15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/1

(1)

Na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (Conference of the Parties to the United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu bol prijatý dodatok z Dauhy, ktorým sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu začínajúce sa 1. januárom 2013 a končiace sa 31. decembrom 2020 (ďalej len „dodatok z Dauhy“). Únia schválila dodatok z Dauhy rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1339 (2) (rozhodnutie o ratifikácii).

(2)

Potrebné technické vykonávanie dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu by sa malo uskutočniť v registri Únie a vo vnútroštátnych registroch Kjótskeho protokolu. Je takisto potrebné zabezpečiť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (3) a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (4) a jednotné vykonávanie medzinárodne dohodnutých požiadaviek účtovania s cieľom optimalizovať transparentnosť a zabezpečiť presnosť započítavania AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER zo strany Únie a členských štátov, a pritom sa v najväčšej možnej miere vyhýbať administratívnej záťaži a nákladom vrátane tých, ktoré sa týkajú podielov z výnosu, ako aj vývoja a údržby IT.

(3)

Po nadobudnutí platnosti dodatku z Dauhy Únia a členské štáty budú musieť vo svojich príslušných registroch Kjótskeho protokolu uviesť jednotky prideleného množstva (AAU), ktoré sa rovnajú ich pridelenému množstvu určenému v súlade s rozhodnutím o ratifikácii a ku ktorým sa musia pripísať všetky množstvá vyplývajúce z uplatňovania článku 3 ods. 7a Kjótskeho protokolu.

(4)

Po akejkoľvek úprave ročnej pridelenej jednotky emisných kvót členského štátu smerom nahor podľa článku 10 rozhodnutia 406/2009/ES alebo článku 27 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 je možné, že príslušný členský štát bude musieť na konci druhého záväzného obdobia získať dodatočné AAU, pokiaľ tieto dodatočné ročne pridelené emisné kvóty využil na pokrytie svojich emisií podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES alebo ich previedol na iný členský štát. Príslušný členský štát môže takisto využiť svoju rezervu nadbytku z predchádzajúceho obdobia uvedenú v článku 3 ods. 13b nariadenia (EÚ) č. 525/2013, ak sú jeho emisie vyššie ako jeho pridelené množstvo. Na akékoľvek výsledné nadobudnutie AAU by sa mal uplatňovať podiel z výnosu z prvého medzinárodného prevodu AAU uvedeného v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Ak je to vhodné, takéto situácie možno považovať za účtovné nezrovnalosti pri zosúlaďovaní vykonávania právnych predpisov Únie s pravidlami dohodnutými v rámci Kjótskeho protokolu v zmysle článku 10 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

(5)

Mal by sa stanoviť postup zúčtovania na konci druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu s cieľom umožniť zúčtovanie v AAU z akéhokoľvek čistého prevodu ročných pridelených jednotiek emisných kvót v súlade s rozhodnutím č. 406/2009/ES.

(6)

V súlade s článkom 11a smernice 2003/87/ES môžu stacionárne zariadenia a prevádzkovatelia lietadiel vymieňať CER a ERU za emisné kvóty. Vymenené CER a ERU platné počas prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu potenciálne predstavujú emisie v rámci EU ETS v druhom záväznom období. Keďže v dodatku z Dauhy sa stanovujú limity prevedenia CER a ERU z prvého do druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu, členské štáty by mali previesť do Únie zodpovedajúce množstvo AAU platných pre prvé záväzné obdobie na pokrytie týchto potenciálnych emisií a Únia by mala previesť členským štátom zodpovedajúce CER a ERU platné pre prvé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu prijaté zo stacionárnych zariadení a od prevádzkovateľov lietadiel výmenou za emisné kvóty.

(7)

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 389/2013 (5) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, pretože je potrebné na uskutočnenie dočasných prevodov do konca dodatočného obdobia s cieľom splniť záväzky v rámci prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu uvedeného v článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

(9)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu okrem prípadu, ak sa ním stanovujú dočasné prevody,

1.

Vkladá sa tento článok 73a:

„Článok 73a

Prevod CER a ERU vymenených v rámci EU ETS

1.   Centrálny správca informuje každého vnútroštátneho správcu o množstve kreditov CER a ERU, ktoré sú platné pre prvé záväzné obdobie, prevedených podľa článku 60 z holdingových účtov prevádzkovateľov a holdingových účtov prevádzkovateľov lietadiel a ktoré spravuje daný členský štát. Centrálny správca k tomuto údaju pripočíta časť množstva CER a ERU platných pre prvé záväzné obdobie, prevedených podľa článku 60 z holdingových účtov prevádzkovateľov a holdingových účtov prevádzkovateľov lietadiel spravovaných členskými štátmi bez registra KP v prvom záväznom období, úmerne príslušným číselným limitom členských štátov na prevedenie CER a ERU z prvého do druhého záväzného obdobia.

2.   Pred skončením dodatočného obdobia na splnenie záväzkov prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu uvedeného v článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 prevedie centrálny správca z účtov EÚ pre medzinárodné kredity na každý vnútroštátny register KP také množstvo CER a ERU platných pre prvé záväzné obdobie, ktoré sa rovná celkovému množstvu stanovenému v súlade s odsekom 1 tohto článku.

3.   Centrálny správca zabezpečí, aby sa protokolom transakcií Európskej únie (European Union transaction log – EUTL) zabránilo všetkým transakciám jednotiek prevedených podľa odseku 1 s výnimkou:

4.   Bezprostredne po prevode vykonanom podľa odseku 2 každý vnútroštátny správca prevedie na príslušný národný holdingový účet v registri Únie také množstvo AAU, ktoré sa rovná množstvu kreditov vrátených dotknutému členskému štátu podľa odseku 2.“

2.

