v prípadoch, keď členské štáty požadujú dodatočné informácie po fáze povinnej automatickej výmeny základných informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia.

(18)

Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili akékoľvek prekážky, ktoré môžu brzdiť účinnú a čo najširšiu možnú povinnú automatickú výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia.

(19)

S cieľom zlepšiť efektívne využívanie zdrojov, uľahčiť výmenu informácií a vyhnúť sa tomu, aby každý členský štát musel podobným spôsobom vyvinúť svoje systémy s cieľom uchovávať informácie, by sa malo prijať osobitné ustanovenie zamerané na zriadenie centrálneho registra prístupného všetkým členským štátom a Komisii, do ktorého by členské štáty ukladali a v ktorom by uchovávali informácie namiesto ich výmeny prostredníctvom zabezpečeného e-mailu. Praktické opatrenia potrebné na zriadenie takéhoto registra by mala prijať Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 smernice 2011/16/EÚ.

(20)

So zreteľom na povahu a rozsah zmien zavedených smernicou Rady 2014/107/EÚ (5) a touto smernicou by sa mal rozšíriť časový rámec na predkladanie informácií, štatistických údajov a správ stanovených na základe smernice 2011/16/EÚ. Takéto rozšírenie by malo zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní informácií mohli zohľadňovať skúsenosti vyplývajúce z uvedených zmien. Uvedené rozšírenie by sa malo vzťahovať na štatistické aj iné informácie, ktoré majú členské štáty predkladať do 1. januára 2018, ako aj na správu a prípadne návrh, ktoré má predložiť Komisia do 1. januára 2019.

(21)

Existujúce ustanovenia týkajúce sa dôvernosti informácií by sa mali zmeniť, aby odzrkadľovali rozšírenie povinnej automatickej výmeny informácií na cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia.

(22)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tejto smernice je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov a slobodu podnikania.

(23)

Keďže cieľ tejto smernice, a to efektívnu administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2011/16/EÚ sa mení takto:

1.

Článok 3 sa mení takto:

a)

Bod 9 sa nahrádza takto:

„9.

‚automatická výmena‘ je:

a)

na účely článku 8 ods. 1 a článku 8a systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch. Na účely článku 8 ods. 1 sa odkaz na dostupné informácie týka informácií, ktoré sa nachádzajú v daňových spisoch členského štátu oznamujúceho informácie, ktoré možno získať v súlade s postupmi zberu a spracúvania informácií v tomto členskom štáte;

b)

na účely článku 8 ods. 3a systematické oznamovanie vopred určených informácií o rezidentoch v iných členských štátoch príslušnému členskému štátu rezidencie, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch. V kontexte článku 8 ods. 3a, článku 8 ods. 7a, článku 21 ods. 2 a článku 25 ods. 2 a 3 má akýkoľvek výraz, ktorý sa začína veľkým písmenom, význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmu uvedeného v prílohe I;

c)

na účely všetkých ustanovení tejto smernice s výnimkou článku 8 ods. 1 a 3a a článku 8a systematické oznamovanie vopred určených informácií poskytnutých v súlade s písmenami a) a b) tohto bodu;“.

b)

Dopĺňajú sa tieto body:

„14.

‚cezhraničné záväzné stanovisko‘ je každá dohoda, oznámenie alebo akýkoľvek iný nástroj alebo opatrenie s podobnými účinkami vrátane stanoviska vydaného, zmeneného alebo obnoveného v rámci daňovej kontroly, ktoré spĺňa tieto podmienky:

a)

je vydané, zmenené alebo obnovené vládnym alebo daňovým orgánom členského štátu alebo nižším územným či správnym celkom členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo v jeho mene bez ohľadu na to, či sa skutočne použije;

b)

je vydané, zmenené alebo obnovené konkrétnej osobe alebo skupine osôb, pričom táto osoba alebo skupina osôb je oprávnená spoliehať sa naň;

c)

týka sa výkladu alebo uplatňovania právneho alebo administratívneho ustanovenia týkajúceho sa správy alebo presadzovania vnútroštátnych daňových právnych predpisov členského štátu alebo jeho územného či správneho celku vrátane miestnych orgánov;

d)

súvisí s cezhraničnou transakciou alebo otázkou, či sa činnosťami, ktoré vykonáva osoba v inej jurisdikcii, vytvorí stála prevádzkareň, a

e)

je vypracované pred transakciami alebo činnosťami v inej jurisdikcii potenciálne vytvárajúcimi stálu prevádzkareň alebo pred podaním daňového priznania za obdobie, v ktorom sa transakcia alebo súbor transakcií či činností vykonali.

Cezhraničná transakcia môže zahŕňať okrem iného uskutočnenie investícií, poskytnutie tovaru, služieb, financií alebo použitie hmotného alebo nehmotného majetku a nemusí sa priamo vzťahovať na osobu, ktorej je určené cezhraničné záväzné stanovisko;

15.

‚záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia‘ je každá dohoda, oznámenie alebo akýkoľvek iný nástroj alebo opatrenie s podobnými účinkami vrátane stanoviska vydaného, zmeneného alebo obnoveného v rámci daňovej kontroly, ktoré spĺňa tieto podmienky:

a)

je vydané, zmenené alebo obnovené vládnym alebo daňovým orgánom jedného alebo viacerých členských štátov vrátane akéhokoľvek nižšieho územného či správneho celku členského štátu, vrátane miestnych orgánov alebo v jeho mene bez ohľadu na to, či sa skutočne použije;

b)

je vydané, zmenené alebo obnovené konkrétnej osobe alebo skupine osôb, pričom táto osoba alebo skupina osôb je oprávnená spoliehať sa naň, a

c)

určuje pred uskutočnením cezhraničných transakcií medzi pridruženými podnikmi vhodný súbor kritérií na stanovenie transferového oceňovania týchto transakcií alebo určuje pripísanie zisku stálej prevádzkarni.

Podniky sú pridruženými podnikmi vtedy, ak sa jeden podnik priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále iného podniku alebo ak sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo kapitále podnikov.

Transferové ceny sú ceny, za ktoré určitý podnik prevádza pridruženým podnikom fyzický tovar a nehmotný majetok alebo poskytuje služby, a ‚transferové oceňovanie‘ sa má chápať zodpovedajúcim spôsobom;

16.

na účely bodu 14 je ‚cezhraničná transakcia‘ transakciou alebo súborom transakcií, v prípade ktorých:

a)

nie všetky strany tejto transakcie alebo súboru transakcií sú rezidentmi na daňové účely v členskom štáte, ktorý vydáva, mení alebo obnovuje cezhraničné záväzné stanovisko;

b)

ktorákoľvek zo strán transakcie alebo súboru transakcií je rezidentom na daňové účely súčasne vo viacerých než v jednej jurisdikcii;

c)

jedna zo strán transakcie alebo súboru transakcií vykonáva podnikateľskú činnosť v inej jurisdikcii prostredníctvom stálej prevádzkarne a transakcia alebo súbor transakcií predstavuje časť podnikateľskej činnosti alebo celú podnikateľskú činnosť stálej prevádzkarne. Cezhraničná transakcia alebo súbor transakcií zahŕňa aj opatrenia, ktoré prijala osoba, pokiaľ ide o podnikateľské činnosti v inej jurisdikcii, ktoré táto osoba vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo

d)

ide o také transakcie alebo súbor transakcií, ktoré majú cezhraničný vplyv.

Na účely bodu 15 je ‚cezhraničná transakcia‘ transakciou alebo súborom transakcií zahŕňajúcich pridružené podniky, ktoré nie sú všetky rezidentmi na daňové účely na území jednej jurisdikcie, alebo ak transakcia alebo súbor transakcií majú cezhraničný vplyv;

17.

na účely bodov 15 a 16 je ‚podnik‘ akákoľvek forma podnikania.“

2.

V článku 8 sa odseky 4 a 5 vypúšťajú.

3.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia

1.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bolo cezhraničné záväzné stanovisko alebo záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené po 31. decembri 2016, oznámi informácie o tomto stanovisku prostredníctvom automatickej výmeny príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, ako aj Európskej komisii s výnimkou prípadov stanovených v odseku 8 tohto článku, a to v súlade s uplatňovanými praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

2.   Príslušný orgán členského štátu oznámi v súlade s uplatňovanými praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21 príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov a s výnimkou prípadov stanovených v odseku 8 tohto článku aj Európskej komisii informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách alebo záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia vydaných, zmenených alebo obnovených v období, ktoré sa začalo päť rokov pred 1. januárom 2017.

Ak ide o cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2013, toto oznámenie sa vykoná pod podmienkou, že sú stále platné k 1. januáru 2014.

Ak ide o cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom 2016, toto oznámenie sa vykoná bez ohľadu na ich platnosť.

Členské štáty môžu vylúčiť z oznamovania uvedeného v tomto odseku informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia vydaných, zmenených alebo obnovených pred 1. aprílom 2016 konkrétnej osobe alebo skupine osôb okrem tých, ktoré vykonávajú najmä finančné a investičné činnosti, s celoskupinovým čistým ročným obratom, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (6), nižším ako 40 000 000 EUR (alebo ekvivalentnou sumou v akejkoľvek inej mene) vo fiškálnom roku predchádzajúcom dňu vydania, zmeny alebo obnovenia týchto cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.

3.   Dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia dohodnuté s tretími krajinami sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti automatickej výmeny informácií podľa tohto článku, ak medzinárodná daňová dohoda, podľa ktorej sa záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia dojednalo, nedovoľuje jeho sprístupnenie tretím stranám. Takéto dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia sa vymieňajú podľa článku 9, ak medzinárodná daňová dohoda, podľa ktorej sa záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia dojednalo, dovoľuje jeho zverejnenie a príslušný orgán tretej krajiny povolí zverejnenie informácií.

Ak by však dvojstranné alebo mnohostranné záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia boli podľa prvej vety prvého pododseku tohto odseku vyňaté z automatickej výmeny informácií, informácie stanovené v odseku 6 tohto článku a uvedené v žiadosti, ktorá vedie k vydaniu takéhoto dvojstranného alebo mnohostranného záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia, sa namiesto toho vymieňajú podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

4.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, keď sa cezhraničné záväzné stanovisko týka výhradne daňových záležitostí jednej alebo viacerých fyzických osôb a zahŕňa výhradne tieto ich daňové záležitosti.

5.   Výmena informácií sa uskutočňuje takto:

a)

pokiaľ ide o informácie vymieňané podľa odseku 1, do troch mesiacov od skončenia polovice kalendárneho roka, počas ktorého sa cezhraničné záväzné stanoviská alebo záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia vydali, zmenili alebo obnovili;

b)

pokiaľ ide o informácie vymieňané podľa odseku 2, do 1. januára 2018.

6.   Informácie, ktoré má oznamovať členský štát podľa odsekov 1 a 2 tohto článku, zahŕňajú:

a)

identifikačné údaje inej osoby, než je fyzická osoba, a podľa potreby aj skupiny spoločností, ku ktorej patrí;

b)

zhrnutie obsahu cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia vrátane opisu príslušných podnikateľských činností alebo transakcií, alebo súboru transakcií v abstraktných pojmoch, ktoré nevedú k porušeniu obchodného, priemyselného ani profesijného tajomstva alebo zverejneniu obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku;

c)

dátumy vydania, zmeny alebo obnovenia cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia;

d)

počiatočný dátum obdobia platnosti cezhraničného záväzného stanoviska alebo záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia, ak je stanovený;

e)

konečný dátum obdobia platnosti cezhraničného záväzného stanoviska alebo záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia, ak je stanovený;

f)

druh cezhraničného záväzného stanoviska alebo záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia;

g)

sumu transakcie alebo súboru transakcií, na ktoré sa vzťahuje cezhraničné záväzné stanovisko alebo záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia, ak je takáto suma uvedená v cezhraničnom záväznom stanovisku alebo záväznom stanovisku k stanoveniu metódy ocenenia;

h)

opis súboru kritérií používaných na určenie transferového oceňovania alebo samotnej transferovej ceny v prípade záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia;

i)

identifikáciu metódy použitej na určenie transferového oceňovania alebo samotnej transferovej ceny v prípade záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia;

j)

identifikáciu ostatných členských štátov, ktorých by sa mohlo týkať cezhraničné záväzné stanovisko alebo záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia, ak takého členské štáty existujú;

k)

identifikáciu inej ako fyzickej osoby v ostatných členských štátoch, ak takáto osoba existuje, ktorá by mohla byť ovplyvnená cezhraničným záväzným stanoviskom alebo záväzným stanoviskom k stanoveniu metódy ocenenia (pričom sa uvedie, s ktorým členským štátom sú dotknuté osoby prepojené), a

l)

uvedenie skutočnosti, či sú oznámené informácie založené na samotnom cezhraničnom záväznom stanovisku alebo záväznom stanovisku k stanoveniu metódy ocenenia alebo na žiadosti uvedenej v odseku 3 druhom pododseku tohto článku.

7.   Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 6 tohto článku Komisia prijme praktické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v odseku 6 tohto článku ako súčasť postupu na vypracovanie vzorového formulára stanoveného v článku 20 ods. 5.

8.   Informácie vymedzené v odseku 6 písm. a), b), h) a k) tohto článku sa neoznamujú Európskej komisii.

9.   Príslušný orgán dotknutého členského štátu identifikovaného podľa odseku 6 písm. j) potvrdí, a to podľa možnosti elektronicky, príslušnému orgánu, ktorý informácie poskytol, bezodkladne a v každom prípade najneskôr sedem pracovných dní, že tieto informácie dostal. Toto opatrenie sa uplatňuje dovtedy, kým nebude funkčný register uvedený v článku 21 ods. 5.

10.   Členské štáty môžu v súlade s článkom 5 a so zreteľom na článok 21 ods. 4 požiadať o dodatočné informácie vrátane celého textu cezhraničného záväzného stanoviska alebo záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia.

Článok 8b

Štatistické údaje o automatických výmenách

1.   Do 1. januára 2018 členské štáty poskytujú Komisii každoročne štatistické údaje o objeme automatických výmen podľa článkov 8 a 8a a v možnom rozsahu aj informácie o administratívnych a ostatných relevantných nákladoch a prínosoch, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami, a akýchkoľvek prípadných zmenách týkajúcich sa daňových správ a tretích strán.

2.   Komisia predloží do 1. januára 2019 správu obsahujúcu prehľad a hodnotenie štatistických údajov a informácií prijatých na základe odseku 1 tohto článku, ktorá sa bude týkať takých otázok, ako sú administratívne a ostatné relevantné náklady a prínosy automatickej výmeny informácií, ako aj praktických aspektov, ktoré s ňou súvisia. Komisia prípadne predloží Rade návrh týkajúci sa kategórií a podmienok stanovených v článku 8 ods. 1 vrátane podmienky, že musia byť dostupné informácie o rezidentoch v iných členských štátoch, alebo týkajúce sa položiek uvedených v článku 8 ods. 3a, alebo v oboch.

Rada pri posudzovaní návrhu predloženého Komisiou posúdi ďalšie posilnenie efektívnosti a fungovania automatickej výmeny informácií a zvyšovanie jej úrovne s cieľom stanoviť, aby:

a)

príslušný orgán každého členského štátu oznamoval prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie za zdaňovacie obdobia od 1. januára 2019, pokiaľ ide o rezidentov v tomto inom členskom štáte, týkajúce sa všetkých kategórií príjmov a kapitálu uvedených v článku 8 ods. 1, ktoré sa majú chápať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý uvedené informácie oznamuje, a

b)

sa zoznamy kategórií a položiek stanovené v článku 8 ods. 1 a 3a rozšírili o ďalšie kategórie a položky vrátane licenčných poplatkov.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).“"

4.

V článku 20 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Vzorový formulár vrátane jazykového režimu prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 do 1. januára 2017. Automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia podľa článku 8a sa vykonáva s použitím vzorového formulára. Tento vzorový formulár neobsahuje zložky nad rámec výmeny informácií uvedených v článku 8a ods. 6 a iných súvisiacich kolónok spojených s týmito zložkami potrebných na dosiahnutie cieľov článku 8a.

Jazykový režim uvedený v prvom pododseku nebráni členskému štátu v oznamovaní informácií uvedených v článku 8a v ktoromkoľvek úradnom a pracovnom jazyku Únie. Z tohto jazykového režimu však môže vyplývať, že kľúčové prvky takýchto informácií sa zasielajú aj v inom úradnom a pracovnom jazyku Únie.“

5.

Článok 21 sa mení takto:

a)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Osoby riadne akreditované orgánom bezpečnostnej certifikácie Komisie môžu mať k týmto informáciám prístup, len pokiaľ je to potrebné na účel servisu, údržby a vývoja registra uvedeného v odseku 5 a siete CCN.“

b)

Dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Komisia do 31. decembra 2017 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú poskytovať v rámci článku 8a ods. 1 a 2, s cieľom vykonávať automatickú výmenu ustanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu. Príslušné orgány všetkých členských štátov majú prístup k informáciám zaznamenaným v tomto registri. Komisia má takisto prístup k informáciám zaznamenaným v tomto registri, ale len v rámci obmedzení stanovených v článku 8a ods. 8. Potrebné praktické opatrenia prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

Do začatia prevádzky takéhoto bezpečného centrálneho registra sa automatická výmena ustanovená v článku 8a ods. 1 a 2 vykonáva v súlade s odsekom 1 tohto článku a uplatňovanými praktickými opatreniami.“

6.

Článok 23 sa mení takto:

a)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Členské štáty oznamujú Komisii ročné hodnotenie účinnosti automatickej výmeny informácií uvedené v článkoch 8 a 8a, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Formu a podmienky oznamovania tohto ročného hodnotenia prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

b)

Odseky 5 a 6 sa vypúšťajú.

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Dôvernosť informácií

1.   Informácie oznamované Komisii podľa tejto smernice uchováva Komisia ako dôverné v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na orgány Únie, pričom sa nesmú použiť na iné účely než tie, ktoré sú potrebné na určenie, či a do akej miery členské štáty dosiahli súlad s touto smernicou.

2.   Informácie, ktoré oznamujú členské štáty Komisii podľa článku 23, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na takto postúpené informácií sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo, ako aj ochrana rozšírená na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý tieto informácie prijal.

Správy a dokumenty vypracované Komisiou, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, môžu členské štáty použiť len na analytické účely a nesmú ich zverejniť ani sprístupniť žiadnej inej osobe alebo orgánu bez výslovného súhlasu Komisie.“

8.

V článku 25 sa vkladá tento odsek:

„1a.   Nariadenie (ES) č. 45/2001 sa uplatňuje na každé spracovanie osobných údajov podľa tejto smernice inštitúciami a orgánmi Únie. Na účely správneho uplatňovania tejto smernice sa však rozsah povinností a práv stanovených v článku 11, článku 12 ods. 1 a článkoch 13 až 17 nariadenia (ES) č. 45/2001 obmedzí do takej miery, aká je potrebná na ochranu záujmov uvedených v článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.“

Článok 2

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

Tieto opatrenia uplatňujú od 1. januára 2017.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 8. decembra 2015

Za Radu

predseda

P. GRAMEGNA


(1)  Stanovisko z 27. októbra 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 64.

(3)  Stanovisko zo 14. októbra 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(5)  Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/11


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2377

z 26. októbra 2015

o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a) v spojení s jej článkom 218 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 509/2014 (1) sa odkaz na Palauskú republiku presunul z prílohy I do prílohy II nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (2).

(2)

Uvedený odkaz na Palauskú republiku je doplnený poznámkou pod čiarou, v ktorej sa uvádza, že oslobodenie od vízovej povinnosti sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, ktorá sa uzavrie s Európskou úniou.

(3)

Rada prijala 9. októbra 2014 rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu, aby začala rokovania s Palauskou republikou o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (ďalej len „dohoda“).

(4)

Rokovania o dohode sa začali 17. decembra 2014 a boli úspešne zavŕšené parafovaním dohody prostredníctvom výmeny listov 27. mája 2015 Palauskou republikou a 10. júna 2015 Úniou.

(5)

V mene Únie by sa mala dohoda podpísať a vyhlásenia pripojené k dohode by sa mali schváliť. Dohoda by sa mala predbežne vykonávať odo dňa nasledujúceho po dni jej podpisu až do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie.

(6)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (3), Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(7)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (4), Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis Dohody medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (ďalej len „dohoda“) s výhradou jej uzavretia.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Vyhlásenia pripojené k tomuto rozhodnutiu sa schvaľujú v mene Únie.

Článok 3

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Únie.

Článok 4

Dohoda sa predbežne vykonáva odo dňa nasledujúceho po dni jej podpisu (5) až do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 26. októbra 2015

Za Radu

predsedníčka

C. DIESCHBOURG


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 509/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 67).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(4)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(5)  Dátum podpisu dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/13


DOHODA

medzi Európskou úniou a Palauskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch

EURÓPSKA ÚNIA, ďalej len „Únia“ alebo „EÚ“, a

PALAUSKÁ REPUBLIKA, ďalej len „Palau“,

ďalej spoločne len „zmluvné strany“,

S CIEĽOM ďalej rozvíjať priateľské vzťahy medzi zmluvnými stranami a želajúc si zjednodušiť cestovanie zabezpečením vstupu a krátkodobého pobytu bez víz pre svojich občanov,

SO ZRETEĽOM na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 509/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (1), a to okrem iného tak, že sa 19 tretích krajín vrátane Palau presúva do zoznamu tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v členských štátoch,

MAJÚC NA PAMÄTI, že v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 509/2014 sa uvádza, že oslobodenie týchto 19 krajín od vízovej povinnosti sa má uplatňovať odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, ktorá sa uzavrie s Úniou,

ŽELAJÚC SI zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi EÚ,

ZOHĽADŇUJÚC, že na osoby cestujúce na účely vykonávania platenej činnosti počas ich krátkodobého pobytu sa táto dohoda nevzťahuje, a preto sa na túto kategóriu naďalej vzťahujú príslušné pravidlá práva Únie, vnútroštátneho práva členských štátov a vnútroštátneho práva Palau týkajúce sa vízovej povinnosti alebo oslobodenia od nej a prístupu k zamestnaniu,

ZOHĽADŇUJÚC Protokol o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Protokol o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a potvrdzujúc, že ustanovenia tejto dohody sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo a Írsko,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Účel

Táto dohoda umožňuje občanom Únie a občanom Palau cestovať bez víz na územie druhej zmluvnej strany na obdobie najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

a)

„členský štát“ je ktorýkoľvek členský štát Únie s výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska;

b)

„občan Únie“ je štátny príslušník členského štátu vymedzeného v písmene a);

c)

„občan Palau“ je každá osoba, ktorá má štátne občianstvo Palau;

d)

„schengenský priestor“ je priestor bez vnútorných hraníc zahŕňajúci územia členských štátov vymedzených v písmene a), ktoré v plnom rozsahu uplatňujú schengenské acquis.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Občania Únie, ktorí sú držiteľmi platného cestovného, diplomatického, služobného, úradného alebo špeciálneho pasu vydaného členským štátom, môžu vstúpiť na územie Palau a zdržiavať sa na ňom bez víz počas obdobia vymedzeného v článku 4 ods. 1.

Občania Palau, ktorí sú držiteľmi platného cestovného, diplomatického, služobného, úradného alebo špeciálneho pasu vydaného Palau, môžu vstúpiť na územie členských štátov a zdržiavať sa na ňom bez víz počas obdobia vymedzeného v článku 4 ods. 2.

2.   Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na osoby cestujúce na účely vykonávania platenej činnosti.

V prípade tejto kategórie osôb sa môže každý členský štát sám rozhodnúť, či občanom Palau uloží vízovú povinnosť alebo ju zruší v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (2).

V prípade tejto kategórie osôb sa môže Palau rozhodnúť, či občanom jednotlivých členských štátov uloží vízovú povinnosť alebo ju zruší v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

3.   Zrušenie vízovej povinnosti stanovené touto dohodou sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy zmluvných strán týkajúce sa podmienok vstupu a krátkodobého pobytu. Členské štáty a Palau si vyhradzujú právo nepovoliť vstup na svoje územie a krátkodobý pobyt na svojom území v prípade nesplnenia jednej alebo viacerých uvedených podmienok.

4.   Zrušenie vízovej povinnosti sa uplatňuje bez ohľadu na spôsob dopravy použitý na prekročenie hraníc zmluvných strán.

5.   Záležitosti, na ktoré sa nevzťahuje táto dohoda, sa spravujú právom Únie, vnútroštátnym právom členských štátov a vnútroštátnym právom Palau.

Článok 4

Dĺžka pobytu

1.   Občania Únie sa môžu zdržiavať na území Palau najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

2.   Občania Palau sa môžu zdržiavať na území členských štátov plne uplatňujúcich schengenské acquis najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Toto obdobie sa vypočíta nezávisle od akéhokoľvek pobytu v členskom štáte, ktorý ešte v plnom rozsahu neuplatňuje schengenské acquis.

Občania Palau sa môžu zdržiavať na území každého členského štátu, ktorý ešte v plnom rozsahu neuplatňuje schengenské acquis, najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia bez ohľadu na obdobie pobytu vypočítané pre územie členských štátov plne uplatňujúcich schengenské acquis.

3.   Touto dohodou nie je dotknutá možnosť Palau a členských štátov predĺžiť obdobie pobytu na viac ako 90 dní v súlade s ich príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie.

Článok 5

Územná pôsobnosť

1.   Pokiaľ ide o Francúzsku republiku, táto dohoda sa vzťahuje iba na európske územie Francúzskej republiky.

2.   Pokiaľ ide o Holandské kráľovstvo, táto dohoda sa vzťahuje iba na európske územie Holandského kráľovstva.

Článok 6

Spoločný výbor pre správu dohody

1.   Zmluvné strany zriadia spoločný výbor odborníkov (ďalej len „výbor“) zložený zo zástupcov Únie a Palau. Úniu zastupuje Európska komisia.

2.   Výbor okrem iného plní tieto úlohy:

a)

monitoruje vykonávanie tejto dohody;

b)

navrhuje zmeny tejto dohody alebo dodatky k nej;

c)

rieši spory vyplývajúce z výkladu alebo uplatňovania tejto dohody.

3.   Výbor sa schádza vždy, keď je to potrebné, na žiadosť jednej zo zmluvných strán.

4.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 7

Vzťah medzi touto dohodou a existujúcimi dvojstrannými dohodami o zrušení vízovej povinnosti medzi členskými štátmi a Palau

Táto dohoda má prednosť pred akýmikoľvek dvojstrannými dohodami alebo dohovormi uzavretými medzi jednotlivými členskými štátmi a Palau, pokiaľ sa vzťahujú na záležitosti patriace do rozsahu pôsobnosti tejto dohody.

Článok 8

Záverečné ustanovenia

1.   Zmluvné strany ratifikujú alebo schvália túto dohodu v súlade so svojimi príslušnými vnútornými postupmi a dohoda nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca po dni neskoršieho z dvoch oznámení, ktorými si zmluvné strany navzájom oznámia ukončenie týchto postupov.

Táto dohoda sa predbežne vykonáva odo dňa nasledujúceho po dni jej podpisu.

2.   Táto dohoda sa uzatvára na dobu neurčitú. Možno ju vypovedať v súlade s odsekom 5.

3.   Túto dohodu je možné zmeniť písomnou dohodou zmluvných strán. Zmeny nadobudnú platnosť potom, ako si zmluvné strany navzájom oznámia ukončenie svojich vnútorných postupov potrebných na tento účel.

4.   Každá zmluvná strana môže úplne alebo čiastočne pozastaviť vykonávanie tejto dohody, najmä z dôvodov verejného poriadku, ochrany národnej bezpečnosti alebo ochrany verejného zdravia, nelegálneho prisťahovalectva alebo opätovného zavedenia vízovej povinnosti ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Zmluvná strana rozhodnutie o pozastavení vykonávania dohody oznámi druhej zmluvnej strane najneskôr dva mesiace pred plánovaným nadobudnutím jeho platnosti. Zmluvná strana, ktorá pozastavila vykonávanie tejto dohody, v prípade pominutia dôvodov pozastavenia o tom okamžite informuje druhú zmluvnú stranu a pozastavenie zruší.

5.   Každá zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať písomným oznámením druhej zmluvnej strane. Platnosť tejto dohody sa skončí po uplynutí 90 dní odo dňa takéhoto oznámenia.

6.   Palau môže pozastaviť vykonávanie tejto dohody alebo túto dohodu vypovedať len vo vzťahu ku všetkým členským štátom.

7.   Únia môže pozastaviť vykonávanie tejto dohody alebo túto dohodu vypovedať len vo vzťahu ku všetkým svojim členským štátom.

V dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

Съставено в Брюксел на седми декември две хиляди и петнадесета година.

Hecho en Bruselas, el siete de diciembre de dos mil quince.

V Bruselu dne sedmého prosince dva tisíce patnáct.

Udfærdiget i Bruxelles den syvende december to tusind og femten.

Geschehen zu Brüssel am siebten Dezember zweitausendfünfzehn.

Kahe tuhande viieteistkümnenda aasta detsembrikuu seitsmendal päeval Brüsselis.

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις εφτά Δεκεμβρίου δύο χιλιάδες δεκαπέντε.

Done at Brussels on the seventh day of December in the year two thousand and fifteen.

Fait à Bruxelles, le sept décembre deux mille quinze.

Sastavljeno u Bruxellesu sedmog prosinca dvije tisuće petnaeste.

Fatto a Bruxelles, addì sette dicembre duemilaquindici.

Briselē, divi tūkstoši piecpadsmitā gada septītajā decembrī.

Priimta du tūkstančiai penkioliktų metų gruodžio septintą dieną Briuselyje.

Kelt Brüsszelben, a kétezer-tizenötödik év december havának hetedik napján.

Magħmul fi Brussell, fis-seba jum ta’ Diċembru fis-sena elfejn u ħmistax.

Gedaan te Brussel, de zevende december tweeduizend vijftien.

Sporządzono w Brukseli dnia siódmego grudnia roku dwa tysiące piętnastego.

Feito em Bruxelas, em sete de dezembro de dois mil e quinze.

Întocmit la Bruxelles la șapte decembrie două mii cincisprezece.

V Bruseli siedmeho decembra dvetisíctridsať.

