17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/1

(1)

Počas rannej „fázy likvidity“ finančnej krízy, ktorá sa začala v roku 2007, čelili mnohé úverové inštitúcie napriek zachovaniu primeraných úrovní kapitálu závažným problémom, pretože svoje riziko likvidity neriadili obozretne. Niektoré úverové inštitúcie sa stali príliš závislými od krátkodobého financovania, ktoré sa pri vypuknutí krízy rýchlo vyčerpalo. Tieto úverové inštitúcie sa tak stali zraniteľné vzhľadom na požiadavky na likviditu, pretože nemali v držbe objem likvidných aktív dostatočný na to, aby dokázali uspokojiť požiadavky na výber finančných prostriedkov (záporné peňažné toky) počas stresového obdobia. Úverové inštitúcie tak boli donútené likvidovať aktíva rýchlym predajom za akúkoľvek cenu, čím sa vytvorila samohybná špirála klesajúcich cien a oslabila dôvera v trh, čo prerástlo až do krízy platobnej schopnosti. Mnoho úverových inštitúcií tak nakoniec nadmerne záviselo od poskytovania likvidity centrálnymi bankami a muselo sa zachraňovať obrovskými finančnými injekciami z verejných zdrojov. Ukázalo sa, že je potrebné vypracovať podrobnú požiadavku na krytie likvidity, ktorej cieľom by malo byť zabrániť tomuto riziku tým, že sa zníži závislosť úverových inštitúcií od krátkodobého financovania a poskytovania likvidity centrálnymi bankami a zvýši ich odolnosť voči náhlym šokom likvidity.

(2)

V článku 412 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa pre úverové inštitúcie stanovuje požiadavka na krytie likvidity, ktorá je všeobecne vyjadrená ako povinnosť mať v držbe „likvidné aktíva, ktorých súčet hodnôt pokrýva záporný tok likvidity mínus kladný tok likvidity za stresových podmienok“. Podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa Komisia splnomocňuje podrobne vymedziť túto požiadavku na krytie likvidity a okolnosti, za ktorých musia príslušné orgány stanoviť úverovým inštitúciám konkrétne úrovne kladných a záporných peňažných tokov, aby sa zachytili špecifické riziká, ktorým sú vystavené. V súlade s odôvodnením 101 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by mali byť pravidlá porovnateľné s ukazovateľom krytia likvidity, ktorý je stanovený v medzinárodnom rámci pre meranie, normy a sledovanie rizika likvidity, ktorý vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS), pričom by mal zohľadňovať špecifiká Únie a jednotlivých štátov. Kým sa od 1. januára 2018 nezačne požiadavka na krytie likvidity vykonávať v plnom rozsahu, členské štáty by mali byť schopné uplatňovať požiadavku na krytie likvidity úverových inštitúcií až do 100 % v súlade s vnútroštátnym právom.

(3)

V súlade s normami BCBS v oblasti likvidity by sa mali prijať pravidlá na vymedzenie požiadavky na krytie likvidity ako pomeru vankúša „likvidných aktív“ úverovej inštitúcie k jej „čistým záporným tokom likvidity“ za stresové obdobie 30 kalendárnych dní. „Čisté záporné toky likvidity“ by sa mali vypočítať odčítaním kladných tokov likvidity úverovej inštitúcie od jej záporných tokov likvidity. Ukazovateľ krytia likvidity by sa mal vyjadrovať ako percentuálny podiel a po vykonaní v plnom rozsahu by sa jeho minimálna úroveň mala stanoviť na 100 %, čo znamená, že úverová inštitúcia má v držbe dostatok likvidných aktív na pokrytie svojich čistých záporných tokov likvidity počas 30-dňového stresového obdobia. Počas takéhoto obdobia by úverová inštitúcia mala byť schopná rýchlo zmeniť svoje likvidné aktíva na hotovosť bez toho, aby musela využiť likviditu centrálnej banky alebo verejné zdroje, čo by mohlo mať za následok dočasný pokles jej ukazovateľa krytia likvidity pod úroveň 100 %. Ak by takáto situácia nastala alebo sa kedykoľvek očakáva, že nastane, úverové inštitúcie by mali splniť osobitné požiadavky stanovené v článku 414 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s cieľom včas obnoviť minimálnu úroveň svojho ukazovateľa krytia likvidity.

(4)

Ako „likvidné aktíva“ na účely vankúša likvidity úverových inštitúcií by sa mali vymedziť len voľne prevoditeľné aktíva, ktoré sa dajú rýchlo zmeniť na hotovosť na súkromných trhoch v krátkom časovom horizonte a bez výraznej straty hodnoty. V súlade so šiestou časťou nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a klasifikáciou likvidných aktív vypracovanou BCBS by sa v príslušných pravidlách malo rozlišovať medzi aktívami s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou (alebo aktívami úrovne 1) a aktívami s vysokou likviditou a kreditnou kvalitou (alebo aktívami úrovne 2). Úroveň 2 by sa mala ďalej členiť na aktíva úrovne 2A a aktíva úrovne 2B. Úverové inštitúcie by mali mať v držbe vankúš likvidných aktív, ktorý je vzhľadom na relatívnu likviditu a kreditnú kvalitu týchto aktív primerane diverzifikovaný. Na každú úroveň a podúroveň by sa preto mali vzťahovať osobitné požiadavky týkajúce sa zrážok (haircutov) a limity celkového vankúša a v prípade potreby by sa na úrovne alebo podúrovne a kategórie likvidných aktív tej istej úrovne alebo podúrovne mali uplatňovať aj diferencované požiadavky, ktoré by mali byť tým prísnejšie, čím je ich likvidita klasifikovaná na nižšej úrovni.

(5)

Na likvidné aktíva by sa mali uplatňovať určité všeobecné a prevádzkové požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby sa dali zmeniť na hotovosť v krátkom časovom horizonte, s prihliadnutím na niektoré prípadné výnimky platné pre špecifické aktíva úrovne 1. V týchto požiadavkách by sa malo spresniť, že likvidné aktíva by mali byť v držbe bez akejkoľvek prekážky, ktorá by bránila nakladaniu s týmito aktívami, mali by sa dať ľahko oceňovať a mali by byť kótované na uznaných burzách alebo obchodovateľné prostredníctvom aktívneho predaja alebo na trhoch s repo transakciami. Mali by takisto zabezpečiť, aby mal útvar riadenia likvidity v rámci úverovej inštitúcie vždy prístup k svojim likvidným aktívam a kontrolu nad nimi, ako aj to, aby boli aktíva zahrnuté do vankúša likvidity primerane diverzifikované. Diverzifikácia je dôležitá preto, aby sa zabezpečilo, že schopnosť úverovej inštitúcie rýchlo zlikvidovať likvidné aktíva bez výraznej straty ich hodnoty nebude ohrozená v dôsledku citlivosti týchto aktív na spoločný rizikový faktor. Od úverových inštitúcií by sa malo takisto vyžadovať, aby zabezpečili súlad menovej denominácie svojich likvidných aktív a čistých záporných tokov likvidity s cieľom predísť ohrozeniu svojej schopnosti využívať počas stresového obdobia vankúš likvidity na krytie záporných tokov likvidity v konkrétnej mene v dôsledku nadmerného menového nesúladu.

(6)

V súlade s odporúčaniami uvedenými v správe Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z 20. decembra 2013 vypracovanej podľa článku 509 ods. 3 a 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa všetky druhy dlhopisov, ktoré emitovali alebo zaručili ústredné štátne správy a centrálne banky členských štátov, ako aj dlhopisov, ktoré emitovali alebo zaručili nadnárodné inštitúcie, mali zaradiť do úrovne 1. Ako poznamenal EBA, z hľadiska dohľadu existujú silné argumenty za to, aby nedochádzalo k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi jednotlivými členskými štátmi, pretože vylúčením niektorých štátnych dlhopisov z úrovne 1 by sa vytvorili stimuly na investovanie do iných štátnych dlhopisov v rámci Únie, čo by viedlo k fragmentácii vnútorného trhu a zvýšeniu rizika vzájomnej nákazy v čase krízy medzi úverovými inštitúciami a ich štátmi (tzv. prepojenie medzi bankami a štátmi). Pokiaľ ide o tretie krajiny, do úrovne 1 by sa mali zaradiť expozície voči centrálnym bankám a ústrednej štátnej správe, ktorým bola podľa pravidiel kreditného rizika v tretej časti hlave II nariadenia (EÚ) č. 575/2013 priradená riziková váha 0 %, ako sa uvádza v norme vypracovanej BCBS. Expozície voči regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom a subjektom verejného sektora by sa mali zaradiť do úrovne 1 len v prípade, keď sa s nimi zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej štátnej správe a keď týmto expozíciám bola podľa rovnakých pravidiel kreditného rizika priradená riziková váha 0 %. Do rovnakej úrovne by sa mali zaradiť expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám, ktorým bola priradená riziková váha 0 %. Vzhľadom na mimoriadne vysokú likviditu a kreditnú kvalitu uvedených aktív by sa úverovým inštitúciám malo umožniť, aby tieto aktíva mohli zahrnúť do svojich vankúšov likvidity bez akýchkoľvek limitov, a nemala by sa na ne uplatňovať žiadna zrážka ani požiadavka diverzifikácie.

(7)

Aktíva emitované úverovými inštitúciami by sa vo všeobecnosti nemali uznávať ako likvidné aktíva, ale do úrovne 1 by sa mali zaradiť bankové aktíva podporované vládami členských štátov, ako sú napríklad poskytovatelia podporných úverov a štátni veritelia, ako aj aktíva súkromných bánk s explicitnou štátnou zárukou. Takéto aktíva so štátnou zárukou sú pozostatkom z finančnej krízy, ktorý by sa mal postupne odstrániť, a za likvidné aktíva by sa preto mali považovať len bankové aktíva so štátnou zárukou, ktorá bola poskytnutá alebo prisľúbená do 30. júna 2014. Podobne by sa ako s aktívami úrovne 1 malo zaobchádzať aj s nadriadenými dlhopismi, ktoré emitovali určité špecifické správcovské agentúry určitých členských štátov, pričom by sa na ne mali vzťahovať rovnaké požiadavky ako na expozície voči ústrednej štátnej správe príslušného členského štátu, ale len s obmedzeným časovým účinkom.

(8)

Kryté dlhopisy sú dlhové nástroje emitované úverovými inštitúciami a zabezpečené krycou skupinou aktív, ktoré zvyčajne pozostávajú z hypotekárnych úverov alebo dlhu verejného sektora, voči ktorým majú investori v prípade zlyhania prednostný nárok. Vďaka tomu, že sú zabezpečené a zahŕňajú určité ďalšie bezpečnostné prvky, ako napríklad požiadavku, že emitent musí nahradiť nevýnosové aktíva v krycej skupine a zachovať takú hodnotu krycej skupiny, ktorá prevyšuje nominálnu hodnotu dlhopisov (požiadavka na krytie aktív), predstavujú kryté dlhopisy pomerne nízkorizikové, výnosné nástroje, ktoré na hypotekárnych trhoch väčšiny členských štátov zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti financovania. V niektorých členských štátoch je emisia nesplatených krytých dlhopisov väčšia ako skupina nesplatených štátnych dlhopisov. Určité kryté dlhopisy, najmä so stupňom kreditnej kvality 1, sa podľa analýzy v správe EBA vyznačovali v období od 1. januára 2008 do 30. júna 2012 vynikajúcou likviditou. EBA však napriek tomu odporučil zaobchádzať s týmito krytými dlhopismi podľa noriem BCBS ako s aktívami úrovne 2A. Vzhľadom na uvedené súvislosti, pokiaľ ide o ich kreditnú kvalitu, likviditu a úlohu na trhoch s financovaním v Únii, je však vhodné zaobchádzať s týmito krytými dlhopismi so stupňom kreditnej kvality 1 ako s aktívami úrovne 1. Na rozdiel od ostatných aktív úrovne 1 by sa s cieľom zabrániť rizikám nadmernej koncentrácie mal na držbu krytých dlhopisov so stupňom kreditnej kvality 1 zahrnutých do vankúša likvidity vzťahovať 70 % limit z celkového vankúša, minimálna 7 % zrážka a požiadavka na diverzifikáciu.

(9)

Kryté dlhopisy so stupňom kreditnej kvality 2 by sa mali uznať za aktíva úrovne 2A podliehajúce rovnakému limitu (40 %) a zrážke (15 %), ktoré sa uplatňujú na ostatné likvidné aktíva tejto úrovne. Možno to odôvodniť na základe dostupných trhových údajov, ktoré naznačujú, že kryté dlhopisy so stupňom kreditnej kvality 2 sa vyznačovali väčšou likviditou než ostatné porovnateľné aktíva úrovne 2A a 2B, ako napríklad cenné papiere zabezpečené hypotékami na obytné nehnuteľnosti (RMBS) so stupňom kreditnej kvality 1. Okrem toho oprávnenie zahrnutia týchto krytých dlhopisov do vankúša likvidity by prispelo k diverzifikácii skupiny dostupných aktív v rámci vankúša, a predišlo by sa tak neopodstatnenej diskriminácii alebo kaskádovému efektu medzi nimi a krytými dlhopismi so stupňom kreditnej kvality 1. Malo by sa však poznamenať, že veľké množstvo týchto krytých dlhopisov bolo zaradených do stupňa kreditnej kvality 2 v dôsledku zhoršenia ratingu ústrednej štátnej správy členského štátu, v ktorom bol usadený ich emitent. Vyplynulo to zo stropov pre krajiny zvyčajne zahrnutých v metodikách ratingových agentúr, na základe ktorých sa určuje, že finančné nástroje nesmú mať vyššie hodnotenie, než je ratingové hodnotenie ich príslušného štátu. Stropy pre krajiny tak zabránili tomu, aby kryté dlhopisy emitované v uvedených členských štátoch dosiahli bez ohľadu na svoju kreditnú kvalitu stupeň kreditnej kvality 1, čo malo za následok ich nižšiu likviditu v porovnaní s krytými dlhopismi podobnej kvality emitovanými v členských štátoch, ktoré nemali zhoršené ratingové hodnotenie. V dôsledku toho došlo k značnej fragmentácii trhov s financovaním v rámci Únie, a zdôrazňuje sa tak potreba nájsť vhodnú alternatívu externých ratingov ako jedného z kritérií prudenciálnej regulácie na klasifikáciu rizika likvidity a kreditného rizika krytých dlhopisov a iných kategórií aktív. V súlade s článkom 39b ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1060/2009 (2) musí Komisia do 31. decembra 2015 predložiť správu o alternatívnych nástrojoch v súvislosti s úverovými ratingmi s cieľom vypustiť všetky odkazy na úverové ratingy v práve Únie na regulačné účely do 1. januára 2020.