Vkladajú sa tieto články 73b až 73g:

„Článok 73b

Vydávanie a uchovávanie AAU

1.   Pred transakciou vyradenia v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (6) centrálny správca:

2.   Najneskôr tri mesiace po zatvorení účtu na zabezpečenie súladu s rozhodnutím o spoločnom úsilí za rok 2020 podľa článku 31 každý vnútroštátny správca:

3.   Pred ukončením procesov zúčtovania podľa článku 73f centrálny správca zabezpečí, aby sa protokolom EUTL zabránilo všetkým transakciám AAU z depozitného účtu ETS AAU alebo z depozitných účtov ESD AAU s výnimkou:

Článok 73c

Prevod a použitie jednotiek

1.   Centrálny správca zabezpečí, aby sa protokolom EUTL zabránilo transakciám zahŕňajúcim CER, ERU, tCER a lCER, ktoré sa použili v súlade s článkom 81, s výnimkou:

2.   Po ukončení prevedenia jednotiek z prvého do druhého záväzného obdobia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 centrálny správca zabezpečí, aby sa protokolom EUTL zabránilo používaniu CER, ERU, tCER alebo lCER podľa článku 81 tohto nariadenia, ak tieto jednotky nie sú platné pre druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu.

Článok 73d

Stornovanie jednotiek

1.   Po ukončení prevedenia jednotiek z prvého do druhého záväzného obdobia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 centrálny správca zruší všetky CER a ERU zostávajúce na účte vyhradenom pre odovzdané jednotky v oblasti leteckej dopravy.

2.   Po ukončení prevedenia jednotiek z prvého do druhého záväzného obdobia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 centrálny správca požiada vnútroštátnych správcov, aby stornovali CER a ERU platné pre prvé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu držané na účtoch ETS, ktoré spravujú v registri Únie, alebo ich sám stornuje.

Článok 73e

Vyradenie jednotiek

Pokiaľ emisie, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, presiahnu množstvo pridelené Únii stanovené v súlade s rozhodnutím o ratifikácii, centrálny správca vyradí AAU z účtu z EÚ PPSR.

Článok 73f

Prevedenie v registri Únie

Centrálny správca prevedie všetky AAU z centrálneho zúčtovacieho účtu ETS, ako aj AAU prevedené podľa článku 73a ods. 4 tohto nariadenia na účet EÚ PPSR zriadený podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

Článok 73g

Procesy zúčtovania

1.   Do šiestich mesiacov po zatvorení účtu na zabezpečenie súladu s rozhodnutím o spoločnom úsilí za rok 2020 v súlade s článkom 31 centrálny správca vypočíta zúčtovaciu hodnotu pre každý členský štát odpočítaním čistých prevodov AEA od čistých nadobudnutí AEA medzi členskými štátmi počas obdobia rokov 2013 – 2020.

2.   Ak má členský štát zápornú zúčtovaciu hodnotu podľa odseku 1, príslušný vnútroštátny správca prevedie počet AAU rovnajúci sa zúčtovacej hodnote z ich príslušného depozitného účtu ESD AAU na centrálny zúčtovací účet ESD.

3.   Ak členský štát má kladnú zúčtovaciu hodnotu podľa odseku 1 a po ukončení všetkých prevodov podľa odseku 2, centrálny správca prevedie počet AAU rovnajúci sa zúčtovacej hodnote na národný holdingový účet príslušného členského štátu.

4.   Pred uskutočnením prevodu uvedeného v odseku 2 tohto článku musí príslušný vnútroštátny správca najprv previesť istý počet AAU vyžadovaný na uhradenie podielov z výnosu uplatnených na prvé medzinárodné prevody AAU v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13)."

(7)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1339 z 13. júla 2015 o uzavretí dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a spoločnom plnení z neho vyplývajúcich záväzkov v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 207, 4.8.2015, s. 1)."

(8)  Rozhodnutie Komisie 2010/634/EÚ z 22. októbra 2010, ktorým sa upravuje množstvo kvót pre celú Úniu, ktoré sa majú vydať v rámci systému Únie na rok 2013, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/384/EÚ (Ú. v. EÚ L 279, 23.10.2010, s. 34).“"

3.

Príloha I sa mení tak, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/7

(1)

V článku 3 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 906/2014 (2) sa stanovuje, že výdavky súvisiace s finančnými nákladmi, ktoré vznikajú členským štátom pri uvoľnení zdrojov na nákup produktov, sa majú určiť v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe I k uvedenému nariadeniu.

(2)

Podľa bodu I.1 prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 906/2014 sa predmetné finančné náklady vypočítajú na základe jednotnej úrokovej sadzby pre Úniu, ktorú stanovuje Komisia na začiatku každého účtovného obdobia. Táto úroková sadzba zodpovedá priemeru trojmesačných a dvanásťmesačných forwardových sadzieb Euribor zaznamenaných počas referenčného obdobia v trvaní šiestich mesiacov, ktoré určí Komisia a ktoré predchádza podaniu oznámenia zo strany členských štátov podľa bodu I.2 prvého pododseku uvedenej prílohy s určením príslušnej tretinovej a dvojtretinovej váhy.

(3)

Okrem toho v súlade bodom I.2 druhým odsekom prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 906/2014 v prípade, že členský štát nezašle oznámenie v podobe formulára a do termínu, ako sa uvádza v prvom odseku uvedeného bodu, považuje sa za úrokovú sadzbu využívanú členským štátom 0 %-ná sadzba. Ak členský štát vyhlási, že neznášal žiadne úrokové náklady, pretože nemal počas referenčného obdobia vo verejných skladoch poľnohospodárske produkty, Komisia stanoví úrokovú sadzbu v súlade s tretím odsekom uvedeného bodu.

(4)

V súlade s bodom I.3 prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 906/2014 sa úroková sadzba určená na základe bodu I.2 uvedenej prílohy porovná s jednotnou úrokovou sadzbou stanovenou na základe bodu I.1 uvedenej prílohy. Na každý členský štát sa uplatňuje nižšia z týchto dvoch úrokových sadzieb.

