20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/1

(1)

V článku 43 ods. 3 zmluvy sa stanovuje, že Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa vyžaduje, aby sa ochranné opatrenia prijímali s ohľadom na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania prípadne vrátane príslušných správ, ktoré vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF).

(3)

Je povinnosťou Rady prijímať opatrenia týkajúce sa určovania a prideľovania rybolovných možností v prípade potreby aj vrátane určitých podmienok, ktoré sú s nimi funkčne prepojené. Rybolovné možnosti by sa mali rozdeliť medzi členskými štátmi takým spôsobom, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností pre každú populáciu alebo rybolov, a s náležitým ohľadom na ciele spoločnej rybárskej politiky stanovené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013.

(4)

Celkový povolený výlov (TAC) by sa mal stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické aspekty a súčasne zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu, ako aj zohľadniť názory, ktoré počas konzultácií vyjadrili zainteresované strany, najmä príslušné regionálne poradné rady.

(5)

Rybolovné možnosti by mali byť v súlade s medzinárodnými dohodami a zásadami, ako napríklad s dohodou o uplatňovaní dohovoru Organizácie spojených národov o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (2) z roku 1995 a s podrobnými zásadami riadenia stanovenými v medzinárodných usmerneniach Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo o riadení hlbokomorského rybolovu na šírom mori z roku 2008, podľa ktorých by mal najmä regulačný orgán postupovať opatrnejšie, ak sú informácie neurčité, nespoľahlivé alebo neprimerané. Nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal využívať ako dôvod na odloženie realizácie ochranných alebo riadiacich opatrení alebo na ich nerealizovanie.

(6)

Z najaktuálnejšieho vedeckého odporúčania Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a výboru STECF vyplýva, že väčšina hlbokomorských populácií sa loví neudržateľným spôsobom a na zabezpečenie udržateľnosti týchto populácií by sa pre ne mali ďalej znížiť rybolovné možnosti, kým vývoj stavu týchto populácií nezačne vykazovať pozitívny trend. ICES ďalej odporučila, aby sa nepovolil žiaden cielený rybolov hoplosteta oranžového v žiadnej oblasti ani cielený rybolov určitých populácií pagela bledého a dlhochvosta tuponosého.

(7)

Pokiaľ ide o štyri populácie dlhochvosta tuponosého, z vedeckých odporúčaní a aktuálnych diskusií v Komisii pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) vyplýva, že existuje možnosť, že sa výlov tohto druhu nahlasuje nesprávne ako výlov dlhochvosta berglaxa. V tejto súvislosti je vhodné stanoviť TAC, ktorý by sa vzťahoval na oba druhy, a zároveň umožniť nahlasovať úlovky každého druhu osobitne.

(8)

Pokiaľ ide o hlbokomorských žralokov, hlavné komerčné druhy sa považujú za prelovené, a preto by sa nemal vykonávať žiadny cielený rybolov. Okrem toho, STECF vzhľadom na migrujúcu povahu hlbokomorských žralokov a ich výskyt v celom severovýchodnom Atlantiku navrhol, aby sa riadiace opatrenia týkajúce sa týchto druhov rozšírili aj na vody Únie (Výbor pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku) CECAF okolo Madeiry.

(9)

O rybolovných možnostiach, ktoré sa vzťahujú na rybolov hlbokomorských druhov vymedzených v článku 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2347/2002 (3), sa prijímajú rozhodnutia každé dva roky. Existuje však výnimka týkajúca sa populácií striebristky severnej a populácií mieňa modrého. Pokiaľ ide o mieňa modrého, hlavný rybolov zameraný na tento druh je predmetom ročných rokovaní s Nórskom; v záujme zjednodušenia by sa všetky TAC pre mieňa modrého mali orientovať podľa týchto rokovaní a určiť v tom istom právnom akte. Preto by sa rybolovné možnosti týkajúce sa populácií striebristky severnej a mieňa modrého mali určiť v inom príslušnom ročnom nariadení určujúcom rybolovné možnosti.

