ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 295

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 58
12. novembra 2015


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2010 z 11. novembra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1708/2005, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 2494/95, pokiaľ ide o spoločné referenčné obdobie indexu pre harmonizovaný index spotrebiteľských cien ( 1 )

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2011 z 11. novembra 2015, ktorým sa v súlade so smernicou 2009/138/ES Európskeho parlamentu a Rady stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o zoznamy regionálnych vlád a miestnych orgánov, s expozíciami voči ktorým sa má zaobchádzať rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde ( 1 )

3

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2012 z 11. novembra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o postupy pri rozhodovaní o stanovovaní, výpočte a zrušení navýšenia kapitálu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES ( 1 )

5

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2013 z 11. novembra 2015, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o štandardné odchýlky v súvislosti so systémami rozdelenia zdravotného rizika ( 1 )

9

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2014 z 11. novembra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o postupy a vzory pri predkladaní informácií orgánu dohľadu nad skupinou a pri výmene informácií medzi orgánmi dohľadu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES ( 1 )

11

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2015 z 11. novembra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o postupy posúdenia externého ratingu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES ( 1 )

16

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2016 z 11. novembra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o akciový index na symetrickú úpravu štandardnej akciovej kapitálovej požiadavky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES ( 1 )

18

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2017 z 11. novembra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o upravené koeficienty na výpočet kapitálovej požiadavky pre kurzové riziko v prípade mien viazaných na euro v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES ( 1 )

21

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2018 z 11. novembra 2015, ktorým sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení

23

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2019 z 11. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

39

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2020 z 26. októbra 2015, ktorým sa generálny tajomník Rady splnomocňuje vydávať preukazy členom, úradníkom a ostatným zamestnancom Európskej rady a Rady, ako aj osobitným žiadateľom stanoveným v prílohe II nariadenia (EÚ) č. 1417/2013, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/682/ES, Euratom

42

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2021 z 10. novembra 2015 o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v rámci Konferencie ministrov Svetovej obchodnej organizácie k pristúpeniu Libérijskej republiky do Svetovej obchodnej organizácie

44

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2022 z 10. novembra 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/866/ES o núdzových opatreniach, ktorými sa pozastavuje dovoz určitých lastúrnikov určených na ľudskú spotrebu z Peru, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania [oznámené pod číslom C(2015) 7669]  ( 1 )

45

 

 

III   Iné akty

 

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR

 

*

Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 273/14/COL z 9. júla 2014 o financovaní spoločnosti Scandinavian Airlines prostredníctvom nového revolvingového úveru (Nórsko) [2015/2023]

47

 

*

Rozhodnutie Stáleho výboru štátov EZVO č. 2/2015/SC z 24. septembra 2015 o zriadení Dočasného výboru pre finančný mechanizmus EHP na obdobie rokov 2014 – 2021 [2015/2024]

63

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2010

z 11. novembra 2015,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1708/2005, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 2494/95, pokiaľ ide o spoločné referenčné obdobie indexu pre harmonizovaný index spotrebiteľských cien

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2494/95 z 23. októbra 1995 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien (1), a najmä na jeho článok 4 tretí odsek a článok 5 ods. 3,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 2494/95 sa stanovujú štatistické základy potrebné na zostavovanie harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HISC).

(2)

Nariadením Komisie (ES) č. 1708/2005 (3) sa zavádzajú spoločné pravidlá určovania referenčného obdobia HISC, ktoré sa stanovuje na 2005 = 100.

(3)

Z dôvodu zmien klasifikácie podindexov HISC a zosúladenia podindexov, ktoré boli prepojené s HISC po zavedení 2005 = 100, vznikla potreba zmeniť referenčné obdobie indexu. V záujme zabezpečenia porovnateľnosti a relevantnosti HISC by sa preto referenčné obdobie indexu malo zmeniť na 2015 = 100.

(4)

V súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 2494/95 sa pri prijímaní tohto nariadenia zohľadnila nákladová účinnosť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 3 nariadenia (ES) č. 1708/2005 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Referenčné obdobie indexu

1.   Spoločné referenčné obdobie HISC je 2015 = 100. Toto nové referenčné obdobie indexu sa od zverejnenia HISC za január 2016 používa pre úplné časové rady všetkých indexov a podindexov HISC.

2.   Akýkoľvek ďalší podindex, ktorý sa má začleniť do HISC, sa v decembri príslušného roka prepojí na úrovni 100 indexových bodov a používa sa od januára (vrátane) nasledujúceho roka.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. ES L 257, 27.10.1995, s. 1.

(2)  Stanovisko z 1. júna 2015 (Ú. v. EÚ C 209, 25.6.2015, s. 3).

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1708/2005 z 19. októbra 2005, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 2494/95, pokiaľ ide o spoločné referenčné obdobie indexu pre harmonizovaný index spotrebiteľských cien, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2214/96 (Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2005, s. 9).


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/3


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2011

z 11. novembra 2015,

ktorým sa v súlade so smernicou 2009/138/ES Európskeho parlamentu a Rady stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o zoznamy regionálnych vlád a miestnych orgánov, s expozíciami voči ktorým sa má zaobchádzať rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a najmä na jej článok 109a ods. 2 písm. a),

keďže:

(1)

Zoznamy regionálnych vlád a miestnych orgánov, s expozíciami voči ktorým sa má v súlade so smernicou 2009/138/ES zaobchádzať rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde, sú relevantné pre výpočet modulu trhového rizika a modulu rizika zlyhania protistrany štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(2)

Tam, kde je to relevantné, by tieto regionálne vlády a miestne orgány, ktoré sú zaradené do týchto zoznamov, mali byť roztriedené podľa druhu, a to pri zohľadnení podmienok stanovených v článku 85 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/35 (2).

(3)

Orgány dohľadu poskytli relevantné informácie o osobitných právomociach získavať príjmy a existujúcich inštitucionálnych opatreniach podľa vnútroštátnych právnych predpisov vo vzťahu k regionálnym vládam a miestnym orgánom v ich jurisdikcii, a o rozsahu, v akom tieto vlády a orgány spĺňajú požiadavky stanovené v článku 109a ods. 2 písm. a) smernice 2009/138/ES.

(4)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(5)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zoznamy regionálnych vlád a miestnych orgánov

Nasledujúce regionálne vlády a miestne orgány, sa považujú za subjekty, s expozíciami voči ktorým sa má zaobchádzať rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde, v jurisdikcii ktorej sú tieto regionálne vlády a miestne orgány zriadené, ako je uvedené v článku 109a ods. 2 písm. a) smernice 2009/138/ES:

1.

v Rakúsku: akékoľvek „Land“ alebo „Gemeinde“;

2.

v Belgicku: akékoľvek „communauté“ alebo „gemeenschap“, „région“ alebo „gewest“, „province“ alebo „provincie“, či „commune“ alebo „gemeente“;

3.

v Dánsku: akékoľvek „region“ alebo „kommune“;

4.

vo Fínsku: akékoľvek „kaupunki“ alebo „stad“, „kunta“ alebo „kommun“, či „'Ahvenanmaan maakunta“ alebo „Landskapet Åland“;

5.

vo Francúzsku: akékoľvek „región“, „département“ alebo „commune“;

6.

v Nemecku: akékoľvek „Land“, „Gemeindeverband“ alebo „Gemeinde“;

7.

v Lichtenštajnsku: akékoľvek „Gemeinde“;

8.

v Litve: akékoľvek „savivaldybė“;

9.

v Luxembursku: akékoľvek „commune“;

10.

v Holandsku: akékoľvek „provincie“, „waterschap“ alebo „gemeente“;

11.

v Poľsku: akékoľvek „województwo“, „związek powiatów“, „powiat“, „związek międzygminny“, „gmina“ alebo „miasto stołeczne Warszawa“;

12.

v Portugalsku: akékoľvek „Região Autónoma dos Açores“ alebo „Região Autónoma da Madeira“;

13.

v Španielsku: akékoľvek „comunidad autónoma“ alebo „corporación local“;

14.

vo Švédsku: akékoľvek „region“, „landsting“ alebo „kommun“;

15.

v Spojenom kráľovstve: Škótsky parlament, národné zhromaždenie Walesu alebo národné zhromaždenie Severného Írska.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/5


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2012

z 11. novembra 2015,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o postupy pri rozhodovaní o stanovovaní, výpočte a zrušení navýšenia kapitálu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a najmä na jej článok 37 ods. 8 tretí pododsek,

keďže:

(1)

V smernici 2009/138/ES sa stanovuje možnosť orgánov dohľadu stanoviť poisťovni alebo zaisťovni navýšenie kapitálu. Je potrebné stanoviť postupy pri rozhodovaní o stanovovaní, výpočte a zrušení navýšenia kapitálu.

(2)

S cieľom umožniť poisťovni alebo zaisťovni predložiť informácie a zdôvodnenia, ktoré môžu zmierniť alebo spochybniť potrebu navýšenia kapitálu pred prijatím rozhodnutia o stanovení navýšenia kapitálu, orgán dohľadu by mal poisťovni alebo zaisťovni poskytnúť možnosť predložiť dôvody proti stanoveniu navýšenia kapitálu.

(3)

Spolupráca poisťovne alebo zaisťovne s orgánom dohľadu je nevyhnutná na zabezpečenie efektívnosti navýšenia kapitálu ako opatrenia dohľadu. Aby orgán dohľadu mohol stanoviť navýšenie kapitálu na základe presných a aktuálnych informácií, poisťovňa alebo zaisťovňa by mala na žiadosť orgánu dohľadu navýšenie kapitálu vypočítať.

(4)

S cieľom umožniť poisťovni alebo zaisťovni, aby napravila nedostatky, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu, je potrebné špecifikovať obsah rozhodnutia o stanovení navýšenia kapitálu.

(5)

Orgán dohľadu a poisťovňa alebo zaisťovňa by sa nemali opierať iba o ročné preskúmanie navýšenia kapitálu, ale mali by s cieľom prijať vhodné opatrenia proaktívne monitorovať okolnosti, ktoré viedli k stanoveniu navýšenia kapitálu. Poisťovňa alebo zaisťovňa by preto na tieto účely mala orgánu dohľadu poskytnúť správy o pokroku v náprave nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu. Takisto je potrebné stanoviť postup preskúmania rozhodnutí o navýšení kapitálu, ak dôjde k podstatnej zmene okolností, ktoré viedli k stanoveniu navýšenia kapitálu.

(6)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(7)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2).

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Oznámenie pred stanovením navýšenia kapitálu

1.   Orgán dohľadu oznámi dotknutej poisťovni alebo zaisťovni svoj zámer stanoviť navýšenie kapitálu a dôvody stanovenia navýšenia kapitálu.

2.   Orgán dohľadu stanoví lehotu, v ktorej má poisťovňa alebo zaisťovňa odpovedať na oznámenie uvedené v odseku 1. Orgán dohľadu pred prijatím rozhodnutia posúdi všetky informácie poskytnuté poisťovňou alebo zaisťovňou.

Článok 2

Výpočet navýšenia kapitálu

Ak to vyžaduje orgán dohľadu, poisťovňa alebo zaisťovňa vykoná výpočet navýšenia kapitálu v súlade so špecifikáciami stanovenými orgánom dohľadu.

Článok 3

Poskytovanie informácií

1.   Orgán dohľadu môže od poisťovne alebo zaisťovne požadovať, aby poskytla informácie potrebné na prijatie rozhodnutia o stanovení navýšenia kapitálu v lehote, ktorú určí orgán dohľadu.

2.   Pri určovaní lehoty uvedenej v odseku 1 orgán dohľadu venuje osobitnú pozornosť pravdepodobnosti a závažnosti akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu na poistníkov a oprávnené osoby.

3.   Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nedokáže dodržať lehotu uvedenú v odseku 1, bezodkladne to oznámi orgánu dohľadu.

Článok 4

Rozhodnutie stanoviť navýšenie kapitálu

1.   Dozorný orgán poisťovni alebo zaisťovni oznámi svoje rozhodnutie o stanovení navýšenia kapitálu písomne.

2.   Rozhodnutie orgánu dohľadu musí byť dostatočne podrobné, aby poisťovňa alebo zaisťovňa pochopila, aké opatrenia musí vykonať alebo aké nedostatky musí napraviť, ak chce dosiahnuť zrušenie navýšenia kapitálu.

3.   Rozhodnutie uvedené v odseku 2 musí obsahovať:

a)

dôvody stanovenia navýšenia kapitálu;

b)

metodiku výpočtu navýšenia kapitálu a sumu navýšenia kapitálu;

c)

dátum, od ktorého sa navýšenie kapitálu začína uplatňovať;

d)

ak je to vhodné, lehotu, v ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa musí napraviť nedostatky, ktoré viedli k stanoveniu navýšenia kapitálu;

e)

ak je to vhodné, obsah a frekvenciu správ o pokroku, ktoré sa majú predkladať v súlade s článkom 5.

Článok 5

Správa o pokroku

V prípadoch uvedených v článku 37 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2009/138/ES, a ak o to orgán dohľadu požiada, poisťovňa alebo zaisťovňa bezodkladne informuje orgán dohľadu o pokroku, ktorý dosiahla v odstraňovaní nedostatkov, ktoré viedli k stanoveniu navýšenia kapitálu a o tom, aké príslušné kroky podnikla.

Článok 6

Preskúmanie navýšenia kapitálu

1.   Orgán dohľadu preskúma uložené navýšenie kapitálu, ak dôjde k podstatnej zmene okolností, ktoré viedli k stanoveniu navýšenia kapitálu.

2.   Po preskúmaní uloženého navýšenia kapitálu orgán dohľadu navýšenie kapitálu ponechá, zmení alebo zruší.

Článok 7

Ponechanie, zmena alebo zrušenie navýšenia kapitálu

Keď orgán dohľadu zvažuje, či navýšenie kapitálu ponechá, zmení alebo zruší, zohľadňuje:

a)

informácie predložené poisťovňou alebo zaisťovňou počas procesu stanovenia a výpočtu navýšenia kapitálu;

b)

informácie, ktoré orgán dohľadu získal v procese preskúmania orgánom dohľadu a v rámci akejkoľvek následnej činnosti dohľadu;

c)

informácie poskytnuté v správe o pokroku, ak si ju orgán dohľadu vyžiada v súlade s článkom 5;

d)

akékoľvek iné relevantné informácie, ktoré naznačujú podstatnú zmenu okolností, ktoré viedli k stanoveniu navýšenia kapitálu.

Článok 8

Rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť navýšenie kapitálu

1.   Orgán dohľadu poisťovni alebo zaisťovni bezodkladne písomne oznámi svoje rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť navýšenie kapitálu spolu s dátumom nadobudnutia účinnosti daného rozhodnutia.

2.   Ak orgán dohľadu rozhodne o zmene navýšenia kapitálu, musí prijať nové rozhodnutie v súlade s článkom 4 ods. 2 a 3.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/9


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2013

z 11. novembra 2015,

ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o štandardné odchýlky v súvislosti so systémami rozdelenia zdravotného rizika

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1) a najmä na jej článok 190a ods. 4 tretí pododsek,

keďže:

(1)

Na účely výpočtu modulu upisovacieho rizika zdravotného poistenia v štandardnom vzorci pre kapitálovú požiadavku na solventnosť, by sa mali stanoviť štandardné odchýlky pre riziko poistného a riziko rezerv vo vzťahu k osobitným vnútroštátnym legislatívnym opatreniam, ktoré umožňujú zdieľať medzi poisťovňami a zaisťovňami poistné plnenie v súvislosti so zdravotným rizikom.

(2)

Takéto štandardné odchýlky by sa mali stanoviť iba vo vzťahu k Zorgverzekeringswet (zákon o zdravotnom poistení), v ktorom sa stanovuje povinné základné zdravotné poistenie (basisverzekering) v Holandsku (ďalej len „systém rozdelenia zdravotného rizika v Holandsku“). Podľa prieskumu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov systém rozdelenia zdravotného rizika v Holandsku je jediným takýmto systémom v Únii, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článkoch 109a ods. 4 a ods. 5 smernice 2009/138/ES.

(3)

Štandardné odchýlky stanovené v tomto nariadení sa určili s ohľadom na výpočty poskytnuté inštitúciou De Nederlandsche Bank.

(4)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(5)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2).

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Štandardné odchýlky

V prípade poistenia liečebných nákladov a proporcionálneho zaistenia, ktoré podliehajú systému rozdelenia zdravotného rizika v Holandsku, poisťovne a zaisťovne používajú pri výpočte modulu upisovacieho rizika zdravotného poistenia tieto štandardné odchýlky:

a)

2,7 % v prípade rizika poistného zdravotného poistenia NSLT;

b)

5 % v prípade rizika rezerv zdravotného poistenia NSLT.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/11


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2014

z 11. novembra 2015,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o postupy a vzory pri predkladaní informácií orgánu dohľadu nad skupinou a pri výmene informácií medzi orgánmi dohľadu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a najmä na jej článok 249 ods. 4,

keďže:

(1)

Bez toho, aby boli dotknuté iné formy spolupráce a výmeny informácií, ktoré sa môžu vyskytnúť dvojstranne alebo viacstranne medzi orgánmi dohľadu, postupy a vzory sú obzvlášť nevyhnutné na uľahčenie efektívnej a konvergentnej výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu, pretože kolégium orgánov dohľadu by malo byť hlavnou platformou na výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu nad skupinou.

(2)

Uvedené postupy a vzory sú určené orgánom dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu, ktoré v rámci dohody o koordinácii rozhodujú o tom, ktoré informácie sú potrebné na činnosť kolégia orgánov dohľadu a o spôsoboch, ktorými by sa tieto informácie mali vymieňať podľa článku 357 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (2).

(3)

Účinný a efektívny dohľad si vyžaduje, aby sa v rámci výmeny informácií a spolupráce medzi orgánmi dohľadu zohľadňovala povaha, rozsah a zložitosť skupiny, dostupnosť a typ informácií, ako aj najnovšie a najrelevantnejšie údaje.

(4)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(5)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 o stanovisko (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu

Orgány dohľadu si v rámci kolégia orgánov dohľadu vymieňajú informácie systematicky, aspoň raz ročne a ak je to vhodné, výmena prebieha ad hoc.

Článok 2

Lehota na výmenu informácií

1.   Pri každej systematickej výmene informácií alebo výmene informácii ad hoc sa orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu dohodnú na jej lehote.

2.   Odchýlky od dohodnutých lehôt sa oznamujú príslušným orgánom dohľadu vopred s primeraným odôvodnením.

Článok 3

Spôsob výmeny informácií

Orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu sa dohodnú na zabezpečenej elektronickej forme výmeny informácií, ako aj na formáte údajov, v akom sa tieto informácie majú vymieňať.

Článok 4

Mena

Pokiaľ orgány dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu v rámci dohovoru o koordinácii uzatvoreného v súlade s článkom 248 ods. 4 smernice 2009/138/ES nerozhodnú inak, sumy, ktoré sú súčasťou informácií vymieňaných v rámci kolégia orgánov dohľadu, vyjadrujú v tej mene, ktorá sa použila na oznámenie informácií.

Článok 5

Jazyk

Pokiaľ orgány dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu v rámci dohovoru o koordinácii uzatvoreného v súlade s článkom 248 ods. 4 smernice 2009/138/ES nerozhodnú inak, informácie si v rámci kolégia orgánov dohľadu vymieňajú v tom jazyku, ktorý sa v kolégiu používa najčastejšie.

Článok 6

Prehľad informácií, ktoré sa majú vymieňať v rámci kolégia orgánov dohľadu

Orgán dohľadu nad skupinou odovzdáva ostatným orgánom dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu prehľad informácií, ktoré sa majú vymieňať podľa článku 357 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, na ktorý použije vzor stanovený v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Článok 7

Predkladanie hlavných záverov z procesu preskúmania orgánmi dohľadu

1.   Ostatné orgány dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu predložia orgánu dohľadu nad skupinou hlavné závery vyplývajúce z procesu preskúmania orgánmi dohľadu vykonaného na úrovni jednotlivých podnikov podľa článku 357 ods. 2 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, na ktoré použijú vzor stanovený v prílohe II k tomuto nariadeniu.