(5)

Vzhľadom na to, že počas šesťmesačného referenčného obdobia, ktoré bolo stanovené na obdobie od januára do júna 2015 a ktoré Komisia považuje za reprezentatívne, pokiaľ ide o operácie verejného skladovania, neboli vo verejných skladoch žiadne poľnohospodárske produkty, od členských štátov sa nevyžadovalo, aby podávali oznámenia podľa bodu I.2 prvého odseku prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 906/2014.

(6)

Úrokové sadzby na účtovné obdobie EPZF 2016 by sa mali stanoviť so zreteľom na jednotlivé uvedené faktory,

15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/9

(1)

Rada svojím nariadením (ES) č. 703/2009 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz valcovaného drôtu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“).

(2)

Uložené opatrenia nadobudli formu cla ad valorem, ktorého zostatková sadzba bola stanovená na 24 %, zatiaľ čo jednej skupine spoločností (skupine Valin) sa udelila individuálna colná sadzba vo výške 7,9 %.

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných antidumpingových opatrení bola Komisii doručená žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť o preskúmanie predložilo 29. apríla 2014 Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby valcovaného drôtu v Únii.

(5)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti a 2. augusta 2014 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) oznámila začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

Komisia úradne informovala žiadateľa, vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, o ktorých sa vie, že sa ich toto prešetrovanie týka, a príslušných zástupcov vyvážajúcej krajiny o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(9)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Jedna zainteresovaná strana požiadala o vypočutie útvarmi Komisie, ktoré sa uskutočnilo 20. marca 2015.

(10)

Vzhľadom na zjavne veľký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov v Únii sa v oznámení o začatí preskúmania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(11)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade pristúpiť k výberu reprezentatívnej vzorky, boli čínski vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(12)

Spolu bolo oslovených 45 známych čínskych vyvážajúcich výrobcov, ale žiadny z nich sa neprihlásil ani nevyplnil formulár na výber vzorky. Preto sa výber vzorky neuplatnil.

(13)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu Komisia informovala čínske úrady, že v súlade s článkom 18 základného nariadenia sa môžu použiť najprijateľnejšie dostupné skutočnosti. Komisia od čínskych úradov nedostala žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(14)

Celkovo bolo oslovených 9 známych neprepojených dovozcov. Žiadny sa neprihlásil ani nevyplnil formulár na výber vzorky.

(15)

V úvodnej fáze prešetrovania spolupracovalo s Komisiou 28 výrobcov/skupín výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavovala približne 70 % výroby valcovaného drôtu v Únii počas ORP. Vzhľadom na veľký počet spolupracujúcich výrobcov Komisia použila metódu výberu vzorky. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať, aj s prihliadnutím na geografické rozloženie a dostatočnú reprezentatívnosť rôznych typov výrobku. Vybraná vzorka pôvodne pozostávala zo šiestich spoločností a predstavovala 44,2 % výroby určenej pre voľný trh.

(16)

Komisia zaslala dotazníky 6 výrobcom v Únii zaradeným do vzorky a 2 výrobcom v potenciálnych analogických krajinách, ktorí súhlasili so spoluprácou.

(17)

Vyplnené dotazníky zaslali 6 výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a 2 výrobcovia z potenciálnej analogickej krajiny.

(18)

Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(19)

Výrobkom, ktorý je predmetom preskúmania, je ten istý výrobok ako výrobok, na ktorý sa vzťahovalo pôvodné prešetrovanie, t. j. tyče a prúty, valcované za tepla, v nepravidelne navinutých zvitkoch, zo železa, z nelegovanej ocele alebo legovanej ocele, inej ako nehrdzavejúcej ocele (ďalej len „valcovaný drôt“ alebo „príslušný výrobok“) s pôvodom v Číne patriaci pod číselné znaky KN 7213 10 00, 7213 20 00, 7213 91 10, 7213 91 20, 7213 91 41, 7213 91 49, 7213 91 70, 7213 91 90, 7213 99 10, 7213 99 90, 7227 10 00, 7227 20 00, 7227 90 10, 7227 90 50 a 7227 90 95.

(20)

Revíznym prešetrovaním sa potvrdilo, že rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní, príslušný výrobok a valcovaný drôt vyrábaný a predávaný na čínskom domácom trhu, valcovaný drôt vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a valcovaný drôt vyrábaný a predávaný v analogickej krajine (Turecko), majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(21)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z Číny.

(22)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov neponúkol spoluprácu, a preto podľa článku 18 základného nariadenia zistenia museli byť založené na najprijateľnejších dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách v žiadosti o preskúmanie pred uplynutím platnosti a v štatistikách, konkrétne v štatistikách Eurostatu a v čínskej exportnej databáze.

(23)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota musela stanoviť na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(24)

V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR použilo Turecko. Na základe informácií uvedených v žiadosti o preskúmanie, v oznámení o začatí preskúmania Komisia informovala zainteresované strany, že plánuje použiť Brazíliu ako analogickú krajinu a vyzvala strany, aby predložili svoje pripomienky. V oznámení o začatí preskúmania sa takisto dodalo, že budú preskúmané aj ďalšie krajiny, konkrétne Turecko, Švajčiarsko, Nórsko a Japonsko. Zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky.

(25)

Okrem Brazílie sa Komisia obrátila na všetkých známych alebo potenciálnych výrobcov valcovaného drôtu v Turecku, vo Švajčiarsku, v Nórsku a v Japonsku (krajiny s významným objemom dovozu valcovaného drôtu do Únie, čo naznačuje značnú výrobu) a USA (krajina s veľkým domácim výrobným odvetvím a trhom).

