ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 357 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 57 |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
ROZHODNUTIA
12.12.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 357/1 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 20. novembra 2013
o štátnej pomoci SA.16237 (C58/02) (ex N118/02), ktorú poskytlo Francúzsko spoločnosti SNCM
[oznámené pod číslom C(2013) 7066]
(Iba francúzske znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
(2014/882/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek (1),
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),
po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými článkami (2) a so zreteľom na ich pripomienky,
Keďže:
I. POSTUP
(1) |
Francúzsko 18. februára 2002 oznámilo Komisii plánovanú pomoc na reštrukturalizáciu pre spoločnosť Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (ďalej len „SNCM“), pričom toto oznámenie bolo doplnené 3. júla 2002 (3). Plán reštrukturalizácie nasledoval po oznámení francúzskych orgánov 20. decembra 2001, ktoré sa týkalo hotovostnej zálohy vo výške 22,5 milióna EUR, ktorú spoločnosť Compagnie Générale Maritime et Financière (ďalej len „CGMF“) (4) poskytla SNCM ako pomoc na záchranu. Rozhodnutím zo 17. júla 2002 (5) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2002“) Komisia schválila pomoc na záchranu pre SNCM v rámci postupu predbežného preskúmania pomoci stanoveného v článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Oznámenú pomoc na reštrukturalizáciu tvorila rekapitalizácia SNCM prostredníctvom CGMF za 76 miliónov EUR. |
(2) |
Listom z 19. augusta 2002 Komisia oznámila francúzskym orgánom rozhodnutie začať formálne vyšetrovacie konanie (6) podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES a článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (7). |
(3) |
Francúzske orgány oznámili Komisii 8. októbra 2002 (8) svoje pripomienky k rozhodnutiu z 19. augusta 2002 (9). |
(4) |
Na žiadosť francúzskych orgánov sa 24. októbra 2002, 3. decembra 2002 a 25. februára 2003 uskutočnili stretnutia s Komisiou. |
(5) |
V rámci začatia konania Komisia dostala pripomienky od dvoch podnikov, a to od Corsica Ferries France (ďalej len „CFF“) 8. januára 2003 (10) a od STIM d’Orbigny zoskupenia STEF-TFE (ďalej len „STIM“) 7. januára 2003, ako aj od rôznych francúzskych regionálnych a miestnych orgánov 18. decembra 2002 a 9. a 10. januára 2003. Tieto pripomienky zaslala Francúzsku listami 13. a 16. januára a 5. a 21. februára 2003, aby sa k nim mohlo vyjadriť. |
(6) |
Francúzske orgány predložili Komisii svoje vysvetlenia k pripomienkam CFF a STIM 13. februára (11) a 27. mája 2003 (12). |
(7) |
Komisia zaslala 16. januára 2003 žiadosť o dodatočné informácie, na ktorú francúzske orgány odpovedali 21. februára 2003. |
(8) |
Listom z 10. februára 2003 (13) francúzske orgány vysvetlili svoje argumenty na preukázanie toho, že plánovaná pomoc je vo všetkých smeroch v súlade s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (14) (ďalej len „usmernenia z roku 1999“). |
(9) |
Dňa 25. februára 2003 (15) francúzske orgány predložili Komisii na jej požiadanie kópiu akcionárskej zmluvy zaväzujúcej SNCM a STIM. |
(10) |
Rozhodnutím 2004/166/ES (16) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2003“) Komisia schválila za určitých podmienok poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu pre SNCM splatnej v dvoch splátkach, prvej vo výške 66 miliónov EUR a druhej v maximálnej výške 10 miliónov EUR, ktorá sa určí podľa čistých výnosov vyplývajúcich z predaja aktív uskutočneného po prijatí rozhodnutia z roku 2003. Platba prvej splátky bola schválená rozhodnutím z roku 2003. |
(11). |
Dňa 13. októbra 2003 CFF podal žalobu o neplatnosť rozhodnutia z roku 2003 pred Súdom prvého stupňa (Európskych spoločenstiev) (ďalej len „Všeobecný súd“) (vec T-349/03). |
(12) |
Komisia rozhodnutím 2005/36/ES (17) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2004“) rozhodla, že zmeny, o ktoré Francúzsko požiadalo 23. júna 2004, a to nahradenie plavidla Aliso plavidlom Asco v zozname plavidiel, ktoré je SNCM opravná používať na základe rozhodnutia z roku 2003, a predaj plavidla Aliso namiesto plavidla Asco, nemôžu spochybniť zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu povolenú rozhodnutím z roku 2003 s vnútorným trhom. |
(13) |
Rozhodnutím zo 16. marca 2005 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2005“) (18) Komisia schválila úhradu druhej splátky pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 3,3 milióna EUR, čím sa celková schválená výška pomoci na reštrukturalizáciu dostala na úroveň 69,3 milióna EUR. |
(14) |
Dňa 15. júna 2005 zrušil Všeobecný súd rozhodnutie z roku 2003 vo veci T-349/03 (19) pre nesprávne posúdenie minimálneho charakteru pomoci. |
(15) |
Francúzske orgány poslali Komisii 25. októbra 2005 (20) informácie o finančnej situácii spoločnosti od oznámenia plánovanej pomoci na reštrukturalizáciu z 18. februára 2002. |
(16) |
Dňa 17. novembra 2005 (21) francúzske orgány poskytli informácie týkajúce sa aktualizácie plánu reštrukturalizácie z roku 2002 a obnovy základného imania SNCM (22). |
