4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/1

(1)

V článku 63 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa stanovuje, že pokiaľ ide o operáciu verejno-súkromného partnerstva, prijímateľom môže byť orgán, ktorý sa riadi súkromným právom členského štátu („súkromný partner“). V súlade s článkom 63 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa súkromný partner vybraný na realizáciu operácie môže počas realizácie nahradiť ako prijímateľ, ak sa to vyžaduje v podmienkach verejno-súkromného partnerstva alebo v súvisiacej dohode o financovaní medzi súkromným partnerom a finančnou inštitúciou spolufinancujúcou operáciu.

(2)

S cieľom určiť úplný súbor povinností partnerov v rámci operácie verejno-súkromného partnerstva je potrebné stanoviť dodatočné pravidlá o náhrade prijímateľa a o súvisiacich zodpovednostiach.

(3)

V prípade náhrady prijímateľa v rámci operácie verejno-súkromného partnerstva financovanej z európskych štrukturálnych a investičných fondov je potrebné zabezpečiť, aby po náhrade nový partner alebo orgán poskytoval aspoň rovnakú službu pri dodržaní rovnakých minimálnych noriem kvality, ktoré sa vyžadovali v počiatočnej zmluve o verejno-súkromnom partnerstve.

(4)

Na účely operácie verejno-súkromného partnerstva, v rámci ktorej je prijímateľom grantu verejnoprávny orgán, sa v článku 64 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 stanovujú podmienky, za ktorých výdavky, ktoré vznikli súkromnému partnerovi a ktoré tento vyplatil, možno považovať za výdavky, ktoré vznikli prijímateľovi a ktoré tento vyplatil. V článku 64 ods. 2 uvedeného nariadenia sa vyžaduje platba týchto výdavkov na viazaný účet na meno prijímateľa.

(5)

Je potrebné stanoviť minimálne požiadavky, ktoré sa majú zahrnúť do dohôd o verejno-súkromných partnerstvách a ktoré sú potrebné na uplatňovanie článku 64 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vrátane ustanovení týkajúcich sa vypovedania dohody o verejno-súkromnom partnerstve, ako aj na účel zabezpečenia primeraného audítorského záznamu (audit trail),

a)

partner alebo orgán je schopný zabezpečiť aspoň služby stanovené v zmluve o verejno-súkromnom partnerstve vrátane dodržiavania aspoň minimálnych noriem kvality;

b)

partner alebo orgán súhlasil s prevzatím práv a zodpovedností prijímateľa v súvislosti s podporou pre operácie verejno-súkromného partnerstva odo dňa, keď je riadiacemu orgánu oznámený návrh na náhradu.

a)

podmienky dohody o verejno-súkromnom partnerstve alebo dohody o financovaní medzi súkromným partnerom a finančnou inštitúciou spolufinancujúcou operáciu, ktorá vyžaduje náhradu;

b)

dôkazy o plnení podmienok uvedených v článku 1 tohto nariadenia zo strany partnera alebo orgánu a dôkazy o tom, že spĺňa a preberá všetky príslušné povinnosti prijímateľa podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

c)

dôkazy o tom, že partner alebo orgán dostal kópiu pôvodnej dohody o podpore a všetky zmeny tejto dohody.

a)

zaregistruje partnera alebo orgán ako prijímateľa od dátumu uvedeného v článku 1 písm. b) tohto nariadenia;

b)

informuje partnera alebo orgán o zvyšnej sume podpory dostupnej z EŠIF.

a)

ak je to vhodné, kritériá výberu finančnej inštitúcie, v ktorej sa má založiť viazaný účet, vrátane požiadaviek týkajúcich sa jej úverovej bonity;

b)

podmienky, za ktorých možno vykonávať platby z viazaného účtu;

c)

informáciu, či verejnoprávny orgán, ktorý je prijímateľom, môže použiť viazaný účet ako kolaterál/záruku na plnenie svojich povinností alebo povinností súkromného partnera podľa dohody o verejno-súkromnom partnerstve;

d)

povinnosť majiteľov viazaného účtu informovať riadiaci orgán na základe jeho písomnej žiadosti o výške finančných prostriedkov vyplatených z viazaného účtu a o zostatku viazaného účtu;

e)

pravidlá o vyplácaní zostávajúcich finančných prostriedkov z viazaného účtu, keď sa viazaný účet uzavrie v dôsledku vypovedania dohody o verejno-súkromnom partnerstve.

4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/4

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Španielska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Idiazabal“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 (2) zmeneného nariadením (ES) č. 2317/1999 (3).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (4).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/5

(1)

V článku 17 nariadenia (ES) č. 470/2009 sa vyžaduje, aby sa prostredníctvom nariadenia stanovil maximálny limit rezíduí (ďalej len „MRL“) farmakologicky účinných látok určených na použitie vo veterinárnych liekoch pre zvieratá určené na výrobu potravín alebo v biocídnych výrobkoch používaných pri chove hospodárskych zvierat v Únii.

(2)

V tabuľke 1 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 37/2010 (2) sa stanovujú farmakologicky účinné látky a ich klasifikácia, pokiaľ ide o MRL v potravinách živočíšneho pôvodu.

(3)

Kyselina klodrónová (vo forme disodnej soli) ešte nie je zahrnutá v tejto tabuľke.

(4)

Európskej agentúre pre lieky (ďalej len „EMA“) bola predložená žiadosť o stanovenie MRL kyseliny klodrónovej (vo forme disodnej soli) v zvieratách čeľade koňovité.

(5)

EMA na základe stanoviska Výboru pre lieky na veterinárne použitie nepovažuje za potrebné stanoviť maximálne limity rezíduí klodronátu disodného u koňovitých, keďže to nie je nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí, ak sa látka nepoužíva u zvierat, ktorých mlieko je určené na ľudskú spotrebu.

(6)

Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 470/2009 má EMA zvážiť použitie MRL, ktoré boli stanovené pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine, na inú potravinu vyrobenú z rovnakého druhu, alebo použitie MRL, ktoré boli stanovené pre farmakologicky účinnú látku v jednom alebo viacerých druhoch, na iné druhy.

(7)

EMA dospela k záveru, že extrapolovať MRL kyseliny klodrónovej (vo forme disodnej soli) pre zvieratá čeľade koňovité na iné druhy zvierat určené na výrobu potravín nie je vhodné, lebo na základe navrhovanej indikácie a spôsobu účinku nie je pravdepodobné, že sa táto účinná látka použije u iných druhov zvierat určených na výrobu potravín ako koní.

(8)

Tabuľka 1 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre veterinárne lieky,

4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/8

(1)

V článku 17 nariadenia (ES) č. 470/2009 sa vyžaduje stanoviť prostredníctvom nariadenia maximálny limit rezíduí (maximum residue limit, „MRL“) farmakologicky účinných látok určených na použitie vo veterinárnych liekoch pre zvieratá určené na produkciu potravín alebo v biocídnych výrobkoch používaných pri chove hospodárskych zvierat v Únii.

(2)

V tabuľke 1 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 37/2010 (2) sa stanovujú farmakologicky účinné látky a ich klasifikácia, pokiaľ ide o maximálne limity rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu.

(3)

Hexaflumurón ešte nie je zahrnutý v tejto tabuľke.

(4)

Európskej agentúre pre lieky (ďalej len „EMA“) bola predložená žiadosť o stanovenie MRL hexaflumurónu v rybách.

(5)

EMA na základe stanoviska Výboru pre lieky na veterinárne použitie odporučila stanoviť MRL hexaflumurónu v rybách, ktorý sa vzťahuje na svalovinu a kožu v prirodzenom pomere.

(6)

Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 470/2009 má EMA zvážiť použitie MRL, ktoré boli stanovené pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine, na inú potravinu získanú z toho istého druhu, alebo použitie MRL, ktoré boli stanovené pre farmakologicky účinnú látku v jednom alebo vo viacerých druhoch, na iné druhy.

(7)

EMA sa domnieva, že z dôvodu obmedzenejšieho metabolizmu rýb v porovnaní s metabolizmom druhov cicavcov a vtákov nemožno MRL pre hexaflumurón extrapolovať z rýb na iné druhy zvierat určené na výrobu potravín.

(8)

Tabuľka 1 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre veterinárne lieky,

4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/11

(1)

V článku 17 nariadenia (ES) č. 470/2009 sa vyžaduje stanoviť prostredníctvom nariadenia maximálny limit rezíduí (maximum residue limit, ďalej len „MRL“) farmakologicky účinných látok určených na použitie vo veterinárnych liekoch pre zvieratá určené na výrobu potravín alebo v biocídnych výrobkoch používaných pri chove hospodárskych zvierat v Únii.

(2)

V tabuľke 1 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 37/2010 (2) sa stanovujú farmakologicky účinné látky a ich klasifikácia, pokiaľ ide o MRL v potravinách živočíšneho pôvodu.

(3)

Propyl-4-hydroxybenzoát a jeho sodná soľ ešte nie sú zahrnuté v tejto tabuľke.

(4)

Európskej agentúre pre lieky (ďalej len „EMA“) bola predložená žiadosť o stanovenie MRL propyl-4-hydroxybenzoátu a jeho sodnej soli vo všetkých druhoch zvierat určených na výrobu potravín.

(5)

EMA na základe stanoviska Výboru pre lieky na veterinárne použitie nepovažuje za potrebné stanoviť MRL propyl-4-hydroxybenzoátu a jeho sodnej soli vo všetkých druhoch zvierat určených na výrobu potravín, keďže nie sú nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí, ak sa táto látka používa iba na konzervačné účely.

(6)

Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 470/2009 má EMA zvážiť použitie MRL, ktoré boli stanovené pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine, na inú potravinu získanú z toho istého druhu, alebo použitie MRL, ktoré boli stanovené pre farmakologicky účinnú látku v jednom alebo viacerých druhoch, na iné druhy.

(7)

So zreteľom na stanovisko EMA, podľa ktorého by sa nemali stanoviť žiadne MRL propyl-4-hydroxybenzoátu a jeho sodnej soli, extrapolácia nie je v prípade tejto látky možná.

(8)

Tabuľka 1 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010 by sa mala preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre veterinárne lieky,

4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/14

(1)

Dňa 8. októbra 2014 začala Európska komisia (ďalej len „Komisia“) antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (ďalej len „Rusko“ alebo „príslušná krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 25. augusta 2014 spoločnosťami AFM Aluminiumfolie Merseburg GmbH, Alcomet AD, Eurofoil Luxembourg SA, Hydro Aluminium Rolled Products GmbH a Impol d.o.o. (ďalej len „navrhovatelia“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby hliníkových fólií v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o dumpingu týkajúceho sa uvedeného výrobku a z toho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré postačovali na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Dňa 4. októbra 2014 oznámila Komisia začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“) týkajúce sa konečných antidumpingových opatrení na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) a Brazílii v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(4)

Komisia v oznámení o začatí konania vyzvala všetky zainteresované strany, aby ju kontaktovali s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Okrem toho Komisia o začatí prešetrovania oficiálne informovala navrhovateľov, známeho vyvážajúceho výrobcu a ruské orgány, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Zainteresované strany dostali aj príležitosť písomne vyjadriť svoj názor a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie pred útvarmi Komisie a/ani úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Vo svojom oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(8)

Vzhľadom na to, že celú výrobu príslušného výrobku v Rusku vykonáva jedna skupina spoločností, skupina Rusal, v oznámení o začatí konania sa v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami nepredpokladal žiadny výber vzorky.

(9)

Vo svojom oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už zrealizovala. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby. Keďže na začiatku prešetrovania nebola jasná vnútorná štruktúra skupín, pokiaľ ide o funkcie výroby a predaja príslušného výrobku, vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie a ich prepojených spoločností. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky a predbežná vzorka sa preto schválila. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(10)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie určené v oznámení o začatí konania.

(11)

V počiatočnej fáze bolo kontaktovaných štrnásť známych dovozcov/používateľov, ktorí boli vyzvaní, aby vysvetlili svoje činnosti a v prípade potreby vyplnili formulár na výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania.

