23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/1

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/2

(1)

Podľa položky 2710 kombinovanej nomenklatúry stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (1) sa pozastavujú autonómne clá Spoločného colného sadzobníka (ďalej len „clá“) v prípade určitých olejov a podobných výrobkov, v ktorých hmotnosť nearomatických zložiek presahuje hmotnosť aromatických zložiek, ak sú tieto oleje a podobné výrobky určené na to, aby prešli špecifickým spracovaním a pod podmienkou, že sa na tieto výrobky uplatní colný režim konečné použitie stanovený v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 (2) (ďalej len „colný režim konečné použitie“).

(2)

Určité oleje a podobné výrobky, v ktorých hmotnosť nearomatických zložiek presahuje hmotnosť aromatických zložiek (ďalej len „ťažké oleje a podobné výrobky“), boli do 3. apríla 2013 takisto zatriedené do položky 2710, a preto sa na ne po dobu neurčitú vzťahovalo bezcolné zaobchádzanie.

(3)

Od 4. apríla 2013 sú však uvedené ťažké oleje a podobné výrobky zatriedené do položky 2707, čiže bezcolné zaobchádzanie sa na ne prestalo vzťahovať.

(4)

S účinnosťou od 1. júla 2014 sa na uvedené ťažké oleje a podobné výrobky na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 1387/2013 (3) vzťahuje dočasné pozastavenie autonómnych ciel.

(5)

Keďže však v Únii nikto nedodáva takéto ťažké oleje a podobné výrobky, dočasné pozastavenie autonómnych ciel by sa malo uplatňovať bez prerušenia počas obdobia od 4. apríla 2013 do 30. júna 2014, pokiaľ tieto ťažké oleje a podobné výrobky boli určené ako rafinérske medziprodukty na špecifické spracovanie a podliehali režimu konečné použitie.

(6)

Preto by sa s cieľom primerane zabezpečiť výhodu dočasného pozastavenia autonómnych ciel pre uvedené ťažké oleje a podobné výrobky patriace pod číselný znak KN 2707 99 99 malo dočasné pozastavenie uplatňovať so spätnou účinnosťou od 4. apríla 2013 do 30. júna 2014.

(7)

S cieľom uviesť do platnosti takéto pozastavenie autonómnych ciel so spätnou účinnosťou, mala by sa predĺžiť spätná účinnosť povolenia na uplatnenie režimu konečné použitie, ako sa ustanovuje v článku 294 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2454/93, do 4. apríla 2013,

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/4

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (2). Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/7

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (2). Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/10

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (2). Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/13

(1)

V nariadení (EÚ) č. 910/2014 sa stanovuje, že značku dôvery pre kvalifikované dôveryhodné služby môžu používať kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb s cieľom posilniť dôveru a pohodlie používateľov. Takáto značka dôvery jasne odlišuje kvalifikované dôveryhodné služby od ostatných dôveryhodných služieb, a tak prispieva k transparentnosti na trhu, pričom podporuje dôveru v online služby a pohodlnosť ich používania, ktoré sú nevyhnutné na to, aby používatelia mohli naplno využívať elektronické služby a uvedomovali si, že sa na ne môžu spoľahnúť.

(2)

Komisia zorganizovala súťaž pre študentov umenia a dizajnu z členských štátov, aby získala návrhy nového loga. Odborná porota vybrala tri najlepšie návrhy na základe kritérií uvedených v technických a dizajnových špecifikáciách súťaže „e-Mark U Trust“. Online konzultácia prebiehala od 14. októbra do 14. novembra 2014. Navrhnuté logo, ktoré vybrala väčšina návštevníkov webovej lokality a ktoré bolo schválené konečným rozhodnutím poroty, je teraz potrebné prijať ako novú značku dôvery EÚ pre kvalifikované dôveryhodné služby.