(17) |
Dňa 15. marca 2006 francúzske orgány predložili súhrnné informácie o trhu, obchodný plán (časť týkajúcu sa príjmov) a predbežný výkaz ziskov a strát (23). Ďalšie dokumenty boli predložené Komisii 28. marca 2006 a 7. apríla 2006 (24). Francúzske orgány v liste zo 7. apríla 2006 Komisiu takisto vyzvali, aby časť pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2002, najmä suma 53,48 milióna EUR, vzhľadom na jej charakter „náhrady za verejnú službu“ nepovažovala za opatrenie prijaté v rámci plánu reštrukturalizácie, ale ako opatrenie, ktoré nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle judikatúry vo veci Altmark (25) alebo ako samostatné opatrenie nezávislé od plánu reštrukturalizácie v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES. |
(18) |
Dňa 21. apríla 2006 bola Komisii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (26) oznámená plánovaná koncentrácia, ktorou podniky Veolia Transport (ďalej len „VT“) (27) a Butler Capital Partners (ďalej len „BCP“) získavajú spoločnú kontrolu nad SNCM (28). Komisia sa rozhodnutím z 29. mája 2006 (29) rozhodla nenamietať voči oznámenej operácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. |
(19) |
Francúzske orgány zaslali Komisii 21. júna 2006 (30) výnos ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu z 26. mája 2006, ktorým sa schvaľujú finančné transakcie, o ktorých rozhodla spoločnosť Société nationale des chemins de fer français (ďalej len „SNCF“), a vyhlášku č. 2006-606 z 26. mája 2006 o prevode SNCM do súkromného vlastníctva. |
(20) |
Informácie týkajúce sa poverenia službou vo verejnom záujme a pomoci sociálneho charakteru, ktoré sú spojené so zabezpečovaním dopravného spojenia s Korzikou, boli zaslané Komisii 7. júna 2006 (31). |
(21) |
Listom z 13. septembra 2006 Komisia oznámila francúzskym orgánom svoje rozhodnutie začať formálne vyšetrovacie konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES a v článku 6 nariadenia (ES) č. 659/1999 v súvislosti s novými opatreniami prijatými v prospech SNCM a plánom reštrukturalizácie oznámeným v roku 2002 (32) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2006“). |
(22) |
Francúzsko zaslalo Komisii 16. novembra 2006 svoje pripomienky v súvislosti s rozhodnutím z roku 2006 (33). |
(23) |
Komisia sa na základe žiadosti viacerých zainteresovaných strán o predĺženie časovej lehoty na predloženie pripomienok o jeden mesiac (34) rozhodla poskytnúť túto dodatočnú lehotu všetkým zainteresovaným stranám (35). |
(24) |
Komisia dostala od CFF (36) a STIM (37) pripomienky, ktoré boli zaslané francúzskym orgánom listom z 20. februára 2007. Svoje pripomienky, rovnako odovzdané aj francúzskym orgánom, takisto zaslala jedna tretia strana, ktorá ich 28. mája 2008 stiahla späť. |
(25) |
Francúzske orgány poslali svoje pripomienky k vysvetleniam tretích zainteresovaných strán 30. apríla 2007 (38). |
(26) |
Dňa 20. decembra 2007 spoločnosť CFF podala Komisii sťažnosť na SNCM, ktorou sa dopĺňajú informácie poslané 15. júna 2007 a 30. novembra 2007. Táto sťažnosť sa vzťahuje na článok 3 novej zmluvy o poverením službou vo verejnom záujme podpísanej v júni 2007 medzi regionálnymi orgánmi Korziky a spoločným podnikom Compagnie Méridionale de Navigation-SNCM na obdobie rokov 2007 – 2013. Podľa CFF by sa vykonávaním tohto článku uvoľnili pre SNMC na rok 2007 nové finančné zdroje vo výške 10 miliónov EUR. Okrem toho sa v nej uvádza, že náhrada vyplatená SNMC za povinnosti spojené s poskytovaním služby vo verejnom záujme predstavuje štátnu, a navyše neoprávnenú pomoc, keďže nebola oznámená Komisii. |
(27) |
Komisia informovala zainteresované strany o svojom rozhodnutí predĺžiť lehotu na predloženie pripomienok do 14. marca 2008. |
(28) |
Komisia zaslala Francúzsku 26. marca 2008 pripomienky zainteresovaných tretích strán a Francúzsko oznámilo svoje vysvetlenia 28. marca 2008, 10. apríla 2008 a 28. apríla 2008. |
(29) |
Komisia rozhodnutím z 8. júla 2008 usúdila, že nové opatrenia v roku 2006 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a že opatrenia oznámené v roku 2002 predstavujú pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom. |
(30) |
Toto rozhodnutie čiastočne 11. septembra 2012 zrušil Všeobecný súd (39), ktorý usúdil, že závery Komisie týkajúce sa opatrení zavedených v roku 2006 boli ovplyvnené zjavnými chybami pri posúdení. Všeobecný súd uviedol, že analýza Komisie týkajúca sa opatrení na reštrukturalizáciu z roku 2002 by sa mala preskúmať, pretože zrušené rozhodnutie vychádzalo zo skutočnosti, že opatrenia z roku 2006 neobsahovali prvky pomoci. |
(31) |
Jediná pomoc, pre ktorú nebol zrušený záver o zlučiteľnosti, je suma 53,48 milióna EUR udelená ako kompenzácia za povinnosti SNCM spojené s poskytovaním služby vo verejnom záujme na obdobie rokov 1991 – 2001. Preto sa toto rozhodnutie nebude vzťahovať na tento bod. |
(32) |