(10)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 847/96 (4) by sa mali určiť populácie rýb, pri ktorých sa uplatnia rôzne opatrenia stanovené v uvedenom nariadení. Preventívny TAC by sa mal uplatňovať na populácie rýb, v prípade ktorých nie je k dispozícii žiadne vedecky podložené vyhodnotenie rybolovných možností, a najmä na rok, v ktorom sa TAC majú stanoviť; vo všetkých ostatných prípadoch by sa mal uplatňovať analytický TAC. Vzhľadom na odporúčania ICES a STECF týkajúce sa hlbokomorských populácií by sa na populácie, pre ktoré nie je k dispozícii vedecky podložené vyhodnotenie rybolovných možností, mal v tomto nariadení vzťahovať preventívny TAC.

(11)

S cieľom vyhnúť sa prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov z Únie, by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2015. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť okamžite po jeho uverejnení,

a)

„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

b)

„vody Únie“ sú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

c)

„celkový povolený výlov“ (TAC) je množstvo, ktoré je možné každý rok uloviť a vylodiť z každej populácie rýb;

d)

„kvóta“ je podiel TAC pridelený Únii alebo členskému štátu;

e)

„medzinárodné vody“ sú vody, ktoré nepodliehajú zvrchovanosti ani súdnej právomoci žiadneho štátu.

a)

zóny ICES (Medzinárodná rada pre výskum mora) sú zemepisné oblasti uvedené v prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 (5);

b)

zóny CECAF (Výbor pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku) sú zemepisné oblasti uvedené v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009 (6).

a)

výmeny vykonané podľa článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b)

zníženia alebo prerozdelenia vykonané podľa článku 37 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (7) alebo článku 10 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1006/2008 (8);

c)

dodatočné vylodenie povolené podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 847/96;

d)

zníženia vykonané podľa článkov 105, 106 a 107 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/15

(1)

Členské štáty požiadali správnu komisiu pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zmenu položiek v prílohe 1 k nariadeniu (ES) č. 987/2009, ktorá by danú prílohu uviedla do súladu s vývojom ich vnútroštátnych právnych predpisov.

(2)

Cieľom prílohy 1 k nariadeniu (ES) č. 987/2009 je poskytnúť prehľad vykonávajúcich ustanovení dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi, ktoré zostávajú v platnosti na základe článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia alebo ktoré boli uzavreté a zapísané na zoznam na základe článkov 8 ods. 2 a 9 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(3)

Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia predložila Komisii príslušné návrhy týkajúce sa požadovaných zmien na základe článku 72 písm. f) nariadenia (ES) č. 883/2004.

(4)

Komisia súhlasila so zahrnutím návrhov na technické zmeny do prílohy 1 k nariadeniu (ES) č. 987/2009.

(5)

Článkom 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1372/2013 (3) bola omylom zmenená príloha XI k nariadeniu (ES) č. 883/2004. Uvedené ustanovenie by sa preto malo vypustiť. Z dôvodu právnej jednoznačnosti by malo vypustenie článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1372/2013 platiť so spätnou účinnosťou od 1. januára 2014.

(6)

Nariadenia (ES) č. 987/2009 a (EÚ) č. 1372/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Príloha 1 sa mení takto:

2.

V oddiele „FRANCÚZSKO – LUXEMBURSKO“ sa písmeno b) nahrádza takto:

.

20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/17

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Talianska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Garda“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 2325/97 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/18

(1)

Ruská vláda zaviedla 7. augusta 2014 zákaz dovozu z Únie do Ruska určitých poľnohospodárskych výrobkov vrátane mliečnych.

(2)

Vzhľadom na to, že Fínsko viac ako 25 % svojej produkcie mlieka vyvážalo do Ruska, čo predstavuje 64 % jeho celkového vývozu mlieka a mliečnych výrobkov do tretích krajín, patrí k tým členským štátom, ktoré z pohľadu produkcie mlieka boli pred zavedením zákazu od vývozu do Ruska najviac závislé.

(3)

V septembri 2014 bol vo Fínsku zaznamenaný výrazný pokles výkupných cien mlieka, ktorý možno jednoznačne pripísať zákazu dovozu Ruska. Zatiaľ čo ceny mlieka vo Fínsku sú v porovnaní s Úniou ako celkom pomerne vysoké, výrobné náklady vo Fínsku sú najvyššie v Únii.