(10)

V súvislosti s cennými papiermi zabezpečenými aktívami (ABS) EBA v súlade so svojimi empirickými zisteniami a normou BCBS odporučil, aby sa za aktíva úrovne 2B podliehajúce 25 % zrážke uznali len RMBS so stupňom kreditnej kvality 1. Od tohto odporúčania je takisto vhodné sa odchýliť a rozšíriť oprávnenosť na zaradenie do úrovne 2B aj na určité ABS zabezpečené inými aktívami. Širšie spektrum oprávnených podkategórií aktív by prinieslo väčšiu diverzifikáciu v rámci vankúša likvidity a uľahčilo by financovanie reálnej ekonomiky. Okrem toho, keďže dostupné trhové údaje poukazujú na nízku koreláciu medzi ABS a ostatnými likvidnými aktívami, napríklad štátnymi dlhopismi, oslabilo by sa prepojenie medzi bankami a štátmi a zmiernila by sa fragmentácia vnútorného trhu. Navyše existujú aj dôkazy o tom, že investori v obdobiach finančnej nestability majú tendenciu hromadiť vysokokvalitné ABS s krátkou váženou priemernou životnosťou a vysokou mierou predčasného splácania, keďže sa dajú rýchlo zmeniť na hotovosť a možno sa na ne spoliehať ako na bezpečný zdroj likvidity. Ide najmä o ABS zabezpečené úvermi a lízingami na financovanie motorových vozidiel (ABS zabezpečené úvermi na motorové vozidlá), ktoré v období rokov 2007 až 2012 vykazovali volatilitu cien a priemerné rozpätia porovnateľné s RMBS. Porovnateľne dobré úrovne likvidity vykazovali aj určité segmenty ABS zabezpečených spotrebiteľskými úvermi, ako napríklad kreditné karty. A napokon, povolenie zahrnutia ABS zabezpečených aktívami reálnej ekonomiky (akými sú napríklad už uvedené aktíva alebo úvery poskytované malým a stredným podnikom) do vankúša likvidity by mohlo prispieť k hospodárskemu rastu, keďže by sa v súvislosti s týmito aktívami vyslal pozitívny signál investorom. Na základe príslušných pravidiel by sa teda za aktíva úrovne 2B mali uznať nielen ABS zabezpečené hypotekárnymi úvermi na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ale aj úvermi na motorové vozidlá, spotrebiteľskými úvermi a úvermi pre MSP. Ak sa má však zachovať integrita a funkčnosť vankúša likvidity, ich oprávnenosť by sa mala podmieniť určitými požiadavkami na vysokú kvalitu, ktoré sú v súlade s kritériami, ktoré sa majú uplatňovať na jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie v iných právnych predpisoch týkajúcich sa finančného sektora. Pokiaľ ide konkrétne o RMBS, požiadavky na vysokú kvalitu by mali zahŕňať povinnosť dodržiavať určité pomery výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti alebo výšky úveru k výške príjmu, ale tieto pomery by sa nemali vzťahovať na RMBS emitované pred dátumom začatia uplatňovania požiadavky na krytie likvidity. S cieľom zohľadniť nižšiu likviditu pozorovanú v prípade ABS zabezpečených spotrebiteľskými úvermi a úvermi pre MSP v porovnaní s RMBS a ABS zabezpečenými úvermi na motorové vozidlá by sa na prvú uvedenú kategóriu mala uplatňovať vyššia zrážka (35 %). Na všetky ABS by sa rovnako ako v prípade ostatných aktív úrovne 2B mal uplatňovať celkový 15 % limit vankúša likvidity a požiadavka na diverzifikáciu.

(11)

Pravidlá týkajúce sa klasifikácie, požiadaviek, limitov a zrážok pre zvyšné aktíva úrovne 2A a 2B by sa mali dôkladne zosúladiť s odporúčaniami BCBS a EBA. S akciami a podielmi v podnikoch kolektívneho investovania (PKI) by sa na druhej strane malo zaobchádzať ako s likvidnými aktívami rovnakej úrovne a kategórie ako v prípade podkladových aktív PKI.

(12)

Pri určovaní ukazovateľa krytia likvidity je vhodné zohľadniť aj centralizované riadenie likvidity v rámci sietí družstevných spoločností a schém inštitucionálneho zabezpečenia, v ktorých centrálna inštitúcia alebo orgán zohrávajú úlohu podobnú centrálnej banke, pretože členovia siete k nej zvyčajne nemajú priamy prístup. Na základe príslušných pravidiel by sa preto mali za likvidné aktíva uznať aj netermínované vklady členov siete v centrálnej inštitúcii a iné finančné prostriedky na posilnenie likvidity, ktoré majú k dispozícii od centrálnej inštitúcie. Na vklady, ktoré nespĺňajú podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva, by sa mali uplatňovať preferenčné miery záporných peňažných tokov povolené pre prevádzkové vklady.

(13)

Miera záporných peňažných tokov pre stabilné retailové vklady by sa mala stanoviť v štandardnej výške 5 %, ale všetkým úverovým inštitúciám pridruženým k systému ochrany vkladov v členskom štáte, ktorý spĺňa určité prísne kritériá, by sa mala povoliť preferenčná 3 % miera záporných peňažných tokov. V prvom rade by sa malo zohľadniť vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (3) v členských štátoch. V druhom rade by mal systém členského štátu spĺňať osobitné požiadavky, ktoré sa týkajú lehoty na vyplatenie, financovania ex ante a prístupu k dodatočným finančným prostriedkom v prípade hromadného vyžiadania jeho rezerv. V poslednom rade by uplatňovanie preferenčnej 3 % miery malo podliehať predchádzajúcemu súhlasu Komisie, ktorý by sa mal udeliť len v prípade, keď sa Komisia presvedčí, že systém ochrany vkladov členského štátu spĺňa už uvedené kritériá a že neexistujú žiadne dôvody všeobecného záujmu na neudelenie súhlasu vzhľadom na fungovanie vnútorného trhu s retailovými vkladmi. V každom prípade však platí, že preferenčná 3 % miera pre stabilné retailové vklady by sa nemala uplatňovať pred 1. januárom 2019.

(14)

Úverové inštitúcie by mali byť schopné identifikovať ostatné retailové vklady, na ktoré sa vzťahujú vyššie miery výberu. V príslušných pravidlách vychádzajúcich z usmernení EBA o retailových vkladoch podliehajúcich rôznym záporným peňažným tokom by sa mali stanovovať kritériá na identifikáciu uvedených retailových vkladov na základe ich špecifických vlastností. Ide najmä o veľkosť celkového vkladu, povahu vkladu, jeho úročenie, pravdepodobnosť výberu a to, či má vkladateľ pobyt v danom štáte alebo nie.

(15)

Nesmie sa predpokladať, že úverové inštitúcie v situácii, keď budú čeliť ťažkostiam s plnením svojich platobných záväzkov, vždy získajú prostriedky na posilnenie likvidity od iných podnikov patriacich do tej istej skupiny alebo tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia. Ak sa však na uplatňovanie ukazovateľa krytia likvidity na individuálnej úrovni v súlade s článkami 8 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 neudelila žiadna výnimka, na toky likvidity medzi dvomi úverovými inštitúciami patriacimi do tej istej skupiny alebo tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia by sa v zásade mali uplatňovať miery symetrických kladných a záporných peňažných tokov, aby sa zabránilo strate likvidity na vnútornom trhu, a to len za predpokladu, že sú zavedené všetky potrebné záruky a bol udelený predchádzajúci súhlas príslušných orgánov. Takéto preferenčné zaobchádzanie by sa malo uplatňovať len na cezhraničné toky na základe dodatočných objektívnych kritérií, ku ktorým patrí aj profil nízkeho rizika likvidity poskytovateľa a prijímateľa.

(16)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa úverové inštitúcie pri plnení požiadavky na ukazovateľ krytia likvidity nespoliehali len na očakávané kladné peňažné toky, ako aj zabezpečiť minimálnu úroveň likvidných aktív v držbe by sa výška kladných peňažných tokov, ktorými možno kompenzovať záporné peňažné toky, mala obmedziť na 75 % celkových očakávaných záporných peňažných tokov. Vzhľadom na existenciu špecializovaných obchodných modelov by sa však mali povoliť určité výnimky z tohto limitu, a to úplné alebo čiastočné, na základe zásady proporcionality a predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov. Mali by sem patriť výnimky pre toky v rámci skupiny a schémy inštitucionálneho zabezpečenia a pre úverové inštitúcie, ktoré sa špecializujú na poskytovanie postupovaných hypotekárnych úverov alebo na lízing a faktoring. Okrem toho by sa uplatňovanie vyššieho 90 % limitu malo povoliť úverovým inštitúciám, ktoré sa špecializujú na financovanie nadobúdania motorových vozidiel alebo na spotrebiteľské úvery. Tieto výnimky by mali byť dostupné na individuálnej aj konsolidovanej úrovni, ale len v prípade splnenia určitých kritérií.

(17)

Ukazovateľ krytia likvidity by sa mal uplatňovať na úverové inštitúcie na individuálnom aj konsolidovanom základe okrem prípadu, keď príslušné orgány upustia od uplatňovania na individuálnom základe v súlade s článkami 8 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Pri konsolidácii dcérskych spoločností v tretích krajinách by sa mali náležite zohľadniť požiadavky na krytie likvidity platné v týchto krajinách. Na základe pravidiel Únie v oblasti konsolidácie by sa preto likvidným aktívam, záporným ani kladným tokom likvidity v dcérskych spoločnostiach v tretích krajinách nemalo poskytovať priaznivejšie zaobchádzanie, než aké je dostupné podľa vnútroštátneho práva týchto tretích krajín.

(18)

V súlade s článkom 508 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 musí Komisia najneskôr do 31. decembra 2015 podať spoluzákonodarcom správu o tom, či a ako by sa požiadavka na krytie likvidity stanovená v šiestej časti mala uplatňovať na investičné spoločnosti. Kým uvedené ustanovenie začne platiť, na investičné spoločnosti by sa mali aj naďalej vzťahovať vnútroštátne právne predpisy členských štátov týkajúce sa požiadavky na krytie likvidity. Keď sú však investičné spoločnosti súčasťou bankových skupín, mala by sa na ne na konsolidovanom základe vzťahovať požiadavka na ukazovateľ krytia likvidity stanovená v tomto nariadení.

(19)

Úverové inštitúcie musia svojim príslušným orgánom vykazovať požiadavku na krytie likvidity podrobne vymedzenú v tomto nariadení v súlade s článkom 415 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(20)

S cieľom poskytnúť úverovým inštitúciám dostatok času na úplné zosúladenie s podrobnou požiadavkou na krytie likvidity by sa jej zavádzanie malo uskutočniť postupne v súlade s harmonogramom stanoveným v článku 460 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom od 1. októbra 2015 sa začína s minimálnou úrovňou 60 %, ktorá sa postupne zvyšuje a 1. januára 2018 dosiahne 100 %,

a)

aktíva tretej krajiny, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II a ktoré má v držbe dcérska spoločnosť v tretej krajine, sa neuznávajú za likvidné aktíva na konsolidované účely, ak ich nemožno považovať za likvidné aktíva podľa vnútroštátneho práva tretej krajiny, v ktorom bola stanovená požiadavka na krytie likvidity;

b)

záporné toky likvidity dcérskej spoločnosti v tretej krajine, na ktoré sa na základe vnútroštátneho práva danej tretej krajiny, v ktorom bola stanovená požiadavka na krytie likvidity, vzťahujú vyššie percentuálne podiely než percentuálne podiely uvedené v hlave III, podliehajú konsolidácii v súlade s vyššími mierami stanovenými vo vnútroštátnom práve tretej krajiny;

c)

kladné toky likvidity dcérskej spoločnosti v tretej krajine, na ktoré sa na základe vnútroštátneho práva tretej krajiny, v ktorom bola stanovená požiadavka na krytie likvidity, vzťahujú nižšie percentuálne podiely než percentuálne podiely uvedené v hlave III, podliehajú konsolidácii v súlade s nižšími mierami stanovenými vo vnútroštátnom práve tretej krajiny;

d)

na investičné spoločnosti v rámci skupiny sa vzťahuje článok 4 tohto nariadenia na konsolidovanom základe a článok 412 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v súvislosti s vymedzením likvidných aktív, záporných a kladných tokov likvidity na individuálne aj konsolidované účely. na investičné spoločnosti neuvedené v tomto písmene sa bude až do vymedzenia požiadavky na ukazovateľ krytia likvidity v súlade s článkom 508 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 naďalej vzťahovať podrobná požiadavka na ukazovateľ krytia likvidity platná pre investičné spoločnosti, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve členských štátov;

e)

na konsolidovanej úrovni sa výška kladných peňažných tokov vyplývajúcich zo špecializovanej úverovej inštitúcie uvedenej v článku 33 ods. 3 a 4 uznáva len do výšky záporných peňažných tokov tej istej spoločnosti.

(1)

„aktíva úrovne 1“ sú aktíva s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou uvedené v článku 416 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(2)

„aktíva úrovne 2“ sú aktíva s vysokou likviditou a kreditnou kvalitou uvedené v článku 416 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Aktíva úrovne 2 sa ďalej v súlade s hlavou II kapitolou 2 tohto nariadenia členia na aktíva úrovne 2A a 2B;

(3)

„vankúš likvidity“ je hodnota likvidných aktív, ktoré má úverová inštitúcia v držbe v súlade s hlavou II tohto nariadenia;

(4)

„mena vykazovania“ je mena, v ktorej sa musia príslušnému orgánu v súlade s článkom 415 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vykazovať položky likvidity uvedené v šiestej časti hlavách II a III uvedeného nariadenia;

(5)

„požiadavka na krytie aktív“ je pomer aktív k záväzkom určený na účely zvýšenia kreditnej kvality v súvislosti s krytými dlhopismi podľa vnútroštátneho práva členského štátu alebo tretej krajiny;

(6)

„MSP“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (5);

(7)

„čisté záporné toky likvidity“ sú sumou, ktorá je výsledkom odpočítania kladných tokov likvidity úverovej inštitúcie od záporných tokov jej likvidity v súlade s hlavou III tohto nariadenia;

(8)

„retailové vklady“ sú záväzkom voči fyzickej osobe alebo MSP, ak by MSP spĺňali podmienky na vymedzenie ako trieda retailových expozícií podľa štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB pre kreditné riziko, alebo záväzkom voči spoločnosti oprávnenej na zaobchádzanie stanovené v článku 153 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ak celkové vklady takýchto MSP alebo spoločností na skupinovom základe nepresahujú 1 milión EUR;

(9)

„finančný klient“ je klient, ktorý vykonáva jednu alebo viaceré činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ ako svoju hlavnú obchodnú činnosť, alebo je niektorým z týchto subjektov:

(10)

„osobná investičná spoločnosť“ je spoločnosťou, ktorej vlastník, alebo trustom, ktorého konečný vlastník, je fyzickou osobou alebo skupinou úzko prepojených fyzických osôb, pričom táto spoločnosť alebo trust boli zriadené s výhradným účelom spravovať bohatstvo vlastníkov a nevykonávajú žiadnu inú obchodnú, priemyselnú ani profesionálnu činnosť. Osobná investičná spoločnosť môže vykonávať iné pomocné činnosti, ako napríklad oddeľovanie aktív vlastníkov od podnikových aktív, uľahčovanie prevodu aktív v rámci rodiny alebo zabraňovanie rozdeleniu aktív po úmrtí člena rodiny, ak sú tieto činnosti viazané na hlavný účel spravovania bohatstva vlastníkov;

(11)

„stres“ je náhle alebo závažné zhoršenie platobnej schopnosti alebo likvidity úverovej inštitúcie v dôsledku zmien trhových podmienok alebo idiosynkratických faktorov, ktoré môžu mať za následok významné riziko, že úverová inštitúcia nebude môcť splniť svoje záväzky do nasledujúcich 30 kalendárnych dní od dátumu ich splatnosti;

(12)

„úvery s dozabezpečením“ sú úvery zabezpečené kolaterálom poskytnuté klientom s cieľom zaujať obchodné pozície s využitím finančnej páky.

a)

výber podstatnej časti jej retailových vkladov;

b)

čiastočná alebo úplná strata schopnosti nezabezpečeného neretailového financovania vrátane neretailových vkladov a iných zdrojov podmieneného financovania, ako sú prijaté záväzné alebo nezáväzné linky likvidity alebo úverové linky;

c)