Komisia musí preto prijať nové konečné rozhodnutie. Nie je potrebné skúmať skutočnosti nasledujúce po dátume prijatia zrušeného rozhodnutia. Komisia je následkom zrušenia povinná po prvé, zhodnotiť, či určité predmetné opatrenia zodpovedajú správaniu súkromného investora v trhovom hospodárstve, a po druhé v prípade, že skúmané opatrenia predstavujú štátnu pomoc, či sú splnené podmienky zlučiteľnosti stanovené v príslušných usmerneniach. Komisia môže pre každé z týchto dvoch opätovných preskúmaní v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu (40) zobrať do úvahy len informácie, ktoré jej boli k dispozícii v čase prijatia zrušeného rozhodnutia, t. j. 8. júla 2008 (41). |
(33) |
Dňa 13. novembra 2012 sa uskutočnilo stretnutie Komisie, francúzskych orgánov a zástupcov SNCM. |
(34) |
Francúzske orgány listami zo 6. decembra 2012 a z 5. februára 2013 podali dve samostatné žiadosti o vydanie rozhodnutia o opätovnom začatí konania na základe týchto dôvodov: Všeobecný súd vysvetlením kritérií pre test obozretného investora v trhovom hospodárstve vyniesol inovatívny rozsudok, ktorý si vyžadoval opätovné otvorenie námietkového konania. Komisia listami z 15. januára a 13. februára 2013 zamietla tieto žiadosti, pričom zdôraznila, že konanie by sa mohlo opäť začať presne v bode, kde sa vyskytla nezákonnosť, a poukázala na to, že rozhodnutie o začatí konania z roku 2006 nebolo v žiadnom ohľade nezákonné. Informovala však tiež francúzske orgány, že môžu predložiť akékoľvek doplňujúce informácie na zohľadnenie alebo analýzu alebo akýkoľvek dokument, ktorý považujú za vhodný. |
(35) |
Francúzske orgány poslali Komisii 16. mája 2013 informačnú poznámku. |
(36) |
SNCM listom z 19. júna 2013 takisto požiadala o rozhodnutie o opätovnom začatí formálneho vyšetrovacieho konania z dôvodov podobných tým, ktoré predložili francúzske orgány. Komisia zamietla túto žiadosť listom z 10. júla 2013. Komisia však aj spoločnosť SNCM informovala o tom, že môže predložiť akékoľvek doplňujúce informácie na zohľadnenie alebo analýzu alebo akýkoľvek dokument, ktorý považuje za vhodný. |
(37) |
SNCM poslala 27. augusta 2013 informačnú poznámku a novú správu o predaji SNCM. |
II. OPIS
2.1. PRÍJEMCA OPATRENÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE TOTO ROZHODNUTIE
(38) |
Príjemcom opatrení, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, je SNCM, ktorá zoskupuje niekoľko dcérskych spoločností pôsobiacich v námornom odvetví a ktorá vykonáva námornú dopravu cestujúcich, automobilov a ťažkých nákladných vozidiel na spojeniach medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou, Talianskom (Sardínia) a Maghrebom (Alžírsko a Tunisko). |
(39) |
SNCM je akciová spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1969 zlúčením Compagnie générale transatlantique a Compagnie de navigation mixte, ktoré boli zriadené v roku 1850. V tom čase niesla názov Compagnie générale transméditerranéenne a v roku 1976 bola premenovaná na Société nationale maritime Corse-Méditerranée po tom, čo v nej získala kapitálový podiel SNCF. Túto spoločnosť si vybrala francúzska vláda, aby uplatňovala zásadu územnej kontinuity s Korzikou, t. j. vyrovnanie cien cestovného v námornej doprave s cenami cestovného SNCF v železničnej doprave na základe zmluvy uzavretej 31. marca 1976 na 25 rokov. Compagnie générale transatlantique už bola poverená francúzskou vládou zabezpečovaním dopravného spojenia s Korzikou predchádzajúcou zmluvou uzavretou 23. decembra 1948. |
(40) |
V čase oznámenia rekapitalizácie v roku 2002 bola SNCM v 20 % vlastníctve SNCF a v 80 % vlastníctve CGMF. V dôsledku otvorenia kapitálu SNCM 30. mája 2006 (pozri odôvodnenie 18 tohto rozhodnutia) BCP vlastní 38 % a VT 28 % kapitálu SNCM, pričom CGMF má naďalej kapitálový podiel vo výške 25 % (9 % kapitálu je vyhradených zamestnancom). |
(41) |
V roku 2008 boli hlavnými dcérskymi spoločnosťami SNCM spoločnosti Compagnie Méridionale de Navigation (ďalej len „CMN“) (42), Compagnie Générale de Tourisme et d’Hôtellerie (ďalej len „CGTH“) (43), Aliso Voyage (44), Sud-Cargos (45), Société Aubagnaise de Restauration et d’Approvisionnement (ďalej len „SARA“) (46) Ferrytour (47) a Les Comptoirs du Sud (48). |
(42) |
Po predaji rýchlych plavidiel Aliso v septembri 2004 a Asco (49) v máji 2005 sa flotila SNCM skladala z 10 plavidiel (päť trajektov (50), štyri plavidlá na prepravu osôb a nákladu (51) a jedno rýchle plavidlo, ktoré zabezpečuje spojenie najmä z Nice (52)), z toho v úplnom vlastníctve SNCM (53). |
(43) |
Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že služby pravidelnej námornej dopravy medzi prístavmi kontinentálneho Francúzska a Korziky sa od roku 1948 zabezpečovali ako služba verejného záujmu. SNCM a CMN boli držiteľmi koncesie od roku 1976 do roku 2001 na základe rámcovej dohody, ktorá bola pôvodne uzatvorená na 25 rokov. Spoločnosti SNCM a CMN spoločne získali podľa platných právnych predpisov Spoločenstva (54) a na základe európskej výzvy na predkladanie ponúk (55) vyhlásenej regionálnymi orgánmi Korziky (56) poverenie službou vo verejnom záujme v oblasti zabezpečovania dopravného spojenia medzi Korzikou a Marseille za finančné náhrady počas obdobia rokov 2002 – 2006. |
(44) |