(12)

Formulár na výber vzorky vyplnili tri spoločnosti. Boli to však subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, t. j. priemyselní používatelia, ktorí dovážali príslušný výrobok na ďalšie spracovanie pred opätovným predajom. Obchodníci sa neprihlásili. Výber vzorky preto nie je odôvodnený.

(13)

Ďalšie štyri prihlásené spoločnosti uviedli, že buď príslušný výrobok z Ruska nedovážali, alebo boli subjektom zaoberajúcim sa prevíjaním. Dotazník pre používateľov sa zaslal všetkým siedmim prihláseným spoločnostiam.

(14)

Komisia zaslala dotazníky šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a ich prepojeným spoločnostiam, jednej skupine vyvážajúcich výrobcov a siedmim používateľom z Únie.

(15)

Vyplnené dotazníky doručili všetci výrobcovia v Únii zaradení do vzorky, skupina vyvážajúcich výrobcov (ktorá pozostáva z dvoch vyvážajúcich výrobcov, štyroch prepojených obchodníkov a ôsmich prepojených dodávateľov surovín, pričom všetci s výnimkou dvoch obchodníkov, ktorí majú registrované sídlo v Jersey a Švajčiarsku, majú sídlo v Rusku) a štyria používatelia. Na základe žiadosti Komisie boli revidované tabuľky dotazníka od skupiny Rusal doručené neskôr.

(16)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie.

(17)

Keďže jedna zo spoločností zaradených do vzorky vyrábala počas príslušného obdobia iba malé množstvá určené výhradne na vlastnú spotrebu, overovanie na mieste sa nepovažovalo za potrebné.

(19)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie vývoja významného z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od roku 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(20)

Príslušným výrobkom je hliníková fólia s hrúbkou minimálne 0,008 mm a maximálne 0,018 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej už neupravovaná, vo zvitkoch so šírkou nepresahujúcou 650 mm a hmotnosťou nepresahujúcou 10 kg (ďalej len „veľké zvitky“) s pôvodom v Rusku, v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) (ďalej len „príslušný výrobok“). Tento výrobok je bežne známy pod názvom hliníková fólia pre domácnosť (ďalej len „HFD“).

(21)

HFD sa vyrába z čistého hliníka, ktorý sa najskôr zlieva do hrubých pásov (s hrúbkou niekoľko mm, t. j. 1 000-násobne hrubších ako príslušný výrobok) a následne v niekoľkých etapách valcuje na požadovanú hrúbku. Po vyvalcovaní sa fólia žíha za tepla a napokon sa navíja do kotúčov (roliek).

(22)

Tieto kotúče HFD potom následní spracovatelia, tzv. subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, prevíjajú na menšie rolky. Získaný výrobok (t. j. spotrebné rolky, ktoré nie sú príslušným výrobkom) sa používa ako krátkodobé viacúčelové balenie, väčšinou v domácnostiach, stravovacích zariadeniach, maloobchodných predajniach s potravinami a kvetinárstvach.

(23)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Ruska a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj základné využitie.

(24)

Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

Dovozca tvrdil, že výrobok by sa mal vymedziť ako výrobok HFD s hmotnosťou do 10 kg (tzv. „spotrebné rolky“). Tento dovozca tvrdil, že medzi spotrebnými rolkami a veľkými zvitkami neexistujú žiadne rozdiely vo fyzikálnych, chemických a technických vlastnostiach. Dovozca ďalej tvrdil, že ak by sa uložili antidumpingové clá len na veľké zvitky, mohlo by to spôsobiť nárast vývozu spotrebných roliek z Ruska bez antidumpingových ciel.

(26)

Veľké zvitky a spotrebné rolky sa navzájom odlišujú na základe fyzikálnej vlastnosti, ktorou je hmotnosť. Zodpovedá to aj číselnému znaku KN. Výrobné odvetvie Únie okrem toho v zmysle odôvodnenia 53 vyrába iba veľké zvitky, nie spotrebné rolky. Veľké zvitky nakupujú a ďalej spracúvajú na spotrebné rolky subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, ktoré ďalej predávajú výrobok maloobchodníkom a koncovým používateľom. Veľké zvitky a spotrebné rolky majú preto odlišné fyzikálne vlastnosti, nevyrábajú ich rovnakí výrobcovia, nekonkurujú si a neobchoduje sa s nimi na tom istom trhu.

(27)

Tvrdenie, že spotrebné rolky by sa mali začleniť do vymedzenia výrobku na účely tohto prešetrovania, bolo preto zamietnuté.

(28)

Vplyv uloženia akéhokoľvek antidumpingového cla na veľké zvitky, ktorý by sa mohol prejaviť na nadväzujúcom výrobnom odvetví, sa rieši v odôvodneniach 151 až 163 týkajúcich sa záujmu Únie.

(29)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Únie v priebehu obdobia prešetrovania.

(30)

Na tomto základe sa zistilo, že celkový predaj jedného vyvážajúceho výrobcu nebol reprezentatívny. Keďže tento spolupracujúci vyvážajúci výrobca nepredával podobný výrobok na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, Komisia určila normálnu hodnotu podľa článkov 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(31)

Normálna hodnota sa v prípade tohto spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu určila pripočítaním nasledujúcich faktorov k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku počas obdobia prešetrovania:

(32)

Pokiaľ ide o ďalšieho vyvážajúceho výrobcu, zistilo sa, že jeho celkový predaj na domácom trhu bol reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia (pozri odôvodnenie 29 vyššie).

(33)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie. Komisia preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade tohto ďalšieho vyvážajúceho výrobcu za každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že v prípade 5 zo 14 druhov výrobkov zodpovedali vyvážané druhy výrobkov reprezentatívnemu domácemu predaju.

(34)

V prípadoch, keď nedošlo k nijakému domácemu predaju konkrétneho druhu výrobku, a v prípade druhov výrobkov, pri ktorých bol objem domáceho predaja nedostačujúci, sa normálna hodnota stanovila v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia, ako je to uvedené v odôvodnení 31 vyššie.

(35)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu za každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný domáci predaj.

(36)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene na domácom trhu pre druh výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(37)

Normálna hodnota je v tomto prípade vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(38)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplýva, že v prípade viac než 90 % domáceho predaja bol predaj na domácom trhu ziskový a že vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady. Vzhľadom na to sa normálna hodnota vypočítala ako vážený priemer cien domáceho predaja počas obdobia prešetrovania v prípade piatich druhov výrobkov s reprezentatívnym domácim predajom.

(39)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie cez prepojeného obchodníka RTI Ltd. (ďalej len „RTI“) so sídlom v Jersey. Tento obchodník kúpi príslušný výrobok od výrobcov prostredníctvom dvoch subjektov so sídlom v Moskve. Následne príslušný výrobok ďalej predá konečným zákazníkom prostredníctvom iného subjektu so sídlom vo Švajčiarsku. Všetky tri prepojené subjekty vykonávajú obchodné činnosti v mene výrobcov alebo prepojeného obchodníka a sú odmeňované mesačnými províziami.

(40)

Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade sa ceny upravili podľa všetkých nákladov, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom (t. j. nákladov na prepravu, poistenie, úverové náklady, clá a colné poplatky), ako aj zodpovedajúcich nákladov PVA obchodníka a primeraného ziskového rozpätia.

(41)

Pokiaľ ide o náklady PVA, Komisia zohľadnila na základe údajov, ktoré predložila skupina Rusal o predaji príslušného výrobku na trh Únie, skutočnú zodpovedajúcu výšku nákladov PVA. Išlo o sumu, ktorú prepojený obchodník už identifikoval a priradil k činnostiam dovozu príslušného výrobku do Únie podľa vlastných výpočtov a zásad prideľovania. Komisia tiež zabezpečila, aby nedošlo k dvojitému započítaniu výdavkov a aby sa do tejto sumy nezahrnuli prípadné náklady, ktoré nesúvisia s dovozom príslušného výrobku. Suma nákladov PVA, ktorú Komisia použila na stanovenie spoľahlivých vývozných cien, sa preto týkala výlučne nákladov, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom príslušného výrobku do Únie, ako sa požaduje v článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(42)

Pokiaľ ide o zisk, realizovaný zisk prepojeného obchodníka sa z dôvodu spojenia s vyvážajúcimi výrobcami považoval za nespoľahlivý, keďže samotná cena medzi nimi bola nespoľahlivá. Vzhľadom na nedostatok informácií od nezávislých dovozcov sa pri tomto prešetrovaní použilo primerané ziskové rozpätie 2 % použité pri predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa rovnakého výrobku (4).

(43)

Vzhľadom na tieto odpočty nákladov PVA a zisku skupina Rusal tvrdila, že prepojený obchodník (RTI) by sa mal považovať za interné vývozné oddelenie vyvážajúcich výrobcov, pretože všetci vystupujú ako jeden hospodársky subjekt aj napriek tomu, že sú to samostatné právne subjekty. Skupina Rusal preto tvrdila, že sa nemali uskutočniť žiadne odpočty nákladov PVA a zisku spoločnosti RTI.

(44)

Usudzuje sa však, že v prípade existencie prepojenia medzi vyvážajúcim výrobcom a dovozcom alebo treťou stranou sa vývozná cena považuje za nespoľahlivú, pričom spoľahlivá cena sa musí určiť. V článku 2 ods. 9 základného nariadenia sa jasne stanovujú úpravy všetkých nákladov, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, ako aj naakumulovaných ziskov, ktoré slúžia na určenie spoľahlivej vývoznej ceny. Do týchto nákladov patria aj náklady PVA. Konkrétnym zmyslom a účelom úprav je určiť spoľahlivú vývoznú cenu. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(45)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(46)

Komisia v prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali ceny a porovnateľnosť cien.

(47)

Pokiaľ ide o vývozné ceny, vykonali sa úpravy týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, balenie, vývozné poplatky a provízie. V prípade domácich cien sa vykonali úpravy nákladov na vnútroštátnu dopravu, balenie, úverové náklady, náklady na manipuláciu a provízie.

(48)

V prípade oboch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku na základe cien zo závodu, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(49)

Keďže títo dvaja spolupracujúci výrobcovia sú prepojení, stanovilo sa jedno dumpingové rozpätie pre obe spoločnosti na základe váženého priemeru ich individuálnych dumpingových rozpätí.

(50)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny (CIF) na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

(51)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, keďže jediný existujúci výrobca HFD v Rusku, ktorý zodpovedal za 100 % dovozu do Únie, počas obdobia prešetrovania spolupracoval. Na základe toho sa Komisia rozhodla stanoviť zvyškové dumpingové rozpätie na úrovni individuálneho dumpingového rozpätia stanoveného pre spolupracujúcu spoločnosť.

(52)

Predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, pred zaplatením cla, sú takéto:

(53)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia prešetrovania dvanásť známych výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(54)

Celková výroba Únie počas obdobia prešetrovania sa odhadovala v objeme približne 47 349 ton. Komisia tento údaj stanovila na základe štatistických údajov Eurostatu, overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky a odhadovaných údajov o výrobcoch nezaradených do vzorky a poskytnutých navrhovateľmi. Ako sa uvádza v odôvodnení 9, do vzorky boli zaradení výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(55)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že nie všetci navrhovatelia pôsobili vo výrobe HFD. Z prešetrovania však vyplynulo, že všetci navrhovatelia a ich prepojené spoločnosti skutočne vyrábali, aj keď v malých množstvách, príslušný výrobok, a preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(56)

Údaje o výrobe, výrobnej kapacite, objeme predaja, zamestnanosti a objeme vývozu týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia poskytli navrhovatelia. Tieto údaje predstavovali odhady maximálneho a minimálneho rozpätia a boli rozdelené do dvoch kategórií: výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie nezaradení do vzorky. V prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky Komisia použila skutočné overené údaje, ktoré tieto spoločnosti uviedli vo vyplnených dotazníkoch. V prípade výrobcov z Únie nezaradených do vzorky sa použili údaje poskytnuté navrhovateľmi. Tieto odhady boli sprístupnené na pripomienkovanie zainteresovaným stranám. Žiadne pripomienky však neboli doručené.

