8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/1

(1)

Únia je oprávnená prijímať v rámci spoločnej rybárskej politiky opatrenia na ochranu morských biologických zdrojov a uzatvárať dohody s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

(2)

Podľa rozhodnutia Rady 98/392/ES (1) je Únia zmluvnou stranou Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982. Na základe uvedeného dohovoru musia všetci členovia medzinárodného spoločenstva spolupracovať pri ochrane a riadení morských biologických zdrojov.

(3)

Podľa rozhodnutia Rady 98/414/ES (2) je Únia zmluvnou stranou Dohody o vykonávaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.

(4)

Dňa 1. decembra 2009 poverila Rada Európsku komisiu, aby sa v mene Únie usilovala o zmenu Dohovoru o ochrane tuniaka južného (ďalej len „dohovor“) tak, aby sa Únia stala jeho zmluvnou stranou.

(5)

Keďže rokovania o zmene dohovoru sa neuzavreli, Komisia na ochranu tuniaka južného (CCSBT) na svojom 20. zasadnutí v októbri 2013 zmenila uznesenie o zriadení rozšírenej komisie na ochranu tuniaka južného (ďalej len „rozšírená komisia CCSBT“), aby sa umožnilo Únii stať sa členom rozšírenej komisie CCSBT prostredníctvom dohody vo forme výmeny listov.

(6)

Vzhľadom na to, že plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkami členských štátov Únie, lovia zdroje v oblasti výskytu tuniaka južného, je v záujme Únie podpísať a predbežne vykonávať Dohodu vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Komisiou na ochranu tuniaka južného (CCSBT) o členstve Únie v rozšírenej komisii Dohovoru o ochrane tuniaka južného (ďalej len „dohoda vo forme výmeny listov“), vzhľadom na jej cieľ zohrávať účinnú úlohu pri vykonávaní dohovoru.

(7)

Po ukončení tohto postupu by Únia mala nárok na členstvo a hlasovanie v rozšírenej komisii CCSBT, ako aj v rozšírenom vedeckom výbore.

(8)

Členstvom v rozšírenej komisii CCSBT sa zároveň podporí konzistentnosť prístupu Únie k ochrane zdrojov vo všetkých oceánoch a posilní jej záväzok týkajúci sa dlhodobej ochrany a udržateľného využívania rybolovných zdrojov na celom svete.

(9)

Dohoda vo forme výmeny listov by sa preto mala podpísať a predbežne vykonávať,

8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/3

8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/5

8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/6

8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/7

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/10

(1)

Ak sa množstvo hnoja, ktoré má členský štát v úmysle každoročne aplikovať na jeden hektár, líši od množstva uvedeného v odseku 2 druhom pododseku prvej vete prílohy III k smernici 91/676/EHS a v písmene a) uvedeného pododseku, musí sa toto množstvo stanoviť tak, aby neovplyvnilo dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1 uvedenej smernice, a musí byť odôvodnené na základe objektívnych kritérií, akými sú v tomto prípade napr. dlhé vegetačné obdobie a plodiny s vysokým príjmom dusíka.

(2)

Komisia prijala 29. júla 2011 vykonávacie rozhodnutie 2011/489/EÚ (2), ktorým sa Belgickému kráľovstvu v regióne Flámsko povoľuje za určitých podmienok aplikovať až 250 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje trávny porast a kukurica podsiata trávou, pokosený trávny porast, po ktorom nasleduje kukurica, a pokosená raž, po ktorej nasleduje kukurica, a až 200 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje ozimná pšenica a tritikale, po ktorých nasleduje medziplodina a cukrová alebo kŕmna repa.

(3)

Výnimka udelená vykonávacím rozhodnutím 2011/489/EÚ sa týkala približne 2 970 poľnohospodárov a 82 820 ha pôdy a jej platnosť sa skončila 31. decembra 2014.

(4)

Belgicko predložilo Komisii 7. apríla 2015 žiadosť o obnovenie výnimky podľa odseku 2 tretieho pododseku prílohy III k smernici 91/676/EHS vzťahujúcej sa na región Flámsko.

(5)

Požadovaná výnimka sa týka úmyslu Belgicka povoliť v osobitných poľnohospodárskych podnikoch vo Flámsku aplikáciu až 250 kg dusíka z maštaľného hnoja a z upraveného hnoja pochádzajúceho od ošípaných na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje trávny porast, trávny porast skombinovaný s ďatelinou, kukurica podsiata trávnym porastom a pokosený trávny porast alebo pokosená raž, po ktorých nasleduje kukurica, a až 200 kg dusíka z maštaľného hnoja a z upraveného hnoja pochádzajúceho od ošípaných na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje ozimná pšenica alebo tritikale, po ktorých nasleduje medziplodina a repa.