čiastočná alebo úplná strata zabezpečeného krátkodobého financovania;

d)

dodatočné záporné toky likvidity v dôsledku zhoršenia úverového ratingu až o tri pozície;

e)

zvýšená volatilita trhu, ktorá má negatívny vplyv na hodnotu alebo kvalitu kolaterálu alebo ktorá vytvára dodatočnú potrebu kolaterálu;

f)

neplánované čerpanie facility likvidity alebo kreditnej facility;

g)

potenciálny záväzok spätne odkúpiť dlh alebo dodržať mimozmluvné záväzky.

a)

všeobecné požiadavky stanovené v článku 7;

b)

prevádzkové požiadavky stanovené v článku 8;

c)

príslušné kritériá oprávnenosti na klasifikáciu ako aktíva úrovne 1 alebo úrovne 2 v súlade s kapitolou 2.

a)

aktíva zahrnuté do skupiny, ktoré sú k dispozícii na okamžité použitie ako kolaterál s cieľom získať ďalšie financie v rámci záväzných, ale ešte nefinancovaných úverových liniek dostupných pre úverovú inštitúciu. Patria sem aktíva vložené úverovou inštitúciou do centrálnej inštitúcie v rámci siete družstevných spoločností alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia. úverové inštitúcie predpokladajú, že aktíva v skupine sú zaťažené s cieľom zvýšiť likviditu na základe klasifikácie likvidity stanovenej v kapitole 2, pričom sa začína aktívami, ktoré nie sú oprávnené na to, aby boli zahrnuté do vankúša likvidity;

b)

aktíva, ktoré úverová inštitúcia prijala ako kolaterál na účely zmierňovania kreditného rizika v rámci obrátených repo transakcií alebo transakcií financovania prostredníctvom obchodov s cennými papiermi a s ktorými môže úverová inštitúcia nakladať.

a)

iná úverová inštitúcia okrem prípadu, keď je emitent subjektom verejného sektora uvedeným v článku 10 ods. 1 písm. c) a článku 11 ods. 1 v písm. a) a b), aktívum je krytým dlhopisom uvedeným v článku 10 ods. 1 písm. f) a článku 11 ods. 1 písm. c) a d) alebo keď aktívum patrí do kategórie opísanej v článku 10 ods. 1 písm. e);

b)

investičná spoločnosť;

c)

poisťovňa;

d)

zaisťovňa;

e)

finančná holdingová spoločnosť;

f)

zmiešaná finančná holdingová spoločnosť;

g)

akýkoľvek iný subjekt vykonávajúci jednu alebo viacero činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ. Na účely tohto článku sa predpokladá, že účelové jednotky zaoberajúce sa sekuritizáciou nepatria k subjektom uvedeným v tomto písmene.

a)

historický dôkaz o šírke a hĺbke trhu podložený nízkymi kúpno-predajnými rozpätiami, vysokým objemom obchodovania a veľkým počtom diverzifikovaných účastníkov trhu;

b)

prítomnosť spoľahlivej trhovej infraštruktúry.

a)

bankovky a mince uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a);

b)

expozície voči centrálnym bankám uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b) a d) a článku 11 ods. 1 písm. b);

c)

záväznú facilitu likvidity s obmedzeným použitím uvedenú v článku 12 ods. 1 písm. d);

d)

vklady a iné financovanie v rámci sietí družstevných spoločností a schém inštitucionálneho zabezpečenia, uvedené v článku 16.

a)

tieto kategórie aktív úrovne 1:

b)

kategórie aktív úrovne 1 predstavujúcich pohľadávky voči ústrednej alebo regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ktoré sa uvádzajú v článku 10 ods. 1 písm. c) a d), za predpokladu, že úverová inštitúcia má v držbe príslušné aktívum na krytie čistých záporných tokov likvidity vyplývajúcich zo stresovej situácie, ktoré vznikli v mene členského štátu alebo tretej krajiny, alebo že aktívum emitovala ústredná či regionálna štátna správa, miestne orgány alebo subjekty verejného sektora domovského členského štátu úverovej inštitúcie;

c)

záväznú facilitu likvidity s obmedzeným použitím uvedenú v článku 12 ods. 1 písm. d).

a)

umiestnením likvidných aktív do oddelenej skupiny pod priamou kontrolou útvaru riadenia likvidity, pričom jediným zámerom je využívať ich ako zdroj podmieneného financovania, a to aj počas stresových období;

b)

zavedením interných systémov a kontrol na zabezpečenie účinnej prevádzkovej kontroly útvaru riadenia likvidity nad speňažovaním likvidných aktív v držbe kedykoľvek počas stresového obdobia 30 kalendárnych dní a nad prístupom k podmienenému financovaniu bez priameho konfliktu s existujúcimi obchodnými stratégiami alebo stratégiami riadenia rizík. Aktívum sa nesmie zahrnúť do vankúša likvidity najmä v prípade, keby sa jeho predajom bez náhrady počas stresového obdobia 30 kalendárnych dní odstránil hedžing, čím by vznikla otvorená riziková pozícia prekračujúca interné limity úverovej inštitúcie;

c)

kombináciou možností a) a b) za predpokladu, že príslušný orgán považuje takúto kombináciu za prijateľnú.

a)

testovanie prístupu týchto aktív na trh a ich použiteľnosti;

b)

kontrolu účinnosti postupov, ktoré úverová inštitúcia využíva na včasné speňažovanie aktív;

c)

minimalizáciu rizika vyslania negatívneho signálu na trh v dôsledku speňaženia aktív úverovej inštitúcie počas stresových období.

a)

úverová inštitúcia zavedie vhodné interné mechanizmy v súlade s odsekmi 2 a 3, aby sa zabezpečilo, že tieto aktíva budú aj naďalej ľahko prístupné a pod kontrolou útvaru riadenia likvidity;

b)

pri oceňovaní príslušného aktíva v súlade s článkom 9 sa zohľadňujú čisté záporné a kladné toky likvidity, ktoré by vznikli v dôsledku predčasného zavretia hedžingu.

a)

či je úverová inštitúcia schopná vykonať ktorékoľvek z týchto opatrení:

b)

vplyv náhlych, nepriaznivých pohybov výmenného kurzu na existujúce pozície, ktoré sú v nesúlade, a na účinnosť akéhokoľvek zavedeného devízového hedžingu.

a)

mince a bankovky;

b)

tieto expozície voči centrálnym bankám:

c)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči nasledujúcej ústrednej alebo regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi:

d)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústrednej štátnej správe alebo centrálnej banke tretej krajiny alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ktorým nominovaná ECAI nepriradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkom 114 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, za predpokladu, že v tomto prípade úverová inštitúcia môže za aktívum úrovne 1 uznať aktívum iba na účely krytia čistých záporných tokov likvidity vyplývajúcich zo stresovej situácie, ktoré vznikli v rovnakej mene, v ktorej je aktívum denominované.

Ak aktívum nie je denominované v domácej mene tretej krajiny, úverová inštitúcia môže za aktívum úrovne 1 uznať aktívum iba do výšky stresových čistých záporných tokov likvidity úverovej inštitúcie v danej cudzej mene zodpovedajúcej jej činnostiam v jurisdikcii, v ktorej sa riziko likvidity prijíma;

e)

aktíva emitované úverovými inštitúciami, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto dvoch požiadaviek:

f)

expozície vo forme krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

g)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ktoré sa uvádzajú v článku 117 ods. 2 a článku 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora v členskom štáte alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ak bola expozíciám voči nim priradená riziková váha 20 % v súlade s článkom 115 ods. 1 a 5 a prípadne článkom 116 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústrednej štátnej správe alebo centrálnej banke tretej krajiny alebo regionálnej štátnej správe, miestnemu orgánu alebo subjektu verejného sektora v tretej krajine alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi za predpokladu, že im bola priradená riziková váha 20 % v súlade s článkom 114 ods. 2, článkom 115 alebo prípadne článkom 116 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

expozície vo forme krytých dlhopisov s vysokou kvalitou, ktoré musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

d)

expozície vo forme krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách, ktoré musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

e)

podnikové dlhové cenné papiere, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)

expozície vo forme cenných papierov zabezpečených aktívami, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 13;

b)

podnikové dlhové cenné papiere, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

c)

akcie za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto požiadavky:

d)

záväzné facility likvidity s obmedzeným použitím, ktoré môže poskytovať ECB, centrálna banka členského štátu alebo centrálna banka tretej krajiny za predpokladu, že sú splnené požiadavky stanovené v článku 14;

e)

expozície vo forme krytých dlhopisov s vysokou kvalitou, ktoré musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

f)

v prípade úverových inštitúcií, ktoré v súlade so svojimi stanovami nemôžu mať z náboženských dôvodov v držbe úročené aktíva a neúročené aktíva predstavujúce pohľadávky voči centrálnym bankám alebo ústrednej štátnej správe alebo centrálnej banke tretej krajiny alebo regionálnej štátnej správe, miestnemu orgánu alebo subjektu verejného sektora v tretej krajine alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi za predpokladu, že uvedeným aktívam nominovaná ECAI priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 5 v súlade s článkom 114 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality.

a)

uplatniteľnej zrážke stanovenej v článku 13 ods. 14 v prípade sekuritizácií úrovne 2B;

b)

50 % zrážke v prípade podnikových dlhových cenných papierov uvedených v odseku 1 písm. b);

c)

50 % zrážke v prípade akcií uvedených v odseku 1 písm. c).

d)

30 % zrážke v prípade programov alebo emisií krytých dlhopisov uvedených v odseku 1 písm. e);

e)

50 % zrážke v prípade neúročených aktív uvedených v odseku 1 písm. f).

a)

dostupné údaje súvisiace s ich trhovou likviditou vrátane objemov obchodovania, pozorovaných kúpno-predajných rozpätí, volatility cien a vplyvu cien a

b)

ďalšie faktory relevantné z hľadiska ich likvidity vrátane historických dôkazov o šírke a hĺbke trhu s týmito neúročenými aktívami, počtu a diverzity účastníkov trhu a prítomnosti spoľahlivej trhovej infraštruktúry.

a)

pozícii nominovaná ECAI priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkami 251 alebo 261 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality;

b)

pozícia je v najvyššej nadriadenej tranži alebo tranžiach sekuritizácie a počas životnosti transakcie má vždy najvyššiu úroveň nadriadenosti. Na tieto účely sa tranža považuje za najvyššie nadriadenú, keď po doručení výzvy a prípadne výzvy na urýchlené splatenie táto tranža nie je podriadená iným tranžiam tej istej sekuritizačnej transakcie alebo schémy, pokiaľ ide o prijatie platby istiny a úrokov, pričom sa nezohľadňujú sumy splatné v rámci úrokových alebo menových derivátových zmlúv, poplatky ani iné podobné platby v súlade s článkom 261 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

podkladové expozície nadobudla účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou (SSPE) v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 66 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 spôsobom, ktorý je vynútiteľný voči ktorejkoľvek tretej strane, a sú mimo dosahu predávajúceho (originátora, sponzora alebo pôvodného veriteľa) a jeho veriteľov, vrátane prípadov platobnej neschopnosti predávajúceho;

d)

prevod podkladových expozícií voči účelovej jednotke zaoberajúcej sa sekuritizáciou nesmie podliehať žiadnym nepriaznivým ustanoveniam týkajúcim sa spätného nadobudnutia práv a povinnosti vrátiť aktíva (clawback) v jurisdikcii, v ktorej má predávajúci (originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ) sídlo. To zahŕňa okrem iného ustanovenia, podľa ktorých predaj podkladových expozícií môže likvidátor predávajúceho (originátora, sponzora alebo pôvodného veriteľa) vyhlásiť za neplatný len na základe toho, že sa uzatvoril počas určitého obdobia pred vyhlásením platobnej neschopnosti predávajúceho, alebo ustanovenia, podľa ktorých takému vyhláseniu neplatnosti môže zabrániť SSPE len vtedy, ak vie preukázať, že o platobnej neschopnosti predávajúceho v čase predaja nevedela;

e)

správa podkladových expozícií sa riadi dohodou o správe, ktorá zahŕňa ustanovenia o pokračovaní správy, ktorými sa zabezpečuje aspoň to, že zlyhanie alebo platobná neschopnosť správcu nebude mať za následok ukončenie správy;

f)

dokumentácia, ktorou sa riadi sekuritizácia, zahŕňa ustanovenia o pokračovaní, ktorými sa zabezpečuje aspoň nahradenie protistrán derivátov a prípadne poskytovateľov likvidity v prípade ich zlyhania alebo platobnej neschopnosti;

g)

sekuritizačná pozícia je zabezpečená skupinou homogénnych podkladových expozícií, ktoré všetky patria len do jednej z nasledujúcich podkategórií, alebo skupinou homogénnych podkladových expozícií, v ktorej sa kombinujú úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie uvedené v bodoch i) a ii):

h)

pozícia nie je v resekuritizácii ani syntetickej sekuritizácii podľa článku 4 bodu 63 a 242 bodu 11 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

i)

podkladové expozície nezahŕňajú prevoditeľné finančné nástroje ani deriváty s výnimkou finančných nástrojov emitovaných samotnou SSPE alebo inými stranami v rámci sekuritizačnej štruktúry a derivátov používaných na hedžing menového rizika a úrokového rizika;

j)

v čase emisie sekuritizácie alebo pri jej začlenení do skupiny podkladových expozícií kedykoľvek po emisii podkladové expozície neobsahujú žiadne expozície voči dlžníkom s poškodenou povesťou (alebo prípadne ručiteľom s poškodenou povesťou), keď dlžníkom s poškodenou povesťou (alebo ručiteľom s poškodenou povesťou) je dlžník (alebo ručiteľ):

k)

v čase emisie sekuritizácie alebo pri jej začlenení do skupiny podkladových expozícií kedykoľvek po emisii podkladové expozície neobsahujú žiadne expozície v zlyhaní v zmysle článku 178 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

keď bola sekuritizácia stanovená bez revolvingového obdobia alebo sa revolvingové obdobie skončilo a keď bola doručená výzva alebo výzva na urýchlené splatenie, prijaté istiny z podkladových expozícií sa prostredníctvom postupného splácania sekuritizačných pozícií postúpia držiteľom sekuritizačných pozícií a ku každému dátumu platby nesmie byť v SSPE zachytená žiadna významná suma peňažných prostriedkov;

b)

keď bola sekuritizácia stanovená s revolvingovým obdobím, transakčná dokumentácia obsahuje ustanovenie o vhodných okolnostiach, za ktorých je možné predčasné splatenie a ku ktorým patria aspoň všetky tieto okolnosti:

a)

25 % v prípade sekuritizácií zabezpečených podkategóriami aktív uvedenými v odseku 2 písm. g) bodoch i), ii) a iv);

b)

35 % v prípade sekuritizácií zabezpečených podkategóriami aktív uvedenými v odseku 2 písm. g) bodoch iii) a v).

a)

počas nestresového obdobia sa na facilitu vzťahuje poplatok za viazanie týkajúci sa celkovej záväznej sumy, ktorý je minimálne vyššou z týchto hodnôt:

Počas stresového obdobia môže centrálna banka znížiť poplatok za viazanie uvedený v prvom pododseku tohto písmena za predpokladu, že sú splnené minimálne požiadavky platné pre facility likvidity v rámci alternatívnych prístupov k likvidite v súlade s článkom 19;

b)

facilita je zabezpečená nezaťaženými aktívami druhu, ktorý stanoví centrálna banka. Aktíva poskytované ako kolaterál musia spĺňať tieto kritériá:

c)

facilita je zlučiteľná s politickým rámcom centrálnej banky, pokiaľ ide o protistrany;

d)

obdobie viazanosti facility je dlhšie než stresové obdobie 30 kalendárnych dní uvedené v článku 4;

e)

facilitu centrálna banka pred uplynutím zmluvnej splatnosti nezruší a neprijme sa žiadne ďalšie rozhodnutie o poskytnutí úveru, pokým dotknutá úverová inštitúcia bude aj naďalej hodnotená ako platobne schopná;

f)

centrálna banka zverejnila formálnu politiku, v ktorej oznámila svoje rozhodnutie poskytnúť záväzné facility likvidity s obmedzeným použitím, podmienky upravujúce danú facilitu a typy úverových inštitúcií, ktoré sú o tieto facility oprávnené požiadať.

a)

sú splnené požiadavky v článku 132 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

PKI investuje iba do likvidných aktív a derivátov, pričom v prípade derivátov iba v miere potrebnej na zmiernenie úrokového, menového alebo kreditného rizika v portfóliu.

a)

0 % v prípade mincí a bankoviek a expozícií voči centrálnym bankám uvedených v článku 10 ods. 1 písm. b);

b)

5 % v prípade aktív úrovne 1 iných ako kryté dlhopisy s mimoriadne vysokou kvalitou;

c)

12 % v prípade krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou uvedených v článku 10 ods. 1 písm. f);

d)

20 % v prípade aktív úrovne 2A;

e)

30 % v prípade sekuritizácií úrovne 2B zabezpečených podkategóriami aktív uvedených v článku 13 ods. 2 písm. g) bodoch i), ii) a iv);

f)

35 % v prípade krytých dlhopisov úrovne 2B uvedených v článku 12 ods. 1 písm. e);

g)

40 % v prípade sekuritizácií úrovne 2B zabezpečených podkategóriami aktív uvedených v článku 13 ods. 2 písm. g) bodoch iii) a v) a

h)

55 % v prípade podnikových dlhových cenných papierov úrovne 2B uvedených v článku 12 ods. 1 písm. b), akcií uvedených v článku 12 ods. 1 písm. c) a neúročených aktív uvedených v článku 12 ods. 1 písm. f).

a)

keď je úverová inštitúcia oboznámená s podkladovými expozíciami PKI, môže tieto podkladové expozície prezrieť a priradiť im vhodnú zrážku v súlade s odsekom 2;

b)

keď úverová inštitúcia nie je oboznámená s podkladovými expozíciami PKI, musí predpokladať, že PKI investuje do maximálnej výšky povolenej na základe jeho mandátu vo vzostupnom poradí do likvidných aktív tak, ako sú klasifikované na účely odseku 2, pričom začína s tými, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. g), a pokračuje, kým sa nedosiahne maximálny limit celkových investícií. Rovnaký prístup sa uplatňuje na určovanie úrovne likvidity podkladových aktív, keď úverová inštitúcia nie je oboznámená s podkladovými expozíciami PKI.

a)

depozitnú inštitúciu PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky takéto cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii, alebo

b)

v prípade iných PKI na správcovskú spoločnosť PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa požiadavky stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

keď je podľa vnútroštátneho práva alebo právne záväzných dokumentov, ktorými sa riadi daná schéma alebo sieť, centrálna inštitúcia povinná mať v držbe vklady alebo ich investovať do likvidných aktív špecifickej úrovne alebo kategórie, s vkladmi sa zaobchádza ako s likvidnými aktívami rovnakej úrovne alebo kategórie v súlade s týmto nariadením;

b)

keď centrálna inštitúcia nie je povinná mať v držbe vklady alebo ich investovať do likvidných aktív špecifickej úrovne alebo kategórie, s vkladmi sa zaobchádza ako s aktívami úrovne 2B v súlade s týmto nariadením a na ich nesplatenú hodnotu sa uplatňuje minimálna zrážka vo výške 25 %.

a)

minimálne 60 % vankúša likvidity majú tvoriť aktíva úrovne 1;

b)

minimálne 30 % vankúša likvidity majú tvoriť aktíva úrovne 1 bez krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou podľa článku 10 ods. 1 písm. f);

c)

maximálne 15 % vankúša likvidity môžu tvoriť aktíva úrovne 2B.

a)

na danú menu sa neuplatňuje požiadavka na menový súlad stanovená v článku 8 ods. 6;

b)

úverová inštitúcia môže nedostatok likvidných aktív v danej mene pokryť prostredníctvom kreditných facilít od centrálnej banky v členskom štáte alebo tretej krajine danej meny za predpokladu, že daná facilita spĺňa všetky tieto požiadavky:

c)

keď existuje nedostatok aktív úrovne 1, ale dostatok aktív úrovne 2A, úverová inštitúcia môže do vankúša likvidity zahrnúť dodatočné aktíva úrovne 2A a limity podľa úrovne aktív stanovené v článku 17 sa považujú za zmenené zodpovedajúcim spôsobom. Na tieto dodatočné aktíva úrovne 2A sa uplatňuje minimálna zrážka vo výške 20 %. Na všetky aktíva úrovne 2B v držbe úverovej inštitúcie sa naďalej uplatňujú zrážky uplatniteľné v každom prípade v súlade s touto kapitolou.

a)

súčet záporných tokov likvidity podľa vymedzenia v kapitole 2;

b)

súčet kladných tokov likvidity podľa vymedzenia v kapitole 3, ktorý sa vypočíta takto:

a)

aktuálnu nesplatenú sumu stabilných retailových vkladov a iných retailových vkladov v súlade s článkami 24, 25 a 26;

b)

aktuálnu nesplatenú sumu iných záväzkov, ktoré sa stanú splatnými, ktorých vyplatenie môže vyžiadať emitent alebo poskytovateľ financovania alebo ktoré sú spojené s očakávaním poskytovateľa financovania, že úverová inštitúcia splatí záväzok v nasledujúcich 30 kalendárnych dňoch, pričom táto suma sa určuje v súlade s článkami 27 a 28;

c)

dodatočné záporné peňažné toky určené v súlade s článkom 30;

d)

maximálnu sumu, ktorú možno počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní čerpať z nevyčerpaných záväzných kreditných facilít a facilít likvidity, pričom táto suma sa určuje v súlade s článkom 31;

e)

dodatočné záporné peňažné toky určené v posúdení v súlade s článkom 23.

a)

ostatné podsúvahové a podmienené záväzky financovania okrem iného vrátane nezáväzných facilít financovania;

b)

nevyčerpané úvery a zálohy neretailovým protistranám;

c)

hypotekárne úvery, ktoré boli dohodnuté, ale ešte nie sú čerpané;

d)

kreditné karty;

e)

kontokorentné úvery;

f)

plánované záporné peňažné toky súvisiace s obnovou alebo poskytnutím nových retailových alebo neretailových úverov;

g)

plánované derivátové záväzky;

h)

produkty súvisiace s podsúvahovým obchodným financovaním.

a)

buď súčasťou zriadeného vzťahu, v rámci ktorého je výber vysoko nepravdepodobný, alebo

b)

vedený na transakčnom účte.

a)

má aktívny zmluvný vzťah s úverovou inštitúciou v trvaní aspoň 12 mesiacov;

b)

má vypožičiavací vzťah s úverovou inštitúciou v súvislosti s úvermi na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo inými dlhodobými úvermi;

c)

má u úverovej inštitúcie aspoň jeden ďalší aktívny produkt, ktorý nie je úverom.

a)

systém ochrany vkladov má k dispozícii finančné prostriedky, ako sa uvádza v článku 10 smernice 2014/49/EÚ, získané ex ante z príspevkov členov hradených aspoň raz za rok;

b)

systém ochrany vkladov má primerané prostriedky na zabezpečenie ľahkého prístupu k dodatočnému financovaniu v prípade hromadného vyžiadania jeho rezerv, a to aj prístupu k mimoriadnym príspevkom členských úverových inštitúcií a primeraným alternatívnym mechanizmom financovania na získanie krátkodobého financovania od verejných alebo súkromných tretích strán;

c)

systém ochrany vkladov v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ zabezpečuje, aby suma vyplácanej náhrady bola sprístupnená do siedmich pracovných dní odo dňa začatia uplatňovania 3 % miery záporných peňažných tokov.

a)

celkový zostatok vkladov vrátane všetkých vkladových účtov klientov v danej úverovej inštitúcii alebo skupine presahuje 500 000 EUR;

b)

vklad je vložený na účte vedenom len na internete;

c)

vklad je úročený sadzbou, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

d)

vklad bol pôvodne vložený ako termínovaný vklad s dátumom splatnosti do 30 kalendárnych dní alebo má pevnú výpovednú lehotu kratšiu než 30 kalendárnych dní v súlade so zmluvnými dojednaniami a nepatrí k tým vkladom, ktoré sú oprávnené na zaobchádzanie uvedené v odseku 4;

e)

v prípade úverových inštitúcií usadených v Únii má vkladateľ pobyt v tretej krajine alebo je vklad denominovaný v inej mene než v eurách alebo domácej mene členského štátu. V prípade úverových inštitúcií alebo pobočiek v tretích krajinách vkladateľ nemá pobyt v tretej krajine alebo vklad nie je denominovaný v inej mene než domácej mene tretej krajiny.

a)

keď retailové vklady spĺňajú kritérium v odseku 2 písm. a) alebo dve z kritérií v odseku 2 písm. b) až e), uplatňuje sa miera záporných peňažných tokov v rozmedzí 10 % až 15 %;

b)

keď retailové vklady spĺňajú buď kritériá v odseku 2 písm. a) a aspoň jedno ďalšie kritérium uvedené v odseku 2, alebo tri alebo viac kritérií v odseku 2, uplatňuje sa miera záporného peňažného toku v rozmedzí 15 % až 20 %.

a)

vkladateľ nesmie vybrať vklad do 30 kalendárnych dní alebo

b)

v prípade predčasného výberu do 30 kalendárnych dní musí vkladateľ zaplatiť sankciu, ktorá zahŕňa stratené úroky za obdobie medzi dátumom výberu a dátumom zmluvnej splatnosti, a samotnú sankciu, ktorá nemusí presiahnuť splatný úrok za čas, ktorý uplynul medzi dátumom vkladu a dátumom výberu.

a)

vzájomne závislý kladný peňažný tok je priamo spojený so záporným peňažným tokom a nezohľadňuje sa pri výpočte kladných tokov likvidity v kapitole 3;

b)

vzájomne závislý kladný peňažný tok sa vyžaduje na základe právnych, regulačných alebo zmluvných záväzkov;

c)

vzájomne závislý kladný peňažný tok spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)

vkladateľ vedie, aby v rámci zriadeného prevádzkového vzťahu získal od úverovej inštitúcie služby zúčtovania, správy finančných nástrojov alebo pokladničného manažmentu alebo iné porovnateľné služby;

b)

sa vedú v súvislosti so spoločným plnením úloh v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ktorá spĺňa požiadavky článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo v rámci skupiny družstevných úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu a spĺňajú požiadavky článku 113 ods. 6 uvedeného nariadenia, alebo ako zákonom či zmluvne zriadený vklad inou úverovou inštitúciou, ktorá je členom rovnakej schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo siete družstevných spoločností, za predpokladu, že sa tieto vklady neuznávajú za likvidné aktíva vkladajúcej úverovej inštitúcie podľa odseku 3 a článku 16;

c)

vkladateľ vedie v súvislosti s iným zriadeným prevádzkovým vzťahom, ako je vzťah uvedený v písmene a);

d)

vkladateľ vedie, aby získal služby hotovostného zúčtovania a služby centrálnej inštitúcie a v prípade, keď úverová inštitúcia patrí do jednej zo sietí alebo schém uvedených v článku 16.

a)

úročenie vkladov na účte je aspoň o 5 bázických bodov nižšie než prevažujúca miera pre neretailové vklady s porovnateľnými vlastnosťami, nemusí byť však záporné;

b)

vklad je držaný na účtoch osobitného určenia a úročený bez vytvárania ekonomických stimulov, ktoré by vkladateľa podnecovali k tomu, aby na účte udržiaval väčšie finančné prostriedky, než aké si vyžaduje prevádzkový vzťah;

c)

významné transakcie sa na príslušný účet pripisujú a odpisujú pravidelne;

d)

je splnené jedno z týchto kritérií:

a)

0 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 1 v súlade s článkom 10, s výnimkou krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou uvedených v článku 10 ods. 1 písm. f), alebo ak je veriteľom centrálna banka;

b)

7 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako kryté dlhopisy s mimoriadne vysokou kvalitou uvedené v článku 10 ods. 1 písm. f);

c)

15 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 2A v súlade s článkom 11;

d)

25 %:

e)

35 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme podkategórií aktív uvedených v článku 13 ods. 2 písm. g) bodoch iii) alebo v);

f)

50 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme:

g)

100 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by nespĺňali podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva v súlade s hlavou II, s výnimkou transakcií, na ktoré sa vzťahuje písmeno d) bod ii) tohto odseku, alebo ak je veriteľom centrálna banka.

a)

nižší záporný peňažný tok možno odôvodnene očakávať dokonca aj v rámci kombinovaného trhového a idiosynkratického stresového scenára poskytovateľa;

b)

protistrana je materská alebo dcérska inštitúcia úverovej inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie alebo je prepojená s touto inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS (10) alebo je členom tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo je centrálnou inštitúciou alebo je pridružená k sieti alebo skupine družstevných spoločností podľa článku 10 uvedeného nariadenia;

c)

nižšia miera záporných peňažných tokov neklesne pod mieru kladných peňažných tokov uplatňovanú protistranou;

d)

úverová inštitúcia a protistrana sú usadené v rovnakom členskom štáte.

a)

poskytovateľ a príjemca likvidity sa musia vyznačovať profilom nízkeho rizika likvidity;

b)

medzi subjektmi skupiny existujú právne záväzné dohody a záväzky, pokiaľ ide o nevyčerpanú úverovú linku alebo linku likvidity;

c)

pri riadení rizika likvidity poskytovateľa likvidity sa musí náležite zohľadniť profil rizika likvidity príjemcu likvidity.

a)

nadmerného kolaterálu, ktorý má úverová inštitúcia v držbe a o ktorého splatenie na základe zmluvy môže protistrana kedykoľvek požiadať;

b)

kolaterálu, ktorý sa má poskytnúť protistrane do 30 kalendárnych dní;

c)

kolaterálu, ktorý zodpovedá aktívam, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva na účely hlavy II, a ktorý možno nahradiť aktívami zodpovedajúcimi aktívam, ktoré by nespĺňali podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva na účely hlavy II bez súhlasu úverovej inštitúcie.

a)

úverová inštitúcia ho môže opätovne použiť alebo viazať;

b)

je v držbe vo forme likvidných aktív, ale neuznáva sa za súčasť vankúša likvidity, a

c)

netvoria ho aktíva emitované protistranou facility ani jedným z jej pridružených subjektov.

a)

nespĺňajú podmienky na vymedzenie ako trieda expozícií vo forme retailových vkladov;

b)

boli poskytnuté klientom, ktorí nie sú finančnými klientmi, vrátane nefinančných podnikov, štátov, centrálnych bánk, multilaterálnych rozvojových bánk a subjektov verejného sektora;

c)

neboli poskytnuté na účel nahradenia finančných prostriedkov klienta v situáciách, keď nie je schopný získať požadované finančné prostriedky na finančných trhoch.