(57)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe celkového odhadovaného objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a na základe celkového objemu dovozu na základe údajov Eurostatu, ktoré boli v prípade potreby upravené podľa overených údajov poskytnutých vyvážajúcim výrobcom a pochádzajúcich z vyplnených dotazníkov predložených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

(58)

Keďže išlo len o jedného vyvážajúceho výrobcu v príslušnej krajine, všetky údaje, ktoré sa ho týkali, sa museli z dôvodu dôvernosti uviesť ako rozpätie.

(59)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba hliníkovej fólie v Únii (v tonách)

(60)

Spotreba v Únii sa v rokoch 2011 až 2013 zvýšila, v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania však klesla. Celkovo sa spotreba počas posudzovaného obdobia zvýšila v rozpätí 17 % až 28 %. Zvýšenie spotreby v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania je najmä dôsledkom zvýšenia dovozu z Ruska a iných tretích krajín, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zvýšil len mierne (pozri odôvodnenie 82).

(61)

Komisia určila objem dovozu z príslušnej krajiny na základe údajov Eurostatu a údajov, ktoré predložil spolupracujúci výrobca v príslušných krajinách.

(62)

Dovoz z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách)

(63)

Objem dovozu z Ruska sa v rokoch 2011 až 2013 zvýšil v rozpätí 40 % až 50 %, pričom počas obdobia prešetrovania mierne poklesol.

(64)

Zodpovedajúci trhový podiel sa zvýšil z 29 % v roku 2011 na 34 % v roku 2012 a potom zostal stály až do konca obdobia prešetrovania.

(65)

Komisia určila vážené priemerné ceny dovozu na základe údajov Eurostatu a údajov, ktoré predložil spolupracujúci výrobca v príslušných krajinách. Cenové podhodnotenie cien výrobného odvetvia Únie v dôsledku dovozu z príslušnej krajiny sa stanovilo na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli spolupracujúci ruský vyvážajúci výrobca a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(66)

Priemerná cena dovozu HFD z Ruska do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/tona)

(67)

Priemerná dovozná cena HFD z Ruska do Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila. Celkovo sa znížila o 2 % až 8 %.

(68)

Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala: a) vážené priemerné predajné ceny na každý druh výrobku výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, a b) zodpovedajúce vážené priemerné ceny na druh dovážaného výrobku od spolupracujúcich ruských výrobcov pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF, s primeranými úpravami vzhľadom na existujúce clá a náklady po dovoze.

(69)

Toto cenové porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodnej činnosti, v prípade potreby s náležitou úpravou. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania. Ukázalo sa, že výrobky dovážané z Ruska vykazujú na trhu Únie vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia 3 % až 7 %.

(70)

Vzhľadom na svoju závažnosť je toto cenové podhodnotenie potrebné vnímať s ohľadom na skutočnosť, že ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré boli počas obdobia prešetrovania podhodnotené dumpingovými cenami z Ruska, boli zároveň nižšie ako výrobné náklady. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 177 a 179, výsledný predaj pod cenu vyvolaný ruskými cenami je v priemere približne 12 %.

(71)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(72)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, výber vzorky sa použil na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(73)

Na účely stanovenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Ako je vysvetlené v odôvodnení 56, Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele vzťahujúce sa na celé výrobné odvetvie Únie na základe informácií poskytnutých navrhovateľmi, ktoré boli riadne overené v prípade spoločností zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(74)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(75)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(76)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(77)

Výroba počas posudzovaného obdobia kolísala. Hoci sa v rokoch 2011 až 2013 zvýšila, v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania klesla. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby zvýšil o 7 %.

(78)

Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby zvýšil o 12 %.

(79)

V dôsledku vyššieho zvýšenia výrobnej kapacity v porovnaní s objemom výroby sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia znížilo o 5 %.

(80)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že všetci výrobcovia HFD sú schopní vyrábať aj iný druh fólie, konkrétne upravované hliníkové fólie (ďalej len „UHF“), a že na výrobu oboch druhov fólie sa používajú rovnaké stroje. Na tomto základe vyvážajúci výrobca tvrdil, že údaje výrobného odvetvia Únie týkajúce sa kapacity a využitia kapacity HFD sú skreslené.

(81)

Hoci je pravdou, že niekoľko výrobcov z Únie vyrába HFD aj UHF, z prešetrovania vyplynulo, že najväčší výrobca z Únie zaradený do vzorky vyrábal výhradne HFD. V prípade ostatných výrobcov z Únie zaradených do vzorky vychádzali výrobná kapacita a využitie kapacity zo skutočných údajov, a preto nemala skutočnosť, že vyrábali aj UHF, nijaký vplyv na celkovú oznámenú kapacitu výroby a využitie kapacity HFD. A nakoniec sa pri prešetrovaní preukázalo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábajú oba druhy fólií v stabilnom pomere. Toto tvrdenie sa preto v tejto fáze zamietlo.

(82)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu Únie

(83)

Objem predaja HFD sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil. Objem predaja sa zvýšil najmä v období od roku 2011 do roku 2013, t. j. v rozpätí 4 % až 14 %. Počas obdobia prešetrovania sa objem predaja znížil. Celkovo sa objem predaja v posudzovanom období zvýšil v rozpätí 2 % až 10 %. Nárast objemu predaja pri zohľadnení súčasného nárastu spotreby a dovozu, okrem iného z Ruska, však viedol k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu z 55 % v roku 2011 na 47 % v období prešetrovania, t. j. v posudzovanom období sa zaznamenal pokles o 8 percentuálnych bodov. Pokles podielu výrobného odvetvia Únie na trhu sa časovo zhodoval so zvýšením podielu ruského dovozu na trhu, ako je vysvetlené v odôvodnení 64.

(84)

Zatiaľ čo spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 17 % až 28 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa zvýšil v rozpätí 2 % až 10 %, čo sa prejavilo stratou podielu na trhu v objeme 8 percentuálnych bodov.

(85)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(86)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia menila a celkovo sa mierne zvýšila o 2 %.

(87)

V období rokov 2011 až 2013 sa produktivita zvýšila z dôvodu vyššieho nárastu výroby v porovnaní so zvýšením zamestnanosti, ako sa uvádza v tabuľke 4 v odôvodnení 77. V období od roku 2013 do obdobia prešetrovania sa produktivita znížila o 7 %, stále však bola vyššia ako na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2011.

(88)

Dumpingové rozpätie je výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv rozsahu skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie je vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušnej krajiny podstatný.

(89)

Výrobné odvetvie Únie sa stále zotavovalo z minulého dumpingu spôsobeného dovozom rovnakého výrobku s pôvodom v Číne, Brazílii a Arménsku. Tieto opatrenia podliehajú v súčasnosti súbežne prebiehajúcemu revíznemu prešetrovaniu podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodnení 3.

(90)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Priemerné predajné ceny

(91)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia neustále znižovala, pričom celkovo sa znížila o 11 %.

(92)

Napriek tomuto zníženiu boli stále jednotkové výrobné náklady vyššie ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie, ktoré tak, s výnimkou roka 2013, nedokázalo predajnou cenou uhradiť svoje výrobné náklady. Výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť predajnú cenu v dôsledku tlaku, ktorý vyvíjali dumpingové ceny ruského dovozu.

(93)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vývoj predajných cien výrobného odvetvia Únie sledoval vývoj cien hliníka na Londýnskej burze kovov, a že ceny ruského dovozu preto nemali žiadny vplyv na predajnú cenu výrobného odvetvia Únie. Podľa názoru týchto strán nie je teda opodstatnené domnievať sa, že ruské dovozné ceny podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Z prešetrovania vyplynulo, že predajná cena výrobného odvetvia Únie sledovala rovnaký trend ako ceny hliníka na Londýnskej burze kovov. Bez ohľadu na to však ruské dovozné ceny predstavovali podhodnotenie predajných cien výrobného odvetvia Únie a vyvíjali tlak na ceny na trhu Únie, čo neumožňovalo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň, ktorá by pokrývala náklady výroby. Preto je potrebné toto tvrdenie zamietnuť.

(94)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(95)

V období od roku 2011 do obdobia prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky zvýšili o 5 %. Náklady práce sa najskôr zvýšili o 2 % v období rokov 2011 až 2012, potom v období rokov 2012 až 2013 klesli a napokon zostali počas obdobia prešetrovania stabilné.

(96)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(97)

Zásoby nemožno v tomto odvetví považovať za významný ukazovateľ ujmy, keďže výroba a predaj sú založené najmä na objednávkach, a preto si výrobcovia väčšinou držia obmedzené zásoby. Trendy vo vývoji zásob sa preto uvádzajú iba informačne.

(98)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 8 %. Zatiaľ čo v období rokov 2011 až 2013 sa zásoby zvýšili o 10 %, v období od roku 2013 do konca obdobia prešetrovania sa mierne znížili. Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby zostali počas celého posudzovaného obdobia stabilné.

(99)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(100)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia bolo výrobné odvetvie Únie stratové, s výnimkou roku 2013, keď dosiahlo zisk mierne nad prahom rentability. V období rokov 2011 až 2012 sa ziskovosť znížila, v 2013 sa zvýšila, ale potom sa počas prešetrovaného obdobia znovu znížila a dosiahla podobnú úroveň ako v roku 2011. Celkovo sa ziskovosť v posudzovanom období zvýšila o 4 %, čo zodpovedá zvýšeniu o 0,1 percentuálneho bodu, ktoré výrobnému odvetviu Únie neumožnilo počas obdobia prešetrovania realizovať zisk. Tento vývoj nastal najmä v dôsledku cenového tlaku ruského dovozu, ktorý sa dostával do Únie za dumpingové ceny podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Únie a neumožnil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje predajné ceny tak, aby pokryli výrobné náklady.

(101)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Peňažný tok v posudzovanom období kolísal, pričom si zachovával rastúci trend. Celkovo sa čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia zvýšil o 30 %. Treba však poznamenať, že v absolútnych hodnotách zostal peňažný tok v porovnaní s celkovým obratom príslušného výrobku na nízkej úrovni.

(102)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 47 %. Investície sa v období rokov 2011 až 2012 zvýšili o 65 %, počas roka 2013 klesli a opäť sa zvýšili počas obdobia prešetrovania. Predstavovali najmä investície do nových strojov a počas obdobia prešetrovania zostali v porovnaní s celkovým obratom na pomerne nízkej úrovni.

(103)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov, aj návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku vykazovala od roku 2011, s výnimkou roka 2013, kde bola na úrovni 0 %, záporné hodnoty a odzrkadľovala vývoj ziskovosti. Celkovo sa návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila o 8 %.

(104)

Pokiaľ ide o schopnosť získať kapitál, zhoršenie schopnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky generovať hotovosť pre podobný výrobok oslabovalo ich finančnú situáciu, pretože sa znižovali interne vytvárané zdroje. Prešetrovaním sa zistilo, že celkovo došlo v posudzovanom období k zhoršeniu schopnosti získať kapitál.

(105)

Niekoľko hlavných ukazovateľov ujmy vykazovalo negatívny trend. Pokiaľ ide o ziskovosť, výrobné odvetvie bolo stratové počas takmer celého posudzovaného obdobia s výnimkou roku 2013, kedy dosiahlo zisk mierne nad prahom rentability. Počas obdobia prešetrovania vytvorilo výrobné odvetvie Únie negatívny zisk – 2,1 %. Predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 11 %. Jednotkové náklady, ktoré sa tiež znížili o 11 %, však zostali počas celého posudzovaného obdobia, s výnimkou roka 2013, vyššie ako priemerná predajná cena. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 8 percentuálnych bodov, t. j. z 55 % v roku 2011 na 47 % počas obdobia prešetrovania.