(6)

Podľa informácií, ktoré poskytli belgické orgány v súvislosti s výnimkou udelenou vykonávacím rozhodnutím 2011/489/EÚ, neviedla daná výnimka k zhoršeniu kvality vody. Zo správy Komisie Rade a Európskemu parlamentu o vykonávaní smernice 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov vychádzajúcej zo správ členských štátov za obdobie rokov 2008 až 2011 (3) vyplýva, že v regióne Flámsko, pokiaľ ide o podzemné vody, zhruba 78 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 50 mg/l, pričom v 63 % monitorovacích staníc bola zaznamenaná stredná koncentrácia dusičnanov nižšia ako 25 mg/l. Údaje z monitorovania poukazujú na klesajúcu tendenciu koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách v porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným obdobím (2004 až 2007). Pokiaľ ide o povrchové vody, 93 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 50 mg/l a 70 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 25 mg/l. Väčšina monitorovacích bodov povrchových vôd vykazuje klesajúce koncentrácie dusičnanov. Vo vykazovanom období 2008 až 2011 bolo približne 80 % riek a všetky brakické vody klasifikované buď ako eutrofné alebo hypertrofné.

(7)

Flámsko si stanovilo, že tieto ciele v oblasti kvality vody dosiahne počas akčného programového obdobia 2015 až 2018. V prípade povrchových vôd sa koncentrácia dusičnanov nižšia ako 50 mg na liter bude musieť dosiahnuť v 95 % monitorovacích bodov poľnohospodárskej monitorovacej siete; v prípade plytkých podzemných vôd, ktoré majú menšiu rýchlosť regenerácie, sa priemerná koncentrácia dusičnanov bude musieť znížiť o 20 % v porovnaní s priemernou úrovňou roku 2010 predstavujúcou 40 mg dusičnanov na liter; v hydrogeologicky rovnorodých zónach, v prípade ktorých sú koncentrácie dusičnanov v plytkých podzemných vodách v priemere vyššie ako 50 mg dusičnanov na liter, sa priemerná koncentrácia bude musieť znížiť o 5 mg dusičnanov na liter.

(8)

Na dosiahnutie týchto cieľov si Flámsko na obdobie 2015 až 2018 stanovilo účinnejší akčný program. Do konca zimy 2016 – 2017 sa vykoná prehodnotenie politiky, na základe ktorého sa prijme možné ďalšie účinné opatrenie s cieľom zaručiť, že sa dosiahnu stanovené ciele v oblasti kvality vody. Právny predpis transponujúci smernicu 91/676/EHS v regióne Flámsko, ktorým je vyhláška o ochrane pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (4) (ďalej len „vyhláška o hnojivách“), sa zmenil (5) v súlade s akčným programom na obdobie 2015 až 2018 dňa 12. júna 2015 a uplatňuje sa v spojení s týmto rozhodnutím.

(9)

Vyhláška o hnojivách sa uplatňuje na celom území regiónu Flámsko.

(10)

Vyhláška o hnojivách obsahuje aj hraničné hodnoty pre aplikáciu dusíka a fosforu.

(11)

Z podkladových materiálov, ktoré predložilo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko, vyplýva, že navrhované množstvo 250, resp. 200 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár ročne je odôvodnené na základe objektívnych kritérií, akým sú dlhé vegetačné obdobie a plodiny s vysokým príjmom dusíka.

(12)

Podľa údajov, ktoré poskytlo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko v rokoch 2008 až 2011, sa počet ošípaných zvýšil o 4,4 % v porovnaní s obdobím 2004 až 2007. Z najnovších dostupných údajov za roky 2012 a 2013 vyplýva, že došlo k miernejšiemu zvýšeniu počtu ošípaných o 2,6 %. Ďalej z nich vyplýva, že počet hydiny klesol v období rokov 2004 až 2008 o 13,2 % a vzápätí vzrástol o 20,8 %. Počet hovädzieho dobytka zostal stabilný. S cieľom zabrániť, aby uplatňovanie požadovanej výnimky viedlo k intenzifikácii chovu hospodárskych zvierat, príslušné orgány zaistia obmedzenie počtu hospodárskych zvierat chovaných v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch (práva na emisie živín) v regióne Flámsko v súlade s ustanoveniami vyhlášky o hnojivách.