2.   Orgán dohľadu nad skupinou odovzdáva ostatným orgánom dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu hlavné závery z procesu preskúmania orgánmi dohľadu vykonaného na úrovni skupiny podľa článku 357 ods. 3 písm. a) bodu iii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, na ktoré použije vzor stanovený v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 8

Spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi dohľadu mimo kolégia orgánov dohľadu

1.   Keď si orgán dohľadu s niektorými z ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu dvojstranne alebo mnohostranne vymieňa informácie relevantné z hľadiska dohľadu nad skupinou, tento orgán dohľadu oznámi tieto informácie orgánu dohľadu nad skupinou v primeranom čase. Orgán dohľadu nad skupinou zabezpečuje, aby sa informácie poskytli všetkým ostatným zainteresovaným orgánom dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu na jeho najbližšom zasadnutí alebo pred ním.

2.   Keď orgán dohľadu v kolégiu orgánov dohľadu dostane od tretej strany informácie relevantné z hľadiska dohľadu nad skupinou a tieto informácie poskytuje niektorým z ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu, v maximálnom možnom rozsahu, s výhradou akýchkoľvek obmedzení ohľadom dôvernosti uložených treťou stranou alebo zákonom, oznámi tieto informácie orgánu dohľadu nad skupinou v primeranom čase. Orgán dohľadu nad skupinou zabezpečuje, aby sa informácie poskytli všetkým ostatným zainteresovaným orgánom dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu na jeho najbližšom zasadnutí alebo pred ním.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).


PRÍLOHA I

Prehľad informácií, ktoré sa majú vymieňať v rámci kolégia orgánov dohľadu

Typ informácií

Názov podniku

Správa o solventnosti a finančnom stave

Pravidelná správa pre orgány dohľadu

Vzory kvantitatívnych správ

Hlavné závery procesu preskúmania orgánmi dohľadu

Iné vybrané údaje

Podnik s účasťou

Informácia

 

 

 

 

 

Frekvencia

 

 

 

 

 

Lehota

 

 

 

 

 

Dcérska spoločnosť

Informácia

 

 

 

 

 

Frekvencia

 

 

 

 

 

Lehota

 

 

 

 

 

Iný prepojený podnik

Informácia

 

 

 

 

 

Frekvencia

 

 

 

 

 

Lehota

 

 

 

 

 

Informácie, ktoré sa majú vymieňať vrátane príslušných častí opisných správ, príslušných vzorov kvantitatívnych správ, hlavných záverov procesu preskúmania orgánmi dohľadu a iných vybraných údajov, ako aj lehôt a frekvencie, na ktorých sa dohodlo kolégium orgánov dohľadu, sa špecifikujú v prehľade.


PRÍLOHA II

Predkladanie hlavných záverov procesu preskúmania orgánmi dohľadu

Názov podniku alebo skupiny

 

Výsledok posúdenia rizík a príslušné plánované činnosti dohľadu

Opis

 

Zistenia kontrol/inšpekcií na mieste a kontrol na diaľku

Opis

 

Príslušné opatrenia dohľadu

Opis

 

Hlavné závery procesu preskúmania orgánmi dohľadu zahŕňajú výsledky posúdenia rizík, príslušné plánované činnosti dohľadu, zistenia kontrol na mieste, inšpekcií na mieste a kontrol na diaľku, ako aj príslušné opatrenia dohľadu, na ktorých sa dohodlo kolégium orgánov dohľadu.


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/16


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2015

z 11. novembra 2015,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o postupy posúdenia externého ratingu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a najmä na jej článok 44 ods. 4a štvrtý pododsek,

keďže:

(1)

Dodatočné posudzovanie vhodnosti externých ratingových hodnotení uvedené v článku 44 ods. 4a smernice 2009/138/ES by malo predstavovať kľúčovú a významnú činnosť ako súčasť systému riadenia rizík, pretože sa ním zmierňujú riziká spojené s výpočtom technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(2)

Procedurálne aspekty dodatočných posúdení sa majú odzrkadľovať v politike riadenia rizík poisťovní a zaisťovní, ktorá sa uvádza v článku 41 ods. 3 smernice 2009/138/ES, keďže dodatočné posúdenia sú súčasťou systému riadenia rizík.

(3)

Povaha, rozsah a zložitosť činností poisťovní a zaisťovní by sa mali zohľadniť, keď tieto podniky zahŕňajú do svojej politiky riadenia rizík procedurálne aspekty dodatočných posúdení a dokumentujú výsledky dodatočných posúdení, ako aj spôsob ich vykonania.

(4)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(5)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Politika riadenia rizík

Na účely posúdenia vhodnosti externých ratingov používaných na výpočet technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť prostredníctvom dodatočných posúdení uvedených v článku 44 ods. 4a smernice 2009/138/ES poisťovne a zaisťovne do svojej politiky riadenia rizík zahrnú:

a)

rozsah a frekvenciu dodatočných posúdení;

b)

spôsob, akým sa dodatočné posúdenia vykonávajú, vrátane predpokladov, z ktorých sa vychádza;

c)

frekvenciu pravidelného preskúmania dodatočných posúdení a podmienky vyžadujúce si preskúmanie dodatočných posúdení ad hoc.

Článok 2

Úlohy funkcie riadenia rizík

Poisťovne a zaisťovne zabezpečia, aby funkcia riadenia rizík zahŕňala dodatočné posúdenia v súlade s politikou riadenia rizík uvedenou v článku 1 a aby sa v rámci nej výsledky dodatočných posúdení riadne zohľadnili pri výpočte technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Článok 3

Informácie, ktoré sa využívajú na dodatočné posúdenia

Pri vykonávaní dodatočných posúdení využívajú poisťovne a zaisťovne aktuálne informácie pochádzajúce zo spoľahlivých zdrojov.

Článok 4

Preskúmanie dodatočných posúdení

1.   V súlade s článkom 41 ods. 3 smernice 2009/138/ES poisťovne a zaisťovne svoje dodatočné posúdenia aspoň raz ročne preskúmajú.

2.   Poisťovne a zaisťovne preskúmajú dodatočné posúdenia aj ad hoc, keď je splnená niektorá z podmienok uvedených v článku 1 písm. c), alebo ak predpoklady, z ktorých sa pri týchto posúdeniach vychádzalo, nie sú viac platné.

Článok 5

Dokumentácia

Poisťovne a zaisťovne dokumentujú:

a)

spôsob, akým sa dodatočné posúdenia vykonávajú, a výsledky týchto posúdení;

b)

rozsah, v akom sa výsledky dodatočných posúdení zohľadnia pri výpočte technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/18


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2016

z 11. novembra 2015,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o akciový index na symetrickú úpravu štandardnej akciovej kapitálovej požiadavky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a najmä na jej článok 109a ods. 2 písm. b),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť, aby sa akciovým indexom merala trhová cena diverzifikovaného portfólia akcií, ktoré zodpovedá povahe akcií typicky držaných poisťovňami a zaisťovňami, ako sa vyžaduje v článku 172 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (2), tento akciový index by mal byť zložený z viacerých existujúcich akciových indexov relevantných trhov. S cieľom zabezpečiť, aby boli úrovne týchto akciových indexov porovnateľné, úroveň každého indexu na začiatku primeraného časového obdobia uvedená v článku 106 ods. 2 smernice 2009/138/ES by sa mala stanoviť na 100 percentuálnych bodov.

(2)

Hodnota akciového indexu v priebehu dňa kolíše. Preto je potrebné objasniť, ktorá hodnota sa má použiť za daný deň. Keďže burzy cenných papierov nie sú otvorené na obchodovanie každý deň, takisto je potrebné určiť, za ktoré dni sa úrovne akciového indexu musia vypočítať. Z tohto dôvodu by sa mali vymedziť pojmy „posledná úroveň“ a „pracovný deň“.

(3)

Akciový index by mal spĺňať požiadavky stanovené v článku 172 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35.

(4)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(5)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve vytvorenú na základe článku 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„posledná úroveň“ je posledná hodnota akciového indexu za referenčný deň zverejnená poskytovateľom akciového indexu,

2.

„pracovný deň“ je každý deň okrem soboty a nedele.

Článok 2

Výpočet akciového indexu

1.   Úroveň akciového indexu uvedená v článku 106 ods. 2 smernice 2009/138/ES sa určí za každý pracovný deň.

Úroveň akciového indexu za konkrétny pracovný deň je súčtom všetkých príspevkov akciových indexov uvedených v prílohe v daný pracovný deň.

Príspevok každého akciového indexu uvedeného v prílohe za konkrétny pracovný deň je súčinom jeho normalizovanej úrovne za pracovný deň a príslušnej váhy akciového indexu uvedeného v prílohe.

2.   Pre každý akciový index uvedený v prílohe platí, že jeho normalizovaná úroveň za konkrétny pracovný deň je jeho posledná úroveň v daný pracovný deň vydelená jeho poslednou úrovňou z prvého dňa 36-mesačného obdobia, ktoré sa končí v pracovný deň, za ktorý sa vypočítava úroveň akciového indexu v súlade s definíciou uvedenou v článku 172 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35. Ak nie je k dispozícii posledná úroveň akciového indexu za konkrétny deň, použije sa posledná známa úroveň pred daným dňom.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).


PRÍLOHA

Akciové indexy a váhové koeficienty

Akciové indexy (cenové indexy)

Váhové koeficienty

AEX

0,14

CAC 40

0,14

DAX

0,14

FTSE All-Share

0,14

FTSE MIB

0,08

IBEX 35

0,08

Nikkei 225

0,02

OMX Stockholm 30

0,08

S&P 500

0,08

SMI

0,02

WIG30

0,08


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/21


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2017

z 11. novembra 2015,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o upravené koeficienty na výpočet kapitálovej požiadavky pre kurzové riziko v prípade mien viazaných na euro v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a najmä na jej článok 109a ods. 2 písm. c),

keďže:

(1)

Úpravy stanovené v tomto nariadení zohľadňujú podrobné kritériá stanovené v článku 188 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (2).

(2)

Aby sa zabezpečilo jednotné zaobchádzanie s menami viazanými na euro pri výpočte kapitálovej požiadavky pre kurzové riziko, mali by sa poskytnúť upravené koeficienty pre kurzové riziko v súvislosti s výmennými kurzmi medzi eurom a menami viazanými na euro, ako aj v súvislosti s výmennými kurzmi medzi dvoma menami viazanými na euro.

(3)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(4)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Upravené koeficienty pre kurzové riziko v prípade, že domácou alebo cudzou menou je euro

Ak je domácou alebo cudzou menou euro, na účely článku 188 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa koeficient 25 % nahrádza koeficientom:

a)

0,39 %, ak je druhou menou dánska koruna (DKK);

b)

1,81 %, ak je druhou menou bulharský lev (BGN);

c)

2,18 %, ak je druhou menou západoafrický frank BCEAO/CFA (XOF);

d)

1,96 %, ak je druhou menou stredoafrický frank BEAC/CFA (XAF);

e)

2,00 %, ak je druhou menou komorský frank (KMF).

Článok 2

Upravené koeficienty pre kurzové riziko v prípade, že domáca aj cudzia mena je viazaná na euro

Na účely článku 188 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa koeficient 25 % nahrádza koeficientom:

a)

2,24 %, ak sú dané dve meny DKK a BGN;

b)

2,62 %, ak sú dané dve meny DKK a XOF;

c)

2,40 %, ak sú dané dve meny DKK a XAF;

d)

2,44 %, ak sú dané dve meny DKK a KMF;

e)

4,06 %, ak sú dané dve meny BGN a XOF;

f)

3,85 %, ak sú dané dve meny BGN a XAF;

g)

3,89 %, ak sú dané dve meny BGN a KMF;

h)

4,23 %, ak sú dané dve meny XOF a XAF;

i)

4,27 %, ak sú dané dve meny XOF a KMF;

j)

4,04 %, ak sú dané dve meny XAF a KMF.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/23


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2018

z 11. novembra 2015,

ktorým sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“), a najmä na jeho článok 8,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (2) (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“), a najmä na jeho článok 13,

informujúc týmto členské štáty,

keďže:

A.   ZÁVÄZOK A INÉ EXISTUJÚCE OPATRENIA

(1)

Nariadením (EÚ) č. 513/2013 (3) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila predbežné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka (ďalej len „moduly“) a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“).

(2)

Skupina vyvážajúcich výrobcov splnomocnila Čínsku obchodnú komoru pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products, ďalej len „CCCME“), aby v ich mene predložila Komisii cenový záväzok, čo CCCME aj urobila. Z podmienok daného cenového záväzku jasne vyplýva, že ho tvorí súbor individuálnych cenových záväzkov jednotlivých vyvážajúcich výrobcov, ktorý z praktických dôvodov koordinuje CCCME.

(3)

Rozhodnutím 2013/423/EÚ (4) Komisia prijala uvedený cenový záväzok, pokiaľ ide o predbežné antidumpingové clo. Nariadením (EÚ) č. 748/2013 (5) Komisia zmenila nariadenie (EÚ) č. 513/2013 s cieľom zaviesť technické zmeny potrebné v dôsledku prijatia záväzku, pokiaľ ide o predbežné antidumpingové clo.

(4)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013 (6) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz modulov a článkov s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR (ďalej len „dotknuté výrobky“) do Únie. Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 (7) Rada zároveň uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutého výrobku do Únie.

(5)

Po tom, ako skupina vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia“) spolu s CCCME oznámili zmenené znenie cenového záväzku, Komisia vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ (8) potvrdila prijatie zmeneného cenového záväzku (ďalej len „záväzok“) na obdobie uplatňovania konečných opatrení. V prílohe k uvedenému rozhodnutiu je uvedený zoznam vyvážajúcich výrobcov, ktorých záväzok bol prijatý. Tento zoznam okrem iného zahŕňa:

a)

spoločnosť Chint Solar (Zhejiang) Co. Ltd spolu s jej prepojenými spoločnosťami v Európskej únii, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B810 („Chint Solar“); a

b)

spoločnosti Hangzhou Zhejiang University Sunny Energy Science and Technology Co. Ltd a Zhejiang Jinbest Energy Science and Technology Co. Ltd, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B825 („Sunny Energy“).

(6)

Vykonávacím rozhodnutím 2014/657/EÚ (9) Komisia prijala návrh skupiny vyvážajúcich výrobcov spolu s CCCME, ktorý sa týkal objasnení vzhľadom na plnenie záväzku v súvislosti s dotknutým výrobkom, na ktorý sa vzťahuje záväzok, t. j. modulmi a článkami s pôvodom v ČĽR alebo odosielanými z ČĽR, v súčasnosti patriacimi pod číselné znaky KN ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039), vyrábanými vyvážajúcimi výrobcami (ďalej len „výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok“). Antidumpingové a vyrovnávacie clo uvedené v odôvodnení 4 spolu so záväzkom sa spoločne uvádzajú ako „opatrenia“.

(7)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/866 (10) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade troch vyvážajúcich výrobcov.

(8)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1403 (11) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

B.   PODMIENKY ZÁVÄZKU, KTORÉ BOLI PORUŠENÉ

(9)

Každá spoločnosť, ktorej záväzok bol prijatý, sa zaviazala predávať len výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, vyrobený touto spoločnosťou. Predaj výrobkov vyrobených inou spoločnosťou nie je povolený.

(10)

Vyvážajúci výrobcovia súhlasili okrem iného s tým, že v medziach zodpovedajúcej ročnej úrovne dovozu do Únie stanovenej v záväzku nebudú predávať výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, prvému nezávislému zákazníkovi v Únii pod určitú minimálnu dovoznú cenu (ďalej len „MDC“).

(11)

V rámci záväzku sa takisto prostredníctvom nevyčerpávajúceho zoznamu objasňuje, čo predstavuje jeho porušenie. Daný zoznam konkrétne zahŕňa uzatváranie kompenzačných dohôd so zákazníkmi a poskytovanie zavádzajúcich vyhlásení týkajúcich sa pôvodu dotknutého výrobku alebo totožnosti vývozcu. Zapojenie sa do systému obchodovania vedúceho k riziku obchádzania takisto predstavuje porušenie. V zozname sa takisto uvádza, že vydávanie obchodnej faktúry, ako sa vymedzuje v záväzku, pri ktorej príslušná finančná transakcia nie je v súlade s jej nominálnou hodnotou, predstavuje porušenie záväzku.

(12)

Vyvážajúci výrobcovia sa ďalej zaviazali, že tým istým zákazníkom, ktorým predávajú výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, nebudú predávať žiadne iné výrobky, ktoré vyrobili alebo s ktorými obchodujú, nad rámec určitého malého percentuálneho podielu celkovej hodnoty predaja výrobku, na ktorý sa vzťahuje záväzok („limit súbežného predaja“).

(13)

Okrem toho, na základe záväzku sú vyvážajúci výrobcovia povinní poskytnúť Komisii raz za štvrťrok a v konkrétnych lehotách podrobné informácie o celom svojom predaji na vývoz do Únie a ďalšom predaji v Únii (ďalej len „štvrťročné správy“). Z toho vyplýva, že údaje predložené v týchto štvrťročných správach musia byť úplné a správne a oznámené transakcie musia byť v plnej miere v súlade s podmienkami záväzku. Oznámiť sa musí aj predaj iných výrobkov než je výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, tým istým zákazníkom.

(14)

Aby sa zabezpečilo dodržiavanie záväzku, vyvážajúci výrobcovia sa takisto zaviazali, že umožnia overovanie na mieste vo svojich priestoroch na účely overenia presnosti a úplnosti údajov predkladaných Komisii v štvrťročných správach a poskytnú všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné.

C.   PODMIENKY ZÁVÄZKU, KTORÉ UMOŽŇUJÚ ODVOLANIE ZO STRANY KOMISIE, AK NEDOŠLO K PORUŠENIU ZÁVÄZKU

(15)

V záväzku sa stanovuje, že Komisia môže odvolať prijatie záväzku kedykoľvek počas obdobia jeho uplatňovania, ak sa ukáže, že monitorovanie a presadzovanie sú nevykonateľné.

D.   MONITOROVANIE VYVÁŽAJÚCICH VÝROBCOV

(16)

Pri monitorovaní dodržiavania záväzku Komisia overila informácie, ktoré predložili dvaja vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 5 a ktoré boli relevantné vzhľadom na záväzok. Komisia takisto vykonala overovanie na mieste v priestoroch týchto vyvážajúcich výrobcov. V zisteniach uvedených v odôvodneniach 17 až 27 sa rozoberajú zistené problémy v súvislosti so spoločnosťami Chint Solar a Sunny Energy, na základe ktorých je Komisia v prípade týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov povinná odvolať prijatie záväzku.

E.   DÔVODY NA ODVOLANIE PRIJATIA ZÁVÄZKU

i)   Chint Solar

(17)

Spoločnosti prepojené so spoločnosťou Chint Solar v Únii uvedené v odôvodnení 5 písm. a) predávali výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, nezávislým zákazníkom v Únii v rokoch 2013 a 2014. Tento predaj nebol oznámený Komisii v lehote uvedenej v záväzku. Neúplná správa bola predložená až na začiatku overovania na mieste. Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť Chint Solar porušila svoju ohlasovaciu povinnosť.

(18)

Spoločnosť Chint Solar predávala do Únie aj moduly vyrobené prepojenou spoločnosťou, ktorá nie je stranou záväzku. Komisia túto prax analyzovala a dospela k záveru, že spoločnosť Chint Solar porušila povinnosť predávať len tie moduly, ktoré boli vyrobené spoločnosťou, ktorá je stranou záväzku.

(19)

Okrem iného, prepojený výrobca modulov v Únii navyše predával tieto výrobky, buď jednému zo zákazníkov spoločnosti Chint Solar lebo zákazníkom prepojeným so zákazníkom uvedenej spoločnosti. Podstatná časť tohto predaja sa uskutočnila za ceny nižšie, ako je MDC. Komisia tento obchodný model analyzovala. Dospela k záveru, že predajom za ceny nižšie ako MDC zákazníkovi spoločnosti Chint Solar alebo prepojenému zákazníkovi zákazníka spoločnosti Chint Solar došlo ku kompenzačnej dohode, a že spoločnosť Chint Solar porušila povinnosť vyplývajúcu zo záväzku neuzatvárať kompenzačnú dohodu.