(106)

Niektoré ukazovatele ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali kladne. Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby zvýšil o 7 % a výrobná kapacita o 12 %. Tieto zvýšenia však neboli v súlade s rastom spotreby, ktorý bol oveľa vyšší, konkrétne 17 % až 28 % počas posudzovaného obdobia. Objem predaja sa počas posudzovaného obdobia zvýšil v rozpätí 2 % až 10 %. Na trhu s rastúcou spotrebou sa však táto skutočnosť nepremietla do zvýšenia podielu na trhu, naopak, viedla k strate podielu na trhu o 8 percentuálnych bodov. Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 47 %. Týkali sa najmä nových strojov a počas obdobia prešetrovania zostali na pomerne nízkej úrovni. Podobne sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 30 % aj peňažný tok, zostal však na nízkej úrovni. Tieto kladné trendy preto nevylučujú, že došlo k ujme.

(107)

Ruské orgány tvrdili, že podľa analýzy verejne dostupných finančných dokumentov navrhovateľov k žiadnej významnej ujme nedošlo. To je v rozpore s výsledkami prešetrovania, ktoré vychádza zo skutočných overených údajov výrobného odvetvia Únie týkajúcich sa HFD. Keďže niektorí výrobcovia z Únie nevyrábali výlučne HFD, verejne dostupné finančné dokumenty nemôžu poskytnúť obraz o skutočnej situácii výrobného odvetvia Únie pre HFD. Závery o hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia preto nemôžu vychádzať z verejne dostupných finančných dokumentov, ale z podrobnejších a overených informácií, ktoré boli k dispozícii počas prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(108)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(109)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby možná ujma spôsobená faktormi inými než dumpingovými dovozmi z Ruska nebola pripísaná dumpingovým dovozom. Ide tu o tieto faktory:

(110)

Komisia na účely určenia príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom HFD s pôvodom v Rusku a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, analyzovala objem a cenovú hladinu dovážaného výrobku, ktorý bol predmetom prešetrovania, a mieru, do akej tieto faktory prispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(111)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu za nízke ceny z Ruska zvýšil v rozpätí 35 % až 45 %, čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu približne o 5 percentuálnych bodov počas toho istého obdobia. Toto zvýšenie sa časovo zhodovalo so stratou trhového podielu v objeme 8 percentuálnych bodov, ktorú znášalo výrobné odvetvie Únie.

(112)

Zároveň s tým vyvíjali počas posudzovaného obdobia ruské dovozné ceny cenový tlak na trh Únie a klesli v rozpätí 2 % až 8 %, čím podhodnocovali predajné ceny stratového výrobného odvetvia Únie v priemere o 3 % až 7 %, a to viedlo k rozpätiu predaja pod cenu vo výške približne 12 %. Vzhľadom na svoju závažnosť je toto cenové podhodnotenie potrebné vnímať s ohľadom na skutočnosť, že ceny výrobného odvetvia Únie boli počas obdobia prešetrovania nižšie ako výrobné náklady. Výrobné odvetvie Únie muselo počas posudzovaného obdobia znížiť ceny s cieľom zabrániť ďalšej strate podielu na trhu.

(113)

Ruský dovoz do veľkej miery prevzal podiely Číny a Brazílie na trhu po uložení opatrení voči týmto krajinám a výrobné odvetvie Únie sa nedokázalo úplne zotaviť z minulých dumpingových praktík týchto krajín. To malo za následok straty výrobného odvetvia Únie v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania, s výnimkou roku 2013, keď sa bola ziskovosť mierne priaznivá, stále však nižšia než cieľová ziskovosť 5 % (pozri odôvodnenia 176 a 177).

(114)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že zvýšenie dovozu z Ruska sa odohralo v dôsledku uloženia opatrení voči Číne, Brazílii a Arménsku, keďže tieto opatrenia umožnili lepší prístup na trh Únie ostatným tretím krajinám vrátane Ruska.

(115)

Prešetrovaním sa zistilo, že ruský vývoz skutočne do veľkej miery nahradil čínske a brazílske podiely na trhu v Únii. Dovoz z Ruska sa však realizoval za dumpingové ceny, čím došlo k podhodnoteniu predajných cien výrobného odvetvia Únie, ktoré sa časovo zhodovalo so zhoršením jeho situácie. Z toho vyplýva jasná príčinná súvislosť medzi ruským dovozom a značnou ujmou výrobného odvetvia Únie a je irelevantné, či ruský dovoz narástol len v dôsledku antidumpingových opatrení uložených na dovoz z iných tretích krajín. Toto tvrdenie bolo preto v tejto fáze zamietnuté. V každom prípade, aj keby malo uloženie antidumpingových ciel na dovoz z Číny, Brazílie a Arménska vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, bolo by iba nepriamou príčinou a nemohlo by sa považovať za „iné faktory“ v zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Pri prešetrovaní sa zistilo, že ujmu spôsobuje samotný dumpingový dovoz z Ruska. Takýto výklad je v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci C-638/11 P zo 14. novembra 2013 Rada Európskej únie/Gul Ahmed Textile Mills Ltd.

(116)

Na základe vyššie uvedených skutočností dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že ujma výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodovala s podstatným zvýšením objemu dovozu s pôvodom v Rusku za dumpingové ceny a že dovoz z Ruska mal rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o nezotavenie a značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

(117)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Dovoz z iných tretích krajín

(118)

Na dovoz z Číny a Brazílie sa v súčasnosti vzťahujú antidumpingové clá. Počas celého posudzovaného obdobia sa neuskutočnil žiadny dovoz z Brazílie. Objem dovozu z Číny sa znížil o 47 % až 57 %, čomu zodpovedal aj pokles podielu na trhu zo 4 % na 2 %, konkrétne pokles o 2 percentuálne body počas posudzovaného obdobia. Objem dovozu a podiel na trhu zostali na nízkej úrovni počas celého posudzovaného obdobia. Ceny čínskeho dovozu sa počas posudzovaného obdobia znížili o 5 %. Je potrebné poznamenať, že približne 75 % celkového dovozu z Číny sa počas obdobia prešetrovania dostalo na trh Únie v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, teda bez antidumpingových ciel. Tento dovoz, ktorý zodpovedá viac než 1 % podielu na trhu, priamo konkuroval predaju výrobného odvetvia Únie a znížil ceny v Únii približne o 13 %.

(119)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z Turecka zvýšil v rozpätí 125 % až 139 % a podiel na trhu sa zvýšil z približne 7 % na 13 %. Turecké dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 13 %, ale zostali nad úrovňou cien dovozu z iných tretích krajín vrátane Ruska a Číny, pričom boli na podobných úrovniach ako ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(120)

Celkovo sa dovoz z iných tretích krajín zvýšil v rozpätí 2 % až 15 %. S rastúcou spotrebou Únie sa však ich celkový podiel na trhu znižoval zo 4 % v roku 2011 na približne 2 % v roku 2013, aby sa na konci obdobia prešetrovania zasa zvýšil na 4 %. Ceny boli, s výnimkou roku 2012, nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie.

(121)

Na základe vyššie uvedeného možno skonštatovať, že aj dovoz z Číny, hoci na nízkych úrovniach, čiastočne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čím sa však nijako nenarušuje príčinná súvislosť medzi dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Okrem toho sa usudzuje, že k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, mohol čiastočne prispieť aj dovoz z Turecka, čím sa však, vzhľadom na nízky objem a vysoké ceny v porovnaní s ruským vývozom, nijako nenarušuje príčinná súvislosť medzi dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(122)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že za značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je zodpovedný dovoz z Turecka a Južnej Kórey. Pokiaľ ide o Turecko, dospelo sa k záveru, že tento dovoz mohol čiastočne prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čím sa však nenarušuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Pokiaľ ide Južnú Kóreu, táto strana tvrdila, že dovoz sa uskutočňoval v rámci režimu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2011. (5) Južná Kórea tvrdí, že počas posudzovaného obdobia prakticky nič nedovážala. Na základe uvedeného sa v tejto fáze tieto tvrdenia zamietli.

(123)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšila v rozpätí 17 % až 28 %. Tento nárast je možné vysvetliť najmä nárastom dovozu, keďže objem predaja výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil iba mierne a došlo k strate podielu na trhu približne o 8 percentuálnych bodov. Ruský dovoz v tom istom čase prevzal 5 percentuálnych bodov podielu na trhu. Vzhľadom na to sa dospelo k záveru, že vývoj spotreby neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(124)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že žiadny podstatný nárast dovozu z Ruska nenastal a tento dovoz nemá za následok žiadnu ujmu, keďže ruský dovoz len sledoval vývoj spotreby a výrobné odvetvie Únie zvýšilo predaj UHF na úkor HFD.

(125)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 132, tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo predaj UHF na úkor predaja HFD, sa počas prešetrovania nepotvrdilo, a preto bolo zamietnuté. Prešetrovaním sa zistilo zvýšenie dumpingového dovozu z Ruska, ktoré spôsobovalo cenový tlak na trhu Únie. V tejto súvislosti sa považovalo za nepodstatné, že ruský dovoz sledoval trend spotreby. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(126)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila zlá výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Únie.

(127)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu

(128)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že vývoz výrobného odvetvia Únie do iných tretích krajín zostal v porovnaní s predajom výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na nízkej úrovni, hoci počas posudzovaného obdobia sa zvýšil. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že vývozné ceny výrobcov Únie zaradených do vzorky boli vyššie než priemerná jednotková predajná cena v Únii a pokryli výrobné náklady. Okrem toho, ziskovosť výrobného odvetvia Únie uvedená v odôvodnení 99 sa týka výlučne predaja podobného výrobku na trhu Únie a vplyv vývozného predaja výrobného odvetvia Únie na iných trhoch tretích krajín sa preto v tejto analýze nezohľadňoval. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(129)

Množstvo výrobcov z Únie vyrába HFD aj UHF. UHF je odlišný výrobok a má iné použitie ako HFD. HFD a UHF sa však, ako sa uvádza v odôvodnení 80, vyrábali v rovnakých výrobných zariadeniach a pomocou rovnakých strojov. Niektoré zainteresované strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo výrobu a predaj lukratívnejšieho UHF na úkor HFD, preto sa straty v objeme predaja a podielu na trhu HFD mali pripísať skôr tejto zmene ako zvýšeniu objemu dovozu HFD z Ruska.

(130)

Vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená nepriaznivým vývojom na trhu UHF, počas ktorého výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu dovozom tohto výrobku z Číny, v súvislosti s čím začala Komisia v decembri 2014 antidumpingové konanie (6).

(131)

Z prešetrovania vyplynulo, že aj keď sa čiastočne prekrývajú, výrobcovia HFD aj UHF z Únie nie sú úplne totožní. Najväčší výrobca z Únie zaradený v rámci aktuálneho prešetrovania do vzorky HFD vyrábal teda výlučne HFD, zatiaľ čo ostatní výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný podiel výroby a predaja HFD aj UHF. Pri prešetrovaní sa teda nepotvrdili obvinenia, že výrobné odvetvie Únie zmenilo výrobu z HFD na UHF. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo aj to, že výrobcovia z Únie vyrábajúci HFD aj UHF nemohli jednoducho prejsť od jedného výrobku k druhému, keďže v záujme maximalizácie účinnosti je potrebná výroba oboch výrobkov v určitých množstvách.

(132)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že celkovú situáciu výrobného odvetvia Únie ovplyvnil dovoz UHF z Číny, ktorý tiež spôsobil aj značnú ujmu výrobnému odvetviu HFD Únie. Ujma analyzovaná v odôvodneniach 71 až 107 a záver v odôvodnení 108, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, sa však týkajú výlučne výroby a predaja HFD. Vplyv akejkoľvek údajnej ujmy súvisiacej s výrobou a predajom UHF výrobcov z Únie, ktorí vyrábajú HFD aj UHF, sa preto vo vyššie uvedenej ujme nezohľadňuje. Toto tvrdenie sa preto v tejto fáze zamietlo.