(13)

Používanie dusíka z maštaľného hnoja v období rokov 2008 – 2011 zaznamenalo pokles o 15 % v porovnaní s obdobím 2004 – 2007. Počas tretieho akčného programu (2007 až 2010) používanie dusíka z maštaľného hnoja stagnovalo na úrovni približne 101 tisíc ton ročne. Počas štvrtého akčného programu sa pozoroval ďalší pokles vo využívaní dusíka z maštaľného hnoja na úroveň 94,5 tisíca ton v roku 2013. Počas vykazovaného obdobia 2008 až 2011 zaznamenalo používanie minerálneho dusíka nárast o 4 % v porovnaní s obdobím 2004 až 2007. Z najnovších dostupných údajov za roky 2012 a 2013 vyplýva, že používanie minerálneho dusíka sa stabilizovalo na úrovni 39 tisíc ton.

(14)

Po preskúmaní žiadosti sa dospelo k záveru, že navrhované množstvo 250 kg, resp. 200 kg dusíka z hnoja pochádzajúceho od pasúcich sa hospodárskych zvierat a zo spracovaného hnoja pochádzajúceho od ošípaných na hektár ročne neovplyvní dosiahnutie cieľov smernice 91/676/EHS za predpokladu, že sa splnia určité prísne podmienky, ktoré sa uplatňujú nad rámec účinnejších opatrení prijatých v akčnom programe na obdobie rokov 2015 až 2018.

(15)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (6) sa zabezpečuje komplexný cezhraničný prístup k ochrane vôd postavený na správnych územiach povodí, pričom cieľom je dosiahnuť dobrý stav európskych vodných útvarov do roku 2015. Neoddeliteľnou súčasťou tohto cieľa je aj znižovanie objemu živín. Výnimkou podľa tohto rozhodnutia nie sú dotknuté ustanovenia smernice 2000/60/ES, ani sa ňou nevylučuje, že na splnenie z nich vyplývajúcich povinností môžu byť potrebné ďalšie opatrenia.

(16)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (7) sa stanovujú všeobecné pravidlá zamerané na zriadenie Infraštruktúry pre priestorové informácie v Únii na účely politík Únie v oblasti životného prostredia a politík alebo činností, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Priestorové informácie získané v kontexte tohto rozhodnutia by podľa možnosti mali byť v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice. V záujme jednotnosti údajov a zníženia administratívnej záťaže by Belgicko malo pri zbere potrebných údajov na základe tohto rozhodnutia podľa potreby použiť informácie získané v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému zriadeného podľa hlavy V kapitoly II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (8).

(17)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre dusičnany zriadeného podľa článku 9 smernice 91/676/EHS,

a)

„poľnohospodárske podniky“ sú podniky s chovom alebo bez chovu hospodárskych zvierat;

b)

„parcela“ je samostatné pole alebo skupina polí, ktoré sú homogénne, pokiaľ ide o plodiny, druh pôdy a spôsoby hnojenia;

c)

„trávny porast“ je plocha trvalo alebo dočasne zatrávnená (dočasne znamená vo všeobecnosti menej ako štyri roky);

d)

„plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka a s dlhým vegetačným obdobím“ sú ktorékoľvek z týchto plodín:

e)

„pasúce sa hospodárske zvieratá“ sú hovädzí dobytok (s výnimkou jatočných teliat), ovce, kozy a kone;

f)

„spracovanie hnoja“ je proces spracovania hnoja od ošípaných na dve frakcie, na pevnú a tekutú, ktorý sa vykonáva s cieľom zlepšiť aplikáciu hnojív na pôdu a zvýšiť zhodnotenie dusíka a fosforu;

g)

„spracovaný hnoj“ je tekutá frakcia pochádzajúca zo spracovania hnoja;

h)

„maštaľný odpad s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov“ je spracovaný hnoj s maximálnym obsahom 1 kg dusíka na tonu maštaľného odpadu a s maximálnym obsahom 1 kg fosforečnanov na tonu maštaľného odpadu;

i)

„profil pôdy“ je vrstva pôdy pod povrchom do hĺbky 0,90 m, pokiaľ sa priemerná výška hladiny podzemnej vody nenachádza v menšej hĺbke; v tom prípade je to vrstva do hĺbky priemernej najvyššej hladiny podzemnej vody.

