ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 323 |
|
![]() |
||
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 58 |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
MEDZINÁRODNÉ DOHODY
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/1 |
Informácie o dátume podpisu protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a miestnou vládou Grónska na strane druhej
Európska únia a Dánsko a Grónsko podpísali 27. novembra 2015 protokol, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu.
Protokol sa preto podľa jeho článku 14 predbežne vykonáva od 1. januára 2016.
NARIADENIA
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/2 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2285
z 8. decembra 2015,
ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu, pokiaľ ide o určité požiadavky týkajúce sa živých lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov a morských ulitníkov, a príloha I k nariadeniu (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (2), a najmä na jeho úvodnú vetu a článok 18 bod 13,
keďže:
(1) |
V nariadení (ES) č. 854/2004 sa stanovujú osobitné predpisy týkajúce sa organizácie úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu. Stanovuje sa v ňom, že členské štáty majú zabezpečiť, aby produkcia a uvádzanie na trh živých lastúrnikov, živých ostnatokožcov, živých plášťovcov a živých morských ulitníkov podliehali úradným kontrolám, ako sa uvádza v jeho prílohe II. |
(2) |
V kapitole II časti A odseku 2 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 854/2004 sa stanovuje, že príslušný orgán musí klasifikovať produkčné oblasti, z ktorých povoľuje zber živých lastúrnikov, do troch kategórií podľa úrovne fekálnej kontaminácie. |
(3) |
S cieľom klasifikovať produkčné oblasti by mal príslušný orgán stanoviť lehotu na preskúmanie údajov týkajúcich sa odberu vzorky z každej produkčnej oblasti a sádkovacej oblasti s cieľom overiť dodržiavanie noriem stanovených v uvedenom nariadení. |
(4) |
V kapitole II časti A odseku 3 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 854/2004 sa uvádza, že príslušný orgán môže ako triedu A klasifikovať oblasti, z ktorých sa živé lastúrniky môžu zbierať na priamu ľudskú spotrebu. Živé lastúrniky získané z týchto oblastí musia spĺňať zdravotné normy stanovené v kapitole V oddiele VII prílohy III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (3). |
(5) |
V nariadení Komisie (ES) No 2073/2005 (4) sa stanovujú mikrobiologické kritériá pre určité mikroorganizmy a vykonávacie predpisy, ktoré musia dodržiavať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v súvislosti so všeobecnými a osobitnými hygienickými požiadavkami uvedenými v článku 4 nariadenia (ES) č. 852/2004. Konkrétnejšie sa v ňom stanovuje kritérium bezpečnosti potravín v súvislosti s baktériou Escherichia coli pre živé lastúrniky a živé ostnatokožce, plášťovce a ulitníky. |
(6) |
Kritérium uvedené v Codex Alimentarius týkajúce sa E. coli pre produkty uvedené na trh sa odlišuje od kritéria uvedeného v právnych predpisoch Európskej únie. Kritérium uvedené v Codex Alimentarius je plán troch tried (n = 5, C = 1, m = 230 a M = 700 E. coli MPN/100g mäsa a medzichlopňovej tekutiny), zatiaľ čo kritériom Európskej únie je plán dvoch tried (n = 1, C = 0, M = 230 E. coli MPN/100g mäsa a medzichlopňovej tekutiny). Tento rozdiel má vplyv na medzinárodný obchod. Kritérium uvedené v Codex Alimentarius, ktoré vychádza z medzinárodných noriem, by sa malo odrážať aj v pravidlách klasifikácie produkčných oblastí triedy A stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 854/2004. |
(7) |
Je pravdepodobnejšie, že na základe prístupu podľa Codex Alimentarius spočívajúceho v pláne troch tried sa odhalia nevyhovujúce vzorky najmä tam, kde sa úrovne kontaminácie blížia úrovniam regulačného obmedzenia. Z postupu podľa Codex Alimentarius pri testovaní konečného výrobku, ktorý sa považuje za vedecky presnejší, všeobecne vyplýva v mnohých aspektoch rovnocenná ochrana zdravia. |
(8) |
Pokiaľ ide o uvedené kritérium, nariadenie (ES) č. 2073/2005 a nariadenie (ES) č. 854/2004 by sa mali zosúladiť s Codex Alimentarius, a preto by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(9) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (ES) č. 854/2004 sa mení takto:
1. |
v kapitole II prílohy II pred časťou A:
|
2. |
kapitola II časť A ods. 2 sa nahrádza takto:
|
3. |
kapitola II časť A ods. 3 sa nahrádza takto:
Vzorky živých lastúrnikov z týchto oblastí nesmú v 80 % vzoriek odobratých počas lehoty na preskúmanie prekročiť úroveň 230 E. coli na 100 g mäsa a medzichlopňovej tekutiny. Zostávajúcich 20 % vzoriek nesmie prekročiť úroveň 700 E. coli na 100 g mäsa a medzichlopňovej tekutiny. Pri hodnotení výsledkov získaných počas stanovenej lehoty na preskúmanie na účely zachovania oblasti triedy A sa môže príslušný orgán po posúdení rizika na základe vyšetrovania rozhodnúť nezobrať do úvahy anomálny výsledok prekračujúci úroveň 700 E. coli na 100 g mäsa a medzichlopňovej tekutiny.“ |
Článok 2
Kapitola 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2073/2005 sa mení takto:
1. |
v tabuľke týkajúcej sa kritérií bezpečnosti potravín sa riadok 1.25 nahrádza takto:
|
2. |
poznámka pod čiarou č. 16 sa nahrádza takto:
|
3. |
|
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2017.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 8. decembra 2015
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55).
(4) Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1).
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/5 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2286
z 8. decembra 2015,
ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra zaručených tradičných špecialít [Belokranjska pogača (ZTŠ)]
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (1), a najmä na jeho článok 52 ods. 2,
keďže:
(1) |
V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Slovinska o schválenie zmeny špecifikácie zaručenej tradičnej špeciality „Belokranjska pogača“ zapísanej do registra na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 182/2010 (2). |
(2) |
Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (3). |
(3) |
Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie sa musí schváliť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmena špecifikácie uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúca sa názvu „Belokranjska pogača“ (ZTŠ) sa schvaľuje.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 8. decembra 2015
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 182/2010 z 3. marca 2010, ktorým sa do Registra zaručených tradičných špecialít zapisuje názov [Belokranjska pogača (ZTŠ)] (Ú. v. EÚ L 53, 4.3.2010, s. 1).
(3) Ú. v. EÚ C 224, 9.7.2015, s. 8.
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/6 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2287
z 8. decembra 2015,
ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),
so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,
keďže:
(1) |
Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu. |
(2) |
Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 8. decembra 2015
Za Komisiu
v mene predsedu
Jerzy PLEWA
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
(2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.
PRÍLOHA
Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
(EUR/100 kg) |
||
Číselný znak KN |
Kód tretej krajiny (1) |
Paušálna dovozná hodnota |
0702 00 00 |
MA |
88,7 |
TR |
83,5 |
|
ZZ |
86,1 |
|
0707 00 05 |
MA |
95,7 |
TR |
155,6 |
|
ZZ |
125,7 |
|
0709 93 10 |
MA |
63,6 |
TR |
138,8 |
|
ZZ |
101,2 |
|
0805 10 20 |
MA |
83,9 |
TR |
62,7 |
|
UY |
52,1 |
|
ZA |
55,2 |
|
ZZ |
63,5 |
|
0805 20 10 |
MA |
70,7 |
ZZ |
70,7 |
|
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90 |
TR |
88,3 |
ZA |
96,8 |
|
ZZ |
92,6 |
|
0805 50 10 |
TR |
93,1 |
ZZ |
93,1 |
|
0808 10 80 |
AU |
155,4 |
CL |
87,5 |
|
NZ |
213,1 |
|
US |
118,8 |
|
ZA |
137,7 |
|
ZZ |
142,5 |
|
0808 30 90 |
CN |
80,5 |
TR |
135,4 |
|
ZZ |
108,0 |
(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.
ROZHODNUTIA
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/8 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2288
z 30. novembra 2015
o finančných príspevkoch, ktoré majú členské štáty uhradiť na financovanie Európskeho rozvojového fondu, vrátane stropu na rok 2017, sumy na rok 2016, prvej splátky na rok 2016 a orientačnej a nezáväznej predpovede očakávaných ročných súm na roky 2018 a 2019
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1) (ďalej len „vnútorná dohoda“), a najmä na jej článok 7,
so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond (2) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF“), a najmä na jeho článok 21 ods. 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
V súlade s postupom stanoveným v článkoch 21 až 24 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF má Komisia predložiť návrh, v ktorom uvedie strop pre ročnú sumu príspevkov členských štátov na rok 2017, sumu príspevku na rok 2016, sumu prvej splátky príspevku na rok 2016 a orientačnú a nezáväznú predpoveď príspevkov na roky 2018 a 2019. |
(2) |
V súlade s článkom 52 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF Európska investičná banka (EIB) zaslala Komisii svoje aktualizované odhady záväzkov a platieb pre nástroje, ktoré spravuje. |
(3) |
V článku 22 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF sa stanovuje, že výzvy na úhradu príspevkov najskôr využijú sumy poskytnuté v predchádzajúcich ERF. Preto by sa malo vyzvať k uhradeniu príspevkov v rámci 10. ERF. |
(4) |
Rada 10. novembra 2014 prijala rozhodnutie stanovujúce strop pre ročnú sumu príspevkov členských štátov do ERF na rok 2016 na 3 350 000 000 EUR pre Komisiu a 250 000 000 EUR pre EIB. |
(5) |
V súlade s článkom 1 druhým pododsekom rozhodnutia Rady 2013/759/EÚ (3) sa pomerné časti príspevkov členských štátov stanovené v článku 1 ods. 2 písm. a) vnútorných dohôd o 8., 9. a 10. ERF majú zodpovedajúcim spôsobom znížiť po nadobudnutí platnosti vnútornej dohody o 11. ERF. Zníženia budú mať vplyv na príspevky členských štátov v rokoch 2015, 2016 a 2017 v závislosti od možnosti úpravy, ktorú si každý členský štát zvolí, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Týmto sa stanovuje strop pre ročnú sumu príspevkov členských štátov do ERF na rok 2017 na 3 850 000 000 EUR pre Komisiu a na 150 000 000 EUR pre EIB.
