24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/1

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 (2) bolo podstatným spôsobom zmenené (3). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je zhodnotenie zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom v zásade na Komisii.

(3)

Správne fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje presné a efektívne uplatňovanie pravidiel súťaže s ohľadom na štátnu pomoc.

(4)

Komisia by mala mať možnosť deklarovať prostredníctvom nariadení, v oblastiach, kde má Komisia dostatočné skúsenosti na vymedzenie všeobecných kritérií zlučiteľnosti, že určité špecifické kategórie pomoci sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa jedného alebo viacerých ustanovení článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ a že sú vyňaté z postupu stanovenom v jej článku 108 ods. 3

(5)

Nariadenia o skupinových výnimkách zabezpečujú transparentnosť a právnu istotu. Vnútroštátne súdy ich môžu priamo uplatniť, bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článok 267 ZFEÚ.

(6)

Štátna pomoc je objektívny pojem vymedzený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Právomoc Komisie pre prijatie skupinových výnimiek stanovená v tomto nariadení, sa uplatňuje výlučne na opatrenia, ktoré spĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto predstavujú štátnu pomoc. Začlenenie určitej kategórie pomoci do tohto nariadenia alebo nariadenia o výnimkách, nemá vplyv na kvalifikáciu opatrenia ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(7)

Komisia by mala mať možnosť vyhlásiť, že za určitých podmienok pomoc pre malé a stredné podniky, pomoc na výskum, vývoj a inovácie, pomoc na ochranu životného prostredia, pomoc na podporu zamestnanosti a vzdelávania a pomoc, ktorá je v súlade s mapou regionálnej pomoci schválenou Komisiou pre každý členský štát, je zlučiteľná s vnútorným trhom a nepodlieha požiadavke notifikácie.

(8)

Inovácie sa stali prioritou politiky Únie v kontexte jednej z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 – „Inovácia v Únii“. Okrem toho mnohé opatrenia pomoci na inovácie sú relatívne malé a závažne nenarúšajú hospodársku súťaž.

(9)

Množstvo opatrení, ktoré členské štáty prijali v odvetví kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva nemusí predstavovať pomoc, pretože nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napríklad z toho dôvodu, že príjemca nevykonáva hospodársku činnosť alebo neexistuje vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Pokiaľ však opatrenia v oblasti kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia by mala mať možnosť vyhlásiť, že za určitých podmienok je tá pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom a nepodlieha požiadavkám notifikácie v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Malé projekty v oblasti kultúry, projekty v oblasti tvorby a projekty na zachovanie kultúrneho dedičstva zvyčajne nevedú k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže, pričom nedávne prípady ukázali, že takáto pomoc má obmedzený vplyv na obchod.

(10)

Výnimky v odvetví kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva by sa mohli navrhnúť na základe skúseností Komisie, ako sa uvádza v usmerneniach, napríklad v oblasti kinematografických a audiovizuálnych diel, alebo vytvoriť podľa konkrétneho prípadu. Komisia pri navrhovaní takýchto skupinových výnimiek by mala zohľadniť skutočnosť, že by sa mali vzťahovať len na opatrenia, ktoré predstavujú štátnu pomoc, že by sa v zásade mali zameriavať na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom „Modernizácie štátnej pomoci EÚ“ a že takáto skupinová výnimka platí len pre pomoc, v súvislosti s ktorou má Komisia už značné skúsenosti. Okrem toho by sa mala zohľadniť primárna právomoc členských štátov v oblasti kultúry, osobitná ochrana, ktorú požíva kultúrna rozmanitosť podľa článku 167 ods. 1 ZFEÚ a osobitná povaha kultúry.

(11)

Pokiaľ ide o opatrenia štátnej pomoci na nápravu škôd spôsobených prírodnými katastrofami ako aj opatrenia štátnej pomoci na nápravu škôd spôsobených určitými nepriaznivými poveternostnými podmienkami v rybnom hospodárstve sumy poskytnutej pomoci v uvedených oblastiach sú zvyčajne obmedzené a je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Toto nariadenie by malo umožniť Komisii oslobodiť takúto pomoc od požiadavky notifikácie. Podľa skúseností Komisie nevedie takáto pomoc k žiadnemu závažnému narušeniu a na základe získaných skúseností je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(12)

V súlade s článkom 42 ZFEÚ sa pravidlá štátnej pomoci za určitých podmienok nevzťahujú na niektoré opatrenia pomoci v prospech poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k ZFEÚ. Článok 42 sa však nevzťahuje na odvetvie lesného hospodárstva alebo na výrobky neuvedené v uvedenej prílohe. Komisia by mala mať možnosť oslobodiť od požiadavky notifikácie určité druhy pomoci v prospech odvetvia lesného hospodárstva vrátane pomoci zahrnutej do programov rozvoja vidieka, ako aj druhy pomoci v prospech podpory a propagácie výrobkov potravinárskeho odvetvia neuvedených v prílohe I k ZFEÚ, kde je podľa skúseností Komisie narušenie hospodárskej súťaže obmedzené a je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(13)

Podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 (4) sa články 107, 108 a 109 ZFEÚ uplatňujú na pomoc poskytovanú členskými štátmi v prospech podnikov v odvetví rybárstva s výnimkou platieb, ktoré členské štáty uskutočnili podľa nariadenia (ES) č. 1198/2006 a v súlade s ním. Dodatočná štátna pomoc na ochranu morských a sladkovodných biologických zdrojov má zvyčajne obmedzený vplyv na obchod medzi členskými štátmi, prispieva k plneniu cieľov Únie v oblasti námornej a rybárskej politiky a nevedie k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Poskytnuté sumy sú zvyčajne obmedzené a je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(14)

Množstvo opatrení, ktoré členské štáty prijali v oblasti športu, predovšetkým v oblasti amatérskeho športu, nemusí predstavovať pomoc, pretože nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napríklad z toho dôvodu, že príjemca nevykonáva hospodársku činnosť alebo v tejto súvislosti neexistuje vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Avšak v rozsahu, v akom opatrenia v oblasti športu predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia by mala mať možnosť vyhlásiť, že za určitých podmienok je tá pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom a nepodlieha požiadavke notifikácie. Opatrenia štátnej pomoci pre šport, predovšetkým opatrenia v oblasti amatérskeho športu alebo malého rozsahu, majú často obmedzený vplyv na obchod medzi členskými štátmi a nevedú k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Poskytnuté sumy sú zvyčajne takisto obmedzené. Na základe získaných skúseností je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom tak, aby sa zabezpečilo, že pomoc v oblasti športu nevedie k žiadnemu závažnému narušeniu.

(15)

Vo vzťahu k pomoci týkajúcej sa leteckej a námornej dopravy na základe skúseností Komisie pomoc sociálnej povahy v doprave pre obyvateľov vzdialených regiónov, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny a ostrovy, vrátane členských štátov tvorených jediným ostrovným regiónom a riedko obývaných oblastí, nevedie k žiadnemu závažnému narušeniu hospodárskej súťaže, ak je poskytnutá nezávisle od totožnosti dopravcu. Okrem toho je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(16)

V oblasti pomoci pre infraštruktúru širokopásmového pripojenia Komisia nadobudla v posledných rokoch rozsiahle skúsenosti a vypracovala usmernenia (5). Podľa skúseností Komisie nevedie pomoc pre niektoré druhy širokopásmovej infraštruktúry k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže a mohla by sa na ne vzťahovať skupinová výnimka, ak sú splnené určité podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom a infraštruktúra sa buduje v tzv. „bielych oblastiach“, teda oblastiach, kde infraštruktúra rovnakej kategórie neexistuje (širokopásmové pripojenie alebo prístupová sieť novej generácie s veľmi vysokou rýchlosťou) a pravdepodobne sa žiadna z nich v blízkej budúcnosti ani nevybuduje, ako sa uvádza v kritériách vypracovaných v usmerneniach. To platí pre pomoc zahŕňajúcu základné širokopásmové pripojenie, ako aj pre malé opatrenia individuálnej pomoci, ktoré sa vzťahujú na prístupové siete novej generácie s veľmi vysokou rýchlosťou („NGA“) a pomoc pre stavebno-inžinierske práce širokopásmového pripojenia a pre pasívnu širokopásmovú infraštruktúru.

(17)

Pokiaľ ide o infraštruktúru, viaceré opatrenia prijaté členskými štátmi nemusia predstavovať pomoc, pretože nespĺňajú všetky kritériá v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napr. preto, že príjemca nevykonáva hospodársku činnosť, pretože opatrenia neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, alebo ide o opatrenie, ktoré predstavuje náhradu za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré spĺňa všetky kritériá judikatúry vo veci Altmark  (6). Pokiaľ však financovanie infraštruktúry predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia by mala mať možnosť vyhlásiť, že za určitých podmienok je tá pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom a nepodlieha požiadavke notifikácie. V súvislosti s infraštruktúrou môžu malé sumy pomoci pre projekty infraštruktúry predstavovať efektívny spôsob, ako podporiť ciele Únie v prípade, ak pomoc minimalizuje náklady a potenciálne narušenie hospodárskej súťaže je obmedzené. Komisia by z tohto dôvodu mala byť schopná oslobodiť od požiadavky notifikácie štátnu pomoc na projekty infraštruktúry, ktoré podporujú ciele stanovené v tomto nariadení a iné ciele spoločného záujmu, najmä ciele stratégie Európa 2020 (7). Mohla by sem patriť podpora projektov zahŕňajúcich viacodvetvové siete alebo zariadenia, ktoré si vyžadujú relatívne malé sumy pomoci. Skupinové výnimky z oznamovacej povinnosti sa môžu však udeliť len pre projekty infraštruktúry, v prípade ktorých Komisia nadobudla dostatok skúseností na definovanie jasných a presných kritérií zlučiteľnosti, pričom sa zabezpečí, že riziko potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže je obmedzené a veľké sumy pomoci naďalej podliehajú notifikácii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(18)

Je vhodné, aby Komisia pri prijímaní nariadení vynímajúcich kategórie pomoci z požiadavky notifikácie stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ určila účel pomoci, kategórie príjemcov pomoci a prahové hodnoty limitujúce vyňatú pomoc, podmienky upravujúce kumuláciu pomoci a podmienky monitoringu tak, aby sa zabezpečila zlučiteľnosť pomoci, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, s vnútorným trhom.

(19)

Prahové hodnoty pre každú kategóriu pomoci, v súvislosti s ktorou Komisia prijme nariadenie o skupinovej výnimke, môžu byť vyjadrené buď v intenzite pomoci vo vzťahu k súboru oprávnených nákladov alebo formou maximálnej výšky pomoci. Komisia by navyše mala mať možnosť vydať skupinové výnimky na niektoré druhy opatrení zahŕňajúce štátnu pomoc, ktoré sa pre osobitný spôsob, akým sú navrhnuté, nemôžu presne vyjadriť v intenzite pomoci alebo formou maximálnej výšky, ako napríklad nástroje finančného inžinierstva alebo určité formy opatrení zamerané na podporu investícií rizikového kapitálu. Takéto komplexné opatrenia môžu zahŕňať pomoc na rôznych úrovniach: priami príjemcovia, dočasní príjemcovia a nepriami príjemcovia pomoci. Vzhľadom na rastúci význam týchto opatrení a ich prínos k plneniu cieľov Únie by malo byť možné takéto opatrenia oslobodiť od požiadavky notifikácie. V prípade takýchto opatrení by preto malo byť možné definovať prahové hodnoty pre určité pridelenie pomoci formou maximálnej úrovne štátnej podpory v rámci tohto opatrenia alebo v súvislosti s týmto opatrením. Maximálna úroveň štátnej podpory môže zahŕňať prvok podpory, ktorý nemusí byť štátnou pomocou, za predpokladu, že opatrenie zahŕňa aspoň niektoré prvky, ktoré obsahujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a ktoré prvky nie sú okrajové.