V Bruslju, dne sedmega decembra leta dva tisoč petnajst.

Tehty Brysselissä seitsemäntenä päivänä joulukuuta vuonna kaksituhattaviisitoista.

Som skedde i Bryssel den sjunde december år tjugohundrafemton.

За Европейския съюз

Рог la Unión Europea

Za Evropskou unii

For Den Europæiske Union

Für die Europäische Union

Euroopa Liidu nimel

Για την Ευρωπαϊκή Ένωση

For the European Union

Pour l'Union européenne

Za Europsku uniju

Per l'Unione europea

Eiropas Savienības vārdā –

Europos Sąjungos vardu

Az Európai Unió részéről

Għall-Unjoni Ewropea

Voor de Europese Unie

W imieniu Unii Europejskiej

Pela União Europeia

Pentru Uniunea Europeană

Za Európsku úniu

Za Evropsko unijo

Euroopan unionin puolesta

För Europeiska unionen

Image

За Република Палау

Por la República de Palaos

Za Republiku Palau

For Republikken Palau

Für die Republik Palau

Belau Vabariigi nimel

Για τη Δημοκρατία του Παλάου

For the Republic of Palau

Pour la République des Palaos

Za Republiku Palau

Per la Repubblica di Palau

Palau Republikas vārdā –

Palau Respublikos vardu

Palaui Köztársaság részéről

Għar-Repubblika ta' Palau

Voor de Republiek Palau

W imieniu Republiki Palau

Pela República de Palau

Pentru Republica Palau

Za Palauskú republiku

Za Republiko Palau

Palaun tasavallan puolesta

För Republiken Palau

Image


(1)  Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 67.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA ISLANDU, NÓRSKA, ŠVAJČIARSKA A LICHTENŠTAJNSKA

Zmluvné strany berú na vedomie úzke vzťahy medzi Európskou úniou a Nórskom, Islandom, Švajčiarskom a Lichtenštajnskom, najmä na základe dohôd z 18. mája 1999 a 26. októbra 2004 týkajúcich sa pridruženia týchto krajín k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis.

Za týchto okolností je žiaduce, aby orgány Nórska, Islandu, Švajčiarska a Lichtenštajnska na jednej strane a Palau na strane druhej bezodkladne uzatvorili dvojstranné dohody o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch s podobnými podmienkami, aké boli dohodnuté v tejto dohode.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA VÝKLADU KATEGÓRIE OSÔB CESTUJÚCICH NA ÚČELY VYKONÁVANIA PLATENEJ ČINNOSTI PODĽA ČLÁNKU 3 ODS. 2 TEJTO DOHODY

So želaním zabezpečiť jednotný výklad sa zmluvné strany dohodli, že na účely tejto dohody do kategórie osôb vykonávajúcich platenú činnosť patria osoby, ktoré ako zamestnanci alebo poskytovatelia služieb vstupujú na územie druhej zmluvnej strany na účely vykonávania zárobkovej alebo odplatnej činnosti.

Do tejto kategórie by nemali patriť:

podnikatelia, t. j. osoby cestujúce na účely obchodného rokovania (bez toho, aby boli zamestnané v krajine druhej zmluvnej strany),

športovci alebo umelci vykonávajúci činnosť ad hoc,

novinári, ktorých vyslali médiá z ich krajiny pobytu, a

vnútropodnikoví stážisti.

Vykonávanie tohto vyhlásenia monitoruje v rámci svojich povinností podľa článku 6 tejto dohody spoločný výbor, ktorý môže navrhnúť úpravy, ak to na základe skúseností zmluvných strán považuje za nutné.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA VÝKLADU OBDOBIA 90 DNÍ V RÁMCI AKÉHOKOĽVEK 180-DŇOVÉHO OBDOBIA, KTORÉ JE STANOVENÉ V ČLÁNKU 4 TEJTO DOHODY

Zmluvné strany sa dohodli, že obdobie najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, ktoré je stanovené v článku 4 tejto dohody, znamená buď nepretržitý pobyt, alebo niekoľko za sebou nasledujúcich pobytov, ktoré v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia netrvajú spolu dlhšie ako 90 dní.

Pojem „akékoľvek“ znamená, že sa uplatňuje pohyblivé 180-dňové referenčné obdobie, v rámci ktorého sa spätne započítava každý deň pobytu počas obdobia posledných 180 dní s cieľom overiť, či je požiadavka týkajúca sa 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia naďalej splnená. Okrem iného to znamená, že neprítomnosťou počas neprerušeného obdobia 90 dní vzniká nárok na nový pobyt v dĺžke najviac 90 dní.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA INFORMOVANIA OBČANOV O DOHODE O ZRUŠENÍ VÍZOVEJ POVINNOSTI

Uznávajúc význam transparentnosti pre občanov Európskej únie a občanov Palau, sa zmluvné strany dohodli, že zabezpečia úplné šírenie informácií o obsahu a dôsledkoch dohody o zrušení vízovej povinnosti, ako aj o záležitostiach, ktoré s ňou súvisia, napríklad o podmienkach vstupu.


NARIADENIA

18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/19


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2378

z 15. decembra 2015,

ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1156/2012

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (1), a najmä na jej článok 20 ods. 1, 3 a 4 a článok 21 ods. 1,

keďže:

(1)

Smernicou 2011/16/EÚ sa nahradila smernica Rady 77/799/EHS (2). Vykonal sa celý rad dôležitých prispôsobení pravidiel týkajúcich sa administratívnej spolupráce v oblasti daní, predovšetkým vzhľadom na výmenu informácií medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť cezhraničnej výmeny informácií.

(2)

Smernicou Rady 2014/107/EÚ (3) sa zmenila smernica 2011/16/EÚ s cieľom zaviesť povinnú automatickú výmenu informácií o finančných účtoch a súvisiaci súbor pravidiel oznamovania a náležitej starostlivosti.

(3)

V záujme zabezpečenia fungovania nového právneho rámca sa v smernici 2011/16/EÚ vyžadujú určité pravidlá týkajúce sa štandardných formulárov, elektronických formátov a praktických opatrení na výmenu informácií medzi členskými štátmi, ktoré sa majú prijať prostredníctvom vykonávacích aktov. Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1156/2012 (4) sa stanovujú podrobné pravidlá, pokiaľ ide o štandardné formuláre a elektronické formáty, ktoré sa majú použiť vo vzťahu k smernici 2011/16/EÚ.

(4)

Vzhľadom na zmeny, ktoré sa majú uskutočniť na účely vykonávania smernice 2011/16/EÚ a na uľahčenie čitateľnosti vykonávacieho aktu, je vhodné zrušiť vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1156/2012 a stanoviť nové konsolidované pravidlá.

(5)

S cieľom uľahčiť výmenu informácií sa v smernici 2011/16/EÚ vyžaduje, aby sa takáto výmena informácií podľa tejto smernice realizovala prostredníctvom vzorových formulárov okrem povinnej automatickej výmeny informácií.

(6)

Vzorový formulár, ktorý sa má používať, by mal obsahovať viacero dostatočne rôznorodých kolónok, aby členské štáty mohli jednoducho spracovať všetky príslušné prípady pomocou kolónok vhodných pre každý prípad.

(7)

Na účely povinnej automatickej výmeny informácií sa v smernici 2011/16/EÚ vyžaduje, aby Komisia prijala aj praktické dojednania a elektronický formát. S cieľom zabezpečiť primeranosť a využiteľnosť vymieňaných informácií a efektívnosť samotnej výmeny by sa v tejto oblasti mali stanoviť podrobné pravidlá.

(8)

Podmienka, že povinná automatická výmena informácií o piatich kategóriách príjmu a kapitálu podľa článku 8 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ je podmienená dostupnosťou informácií, je dôvodom, aby zodpovedajúci elektronický formát nebol špecifikovaný ďalej ako na úrovni celkovej štruktúry a tried položiek tvoriacich elektronický formát, kým podrobné položky vymenené v rámci každej z týchto tried naďalej podliehajú jej dostupnosti v každom členskom štáte.

(9)

Vzhľadom na to, že informácie vymieňané na základe článku 8 ods. 3a smernice 2011/16/EÚ majú zozbierať oznamujúce finančné inštitúcie podľa uplatniteľných pravidiel oznamovania a náležitej starostlivosti uvedených v prílohách I a II k smernici 2011/16/EÚ a že výmena nie je podmienená dostupnosťou informácií, elektronický formát, ktorý sa má používať, by sa mal naopak rozšíriť tak, aby zahŕňal najnižšiu úroveň podrobností a každú položku, ako aj všetky jej dôležité atribúty, ak existujú.

(10)

Podľa smernice 2011/16/EÚ by sa informácie mali podľa možnosti poskytovať v čo najväčšej možnej miere pomocou spoločnej komunikačnej siete (common communication network – ďalej len „CCN“). Ak je to potrebné, mali by sa špecifikovať praktické úpravy komunikácie. Podrobné pravidlá by sa mali uplatňovať na predkladanie správ, vyhlásení a ostatných dokumentov, ktoré neobsahujú vymieňané informácie, ale podporujú ich a v prípade komunikácie mimo siete CCN, a bez toho, aby boli dotknuté iné dvojstranne dohodnuté opatrenia na poskytovanie a identifikáciu vymieňaných informácií.

(11)

Pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií o finančných účtoch, majú sa zákony, nariadenia a iné správne opatrenia členských štátov potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 8 ods. 3a smernice 2011/16/EÚ uplatňovať od 1. januára 2016. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od rovnakého dátumu.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vzorové formuláre pre výmeny informácií na požiadanie, spontánne výmeny, oznamovania a spätnú väzbu

1.   Vzhľadom na formuláre, ktoré sa majú používať, „kolónka“ znamená miesto na formulári, kde je možné zaznamenať informácie, ktoré sa majú vymeniť podľa smernice 2011/16/EÚ.

2.   Formulár, ktorý sa má používať na žiadosti o informácie a na administratívne zisťovania podľa článku 5 smernice 2011/16/EÚ, ako aj na príslušné odpovede, potvrdenia o prijatí, žiadosti o dodatočné súvisiace informácie, oznámenia o nemožnosti alebo odmietnutí podľa článku 7 uvedenej smernice, je v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

3.   Formulár, ktorý sa má používať na spontánnu výmenu informácií a potvrdenie ich prijatia podľa článkov 9 a 10 smernice 2011/16/EÚ, je v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

4.   Formulár, ktorý sa má používať na administratívne oznamovanie podľa článku 13 ods. 1 a 2 smernice 2011/16/EÚ, ako aj na ich odpovede podľa článku 13 ods. 3 uvedenej smernice, je v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu.

5.   Formulár, ktorý sa má používať na informácie o spätnej väzbe podľa článku 14 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ, je v súlade s prílohou IV k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Elektronický formát na povinnú automatickú výmenu informácií

1.   Elektronický formát, ktorý sa má používať na povinnú automatickú výmenu informácií v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ, je v súlade s prílohou V k tomuto nariadeniu.

2.   Elektronický formát, ktorý sa má používať na povinnú automatickú výmenu informácií v súlade s článkom 8 ods. 3a smernice 2011/16/EÚ, je v súlade s prílohou VI k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Praktické dojednania týkajúce sa využívania siete CCN

1.   Správy, výkazy a iné dokumenty uvedené v informáciách poskytovaných podľa smernice 2011/16/EÚ sa môžu zasielať inými komunikačnými prostriedkami ako prostredníctvom siete CCN.

2.   Ak sa informácie uvedené v smernici 2011/16/EÚ nevymieňajú elektronickými prostriedkami prostredníctvom siete CCN a pokiaľ sa inak neurčí v rámci dvojstrannej dohody, informácie sa poskytujú listom, v ktorom sa popíšu poskytované informácie a ktorý príslušný orgán poskytujúci informácie riadne podpíše.

Článok 4

Zrušenie

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1156/2012 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2016.

Odkazy na zrušené vykonávacie nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1.

(2)  Smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 týkajúca sa vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní (Ú. v. ES L 336, 27. 12. 1977, s. 15).

(3)  Smernicou Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014 sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).

(4)  Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1156/2012 zo 6. decembra 2012 sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 335, 7.12.2012, s. 42).


PRÍLOHA I

Formulár uvedený v článku 1 ods. 2

Formulár na žiadosti o informácie a na administratívne zisťovania podľa článku 5 smernice 2011/16/EÚ, ako aj na príslušné odpovede, potvrdenia o prijatí, na žiadosti o dodatočné súvisiace informácie, oznámenia o nemožnosti alebo odmietnutí podľa článku 7 smernice 2011/16/EÚ obsahuje tieto kolónky (1):

Právny základ

Referenčné číslo

Dátum

Totožnosť žiadajúceho a dožiadaného orgánu

Totožnosť osoby, ktorá sa podrobuje prešetreniu alebo vyšetrovaniu

Všeobecný opis prípadu a prípadne osobitné súvisiace informácie, ktoré pravdepodobne umožnia posúdiť predvídateľný význam požadovaných informácií pre správu a vynucovanie vnútroštátnych právnych predpisov týchto členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2 smernice 2011/16/EÚ.

Daňový účel, na ktorý sa informácie požadujú

Vyšetrované obdobie

Meno a adresu každej osoby, v súvislosti s ktorou sa predpokladá, že má požadované informácie

Splnenie zákonnej požiadavky uloženej článkom 16 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ

Splnenie zákonnej požiadavky uloženej článkom 17 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ

Odôvodnená žiadosť o vykonanie konkrétneho administratívneho zisťovania a dôvody odmietnutia vykonať požadované konkrétne administratívne zisťovanie

Potvrdenie o prijatí žiadosti o informácie

Žiadosť o dodatočné súvisiace informácie

Dôvody nemožnosti alebo odmietnutia poskytnúť informácie

Dôvody nedodržania príslušnej lehoty na odpoveď a dátum, do ktorého dožiadaný orgán pravdepodobne môže odpovedať


(1)  Na formulári pre daný prípad sa musia uviesť len skutočne vyplnené kolónky.


PRÍLOHA II

Formulár uvedený v článku 1 ods. 3

Formulár na spontánnu výmenu informácií a potvrdenie ich prijatia podľa článkov 9 a 10 smernice 2011/16/EÚ obsahuje tieto kolónky (1):

Právny základ

Referenčné číslo

Dátum

Totožnosť zasielajúceho a prijímajúceho orgánu

Totožnosť osoby, ktorá je predmetom spontánnej výmeny informácií

Obdobie, ktorého sa spontánna výmena informácií týka

Splnenie zákonnej požiadavky uloženej článkom 16 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ

Potvrdenie o prijatí spontánne vymenených informácií


(1)  Na formulári pre daný prípad sa musia uviesť len skutočne vyplnené kolónky.


PRÍLOHA III

Formulár uvedený v článku 1 ods. 4

Formulár na žiadosť o oznámenie podľa článku 13 ods. 1 a 2 smernice 2011/16/EÚ, ako aj na ich odpovede podľa článku 13 ods. 3 uvedenej smernice obsahuje tieto kolónky (1):

Právny základ

Referenčné číslo

Dátum

Totožnosť žiadajúceho a dožiadaného orgánu

Meno a adresu adresáta nástroja alebo rozhodnutia

Iné informácie, ktoré môžu uľahčiť identifikáciu adresáta

Predmet nástroja alebo rozhodnutia

Odpoveď dožiadaného orgánu v súlade s článkom 13 ods. 3 smernice 2011/16/EÚ vrátane dátumu oznámenia nástroja alebo rozhodnutia adresátovi


(1)  Na formulári pre daný prípad sa musia uviesť len skutočne vyplnené kolónky.


PRÍLOHA IV

Formulár uvedený v článku 1 ods. 5

Formulár na poskytnutie spätnej väzby podľa článku 14 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ obsahuje tieto kolónky (1):

Referenčné číslo

Dátum

Totožnosť príslušného orgánu, ktorý poskytuje spätnú väzbu

Všeobecnú spätnú väzbu k poskytnutým informáciám

Výsledky, ktoré priamo súvisia s poskytnutými informáciami


(1)  Na formulári pre daný prípad sa musia uviesť len skutočne vyplnené kolónky.


PRÍLOHA V

Elektronický formát uvedený v článku 2 ods. 1

Elektronické formáty na povinnú automatickú výmenu informácií v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ sú v súlade s touto stromovou štruktúrou a obsahujú tieto triedy položiek (1):

a)

Pokiaľ ide o správu ako takú:

Image

b)

Pokiaľ ide o obsah týkajúci sa príjmov zo závislej činnosti alebo tantiém:

Image

c)

Pokiaľ ide o obsah týkajúci sa dôchodkov:

Image

d)

Pokiaľ ide o obsah týkajúci sa produktov životného poistenia:

Image

e)

Pokiaľ ide o obsah týkajúci sa vlastníctva nehnuteľného majetku a príjmov z nehnuteľného majetku:

Image

f)

Pokiaľ ide o obsah v prípade, že nie sú k dispozícii žiadne informácie v súvislosti s konkrétnou kategóriou:

Image

g)

Pokiaľ ide o obsah týkajúci sa potvrdenia doručenia informácií ku konkrétnej kategórii:

Image

(1)  V elektronickom formáte sa však musia vyplniť len triedy položiek, ktoré sú aktuálne prístupné a uplatniteľné pre konkrétny prípad.


PRÍLOHA VI

Elektronický formát uvedený v článku 2 ods. 2

Elektronický formát na povinnú automatickú výmenu informácií v súlade s článkom 8 ods. 3a smernice 2011/16/EÚ je v súlade s touto stromovou štruktúrou a obsahuje tieto položky a atribúty (1):

a)

Pokiaľ ide o správu ako takú:

Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

b)

Pokiaľ ide o typy bežné pre FATCA a CRS použité v správe podľa písmena a) vyššie:

Image Image Image Image

c)

Pokiaľ ide o bežné OECD typy použité v správe podľa písmena a) vyššie:

Image Image Image

(1)  V elektronickom formáte sa musia uviesť len položky a atribúty skutočne aplikovateľné v danom prípade po uplatnení pravidiel oznamovania a náležitej starostlivosti uvedených v prílohách I a II k smernici 2011/16/EÚ.


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/46


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2379

zo 16. decembra 2015,

ktorým sa stanovuje výnimka z nariadení (ES) č. 2305/2003, (ES) č. 969/2006, (ES) č. 1067/2008 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2081, nariadenia (ES) č. 1964/2006 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 480/2012 a nariadenia (ES) č. 1918/2006, pokiaľ ide o termíny podávania žiadostí a vydávania dovozných povolení na rok 2016 v rámci colných kvót na obilniny, ryžu a olivový olej, a ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia (ES) č. 951/2006, pokiaľ ide o termíny vydávania vývozných povolení na rok 2016 v sektoroch cukru a izoglukózy mimo kvóty

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1095/96 z 18. júna 1996 o implementácií koncesií stanovených v zozname CXL vypracovanom bezprostredne po záveroch rokovaní podľa článku XXIV.6 GATT (1), a najmä na jeho článok 1,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (2), a najmä na jeho článok 20 písm. n), článok 144 písm. g) a článok 187 písm. e),

keďže:

(1)

Nariadenia Komisie (ES) č. 2305/2003 (3), (ES) č. 969/2006 (4), (ES) č. 1067/2008 (5) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2081 (6) obsahujú osobitné ustanovenia na podávanie žiadostí a vydávanie dovozných povolení na jačmeň v rámci kvóty 09.4126, na kukuricu v rámci kvóty 09.4131 a na pšenicu obyčajnú, okrem pšenice vysokej kvality, v rámci kvót 09.4123, 09.4124, 09.4125 a 09.4133 a na určité obilniny s pôvodom na Ukrajine v rámci kvót 09.4306, 09.4307 a 09.4308.

(2)

V nariadení Komisie (ES) č. 1964/2006 (7) a vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 480/2012 (8) sa stanovujú osobitné ustanovenia na podávanie žiadostí a vydávanie dovozných povolení na ryžu s pôvodom v Bangladéši v rámci kvóty 09.4517 a na zlomkovú ryžu v rámci kvóty 09.4079.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 1918/2006 (9) sa stanovujú osobitné ustanovenia na podávanie žiadostí a vydávanie dovozných povolení na olivový olej s pôvodom v Tunisku v rámci dostupnej kvóty.

(4)

Vzhľadom na dni pracovného voľna v roku 2016 je vhodné na určité obdobia stanoviť výnimku z nariadení (ES) č. 2305/2003, (ES) č. 969/2006, (ES) č. 1067/2008 a z vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2081, nariadenia (ES) č. 1964/2006, vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 480/2012 a z nariadenia (ES) č. 1918/2006, pokiaľ ide o termíny na podávanie žiadostí o dovozné povolenia a na vydávanie týchto povolení, aby sa zabezpečilo dodržanie predmetných objemov kvót.

(5)

V článku 7d ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 951/2006 (10) sa stanovuje, že vývozné povolenia na cukor a izoglukózu mimo kvóty sa vydávajú od piatka, ktorý nasleduje po týždni, v ktorom boli žiadosti o povolenia podané, za predpokladu, že Komisia v danom období neprijala žiadne osobitné opatrenie.

(6)

Vzhľadom na dni pracovného pokoja v roku 2016 a následné nepravidelné uverejňovanie Úradného vestníka Európskej únie bude obdobie medzi podaním žiadostí a dňom, keď sa povolenia majú vydávať, príliš krátke na to, aby sa zabezpečilo náležité spravovanie trhu. Toto časové obdobie by sa preto malo predĺžiť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Obilniny

1.   Odchylne od článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 2305/2003 sa žiadosti o dovozné povolenia na jačmeň v rámci kvóty 09.4126 na rok 2016 môžu podávať od pondelka 4. januára 2016 do piatku 16. decembra 2016 13.00 hod. bruselského času.

2.   Odchylne od článku 3 ods. 4 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 2305/2003 sa dovozné povolenia na jačmeň vydané v rámci kvóty 09.4126 na rok 2016, o ktoré sa požiadalo v obdobiach uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, vydávajú v príslušných termínoch uvedených v danej prílohe, s výhradou opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (11).

3.   Odchylne od článku 4 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 969/2006 sa žiadosti o dovozné povolenia na kukuricu v rámci kvóty 09.4131 na rok 2016 môžu podávať od pondelka 4. januára 2016 do piatku 16. decembra 2016 13.00 hod. bruselského času.

4.   Odchylne od článku 4 ods. 4 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 969/2006 sa dovozné povolenia na kukuricu vydané v rámci kvóty 09.4131 na rok 2016, o ktoré sa požiadalo v obdobiach uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, vydávajú v príslušných termínoch uvedených v danej prílohe, s výhradou opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006.

5.   Odchylne od článku 4 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 1067/2008 sa žiadosti o dovozné povolenia na pšenicu obyčajnú, okrem pšenice vysokej kvality, v rámci kvót 09.4123, 09.4124, 09.4125 a 09.4133 na rok 2016 môžu podávať od pondelka 4. januára 2016 do piatku 16. decembra 2016 13.00 hod. bruselského času.

6.   Odchylne od článku 4 ods. 4 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1067/2008 sa dovozné povolenia na pšenicu obyčajnú, okrem pšenice vysokej kvality, vydané v rámci kvót 09.4123, 09.4124, 09.4125 a 09.4133 na rok 2016, o ktoré sa požiadalo v obdobiach uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, vydávajú v príslušných termínoch uvedených v danej prílohe, s výhradou opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006.

7.   Odchylne od článku 2 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2081 sa žiadosti o dovozné povolenia na obilniny s pôvodom na Ukrajine v rámci kvót 09.4306, 09.4307 a 09.4308 na rok 2016 môžu podávať od pondelka 4. januára 2016 do piatku 16. decembra 2016 13.00 hod. bruselského času.

8.   Odchylne od článku 2 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 2015/2081 sa dovozné povolenia na obilniny s pôvodom na Ukrajine vydané v rámci kvót 09.4306, 09.4307 a 09.4308 na rok 2016, o ktoré sa požiadalo v obdobiach uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, vydávajú v príslušných termínoch uvedených v danej prílohe, s výhradou opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006.

Článok 2

Ryža

1.   Odchylne od článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1964/2006 sa žiadosti o dovozné povolenia na ryžu s pôvodom v Bangladéši v rámci kvóty 09.4517 na rok 2016 môžu podávať od pondelka 4. januára 2016 do piatku 9. decembra 2016 13.00 hod. bruselského času.

2.   Odchylne od článku 2 ods. 1 tretieho pododseku vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 480/2012 sa žiadosti o dovozné povolenia na zlomkovú ryžu v rámci kvóty 09.4079 na rok 2016 môžu podávať od pondelka 4. januára 2016 do piatku 9. decembra 2016 13.00 hod. bruselského času.

Článok 3

Olivový olej

1.   Odchylne od článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1918/2006 sa žiadosti o dovozné povolenia na olivový olej s pôvodom v Tunisku nemôžu podávať po utorku 13. decembra 2016.

2.   Odchylne od článku 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1918/2006 sa dovozné povolenia na olivový olej s pôvodom v Tunisku, o ktoré sa požiadalo v obdobiach uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, vydávajú v príslušných termínoch uvedených v danej prílohe, s výhradou opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006.

Článok 4

Cukor a izoglukóza mimo kvóty

Odchylne od článku 7d ods. 1 nariadenia (ES) č. 951/2006 sa vývozné povolenia na cukor a izoglukózu mimo kvóty, o ktoré sa požiadalo v obdobiach uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu, vydávajú v príslušných termínoch uvedených v danej prílohe, v prípade potreby s prihliadnutím na osobitné opatrenia uvedené v článku 9 ods. 1 a ods. 2 nariadenia (ES) č. 951/2006.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Stráca účinnosť 10. januára 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. decembra 2015

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 146, 20.6.1996, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2305/2003 z 29. decembra 2003, ktorým sa otvára tarifná kvóta Spoločenstva na dovoz jačmeňa z tretích krajín a ustanovuje sa jej spravovanie (Ú. v. EÚ L 342, 30.12.2003, s. 7).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 969/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colnej kvóty Spoločenstva na dovoz kukurice pôvodom z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2006, s. 44).

(5)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1067/2008 z 30. októbra 2008, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colných kvót Spoločenstva pre bežnú pšenicu z tretích krajín, okrem pšenice vysokej kvality, a ktoré stanovuje výnimku z nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 290, 31.10.2008, s. 3).

(6)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2081 z 18. novembra 2015, ktorým sa otvárajú dovozné colné kvóty na určité obilniny s pôvodom na Ukrajine a ktorým sa stanovuje ich správa (Ú. v. EÚ L 302, 19.11.2015, s. 81).

(7)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1964/2006 z 22. decembra 2006 o podrobných pravidlách otvárania a o spôsobe spravovania dovoznej kvóty na ryžu s pôvodom v Bangladéši, podľa nariadenia Rady (EHS) č. 3491/90 (Ú. v. EÚ L 408, 30.12.2006, s. 19).

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2012 zo 7. júna 2012, ktoré otvára a spravuje colnú kvótu pre zlomkovú ryžu s číselným znakom KN 1006 40 00 na produkciu potravinových prípravkov s číselným znakom KN 1901 10 00 (Ú. v. EÚ L 148, 8.6.2012, s. 1).

(9)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1918/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa otvára colná kvóta a stanovuje spravovanie colnej kvóty na olivový olej s pôvodom v Tunisku (Ú. v. EÚ L 365, 21.12.2006, s. 84).

(10)  Nariadenie Komisie (ES) č. 951/2006 z 30. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 318/2006, pokiaľ ide o obchodovanie s tretími krajinami v sektore cukru (Ú. v. EÚ L 178, 1.7.2006, s. 24).

(11)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13).


PRÍLOHA I

Obdobia podávania žiadostí o dovozné povolenia na obilniny

Termíny vydávania povolení

Od piatka 18. marca 13 hod. do piatka 25. marca 2016 13 hod. bruselského času

prvý pracovný deň od pondelka 4. apríla 2016

Od piatka 21. októbra 13 hod. do piatka 28. októbra 2016 13 hod. bruselského času

prvý pracovný deň od pondelka 7. novembra 2016


PRÍLOHA II

Obdobia podávania žiadostí o dovozné povolenia na olivový olej

Termíny vydávania povolení

Pondelok 21. alebo utorok 22. marca 2016

prvý pracovný deň od piatka 1. apríla 2016

Pondelok 2. alebo utorok 3. mája 2016

prvý pracovný deň od piatka 13. mája 2016

Pondelok 9. alebo utorok 10. mája 2016

prvý pracovný deň od stredy 18. mája 2016

Pondelok 18. alebo utorok 19. júla 2016

prvý pracovný deň od stredy 27. júla 2016

Pondelok 8. alebo utorok 9. augusta 2016

prvý pracovný deň od stredy 17. augusta 2016

Pondelok 24. alebo utorok 25. októbra 2016

prvý pracovný deň od štvrtka 3. novembra 2016


PRÍLOHA III

Obdobia podávania žiadostí o vývozné povolenia na cukor a izoglukózu mimo kvóty

Termíny vydávania povolení

Od pondelka 24. do piatka 28. októbra 2016

prvý pracovný deň od utorka 8. novembra 2016

Od pondelka 19. do piatka 23. decembra 2016

prvý pracovný deň od piatka 6. januára 2017


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/50


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2380

zo 16. decembra 2015,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 183 písm. b),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 (2), a najmä na jeho článok 5 ods. 6 písm. a),

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, na základe ktorých sa stanovujú reprezentatívne ceny výrobkov v sektore hydinového mäsa a vajec, ako aj pre vaječný albumín, vyplýva nutnosť zmeniť reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov s prihliadnutím na cenové rozdiely podľa pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1484/95 sa nahrádza textom v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. decembra 2015

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 1.

