8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/1

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 920/2005 (1) sa írčine priznáva štatút úradného jazyka a pracovného jazyka inštitúcií Európskej únie.

(2)

Nariadením Rady (EÚ) č. 1257/2010 (2) sa výnimka ustanovená v článku 2 prvom odseku nariadenia (ES) č. 920/2005 predĺžila o päť rokov do 31. decembra 2016.

(3)

V nariadení (ES) č. 920/2005 sa ustanovuje, že z praktických dôvodov inštitúcie Únie dočasne nie sú povinné vypracúvať v írskom jazyku alebo prekladať do tohto jazyka všetky akty vrátane rozsudkov Súdneho dvora s výnimkou nariadení prijatých spoločne Európskym parlamentom a Radou. Úlohou Rady je do štyroch rokov od dátumu začiatku uplatňovania nariadenia (ES) č. 920/2005 a potom každých päť rokov stanoviť, či sa má táto výnimka zrušiť.

(4)

Hoci sa považuje za potrebné ďalej predĺžiť výnimku ustanovenú v článku 2 prvom odseku nariadenie (ES) č. 920/2005 na obdobie piatich rokov od 1. januára 2017, inštitúcie Únie by mali pokračovať v proaktívnom prístupe, aby sa zvýšila dostupnosť informácií v írčine o činnostiach Únie. Rozsah tejto výnimky by sa mal preto postupne zužovať s cieľom zrušiť ju na konci súčasného päťročného obdobia.

(5)

S cieľom zabrániť oneskoreniam v legislatívnom procese EÚ by sa zužovanie rozsahu výnimky malo pozorne monitorovať a skúmať s ohľadom na dostupné prekladateľské kapacity. V spolupráci s ostatnými inštitúciami Únie by sa mali írske orgány a Komisia pravidelne stretávať s cieľom monitorovať pokrok v prijímaní príslušných zamestnancov do inštitúcií Únie, schopnosť externých poskytovateľov služieb a zvýšenú spoluprácu v oblasti jazykových zdrojov, ako aj v otázkach súvisiacich s dostupnosťou acquis,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/4

(1)

Zásobovanie Únie určitými produktmi rybárstva závisí v súčasnosti od dovozu z tretích krajín. Za posledných 18 rokov sa závislosť Únie na dovoze na účely pokrytia spotreby produktov rybárstva zvýšila. V snahe neohroziť produkciu Únie v oblasti produktov rybárstva a zabezpečiť primerané zásobovanie spracovateľského odvetvia Únie by sa malo v rámci colných kvót primeraného objemu znížiť alebo pozastaviť uplatňovanie dovozných ciel na viacero produktov rybárstva. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov Únie by sa mal zohľadniť aj citlivý charakter niektorých produktov rybárstva na trhu Únie.

(2)

Nariadením Rady (EÚ) č. 1220/2012 (1) sa otvorili autonómne colné kvóty Únie pre určité produkty rybárstva na obdobie rokov 2013 – 2015 a stanovila sa ich správa. Vzhľadom na to, že doba uplatňovania uvedeného nariadenia skončí 31. decembra 2015, je dôležité premietnuť príslušné pravidlá, ktoré sú v ňom obsiahnuté, do obdobia rokov 2016 – 2018.

(3)

Pre všetkých dovozcov Únie by sa mal zabezpečiť rovnaký a neprerušovaný prístup k colným kvótam stanoveným týmto nariadením a sadzby stanovené pre colné kvóty by sa mali uplatňovať neprerušene na všetok dovoz dotknutých produktov rybárstva do všetkých členských štátov až do vyčerpania colných kvót.

(4)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 (2) sa stanovuje systém správy colných kvót, ktorý sleduje chronologické poradie dátumov prijatia vyhlásení na prepustenie do voľného obehu. Colné kvóty otvorené na základe tohto nariadenia by mala spravovať Komisia a členské štáty v súlade s uvedeným systémom.

(5)

Uplatňovaním komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou sa zmení dostupný preferenčný prístup na trh Únie pre krevety a garnáty druhu Pandalus borealis, na ktoré sa vzťahuje colná kvóta stanovená v tomto nariadení. Táto kvóta by sa preto mala upraviť tak, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň preferenčného zásobovania trhu Únie ako pred nadobudnutím platnosti alebo začatím predbežného vykonávania uvedenej dohody.

(6)

Uplatňovaním Dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom, o ktorom sa rokovalo súbežne s rokovaniami o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2014 – 2021, sa zmení dostupný preferenčný prístup na trh Únie pre slede, na ktoré sa vzťahujú dve colné kvóty stanovené v tomto nariadení. Tieto kvóty by sa preto mali upraviť tak, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň preferenčného zásobovania trhu Únie ako pred nadobudnutím platnosti alebo začatím predbežného vykonávania uvedeného dodatkového protokolu.

(7)

Je dôležité zaistiť spracovateľskému priemyslu rybného hospodárstva bezpečnosť dodávok surovín rybného hospodárstva na účely zabezpečenia trvalého rastu a investícií, a najmä umožniť mu prispôsobiť sa nahradeniu pozastavení kvótami bez narušenia dodávok. Je preto potrebné zaviesť vo vzťahu k určitým produktom rybárstva, na ktoré sa vzťahovali pozastavenia, systém automatického zvýšenia uplatniteľných colných kvót za určitých podmienok.

(8)

Na zabezpečenie účinnosti spoločnej správy colných kvót by sa členským štátom malo umožniť čerpať z objemu colnej kvóty potrebné množstvá zodpovedajúce ich skutočnému dovozu. Keďže si tento spôsob správy vyžaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou, Komisia by mala mať možnosť monitorovať tempo čerpania colných kvót a podľa toho informovať členské štáty,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/12

(1)

Žiadosť Francúzska o zápis názvu „Asperges du Blayais“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Asperges du Blayais“ sa musí zapísať do registra,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/13

(1)

Žiadosť Talianska o zápis názvu „Pampapato di Ferrara“/„Pampepato di Ferrara“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Pampapato di Ferrara“/„Pampepato di Ferrara“ sa musí zapísať do registra,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/14

(1)

Žiadosť Chorvátska o zápis názvu „Drniški pršut“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Drniški pršut“ sa musí zapísať do registra,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/15

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2015.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2015.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/17

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2015.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2015.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/19

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2015.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2015.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/21

(1)

Na základe antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) v súlade s článkom 5 základného nariadenia, Rada nariadením (ES) č. 926/2009 (2) (ďalej len „pôvodné opatrenia“) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele (ďalej len „BRR“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Pôvodné opatrenia sa zakladali na zistení hrozby ujmy a boli anulované rozsudkom Všeobecného súdu (3), pokiaľ sa to týkalo vývozu výrobkov vyrobených spoločnosťou Hubei Xinyegang Steel Co. Ltd. Rozsudok je v súčasnosti predmetom odvolania pred Súdnym dvorom (4).

(2)

Uložené opatrenia mali formu nasledovných valorických colných sadzieb: 17,7 % pre spoločnosť Shandong Luxing Steel Pipe Co. Ltd., 27,2 % pre ostatné spolupracujúce spoločnosti a 39,2 % pre všetky ostatné spoločnosti.

(3)

Antidumpingové opatrenia sú v súčasnosti platné na dovoz BRR s pôvodom v Rusku a na Ukrajine (5). Antidumpingové opatrenia proti Chorvátsku boli ukončené 26. júna 2012 (6).

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (7) platných antidumpingových opatrení Komisia dostala žiadosť o začatie revízneho preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť o preskúmanie podal Obranný výbor priemyslu bezšvíkových oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby bezšvíkových rúr a rúrok v Únii.

(6)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by mohlo viesť k pokračovaniu dumpingu a k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(7)

Komisia 3. októbra 2014 začala revízne preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Uverejnila oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie  (8) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(8)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia navyše osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich to týka, a čínske orgány o začatí revízneho preskúmania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(9)

Komisia o začatí prešetrovania informovala aj výrobcov v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili. V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že plánuje použiť USA ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(10)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach.

(11)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia možno vyberie vzorku zainteresovaných strán.

(12)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Vzorka sa vyberala na základe objemu predaja podobného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania v Únii pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia. Vzorku tvorilo šesť spoločností z Českej republiky, Francúzska, Nemecka a Talianska, Rumunska a Slovenska, ktoré predstavujú približne 55 % celkového predaja neprepojeným zákazníkom v Únii. Neboli doručené žiadne pripomienky a predbežne vybraté spoločnosti boli preto zaradené do konečnej vzorky.

(13)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie určené v oznámení o začatí konania.

(14)

Vzhľadom na to, že iba štyria neprepojení dovozcovia poskytli informácie požadované v oznámení o začatí konania, výber vzorky nebol potrebný. Avšak z týchto štyroch neprepojených dovozcov len jeden spolupracoval pri prešetrovaní a odoslal naspäť vyplnený dotazník.

(15)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky.

(16)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie stanovené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu ČĽR pri Európskej únii, aby určila a/alebo kontaktovala prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(17)

Vzhľadom na to, že požadované informácie Komisii poskytli len traja vyvážajúci výrobcovia z Číny, výber vzorky sa nepovažoval za potrebný.

(18)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy a na stanovenie záujmu Únie.

(19)

Dotazníky boli zaslané trom čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa prihlásili v rámci výberu vzorky, šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, štyrom neprepojeným dovozcom, ktorí sa prihlásili v rámci výberu vzorky, a siedmim používateľom. Identifikovalo sa 22 potenciálnych analogických výrobcov v šiestich krajinách – v Argentíne, Brazílii, Japonsku, Mexiku, Ukrajine a USA – a boli im zaslané dotazníky.

