28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/1

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/2

(1)

Nemalo by dochádzať k prípadom, keď členské štáty porušujú pravidlá spoločnej rybárskej politiky (SRP) a ohrozujú tak dosiahnutie cieľov SRP. Podľa článku 41 ods. 1 a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (2) je finančná pomoc z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) podmienená dodržiavaním pravidiel SRP zo strany členských štátov, pričom ich nedodržiavanie môže viesť k prerušeniu alebo pozastaveniu platieb alebo uplatneniu finančnej opravy na finančnú pomoc Únie v rámci SRP.

(2)

V článku 22 ods. 7, článku 85 a článku 144 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) sa stanovujú prípady a podmienky, za ktorých Komisia môže alebo má uplatniť finančné opravy. Okrem toho z článku 144 ods. 7 daného nariadenia vyplýva, že v špecifických pravidlách týkajúcich sa ENRF sa môžu stanoviť konkrétne dôvody na finančné opravy v dôsledku nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci SRP.

(3)

V záujme ochrany finančných záujmov Únie a jej daňových poplatníkov môže Komisia uplatniť finančné opravy prostredníctvom úplného alebo čiastočného zrušenia príspevku Únie na daný operačný program podľa článku 105 nariadenia (EÚ) č. 508/2014, a to v jednom z týchto hypotetických prípadov: a) ak členský štát neopravil výdavky uvedené v certifikovanom výkaze výdavkov ovplyvnené prípadmi, keď príjemca nedodržal povinnosti stanovené v článku 10 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 508/2014; alebo b) ak v súvislosti s výdavkami uvedenými v certifikovanom výkaze výdavkov ovplyvnenými prípadmi závažného nedodržania pravidiel, v dôsledku čoho došlo k pozastaveniu platieb podľa článku 101 daného nariadenia, členský štát nedokázal preukázať, že podnikol nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie budúceho dodržiavania a presadzovania uplatniteľných pravidiel SRP.

(4)

Ak nie je možné presne vyčísliť výšku výdavkov súvisiacich s nedodržaním pravidiel SRP zo strany členských štátov, má sa uplatniť paušálna finančná oprava podľa článku 105 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 508/2014.

(5)

V článku 105 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 sa Komisia splnomocňuje prijať delegované akty, ktorými sa určia kritériá na stanovenie úrovne uplatňovaných finančných opráv, ako aj kritériá týkajúce sa uplatňovania paušálnych finančných opráv. Článok 105 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 obsahuje zoznam prípadov, keď Komisia môže finančné opravy uložiť na celý operačný program alebo jeho časť. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 105 ods. 1 písm. a), vychádza vyčíslenie finančných dôsledkov nedodržania pravidiel zo strany príjemcu z dohody o financovaní medzi príjemcom a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedným za vykonávanie programu ENRF. Preto sa uplatnenie paušálnych sadzieb v prípade finančných opráv môže týkať len prípadov uvedených v článku 105 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 508/2014.

(6)

V záujme zabezpečenia transparentnosti a proporcionality paušálnych finančných opráv, právnej istoty a rovnocenného zaobchádzania s členskými štátmi vykonávajúcimi programy ENRF je potrebné vymedziť kritériá na stanovenie úrovne finančných opráv, ktoré má Komisia uplatňovať, ako aj kritériá na uplatňovanie paušálnych finančných opráv.

(7)

Úroveň finančných opráv, o ktorej rozhodla Komisia v prípade nedodržiavania pravidiel SRP zo strany členských štátov, musí byť primeraná a musí zohľadňovať charakter, závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt závažného nedodržania pravidiel SRP.

(8)

Je vhodné, aby Komisia vymedzila úrovne paušálnych finančných opráv na základe sadzieb finančných opráv, ktoré už existujú pre určité druhy nesúladu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Zároveň je v záujme primeraného uplatňovania zásady proporcionality vhodné zabezpečiť dostatočne progresívny mechanizmus.

(9)

V oblasti zberu, správy a využívania údajov by sa mali ustanoveniami týkajúcimi sa paušálnych finančných opráv stanovenými v tomto nariadení nahradiť ustanovenia uvedené v článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 665/2008 (4). V dôsledku toho by sa mal daný článok vypustiť.

(10)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na pokračovanie ani úpravu pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia Rady (ES) č. 861/2006 (5).

(11)

V článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 199/2008 (6) sa stanovuje, že zníženie finančnej pomoci Únie by nemalo presiahnuť 25 % z celkových ročných nákladov na vnútroštátny program. Preto by sa v oblasti zberu, správy a využívania údajov mala maximálna paušálna sadzba finančných opráv stanovená v tomto nariadení uplatňovať len po zrušení článku 8 uvedeného nariadenia.

(12)

Vzhľadom na význam zabezpečenia zosúladeného a rovnocenného zaobchádzania s členskými štátmi v celej Únii od začiatku programového obdobia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

a)

závažnosť potenciálneho ohrozenia morských biologických zdrojov v dôsledku nedodržania pravidiel SRP,

b)

frekvencia prípadov nedodržiavania pravidiel SRP,

c)

trvanie prípadov nedodržiavania pravidiel SRP,

d)

nápravné opatrenia podniknuté členským štátom.

a)

nedodržiavanie pravidiel SRP je natoľko závažné, časté alebo rozšírené, že predstavuje úplné zlyhanie predmetného systému a ohrozuje zákonnosť opatrení členského štátu alebo regulárnosť financovania spoločnej rybárskej politiky alebo

b)

existuje dôkaz o zámernej nedbanlivosti na strane členského štátu v súvislosti s nápravou situácie týkajúcej sa nedodržiavania pravidiel SRP.

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/9

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Francúzska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Huile d'olive de Nice“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 2400/96 (2) zmeneného nariadením (ES) č. 417/2006 (3).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (4).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/10

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1918/2006 (2) sa otvorila ročná colná kvóta na dovoz panenského olivového oleja zaradeného pod číselné znaky KN 1509 10 10 a KN 1509 10 90 úplne získaného v Tunisku a prepravovaného priamo z tejto krajiny do Únie.

(2)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné licencie podané v období od 1. januára 2015 do 4. augusta 2015, sú vyššie ako ročné množstvo 56 700 ton stanovené v článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1918/2006. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1371 (3) sa stanovil prideľovací koeficient, ktorý sa má uplatňovať na množstvá požadované 3. a 4. augusta 2015, a pozastavilo sa podávanie nových žiadostí na mesiac august 2015. Podávanie nových žiadostí je potrebné až do konca prebiehajúceho kvótového roka pozastaviť.

(3)

S cieľom zaistiť účinnosť opatrenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/11

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1881/2006 (2) sa stanovujú maximálne hodnoty obsahu (t. j. maximálne prípustné množstvá) určitých kontaminantov v potravinách.

(2)

Podľa uvedeného nariadenia musia byť maximálne hodnoty obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov bezpečné a stanovené na najnižšej primerane dosiahnuteľnej úrovni pri dodržiavaní správnej výrobnej a poľnohospodárskej/rybárskej praxe a správnych postupov pri sušení.

(3)

Kakaová vláknina je osobitný produkt získaný zo škrupiny kakaových bôbov a obsahuje vyššie množstvá polycyklických aromatických uhľovodíkov než kakaové produkty získané z kakaovej drviny. Kakaová vláknina a odvodené produkty sú medziprodukty v potravinovom reťazci a používajú sa ako zložky pri príprave nízkokalorických potravín s vysokým obsahom vlákniny. Je vhodné, aby sa pre kakaovú vlákninu a odvodené produkty stanovili špecifické hodnoty obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov. Vzhľadom na to, že tieto produkty majú nízky obsah tuku, je vhodné stanoviť maximálne hodnoty na čerstvú hmotnosť.

(4)

Banánové lupienky sa používajú v raňajkových cereáliách a cukrárskych výrobkoch a takisto sa konzumujú vo forme snackov. Nedávno boli v banánových lupienkoch zistené vysoké množstvá polycyklických aromatických uhľovodíkov. Tieto zistenia súvisia so smažením banánových lupienkov v kokosovom oleji. Preto je vhodné pre banánové lupienky stanoviť maximálne hodnoty obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov. Ako prvý krok, keďže chýbajú údaje o výskyte, zodpovedajú tieto maximálne hodnoty maximálnym hodnotám obsahu kokosového oleja určeného na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložka v potravinách. Maximálne hodnoty by sa mali preskúmať do dvoch rokov, pričom by sa mali zohľadniť dostupné údaje o výskyte.

(5)

Vysoké množstvá polycyklických aromatických uhľovodíkov sa zistili v určitých výživových doplnkoch, ktoré obsahujú rastlinné zložky alebo sú z nich získané. Prítomnosť vysokých množstiev v týchto výživových doplnkoch bola spojená s nesprávnymi postupmi pri sušení, ktoré sa použili v prípade uvedených rastlinných zložiek. Týmto vysokým množstvám možno predísť tak, že sa použijú osvedčené postupy. Preto je vhodné stanoviť maximálne hodnoty obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov v týchto produktoch, ktoré možno dosiahnuť uplatňovaním osvedčených postupov pri sušení a ktoré zabezpečia vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

(6)

V niektorých prípadoch výživových doplnkov obsahujúcich propolis, materskú kašičku a spirulinu alebo získaných z propolisu, materskej kašičky a spiruliny sa takisto zistilo, že obsahujú vysoké množstvá polycyklických aromatických uhľovodíkov, ktoré boli spojené s uplatňovaním nesprávnych postupov. Keďže nižšie množstvá možno dosiahnuť uplatňovaním osvedčených postupov, je vhodné stanoviť maximálne hodnoty obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov v uvedených produktoch.