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1484/95 z 28. júna 1995, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a stanovujúce dodatočné dovozné clá v sektoroch hydinového mäsa, vajec a pre vaječný albumín, a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 163/67/EHS (Ú. v. ES L 145, 29.6.1995, s. 47).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Číselný znak KN

Opis tovaru

Reprezentatívna cena

(EUR/100 kg)

Zábezpeka podľa článku 3

(EUR/100 kg)

Pôvod (1)

0207 12 10

Mrazené kuracie trupy označované ako ‚kurčatá 70 %‘

130,1

0

AR

0207 12 90

Mrazené kuracie trupy označované ako ‚kurčatá 65 %‘

154,5

145,7

0

0

AR

BR

0207 14 10

Mrazené vykostené kusy z hydiny druhu Gallus domesticus

286,0

197,1

343,8

219,0

4

32

0

24

AR

BR

CL

TH

0207 27 10

Mrazené vykostené morčacie kusy

329,9

244,7

0

16

BR

CL

0408 91 80

Vajcia bez škrupín sušené

431,0

0

AR

1602 32 11

Tepelne neupravené kohútie alebo slepačie prípravky

225,1

19

BR


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód ‚ZZ‘ znamená ‚iného pôvodu‘.“


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/52


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2381

zo 17. decembra 2015,

ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS), pokiaľ ide o zasielanie časových radov pre nové regionálne členenie

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 5,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 1059/2003 predstavuje právny rámec pre regionálnu klasifikáciu na účely zberu, zostavovania a zasielania harmonizovaných regionálnych štatistík v Únii.

(2)

Podľa článku 5 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1059/2003 by pri zmenách klasifikácie NUTS mal príslušný členský štát zaslať Komisii časové rady pre nové regionálne členenie ako náhradu za údaje, ktoré už boli zaslané. Zoznam časových radov a ich dĺžku by mala určiť Komisia, pričom by mala zohľadniť, či je vôbec možné ich predložiť. Časové rady majú byť poskytnuté v priebehu dvoch rokov od zmien klasifikácie NUTS.

(3)

Klasifikácia NUTS bola zmenená nariadením Komisie (EÚ) č. 1319/2013 (2) s účinnosťou od 1. januára 2015 a nariadením Komisie (EÚ) č. 868/2014 (3) s účinnosťou od 1. januára 2016.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre európsky štatistický systém,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Členské štáty zasielajú Komisii časové rady pre nové regionálne členenie v súlade so zoznamom uvedeným v prílohe.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1319/2013 zo 9. decembra 2013, ktorým sa menia prílohy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 342, 18.12.2013, s. 1).

(3)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 868/2014 z 8. augusta 2014, ktorým sa menia prílohy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 241, 13.8.2014, s. 1).


PRÍLOHA

Rok, v ktorom sa má začínať zasielanie, podľa štatistických oblastí

Oblasť

Úroveň NUTS 2

Úroveň NUTS 3

Poľnohospodárstvo – poľnohospodárske účty

2007 (1)

 

Poľnohospodárstvo – stavy zvierat

2010

 

Poľnohospodárstvo – rastlinná produkcia

2007

 

Poľnohospodárstvo – produkcia mlieka

2010

 

Poľnohospodárstvo – štruktúra poľnohospodárskych podnikov

2010

2010 (1)

Demografia – obyvateľstvo, živonarodené deti a úmrtia

1990 (2)

1990 (2)

Trh práce – zamestnanosť, nezamestnanosť

2010

2010 (1)

Životné prostredie – zariadenia na spracovanie odpadov

2010

 

Zdravotníctvo – príčiny smrti

1994 (3)

 

Zdravotníctvo – infraštruktúra

1993 (1)

 

Zdravotníctvo – pacienti

2000 (1)

 

Informačná spoločnosť

2010 (1)

 

Regionálne ekonomické účty – rodinné účty

2000

 

Regionálne ekonomické účty – regionálne účty

2000

2000

Veda a technika – výdavky na výskum a vývoj a zamestnanci v tejto oblasti

2011

 

Cestovný ruch

2012

 


(1)  Zasielanie nie je povinné.

(2)  Zasielanie nie je povinné za referenčné roky 1990 až 2012.

(3)  Zasielanie nie je povinné za referenčné roky 1994 až 2010.


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/54


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2382

zo 17. decembra 2015

o povolení prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) ako kŕmnej doplnkovej látky pre nosnice a menej významné druhy hydiny určené na znášku (držiteľ povolenia Kerry Ingredients and Flavours)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola podaná žiadosť o povolenie prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604). K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) ako kŕmnej doplnkovej látky pre nosnice a menej významné druhy hydiny určené na znášku, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Používanie prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) bolo vykonávacím nariadením Komisie (ES) č. 237/2012 (2) povolené pre kurčatá vo výkrme a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1365/2013 (3) pre kurčatá chované na znášku a menej významné druhy hydiny vo výkrme na obdobie desiatich rokov.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 28. apríla 2015 (4) k záveru, že prípravok z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie, a že jeho používanie môže zvýšiť hmotnosť vajec z nosníc. Spôsob účinku je možné považovať za rovnaký, a preto možno tento záver extrapolovať aj na menej významné druhy hydiny určené na znášku. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(6)

Z posúdenia prípravku z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prípravok špecifikovaný v prílohe, ktorý patrí do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“ a do funkčnej skupiny „látky zvyšujúce stráviteľnosť“, sa za podmienok stanovených v uvedenej prílohe povoľuje ako doplnková látka vo výžive zvierat.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 237/2012 z 19. marca 2012, ktoré sa týka povolenia alfa-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-beta-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) ako kŕmnej doplnkovej látky pre kurčatá vo výkrme (držiteľ povolenia Kerry Ingredients and Flavours) (Ú. v. EÚ L 80, 20.3.2012, s. 1).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1365/2013 z 18. decembra 2013, ktoré sa týka povolenia prípravku s obsahom alfa-galaktozidázy produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-beta-glukanázy produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) ako kŕmnej doplnkovej látky pre menej významné druhy hydiny vo výkrme a pre kurčatá chované na znášku (držiteľ povolenia Kerry Ingredients and Flavours) (Ú. v. EÚ L 343, 19.12.2013, s. 31).

(4)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(5):4107.


PRÍLOHA

Identifikačné číslo doplnkovej látky

Názov/meno držiteľa povolenia

Doplnková látka

Zloženie, chemický vzorec, opis, analytická metóda

Druh alebo kategória zvierat

Maximálny vek

Minimálny obsah

Maximálny obsah

Iné ustanovenia

Koniec platnosti povolenia

Jednotky aktivity/kg kompletného krmiva s obsahom vlhkosti 12 %

Kategória zootechnických doplnkových látok. Funkčná skupina: látky zvyšujúce stráviteľnosť.

4a17

Kerry Ingredients and Flavours

α-galaktozidáza

(EC 3.2.1.22)

endo-1,4-β-glukanáza

(EC 3.2.1.4)

Zloženie doplnkovej látky

Prípravok z α-galaktozidázy (EC 3.2.1.22) produkovanej mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanázy (EC 3.2.1.4) produkovanej mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604) v tuhej forme s minimálnou aktivitou:

1 000 U (1) α-galaktozidázy/g,

5 700 U (2) endo-1,4-β-glukanázy/g.

Charakteristika účinnej látky

α-galaktozidáza produkovaná mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae (CBS 615.94) a endo-1,4-β-glukanáza produkovaná mikroorganizmom Aspergillus niger (CBS 120604)

Analytická metóda  (3)

Stanovenie:

kolorimetrickou metódou, pri ktorej sa meria p-nitrofenol uvoľnený pôsobením α-galaktozidázy z p-nitrofenyl-α-galaktopyranozidového substrátu,

kolorimetrickou metódou, pri ktorej sa meria farbivo rozpustné vo vode uvoľnené pôsobením endo-1,4-beta-glukanázy z jačmenného glukánového substrátu zosieťovaného azurínom.

nosnice

100 U α-galaktozidázy

1.

V návode na použitie doplnkovej látky a premixu je potrebné uviesť teplotu pri skladovaní, dobu použiteľnosti a stabilitu pri granulovaní.

2.

Maximálna odporúčaná dávka:

100 U α-galaktozidázy/kg

570 U endo-1,4-β-glukanázy/kg.

3.

Na účely bezpečnosti: pri manipulácii sa musí použiť ochranná dýchacia maska, okuliare a ochranné rukavice.

7. januára 2026

menej významné druhy hydiny na znášku

570 U endo-1,4-β-glukanázy


(1)  1 U je množstvo enzýmu, ktoré uvoľní 1 mikromól p-nitrofenolu za minútu z p-nitrofenyl-α-galaktopyranozidu (pNPG) pri pH 5,0 a teplote 37 °C.

(2)  1 U je množstvo enzýmu, ktorý uvoľní 1 mg redukujúceho cukru (ekvivalentu glukózy) z β-glukánu za minútu pri pH 5,0 a 50 °C.

(3)  Podrobné informácie o analytických metódach sú k dispozícii na tejto webovej stránke referenčného laboratória: https://ec.europa.eu/jrc/en/eurl/feed-additives/evaluation-reports.


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/57


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2383

zo 17. decembra 2015,

ktorým sa mení príloha I k nariadeniu (ES) č. 669/2009, pokiaľ ide o zoznam krmív a potravín neživočíšneho pôvodu podliehajúcich zvýšenej miere úradných kontrol pri dovoze

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (1), a najmä na jeho článok 15 ods. 5,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 669/2009 (2) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zvýšenej miery úradných kontrol, ktoré sa majú vykonávať pri dovoze krmív a potravín neživočíšneho pôvodu uvedených v prílohe I k uvedenému nariadeniu (ďalej len „zoznam“), a to na miestach vstupu na územia uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 882/2004.

(2)

V článku 2 nariadenia (ES) č. 669/2009 sa stanovuje, že zoznam sa má pravidelne preskúmavať, a to najmenej raz za štvrťrok, pričom sa zohľadňujú prinajmenšom zdroje informácií uvedené v danom článku.

(3)

Výskyt a závažnosť nedávnych potravinových incidentov nahlásených prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá, zistenia auditov v tretích krajinách vykonaných Potravinovým a veterinárnym úradom, ako aj štvrťročné správy o zásielkach krmív a potravín neživočíšneho pôvodu, ktoré Komisii predložili členské štáty v súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 669/2009, naznačujú, že tento zoznam by sa mal zmeniť.

(4)

Konkrétne by sa mal zoznam zmeniť tak, že sa z neho vypustia položky týkajúce sa tých komodít, v prípade ktorých je na základe dostupných informácií preukázaný celkovo uspokojivý stupeň súladu s príslušnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie a v prípade ktorých už preto nie je opodstatnená zvýšená miera úradných kontrol. Položka v zozname týkajúca sa stolového hrozna z Peru by sa mala preto vypustiť.

(5)

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a zrozumiteľnosti je vhodné nahradiť prílohu I k nariadeniu (ES) č. 669/2009 textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

(6)

Nariadenie (ES) č. 669/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 669/2009 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 669/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004, pokiaľ ide o zvýšenú mieru úradných kontrol pri dovoze určitých krmív a potravín neživočíšneho pôvodu, a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/504/ES (Ú. v. EÚ L 194, 25.7.2009, s. 11).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Krmivá a potraviny neživočíšneho pôvodu podliehajúce zvýšenej miere úradných kontrol na určenom mieste vstupu

Krmivá a potraviny

(predpokladané použitie)

Číselný znak KN (1)

Podpoložka TARIC

Krajina pôvodu

Riziko

Frekvencia fyzických kontrol a kontrol totožnosti (v %)

Sušené hrozno (plody viniča)

0806 20

 

Afganistan (AF)

ochratoxín A

50

(potraviny)

 

 

Mandle, nevylúpané

0802 11

 

Austrália (AU)

aflatoxíny

20

Mandle, vylúpané

0802 12

 

(potraviny)

 

 

Arašidové oriešky (arašidy), nelúpané

1202 41 00

 

Brazília (BR)

aflatoxíny

10

Arašidové oriešky (arašidy), lúpané

1202 42 00

 

Arašidové maslo

2008 11 10

 

Arašidové oriešky (arašidy), inak upravené alebo konzervované

2008 11 91;

2008 11 96;

2008 11 98

 

(Krmivá a potraviny)

 

 

Čínska fazuľa (s dlhými strukmi)

(Vigna unguiculata spp. sesquipedalis)

ex 0708 20 00;

ex 0710 22 00

10

10

Kambodža (KH)

rezíduá pesticídov (2)  (3)

50

Baklažány

0709 30 00;

 

ex 0710 80 95

72

(Potraviny – čerstvá, chladená alebo mrazená zelenina)

 

 

Zeler voňavý (Apium graveolens)

ex 0709 40 00

20

Kambodža (KH)

rezíduá pesticídov (2)  (4)

50

(Potraviny – čerstvé alebo chladené bylinky)

 

 

Brassica oleracea

(iná jedlá zelenina rodu Brassica, ‚čínska brokolica‘) (5)

ex 0704 90 90

40

Čína (KN)

rezíduá pesticídov (2)

50

(Potraviny – čerstvé alebo chladené)

 

 

Čaj, tiež aromatizovaný

0902

 

Čína (KN)

rezíduá pesticídov (2)  (6)

10

(potraviny)

 

 

Baklažány

0709 30 00;

 

Dominikánska republika (DO)

rezíduá pesticídov (2)  (7)

10

ex 0710 80 95

72

Horká tekvička (Momordica charantia)

ex 0709 99 90;

ex 0710 80 95

70

70

(Potraviny – čerstvá, chladená alebo mrazená zelenina)

 

 

Čínska fazuľa (s dlhými strukmi)

(Vigna unguiculata spp. sesquipedalis)

ex 0708 20 00;

ex 0710 22 00

10

10

Dominikánska republika (DO)

rezíduá pesticídov (2)  (7)

20

Paprika (sladká a iná ako sladká) (Capsicum spp.)

0709 60 10;

0710 80 51

 

(Potraviny – čerstvá, chladená alebo mrazená zelenina)

ex 0709 60 99;

ex 0710 80 59

20

20

Jahody (čerstvé)

0810 10 00

 

Egypt (EG)

rezíduá pesticídov (2)  (8)

10

(potraviny)

 

 

Paprika (sladká a iná ako sladká) (Capsicum spp.)

0709 60 10;

0710 80 51

 

Egypt (EG)

rezíduá pesticídov (2)  (9)

10

(Potraviny – čerstvá, chladené alebo mrazené)

ex 0709 60 99;

ex 0710 80 59

20

20

Arašidové oriešky (arašidy), nelúpané

1202 41 00

 

Gambia (GM)

aflatoxíny

50

Arašidové oriešky (arašidy), lúpané

1202 42 00

 

Arašidové maslo

2008 11 10

 

Arašidové oriešky (arašidy), inak upravené alebo konzervované

2008 11 91;

2008 11 96;

2008 11 98

 

(Krmivá a potraviny)

 

 

Listy piepra betelového (Piper betle L.)

ex 1404 90 00

10

India (IN)

Salmonella  (10)

50

(potraviny)

 

 

Sezamové semená

1207 40 90

 

India (IN)

Salmonella  (10)

20

(Potraviny – čerstvé alebo chladené)

 

 

Capsicum annuum, celé plody

0904 21 10

 

India (IN)

aflatoxíny

20

Capsicum annuum, drvená alebo mletá

ex 0904 22 00

10

Sušené plody rodu Capsicum, celé, iné ako sladká paprika (Capsicum annuum)

0904 21 90

 

Muškátový oriešok

(Myristica fragrans)

0908 11 00;

0908 12 00

 

(Potraviny – sušené koreniny)

 

 

Enzýmy; pripravené enzýmy

3507

 

India (IN)

chlóramfenikol

50

(Krmivá a potraviny)

 

 

Muškátový oriešok

(Myristica fragrans)

0908 11 00;

0908 12 00

 

Indonézia (ID)

aflatoxíny

20

(Potraviny – sušené koreniny)

 

 

Hrach so strukmi (nelúpaný)

ex 0708 10 00

40

Keňa (KE)

rezíduá pesticídov (2)  (11)

10

(Potraviny – čerstvé alebo chladené)

 

 

maliny

0811 20 31;

 

Srbsko (RS)

norovírus

10

(Potraviny – mrazené)

ex 0811 20 11;

ex 0811 20 19

10

10

Semená dýň (Egusi, Citrullus lanatus) a produkty z nich odvodené

ex 1207 70 00;

ex 1106 30 90;

ex 2008 99 99

10

30

50

Sierra Leone (SL)

aflatoxíny

50

(potraviny)

 

 

Arašidové oriešky (arašidy), nelúpané

1202 41 00

 

Sudán (SD)

aflatoxíny

50

Arašidové oriešky (arašidy), lúpané

1202 42 00

 

Arašidové maslo

2008 11 10

 

Arašidové oriešky (arašidy), inak upravené alebo konzervované

2008 11 91;

2008 11 96;

2008 11 98

 

(Krmivá a potraviny)

 

 

Paprika (iná ako sladká) (Capsicum spp.)

ex 0709 60 99

20

Thajsko (TH)

rezíduá pesticídov (2)  (12)

10

(Potraviny – čerstvé alebo chladené)

 

 

Čínska fazuľa (s dlhými strukmi)

(Vigna unguiculata spp. sesquipedalis)

ex 0708 20 00;

ex 0710 22 00

10

10

Thajsko (TH)

rezíduá pesticídov (2)  (13)

20

Baklažány

0709 30 00;

 

ex 0710 80 95

72

(Potraviny – čerstvá, chladená alebo mrazená zelenina)

 

 

Sušené marhule

0813 10 00

 

Turecko (TR)

siričitany (14)

10

Marhule, inak spracované alebo konzervované

2008 50 61

 

(potraviny)

 

 

Sladká paprika (Capsicum annuum)

0709 60 10;

0710 80 51

 

Turecko (TR)

rezíduá pesticídov (2)  (15)

10

(Potraviny – čerstvá, chladená alebo mrazená zelenina)

 

 

Listy viniča

ex 2008 99 99

11; 19

Turecko (TR)

rezíduá pesticídov (2)  (16)

50

(potraviny)

 

 

Pistácie, nevylúpané

0802 51 00

 

Spojené štáty (US)

aflatoxíny

20

Pistácie, vylúpané

0802 52 00

 

(potraviny)

 

 

Sušené marhule

0813 10 00

 

Uzbekistan (UZ)

siričitany (14)

50

Marhule, inak spracované alebo konzervované

2008 50 61

 

(potraviny)

 

 

Listy koriandra

ex 0709 99 90

72

Vietnam (VN)

rezíduá pesticídov (2)  (17)

50

Bazalka (posvätná, sladká)

ex 1211 90 86;

ex 2008 99 99

20

75

Mäta

ex 1211 90 86;

ex 2008 99 99

30

70

Petržlen

ex 0709 99 90

40

(Potraviny – čerstvé alebo chladené bylinky)

 

 

Ibištek jedlý

ex 0709 99 90

20

Vietnam (VN)

rezíduá pesticídov (2)  (17)

50

Paprika (iná ako sladká) (Capsicum spp.)

ex 0709 60 99

20

(Potraviny – čerstvé alebo chladené)

 

 

Pitahaya (dračie ovocie)

ex 0810 90 20

10

Vietnam (VN)

rezíduá pesticídov (2)  (17)

20

(Potraviny – čerstvé alebo chladené)

 

 


(1)  Ak sa majú skúmať len určité produkty patriace pod niektorý číselný znak KN a tento znak nie je rozčlenený na ďalšie osobitné podpoložky, číselný znak KN je označený výrazom ‚ex‘.

(2)  Rezíduá aspoň tých pesticídov uvedených v kontrolnom programe prijatom v súlade s článkom 29 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1), ktoré možno analyzovať metódami na stanovenie viacerých rezíduí založenými na GC-MS a LC-MS (pesticídy, ktoré sa majú monitorovať výlučne v/na produktoch rastlinného pôvodu).

(3)  Rezíduá chlórbufamu.

(4)  Rezíduá fentoátu.

(5)  Druhy Brassica oleracea L. convar. Botrytis (L) Alef var. Italica Plenck, kultivar alboglabra. Známe aj ako ‚Kai Lan‘, ‚Gai Lan‘, ‚Gailan‘, ‚Kailan‘, ‚Chinese bare Jielan‘.

(6)  Rezíduá trifluralínu.

(7)  Rezíduá acefátu, aldikarbu (suma aldikarbu, jeho sulfoxidu a jeho sulfónu vyjadrená ako aldikarb), amitrazu (amitraz vrátane metabolitov obsahujúcich zložku 2,4-dimetylanilínu vyjadrený ako amitraz), diafentiurónu, dikofolu (suma p, p′ a o,p′ izomérov), ditiokarbamátov (ditiokarbamáty vyjadrené ako CS2 vrátane manebu, mankozebu, metiramu, propinebu, tirámu a zirámu) a metiokarbu (suma metiokarbu a jeho sulfoxidu a jeho sulfónu vyjadrená ako metiokarb).

(8)  Rezíduá hexaflumurónu, metiokarbu (suma metiokarbu a jeho sulfoxidu a jeho sulfónu vyjadrená ako metiokarb), fentoátu a tiofanát-metylu.

(9)  Rezíduá dikofolu (suma p, p′ a o,p′ izomérov), dinotefuránu, folpetu, prochlorazu (suma prochlorazu a jeho metabolitov obsahujúcich 2,4,6-trichlórfenolovú zložku vyjadrená ako prochloraz), tiofanát-metylu a triforínu.

(10)  Referenčná metóda EN/ISO 6579 alebo metóda validovaná podľa nej, ako je uvedené v článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005, o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1).

(11)  Rezíduá acefátu a diafentiurónu.

(12)  Rezíduá formetanátu: suma formetanátu a jeho solí vyjadrená ako formetanát (hydrochlorid), protiofosu a triforínu.

(13)  Rezíduá acefátu, dikrotofosu, protiofosu, chinalfosu a triforínu.

(14)  Referenčné metódy: EN 1988-1:1998, EN 1988-2:1998 alebo ISO 5522:1981.

(15)  Rezíduá diafentiurónu, formetanátu: suma formetanátu a jeho solí vyjadrená ako formetanát (hydrochlorid), a tiofanát-metylu.

(16)  Rezíduá ditiokarbamátov (ditiokarbamáty vyjadrené ako CS2 vrátane manebu, mankozebu, metiramu, propinebu, tirámu a zirámu) a metrafenónu.

(17)  Rezíduá ditiokarbamátov (ditiokarbamáty vyjadrené ako CS2 vrátane manebu, mankozebu, metiramu, propinebu, tirámu a zirámu), fentoátu a chinalfosu.“


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/63


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2384

zo 17. decembra 2015,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Brazílii po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Platné opatrenia

(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila Rada nariadením (ES) č. 925/2009 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“).

(2)

Tieto opatrenia nadobudli formu valorického cla vo výške 13,4 % na dovoz z Arménska, 17,6 % na dovoz z Brazílie a 30 % na dovoz z ČĽR, s výnimkou spoločností Alcoa (Shanghai) Aluminium Products Co., Ltd (6,4 %), Alcoa (Bohai) Aluminium Industries Co., Ltd (6,4 %), Shandong Loften Aluminium Foil Co., Ltd (20,3 %) a Zhenjiang Dingsheng Aluminium Co., Ltd (24,2 %).

(3)

Záväzok, ktorý ponúkol jeden brazílsky vyvážajúci výrobca, Komisia prijala rozhodnutím Komisie 2009/736/ES (3).

2.   Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) platných antidumpingových opatrení Komisia dostala žiadosť o preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení voči Brazílii a ČĽR v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť podali spoločnosti AFM Aluminiumfolie Merseburg, Alcomet AD, Eurofoil Luxembourg S.A., Hydro Aluminium Rolled Products GmbH, Impol d.o.o. a Symetal S.A. (ďalej len „žiadatelia“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac než 25 % celkovej výroby určitých hliníkových fólií v Únii.

(6)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(7)

Žiadatelia nepodali žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Arménsku. Platnosť týchto opatrení preto uplynula 7. októbra 2014 (5).

3.   Začatie preskúmania pred uplynutím platnosti

(8)

Keďže Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, 4. októbra 2014 oznámila oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (6) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

4.   Súbežné antidumpingové prešetrovanie

(9)

Súbežne Komisia 8. októbra 2014 oznámila začatie antidumpingového prešetrovania podľa článku 5 základného nariadenia týkajúceho sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (7) (ďalej len „súbežné prešetrovanie“).

(10)

Komisia v rámci tohto prešetrovania v júli 2015 uložila nariadením (EÚ) 2015/1081 (8) dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku. Dočasné opatrenia boli uložené na obdobie šiestich mesiacov.

(11)

Komisia 17. decembra 2015 uložila nariadením (EÚ) 2015/2385 (9) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku.]

(12)

Tieto dve súbežné prešetrovania sa vzťahovali na rovnaké obdobie prešetrovania a rovnaké posudzované obdobie vymedzené v odôvodnení 13.

5.   Prešetrovanie

5.1.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(13)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

5.2.   Strany, ktorých sa týka prešetrovanie, a výber vzorky

(14)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľov, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov v Brazílii a ČĽR, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a zástupcov vyvážajúcich krajín o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(15)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(16)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že možno vyberie vzorku vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Pre vyvážajúcich výrobcov v Brazílii nebol plánovaný výber vzorky.

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(17)

Z 12 známych čínskych výrobcov dvaja predložili vyplnený dotazník na výber vzorky. S ohľadom na obmedzený počet spolupracujúcich spoločností nebol výber vzorky potrebný.

Výber vzorky výrobcov z Únie

(18)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že už zrealizovala predbežný výber vzorky výrobcov z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby. Keďže na začiatku prešetrovania nebola jasná vnútorná štruktúra skupín, pokiaľ ide o funkcie výroby a predaja príslušného výrobku, vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie a ich prepojených spoločností. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto schválená. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(19)

V marci 2015 jeden z výrobcov Únie zaradených do vzorky predal všetky svoje činnosti vrátane zariadenia, práv, záväzkov týkajúcich sa zamestnancov a svojich existujúcich zmlúv novej spoločnosti. Keďže táto zmena sa uskutočnila po období prešetrovania, nie je relevantná pre prešetrovanie podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia.

Výber vzorky neprepojených dovozcov

(20)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie určené v oznámení o začatí konania.

(21)

V počiatočnej fáze bolo kontaktovaných štrnásť známych dovozcov/používateľov, ktorí boli vyzvaní, aby vysvetlili svoje činnosti a v prípade potreby vyplnili formulár na výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania.

(22)

Päť spoločností vyplnilo dotazník na výber vzorky. Štyri z nich sa zaoberajú prevíjaním, t. j. sú to priemyselní používatelia, ktorí dovážali príslušný výrobok na ďalšie spracovanie pred jeho predajom, a jeden bol obchodník, ktorý však počas posudzovaného obdobia nedovážal príslušný výrobok. S ohľadom na obmedzený počet spoločností, ktoré odpovedali na formulár na výber vzorky, nie je výber vzorky opodstatnený.

(23)

Prihlásili sa ďalší dvaja používatelia. Bol im zaslaný dotazník pre používateľov.

Dotazníky a spolupráca

(24)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, výslednej ujmy a záujmu Únie.

(25)

Komisia zaslala dotazníky šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a ich prepojeným spoločnostiam, dvom brazílskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom, jednému obchodníkovi a vyššie uvedeným šiestim používateľom v Únii.

(26)

Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od troch používateľov.

(27)

Dotazník vyplnili dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a jeden brazílsky výrobca. Druhý brazílsky výrobca pôvodne vyjadril záujem spolupracovať pri prešetrovaní, ale nezaslal vyplnený dotazník. V dôsledku toho bol tejto spoločnosti zaslaný list, ktorým bola informovaná o zámere Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia. Spoločnosť odpovedala, že nevyplní dotazník, ale že jej názory bude zastupovať Brazílske združenie pre hliník (Associação Brasileira do Alumínio, ďalej len „ABAL“). Od združenia ABAL boli potom doručené písomné príspevky.

Overovanie na mieste

(28)

Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia bolo uskutočnené v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia z Únie:

Aluminiumfolie Merseburg GmbH, Merseburg, Nemecko,

Alcomet AD, Šumen, Bulharsko,

Eurofoil Luxemburg SA, Dudelange, Luxembursko, a jej prepojená spoločnosť Eurofoil France SAS, Rugles, Francúzsko,

Hydro Aluminium SLIM S.p.a., Cisterna di Latina, Taliansko,

Impol d.o.o., Maribor, Slovinsko,

Symetal S.A., Atény, Grécko.

 

Používatelia:

Cofresco Frischhalteprodukte GmbH & Co KG, Minden, Nemecko,

Sphere Group, Paríž, Francúzsko.

 

Vyvážajúci výrobca v Brazílii:

Companhia Brasileira de Alumínio (ďalej len „CBA“), São Paulo, Brazília.

 

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR:

Zhenjiang Dingsheng Aluminium Industries Joint-Stock Limited Company, Čen-ťiang, ČĽR, a jej prepojené spoločnosti Hangzhou Five Star Aluminium Company, Chang-čou, ČĽR; Hangzhou Dinsheng Import & Export, Chang-čou, ČĽR, a Dingsheng Aluminium Industries (Hong Kong) Trading Co, Hongkong,

Nanshan Light Alloy co. Ltd., Jen-tchaj, ČĽR.

 

Výrobcovia v krajine s trhovým hospodárstvom:

Assan Alüminyum San. ve Tic. A.S, Istanbul, Turecko,

Panda Aluminium Inc. Co., Ankara, Turecko.

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(29)

Príslušným výrobkom je hliníková fólia s hrúbkou najmenej 0,008 mm a najviac 0,018 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej už neupravená, dodávaná v rolkách so šírkou nepresahujúcou 650 mm a s hmotnosťou presahujúcou 10 kg (ďalej len „veľké zvitky“), s pôvodom v Brazílii a Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) (ďalej len „príslušný výrobok“). Tento výrobok je bežne známy pod názvom hliníková fólia pre domácnosť (ďalej len „HFD“).

(30)

HFD sa vyrába z čistého hliníka, ktorý sa najskôr zlieva do hrubých pásov (s hrúbkou niekoľko mm, t. j. 1 000-násobne hrubších ako príslušný výrobok), a následne sa v niekoľkých etapách valcuje na požadovanú hrúbku. Po vyvalcovaní sa fólia žíha za tepla, a napokon sa navíja do kotúčov (roliek).

(31)

Tieto kotúče HFD potom následní spracovatelia, tzv. subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, prevíjajú na menšie rolky. Získaný výrobok (t. j. spotrebné rolky, ktoré nie sú príslušným výrobkom) sa používa ako krátkodobé viacúčelové balenie, väčšinou v domácnostiach, stravovacích zariadeniach, maloobchodných predajniach s potravinami a kvetinárstvach.

2.   Podobný výrobok

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na brazílskom a čínskom domácom trhu, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Turecku, ktoré slúžilo ako analogická krajina, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia.