(20)

Vyplnené dotazníky boli doručené od jedného vyvážajúceho výrobcu z Číny, troch výrobcov z analogickej krajiny z USA, šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky, jedného dovozcu a troch používateľov.

(21)

Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa týkalo obdobia od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2011 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(23)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo zachovať platné konečné antidumpingové opatrenia. Na vyjadrenie pripomienok k poskytnutým informáciám bola stranám takisto poskytnutá lehota. Pripomienky po poskytnutí informácií predložil len žiadateľ.

(24)

Dotknutý výrobok je rovnaký ako pri pôvodnom prešetrovaní uvedenom v odôvodnení 1, t. j. bezšvíkové rúry a rúrky zo železa alebo ocele, s kruhovým prierezom, s vonkajším priemerom maximálne 406,4 mm s hodnotou uhlíkového ekvivalentu (Carbon Equivalent Value – CEV) maximálne 0,86 podľa vzorca Medzinárodného inštitútu zvárania (International Institute of Welding – IIW) a podľa chemickej analýzy (9), s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN 7304 19 10, ex 7304 19 30, ex 7304 23 00, ex 7304 29 10, ex 7304 29 30, ex 7304 31 20, ex 7304 31 80, ex 7304 39 10, ex 7304 39 52, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 81, ex 7304 51 89, ex 7304 59 10, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93.

(25)

Z prešetrovania vyplynulo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a aj rovnaké základné použitia:

(26)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(27)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či dochádza k dumpingu a či je alebo nie je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení povedie k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

(28)

Ako sa uvádza vyššie, po začatí prešetrovania sa prihlásili traja čínski vyvážajúci výrobcovia a dostali dotazník. Bola však doručená len jedna odpoveď. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavoval viac ako 25 % čínskeho dovozu do Únie a jeho dovoz sa považoval za reprezentatívny z hľadiska celkového dovozu z ČĽR do Únie. Preto sa zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu uvedené ďalej zakladali na údajoch od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(29)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel bolo potrebné vybrať tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom („analogická krajina“).

(30)

Komisia v oznámení o začatí konania informovala zainteresované strany, že rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní počíta s USA ako s možnou analogickou krajinou, a vyzvala strany, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(31)

Komisia napriek tomu kontaktovala niekoľko ďalších potenciálnych analogických krajín (Argentína, Brazília, India, Japonsko, Kórejská republika, Mexiko, Ruská federácia a Ukrajina) s cieľom zistiť ich ochotu spolupracovať a poskytnúť informácie.

(32)

Traja výrobcovia z USA spolupracovali a zaslali vyplnené dotazníky.

(33)

Zistilo sa, že úroveň hospodárskej súťaže na americkom trhu je vysoká, pričom existuje veľký počet výrobcov, ktorí predávajú na domácom trhu, a zároveň existuje významná úroveň dovozu (napriek existencii antidumpingových ciel voči ČĽR). Množstvá predané na trhu USA boli značné a tento trh bol porovnateľný s čínskym trhom aj z hľadiska sortimentu. Okrem toho sa zistilo, že používané suroviny a výrobný proces spolupracujúcich výrobcov v analogickej krajine sú podobné surovinám a procesom na čínskom trhu. Z tohto dôvodu a vzhľadom na spoluprácu sa USA považovali za vhodnú analogickú krajinu podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(34)

Informácie získané od spolupracujúcich výrobcov v USA sa použili ako základ pre stanovenie normálnej hodnoty aplikovateľnej na vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(35)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol celkový objem predaja na domácom trhu spolupracujúcich výrobcov v USA počas obdobia revízneho prešetrovania reprezentatívny. Predaj na domácom trhu sa považoval za reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu čínskeho vývozného predaja dotknutého výrobku do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Na tomto základe bol predaj na domácom trhu v USA reprezentatívny.

(36)

Komisia ďalej preskúmala, či by sa predaj podobného výrobku na domácom trhu mohol považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto preskúmanie sa vykonalo stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom príslušného druhu výrobku. V prípadoch, keď sa domáci predaj konkrétneho druhu výrobku realizoval v dostatočnom množstve a v rámci bežného obchodovania, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer celého domáceho predaja uvedeného druhu uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(37)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu výrobku bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(38)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja uvedeného druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového predaja daného druhu výrobku na domácom trhu uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(39)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(40)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe cien zo závodu. V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou spravodlivého porovnania, vývozná cena a normálna hodnota sa upravili s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu (domácu a námornú), poistenie, bankové poplatky a provízie.

(41)

Komisia porovnala pre spolupracujúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku. Vážené priemerné dumpingové rozpätie pre spolupracujúceho vývozného výrobcu stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny (CIF) na hranici Únie pred preclením, bolo 158,3 %.

(42)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Analyzovali sa nasledujúce zložky: vývozná cena do iných destinácií, výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(43)

Podľa štatistickej databázy čínskeho vývozu čínsky vývoz BRR na celom svete (124 krajín okrem Únie) predstavoval v roku 2013 4.6 milióna ton. Ceny sa pohybovali v rozmedzí od 400 EUR/t do 4 500 EUR/t. Čínsky dovoz do Únie v období revízneho prešetrovania predstavoval 68 000 ton s priemernou cenou nižšou ako 700 EUR/t (na základe údajov Eurostatu). Komisia zastávala názor, že takéto veľké rozdiely v cenách neumožňujú vyvodiť žiadny zmysluplný záver týkajúci sa správania sa čínskych vývozných cien do iných tretích krajín. Prešetrovanie však ukázalo, že priemerná vývozná cena spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v ČĽR na trhy tretích krajín (Čile, Irán, Kórea, USA a Turecko) bola nižšia ako priemerná čínska vývozná cena do Únie. Okrem toho vyvezené množstvá a ceny účtované čínskymi vyvážajúcimi výrobcami na niektorých dôležitých vývozných trhoch ako Únia, Kanada, USA, Kolumbia, Mexiko, Brazília, Rusko, Bielorusko a Kazachstan, sú ovplyvnené existujúcimi opatreniami, ako sú antidumpingové clá alebo záruky.

(44)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobná kapacita v ČĽR od pôvodného prešetrovania výrazne stúpla. Verejne dostupné údaje zhromaždené počas overovania na mieste naznačujú výrobnú kapacitu na úrovni 32 miliónov ton (10). Údaje poskytnuté žiadateľom naznačujú ešte vyššie úrovne výrobnej kapacity, až do výšky 43 miliónov ton. Oba zdroje potvrdzujú, že od pôvodného prešetrovania výrobná kapacita čínskych výrobcov výrazne vzrástla, t. j. minimálne o 60 %.

(45)

Všetky zhromaždené informácie potvrdzujú existenciu nadmernej kapacity čínskeho priemyslu. Neboli predložené žiadne informácie naznačujúce, že domáca spotreba v ČĽR v nasledujúcich rokoch vzrastie dostatočne na to, aby absorbovala existujúcu nadmernú kapacitu v ČĽR.

(46)

Prešetrovaním sa zistilo, že výroba v ČĽR bola počas obdobia revízneho prešetrovania v rozsahu 30 miliónov ton, čo znamená nevyužitú kapacitu minimálne 2 milióny ton. Táto nevyužitá kapacita predstavuje viac ako 100 % spotreby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, a preto sa považuje za významnú. V ČĽR preto existuje významná nevyužitá výrobná kapacita, ktorá sa pravdepodobne použije, vzhľadom na závery týkajúce sa atraktívnosti trhu Únie a vzhľadom na to, že vnútorný trh nedokáže absorbovať túto kapacitu, na zvýšenie objemu vývozu na trh Únie v prípade neexistencie opatrení.

(47)

Podľa Eurostatu sa dovoz z ČĽR do Únie najskôr znížil zo 78 000 ton v roku 2011 na viac ako 47 000 ton v roku 2012 a následne opäť vzrástol na takmer 68 000 ton počas obdobia revízneho prešetrovania. Pokles dovozu v roku 2012 sa zhodoval s poklesom dopytu na trhu Únie. Hoci pokles dopytu pokračoval aj v období revízneho prešetrovania, objem dovozu vzrástol, čo sa premietlo do zvýšenia trhového podielu čínskeho dovozu, ktorý v období revízneho prešetrovania dosiahol 3,6 %.

(48)

Ako sa uvádza v odôvodnení 41, dovoz z ČĽR bol počas obdobia prešetrovania dumpingový, aj keď boli opatrenia v platnosti. Zistené dumpingové rozpätie bolo dokonca výrazne vyššie ako dumpingové rozpätie zistené počas pôvodného prešetrovania. Ak by pokračoval dumpingový dovoz za prítomnosti opatrení, potom neexistuje dôvod domnievať sa, že bez opatrení by sa ceny dovozu z ČĽR zvýšili na úroveň postačujúcu na odstránenie dumpingu.

(49)

Ako sa uvádza v odôvodnení 43, platné opatrenia na čínsky dovoz BRR na niekoľkých dôležitých vývozných trhoch pre čínskych vyvážajúcich výrobcov BRR výrazne obmedzujú možnosť rozšírenia alebo pokračovania čínskeho vývozu na tieto trhy. Zároveň sa zistilo, že vývozné ceny do Únie spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu boli vyššie ako jeho vývozné ceny na trhy tretích krajín, čo poukazuje na atraktívnosť trhu Únie napriek platným clám. Ďalej sa preukázalo, že trh Únie by bol otvoreným cieľom na absorbovanie významnej časti čínskej nevyužitej kapacity, ktorá by v prípade neexistencie antidumpingových opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou smerovala na trh Únie za dumpingové ceny.