(4)

Vzhľadom na to, že v danom sektore sa investovalo do mliečnych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú prispôsobené chuťovým preferenciám a potrebám ruského trhu, plynulosť ďalšieho vývoja fínskeho sektoru mlieka a mliečnych výrobkov je v dôsledku zákazu dovozu do Ruska ohrozená. Mliečne výrobky vyrobené pre ruský trh musí za znížené ceny absorbovať fínsky maloobchodný trh. Na to, aby predmetné odvetvie vo Fínsku našlo nové odbytiská alebo sa prispôsobilo výrobe nových výrobkov, po ktorých by bol dopyt, je potrebný istý čas. Spoliehať sa na verejnú intervenciu a súkromné skladovanie nie je na riešenie súčasného ohrozenia postačujúce.

(5)

S cieľom účinne a efektívne riešiť vzniknuté narušenie trhu je vhodné poskytnúť Fínsku pomoc vo forme jednorazového finančného krytia, a tým podporiť výrobcov mlieka postihnutých zákazom dovozu do Ruska, v dôsledku čoho čelia problémom s likviditiou.

(6)

Finančné krytie, ktoré je pre Fínsko k dispozícii, by sa malo vypočítať na základe produkcie mlieka v rokoch 2013/2014 v rámci národných kvót a proporčne so zreteľom na zaznamenaný pokles cien mlieka. S cieľom zaručiť, že uvedená pomoc je zameraná na výrobcov postihnutých zákazom, a so zreteľom na obmedzené rozpočtové zdroje by Fínsko malo danú sumu rozdeliť na základe objektívnych kritérií a nediskriminačným spôsobom, pričom by sa malo vyhnúť akémukoľvek narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

(7)

Keďže finančné krytie pridelené Fínsku bude kompenzovať len obmedzenú časť reálnej straty na strane výrobcov, Fínsku by sa malo povoliť, aby výrobcom mlieka poskytlo aj dodatočnú podporu.

(8)

Táto dodatočná podpora by sa mala poskytovať za rovnakých podmienok objektívnosti, nediskriminácie a nenarúšania hospodárskej súťaže a mala by zohľadňovať vnútroštátnu pomoc, ktorú výrobcovia na ten istý účel dostali na základe článku 142 aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska.

(9)

Pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala udeliť ako opatrenie na podporu poľnohospodárskych trhov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (2).

(10)

Z rozpočtových dôvodov by Únia mala výdavky, ktoré Fínsku v súvislosti s podporou výrobcov mlieka vzniknú, financovať len v prípade, že sa takéto platby zrealizujú do určitého termínu.

(11)

Fínsko by s cieľom zabezpečiť transparentnosť, ako aj monitorovanie a riadnu správu súm, ktoré má k dispozícii, malo Komisiu informovať o objektívnych kritériách na určenie metód prideľovania podpory, ako aj o opatreniach prijatých s cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže.

(12)

S cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia mlieka dostali pomoc čo najskôr, by Fínsko malo mať možnosť toto nariadenie bezodkladne vykonať. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení,

a)

bezodkladne, najneskôr však 30. apríla 2015, objektívne kritériá použité na určenie metód prideľovania cielenej podpory a opatrenia prijaté s cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže;

b)

najneskôr do 31. júla 2015 celkové vyplatené sumy a počet a druh príjemcov.

20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/20

(1)

Ruská vláda zaviedla 7. augusta 2014 zákaz dovozu určitých produktov z Únie do Ruska vrátane ovocia a zeleniny.

(2)

S cieľom zabrániť tomu, aby výsledné narušenie trhu s ovocím a so zeleninou v prípade veľkých množstiev produktov podliehajúcich skaze viedlo k vážnejšiemu či dlhotrvajúcejšiemu narušeniu trhu, bolo prijaté delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 932/2014 (2). Stanovili sa ním maximálne sumy podpory na činnosti spojené so stiahnutím z trhu, neuskutočneným zberom a zeleným zberom. Mechanizmus zavedený uvedeným nariadením bol následne doplnený opatreniami na základe delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1031/2014 (3) vo forme dodatočnej cielenej podpory určitých množstiev produktov vypočítanej na základe tradičného vývozu do Ruska.

