17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/1

(1)

Pokiaľ ide o postup a podmienky schvaľovania, je potrebné v súlade s článkom 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 uplatňovať smernicu 91/414/EHS (2) na účinné látky, pre ktoré sa prijalo rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 3 uvedenej smernice pred 14. júnom 2011. V prípade gama-cyhalotrínu sú podmienky uvedené v článku 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 splnené rozhodnutím Komisie 2004/686/ES (3).

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola Spojenému kráľovstvu 4. novembra 2003 doručená od spoločnosti Cheminova A/S žiadosť o zaradenie účinnej látky gama-cyhalotrín do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Rozhodnutím 2004/686/ES sa potvrdilo, že dokumentácia je „úplná“ v tom zmysle, že v zásade spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohách II a III k smernici 91/414/EHS.

(3)

Účinky tejto účinnej látky na ľudské zdravie, zdravie zvierat a na životné prostredie boli vyhodnotené v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 a 4 smernice 91/414/EHS, pokiaľ ide o použitia navrhované žiadateľom. Určený spravodajský členský štát, ktorým bolo Spojené kráľovstvo, predložil 25. januára 2008 návrh hodnotiacej správy. Žiadateľ bol v súlade s článkom 11 ods. 6 nariadenia Komisie (EÚ) č. 188/2011 (4) požiadaný o poskytnutie doplňujúcich informácií. Spojené kráľovstvo predložilo 13. septembra 2012 hodnotenie doplňujúcich údajov vo forme doplnku k návrhu hodnotiacej správy.

(4)

Návrh hodnotiacej správy bol preskúmaný členskými štátmi a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“). Úrad predložil Komisii 4. februára 2014 svoje závery z hodnotenia rizík účinnej látky gama-cyhalotrín (5) z hľadiska pesticídov. Členské štáty a Komisia preskúmali návrh hodnotiacej správy a závery úradu v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá a finalizovali ich 10. októbra 2014 vo forme revíznej správy Komisie o gama-cyhalotríne.

(5)

Z rôznych preskúmaní vyplynulo, že od prípravkov na ochranu rastlín s obsahom gama-cyhalotrínu možno očakávať, že vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) a článku 5 ods. 3 smernice 91/414/EHS, najmä pokiaľ ide o použitia, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné gama-cyhalotrín schváliť.

(6)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky a obmedzenia. Je najmä vhodné požadovať ďalšie potvrdzujúce informácie.

(7)

Pred schválením by sa mala poskytnúť primeraná lehota s cieľom umožniť členským štátom a zainteresovaným stranám, aby sa pripravili na splnenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo schválenia.

(8)

Bez toho, aby boli v dôsledku schválenia dotknuté povinnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009, by však vzhľadom na špecifickú situáciu spôsobenú prechodom od smernice 91/414/EHS k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 malo platiť nasledujúce: Členským štátom by sa po schválení mala poskytnúť šesťmesačná lehota na preskúmanie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín s obsahom gama-cyhalotrínu. Členské štáty by podľa potreby mali autorizácie zmeniť, nahradiť alebo zrušiť. Odchylne od uvedenej lehoty by sa mala poskytnúť dlhšia lehota na predloženie a vyhodnotenie úplnej dokumentácie podľa prílohy III, ako sa stanovuje v smernici 91/414/EHS, v súvislosti s každým prípravkom na ochranu rastlín a s každým predpokladaným použitím v súlade s jednotnými zásadami.

(9)

Zo skúseností so zaraďovaním účinných látok hodnotených v rámci nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 (6) do prílohy I k smernici 91/414/EHS vyplýva, že pri výklade povinností držiteľov existujúcich autorizácií môžu nastať komplikácie, pokiaľ ide o prístup k údajom. Aby sa predišlo ďalším komplikáciám, je podľa všetkého potrebné objasniť povinnosti členských štátov, najmä povinnosť overiť, či držiteľ autorizácie preukáže prístup k dokumentácii, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II k uvedenej smernici. Týmto objasnením sa však nestanovujú žiadne nové povinnosti pre členské štáty ani pre držiteľov autorizácií v porovnaní so smernicami, ktoré sa prijali doteraz a ktorými sa mení príloha I k uvedenej smernici, alebo s nariadeniami, ktorými sa schvaľujú účinné látky.

(10)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (7) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Okrem toho je vhodné povoliť členským štátom predĺženie platnosti dočasných autorizácií udelených pre prípravky na ochranu rastlín s obsahom gama-cyhalotrínu, aby sa im poskytol čas potrebný na splnenie povinností stanovených v tomto nariadení, pokiaľ ide o tieto dočasné autorizácie.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

a)

v prípade prípravku s obsahom gama-cyhalotrínu ako jedinej účinnej látky podľa potreby zmenia alebo zrušia autorizáciu najneskôr do 30. septembra 2016 alebo

b)

v prípade prípravku s obsahom gama-cyhalotrínu ako jednej z viacerých účinných látok podľa potreby zmenia alebo zrušia autorizáciu do 30. septembra 2016 alebo do dátumu určeného na takúto zmenu alebo zrušenie v príslušnom akte alebo aktoch, ktorými sa príslušná látka alebo látky dopĺňajú do prílohy I k smernici 91/414/EHS, alebo ktorými sa táto príslušná látka alebo látky schvaľujú, podľa toho, čo nastane neskôr.

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/6

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1101/2014 (2) sa s účinnosťou od 1. januára 2015 zaviedli zmeny v číselných znakoch KN pre mliečne výrobky uvedené v kapitole 4.

(2)

Nariadením Komisie (ES) č. 2535/2001 (3) sa stanovujú podrobné pravidlá súvisiace s dovoznými opatreniami týkajúcimi sa mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót. S cieľom zohľadniť zmeny číselných znakov KN pre mliečne výrobky je potrebné aktualizovať prílohy I, II a VIIa k uvedenému nariadeniu.

(3)

V článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2535/2001 sa odkazuje na číselné znaky KN, ktoré sa vypúšťajú s účinnosťou od 1. januára 2015. Okrem toho sa v prílohe 3 (o koncesiách pre syry) k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (4), ktorá bola schválená rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom (5), stanovuje úplná liberalizácia dvojstranného obchodu so syrmi od roku 2007. Uvedené ustanovenie je preto zastarané a malo by sa vypustiť.

(4)

Článok 19a ods. 1 písm. c) a článok 19a ods. 4 písm. c), ktoré sa týkajú časti 3 prílohy VIIa k nariadeniu (ES) č. 2535/2001, sa vzťahujú na colné kvóty na syr a článok 20 ods. 1 písm. a) bod ii), ktorý sa týka časti C prílohy II k uvedenému nariadeniu, sa týka preferenčných dovozov v rámci uplatňovania Dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na druhej strane (6), ktorá bola schválená rozhodnutím Rady 2004/441/ES (7). Uvedené ustanovenia odkazujú na číselné znaky KN, ktoré sa vypúšťajú s účinnosťou od 1. januára 2015. Keďže uplynulo príslušné obdobie kvóty a obdobie odstraňovania dovozného cla, je vhodné uvedené ustanovenia vypustiť.

(5)

Nariadenie (ES) č. 2535/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

1.

V článku 4 sa vypúšťa odsek 2.

2.

V článku 19a sa vypúšťa odsek 1 písm. c) a odsek 4 písm. c).

3.

V článku 20 sa vypúšťa odsek 1 písm. a) bod ii).

4.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

5.

Príloha II sa mení takto:

6.

Príloha VIIa sa mení takto:

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/13

(1)

Ruská vláda zaviedla 7. augusta 2014 zákaz dovozu určitých výrobkov vrátane mlieka a mliečnych výrobkov z EÚ do Ruska. Tento zákaz viedol k narušeniam trhu s výrazným poklesom cien vzhľadom na skutočnosť, že jeden z dôležitých vývozných trhov náhle prestal byť dostupný.

(2)

V článku 12 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa stanovuje, že verejná intervencia pre maslo a sušené odstredené mlieko je k dispozícii od 1. marca do 30. septembra.

(3)

Preto nastala situácia, v ktorej sa bežné opatrenia dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 javia ako nedostatočné na riešenie narušenia trhu.

(4)

Prostredníctvom delegovaného nariadenia (EÚ) č. 949/2014 (2) sa predĺžilo obdobie verejnej intervencie v prípade masla a sušeného odstredeného mlieka do 31. decembra 2014.

(5)

Cenová úroveň masla a sušeného odstredeného mlieka v Únii sa ešte viac zhoršila a pravdepodobne bude pokračovať tlak na znižovanie.

(6)

S cieľom zohľadniť situáciu, v ktorej by sa ceny ešte viac znižovali a narušenia trhu prehlbovali, je nevyhnutné, aby verejná intervencia bola dostupná aj po 31. decembri 2014.

(7)

Je preto vhodné stanoviť začiatok obdobia intervenčných nákupov masla a sušeného odstredeného mlieka v roku 2015 na 1. januára.

(8)

S cieľom zabezpečiť okamžitý vplyv na trh a prispieť k stabilizácii cien by dočasné opatrenie stanovené v tomto nariadení malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/15

(1)

Vykonávacími nariadeniami Komisie (EÚ) č. 947/2014 (4) a (EÚ) č. 948/2014 (5) sa zaviedlo súkromné skladovanie masla a sušeného odstredeného mlieka vzhľadom na mimoriadne zložitú situáciu na trhu vyplývajúcu najmä zo zákazu, ktorý zaviedla ruská vláda na dovoz mliečnych výrobkov z Únie do Ruska.

(2)

Týmito nariadeniami sa stanovuje, že žiadosti o pomoc možno podávať do 31. decembra 2014.

(3)

Cenová úroveň masla a sušeného odstredeného mlieka v Únii sa ďalej zhoršovala a je pravdepodobné, že tlak na znižovanie bude pokračovať.