(50)

Okrem toho pred uložením platných opatrení v roku 2009 čínsky vývoz do Únie predstavoval 542 840 ton, t. j. takmer osemkrát viac ako v období revízneho prešetrovania. To naznačuje, že trh Únie je pre čínsky dovoz atraktívny z hľadiska veľkosti trhu a že na trhu Únie existuje kapacita na absorbovanie vyšších objemov dovozu z ČĽR. Platné antidumpingové clá zabránili čínskym vyvážajúcim výrobcom zvýšiť svoje objemy predaja do Únie, ktoré by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne opätovne zvýšili, najmä vzhľadom na dostupnosť výraznej voľnej kapacity v ČĽR, ako je uvedené ďalej.

(51)

Okrem toho, aj keby spotreba na čínskom trhu od pôvodného prešetrovania výrazne vzrástla, je nepravdepodobné, že výrazná voľná výrobná kapacita čínskych výrobcov by sa dokázala absorbovať na domácom trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 45.

(52)

Preto by v prípade uplynutia platnosti aktuálnych opatrení čínski vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne výrazne zvýšili svoj vývoz na trh Únie za dumpingové ceny.

(53)

Prešetrovaním sa preukázalo, že čínsky predaj BRR do Únie sa počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny. Vzhľadom na značnú voľnú kapacitu, ktorá je k dispozícii v ČĽR (viac než celková spotreba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania), platné opatrenia voči čínskemu dôvodu na trhu iných tretích krajín a atraktívnosť trhu Únie Komisia dospela k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(54)

Výrobné odvetvie Únie neprešlo od pôvodného prešetrovania významnými štrukturálnymi zmenami. Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok približne 20 známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(55)

Celková výroba Únie počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov z Únie a údajov predložených žiadateľom.

(56)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie bola vybratá vzorka šiestich výrobcov z Únie. Vzorka sa považovala za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie, pretože predstavuje približne 60 % celkového objemu predaja v Únii.

(57)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe i) objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ, a ii) objemu dovozu z tretích krajín na trh Únie na základe štatistických údajov Eurostatu. Žiadateľ zhromaždil a sčítal údaje o predaji od šestnástich výrobcov z Únie a odhadol údaje pre zvyšok.

(58)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka č. 1

Spotreba v Únii

(59)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 19 %. Presnejšie povedané, trh Únie pre výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, a podobný výrobok do roku 2013 postupne klesal (o 22 %) a potom sa v období revízneho prešetrovania mierne zlepšil (o 3,4 %).

(60)

Klesajúci trend spotreby v Únii je možno vysvetliť predovšetkým poklesom dopytu z odvetví stavebníctva, priemyslu a výroby energie, ktorý sa neobnovil na úrovne spred krízy, t. j. pred rokom 2009.

(61)

Objem dovozu výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, z ČĽR do Únie počas posudzovaného obdobia klesol o 13 % z približne 78 000 ton v roku 2011 na 68 000 ton v období revízneho prešetrovania. Objem dovozu z ČĽR výrazne klesol v roku 2012 (o 40 %) a odvtedy postupne rástol (o 18 % v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 a potom o 22 % v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2013).

(62)

Dovoz výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, z ČĽR do Únie klesol v menšej miere než spotreba v Únii, čo viedlo k nepatrnému nárastu podielu na trhu čínskeho dovozu z 3,3 % v roku 2011 na 3,6 % v období revízneho prešetrovania. Presnejšie povedané, podiel na trhu najskôr poklesol na 2,3 % v roku 2012 a potom sa zvýšil na 3 % v roku 2013, resp. 3,6 % v období revízneho prešetrovania.

(63)

V tejto tabuľke sa uvádza priemerná cena dovozu z ČĽR:

Tabuľka č. 3

Dovozné ceny

(64)

Medzi rokom 2011 a obdobím revízneho prešetrovania priemerná dovozná cena výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, pochádzajúceho z ČĽR klesla o 14 % z 801 EUR/t v roku 2011 na 692 EUR/t v období revízneho prešetrovania. Presnejšie povedané, čínska dovozná cena sa zvýšila o 3 % v roku 2012 a potom sa znížila o viac ako 16 % v období revízneho prešetrovania. Priemerná dovozná cena spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bola v rovnakom rozmedzí ako priemerné dovozné ceny z Eurostatu a sledovala rovnaký trend počas posudzovaného obdobia.

(65)

Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala váženú priemernú predajnú cenu výrobcov z Únie zaradených do vzorky na každý druh výrobku výrobného odvetvia Únie účtovanú na trhu Únie, upravenú na úroveň zo závodu, a zodpovedajúcu priemernú cenu dovozu z dotknutej krajiny pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovenú na základe CIF (náklady, poistenie, prepravné) na základe overených údajov od spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu.

(66)

Na účely výpočtu podhodnotenia ceny sa použili informácie od všetkých výrobcov zo vzorky v Únii za obdobie revízneho prešetrovania. Porovnanie preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovalo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny vyjadrené ako percento z predajných cien výrobného odvetvia Únie 28,4 %. Ak by sa odpočítalo antidumpingové clo vo výške 17,7 % uplatniteľné na spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu, rozpätie podhodnotenia by predstavovalo 39,2 %.

(67)

Objem dovozu z iných tretích krajín do Únie, jeho podiel na trhu a ceny sa vyvíjali takto:

Tabuľka č. 4

Dovoz z iných tretích krajín

(68)

V posudzovanom období sa objem dovozu z Ukrajiny zvýšil o 34 % a dosiahol úroveň 59 656 ton v období revízneho prešetrovania, zatiaľ čo objem dovozu z Japonska sa znížil o 59 %, z Ruska o 58 % a z Bieloruska o 12 %, a v rovnakom období dosiahol 21 426 ton, 7 977 ton a 29 600 ton. Objem dovozu z ostatných tretích krajín sa zvýšil o 31 % z 43 230 ton na 56 509 ton. Pokiaľ ide o podiel na trhu, podiel Ukrajiny a ostatných tretích krajín na trhu Únie bol približne 3 %, zatiaľ čo podiel Japonska bol približne 1 % a Bieloruska 2 %. Trhový podiel Ruska bol počas obdobia revízneho prešetrovania marginálny na úrovni 0,4 %.

(69)

Dovozné ceny z Ukrajiny, Bieloruska a Ruska vykazovali počas posudzovaného obdobia klesajúci trend, zatiaľ čo dovozné ceny z Japonska a ostatných tretích krajín mali rastúci trend. Počas obdobia revízneho prešetrovania bola dovozná cena BRR približne 780 EUR/t z Bieloruska a Ukrajiny, zatiaľ čo v prípade Japonska to bolo približne 2 330 EUR/t a v prípade ostatných tretích krajín to bolo približne 1 327 EUR/t. Dovozná cena z Ruska sa v období revízneho prešetrovania pohybovala okolo 900 EUR/t. V súčasnosti existujú antidumpingové opatrenia na dovoz BRR z Ukrajiny a Ruska.

(70)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(71)

Na účely analýzy ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov predložených žiadateľom, ktoré pozostávali z údajov týkajúcich sa šestnástich výrobcov v Únii, a na základe odhadov pre zvyšok, ako je uvedené v odôvodnení 57; údaje sa týkajú všetkých známych výrobcov v Únii. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov týkajúcich sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(72)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie sa z minulého dumpingu.

(73)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(74)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka č. 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(75)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie klesol v posudzovanom období o 10 % z úrovne 3 746 432 ton v roku 2011 na úroveň 3 361 226 ton v období revízneho prešetrovania. Presnejšie povedané, najskôr klesol o 12 % do roku 2013 a potom sa v období revízneho prešetrovania nepatrne zvýšil o 2 %.

(76)

Výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia celkovo stabilná a v období revízneho prešetrovania bola približne 5 miliónov ton.

(77)

V dôsledku poklesu objemu výroby a stabilnej výrobnej kapacity sa využitie kapacity vyvíjalo v súlade s objemom výroby, t. j. najprv sa do roku 2013 znížilo na 65 % a potom v období revízneho prešetrovania mierne vzrástlo na 67 %. Celkovo využitie kapacity pokleslo zo 73 % v roku 2011 na 67 % v období revízneho prešetrovania.

(78)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka č. 6

Objem predaja a podiel na trhu

(79)

Celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie uvedený v tabuľke 6 zahŕňa predaj neprepojeným aj prepojeným zákazníkom, ktorý bol určený ako uskutočnený na základe trhového odstupu.

(80)

Počas posudzovaného obdobia celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesol o 20 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie do roku 2013 postupne klesol o 22 % a potom sa mierne zvýšil a v období revízneho prešetrovania dosiahol viac než 1,6 milióna ton. Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie je hlavne dôsledkom poklesu dopytu po BRR v Únii (pozri odôvodnenie 60). V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie stratilo v posudzovanom období 2 percentuálne body podielu na trhu, ktorý v období revízneho prešetrovania dosiahol 87 %.

(81)

Zatiaľ čo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 19 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 20 %, čo sa prejavilo stratou podielu na trhu o 2 percentuálne body.

(82)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka č. 7

Zamestnanosť a produktivita

(83)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie poklesla v posudzovanom období o 2 % na 20 768 zamestnancov v období revízneho prešetrovania.