(33)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(34)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení mohlo viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu z Brazílie a z ČĽR.

1.   Brazília

(35)

Pri prešetrovaní spolupracoval jeden výrobca z Brazílie. Pred uložením pôvodných opatrení predstavoval tento výrobca 100 % vývozu HFD z Brazílie do Únie.

1.1.   Absencia vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania

(36)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa neuskutočňoval žiadny vývoz HFD z Brazílie do Únie. Takže neexistuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu z Brazílie. Posúdenie bolo preto obmedzené na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu a použili sa pri ňom vývozné ceny do iných tretích krajín.

1.2.   Pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu

(37)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Pritom boli posudzované tieto prvky: výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v Brazílii, neprítomnosť dumpingu z Brazílie na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

1.2.1.   Výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v Brazílii

(38)

Zistilo sa, že kapacita spolupracujúceho brazílskeho výrobcu je využitá na viac ako 90 % a jeho nevyužitá voľná kapacita je 3 000 ton ročne. To zodpovedá 6 % výroby výrobného odvetvia Únie a 3 % spotreby Únie. Dospelo sa preto k záveru, že neexistujú významné nevyužité kapacity, ktoré by mohli byť presmerované na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť.

(39)

Ďalší dvaja známi brazílski výrobcovia nespolupracovali pri prešetrovaní, takže ich voľné kapacity nemohli byť overené. V štúdii, ktorú predložili žiadatelia, bola kombinovaná kapacita pre hliníkové fólie dvoch ďalších výrobcov odhadnutá na 58 000 ton pre všetky druhy hliníkových fólií spolu, čo zodpovedá celkovej kapacite spolupracujúceho brazílskeho výrobcu. Považuje sa za nepravdepodobné, žeby títo dvaja výrobcovia mali významnú nevyužitú kapacitu, ktorú by presmerovali na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť: do Únie totiž nevyvážali ani počas obdobia revízneho prešetrovania, ani pred uložením pôvodných opatrení.

1.2.2.   Neprítomnosť dumpingu z Brazílie na iných trhoch

(40)

Vývoz spolupracujúceho brazílskeho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania bol jedinému zákazníkovi v USA. Tento vývoz HFD tvoril 68 % celkového brazílskeho vývozu HFD do USA v roku 2013, na základe čoho bol spolupracujúci vývozca najväčším brazílskym vývozcom hliníkových fólií. Tento vývoz predstavoval 33 % celkového brazílskeho vývozu HFD v roku 2013. Keď bola vývozná cena porovnaná s normálnou hodnotou v Brazílii, nebol zistený žiadny dumping tohto vývozu. Neprítomnosť dumpingu bola určená pomocou ďalej opísanej metodiky.

1.2.2.1.   Normálna hodnota

(41)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom zo strany spolupracujúceho výrobcu v Brazílii reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu, konkrétne či celkový objem tohto domáceho predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku z Brazílie. Na tomto základe bolo zistené, že domáci predaj v Brazílii bol reprezentatívny.

(42)

Komisia následne preskúmala, či sa mohol domáci predaj podobného výrobku považovať za vykonávaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol stanovený podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. Zistilo sa, že domáci predaj sa vykonával v bežnom obchodovaní.

(43)

Normálna hodnota preto vychádzala zo skutočnej domácej ceny, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ceny ziskového domáceho predaja uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

1.2.2.2.   Určenie vývoznej ceny

(44)

Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe vývozných cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo boli splatné prvému nezávislému zákazníkovi.

1.2.2.3.   Porovnanie

(45)

Normálna hodnota a vývozné ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu boli porovnané na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou boli vo forme úprav náležite zohľadnené rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(46)

Na tomto základe boli vykonané úpravy na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, v nákladoch na dopravu, námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, nakládku a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na balenie, úverových nákladoch, v zľavách a províziách, ak mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien.

1.2.2.4.   Dumpingové rozpätie

(47)

Komisia na základe toho usúdila, že pri vývoze do USA nedošlo k žiadnemu dumpingu.

(48)

Komisia sa preto domnieva, že je nepravdepodobné, že by vyvážajúci výrobcovia z Brazílie príslušný výrobok predávali na trh Únie za dumpingové ceny, ak by sa súčasné opatrenia zrušili.

1.2.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(49)

Ceny na brazílskom domácom trhu sú príťažlivé, ako dokazuje skutočnosť, že obrovská väčšina výroby sa predáva na domácom trhu. Tento domáci predaj je ziskový. Cenové úrovne v Brazílii sú podobné ako ceny na trhu Únie.

(50)

Preto sa neočakáva, že by sa brazílsky vývoz na trh Únie výrazne zvýšil podhodnotením cien Únie, ak by opatrenia stratili platnosť.

1.2.4.   Tvrdenia zainteresovaných strán o pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie

(51)

Dve zainteresované strany, ABAL a CBA, tvrdili, že neexistuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie, a to z týchto dôvodov:

i)

neprítomnosť brazílskeho vývozu príslušného výrobku na trh Únie;

ii)

Brazília sa v dôsledku rastúceho domáceho dopytu v Brazílii nedávno stala čistým dovozcom hliníka a už nie je čistým vývozcom;

iii)

zvýšené výrobné náklady v dôsledku zvýšených nákladov na suroviny a elektrickú energiu, výsledkom čoho je strata konkurencieschopnosti brazílskych výrobkov;

iv)

neprítomnosť masívneho vývozu upravovaných hliníkových fólií z Brazílie do Únie, čo je podobný výrobok, ktorý ale nie je predmetom antidumpingových opatrení;

v)

prítomnosť prepojených spoločností, ktoré už sídlia v Únii a ktoré sú zodpovedné za zásobovanie trhu Únie, namiesto využívania vývozu z Brazílie;

vi)

nedostatok nevyužitej kapacity a znižovanie výroby v Brazílii a z toho vyplývajúca nepravdepodobnosť presmerovania alebo rozšírenia kapacity;

vii)

rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach výrobkov predávaných na domácom trhu a vyvážaných výrobkov.

(52)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, neexistencia brazílskeho vývozu do Únie sa prešetrovaním potvrdila. Komisia sa však domnieva, že neexistencia vývozu môže byť zapríčinená zriadenými antidumpingovými opatreniami. Samotná absencia vývozu preto nepredstavuje dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že neexistuje riziko opakovaného výskytu dumpingu.

(53)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, status Brazílie ako čistého dovozcu primárneho hliníka od roku 2014 sa prešetrovaním potvrdil. Takisto sa potvrdilo zvýšenie domáceho dopytu v Brazílii: od roku 2009 do roku 2013 sa domáca spotreba všetkých hliníkových výrobkov zvýšila o 48 % a spotreba hliníkových fólií sa zvýšila o 24 %. Zainteresované strany však neposkytli dôkaz, že touto skutočnosťou je nutne odstránené riziko opakovaného výskytu dumpingu. Napriek tomu bol zvýšený dopyt na domácom trhu v Brazílii pri analýze atraktívnosti trhu Únie považovaný za faktor zvýšenia atraktívnosti domáceho trhu, ako je vysvetlené vyššie.

(54)

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdili vyššie ceny na domácom trhu, nepostačovalo to však na vyvodenie záveru, že dumping sa pri vysokých domácich cenách nemôže opäť vyskytnúť.

(55)

Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie, zainteresované strany neposkytli dôkazy, že správanie v súvislosti s jedným výrobkom možno použiť na predpovedanie správania v súvislosti s iným výrobkom. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(56)

Pokiaľ ide o piate tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdilo, že existovali prepojené spoločnosti nespolupracujúcich brazílskych výrobcov so sídlom v Únii. Keďže však žiadna z týchto spoločností počas prešetrovania nespolupracovala, nebolo možné určiť, či skutočne vyrábali podobný výrobok na zásobovanie trhu Únie. Preto nebolo možné overiť toto tvrdenie.

(57)

Pokiaľ ide o šieste tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdila absencia významnej voľnej kapacity. Ako už bolo vysvetlené vyššie, táto skutočnosť sa zohľadnila pri hodnotení výrobnej kapacity a voľnej kapacity v Brazílii.

(58)

Pokiaľ ide o siedme tvrdenie, pri porovnávaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa riadne zohľadnili rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach, ako je vysvetlené vyššie.

1.2.5.   Záver o pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie

(59)

Z prešetrovania vyplynulo, že v Brazílii existuje iba obmedzená voľná kapacita, ktorá by mohla byť presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť. Neboli zistené žiadne dumpingové praktiky na iných trhoch. Príťažlivosť trhu Únie pre brazílskych výrobcov sa s ohľadom na vysokú atraktívnosť ich domáceho trhu a s ohľadom na podobné cenové úrovne považuje za obmedzenú.

(60)

So zreteľom na uvedené sa považuje za nepravdepodobné, že by došlo k opakovanému výskytu dumpingu z Brazílie, ak by opatrenia stratili platnosť.

(61)

V dôsledku toho by sa konanie týkajúce sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Brazílii malo ukončiť.

2.   ČĽR

(62)

Pri prešetrovaní spolupracovali dvaja výrobcovia z ČĽR. Pôvodne vykázali 4 264 ton vývozu do Únie, čo by podľa Eurostatu zodpovedalo 250 – 350 % celkového čínskeho dovozu do Únie v období revízneho prešetrovania. V priebehu prešetrovania bol objem vývozu stanovený v rozpätí 900 až 1 100 ton pre prvého výrobcu, čo zodpovedá 53 – 90 % celkového vývozu z ČĽR do Únie. Väčšina tohto vývozu sa uskutočnila v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, a teda ani nepodliehala antidumpingovému clu. Zistilo sa, že druhý výrobca nevyvážal príslušný výrobok do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

2.1.   Výber analogickej krajiny a výpočet normálnej hodnoty

(63)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k jej návrhu použiť Turecko ako tretiu krajina s trhovým hospodárstvom na účely stanovenia normálnej hodnoty, pokiaľ ide o ČĽR. Turecko bolo použité ako analogická krajina v pôvodnom prešetrovaní.

(64)

Jedna zainteresovaná strana vyjadrila výhrady k návrhu Turecka a ako alternatívnu analogickú krajinu navrhla Južnú Afriku, pričom tvrdila, že Južná Afrika by bola vhodnejšia, pretože štruktúra nákladov tureckých výrobcov je odlišná od čínskej štruktúry nákladov, a že Turecko uložilo v júli 2014 antidumpingové clá vo výške 22 % na dovoz všetkých druhov hliníkových fólií z Číny.

(65)

Okrem návrhov, ktoré predložili zainteresované strany, sa vhodnú analogickú krajinu snažila určiť aj samotná Komisia. Ako ďalšiu možnú analogickú krajinu určila Indiu, Japonsko, Južnú Kóreu, Spojené arabské emiráty, USA a Taiwan s ohľadom na ich veľký objem výroby hliníkových fólií. Zistilo sa však, že Japonsko, USA a Taiwan vyrábali tenšie hliníkové fólie, a nie príslušný výrobok.

(66)

Žiadosti o spoluprácu boli zaslané známym výrobcom v Indii, Južnej Afrike, Južnej Kórei, Spojených arabských emirátoch a Turecku. Spolupracovali len dvaja vyvážajúci výrobcovia v Turecku. Od výrobcov v iných možných analogických krajinách nebola doručená žiadna odpoveď.

(67)

Zistilo sa, že Turecko je významný výrobca hliníkových fólií s otvoreným trhom a bez narušení, pokiaľ ide o ceny surovín alebo energie. Zistilo sa, že výrobné procesy v Turecku a v ČĽR sú podobné. Turecko bolo vybrané ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a vykonali sa overovacie návštevy v priestoroch dvoch spolupracujúcich spoločností.

(68)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najprv preskúmalo, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom zo strany spolupracujúcich výrobcov v Turecku reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu do Únie, konkrétne či celkový objem tohto domáceho predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho sa skonštatovalo, že domáci predaj v analogickej krajine bol reprezentatívny.

(69)

Takisto sa preskúmalo, či predaj podobného výrobku na domácom trhu možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa stanovil podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. Domáci predaj jedného z výrobcov sa uskutočňoval v rámci bežného obchodovania, ale ziskovosť predaja druhého výrobcu nemohla byť stanovená z dôvodu nedostatku podrobných údajov o nákladovom účtovníctve.

(70)

Normálna hodnota druhého výrobcu nemohla byť vypracovaná v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia z dôvodu nedostatku podrobných údajov o nákladovom účtovníctve.

(71)

Normálna hodnota preto vychádzala zo skutočnej domácej ceny prvého výrobcu, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ceny ziskového domáceho predaja uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(72)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že normálnu hodnotu nemožno správne vypočítať na základe domáceho predaja len jedného tureckého výrobcu. Čínsky výrobca navyše zdôraznil, že na základe dôverného charakteru obchodných údajov tureckého výrobcu nebolo možné vyhodnotiť alebo podložiť výsledné dumpingové rozpätie.

(73)

Používanie údajov jediného výrobcu v analogickej krajine je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej takéto ceny možno používať, ak sú výsledkom skutočnej hospodárskej súťaže na domácom trhu. Ako sa uvádza v odôvodneniach 68 a 69, existuje niekoľko tureckých domácich výrobcov a Turecko je tiež dovozcom hliníkových fólií. Komisia sa preto domnieva, že ceny na tureckom trhu sú výsledkom skutočnej hospodárskej súťaže a neexistuje žiaden dôkaz o tom, že ceny jediného výrobcu nemožno použiť na stanovenie normálnej hodnoty. Pokiaľ ide o obchodné údaje, Komisia musí chrániť dôvernosť údajov, ktoré predložili účastníci konania, a preto nemôže čínskemu výrobcovi sprístupniť obchodne citlivé informácie týkajúce sa tureckého výrobcu. Tvrdenia uvedeného čínskeho vývozcu sa preto musia zamietnuť.

2.2.   Určenie vývoznej ceny

(74)

Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe vývozných cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo boli splatné prvým nezávislým zákazníkom.

(75)

Jeden čínsky výrobca uviedol, že sadzba vrátenia DPH bola vypočítaná nesprávne. Výpočet bol zodpovedajúcim spôsobom zmenený a Komisia dotknutým výrobcom opätovne sprístupnila revidované zistenia.

2.3.   Porovnanie

(76)

Normálna hodnota a vývozné ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu boli porovnané na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(77)

Na tomto základe sa vykonali úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, zliav a provízií, ak mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien.

(78)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že normálne dovozné clo vo výške 7,5 % v Turecku tlačí domáce ceny nahor o rovnakú sumu a tie by sa mali v záujme spravodlivého porovnania upraviť. Čínsky výrobca takisto tvrdil, že úprava nákladov na balenie nebola odôvodnená, pretože náklady na balenie sa týkajú všetkých výrobcov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

(79)

Komisia poznamenáva, že aj Čína má zavedené dovozné clo na hliníkové fólie. Preto sa zdá, že so zreteľom na existenciu podobného dovozného cla v Turecku neexistuje žiadne narušenie porovnania. Okrem toho, aj keby úprava o dovozné clo bola vykonaná, nič sa nemení na skutočnosti, že na trhu Únie existuje významný dumping zo strany čínskych vývozcov. Pokiaľ ide o náklady na balenie, upravili sa čínske vývozné ceny a aj turecké domáce ceny s cieľom neutralizovať prípadné rozdiely v balení. Z toho vyplýva, že úprava nákladov na balenie nemôže narušiť porovnanie. Tieto tvrdenia je preto potrebné zamietnuť.

2.4.   Dumpingové rozpätie

(80)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine bola porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku.

(81)

Na základe toho je vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) na hranici Únie pred preclením stanovené takto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Zhenjiang Dingsheng Aluminium Industries Joint-Stock Limited Company, Čen-ťiang, ČĽR

28,1 %

2.5.   Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu z ČĽR

(82)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Posudzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v ČĽR, dumping z ČĽR na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

2.5.1.   Výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v ČĽR

(83)

Kapacita dvoch spolupracujúcich čínskych výrobcov bola využitá na 85 % a 90 %. Nevyužitá kapacita bola v prípade týchto dvoch výrobcov stanovená na 50 000 ton. To zodpovedá celkovej výrobe výrobného odvetvia Únie a viac ako 50 % spotreby Únie. Okrem toho jedna zo spolupracujúcich spoločností práve budovala ďalšiu kapacitu na navíjanie fólie v objeme 40 000 ton. Preto sa dospelo k záveru, že existuje významná voľná kapacita, ktorá by minimálne čiastočne mohla byť presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(84)

Ďalší známi čínski výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali, takže ich voľné kapacity sa nemohli overiť. V štúdii predloženej žiadateľmi sa kombinovaná kapacita pre hliníkové fólie ostatných nespolupracujúcich čínskych výrobcov odhadla na približne desaťnásobok kombinovanej kapacity dvoch spolupracujúcich výrobcov. V štúdii sa uvádza odhad, že celková čínska výrobná kapacita pre všetky druhy hliníkovej fólie je o 450 000 ton väčšia než celková čínska domáca spotreba. V štúdii sa tiež predpokladá, že čínska výrobná kapacita sa bude aj naďalej zvyšovať z 2,5 milióna ton v roku 2014 na 2,8 milióna ton v roku 2018 a že rast domácej spotreby v Číne z 2,1 milióna ton na 2,4 milióna ton v rovnakom období pravdepodobne nebude stačiť na úplné absorbovanie zvýšenej kapacity. Preto sa považuje za pravdepodobné, že nespolupracujúci výrobcovia budú mať ďalšiu nevyužitú kapacitu, ktorú by minimálne čiastočne mohli presmerovať na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(85)

Jeden čínsky výrobca síce nepopiera zistenia týkajúce sa objemu voľnej kapacity, uviedol však, že je nereálne predpokladať, že sa celá nevyužitá kapacita presmeruje na trh Únie.

(86)

Komisia sa v súlade s hodnotením v odôvodneniach 84 a 97 domnieva, že by voľná kapacita mohla byť minimálne čiastočne presmerovaná na trh Únie. Odôvodnenie 83 bolo preto zodpovedajúcim spôsobom upravené.

2.5.2.   Dumping z ČĽR na iných trhoch

(87)

Zistilo sa, že vývozné ceny na iné trhy počas obdobia revízneho prešetrovania jedného zo spolupracujúcich čínskych výrobcov (hlavné vývozné destinácie boli Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Egypt, India a USA) boli nižšie ako normálna hodnota stanovená skôr v texte v odôvodneniach 63 až 71, a teda dumpingové. Informácie o vývozných cenách na iné trhy druhého čínskeho výrobcu nebolo možné zistiť.

(88)

So zreteľom na existenciu dumpingu na iných trhoch Komisia dospela k záveru, že vyvážajúci výrobca z ČĽR predáva príslušný výrobok tretím krajinám za dumpingové ceny. Komisia sa preto domnieva, že je pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, vyvážajúci výrobcovia z ČĽR by predávali dotknutý výrobok aj na trh Únie za dumpingové ceny.

(89)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že zistenie dumpingu vývozu na iné trhy je irelevantné, keďže rozsah prešetrovania je obmedzený na trh Únie, a nie na svetový trh. Podľa čínskeho výrobcu porovnanie cien na rôznych trhoch nie je vhodné, lebo štruktúra cien v iných častiach sveta môže byť odlišná. Navyše by sa mala tiež porovnať prítomnosť vývozu Únie na tých istých trhoch, čo by mohlo viesť k zisteniu, že domáce ceny Únie sú príliš vysoké.

(90)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 82, Komisia vzala do úvahy niekoľko ukazovateľov na posúdenie pravdepodobnosti dumpingu na trhu Únie. Komisia sa domnieva, že u vývozcov, v prípade ktorých bol zistený dumping na iných trhoch, je pri porovnaní s vývozcami, ktorí nevykonávajú dumping na iných trhoch, väčšia pravdepodobnosť, že budú vykonávať dumping aj na trhu Únie. Z tohto dôvodu to predstavuje dôležitý ukazovateľ na určenie pravdepodobnosti pokračovania dumpingu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(91)

Tvrdenie týkajúce sa vývozného správania výrobcov z Únie sa analyzuje v odôvodnení 171.

2.5.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(92)

Ako sa uvádza ďalej v texte v odôvodnení 114, z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz vykonávaný v rámci bežného dovozného režimu počas obdobia revízneho prešetrovania by podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 12,2 %, ak by neexistovalo antidumpingové clo. Navyše sa zistilo, že čínsky dovoz vykonávaný v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý teda nepodliehal antidumpingovému clu alebo bežnému clu a predstavoval približne 75 % čínskeho dovozu, podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 18 %. Čínske ceny sú tiež nižšie ako vývozné ceny z akejkoľvek inej krajiny do Únie. Tieto cenové rozdiely jednoznačne poukazujú na atraktívnosť trhu Únie a na schopnosť čínskych vývozcov súťažiť na základe ceny, ak by boli opatrenia zrušené.

(93)

Preto možno odôvodnene predpokladať, že ak by sa opatrenia zrušili, podstatná časť súčasného čínskeho vývozu by bola presmerovaná do Únie.

(94)

Je vhodné pripomenúť, že pred tým, ako boli uložené pôvodné opatrenia, sa v pôvodnom prešetrovaní zistilo, že čínsky podiel na trhu Únie predstavoval 30,72 %. Preto možno očakávať, že ak by opatrenia stratili platnosť, čínsky vývoz, ktorý sa v súčasnosti trhu Únie podieľa 2 %, by opäť výrazne vzrástol a získal by stratený podiel na trhu v Únii.

(95)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že malé podhodnotenie je súčasťou bežného cenového mechanizmu vždy, keď zahraniční výrobcovia súťažia s domácimi výrobcami. Cenové podhodnotenie vo výške 12,2 % teda nie je neprimerané a nemalo by spôsobovať ťažkosti výrobcom z Únie.

(96)

Zistenie podhodnotenia samo osebe nevedie k záveru o nečestnom správaní vývozcu. V tomto prípade však zo zisteného rozpätia podhodnotenia vyplýva pravdepodobná cenová úroveň čínskeho dovozu, ak by opatrenia stratili platnosť, a schopnosť čínskeho dovozu prevziať podiel na trhu v EÚ na úkor výrobného odvetvia Únie. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz by sa pravdepodobne realizoval za dumpingové ceny. Preto tvrdenie, že úroveň cenového podhodnotenia vo výške 12,2 % nie je neprimeraná, je v tomto kontexte irelevantné, a bolo preto zamietnuté.

2.5.4.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu z ČĽR

(97)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny s významnými dumpingovými rozpätiami. Zároveň sa preukázalo, že voľná kapacita na výrobu príslušného výrobku v ČĽR je značná v porovnaní so spotrebou Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Táto voľná kapacita by pravdepodobne minimálne čiastočne smerovala na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(98)

Okrem toho sa vývoz z ČĽR do tretích krajín realizoval za dumpingové ceny. Z tohto cenového správania čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín vyplýva pravdepodobnosť pokračovania dumpingu na trhu Únie, ak by opatrenia skončili.

(99)

Navyše atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien naznačuje existenciu rizika, že čínsky vývoz by bol presmerovaný na trh Únie, ak by opatrenia skončili.

(100)

So zreteľom na uvedené skutočnosti je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa čínsky dumpingový dovoz príslušného výrobku výrazne zvýšil.

D.   VYMEDZENIE VÝROBNÉHO ODVETVIA ÚNIE

(101)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia revízneho prešetrovania dvanásť známych výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(102)

Celková výroba Únie počas obdobia revízneho prešetrovania bola odhadnutá na 47 349 ton. Komisia tento údaj stanovila na základe štatistických údajov Eurostatu, z overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky a odhadovaných údajov týkajúcich sa výrobcov nezaradených do vzorky a poskytnutých žiadateľmi. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

E.   SITUÁCIA NA TRHU ÚNIE

1.   Úvodné poznámky

(103)

Údaje o výrobe, výrobnej kapacite, objeme predaja, zamestnanosti a objeme vývozu týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia poskytli žiadatelia. Tieto údaje predstavovali odhady maximálneho a minimálneho rozpätia a boli rozdelené do dvoch kategórií: výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie nezaradení do vzorky. V prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky Komisia použila skutočné overené údaje, ktoré tieto spoločnosti uviedli vo vyplnených dotazníkoch. Pokiaľ ide o výrobcov z Únie nezaradených do vzorky, použili sa údaje poskytnuté žiadateľmi. Tieto odhady boli sprístupnené na pripomienkovanie zainteresovaným stranám. Neboli však doručené žiadne pripomienky.

2.   Spotreba v Únii

(104)

V tomto prešetrovaní sa použili údaje o spotrebe v Únii stanovené a uverejnené v súbežnom vyšetrovaní. Stanovené boli na základe odhadovaného celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a na základe celkového objemu dovozu na základe údajov Eurostatu a upravené, ak je to potrebné, na základe overených údajov, ktoré poskytol vyvážajúci výrobca v súbežnom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu z Ruska, a vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(105)

Keďže existuje len jeden vyvážajúci výrobca v Rusku, všetky údaje týkajúce sa tohto vývozcu sa museli uviesť v rozpätiach z dôvodu utajenia dôverných informácií. Navyše v záujme zamedzenia tomu, aby sa ruský objem dovozu vypočítal odpočítaním, bolo potrebné použiť rozpätia aj pre spotrebu a objem dovozu z iných tretích krajín.

(106)

Na tomto základe sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba HFD v Únii (v tonách)

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Spotreba v Únii

[71 300 – 82 625]

[74 152 – 92 540]

[84 847 – 108 239]

[83 421 – 105 760]

Index (2011 = 100)

100

[104 – 112]

[119 – 131]

[117 – 128]

Zdroj: Číselné údaje uverejnené v súbežnom prešetrovaní na základe údajov Eurostatu, vyplnených dotazníkov a informácií poskytnutých žiadateľmi.

(107)

Spotreba v Únii vzrástla medzi rokmi 2011 a 2013, ale klesla od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo sa spotreba počas posudzovaného obdobia zvýšila o 17 až 28 %. Zvýšenie spotreby od roku 2011 do obdobia revízneho prešetrovania je najmä dôsledkom zvýšenia dovozu z Ruska a iných tretích krajín, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zvýšil len mierne (pozri odôvodnenie 134).

3.   Objem, ceny a podiel dovozu z ČĽR na trhu

(108)

Keďže sa pri prešetrovaní zistilo, že neexistuje žiadna pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie (pozri odôvodnenie 60), analýza objemu, cien a podielu dovozu na trhu je obmedzená na dovoz z ČĽR. Komisia stanovila objem a ceny dovozu z ČĽR na základe údajov Eurostatu.

a)   Objem a podiel dovozu z ČĽR na trhu

(109)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem a podiel dovozu z ČĽR na trhu

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

ČĽR

Objem dovozu v rámci bežného dovozného režimu (v tonách)

[2 000 – 2 300]

[200 – 400]

[150 – 350]

[300 – 400]

Objem dovozu v rámci dovozného režimu aktívneho zušľachťovacieho styku (v tonách)

[800 – 1 000]

[700 – 1 000]

[950 – 1 300]

[900 – 1 300]

Celkový objem dovozu (všetky režimy) (v tonách)

[2 843 – 3 205]

[967 – 1 378]

[1 137 – 1 603]

[1 222 – 1 699]

Index (2011 = 100)

100

[34 – 43]

[40 – 50]

[43 – 53]

Podiel na trhu

4 %

1 %

1 %

2 %

Zdroj: Eurostat.

(110)

Objemy dovozu z ČĽR klesli o 47 až 57 % so zodpovedajúcim poklesom podielu na trhu zo 4 % na 2 %, t. j. pokles o 2 percentuálne body počas posudzovaného obdobia. Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu zostal počas celého posudzovaného obdobia na nízkej úrovni.

b)   Dovozná cena a cenové podhodnotenie

(111)

V tejto tabuľke je uvedená priemerná cena dumpingového dovozu.

Tabuľka 3

Priemerná cena dumpingového dovozu

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

ČĽR

Priemerná cena (EUR/t)

2 251

2 417

2 306

2 131

Index (2011 = 100)

100

107

102

95

Zdroj: Eurostat.

(112)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia klesli z 2 251 EUR/t na 2 131 EUR/t, čo predstavuje pokles približne o 5 %. Ceny čínskeho dovozu boli počas celého posudzovaného obdobia v priemere nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a ceny dovozu z iných tretích krajín.

(113)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa približne 75 % čínskeho dovozu, čo predstavuje podiel na trhu väčší ako 1 %, vykonalo v režime aktívneho zošľachťovacieho styku, takže nepodliehalo antidumpingovému clu ani clu. Zistilo sa, že podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 18 %. Pokiaľ ide o spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý predstavoval približne 53 až 90 % čínskeho dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania a 98 % jeho dovozu bolo v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, rozpätie podhodnotenia bolo stanovené v rozmedzí od 15 do 18 %.

(114)

Zvyšných 25 % čínskeho dovozu sa uskutočnilo v rámci bežného dovozného režimu. Keď sa k čínskym cenám CIF pripočítalo clo a antidumpingové clo, čínske ceny vypočítané pre tento dovoz boli v priemere vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, takže došlo k negatívnemu podhodnoteniu (– 12,5 %). No v prípade, keď sú dovozné ceny posudzované bez antidumpingového cla, by podhodnotenie bolo vo výške 12,2 %.

(115)

Pri posudzovaní všetkých čínskych dovozov bez ohľadu na režim dovozu a pri pripočítaní uplatniteľného cla a antidumpingového cla k cenám CIF dovozu v bežnom režime podhodnocovali čínske ceny počas obdobia revízneho prešetrovania predajné ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 10,2 %.