(26)

Nakoniec súhlasili so spoluprácou pri prešetrovaní dvaja výrobcovia valcovaného drôtu a poskytli vyplnený dotazník o analogickej krajine, konkrétne Ereğli Demir ve Çelik Fabrikalri T.A.S. z Turecka a Arcelor Mittal Brasil z Brazílie.

(27)

Pri rozhodovaní o najvhodnejšej analogickej krajine pre súčasné prešetrovanie boli zohľadnené viaceré faktory, najmä veľkosť domáceho trhu v analogickej krajine s uspokojivou úrovňou hospodárskej súťaže pre podobný výrobok; reprezentatívnosť predaja na domácom trhu (množstvo a ziskovosť) spolupracujúcich výrobcov; veľkosť a sortiment ponúkaný spolupracujúcimi výrobcami a porovnateľnosť ich výrobkov a výrobnej metódy s Čínou.

(28)

Vzhľadom na to, že Turecko a turecký spolupracujúci vyvážajúci výrobca splnili všetky hlavné kritériá vhodnej analogickej krajiny/výrobcu, rozhodlo sa, že Turecko sa použije ako analogická krajina.

(29)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najprv preskúmalo, či celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu počas ORP, ktorý realizoval spolupracujúci výrobca v analogickej krajine a ktorý bol určený nezávislým zákazníkom, bol reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu do Únie, konkrétne či celkový objem takého predaja na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja na vývoz spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine, pokiaľ ide o dotknutý výrobok, do Únie.

(30)

Takisto sa preskúmalo, či predaj podobného výrobku na domácom trhu možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Zistil sa preto pomer ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas ORP.

(31)

Keďže sa zistilo, že celý predaj na domácom trhu bol realizovaný v dostatočných množstvách a v rámci bežného obchodovania, normálna hodnota vychádzala zo skutočných domácich cien a bola vypočítaná ako vážený priemer cien v rámci celého predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(32)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov, a teda aj vzhľadom na chýbajúce konkrétne informácie o čínskych cenách sa vývozná cena určila na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Boli použité dostupné štatistické zdroje, a to údaje Eurostatu.

(33)

Podľa Eurostatu bolo do Únie počas ORP dovezených z Číny len 696 ton valcovaného drôtu, čo zodpovedá 0,04 % celkového dovozu. Táto suma je zanedbateľná z hľadiska celkovej spotreby v Únii (17,8 milióna ton).

(34)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe cien zo závodu. Aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. S cieľom vyjadriť vývoznú cenu na úrovni ceny zo závodu Komisia upravila cenu CIF vychádzajúcu z údajov Eurostatu o náklady na dopravu a poistenie na základe informácií uvedených v podnete. Domáce ceny boli upravené o náklady na prepravu, poistenie, manipuláciu a úverové náklady na základe údajov získaných od výrobcu z analogickej krajiny.

(35)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou. Z porovnania priemernej čínskej dovoznej ceny podľa údajov Eurostatu a normálnej hodnoty analogickej krajiny nevyplynula existencia dumpingu.

(36)

Zároveň je dôležité zdôrazniť, že ako je uvedené v odôvodnení 33, objem dovozu príslušného výrobku bol počas ORP veľmi nízky. Zistilo sa aj to, že v prípade väčšiny číselných znakov KN ceny výrazne kolísali, v niektorých prípadoch sa ich úroveň zmenila až 30-krát počas celého posudzovaného obdobia. Tieto výkyvy sa dajú ťažko vysvetliť ako „obvyklé“ trhové sily a pravdepodobne sú výsledkom nízkych predajných množstiev.

(37)

Z dôvodu nespolupráce zo strany čínskych vývozcov neboli navyše k dispozícii žiadne informácie o sortimente výrobkov čínskeho vývozu, a preto sa porovnanie s normálnou hodnotou v analogickej krajine mohlo vykonať iba na agregovanom základe.

(38)

Preto sa zistenie nulového dumpingu počas ORP považuje za irelevantné v dôsledku kombinovaného účinku nízkych dovezených množstiev; nepravidelných výkyvov cien, ako aj chýbajúcich informácií o dovezenom sortimente výrobkov.

(39)

Vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodneniach 35 až 38 Komisia ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Pri tom sa analyzovali tieto prvky: čínska výrobná kapacita a nevyužitá kapacita, správanie čínskych vývozcov na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

(40)

Na základe informácií poskytnutých Svetovým oceliarskym združením (5) celková čínska výroba valcovaného drôtu vykazovala za posledných desať rokov prudko rastúci trend a vyvrcholila v roku 2013 s objemom výroby vyše 150 miliónov (6) ton.

(41)

Inými slovami Čína je zodpovedná za 77 % celosvetovej výroby valcovaného drôtu, čo znamená, že táto krajina môže svojimi obchodnými rozhodnutiami výrazne ovplyvniť trhové podmienky. Je dôležité zdôrazniť, že jej ročná výroba viac než sedemnásobne presiahne celkovú výrobu Únie. Okrem toho celkový nárast čínskej výroby valcovaného drôtu od roku 2011 (26 milión ton) sám osebe prevyšuje celkovú spotrebu v Únii, ktorá sa odhaduje na 17 miliónov ton.

(42)

Podľa žiadosti o preskúmanie sa voľná kapacita v Číne odhaduje približne na 50 miliónov ton. Vzhľadom na nespoluprácu čínskych výrobcov bolo ťažké získať v tejto súvislosti dodatočné informácie. Vzhľadom na vysoké úrovne výroby uvedené v odôvodneniach 40 a 41 v porovnaní s európskymi a celosvetovými údajmi Čína by mohla ľahko spôsobiť vážne narušenia na trhoch prostredníctvom svojich obchodných rozhodnutí, aj bez využitia voľnej kapacity.