(133)

Hliník je hlavnou surovinou na výrobu HFD a predstavoval približne 75 % výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(134)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobné odvetvie Únie bolo v nevýhode, pretože nie je vertikálne integrované a muselo nakupovať hliník. Okrem toho vyvážajúci výrobca tvrdil, že cenové úrovne hliníka v Únii sú v dôsledku platných ciel na surový hliník vyššie o 3 % až 6 %, čím sa zvyšuje prirážka v rámci EÚ za kov, ktorá je súčasťou ceny kovu, a teda aj ceny hliníka.

(135)

Globálnym štandardom ceny primárneho hliníka sú ceny na Londýnskej burze kovov. Príplatok je doplatok k hotovostnej cene na Londýnskej burze kovov, ktorá je celkovou cenou vyplácanou hlinikárňam alebo obchodníkom za hliník. Ceny na Londýnskej burze kovov sa počas posudzovaného obdobia znížili o viac než 20 %. Príplatok sa počas posudzovaného obdobia viac než zdvojnásobil. Pri zohľadnení Londýnskej burzy kovov a príplatku ako celkových nákladov na hliník sa náklady počas posudzovaného obdobia znížili približne o 11 %.

(136)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie a ruský vyvážajúci výrobca majú porovnateľné náklady na ťažbu surovín na výrobu HFD, keďže trhové ceny tejto suroviny sú v Rusku a na trhu Únie priamo viazané na Londýnsku burzu kovov. Tvrdenia uvedené v odôvodnení 134 je teda potrebné zamietnuť. Zatiaľ čo predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ako aj dovozné ceny HFD z Ruska, sa znižovali podľa vývoja cien hliníka kótovaných na Londýnskej burze kovov, prešetrovaním sa zistilo, že ruské dovozné ceny HFD boli neustále nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia a boli voči nim počas obdobia prešetrovania podhodnotené o 3 % až 7 %. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 92, prešetrovaním sa preukázalo, že predajné ceny HFD výrobného odvetvia Únie nemohli pokryť jednotkové výrobné náklady v dôsledku cenového tlaku vyvíjaného dumpingovým dovozom, hoci sa jednotkové výrobné náklady znižovali. Toto tvrdenie je preto potrebné v tejto fáze zamietnuť.

(137)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že v období prešetrovania došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dumpingového dovozu s pôvodom v Rusku a jeho podielu na trhu, ako aj k zníženiu dovozných cien.

(138)

Toto zvýšenie podielu na trhu sa časovo zhodovalo s významným poklesom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Cenový tlak dovozu na trh Únie neumožnil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť predajné ceny na ziskové úrovne, a to ani napriek zníženiu jednotkových výrobných nákladov, čo viedlo k stratám výrobného odvetvia Únie. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie nebolo schopné úplne sa zotaviť z účinkov minulých dumpingových praktík pri dovoze z Brazílie, Číny a Arménska a počas obdobia prešetrovania utrpelo značnú ujmu.

(139)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom, ako napríklad vplyv dovozu z iných tretích krajín, vývoj spotreby v Únii, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, činnosť výrobného odvetvia Únie na trhu UHF a náklady na suroviny.

(140)

Z preskúmania týchto iných faktorov vyplynulo, že k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, mohol prispieť najmä dovoz z Turecka a Číny. Vzhľadom na vyššie ceny a nižší objem dovozu z Turecka v porovnaní s dovozom z Ruska, ako aj nízke úrovne dovozu z Číny, sa však dospelo k záveru, že žiadny z týchto faktorov nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Ruska a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(141)

Komisia na základe vyššie uvedeného dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená dumpingovými dovozmi z príslušnej krajiny a že iné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť. Ujma spočíva najmä vo finančnej strate a strate podielu na trhu Únie.

(142)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže vyvodiť jasný záver, že v tomto prípade nebolo v záujme Únie prijať opatrenia napriek určeniu škodlivého dumpingu. Stanovenie záujmu Únie vychádzalo z vyhodnotenia najrôznejších príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, obchodníkov, dovozcov a používateľov.

(143)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že počas obdobia prešetrovania sa výrobné odvetvie Únie úplne nezotavilo z minulých dumpingových praktík a utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny. Hlavné ukazovatele ujmy poukázali na negatívne trendy, a to najmä v oblasti podielu na trhu a ziskovosti.

(144)

Očakáva sa, že po uložení opatrení dôjde k zvýšeniu dovozných cien a výrobné odvetvie Únie tak prestane byť pod finančným tlakom, ktorý naň v súčasnosti vyvíja dumpingový dovoz. Výrobné odvetvie Únie by tak malo byť schopné zvýšiť ceny, aby sa do nich premietli výrobné náklady, a postupne dosiahnuť ziskovosť. Okrem toho bude výrobné odvetvie Únie schopné zvýšiť svoj objem predaja a podiel na trhu Únie.

(145)

Ak sa nezavedú opatrenia, situácia výrobného odvetvia Únie sa bude s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovať, a to najmä v dôsledku strát počas obdobia prešetrovania a očakávaného pokračujúceho cenového tlaku dumpingového dovozu z Ruska. Ďalšie straty podielu na trhu výrobného odvetvia Únie sa budú vyskytovať preto, že zákazníci budú postupne prechádzať na lacný dovoz z Ruska. Cenový tlak dumpingového dovozu okrem toho zabráni výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny, keďže výrobné odvetvie Únie bude nútené prispôsobovať sa nízkym cenám ruského dovozu. V rámci takéhoto scenára bude výrobné odvetvie Únie aj naďalej trpieť výraznými stratami.

(146)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že bez konkurencie zo strany Ruska sa výrobné odvetvie Únie pravdepodobne stane menej efektívnym a stratí konkurencieschopnosť na svetovom trhu. Vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že antidumpingové opatrenia by mali za následok narušenie svetového trhu.

(147)

Po prvé, antidumpingové opatrenia majú len obnoviť rovnaké podmienky v Únii, ale nebrániť ruskému dovozu na trh Únie za primerané ceny. Po druhé, vyvážajúci výrobca nevysvetlil, do akej miery by antidumpingové clá narušili celosvetovú hospodársku súťaž, a tiež nevysvetlil, do akej miery by mohli mať vplyv na efektívnosť výrobného odvetvia Únie. Tieto tvrdenia teda neboli dostatočne podložené. Naopak, pri prešetrovaní sa zistilo, že antidumpingové opatrenia by výrobnému odvetviu Únie umožnili zvýšiť predajné ceny a ziskovosť, ako aj objem predaja na trhu Únie. Tieto tvrdenia boli preto v tejto fáze zamietnuté.

(148)

Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že dopyt po HFD je veľmi pružný a v prípade zavedenia opatrení môžu mnohí zákazníci uprednostniť alternatívne výrobky, ako napríklad polyetylénové fólie pre domácnosť. Opatrenia preto nebudú mať za následok zvýšenie objemu predaja výrobného odvetvia Únie, ale naopak, jeho stratu. Z prešetrovania však vyplynulo, že nahradenie HFD alternatívnymi obalmi je vzhľadom na špecifické vlastnosti HFD, k akým patria odolnosť voči teplu a ochrana pred svetlom, veľmi náročné. Toto tvrdenie je preto potrebné v tejto fáze zamietnuť.

(149)

V tejto fáze sa preto dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(150)

Po zverejnení oznámenia o začatí konania sa neprihlásila žiadna spoločnosť zapojená do obchodovania, t. j. dovozu a ďalšieho predaja HFD vo svojom štáte. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že výrobné odvetvie Únie a vyvážajúci výrobca väčšinou predávali HFD priamo používateľom. Z týchto dôvodov neexistujú náznaky, že by mohlo mať zavedenie opatrení nepriaznivý vplyv na situáciu dovozcov/obchodníkov.

(151)

Používatelia v Únii sú subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, ktorých činnosť pozostáva z obchodovania s obalovým materiálom (hliníkovou fóliou, ale aj papierom a plastmi) po previnutí HFD na malé rolky („spotrebné rolky“) a ich zabalení na priemyselný a maloobchodný predaj. Prihlásilo sa sedem spoločností, ktoré dostali dotazník. Štyri spoločnosti pri konaní spolupracovali a predložili vyplnený dotazník. Tri zo spolupracujúcich spoločností boli overené na mieste.

(152)

Z prešetrovania vyplynulo, že HFD je hlavnou surovinou subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním a predstavuje približne 80 % ich celkových výrobných nákladov.

(153)

Počas obdobia prešetrovania mali spolupracujúci používatelia tri hlavné zdroje dodávok HFD, a to výrobné odvetvie Únie, Turecko a Rusko. Traja zo spolupracujúcich používateľov nakupovali HFD najmä od výrobného odvetvia Únie a v menšej miere ho dovážali. Jeden z týchto troch používateľov nedovážal HFD z Ruska, iba z Turecka. Štvrtý spolupracujúci používateľ nakupoval HFD prevažne z Ruska a v menšom množstve od výrobného odvetvia Únie. Všetky spolupracujúce spoločnosti dovážali HFD aj z Turecka.

(154)

Keďže subjekty zaoberajúce sa prevíjaním sú dodávateľmi širokej škály obalových výrobkov, v prípade troch spolupracujúcich spoločností, ktoré nakupovali príslušný výrobok z Ruska, tvorili činnosti zahŕňajúce HFD menej než jednu šestinu a maximálne jednu štvrtinu celkovej činnosti. V prípade spoločnosti, ktorá nenakupovala príslušný výrobok z Ruska, tvorili činnosti zahŕňajúce HFD menej než jednu tretinu celkovej činnosti.

(155)

Počas obdobia prešetrovania sa všetky spolupracujúce spoločnosti nahlásili ako celkovo ziskové. Jedna spoločnosť však nedokázala jednoznačne prideliť svoje náklady PVA k činnosti týkajúcej sa HFD, a preto nebolo možné vyvodiť jasný záver, pokiaľ ide o jej ziskovosť.

(156)

Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že existujú viaceré zdroje dodávok a subjekty zaoberajúce sa prevíjaním sú pripravené zmeniť zdroje dodávok, ak to bude potrebné (pozri odôvodnenia 165 až 168).

(157)

Subjekty zaoberajúce sa prevíjaním môžu byť stále schopné preniesť antidumpingové clo na svojich zákazníkov, najmä ak budú ceny hlavnej suroviny naďalej klesať ako počas posudzovaného obdobia.

(158)

Na základe uvedeného síce nemožno vylúčiť, že uloženie opatrení voči Rusku môže mať negatívny vplyv na subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, dostupnosť iných zdrojov dodávok, možnosť preniesť clo na zákazníkov a v niektorých prípadoch aj vysoké marže ziskovosti však naznačujú, že možný dosah týchto opatrení na subjekty zaoberajúce sa prevíjaním by bol obmedzený.

(159)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že uloženie antidumpingových ciel bude mať nepriaznivý účinok na veľkých maloobchodníkov, svoje tvrdenie však podrobnejšie nevysvetlil. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že počas prešetrovania sa neprihlásili žiadni veľkí maloobchodníci.

(160)

Niektoré zainteresované strany tiež tvrdili, že zavedením opatrení sa zníži ziskovosť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním. Ako však už bolo analyzované v odôvodneniach 153 až 160, očakáva sa, že vplyv na ziskovosť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním bude obmedzený, a to najmä vzhľadom na existenciu viacerých zdrojov dodávok a možnosť preniesť na svojich zákazníkov aspoň časť zvýšených nákladov z uloženia cla.