(7)

V sušených bylinkách a sušených koreninách boli takisto zistené vysoké množstvá polycyklických aromatických uhľovodíkov, ktoré takisto súvisia s použitím nesprávnych postupov pri sušení. Je preto vhodné stanoviť maximálne hodnoty obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov v sušených bylinkách a sušených koreninách. Vysoké množstvá polycyklických aromatických uhľovodíkov sú výsledkom tradičných metód údenia a spracovania používaných v prípade údenej papriky a kardamónu. Vzhľadom na to, že spotreba týchto korenín je nízka, a v záujme toho, aby tieto produkty mohli zostať na trhu, je vhodné, aby sa na tieto koreniny nevzťahovali maximálne hodnoty obsahu.

(8)

Členským štátom a prevádzkovateľom potravinárskych podnikov by sa mala poskytnúť primeraná lehota, aby sa mohli prispôsobiť novým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1881/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/14

(1)

Antidumpingové opatrenia na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek (ďalej len „príslušný výrobok“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“ alebo „Čína“) a Thajsku boli pôvodne uložené nariadením Rady (ES) č. 584/96 (2) (ďalej len „pôvodné opatrenia“) a naposledy predĺžené nariadením Rady (ES) č. 803/2009 (3) (ďalej len „platné opatrenia“).

(2)

Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia sa pôvodné opatrenia rozšírili nariadeniami Rady (ES) č. 964/2003 (4), (ES) č. 2052/2004 (5), (ES) č. 2053/2004 (6) a (ES) č. 655/2006 (7) na dovoz zasielaný z Taiwanu, Indonézie, Srí Lanky a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod na Taiwane, v Indonézii, na Srí Lanke a Filipínach.

(3)

Platné antidumpingové clá sú stanovené pre všetky spoločnosti vo výške 58,6 %.

(4)

V súčasnosti sú platné antidumpingové opatrenia na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Rusku a Turecku (8) a na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii (9). Opatrenia voči Thajsku uplynuli 4. septembra 2014 (10).

(5)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uverejnila 14. decembra 2013 oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti (11) antidumpingových opatrení na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku a tvaroviek zaslaných z Taiwanu, Indonézie, Srí Lanky a Filipín bez ohľadu na to, či boli alebo neboli deklarované ako výrobky s pôvodom na Taiwane, v Indonézii, na Srí Lanke a Filipínach.

(6)

Komisia dostala 2. júna 2014 žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Žiadosť o preskúmanie predložil Výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie na tupo Európskej únie (Defence Committee of the Steel Butt-Welding Fittings Industry of the European Union, ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 50 % celkovej výroby v Únii. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(8)

Komisia začala 3. septembra 2014 preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (12).

(9)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili, ak majú záujem zúčastniť sa prešetrovania. Komisia navyše osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, používateľov a dovozcov, vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine a čínske orgány o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby spolupracovali.

(10)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu preskúmania a požiadať Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach o vypočutie.

(11)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(12)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Vzorka sa vyberala na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania v Únii pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia – vzorku tvorili tri spoločnosti/skupiny spoločností s výrobnými zariadeniami v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Neboli doručené žiadne pripomienky a predbežne vybrané spoločnosti boli preto zaradené do konečnej vzorky.

(13)

Následne jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nebol schopný poskytnúť úplne vyplnený dotazník, a preto bol nahradený iným výrobcom z Únie. Konečná vzorka pozostávala z troch spoločností/skupín spoločností predstavujúcich 57 % výroby Únie a 58 % predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, a s výrobnými zariadeniami v štyroch rôznych členských štátoch (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko). Zainteresované strany boli informované zodpovedajúcim spôsobom. Táto upravená vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(14)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie špecifikované v oznámení o začatí konania. Z dvanástich dovozcov, ktorí poskytli informácie, dovážalo príslušný výrobok z Číny iba šesť z nich. Z týchto šiestich spoločností sa vzorka vybrala na základe objemu dovozu príslušného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia a pozostávala z troch dovozcov so sídlom v Nemecku, Grécku a Taliansku.

(15)

Všetci dovozcovia, ktorí sa prihlásili, boli informovaní o navrhovanej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Táto vzorka predstavovala 15 % celkového dovozu príslušného výrobku.

(16)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie špecifikované v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(17)

Pôvodne sa prihlásil len jeden čínsky vyvážajúci výrobca a poskytol informácie požadované v dotazníku na výber vzorky. Preto sa výber vzorky nepožadoval. Následne, ako sa uvádza v odôvodnení 20, tento vyvážajúci výrobca zastavil spoluprácu.

(18)

Komisia zaslala dotazníky všetkým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a dovozcom do Únie zaradeným do vzorky a uvedeným čínskym vyvážajúcim výrobcom.

(19)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky/skupiny výrobcov a troch neprepojených dovozcov.

(20)

Čínsky vyvážajúci výrobca vyplnený dotazník nepredložil.

(21)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračujúceho alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na posúdenie toho, či by uloženie opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Prešetrovanie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(23)

Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(24)

Komisia oznámila všetkým zainteresovaným stranám základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých plánovala navrhnúť zachovanie platných antidumpingových opatrení, a vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili. Žiadne pripomienky neboli predložené.

(25)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je rovnaký ako v preskúmaní pred uplynutím platnosti, ktoré sa ukončilo v auguste 2009 (13), t. j. ide o rúrové a potrubné tvarovky (iné ako liate príslušenstvo, príruby a príslušenstvo so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm takého druhu, ktorý sa používa na zváranie na tupo alebo na iné účely s pôvodom v Číne v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80.

(26)

Z prešetrovania vyplynulo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a aj rovnaké základné použitia:

(27)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(28)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či dochádza k dumpingu a či je alebo nie je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení povedie k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

(29)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 18 a 19, hoci sa dotazník zaslal čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorý sa prihlásil v súvislosti s výberom vzorky, tento vyvážajúci výrobca následne odpoveď na dotazník nepredložil. Ani jeden z čínskych vyvážajúcich výrobcov pri súčasnom prešetrovaní nespolupracoval, a preto sa museli použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(30)

V tejto súvislosti sa čínskym orgánom a uvedeným čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa prihlásili v rámci výberu vzorky, oznámilo, že neposkytnutie odpovede na dotazník by sa považovalo za nespoluprácu, a že by Komisia mohla následne uplatniť článok 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o zistenia v súvislosti s Čínou. Ako sa uvádza v odôvodnení 20, Komisia nedostala žiadnu odpoveď na dotazník.

(31)

Na základe toho a v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia sú zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu uvedené ďalej v texte založené na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách uvedených v žiadosti o preskúmanie pred uplynutím platnosti a na dostupných štatistikách Eurostatu porovnaných s dovoznými štatistikami zozbieranými podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“) a na informáciách získaných počas overovania na mieste u neprepojených dovozcov. Analyzovala sa tiež databáza čínskych vývozných štatistík. Analýza však ukázala, že údaje o objemoch dovozu uvedené v tejto databáze vysoko presahovali objemy zaznamenané v iných dostupných zdrojoch, najmä v databáze podľa článku 14 ods. 6 Uvádzané priemerné ceny boli takisto značne vyššie ako priemerné ceny z iných zdrojov vrátane priemernej ceny vykazovanej spolupracujúcim neprepojeným dovozcom. Hoci údaje, ktoré poskytli všetky ostatné dostupné zdroje, vykazovali medzi sebou zanedbateľné rozdiely, zistilo sa, že údaje, ktoré poskytla čínska databáza, sa značne líšili od údajov poskytnutých všetkými ostatnými zdrojmi, ktoré analyzovala Komisia. Preto sa údaje uvedené v databáze vývozných štatistík považujú v tomto prípade za nespoľahlivé.

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel bolo potrebné vybrať tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom („analogická krajina“).

(33)

V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina vybralo Thajsko. V predchádzajúcom preskúmaní pred uplynutím platnosti sa ako analogická krajina vybrali Spojené štáty americké vzhľadom na nespoluprácu thajských výrobcov.

(34)

Na účely tohto prešetrovania Komisia v oznámení o začatí konania informovala zainteresované strany, že plánuje použiť Kórejskú republiku ako analogickú krajinu, keďže v Kórejskej republike na rozdiel od Spojených štátov neboli zavedené žiadne opatrenia na ochranu obchodu a kórejský vyvážajúci výrobca spolupracoval v rámci preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúceho sa opatrení platných pre dovoz rúrových a potrubných tvaroviek z Malajzie a Kórejskej republiky uvedených v odôvodnení 4. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k vhodnosti tohto výberu, ale žiadna zo strán tak neučinila.