(3)

Zákaz dovozu do Ruska naďalej vytvára vážnu hrozbu narušenia trhu spôsobenú výrazným poklesom cien v dôsledku náhlej nedostupnosti jedného z dôležitých vývozných trhov. V tejto trhovej situácii bežné opatrenia dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa stále javia ako nedostatočné. Mechanizmus založený na podpore určitých množstiev produktov podľa delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1031/2014 je preto potrebné predĺžiť.

(4)

Finančná pomoc Únie by sa mala predĺžiť v závislosti od dotknutých množstiev produktov, pričom sa zohľadnia odhadované množstvá, na ktoré sa vzťahuje zákaz. Pre každý členský štát by sa mali vypočítať tieto množstvá podľa úrovne priemerného vývozu dotknutých produktov daného štátu do Ruska počas uplynulých troch rokov v mesiacoch apríl a máj v prípade ovocia a január až máj v prípade zeleniny. Citróny s číselným znakom KN 0805 50 10 by sa okrem toho mali vzhľadom na ich sezónny vývoz pridať do zoznamu produktov oprávnených na podporu podľa delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1031/2014.

(5)

Delegované nariadenie (EÚ) č. 1031/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

S cieľom dosiahnuť okamžitý vplyv na trh a prispieť k stabilizácii cien by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

Článok 2 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Podpora uvedená v článku 1 ods. 1 sa poskytuje členským štátom na tieto množstvá produktov:

V období uvedenom v článku 1 ods. 3 písm. a) je táto podpora dostupná aj vo všetkých členských štátoch na stiahnutia z trhu, zelený zber alebo neuskutočnený zber v prípade jedného alebo viacerých produktov uvedených v článku 1 ods. 2, tak ako určí daný členský štát, za predpokladu, že dodatočné predmetné množstvo nepresahuje 3 000 ton na členský štát.“

3.

Článok 9 sa mení takto:

4.

V článku 10 ods. 1 sa úvodná časť prvého pododseku nahrádza takto:

„K 30. septembru 2014, 15. októbru 2014, 31. októbru 2014, 15. novembru 2014, 30. novembru 2014, 15. decembru 2014, 31. decembru 2014, 15. januáru 2015, 31. januáru 2015 a 15. februáru 2015 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 1 ods. 3 písm. a) a do 30. septembra 2015 k 15. a poslednému dňu každého mesiaca v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 1 ods. 3 písm. b) za každý produkt členské štáty Komisii oznámia:“

5.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Platba finančnej pomoci Únie

Výdavky členských štátov v súvislosti s platbami podľa tohto nariadenia sa považujú za oprávnené na finančnú pomoc Únie iba vtedy, ak boli zaplatené do týchto dátumov:

6.

Názov prílohy I sa nahrádza takto:

„Maximálne množstvá produktov pridelené na členský štát, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a)“

7.

Vkladá sa príloha Ia, ktorej text sa uvádza v prílohe I k tomuto nariadeniu.

8.

Prílohy III a IV sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/32

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/34

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 413/2014 (2) sa otvorili ročné colné kvóty na dovoz výrobkov zo sektora hydinového mäsa s pôvodom na Ukrajine.

(2)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné práva podané od 1. do 7. decembra 2014 na čiastkové obdobie od 1. januára do 31. marca 2015, sú v prípade kvóty s poradovým číslom 09.4273 vyššie ako dostupné množstvá. Malo by sa teda určiť, v akom rozsahu sa môžu dovozné práva udeliť, a to stanovením prideľovacieho koeficientu, ktorý sa má uplatniť na požadované množstvá a ktorý sa vypočíta v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (3) v spojení s článkom 7 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(3)

S cieľom zaistiť účinnosť opatrenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/36

(1)

V článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že na plnenie svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie má Európska centrálna banka (ECB) právo zbierať s pomocou národných centrálnych bánk štatistické informácie v medziach referenčnej spravodajskej skupiny a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Z článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 2533/98 vyplýva, že poisťovacie korporácie tvoria súčasť referenčnej spravodajskej skupiny na účely plnenia požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie okrem iného v oblasti menovej a finančnej štatistky. Okrem toho sa v článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2533/98 ustanovuje, že v riadne odôvodnených prípadoch má ECB právo zbierať štatistické informácie na konsolidovanom základe. Článok 3 nariadenia (ES) č. 2533/98 požaduje, aby ECB špecifikovala aktuálnu spravodajskú skupinu v rámci obmedzení referenčnej spravodajskej skupiny, a oprávňuje ju úplne alebo čiastočne oslobodiť vybrané triedy spravodajských jednotiek od svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie.

(2)

Účelom uloženia požiadaviek na štatistické vykazovanie poisťovacím korporáciám je poskytnúť ECB primeranú štatistiku o finančných činnostiach subsektora poisťovacích korporácií v členských štátoch, ktorých menou je euro (ďalej len „členský štát eurozóny“), ktoré sú vnímané ako jedno hospodárske územie. Zber štatistických informácií o poisťovacích korporáciách je potrebný na uspokojenie analytických potrieb pravidelne a ad hoc, na podporu ECB pri vykonávaní menovej a finančnej analýzy a na prispievanie ESCB k stabilite finančného systému.

(3)

Národné centrálne banky by mali byť oprávnené zbierať informácie o poisťovacích korporáciách od aktuálnej spravodajskej skupiny ako súčasť širšieho rámca pre štatistické vykazovanie, za predpokladu, že to neohrozuje plnenie štatistických požiadaviek ECB. V takýchto prípadoch je vhodné zabezpečiť transparentnosť informovaním spravodajských jednotiek o rôznych štatistických účeloch, na ktoré sa údaje zbierajú.

(4)

S cieľom minimalizovať záťaž poisťovacích korporácií spojenú s vykazovaním, národné centrálne banky by mali byť oprávnené kombinovať svoje požiadavky na vykazovanie podľa tohto nariadenia s ich požiadavkami na vykazovanie podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) (3).

(5)

Medzi údajmi zbieranými národnými centrálnymi bankami na štatistické účely podľa tohto nariadenia a údajmi zbieranými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na účely dohľadu, v súlade s rámcom stanoveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (4), existuje úzka spojitosť. Vzhľadom na všeobecný mandát ECB spolupracovať s inými orgánmi v oblasti štatistiky podľa článku 5.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) a s cieľom obmedziť administratívnu záťaž a predísť duplicite úloh, národné centrálne banky môžu odvodiť údaje, ktorých vykazovanie sa vyžaduje podľa tohto nariadenia, z údajov zbieraných podľa smernice 2009/138/ES vrátane vnútroštátneho práva, ktorým sa implementuje táto smernica, pričom sa náležito prihliada na podmienky prípadného dojednania o spolupráci medzi príslušnou národnou centrálnou bankou (NCB) a príslušným vnútroštátnym orgánom (PVO). V článku 70 smernice 2009/138/ES ustanovuje, že príslušné vnútroštátne orgány môžu zasielať informácie určené na plnenie ich úloh podľa danej smernice národným centrálnym bankám a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov.

(6)

Európsky systém účtov zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (5) (ďalej len „ESA 2010“) vyžaduje, aby sa aktíva a pasíva inštitucionálnych jednotiek vykazovali v krajine rezidentskej príslušnosti. S cieľom minimalizovať záťaž spojenú s vykazovaním, v prípade, že národné centrálne banky odvodzujú údaje, ktorých vykazovanie sa vyžaduje podľa tohto nariadenia, z údajov zbieraných podľa smernice 2009/138/ES, aktíva a pasíva pobočiek poisťovacích korporácií, ktorých ústredia sú rezidentmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), môžu byť agregované s aktívami a pasívami ústredí. V obmedzenom rozsahu by sa mali zbierať informácie o pobočkách poisťovacích korporácií na účel monitorovania ich veľkosti a prípadných odchýlok od ESA 2010.