(116)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že rozpätie cenového podhodnotenia vo výške 18 % zistené v prípade čínskeho dovozu uskutočneného v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku bolo nesprávne, pretože ceny výrobcov z Únie zahŕňali „zabudovanú normálnu sadzbu 7,5 %“, od ktorej domáci používatelia nemohli byť oslobodení, ak by HFD vyrobenú v Únii zahrnuli do vývozu do tretích krajín. Zainteresovaná strana však nepodložila toto tvrdenie, a najmä nevysvetlila pojem „zabudovaná normálna sadzba“. V každom prípade je potrebné pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 113, dovoz v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku nepodlieha clu. Preto by nebolo opodstatnené uplatňovať úpravy pre clo, ktoré sa neukladá. Treba takisto uviesť, že Komisia riadne uplatnila úpravu o clo pri stanovovaní rozpätia cenového podhodnotenia pre dovoz uskutočnený v rámci bežného režimu v odôvodnení 114 a pre všetok čínsky dovoz bez ohľadu na dovozný režim v odôvodnení 115. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(117)

Tento istý čínsky výrobca tvrdil, že bolo potrebné odpočítať colnú sadzbu z rozpätia podhodnotenia vo výške 12,2 % a 10,2 % stanoveného v odôvodneniach 114 a 115. Treba však spresniť, že Komisia na stanovenie týchto rozpätí už zohľadnila clo uplatniteľné na dovoz uskutočnený v bežnom režime. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

4.   Dovoz z iných tretích krajín

Tabuľka 4

Dovoz z iných tretích krajín (všetky dovozné režimy)

Krajina

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Brazília

Objem (v tonách)

0

0

0

0

Rusko

Objem (v tonách)

[19 532 – 26 078]

[23 243 – 34 422]

[27 345 – 39 116]

[26 368 – 37 812]

 

Index (2011 = 100)

100

[119 – 132]

[140 – 150]

[135 – 145]

 

Podiel na trhu

29 %

34 %

34 %

34 %

 

Priemerná cena (EUR/t)

[2 145 – 2 650]

[2 038 – 2 624]

[1 952 – 2 571]

[1 973 – 2 597]

 

Index (2011 = 100)

100

[95 – 99]

[91 – 97]

[92 – 98]

Turecko

Objem (v tonách)

[5 120 – 6 100]

[8 090 – 10 553]

[11 213 – 14 213]

[11 520 – 14 579]

 

Index (2011 = 100)

100

[158 – 173]

[219 – 233]

[225 – 239]

 

Podiel na trhu

7 %

11 %

13 %

13 %

 

Priemerná cena (EUR/t)

2 950

2 743

2 710

2 571

 

Index (2011 = 100)

100

93

92

87

Iné tretie krajiny (okrem Číny)

Objem (v tonách)

[3 100 – 3 750]

[279 – 750]

[1 891 – 3 000]

[3 162 – 4 313]

 

Index (2011 = 100)

100

[9 – 20]

[61 – 80]

[102 – 115]

 

Podiel na trhu

4 %

1 %

2 %

4 %

 

Priemerná cena (EUR/t)

2 878

2 830

2 687

2 406

 

Index (2011 = 100)

100

98

93

84

Spolu

Objem (v tonách)

[29 000 – 35 000]

[33 000 – 43 000]

[41 000 – 54 000]

[42 000 – 56 000]

 

Index (2011 = 100)

100

[113 – 125]

[142 – 155]

[145 – 160]

 

Podiel na trhu

41 %

46 %

50 %

51 %

 

Priemerná cena (EUR/t)

2 538

2 453

2 401

2 367

 

Index (2011 = 100)

100

97

95

93

Zdroj: Eurostat, údaje týkajúce sa Ruska zistené a uverejnené v súbežnom prešetrovaní.

(118)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z iných tretích krajín do Únie zvýšil o 45 až 60 %, čo je rýchlejší rast než rast spotreby v Únii. Trhový podiel iných tretích krajín sa teda v tomto období zvýšil zo 41 % na 51 %.

(119)

Počas posudzovaného obdobia neexistoval žiadny dovoz z Brazílie. Objem dovozu z Ruska sa od roku 2011 do roku 2013 zvýšil medzi 40 a 50 % s miernym poklesom v období revízneho prešetrovania. Zodpovedajúci trhový podiel vzrástol z 29 % v roku 2011 na 34 % v roku 2012 a potom zostal konštantný do konca obdobia revízneho prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z Turecka zvýšil o 125 až 139 % a jeho trhový podiel vzrástol z približne 7 % na 13 %. Turecké dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 13 %, ale zostali nad úrovňou cien dovozu z iných tretích krajín vrátane Ruska a Číny a boli na podobných úrovniach ako ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(120)

Celkovo sa dovoz z iných tretích krajín okrem ČĽR, Ruska a Turecka zvýšil o 2 až 15 %. S rastúcou spotrebou Únie sa však ich celkový podiel na trhu znížil zo 4 % v roku 2011 na približne 2 % v roku 2013 a potom sa na konci obdobia revízneho prešetrovania opäť zvýšil na 4 %. Ich ceny boli s výnimkou roku 2012 nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie.

(121)

Ceny dovozu z iných tretích krajín boli počas celého posudzovaného obdobia vyššie ako ceny dovozu z ČĽR.

(122)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že analýza Komisie týkajúca sa dovozu z iných tretích krajín v odôvodneniach 118 až 121 sa mala vzťahovať na celý trh s fóliou a nemala byť zameraná len na príslušný výrobok, keďže rozhodnutia výrobcov z Únie týkajúce sa iných druhov fólií údajne ovplyvňovali ich výrobu príslušného výrobku. Toto tvrdenie nebolo odôvodnené. V každom prípade sa pri prešetrovaní zistilo, ako je uvedené v odôvodnení 185, že najväčší výrobca HFD z Únie zaradený do vzorky vyrába výlučne HFD a že výrobcovia z Únie, ktorí vyrábali HFD a aj iný druh fólie s názvom upravovaná hliníková fólia (ďalej len „UHF“), nemohli jednoducho zmeniť výrobu jedného výrobku na druhý, lebo na maximalizáciu efektívnosti je potrebná výroba obidvoch výrobkov v určitých množstvách. Ako je uvedené v odôvodnení 185, prešetrovaním sa tiež ukázalo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali počas posudzovaného obdobia stabilný pomer medzi týmito druhmi fólie. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(123)

Jeden čínsky výrobca poznamenal, že keďže výrobná kapacita výrobcov z Únie predstavovala menej ako 50 % spotreby v Únii, používatelia museli dovážať HFD od vyvážajúcich výrobcov v tretích krajinách. Na základe uvedeného čínsky výrobca tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia pri zásobovaní používateľov, ktorých nezásobili výrobcovia z Únie, súťažili medzi sebou a nie s výrobcami Únie. Toto tvrdenie však nebolo podložené. Po prvé, tvrdenie, že výrobná kapacita výrobcov z Únie predstavovala menej ako 50 % spotreby Únie, je nesprávne. Ako sa uvádza v odôvodnení 106 a 129,výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie predstavovala počas obdobia revízneho prešetrovania 58 až 74 % spotreby v Únii a počas celého posudzovaného obdobia bola vyššia ako 55 %. Okrem toho, ako sa uvádza v tabuľke 5, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie malo počas celého posudzovaného obdobia nevyužitú kapacitu, ktorá mohla byť použitá na zásobovanie trhu Únie, ak by nebol žiadny konkurenčný dumpingový dovoz. Dovoz z tretích krajín navyše konkuroval aj podobným výrobkom výrobného odvetvia Únie, lebo existujúci zákazníci výrobcov z Únie mohli prejsť na dodávateľov z tretích krajín. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.1.   Všeobecné poznámky

(124)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(125)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(126)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Ako je vysvetlené v odôvodnení 103, Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele vzťahujúce sa na celé výrobné odvetvie Únie na základe informácií poskytnutých žiadateľmi, ktoré sa v prípade spoločností zaradených do vzorky riadne overili. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(127)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(128)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

5.2.   Makroekonomické ukazovatele

5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(129)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Celková výroba výrobného odvetvia Únie, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem výroby (v tonách)

44 316

46 165

48 796

47 349

Index (2011 = 100)

100

104

110

107

Výrobná kapacita (v tonách)

54 777

54 485

59 186

61 496

Index (2011 = 100)

100

99

108

112

Využitie kapacity

81 %

85 %

82 %

77 %

Index (2011 = 100)

100

105

102

95

Zdroj: Vyplnené dotazníky, informácie poskytnuté žiadateľmi.

(130)

Výroba počas posudzovaného obdobia kolísala. Zatiaľ čo v rokoch 2011 a 2013 rástla, od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania klesala. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby zvýšil o 7 %.

(131)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia sa zvýšila o 12 %.

(132)

V dôsledku väčšieho zvýšenia výrobnej kapacity v porovnaní s objemom výroby sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia znížilo o 5 %.

(133)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že kapacita závodu na výrobu hliníkovej fólie by nemala byť uvádzaná v tonách, lebo rovnaké stroje vyrábajú rozličný objem fólií v danom období v závislosti od hrúbky a šírky fólie. V odpovedi na toto tvrdenie sa uvádza, že sa nespochybňuje skutočnosť, že kapacita závodu vyjadrená v tonách môže byť ovplyvnená hrúbkou alebo šírkou vyrábanej fólie. Dovoz príslušného výrobku a určité faktory ujmy, ako sú spotreba, objem predaja a výroby, boli však stanovené s použitím ton ako mernej jednotky. Je otázkou dôslednosti, aby sa pri analýze ujmy na účely porovnania použili rovnaké merné jednotky. Prešetrovanie navyše nepoukázalo na zmeny v skladbe výrobkov výrobného odvetvia Únie, ktorými by používanie ton ako mernej jednotky stratilo platnosť. Takisto treba poznamenať, že dotknutá zainteresovaná strana neposkytla žiadne kvantitatívne informácie preukazujúce, že odlišné merné jednotky by zmenili analýzu tohto faktoru ujmy. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(134)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem predaja (v tonách)

[41 007 – 45 870]

[41 007 – 49 081]

[42 647 – 52 292]

[41 827 – 50 457]

Index (2011 = 100)

100

[100 – 107]

[104 – 114]

[102 – 110]

Podiel na trhu

55 %

53 %

49 %

47 %

Zdroj: Vyplnené dotazníky, Eurostat, informácie, ktoré poskytli žiadatelia.

(135)

Objem predaja HFD sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil. Objem predaja sa zvýšil najmä v období od roku 2011 do roku 2013, t. j. o 4 až 14 %. Objem predaja počas obdobia revízneho prešetrovania klesol; celkovo sa objem predaja v posudzovanom období zvýšil o 2 až 10 %. Nárast objemu predaja, keď sa berie do úvahy súčasný nárast v spotrebe a nárast dovozu, však viedol k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu z 55 % v roku 2011 na 47 % v období revízneho prešetrovania, t. j. pokles o 8 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia.

5.2.3.   Rast

(136)

Zatiaľ čo spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 17 až 28 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa zvýšil o 2 až 10 %, čo sa prejavilo stratou podielu na trhu v objeme 8 percentuálnych bodov.

5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(137)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Počet zamestnancov

769

787

758

781

Index (2011 = 100)

100

102

99

102

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

58

59

64

61

Index (2011 = 100)

100

102

112

105

Zdroj: Vyplnené dotazníky, informácie poskytnuté žiadateľmi.

(138)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia menila a celkovo sa mierne zvýšila o 2 %.

(139)

Medzi rokmi 2011 a 2013 sa produktivita zvýšila z dôvodu vyššieho nárastu výroby, a nie z dôvodu zvýšenia zamestnanosti. Od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania produktivita klesla o 7 %, ale zostala vyššia ako na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2011.

5.2.5.   Rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(140)

Dumpingové rozpätie dovozu z ČĽR bolo počas obdobia revízneho prešetrovania vo výške 28,1 % (pozri odôvodnenie 81), ale jeho vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie bol obmedzený v dôsledku platných antidumpingových opatrení, ktoré úspešne obmedzovali objem dumpingového dovozu.

(141)

Ako sa však zistilo v súbežnom prešetrovaní, objem dumpingového dovozu z Ruska sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Tento dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Preto zotavenie výrobného odvetvia Únie nebolo možné napriek existencii antidumpingových opatrení.

5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(142)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny a náklady

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Priemerná jednotková predajná cena v Únii (EUR/t)

2 932

2 714

2 705

2 597

Index (2011 = 100)

100

93

92

89

Jednotkové výrobné náklady (EUR/t)

2 995

2 794

2 699

2 651

Index (2011 = 100)

100

93

90

89

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(143)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia neustále znižovala, pričom celkovo sa znížila o 11 %.

(144)

Napriek tomuto zníženiu boli jednotkové výrobné náklady stále vyššie ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie, ktoré tak, s výnimkou roka 2013, nedokázalo predajnou cenou pokryť svoje výrobné náklady. V rámci súbežného prešetrovania sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny v dôsledku cenového tlaku zo strany dumpingového dovozu z Ruska.

5.3.2.   Náklady práce

(145)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Náklady práce

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

21 692

22 207

20 603

20 594

Index (2011 = 100)

100

102

95

95

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(146)

Od roku 2011 do obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca výrobcov z Únie zaradených do vzorky znížili o 5 %. Náklady práce sa najprv zvýšili o 2 % medzi rokmi 2011 a 2012, neskôr klesli medzi rokmi 2012 a 2013 a potom zostali stabilné počas obdobia revízneho prešetrovania.

5.3.3.   Zásoby

(147)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Konečný stav zásob

1 931

1 999

2 133

2 085

Index (2011 = 100)

100

104

110

108

Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby

5 %

5 %

5 %

5 %

Index (2011 = 100)

100

100

100

100

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(148)

Zásoby nemožno v tomto odvetví považovať za významný ukazovateľ ujmy, keďže výroba a predaj sú založené najmä na objednávkach, a preto výrobcovia väčšinou majú obmedzené zásoby. Vývoj zásob sa preto uvádza iba pre informáciu.

(149)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 8 %. Zatiaľ čo zásoby sa od roku 2011 do roku 2013 zvýšili o 10 %, od roku 2013 do konca obdobia revízneho prešetrovania sa mierne znížili. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby zostal počas celého posudzovaného obdobia stabilný.

5.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(150)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Ziskovosť predaja v Únii určeného neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

– 2,2 %

– 2,9 %

0,2 %

– 2,1 %

Index (2011 = 100)

100

65

209

104

Peňažný tok (v eurách)

1 505 960

2 909 820

3 365 140

1 962 349

Index (2011 = 100)

100

193

223

130

Investície (v eurách)

3 271 904

5 404 990

4 288 862

4 816 442

Index (2011 = 100)

100

165

131

147

Návratnosť investícií

– 4 %

– 5 %

0 %

– 3 %

Index (2011 = 100)

100

60

209

108

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(151)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia bolo výrobné odvetvie Únie stratové, s výnimkou roku 2013, keď dosiahlo zisk mierne nad prahom rentability. Ziskovosť v rokoch 2011 a 2012 klesla, v roku 2013 sa zvýšila, ale potom v období revízneho prešetrovania znova klesla a dosahovala podobnú úroveň ako v roku 2011. Celkovo sa ziskovosť počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4 %, čo zodpovedá zvýšeniu o 0,1 percentuálneho bodu a čo výrobnému odvetviu Únie neumožnilo dosahovať zisky počas obdobia revízneho prešetrovania. Ako sa zistilo v súbežnom prešetrovaní, táto situácia bola spôsobená najmä cenovým tlakom ruského dovozu, ktorý sa dostával do Únie za dumpingové ceny podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Únie a ktorý neumožnil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje predajné ceny tak, aby pokryli jeho výrobné náklady.

(152)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Peňažný tok v posudzovanom období kolísal, pričom si zachovával rastúci trend. Celkovo sa čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia zvýšil o 30 %. Treba však poznamenať, že v absolútnych hodnotách zostal peňažný tok v porovnaní s celkovým obratom príslušného výrobku na nízkej úrovni.

(153)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 47 %. Investície sa od roku 2011 do roku 2012 zvýšili o 65 %, počas roku 2013 klesli a počas obdobia revízneho prešetrovania opäť narástli. Predstavovali najmä investície potrebné na nové stroje a počas obdobia revízneho prešetrovania zostali v porovnaní s celkovým obratom na pomerne nízkej úrovni.

(154)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov, aj návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku vykazovala od roku 2011, s výnimkou roka 2013, keď bola na úrovni 0 %, záporné hodnoty a odzrkadľovala vývoj ziskovosti. Celkovo sa návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila o 8 %.

(155)

Pokiaľ ide o schopnosť získať kapitál, zhoršenie schopnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky generovať hotovosť pre podobný výrobok oslabovalo ich finančnú situáciu, pretože sa znižovali interne vytvárané zdroje. Prešetrovaním sa zistilo, že celkovo došlo v posudzovanom období k zhoršeniu schopnosti získať kapitál.

6.   Záver o ujme

(156)

Niekoľko hlavných ukazovateľov ujmy vykazovalo negatívny vývoj. Pokiaľ ide o ziskovosť, výrobné odvetvie bolo stratové počas takmer celého posudzovaného obdobia s výnimkou roku 2013, keď dosiahlo zisk len mierne nad prahom rentability. Počas obdobia revízneho prešetrovania vytvorilo výrobné odvetvie Únie negatívny zisk vo výške – 2,1 %. Predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 11 %. Jednotkové náklady, ktoré sa tiež znížili o 11 %, zostali počas celého posudzovaného obdobia, s výnimkou roka 2013, vyššie ako priemerná predajná cena. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 8 percentuálnych bodov, t. j. z 55 % v roku 2011 na 47 % v období revízneho prešetrovania.

(157)

Niektoré ukazovatele ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali kladne. Objem výroby sa zvýšil o 7 % a výrobná kapacita o 12 %. Tieto zvýšenia však neboli v súlade s rastom spotreby, ktorý bol oveľa vyšší, konkrétne 17 až 28 %. Objem predaja sa zvýšil o 2 až 10 %. Na trhu s rastúcou spotrebou sa však táto skutočnosť nepremietla do zvýšenia podielu na trhu, naopak, viedla k strate podielu na trhu o 8 percentuálnych bodov. Investície vzrástli o 47 %. Týkali sa nových strojov a počas obdobia revízneho prešetrovania zostali na pomerne nízkej úrovni. Podobne sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 30 % aj peňažný tok, zostal však na nízkej úrovni. Tieto priaznivé tendencie preto nevylučujú, že došlo k ujme.

(158)

Spolupracujúci brazílsky výrobca a združenie ABAL tvrdili, že podľa analýzy verejne dostupných finančných dokumentov niektorých žiadateľov nedošlo k žiadnej významnej ujme. Toto tvrdenie je v rozpore s výsledkami prešetrovania, ktoré vychádza zo skutočných overených údajov výrobného odvetvia Únie týkajúcich sa HFD. Keďže niektorí výrobcovia z Únie nevyrábali výlučne HFD, verejne dostupné finančné dokumenty nemôžu poskytnúť obraz o skutočnej situácii výrobného odvetvia Únie pre HFD. Závery o hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia preto nemôžu vychádzať z verejne dostupných finančných dokumentov, ale z podrobnejších a overených informácií, ktoré boli k dispozícii počas prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(159)

Tie isté zainteresované strany tvrdili, že zo štatistických údajov a vyhlásení zverejnených Európskym združením pre hliníkové fólie (ďalej len „EAFA“) vyplývalo, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo žiadnu ujmu počas posudzovaného obdobia vrátane obdobia revízneho prešetrovania. Zistilo sa však, že použité štatistické údaje a vyhlásenia sa týkali celého odvetvia hliníkovej fólie alebo kategórie tenších fólií, ktorá zahŕňala HFD, ale aj iné druhy fólií, akými sú upravované fólie a fólie používané vo flexibilných obaloch. Na tomto základe nemohol byť vyvodený žiadny zmysluplný záver v súvislosti s dotknutým výrobkom, takže toto tvrdenie sa zamietlo.

(160)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že vývoj jednotkových výrobných nákladov opísaný v odôvodnení 156 nebolo možné zosúladiť s vývojom cien hliníka kótovaných na londýnskej burze kovov (London Metal Exchange, ďalej len „cena LME“). V odpovedi na toto tvrdenie treba poznamenať, že cena, ktorú platia výrobcovia Únie taviarňam hliníka alebo obchodníkom s hliníkom, je súčtom ceny LME a príplatkom nazývaným „prirážka za kov“. Preto akékoľvek posudzovanie jednotkových nákladov výrobcov z Únie založené výlučne na cene LME musí byť považované za neúplné. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(161)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že zosúladenie vývoja jednotkových nákladov s vývojom ceny hliníka je nemožné aj po zohľadnení prirážky za kov. Toto tvrdenie však nebolo zdôvodnené. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že cena LME sa počas posudzovaného obdobia znížila o viac než 20 %, zatiaľ čo prirážka za kov sa počas posudzovaného obdobia viac ako zdvojnásobila. Berúc do úvahy cenu LME a prirážku za kov spolu, náklady výrobcov z Únie na hliník klesli v posudzovanom období približne o 11 %. Tento pokles je v súlade, a v podstate dokonca identický, s poklesom jednotkových nákladov vykázaných za rovnaké obdobie v odôvodnení 156. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(162)

Jeden čínsky výrobca sa odvolal na odôvodnenie 156 a tvrdil, že možné príčiny ujmy boli nižšie ceny dovozu, údajne vyššie výrobné náklady, nedostatok záujmu o HFD, pretože ceny ostatných kategórií fólií v Únii sú vyššie, a nedostatok záujmu o trh Únie, pretože ceny HFD boli na vývozných trhoch vyššie. Pokiaľ ide o vyššie výrobné náklady, čínsky výrobca spomenul vysokú prirážku za kov a skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie používalo kombináciu dvoch výrobných metód, valcovanie za tepla a nepretržité liatie, pričom výhradné spoliehanie sa na nepretržité liatie by bolo nákladovo efektívnejšie.

(163)

V odpovedi na tieto tvrdenia treba pripomenúť, že na základe odôvodnení 156 a 157 možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa výrobných nákladov, najprv treba poznamenať, že s ohľadom na úlohu prirážky za kov ako možného faktoru ujmy sa v rámci súbežného prešetrovania zistilo, že výrobné odvetvie Únie a aj ruský vyvážajúci výrobca znášali porovnateľné náklady pri získavaní surovín na výrobu HFD, lebo trhové ceny tejto suroviny v Rusku a aj na trhu Únie sú priamo viazané na Londýnsku burzu kovov. Preto je možné dospieť k záveru, že prirážka za kov nebola faktorom ujmy počas obdobia revízneho prešetrovania. Pokiaľ ide o možnú úlohu výrobných metód, z prešetrovania vyplynulo, že nepretržité liatie bolo použité na výrobu takmer dvoch tretín HFD vyrobenej výrobným odvetvím Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Akýkoľvek rozdiel v efektívnosti nákladov by teda bol zmiernený prevahou nepretržitého liatia ako spôsobu výroby v Únii. V odôvodnení 185 je tiež vysvetlené, že neexistovali žiadne náznaky, že by výrobné odvetvie Únie stratilo záujem o HFD. Prešetrovaním sa nepreukázal žiadny náznak, že výrobcovia z Únie zanedbávali trh Únie v prospech vývozných trhov s HFD. Prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že výrobcovia z Únie vyviezli počas obdobia revízneho prešetrovania len 1 182 ton HFD do tretích krajín, čo predstavuje menej než 3 % domáceho predaja výrobcov z Únie počas tohto istého obdobia. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(164)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU ALEBO POKRAČOVANIA UJMY

1.   Úvodné poznámky

(165)

Keďže sa dospelo k záveru, že neexistuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu pri dovoze z Brazílie, analýza pravdepodobnosti opakovaného výskytu alebo pokračovania ujmy bola obmedzená na dovoz z ČĽR.

(166)

S cieľom posúdiť pravdepodobnosť opakovaného výskytu alebo pokračovania ujmy, ak by platnosť opatrení voči ČĽR uplynula, sa analyzoval potenciálny vplyv čínskeho dovozu na trh Únie a na výrobné odvetvie Únie v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(167)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 124 až 164, výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Počas celého posudzovaného obdobia bol objem dovozu z Číny na trhu Únie prítomný len v obmedzených množstvách, pričom objem dovozu a podiel na trhu dovozu z Ruska počas rovnakého obdobia vzrástli. V súbežnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že dovoz z Ruska bol dumpingový a spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie, zatiaľ čo dovoz z Číny so zreteľom na svoj nízky objem a ceny len čiastočne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ale bez toho, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Zároveň, ako sa uvádza v odôvodneniach 80 až 100, z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz sa v priebehu obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by opatrenia stratili platnosť.

2.   Nevyužitá kapacita, obchodné toky a atraktívnosť trhu Únie, ako aj cenové správanie ČĽR

(168)

Zo značných nevyužitých kapacít v ČĽR, ktoré nemôžu byť úplne absorbované čínskym domácim dopytom a vývoznými trhmi inými než vývozný trh Únie, z pokračovania dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania so značnými dumpingovými rozpätiami a z dumpingových praktík čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín, ktoré sú podrobne opísané v odôvodneniach 82 až 100, jasne vyplýva, že je veľmi pravdepodobné, že objem čínskeho dovozu za dumpingové ceny by výrazne narástol, ak by platné opatrenia stratili platnosť.

(169)

Ak by platné opatrenia stratili platnosť, čínske dovozné ceny budú so všetkou pravdepodobnosťou podhodnocovať predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že v prípade neexistencie antidumpingového cla by čínsky dovoz uskutočňovaný v rámci bežného dovozného režimu počas obdobia revízneho prešetrovania podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 12,2 % (10).

(170)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 92 až 94, trh Únie je príťažlivý pre čínsky dovoz so zreteľom na skutočnosť, že ceny na trhu Únie sú vo všeobecnosti v súlade s cenami na iných vývozných trhoch. Okrem toho Turecko v júli 2014 uložilo antidumpingové opatrenia voči Číne na celú škálu hliníkových fólií vrátane príslušného výrobku. Preto je pravdepodobné, že časť výroby, ktorá sa predtým vyvážala do Turecka, by bola presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia voči Číne stratili platnosť. Preto možno vyvodiť záver, že zrušenie opatrení by so všetkou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dovozu za dumpingové ceny, ktoré by výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie, čo by výrobnému odvetviu Únie spôsobilo ďalšiu ujmu.

(171)

Spolupracujúci brazílsky výrobca a združenie ABAL tvrdili, že na základe štatistických údajov, ktoré zverejnilo združenie EAFA, bolo možné stanoviť, že výrobcovia hliníkových fólií v Únii zvýšili svoj vývoz na trhy tretích krajín, čo by dokazovalo, že tieto trhy sú atraktívnejšie ako trh Únie. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, zistilo sa, že štatistické údaje, ktoré tieto strany použili, sa týkali buď celého odvetvia hliníkovej fólie, alebo kategórie tenších fólií vrátane HFD, ale tiež iných druhov fólií, akými sú upravované fólie a fólie používané vo flexibilných obaloch. Na tomto základe nemožno vyvodiť žiadne zmysluplné závery, pokiaľ ide o samotný príslušný výrobok. Prešetrovaním sa navyše zistilo, že objem príslušného výrobku vyvážaného výrobným odvetvím Únie na trhy tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval iba 1 182 ton, čo je menej ako 3 % ich predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. Tvrdenia predložené v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

3.   Záver

(172)

So zreteľom na zistenia tohto prešetrovania sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení voči ČĽR by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dovozu za dumpingové ceny, ktoré by výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, čím by výrobnému odvetviu Únie spôsobili ďalšiu ujmu.

G.   ZÁUJEM ÚNIE

1.   Úvodná poznámka

(173)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich opatrení voči ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie vychádzalo z hodnotenia všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, obchodníkov, dovozcov a používateľov.

2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(174)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Ako sa uvádza v odôvodnení 167, značná ujma pochádza predovšetkým z dumpingového dovozu z Ruska a dovoz z Číny len čiastočne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tiež sa zistilo, že existuje pravdepodobnosť pokračovania ujmy, ak by opatrenia voči Číne stratili platnosť.

(175)

V prípade, že sa opatrenia voči Číne zrušia, je pravdepodobné, že čínsky dovoz bude pokračovať vo významných objemoch na trh Únie za dumpingové ceny, ktoré by výrazne podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie a vyvíjali väčší cenový tlak než tlak, ktorý vyvíjal dumpingový ruský dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie by bolo nútené prispôsobovať sa nižším cenám, a tým by sa zvýšili jeho straty.

3.   Záujem používateľov

(176)

Používatelia v Únii sú subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, ktorých činnosť pozostáva z obchodovania s obalovým materiálom (hliníkovou fóliou, ale aj papierom a plastmi) po previnutí HFD na malé rolky (ďalej len „spotrebné rolky“) a ich zabalení na priemyselný a maloobchodný predaj. Prihlásilo sa šesť spoločností, ktoré dostali dotazník. Tri spoločnosti spolupracovali v konaní predložením vyplneného dotazníka. Dve zo spolupracujúcich spoločností sa overili na mieste.

(177)

Z prešetrovania vyplynulo, že HFD je hlavnou surovinou subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním a predstavuje približne 80 % ich celkových výrobných nákladov.

(178)

Počas obdobia revízneho prešetrovania žiadny z troch spolupracujúcich používateľov nedovážal z ČĽR. Ich hlavné zdroje zásobovania boli výrobné odvetvie Únie, Rusko a Turecko.

(179)

Pretože subjekty zaoberajúce sa prevíjaním sú dodávateľmi širokej škály obalových výrobkov, v prípade troch spolupracujúcich spoločností predstavovala činnosť zahŕňajúca HFD od menej ako jednej šestiny po maximálne jednu tretinu ich celkovej činnosti.

(180)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vykázali všetci spolupracujúci používatelia celkovú ziskovosť. Pokiaľ ide o činnosť zahŕňajúcu príslušný výrobok, dvaja zo spolupracujúcich používateľov boli ziskoví, pričom nemožno vyvodiť žiadny záver o treťom používateľovi z dôvodu nedostatočnej jasnosti v priraďovaní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(181)

So zreteľom na uvedené zistenia sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení voči Číne nebude mať významný negatívny vplyv na situáciu používateľov.

4.   Záujem dovozcov/obchodníkov

(182)

Po uverejnení oznámenia o začatí konania sa neprihlásila žiadna spoločnosť, ktorá by bola zapojená do obchodovania s HFD a dovážala alebo opätovne predávala HFD s pôvodom z ČĽR počas posudzovaného obdobia. Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že výrobné odvetvie Únie a vyvážajúci výrobcovia predávali HFD zväčša priamo užívateľom. Z týchto dôvodov neexistujú žiadne náznaky toho, že zavedenie opatrení by malo nepriaznivý vplyv na situáciu dovozcov/obchodníkov.