(161)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 118, posledných päť rokov sú v platnosti antidumpingové opatrenia voči dovozu z Číny, Brazílie a Arménska. Počas obdobia prešetrovania, ktoré viedlo k týmto opatreniam, sa zistilo, že ziskovosť subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním sa pohybuje od – 2 % do + 2 % (7). Napriek uloženiu opatrení zostali subjekty zaoberajúce sa prevíjaním životaschopné a v niektorých prípadoch dokonca zvýšili zisk, keďže zo súčasného prešetrovania vyplynulo, že všetky spolupracujúce subjekty zaoberajúce sa prevíjaním boli ziskové. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(162)

Okrem toho sa tvrdilo, že existuje silná hospodárska súťaž v sektore dovozu spotrebných roliek na odbytovom trhu. Niektoré zainteresované strany tvrdili, že uložením antidumpingových opatrení na HFD sa poškodia subjekty v Únii zaoberajúce sa prevíjaním, ktoré by museli platiť antidumpingové clo na suroviny, a tak by už neboli schopné konkurovať dovozu nadväzujúcich výrobkov. Ďalej sa tvrdilo, že uložením opatrení na HFD sa zvýši vývoz spotrebných roliek z Ruska. Prevíjanie by sa potom vykonávalo v Rusku, a nie v Únii, a subjekty zaoberajúce sa prevíjaním by boli závažne poškodené aj preto, že by museli konkurovať nízkym dovozným cenám spotrebných roliek. Lenže riziko nahradenia dovozu príslušného výrobku dovozom nadväzujúceho výrobku nie je samé osebe dôvodom na neuloženie antidumpingových opatrení. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v roku 2013 boli uložené antidumpingové opatrenia týkajúce sa dovozu spotrebných roliek z Číny (8) a nadväzujúce výrobné odvetvie sa vďaka nim oslobodilo od dumpingového dovozu, ktorý mu spôsoboval značnú ujmu. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že dovoz HFD z Ruska pokrýva iba časť potrieb subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním a že existuje niekoľko ďalších zdrojov dodávok, ktorým neboli uložené antidumpingové opatrenia. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(163)

Vzhľadom na tieto zistenia sa v tejto fáze dospelo k záveru, že vplyv na používateľov nebude taký veľký, aby bolo možné domnievať sa, že zavedenie opatrení by bolo v rozpore s celkovým záujmom Únie.

(164)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že uloženie antidumpingových ciel voči Rusku môže viesť k nedostatku dodávok na trhu Únie, keďže výrobné odvetvie Únie nemá dostatočnú kapacitu na pokrytie dopytu v Únii a, ako sa uvádza vyššie, subjekty zaoberajúce sa prevíjaním by nemali dostatočné iné zdroje dodávok.

(165)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má nadmerné kapacity a je schopné zvýšiť výrobu a predaj HFD v Únii. Okrem toho sú k dispozícii aj alternatívne zdroje dodávok, napríklad z Turecka, Arménska, ako aj z Južnej Afriky a Indie, aj keď v menšej miere. Okrem toho, antidumpingové clá uložené voči Číne a Brazílii sú v súčasnosti predmetom preskúmania a zistenia budú zverejnené najneskôr v januári 2016. A napokon, antidumpingové opatrenia sú zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok v rámci Únie a dovoz z Ruska bude naďalej môcť, za primerané ceny, vstupovať na trh Únie.

(166)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie s najväčšou pravdepodobnosťou nezvýši výrobu a predaj HFD, ale skôr zintenzívni svoju činnosť v sektore UHF. Toto tvrdenie vychádza z predpokladu, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo výrobu HFD v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy a výrobu UHF obnoví až vtedy, keď sa celková hospodárska situácia v EÚ zotaví. Táto strana tiež uviedla, že dovoz UHF s pôvodom v Číne do Únie podliehal súbežnému prešetrovaniu (9), a tvrdila, že keby malo toto prešetrovanie za následok uloženie antidumpingových opatrení, výrobné odvetvie Únie by podobne zlepšilo svoju hospodársku situáciu aj v sektore UHF, a v dôsledku toho zvýšilo výrobu UHF na úkor rastu výroby HFD. Ako sa však už analyzovalo v odôvodnení 132, pri vyšetrovaní sa nezistili žiadne dôkazy, ktorými by sa takéto tvrdenie odôvodnilo. Táto strana okrem toho neposkytla žiadne dôkazy týkajúce sa prepojenia medzi rozvojom výroby HFD a hospodárskou krízou, ani tvrdenia, že výrobné odvetvie Únie by po možnom zavedení opatrení voči Číne zameralo výrobu na UHF. Tieto tvrdenia boli preto v tejto fáze zamietnuté.

(167)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dovoz HFD z Venezuely, Turecka a Arménska nie je vhodný ako náhradný dovoz za HFD z Ruska, pretože by sa odlišovalo niekoľko kľúčových parametrov, k akým patria napríklad výroba, technické špecifikácie a dostupnosti dodávok. Príslušná strana však neposkytla žiadny dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Okrem toho sa pri prešetrovaní nezistili žiadne informácie, ktoré by to potvrdili. Naopak, prešetrovaním sa ukázalo, že Turecko je hlavným dodávateľom subjektov Únie zaoberajúcimi sa prevíjaním, a preto porovnateľné z hľadiska dostupnosti a špecifikácií výrobku s ruským dovozom. Arménsko, bez uložených antidumpingových ciel, tiež patrí k potenciálnym dodávateľom na trh Únie. Tieto tvrdenia boli preto v tejto fáze zamietnuté.

(168)

Na základe vyššie uvedených skutočností treba tvrdenie, že neexistujú alternatívne zdroje dodávok, zamietnuť.

(169)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri analýze záujmu Únie by sa tiež malo zohľadniť, že výrobné odvetvie Únie je chránené 7,5 % clami na dovoz z Ruska a platnými antidumpingovými clami na dovoz rovnakého výrobku z Číny a Brazílie.

(170)

Je potrebné poznamenať, že aj podľa súčasného všeobecného systému preferencií Európskej únie (VSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014, už Rusko nie je na zozname prijímajúcich krajín. Z tohto dôvodu podlieha od 1. januára 2014 až dovtedy, kým sa daný stav nezmení, dovoz HFD z Ruska dovoznému clu vo výške 7,5 % (namiesto preferenčnej colnej sadzby vo výške 4 % uplatniteľnej do 31. decembra 2013).

(171)

Navyše, antidumpingové opatrenia voči Číne a Brazílii, ktoré sú v súčasnosti predmetom preskúmania, boli uložené ako výsledok samostatného konania, ktorým sa zistil poškodzujúci dumping pri dovoze, čím sa uloženie týchto opatrení odôvodnilo. Antidumpingové clá zavedené v súvislosti s dovozom z iných tretích krajín sa nemôžu per se považovať za platný dôvod na neuloženie antidumpingových ciel na dovoz z inej tretej krajiny. Samozrejme, ak sa po antidumpingovom prešetrovaní určí, že pri dovoze z tejto krajiny sa využíva poškodzujúci dumping, uloženie týchto opatrení je oprávnené, ak neexistujú žiadne závažné dôvody z hľadiska záujmu Únie, ktoré by hovorili proti týmto opatreniam. V našom prípade sú v tejto fáze tieto podmienky splnené, preto sa v tejto fáze toto tvrdenie zamieta.

(172)

Vyvážajúci výrobca nakoniec tvrdil, že keďže HFD aj UHF sa vyrábajú v rovnakých výrobných prevádzkach, čím sa údajne zabezpečuje vysoký stupeň nahraditeľnosti na strane ponuky, ďalšie antidumpingové clo na dovoz HFD spôsobí narušenie trhu UHF na úkor konečných zákazníkov v Únii. Vyvážajúci výrobca však toto tvrdenie podrobnejšie nešpecifikoval. Ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 81 a 131, najväčší výrobca zaradený do vzorky vôbec nevyrábal UHF a ďalší, ktorí UHF vyrábali, si udržiavali stabilný pomer výroby a predaja HFD aj UHF. Preto je toto tvrdenie potrebné zamietnuť.

(173)

Na základe vyššie uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz HFD s pôvodom v Rusku nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(174)

Na základe záverov Komisie o dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujme Únie je potrebné zaviesť dočasné opatrenia na zamedzenie ďalšej ujme spôsobovanej výrobnému odvetviu Únie dumpingovými dovozmi.

(175)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najprv stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(176)

Ujma sa odstráni, keď bude výrobné odvetvie Únie schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký možno v tomto výrobnom odvetví primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu. V tomto zmysle sa zisk 5 % počas prešetrovania považoval z hľadiska osobitných vlastností tohto výrobného odvetvia za primeraný a potvrdil sa. Okrem toho sa ziskové rozpätie na úrovni 5 % použilo aj v konaní, ktoré viedlo k súbežnému prešetrovaniu voči Číne a Brazílii o tom istom výrobku uvedenom v odôvodnení 20. Komisia sa ďalej odvoláva na odôvodnenie 158 nariadenia Komisie (EÚ) č. 833/2012 týkajúce sa veľmi podobného výrobku a podľa ktorého sa tiež použilo ziskové rozpätie na úrovni 5 %.

(177)

Na tomto základe Komisia vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá nespôsobuje výrobnému odvetviu Únie ujmu, a to tak, že od predajných cien výrobného odvetvia Únie odpočítala výšku zisku alebo k nim pripočítala stratu vykázanú počas obdobia prešetrovania a potom pripočítala vyššie uvedené ziskové rozpätie na úrovni 5 %. Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Rusku, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(178)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia je potrebné na dovoz HFD s pôvodom v Rusku uložiť dočasné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výšku cla je potrebné stanoviť na úrovni nižšieho z rozpätí dumpingu a ujmy.

(179)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby dočasného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie pred preclením, takéto:

(180)

Individuálna sadzba antidumpingového cla pre spoločnosť uvedenú v tomto nariadení sa stanovila na základe zistení súčasného prešetrovania. Odzrkadľuje preto situáciu zistenú počas súčasného prešetrovania vo vzťahu k tejto spoločnosti. Táto colná sadzba sa uplatňuje výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine a vyrábaného konkrétne uvedenou právnickou osobou. Na dovoz príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza pod svojim názvom a adresou v normatívnej časti tohto nariadenia (vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami), sa má vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemajú sa na ne vzťahovať individuálne sadzby antidumpingového cla.

(181)

Ak spoločnosť zmení názov svojho subjektu alebo založí nový výrobný či obchodný subjekt, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Takáto žiadosť musí byť predložená Komisii (10). Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie, medzi ktoré patria: informácie o zmene činností spoločnosti spojených s výrobou, o predaji na domácom trhu a o predaji na vývoz v súvislosti napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobného alebo odbytového subjektu. Komisia v náležitých prípadoch aktualizuje zoznam spoločností s individuálnymi sadzbami antidumpingového cla.

(182)

Aby sa zaistilo riadne vymáhanie antidumpingových ciel, antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti sa nebude vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(183)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že mal mať prístup k spisu súbežného konania v rámci prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktorý nemal dôverný charakter a týkal sa opatrení platných pre dovoz HFD s pôvodom v Brazílii a Číne, uvedených v odôvodnení 3, a odôvodňoval to tým, že pri súčasnom prešetrovaní sa bude na účely analýzy príčinnosti dovoz HFD z Ruska kumulovať s dovozom HFD z Brazílie a Čínskej ľudovej republike s cieľom prešetriť vplyv týchto dovozov na situáciu výrobného odvetvia Únie. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že to bude predstavovať vážne porušenie jeho práva na obhajobu a porušenie podstatnej formálnej náležitosti, ktoré nemožno napraviť so spätnou účinnosťou, pretože by to malo vplyv na právo na obhajobu v rámci stanovenej lehoty na pripomienky, a to do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Súčasné vyšetrovanie by sa preto malo ukončiť. Ako alternatívne riešenie vyvážajúci výrobca žiadal úplný prístup k spisu súbežného konania v rámci prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktorý nemal dôverný charakter.