(4)

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu je vhodné rozšíriť schémy pomoci na súkromné skladovanie masla a sušeného odstredeného mlieka.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/17

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 815/2008 (3) bola Kapverdským ostrovom udelená výnimka z pravidiel pôvodu stanovených v nariadení (EHS) č. 2454/93. Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 439/2011 (4) Komisia udelila Kapverdským ostrovom novú výnimku z uvedených pravidiel pôvodu. Platnosť poslednej výnimky uplynie 31. decembra 2014.

(2)

V liste zo 4. júna 2014 podali Kapverdské ostrovy žiadosť o predĺženie platnosti uvedenej výnimky na neurčité obdobie od 1. januára 2015, buď do uplynutia platnosti protokolu (ktorý sa má uverejniť) medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v oblasti rybolovu medzi týmito dvoma zmluvnými stranami, alebo do dátumu začatia uplatňovania pravidiel pôvodu podľa budúcej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Úniou a Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov podľa toho, čo nastane neskôr. Príslušná žiadosť sa týka ročného objemu 2 500 ton pripraveného alebo konzervovaného filé z makrely a 875 ton pripraveného alebo konzervovaného filé z tuniaka fregatového alebo tuniaka makrelovitého.

(3)

Celkové ročné množstvá, na ktoré bola Kapverdským ostrovom udelená výnimka, prispeli od roku 2008 v značnom rozsahu k zlepšeniu situácie v ich sektore spracovania rýb. Dané množstvá viedli v určitej miere k oživeniu flotily Kapverdských ostrovov na drobný rybolov, ktorá pre krajinu zohráva kľúčovú úlohu. Úplné oživenie flotily Kapverdských ostrovov v plánovanej miere si však vyžaduje, aby sa priemyselným odvetviam spracovania rýb Kapverdských ostrovov poskytlo dostatočné množstvo pôvodných surovín.

(4)

Žiadosť je dôkazom toho, že schopnosť priemyselného odvetvia spracovania rýb Kapverdských ostrovov pokračovať vo vývoze do Únie by bola bez výnimky vo výraznej miere negatívne ovplyvnená, čo by mohlo viesť k zhoršeniu ďalšieho budovania flotily Kapverdských ostrovov na drobný rybolov pelagických druhov.

(5)

Na konsolidáciu výsledkov, ktoré už Kapverdské ostrovy dosiahli v úsilí o oživenie miestnej rybolovnej flotily, je potrebný dodatočný čas. Výnimka by mala Kapverdským ostrovom poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa pripravili na splnenie pravidiel na získanie štatútu preferenčného pôvodu.

(6)

Vzhľadom na dočasnú povahu výnimiek udeľovaných v súvislosti s vymedzením pojmu pôvodné výrobky nie je možné udeliť výnimku na neurčité obdobie, ako žiada Kapverdská republika. Miesto toho by sa príslušná výnimka mala udeliť na obdobie dvoch rokov, pokiaľ ide o ročné množstvá 2 500 ton pripraveného alebo konzervovaného filé z makrely a 875 ton pripraveného alebo konzervovaného filé z tuniaka fregatového alebo tuniaka makrelovitého, aby mala Kapverdská republika možnosť dosiahnuť súlad s pravidlami.

(7)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 439/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Výnimka stanovená v článku 1 sa uplatňuje na výrobky, ktoré sa vyvážajú z Kapverdských ostrovov a deklarujú do voľného obehu v Únii v obdobiach od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011, od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012, od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013, od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 a od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 v množstvách neprekračujúcich množstvá uvedené v prílohe a za predpokladu splnenia podmienok uvedených v článku 74 nariadenia (EHS) č. 2454/93.“

2.

Príloha sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/20

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/22

(1)

v článku 10 smernice 2014/40/EÚ sa stanovuje, že na každom jednotkovom balení a vonkajšom obale tabakových výrobkov na fajčenie sa majú uvádzať kombinované zdravotné varovania, ak nie sú vyňaté v súlade s článkom 11. Kombinované zdravotné varovania majú okrem iného obsahovať jedno z textových varovaní uvedených v prílohe I a zodpovedajúcu farebnú fotografiu uvedenú v obrázkovej knižnici v prílohe II k uvedenej smernici.

(2)

Smernicou 2014/40/EÚ sa Komisia tiež splnomocňuje prijímať delegované akty s cieľom stanoviť a upraviť obrázkovú knižnicu v prílohe II, pričom sa zohľadní vedecký vývoj a vývoj trhu.

(3)

Príloha II k smernici 2014/40/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/28

(1)

Podľa Protokolu o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, právne účinky aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie prijatých pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sú zachované tak dlho, pokým sa tieto akty vykonávaním zmlúv nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia.

(2)

Z tohto dôvodu je článok 25 rozhodnutia 2008/615/SVV uplatniteľný a Rada musí jednomyseľne rozhodnúť o tom, či členské štáty vykonali ustanovenia kapitoly 6 uvedeného rozhodnutia.

(3)

V článku 20 rozhodnutia 2008/616/SVV sa stanovuje, že rozhodnutia uvedené v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV sa majú prijať na základe hodnotiacej správy vypracovanej na základe dotazníka. Hodnotiaca správa má byť, v prípade automatizovanej výmeny údajov v súlade s kapitolou 2 rozhodnutia 2008/615/SVV, založená na hodnotiacej návšteve a skúšobnej prevádzke.

(4)

Podľa kapitoly 4 bodu 1.1 prílohy k rozhodnutiu 2008/616/SVV sa dotazník, ktorý pripravila príslušná pracovná skupina Rady, týka každej automatizovanej výmeny údajov a členský štát má naň odpovedať hneď, ako bude presvedčený, že spĺňa predpoklady na výmenu údajov v príslušnej kategórii.

(5)

Lotyšsko vyplnilo dotazník o ochrane údajov a dotazník o výmene daktyloskopických údajov.

(6)

Lotyšsko úspešne uskutočnilo skúšobnú prevádzku spolu s Rakúskom.

(7)

V Lotyšsku sa uskutočnila hodnotiaca návšteva a správu o nej vypracoval rakúsky hodnotiaci tím, ktorý ju zaslal príslušnej pracovnej skupine Rady.

(8)

Celková hodnotiaca správa, v ktorej sa zhrnuli výsledky dotazníka, hodnotiacej návštevy a skúšobnej prevádzky týkajúce sa výmeny daktyloskopických údajov, sa predložila Rade,

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/30

(1)

Európska rada na svojom zasadnutí 15. a 16. decembra 2005 prijala stratégiu EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu RĽZ a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi. Európska rada v uvedenej stratégii konštatuje, že z dôvodu vysokého stavu zásob RĽZ a ich munície sú tieto zbrane ľahko dostupné tak pre civilistov, ako aj pre páchateľov trestnej činnosti, teroristov a bojovníkov, a zdôrazňuje potrebu preventívnej činnosti na boj proti nedovolenej ponuke konvenčných zbraní a dopytu po nich. Tiež v nej poukazuje na Afriku ako na kontinent najviac postihnutý vnútornými konfliktmi, ktoré zhoršuje destabilizujúci prílev RĽZ.

(2)

Rada schválila 21. marca 2011 stratégiu Európskej únie pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel, v ktorej sa ustanovuje integrovaný rámec angažovania sa Únie v tomto regióne. Cieľom jednej zo štyroch línií opatrení stratégie je posilniť kapacity sektorov bezpečnosti, presadzovania práva a právneho štátu v tomto regióne, a to v záujme účinnejšieho a špecializovanejšieho potláčania hrozieb a boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti a prepojenia tohto úsilia s opatreniami v oblasti dobrej správy vecí verejných.

(3)

Členské štáty Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) na svojom zasadnutí 14. júna 2006 v Abuji v Nigérii prijali Dohovor ECOWAS o ručných a ľahkých zbraniach, ich munícii a iných súvisiacich materiáloch, ktorý nadobudol platnosť 29. septembra 2009. Členské štáty Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov (ECCAS) a Rwandská republika prijali 30. apríla 2010 v Kinshase v Konžskej demokratickej republike Stredoafrický dohovor o kontrole ručných a ľahkých zbraní, ich munície, súčastí a komponentov, ktoré sa môžu použiť na ich výrobu, opravu alebo zostavenie. V oboch dohovoroch sa signatárske štáty okrem iného zaviazali prijať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečného a účinného riadenia, skladovania a ochrany svojich národných zásob ručných a ľahkých zbraní v súlade s príslušnými normami a postupmi.

(4)

Burkina Faso, Mali a Nigéria ratifikovali Zmluvu o obchodovaní so zbraňami, rovnako ako 23 členských štátov, zatiaľ čo Čad, Mauritánia a Niger túto zmluvu podpísali. V článku 16 ods. 1 Zmluvy o obchodovaní so zbraňami sa uvádza, že pri vykonávaní uvedenej zmluvy môže každý zmluvný štát požiadať o pomoc vrátane právnej alebo legislatívnej pomoci, budovania inštitucionálnych kapacít a technickej, materiálnej alebo finančnej pomoci. Takáto pomoc môže zahŕňať riadenie zásob, odzbrojenie, programy demobilizácie a reintegrácie, vzorové právne predpisy a účinné postupy vykonávania. Každý zmluvný štát, ktorý je v stave pomoc poskytnúť, tak na požiadanie urobí.

(5)

Burkina Faso, Mali, Mauritánia a Nigéria sú zmluvnými štátmi Protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom dopĺňajúceho Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (ďalej len „protokol o strelných zbraniach“).