Článok 2
Týmto sa stanovuje ročná suma príspevkov členských štátov do ERF na rok 2016 na 3 600 000 000 EUR. Je rozdelená na 3 450 000 000 EUR pre Komisiu a 150 000 000 EUR pre EIB.
Článok 3
Jednotlivé príspevky do ERF, ktoré členské štáty majú uhradiť Komisii a EIB v rámci prvej splátky na rok 2016, sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Úhrady týchto príspevkov možno kombinovať s úpravami v rámci uplatňovania odpočtu prostriedkov poskytnutých podľa rozhodnutia 2013/759/EÚ, a to na základe plánu úprav, ktorý každý členský štát oznámil Komisii pri prijatí tretej splátky na rok 2015.
Článok 4
Týmto sa stanovuje orientačná predpoveď očakávanej ročnej sumy príspevkov na rok 2018 na 4 150 000 000 EUR pre Komisiu a 250 000 000 EUR pre EIB a na rok 2019 na 4 150 000 000 pre Komisiu a 300 000 000 EUR pre EIB.
Článok 5
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 30. novembra 2015
Za Radu
predseda
É. SCHNEIDER
(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.
(3) Rozhodnutie Rady 2013/759/EÚ z 12. decembra 2013 o prechodných riadiacich opatreniach pre ERF od 1. januára 2014 do nadobudnutia platnosti 11. Európskeho rozvojového fondu (Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 48).
PRÍLOHA
ČLENSKÉ ŠTÁTY |
Kľúč na určenie príspevkov do 10. ERF v % |
1. splátka na rok 2016 |
||
pre EIB 10. ERF |
pre Komisiu 10. ERF |
Spolu |
||
RAKÚSKO |
2,41 |
0,00 |
42 175 000,00 |
42 175 000,00 |
BELGICKO |
3,53 |
0,00 |
61 775 000,00 |
61 775 000,00 |
BULHARSKO |
0,14 |
0,00 |
2 450 000,00 |
2 450 000,00 |
CYPRUS |
0,09 |
0,00 |
1 575 000,00 |
1 575 000,00 |
ČESKÁ REPUBLIKA |
0,51 |
0,00 |
8 925 000,00 |
8 925 000,00 |
DÁNSKO |
2,00 |
0,00 |
35 000 000,00 |
35 000 000,00 |
ESTÓNSKO |
0,05 |
0,00 |
875 000,00 |
875 000,00 |
FÍNSKO |
1,47 |
0,00 |
25 725 000,00 |
25 725 000,00 |
FRANCÚZSKO |
19,55 |
0,00 |
342 125 000,00 |
342 125 000,00 |
NEMECKO |
20,50 |
0,00 |
358 750 000,00 |
358 750 000,00 |
GRÉCKO |
1,47 |
0,00 |
25 725 000,00 |
25 725 000,00 |
MAĎARSKO |
0,55 |
0,00 |
9 625 000,00 |
9 625 000,00 |
ÍRSKO |
0,91 |
0,00 |
15 925 000,00 |
15 925 000,00 |
TALIANSKO |
12,86 |
0,00 |
225 050 000,00 |
225 050 000,00 |
LOTYŠSKO |
0,07 |
0,00 |
1 225 000,00 |
1 225 000,00 |
LITVA |
0,12 |
0,00 |
2 100 000,00 |
2 100 000,00 |
LUXEMBURSKO |
0,27 |
0,00 |
4 725 000,00 |
4 725 000,00 |
ΜΑLTA |
0,03 |
0,00 |
525 000,00 |
525 000,00 |
HOLANDSKO |
4,85 |
0,00 |
84 875 000,00 |
84 875 000,00 |
POĽSKO |
1,30 |
0,00 |
22 750 000,00 |
22 750 000,00 |
PORTUGALSKO |
1,15 |
0,00 |
20 125 000,00 |
20 125 000,00 |
RUMUNSKO |
0,37 |
0,00 |
6 475 000,00 |
6 475 000,00 |
SLOVENSKO |
0,21 |
0,00 |
3 675 000,00 |
3 675 000,00 |
SLOVINSKO |
0,18 |
0,00 |
3 150 000,00 |
3 150 000,00 |
ŠPANIELSKO |
7,85 |
0,00 |
137 375 000,00 |
137 375 000,00 |
ŠVÉDSKO |
2,74 |
0,00 |
47 950 000,00 |
47 950 000,00 |
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO |
14,82 |
0,00 |
259 350 000,00 |
259 350 000,00 |
EÚ-27 SPOLU |
100,00 |
0,00 |
1 750 000 000,00 |
1 750 000 000,00 |
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/11 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2289
z 3. decembra 2015,
ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v spoločnom výbore zriadenom na základe dohody medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz občanom Kapverdskej republiky a Európskej únie, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a) v spojení s jej článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
Dohoda medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz občanom Kapverdskej republiky a Európskej únie (1) (ďalej len „dohoda“) nadobudla platnosť 1. decembra 2014. |
(2) |
Článok 10 dohody stanovuje, že strany zriadia spoločný výbor. Stanovuje sa v ňom aj to, že uvedený spoločný výbor najmä monitoruje vykonávanie dohody. |
(3) |
V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (2) sa stanovujú postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia neprekročí 90 dní. |
(4) |
Spoločné usmernenia sú potrebné na to, aby sa zabezpečilo plne harmonizované vykonávanie dohody konzulátmi Kapverdskej republiky a konzulátmi členských štátov, a aby sa objasnil vzťah medzi ustanoveniami dohody a ustanoveniami právnych predpisov strán dohody, ktoré sa naďalej uplatňujú na vízové záležitosti, na ktoré sa dohoda nevzťahuje. |
(5) |
Je preto vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v spoločnom výbore, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody, |
(6) |
V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. |
(7) |
V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tohto rozhodnutia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore zriadenom na základe Dohody medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz občanom Kapverdskej republiky a Európskej únie, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody, je založená na návrhu rozhodnutia spoločného výboru pripojenom k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 3. decembra 2015
Za Radu
predseda
F. BRAZ
(1) Ú. v. EÚ L 282, 24.10.2013, s. 3.
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).
NÁVRH
ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU č. 1/2015 ZRIADENÉHO NA ZÁKLADE DOHODY MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A KAPVERDSKOU REPUBLIKOU O ZJEDNODUŠENÍ VYDÁVANIA KRÁTKODOBÝCH VÍZ OBČANOM KAPVERDSKEJ REPUBLIKY A EURÓPSKEJ ÚNIE
z…,
pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody
SPOLOČNÝ VÝBOR,
so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz občanom Kapverdskej republiky a Európskej únie (1) (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 10,
keďže dohoda nadobudla platnosť 1. decembra 2014,
PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Spoločné usmernenia k Dohode medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz občanom Kapverdskej republiky a Európskej únie sa prijímajú tak, ako sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V…
Za Európsku úniu
Za Kapverdskú republiku
(1) Ú. v. EÚ L 282, 24.10.2013, s. 3.
PRÍLOHA
SPOLOČNÉ USMERNENIA K VYKONÁVANIU DOHODY MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A KAPVERDSKOU REPUBLIKOU O ZJEDNODUŠENÍ VYDÁVANIA KRÁTKODOBÝCH VÍZ OBČANOM KAPVERDSKEJ REPUBLIKYA EURÓPSKEJ ÚNIE
Účelom Dohody medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz občanom Kapverdskej republiky a Európskej únie (ďalej len „dohoda“), ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2014, je zjednodušiť na základe reciprocity postupy pri vydávaní víz občanom Kapverdskej republiky (ďalej len „Kapverdy“) a Európskej únie (ďalej len „Únia“) na plánovaný pobyt v trvaní najviac 90 dní za obdobie 180 dní.
Dohodou sa stanovujú na základe reciprocity právne záväzné práva a povinnosti na účely zjednodušenia postupov pri vydávaní víz občanom Kapverd a Únie.
Cieľom týchto usmernení prijatých spoločným výborom zriadeným na základe dohody (ďalej len „spoločný výbor“) je zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie dohody diplomatickými misiami a konzulárnymi úradmi členských štátov. Tieto usmernenia nie sú súčasťou dohody, a preto nie sú právne záväzné. Dôrazne sa však odporúča, aby sa nimi diplomatický a konzulárny personál dôsledne riadil pri vykonávaní ustanovení dohody.
Tieto usmernenia sú koncipované ako dokument, ktorý by sa mal v prípade potreby aktualizovať na základe skúseností s vykonávaním dohody.