a)

40 % v prípade kreditných facilít a facilít likvidity poskytnutých úverovým inštitúciám a v prípade kreditných facilít poskytnutých iným regulovaným finančným inštitúciám vrátane poisťovní a investičných spoločností, PKI alebo uzavretej investičnej schémy;

b)

100 % v prípade facilít likvidity, ktoré úverová inštitúcia poskytla iným SSPE než SSPE uvedeným v odseku 6, a v prípade dohôd, na základe ktorých je inštitúcia povinná kúpiť alebo zameniť aktíva od SSPE;

c)

100 % v prípade kreditných facilít a facilít likvidity poskytnutých finančným klientom, ktorí nie sú uvedení v písmenách a) a b) a odsekoch 1 až 7.

a)

peniaze splatné centrálnymi bankami a finančnými klientmi. V súvislosti s finančnými klientmi sa 100 % miera kladných peňažných tokov uplatňuje najmä na kladné peňažné toky vyplývajúce z týchto transakcií:

b)

peniaze splatné z pozícií v kapitálových nástrojoch viazaných na významný index za predpokladu, že nedochádza k dvojitému započítavaniu s likvidnými aktívami. K týmto peniazom patria peniaze, ktoré sú zmluvne splatné do 30 kalendárnych dní, ako napríklad dividendy z takýchto významných indexov vyplácané v hotovosti a hotovosť splatná z takýchto predaných, ale ešte nevyrovnaných kapitálových nástrojov, ak sa neuznávajú ako likvidné aktíva v súlade s hlavou II.

a)

peniaze splatné nefinančnými klientmi z platby istiny sa znížia buď o 50 % svojej hodnoty, alebo o výšku zmluvných prísľubov týmto klientom na poskytnutie financovania, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia. Na účely tohto písmena patria k nefinančným klientom podniky, štáty, multilaterálne rozvojové banky a subjekty verejného sektora; Odchylne od toho môžu úverové inštitúcie, ktoré získali prísľub uvedený v článku 31 ods. 9, aby mohli poskytnúť podporný úver konečnému príjemcovi, alebo získali podobný prísľub od multilaterálnej rozvojovej banky alebo subjektu verejného sektora, zohľadniť kladný peňažný tok až do výšky záporného peňažného toku, ktorý uplatňujú na príslušný prísľub poskytovať takéto podporné úvery.

b)

peniaze splatné zo zabezpečených úverov a transakcií orientovaných na kapitálový trh vymedzených v článku 192 bodoch 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív, sa nezohľadňujú až do hodnoty likvidných aktív zníženej o zrážky uplatniteľné v súlade s hlavou II. Peniaze splatné zo zostatkovej hodnoty alebo peniaze zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré nespĺňajú podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva v súlade s hlavou II, sa zohľadňujú v plnej výške. Ak sa kolaterál používa na krytie krátkych pozícií podľa článku 30 ods. 5, nepovoľuje sa žiadny kladný peňažný tok;

c)

na peniaze splatné z úverov s dozabezpečením so zmluvnou splatnosťou poskytnutých oproti kolaterálu vo forme nelikvidných aktív sa môže uplatniť 50 % miera kladných peňažných tokov. Takéto kladné peňažné toky sa môžu zohľadniť len vtedy, ak úverová inštitúcia nepoužíva kolaterál, ktorý pôvodné získala za úvery na krytie krátkych pozícií;

d)

splatné peniaze, s ktorými úverová inštitúcia, ktorá tieto peniaze dlhuje, zaobchádza v súlade s článkom 27, s výnimkou vkladov v centrálnej inštitúcii uvedených v článku 27 ods. 3, sa vynásobia zodpovedajúcou mierou symetrických kladných peňažných tokov. Keď sa zodpovedajúca miera nedá určiť, uplatňuje sa 5 % miera kladných peňažných tokov;

e)

swapy na kolaterál so splatnosťou do 30 kalendárnych dní majú za následok kladné peňažné toky zodpovedajúce hodnote likvidity, o ktorú požičané aktíva presahujú hodnotu likvidity vypožičaných aktív;

f)

ak sa kolaterál získaný prostredníctvom obrátenej repo transakcie, vypožičiavania cenných papierov alebo swapov na kolaterál, ktoré majú splatnosť v horizonte 30 dní, opätovne viaže a použije na krytie krátkych pozícií, ktoré sa môžu predĺžiť na viac ako 30 dní, úverová inštitúcia predpokladá, že takéto obrátené repo transakcie alebo dohody o vypožičiavaní cenných papierov sa obnovia a nebudú viesť k žiadnym kladným peňažným tokom vzhľadom na potrebu ďalej kryť krátke pozície alebo spätne odkúpiť príslušné cenné papiere. Krátke pozície zahŕňajú prípady, keď úverová inštitúcia v evidencii krytých aktív s pasívami predala cenný papier nakrátko v priamom predaji ako súčasť obchodnej alebo hedžingovej stratégie, ako aj prípady, keď úverovej inštitúcii v evidencii krytých repoobchodov chýba cenný papier, na určitý čas si požičala cenný papier, a potom ho na dlhší čas požičala ďalej;

g)

akékoľvek nevyčerpané kreditné facility alebo facility likvidity a akékoľvek iné prijaté prísľuby od iných subjektov než centrálnych bánk a subjektov uvedených v článku 34 sa nezohľadňujú. Nevyčerpané záväzné facility likvidity od centrálnej banky, ktoré sa uznávajú ako likvidné aktíva v súlade s článkom 14, sa ako kladný peňažný tok nezohľadňujú;

h)

peniaze splatné z cenných papierov emitovaných samotnou úverovou inštitúciou alebo prepojeným subjektom sa zohľadňujú na čistom základe, pričom sa uplatňuje miera kladných peňažných tokov založená na miere kladných peňažných tokov, ktorá sa uplatňuje na podkladové aktívum podľa tohto článku;

i)

aktíva bez stanoveného zmluvného konečného dátumu sa zohľadňujú s 20 % mierou kladného peňažného toku za predpokladu, že zmluva umožňuje banke ukončiť zmluvný vzťah alebo požadovať úhradu do 30 dní.

a)

kladné peňažné toky, keď je poskytovateľom materská alebo dcérska spoločnosť úverovej inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej spoločnosti alebo má prepojenie s úverovou inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

b)

kladné peňažné toky z vkladov vložených v iných úverových inštitúciách v rámci skupiny subjektov, ktoré sú oprávnené na zaobchádzanie stanovené v článku 113 ods. 6 alebo 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

kladné peňažné toky uvedené v článku 26 vrátane kladných peňažných tokov z hypotekárnych úverov alebo podporných úverov uvedených v článku 31 ods. 9 alebo z multilaterálnej rozvojovej banky alebo subjektu verejného sektora, ktoré úverová inštitúcia sprostredkovala.

a)

financovanie nadobúdania motorových vozidiel;

b)

spotrebiteľské úvery podľa vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere.

a)

obchodné činnosti sa pri zohľadnení nasledujúcich faktorov vyznačujú profilom nízkeho rizika likvidity:

b)

na individuálnej úrovni podiel ich hlavných činností uvedených v odseku 3 alebo 4 v celkovej súvahe prekračuje 80 %;

c)

odchýlky sa zverejňujú vo výročných správach.

a)

vyšší kladný peňažný tok možno odôvodnene očakávať dokonca aj v rámci kombinovaného trhového a idiosynkratického stresového scenára poskytovateľa;

b)

protistrana je materská alebo dcérska spoločnosť úverovej inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej spoločnosti alebo je prepojená s úverovou inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS alebo je členom tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo je centrálnou inštitúciou alebo je pridružená k sieti alebo skupine družstevných spoločností podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

odchylne od článku 31 protistrana uplatňuje zodpovedajúcu mieru symetrických záporných peňažných tokov, keď miera kladných peňažných tokov prekračuje 40 %;

d)

úverová inštitúcia a protistrana sú usadené v rovnakom členskom štáte.

a)

poskytovateľ a príjemca likvidity sa vyznačujú profilom nízkeho rizika likvidity;

b)

medzi subjektmi skupiny existujú právne záväzné dohody a záväzky, pokiaľ ide o úverovú linku alebo linku likvidity;

c)

pri riadení rizika likvidity poskytovateľa likvidity sa náležite zohľadnil profil rizika likvidity príjemcu likvidity.

a)

bola udelená alebo prisľúbená v maximálnej výške do 30. júna 2014;

b)

je priama, výslovná, neodvolateľná a bezpodmienečná a kryje sa ňou neschopnosť splácať istinu a úroky, keď sa stanú splatnými.

a)

v Írsku National Asset Management Agency (NAMA);

b)

v Španielsku Sociedad de Gestión de Activos Procedentes de la Reestructuración Bancaria, S.A. (SAREB);

c)

v Slovinsku Bank Asset Management Company zriadená podľa zákona Slovinskej republiky o opatreniach na posilnenie stability bánk (Measures of the Republic of Slovenia to Strengthen the Stability of Banks Act, MSSBA).

a)

60 % požiadavky na krytie likvidity od 1. októbra 2015;

b)

70 % od 1. januára 2016;

c)

80 % od 1. januára 2017;

d)

100 % od 1. januára 2018.

17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/37

(1)

Ukazovateľ finančnej páky vypočítaný v súlade s článkom 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 musia inštitúcie od 1. januára 2015 zverejňovať a do tohto dátumu je Komisia splnomocnená prijať delegovaný akt, ktorým sa zmení veľkosť expozície a miera kapitálu na výpočet ukazovateľa finančnej páky s cieľom odstrániť akékoľvek nedostatky zistené na základe informácií predkladaných inštitúciami.

(2)

Vo vykázaných ukazovateľoch finančnej páky uvedených v článku 429 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 boli zaznamenané rozdiely v dôsledku rozdielneho výkladu inštitúcií, pokiaľ ide o vzájomné započítavanie kolaterálu v rámci transakcií financovania prostredníctvom obchodov s cennými papiermi a repo transakcií. Tieto rozdiely vo výklade a vykazovaní sa zviditeľnili po zverejnení analytickej správy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) 4. marca 2014.

(3)

Vzhľadom na to, že do ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa premietli ustanovenia bazilejských noriem, nájdené riešenia nedostatkov bazilejských pravidiel sú zároveň vhodné aj na účely riešenia zodpovedajúcich nedostatkov príslušných ustanovení uvedeného nariadenia.

(4)

Bazilejský výbor 14. januára 2014 prijal revidované znenie pravidiel týkajúcich sa ukazovateľa finančnej páky, najmä s dodatočnými opatreniami v oblasti merania a oceňovania a dohodami o vzájomnom započítavaní v rámci repo transakcií a transakcií financovania prostredníctvom obchodov s cennými papiermi. Zosúladením ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o výpočet ukazovateľa finančnej páky, s medzinárodne dohodnutými pravidlami by sa mali vyriešiť rozdielne výklady inštitúcií týkajúce sa vzájomného započítavania kolaterálu v rámci transakcií financovania prostredníctvom obchodov s cennými papiermi a repo transakcií a zároveň by sa ním mala zlepšiť medzinárodná porovnateľnosť a vytvoriť rovnaké podmienky pre inštitúcie, ktoré sú usadené v Únii a pôsobia na medzinárodnej úrovni.

(5)

Zúčtovanie prostredníctvom centrálnych protistrán podľa hlavného modelu bežne používaného v Únii vedie k dvojitému započítaniu finančnej páky vo veľkosti expozície inštitúcie, ktorá vystupuje ako zúčtovací člen.

(6)

Zúčtovanie transakcií financovania prostredníctvom obchodov s cennými papiermi, najmä repo transakcií, prostredníctvom kvalifikovaných centrálnych protistrán (QCCP) môže priniesť výhody, napríklad multilaterálne vzájomné započítavanie a spoľahlivé postupy správy kolaterálu, ktoré posilňujú finančnú stabilitu. Preto by sa malo povoliť vzájomné započítavanie peňažných pohľadávok a záväzkov vyplývajúcich z repo transakcií a reverzných repo transakcií prostredníctvom rovnakej QCCP.

(7)

Repo transakcie, ktoré sa môžu ukončiť v ktorýkoľvek deň v rámci dohodnutej lehoty na odvolanie transakcie, by sa mali považovať za transakcie s explicitnou splatnosťou, ktorá sa rovná lehote na odvolanie transakcie, a za dodržaný by sa mal považovať „rovnaký explicitný dátum konečného vyrovnania“, aby boli takéto transakcie prípustné na vzájomné započítavanie peňažných pohľadávok a záväzkov vyplývajúcich z repo transakcií a reverzných repo transakcií s rovnakou protistranou.

(8)

Revidovaný ukazovateľ finančnej páky by mal viesť k presnejšiemu meraniu finančnej páky a mal by slúžiť ako primerané obmedzenie nadmerného využívania finančnej páky v inštitúciách usadených v Únii.

(9)

Vykazovanie ukazovateľa finančnej páky v danom časovom bode na konci štvrťročného vykazovaného obdobia namiesto vykazovania na základe trojmesačného priemeru prispieva k lepšiemu zosúladeniu ukazovateľa finančnej páky s vykazovaním na účely platobnej schopnosti.

(10)

Používanie hrubých pomyselných hodnôt pre vypísané zabezpečenie úveru emitované inštitúciou vhodnejšie odzrkadľuje finančnú páku v porovnaní s použitím metódy oceňovania týchto nástrojov podľa trhovej hodnoty.

(11)

Rozsah konsolidácie na výpočet ukazovateľa finančnej páky by sa mal zosúladiť s regulačným rozsahom konsolidácie používaným na určenie rizikovo vážených podielov kapitálu.

(12)

Zmeny zavedené týmto nariadením by mali viesť k lepšej porovnateľnosti ukazovateľa finančnej páky zverejneného inštitúciami a mali by pomôcť vyhnúť sa zavádzaniu účastníkov trhu v súvislosti s reálnou finančnou pákou inštitúcií. Preto je dôležité, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr.

(13)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 429 sa nahrádza takto:

„Článok 429

Výpočet ukazovateľa finančnej páky

1.   Inštitúcie počítajú svoj ukazovateľ finančnej páky v súlade s metodikou stanovenou v odsekoch 2 až 13.

2.   Ukazovateľ finančnej páky sa vypočíta ako miera kapitálu inštitúcie vydelená veľkosťou celkovej expozície tejto inštitúcie a vyjadruje sa v percentách.

Inštitúcie vypočítajú ukazovateľ finančnej páky k referenčnému dátumu vykazovania.

3.   Na účely odseku 2 je mierou kapitálu kapitál Tier 1.

4.   Veľkosťou celkovej expozície je súčet hodnôt expozície:

5.   Inštitúcie určia hodnotu expozície aktív, okrem zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov, v súlade s týmito zásadami:

6.   Inštitúcie môžu od veľkosti expozície uvedenej v odseku 4 tohto článku odpočítať sumy odpočítané od vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. d).

7.   Príslušné orgány môžu povoliť inštitúcii, aby do veľkosti expozície nezahrnula expozície, s ktorými sa môže zaobchádzať podľa článku 113 ods. 6. Príslušné orgány môžu udeliť toto povolenie len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 113 ods. 6 písm. a) až e) a ak udelili súhlas stanovený v článku 113 ods. 6.