(20)

Okrem toho spoločnosť Chint Solar čiastočne vyrába moduly podľa dohôd výrobcu pôvodného zariadenia (ďalej len „OEM“). V prípade jednej skupiny svojich zákazníkov OEM umožňuje zmluvná dohoda predaj tejto skupine zákazníkov do Únie ako aj mimo nej. Spoločnosť Chint Solar neposkytla všetky informácie, ktoré Komisia považovala za potrebné na monitorovanie záväzku. V prípade ďalšej skupiny svojich zákazníkov OEM sa pri overovaní zistilo, že najmenej v jednom prípade boli moduly dodávané členom tejto skupiny v Únii ako aj mimo Únie.

(21)

Tento obchodný model vedie k riziku obchádzania vo forme krížovej kompenzácie MDC. Konkrétne by sa to stalo v prípade, ak by sa moduly predávali skupinám zákazníkov OEM prostredníctvom prepojenej spoločnosti so spoločnosťou Chint Solar, ktorá nie je stranou záväzku.

(22)

Komisia dospela k záveru, že zistená štruktúra obchodu prakticky znemožňuje monitorovanie záväzku spoločnosti Chint Solar.

ii)   Sunny Energy

(23)

Spoločnosť Sunny Energy vystavila niekoľko obchodných faktúr na solárne moduly, ktorých nominálna hodnota bola v súlade s MDC. Avšak z inšpekcie príslušných faktúr, ktoré spoločnosť Sunny Energy predložila čínskym orgánom pre správu dane z pridanej hodnoty vyplynulo, že tieto predajné transakcie zahŕňali aj výrobky, na ktoré sa záväzok nevzťahuje, napr. invertory a káble vymedzené v záväzku ako „iné výrobky“, ktoré Komisii neboli oznámené. Okrem toho predaj týchto „iných výrobkov“ tým istým zákazníkom prekročil limit súbežného predaja povolený v rámci záväzku. Ide o prípady porušenia ohlasovacích povinností a limitu predaja „iných výrobkov“ tým istým zákazníkom.

(24)

Overovaním na mieste sa ďalej zistilo, že predajná cena solárnych modulov vo faktúrach, ktoré spoločnosť Sunny Energy predložila čínskym orgánom pre správu dane z pridanej hodnoty, bola nižšia ako cena na faktúrach súvisiacich so záväzkom. Komisia túto prax analyzovala a dospela k záveru, že spoločnosť Sunny Energy porušila záväzok vydávaním obchodných faktúr, ktorých príslušné finančné transakcie neboli v súlade s ich nominálnou hodnotou.

(25)

Spoločnosť Sunny Energy takisto vyvážala „iné výrobky“ značne dlhé obdobie do colného skladu v Únii. Colné vybavenie týchto výrobkov sa uskutočňuje po tom, ako si zákazník uvedené výrobky objedná. Takýto predaj nie je predmetom monitorovania zo strany Komisie.

(26)

Komisia analyzovala dôsledky tejto štruktúry obchodu a dospela k záveru, že existuje vysoké riziko krížovej kompenzácie MDC, najmä pokiaľ sa z colného skladu výrobky na ktoré sa vzťahuje záväzok, aj výrobky, na ktoré sa záväzok nevzťahuje, predávajú tým istým zákazníkom. Komisia dospela k záveru, že zistená štruktúra obchodu, prakticky znemožňuje monitorovanie záväzku spoločnosti Sunny Energy.

(27)

Okrem toho zo záznamov o transakciách, ktoré boli skontrolované na mieste, vyplynulo, že jeden zákazník nezaplatil celú sumu za dotknutú predajnú transakciu. Z ďalšej analýzy vyplynulo, že výsledkom tejto čiastočnej platby bola predajná cena nižšia ako MDC. Predaj za nižšiu cenu ako MDC predstavuje porušenie záväzku.

iii)   Závery

(28)

Zistenia týkajúce sa porušení záväzku a jeho nevykonateľnosti v prípade spoločností Chint Solar a Sunny Energy sú dôvodom na odvolanie prijatia záväzku vo vzťahu k týmto dvom vyvážajúcim výrobcom podľa článku 8 ods. 7 a ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, článku 13 ods. 7 a ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia a podľa podmienok záväzku.

F.   POSÚDENIE USKUTOČNITEĽNOSTI UPLATŇOVANIA CELKOVÉHO ZÁVÄZKU

(29)

V záväzku sa stanovuje, že porušenie zo strany jednotlivého vyvážajúceho výrobcu nemá automaticky za následok odvolanie prijatia záväzku pre všetkých vyvážajúcich výrobcov. V takom prípade Komisia posúdi vplyv daného konkrétneho porušenia na uplatniteľnosť záväzku s účinkom pre všetkých vyvážajúcich výrobcov a CCCME.

(30)

Komisia zodpovedajúcim spôsobom posúdila vplyv porušovaní zo strany spoločností Chint Solar a Sunny Energy na uplatniteľnosť záväzku s účinnosťou pre všetkých vyvážajúcich výrobcov a CCCME.

(31)

Zodpovednosť za tieto porušenia nesú výhradne dotknutí vyvážajúci výrobcovia; monitorovaním sa nezistili žiadne systematické porušovania zo strany väčšiny vyvážajúcich výrobcov ani CCCME.

(32)

Komisia preto dospela k záveru, že celkové fungovanie záväzku nie je ohrozené a že neexistujú dôvody na odvolanie prijatia záväzku v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov a CCCME.

G.   PÍSOMNÉ PODANIA A VYPOČUTIA

(33)

Zainteresované strany dostali podľa článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia príležitosť byť vypočuté a predložiť pripomienky. Spoločnosť Chint Solar aj spoločnosť Sunny Energy predložili pripomienky a boli vypočuté. Pripomienky predložila aj ďalšia zainteresovaná strana.

(34)

V priebehu pojednávania spoločnosť Chint Solar aj spoločnosť Sunny Energy potvrdili, že došlo k určitým porušeniam, zaviazali sa však, že v budúcnosti budú záväzok dodržiavať a zdôraznili, že porušenia považovali za zanedbateľné.

i)   Chint Solar

Predaj modulov vyrobených prepojenou spoločnosťou, ktorá nie je stranou záväzku, do Únie

(35)

Spoločnosť Chint Solar tvrdila, že napriek odpovediam, ktoré poskytol prepojený výrobca uvedený v odôvodnení 18 v rámci pôvodného prešetrovania, Komisia tohto výrobcu nezaradila do návrhu na výber vzorky výrobcov ani do zoznamu spolupracujúcich výrobcov, ktorí podliehajú konečnému rozhodnutiu pôvodného prešetrovania. V dôsledku tohto nezaradenia nebola spoločnosť Chint Solar podľa svojho názoru schopná porozumieť rôznym štatútom svojich výrobcov.

(36)

Komisia uvedené tvrdenie zamieta. Po prvé, návrh na výber vzorky sa týkal jednotlivých výrobcov ako aj skupín spoločností. Zo znenia a zoznamu spoločností pripojeného k návrhu na výber vzorky jasne vyplýva, že z každej skupiny spoločností bola uvedená jedna spoločnosť. V skutočnosti mala väčšina spoločností navrhnutých na výber vzorky niekoľko prepojených spoločností v ČĽR, avšak do návrhu na výber vzorky bola zaradená iba jedna spoločnosť za skupinu spoločností.

(37)

Po druhé, na rozdiel od návrhu na výber vzorky zoznam spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov uvedených vo vykonávacích nariadeniach, ktoré ukladajú predbežné a konečné antidumpingové a vyrovnávacie clo na dotknutý výrobok, obsahuje všetky spoločnosti v rámci skupiny spoločností. Komisia sa domnieva, že spoločnosti Chint Solar bol poskytnutý dostatočný čas na to, aby poukázala na akékoľvek nepresnosti v zozname spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v nadväznosti na zistenia v predbežnom a konečnom štádiu pôvodných prešetrovaní. Od spoločnosti Chint Solar nebola prijatá žiadna pripomienka.

Ohlasovacie povinnosti prepojených dovozcov v Únii

(38)

Spoločnosť Chint Solar takisto tvrdila, že si nebola vedomá ohlasovacích povinností týkajúcich sa svojich prepojených spoločností v Únii uvedených v odôvodnení 5 písm. a), keďže spoločnosť Chint Solar nebola informovaná o prijatí záväzku, ktorý tieto prepojené spoločnosti ponúkli. Okrem toho spoločnosť Chint Solar dôvodila, že týmto prepojeným spoločnostiam v Únii nebol poskytnutý žiadny samostatný prístup do ohlasovacieho systému, čo im znemožnilo predkladať štvrťročné správy.

(39)

Komisia uvedené tvrdenia odmieta, pretože Spoločnosť Chint Solar bola povinná ohlásiť transakcie ďalšieho predaja nezávislým zákazníkom v Únii a neurobila tak. Je to z týchto dôvodov:

a)

Ponuka záväzku vrátane ponuky jednej z prepojených spoločností v Únii uvedenej v odôvodnení 5 písm. a) už bola už prijatá s dočasným antidumpingovým clom (12). V znení ustanovení záväzku sa jasne uvádza, že ďalší predaj nezávislým zákazníkom v Únii je potrebné ohlasovať.

b)

Ponuka záväzku zahŕňajúca druhú prepojenú spoločnosť v Únii uvedenú v odôvodnení 5 písm. a) bola prijatá na obdobie uplatňovania konečných opatrení (13). Po prijatí záväzku sa však neuskutočnil žiaden predaj tejto prepojenej spoločnosti. Preto tvrdenia spoločnosti Chint Solar týkajúce sa tejto spoločnosti nie sú relevantné.

c)

CCCME koordinuje predkladanie všetkých štvrťročných správ spoločností, na ktoré sa vzťahuje záväzok, vrátane štvrťročných správ o transakciách ďalšieho predaja. Spoločnosť Chint Solar mala možnosť získať ďalšie informácie o svojich ohlasovacích povinnostiach vyplývajúcich zo záväzku.

d)

Na začiatku overovania na mieste predložila spoločnosť Chint Solar neúplnú štvrťročnú správu. Dokazuje to, že spoločnosť Chint Solar si bola vedomá ohlasovacích povinností týkajúcich sa jej prepojených spoločností v Únii.

Žiadne závažné porušenie

(40)

Spoločnosť Chint Solar takisto tvrdila, že k žiadnemu závažnému porušeniu nedošlo, keďže neohlásené transakcie boli v porovnaní s celkovým počtom predajných transakcií nepatrné.

(41)

Komisia nemôže toto tvrdenie akceptovať. Spoločnosť Chint Solar od nadobudnutia platnosti záväzku nepredložila žiadnu štvrťročnú správu o transakciách ďalšieho predaja jej prepojenej spoločnosti uvedenej v odôvodnení 5 písm. a). Je to tak bez ohľadu na počet neohlásených transakcií. Komisia preto potvrdzuje svoj záver, že spoločnosť Chint Solar porušila svoju ohlasovaciu povinnosť vyplývajúcu zo záväzku.

Predaj prepojeného výrobcu v Únii

(42)

Spoločnosť Chint Solar takisto spochybnila, že porušila povinnosť vyplývajúcu zo záväzku neuzatvárať kompenzačnú dohodu, a to z týchto dôvodov:

a)

Spoločnosť Chint Solar informovala Komisiu o nadobudnutí výrobcu modulov v Únii uvedeného v odôvodnení 19 a Komisia na to nereagovala.

b)

Komplexnosť záväzku vo všeobecnosti viedla Komisiu v priebehu času k tomu, že v rovnakej situácii uvádzala rôzne odpovede. Preto je logické, že spoločnosť Chint Solar nezvážila riziko vyplývajúce z kompenzačných dohôd až do zverejnenia úmyslu Komisie záväzok odvolať.

c)

Predaj prepojeného výrobcu v Únii by nemal podliehať podmienkam záväzku, ktorý sa vzťahuje iba na moduly a články s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR.

d)

Spoločnosť Chint Solar nemá v úmysle uskutočniť krížovú kompenzáciu prostredníctvom predaja tomu istému zákazníkovi tejto spoločnosti z ČĽR a prepojenému výrobcovi v Únii. Rozdiel v špecifikácii výrobku a obchodných zvyklostiach konkrétneho zákazníka spoločnosti Chint Solar tento súbežný predaj odôvodňuje. Spoločnosť Chint Solar takisto tvrdila, že predajná cena prepojeného výrobcu v Únii bola v súlade s trhovou cenou. Okrem toho sa spoločnosť Chint Solar zaviazala zastaviť predaj dotknutého výrobku tomuto svojmu zákazníkovi z ČĽR, predkladať štvrťročné správy o predaji jej prepojeného výrobcu v Únii a umožniť overenie presnosti týchto správ.

(43)

Komisia nemôže tieto tvrdenia prijať. Po prvé Komisia nekritizovala spoločnosť Chint Solar za neoznámenie nadobudnutia, ale za paralelný predaj opísaný v odôvodnení 19.

(44)

Po druhé spoločnosť Chint Solar cituje mimo kontextu odpovede útvarov Komisie, ktoré sa v každom prípade považujú za nezáväzné. Uvedené odpovede nie sú relevantné, pokiaľ ide o povinnosť neuzatvárať kompenzačnú dohodu.

(45)

Po tretie je jasné, že predaj výrobcu z Únie nemôže podliehať záväzku. Avšak kompenzačné opatrenia, ktoré Komisia zistila, vznikli v dôsledku súbežného predaja tohto prepojeného výrobcu z Únie zákazníkovi spoločnosti Chint Solar alebo zákazníkom prepojeným so zákazníkom spoločnosti Chint Solar. Z hľadiska krížovej kompenzácie nie je rozdiel v špecifikáciách výrobku relevantný. Okrem toho nie je relevantná ani skutočnosť, či sa predaj uskutočnil za trhové ceny, pretože tieto ceny boli nižšie ako minimálna dovozná cena.

(46)

Komisia analyzovala aj ďalšie záväzky spoločnosti Chint Solar a dospela k záveru, že riešia iba riziko vyplývajúce z kompenzačných dohôd vo vzťahu k jednému konkrétnemu zákazníkovi. Okrem toho predstavujú pre monitorovanie záväzku dodatočnú záťaž, konkrétne pokiaľ ide o dodatočné kontroly štvrťročných správ.

Komisia preto potvrdzuje svoje posúdenie, že spoločnosť Chint Solar porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku neuzatvárať kompenzačnú dohodu.

Predaj OEM

(47)

Spoločnosť Chint Solar takisto tvrdila, že nepredávala žiadne moduly na miesta určenia mimo Únie zákazníkovi OEM uvedenému v odôvodnení 20. Spoločnosť Chint Solar okrem toho zopakovala, že Komisii poskytla všetky informácie týkajúce sa konkrétnej zmluvnej dohody OEM.

(48)

Spoločnosť Chint Solar takisto spresnila, že za osobitných okolností náhodne dodala v jednom prípade výrobky členom ďalšej skupiny zákazníkov OEM v Únii ako aj mimo nej uvedenej v odôvodnení 20. Spoločnosť Chint Solar sa zaviazala, že v budúcnosti k podobným náhodným prípadom nedôjde.

(49)

Komisia uvedené tvrdenia odmieta. Po prvé sa Komisia domnieva, že existencia takéhoto obchodného modelu vedie k riziku obchádzania vo forme krížovej kompenzácie MDC. Skutočnosť, že sa predaj neuskutočnil, zistené riziko krížovej kompenzácie nezmierňuje. Okrem toho spoločnosť Chint Solar neposkytla žiadne podrobnosti o tom, ako zabezpečí, aby k takémuto náhodnému predaju v budúcnosti nedošlo.

Nediskriminačné zaobchádzanie a zmeny na trhu Únie so solárnymi výrobkami

(50)

Spoločnosť Chint Solar takisto tvrdila, že jej musia byť včas poskytnuté pokyny a rovnaké príležitosti na to, aby pri plnení záväzku odstránila chyby. Podľa informácií tejto spoločnosti Komisia zistila prípady neohlasovania a iné porušenia ďalšími spoločnosťami, na ktoré sa vzťahoval záväzok, ktoré neviedli k odvolaniu záväzku.

(51)

Komisia uvedené tvrdenie zamieta, pretože u žiadnej ďalšej spoločnosti sa nezistilo porušenie záväzku z rovnakých dôvodov ako v prípade spoločnosti Chint Solar.

(52)

Komisia preto tieto tvrdenia spoločnosti Chint Solar zamieta ako nepodložené.

(53)

Spoločnosť Chint Solar takisto uviedla, že Komisia má pri rozhodovaní o odvolaní záväzku v prípade spoločnosti Chint Solar vyhodnotiť zmeny na trhu so solárnymi výrobkami v Únii, predovšetkým údajný nepriaznivý vplyv antidumpingových a vyrovnávacích opatrení na výrobné odvetvie Únie týkajúce sa solárnej energie.

(54)

Komisia uvedené tvrdenie zamieta, pretože pri posudzovaní porušenia záväzku spoločnosti Chint Solar nie je relevantné.

ii)   Sunny Energy

Neohlásenie

(55)

Spoločnosť Sunny Energy spochybnila, že porušila svoju ohlasovaciu povinnosť, pretože Komisii boli v jednej štvrťročnej správe oznámené aspoň niektoré predaje „iných výrobkov“ a pripravená bola najmenej jedna ďalšia správa, ktorá Komisii nebola predložená.

(56)

Komisia nemôže toto tvrdenie akceptovať. Spoločnosť Sunny Energy predložila v prvom štvrťroku po nadobudnutí platnosti záväzku štvrťročnú správu týkajúcu sa „iných výrobkov“. Spoločnosť Sunny Energy však neposkytla ďalšie štvrťročné správy týkajúce sa „iných výrobkov“, ani v následných štvrťročných správach neuviedla opomenuté transakcie.

Limit predaja

(57)

Spoločnosť Sunny Energy takisto tvrdila, že vo väčšine prípadov k žiadnemu podstatnému porušeniu záväzku nedošlo a že hodnota predaja „iných výrobkov“ prekročila limit súbežného predaja v zanedbateľnej miere.

(58)

Komisia uvedené tvrdenie zamieta. K prekročeniu limitu súbežného predaja došlo bez ohľadu na to, v akej miere, a to aj v prípade, ak je zanedbateľná. Komisia preto potvrdzuje svoj záver, že spoločnosť Sunny Energy porušila svoju ohlasovaciu povinnosť vyplývajúcu zo záväzku.

Systém dvojitej fakturácie

(59)

Spoločnosť Sunny Energy tvrdila, že hodnoty uvedené vo faktúre súvisiacej so záväzkom dodanej zákazníkom uvedenej spoločnosti sú presné a používajú sa na účtovanie transakcií na účtoch uvedenej spoločnosti. Platba za danú transakciu je tiež založená vo faktúre súvisiacej so záväzkom. Podľa názoru uvedenej spoločnosti je z hľadiska súladu s podmienkami záväzku relevantná iba celková hodnota faktúry na účely DPH, a nie rozpis, ako sa k celkovej sume dospelo. Podkladové finančné transakcie boli preto v súlade s ich nominálnou hodnotou. Okrem toho rozdiel v hodnotách uvedených vo faktúrach súvisiacich so záväzkom a vo faktúrach na účely DPH je nepatrný.

(60)

Komisia uvedené tvrdenie zamieta. Po prvé, vo faktúre na účely DPH bola uvedená cena dotknutého výrobku a neohlásených „iných výrobkov“, pri ktorých bola predajná cena odlišná od cien uvedených vo faktúre súvisiacej so záväzkom. Po druhé, spoločnosť Sunny Energy rozdielnosti medzi rôznymi finančnými a administratívnymi dokumentmi presvedčivo nezdôvodnila.

Čiastková platba

(61)

Spoločnosť Sunny Energy takisto uviedla, že kontaktovala zákazníka uvedeného v odôvodnení 27 a za uvedenú faktúru dostala plnú platbu.