(6)

Všetky členské štáty OSN sa zaviazali účinne vykonávať Akčný program OSN na predchádzanie nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch, boj proti nemu a jeho odstránenie (ďalej len„akčný program OSN“), ako aj medzinárodný nástroj umožňujúci štátom včas a spoľahlivo odhaľovať a sledovať nedovolené ručné a ľahké zbrane.

(7)

Na piatom bienálnom zasadnutí štátov na posúdenie vykonávania akčného programu OSN (16. – 20. júna 2014 v New Yorku) všetky členské štáty OSN zopakovali, že riadne riadenie zásob RĽZ, najmä počas konfliktov alebo v situáciách po skončení konfliktu, je kľúčové na predchádzanie nehodám a na zníženie rizika odklonu týchto zbraní do sietí nedovoleného obchodu a do rúk ilegálnych ozbrojených skupín, teroristov a iných neoprávnených adresátov. Členské štáty OSN vyzvali na posilnenie medzinárodnej a regionálnej spolupráce a pomoci v oblasti riadenia zásob a fyzickej bezpečnosti a zaviazali sa v čo najväčšej miere využívať technický pokrok v záujme zlepšenia riadenia zásob vrátane opatrení týkajúcich sa fyzickej bezpečnosti.

(8)

Ľudové povstanie v Líbyi vo februári 2011 a následný ozbrojený konflikt a politicko-bezpečnostná kríza v Mali v roku 2012 ukázali, ako môžu neštátni aktéri vrátane teroristov využiť nesprávnym spôsobom zabezpečené a spravované zásoby, ktoré vlastní štát, na odklon RĽZ a munície, a to na úkor mieru a bezpečnosti. V kontexte zvýšenej aktivity neštátnych aktérov v regióne Sahel vrátane severnej Nigérie je prioritou posilnenie bezpečnosti v sahelských štátoch, pokiaľ ide o zbrane a muníciu.

(9)

Regionálne centrum Organizácie Spojených národov pre mier a odzbrojenie v Afrike (UNREC), ktoré je súčasťou Úradu Organizácie Spojených národov pre otázky odzbrojovania (UNODA), má v súlade so svojím mandátom, ktorý mu udelilo Valné zhromaždenie OSN (rezolúcia č. 40/151 G zo 16. decembra 1985), dlhodobé skúsenosti s poskytovaním podpory sahelským štátom a občianskej spoločnosti pri vykonávaní medzinárodných a regionálnych nástrojov na kontrolu RĽZ.

(10)

Od roku 2013 pomáha viacrozmerná integrovaná stabilizačná misia Organizácie Spojených národov v Mali (MINUSMA) prostredníctvom Služby Organizácie Spojených národov pre boj proti mínam (UNMAS) orgánom Mali v boji proti mínam a pri riadení zbraní a munície v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 2100 (2013) a č. 2164 (2014).

(11)

Mimovládna organizácia Mines Advisory Group (MAG) nedávno spustila regionálny projekt, ktorý sa venuje naliehavým otázkam bezpečnosti a riadenia konvenčných zbraní a munície v cieľových krajinách v regióne Sahel/Maghreb.

(12)

Na základe rozhodnutia Rady 2011/428/SZBP (1) Únia financovala okrem iného dodanie označovacieho vybavenia agentúram presadzovania práva vo viacerých západoafrických štátoch, ako aj odbornú prípravu týkajúcu sa medzinárodného nástroja na sledovanie a medzinárodných technických usmernení v oblasti munície.

(13)

Na základe rozhodnutia Rady 2013/320/SZBP (2) Únia podporuje opatrenia zamerané na zaistenie náležitej fyzickej bezpečnosti a riadenia zásob zbraní (physical security and stockpile management – PSSM) v rámci líbyjských zbrojných arzenálov s cieľom znížiť riziká, ktoré pre Líbyu a susedné krajiny vrátane krajín v regióne Sahel predstavuje nedovolené šírenie RĽZ a munície.

(14)

Na základe rozhodnutia Rady 2013/698/SZBP (3) Únia podporuje vytvorenie celosvetového mechanizmu nahlasovania nedovolených RĽZ a iných nedovolených konvenčných zbraní a munície („iTrace“), ktorý sa zakladá najmä na terénnom výskume zameranom na RĽZ a muníciu v oblastiach postihnutých konfliktom vrátane Afriky.

(15)

Na základe svojej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Únia začala v regióne Sahel tri operácie, a to prvú – misiu EUCAP Sahel Niger, ktorá sa začala 8. augusta 2012, na podporu boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu v Nigeri; druhú – výcvikovú misiu Európskej únie v Mali, ktorá sa začala 18. februára 2013, na podporu reštrukturalizácie a reorganizácie malijských ozbrojených síl prostredníctvom výcviku a poradenstva; a tretiu – misiu EUCAP Sahel Mali, ktorá sa začala 15. apríla 2014, ktorou sa poskytuje strategické poradenstvo a výcvik silám vnútornej bezpečnosti Mali.

(16)

Únia od roku 2011 prostredníctvom nástroja na podporu stability a mieru podporuje Úrad OSN pre drogy a kriminalitu v jeho úsilí o presadzovanie ratifikácie a vykonávania protokolu o strelných zbraniach, najmä v západnej Afrike. Na základe uvedeného nástroja Únia od roku 2010 poskytuje finančnú podporu Regionálnemu centru pre ručné zbrane (RECSA) v regióne Veľkých jazier, v Africkom rohu a v susedných krajinách, ktoré má sídlo v Nairobi,

a)

stimulovať potrebnú politickú vôľu na zlepšenie postupov v oblasti PSSM a presadzovať regionálnu spoluprácu a výmenu poznatkov;

b)

podporovať cieľové krajiny v tvorbe aktuálnych právnych predpisov, administratívnych postupov a praktických štandardných operačných postupov ako základu posilnenej fyzickej bezpečnosti a zlepšeného riadenia zásob (PSSM), v súlade s medzinárodnými normami pre najlepšie postupy;

c)

priamo podporovať vykonávanie opatrení v oblasti riadenia zásob a bezpečnosti, a to aj prostredníctvom obnovy skladovacích priestorov, likvidácie nadbytočných, zastaraných alebo nedovolených RĽZ a pilotným testovaním nových technológií.

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/44

(1)

Európska rada 12. decembra 2003 prijala stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (ďalej len „stratégia“), ktorá v kapitole III obsahuje zoznam opatrení zameraných na boj proti šíreniu týchto zbraní, ktoré je potrebné prijať nielen v rámci Únie (EÚ), ale aj v tretích krajinách.

(2)

Únia túto stratégiu aktívne vykonáva a zavádza opatrenia uvedené v jej kapitolách II a III, ako je napríklad uvoľňovanie finančných zdrojov na podporu konkrétnych projektov, ktoré povedú k zlepšeniu multilaterálneho systému nešírenia zbraní a multilaterálnych opatrení na budovanie dôvery. Haagsky kódex správania proti šíreniu balistických rakiet (ďalej len „kódex“ alebo „HCoC“) a Režim kontroly raketových technológií (ďalej len „MTCR“) sú integrálnymi súčasťami uvedeného multilaterálneho systému nešírenia zbraní. Cieľom kódexu a MTCR je prevencia a obmedzovanie šírenia systémov balistických rakiet schopných dopravovať zbrane hromadného ničenia (ďalej len „ZHN“) a súvisiacich technológií.

(3)

Rada 17. novembra 2003 prijala spoločnú pozíciu 2003/805/SZBP (1). V uvedenej spoločnej pozícii sa okrem iného vyzýva na presadzovanie podpísania kódexu správania čo najväčším počtom krajín, najmä tými, ktoré disponujú kapacitami v oblasti balistických rakiet, ako aj na ďalší rozvoj a vykonávanie kódexu správania, najmä jeho opatrení na budovanie dôvery, a na presadzovanie užšieho vzťahu medzi kódexom správania a multilaterálnym systémom OSN nešírenia zbraní.

(4)

Rada 8. decembra 2008 prijala závery a dokument s názvom Nové smery činnosti Európskej únie v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov. V dokumente sa okrem iného uvádza, že šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov naďalej predstavuje jednu z najväčších bezpečnostných výziev a že politika nešírenia je zásadnou súčasťou spoločnej zahranične a bezpečnostnej politiky. Vzhľadom na dosiahnutý pokrok a trvalé úsilie o vykonávanie „nových smerov činnosti“ Rada v decembri 2010 súhlasila s predĺžením ich obdobia vykonávania do konca roku 2012.

(5)

Rada 18. decembra 2008 prijala rozhodnutie 2008/974/SZBP (2) na podporu kódexu v rámci vykonávania stratégie.

(6)

Rada 23. júla 2012 prijala rozhodnutie 2012/423/SZBP (3). Uvedené rozhodnutie umožnilo úspešnú propagáciu všeobecného uplatňovania kódexu a dodržiavania jeho zásad. Prioritou Únie je pokračovať v dialógu medzi signatárskymi a nesignatárskymi štátmi v záujme ďalšieho presadzovania všeobecného uplatňovania kódexu, ako aj jeho lepšieho vykonávania a rozvíjania. Toto rozhodnutie by malo byť príspevkom k tomuto procesu.

(7)

Vo všeobecnejšej rovine predstavuje pretrvávajúce šírenie balistických rakiet schopných dopravovať ZHN dôvod stále väčšieho znepokojenia medzinárodného spoločenstva, a to predovšetkým aktuálne raketové programy na Blízkom východe, v severovýchodnej a juhovýchodnej Ázii vrátane Iránu, Sýrie a Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (ďalej len „KĽDR“).