(3)

S cieľom umožniť používanie loga, keď bude uplatniteľné v súlade s právnymi predpismi Únie, a zabezpečiť efektívne fungovanie vnútorného trhu, zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a ochraňovať záujmy spotrebiteľa bola nová značka dôvery EÚ pre kvalifikované dôveryhodné služby zaregistrovaná ako kolektívna značka na Úrade duševného vlastníctva Spojeného kráľovstva a preto je platná, použiteľná a chránená. Logo bude zapísané aj v registri Únie a v medzinárodných registroch.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený článkom 48 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/16

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 18. mája 2015 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vymazaní šiestich osôb zo zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/18

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/20

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/21

(1)

Európska komisia listom zo 7. októbra 2011 informovala belgické orgány o začatí kontroly schémy N 649/2005 – Opatrenia na čiastočné oslobodenie od dane z príjmu v prospech výskumu a vývoja (ďalej len „schéma“).

(2)

Listami zo 7. októbra 2011, z 2. februára 2012 a zo 6. januára 2013 si Komisia vyžiadala informácie o vykonávaní schémy. Predovšetkým vyzvala belgické orgány, aby jej zaslali zoznam podnikov, ktoré v rokoch 2009 a 2010 dostali pomoc nad 200 000 EUR. Tie reagovali listami zo 17. novembra 2011, z 2. mája a zo 4. júna 2012 a z 23. mája 2013.

(3)

Útvary Komisie sa navyše 13. júna 2013 stretli so zástupcami belgických orgánov.

(4)

Komisia listom zo 4. decembra 2013 informovala Belgicko o svojom rozhodnutí (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) (3) začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „formálne vyšetrovacie konanie“).

(5)

Belgické orgány predložili pripomienky a odpovede na otázky uvedené v rozhodnutí o začatí konania v listoch z 3. marca, 1. apríla, 4. a 27. júla 2014. Tieto informácie doplnili e-mailami zo 17. septembra, 17. októbra a z 21. novembra 2014. Komisia 21. novembra 2014 mala k dispozícii všetky potrebné informácie na posúdenie zlučiteľnosti schémy s vnútorným trhom.

(6)

Dňa 9. apríla 2014 predložila pripomienky spoločnosť D39S SPRL. Komisia ich listom zo 16. mája 2014 postúpila belgickým orgánom. Tie sa k nim nevyjadrili.

(7)

Schéma bola schválená rozhodnutím Komisie K(2006) 2941 v konečnom znení zo 4. júla 2006 (4) (ďalej len „rozhodnutie“).

(8)

Schémou sa zaviedli tieto tri opatrenia:

(9)

Daň z príjmu zráža zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca a odvádza ju štátu. Tri opatrenia uvedené v odôvodnení 8 oslobodzujú dotknuté podniky od odvádzania určitej časti dane z príjmu pri odmeňovaní výskumníkov uvedených v odôvodnení 8 písm. a) a b) a vedeckých pracovníkov uvedených v odôvodnení 8 písm. c).

(10)

Komisia v rozhodnutí usúdila, že opatrenia 1 a 2 sú všeobecnými opatreniami, a preto nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(11)

Opatrenie 3 bolo klasifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a po preskúmaní na základe kritérií nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 (8) sa dospelo k záveru, že je zlučiteľné s vnútorným trhom.

(12)

V článku 5a nariadenia (ES) č. 70/2001 sa stanovilo, akými pravidlami sa riadi pomoc na výskum a vývoj. Opatrenie 3 bolo klasifikované ako štátna pomoc na výskum a vývoj, pričom za oprávnené sa považujú náklady na personál zamestnaný v súvislosti s výskumným projektom (9). Bol zvolený prah intenzity pomoci vo výške 35 %, ktorý sa vzťahuje na projekty predkonkurenčného vývoja (10).

(13)

Vyšetrovanie ukázalo nezrovnalosti v ustanoveniach vnútroštátneho belgického práva, ktorým sa upravuje opatrenie 3, ako aj vo vykonávaní samotného opatrenia. Komisia preto začala formálne vyšetrovacie konanie vzhľadom na tieto skutočnosti:

(14)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania zároveň nastolila otázku, na akom právnom základe by sa mala posudzovať zlučiteľnosť pomoci neoprávnene poskytnutej v rámci schémy s vnútorným trhom. V odôvodnení 40 dospela k záveru, že je vhodné oprieť sa o Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (ďalej len „rámec pre VVI“ (14)).