Keďže poverenie službou vo verejnom záujme malo zaniknúť na konci roka 2006, uvedená námorná služba vo verejnom záujme, na ktorú bola vyhlásená nová európska výzva na predkladanie ponúk (57), bola pridelená spoločnému podniku SNCM-CMN na obdobie od 1. mája 2007 do 31. decembra 2013, pričom subvencia predstavuje približne 100 miliónov EUR ročne. |
(45) |
Súčasne sa všetkým prevádzkovateľom, ktorí zabezpečujú dopravné spojenie s ostrovom Korzika z Toulonu alebo Nice, ukladajú povinnosti frekvencie dopravných spojení. Na týchto linkách sa na osoby s pobytom na Korzike a na ostatné kategórie cestujúcich vzťahuje od roku 2002 do roku 2013 pomoc sociálnej povahy zavedená v zmysle rozhodnutí Komisie z 2. júla 2002 (58) a 24. apríla 2007 (59). |
2.2. KONKURENČNÉ PROSTREDIE
(46) |
SNCM pôsobí najmä na dvoch samostatných trhoch, na trhu osobnej dopravy a na trhu nákladnej dopravy. Zabezpečuje dopravné spojenie s Korzikou a Maghrebom z Francúzska a na druhej strane, ako vedľajšiu činnosť, dopravné spojenie s Talianskom a Španielskom. |
2.2.1. Dopravné spojenie s Korzikou
2.2.1.1. Doprava osôb
(47) |
Zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou v rámci dopravy osôb je výrazne sezónny trh. Sú preň charakteristické sezónne dopravné špičky, ktoré môžu dosiahnuť desaťnásobok hustoty dopravy v najslabšom mesiaci, čo od prevádzkovateľov vyžaduje, aby mali flotilu, ktorá je schopná zvládnuť tieto dopravné špičky. Polovica obratu sa dosahuje v júli a auguste. Okrem toho existuje nevyváženosť, pokiaľ ide o smer prepravy, dokonca aj v obdobiach dopravnej špičky: napríklad v júli sa naplno uskutočňuje preprava z pevniny, kým preprava späť ide takmer naprázdno. V dôsledku toho je priemerná ročná vyťaženosť plavidiel pomerne nízka. |
(48) |
SNCM je etablovaný prevádzkovateľ, ktorý zabezpečuje spojenie Korziky s francúzskym kontinentom. Zhruba dve tretiny jej činnosti sa uskutočňujú medzi Marseille a Korzikou v rámci poverenia službou vo verejnou záujme; zvyšnú tretinu jej činnosti tvoria spojenia z iných miest odchodu alebo do iných miest určenia (Nice – Korzika, Toulon – Korzika, medzinárodné spojenia na Sardíniu alebo do Maghrebu). |
(49) |
SNCM mala vždy monopolné postavenie, pokiaľ ide o jej hlavnú činnosť. Od roku 1996 však čelí konkurencii, ktorá sa veľmi rýchlo rozrástla. V súčasnosti je dominantným aktérom námorných spojení medzi kontinentom a Korzikou CFF, ktorej trhový podiel ďalej rastie. Aj keď CFF pôsobí na tomto trhu len od roku 1996, v období od roku 2000 do roku 2005 zaznamenala medziročné zvýšenie osobnej dopravy o 44 %, pričom tento rast ďalej pokračuje. V roku 2008 takmer […] (60) % cestujúcich po mori medzi kontinentom a Korzikou cestovalo trajektom CFF, kým iba […] (60) % využilo službu SNCM a CMN previezla zvyšnú časť cestujúcich, t. j. […] (60) %. |
(50) |
Postavenie, ktoré CFF získala na príslušnom trhu od roku 2000, sa prejavuje aj v počte cestujúcich sezónne prepravených medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom. Z nižšie uvedeného grafu vyplýva, že podiel CFF na trhu sa zvýšil zo 45 % v roku 2000 na 70 % v roku 2007 a podiel SNCM na trhu klesol za rovnaké obdobie z 53 % na 26 %, pričom rozdiel medzi nimi je väčší ako jeden milión prepravených cestujúcich. Graf 1 Počet sezónne (máj – september) prepravených cestujúcich medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou: sezóny 2000 až 2007
|
(51) |
Ďalšími menšími konkurentmi SNCM na spojení s Korzikou sú Compagnie Méridionale de Navigation (CMN), Moby Lines, Happy Lines a TRIS. |
(52) |
Od roku 2006 sa kapacita SNCM a jej trhové podiely pre spojenia s Korzikou zmenšili, pričom ponuka miest klesla o 8 % (– 20 % v prípade spojení z Nice a – 3 % v prípade spojení z Marseille). |
(53) |
Pokračujúci pokles trhových podielov však svedčí o tom, že dôvera cestujúcich, ktorá bola značne naštrbená štrajkami a prerušeniami dopravy v dôsledku sociálnych konfliktov v rokoch 2004 a 2005, najmä v čase privatizácie podniku, sa získava len veľmi pomaly. |
(54) |
Námorná doprava osôb medzi kontinentom a Korzikou narástol od roku 1993 ročne priemerne o 4 %; tento rast by mal pokračovať, pričom za rok 2008 (relevantný v čase skúmania skutočností) sa takisto predpokladá zvýšenie o […] (60) %, potom v nasledujúcich rokoch mierny rast. V každom prípade sa zdá, že na tento trh sa nesnažia vstúpiť nové subjekty. Do výzvy na predkladanie ponúk vyhlásenej úradom Office des Transports de Corse na poverenie službou vo verejnom záujme v oblasti zabezpečovania námorného spojenia s viacerými prístavmi Korziky na obdobie rokov 2007 – 2013 sa okrem CFF a SNCF-CMN neprihlásil žiadny ďalší záujemca, aj napriek možnosti čiastkových ponúk pre určitú linku. |
(55) |
Pokiaľ ide o CFF, hlavného konkurenta SNCM, od roku 1999 do roku 2007 výrazne zvýšila svoju ponuku miest z 500 000 na 4,5 milióna (vrátane 30 % zvýšenia od roku 2006 do roku 2007), čo jej umožnilo zvýšiť objem dopravy (z 1,3 milióna v roku 2005 na 1,6 milióna v roku 2007) a svoj trhový podiel. Táto politika sa však prejavuje vo vyťaženosti osobnej dopravy, ktorá je v prípade CFF štrukturálne menšia než u SNCM, v roku 2007 bol rozdiel okolo 10 percentuálnych bodov. V prípade SNCM bola v roku 2007 priemerná vyťaženosť osobnej dopravy 48 %, čo je normálne so zreteľom na výrazne sezónny charakter trhu (pozri vyššie). |