a)

250 kg dusíka ročne na hektár na parcelách, na ktorých sa pestuje:

b)

200 kg dusíka ročne na hektár na parcelách, na ktorých sa pestuje:

a)

počet hospodárskych zvierat a opis systému ustajnenia a uskladnenia vrátane dostupných kapacít na uskladnenie hnoja;

b)

výpočet dusíka (s odpočítaním strát pri ustajnení a uskladnení) a fosforu z hnoja vyprodukovaného v poľnohospodárskom podniku;

c)

opis spracovania hnoja a predpokladané vlastnosti spracovaného hnoja;

d)

množstvo, druh a vlastnosti hnoja vyvezeného z poľnohospodárskeho podniku alebo dovezeného do poľnohospodárskeho podniku;

e)

striedanie plodín a plošnú výmeru parciel s plodinami vyžadujúcimi vysoké dávky dusíka a s dlhým vegetačným obdobím a parciel s ostatnými plodinami;

f)

predvídateľné požiadavky plodín na dusík a fosfor na každej parcele;

g)

výpočet dávky dusíka a fosforu z maštaľného hnoja aplikovaného na každú parcelu;

h)

výpočet dávky dusíka a fosforu z chemických a iných hnojív aplikovaných na každú parcelu;

i)

výpočty na posúdenie súladu s normami aplikácie dusíka a fosforu.

a)

osevné plochy;

b)

počet a druh dobytka;

c)

produkciu hnoja na každé zviera;

d)

množstvo hnojív, ktoré poľnohospodársky podnik doviezol;

e)

množstvo hnoja, ktoré sa z poľnohospodárskeho podniku vyviezlo, a jeho príjemcov.

a)

v prípade všetkých druhov pôdy, okrem ílovitých pôd, sa trávny porast orie na jar;

b)

trávny porast na ílovitých pôdach sa orie do 15. septembra;

c)

na parcelách využívajúcich výnimku sa pri striedaní plodín nepoužívajú strukoviny ani iné rastliny, ktoré viažu atmosférický dusík. Neuplatňuje sa to však na ďatelinu na plochách s trávnym porastom obsahujúcim menej ako 50 % ďateliny;

d)

plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka sa vysievajú do 2 týždňov po preoraní trávy a v roku preorania trvalého trávneho porastu sa hnojivá neaplikujú;

e)

medziplodiny sa vysievajú do 2 týždňov po žatve ozimnej pšenice, najneskôr do 10. septembra;

f)

medziplodiny sa nezaorávajú do 15. februára v snahe zabezpečiť trvalé rastlinné pokrytie ornej plochy na kompenzovanie jesenného úniku dusíkatých látok z pôdneho podložia a na obmedzenie únikov v zimnom období.

a)

mapy znázorňujúce percentuálny podiel poľnohospodárskych podnikov, percentuálny podiel hospodárskych zvierat, percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy a využívanie miestnej pôdy, ako aj údaje o striedaní plodín a poľnohospodárskych postupoch v poľnohospodárskych podnikoch využívajúcich výnimku v zmysle článku 10 ods. 1;

b)

výsledky monitorovania vôd vrátane informácií o trendoch v oblasti kvality podzemných a povrchových vôd a vôd, ktoré sa vlievajú do Severného mora, ako aj vplyv výnimky na kvalitu vody v zmysle článku 10 ods. 2;

c)

hodnotenie zvyškov dusíkatých látok v pôdnom profile na jeseň v prípade parciel využívajúcich výnimku a porovnanie s údajmi o zvyškoch dusíkatých látok a trendoch na parcelách nevyužívajúcich výnimku pre podobné striedanie plodín. K parcelám, v prípade ktorých sa nevyužíva výnimka, patria aj parcely, v prípade ktorých sa nevyužíva výnimka v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré využívajú výnimku, a parcely ostatných poľnohospodárskych podnikov;

d)

informácie o koncentrácii dusičnanov a fosforu vo vode, ktorá odteká z koreňovej časti a dostáva sa do systému podzemných a povrchových vôd, podľa článku 10 ods. 6 a výsledky posilneného monitorovania vody v poľnohospodárskych povodiach v piesočnatých pôdach podľa článku 10 ods. 3;

e)