(62)

Komisia berie na vedomie tieto kroky spoločnosti Sunny Energy, ktoré však spoločnosť podnikla až po tom, ako Komisia problém odhalila.

Predaj zo skladu v Únii

(63)

Spoločnosť Sunny Energy takisto uviedla, že je pripravená zastaviť predaj „iných výrobkov“ z colného skladu v Únii uvedeného v odôvodnení 25, aby sa predišlo potenciálnemu riziku krížovej kompenzácie.

(64)

Komisia dospela k záveru, že hoci by sa týmto záväzkom vyriešilo riziko krížovej kompenzácie, nebolo by ho možné monitorovať. Okrem toho tieto záväzky neriešia zistenú štruktúru obchodu, ktorá sa uskutočňovala počas značne dlhého obdobia.

iii)   Pripomienky ďalšej zainteresovanej strany

(65)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že spoločnosti Chint Solar a Sunny Energy systematicky predávali dotknutý výrobok pod MDC alebo ju iným spôsobom obchádzali. Zainteresovaná strana naliehala, aby tieto spoločnosti boli zo záväzku vyňaté.

(66)

Okrem toho zainteresovaná strana tvrdila, že počet spoločností, ktoré boli zo záväzku vyňaté, potvrdzuje trhovú skúsenosť, že záväzok bol porušený v širokom rozsahu.

(67)

Komisia poukazuje na to, že zainteresovaná strana vo svojom podaní uviedla nepodložené predpoklady. Monitorovaním Komisie sa nezistili žiadne systematické porušovania zo strany väčšiny vyvážajúcich výrobcov alebo CCCME.

iv)   Záver

(68)

Komisia preto potvrdzuje svoje zistenia týkajúce sa porušenia záväzku spoločnosťami Chint Solar a Sunny Energy.

H.   ODVOLANIE PRIJATIA ZÁVÄZKU A ULOŽENIE KONEČNÝCH CIEL

(69)

Komisia preto v súlade s článkom 8 ods. 7 a ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, článkom 13 ods. 7 a ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia a takisto v súlade s podmienkami záväzku dospela k záveru, že prijatie záväzku spoločností Chint Solar a Sunny Energy sa musí odvolať.

(70)

V súlade s tým sa podľa článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia konečné antidumpingové clo uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013 a konečné vyrovnávacie clo uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 automaticky uplatňujú na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR alebo odosielaného z ČĽR a vyrábaného spoločnosťou Chint Solar (doplnkový kód TARIC: B810) a spoločnosťou Sunny Energy (doplnkový kód TARIC: B825), a to odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(71)

V tabuľke v prílohe k tomuto nariadeniu sa pre informáciu uvádza zoznam vyvážajúcich výrobcov, v súvislosti s ktorými nie je dotknuté prijatie záväzku vykonávacím rozhodnutím 2014/657/EÚ,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prijatie záväzku vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ, pokiaľ ide o spoločnosti i) Chint Solar (Zhejiang) Co. Ltd spolu s jej prepojenými spoločnosťami v Európskej únii, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B810, ii) Hangzhou Zhejiang University Sunny Energy Science and Technology Co. Ltd a Zhejiang Jinbest Energy Science and Technology Co. Ltd, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B825 sa týmto odvoláva.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

(3)  Ú. v. EÚ L 152, 5.6.2013, s. 5.

(4)  Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 26.

(5)  Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 66.

(8)  Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 214.

(9)  Ú. v. EÚ L 270, 11.9.2014, s. 6.

(10)  Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2015, s. 30.

(11)  Ú. v. EÚ L 218, 19.8.2015, s. 1.

(12)  Rozhodnutie 2013/423/EÚ.

(13)  Vykonávacie rozhodnutie 2013/707/EÚ.


PRÍLOHA

Zoznam spoločností:

Názov spoločnosti

Doplnkový kód TARIC

Jiangsu Aide Solar Energy Technology Co. Ltd

B798

Alternative Energy (AE) Solar Co. Ltd

B799

Anhui Chaoqun Power Co. Ltd

B800

Anji DaSol Solar Energy Science & Technology Co. Ltd

B802

Anhui Schutten Solar Energy Co. Ltd

Quanjiao Jingkun Trade Co. Ltd

B801

Anhui Titan PV Co. Ltd

B803

Xi'an SunOasis (Prime) Company Limited

TBEA SOLAR CO. LTD

XINJIANG SANG'O SOLAR EQUIPMENT

B804

Changzhou NESL Solartech Co. Ltd

B806

Changzhou Shangyou Lianyi Electronic Co. Ltd

B807

Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd

Trina Solar (Changzhou) Science & Technology Co. Ltd

Changzhou Youze Technology Co. Ltd

Trina Solar Energy (Shanghai) Co. Ltd

Yancheng Trina Solar Energy Technology Co. Ltd

B791

CHINALAND SOLAR ENERGY CO. LTD

B808

ChangZhou EGing Photovoltaic Technology Co. Ltd

B811

CIXI CITY RIXING ELECTRONICS CO. LTD

ANHUI RINENG ZHONGTIAN SEMICONDUCTOR DEVELOPMENT CO. LTD

HUOSHAN KEBO ENERGY & TECHNOLOGY CO. LTD

B812

CNPV Dongying Solar Power Co. Ltd

B813

CSG PVtech Co. Ltd

B814

China Sunergy (Nanjing) Co. Ltd

CEEG Nanjing Renewable Energy Co. Ltd

CEEG (Shanghai) Solar Science Technology Co. Ltd

China Sunergy (Yangzhou) Co. Ltd

China Sunergy (Shanghai) Co. Ltd

B809

Delsolar (Wujiang) Ltd

B792

Dongfang Electric (Yixing) MAGI Solar Power Technology Co. Ltd

B816

EOPLLY New Energy Technology Co. Ltd

SHANGHAI EBEST SOLAR ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD

JIANGSU EOPLLY IMPORT & EXPORT CO. LTD

B817

Era Solar Co. Ltd

B818

GD Solar Co. Ltd

B820

Greenway Solar-Tech (Shanghai) Co. Ltd

Greenway Solar-Tech (Huaian) Co. Ltd

B821

Konca Solar Cell Co. Ltd

Suzhou GCL Photovoltaic Technology Co. Ltd

Jiangsu GCL Silicon Material Technology Development Co. Ltd

Jiangsu Zhongneng Polysilicon Technology Development Co. Ltd

GCL-Poly (Suzhou) Energy Limited

GCL-Poly Solar Power System Integration (Taicang) Co. Ltd

GCL SOLAR POWER (SUZHOU) LIMITED

B850

Guodian Jintech Solar Energy Co. Ltd

B822

Hangzhou Bluesun New Material Co. Ltd

B824

Hanwha SolarOne (Qidong) Co. Ltd

B826

Hengdian Group DMEGC Magnetics Co. Ltd

B827

HENGJI PV-TECH ENERGY CO. LTD

B828

Himin Clean Energy Holdings Co. Ltd

B829

Jetion Solar (China) Co. Ltd

Junfeng Solar (Jiangsu) Co. Ltd

Jetion Solar (Jiangyin) Co. Ltd

B830

Jiangsu Green Power PV Co. Ltd

B831

Jiangsu Hosun Solar Power Co. Ltd

B832

Jiangsu Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd

B833

Jiangsu Runda PV Co. Ltd

B834

Jiangsu Sainty Photovoltaic Systems Co. Ltd

Jiangsu Sainty Machinery Imp. And Exp. Corp. Ltd

B835

Jiangsu Seraphim Solar System Co. Ltd

B836

Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Technology Co. Ltd

Changzhou Shunfeng Photovoltaic Materials Co. Ltd

Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Electronic Power Co. Ltd

B837

Jiangsu Sinski PV Co. Ltd

B838

Jiangsu Sunlink PV Technology Co. Ltd

B839

Jiangsu Zhongchao Solar Technology Co. Ltd

B840

Jiangxi Risun Solar Energy Co. Ltd

B841

Jiangxi LDK Solar Hi-Tech Co. Ltd

LDK Solar Hi-Tech (Nanchang) Co. Ltd

LDK Solar Hi-Tech (Suzhou) Co. Ltd

B793

Jiangyin Hareon Power Co. Ltd

Hareon Solar Technology Co. Ltd

Taicang Hareon Solar Co. Ltd

Hefei Hareon Solar Technology Co. Ltd

Jiangyin Xinhui Solar Energy Co. Ltd

Altusvia Energy (Taicang) Co. Ltd

B842

Jiangyin Shine Science and Technology Co. Ltd

B843

JingAo Solar Co. Ltd

Shanghai JA Solar Technology Co. Ltd

JA Solar Technology Yangzhou Co. Ltd

Hefei JA Solar Technology Co. Ltd

Shanghai JA Solar PV Technology Co. Ltd

B794

Jinko Solar Co. Ltd

Jinko Solar Import and Export Co. Ltd

ZHEJIANG JINKO SOLAR CO. LTD

ZHEJIANG JINKO SOLAR TRADING CO. LTD

B845

Jinzhou Yangguang Energy Co. Ltd

Jinzhou Huachang Photovoltaic Technology Co. Ltd

Jinzhou Jinmao Photovoltaic Technology Co. Ltd

Jinzhou Rixin Silicon Materials Co. Ltd

Jinzhou Youhua Silicon Materials Co. Ltd

B795

Juli New Energy Co. Ltd

B846

Jumao Photonic (Xiamen) Co. Ltd

B847

King-PV Technology Co. Ltd

B848

Kinve Solar Power Co. Ltd (Maanshan)

B849

Lightway Green New Energy Co. Ltd

Lightway Green New Energy(Zhuozhou) Co. Ltd

B851

MOTECH (SUZHOU) RENEWABLE ENERGY CO. LTD

B852

Nanjing Daqo New Energy Co. Ltd

B853

NICE SUN PV CO. LTD

LEVO SOLAR TECHNOLOGY CO. LTD

B854

Ningbo Huashun Solar Energy Technology Co. Ltd

B856

Ningbo Jinshi Solar Electrical Science & Technology Co. Ltd

B857

Ningbo Komaes Solar Technology Co. Ltd

B858

Ningbo Osda Solar Co. Ltd

B859

Ningbo Qixin Solar Electrical Appliance Co. Ltd

B860

Ningbo South New Energy Technology Co. Ltd

B861

Ningbo Sunbe Electric Ind Co. Ltd

B862

Ningbo Ulica Solar Science & Technology Co. Ltd

B863

Perfectenergy (Shanghai) Co. Ltd

B864

Perlight Solar Co. Ltd

B865

Phono Solar Technology Co. Ltd

Sumec Hardware & Tools Co. Ltd

B866

RISEN ENERGY CO. LTD

B868

SHANDONG LINUO PHOTOVOLTAIC HI-TECH CO. LTD

B869

SHANGHAI ALEX SOLAR ENERGY SCIENCE & TECHNOLOGY CO. LTD

SHANGHAI ALEX NEW ENERGY CO. LTD

B870

Shanghai BYD Co. Ltd

BYD(Shangluo)Industrial Co. Ltd

B871

Shanghai Chaori Solar Energy Science & Technology Co. Ltd

Shanghai Chaori International Trading Co. Ltd

B872

Propsolar (Zhejiang) New Energy Technology Co. Ltd

Shanghai Propsolar New Energy Co. Ltd

B873

SHANGHAI SHANGHONG ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD

B874

SHANGHAI SOLAR ENERGY S&T CO. LTD

Shanghai Shenzhou New Energy Development Co. Ltd

Lianyungang Shenzhou New Energy Co. Ltd

B875

Shanghai ST Solar Co. Ltd

Jiangsu ST Solar Co. Ltd

B876

Shenzhen Sacred Industry Co.Ltd

B878

Shenzhen Topray Solar Co. Ltd

Shanxi Topray Solar Co. Ltd

Leshan Topray Cell Co. Ltd

B880

Sopray Energy Co. Ltd

Shanghai Sopray New Energy Co. Ltd

B881

SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD

NINGBO SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD

Ningbo Sun Earth Solar Energy Co. Ltd

B882

SUZHOU SHENGLONG PV-TECH CO. LTD

B883

TDG Holding Co. Ltd

B884

Tianwei New Energy Holdings Co. Ltd

Tianwei New Energy (Chengdu) PV Module Co. Ltd

Tianwei New Energy (Yangzhou) Co. Ltd

B885

Wenzhou Jingri Electrical and Mechanical Co. Ltd

B886

Shanghai Topsolar Green Energy Co. Ltd

B877

Shenzhen Sungold Solar Co. Ltd

B879

Wuhu Zhongfu PV Co. Ltd

B889

Wuxi Saijing Solar Co. Ltd

B890

Wuxi Shangpin Solar Energy Science and Technology Co. Ltd

B891

Wuxi Solar Innova PV Co. Ltd

B892

Wuxi Suntech Power Co. Ltd

Suntech Power Co. Ltd

Wuxi Sunshine Power Co. Ltd

Luoyang Suntech Power Co. Ltd

Zhenjiang Rietech New Energy Science Technology Co. Ltd

Zhenjiang Ren De New Energy Science Technology Co. Ltd

B796

Wuxi Taichang Electronic Co. Ltd

Wuxi Machinery & Equipment Import & Export Co. Ltd

Wuxi Taichen Machinery & Equipment Co. Ltd

B893

Xi'an Huanghe Photovoltaic Technology Co. Ltd

State-run Huanghe Machine-Building Factory Import and Export Corporation

Shanghai Huanghe Fengjia Photovoltaic Technology Co. Ltd

B896

Xi'an LONGi Silicon Materials Corp.

Wuxi LONGi Silicon Materials Co. Ltd

B897

Years Solar Co. Ltd

B898

Yingli Energy (China) Co. Ltd

Baoding Tianwei Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Hainan Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Hengshui Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Tianjin Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Lixian Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Baoding Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd

Beijing Tianneng Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Yingli Energy (Beijing) Co. Ltd

B797

Yuhuan BLD Solar Technology Co. Ltd

Zhejiang BLD Solar Technology Co. Ltd

B899

Yuhuan Sinosola Science & Technology Co.Ltd

B900

Zhangjiagang City SEG PV Co. Ltd

B902

Zhejiang Fengsheng Electrical Co. Ltd

B903

Zhejiang Global Photovoltaic Technology Co. Ltd

B904

Zhejiang Heda Solar Technology Co. Ltd

B905

Zhejiang Jiutai New Energy Co. Ltd

Zhejiang Topoint Photovoltaic Co. Ltd

B906

Zhejiang Kingdom Solar Energy Technic Co. Ltd

B907

Zhejiang Koly Energy Co. Ltd

B908

Zhejiang Mega Solar Energy Co. Ltd

Zhejiang Fortune Photovoltaic Co. Ltd

B910

Zhejiang Shuqimeng Photovoltaic Technology Co. Ltd

B911

Zhejiang Shinew Photoelectronic Technology Co. Ltd

B912

Zhejiang Sunflower Light Energy Science & Technology Limited Liability Company

Zhejiang Yauchong Light Energy Science & Technology Co. Ltd

B914

Zhejiang Sunrupu New Energy Co. Ltd

B915

Zhejiang Tianming Solar Technology Co. Ltd

B916

Zhejiang Trunsun Solar Co. Ltd

Zhejiang Beyondsun PV Co. Ltd

B917

Zhejiang Wanxiang Solar Co. Ltd

WANXIANG IMPORT & EXPORT CO LTD

B918

Zhejiang Xiongtai Photovoltaic Technology Co. Ltd

B919

ZHEJIANG YUANZHONG SOLAR CO. LTD

B920

Zhongli Talesun Solar Co. Ltd

B922


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/39


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2019

z 11. novembra 2015,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2015

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

AL

50,7

MA

68,0

MK

50,7

ZZ

56,5

0707 00 05

AL

80,9

JO

229,9

MA

183,4

TR

153,7

ZZ

162,0

0709 93 10

MA

103,9

TR

148,5

ZZ

126,2

0805 20 10

CL

170,3

MA

76,8

PE

166,7

TR

83,5

ZZ

124,3

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

CL

184,7

PE

147,1

TR

68,7

ZA

95,1

ZZ

123,9

0805 50 10

TR

99,9

ZZ

99,9

0806 10 10

BR

306,7

EG

224,2

PE

300,3

TR

171,8

ZZ

250,8

0808 10 80

AR

145,7

CA

163,3

CL

81,2

MK

29,8

NZ

117,4

US

146,9

ZA

213,7

ZZ

128,3

0808 30 90

BA

73,9

CN

83,9

TR

126,3

XS

80,0

ZZ

91,0


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/42


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2020

z 26. októbra 2015,

ktorým sa generálny tajomník Rady splnomocňuje vydávať preukazy členom, úradníkom a ostatným zamestnancom Európskej rady a Rady, ako aj osobitným žiadateľom stanoveným v prílohe II nariadenia (EÚ) č. 1417/2013, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/682/ES, Euratom

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 240 ods. 2 druhý pododsek,

so zreteľom na Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej Únii, k Zmluve o fungovaní Európskej Únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jeho článok 6 prvý odsek,

keďže:

(1)

Podľa článku 235 ods. 4 a článku 240 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ Generálny sekretariát Rady pomáha Európskej rade a Rade Európskej únie.

(2)

Podľa článku 6 prvého odseku Protokolu č. 7 je to predseda Európskej rady a predseda Rady, kto členom ich inštitúcií, úradníkom a ostatným zamestnancom ich inštitúcií vydáva preukazy, a to v súlade s podmienkami stanovenými v služobnom poriadku úradníkov a podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ustanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (1).

(3)

V nariadení Rady (EÚ) č. 1417/2013 (2) sa stanovuje forma, rozsah a podmienky vydávania preukazov členom inštitúcií Únie, úradníkom a ostatným zamestnancom Únie, ako aj osobitným žiadateľom podľa prílohy II k uvedenému nariadeniu.

(4)

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1417/2013 sa preukazy môžu vydávať osobitným žiadateľom podľa prílohy II k uvedenému nariadeniu, a to výlučne v záujme Únie, vo výnimočných prípadoch a na základe náležitého zdôvodnenia.

(5)

Predseda Európskej rady a predseda Rady by mali delegovať svoje príslušné právomoci na generálneho tajomníka Rady.

(6)

Rozhodnutie Rady 2005/682/ES, Euratom (3) by sa malo zrušiť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Právomoci udelené predsedovi Európskej rady a predsedovi Rady podľa článku 6 prvého odseku Protokolu č. 7 na vydávanie preukazov členom ich inštitúcií, úradníkom a ostatným zamestnancom Európskej rady a Rady, ako aj osobitným žiadateľom stanoveným v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1417/2013, vykonáva generálny tajomník Rady.

Generálny tajomník je oprávnený delegovať uvedené právomoci na generálneho riaditeľa pre administratívne veci.

Článok 2

Rozhodnutie 2005/682/ES, Euratom sa zrušuje.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 26. októbra 2015

Za Radu

predsedníčka

C. DIESCHBOURG


(1)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa stanovuje služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Spoločenstiev (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.)

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1417/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje forma preukazov vydávaných Európskou úniou (Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013, s. 26).

(3)  Rozhodnutie Rady 2005/682/ES, Euratom z 20. septembra 2005, ktorým sa zástupca generálneho tajomníka splnomocňuje vydávať vstupné preukazy úradníkom Generálneho sekretariátu Rady (Ú. v. EÚ L 258, 4.10.2005, s. 4).


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/44


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2021

z 10. novembra 2015

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v rámci Konferencie ministrov Svetovej obchodnej organizácie k pristúpeniu Libérijskej republiky do Svetovej obchodnej organizácie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91, článok 100 ods. 2 a článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Vláda Libérijskej republiky podala 13. júna 2007 žiadosť o pristúpenie k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretej v Marrákeši (ďalej len „Marrakéšska dohoda“), a to v súlade s článkom XII uvedenej dohody.

(2)

Dňa 18. decembra 2007 bola zriadená pracovná skupina pre pristúpenie Libérijskej republiky s cieľom dosiahnuť dohodu o podmienkach pristúpenia prijateľných pre Libérijskú republiku a všetkých členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

(3)

Komisia dohodla v mene Únie celý rad záväzkov týkajúcich sa otvorenia trhu zo strany Libérijskej republiky, ktoré sú v súlade s pokynmi Generálnej rady WTO pre pristúpenie najmenej rozvinutých krajín a ktoré spĺňajú požiadavky Únie, berúc do úvahy dvojstranné obchodné vzťahy s Libérijskou republikou v kontexte partnerstva EÚ – AKT.

(4)

Tieto záväzky sú teraz zapracované do Protokolu o pristúpení Libérijskej republiky do WTO (ďalej len „protokol o pristúpení“).

(5)

Očakáva sa, že pristúpenie do WTO bude mať pozitívny a dlhodobý vplyv na proces hospodárskej reformy a udržateľný rozvoj v Libérijskej republike.

(6)

Protokol o pristúpení by sa mal preto schváliť.

(7)

V článku XII Marrakéšskej dohody sa stanovuje, že podmienky pristúpenia je potrebné dohodnúť medzi pristupujúcim štátom a WTO a že Konferencia ministrov WTO schváli podmienky pristúpenia zo strany WTO. V článku IV.2 uvedenej dohody sa stanovuje, že v období medzi zasadnutiami Konferencie ministrov vykonáva jej funkcie Generálna rada WTO.

(8)

Preto je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v rámci Konferencie ministrov WTO k pristúpeniu Libérijskej republiky do WTO,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v rámci Konferencie ministrov Svetovej obchodnej organizácie k pristúpeniu Libérijskej republiky do Svetovej obchodnej organizácie, je pristúpenie schváliť.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 10. novembra 2015

Za Radu

predseda

P. GRAMEGNA


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/45


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2015/2022

z 10. novembra 2015,

ktorým sa mení rozhodnutie 2008/866/ES o núdzových opatreniach, ktorými sa pozastavuje dovoz určitých lastúrnikov určených na ľudskú spotrebu z Peru, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania

[oznámené pod číslom C(2015) 7669]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (1), a najmä na jeho článok 53 ods. 1 písm. b) bod i),

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 178/2002 sa stanovujú všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na potraviny a krmivá vo všeobecnosti, a najmä na bezpečnosť potravín a krmív na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Stanovujú sa v ňom mimoriadne opatrenia pre prípad, že existuje dôkaz o tom, že potraviny alebo krmivá dovezené z tretej krajiny pravdepodobne predstavujú závažné riziko pre zdravie ľudí, zvierat alebo pre životné prostredie a že sa také riziko nedá uspokojivo zvládnuť prostredníctvom opatrení prijatých príslušným členským štátom(-mi).

(2)

Rozhodnutie Komisie 2008/866/ES (2) bolo prijaté v nadväznosti na výskyt ohniska hepatitídy typu A u ľudí súvisiaceho s konzumáciou lastúrnikov dovezených z Peru, ktoré boli kontaminované vírusom hepatitídy typu A (HAV). Uvedené rozhodnutie sa pôvodne uplatňovalo do 31. marca 2009, no toto obdobie bolo vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/874/EÚ (3) naposledy predĺžené do 30. novembra 2015.

(3)

Príslušný peruánsky orgán bol požiadaný, aby poskytol dostatočné záruky na zabezpečenie toho, že zistené nedostatky v systéme monitorovania na detekciu vírusu u živých lastúrnikov boli odstránené. Ochranné opatrenia sa musia predĺžiť až dovtedy, kým bude preukázaná účinnosť nápravných opatrení prijatých príslušnými orgánmi Peru. K dnešnému dňu Komisia nemôže so zreteľom na výsledky monitorovacieho programu dospieť k záveru, že prostredníctvom systému kontroly a plánu monitorovania, ktoré sa v súčasnosti používajú v Peru pre určité lastúrniky, je možné poskytnúť záruky požadované podľa práva Únie.

(4)

Lehota na uplatňovanie rozhodnutia 2008/866/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V článku 5 rozhodnutia 2008/866/ES sa dátum „30. novembra 2015“ nahrádza dátumom „30. novembra 2017“.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 10. novembra 2015

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Komisie 2008/866/ES z 12. novembra 2008 o núdzových opatreniach, ktorými sa pozastavuje dovoz určitých lastúrnikov určených na ľudskú spotrebu z Peru (Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 9).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/874/EÚ z 3. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/866/ES o núdzových opatreniach, ktorými sa pozastavuje dovoz určitých lastúrnikov určených na ľudskú spotrebu z Peru, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania (Ú. v. EÚ L 349, 5.12.2014, s. 63).


III Iné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR

12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/47


ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 273/14/COL

z 9. júla 2014

o financovaní spoločnosti Scandinavian Airlines prostredníctvom nového revolvingového úveru (Nórsko) [2015/2023]

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (ďalej len „dozorný úrad“),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej články 61 a 109 a na jej protokoly 26 a 27,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“), a najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM na protokol 3 k Dohode o dozore a súde (ďalej len „protokol 3“), a najmä na jeho časť I článok 1 ods. 2 a časť II článok 7 ods. 2,

keďže:

I.   SKUTOČNOSTI

1.   POSTUP

(1)

Koncom októbra 2012 sa Nórsko, Dánsko a Švédsko (spoločne ďalej len „príslušné štáty“) neoficiálne obrátili na dozorný úrad a Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“) v súvislosti so svojím zámerom zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru (ďalej len „nový revolvingový úver“) v prospech spoločnosti Scandinavian Airlines (ďalej len „SAS“ alebo „skupina SAS“ alebo „spoločnosť“). Príslušné štáty sa však 12. novembra 2012 rozhodli zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru bez toho, aby toto opatrenie oficiálne notifikovali dozornému úradu.

(2)

Dozornému úradu bola 5. februára 2013 doručená sťažnosť, ktorú podala Európska asociácia nízkonákladových leteckých spoločností (ďalej len „ELFAA“) proti účasti príslušných štátov na poskytnutí revolvingového úveru. Dozorný úrad listom z 18. februára 2013 vyzval nórske orgány, aby predložili svoje pripomienky k sťažnosti a k tvrdeniu, že ide o neoprávnenú štátnu pomoc.

(3)

Nórske orgány odpovedali listom z 25. marca 2013 a listom zo 6. júna 2013 poskytli aj doplňujúce informácie.

(4)

Dozorný úrad rozhodnutím č. 259/13/COL z 19. júna 2013 začal formálne vyšetrovacie konanie vo veci potenciálne neoprávnenej pomoci pre SAS prostredníctvom nového revolvingového úveru (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k úradnému vestníku (1). Pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania predložili nórske orgány, skupina SAS a spoločnosť Foundation Asset Management Sweden AB (ďalej len „spoločnosť FAM“) (2). Dozorný úrad postúpil 6. novembra 2013 pripomienky skupiny SAS a spoločnosti FAM nórskym orgánom, ktoré dostali príležitosť zareagovať. Listom zo 6. decembra 2013 nórske orgány oznámili, že k pripomienkam skupiny SAS a spoločnosti FAM nemajú žiadne pripomienky.

(5)

Listom z 25. februára 2014 dozorný úrad požiadal nórske orgány o doplňujúce informácie, ktoré boli zaslané listom z 27. marca 2014.

(6)

Nórske orgány listom zo 6. marca 2014 informovali dozorný úrad o tom, že SAS sa rozhodla zrušiť nový revolvingový úver a preskúmať alternatívne možnosti zvýšenia svojho vlastného kapitálu. Toto zrušenie nadobudlo účinnosť 4. marca 2014.

(7)

Na účely tohto postupu má dozorný úrad podľa článku 109 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) v spojení s článkom 24 Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu právomoc posúdiť, či Nórsko dodržiava ustanovenia Dohody o EHP. Na druhej strane Komisia má právomoc posúdiť len to, či Dánsko a Švédsko dodržiavajú ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Okrem toho na základe článku 109 ods. 2 a protokolu 27 k Dohode o EHP a v snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie v celom EHP dozorný úrad a Komisia spolupracujú, vymieňajú si informácie a vedú vzájomné konzultácie o otázkach týkajúcich sa politiky dohľadu a o jednotlivých prípadoch.

(8)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na súbežnú právomoc oboch inštitúcií v danom prípade dozorný úrad pred prijatím tohto rozhodnutia spolupracoval a viedol konzultácie s Komisiou.

2.   ŠKANDINÁVSKY TRH S LETECKOU DOPRAVOU

(9)

V rokoch 2001 až 2011 škandinávsky trh s leteckou dopravou (ktorý zahŕňa Dánsko, Švédsko, Fínsko a Nórsko) údajne narástol z hľadiska počtu dostupných miest na kilometer o 126 % (3). Takmer celý rast škandinávskeho trhu s letmi na krátke vzdialenosti predstavovali nízkonákladoví dopravcovia, najmä spoločnosti Norwegian Air Shuttle a Ryanair. Odhaduje sa, že nízkonákladoví dopravcovia vytvorili v danom období 90 % rastu (4).

(10)

Napriek rastúcemu významu nízkonákladových dopravcov je najväčším hráčom na škandinávskom trhu stále SAS, ktorá podľa odhadov dosiahla v roku 2011 trhový podiel vo výške 35,6 %, čo je podstatne menej v porovnaní s vyše 50 %, ktoré spoločnosť dosahovala pred desiatimi rokmi. V danom roku dosiahol trhový podiel spoločnosti Norwegian Air Shuttle 18,7 % a trhový podiel spoločnosti Ryanair predstavoval 6,8 %.

3.   PRÍJEMCA

(11)

Skupina SAS je „vlajkovým“ dopravcom príslušných štátov, najväčším leteckým dopravcom v Škandinávii a ôsmym najväčším leteckým dopravcom v Európe. Je aj zakladajúcim členom aliancie Star Alliance. Skupina leteckých dopravcov, do ktorej patria spoločnosti Scandinavian Airlines, Widerøe (5) a Blue1, má sídlo v Štokholme a hlavné európske a interkontinentálne centrum na kodanskom letisku. V roku 2013 SAS prepravila približne 28 miliónov cestujúcich, pričom dosiahla príjmy vo výške okolo 42 miliárd SEK.

(12)

V súčasnosti príslušné štáty vlastnia 50 % SAS: Švédsko vlastní 21,4 %, Dánsko 14,3 % a Nórsko 14,3 %. Hlavným súkromným akcionárom je nadácia Knuta a Alice Wallenbergovcov (ďalej len „nadácia KAW“) (7,6 %), pričom zvyšní akcionári vlastnia podiely vo výške 1,5 % alebo menej.

Tabuľka 1

Hlavní akcionári v SAS AB k 31. marcu 2012  (6)

Akcionár

Spolu (%)

Švédska vláda

21,4

Dánska vláda

14,3

Nórska vláda

14,3

Nadácia Knuta a Alice Wallenbergovcov

7,6

Försäkringsaktiebolaget, Avanza Pension

1,5

A.H Värdepapper AB

1,4

Unionen

1,4

Dánska národná banka

1,4

Robur Försäkring

0,9

Ponderus Försäkring

0,8

Andra AP-fonden

0,5

Tredje AP-fonden

0,5

SSB+TC Ledning Omnibus FD No OM79

0,5

Nordnet Pensionsförsäkring AB

0,4

Swedbank Robur Sverigefond

0,4

Swedbank Robur Sverigefond Mega

0,3

JPM Chase NA

0,3

AMF Aktiefond Småbolag

0,3

JP Morgan Bank

0,3

KPA Pensionsförsäkring AB

0,2

Nomura International

0,2

(13)

Finančná situácia SAS je už niekoľko rokov oslabená, pričom v rokoch 2008 až 2013 SAS opakovane vykazovala straty. V novembri 2012 agentúra Standard and Poor's (ďalej len „agentúra S&P“) znížila úverový rating pre túto spoločnosť z B– na CCC+ (7). Tieto ťažkosti sa ešte vystupňovali v dôsledku trhového prostredia vyznačujúceho sa vysokými cenami paliva a neistým dopytom.

(14)

Z výročných správ spoločnosti konkrétne vyplýva, že v období rokov 2008 – 2012 SAS každoročne utrpela značné straty a vykazovala veľmi vysoký čistý finančný dlh.

Tabuľka 2

Kľúčové finančné údaje SAS za obdobie 2007 – 2012 (v miliónoch SEK)  (8)

 

2007

2008

2009

2010

2011

2012

(jan. – okt.)

Príjmy

50 958

52 870

44 918

41 070

41 412

35 986

Čistý finančný dlh

1 231

8 912

6 504

2 862

7 017

6 549

Výsledok pred zdanením

1 044

– 969

– 3 423

– 3 069

– 1 629

– 1 245

Čistý príjem

636

– 6 360

– 2 947

– 2 218

– 1 687

– 985

Peňažný tok za daný rok

– 1 839

– 3 084

– 1 741

868

– 1 243

– 1 018

Návratnosť použitého kapitálu v %

6,7

– 19,6

– 11,7

– 7,6

– 2,2

– 8,1

Návratnosť vlastného kapitálu po zdanení v %

3,8

– 47,6

– 26,8

– 17,0

– 12,0

– 24,8

Pomer úrokového krytia v %

1,8

– 5,3

– 4,4

– 1,9

– 0,6

– 1,6

(15)

V rokoch 2009/2010 SAS v dôsledku svojej zhoršujúcej sa finančnej situácie uplatňovala program značného znižovania nákladov. Pri vykonávaní tohto programu musela SAS získať kapitál od svojich akcionárov prostredníctvom dvoch emisií s predkupným právom: i) 6 miliárd SEK v apríli 2009 a ii) 5 miliárd SEK v máji 2010 (9).

(16)

Finančné ťažkosti SAS dosiahli vrchol v roku 2012, keď spoločnosť predstavila obchodný plán 4 Excellence Next Generation (ďalej len „plán 4XNG“), ktorý vedenie leteckej spoločnosti vnímalo ako „poslednú šancu“ pre SAS (10). V novembri 2012 sa navyše v tlači objavili správy o tom, že SAS možno pôjde do konkurzu (11).

4.   OPIS OPATRENIA: NOVÝ REVOLVINGOVÝ ÚVER V ROKU 2012

(17)

Tak ako iní leteckí dopravcovia na celom svete aj SAS v záujme zachovania minimálnej úrovne likvidity využívala externé úvery. Od 20. decembra 2006 SAS využívala revolvingový úver, ktorý sa mal skončiť v júni 2013 (ďalej len „pôvodný revolvingový úver“). Pôvodný revolvingový úver dosahoval výšku 366 miliónov EUR a poskytlo ho výlučne niekoľko bánk […]. Zahŕňal aj niekoľko finančných záväzkov alebo podmienok, […].

(18)

V decembri 2011 sa vedenie SAS vzhľadom na zhoršovanie obchodných výsledkov spoločnosti rozhodlo vyčerpať pôvodný revolvingový úver v plnej výške. Po tom, ako dcérska spoločnosť SAS (konkrétne spoločnosť Spanair) v januári 2012 požiadala o vyhlásenie konkurzu, začala SAS rokovať s bankami a 15. marca 2012 sa jej podarilo dosiahnuť dohodu o revízii záväzkov. Na jej základe sa zvýšili náklady na čerpanie pôvodného revolvingového úveru, sprísnili sa podmienky čerpania a SAS musela v plnej výške a okamžite splatiť vyčerpanú sumu. SAS navyše musela predložiť veriteľom plán rekapitalizácie, ktorý muselo schváliť predstavenstvo a hlavní akcionári, t. j. príslušné štáty a nadácia KAW.

(19)

Plán rekapitalizácie sa opieral o tzv. plán 4XNG, ktorý bol v štádiu vývoja už začiatkom roka 2012. V pláne 4XNG sa riešili aj obavy, ktoré vyjadrila […] v súvislosti s existujúcim obchodným plánom SAS s názvom 4 Excellence (ďalej len „plán 4X“), predloženým v máji 2012. Podľa SAS by jej mal obchodný plán 4XNG umožniť etablovať sa ako finančne sebestačný letecký dopravca. Bolo v ňom stanovených niekoľko finančných cieľov, ktoré musela SAS splniť v účtovnom roku 2014/2015. Medzi tieto ciele patrilo dosiahnutie rozpätia EBIT (zisk pred zúročením a zdanením) nad úrovňou 8 %, pomeru finančnej pripravenosti nad úrovňou 20 % a pomeru vlastného kapitálu (pomer vlastného kapitálu/aktív) nad úrovňou 35 %. Plán 4XNG mal SAS umožniť zvýšiť EBT (zisk pred zdanením) o približne 3 miliardy SEK ročne, pričom jeho vykonávanie by si vyžadovalo náklady na reštrukturalizáciu a jednorazové náklady vo výške približne 1,5 miliardy SEK.

(20)

Ďalším cieľom plánu 4XNG bolo pripraviť spoločnosť na zavedenie nových pravidiel účtovania týkajúcich sa dôchodkov od novembra 2013, od ktorých sa očakávalo, že budú mať negatívny vplyv na vlastný kapitál skupiny SAS. Súčasťou plánu bol navyše záväzok dokončiť predaj aktív a plán financovania, ktorý bol celkovo vyčíslený na približne 3 miliardy SEK v potenciálnych čistých peňažných výnosoch. Predaj aktív zahŕňal (12): i) predaj spoločnosti Widerøe, dcérskej regionálnej leteckej spoločnosti v Nórsku (13); ii) predaj investícií do menšinového podielu v […]; iii) predaj podielov v nehnuteľnostiach súvisiacich s letiskom; iv) outsourcing pozemnej obsluhy (14); v) predaj lietadlových motorov (15); vi) predaj a spätný prenájom alebo inú finančnú transakciu v súvislosti s […]; vii) outsourcing systémov riadenia a telefonických centier (16) a viii) predaj alebo zabezpečené financovanie troch lietadiel Q400.

(21)

Nórsko trvá na tom, že plán 4XNG bol financovaný z vlastných zdrojov, čo znamená, že SAS by na základe daných operácií a predaja vedľajších aktív získala dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie počiatočných nákladov na realizáciu plánu 4XNG. SAS sa však obávala toho, ako budú investori vnímať slabú pozíciu v oblasti likvidity spôsobenú značnými počiatočnými nákladmi na realizáciu plánu 4XNG. SAS preto požiadala o predĺženie pôvodného revolvingového úveru a súbežné poskytnutie nového revolvingového úveru s podporou príslušných štátov a nadácie KAW. SAS však tvrdila, že sa nebude čerpať pôvodný revolvingový úver (po jeho predĺžení) ani nový revolvingový úver.

(22)

Diskusie o novom revolvingovom úvere sa začali 4. júna 2012 (17). V súlade s plánom rekapitalizácie (pozri bod 18) banky, ktoré poskytovali pôvodný revolvingový úver, spočiatku požadovali, aby príslušné štáty poskytli ďalší vlastný kapitál, napr. formou emisie s predkupným právom, keďže neboli ochotné podporiť nový revolvingový úver len z vlastných prostriedkov. Príslušné štáty však túto myšlienku zamietli.

(23)

Po niekoľkých rokovaniach banky akceptovali nový revolvingový úver, ktorý mal byť vytvorený spolu s príslušnými štátmi a nadáciou KAW a ktorý mal byť štruktúrovaný za prísne rovnakých podmienok bez podriadenosti alebo neprimeraných práv na zábezpeku. Treba poznamenať, že nový revolvingový úver bol spočiatku nastavený na [3 – 6] miliárd SEK, hoci k dispozícii bola zábezpeka len vo výške [1 – 4] miliardy SEK. Výška nového revolvingového úveru bola 22. októbra 2012 napokon znížená na 3,5 miliardy SEK (približne 400 miliónov EUR).

(24)

Nový revolvingový úver poskytli tie isté banky, ktoré poskytli pôvodný revolvingový úver (okrem jednej) (18), spolu s príslušnými štátmi a nadáciou KAW. V tejto súvislosti 50 % nového revolvingového úveru poskytli príslušné štáty úmerne k výške svojho podielu v SAS a zvyšných 50 % poskytli banky a nadácia KAW. Príslušné štáty a nadácia KAW sa zúčastnili na poskytnutí nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok (poplatky, úrokové sadzby, záväzky) ako banky.

(25)

Hlavné charakteristiky nového revolvingového úveru boli takéto:

Úver bol rozdelený do dvoch čiastkových úverov vo výške 2 miliardy SEK (úver A) a vo výške 1,5 miliardy SEK (úver B), na ktoré príslušné štáty prispeli 50 % hodnoty. Podmienky cenotvorby pre oba úvery zahŕňali počiatočný poplatok, poplatok za viazanie, poplatok za používanie, maržu a poplatok za ukončenie.

Aby SAS mohla čerpať revolvingový úver, musela splniť určité podmienky, ktoré boli prísnejšie pre úver B než pre úver A (19).

Nový revolvingový úver prevzal všetky zábezpeky pôvodného revolvingového úveru a veritelia navyše dostali zábezpeku na všetky akcie v spoločnosti Widerøe a na všetky ostatné nezaťažené neobežné aktíva skupiny SAS od decembra 2012. Nový revolvingový úver mal teda prvotriednu zábezpeku na určitý počet aktív SAS vrátane 100 % akcií jej dcérskych spoločností Widerøe a SAS Spare Engine, 18 lietadiel a niekoľkých nehnuteľností. Tejto zábezpeke bola priradená účtovná hodnota vo výške približne 2,7 miliardy SEK (t. j. približne 75 % hodnoty nového revolvingového úveru) a bola úmerne rozdelená medzi úver A a úver B.

Úver B bolo možné čerpať až po úplnom vyčerpaní úveru A. Po 1. januári 2014 z neho mohla SAS čerpať až po dokončení predaja aktív alebo akcií spoločnosti Widerøe.

Dátum splatnosti nového revolvingového úveru bol stanovený na 31. marca 2015.

(26)

Podmienky poskytnutia nového revolvingového úveru boli odsúhlasené 25. októbra 2012. Tento úver však okrem iného podliehal parlamentnému schvaľovaniu v každom z príslušných štátov a podpísaniu dohôd s odborovými zväzmi zastupujúcimi pilotov a palubných sprievodcov.

(27)

Príslušné štáty predložili správu zo 7. novembra 2012, ktorú vypracovala banka CITI (ďalej len „správa banky CITI“) a ktorej cieľom bolo posúdiť, či sa súkromný investor v situácii, ktorá sa čo najviac približovala situácii príslušných štátov, mohol zapojiť do nového revolvingového úveru za podobných podmienok. V prípade úspešnej realizácie plánu 4XNG v rámci jeho základného scenára sa v správe banky CITI dospelo k záveru, že účasť príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru by zabezpečila vnútornú mieru návratnosti vo výške [90 – 140 %], znásobenie peňažných prostriedkov cca [4 – 9]-krát a zvýšenie hodnoty vlastného kapitálu o takmer [700 – 1 200 %] (od novembra 2012 do marca 2015). V správe banky CITI sa dospelo k záveru, že návratnosť, ktorú požadujú príslušné štáty, by sa teda mala prinajmenšom rovnať návratnosti požadovanej súkromnými investormi v podobnej situácii. V správe banky CITI sa však neposudzovala pravdepodobnosť, s akou môže SAS úspešne zrealizovať „základný scenár“ plánu 4XNG, ani vplyv odchýlok od „základného scenára“, ako napríklad neschopnosť speňažiť vedľajšie aktíva.

(28)

SAS 19. decembra 2012 oznámila, že boli splnené všetky podmienky potrebné na to, aby nový revolvingový úver nadobudol účinnosť (pozri bod (26)), a to vrátane parlamentného schválenia v príslušných štátoch. Nový revolvingový úver bol v platnosti od uvedeného dátumu až do 3. marca 2014, pričom nahradil pôvodný revolvingový úver (20).

(29)

Listom zo 6. júna 2013 Nórsko vysvetlilo, že v dôsledku predaja 80 % akcií spoločnosti Widerøe (bod 20) sa príslušné štáty a veriteľské banky dohodli so SAS na zmene podmienok nového revolvingového úveru, hoci dohoda o zmenách ešte nebola oficiálne podpísaná. Nórske orgány vo svojich pripomienkach predložených počas formálneho vyšetrovacieho konania informovali dozorný úrad o tom, že dohodu o zmene nového revolvingového úveru podpísali všetky strany a že táto dohoda nadobudne platnosť po dokončení transakcie týkajúcej sa spoločnosti Widerøe, t. j. 30. septembra 2013. Tieto zmeny zahŕňali tieto opatrenia:

Úver A mal byť znížený zo sumy 1,173 miliardy SEK na 0,8 miliardy SEK a dátum jeho splatnosti sa mal predĺžiť o päť mesiacov do 1. júna 2014.

SAS mala zložiť peňažnú zábezpeku vo výške [0,5 – 0,8] miliardy SEK pre úver A. Zvyšná suma vo výške [0,1 – 0,4] miliardy SEK mala byť zabezpečená zábezpekami, ktoré už boli uvedené v dohode o novom revolvingovom úvere.

Úver A mal byť znížený o 0,2 miliardy SEK po čiastočnom predaji pozemnej obsluhy. Medzitým bol nový revolvingový úver 4. marca 2014 zrušený a SAS vydala vyhlásenie o zámere dohodnúť sa s potenciálnym kupcom (21).

Úver B mal byť znížený z 1,5 miliardy SEK na 1,2 miliardy SEK.

5.   DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(30)

Dozorný úrad vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o účasť príslušných štátov, nadácie KAW a bánk na poskytnutí nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok, a to najmä z týchto dôvodov:

Predchádzajúca expozícia bánk voči SAS prostredníctvom ich účasti na poskytnutí pôvodného revolvingového úveru. Banky skutočne znížili svoj príspevok do nového revolvingového úveru zhruba o polovicu, a preto z hľadiska revolvingového úveru znížili svoju celkovú expozíciu voči SAS približne o 50 %, zatiaľ čo príslušné štáty, ktoré v súvislosti s emisiami s predkupným právom v rokoch 2009 a 2010 nezískali žiadny výnos vzhľadom na trvalo negatívne výsledky SAS, svoju expozíciu voči SAS zvýšili.

Skutočnosť, že SAS úplne vyčerpala pôvodný revolvingový úver v januári 2012, čo mohlo mať vplyv na rozhodnutie veriteľských bánk zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru, aby sa vyhli akémukoľvek ďalšiemu čerpaniu a zabezpečili, že vzhľadom na ťažkosti spoločnosti úplne neprídu o svoje príspevky do revolvingového úveru. Dozornému úradu nebolo jasné, či rozhodnutie bánk zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru nebolo ovplyvnené neustálou finančnou podporou, ktorú príslušné štáty poskytovali SAS v predchádzajúcich rokoch. Dozorný úrad takisto konštatoval, že účasť súkromných subjektov na poskytnutí nového revolvingového úveru bola striktne podmienená účasťou príslušných štátov.

Podľa dozorného úradu nebolo isté, či účasť nadácie KAW na poskytnutí nového revolvingového úveru možno porovnávať s účasťou súkromného investora, keďže expozícia nadácie KAW voči SAS nevzniká len na základe jej podielu, ale aj prostredníctvom banky SEB.

(31)

Dozorný úrad ďalej vyjadril pochybnosti o tom, či sa účasť príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru dala považovať za rozumnú z pohľadu akcionárov a či by splnila kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve za predpokladu neexistencie rovnakých podmienok. Dozorný úrad v tejto súvislosti posudzoval, či plán 4XNG vychádzal z dostatočne spoľahlivých predpokladov na to, aby sa na základe nich súkromný investor zúčastnil na poskytnutí nového revolvingového úveru, a či analýzy citlivosti, ktoré boli v rámci plánu vykonané, neboli príliš optimistické.

(32)

Dozorný úrad napríklad poukázal okrem iného na optimistické hodnoty uvedené v pláne, ktoré sa týkali rastu trhu z hľadiska počtu dostupných miest na kilometer a HDP, ako aj na mieru inflácie v období rokov 2015 – 2017 na úrovni 0 %. Rovnako pochyboval o tom, či v čase podpísania nového revolvingového úveru bolo možné predvídať úspešné vykonanie všetkých iniciatív v oblasti úspor nákladov a predaja aktív.

(33)

Pokiaľ ide o podmienky nového revolvingového úveru a posúdenie banky CITI týkajúce sa očakávanej návratnosti vyplývajúcej z účasti príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru, dozorný úrad zdôraznil skutočnosť, že v správe banky CITI nebol posúdený plán 4XNG, ani v nej nebola vykonaná analýza citlivosti finančného modelu, ale vychádzalo sa v nej len z informácií, ktoré jej boli poskytnuté. Dozorný úrad poukázal aj na to, že v správe banky CITI nebola ohodnotená zábezpeka nového revolvingového úveru z pohľadu súkromného investora v trhovom hospodárstve a že v nej nebol zohľadnený vplyv možných alternatívnych scenárov za menej priaznivých predpokladov (vrátane platobnej neschopnosti) týkajúcich sa analýzy návratnosti. Dozorný úrad v tejto súvislosti konštatoval, že podľa správy banky CITI existovala nulová pravdepodobnosť toho, že SAS by sa v nasledujúcich troch rokoch dostala do platobnej neschopnosti, čo sa zdalo ako podcenenie rizika.

(34)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad nemohol vylúčiť, že účasť príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru by mohla predstavovať výhodu v prospech SAS v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(35)

Napokon, keby nový revolvingový úver predstavoval štátnu pomoc v zmysle Dohody o EHP, dozorný úrad vyjadril pochybnosti o tom, či by sa mohol považovať za zlučiteľný s uvedenou dohodou. Dozorný úrad v tejto súvislosti posudzoval, či by sa mohlo uplatniť nejaké z možných odôvodnení zlučiteľnosti stanovených v Dohode o EHP. Vzhľadom na charakter opatrenia a na ťažkosti SAS dozorný úrad konštatoval, že jedinými relevantnými kritériami sú podľa všetkého tie, ktoré sa týkajú pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP na základe usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (22) (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“). Dozorný úrad však dospel k predbežnému záveru, že podmienky poskytnutia pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu podľa všetkého neboli splnené.

6.   PRIPOMIENKY K ROZHODNUTIU O ZAČATÍ KONANIA

6.1   Pripomienky nórskych orgánov

(36)

Nórsko trvá na tom, že jeho účasť na poskytnutí nového revolvingového úveru sa uskutočnila za trhových podmienok, keďže sa na ňom zúčastnilo za rovnakých podmienok ako banky a nadácia KAW, čím sa vylučuje existencia štátnej pomoci.

(37)

Nórsko tvrdí, že SAS v období, počas ktorého prebiehali rokovania o novom revolvingovom úvere, nečerpala pôvodný revolvingový úver. Uvádza, že na základe zmien pôvodného revolvingového úveru prijatých v marci 2012 sa zaviedli ešte prísnejšie podmienky čerpania, a tvrdí, že od konca júna 2012 preto banky mohli zamietnuť akúkoľvek žiadosť SAS o čerpanie úveru. V marci 2012 SAS v plnej výške splatila sumu, ktorú vyčerpala z revolvingového úveru, a od tej chvíle už pôvodný revolvingový úver nečerpala. Banky sa preto odôvodnene mohli považovať za „externých“ investorov zúčastnených na poskytnutí nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok ako príslušné štáty (23) bez toho, aby mali významnú nezabezpečenú expozíciu voči SAS (24).

(38)

Pokiaľ ide o účasť nadácie KAW na poskytnutí nového revolvingového úveru spolu s bankami, nórske orgány sa domnievajú, že nadácia KAW mala obmedzenú hospodársku expozíciu voči banke SEB a že táto expozícia nemohla ovplyvniť rozhodnutie nadácie zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru.

(39)

Nórsko okrem toho trvá na tom, že plán 4XNG bol realistický a že by sa mohol úspešne zrealizovať. Takisto trvá na tom, že všetky aspekty a predpoklady vrátane tých, ktoré sa týkajú odhadov príjmov za počet dostupných miest na kilometer (25), opatrení na úsporu nákladov a plánovaných predajov, boli pozorne preskúmané, aby plnili finančné ciele stanovené v pláne 4XNG na obdobie 2014 – 2015. Navyše plán 4XNG spolu so všetkými predpokladmi, z ktorých vychádzal, dôkladne skontrolovali externí finanční poradcovia príslušných štátov (spoločnosť Goldman Sachs) aj bánk […] a bol prijatý s prihliadnutím na ich pripomienky a odporúčania. Zároveň zdôrazňuje, že pri prijímaní rozhodnutia zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru sa úspešná realizácia plánu očakávala aj na základe toho, že podmienkou schválenia nového revolvingového úveru bolo uzavretie nových dohôd s odborovými zväzmi. Podľa Nórska navyše z vývoja situácie v období od decembra 2012 do zrušenia nového revolvingového úveru 4. marca 2014 vyplynulo, že tento plán prispieval k dosiahnutiu očakávaných výsledkov (26).

(40)

Pokiaľ ide o podmienky nového revolvingového úveru, Nórsko tvrdí, že boli v súlade s bežnými trhovými podmienkami, keďže boli podobné podmienkam porovnateľných dohôd, a v súvislosti s novým revolvingovým úverom boli zároveň stanovené vyššie počiatočné poplatky a prísnejšie podmienky čerpania ako pri väčšine analyzovaných dohôd. Pokiaľ ide o poskytnuté zábezpeky, Nórsko uvádza, že skutočné finančné riziká veriteľských bánk boli zanedbateľné, keďže odhadovaná hodnota zábezpeky jednoznačne prekračovala výšku úveru A. Preto by sa v prípade scenára likvidácie všetky pohľadávky veriteľských bánk vyrovnali prostredníctvom zábezpek alebo prostredníctvom iných aktív SAS, ktoré by sa mohli predať, ako napríklad […], jej podiel v […] atď. Uvedené skutočnosti podporuje aj reálne zrušenie značnej časti záväzkov v rámci úveru A v prvej polovici roka 2013. Podľa Nórska z toho vyplýva, že banky pri rozhodovaní o tom, či sa spolu s príslušnými štátmi a nadáciou KAW zúčastnia na poskytnutí nového revolvingového úveru, konali komerčne a obozretne.

(41)

Nórsko napokon informovalo o tom, že účasť na poskytnutí nového revolvingového úveru prinieslo veriteľom revolvingového úveru značný výnos bez toho, aby SAS musela čerpať tento úver. Táto skutočnosť by mala podporiť názor, že účasť príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru spolu s nadáciou KAW a bankami bola v plnom súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

6.2   Pripomienky skupiny SAS

(42)

Skupina SAS tvrdí, že príslušné štáty sa zúčastnili na poskytnutí nového revolvingového úveru ako akcionári, nie ako verejné orgány. Vzhľadom na tvorbu značných príjmov pre akcionárov/veriteľov z hľadiska poplatkov, ako aj na očakávané zvýšenie hodnoty akcií bola z tohto pohľadu účasť na takomto nástroji výhodnejšia ako vklad vlastného kapitálu.

(43)

Pokiaľ ide o test rovnakých podmienok, skupina SAS uvádza, že tento test bol splnený vzhľadom na skutočnosť, že banky nemali voči SAS žiadnu expozíciu, a preto by sa k nim malo pristupovať ako k „externým“ investorom. Navyše účasť príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru nemala vplyv na správanie bánk, keďže to bola SAS, a nie banky, kto požadoval, aby sa akcionári zapojili do nového revolvingového úveru. Skupina SAS okrem toho trvá na tom, že banky sa rozhodli zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok ako príslušné štáty a nadácia KAW na základe veľmi priaznivých výsledkov analýzy rizík/výnosov.

(44)

Skupina SAS ďalej podporila tvrdenie Nórska, že predpoklady, z ktorých vychádzal plán 4XNG, boli spoľahlivé a založené na veľmi realistických prognózach, pokiaľ ide o tri hlavné hybné sily, a to rast trhu z hľadiska počtu dostupných miest na kilometer, rast HDP v rokoch 2015 – 2017 a predpokladanú infláciu na úrovni 0 %. Všetky veriteľské banky dôsledne preverili aj všetky riziká spojené s realizáciou plánu s osobitným zameraním na príjem za počet dostupných miest na kilometer ako na kľúčový ukazovateľ ziskovosti spoločnosti.

(45)

Skupina SAS zároveň tvrdí, že poskytnuté zábezpeky boli dostatočne posúdené a že riziko, že by SAS nebola schopná zrealizovať plán 4XNG, sa zmiernilo. Toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že dosiahnutie úspor nákladov bolo podmienkou, ktorú si veritelia stanovili predtým, ako sa zapojili do nového revolvingového úveru, a že uzavretie nových kolektívnych zmlúv v novembri 2012 bolo kľúčové pre úspešnú realizáciu plánu.

(46)

Skupina SAS navyše kritizuje dozorný úrad za to, že nevzal do úvahy alternatívu vyhlásenia konkurzu a skutočnosť, že keby nebol k dispozícii nový revolvingový úver, príslušné štáty by prišli o hodnotu svojho kombinovaného podielu. Skupina SAS v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príslušné štáty sa zúčastnili na poskytnutí nového revolvingového úveru ako hlavní akcionári v SAS s cieľom dosiahnuť primeranú návratnosť svojich investícií.

(47)

Skupina SAS na záver informuje o tom, že prostredníctvom realizácie plánu 4XNG sa podarilo dosiahnuť príjmy vo výške 3 miliardy SEK pred zdanením, vďaka čomu SAS v období od novembra 2012 do júla 2013 zaznamenala pozitívny výsledok.

6.3   Pripomienky spoločnosti FAM

(48)

Podľa spoločnosti FAM (spoločnosti zodpovednej za správu aktív nadácie KAW) bolo rozhodnutie nadácie KAW zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru prijaté bez ohľadu na jej podiel v banke SEB a expozíciu banky SEB voči SAS. FAM tvrdí, že nadácia KAW nemala v banke SEB väčšinový podiel, ani sa nedá povedať, že kontroluje banku SEB.

(49)

FAM preskúmala plán 4XNG, súvisiace finančné riziká a poskytnuté zábezpeky a dospela k záveru, že je v záujme nadácie KAW, aby sa zúčastnila na poskytnutí nového revolvingového úveru. V tejto súvislosti porovnala vyhliadky na ochranu dlhodobých investícií nadácie KAW do SAS a budúcu možnú návratnosť týchto investícií, ako aj vysoké poplatky, ktoré by SAS zaplatila v súvislosti s novým revolvingovým úverom, s likvidáciou SAS, ktorú nepovažovala za hospodársky zaujímavú alternatívu.

(50)

FAM takisto súhlasí s Nórskom a so skupinou SAS, že všetky zainteresované strany sa zúčastnili na poskytnutí nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok, bez akejkoľvek formy podriadenosti, neprimeraných práv na zábezpeku alebo za iných neprimeraných podmienok. Rozhodnutie zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru vychádzalo z dôkladnej analýzy vyhliadok na dosiahnutie zisku v dôsledku silného postavenia a konkurencieschopnosti SAS v budúcnosti.

(51)

FAM napokon súhlasí s názorom Nórska, že rozhodnutie veriteľských bánk zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru vychádzalo z obchodných úvah, keďže ich existujúca expozícia v rámci pôvodného revolvingového úveru bola len teoretická. FAM tvrdí, že banky mali dokonca menšiu motiváciu zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru ako príslušné štáty a nadácia KAW, keďže tie mohli počítať so zvýšením ceny akcií. Preto trvá na tom, že test rovnakých podmienok sa musí považovať za splnený.

II.   POSÚDENIE

1.   EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI

(52)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(53)

Pojem „štátna pomoc“ sa teda vzťahuje na každú priamo alebo nepriamo poskytnutú výhodu, ktorá je financovaná zo štátnych prostriedkov, štátom samotným alebo akýmkoľvek sprostredkovateľským orgánom konajúcim na základe právomocí, ktoré mu boli udelené.

(54)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť financované zo štátnych prostriedkov a musí sa dať pripísať danému štátu. Štátne prostriedky sú v zásade prostriedky členského štátu a jeho verejných orgánov, ako aj prostriedky verejných podnikov, nad ktorými môžu mať verejné orgány kontrolný vplyv, či už priamo, alebo nepriamo.