(7)

Normy pre ochranu a používanie dôverných štatistických informácií, ako sú ustanovené v článku 8 nariadenia (ES) č. 2533/98, by sa mali uplatňovať na zber štatistických informácií podľa tohto nariadenia.

(8)

Hoci sa uznáva, že nariadenia prijaté podľa článku 34.1 štatútu ESCB nepriznávajú žiadne práva ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členský štát mimo eurozóny“), článok 5 štatútu ESCB sa vzťahuje tak na členské štáty eurozóny, ako aj na členské štáty mimo eurozóny. V bode odôvodnenia 17 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa stanovuje, že z článku 5 štatútu ESCB v spojení s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii vyplýva povinnosť navrhnúť a implementovať na vnútroštátnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty mimo eurozóny považujú za primerané na zber štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi eurozóny.

(9)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že ECB má právomoc ukladať sankcie spravodajským jednotkám, ktoré nesplnili požiadavky na štatistické vykazovanie ustanovené v nariadeniach alebo rozhodnutiach ECB.

(10)

Najneskôr do roku 2020 by mala Rada guvernérov posúdiť prínosy a náklady: a) zvýšenia pokrytia štvrťročného vykazovania z 80 % na 95 % celkového podielu poisťovacích korporácií na trhu v každom členskom štáte eurozóny; b) oddeleného vykazovania aktív a pasív pobočiek poisťovacích korporácií, ak sú pobočky rezidentmi členských štátov eurozóny a materské subjekty takýchto pobočiek sú rezidentmi EHP, a c) ďalšieho skrátenia lehoty na prenos údajov spravodajskými jednotkami na štyri týždne po skončení štvrťroka, ktorého sa údaje týkajú,

1.

„poisťovacou korporáciou“ (subsektor 128 ESA 2010) sa rozumie finančná korporácia alebo kvázikorporácia, ktorá je zapojená hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku rozloženia rizík najmä vo forme priameho poistenia alebo zaistenia.

Vymedzenie pojmu sa vzťahuje na:

Vymedzenie pojmu sa nevzťahuje na:

2.

„pobočkou“ sa rozumie zastúpenie alebo pobočka nezapísaná v obchodnom registri, nie však ústredie poisťovne alebo zaisťovacej spoločnosti;

3.

„dcérskou spoločnosťou“ sa rozumie subjekt zapísaný v obchodnom registri, v ktorom má iný subjekt majoritnú účasť alebo je v jeho úplnom vlastníctve;

4.

„spravodajská jednotka“ má význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98;

5.

„rezident“ má význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98. Na účely tohto nariadenia, ak sa právny subjekt nevyznačuje žiadnym fyzickým rozmerom, miesto, kde je takýto subjekt rezidentom, sa určí na základe ekonomického územia, podľa práva ktorého je takýto subjekt zriadený. Ak subjekt nie je zriadený, miesto, kde je takýto subjekt rezidentom, sa určí na základe jeho právneho domicilu, a to krajiny, ktorej právnym poriadkom sa spravuje vznik a následná činnosť subjektu;

6.

„príslušnou NCB“ sa rozumie NCB členského štátu eurozóny, ktorého je poisťovacia korporácia rezidentom;

7.

„príslušným PVO“ sa rozumie PVO členského štátu eurozóny, ktorého je poisťovacia korporácia rezidentom;

8.

„údajmi podľa jednotlivých cenných papierov“ sa rozumejú údaje v členení podľa jednotlivých cenných papierov;

9.

„údajmi podľa jednotlivých položiek“ sa rozumejú údaje v členení podľa jednotlivých aktív alebo pasív;

10.

„agregovanými údajmi“ sa rozumejú údaje, ktoré nie sú členené podľa jednotlivých aktív alebo pasív;

11.

„finančnými transakciami“ sa rozumejú tie transakcie, ktoré vyplývajú zo vzniku, zániku alebo zmeny vlastníctva finančných aktív alebo pasív, ako je ďalej uvedené v časti 5 prílohy II;

12.