(8)

Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii BR OSN 1540 (2004) zdôraznila a v rezolúcii BR OSN 1977 (2011) opätovne pripomenula, že šírenie jadrových, chemických a biologických zbraní, ako aj ich nosičov predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, a zaviazala štáty, aby okrem iného žiadnymi prostriedkami nepodporovali neštátnych aktérov pri vývoji, nadobúdaní, výrobe, držbe, doprave, prenose alebo využívaní jadrových, chemických alebo biologických zbraní a ich nosičov. Hrozba, ktorú pre medzinárodný mier a bezpečnosť predstavujú jadrové, chemické a biologické zbrane a ich nosiče, sa opätovne potvrdila v rezolúcii BR OSN 1887 (2009) o nešírení jadrových zbraní a jadrovom odzbrojení. Bezpečnostná rada OSN okrem toho v rezolúciách BR OSN 1929 (2010) a 1718 (2006) – vychádzajúc okrem iného z rezolúcií BR OSN 1540 (2004), 1977 (2011) a 1887 (2009) – rozhodla, že Irán a KĽDR by nemali vykonávať žiadne činnosti súvisiace s balistickými raketami schopnými dopravovať jadrové zbrane, vrátane odpaľovania s použitím technológie balistických rakiet, a že štáty by mali prijať všetky nevyhnutné opatrenia na predchádzanie prenosu technológií alebo technickej pomoci Iránu a KĽDR v súvislosti s takýmito činnosťami.

(9)

Vo všeobecnejšom zmysle by toto rozhodnutie malo slúžiť na podporu širokej škály činností zameraných na boj proti šíreniu balistických rakiet,

a)

podporuje činnosti na podporu kódexu a MTCR, a to predovšetkým s cieľom:

b)

vo všeobecnejšom zmysle podporuje širokú škálu činností v boji proti šíreniu balistických rakiet zameraných najmä na zvyšovanie povedomia o tejto hrozbe, zintenzívnenie úsilia o zvýšenie účinnosti multilaterálnych nástrojov, zvyšovanie podpory iniciatívam na riešenie týchto špecifických výziev a pomoc krajinám, ktoré prejavia záujem, pri vnútroštátnom posilňovaní ich príslušných režimov kontroly vývozu.

a)

činnosti na podporu kódexu:

b)

činnosti na podporu nešírenia balistických rakiet vo všeobecnosti:

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/53

(1)

Nariadením (ES) č. 1005/2008 sa ustanovuje systém Únie na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(2)

V kapitole VI nariadenia (ES) č. 1005/2008 sa stanovuje postup na identifikáciu nespolupracujúcich tretích krajín, kroky voči krajinám identifikovaným ako nespolupracujúce tretie krajiny, vytvorenie zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, vyradenie zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, zverejnenie zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, ako aj prípadné núdzové opatrenia.

(3)

V súlade s článkom 32 nariadenia (ES) č. 1005/2008 Komisia rozhodnutím z 15. novembra 2012 (2) (ďalej len „rozhodnutie z 15. novembra 2012“) oznámila ôsmim tretím krajinám, že môžu byť identifikované ako krajiny, ktoré Komisia považuje za nespolupracujúce tretie krajiny. Medzi týmito krajinami bolo aj Belize.

(4)

Vo svojom rozhodnutí z 15. novembra 2012 uviedla Komisia informácie k hlavným faktom a dôvodom, ktoré takúto identifikáciu opodstatňujú.

(5)

Komisia tiež 15. novembra 2012 oznámila v samostatných listoch ôsmim tretím krajinám, že zvažuje možnosť ich identifikácie ako nespolupracujúcich tretích krajín. Medzi týmito krajinami bolo aj Belize.

(6)

Vykonávacím rozhodnutím z 26. novembra 2013 (3) (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie z 26. novembra 2013“) Komisia identifikovala Belize, Kambodžské kráľovstvo a Guinejskú republiku ako nespolupracujúce tretie krajiny v boji proti NNN rybolovu. V súlade s nariadením (ES) č. 1005/2008 Komisia uviedla dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že tieto tri krajiny si neplnia povinnosti, ktoré im ako vlajkovým, prístavným, pobrežným alebo trhovým štátom vyplývajú z medzinárodného práva, t. j. že nevykonávajú opatrenia na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(7)

Rada vykonávacím rozhodnutím 2014/170/EÚ (4) v súlade s článkom 33 nariadenia (ES) č. 1005/2008 zaradila Belize, Kambodžské kráľovstvo a Guinejskú republika do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín v boji proti NNN rybolovu.

(8)

Po tom, ako bol vykonávacím rozhodnutím 2014/170/EÚ vytvorený zoznam nespolupracujúcich tretích krajín v boji proti NNN rybolovu, Komisia ponúkla identifikovaným krajinám možnosť pokračovať v dialógu v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi požiadavkami nariadenia (ES) č. 1005/2008. Komisia neprestala získavať a overovať všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, vrátane ústnych a písomných pripomienok s cieľom poskytnúť každej identifikovanej krajine možnosť nápravy situácie, na základe ktorej bola zaradená do zoznamu, a prijať konkrétne opatrenia, ktorými možno dosiahnuť nápravu zistených nedostatkov. Po uplatnení uvedeného postupu bolo možné konštatovať, že Belize situáciu napravilo a prijalo nápravné opatrenia.

(9)

Podľa článku 34 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1005/2008 by Rada preto mala zmeniť vykonávacie rozhodnutie 2014/170/EÚ vyradením Belize zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín.

(10)

Po prijatí tohto rozhodnutia, ktorým sa Belize vyraďuje zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín podľa článku 34 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1005/2008, už nie je vykonávacie rozhodnutie z 26. novembra 2013, ktorým bolo Belize identifikované ako nespolupracujúca tretia krajina, relevantné.

(11)

Po prijatí vykonávacieho rozhodnutia z 26. novembra 2013 a vykonávacieho rozhodnutia 2014/170/EÚ Komisia pokračovala v dialógu s Belize. Belize si podľa všetkého najmä splnilo povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva a prijalo primeraný právny rámec na boj proti NNN rybolovu. Zaviedlo primeraný a efektívny systém monitorovania, kontroly a inšpekcií, vytvorilo odrádzajúci systém sankcií a zabezpečilo riadne vykonávanie systému osvedčovania úlovkov. Okrem toho Belize dosiahlo zlepšenie pri plnení svojich medzinárodných povinností vrátane tých, ktoré vyplývajú z odporúčaní a uznesení regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, a zaviedlo nový systém registrácie plavidiel, ktorý zodpovedá medzinárodnému právu. Belize v súčasnosti dodržiava odporúčania a uznesenia relevantných subjektov a prijalo vlastný národný akčný plán na boj proti NNN rybolovu, ktorý je v súlade s medzinárodným akčným plánom OSN na zabraňovanie nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu.

(12)

Komisia preskúmala, ako si Belize plní svoje medzinárodné povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu, vzhľadom na zistenia uvedené v rozhodnutí z 15. novembra 2012, vzhľadom na vykonávacie rozhodnutie z 26. novembra 2013 a vykonávacie rozhodnutie 2014/170/EÚ, ako aj relevantné informácie, ktoré poskytlo Belize. Okrem toho posúdila opatrenia, ktoré boli prijaté na nápravu situácie, ako aj záruky poskytnuté príslušnými orgánmi Belize.

(13)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia k záveru, že opatrenia prijaté Belize v súvislosti s jeho povinnosťami vlajkového štátu postačujú na dosiahnutie súladu s článkami 91, 94, 117 a 118 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, článkami 18, 19 a 20 Dohody Organizácie Spojených národov o populáciách rýb a článku III ods. 8 Dohody FAO o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori. Komisia dospela k záveru, že z dôkazov, ktoré predložilo Belize, vyplýva, že došlo k náprave situácie, na základe ktorej bolo Belize zaradené do zoznamu, a že Belize prijalo konkrétne opatrenia, ktorými možno dosiahnuť trvalé zlepšenie situácie.

(14)

Za daných okolností a podľa článku 34 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1005/2008 Rada dospela k záveru, že Belize by sa malo vyradiť zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín. Vykonávacie rozhodnutie 2014/170/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

Toto rozhodnutie Rady nevylučuje akékoľvek ďalšie kroky, ktoré môže Rada alebo Komisia v súlade s kapitolou VI nariadenia (ES) č. 1005/2008 podniknúť v prípade, že skutkové okolnosti preukážu, že Belize si neplní povinnosti, ktoré mu ako vlajkovému prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, pokiaľ ide o prijatie opatrení na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(16)

Vzhľadom na nepriaznivé dôsledky spôsobené zaradením do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín je primerané, aby vyradenie Belize z daného zoznamu malo okamžitý účinok,

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/56

(1)

Rada 12. augusta 2010 prijala rozhodnutie 2010/452/SZBP (1), ktorým predĺžila pozorovateľskú misiu Európskej únie v Gruzínsku (ďalej len „EUMM Georgia“ alebo „misia“) zriadenú jednotnou akciou 2008/736/SZBP (2). Účinnosť tohto rozhodnutia 2010/452/CFSP sa skončí 14. decembra 2014.

(2)

EUMM Georgia by sa na základe jej súčasného mandátu mala predĺžiť o ďalšie obdobie dvoch rokov.

(3)

Misia bude prebiehať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by narušiť dosahovanie cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy.

(4)

Rozhodnutie 2010/452/CFSP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Všetok personál dodržiava minimálne bezpečnostné operačné normy misie a bezpečnostný plán misie podporujúci bezpečnostnú politiku Únie v teréne. Pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností EÚ, ktoré sú personálu zverené pri výkone jeho povinností, všetok personál dodržiava bezpečnostné zásady a minimálne normy ustanovené rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (3).

(3)  Rozhodnutie Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).“"

2.

V článku 12 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Vedúci misie zabezpečí ochranu utajovaných skutočností EÚ v súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ.“

3.