8.   Odchylne od odseku 5 písm. d) môžu inštitúcie stanoviť hodnotu expozície peňažných pohľadávok a peňažných záväzkov vyplývajúcich z repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením s rovnakou protistranou ako čistú hodnotu len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Na účely písmena c) prvého pododseku je výsledkom mechanizmu vyrovnania funkčný ekvivalent čistého vyrovnania vtedy, ak sa k dátumu vyrovnania čistý výsledok peňažných tokov vyplývajúcich z transakcií v rámci daného mechanizmu rovná jedinej čistej sume v rámci čistého vyrovnania.

9.   Inštitúcie určia hodnotu expozície zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov vrátane tých, ktoré sú podsúvahové, v súlade s článkom 429a.

10.   Inštitúcie určia hodnotu expozície podsúvahových položiek okrem zmlúv uvedených v prílohe II, kreditných derivátov, repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením v súlade s článkom 111 ods. 1. Inštitúcie však nesmú znížiť nominálnu hodnotu týchto položiek špecifickými úpravami kreditného rizika.

V súlade s článkom 166 ods. 9, keď sa nejaký prísľub vzťahuje na predĺženie iného prísľubu, z dvoch konverzných faktorov spojených s jednotlivými prísľubmi sa použije ten, ktorý je nižší. Hodnota expozície nízko rizikových podsúvahových položiek uvedených v článku 111 ods. 1 písm. d) podlieha minimálnej úrovni 10 % ich nominálnej hodnoty.

11.   Inštitúcia, ktorá je zúčtovacím členom QCCP, môže z výpočtu veľkosti expozície vylúčiť obchodné expozície nasledujúcich položiek za predpokladu, že tieto obchodné expozície sú zúčtované s danou QCCP a zároveň spĺňajú podmienky stanovené v článku 306 ods. 1 písm. c):

12.   Ak inštitúcia, ktorá je zúčtovacím členom QCCP, zaručí tejto QCCP plnenie zo strany klienta, ktorý vstupuje priamo do derivátových transakcií s QCCP, do veľkosti expozície zahrnie expozíciu vyplývajúcu zo záruky ako expozíciu derivátu voči klientovi v súlade s článkom 429a.

13.   Ak sa v súlade s článkom 10 smernice 86/635/EHS v rámci národných všeobecne uznávaných účtovných zásad vykazujú spravované aktíva v súvahe, tieto aktíva je možné vylúčiť z veľkosti celkovej expozície ukazovateľa finančnej páky pod podmienkou, že spĺňajú kritériá pre nevykazovanie stanovené v medzinárodnom účtovnom štandarde (IAS) 39 uplatniteľnom podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 a prípadne kritériá pre nekonsolidáciu stanovené v medzinárodnom štandarde finančného výkazníctva (IFRS) 10 uplatniteľnom podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002.

14.   Príslušné orgány môžu inštitúcii povoliť, aby z veľkosti expozície vylúčila expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

2.

Vkladajú sa tieto články 429a a 429b:

„Článok 429a

Hodnota expozície derivátov

1.   Inštitúcie určia hodnotu expozície zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov vrátane tých, ktoré sú podsúvahové, v súlade s metódou stanovenou v článku 274. Inštitúcie pri určovaní potenciálnej budúcej expozície kreditných derivátov voči kreditným rizikám uplatňujú článok 299 ods. 2 písm. a).

Inštitúcie pri určovaní potenciálnej budúcej expozície kreditných derivátov voči kreditným rizikám uplatňujú zásady stanovené v článku 299 ods. 2 písm. a) na všetky svoje kreditné deriváty, teda nielen na tie, ktoré sú zaradené do obchodnej knihy.

Pri určovaní hodnoty expozície môžu inštitúcie zohľadniť účinky zmlúv o novácii a iných dohôd o vzájomnom započítavaní v súlade s článkom 295. Krížové vzájomné započítavanie produktov sa nesmie uplatňovať. Inštitúcie však môžu využívať vzájomné započítavanie v rámci kategórie produktov uvedenej v článku 272 bode 25 písm. c) a kreditných derivátov, keď sú predmetom zmluvnej dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov uvedenej v článku 295 písm. c).

2.   Keď poskytovanie kolaterálu súvisiace s derivátovými zmluvami znižuje sumu aktív podľa uplatniteľného účtovného rámca, inštitúcie toto zníženie stornujú.

3.   Na účely odseku 1 môžu inštitúcie variačnú maržu prijatú v hotovosti od protistrany odpočítať od časti hodnoty expozície týkajúcej sa bežných reprodukčných nákladov, pokiaľ sa už variačná marža podľa uplatniteľného účtovného rámca nevykázala ako zníženie hodnoty expozície a ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Na účely písmena c) prvého pododseku, keď derivátová zmluva podlieha kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní, je menou vyrovnania akákoľvek mena vyrovnania určená v derivátovej zmluve, v hlavnej kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní alebo v prílohe o úverovej podpore pripojenej ku kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní.

Keď podľa uplatniteľného účtovného rámca inštitúcia variačnú maržu zaplatenú v hotovosti protistrane vykazuje ako pohľadávku, môže toto aktívum vylúčiť z veľkosti expozície za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v písmenách a) až e).

4.   Na účely odseku 3 platí toto:

5.   Popri zaobchádzaní stanovenom v odseku 1 v prípade vypísaných kreditných derivátov inštitúcie do hodnoty expozície zahrnú efektívne pomyselné hodnoty uvedené vo vypísaných kreditných derivátoch znížené o akékoľvek záporné zmeny reálnej hodnoty, ktoré sa začlenili do kapitálu Tier 1 vo vzťahu k danému vypísanému kreditnému derivátu. Výsledná hodnota expozície sa môže ďalej znížiť o efektívnu pomyselnú hodnotu kúpeného kreditného derivátu na rovnaký referenčný názov za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

Keď sa pomyselná hodnota vypísaného kreditného derivátu nezníži o pomyselnú hodnotu kúpeného kreditného derivátu, inštitúcie môžu odpočítať individuálnu potenciálnu budúcu expozíciu daného vypísaného kreditného derivátu od celkovej potenciálnej budúcej expozície stanovenej podľa odseku 1 tohto článku v spojení s článkom 274 ods. 2 alebo článkom 299 ods. 2 písm. a) podľa toho, ktorý je uplatniteľný. V prípade, že sa potenciálna budúca expozícia voči kreditným rizikám stanovuje v spojení s článkom 298 ods. 1 písm. c) bodom ii), hrubá potenciálna expozícia voči kreditným rizikám (PCEgross) sa môže znížiť o individuálnu potenciálnu budúcu expozíciu vypísaných kreditných derivátov bez úpravy pomeru čistej a hrubej hodnoty (NGR).

6.   Inštitúcie nesmú znížiť efektívnu pomyselnú hodnotu vypísaného kreditného derivátu, keď kupujú zabezpečenie úveru prostredníctvom swapu celkových výnosov a zaznamenávajú prijaté čisté platby ako čistý príjem, ale nezaznamenávajú kompenzačné zníženie hodnoty vypísaného kreditného derivátu zohľadnené v kapitáli Tier 1.

7.   V prípade kúpených kreditných derivátov na skupinu referenčných subjektov môžu inštitúcie vykázať zníženie podľa odseku 5 v rámci vypísaných kreditných derivátov na jednotlivé referenčné názvy len vtedy, ak je kúpené zabezpečenie ekonomicky rovnocenné kupovaniu zabezpečenia samostatne na každý z jednotlivých názvov v skupine. Ak inštitúcia kupuje kreditný derivát na skupinu referenčných názvov, môže zníženie v rámci skupiny vypísaných kreditných derivátov vykázať len vtedy, ak je skupina referenčných subjektov a úroveň podriadenosti v rámci obidvoch transakcií identická.

8.   Odchylne od odseku 1 tohto článku môžu inštitúcie používať metódu stanovenú v článku 275 na určenie hodnoty expozície zmlúv uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II, len ak používajú túto metódu aj na určenie hodnoty expozície týchto zmlúv na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92.

Keď inštitúcie uplatňujú metódu stanovenú v článku 275, nesmú znížiť veľkosť expozície o sumu variačnej marže prijatej v hotovosti.

Článok 429b

Dodatočná hodnota kreditného rizika protistrany pre repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcie s dlhou lehotou vyrovnania a transakcie požičiavania s dozabezpečením

1.   Popri hodnote expozície vyplývajúcej z repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií v súlade s článkom 429 ods. 5 inštitúcie do veľkosti expozície započítajú dodatočnú hodnotu kreditného rizika protistrany určenú v súlade s odsekmi 2 alebo 3 tohto článku podľa toho, ktorý je uplatniteľný.

2.   Na účely odseku 1 sa v prípade transakcií s protistranou, ktoré nie sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 206, dodatočná hodnota (Ei*) určí na základe jednotlivých transakcií podľa tohto vzorca:

kde:

3.   Na účely odseku 1 sa v prípade transakcií s protistranou, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 206, dodatočná hodnota týchto transakcií (Ei*) určí na základe jednotlivých dohôd podľa tohto vzorca:

kde:

4.   Odchylne od odseku 1 tohto článku inštitúcie za predpokladu uplatnenia 20 % najnižšej úrovne uplatniteľnej rizikovej váhy môžu na určenie dodatočnej hodnoty repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií používať metódu stanovenú v článku 222. Inštitúcie môžu používať túto metódu len vtedy, ak ju používajú aj na určenie hodnoty expozície vyplývajúcej z týchto transakcií na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92.

5.   Keď sa pri repo transakcii dosiahne účtovanie predaja podľa jej uplatniteľného účtovného rámca, inštitúcia vykoná reverzne všetky účtovné záznamy súvisiace s predajom.

6.   Keď inštitúcia koná ako zástupca medzi dvomi stranami repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií, platí toto:

17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/44

(1)

V smernici 2014/59/EÚ sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili mechanizmy financovania riešenia krízových situácií s cieľom zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci. Tieto mechanizmy financovania riešenia krízových situácií by mali mať k dispozícii primerané finančné zdroje, ktoré by umožňovali účinné fungovanie rámca riešenia krízových situácií, a boli by teda oprávnené získavať príspevky ex ante od inštitúcií povolených na ich území vrátane pobočiek z Únie (ďalej len „inštitúcie“).

(2)

Členské štáty sú povinné získavať príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií nielen od inštitúcií, ale v súlade s článkom 103 ods. 1 uvedenej smernice aj od pobočiek v Únii. Na pobočky v Únii sa takisto vzťahujú delegované akty, ktoré je Komisia splnomocnená prijímať podľa článku 103 ods. 7 a 8 uvedenej smernice. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa článku 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (2) prudenciálne požiadavky a dohľad nad pobočkami v Únii patria do zodpovednosti členských štátov, však nie je vhodné, aby sa na pobočky v Únii priamo uplatňovali mnohé z parametrov úpravy zohľadňujúcej riziko stanovené v tomto delegovanom nariadení. Pobočky v Únii preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, môžu však podliehať osobitnému režimu, ktorý Komisia v budúcnosti vypracuje v delegovanom akte.

(3)

Podľa článkov 6, 15, 16, 95 a 96 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3) určité investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené len obmedzené povolenie na poskytovanie služieb a vykonávanie činností, nepodliehajú určitým kapitálovým požiadavkám a požiadavkám na likviditu alebo od nich môžu byť oslobodené. V dôsledku toho sa na nich nevzťahujú mnohé parametre úpravy zohľadňujúcej riziko, ktoré by sa mali stanoviť. Keďže členské štáty podliehajú povinnosti získavať v súlade s článkom 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ od týchto investičných spoločností príspevky ex ante, je vhodné ponechať členským štátom právomoc stanoviť úpravu zohľadňujúcu riziko s cieľom vyhnúť sa neprimeranému zaťaženiu týchto spoločností. Uvedené investičné spoločnosti by preto nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(4)

V súlade s článkom 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by členské štáty mali zabezpečiť, aby v období od nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice do 31. decembra 2024 dostupné finančné prostriedky v ich mechanizmoch financovania dosiahli prinajmenšom 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území. Počas tohto obdobia by sa príspevky do mechanizmov financovania mali časovo rozložiť čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, pričom sa zohľadní fáza obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu prispievajúcich inštitúcií.

(5)

V článku 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa vyžaduje, aby sa príspevky získavali prinajmenšom raz za rok s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 uvedenej smernice. Podľa článku 103 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by ročný príspevok mal zodpovedať veľkosti inštitúcie, keďže príspevok by mal vychádzať z pevnej sumy určenej na základe záväzkov inštitúcie (základný ročný príspevok); ďalej by mal zodpovedať úrovni rizika relevantných činností inštitúcie, keďže základný ročný príspevok by sa mal upraviť primerane k rizikovému profilu danej inštitúcie (dodatočná úprava zohľadňujúca riziko). Veľkosť inštitúcie je prvým ukazovateľom rizika, ktoré inštitúcia predstavuje. Čím je inštitúcia väčšia, tým je pravdepodobnejšie, že v prípade ťažkostí by orgán pre riešenie krízových situácií považoval za vec verejného záujmu, aby jej krízovú situáciu riešil a uplatnil mechanizmus financovania riešenia krízových situácií a tým zabezpečil účinné uplatnenie nástrojov riešenia krízovej situácie.

(6)

Na objasnenie, ako by orgány pre riešenie krízových situácií mali upraviť príspevky pomerne k rizikovému profilu inštitúcií, je potrebné vymedziť piliere a ukazovatele rizika, ktoré by sa mali použiť na určenie rizikového profilu inštitúcií, mechanizmus uplatňovania úpravy základného ročného príspevku zohľadňujúcej riziko a základný ročný príspevok ako východiskový bod pre úpravu zohľadňujúcu riziko. Tieto prvky, ktoré by doplnili kritériá rizika stanovené v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by sa mali vymedziť tak, aby sa zachovali rovnaké podmienky medzi členskými štátmi a silný vnútorný trh a aby sa predišlo nezrovnalostiam v prístupoch členských štátov k výpočtu príspevkov do ich jednotlivých mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Vďaka tomu by príspevky inštitúcií do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií mohli byť aj pri rôznych typoch bánk porovnateľné a predvídateľné, čo je dôležitým aspektom zabezpečenia rovnakých podmienok na vnútornom trhu.

(7)

V článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (4) sa stanovuje, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (jednotná rada) zriadená článkom 42 ods. 1 uvedeného nariadenia sa na účely uplatňovania uvedeného nariadenia a smernice 2014/59/EÚ považuje za dotknutý vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, keď vykonáva úlohy alebo právomoci, ktoré má podľa uvedenej smernice vykonávať vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií. Vzhľadom na to, že na základe článku 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je jednotná rada splnomocnená vypočítať príspevky inštitúcií do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý by mal od 1. januára 2016 nahradiť mechanizmy financovania zúčastnených členských štátov v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií uplatnením tohto nariadenia na základe článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by pojem „orgán pre riešenie krízových situácií bánk“ mal zahŕňať aj jednotnú radu.

(8)

Výpočet príspevkov na individuálnej úrovni by v prípade skupín viedol k dvojitému započítaniu určitých záväzkov pri určovaní základného ročného príspevku jednotlivých subjektov skupiny, keďže záväzky súvisiace s dohodami, ktoré subjekty tej istej skupiny uzatvárajú medzi sebou, by sa považovali za súčasť celkových záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní základného ročného príspevku každého subjektu skupiny. Určenie základného ročného príspevku by sa teda malo v prípade skupín podrobnejšie špecifikovať, aby odrážalo vzájomnú prepojenosť jednotlivých subjektov skupiny a aby sa zabránilo dvojitému započítaniu expozícií v rámci skupiny. Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, a inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo sú trvalo pridružené k tomu istému ústrednému orgánu, malo by sa na nich vzťahovať rovnaké zaobchádzanie.