(43)

Podľa čínskej exportnej databázy Čína počas ORP vyviezla vyše 9 miliónov ton valcovaného drôtu, čo predstavuje viac ako 50 % celkovej spotreby v Únii v tom istom období. V tejto tabuľke sú zhrnuté údaje týkajúce sa šiestich najväčších krajín z hľadiska čínskeho objemu vývozu a Turecka, analogickej krajiny, predstavujúcich vyše 53 % celkového čínskeho vývozu počas ORP.

Tabuľka 1

Čínsky vývoz valcovaného drôtu do sveta (objem a ceny, v EUR)

(44)

Priemerná vývozná cena zistená počas ORP pre každú z týchto krajín bola podstatne nižšia ako normálna hodnota. Preto sa dumpingové rozpätia stanovené so zreteľom na priemerné čínske predajné ceny do tretích krajín (ako je uvedené v tabuľke hore) pohybovali od 14 % do 24 % (7).

(45)

Údaje takisto ukazujú, že čínsky vývoz vykazuje stúpajúci trend, pokiaľ ide o objem v kombinácii s klesajúcim trendom v cenách. V skutočnosti dostupné štatistiky poukazujú na to, že ďalší pokles cien pokračoval aj po ORP. Mnohé z postihnutých krajín tieto trendy vnímajú ako hrozbu pre svoje vlastné výrobné odvetvie a zaviedli ochranné opatrenia (okrem iného Malajzia a Indonézia a nedávno po skončení ORP aj Turecko (8), USA a Pakistan).

(46)

Napokon, najnovšie tlačové správy (9) naznačujú, že čínsky domáci trh, a najmä odvetvie stavebníctva (10), strácajú na dynamike. Preto sa znižujú príležitosti na čínsky predaj: jeho hlavné vývozné trhy sa zatvárajú a jeho hlavný predaj na domácom trhu sa spomaľuje. Preto, ak by sa umožnilo uplynutie platností opatrení v Únii, existuje veľká pravdepodobnosť, že Čína by okamžite presmerovala veľký objem svojho dumpingového predaja za nízke ceny na trh Únie.

(47)

Vzhľadom na vyššie cenové úrovne na trhu Únie v porovnaní s čínskymi predajnými cenami zaznamenanými v iných tretích krajinách, ako je uvedené v tabuľke 1, trh Únie sa považuje za atraktívny pre čínskych výrobcov. Existencia ochranných opatrení na mnohých vývozných trhoch ešte viac zvyšuje atraktívnosť trhu Únie. Môže sa teda očakávať, že ak by sa opatrenia zrušili, čínsky vývoz na trh Únie by sa obnovil v značnom objeme. Je potrebné pripomenúť, že predtým, ako boli uložené pôvodné opatrenia, v roku 2008, čínsky objem predaja na trhu Únie predstavoval 1,1 milióna ton v porovnaní so 700 tonami v ORP.

(48)

So zreteľom na obrovskú úroveň výroby valcovaného drôtu v Číne a jej dumpingové praktiky, čo sa týka tretích krajín, ako aj atraktívnosť trhu Únie, ako sa opisuje vyššie, existuje veľká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by malo za následok okamžitý opätovný výskyt dovozu za dumpingové ceny z Číny do Únie.

(49)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia revízneho prešetrovania 72 výrobcov v Únii, ktorí predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Žiadny z nich nebol proti začatiu prešetrovania.

(50)

Všetky údaje týkajúce sa citlivých údajov sa z dôvodu dôvernosti museli indexovať alebo uviesť ako rozpätie.

(51)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe dostupných štatistík dovozu, skutočného predaja spolupracujúcich výrobcov z Únie s výnimkou ich predaja na vývoz, a odhadovaného predaja nespolupracujúcich výrobcov v Únii. Vymedzenie pojmu spotreba sa týka predaja na voľnom trhu vrátane predaja na vlastnú spotrebu, nie však použitia na vlastnú spotrebu. Použitie na vlastnú spotrebu, t. j. vnútorné transfery podobného výrobku medzi integrovanými výrobcami z Únie na účely ďalšieho spracovania, nebolo zahrnuté v údajoch o spotrebe v Únii, pretože tieto vnútorné transfery nekonkurujú predaju od nezávislých dodávateľov na voľnom trhu. Predaj na vlastnú spotrebu, t. j. predaj prepojeným spoločnostiam bol zahrnutý do údajov o spotrebe v Únii, keďže podľa údajov zistených počas prešetrovania prepojené spoločnosti výrobcov z Únie mali možnosť nakúpiť valcovaný drôt aj z iných zdrojov. Navyše sa zistilo, že priemerné predajné ceny výrobcov z Únie účtované prepojeným stranám boli rovnaké ako priemerné predajné ceny účtované neprepojeným stranám.

(52)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(53)

Spotreba v Únii klesla o 4 % z 18,5 milióna ton v roku 2011 na 17,8 milióna ton v období revízneho prešetrovania. Spotreba počas posudzovaného obdobia bola nižšia ako úroveň spotreby 23,6 milióna tony počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (apríl 2007 až marec 2008). Pokles spotreby je dôsledkom negatívneho vplyvu hospodárskej krízy, ktorá spôsobila zníženie celkovej spotreby valcovaného drôtu, najmä v automobilovom a stavebnom odvetví.

(54)

Objem a podiel na trhu dovozu z Číny boli stanovené na základe údajov Eurostatu.

(55)

Objem dovozu z dotknutej krajiny do Únie a jeho podiel na trhu sa vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(56)

Kým čínsky dovoz predstavoval 5 %-ný podiel na trhu a 1,1 milióna ton počas pôvodného obdobia prešetrovania, na základe informácií od Eurostatu prakticky zmizol z trhu Únie. V skutočnosti dovoz z Číny počas posudzovaného obdobia klesol z 3 108 na 696 ton.