(35)

Komisia si vyžiadala informácie týkajúce sa výrobcov príslušných výrobkov z iných potenciálnych analogických krajín, konkrétne z Bosny a Hercegoviny, Indie, Izraela, Japonska, Saudskej Arábie, Taiwanu a Thajska a vyzvala všetkých známych výrobcov príslušného výrobku v týchto krajinách vrátane výrobcu v Kórejskej republike, aby poskytli potrebné informácie. Iba jeden výrobca v Saudskej Arábii spolupracoval a zaslal vyplnený dotazník.

(36)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26, prešetrovaním sa zistilo, že príslušné výrobky vyrábané a predávané na domácom trhu v Saudskej Arábii mali tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a také isté konečné použitie ako výrobok, ktorý čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábajú a vyvážajú do Únie.

(37)

Prešetrovanie neodhalilo žiadne narušenia domáceho trhu Saudskej Arábie. Hoci tam bol iba jeden výrobca, neboli zavedené žiadne opatrenia na ochranu obchodu a domáci výrobca súťažil s dovozom z Číny, Južnej Kórey, Thajska a Japonska. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že úroveň hospodárskej súťaže na saudskom trhu bola uspokojivá.

(38)

Prešetrovaním sa tiež zistilo, že množstvá vyrobené a predávané na saudskom domácom trhu boli reprezentatívne pri porovnaní s celkovým vývozom z Číny do Únie podľa údajov Eurostatu.

(39)

Ako sa uvádza v odôvodnení 45, prešetrovaním sa zistilo, že domáci predaj saudských výrobcov rúrových a potrubných tvaroviek bol v priemere stratový. Napriek tomu sa zistilo, že priemerné výrobné náklady boli v rovnakom rozsahu ako priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie a auditované finančné výkazy sa zostavili na základe „predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti“. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že spoločnosť zostane v blízkej budúcnosti naďalej životaschopná.

(40)

Berúc do úvahy uvedené dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že USA sú vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(41)

Informácie získané od spolupracujúceho výrobcu v Saudskej Arábii sa použili ako základ pre stanovenie normálnej hodnoty aplikovateľnej na vyvážajúcich výrobcov v Číne.

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol celkový objem predaja na domácom trhu spolupracujúceho výrobcu v Saudskej Arábii počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania reprezentatívny.

(43)

Predaj na domácom trhu sa považoval za reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja dotknutého výrobku do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Celkový objem predaja na vývoz sa stanovil na základe štatistiky Eurostatu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 31. Na tomto základe sa predaj na domácom trhu v Saudskej Arábii považoval za reprezentatívny.

(44)

Komisia ďalej preskúmala, či by sa predaj podobného výrobku na domácom trhu mohol považovať za bežný obchod podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

(45)

Prešetrovaním sa zistilo, že počas predĺženého obdobia bola vážená priemerná domáca predajná cena nižšia ako vážené priemerné výrobné náklady. Preto sa nemohol považovať za predaj v rámci bežného obchodu. Normálna hodnota sa stanovila na základe výrobných nákladov, ku ktorým sa pripočítala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a zisk sa doplnil v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(46)

V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa PVA náklady určili na základe údajov od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine. Pri absencii akýchkoľvek informácií týkajúcich sa skutočného zisku vyvážajúceho výrobcu sa v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia použila primeraná úroveň zisku. Zisk vo výške 5 % sa v rámci kovospracujúceho priemyslu považuje za primeraný. Dumpingové rozpätie dosahovalo úroveň 136 %.

(47)

Vývozná cena vychádzala z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. zo štatistík Eurostatu podrobených krížovej kontrole s informáciami, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti, databázy podľa článku 14 ods. 6 a údajov získaných od spolupracujúcich neprepojených dovozcov.

(48)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe cien zo závodu. V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou spravodlivého porovnania, sa vývozná cena a normálna hodnota upravili s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy nákladov na dopravu (námorná doprava), poistenie, poplatky, colné vybavenie a náklady na základe overených informácií, ktoré poskytli neprepojení dovozcovia.

(49)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu s váženou priemernou vývoznou cenou stanovenou vyššie v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskych vývozcov, nebolo možné určiť druhy výrobkov vyvážané z Číny. Porovnanie podľa druhu výrobku preto nebolo možné.

(50)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny CIF na hranici Únie pred preclením, presahovalo 136 %.

(51)

V nadväznosti na zistenia dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa nasledujúce zložky: výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v Číne, správanie čínskeho vývozu v tretích krajinách a atraktívnosť trhu Únie.

(52)

Čínska výroba, výrobná kapacita a nevyužitá kapacita boli založené na odhadoch poskytnutých žiadateľom. Na tomto základe sa celkový objem výroby v Číne odhadovala na 435 000 ton a celková výrobná kapacita na 612 000 ton. Celková voľná kapacita v Číne sa odhadovala na 177 000 ton, ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali takmer trojnásobok spotreby v Únii. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 53 až 56, veľká časť tejto nevyužitej kapacity by sa pravdepodobne presmerovala do Únie.

(53)

Pri absencii akýchkoľvek verejne dostupných informácií a z dôvodu nespolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov nebolo možné preukázať úroveň priemerných čínskych vývozných cien na trhoch iných tretích krajín. Čínski vyvážajúci výrobcovia však boli zapojení do nekalých obchodných praktík na trhu USA, na ktorom sa od roku 1992 uplatňovali antidumpingové opatrenia na rúrové a potrubné tvarovky. Na tomto základe, ako aj s ohľadom na minulé a súčasné dumpingové praktiky na trhu Únie, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že čínski vývozcovia zmenia v blízkej budúcnosti správanie týkajúce sa vývozných cien.

(54)

Dokonca aj napriek zavedeným clám čínski vyvážajúci výrobcovia zvýšili svoje vývozné objemy a podiel na trhu v Únii, čo poukazuje na pokračujúci záujem čínskych vyvážajúcich výrobcov o trh Únie. To potvrdzujú aj praktiky obchádzania v minulosti, kedy dochádzalo k prekládke rúrových a potrubných tvaroviek cez Taiwan, Indonéziu, Srí Lanku a Filipíny (pozri odôvodnenie 2).

(55)

Aj za predpokladu, že by sa domáca spotreba v Číne a v iných tretích krajinách mohla zvýšiť, vysoká úroveň nadmernej výrobnej kapacity v Číne značne presahuje celkovú spotrebu Únie a naznačuje, že ak by uplynula platnosť opatrení, čínski vyvážajúci výrobcovia budú mať aj naďalej k dispozícii významné množstvá dostupné na vývoz na trh Únie. Vzhľadom na to, že USA, ďalší veľký trh pre rúrové a potrubné tvarovky, zaviedli prísne antidumpingové opatrenia týkajúce sa dovozu príslušného výrobku z Číny, je pravdepodobné, že ak by uplynula platnosť opatrení, veľký objem tejto nevyužitej kapacity bude presmerovaný do Únie.

(56)

Vzhľadom na minulé aj súčasné dumpingové praktiky čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktoré sa vysvetľujú v odôvodnení 50, a skutočnosť, že na rúrové a potrubné tvarovky z Číny sa pri dovoze na trh USA vzťahujú antidumpingové opatrenia, sa usudzuje, že trh Únie bude pre čínskych vyvážajúcich výrobcov aj naďalej atraktívny.

(57)

Prešetrovaním sa zistilo, že čínsky dovoz sa počas obdobia revízneho prešetrovania na trhu Únie naďalej uskutočňoval za výrazne dumpingové ceny. Vzhľadom na významnú nevyužitú kapacitu, ktorá je k dispozícii v Číne (takmer trojnásobok spotreby v Únii), vývozné správanie na trhu USA a atraktívnosť trhu Únie, Komisia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by sa opatrenia odstránili.

(58)

V rámci výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnym veľkým štrukturálnym zmenám v porovnaní s obdobím prešetrovania ostatného preskúmania pred uplynutím platnosti uvedenom v odôvodnení 1. Podobný výrobok vyrábalo počas ORP 22 známych výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(59)

Celková výroba v Únii počas ORP bola stanovená na 48 868 ton. Komisia tento údaj stanovila na základe údajov poskytnutých žiadateľom, ktoré boli porovnané s overenými údajmi zo spoločností zaradených do vzorky.

(60)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, do konečnej vzorky boli zaradení traja výrobcovia/skupiny výrobcov. Spoločnosti zaradené do vzorky/skupiny spoločností zaradených do vzorky predstavujú 57 % výroby Únie a 58 % predaja Únie (pozri odôvodnenie 13). Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(61)

Komisia stanovila spotrebu Únie na základe i) objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ, a ii) dovozu z tretích krajín na základe údajov Eurostatu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 31, údaje uvedené v databáze čínskych vývozných štatistík sa považovali za nespoľahlivé, a preto sa nepoužili na stanovenie objemu vývozu z Číny.

(62)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

(63)

V rokoch 2012 a 2013 sa spotreba mierne zvýšila o 3 %, resp. o 4 % v porovnaní s úrovňou v roku 2011, kedy v roku 2012 dosiahla 59 916 ton a v roku 2013 60 503 ton. Počas ORP mierne klesla na mierne vyššiu úroveň ako v roku 2011, t. j. na 58 113 ton. Celková spotreba Únie bola počas posudzovaného obdobia pomerne rovnomerná.