(9)

Na účely výpočtu základného ročného príspevku subjektu skupiny by celkové záväzky, ktoré sa majú zohľadniť, nemali zahŕňať záväzky vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, ktorú daný subjekt skupiny uzatvoril s iným subjektom tej istej skupiny. Takéto vylúčenie by však malo byť možné len v prípade, že každý subjekt skupiny má sídlo v Únii, je v plnom rozsahu zahrnutý do tej istej konsolidácie, podlieha primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika a postupom merania a kontroly a ak v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému splateniu príslušných záväzkov v čase ich splatnosti. To by malo zabrániť vylúčeniu záväzkov zo základu na výpočet príspevkov v prípade, že neexistujú záruky, že úverové expozície v rámci skupiny by boli kryté, ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie skupiny. Okrem toho, aby sa zabránilo tomu, že vylúčením záväzkov v rámci skupiny sa poskytne výhoda subjektom skupiny, na ktoré sa táto výnimka vzťahuje, by takéto vylúčenie nemalo umožňovať dotknutým inštitúciám, aby využívali zjednodušený systém príspevkov určený pre malé inštitúcie ani v prípade, že by po vylúčení záväzkov v rámci skupiny daná inštitúcia spĺňala podmienky pre zjednodušený systém. Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, a inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo sú trvalo pridružené k tomu istému ústrednému orgánu, malo by sa na nich vzťahovať rovnaké zaobchádzanie.

(10)

Odchylne od pravidla, že výpočet príspevkov by sa mal realizovať na individuálnej úrovni, v prípade ústredného orgánu s pridruženými úverovými inštitúciami, ktoré sú úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciánych požiadaviek uvedených vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, by sa pravidlá príspevkov ex ante mali vzťahovať len na ústredný orgán a pridružené úverové inštitúcie ako celok na konsolidovanom základe, pretože platobná schopnosť a likvidita ústredného orgánu a všetkých pridružených inštitúcií sa monitorujú ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok týchto inštitúcií.

(11)

Určovanie základných ročných príspevkov by sa malo podrobnejšie špecifikovať aj v prípade infraštruktúr finančných trhov (IFT). Niektoré IFT, ako sú centrálne protistrany alebo centrálne depozitáre cenných papierov, sú tiež oprávnené ako úverové inštitúcie. Najmä niektoré centrálne depozitáre cenných papierov poskytujú služby bankového charakteru, ktoré sú doplnkové k ich činnostiam trhových infraštruktúr. Centrálne depozitáre cenných papierov na rozdiel od úverových inštitúcií nemajú v držbe kryté vklady, ale väčšinou denné a jednodňové zostatky pochádzajúce z vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré tieto depozitáre zabezpečujú pre finančné inštitúcie alebo centrálne banky. Tieto transakcie vo všeobecnosti nevedú k peňažným zostatkom, ktoré by sa mohli prirovnať k finančným prostriedkom získaným na vykonávanie bankových činností. Vzhľadom na to, že služby bankového charakteru poskytované infraštruktúrami finančných trhov sú doplnkové k ich hlavným činnostiam zúčtovania alebo vyrovnania, v súvislosti s ktorými tieto subjekty podliehajú prísnym prudenciálnym požiadavkám podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (5) a (EÚ) č. 909/2014 (6) a príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, a keďže obchodný model IFT nezahŕňa riziká porovnateľné s rizikami úverových inštitúcií, pri určovaní sumy celkových záväzkov týchto subjektov na účel výpočtu ich základného ročného príspevku by sa mali zohľadňovať iba záväzky súvisiace s ich činnosťami bankového charakteru.

(12)

Účtovanie derivátov, pokiaľ ide o individuálne účty, nie je v Únii harmonizované, čo by mohlo mať vplyv na sumu záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte príspevkov každej banky. Metodika ukazovateľa finančnej páky uvedená v článku 429 ods. 6 a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa uplatňuje na všetky banky a zabezpečuje, že tá istá derivátová zmluva a najmä vzájomné započítanie medzi derivátovými zmluvami sa zohľadní rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, akému účtovnému rámcu daná banka podlieha. Na zabezpečenie harmonizovaného zaobchádzania s derivátmi pri určovaní základného ročného príspevku, ktoré by umožňovalo porovnateľnosť ich oceňovania medzi inštitúciami, a na zabezpečenie rovnakých podmienok v rámci Únie by sa deriváty mali oceňovať v súlade s článkom 429 ods. 6 a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Na zabezpečenie predvídateľnosti oceňovania derivátov podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa však malo stanoviť, že takéto ocenenie nesmie viesť k hodnote, ktorá je nižšia ako 75 % hodnoty dotknutých derivátov určenej podľa príslušného účtovného rámca.

(13)

Niektoré úverové inštitúcie sú podpornými bankami, ktorých účelom je presadzovať ciele verejnej politiky ústrednej či regionálnej štátnej správy alebo miestneho orgánu v členskom štáte, a to najmä prostredníctvom poskytovania podporných úverov na nesúťažnom a neziskovom základe. Úvery, ktoré takéto inštitúcie poskytujú, sú priamo alebo nepriamo čiastočne zaručené ústrednou či regionálnou štátnou správou alebo miestnym orgánom. Podporné úvery sa poskytujú na nesúťažnom a neziskovom základe v záujme podpory cieľov verejného záujmu Únie alebo ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu. Podporné úvery sa niekedy poskytujú prostredníctvom inej úverovej inštitúcie ako sprostredkovateľa (postupované úvery). V takých prípadoch sprostredkovateľská úverová inštitúcia dostáva podporné úvery od multilaterálnej rozvojovej banky alebo od subjektu verejného sektora a postúpi ich ďalším úverovým inštitúciám, ktoré ich poskytnú konečným klientom. Vzhľadom na to, že sprostredkovateľské úverové inštitúcie postupujú likviditu týchto úverov od pôvodcovskej podpornej banky úverovej inštitúcii alebo ďalšej sprostredkovateľskej inštitúcii, nemali by sa takéto záväzky zahŕňať do celkových záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte základného ročného príspevku.

(14)

V článku 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa vyžaduje, aby všetky inštitúcie prispievali do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Je však potrebné nájsť úmernú a spravodlivú rovnováhu medzi povinnosťami každej inštitúcie, ktorá má prispievať do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, a jej veľkosťou, rizikovým profilom, rozsahom a zložitosťou jej činností, jej prepojenosťou s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom všeobecne, vplyvom jej zlyhania na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, na podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, a teda pravdepodobnosťou, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie a použije sa mechanizmus financovania. Orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia tieto prvky v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ pri rozhodovaní, či by sa na určité inštitúcie mali vzťahovať zjednodušené povinnosti, pokiaľ ide o požiadavky vypracovať plány ozdravenia a riešenia krízovej situácie. Pri posudzovaní správnej rovnováhy medzi plnením požiadaviek stanovených v smernici 2014/59/EÚ a špecifikami rôznych inštitúcií, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje, by sa mala zohľadniť aj administratívna záťaž, ktorá pre niektoré inštitúcie a orgány pre riešenie krízových situácií vyplýva z výpočtu ročných príspevkov.

(15)

Malé inštitúcie vo všeobecnosti nemajú vysoko rizikový profil, v porovnaní s veľkými inštitúciami predstavujú často menšie systémové riziko a dosah ich zlyhania na širšiu ekonomiku je spravidla nižší, než je tomu v prípade veľkých inštitúcií. Zároveň však potenciálny dosah zlyhania malých inštitúcií na finančnú stabilitu nie je možné úplne vylúčiť, keďže aj malé inštitúcie môžu vytvoriť systémové riziko vzhľadom na ich úlohu v širšom bankovom systéme, kumulatívne účinky ich sietí alebo nákazlivý účinok straty dôvery v bankový systém, ktorý môžu vyvolať.

(16)

S ohľadom na to, že malé inštitúcie vo väčšine prípadov nepredstavujú systémové riziko, a je teda menej pravdepodobné, že sa bude riešiť ich krízová situácia, čo zároveň v porovnaní s veľkými inštitúciami znižuje pravdepodobnosť, že by využili mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, mala by sa metodika výpočtu ich ročných príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií zjednodušiť. Ročné príspevky malých inštitúcií by mali pozostávať z paušálnej sumy založenej iba na ich základnom ročnom príspevku upravenom pomerne k ich veľkosti. Takáto metodika by mala umožniť proporcionálny systém ročných príspevkov, keďže pri určovaní ročného príspevku každej inštitúcie musí orgán pre riešenie krízových situácií dodržať cieľovú úroveň mechanizmu financovania. Paušálna suma preto odráža skutočnosť, že malé inštitúcie sú v mnohých prípadoch menej rizikové, a umožňuje výraznejšiu úpravu príspevkov veľkých inštitúcií, ktoré spravidla predstavujú väčšie systémové riziko, pomerne k ich rizikovému profilu.

(17)

Na určenie, ktoré inštitúcie sa považujú za malé, by sa mali použiť dve prahové hodnoty, pričom prvá prahová hodnota, založená na celkových záväzkoch (okrem vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov, by mala byť najviac 300 miliónov EUR a druhá prahová hodnota, založená na celkových aktívach, by nemala prekročiť 1 miliardu EUR. Druhá prahová hodnota by mala zabrániť väčším inštitúciám, ktoré spĺňajú prahovú hodnotu súvisiacu s celkovými záväzkami, aby využívali zjednodušený systém.

(18)

V rámci kategórie malých inštitúcií by sa malo vytvoriť určité rozlíšenie, keďže niektoré inštitúcie sú veľmi malé, zatiaľ čo iné sa blížia k maximálnej prahovej hodnote, ktorá im umožňuje využívať zjednodušený systém. Ak by bol systém založený na jednotnej paušálnej sume, ročné príspevky veľmi malých inštitúcií by boli nepomerne vyššie než príspevky malých inštitúcií, ktoré takmer dosahujú maximálnu prahovú hodnotu. Zároveň je potrebné zabrániť tomu, aby zjednodušený systém viedol k neúmerným rozdielom v ročných príspevkoch medzi najväčšími malými inštitúciami a inštitúciami, ktoré nespĺňajú podmienky pre zjednodušený postup, pretože tesne prekračujú hraničné hodnoty. Aby nedochádzalo k takýmto neželaným účinkom, bolo by vhodné zaviesť systém viacerých kategórií malých inštitúcií, ktorých ročné príspevky by pozostávali z rôznych paušálnych súm. To by umožnilo odstupňovať príspevky v rámci zjednodušeného systému, ako aj medzi najvyššou paušálnou sumou a najnižším príspevkom určeným metódou úpravy základného ročného príspevku podľa rizikového profilu inštitúcie.

(19)

Ak orgán pre riešenie krízových situácií určí, že malá inštitúcia má obzvlášť vysoko rizikový profil, tento orgán by mal mať možnosť rozhodnúť, že daná inštitúcia by už nemala využívať zjednodušený systém a jej príspevok by sa mal namiesto toho vypočítať podľa metódy úpravy základného ročného príspevku na základe iných rizikových faktorov, než je veľkosť inštitúcie.

(20)

Inštitúcie uvedené v článku 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ sa nebudú rekapitalizovať prostredníctvom mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v súlade s článkami 44 a 101 smernice 2014/59/EÚ, pretože budú likvidované prostredníctvom vnútroštátnych konkurzných konaní alebo iných druhov postupu uplatňovaných v súlade s článkom 38, 40 alebo 42 smernice 2014/59/EÚ a ich činnosti sa ukončia. Týmito postupmi sa zabezpečí, aby veritelia týchto inštitúcií, v relevantných prípadoch vrátane držiteľov krytých dlhopisov, znášali straty spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií. Ich príspevky do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií by preto mali odrážať tieto špecifiká. Mechanizmy financovania riešenia krízových situácií by sa však mohli použiť na iné účely uvedené v článku 101 smernice 2014/59/EÚ. V prípade, že takáto inštitúcia využije mechanizmus financovania riešenia krízových situácií na akýkoľvek z týchto účelov, orgán pre riešenie krízových situácií by mal byť schopný porovnať rizikový profil všetkých ostatných inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje článok 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, s rizikovým profilom inštitúcie, ktorá využila mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a uplatniť metodiku stanovenú v tomto delegovanom akte na tie inštitúcie, ktoré majú rizikový profil podobný alebo vyšší, než je profil inštitúcií, ktoré využili mechanizmus financovania riešenia krízových situácií. Je takisto vhodné zostaviť zoznam prvkov, ktoré by mal orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňovať pri porovnávaní rizikových profilov.

(21)

Aby sa orgánom pre riešenie krízových situácií umožnil zosúladený výklad kritérií stanovených v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, a aby sa teda určovanie ukazovateľov rizika inštitúcií na účely výpočtu individuálnych príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií vykonávalo v celej Únii podobným spôsobom, malo by sa stanoviť viacero pilierov rizík a príslušných ukazovateľov rizika pre každý z týchto pilierov, ktoré by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadňovať pri posudzovaní rizikového profilu inštitúcií. Na zabezpečenie súdržnosti s postupmi dohľadu by ukazovatele rizík mali pozostávať zo súčasných regulačných kritérií, ktoré sú už dostupné alebo sa stanovujú.

(22)

V prípade, že v príslušných právnych predpisoch sú stanovené výnimky, ktoré oslobodzujú inštitúcie od niektorých ukazovateľov rizík na úrovni inštitúcie, a za predpokladu, že príslušné orgány v prípade potreby povolia uplatnenie takýchto výnimiek, by orgány pre riešenie krízových situácií mali posúdiť príslušné ukazovatele na konsolidovanej alebo prípadne subkonsolidovanej úrovni s cieľom dosiahnuť súlad s postupom dohľadu a zabezpečiť, aby skupiny využívajúce tieto výnimky neboli neoprávnene penalizované.

(23)

Aby sa orgánom pre riešenie krízových situácií umožnil konzistentný prístup, pokiaľ ide o dôležitosť pilierov a ukazovateľov rizika, ktoré by mali zohľadňovať na účely výpočtu rizikového profilu inštitúcií, mala by sa v tomto nariadení stanoviť aj relatívna váha každého piliera a ukazovateľa rizika. Je však dôležité, aby sa orgánom pre riešenie rizikových situácií poskytla dostatočná flexibilita pri posudzovaní rizikového profilu inštitúcií, aby mohli prispôsobiť uplatňovanie pilierov a ukazovateľov rizika podľa špecifík každej inštitúcie. Keďže to nie je možné dosiahnuť výlučne stanovením rozmedzia na posudzovanie rizikového profilu, ale je potrebná určitá miera vlastného uváženia pri rozhodovaní o dôležitosti určitých ukazovateľov rizika v každom jednotlivom prípade, váha niektorých ukazovateľov rizika by mala byť len indikatívna alebo by sa malo stanoviť ich rozmedzie, ktoré by orgánom pre riešenie krízových situácií umožnilo v danom prípade rozhodnúť o relevantnosti týchto ukazovateľov.

(24)

Pri určovaní dôležitosti rôznych ukazovateľov zodpovedajúcich danému pilieru by sa mala v rámci piliera vykonať agregácia prostredníctvom váženého aritmetického priemeru jednotlivých ukazovateľov. Pokiaľ ide o výpočet konečného zloženého ukazovateľa rizika zodpovedajúceho každej inštitúcii, s cieľom zamedziť kompenzačným účinkom medzi piliermi, v dôsledku ktorých by inštitúcia s pomerne dobrým výsledkom v rámci viacerých pilierov a veľmi zlým výsledkom v rámci iného piliera na základe aritmetických priemerov rôznych pilierov vo všeobecnosti získala priemerné hodnotenie, by tento konečný výpočet zloženého ukazovateľa mal byť založený na váženom geometrickom priemere jednotlivých pilierov.