(57)

Spoločnosť s colnou sadzbou 7,9 % je prepojená so skupinou ArcelorMittal a podľa navrhovateľov už nevyrába významné množstvo valcovaného drôtu. Ostatní čínski vyvážajúci výrobcovia tiež prestali predávať do Únie. Zdá sa, že trh s valcovaným drôtom je veľmi citlivý na ceny a v dôsledku 24 %-ného zvýšenia cien spôsobeného platným antidumpingovým clom čínski vývozcovia stratili záujem o trh Únie.

(58)

Ceny dovozu boli stanovené na základe údajov Eurostatu. Vzhľadom na zanedbateľný objem dovozu z Číny do EÚ, nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskych výrobcov a chýbajúce cenové údaje týkajúce sa jednotlivých druhov výrobku, pokiaľ ide o toto zanedbateľné množstvo dovozu, nebolo možné vykonať zmysluplný výpočet cenového podhodnotenia. Čínske vývozné ceny do tretích krajín, ako sa uvádzajú v tabuľke 1, podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o viac ako 25 %. Preto, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, očakáva sa podobná významná úroveň podhodnotenia na trhu Únie.

(59)

Hlavné vyvážajúce krajiny do Únie sú Moldavsko, Nórsko, Rusko, Ukrajina a Švajčiarsko. Celkový dovoz príslušného výrobku z tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 19,2 % (z 1,22 na 1,45 milióna ton), čo predstavuje 7,5 % spotreby v Únii. Počas rovnakého obdobia priemerná jednotková dovozná cena neustále klesala, a to z 592 na 506 EUR za tonu, t. j. došlo k poklesu o 14,6 %.

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(60)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(61)

Komisia pri tom rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Makroekonomické ukazovatele za posudzované obdobie boli stanovené, analyzované a preskúmané na základe údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Mikroekonomické ukazovatele boli stanovené na základe údajov zhromaždených a overených na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(62)

Makroekonomické ukazovatele v nasledujúcich oddieloch sú tieto: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, zásoby, objem predaja, podiel na trhu a rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu. Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, výrobné náklady, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a náklady práce.

(63)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(64)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba znížila o 6 %, výrobná kapacita zostala stabilná a využitie kapacity kleslo zo 76 % na 72 %.

(65)

Objem predaja a podiel na trhu Únie výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(66)

Predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 5 %.

(67)

Zatiaľ čo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 4 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 5 %, čo sa prejavilo stratou podielu na trhu o 1,6 percentuálneho bodu.

(68)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(69)

Počas posudzovaného obdobia boli investície na stabilnej úrovni. Zároveň klesla produktivita o 7 % v dôsledku zníženia výroby, ako je uvedené v tabuľke 7 v odôvodnení 68.

(70)

Dumpingové rozpätie stanovené pre Čínu v pôvodnom prešetrovaní bolo značne nad úrovňou de minimis, pričom objem dovozu z Číny zostal na zanedbateľnej úrovni počas celého posudzovaného obdobia. Ak by však opatrenia boli zrušené, vplyv očakávaného dumpingu na výrobné odvetvie Únie by bol výrazný vzhľadom na zvyšujúci sa objem a klesajúce ceny vývozu z Číny do tretích krajín, ako sa uvádza v odôvodneniach 45 a 46. Výrobné odvetvie Únie bolo stále v procese zotavovania sa z účinkov poškodzujúceho dumpingového dovozu valcovaného drôtu s pôvodom v Číne v minulosti, ako sa uvádza v odôvodnení 83.

(71)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné predajné ceny

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii a výrobné náklady sa počas posudzovaného obdobia znížili o 15 %. Preto predajné ceny v priemere sledovali vývoj nákladov.

(72)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(73)

Priemerné náklady práce na zamestnanca zostali počas posudzovaného obdobia stabilné. Možno to vysvetliť najmä rastúcou snahou výrobného odvetvia Únie o kontrolu výrobných nákladov, a takýmto spôsobom o zachovanie jeho konkurencieschopnosti.

(74)

Skladové zásoby výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(75)

Zásoby výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia celkovo vzrástli o 18 %. Značná časť výroby valcovaného drôtu pozostáva zo štandardných výrobkov a výrobné odvetvie Únie musí preto zachovávať určitú úroveň zásob, aby bolo schopné rýchlo uspokojiť dopyt zákazníkov. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby zostal relatívne stabilný a zodpovedal vývoju výroby výrobného odvetvia Únie.

(76)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(77)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu tohto predaja. Ziskovosť sa znížila z 5,1 % na 4,7 %. Tento pomer je nižší ako cieľový zisk 9,9 %, ktorý bol stanovený v pôvodnom prešetrovaní.

(78)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoju činnosť a počas posudzovaného obdobia bol pozitívny. Tento ukazovateľ však zaznamenal významný pokles o 11 %. To vyvoláva obavy, pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Únie pokračovať v potrebnom samofinancovaní svojich činností.

(79)

Investície sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížili o 58 %. Predstavovali najmä investície potrebné na modernizáciu, údržbu a dodržiavanie zákonných bezpečnostných požiadaviek. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nevynaložilo žiadne investície na zvýšenie kapacity, môže naznačovať možný dlhodobý negatívny trend vývoja trhu.

(80)

Návratnosť investícií je čistý zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z hrubej účtovnej hodnoty investícií. Tento ukazovateľ počas posudzovaného obdobia klesol z 3,8 % na 3 % v dôsledku zníženia zisku.

(81)

Vzhľadom na klesajúcu ziskovosť a klesajúci peňažný tok bola schopnosť spoločnosti získavať kapitál takisto negatívne ovplyvnená.