(84)

Produktivita sa v posudzovanom období znížila o 9 % z dôvodu pomalšieho poklesu zamestnanosti v Únii než výroby v Únii. V bežných hospodárskych podmienkach naozaj trvá dlhšie, než sa výrobné odvetvie Únie prispôsobí poklesu dopytu, preto zvyčajne dochádza k efektu oneskorenia medzi poklesom výroby a znížením počtu zamestnancov.

(85)

Dumpingové rozpätie stanovené pre ČĽR bolo výrazne nad úrovňou de minimis, pričom objem dovozu z ČĽR sa počas celého posudzovaného obdobia pohyboval na nízkej úrovni. Pri prešetrovaní sa zistilo, že dovoz BRR z ČĽR naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny a že situácia výrobného odvetvia Únie sa výrazne zhoršila, ako je uvedené v odôvodneniach 99 až 102.

(86)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka č. 8

Priemerné predajné ceny

(87)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 10 % a v období revízneho prešetrovania dosiahla 1 170 EUR/t. Pokles cien možno pripísať snahe výrobného odvetvia Únie o zníženie nákladov a tiež cenovému tlaku lacného čínskeho dovozu.

(88)

Podobne sa priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie znížili v posudzovanom období o 10 % z 1 257 EUR/t v roku 2011 na 1 128 EUR/t v období revízneho prešetrovania. Pokles výrobných nákladov by sa dal vysvetliť predovšetkým efektívnejším výrobným procesom a zariadeniami.

(89)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka č. 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(90)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca zostali v posudzovanom období relatívne stabilné s marginálnym poklesom o 1 % počas posudzovaného obdobia. Konkrétne, priemerné náklady práce sa v roku 2012 znížili o 1 %, potom sa zvýšili o 0,5 % a potom opäť poklesli o 1 %.

(91)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka č. 10

Zásoby

(92)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 6 %. Od roku 2011 do roku 2012 sa konečný stav zásob znížil v dôsledku poklesu objemu výroby a zvýšenia objemu vývozného predaja. Od roku 2012 do roku 2013 sa stav zásob zvýšil v dôsledku poklesu celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie. Od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania konečný stav zásob opäť klesol najmä z dôvodu nárastu predaja výrobného odvetvia Únie tak zvonku, ako aj na trhu Únie.

(93)

Prešetrovanie preukázalo, že v tomto odvetví sa výroba uskutočňuje predovšetkým na základe krátkodobých objednávok zákazníkov, a preto zásoby predstavujú pomerne nízke percento výroby. Konečný stav zásob ako percento výroby nasledoval trend konečného stavu zásob a mierne stúpol z 3,9 % v roku 2011 na 4,6 % v období revízneho prešetrovania najmä v dôsledku poklesu celkového objemu predaja v Únii. Konkrétnejšie sa od roku 2011 do roku 2012 znížil o 0,3 percentuálneho bodu a potom sa v roku 2013 zvýšil o 1,5 percentuálneho bodu z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 92.

(94)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka č. 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(95)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie v jednotlivých rokoch kolísala v závislosti od trhových podmienok a celkovo sa počas posudzovaného obdobia zvýšila z 2,9 % na 3,6 % v predovšetkým vďaka predanej skladbe výrobkov, t. j. výrobné odvetvie Únie predalo viac výrobkov s pomerne vyšším ziskovým rozpätím. Konkrétne sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie v roku 2012 zvýšila na 5,7 % a potom v roku 2013 klesla na 1,7 % a počas obdobia revízneho prešetrovania opäť vzrástla na 3,6 %.

(96)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Čistý peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia zvýšil viac než štyrikrát. Výrazné zvýšenie peňažného toku možno vysvetliť hlavne zmenami prevádzkového kapitálu.

(97)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili len nepatrne o 3 %. Predstavovali predovšetkým investície potrebné na nahradenie výrobných zariadení.

(98)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku sa počas posudzovaného obdobia zvýšila z 3,7 % na 7,6 %. Podobne ako v prípade zisku, trend návratnosti investícií bol nestabilný: najprv sa zvýšila na 8,2 % v roku 2012, potom klesla na 5,9 % v roku 2013 a potom opätovne stúpla na 7,6 % počas obdobia revízneho prešetrovania.

(99)

Počas posudzovaného obdobia došlo k zlepšeniu niekoľkých ukazovateľov, najmä finančných. Ziskovosť mierne vzrástla z 2,9 % na 3,6 %, čo je mierne nad úrovňou cieľového zisku 3 %, ktorá bola stanovená v pôvodnom prešetrovaní. Návratnosť investícií sa zlepšila z 3,7 % na 7,6 %, zatiaľ čo úroveň peňažného toku sa zvýšila viac než štvornásobne. Tento vývoj naznačuje, že zavedené antidumpingové opatrenia boli účinné, keďže výrobné odvetvie Únie bolo chránené pred potenciálne škodlivým účinkom dumpingového čínskeho dovozu BRR.

(100)

Na druhej strane niektoré ukazovatele ujmy, najmä makroekonomické ukazovatele, počas posudzovaného obdobia naďalej zaznamenali negatívny vývoj. Objem výroby poklesol o 10 %, objem predaja neprepojeným zákazníkom v Únii sa znížil o 20 %, využitie kapacity sa znížilo o 67 %, podiel na trhu Únie klesol o 2 percentuálne body a zamestnanosť o 2 %. V kontexte znižujúceho sa dopytu po BRR výrobné odvetvie Únie vyrobilo a predalo menej na trhu Únie, čo malo za následok relatívne nízku úroveň využitia kapacity, ktorá mala negatívny vplyv na fixné náklady výrobného odvetvia Únie. Treba poznamenať, že úroveň využitia kapacity od pôvodného prešetrovania výrazne klesla, konkrétne z 90 % v pôvodnom prešetrovaní na 67 % v období revízneho prešetrovania.

(101)

Preto bol obraz výrobného odvetvia Únie zmiešaný. Niektoré hlavné ukazovatele ujmy, ako sú objemy predaja, výroby a podiel na trhu, vykazovali počas posudzovaného obdobia negatívne trendy. Zároveň iné faktory ako ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok vykazovali v rovnakom období pozitívne trendy. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že napriek týmto pozitívnym trendom pozorovaným v prípade niektorých faktorov ujmy sa celkovo výrobné odvetvie Únie nachádza v situácii, v ktorej by nebolo schopné čeliť nárastu dumpingového dovozu z ČĽR. Ešte dôležitejšie je, že situácia výrobného odvetvia Únie celkovo vykázala výrazné zhoršenie v porovnaní s obdobím pôvodného prešetrovania. Preto napriek tomu, že výrobné odvetvie Únie bolo počas posudzovaného obdobia ziskové, úrovne zisku boli oveľa nižšie v porovnaní s pôvodným prešetrovaním (3,6 % v období revízneho prešetrovania v porovnaní s 15,4 % počas obdobia pôvodného prešetrovania) a tiež sa v jednotlivých rokoch značne líšili v závislosti od podmienok na trhu s BRR (napr. z 5,7 % v roku 2012 na 1,7 % v roku 2013 a potom na 3,6 % v období revízneho prešetrovania).

(102)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia a nebolo vystavené hrozbe ujmy v zmysle článku 3 ods. 9 základného nariadenia, najmä vzhľadom na skutočnosť, že platné antidumpingové opatrenia ju chránili pred škodlivým účinkom čínskeho dumpingového dovozu. Napriek tomu sa situácia výrobného odvetvia Únie výrazne zhoršila v porovnaní s pôvodným prešetrovaním: výrobné odvetvie zažíva nestabilné úrovne zisku a nízku mieru využitia kapacít.

(103)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 99 až 102, výrobné odvetvie Únie nezaznamenalo počas revízneho prešetrovania značnú ujmu, ale situácia sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním výrazne zhoršila. Ako sa uvádza v odôvodnení 41, čínsky dovoz sa počas obdobia revízneho prešetrovania realizoval za dumpingové ceny, a ako sa uvádza v odôvodnení 53, existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(104)

Pôvodným prešetrovaním sa zistila existencia hrozby ujmy v súlade s článkom 3 ods. 9 základného nariadenia. V súčasnom prešetrení sa zistilo, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu hrozby ujmy. Toto stanovenie je založené na posúdení týchto faktorov: a) pravdepodobný vývoj objemu dumpingového dovozu, b) dostupnosť nevyužitých kapacít vývozcov; c) úroveň cien čínskeho dovozu a pravdepodobný dopyt po ďalších dovozoch a d) úroveň zásob.

(105)

Ako sa uvádza v odôvodnení 50, čínsky dovoz BRR do Únie predstavoval 542 840 ton v pôvodnom prešetrovaní a klesol na 68 000 ton (teda osemnásobne menej) počas obdobia revízneho prešetrovania. Je pravdepodobné, že vzhľadom na nízke ceny by čínsky dumpingový dovoz BRR mohol dosiahnuť úroveň dovozu v pôvodnom prešetrovaní (542 840 ton), ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení. V kontexte klesajúceho dopytu Únie po BRR (z 3,2 milióna ton v pôvodnom prešetrovaní na 1,9 milióna ton v období revízneho prešetrovania) by tento pravdepodobný nárast čínskeho dumpingového dovozu BRR pravdepodobne znamenal zvýšenie čínskeho podielu na trhu zo súčasných 3,6 % na približne 30 %. Prešetrovaním sa skutočne odhalilo, že ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, zákazníci z Únie pomerne jednoducho presunú svoje krátkodobé objednávky od výrobcov z Únie na čínskych vyvážajúcich výrobcov. To bude mať negatívny vplyv na výrobcov z Únie, keďže menej objednávok znamená nižšie úrovne výroby a teda prácu na ekonomicky neudržateľnej úrovni využitia kapacity. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na to, že čínska výrobná kapacita BRR výrazne stúpla (približne o 60 %) od pôvodného prešetrovania, je pravdepodobné, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, čínsky dumpingový dovoz BRR by okamžite zaplavil trh Únie a získal podstatný podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie.