I. VŠEOBECNÉ OTÁZKY
1.1. Účel a rozsah uplatňovania
Článok 1 dohody znie:
„Účelom tejto dohody je na základe reciprocity zjednodušiť vydávanie víz občanom Kapverd a Únie na plánovaný pobyt, ktorý počas obdobia 180 dní neprekročí 90 dní.“
Dohoda sa uplatňuje na všetkých občanov Kapverd a Únie, ktorí žiadajú o krátkodobé vízum, bez ohľadu na krajinu, v ktorej majú bydlisko.
Dohoda sa nevzťahuje na osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú držiteľmi povolenia na pobyt vydaného Kapverdami alebo členskými štátmi. Na uvedenú kategóriu osôb sa vzťahujú pravidlá acquis Únie v oblasti víz.
1.2. Rozsah pôsobnosti dohody
Článok 2 dohody znie:
„1. Zjednodušenia vydávania víz stanovené v tejto dohode platia pre občanov Kapverd a Únie len v tom prípade, ak nie sú oslobodení od vízovej povinnosti podľa právnych predpisov Únie, členských štátov alebo Kapverd podľa tejto dohody alebo iných medzinárodných dohôd.
2. Na otázky, ktoré nie sú upravené v ustanoveniach tejto dohody, napríklad na zamietnutie udelenia víza, uznávanie cestovných dokladov, preukazovanie primeraných prostriedkov na pokrytie životných nákladov, odmietnutie vstupu alebo na opatrenia súvisiace s vyhostením, sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy Kapverd alebo členských štátov alebo právne predpisy Únie.“
Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 dohody, dohoda neovplyvní existujúce predpisy Únie a vnútroštátne predpisy týkajúce sa vízovej povinnosti a oslobodenia od vízovej povinnosti. Napríklad článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (1) umožňuje členským štátom oslobodiť od vízovej povinnosti civilné letecké a námorné posádky a ďalšie kategórie osôb.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (2) (Vízový kódex) sa vzťahuje na všetky otázky, ktoré nie sú upravené v dohode, napríklad pokiaľ ide o určenie štátu schengenského priestoru zodpovedného za spracovanie žiadosti o vízum, odôvodnenie zamietnutia udelenia víza a právo odvolať sa proti zamietavému rozhodnutiu. Okrem toho sa schengenské pravidlá a vnútroštátne právo naďalej uplatňujú v súvislosti s otázkami, ktoré dohoda neupravuje, napríklad pokiaľ ide o uznávanie cestovných dokladov, listinné dôkazy potvrdzujúce účel cesty a dostatočné prostriedky na živobytie, lehoty na spracovanie žiadostí o víza, odopretie vstupu na územie členských štátov a opatrenia súvisiace s vyhostením.
Dokonca aj v prípade, ak boli splnené podmienky stanovené v dohode, možno udelenie víza zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (3) (Kódexu schengenských hraníc), t. j. ak dotyčná osoba nie je držiteľom platného cestovného dokladu, má záznam v schengenskom informačnom systéme alebo ak daná osoba predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť atď.
Ostatné možnosti flexibility pri vydávaní víz, ktoré umožňuje vízový kódex, platia aj naďalej. Napríklad víza na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti – až na päť rokov – možno vydať pre kategórie osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 4 dohody, ak sú splnené podmienky stanovené vo vízovom kódexe (článok 24). Rovnako sa aj naďalej budú uplatňovať ustanovenia vízového kódexu, ktoré umožňujú oslobodenie od poplatku za vízum alebo jeho zníženie (článok 16 ods. 5 a 6 vízového kódexu). Vnútroštátne právo Kapverd sa aj naďalej uplatňujú na všetky záležitosti týkajúce sa vydávania víz občanom Únie Kapverdmi, na ktoré sa dohoda nevzťahuje, napríklad na tie, ktoré sa uvádzajú v predchádzajúcich troch odsekoch.
1.3. Typy víz, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody
Podľa článku 3 písm. d) dohody sa pod pojmom „vízum“ rozumie „povolenie vydané alebo rozhodnutie prijaté niektorým členským štátom alebo Kapverdmi potrebné k vstupu na účely tranzitu cez územie členského štátu alebo viacerých členských štátov alebo cez územie Kapverd alebo na plánovaný pobyt na týchto územiach v trvaní najviac 90 dní“.
Zjednodušenie podľa dohody platí tak pre jednotné víza platné pre celé územie členských štátov, ako aj pre víza s obmedzenou územnou platnosťou. Vzťahujú sa aj na krátkodobé a tranzitné víza vydané Kapverdmi občanom Únie.
1.4. Výpočet dĺžky pobytu stanovenej vo víze
V súlade s článkom 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc pod „krátkodobým pobytom“ sa rozumie „90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu“.
Deň vstupu sa bude počítať ako prvý deň pobytu na území členských štátov a deň výstupu sa bude počítať ako posledný deň pobytu na území členských štátov. Pojem „akýkoľvek“ znamená uplatnenie 180-dňového „pohyblivého“ referenčného obdobia, čiže spätného započítania každého dňa pobytu do obdobia posledných 180 dní s cieľom overiť, či je požiadavka týkajúca sa 90/180 dní stále splnená. Znamená to, že neprítomnosťou na území členských štátov počas neprerušeného obdobia 90 dní sa získava nárok na nový pobyt v dĺžke najviac 90 dní.
Online počítadlo pre krátkodobé pobyty, ktoré možno použiť na výpočet obdobia povoleného pobytu podľa nových pravidiel, možno nájsť na internetovej adrese: http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/border-crossing/index_en.htm.
Príklad výpočtu dĺžky pobytu na základe nového vymedzenia:
Osoba, ktorá je držiteľom vstupného víza na viac vstupov počas jedného roka (18.4.2014 – 18.4.2015), prvýkrát vstúpi na územie členských štátov 19.4.2014 a pobudne tam tri dni. Následne tá istá osoba znovu vstúpi 18.6.2014 a pobudne tam 86 dní. V takomto prípade by mohla byť situácia pokiaľ ide o konkrétne dátumy nasledovná:
— |
dňa 11.9.2014: za posledných 180 dní (16.3.2014 – 11.9.2014) daná osoba pobudla na území členských štátov tri dni (19.4.2014 – 21.4.2014) plus 86 dní (18.6.2014 – 11.9.2014) = 89 dní = žiadne prekročenie. Daná osoba ešte môže zotrvať jeden deň. |
— |
ku dňu 16.10.2014: daná osoba môže vstúpiť na ďalšie tri dni (16.10.2014 sa pobyt 19.4.2014 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia); dňa 17.10.2014 sa pobyt dňa 20.4.2014 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia atď.). |
— |
ku dňu 15.12.2014: daná osoba môže vstúpiť na ďalších 86 dní (15.12.2014 sa pobyt 18.6.2014 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia); dňa 16.12.2014 sa pobyt 19.6.2014 stáva irelevantným atď.). |
1.5. Situácia týkajúca sa členských štátov, ktoré zatiaľ neuplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na spoločnej vízovej politike EÚ, a pridružených krajín
Členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004 (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), 2007 (Bulharsko a Rumunsko) a 2013 (Chorvátsko) sú viazané dohodou od nadobudnutia jej platnosti.
Schengenské acquis zatiaľ neuplatňuje v plnom rozsahu Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko. Tieto krajiny budú naďalej vydávať národné víza s platnosťou obmedzenou na ich vlastné územie. Hneď ako tieto členské štáty začnú vykonávať schengenské acquis v plnom rozsahu, budú naďalej uplatňovať túto dohodu.
Kým tieto členské štáty začnú vykonávať schengenské acquis v plnom rozsahu, platia pre všetky záležitosti, ktoré táto dohoda neupravuje, ich vnútroštátne právne predpisy. Od uvedeného dňa sa na záležitosti, ktoré táto dohoda neupravuje, budú uplatňovať schengenské pravidlá a/alebo vnútroštátne právne predpisy.
Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, a Rumunsko môžu uznávať povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza vydané členskými štátmi schengenského priestoru a pridruženými krajinami na krátkodobé pobyty na svojom území.
V súlade s článkom 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (4), sú všetky schengenské štáty povinné uznávať dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané navzájom ako platné na účely krátkodobých pobytov na ich území. Schengenské štáty uznávajú povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza schengenských pridružených krajín na vstup a krátkodobý pobyt a naopak.
Dohoda sa nevzťahuje na Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko, ale obsahuje spoločné vyhlásenie, že je žiaduce uzavrieť dvojstranné dohody o zjednodušení udeľovania víz medzi Kapverdami a uvedenými členskými štátmi.
Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, hoci sú pridružené k Schengenu, nie sú viazané predmetnou dohodou. Dohoda však obsahuje spoločné vyhlásenie, že je žiaduce bezodkladne uzavrieť dvojstranné dohody o zjednodušení udeľovania víz medzi Kapverdami a uvedenými štátmi schengenského priestoru.