výsledky prieskumov miestneho využívania pôdy, striedania plodín a poľnohospodárskych postupov, ako aj výsledky modelových výpočtov únikov dusičnanov a fosforu z poľnohospodárskych podnikov, ktoré využívajú individuálnu výnimku, podľa článku 10 ods. 5;

f)

hodnotenie plnenia podmienok na udelenie výnimky na základe kontrol na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ako aj kontrol prepravy hnoja, a informácie o nevyhovujúcich poľnohospodárskych podnikoch na základe výsledkov administratívnej kontroly a inšpekcií v teréne;

g)

informácie o spracovaní hnoja vrátane ďalšieho spracovania a použitia pevných frakcií a podrobné údaje o charakteristikách systémov spracovania, ich účinnosti a o zložení spracovaného hnoja;

h)

informácie o počte poľnohospodárskych podnikov, ktoré využívajú výnimku, a o parcelách, ktoré využívajú výnimku, na ktorých sa aplikoval spracovaný hnoj a maštaľný odpad s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov, ako aj o ich objemoch;

i)

metodiku posudzovania zloženia spracovaného hnoja, odchýlok v zložení a účinnosti spracovania za každý poľnohospodársky podnik, ktorý využíva individuálnu výnimku, v zmysle článku 5 ods. 3;

j)

zoznam zariadení na spracovanie hnoja v zmysle článku 5 ods. 4;

k)

zhrnutie a vyhodnotenie údajov získaných z monitorovacích miest v zmysle článku 10 ods. 4;

l)

údaje o hnojení vo všetkých poľnohospodárskych podnikoch, ktoré využívajú individuálnu výnimku, vrátane informácií o výnosoch a typoch pôdy;

m)

vývoj počtov dobytka v každej kategórii hospodárskych zvierat v regióne Flámsko a v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré využívajú výnimku.

8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/19

(1)

Nodulárna dermatitída je vírusové ochorenie hovädzieho dobytka prenášané primárne vektormi, ktoré spôsobuje vážne straty a má potenciál nebezpečne sa šíriť najmä prostredníctvom premiestňovania vnímavých živých zvierat a produktov z nich a obchodovania s takýmito zvieratami a produktmi. Táto choroba nie je chorobou s významom pre verejné zdravie, pretože vírus nodulárnej dermatitídy sa neprenáša na ľudí.

(2)

Smernicou Rady 92/119/EHS (4) sa stanovujú všeobecné opatrenia na kontrolu určitých chorôb zvierat vrátane nodulárnej dermatitídy dobytka. Tieto iniciatívy zahŕňajú opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade podozrenia a potvrdenia nodulárnej dermatitídy v chove, opatrenia, ktoré sa majú prijať v reštrikčnom pásme a ďalšie dodatočné opatrenia na úspešnú kontrolu tejto choroby.

(3)

Dňa 20. augusta 2015 grécke orgány oznámili Komisii dve ohniská výskytu nodulárnej dermatitídy v chovoch hovädzieho dobytka s celkovým počtom približne 200 kusov hovädzieho dobytka v oblasti Feres gréckej regionálnej jednotky Evros. Tieto ohniská výskytu predstavujú prvý výskyt nodulárnej dermatitídy v Únii.

(4)

Grécko zaviedlo opatrenia podľa smernice 92/119/EHS, a najmä vymedzilo ochranné zóny a zóny dozoru v okolí ohnísk výskytu v súlade s článkom 10 danej smernice.

(5)

Malo by sa kontrolovať riziko rozšírenia vírusu nodulárnej dermatitídy do ďalších oblastí Grécka a do iných členských štátov, a to najmä prostredníctvom obchodu so živými zvieratami hovädzieho dobytka a ich zárodočnými produktmi, premiestňovania určitých voľne žijúcich prežúvavcov a umiestňovania určitých výrobkov získaných z hovädzieho dobytka na trh.

(6)

S cieľom zabrániť rozšíreniu tejto choroby do ďalších častí Grécka, do iných členských štátov a do tretích krajín Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1423 (5), v ktorom sa stanovujú dočasné ochranné opatrenia a zakazuje sa premiestňovanie a odosielanie hovädzieho dobytka a jeho spermy, ako aj umiestňovanie určitých živočíšnych výrobkov z regionálnej jednotky Evros na trh.

(7)

Po prijatí ďalších informácií o epidemiologickej situácii v Grécku je možné uvedené opatrenia doplniť, a to uplatnením opatrení na zmiernenie rizika.

(8)

Vymedzením pojmov použitým na účely tohto rozhodnutia sú pojmy stanovené v existujúcich právnych predpisoch, a najmä v článku 2 smernice 92/119/EHS, článku 2 smernice Rady 64/432/EHS (6) a článku 2 smernice Rady 92/65/EHS (7). Na účely tohto rozhodnutia sa však osobitne vytvorili a použili určité osobitné podmienky, ktoré by sa preto mali v tomto rozhodnutí vymedziť.

(9)

Je potrebné vymedziť tú časť územia Grécka, ktorá sa považuje za neinfikovanú nodulárnou dermatitídou a nepodlieha obmedzeniam podľa smernice 92/119/EHS a podľa tohto rozhodnutia. Preto je vhodné vymedziť reštrikčné pásmo v prílohe so zreteľom na úroveň rizika šírenia tejto choroby. Geografické hranice takéhoto pásma by mali byť založené na riziku a výsledkoch zisťovania možných kontaktov s infikovaným chovom, možnej úlohe vektorov a možnosti uskutočňovať dostatočné kontroly pohybu zvierat a výrobkov. Takéto pásmo by malo zahŕňať všetky ochranné zóny a zóny dozoru stanovené v smernici 92/119/EHS. Na základe informácií, ktoré poskytlo Grécko, by sa celé územie regionálnej jednotky Evros v Grécku malo považovať za reštrikčné pásmo.

(10)

Takisto je potrebné stanoviť určité obmedzenia, pokiaľ ide o odosielanie zvierat vnímavého druhu a ich zárodočných produktov z tohto reštrikčného pásma, ako aj obmedzenia týkajúce sa uvádzania určitých výrobkov živočíšneho pôvodu a vedľajších živočíšnych produktov na trh z takéhoto pásma.

(11)

V prípade výskytu ohniska nodulárnej dermatitídy sa v článku 19 smernice 92/119/EHS stanovuje možnosť vykonať vakcináciu proti tejto chorobe. V súčasnosti je vakcinácia proti nodulárnej dermatitíde v Grécku zakázaná. Grécko však naznačilo svoj zámer pristúpiť k núdzovému očkovaniu proti nodulárnej dermatitíde. Riziko šírenia choroby prostredníctvom zaočkovaných zvierat a produktov z nich je odlišné od rizika šírenia v prípade nezaočkovaných zvierat. Preto by sa tieto riziká mali riešiť oddelene a nie sú predmetom tohto rozhodnutia.

(12)

Pokiaľ ide o riziko šírenia nodulárnej dermatitídy, rôzne komodity predstavujú rôzne úrovne rizika. Ako sa uvádza vo vedeckom stanovisku Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) týkajúcom sa nodulárnej dermatitídy (8), premiestňovanie živých hovädzích zvierat, spermy hovädzieho dobytka a surových koží a usní z infikovaných hovädzích zvierat predstavuje väčšie riziko z hľadiska vystavenia a následkov než v prípade iných výrobkov, ako je mlieko a mliečne výrobky, spracované kože a usne alebo čerstvé mäso, mäsové prípravky a mäsové výrobky z hovädzieho dobytka, pokiaľ chýba vedecký alebo experimentálny dôkaz o ich úlohe pri prenose tejto choroby. Preto musia byť opatrenia v tomto rozhodnutí vyvážené a úmerné rizikám.

(13)

Premiestňovanie živých hovädzích zvierat z regionálnej jednotky Evros by malo byť naďalej zakázané s cieľom zabrániť šíreniu choroby. Podľa vedeckého stanoviska EFSA týkajúceho sa nodulárnej dermatitídy a podľa Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) voľne žijúce živočíchy, t. j. určité exotické voľne žijúce prežúvavce, môžu zohrávať určitú úlohu pri prenose tejto choroby najmä v Afrike, kde je táto choroba endemická. Preto by sa určité preventívne opatrenia mali uplatňovať aj na voľne žijúce prežúvavce. Na tento účel by sa mali – vzhľadom na neexistenciu presnejších pravidiel v právnych predpisoch Únie – použiť zodpovedajúce medzinárodné normy týkajúce sa takéhoto premiestňovania stanovené v Kódexe OIE pre zdravie suchozemských zvierat (Kódex zdravia suchozemských zvierat OIE) (9).

(14)

Keďže Grécko požiadalo o výnimku zo zákazu odosielania hovädzieho dobytka na priame zabitie z chovov umiestnených v reštrikčnom pásme mimo ochrannej zóny a zóny dozoru a takáto výnimka je stanovená v článku 11.11.5 Kódexu zdravia suchozemských zvierat OIE, je vhodné povoliť odosielanie takýchto zásielok za určitých podmienok.

(15)

Podobne nemožno vylúčiť prenos choroby prostredníctvom spermy a embryí zvierat druhu hovädzieho dobytka. Preto by sa mali stanoviť určité ochranné opatrenia pre tieto komodity. Na tento účel by sa malo – vzhľadom na neexistenciu noriem Únie – použiť vedecké stanovisko EFSA a zodpovedajúce odporúčania Kódexu zdravia suchozemských zvierat OIE.

(16)

Podľa vedeckého stanoviska EFSA týkajúceho sa nodulárnej dermatitídy prenos nodulárnej dermatitídy prostredníctvom spermy (prirodzeného párenia alebo umelej inseminácie) bol preukázaný pokusmi a vírus nodulárnej dermatitídy bol izolovaný v sperme pokusne nainfikovaných býkov. Odber a používanie spermy zvierat druhu hovädzieho dobytka pochádzajúcich z reštrikčného pásma by sa preto mali zakázať.

(17)

V súlade s článkom 4.7.14 Kódexu zdravia suchozemských zvierat OIE je nodulárna dermatitída podľa Príručky Medzinárodnej spoločnosti pre prenos embryí zaradená do kategórie č. 4 chorôb alebo patogénov, teda do kategórie chorôb alebo patogénov, v prípade ktorých boli vykonané alebo práve prebiehajú štúdie, ktoré naznačujú, že zatiaľ nemožno vyvodiť žiadne závery, pokiaľ ide o úroveň rizika prenosu, alebo že riziko prenosu prostredníctvom prenosu embrya nemožno považovať za zanedbateľné, aj ak sa s embryami zaobchádza medzi odberom a prenosom náležitým spôsobom v súlade s uvedenou príručkou. Odber a používanie embryí zvierat druhu hovädzieho dobytka pochádzajúcich z reštrikčného pásma by sa preto mali zakázať.

(18)

Neexistuje žiadny vedecký ani experimentálny dôkaz, ktorý by naznačoval prenos vírusu na vnímavé zvieratá prostredníctvom čerstvého mäsa, mäsových prípravkov alebo mäsových výrobkov. Napriek tomu, že vedecké stanovisko EFSA týkajúce sa nodulárnej dermatitídy naznačuje, že vírus môže prežívať v mäse neurčitý čas, existujúci zákaz Únie kŕmiť prežúvavce bielkovinami prežúvavcov by vylučoval možnosť nepravdepodobného prenosu potenciálneho vírusu ústnou cestou. S cieľom zabrániť akémukoľvek riziku šírenia choroby uvádzanie čerstvého mäsa, mäsových prípravkov a mäsových výrobkov vyrobených z hovädzieho dobytka pochádzajúceho z regionálnej jednotky Evros na trh by sa malo povoliť, len ak bolo čerstvé mäso vyrobené z hovädzieho dobytka držaného v chovoch bez výskytu choroby, nachádzajúcich sa v reštrikčnom pásme mimo vymedzených ochranných zón a zón dozoru. Takéto mäso by sa malo uvádzať na trh iba na území Grécka.

(19)

Okrem toho odosielanie zásielok čerstvého mäsa, mäsových prípravkov a mäsových výrobkov vyrobených z takéhoto čerstvého mäsa získaného zo zvierat chovaných mimo reštrikčného pásma a spracovaného v zariadeniach nachádzajúcich sa v reštrikčnom pásme mimo ochranných zón a zón dozoru sa môže povoliť za určitých podmienok.

(20)

Mledzivo, mlieko a mliečne výrobky používané ako krmivo môžu zohrávať významnú úlohu pri šírení choroby, najmä ak mledzivo, mlieko a mliečne výrobky neboli dostatočne tepelne ošetrené alebo acidifikované na účely inaktivácie vírusu.

(21)

Grécko požiadalo o výnimku zo zákazu odosielania pasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov na ľudskú spotrebu zo zariadení, ktoré sa nachádzajú v reštrikčnom pásme mimo ochranných zón a zón dozoru. Keďže vedecké stanovisko EFSA týkajúce sa veterinárnych rizík kŕmenia zvierat hotovými mliečnymi výrobkami bez ďalšieho spracovania (10) presnejšie špecifikuje niektoré metódy, ktorými sa dajú zmierniť riziká šírenia nodulárnej dermatitídy prostredníctvom mlieka a mliečnych výrobkov, odoslanie zásielok mlieka a mliečnych výrobkov na ľudskú spotrebu možno za určitých podmienok povoliť.

(22)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 142/2011 (11) sa stanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (12) vrátane požiadaviek na bezpečné spracovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov. S cieľom zabrániť šíreniu nodulárnej dermatitídy sa zakazuje uvádzať na trh nespracované vedľajšie živočíšne produkty. Odkaz na spracované živočíšne vedľajšie produkty v tomto rozhodnutí sa vykladá ako odkaz na normy týkajúce sa zdravia zvierat stanovené v nariadení (EÚ) č. 142/2011.

(23)

Opatreniami stanovenými v tomto rozhodnutí by sa mali nahradiť prechodné ochranné opatrenia proti nodulárnej dermatitíde v Grécku stanovené vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2015/1423. Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť.

(24)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

a)

„hovädzí dobytok“ sú kopytníky druhov Bos taurus, Bos indicus, Bison bison a Bubalus bubalis;

b)

„reštrikčné pásmo“ je časť územia členského štátu uvedeného v prílohe k tomuto rozhodnutiu, ktorej súčasťou je oblasť, kde bola potvrdená nodulárna dermatitída, ako aj všetky ochranné zóny a zóny dozoru vytvorené v súlade s článkom 10 smernice 92/119/EHS.

a)

živý hovädzí dobytok a voľne žijúce prežúvavce chované v zajatí;

b)

spermu, vajíčka a embryá zvierat druhu hovädzieho dobytka.

a)

čerstvé mäso a mäsové prípravky a mäsové výrobky vyrobené z takéhoto čerstvého mäsa;

b)

mledzivo, mlieko a mliečne výrobky z hovädzieho dobytka;

c)

čerstvé surové kože a usne hovädzieho dobytka a voľne žijúcich prežúvavcov okrem tých, ktoré sú uvedené v písmene d);

d)

nespracované vedľajšie živočíšne produkty z hovädzieho dobytka a voľne žijúcich prežúvavcov, ak nie sú pod úradným dohľadom príslušného orgánu určené a zaslané na likvidáciu alebo spracovanie v schválenom zariadení podľa nariadenia (ES) č. 1069/2009 na území Grécka.

a)

zvieratá sa zdržiavali od narodenia alebo počas posledných 28 dní v chove, v ktorom nebol počas uvedeného obdobia úradne oznámený žiadny prípad nodulárnej dermatitídy;

b)

zvieratá boli pri nakladaní klinicky prehliadnuté a nepreukazovali žiadne klinické príznaky nodulárnej dermatitídy;

c)

zvieratá sa prepravujú na okamžité zabitie priamo na bitúnok, bez zastavenia alebo vykládky;

d)

bitúnok je príslušným orgánom určený na zabíjanie týchto zvierat;

e)

príslušný orgán zodpovedný za bitúnok musí byť informovaný odosielajúcim príslušným orgánom o úmysle odoslať hovädzí dobytok a oznámi príslušnému orgánu na mieste odoslania jeho príchod;

f)

po príchode na bitúnok sa tieto zvieratá držia a zabíjajú oddelene od ostatných zvierat najviac do 36 hodín.

a)

dopravný prostriedok bol pred nakládkou takýchto zvierat a po nej riadne vyčistený a dezinfikovaný v súlade s článkom 9;

b)

pred prepravou a počas nej sú zvieratá chránené pred útokmi vektorového hmyzu.

a)

boli držané v chovoch v reštrikčnom pásme, na ktoré sa nevzťahovali reštrikcie v súlade so smernicou 92/119/EHS, alebo

b)

boli zabité pred 21. augustom 2015.

a)

boli držané v chovoch v reštrikčnom pásme, na ktoré sa nevzťahovali obmedzenia v súlade so smernicou 92/119/EHS, alebo

b)

boli zabité pred 21. augustom 2015, alebo

c)

boli chované a zabité mimo reštrikčného pásma.

a)

so zdravotnou značkou pre čerstvé mäso stanovenou v kapitole III oddielu I prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 (14);

b)

s identifikačnou značkou pre mäsové prípravky a mäsové výrobky pozostávajúce z mäsa hovädzieho dobytka alebo obsahujúce mäso hovädzieho dobytka, ktorá je stanovená v oddiele I prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (15).

8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/27