2.2.1.2. Nákladná doprava
(56) |
Pokiaľ ide o nákladnú dopravu s Korzikou, SNCM mala v roku 2005 trhový podiel približne 45 % na spojení z Marseille – Toulon na Korziku. |
(57) |
V prípade dopravy bežného tovaru (bez sprievodu) majú SNCM a CMN v skutočnosti takmer monopol. Na základe zmluvy o poverení službou vo verejnom záujme zabezpečujú obidve spoločnosti pravidelnú dopravu z Marseille do všetkých prístavov na Korzike. |
(58) |
V prípade prepravy návesov nakladaných na trajekty, ktoré predstavujú celkovo 24 % objemu dopravy bežného tovaru meraného v bežných metroch, si konkurujú všetci prevádzkovatelia osobnej dopravy. SNCM a CMN majú aj na tomto trhu dopravy so sprievodom hlavný podiel na trhu. Ostatní prevádzkovatelia, hlavne CFF, majú 10 % podiel na tomto trhu, čiže 2 % podiel na celkovom trhu. |
(59) |
Pokiaľ ide o automobilové vozidlá (61) so sprievodom nakladané na trajekty (približne 24 % objemu dopravy bežného tovaru v roku 2003), SNCM a CMN majú väčšinový podiel aj na tomto trhu. Od roku 2002 však CFF rozvíjala svoje služby a jej trhový podiel je približne 15 %. |
2.2.2. Zabezpečovanie dopravného spojenia s Maghrebom
(60) |
Tunisko a Alžírsko tvoria významný trh s približne 5 miliónmi cestujúcich, na ktorom má dominantné postavenie letecká doprava. Z tohto hľadiska námorná doprava predstavuje približne 15 % dopravy. Kým Alžírsko predstavuje veľký námorný trh s približne 560 000 cestujúcimi, Tunisko predstavuje v regióne menší trh s približne 250 000 cestujúcimi. |
(61) |
Trh námornej dopravy z Francúzska do Maghrebu zaznamenal v rokoch 2001 až 2005 sústavný rast o približne 13 %. So zreteľom na vyhliadky (relevantné v čase skúmania skutočností) rastu cestovného ruchu v tomto regióne by námorná doprava mala do roku 2010 zaznamenať medziročnú mieru rastu okolo 4 %. |
(62) |
V Alžírsku má SNCM postavenie druhého najväčšieho prevádzkovateľa na trhu hneď za Entreprise Nationale de Transport Maritime de Voyageurs (ENTMV), čo je alžírsky štátny podnik. Trhový podiel SNCM sa zvýšil z 24 % v roku 2001 na 35 % v roku 2005. |
(63) |
V Tunisku je SNCM druhým najväčším prevádzkovateľom hneď za Compagnie tunisienne de navigation (CTN). Hoci SNCM zaznamenala od roku 2001 zníženie svojho trhového podielu v prospech CTN zo 44 % na 39 % v roku 2004, v roku 2005 bolo však zaznamenané zlepšenie (40 %). |
2.3. OPIS OPATRENÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE TOTO ROZHODNUTIE
2.3.1. Rekapitalizácia SNCM v roku 2002
(64) |
Na základe rozhodnutia Komisie zo 17. júla 2002 schváliť SNCM pomoc na záchranu (62) francúzske orgány oznámili Komisii 18. februára 2002 plánovanú pomoc na reštrukturalizáciu v prospech SNCM. Toto opatrenie spočívalo v rekapitalizácii SNCM prostredníctvom jej materskej spoločnosti CGMF vo výške 76 miliónov EUR, z čoho 46 miliónov EUR predstavovalo náklady na reštrukturalizáciu (63). Toto zvýšenie kapitálu malo za cieľ zvýšiť vlastný kapitál SNCM z 30 miliónov EUR na 106 miliónov EUR. |
(65) |
V súlade s usmerneniami z roku 1999 francúzske orgány predložili Komisii plán reštrukturalizácie (64) pre SNCM zameraný na týchto päť bodov:
|
(66) |
Na základe pripomienok Komisie v jej rozhodnutí z 19. augusta 2002 francúzske orgány opísali vo svojom liste z 31. januára 2003 zlepšenia plánu reštrukturalizácie, ktoré boli vykonané v týchto bodoch:
|
(67) |
V tomto poslednom bode francúzske orgány spresňujú, že „SNCM prijala tento záväzok bezvýhradne, pretože sa domnieva, že cenová vojna jej pričinením by nebola v súlade ani s jej strategickým postavením, ani s jej záujmom, pretože by viedla k poklesu jej príjmov, a nebola by v súlade ani s jej obvyklými postupmi a know-how“. |
(68) |
Vo svojom pláne reštrukturalizácie francúzske orgány predložili Komisii podrobný finančný model na obdobie rokov 2002 – 2007 na základe mediánových predpokladov celého radu premenných (66). Predpokladané finančné údaje okrem iného naznačujú opätovné dosahovanie ziskov z bežnej činnosti od roku 2003. Tabuľka 1 Finančný model na obdobie rokov 2002 – 2007
|
(69) |
Kapitálový vklad 76 miliónov EUR a obnova prevádzkovej ziskovosti od roku 2003 mali podľa francúzskych orgánov zabezpečiť krátkodobé zvýšenie kapitálu z úrovne okolo 30 miliónov EUR koncom roka 2001 na 120 miliónov EUR (2003), potom na 160 – 170 miliónov EUR na konci plánovaného obdobia (2006 – 2007). To by malo viesť k zníženiu zadlženosti zo 145 miliónov EUR v roku 2002 na úroveň 40 miliónov EUR až 55 miliónov EUR od roku 2003 do roku 2005. V posledných rokoch plánovaného obdobia sa počítalo so zvýšením zadlženosti spoločnosti z dôvodu obnovy jedného alebo dvoch plavidiel (v úplnom vlastníctve). |
(70) |
Francúzske orgány predložili tiež analýzu citlivosti očakávaných výsledkov vo vzťahu k pracovným predpokladom týkajúcim sa dopravy na jednotlivých linkách. Jednotlivé simulácie dokazujú, že SNCM by sa podľa plánovaných scenárov mala opäť stať ziskovou. |
(71) |
Francúzske orgány spočiatku opísali dve alternatívne metódy, ktoré zamietli ako príliš nákladné.