(82)

Na základe informácií zozbieraných počas prešetrovania sa zistilo, že podiel výroby na vlastnú spotrebu nebol podstatný, pretože približne iba 11 % výroby výrobného odvetvia Únie sa použilo na vlastnú spotrebu v rámci skupiny. Vyšší objem výroby vo všeobecnosti vedie k úsporám z rozsahu, ktoré sú pre príslušného výrobcu prospešné. Výrobné odvetvie Únie je väčšinou vertikálne integrované a výroba na vlastnú spotrebu sa využíva na ďalšie spracovanie na výrobky s pridanou hodnotou v nadväzujúcom výrobnom odvetví. Prešetrovanie nepoukázalo na žiadny problém vo výrobe spojený s týmito nadväzujúcimi výrobkami. V skutočnosti výroba na vlastnú spotrebu počas posudzovaného obdobia zostala stabilná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že výroba na vlastnú spotrebu výrobného odvetvia Únie nemala žiadny negatívny vplyv na jeho finančnú situáciu.

(83)

Všetky ukazovatele ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Únie, sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjali negatívne. Konkrétnejšie, výroba Únie klesla o 6 %, využitie kapacity sa znížilo zo 76 % na 72 %, podiel na trhu sa znížil o 1,6 percentuálneho bodu z 93,4 % na 91,8 % a konečný stav zásob sa zvýšil o 18 %. Okrem toho ostatné ukazovatele ujmy, ako sú objem predaja neprepojeným stranám v Únii (– 6 %) a vývoz neprepojeným stranám (– 22 %), takisto zaznamenali negatívny trend. Jednotkové predajné ceny neprepojeným stranám v Únii a výrobné náklady klesli o 15 %. Ziskovosť sa znížila z 5,1 % na 4,7 %, čo je nižšia úroveň ako cieľový zisk 9,9 % stanovený v pôvodnom prešetrovaní. Investície sa výrazne znížili o 58 % a peňažný tok sa znížil o 11 %. Vzhľadom na to, že zamestnanosť zostala pomerne stabilná, produktivita klesla o 7 %.

(84)

Tieto negatívne trendy však nemožno pripísať čínskemu dovozu, keďže boli obmedzené, pokiaľ ide o ich objem a podiel na trhu. Analýza sa preto zameriava na vplyv, ktorý by mal čínsky dovoz na výrobné odvetvie Únie, ktoré sa celkom nezotavilo z čínskych dumpingových praktík v minulosti.

(85)

Hoci po uložení opatrení v roku 2009 objem dovozu z Číny značne klesol, predpokladá sa, že zostávajúca značná výrobná kapacita v Číne sa môže ľahko presmerovať na výrobu pre trh Únie, ak sa nechá uplynúť platnosť opatrení.

(86)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 40 až 42, celková výrobná kapacita, pokiaľ ide o valcovaný drôt, predstavuje viac ako 150 miliónov ton, pričom odhadovaná voľná kapacita predstavuje približne 50 miliónov ton. Obe tieto sumy značne prekračujú celkovú spotrebu valcovaného drôtu v Únii. Navyše, ako je zrejmé z čínskych štatistík, Čína bola v posledných rokoch schopná presmerovať svoju nadbytočnú výrobu, určenú pre trh Únie, do iných krajín, ktoré mali menej obchodných obmedzení. To sa však zmenilo, keďže niektoré trhy tretích krajín nedávno zaviedli ochranné opatrenia, v dôsledku ktorých sa zastavil alebo aspoň obmedzil prístup dovozu z Číny. V každom prípade trh Únie zostáva aj naďalej atraktívny z dôvodu relatívne vysokých predajných cien príslušného výrobku v porovnaní s trhmi iných tretích krajín. Preto možno odôvodnene predpokladať, že v dôsledku atraktívnosti trhu Únie s jeho rozsahom a cenovými úrovňami by sa v prípade zrušenia opatrení podstatná časť súčasnej čínskej výroby presmerovala do Únie. Vzhľadom na súčasný obraz ujmy a dumpingových praktík čínskych vývozcov prešetrovanie ukázalo, že zrušenie opatrení by so všetkou pravdepodobnosťou spôsobilo výrazný nárast vývozu z Číny za dumpingové ceny, čo by výrobnému odvetviu Únie spôsobilo značnú ujmu.

(87)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení uložených na dovoz z Číny by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(88)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Číne bolo proti záujmu Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(89)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(90)

Na tomto základe Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a ujmy existujú nevyvrátiteľné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(91)

Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia stále strácalo podiel na trhu a utrpelo značnú ujmu. Ak by sa opatrenia zrušili, výrobné odvetvie Únie by sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostalo do ešte horšej situácie.

(92)

Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie platných opatrení voči Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(93)

Žiadny z dovozcov/obchodníkov sa v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti neprihlásil. Neexistujú žiadne náznaky, že by pokračovanie opatrení malo významný negatívny vplyv na ich činnosť.

(94)

Žiadny z používateľov sa v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti neprihlásil. Pokiaľ ide o používateľov, v pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že celkový možný vplyv uloženia opatrení na činnosť používateľov by bol veľmi obmedzený. Po prvé, prevažná väčšina používateľov nakupuje valcovaný drôt zo svojich nečínskych zdrojov, ktoré sú dostatočné. Po druhé, možný vplyv uloženia opatrení treba vidieť vo svetle nadväzujúcich výrobkov, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu. Na základe toho sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení by nemalo negatívny vplyv na súčasnú situáciu používateľov.

(95)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neexistujú nijaké nevyvrátiteľné dôvody v záujme Únie proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení voči Číne.

(96)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Jedna zainteresovaná strana predložila pripomienky na podporu záverov Komisie.

(97)

Z vyššie uvedeného vyplýva, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, že by mali byť zachované antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz valcovaného drôtu s pôvodom v Číne uložené nariadením (ES) č. 703/2009.