(64)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Celkový objem dovozu z Číny, ako je znázornený v nasledujúcej tabuľke, zahŕňa dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Číne a rúrových a potrubných tvaroviek odosielaných z Taiwanu, Indonézie, Srí Lanky a Filipín vzhľadom na rozšírenie opatrenia na dovoz zasielaný z týchto krajín, ako sa uvádza v odôvodnení 2.

(65)

Dovoz z Číny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a trhový podiel

(66)

V priebehu posudzovaného obdobia celkový objem dovozu z Číny neustále rástol a takmer sa zdvojnásobil zo 4 790 ton v roku 2011 na 9 435 ton počas ORP. Čínsky podiel na trhu sa zdvojnásobil a sledoval rovnaký trend a počas posudzovaného obdobia sa zdvojnásobil z 8 % v roku 2011 na 16 % počas ORP.

(67)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Priemerná dovozná cena, ako je znázornená v nasledujúcej tabuľke, zahŕňa príslušný výrobok s pôvodom v Číne odosielaný z Taiwanu, Indonézie, Srí Lanky a Filipín z rovnakých dôvodov, ako sa uvádzajú v odôvodnení 64. Na tomto základe sa priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie vyvíjala takto.

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/tona)

(68)

Počas posudzovaného obdobia podliehala priemerná dovozná cena značnému kolísaniu. Cena sa najprv zvýšila o 17 % z 1 534 EUR/tonu v roku 2011 na 1 801 EUR/tonu v roku 2012. Dovozná cena klesla v roku 2013 na 1 511 EUR/tonu a počas ORP na 1 388 EUR/tonu. Celkovo sa dovozná cena počas posudzovaného obdobia znížila o 10 %.

(69)

Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala váženú priemernú predajnú cenu výrobcov z Únie zaradených do vzorky na každý druh výrobku výrobného odvetvia Únie účtovanú neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravenú na úroveň zo závodu, a zodpovedajúcu priemernú cenu dovozu z dotknutej krajiny pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovenú na základe CIF (náklady, poistenie, prepravné), so zodpovedajúcimi úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze.

(70)

Ako bolo spomenuté v odôvodnení 49, keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, nebolo možné určiť druhy výrobkov vyvážané z Číny. Porovnanie na základe typu výrobku preto nebolo možné. Porovnanie cien sa vykonalo v prípade transakcií na rovnakej úrovni obchodu, ktoré sa v prípade potreby primerane upravili, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia vo výške 20,5 %.

(71)

V nižšie uvedenej tabuľke je zobrazený vývoj dovozu z iných tretích krajín do Únie počas posudzovaného obdobia z hľadiska objemu a podielu na trhu, ako aj z hľadiska priemernej ceny tohto dovozu.

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(72)

Objem dovozu z iných tretích krajín vzrástol z približne 9 078 ton v roku 2011 na 11 556 ton počas ORP, t. j. o 27 %. K tomuto nárastu došlo najmä medzi rokmi 2011 a 2012, zatiaľ čo objem dovozu zostal následne relatívne stabilný až do konca ORP. Toto zvýšenie odráža podiel tohto dovozu na trhu, ktorý sa zvýšil zo 16 % v roku 2011 na 19 % v roku 2012, a potom zostal relatívne stabilný iba s miernym nárastom na 20 % počas ORP. Priemerná dovozná cena klesla v roku 2012 o 5 %, a potom sa v roku 2013 zvýšila o 5 %. Počas ORP klesla o 6 %. Tieto ceny boli v priemere nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(73)

Počas ORP sa dovoz pochádzal prevažne z Vietnamu, Kambodže, Thajska a Izraela. Vyvíjal sa takto:

Tabuľka 5

Objem dovozu (v tonách) z najvýznamnejších iných tretích krajín

(74)

Dovoz z Vietnamu sa počas posudzovaného obdobia zdvojnásobil a počas ORP dosiahol úroveň približne 2 562 ton. Dovoz z Thajska sa od roku 2011 výrazne znížil (o 47 %) a počas ORP dosiahol úroveň 1 357 ton. Dovoz z Kambodže a Izraela počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástol na úroveň 1 368 ton a počas ORP na úroveň 973 ton.

(75)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(76)

Na účely analýzy ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa nachádzali v žiadosti o preskúmanie. Údaje sa týkajú všetkých známych výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa nachádzali v odpovediach, ktoré na dotazník zaslali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a údaje týkajúce sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(77)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie sa z minulého dumpingu.

(78)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál. Údaje týkajúce sa mikroekonomických ukazovateľov vychádzajú iba z overených údajov od spoločností vybraných do vzorky alebo skupiny spoločností.

(79)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(80)

Objem výroby zostal v rokoch 2011 a 2013 relatívne stály, ale počas ORP sa znížil o 10 % na úroveň 48 868 ton.

(81)

Po znížení kapacity v roku 2011 o 11 % zostala výrobná kapacita výrobcov z Únie od roku 2012 na úrovni 164 220 ton. V súlade so štandardnou praxou tohto konkrétneho výrobného odvetvia a metódou použitou v predchádzajúcich konaniach uvedených v odôvodnení 4 vychádzala oznámená kapacita uvedená v tabuľke vyššie z teoretickej maximálnej kapacity na báze 3 zmien za deň, 6 dní v týždni, 48 týždňov ročne. V skutočnosti však výrobné odvetvie funguje na báze 2 zmien za deň, 5 dní v týždni, 48 týždňov ročne. Oznámená kapacita preto nemusí nevyhnutne presne odrážať skutočnú kapacitu počas ORP.

(82)

Využitie kapacity počas ORP zostalo na nízkej úrovni 29 %. Využitie kapacity sa počas posudzovaného obdobia zvýšilo, a v rokoch 2012 a 2013 dosiahlo úroveň 33 %. Odráža to mierny nárast objemu výroby v týchto rokoch. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 81, nízka úroveň využitia kapacity je čiastočne spôsobená metódou výpočtu celkovej kapacity.

(83)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(84)

Objem predaja na trhu Únie v roku 2012 sa v porovnaní s objemom predaja v roku 2011 znížil o 8 %. Objem predaja sa v roku 2013 zvýšil iba mierne a počas ORP opäť klesol na úroveň 37 121 ton, t. j. celkový objem predaja klesol v porovnaní s rokom 2011 o 16 %.

(85)

Pokles predaja výrobného odvetvia Únie sa prejavil v jeho podiele na trhu, ktorý počas posudzovaného obdobia klesol o 12 percentuálnych bodov, t. j. zo 76 % v roku 2011 počas 64 % v ORP.

(86)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(87)

V posudzovanom období sa počet zamestnancov postupne znížil o 14 % z 1 092 zamestnancov v roku 2011 na 947 zamestnancov počas ORP. Keďže výroba zostala v rokoch 2012 a 2013 na rovnakej úrovni, produktivita pracovnej sily výrobcov z Únie meraná ako výkon (v tonách) na zamestnanú osobu za rok stúpla v týchto rokoch v porovnaní s rokom 2011 o 12 % resp. o 16 %. Počas ORP sa produktivita znížila v dôsledku poklesu produkcie, ale presiahla úroveň z roku 2011 o 6 %.

(88)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii a jednotkové náklady

(89)

Predajné ceny výrobného odvetvia Únie zostali relatívne stabilné a vykazoval iba menšie výkyvy. V roku 2012 vzrástli o 5 %, v roku 2013 klesli o 4 % a počas ORP opäť narástli o 3 %. V posudzovanom období sa ceny celkovo zvýšili o 4 %. Jednotkové výrobné náklady vykazovali rovnaký trend, t. j. najprv v roku 2012 vzrástli, potom v roku 2013 klesli a počas ORP opäť vzrástli. Tieto výkyvy však neboli významné – pohybovali sa len medzi 1 % a 2 %. Celkovo jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia vzrástli o 1 %. O niečo vyšší nárast predajných cien počas posudzovaného obdobia preto umožnil zlepšenie ziskovosti výrobcov z Únie, ktorá však zostala záporná počas celého posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v odôvodnení 94.

(90)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(91)

Priemerné náklady práce na zamestnanca mali v posudzovanom období mierne stúpajúci trend. V období od roku 2011 do ORP sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 4 % na 55 715 EUR. Zníženie počtu zamestnancov počas posudzovaného obdobia o 14 % neprinieslo spoločnostiam v dôsledku nákladov vyplývajúcich z ukončenia zmluvy okamžité úspory.

(92)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Inventúrne súpisy

(93)

Konečné zásoby sa najskôr v roku 2012 mierne zvýšili, potom v rokoch 2012 až 2013 opätovne klesli o 1 % a od roku 2013 do ORP sa zvýšili o 16 %. Počas posudzovaného obdobia sa konečné zásoby znížili celkovo o 14 %. V porovnaní s úrovňou výroby sa konečné zásoby medzi rokom 2011 a ORP znížili o 1 percentuálny bod.

(94)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(95)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(96)

Počas posudzovaného obdobia utrpelo výrobné odvetvie Únie značné straty. V roku 2011 zaznamenalo odvetvie zaznamenalo stratu vo výške – 11,2 %, ktorá sa v roku 2012 znížila na – 5,5 % a v roku 2013 a počas ORP opäť vzrástla na – 8,3 % resp. na – 9,1 %.