|
(72) |
Metóda určenia výšky rekapitalizácie, ktorú nakoniec vybrali francúzske orgány, je založená na výpočte potreby financovania na základe priemerného pomeru kapitálu a dlhu piatich európskych námorných spoločností z roku 2000. Napriek rozdielom v súvahách týchto spoločností priemer odsúhlasený francúzskymi orgánmi bol 79 %. Francúzske orgány tvrdia, že finančné predpoklady na obdobie od roku 2002 do roku 2007 vedú k priemernému pomeru kapitálu/dlhov vo výške 77 %, pričom kapitál dosiahlo v roku 2007 sumu 169 miliónov EUR. Takáto výška kapitálu sa mala dosiahnuť prostredníctvom rekapitalizácie v hodnote 76 miliónov EUR, ako aj úspech činností naplánovaných v pláne reštrukturalizácie. |
2.3.2. Opatrenia po rekapitalizácii v roku 2002
2.3.2.1. Úvodná poznámka
(73) |
Rekapitalizácia a plán reštrukturalizácie z roku 2002 nepriniesli očakávané výsledky a hospodárska a finančná situácia SNCM sa od roku 2004 výrazne zhoršila. K tomuto zhoršeniu prispeli vnútorné faktory (sociálne konflikty, nedostatočné a neskoré plnenie cieľov produktivity, pokles trhových podielov), ako aj vonkajšie faktory (znížená príťažlivosť Korziky ako miesta určenia, nadobudnutie trhových podielov spoločnosťou CFF, chyby v riadení zo strany štátu (67)), ako aj zvýšenie nákladov na palivá. |
(74) |
Bežný výsledok SNCM teda dosiahol – 32,6 milióna EUR v roku 2004 a – 25,8 milióna EUR v roku 2005. Čistý výsledok predstavoval – 29,7 milióna EUR v roku 2004 a – 28,8 milióna EUR v roku 2005. |
(75) |
Zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM primälo francúzske orgány k tomu, že predali aktíva nad rámec toho, čo bolo stanovené v pláne reštrukturalizácie z roku 2002 a požadované rozhodnutím z roku 2003, a k tomu, že začali postup hľadania súkromných partnerov. Tabuľka 2 Zoznam aktív, ktoré SNCM predala od roku 2002
|
2.3.2.2. Opatrenia po rekapitalizácii z roku 2002
(76) |
Proces výberu súkromných partnerov sa konal od 26. januára 2005 do konca septembra 2005. |
(77) |
V dňoch 26. januára a 17. februára 2005 francúzska vláda oznámila, že bude hľadať súkromného partnera, ktorý kapitálovo vstúpi do SNCM, s cieľom posilniť finančnú štruktúru SNCM a podporiť v nej zmeny potrebné na rast. |
(78) |
Agence des Participation de l’Etat (ďalej len „APE“) vymenovala nezávislú stranu pre dohľad nad procesom hľadania a poverila poradenskú banku (HSBC), aby kontaktovala potenciálnych nadobúdateľov. |
(79) |
Za týchto okolností bolo kontaktovaných sedemdesiatdva priemyselných a finančných investorov s cieľom vymedziť finančné podmienky ponuky zameranej na posilnenie priemyselného plánu spoločnosti a na zachovanie zamestnanosti, ako aj efektívne vykonávanie verejnej služby. Dvadsaťtri z nich vyjadrilo záujem, bolo podpísaných 15 dohôd o dôvernosti informácií a zaslalo sa 15 informačných poznámok. V prvom kole 5. apríla 2005 predložilo ponuky šesť podnikov a v druhom kole 17. júna 2005 boli prijaté tri ponuky [Connex – teraz Veolia Transdev (VT), Caravelle a BCP], ako aj vyjadrenie záujmu o menšinovú účasť (Comanav). V treťom kole 28. júla 2005 boli prijaté tri ponuky. |
(80) |
Dňa 14. septembra 2005 bol každý podnik vyzvaný, aby zaslal svoju pevnú a konečnú ponuku do 15. septembra 2005. Keďže do tohto termínu spoločnosť Connex odstúpila, štát prijal dve pevné ponuky na kapitálové vklady a na kúpu celého kapitálu od skupín BCP a Caravelle. |
(81) |
Dňa 27. septembra 2005 Francúzsko uverejnilo tlačové oznámenie, v ktorom sa uvádzalo, že po dôkladnom preskúmaní oboch ponúk bola vybraná ponuka od skupiny BCP, pretože okrem toho, že je najprijateľnejšia z finančného hľadiska, najlepšie zodpovedá záujmom spoločnosti, verejnej služby a zamestnanosti. V počiatočnej ponuke BCP bola navrhnutá záporná cena 113 miliónov EUR, ktorá predstavovala najnižší odhad zápornej ceny. |
(82) |
V tejto pôvodnej ponuke potenciálnych nadobúdateľov sa výslovne predpokladala možnosť úpravy počiatočnej ponuky po vykonaní auditov. Francúzske orgány uviedli, že počiatočná záporná cena bola upravená smerom nahor na základe auditov odovzdaných 16. decembra 2005 z dôvodu objektívnych skutočností ovplyvňujúcich regulačný a hospodársky kontext, v ktorom SNCM pôsobí a ktorý vznikol v čase po predložení ponuky 15. septembra 2005. Záporná cena bola preto upravená na 200 miliónov EUR. |
(83) |
Rokovania medzi francúzskymi orgánmi a budúcimi nadobúdateľmi, t. j. BCP v spojení so skupinou Connex, teraz Veolia Transdev, ktorá je dcérskou spoločnosťou firmy Veolia, umožnili znížiť túto sumu na 142,5 milióna EUR navýšenú o časti výdavkov na vzájomné poisťovne zamestnancov SNCM v starobnom dôchodku (t. j. 15,5 milióna EUR). |
(84) |
Po tomto otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom výberovom konaní došlo 13. októbra 2005 konečne k dohode medzi štátom, BCP a VT vo veľmi zložitom sociálnom a finančnom kontexte. VT je priemyselným prevádzkovateľom SNCM (28 % podiel), kým BCP je hlavným akcionárom s 38 % podielom. Štát sa zaviazal najmä voči zamestnancom, že si ponechá podiel spoločnosti vo výške 25 % (69) BCP a VT zostavili pre SNCM obchodný plán, ktorý bol Európskej komisii oznámený 7. apríla 2006. |
a)
(85) |
Memorandum o porozumení, na základe ktorého sa 75 % kapitálu SNCM predáva súkromným nadobúdateľom, bolo medzi stranami (BCP, VT a CGMF) podpísané 16. mája 2006. |
(86) |
V oddiele II memoranda o porozumení sa stanovuje, že CGMF sa zaväzuje schváliť, upísať a úplne zaplatiť zvýšenie kapitálu SNCM v celkovej výške 142,5 milióna EUR. |
(87) |