(98)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie antidumpingového cla. Tieto osobitné opatrenia týkajúce sa iba spoločnosti, pre ktorú sa zaviedla individuálna sadzba cla, zahŕňajú: predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Pri dovoze, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, sa uplatňuje zvyškové antidumpingové clo uplatniteľné na všetkých ostatných výrobcov.

(99)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb, ak sa zmení názov jej subjektu. Takáto žiadosť musí byť predložená Komisii (11). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktorými je možné preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(100)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009,

15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/26

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/28

(1)

Členské štáty a Únia by mali pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a pracovné trhy reagujúce na hospodárske zmeny so zreteľom na dosiahnutie cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty považujú s ohľadom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade.

(2)

Únia má bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rovnosť medzi ženami a mužmi. Únia pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy.

(3)

Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov sú v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovených v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184 (4). Spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020 (ďalej len „integrované usmernenia Európa 2020“) a Rada ich má prijať, aby sa nimi riadili politiky členských štátov a Únie.

(4)

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík vo fiškálnej oblasti a v oblasti makroekonomických a štrukturálnych politík. Európsky semester spája rôzne nástroje do zastrešujúceho rámca pre integrovaný viacstranný dohľad nad hospodárskymi, rozpočtovými, sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a je zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 najmä v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ (5). Zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra, ako sa stanovuje v ročnom prieskume rastu Komisie na rok 2015, by malo ešte viac zlepšiť jeho fungovanie.

(5)

Finančná a hospodárska kríza odhalila a zdôraznila významné nedostatky v hospodárstve Únie a v hospodárstvach jej členských štátov. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. Zabezpečenie prechodu na inteligentný, udržateľný a inkluzívny stav rastu a tvorby pracovných miest v Únii je kľúčovou výzvou súčasnosti. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a správy hospodárskych záležitostí Únie. Na základe kombinácie opatrení na strane ponuky a dopytu by tieto opatrenia politiky mali zahŕňať zvýšenie investícií, obnovený záväzok v prospech štrukturálnych reforiem a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti, a to so zreteľom na ich vplyv na oblasť zamestnanosti a sociálnu oblasť. V tomto smere je hodnotiaca tabuľka kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie v rámci spoločnej správy Rady a Komisie z roku 2015 o zamestnanosti mimoriadne užitočným nástrojom, ktorý prispeje k včasnému odhaleniu kľúčových problémov a rozdielov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a k identifikovaniu oblastí, kde sú najviac potrebné politické riešenia.

(6)

Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a umožňovať existenciu potrebného politického priestoru na dôkladné zváženie sociálno-ekonomických otázok.

(7)

Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky krízy a zamerať sa na vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Mal by byť zabezpečený prístup a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie by sa mali zredukovať, čo by sa malo dosiahnuť najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce. Členské štáty by tiež mali zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny.

(8)

Opatrenia v súlade s integrovanými usmerneniami Európa 2020 sú dôležitým príspevkom k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (ďalej len „Stratégia Európa 2020“). Stratégia Európa 2020 by mala spočívať na integrovanom súbore európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali vykonávať, aby dosiahli pozitívne účinky presahovania koordinovaných štrukturálnych reforiem, primeraný celkový súbor hospodárskych politík a jednotnejší príspevok európskych politík k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.

(9)

Hoci sú integrované usmernenia Európa 2020 adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

(10)

Integrované usmernenia Európa 2020 udávajú členským štátom smer pri vykonávaní reforiem, pričom odrážajú ich vzájomnú závislosť medzi členskými štátmi. Tieto integrované usmernenia sú v súlade s Paktom stability a rastu a s platnými európskymi právnymi predpismi. Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom.

(11)

Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mali monitorovať vykonávanie príslušných politík so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť a v súlade so svojim príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Tieto výbory a iné prípravné orgány Rady zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík by mali úzko spolupracovať,

15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/33

(1)

Fytosanitárne kontroly vykonané členskými štátmi na zásielkach určitých rastlín a rastlinných produktov s pôvodom v Ghane odhalili, že mnoho týchto rastlín a rastlinných produktov bolo napadnutých škodlivými organizmami, najmä neeurópskymi druhmi čeľade Tephritidae, ako Ceratitis cosyra (Walker), Thrips palmi Karny alebo Bemisia tabaci (Genn.). Počet zadržaných zásielok so škodlivými organizmami smerujúcich z Ghany na územie Únie od roku 2009 značne stúpol. Väčšina prípadov zadržania sa týka rastlín (s výnimkou semien) Capsicum L., Lagenaria Ser., Luffa Mill., Momordica L. a Solanum L. s výnimkou S. lycopersicum L. (ďalej len „špecifické komodity“).

(2)

Audity, ktoré vykonala Komisia v Ghane v rokoch 2012 a 2015, odhalili nedostatky v systéme vydávania rastlinolekárskych osvedčení pre vývoz. Napriek zárukám a opatreniam, ktoré ohlásili príslušné orgány Ghany, počet prípadov zadržania naďalej stúpal.

(3)

Na základe výsledkov spomínaných auditov a vzhľadom na počet prípadov zadržania Komisia dospela k záveru, že súčasné fytosanitárne ochranné opatrenia v Ghane nestačia na to, aby zaručili neprítomnosť škodlivých organizmov v zásielkach rastlín a rastlinných produktov s pôvodom v Ghane, ani na to, aby sa pri dovoze špecifických komodít vyhlo riziku zavlečenia škodlivých organizmov na územie Únie.

(4)

Mali by sa prijať opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť riziku, ktoré predstavuje dovoz špecifických komodít do Únie. Následne by sa mal zakázať vstup špecifických komodít na územie Únie.

(5)

Tieto opatrenia by mali ostať v platnosti do 31. decembra 2016, aby sa zabránilo pretrvávajúcemu riziku zavlečenia škodlivých organizmov a zároveň sa umožnilo Ghane zdokonaliť svoj systém osvedčovania.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,