V článku 14 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou v období od 15. decembra 2014 do 14. decembra 2015 je 18 300 000 EUR.“

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 14a

Projektová skupina

1.   Súčasťou EUMM Georgia je projektová skupina na určovanie a vykonávanie projektov. EUMM Georgia podľa potreby uľahčuje projekty, ktoré na vlastnú zodpovednosť vykonávajú členské štáty a tretie štáty v oblastiach súvisiacich s mandátom misie EUMM Georgia a na podporu jej cieľov, a poskytuje v tejto súvislosti poradenstvo.

2.   S výhradou odseku 3 je misia EUMM Georgia oprávnená použiť na vykonávanie určených projektov, ktoré konzistentne dopĺňajú ostatné činnosti EUMM Georgia, finančné príspevky členských štátov alebo tretích štátov, ak:

Misia EUMM Georgia uzavrie s týmito štátmi dohodu, ktorá zahŕňa najmä osobitné postupy, pokiaľ ide o reakciu na akúkoľvek sťažnosť tretích strán týkajúcu sa škôd vzniknutých konaním alebo opomenutím zo strany misie EUMM Georgia pri využívaní finančných prostriedkov, ktoré poskytli tieto štáty. Prispievajúce štáty nesmú v žiadnom prípade brať Úniu alebo VP na zodpovednosť za konanie misie EUMM Georgia alebo opomenutie z jej strany pri využívaní finančných prostriedkov, ktoré tieto štáty poskytli.

3.   Finančné príspevky tretích štátov na projektovú skupinu podliehajú súhlasu PBV.“

5.

V článku 16 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1.   VP je oprávnený sprístupniť tretím štátom pridruženým k tomuto rozhodnutiu, podľa vhodnosti a v súlade s potrebami misie, akékoľvek utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa ‚CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL‘, ktoré boli vypracované na účely misie, v súlade s rozhodnutím 2013/488 EÚ.

2.   VP je rovnako oprávnený v súlade s operačnými potrebami misie sprístupniť OSN a OBSE utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa utajenia ‚RESTREINT UE/EU RESTRICTED‘, ktoré boli vypracované na účely misie, v súlade s rozhodnutím 2013/488 EÚ. Na uvedený účel sa vypracujú dojednania medzi VP a príslušnými orgánmi OSN a OBSE.

3.   V prípade osobitnej a okamžitej operačnej potreby je VP tiež oprávnený sprístupniť hostiteľskému štátu akékoľvek utajované skutočnosti a dokumenty EÚ vypracované na účely misie až po stupeň ‚RESTREINT UE/EU RESTRICTED‘ v súlade s rozhodnutím 2013/488 EÚ. Na uvedený účel sa vypracujú dojednania medzi VP a príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu.“

6.

V článku 18 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Účinnosť rozhodnutia sa končí 14. decembra 2016.“

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/58

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/154/EÚ (2) sa povoľuje umiestnenie glukozamínovej soli kyseliny (6S)-5-metyltetrahydrolistovej na trh ako novej zložky potravín.

(2)

V prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/154/EÚ sa stanovuje špecifikácia glukozamínovej soli kyseliny (6S)-5-metyltetrahydrolistovej. V špecifikácii uvedenej v prílohe sa vyskytuje chyba. Táto chyba by sa mala opraviť.

(3)

Vykonávacie rozhodnutie 2014/154/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/59

(1)

Oznámenia o prítomnosti škodlivých organizmov, ako sa uvádza v článku 16 ods. 1 smernice 2000/29/ES, alebo o skutočnom či predpokladanom výskyte škodlivých organizmov, ako sa uvádza v článku 16 ods. 2 prvom pododseku uvedenej smernice, by mali zahŕňať všetky informácie, ktoré by Komisii a ostatným členským štátom umožnili čo najúčinnejšie naplánovať a vykonať možné opatrenia na úrovni Únie, prípadne na regionálnej úrovni. Je to dôležité z hľadiska zabezpečenia komplexnej ochrany územia Únie proti všetkým možným zdrojom fytosanitárneho rizika.

(2)

S cieľom umožniť rýchlu reakciu, určité prvky uvedených oznámení by sa mali predložiť do ôsmich pracovných dní po potvrdení prítomnosti alebo výskytu škodlivých organizmov, a to s ohľadom na význam týchto prvkov a možnosť ich rýchleho predloženia, pričom všetky potrebné prvky by sa mali predložiť najneskôr do tridsiatich dní po uvedenom potvrdení.

(3)

S cieľom zabezpečiť, aby boli Komisia a ostatné členské štáty informované o všetkých zmenách, oznamujúci členský štát čo najskôr aktualizuje tieto oznámenia v prípade akýchkoľvek nových relevantných informácií, ktoré má k dispozícii, alebo v prípade, že prijal akékoľvek nové relevantné opatrenia po predložení požadovaných informácií.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/65

(1)

Dňa 19. decembra 2013 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antisubvenčné prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz polyesterových strižných vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii a vo Vietname (ďalej len „príslušné krajiny“) na základe článku 10 nariadenia Rady č. 597/2009 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 4. novembra 2013 podalo Európske združenie pre umelé vlákna (European Man-made Fibres Association, CIRFS) (ďalej len „sťažovateľ“) v mene siedmich výrobcov. Sťažovateľ predstavoval viac než 70 % celkovej výroby polyesterových strižných vlákien (ďalej len „PSV“) v Únii. Podnet obsahoval evidentné dôkazy o subvencovaní a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia oznámila Komisia čínskej, indickej a vietnamskej vláde, že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovaný dovoz PSV s pôvodom v ich krajinách údajne spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Príslušné vlády boli vyzvané na individuálne konzultácie s cieľom objasniť situáciu, pokiaľ ide o obsah podnetu, a dohodnúť sa na vzájomne prijateľnom riešení.

(4)

Čínska vláda neprijala ponuku na konzultácie, pričom sa odvolávala na nedorozumenie týkajúce sa dátumu podania podnetu. Čínska vláda však predložila pripomienky k tvrdeniam v podnete. Pripomienky sa týkali nedostatočnej napadnuteľnosti schém.

(5)

Vláda Indie prijala ponuku na konzultácie a konzultácie sa uskutočnili. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k nijakému obojstranne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky indickej vlády týkajúce sa schém uvedených v podnete.

(6)

Vláda Vietnamu prijala ponuku na konzultácie a konzultácie sa uskutočnili. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k nijakému obojstranne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky vietnamskej vlády týkajúce sa schém uvedených v podnete.

(7)

Komisia v oznámení o začatí konania vyzvala zainteresované strany, aby ju kontaktovali s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia okrem toho výslovne informovala sťažovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínsku vládu, indickú vládu a vietnamskú vládu, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(8)

Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach.

(9)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov boli všetci známi vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s PSV za obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013. Tieto informácie boli vyžiadané podľa článku 27 základného nariadenia, aby Komisia mohla rozhodnúť o tom, či je vzorka potrebná, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber. Konzultácie sa takisto uskutočnili s orgánmi Číny, Indie a Vietnamu.

(10)

Vo svojom oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už zrealizovala. Komisia vybrala vzorku na základe predaja a objemu výroby PSV počas obdobia prešetrovania a s prihliadnutím na geografické rozloženie. Táto vzorka pozostávala zo štyroch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 54 % celkovej výroby PSV v Únii.

(11)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené nijaké pripomienky. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(12)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(13)

Ôsmi neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia najprv vybrala vzorku troch neprepojených dovozcov na základe najväčšieho objemu dovozu do Únie. V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi dovozcami.

(14)

Jeden z dovozcov zaradených do vzorky odstúpil zo vzorky a informoval Komisiu, že nepredloží vyplnený dotazník. Komisia následne zrušila výber vzorky, pretože do vzorky zostalo nezaradených len niekoľko dovozcov, ktorým bola adresovaná požiadavka, aby vyplnili dotazník. Dve spoločnosti, ktoré príslušný výrobok dovážajú aj používajú, naznačili, že nechcú spolupracovať ako dovozcovia, ale ako používatelia. Štyria zo zvyšných piatich neprepojených dovozcov zaslali vyplnené dotazníky.

(15)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Číny pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(16)

Požadované informácie najprv poskytlo 23 čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov a súhlasilo so zaradením do vzorky. Na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov a v súlade s článkom 27 základného nariadenia Komisia navrhla pôvodne vzorku piatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania. Ďalší dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov predložili požadované informácie v neskoršej fáze. Veľkosť týchto dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov však nebola taká, aby si vyžiadala zmenu vzorky, i keby predložili požadované informácie v lehote.

(17)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov požiadali, aby sa vzorka vyberala na základe surovín používaných na výrobu PSV. Tvrdili, že do vzorky by mal byť zaradený rovnaký počet výrobcov PSV používajúcich rafinovanú kyselinu tereftalátovú/monoetylénglykol (ďalej len „PTA/MEG“, purified terephthalic acid/mono ethylene glycol) a výrobcov PSV používajúcich PET vločky. Ďalej tvrdili, že výrobné procesy sú odlišné v závislosti od použitej suroviny a že si výrobcovia používajúci rôzne suroviny na tom istom trhu nekonkurujú. Okrem toho tvrdili, že výrobcovia PSV, ktorí nepoužívajú PTA/MEG ako suroviny, by nemohli mať výhody z poskytovania PTA/MEG za nižšiu než primeranú odplatu uvedenú v podnete.

(18)

Komisia vzorku vybrala na základe najväčšieho objemu vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia. Vo vzorke sa takisto zohľadnilo, že niektoré schémy nemuseli byť využité všetkými vyvážajúcimi výrobcami v Číne. Okrem toho je potrebné uviesť, že vzorka obsahovala spoločnosti používajúce oba výrobné procesy.