CGMF sa okrem zvýšenia kapitálu zaväzuje poskytnúť SNCM sumu 38,5 milióna EUR vo forme kontokorentného úveru. Tento kontokorentný úver, ktorý SNCM vyplatí do rúk správcu (banka CIC), je určený na financovanie časti nákladov na dobrovoľné odstupné, ktoré by mali doplniť príslušné sumy splatné v zmysle zákonných a zmluvných ustanovení v prípade, že nadobúdatelia uskutočnia plán zníženia počtu zamestnancov. Vyplatenie náhrad navyše okrem platieb, ktoré sa majú vyplatiť podľa zákonných a zmluvných ustanovení, sa uskutoční individuálne v konkrétnych prípadoch zamestnancov, ktorí odišli z podniku a ktorých pracovná zmluva bola zrušená. |
(88) |
Tento mechanizmus je stanovený v článku II.2 dohody o predaji zo 16. mája 2006, ktorým sa stanovuje, že tento úver je určený „na financovanie časti nákladov na prípadný dobrovoľný odchod alebo zrušenie pracovnej zmluvy […], ktoré doplní sumy akéhokoľvek charakteru, ktoré musí zaplatiť zamestnávateľ podľa zákonných a zmluvných ustanovení“. Správca majetku má „za úlohu postupne uvoľňovať finančné prostriedky podľa toho, ako budú dotknutí zamestnanci, na ktorých sa nevzťahuje preradenie v rámci skupiny SNCM, skutočne odchádzať zo spoločnosti a po skončení svojej úlohy správcu uvoľniť zostatok viazanej sumy“. Správa tohto účtu je predmetom dohody o poručníctve, ktorá je priložená k memorandu o porozumení. Aby mohol byť aktivovaný viazaný účet, SNCM musí predsedovi CGMF predložiť zoznam mien zamestnancov, ktorých pracovná zmluva bola ukončená alebo pre ktorých sa požaduje aktivácia viazaného účtu spoločne s mesačným výpisom čistých výdavkov, čo je podrobný rozpis všetkých náhrad a výdavkov vyplatených dotknutým zamestnancom. SNCM zároveň informuje správcu o „dodatočných skutočných mesačných nákladoch“ na zamestnanca, čo je suma prevyšujúca akékoľvek sumy, ktoré musí zamestnávateľ vyplatiť na základe zákonných a zmluvných ustanovení. Celková suma dodatočných dobrovoľných opatrení od štátu nesmie za žiadnych okolností presiahnuť sumu 38,5 milióna EUR a v prípade, že tieto dodatočné sociálne opatrenia nedosiahnu v priebehu troch rokov po predaji túto hranicu, zostatok sa vráti štátu. |
(89) |
V oddiele III memoranda o porozumení je stanovené, že CGMF má po týchto transakciách predať súkromným nadobúdateľom svoje akcie predstavujúce 75 % akcií tvoriacich základné imanie podniku a viazaný účet určený na financovanie časti sociálneho plánu, ktorý presahuje zmluvné a zákonné povinnosti. |
(90) |
V oddiele III memoranda o porozumení je stanovené aj ďalšie zvýšenie kapitálu vo výške 8,75 milióna EUR zo strany BCP/VT, ktoré budú SNCM k dispozícii na základe jej potrieb peňažných prostriedkov. V odseku III.2.7 memoranda o porozumení je stanovené, že hodnota akcií CGMF sa v každom okamihu rovná súčtu ich pôvodnej nominálnej hodnoty zvýšenej o […] (60) % ich splatenej nominálnej hodnoty, ktorý sa vynásobí D/365, kde D je počet dní od dátumu predaja, od čoho sa odpočíta akákoľvek prijatá suma (napríklad dividendy). Tieto opatrenia sa neuplatňujú v prípade nútenej správy alebo súdnej likvidácie spoločnosti. |
(91) |
Memorandum o porozumení (oddiel III.5) obsahuje doložku o zrušení, ktorou sa udeľuje právo na predaj SNCM, ktoré si môžu súčasne uplatniť nadobúdatelia v prípade, že nastane niektorá z týchto udalostí, keďže tieto situácie by mali za následok ohrozenie vierohodnosti ich obchodného plánu a návratu životaschopnosti spoločnosti:
|
(92) |
V oddiele VII memoranda o porozumení je stanovené, že CGMF prevezme časť sociálnych záväzkov SNCM v oblasti nákladov na vzájomné poisťovne jej zamestnancov odídených do dôchodku, vo výške odhadovanej na 15,5 milióna EUR od dátumu prevodu vlastníctva podniku. |
(93) |
Podrobné pravidlá riadenia podniku sú stanovené v oddiele IV memoranda o porozumení. Stanovilo sa, že sa zmení spôsob riadenia SNCM, ktorá sa zmení na akciovú spoločnosť s predstavenstvom a dozornou radou. Dozornú radu bude tvoriť 10 a potom 14 členov. Funkcia predsedu sa na prechodnú dobu udelí zástupcovi štátu. V prípade, že sa poverenie službou vo verejnou záujme udelí SNCM, predsedu dozornej rady nahradí zástupca BCP. Úlohou predstavenstva je zabezpečovať prevádzkové riadenie SNCM. |
(94) |
Dňa 26. mája 2006 francúzska vláda potvrdila predaj SNCM, ako aj uvedené opatrenia. |
b)
(95) |
So zreteľom na uvedené obsahuje memorandum o porozumení tri druhy štátnych opatrení, ktoré odôvodňujú preskúmanie z hľadiska pravidiel Únie týkajúcich sa štátnej pomoci:
|
2.4. PREDMET TOHTO ROZHODNUTIA
(96) |
Toto konečné rozhodnutie sa vzťahuje na opatrenia, ktoré Francúzsko vykonalo v prospech SNCM od 18. februára 2002, konkrétne na:
|
(97) |
Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na náhradu za záväzky služby vo verejnom záujme SNCM na obdobie rokov 1991 – 2001, ktorej zlučiteľnosť s vnútorným trhom potvrdil Všeobecný súd rozsudkom z 11. septembra 2012 (71). |
(98) |
Toto rozhodnutie sa nevzťahuje ani na skúmanie finančných náhrad, ktoré boli vyplatené alebo sa majú vyplatiť SNCM za záväzky služby vo verejnom záujme za obdobie rokov 2007 – 2013, ktoré je predmetom samostatného konania (72). |
(99) |
Ďalej je potrebné poznamenať, že rozsudok z 11. novembra 2012 bol predmetom dvoch odvolaní na Súdnom dvore, ktoré podali SNCM a Francúzsko v spojených veciach C-533/12 P a C-536/12 P. Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom dodržať súlad s napadnutým rozsudkom, keďže rozsudkom sa zrušilo rozhodnutie z 8. júla 2008. Za týchto podmienok, ak by preskúmanie odvolaní viedlo k čiastočnému alebo úplnému zrušeniu rozsudku z 11. novembra 2012 a k obnoveniu určitých častí rozhodnutia z 8. júla 2008, toto rozhodnutie by sa stalo neplatné z dôvodu napadnutých rozsudkov vzhľadom na to, že toto rozhodnutie sa týka obnovených opatrení. |