1.6. Dohoda a iné dvojstranné dohody
Článok 11 dohody znie:
„Táto dohoda má odo dňa nadobudnutia platnosti prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo viacstranných dohôd alebo dojednaní uzavretých medzi jednotlivými členskými štátmi a Kapverdmi, pokiaľ ustanovenia týchto dohôd alebo dojednaní upravujú otázky, ktoré sú predmetom úpravy v tejto dohode.“
Od dátumu nadobudnutia platnosti dohody sa prestávajú uplatňovať ustanovenia platných dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a Kapverdami v otázkach, ktoré upravuje dohoda. V súlade s právom Únie musia členské štáty prijať potrebné opatrenia na odstránenie nezrovnalostí medzi svojimi dvojstrannými dohodami a dohodou.
Ak členský štát uzavrel dvojstrannú dohodu alebo dojednanie s Kapverdami o otázkach, ktoré dohoda neupravuje, bude sa táto výnimka naďalej uplatňovať aj po nadobudnutí platnosti dohody.
II. OSOBITNÉ USTANOVENIA
2.1. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých žiadateľov o víza
Je potrebné pripomenúť, že ďalej uvedené zjednodušené pravidlá týkajúce sa odchodu v prípade straty alebo odcudzenia dokladov a predĺženia platnosti víza sa vo výnimočných prípadoch uplatňujú na všetkých držiteľov víz z Kapverd a členských štátov.
2.1.1. Predĺženie platnosti víza vo výnimočných prípadoch
Článok 7 dohody znie:
„Občanom Kapverd a Únie, ktorí nemôžu opustiť územie členských štátov alebo Kapverd v lehote stanovenej vo víze z dôvodu vyššej moci, sa platnosť víza bezplatne predĺži v súlade s právnymi predpismi platnými v hostiteľskom štáte o dobu, ktorá je potrebná na ich návrat do štátu trvalého pobytu.“
Pokiaľ ide o možnosť predĺženia platnosti víza v prípadoch vyššej moci, napríklad z dôvodu pobytu v nemocnici v dôsledku nehody, ak držiteľ víza nemá možnosť opustiť územie členského štátu do dátumu uvedeného na víze, uplatní sa článok 33 ods. 1 vízového kódexu za predpokladu, že sú zlučiteľné s dohodou (napríklad predĺžené vízum zostáva jednotným vízom, ktoré oprávňuje na vstup na územie všetkých členských štátov schengenského priestoru, pre ktoré bolo vízum platné v čase jeho vydania). V súlade s dohodou sa však platnosť víza v prípade vyššej moci predlžuje bezplatne.
2.2. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na určité kategórie žiadateľov o víza
2.2.1. Vydávanie víz na viac vstupov
V prípadoch, keď žiadateľ o vízum musí často alebo pravidelne cestovať na územie Kapverd alebo na územie členských štátov, môžu sa vydať krátkodobé víza na niekoľko vstupov za predpokladu, že celková dĺžka týchto návštev počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia neprekročí 90 dní.
Článok 4 ods. 1 dohody znie:
„1. Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov a Kapverd udeľujú víza na viac vstupov s platnosťou päť rokov týmto kategóriám občanov:
a) |
členom národných a regionálnych vlád a parlamentov, ústavných a najvyšších súdov a najvyššieho kontrolného úradu, ak nie sú oslobodení od vízovej povinnosti podľa tejto dohody, pri výkone ich funkcií; |
b) |
stálym členom oficiálnych delegácií, ktorí sa na základe oficiálneho pozvania adresovaného Kapverdom, členským štátom alebo Únii zúčastňujú na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj na podujatiach organizovaných na území členských štátov alebo Kapverd medzivládnymi organizáciami; |
c) |
podnikateľom a zástupcom obchodných organizácií, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov alebo na Kapverdy; |
d) |
manželom, manželkám a deťom (vrátane adoptovaných) vo veku do 21 rokov alebo nezaopatreným deťom a rodičom, ktorí navštevujú:
|
Ak sú potreba alebo zámer často alebo pravidelne cestovať jasne obmedzené na kratšie obdobie, platnosť víza na viac vstupov sa obmedzí na trvanie krátkodobého pobytu, najmä ak
— |
trvanie funkčného obdobia, pokiaľ ide o osoby uvedené v písmene a), |
— |
trvanie pôsobenia ako stáleho člena oficiálnej delegácie, pokiaľ ide o osoby uvedené v písmene b), |
— |
trvanie pôsobenia ako podnikateľa alebo zástupcu obchodnej organizácie, pokiaľ ide o osoby uvedené v písmene c) alebo |
— |
povolenie na pobyt pre občanov Kapverd pobývajúcich na území niektorého členského štátu a pre občanov Únie pobývajúcich na Kapverdoch, pokiaľ ide o osoby uvedené v písmene d), |
je kratšie ako päť rokov.“
Berúc do úvahy profesijný status týchto kategórií osôb, alebo ich rodinný vzťah s občanom Kapverd alebo Únie, ktorí sa legálne zdržiavajú na území Kapverd alebo členského štátu, ako aj príbuzných občanov Únie s oprávneným pobytom na území členského štátu, ktorého sú občanmi, alebo príbuzných občanov Kapverd s pobytom na Kapverdoch, je odôvodnené, aby sa im udelili víza na viac vstupov s platnosťou päť rokov alebo obmedzené na funkčné obdobie alebo na obdobie ich legálneho pobytu, ak trvajú menej ako päť rokov.
Pokiaľ ide o osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. a), mali by predložiť potvrdenie o svojom profesijnom postavení a dĺžke svojho mandátu.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. a), ak sú oslobodené od vízovej povinnosti podľa tejto dohody, t. j. ak sú držiteľmi diplomatických alebo služobných pasov.
Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. b), musia predložiť dôkaz o svojom postavení stáleho člena delegácie a o potrebe pravidelne sa zúčastňovať na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch.
Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. c), musia predložiť dôkaz o svojom profesijnom postavení a dĺžke svojich aktivít.
Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. d), musia predložiť dôkaz o legálnom pobyte pozývajúcej osoby.
Ak sú potreba alebo zámer často alebo pravidelne cestovať jasne obmedzené na kratšie obdobie, platnosť víza na viac vstupov sa obmedzí na toto obdobie.
Článok 4 ods. 2 dohody znie:
„2. Diplomatické misie a konzulárne miesta členských štátov a Kapverd vydávajú víza na viac vstupov platné jeden rok nasledujúcim kategóriám osôb pod podmienkou, že im počas predchádzajúceho roku bolo udelené aspoň jedno vízum, ktoré využili v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte v navštevovanom štáte:
a) |
zástupcom organizácií občianskej spoločnosti, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov alebo na Kapverdy na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov; |
b) |
príslušníkom slobodných povolaní, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, konferenciách, sympóziách, seminároch alebo iných podobných podujatiach a ktorí často cestujú do členských štátov alebo na Kapverdy; |
c) |
účastníkom vedeckých, kultúrnych a umeleckých aktivít vrátane univerzitných a iných výmenných programov, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov alebo na Kapverdy; |
d) |
účastníkom medzinárodných športových podujatí a ich profesionálnemu sprievodu; |
e) |
novinárom a ich akreditovanému odbornému sprievodu; |
f) |
žiakom, študentom, študentom (vrátane postgraduálnych študentov) a ich sprevádzajúcim učiteľom, ktorí cestujú na účely štúdia alebo vzdelávacích školení, a to aj v rámci výmenných programov a iných školských činností; |
g) |
zástupcom náboženských komunít uznávaných na Kapverdoch alebo v členských štátoch, ktorí pravidelne navštevujú členské štáty alebo Kapverdy; |
h) |
osobám vykonávajúcim pravidelné návštevy zo zdravotných dôvodov; |
i) |
účastníkom oficiálnych výmenných programov organizovaných partnerskými mestami či obcami; |
j) |
členom oficiálnych delegácií, ktorí sa na základe oficiálneho pozvania adresovaného Kapverdom, členským štátom alebo Únii zúčastňujú pravidelne na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj na podujatiach organizovaných na území členských štátov alebo Kapverd medzivládnymi organizáciami. |
Ak je však potreba alebo zámer často alebo pravidelne cestovať jasne obmedzené na kratšie obdobie, platnosť víza na viac vstupov sa obmedzí na trvanie krátkodobého pobytu.“
Víza na viac vstupov platné jeden rok sa v zásade vydávajú pre uvedené kategórie žiadateľov o víza, ak v priebehu predchádzajúceho roka (12 mesiacov) získal žiadateľ o vízum aspoň jedno schengenské vízum, využil ho v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte v navštívených štátoch (napríklad neprekročil povolenú dĺžku pobytu) a ak existujú dôvody pre žiadosť o vízum na viac vstupov.
V prípadoch, keď nie je opodstatnené vydať vízum platné jeden rok (napríklad ak výmenný program trvá menej ako jeden rok alebo osoba nemá potrebu cestovať na celý rok), bude platnosť víza kratšia ako jeden rok za predpokladu, že ostatné podmienky na vydanie víza sú splnené.
Článok 4 ods. 3 a 4 dohody znejú:
„3. Diplomatické misie a konzulárne služby členských štátov a Kapverd vydávajú víza na viac vstupov platné najmenej dva roky a najviac päť rokov kategóriám osôb uvedeným v odseku 2 tohto článku pod podmienkou, že počas predchádzajúcich dvoch rokov využili víza na viac vstupov s obdobím platnosti jeden rok v súlade s predpismi o vstupe a pobyte v navštevovanom štáte.
Ak je však potreba alebo zámer často alebo pravidelne cestovať jasne obmedzené na kratšie obdobie, platnosť víza na viac vstupov sa obmedzí na trvanie krátkodobého pobytu.