(19)

Ak by bola vzorka vyberaná len podľa typov výrobných procesov, existovalo by riziko ovplyvňovania výsledku prešetrovania stanovením predpokladu, že napadnuteľné subvencie sa vyskytnú iba v prípade výrobcov PSV, ktorí ako suroviny používajú PTA/MEG, a nie v prípade výrobcov PSV, ktorí ako suroviny používajú PET vločky. Okrem toho sa usúdilo, že takéto výberové kritériá by boli svojvoľné a vzorka rovnakého počtu spoločností vybratá na základe týchto kritérií by nebola reprezentatívna, pokiaľ ide o objem vývozu do Únie v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia, a preto bola žiadosť zamietnutá.

(20)

Jeden z čínskych vyvážajúcich výrobcov (skupina vyvážajúcich výrobcov) tvrdil, že vzorka by mala byť založená skôr na vývoznej hodnote než na objeme vývozu a žiadal o zaradenie do vzorky. Výber vzorky na základe vývozných hodnôt by neviedol k reprezentatívnym a objektívnym výsledkom, pretože ceny môžu byť skreslené subvencovaním. Komisia vybrala päť najväčších vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov z hľadiska objemu, čo predstavuje 53 % celkového objemu vývozu do Únie zo strany spolupracujúcich čínskych vývozcov. To sa považuje za najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý možno primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia. Z tohto dôvodu bolo tvrdenie zamietnuté.

(21)

Tá istá strana tvrdila, že jej suroviny tvoril výlučne recyklovaný textilný odpad a nemá nijakú výhodu zo subvencií, ktoré sa viažu na používanie PTA/MEG. Táto strana tvrdila, že jej nie je možné prisúdiť subvenčné rozpätie, ktoré bolo vypočítané na základe informácií týkajúcich sa spoločností, ktoré ako surovinu používajú PTA/MEG. Ako je vysvetlené v odôvodnení 18, vo vzorke sa zohľadňuje, že niektoré schémy nemusia byť využité všetkými vyvážajúcimi výrobcami v Číne. Táto požiadavka bola preto zamietnutá.

(22)

Predbežná vzorka piatich vyvážajúcich výrobcov uvedená v odôvodnení 16 sa preto potvrdzuje ako konečná vzorka.

(23)

Po zverejnení informácií sťažovateľ vyjadril pochybnosti o metodike výberu vzorky, ktorú uplatnila Komisia. Sťažovateľ vyjadril pochybnosti o reprezentatívnosti 23 spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 16 vo vzťahu k celkovému množstvu PSV vyvážaného z Číny do Únie. Okrem toho sa domnieval, že vzorka piatich spoločností nebola dostatočná vzhľadom na údajný počet 150 výrobcov PSV v Číne. Navyše tvrdil, že pri výbere vzorky sa nezohľadnilo geografické rozloženie čínskych výrobcov a podiel čínskych výrobcov používajúcich rôzne výrobné procesy. Sťažovateľ takisto tvrdil, že Komisia neuviedla skutočný objem PSV vyrobených čínskymi spoločnosťami zaradenými do vzorky a skutočnosť, či je objem výroby reprezentatívny vo vzťahu k celkovému objemu PSV vyrábanému v Číne.

(24)

Dovoz 23 spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov predstavoval 83 % celkového objemu čínskeho dovozu a spolupráca sa teda považovala za vysokú. Ako je uvedené v odôvodnení 16, Komisia v súlade s článkom 27 základného nariadenia vybrala vzorku piatich vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, s najväčším objemom vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania. Na tomto základe bola vzorka považovaná za reprezentatívnu. Vybrané spoločnosti dostali požiadavku, aby vyplnili celý dotazník. V každom prípade vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli ochotní spolupracovať pri prešetrovaní, nemôžu byť zaradení do vzorky, pretože Komisia sa snaží získať zistenia založené na informáciách zozbieraných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov prostredníctvom odpovedí na dotazník, ktoré sa preverujú na mieste.

(25)

Pokiaľ ide o výber vzorky vyvážajúcich výrobcov zohľadňujúci geografické rozloženie výrobcov v Číne, sťažovateľ svoje tvrdenie nepodložil. Sťažovateľ najmä nevysvetlil, prečo by vzorka, ktorá sa zakladá na kritériu geografického rozloženia, mala byť v súlade s článkom 27 základného nariadenia, ktorý poskytuje možnosť vytvoriť vzorku na základe najväčšieho objemu vývozu.

(26)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že vzorka nezohľadňovala pomer čínskych výrobcov používajúcich rôzne výrobné procesy, je potrebné zdôrazniť, že vzorka obsahovala spoločnosti používajúce oba výrobné procesy, ako je vysvetlené v odôvodnení 18. Okrem toho najväčší čínski vývozcovia používajú na výrobu PSV určených na trh Únie PTA/MEG.

(27)

Navyše, zatiaľ čo sťažovateľ sa odvoláva skôr na výrobu, ako na vývoz do Únie, je potrebné uviesť, že Komisia nemusí uviesť údaje o objeme PSV vyrobených čínskymi vyvážajúcimi výrobcami/skupinami vyvážajúcich výrobcov zaradenými do vzorky, keďže účelom tohto konania je posúdenie subvencovania vo vzťahu k objemu PSV vyrobených v Číne a vyvezených do Únie.

(28)

Všetky tvrdenia sťažovateľa vo vzťahu k metodike výberu vzorky boli zamietnuté.

(29)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Indii, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Indie pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(30)

Ôsmi vyvážajúci výrobcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku 4 spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými príslušnými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi Indie. Neboli vznesené nijaké pripomienky.

(31)

Po zverejnení informácií sťažovateľ poukázal na existenciu 17 výrobcov PSV v Indii a vyjadril pochybnosti, či bola vzorka štyroch vyvážajúcich výrobcov reprezentatívna. Komisia potvrdzuje, že vzorka štyroch indických vyvážajúcich výrobcov bola považovaná za reprezentatívnu, pretože zastrešovala približne 90 % celkového indického vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania.

(32)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov vo Vietname, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Vietnamu pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(33)

Päť vyvážajúcich výrobcov vo Vietname poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky, ale jedna z týchto spoločností nemala počas obdobia prešetrovania nijaký predaj na vývoz do Únie. Komisia preto rozhodla, že túto spoločnosť do prešetrovania nezahrnie. Vzhľadom na nízky počet vyvážajúcich výrobcov Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(34)

Po zverejnení informácií sťažovateľ uviedol, že v prípade Vietnamu boli doručené vyplnené dotazníky od troch zo štyroch vyvážajúcich výrobcov a že Komisia by sa mala usilovať dosiahnuť rovnaké pokrytie aj pre čínsky a indický vývoz. Komisia zdôrazňuje, že situácia výrobného odvetvia vo Vietname bola dosť odlišná vzhľadom na veľmi obmedzený počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (t. j. troch) v porovnaní s významným počtom vyvážajúcich výrobcov v Číne a Indii. Výber vzorky bol preto potrebný len v prípade posledných dvoch menovaných krajín. Komisia takisto objasňuje, že traja spolupracujúci a prešetrovaní vietnamskí vyvážajúci výrobcovia predstavujú viac ako 99 % celkového objemu dovozu príslušného výrobku z Vietnamu do Únie.

(35)

Traja vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov v Číne požiadali o individuálnu kontrolu podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Vzhľadom na počet žiadostí o individuálnu kontrolu a početnosť vzorky vyvážajúcich výrobcov z Číny by bolo preskúmanie týchto žiadostí neprimerane zaťažujúce. Tieto žiadosti boli preto zamietnuté.

(36)

Jeden vyvážajúci výrobca z Indie požiadal o individuálnu kontrolu podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Preskúmanie tejto žiadosti bolo akceptované. Predovšetkým sa rozhodlo, že v tomto konkrétnom prípade by individuálna kontrola nepredstavovala neúmerné zaťaženie a neprekážala by včasnému ukončeniu prešetrovania.

(37)

Komisia zaslala dotazníky zástupcom Číny (vrátane osobitných dotazníkov pre banky a výrobcov PTA a MEG), zástupcom Indie (vrátane osobitných dotazníkov pre banky) a zástupcom Vietnamu (vrátane osobitných dotazníkov pre banky a výrobcov PTA a MEG). Komisia ďalej zaslala dotazníky piatim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky v Číne, piatim vyvážajúcim výrobcom (štyrom zaradeným do vzorky a jednému nezaradenému) v Indii, štyrom vyvážajúcim výrobcom vo Vietname, štyrom výrobcom z Únie, piatim neprepojeným dovozcom a 105 používateľom.

(38)

Pokiaľ ide o Čínu, vyplnené dotazníky zaslali čínska vláda (ministerstvo obchodu) a päť vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v Číne. Pokiaľ ide o Indiu, vyplnené dotazníky doručili indická vláda (ministerstvo obchodu a priemyslu), štyria vyvážajúci výrobcovia v Indii zaradení do vzorky a indický vyvážajúci výrobca, ktorý požiadal o individuálne preskúmanie. Pokiaľ ide o Vietnam, odpovede na dotazník doručila vietnamská vláda (orgán na ochranu hospodárskej súťaže Vietnamu, ministerstvo priemyslu a obchodu a rôzne banky). Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý predstavoval veľmi nízky objem vývozu do Únie, odstúpil od spolupráce a dotazník nevyplnil. Vyplnené dotazníky doručili zostávajúci traja vyvážajúci výrobcovia (dvaja z nich patria do rovnakej skupiny) vo Vietname. Vyplnený dotazník okrem toho predložili štyria výrobcovia z Únie, štyria neprepojení dovozcovia a dvanásť používateľov.