5.   Zdroje dodávok

(183)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie má nedostatočnú kapacitu na pokrytie celej spotreby v Únii. Preto tieto strany tvrdili, že ak by sa opatrenia proti Brazílii a Číne zachovali, a zároveň by sa uložili konečné opatrenia voči Rusku, Únia by čelila nedostatku dodávok, čo by viedlo k zvýšeniu ceny HFD. Subjekty zaoberajúce sa prevíjaním by potom takisto museli zvýšiť svoje ceny spotrebných roliek na úkor spotrebiteľov.

(184)

V odpovedi na toto tvrdenie z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má nadmernú kapacitu a je schopné zvýšiť výrobu a predaj HFD v Únii. Navyše sú k dispozícii aj alternatívne zdroje dodávok, napríklad Turecko, Arménsko a Južná Afrika. Nakoniec treba tiež pripomenúť, že cieľom antidumpingových opatrení je vytvoriť rovnaké podmienky v Únii, a nie zakázať čínsky a ruský dovoz na trh Únie, ktorý by mal vstupovať na trh za spravodlivé ceny.

6.   Ďalšie tvrdenia

(185)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie stratilo záujem o HFD a že z tohto dôvodu nemala žiadnu inú možnosť než používať dovezenú HFD. Prešetrovanie však ukázalo, že najväčší výrobca z Únie zaradený do vzorky vyrábal výlučne HFD. U ostatných výrobcov z EÚ zaradených do vzorky sa zistilo, že využívajú svoje výrobné zariadenia na výrobu kombinácie HFD a upravovanej hliníkovej fólie (ďalej len „UHF“), čo je iný výrobok používaný na iné účely ako HFD. Títo ostatní výrobcovia z Únie mali počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný pomer výroby a predaja HFD a UHF. Prešetrovaním sa teda nepotvrdili tvrdenia, že výrobné odvetvie Únie stratilo záujem o HFD, a tvrdenie bolo zamietnuté.

7.   Záver o záujme Únie

(186)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia na dovoz HFD z ČĽR.

H.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(187)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť, aby sa existujúce opatrenia voči ČĽR zachovali a existujúce opatrenia voči Brazílii sa zrušili. Bola im poskytnutá aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, keď to bolo opodstatnené.

(188)

Z uvedených skutočností vyplýva, že, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v ČĽR uložené nariadením (ES) č. 925/2009 by mali zostať zachované. Naopak, opatrenia uplatniteľné na dovoz z Brazílie by sa mali zrušiť.

(189)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť zaslaná Komisii (11). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(190)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz hliníkových fólií s hrúbkou najmenej 0,008 mm a najviac 0,018 mm, bez podložky, valcovaných, ale ďalej už neupravených, dodávaných v rolkách so šírkou nepresahujúcou 650 mm a s hmotnosťou presahujúcou 10 kilogramov, v súčasnosti zaradených pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Na výrobok opísaný v odseku 1 a vyrábaný ďalej uvedenými spoločnosťami sa uplatňujú tieto sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením:

Krajina

Spoločnosť

Antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

ČĽR

Alcoa (Shanghai) Aluminium Products Co., Ltd a Alcoa (Bohai) Aluminium Industries Co., Ltd

6,4 %

A944

Shandong Loften Aluminium Foil Co., Ltd

20,3 %

A945

Zhenjiang Dingsheng Aluminium Co., Ltd

24,2 %

A946

Všetky ostatné spoločnosti

30,0 %

A999

3.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

4.   Uplatňovanie individuálnych sadzieb cla stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom zástupcu subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) hliníkovej fólie predávanej na vývoz do Európskej únie, na ktorú sa vzťahuje táto faktúra, bola vyrobená spoločnosťou (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v Čínskej ľudovej republike. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak takáto faktúra nebude predložená, uplatňuje sa clo vzťahujúce sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

5.   Antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu výrobku uvedeného v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Brazílii sa týmto ukončuje.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2009, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2009/736/ES z 5. októbra 2009 o prijatí záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním, ktoré sa týka dovozu určitých hliníkových fólií, okrem iného s pôvodom v Brazílii (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2009, s. 50).

(4)  Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 49, 21.2.2014, s. 7).

(5)  Oznámenie o uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 350, 4.10.2014, s. 22).

(6)  Oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 350, 4.10.2014, s. 11).

(7)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ C 354, 8.10.2014, s. 14).

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1081 z 3. júla 2015, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 175, 4.7.2015, s. 14).

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2385 zo 17. decembra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (pozri stranu 91 tohto úradného vestníka).

(10)  Na určenie podhodnotenia vo výške 12,2 % bola zohľadnená skutočnosť, že colná sadzba bola počas prvých troch mesiacov obdobia revízneho prešetrovania vo výške 4 %, a potom sa zvýšila na 7,5 %. Uplatňovanie v súčasnosti platnej colnej sadzby 7,5 % na celé obdobie by malo zanedbateľný dosah, pretože miera podhodnotenia by sa znížila len o 0,5 %.

(11)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, Rue de la Loi/Wetstraat 170, 1040 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË.


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/91


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2385

zo 17. decembra 2015,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Ruskej federácii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Dočasné opatrenia

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila 4. júla 2015 dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“) vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1081 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“).

(2)

Konanie sa začalo 8. októbra 2014 na základe podnetu podaného 25. augusta 2014 spoločnosťami AFM Aluminiumfolie Merseburg GmbH, Alcomet AD, Eurofoil Luxembourg SA, Hydro Aluminium Rolled Products GmbH a Impol d.o.o. (ďalej len „navrhovatelia“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby hliníkových fólií v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

2.   Ďalší postup

(3)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené dočasné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(4)

O zapojenie úradníka pre vypočutie do obchodných konaní požiadal jediný vývozca, skupina Rusal, a päť používateľov. Vypočutie s vývozcom sa uskutočnilo v prítomnosti zástupcu Ruska 14. októbra 2015. Hlavné témy, o ktorých sa diskutovalo, boli uplatňovanie článku 2 ods. 9 základného nariadenia na účely výpočtu vývoznej ceny a vplyv dovozu upravovaných hliníkových fólií (ďalej len „UHF“) z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) na situáciu výrobného odvetvia Únie. Vypočutie s používateľmi sa uskutočnilo 23. októbra 2015 po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok ku konečnému zverejneniu. Hlavné témy, o ktorých sa diskutovalo, boli údajné obchádzanie antidumpingových opatrení na dovoz hliníkových fólií pre domácnosť (ďalej len „HFD“) z ČĽR, vplyv dovozu z tretích krajín na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, vplyv uloženia antidumpingových opatrení na dovoz HFD z Ruska na používateľov a možnosť použiť minimálnu dovoznú cenu ako druh opatrení.

(5)

Okrem toho 27. októbra 2015 požiadalo päť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním o konfrontačné vypočutie s navrhovateľmi. Navrhovatelia však neprejavili záujem o účasť na takomto vypočutí.

(6)

Komisia posúdila ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a podľa potreby príslušným spôsobom upravila predbežné zistenia.

(7)

Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(8)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v prípade vhodnosti sa zohľadnili.

3.   Výber vzorky

(9)

Po predbežnom zverejnení jeden z výrobcov Únie zaradených do vzorky predal všetky svoje činnosti vrátane zariadenia, práv, povolení, záväzkov týkajúcich sa zamestnancov a svojich existujúcich zmlúv novej spoločnosti. Keďže táto zmena sa uskutočnila po období prešetrovania, nie je relevantná na posúdenie ujmy podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia.

(10)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa metódy výberu vzorky, dočasné závery uvedené v odôvodneniach 7 až 13 dočasného nariadenia sú potvrdené.

4.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(11)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Po predbežnom zverejnení ruské orgány tvrdili, že, keďže obdobie prešetrovania zahŕňalo aj údaje za posledný štvrťrok 2013, určenie vývoja v analýze ujmy nespĺňa požiadavku objektívnosti stanovenú v článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(13)

Obdobie prešetrovania bolo stanovené v súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia. Komisia okrem toho vychádzala z dostatočne reprezentatívneho obdobia na skúmanie vývoja všetkých relevantných ekonomických faktorov a ukazovateľov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia, t. j. obdobie prešetrovania a tri celé rozpočtové roky pred obdobím prešetrovania. Skutočnosť, že dochádza k určitému prekrývaniu obdobia prešetrovania a jedného z rokov zahrnutých do posudzovaného obdobia, nemá vplyv na objektívne vymedzenie ujmy, ktoré vykonala Komisia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(14)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20 dočasného nariadenia, príslušným výrobkom je hliníková fólia s hrúbkou minimálne 0,008 mm a maximálne 0,018 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej už neupravovaná, vo zvitkoch so šírkou nepresahujúcou 650 mm a hmotnosťou presahujúcou 10 kg (ďalej len „veľké zvitky“) s pôvodom v Rusku, v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) (ďalej len „príslušný výrobok“). Tento výrobok je bežne známy pod názvom hliníková fólia pre domácnosť (ďalej len „HFD“).

(15)

Po predbežnom zverejnení niektoré zainteresované strany tvrdili, že ruský dovoz nekonkuruje HFD vyrábanej výrobným odvetvím Únie, ale bez ďalšieho vysvetlenia či podloženia tohto tvrdenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(16)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, závery uvedené v odôvodneniach 21 až 28 dočasného nariadenia sú potvrdené.

C.   DUMPING

(17)

Podrobné informácie o výpočte dumpingu sa uvádzajú v odôvodneniach 29 až 52 dočasného nariadenia.

(18)

Po predbežnom zverejnení skupina Rusal namietala voči úpravám vývoznej ceny, ako sa uvádza v odôvodneniach 40 až 42 dočasného nariadenia. Skupina Rusal uviedla, že odpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a zisku prepojeného obchodníka sú oprávnené len v prípade transakcií s dodaním s clom plateným (ďalej len „DDP“), a nie v prípade transakcií s dodaním na miesto (ďalej len „DAP“) a transakcií typu náklady, poistenie a prepravné (ďalej len „CIF“).

(19)

V reakcii na toto tvrdenie treba poznamenať, že Komisia vypočítala vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia z dôvodu existujúceho prepojenia medzi výrobcami a ich prepojeným obchodníkom. Prešetrovaním sa ukázalo, že toto prepojenie sa vzťahuje na všetky typy transakcií bez ohľadu na ich obchodné podmienky. Okrem toho skupina Rusal neposkytla žiadne dôkazy o tom, prečo použité ziskové rozpätie nie je primerané. Tvrdenia predložené v tejto súvislosti sa preto považujú za neopodstatnené a mali by sa zamietnuť. Pokiaľ ide o náklady PVA, strana, ktorá uvádza nadmernú úpravu, musí predložiť konkrétny dôkaz a výpočty na podloženie svojho tvrdenia, a najmä musí uviesť alternatívnu mieru úpravy, ktorú navrhuje v náležitých prípadoch. Skupina Rusal však po zverejnení predbežných zistení vo svojom podaní neposkytla žiadne uvedené informácie.

(20)

Na základe uvedených skutočností bolo tvrdenie vyvážajúceho výrobcu zamietnuté.

(21)

Po konečnom zverejnení skupina Rusal zopakovala svoj nesúhlas s úpravami týkajúcimi sa nákladov PVA a zisku podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia pre transakcie DAP a CIF. Skupina Rusal nie je proti uplatneniu článku 2 ods. 9 so zreteľom na účasť prepojeného obchodníka vo všetkých druhoch transakcií (t. j. DDP, DAP a CIF). Pokiaľ však ide o transakcie uskutočnené na základe podmienok CIF a DAP, skupina Rusal spochybňuje uplatniteľnosť úprav podľa druhého a tretieho pododseku článku 2 ods. 9, najmä pre náklady PVA a zisk. Podľa nej sa za podmienok CIF a DAP dodanie tovaru kupujúcemu vykonáva pred dovozom, a preto tieto úpravy nie sú uplatniteľné. Skupina Rusal vo svojich pripomienkach uviedla viacero prípadov, v ktorých Komisia podľa všetkého nevykonala úpravy podľa článku 2 ods. 9 Skupina Rusal ďalej tvrdí, že ak by Komisia naopak naďalej tvrdila, že na základe uplatňovania článku 2 ods. 9 sa vyžaduje automatická úprava o primerané náklady PVA a zisk, potom by útvary Komisie mali uznať, že obchodník predstavoval integrované oddelenie vyvážajúceho výrobcu v transakciách CIF a DAP, takže by sa na tieto transakcie mal uplatniť článok 2 ods. 8 základného nariadenia.

(22)

V reakcii na to Komisia potvrdzuje, že v prípade skupiny Rusal by sa úprava primeraného rozpätia pre náklady PVA a zisk podľa druhého a tretieho pododseku článku 2 ods. 9 mala uplatňovať na všetky druhy transakcií. Napriek tomu, že tovar je v prípade transakcií CIF dodaný pred uvoľnením tovaru do voľného obehu, a aj keby zodpovednosť za colné vybavenie niesol kupujúci (na rozdiel od transakcií DDP), nemení to nič na skutočnosti, že predaj vykonal prepojený obchodník, ktorý znáša náklady PVA a ktorý sa obvykle snaží dosahovať zisk za svoje služby. So zreteľom na skutočnosť, že obchodník je prepojený s vyvážajúcim výrobcom, z článku 2 ods. 9 základného nariadenia vyplýva, že údaje tohto obchodníka sú automaticky nespoľahlivé a že náklady PVA a zisk by mal určiť prešetrujúci orgán na opodstatnenom základe. Navyše článkom 2 ods. 9 základného nariadenia sa nevylučujú úpravy o náklady, ktoré vznikli pred dovozom, keďže tieto náklady zvyčajne znáša dovozca. Preto je úplné vylúčenie úprav o náklady PVA a zisk za predaj vykonaný za podmienok CIF neopodstatnené. Skutočnosť, že prepojená spoločnosť vykonáva len určité funkcie, nebráni Komisii, aby vykonala úpravy na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, mohla by sa však zohľadniť v nižšej sume nákladov PVA, ktoré budú odpočítané od ceny, za ktorú je príslušný výrobok prvýkrát predaný nezávislému kupujúcemu. V každom prípade, zainteresovaná strana, ktorá chce namietať voči rozsahu úprav vykonaných na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, znáša dôkazné bremeno. Takže, ak táto strana považuje úpravy za nadmerné, musí predložiť konkrétne dôkazy a výpočty na opodstatnenie uvedených tvrdení. Pokiaľ ide o transakcie DAP, je potrebné uviesť, že miesta dodania sú vnútri colného územia EÚ, a preto rozdiel, pokiaľ ide o mieru zapojenia obchodníka v porovnaní s predajom podľa podmienok DDP, je ešte menší. Pokiaľ ide o minulé príklady, ktoré uviedla skupina Rusal, je dôležité najprv poznamenať, že stanovisko Komisie je v súlade s judikatúrou súdov Únie. Po druhé, Komisia má široký priestor na voľné uváženie v oblasti opatrení na ochranu obchodu a pri uplatňovaní tohto voľného uváženia nie je viazaná minulými posúdeniami. V každom prípade bola faktická situácia v každom z týchto prípadov, ktoré uviedla skupina Rusal, odlišná. Na záver, pokiaľ ide o alternatívne tvrdenie o uplatňovaní článku 2 ods. 8 základného nariadenia, Komisia sa odvoláva na argumenty uvedené v tomto odôvodnení a v odôvodnení 19 a opakuje, že samotná skutočnosť prepojenia vývozcu s prepojenou spoločnosťou postačuje na to, aby Komisia pristupovala k skutočným vývozným cenám ako k nespoľahlivým, pretože existencia prepojenia medzi vývozcom a prepojenou spoločnosťou je jedným z viacerých dôvodov, na základe ktorých môžu byť skutočné vývozné ceny považované za nespoľahlivé.

(23)

Pokiaľ ide o vyčíslenie úpravy o náklady PVA, Komisia po prijatí pripomienok k predbežnému zverejneniu vyzvala skupinu Rusal, aby určila časť nákladov PVA, ktoré považuje za neuplatniteľné na transakcie CIF a DAP alebo za neprimerané, a aby o tom poskytla dôkazy, ako sa požaduje podľa judikatúry. V tejto súvislosti však neboli predložené žiadne dôkazy, pretože skupina Rusal podmienila predloženie akýchkoľvek informácií tým, že Komisia musí akceptovať jej právny výklad článku 2 ods. 9 základného nariadenia. S ohľadom na absenciu akéhokoľvek prvku, ktorý by poskytla skupina Rusal v tejto súvislosti, by toto tvrdenie malo byť zamietnuté.

(24)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 29 až 52 dočasného nariadenia sú potvrdené a konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, zostávajú nezmenené:

Spoločnosť

Konečné dumpingové rozpätie

Skupina Rusal

34,0 %

Všetky ostatné spoločnosti

34,0 %

D.   UJMA

1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(25)

Zmena uvedená v odôvodnení 9 vyššie v texte nemá vplyv na vymedzenie výrobného odvetvia Únie.

(26)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie a výroby Únie, závery uvedené v odôvodneniach 53 až 55 dočasného nariadenia sú potvrdené.

2.   Spotreba v Únii

(27)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, závery uvedené v odôvodneniach 56 až 60 dočasného nariadenia sú potvrdené.

3.   Dovoz z príslušnej krajiny

(28)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dovozu z príslušnej krajiny, závery uvedené v odôvodneniach 61 až 70 dočasného nariadenia sú potvrdené.

4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(29)

Po predbežnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že analýza hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie je ovplyvnená vzájomnou závislosťou trhov s HFD a UHF. Táto strana uviedla, že vzájomná závislosť uvedených trhov je založená na troch hlavných predpokladoch: i) všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli schopní vyrábať HFD a aj UHF na rovnakých výrobných zariadeniach a vybavení, ii) pomerne jednoduchý prechod medzi výrobou UHF a HFD a iii) vysoká cenová elasticita dopytu po obidvoch výrobkoch. Daná strana napokon uviedla, že výrobcovia z Únie neboli schopní rozlíšiť hospodárske faktory vzťahujúce sa na každý z týchto výrobkov osobitne, a Komisia preto mala uplatniť článok 3 ods. 8 základného nariadenia a pri svojom posúdení ujmy vychádzať zo širšieho základu.

(30)

Treba však poznamenať, že UHF je odlišný výrobok ako HFD a používa sa na iné účely. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 131 dočasného nariadenia, najväčší výrobca HFD z Únie zaradený do vzorky vyrábal výlučne HFD. Ako sa ďalej uvádza v tomto odôvodnení, prešetrovaním sa ukázalo, že výrobcovia z Únie, ktorí vyrábajú HFD a aj UHF, nemohli jednoducho prechádzať z jedného výrobku na druhý, pretože na maximalizáciu efektívnosti je potrebná výroba obidvoch výrobkov v určitých množstvách. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali stabilný pomer výroby medzi týmito dvomi druhmi fólií. Výrobcovia z Únie, ktorí vyrábajú HFD aj UHF, okrem toho vedeli oddeliť hospodárske a finančné údaje týkajúce sa výroby a predaja HFD od údajov o výrobe a predaji UHF. Analýza ujmy v odôvodneniach 71 až 108 dočasného nariadenia sa teda týka iba výroby a predaja HFD v Únii, a tvrdenie, že Komisia mala použiť článok 3 ods. 8 základného nariadenia, bolo preto zamietnuté.

(31)

Po konečnom zverejnení táto zainteresovaná strana nesúhlasila so záverom Komisie, že v tomto prípade sa neuplatňuje článok 3 ods. 8 základného nariadenia. Zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odôvodneniach (29) a (30) bez akýchkoľvek nových prvkov. Takisto trvala na tom, že Komisia nemohla stanoviť, že väčšina výrobcov z Únie vedela oddeliť hospodárske a finančné údaje pre výrobu HFD od údajov pre UHF, svoje tvrdenie však nepodložila. Komisia preto potvrdzuje, že v tomto prípade nemusela použiť článok 3 ods. 8 základného nariadenia, pretože overené údaje výrobcov Únie zaradených do vzorky umožnili oddelenú identifikáciu výroby podobného výrobku. Pretože tvrdenia tejto zainteresovanej strany sú len tvrdenia, ktoré sú fakticky nesprávne, zamietajú sa.

(32)

Po predbežnom zverejnení ruské orgány požiadali Komisiu, aby poskytla nedôverné znenie odpovedí výrobcov z Únie zaradených do vzorky a všetky ostatné dôkazy o značnej ujme. Ďalej požiadala o prístup k metodike, ktorú Komisia použila na zistenie značnej ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(33)

Komisia pripomína, že ruské orgány boli informované spolu so všetkými zúčastnenými stranami 25. augusta 2015 (po tom, ako poskytli informácie na dočasné zverejnenie) o presnom postupe na získanie prístupu k nedôvernému spisu z prešetrovania. Nedôverné znenie uvedených odpovedí bolo dostatočne podrobné na to, aby umožnilo primerané pochopenie podstaty dôverne poskytnutých informácií. Pokiaľ ide o ostatné dôkazy na podporu zistenia značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, boli uvedené v odôvodneniach 71 až 108 dočasného nariadenia.

5.   Záver o ujme

(34)

Na základe dočasného zverejnenia dve zainteresované strany tvrdili, že nie všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend a že pozitívny vývoj niektorých ukazovateľov ujmy dokazuje, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu. Takisto tvrdili, že nedostatočný nárast objemu predaja výrobného odvetvia Únie nepoukazuje na značnú ujmu, lebo bol výsledkom nedostatočnej výrobnej kapacity, keď dopyt v Únii vzrástol.

(35)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia je zistenie značnej ujmy založené na celkovom posúdení všetkých relevantných ukazovateľov ujmy. Vyvodzovanie záverov len na základe vybraných ukazovateľov ujmy by narúšalo analýzu v tomto prípade. Ako sa uvádza v odôvodnení 106 dočasného nariadenia, bolo preto toto zvýšenie menšie ako zvýšenie spotreby, a to aj napriek tomu, že sa výrobná kapacita, výroba a predaj výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období zvýšili. Výrobcovia z Únie napriek zložitej finančnej situácii výrobného odvetvia Únie vynaložili úsilie na investovanie s cieľom zvýšiť kapacitu a využiť zvýšenie spotreby v Únii. Keďže však neboli schopní zvýšiť ceny na úroveň pokrytia nákladov, ich schopnosť investovať do zvýšenia kapacity bola obmedzená. Výrobcovia boli do určitej miery schopní financovať straty z výroby a predaja HFD ziskom z predaja iných výrobkov. Z dlhodobého hľadiska však takáto stratégia, v rámci ktorej výrobné odvetvie Únie vyrába výrobok, ktorý je stratový, nie je udržateľná. Preto sa zamietlo tvrdenie, že nie všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny vývoj, a že teda nedošlo k značnej ujme.

(36)

Ruské orgány po konečnom zverejnení zopakovali svoje tvrdenie spred dočasnej fázy, že podľa verejne dostupných finančných dokumentov navrhovateľov nedošlo k žiadnej značnej ujme.

(37)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 107 dočasného nariadenia, niektorí výrobcovia z Únie nevyrábali výlučne HFD, a preto z verejne dostupných finančných dokumentov nemožno vidieť skutočnú situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade HFD. Výsledky prešetrovania sú okrem toho založené na skutočných overených údajoch výrobného odvetvia Únie týkajúcich sa HFD. Z tohto dôvodu bolo uvedené tvrdenie zamietnuté.

(38)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie, že väčšina relevantných faktorov a ukazovateľov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Únie v prípade HFD, sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala pozitívne. Ďalej tvrdila, že Komisia svoju analýzu situácie výrobného odvetvia Únie založila len na niekoľkých ukazovateľoch.

(39)

Komisia však vo svojej analýze situácie výrobného odvetvia Únie vychádzala zo všetkých faktorov uvedených v oddiele D dočasného nariadenia. Skutočnosť, že niektoré ukazovatele ujmy, ako napríklad výroba, výrobná kapacita a objem predaja, vykazovali počas posudzovaného obdobia pozitívny vývoj, nespochybňuje celkový záver, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Ukazovatele nemožno vnímať izolovane od seba, treba vziať do úvahy aj vzájomný vzťah medzi nimi. Ako je vysvetlené v odôvodnení 106 dočasného nariadenia, objem výroby sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 7 % a výrobná kapacita o 12 %. Tento nárast bol však nižší ako nárast spotreby, ktorý bol počas posudzovaného obdobia ďaleko vyšší, konkrétne o (17 % – 28 %). V dôsledku toho, aj keď sa objem predaja výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia zvýšil o (2 % – 10 %), na trhu s ešte vyšším nárastom spotreby neviedol nárast objemu predaja k zvýšeniu podielu na trhu, ale naopak k strate podielu na trhu o 8 percentuálnych bodov. To dokazuje, že výrobné odvetvie Únie nemohlo profitovať zo zvýšenej spotreby. Navyše, hoci investície počas posudzovaného obdobia vzrástli o 47 %, stále zaostávali za investíciami potrebnými na udržanie tempa s nárastom spotreby. Peňažný tok vykazoval napokon pozitívny vývoj, ale v absolútnych hodnotách zostal na nízkej úrovni. Z toho vyplýva, že pozitívny vývoj niektorých ukazovateľov, ak sa analyzuje v korelácii s inými faktormi, potvrdzuje v skutočnosti situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Tvrdenia v odôvodnení (38) boli preto zamietnuté.

(40)

Po konečnom zverejnení päť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním tvrdilo, že, v súvislosti so žiadosťou, aby sa opatrenia uložili vo forme minimálnej dovoznej ceny, sa predajná cena výrobcu Únie, ktorý vyrábal výlučne HFD, po období prešetrovania zvýšila, zatiaľ čo príplatok za hliník sa znížil. Tieto strany takisto tvrdili, že tieto prvky sa preniesli do vyššieho zisku pre uvedeného výrobcu z Únie.

(41)

V súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia sa k záveru o ujme došlo na základe overených údajov za posudzované obdobie, pričom sa nezohľadňovali údaje po prešetrovaní, a na základe údajov reprezentatívnych pre všetky spoločnosti zaradené do vzorky, a nie len izolovane na základe údajov jedného výrobcu z Únie. Tvrdenie uvedené v odôvodnení 40 sa preto zamietlo.

(42)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, sa závery uvedené v odôvodneniach 71 až 108 dočasného nariadenia, t. j. že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, potvrdili. Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, čo sa odzrkadlilo najmä na negatívnej ziskovosti takmer počas celého posudzovaného obdobia.

E.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

1.   Vplyv dumpingového dovozu

(43)

Po predbežnom zverejnení niektoré zúčastnené strany zopakovali svoje tvrdenia predložené pred uložením dočasného cla, t. j. že ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie nebola spôsobená ruským dovozom, ale inými faktormi, ako je neschopnosť výrobného odvetvia Únie zvýšiť svoju výrobnú kapacitu v súlade so zvýšením dopytu, dovoz z iných tretích krajín ako Turecko a ČĽR a zvýšenie výroby UHF výrobným odvetvím Únie na úkor HFD.

(44)

Údajný vplyv ostatných faktorov na značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa analyzuje v odôvodneniach 49 až 97.

(45)

Okrem toho jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa zvýšila v roku 2013, keď ruský dovoz dosahoval najvyšší absolútny objem, čo údajne dokazuje, že ruský dovoz nemal vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, a preto nemohol spôsobiť značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(46)

Ako sa uvádza v odôvodnení 99 dočasného nariadenia, ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia mierne kolísala medzi – 2,9 % a 0,2 %. V roku 2013 ziskovosť výrobného odvetvia Únie sotva prekročila prah rentability, t. j. predstavovala 0,2 %. Zatiaľ čo objem ruského dovozu bol v tom istom roku najvyšší, jeho podiel na trhu zostal konštantný na úrovni 34 %. Preto toto menšie dočasné zlepšenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie nemá vplyv na záver, že celková ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola počas celého posudzovaného obdobia negatívna (s výnimkou roku 2013) a bola nižšia ako cieľový zisk 5 %. Takisto nemožno spochybniť záver uvedený v odôvodnení 116 dočasného nariadenia, že existovala príčinná väzba medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie a dumpingovým ruským dovozom, ktorý mal trvalý a významný podiel na trhu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(47)

Na základe uvedených skutočností sa stanovila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou na základe kombinácie prítomnosti značného objemu dovozu z Ruska (34 % trhový podiel jedného výrobcu) a veľkého cenového tlaku tohto dovozu na trhu Únie (predaj pod cenu asi 12 %).

(48)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu, potvrdili sa závery uvedené v odôvodneniach 110 až 116 dočasného nariadenia.

2.   Vplyv ďalších faktorov

2.1.   Vplyv dovozu z iných krajín

(49)

Komisia si po predbežnom zverejnení všimla, že v tabuľke 11 dočasného nariadenia bol v celkovom dovoze chybne zahrnutý aj dovoz z Ruska. Nižšie uvedená tabuľka nahrádza tabuľku 11 dočasného nariadenia:

Tabuľka 1

Dovoz z iných tretích krajín

Krajina

 

2011

2012

2013

Obdobie prešetrovania

ČĽR

Objem

(v tonách)

[2 843 – 3 205]

[967 – 1 378]

[1 137 – 1 603]

[1 222 – 1 699]

Index

(2011 = 100)

100

[34 – 43]

[40 – 50]

[43 – 53]

Podiel na trhu

(%)

4

1

1

2

Priemerná cena

(v EUR/tona)

2 251

2 417

2 306

2 131

Index

(2011 = 100)

100

107

102

95

Turecko

Objem

(v tonách)

[5 120 – 6 100]

[8 090 – 10 553]

[11 213 – 14 213]

[11 520 – 14 579]

Index

(2011 = 100)

100

[158 – 173]

[219 – 233]

[225 – 239]

Podiel na trhu

(%)

7

11

13

13

Priemerná cena

(v EUR/tona)

2 950

2 743

2 710

2 571

Index

(2011 = 100)

100

93

92

87

Ostatné tretie krajiny

Objem

(v tonách)

[3 100 – 3 750]

[279 – 750]

[1 891 – 3 000]

[3 162 – 4 313]

Index

(2011 = 100)

100

[9 – 20]

[61 – 80]

[102 – 115]

Podiel na trhu

(%)

4

1

2

4

Priemerná cena

(v EUR/tona)

2 878

2 830

2 687

2 406

Index

(2011 = 100)

100

98

93

84

Celkový dovoz (bez Ruska)

Objem

(v tonách)

[10 677 – 10 761]

[9 037 – 9 902]

[14 855 – 16 831]

[15 226 – 17 491]

Index

(2011 = 100)

100

[85 – 92]

[138 – 158]

[141 – 164]

Podiel na trhu

(%)

16

13

17

19

Priemerná cena

(v EUR/tona)

2 750

2 712

2 669

2 505

Index

(2011 = 100)

100

99

97

91

Zdroj: údaje Eurostatu a vyplnené dotazníky.