(97)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Peňažný tok zostal počas posudzovaného obdobia záporný napriek určitému zlepšeniu, a to najmä v roku 2012.

(98)

Investície vykazovali rastúci trend a súviseli s cieľom zlepšiť bezpečnosť výrobného procesu, znížiť spotrebu energie a zvýšiť konkurencieschopnosť a kvalitu príslušného výrobku. Investície v roku 2012 a opäť aj v roku 2013 vzrástli, avšak počas ORP klesli. V porovnaní s rokom 2011 investície v roku 2012 vzrástli o 30 %, v roku 2013 o 82 % a počas ORP o 41 %. Takýto nárast investícií sa však nepremietol do pozitívnej návratnosti investícií, ktorá predstavuje zisk v percentách vo vzťahu k čistej účtovnej hodnote investícií. Návratnosť sa v roku 2011 pohybovala v rozmedzí od – 21,4 % a počas ORP v rozmedzí – 15,3 %.

(99)

Dumpingové rozpätie zistené prešetrovaním je značne vyššie ako hodnota de minimis. Vplyv rozsahu skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie je vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(100)

Výrobné odvetvie Únie sa ešte stále zotavovalo z minulého dumpingu spôsobeného dovozom rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Rusku, Turecku, Kórejskej republike a Malajzii.

(101)

Takmer všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend. Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby znížil o 9 % a výrobné kapacity o 11 %. Výrobné odvetvie Únie zostalo počas celého posudzovaného obdobia vo významnej strate. Hoci sa straty výrobného odvetvia Únie mierne zlepšujú, počas ORP predstavovali – 9,1 %. Okrem toho malo výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia nepretržitý negatívny peňažný tok a zamestnanosť sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 11 %. Okrem toho sa predaj znížil o 16 % a podiel výrobcov z Únie na trhu poklesol o 12 percentuálnych bodov.

(102)

Zásoby vykázali počas posudzovaného obdobia mierne zlepšenie, nakoľko poklesli o 14 % a investície vrástli o 41 %. Pre výrobcov z Únie bol však nárast investícií nutnosťou, okrem iného preto, aby boli schopní súťažiť na trhu. Tento nárast však sám o sebe nevylučuje existenciu ujmy a mal by sa skôr vnímať ako súčasť prebiehajúceho procesu reštrukturalizácie tohto výrobného odvetvia Únie.

(103)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(104)

V odôvodnení 57 Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu dumpingového dovozu z dotknutej krajiny.

(105)

Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu, ktorá sa prejavila okrem iného poklesom výroby, objemu predaja, podielu na trhu, zamestnanosti a nedostatočným ziskom, ako sa uvádza v odôvodnení 101.

(106)

Napriek zavedeniu vysokých ciel sa objem dovozu z Číny počas posudzovaného obdobia značne zvýšil, a preto sa čínsky podiel na trhu zdvojnásobil (pozri odôvodnenie 65). Tlak cien na trhu Únie ostal naďalej veľmi vysoký vzhľadom na výrazné rozpätia podhodnotenia zistené počas ORP.

(107)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 52, dostupné voľné výrobné kapacity v Číne predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania takmer trojnásobok spotreby v Únii. Ak by sa opatrenia zrušili, je pravdepodobné, že na trh Únie preniknú veľké objemy príslušného výrobku.

(108)

Po zvážení cenovej politiky vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine v minulosti a súčasnosti možno očakávať, že dovoz za dumpingové ceny bude pokračovať, čím sa výrazne podhodnotia ceny výrobného odvetvia Únie. Dumpingový dovoz by mal nepochybne negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Vyvolal by ešte väčší tlak na ceny výrobného odvetvia Únie a prispel by k ďalšiemu zhoršeniu finančných výsledkov výrobného odvetvia Únie. Tento dovoz by naďalej preberal podiel na trhu Únie podiel na úkor výrobného odvetvia Únie. To by malo za následok ešte nižšie využitie kapacity výrobného odvetvia Únie, čo je jedným z kľúčových prvkov prispievajúcich k negatívnym výsledkom výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(109)

Komisia preto dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu ujmy pre výrobné odvetvie Únie v zmysle článok 11 ods. 2 základného nariadenia.

(110)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Číne bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Zisťovanie záujmu Únie sa zakladalo na hodnotení všetkých existujúcich dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(111)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanovisko podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(112)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a pravdepodobnosti pokračovania ujmy existujú nevyvrátiteľné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(113)

Platné antidumpingové opatrenia nezabránili dumpingovému dovozu vo vstupe na trh Únie a výrobné odvetvie Únie utrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu.

(114)

Výrobné odvetvie Únie preukázalo, že je štrukturálne životaschopným odvetvím. Úsilie zamerané na racionalizáciu výrobného procesu a posilnenie konkurencieschopnosti a kvality viedli počas ORP k zvýšenej produktivite (o 6 %) a zníženiu výrobnej kapacity (o 11 %). Boli tiež viditeľné aj prostredníctvom investícií (pozri odôvodnenie 98). Zisková vývozná činnosť výrobného odvetvia Únie sa vyvíjala pozitívne, pričom sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie je konkurencieschopné na trhoch tretích krajín (vývoz výrobcov vo vzorke sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 10 %).

(115)

Ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, pravdepodobný príliv veľkého objemu dumpingového dovozu z dotknutej krajiny by spôsobil ďalšie zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie. Tento príliv by pravdepodobne okrem iného spôsobil ďalšiu stratu trhového podielu, pokles predajnej ceny, nižšie využitie kapacity a celkové vážne zhoršenie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(116)

Komisia preto dospela záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení voči Číne by bolo evidentne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(117)

Pri súčasnom prešetrovaní spolupracovali dvanásti dovozcovia, ale iba šesť z nich vykázalo dovoz príslušného výrobku z dotknutej krajiny. Vybrala sa vzorka troch neprepojených dovozcov, ktorí počas ORP predstavovali 15 % celkového dovozu z Číny. Príslušný výrobok predstavoval v priemere približne iba 10 % ich celkového predaja. Ich ekonomická činnosť súvisiaca s príslušným výrobkom bola zisková. Na tomto základe nemali platné opatrenia na overených dovozcov výrazný vplyv.

(118)

Prešetrovaním sa tiež zistilo, že dovozcovia aj naďalej dovážali príslušný výrobok vo významnom objeme, ktorý sa počas posudzovaného obdobia dokonca zvýšil. Z tých istých dôvodov je nepravdepodobné, že by pokračovanie týchto opatrení viedlo k zhoršeniu ich hospodárskej situácie v budúcnosti.

(119)

Žiadny z používateľov nespolupracoval ani sa neprihlásil v rámci súčasného prešetrovania. Zdá sa, že nedostatočná spolupráca z ich strany potvrdzuje závery, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní, že rúrové a potrubné tvarovky predstavujú len veľmi malú časť ich celkových výrobných nákladov a že sa nezdá, že by platné opatrenia spôsobili akúkoľvek stratu ich konkurencieschopnosti.

(120)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu antidumpingových opatrení.

(121)

Z uvedených úvah vyplýva, že podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Číne mali zachovať.

(122)

V dôsledku toho by sa takisto malo zachovať rozšírenie opatrení týkajúcich sa príslušného výrobku s pôvodom v Číne na dovoz zasielaný z Taiwanu (14), Indonézie (15), Srí Lanky (16) a Filipín (17), ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod na Taiwane, v Indonézii, Srí Lanke a na Filipínach.

(123)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/32

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/34

(1)

Posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov vetracích kanálov a potrubí určených na vetranie vzduchom by sa malo vykonávať v súlade so systémami ustanovenými v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011.

(2)

Je preto potrebné stanoviť, ktoré systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov sú uplatniteľné na vetracie kanály a potrubia určené na vetranie vzduchom. To by malo výrobcom umožniť efektívnejší prístup na vnútorný trh, čím sa prispeje k väčšej konkurencieschopnosti sektora stavebníctva ako celku.

(3)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať len na výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti iných príslušných právnych predpisov Únie. Preto by sa nemalo uplatňovať na kanály a potrubia používané na stabilné protipožiarne systémy, keďže na tie sa už vzťahuje rozhodnutie Komisie 96/577/ES (2) a rozhodnutie Komisie 1999/472/ES (3),

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/37

(1)

Cieľom Paktu stability a rastu je zabezpečiť rozpočtovú disciplínu v celej Únii a stanoviť rámec na predchádzanie a nápravu nadmerného deficitu verejných financií, keďže posilnenie dohľadu nad rozpočtovými politikami sa uplatňuje na členské štáty, ktorých menou je euro.

(2)

Súvisiace právomoci udelené Komisii a Rade, pokiaľ ide o mnohostranný rámec dohľadu, sú zakotvené v základných zmluvách aj v sekundárnych právnych predpisoch Únie.

(3)

V správe piatich predsedov s názvom „Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe“ sa navrhuje posilnenie súčasného rámca správy hospodárskych záležitostí pomocou vytvorenia Európskej fiškálnej rady s poradnou funkciou. Fiškálna rada by mala v poradnej funkcii prispievať k vykonávaniu funkcií Komisie v rámci mnohostranného dohľadu v eurozóne. Týmto nie sú dotknuté právomoci Komisie vyplývajúce zo zmluvy.