(39)

Po zverejnení informácií sťažovateľ poukázal na možný nedostatok proporcionality, pokiaľ ide o počet dotazníkov zaslaných výrobcom z Únie zaradeným do vzorky na jednej strane a dovozcom a používateľov na strane druhej. V prvom rade počet dotazníkov zaslaných jednej skupine hospodárskych subjektov (výrobcom z Únie, vyvážajúcim výrobcom, dovozcom alebo používateľom) nesvedčí o váhe, ktorú Komisia prisudzuje ich situácii. Jediným cieľom je získať informácie na správnej úrovni a v správnom množstve, aby bolo možné čo najlepšie analyzovať subvencie, ujmu a záujem Únie.

(40)

V tomto prípade boli dotazníky zaslané štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, piatim čínskych vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, piatim indickým vyvážajúcim výrobcom, štyrom vyvážajúcim výrobcom z Vietnamu, piatim dovozcom, všetkým známym používateľom a tým používateľom, ktorí sa prihlásili. V článku 27 základného nariadenia sa však nestanovuje výber vzorky používateľov. Okrem toho z doterajších skúseností z prešetrovaní v oblasti ochrany obchodu vyplýva, že hoci v určitých prípadoch bolo možné na základe dostupných informácií kontaktovať veľký počet používateľov, len obmedzený počet z nich prejaví dobrú vôľu a poskytne odpovede na dotazník. Komisia sa preto aj v tomto prípade snažila o spoluprácu maximálneho počtu používateľov.

(41)

Komisia vyhľadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Kontrolné inšpekcie podľa článku 26 základného nariadenia sa vykonali v týchto orgánoch štátnej správy, finančných inštitúciách a spoločnostiach:

(42)

Po zverejnení informácií sťažovateľ tvrdil, že väčšina čínskych výrobcov je regionálne koncentrovaných v provinciách Ťiang-su (Jiangsu) a Če-ťiang (Zhejiang) na juhovýchodnom pobreží a ani v jednej z týchto provincií sa neuskutočnili kontrolné inšpekcie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prevádzky spoločností Jiangsu Xinsu Chemical Fibre Co a Jiangsu Huaxicun Co sa nachádzajú v provincii Ťiang-su, pričom prevádzka spoločnosti Zhejiang Anshun Pettechs Fibre sa nachádza v provincii Če-ťiang. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(43)

Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že z hľadiska výrobných kapacít neboli do vzorky zaradení dvaja veľkí čínski výrobcovia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že – ako je vysvetlené v odôvodneniach 16 a 18 – Komisia vybrala vzorku na základe objemu vývozu do Únie a vybrala piatich najväčších vývozcov/skupiny vyvážajúcich výrobcov do Únie v súlade s článkom 27 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že v Číne existujú ďalší veľkí výrobcovia PSV, ako taká nespochybňuje reprezentatívnosť vzorky.

(44)

Sťažovateľ vzniesol podobnú námietku v prípade Vietnamu, pričom tvrdil, že dvaja hlavní vietnamskí výrobcovia PSV neboli zahrnutí do rozsahu prešetrovania. Ako Komisia vysvetlila v odôvodneniach 32 až 34, prešetrovanie sa vzťahovalo na všetkých vietnamských vyvážajúcich výrobcov PSV do Únie a odpovede na dotazník doručili traja vyvážajúci výrobcovia, ktorí predstavovali takmer celý vývoz PSV do Únie. Skutočnosť, že môžu existovať iní veľkí výrobcovia PSV vo Vietname, ktorí nevyvážajú príslušný výrobok do Únie, nespochybňuje reprezentatívnosť spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(45)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2010 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(46)

Po zverejnení informácií sťažovateľ poukázal na trvanie obdobia prešetrovania, ktoré považuje za krátke a ktoré podľa neho „nepriaznivo ovplyvnilo“ zistenia Komisie. Sťažovateľ uviedol, že obdobie dvanástich mesiacov nezohľadnilo skutočnosť, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, údajne trvala niekoľko rokov. Sťažovateľ sa takisto domnieval, že subvencie uvedené v podnete nebolo možné primerane analyzovať počas obdobia prešetrovania, ktorého dĺžka bola stanovená na dvanásť mesiacov.

(47)

Pokiaľ ide o analýzu ujmy, je potrebné zdôrazniť, že Komisia posúdila roky 2010, 2011, 2012 a obdobie prešetrovania, a nie iba dvanásť mesiacov obdobia prešetrovania ako uvádza sťažovateľ. Pokiaľ ide o stanovenie subvencovania, Komisia sa v rámci svojej voľnej úvahy a v súlade s článkami 5 a 11 základného nariadenia rozhodla, že použije dvanásťmesačné obdobie prešetrovania. Až do zverejnenia informácií sťažovateľ ani iná zainteresovaná strana nepredložili pripomienky týkajúce sa dĺžky obdobia prešetrovania, ktorá bola uvedená v oznámení o začatí konania a v dotazníkoch. Komisia sa domnieva, že obdobie prešetrovania v dĺžke dvanásť mesiacov je vhodné na zabezpečenie reprezentatívnych zistení na účely prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(48)

Komisia 2. októbra 2014 oznámila všetkým zainteresovaným stranám základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala ukončiť toto konanie a vyzvala všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Doručené boli pripomienky od spotrebiteľského združenia, sťažovateľa, jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu a jeho pridružených spoločností, štyroch indických vyvážajúcich výrobcov a čínskej a indickej vlády. Komisia pripomienky posúdila a v relevantných prípadoch ich zohľadnila.

(49)

Pripomienky od spotrebiteľského združenia riešili otázku záujmu Únie, ktorý nebol hodnotený, pretože neexistujú dôvody pre uloženie opatrení.

(50)

Príslušným výrobkom sú syntetické strižné vlákna z polyesterov, nemykané, nečesané ani inak nespracované na spriadanie s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii a Vietname, v súčasnosti zaradené do kódu KN 5503 20 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(51)

Príslušný výrobok možno vyrábať použitím PTA (rafinovanej kyseliny tereftalátovej) a MEG (monoetylénglykolu) alebo použitím vločiek z recyklovaných PET fliaš na výrobu recyklovaných PSV. Výrobok nachádza širokú škálu uplatnenia, napríklad v oblečení, odevoch a bytových zariadeniach, ale aj v automobilovom priemysle, v odvetví hygieny a zdravotníctva, ako aj v stavebníctve.

(52)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

(53)

Komisia rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(54)

Dva orgány štátnej správy a združenie zastupujúce vyvážajúcich výrobcov z jednej z príslušných krajín tvrdili, že PSV vyrobené z PTA/MEG a PSV z recyklovaných PET fliaš treba posudzovať ako dva odlišné výrobky. Toto tvrdenie bolo založené na rozdiele v hlavných surovinách, keďže na výrobu niektorých druhov PSV sa používajú PTA/MEG, zatiaľ čo na výrobu niektorých iných druhov sa namiesto toho používajú vločky z recyklovaných PET fliaš. Ako dôležité rozdiely boli v tejto súvislosti uvedené náklady a predajné ceny. Takisto sa tvrdilo, že existujú podstatné rozdiely v kvalite medzi PSV vyrobenými z PTA a MEG a PSV z recyklovaných PET fliaš, a tieto rozdiely majú vplyv na použitie a uplatnenie.

(55)

PSV vyrobené z PTA/MEG a PSV z recyklovaných PET fliaš skutočne na škále vyrábaných PSV predstavujú dva rôzne druhy. Obidva tieto druhy však majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a ich konečné použitie je v podstate rovnaké. Pri úvahách sa zohľadnila skutočnosť, že nie všetky druhy výrobkov sú vzájomne zameniteľné, predchádzajúcim a súčasným prešetrovaním sa však zistilo, že medzi rôznymi druhmi výrobkov existuje prinajmenšom čiastočná zameniteľnosť a prekrytie, pokiaľ ide o ich konečné použitie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(56)

Jeden vyvážajúci výrobca vo svojom podaní opäť uviedol, že používanie recyklovaných PET fliaš predstavuje v porovnaní s používaním vločiek z recyklovaných PET fliaš iný výrobný proces a inú surovinu. Tá istá strana takisto uviedla, že výrobné náklady a predajná cena, ako aj kvalita PSV vyrábaných z recyklovaných PET fliaš, sú výrazne nižšie ako u „normálnych PSV“. Komisia tvrdí, že surovina, či ide o recyklované PET fľaše alebo vločky z recyklovaných PET fliaš, je v podstate rovnaká. Dodatočné kroky potrebné na použitie PET fliaš v porovnaní s PET vločkami sú triedenie a umývanie fliaš, po ktorom nasleduje ich drvenie do podoby vločiek. Všetky následné výrobné kroky sú rovnaké. Okrem toho má konečný výrobok tie isté vlastnosti s tým, že môžu existovať rôzne stupne kvality, ako bolo stanovené v kontrolnom čísle výrobku (PCN, product control number). Cenový rozdiel (ak existuje) v dôsledku rôznych stupňov kvality je teda v PCN takisto zohľadnený. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(57)

Jeden orgán štátnej správy a štyria vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že komoditné PSV a špeciálne typy PSV treba považovať za rôzne výrobky vzhľadom na rozdiely vo výrobných nákladoch, predajných cenách a v ich použití. Takisto sa tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie sa zameriava na špeciálne typy PSV ako na hlavný druh PSV, zatiaľ čo príslušné krajiny dodávali hlavne komoditné PSV.

(58)

Orgán štátnej správy a štyria vyvážajúci výrobcovia, ktorí predložili tvrdenie uvedené v odôvodnení 57, neposkytli vymedzenie špeciálnych typov PSV.