„preceneniami v dôsledku zmien cien a výmenných kurzov“ sa rozumejú zmeny v oceňovaní aktív a pasív, ktoré vyplývajú zo zmien ceny aktív a pasív a/alebo z vplyvu výmenných kurzov na hodnotu aktív a pasív denominovaných v cudzej mene, ktoré sú vyjadrené v eurách, ako je ďalej uvedené v časti 5 prílohy II.

a)

poisťovacích korporácií, ktoré sú zriadené a sú rezidentmi na území príslušného členského štátu eurozóny vrátane dcérskych spoločností, ktorých materské subjekty sa nachádzajú mimo tohto územia;

b)

pobočiek poisťovacích korporácií uvedených v písm. a), ktoré sú rezidentmi mimo územia príslušného členského štátu eurozóny, a

c)

pobočiek poisťovacích korporácií, ktoré sú rezidentmi na území príslušného členského štátu eurozóny, ústredie ktorých sa však nachádza mimo EHP.

a)

štvrťročne údaje o stavoch aktív a pasív poisťovacích korporácií na konci štvrťroka a prípadne aj štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia alebo finančné transakcie v súlade s článkom 5;

b)

štvrťročne údaje o stavoch technických rezerv neživotného poistenia v členení podľa druhu činnosti na konci štvrťroka;

c)

raz ročne údaje o stavoch technických rezerv neživotného poistenia v členení podľa druhu činnosti a geografickej oblasti na konci roka.

a)

z údajov obsiahnutých v kvantitatívnych vzoroch pre vykazovanie na účely dohľadu, ktoré národným centrálnym bankám zasielajú príslušné vnútroštátne orgány, či už sú NCB a PVO zriadené samostatne alebo integrované v rámci tej istej inštitúcie, v súlade s podmienkami miestnych dohôd o spolupráci medzi týmito dvoma orgánmi, alebo

b)

z údajov obsiahnutých v kvantitatívnych vzoroch pre vykazovanie na účely dohľadu, ktoré spravodajské jednotky zasielajú NCB a PVO priamo a súčasne.

a)

spravodajské jednotky vykazujú agregované údaje o úpravách vyplývajúcich z precenenia a/alebo finančných transakciách v závislosti od pokynov príslušnej NCB;

b)

národné centrálne banky odvodzujú približné hodnoty transakcií s cennými papiermi z údajov o jednotlivých cenných papieroch, alebo zbierajú údaje o takýchto transakciách priamo od spravodajských jednotiek na základe jednotlivých cenných papierov. Národné centrálne banky môžu postupovať obdobne v prípade aktív, ktoré nie sú cennými papiermi, ak zbierajú údaje podľa jednotlivých položiek;

c)

približné hodnoty finančných transakcií týkajúcich sa poistno-technických rezerv udržiavaných poisťovacími korporáciami odvodzujú:

a)

národné centrálne banky môžu udeliť výnimku poisťovacím korporáciám, ktoré sa považujú za malé z hľadiska ich podielu na trhu v zmysle článku 35 ods. 6 smernice 2009/138/ES, za predpokladu, že poisťovacie korporácie, ktoré sa podieľajú na štvrťročnej agregovanej bilancii, predstavujú aspoň 80 % celkového podielu na trhu poisťovacích korporácií v každom členskom štáte eurozóny;

b)

poisťovacia korporácia, ktorej je udelená výnimka podľa písm. a), plní požiadavky na vykazovanie podľa článku 4 raz ročne, tak, aby poisťovacie korporácie, ktoré sa podieľajú na ročnej agregovanej bilancii, predstavovali aspoň 95 % celkového podielu na trhu poisťovacích korporácií v každom členskom štáte eurozóny;

c)

poisťovacia korporácia, ktorá nie je povinná vykazovať údaje podľa písm. a) a b), vykazuje zjednodušený súbor informácií stanovený príslušnou NCB;

d)

národné centrálne banky ročne a včas kontrolujú plnenie podmienok ustanovených v písmenách a) a b), aby v prípade potreby udelili alebo zrušili akúkoľvek výnimku s účinnosťou od začiatku nasledujúceho kalendárneho roka.