(184)

Toto tvrdenie vychádzalo z nesprávneho predpokladu, že dovoz z Číny a Brazílie sa bude kumulovať s dovozom z Ruska. Ako sa však uvádza nižšie, dovoz z Číny a Brazílie bol pri analýze príčinných súvislostí zohľadnený iba v rámci „iných faktorov“. Hoci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predložili jeden vyplnený dotazník týkajúci sa oboch konaní, týkal sa len analýzy hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, pretože v oboch konaniach boli výrobcovia z Únie rovnakí a zhromaždené údaje sa týkali rovnakého obdobia prešetrovania a rovnakého posudzovaného obdobia. Oficiálnym listom už Komisia informovala vyvážajúceho výrobcu o svojom zámere zamietnuť vyššie uvedené tvrdenia a vyzvala ho, aby sa v prípade potreby obrátil na úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach.

(185)

Pokiaľ ide o prístup k spisu súbežného konania v rámci prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktorý nemal dôverný charakter, vyvážajúci výrobca nie je zainteresovanou stranou v tomto konaní, a preto sa mu nemôže udeliť prístup k príslušnému spisu, ktorý nemal dôverný charakter. Tvrdenia týkajúce sa porušenia práva na obhajobu a porušenia podstatnej formálnej náležitosti boli preto zamietnuté.

(186)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v rámci stanovenej lehoty predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(187)

Zistenia týkajúce sa uloženia ciel vykonané na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky, ako aj

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/41

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/43

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1918/2006 (2) sa otvorila ročná colná kvóta na dovoz panenského olivového oleja zaradeného pod číselné znaky KN 1509 10 10 a 1509 10 90, úplne získaného v Tunisku a prepravovaného priamo z tejto krajiny do Únie. V článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1918/2006 sa stanovujú mesačné obmedzenia množstiev, pre ktoré možno vydávať dovozné licencie.

(2)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné licencie podané 29. a 30. júna 2015 na mesiac júl 2015, sú vyššie ako dostupné množstvá. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné licencie vydávať, a to stanovením prideľovacieho koeficientu, ktorý sa má uplatniť na požadované množstvá a ktorý sa vypočíta v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (3). Je potrebné pozastaviť podávanie ďalších žiadostí na mesiac júl 2015.

(3)

S cieľom zaistiť účinnosť tohto opatrenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

4.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 175/45

(1)

Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Novým Zélandom o sanitárnych opatreniach uplatniteľných pri obchode so živými zvieratami a živočíšnymi výrobkami (ďalej len „dohoda“) sa stanovuje možnosť uznávať rovnocennosť sanitárnych opatrení po tom, čo vyvážajúca strana objektívne preukázala, že jej opatrenia dosahujú primeranú úroveň ochrany dovážajúcej strany (ďalej len „strany“).

(2)

Dohoda bola riadne schválená rozhodnutím 97/132/ES, v ktorom sa takisto stanovuje, že zmeny príloh k uvedenej dohode, ktoré sú výsledkom odporúčaní spoločného riadiaceho výboru, by sa mali prijímať podľa postupu uvedeného v smernici Rady 72/462/EHS (2). Smernica 72/462/EHS bola zrušená smernicou Rady 2004/68/ES (3). V odôvodnení 10 smernice 2004/68/ES sa uvádza, že zdravotné predpisy a predpisy ohľadom oficiálnej kontroly, ktoré sa uplatňujú na mäso a mäsové výrobky na základe smernice 72/462/EHS, boli nahradené predpismi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 (4). Uvádza sa v ňom aj to, že ostatné predpisy smernice 72/462/EHS boli nahradené smernicou Rady 2002/99/ES (5) a smernicou 2004/68/ES.

(3)

V roku 2010 na Novom Zélande došlo k reštrukturalizácii príslušných orgánov a novým príslušným orgánom sa stalo ministerstvo primárnych priemyselných odvetví. Únia navrhla miernu zmenu vymedzenia úloh členských štátov a Komisie. Strany odporučili aktualizovať prílohu II k dohode, aby sa zohľadnili tieto zmeny.

(4)

Strany odporučili zmeniť vymedzenia rozličných štatútov rovnocennosti, najmä pokiaľ ide o štatút „Áno (1)“ v glosári v prílohe V k dohode, kde sa doplnil odkaz na vzor potvrdenia uvedený v oddiele 1 písm. a) prílohy VII, ktorá sa týka vystavovania osvedčení, k dohode. Strany si rovnako želali stanoviť právny základ, aby Únia mohla využívať integrovaný počítačový systém Únie stanovený v rozhodnutí Komisie 2003/24/ES (6) („TRACES“) na tvorbu dovozných osvedčení v prípade výrobkov so štatútom „Áno (1)“ z Nového Zélandu. Jeho používanie umožní rýchlejšiu aktualizáciu osvedčení, ako aj širšie uplatnenie elektronického osvedčovania. Strany ďalej odporučili zahrnúť do glosára v prílohe V k dohode vymedzenie pojmov „TRACES“ a „elektronický systém Nového Zélandu (E-cert)“ a aktualizovať názvy určitých chorôb zvierat.

(5)

Nový Zéland vykonal nové posúdenie rizika, pokiaľ ide o dovoz spermy a embryí hovädzieho dobytka. V dôsledku toho sa epizootická hemoragická choroba v prípade spermy hovädzieho dobytka už nepovažuje za významnú chorobu a Nový Zéland zrušil súvisiace dovozné podmienky. Okrem toho preskúmal podmienky týkajúce sa Q horúčky a bovinnej vírusovej hnačky (typu II). Strany preto odporučili zmeniť oddiel 1 kapitolu 1 s názvom „Sperma“ a oddiel 1 kapitolu 2 s názvom „Embryá“, ako aj oddiel 5 kapitolu 28 prílohy V k dohode s názvom „Rôzne ustanovenia o udeľovaní osvedčení“. Strany okrem toho odporučili z oddielu 1 kapitoly 1 s názvom „Sperma“ vypustiť predchádzajúce „akcie“ vzťahujúce sa na vývoz z Nového Zélandu do Únie a zaviesť novú „akciu“, na základe ktorej sa od Únie vyžaduje, aby zvážila preskúmanie možnosti testovania spermy na infekčnú bovinnú rinotracheitídu (IBR) testovacou metódou s využitím polymerázovej reťazovej reakcie (PCR), ktorú schválila Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) a ktorá poskytuje rovnocennú záruku zabezpečenia stavu bez výskytu IBR. Preto je vhodné zmeniť osobitné podmienky v oddiele 1 kapitolách 1 a 2 a príslušné ustanovenia o udeľovaní osvedčení v oddiele 5 kapitole 28 prílohy V k dohode.

(6)

Pokiaľ ide o živé včely, Únia prijala nové právne predpisy týkajúce sa evidovania členských štátov a regiónov, ktoré sú bez výskytu varoázy včiel a na ktoré sa uplatňujú obchodné obmedzenia. Tie sa uplatňujú aj na dovoz z Nového Zélandu, pretože nie je bez výskytu tejto choroby. Strany odporučili v oddiele 1 kapitoly 3 prílohy V k dohode s názvom „Živé zvieratá“ v prípade živých včiel a čmeliakov vrátane „zárodočnej plazmy včiel/čmeliakov“ v rámci osobitných podmienok doplniť obmedzenie vývozu do členských štátov alebo ich regiónov uvedených v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2013/503/EÚ (7). Únia v rozhodnutí Komisie 2010/270/EÚ (8) takisto zmenila dovozné podmienky, pokiaľ ide o mor včelieho plodu. Strany preto takisto odporučili zmeniť oddiel 5 kapitolu 28 prílohy V k dohode s názvom „Rôzne ustanovenia o udeľovaní osvedčení“.

(7)

Z dôvodov jednotnosti s oddielom 2 kapitolou 4.B prílohy V k dohode s názvom „Čerstvé hydinové mäso“ sa strany dohodli zmeniť názov oddielu 2 prílohy V k uvedenej dohode vložením slova „čerstvé“ pred slová „hydinové mäso“.

(8)

Nový Zéland vykonal posúdenie rizika, pokiaľ ide o porcinný reprodukčný a respiračný syndróm (PRRS), a zmenil podmienky dovozu bravčového mäsa. Strany preto odporučili doplniť PRRS medzi osobitné podmienky oddielu 2 kapitoly 4.A prílohy V k dohode s názvom „Čerstvé mäso“ v súvislosti so zdravím zvierat a ošípanými určenými na vývoz z Únie na Nový Zéland a stanoviť príslušné potvrdenia v oddiele 5 kapitole 28 prílohy V k dohode.

(9)

Nový Zéland v roku 2010 zmenil pravidlá týkajúce sa balenia mäsa. Únia preskúmala tieto nové pravidlá a dospela k záveru, že sú rovnocenné s pravidlami Únie. Strany preto súhlasili so zachovaním rovnocennosti a zhodli sa, že prílohu V k dohode v tomto ohľade netreba meniť.

(10)

Nový Zéland v roku 2012 aktualizoval systém prehliadok mäsa v prípade hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Hlavné zmeny sa týkajú prenosu úloh súvisiacich s prehliadkami zameranými na kvalitu mäsa na prevádzkovateľa potravinárskeho podniku pri súčasnom zachovaní celkového dohľadu zo strany príslušného orgánu. Únia preskúmala tieto nové pravidlá a dospela k záveru, že sú rovnocenné s pravidlami Únie. Strany preto súhlasili so zachovaním rovnocennosti a zhodli sa, že prílohu V k dohode v tomto ohľade netreba meniť.

(11)

Nový Zéland vykonal vedecké posúdenie rizika v súvislosti s výrobkami zo surového mlieka a stanovil dovozné požiadavky a právne mechanizmy na uznanie rovnocennosti v prípade nepasterizovaných mliečnych výrobkov (s výnimkou surového mlieka). Únia preskúmala toto posúdenie a obe strany sa dohodli, že odporučia, aby sa v prípade týchto výrobkov v roku 2010 vzájomne uznala rovnocennosť. V záujme konzistentnosti a zjednodušenia strany odporučili v oddiele 3 kapitole 8 prílohy V k dohode s názvom „Mlieko a mliečne výrobky na ľudskú spotrebu“, nahradiť subtypy „mäkké syry zo surového mlieka“ a „tvrdé syry zo surového mlieka (druh parmezán)“ novým subtypom „nepasterizované mliečne výrobky (s výnimkou surového mlieka)“ a uviesť pri ňom štatút „Áno (1)“ bez osobitných podmienok.

(12)

Únia v nariadení Komisie (EÚ) č. 15/2011 (9) zmenila pravidlá týkajúce sa testovacích metód na detekciu morských biotoxínov v živých lastúrnikoch. Nový Zéland predložil Únii v rokoch 2003, 2006 a 2010 dokumentáciu o rovnocennosti, v ktorej opísal svoje testovacie metódy a kritériá schvaľovania, pokiaľ ide o biotoxíny. Po hodnotení strany dospeli k záveru, že ich systémy sú rovnocenné, takže nie je potrebné meniť prílohu V k dohode.

(13)

Únia pristúpila k rozsiahlym zmenám svojich právnych predpisov o vedľajších živočíšnych produktoch („VŽP“). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 (10) bolo zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (11) a nariadením Komisie (EÚ) č. 142/2011 (12). Na základe posúdenia o zachovaní rovnocennosti strany dospeli k záveru, že štatút rovnocennosti v prípade VŽP vyvážaných z Nového Zélandu do Únie, ako aj VŽP vyvážaných z Únie na Nový Zéland podľa uvedenej dohody nie je novými právnymi predpismi Únie dotknutý a preto prílohu V k nej netreba meniť.

(14)

Pokiaľ ide o zmenu nariadenia (ES) č. 1774/2002 nariadením Komisie (ES) č. 668/2004 (13), pri ktorej sa doplnili chuťové prísady a deriváty tukov ako samostatná komodita, strany odporučili pridať chuťové prísady ako komoditu do oddielu 4 kapitoly 21 prílohy V k dohode s názvom „Krmivo pre spoločenské zvieratá (vrátane spracovaného), ktoré obsahuje iba materiál kategórie 3“. Pokiaľ ide o zdravie zvierat a verejné zdravie, takisto odporučili uviesť štatút „Áno (3)“ v prípade vývozu z Nového Zélandu do Únie a štatút „NE“ v prípade vývozu z Únie na Nový Zéland.