(50)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia neoddelila a neodlíšila škodlivé účinky dovozu z ČĽR a Turecka, zatiaľ čo iná zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia podcenila vplyv dovozu z tretích krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(51)

Pokiaľ ide o dovoz z ČĽR, po predbežnom zverejnení sa zistilo, že v dôsledku administratívnej chyby je potrebné vykonať drobné opravy úrovne podhodnotenia čínskeho dovozu uvedeného v odôvodnení 118 dočasného nariadenia. Po oprave sa zistilo, že priemerná cena celkového objemu dovozu z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania podhodnocovala ceny výrobného odvetvia Únie o 10,2 %, a nie o 13 %, ako je uvedené v odôvodnení 118 dočasného nariadenia.

(52)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 118 dočasného nariadenia, objem dovozu z ČĽR sa okrem toho znížil o [47 % – 57 %] s príslušným znížením podielu na trhu počas posudzovaného obdobia zo 4 % na 2 %, pričom ceny týchto dovozov podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie o 10,2 %. Komisia na tomto základe dospela v odôvodnení 121 dočasného nariadenia k záveru, že čínsky dovoz čiastočne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ale nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Vzhľadom na to, že trhový podiel čínskeho dovozu bol počas posudzovaného obdobia nízky a vykazoval klesajúci trend, tento dovoz nemohol spôsobiť taký tlak na ceny výrobcov z Únie, ktorý by bol dostatočný na to, aby im zabránil zvýšiť ceny na ziskové úrovne. Záver, že čínsky dovoz nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým ruským dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 121 dočasného nariadenia, sa teda potvrdzuje.

(53)

Pokiaľ ide dovoz z Turecka, ako je vysvetlené v odôvodnení 119 dočasného nariadenia, počas posudzovaného obdobia vykazoval rastúci trend a počas obdobia prešetrovania dosiahol 13 % podiel na trhu v dôsledku vyššieho dopytu na trhu Únie, ktorý výrobcovia z Únie nevedeli uspokojiť, ako sa uvádza v odôvodnení 35. Napriek tomu, že ceny tureckého dovozu sa počas posudzovaného obdobia znížili o 13 %, boli na podobných úrovniach ako ceny výrobného odvetvia Únie a výrazne nad úrovňou cien ruského dovozu. Aj keď trhový podiel dovozu z Turecka mal narastajúcu tendenciu, tento dovoz nemohol s ohľadom na úroveň svojich cien podobnú cenám výrobného odvetvia Únie (niekedy boli ceny dokonca vyššie) vyvíjať taký tlak na ceny výrobcov Únie, aby im to zabránilo zvýšiť ceny na ziskové úrovne. Z toho vyplýva potvrdenie záveru, že turecký dovoz nenarušil súvislosť medzi dumpingovým ruským dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(54)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie z predbežnej fázy, že Komisia neoddelila a neodlíšila škodlivé účinky dovozov z Turecka. Tvrdila tiež, že zvyšujúci sa objem tureckého dovozu spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie, pokiaľ ide o podiel na trhu a využitie kapacity, a teda údajne narušil príčinnú súvislosť medzi dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(55)

Je pravda, že trhový podiel dovozu z Turecka sa počas posudzovaného obdobia zvýšil a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil. Turecký dovoz však v období prešetrovania predstavoval 13 % podiel na trhu a podiel na trhu ruského dovozu bol 34 %. Turecké ceny boli navyše na rovnakej úrovni ako ceny výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo ruský dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie o [3 % – 7 %]. Ďalej treba zdôrazniť, že pre stratové výrobné odvetvie, ako je napríklad odvetvie výroby HFD, nie je prijateľné, aby stále zvyšovalo svoj objem predaja, a pritom vytváralo straty. Výrobné odvetvie potrebuje najprv zvýšiť svoje ceny nad úroveň pokrytia nákladov, a až potom môže ďalej zvýšiť objem svojho predaja. To však nebolo možné z dôvodu cenového tlaku zo strany dumpingového dovozu z Ruska v značných objemoch. Tvrdenie, že turecký dovoz narúša príčinnú súvislosť medzi dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa preto zamietlo.

(56)

Ďalej sa tvrdilo, že turecké dovozné ceny sú vyššie ako ceny ruského dovozu, lebo tureckí výrobcovia sa špecializujú a zameriavajú na trh Únie s tenšími fóliami od 0,008 do 0,009 mm, ktoré ruský výrobca nevyváža na trh Únie. Toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym dôkazom, a preto sa zamietlo.

(57)

Pokiaľ ide o dovozy z ostatných tretích krajín, ich objem sa v rokoch 2011 až 2013 znížil o [20 % – 39 %], a potom vzrástol o [2 % – 15 %] na konci obdobia prešetrovania. Ako je vysvetlené v odôvodnení 120 dočasného nariadenia, ich podiel na trhu klesol zo 4 % v roku 2011 na 2 % v roku 2013, a potom vzrástol na 4 % na konci obdobia prešetrovania. Ako sa uvádza v tom istom odôvodnení dočasného nariadenia, ich ceny boli na nižšej úrovni ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie s výnimkou roku 2012, ale vyššie ako ceny ruského dovozu počas celého posudzovaného obdobia. Preto dovoz z iných tretích krajín nemohol vyvíjať taký významný cenový tlak na výrobcov z Únie, aby im zabránil zvýšiť ich ceny na ziskové úrovne. V dôsledku toho sa potvrdil záver, že dovoz z iných tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým ruským dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(58)

So zreteľom na neexistenciu akýchkoľvek iných pripomienok sa teda závery uvedené v odôvodneniach 117 až 122 dočasného nariadenia potvrdili.

2.2.   Vývoj spotreby v Únii

(59)

Na základe dočasného zverejnenia dve zainteresované strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo uspokojiť rastúcu spotrebu napriek investíciám na zvýšenie výrobnej kapacity, čo bolo údajne príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo.

(60)

Po prvé, strana nevysvetlila, ako zvýšenie spotreby v Únii ako také mohlo mať negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, a teda narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, by naopak výrobné odvetvie Únie mohlo odôvodnene očakávať prospech z nárastu spotreby.

(61)

Po druhé, ruský dovoz zvýšil svoj podiel na trhu o 5 percentuálnych bodov, zatiaľ čo výrobcovia z Únie stratili 8 percentuálnych bodov svojho podielu na trhu, t. j. ich podiel na trhu sa v posudzovanom období znížil z 55 % na 47 %.

(62)

Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 78 dočasného nariadenia, výrobcovia z Únie vynaložili úsilie na zvýšenie výrobnej kapacity, čo však bolo obmedzené ich ťažkou finančnou situáciou. Pomerne nízka úroveň investícií bola zapríčinená ťažkou finančnou situáciou výrobného odvetvia Únie, ktorá sama osebe nebola spôsobená dumpingovými dovozmi. Navyše, hoci sa výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila, využitie kapacity kleslo so zreteľom na nízke dumpingové ceny ruského dovozu. Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa ďalej mierne zvýšil a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia neustále znižoval. Preto to nemožno považovať za príčinu značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(63)

So zreteľom na skutočnosť, že v tejto súvislosti neboli predložené žiadne iné pripomienky, boli potvrdené závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 123 až 125 dočasného nariadenia.

2.3.   Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu

(64)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vplyvu výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, boli potvrdené závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 126 až 128.

2.4.   Činnosti výrobného odvetvia Únie na trhu s upravovanými hliníkovými fóliami (UHF)

(65)

Po predbežnom zverejnení jedna strana tvrdila, že Komisia nezvážila UHF ako ďalší faktor. Zopakovala svoje tvrdenie, že niektorí výrobcovia v Únii sa rozhodli zvýšiť výrobu a predaj lukratívnejšieho výrobku UHF na úkor výroby HFD. Tvrdila tiež, že Komisia nezohľadnila dosah výroby a predaja UHF a súvisiacej hospodárskej situácie na celkovú hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie pre HFD. Toto tvrdenie zopakovala po konečnom zverejnení bez akýchkoľvek nových informácií.

(66)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 81 dočasného nariadenia, niekoľko výrobcov z Únie vyrábalo HFD a aj UHF, pričom najväčší výrobca HFD zaradený do vzorky počas obdobia prešetrovania nevyrábal UHF. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali stabilný pomer medzi týmito dvoma typmi fólií, a preto sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie neprešlo na výrobu UHF na úkor HFD. Ak by takýto prechod nastal, bol by to v každom prípade skôr vplyv dumpingového dovozu z Ruska, ktorý nepretržite vyvíjal značný tlak na ceny HFD, čo výrobcom z Únie zabránilo zvýšiť ceny na ziskové úrovne. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že ziskovosť príslušného výrobku je porovnateľná vo všetkých spoločnostiach zaradených do vzorky bez ohľadu na podiel výroby HFD a UHF na ich celkovej výrobe. Preto sa tvrdenie opísané v odôvodnení 65 zamieta.

(67)

So zreteľom na neexistenciu iných pripomienok v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 129 až 132 dočasného nariadenia.

2.5.   Náklady na suroviny

(68)

Ruské orgány po predbežnom zverejnení nesúhlasili so záverom Komisie, že vývoj cien hliníka kótovaných na londýnskej burze kovov (London Metal Exchange, ďalej len „LME“) nemá vplyv na skutočnosť, že ruské dovozné ceny predstavovali podhodnotenie predajných cien výrobného odvetvia Únie a vyvíjali tlak na ceny na trhu Únie, čo neumožňovalo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň, ktorá by pokrývala náklady výroby.

(69)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 136 dočasného nariadenia, prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie, ako aj ruskí vyvážajúci výrobcovia mali porovnateľné náklady pri získavaní hliníka na výrobu HFD, keďže trhové ceny hliníka v Rusku a aj EÚ boli priamo spojené s LME. Navyše, zatiaľ čo predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ako aj dovozné ceny HFD z Ruska klesali podľa vývoja cien hliníka kótovaných na LME, prešetrovaním sa zistilo, že ruské dovozné ceny HFD boli stabilne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia a v období prešetrovania boli voči nim podhodnotené o [3 % – 7 %]. Predajné ceny HFD výrobného odvetvia Únie navyše nepokrývali jednotkové výrobné náklady, aj keď sa jednotkové výrobné náklady znížili. Bolo to v dôsledku cenového tlaku dumpingového dovozu vo významných objemoch, ktorý podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie, čo neumožnilo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť predajné ceny, a teda mu to neumožnilo ani profitovať zo zníženia nákladov na suroviny.

(70)

Ruské orgány po konečnom zverejnení bez predloženia nových dôkazov v tomto ohľade zopakovali svoje tvrdenie, že cenový tlak na trhu Únie bol spôsobený cenami hliníka LME a nie ruským dovozom HFD. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(71)

So zreteľom na neexistenciu iných pripomienok v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 133 až 136 dočasného nariadenia.

2.6.   Kumulované účinky iných faktorov

(72)

Po predbežnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia neposkytla posúdenie kumulovaných účinkov všetkých ostatných faktorov, ale bez spresnenia právneho základu pre svoje tvrdenie či vysvetlenia, ako to za okolností tejto veci mohlo viesť k prisúdeniu ujmy vyplývajúcej z iných faktorov ruskému dumpingovému dovozu.

(73)

Po prvé, v základnom nariadení sa nevyžaduje, aby Komisia vykonala posúdenie kumulovaných účinkov iných faktorov pri analýze vplyvu týchto faktorov. Po druhé, Komisia v tejto veci vedela riadne odlíšiť a oddeliť účinky všetkých ostatných známych faktorov jednotlivo na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov ruského dumpingového dovozu. Komisia preto dospela k záveru, že ujma, ktorú pripísala ruskému dumpingovému dovozu, je skutočne spôsobená týmto dovozom, a nie inými faktormi. Komisia preto splnila svoju povinnosť nepripisovať ruskému dumpingovému dovozu ujmu spôsobenú inými príčinnými faktormi. Preto nie je potrebná žiadna spoločná analýza všetkých známych faktorov. V každom prípade táto zainteresovaná strana neuviedla žiadne dôkazy o tom, prečo Komisia v tejto veci ruským dumpingovým dovozom nesprávne pripísala ujmu spôsobenú inými faktormi. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

2.7.   Údajné obchádzanie antidumpingových opatrení na dovoz HFD z ČĽR

(74)

Po konečnom zverejnení ruský vyvážajúci výrobca a niektoré subjekty zaoberajúce sa prevíjaním prvýkrát uviedli, že antidumpingové opatrenia platné pre dovozy HFD z ČĽR sa obchádzajú prostredníctvom mierne upravenej formy, ktorá im umožňuje ich evidovanie v Eurostate ako UHF s použitím číselného znaku KN 7607 11 19. Strany ďalej tvrdili, že hliníková fólia s hrúbkou od 0,007 mm do 0,2 mm vedená v čínskej štatistickej databáze obchádza HFD použitím dvoch číselných znakov 7607 11 90 a 7607 11 20. Údajný objem obchádzaného dovozu bol preto odhadnutý na približne 30 000 ton ročne, pričom sa tvrdilo, že to spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(75)

Treba pripomenúť, že Komisia začala v roku 2012 prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v ČĽR prostredníctvom dovozu určitých hliníkových fólií v nežíhaných rolkách so šírkou presahujúcou 650 mm s pôvodom v ČĽR (3), ktoré boli uložené nariadením Rady (ES) č. 925/2009 (4). Komisia však 2. júla 2013 na základe stiahnutia žiadosti navrhovateľov ukončila prešetrovanie (5) bez rozšírenia platných antidumpingových opatrení na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v ČĽR na dovoz určitých hliníkových fólií v nežíhaných rolkách so šírkou presahujúcou 650 mm s pôvodom v ČĽR.

(76)

Aktuálne konanie nezahŕňalo údajné postupy obchádzania. V každom prípade Komisia vykonala analýzu dovozu HFD a UHF z ČĽR na základe čínskej databázy štatistických údajov, ktorú poskytla spoločnosť Goodwill China Business Information Ltd, a štatistických údajov Eurostatu.

(77)

Čínsky vývoz hliníkových fólií uskutočnený s použitím dvoch číselných znakov uvedených zainteresovanými stranami v čínskych štatistických údajoch je uvedený v tejto tabuľke:

Tabuľka 2

Vývoz HFD a UHF z ČĽR do Únie

Tony

Číselný znak KN

2011

2012

2013

Obdobie prešetrovania

Objem

7607 11 90

18 786

17 177

22 444

24 760

Objem

7607 11 20

4 730

3 915

6 826

8 172

Objem

Spolu

23 515

21 091

29 270

32 932

Zdroj: Goodwill China Business Information Ltd.

(78)

Treba poznamenať, že čínske číselné znaky vo vyššie uvedenej tabuľke nie sú špecifické pre HFD a vzťahujú sa aj na UHF. Zainteresované strany jednoducho predpokladali, že celkový objem vyvážaný s použitím týchto dvoch číselných znakov obchádzal HFD, pričom prehliadali skutočnosť, že vývoz skutočnej UHF sa tiež vykazuje pod týmito číselnými znakmi.

(79)

Okrem toho treba poznamenať, že číselný znak KN 7607 11 19 je v Eurostate ďalej rozdelený na dva rôzne číselné znaky, jeden pre HFD (7607111910) a jeden pre UHF (7607111990). Celkový dovoz UHF z ČĽR počas posudzovaného obdobia sa uvádza v tejto tabuľke:

Tabuľka 3

Dovoz UHF z ČĽR

Tony

2011

2012

2013

Obdobie prešetrovania

Objem

25 506

20 996

28 135

36 464

Zdroj: Eurostat.

(80)

Na základe uvedeného síce nemožno vylúčiť, že niektoré dovezené objemy vykazované ako UHF sú skutočne obchádzané HFD, zainteresované strany však evidentne nadhodnotili objem údajného obchádzania HFD, lebo v priebehu posudzovaného obdobia bol celkový objem dovozu UHF z ČĽR menší ako údajný obchádzaný objem HFD (t. j. 30 000 ton), s výnimkou obdobia prešetrovania. Informácie, ktoré predložili strany, a ani informácie, ktoré zhromaždila Komisia, neumožňujú oddeliť údajne obchádzanú HFD od skutočnej UHF v týchto číselných znakoch, a preto Komisia nie je schopná posúdiť množstvo obchádzanej HFD, ak vôbec existuje.

(81)

So zreteľom na skutočnosť, že strany nepredložili žiadne ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, bol vyvodený záver, že údajný obchádzaný objem, ak nejaký existuje, nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým ruským dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

2.8.   Ďalšie tvrdenia

(82)

Ruské orgány tvrdili, že Komisia nezohľadnila všeobecný trend klesajúcich cien HFD na svetovom trhu.

(83)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 67, 91, 118 až 120 dočasného nariadenia, ceny Únie, ako aj dovozné ceny z Ruska, Turecka, ČĽR a ostatných tretích krajín počas posudzovaného obdobia klesli. Ceny ruského dovozu však boli stále nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, čím došlo k ich cenovému podhodnoteniu o [3 % – 7 %] v značných množstvách. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(84)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa nezvýšila z dôvodu rozšírenia výrobných kapacít a zvýšenia investícií.

(85)

Výroba HFD je náročná, pokiaľ ide o strojné vybavenie. V záujme zvýšenia výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie sú preto potrebné investície do strojného vybavenia. Z účtovného hľadiska je však vplyv odpisovania strojného vybavenia na celkové výrobné náklady obmedzený, pohybuje sa od 3 % do 5 %, a preto nemôže mať významný vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(86)

Po konečnom zverejnení ruské orgány bez podporných dôkazov tvrdili, že štatistické údaje z Ruska sa vzťahujú len na priemernú kvalitu HFD, čo je výrobok s nižšou cenou, zatiaľ čo v štatistických údajoch Únie a iných tretích krajín je vyjadrená kombinácia HFD s drahšími fóliami.

(87)

Prešetrovaním nebol zistený žiadny takýto rozdiel v kvalite HFD vyrábanej výrobcami z Únie a výrobkom dovážaným z Ruska. Subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, ktoré nakupujú HFD od výrobcov z Únie, Ruska a iných tretích krajín, najmä Turecka, neuviedli počas prešetrovania žiadne tvrdenia o kvalitatívnom rozdiele medzi HFD z rôznych zdrojov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(88)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia v rámci súčasného konania nezohľadnila skutočnosť, že štyria zo šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky potvrdili škodlivý dumping v súvislosti s UHF z ČĽR.

(89)

Je pravda, že Komisia 12. decembra 2014 začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (6), čo sú UHF. Ako je vysvetlené v odôvodnení 30, HFD a UHF sú dva rozdielne výrobky predávané na dvoch rôznych trhoch. Ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie z výroby a predaja UHF, neodráža situáciu odvetvia hliníkovej fólie HFD. Prešetrovanie dovozu UHF z ČĽR navyše Komisia ukončila bez uloženia opatrení (7). Komisia konkrétne v ukončenom prešetrovaní nezistila, či dovoz UHF z ČĽR spôsobuje alebo nespôsobuje výrobnému odvetvie Únie ujmu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(90)

Po konečnom zverejnení päť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním tvrdilo, že ruská HFD len okrajovo konkuruje HFD, ktorú vyrábajú výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Ďalej tvrdili, že ruská HFD konkuruje HFD dovážanej z Turecka a ČĽR.

(91)

Toto tvrdenie nebolo podložené dôkazmi, preto sa zamietlo.

(92)

Subjekty zaoberajúce sa prevíjaním takisto tvrdili, že vo všeobecnosti väčšina výrobcov z Únie zaradených do vzorky nepredáva HFD subjektom zaoberajúcim sa prevíjaním, pretože to nie je HFD na výrobu spotrebných roliek, ale UHF predávaná s prirážkou za ceny približne 3 000 EUR za tonu.

(93)

Toto tvrdenie je vecne nesprávne. Po prvé, treba poznamenať, že ako sa uvádza v tabuľke 7 dočasného nariadenia, priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie bola počas obdobia prešetrovania 2 597 EUR za tonu, a nie 3 000 EUR, ako sa tvrdilo. Prešetrovaním sa ďalej potvrdilo, že všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali HFD subjektom zaoberajúcim sa prevíjaním. Štyri subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní a predložili vyplnené dotazníky, nakupovali HFD od výrobcov z Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(94)

Päť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním tiež tvrdilo, že výrobca z Únie zaradený do vzorky, ktorý vyrábal len HFD, v skutočnosti spôsobil značnú ujmu ostatným výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, pretože jeho predajné ceny podhodnocovali ceny ostatných výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Okrem toho tiež tvrdili, že keďže ziskovosť výrobného odvetvia Únie je vypočítaná na základe výrobcov z Únie zaradených do vzorky, t. j. nepokrýva celé výrobné odvetvie Únie, Komisia mala aj analýzu trhového podielu obmedziť len na výrobcov z Únie zaradených do vzorky a nemala ju vykonávať pre celé výrobné odvetvie Únie.

(95)

Počas posudzovaného obdobia boli predajné ceny výrobcu z Únie zaradeného do vzorky, ktorý vyrábal len HFD, v súlade s priemernými cenami výrobného odvetvia Únie a v niektorých rokoch boli ešte vyššie. Preto je vecne nesprávne tvrdiť, že ceny tohto výrobcu z Únie podhodnocovali ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(96)

Pokiaľ ide o druhú časť tvrdenia, Komisia pripomína, že analýza ujmy sa vykonáva na úrovni výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodnení 53 dočasného nariadenia. Navyše, ako je vysvetlené v odôvodnení 9 dočasného nariadenia, so zreteľom na veľký počet výrobcov z Únie bol použitý výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Do vzorky bolo vybraných šesť spoločností, ktoré predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby v Únii. V stanovenej lehote neboli doručené žiadne pripomienky týkajúce sa výberu vzorky, a táto vzorka bola preto považovaná za vzorku reprezentujúcu výrobné odvetvie Únie. Ako je vysvetlené v odôvodnení 73 dočasného nariadenia, Komisia ďalej z dôvodu uplatňovania výberu vzorky rozlišovala medzi makroukazovateľmi a mikroukazovateľmi. Zoznam týchto ukazovateľov je uvedený v odôvodneniach 74 a 75 dočasného nariadenia. Z toho vyplýva, že ziskovosť je mikroukazovateľ, takže sa počíta na základe údajov výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a trhový podiel je makroukazovateľ a mal by sa počítať vo vzťahu k celému výrobnému odvetviu Únie. Obidve metodiky oprávňujú Komisiu na vyvodenie záverov, ktoré sú samé osebe platné pre celé výrobné odvetvie Únie.

(97)

Tvrdenia v odôvodnení 94 boli preto zamietnuté.

3.   Záver týkajúci sa príčinnej súvislosti

(98)

Žiadne z tvrdení predložených zainteresovanými stranami nepreukazuje, že vplyv faktorov iný než dumpingový dovoz z Ruska je taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorá bola zistená. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z Ruska spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(99)

Preto sa tým potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 137 až 141 dočasného nariadenia.

F.   ZÁUJEM ÚNIE

1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(100)

Po predbežnom zverejnení ruské orgány tvrdili, že zavedenie opatrení voči dovozu z Ruska by viedlo k zvýšeniu dovozov HFD z iných tretích krajín, najmä z Turecka a z ČĽR, a preto uloženie antidumpingových opatrení, pokiaľ ide o dovoz z Ruska, nie je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(101)

Ako sa uvádza v odôvodnení 147 dočasného nariadenia, antidumpingovými opatreniami by sa mali obnoviť rovnaké podmienky v Únii, ktoré výrobnému odvetviu Únie umožnia súťažiť za spravodlivé ceny na trhu Únie s dovozom z iných tretích krajín vrátane Ruska, ČĽR a Turecka. Samotná skutočnosť, že iné tretie krajiny zvýšili svoj dovoz, nie je ukazovateľom toho, že výrobné odvetvie Únie nebude schopné profitovať z uložených antidumpingových opatrení. Očakáva sa, že výrobné odvetvie Únie v skutočnosti zvýši objem predaja a podiel na trhu a zvýši svoje predajné ceny na ziskové úrovne.

(102)

Zavedenými antidumpingovými opatreniami voči ČĽR sa má zabezpečiť, aby čínsky dovoz vstúpil na trh Únie za spravodlivé ceny, pričom turecké ceny boli počas posudzovaného obdobia posúdené na rovnakej úrovni ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie a nevyvíjali cenový tlak na trh.

(103)

Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie nevyvracia predpoklad stanovený v článku 21 základného nariadenia v prospech zavedenia opatrení a potreby odstrániť účinky ruského dumpingového dovozu narúšajúce obchod a obnoviť rovnaké podmienky.

(104)

Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(105)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, potvrdili sa závery v odôvodnení 149 dočasného nariadenia.

2.   Záujem dovozcov/obchodníkov

(106)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu neprepojených dovozcov a obchodníkov, potvrdil sa záver uvedený v odôvodnení 150 dočasného nariadenia.

3.   Záujem používateľov

(107)

Po predbežnom zverejnení a konečnom zverejnení viacerí používatelia (subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, ktoré vyrábajú takzvané „spotrebné rolky“) zopakovali svoje tvrdenia predložené pred uložením dočasných opatrení, ale bez poskytnutia akýchkoľvek nových dôkazov.

(108)

Jeden subjekt zaoberajúci sa prevíjaním konkrétne tvrdil, že antidumpingové clo bude mať výrazný vplyv na jeho ziskovosť, lebo nebude môcť preniesť clo na svojich zákazníkov.

(109)

Toto tvrdenie nebolo podložené. Okrem toho na základe číselných údajov, ktoré poskytol tento subjekt zaoberajúcim sa prevíjaním, z prešetrovania vyplynulo, že aj keď subjekt zaoberajúci sa prevíjaním nevie preniesť clo na svojich zákazníkov, stále bude ziskový.

(110)

Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že „navýšenia“, ktoré subjekty zaoberajúce sa prevíjaním pripočítavajú ku kúpnej cene HFD, sa môžu výrazne líšiť, t. j. od 5 % do 70 % v závislosti od predajnej stratégie subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním. Ako sa uvádza v odôvodnení 154 dočasného nariadenia, činnosť týchto subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním, ktoré dovážajú HFD z Ruska, predstavovala len menej ako jednu šestinu až maximálne jednu štvrtinu ich celkovej činnosti. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 155 dočasného nariadenia, všetky spolupracujúce spoločnosti boli celkovo ziskové.

(111)

Po konečnom zverejnení jedna strana tvrdila, že subjekty zaoberajúce sa prevíjaním nepripočítavajú ku kúpnej cene žiadne navýšenie a že navýšenie kúpnej ceny stanovené Komisiou v odôvodnení 110 vo výške 5 % až 70 % neodráža činnosť a ziskovosť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním.

(112)

Treba pripomenúť, že činnosť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním je založená na prevíjaní hliníkovej fólie z veľkých kotúčov na menšie rolky pre spotrebiteľov. Subjekty zaoberajúce sa prevíjaním nemenia chemické vlastnosti hliníkovej fólie. Navýšenie ceny uvedené v odôvodnení 110 bolo vypočítané porovnaním nákupnej ceny hliníkovej fólie vo veľkých zvitkoch s predajnou cenou hliníkovej fólie v spotrebných rolkách pre spolupracujúce subjekty zaoberajúce sa prevíjaním. Subjektom zaoberajúcim sa prevíjaním vznikajú náklady počas operácií prebaľovania, tieto náklady sú však nízke, keďže hlavná časť nákladov je cena hliníkovej fólie, ktorá predstavuje približne 80 % celkových výrobných nákladov. Náklady PVA sa však medzi jednotlivými subjektmi zaoberajúcimi sa prevíjaním výrazne líšia v závislosti od predajnej stratégie týchto subjektov. Preto je správne, že navýšenie ceny neoznačuje činnosť a ziskovosť spoločnosti, ale ukazuje, že úroveň nákladov PVA má značný vplyv na ziskovosť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním.

(113)

Takisto sa tvrdilo, že pri analýze situácie odvetvia prevíjania Komisia nevzala do úvahy dovoz nadväzujúceho výrobku, t. j. spotrebných roliek z iných tretích krajín, ako sú Turecko, Nórsko, Švajčiarsko, India a Malajzia, ktorý nahradil pokles dovozu HFD z ČĽR. Táto strana však neposkytla žiadne dôkazy o vplyve tohto dovozu na situáciu odvetvia prevíjania.

(114)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 162 dočasného nariadenia, antidumpingové opatrenia na dovoz spotrebných roliek z ČĽR boli uložené v roku 2013, čo nadväzujúcemu odvetviu poskytlo úľavu od dumpingového dovozu, ktorý spôsoboval značnú ujmu. V ďalej uvedenej tabuľke je znázornený vývoj dovozu spotrebných roliek po uložení antidumpingových opatrení na dovoz spotrebných roliek z ČĽR do krajín, ktoré uviedla strana:

Tabuľka 4

Objemy dovozu spotrebných roliek (v tonách)

 

2013

Obdobie prešetrovania

ČĽR

4 317,60

3 776,10

 

 

 

India

672,70

847,10

Malajzia

605,30

752,10

Nórsko

2 866,20

324,60

Švajčiarsko

22,00

30,50

Turecko

2 059,80

2 498,80

Spolu

6 226,0

4 453,10

Zdroj: Eurostat.