4. Celková dĺžka pobytu osôb uvedených v odsekoch 1 až 3 tohto článku na území členských štátov alebo Kapverd počas obdobia 180 dní neprekročí 90 dní.“
Víza na viac vstupov s platnosťou na dva až päť rokov sa vydajú pre kategórie žiadateľov o víza uvedené v článku 4 ods. 2 pod podmienkou, že v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov (24 mesiacov) využili schengenské víza na viac vstupov platné aspoň jeden rok v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte v navštívených štátoch a že dôvody pre žiadosť o vízum na viac vstupov sú stále platné. Je potrebné poznamenať, že vízum na viac vstupov s platnosťou na dva až päť rokov sa vydá iba vtedy, ak boli žiadateľovi o vízum v predchádzajúcich dvoch rokoch vydané dve víza platné jeden rok – a nie menej – a žiadateľ tieto víza využil v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte v navštívených štátoch. Na základe posúdenia jednotlivých žiadostí o vízum diplomatické misie a konzulárne úrady rozhodnú o dobe platnosti týchto víz, t. j. od dvoch do piatich rokov.
Ak žiadateľ nevyužil predchádzajúce vízum, neexistuje povinnosť vydávať vízum na viac vstupov.
2.2.2. Poplatok za spracovanie žiadosti o vízum
Článok 5 ods. 1 dohody znie:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, členské štáty alebo Kapverdy oslobodia od poplatkov za víza tieto kategórie osôb:
a) |
členov oficiálnych delegácií, ktorí sa na základe oficiálneho pozvania adresovaného Kapverdom, členským štátom alebo Únii zúčastňujú na oficiálnych stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj na podujatiach organizovaných na území niektorého členského štátu alebo Kapverd medzivládnymi organizáciami; |
b) |
deti vo veku do 12 rokov (5); |
c) |
žiakov, študentov, študentov postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúcich učiteľov, ktorí sa zúčastňujú na pobytoch na účely štúdia alebo vzdelávacích školení; |
d) |
výskumných pracovníkov cestujúcich na účely vedeckého výskumu; |
e) |
osoby vo veku do 25 rokov (vrátane) zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.“ |
Uvedené kategórie osôb sú od poplatku úplne oslobodené.
Článok 16 ods. 6 a článok 16 ods. 7 prvý pododsek vízového kódexu znejú:
„6. V jednotlivých prípadoch môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov.
7. Vízový poplatok sa vyberá v eurách, v národnej mene tretej krajiny alebo v mene bežne používanej v tretej krajine, v ktorej sa žiadosť podáva, a je nevratný, okrem prípadov uvedených v článku 18 ods. 2 a článku 19 ods. 3“ (t. j. v prípadoch neprípustného uplatnenia alebo v prípadoch, keď konzulát nie je príslušný).
Žiadateľom o víza na Kapverdách sa v súlade s článkom 16 ods. 8 vízového kódexu a občanom Únie sa v súlade s „décret-loi“ Kapverd 27/2007 „odovzdá potvrdenie o zaplatenom vízovom poplatku“.
Článok 5 ods. 2 dohody znie:
„2. Ak členské štáty alebo Kapverdy spolupracujú s externým poskytovateľom služieb, možno vyberať poplatok za služby. Tento poplatok za služby bude primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri plnení jeho úloh, a neprekročí sumu 30 EUR. Kapverdy, príslušný členský štát či členské štáty zachovajú možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na ich konzulárnych úradoch.“
Na kategórie osôb oslobodených od vízového poplatku sa vzťahuje poplatok za služby v prípade, že členský štát spolupracuje s externým poskytovateľom služieb.
V súčasnosti žiadny členský štát nemá dohodu o outsourcingu s externými poskytovateľmi služieb na Kapverdách.
2.2.3. Držitelia diplomatických a služobných pasov
Článok 8 dohody znie:
„1. Občania Kapverd alebo členských štátov, ktorí sú držiteľmi platných diplomatických alebo služobných pasov, môžu bez víz vstúpiť na územie členských štátov alebo Kapverd, opustiť ho alebo ním prechádzať.
2. Občania uvedení v odseku 1 tohto článku sa môžu zdržiavať na území členských štátov alebo Kapverd najviac 90 dní počas obdobia 180 dní.“
Dohoda sa nevzťahuje na vysielanie diplomatov do členských štátov. V týchto prípadoch sa použije bežný akreditačný postup.
V spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode sa zmluvné strany dohodli, že každá strana môže čiastočne pozastaviť vykonávanie dohody, a to najmä jej článku 8, ak vykonávanie tohto článku druhá strana zneužíva alebo ak jeho uplatňovanie predstavuje ohrozenie verejnej bezpečnosti. Čiastočné pozastavenie dohody sa musí uskutočniť v súlade s postupom stanoveným v jej článku 12 ods. 5
V prípade pozastavenia uplatňovania článku 8 obe strany začnú v rámci spoločného výboru konzultácie s cieľom vyriešiť problémy, ktoré viedli k pozastaveniu.
Obe strany sa dohodli, že prioritne zabezpečia vysokú úroveň bezpečnosti diplomatických a služobných pasov, a to najmä zapracovaním biometrických identifikačných znakov. Pokiaľ ide o Úniu, táto bezpečnosť bude zabezpečená v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 2252/2004 (6).
III. SPOLUPRÁCA V OBLASTI BEZPEČNOSTI DOKLADOV
V spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode sa strany dohodli, že spoločný výbor by mal v rámci monitorovania vykonávania tejto dohody posúdiť vplyv, ktorý má úroveň bezpečnosti príslušných cestovných dokladov na fungovanie tejto dohody. Na tento účel sa strany zaviazali, že si budú pravidelne vymieňať informácie o opatreniach, ktoré prijali, aby sa vyhli zvýšeniu množstva cestovných dokladov, a rozvíjať technické aspekty bezpečnosti cestovných dokladov, ako aj že si budú pravidelne vymieňať informácie o procese personalizácie vydávania cestových dokladov.
IV. ŠTATISTIKA
Aby spoločný výbor mohol účinne monitorovať vykonávanie dohody, musia diplomatické misie a konzulárne úrady Kapverd a členských štátov predložiť Komisii štatistické údaje každých šesť mesiacov, a ak je to možné, podľa jednotlivých mesiacov:
— |
počet vydaných víz na viac vstupov, |
— |
doba platnosti vydaných víz na viac vstupov, |
— |
počet víz vydaných pre jednotlivé kategórie osôb, na ktoré sa dohoda vzťahuje. |
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).
(4) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.
Poznámka: Žiadatelia, ktorí chcú využiť oslobodenie od vízovej povinnosti pre túto kategóriu osôb, musia predložiť dôkaz potvrdzujúci ich vek.
(6) Nariadenie Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 385, 29.12.2004, s. 1).