(59)

Špeciálne typy PSV predstavujú podľa definície výrobcov z Únie zaradených do vzorky škálu od PSV vyrobených z kombinácie polyesteru a polyetylénu na použitie vo výrobkoch na hygienu, farebných (zafarbených) PSV, PSV so špecifickou pevnosťou, PSV spomaľujúcich plamene, PSV na technické účely (napríklad geotextílie a netkané textílie používané v stavebnom priemysle), PSV, ktoré sú špecifikované, vyvinuté a upravené v spolupráci so zákazníkom na špecifické použitie, až po PSV používané pre automobilový priemysel (konkrétne viditeľné obloženia automobilov musia byť rovnomerne sfarbené).

(60)

Štandardné PSV podľa výrobcov z Únie zaradených do vzorky zastrešujú PSV, ktoré majú širší rozsah flexibility s ohľadom na ich špecifikácie.

(61)

V rámci navrhovaného vymedzenia špeciálnych typov PSV a komoditných PSV majú tieto dva druhy rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti. Skutočnosť, že existujú rôzne druhy, stupne alebo kvality, nevylučuje, že sa môžu považovať za jeden výrobok. Možné použitie komoditných PSV sa zdalo byť širšie než u špeciálnych typov PSV, ale tieto rozdiely boli nedostatočné na to, aby boli klasifikované ako dva samostatné výrobky. Napriek tomu, že tieto druhy PSV majú rôzne charakteristiky zodpovedajúce ich osobitnému účelu, ich základné fyzikálne vlastnosti, uplatnenie a použitie sú rovnaké.

(62)

Okrem toho je potrebné objasniť, že počas obdobia prešetrovania neboli špeciálne typy PSV hlavnými druhmi PSV vyrábanými výrobcami z Únie. V priemere predstavovali približne 40 % všetkých druhov PSV vyrábaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky vychádzajúc z ich vymedzenia komoditných PSV a špeciálnych typov PSV.

(63)

Po zverejnení informácií jeden vyvážajúci výrobca opätovne namietal, že špeciálne typy PSV a komoditné PSV nie sú „podobné výrobky“, a preto nemôžu byť preskúmavané spoločne. Tá istá zainteresovaná strana uviedla, že špeciálne typy PSV a komoditné PSV majú odlišné konečné použitie, výrobné náklady a predajné ceny. Preto považovala za zlyhanie Komisie, že nepreskúmala rozdiely v nákladoch a predajných cenách špeciálnych typov PSV a komoditných PSV. Uviedla, že nie je jasné, ako boli stanovené výrobné náklady a predajné ceny výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a požiadala Komisiu, aby preskúmala analýzu predaja pod cenu po izolácii údajov pre komoditné PSV a špeciálne typy PSV.

(64)

Komisia potvrdzuje, že PSV sa predávajú podľa rôznych druhov výrobkov na použitie pri spriadaní alebo na výrobu netkaných aplikácií. PSV môžu mať napríklad jedno- alebo dvojzložkové zloženie a rôzne špecifikácie, ako sú decitex, pevnosť, lesk, stupeň kvality atď. Tieto špecifiká sú zohľadnené v PCN, ku ktorému Komisia nedostala nijaké pripomienky. Uznáva sa, že komoditné a špeciálne typy PSV nie sú zameniteľné vo všetkých možných použitiach, ale medzi rôznymi druhmi výrobkov existuje čiastočná zameniteľnosť a prekrývajúce sa konečné použitie. Ako je uvedené v odôvodnení 61 a na základe zistení z predchádzajúcich konaní týkajúcich sa toho istého výrobku, fyzikálne a chemické vlastnosti a konečné použitia týchto druhov sú v podstate rovnaké. Všetky druhy sú založené na rovnakých surovinách (PTA/MEG alebo recyklovaných PET fľašiach), ktoré predstavujú viac ako 60 % výrobných nákladov. K nim sa môžu pridávať prísady a doplnkové zložky s cieľom zabezpečiť určité špecifické vlastnosti vlákna. PCN zohľadňuje pôvod surovín a ďalšie prvky, ktoré majú vplyv na výrobné náklady a predajné ceny. Podstatný rozdiel vo výrobnom procese komoditných PSV a špeciálnych typov PSV však neexistuje. Možno to vidieť v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky, z ktorých ani jeden nevyrábal výlučne komoditné PSV či špeciálne typy PSV. Okrem toho zrejme neexistuje jednotné a spoločne dohodnuté vymedzenie špeciálnych typov PSV. Napríklad, ako je uvedené v odôvodnení 59, PSV používané v hygienickom priemysle považujú niektorí výrobcovia z Únie za špeciálne typy PSV. Rôzni používatelia a združenie používateľov naopak naznačili, že PSV, ktoré sa majú používať v hygienickom priemysle, napríklad na vlhké obrúsky, sú komoditným druhom, hoci zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov by podľa možnosti nemali byť z recyklovaného materiálu. Okrem toho niektorí výrobcovia z Únie považujú druhy PSV, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky konkrétneho zákazníka (napríklad zafarbenie špecifickou farbou), za špeciálne typy PSV, hoci takéto druhy môžu prechádzať rovnakým výrobným postupom a mať rovnaké výrobné náklady ako akýkoľvek iný (komoditný) druh. Komisia preto nemohla vychádzať z individuálnej kategorizácie druhov komoditných a špeciálnych PSV a toto tvrdenie sa preto zamieta.

(65)

Jeden používateľ a spotrebiteľské združenie tvrdili, že PSV dovážané z Číny majú vyššiu kvalitu ako PSV vyrábané v Únii. Jedným z argumentov na podporu tohto tvrdenia bolo, že PSV z Čínskej ľudovej republiky neobsahujú kusy tvrdých polymérov. Ďalším predloženým argumentom bol jas čínskych PSV, zatiaľ čo o PSV vyrábaných v Únii sa tvrdilo, že obsahujú odtiene šedej, pretože väčšina PSV z Únie sa vyrába z recyklovaných PET fliaš.

(66)

Prvý argument, že PSV z Únie obsahujú kusy tvrdých polymérov, nebol podloženými nijakými dôkazmi. Navyše sa v iných podaniach používateľov a odpovediach na dotazník pre používateľov uvádza opačné tvrdenie (konkrétne, že PSV vyrábané výrobcami z Únie je zvyčajne vyššej kvality ako PSV vyrábané v príslušných krajinách).

(67)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie týkajúce sa jasu, informácie poskytnuté počas prešetrovania potvrdili, že PSV vyrobené z PTA/MEG sú zvyčajne jasnejšie ako PSV z recyklovaných PET fliaš (ak sa počas výrobného procesu nepridáva pigment a/alebo zjasňovače). Obidva tieto druhy však majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a ich konečné použitie je v podstate rovnaké. Takisto treba uviesť, že základná surovina bola jedným z prvkov, ktoré sa zohľadnili pri výpočte ujmy. Inými slovami, dovezené PSV z recyklovaných PET fliaš sa porovnávali iba s takými PSV z Únie, ktoré boli vyrobené z recyklovaných PET fliaš. Podobne dovezené PSV z PTA a MEG sa porovnávali iba s takými PSV z Únie, ktoré boli vyrobené z PTA a MEG.

(68)

Spotrebiteľské združenie, vyvážajúci výrobca a orgán štátnej správy zhodne tvrdili, že spracovatelia (downstream users) často vyžadujú, aby boli výrobky vyrobené použitím PSV s pôvodom v príslušných krajinách (najmä v Číne).

(69)

Na podporu tohto tvrdenia neboli predložené nijaké dôkazy ani podrobnejšie zdôvodnenie takejto požiadavky týkajúcej sa použitia PSV z troch príslušných krajín (ak spracovatelia skutočne kladú takúto požiadavku).

(70)

Spotrebiteľské združenie konkrétne tvrdilo, že automobilový priemysel Únie akceptuje len PSV s pôvodom v Číne.

(71)

Svoje tvrdenie však nepodložilo a nepreukázalo, že v automobilovom priemysle Únie sa nemôže používať PSV vyrábané výrobcami z Únie. Okrem toho z overených údajov vyplýva, že aj výrobcovia z Únie predávajú značné množstvá PSV automobilovému priemyslu Únie, čo svedčí o opaku.

(72)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že PSV, ktoré vyrába on, a PSV vyrábané výrobcami z Únie, sú rozdielne výrobky, hoci sa obe vyrábajú z recyklovaných PET fliaš. Podľa tohto vyvážajúceho výrobcu sú jeho PSV vyrobené (najmä) z recyklovaných PET fliaš (nie vločiek) na základe iného výrobného procesu a predstavujú rozdielnu surovinu v porovnaní s PSV vyrobenými z vločiek z recyklovaných PET fliaš.

(73)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté, pretože fľaše PET a vločky z PET fliaš (t. j. PET fľaše rozdrvené na vločky) sú v podstate rovnaké suroviny, aj keď v inej forme.

(74)

Dospelo sa preto k záveru, že všetky druhy PSV, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie, majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a ich konečné použitie je v podstate rovnaké.

(75)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto schémy, ktorých súčasťou je údajné poskytovanie subvencií zo strany orgánov štátnej správy Číny:

(76)

Komisia prešetrila všetky schémy uvedené v podnete. V prípade každej schémy sa prešetrovalo, či je možné stanoviť finančný príspevok čínskej vlády a výhodu poskytnutú vyvážajúcim výrobcom podľa ustanovení článku 3 základného nariadenia. Z prešetrovania vyplynulo, že v tomto prípade sú výhody z prešetrovaných schém nižšie ako hranica de minimis podľa článku 14 ods. 5 (3) základného nariadenia. Preto sa nepovažuje za potrebné vyvodiť záver o napadnuteľnosti jednotlivých schém.

Podrobnosti o schémach a zodpovedajúce sadzby výhody pre jednotlivé spoločnosti sú uvedené ďalej v texte.

(77)

Ďalej sa zistilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania nevyužívali tieto schémy, a preto nebolo možné stanoviť nijakú výhodu: