2.6.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/1

---

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/850

z 30. januára 2015,

ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 241/2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 28 ods. 5 tretí pododsek,

keďže:

(1)

Tlak na vlastné zdroje by nemal byť neprimeraný z hľadiska rozdeľovania výnosov z akéhokoľvek jednotlivého nástroja vlastného kapitálu Tier 1, ani z hľadiska rozdeľovania výnosov z celkových vlastných zdrojov inštitúcie. Preto by sa mal vymedziť pojem „neprimeraný tlak na vlastné zdroje“ stanovením pravidiel vzťahujúcich sa na obidva tieto aspekty.

(2)

Mandát týkajúci sa možného neprimeraného tlaku na vlastné zdroje stanovený v článku 28 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa nevzťahuje na nástroje, na ktoré sa vzťahuje článok 27 uvedeného nariadenia, keďže takéto nástroje sú vyňaté na základe článku 28 ods. 1 písm. h) bodu iii) uvedeného nariadenia.

(3)

Význam preferenčného rozdeľovania výnosov by sa mal zakladať na charakteristikách nástrojov, ktoré odrážajú požiadavky článku 28 ods. 1 písm. h) bodu i) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, aby nedochádzalo k žiadnemu preferenčnému zaobchádzaniu pri rozdeľovaní výnosov z hľadiska poradia výplaty výnosov alebo z hľadiska iných prednostných práv, a to ani v súvislosti s preferenčným rozdeľovaním výnosov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 vo vzťahu k ostatným nástrojom vlastného kapitálu Tier 1. Keďže sa v článku 28 ods. 1 písm. h) bode i) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 rozlišuje medzi prednostnými právami na vyplatenie rozdeľovaných výnosov a preferenciami z hľadiska poradia výplaty výnosov, mali by sa pravidlá týkajúce sa preferenčného rozdeľovania vzťahovať na obidva prípady.

(4)

Na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcií uvedených v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 („iné ako akciové spoločnosti“), by sa tam, kde je to odôvodnené osobitnými charakteristikami nástrojov s hlasovacím právom a nástrojov bez hlasovacieho práva, mali uplatňovať iné pravidlá. Ak iba držitelia nástrojov s hlasovacím právom môžu upísať akcie bez hlasovacieho práva, potom nedochádza k tomu, že by držitelia nástrojov bez hlasovacieho práva boli zbavení hlasovacích práv. Preto sa diferencované rozdeľovanie výnosov z nástrojov bez hlasovacieho práva iných ako akciových spoločností neodvíja od absencie hlasovacieho práva rovnakým spôsobom, ako je to v prípade akciových spoločností. Takisto, ak existuje horné ohraničenie rozdeľovania výnosov z nástroja s hlasovacím právom stanovené v platných vnútroštátnych právnych predpisoch, limity navrhnuté pre akciové spoločnosti by sa mali nahradiť inými pravidlami, ktoré zabezpečia, že nebude existovať prednostné právo na vyplatenie rozdeľovaných výnosov.

(5)

Rozdielne zaobchádzanie v prípade iných ako akciových spoločností je odôvodnené len vtedy, ak uvedené inštitúcie neemitujú kapitálové nástroje s vopred stanoveným viacnásobným rozdeľovaním výnosov, ktoré by bolo stanovené zmluvne alebo v stanovách inštitúcie. Ak takéto kapitálové nástroje emitujú, obavy v súvislosti s prednostným právom na vyplatenie rozdeľovaných výnosov sú rovnaké ako v prípade akciových spoločností, a preto by sa malo uplatniť to isté zaobchádzanie.

(6)

To by nemalo zabrániť iným ako akciovým spoločnostiam v emitovaní iných kapitálových nástrojov s diferencovaným rozdeľovaním výnosov, ak preukážu, že tieto nástroje nevytvárajú prednostné právo na vyplatenie rozdeľovaných výnosov. Preukázanie tejto skutočnosti by malo byť založené na posúdení výšky rozdeľovaných výnosov z nástrojov s hlasovacím právom a výšky rozdeľovaných výnosov z celkového vlastného kapitálu Tier 1. Inštitúcia by mala preukázať, že výška rozdeľovaných výnosov z nástrojov s hlasovacím právom je vzhľadom na ostatné kapitálové nástroje nízka a že pomer výplaty z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 je nízky.

(7)

Aby iné ako akciové spoločnosti mohli posúdiť, či je pomer výplaty nízky, mala by sa stanoviť referenčná hodnota. Aby sa zohľadnila skutočnosť, že pomery výplaty môžu kolísať v závislosti od ročného výsledku, táto referenčná hodnota by mala byť založená na priemere za päť predchádzajúcich rokov. Vzhľadom na to, že o zavedenie úplne nového pravidla, a vzhľadom na jeho potenciálny vplyv na niektoré z týchto inštitúcií, mali by sa tieto pravidlá výpočtu úrovne pomeru výplaty podľa potreby zavádzať postupne. Limity pre pomer výplaty môžu byť postupne zavádzané počas prvých piatich rokov, pričom by sa mali uplatňovať postupne do konca roku 2017 a v roku 2018 by ich už všetky inštitúcie mali plne uplatňovať.

(8)

Niektoré z iných ako akciových spoločností nemôžu v prípade núdzovej rekapitalizácie, keď sa na inštitúcie vzťahujú opatrenia včasnej intervencie, emitovať nástroje, ktoré sú rovnako flexibilné ako spoločné akcie. V takých situáciách by tieto inštitúcie potrebovali emitovať kapitálové nástroje na uľahčenie obnovy, a preto by pri tých inštitúciách, v prípade ktorých majú nástroje bez hlasovacieho práva v držbe zvyčajne iba držitelia nástrojov s hlasovacím právom, malo byť akceptovateľné, aby výnimočne predali nástroje bez hlasovacieho práva aj externým investorom. Kapitálové nástroje určené na núdzovú rekapitalizáciu by mali obsahovať možnosť získania primeranej budúcej výhody po skončení fázy obnovy. Preto by malo byť v prípade týchto inštitúcií akceptovateľné, aby po skončení fázy obnovy presiahli limity vzťahujúce sa na pomer výplaty s cieľom zabezpečiť tieto prípadné výhody pre držiteľov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 slúžiacich na účely núdzovej rekapitalizácie.

(9)

Podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môžu príslušné orgány v súlade s vnútroštátnym právom čiastočne alebo v plnom rozsahu udeliť výnimku z uplatňovania požiadaviek stanovených v druhej až ôsmej časti uvedeného nariadenia úverovým inštitúciám, ktoré sú pridružené k ústrednému orgánu. Okrem toho môžu podľa toho istého článku príslušné orgány na individuálnom základe udeliť ústrednému orgánu výnimku z uplatňovania druhej až ôsmej časti uvedeného nariadenia, ak za záväzky ústredného orgánu úplne ručia pridružené inštitúcie. Na základe uvedeného článku by príslušné orgány mali byť schopné udeliť výnimku z uplatňovania požiadaviek stanovených v tomto nariadení pre kapitálové nástroje v rámci skupiny. Príslušné orgány by takisto mali byť schopné posúdiť súlad s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení na základe konsolidovanej situácie inštitúcií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti týchto výnimiek, najmä so zreteľom na výpočet pomeru výplaty.

(10)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(11)

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (2). o stanovisko,

(12)	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 (3) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Delegované nariadenie (EÚ) č. 241/2014 sa mení takto:

1.

Vkladá sa tento článok 7a: „Článok 7a Viacnásobné rozdeľovanie výnosov predstavujúce neprimeraný tlak na vlastné zdroje 1.   Rozdeľovanie výnosov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sú uvedené v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nepovažuje za rozdeľovanie výnosov predstavujúce neprimeraný tlak na kapitál, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) viacnásobné dividendy sú násobkom rozdeľovaných výnosov vyplatených z nástrojov s hlasovacím právom, a nie vopred stanovenou sumou; b) viacnásobné dividendy sú stanovené zmluvne alebo v stanovách inštitúcie; c) viacnásobné dividendy nemožno meniť; d) na všetky nástroje s viacnásobnými dividendami sa uplatňujú rovnaké viacnásobné dividendy; e) výška rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja s viacnásobnými dividendami nepredstavuje viac ako 125 % výšky rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja vlastného kapitálu Tier 1 s hlasovacím právom. Vyjadrené vzorcom: pričom platí, že:   k predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja bez viacnásobných dividend;   l predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja s viacnásobnými dividendami; f) celková výška rozdeľovaných výnosov vyplatených zo všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 počas jednoročného obdobia nepresahuje 105 % sumy, ktorá by bola vyplatená, ak by z nástrojov s menším počtom hlasovacích práv alebo bez hlasovacích práv boli vyplatené rovnaké rozdeľované výnosy ako z nástrojov s hlasovacím právom. Vyjadrené vzorcom: pričom platí, že:   k predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja bez viacnásobných dividend;   l predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja s viacnásobnými dividendami;   X predstavuje počet nástrojov s hlasovacím právom;   Y predstavuje počet nástrojov bez hlasovacieho práva. Tento vzorec sa uplatňuje na ročnom základe. 2.   Ak podmienka uvedená v odseku 1 písm. f) nie je splnená, iba výška nástrojov s viacnásobnými dividendami, ktorá prekračuje prah stanovený v uvedenom písmene, sa považuje za výšku spôsobujúcu neprimeraný tlak na kapitál. 3.   Ak niektorá z podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) až e) nie je splnená, všetky zostávajúce nástroje s viacnásobnými dividendami sa považujú za nástroje spôsobujúce neprimeraný tlak na kapitál.“

2.

Vkladá sa tento článok 7b: „Článok 7b Preferenčné rozdeľovanie výnosov, pokiaľ ide o prednostné práva na vyplatenie rozdeľovaných výnosov 1.   Pokiaľ ide o nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sú uvedené v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, rozdeľovanie výnosov z nástroja vlastného kapitálu Tier 1 sa považuje za preferenčné v porovnaní s ostatnými nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1, ak sú výšky rozdeľovaných výnosov diferencované, okrem prípadov, keď sú splnené podmienky článku 7a tohto nariadenia. 2.   Pokiaľ ide o nástroje vlastného kapitálu Tier 1 s menším počtom hlasovacích práv alebo bez hlasovacích práv, ktoré sú emitované inštitúciami uvedenými v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak je rozdeľovanie výnosov násobkom rozdeľovaných výnosov z nástrojov s hlasovacím právom, pričom toto viacnásobné rozdeľovanie výnosov je stanovené zmluvne alebo v stanovách, takéto rozdeľovanie výnosov sa pokladá za rozdeľovanie, ktoré nie je preferenčné, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) viacnásobné dividendy sú násobkom rozdeľovaných výnosov vyplatených z nástrojov s hlasovacím právom, a nie vopred stanovenou sumou; b) viacnásobné dividendy sú stanovené zmluvne alebo v stanovách inštitúcie; c) viacnásobné dividendy nemožno meniť; d) na všetky nástroje s viacnásobnými dividendami sa uplatňujú rovnaké viacnásobné dividendy; e) výška rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja s viacnásobnými dividendami nepredstavuje viac ako 125 % výšky rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja vlastného kapitálu Tier 1 s hlasovacím právom. Vyjadrené vzorcom: pričom platí, že:   k predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja bez viacnásobných dividend;   l predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja s viacnásobnými dividendami; f) celková výška rozdeľovaných výnosov vyplatených zo všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 počas jednoročného obdobia nepresahuje 105 % sumy, ktorá by bola vyplatená, ak by z nástrojov s menším počtom hlasovacích práv alebo bez hlasovacích práv boli vyplatené rovnaké rozdeľované výnosy ako z nástrojov s hlasovacím právom. Vyjadrené vzorcom: pričom platí, že:   k predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja bez viacnásobných dividend;   l predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja s viacnásobnými dividendami;   X predstavuje počet nástrojov s hlasovacím právom;   Y predstavuje počet nástrojov bez hlasovacieho práva; Tento vzorec sa uplatňuje na jednoročnom základe. 3.   Ak podmienka uvedená v odseku 2 písm. f) nie je splnená, iba výška nástrojov s viacnásobnými dividendami, ktorá prekračuje prah stanovený v uvedenom písmene, bude vylúčená z vlastného kapitálu Tier 1. 4.   Ak niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a) až e) nie je splnená, všetky zostávajúce nástroje s viacnásobnými dividendami sú vylúčené z vlastného kapitálu Tier 1. 5.   Na účely odseku 2, ak sa rozdeľovanie výnosov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 – s hlasovacím právom alebo bez hlasovacieho práva – vyjadruje vo vzťahu k nákupnej cene v čase emisie nástroja, vzorce sa pre nástroj alebo nástroje, ktoré sú vyjadrené vo vzťahu k nákupnej cene v čase emisie, upravujú takto: a) l predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja bez viacnásobných dividend vydelenú kúpnou cenou pri emisii tohto nástroja; b) k predstavuje výšku rozdeľovaných výnosov z jedného nástroja s viacnásobnými dividendami vydelenú kúpnou cenou pri emisii tohto nástroja. 6.   Pokiaľ ide o nástroje vlastného kapitálu Tier 1 s menším počtom hlasovacích práv alebo bez hlasovacích práv, ktoré sú emitované inštitúciami uvedenými v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak rozdeľovanie výnosov nie je násobkom rozdeľovaných výnosov z nástrojov s hlasovacím právom, takéto rozdeľovanie výnosov sa pokladá za rozdeľovanie, ktoré nie je preferenčné, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v odseku 7 alebo obidve podmienky uvedené v odseku 8. 7.   Na účely odseku 6 sa uplatňuje podmienka a) alebo b): a) sú splnené obidve podmienky uvedené v bode i) a ii): i) nástroj s menším počtom hlasovacích práv alebo bez hlasovacích práv môže upísať a mať v držbe iba držiteľ nástrojov s hlasovacím právom; ii) počet hlasovacích práv každého jednotlivého držiteľa je obmedzený; b) na rozdeľovanie výnosov z nástrojov s hlasovacím právom emitovaných inštitúciami sa vzťahuje horné ohraničenie stanovené podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov. 8.   Na účely odseku 6 sa uplatňujú obidve tieto podmienky: a) inštitúcia preukáže, že priemer rozdeľovaných výnosov z nástrojov s hlasovacím právom počas predchádzajúcich piatich rokov je v porovnaní s inými podobnými nástrojmi nízky; b) inštitúcia preukáže, že pomer výplaty je nízky, ak sa pomer výplaty vypočíta v súlade s článkom 7c. Pomer výplaty nižší ako 30 % sa považuje za nízky. 9.   Na účely odseku 7 písm. a) sa hlasovacie práva každého jednotlivého držiteľa považujú za obmedzené v týchto prípadoch: a) ak každý držiteľ získa len jeden hlas bez ohľadu na to, aký počet nástrojov s hlasovacím právom majú jednotliví držitelia v držbe; b) ak je počet hlasovacích práv obmedzený bez ohľadu na počet nástrojov s hlasovacím právom, ktoré majú jednotliví držitelia v držbe; c) ak je počet nástrojov s hlasovacím právom, ktoré môže mať ktorýkoľvek držiteľ v držbe, obmedzený na základe stanov inštitúcie alebo uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov. 10.   Na účely tohto článku sa jednoročné obdobie považuje za ukončené k dátumu poslednej účtovnej závierky inštitúcie. 11.   Inštitúcie posudzujú súlad s podmienkami uvedenými v odsekoch 7 a 8 a informujú príslušný orgán o výsledku ich posúdenia, a to aspoň v týchto prípadoch: a) vždy keď sa prijme rozhodnutie o výške rozdeľovaných výnosov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1; b) vždy, keď sa emituje nová trieda nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 s menším počtom hlasovacích práv alebo bez hlasovacích práv. 12.   Ak podmienka uvedená v odseku 8 písm. b) nie je splnená, iba výška nástrojov bez hlasovacieho práva, v prípade ktorých rozdeľovanie výnosov prekračuje prah stanovený v uvedenom písmene, sa považuje za výšku obsahujúcu preferenčné rozdeľovanie výnosov. 13.   Ak podmienka uvedená v odseku 8 písm. a) nie je splnená, rozdeľovanie výnosov zo všetkých zostávajúcich nástrojov bez hlasovacieho práva sa považuje za preferenčné, pokiaľ nespĺňa podmienky odseku 2. 14.   Ak nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v odseku 7 písm. a), rozdeľovanie výnosov zo všetkých zostávajúcich nástrojov bez hlasovacieho práva sa považuje za preferenčné, pokiaľ nespĺňa podmienky odseku 2. 15.   Je možné udeliť výnimku z uplatnenia požiadavky uvedenej v odseku 7 písm. a) bode i) alebo požiadavky uvedenej v odseku 8 písm. b) alebo obidvoch požiadaviek, ak sú splnené obidve tieto podmienky: a) inštitúcia porušuje alebo – okrem iného aj kvôli rýchlo sa zhoršujúcej finančnej situácii – pravdepodobne v blízkej budúcnosti poruší ktorúkoľvek požiadavku nariadenia (EÚ) č. 575/2013; b) príslušný orgán požiadal inštitúciu, aby bezodkladne v stanovenej lehote zvýšila svoj vlastný kapitál Tier 1, a dospel k záveru, že inštitúcia nie je schopná v rámci určeného obdobia porušenie uvedené v písmene a) odstrániť alebo sa mu vyhnúť bez toho, aby sa musela udeliť výnimka uvedená v tomto odseku.“

3.

Vkladá tento článok 7c: „Článok 7c Výpočet pomeru výplaty na účely článku 7b ods. 8 písm. b) 1.   Na účely článku 7b ods. 8 písm. b) si inštitúcie pre výpočet pomeru výplaty vyberú buď spôsob opísaný v písmene a), alebo spôsob opísaný v písmene b). Inštitúcia počas daného obdobia konzistentne uplatňuje zvolený spôsob výpočtu: a) súčet rozdeľovaných výnosov v prípade všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 počas predchádzajúcich piatich jednoročných období sa vydelí súčtom ziskov za predchádzajúcich päť jednoročných období; b) iba na obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 31. decembra 2017: i) v roku 2014 – súčet rozdeľovaných výnosov v prípade všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 počas predchádzajúceho jednoročného obdobia sa vydelí súčtom ziskov za predchádzajúce jednoročné obdobie; ii) v roku 2015 – súčet rozdeľovaných výnosov v prípade všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 počas predchádzajúcich dvoch jednoročných období sa vydelí súčtom ziskov za predchádzajúce dve jednoročné obdobia; iii) v roku 2016 – súčet rozdeľovaných výnosov v prípade všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 počas predchádzajúcich troch jednoročných období sa vydelí súčtom ziskov za predchádzajúce tri jednoročné obdobia; iv) v roku 2017 – súčet rozdeľovaných výnosov v prípade všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 počas predchádzajúcich štyroch jednoročných období sa vydelí súčtom ziskov za predchádzajúce štyri jednoročné obdobia. 2.   Na účely odseku 1 je zisk suma vykázaná v riadku 670 vo vzore 2 prílohy III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 680/2014 (*), alebo, ak je to vhodné, suma vykázaná v riadku 670 vo vzore 2 prílohy IV k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu, pokiaľ ide o podávanie správ v rámci dohľadu nad inštitúciami podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013. (*)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).“"

4.

Vkladá tento článok 7d: „Článok 7d Preferenčné rozdeľovanie výnosov týkajúce sa poradia výplaty výnosov Na účely článku 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa rozdeľovanie výnosov z nástroja vlastného kapitálu Tier 1 považuje za preferenčné v porovnaní s ostatnými nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1 a vzhľadom na poradie výplaty výnosov, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: a) o rozdeľovaniach výnosov sa rozhoduje v rôznych časoch; b) rozdeľované výnosy sa vyplatia v rôznych časoch; c) existuje povinnosť, aby emitent vyplatil rozdeľované výnosy z jedného typu nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 pred vyplatením rozdeľovaných výnosov z iného typu nástrojov vlastného kapitálu Tier 1; d) rozdeľované výnosy sa vyplatia z niektorých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ale z iných nie, pokiaľ nie je splnená podmienka uvedená v článku 7b ods. 7 písm. a).“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 8).

---

2.6.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/8

---

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/851

z 27. marca 2015,

ktorým sa menia prílohy II, III a VI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 3, článok 7 ods. 3 a článok 20 ods. 6,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 Chorvátsko oznámilo Komisii do 31. januára 2015 plochu odmínovanej pôdy, ktorá sa opätovne začala používať na poľnohospodárske činnosti v roku 2014, počet platobných nárokov, ktoré mali poľnohospodári k dispozícii k 31. decembru 2014, a sumu, ktorá zostala k tomu istému dňu nevyužitá v rámci osobitnej národnej odmínovacej rezervy.

(2)

Podľa článku 20 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 Komisia musí vypočítať sumu, ktorá sa má pripočítať k vnútroštátnym stropom stanoveným pre Chorvátsko v prílohe II k uvedenému nariadeniu, na základe údajov, ktoré Chorvátsko oznámilo v súlade s článkom 20 ods. 1 uvedeného nariadenia, a odhadovaného priemeru priamych platieb na hektár v Chorvátsku v príslušnom roku.

(3)

Priemerné priame platby na hektár v roku 2015 by sa mali vypočítať vydelením vnútroštátneho stropu pre Chorvátsko na rok 2015 po odpočítaní nevyužitej sumy z osobitnej odmínovacej rezervy k 31. decembru 2014 počtom platobných nárokov, ktoré mali poľnohospodári k dispozícii k rovnakému dátumu. Suma, ktorá sa má pripočítať k vnútroštátnemu stropu na rok 2015 a nasledujúce roky, sa vypočíta na základe harmonogramu prírastkov uvedeného v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a odráža skutočnosť, že oznámením z 31. januára 2015 sa dosiahli maximálne sumy ročných prírastkov stanovené na kalendárny rok 2015 a ďalšie roky v prílohe VII k uvedenému nariadeniu.

(4)	V súlade s článkom 20 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 by sa príloha VI k uvedenému nariadeniu mala upraviť s cieľom zohľadniť dôsledky opätovného využívania odmínovanej pôdy na poľnohospodárske činnosti v roku 2014, ako oznámilo Chorvátsko.

(5)	Prílohy II, III a VI k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Keďže toto nariadenie má zásadný význam z hľadiska hladkého a včasného prijatia vykonávacích aktov uvedených v článku 22 ods. 1, článku 36 ods. 4, článku 42 ods. 2, článku 47 ods. 3, článku 49 ods. 2, článku 51 ods. 4 a článku 53 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, je vhodné, aby nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prílohy II, III a VI k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608.

---

---

2.6.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/13

---

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/852

z 27. marca 2015,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o prípady neplnenia si povinností a prípadov závažného nedodržania pravidiel spoločnej rybárskej politiky, ktoré môžu byť dôvodom na prerušenie lehoty na platbu alebo pozastavenie platieb v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (1), a najmä na jeho článok 102,

keďže:

(1)

Nemalo by dochádzať k prípadom, keď členské štáty porušujú pravidlá spoločnej rybárskej politiky a ohrozujú tak dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky (SRP). Podľa článku 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1380/2013 (2) je finančná pomoc z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“) podmienená dodržiavaním pravidiel SRP zo strany členských štátov. Nedodržiavanie pravidiel SRP zo strany členských štátov môže byť dôvodom na prerušenie alebo pozastavenie platieb, resp. na uplatnenie finančnej opravy na finančnú pomoc Únie v rámci SRP.

(2)

Článkom 83 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) sa stanovujú podmienky, za ktorých možno prerušiť lehotu na platbu a článkom 142 ods. 1 toho istého nariadenia sa stanovujú podmienky, za ktorých možno pozastaviť platby. Z daných dvoch článkov vyplýva, že v špecifických pravidlách platných pre ENRF sa môžu stanoviť konkrétne dôvody na prerušenie a pozastavenie v dôsledku nedodržiavania pravidiel, ktoré platia v rámci SRP.

(3)

V záujme ochrany finančných záujmov Únie a jej daňových poplatníkov platí, že ak si členský štát neplní povinnosti vyplývajúce zo SRP alebo ak má Komisia dôkazy, z ktorých takéto neplnenie vyplýva, Komisia môže prijať preventívne opatrenie v podobe prerušenia lehôt na platbu podľa článku 100 nariadenia (EÚ) č. 508/2014.

(4)	Okrem prerušenia lehoty na platbu a s cieľom vyhnúť sa riziku uhrádzania neoprávnených výdavkov môže Komisia podľa článku 101 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 pozastaviť platby v prípadoch závažného nedodržania pravidiel SRP.

(5)	Finančné dôsledky uložené členským štátom v prípade, že nedodržiavajú pravidlá SRP, by mali zodpovedať povahe, závažnosti, trvaniu a opakovanému výskytu nedodržiavania pravidiel.

(6)

Aby mali členské štáty vykonávajúce operačné programy v rámci ENRF právnu istotu, je potrebné bližšie určiť prípady nedodržiavania tých pravidiel SRP, ktoré sú nevyhnutné pre ochranu morských biologických zdrojov, na základe ktorých možno pristúpiť k prerušeniu lehoty na platbu alebo pozastaveniu platieb v súlade s nariadením (EÚ) č. 508/2014. Tieto prípady budú slúžiť na účely nariadenia (EÚ) č. 508/2014 a na uplatnenie článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné sankcie uložené podľa pravidiel SRP.

(7)	Prípady nedodržiavania pravidiel SRP, ktoré sú nevyhnutné na ochranu morských biologických zdrojov, by sa mali považovať za závažné, ak členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu lehoty na platbu.

(8)

Skôr, ako Komisia preruší lehotu na platbu alebo pozastaví platby, musí prijať vykonávacie akty podľa článku 100 ods. 2 a článku 101 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 508/2014, v ktorých bližšie špecifikuje prípady neplnenia povinností členského štátu vyplývajúcich zo SRP, ktoré môže ovplyvniť výdavky, v prípade ktorých sa požaduje priebežná platba.

(9)	Vzhľadom na to, ako je dôležité zabezpečiť zosúladené a rovnocenné zaobchádzanie s prevádzkovateľmi vo všetkých členských štátoch od začiatku programového obdobia, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prípady neplnenia povinností

Prípady, keď si členský štát neplní povinnosti vyplývajúce zo spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktoré môžu byť dôvodom na prerušenie lehoty na platbu v prípade priebežnej platby podľa článku 100 nariadenia (EÚ) č. 508/2014, sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Prípady závažného nedodržiavania pravidiel

Prípady, keď členský štát závažne nedodržiava pravidlá SRP, ktoré môžu byť dôvodom na pozastavenie platieb podľa článku 101 nariadenia (EÚ) č. 508/2014, sú prípadmi uvedenými v prílohe k tomuto nariadeniu, pokiaľ navyše:

a)	sú dôvodom na prerušenie lehoty na platbu v prípade priebežnej platby podľa článku 100 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 a

b)	členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie počas obdobia prerušenia lehoty na platbu v súvislosti s danými prípadmi.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

---

---

2.6.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/18

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/853

z 1. júna 2015,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)	Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.

---

---

2.6.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/20

---

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2015/854

z 1. júna 2015,

ktorým sa určuje dátum začatia prevádzky vízového informačného systému (VIS) v devätnástom regióne

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS) (1), a najmä na jeho článok 48 ods. 3,

keďže:

(1)	Podľa vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/493/EÚ (2) do devätnásteho regiónu, v ktorom by sa zhromažďovanie a prenos údajov do vízového informačného systému (VIS) mali začať v prípade všetkých žiadostí o víza, patria Čína, Japonsko, Mongolsko, Severná Kórea, Južná Kórea a Taiwan.

(2)

Členské štáty oznámili Komisii, že prijali potrebné technické a právne opatrenia na zhromažďovanie a prenos údajov uvedených v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 767/2008 do VIS pre všetky žiadosti v tomto regióne vrátane opatrení na zhromažďovanie a/alebo prenos údajov v mene iného členského štátu.

(3)	Keďže tým bola splnená podmienka stanovená v prvej vete článku 48 ods. 3 nariadenia (ES) č. 767/2008, musí sa určiť dátum začatia prevádzky VIS v devätnástom regióne.

(4)

Vzhľadom na to, že nariadenie (ES) č. 767/2008 je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 5 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, rozhodlo začleniť nariadenie (ES) č. 767/2008 do svojho vnútroštátneho práva. Dánsko je preto v súlade s medzinárodným právom povinné vykonávať toto rozhodnutie.

(5)	Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (3). Spojené kráľovstvo preto týmto rozhodnutím nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(6)	Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (4). Írsko preto týmto rozhodnutím nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(7)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(8)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(9)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(10)	Toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011.

(11)	Vzhľadom na to, že je potrebné stanoviť dátum začatia prevádzky VIS v devätnástom regióne vo veľmi blízkej budúcnosti, toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Prevádzka vízového informačného systému sa začne v devätnástom regióne, ktorý je určený vykonávacím rozhodnutím 2013/493/EÚ, 12. októbra 2015.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uplatňuje v súlade so zmluvami.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60.

(2)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/493/EÚ z 30. septembra 2013, ktorým sa určuje tretí a posledný súbor regiónov pre začatie prevádzky vízového informačného systému (VIS) (Ú. v. EÚ L 268, 10.10.2013, s. 13).

(3)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(4)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(5)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(6)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(7)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(8)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(10)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

---

2.6.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/23

---

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2015/855

z 12. marca 2015,

ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca Eurosystému a zrušuje sa usmernenie ECB/2002/6 o minimálnych normách pre Európsku centrálnu banku a národné centrálne banky pri výkone operácií menovej politiky, výkone devízových operácií s devízovými rezervami ECB a riadení devízových rezervných aktív ECB (ECB/2015/11)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 127 a 128,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho články 12.1 a 14.3 v spojení s článkom 3.1 a články 5 a 16,

keďže:

(1)	Eurosystém pripisuje mimoriadny význam koncepcii riadenia, ktorá stavia zodpovednosť, transparentnosť a najvyššie etické normy do centra Eurosystému. Dodržiavanie týchto zásad je kľúčovým prvkom dôveryhodnosti Eurosystému a je nevyhnutné pre zabezpečenie dôvery európskych občanov.

(2)

Preto je potrebné vytvoriť etický rámec pre Eurosystém, ktorý ustanoví etické normy, pri dodržiavaní ktorých sa zabezpečí jeho dôveryhodnosť a dobré meno, ako aj dôvera verejnosti v bezúhonnosť a nestrannosť členov orgánov a zamestnancov Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „etický rámec Eurosystému“). Etický rámec Eurosystému by malo tvoriť toto usmernenie upravujúce zásady, súbor osvedčených postupov ako tieto zásady implementovať, a vnútorné predpisy a postupy prijaté každou centrálnou bankou Eurosystému.

(3)

Usmernenie ECB/2002/6 (1) ustanovuje minimálne etické normy pre centrálne banky Eurosystému pri výkone operácií menovej politiky a výkone devízových operácií s devízovými rezervami ECB a pri riadení devízových rezervných aktív ECB. Rada guvernérov považuje za nevyhnutné rozšíriť tieto minimálne etické normy na výkon všetkých úloh zverených Eurosystému na zabezpečenie, aby pre členov orgánov a zamestnancov, ktorí sú zapojení do výkonu úloh Eurosystému, platili rovnaké etické normy a aby sa ochránilo dobré meno Eurosystému ako celku. Usmernenie ECB/2002/6 by sa preto malo nahradiť týmto usmernením.

(4)

Navyše existujúce minimálne normy týkajúce sa prevencie pred zneužitím interných informácií ustanovené v usmernení ECB/2002/6 by sa mali ďalej upraviť tak, aby posilnili prevenciu pred takýmto zneužitím členmi orgánov a zamestnancami ECB alebo národných centrálnych bánk, a aby sa vylúčil potenciálny konflikt záujmov vyplývajúci zo súkromných finančných transakcií. Na tento účel by mal etický rámec Eurosystému jasne vymedziť hlavné pojmy, ako aj úlohy a zodpovednosť rozličných dotknutých orgánov. Navyše by mal okrem všeobecného zákazu zneužitia interných informácií upraviť ďalšie obmedzenia pre osoby, ktoré majú prístup k interným informáciám. Etický rámec Eurosystému by mal tiež ustanoviť požiadavky pre monitorovanie dodržiavania pravidiel a pre hlásenie prípadov ich nedodržiavania.

(5)	Etický rámec Eurosystému by mal tiež obsahovať minimálne normy týkajúce sa zamedzenia konfliktu záujmov a prijímania darov a pohostenia.

(6)	Etický rámec Eurosystému by sa mal uplatňovať pri výkone úloh Eurosystému. Je žiadúce, aby centrálne banky Eurosystému uplatňovali rovnaké normy na zamestnancov alebo externých spolupracovníkov zapojených do výkonu úloh, ktoré nesúvisia s Eurosystémom.

(7)

Ustanoveniami tohto usmernenia nie sú dotknuté príslušné vnútroštátne právne predpisy. Ak národná centrálna banka nemôže implementovať ustanovenie tohto usmernenia z dôvodu existencie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, informuje o tom ECB. Dotknutá národná centrálna banka by mala tiež zvážiť prijatie primeraných opatrení, ktoré má k dispozícii na to, aby prekonala prekážku upravenú vnútroštátnym právom.

(8)	Ustanoveniami tohto usmernenia nie je dotknutý Kódex správania členov Rady guvernérov (2).

(9)	Kým etický rámec Eurosystému je obmedzený na výkon úloh Eurosystému, Rada guvernérov prijala obdobný etický rámec pre výkon úloh ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov v oblasti dohľadu ako súčasti jednotného mechanizmu dohľadu (3),

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto usmernenia:

(1)	„centrálnou bankou Eurosystému“ sa rozumie ECB a národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro,

(2)	„úlohami Eurosystému“ sa rozumejú úlohy zverené Eurosystému na základe zmluvy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky,

(3)	„internou informáciou“ sa rozumie akákoľvek infromácia citlivá vo vzťahu k trhu týkajúca sa výkonu úloh Eurosystému centrálnymi bankami Eurosystému, ktorá nebola zverejnená a verejnosť k nej nemá prístup,

(4)	„informáciou citlivou vo vzťahu k trhu“ sa rozumie informácia určitej povahy, ktorej uverejnenie by pravdepodobne malo významný vplyv na ceny aktív alebo ceny na finančnom trhu,

(5)	„osobou, ktorá má prístup k interným informáciám“ sa rozumie ktorýkoľvek člen orgánu alebo zamestnanec, ktorý má prístup k interným informáciám, pričom tento prístup nie je jednorazový,

(6)	„zamestnancom“ sa rozumie každá osoba, ktorá má zamestnanecký vzťah s centrálnou bankou Eurosystému s výnimkou tých, ktorí majú výhradne úlohy nesúvisiace s výkonom úloh Eurosystému,

(7)	„členom orgánov“ sa rozumejú členovia rozhodovacích a iných vnútorných orgánov centrálnych bánk Eurosystému, ktorí nie sú zamestnancami,

(8)	„finančné korporácie“ majú rovnaký význam ako je to vymedzené v kapitole 2 odseku 2.55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 549/2013 (4),

(9)	„konfliktom záujmov“ sa rozumie situácia, v ktorej majú členovia orgánov alebo zamestnanci osobné záujmy, ktoré môžu ovplyvniť, alebo sa javia, že by mohli ovplyvniť, nestranné a objektívne vykonávanie ich úloh.

(10)	„osobným záujmom“ sa rozumie výhoda alebo potenciálna výhoda finančnej alebo nefinančnej povahy pre členov orgánov alebo zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a iných príbuzných, alebo pre ich okruh priateľov a blízkych známych,

(11)	„výhodou“ sa rozumie dar, pohostenie alebo iný prospech finančnej alebo nefinančnej povahy, ktorý objektívne zlepšuje finančnú, právnu alebo osobnú situáciu príjemcu, a na ktorý inak príjemca nie je oprávnený.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto usmernenie sa uplatňuje na centrálne banky Eurosystému pri výkone úloh Eurosystému. V tejto súvislosti sa na členov orgánov a zamestnancov centrálnych bánk Eurosystému uplatňujú vnútorné predpisy prijaté centrálnymi bankami Eurosystému na základe ustanovení tohto usmernenia.

2.   Centrálne banky Eurosystému sa v právne prijateľnom rozsahu usilujú rozšíriť povinnosti vymedzené pri implementácii ustanovení tohto usmernenia na osoby, ktoré sa zúčastňujú na výkone úloh Eurosystému a ktoré nie sú zamestnancami centrálnych bánk Eurosystému.

3.   Ustanoveniami tohto usmernenia nie je dotknuté uplatňovanie prísnejších etických noriem centrálnymi bankami Eurosystému na členov ich orgánov a ich zamestnancov.

Článok 3

Úlohy a zodpovednosť

1.   Rada guvernérov ustanovuje v tomto usmernení zásady etického rámca Eurosystému a stanovuje osvedčené postupy ako tieto zásady implementovať vzhľadom na jej zodpovednosť za stanovenie korporátnej a etickej kultúry na úrovni Eurosystému.

2.   Výbor pre audit, výbor interných audítorov a výbor pre organizačný vývoj sa v súlade s ich príslušnými mandátmi podieľajú na uplatňovaní a monitorovaní etického rámca Eurosystému.

3.   Centrálne banky Eurosystému upravia úlohy a zodpovednosť ich orgánov, organizačných jednotiek a zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii, uplatňovaní a monitorovaní etického rámca Eurosystému na miestnej úrovni.

Článok 4

Oboznámenie s vnútornými predpismi a zvyšovanie povedomia

1.   Centrálne banky Eurosystému vytvoria svoje vnútorné predpisy implementujúce toto usmernenie jasným a prehľadným spôsobom, oboznámia s nimi členov svojich orgánov a svojich zamestnancov a zabezpečia, aby boli ľahko dostupné.

2.   Centrálne banky Eurosystému prijmú primerané opatrenia na zvýšenie povedomia členov ich orgánov a ich zamestnancov o týchto predpisoch tak, aby chápali ich povinnosti stanovené na základe etického rámca Eurosystému.

Článok 5

Monitorovania dodržiavania pravidiel

1.   Centrálne banky Eurosystému monitorujú dodržiavanie pravidiel implementujúcich toto usmernenie. Monitorovanie zahŕňa podľa potreby pravidelné a/alebo ad hoc kontroly dodržiavania pravidiel. Centrálne banky Eurosystému vytvoria primerané postupy na to, aby mohli pohotovo reagovať na prípady nedodržiavania pravidiel a riešiť ich.

2.   Monitorovaním dodržiavania pravidiel nie sú dotknuté vnútorné predpisy umožňujúce interné vyšetrovanie, ak je člen orgánu alebo zamestnanec podozrivý z porušenia predpisov implementujúcich toto usmernenie.

Článok 6

Hlásenie prípadov nedodržiavania pravidiel a ďalší postup

1.   Centrálne banky Eurosystému vytvoria interné postupy na hlásenie prípadov nedodržiavania pravidiel implementujúcich toto usmernenie vrátane pravidiel týkajúcich sa informátorov s prihliadnutím na uplatniteľné zákony a iné právne predpisy.

2.   Centrálne banky Eurosystému prijmú opatrenia na zabezpečenie primeranej ochrany osôb, ktoré nahlásia prípady nedodržania pravidiel.

3.   Centrálne banky Eurosystému zabezpečia, aby bol v prípadoch nedodržania pravidiel zabezpečený ďalší postup vrátane uloženia primeraných disciplinárnych opatrení tam, kde je to vhodné a v súlade s uplatniteľnými disciplinárnymi pravidlami a postupmi.

4.   Centrálne banky Eurosystému hlásia každý závažnejší prípad nedodržania predpisov implementujúcich toto usmernenie bez zbytočného odkladu Rade guvernérov prostredníctvom výboru pre organizačný vývoj v súlade s príslušnými vnútornými postupmi. V naliehavých prípadoch môže centrálna banka Eurosystému nahlásiť závažný prípad nedodržania predpisov priamo Rade guvernérov. V každom prípade informujú centrálne banky Eurosystému aj výbor pre audit.

KAPITOLA II

PRAVIDLÁ NA ZABRÁNENIE ZNEUŽITIU INTERNÝCH INFORMÁCIÍ

Článok 7

Všeobecný zákaz zneužitia interných informácií

1.   Centrálne banky Eurosystému zabezpečia, aby mali členovia ich orgánov a ich zamestnanci zakázané zneužívať interné informácie.

2.   Zákaz zneužitia interných informácií zahŕňa minimálne: a) použitie interných informácií na súkromné transakcie na vlastný účet alebo na účet tretích osôb; b) prezradenie interných informácií akejkoľvek inej osobe okrem prípadov, ak je takéto prezradenie uskutočnené v súvislosti s vykonávaním pracovných povinností na základe potrieb informovanosti a c) použitie interných informácií za účelom odporúčania pre iné osoby alebo ich nabádania, aby uzavreli súkromné finančné transakcie.

Článok 8

Osobitné obmedzenia pre osoby, ktoré majú prístup k dôverným informáciám

1.   Centrálne banky Eurosystému zabezpečia, aby bol prístup k internými informáciám obmedzený na tých členov orgánov a zamestnancov, ktorí potrebujú prístup k týmto informáciám na vykonávanie svojich úloh.

2.   Centrálne banky Eurosystému zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré majú prístup k dôverným informáciám, podliehali osobitným obmedzeniam v súvislosti s kritickými súkromnými finančnými transakciami. Súkromná finančná transakcia sa považuje za kritickú, ak sa považuje za úzko súvisiacu s výkonom úloh Eurosystému, alebo sa za takúto môže považovať. Centrálne banky Eurosystému vytvoria vo svojich vnútorných predpisoch zoznam takýchto kritických transakcií, ktorý bude zahŕňať najmä:

a)	transakcie s akciami a dlhopismi vydanými finančnými korporáciami usadenými v Únii;

b)	transakcie v cudzej mene, transakcie so zlatom, obchodovanie s cennými papiermi vlád eurozóny;

c)	krátkodobé obchodovanie, t. j. nadobudnutie a následný predaj, alebo predaj a následné neadobudnutie toho istého finančného nástroja počas určitého referenčného obodobia;

d)	transakcie s derivátmi súvisiacimi s finančnými nástrojmi uvedenými pod písm. a) až c) a systémy kolektívneho investovania, ktorých hlavným účelom je investovať do takýchto finančných nástrojov.

3.   Centrálne banky Eurosystému prijmú vnútorné predpisy upravujúce osobitné obmedzenia pre osoby, ktoré majú prístup k interným informáciám, berúc do úvahy otázky efektivity, účinnosti a primeranosti. Takéto osobitné obmedzenia môžu obsahovať niektoré z nasledujúcich obmedzení alebo ich kombináciu:

a)	zákaz určitých finančných transakcií,

b)	požiadavka na predchádzajúci súhlas s určitými finančnými transakciami,

c)	požiadavka na podávanie správ o určitých finančných transakciách ex ante alebo ex post, a/alebo

d)	zákaz obchodovania s určitými finančnými nástrojmi na stanovené obdobie.

4.   Centrálne banky Eurosystému sa môžu rozhodnúť, že budú tieto osobitné obmedzenia uplatňovať aj na iných zamestnancov ako sú osoby, ktoré majú prístup k interným informáciám.

5.   Centrálne banky Eurosystému zabezpečia, aby ich zoznamy kritických súkromných finančných transakcií mohli byť upravené kedykoľvek tak, aby zodpovedali rozhodnutiam Rady guvernérov.

6.   Centrálne banky Eurosystému upravia vo svojich vnútorných predpisoch podmienky a záruky, za ktorých sú od osobitných obmedzení upravených v tomto článku vyňatí členovia orgánov a zamestnanci, ktorí zveria správu ich súkromných finančných transakcií nezávislej tretej osobe na základe písomnej dohody o správe aktív.

KAPITOLA III

PRAVIDLÁ PRE ZAMEDZENIE KONFLIKTU ZÁUJMOV

Článok 9

Konflikt záujmov

1.   Centrálne banky Eurosystému musia mať vytvorený mechanizmus na zamedzenie situácii, v ktorej by mal kandidát, u ktorého sa zvažuje prijatie do zamestnania, konflikt záujmov vyplývajúci z predchádzajúcich zárobkových činností alebo z osobných vzťahov.

2.   Centrálne banky Eurosystému prijmú vnútorné predpisy, ktoré budú od členov ich orgánov a od ich zamestnancov vyžadovať, aby sa vyhli akejkoľvek situácii, v ktorej by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov a nahlásili takéto situácie. Centrálne banky Eurosystému zabezpečia, aby v prípade nahlásenia konfliktu záujmov boli dostupné primerané opatrenia na zabránenie takémuto konfliktu vrátane oslobodenia od povinností týkajúcich sa príslušnej záležitosti.

3.   Centrálne banky Eurosystému musia mať vytvorený mechanizmus na posúdenie možného konfliktu záujmov vyplývajúceho z nasledujúcich zárobkových činností členov ich orgánov a ich riadiacich zamestnancov, ktorí sa zodpovedajú priamo výkonnému orgánu na najvyššej úrovni a na zamedzenie takémuto konfliktu záujmov.

4.   Centrálne banky Eurosystému musia mať v prípade potreby vytvorený mechanizmus na posúdenie možného konfliktu záujmov vyplývajúceho zo zárobkových činností ich zamestnancov počas neplateného voľna a na zamedzenie takémuto konfliktu záujmov.

KAPITOLA IV

PRAVIDLÁ PRE PRIJÍMANIE DAROV A POHOSTENIA

Článok 10

Zákaz prijímania výhod

1.   Centrálne banky Eurosystému prijmú vnútorné pravidlá, ktoré zakážu členom ich orgánov a ich zamestnancom vyžadovať, dostať alebo prijať sľub v súvislosti s prijatím výhod pre seba alebo akúkoľvek inú osobu, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom spojené s vykonávaním ich oficiálnych úloh.

2.   Centrálne banky Eurosystému môžu vo svojich vnútorných predpisoch vymedziť výnimky zo zákazu uvedeného v odseku 1 v súvislosti s výhodami poskytnutými centrálnymi bankami, inštitúciami, orgámi a agentúrami Únie, medzinárodnými organizáciami a vládnymi agentúrami, a v súvislosti s výhodami bežnej alebo zanedbateľnej hodnoty ponúknutými súkromným sektorom, za podmienky, že výhody ponúknuté súkromným sektorom nie sú časté ani nie sú od toho istého zdroja. Centrálne banky Eurosystému zabezpečia, aby tieto výnimky nemali vplyv a nemohli byť považované za majúce vplyv na nezávislosť a nestrannosť členov ich orgánov a ich zamestnancov.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 11

Zrušovacie ustanovenie

Usmernenie ECB/2002/6 sa týmto zrušuje.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti a implementácia

1.   Toto usmerenenie nadobúda účinnosť v deň jeho oznámenia národným centrálnym bankám.

2.   Centrálne banky Eurosystému prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto usmernením a na jeho implementáciu a začnú ich uplatňovať od 18. marca 2016. Národné centrálne banky informujú ECB o akýchkoľvek prekážkach implementácie tohto usmernenia a najneskôr do 18. januára 2016 informujú ECB o textoch a prostriedkoch týkajúcich sa daných opatrení.

Článok 13

Podávanie správ a preskúmanie

1.   Národné centrálne banky podávajú ECB každoročne správy o implementácii tohto usmernenia.

2.   Rada guvernérov preskúmava toto usmernenie minimálne každé tri roky.

Článok 14

Adresáti

Toto usmernenie je určené všetkým centrálnym bankám Eurosystému.

---

(1)  Usmernenie ECB/2002/6 z 26. septembra 2002 o minimálnych normách pre Európsku centrálnu banku a národné centrálne banky pri výkone operácií menovej politiky, výkone devízových operácií s devízovými rezervami ECB a riadení devízových rezervných aktív ECB (Ú. v. ES L 270, 8.10.2002, s. 14).

(2)  Kódex správania členov Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (Ú. v. ES C 123, 24.5.2002, s. 9).

(3)  Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/856 z 12. marca 2015, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu (ECB/2015/12) (pozri s 29 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

---

2.6.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/29

---

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2015/856

z 12. marca 2015,

ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu (ECB/2015/12)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1) (ďalej len „nariadenie o JMD“) a najmä na jeho článok 6 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 7,

keďže:

(1)

Európska centrálna banka (ECB) pripisuje mimoriadny význam koncepcii riadenia, ktorá stavia zodpovednosť, transparentnosť a najvyššie etické normy do centra jednotného mechanizmu dohľadu (JMD). Dodržiavanie týchto zásad je kľúčovým prvkom dôveryhodnosti JMD a je nevyhnutné pre zabezpečenie dôvery európskych občanov.

(2)

Preto je potrebné vytvoriť etický rámec pre JMD, ktorý ustanoví etické normy, pri dodržiavaní ktorých sa zabezpečí jeho dôveryhodnosť a dobré meno, ako aj dôvera verejnosti v bezúhonnosť a nestrannosť členov orgánov a zamestnancov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov (PVO) členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na JMD (ďalej len „etický rámec JMD“). Etický rámec JMD by malo tvoriť toto usmernenie upravujúce zásady, súbor osvedčených postupov ako tieto zásady implementovať, a vnútorné predpisy a postupy prijaté ECB a každým PVO.

(3)

Minimálne normy týkajúce sa prevencie pred zneužitím interných informácií by mali posilniť prevenciu pred takýmto zneužitím členmi orgánov a zamestnancami ECB alebo PVO, a aby sa vylúčil potenciálny konflikt záujmov vyplývajúci zo súkromných finančných transakcií. Na tento účel by mal etický rámec JMD jasne vymedziť hlavné pojmy, ako aj úlohy a zodpovednosť rozličných dotknutých orgánov. Navyše by mal okrem všeobecného zákazu zneužitia interných informácií upraviť ďalšie obmedzenia pre osoby, ktoré majú prístup k interným informáciám. Etický rámec JMD by mal tiež ustanoviť požiadavky pre monitorovanie dodržiavania pravidiel a pre hlásenie prípadov ich nedodržiavania.

(4)	Etický rámec JMD by mal tiež obsahovať minimálne normy týkajúce sa zamedzenia konfliktu záujmov a prijímania darov a pohostenia.

(5)	Etický rámec JMD by sa mal uplatňovať pri výkone úloh dohľadu. Je žiadúce, aby ECB a PVO uplatňovali rovnaké normy na zamestnancov alebo externých spolupracovníkov zapojených do výkonu iných úloh.

(6)

Ustanoveniami tohto usmernenia nie sú dotknuté príslušné vnútroštátne právne predpisy. Ak PVO nemôže implementovať ustanovenie tohto usmernenia z dôvodu existencie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, informuje o tom ECB. Dotknutý PVO by mal tiež zvážiť prijatie primeraných opatrení, ktoré má k dispozícii na to, aby prekonal prekážku upravenú vnútroštátnym právom.

(7)	Ustanoveniami tohto usmernenia nie je dotknutý Kódex správania členov Rady guvernérov (2) a Kódex správania členov rady pre dohľad (3).

(8)	Kým etický rámec JMD je obmedzený na výkon úloh v oblasti dohľadu, Rada guvernérov prijala obdobný etický rámec pre výkon úloh Eurosystému Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami (4),

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto usmernenia:

1.

„príslušným vnútroštátnym orgánom“ (PVO) sa rozumie príslušný vnútroštátny orgán ako je vymedzený v článku 2 bode 2 nariadenia o JMD. Týmto vymedzením pojmu nie sú dotknuté dojednania podľa vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú niektoré úlohy v oblasti dohľadu národnej centrálnej banke (NCB), ktorá nie je určená ako PVO. V takomto prípade sa na účely tohto usmernenia PVO primerane rozumie aj NCB, pokiaľ inde o úlohy, ktoré je boli zverené vnútroštátnym právom;

2.	„internou informáciou“ sa rozumie akákoľvek infromácia citlivá vo vzťahu k trhu týkajúca sa výkonu úloh v oblasti dohľadu, ktorými bola ECB poverená, ktorá nebola zverejnená a verejnosť k nej nemá prístup;

3.	„informáciou citlivou vo vzťahu k trhu“ sa rozumie informácia určitej povahy, ktorej uverejnenie by pravdepodobne malo významný vplyv na ceny aktív alebo ceny na finančnom trhu;

4.	„osobou, ktorá má prístup k interným informáciám“ sa rozumie ktorýkoľvek člen orgánu alebo zamestnanec, ktorý má prístup k interným informáciám, pričom tento prístup nie je jednorazový;

5.	„zamestnancom“ sa rozumie každá osoba, ktorá má zamestnanecký vzťah v ECB alebo PVO s výnimkou tých, ktorí majú výhradne úlohy nesúvisiace s výkonom úloh v oblasti dohľadu na základe nariadenia o JMD;

6.	„členom orgánov“ sa rozumejú členovia rozhodovacích a iných vnútorných orgánov ECB alebo PVO, ktorí nie sú zamestnancami;

7.	„finančné korporácie“ majú rovnaký význam ako je to vymedzené v v kapitole 2 odseku 2.55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 549/2013 (5);

8.	„konfliktom záujmov“ sa rozumie situácia, v ktorej majú členovia orgánov alebo zamestnanci osobné záujmy, ktoré môžu ovplyvniť, alebo sa javia, že by mohli ovplyvniť, nestranné a objektívne vykonávanie ich úloh;

9.	„osobným záujmom“ sa rozumie výhoda alebo potenciálna výhoda finančnej alebo nefinančnej povahy pre členov orgánov alebo zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a iných príbuzných, alebo pre ich okruh priateľov a blízkych známych;

10.	„výhodou“ sa rozumie dar, pohostenie alebo iný prospech finančnej alebo nefinančnej povahy, ktorý objektívne zlepšuje finančnú, právnu alebo osobnú situáciu príjemcu, a na ktorý inak príjemca nie je oprávnený.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto usmernenie sa uplatňuje na ECB a PVO pri výkone úloh v oblasti dohľadu, ktorými bola ECB poverená. V tejto súvislosti sa na členov orgánov a zamestnancov ECB a PVO uplatňujú vnútorné predpisy prijaté ECB a PVO na základe ustanovení tohto usmernenia.

2.   ECB a PVO sa v právne prijateľnom rozsahu usilujú rozšíriť povinnosti vymedzené pri implementácii ustanovení tohto usmernenia na osoby, ktoré sa zúčastňujú na výkone úloh v oblasti dohľadu a ktoré nie sú zamestnancami ECB a PVO.

3.   Ustanoveniami tohto usmernenia nie je dotknuté uplatňovanie prísnejších etických noriem Európskou centrálnou bankou a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na členov ich orgánov a ich zamestnancov.

Článok 3

Úlohy a zodpovednosť

1.   Rada guvernérov ustanovuje v tomto usmernení zásady etického rámca JMD a stanovuje osvedčené postupy ako tieto zásady implementovať vzhľadom na jej zodpovednosť za stanovenie korporátnej a etickej kultúry na úrovni JMD.

2.   Výbor pre audit, výbor interných audítorov a výbor pre organizačný vývoj sa v súlade s ich príslušnými mandátmi podieľajú na uplatňovaní a monitorovaní etického rámca pre JMD.

3.   ECB a PVO upravia úlohy a zodpovednosť ich orgánov, organizačných jednotiek a zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii, uplatňovaní a monitorovaní etického rámca pre JMD na miestnej úrovni.

Článok 4

Oboznámenie s vnútornými predpismi a zvyšovanie povedomia

1.   ECB a PVO vytvoria svoje vnútorné predpisy implementujúce toto usmernenie jasným a prehľadným spôsobom, oboznámia s nimi členov svojich orgánov a svojich zamestnancov a zabezpečia, aby boli ľahko dostupné.

2.   ECB a PVO prijmú primerané opatrenia na zvýšenie povedomia členov ich orgánov a ich zamestnancov o týchto predpisoch tak, aby chápali ich povinnosti stanovené na základe etického rámca pre JMD.

Článok 5

Monitorovania dodržiavania pravidiel

1.   ECB a PVO monitorujú dodržiavanie pravidiel implementujúcich toto usmernenie. Monitorovanie zahŕňa podľa potreby pravidelné a/alebo ad hoc kontroly dodržiavania pravidiel. ECB a PVO vytvoria primerané postupy na to, aby mohli pohotovo reagovať na prípady nedodržiavania pravidiel a riešiť ich.

2.   Monitorovaním dodržiavania pravidiel nie sú dotknuté vnútorné predpisy umožňujúce interné vyšetrovanie v prípade, ak je člen orgánu alebo zamestnanec podozrivý z porušenia predpisov implementujúcich toto usmernenie.

Článok 6

Hlásenie prípadov nedodržiavania pravidiel a ďalší postup

1.   ECB a PVO vytvoria interné postupy na hlásenie prípadov nedodržiavania pravidiel implementujúcich toto usmernenie vrátane pravidiel týkajúcich sa informátorov s prihliadnutím na uplatniteľné zákony a iné právne predpisy.

2.   ECB a PVO prijmú opatrenia na zabezpečenie primeranej ochrany osôb, ktoré nahlásia prípady nedodržania pravidiel.

3.   ECB a PVO zabezpečia, aby bol v prípadoch nedodržania pravidiel zabezpečený ďalší postup vrátane uloženia primeraných disciplinárnych opatrení tam, kde je to vhodné a v súlade s uplatniteľnými disciplinárnymi pravidlami a postupmi.

4.   ECB a PVO hlásia každý závažnejší prípad nedodržania predpisov implementujúcich toto usmernenie bez zbytočného odkladu Rade guvernérov prostredníctvom výboru pre organizačný vývoj a rady pre dohľad v súlade s príslušnými vnútornými postupmi. V naliehavých prípadoch môže ECB alebo PVO nahlásiť závažný prípad nedodržania predpisov priamo Rade guvernérov. V každom prípade informujú ECB a PVO aj výbor pre audit.

KAPITOLA II

PRAVIDLÁ NA ZABRÁNENIE ZNEUŽITIU INTERNÝCH INFORMÁCIÍ

Článok 7

Všeobecný zákaz zneužitia interných informácií

1.   ECB a PVO zabezpečia, aby mali členovia ich orgánov a ich zamestnanci zakázané zneužívať interné informácie.

2.   Zákaz zneužitia interných informácií zahŕňa minimálne: a) použitie interných informácií na súkromné transakcie na vlastný účet alebo na účet tretích osôb; b) prezradenie interných informácií akejkoľvek inej osobe okrem prípadov, ak je takéto prezradenie uskutočnené v súvislosti s vykonávaním pracovných povinností na základe potrieb informovanosti, a c) použitie interných informácií za účelom odporúčania pre iné osoby alebo ich nabádania, aby uzavreli súkromné finančné transakcie.

Článok 8

Osobitné obmedzenia pre osoby, ktoré majú prístup k dôverným informáciám

1.   ECB a PVO zabezpečia, aby bol prístup k internými informáciám obmedzený na tých členov orgánov a zamestnancov, ktorí potrebujú prístup k týmto informáciám na vykonávanie svojich úloh.

2.   ECB a PVO zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré majú prístup k interným informáciám, podliehali osobitným obmedzeniam v súvislosti s kritickými súkromnými finančnými transakciami. Súkromná finančná transakcia sa považuje za kritickú, ak sa považuje za úzko súvisiacu s výkonom úloh v oblasti dohľadu, alebo sa za takúto môže považovať. ECB a PVO vytvoria vo svojich vnútorných predpisoch zoznam takýchto kritických transakcií, ktorý bude zahŕňať najmä:

a)	transakcie s akciami a dlhopismi vydanými finančnými korporáciami usadenými v Únii;

b)	krátkodobé obchodovanie, t. j. nadobudnutie a následný predaj, alebo predaj a následné nadobudnutie toho istého finančného nástroja počas určitého referenčného obodobia;

c)	transakcie s derivátmi súvisiacimi s finančnými nástrojmi uvedenými pod písmenom a) a systémy kolektívneho investovania, ktorých hlavným účelom je investovať do takýchto finančných nástrojov.

3.   ECB a PVO prijmú vnútorné predpisy upravujúce osobitné obmedzenia pre osoby, ktoré majú prístup k interným informáciám, berúc do úvahy otázky efektivity, účinnosti a primeranosti. Takéto osobitné obmedzenia môžu obsahovať niektoré z nasledujúcich obmedzení alebo ich kombináciu:

a)	zákaz určitých finančných transakcií;

b)	požiadavka na predchádzajúci súhlas s určitými finančnými transakciami;

c)	požiadavka na podávanie správ o určitých finančných transakciách ex ante alebo ex post a/alebo

d)	zákaz obchodovania s určitými finančnými nástrojmi na stanovené obdobie.

4.   ECB a PVO sa môžu rozhodnúť, že budú tieto osobitné obmedzenia uplatňovať aj na iných zamestnancov ako sú osoby, ktoré majú prístup k dôverným informáciám.

5.   ECB a PVO zabezpečia, aby ich zoznamy kritických súkromných finančných transakcií mohli byť upravené kedykoľvek tak, aby zodpovedali rozhodnutiam Rady guvernérov.

6.   ECB a PVO upravia vo svojich vnútorných predpisoch podmienky a záruky, za ktorých sú od osobitných obmedzení upravených v tomto článku vyňatí členovia orgánov a zamestnanci, ktorí zveria správu ich súkromných finančných transakcií nezávislej tretej osobe na základe písomnej dohody o správe aktív.

KAPITOLA III

PRAVIDLÁ PRE ZAMEDZENIE KONFLIKTU ZÁUJMOV

Článok 9

Konflikt záujmov

1.   ECB a PVO musia mať vytvorený mechanizmus na zamedzenie situácii, v ktorej by mal kandidát, u ktorého sa zvažuje prijatie do zamestnania, konflikt záujmov vyplývajúci z predchádzajúcich zárobkových činností alebo z osobných vzťahov.

2.   ECB a PVO prijmú vnútorné predpisy, ktoré budú od členov ich orgánov a od ich zamestnancov vyžadovať, aby sa vyhli akejkoľvek situácii, v ktorej by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov a nahlásili takéto situácie. ECB a PVO zabezpečia, aby v prípade nahlásenia konfliktu záujmov boli dostupné primerané opatrenia na zabránenie takémuto konfliktu vrátane oslobodenia od povinností týkajúcich sa príslušnej záležitosti.

3.   ECB a PVO musia mať vytvorený mechanizmus na posúdenie možného konfliktu záujmov vyplývajúceho z nasledujúcich zárobkových činností členov ich orgánov a ich riadiacich zamestnancov, ktorí sa zodpovedajú priamo výkonnému orgánu najvyššej úrovni a na zamedzenie takémuto konfliktu záujmov.

4.   ECB a PVO musia mať v prípade potreby vytvorený mechanizmus na posúdenie možného konfliktu záujmov vyplývajúceho zo zárobkových činností ich zamestnancov počas neplateného voľna a na zamedzenie takémuto konfliktu záujmov.

KAPITOLA IV

PRAVIDLÁ PRE PRIJÍMANIE DAROV A POHOSTENIA

Článok 10

Zákaz prijímania výhod

1.   ECB a PVO prijmú vnútorné pravidlá, ktoré zakážu členom ich orgánov a ich zamestnancom vyžadovať, dostať alebo prijať sľub v súvislosti s prijatím výhod pre seba alebo akúkoľvek inú osobu, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom spojené s vykonávaním ich oficiálnych úloh.

2.   ECB a PVO môžu vo svojich vnútorných predpisoch vymedziť výnimky zo zákazu uvedeného v odseku 1 v súvislosti s výhodami poskytnutými centrálnymi bankami, inštitúciami, orgámi a agentúrami Únie, medzinárodnými organizáciami a vládnymi agentúrami alebo v súvislosti s výhodami bežnej alebo zanedbateľnej hodnoty ponúknutými súkromným sektorom za podmienky, že výhody ponúknuté súkromným sektorom nie sú časté ani nie sú od toho istého zdroja. ECB a PVO zabezpečia aby tieto výnimky nemali vplyv, alebo aby nemohli byť považované za majúce vplyv na nezávislosť a nestrannosť členov ich orgánov a ich zamestnancov.

3.   Odchylne od odseku 2 nemôžu byť výnimky poskytnuté na výhody ponúknuté úverovými inštitúciami zamestnancom ECB a PVO počas kontrol na mieste alebo počas vykonávania auditu okrem pohostenia zanedbateľnej hodnoty ponúknutého počas pracovných stretnutí.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti a implementácia

1.   Toto usmerenenie nadobúda účinnosť v deň jeho oznámenia PVO.

2.   ECB a PVO prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto usmernením a na jeho implementáciu a začnú ich uplatňovať od 18. marca 2016. PVO informujú ECB o akýchkoľvek prekážkach implementácie tohto usmernenia a najneskôr do 18. januára 2016 informujú ECB o textoch a prostriedkoch týkajúcich sa daných opatrení.

Článok 12

Podávanie správ a preskúmanie

1.   PVO podávajú ECB každoročne správy o implementácii tohto usmernenia.

2.   Rada guvernérov preskúmava toto usmernenie minimálne každé tri roky.

Článok 13

Adresáti

Toto usmernenie je určené ECB a PVO.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.

(2)  Kódex správania členov Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (Ú. v. ES C 123, 24.5.2002, s. 9).

(3)  Kódex správania členov Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 93, 20.3.2015, s. 2).

(4)  Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/855 z 12. marca 2015, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca Eurosystému a zrušuje sa usmernenie ECB/2002/6 o minimálnych normách pre Európsku centrálnu banku a národné centrálne banky pri výkone operácií menovej politiky, výkone devízových operácií s devízovými rezervami ECB a riadení devízových rezervných aktív ECB (ECB/2015/11) (pozri stranu 23 tohto úradného vestníka).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

---

2.6.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/35

---

ROZHODNUTIE RADY PRE STABILIZÁCIU A PRIDRUŽENIE EÚ – SRBSKO č. 1

z 21. októbra 2013,

ktorým sa prijíma jej rokovací poriadok [2015/857]

RADA PRE STABILIZÁCIU A PRIDRUŽENIE,

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou (ďalej len „Srbsko“) na strane druhej (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej články 119, 120, 122 a 124,

keďže uvedená dohoda nadobudla platnosť 1. septembra 2013,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predsedníctvo

Rade pre stabilizáciu a pridruženie predsedá na obdobie 12 mesiacov striedavo predseda Rady Európskej únie pre zahraničné veci v mene Európskej únie a jej členských štátov a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a zástupca vlády Srbska. Prvé obdobie sa začína dňom prvého zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie a končí sa 31. decembra 2013.

Článok 2

Zasadnutia

Rada pre stabilizáciu a pridruženie zasadá na ministerskej úrovni raz za rok. Na požiadanie ktorejkoľvek strany a v prípade súhlasu strán je možné usporiadať mimoriadne zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie. Okrem prípadov, keď sa strany dohodnú inak, sa každé zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie koná vo zvyčajných zasadacích priestoroch Rady Európskej únie v deň dohodnutý oboma stranami. Zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie zvolávajú spoločne tajomníci Rady pre stabilizáciu a pridruženie po dohode s predsedom.

Článok 3

Zastupovanie

Ak sa členovia Rady pre stabilizáciu a pridruženie nemôžu zúčastniť na zasadnutí, môžu sa nechať zastúpiť. V prípade, že si člen želá byť zastúpený, musí pred zasadnutím, na ktorom má byť zastúpený, oznámiť predsedovi meno svojho zástupcu. Zástupca člena Rady pre stabilizáciu a pridruženie má všetky práva tohto člena.

Článok 4

Delegácie

Členov Rady pre stabilizáciu a pridruženie môžu sprevádzať úradníci. Predseda je pred každým zasadnutím informovaný o plánovanom zložení delegácie každej strany. Keď sa na programe zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie vyskytnú záležitosti súvisiace s Európskou investičnou bankou, zástupca tejto banky sa zúčastní na zasadnutí ako pozorovateľ. Rada pre stabilizáciu a pridruženie môže na svoje zasadnutia pozvať aj nečlenov, aby poskytli informácie o konkrétnych témach.

Článok 5

Sekretariát

Funkciu tajomníkov Rady pre stabilizáciu a pridruženie vykonávajú spoločne úradník Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie a úradník delegácie Srbska pri Európskej únii.

Článok 6

Korešpondencia

Korešpondencia adresovaná Rade pre stabilizáciu a pridruženie sa posiela predsedovi Rady pre stabilizáciu a pridruženie na adresu Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie.

Obaja tajomníci zabezpečia, že korešpondencia sa postúpi predsedovi Rady pre stabilizáciu a pridruženie a v prípade potreby rozošle aj ostatným členom Rady pre stabilizáciu a pridruženie. Takto rozposielaná korešpondencia sa zasiela na Generálny sekretariát Komisie, stálym zastúpeniam členských štátov a delegácii Srbska pri Európskej únii.

Oznámenia predsedu Rady pre stabilizáciu a pridruženie posielajú obaja tajomníci príslušným adresátom a v prípade potreby ich rozosielajú ďalším členom Rady pre stabilizáciu a pridruženie, ako sa uvádza v druhom odseku.

Článok 7

Verejnosť zasadnutí

Ak sa nerozhodne inak, zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie nie sú verejné.

Článok 8

Program zasadnutí

1.   Predbežný program každého zasadnutia vypracuje predseda. Tajomníci Rady pre stabilizáciu a pridruženie ho postúpia adresátom uvedeným v článku 6 najneskôr 15 dní pred začiatkom zasadnutia. Do predbežného programu zasadnutia sa zahrnú body, v prípade ktorých bola predsedovi zaslaná žiadosť o zaradenie do programu najneskôr 21 dní pred začiatkom zasadnutia, pričom body, ku ktorým sa tajomníkom neodovzdala sprievodná dokumentácia najneskôr v deň odoslania programu zasadnutia, sa však do predbežného programu zasadnutia nezahrnú. Na začiatku každého zasadnutia Rada pre stabilizáciu a pridruženie prijme program zasadnutia. V prípade, že s tým obidve strany súhlasia, sa môže do programu zaradiť bod, ktorý nie je uvedený v predbežnom programe.

2.   Predseda môže po dohode s oboma stranami skrátiť lehoty vymedzené v odseku 1 s cieľom zohľadniť požiadavky súvisiace s konkrétnym prípadom.

Článok 9

Zápisnica

Návrh zápisnice z každého zasadnutia vypracujú obaja tajomníci. V zápisniciach sa vo všeobecnosti uvádza ku každému bodu programu:

dokumentácia predložená Rade pre stabilizáciu a pridruženie,

vyhlásenia, o zapísanie ktorých požiadal člen Rady pre stabilizáciu a pridruženie,

prijaté rozhodnutia a vydané odporúčania, dohodnuté vyhlásenia a prijaté závery.

Návrh zápisnice sa predkladá Rade pre stabilizáciu a pridruženie na schválenie. Po schválení zápisnicu podpíše predseda a obaja tajomníci. Zápisnica sa založí do archívu Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie, ktorý plní úlohu depozitára dokumentov Rady pre stabilizáciu a pridruženie. Všetkým adresátom uvedeným v článku 6 sa postúpi úradne overená kópia zápisnice.

Článok 10

Rozhodnutia a odporúčania

1   Rada pre stabilizáciu a pridruženie prijíma rozhodnutia a vydáva odporúčania po spoločnej dohode strán. Rada pre stabilizáciu a pridruženie môže prijímať rozhodnutia alebo vydávať odporúčania písomným postupom, ak s tým obe strany súhlasia.

2.   Rozhodnutiam a odporúčaniam Rady pre stabilizáciu a pridruženie v zmysle článku 121 Dohody o stabilizácii a pridružení sa priradí názov „rozhodnutie“, respektíve „odporúčanie“, za ktorým nasleduje poradové číslo, dátum ich prijatia a opis predmetu, ktorého sa týkajú. Rozhodnutia a odporúčania Rady pre stabilizáciu a pridruženie podpisuje predseda a ich pravosť osvedčujú obaja tajomníci. Rozhodnutia a odporúčania sa postúpia všetkým adresátom uvedeným v článku 6. Každá strana sa môže rozhodnúť uverejniť rozhodnutia a odporúčania Rady pre stabilizáciu a pridruženie vo svojej príslušnej úradnej tlači.

Článok 11

Jazyky

Úradnými jazykmi Rady pre stabilizáciu a pridruženie sú úradné jazyky oboch strán. Ak sa neprijme iné rozhodnutie, Rada pre stabilizáciu a pridruženie vychádza pri svojich rokovaniach z dokumentácie vypracovanej v týchto jazykoch.

Článok 12

Výdavky

Európska únia a Srbsko si hradia vlastné náklady, ktoré im vzniknú z dôvodu účasti na zasadnutiach Rady pre stabilizáciu a pridruženie, a to tak výdavky na personál, cestovné náklady a diéty, ako aj poštovné a telekomunikačné výdavky. Výdavky spojené s tlmočením na zasadnutiach, prekladom a rozmnožovaním dokumentov znáša Európska únia s výnimkou výdavkov spojených s tlmočením alebo prekladom do srbského jazyka alebo z neho, ktoré znáša Srbsko. Ostatné výdavky súvisiace s organizáciou zasadnutí znáša hostiteľská strana, ktorá dané zasadnutia usporadúva.

Článok 13

Výbor pre stabilizáciu a pridruženie

1.   Týmto sa zriaďuje Výbor pre stabilizáciu a pridruženie, ktorého úlohou je pomáhať Rade pre stabilizáciu a pridruženie pri plnení jej povinností. Výbor pozostáva zo zástupcov Rady Európskej únie a zástupcov Európskej komisie na jednej strane a zo zástupcov vlády Srbska na strane druhej, obvykle na úrovni štátnych úradníkov v riadiacich funkciách.

2.   Výbor pre stabilizáciu a pridruženie pripravuje zasadnutia a rokovania Rady pre stabilizáciu a pridruženie, v prípade potreby vykonáva rozhodnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie a vo všeobecnosti zabezpečuje kontinuitu vzťahov v rámci pridruženia a riadne uplatňovanie Dohody o stabilizácii a pridružení. Zaoberá sa akoukoľvek záležitosťou, ktorú mu postúpi Rada pre stabilizáciu a pridruženie, ako aj inými záležitosťami, ktoré sa môžu vyskytnúť pri každodennom vykonávaní Dohody o stabilizácii a pridružení. Predkladá Rade pre stabilizáciu a pridruženie návrhy alebo akékoľvek návrhy rozhodnutí alebo odporúčaní určené na prijatie Radou pre stabilizáciu a pridruženie.

3.   V prípade, keď sa v Dohode o stabilizácii a pridružení uvádza povinnosť konzultovať alebo možnosť konzultovať, konzultácie sa môžu uskutočniť vo Výbore pre stabilizáciu a pridruženie. Ak sa na tom obe strany dohodnú, konzultácie môžu pokračovať v Rade pre stabilizáciu a pridruženie.

4.   Rokovací poriadok Výboru pre stabilizáciu a pridruženie je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 14

Zmiešaný poradný výbor zložený zo zástupcov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a zástupcov srbských sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti

1.   Týmto sa zriaďuje zmiešaný poradný výbor zložený zo zástupcov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a zástupcov srbských sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti, ktorého úlohou je pomáhať Rade pre stabilizáciu a pridruženie v podporovaní dialógu a spolupráce medzi sociálnymi partnermi a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti v Európskej únii a v Srbsku. Takýto dialóg a spolupráca zahŕňajú všetky príslušné aspekty vzťahov medzi Európskou úniou a Srbskom, ktoré vyplynú v súvislosti s vykonávaním Dohody o stabilizácii a pridružení. Takýto dialóg a spolupráca sa zameriavajú najmä na:

a)	prípravu srbských sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti na činnosť v rámci budúceho členstva v Európskej únii;

b)	prípravu srbských sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti na ich účasť na prácach Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru po pristúpení Srbska;

c)	výmenu informácií o otázkach spoločného záujmu, najmä o aktuálnom stave diania v oblasti prístupového procesu, ako aj o príprave srbských sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti na tento proces;

d)

podporu výmeny skúseností, vhodných postupov a štruktúrovaného dialógu medzi a) srbskými sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti a b) sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti z členských štátov vrátane vytvárania sietí v osobitných oblastiach, v ktorých by priame kontakty a spolupráca mohli predstavovať najúčinnejší spôsob riešenia konkrétnych problémov;

e)	diskusiu o ďalších dôležitých otázkach navrhnutých ktoroukoľvek zo strán, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti s vykonávaním Dohody o stabilizácii a pridružení a v rámci predvstupovej stratégie.

2.   Zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 je zložený z deviatich zástupcov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a deviatich zástupcov srbských sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti. Zmiešaný poradný výbor môže tiež prizývať pozorovateľov.

3.   Zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 vykonáva svoje úlohy na základe konzultácie s Radou pre stabilizáciu a pridruženie alebo z vlastnej iniciatívy, pokiaľ ide o podporu dialógu medzi hospodárskymi a sociálnymi aktérmi.

4.   Členovia sú vyberaní tak, aby zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 čo najlepšie odrážal spektrum sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti v Európskej únii a v Srbsku. Oficiálne nominácie srbských členov predloží vláda Srbska na základe návrhov sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti. Tieto návrhy vychádzajú z inkluzívnych a transparentných výberových konaní medzi sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti.

5.   Zmiešanému poradnému výboru uvedenému v odseku 1 predsedajú spoločne člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a zástupca srbských sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti.

6.   Zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 prijme svoj rokovací poriadok.

7.   Európsky hospodársky a sociálny výbor na jednej strane a vláda Srbska na strane druhej si hradia vlastné náklady, ktoré im vzniknú z dôvodu účasti ich zástupcov na zasadnutiach zmiešaného poradného výboru a jeho pracovných skupín, pokiaľ ide o výdavky na personál, cestovné náklady a diéty.

8.   Podrobné dojednania týkajúce sa nákladov na tlmočenie a preklady sa stanovia v rokovacom poriadku zmiešaného poradného výboru uvedeného v odseku 1. Iné výdavky v súvislosti s uskutočnením zasadnutí hradí hostiteľská strana, ktorá usporadúva zasadnutie.

Článok 15

Zmiešaný poradný výbor zložený zo zástupcov Výboru regiónov Európskej únie a zástupcov miestnych a regionálnych orgánov Srbska

1.   Týmto sa zriaďuje zmiešaný poradný výbor zložený zo zástupcov Výboru regiónov Európskej únie a zástupcov miestnych a regionálnych orgánov Srbska, ktorého úlohou je pomáhať Rade pre stabilizáciu a pridruženie v podporovaní dialógu a spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európskej únii a Srbsku. Takýto dialóg a spolupráca sa zameriavajú najmä na:

a)	prípravu srbských miestnych a regionálnych orgánov na činnosť v rámci budúceho členstva v Európskej únii;

b)	prípravu srbských miestnych a regionálnych orgánov na ich účasť na práci Výboru regiónov po pristúpení Srbska k Európskej únii;

c)

výmenu informácií o aktuálnych otázkach spoločného záujmu, najmä o aktuálnom stave diania v oblasti prístupového procesu a o tých oblastiach politiky, v prípade ktorých sa v zmluvách stanovuje, že je potrebné poradiť sa s Výborom regiónov, ako aj o príprave srbských miestnych a regionálnych orgánov týkajúcej sa týchto politík;

d)

podporu viacstranného štruktúrovaného dialógu medzi a) srbskými miestnymi a regionálnymi orgánmi a b) miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov vrátane vytvárania sietí v osobitných oblastiach, v ktorých by priame kontakty a spolupráca srbských miestnych a regionálnych orgánov a miestnych a regionálnych orgánov členských štátov mohli predstavovať najúčinnejší spôsob riešenia osobitných otázok spoločného záujmu,

e)	zabezpečenie pravidelnej výmeny informácií o medziregionálnej spolupráci medzi srbskými miestnymi a regionálnymi orgánmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov;

f)

podporu výmeny informácií a poznatkov v oblastiach politiky, v prípade ktorých sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie stanovuje, že je potrebné poradiť sa s Výborom regiónov, a to medzi i) srbskými miestnymi a regionálnymi orgánmi a ii) miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov, najmä know-how a techník v súvislosti s prípravou miestnych a regionálnych plánov alebo stratégií rozvoja a najefektívnejšieho využívania predvstupových a štrukturálnych fondov;

g)	pomoc srbským miestnym a regionálnym orgánom prostredníctvom výmeny informácií o praktickom zavádzaní zásady subsidiarity do všetkých oblastí života na miestnej a regionálnej úrovni;

h)	diskusiu o ďalších dôležitých otázkach navrhnutých ktoroukoľvek zo strán, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti s vykonávaním Dohody o stabilizácii a pridružení a v rámci predvstupovej stratégie.

2.   Zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 je zložený zo siedmich zástupcov Výboru regiónov na jednej strane a siedmich volených zástupcov miestnych a regionálnych orgánov Srbska na strane druhej. Vymenuje sa rovnaký počet náhradníkov.

3.   Zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 vykonáva svoje činnosti na základe konzultácie zo strany Rady pre stabilizáciu a pridruženie alebo z vlastnej iniciatívy, pokiaľ ide o podporu dialógu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi.

4.   Zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 môže Rade pre stabilizáciu a pridruženie predkladať odporúčania.

5.   Členovia sa vyberajú tak, aby zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 čo najvernejšie odrážal rôzne úrovne miestnych a regionálnych orgánov v Európskej únii a v Srbsku. Oficiálne nominácie srbských členov predloží vláda Srbska na základe návrhov od organizácií zastupujúcich miestne a regionálne orgány Srbska. Tieto návrhy vychádzajú z inkluzívnych a transparentných výberových konaní spomedzi volených zástupcov na miestnej alebo regionálnej úrovni.

6.   Zmiešaný poradný výbor uvedený v odseku 1 prijme svoj rokovací poriadok.

7.   Zmiešanému poradnému výboru uvedenému v odseku 1 predsedajú spoločne člen Výboru regiónov a zástupca miestnych a regionálnych orgánov Srbska.

8.   Výbor regiónov na jednej strane a vláda Srbska na strane druhej si hradia vlastné náklady, ktoré im vzniknú z dôvodu účasti ich zástupcov a pomocného personálu na zasadnutiach zmiešaného poradného výboru uvedeného v odseku 1, najmä pokiaľ ide o cestovné náklady a diéty.

9.   Podrobné dojednania týkajúce sa nákladov na tlmočenie a preklady sa stanovia v rokovacom poriadku zmiešaného poradného výboru uvedeného v odseku 1. Iné výdavky v súvislosti s uskutočnením zasadnutí hradí hostiteľská strana, ktorá usporadúva zasadnutie.

---

---