(15)

Treba pripomenúť, že počas monitorovania belgické orgány uznali, že do vnútroštátnych právnych predpisov nezačlenili odkaz na kategórie výskumu uvedené v odôvodnení 13 písm. a), ani neoznámili, ako schému upravili (keďže sa nazdávali, že zmeny boli uskutočnené v súlade s rozhodnutím), ani neinformovali o predĺžení trvania schémy na obdobie po 4. júli 2011.

(16)

Listami z 3. marca a 1. apríla 2014 belgické orgány poskytli zoznam podnikov oslobodených od dane z príjmu medzi rokmi 2006 a 2013 (posledné dostupné daňové údaje). Schému počas celého obdobia využilo 231 podnikov.

(17)

Belgické orgány zároveň v liste z 3. marca 2014 uviedli, že posudzujú súlad schémy s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 (15), a najmä s jej článkom 25 o pomoci na výskumné a vývojové projekty. Výsledok vyšetrovania Komisii neoznámili.

(18)

Spoločnosť D39S, výskumné a vývojové stredisko pôsobiace v sektore elektrotechniky a telekomunikácií, uviedlo, že oslobodenie od dane z príjmu je dôležitou formou podpory pre mladé inovatívne podniky, lebo im umožňuje prijímať viac zamestnancov. Samotné stredisko vďaka nej posilnilo svoju výskumnú a vývojovú činnosť, pričom naďalej mohlo rýchlo reagovať na požiadavky trhu.

(19)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(20)

Na to, aby bolo možné označiť vnútroštátne opatrenie za štátnu pomoc, musia byť splnené všetky tieto podmienky: i) predmetné opatrenie príjemcovi poskytuje hospodársku výhodu; ii) túto výhodu poskytuje štát; iii) táto výhoda je selektívna; iv) predmetné opatrenie narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením a môže ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(21)

V tomto prípade je oslobodenie mladých inovatívnych podnikov od dane z príjmu daňovým opatrením financovaným zo štátnych prostriedkov. Opatrenie sa vzťahuje iba na subjekty, ktoré spĺňajú definíciu mladých inovatívnych podnikov, takže je selektívne. Prispievaním na financovanie výdavkov na výskum a vývoj týchto podnikov im poskytuje hospodársku výhodu. A napokon, keďže príjemcovia pôsobia na trhoch, ktoré sú otvorené obchodu v rámci EÚ, môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(22)

Schéma bola v rozhodnutí klasifikovaná ako štátna pomoc (16). Belgické orgány to počas monitorovania nespochybnili.

(23)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania skonštatovala, že Belgicko sa dopustilo neoprávnenej pomoci, keď neoznámilo, že zvýšilo mieru oslobodenia od dane z príjmu z 50 na 75 % zákonom z 27. marca 2009 o oživení hospodárstva a zo 75 na 80 % zákonom zo 17. júna 2013, ktorým boli zavedené daňové a finančné ustanovenia a ustanovenia o udržateľnom rozvoji, ani to, že trvanie schémy bolo od 4. júla 2011 predĺžené (v rozhodnutí sa pôvodne stanovilo päť rokov). Belgicko tento záver nespochybnilo a počas formálneho vyšetrovacieho konania Komisii poskytlo údaje o pomoci pre podniky, ktoré schému využívajú, aby mohla preskúmať zlučiteľnosť.

(24)

V odôvodnení 40 rozhodnutia o začatí konania Komisia dospela k záveru, že zlučiteľnosť schémy by sa mala posudzovať z hľadiska rámca pre VVI, pričom sa zatiaľ definitívne neurčí, ktorý konkrétny článok by sa mal uplatňovať – teda či by sa mali brať do úvahy ustanovenia o pomoci pre výskumné a inovačné projekty (bod 5.1 rámca pre VVI) alebo ustanovenia o pomoci pre mladé inovatívne podniky (bod 5.4 rámca pre VVI), keďže sa zdá, že schéma je určená tejto osobitnej kategórii podnikov.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16, belgické orgány uviedli, že počas posudzovaného obdobia schému využilo 231 podnikov. Analýza údajov ukázala, že:

(26)

Posúdenie údajov uvedených v poslednej zarážke (podiel z celkovej pridelenej pomoci, ktorý patrí pod opatrenie 3) umožnilo zúžiť rozsah analýzy, keďže suma pomoci poskytnutá v rámci opatrenia 3 bola nižšia než celková suma, ktorú oznámili belgické orgány (poskytnutá v rámci celej schémy). Zo 48 podnikov uvedených v odôvodnení 25 písm. b) získalo za posudzované obdobie v rámci opatrenia 3 pomoc nad 200 000 EUR 14 podnikov.