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/22 |
DELEGOVANÉ ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2015/2290
z 12. júna 2015
o dočasnej rovnocennosti režimov solventnosti platných v Austrálii, na Bermudách, v Brazílii, Kanade, Mexiku a Spojených štátoch a uplatniteľných na poisťovne a zaisťovne s ústredím v uvedených krajinách
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a najmä na jej článok 227 ods. 5,
keďže:
(1) |
Smernicou 2009/138/ES sa pre poisťovne a zaisťovne v Únii zavádza prudenciálny režim založený na rizikách. Smernica 2009/138/ES sa na poisťovateľov a zaisťovateľov v Únii začne v plnej miere uplatňovať od 1. januára 2016. Napriek tomu, že smernica 2009/138/ES sa bude v plnej miere uplatňovať až od 1. januára 2016, Komisia toto delegované rozhodnutie už môže prijať na základe článku 311 smernice 2009/138/ES. |
(2) |
Článok 227 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti poisťovateľov z tretích krajín, ktorí sú súčasťou skupín s ústredím v Únii. Pozitívne stanovenie rovnocennosti podľa článku 227 smernice 2009/138/ES prostredníctvom delegovaného aktu Komisie umožňuje týmto skupinám, aby pri používaní odpočítavania a agregácie ako metódy konsolidácie pri predkladaní informácií za svoju skupinu zohľadňovali výpočet kapitálových požiadaviek a dostupného kapitálu (vlastné zdroje) podľa pravidiel jurisdikcií mimo Únie namiesto ich výpočtu na základe smernice 2009/138/ES na účely výpočtu požiadavky na solventnosť skupiny a použiteľných vlastných zdrojov. |
(3) |
V odseku 5 článku 227 smernice 2009/138/ES sa upravuje stanovenie dočasnej rovnocennosti na pevne stanovené obdobie pre tretie krajiny, ktorých režimy solventnosti v oblasti poistenia spĺňajú určité kritériá. Stanovenie dočasnej rovnocennosti je platné na obdobie desiatich rokov a toto obdobie možno predĺžiť. |
(4) |
Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov poskytol Komisii poradenstvo podľa článku 33 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2), ktoré prispelo k posúdeniu tretích krajín podľa článku 227 ods. 5 smernice 2009/138/ES (3). Pokiaľ ide o Spojené štáty, dialóg v oblasti poistenia, ktorý sa začal v roku 2012 s cieľom dosiahnuť lepšie vzájomné pochopenie príslušných režimov regulácie a dohľadu v oblasti poistenia, predstavoval hlavný rámec pre vzájomnú výmenu informácií, čo viedlo k záverom dosiahnutým v tomto rozhodnutí. |
(5) |
V prípade Austrálie kapitálové normy životného a všeobecného poistenia (LAGIC) [prudenciálna norma všeobecného poistenia (GPS) 110: Kapitálová primeranosť, prudenciálne normy životného poistenia (LPS) 110: Kapitálová primeranosť] požadujú, aby poisťovatelia vypočítali kapitálové náklady na poistné riziko, riziko koncentrácie poistenia, riziko spojené s aktívami, riziko koncentrácie aktív, operačné riziko a prínos agregácie. Používa sa prístup založený na celkovej súvahe. Existuje požiadavka minimálneho kapitálu [prudenciálna kapitálová požiadavka (PCR)]; poisťovatelia môžu takisto požadovať, aby sa zriadil postup posudzovania primeranosti interného kapitálu (ICAAP), v ktorom sa stanovia opatrenia na nápravu v prípade poklesu kapitálu prostredníctvom stanovených bodov nad rámec jeho prudenciálnej kapitálovej požiadavky (PCR). Poisťovatelia poskytujúci neživotné poistenie môžu používať vnútorné modely, ktoré podliehajú schváleniu Austrálskym prudenciálnym regulačným orgánom (ďalej len „APRA“). V normách GPS 220 a LPS 220 (riadenie rizika) sa vyžaduje rámec riadenia rizík, ktorý musí zahŕňať minimálne stratégiu riadenia rizík opisujúcu politiky riadenia rizík, postupy, zodpovednosť za riadenie a vnútorné kontroly. Poisťovatelia musia predkladať APRA informácie o svojej solventnosti, finančnej situácii, finančnej výkonnosti, kapitálovej primeranosti, investíciách, aktívach a koncentráciách aktív, údaje o poistnom a poistných nárokoch, technických rezervách a podsúvahových záväzkoch. Podľa zákona o obchodných spoločnostiach z roku 2001 sú spoločnosti povinné pripraviť ročné finančné správy a predložiť ich Austrálskej komisii pre cenné papiere a investície. Pre poisťovateľov poskytujúcich životné poistenie, neživotné poistenie, ako aj pre skupiny poisťovní platia ďalšie povinnosti zverejňovať údaje týkajúce sa riadenia kapitálu a kapitálovej primeranosti. APRA si môže vymieňať informácie s ostatnými orgánmi finančného dohľadu; je zmluvnou stranou multilaterálneho memoranda o porozumení týkajúceho sa spolupráce a výmeny informácií Medzinárodného združenia orgánov dohľadu nad poistením (Multilateral Memorandum of Understanding on Cooperation and Information Exchange of the International Association of Insurance Supervisors) (ďalej len „IAIS MMoU“) a uzatvorila memorandá o porozumení so zahraničnými orgánmi dohľadu Únie (vrátane viacerých orgánov dohľadu Únie). APRA je samostatne zodpovedná za prudenciálnu reguláciu poisťovateľov a za dohľad nad nimi; len APRA môže povoliť subjektu vykonávať poisťovacie činnosti v Austrálii. APRA má právomoc vydávať prudenciálne normy, ktoré majú účinnosť zákona. Žiadny súčasný alebo bývalý zamestnanec úradu APRA nesmie zverejniť dôverné informácie získané pri výkone povinností alebo funkcie, inak mu hrozia sankcie podľa zákona. Zverejňovanie informácií pred súdom je prísne obmedzené. |
(6) |
Na Bermudách sa v zákone o poistení stanovujú dve kapitálové požiadavky, ktoré sa vzťahujú na iných poisťovateľov než kaptívne poisťovne (4), a to: minimálna miera solventnosti (Minimum Solvency Margin, MSM) a prísnejšia kapitálová požiadavka (Enhanced Capital Requirement, ECR), ktoré sú uplatniteľné na komerčných poskytovateľov životného a neživotného poistenia. Prísnejšia kapitálová požiadavka sa stanovuje z príslušnej základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť (BSCR) podľa štandardného vzorca alebo schváleného modelu interného kapitálu poisťovateľa za predpokladu, že prísnejšia kapitálová požiadavka sa rovná aspoň minimálnej miere solventnosti poisťovateľa. Základná kapitálová požiadavka na solventnosť zahŕňa tieto riziká: kreditné riziko, riziko kreditného rozpätia, trhové riziko, rizikovú prirážku, riziko tvorby rezerv, úrokové riziko, katastrofické riziko a operačné riziko. Ako včasné varovanie prahovej hodnoty solventnosti sa používa cieľová úroveň kapitálu 120 % prísnejšej kapitálovej požiadavky. Kvalifikačné kapitálové pravidlá pre jednotlivé kategórie poisťovateľov sú odlišné. Zákon o poistení zahŕňa aj ustanovenia o povinnosti poisťovní a zaisťovní predkladať správy o svojej solventnosti. Bermudský menový úrad (Bermudan Monetary Authority, BMA) je nezávislý orgán v oblasti regulácie a dohľadu. Väčšina bermudských poisťovateľov má povinnosť vypracovať dodatočnú účtovnú závierku v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva; poisťovatelia môžu inak použiť akékoľvek všeobecne prijímané účtovné zásady uznané Bermudským menovým úradom. Poisťovatelia musia uverejniť svoju účtovnú závierku, ktorá obsahuje kvantitatívne a kvalitatívne informácie. Bermudský menový úrad môže uzatvárať dohody a vymieňať si informácie so zahraničnými orgánmi dohľadu; je zmluvnou stranou IAIS MMoU. Bermudský menový úrad je viazaný zákonom o mlčanlivosti, v ktorom sa požaduje, aby sa všetky informácie týkajúce sa obchodu, záležitostí dohľadu nad finančnými inštitúciami alebo osôb, s ktorými prichádzajú do styku, ktoré získali zamestnanci BMA, považovali za dôverné. |
(7) |
V Brazílii sa v zákonnej vyhláške č. 73/1966 stanovuje, že s cieľom zaručiť všetky svoje povinnosti stanovujú poisťovatelia technické rezervy, špeciálne fondy a ustanovenia v súlade s kritériami stanovenými Národnou radou súkromného poistenia (National Council of Private Insurance, CNSP). Podľa uznesenia CNSP 316 je požadovaný minimálny kapitál (Minimum Capital Required, CMR) vyšší než základný kapitál a rizikový kapitál. Základný kapitál je pevne stanovená suma viazaná na druh subjektu a regióny, v ktorých má subjekt povolenie pôsobiť, ako aj na rizikový kapitál, ktorý je súčtom kapitálových požiadaviek pre upisovacie, kreditné, operačné a trhové riziká. Pre väčšinu poisťovateľov je rizikový kapitál vyšší ako základný kapitál, teda predstavuje požadovaný minimálny kapitál. V uznesení CNSP 3162/2014 sa stanovujú pravidlá pre používanie vnútorného modelu ako alternatívy k štandardnému vzorcu na výpočet požadovaného minimálneho kapitálu. Existujú minimálne požiadavky uplatniteľné na správu a riadenie podnikov. Poisťovatelia musia mať vnútornú kontrolu nad svojimi činnosťami, informačnými systémami a dodržiavaním právnych požiadaviek. Za dohľad nad brazílskym sektorom poistenia je zodpovedný úrad Superintendência de Seguros Privados (ďalej len „SUSEP“). SUSEP pôsobí pod ministerstvom financií ako výkonný orgán v prípade nariadení stanovených Národnou radou súkromného poistenia. Jeho riadiaca rada je nezávislý orgán, ktorý stanovuje všeobecné politiky SUSEP pre reguláciu a dodržiavanie uznesení Národnej rady súkromného poistenia v rámci svojej oblasti právomoci. Poisťovatelia sú povinní mesačne predkladať SUSEP údaje o kapitáli, aktívach, záväzkoch, príjmoch a výdavkoch a štvrťročne aj podrobné údaje o operáciách, súvahách a výkaze ziskov a strát; poisťovatelia musia uverejniť svoju účtovnú závierku, ktorá obsahuje kvantitatívne a kvalitatívne informácie. SUSEP môže uzatvárať dohody a vymieňať si informácie so zahraničnými orgánmi dohľadu; je zmluvnou stranou IAIS MMoU. Informácie sa môžu použiť iba na účely dohľadu v rámci funkcií dohľadu SUSEP. Ďalšie informácie získané od iného orgánu sa používajú len na účely uvedenej žiadosti. Zamestnanci a bývalí zamestnanci SUSEP sú na základe zákona povinní zachovávať mlčanlivosť. |