(25)

Rozmedzie na posúdenie stupňa rizika, ktorý inštitúcia predstavuje, by malo umožňovať dostatočné prispôsobenie rizikového profilu inštitúcií podľa rôznych pilierov a ukazovateľov rizika stanovených v tomto nariadení a zároveň by malo zabezpečovať dostatočnú istotu a predvídateľnosť ročných súm, ktorými tieto inštitúcie budú musieť prispievať v súlade so smernicou 2014/59/EÚ a týmto nariadením.

(26)

Aby sa zabezpečilo skutočné uhrádzanie ročných príspevkov, je potrebné spresniť podmienky a spôsoby uhrádzania. Najmä v prípade príspevkov, ktoré sa neuhrádzajú v hotovosti, ale v neodvolateľných platobných záväzkoch v súlade s článkom 103 smernice 2014/59/EÚ, je potrebné spresniť podiel neodvolateľných platobných záväzkov, ktoré môže každá inštitúcia použiť, a druh kolaterálu, ktorý sa akceptuje na zaručenie týchto neodvolateľných platobných záväzkov, aby sa orgánu pre riešenie krízových situácií umožnilo zabezpečiť skutočné uhrádzanie pri plnení neodvolateľného platobného záväzku v prípade, že sa orgán pre riešenie krízových situácií pri plnení tohto záväzku stretne s ťažkosťami. Aby sa zabezpečilo skutočné uhrádzanie ročných príspevkov, je potrebné udeliť orgánom pre riešenie krízových situácií osobitnú právomoc ukladať administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia inštitúciám, ktoré nedodržiavajú požiadavky stanovené v tomto nariadení v súvislosti s výpočtom a úpravou príspevkov, napríklad za nedodržanie povinnosti poskytnúť informácie požadované orgánom pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať takisto právomoc uložiť inštitúcii dennú pokutu v prípade, že daná inštitúcia splatný ročný príspevok zaplatí len čiastočne alebo ho nezaplatí vôbec, alebo ak daná inštitúcia nesplní požiadavky stanovené v oznámení, ktoré vykonal orgán pre riešenie krízových situácií. Okrem toho je potrebné stanoviť osobitné povinnosti týkajúce sa výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby úprava zohľadňujúca riziko aj naďalej odrážala vývoj v bankovom sektore, a spĺňala teda priebežne požiadavky smernice 2014/59/EÚ, Komisia na základe skúseností s jej uplatňovaním preskúma úpravu ročných príspevkov zohľadňujúcu riziko a najmä primeranosť koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko stanoveného v tomto nariadení a potrebu možného zvýšenia hornej hranice tohto koeficientu, a to do 1. júna 2016.

(28)

Keďže podľa článku 130 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa povinnosť členských štátov získavať ročné príspevky od inštitúcií povolených na ich území uplatňuje od 1. januára 2015, toto nariadenie by sa takisto malo uplatňovať od 1. januára 2015,

a)

metodiku výpočtu a úpravy rizikového profilu inštitúcií, príspevkov, ktoré majú inštitúcie uhrádzať do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií;

b)

povinnosti inštitúcií, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytovať na účely výpočtu príspevkov, a pokiaľ ide o uhrádzanie príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií;

c)

opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby orgány pre riešenie krízových situácií overovali, že príspevky boli uhradené správnym spôsobom.

1.

„inštitúcie“ sú úverové inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 2 smernice 2014/59/EÚ alebo investičné spoločnosti v zmysle vymedzenia v bode 2 tohto článku, ako aj ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ako je uvedené v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako celok na konsolidovanom základe, keď sú splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 1;

2.

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice 2014/59/EÚ s výnimkou investičných spoločností, ktoré spadajú do vymedzenia podľa článku 96 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo investičných spoločností, ktoré vykonávajú činnosť 8 podľa prílohy I oddielu A smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (8), no ktoré nevykonávajú činnosti 3 alebo 6 podľa prílohy I oddielu A uvedenej smernice;

3.

„ročná cieľová úroveň“ je celková suma ročných príspevkov, ktorú pre každé príspevkové obdobie určuje orgán pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň uvedenú v článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

4.

„mechanizmus financovania“ je mechanizmus slúžiaci na účely zabezpečenia toho, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje riešenia krízovej situácie a právomoci podľa článku 100 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

5.

„ročný príspevok“ je suma uvedená v článku 103 smernice 2014/59/EÚ, ktorú získava orgán pre riešenie krízových situácií pre vnútroštátny mechanizmus financovania počas príspevkového obdobia od každej z inštitúcií uvedených v článku 2 tohto nariadenia;

6.

„príspevkové obdobie“ je kalendárny rok;

7.

„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán uvedený v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ alebo akýkoľvek iný príslušný orgán menovaný členskými štátmi na účely článku 100 ods. 2 a 6 smernice 2014/59/EÚ;

8.

„príslušný orgán“ je príslušný orgán v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

9.

„systém ochrany vkladov“ je jeden zo systémov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a), b) alebo c) smernice 2014/49/EÚ;

10.

„kryté vklady“ sú vklady uvedené v článku 6 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ s výnimkou dočasne vysokých zostatkov v zmysle vymedzenia v článku 6 ods. 2 uvedenej smernice;

11.

„celkové záväzky“ sú celkové pasíva v zmysle vymedzenia v oddiele 3 smernice Rady 86/635/EHS (9) alebo v zmysle vymedzenia podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (10);

12.

„celkové aktíva“ sú celkové aktíva v zmysle vymedzenia v oddiele 3 smernice 86/635/EHS alebo v zmysle vymedzenia podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva uvedených v nariadení (ES) č. 1606/2002;

13.

„celková riziková expozícia“ je celková hodnota rizikovej expozície v zmysle vymedzenia v článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

14.

„podiel vlastného kapitálu Tier 1“ je podiel uvedený v článku 92 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

15.

„MPVZOZ“ je minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v zmysle vymedzenia v článku 45 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

16.

„vlastné zdroje“ sú vlastné zdroje v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

17.

„oprávnené záväzky“ sú záväzky a kapitálové nástroje v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 71 smernice 2014/59/EÚ;

18.

„ukazovateľ finančnej páky“ je ukazovateľ finančnej páky v zmysle vymedzenia v článku 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

19.

„ukazovateľ krytia likvidity“ (LCR) je požiadavka na krytie likvidity v zmysle vymedzenia v článku 412 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ďalej spresnená v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61 (11);

20.

„pomer čistého stabilného financovania“ (NSFR) je pomer čistého stabilného financovania vykazovaný v súlade s článkom 415 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

21.

„centrálna protistrana“ (CCP) je právnická osoba v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

22.

„derivát“ je derivát podľa prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013;

23.

„centrálny depozitár cenných papierov“ (CDCP) je právnická osoba v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 a v článku 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (12);

24.

„vyrovnanie“ je dokončenie transakcie s cennými papiermi v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

25.

„zúčtovanie“ je postup určovania pozícií v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

26.

„infraštruktúra finančného trhu“, na účely tohto nariadenia, je CCP uvedená v bode 21 tohto článku alebo CDCP uvedený v bode 23 tohto článku, ktoré majú povolenie ako inštitúcie v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ;

27.

„podporná banka“ je akýkoľvek podnik alebo subjekt zriadený členským štátom, ústrednou alebo regionálnou štátnou správou, ktorý poskytuje podporné úvery na nesúťažnom a neziskovom základe, s cieľom podporiť ciele verejnej politiky danej štátnej správy za predpokladu, že táto štátna správa má povinnosť chrániť hospodársky základ podniku alebo subjektu a udržiavať ich životaschopnosť počas celej doby ich existencie, alebo že najmenej 90 % jej pôvodných finančných prostriedkov alebo podporných úverov, ktoré poskytuje, je priamo alebo nepriamo zaručených ústrednou alebo regionálnou štátnou správou daného členského štátu;

28.

„podporný úver“ je úver poskytovaný podpornou bankou alebo prostredníctvom sprostredkovateľskej banky na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky ústrednej alebo regionálnej štátnej správy daného členského štátu;

29.

„sprostredkovateľská inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ktorá sprostredkúva podporné úvery za predpokladu, že ich neposkytuje ako úvery konečnému zákazníkovi.

a)

záväzky v rámci skupiny vyplývajúce z transakcií, do ktorých inštitúcia vstúpila s inštitúciou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

b)

záväzky vytvorené inštitúciou, ktorá je členom systému inštitucionálneho zabezpečenia (IPS) uvedeného v článku 2 ods. 1 bode 8 smernice 2014/59/EÚ a ktorej príslušný orgán povolil uplatňovať článok 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na základe dohody uzavretej s inou inštitúciou, ktorá je členom toho istého IPS;

c)

v prípade, že centrálna protistrana usadená v členskom štáte využila možnosť podľa článku 14 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, záväzky súvisiace so zúčtovacími činnosťami v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia vrátane záväzkov vyplývajúcich z akýchkoľvek opatrení, ktoré centrálna protistrana prijala s cieľom splniť požiadavky na maržu, vytvoriť fond pre prípad zlyhania a udržiavať dostatočné predfinancované finančné zdroje na krytie potenciálnych strát v rámci postupnosti pri zlyhaní v súlade s uvedeným nariadením, ako aj investovať svoje finančné zdroje v súlade s článkom 47 uvedeného nariadenia;

d)

v prípade centrálneho depozitára cenných papierov záväzky súvisiace s činnosťami centrálneho depozitára cenných papierov vrátane záväzkov voči účastníkom alebo poskytovateľom služieb pre centrálny depozitár cenných papierov so splatnosťou menej než sedem dní vyplývajúcich z činností, pre ktoré dostal povolenie poskytovať doplnkové služby bankového charakteru v súlade s hlavou IV nariadenia (EÚ) č. 909/2014, no s výnimkou iných záväzkov vyplývajúcich z takýchto činností bankového charakteru;

e)

v prípade investičných spoločností záväzky, ktorý vyplynuli na základe držby aktív klientov alebo peňazí klientov vrátane aktív klientov alebo peňazí klientov držaných v mene PKIPCP v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (13) alebo AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (14) 2011/61/EÚ za predpokladu, že takýto klient je chránený príslušným zákonom o platobnej neschopnosti;

f)

v prípade inštitúcií poskytujúcich podporné úvery záväzky sprostredkovateľskej inštitúcie voči pôvodcovskej alebo inej podpornej banke alebo inej sprostredkovateľskej inštitúcii a záväzky pôvodnej podpornej banky voči jej financujúcim stranám, ak výška týchto záväzkov zodpovedá podporným úverom tejto inštitúcie.

a)

expozícia voči riziku;

b)

stabilita a rozmanitosť zdrojov financovania;

c)

dôležitosť inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva;

d)

dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií.

a)

vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec MPVZOZ;

b)

ukazovateľ finančnej páky;

c)

podiel vlastného kapitálu Tier 1;

d)

celková riziková expozícia delená celkovými aktívami.

a)

pomer čistého stabilného financovania;

b)

LCR.

a)

obchodné činnosti, mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie;

b)

členstvo v schéme inštitucionálneho zabezpečenia;

c)

rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory.

a)

zvýšenie rizikového profilu inštitúcie v dôsledku:

b)

zníženie rizikového profilu inštitúcie v dôsledku:

a)

či suma finančných prostriedkov, ktorá je ihneď k dispozícii tak na účely rekapitalizácie, ako aj na účely likviditného financovania s cieľom podporiť postihnutú inštitúciu v prípade problémov, je dostatočne vysoká na to, aby umožňovala dôveryhodnú a účinnú podporu danej inštitúcie;

b)

stupeň právnej alebo zmluvnej istoty, že pred tým, než sa požiada o mimoriadnu verejnú podporu, sa plne využijú finančné prostriedky uvedené v písm. a).

a)

akúkoľvek inštitúciu, ktorá je súčasťou skupiny, v ktorej bola začatá reštrukturalizácia po tom, ako dostala akékoľvek štátne alebo rovnocenné finančné prostriedky, ako napr. z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, a stále je v procese reštrukturalizácie alebo likvidácie, s výnimkou posledných 2 rokov implementácie reštrukturalizačného plánu;

b)

akúkoľvek inštitúciu, v ktorej prebieha likvidácia, a to až do konca likvidačného plánu (pokiaľ má stále uhrádzať daný príspevok).

a)

expozícia voči riziku: 50 %;

b)

stabilita a rozmanitosť zdrojov financovania: 20 %;

c)

dôležitosť inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva: 10 %;

d)

dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií: 20 %.

a)

vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec MPVZOZ: 25 %;

b)

ukazovateľ finančnej páky: 25 %;

c)

podiel vlastného kapitálu Tier 1: 25 %;

d)

celková riziková expozícia delená celkovými aktívami: 25 %.

a)

obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie: 45 %;

b)

členstvo v schéme inštitucionálneho zabezpečenia: 45 %;

c)

rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory: 10 %.

a)

obchodný model inštitúcie;

b)

informácie vykázané touto inštitúciou podľa článku 14;

c)

piliere a ukazovatele rizika uvedené v článku 6;

d)

posúdenie príslušného orgánu, pokiaľ ide o rizikový profil uvedenej inštitúcie.

a)

obchodný model tejto inštitúcie;

b)

informácie vykázané touto inštitúciou podľa článku 14;

c)

piliere a ukazovatele rizika uvedené v článku 6;

d)

posúdenie príslušného orgánu, pokiaľ ide o rizikový profil uvedenej inštitúcie.

a)

elektronicky alebo iným porovnateľným komunikačným prostriedkom, ktorý umožňuje vystaviť potvrdenie o doručení;

b)

doporučeným listom s doručenkou.

17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/65

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 2. januára 2015 Sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vymazaní dvoch osôb zo zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN okrem toho 24. novembra, 12. a 30. decembra 2014 rozhodol o zmenení siedmich záznamov v zozname.

(3)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/68

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/70

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 341/2007 (2) sa otvorili ročné colné kvóty na dovoz cesnaku.

(2)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia „A“ podané počas prvých siedmich kalendárnych dní mesiaca januára 2015 na čiastkové obdobie od 1. marca do 31. mája 2015, sú v prípade niektorých kvót vyššie ako dostupné množstvá. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia „A“ vydávať, a to stanovením prideľovacieho koeficientu, ktorý sa má uplatniť na požadované množstvá a ktorý sa vypočíta v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (3).

(3)

S cieľom zaistiť účinnosť opatrenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/72

(1)

Podľa rozhodnutia 2014/219/SZBP je Politický a bezpečnostný výbor (PBV) v súlade s článkom 38 zmluvy poverený prijímať príslušné rozhodnutia na účely výkonu politickej kontroly a strategického riadenia misie EUCAP Sahel Mali vrátane rozhodnutia o vymenovaní vedúceho misie.

(2)

PBV 26. mája 2014 prijal rozhodnutie EUCAP Sahel Mali/1/2014 (2), ktorým sa pán Albrecht CONZE vymenúva za vedúceho misie EUCAP Sahel Mali na obdobie od 26. mája 2014 do 14. januára 2015.

(3)

Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navrhla predĺžiť mandát pána Albrechta CONZEHO ako vedúceho misie EUCAP Sahel Mali na obdobie od 15. januára 2015 do 14. júna 2015,