25.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/1

(1)

V súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 354/83 z 1. februára 1983 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť (1) sa historické archívy Únie uchovávajú a sprístupňujú verejnosti vždy, keď je to možné, po uplynutí 30 rokov.

(2)

Povinnosť zriadiť historické archívy a sprístupniť ich verejnosti, pokiaľ je to možné, sa vzťahuje na každú inštitúciu uvedenú v nariadení (EHS, Euratom) č. 354/83 (ďalej len „inštitúcie“) za podmienok stanovených v tomto nariadení.

(3)

V nariadení (EHS, Euratom) č. 354/83 sa stanovuje, že každá inštitúcia môže držať svoje historické archívy na ktoromkoľvek mieste, ktoré považuje za najvhodnejšie.

(4)

Európsky parlament, Rada a Komisia sa v roku 1984 rozhodli, že svoje historické archívy budú ukladať v Európskom univerzitnom inštitúte (EUI) vo Florencii, kde budú sprístupnené verejnosti. Na tento účel bola 17. decembra 1984 podpísaná zmluva medzi Európskymi spoločenstvami zastúpenými Komisiou a EUI (ďalej len „zmluva o ukladaní“).

(5)

Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európsky dvor audítorov medzitým súhlasili s pristúpením k podmienkam zmluvy o ukladaní. Európska investičná banka ukladá svoje historické archívy v EUI podľa osobitného dohovoru s EUI, ktorý bol podpísaný 1. júla 2005 podľa Pravidiel pre historické archívy, ktoré prijal Riadiaci výbor banky 7. októbra 2005 (2).

(6)

Talianska vláda poskytla EUI vhodné priestory na trvalé a voľné využívanie, aby zaistila uchovávanie uložených archívov a ich ochranu v súlade s uznávanými medzinárodnými normami a umožnila prehliadanie na mieste.

(7)

Účelom ukladania historických archívov inštitúcií v EUI je poskytnúť prístup k archívom na jedinom mieste, podporiť ich prehliadanie a podnietiť výskum dejín európskej integrácie a európskych inštitúcií. EUI je renomované stredisko akademického výskumu a vzdelávania so zameraním na Európu a európsku integráciu. Má takmer 30-ročné skúseností so správou historických archívov Únie, poskytuje najmodernejšie archívne priestory a vybavenie na výskum vybudované výslovne na uchovávanie a prehliadanie týchto historických archívov, pričom má medzinárodnú reputáciu ako centrum pre tieto archívy.

(8)

Pokračujúce ukladanie historických archívov inštitúcií v EUI by sa malo ustanoviť v právnych predpisoch Únie, aby sa zohľadnila úloha EUI ako partnera inštitúcií pri správe ich historických archívov.

(9)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na všetky inštitúcie a nemalo by meniť ich zodpovednosť za sprístupnenie ich historických archívov verejnosti ani ich vlastníctvo týchto archívov.

(10)

Osobitá povaha činností Súdneho dvora Európskej únie a Európskej centrálnej banky však odôvodňuje ich oslobodenie od povinnosti stanovenej v tomto nariadení ukladať svoje historické archívy v EUI. Súdny dvor Európskej únie a Európska centrálna banka môžu svoje historické archívy ukladať v EUI na dobrovoľnom základe.

(11)

Inštitúcie a EUI by podľa možnosti mali sprístupniť historické archívy verejnosti v digitalizovanej a elektronickej podobe, aby uľahčili ich prehliadanie na internete.

(12)

Osobné údaje obsiahnuté v historických archívoch Únie uložených v EUI by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (3).

(13)

V súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 10. októbra 2012 vydal svoje stanovisko (4).

(14)

Podrobné ustanovenia týkajúce sa správy historických archívov v EUI vrátane ich ukladania, prístupu a verejného prehliadania, ako aj vzájomné úlohy a povinnosti inštitúcií a EUI by sa mali stanoviť v rámcovej dohode o partnerstve.

(15)

Náklady na správu historických archívov Únie EUI by sa mali financovať zo všeobecného rozpočtu Únie, pričom tieto náklady by mali znášať všetky ukladajúce inštitúcie.

(16)

Nariadenie (EHS, Euratom) č. 354/83 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 8 sa mení takto:

2.

Článok 9 sa mení takto:

3.

Text uvedený v prílohe sa dopĺňa ako príloha k nariadeniu (EHS, Euratom) č. 354/83.

25.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/6

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2015/104 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2015.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2015.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti,

25.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/8

(1)

Žiadosti o používanie parametrov špecifických pre podniky by sa mali vypracúvať na obozretnom a realistickom základe a mali by obsahovať všetky relevantné skutočnosti potrebné na to, aby ich mohli posúdiť orgány dohľadu. Mali by obsahovať posúdenie toho, ako budú splnené kritériá úplnosti, presnosti a primeranosti použitých údajov.

(2)

Mali by sa vymedziť informácie, ktoré majú poisťovne alebo zaisťovne zahrnúť do svojej žiadosti, aby sa pre rozhodovanie orgánov dohľadu zabezpečil konzistentný základ.

(3)

Žiadosť o používanie parametrov špecifických pre podniky je strategickým rozhodnutím na účely riadenia rizík a plánovania kapitálu. Na základe konečnej zodpovednosti správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu za dodržiavanie predpisov podľa článku 40 smernice 2009/138/ES by sa malo starostlivo zvážiť zapojenie tohto orgánu do procesu rozhodovania o uvedenej žiadosti.

(4)

Mali by sa stanoviť pravidlá, na základe ktorých by orgány dohľadu mohli prijímať primerané postupy. Mali by sa stanoviť podrobné pravidlá posudzovania a schvaľovania žiadostí orgánmi dohľadu. Tieto pravidlá by mali byť primerane prispôsobené zložitosti žiadostí, aby sa mohol riadiť proces schvaľovania. Ak je to primerané zložitosti žiadosti, proces schvaľovania môže trvať menej ako šesť mesiacov.

(5)

Rozhodnutie požiadať o používanie parametrov špecifických pre podniky by sa nemalo odvíjať iba od zníženia kapitálovej požiadavky. Používanie parametrov špecifických pre podniky by však poisťovni alebo zaisťovni nemalo brániť v tom, aby sa vrátila k štandardným parametrom, ak parametre špecifické pre podniky už neodzrkadľujú rizikový profil danej poisťovne alebo zaisťovne, pričom v takomto prípade by daná poisťovňa alebo zaisťovňa mala informovať orgán dohľadu o dôvodoch, prečo tieto parametre už nie sú primerané.

(6)

V postupoch schvaľovania sa predpokladá, že medzi orgánmi dohľadu a poisťovňami a zaisťovňami bude dochádzať k priebežnej komunikácii. Zahŕňa to aj komunikáciu pred predložením formálnej žiadosti orgánom dohľadu a po tom, ako bola žiadosť schválená, aj komunikáciu v priebehu procesu preskúmania orgánmi dohľadu. Takáto priebežná komunikácia je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby posúdenia orgánmi dohľadu boli založené na relevantných a aktuálnych informáciách.

(7)

V rámci procesu schvaľovania by orgány dohľadu mali okrem iného posúdiť údaje používané na výpočet parametrov špecifických pre podniky a mali by overiť, či používané údaje spĺňajú kritéria kvality údajov uvedené v článku 219 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (2). S cieľom splniť požiadavku úplnosti údajov podľa článku 219 uvedeného nariadenia by podnik mal používať hodnoty parametrov špecifických pre podnik, ktoré sa získali z najaktuálnejších relevantných údajov použitím schválenej metódy.

(8)

Poisťovne a zaisťovne smú parametrami špecifickými pre podniky nahradiť iba určitú podmnožinu štandardných parametrov v rámci modulov upisovacieho rizika. Znamená to, že niektoré zo vstupných údajov používaných na výpočet uvedených parametrov budú podobné alebo identické so vstupnými údajmi používanými na výpočet technických rezerv.

(9)

Z dôvodu vzájomnej závislosti medzi rôznymi žiadosťami o schválenie podľa smernice 2009/138/ES by poisťovňa alebo zaisťovňa mali pri podávaní žiadosti o schválenie parametrov špecifických pre podnik informovať orgán dohľadu o ďalších žiadostiach týkajúcich sa položiek uvedených v článku 308a ods. 1 smernice 2009/138/ES, ktoré sú v súčasnosti podané alebo sa plánujú v nasledujúcich šiestich mesiacoch. Takáto požiadavka je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby posúdenia orgánmi dohľadu boli založené na transparentných a objektívnych informáciách.

(10)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(11)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (3).

(12)

S cieľom zvýšiť právnu istotu v súvislosti s režimom dohľadu počas obdobia postupného zavádzania, stanoveného v článku 308a smernice 2009/138/ES, ktoré sa začne 1. apríla 2015, je dôležité zabezpečiť, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

a)

listinné dôkazy o vnútornom rozhodovacom procese poisťovne alebo zaisťovne v súvislosti so žiadosťou;

b)

konkrétny dátum, od ktorého podnik požaduje začať používať parametre špecifické pre podnik;

c)

podmnožinu štandardných parametrov, pre ktoré sa žiada nahradenie parametrom špecifickým pre podnik;

d)

pre každý segment použitá štandardizovaná metóda a hodnota parametra špecifického pre poisťovňu alebo zaisťovňu získaná pomocou tejto metódy;

e)

výpočet parametra špecifického pre podnik, o ktorého používanie poisťovňa alebo zaisťovňa žiada, a informácia o tom, že tento výpočet je primeraný;

f)

dôkazy, že údaje použité na výpočet parametrov špecifických pre podnik sú úplné, presné a primerané a že spĺňajú požiadavky článku 219 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35;

g)

dôvody, prečo každá štandardizovaná metóda výpočtu parametra špecifického pre podnik pre jediný segment poskytuje najpresnejší výsledok na účely splnenia požiadaviek uvedených v článku 101 smernice 2009/138/ES.

a)

parametre, ktoré sa majú nahradiť, pričom posudzuje, či používanie parametrov špecifických pre podnik lepšie odzrkadľuje profil upisovacieho rizika podniku;

b)

segmenty, pre ktoré boli parametre vypočítané, pričom posudzuje, či používanie parametrov špecifických pre podnik lepšie odzrkadľuje profil upisovacieho rizika podniku.

a)

k zmene došlo následkom požiadavky orgánu dohľadu o doplňujúce informácie alebo úpravy alebo

b)

orgán dohľadu je presvedčený, že zmena nemá významný vplyv na jeho posúdenie žiadosti.

a)

podnik, ktorému bolo udelené schválenie na používanie parametrov špecifických pre podnik, už nespĺňa podmienky uvedené v článku 101 smernice 2009/138/ES a článkoch 218, 219 a 220 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35;

b)

sa za náležite odôvodnených okolností poisťovňa alebo zaisťovňa chce vrátiť k štandardným parametrom, a to tak, že zašle orgánu dohľadu požiadavku, v ktorej uvedie dôvody svedčiace o neprimeranosti parametrov špecifických pre podnik a poskytne o tom listinné dôkazy.

25.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/12

(1)

Poisťovne a zaisťovne by mali vypracúvať žiadosti o schválenie položiek dodatkových vlastných zdrojov na obozretnom a realistickom základe.

(2)

Žiadosť o položku dodatkových vlastných zdrojov je strategickým rozhodnutím na účely riadenia rizík a plánovania kapitálu. Na základe konečnej zodpovednosti správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu na dodržiavanie predpisov podľa článku 40 smernice 2009/138/ES by sa jeho zapojenie do rozhodovacieho procesu o žiadosti malo starostlivo zvážiť.

(3)

Poisťovňa alebo zaisťovňa by mala uviesť všetky relevantné skutočnosti potrebné na posúdenie toho, aby orgán dohľadu, ako aj poisťovňa alebo zaisťovňa mohli posúdiť, ako by daná položka spĺňala kritéria položky dodatkových vlastných zdrojov, a v prípade, že sa vyžiada, kritériá klasifikácie ako položky základných vlastných zdrojov, aby orgán dohľadu mohol prijať včasné rozhodnutia na základe príslušných dôkazov.

(4)

Mali by sa vymedziť informácie, ktoré má poisťovňa alebo zaisťovňa zahrnúť do svojej žiadosti, aby sa pre rozhodovanie orgánu dohľadu zabezpečil konzistentný základ.

(5)

Z dôvodu vzájomnej závislosti medzi rôznymi žiadosťami o schválenie podľa smernice 2009/138/ES by poisťovňa alebo zaisťovňa mala pri podávaní žiadosti o schválenie položky dodatkových vlastných zdrojov informovať orgán dohľadu o ďalších žiadostiach týkajúcich sa položiek uvedených v článku 308a ods. 1 smernice 2009/138/ES, ktoré sú v súčasnosti podané alebo sa plánujú podať v nasledujúcich šiestich mesiacoch. Táto požiadavka je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby posúdenia orgánom dohľadu boli založené na transparentných a objektívnych informáciách.

(6)

Možnosť orgánov dohľadu a poisťovní a zaisťovní posúdiť situáciu skupiny protistrán tak, akoby šlo o jednu protistranu, sa považuje za obzvlášť dôležitú vtedy, keď vzájomný poisťovací spolok alebo poisťovňa založená na zásade vzájomnosti majú veľký počet homogénnych členov, ktorí nie sú korporáciami, ktorých môže vyzvať na dodatočné príspevky.

(7)

V postupe schvaľovania dodatkových vlastných zdrojov sa predpokladá, že medzi orgánmi dohľadu a poisťovňami a zaisťovňami bude dochádzať k priebežnej komunikácii. Zahŕňa to aj komunikáciu pred predložením formálnej žiadosti orgánu dohľadu a po tom, ako bola žiadosť schválená, aj komunikáciu v priebehu procesu preskúmania orgánmi dohľadu. Takáto priebežná komunikácia je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby posúdenia orgánom dohľadu boli založené na relevantných a aktuálnych informáciách.

(8)

Keď orgán dohľadu dostane od poisťovne alebo zaisťovne oznámenie, že došlo k zníženiu schopnosti schválenej položky dodatkových vlastných zdrojov absorbovať straty, orgán dohľadu by mal upraviť schválenú sumu smerom nadol alebo odňať schválenie metódy s cieľom zabezpečiť, aby bola v súlade s uvedenou zníženou schopnosťou absorbovať straty.

(9)

Článok 226 smernice 2009/138/ES umožňuje skupine poisťovní alebo zaisťovní požiadať o schválenie položky dodatkových vlastných zdrojov, pokiaľ ide o sprostredkovateľskú holdingovú poisťovňu alebo sprostredkovateľskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť. V takých prípadoch by sa mali na sprostredkovateľskú holdingovú poisťovňu alebo sprostredkovateľskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahovať rovnaké pravidlá, ako keby bola poisťovňou alebo zaisťovňou. To by malo platiť aj v prípade, ak je na vrchole skupiny holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v súlade s článkom 235 smernice 2009/138/ES.

(10)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(11)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2).

(12)

S cieľom zvýšiť právnu istotu v súvislosti s režimom dohľadu počas obdobia postupného zavádzania stanoveného v článku 308a smernice 2009/138/ES, ktoré sa začne 1. apríla 2015, je dôležité zabezpečiť, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

a)

všetky právne alebo zmluvné podmienky, ktorými sa riadi položka dodatkových vlastných zdrojov, alebo akékoľvek príslušné dojednanie sú jednoznačné a jasne definované;

b)

suma priradená k položke dodatkových vlastných zdrojov v žiadosti je v súlade s článkom 90 ods. 2 smernice 2009/138/ES;

c)

ekonomická podstata položky dodatkových vlastných zdrojov vrátane toho, ako táto položka poskytne základné vlastné zdroje, keď dôjde k jej vyžiadaniu, bola v žiadosti plne zohľadnená;

d)

berúc do úvahy pravdepodobný budúci vývoj, ako aj okolnosti k dátumu žiadosti vychádza poisťovňa alebo zaisťovňa z toho, že položka dodatkových vlastných zdrojov spĺňa kritéria pre klasifikáciu vlastných zdrojov;

e)

neboli opomenuté žiadne skutočnosti, ktoré by, ak by boli orgánu dohľadu známe, mohli ovplyvniť jeho rozhodovanie o schválení položky dodatkových vlastných zdrojov, sume, pre ktorú sa schválenie položky udelí, alebo období, na ktoré sa vzťahuje schválenie metódy výpočtu.

a)

vysvetlenie metódy a akým spôsobom táto metóda zohľadňuje schopnosť položky dodatkových vlastných zdrojov absorbovať straty;

b)

opis všetkých predpokladov, o ktoré sa metóda opiera, a ako sú tieto predpoklady obozretné a realistické;

c)

očakávaná počiatočná suma položky, ktorá bola vypočítaná v súlade s danou metódou, a odôvodnenie tejto sumy;

d)

vysvetlenie postupov validácie, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa bude uplatňovať na zabezpečenie toho, aby výsledky metódy naďalej nepretržite zohľadňovali schopnosť položky absorbovať straty.

a)

právnych alebo zmluvných podmienok položky spoločne s podmienkami akéhokoľvek príslušného dojednania a dôkazmi, že protistrana uzatvorila alebo uzatvorí zmluvu a akékoľvek príslušné dojednanie;

b)

dôkazov, že zmluva a akékoľvek príslušné dojednania sú právne záväzné a vymáhateľné vo všetkých príslušných jurisdikciách, a to na základe právneho stanoviska;

c)

obdobia, počas ktorého je zmluva platná, a ak sa líši, obdobia, počas ktorého môže poisťovňa alebo zaisťovňa položku vyžiadať;

d)

potvrdenia, že položka dodatkových vlastných zdrojov, keď sa uvedená položka vyžiada a splatí, by sa vyznačovala všetkými vlastnosťami položky dodatkových vlastných zdrojov zaradenej do triedy 1 v súlade s článkom 71 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, alebo všetkými vlastnosťami položky základných vlastných zdrojov zaradenej do triedy 2 v súlade s článkom 73 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35;

e)

potvrdenia, že zmluvné podmienky položky neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by mohlo vytvoriť odrádzajúci účinok pre to, aby poisťovňa alebo zaisťovňa vyžiadala položku na absorpciu strát, alebo nepredstavujú žiadne obmedzenie jej schopnosti byť vyžiadaná na požiadanie;

f)

potvrdenia, že položka dodatkových vlastných zdrojov alebo jej prínosy by boli dostupné len poisťovni alebo zaisťovni a neboli by prevoditeľné alebo priraditeľné žiadnej ďalšej strane alebo by nemohli byť zaťažené akýmkoľvek iným spôsobom;

g)

všetkých faktorov, ktoré obmedzujú podmienky, za ktorých by poisťovňa alebo zaisťovňa mohla uvažovať o vyžiadaní položky, vrátane, ale nie výlučne, podmienok stresu špecifických pre poisťovňu alebo zaisťovňu alebo väčšieho stresu na trhu;

h)

či poisťovňa alebo zaisťovňa má alebo v budúcnosti môže mať akýkoľvek záväzok alebo očakávanie alebo dohodu, že zaplatí zdroje alebo poskytne akékoľvek iné výhody protistrane alebo tretej strane v súvislosti s položkou, pričom sem nepatrí prípad splatenia položky základných vlastných zdrojov, ktorá by spĺňala vlastnosti uvedené v článku 71 ods. 1 písm. h) a článku 73 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35;

i)

kópie strednodobého plánu na riadenie kapitálu vrátane toho, ako položka prispeje k existujúcej štruktúre poisťovne alebo zaisťovne a ako položka môže poisťovni alebo zaisťovni umožniť splniť jej existujúce alebo budúce kapitálové požiadavky.

a)

názov a opis každej protistrany vrátane povahy každého vzťahu medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a protistranou;

b)

posúdenie rizika zlyhania protistrán s cieľom podporiť posúdenie zo strany orgánu dohľadu podľa článku 63 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35;

c)

posúdenie likviditnej pozície protistrán s cieľom podporiť posúdenie zo strany orgánu dohľadu podľa článku 63 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35;

d)

posúdenie ochoty protistrán zaplatiť s cieľom podporiť posúdenie zo strany orgánu dohľadu podľa článku 63 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35;

e)

opis škály okolností, za akých môže poisťovňa alebo zaisťovňa uvažovať o vyžiadaní položky, vrátane súčasných očakávaní, pokiaľ ide o to, kedy môže byť položka vyžiadaná predtým, než dôjde k nedodržaniu kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo minimálnej kapitálovej požiadavky, alebo v okamihu nedodržania;

f)

informácie o akýchkoľvek ďalších faktoroch, ktoré sú dôležité z hľadiska situácie protistrán na podporu posúdenia zo strany orgánu dohľadu podľa článku 63 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35.

a)

podrobných údajov o dojednaniach, ktoré môžu podporiť vymožiteľnosť položky, vrátane dostupnosti kolaterálu;

b)

podrobných údajov o tom, či vnútroštátne právo v ktorejkoľvek jurisdikcii bráni podaniu žiadosti alebo jej vyhoveniu, a to aj v prípade začatia riešenia krízovej situácie, správneho alebo konkurzného konania vo vzťahu k poisťovni alebo zaisťovni;

c)

podrobných údajov o dojednaniach alebo okolnostiach, ktoré môžu brániť podaniu žiadosti alebo jej vyhoveniu za zhoršujúcej sa finančnej situácie, vrátane nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo minimálnej kapitálovej požiadavky.

a)

informácií o svojich skúsenostiach s minulými žiadosťami alebo výberom iných zdrojov splatných zo strany rovnakých alebo podobných protistrán za rovnakých alebo podobných okolností;

b)

všetkých relevantných dostupných trhových údajov súvisiacich s minulými žiadosťami alebo výberom iných zdrojov splatných zo strany rovnakých alebo podobných protistrán za rovnakých alebo podobných okolností;

c)

posúdenia relevantnosti a spoľahlivosti informácií opísaných v písmenách a) a b), pokiaľ ide o očakávané výsledky budúcich žiadostí zo strany poisťovne alebo zaisťovne.

a)

akým spôsobom zamýšľa zisťovať zmeny:

b)

akým spôsobom zamýšľa informovať orgán dohľadu o zistených zmenách vrátane toho, aké mechanizmy zaviedla na zistenie toho, kedy by zmena mala byť postúpená správnemu orgánu, riadiacemu orgánu alebo kontrolnému orgánu podniku a orgánu dohľadu.

a)

k zmene došlo následkom požiadavky orgánu dohľadu o doplňujúce informácie alebo

b)

orgán dohľadu je presvedčený, že zmena nemá významný vplyv na jeho posúdenie žiadosti.

a)

znížiť sumu položky dodatkových vlastných zdrojov na nižšiu sumu alebo na nulu;

b)

odňať schválenie metódy výpočtu.

25.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/18

(1)

Podľa článku 77b smernice 2009/138/ES môžu poisťovne a zaisťovne použiť párovaciu korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, pričom použitie tejto korekcie podlieha predchádzajúcemu súhlasu orgánov dohľadu, ak sú splnené určité podmienky. Pre postupy, ktoré sa majú dodržiavať pre schválenie uplatnenia párovacej korekcie, sa musia stanoviť pravidlá.

(2)

Aby sa žiadosť považovala za úplnú, mala by obsahovať všetky relevantné informácie potrebné pre posúdenie a rozhodnutie zo strany orgánov dohľadu. Aby žiadosť poskytovala harmonizovaný základ pre posúdenie a rozhodnutie zo strany orgánov dohľadu, mala by zahŕňať dôkazy preukazujúce, že každá z podmienok stanovených v článku 77b smernice 2009/138/ES je splnená.

(3)

Žiadosť o párovaciu korekciu je strategickým rozhodnutím na účely riadenia rizík a plánovania kapitálu. Na základe konečnej zodpovednosti správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu na dodržiavanie predpisov podľa článku 40 smernice 2009/138/ES by sa jeho zapojenie do rozhodovacieho procesu o žiadosti malo starostlivo zvážiť.

(4)

Popri článku 77b smernice 2009/138/ES uvedená smernica obsahuje ďalšie požiadavky uvedené v článkoch 44, 45 a 77c, ktoré sa vzťahujú na všetky poisťovne alebo zaisťovne používajúce párovaciu korekciu. Žiadosť by preto mala obsahovať dôkazy, že všetky tieto požiadavky budú v prípade udelenia schválenia splnené.

(5)

V postupoch, ktoré sa majú dodržiavať pri schvaľovaní párovacej korekcie, sa predpokladá, že medzi orgánmi dohľadu a poisťovňami a zaisťovňami bude dochádzať k priebežnej komunikácii. Táto komunikácia zahŕňa komunikáciu pred podaním formálnej žiadosti orgánom dohľadu a po tom, ako bola žiadosť schválená, aj komunikáciu v priebehu procesu preskúmania orgánmi dohľadu. Táto priebežná komunikácia je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby úsudky orgánu dohľadu boli založené na relevantných a aktuálnych informáciách a dôkazoch.

(6)

Na zabezpečenie hladkého a účinného procesu by mali mať orgány dohľadu predtým, než rozhodnú, či žiadosť nakoniec schvália alebo zamietnu, možnosť požadovať, aby poisťovne a zaisťovne upravili žiadosť s cieľom opraviť časti, v ktorých predložené dôkazy nedostatočne preukazujú dodržanie príslušných podmienok stanovených v článku 77b smernice 2009/138/ES.

(7)

Popri zohľadneniu dôkazov uvedených v žiadosti by orgány dohľadu mali takisto zvážiť ďalšie faktory, ktoré sú relevantné pri prijímaní rozhodnutia o tom, či sú požiadavky smernice 2009/138/ES splnené.

(8)

Keďže sa portfólia, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia, môžu riadiť na základe pokračovania v činnosti, podniky, ktorým bolo udelené schválenie používať párovaciu korekciu na oceňovanie zodpovedajúcich záväzkov, by mali mať takisto možnosť používať uvedenú korekciu na oceňovanie budúcich poistných záväzkov, pokiaľ uvedené záväzky a im zodpovedajúce aktíva majú rovnaké vlastnosti ako záväzky a aktíva zahrnuté do pôvodného portfólia, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia, a následne predstavujú pre dotknutý podnik rovnaké riziká.

(9)

Z dôvodu vzájomnej závislosti medzi rôznymi žiadosťami o schválenie podľa smernice 2009/138/ES by poisťovňa alebo zaisťovňa mali pri podávaní žiadosti o schválenie párovacej korekcie informovať orgán dohľadu o ďalších žiadostiach týkajúcich sa položiek uvedených v článku 308a ods. 1 smernice 2009/138/ES, ktoré sú v súčasnosti podané alebo sa plánujú podať v nasledujúcich šiestich mesiacoch. Táto požiadavka je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby posúdenia orgánom dohľadu boli založené na transparentných a objektívnych informáciách.

(10)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Európskej komisii predložil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(11)

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2).

(12)

S cieľom zvýšiť právnu istotu v súvislosti s režimom dohľadu počas obdobia postupného zavádzania podľa článku 308a smernice 2009/138/ES, ktoré sa začne 1. apríla 2015, je dôležité zabezpečiť, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

a)

dôkazy, že vyhradené portfólio aktív spĺňa všetky príslušné podmienky stanovené v článku 77b ods. 1 smernice 2009/138/ES;

b)

podrobnosti o aktívach vo vyhradenom portfóliu, ktoré obsahujú informácie o jednotlivých aktívach riadok po riadku spoločne s postupom, ktorý sa použil pre zoskupenie týchto aktív podľa triedy aktív, kreditnej kvality a durácie na účely určenia fundamentálnej prirážky uvedenej v článku 77c ods. 1 písm. b) smernice 2009/138/ES;

c)

opis postupu použitého na zachovanie vyhradeného portfólia aktív v súlade s článkom 77b ods. 1 písm. a) smernice 2009/138/ES vrátane postupu pre zachovanie replikácie očakávaných peňažných tokov, keď sa tieto peňažné toky významným spôsobom zmenili.

a)

dôkazy, že poistné alebo zaistné záväzky spĺňajú všetky kritéria stanovené v článku 77b ods. 1 písm. d), e), g) a j) smernice 2009/138/ES;

b)

ak je prítomné riziko úmrtnosti, kvantitatívny dôkaz, že najlepší odhad portfólia poistných alebo zaistných záväzkov sa nezvýši viac než o 5 % pod tlakom rizika úmrtnosti určenom v článku 52 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (3).

a)

kvantitatívne dôkazy, že sú splnené kritériá uvedené v článku 77b ods. 1 písm. c) smernice 2009/138/ES, vrátane kvantitatívneho a kvalitatívneho posúdenia, či akýkoľvek nesúlad nevyvoláva riziká, ktoré sú významné v súvislosti s rizikami prítomnými v poisťovacej činnosti, na ktoré sa má uplatniť párovacia korekcia;

b)

dôkazy, že v súlade s článkom 77b ods. 1 písm. b) smernice 2009/138/ES budú zavedené primerané postupy na riadnu identifikáciu, správu a riadenie portfólia záväzkov a vyhradeného portfólia aktív oddelene od ostatných činností podniku, a na zabezpečenie, že vyhradené aktíva sa nepoužijú na pokrytie strát vyplývajúcich z ostatných činností podniku;

c)

dôkazy o tom, ako budú upravené vlastné zdroje v súlade s článkom 81 smernice 2009/138/ES, aby zohľadnili prípadnú obmedzenú prevoditeľnosť;

d)

dôkazy o tom, ako bude upravená kapitálová požiadavka na solventnosť (SCR), aby primerane zohľadňovala akýkoľvek znížený rozsah diverzifikácie rizika. V príslušných prípadoch musia byť zahrnuté dôkazy o súlade s článkami 216, 217 a 234 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/35. Ak poisťovne a zaisťovne plánujú vypočítavať kapitálovú požiadavku na solventnosť pomocou vnútorného modelu, avšak orgány dohľadu im ešte neudelili potrebné schválenie, dôkazy požadované v tomto odseku sa predkladajú na základe výsledku štandardného vzorca, ako aj neschváleného vnútorného modelu.

a)

potvrdenie, že budú splnené podmienky uvedené v článku 77b ods. 3 smernice 2009/138/ES, ak orgány dohľadu schvália uplatnenie párovacej korekcie;

b)

plán likvidity požadovaný podľa článku 44 ods. 2 smernice 2009/138/ES;

c)

posúdenia požadované podľa článku 44 ods. 2a písm. b) smernice 2009/138/ES;

d)

posúdenia požadované podľa článku 45 ods. 2a smernice 2009/138/ES;

e)

podrobné vysvetlenie a ukážka postupu výpočtu použitého na stanovenie párovacej korekcie v súlade s požiadavkami článku 77c smernice 2009/138/ES;

f)

zoznam ďalších alebo v súčasnosti plánovaných v nasledujúcich šiestich mesiacoch žiadostí poisťovne alebo zaisťovne, predložených na schválenie prípadných položiek postupného zavádzania uvedených v článku 308a ods. 1 smernice 2009/138/ES.

a)

zmena bola vykonaná z dôvodu požiadavky orgánu dohľadu o doplňujúce informácie alebo úpravy alebo

b)

orgán dohľadu zastáva názor, že zmena významne neovplyvňuje jeho posúdenie žiadosti.

a)

budúce záväzky a aktíva majú rovnaké vlastnosti ako záväzky a aktíva zahrnuté do portfólia, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia, pre ktoré bolo schválenie udelené;

b)

portfólio, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia, naďalej spĺňa príslušné podmienky smernice 2009/138/ES.

25.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/23

(1)

Dňa 26. júna 2014 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidampingové prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a na Taiwane (ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 13. mája 2014 podala spoločnosť Eurofer (ďalej len „sťažovateľ“) v mene sťažujúcich sa výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (ďalej len „výrobky z nehrdzavejúcej ocele“) z Únie. Sťažovateľ zastupuje približne 50 % celkovej výroby výrobkov z nehrdzavejúcej ocele z Únie. Podnet obsahoval dôkazy o dampingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia začala 14. augusta 2014 antisubvenčné prešetrovanie v súvislosti s dovozom výrobkov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v ČĽR do Únie a začala osobitné prešetrovanie. Oznámenie o začatí antisubvenčného konania uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(4)

V nadväznosti na žiadosť sťažovateľa podloženú požadovanými dôkazmi prijala Komisia 15. decembra 2014 vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1331/2014 (4), ktorým sa zavádza registrácia dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane k 17. decembru 2014.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia okrem toho výslovne informovala sťažovateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, známych vyvážajúcich výrobcov a čínske a taiwanské orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť. Komisia o začatí konania informovala aj výrobcov v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) a Juhoafrickej republike a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili. V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že plánuje použiť USA ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Vo svojom oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(8)

Vo svojom oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už zrealizovala. Komisia vybrala vzorku na základe objemu výroby. Táto vzorka pozostávala zo štyroch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 50 % objemu výroby. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Komisii neboli k navrhovanej vzorke doručené žiadne pripomienky a predbežná vzorka sa schválila. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(9)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(10)

Tridsaťjeden neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia na základe najväčšieho objemu dovozu do Únie vybrala vzorku štyroch dovozcov. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi dovozcami.

(11)

Komisii boli doručené pripomienky týkajúce sa vlastníckej štruktúry jedného z vybraných dovozcov. Zainteresované strany tvrdili, že jeden dovozca by nemal byť zaradený do vzorky, pretože je prepojený s výrobcom v Únii. Tento dovozca však nebol prepojený so žiadnym výrobcom v Únii počas obdobia prešetrovania. Prepojeným dovozcom sa stal až neskôr. Okrem toho pojem „neprepojený dovozca“ znamená, že dovozca nie je prepojený s vyvážajúcimi výrobcami. Neprepojený dovozca v skutočnosti môže byť prepojený s výrobcom v Únii.

(12)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov na Taiwane, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zástupcov Taiwanu pri EÚ, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(13)

Spolu deväť údajných vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku 4 výrobcov (z toho troch prepojených) na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa o výbere vzorky konzultovalo so všetkými príslušnými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli vznesené žiadne pripomienky.

(14)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že dve spoločnosti zaradené do vzorky a dve spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, nespĺňajú vymedzenie vyvážajúceho výrobcu, pretože pôsobia iba ako servisné strediská a príslušný výrobok používajú ako svoj výrobný vstup. Zistilo sa, že tieto spoločnosti nemajú žiadne zariadenia na valcovanie za tepla alebo za studena a ich pridaná hodnota vo vzťahu k nákladom na ich vstupy je nízka. V skutočnosti nakupujú a predávajú rôzne typy príslušného výrobku (pozri odôvodnenia 26 až 28 nižšie).

(15)

Jedna z týchto spoločností je však prepojená s vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. V rámci prešetrovania sa o nej preto uvažovalo ako o spoločnosti, ktorá je súčasťou danej skupiny spoločností. Po vylúčení spoločnosti, ktorá nevyhovovala vymedzeniu vyvážajúceho výrobcu, zo vzorky predstavovala zvyšná vzorka prinajmenšom približne 48 % celkového objemu vývozu z Taiwanu do Únie a približne 80 % domáceho predaja na Taiwane. Vzorka bola preto stále reprezentatívna.

(16)

Komisia ostatné tri spoločnosti vylúčila z akýchkoľvek výpočtov dampingového rozpätia a úrovne odstránenia ujmy. V dôsledku toho nebola pre tieto tri spoločnosti stanovená colná sadzba.

(17)

Jeden vyvážajúci výrobca z Taiwanu požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia a jeho žiadosti sa vyhovelo.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie stanovené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala orgány ČĽR, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(19)

Osem vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku 4 spoločností patriacich do dvoch skupín na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa o výbere vzorky konzultovalo so všetkými známymi príslušnými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli vznesené žiadne pripomienky.

(20)

Na účely článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia zaslala formuláre žiadosti o THZ všetkým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky a spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky, ktorí chceli požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, známym združeniam vyvážajúcich výrobcov a orgánom ČĽR. Žiadny z vyvážajúcich výrobcov nepožiadal o THZ.

(21)

Komisia zaslala dotazníky čínskym a taiwanským vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, vyvážajúcim výrobcom, ktorí chcú požiadať o individuálne preskúmanie, výrobcom v dvoch potenciálnych analogických krajinách, ako aj výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky a používateľom, ktorí sa prihlásili.

(22)

Vyplnené dotazníky zaslali štyria čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, štyria taiwanskí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky (vrátane dvoch spoločností, ktoré, ako sa ukázalo, neboli vyvážajúcimi výrobcami), jeden taiwanský vyvážajúci výrobca, ktorý požiadal o individuálne preskúmanie, dvaja výrobcovia v USA (analogická krajina), štyria vybraní výrobcovia v Únii, štyria neprepojení dovozcovia zaradení do vzorky a šiesti používatelia.

(23)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dampingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

Prepojené servisné stredisko spoločnosti Acciai Speciali Terni S.P.A.

Sťažovateľ

Vyvážajúci výrobcovia z Taiwanu:

Vyvážajúci výrobcovia z ČĽR

Prepojený dovozca z Únie

(24)

Komisia usporiadala vypočutia vrátane vypočutí vyvážajúcich výrobcov, združení a dovozcov úradníkom pre vypočutie.

(25)

Prešetrovanie dampingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(26)

Príslušným výrobkom sú ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena (úberom za studena), s pôvodom v ČĽR a na Taiwane, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7219 31 00, 7219 32 10, 7219 32 90, 7219 33 10, 7219 33 90, 7219 34 10, 7219 34 90, 7219 35 10, 7219 35 90, 7220 20 21, 7220 20 29, 7220 20 41, 7220 20 49, 7220 20 81 a 7220 20 89 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(27)

Ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena majú širokú škálu uplatnenia, napríklad vo výrobe domácich spotrebičov (napríklad vnútro práčok a umývačiek riadu), zváraných rúr a zdravotníckych pomôcok, ako aj v spracovaní potravín a automobilovom priemysle.

(28)

Prešetrovaním sa zistilo, že rôzne druhy príslušného výrobku majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a v podstate sa používajú na rovnaké účely.

(29)

Zistilo sa, že ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena vyrábané a predávané v Únii výrobným odvetvím Únie a ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena vyrábané a predávané v dotknutých krajinách a v analogickej krajine majú v podstate rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia ako ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena vyrábané v dotknutých krajinách a predávané na vývoz do Únie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(30)

Zainteresované strany tvrdili, že niektoré druhy výrobkov (vrátane úzkych a jemných pásov) by mali byť vylúčené z rozsahu prešetrovania, pretože výrobcovia v Únii nemôžu dodávať tieto trhové segmenty v plnej miere. Výrobcovia z Únie však poskytli dôkazy, že v skutočnosti sú schopní v plnej miere dodávať tieto trhové segmenty.

(31)

Pokiaľ ide o jemné pásy, tie isté strany ďalej tvrdili, že Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž vo svojej analýze veci fúzie spoločností Outokumpu/INOXUM (5) rozhodlo o vylúčení tohto druhu výrobku z príslušného trhu výrobkov. Vymedzenie trhu vo veci fúzie je však zamerané na substitúciu na strane dopytu a ponuky. V prípade antidampingového konania je trh vymedzený na základe fyzikálnych vlastností výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Preto sa v prípade antidampingového konania druhy výrobku môžu v niektorých parametroch (šírka, tolerancia, mechanické vlastnosti) líšiť. Okrem toho tento druh výrobku bol od samého začiatku súčasťou prešetrovania, pretože výrobcovia jemných pásov v Únii boli kontaktovaní v rámci preskúmania postavenia.

(32)

Komisia preto žiadosť zamietla a ponechala rozsah prešetrovania nezmenený.

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia určí normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 uvedeného nariadenia pre tých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí tvrdili a preukázali, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia, a preto by im mohlo byť udelené THZ.

(34)

Komisia si s cieľom určiť, či sú splnené kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, vyžiadala potrebné informácie tým, že požiadala príslušných vyvážajúcich výrobcov, aby vyplnili formulár so žiadosťou o THZ. Žiadny z nich o THZ nepožiadal.

(35)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovila na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel bolo potrebné vybrať analogickú krajinu.

(36)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že ako vhodnú analogickú krajinu plánuje použiť USA, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(37)

Komisia sa obrátila na niekoľko potenciálnych analogických krajín (India, Južná Afrika, Južná Kórea, Taiwan a USA) a na základe získaných informácií požiadala 32 známych výrobcov podobného výrobku v Južnej Afrike, Južnej Kórei a USA, aby jej poskytli informácie. Komisii neboli doručené žiadne informácie o výrobcoch v Indii, preto Indiu nebolo možné považovať za potenciálnu analogickú krajinu. Taiwan je predmetom toho istého prešetrovania, a preto sa na tieto účely posudzovali informácie, ktoré poskytli prešetrovaní výrobcovia.

(38)

Iba dvaja výrobcovia v USA vyplnili dotazník výrobcov v analogickej krajine. Komisia si preto musela vybrať medzi USA a Taiwanom.

(39)

V USA pôsobia najmenej štyria veľkí výrobcovia podobného výrobku (traja sú vertikálne integrovaní, jeden nie je) a celková výroba a spotreba sú porovnateľné s celkovou výrobou a spotrebou v ČĽR. Na Taiwane pôsobí jedna veľká vertikálne integrovaná skupina výrobcov, ktorá je hnacou silou trhu, a to bez ohľadu na existenciu niekoľkých malých neintegrovaných výrobcov. Výrobný proces v USA je podobný ako výrobný proces na Taiwane a v prípade aspoň niektorých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Suroviny, ktoré sa používajú v USA a na Taiwane, sú prevažne rovnaké. Antidampingové clá zaviedli USA voči Japonsku, Južnej Kórei a Taiwanu a Taiwan voči ČĽR a Južnej Kórei. Dovoz podobného výrobku do USA a na Taiwan je však značný a počas obdobia prešetrovania predstavoval v prípade USA 17 % ich celkovej spotreby a v prípade Taiwanu 37 % jeho celkovej spotreby. Medzi hlavné krajiny, ktoré vyvážajú do USA, patrí: Mexiko, ČĽR, Taiwan, Francúzsko, Fínsko, Japonsko a Nemecko. Hlavnými krajinami, ktoré vyvážajú na Taiwan, sú: ČĽR, Južná Kórea, Japonsko, Fínsko a Vietnam.

(40)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa USA považujú za vhodnejšiu analogickú krajinu, a to najmä z týchto dvoch dôvodov:

(41)

Zainteresované strany nesúhlasili s použitím USA ako analogickej krajiny najmä z dôvodu údajného odlišného výrobného procesu a odlišného druhu surovín používaných pri výrobe. Tvrdili, že v tomto ohľade bude Taiwan, ktorý je zároveň predmetom tohto prešetrovania, vhodnejšou analogickou krajinou ako USA.

(42)

Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že USA sú vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(43)

Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia v analogickej krajine, sa použili ako základ pre stanovenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(44)

Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem domáceho predaja dvoch spolupracujúcich výrobcov v analogickej krajine reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku jednotlivých čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky do Únie v priebehu obdobia prešetrovania. Na základe tohto kritéria bol celkový predaj podobného výrobku dvoch spolupracujúcich výrobcov na domácom trhu analogickej krajiny reprezentatívny.

(45)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov.

(46)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný domáci predaj.

(47)

Normálna hodnota je založená na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(48)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu domáceho predaja daného druhu výrobku počas obdobia prešetrovania. Komisia vzala do úvahy všetky transakcie nahlásené ako predaj na domácom trhu, pretože nemala dôvod pochybovať o tom, že boli určené na domácu spotrebu.

(49)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobku len v prípade ziskového domáceho predaja daných druhov výrobku počas obdobia prešetrovania, ak:

(50)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predávali na vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá vystupovala ako dovozca.

(51)

Ak vyvážajúci výrobcovia predávali príslušný výrobok na vývoz priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovená na základe cien príslušného výrobku skutočne zaplatených alebo splatných pri predaji na vývoz do Únie.

(52)

Ak vyvážajúci výrobca predával príslušný výrobok na vývoz do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti konajúcej ako dovozca, vývozná cena sa stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov (ďalej len „PVA“) a dosiahnutého zisku.

(53)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(54)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a pomocné náklady, náklady na balenie, úvery, bankové poplatky a provízie.

(55)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine (pozri odôvodnenia 43 až 49 vyššie) s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(56)

Dočasné vážené priemerné dampingové rozpätia stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny CIF na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

Tabuľka 1

Dampingové rozpätia, ČĽR

(57)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dampingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa preto stanovilo na základe vážených priemerných dampingových rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(58)

Na tomto základe predstavuje dočasné dampingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 30,0 %.

(59)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine Komisia stanovila dampingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako pomer celkového objemu vývozu (podľa dovozných štatistik Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

(60)

Úroveň spolupráce sa považovala za vysokú, na základe čoho sa Komisia rozhodla stanoviť zvyškové dampingové rozpätie na úrovni tej spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala najvyššie dampingové rozpätie.

(61)

Dočasné dampingové rozpätia vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pred preclením sú takéto:

Tabuľka 2

Dampingové rozpätia, ČĽR

(62)

Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem predaja na domácom trhu v prípade každého prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Prostredníctvom prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov Komisia posúdila vyvážajúcich výrobcov vybraných do vzorky spolu s jedným vyvážajúcim výrobcom, ktorému bolo udelené individuálne preskúmanie. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Únie v priebehu obdobia prešetrovania.

(63)

Komisia zistila, že významnú časť domáceho predaja nahláseného prešetrovanými vyvážajúcimi výrobcami tvoril podobný výrobok predávaný distribútorom, ktorí ho ďalej vyvážali. Výpočet založený na údajoch o výrobe, ktoré poskytli spolupracujúce spoločnosti, a štatistických údajoch o dovoze a vývoze podobného výrobku na Taiwan potvrdil, že do predaja na domácom trhu, ktorý nahlásili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, bolo zahrnutých 50 % nepriameho predaja na vývoz, ktoré neboli určené na domácu spotrebu.

(64)

Okrem toho Komisia zistila, že na domácom trhu na Taiwane fungoval systém zliav. Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vysvetlil, že tento systém bol zavedený s cieľom motivovať miestne servisné strediská (distribútorov), ktoré ďalej vyvážali ich výrobky z ocele. Keďže ceny stanovené na domácom trhu dvoma hlavnými výrobcami vrátane zliav sa mesačne všeobecne oznamujú všetkým distribútorom, a to aj v prípade, že ostatní výrobcovia svojim zákazníkom neposkytujú zľavy, stanovenie cien za tovar, ktorý končí na domácom trhu, a tovar, ktorý sa ďalej vyváža, bolo výrazne ovplyvnené cenovým systémom existujúcim na Taiwane.

(65)

Vzhľadom na výsledky overovaní na mieste boli traja vyvážajúci výrobcovia požiadaní, aby opätovne preskúmali predaj, ktorý nahlásili na domácom trhu na Taiwane, a odstránili všetok predaj, ktorý nebol určený na domácu spotrebu. Potvrdili však iba, že si neboli vedomí konečného miesta určenia podobného výrobku, ktorý svojim zákazníkom predávajú.

(66)

Ako sa uvádza v odôvodnení 63 vyššie a s cieľom ubezpečiť sa, že normálna hodnota bola založená na cenách stanovených iba pre domácu spotrebu, Komisia uplatnila konzervatívny prístup pri predbežných výpočtoch dampingu a použila nahlásený predaj koncovým používateľom na Taiwane. Komisia považuje za koncového používateľa každý hospodársky subjekt, ktorý ďalej upravil podobný výrobok na iný výrobok, ktorý už nebol podobným výrobkom. Predaj distribútorom alebo obchodníkom bol z domáceho predaja vylúčený, pretože Komisia v priebehu vyšetrovania zistila, že jeden z hlavných distribútorov na Taiwane, ktorý získal veľké objemy podobného výrobku nahlásené jeho dodávateľmi ako domáci predaj, vyváža väčšinu týchto zakúpených objemov.

(67)

Na základe toho kritéria bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(68)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(69)

Komisia ďalej preskúmala, či boli druhy výrobku, ktoré prešetrovaní vyvážajúci výrobcovia predávajú na svojom domácom trhu, v porovnaní s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie reprezentatívne v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého druhu výrobku je reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja daného druhu výrobku nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku do Únie.

(70)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný domáci predaj.

(71)

Normálna hodnota je založená na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobkov bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(72)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu domáceho predaja daného druhu výrobku počas obdobia prešetrovania.

(73)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobku len v prípade ziskového domáceho daných druhov výrobku počas obdobia prešetrovania, ak:

(74)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplýva, že v prípade niektorých druhov výrobkov bol predaj na domácom trhu ziskový a že vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa vypočítala ako vážený priemer cien všetkých predajov na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak boli splnené podmienky stanovené v odôvodnení 71 vyššie, alebo ako vážený priemer len ziskových predajov, ak tieto podmienky splnené neboli. Keďže v prípade určitých druhov podobného výrobku nebol zaznamenaný žiadny predaj alebo bol zaznamenaný nedostatočný predaj alebo ak nebol zaznamenaný žiadny predaj v bežnom obchodnom styku, Komisia stanovila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(75)

Normálna hodnota sa vypočítala tak, že sa sčítali tieto priemerné náklady prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov na výrobu podobného výrobku počas obdobia prešetrovania:

(76)

V prípade jedného prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu sa náklady na výrobu upravili. Keďže podstatný objem vstupov použitý na výrobu podobného výrobku obstaral aj prepojený dodávateľ, Komisia nahradila náklady na nákup týchto vstupov nákladmi prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu na výrobu týchto vstupov.

(77)

U toho istého vyvážajúceho výrobcu Komisia tiež zistila, že úprava s cieľom zohľadniť hodnotu šrotu sa započítala dvakrát, pretože objem vstupov prevedených na konečné výrobky bol zaúčtovaný bez šrotu. Komisia preto zamietla odpočítanie hodnoty šrotu z nákladov na výrobu konečného výrobku.

(78)

V prípade všetkých druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredali v reprezentatívnom množstve, sa pripočítali priemerné PVA výdavky a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredali vôbec, alebo v prípade, že nebol zaznamenaný žiadny predaj v bežnom obchodnom styku, sa pripočítal vážený priemer PVA výdavkov a zisk zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu.

(79)

Prešetrovaní vyvážajúci výrobcovia predávali príslušný výrobok na vývoz buď priamo nezávislým zákazníkom v Únii, alebo prostredníctvom nezávislých distribútorov na Taiwane. Preto sa vývozná cena stanovila na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(80)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(81)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a pomocné náklady, náklady na balenie, úvery, bankové poplatky a provízie.

(82)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nepoužili výmenné kurzy, ktoré im boli zaslané v antidampingových dotazníkoch pred overovaním na mieste. Komisia preto prepočítala hodnoty transakcie s využitím kurzov uvedených v dotazníkoch.

(83)

V prípade prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov vrátane dvoch prepojených spoločností zaradených do vzorky a jednej spoločnosti, ktorej bolo udelené individuálne preskúmanie, Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(84)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dampingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením, takéto:

Tabuľka 3

Dampingové rozpätia, Taiwan

(85)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dampingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa preto stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(86)

Na tomto základe predstavuje dočasné dampingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 10,9 %.

(87)

V prípade všetkých ostatných spoločností v dotknutej krajine Komisia stanovila dampingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich spoločností do Únie vyjadrený ako pomer celkového objemu vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

(88)

Úroveň spolupráce sa v tomto prípade považovala za vysokú, na základe čoho sa Komisia rozhodla stanoviť zvyškové dampingové rozpätie na úrovni tej spoločnosti, ktorá mala najvyššie dampingové rozpätie.

(89)

Dočasné dampingové rozpätia vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pred preclením sú takéto:

Tabuľka 4

Dampingové rozpätia, Taiwan

(90)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania deväť známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(91)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na vyše 3 milióny ton. Komisia stanovila sumu na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ako sú informácie získané od výrobcov zaradených do vzorky a údaje o iných výrobcoch z Únie pochádzajúce z podnetu. Najväčší výrobca v Únii nespolupracoval ani nemal voči podnetu žiadne námietky. Pri prešetrovaní spolupracovalo šesť výrobcov v Únii, na ktorých pripadá približne 55 % predaja a výroby v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení 8 vyššie, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali približne 50 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(92)

Zainteresované strany tvrdili, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky by mal byť vylúčený z vymedzenia výrobného odvetvia Únie, pretože dovážal podstatné množstvá príslušného výrobku. Dovoz výrobcu z Únie z dotknutých krajín predstavoval menej ako 5 % celkového dovozu príslušného výrobku a menej ako 2 % objemu jeho predaja v Únii. Na základe uvedených skutočností sa v tejto fáze dospelo k záveru, že tento výrobca z Únie bol súčasťou výrobného odvetvia Únie.

(93)

Zainteresované strany tvrdili, že vzhľadom na nezaradenie najväčšieho výrobcu z Únie do vzorky nie je vzorka reprezentatívna. Ako už bolo uvedené, štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavujú približne 50 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Komisia preto dospela k záveru, že vzorka bola reprezentatívna. V každom prípade tento najväčší výrobca nespolupracoval.

(94)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe údajov o objeme predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie, ktoré poskytli výrobcovia zaradení do vzorky, údajov o iných výrobcoch z Únie pochádzajúcich z podnetu a údajov o objeme dovozu na trh Únie získaných zo štatistík Eurostatu.

(95)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Spotreba v Únii

(96)

Spotreba Únie v priebehu posudzovaného obdobia nepretržite rástla o 4 %.

(97)

Komisia skúmala, či by sa dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(98)

Dampingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z ČĽR a Taiwanu bolo nad úrovňou de minimis stanovenej v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Trhový podiel predstavoval v období prešetrovania 5,1 % v prípade Taiwanu a 4,3 % v prípade ČĽR.

(99)

Podmienky hospodárskej súťaže v prípade dampingového dovozu z ČĽR a Taiwanu a podobného výrobku boli podobné. Konkrétne, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali aj podobnému výrobku vyrábanému v Únii, pretože všetky výrobky spĺňajú tie isté globálne štandardy, a sú teda vzájomne zameniteľné. Zároveň sa predávajú prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov.

(100)

Združenie Taiwan Steel & Iron Industries Association (ďalej len „TSIIA“) tvrdilo, že Komisia by nemala súhrnne hodnotiť účinky dampingového dovozu z ČĽR a Taiwanu. Uviedlo, že hoci výrobky z nehrdzavejúcej ocele možno považovať za podobné v zmysle základného nariadenia, na predaj taiwanského dovozu na trhu Únie sa nevzťahujú rovnaké podmienky hospodárskej súťaže ako na predaj čínskeho dovozu. Líšia sa najmä, pokiaľ ide o triedu a kvalitu, pričom taiwanské výrobky sú kvalitnejšie.

(101)

Tvrdenie týkajúce sa rôznych tried sa vzťahuje len na špeciálne výrobky, ktoré predstavujú menej ako 1 % dovozu. Okrem toho spĺňajú všetky výrobky (z EÚ, ČĽR a Taiwanu) tie isté globálne štandardy a neboli predložené žiadne žiadosti o kvantifikáciu rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach medzi podobným výrobkom vyrábaným v Únii a dovážanými výrobkami, čo znamená, že tento argument je neopodstatnený. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(102)

Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz z ČĽR a Taiwanu sa na účely stanovenia ujmy hodnotil súhrnne.

(103)

Komisia stanovila objem dovozu na základe štatistík Eurostatu o objeme dovozu. Trhový podiel dovozu sa určil na rovnakom základe.

(104)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 6

Objem dovozu a trhový podiel

(105)

Celkový dovoz z dotknutých krajín sa medzi rokom 2010 a obdobím prešetrovania zvýšil o 70 %, a to zo 184 140 ton na 312 517 ton. Dovoz v priebehu posudzovaného obdobia nepretržite rástol s výnimkou roka 2012, keď bol objem dovozu vyšší ako v roku 2010, ale nižší ako v roku 2011.

(106)

Kumulatívny trhový podiel sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 63 %, a to z 5,8 % na 9,5 %. Podobne ako objem dovozu v priebehu posudzovaného obdobia s výnimkou roka 2012 rástol aj trhový podiel.

(107)

Komisia stanovila dovozné ceny na základe štatistík Eurostatu o hodnote a objeme dovozu. Cenové podhodnotenie dovozu sa stanovilo na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a vyvážajúci výrobca, ktorému bolo udelené individuálne preskúmanie, ako sa uvádza v odôvodnení 17 vyššie.

(108)

Vážená priemerná cena dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 7

Dovozné ceny

(109)

Dovozné ceny v ČĽR a na Taiwane spočiatku medzi rokmi 2010 a 2011 vzrástli o 6 percentuálnych bodov. Neskôr sa znížili o 19 percentuálnych bodov a ich celkový pokles predstavoval 13 %. Podobný trend bol zaznamenaný aj u dovozných cien z ČĽR a Taiwanu s výnimkou roka 2012, v ktorom boli ceny ešte porovnateľne vysoké v prípade ČĽR, ale už porovnateľne nízke v prípade Taiwanu. V prípade oboch krajín sa ceny medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania ďalej znižovali.

(110)

Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(111)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní zliav, provízií a nákladov na dodávku. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutých krajín vykazuje na trhu Únie vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia v rozmedzí 9,6 % až 11,3 %.

(112)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že vyvážajúci výrobcovia predávajú takmer výlučne nezávislým distribútorom alebo oceliarskym servisným strediskám, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie predávalo distribútorom, oceliarskym servisným strediskám a koncovým používateľom. Prešetrovanie však nepreukázalo, že by tento rozdiel v úrovni obchodovania mal vplyv na ceny. Naopak, nezávislí distribútori a oceliarske servisné strediská tvrdili, že od výrobcov z Únie nemajú výhodnejšie podmienky predaja ako používatelia.

(113)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dampingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(114)

Ako sa uvádza v odôvodnení 8 vyššie, výber vzorky sa použil na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia.

(115)

Na účely stanovenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov získaných od výrobcov zaradených do vzorky a údajov o iných výrobcoch z Únie pochádzajúcich z podnetu. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa nachádzali v odpovediach, ktoré na dotazník zaslali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Údaje týkajúce sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(116)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dampingového rozpätia.

(117)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(118)

Zainteresované strany uviedli, že na posúdenie ujmy by sa mali dôsledne použiť údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky namiesto rozdeľovania ukazovateľov na makroekonomické a mikroekonomické. Tvrdili, že samostatná analýza makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov bola predmetom manipulácie zo strany sťažovateľa, pretože sťažovateľ mohol kontrolovať zber údajov na makroekonomickej úrovni, keďže rozhodnutie, či je konkrétny ukazovateľ makroekonomický alebo mikroekonomický, bolo založené na dostupnosti informácií.

(119)

Komisia identifikovala a analyzovala makroekonomické ukazovatele tak, ako boli zistené na úrovni Únie a nielen na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Usudzuje sa, že pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, kompletné údaje o celom výrobnom odvetví Únie, ktoré zahŕňajú aj údaje spoločností zaradených do vzorky, lepšie odrážajú situáciu v posudzovanom období ako údaje len za časť tohto výrobného odvetvia.

(120)

Údaje, ktoré poskytol sťažovateľ na účely hodnotenia makroekonomických ukazovateľov, sa považovali za presné a spoľahlivé. Správnosť údajov sa skontrolovala porovnaním s informáciami, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Analýza ujmy s dôsledným použitím len tých údajov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, by ukázala negatívnejší obraz o makroekonomických ukazovateľoch. Neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by preukazovali, že sťažovateľ zámerne neposkytol informácie s cieľom zmanipulovať analýzu ujmy. Nie je teda žiadny dôvod ignorovať informácie týkajúce sa makroekonomických ukazovateľov, ktoré sťažovateľ poskytol. Tvrdenie, že analýza všetkých ukazovateľov ujmy by sa mala obmedziť iba na informácie, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, nemožno prijať.

(121)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita (na úrovni valcovania za studena) a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(122)

Objem výroby bol medzi rokmi 2010 a 2012 stabilný. Medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania sa objem výroby výrazne znížil, a to o 6 percentuálnych bodov a celkovo poklesol o 5 %, a to aj napriek stabilnému dopytu.

(123)

Výrobná kapacita v posudzovanom období zároveň mierne vzrástla o 4 %. Mierne zvýšenie výrobnej kapacity možno pripísať lepšiemu využívaniu strojov vďaka programom zameraným na zvýšenie účinnosti vykonávaným výrobným odvetvím Únie.

(124)

V dôsledku toho sa využitie kapacity v priebehu celého posudzovaného obdobia znížilo o 8 %. Je známe, že využitie kapacity na 100 % nie je v odvetví výrobkov z nehrdzavejúcej ocele dosiahnuteľné a dlhodobo udržateľné. Využitie kapacity, ktoré výrobné odvetvie Únie dosiahlo v posudzovanom období, je však oveľa nižšie ako využitie kapacity presahujúce 90 %, ktoré sa považuje za dosiahnuteľné pri udržateľnej dlhodobej úrovni výroby. Okrem toho, keďže rozdiel medzi výrobnou kapacitou a udržateľnou dlhodobou úrovňou výroby je malý, nemôže mať vplyv na klesajúci trend, ktoré výrobné odvetvie Únie vykázalo.

(125)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a trhový podiel

(126)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie bol v priebehu posudzovaného obdobia stabilný, pričom v roku 2012 bol zaznamenaný mierne vyšší objem predaja.

(127)

Keďže spotreba Únie počas posudzovaného obdobia vzrástla, ako sa uvádza v odôvodnení 96 vyššie, pomerne stabilný objem predaja viedol k poklesu trhového podielu výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia o 5 %. Podobne ako v prípade objemu predaja sa trhový podiel vyvíjal v roku 2012 pozitívnejšie.

(128)

Ako už bolo uvedené vyššie, v priebehu posudzovaného obdobia bol objem predaja výrobného odvetvia Únie na rastúcom trhu pomerne stabilný. Zároveň sa výrazne zvýšil dovoz z dotknutých krajín. V dôsledku toho mal trhový rast v rozsahu približne 140 000 ton v priebehu celého posudzovaného obdobia pozitívny vplyv takmer výlučne na dovoz z dotknutých krajín, v dôsledku čoho sa jeho objem počas tohto obdobia zvýšil približne o 128 000 ton. Výrobné odvetvie Únie teda z rastu trhu nemohlo ťažiť vôbec.

(129)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(130)

Počet zamestnancov výrobného odvetvia Únie sa znížil o 2 percentuálne body v roku 2011, o ďalšie 4 percentuálne body v roku 2012 a ešte o ďalších 5 percentuálnych bodov počas obdobia prešetrovania, čo jednoznačne svedčí o klesajúcej tendencii. Racionalizáciu počtu zamestnancov možno pripísať vykonávaniu rôznych plánov „efektívnosti“ výrobcami z Únie a poklesu objemu výroby.

(131)

Odvetvie výrobkov z nehrdzavejúcej ocele je všeobecne považované za kapitálovo náročné odvetvie. Úroveň zamestnanosti, ktorú výrobné odvetvie Únie poskytuje, je však významná. Navyše náklady práce sú po surovinách druhým najdôležitejším cenovým faktorom a v priemere predstavujú asi 10 % – 15 % celkových nákladov. Zamestnanosť je teda v tomto odvetví významným ukazovateľom ujmy.

(132)

Produktivita výrobného odvetvia Únie sa v roku 2011 mierne znížila o 3 percentuálne body, následne v roku 2012 vzrástla o 10 percentuálnych bodov a počas obdobia prešetrovania sa ďalej znížila o 1 percentuálny bod. Celkovo sa v danom období zvýšila o 6 percentuálnych bodov z 242 ton na zamestnanca na 257 ton na zamestnanca, a to napriek klesajúcemu počtu zamestnancov, čo svedčí o vyššej efektívnosti.

(133)

Všetky dampingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dampingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný.

(134)

Ide o druhé antidampingové prešetrovanie týkajúce sa príslušného výrobku. Dovoz toho istého výrobku s pôvodom v ČĽR, Južnej Kórei a na Taiwane už bol predmetom prešetrovania v rokoch 2008 – 2009 (6). Hoci toto prešetrovanie neviedlo k uloženiu antidampingových opatrení, predbežne sa v rámci neho zistila existencia dampingu už v tom čase (7).

(135)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny v Únii

(136)

Predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom sa v posudzovanom období znížili o 11 %. Hoci v roku 2011 sa ceny zvýšili o 6 %, následne do konca posudzovaného obdobia poklesli o 17 percentuálnych bodov.

(137)

Jednotkové výrobné náklady celkovej výroby výrobkov z nehrdzavejúcej ocele (vrátane tovaru, ktorý sa napokon vyviezol) do značnej miery kopírovali trend predajných cien a počas posudzovaného obdobia sa znížili o 14 %. Predajné ceny a jednotkové výrobné náklady však nie sú priamo porovnateľné, pretože medzi výrobou a predajom je určitý časový odstup. Keďže priemerná úroveň zásob výrobného odvetvia Únie predstavuje približne 15 % obratu, v priemere je medzi výrobou a predajom časové oneskorenie takmer 2 mesiace.

(138)

Vo všeobecnosti má na výrobné náklady aj predajné ceny vplyv vývoj nákladov na suroviny, najmä chróm a nikel. V skutočnosti sa ceny účtované výrobným odvetvím Únie riadia takzvaným mechanizmom „prirážky na zliatinu“. V rámci tohto mechanizmu sa cena skladá z fixnej „základnej ceny“ a „prirážky na zliatinu“, ktorá kolíše v závislosti od chemického zloženia triedy ocele a kotácií zliatin na londýnskej burze kovov (London Metal Exchange). Z tohto dôvodu sú ceny naviazané na triedu ocele a zodpovedajúce náklady na suroviny.

(139)

Zainteresované strany navrhli, aby sa trend predajnej ceny výrobného odvetvia Únie analyzoval bez zohľadnenia „prirážky na zliatinu“. Keďže výrobné odvetvie Únie nemá žiadny vplyv na cenu niklu, zainteresované strany tvrdili, že Komisia by mala prihliadať len na „základnú cenu“.

(140)

Celková cena skutočne pozostáva zo základnej ceny a prirážky na zliatinu a zákazníci sú si zvyčajne tohto delenia vedomí. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že počas obdobia prešetrovania sa tieto dve cenové položky bežne na faktúre neviedli samostatne. V takých prípadoch sa ani na obchodných dokladoch s dátumom skorším, ako je dátum uvedený na faktúre, napríklad na objednávke alebo potvrdení objednávky, zvyčajne tieto dve položky nevedú samostatne.

(141)

Vývoj základnej ceny sa preto analyzoval na základe verejne dostupných informácií, ktoré poskytli zainteresované strany. Tieto informácie poskytujú podrobný rozpis celkovej ceny účtovanej za výrobky komoditnej triedy 304 (8) v Nemecku (9) na základnú cenu a prirážku na zliatinu. Hoci prirážka na zliatinu kolísala v závislosti od vývoja nákladov na ceny surovín, základná cena počas posudzovaného obdobia nepretržite klesala približne o 20 %, a to z 1 200 EUR/tona v roku 2010 na približne 1 000 EUR/tona v období prešetrovania. Kým miera poklesu nemusí byť nevyhnutne reprezentatívna pre všetky výrobky a všetkých výrobcov v Únii, rozsah poklesu podporuje záver, že klesajúci trend mala nielen úroveň prirážky na zliatinu, ale aj úroveň základnej ceny.

(142)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(143)

Priemerné náklady práce na zamestnanca v priebehu posudzovaného obdobia rástli a celkovo sa medzi rokom 2010 a obdobím prešetrovania zvýšili o 8 %.

(144)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(145)

Objem zásob bol v rokoch 2010 a 2011 pomerne stabilný, v roku 2012 následne klesol o 13 percentuálnych bodov a v období prešetrovania sa mierne zvýšil o 7 percentuálnych bodov. Počas posudzovaného obdobia sa celkovo znížil o 7 %. Keďže väčšina výroby sa uskutočňuje na objednávku, zásoby nie sú v tomto odvetví zmysluplným ukazovateľom.

(146)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(147)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobcov zaradených do vzorky bola počas celého posudzovaného obdobia záporná. Medzi rokmi 2010 a 2012 sa znížila o 1,5 percentuálneho bodu a počas obdobia prešetrovania sa mierne zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu a dosiahla úroveň – 1,6 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení 141 vyššie, záporná ziskovosť bola spôsobená predovšetkým neustále klesajúcou základnou cenou a nie kolísaním cien surovín, ako je nikel.

(148)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Peňažný tok bol záporný počas troch zo štyroch posledných posudzovaných rokov. V roku 2011 sa zlepšil, ale následne začal opäť klesať. Dočasné zlepšenie v roku 2011 bolo z veľkej časti spôsobené výrazným poklesom zásob polotovarov.

(149)

Investície vykázali klesajúcu tendenciu – v roku 2011 sa znížili o 9 %, v roku 2012 o ďalších 6 % a v období prešetrovania o ďalšie 2 %. Počas posudzovaného obdobia sa celkovo zvýšili o 17 percentuálnych bodov.

(150)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas všetkých štyroch posudzovaných rokov bola záporná. V roku 2011 sa znížila o 146 %, v roku 2012 o ďalších 124 % a počas obdobia prešetrovania dosiahla úroveň – 3,1 %.

(151)

To malo v prípade všetkých štyroch výrobcov zaradených do vzorky negatívny vplyv na ich schopnosť získať kapitál, pretože vzhľadom na údaje o ich zápornej návratnosti neboli schopní získať od bánk finančné prostriedky. Výrobcovia museli použiť prostriedky poskytnuté inými spoločnosťami v rámci skupiny.

(152)

Väčšina ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie vykázala počas posudzovaného obdobia negatívny trend. Objem výroby sa znížil o 5 %, čo viedlo k poklesu využitia kapacity o 8 %. Stabilný objem výroby na rastúcom trhu viedol k poklesu trhového podielu o 5 %. Zamestnanosť sa znížila o 11 %, zatiaľ čo náklady práce sa zvýšili o 8 %. Investície sa znížili o 17 %, kým návratnosť investícií zostala záporná počas celého posudzovaného obdobia a vykazovala zhoršujúci sa trend.

(153)

Jedinými faktormi ujmy, ktoré jednoznačne vykázali mierne pozitívny trend, sú výrobná kapacita a produktivita. V každom prípade toto zvýšenie výrobnej kapacity zodpovedá rastu spotreby v priebehu posudzovaného obdobia. Rastúca produktivita bola dôsledkom zníženia počtu zamestnancov.

(154)

Niektoré faktory ujmy sa dočasne v roku 2011 alebo 2012 vyvíjali v porovnaní s predchádzajúcim rokom pozitívnejšie a následne opäť klesli, ako napríklad trhový podiel, predajné ceny a výrobné náklady. Ziskovosť bola záporná počas všetkých štyroch rokov a peňažný tok počas troch zo štyroch rokov.

(155)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(156)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dampingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dampingovým dovozom z dotknutých krajín nebola pripísaná tomuto dampingovému dovozu. Týmito faktormi sú dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, náklady na energie, nadmerná kapacita a konkurencia v rámci Únie.

(157)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4 %, ale zároveň sa objem dovozu z dotknutých krajín zvýšil o 70 %, zatiaľ čo trhový podiel výrobného odvetvia Únie mal klesajúcu tendenciu. Potvrdila sa teda schéma, podľa ktorej dovoz získal trhový podiel a výrobné odvetvie Únie trhový podiel stratilo. Rast trhového podielu dovozu sa v roku 2012 spomalil a počas obdobia prešetrovania sa zrýchlil, zatiaľ čo pokles trhu výrobného odvetvia Únie sa takisto v roku 2012 spomalil a v období prešetrovania opäť klesol. Je teda zrejmé, že stratený trhový podiel výrobného odvetvia Únie zodpovedal nárastu dampingového dovozu.

(158)

Dovozné ceny z dotknutých krajín sa v posudzovanom období znížili o 13 %. Ceny výrobného odvetvia Únie sa v rovnakom období znížili o 11 %. Počas obdobia prešetrovania dampingový dovoz z dotknutých krajín podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 9,6 % – 11,3 %, čo vyvolalo cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. V dôsledku cenového správania rastúceho dampingového dovozu z dotknutých krajín si výrobné odvetvie Únie nemohlo udržať svoj trhový podiel alebo dosiahnuť ziskovosť.

(159)

Zainteresované strany tvrdili, že dovážané výrobky z dotknutých krajín nekonkurujú výrobkom, ktoré predáva výrobné odvetvie Únie. Dovoz z dotknutých krajín vraj tvoria prevažne tenké výrobky s hrúbkou menšou ako 2 mm, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie dodáva najmä výrobky s väčšou hrúbkou. Skutočnosti zistené pri prešetrovaní tieto tvrdenia nepotvrdili. Vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Únie v skutočnosti predávajú hrubé výrobky s hrúbkou väčšou ako 2 mm, ako aj tenké výrobky s menšou hrúbkou. Priemerný pomer hrubých a tenkých výrobkov je tiež podobný a u výrobného odvetvia Únie a vyvážajúcich výrobcov z dotknutých krajín zaradených do vzorky sa pohybuje na úrovni približne 30 % – 35 %.

(160)

Zainteresované strany tvrdili, že medzi úrovňou a cenami dovozu z ČĽR a ziskovosťou výrobného odvetvia Únie neexistovala žiadna korelácia. Poukázali najmä na zníženie dovozu a stabilné ceny z ČĽR v rokoch 2011 – 2012, ktoré údajne nemohli spôsobiť pokles priemerných cien na trhu Únie. Takisto straty výrobného odvetvia Únie sa zvýšili a objem predaja bol pomerne stabilný.

(161)

Táto analýza je však selektívne zameraná iba na dva samostatné roky a nie na celé posudzované obdobie. Pri analýze celého obdobia bolo zrejmé, že výrazný nárast dampingového dovozu mal za následok nielen klesajúcu ziskovosť, ale aj zníženie trhového podielu výrobného odvetvia Únie a pokles výroby, využitia kapacity, zamestnanosti, investícií a návratnosti investícií. Hoci rok 2012 striktne nezodpovedal celkovému trendu, tento trend bol aj naďalej negatívny. Cieľom hodnotenia ukazovateľov ujmy počas dlhšieho obdobia štyroch rokov je totiž vyhnúť sa vyvodeniu záverov na základe izolovaného vývoja. V každom prípade sa účinky dampingového dovozu z obidvoch dotknutých krajín hodnotili súhrnne, a to z dôvodov uvedených v odôvodneniach 97 až 102 vyššie. Hodnotiť účinky nezávislého dampingového dovozu len z ČĽR preto nemalo opodstatnenie.

(162)

Zainteresované strany tvrdili, že trhový podiel, o ktorý výrobné odvetvie Únie prišlo v dôsledku dovozu z Taiwanu, bol nepatrný. Trhový podiel taiwanského dovozu predstavoval podľa informácií uvedených v podnete 4,98 % počas obdobia prešetrovania, pričom medzi rokom 2010 a obdobím prešetrovania sa zvýšil o 1,09 %. Zainteresované strany preto uviedli, že taiwanský vývoz mohol spôsobiť sťažovateľom ujmu, ako sami tvrdili.

(163)

Podľa záverov prešetrovania sa trhový podiel taiwanského dovozu počas posudzovaného obdobia zvýšil a počas obdobia prešetrovania dosiahol úroveň 5,1 %. Z prešetrovania tiež jednoznačne vyplynulo, že tento dampingový dovoz výrazne podhodnotil predajné ceny výrobného odvetvia Únie. V rozpore s tvrdením zainteresovaných strán teda dampingový dovoz z Taiwanu vyvíjal tlak na ceny a spoločne s dampingovým dovozom z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu, ako sa uvádza vyššie. Je potrebné pripomenúť, že účinky dovozu z obidvoch dotknutých krajín sa hodnotili súhrnne, a to z dôvodov uvedených v odôvodneniach 97 až 102 vyššie. Účinky dampingového dovozu z Taiwanu sa preto samostatne nehodnotili.

(164)

Zainteresované strany tvrdili, že množstvo taiwanského dovozu bolo nadhodnotené, pretože údajne zahŕňalo značné množstvo výrobkov z nehrdzavejúcej ocele čínskeho alebo kórejského pôvodu, ktoré boli nesprávne deklarované ako taiwanské. Toto tvrdenie však nebolo podložené dôkazmi.

(165)

Spolupracujúce taiwanské spoločnosti (výrobcovia a ostatné spolupracujúce strany) však oznámili vývoz, ktorý zodpovedal prevažnej väčšine celkového taiwanského dovozu. Otázka údajne nesprávne deklarovaných výrobkov s iným ako taiwanským pôvodom by preto mohla mať len veľmi obmedzený, respektíve žiadny vplyv.

(166)

Zainteresované strany tvrdili, že ceny čínskych a taiwanských vyvážajúcich výrobcov, ako aj ceny výrobného odvetvia Únie sa odvíjali od ceny niklu. Hoci môže byť skutočne pravda, že vývoj cien vyvážajúcich výrobcov priebežne kopíroval vývoj cien surovín, nie je tým zodpovedaná otázka absolútnej úrovne cien. V tejto súvislosti sa pri prešetrovaní zistilo, že čínske aj taiwanské ceny boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie o 9,6 % – 11,3 %. Z argumentu – pokiaľ by bol pravdivý –, že trend vývoja cien výrobkov z ČĽR, Taiwanu a výrobného odvetvia Únie bol v posudzovanom období podobný, by vyplývalo iba to, že ceny čínskeho a taiwanského vývozu boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, a to o podobné rozpätie počas celého posudzovaného obdobia.

(167)

Zainteresované strany tvrdili, že údajne rastúce investície nepreukazujú, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu. Toto tvrdenie sa však pri prešetrovaní nepotvrdilo. Investície sa v skutočnosti v priebehu posudzovaného obdobia postupne znížili o 17 %, ako sa uvádza vyššie v odôvodnení 149.

(168)

Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že zvýšený lacný dampingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(169)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 15

Dovoz z iných tretích krajín

(170)

Tretími krajinami s najvyšším objemom dovozu boli India, Južná Kórea, Južná Afrika a USA, pričom ich trhový podiel sa v období prešetrovania pohyboval v rozmedzí od 1,6 % do 2,8 %. Trhový podiel všetkých ostatných tretích krajín predstavoval 10,8 %.

(171)

Dovoz z Indie na úrovni 1 % alebo menej bol po väčšinu posudzovaného obdobia zanedbateľný. Trhový podiel prekročil prah 1 % počas obdobia prešetrovania len raz, keď dosiahol úroveň 1,9 %.

(172)

Trhový podiel Južnej Kórey bol v priebehu posudzovaného obdobia pomerne stabilný, pričom od roku 2010 do roku 2012 sa znížil z 2,3 % na 1,9 % a následne počas obdobia prešetrovania vzrástol na úroveň iba 2,8 %.

(173)

Dovoz z Južnej Afriky a USA vykazoval počas celého posudzovaného obdobia klesajúci trend. Trhový podiel juhoafrického dovozu klesol z 2,1 % na 1,6 %, zatiaľ čo trhový podiel dovozu z USA klesol z 3,0 % na 2,8 %.

(174)

Pokiaľ ide o ceny založené na údajoch Eurostatu, možno konštatovať, že iba juhokórejská dovozná cena bola nižšia ako dovozná cena z ČĽR a Taiwanu, zatiaľ čo cena dovozu z Južnej Afriky bola podobná a cena dovozu z Indie a USA bola vyššia. Treba však poznamenať, že príslušný výrobok/podobný výrobok je vyrobený z rôznych druhov ocele, čo vedie k významným cenovým rozdielom, ktoré nebolo možné v priemernej cene Eurostatu zohľadniť.

(175)

Zainteresované strany poukázali na dovoz z iných tretích krajín vrátane USA, Južnej Kórey, Indie a Južnej Afriky. Tvrdili, že tento dovoz musel ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia Únie a vzhľadom na značný dovoz z iných tretích krajín, ktoré nie sú predmetom prešetrovania Komisie, by sa dovozu z ČĽR a Taiwanu nemala pripisovať zodpovednosť za ujmu spôsobenú dovozom z iných krajín.

(176)

Ako sa uvádza vyššie, v období prešetrovania mali spomedzi krajín, ktoré do Únie dovážali výrobky z nehrdzavejúcej ocele, najvyšší trhový podiel Taiwan (5,1 %) a ČĽR (4,3 %). Počas posudzovaného obdobia neprekročil trhový podiel dovozu žiadnej inej krajiny úroveň 3 %. Okrem toho, zatiaľ čo trhový podiel dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 3,7 percentuálneho bodu, celkovo zostal trhový podiel dovozu z tretích krajín iných ako príslušné krajiny stabilný a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil iba o 0,2 percentuálneho bodu.

(177)

Vzhľadom na stabilný trend objemu dovozu preto Komisia dospela k predbežnému záveru, že dovoz z iných tretích krajín neprispel výraznou mierou k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(178)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 16

Výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky v oblasti vývozu

(179)

Objem aj predajné ceny vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa po jednorazovom zvýšení v roku 2011 znižujú. Celkový objem vývozu výrobcov zaradených do vzorky predstavoval približne 12 % ich kombinovanej výroby. Hoci zníženie vývozu mohlo prispieť k poklesu výroby, vzhľadom na nízku úroveň vývozu v súvislosti s predajom v Únii by bol akýkoľvek podiel vývozu na ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, veľmi obmedzený.

(180)

Zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili vysoké náklady na energie, ktoré boli podľa nich o 20 % vyššie ako v ČĽR. Energie však tvoria len malú časť nákladov na výrobu výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, zvyčajne menej ako 10 % celkových nákladov. Odhliadnuc od otázky, či náklady na energie v ČĽR odrážajú trhovú hodnotu alebo nie, rozdiel v cene za energie nemohol spôsobiť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(181)

Zainteresované strany tvrdili, že na rozdiel od informácií uvedených v podnete, výrobné odvetvie Únie vykazovalo výrazne nadmernú kapacitu. Komisia zistila, že využitie kapacity výrobného odvetvia Únie sa znížilo zo 77 % v roku 2010 na 70 % v posudzovanom období. Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie a spotreba na trhu Únie sa však vyvíjali súbežne a v posudzovanom období sa oba tieto ukazovatele zvýšili o 4 %. Strata pri využívaní kapacít je teda spôsobená neschopnosťou výrobného odvetvia Únie využiť rastúci trh, pretože tento rast bol absorbovaný dampingovým dovozom z dotknutých krajín. Výsledná údajná nadmerná kapacita je teda skôr dôsledkom dampingového dovozu a nie príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(182)

Komisia dospela k záveru, že náklady na energie výrobného odvetvia Únie ani údajná nadmerná kapacita nemohli spôsobiť ujmu.

(183)

Zainteresované strany tvrdili, že dovoz výrobkov z nehrdzavejúcej ocele z ČĽR vzrástol v dôsledku toho, že kapacity v Únii sa koncentrovali na malý počet dodávateľov a používatelia v Únii zostali odkázaní na obmedzený počet výrobcov z Únie. V posledných 10 rokoch však na trhu Únie vždy pôsobili štyria stredne veľkí dodávatelia a niekoľko menších dodávateľov. Hoci vlastníctvo niektorých týchto spoločností sa v priebehu tohto obdobia zmenilo, počet dodávateľov zostal stabilný. Nárast čínskeho dampingového dovozu preto nemohol byť spôsobený znížením počtu dodávateľov v Únii.

(184)

Zainteresované strany tvrdili, že trh Únie bol vysoko koncentrovaný a dovoz z dotknutých krajín nemohol spôsobiť žiadnu ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tvrdili, že objem dovozu z Ázie bol nedostatočný na to, aby obmedzil hospodársku súťaž, a nemohol výrobnému odvetviu Únie zabrániť vo zvýšení cien. V tejto súvislosti uvedené strany poukázali na rozhodnutie Komisie o schválení fúzie (za podmienky splnenia záväzkov) medzi spoločnosťami Outokumpu a Inoxum (10) z novembra 2012 (ďalej len „rozhodnutie o fúzii spoločnosti Outokumpu“).

(185)

Analýza postupu fúzie a antidampingového prešetrovania sa však týka odlišných právnych rámcov, ktoré majú odlišné ciele. Kým v rámci postupu fúzie sa analyzuje, či by navrhovaná koncentrácia mohla vyvolať obavy z narušenia hospodárskej súťaže, v rámci antidampingového prešetrovania sa analyzuje, či je výrobné odvetvie Únie vystavené poškodzujúcemu dampingu.

(186)

V každom prípade sa v rámci rozhodnutia o fúzii spoločnosti Outokumpu skúmalo, či by akvizícia spoločnosti Inoxum spoločnosťou Outokumpu viedla k dominantnému postaveniu subjektu na trhu Únie. Celkový trhový podiel kombinovaného subjektu Outokumpu a Inoxum by predstavoval viac ako 50 % a zároveň by sa tým znížil počet hlavných výrobcov zo štyroch na troch. Týmto rozhodnutím o fúzii sa spoločnosti Outokumpu ukladá povinnosť odpredať časť spoločnosti Inoxum vrátane výrobnej spoločnosti Acciai Speciali Terni (ďalej len „AST“). Cieľom tohto odpredaja bolo práve udržať hospodársku súťaž na trhu výrobkov z nehrdzavejúcej ocele v Únii, pričom plánovaný zlúčený subjekt (Outokumpu a všetky aktíva spoločnosti Inoxum vrátane spoločnosti AST) s trhovým podielom vyše 50 % na trhu Únie nikdy nevznikol. Namiesto toho stále existujú štyri stredne veľké subjekty a niekoľko menších subjektov, ktoré si navzájom konkurujú bez toho, aby ktorákoľvek z týchto strán mala trhovú silu, ktorú by mal navrhovaný zlúčený subjekt analyzovaný vo veci fúzie.

(187)

Zainteresované strany sa tiež odvolávali na diskusiu v rozhodnutí o fúzii spoločnosti Outokumpu o skutočnosti, že výrobcov z Únie neobmedzoval ázijský dovoz v tom čase, keď výkyvy cien niklu, výmenného kurzu a nízke ceny niklu na londýnskej burze kovov viedli k nižšej konkurencieschopnosti ázijského dovozu. V rozhodnutí o fúzii spoločnosti Outokumpu sa uvádza, že „hoci obmedzenie, ktoré dovoz predstavuje, nemusí byť v súčasnosti výrazné, je možné, že sa v budúcnosti zvýši“ (11), čo následne viedlo k posúdeniu pravdepodobného vývoja trhu. Z tohto prešetrovania vyplýva, že trhový podiel tohto dampingového dovozu z dotknutých krajín dosiahol v období prešetrovania úroveň 9,5 % a v porovnaní s rokom 2010 vzrástol o 70 %. Takisto sa zistilo, že tento dampingový dovoz podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 9,6 % – 11,3 %.

(188)

Navyše skutočnosť, že dopyt na trhu Únie je pomerne stabilný aj v prípade značných cenových výkyvov, neznamená, že kupujúci nie sú citliví na ceny. Hoci nižšie ceny ponúkané vývozcami nevedú k rastu spotreby na trhu Únie, z prešetrovania jasne vyplýva, že kupujúci sú ochotní kupovať čoraz väčšie množstvo lacného dovozu. Keďže tento lacný dovoz nevytvára žiadny dodatočný dopyt, takýto predaj sa uskutočňuje na úkor predaja ostatných trhových subjektov, a to predovšetkým na úkor výrobného odvetvia Únie.

(189)

Prešetrovanie potvrdilo, že výrobné odvetvie Únie predáva širší sortiment ako spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. V priebehu obdobia prešetrovania sa však približne 75 % predaja výrobného odvetvia Únie týkalo štyroch najbežnejších tried ocele (304, 304L, 316L a 430). Všetky tieto triedy predávajú vývozcovia z dotknutých krajín v rozsiahlej ponuke šírok, hrúbok a povrchových úprav. Výrobky, ktoré nepatria do týchto komoditných tried, sú navyše v priamom konkurenčnom vzťahu, pretože ich predávali aj vývozcovia z dotknutých krajín.

(190)

Žiadna zo zainteresovaných strán v tomto prešetrovaní nevzniesla otázku týkajúcu sa kvality výrobkov. V rozhodnutí o fúzii spoločnosti Outokumpu sa stanovuje, že hoci vo všeobecnosti možno kvalitu výroby mimoeurópskych výrobcov považovať za porovnateľnú s výrobou európskych výrobcov (12), takisto sa v ňom uvádza, že zákazníci so špecifickými požiadavkami nemôžu nakupovať v Ázii (13). Ako však bolo uvedené vyššie, prevažnú väčšinu predaja výrobného odvetvia Únie tvoria komoditné výrobky, ktorých kvalita je porovnateľná.

(191)

Medzi ďalšie dôvody, pre ktoré niektorí zákazníci nenakupujú dovážané výrobky z nehrdzavejúcej ocele, patria dlhšie dodacie lehoty z dôvodu dlhej prepravy z dotknutých krajín a menej výhodné platobné podmienky, ktoré výrobcovia v príslušných krajinách ponúkajú. Tieto dôvody však majú význam najmä pre zákazníkov, ktorí nakupujú priamo zo závodu, a tí predstavujú len asi tretinu trhu Únie.

(192)

Väčšina predajov sa navyše uskutočnila prostredníctvom oceliarskych servisných stredísk, ktoré tvoria asi dve tretiny trhu Únie. V skutočnosti sa takmer všetky predaje z dotknutých krajín uskutočňujú prostredníctvom nezávislých servisných stredísk, ktoré tiež nakupujú od výrobného odvetvia Únie. V tomto prípade sú platobné podmienky, ktoré ponúka distribútor, pre používateľa podstatné. Keďže tieto predaje zvyčajne prebiehajú zo skladu distribútora, príslušná dodacia lehota je zároveň lehotou potrebnou na odoslanie tovaru od distribútora používateľovi. Väčšinu predajov preto tieto okolnosti neovplyvnia.

(193)

Väčšina predaja výrobného odvetvia Únie je preto priamo ovplyvnená dampingovým dovozom z dotknutých krajín.

(194)

Komisia preto dospela k záveru, že podmienky hospodárskej súťaže v Únii nemohli zabrániť tomu, aby dampingový dovoz z dotknutých krajín nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(195)

Zainteresované strany tvrdili, že rozhodnutie, či kúpiť príslušný výrobok pochádzajúci z dotknutých krajín alebo podobný výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie, závisí od vývoja cien surovín, najmä niklu. Dôvodom je, že vývozcovia účtujú jednotnú cenu a výrobné odvetvie Únie účtuje základnú cenu a prirážku na zliatinu.

(196)

Bolo by preto údajne výhodnejšie, aby dovozcovia nakupovali z dotknutých krajín, keď ceny surovín rastú (keďže ceny výrobného odvetvia Únie sa upravia smerom nahor, zatiaľ čo ceny vývozcov zostanú stabilné). Na druhej strane, ak ceny surovín klesnú, pre dovozcov by malo byť menej výhodné nakupovať od dotknutých krajín (keďže ceny výrobného odvetvia Únie sa budú znižovať, zatiaľ čo ceny vývozcov zostanú stabilné).

(197)

V rozhodnutí o fúzii spoločnosti Outokumpu sa skúmal vplyv očakávaného vývoja cien niklu na rozhodovanie dovozcov o nákupe (14). V súčasnom prešetrovaní sa analyzovalo, či sa vývoj dovozu naozaj odvíjal od skutočných cien niklu podľa vyššie opísanej schémy. Ceny niklu (15) klesli o 31 %, a to zo 16 453 EUR/tona v roku 2010 na 11 327 EUR/tona počas obdobia prešetrovania. Podľa tvrdenia zainteresovaných strán uvedeného v odôvodnení 196 vyššie by tento pokles cien niklu mal viesť k zníženiu dovozu z dotknutých krajín. Z prešetrovania však vyplýva, že aj napriek výraznému poklesu cien niklu sa vývoz z dotknutých krajín za toto obdobie zvýšil o 70 %, ako sa uvádza v odôvodnení 104 vyššie.

(198)

Hoci vývoj cien surovín môže mať určitý vplyv na vývoj objemu dovozu, ostatné faktory, ako je nízka cenová úroveň vyvážajúcich výrobcov, tento účinok jednoznačne prevážili. Usudzuje sa preto, že vývoj cien niklu nemal v priebehu posudzovaného obdobia stály vplyv na celkový trend zvyšovania dampingového dovozu z dotknutých krajín.

(199)

V rozhodnutí o fúzii spoločnosti Outokumpu sa stanovuje, že absolútna cenová úroveň niklu a volatilita cien niklu pravdepodobne znížia atraktivitu nehrdzavejúcej ocele ako materiálu a zvýšia dopyt po nehrdzavejúcej oceli bez obsahu niklu (16).

(200)

Pokiaľ ide o atraktivitu nehrdzavejúcej ocele ako materiálu, objavil sa tiež argument, že nahraditeľnosť nehrdzavejúcej ocele mohlo ovplyvniť niekoľko trendov, ako je potreba použitia ľahších materiálov, napríklad v autách (negatívny vplyv na nehrdzavejúcu oceľ; prechod z ocele na kompozitné materiály), kratší životný cyklus spotrebného tovaru (negatívny vplyv na nehrdzavejúcu oceľ; používajú sa lacnejšie materiály), väčšia potreba úpravy vody a výroba ekologickej energie (pozitívny vplyv na nehrdzavejúcu oceľ; problém náhrady v mnohých použitiach) a vývoj cien prípadných konkurenčných materiálov (železná ruda, hliník, meď) (17).

(201)

V tejto súvislosti sa prešetrovaním potvrdili závery rozhodnutia o fúzii spoločnosti Outokumpu (18), že vo všeobecnosti je dopyt po nehrdzavejúcej oceli a konkrétne dopyt po výrobkoch z nehrdzavejúcej ocele pomerne nepružný. K najväčšiemu rastu spotreby došlo medzi rokmi 2010 a 2011, keď ceny rástli. Počas obdobia klesajúcich cien od roku 2011 až do obdobia prešetrovania zostala spotreba stabilná a vzrástla iba o 1 %. Substitúcia nehrdzavejúcej ocele vrátane vyššie uvedených faktorov preto nemala na celkovú spotrebu výrobkov z nehrdzavejúcej ocele merateľný vplyv.

(202)

Pokiaľ ide o presun dopytu na triedy nehrdzavejúcej ocele bez obsahu niklu, ktoré sú takisto podobným výrobkom, podrobná analýza predajných transakcií, ktoré vykázali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, potvrdzuje závery rozhodnutia o fúzii spoločnosti Outokumpu.

(203)

Ako sa však uvádza v odôvodnení 138 vyššie, ceny účtované výrobným odvetvím Únie sú priamo naviazané na triedu ocele a zodpovedajúce náklady na suroviny. Presun dopytu z jednej triedy ocele na druhú preto nemá žiadny vplyv na výsledky výrobného odvetvia Únie.

(204)

V tejto fáze sa preto dospelo k záveru, že zmeny v štruktúre spotreby nemali negatívny vplyv na výsledky výrobného odvetvia Únie.

(205)

Lacný dampingový dovoz z dotknutých krajín sa zvýšil v absolútnom aj relatívnom vyjadrení v porovnaní so spotrebou v Únii v čase, keď sa väčšina faktorov ujmy výrobného odvetvia Únie (výroba, využitie kapacity, trhový podiel, zamestnanosť, predajné ceny, náklady práce, ziskovosť, investície, návratnosť investícií) zhoršila. Dampingový dovoz z dotknutých krajín v období prešetrovania podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 9,6 % – 11,3 %.

(206)

Ostatné faktory, ako sú náklady na energie, kapacita a podmienky hospodárskej súťaže na trhu Únie, neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Faktory ako dovoz z iných tretích krajín a vývoz výrobného odvetvia Únie mohli k ujme prispieť, ale len vo veľmi obmedzenej miere.

(207)

Na základe uvedených skutočností Komisia predbežne dospela k záveru, že príčinou značnej ujmy výrobného odvetvia Únie bol dampingový dovoz z dotknutých krajín a že ostatné faktory posudzované jednotlivo túto príčinnú súvislosť nenarušujú. Ujma spočíva najmä v nestabilnej finančnej situácii výrobného odvetvia Únie a poklese výroby, využitia kapacity, zamestnanosti a trhového podielu.

(208)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dampingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Vplyv ďalšieho dovozu, vývozu výrobného odvetvia Únie, nákladov na energie, kapacity a podmienok hospodárskej súťaže na negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o jeho finančnú situáciu, výrobu a trhový podiel, bol buď veľmi obmedzený, alebo žiadny.

(209)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu, že ujmu spôsobuje damping, môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijímať príslušné opatrenia. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(210)

Väčšina výrobcov z Únie podporuje uloženie opatrení. Najväčší výrobca z Únie pri prešetrovaní nespolupracoval, ale nevyjadril s podnetom nesúhlas. Šesť výrobcov z Únie, na ktorých pripadá približne 55 % predaja a výroby v Únii, pri prešetrovaní spolupracovalo a podnet podporilo.

(211)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu. Všetky finančné ukazovatele (ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií) boli v priebehu celého posudzovaného obdobia väčšinou záporné. Iné ukazovatele, ako je výroba, využitie kapacity, zamestnanosť a trhový podiel, sa vyvíjali negatívne v celom posudzovanom období. Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo len udržať nízky objem predaja po kríze a nemohlo ťažiť z rastu trhu.

(212)

Vzhľadom na neexistenciu opatrení dampingový dovoz z dotknutých krajín bude aj naďalej nútiť výrobné odvetvie Únie predávať za stratové ceny. Toto hromadenie ďalších strát povedie k ďalšiemu zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie. Je preto v záujme výrobného odvetvia Únie uložiť opatrenia

(213)

Dovozcovia a distribútori (vrátane oceliarskych servisných stredísk) sa na tomto prešetrovaní podieľali veľmi aktívne. Tridsaťjeden dovozcov a distribútorov vyjadrilo nesúhlas s uložením opatrení.

(214)

Dovozcovia a distribútori tvrdili, že uloženie opatrení obmedzí ich možné zdroje dodávok. Tvrdili, že v prípade uloženia opatrenia by už nemohli odoberať výrobky z nehrdzavejúcej ocele z ČĽR a Taiwanu.

(215)

Pri prešetrovaní sa však zistilo, že všetci dovozcovia a distribútori nakupujú od rôznych dodávateľov vrátane výrobného odvetvia Únie, dotknutých krajín a iných tretích krajín. Od dodávok z dotknutých krajín sú preto závislí len do určitej miery.

(216)

Tieto strany môžu naďalej kupovať výrobky z nehrdzavejúcej ocele od výrobného odvetvia Únie a iných krajín, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania (napr. Indie, Južnej Afriky, Južnej Kórey alebo USA) a ktorých celkový trhový podiel dosahuje úroveň 11 %. Výrobné odvetvie Únie aj dovoz z iných tretích krajín preto predstavujú dôveryhodnú alternatívu k čínskemu a taiwanskému dovozu.

(217)

Preto sa v tejto fáze dospelo k záveru, že uloženie opatrení môže mať len malý negatívny vplyv na situáciu dovozcov a distribútorov.

(218)

Niekoľko zainteresovaných strán vrátane vyvážajúcich výrobcov a distribútorov vyjadrilo obavy v súvislosti s možným negatívnym vplyvom opatrení na používateľov. Samotní používatelia takéto obavy nemali. Miera zapojenia používateľov do tejto veci bola v skutočnosti veľmi nízka. Stanovisko vyjadrilo šesť používateľov (vrátane jednej skupiny štyroch spoločností), z ktorých iba jeden bol proti uloženiu opatrení. Ostatní používatelia a ich združenia sa buď nezapojili, alebo sa výslovne zdržali akéhokoľvek vyjadrenia.

(219)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že uloženie opatrení nie je proti záujmu používateľov.

(220)

V rozhodnutí o fúzii spoločnosti Outokumpu Komisia stanovila, že navrhovaná fúzia spoločností Outokumpu a Inoxum by pravdepodobne viedla k zásadnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže prostredníctvom nekoordinovaných účinkov, a to v dôsledku vytvorenia dominantného postavenia na trhu EHP s výrobkami z nehrdzavejúcej ocele (19). S cieľom vyhnúť sa takejto prekážke Komisia uznala, že balík odpredaja zahŕňajúci spoločnosť AST je dostatočný na odstránenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže (20). V skutočnosti nápravné opatrenie schválené Komisiou zachovalo počet stredne veľkých výrobcov v Únii (t. j. 4).

(221)

Toto nápravné opatrenie už bolo implementované a teraz je plne účinné. Okrem toho, zavedením antidumpingových opatrení sa neznižuje počet stredne veľkých výrobcov v Únii. V tejto fáze sa preto dospelo k záveru, že uložením opatrení sa neznižuje alebo neodstraňuje účinok záväzku prijatého Komisiou v rozhodnutí o fúzii spoločnosti Outokumpu.

(222)

Na základe vyššie uvedených skutočností dospela Komisia k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a na Taiwane nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(223)

Vzhľadom na závery, ku ktorým dospela Komisia, pokiaľ ide o damping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dampingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(224)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najprv stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(225)

Ujma by bola odstránená, keby bolo výrobné odvetvie Únie schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký možno v tomto výrobnom odvetví primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dampingového dovozu.

(226)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola záporná počas celého posudzovaného obdobia, teda v rokoch 2010 až 2013. Predchádzajúce roky 2008 a 2009 boli ovplyvnené poklesom dopytu počas celosvetovej hospodárskej krízy a zisk dosiahnutý v týchto rokoch teda nemožno považovať za zisk dosiahnutý za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Zatiaľ čo v rámci predchádzajúceho prešetrovania, ktoré sa spomína v odôvodnení 134 vyššie, sa predbežne dospelo k záveru o existencii dampingu v roku 2007, vecnú spojitosť medzi týmto dovozom a situáciou výrobného odvetvia Únie nebolo možné stanoviť. Na tieto účely bol cieľový zisk stanovený na úroveň 8,1 %, čo bol zisk, ktorý výrobné odvetvie Únie dosiahlo v roku 2007. Išlo o posledný reprezentatívny rok, ktorý sa vyznačoval normálnymi podmienkami hospodárskej súťaže pred poklesom dopytu v rokoch 2008 a 2009. V skutočnosti veľkosť trhu v roku 2013 takmer dosiahla úroveň spotreby v roku 2007.

(227)

Na tomto základe Komisia vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá nespôsobuje výrobnému odvetviu Únie ujmu, a to tak, že z predajných cien Únie odpočítala skutočnú stratu vykázanú počas obdobia prešetrovania a pripočítala k nim uvedené ziskové rozpätie na úrovni 8,1 %.

(228)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v príslušných krajinách, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(229)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dampingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenia 57, 60, 85 a 88 vyššie).

(230)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v ČĽR a na Taiwane mali uložiť dočasné antidampingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dampingové rozpätia. Výška colnej sadzby by mala byť stanovená na úrovni nižšieho z rozpätí dampingu a ujmy.

(231)

Ako sa uvádza v odôvodnení 4 vyššie, Komisia zaviedla na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a na Taiwane povinnosť registrácie podľa nariadenia (EÚ) č. 1331/2014 vzhľadom na možné spätné uplatnenie akýchkoľvek antidampingových a vyrovnávacích opatrení podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia a článku 16 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (21) (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“).

(232)

Pokiaľ ide o súčasné antidampingové prešetrovanie a vzhľadom na uvedené zistenia by sa mala pozastaviť registrácia dovozu na účely antidampingového prešetrovania v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia.

(233)

Pokiaľ ide o súbežné antisubvenčné prešetrovanie (pozri odôvodnenie 3 vyššie), registrácia dovozu z ČĽR podľa článku 24 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia by mala pokračovať.

(234)

V tejto fáze konania nie je možné prijať žiadne rozhodnutie o možnom spätnom uplatnení antidumpingových opatrení.

(235)

Na základe uvedených skutočností sú dočasné sadzby antidampingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie pred preclením, takéto:

(236)

Individuálne sadzby antidampingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení, ku ktorým sa dospelo v rámci súčasného prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách a vyrábaného konkrétne uvedenými právnickými osobami. Na dovoz príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych antidampingových colných sadzieb.

(237)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidampingových colných sadzieb, ak sa zmení názov jej subjektu. Takáto žiadosť musí byť predložená Komisii (22). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(238)

Aby sa zaistilo riadne vymáhanie antidampingových ciel, antidampingová colná sadzba pre „všetky ostatné spoločnosti“ by sa nemala vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(239)

Od 26. marca 2015 je ochrana pred dumpingovým dovozom zaistená dočasným antidumpingovým clom. Registrácia dovozu na účely ochrany pred dumpingovým dovozom už teda nie je potrebná. Článok 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1331/2014 je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(240)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v rámci stanovenej lehoty predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(241)

Zistenia týkajúce sa uloženia dočasného cla sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky, ako aj

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

25.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/57

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku Saccharomyces cerevisiae NCYC R404. K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia prípravku Saccharomyces cerevisiae NCYC R404 ako kŕmnej doplnkovej látky pre dojnice, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 11. septembra 2014 (2) k záveru, že prípravok Saccharomyces cerevisiae NCYC R404 nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie. Takisto sa dospelo k záveru, že doplnková látka má potenciál zlepšiť produkciu mlieka dojníc. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia prípravku Saccharomyces cerevisiae NCYC R404 vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

25.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/60

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,