(4)

Fiškálna rada by mala poskytnúť Komisii hodnotenie vykonávania fiškálneho rámca Únie, najmä pokiaľ ide o horizontálnu konzistentnosť rozhodnutí a vykonávanie rozpočtového dohľadu, prípady obzvlášť závažného nedodržiavania pravidiel a vhodnosť súčasných zámerov fiškálnej politiky v eurozóne a na národnej úrovni.

(5)

Keďže Pakt stability a rastu sa zameriava na národné rozpočty a nestanovuje celkové fiškálne zámery, fiškálna rada by mala takisto prispieť v rámci Komisie k informovanejšej diskusii o celkových dôsledkoch rozpočtových politík v eurozóne a na národnej úrovni v rámci pravidiel Paktu stability a rastu, a to v záujme dosiahnutia primeraných fiškálnych zámerov v eurozóne.

(6)

Európska fiškálna rada by mala plniť svoje úlohy nezávisle a pripravovať svoje vyjadrenia nezávisle od akejkoľvek vnútroštátnej alebo európskej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry. Jej sekretariát by mal byť na administratívne účely pridelený ku generálnemu sekretariátu Komisie.

a)

Fiškálna rada poskytuje Komisii hodnotenie vykonávania fiškálneho rámca Únie, najmä pokiaľ ide o horizontálnu konzistentnosť rozhodnutí a vykonávanie rozpočtového dohľadu, prípady obzvlášť závažného nedodržiavania pravidiel a vhodnosť súčasných zámerov fiškálnej politiky v eurozóne a na národnej úrovni. V tomto hodnotení môže fiškálna rada predkladať aj návrhy na budúci vývoj fiškálneho rámca Únie;

b)

Fiškálna rada na základe ekonomického úsudku poskytuje Komisii poradenstvo, ktoré zámery budúcej fiškálnej politiky sú vhodné pre eurozónu ako celok. Môže poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa vhodných národných fiškálnych zámerov, ktoré sú v súlade s jej stanoviskami o súhrnných fiškálnych zámeroch eurozóny v rámci pravidiel Paktu stability a rastu. V prípade, že zistí riziká ohrozujúce riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, fiškálna rada priloží k svojmu stanovisku aj konkrétne odôvodnenie, pokiaľ ide o možnosti politiky dostupné v rámci Paktu stability a rastu;

c)

Fiškálna rada spolupracuje s vnútroštátnymi fiškálnymi radami uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2011/85/EÚ (1). Spolupráca medzi fiškálnou radou a vnútroštátnymi fiškálnymi radami je zameraná najmä na výmenu najlepších postupov a na uľahčenie spoločného porozumenia v otázkach, ktoré sa týkajú fiškálneho rámca Únie.

d)

Na žiadosť predsedu fiškálna rada poskytuje ad hoc poradenstvo.

a)

pomáhať pri rozhodovacom procese fiškálnej rady, a to prípravou zasadnutí fiškálnej rady, skúmaním dokumentov na prerokovanie a monitorovaním pokroku práce na základe priorít stanovených fiškálnou radou;

b)

poskytovať fiškálnej rade vysoko kvalitnú analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu pod vedením predsedu;

c)

zabezpečovať spoluprácu s vnútroštátnymi fiškálnymi radami, potrebnú na podporu poslania a úloh fiškálnej rady v súlade s článkom 2.

28.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/41

(1)

Dosiahnutie jednotnej menovej politiky si vyžaduje vymedzenie nástrojov a postupov, ktoré má používať Eurosystém zložený z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk tých členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „národné centrálne banky“), na vykonávanie danej politiky jednotným spôsobom v rámci členských štátov, ktorých menou je euro.

(2)

Vykonávanie rámca menovej politiky Eurosystému by malo umožniť účasť širokého okruhu zmluvných strán v súlade s jednotnými kritériami akceptovateľnosti. Tieto kritériá sú vymedzené s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so zmluvnými stranami v rámci členských štátov, ktorých menou je euro, a tiež to, aby zmluvné strany spĺňali určité prudenciálne a prevádzkové požiadavky.

(3)

V súvislosti s najnovším legislatívnym vývojom v oblasti implementácie bankovej únie sa Rada guvernérov rozhodla upraviť pravidlá, ktoré platia pre zmluvné strany v rámci operácií menovej politiky Eurosystému.

(4)

Rada guvernérov sa rozhodla zaviesť do rámca zábezpeky Eurosystému novú kategóriu akceptovateľných neobchodovateľných dlhových nástrojov, konkrétne neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami.

(5)

Preto by sa malo usmernenie ECB/2014/60 (1) zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Názov usmernenia ECB/2014/60 sa nahrádza takto:

„Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (usmernenie o všeobecnej dokumentácii) (ECB/2014/60)“.

2.

V článku 2 sa bod 10 nahrádza takto:

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).“"

3.

V článku 2 sa bod 23 nahrádza takto:

4.

V článku 2 sa vkladá bod 42a, ktorý znie:

5.

V článku 2 sa bod 70 nahrádza takto:

6.

V článku 2 sa vkladá bod 70a, ktorý znie:

7.

V článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   ECB môže uskutočňovať dolaďovacie operácie s cieľom vyrovnať nerovnováhy v stave likvidity v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému počas udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv. V prípade, že deň uzavretia obchodu, deň vyrovnania a deň splatnosti nie sú pracovnými dňami národnej centrálnej banky, príslušná NCB nemusí uskutočňovať tieto operácie.“

8.

Článok 55 sa nahrádza takto:

„Článok 55

Kritériá akceptovateľnosti pre účasť na operáciách menovej politiky Eurosystému

Vo vzťahu k operáciám menovej politiky Eurosystému a s prihliadnutím na článok 57 Eurosystém umožňuje len účasť inštitúcií, ktoré spĺňajú nasledujúce kritériá:

9.

Vkladá sa tento článok 55a:

„Článok 55a

Hodnotenie finančného zdravia inštitúcie

1.   Pri hodnotení finančného zdravia jednotlivých inštitúcií na účely tohto článku môže Eurosystém zohľadniť tieto prudenciálne informácie:

2.   Ak takého prudenciálne informácie neboli poskytnuté domácej NCB inštitúcie a ani ECB orgánom dohľadu inštitúcie, domáca NCB alebo ECB môžu od inštitúcie vyžadovať, aby im informáciu poskytla. Ak danú informáciu poskytla priamo inštitúcia, predloží zároveň hodnotenie informácie uskutočnené príslušným orgánom dohľadu. Možno vyžadovať aj dodatočné overenie externým audítorom.

3.   Pobočky vykazujú informácie o podieli kapitálu, ukazovateli finančnej páky a požiadavke krytia likviditou v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, alebo prípadne informácie na porovnateľnej úrovni, pokiaľ ide o inštitúciu, ktorej patrí pobočka, vykazované na individuálnom a konsolidovanom základe v súlade s požiadavkami dohľadu.

4.   Pokiaľ ide o hodnotenie finančného zdravia inštitúcií, ktoré boli rekapitalizované dlhovými nástrojmi verejného sektora, Eurosystém môže zohľadniť metódu takejto rekapitalizácie a jej úlohu pri zabezpečovaní plnenia podielov kapitálu vykazovaných v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, s prihliadnutím na druh a likviditu daných nástrojov a prístup ich emitenta na trh.

5.   Subjekty pre správu aktív vytvorené v dôsledku riešenia krízovej situácie pomocou nástroja oddelenia aktív v súlade s článkom 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (3) alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponoval článok 42 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4), nie sú akceptovateľné pre prístup k operáciám menovej politiky Eurosystému.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1)."

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

10.

V článku 96 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Pravidlá uvedené v odsekoch 1 a 2 neplatia pre dlžníkov alebo ručiteľov, ktorí sú multilaterálnymi rozvojovými bankami alebo medzinárodnými organizáciami. Títo dlžníci alebo ručitelia sú akceptovateľnými bez ohľadu na to, kde majú sídlo.“

11.

Článok 99 sa nahrádza takto:

„Článok 99

Ďalšie právne požiadavky týkajúce sa úverových pohľadávok

1.   V záujme vytvorenia platného zabezpečenia úverových pohľadávok a ich rýchlej realizácie v prípade zlyhania zmluvnej strany je potrebné splniť dodatočné právne požiadavky. Tieto právne požiadavky sa týkajú:

2.   Obsah týchto právnych požiadaviek je ustanovený v článkoch 100 až 105. Ďalšie informácie o špecifikách vnútroštátnych právnych poriadkov sú uvedené v príslušnej vnútroštátnej dokumentácii národných centrálnych bánk.“

12.

Vo štvrtej časti hlave III kapitole 1 sa vkladá nasledujúci oddiel:

„Oddiel 4

Kritériá akceptovateľnosti neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami

Článok 107a

Akceptovateľný typ aktíva

1.   Akceptovateľným typom aktíva sú dlhové nástroje vymedzené ako neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami v článku 2 bode 70a.

2.   Neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami musia mať pevnú výšku istiny neviazanú na nijaké podmienky a štruktúru kupónu, ktorá spĺňa kritériá ustanovené v článku 63. Súbor aktív zahŕňa len úverové pohľadávky, pre ktoré je k dispozícii:

3.   Podkladové úverové pohľadávky sú pohľadávkami voči dlžníkom so sídlom v členskom štáte, ktorého menou je euro. Pôvodcom je zmluvná strana Eurosystému so sídlom v členskom štáte, ktorého menou je euro, a emitent nadobudol úverovú pohľadávku od pôvodcu.

4.   Emitent neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami je účelovo vytvorenou inštitúciou so sídlom v členskom štáte, ktorého menou je euro. Účastník transakcie, ktorý nie je emitentom, dlžníkom podkladových úverových pohľadávok a pôvodcom, má sídlo v EHP.

5.   Neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami sú denominované v eurách, alebo v niektorej z bývalých mien členských štátov, ktorých menou je euro.

6.   Po vykonaní pozitívneho hodnotenia Eurosystém schváli štruktúru neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami ako akceptovateľnú zábezpeku Eurosystému.

7.   Rozhodným právom, ktorým sa riadi neobchodovateľný dlhový nástroj krytý akceptovateľnými úverovými pohľadávkami, pôvodca, dlžníci a prípadne ručitelia podkladových úverových pohľadávok, dohody o podkladových úverových pohľadávkach a všetky dohody, ktorými sa zabezpečuje priamy alebo nepriamy prevod podkladových úverových pohľadávok z pôvodcu na emitenta, je právo štátu, v ktorom má emitent sídlo.

8.   Neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami musia spĺňať požiadavky týkajúce sa miesta emisie a postupov vyrovnania ustanovené v článkoch 66 a 67.

Článok 107b

Nepodriadenosť v prípade neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami

Neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami nesmú zakladať práva na istinu a/alebo úrok, ktoré sú podriadené právam držiteľov iných dlhových nástrojov toho istého emitenta.

Článok 107c

Požiadavky na kreditnú kvalitu

Neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami musia spĺňať požiadavky Eurosystému na kreditnú kvalitu ustanovené vo štvrtej časti hlave III kapitole 2 oddiele 3.

Článok 107d

Nadobudnutie podkladových úverových pohľadávok emitentom

Súbor podkladových úverových pohľadávok musel nadobudnúť emitent od pôvodcu spôsobom, ktorý Eurosystém považuje za ‚skutočný predaj‘ alebo za rovnocenný ‚skutočnému predaju‘, ktorý je vynútiteľný voči ktorejkoľvek tretej osobe a je mimo dosahu pôvodcu a jeho veriteľov, vrátane prípadu platobnej neschopnosti pôvodcu.

Článok 107e

Požiadavky na transparentnosť neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami

1.   Neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami spĺňajú požiadavky na transparentnosť na úrovni štruktúry neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami a na úrovni jednotlivých podkladových úverových pohľadávok.

2.   Na úrovni štruktúry neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami sa zverejnia podrobné informácie o kľúčových transakčných údajoch neobchodovateľných dlhových nástrojoch krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami, akými sú napríklad informácie o účastníkoch transakcie, súhrn kľúčových prvkov štruktúry neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami, súhrnný opis zábezpeky a podmienok neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami. Eurosystém môže v priebehu hodnotenia vyžadovať akúkoľvek dokumentáciu o transakcii a potrebné právne stanoviská od tretej osoby, ktorú považuje za relevantnú, vrátane emitenta a/alebo pôvodcu, ale nielen od nich.

3.   Na úrovni jednotlivých podkladových úverových pohľadávok sa sprístupnia komplexné a štandardizované údaje na úrovni úverov o súbore podkladových úverových pohľadávok, v súlade s postupmi ustanovenými v prílohe VIII, s výnimkou ustanovení o periodicite vykazovania a prechodnom období. Aby boli neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami akceptovateľné, musia byť všetky podkladové úverové pohľadávky homogénne, t. j. musí byť možné ich vykazovať s použitím jednotného vzoru pre údaje o úveroch. Po vyhodnotení príslušných údajov môže Eurosystém rozhodnúť, že neobchodovateľný dlhový nástroj krytý akceptovateľnými úverovými pohľadávkami nie je homogénny.

4.   Údaje o úveroch sa vykazujú prinajmenšom mesačne, najneskôr do jedného mesiaca od určeného dňa. Určeným dňom, od ktorého sa údaje o-úveroch vykazujú, je posledný kalendárny deň mesiaca. Ak sa údaje o úveroch nevykážu alebo neaktualizujú do jedného mesiaca od určeného dňa, neobchodovateľný dlhový nástroj krytý akceptovateľnými úverovými pohľadávkami prestane byť akceptovateľný.

5.   Na neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami sa uplatňujú požiadavky na kvalitu údajov platné pre cenné papiere kryté aktívami, ako aj osobitné vzory pre údaje o úveroch platné pre neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami. Pokiaľ ide o minimálnu akceptovateľnú úroveň kvality údajov o úveroch, na neobchodovateľný dlhový nástroj krytý akceptovateľnými úverovými pohľadávkami sa neuplatňuje žiadne prechodné obdobie.

6.   Pri posudzovaní akceptovateľnosti Eurosystém zohľadňuje: a) všetky prípady nepredloženia povinných údajov a b) ako často polia s jednotlivými údajmi o úveroch neobsahujú žiadne užitočné údaje.

Článok 107f

Druhy akceptovateľných podkladových úverových pohľadávok

1.   Všetky podkladové úverové pohľadávky musia spĺňať kritériá akceptovateľnosti pre úverové pohľadávky uvedené v štvrtej časti hlave III kapitole 1 oddiele 1, pokiaľ sa v tomto článku neustanovuje inak.

2.   S cieľom zaistiť, aby bol k podkladovým úverovým pohľadávkam zriadený platný zabezpečovací prostriedok, ktorý by umožnil emitentovi a držiteľom neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami realizovať tieto pohľadávky v prípade zlyhania pôvodcu, musia byť splnené tieto dodatočné právne požiadavky vymedzené v odsekoch 3 až 9:

3.   Národná centrálna banka krajiny, v ktorej má pôvodca sídlo, orgán dohľadu alebo externý audítor jednorazovo overia vhodnosť postupov, ktoré pôvodca použil na predloženie informácií o podkladových úverových pohľadávkach Eurosystému.

4.   S cieľom overiť existenciu podkladových úverových pohľadávok uskutoční národná centrálna banka krajiny, v ktorej má pôvodca sídlo, prinajmenšom tieto kroky:

5.   Dohoda o prevode podkladových úverových pohľadávok na emitenta alebo dohoda o ich mobilizácii formou prevodu, postúpenia alebo založenia pohľadávky je platná medzi emitentom a pôvodcom a/alebo nadobúdateľom/postupníkom/záložným veriteľom podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov. Pôvodca a/alebo nadobúdateľ musí spĺňať všetky potrebné právne náležitosti na zaistenie platnosti dohody a na zabezpečenie platného nepriameho alebo priameho prevodu podkladových úverových pohľadávok ako zábezpeky. Pokiaľ ide o vyrozumenie dlžníka, platia v závislosti od platných vnútroštátnych právnych predpisov nasledujúce pravidlá.

6.   Podkladové úverové pohľadávky musia byť plne prevoditeľné a musí byť možný ich prevod na emitenta bez obmedzení. Dohody o podkladových úverových pohľadávkach alebo iné zmluvné dojednania medzi pôvodcom a dlžníkom nemôžu obsahovať žiadne reštriktívne ustanovenia týkajúce sa prevodu zábezpeky. Dohody o podkladových úverových pohľadávkach alebo iné zmluvné dojednania medzi pôvodcom a dlžníkom nemôžu obsahovať žiadne reštriktívne ustanovenia týkajúce sa realizácie podkladových úverových pohľadávok, vrátane obmedzení formy a času realizácie alebo inej požiadavky na realizáciu, aby Eurosystém bol schopný realizovať zábezpeku neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami.

7.   Bez ohľadu na odsek 6 sa ustanovenia obmedzujúce postúpenie podielov na syndikovanom úvere bankám, finančným inštitúciám a subjektom, ktoré pravidelne vytvárajú, nakupujú alebo investujú do úverov, cenných papierov alebo iných finančných aktív, alebo sú na tento účel zriadené, nepovažujú za obmedzenie realizácie podkladových úverových pohľadávok.

8.   Bez ohľadu na odseky 6 a 7 sa zástupca pre uľahčenie inkasa a rozdeľovanie platieb a pre správu úveru nepovažuje za obmedzenie prevodu a realizácie podielu na syndikovanom úvere, ak:

9.   Pôvodca a dlžník sa zmluvne dohodli, že dlžník bez ďalšieho súhlasí s tým, aby pôvodca, emitent alebo zmluvná strana mobilizujúca neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami poskytla Eurosystému informácie o podrobnostiach týkajúcich sa podkladovej úverovej pohľadávky a o samotnom dlžníkovi, ktoré príslušná NCB vyžaduje na zaistenie účinného zabezpečenia podkladových úverových pohľadávok a ich rýchlu realizáciu v prípade zlyhania pôvodcu/emitenta.“

13.

Vo štvrtej časti hlave III kapitole 2 sa vkladá nasledujúci oddiel:

„Oddiel 3

Požiadavky Eurosystému na kreditnú kvalitu neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami

Článok 112a

Požiadavky Eurosystému na kreditnú kvalitu neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami

1.   Neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami nemusia byť hodnotené jedným zo štyroch zdrojov hodnotenia kreditného rizika akceptovaných Eurosystémom v súlade so všeobecnými kritériami akceptovateľnosti uvedenými vo štvrtej časti hlave V.

2.   Každá podkladová úverová pohľadávka v súbore neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami musí mať hodnotenie kreditného rizika uskutočnené niektorým zo štyroch zdrojov hodnotenia kreditného rizika akceptovaných Eurosystémom v súlade so všeobecnými kritériami akceptovateľnosti uvedenými vo štvrtej časti hlave V. Okrem toho použitý systém alebo zdroj hodnotenia kreditného rizika musí byť totožný so systémom alebo zdrojom vybraným pôvodcom v súlade s článkom 110. Použijú sa pravidlá týkajúce sa požiadaviek Eurosystému na kreditnú kvalitu podkladových úverových pohľadávok, ktoré sú vymedzené v oddiele 1.

3.   Kreditná kvalita každej podkladovej úverovej pohľadávky v súbore neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami sa hodnotí na základe kreditnej kvality dlžníka alebo ručiteľa, ktorá zodpovedá minimálne stupňu kreditnej kvality 3 podľa harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému.“

14.

Vo štvrtej časti hlave VI kapitole 2 sa vkladá nasledujúci článok:

„Článok 133a

Stanovenie opatrení na kontrolu rizika pre neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami

Každá podkladová úverová pohľadávka v súbore podlieha zrážke na individuálnej úrovni podľa pravidiel ustanovených v článku 131. Súhrnná hodnota podkladových úverových pohľadávok v súbore po uplatnení zrážok musí za všetkých okolností rovnať zostatkovej hodnote istiny neobchodovateľného dlhového nástroja krytého akceptovateľnými úverovými pohľadávkami alebo byť vyššia. Ak je súhrnná hodnota nižšia ako prahová hodnota podľa predchádzajúcej vety, neobchodovateľnému dlhovému nástroju krytému akceptovateľnými úverovými pohľadávkami sa priradí nulová hodnota.“

15.

Vo štvrtej časti hlave VIII sa vkladá nasledujúci článok 138a:

„Článok 138a

Používanie dlhových nástrojov v súvislosti s rekapitalizáciou dlhovými nástrojmi verejného sektora

Dlhové nástroje verejného sektora použité na rekapitalizáciu zmluvnej strany môže táto zmluvná strana alebo iná zmluvná strana, ktorá s ňou má ‚úzke väzby‘ v zmysle článku 138 ods. 2, použiť ako zábezpeku, ak Eurosystém považuje úroveň prístupu ich emitenta na trh za primeraný, a to pri súčasnom zohľadnení úlohy týchto nástrojov v rekapitalizácii.“

16.

Článok 148 sa nahrádza takto:

„Článok 148

Všeobecné zásady

1.   Zmluvné strany môžu používať akceptovateľné aktíva cezhranične v celej eurozóne vo všetkých druhoch úverových operácií Eurosystému.

2.   Zmluvné strany môžu mobilizovať akceptovateľné aktíva iné ako termínované vklady a neobchodovateľné dlhové nástroje kryté akceptovateľnými úverovými pohľadávkami na cezhraničné použitie za týchto podmienok.

3.   Obchodovateľné aktíva sa môžu používať prostredníctvom účtu NCB v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi umiestnenom v krajine, ktorá nie je krajinou predmetnej NCB, ak použitie takéhoto účtu schválil Eurosystém.

4.   De Nederlandsche Bank je oprávnená používať svoj účet v Euroclear Bank na vyrovnanie zabezpečených transakcií s eurobondmi emitovanými v rámci tohto medzinárodného centrálneho depozitára cenných papierov. Banc Ceannais na hÉireann/Central Bank of Ireland je oprávnená otvoriť podobný účet v Euroclear Bank. Tento účet sa môže používať pre všetky akceptovateľné aktíva vedené v Euroclear Bank, t. j. vrátane akceptovateľných aktív prevedených do Euroclear Bank prostredníctvom akceptovateľných prepojení.

5.   Zmluvné strany uskutočnia prevod akceptovateľných aktív prostredníctvom svojich účtov na vyrovnanie cenných papierov v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorý bol kladne hodnotený podľa pravidiel Eurosystému na hodnotenie používateľov.

6.   Zmluvná strana, ktorá nemá majetkový účet cenných papierov v úschove v NCB alebo účet na vyrovnanie cenných papierov v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorý bol kladne hodnotený podľa pravidiel Eurosystému na hodnotenie používateľov, môže transakcie vyrovnať prostredníctvom účtu na vyrovnanie cenných papierov alebo prostredníctvom majetkového účtu cenných papierov v úschove v korešpondenčnej úverovej inštitúcii.“

17.

Článok 158 sa nahrádza takto:

„Článok 158

Diskrečné opatrenia z dôvodu obozretnosti alebo v prípade zlyhania

1.   Z dôvodu obozretnosti môže Eurosystém prijať tieto opatrenia:

2.   Prístup zmluvných strán, ktoré podliehajú dohľadu podľa článku 55 písm. b) bodu i), ale ktoré nespĺňajú požiadavky na vlastné zdroje vymedzené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na individuálnom a/alebo na konsolidovanom základe v súlade s požiadavkami dohľadu, a zmluvných strán, ktoré podliehajú porovnateľnému dohľadu podľa článku 55 písm. b) bodu iii), ale ktoré nespĺňajú požiadavky porovnateľné požiadavkám na vlastné zdroje vymedzeným v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na individuálnom a/alebo konsolidovanom základe, k operáciám menovej politiky Eurosystému sa pozastaví, obmedzí alebo vylúči z dôvodu obozretnosti. Prípady, v ktorých sa Eurosystém domnieva, že súlad možno obnoviť prostredníctvom primeraných a včasných rekapitalizačných opatrení spôsobom ustanoveným Radou guvernérov, požívajú výnimku.

3.   V súvislosti s hodnotením finančného zdravia zmluvnej strany podľa článku 55 písm. c) a bez toho, aby boli dotknuté ostatné diskrečné opatrenia, môže Eurosystém z dôvodu obozretnosti pozastaviť, obmedziť alebo vylúčiť prístup týchto zmluvných strán k operáciám menovej politiky Eurosystému:

V prípade pozastavenia, obmedzenia alebo vylúčenia prístupu k operáciám menovej politiky Eurosystému možno prístup obnoviť po poskytnutí relevantných informácií príslušnej NCB a ECB, ak Eurosystém rozhodne, že zmluvná strana spĺňa kritérium finančného zdravia podľa článku 55 písm. c).

4.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné diskrečné opatrenia, Eurosystém z dôvodu obozretnosti obmedzí prístup zmluvnej strany k operáciám menovej politiky Eurosystému, ak príslušné orgány usúdia, že daná zmluvná strana ‚zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá‘ na základe podmienok ustanovených v článku 18 ods. 4 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 806/2014 alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponoval článok 32 ods. 4 písm. a) až d) smernice 2014/59/EÚ. Obmedzenie zodpovedá úrovni prístupu k úverovým operáciám Eurosystému v čase, kedy sa usúdi, že táto zmluvná strana ‚zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá‘.

5.   Okrem obmedzenia prístupu k operáciám menovej politiky Eurosystému podľa odseku 4 Eurosystém môže z dôvodu obozretnosti pozastaviť, ďalej obmedziť alebo vylúčiť prístup zmluvnej strany k operáciám menovej politiky Eurosystému, ak sa usúdi, že zmluvná strana ‚zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá‘ podľa odseku 4 a spĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok:

6.   Okrem obmedzenia prístupu k operáciám menovej politiky Eurosystému podľa odseku 4 Eurosystém pozastaví, ďalej obmedzí alebo vylúči prístup zmluvných strán, o ktorých sa usúdilo, že ‚zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú‘ a pre ktoré sa nestanovilo opatrenie na riešenie krízovej situácie, ani neexistuje reálna vyhliadka na to, že by alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu zabránilo zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponoval článok 32 ods. 1 písm. b) smernice 2014/59/EÚ, k operáciám menovej politiky Eurosystému z dôvodu obozretnosti.

7.   V prípade, že sa diskrečné opatrenie zakladá na prudenciálnych informáciách, Eurosystém použije tieto informácie poskytnuté orgánmi dohľadu alebo zmluvnými stranami spôsobom, ktorý je prísne primeraný a potrebný pre plnenie úloh Eurosystému pri uskutočňovaní menovej politiky.

8.   V prípade zlyhania zmluvnej strany môže Eurosystém pozastaviť, obmedziť alebo vylúčiť prístup tejto zmluvnej strany k operáciám menovej politiky Eurosystému podľa akýchkoľvek zmluvných alebo zákonných dojednaní uplatňovaných Eurosystémom.

9.   Všetky diskrečné opatrenia Eurosystému sa uplatňujú primeraným a nediskriminačným spôsobom a sú riadne odôvodnené Eurosystémom.“

18.

Článok 170 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Súdneho dvora Európskej únie, miestom riešenia sporov sú súdy členského štátu, ktorého menou je euro a v ktorom sa NCB nachádza.“