(55)

Je nesporné, že predmetné opatrenie zahŕňalo štátne prostriedky, keďže bolo financované zo zdrojov pochádzajúcich z rozpočtov príslušných štátov, a že ho bolo možné pripísať týmto štátom. Predovšetkým možno poznamenať, že parlament Nórska schválil účasť vlády na poskytnutí nového revolvingového úveru (bod 28).

(56)

Predmetné opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí byť schopné ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami.

(57)

Podľa ustálenej judikatúry, keď sa na základe finančnej podpory, ktorú poskytne členský štát, posilňuje postavenie daného podniku v porovnaní s inými podnikmi, ktoré si konkurujú v obchode v rámci Únie, potom existuje prinajmenšom potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi a na hospodársku súťaž (27). Dozorný úrad sa v tomto smere domnieva, že túto podmienku by spĺňala akákoľvek potenciálna hospodárska výhoda poskytnutá SAS zo štátnych prostriedkov. SAS konkuruje iným leteckým dopravcom v Európskej únii a EHP, najmä odkedy 1. januára 1993 začalo platiť tretie štádium liberalizácie leteckej dopravy (tzv. tretí balík) (28). Navyše v prípade ciest na relatívne kratšie vzdialenosti v rámci EHP leteckej doprave konkuruje cestná a železničná doprava, a preto by toto opatrenie mohlo mať vplyv aj na cestných a železničných dopravcov.

(58)

Jediným kritériom dôležitým z hľadiska pojmu štátna pomoc, o ktoré teda ide, je, či SAS získala na základe daného opatrenia selektívnu nenáležitú hospodársku výhodu.

(59)

Vzhľadom na zrušenie nového revolvingového úveru k 4. marcu 2014 dozorný úrad posudzoval, či SAS získala na základe tohto nového revolvingového úveru selektívnu nenáležitú hospodársku výhodu v čase od jeho poskytnutia v roku 2012 do jeho zrušenia v roku 2014.

2.   HOSPODÁRSKA VÝHODA V PROSPECH SAS

(60)

S cieľom určiť, či bola SAS poskytnutá štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, dozorný úrad posúdi, či letecký dopravca získal hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal. Dozorný úrad používa na preskúmanie tejto otázky kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve, podľa ktorého by o štátnu pomoc nešlo vtedy, keby za podobných okolností bolo možné podnietiť súkromného investora, ktorý je porovnateľne veľký ako príslušné orgány vo verejnom sektore a ktorý prevádzkuje svoju činnosť za bežných trhových podmienok v trhovom hospodárstve, aby príjemcovi poskytol predmetné opatrenie.

(61)

Na základe uvedeného kritéria preto dozorný úrad musí posúdiť, či by sa súkromný investor zapojil do posudzovanej transakcie za rovnakých podmienok. Postoj hypotetického súkromného investora je postojom obozretného investora, ktorého cieľ maximalizovať zisk sa zmierňuje s ohľadom na úroveň rizika, ktorá je pre danú mieru návratnosti ešte prijateľná (29).

(62)

V zásade platí, že príspevok z verejných finančných prostriedkov nezahŕňa štátnu pomoc, ak sa poskytuje v rovnakom čase ako značný kapitálový vklad súkromného investora, ktorý sa realizuje za porovnateľných okolností a porovnateľných podmienok (zásada rovnakých podmienok) (30).

2.1   Účasť príslušných štátov, nadácie KAW a bánk na poskytnutí nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok

(63)

Dozorný úrad konštatuje, že veriteľské banky zúčastnené na poskytnutí nového revolvingového úveru sa zúčastnili aj na poskytnutí pôvodného revolvingového úveru. V rámci nového revolvingového úveru však príslušné štáty zvýšili svoju expozíciu voči SAS, zatiaľ čo banky znížili svoj príspevok zhruba o polovicu (z 366 miliónov EUR na približne 200 miliónov EUR), a preto v rámci revolvingového úveru znížili svoju celkovú existujúcu expozíciu voči SAS približne o 50 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadril pochybnosti o tom, že mohla byť splnená zásada rovnakých podmienok, keďže príslušné štáty a banky podľa všetkého neboli v porovnateľnej situácii.

(64)

Nórsko a skupina SAS počas formálneho vyšetrovacieho konania tvrdili, že keď veriteľské banky rokovali o účasti na poskytnutí nového revolvingového úveru, v rámci pôvodného revolvingového úveru nemali žiadnu expozíciu. Banky sa preto mali považovať za „externých“ investorov, ktorí boli v porovnateľnej situácii ako príslušné štáty a nadácia KAW.

(65)

Dozorný úrad konštatuje, že SAS úplne vyčerpala pôvodný revolvingový úver v januári 2012 (bod (18)). Zmeny pôvodného revolvingového úveru prijaté v marci 2012 zahŕňali okrem iného podmienku úplného a okamžitého splatenia vyčerpanej sumy. Príslušné sumy boli v plnej výške splatené v marci 2012 a na základe zmien pôvodného revolvingového úveru schválených v ten istý mesiac sa SAS mimoriadne sťažila možnosť následného čerpania úveru (31). SAS bola zároveň požiadaná o to, aby do júna 2012 predložila plán rekapitalizácie, ktorý muselo schváliť predstavenstvo, ako aj príslušné štáty a nadácia KAW ako hlavní akcionári. Banky tento plán najskôr zamietli. Príslušné štáty, ktoré dôkladne preskúmali zrevidovaný plán 4XNG, sa rozhodli zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru až v novembri 2012, a vzápätí tak urobili aj banky.

(66)

Nórske orgány a skupina SAS počas formálneho vyšetrovacieho konania preto tvrdili, že SAS sa účinne zabránilo v tom, aby požadovala čerpanie pôvodného revolvingového úveru. Po oboznámení sa so situáciou sa banky museli rozhodnúť, či budú pokračovať s pôvodným revolvingovým úverom až do skončenia jeho platnosti v júni 2013 alebo sa zapoja do poskytnutia nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok spolu s príslušnými štátmi a nadáciou KAW, a to aj napriek skutočnosti, že príslušné štáty a nadácia KAW boli ako akcionári viac motivovaní zúčastniť sa vzhľadom na možnosť dosiahnuť po zrealizovaní plánu 4XNG vyššie zhodnotenie svojich akcií.

(67)

Hoci dozorný úrad považuje za pravdepodobné, že banky, teda prinajmenšom tie bez ďalších nezabezpečených bilaterálnych expozícií voči SAS, nemali v čase prijatia rozhodnutia zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru významné expozície v rámci pôvodného revolvingového úveru, zároveň sa domnieva, že stále existovalo riziko, že SAS by mohla splniť podmienky čerpania ešte pred poskytnutím nového revolvingového úveru. Skutočnosť, že sa to nestalo a že pôvodný revolvingový úver sa už po úplnom splatení v marci 2012 nevyužíval, je v tomto ohľade nepodstatná. Na základe toho sa zdá, že banky mali voči SAS v rámci pôvodného revolvingového úveru určitú mieru expozície, ktorú príslušné štáty (a nadácia KAW) nemali. Dozorný úrad preto nemôže akceptovať argument nórskych orgánov, že banky sa zúčastnili na poskytnutí nového revolvingového úveru ako „externí“ investori, a to aj napriek svojej expozícii v rámci pôvodného revolvingového úveru.

(68)

Dozorný úrad navyše nemôže súhlasiť s Nórskom v tom, že expozícia niektorých bánk vo forme bilaterálnych úverov spojených s pôvodným revolvingovým úverom (32) nepredstavovala pre banky počas obdobia rokovaní o novom revolvingovom úvere žiadne finančné riziko na základe toho, že tieto úvery sa nemohli čerpať, kým nebol úplne vyčerpaný pôvodný revolvingový úver. Ako už bolo uvedené, existovalo riziko, hoci nepochybne malé, že podmienky čerpania by sa mohli splniť aj napriek skutočnosti, že po prijatí zmien v marci 2012 a zavedení prísnejších podmienok bolo veľmi málo pravdepodobné, že by SAS čerpala pôvodný revolvingový úver.

(69)

Navyše sa zdá, že niektoré banky mali voči SAS ďalšiu expozíciu. Napríklad okrem účasti na poskytnutí pôvodného revolvingového úveru mala banka […] (od 30. septembra 2012) nezabezpečenú (a nevyčerpanú) bilaterálnu expozíciu voči SAS vo výške [200 – 600] miliónov SEK, ako aj nezabezpečenú expozíciu vyplývajúcu z kreditných kariet vo výške [500 – 900] miliónov SEK. Mohla byť preto zodpovedná za pokrytie akýchkoľvek nákladov na odškodnenie klientov v prípade, keby SAS zrušila príslušné lety. Hoci táto nezabezpečená expozícia vyplývajúca z kreditných kariet predstavovala [0 – 2 %] z celkového úverového portfólia banky […] vo výške okolo [1 000 – 3 000] miliárd SEK, predsa len predstavovala finančné riziko, a preto nemožno súhlasiť s tým, že banka […] bola pri rozhodovaní o účasti na poskytnutí nového revolvingového úveru v porovnateľnej situácii ako príslušné štáty.

(70)

Navyše tri ďalšie banky mali expozíciu z hľadiska nesplatených úverov na financovanie lietadiel (napr. banka […]). Hoci príslušné štáty tvrdia, že financovanie bolo zabezpečené lietadlami a že nepredstavovalo pre banky finančné riziko, keďže lietadlá sa dali na trhu ľahko predať, táto možnosť sa fakticky nepreukázala. Stále nie je jasné, či by sa v prípade rýchleho predaja lietadiel za akúkoľvek cenu skutočne podarilo získať celú sumu.

(71)

Dozorný úrad si navyše v rozhodnutí o začatí konania kládol otázku, či správanie bánk mohlo byť ovplyvnené konaním príslušných štátov vzhľadom na neustálu finančnú podporu, ktorú príslušné štáty poskytovali tomuto leteckému dopravcovi v predchádzajúcich rokoch (napr. emisie s predkupným právom v rokoch 2009 a 2010). Okrem toho banky boli ochotné zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru len pod podmienkou, že sa zúčastnia aj príslušné štáty, ako je vysvetlené v bodoch (21) a (22).

(72)

Dozorný úrad sa v zásade domnieva, že zásada rovnakých podmienok sa nemôže uplatňovať v prípadoch, keď je účasť súkromných subjektov na predmetnej transakcii prísne podmienená účasťou príslušných štátov.

(73)

Nórsko a skupina SAS počas formálneho vyšetrovacieho konania tvrdili, že počas rokovaní o novom revolvingovom úvere sa banky v žiadnom štádiu necítili „ovplyvnené“ predchádzajúcim konaním príslušných štátov a ich pretrvávajúcou ochotou podporovať SAS, a to napriek skutočnosti, že prognózy príjmov príslušných štátov spojených s emisiami s predkupným právom v rokoch 2009 a 2010 sa nenaplnili.

(74)

Dozorný úrad nemôže vylúčiť možnosť, že súkromné subjekty by s takými výsledkami a nepredvídateľnými odhadmi neboli ochotné investovať do podniku bez účasti príslušných štátov. Zároveň nemôže vylúčiť ani to, že príslušné štáty, ktoré odmietli poskytnúť nový vlastný kapitál a zapojiť sa do poskytnutia podriadeného revolvingového úveru, už neboli ochotné vložiť do SAS ďalšie finančné prostriedky. Bez ohľadu na tieto úvahy dozorný úrad naďalej nie je presvedčený o tom, že účasť príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru prebehla za rovnakých podmienok ako v prípade veriteľských bánk, keďže účasť príslušných štátov viedla k tomu, že banky z hľadiska revolvingového úveru znížili svoju celkovú expozíciu voči SAS približne o 50 %, pričom príslušné štáty zároveň svoju expozíciu voči SAS zvýšili.

(75)

Pokiaľ ide o to, či správanie nadácie KAW možno považovať za východiskový bod pre zistenie správania súkromného investora, z formálneho vyšetrovacieho konania vyplynulo, že expozícia nadácie KAW voči SAS prostredníctvom jej podielu v banke SEB bola menšia ako tá, ktorá sa uvádzala v rozhodnutí o začatí konania. Vzhľadom na to, že nadácia KAW je v banke SEB len menšinovým akcionárom a že expozícia banky SEB voči SAS bola obmedzená, dalo by sa tvrdiť, že účasť nadácie KAW na poskytnutí nového revolvingového úveru bola motivovaná vyhliadkami na dosiahnutie zisku z takejto investície.

(76)

Okrem toho sa dozornému úradu počas formálneho vyšetrovacieho konania nepodarilo s istotou dospieť k záveru, že predmetná transakcia sa uskutočnila za rovnakých podmienok.

(77)

Bez ohľadu na posúdenie rovnakých podmienok dozorný úrad preskúmal aj to, či sa účasť príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru dala považovať za rozumnú z pohľadu akcionárov a či by splnila kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve za predpokladu neexistencie rovnakých podmienok.

2.2   Posúdenie účasti príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru na základe kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve

(78)

Otázka, ktorú treba vyriešiť, znie, či by sa súkromný investor v rovnakej situácii ako príslušné štáty, t. j. ako súčasní akcionári v SAS, ktorý by v roku 2012 čelil podobným okolnostiam ako príslušné štáty, zapojil do poskytnutia nového revolvingového úveru za podobných podmienok (33).

(79)

Nezávislé analýzy, ktoré vykonali externí finanční poradcovia (konkrétne spoločnosť Goldman Sachs International a banka CITI ako poradcovia príslušných štátov a […] ako poradca veriteľov) pred uzavretím dohody o novom revolvingovom úvere, sú v tomto ohľade poučné. Podľa pripomienok Nórska k rozhodnutiu o začatí konania sa príslušné štáty rozhodli zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru až po tom, ako externí poradcovia dôkladne preskúmali plán 4XNG, a po úprave podmienok nového revolvingového úveru.

(80)

Hoci dozorný úrad vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadril určité výhrady voči rozsahu správy, ktorú vypracovala banka CITI, Nórsko objasnilo, že jeho rozhodnutie zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru vychádzalo zo všetkých analýz, ktoré vypracovali jeho finanční poradcovia, a že správa banky CITI by sa preto nemala posudzovať izolovane.

(81)

Úlohou finančných poradcov bolo okrem iného poskytnúť kritickú analýzu plánu 4XNG a nového revolvingového úveru a ich súvisiacich citlivých a slabých stránok. Táto analýza bola vykonaná prostredníctvom po sebe nasledujúcich správ s ohľadom na minulé výsledky SAS a iné referenčné hodnoty daného odvetvia. Poradcovia vydali sériu odporúčaní týkajúcich sa stratégií zmierňovania rizík pre plán 4XNG aj nový revolvingový úver. V súlade s týmito odporúčaniami príslušné štáty požiadali o niekoľko úprav plánu 4XNG (s cieľom urýchliť opatrenia na úsporu nákladov a umožniť ďalšie iniciatívy), ako aj o úpravu podmienok nového revolvingového úveru s cieľom znížiť pravdepodobnosť čerpania.

(82)

Pri analýze plánu 4XNG externí poradcovia identifikovali a osobitne sa zamerali na kľúčové oblasti možného rizika vrátane cieľov v oblasti úspor nákladov, predajov a tlaku spojeného s príjmom za počet dostupných miest na kilometer. Na základe tohto posúdenia rizika sa okrem iného konštatovalo toto:

Ciele v oblasti úspor nákladov

Na základe prijatých externých odporúčaní došlo k zmene a posilneniu plánu 4XNG s cieľom zahrnúť doň iniciatívy zamerané na úsporu nákladov vo výške približne [1 – 4] miliardy SEK ročne (ktorá sa zvýšila z pôvodného cieľa vo výške [1 – 4] miliardy SEK ročne). Hoci nesplnenie cieľov v oblasti úspor nákladov vzbudilo obavy, kľúčovým krokom k zmierneniu rizikovosti plánu 4GNX ešte pred dokončením nového revolvingového úveru bolo uzavretie nových dohôd s odborovými zväzmi, ktoré zahŕňali zníženie odmien zamestnancov a dávok, ako aj zmeny v dôchodkovom pláne zavedené v novembri 2012. To viedlo k priamym úsporám nákladov vo výške takmer […] SEK, ktoré sa na žiadosť príslušných štátov museli úspešne zrealizovať ešte pred tým, než sa mohol začať uplatňovať nový revolvingový úver.

Predaje

Po počiatočných predpokladoch o predajoch aktív, ktoré externý finančný poradca spochybnil, ako aj vzhľadom na nové informácie, ktoré sa objavili počas tohto procesu, sa konečný zoznam plánovaných predajov uvedený v pláne 4XNG líšil od zoznamu, ktorý pôvodne predložila SAS (34). Finančný poradca príslušných štátov napokon dospel k záveru, že predaje (s odhadovanou hodnotou predaja vo výške približne 3,0 miliardy SEK) uvedené v konečnom pláne 4XGN boli v odhadovanom časovom rámci uskutočniteľné. Nový revolvingový úver navyše obsahoval ustanovenia týkajúce sa načasovania predaja spoločnosti Widerøe, ako aj striktného použitia výnosov z predaja na splatenie nového revolvingového úveru.

Tlak spojený s príjmom za počet dostupných miest na kilometer

Boli posúdené východiskové predpoklady týkajúce sa výnosu a tlaku spojeného s príjmom za počet dostupných miest na kilometer a s ohľadom na príslušné údaje o historických trendoch, predpovede tretích strán a známe zmeny vo vtedajšom konkurenčnom prostredí sa usúdilo, že boli primerané. Usúdilo sa preto, že tieto predpoklady nepredstavujú zásadné riziko ohrozujúce realizáciu plánu 4XNG.

(83)

Pokiaľ ide o pochybnosti dozorného úradu vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, ktoré sa týkali optimistickej povahy konkrétnych hybných síl v pláne 4XNG (napr. rast trhu z hľadiska počtu dostupných miest na kilometer, prognóza rastu HDP a inflácia na obdobie 2015 – 2017 na úrovni 0 %), z informácií, ktoré počas formálneho vyšetrovacieho konania predložilo Nórsko a skupina SAS, vyplýva, že v týchto odhadoch sa zohľadňujú najmä hlavné trhy, na ktorých pôsobí SAS. Okrem iného sa zohľadnila výraznejšia expozícia spoločnosti skôr voči severnej než južnej Európe, ako aj jej expozícia voči americkému a ázijskému trhu. Z pripomienok ďalej vyplýva, že odhadovaná inflácia nákladov na úrovni 0 % ročne na obdobie 2015 – 2017 je čistým výsledkom základnej miery inflácie na úrovni 2 % ročne (v súlade s odhadovanou úrovňou inflácie v EÚ) a predpokladu, že by ju bolo možné vyvážiť prostredníctvom nových opatrení na úsporu nákladov.

(84)

Pokiaľ ide o absenciu testovania citlivosti v súvislosti s analýzou vnútornej miery návratnosti, ktorá bola predložená v správe banky CITI (pozri bod (33)), ako aj o počiatočné obavy Komisie týkajúce sa potenciálneho vplyvu menej optimistických scenárov, Nórsko poskytlo dozornému úradu doplňujúce informácie vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania, ktoré sa týkali rozsahu vykonanej analýzy citlivosti. Spoločnosť Goldman Sachs v tejto súvislosti predložila počas vypracovania plánu 4XNG v období od júna do septembra 2012 sériu testov citlivosti. Z revidovanej analýzy vykonanej v septembri 2012 vyplynulo, že SAS by mala dostatočné peňažné prostriedky aj v prípade negatívnych prezentovaných scenárov, t. j. vo všetkých analyzovaných prípadoch by hotovostná pozícia SAS ostala nad spodnou hranicou pásma vymedzeného pre revolvingový úver. Usúdilo sa však, že na zachovanie dôvery trhu je potrebný zabezpečovací mechanizmus pre likviditu a že na zabezpečenie takejto rezervnej likvidity ostáva najrealistickejšou možnosťou práve revolvingový úver.