(20)

Môže byť užitočné stanoviť prahové hodnoty alebo ostatné primerané podmienky požadujúce notifikáciu udelenia pomoci tak, aby Komisia mohla preskúmať jednotlivo dopad určitej pomoci na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi a jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(21)

Je vhodné, aby sa umožnilo Komisii pri prijímaní nariadení vynímajúcich určité kategórie pomoci z požiadavky notifikácie stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ pripojiť ďalšie podrobnejšie podmienky tak, aby sa zabezpečila zlučiteľnosť pomoci, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, s vnútorným trhom.

(22)

Komisia, so zreteľom na rozvoj a fungovanie vnútorného trhu, by mala mať možnosť určiť prostredníctvom nariadenia, že určitá pomoc nespĺňa všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a je preto vyňatá z postupu notifikácie stanoveného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ za predpokladu, že pomoc poskytnutá tomu istému podniku za dané časové obdobie nepresiahne určitú pevne stanovenú čiastku.

(23)

V súlade s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ má Komisia povinnosť, v spolupráci s členskými štátmi, nepretržite preskúmavať všetky schémy existujúcej pomoci. Na tento účel a na zabezpečenie najvyššej možnej miery transparentnosti a primeranej kontroly je žiadúce, aby Komisia zabezpečila založenie spoľahlivého systému zaznamenávania a uchovávania informácií o uplatňovaní prijímaných nariadení, ku ktorému majú prístup všetky členské štáty, a aby pre splnenie tejto povinnosti obdržala od nich všetky nevyhnutné informácie o poskytnutí pomoci oslobodenej od notifikácie, ktorá môže byť skúmaná a hodnotená s členskými štátmi v Poradnom výbore pre štátnu pomoc. Na tento účel je tiež žiadúce, aby Komisia smela požadovať dodanie takýchto informácií, ak je to nevyhnutné pre zabezpečenie efektivity takéhoto preskúmania.

(24)

Členské štáty by mali poskytovať zhrnutia informácií o realizovanej pomoci, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o výnimkách. Uverejňovanie týchto zhrnutí je potrebné na to, aby sa zabezpečila transparentnosť opatrení prijatých členskými štátmi. Vzhľadom na vývoj elektronických komunikačných médií je uverejnenie zhrnutia na webovej stránke Komisie rýchlou a zároveň účinnou metódou, ktorá zainteresovaným stranám zabezpečuje transparentnosť. Preto by sa tieto zhrnutia mali uverejňovať na webovej stránke Komisie.

(25)

Kontrola poskytovania pomoci zahŕňa vecné, právne a ekonomické otázky veľmi zložitej povahy a veľkej rôznorodosti v neustále sa vyvíjajúcom prostredí. Komisia by preto mala pravidelne preskúmať kategórie pomoci, ktoré by mali byť oslobodené od notifikácie. Komisia by mala byť schopná zrušiť alebo zmeniť prijaté nariadenia podľa tohoto nariadenia tam, kde sa okolnosti zmenili s ohľadom na akúkoľvek dôležitú súčasť zakladajúcu opodstatnenie pre ich prijatie alebo tam, kde si to vyžaduje pokrokový rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu.

(26)

Komisia, v úzkej a nepretržitej súčinnosti s členskými štátmi, by mala byť schopná presne vymedziť pôsobnosť týchto nariadení a podmienky k nim pripojené. Aby bola umožnená spolupráca medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov, je vhodné sa poradiť s Poradným výborom pre štátnu pomoc pred tým, než Komisia prijme nariadenia podľa tohoto nariadenia.

(27)

Návrhy nariadení a ostatné dokumenty, ktoré má Poradný výbor pre štátnu pomoc preskúmať v súlade s týmto nariadením, by sa mali uverejňovať na webovej stránke Komisie, aby sa zabezpečila transparentnosť.

(28)

S Poradným výborom pre štátnu pomoc by sa mal konzultovať návrh nariadenia pred jeho uverejnením. V záujme transparentnosti by sa však návrh nariadenia mal uverejniť na webovej stránke Komisie už v čase prvej konzultácie Komisie s poradným výborom,

a)

pomoc:

b)

pomoc, ktorá súhlasí s mapou schválenou Komisiou pre každý členský štát na poskytnutie regionálnej pomoci.

a)

účel pomoci;

b)

kategórie príjemcov;

c)

prahové hodnoty vyjadrené v intenzite pomoci vo vzťahu k súboru oprávnených nákladov alebo formou maximálnej výšky pomoci alebo v prípade určitých druhov pomoci, kde môže byť náročné určiť intenzitu pomoci alebo presnú výšku pomoci, predovšetkým pri nástrojoch finančného inžinierstva a investíciách rizikového kapitálu alebo nástrojoch podobnej povahy, formou maximálnej úrovne štátnej podpory v rámci tohto opatrenia alebo v súvislosti s týmto opatrením bez toho, aby bola dotknutá kvalifikácia príslušných opatrení podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ;

d)

podmienky upravujúce kumuláciu pomoci;

e)

podmienky monitoringu tak, ako je špecifikovaný v článku 3.

a)

stanoviť prahové hodnoty alebo iné podmienky pre notifikáciu udelenia individuálnej pomoci;

b)

vylúčiť určité sektory z ich pôsobnosti;

c)

pripojiť ďalšie podmienky zlučiteľnosti pomoci vyňatej podľa týchto nariadení.

a)

súčasne s uverejnením akéhokoľvek návrhu nariadenia v súlade s článkom 6;

b)

pred prijatím akéhokoľvek nariadenia.

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/9

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 (2) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené (3). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné procesné pravidlá stanovené v nariadeniach pre určité odvetvia, toto nariadenie by sa malo uplatniť na pomoc vo všetkých odvetviach. Na účely uplatnenia článkov 93 a 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Komisia má osobitnú právomoc podľa jej článku 108 rozhodovať o zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom pri posudzovaní existujúcej pomoci, pri prijímaní rozhodnutí o novej alebo upravenej pomoci, a keď koná v súvislosti s nerešpektovaním jej rozhodnutí alebo požiadavky oznamovania.

(3)

V rámci modernizovaného systému pravidiel štátnej pomoci, s cieľom prispieť k vykonávaniu stratégie Európa 2020 na zabezpečenie rastu, ako aj k rozpočtovej konsolidácii, by sa mal článok 107 ZFEÚ uplatňovať účinným a jednotným spôsobom v celej Únii. V nariadení Rady (ES) č. 659/1999 bola konsolidovaná a posilnená predchádzajúca prax Komisie väčšej právnej istoty a podpory rozvoja politiky štátnej pomoci v transparentnom prostredí.

(4)

S cieľom zabezpečenia právnej istoty je vhodné definovať podmienky, podľa ktorých sa má pomoc považovať za existujúcu pomoc. Ukončenie a rozšírenie vnútorného trhu je postupným procesom, ktorý sa odráža v trvalom vývoji politiky štátnej pomoci. So zreteľom na tento vývoj sa niektoré opatrenia, ktoré nepredstavovali štátnu pomoc v momente, keď nadobudli účinnosť, mohli následne stať pomocou.

(5)

V súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ akékoľvek plány poskytnúť novú pomoc sa majú oznámiť Komisii a nemali by sa uskutočniť skôr, ako ich Komisia povolí.

(6)

V súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) členské štáty majú povinnosť spolupracovať s Komisiou a poskytovať jej všetky informácie potrebné na to, aby Komisia vykonávala svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

(7)

Lehota, v ktorej Komisia má uzavrieť predbežné preskúmanie oznámenej pomoci, sa má stanoviť na dva mesiace od prijatia kompletného oznámenia alebo od prijatia riadne odôvodneného vyhlásenia dotknutého členského štátu, že oznámenie považuje za kompletné, pretože ďalšie informácie požadované Komisiou nie sú k dispozícii, alebo sa už poskytli. Z dôvodov právnej istoty toto preskúmanie by sa malo ukončiť rozhodnutím.

(8)

Vo všetkých prípadoch, v ktorých v dôsledku predbežného preskúmania Komisia nedokáže zistiť, či pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom, malo by začať formálne vyšetrovacie konanie, aby sa umožnilo Komisii zozbierať všetky informácie, ktoré potrebuje na zhodnotenie zlučiteľnosti pomoci, a aby sa umožnilo zainteresovaným stranám predložiť ich pripomienky. Práva zainteresovaných strán možno najlepšie zachovať v rámci formálneho vyšetrovacieho konanie uvedeného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

(9)

V záujme posudzovania zlučiteľnosti oznámenej alebo neoprávnenej štátnej pomoci s vnútorným trhom, čo patrí do výlučnej právomoci Komisie podľa článku 108 ZFEÚ, je vhodné zabezpečiť, aby mala Komisia na účely presadzovania pravidiel štátnej pomoci právomoc požadovať všetky potrebné informácie o trhu od každého členského štátu, podniku alebo združenia podnikov kedykoľvek, keď má pochybnosti o zlučiteľnosti príslušného opatrenia s pravidlami Únie a keď z tohto dôvodu začala formálne vyšetrovacie konanie. Komisia by mala túto právomoc využiť predovšetkým v prípadoch, keď sa komplexné vecné posúdenie javí ako nevyhnutné. Pri rozhodovaní o uplatnení tejto právomoci by mala Komisia náležite zohľadniť dĺžku predbežného preskúmania.

(10)

V záujme posudzovania zlučiteľnosti opatrenia pomoci po začatí formálneho vyšetrovacieho konania, najmä v prípade technicky zložitých prípadov, ktoré si vyžadujú vecné posúdenie, by mala byť Komisia schopná požiadať na základe jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia každý členský štát, podnik alebo združenie podnikov o všetky informácie o trhu, ktoré sú potrebné na ukončenie tohto posudzovania, a to za predpokladu, že informácie, ktoré poskytol príslušný členský štát v priebehu predbežného preskúmania, nie sú dostatočné, pričom by náležitým spôsobom zohľadnila zásadu proporcionality, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov.

(11)

Vzhľadom na osobitný vzťah medzi príjemcami pomoci a príslušným členským štátom by Komisia mala mať právomoc požadovať informácie od príjemcu pomoci len po dohode s príslušným členským štátom. Poskytnutie informácií príjemcom dotknutého opatrenia pomoci by nemalo vytvárať právny základ na dvojstranné rokovania medzi Komisiou a dotknutým príjemcom.

(12)

Komisia by mala vybrať adresátov žiadostí o informácie na základe objektívnych kritérií vhodných pre jednotlivé prípady, pričom zároveň zabezpečí, aby v prípade, že žiadosť sa adresuje vzorke podnikov alebo združení podnikov, bola v každej kategórii zastúpená reprezentatívna vzorka respondentov. Požadované informácie by mali tvoriť najmä faktické údaje o spoločnosti a trhu a analýza fungovania trhu vychádzajúca z faktov.

(13)

Komisia by ako iniciátor konania mala zodpovedať za overenie zaslania informácií, ktoré vykonali členské štáty, podniky alebo združenia podnikov, ako aj za údajnú dôvernosť pri sprístupňovaní informácií.

(14)

Splnenie povinnosti poskytnúť informácie na základe žiadostí adresovaných podnikom alebo združeniam podnikov by mala byť Komisia v prípade potreby schopná vynútiť prostredníctvom primeraných pokút a pravidelného penále. Pri stanovení výšky pokút a pravidelného penále Komisia by mala náležite zohľadniť zásady proporcionality a vhodnosti, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov. V tejto súvislosti by sa mali zaručiť práva strán, od ktorých sa požaduje predloženie informácií, a to takým spôsobom, že tieto strany by mali mať možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné penále, a to ešte pred jeho prijatím. Súdny dvor Európskej únie by mal mať vo veci týchto pokút a pravidelného penále neobmedzenú právomoc podľa článku 261 ZFEÚ.

(15)

V rámci náležitého zohľadnenia zásad proporcionality a vhodnosti by Komisia mala mať možnosť znížiť výšku pravidelného penále alebo od neho úplne upustiť, ak adresáti žiadostí poskytnú požadované informácie, aj keď sa tak stane po uplynutí lehoty.

(16)

Ukladanie pokút a pravidelného penále sa neuplatňuje na členské štáty, keďže sú v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ povinné lojálne spolupracovať s Komisiou a poskytovať Komisii všetky informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností podľa tohto nariadenia.

(17)

Po zvážení pripomienok predložených zainteresovanými stranami by Komisia mala ukončiť svoje preskúmanie prostredníctvom konečného rozhodnutia, akonáhle sa odstránili pochybnosti. Ak sa toto preskúmanie neuzavrelo po období 18 mesiacov od začatia konania, je vhodné, aby dotknutý členský štát mal príležitosť požiadať o rozhodnutie, ktoré by mala Komisia prijať do dvoch mesiacov.

(18)

V záujme zaručenia práva príslušného členského štátu na obhajobu by sa mu mali poskytnúť kópie žiadostí o informácie zasielané iným členským štátom, podnikom alebo združeniam podnikov a mal by byť schopný predložiť svoje pripomienky k doručeným odpovediam. Rovnako by tiež mal byť informovaný o názvoch podnikov a združení podnikov, ktoré boli požiadané, pokiaľ tieto subjekty neprejavili oprávnený záujem o ochranu vlastnej identity.

(19)

Komisia by mala náležitým spôsobom zohľadniť oprávnené záujmy podnikov o ochranu obchodného tajomstva. Nemala by mať možnosť použiť dôverné informácie poskytnuté respondentmi, ktoré nemožno agregovať alebo nejakým iným spôsobom zabezpečiť ich anonymitu v rozhodnutí, pokiaľ nezískala súhlas respondentov s poskytnutím týchto informácií príslušnému členskému štátu.

(20)

Ak sa informácie, ktoré boli označené za dôverné, nepovažujú za predmet služobného tajomstva, je vhodné, aby existoval mechanizmus, na základe ktorého môže Komisia rozhodnúť, v akom rozsahu možno tieto informácie zverejniť. V rozhodnutí, ktorým sa zamieta oprávnenosť tvrdenia o dôvernom charaktere informácií, by sa mala uviesť lehota, po uplynutí ktorej budú tieto informácie zverejnené, aby respondent mal možnosť využiť dostupné prostriedky súdnej ochrany vrátane akýchkoľvek dočasných opatrení.

(21)

Aby sa zabezpečilo, že pravidlá štátnej pomoci sa používajú správne a efektívne, Komisia by mala mať príležitosť zrušiť rozhodnutie, ktoré bolo založené na nesprávnych informáciách.

(22)

Aby sa zabezpečil súlad s článkom 108 ZFEÚ a najmä s notifikačnou povinnosťou a povinnosťou zachovať existujúci stav v článku 108 ods. 3 Komisia by mala preskúmať všetky prípady neoprávnenej pomoci. V záujme transparentnosti a právnej istoty by mali byť stanovené postupy, ktoré sa majú dodržiavať v takých prípadoch. Ak členský štát nerešpektoval ustanovenie o notifikačnej povinnosti alebo povinnosť zachovať existujúci stav, Komisia by nemala byť viazaná časovými lehotami.

(23)

Komisia by mala mať možnosť z vlastnej iniciatívy preskúmať informácie o neoprávnenej pomoci, a to bez ohľadu na ich zdroj, s cieľom zabezpečiť súlad s článkom 108 ZFEÚ, a najmä s notifikačnou povinnosťou a povinnosťou zachovať existujúci stav stanovenou v článku 108 ods. 3 ZFEÚ a s cieľom posúdiť zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom.

(24)

V prípadoch neoprávnenej pomoci by Komisia mala mať právo získať všetky potrebné informácie, ktoré jej umožnia prijať rozhodnutie a okamžite obnoviť podľa potreby nenarušenú súťaž. Je preto vhodné umožniť Komisii prijať dočasné opatrenia adresované dotknutým členským štátom. Dočasné opatrenia môžu mať formu príkazov na poskytnutie informácií, príkazov na pozastavenie pomoci a príkazov na vymoženie pomoci. Komisii by sa malo umožniť v prípade nesplnenia príkazu na poskytnutie informácií rozhodnúť na základe dostupných informácií a v prípade nesplnenia príkazu na pozastavenie pomoci a príkazu na vymoženie pomoci vec predložiť priamo Súdnemu dvoru v súlade s článkom 108 ods. 2 druhým pododsekom ZFEÚ.

(25)

V prípadoch neoprávnenej pomoci, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, by sa mala obnoviť efektívna súťaž. Na tento účel je potrebné, aby bola pomoc vrátane úrokov bez meškania vymožená. Je vhodné, aby sa vymáhanie uskutočnilo v súlade s postupmi vnútroštátneho práva. Uplatnenie týchto postupov by nemalo sťažiť obnovu efektívnej súťaže tým, že zabráni okamžitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie. Aby sa dosiahol tento výsledok, členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti rozhodnutia Komisie.

(26)

Z dôvodov právnej istoty je vhodné stanoviť premlčaciu dobu na 10 rokov v súvislosti s neoprávnenou pomocou, po uplynutí ktorej nemožno nariadiť žiadne vymáhanie.

(27)

Z dôvodu právnej istoty je vhodné stanoviť premlčacie doby pre ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelného penále.

(28)

Zneužitie pomoci môže ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu podobným spôsobom ako neoprávnená pomoc, preto by malo byť posudzované v súlade s podobnými postupmi. Na rozdiel od neoprávnenej pomoci zneužitá pomoc je pomoc, ktorú predtým Komisia schválila. Preto by sa Komisii nemalo dovoliť uplatniť príkaz na vymoženie pomoci v súvislosti so zneužitím pomoci.

(29)

V súlade s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ má Komisia povinnosť, v spolupráci s členskými štátmi, trvalo posudzovať všetky systémy existujúcej pomoci. V záujme transparentnosti a právnej istoty je vhodné špecifikovať rozsah spolupráce podľa uvedeného článku.

(30)

S cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť existujúcich schém pomoci s vnútorným trhom a v súlade s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ Komisia by mala navrhnúť vhodné opatrenia, ak existujúca schéma pomoci nie je alebo už nie je zlučiteľná s vnútorným trhom a mala by iniciovať postup uvedený v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak dotknutý členský štát odmietne vykonať navrhované opatrenia.

(31)

Je vhodné stanoviť všetky možnosti, ktoré tretie strany majú na ochranu svojich záujmov v postupoch štátnej pomoci.

(32)

Sťažnosti sú podstatným zdrojom informácií pre odhaľovanie porušení pravidiel Únie o štátnej pomoci. V záujme zabezpečenia kvality sťažností predkladaných Komisii, ako aj transparentnosti a právnej istoty, je vhodné stanoviť podmienky, ktoré by mala sťažnosť spĺňať, aby umožnila Komisii disponovať informáciami o údajnej neoprávnenej pomoci a aby mohla byť podnetom na začatie predbežného preskúmania. S podaniami, ktoré nespĺňajú tieto podmienky, by sa malo nakladať ako so všeobecnými informáciami o trhu a nemali by nevyhnutne viesť k vyšetrovaniam ex officio.

(33)

Od sťažovateľov by sa malo vyžadovať, aby preukázali, že sú zainteresovanými stranami v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 1 písm. h) tohto nariadenia. Zároveň by sa malo od nich vyžadovať, aby predložili určité množstvo informácií, a to vo forme, ktorú by mala byť Komisia splnomocnená stanoviť vo vykonávacom ustanovení. S cieľom neodrádzať potenciálnych sťažovateľov by sa v uvedenom vykonávacom ustanovení malo zohľadniť, že požiadavky kladené na zainteresované strany pri podávaní sťažnosti by nemali byť zaťažujúce.

(34)

V záujme zabezpečenia toho, aby Komisia riešila podobné problémy jednotným spôsobom v rámci celého vnútorného trhu, je vhodné stanoviť osobitný právny základ pre začatie vyšetrovaní zameraných na jednotlivé hospodárske odvetvia a nástroje pomoci vo viacerých členských štátoch. Z dôvodu proporcionality a vzhľadom na zvýšené administratívne zaťaženie spôsobené týmito vyšetrovaniami by sa prešetrenie v konkrétnom hospodárskom odvetví malo vykonať len vtedy, ak dostupné informácie vytvárajú základ pre dôvodné podozrenie, že opatrenia štátnej pomoci v konkrétnom by mohli podstatne obmedzovať alebo narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu vo viacerých členských štátoch, alebo že existujúce opatrenia pomoci v konkrétnom odvetví nie sú alebo už nie sú vo viacerých členských štátoch zlučiteľné s vnútorným trhom. Takéto prešetrenie by umožnilo Komisii zaoberať sa horizontálnymi otázkami štátnej pomoci účinným a transparentným spôsobom a získať predbežný komplexný pohľad na príslušné odvetvie.

(35)

S cieľom umožniť Komisii efektívne monitorovať súlad s rozhodnutiami Komisie a uľahčiť spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi na účely trvalého posudzovania všetkých existujúcich schém pomoci v členských štátoch v súlade s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné stanoviť všeobecnú notifikačnú povinnosť v súvislosti so všetkými existujúcimi schémami pomoci.

(36)

Ak má Komisia vážne pochybnosti o tom, či sa postupovalo v súlade s jej rozhodnutiami, mala by mať k dispozícii ďalšie nástroje, ktoré jej umožnia získať potrebné informácie na overenie, že s jej rozhodnutiami sa dosiahol efektívny súlad. Na tento účel sú kontroly na mieste náležitým a užitočným nástrojom najmä v prípadoch, v ktorých sa pomoc mohla zneužiť. Komisia by preto mala byť oprávnená vykonávať kontroly na mieste a mala by dostať podporu zo strany príslušných orgánov členských štátov, v ktorých sa podnik bráni takej návšteve.

(37)

Jednotné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci si vyžaduje stanovenie mechanizmu spolupráce medzi súdmi členských štátov a Komisiou. Takúto spoluprácu je dôležité rozvíjať so všetkými súdmi členských štátov, ktoré uplatňujú článok 107 ods. 1 a článok 108 ZFEÚ. Vnútroštátne súdy by mali mať najmä možnosť vyžiadať si od Komisie informácie alebo stanovisko k otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. Zároveň by aj Komisia mala mať možnosť predkladať písomné alebo ústne pripomienky súdom, ktoré sú príslušné vo veci uplatňovania článku 107 ods. 1 alebo článku 108 ZFEÚ. Komisia pri poskytovaní pomoci vnútroštátnym súdom v tomto smere by mala konať v súlade so svojou povinnosťou chrániť verejný záujem.

(38)

Uvedené pripomienky a stanoviská Komisie by sa nemali dotýkať článku 267 ZFEÚ a nemali by byť právne záväzné pre vnútroštátne súdy. Mali by sa predkladať v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami a postupmi vrátane tých, ktoré zaručujú práva strán, a to pri plnom rešpektovaní nezávislosti vnútroštátnych súdov. Pripomienky, ktoré Komisia predkladá z vlastnej iniciatívy, by sa mali obmedziť na prípady, ktoré sú dôležité pre jednotné uplatňovanie článku 107 ods. 1 alebo článku 108 ZFEÚ, najmä na prípady, ktoré sú významné pre presadzovanie alebo ďalší rozvoj judikatúry Únie v oblasti štátnej pomoci.

(39)

V záujme transparentnosti a právnej istoty je vhodné poskytovať informácie verejnosti o rozhodnutiach Komisie, pričom je súčasne vhodné zachovávanie princípu, že rozhodnutia v prípadoch štátnej pomoci sa zasielajú dotknutému členskému štátu. Je preto vhodné zverejniť všetky rozhodnutia, ktoré by mohli ovplyvniť záujmy zainteresovaných strán buď v plnej, alebo sumárnej forme, alebo sprístupniť kópie takých rozhodnutí zainteresovaným stranám, ak tieto neboli zverejnené alebo ak neboli zverejnené celé.

(40)

Pri zverejňovaní svojich rozhodnutí by mala Komisia dodržiavať pravidlá o služobnom tajomstve, vrátane ochrany všetkých dôverných informácií a osobných údajov, v súlade s článkom 339 ZFEÚ.

(41)

Komisia by mala byť v úzkej spolupráci s Poradným výborom pre štátnu pomoc schopná prijať vykonávacie ustanovenia, ktoré stanovia podrobné pravidlá týkajúce sa postupov podľa tohto nariadenia,

a)

„pomoc“ je akékoľvek opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritéria stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ;

b)

„existujúca pomoc“ je:

c)

„nová pomoc“ je každá pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci;

d)

„schéma pomoci“ je akýkoľvek akt, na základe ktorého možno bez ďalších vykonávacích opatrení poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v akte všeobecným a abstraktným spôsobom a akýkoľvek akt, na základe ktorého sa môže pomoc, ktorá nie je spojená s osobitným projektom, poskytnúť jednému alebo viacerým podnikom na neurčitú dobu a/alebo v neurčitej sume;

e)

„individuálna pomoc“ je pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci, a pomoc, ktorá sa poskytuje na základe schémy pomoci, ale musí sa notifikovať;

f)

„neoprávnená pomoc“ je pomoc zavedená v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ;

g)

„zneužitie pomoci“ je pomoc použitá príjemcom v rozpore s rozhodnutím prijatým podľa článku 4 ods. 3 alebo článku 7 ods. 3 alebo 4 nariadenia (ES) č. 659/1999 alebo článku 4 ods. 3 alebo článku 9 ods. 3 alebo 4 tohto nariadenia;

h)

„zainteresovaná strana“ je akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia.

a)

ak sa obmedzujú na formálne vyšetrovacie konania, ktoré Komisia identifikovala ako doteraz neúčinné, a

b)

pokiaľ ide o príjemcov pomoci, ak príslušný členský štát súhlasí so žiadosťou.

a)

poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce informácie v nadväznosti na žiadosť podľa článku 7 ods. 6;

b)

poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie v nadväznosti na rozhodnutie prijaté podľa článku 7 ods. 7 alebo neposkytnú informácie v stanovenej lehote.

a)

podľa zavedeného postupu neexistujú pochybnosti o povahe dotknutého opatrenia ako pomoci;

b)

je nutné naliehavo konať;

c)

existuje vážne riziko podstatných a nenapraviteľných škôd konkurenta.

a)

oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo pravidelného penále alebo ktorým sa zamieta žiadosť o zmenu;

b)

akýmkoľvek úkonom členského štátu, konajúceho na žiadosť Komisie, ktorého účelom je vymoženie platby pokuty alebo pravidelného penále.

a)

plynie lehota na zaplatenie poskytnutá respondentovi;

b)

je vymáhanie platby zastavené na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

a)

podstatnú zmenu schémy pomoci; alebo

b)

zavedenie procesných požiadaviek; alebo

c)

zrušenie schémy pomoci.

a)

vstúpiť do budov a na pozemky dotknutého podniku;

b)

požiadať o ústne vysvetlenia na mieste;

c)

preskúmať účtovné knihy a iné obchodné záznamy a zhotoviť alebo požiadať o kópie.

a)

formy, obsahu a ďalších aspektov oznámení;

b)

formy, obsahu a ďalších aspektov výročných správ;

c)

formy, obsahu a ďalších aspektov sťažností predkladaných v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 24 ods. 2;

d)

podrobností o jednotlivých lehotách a výpočte týchto lehôt; a

e)

úrokovej sadzby uvedenej v článku 16 ods. 2.

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/30

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2015.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2015.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/32

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2015.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2015.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/34

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2015.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2015.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/36

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2015.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2015.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/38

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Francúzska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Rocamadour“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 38/1999 (2) zmeneného nariadením (ES) č. 939/2008 (3).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (4).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/39

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Slovinska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Zgornjesavinjski želodec“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 1154/2011 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/40

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Španielska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Montes de Toledo“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1187/2000 (2) zmeneného nariadením (EÚ) č. 593/2010 (3).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (4).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/41

(1)

V súlade s článkom 7 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 611/2014 (2) sa prvé trojročné obdobie pracovných programov na podporu sektora olivového oleja a stolových olív podľa článku 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 začalo 1. apríla 2015.

(2)

Členské štáty musia podľa článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 615/2014 (3) prijímajúcim organizáciám v prvom roku plnenia pracovných programov vyplatiť prvú tranžu do 31. mája 2015. Ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia, takéto preddavky podliehajú zloženiu zábezpeky zo strany prijímajúcej organizácie.

(3)

Hospodárske podmienky a podmienky v oblasti bankovníctva v Grécku spôsobili zastavenie určitých schválených pracovných programov, pretože ich prijímajúce organizácie neboli schopné zložiť potrebnú zábezpeku včas. Grécko im preto nemohlo vyplatiť ich prvú tranžu do 31. mája 2015.

(4)

Vzhľadom na túto situáciu a s cieľom umožniť plnenie všetkých schválených pracovných programov je nevyhnutné prijať ustanovenie o výnimke z článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 615/2014, aby Grécko mohlo vyplatiť príslušnú prvú tranžu do 15. októbra 2015.

(5)

V záujme účelného vykonávania by sa toto nariadenie malo uplatňovať odo dňa nasledujúceho po jeho uverejnení.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/43

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/45

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) (2) vyžaduje vykazovanie štatistických údajov spravodajskými jednotkami, aby Európsky systém centrálnych bánk mohol na účely plnenia svojich úloh vytvárať štatistiky o transakciách peňažných trhov.

(2)

Národným centrálnym bankám sa vydá súbor pokynov na vykazovanie, ktoré ustanovujú podrobné parametre na účely vykazovania štatistických informácií podľa nariadenia (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48). Keďže pokyny na vykazovanie upresňujú niekoľko významných podmienok uvedených v tomto nariadení, v záujme konzistentnosti by dané nariadenie malo tiež zohľadniť tieto zmeny.

(3)

Nariadenie (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/53

(1)

Podľa rozhodnutia Rady 2010/570/EÚ, Euratom (2) uplynie funkčné obdobie súčasných členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 20. septembra 2015. Je preto potrebné vymenovať členov na päťročné obdobie, ktoré sa začne 21. septembra 2015.

(2)

Každý členský štát bol vyzvaný, aby predložil Rade zoznam kandidátov na vymenovanie za členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru pozostávajúci zo zástupcov organizácií zamestnávateľov a zamestnancov a z iných zástupcov občianskej spoločnosti, najmä zo sociálno-ekonomickej, občianskej, profesijnej a kultúrnej oblasti.

(3)

V nadväznosti na toto rozhodnutie bude neskôr prijaté rozhodnutie o vymenovaní členov, ktorých nominácie neboli Rade oznámené do 8. septembra 2015,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/80

(1)

Podľa článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého členského štátu, respektíve dotknutých členských štátov.

(2)

Podľa článku 80 ZFEÚ sa politiky Únie v oblasti hraničných kontrol, azylu a prisťahovalectva a ich vykonávanie majú spravovať zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi a právne akty Únie prijaté v tejto oblasti majú obsahovať vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady.

(3)

Nedávna krízová situácia v Stredozemí podnietila inštitúcie Únie k tomu, aby okamžite uznali mimoriadne migračné toky v tomto regióne a vyzvali na prijatie konkrétnych opatrení solidarity s členskými štátmi v prvej línii. Komisia konkrétne predložila na spoločnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí a ministrov vnútra 20. apríla 2015 desaťbodový plán okamžitých opatrení, ktoré sa majú prijať v reakcii na túto krízu, medzi ktorými bol aj záväzok zvážiť možnosti mechanizmu núdzového premiestnenia.

(4)

Európska rada na svojom zasadnutí 23. apríla 2015 okrem iného rozhodla o posilnení vnútornej solidarity a zodpovednosti a predovšetkým sa zaviazala zvýšiť núdzovú pomoc členským štátom v prvej línii a zvážiť možnosti organizovania núdzového premiestnenia medzi členskými štátmi na dobrovoľnom základe, ako aj rozmiestniť tímy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) v členských štátoch v prvej línii na účely spoločného vybavovania žiadostí o medzinárodnú ochranu vrátane evidencie a odberu odtlačkov prstov.

(5)

Vo svojom uznesení z 28. apríla 2015 Európsky parlament opätovne zdôraznil, že je potrebné, aby Únia založila svoju reakciu na najnovšie tragické udalosti v Stredozemí na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti a aby zintenzívnila svoje úsilie v tejto oblasti v prospech tých členských štátov, do ktorých či už z absolútneho alebo relatívneho hľadiska prúdi najvyšší počet utečencov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

(6)

Členské štáty v prvej línii by okrem opatrení v oblasti azylu mali zintenzívniť úsilie o zavedenie opatrení na zvládanie zmiešaných migračných tokov na vonkajších hraniciach Európskej únie. Takéto opatrenia by mali chrániť práva osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a mali by zabrániť neregulárnej migrácii.

(7)

Európska rada na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015 okrem iného rozhodla, že súbežne by sa mali rozvinúť tri kľúčové dimenzie: premiestnenie/presídlenie, návrat/readmisia/reintegrácia a spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu. Európska rada sa vzhľadom na súčasnú núdzovú situáciu a záväzok posilniť solidaritu a zodpovednosť dohodla najmä na tom, že počas dvoch rokov sa dočasne a výnimočne z Talianska a Grécka do iných členských štátov premiestni 40 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, na ktorej sa budú podieľať všetky členské štáty.

(8)

Špecifické situácie členských štátov vyplývajú najmä z migračných tokov v iných geografických regiónoch, ako je západobalkánska migračná trasa.

(9)

V roku 2014 boli viaceré členské štáty konfrontované s výrazným zvýšením celkového počtu migrantov vrátane žiadateľov o medzinárodnú ochranu prichádzajúcich na ich územia a v niektorých z nich táto situácia pretrváva aj v roku 2015. Viacerým členským štátom bola poskytnutá núdzová finančná pomoc Komisie a operačná podpora úradu EASO s cieľom pomôcť im vyrovnať sa s týmto zvýšením.

(10)

Spomedzi členských štátov, ktoré zaznamenávajú značný tlak, najmä Taliansko a Grécko čelia vo svetle nedávnych tragických udalostí v Stredozemnom mori nebývalým tokom migrantov, medzi nimi aj žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí prichádzajú na ich územia a vytvárajú značný tlak na ich migračné a azylové systémy.

(11)

Vzhľadom na osobitnú situáciu členských štátov prijali zástupcovia vlád členských štátov zasadajúci v Rade 20. júla 2015 na základe konsenzu uznesenie o premiestnení 40 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Grécka a Talianska. Počas dvoch rokov sa z Talianska premiestni 24 000 osôb a z Grécka 16 000 osôb. Rada prijala 14. septembra 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/1523 (2), ktorým sa vytvoril dočasný a mimoriadny mechanizmus premiestnenia osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka do iných členských štátov.

(12)

V posledných mesiacoch sa opäť prudko zvýšil migračný tlak na južnej vonkajšej pozemnej a námornej hranici, pričom v dôsledku zvýšeného počtu migrantov prichádzajúcich do a z Grécka sa aj naďalej presúvali migračné toky zo stredného a východného Stredozemia smerom na západobalkánsku trasu. Vzhľadom na túto situáciu by sa mali zabezpečiť ďalšie dočasné opatrenia na zmiernenie azylového tlaku z Talianska a Grécka.

(13)

Podľa údajov Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex) boli hlavnými oblasťami neregulárneho prekračovania hraníc do Únie v prvých ôsmich mesiacoch roku 2015 trasy vedúce stredným a východným Stredozemím. Od začiatku roka 2015 neregulárnym spôsobom vstúpilo do Talianska približne 116 000 migrantov (vrátane približne 10 000 neregulárnych migrantov, ktorí boli zaregistrovaní miestnymi orgánmi, ale ich ešte treba potvrdiť na základe údajov agentúry Frontex). Podľa zistení agentúry Frontex v máji a júni 2015 došlo k 34 691 neregulárnym prekročeniam hraníc a v júli a auguste k 42 356 prekročeniam, čo predstavuje zvýšenie o 20 %. Prudké zvýšenie bolo v roku 2015 zaznamenané aj v Grécku, kam prišlo viac ako 211 000 neregulárnych migrantov (vrátane približne 28 000 neregulárnych migrantov, ktorí boli registrovaní miestnymi orgánmi, ale ich ešte treba potvrdiť na základe údajov agentúry Frontex). Podľa zistení agentúry Frontex došlo v máji a júni 2015 k 53 624 neregulárnym prekročeniam hraníc a v júli a auguste k 137 000 prekročeniam, čo predstavuje zvýšenie o 250 %. Významný podiel celkového počtu neregulárnych migrantov odhalených v týchto dvoch regiónoch zahŕňal migrantov so štátnou príslušnosťou, ktorá na základe údajov Eurostatu spĺňa podmienky vysokej miery uznávania na úrovni Únie.

(14)

V Taliansku požiadalo podľa údajov Eurostatu a úradu EASO v období od januára do júla 2015 o medzinárodnú ochranu 39 183 osôb v porovnaní s 30 755 osobami v rovnakom období roku 2014 ( zvýšenie o 27 %). Podobný nárast počtu žiadostí sa zaznamenal v Grécku, kde bolo žiadateľov 7 475 (zvýšenie o 30 %).

(15)

Doposiaľ boli prijaté mnohé opatrenia na podporu Talianska a Grécka v rámci migračnej a azylovej politiky, medzi nimi aj poskytnutie značnej núdzovej pomoci a operačnej podpory EASO. Taliansko a Grécko boli druhým a tretím najväčším príjemcom finančných prostriedkov vyplatených počas obdobia 2007 – 2013 v rámci všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (SOLID) a okrem toho dostali značné núdzové finančné prostriedky. Taliansko a Grécko pravdepodobne zostanú aj v období rokov 2014 – 2020 naďalej hlavnými príjemcami prostriedkov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF).

(16)

Z dôvodu pokračujúcej nestability a konfliktov v bezprostrednom susedstve Talianska a Grécka a následkov migračných tokov na ďalšie členské štáty je veľmi pravdepodobné, že sa na ich migračné a azylové systémy bude naďalej vyvíjať významný a zvýšený tlak, pričom veľký podiel migrantov môže potrebovať medzinárodnú ochranu. To dokazuje naliehavú potrebu preukázať solidaritu s Talianskom a Gréckom a doplniť doteraz prijaté opatrenia na ich podporu dočasnými opatreniami v oblasti azylu a migrácie.

(17)

Rada 22. septembra 2015 vzala na vedomie ochotu a pripravenosť členských štátov zapojiť sa do premiestnenia 120 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, v súlade so zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty, ktorými sa riadi politika Únie v oblasti azylu a migrácie. Rada sa preto rozhodla prijať toto rozhodnutie.

(18)

Malo by sa pripomenúť, že v rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 sa stanovuje povinnosť pre Taliansko a Grécko zabezpečiť štrukturálne riešenia výnimočných tlakov na ich azylové a migračné systémy vytvorením stabilného a strategického rámca na riešenie krízovej situácie a zintenzívnením prebiehajúceho reformného procesu v týchto oblastiach. Plány, ktoré na tieto účely Taliansko a Grécko predložili, by sa mali aktualizovať tak, aby sa v nich toto rozhodnutie zohľadňovalo.

(19)

Berúc do úvahy, že sa Európska rada dohodla na súbore vzájomne prepojených opatrení, Komisii by sa mala zveriť právomoc v prípade potreby a po tom, ako sa dotknutému členskému štátu poskytla možnosť prezentovať svoje stanovisko, pozastaviť uplatňovanie tohto rozhodnutia na obmedzený čas v prípadoch, ak Taliansko alebo Grécko nedodržia svoje záväzky v tejto oblasti.

(20)

Od 26. septembra 2016 by sa malo pomerným spôsobom premiestniť 54 000 žiadateľov z Talianska a Grécka do iných členských štátov. Rada a Komisia by mali neustále vyhodnocovať situáciu, pokiaľ ide o masívny prílev štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov. Komisia by mala v relevantných prípadoch predložiť návrhy na zmenu tohto rozhodnutia s cieľom riešiť vývoj situácie na mieste a jeho dopad na mechanizmus premiestnenia ako aj rastúci tlak na členské štáty, najmä na členské štáty v prvej línii. Mal by sa pritom vziať do úvahy názor členského štátu, ktorý bude pravdepodobným príjemcom pomoci.

Ak sa toto rozhodnutie zmení v prospech iného členského štátu, tento členský štát by mal ku dňu nadobudnutia účinnosti príslušného pozmeňujúceho rozhodnutia Rady predložiť Rade a Komisii plán, ktorý by mal zahŕňať primerané opatrenia v oblasti azylu, prvého prijatia a návratu, ktorými sa posilní kapacita a zvýši kvalita a efektívnosť jeho systémov v týchto oblastiach, ako aj opatrenia na zabezpečenie náležitého vykonávania tohto rozhodnutia s cieľom umožniť mu po skončení uplatniteľnosti tohto rozhodnutia lepšie zvládanie možného zvýšeného prílevu migrantov na jeho územie.

(21)

Ak by podobnej núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín čelil ktorýkoľvek členský štát, môže Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého členského štátu na základe článku 78 ods. 3 ZFEÚ. Takéto opatrenia môžu prípadne zahŕňať pozastavenie plnenia povinností tohto členského štátu stanovených v tomto rozhodnutí.

(22)

V súlade s článkom 78 ods. 3 ZFEÚ by plánované opatrenia v prospech Talianska a Grécka mali mať dočasnú povahu. Obdobie 24 mesiacov je primerané na zabezpečenie toho, aby opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí mali skutočný účinok, pokiaľ ide o podporu Talianska a Grécka pri zvládaní významných migračných tokov na ich územiach.

(23)

Opatrenia zamerané na premiestnenie z Talianska a Grécka ustanovené v tomto rozhodnutí zahŕňajú dočasnú výnimku z pravidla ustanoveného v článku 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (3), podľa ktorého by inak Taliansko a Grécko boli zodpovedné za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe kritérií stanovených v kapitole III uvedeného nariadenia, ako aj dočasnú výnimku z procesných krokov ustanovených v článkoch 21, 22 a 29 uvedeného nariadenia vrátane lehôt. Ostatné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 604/2013 vrátane vykonávacích pravidiel ustanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1560/2003 (4) a vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 118/2014 (5) sa uplatňujú naďalej, vrátane v nich obsiahnutých pravidiel o povinnosti odovzdávajúcich členských štátov hradiť náklady potrebné na odovzdanie žiadateľa do členského štátu premiestnenia a pravidiel o spolupráci týkajúcej sa odovzdania medzi členskými štátmi, ako aj o prenose informácií cez elektronickú komunikačnú sieť DubliNet. Z tohto rozhodnutia tiež vyplýva výnimka zo súhlasu žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (6).

(24)

Opatreniami zameranými na premiestňovanie sa členské štáty nezbavujú povinnosti uplatňovať v plnej miere nariadenie (EÚ) č. 604/2013 vrátane ustanovení týkajúcich sa zlúčenia rodiny, osobitnej ochrany maloletých osôb bez sprievodu a diskrečnej doložky o humanitárnych dôvodoch.

(25)

Musel sa urobiť výber, pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia sa majú premiestniť z Talianska a Grécka a aký má byť ich počet, a to bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia o žiadostiach o udelenie azylu na vnútroštátnej úrovni. Predpokladá sa jasný a funkčný systém, ktorý vychádza z limitu priemernej miery rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany v konaní na prvom stupni na úrovni Únie podľa definície Eurostatu z celkového počtu rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatých na prvom stupni na úrovni Únie, ako sa uvádza v najnovších dostupných štatistikách. Tento limit by na jednej strane mal v maximálnom možnom rozsahu zabezpečiť, aby všetci žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli svoje práva na ochranu v členskom štáte premiestnenia využívať v plnej miere a čo najskôr. Na druhej strane by mal v maximálnej možnej miere zabrániť tomu, aby boli žiadatelia, ktorí pravdepodobne dostanú zamietavé rozhodnutie o svojej žiadosti, premiestnení do iného členského štátu a aby sa im tak neoprávnene predĺžil pobyt v Únii. Na základe najnovších dostupných aktualizovaných štvrťročných údajov Eurostatu o prvostupňových rozhodnutiach by sa v tomto rozhodnutí mal použiť limit 75 %.

(26)

Dočasné opatrenia sú určené na zmiernenie značného azylového tlaku, ktorému je vystavené Taliansko a Grécko, a to najmä prostredníctvom premiestnenia značného počtu žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí prídu na územie Talianska alebo Grécka po dni, keď toto rozhodnutie nadobudne účinnosť. Na základe celkového počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v roku 2015 neregulárne vstúpili na územie Talianska a Grécka, a počtu tých, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by sa malo z Talianska a Grécka premiestniť celkovo 120 000 žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. Tento počet zodpovedá približne 43 % celkového počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí v júli a auguste roku 2015 neregulárne vstúpili na územie Talianska a Grécka. Toto opatrenie týkajúce sa premiestnenia predpokladané v tomto rozhodnutí predstavuje vzhľadom na celkové dostupné údaje o neregulárnom prekračovaní hraníc v roku 2015 spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Taliansko a Grécko na jednej strane a ostatné členské štáty na strane druhej. Vzhľadom na predmetné údaje by 13 % týchto žiadateľov malo byť premiestnených z Talianska, 42 % z Grécka a 45 % by sa malo premiestniť v súlade s týmto rozhodnutím.

(27)

Do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia môže členský štát za výnimočných okolností a s uvedením riadne opodstatnených dôvodov zlučiteľných so základnými hodnotami Únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únie oznámiť Rade a Komisii, že nie je schopný zúčastniť sa na postupe premiestnenia v rozsahu až 30 % žiadateľov pridelených členskému štátu v súlade s týmto rozhodnutím. Takéto výnimočné okolnosti zahŕňajú konkrétne situáciu, pre ktorú je charakteristický náhly a hromadný prílev štátnych príslušníkov tretích krajín, a to v takom rozsahu, že predstavuje extrémny tlak dokonca aj na dobre pripravený azylový systém, ktorý za iných okolností funguje v súlade s príslušnými acquis Únie o azyle alebo tak vysoko pravdepodobné riziko náhleho a hromadného prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, že to vyžaduje okamžitý zásah. Po posúdení by Komisia mala predložiť Rade návrhy na vykonávacie rozhodnutie, pokiaľ ide o dočasné pozastavenie premiestňovania v rozsahu až 30 % žiadateľov pridelených dotknutému členskému štátu. V odôvodnených prípadoch môže Komisia navrhnúť predĺžiť lehotu na premiestnenie zostatku pridelených žiadateľov až do 12 mesiacov po uplynutí uplatňovania tohto rozhodnutia.

(28)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky realizácie premiestnenia v prípade premiestnenia 54 000 žiadateľov pomerným spôsobom z Talianska a Grécka do iných členských štátov, v prípade že by sa pozastavila účasť jedného alebo viacerých členských štátov na premiestňovaní žiadateľov alebo v prípade, ak sa po príslušných oznámeniach Rade na premiestňovaní zúčastní (zúčastnia) iný(-é) členský(-é) štát(-y) alebo pridružené štáty, by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Radu.

Prenesenie týchto právomocí na Radu je opodstatnené vzhľadom na politicky citlivú povahu takýchto opatrení, ktoré sa dotýkajú vnútroštátnych právomocí, pokiaľ ide o prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov a potrebu schopnosti urýchlene sa prispôsobovať rýchlo sa vyvíjajúcim situáciám.

(29)

Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) zriadený nariadením (EÚ) č. 516/2014 poskytuje podporu operáciám dohodnutým medzi členskými štátmi, ktorých cieľom je rozdelenie zaťaženia, a môže sa prispôsobovať novému vývoju politiky v tejto oblasti. V článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 516/2014 sa pre členské štáty ustanovuje možnosť zaviesť opatrenia súvisiace s odovzdaním žiadateľov o medzinárodnú ochranu ako súčasť ich vnútroštátnych programov, pričom v článku 18 uvedeného nariadenia sa ustanovuje možnosť jednorazovej platby vo výške 6 000 EUR za odovzdanie osôb s postavením medzinárodnej ochrany z iného členského štátu.

(30)

Vzhľadom na uplatňovanie zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a na to, že toto rozhodnutie predstavuje ďalší vývoj politiky v tejto oblasti, je vhodné zabezpečiť, aby členské štáty premiestňujúce žiadateľov z Talianska a Grécka, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, podľa tohto rozhodnutia, dostali na každú premiestnenú osobu jednorazovú platbu, ktorá sa rovná jednorazovej platbe stanovenej v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 516/2014, a to 6 000 EUR, a vypláca sa podľa rovnakých postupov. S týmto opatrením je spojená obmedzená a dočasná výnimka z článku 18 uvedeného nariadenia, pretože jednorazová platba by sa mala vyplácať za premiestnených žiadateľov, a nie za osoby s postavením medzinárodnej ochrany. Takéto dočasné rozšírenie okruhu možných prijímateľov jednorazovej platby je skutočne neoddeliteľnou súčasťou núdzového systému zriadeného týmto rozhodnutím. Navyše so zreteľom na náklady na odovzdanie osôb premiestnených podľa tohto rozhodnutia je vhodné stanoviť, aby Taliansko a Grécko dostali jednorazovú platbu vo výške aspoň 500 EUR za každú osobu premiestnenú z ich príslušného územia, berúc do úvahy skutočné náklady potrebné na odovzdanie žiadateľa do členského štátu premiestnenia. Členské štáty by mali byť oprávnené získať dodatočné predbežné financovanie, ktoré sa má vyplatiť v roku 2016, na základe revízie svojich vnútroštátnych programov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na vykonávanie činností podľa tohto rozhodnutia.

(31)

Je potrebné zabezpečiť zavedenie rýchleho postupu premiestnenia a doplniť vykonávanie dočasných opatrení úzkou administratívnou spoluprácou medzi členskými štátmi a operačnou podporou, ktoré poskytne EASO.

(32)

Počas celého postupu premiestnenia, až kým sa nevykoná odovzdanie žiadateľa, by sa mala zohľadňovať národná bezpečnosť a verejný poriadok. Ak členský štát z opodstatnených dôvodov považuje žiadateľa za nebezpečenstvo pre svoju národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, mal by o tom pri úplnom rešpektovaní základných práv žiadateľa vrátane príslušných pravidiel o ochrane údajov informovať ostatné členské štáty.

(33)

Pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by mali byť premiestnení z Talianska a Grécka, by sa mali uprednostniť zraniteľní žiadatelia v zmysle článkov 21 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ (7). V tejto súvislosti by mali byť prvoradé osobitné potreby žiadateľov vrátane zdravia. Prvoradým hľadiskom by vždy mal byť najlepší záujem dieťaťa.

(34)

Integrácia žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, do hostiteľskej spoločnosti je základným kameňom riadne fungujúceho spoločného európskeho azylového systému. S cieľom rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny členský štát by mal byť členským štátom premiestnenia, by sa preto mala venovať osobitná pozornosť špecifickým kvalifikáciám a charakteristikám dotknutých žiadateľov, ako sú napríklad ich jazykové zručnosti, a iným individuálnym indíciám súvisiacim s preukázanými rodinnými, kultúrnymi alebo sociálnymi väzbami, ktoré by mohli uľahčiť ich integráciu v členskom štáte premiestnenia. V prípade obzvlášť zraniteľných žiadateľov by sa navyše pozornosť mala venovať schopnosti členského štátu premiestnenia poskytnúť uvedeným žiadateľom primeranú podporu a potrebe zabezpečiť spravodlivé rozdelenie uvedených žiadateľov medzi členské štáty. Pri náležitom rešpektovaní zásady nediskriminácie môžu členské štáty premiestnenia uviesť na základe vyššie uvedených informácií svoje preferencie týkajúce sa žiadateľov, na základe ktorých Taliansko a Grécko v spolupráci s EASO a prípadne styčnými úradníkmi môžu zostavovať zoznamy možných žiadateľov určených na premiestnenie do daného členského štátu.

(35)

Právne a procesné záruky stanovené v nariadení (EÚ) č. 604/2013 sa uplatňujú aj na žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje toto rozhodnutie. Žiadatelia by okrem toho mali byť informovaní o postupe premiestnenia stanovenom v tomto rozhodnutí a mali by byť oboznámení s rozhodnutím o premiestnení, ktoré predstavuje rozhodnutie o odovzdaní v zmysle článku 26 nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Vzhľadom na to, že podľa práva Únie nemá žiadateľ právo zvoliť si členský štát zodpovedný za vybavenie jeho žiadosti, mal by mať žiadateľ právo na účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o premiestnení v súlade s nariadením (EÚ) č. 604/2013 výlučne v záujme zabezpečenia dodržiavania jeho základných práv. V súlade s článkom 27 uvedeného nariadenia môžu členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve ustanoviť, že odvolaním proti rozhodnutiu o odovzdaní sa automaticky nepozastavuje odovzdanie žiadateľa, ale že dotknutá osoba má možnosť požiadať o pozastavenie výkonu rozhodnutia o odovzdaní až do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania.

(36)

Pred odovzdaním a po odovzdaní do členských štátov premiestnenia majú žiadatelia práva a záruky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (8) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ (9), a to aj v súvislosti s ich osobitnými potrebami pri prijímaní a osobitnými procesnými potrebami. Na žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje toto rozhodnutie, sa okrem toho naďalej uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (10) a v prípade návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo zostať na príslušnom území, sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (11). Uvedené skutočnosti podliehajú obmedzeniam pri uplatňovaní týchto smerníc.

(37)

V súlade s acquis Únie by Taliansko a Grécko mali pri postupe premiestnenia zabezpečiť komplexný mechanizmus identifikácie, registrácie a odberu odtlačkov prstov, aby bolo možné rýchlo identifikovať osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré sú oprávnené na premiestnenie, a aby bolo možné identifikovať migrantov, ktorí nespĺňajú podmienky medzinárodnej ochrany a mali by sa preto vrátiť. Toto by sa malo tiež uplatňovať na osoby, ktoré vstúpili na územie Talianska alebo Grécka medzi 24. marcom a 25. septembrom 2015 s cieľom stať sa osobami oprávnenými na premiestnenie. Ak dobrovoľný návrat nie je možný a iné opatrenia ustanovené v smernici 2008/115/ES nie sú primerané na zabránenie sekundárnym pohybom, mali by sa urýchlene a efektívne uplatniť detenčné opatrenia v súlade s kapitolou IV uvedenej smernice. Žiadatelia, ktorí sa postupu premiestnenia vyhnú, by sa mali z premiestnenia vylúčiť.

(38)

Mali by sa prijať opatrenia na zabránenie sekundárnemu pohybu premiestnených osôb z členského štátu premiestnenia do iných členských štátov, ktorý by mohol brániť uplatňovaniu tohto rozhodnutia. Členské štáty by mali predovšetkým prijať potrebné preventívne opatrenia v oblasti prístupu k sociálnym dávkam a právnym prostriedkom nápravy v súlade s právom Únie. Žiadatelia by okrem toho mali byť informovaní o následkoch ďalšieho neregulárneho pohybu v rámci členských štátov a o skutočnosti, že v prípade, ak im členský štát premiestnenia poskytne medzinárodnú ochranu, majú nárok len na práva spojené s medzinárodnou ochranou v tomto členskom štáte.

(39)

Okrem toho v súlade s cieľmi stanovenými v smernici 2013/33/EÚ by harmonizácia podmienok prijímania medzi členskými štátmi mala pomôcť obmedziť sekundárne pohyby žiadateľov o medzinárodnú ochranu ovplyvnené rôznymi podmienkami ich prijímania. S cieľom dosiahnuť rovnaký cieľ by členské štáty mali zvážiť uloženie oznamovacích povinností a poskytnúť žiadateľom o medzinárodnú ochranu materiálne podmienky prijímania, ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu a oblečenie len v naturáliách, a prípadne zabezpečiť, aby boli žiadatelia priamo odovzdaní do členského štátu premiestnenia. Podobne by členské štáty počas obdobia posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako sa uvádza v azylovom a schengenskom acquis, s výnimkou vážnych humanitárnych dôvodov, nemali poskytovať žiadateľom vnútroštátne cestovné doklady ani iné stimuly, napríklad finančné stimuly, ktoré by mohli uľahčiť ich neregulárne premiestňovanie do iných členských štátov. V prípade neregulárneho premiestňovania do iných členských štátov by mali byť žiadatelia alebo príjemcovia medzinárodnej ochrany povinní vrátiť sa do členského štátu premiestnenia a tento štát by mal takéto osoby bezodkladne prijať.

(40)

S cieľom vyhnúť sa sekundárnym pohybom osôb s postavením medzinárodnej ochrany by členské štáty mali takisto informovať tieto osoby o podmienkach, za ktorých môžu legálne vstúpiť do iného členského štát a zdržiavať sa v ňom, a mali by mať možnosť stanoviť ohlasovacie povinnosti. Podľa smernice 2008/115/ES by členské štáty mali vyžadovať, aby sa osoba s postavením medzinárodnej ochrany, ktorá sa neoprávnene zdržiava na ich území, okamžite vrátila do členského štátu premiestnenia. Ak sa dotknutá osoba odmieta vrátiť dobrovoľne, návrat do členského štátu premiestnenia by sa mal vynútiť.

(41)

Okrem toho, ak to ustanovuje vnútroštátne právo, v prípade núteného návratu do členského štátu premiestnenia môže členský štát, ktorý vynútil návrat, rozhodnúť, že vydá vnútroštátny zákaz vstupu, ktorý by osobe požívajúcej ochranu na určitý čas zabránil, aby sa vrátila na územie daného členského štátu.

(42)

Keďže účelom tohto rozhodnutia je vyriešiť núdzovú situáciu a podporiť Taliansko a Grécko pri posilňovaní ich azylových systémov, malo by sa im umožniť s pomocou Komisie uzavrieť dvojstranné dohody s Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom a Švajčiarskom o premiestnení osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia. V takýchto dohodách by sa mali tiež zohľadňovať základné prvky tohto rozhodnutia, najmä tie, ktoré sa týkajú postupu premiestnenia a práv a povinností žiadateľov, ako aj prvky, ktoré sa týkajú nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

(43)

Osobitná podpora poskytovaná Taliansku a Grécku prostredníctvom systému premiestnenia by sa mala doplniť dodatočnými opatreniami, počnúc príchodom štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Talianska alebo Grécka až do ukončenia všetkých uplatniteľných postupov, ktoré by koordinoval EASO a iné relevantné agentúry, ako je Frontex, ktorý koordinuje návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo zostať na danom území, a to v súlade so smernicou 2008/115/ES.

(44)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov daného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie.

(46)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(47)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(48)

Ak na základe oznámenia členského štátu, na ktorý sa vzťahuje protokol č. 21, vydaného podľa článku 4 uvedeného protokolu Komisia v súlade s článkom 331 ods. 1 ZFEÚ potvrdí účasť daného členského štátu na tomto rozhodnutí, Rada by mala stanoviť počet žiadateľov, ktorí sa majú premiestniť do daného členského štátu. Rada by tiež mala zodpovedajúcim spôsobom upraviť rozdelenie žiadateľov medzi ostatné členské štáty pomerným znížením ich počtu.

(49)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(50)

Vzhľadom na naliehavosť situácie by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

a)

„žiadosť o medzinárodnú ochranu“ je žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (12);

b)

„žiadateľ“ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie;

c)

„medzinárodná ochrana“ je postavenie utečenca v zmysle článku 2 písm. e) smernice 2011/95/EÚ a doplnková ochrana v zmysle článku 2 písm. g) uvedenej smernice;

d)

„rodinní príslušníci“ sú rodinní príslušníci v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 604/2013;

e)

„premiestnenie“ je odovzdanie žiadateľa z územia členského štátu, ktorý sa podľa kritérií stanovených v kapitole III nariadenia (EÚ) č. 604/2013 považuje za zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, na územie členského štátu premiestnenia;

f)

„členský štát premiestnenia“ je členský štát, ktorý sa po premiestnení žiadateľa na územie tohto členského štátu stane zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

a)

Z Talianska sa na územie ostatných členských štátov premiestni 15 600 žiadateľov podľa tabuľky uvedenej v prílohe I.

b)

Z Grécka sa na územie ostatných členských štátov premiestni 50 400 žiadateľov podľa tabuľky uvedenej v prílohe II.

c)

54 000 žiadateľov sa premiestni na územie ostatných členských štátov pomerne podľa počtov stanovených v prílohách I a II, a to buď v súlade s odsekom 2 tohto článku alebo prostredníctvom zmeny tohto rozhodnutia, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 a v odseku 3 tohto článku.

a)

preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Talianska a Grécka vrátane ich jednoznačnej identifikácie, odobratia odtlačkov prstov a evidencie a – v prípade potreby – evidencie ich žiadostí o medzinárodnú ochranu a na základe žiadosti Talianska alebo Grécka počiatočného spracovania týchto žiadostí;

b)

poskytovanie informácií a prípadne špecifickej pomoci žiadateľom alebo potenciálnym žiadateľom, ktorí by mohli byť premiestnení podľa tohto rozhodnutia;

c)

prípravu a organizáciu operácií návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepodali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktorých právo zostať na území sa skončilo.

a)

dostane členský štát premiestnenia jednorazovú platbu vo výške 6 000 EUR;

b)

Taliansko alebo Grécko dostanú jednorazovú platbu vo výške aspoň 500 EUR.

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/95

(1)

Smernicou 2009/138/ES sa pre poisťovne a zaisťovne v Únii zavádza prudenciálny režim založený na rizikách. Smernica 2009/138/ES sa na poisťovateľov a zaisťovateľov v Únii začne v plnej miere uplatňovať od 1. januára 2016.

(2)

Napriek tomu, že smernica Solventnosť II sa bude v plnej miere uplatňovať až od 1. januára 2016, Komisia toto delegované rozhodnutie už môže prijať, ako sa uvádza v článku 311 smernice Solventnosť II.

(3)

Článok 172 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti režimu solventnosti tretej krajiny, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti podnikov s ústredím v uvedenej tretej krajine. Pozitívne určenie rovnocennosti umožňuje, aby sa zaistné zmluvy uzavreté s podnikmi, ktoré majú svoje ústredie v uvedenej tretej krajine, posudzovali rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté s podnikmi schválenými v súlade s uvedenou smernicou.

(4)

Článok 227 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti poisťovateľov z tretích krajín, ktorí sú súčasťou skupín s ústredím v Únii. Pozitívne určenie rovnocennosti umožňuje, aby v prípade použitia odpočítania a agregácie ako metódy konsolidácie pri predkladaní informácií za skupinu takéto skupiny zohľadnili výpočet kapitálových požiadaviek a dostupného kapitálu (vlastné zdroje) podľa pravidiel jurisdikcie mimo Únie namiesto ich výpočtu na základe smernice 2009/138/ES na účely výpočtu požiadavky na solventnosť skupiny a použiteľných vlastných zdrojov.

(5)

Článok 260 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti poisťovní a zaisťovní, ktorých materský podnik má svoje ústredie mimo Únie. V súlade s článkom 261 ods. 1 smernice 2009/138/ES v prípade pozitívneho určenia rovnocennosti členské štáty využívajú rovnocenný dohľad nad skupinou, ktorý vykonávajú orgány dohľadu nad skupinou z tretích krajín.

(6)

Právny režim tretej krajiny sa má považovať za plne rovnocenný s režimom stanoveným smernicou 2009/138/ES, ak spĺňa požiadavky, ktoré poskytujú porovnateľnú úroveň ochrany poistníkov a oprávnených osôb. Určenie plnej rovnocennosti podľa článku 172 ods. 2, článku 227 ods. 4 a článku 260 ods. 3 má neobmedzenú platnosť, kým sa nezruší.

(7)

Dňa 9. marca 2015 Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) poskytol podľa článku 33 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2) Komisii poradenstvo k systému regulácie a dohľadu pre poisťovne a zaisťovne, ako aj pre skupiny, platnému vo Švajčiarsku. Poradenstvo EIOPA vychádza z príslušného švajčiarskeho legislatívneho rámca, ako aj zo švajčiarskeho zákona o dohľade nad finančným trhom z 22. júna 2007 (Financial Market Supervisory Act) (ďalej len „FINMASA“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009, zo zákona o dohľade nad poisťovníctvom (Insurance Supervision Act) (ďalej len „ISA“) zo 17. decembra 2004 a z vyhlášky o dohľade nad poisťovníctvom (Insurance Supervision Ordinance) (ďalej len „ISO“) (3). Komisia vo svojom posúdení vychádza z informácií, ktoré poskytol EIOPA.

(8)

Berúc do úvahy ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (4), najmä články 378, 379 a 380, ako aj poradenstvo orgánu EIOPA, pri posudzovaní rovnocennosti podľa článku 172 ods. 2, článku 227 ods. 4 a článku 260 ods. 3 smernice 2009/138/ES by sa malo uplatňovať niekoľko kritérií.

(9)

Uvedené kritériá zahŕňajú určité požiadavky, ktoré sú spoločné pre dva alebo viac článkov 378, 379 a 380 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, ktoré sú platné na úrovni individuálnych (5) poisťovní a zaisťovní a na úrovni skupín poisťovní a zaisťovní a ktoré pokrývajú oblasti právomocí, solventnosti, správy a riadenia, transparentnosti, spolupráce medzi orgánmi a zaobchádzania s dôvernými informáciami, ako aj vplyv rozhodnutí na finančnú stabilitu.

(10)

Po prvé, pokiaľ ide o prostriedky, právomoci a zodpovednosť, orgán dohľadu nad švajčiarskym finančným trhom (FINMA) má právomoc vykonávať účinný dohľad nad činnosťami poisťovní a zaisťovní a ukladať sankcie alebo podľa potreby prijímať donucovacie opatrenia, ako napríklad odobratie povolenia vykonávať podnikateľskú činnosť poisťovni alebo zaisťovni či nahradenie celého vedenia alebo jeho časti. FINMA má potrebné finančné a ľudské zdroje, odbornosť, kapacity a mandát na účinnú ochranu všetkých poistníkov a oprávnených osôb.

(11)

Po druhé, pokiaľ ide o solventnosť, posúdenie finančnej situácie poisťovní a zaisťovní alebo skupín v rámci švajčiarskeho testu solventnosti (Swiss Solvency Test, SST) vychádza zo spoľahlivých hospodárskych zásad, pričom požiadavky na solventnosť sú založené na hospodárskom oceňovaní všetkých aktív a záväzkov. Pri švajčiarskom teste solventnosti sa vyžaduje, aby poisťovne a zaisťovne držali primerané finančné zdroje a stanovujú sa v ňom kritériá týkajúce sa technických rezerv, investícií, kapitálových požiadaviek (vrátane minimálnej úrovne kapitálu) a vlastných zdrojov, ktoré vyžadujú včasný zásah zo strany FINMA, ak nie sú splnené kapitálové požiadavky alebo ak sú ohrozené záujmy poistníkov. Kapitálové požiadavky sú založené na rizikách, pričom ich cieľom je zachytiť kvantifikovateľné riziká. Ak riziko nie je kvantifikované, rieši sa prostredníctvom iných opatrení: Napríklad operačné riziká sa riešia kvalitatívne prostredníctvom švajčiarskeho posudzovania kvality (Swiss Quality Assessment, SQA). Hlavná kapitálová požiadavka známa ako cieľový kapitál v rámci švajčiarskeho testu solventnosti je vypočítaná na pokrytie neočakávaných strát vyplývajúcich z existujúcich činností. Absolútna minimálna kapitálová požiadavka (minimálny kapitál) pre poisťovateľov sa v rámci švajčiarskeho testu solventnosti navyše líši v závislosti od obchodnej línie poistenia. Pre všetky súčasné kombinácie obchodných línií švajčiarskych poisťovateľov sú obidve podmienky aspoň také prísne ako príslušné požiadavky smernice 2009/138/ES. Pokiaľ ide o modely, poisťovne môžu použiť štandardný model alebo, ak to vyžaduje FINMA, či na základe vlastnej iniciatívy, vnútorný model.

(12)

Po tretie, pokiaľ ide o správu a riadenie, švajčiarsky režim solventnosti vyžaduje, aby poisťovne a zaisťovne zaviedli účinný systém správy a riadenia, ktorý im ukladá najmä jasnú organizačnú štruktúru, požiadavky na vhodnosť a odbornosť všetkých osôb, ktoré skutočne riadia podnik, ako aj účinný postup zasielania informácií v rámci podnikov a FINMA. FINMA okrem toho účinne dohliada na externe vykonávané funkcie a činnosti.

(13)

V rámci švajčiarskeho testu solventnosti sa takisto vyžaduje, aby poisťovne a zaisťovne, ako aj skupiny dodržiavali riadenie rizík, súlad s predpismi, vnútorný audit a poistno-matematické funkcie. Prostredníctvom švajčiarskeho testu solventnosti sa zavádza systém riadenia rizík, ktorý je schopný identifikovať, merať, monitorovať, riadiť a oznamovať riziká, ako aj účinný systém vnútornej kontroly. Požiadavky smernice 2009/138/ES týkajúce sa vnútorného auditu a dodržiavania predpisov v prípade individuálnych poisťovní a zaisťovní sa uspokojivo riešia v rámci ISO, pretože sa posilňujú požiadavky na riadenie rizík, a najmä povinnosť mať funkciu dodržiavania súladu s predpismi.

(14)

V rámci režimu platného vo Švajčiarsku sa vyžaduje, aby zmeny obchodnej politiky alebo riadenia poisťovne a zaisťovne či skupín alebo kvalifikovaných účastí v takýchto poisťovniach a zaisťovniach alebo skupinách boli v súlade so spoľahlivým a s obozretným hospodárením. FINMA sa oznamujú najmä nadobudnutia, zmeny v plánovaných činnostiach alebo kvalifikovaných účastiach poisťovní a zaisťovní alebo skupín poisťovní, pričom FINMA môže v odôvodnenom prípade prijať primerané sankcie, napríklad zákaz nadobúdania majetku.

(15)

Po štvrté, pokiaľ ide o transparentnosť, poisťovne a zaisťovne, ako aj skupiny sú povinné poskytnúť FINMA všetky informácie potrebné pre dohľad a aspoň raz ročne zverejniť správu o svojej solventnosti a finančnom stave. Požiadavky smernice 2009/138/ES týkajúce sa zverejňovania sú uspokojivo vyriešené v rámci ISO, keďže druhy kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií, ktoré sa majú zverejňovať, sú v súlade so smernicou 2009/138/ES. V rámci ISO poisťovne a zaisťovne, ako aj skupiny musia zverejniť svoje obchodné činnosti, výkonnosť, riadenie rizík, rizikový profil, metódy používané na posudzovanie týkajúce sa najmä rezerv, riadenia kapitálu a solventnosti.

(16)

Po piate, pokiaľ ide o služobné tajomstvo, spoluprácu a výmenu informácií, v rámci režimu platného vo Švajčiarsku sa ukladajú povinnosti služobného tajomstva všetkým osobám, ktoré pracujú alebo pracovali pre FINMA vrátane audítorov a expertov konajúcich v mene FINMA. V uvedených povinnostiach sa takisto stanovuje, že dôverné informácie sa nesmú zverejniť, a to s výnimkou celkovej alebo súhrnnej podoby, bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo. FINMA bude okrem toho pri vykonávaní svojich povinností a na účely stanovené zákonom používať iba dôverné informácie získané od ostatných orgánov dohľadu. V režime solventnosti platnom vo Švajčiarsku sa takisto požaduje, aby sa v prípade vyhlásenia konkurzu alebo nútenej likvidácie v poisťovni alebo zaisťovni mohli dôverné informácie sprístupniť len vtedy, ak sa netýkajú tretích strán zapojených do pokusov zachrániť takýto podnik. FINMA môže vymieňať dôverné informácie získané od iného orgánu dohľadu s orgánmi, subjektmi alebo osobami, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo vo Švajčiarsku len s výslovným súhlasom uvedeného orgánu dohľadu. Na koordináciu medzinárodnej spolupráce, a najmä na výmenu dôverných informácií, podpísal FINMA memorandá o porozumení so všetkými členskými štátmi Únie.

(17)

Po šieste, pokiaľ ide o vplyv jeho rozhodnutí, FINMA a ostatné švajčiarske orgány, ktoré majú mandát na zabezpečenie riadneho fungovania finančných trhov, ako napríklad Švajčiarska národná banka a ministerstvo financií, sú vybavené na to, aby zhodnotili, ako rozhodnutia ovplyvnia stabilitu finančných systémov na celosvetovej úrovni, najmä počas núdzových situácií, a aby zohľadnili ich možné procyklické účinky v prípade výskytu výnimočných pohybov na finančných trhoch. V rámci režimu platného vo Švajčiarsku sa konajú pravidelné stretnutia uvedených orgánov na výmenu informácií týkajúcich sa rizík finančnej stability a na koordináciu činnosti. To isté sa uskutočňuje na medzinárodnej úrovni, kde si švajčiarske orgány vymieňajú informácie o otázkach finančnej stability napríklad s kolégiami orgánov dohľadu členských štátov Únie a EIOPA.

(18)

V článkoch 378 a 380 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa takisto stanovujú osobitné kritériá týkajúce sa rovnocennosti zaisťovacích činností a dohľadu nad skupinou.

(19)

Pokiaľ ide o osobitné kritériá týkajúce sa zaisťovacích činností podľa článku 378 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, začatie podnikateľskej činnosti v oblasti zaistenia podlieha predchádzajúcemu povoleniu zo strany FINMA, ktoré je podmienené podrobnými normami stanovenými v právnych predpisoch. Na kaptívne zaisťovne sa vzťahuje režim solventnosti platný vo Švajčiarsku v rámci ISO.

(20)

Pokiaľ ide o osobitné kritériá pre dohľad nad skupinou podľa článku 380 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, FINMA má právomoc určovať, ktoré podniky spadajú do rozsahu pôsobnosti dohľadu na úrovni skupiny a vykonávať dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami, ktoré sú súčasťou skupiny. FINMA dohliada na všetky poisťovne a zaisťovne, na ktoré má podnik s účasťou vymedzený v článku 212 ods. 1 písm. a) smernice 2009/138/ES dominantný alebo významný vplyv.

(21)

FINMA je schopný posúdiť rizikový profil, finančnú situáciu a solventnosť poisťovne a zaisťovne, ktorá je súčasťou skupiny, ako aj obchodnú stratégiu uvedenej skupiny.

(22)

V rámci režimu platného vo Švajčiarsku predkladanie správ a účtovné pravidlá umožňujú monitorovať transakcie a koncentrácie rizík v rámci skupiny, o ktorých musí poisťovňa a zaisťovňa, ako aj skupiny predkladať správy najmenej raz ročne.

(23)

V rámci režimu platného vo Švajčiarsku FINMA obmedzuje používanie vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne, ak nemôžu byť účinne k dispozícii na krytie kapitálovej požiadavky podniku s účasťou, pre ktorú je vypočítaná skupinová solventnosť. Výpočet skupinovej solventnosti vedie k výsledkom, ktoré sú aspoň rovnocenné výsledkom metód uvedených v článkoch 230 a 233 smernice 2009/138/ES, bez dvojitého započítania vlastných zdrojov a po vylúčení tvorby kapitálu vo vnútri skupiny prostredníctvom recipročného financovania. Aj keď podľa článkov 230 a 233 smernice 2009/138/ES nie je žiadny pomer skupinovej solventnosti, ale iba séria pomerov solventnosti na subjekt v rámci skupiny, uvedená séria podrobnejšie zachytáva všetky interakcie medzi subjektmi skupiny, a teda zohľadňuje štruktúru skupiny.

(24)

Preto sa konštatuje, že režim regulácie a dohľadu platný vo Švajčiarsku pre poisťovne a zaisťovne, ako aj pre skupiny spĺňa kritériá pre úplnú rovnocennosť stanovené v článku 172 ods. 2, článku 227 ods. 4 a článku 260 ods. 3 smernice 2009/138/ES, keďže spĺňa všetky kritériá stanovené v článkoch 378, 379 a 380 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35/ES.

(25)

Komisia však môže uskutočniť osobitné preskúmanie týkajúce sa individuálnej tretej krajiny alebo územia kedykoľvek aj mimo všeobecného preskúmania, ak vzhľadom na príslušný vývoj považuje za potrebné opätovne posúdiť rovnocennosť určenú na základe tohto rozhodnutia. Komisia by mala s technickou pomocou EIOPA aj naďalej monitorovať vývoj režimu platného vo Švajčiarsku a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie,

(26)

Smernica 2009/138/ES sa uplatňuje od 1. januára 2016. Od uvedeného dátumu by sa preto týmto rozhodnutím mala takisto uznať rovnocennosť solventnosti a prudenciálneho režimu vo Švajčiarsku,

24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/99

(1)

Španielske orgány oznámili Komisii a ostatným členským štátom opatrenie týkajúce sa stiahnutia nadnášacích pomôcok na vyučovanie plávania typu Delphin Schwimmscheiben – Typ Super z trhu, ktoré vyrába spoločnosť Delphin Vertriebs- und Service GmbH, D-61192 Niddatal, Nemecko. Výrobok bol označený označením CE v súlade so smernicou 89/686/EHS po tom, čo ho nemecký notifikovaný orgán TÜV Rheinland LGA Products GmbH (NB 0197) skúšal a podrobil typovej skúške v súlade s harmonizovanou normou EN 13138-1:2008 Nadnášacie pomôcky na vyučovanie plávania – Časť 1: Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na nadnášacie pomôcky určené na obliekanie. Výrobok sa považuje za osobný ochranný prostriedok zaradený do kategórie II.

(2)

Oznámeniu predchádzala správa o nehode: po plávaní, keď rodičia zbierali svoje osobné veci pred odchodom domov, jedno dieťa zahryzlo do jedného z kotúčov, čím odtrhlo a prehltlo kúsok z neho, čo si vyžiadalo zdravotnú pomoc a hospitalizáciu.

(3)

Španielske orgány nariadili stiahnutie výrobku z trhu. Opatrenie bolo odôvodnené nedostatočným uplatnením noriem, na ktoré sa odkazuje v článku 5 smernice 89/686/EHS, najmä harmonizovanej normy EN 13138-1:2008 Nadnášacie pomôcky na vyučovanie plávania – Časť 1: Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na nadnášacie pomôcky určené na obliekanie, ustanovenie 5.4.2 Malé časti vo vzťahu k základnej zdravotnej a bezpečnostnej požiadavke bodu 1.2.1 prílohy II k smernici 89/686/EEC, a to neprítomnosť rizika a iných nepriaznivo pôsobiacich faktorov. V ustanovení 5.4.2 normy EN 13138-1 sa vyžaduje, aby pripevnené malé časti odolali ťahu (90 ± 2) N v smere, v ktorom s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k porušeniu, bez toho, aby sa od pomôcky oddelili. Časti, ktoré sa môžu oddeliť, by sa nemali zmestiť celé do valca na malé časti a príslušné skúšanie musí byť v súlade s normou EN 71-1.

(4)

Španielske orgány uviedli, že po vykonaní skúšky ťahom v súlade s harmonizovanou normou EN 13138-1:2008 sa ukázalo, že malé časti sa dajú od výrobku oddeliť a malé deti, pre ktoré je výrobok určený, ich môžu prehltnúť. Sila ťahu pri oddeľovaní takýchto malých častí bola vždy nižšia než 90 N a oddelené malé časti sa zmestili celé do valca na malé časti. Španielske orgány zastávali názor, že ustanovenie 5.4.2 uvedenej normy nie je obmedzené len na skúšku pripevnených malých častí, ale na malé časti všeobecne. Použili zariadenie „skúšačka na prehryznutie“ podľa skúšok vymedzených v norme EN 12227:2010 Detské ohrádky do bytových priestorov – Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy a v norme EN 716-2:2008 Nábytok – Detské postieľky a skladacie detské postieľky do bytových priestorov – Časť 2: Skúšobné metódy.

(5)

Nemecké orgány nesúhlasili s posúdením rizík vykonaným španielskymi orgánmi, keď usúdili, že použitá skúšobná metóda nebola zlučiteľná s praktickým užívaním zariadenia. Podľa ich názoru sa ustanovenie 5.4.2 normy EN 13138-1 vzťahuje len na pripevnené malé časti. Nemecké orgány tvrdili, že výrobok nepredstavuje žiadne závažné riziko, keďže nejde o hračku a rizikový scenár, ako ho opísali španielske orgány, by bol nerealistický.

(6)

Výrobca rovnako spochybnil skúšobnú metódu, ktorú použili španielske orgány. Pri typovej skúške ES výrobku notifikovaný orgán nevykonal skúšku v súlade s ustanovením 5.4.2 normy EN 13138-1 s poznámkou, že výrobok nemá žiadne pripevnené malé časti.

(7)

Po oznámení požiadal výrobca notifikovaný orgán, aby vykonal ďalšiu skúšku ťahom v súlade s ustanovením 8.5.2.2 normy EN 1888:2012 Výrobky určené na starostlivosť o deti – Detské kočíky. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy s pomocou „skúšačky na prehryznutie“ opísanej v ustanovení 5.7 uvedenej normy, ktorá je zhodná so „skúšačkou na prehryznutie“ opísanej v normách EN 716-2 a EN 12227. Z hlavnej časti výrobku nebolo možné oddeliť žiadne malé časti. Notifikovaný orgán navyše vykonal následnú skúšku, na základe ktorej sa ukázalo, že keď bola pomôcka vystavená ťahovej sile 90 N, nedošlo k odtrhnutiu žiadnej časti, pričom táto skúška bola podobná skúšobnej metóde pre malé časti v norme EN 71-1 Bezpečnosť hračiek – Časť 1: Mechanické a fyzikálne vlastnosti.

(8)

Komisia požiadala na účely posúdenia hlavných otázok tohto prípadu o odbornú technickú pomoc. Technickí odborníci vykonali externú štúdiu, z ktorej vyplynulo, že skúšanie len s pripevnenými malými časťami postačuje na preukázanie súladu so základnou zdravotnou a bezpečnostnou požiadavkou uvedenou v bode 1.2.1 prílohy II k smernici 89/686/EHS.

(9)

V norme EN 13138-1 nie je stanovená jednoznačná skúšobná metóda pre skúšanie pripevnených malých častí. So zreteľom na túto nejednoznačnosť sa s ohľadom na povahu výrobku musela vybrať dostupná vhodná skúšobná metóda. Španielske orgány použili skúšobnú metódu, ktorú považovali za najvhodnejšiu na posúdenie rizík, ktoré daný výrobok predstavoval. Technickí odborníci napriek tomu dospeli k záveru, že skúšobná metóda, ktorú použili španielske orgány, nebola vhodná.

(10)

Skúšku ťahom, ktorú vykonal nemecký notifikovaný orgán, možno v predmetnom prípade považovať za jedinú relevantnú skúšobnú metódu. Skúšobná metóda typovej skúšky ES je preto platná a posúdenie typovej skúšky ES, ktoré poskytol notifikačný orgán, bolo vykonané správne.

(11)

Na základe dostupných štatistických údajov o nadnášacích plaveckých pomôckach na trhu a o nehodách možno vyvodiť záver, že plavecké pomôcky vyrobené z nadnášacieho materiálu nepredstavujú pri použití v súlade so svojim zamýšľaným účelom a za predvídateľných podmienok používania žiadne osobitné riziká udusenia. Tieto výrobky sú určené len na používanie vo vode,