(106)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, celková voľná kapacita BRR v ČĽR sa v období revízneho prešetrovania odhadovala na približne 2 milióny ton. Toto množstvo presahovalo celkovú spotrebu BRR v Únii v rovnakom období. Preto by ČĽR bola schopná vyvážať značné dodatočné množstvá na trh Únie. Okrem toho Kanada, USA, Kolumbia, Mexiko a Brazília majú zavedené antidumpingové a ochranné opatrenia na čínske BRR, zatiaľ čo Rusko, Bielorusko a Kazachstan predbežne zaviedli opatrenia týkajúce sa nespravodlivých cien čínskeho dovozu. Tieto krajiny boli pred uložením opatrení významnými vývoznými trhmi pre čínskych vyvážajúcich výrobcov. (11) Okrem toho získané dôkazy naznačujú, že významná čínska nadmerná kapacita a nedávny pokles čínskeho hospodárstva spôsobujú veľký tlak na čínskych výrobcov BRR na výrobu pri vysokej miere využitia kapacity. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa prešetrovaním zistilo, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak by sa opatrenia zrušili, čínski vyvážajúci výrobcovia by smerovali svoju produkciu na trh Únie, ktorý je aj naďalej atraktívnym trhom, ako sa uvádza v odôvodneniach 47 až 52.

(107)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 64 až 66, súčasné čínske ceny sú výrazne nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, pričom priemerné rozpätie podhodnotenia počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovalo 28,4 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 52, ak by sa opatrenia zrušili, čínsky dovoz BRR bude pravdepodobne naďalej vstupovať na trh Únie za dumpingové ceny. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 66, bez antidumpingových opatrení by čínsky dovoz znížil predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 39,2 %. Ak by sa opatrenia zrušili, s najväčšou pravdepodobnosťou by to viedlo k výraznému cenovému tlaku na trh Únie podporenému aj pravdepodobným okamžitým nárastom dovozu BRR z ČĽR. Prešetrovanie ukázalo, že výrobcovia z Únie nedokážu znížiť svoje ceny, aby mohli konkurovať dumpingovým cenám čínskeho dovozu. Ceny sa so zákazníkmi zvyčajne dohadujú na základe druhu výrobku a objednaného množstva. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 92 a 93, výrobcovia z Únie vyrábajú prevažne na základe krátkodobých objednávok. Z tohto dôvodu je pre zákazníkov relatívne jednoduché prejsť na lacnejší čínsky dovoz BRR. Preto by pravdepodobný negatívny vplyv bol dvojaký: a) na jednej strane výrazný cenový rozdiel pravdepodobne spôsobí posun smerom k dumpingovému dovozu za nízke ceny z ČĽR. Neexistuje žiadny náznak, že spotreba Únie sa v krátkodobom až strednodobom horizonte zvýši. Preto nárast dumpingového dovozu z ČĽR pravdepodobne získa významný podiel na trhu Únie na úkor výrobného odvetvia Únie. Malo by to za následok ešte nižšie využitie kapacity výrobného odvetvia Únie, čo je jedným z kľúčových prvkov, ktoré prispievajú k súčasnej celkovej nepriaznivej situácii výrobného odvetvia Únie; b) na druhej strane, čínsky dumpingový dovoz za nízke ceny bude vyvíjať významný cenový tlak na trhu Únie a prinúti výrobné odvetvie Únie ďalej znižovať svoje predajné ceny na ekonomicky neudržateľné úrovne, čo v konečnom dôsledku povedie k stratám.

(108)

Preto existuje veľká pravdepodobnosť, že v dôsledku významnej čínskej voľnej kapacity, existujúce antidumpingové a ochranné opatrenia na čínsky dovoz výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, na niektorých dôležitých vývozných trhoch pre BRR a atraktívnosti trhu Únie, ako je opísané v odôvodneniach 47 až 52, by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení okamžite výrazne zvýšili množstvá lacného čínskeho dumpingového dovozu do Únie.

(109)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 92 a 93, úroveň zásob nie je na analýzu veľmi dôležitá, pretože výrobcovia z Únie vyrábajú prevažne na základe krátkodobých objednávok od zákazníkov a zásoby predstavujú iba zanedbateľné percento výroby výrobcov z Únie.

(110)

Vzhľadom na zistenia prešetrovania, konkrétne významnú voľnú kapacitu v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie, situáciu na ostatných hlavných vývozných trhoch, pravdepodobné bezprostredné výrazné zvýšenie objemu čínskeho dumpingového dovozu a očakávané úrovne cien dumpingového dovozu, a zároveň s ohľadom na celkové zhoršenie výrobného odvetvia Únie od uloženia pôvodných opatrení a zmenšenia trhu Únie pre BRR sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu hrozby ujmy.

(111)

Preto sa dospelo k záveru, že zrušenie existujúcich opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnej hrozbe ujmy.

(112)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči ČĽR bolo proti záujmu Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(113)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(114)

Na tomto základe Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu hrozby ujmy existujú nevyvrátiteľné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(115)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania v zraniteľnej pozícii. Ako sa uvádza v odôvodnení 60, pokles dopytu v Únii spoločne s nestabilnými ziskovými rozpätiami a nízkymi úrovňami využitia kapacity výrobného odvetvia Únie naznačuje, že výrobné odvetvie Únie by nebolo schopné čeliť nespravodlivým cenám čínskeho dovozu. Prešetrovaním sa tiež zistilo, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení voči dovozu z Číny, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu hrozby ujmy. Predovšetkým sa očakáva, že výrobné odvetvie Únie by utrpelo značnú ujmu a prípadne by zaniklo, ak by čínsky dovoz BRR na trh Únie pokračoval za dumpingové ceny, vzhľadom na skutočnosť, že akékoľvek straty predaja by viedli k zvýšeniu fixných nákladov.

(116)

Ak by sa opatrenia zachovali, očakáva sa, že výrobné odvetvie Únie bude schopné plne využiť účinky uložených opatrení, predovšetkým bude schopné udržať svoj trhový podiel na trhu Únie a zvýšiť úroveň využitia kapacity. V konečnom dôsledku by malo byť schopné zachovať úrovne zisku na pozitívnej strane.

(117)

Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie platných opatrení voči ČĽR by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(118)

Zo štyroch dovozcov, ktorí sa prihlásili po uverejnení oznámenia o začatí konania, iba jeden neprepojený dovozca predložil vyplnený dotazník.

(119)

Z analýzy overených údajov vyplýva, že BRR predstavuje len približne 5 až 10 % jeho celkového objemu predaja. Spolupracujúci dovozca bol v sledovanom období ziskový. Ziskovosť spolupracujúceho dovozcu v podnikateľskej činnosti súvisiacej s BRR bola v období revízneho prešetrovania medzi 1 % a 7 %. Na základe toho, ak by sa opatrenia zachovali, je pravdepodobné, že by významne neovplyvnili činnosť tohto spolupracujúceho dovozcu. Okrem toho vzhľadom na nespoluprácu ďalších dovozcov neexistujú žiadne skutočnosti naznačujúce, že ostatní dovozcovia by boli neúmerne ovplyvnení v prípade, že by sa platnosť opatrení predĺžila.

(120)

Pri prešetrovaní spolupracovali traja používatelia. Dvaja z týchto troch spolupracujúcich používateľov nakupovali BRR od výrobcov z Únie a tretí nakupoval čínske BRR od obchodníka. Žiadny z týchto troch používateľov nepredložili argument proti zachovaniu súčasných opatrení. Na základe predložených informácií a v súlade so závermi, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní, sa očakáva, že pokračovanie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na používateľov. Naopak sa očakáva, že pokračovanie opatrení zabezpečí hospodársku súťaž na trhu EÚ vzhľadom na poskytnutie možnosti vybrať si spomedzi rôznych dodávateľov vrátane európskych dodávateľov a dodávateľov z iných tretích krajín.

(121)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôvody v záujme Únie proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení na dovoz z ČĽR.

(122)

Z uvedených skutočností v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok s pôvodom v ČĽR uložené nariadením (ES) č. 926/2009 by sa mali zachovať.

(123)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009.

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/42

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/44

(1)

Rada 18. marca 2013 prijala rozhodnutie 2013/133/SZBP (1), ktorým bol pán Michel Dominique REVEYRAND – DE MENTHON vymenovaný za osobitného zástupcu Európskej únie (OZEÚ) pre región Sahel. Mandát OZEÚ mal uplynúť 31. októbra 2015.

(2)

Nový OZEÚ pre región Sahel by mal byť vymenovaný na obdobie od 1. novembra 2015 do 28. februára 2017.