(85)

Dozorný úrad preto upozorňuje na po sebe nasledujúce finančné preskúmania vykonané v súvislosti s plánom 4XGN (vrátane rozsiahlej analýzy a testovania rôznych verzií tohto plánu). Dozorný úrad poukazuje aj na vyplývajúce požiadavky príslušných štátov znížiť riziká spojené s realizáciou a vykonať konsolidovaný plán reštrukturalizácie ešte pred zapojením sa do nového revolvingového úveru. Takéto opatrenia sa zdajú v súlade s opatreniami obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. Bez ohľadu na to však predsa len treba posúdiť, či boli podmienky nového revolvingového úveru v súlade s tým, čo by akceptoval súkromný investor v trhovom hospodárstve, keby bol v rovnakej situácii ako príslušné štáty, t. j. súčasní akcionári v spoločnosti.

(86)

Nórsko a skupina SAS vysvetlili, že osobitnou vlastnosťou odvetvia leteckej dopravy je potreba zachovať vysokú úroveň finančnej pripravenosti na udržanie dôvery zákazníkov a zainteresovaných strán v schopnosť podniku pokračovať v činnosti. Vzhľadom na finančné ťažkosti, ktorým SAS čelila v roku 2012, a situáciu v oblasti likvidity, ktorá v tom čase prevládala, pravdepodobnou motiváciou príslušných štátov zúčastniť sa (ako akcionári v SAS) na poskytnutí nového revolvingového úveru bola snaha predísť vyšším stratám alebo konkurzu v prípade hromadného výberu likvidných prostriedkov spoločnosti.

(87)

V tejto súvislosti sa zdá, že pri finalizácii podmienok nového revolvingového úveru sa príslušné štáty riadili najmä odporúčaniami nezávislých finančných poradcov. Podmienky nového revolvingového úveru boli podľa všetkého kolektívne zamerané na zmiernenie hlavných zistených komerčných rizík. Napríklad ako sa uvádza v bode (82), kľúčovým základným predpokladom poskytnutia nového revolvingového úveru bolo úspešné uzavretie nových kolektívnych zmlúv s letovými posádkami. Navyše vzhľadom na podmienky čerpania vzťahujúce sa na úver B sa zdalo veľmi nepravdepodobné, že by ho bolo možné čerpať skôr ako v marci 2015 (35). Finančné záväzky spojené s novým revolvingovým úverom boli takisto štruktúrované tak, aby v prípade, že SAS nebude schopná naplniť kľúčové finančné prognózy uvedené v pláne 4XNG, nemala prístup k revolvingovému úveru alebo aby musela splatiť akúkoľvek sumu vyčerpanú z revolvingového úveru k danému dátumu (36).

(88)

Okrem uvedených pripomienok boli dozornému úradu doručené doplňujúce informácie týkajúce sa primeranosti podkladového kolaterálu pre nový revolvingový úver. V správe z mája 2012 […] poskytla nezávislé ocenenie spoločnosti Widerøe a určitého hmotného majetku (vrátane náhradných motorov, príslušných lietadiel, niekoľkých menších nehnuteľností a určitého vybavenia), ktorý bol následne použitý ako zábezpeka pre nový revolvingový úver. Hoci sa dôraz kládol na spoločnosť Widerøe ako na najdôležitejšie aktívum v rámci poskytnutých zábezpek a posúdenie ostatných aktív vychádzalo z obmedzenejších informácií, z celkového ocenenia vyplynula celková hodnota aktív vo výške približne [1 – 4] – [3 – 6] miliárd SEK. Celková odhadovaná hodnota aktív poskytnutých ako zábezpeka teda prekročila výšku úveru A. Podľa Nórska sa to veriteľom nového revolvingového úveru zdalo dostatočne uspokojivé, keďže, ako už bolo uvedené, pravdepodobnosť, že by SAS niekedy čerpala úver B, bola považovaná za zanedbateľnú.

(89)

Reálne finančné riziká spojené s novým revolvingovým úverom sa ešte viac zmiernili prostredníctvom ustanovení o povinnej zálohe a/alebo zrušení záväzkov v rámci nového revolvingového úveru, ak by SAS predala určité aktíva alebo využila iné možnosti financovania. Takéto ustanovenia o zálohe a zrušení mali vplyv na zníženie potenciálnych strát v čase. Po predaji spoločnosti Widerøe a na základe dohody, ktorá nadobudla platnosť týmto predajom v septembri 2013 (pozri bod (29)), sa celková výška nového revolvingového úveru znížila z 3,5 miliardy SEK na 2 miliardy SEK.

(90)

Zdá sa teda, že bol prijatý komplexný a ucelený súbor opatrení, ktoré boli zamerané najmä na zabezpečenie pretrvávajúcej životaschopnosti SAS počas obdobia 2012 – 2015 a na obmedzenie kľúčových finančných rizík spojených s novým revolvingovým úverom.

(91)

Dozorný úrad navyše uznáva potrebu zvážiť, či porovnateľný súkromný investor, ktorý by čelil podobným trhovým okolnostiam ako príslušné štáty (t. j. ako súčasní akcionári v SAS), mohol mať motiváciu poskytnúť príjemcovi predmetné opatrenie. Na tieto účely je užitočné zvážiť aj možné kontrafaktuálne situácie vyplývajúce z neposkytnutia opatrenia.

(92)

Nórsko a skupina SAS v tejto súvislosti vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania tvrdia, že keby sa v roku 2012 neposkytol nový revolvingový úver, pravdepodobne by došlo k vyhláseniu konkurzu. Podľa Nórska by to pre príslušné štáty predstavovalo spoločnú stratu vo výške 1 044,6 milióna SEK, t. j. hodnotu ich súhrnného podielu. Ďalší zvažovaný aspekt sa týkal aj možného zrieknutia sa budúcich možných kapitálových ziskov v prípade úspešnej realizácie plánu 4XNG. Pre porovnanie: Nórsko vo svojich pripomienkach odhaduje, že keby SAS nebola schopná splácať nový revolvingový úver, možná spoločná strata vyplývajúca z kolektívneho podielu príslušných štátov a ich príspevkov do revolvingového úveru by sa v prípade najextrémnejšieho scenára pohybovala v rozmedzí [1 000 – 3 000] miliónov SEK (37).

(93)

V prípade konkurzu SAS sa preto možná dodatočná strata spojená s účasťou príslušných štátov na poskytnutí nového revolvingového úveru (t. j. približne 447,5 milióna SEK podľa názorného príkladu Nórska) zdá pomerne zvládnuteľná v porovnaní so stratou, ktorá by sa aj tak zvýšila, pokiaľ ide o podiel príslušných štátov. Zdá sa, že príslušné štáty sa rozhodli zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru aj na základe porovnania tejto pomerne obmedzenej prírastkovej zmeny v ich negatívnom scenári (konkurzné konanie) s potenciálnym prínosom, ktorý by im priniesla úspešná realizácia plánu 4XNG. V rámci najoptimistickejšieho „základného“ scenára sa v správe banky CITI odhadovalo, že príslušné štáty by dosiahli potenciálne kapitálové zisky v celkovej výške [7 000 – 12 000] miliónov SEK. Hoci dozorný úrad vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadril isté výhrady k optimistickej povahe takýchto prognóz rastu, uznáva možnosť, že aj v rámci konzervatívnejších scenárov môžu potenciálne kapitálové zisky vyplývajúce z pozitívneho scenára predsa len značne prekračovať prípadné straty vyplývajúce z negatívneho scenára.

(94)

Dozorný úrad teda poukazuje na uvedené posúdenie rizikovosti a výnosnosti, ako aj na rozsiahle preskúmanie a testovanie plánu 4XNG, dodatočné overenia týkajúce sa podkladového kolaterálu (38), ustanovenia o zrušení a zálohách, na základe ktorých sa znížila potenciálna strata v čase (39), a rôzne ďalšie opatrenia na zmierňovanie rizík zahrnuté do podmienok nového revolvingového úveru (40). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa rozhodnutie príslušných štátov zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru zdá v súlade s konaním súkromného subjektu, ktorý koná s cieľom získať obvyklý trhový výnos vzhľadom na osobitnú situáciu danej spoločnosti v danom čase.

(95)

Okrem uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že príslušné štáty sa vo svojej pozícii súčasných akcionárov SAS riadili primeranými a realistickými vyhliadkami zisku, keď sa rozhodli zúčastniť na poskytnutí nového revolvingového úveru spolu s nadáciou KAW a veriteľskými bankami v období od decembra 2012 do marca 2014. Táto účasť teda nepredstavuje žiadnu výhodu v prospech SAS v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

3.   ZÁVER O EXISTENCII ŠTÁTNEJ POMOCI

(96)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že účasť Nórska na poskytnutí nového revolvingového úveru nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Financovanie spoločnosti SAS prostredníctvom nového revolvingového úveru, ktorý Nórsko zaviedlo v decembri 2012, nepredstavuje štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

Článok 3

Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

V Bruseli 9. júla 2014

Za Dozorný úrad EZVO

Oda Helen SLETNES

predsedníčka

Helga JÓNSDÓTTIR

členka kolégia


(1)  Ú. v. EÚ C 290, 5.10.2013, s. 9 (korigendum).

(2)  FAM je spoločnosť zodpovedná za správu aktív nadácie Knuta a Alice Wallenbergovcov (Knut and Alice Wallenberg's Foundation).

(3)  Počet dostupných miest na kilometer je ukazovateľom kapacity určitého letu leteckého dopravcu prepraviť cestujúcich. Rovná sa počtu dostupných miest vynásobenému počtom nalietaných kilometrov.

(4)  Zdroj: http://www.airlineleader.com/regional-focus/nordic-region-heats-up-as-all-major-players-overhaul-their-strategies.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 11 a bod 29, ktoré sa týkajú predaja 80 % akcií spoločnosti Widerøe.

(6)  Zdroj: http://www.sasgroup.net/SASGroup/default.asp.

(7)  Najnovší vývoj úverového ratingu, ktorý agentúra S&P udelila SAS, sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 24.

(8)  Zdroj: výročné správy SAS za obdobie 2008 – 2012, dostupné na: http://www.sasgroup.net/SASGroup/default.asp.

(9)  Emisie s predkupným právom v rokoch 2009 a 2010 boli predmetom rozhodnutia Komisie vo veci SA.29785(dostupné na: http://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/249053/249053_1461974_61_2.pdf), v ktorom Komisia dospela k záveru, že emisie nezahŕňajú štátnu pomoc.

(10)  V tejto súvislosti pozri vyhlásenie generálneho riaditeľa SAS, ktoré citovala agentúra Reuters 12. novembra 2012: „‚Ak má SAS prežiť aj v budúcnosti, toto je skutočne naša »posledná šanca«,‘ uviedol generálny riaditeľ po spustení nového plánu na záchranu leteckej spoločnosti […], ktorá nedosiahla celoročný zisk od roku 2007“, dostupné na: http://www.reuters.com/article/2012/11/12/uk-sas-idUSLNE8AB01O20121112. Pozri aj článok s názvom SAS tops European airline critical list (SAS na čele kritického zoznamu európskych leteckých dopravcov) vo Financial Times z 13. novembra 2012, dostupný na: http://www.ft.com/intl/cms/s/0/fa1cbd88-2d87-11e2-9988-00144feabdc0.html#axzz2TSY5JHUh.

(11)  Pozri napríklad správu agentúry Reuters z 18. novembra 2012 (http://www.reuters.com/article/2012/11/19/sas-idUSL5E8MI6IY20121119) a Financial Times z 19. novembra 2012 (http://www.ft.com/intl/cms/s/0/43e37eba-322f-11e2-b891-00144feabdc0.html#axzz2TSY5JHUh).

(12)  Podľa informácií, ktoré poskytli nórske orgány, bol predaj […] vypustený z konečného zoznamu plánovaných predajov vzhľadom na vysokú mieru neistoty, pokiaľ ide o načasovanie predaja a tvorbu príjmov.

(13)  SAS 20. mája 2013 oznámila, že podpísala dohodu o predaji 80 % svojich akcií v spoločnosti Widerøe istej investičnej skupine. SAS si v spoločnosti Widerøe ponechá podiel vo výške 20 %, ale v roku 2016 bude mať možnosť previesť úplné vlastníctvo. Pozri http://mb.cision.com/Main/290/9410155/119539.pdf.

(14)  SAS predala 10 % akcií vo svojej spoločnosti zaoberajúcej sa pozemnou obsluhou leteckej spoločnosti Swissport. Táto akvizícia nadobudla účinnosť 1. novembra 2013. Rokovania sú v súčasnosti pozastavené, kým spoločnosť Swissport neukončí akvizíciu a integráciu spoločnosti Servisair.

(15)  Vplyv tohto predaja na likviditu dosiahol výšku približne 1,7 miliardy SEK.

(16)  Tieto opatrenia sa už prevažne zaviedli a prinesú úspory vo výške približne 1 miliardy SEK.

(17)  […].

(18)  Banka […], jedna z poskytovateľov pôvodného revolvingové úveru, uviedla, že nebude pripravená zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru. Banky […] a […] preto úmerne zvýšili svoju účasť na poskytnutí nového revolvingového úveru.

(19)  Pozri poznámku pod čiarou č. 33.

(20)  Pozri http://www.reuters.com/finance/stocks/SAS.ST/key-developments/article/2662973.

(21)  Záväzok v rámci úveru A sa 31. októbra 2013 znížil z 0,8 miliardy SEK na 0,6 miliardy SEK, pretože SAS predala podiel v spoločnosti SAS Ground Handling spoločnosti Swissport.

(22)  Ú. v. EÚ L 97, 15.4.2005, s. 41 a dodatok EHP č. 18, 14.4.2005, s. 1.

(23)  Alternatívou by bolo jednoducho nechať uplynúť platnosť pôvodného revolvingového úveru 20. júna 2013 a zároveň zabrániť akémukoľvek využívaniu úveru v tomto období, pokiaľ by SAS nebola schopná splniť podmienky čerpania.

(24)  Nórske orgány poskytli informácie týkajúce sa niektorých iných expozícií bánk voči SAS vo forme dvojstranných úverov, rôznych dohôd o hedžingu, kreditných kariet, úverov na financovanie lietadiel, kontokorentných úverov a transakcií s nehnuteľnosťami. Nórske orgány trvajú na tom, že s prípadnou výnimkou expozície banky […] týkajúcej sa platieb kreditnými kartami banky nemali žiadnu významnú nezabezpečenú expozíciu voči SAS. Rôzne uvedené formy expozície boli buď obmedzené z hľadiska rozsahu, alebo boli zabezpečené, a preto sa v súvislosti s rozhodnutím bánk zúčastniť sa na poskytnutí nového revolvingového úveru javili ako bezvýznamné.

(25)  Príjem za počet dostupných miest na kilometer (Revenue per Available Seat Kilometre – RASK) je bežne používaným ukazovateľom na určenie príjmov leteckých dopravcov.

(26)  Nórsko a SAS v tejto súvislosti zároveň zdôrazňujú, že 5. augusta 2013 agentúra S&P zvýšila úverový rating SAS z CCC+ na B– so stabilným výhľadom.

(27)  Pozri vec 730/79 Philip Morris Holland BV/Komisia, Zb. 1980, s. 2671, bod 11, vec T-288/97 Regione Friuli Venezia Giulia/Komisia, Zb. 2001, s. II-1169, bod 41 a vec C-280/00 Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH (Altmark), Zb. 2003, s. I-7747, bod 75.

(28)  Tretí balík zahŕňal tri legislatívne opatrenia: i) nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1); ii) nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a iii) nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15). Tieto nariadenia boli začlenené do Dohody o EHP, kým neboli zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie), ktoré je začlenené do prílohy XIII k Dohode o EHP.

(29)  Spojené veci T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, Zb. 2003, s. II-435, bod 255.

(30)  Vec T-296/97 Alitalia, Zb. 2000, s. II-3871, bod 81.

(31)  […].

(32)  Okrem pôvodného revolvingového úveru mali tri banky do 30. septembra 2012 expozície vo forme bilaterálnych úverov spojených s pôvodným revolvingovým úverom, ktoré sa nemohli čerpať, kým nebol úplne vyčerpaný tento pôvodný revolvingový úver. Výška jednotlivých bilaterálnych úverov dosahovala [400 – 800] miliónov EUR v prípade banky […], [200 – 400] miliónov EUR v prípade banky […] a [400 – 800] miliónov EUR v prípade banky […].

(33)  Vec C-305/89 Taliansko/Komisia, Zb. 1991, s. I-1603, bod 20.

(34)  Napríklad […] bol odstránený z konečného zoznamu plánovaných predajov […].

(35)  Napríklad jednou z podmienok čerpania úveru B bolo, že SAS by mala dosahovať zisk pred zúročením, zdanením, odpísaním, amortizáciou a vyplatením nákladov na reštrukturalizáciu alebo prenájom (EBITDAR) minimálne vo výške [5 – 9] miliárd SEK na dvanásťmesačnom priebežnom základe. Keďže táto podmienka prekračovala výšku EBITDAR predpovedanú na každý rok obdobia 2012 – 2015, považovalo sa za nepravdepodobné, že by SAS dokázala čerpať úver B počas časového horizontu nového revolvingového úveru.

(36)  Finančné záväzky sa týkali […]. Posledné dva finančné záväzky boli upravené na štvrťročnom základe vychádzajúcom z finančného modelu plánu 4XNG, z čoho vyplýva, že SAS si musela plniť svoje vlastné finančné ciele.

(37)  Na ilustračné účely Nórsko odhaduje spoločnú stratu príslušných štátov vyplývajúcu z nového revolvingového úveru za predpokladu úplného vyčerpania úveru A (z ktorého [700 – 1 200] miliónov SEK pokryli príslušné štáty) a za ďalšieho predpokladu, že zábezpekou sa pokrylo len 50 % záväzku spojeného s úverom A a že príslušné štáty už dostali prvú splátku poplatku za viazanie. Z toho by vyplývala odhadovaná strata vo výške [400 – 800] miliónov SEK vyplývajúca z nového revolvingového úveru spolu s odhadovanou stratou vyplývajúcou zo spoločného podielu vo výške [700 – 1 200] miliónov SEK, t. j. celkovo [1 100 – 2 000] miliónov SEK.

(38)  Pozri bod 88.

(39)  Pozri body 82 a 89.

(40)  Pozri body 82 a 87.


12.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/63


ROZHODNUTIE STÁLEHO VÝBORU ŠTÁTOV EZVO

č. 2/2015/SC

z 24. septembra 2015

o zriadení Dočasného výboru pre finančný mechanizmus EHP na obdobie rokov 2014 – 2021 [2015/2024]

STÁLY VÝBOR ŠTÁTOV EZVO,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“),

so zreteľom na dohodu, ktorej uzavretím sa zriadi nový finančný mechanizmus EHP na obdobie rokov 2014 – 2021,

so zreteľom na Dohodu medzi Nórskym kráľovstvom a Európskou úniou o zriadení nórskeho finančného mechanizmu na obdobie rokov 2014 – 2021,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

1.   Týmto sa zriaďuje Dočasný výbor pre finančný mechanizmus EHP na obdobie rokov 2014 – 2021, ďalej len dočasný výbor, ktorý by mal začať činnosť čo najskôr.

2.   Dočasný výbor poskytuje štátom EZVO pomoc pri prípravách na vykonávanie finančného mechanizmu EHP na obdobie rokov 2014 – 2021.

3.   Dočasný výbor podáva správy stálemu výboru.

4.   Dočasnému výboru môžu pomáhať misie štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, v rámci EÚ.

5.   Dočasný výbor sa v deň nadobudnutia platnosti alebo v deň predbežného uplatňovania dohody, ktorou sa zriaďuje finančný mechanizmus EHP na obdobie rokov 2014 – 2021, nahradí Výborom pre finančný mechanizmus EHP na obdobie rokov 2014 – 2021.

6.   Dočasný výbor prerokúva a posudzuje možnú koordináciu medzi finančným mechanizmom EHP a nórskym finančným mechanizmom.

7.   Dočasný výbor vymenúva predsedu, ktorého schvaľuje stály výbor.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť bezodkladne.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uverejní v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie.

V Bruseli 24. septembra 2015

Za stály výbor

úradujúca predsedníčka

Ingrid SCHULERUD

generálny tajomník

Kristinn F. ÁRNASON