(15)

Strany odporučili zmeniť názov oddielu 5 kapitoly 27 prílohy V k dohode z „Definície“ na „Horizontálne záležitosti“ a vypustiť všetky podkapitoly tejto kapitoly.

(16)

V oddiele 5 kapitole 27 prílohy V k dohode sa v podkapitole s názvom „Systémy osvedčovania“ objasňuje druh komodít, na ktoré sa uplatňuje rovnocennosť systémov osvedčovania. Strany odporučili presunúť toto vysvetlenie týkajúce sa druhu komodít zo stĺpca „Osobitné podmienky“ do stĺpca „Rovnocennosť“ v tejto podkapitole bez ďalších zmien.

(17)

Strany odporučili vložiť do oddielu 5 kapitoly 27 prílohy V k dohode podkapitolu o ustanoveniach týkajúcich sa opätovného vývozu dovážaných výrobkov, ak výrobok pochádza z tretej krajiny a z prevádzkarne oprávnenej na vývoz výrobku do Únie aj na Nový Zéland. Toto ustanovenie sa v súčasnosti nachádza v prílohe VII k rozhodnutiu Komisie 2003/56/ES (14).

(18)

Na základe posúdenia strany dospeli k záveru, že v prípade výrobkov, pri ktorých je štatút rovnocennosti „Áno (1)“, sú systémy mikrobiologického monitorovania a testovania oboch strán v súvislosti s produktmi rybolovu a mliečnymi výrobkami rovnocenné, hoci uznali, že mikrobiologické kritériá sa môžu líšiť. Zodpovednosť za splnenie osobitných kritérií dovážajúcej strany v oblasti bezpečnosti potravín prináleží vyvážajúcim prevádzkovateľom. Zmluvné strany odporučili do oddielu 5 kapitoly 27 prílohy V k dohode zaradiť podkapitolu o ustanoveniach týkajúcich sa systému mikrobiologického monitorovania a testovania. Tieto ustanovenia sa uplatňujú aj na sektor mäsa na základe štatútu rovnocennosti, na ktorom sa predtým strany dohodli.

(19)

Na základe posúdenia strany dospeli k záveru, že systémy oboch strán, pokiaľ ide o súpis prevádzkarní, sú rovnocenné. Zmluvné strany preto odporučili do oddielu 5 kapitoly 27 prílohy V k dohode zaradiť podkapitolu o ustanoveniach týkajúcich sa zjednodušeného postupu súpisu, pokiaľ ide o novozélandské prevádzkarne vyrábajúce výrobky živočíšneho pôvodu na vývoz do Únie. To platí pre výrobky, v prípade ktorých je pod položkou týkajúcou sa verejného zdravia uznaná rovnocennosť.

(20)

Únia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 zmenila svoje dovozné podmienky týkajúce sa bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE) (15). S cieľom zohľadniť tieto zmeny strany odporučili aktualizovať oddiel 5 kapitolu 28 prílohy V k dohode s názvom „Rôzne ustanovenia o udeľovaní osvedčení“.

(21)

Namiesto toho, aby sa v oddiele 5 kapitole 28 prílohy V k dohode uvádzal zoznam členských štátov a ich regiónov, ktoré sú bez výskytu IBR a ktoré majú zavedené schválené programy kontroly, strany odporučili, aby sa v kapitole 28 uviedol odkaz na rozhodnutie Komisie 2004/558/ES (16), v ktorom sa uznávajú tieto členské štáty a ich regióny a v ktorom sa nachádza ich zoznam.

(22)

Namiesto toho, aby sa v oddiele 5 kapitole 28 prílohy V k dohode uvádzal zoznam členských štátov a ich regiónov, ktoré sú bez výskytu Aujeszkého choroby a ktoré majú zavedené schválené programy kontroly, strany odporučili, aby sa v kapitole 28 uviedol odkaz na rozhodnutie Komisie 2008/185/ES (17), v ktorom sa uznávajú tieto členské štáty a ich regióny a v ktorom sa nachádza ich zoznam.

(23)

Strany odporučili do oddielu 5 kapitoly 28 prílohy V k dohode doplniť potvrdenie, pokiaľ ide o klasický mor ošípaných (CSF) v prípade výrobkov z divo žijúcich ošípaných vyvezených z Únie na Nový Zéland.

(24)

V záujme súladu s oddielom 5 kapitolou 28 prílohy V k dohode strany odporučili v tabuľke v kapitole 29 uvedenej prílohy s názvom „Vzájomne schválené opatrenia na kontrolu choroby“ používať pojem „potvrdenie“.

(25)

Strany odporučili rozdeliť oddiel 5 kapitolu 29 prílohy V k dohode do dvoch podkapitol, pričom podkapitola „29.A. Vzájomne schválený štatút choroby v prípade špecifických chorôb“ má obsahovať text existujúcej kapitoly 29, zatiaľ čo pribudne nová podkapitola „29.B. Vzájomne schválené opatrenia na kontrolu chorôb v prípade výskytu špecifickej choroby“.

(26)

Pokiaľ ide o článok 6 dohody „Prispôsobenie regionálnym podmienkam“, strany odporučili do oddielu 5 podkapitoly 29.B prílohy V k uvedenej dohode zaradiť spoločné obchodné podmienky týkajúce sa určitých výrobkov živočíšneho pôvodu v prípade výskytu špecifickej choroby na území druhej strany.

(27)

S cieľom zjednodušiť udeľovanie osvedčení v prílohe VII k dohode a uľahčiť prechod k elektronickému osvedčovaniu strany odporučili zmeniť oddiel 1 uvedenej prílohy tým, že sa zavedie možnosť znížiť počet vzorov osvedčení minimalizáciou počtu požadovaných potvrdení. Okrem toho strany odporučili, aby bola potreba uvádzať odkazy na právne predpisy vyvážajúcej zmluvnej strany podľa prílohy V k dohode na zvážení dovážajúcej strany.

(28)

Zmluvné strany objasnili, že vzor zdravotného potvrdenia podľa oddielu 1 prílohy VII k dohode možno použiť, ak živé zviera alebo výrobok má rovnocennosť „Áno (1)“ buď iba v položke týkajúcej sa verejného zdravia, alebo iba v položke týkajúcej sa zdravia zvierat, a to bez toho, aby bola potrebná rovnocennosť osvedčovania. Zmluvné strany preto odporučili zmeniť oddiel 1 uvedenej prílohy vrátane ustanovenia, podľa ktorého sa vzor potvrdenia má používať na osvedčenia vydané po dátume odoslania, tak, aby sa jeho používanie obmedzilo na živé zvieratá a výrobky, v prípade ktorých bola v oddiele 5 kapitole 27 prílohy V k dohode stanovená rovnocennosť systémov osvedčovania.

(29)

Zmluvné strany odporučili stanoviť v oddiele 1 prílohy VII právny základ pre určité nepovinné dodatočné ustanovenia stanovené v prílohe V k dohode, ktorý sa má zahrnúť aj do osvedčenia. Táto zmena sa týka dodatočných potvrdení opísaných v oddiele 5 kapitole 28 uvedenej prílohy a v prípade vývozu z Únie na Nový Zéland dodatočného osvedčenia „výrobok živočíšneho pôvodu je spôsobilý na obchod vnútri Únie bez obmedzenia“.

(30)

S cieľom zjednodušiť udeľovanie osvedčení v oddiele 2 prílohy VII k dohode a uľahčiť prechod k elektronickému osvedčovaniu strany odporučili odstrániť požiadavku, aby osvedčenia obsahovali vysvetľujúce poznámky s usmerneniami na vypĺňanie, ako aj požiadavku, aby sa predkladali potvrdenia, ktoré sú pre danú zásielku irelevantné. Strany ďalej odporučili, aby bolo prípustné vykonávať menšie zmeny formátu vzoru osvedčenia.

(31)

Obe strany vypracovali systémy elektronického osvedčovania, ako aj prepojenie, ktoré umožňuje prenos dát medzi novozélandským systémom E-cert a systémom Únie TRACES, vďaka čomu sa umožní, aby sa v prípade novozélandských výrobkov vyvážaných do Únie osvedčenia udeľovali elektronicky. Keďže toto elektronické osvedčenie poskytuje rovnocenné záruky ako papierové, strany odporučili zmeniť prílohu VII k dohode s cieľom vytvoriť právny mechanizmus potrebný na to, aby bolo možné používať výhradne elektronické osvedčovanie.

(32)

Strany prehodnotili hraničné kontroly živých zvierat a výrobkov živočíšneho pôvodu stanovené v oddiele A prílohy VIII k dohode. Odporučili stanoviť úroveň identifikačných kontrol na 100 %, pričom uplatňovanie tejto miery môžu strany zvážiť. Ďalej odporučili stanoviť právny základ na delegovanie aktivít v rámci hraničných kontrol na zodpovednú osobu alebo orgán. Vzhľadom na vysokú úroveň výkonnosti a spoľahlivosti dvojstranného obchodovania strany odporučili znížiť frekvenciu fyzických kontrol výrobkov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu z 2 % na 1 %. Navyše objasnili, že pokiaľ ide o frekvenciu testovania pri fyzických kontrolách, živé zvieratá určené na ľudskú spotrebu patria do tej istej kategórie ako výrobky živočíšneho pôvodu určené na ľudskú spotrebu, a preto odporučili v kapitole 2 oddielu A uvedenej prílohy s názvom „Fyzické kontroly“ [v zmenenom znení „Fyzické kontroly (vrátane náhodných alebo cielených)“], doplniť pred pojem „živočíšne produkty určené na ľudskú spotrebu“ pojem „živé zvieratá“.

(33)

Po prehodnotení inšpekčných poplatkov za hraničné kontroly ich strany odporučili aktualizovať v oddiele B prílohy VIII k dohode. Pokiaľ ide o vývoz z Nového Zélandu do Únie, strany odporučili, aby sa inšpekčné poplatky uplatňovali v súlade s prílohou V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (18), pričom sa znížia o 22,5 %. Toto zníženie bolo vypočítané na základe predpokladu, že miera fyzických kontrol výrobkov dovážaných z Nového Zélandu zodpovedá len 10 % normálnej miery fyzických kontrol, ktorá sa uplatňuje na ostatné tretie krajiny, pričom sa odhadlo, že náklady na fyzické kontroly predstavujú 25 % celkových nákladov na poplatky. Pokiaľ ide o vývoz z Únie na Nový Zéland, rozlišuje sa medzi zásielkami, pri ktorých sa vykonávajú kontroly dokumentov a identifikačné kontroly, a tými, pri ktorých sa okrem toho vykonávajú aj fyzické kontroly. V súvislosti s inšpekčnými poplatkami Nového Zélandu sa stanovuje aj inflačná úprava.

(34)

Vzhľadom na zmeny zákonov oboch strán sú legislatívne odkazy v prílohách k dohode zastarané. Obe strany v nich preto odporučili aktualizovať odkazy na právne predpisy Európskej únie a Nového Zélandu.

(35)

Pokiaľ ide o navrhované zmeny príloh II, V, VII a VIII k dohode, spoločný riadiaci výbor ich odporučil na svojich zasadnutiach a počas konferenčných telefonátov, ktoré sa konali 30. – 31. marca 2009, 24. júna 2010, 24. marca 2011, 29. – 30. mája 2012 a 12. decembra 2013.

(36)

Na základe uvedených odporúčaní je vhodné upraviť príslušné ustanovenia v prílohách II, V, VII a VIII k dohode.

(37)

Podľa článku 16 dohody sa zmeny príloh majú dohodnúť spoločne, a to prípadne formou výmeny listov medzi stranami.

(38)

Preto by sa odporúčané zmeny príloh II, V, VII a VIII k dohode mali v mene Únie schváliť.

(39)

Podľa článku 18 ods. 3 dohody by dohodnuté zmeny príloh k dohode mali nadobudnúť platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, keď si zmluvné strany navzájom písomne oznámili, že ich príslušné vnútorné postupy schvaľovania zmien boli ukončené.

(40)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,