(3)

OZEÚ bude svoj mandát vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosahovaniu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy,

a)

aktívne prispievať k vykonávaniu stratégie a jej regionálneho akčného plánu a koordinovať a ďalej rozvíjať komplexný prístup Únie k regionálnej kríze s cieľom zlepšiť celkovú súdržnosť a efektivitu činností Únie v regióne Sahel;

b)

spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami regiónu, vládami, regionálnymi organizáciami, najmä G5 Sahel, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a diaspórami vrátane krajín Magrebu a povodia Čadského jazera na účely podpory cieľov Únie a prispievať k lepšiemu pochopeniu úlohy Únie v regióne Sahel;

c)

zastupovať a podporovať záujmy Únie na príslušných regionálnych a medzinárodných fórach vrátane účasti v Comité de Suivi Mierovej dohody z Mali, a zabezpečiť viditeľnosť podpory Únie pri riešení kríz a predchádzaní konfliktom, vrátane EUTM Mali, EUCAP Sahel Mali a EUCAP Sahel Niger;

d)

udržiavať úzku spoluprácu s Organizáciou Spojených národov (OSN), najmä s osobitným zástupcom generálneho tajomníka OSN pre západnú Afriku, osobitným zástupcom generálneho tajomníka pre Mali a osobitným vyslancom generálneho tajomníka pre región Sahel, Africkou úniou (AÚ), najmä s vysokým predstaviteľom AÚ pre Mali a región Sahel, Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS), G5 Sahel, výborom pre povodie Čadského jazera a ďalšími poprednými národnými, regionálnymi a medzinárodnými aktérmi vrátane iných osobitných vyslancov pre región Sahel, ako aj s príslušnými orgánmi v oblasti Maghrebu;

e)

pozorne sledovať regionálny a cezhraničný rozmer výziev v regióne Saheli vrátane terorizmu, organizovanej kriminality, pašovania zbraní, obchodovania s ľuďmi a pašeráctva, obchodovania s drogami, utečeneckých a migračných tokov a súvisiacich finančných tokov a v úzkej spolupráci s koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu prispievať k ďalšiemu vykonávaniu stratégie EÚ pre boj proti terorizmu;

f)

pozorne sledovať humanitárne, politické, bezpečnostné a rozvojové dôsledky rozsiahleho prílevu utečencov a migrantov a súvisiaci nezákonný finančný prílev v rámci regiónu; zapojiť sa na základe žiadosti do dialógu o migrácii a utečencoch s ohľadom na región, v súlade s politickými prioritami Únie, s cieľom zvyýšiť spoluprácu, aj pokiaľ ide o návrat a readmisiu; pracovať s krajinami regiónu Sahel, aby sa sledovalo opatrenie dohodnuté na sumite vo Vallette v novembri 2015;

g)

udržiavať pravidelné politické kontakty na vysokej úrovni s krajinami regiónu, ktoré sú dotknuté terorizmom a medzinárodnou kriminalitou s cieľom zabezpečiť koherentný a komplexný prístup a kľúčovú úlohu Únie v rámci medzinárodného úsilia boja proti terorizmu a medzinárodnej kriminalite. To zahŕňa aktívnu podporu zo strany Únie pri budovaní regionálnych kapacít v sektore bezpečnosti a zabezpečenie toho, že základné príčiny terorizmu a medzinárodnej kriminality v regióne Sahel sa budú zodpovedajúcim spôsobom riešiť;

h)

úzko sledovať politické, bezpečnostné a rozvojové dôsledky humanitárnych kríz v regióne;

i)

pokiaľ ide o Mali, prispievať k stabilizácii krajiny, predovšetkým k úplnému návratu do normálneho ústavného stavu a verejnej správy na celom území a dôveryhodnému národnému inkluzívnemu dialógu v celkovom rámci Mierovej dohody z Mali. Zahŕňa to aj podporu budovania inštitúcií, reformu sektora bezpečnosti a budovanie dlhodobého mieru a zmierenia a boj proti korupcii a beztrestnosti v Mali;

j)

prispievať k vykonávaniu politiky Únie v oblasti ľudských práv v regióne v spolupráci s OZEÚ pre ľudské práva vrátane usmernení EÚ pre oblasť ľudských práv, najmä usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch, ako aj o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie, ako aj politiky Únie týkajúcej sa žien, mieru a bezpečnosti a podporovať rôznorodosť a rodovú rovnosť v procese budovania štátu v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2000) a následnými rezolúciami o ženách, mieri a bezpečnosti, vrátane rezolúcie 2242 (2015). Príspevok bude zahŕňať sledovanie vývoja v tejto oblasti a podávania správ a vypracúvania príslušných odporúčaní a udržiavať pravidelné kontakty s príslušnými orgánmi v Mali a v regióne, s úradom prokurátora Medzinárodného trestného súdu, s úradom Vysokého komisára pre ľudské práva a s obhajcami ľudských práv a pozorovateľmi v regióne;

k)

sledovať dodržiavanie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN (ďalej len „rezolúcie BR OSN“), najmä rezolúcií BR OSN 2056 (2012), 2071 (2012), 2085 (2012), 2100 (2013) a 2227(2015) a podávanie správ.

a)

podľa potreby poskytuje poradenstvo a podáva správy o formulácií pozícií Únie na regionálnych a medzinárodných fórach s cieľom iniciatívne podporovať a posilňovať komplexný prístup Únie ku kríze v regióne Sahel;

b)

udržiava si prehľad o všetkých činnostiach Únie a úzko spolupracuje so všetkými príslušnými delegáciami Únie.

a)

na základe usmernení od ESVČ vypracuje konkrétny bezpečnostný plán, ktorý zahŕňa konkrétne fyzické, organizačné a procedurálne bezpečnostné opatrenia, ktorými sa riadi bezpečný presun personálu do oblasti, za ktorú zodpovedá, a v rámci nej, ako aj bezpečnostné incidenty, a ktorý obsahuje pohotovostný a evakuačný plán;

b)

zabezpečí, aby všetci členovia personálu nasadzovaní mimo Únie boli poistení pre prípad zvýšeného rizika, ako si to vyžaduje situácia v oblasti, za ktorú zodpovedá;

c)

zabezpečí, aby sa všetci členovia tímu OZEÚ, ktorí sa majú nasadiť mimo Únie, vrátane miestneho zmluvného personálu, zúčastnili pred presunom do oblasti, za ktorú zodpovedá, alebo bezprostredne po ňom na primeranom bezpečnostnom výcviku podľa stupňa rizikovosti, ktorý oblasti pridelila ESVČ;

d)

zabezpečí vykonávanie všetkých dohodnutých odporúčaní vypracovaných na základe pravidelného posúdenia bezpečnosti a predkladá Rade, VP a Komisii písomné správy o ich vykonávaní, ako aj o iných bezpečnostných otázkach v rámci správy o pokroku a správy o vykonávaní mandátu.

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/50

(1)

Rada 16. júla 2012 prijala rozhodnutie 2012/389/SZBP (1) o misii Európskej únie na budovanie regionálnych námorných kapacít v Africkom rohu (EUCAP NESTOR).

(2)

Rada 22. júla 2014 prijala rozhodnutie 2014/485/SZBP (2), ktorým sa predlžuje mandát misie EUCAP NESTOR do 12. decembra 2016.

(3)

Rada 6. októbra 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/1793 (3), ktorým sa predĺžilo obdobie, na ktoré sa vzťahuje finančná referenčná suma, do 15. decembra 2015.

(4)

Rozhodnutie 2012/389/SZBP by sa malo zmeniť s cieľom stanoviť finančnú referenčnú sumu na obdobie od 16. decembra 2015 do 12. decembra 2016,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/51

(1)

Rada 22. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/233/SZBP (1) o zriadení pomocnej misie Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya).

(2)

Rada 21. mája 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/800 (2), ktorým sa zmenilo a predĺžilo rozhodnutie 2013/233/SZBP, najmä tým, že sa predĺžila misia EUBAM Libya do 21. novembra 2015 a stanovila sa referenčná suma na rovnaké obdobie.

(3)

Misia EUBAM Libya by sa mala predĺžiť o ďalšie obdobie troch mesiacov, a to do 21. februára 2016.

(4)

Rozhodnutie 2013/233/SZBP by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Misia EUBAM Libya sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

1.

V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 22. mája 2013 do 21. mája 2014 je 30 300 000 EUR.

Referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 22. mája 2014 do 21. februára 2016 je 26 200 000 EUR.“

2.

V článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Uplatňuje sa do 21. februára 2016.“

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/53

(1)

Podľa článku 109 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1224/2009 členské štáty vypracujú národný plán na zavedenie systému potvrdzovania údajov, ktorý umožní členským štátom, aby na základe riadenia rizík stanovili priority v súvislosti s potvrdzovaním a krížovými kontrolami a nasledujúcimi nadväzujúcimi opatreniami v prípade nezrovnalostí.

(2)

Komisii boli na schválenie predložené národné plány Helénskej republiky (Grécka) a Chorvátskej republiky. Uvedené plány sú v súlade s článkom 109 nariadenia (ES) č. 1224/2009 a článkami 143 až 145 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 404/2011 (2). Mali by sa preto schváliť.

(3)

Toto rozhodnutie predstavuje rozhodnutie o schválení v zmysle článku 109 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

(4)

Komisia bude sledovať uplatňovanie národných plánov v súvislosti s ich účinným fungovaním. Ak sa na základe zistení, ktoré sú výsledkom overovaní, inšpekcií a auditov uskutočnených Komisiou podľa hlavy X nariadenia (ES) č. 1224/2009, dospeje k názoru, že je potrebné vykonať zmeny národných plánov potvrdzovania údajov, členské štáty by mali plány zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/55

(1)

V smernici 64/432/EHS sa stanovujú pravidlá obchodu s hovädzím dobytkom v rámci Únie vrátane požiadavky, aby bol hovädzí dobytok, na ktorý sa vzťahuje uvedený akt, počas prepravy sprevádzaný veterinárnym osvedčením podľa modelu 1 uvedeného v prílohe F k danej smernici (ďalej len „model 1“). V článku 9 uvedenej smernice sa uvádza, že členský štát, ktorý má povinný národný program kontroly v prípade infekčnej bovinnej rinotracheitídy, môže svoj program predložiť Komisii na schválenie. V článku 9 smernice 64/432/EHS sa zároveň stanovuje definovanie dodatočných záruk, ktoré možno vyžadovať pri obchodovaní vo vnútri Únie.

(2)

V článku 10 smernice 64/432/EHS sa okrem toho stanovuje, že ak členský štát usúdi, že jeho územie alebo časť jeho územia je bez výskytu infekčnej bovinnej rinotracheitídy, má predložiť Komisii vhodné podporné doklady. V uvedenom článku sa takisto stanovuje definovanie dodatočných záruk, ktoré možno vyžadovať pri obchodovaní vo vnútri Únie.

(3)

Rozhodnutím Komisie 2004/558/ES (2) sa schvaľujú programy kontroly a eradikácie infekcie bovinného herpesvírusu typu 1 (BHV 1) predložené členskými štátmi vymenovanými v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu v prípade regiónov, ktoré sa uvádzajú v danej prílohe a na ktoré sa vzťahujú dodatočné záruky v súlade s článkom 9 smernice 64/432/EHS. V prílohe II k rozhodnutiu 2004/558/ES sa okrem toho uvádza zoznam regiónov členských štátov, ktoré sa považujú za regióny bez výskytu BHV1 a na ktoré sa vzťahujú dodatočné záruky v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS. V článkoch 2 a 3 rozhodnutia 2004/558/ES sa tiež uvádzajú informácie, ktoré sa majú zapísať do modelu 1, pokiaľ ide o odkazy na uvedené rozhodnutie.

(4)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/798/EÚ (3) sa zmenila smernica 64/432/EHS vrátane modelu 1. V dôsledku toho je potrebné zmeniť odkazy na vzore č. 1 v článkoch 2 a 3 rozhodnutia 2004/558/ES.

(5)

Spolkové krajiny Brémy, Hamburg, Hesensko, Dolné Sasko, Severné Porýnie – Vestfálsko, Porýnie-Falcko, Sársko a Šlezvicko-Holštajnsko v Nemecku sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k rozhodnutiu 2004/558/ES.

(6)

Nemecko predložilo Komisii podporné doklady, na základe ktorých sa majú spolkové krajiny Brémy, Hesensko a Dolné Sasko považovať za oblasti bez výskytu BHV1, ako aj podporné doklady v súvislosti s dodatočnými zárukami v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS.

(7)

Z hodnotenia podporných dokladov predložených Nemeckom vyplýva, že spolkové krajiny Brémy, Hesensko a Dolné Sasko by už ďalej nemali byť uvedené v zozname v prílohe I k rozhodnutiu 2004/558/ES, ale mali by byť zaradené v zozname v prílohe II k uvedenému rozhodnutiu, pričom dodatočné záruky v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS by sa mali rozšíriť aj na tieto krajiny. Prílohy I a II k rozhodnutiu 2004/558/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Rozhodnutie 2004/558/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

V článku 2 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   V bode II.3.3 odseku C zdravotného osvedčenia stanoveného v modeli 1 v prílohe F k smernici 64/432/EHS sprevádzajúceho hovädzie zvieratá podľa odseku 1 tohto článku sa v príslušných políčkach, ktoré sa majú v danom bode vyplniť, uvedú príslušný článok, odsek a body.“

2.

V článku 3 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   V bode II.3.3 odseku C zdravotného osvedčenia stanoveného v modeli 1 prílohy F k smernici 64/432/EHS sprevádzajúceho hovädzie zvieratá podľa odseku 1 tohto článku sa v príslušných políčkach, ktoré sa majú v danom bode vyplniť, uvedú príslušný článok, odsek a body.“

3.

Prílohy I a II sa nahrádzajú znením v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/58

(1)

Dňa 17. mája 2010 spoločnosť Monsanto Europe S.A. predložila v súlade s článkom 5 a článkom 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Holandska žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh (ďalej len „žiadosť“).

(2)

Žiadosť sa okrem toho týka aj umiestnenia geneticky modifikovanej kukurice NK603 × T25 na trh vo výrobkoch z nej zložených alebo ju obsahujúcich na iné použitia než potraviny a krmivá, ktoré sú prípustné aj v prípade inej kukurice, s výnimkou pestovania.

(3)

V súlade s článkom 5 ods. 5 a s článkom 17 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť zahŕňa údaje a informácie požadované v prílohách III a IV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (2), ako aj informácie a závery o posúdení rizika vykonaného v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II k uvedenej smernici. Takisto zahŕňa plán monitorovania vplyvov na životné prostredie podľa prílohy VII k smernici 2001/18/ES.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) vydal 15. júla 2015 priaznivé stanovisko v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Dospel k záveru, že geneticky modifikovaná kukurica NK603 × T25, tak ako je opísaná v žiadosti, je z hľadiska možných účinkov na ľudské zdravie a zdravie zvierat a životného prostredia v rámci jej oblasti pôsobnosti rovnako bezpečná ako jej geneticky nemodifikovaný komparátor a iné geneticky nemodifikované odrody kukurice (3).

(5)

Úrad EFSA vo svojom stanovisku zohľadnil všetky špecifické otázky a obavy, ktoré nastolili členské štáty v rámci konzultácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 6 ods. 4 a článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(6)

Úrad EFSA takisto dospel k záveru, že žiadateľom predložený plán monitorovania vplyvov na životné prostredie pozostávajúci z plánu všeobecného dohľadu je v súlade s plánovanými spôsobmi použitia predmetných výrobkov.

(7)

S prihliadnutím na tieto aspekty by sa malo udeliť povolenie pre výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené.

(8)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 65/2004 (4) by sa mal každému geneticky modifikovanému organizmu (ďalej len „GMO“) prideliť jednoznačný identifikátor.

(9)

Zo stanoviska EFSA vyplýva, že pre potraviny, zložky potravín a krmivá obsahujúce geneticky modifikovanú kukuricu NK603, zložené z uvedenej kukurice alebo z nej vyrobené nie sú potrebné žiadne iné osobitné požiadavky na označovanie nad rámec požiadaviek článku 13 ods. 1 a článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Aby sa však zabezpečilo, že výrobky obsahujúce kukuricu NK603 × T25, zložené z tejto kukurice alebo z nej vyrobené sa budú používať v medziach povolenia udeleného týmto rozhodnutím, na označení takýchto výrobkov s výnimkou potravín by sa malo jasne uviesť aj to, že predmetné výrobky nie sú určené na pestovanie.

(10)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 (5) sa v článku 4 ods. 6 stanovujú požiadavky na označovanie výrobkov, ktoré obsahujú GMO alebo sú z nich zložené. Požiadavky na sledovateľnosť uvedených výrobkov sú stanovené v článku 4 ods. 1 až 5 a požiadavky na sledovateľnosť potravín a krmív vyrobených z GMO sú stanovené v článku 5 daného nariadenia.

(11)

Držiteľ povolenia by mal predkladať výročné správy o uplatňovaní a výsledkoch činností stanovených v pláne monitorovania vplyvov na životné prostredie. Dané výsledky by sa mali oznamovať v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/770/ES (6). Na základe stanoviska EFSA nie je opodstatnené stanoviť špecifické podmienky alebo obmedzenia vzťahujúce sa na umiestňovanie potravín a krmív na trh a/alebo na ich používanie a zaobchádzanie s nimi, vrátane požiadaviek na monitorovanie po ich umiestnení na trh alebo osobitných podmienok ochrany konkrétnych ekosystémov/životného prostredia a/alebo geografických oblastí podľa článku 6 ods. 5 písm. e) a článku 18 ods. 5 písm. e) nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(12)

Všetky relevantné informácie o povolení týchto výrobkov by sa v súlade s nariadením (ES) č. 1829/2003 mali zapísať do Registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá.

(13)

Toto rozhodnutie sa má podľa článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1946/2003 (7) oznámiť prostredníctvom Strediska pre výmenu informácií o biologickej bezpečnosti (Biosafety Clearing House) stranám Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite.

(14)

Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá nepredložil stanovisko v lehote, ktorú stanovil jeho predseda. Vykonávací akt sa považoval za nevyhnutný a predseda predložil návrh vykonávacieho aktu odvolaciemu výboru na ďalšie prerokovanie. Odvolací výbor nevydal stanovisko,

a)

potraviny a zložky potravín, ktoré obsahujú kukuricu MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2, sú z nej zložené alebo vyrobené;

b)

krmivá, ktoré obsahujú kukuricu MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2, sú z nej zložené alebo vyrobené;

c)

kukurica MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2 vo výrobkoch, ktoré ju obsahujú alebo sú z nej zložené, na akékoľvek iné použitie ako použitie uvedené v písmenách a) a b), s výnimkou pestovania.

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/64

(1)

Dňa 10. marca 2015 predložil dodávateľ – spoločnosť DENSO Corporation (ďalej len „žiadateľ“) – žiadosť o schválenie druhej inovačnej technológie: účinného alternátora DENSO výkonnostnej triedy od 100 A do 250 A. Úplnosť uvedenej žiadosti bola posúdená v súlade s článkom 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 725/2011 (2). Zistilo sa, že žiadosť je úplná a obdobie, ktoré bolo Komisii poskytnuté na posúdenie žiadosti, sa začalo 11. marca 2015, teda dňom nasledujúcim po dátume oficiálneho doručenia úplných informácií.

(2)

Žiadosť bola posúdená v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 443/2009, s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011 a technickými usmerneniami k vypracovaniu žiadostí o schválenie inovačných technológií podľa nariadenia (ES) č. 443/2009 (ďalej len „technické usmernenia“, verzia z februára 2013) (3). Informácie poskytnuté v žiadosti, ako sa zdá, preukazujú, že podmienky a kritériá uvedené v článku 12 nariadenia (ES) č. 443/2009 a v článkoch 2 a 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011 boli splnené.

(3)

Žiadateľ preukázal, že vysokoúčinný alternátor toho druhu, aký sa opisuje v tejto žiadosti, sa nevyskytoval vo viac ako 3 % nových osobných automobilov zapísaných do evidencie v referenčnom roku 2009.

(4)

Na to, aby sa určili úspory CO2 dosiahnuté prostredníctvom uvedenej inovačnej technológie pri jej namontovaní do vozidla, je potrebné stanoviť štandardné vozidlo, ktorého účinnosť by sa mala porovnať s účinnosťou vozidla vybaveného inovačnou technológiou, ako sa stanovuje v článkoch 5 a 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011. V prípade, že je touto inovačnou technológiou vybavený nový typ vozidla, je vhodné považovať alternátor so 67 % účinnosťou za primeranú základnú technológiu. Ak je účinný alternátor DENSO namontovaný do existujúceho typu vozidla, základnou technológiou by mal byť alternátor najnovšej verzie daného typu vozidla uvedenej na trh.

(5)

Žiadateľ predložil metodiku na overenie zníženia emisií CO2, súčasťou ktorej sú vzorce zodpovedajúce vzorcom opísaným v technických usmerneniach k zjednodušenému postupu týkajúcemu sa účinných alternátorov. Komisia sa domnieva, že táto metodika skúšania poskytne overiteľné, opakovateľné a porovnateľné výsledky a že ňou možno reálne a štatisticky významne preukázať výhody inovačnej technológie v súvislosti so znižovaním emisií CO2 v súlade s článkom 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011.

(6)

Keďže metodika skúšania vypracovaná žiadateľom a vzorce na výpočet úspor CO2 sú zo všetkých hľadísk rovnaké ako metodika špecifikovaná v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2013/341/EÚ (4), v záujme konzistentnosti je na určenie zníženia emisií CO2 v dôsledku používania účinného alternátora DENSO vhodné použiť metodiku špecifikovanú vo vykonávacom rozhodnutí 2013/341/EÚ.

(7)

Na základe týchto skutočností sa Komisia domnieva, že žiadateľ uspokojivo preukázal, že zníženie emisií dosiahnuté touto inovačnou technológiou je najmenej 1 g CO2/km.

(8)

Úspory vyplývajúce z inovačnej technológie možno čiastočne preukázať štandardným skúšobným cyklom a konečné celkové úspory, ktoré sa majú certifikovať, by sa preto mali určiť v súlade s článkom 8 ods. 2 druhým pododsekom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011.

(9)

Overovaciu správu vypracovala agentúra pre certifikáciu vozidiel, ktorá je nezávislým a certifikovaným orgánom, a potvrdzujú sa zistenia uvedené v žiadosti.

(10)

Preto by proti schváleniu uvedenej inovačnej technológie nemali byť vznesené žiadne námietky.

(11)

Na účely určenia všeobecného kódu ekologickej inovácie, ktorý sa má používať v predmetnej dokumentácii typového schvaľovania podľa príloh I, VIII and IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (5), by sa mal špecifikovať individuálny kód, ktorý by sa mal používať pre uvedenú inovačnú technológiu schválenú týmto vykonávacím rozhodnutím.

(12)

Každý výrobca, ktorý chce znížiť svoje priemerné špecifické emisie CO2 na cieľovú hodnotu špecifických emisií prostredníctvom úspor CO2 vyplývajúcich z používania inovačnej technológie schválenej týmto rozhodnutím, by mal v súlade s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011 vo svojej žiadosti o osvedčenie typového schválenia ES pre dotknuté vozidlá uviesť odkaz na toto rozhodnutie,

8.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 322/67

(1)

Dňa 11. júna 2012 predložila spoločnosť Monsanto Europe S.A. v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Belgicka žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú kukuricu MON 87427, sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh (ďalej len „žiadosť“).

(2)

Žiadosť sa týkala aj umiestnenia geneticky modifikovanej kukurice MON 87427 na trh, a to vo výrobkoch z nej pozostávajúcich alebo ju obsahujúcich, určených na iné použitia ako potraviny a krmivá podobne ako v prípade ktorejkoľvek inej kukurice, s výnimkou pestovania.

(3)

V súlade s článkom 5 ods. 5 a s článkom 17 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť zahŕňa údaje a informácie požadované podľa príloh III a IV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (2), ako aj informácie o posúdení rizika a závery z uvedeného posúdenia vykonaného v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II k uvedenej smernici. Takisto zahŕňa plán monitorovania vplyvov na životné prostredie podľa prílohy VII k smernici 2001/18/ES.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) vydal 19. júna 2015 priaznivé stanovisko v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Dospel k záveru, že geneticky modifikovaná kukurica MON 87427 opísaná v žiadosti je rovnako bezpečná ako jej tradičný ekvivalent a iné geneticky nemodifikované odrody kukurice a že je nepravdepodobné, že by v kontexte rozsahu žiadosti mala nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí, zvierat a na životné prostredie (3).

(5)

Úrad EFSA vo svojom stanovisku zvážil všetky špecifické otázky a obavy, ktoré členské štáty nastolili v rámci konzultácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 6 ods. 4 a článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(6)

Dospel takisto k záveru, že žiadateľom predložený plán monitorovania vplyvov na životné prostredie pozostávajúci z plánu všeobecného dohľadu je v súlade s plánovanými spôsobmi použitia uvedených výrobkov.

(7)

Vzhľadom na uvedené úvahy by sa na výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427, sú z nej zložené alebo vyrobené, malo udeliť povolenie.

(8)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 65/2004 (4) by sa každému geneticky modifikovanému organizmu (ďalej len „GMO“) mal prideliť jednoznačný identifikátor.

(9)

Na základe stanoviska EFSA sa zdá, že pre potraviny, zložky potravín a krmivá obsahujúce geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427, pozostávajúce z uvedenej kukurice alebo z nej vyrobené nie sú potrebné žiadne iné osobitné požiadavky na označovanie ako tie, ktoré sú stanovené v článku 13 ods. 1 a v článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Aby sa však zabezpečilo, že výrobky obsahujúce kukuricu MON 87427 alebo pozostávajúce z uvedenej kukurice sa budú používať v medziach povolenia udeleného týmto rozhodnutím, na označení takýchto výrobkov s výnimkou potravín by sa malo jasne uviesť aj to, že sa predmetné výrobky nesmú používať na pestovanie.

(10)

V článku 4 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 (5) sú stanovené požiadavky na označovanie výrobkov, ktoré obsahujú GMO alebo z neho pozostávajú. Požiadavky na vysledovateľnosť uvedených výrobkov sú stanovené v článku 4 ods. 1 až 5 a požiadavky na vysledovateľnosť potravín a krmív vyrobených z GMO sú stanovené v článku 5 uvedeného nariadenia.

(11)

Držiteľ povolenia by mal predkladať výročné správy o vykonávaní a výsledkoch činností stanovených v pláne monitorovania vplyvov na životné prostredie. Uvedené výsledky by sa mali predkladať v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/770/ES (6). Na základe stanoviska EFSA nie je uloženie špecifických podmienok alebo obmedzení vzťahujúcich sa na uvádzanie potravín a krmív na trh a/alebo na používanie a zaobchádzanie s nimi ani požiadaviek monitorovania po ich uvedení na trh alebo špecifických podmienok ochrany určitých ekosystémov/životného prostredia a/alebo geografických oblastí podľa článku 6 ods. 5 písm. e) a článku 18 ods. 5 písm. e) nariadenia (ES) č. 1829/2003 opodstatnené.

(12)

Všetky relevantné informácie o povolení týchto výrobkov by sa v súlade s nariadením (ES) č. 1829/2003 mali zapísať do registera Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá.

(13)

Toto rozhodnutie sa má prostredníctvom Strediska pre výmenu informácií o biologickej bezpečnosti (Biosafety Clearing House) oznámiť zmluvným stranám Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite podľa článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1946/2003 (7).

(14)

Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá nedoručil stanovisko v lehote, ktorú stanovil jeho predseda. Vykonávací akt sa považoval za nevyhnutný a predseda predložil návrh vykonávacieho aktu odvolaciemu výboru na ďalšie prerokovanie. Odvolávací výbor nevydal stanovisko.

a)

potraviny a zložky potravín, ktoré obsahujú kukuricu MON-87427-7, pozostávajú z nej alebo sú z nej vyrobené;

b)

krmivá, ktoré obsahujú kukuricu MON-87427-7, pozostávajú z nej alebo sú z nej vyrobené;

c)

kukurica MON-87427-7 vo výrobkoch, ktoré ju obsahujú alebo z nej pozostávajú, na akékoľvek iné použitie ako použitie uvedené v písmenách a) a b), s výnimkou pestovania.