3.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 2532/98 (4) sa zakladá na článku 132 ods. 3 ZFEÚ a článku 34.3 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút“), ktorými sa Rada oprávňuje stanovovať medze a podmienky, za ktorých je Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) oprávnená ukladať pokuty alebo pravidelné penále podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z jej nariadení a rozhodnutí. Obsah nariadenia (ES) č. 2532/98 by sa preto mal obmedziť na porušenia nariadení a rozhodnutí, ktoré prijala ECB. Na porušenia iného priamo uplatniteľného práva Únie ako nariadení a rozhodnutí, ktoré prijala ECB, by sa mali uplatňovať relevantné ustanovenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 1024/2013 (5).

(2)

ECB uplatňuje nariadenie (ES) č. 2532/98 na ukladanie sankcií v rôznych oblastiach svojej právomoci vrátane vykonávania menovej politiky Únie, prevádzkovania platobných systémov a zberu štatistických informácií.

(3)

Nariadením (EÚ) č. 1024/2013 sa ECB udeľujú niektoré úlohy dohľadu a ECB sa oprávňuje ukladať úverovým inštitúciám, nad ktorými vykonáva dohľad: a) administratívne peňažné sankcie, ak tieto inštitúcie porušia požiadavku priamo uplatniteľného práva Únie, v súvislosti s ktorým majú príslušné orgány k dispozícii administratívne peňažné sankcie podľa príslušného práva Únie; a b) sankcie v súlade s nariadením (ES) č. 2532/98 v prípade, keď dôjde k porušeniu nariadení alebo rozhodnutí ECB (ďalej spoločne ako „administratívne sankcie“).

(4)

V článku 18 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa ustanovuje, že na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje uvedeným nariadením, môže ECB v prípade porušenia nariadení a rozhodnutí ukladať sankcie v súlade s nariadením (ES) č. 2532/98.

(5)

V tomto ohľade niektoré ustanovenia nariadenia (ES) č. 2532/98 nie sú v súlade so širokým rozsahom ustanovení uvedených v nariadení (EÚ) č. 1024/2013, ktoré sú priamo relevantné pre právomoci ECB ukladať sankcie v prípade porušenia nariadení a rozhodnutí ECB. Je preto potrebné určiť tie pravidlá stanovené v nariadení (ES) č. 2532/98, ktoré by sa mali zmeniť, ak sa odkazuje na ukladanie sankcií zo strany ECB v prípade porušenia nariadení alebo rozhodnutí ECB v súvislosti s jej úlohami dohľadu.

(6)

ECB na základe právomoci vykonávať úlohy dohľadu, ktoré jej boli pridelené v zmluvách a stanovené v článku 34 Protokolu (č. 4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prijala nariadenie (EÚ) č. 468/2014 (6). S cieľom organizovať úlohu ECB, ktorou je zabezpečiť súlad s pravidlami uvedenými v priamo uplatniteľnom práve Únie, sa v nariadení (EÚ) č. 468/2014 v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a v súlade so základnými právami a zásadami stanovenými v Charte základných práv Európskej únie ďalej špecifikuje rámec administratívnych sankcií stanovených v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Stanovujú sa v ňom aj pravidlá pre ukladanie administratívnych sankcií v prípade porušenia nariadení alebo rozhodnutí ECB. Nariadenie (EÚ) č. 468/2014 je nástrojom, ktorým sa vykonávajú sekundárne právne predpisy. Na základe toho teda v prípade konfliktu medzi ustanoveniami uvedenými v danom nariadení a ustanoveniami nariadenia (ES) č. 2532/98 má prednosť nariadenie (ES) č. 2532/98.

(7)

ECB by mala uverejniť rozhodnutia, ktorými sa ukladajú sankcie v prípade porušenia nariadenia alebo rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu okrem prípadu, keď by takéto uverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo by – ak je to možné stanoviť – neprimerane poškodilo dotknutý podnikateľský subjekt.

(8)

V záujme zabezpečenia konzistentnosti postupu pri rovnako závažných porušeniach by sa horný limit pokuty, ktorú môže ECB uložiť podnikateľskému subjektu za nedodržanie ustanovení nariadenia alebo rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu, nemal odlišovať od horného limitu pokuty, ktorú môže ECB uložiť podnikateľskému subjektu za porušenie priamo uplatniteľného práva Únie. Všetky pokuty, ktoré ECB ukladá pri plnení svojich úloh dohľadu, by preto mali mať stanovený rovnaký horný limit.

(9)

ECB by mala mať možnosť ukladať podnikateľským subjektom periodické sankčné platby, aby ich prinútila dodržiavať nariadenia alebo rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu alebo ukončiť pokračujúce porušovanie takýchto nariadení alebo rozhodnutí. Horný limit periodických sankčných platieb by mal zodpovedať hornému limitu pokút uplatniteľných v oblasti dohľadu.

(10)

V článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje zásada oddelenia, podľa ktorej ECB vykonáva úlohy, ktorými bola poverená v nariadení (EÚ) č. 1024/2013 bez toho, aby boli dotknuté jej úlohy týkajúce sa menovej politiky a akékoľvek iné úlohy, a oddelene od týchto úloh. Táto zásada sa má bez obmedzenia dodržiavať pri všetkých úlohách, ktoré vykonáva ECB. V záujme posilnenia zásady oddelenia bola v zmysle článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 zriadená rada pre dohľad, ktorá je okrem iného zodpovedná za vypracovanie konečných návrhov rozhodnutí pre Radu guvernérov ECB v oblasti dohľadu. Rozhodnutia prijaté Radou guvernérov ECB okrem toho podliehajú preskúmaniu zo strany administratívneho revízneho výboru za podmienok stanovených v článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Zohľadňujúc zásadu oddelenia a zriadenie rady pre dohľad a administratívneho revízneho výboru by sa mali uplatňovať dva odlišné postupy: a) ak ECB v rámci plnenia svojich úloh dohľadu zvažuje uloženie administratívnych sankcií, rozhodnutia na tento účel prijíma Rada guvernérov ECB na základe konečného návrhu rozhodnutia od rady pre dohľad a s výhradou preskúmania administratívnym revíznym výborom; a b) ak ECB v rámci plnenia svojich úloh, ktoré nie sú úlohami dohľadu, zvažuje uloženie sankcií, rozhodnutia na tento účel prijíma Výkonná rada ECB, a to s výhradou preskúmania zo strany Rady guvernérov ECB.

(11)

Vzhľadom na zložitosť vyšetrovania porušení v oblasti dohľadu by pre právomoc ukladať a vymáhať administratívne sankcie v súvislosti s úlohami ECB v oblasti dohľadu mali platiť dlhšie lehoty, ako sú lehoty ustanovené pre sankcie týkajúce sa úloh ECB, ktoré nie sú úlohami dohľadu. Zodpovedajúcim spôsobom by malo byť upravené pozastavenie a prerušenie týchto lehôt by malo byť upravené, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že postupy dohľadu v prípade porušení sa môžu prekrývať s vyšetrovaním trestných činov a trestným konaním založeným na tých istých skutočnostiach.

(12)

Nariadenie (ES) č. 2532/1998 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 1a

Všeobecné zásady a rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na sankcie, ktoré ECB ukladá podnikateľským subjektom pre nedodržanie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí alebo nariadení ECB.

2.   Pravidlá uplatňované na ukladanie sankcií v prípade porušenia nariadení a rozhodnutí ECB, ktoré ECB ukladá pri plnení svojich úloh dohľadu, sa odchyľujú od pravidiel ustanovených v článkoch 2 až 4 v rozsahu ustanovenom v článkoch 4a až 4c.

3.   ECB uverejní všetky rozhodnutia o uložení sankcií podnikateľskému subjektu v prípade porušenia nariadenia alebo rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu bez ohľadu na to, či sa podnikateľský subjekt voči rozhodnutiu odvolal alebo neodvolal.

ECB pristúpi k bezodkladnému uverejneniu rozhodnutia na svojej webovej stránke po tom, ako ho oznámi dotknutému podnikateľskému subjektu. Pri uverejnení sa uvedú informácie o type a povahe porušenia a o totožnosti dotknutého podnikateľského subjektu s výnimkou prípadu, keď by uverejnenie rozhodnutia takýmto spôsobom mohlo buď:

Za týchto okolností sa rozhodnutia o sankciách uverejňujú anonymne. Prípadne, ak takéto okolnosti pravdepodobne prestanú po uplynutí primeraného času existovať, uverejnenie podľa tohto odseku sa odloží na takéto obdobie.

Ak odvolanie pred Súdnym dvorom v súvislosti s rozhodnutím o uložení sankcie prebieha, ECB tiež na svojej oficiálnej webovej stránke bezodkladne uverejní informácie o stave dotknutého odvolania a jeho výsledku.

ECB zabezpečí, aby informácie uverejnené podľa tohto odseku zostali na jej oficiálnej webovej stránke aspoň päť rokov.“

3.

V článku 2 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Keď porušenie spočíva v nesplnení povinnosti, uplatnenie sankcie neoslobodzuje podnikateľský subjekt od jej splnenia, ak sa v rozhodnutí prijatom v súlade s článkom 3 ods. 4 alebo článkom 4b explicitne neustanovuje opak.“

4.

Článok 3 sa mení takto:

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

Osobitné pravidlá týkajúce sa horných limitov sankcií, ktoré ECB ukladá pri plnení svojich úloh dohľadu

1.   Odchylne od článku 2 ods. 1 platia v prípade porušení súvisiacich s rozhodnutiami a nariadeniami, ktoré prijala ECB pri plnení svojich úloh dohľadu, tieto limity, v rámci ktorých môže ECB uložiť pokuty a periodické sankčné platby:

2.   Na účely odseku 1:

Článok 4b

Osobitné procesné pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré ECB ukladá pri plnení svojich úloh dohľadu

1.   Odchylne od článku 3 ods. 1 až 8 tohto nariadenia sa pravidlá stanovené v tomto článku uplatňujú na porušenia súvisiace s rozhodnutiami a nariadeniami, ktoré ECB prijíma pri plnení svojich úloh dohľadu.

2.   Ak ECB pri vykonávaní svojich úloh podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 dospeje k záveru, že existuje dôvod domnievať sa, že došlo alebo dochádza k jednému alebo viacerým porušeniam nariadenia alebo rozhodnutia ECB, ako sa uvádza v článku 18 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, zo strany podnikateľského subjektu, ktorého ústredie sa nachádza v členskom štáte, ktorý patrí do eurozóny, ECB vykoná príslušné vyšetrovanie v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami.

3.   Po ukončení vyšetrovania a pred vypracovaním návrhu na konečný návrh rozhodnutia a jeho predložením rade pre dohľad ECB vo svojej funkcii vyšetrovateľa porušení v oblasti dohľadu písomne oznámi dotknutému podnikateľskému subjektu zistenia vyplývajúce z vykonaného vyšetrovania a všetky s ním súvisiace vznesené výhrady.

V oznámení uvedenom v prvom pododseku ECB vo svojej funkcii vyšetrovateľa porušení v oblasti dohľadu informuje dotknutý podnikateľský subjekt o jeho práve podať ECB písomné stanoviská v súvislosti s faktickými výsledkami a výhradami vznesenými proti subjektu v danom oznámení, vrátane konkrétnych ustanovení, ktorých porušenie sa konštatovalo, a stanoví primeranú lehotu na predloženie takýchto stanovísk. ECB nie je povinná zohľadniť takéto písomné stanoviská, ak boli predložené po uplynutí lehoty, ktorú ECB stanovila vo svojej funkcii vyšetrovateľa porušení v oblasti dohľadu.

ECB vo svojej funkcii vyšetrovateľa porušení v oblasti dohľadu zároveň môže po oznámení v súlade s prvým pododsekom pozvať dotknutý podnikateľský subjekt na ústne vypočutie. Účastníci vyšetrovania môžu byť na vypočutí zastúpení a/alebo sprevádzaní právnikmi alebo inými kvalifikovanými osobami. Ústne pojednávania nie sú verejné.

Zaručuje sa právo dotknutého podnikateľského subjektu na prístup k spisu. Toto právo sa nevzťahuje na dôverné informácie.

4.   Rada pre dohľad predloží Rade guvernérov konečný návrh rozhodnutia, v ktorom sa stanoví, či došlo k porušeniu zo strany dotknutého podnikateľského subjektu, a uvedú sa konkrétne sankcie, ak sa ukladajú, v súlade s postupom podľa článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

5.   Dotknutý podnikateľský subjekt má právo požiadať administratívny revízny výbor o revíziu rozhodnutia prijatého Radou guvernérov podľa odseku 4, v súlade s postupom ustanoveným v článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

Článok 4c

Osobitné lehoty pre sankcie, ktoré ECB ukladá pri plnení svojich úloh dohľadu

1.   Odchylne od článku 4 právo prijať rozhodnutie o uložení sankcie v prípade porušenia rozhodnutia alebo nariadenia ECB v súvislosti s jej úlohami dohľadu prestane existovať po uplynutí piatich rokov od vzniku porušenia alebo – v prípade pokračujúceho porušovania – piatich rokov od skončenia porušovania.

2.   Plynutie lehoty ustanovenej v odseku 1 sa preruší akýmkoľvek úkonom, ktorý ECB uskutoční za účelom vyšetrovania alebo konania, ktoré sa týka porušenia. Plynutie premlčacej lehoty sa preruší s účinnosťou od dátumu oznámenia úkonu dotknutému subjektu podliehajúcemu dohľadu. Po každom prerušení začne plynúť nová lehota. Lehota však nepresiahne obdobie desiatich rokov odkedy došlo k porušeniu, alebo – v prípade pokračujúceho porušovania – desiatich rokov od skončenia porušovania.

3.   Lehoty uvedené v predchádzajúcich odsekoch možno predĺžiť, ak:

4.   Právo ECB presadzovať rozhodnutie o uložení sankcie zaniká po uplynutí piatich rokov od prijatia takéhoto rozhodnutia. Plynutie premlčacej lehoty pre vymáhanie sankcií sa preruší akýmkoľvek úkonom ECB, ktorého účelom je vymáhanie platby alebo platobných podmienok uloženej sankcie.

5.   Premlčacia lehota pre vymáhanie sankcií sa pozastaví:

3.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/7

(1)

V článku 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 907/2014 (2) sa stanovujú podmienky, za ktorých sa, v súlade so zásadou proporcionality, výdavky vynaložené po platobných lehotách považujú za oprávnené na platby Únie.

(2)

Z dôvodu právnej istoty a zrozumiteľnosti je potrebné doplniť k ustanoveniam, ktoré sú už stanovené v článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 907/2014, podmienky, ktoré by sa mali uplatňovať na priame platby v rozpočtovom roku 2015, ako je stanovené v nariadení Rady (ES) č. 73/2009 (3). Na tento účel je potrebné odkázať najmä na príslušné stropy stanovené pre členské štáty na kalendárny rok 2014 v nariadení (ES) č. 73/2009, pričom sa rozlišuje medzi členskými štátmi, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby, a tými, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu. Okrem toho v záujme riešenia špecifickej situácie, pokiaľ ide o uplatňovanie finančnej disciplíny, je potrebné zohľadniť ustanovenia článku 11 nariadenia (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o platby v súvislosti s kalendárnym rokom 2013, a na ustanovenia článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platby v súvislosti s kalendárnym rokom 2014.

(3)

Je potrebné vyjasniť článok 12 ods. 8 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 907/2014, pretože jeho znenie by mohlo neúmyselne viesť Komisiu k tomu, aby uplatňovala úroveň paušálnej korekcie, ktorá je nižšia ako riziko pre rozpočet Únie. Článok 12 ods. 8 uvedeného nariadenia by preto mal byť preformulovaný tak, aby z neho jasne vyplývalo, že ak objektívne skutočnosti dokazujú, že maximálna strata pre fondy je nižšia ako straty, ktoré vyplývajú z uplatnenia nižšej paušálnej sadzby, než navrhuje Komisia, Komisia pri rozhodovaní o sumách, ktoré sa majú vylúčiť z financovania zo zdrojov Únie, uplatní uvedenú nižšiu paušálnu sadzbu.

(4)

Delegované nariadenie (EÚ) č. 907/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 5 sa vkladá tento odsek 3a:

„3a.   Odchylne od odseku 2 v prípade priamych platieb uvedených v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 (4) sa počas rozpočtového roka 2015 uplatňujú tieto podmienky:

Výška úhrad uvedených v článku 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa nezohľadňuje na účely kontroly splnenia podmienky stanovenej v tomto odseku prvom pododseku písm. b) alebo c).

2.

V článku 12 sa odsek 8 nahrádza takto:

„8.   Ak členský štát uvedie určité objektívne prvky, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku, ale dokazujú, že maximálna strata pre fondy je nižšia ako suma, ktorá by vyplývala z uplatnenia nižšej paušálnej sadzby než bola navrhnutá, Komisia použije túto nižšiu paušálnu sadzbu pri rozhodnutí o sumách, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou podľa článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.“

3.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/9

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

3.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/12

(1)

Lotyšsko oznámilo 10. novembra 2008 Komisii balík opatrení štátnej pomoci v prospech spoločnosti AS Parex banka (ďalej len „banka Parex“) určených na podporu stability finančného systému. Komisia tieto opatrenia dočasne schválila 24. novembra 2008 (2) (ďalej len „prvé rozhodnutie o záchrane“) na základe záväzku Lotyšska predložiť do šiestich mesiacov plán reštrukturalizácie banky Parex.

(2)

Na základe žiadostí Lotyšska Komisia schválila dva súbory zmien opatrení pomoci týkajúcich sa banky Parex, a to rozhodnutiami z 11. februára 2009 (3) (ďalej len „druhé rozhodnutie o záchrane“) a 11. mája 2009 (4) (ďalej len „tretie rozhodnutie o záchrane“).

(3)

Lotyšsko oznámilo 11. mája 2009 plán reštrukturalizácie banky Parex. Komisia v rozhodnutí z 29. júna 2009 (5) dospela k predbežnému záveru, že oznámené reštrukturalizačné opatrenia predstavovali štátnu pomoc banke Parex, pričom vyjadrila pochybnosti, že takáto pomoc by sa mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Komisia sa preto rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy a požiadala Lotyšsko, aby poskytlo informácie potrebné na posúdenie zlučiteľnosti pomoci.

(4)

V období od 11. mája 2009 do 15. septembra 2010 došlo medzi Lotyšskom a Komisiou k niekoľkým výmenám informácií a diskusiám týkajúcim sa reštrukturalizácie banky Parex. Lotyšsko počas tohto obdobia niekoľkokrát aktualizovalo plán reštrukturalizácie banky Parex.

(5)

V pláne reštrukturalizácie sa predpokladalo rozdelenie banky Parex na novozaloženú, tzv. dobrú banku, s názvom AS Citadele banka (ďalej len „banka Citadele“), ktorá prevezme všetky hlavné aktíva a niektoré vedľajšie aktíva (6), a tzv. zlú banku (ďalej len „banka Reverta“ (7)), v ktorej zostanú vedľajšie a nevýkonné aktíva. Toto rozdelenie sa uskutočnilo 1. augusta 2010.

(6)

Komisia rozhodnutím z 15. septembra 2010 (8) (ďalej len „konečné rozhodnutie o banke Parex“) schválila plán reštrukturalizácie banky Parex na základe záväzkov prijatých orgánmi Lotyšska, ktoré boli predložené 3. septembra 2010.

(7)

Komisia rozhodnutím z 10. augusta 2012 (ďalej len „rozhodnutie o zmene“) (9) schválila na žiadosť Lotyšska zmeny troch záväzkov obsiahnutých v konečnom rozhodnutí o banke Parex. Týmito zmenami sa: 1. predĺžila lehota na likvidáciu úverov v SNŠ (10) do 31. decembra 2014; 2. zvýšila hranica minimálnych požiadaviek na kapitálovú primeranosť banky Citadele na úroveň banky a skupiny a 3. povolil prenos nevyužitých horných hraníc úverovania z minulých rokov pri rešpektovaní pôvodných horných hraníc trhových podielov.

(8)

Komisia konštatuje, že 5. júna 2014 Lotyšsko výnimočne súhlasilo s tým, aby sa toto rozhodnutie prijalo v anglickom jazyku.

(9)

Lotyšsko oznámilo 1. októbra 2013 žiadosť o ďalšiu zmenu konečného rozhodnutia o banke Parex, v ktorej požiadalo o predĺženie lehoty na odpredaj činnosť banky Citadele v oblasti správy majetku (11). V priebehu posudzovania tejto žiadosti o zmenu Komisia zistila, že Lotyšsko poskytlo štátnu pomoc banke Parex a banke Citadele nad rámec opatrení pomoci schválených Komisiou.

(10)

V období od […] (12) do 4. marca 2014 došlo medzi Lotyšskom a Komisiou k niekoľkým výmenám informácií v súvislosti s týmito dodatočnými opatreniami pomoci. Lotyšsko poskytlo informácie a dokumenty 30. októbra 2013, 31. januára 2014 a 4. marca 2014 (vrátane revidovaného plánu reštrukturalizácie banky Parex).

(11)

Komisia dostáva od 11. novembra 2013 aj mesačné hlásenia s aktuálnymi informáciami o pokroku Lotyšska pri predaji banky Citadele, postup, ktorý sa začal v októbri 2013.

(12)

Komisia rozhodnutím zo 16. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) (13) informovala Lotyšsko, že po preskúmaní informácií poskytnutých zo strany lotyšských orgánov sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“). V rozhodnutí o začatí konania Komisia zároveň vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky týkajúce sa pomoci. V reakcii na túto výzvu dostala jedno podanie 23. mája 2014.

(13)

Lotyšsko informovalo Komisiu, že z dôvodov naliehavosti výnimočne súhlasí, aby sa toto rozhodnutie prijalo v anglickom jazyku.

(14)

Banka Parex bola s celkovými aktívami vo výške 3,4 miliardy LVL (4,9 miliardy EUR) k 31. decembru 2008 druhou najväčšou bankou v Lotyšsku. Banka Parex bola založená v roku 1992. V novembri 2008 Lotyšsko získalo 84,83 % podiel na akciovom kapitáli banky od dvoch najväčších akcionárov za symbolickú celkovú obstarávajúcu cenu 2 LVL (približne 3 EUR), čo predstavovalo opatrenie štátnej pomoci schválenej Komisiou v prvom a druhom rozhodnutí o záchrane. Lotyšsko po rekapitalizácii schválenej prostredníctvom rozhodnutí o záchrane ďalej zvýšilo svoju účasť v banke Parex približne na 95 % prostredníctvom kapitálovej injekcie ďalších 140,75 milióna LVL, ktorá sa uskutočnila v máji 2009 a ktorá predstavovala opatrenie schválené Komisiou v treťom rozhodnutí o záchrane.

(15)

V apríli 2009 Európska banka pre obnovu a rozvoj (ďalej „EBOR“) získala 25 % podiel na akciovom kapitáli banky Parex plus jednu akciu. Po rozdelení banky Parex v roku 2010 na „dobrú“ a „zlú“ banku a po následných zmenách v akcionárskej štruktúre sú teraz akcionármi banky Citadele: Lotyšsko (75 %) a EBOR (25 %), kým akcionármi banky Reverta sú: Lotyšsko (84,15 %), EBOR (12,74 %) a menšinoví akcionári (3,11 %).

(16)

Podrobný opis banky Parex do dátumu konečného rozhodnutia o banke Parex sa nachádza v odôvodneniach 11 až 15 uvedeného rozhodnutia.

(17)

Banka Parex bola oprávnená prijať súbor opatrení pomoci schválenej Komisiou v prvom, druhom a treťom rozhodnutí o záchrane (ďalej len „rozhodnutia o záchrane“), ako aj v konečnom rozhodnutí o banke Parex.

(18)

V pláne reštrukturalizácie schválenom Komisiou v konečnom rozhodnutí o banke Parex sa stanovuje, že pomoc na záchranu, ktorá bola predtým schválená Komisiou, bude predĺžená až do konca obdobia reštrukturalizácie a rozdelená medzi banky Citadele a Reverta. V konečnom rozhodnutí o banke Parex bola schválená aj dodatočná pomoc na reštrukturalizáciu banky Reverta a banky Citadele. Stanovuje sa v ňom aj mechanizmus použitia pomoci, ktorá bola predbežne schválená prostredníctvom rozhodnutí o záchrane po rozdelení banky Parex, pokiaľ ide o:

(19)

Na základe správy dozorného správcu (18), ktorá bola predložená 29. augusta 2013, a na základe dokumentov a informácií predložených Lotyšskom od októbra 2013 sa ukázalo, že Lotyšsko vykonalo bez predchádzajúceho oznámenia Komisii tieto opatrenia:

(20)

Na základe informácií dostupných Komisii v čase rozhodnutia o začatí konania, pokiaľ ide o prvé a druhé opatrenie, mala Komisia vážne pochybnosti, že by tieto opatrenia mohli byť kvalifikované ako zlučiteľné s vnútorným trhom, vzhľadom na to, že:

(21)

Rovnako tak v čase rozhodnutia o začatí konania neboli predložené dostatočné argumenty na preukázanie zlučiteľnosti tretieho opatrenia.

(22)

Z uvedených dôvodov Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 13 ods. 1 a článku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č 659/1999 (21), pokiaľ ide o poskytnutie neoprávnenej pomoci prostredníctvom prvého, druhého a tretieho opatrenia, ktoré sú opísané v odôvodnení 19.

(23)

Lotyšsko navyše nedodržalo svoj záväzok, ktorý je zaznamenaný v konečnom rozhodnutí o banke Parex, a to odpredať činnosť banky Citadele v oblasti správy majetku do 30. júna 2013 bez správcu odpredaja alebo do 31. decembra 2013 so správcom odpredaja (ďalej len „štvrté opatrenie“) (22). Tento záväzok odpredať činnosť banky Citadele v oblasti správy majetku v uvedených lehotách bol preto porušený.

(24)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že porušenie záväzku opísaného v odôvodnení 21 predstavuje zneužitie pomoci. Komisia sa preto rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa zneužitia pomoci podľa článku 16 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(25)

Po oznámení rozhodnutia o začatí konania Komisia dostala pripomienky od jednej osoby, ktorá neposkytla prvky na preukázanie, že je zainteresovanou stranou, t. j. stranou, ktorej vlastné záujmy by mohli byť dotknuté opatrením (napríklad konkurenti alebo obchodné združenia (23)), ani že koná v mene zainteresovanej strany.

(26)

Doručené pripomienky sa týkali údajnej nezákonnosti zahŕňajúcej banku Parex a netýkali sa prvého, druhého ani tretieho opatrenia, ktoré boli zavedené Lotyšskom pre banku Parex, banku Citadele a banku Reverta, ako ani štvrtého opatrenia. Pripomienky sa v podstate týkali skutočností a informácií, ktoré neboli priamo relevantné pre presadzovanie pravidiel štátnej pomoci v príslušnom prípade. Na účely posúdenia vykonaného v tomto rozhodnutí boli preto zaevidované a považujú sa za všeobecné trhové informácie.

(27)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania Lotyšsko predložilo 26. mája 2014 pripomienky, v ktorých reagovalo na pochybnosti vyjadrené Komisiou, pokiaľ ide o zlučiteľnosť prvého, druhého a tretieho opatrenia, ako aj pokiaľ ide o porušenie záväzku odpredať činnosť banky Citadele v oblasti správy majetku.

(28)

Lotyšsko predložilo 30. mája 2014 aj aktualizovaný plán reštrukturalizácie, v ktorom sú zahrnuté informácie a kompenzačné opatrenia uvedené v oddieloch 5.1 až 5.5 tohto rozhodnutia.

(29)

Na základe žiadosti Komisie o poskytnutie informácií Lotyšsko predložilo 23. júna 2014 ďalšie prvky týkajúce sa druhého opatrenia.

(30)

Lotyšsko vo svojich pripomienkach z 26. mája 2014 tvrdí, že prijatie prvého opatrenia bolo nevyhnutné na to, aby banka Parex splnila platné regulačné požiadavky na solventnosť a aby sa tak predišlo bezprostrednému kolapsu krehkého, značne prepojeného a vzájomne závislého bankového systému v Lotyšsku.

(31)

Lotyšsko tvrdí, že v čase prijatia prvého rozhodnutia o záchrane mali lotyšské orgány len obmedzené informácie o skutočnej finančnej situácii banky Parex a o kvalite jej aktív. Lotyšsko sa preto vo svojej prvej žiadosti Komisii o schválenie opatrení štátnej pomoci zaviazalo poskytnúť podriadené úvery s päťročnou splatnosťou, keďže táto splatnosť sa požadovala za minimálnu pre podriadené úvery, aby sa kvalifikovali ako kapitál Tier 2 v súlade s príslušnými ustanoveniami lotyšského práva.

(32)

Lotyšsko ďalej uvádza, že s cieľom lepšie zhodnotiť finančnú situáciu banky Parex poverilo spoločnosť PricewaterhouseCoopers vykonaním hĺbkovej analýzy v banke Parex, ktorá bola dokončená 26. januára 2009, t. j. po prijatí prvého rozhodnutia o záchrane.

(33)

Lotyšsko zároveň zdôrazňuje skutočnosť, že situácia na trhu v období rokov 2008 – 2009 bola veľmi dynamická a kvalita úverov sa zhoršovala rýchlejšie, než sa očakávalo. Táto zhoršujúca sa situácia sa premietla v troch rozhodnutiach, ktoré v jej dôsledku prijala Komisia na záchranu banky Parex, pričom Lotyšsko predložilo niekoľko verzií plánu reštrukturalizácie banky Parex, z ktorých posledná bola oznámená 11. mája 2009 (ďalej len „plán reštrukturalizácie z roku 2009“).

(34)

Lotyšsko v tejto súvislosti vysvetľuje, že predpoklady a prognózy obsiahnuté v rozhodnutiach o záchrane sa rýchlo stali neaktuálnymi vzhľadom na rýchle zmeny hospodárskeho prostredia, najmä v dôsledku celosvetovej finančnej krízy a poklesu dôvery trhu v banku Parex. Lotyšsko tak dospelo k záveru, že päťročná splatnosť podriadených úverov, ktoré poskytlo banke Parex, nebude už dostatočná na účel stabilizácie krehkého lotyšského bankového systému. Skutočne sa ukázalo, že banka Parex, ktorá bola v tom čase systémovou bankou, potrebuje získať podriadené úvery so splatnosťou dlhšou než päť rokov, aby spĺňala požiadavky na solventnosť, a najmä aby dodržala platné požiadavky na kapitálovú primeranosť.

(35)

Podľa regulačného rámca (na základe noriem Bazilej II (24)), ktorý sa vzťahoval na banku Parex v čase poskytnutia podriadených úverov, by sa ako kapitál Tier 2 kvalifikovalo len 80 % z päťročných úverov vo výške 50,27 milióna LVL (t. j. len 40,22 milióna LVL). Na regulačné účely bolo najmä potrebné každoročne uplatniť na sumu podriadených úverov faktor kumulatívnej zľavy (alebo amortizácie) na zohľadnenie klesajúcej hodnoty týchto nástrojov ako pozitívnej zložky regulatórneho kapitálu. V dôsledku toho na účely kapitálovej primeranosti je na začiatku päťročného úveru oprávnených len 80 % jeho sumy, na začiatku druhého roka 60 % jeho sumy atď.

(36)

Lotyšsko ďalej odôvodňuje toto tvrdenie prostredníctvom porovnávacích výpočtov z ktorých vyplýva, že ak by Lotyšsko poskytlo podriadené úvery len na obdobie piatich rokov, tieto úvery by sa v čase svojho vzniku nekvalifikovali v plnej výške ako kapitál Tier 2.

(37)

Nastavenie splatnosti podriadených úverov, ktoré Lotyšsko poskytlo banke Parex, na sedem rokov sa ukázalo ako nevyhnutné na to, aby bolo možné kvalifikovať ako kapitál Tier 2 celú sumu podriadených úverov poskytnutých štátom vo výške 50,27 milióna LVL v období rokov 2009 – 2010 s cieľom umožniť banke Parex splniť cieľový ukazovateľ kapitálovej primeranosti. V tabuľke 1 sú uvedené sumy oprávneného kapitálu Tier 2 vo vlastníctve banky Parex na konci každého roka na základe obdobia trvania podriadeného úveru vo výške 50,27 milióna LVL, ktorý jej bol poskytnutý v máji 2009.

Tabuľka 1

Obdobie trvania podriadeného úveru poskytnutého v máji 2009 a jeho kvalifikácia ako kapitál Tier 2 (v mil. LVL)

(38)

Lotyšsko vysvetľuje, že 9. júna 2009 spoločnosť Nomura International (ktorú Lotyšsko vymenovalo v marci 2009, aby zorganizovala predaj banky Parex) predložila lotyšským orgánom stratégiu predaja banky Parex s veľmi agresívnym časovým harmonogramom, v ktorom sa plánovalo skončenie procesu predaja v roku 2010. Preto bolo nutné, aby banka Parex zostala plne v súlade s platnými požiadavkami na kapitál minimálne do konca roka 2010.

(39)

A napokon Lotyšsko tvrdí, že ak by splatnosť podriadeného úveru bola len päť rokov, plán reštrukturalizácie z roku 2009 by zahŕňal ďalšie opatrenia zamerané na iné spôsoby posilnenia kapitálovej primeranosti banky (napr. zvýšenie úrovne vlastného imania, okamžité predĺženie splatnosti podriadených úverov atď.). Bez týchto opatrení by vkladatelia boli ponechaní bez ochrany a stabilita lotyšského finančného systému by bola významne ohrozená.

(40)

Pokiaľ ide o druhé opatrenie, Lotyšsko tvrdí, že ďalšie predĺženie splatnosti podriadeného úveru bolo nutné kvôli regulačným zmenám, ku ktorým došlo v roku 2013. Konkrétne 1. marca 2013 Komisia pre finančný a kapitálový trh Lotyšska („FCMC“) informovala banku Citadele, že je potrebné, aby ukazovateľ kapitálovej primeranosti skupiny dosiahol do konca roka 2013 minimálne 10 % v absolútnom vyjadrení, keďže odporúčaný ukazovateľ na riešenie súčasných a potenciálnych rizík bol […]. Pred marcom 2013 bol minimálny požadovaný ukazovateľ kapitálovej primeranosti 8,4 %.

(41)

Lotyšsko tvrdí, že druhé opatrenie bolo prijaté v dobrej viere, pretože lotyšské orgány sa domnievali, že toto opatrenie bolo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, a pretože nespôsobovalo štátu majetkovú ujmu.

(42)

Lotyšsko ďalej vyhlasuje, že v čase prijatia druhého opatrenia sa spolu s bankou Citadele v dobrej viere domnievali, že možnosť predĺžiť splatnosť predmetného podriadeného úveru bola ustanovená v príslušných rozhodnutiach Komisie a v pláne reštrukturalizácie.

(43)

Lotyšsko tvrdí, že každý investor v trhovom hospodárstve, ktorý by bol v postavení majoritného akcionára banky Citadele, by vynaložil maximálne úsilie na udržanie – v najvyššej možnej miere – hodnoty svojej investície a mal by tendenciu prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabránenie zníženiu účtovnej hodnoty svojho podielu v dôsledku neplnenia kapitálových požiadaviek zo strany banky. Keby banka Citadele nespĺňala prísnejšie požiadavky na kapitálovú primeranosť, ktoré v tom čase zaviedla Komisia pre finančný a kapitálový trh Lotyšska, bola by ohrozená jej stabilita, životaschopnosť a predajnosť, čo by v konečnom dôsledku ovplyvnilo možnosť jej predaja za dobrých finančných podmienok.

(44)

Lotyšsko predkladá aj kontrafaktuálny scenár, v ktorom sa druhé opatrenie neposkytlo. Podľa tohto kontrafaktuálneho scenára by odporúčaný kapitálový ukazovateľ nebol splnený, pretože ukazovateľ kapitálovej primeranosti k 31. decembru 2013 by bol nižší ako 9,3 %, pričom minimálna požiadavka bola 10 %.

(45)

Lotyšsko navyše tvrdí, že alternatívne opatrenia na posilnenie kapitálovej primeranosti banky Citadele (t. j. zvýšenie kapitálu alebo vydanie nových podriadených úverov) neboli možné. Konkrétne uvádza, že v roku 2013 by pre banku Citadele bolo nemožné získať podriadené úvery od investorov (tretích strán) vzhľadom na záväzok lotyšských orgánov odpredať banku Citadele v krátkom čase (t. j. do 31. decembra 2014). Neistota týkajúca sa potenciálneho nadobúdateľa a jeho budúcej stratégie by podnietila poskytovateľov podriadených úverov, aby požadovali opciu na predaj akéhokoľvek poskytnutého podriadeného úveru pre banku Citadele (doložku o zmene vlastníka a kontroly) (25). Reálne by to znamenalo, že skutočná splatnosť takýchto podriadených úverov v čase ich vydania by sa považovala za kratšiu než päť rokov, a tieto úvery by preto neboli kvalifikované ako kapitál Tier 2.

(46)

V reakcii na žiadosť o informácie Komisie o tom, či Lotyšsko oslovilo EBOR v súvislosti s možným predĺžením splatnosti podriadených úverov, ktoré EBOR poskytla banke Citadele, lotyšské orgány poskytli odpoveď 23. júna 2014. Vo svojej odpovedi potvrdzujú, že pred poskytnutím druhého opatrenia nepožiadali EBOR, aby navrhla predĺženie splatnosti podriadených úverov, ktoré boli v jej vlastníctve. V tejto súvislosti opätovne zdôraznili, že druhé opatrenie muselo byť prijaté, aby sa zabránilo hroziacemu porušeniu nových, prísnejších kapitálových požiadaviek zo strany banky Citadele.

(47)

Lotyšsko tvrdí, že muselo bezodkladne pristúpiť k predĺženiu splatnosti podriadeného dlhu, ktorý vlastnilo v banke Citadele, a že nerokovalo o porovnateľnom predĺžení v súvislosti s podriadeným dlhom, ktorý vlastnila EBOR.

(48)

Lotyšsko tvrdí, že jeho rozhodnutie bolo formované týmito tromi bodmi:

(49)

Lotyšsko a banka Reverta uznávajú, že od decembra 2010 podpora likvidity poskytnutá Lotyšskom banke Parex (a neskôr banke Reverta) prekročila povolený strop likvidity stanovený v odôvodnení 55 konečného rozhodnutia o banke Parex. V rozhodnutí o začatí konania sa uvádza, že nesplatená podpora likvidity pre banku Reverta k 31. decembru 2013 predstavovala 362,52 milióna LVL, čo znamenalo prekročenie stropu likvidity, ktorý bol stanovený vo výške 307 miliónov LVL pre „najhorší“ scenár, o 55,52 milióna LVL.

(50)

Lotyšsko namieta, že Komisia v konečnom rozhodnutí o banke Parex pôvodne schválila konverziu podpory likvidity pre banku Parex vo výške 218,7 milióna LVL na kapitál. Táto suma, ktorá mala byť premenená na kapitál, bola neskôr znížená v rozhodnutí o zmene na 118,7 milióna LVL. Keby bola na kapitál premenená podpora likvidity vo výške 118,7 milióna LVL, podpora likvidity by sa znížila a bola by v súlade s povolenými stropmi. V skutočnosti však z podpory likvidity vo výške 118,7 milióna LVL bolo na kapitál premenených len 49,5 milióna LVL. Lotyšsko predkladá túto okolnosť ako hlavnú príčinu nadmernej úrovne likvidity.

(51)

Lotyšsko okrem toho tvrdí, že nadmerná podpora bola spôsobená aj oneskorením v tvorbe peňažných prostriedkov oproti miere tvorby peňažných prostriedkov predpokladanej v čase konečného rozhodnutia o banke Parex. Nedisciplinovaní dlžníci odďaľovali splácanie dlhov, čo spôsobovalo oneskorenie návratnosti hotovosti asi o dva roky. Lotyšsko sa domnieva, že tento jav je dočasný, a očakáva, že nadmerná podpora likvidity sa skončí v rokoch 2015 – 2016.

(52)

Napriek tomu Lotyšsko a banka Reverta uznávajú odchýlku od schválených súm pomoci, ktorá bola spôsobená ťažkosťami, s ktorými sa stretli pri náležitom prideľovaní štátnej pomoci na oprávnenú podporu likvidity a na kapitálové vklady po prijatí rozhodnutia o zmene.

(53)

Lotyšské orgány ďalej vysvetľujú, že na to, aby si banka Parex (v súčasnosti banka Reverta) udržala bankovú licenciu, by do nej Lotyšsko muselo vložiť väčší kapitál, než sa pôvodne plánovalo (minimálna úroveň požadovaného kapitálu podľa pravidiel solventnosti bola v skutočnosti vyššia než maximálna kapitálová podpora vo výške 218,7 milióna LVL schválená v konečnom rozhodnutí o banke Parex). Na základe pôvodného plánu reštrukturalizácie predloženého Komisii by ekonomická hodnota realizovaná z predaja aktív a konverzie 218,7 milióna LVL bola pre banku Parex (Reverta) nedostatočná na splnenie regulatórnych požiadaviek kapitálovej primeranosti.

(54)

Aby si banka Parex (Reverta) udržala licenciu, bol preto potrebný ďalší kapitál. Po odobraní bankovej licencie bola výška dodatočnej pomoci obmedzená na sumu potrebnú na postup ukončenia činnosti banky.

(55)

Podľa Lotyšska po 31. decembri 2011 už nebolo potrebné premeniť ďalšiu podporu likvidity na kapitál, pretože banke Reverta bola odňatá banková licencia. Lotyšsko oznámilo Komisii svoj plán nepremeniť po 31. decembri 2011 podporu likvidity na kapitál v rámci výmeny informácií, ktorá predchádzala prijatiu rozhodnutia o zmene, aj keď nepotvrdilo svoj zámer skutočne tak urobiť, a výslovne neuviedlo ani Komisii neoznámilo technické dôsledky neuskutočnenia tejto premeny. Lotyšsko najmä neuviedlo, že v dôsledku neuskutočnenia premeny na kapitál sa suma finančných prostriedkov, ktoré už boli poskytnuté ako podpora likvidity, neznížila tak rýchlo, ako sa to požadovalo v konečnom rozhodnutí o banke Parex.

(56)

Keďže k 31. decembru 2011 bolo z podpory likvidity skutočne premenených na kapitál len 49,5 milióna LVL a 69,2 milióna LVL z podpory likvidity nebolo premenených na kapitál, úroveň podpory likvidity zostala vyššia, než bola schválená, a to približne o rovnakú sumu.

(57)

Zachovanie podpory likvidity a neuskutočnenie jej premeny na kapitál bolo preto podľa Lotyšska najmenej zložité opatrenie pre lotyšské orgány, ktorým sa v skutočnosti znižuje štátna pomoc na nevyhnutné minimum.

(58)

Lotyšsko a banka Reverta potvrdzujú, že banka Reverta už nepotrebuje „nové peniaze“. Vzhľadom na nižšiu sumu podpory likvidity premenenej na kapitál Lotyšsko očakáva, že banka Reverta si zachová podporu likvidity vo výške [300 – 350] miliónov LVL na konci roka 2014, [250 – 300] miliónov LVL na konci roka 2015 a [200 – 250] miliónov LVL na konci rokov 2016 a 2017 (pri likvidácii banky Reverta). Táto podpora likvidity bude preto podľa Lotyšska vyššia než pôvodne schválený strop, pretože: i) na kapitál bola premenená menšia podpora likvidity a ii) očakáva sa, že útlmové činnosti banky Reverta prinesú menšie peňažné príjmy, než bolo pôvodne plánované.

(59)

V nadväznosti na novú prognózu peňažných tokov, v ktorej sú zohľadnené problémy s návratnosťou aktív, Lotyšsko očakáva, že banka Reverta bude mať na konci procesu likvidácie (k 31. decembru roku 2017) zápornú kapitálovú pozíciu vo výške [250 – 300] miliónov LVL.

(60)

Lotyšsko začalo proces predaja banky Citadele v roku 2011, aby dodržalo záväzky, na ktoré sa zaviazalo a ktoré boli zaznamenané v konečnom rozhodnutí o banke Parex. Prvý pokus o predaj urobila spoločnosť Nomura International ako poradca, ale vzhľadom na značnú nestabilitu v eurozóne spôsobenú hospodárskou a finančnou krízou v Grécku, ako aj kolapsom banky Snoras v Litve a Krajbanky v Lotyšsku tento pokus nebol úspešný.

(61)

Lotyšsko si okrem toho vo februári 2013 objednalo osobitný posudok nezávislého znalca […], ktorý sa týkal okrem iného vplyvu predaja činnosti v oblasti správy majetku k dátumu uvedenému v záväzkoch. Znalec preukázal, že hodnota dvoch samostatných subjektov (činnosť v oblasti správy majetku a zostávajúca časť banky Citadele) bola nižšia než hodnota banky Citadele ako celku. V dôsledku toho by zbavenie banky Citadele činnosti v oblasti správy majetku znížilo jej účtovnú hodnotu, a tým by sa znížila hodnota pre akcionárov. Znalec prostredníctvom rozličných predpokladov preukázal, že bez činnosti v oblasti správy majetku „by prevádzkový zisk banky prudko klesol, […]“ a že jej […] by sa zhoršila.

(62)

Na základe tohto znaleckého posudku by podľa Lotyšska odpredaj činnosti v oblasti správy majetku oddelene od zvyšku banky Citadele v roku 2013 zhoršil životaschopnosť banky Citadele a v konečnom dôsledku jej predajnosť. Tým by sa výrazne znížila schopnosť banky prilákať súkromné subjekty, aby do nej investovali za primeranú cenu. V roku 2013 sa preto začal druhý proces predaja celej banky Citadele s pomocou spoločností Société Générale a Linklaters LLP ako externými poradcami. V súčasnosti sa zvažujú dva spôsoby predaja, a to fúzia a akvizícia (ďalej len „M&A“) alebo prvotná verejná ponuka (ďalej len „IPO“).

(63)

S cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť s vnútorným trhom podľa pravidiel Únie pre štátnu pomoc, pokiaľ ide o opatrenia dodatočnej pomoci, ktorú poskytlo Lotyšsko banke Parex, banke Citadele a banke Reverta prostredníctvom prvého, druhého a tretieho opatrenia, ako aj neuskutočnenie odpredaja činnosti banky Citadele v oblasti správy majetku v stanovenej lehote (štvrté opatrenie), Lotyšsko navrhlo rad záväzkov, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 64 až 73.

(64)

Lotyšsko a banka Citadele sa zaväzujú vynaložiť maximálne úsilie, aby čo najskôr, a v každom prípade pred […], získali záväzné ponuky na predaj celého podielu Lotyšskej republiky v banke Citadele (vrátane činnosti v oblasti správy majetku). Tento predaj sa ukončí najneskôr do […]. Rozhodnutie o vhodnej štruktúre transakcie a metóde predaja (napr. obchodný predaj alebo IPO) sa ponecháva na zváženie Lotyšskej republike (a jej poradcovi), pokiaľ Lotyšská republika v konečnom dôsledku odpredá celý svoj podiel v banke Citadele najneskôr do […]. V prípade IPO sa Lotyšská republika zaväzuje, že sa s Komisiou pre finančný a kapitálový trh Lotyšska dohodne na záväznom prospekte do […].

(65)

Lotyšsko a banka Citadele sa tiež zaväzujú, že bude vymenovaný správca odpredaja v prípade, ak do […] nebudú doručené žiadne záväzné ponuky, alebo – v prípade IPO s rovnakým cieľom – nebude dohodnutý prospekt s Komisiou pre finančný a kapitálový trh Lotyšska. V takom prípade Lotyšská republika podnikne kroky potrebné na zabezpečenie vymenovania správcu odpredaja a začatie jeho činnosti k […]. Rozumie sa, že ako správca odpredaja k […] by mohol byť vymenovaný aj finančný poradca pre predaj banky Citadele. Ak bude vymenovaný správca odpredaja, Lotyšsko a banka Citadele sa zaväzujú prijať záväzné ponuky, ktoré budú pre všetky zúčastnené strany neodvolateľné, do […] a uzavrieť záväznú a neodvolateľnú zmluvu o predaji celého podielu Lotyšskej republiky v banke Citadele do […], pričom tento predaj sa ukončí najneskôr do […].

(66)

Lotyšsko a banka Citadele sa ďalej zaväzujú, že k […] banka Citadele […] novú činnosť a zostávajúce činnosti banky Citadele budú […], ak Lotyšská republika neuzatvorí do […] záväznú a neodvolateľnú zmluvu, ktorou sa zabezpečí uzavretie predaja celého podielu Lotyšskej republiky v banke Citadele do […] alebo ak IPO neumožní Lotyšskej republike predať celý jej podiel v banke Citadele do […].

(67)

Lotyšsko a banka Citadele sa zaväzujú uzavrieť kúpno-predajnú transakciu na predaj celého podielu Lotyšskej republiky v banke Citadele do […]. Ak sa predaj tohto podielu neukončí do […], zaväzujú sa, že banka Citadele […] novú činnosť a zostávajúce činnosti banky Citadele budú […].

(68)

Ak banka Citadele je […] v ktorejkoľvek z udalostí uvedených v odôvodneniach 64 až 67, ktorékoľvek časti činnosti banky Citadele, o ktoré prejavia záujem tretie strany, môžu byť predané a Lotyšská republika a/alebo banka Citadele ich môžu na takúto tretiu stranu previesť (bez toho, aby boli dotknuté zásady […] a bez akejkoľvek novej štátnej pomoci).

(69)

Pokiaľ ide o banku Reverta, rozhodnutím o zmene sa schvaľuje konverzia štátnych vkladov a úrokov (podpora likvidity) na kapitál pre celkovú sumu vo výške 118,7 milióna LVL. Pretože dosiaľ bolo z podpory likvidity premenených na kapitál len 49,5 milióna LVL, Lotyšsko navrhuje, aby sa okamžite a trvalo znížila maximálna celková suma kapitálu, ktorý môže Lotyšsko poskytnúť banke Reverta, z pôvodných 118,7 milióna LVL na 49,5 milióna LVL.

(70)

Lotyšsko uznáva, že je nevyhnutné posilniť opatrenia zamerané na rozdelenie bremena, aby sa zabezpečila zlučiteľnosť prvého, druhého a tretieho opatrenia s vnútorným trhom. Týmito opatreniami by sa okrem iného zabezpečilo, že žiadne tretie strany by neoprávnene nevyužívali výhody z dodatočnej štátnej pomoci poskytnutej banke Reverta a banke Citadele.

(71)

Lotyšsko sa na tento účel zaväzuje posilniť predchádzajúce záväzky týkajúce sa rozdelenia bremena tým, že zachráni pomocou vnútorných zdrojov bývalých väčšinových akcionárov banky Parex, ich pridružené podniky a ostatných veriteľov (ďalej len „predošlí podriadení veritelia“), ktorí banke poskytli podriadené úvery (ďalej len „predošlé podriadené úvery“).

(72)

Banka Reverta prekročila výšku likvidity schválenú v konečnom rozhodnutí o banke Parex sčasti kvôli vyplateniu úrokov z predošlých podriadených úverov. Ak by banka Reverta tieto úroky nevyplatila alebo ak by boli predošlé podriadené úvery odpísané ihneď po prijatí konečného rozhodnutia o banke Parex, Lotyšsko by možno nemuselo vykonať prvé, druhé ani tretie opatrenie v takom rozsahu, v akom boli tieto opatrenia skutočne vykonané.

(73)

Na základe uvedeného Lotyšsko ponúka objasniť a posilniť svoje záväzky, pokiaľ ide o istinu a úroky splatné v súvislosti s predošlými podriadenými úvermi, takto:

(74)

Lotyšsko predložilo 6. júna 2014 svoju odpoveď vo vzťahu k pripomienkam tretích strán, ktoré boli doručené Komisii. Lotyšsko tvrdí, že tvrdenia uvedené v predložených pripomienkach sú nepodložené a nie sú relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu o začatí konania. Lotyšsko odmieta tvrdenia tretej strany a žiada Komisiu, aby ich nebrala do úvahy.

(75)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(76)

Na to, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musia byť splnené tieto tri podmienky: a) opatrenie musí byť financované zo štátnych prostriedkov; b) musí poskytnúť selektívne zvýhodnenie, ktoré zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru; c) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a musí byť schopné ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(77)

Skutočnosť, že poskytnutie podriadených úverov banke Parex zo strany Lotyšska znamenalo štátnu pomoc, bola preukázaná v prvom rozhodnutí o záchrane, keď Komisia schválila vydanie podriadeného dlhu s päťročnou splatnosťou ako opatrenie pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom. Komisia v tom čase rozhodla, že súkromný investor v trhovom hospodárstve by neposkytol podriadený dlh s päťročnou splatnosťou (26).

(78)

Podriadené úvery, ktoré v skutočnosti Lotyšsko poskytlo banke Parex, boli totožné s opatrením, ktoré bolo schválené Komisiou, s výnimkou toho, že mali dlhšiu splatnosť, čo vytváralo ďalšiu výhodu pre banku Parex.

(79)

Podriadený dlh so sedemročnou splatnosťou by poskytol dlžníkovi väčšiu výhodu než podriadený dlh s päťročnou splatnosťou, pretože riziko investora vo vzťahu k akejkoľvek poskytnutej investícii sa zvyšuje s predlžujúcou sa splatnosťou danej investície. Pri poskytnutí podriadeného dlhu so splatnosťou sedem rokov by bolo ešte menej pravdepodobné, že súkromný investor v trhovom hospodárstve by poskytol podriadený dlh za takýchto rozšírených podmienok, než že by poskytol podriadený dlh so splatnosťou päť rokov. Dlhšia splatnosť podriadeného dlhu preto predstavovala ďalšiu výhodu pre banku Parex v porovnaní s formou podriadeného dlhu, ktorý bol schválený v rozhodnutiach o záchrane a v konečnom rozhodnutí o banke Parex. Keďže splnenie všetkých ďalších požiadaviek na štátnu pomoc bolo preukázané už v prvom rozhodnutí o záchrane, prvé opatrenie predstavuje dodatočnú štátnu pomoc.

(80)

Lotyšsko predĺžilo 27. júna 2013 banke Citadele splatnosť podriadených úverov vo výške 37 miliónov LVL (z celkovej sumy 45 miliónov LVL v tom čase vo vlastníctve Lotyšska) o ďalších 18 mesiacov.

(81)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia na základe absencie ďalších argumentov usúdila, že súkromný investor v trhovom hospodárstve by takéto predĺženie splatnosti neposkytol, pretože by predstavovalo ďalšie riziká v porovnaní s formou podriadených úverov, ktoré už existovali. Komisia preto usúdila, že dlhšia splatnosť podriadeného dlhu predstavovala ďalšiu výhodu poskytnutú štátom banke Citadele v porovnaní s formou podriadeného dlhu, ktorý bol schválený v rozhodnutiach o záchrane a v konečnom rozhodnutí o banke Parex, a teda dodatočnú pomoc.

(82)

Lotyšsko tvrdí, že investor v trhovom hospodárstve by sa racionálne rozhodol prijať osobitné opatrenia na udržanie kapitálovej primeranosti banky, aby zachoval hodnotu svojej investície. V podstate teda tvrdí, že druhým opatrením sa banke Citadele neposkytla žiadna výhoda, pretože poskytnutie dodatočnej podpory bolo v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

(83)

Komisia nepopiera, že táto zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve sa vzťahuje na transakciu, akou je druhé opatrenie. Pripomína však, že súdy Únie zdôraznili, že ak sa členský štát odvoláva v priebehu správneho konania na uvedené kritérium, prináleží mu v prípade pochybností preukázať jednoznačným spôsobom a na základe objektívnych a overiteľných prvkov, že vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára a že možno najmä zohľadniť prvky, z ktorých vyplýva, že toto rozhodnutie je založené na ekonomickom posúdení porovnateľnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii uvedeného členského štátu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na účely určenia budúcej rentability takejto investície (27).

(84)

Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že tvrdenie Lotyšska, že konalo v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, nebolo doložené argumentmi a podrobnou analýzou na podporu tohto tvrdenia.

(85)

Po prvé Komisii nebol predložený žiadny dôkaz, že Lotyšsko vykonalo ocenenie svojej investície v banke Citadele súbežne s rozhodnutím vykonať druhé opatrenie. Súkromný investor v trhovom hospodárstve v postavení akcionára by posúdil hodnotu banky Citadele, aby stanovil súčasnú hodnotu svojej investície v tejto banke pred vykonaním druhého opatrenia (a teda bez neho) a po jeho vykonaní a urobil by porovnanie týchto dvoch hodnôt. Komisia sa domnieva, že súkromný investor v trhovom hospodárstve vedený ziskom by začal stanovením súčasnej hodnoty svojej investície v banke, a potom by zisťoval, či by aktuálna hodnota tejto investície bola chránená ďalším predĺžením splatnosti podriadených úverov. Ak by výsledok tohto preskúmania ukázal, že táto hodnota by mohla byť chránená alebo by sa dokonca zvýšila, súkromný investor v trhovom hospodárstve, ktorého cieľom je maximalizovať zisk, by potom porovnal príležitostné náklady na zabezpečenie (alebo dokonca zvýšenie) hodnoty a rozdiel medzi týmito hodnotami.

(86)

Ak by si Lotyšsko nechalo vypracovať takúto analýzu, malo by v nej preukázať, že poskytnutie predĺženej splatnosti bolo účinným opatrením minimálne na ochranu hodnoty investície, a následne by malo preukázať, že príležitostné náklady na poskytnutie takéhoto opatrenia by boli nižšie než zvýšenie hodnoty. Komisia by mohla prijať tvrdenie, že Lotyšsko konalo v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, len ak by príležitostné náklady na poskytnutie predĺženia splatnosti boli nižšie než hodnota ochrany vyplývajúcej z druhého opatrenia. Lotyšsko však neposkytlo ani súbežné posúdenie hodnoty investície, ani analýzu, v ktorej by sa preukázalo, že príležitostné náklady na poskytnutie predĺženia splatnosti by boli nižšie než hodnota ochrany vyplývajúcej z vykonania druhého opatrenia.

(87)

Komisia sa preto domnieva, že druhé opatrenie nemožno považovať za také, ktoré by bolo v súlade so správaním súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktorý by sa ocitol v porovnateľnej situácii so situáciou Lotyšska v júni 2013.

(88)

Po druhé, a to v každom prípade, v zavedených zásadách uplatňovania zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve sa vyžaduje vykonať porovnanie so správaním racionálneho súkromného investora v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii členského štátu (28). Lotyšsko malo preto pri posudzovaní hodnoty svojej investície v banke Citadele zohľadniť záväzky zaznamenané v konečnom rozhodnutí o banke Parex a týkajúce sa predaja banky Citadele. V čase vykonania druhého opatrenia v júni 2013 tieto záväzky zahŕňali povinnosť predať banku Citadele do 31. decembra 2014, a tiež predať banku Citadele bez činnosti v oblasti správy majetku (keďže činnosť v oblasti správy majetku mala byť predaná samostatne, ak by sa predaj neuskutočnil do 30. júna 2013). Vzhľadom na to, že k 27. júnu 2013, keď bolo poskytnuté predĺženie splatnosti, nebol nájdený žiadny kupec pre činnosť v oblasti správy majetku, súkromný investor by vyvodil záver, že v lehote do 30. júna 2013, ktorá bola stanovená v konečnom rozhodnutí o banke Parex, nemožno predať činnosť v oblasti správy majetku spolu s bankou Citadele, a preto sa tieto dva subjekty musia predať samostatne.

(89)

Súkromný akcionár banky v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii členského štátu, by navyše nemal dôvod domnievať sa, že splnenie týchto záväzkov by mu bolo odpustené alebo by bolo odložené, pretože akékoľvek takéto úpravy podliehali schváleniu Komisiou. Pri stanovení hodnoty investície v júni 2013 sa preto nemohlo predpokladať, že tieto povinnosti by boli irelevantné, pretože nebolo možné predpokladať, že Komisia schváli akúkoľvek úpravu ktoréhokoľvek z uvedených záväzkov pred obdobím, v ktorom sa Lotyšsko zaviazalo tieto záväzky vykonať.

(90)

V dôsledku toho na účely rozhodnutia, či má, alebo nemá byť poskytnuté predĺženie splatnosti, musia parametre na posúdenie hodnoty investície Lotyšska v banke Citadele v júni 2013 zahŕňať záväzky, ktoré sú zaznamenané v konečnom rozhodnutí o banke Parex. Lotyšsko neposkytlo dôkazy, že vzalo do úvahy všetky tieto parametre ani že hodnota jeho investície v tom čase, ktorá by vyplynula zo zohľadnenia týchto parametrov, prevyšovala príležitostné náklady na poskytnutie predĺženia splatnosti. Komisia sa aj preto domnieva, že druhé opatrenie nemožno považovať za také, ktoré by bolo v súlade so správaním súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktorý by sa ocitol v porovnateľnej situácii so situáciou Lotyšska v júni 2013.

(91)

Po tretie, aj keby Lotyšsko vykonalo dostatočne podrobnú analýzu druhého opatrenia ako prostriedku na zachovanie hodnoty svojej investície v banke Citadele k júnu 2013 a aj keby do takejto analýzy zapracovalo obmedzenia, ktoré by zohľadnil súkromný subjekt v trhovom hospodárstve a ktoré by vyplývali z blížiaceho sa predaja banky Citadele a zo samostatného odpredaja činnosti v oblasti správy majetku, tvrdenia Lotyšska, pokiaľ ide o náklady na druhé opatrenie a úroveň týmto opatrením údajne zachovanej hodnoty investície v banke Citadele, nie sú hodnoverné.

(92)

Na jednej strane, kým Lotyšsko tvrdí, že druhé opatrenie nezahŕňalo žiadne náklady pre štát, toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi ďalšími podrobnosťami ani dôkazmi o posúdení nákladov, ktoré by vykonalo Lotyšsko v čase poskytnutia druhého opatrenia. Takáto analýza príležitostných nákladov a akýmkoľvek iným druhom nákladov spojených s druhým opatrením by bola základnou podmienkou pre súkromného investora, ktorý chce urobiť racionálne rozhodnutie o tom, či má byť splatnosť podriadeného úveru predĺžená. Chýbajúce vyhodnotenie nákladov vedie Komisiu k záveru, že súkromný investor by nebol schopný posúdiť vhodnosť druhého opatrenia, pokiaľ ide o maximalizáciu zisku.

(93)

Na druhej strane, kým Lotyšsko tvrdí, že druhým opatrením sa zachovala hodnota investície Lotyšska v banke Citadele, toto tvrdenie sa nezakladá na charakteristikách investície, ktorú v banke Citadele vlastnil členský štát k júnu 2013. Komisia poznamenáva, že pre investora, ktorého cieľom je maximalizovať zisk, aktuálna hodnota investície závisí od vyhliadok na budúce zdroje príjmov z danej investície (napr. v podobe dividend) v kombinácii s kapitálovou hodnotou predmetnej investície v danom čase (ktorú možno odvodiť napríklad z ceny, ktorú by zaplatil kupujúci za investíciu akcionára v tom čase, alebo z časovo diskontovanej hodnoty ceny, ktorú by kupujúci zaplatil za investíciu akcionára v budúcnosti). Všetky indície, ktoré má Komisia k dispozícii, poukazujú na to, že hodnota investície Lotyšska v banke Citadele v júni 2013 bola nízka, ak táto investícia vôbec mala kladnú hodnotu.

(94)

Pokiaľ ide o možné budúce zdroje príjmov z investície Lotyšska v banke Citadele, neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že v júni 2013 by akcionári kedykoľvek v dohľadnej budúcnosti mohli od banky Citadele očakávať akékoľvek dividendy. Akékoľvek posúdenie očakávaných výnosov z rozdelenia dividend, ktoré by vykonal súkromný akcionár banky v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii členského štátu, by bolo spojené s povinnosťou predať banku Citadele do 31. decembra 2014. Okrem toho v posudku uvedenom v odôvodnení 61 bolo preukázané, že banka Citadele bez činnosti v oblasti správy majetku by bola stratová. V dôsledku tohto záveru sa ďalej znížili vyhliadky na prospech z akéhokoľvek rozdelenia dividend, keďže k 27. júnu 2013 by súkromný subjekt v trhovom hospodárstve musel predpokladať, že banka Citadele a činnosť v oblasti správy majetku budú predané samostatne.

(95)

V skutočnosti, keď bolo poskytnuté predĺženie splatnosti, neexistovali žiadne dôkazy, že banka Citadele bude môcť (vzhľadom na jej očakávané zisky a kapitálový ukazovateľ) rozdeliť dividendy pred 31. decembrom 2014, pretože kapitálový ukazovateľ vo výške 10,3 %, ktorý sa mal podľa plánu dosiahnuť k 31. decembru 2013, by sotva prekročil minimálny požadovaný kapitálový ukazovateľ vo výške 10 % a bol by oveľa nižší než kapitálový ukazovateľ vo výške […] % odporúčaný pre banku Citadele Komisiou pre finančný a kapitálový trh Lotyšska na riešenie jej existujúcich a potenciálnych rizík. Súkromný investor by preto musel vziať do úvahy skutočnosť, že k júnu 2013 existovala nízka pravdepodobnosť, že akcionári by od banky Citadele mohli v dohľadnej budúcnosti očakávať akékoľvek rozdelenie dividend.

(96)

Pokiaľ ide o kapitálovú hodnotu investície Lotyšska v banke Citadele v júni 2013, v posudku predloženom lotyšskými orgánmi, ktorý je opísaný v odôvodnení 61 a ktorý bol vypracovaný vo februári 2013, sa preukazuje, že samostatný predaj činnosti v oblasti správy majetku by mal na banku Citadele negatívny dosah. Súkromný investor v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii Lotyšska v júni 2013, by vzal do úvahy skutočnosť, že nezávislý znalec približne pred štyrmi mesiacmi preukázal, že predajná hodnota banky Citadele bez činnosti v oblasti správy majetku by bola nižšia než predajná hodnota týchto dvoch subjektov dohromady. V dôsledku toho by takýto súkromný investor musel mať presvedčivé dôvody, pokiaľ ide o maximalizáciu návratnosti upravenej o riziká, aby prijal dodatočné riziká tým, že by poskytol predĺženie splatnosti podriadených úverov. Lotyšsko však nepredložilo žiadne dôkazy o takýchto presvedčivých dôvodoch pre súkromný subjekt v trhovom hospodárstve, aby v tom čase prevzal tieto dodatočné riziká. V skutočnosti, aj keby predĺženie splatnosti bolo poskytnuté, neexistovali žiadne dôkazy, že banka Citadele bez činnosti v oblasti správy majetku by mohla byť predaná k […], čo Komisiu vedie k záveru, že v júni 2013 Lotyšsko nemalo […] vo svojej investícii, ktorá mala byť zachovaná, čo bolo […] na poskytnutie druhého opatrenia.

(97)

Aj tieto ďalšie dôvody vedú Komisiu k záveru, že druhé opatrenie nemožno považovať za také, ktoré by bolo v súlade so správaním súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktorý by sa ocitol v porovnateľnej situácii so situáciou Lotyšska v júni 2013.

(98)

Po štvrté a nakoniec Komisia konštatuje aj to, že EBOR, ktorá bola v júni 2013 jediným ďalším akcionárom banky Citadele okrem lotyšského štátu, nepredĺžila splatnosť svojho nesplateného podriadeného úveru banke Citadele a že Lotyšsko neoslovilo EBOR, aby spolu rokovali o zapojení sa EBOR do druhého opatrenia, ako je vysvetlené v odôvodneniach 46 až 48. Táto absencia akéhokoľvek pokusu o rokovanie o rozdelení bremena nákladov na druhé opatrenie, ak toto opatrenie malo byť prostriedkom na zachovanie hodnoty investícií v banke Citadele, je ďalšou známkou toho, že druhé opatrenie nebolo v súlade s požiadavkami zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

(99)

V tomto ohľade Komisia najprv pripomína, že podľa listu Komisie pre finančný a kapitálový trh Lotyšska mala banka Citadele desať mesiacov (od 1. marca do 31. decembra 2013) na to, aby dosiahla súlad s novým ukazovateľom kapitálovej primeranosti. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že majoritný akcionár by využil celé desaťmesačné obdobie, aby určil vhodné riešenie na splnenie novej kapitálovej požiadavky, ktoré by minimalizovalo jeho náklady. V tvrdení Lotyšska o zjednodušení predaja banky Citadele sa v podstate nevysvetľuje, prečo bolo druhé opatrenie prijaté bez toho, aby bol oslovený menšinový akcionár banky Citadele v rámci štyroch mesiacov od listu Komisie pre finančný a kapitálový trh Lotyšska namiesto lepšieho využitia dlhšieho obdobia až desiatich mesiacov.

(100)

Okrem toho, aj keby zapojenie EBOR do predĺženia splatnosti zahŕňalo opatrenie s inými charakteristikami, než boli charakteristiky druhého opatrenia, Lotyšsko neposkytuje žiadne dôkazy, že takéto odlišné opatrenie, ktoré by zahŕňalo EBOR, by bolo menej účinné než druhé opatrenie alebo že by bolo pre majoritného akcionára oveľa nákladnejšie v porovnaní s nákladmi na samotné druhé opatrenie.

(101)

Pokiaľ ide o tvrdenie Lotyšska, že predĺženie splatnosti podriadeného úveru zo strany EBOR by viedlo k dodatočným bremenám v čase predaja banky Citadele, lotyšské orgány nepredložili žiadny fakt, ktorým by preukázali, že takéto predĺženie by skutočne vytvorilo dodatočné náklady. Nebolo vykonané žiadne osobitné posúdenie nákladov na predaj banky Citadele po poskytnutí druhého opatrenia v porovnaní s nákladmi na hypotetický predaj banky Citadele po predĺžení splatnosti, do ktorého by bola zapojená EBOR, na odôvodnenie tvrdenia Lotyšska, že by vznikli dodatočné bremená. Komisia sa domnieva, že každý súkromný subjekt, ktorý by uvažoval o tom, ako zachovať hodnotu svojej investície v banke Citadele, by bol minimálne schopný poukázať na súbežné hodnotenie – vo vzťahu k následnému predaju – výšky alternatívnych nákladov na presvedčenie menšinového akcionára v banke Citadele, aby predĺžil splatnosť svojich podriadených úverov poskytnutých tejto banke.

(102)

A napokon, ako je uvedené v odôvodnení 48 písm. c), Lotyšsko vysvetľuje, že bolo presvedčené, že EBOR by bola ochotná predĺžiť splatnosť svojich úverov poskytnutých banke Citadele. V tejto situácii, aj keby zapojenie EBOR znamenalo komplikovanejšiu situáciu, sa Komisia domnieva, že súkromný majoritný akcionár, ktorý by uvažoval o predĺžení splatnosti svojho existujúceho podriadeného dlhu v prospech banky Citadele, by aspoň oslovil menšinového akcionára, ktorý je takisto vlastníkom podriadeného dlhu banky Citadele, aby zistil, či by sa tento menšinový akcionár buď i) podelil o náklady na dodatočnú podporu pre banku Citadele tým, že by predĺžil dátum splatnosti svojich úverov, alebo by ii) uzatvoril nejaký alternatívny dohovor priamo s majoritným akcionárom o úhrade nákladov na druhé opatrenie majoritnému akcionárovi. V rámci uplatňovania zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve Komisia nemôže súhlasiť s tým, že majoritný akcionár spoločnosti by prijal všetky náklady na ochranu hodnoty všetkých investícií v danej spoločnosti, a tým by chránil hodnotu investície menšinového akcionára, bez toho, aby ho oslovil s cieľom žiadať od neho príspevok.

(103)

So zreteľom na každý z týchto faktorov je absencia akéhokoľvek oslovenia EBOR v období od 1. marca do 27. júna 2013 ďalšou známkou toho, že druhé opatrenie nebolo vykonané v súlade s požiadavkami zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

(104)

V prípade ani jedného zo štyroch dôvodov uvedených v odôvodneniach 85 až 103 nebolo jednoznačným spôsobom a na základe objektívnych a overiteľných dôkazov preukázané, že druhé opatrenie vyplýva z postavenia členského štátu ako súkromného akcionára. Za týchto okolností Komisia nemôže súhlasiť s tým, že banka Citadele by za okolností, ktoré zodpovedajú bežným trhovým podmienkam, získala rovnakú výhodu, ako je výhoda, ktorá jej bola sprístupnená prostredníctvom štátnych prostriedkov v podobe druhého opatrenia.

(105)

Lotyšsko vykonalo druhé opatrenie pre banku Citadele, ktorá je a bude aktívna na trhoch otvorených medzinárodnej hospodárskej súťaži. Preto by akákoľvek výhoda zo štátnych zdrojov ovplyvnila hospodársku súťaž v bankovom sektore a mala by dosah na obchod vnútri Únie. Okrem toho toto opatrenie je selektívne, pretože je výlučne v prospech banky Citadele. Opatrenie je financované zo štátnych prostriedkov. Ako Lotyšsko vysvetlilo v odôvodnení 45, v júni 2013 by súkromný subjekt v trhovom hospodárstve predstavujúci tretiu stranu neposkytol opatrenie podobné druhému opatreniu za porovnateľných podmienok. Komisia preto potvrdzuje svoje predchádzajúce predbežné posúdenie z rozhodnutia o začatí konania, že druhé opatrenie predstavuje dodatočnú štátnu pomoc.

(106)

Pokiaľ ide o podporu likvidity poskytnutú banke Reverta, táto podpora bola pôvodne schválená ako súčasť zlučiteľných opatrení štátnej pomoci schválených v prvom rozhodnutí o záchrane, a to v podobe štátnych vkladov. Komisia vtedy konštatovala, že banke Parex chýba likvidný kolaterál a že Lotyšsko vložilo finančné prostriedky s prihliadnutím na potreby likvidity banky v čase, keď žiadny súkromný investor v trhovom hospodárstve nebol ochotný poskytnúť banke Parex likviditu vzhľadom na jej nestabilnú situáciu (29).

(107)

Na základe konečného rozhodnutia o banke Parex (a po jej rozdelení na dobrú a zlú banku) bola podpora likvidity následne prevedená na banku Citadele a banku Reverta. Banka Citadele svoj podiel na podpore likvidity už splatila v plnej výške. Od banky Reverta sa vyžadovalo, aby obmedzila výšku podpory likvidity, ktorú dostala, ako je uvedené v odôvodnení 19 písm. c). Výška podpory likvidity skutočne poskytnutej banke Reverta však presahuje dokonca aj hodnoty stanovené v najhoršom scenári, ktorý bol schválený v konečnom rozhodnutí o banke Parex. Táto dodatočná podpora likvidity poskytuje banke Reverta ďalšiu výhodu v porovnaní s pomocou schválenou v rozhodnutiach o záchrane a v konečnom rozhodnutí o banke Parex. Lotyšsko netvrdilo, že pri poskytnutí tejto likvidity postupovalo ako veriteľ v trhovom hospodárstve, ani nepredložilo žiadne prvky, ktoré by Komisii umožnili konštatovať, že banka Reverta by za okolností, ktoré zodpovedajú bežným trhovým podmienkam, mohla získať rovnakú výhodu, ako bola výhoda, ktorá jej bola sprístupnená prostredníctvom štátnych zdrojov v podobe tretieho opatrenia. Žiadne z ďalších prvkov podpory likvidity okrem jej výšky neboli zmenené, Komisia preto konštatuje, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(108)

Na základe odôvodnení 106 a 107, keďže zvýšená podpora likvidity jednoznačne predstavuje ďalšiu výhodu v porovnaní so schválenými opatreniami pomoci, predstavuje dodatočnú pomoc (keďže všetky ostatné kritériá podľa článku 107 ods. 1 zmluvy naďalej platia).

(109)

Článkom 107 ods. 3 písm. b) zmluvy sa Komisia oprávňuje, aby rozhodla o tom, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom, ak slúži „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(110)

Vzhľadom na systémovú dôležitosť banky Parex (ktorá bola vedúcou bankou v Lotyšsku) a vzhľadom na význam jej činností poskytovania úverov pre lotyšské hospodárstvo v čase schválenia opatrení pomoci Komisia uznala, že neschopnosť riešiť problémy banky by spôsobila vážne dôsledky pre lotyšské hospodárstvo.

(111)

Opatrenia pomoci schválené pre banku Parex v rozhodnutiach o záchrane a v konečnom rozhodnutí o banke Parex preto boli posúdené podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, ako aj na základe oznámení (30) prijatých v súvislosti s finančnou krízou, ktoré boli v platnosti v čase poskytnutia pomoci.

(112)

Komisia sa domnieva, že rovnaký právny základ sa uplatňuje aj na dodatočnú pomoc poskytnutú prostredníctvom prvého a druhého opatrenia, a to na základe načasovania vykonania týchto opatrení a na základe ich charakteristík podobných schváleným opatreniam pomoci.

(113)

Pokiaľ ide o tretie opatrenie, Komisia musí posúdiť jeho zlučiteľnosť na základe aktualizovaných kritérií stanovených v oznámení o bankovníctve z roku 2013 (31). V skutočnosti každá pomoc poskytnutá bez schválenia Komisie (a teda v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy) v plnej výške alebo čiastočne po uverejnení oznámenia o bankovníctve z roku 2013 v Úradnom vestníku Európskej únie musí byť preskúmaná na základe tohto oznámenia. Vzhľadom na to, že tretie opatrenie sa uplatňuje nepretržite od roku 2011 a až do súčasnosti, možno konštatovať, že táto pomoc bola čiastočne poskytnutá po 1. auguste 2013, t. j. po dátume uverejnenia oznámenia o bankovníctve z roku 2013 v Úradnom vestníku Európskej únie.

(114)

Podriadený úver, ktorý Lotyšsko poskytlo banke Parex, mal od dátumu vydania (22. mája 2009) splatnosť sedem rokov (t. j. do 21. mája 2016), a teda prekročil maximálnu päťročnú splatnosť, ktorá bola stanovená v prvom rozhodnutí o záchrane a neskôr potvrdená v konečnom rozhodnutí o banke Parex. Toto opatrenie nebolo oznámené Komisii.

(115)

Pokiaľ ide o toto opatrenie dodatočnej pomoci reprezentované splatnosťou podriadených úverov nad rámec podmienok rozhodnutí, Komisia mala pochybnosti o tom, že bolo na úrovni nevyhnutného minima, a preto nemohla konštatovať, že boli splnené všetky kritériá zlučiteľnosti.

(116)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia preto pripomenula, že podriadený úver schválený pre banku Parex s päťročnou splatnosťou bol v rozhodnutiach o záchrane posúdený ako obmedzený na nevyhnutné minimum z hľadiska výšky aj splatnosti. Preto bol päťročný podriadený úver na základe tohto záveru kvalifikovaný ako zlučiteľný s rozhodnutiami o záchrane a s konečným rozhodnutím o banke Parex.

(117)

Na základe argumentov predložených v rozhodnutiach o záchrane a v konečnom rozhodnutí o banke Parex a vzhľadom na absenciu nových argumentov Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti predĺženej splatnosti podriadených úverov vydaných so splatnosťou siedmich rokov namiesto pôvodne schválených piatich rokov.

(118)

Vzhľadom na nové argumenty, ktoré predložilo Lotyšsko po rozhodnutí o začatí konania a ktoré sú uvedené v oddiele 5.1, je Komisia schopná znovu posúdiť, či podriadené úvery so splatnosťou siedmich rokov, ktoré Lotyšsko poskytlo banke Parex, spĺňajú požiadavku zlučiteľnosti štátnej pomoci, podľa ktorej pomoc musí byť obmedzená na nevyhnutné minimum.

(119)

Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 opatrenie pomoci musí byť čo do svojej výšky a formy potrebné na dosiahnutie cieľa pomoci. To znamená, že kapitálová injekcia musí byť v minimálnej výške potrebnej na dosiahnutie tohto cieľa. Cieľom poskytnutia podriadeného úveru kvalifikovaného ako kapitál Tier 2 banke Parex bolo umožniť, aby banka naďalej spĺňala ukazovateľ kapitálovej primeranosti, a zabezpečiť jej dostatočnú kapitalizáciu, aby lepšie odolávala potenciálnym stratám a aby nedošlo k závažnej poruche fungovania lotyšského hospodárstva.

(120)

V prvom rozhodnutí o záchrane boli minimálne požiadavky na podriadené úvery, aby sa kvalifikovali ako kapitál Tier 2 banky Parex, ktoré Komisia brala do úvahy, založené na platných lotyšských právnych predpisoch, ako oznámilo Lotyšsko (32). Bolo teda preukázané, že minimálna splatnosť podriadeného úveru, aby sa kvalifikoval ako kapitál Tier 2, bola päť rokov. V nasledujúcich rozhodnutiach zostalo toto posúdenie nezmenené.

(121)

Po preskúmaní ďalších informácií poskytnutých Lotyšskom a uvedených v odôvodneniach 30 až 39 Komisia uznáva, že ďalšími obmedzeniami sa zmenili charakteristiky podriadených úverov, ktoré museli mať, aby sa plne kvalifikovali ako kapitál Tier 2 do roku 2010.

(122)

Komisia najmä poznamenáva, že vplyv kritérií rámca Bazilej II na výšku podriadených úverov, ktoré dostala banka Parex v roku 2009 a ktoré boli oprávnené ako kapitál Tier 2, predstavoval základný prvok na vymedzenie minimálnej počiatočnej splatnosti týchto podriadených úverov. Na dosiahnutie konečného cieľa opatrenia pomoci bolo potrebné správne posúdiť faktor amortizácie v zmysle pravidiel Bazilej II najmä s cieľom zabezpečiť dostatočnú kapitalizáciu banky Parex a predísť závažnej poruche fungovania lotyšského hospodárstva v čase, keď bol poskytnutý prvý podriadený úver.

(123)

Komisia sa domnieva, že ak by predpoklady a prognózy, ktoré predložilo Lotyšsko v čase rozhodnutí o záchrane, riadne a úplne odrážali amortizáciu podriadeného dlhu podľa pravidiel Bazilej II, ako je uvedené v odôvodnení 37, viedli by k odlišnému posúdeniu splatnosti podriadených úverov, pričom by sa dospelo k záveru, že nevyhnutné minimum by bolo sedem, a nie päť rokov.

(124)

Komisia pripomína aj to, že posúdenie zlučiteľnosti pomoci v treťom rozhodnutí o záchrane sa odvolávalo okrem iného na záväzok lotyšských orgánov predať svoje akcie v banke Parex v čo najkratšom čase, najneskôr však do troch rokov od poskytnutia prvých opatrení na záchranu banke Parex (33), t. j. najneskôr do roku 2011.

(125)

Vzhľadom na tieto okolnosti sa Komisia domnieva, že stanovenie počiatočnej splatnosti na sedem rokov možno považovať za nevyhnutné minimum na to, aby sa podriadené úvery poskytnuté Lotyšskom plne kvalifikovali ako kapitál Tier 2, a na zabezpečenie, aby banka Parex dosiahla cieľový ukazovateľ kapitálovej primeranosti na zachovanie stability v lotyšskom bankovom systéme, ako aj na splnenie záväzku predať banku.

(126)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, že dodatočná pomoc, ktorú predstavovalo predĺženie splatnosti podriadených úverov o 18 mesiacov, by sa mohla považovať za zlučiteľnú, pretože podľa existujúceho posúdenia to bola päťročná splatnosť podriadeného dlhu, ktorá zabezpečovala obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum, pričom neboli predložené žiadne nové argumenty na odôvodnenie zlučiteľnosti.

(127)

Na základe informácií, ktoré predložilo Lotyšsko po oznámení rozhodnutia o začatí konania, Komisia poznamenáva, že v roku 2013 došlo k regulačným zmenám v oblasti minimálnych kapitálových požiadaviek (34).

(128)

Komisii bol v tejto súvislosti predložený list Komisie pre finančný a kapitálový trh Lotyšska z 1. marca 2013 adresovaný banke Citadele. Tento list predstavuje reakciu bankového regulátora na správu o vnútornom posúdení kapitálovej primeranosti, ktorú predložila banka Citadele Komisii pre finančný a kapitálový trh Lotyšska v súvislosti so svojou finančnou situáciou k 30. júnu 2012.

(129)

V liste z 1. marca 2013 sa najprv upozorňuje na skutočnosť, že podľa politických dokumentov FCMC všetky banky musia udržiavať ukazovateľ kapitálovej primeranosti nad úrovňou 10 %. V liste sa ďalej jasne hovorí, že „ak ukazovateľ kapitálovej primeranosti banky a konsolidovaného celku klesne pod 10 %, banka a konsolidovaný celok sa považujú za nedostatočne kapitalizované a FCMC môže uložiť nápravné opatrenia, napr. obmedziť činnosť banky“. V prípade banky Citadele a jej konsolidovaného celku sa v liste dodáva, že na pokrytie súčasných a potenciálnych rizík vyplývajúcich z činnosti banky Citadele mal ukazovateľ kapitálovej primeranosti skupiny na konci roka 2013 dosiahnuť […] %.

(130)

Na základe tohto listu Komisia uznáva, že banka Citadele musela mať ukazovateľ kapitálovej primeranosti na konci roka 2013 minimálne nad úrovňou 10 %, aby jej činnosť pokračovala v plnom rozsahu.

(131)

Komisia pripomína, že konečným cieľom poskytnutia štátnej pomoci v podobe podriadených úverov, ako sú vymedzené v rozhodnutiach o záchrane a v konečnom rozhodnutí o banke Parex, bolo zabezpečiť dostatočnú kapitalizáciu banky Parex (po roku 2010 banky Citadele), aby nedošlo k závažnej poruche fungovania lotyšského hospodárstva.

(132)

Komisia preto súhlasí s tým, že v júni 2013 Lotyšsko muselo prijať nápravné opatrenia s cieľom zabrániť rizikám, ktoré by hrozili v dôsledku neschopnosti banky Citadele splniť neočakávané zvýšenie požiadaviek dohľadu. Jediné možné možnosti riešenia potenciálneho nedostatku kapitálu v porovnaní s novými požiadavkami by boli takéto:

(133)

V tabuľke 2 je uvedené porovnanie situácií, keď je v roku 2013 pri nezmenených ostatných parametroch splatnosť podriadených úverov predĺžená (ako to bolo prostredníctvom druhého opatrenia) alebo zachovaná za rovnakých podmienok, za akých boli úvery pôvodne vydané. Komisia na základe výpočtu konštatuje, že zachovanie splatnosti podriadených úverov by za predpokladu, že všetky ostatné faktory zostanú rovnaké, viedlo k zlyhaniu banky Citadele, pokiaľ ide o dosiahnutie ukazovateľa kapitálovej primeranosti na úrovni 10 % na konci roka 2013.

Tabuľka 2

Porovnanie úrovne ukazovateľa kapitálovej primeranosti pri predĺžení splatnosti a bez predĺženia splatnosti

(134)

Keďže:

Komisia súhlasí s tým, že druhé opatrenie predstavovalo účinné a efektívne riešenie s cieľom splniť nové požiadavky na kapitálovú primeranosť banky Citadele a že poskytnuté predĺženie splatnosti bolo nevyhnutné minimum na dosiahnutie tohto cieľa. Toto riešenie si nevyžadovalo prevod novej hotovosti (aj keď si vyžadovalo, aby Lotyšsko upustilo od vrátenia svojich finančných prostriedkov, ktoré by mu inak museli byť splatené), zatiaľ čo sa ním riešila požiadavka dohľadu na základe potreby zabezpečiť finančnú stabilitu.

(135)

Komisia kladne hodnotí aj to, že ukazovateľ kapitálovej primeranosti banky Citadele k 31. decembru 2013 bol mierne nad požadovaným minimom 10 % (36), čo potvrdzuje jej názor, že poskytnuté predĺženie splatnosti o 18 mesiacov bolo obmedzené na nevyhnutné minimum.

(136)

Lotyšsko poskytlo banke Reverta od roku 2011 podporu likvidity vo výške presahujúcej maximálne hranice schválené Komisiou v konečnom rozhodnutí o banke Parex pre základný a najhorší scenár. Tieto stropy sú pripomenuté v tabuľke 3 (37). Skutočná výška podpory likvidity v prospech banky Reverta (oznámená Lotyšskom v revidovanom pláne reštrukturalizácie predloženom v januári 2014), ktorá je uvedená v tabuľke 4, stále prekračovala výšku podpory likvidity stanovenú v konečnom rozhodnutí o banke Parex:

Tabuľka 3

Stropy likvidity pre banku Reverta uvedené v konečnom rozhodnutí o banke Parex

Tabuľka 4

Skutočná výška likvidity, z ktorej mala prospech banka Reverta

(137)

Podpora likvidity poskytnutá banke Reverta bola pôvodne schválená ako súčasť zlučiteľných opatrení štátnej pomoci, ktoré boli predmetom prvého rozhodnutia o záchrane, a to v podobe štátnych vkladov.

(138)

Na základe konečného rozhodnutia o banke Parex (a po rozdelení banky Parex na dobrú a zlú banku) bola podpora likvidity následne prevedená na banku Citadele a banku Reverta. Banka Citadele svoj podiel na podpore likvidity už splatila v plnej výške, zatiaľ čo banka Reverta musela obmedziť výšku podpory likvidity, ktorú dostala. Výška podpory likvidity skutočne poskytnutej banke Reverta však presahuje všetky úrovne schválené v rámci konečného rozhodnutia o banke Parex.

(139)

Posúdenie plánu reštrukturalizácie v konečnom rozhodnutí o banke Parex vychádzalo z predpokladov, ktoré boli v tom čase predložené v súvislosti s očakávaným prílevom likvidity do banky Reverta, ktorá by jej umožnila začať splácať podporu likvidity poskytnutú v podobe štátnych vkladov, a to až do úrovne vymedzenej v konečnom rozhodnutí o banke Parex (38).

(140)

Ako sa uvádza v konečnom rozhodnutí o banke Parex, sumy, ktoré podľa očakávaní mali zostať nesplatené, sa pohybovali v rozpätí od [0 – 100] miliónov LVL (základný scenár) do [100 – 200] miliónov LVL (najhorší scenár). Na základe najnovších prognóz peňažných tokov, ktoré predložilo Lotyšsko, poskytnutá podpora likvidity má však prekročiť limit stanovený v konečnom rozhodnutí o banke Parex do roku 2017, ako je uvedené v tabuľke 5:

Tabuľka 5

Nadmerná výška likvidity pre banku Reverta oproti plánu reštrukturalizácie z roku 2010

(141)

Komisia usudzuje, že vzhľadom na nasledujúce problémy:

sa návratnosť hotovosti oneskorila o dva roky (ako je uvedené v odôvodnení 45) v porovnaní s návratnosťou plánovanou v čase prijatia konečného rozhodnutia o banke Parex. To oneskorenie si vyžiadalo zvýšenie štátnej podpory.

(142)

Dodatočná potreba podpory likvidity bola preto vyvolaná zhoršením finančnej situácie banky Reverta v porovnaní s prognózami v konečnom rozhodnutí o banke Parex. Komisia podotýka, že poskytnutá podpora likvidity sa v posledných rokoch postupne zvyšovala v súlade s problémami banky Reverta vo vzťahu k návratnosti aktív.

(143)

Ako je uvedené v odôvodnení 56, Lotyšsko tvrdí, že keďže z podpory likvidity vo výške 118,7 milióna LVL bolo na kapitál premenených len 49,5 milióna LVL, zostávajúca podpora likvidity vo výške 69,2 milióna LVL vytvorila nadmernú úroveň podpory likvidity približne o rovnakú sumu.

(144)

Komisia však pripomína, že ako je uvedené v odôvodnení 63 písm. b konečného rozhodnutia o banke Parex, na kapitál môžu byť premenené len štátne vklady. Komisia sa preto domnieva, že nižšia úroveň likvidity premenenej na kapitál nemohla automaticky viesť k nadbytku podpory likvidity.

(145)

Komisia ďalej konštatuje, že v roku 2011 bola banke Reverta odňatá banková licencia, čím zanikla potreba premeniť na kapitál ďalšiu likviditu, aby banka spĺňala ukazovateľ platobnej schopnosti vyžadovaný regulačnými orgánmi. Komisia preto uznáva, že zastavenie kapitálových požiadaviek (39) dovolilo Lotyšsku poskytnúť nižšiu sumu pomoci na rekapitalizáciu banky Reverta, než bola maximálna suma rekapitalizácie schválená prostredníctvom rozhodnutí.

(146)

Na základe problémov, ktoré mala banka Reverta s návratnosťou aktív, a na základe obmedzenej výšky kapitalizácie vyžadovanej po odňatí bankovej licencie Komisia konštatuje, že podpora likvidity, ktorú dostala banka Reverta, bola obmedzená na nevyhnutné minimum na riadnu správu procesu ukončenia jej činnosti.

(147)

Komisia takisto konštatuje, že dodatočná podpora likvidity je v súlade s požiadavkou na rozdelenie bremena, ktorá je stanovená v oznámení o bankovníctve z roku 2013. Komisia najmä poznamenáva, že v súlade s bodom 77 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 vlastné imanie bývalých akcionárov banky Parex bolo odpísané v plnej výške a že Lotyšsko sa teraz zaviazalo zabrániť poskytnutiu dodatočnej pomoci v prospech držiteľov podriadeného dlhu.

(148)

Lotyšské orgány uviedli, že vzhľadom na súčasné zložité trhové podmienky sa Lotyšsku nepodarilo nájsť záujemcu o kúpu činnosti v oblasti správy majetku banky Citadele v stanovenej lehote a že nebude schopné tak urobiť ani v dohľadnom časovom horizonte.

(149)

Lotyšské orgány pripomínajú, že predaj banky Citadele bol označený okrem iných záväzkov ako kľúčové opatrenie na riešenie narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného opatreniami pomoci. Vzhľadom na zhoršujúcu sa finančnú situáciu banky Citadele v porovnaní s predpokladmi v čase konečného rozhodnutia o banke Parex však odpredaj banky Citadele nebolo možné uskutočniť v predpokladanom časovom horizonte.

(150)

Lotyšsko ďalej tvrdí, že spojenie predaja činnosti v oblasti správy majetku s predajom banky Citadele zvýši záujem trhu o banku Citadele a že predĺženie obdobia predaja s vyššou pravdepodobnosťou umožní reprivatizáciu banky Citadele.

(151)

Komisia uznáva, že finančná situácia banky Citadele je horšia, než sa očakávalo v pôvodnom pláne reštrukturalizácie. Toto hodnotenie potvrdil aj dozorný správca (40) a premieta sa v ukazovateľoch uvedených v tabuľke 6:

Tabuľka 6

Porovnanie hlavných finančných ukazovateľov v porovnaní s plánom reštrukturalizácie

Vzhľadom na nižšiu úroveň ziskovosti banky Citadele v porovnaní s pôvodným plánom reštrukturalizácie Komisia chápe problémy spojené s predajom banky Citadele v krátkom čase.

(152)

Komisia pripomína, že záväzok týkajúci sa predaja činnosti v oblasti správy majetku bol spolu so záväzkom predať samotnú banku Citadele zahrnutý do konečného rozhodnutia o banke Parex s cieľom obmedziť narušenie hospodárskej súťaže, pretože tieto záväzky poskytnú konkurentom možnosť predkladať ponuky na tieto časti obchodnej činnosti (41).

(153)

Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že na základe konečného rozhodnutia o banke Parex banka Citadele začala proces predaja s cieľom otestovať záujem trhu a vymenovala aj nezávislého znalca, aby navrhol najlepšiu stratégiu predaja, ako je uvedené v odôvodneniach 61 a 62, a teda sa snažila v dobrej viere tieto záväzky dodržať.

(154)

Komisia berie na vedomie, že Lotyšsko sa teraz usiluje o predĺženie lehoty na dokončenie predaja činnosti v oblasti správy majetku oproti lehotám, ktoré sa zaviazalo dodržať v roku 2009. Lotyšsko požaduje zmenu konečného rozhodnutia o banke Parex, aby sa posunula pôvodná lehota na predaj činnosti v oblasti správy majetku, s cieľom predať túto činnosť spoločne s bankou Citadele na základe dodatočných záväzkov uvedených v odôvodneniach 64 až 68.

(155)

Aby Komisia schválila zmeny svojich konečných rozhodnutí, tieto zmeny musia byť založené na nových záväzkoch, ktoré možno považovať za rovnocenné s pôvodne stanovenými záväzkami (42). V takom prípade by opatrenia pomoci zostali zlučiteľné na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy len v prípade, že celková vyváženosť pôvodného rozhodnutia by zostala nezmenená. Aby sa zachovala pôvodná vyváženosť, zmenené záväzky by nemali mať nepriaznivý vplyv na životaschopnosť príjemcu pomoci, pričom celkový súbor záväzkov by zostal prinajmenšom rovnocenný, pokiaľ ide o rozdelenie bremena a kompenzačné opatrenia, so zohľadnením požiadaviek príslušných oznámení Komisie.

(156)

V tejto súvislosti Komisia pozitívne posudzuje súbor záväzkov, ktoré predložilo Lotyšsko a ktoré sú uvedené v odôvodneniach 64 až 73, pretože prispievajú k riešeniu prípadného narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vyplýva z prvého, druhého, tretieho a štvrtého opatrenia, a k zabezpečeniu vhodného rozdelenia bremena zainteresovaných strán príjemcov.

(157)

V oddiele 4 oznámenia o reštrukturalizácii sa vyzýva na uplatnenie účinných a primeraných opatrení, ktoré obmedzujú narušenie hospodárskej súťaže.

(158)

Konečné rozhodnutie o banke Parex zahŕňalo niekoľko takých opatrení, spomedzi ktorých bol kľúčový záväzok Lotyšska predať alebo zabezpečiť predaj banky Citadele do 31. decembra 2015 (43). Komisia považuje záväzky predať banku Citadele v uvedenej lehote v kombinácii s útlmom a obmedzením jej prítomnosti na trhu za dostatočné a primerané na to, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré by vyplývalo zo štátnej pomoci poskytnutej banke Parex.

(159)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia usúdila, že počiatočná dlhšia splatnosť podriadeného dlhu a jej predĺženie o 18 mesiacov vykonané v roku 2013 predstavovali ďalšie výhody pre banku Parex v porovnaní s formou podriadeného dlhu, ktorý bol schválený v rozhodnutiach o záchrane a v konečnom rozhodnutí o banke Parex.

(160)

Komisia v tejto súvislosti víta záväzok, ktorý ponúklo Lotyšsko a podľa ktorého Lotyšsko posunie lehotu na dokončenie predaja banky Citadele z 31. decembra 2015 na […], ako opatrenie na kompenzáciu ďalšej výhody vyplývajúcej z dlhšej splatnosti podriadených úverov. Zrýchlenie predaja banky Citadele prispieva k zachovaniu rovnakých podmienok.

(161)

Komisia navyše poznamenáva, že Lotyšsko poskytlo jasný záväzok […] v prípade, že predaj sa nevykoná v tomto skoršom termíne. Tento záväzok poskytuje dodatočnú ochranu (ktorá nebola výslovne zahrnutá v pôvodnom pláne reštrukturalizácie), ktorou sa zabezpečí, že narušenie hospodárskej súťaže bude primeraným spôsobom zmiernené, keďže za menej než […] banka Citadele bude […].

(162)

Komisia kladne hodnotí aj to, že Lotyšsko sa zaviazalo na ďalšie zníženie výšky kapitálu, ktorý môžu banke Reverta poskytnúť lotyšské orgány, ako je uvedené v odôvodnení 69.

(163)

V oddiele 3 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že banky a ich zainteresované strany by sa mali na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere s cieľom obmedziť pomoc na nevyhnutné minimum a riešiť otázky narušenia hospodárskej súťaže a morálneho rizika.

(164)

Komisia v tejto súvislosti berie na vedomie dodatočné kompenzačné opatrenia navrhnuté Lotyšskom na zabezpečenie, že tretie strany nebudú mať prospech zo sumy dodatočnej pomoci, ktorú dostala banka Reverta, najmä zo záväzku posilniť mechanizmy rozdelenia bremena, ktorý je opísaný v odôvodneniach 70 až 73.

(165)

Lotyšsko sa zaväzuje, že banka Citadele a banka Reverta (predtým banka Parex), ako aj ich pridružené podniky nevyplatia žiadne úroky, dividendy ani kupóny z existujúcich kapitálových nástrojov (vrátane prioritných akcií, prioritných akcií triedy B a nástrojov vyššej a nižšej úrovne Tier 2) (či už splatné, alebo pripísané) žiadnym podriadeným veriteľom ani iným akcionárom ako lotyšský štát alebo EBOR, ani voči nim neuplatnia žiadne práva z kúpnych opcií vo vzťahu k uvedeným nástrojom, pokiaľ a kým štátna pomoc banke Reverta a/alebo banke Citadele nebude splatená v plnej výške a pokiaľ im nevznikne zákonná povinnosť tak urobiť. V tejto súvislosti sa Lotyšsko ďalej zaväzuje odstrániť akékoľvek takéto zákonné povinnosti čo najskôr, najneskôr však do 30. apríla 2015. V dôsledku toho držitelia existujúcich kapitálových nástrojov nedostanú žiadnu platbu, pretože tieto existujúce kapitálové nástroje neobsahujú povinný kupón a v priebehu likvidácie banky Reverta (ktorá prebehne do konca roka 2017) sa radia za prednostný dlh. Keďže banka Reverta má záporný kapitál, v praxi to znamená, že pre držiteľov takýchto kapitálových nástrojov bude nemožné dostať akúkoľvek platbu či vrátenie prostriedkov.

(166)

Okrem záväzkov uvedených v odôvodnení 165 sa Lotyšsko ďalej zaväzuje, že nesplatí žiadnu pohľadávku (istinu) z predošlých podriadených úverov, pokiaľ a kým nebude štátna pomoc banke Reverta/Citadele splatená v plnej výške, v rozsahu potrebnom na pokrytie záporných čistých aktív banky Reverta, a za predpokladu, že je k dispozícii právny základ. Na tento účel bude pohľadávka (istina) z predošlých podriadených úverov buď i) predmetom záväzného príkazu, na základe ktorého nie sú splatné žiadne platby podľa predošlých podriadených úverov, alebo ii) premenená na kapitál Tier 1 bez hlasovacích práv, alebo iii) odpísaná. Vzhľadom na to, že vnútroštátne právne predpisy v súčasnosti neposkytujú vhodný právny základ umožňujúci splnenie tohto záväzku, Lotyšsko sa v tejto súvislosti ďalej zaväzuje prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie, že všetky právne predpisy potrebné na splnenie tohto záväzku budú zavedené najneskôr do 30. apríla 2015.

(167)

Komisia víta záväzky Lotyšska uvedené v odôvodneniach 165 a 166, pretože tým, že sú zamerané na obmedzenie platieb istiny a úrokov, ktoré sú splatné v súvislosti s predošlými podriadenými úvermi a kapitálovými nástrojmi banky Reverta a banky Citadele, poskytujú ďalšie rozdelenie bremena.

(168)

V dôsledku toho Komisia konštatuje, že navrhované kompenzačné opatrenia uvedené v oddiele 5.5 možno považovať za dostatočné a zodpovedajúce (z hľadiska účinnosti) opatreniam, ktoré Lotyšsko navrhlo už predtým a ktoré Komisia schválila v konečnom rozhodnutí o banke Parex v znení rozhodnutia o zmene. Navrhovanými kompenzačnými opatreniami sa skutočne sleduje rovnaký cieľ, a to obmedziť narušenie hospodárskej súťaže. Tieto opatrenia sú dobre cielené, pretože sú zamerané na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže na trhoch, na ktorých pôsobí banka Citadele.

(169)

Komisia preto dospela k záveru, že zmenené záväzky sú rovnaké ako pôvodné, pokiaľ ide o obnovenie životaschopnosti, rozdelenie bremena a zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže. Nahradením pôvodných záväzkov novými záväzkami sa nemení zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom, ako sa konštatuje v konečnom rozhodnutí o banke Parex v znení rozhodnutia o zmene.

(170)

Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že Lotyšsko neoprávnene vykonalo prvé, druhé a tretie opatrenie v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a že porušilo záväzok odpredať činnosť banky Citadele v oblasti správy majetku banky v lehote zaznamenanej v konečnom rozhodnutí o banke Parex (štvrté opatrenie).

(171)

Z dosiaľ uvedených dôvodov a vzhľadom na dodatočné záväzky, ktoré prijalo Lotyšsko a banka Citadele, však

a)

poskytnúť banke Parex podriadené úvery s pôvodnou splatnosťou presahujúcou podmienky opatrenia schváleného v rozhodnutiach o záchrane a v konečnom rozhodnutí o banke Parex (prvé opatrenie);

b)

predĺžiť banke Citadele splatnosť podriadených úverov vo výške 37 miliónov LVL o ďalších 18 mesiacov (druhé opatrenie);

c)

poskytnúť banke Reverta podporu likvidity vo výške presahujúcej maximálne hranice schválené Komisiou v konečnom rozhodnutí o banke Parex (tretie opatrenie).

3.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/37

(1)

Listom z 19. augusta 2014 Poľsko oznámilo Komisii určité opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa článku 14 ods. 1 smernice 2010/13/EÚ.

(2)

Komisia v priebehu troch mesiacov od tohto oznámenia overila zlučiteľnosť týchto opatrení s právnymi predpismi Únie, najmä pokiaľ ide o proporcionalitu opatrení a transparentnosť vnútroštátneho konzultačného postupu.

(3)

Pri svojom preskúmaní Komisia zohľadnila údaje dostupné na poľskom audiovizuálnom trhu, najmä pokiaľ ide o vplyv na televízny trh.

(4)

Zoznam podujatí s veľkým významom pre spoločnosť zostavilo Poľsko zrozumiteľne a transparentne po rozsiahlych konzultáciách.

(5)

Na základe podrobných dôkazov a údajov o počtoch divákov, ktoré poskytli poľské orgány, útvary Komisie overili, že zoznam určených podujatí zostavený v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2010/13/EÚ spĺňa aspoň dve z týchto kritérií, ktoré sa považujú za spoľahlivé ukazovatele dôležitosti podujatí pre spoločnosť: i) mimoriadny všeobecný ohlas v členskom štáte a nielen význam pre tých, ktorí zvyčajne sledujú príslušnú činnosť alebo šport; ii) všeobecne uznávaný, osobitý kultúrny význam pre obyvateľstvo členského štátu, najmä ako katalyzátor kultúrnej identity; iii) účasť národného tímu na príslušnom podujatí v kontexte súťaže alebo turnaja medzinárodného významu a iv) skutočnosť, že podujatie tradične vysiela voľne prístupná televízia a zaujme veľké množstvo televíznych divákov.

(6)

Oznámený zoznam podujatí s veľkým významom pre spoločnosť obsahuje tak podujatia, ktoré sú už na štatutárnom zozname stanovenom v článku 20b zákona o vysielaní z 29. decembra 1992 zmeneného zákonom z 31. marca 2000, ako aj ďalšie podujatia, ktoré sú súčasťou návrhu nariadenia Rady pre vysielanie o zozname podujatí veľkého významu. Celý rad oznámených podujatí, ako sú letné a zimné olympijské hry či finálové a semifinálové zápasy majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy vo futbale, sa všeobecne považuje za podujatia s veľkým významom pre spoločnosť. Zoznam obsahuje aj iné futbalové zápasy v rámci uvedených podujatí s účasťou poľského národného tímu, vrátane kvalifikačných zápasov. Ako preukázali poľské orgány, tieto podujatia zaujali veľké počty televíznych divákov a tradične ich vysielala voľne dostupná televízia. Okrem toho majú mimoriadny všeobecný ohlas v Poľsku, pretože sú obzvlášť obľúbené u širokej verejnosti a nielen u tých, ktorí zvyčajne sledujú športové podujatia. Navyše v niektorých zápasoch v rámci majstrovstiev sveta a Európy vo futbale, vrátane kvalifikačných zápasov, bude hrať poľský národný tím.

(7)

Tieto ďalšie futbalové zápasy v rámci oficiálnych turnajov a Ligy majstrov či pohára UEFA, na ktorých sa zúčastňujú poľské národné alebo klubové tímy, zaujmú veľké počty televíznych divákov a v Poľsku ich tradične vysiela voľne dostupná televízia.

(8)

Zápasy majstrovstiev sveta a Európy vo volejbale mužov a žien, v ktorých hrali poľské národné tímy, vrátane kvalifikačných turnajov, a mužská svetová volejbalová liga zaujali veľké počty televíznych divákov a tradične ich vysielala voľne dostupná televízia. Okrem toho vzbudili v Poľsku mimoriadne široký záujem, a to aj medzi publikom, ktoré túto disciplínu bežne nesleduje. Národný tím sa v ich rámci zapojil aj do medzinárodného turnaja s veľkým významom. Tento záujem ešte vystupňovala skutočnosť, že poľskí reprezentanti dosiahli v týchto turnajoch významné úspechy.

(9)

Semifinále a finále majstrovstiev sveta a Európy v hádzanej mužov nielenže zaujali veľké počty televíznych divákov a tradične ich vysielala voľne dostupná televízia, ale navyše vzbudili v Poľsku mimoriadny záujem, a to aj medzi publikom, ktoré túto disciplínu bežne nesleduje. Ďalšie zápasy v rámci semifinále a finále majstrovstiev sveta a Európy v hádzanej mužov, v ktorých hral poľský národný tím, takisto zaujali veľké počty televíznych divákov a tradične ich vysielala voľne dostupná televízia. Okrem toho vzbudili v Poľsku mimoriadne široký záujem, a to aj medzi publikom, ktoré túto disciplínu bežne nesleduje. Národný tím sa v ich rámci zapojil aj do medzinárodného turnaja s veľkým významom, v ktorom poľskí reprezentanti dosiahli významné úspechy.

(10)

Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, Svetový pohár v skokoch na lyžiach a podujatia Svetového pohára v behu na lyžiach žien nielenže zaujali veľké počty televíznych divákov a tradične ich vysielala voľne dostupná televízia, ale navyše vzbudili v Poľsku mimoriadne široký záujem, a to aj medzi publikom, ktoré tieto disciplíny bežne nesleduje. Poľský národný tím sa v ich rámci zapojil aj do medzinárodného turnaja s veľkým významom, v ktorom poľskí reprezentanti dosiahli významné úspechy.

(11)

Majstrovstvá sveta v atletike zaujali veľké počty televíznych divákov a tradične ich vysielala voľne dostupná televízia. Navyše vzbudili v Poľsku mimoriadne široký záujem, a to aj medzi publikom, ktoré tieto disciplíny bežne nesleduje. Poľskí súťažiaci dosiahli významné úspechy v skoku o žrdi, vrhu guľou a hode diskom.

(12)

Berúc do úvahy podmienky, v rámci ktorých sa tieto podujatia s veľkým významom pre spoločnosť majú vysielať, vymedzenie pojmu „kvalifikovaného vysielateľa“, úlohu Rady v mechanizme riešenia sporov v priebehu vykonávania opatrení a dátum, od ktorého sa majú uplatňovať konečné poľské opatrenia (12 mesiacov po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie), určené opatrenia neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, a síce ochrany práva na informácie a širokého prístupu verejnosti k televíznemu pokrytiu vnútroštátnych alebo nevnútroštátnych podujatí s veľkým významom pre spoločnosť. Preto možno konštatovať, že dôsledky pre právo na vlastníctvo, ako sa stanovuje v článku 17 Európskej charty základných práv, nejdú nad rámec dôsledkov, ktoré sú nevyhnutne spojené so zaradením týchto udalostí do zoznamu uvedeného v článku 14 ods. 1 smernice 2010/13/EÚ.

(13)

Z rovnakého dôvodu sa poľské opatrenia s prihliadnutím na prevládajúci dôvod verejného záujmu zabezpečiť prístup širokej verejnosti k vysielaniu podujatí, ktoré majú pre spoločnosť veľký význam, javia ako primerané na oprávnenie výnimky zo základnej slobody poskytovania služieb stanovenej v článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Okrem toho poľské opatrenia nepredstavujú nijakú diskrimináciu ani uzavretie trhu pre vysielateľov, držiteľov práv ani iné hospodárske subjekty z iných členských štátov.

(14)

Určené opatrenia sú taktiež zlučiteľné s únijnými pravidlami hospodárskej súťaže, pokiaľ sa definícia kvalifikovaných vysielateľov, ktorí vysielajú uvedené podujatia, zakladá na objektívnych kritériách, ktoré umožňujú skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž pri získavaní vysielacích práv na tieto podujatia. Okrem toho počet určených podujatí nie je neprimeraný do takej miery, že by to narúšalo hospodársku súťaž v rámci sekundárnych trhov voľne dostupnej a platenej televízie. Preto možno konštatovať, že dôsledky pre slobodu hospodárskej súťaže nejdú nad rámec dôsledkov, ktoré sú nevyhnutne spojené so zaradením týchto udalostí do zoznamu uvedeného v článku 14 ods. 1 smernice 2010/13/EÚ.

(15)

Komisia informovala ostatné členské štáty o opatreniach, ktoré plánuje prijať Poľsko, a predložila výsledky svojho overovania výboru zriadenému v súlade s článkom 29 smernice 2010/13/EÚ. Výbor prijal kladné stanovisko,

3.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/42

(1)

V súlade s článkom 5 ods. 1 písm. g), j) a k) prílohy VI k rozhodnutiu 2013/755/EÚ sa čiastočné alebo úplné mletie cukru, osievanie a plnenie do vriec považujú za opracovanie alebo spracovanie, ktoré je nedostatočné na udelenie statusu výrobkov s pôvodom.

(2)

V roku 2002 Holandsko požiadalo o výnimku z pravidla pôvodu, pokiaľ ide o výrobky z cukru patriace pod číselné znaky KN 1701 11 90, 1701 99 10 a 1701 91 00, ktoré sa spracovávajú na Holandských Antilách v ročnom množstve 3 000 ton. Uvedená žiadosť bola schválená a výnimka sa prestala uplatňovať 31. decembra 2007.

(3)

V roku 2009 Holandsko predložilo žiadosť o predĺženie výnimky udelenej v roku 2002, ako aj žiadosť o novú výnimku. Žiadosť o predĺženie výnimky bola rozhodnutím Komisie 2009/699/ES (2) zamietnutá, avšak žiadosť o novú výnimku bola schválená, a to v rámci limitov množstiev, na ktoré sa v rokoch 2009 a 2010 Holandským Antilám pridelili dovozné povolenia na cukor.

(4)

V roku 2010 Holandsko požiadalo o novú výnimku na obdobie rokov 2011 až 2013, pokiaľ ide o výrobky z cukru spracovávané na Holandských Antilách. Rozhodnutím Komisie 2011/47/EÚ (3) sa výnimka poskytla v súlade s článkom 37 ods. 1, 3 a 7 prílohy III k rozhodnutiu Rady 2001/822/ES (4) a za určitých podmienok, ktorých cieľom bolo vyvážiť oprávnené záujmy hospodárskych subjektov zo zámorských krajín a území (ZKÚ) a ciele spoločnej organizácie trhu s cukrom v Únii.

(5)

Holandsko 11. februára 2013 požiadalo v mene vlády Curaçaa o novú výnimku z pravidiel pôvodu stanovených v prílohe III k rozhodnutiu 2001/822/ES na obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013, teda dátumu skončenia uplatňovania rozhodnutia 2001/822/ES. Žiadosť sa vzťahovala na celkové ročné množstvo 5 500 ton výrobkov z cukru číselného znaku KN 1701 14 90, opísaných ako „biocukor“, s pôvodom v tretích krajinách a spracovávaných na Curaçau na vývoz do Únie. Holandsko túto žiadosť oficiálne stiahlo 17. apríla 2013, pretože činnosti spracovania opísané v žiadosti sa už na Holandských Antilách nevykonávali. Holandsko 17. apríla 2013 predložilo druhú žiadosť o výnimku na obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 pre 5 000 ton výrobkov z cukru, opísaných ako surový trstinový cukor z ekologickej výroby číselného znaku KN 1701 14 90. Táto žiadosť bola zamietnutá vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/460/EÚ (5).

(6)

Vláda Curaçaa predložila 23. júna 2014 žiadosť o výnimku na obdobie od 1. januára 2014 do 1. januára 2018 pre 7 000 ton výrobkov z cukru ročne, opísaných ako surový trstinový cukor z ekologickej výroby, konvenčný surový trstinový cukor číselného znaku KN 1701 13 a zmesi cukru číselných znakov KN 1701 99, 1806 10 a 2106 90. Vláda Curaçaa predložila 1. septembra 2014 dodatočné informácie týkajúce sa svojej žiadosti, v ktorých okrem iného uviedla, že výnimka sa požadovala na obdobie od 1. októbra 2014 do 1. januára 2020.

(7)

Curaçao vysvetlilo, že od 1. januára 2014 odvetvie ukončilo svoje činnosti spracovania cukru vzhľadom na to, že v rozhodnutí 2013/755/EÚ sa neposkytuje možnosť bezcolného vývozu do Únie, keďže činnosti odvetvia týkajúce sa spracovania sa považujú za nedostatočné na udelenie statusu výrobkov s pôvodom. Odvetvie je však pripravené investovať v regióne do spracovania, balenia a veľkoobchodu, pokiaľ ide o suché ekologické výrobky na účely vývozu, hneď ako vytvorí potrebný zisk pre financovanie týchto investícií. Cieľom je začať s týmito novými činnosťami v druhej polovici roku 2015. V dôsledku týchto nových činností odvetvie očakáva zvýšenie počtu zamestnancov.

(8)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Curaçao, sa môže z vývozu do Únie v objeme 2 000 ton cukru z ekologickej výroby z tretích krajín pomletého v Curaçau dosiahnuť pri súčasných trhových cenách čistý zisk po zdanení vo výške 25,42 EUR na tonu za predpokladu, že cukor sa môže dovážať v rámci preferenčného zaobchádzania ako cukor s pôvodom na Curaçau.

(9)

Výrobné náklady na trstinový cukor v Brazílii pri zahrnutí administratívnych nákladov predstavujú 294 EUR na tonu surového trstinového cukru. Zdá sa nepravdepodobné, že by náklady na čistenie, mletie a balenie trstinového cukru z ekologickej výroby na Curaçau, ako boli oznámené Komisii, boli vyššie než 294 EUR na tonu, a to aj po započítaní nákladov na dopravu do EÚ. Namiesto toho sa musí vychádzať z toho, že tieto náklady obsahujú iné režijné náklady a zisky. Na zabezpečenie udržateľnej hospodárskej činnosti by výrobné náklady na Curaçau, kde sa vykonáva len jednoduché spracovávanie, vrátane nákladov na dopravu do Únie, mali byť nižšie alebo rovné nákladom na pestovanie a spracovávanie trstinového cukru v Brazílii. Preto, keď sa vychádza z toho, že 294 EUR na tonu sú reálne náklady na čistenie, mletie, balenie surového trstinového cukru z ekologickej výroby na Curaçau a na dopravu do EÚ, možno dosiahnuť zisk po zdanení vo výške 192 EUR na tonu. Dosiahnutie zisku len vo výške 25,42 EUR na tonu trstinového cukru získaného po mletí cukru z tretích krajín na Curaçau pri poskytnutí bezcolného prístupu do Únie a oslobodení od platby dovozného cla vo výške 419 EUR na tonu cukru z tretích krajín sa považuje za neprimerané.

(10)

Výnimka sa požaduje pre 7 000 ton výrobkov z cukru, opísaných ako trstinový cukor z ekologickej výroby, konvenčný trstinový cukor a zmesi cukru. V žiadosti však nie je zmienka o cene pektínu, kazeinátu, sušeného mlieka a kakaového prášku používaných pri výrobe týchto zmesí cukru, ktorá je potrebná na výpočet zisku, ktorý možno dosiahnuť. Výnimka by sa preto mala udeliť len pre surový trstinový cukor z ekologickej výroby a surový konvenčný trstinový cukor.

(11)

Podľa Curaçaa by výnimka umožnila odvetviu obnoviť svoje činnosti a znovuaktivovať zamestnanosť, prispieť k vývozným činnostiam a vytvoriť devízové príjmy. Odvetvie takisto prispieva k verejným príjmom tým, že plní svoje daňové záväzky.

(12)

Počas rokov 2009 až 2013 malo Curaçao prospech z výnimiek udelených na základe rozhodnutia 2001/822/ES, ktoré pomáhali vytvárať potrebný obrat pre investície do diverzifikácie smerom k výrobe výrobkov, v prípade ktorých sa nevyžaduje výnimka z pravidiel pôvodu. Podľa doručených informácií boli investície v roku 2009 veľmi nízke a v období rokov 2010 až 2012 sa nerealizovali žiadne investície. Tieto výnimky teda pomohli len udržať činnosti mletia a balenia bez toho, aby udržateľným spôsobom prispievali k rozvoju existujúceho odvetvia alebo k vytvoreniu nového odvetvia. Preto je na konci platnosti výnimky potrebné overiť, či sa zisk vytvorený výnimkou účinne investoval do nových zariadení na výrobu suchých ekologických výrobkov a v akom rozsahu prispel k tvorbe nových pracovných miest. Vláda Curaçaa by preto mala Únii predložiť overené dôkazy o realizovaných investíciách a údaje o zamestnanosti na účely overenia.

(13)

Komisia považuje čistý zisk po zdanení vo výške 192 EUR na tonu za realistický zisk pre čistenie, mletie a balenie surového trstinového cukru z ekologickej výroby na Curaçau. Z tohto dôvodu by malo byť možné financovať plánované investície vo výške 300 000 EUR, ako oznámila vláda Curaçaa, prostredníctvom výroby 1 560 ton surového trstinového cukru. Výnimka by sa preto mala udeliť pre množstvo 780 ton na obdobie od 1. apríla 2015 do 31. marca 2016 a pre množstvo 780 ton na obdobie od 1. apríla 2016 do 31. marca 2017.

(14)

Listom z 21. novembra 2014 Komisia požiadala Curaçao, aby zobralo na vedomie posúdenie žiadosti, ktoré vypracovala Komisia, a vyjadrilo sa k nemu. Lehota na odpoveď bola stanovená na 3. decembra 2014. Odpoveď Curaçaa bola doručená 3. decembra 2014.

(15)

Za uvedených podmienok výnimka nespôsobí vážne škody hospodárskemu sektoru ani existujúcemu odvetviu v Únii.

(16)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 (6) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa správy colných kvót. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať na správu množstva, vzhľadom na ktoré sa príslušná výnimka udeľuje.

(17)

Výbor pre colný kódex nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

—

„Derogation – [Commission Implementing Decision (EU) 2015/164]“

—

„Dérogation – [Décision d'exécution (UE) 2015/164 de la Commission]“.