(8) |
V Kanade sa na základe zákona o poisťovniach vyžaduje, aby poisťovatelia udržiavali primeraný kapitál. V usmerneniach vydávaných úradom inšpektora pre finančné inštitúcie (Office of the Superintendent of Financial Institutions, OSFI) sa stanovujú podrobné normy. Príslušné kapitálové požiadavky na poisťovateľov predstavujú minimálne požiadavky na udržiavanie kapitálu a prebytku (Minimum Continuing Capital and Surplus Requirement, MCCSR) (usmernenie MCCSR) pre poisťovateľov poskytujúcich životné poistenie a test minimálneho kapitálu (Minimum Capital Test, MCT) (usmernenie MCT) pre poisťovateľov poskytujúcich neživotné poistenie. V obidvoch usmerneniach – MCCSR i MCT – sa riešia riziká týkajúce sa súvahových a podsúvahových aktív a záväzkov. Poisťovatelia poskytujúci neživotné poistenie sú povinní držať kapitál presahujúci 100 % MCT, zatiaľ čo poisťovatelia poskytujúci životné poistenie sú povinní držať kapitál presahujúci 120 % MCCSR. Pod uvedenými úrovňami nemôžu poisťovatelia vykonávať svoju činnosť. Okrem uvedených požiadaviek úroveň cieľového kapitálu na účely dohľadu predstavuje 150 % MCT pre poisťovateľov poskytujúcich neživotné poistenie a 150 % MCCSR pre poisťovateľov poskytujúcich životné poistenie. Kapitálové požiadavky sa počítajú podľa štandardného vzorca; použitie vnútorných modelov je povolené len vo veľmi obmedzených prípadoch. Poisťovatelia sú takisto povinní stanoviť mieru cieľového interného kapitálu na základe vlastného posúdenia rizika a solventnosti (ORSA) vrátane nepredpísaných stresových testov, v ktorých sa zohľadňujú špecifické vlastnosti poisťovateľa. Úrad inšpektora pre finančné inštitúcie (ďalej len „OSFI“), kanadský orgán dohľadu nad poistením, je nezávislou federálnou agentúrou so samostatným financovaním. Každý regulovaný poisťovateľ je povinný predložiť úradu OSFI ročnú účtovnú závierku overenú audítorom, ako aj doplňujúce informácie, a to spolu s audítorskou správou, správou vymenovaného aktuára a správou o dynamickom testovaní kapitálovej primeranosti, v ktorej zhrnie výsledky rôznych stresových testov a štvrťročné záznamy o kapitálovej pozícii. Poisťovatelia sú takisto povinní pripraviť a na požiadanie sprístupniť ročné vlastné posúdenie rizika a solventnosti so stanovením cieľa interného kapitálu. OSFI môže uzatvárať dohody a vymieňať si informácie so zahraničnými orgánmi dohľadu; pristúpil k IAIS MMoU v júli 2012. OSFI je viazaný zákonom o mlčanlivosti, v ktorom sa požaduje, aby sa všetky informácie týkajúce sa obchodu, záležitostí dohľadu nad finančnými inštitúciami alebo osôb, s ktorými prichádzajú do styku, ktoré získali zamestnanci OSFI, považovali za dôverné. |
(9) |
V Mexiku zákon, v ktorom sa stanovuje revidovaný prudenciálny rámec poistenia, Ley de instituciones de Seguros y de fianzas (ďalej len „LISF“), nadobudol účinnosť 4. apríla 2015. V rámci LISF sa uplatňuje požiadavka kapitálovej solventnosti (Solvency Capital Requirement, SCR) ktorá sa vzťahuje na upisovacie a finančné riziká, ako aj na riziká protistrany. Stresové testovanie sa uskutočňuje aspoň raz za rok (dynamické skúšky solventnosti). Mexický režim umožňuje používanie štandardného vzorca alebo vnútorného modelu na výpočet požiadavky kapitálovej solventnosti. Za dohľad nad poisťovateľmi poskytujúcimi životné a neživotné poistenie v Mexiku je zodpovedný úrad Comisión Nacional de Seguros y fianzas (ďalej len „CNSF“); má nezávislú právomoc vydávať alebo odoberať povolenia poisťovniam a aspoň raz za rok vykonáva stresové testy. Poisťovatelia musia aspoň raz za štvrťrok predkladať úradu CNSF údaje o svojej organizácii, operáciách, účtovníctve, investíciách a kapitáli; musia informovať aj o svojich cieľoch, politikách a postupoch pri zadržiavaní, presune alebo zmierňovaní rizík a musia uverejňovať kvantitatívne a kvalitatívne informácie o svojich operáciách, technickej a finančnej situácii a rizikách. CNSF môže spolupracovať so zahraničnými orgánmi dohľadu a vymieňať si s nimi informácie, ak existuje dohoda o výmene informácií; uzavretých je niekoľko takýchto dohôd a CNSF v roku 2010 požiadal o pripojenie k IAIS MMoU. Ak medzi CNSF a zahraničným orgánom dohľadu existuje dohoda o výmene informácií, pred zverejnením informácií, ktoré poskytol zahraničný orgán dohľadu, musí CNSF požiadať uvedený orgán o súhlas. Žiadna osoba, ktorá je alebo bola zamestnancom CNSF, nemôže zverejniť dôverné informácie; požiadavky služobného tajomstva sú stanovené vo vnútroštátnom zákone a akékoľvek porušenie služobného tajomstva má za následok sankcie. |
(10) |
V Spojených štátoch je regulácia a dohľad v oblasti poistenia a zaistenia v podstate vecou jednotlivých štátov. Poisťovatelia musia dodržiavať príslušné zákony každého štátu, v ktorom uzatvárajú poistné zmluvy, pričom dohľad nad poisťovníctvom je v rukách nezávislých štátnych orgánov dohľadu spadajúcich pod komisárov pre poistenie. Požiadavky štátov týkajúce sa kapitálovej primeranosti vychádzajú zo vzorového zákona rizikového kapitálu Národnej asociácie komisárov pre poistenie (National Association of Insurance Commissioners, NAIC), ktorý prijali všetky štáty. Štandardný vzorec rizikového kapitálu sa vzťahuje na väčšinu závažných rizík pre každý primárny druh poistenia (životné poistenie, majetkové a úrazové poistenie a zdravotné poistenie), čo umožňuje používanie vnútorných modelov pre špecifické výrobky a rizikové moduly. Rizikový kapitál sa vypočítava pomocou koeficientov na rôzne položky, ako sú aktíva, poistné, nároky, výdavky a rezervy. Existujú štyri úrovne kvantitatívnych kapitálových požiadaviek s rozdielnymi zásahmi orgánov dohľadu v každom prípade: činnosti na úrovni spoločnosti, na úrovni regulačných opatrení, na úrovni oprávnenej kontroly a na úrovni povinnej kontroly. Spojené štáty majú režim vlastného posúdenia rizika a solventnosti, ktorý je podobný režimu v rámci smernice Solventnosť II. Pokiaľ ide o predkladanie informácií a transparentnosť, existujú štandardizované požiadavky na predkladanie informácií, ktoré zahŕňajú najmä: činnosť a výkonnosť, rizikový profil, metódy oceňovania a použité predpoklady, kapitálové požiadavky a riadenie. Účtovné závierky vrátane poistno-matematického stanoviska a stanoviska audítora sa zverejňujú. Štátni komisári pre poistenie si môžu vymieňať dôverné informácie so zahraničnými orgánmi dohľadu za predpokladu, že príjemca súhlasí so zachovaním dôvernosti uvedených informácií. Takisto môžu uzatvárať dohody upravujúce výmenu a používanie dôverných informácií. Medzi orgánmi dohľadu Únie a štátnymi úradmi na ochranu poistenia sa podpísalo niekoľko memoránd o porozumení týkajúcich sa výmeny informácií; viaceré štátne úrady na ochranu poistenia sú zmluvnými stranami IAIS MMoU, a niekoľko ďalších úradov nedávno požiadalo o pristúpenie k uvedenému memorandu. V požiadavkách dôvernosti začlenených do právnych predpisov štátu sa na základe vzorových zákonov NAIC stanovuje, že informácie, ktoré získajú, sú dôverné a že štátne orgány dohľadu musia zachovávať dôvernosť informácií získaných od zahraničných orgánov dohľadu. Na zamestnancov štátnych orgánov dohľadu sa vzťahujú povinnosti služobného tajomstva podľa právnych predpisov na štátnej úrovni. |
(11) |
V nadväznosti na tieto posúdenia by sa režimy solventnosti tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, mali považovať za spĺňajúce kritériá pre dočasnú rovnocennosť stanovené v článku 227 ods. 5 smernice 2009/138/ES s výnimkou pravidiel pre kaptívne poisťovne na Bermudách, ktoré podliehajú inému regulačnému režimu. |
(12) |
Pôvodné obdobie dočasnej rovnocennosti stanovené týmto rozhodnutím by malo byť desať rokov. Komisia však môže uskutočniť osobitné preskúmanie týkajúce sa individuálnej tretej krajiny alebo územia kedykoľvek aj mimo všeobecného preskúmania, ak vzhľadom na príslušný vývoj považuje za potrebné opätovne posúdiť rovnocennosť stanovenú na základe tohto rozhodnutia. Komisia by preto mala s technickou pomocou EIOPA aj naďalej monitorovať vývoj režimov platných v tretích krajinách, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, ako aj plnenie podmienok, na základe ktorých sa toto rozhodnutie prijalo. |
(13) |
Smernica 2009/138/ES sa uplatňuje od 1. januára 2016. Týmto rozhodnutím by sa preto mala od uvedeného dátumu udeliť aj dočasná rovnocennosť, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Režimy solventnosti platné v Austrálii, na Bermudách (s výnimkou pravidiel pre kaptívne poisťovne), v Brazílii, Kanade, Mexiku a Spojených štátoch a uplatniteľné na poisťovne a zaisťovne s ústredím v uvedených krajinách sa považujú za dočasne rovnocenné s režimom stanoveným v hlave I kapitole VI smernice 2009/138/ES.
Článok 2
Dočasná rovnocennosť sa udeľuje na obdobie 10 rokov od 1. januára 2016.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Bruseli 12. júna 2015
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).