(115)

Objem dovozu z ČĽR predstavoval 12 994 ton počas pôvodného antidumpingového prešetrovania dovozu spotrebných roliek z ČĽR [pozri tabuľku 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 833/2012 (8)]. Po uložení opatrení objem dovozu spotrebných roliek z ČĽR klesol v roku 2013 o 8 676 ton (t. j. na 4 317,6 tony) a v období súčasného prešetrovania o 9 218 ton (t. j. na 3 776,1 tony). Objem tohto poklesu je vyšší ako celkový objem dovozu spotrebných roliek z piatich krajín, ktoré uviedol subjekt zaoberajúci sa prevíjaním, a ktorý je uvedený v tabuľke 4 (o 28 % v roku 2013 a o 52 % v období prešetrovania). Tvrdenie, že dovoz z vyššie uvedených krajín nahradil pokles dovozu z ČĽR, je nepodložené a bolo zamietnuté.

(116)

Po konečnom zverejnení viaceré subjekty zaoberajúce sa prevíjaním uviedli, že činnosť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním týkajúca sa HFD predstavuje v priemere väčší podiel ich celkovej činnosti, než Komisia uviedla v odôvodnení 154 dočasného nariadenia. Toto tvrdenie bolo založené na údajoch, ktoré poskytli dvaja používatelia, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní. Na základe toho tvrdili, že Komisia by nemala znižovať význam HFD vo výrobných nákladoch subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním.

(117)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zistenia Komisie uvedené v odôvodnení 154 dočasného nariadenia sa zakladajú na overených údajoch spolupracujúcich subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním, a odrážajú ich skutočnú situáciu. Uvedené doplňujúce informácie boli predložené až po konečnom zverejnení, takže v takom neskorom štádiu konania, že ich už nebolo možné overiť. Preto sa zamietli.

(118)

Po konečnom zverejnení dva subjekty zaoberajúce sa prevíjaním tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení na dovoz HFD z Ruska bude mať negatívny vplyv na ich ziskovosť.

(119)

Tieto dva subjekty zaoberajúce sa prevíjaním sa neprihlásili počas prešetrovania, ale až po konečnom zverejnení a len jeden z nich predložil vyplnený dotazník v takomto veľmi pokročilom štádiu konania. Komisia preto nemohla overiť tieto nové informácie. Komisia na tomto základe nemôže posúdiť úroveň ich ziskovosti a vplyv uloženia antidumpingových opatrení na dovoz HFD z Ruska na ich ziskovosť. Z tohto dôvodu bolo ich tvrdenie zamietnuté.

(120)

Po konečnom zverejnení päť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním tvrdilo, že nevedia preniesť náklady antidumpingového cla na zákazníkov z týchto dôvodov: 1. predávajú na základe zmluvných dohôd a ceny sú založené na vzorci súvisiacom s cenami hliníka LME; 2. so zreteľom na cenový tlak a hospodársku súťaž vyplývajúcu zo spotrebných roliek vyrobených z údajne obchádzanej HFD z ČĽR sa nemôžu dohodnúť na zvýšení cien spotrebných roliek na trhu Únie a 3. aj keď v súčasnosti je dovoz spotrebných roliek z tretích krajín do Únie nízky, je pravdepodobné, že v budúcnosti sa zvýši.

(121)

Prešetrovaním sa ukázalo, že aj keď subjekty zaoberajúce sa prevíjaním nie sú schopné preniesť antidumpingové clo na spotrebiteľov, vplyv uloženia antidumpingových opatrení na dovoz HFD z Ruska na subjekty zaoberajúce sa prevíjaním bude obmedzený. Z prešetrovania takisto vyplynulo, že na trhu pôsobia dva druhy subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním: jedna kategória subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním, ktoré predávajú značkové spotrebné rolky a majú značné náklady PVA, a iná kategória subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním, ktoré predávajú neznačkové spotrebné rolky s malými nákladmi PVA. Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že spolupracujúce subjekty zaoberajúce sa prevíjaním s nízkymi nákladmi PVA pravdepodobne zostanú ziskovými aj po uložení antidumpingových opatrení na dovoz HFD z Ruska za predpokladu, že aj ceny výrobného odvetvia Únie sa zvýšia o 5 % v záujme dosiahnutia cieľového zisku. Spolupracujúce subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, ktoré predávajú značkové spotrebné rolky, majú vysoké navýšenia cien a veľké náklady PVA. Preto sa usúdilo, že sú schopné absorbovať clo.

(122)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu spotrebiteľov, potvrdili sa odôvodnenia 151 až 163 dočasného nariadenia.

4.   Zdroje dodávok

(123)

Po predbežnom zverejnení niektoré subjekty zaoberajúce sa prevíjaním zopakovali svoje tvrdenia predložené pred uložením dočasných opatrení týkajúce sa nedostatočnej ponuky, ale bez toho, aby v tejto súvislosti poskytli nové dôkazy.

(124)

Po prvé, účelom antidumpingových opatrení nie je zabrániť dovozu z Ruska na trh Únie, ale vytvoriť rovnaké podmienky na trhu Únie. Preto subjekty zaoberajúce sa prevíjaním budú môcť po uložení antidumpingových opatrení naďalej dovážať HFD z Ruska, ale za spravodlivé ceny. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že antidumpingové opatrenia sú stanovené na úrovni rozpätia ujmy, ktoré je nižšie ako dumpingové rozpätie, a preto bude môcť dovoz z Ruska naďalej prichádzať na trh Únie za dumpingové ceny, ktoré však nebudú spôsobovať ujmu.

(125)

Tvrdilo sa, že Južnú Afriku a Indiu nemožno považovať za alternatívny zdroj dodávok, ktorý môže nahradiť dovoz z Ruska, lebo objem dovozu z týchto krajín bol na veľmi nízkej úrovni.

(126)

Je pravda, že dovoz z Južnej Afriky a Indie bol počas celého posudzovaného obdobia v porovnaní s dovozom z Ruska malý, to však nevylučuje možnosť, že tieto krajiny zvýšia svoj vývoz na trh Únie, keď budú obnovené rovnaké podmienky.

(127)

Takisto sa tvrdilo, že výrobcovia HFD z Únie zvýšia svoju výrobu UHF s ohľadom na údajne vyššie rozpätia na trhu s UHF v porovnaní s HFD namiesto toho, aby zvýšili kapacitu a výrobu HFD.

(128)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 30 a 62, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má záujem pokračovať vo výrobe HFD a že v každom prípade má len obmedzenú flexibilitu prechodu z výroby HFD na UHF a naopak. Nakoniec treba tiež pripomenúť, že najväčší výrobca HFD z Únie nevyrábal UHF. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(129)

Po konečnom zverejnení viaceré subjekty zaoberajúce sa prevíjaním na základe informácií predložených len dôverne uviedli, že v Únii a v Turecku nie sú žiadne voľné výrobné kapacity. Tvrdili tiež, že po uložení antidumpingových opatrení na dovoz HFD z Arménska, arménsky výrobca s výrobnou kapacitou 25 000 ton ročne presmeroval svoj vývoz na trh USA. Okrem toho strana tvrdila, že so zreteľom na skutočnosť, že ceny HFD na trhu Únie zostanú nízke z dôvodu obchádzania antidumpingových opatrení na dovoz HFD z ČĽR, je nepravdepodobné, že arménsky výrobca presmeruje svoj vývoz na trh Únie. Okrem toho, pokiaľ ide o Brazíliu, subjekty zaoberajúce sa prevíjaním sa odvolali na súbežné antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu HFD z Brazílie a ČĽR, v rámci ktorého Komisia dospela k záveru, že sa neočakáva, že brazílsky vývoz na trh Únie sa v budúcnosti výrazne zvýši. Ďalej tvrdili, že India a Južná Afrika nemôžu predstavovať spoľahlivý a významný zdroj alternatívnych dodávok, lebo voľná kapacita na výrobu fólií je v týchto krajinách obmedzená.

(130)

Dôkazy predložené dôverne sa nepovažovali za dostatočné na vyvodenie záveru, že v Únii a v Turecku neexistuje dostatočná voľná výrobná kapacita. Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie v skutočnosti disponuje nevyužitou kapacitou, ako sa uvádza v odôvodnení 79 dočasného nariadenia. Pokiaľ ide o tureckých výrobcov, z prešetrovania tiež vyplynulo, že tureckí výrobcovia majú záujem o trh Únie, pretože počas posudzovaného obdobia zvýšili svoj objem predaja. Keďže ceny na trhu Únie dosiahnu po zavedení antidumpingových opatrení na dovoz HFD z Ruska pravdepodobne úroveň pokrývajúcu náklady, očakáva sa, že tureckí výrobcovia budú naďalej považovať trh Únie za atraktívny, a možno presmerujú časť svojej výroby na trh Únie.

(131)

Antidumpingové opatrenia na dovoz HFD z Arménska sa skončili 7. októbra 2014 (9), a preto môže dovoz HFD z Arménska slobodne vstupovať na trh Únie. Tvrdenia týkajúce sa údajného obchádzania sú podrobne analyzované skôr v texte v odôvodneniach 74 až 81. Po uložení antidumpingových opatrení na dovoz HFD z Ruska sa očakáva, že ceny HFD na trhu Únie dosiahnu úroveň pokrývajúcu náklady. Preto nie je vylúčené, že v dôsledku toho arménsky výrobca presmeruje svoj vývoz na trh Únie.

(132)

Pokiaľ ide o Brazíliu, opatrenia boli ukončené a dovoz HFD z Brazílie môže slobodne vstupovať na trh Únie. Keď však ceny na trhu Únie dosiahnu úroveň pokrývajúcu náklady, nie je vylúčené, že brazílski výrobcovia budú trh Únie považovať za atraktívnejší ako svoj domáci trh a trhy tretích krajín, takže presmerujú časť svojej výroby do Únie.

(133)

Pokiaľ ide o Indiu a Južnú Afriku, ktoré sa posudzovali ako alternatívny zdroj dodávok, ako je uvedené v odôvodnení 165 dočasného nariadenia, po prvé je potrebné poznamenať, že v informáciách použitých na podporu tvrdenia strany sa nerozlišovalo medzi HFD a UHF. Aj keď je voľná kapacita v týchto krajinách nízka, len čo ceny na trhu Únie dosiahnu úroveň pokrývajúcu náklady, nie je vylúčené, že trh Únie sa stane atraktívnym pre indických a juhoafrických výrobcov a presmerujú časť svojej výroby na trh Únie.

(134)

Preto sa tvrdenia uvedené v odôvodnení 129 zamietli.

(135)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa odôvodnenia 164 až 168 dočasného nariadenia.

5.   Ďalšie tvrdenia

(136)

Po predbežnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že konečné opatrenia by mali byť uložené spôsobom, ktorý najmenej naruší a obmedzí obchod, ale bez ďalšieho vysvetlenia tohto tvrdenia.

(137)

Po konečnom zverejnení táto zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 136, ale bez poskytnutia akýchkoľvek ďalších informácií pre svoje tvrdenie.

(138)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o úrovni antidumpingových opatrení Komisia uplatňuje pravidlo nižšieho cla v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 143.

(139)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa odôvodnenia 169 až 172 dočasného nariadenia.

6.   Záver o záujme Únie

(140)

So zreteľom na skutočnosť, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodnení 173 dočasného nariadenia.

G.   KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

1.   Úroveň odstránenia ujmy (rozpätie ujmy)

(141)

Dve zainteresované strany po predbežnom zverejnení spochybnili cieľový zisk použitý na stanovenie úrovne odstránenia ujmy uvedený v odôvodneniach 175 až 177 dočasného nariadenia. Strany tvrdili, že ziskové rozpätie 2 % je úroveň zisku podrobená testu trhu, a preto by malo byť použité na stanovenie úrovne odstránenia ujmy. Toto tvrdenie však nebolo podložené, a preto sa zamietlo.

(142)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 175 až 177 dočasného nariadenia.

2.   Konečné opatrenia

(143)

So zreteľom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa na dovoz príslušného výrobku mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na úrovni rozpätia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(144)

Po konečnom zverejnení viaceré subjekty zaoberajúce sa prevíjaním tvrdili, že konečné opatrenia by sa mali uložiť vo forme minimálnej dovoznej ceny. Strany navrhli, aby sa minimálna dovozná cena stanovila na úrovni mierne zvýšenej ziskovej ceny výrobcov vyrábajúcich výhradne HFD. Po vypočutí úradníkom pre vypočutie strany predložili dodatočné informácie o tom, že príplatok za hliník sa po období prešetrovania znížil.

(145)

V súvislosti s určením, či existuje záujem Únie, ako sa predpokladá v článku 21 ods. 1 základného nariadenia, môžu byť na tento účel zohľadnené informácie týkajúce sa obdobia po období prešetrovania (10). Požiadavka, aby tieto informácie boli overené a reprezentatívne pre celé výrobné odvetvie Únie, však stále platí. Pretože žiadosť o minimálnu dovoznú cenu bola predložená v takomto neskorom štádiu konania, Komisia nemala čas zaslať zainteresovaným stranám dotazníky a zorganizovať overenie na mieste. Informácie, ktoré predložili strany žiadajúce o minimálnu dovoznú cenu, nemohli byť overené a ani neboli reprezentatívne pre celé výrobné odvetvie Únie. Z predložených informácií skutočne vyplýva zvýšenie predajných cien pri súčasnom znížení príplatku za hliník, Komisia však nemôže vyvodiť zmysluplné závery na základe neoverených a nereprezentatívnych údajov.

(146)

Okrem toho by sa výška minimálnej dovoznej ceny mala vypočítať na základe údajov reprezentatívnych pre celé výrobné odvetvie Únie, a nielen na základe jediného výrobcu Únie, ako navrhli používatelia. Údaje použité na výpočet minimálnej dovoznej ceny musia byť navyše overené a keďže žiadosť o minimálnu dovoznú cenu bola predložená v takomto neskorom štádiu konania, Komisia nemohla zhromaždiť a overiť potrebné údaje. Navrhovaná minimálna dovozná cena bola preto posúdená ako neprimeraná.

(147)

V každom prípade je na zmenu druhu opatrenia potrebné úplné zverejnenie všetkým zainteresovaným stranám, inak by to bolo v rozpore s procesnými právami výrobného odvetvia Únie. Pretože táto žiadosť bola predložená v takomto neskorom štádiu prešetrovania, Komisia nemala čas potrebný na takéto zverejnenie zainteresovaným stranám.

(148)

Navyše vývozné ceny sú nespoľahlivé, pretože vývozca predáva v Únii prostredníctvom prepojeného obchodníka.

(149)

Preto sa s ohľadom na uvedené skutočnosti usúdilo, že v tomto konkrétnom prípade okolnosti nie sú také, aby zdôvodňovali uloženie minimálnej dovoznej ceny.

(150)

Treba však poznamenať, že subjekty zaoberajúce sa prevíjaním majú v prípade splnenia podmienok stále možnosť požiadať o priebežné revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(151)

Na základe uvedených skutočností sa sadzba, ktorá bude použitá na uloženie uvedených ciel, stanovuje takto:

Krajina

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (%)

Rozpätie ujmy

(%)

Konečné antidumpingové clo

(%)

Rusko

Ural Foil OJSC, Sverdlovská oblasť; OJSC Rusal Sayanal, Chakasko – Rusal Group

34,0

12,2

12,2

Všetky ostatné spoločnosti

 

 

12,2

3.   Konečný výber dočasného cla

(152)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať.

4.   Záväzky

(153)

Po konečnom zverejnení ponúkla skupina Rusal cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(154)

Komisia túto ponuku dôkladne preskúmala. Je dôležité poznamenať, že skupina Rusal je zložitá skupina spoločností s vyše 40 závodmi v 13 krajinách. Skupina zahŕňa predovšetkým prepojeného výrobcu v Arménsku (Armenal), ktorý vyrába a predáva príslušný výrobok do Únie. So zreteľom na vzťah medzi ruskými vyvážajúcimi výrobcami a spoločnosťou Armenal je pravdepodobné, že tieto spoločnosti budú predávať príslušný výrobok tým istým zákazníkom alebo zákazníkom prepojeným s jedným z týchto zákazníkov v Únii. Predstavuje to vysoké riziko krížovej kompenzácie. Skupina Rusal navyše pôsobí prostredníctvom veľmi zložitých predajných kanálov so zapojením prepojených obchodníkov a sprostredkovateľov, ktorí sa nachádzajú v Rusku a aj mimo neho. Prepojený obchodník a prepojený sprostredkovateľ predávajú aj iné výrobky do Únie, a tieto iné výrobky predstavujú v skutočnosti väčšinu obratu prepojeného obchodníka. Za týchto okolností nemožno vylúčiť, že príslušný výrobok a iné výrobky sa predávajú tým istým zákazníkom. Takéto transakcie by znamenali vysoké riziko krížovej kompenzácie a v každom prípade by mimoriadne zvýšili zložitosť monitorovania záväzku.

(155)

Na základe vyššie uvedených informácií sa dospelo k záveru, že prijatie záväzku by bolo nepraktické, a preto sa musí ponúknutý záväzok zamietnuť.

(156)

Výbor zriadený na základe článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) 1225/2009 stanovisko neposkytol,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz hliníkových fólií s hrúbkou minimálne 0,008 mm a maximálne 0,018 mm, bez podložky, valcovaných, ale ďalej už neupravovaných, vo zvitkoch so šírkou nepresahujúcou 650 mm a hmotnosťou presahujúcou 10 kg, v súčasnosti zaradených pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) a s pôvodom v Rusku.

2.   Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1 sú 12,2 %.

3.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Sumy zabezpečené prostredníctvom dočasných antidumpingových ciel podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1081 sa vyberajú s konečnou platnosťou.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1081 z 3. júla 2015, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 175, 4.7.2015, s. 14).

(3)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 973/2012 z 22. októbra 2012, ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením Rady (ES) č. 925/2009 na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike prostredníctvom dovozu určitých hliníkových fólií v nežíhaných rolkách so šírkou presahujúcou 650 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na základe ktorého sa zavádza registrácia takéhoto dovozu (Ú. v. EÚ L 293, 23.10.2012, s. 28).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2009, s. 1).

(5)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 638/2013 z 2. júla 2013, ktorým sa končí prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením Rady (ES) č. 925/2009 na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike prostredníctvom dovozu určitých hliníkových fólií v nežíhaných rolkách so šírkou presahujúcou 650 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 184, 3.7.2013, s. 1).

(6)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 444, 12.12.2014, s. 13).

(7)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1928 z 23. októbra 2015, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 281, 27.10.2015, s. 16).

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 833/2012 zo 17. septembra 2012, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 251, 18.9.2012, s. 29).

(9)  Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 49, 21.2.2014, s. 7).

(10)  Rozsudok Všeobecného súdu z 25. októbra 2011 vo veci T-192/08, Transnational Company „Kazchrome“ AO, bod 221.


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/111


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2386

zo 17. decembra 2015,

ktorým sa zavádza registrácia dovozov vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 14 ods. 5,

po informovaní členských štátov,

keďže:

(1)

Dňa 30. apríla 2015 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania (ďalej len „antidumpingové konanie“) týkajúceho sa dovozov vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu (niekedy označovaných aj ako „roxorové tyče HFP“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Únie na základe podnetu, ktorý 17. marca 2015 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby HFP roxorových tyčí v Únii.

1.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(2)

Výrobkom, ktorý podlieha registrácii (ďalej len „príslušný výrobok“), sú vysokoodolné železné alebo oceľové výstužné tyče a prúty do betónu vyrobené zo železa, nelegovanej ocele alebo legovanej ocele (ale s výnimkou nehrdzavejúcej ocele, rýchloreznej ocele a kremíkomangánovej ocele) po valcovaní za tepla ďalej neopracované, ale vrátane tyčí a prútov skrútených po valcovaní; tieto tyče a prúty obsahujú vrúbky, rebrá, drážky alebo iné deformácie, ktoré vznikli počas valcovania, alebo sú po valcovaní skrútené; kľúčovou charakteristickou vlastnosťou vysokej odolnosti je schopnosť bez porušenia vydržať opakované mechanické zaťaženie, a konkrétne schopnosť odolať vo viac ako 4,5 milióna únavových cyklov s použitím pomeru namáhania (min/max) 0,2 a rozsahu namáhania vyšším ako 150 MPa, s pôvodom v ČĽR, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7214 20 00, ex 7228 30 20, ex 7228 30 41, ex 7228 30 49, ex 7228 30 61, ex 7228 30 69, ex 7228 30 70 a ex 7228 30 89. Tieto číselné znaky KN sa uvádzajú len pre informáciu a nemajú záväzný účinok na klasifikáciu výrobku.

2.   ŽIADOSŤ

(3)

Žiadosť o registráciu podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia predložil navrhovateľ 19. novembra 2015. Navrhovateľ požadoval zavedenie registrácie dovozov príslušného výrobku, aby sa na tieto dovozy mohli následne od dátumu uvedenej registrácie uplatňovať opatrenia.

3.   DÔVODY REGISTRÁCIE

(4)

Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia môže Komisia nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, aby sa na tieto dovozy mohli následne uplatňovať opatrenia. Registráciu dovozov je možné zaviesť na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takéhoto postupu.

(5)

Navrhovateľ tvrdí, že registrácia je odôvodnená, pretože príslušný výrobok je naďalej dumpingový a že dovozcovia si boli vedomí alebo si mali byť vedomí dumpingových praktík, ktoré prebiehali počas dlhšieho obdobia a spôsobovali ujmu výrobnému odvetviu Únie. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že čínske dovozy spôsobujú výrobnému odvetviu Únie ujmu a že nastal podstatný nárast objemov týchto dovozov, a to aj po skončení obdobia prešetrovania, čím by sa vážne narušil nápravný účinok antidumpingového cla, ak by sa takéto clo malo uplatňovať.

(6)

Komisia sa domnieva, že dovozcovia si boli vedomí alebo si mali byť vedomí dumpingových praktik vývozcov. Dostatočné dôkazy prima facie v tejto súvislosti boli uvedené v podnete a boli vymedzené v oznámení o začatí tohto konania (3). Vo verzii podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, sa dumpingové rozpätia v prípade čínskych dovozov odhadli na 20 – 30 %. Vzhľadom na rozsah dumpingu, ku ktorému pravdepodobne dochádza, sa dá oprávnene predpokladať, že dovozcovia sú si situácie vedomí alebo by si jej mali byť vedomí.

(7)

Navrhovateľ poskytol v podnete dôkazy o normálnej hodnote založenej na cenových informáciách výrobcov z Kataru a zo Spojených arabských emirátov. Dôkazy o dumpingu vychádzajú z porovnania takto stanovených normálnych hodnôt s vývoznými cenami (na úrovni ceny zo závodu) príslušného výrobku pri predaji na vývoz do Únie. Čínska vývozná cena bola určená na základe cenových ponúk čínskeho predaja na vývoz do Únie.

(8)

Navrhovateľ okrem toho v podnete aj v žiadosti o registráciu poskytol dostatočné dôkazy vo forme nedávnych prešetrovaní vykonaných inými orgánmi (napríklad z Kanady, Egypta a Malajzie), v ktorých sú opísané dumpingové praktiky čínskych vývozcov a o ktorých dovozcovia prima facie nemohli a nemali nevedieť.

(9)

Od začatia konania v apríli 2015 Komisia identifikovala ďalšie zvýšenie približne o 38 %, ak porovnáme objemy dovozu počas obdobia od apríla 2014 do marca 2015 (t. j. obdobie prešetrovania) s obdobím od apríla do septembra 2015 (t. j. obdobie po začatí konania). To dokazuje, že po začatí súčasného prešetrovania došlo k významnému nárastu čínskych dovozov, pokiaľ ide o príslušný výrobok.

(10)

Navrhovateľ do podnetu a žiadosti o registráciu zahrnul aj dôkazy prima facie o klesajúcom trende predajných cien dovozu. Z verejne dostupných štatistík Eurostatu vyplýva, že jednotkové ceny dovozu z ČĽR klesli zo 431 EUR za tonu v OP na 401 EUR za tonu v období po OP. To je takisto ďalší náznak toho, že si dovozcovia čínskych surovín boli vedomí alebo si mali byť vedomí dumpingu.

(11)

V podnete okrem toho existujú dostatočné dôkazy prima facie o tom, že došlo k ujme. V dokumentácii predloženej v rámci prešetrovania, ako aj v žiadosti o registráciu sa nachádzajú dôkazy, že z dôvodu pokračujúceho nárastu týchto dovozov by došlo k ďalšej ujme. Vzhľadom na načasovanie by rastúci objem dumpingových dovozov a cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov pravdepodobne vážne ohrozili nápravný účinok akéhokoľvek konečného cla, pokiaľ by toto clo nebolo uložené so spätnou účinnosťou. Okrem toho sa vzhľadom na začatie súčasného konania a berúc do úvahy doterajší vývoj čínskych dovozov z hľadiska cien a objemov dá oprávnene predpokladať, že úroveň dovozov príslušného výrobku môže ešte pred prijatím prípadných predbežných opatrení ďalej stúpnuť a dovozcovia si môžu rýchlo vytvoriť zásoby.

4.   POSTUP

(12)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy prima facie, ktoré odôvodňujú zavedenie registrácie dovozov príslušného výrobku v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia.

(13)

Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby písomne oznámili svoje stanoviská a predložili podporné dôkazy. Komisia môže okrem toho vypočuť zainteresované strany za predpokladu, že predložia písomnú žiadosť a preukážu, že na ich vypočutie existujú osobitné dôvody.

5.   REGISTRÁCIA

(14)

Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia by sa mala zaviesť registrácia dovozov príslušného výrobku, aby sa v prípade, že výsledkom prešetrovania sú zistenia, ktoré vedú k uloženiu antidumpingového cla, zabezpečilo, že uvedené clo sa môže po splnení potrebných podmienok vyberať z registrovaných dovozov spätne v súlade s článkom 10 ods. 4 základného nariadenia.

(15)

Navrhovateľ v sťažnosti odhaduje priemerné dumpingové rozpätie pre príslušný výrobok na úrovni 20 – 30 % a priemerné rozpätie cenového podhodnotenia na úrovni 15 – 30 %. Odhadovaná výška možného budúceho colného dlhu je stanovená na úrovni cenového podhodnotenia odhadovaného na základe podnetu, t. j. 15 – 30 % hodnoty dovoznej ceny CIF ad valorem príslušného výrobku.

6.   SPRACOVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV

(16)

So všetkými osobnými údajmi získanými v súvislosti s touto registráciou sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (4),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Colným orgánom sa týmto podľa článku 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009 nariaďuje, aby podnikli vhodné kroky na registráciu dovozov vysokoodolných železných alebo oceľových výstužných tyčí a prútov do betónu vyrobených zo železa, nelegovanej ocele alebo legovanej ocele (s výnimkou nehrdzavejúcej ocele, rýchloreznej ocele a kremíkomangánovej ocele) po valcovaní za tepla ďalej neopracovaných, ale vrátane tyčí a prútov skrútených po valcovaní do Únie; tieto tyče a prúty obsahujú vrúbky, rebrá, drážky alebo iné deformácie, ktoré vznikli počas valcovania, alebo sú po valcovaní skrútené; kľúčovou charakteristickou vlastnosťou vysokej odolnosti je schopnosť bez porušenia vydržať opakované mechanické zaťaženie, a najmä schopnosť odolať vo viac ako 4,5 milióna únavových cyklov s použitím pomeru namáhania (min/max) 0,2 a rozsahu namáhania vyšším ako 150 MPa, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7214 20 00, ex 7228 30 20, ex 7228 30 41, ex 7228 30 49, ex 7228 30 61, ex 7228 30 69, ex 7228 30 70 a ex 7228 30 89 (kódy TARIC 7214200010, 7228302010, 7228304110, 7228304910, 7228306110, 7228306910, 7228307010 a 7228308910), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Platnosť registrácie uplynie deväť mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby písomne oznámili svoje stanoviská, predložili podporné dôkazy alebo požiadali o vypočutie do 20 dní odo dňa uverejnenia tohto nariadenia.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 143, 30.4.2015, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ C 143, 30.4.2015, s. 12. (oddiel 3 oznámenia o začatí konania).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/114


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2387

zo 17. decembra 2015,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

IL

236,2

MA

90,9

TR

117,9

ZZ

148,3

0707 00 05

EG

174,9

MA

82,9

TR

150,0

ZZ

135,9

0709 93 10

MA

55,7

TR

155,4

ZZ

105,6

0805 10 20

EG

57,7

MA

64,7

TR

58,4

ZA

48,6

ZZ

57,4

0805 20 10

MA

74,3

ZZ

74,3

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

IL

110,0

TR

68,9

ZZ

89,5

0805 50 10

TR

89,2

ZZ

89,2

0808 10 80

CA

151,7

CL

82,8

US

157,8

ZA

141,1

ZZ

133,4

0808 30 90

CN

63,2

TR

128,4

ZZ

95,8


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/116


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2388

zo 17. decembra 2015,

ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, ktorý sa má uplatňovať na množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia podané od 1. decembra do 7. decembra 2015 a ktorým sa určujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla do 30. júna 2016, v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 533/2007 v odvetví hydinového mäsa

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 188,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 533/2007 (2) sa otvorili ročné colné kvóty na dovoz výrobkov z odvetvia hydinového mäsa.

(2)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia podané od 1. decembra do 7. decembra 2015 na čiastkové obdobie od 1. januára do 31. marca 2016, sú v prípade niektorých kvót vyššie ako dostupné množstvá. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať, a to stanovením prideľovacieho koeficientu, ktorý sa má uplatniť na požadované množstvá a ktorý sa vypočíta v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (3).

(3)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia podané od 1. decembra do 7. decembra 2015 na čiastkové obdobie od 1. januára do 31. marca 2016 sú v prípade niektorých kvót nižšie ako dostupné množstvá. Mali by sa teda určiť množstvá, na ktoré neboli podané žiadosti. Tieto množstvá treba pridať k množstvu stanovenému na nasledujúce čiastkové kvótové obdobie.

(4)

S cieľom zaistiť účinnosť opatrenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Na množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia podané podľa nariadenia (ES) č. 533/2007 na čiastkové obdobie od 1. januára do 31. marca 2016, sa uplatňujú prideľovacie koeficienty uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

2.   Množstvá, na ktoré neboli žiadosti o dovozné povolenia podané podľa nariadenia (ES) č. 533/2007 a ktoré sa majú pridať do čiastkového obdobia od 1. apríla do 30. júna 2016, sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 533/2007 zo 14. mája 2007, ktorým sa otvárajú colné kvóty a zabezpečuje sa ich správa v odvetví hydinového mäsa (Ú. v. EÚ L 125, 15.5.2007, s. 9).

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13).


PRÍLOHA