(27)

V bode 5.1 rámca pre VVI sa stanovujú kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa pomoc pre výskumné a vývojové projekty dala označiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(28)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že pomoc poskytnutá v rámci opatrenia 3 je v súlade s bodom 5.1 rámca pre VVI.

(29)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že „[k]eďže sa schémou zavádza pomoc mladým inovatívnym podnikom, skúmanie súladu s predpismi sa uskutočnilo aj so zreteľom na bod 5.4 rámca pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inováciu, ktorý sa týka pomoci mladým inovatívnym podnikom“ (odôvodnenie 46). Komisia však vyjadrila pochybnosti, či ostatné podniky, ktoré schému využili, spĺňajú všetky podmienky stanovené v bode 5.4 (klasifikácia ako malý podnik, dĺžka činnosti, percentuálny podiel výdavkov na výskum a vývoj, výška pomoci).

30.

Z analýzy údajov, ktoré predložili belgické orgány, vyplynulo, že ku koncu roka 2013 spĺňali všetky podmienky stanovené v bode 5.4 rámca pre VVI len dva podniky (hoci zároveň spĺňali podmienky stanovené v bode 5.1).

(31)

Komisia preto dospela k záveru, že uplatniteľným právnym základom je bod 5.1 rámca pre VVI o pomoci pre výskumné a vývojové projekty.

(32)

Obdobie uplatňovania rámca pre VVI, o ktorý sa opierala analýza zlučiteľnosti schémy, sa skončilo 30. júna 2014.

(33)

Od 1. júla 2014 platí, že ak sú splnené podmienky uvedené v kapitole 1 a podmienky stanovené v článku 25 (pomoc na výskum, vývoj a inovácie), na schému by sa mohlo vzťahovať oslobodenie podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Komisia vyzvala belgické orgány, aby ju informovali o výsledku svojej analýzy a prípadne o predĺžení schémy.

(34)

Komisia konštatovala, že Belgicko schému zaviedlo v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa však Komisia domnieva, že predĺženie uplatňovania schémy zo strany belgických orgánov po 4. júli 2011, ako aj jej zmeny sú do 30. júna 2014 zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ,

23.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/27

(1)

Režim prístupu verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (ECB) je ustanovený v rozhodnutí ECB/2004/3 (2).

(2)

Príslušné vnútroštátne orgány môžu mať v držbe dokumenty ECB v dôsledku ich povinnosti pomáhať ECB, spolupracovať s ňou v dobrej viere a vymieňať si s ňou informácie podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Ak by ECB nebola konzultovaná ohľadom rozsahu, v akom sa má umožniť prístup k dokumentom ECB v držbe príslušných vnútroštátnych orgánov, alebo ak by sa prípadne žiadosti o prístup k týmto dokumentom nepostupovali ECB, mohlo by to narušiť výkon úloh v oblasti dohľadu zverených ECB a účinné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu. Preto by sa mali žiadosti o prístup k týmto dokumentom buď postupovať ECB, alebo by ECB mala byť konzultovaná pred prijatím rozhodnutia o ich zverejnení,

1.

„dokumentom“ a „dokumentom ECB“ sa rozumie akýkoľvek obsah bez ohľadu na jeho nosič (napísaný na papieri, uložený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), ktorý ECB vypracuje alebo uchováva a ktorý sa týka jej politík, činností alebo rozhodnutí podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

2.

„príslušný vnútroštátny orgán“ (PVO) má rovnaký význam ako v bode 2 článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Týmto významom nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva, podľa ktorých sa národným centrálnym bankám, ktoré nie sú príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, zverujú určité úlohy v oblasti dohľadu. V prípade takýchto ustanovení sa príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa tohto rozhodnutia rozumejú aj národné centrálne banky, pokiaľ ide o úlohy v oblasti dohľadu, ktoré im boli zverené vnútroštátnym právom.