(3) Analýza rovnocennosti Brazílie zo strany EIOPA, 10. marca 2015.
Posúdenie rovnocennosti Bermúd zo strany EIOPA, 9. marca 2015.
Analýza rovnocennosti Kanady zo strany EIOPA, 28. januára 2015.
Analýza rovnocennosti Austrálie zo strany EIOPA, 16. júla 2013.
Analýza rovnocennosti Mexika zo strany EIOPA, 16. júla 2013.
(4) V zákone o poistení sa stanovujú rôzne kategórie poisťovateľov, ktorí podliehajú rôznym súborom pravidiel. Osobitnú kategóriu poisťovateľov, ktorí neboli zahrnutí do posúdenia orgánom EIOPA a nie sú predmetom tohto aktu, predstavujú kaptívne poisťovne.
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/27 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2015/2291
zo 7. decembra 2015,
ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/722/EÚ, pokiaľ ide o maximálnu výšku finančného príspevku Únie na program eradikácie besnoty v Lotyšsku v roku 2014
[oznámené pod číslom C(2015) 8607]
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/470/ES z 25. mája 2009 o výdavkoch na veterinárnom úseku (1), a najmä na jeho článok 27 ods. 5,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu a ktorým sa menia smernice Rady 98/56/ES, 2000/29/ES a 2008/90/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, (ES) č. 882/2004 a (ES) č. 396/2005, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 a zrušujú rozhodnutia Rady 66/399/EHS, 76/894/EHS a 2009/470/ES (2), a najmä na jeho článok 13 ods. 3 a 5 a jeho článok 45 ods. 1,
keďže:
(1) |
Článkom 11 ods. 3 vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/722/EÚ (3) sa schvaľuje viacročný program eradikácie besnoty predložený Lotyšskom na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2016. |
(2) |
Podľa článku 11 ods. 6 písm. c) bodu vi) vykonávacieho rozhodnutia 2013/722/EÚ bola maximálna výška finančného príspevku Únie na program eradikácie besnoty predložený Lotyšskom v roku 2014 pôvodne stanovená na 1 225 000 EUR. Podľa článku 11 ods. 7 písm. c) bodu ii) uvedeného rozhodnutia bola maximálna výška príspevku na časť programu realizovanú v nárazníkovej zóne v Bielorusku stanovená na 475 000 EUR. |
(3) |
Po tom, ako Komisia vyhodnotila predbežné technické a finančné správy, ktoré členské štáty predložili v súlade s článkom 27 ods. 7 rozhodnutia 2009/470/ES o výdavkoch vzniknutých pri financovaní programov eradikácie v roku 2014, sa vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/925/EÚ (4) zmenili maximálne sumy pre uvedené programy. |
(4) |
Článkom 5 ods. 17 vykonávacieho rozhodnutia 2014/925/EÚ sa zmenil článok 11 ods. 6 písm. c) bod vi) vykonávacieho rozhodnutia 2013/722/EÚ a maximálna výška finančného príspevku Únie na program eradikácie besnoty predložený Lotyšskom v roku 2014 sa stanovila na 400 000 EUR. Článkom 5 ods. 18 vykonávacieho rozhodnutia 2014/925/EÚ sa zmenil článok 11 ods. 7 písm. c) bod ii) vykonávacieho rozhodnutia 2013/722/EÚ a maximálna výška finančného príspevku Únie na časť uvedeného programu, ktorá sa má realizovať v nárazníkovej zóne v Bielorusku, sa takisto stanovila na 400 000 EUR. |
(5) |
Pokiaľ ide o novú maximálnu výšku finančného príspevku Únie na program eradikácie besnoty predložený Lotyšskom v roku 2014, vyskytla sa tu chyba. Najmä v súlade s článkom 11 ods. 6 písm. c) bodom vi) a článkom 11 ods. 7 písm. c) bodom ii) vykonávacieho rozhodnutia 2013/722/EÚ v znení zmien, ak bola časť programu, ktorá sa má realizovať v nárazníkovej zóne v Bielorusku, riadne realizovaná a 400 000 EUR sa využilo, žiadny ďalší finančný príspevok Únie by nebol k dispozícii pre tú časť programu, ktorá sa má realizovať v Lotyšsku. To nie je v súlade s globálnou stratégiou eradikovať besnotu v Európskej únii, ktorá sa zakladá na odstránení tohto ochorenia z členských štátov a na vytvorení nárazníkových zón pozdĺž vonkajších hraníc Únie s cieľom predísť opätovnému zavlečeniu. |
(6) |
Vykonávacie rozhodnutie 2013/722/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, pričom by sa mala náležite zohľadniť predbežná technická a finančná správa predložená Lotyšskom v súvislosti s realizáciou programu eradikácie besnoty v roku 2014. |
(7) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
V článku 11 ods. 6 písm. c) vykonávacieho rozhodnutia 2013/722/EÚ sa bod vi) nahrádza takto:
„vi) |
800 000 EUR pre Lotyšsko;“. |
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 7. decembra 2015
Za Komisiu
Vytenis ANDRIUKAITIS
člen Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 30.
(2) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 1.
(3) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/722/EÚ z 29. novembra 2013, ktorým sa schvaľujú ročné a viacročné programy a finančný príspevok Únie na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie určitých chorôb zvierat a zoonóz predložené členskými štátmi na rok 2014 a nasledujúce roky (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 101).
(4) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/925/EÚ zo 16. decembra 2014, ktorým sa schvaľujú určité zmenené programy eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat a zoonóz na rok 2014 a ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/722/EÚ, pokiaľ ide o finančný príspevok Únie na určité programy schválené uvedeným rozhodnutím (Ú. v. EÚ L 363, 18.12.2014, s. 173).
9.12.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/29 |
ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO č. 2/2015
z 19. novembra 2015
o zmene dodatkov 1 a 2 k prílohe 9 k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami [2015/2292]
SPOLOČNÝ VÝBOR PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO,
so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, a najmä na jej článok 11,
keďže:
(1) |
Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len „dohoda“) nadobudla platnosť 1. júna 2002. |
(2) |
Prílohou 9 k tejto dohode sa majú uľahčiť a podporiť bilaterálne obchodné toky ekologických produktov s pôvodom v Európskej únii a vo Švajčiarsku. |
(3) |
Podľa článku 8 prílohy 9 k dohode pracovná skupina pre „ekologické produkty“ preskúma každú otázku týkajúcu sa prílohy 9 a jej vykonávania a formuluje odporúčania pre Spoločný výbor pre poľnohospodárstvo. Táto skupina sa stretla, aby preskúmala najmä rozsah pôsobnosti prílohy. Rozsah pôsobnosti prílohy 9 je vhodné rozšíriť na víno a kvasnice vzhľadom na rovnocennosť ustanovení Švajčiarska a Európskej únie v tejto oblasti. Okrem toho by sa mal vypustiť obsah dodatku 2, pretože Švajčiarsko zmenilo svoje právne predpisy v oblasti označovania ekologického spôsobu výroby krmív a prijalo ustanovenia v súlade s právom EÚ. Pracovná skupina výboru odporučila, aby sa v tomto zmysle upravili dodatky k prílohe 9. |
(4) |
Dodatky 1 a 2 k prílohe 9 by sa preto mali zmeniť, |
ROZHODOL TAKTO:
Článok 1
Dodatky 1 a 2 k prílohe 9 k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 31. decembra 2015.
V Berne 19. novembra 2015
Za Spoločný výbor pre poľnohospodárstvo
Vedúca delegácie Európskej únie
Susana MARAZUELA-AZPIROZ
Predseda a vedúci švajčiarskej delegácie
Adrian AEBI
Tajomník výboru
Thomas MAIER
PRÍLOHA
DODATOK 1
Zoznam aktov uvedených v článku 3 týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov a potravín získaných podľa ekologického spôsobu výroby
Ustanovenia právnych predpisov uplatniteľné v Európskej únii
|
Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1), naposledy zmenené nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10.6.2013, s. 1). |
|
Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 250, 18.9.2008, s. 1), naposledy zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1358/2014 z 18. decembra 2014 (Ú. v. EÚ L 365, 19.12.2014, s. 97). |
|
Nariadenie Komisie (ES) č. 1235/2008 z 8. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 334, 12.12.2008, s. 25), naposledy zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/131 z 23. januára 2015 (Ú. v. EÚ L 23, 29.1.2015, s. 1). |
Ustanovenia uplatniteľné vo Švajčiarskej konfederácii
|
Nariadenie z 22. septembra 1997 o ekologickom poľnohospodárstve a o označovaní ekologických produktov a potravín (nariadenie o ekologickom poľnohospodárstve), naposledy zmenené 29. októbra 2014 (RO 2014 3969). |
|
Nariadenie Federálneho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu z 22. septembra 1997 o ekologickom poľnohospodárstve, naposledy zmenené 29. októbra 2014 (RO 2014 3979). |
Výnimka z režimu rovnocennosti
|
Švajčiarske produkty obsahujúce zložky vyrobené v rámci systému konverzie na ekologické poľnohospodárstvo |
|
Produkty pochádzajúce zo švajčiarskeho chovu kôz, keď je na zvieratá udelená výnimka ustanovená v článku 39d nariadenia o ekologickom poľnohospodárstve a o označovaní ekologických produktov a potravín (1). |
DODATOK 2
Pravidlá uplatňovania
Žiadne.
(1) (RS 910.18)