2.5. DÔVODY, KTORÉ VIEDLI K ZAČATIU FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA V ROKU 2002 A K JEHO PREDĹŽENIU V ROKU 2006
2.5.1. Začiatok formálneho vyšetrovacieho konania v roku 2002
(100) |
Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania z 19. augusta 2002 síce uznala, že SNCM je podnik v ťažkostiach, vyjadrila však pochybnosti o zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s kritériami uvedenými v bode 3.2.2 usmernení z roku 1999 platných v tom čase. |
(101) |
Komisia vyslovila určité pochybnosti v súvislosti s plánom reštrukturalizácie so zreteľom na chýbajúcu analýzu príčin strát podniku. Komisia predovšetkým položila otázky týkajúce sa súvislosti medzi stratami a záväzkami verejnej služby, vplyvu politiky nákupu plavidiel SNCM na jej výkazy ziskov a strát a zamýšľaných opatrení na zvýšenie produktivity podniku. |
(102) |
Komisia okrem toho zdôraznila určité nedostatky plánu reštrukturalizácie, najmä absenciu konkrétnych opatrení na zníženie sumy medzispotreby a chýbajúcu zmienku o budúcej cenovej politike SNCM. |
(103) |
Komisia zároveň položila otázku, či je metóda výpočtu schválená francúzskymi orgánmi vhodná na určenie výšky rekapitalizácie, a pozastavila sa nad niektorými schválenými predpokladmi na zostavenie finančných simulácií. |
2.5.2. Rozšírenie formálneho vyšetrovacieho konania v roku 2006
(104) |
Rozhodnutím z 13. septembra 2006 sa Komisia rozhodla rozšíriť formálne vyšetrovacie konanie z roku 2002 na opatrenia plánované v súvislosti s predajom SNCM do súkromného vlastníctva. |
105) |
Komisia zaujala stanovisko, že pokiaľ by sa táto suma považovala za pomoc zlučiteľnú v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, musela by sa posudzovať podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia z roku 2004“) (73). Keďže výška pomoci na reštrukturalizáciu je oveľa nižšia ako výška oznámená v roku 2002 a schválená v roku 2003, Komisia vyjadrila pochybnosti, či je vhodné zachovať všetky kompenzačné opatrenia uložené SNCM rozhodnutím z roku 2003. |
(106) |
Komisia vyjadrila tiež pochybnosti, či boli dodržané podmienky uložené rozhodnutím z roku 2003, konkrétne zásada vedúceho postavenia pri cenotvorbe a podmienka týkajúca sa frekvencie dopravných spojení s Korzikou. |
(107) |
Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu SNCM, Komisia vyslovila pochybnosti o zlučiteľnosti rekapitalizácie štátom v čase pred predajom SNMC so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Komisia predovšetkým vyjadrila pochybnosti v súvislosti s platnosťou výpočtu nákladov na likvidáciu, ktoré by štát ako akcionár bol povinný zaplatiť v prípade likvidácie SNCM. |
(108) |
Komisia spochybnila, či finančné opatrenia možno odôvodniť na základe usmernení z roku 2004. |
(109) |
Ďalej vyjadrila pochybnosti, či pri druhej rekapitalizácii vo výške 8,75 milióna EUR boli dodržané zásady súbežnosti súkromného a verejného investovania a rovnaké upisovacie podmienky v zmysle judikatúry. |
(110) |
Komisia nakoniec vyjadrila pochybnosti, či dodatočné sociálne opatrenia pomoci jednotlivcom vo výške 38,5 milióna EUR môžu predstavovať nepriame zvýhodnenie podniku. Poukázala tiež na riziko konfliktu so zohľadnením dodatočných náhrad za prepustenie zo zamestnania ako súčasť rizík, ktoré znáša obozretný investor. |
III. PRIPOMIENKY FRANCÚZSKYCH ORGÁNOV K ROZHODNUTIU O ZAČATÍ KONANIA
3.1. K REKAPITALIZÁCII Z ROKU 2002
(111) |
Plán reštrukturalizácie oznámený v roku 2002 tvoril kapitálový vklad vo výške 76 miliónov EUR, z čoho 53,48 milióna EUR bola náhrada za službu vo verejnom záujme. Umožnením predaja akcií, ktorý vykonala SNCM (74), dosiahla skutočne vyplatená pomoc sumu 69 292 400 EUR. Francúzske orgány sú toho názoru, že ak je suma 53,48 milióna EUR zlučiteľná pomoc, suma pomoci, ktorá sa má považovať za pomoc na reštrukturalizáciu podľa oznámenia z roku 2002, je 15,81 milióna EUR. |
3.2. K OPATRENIAM PO REKAPITALIZÁCII V ROKU 2002
(112) |
Francúzsko na úvod pripomína, že závažnosť sociálneho hnutia v rokoch 2004 až 2005 a zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM primäli štát, ktorý je akcionárom, k tomu, aby v januári 2005 vyhlásil výberové konanie na súkromných investorov a vykonal naliehavé opatrenia (najmä predaj Asco a podiel v Sud Cargos (75)). |
3.2.1. K zápornej predajnej cene SNCM
(113) |
Francúzske orgány v súlade s príslušnou judikatúrou Spoločenstva platnou v danom čase vyzývajú Komisiu, aby usúdila, že záporná predajná cena SNCM 158 miliónov EUR neobsahuje žiadne opatrenie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, keďže francúzsky štát sa správal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve. |
(114) |
Francúzsko predovšetkým uvádza, že konečná cena 158 miliónov EUR, ktorá je nižšia ako záporná cena, ktorú spočiatku požadovali nadobúdatelia na základe svojho auditu SNCM, je výsledkom rokovania o prevode väčšinového podielu, ktoré sa uskutočnilo v rámci otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže, a z tohto pohľadu je naozaj trhovou cenou. |
(115) |
Francúzsko sa domnieva, že vzhľadom na to, že sa hľadanie súkromného partnera pre SNCM uskutočnilo formou otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže, na konci ktorej bola schválená najlepšia ponuka, predajná cena je trhovou cenou. |
(116) |
Podľa francúzskych orgánov sa predaj za zápornú cenu 158 miliónov EUR uskutočnil za podmienok, ktoré sú pre štát najvýhodnejšie, v súlade s vtedy platnou judikatúrou Spoločenstva a rozhodovacími postupmi Komisie, a preto neobsahuje žiadny prvok pomoci. Francúzsko sa totiž domnieva, že táto záporná cena je nižšia ako náklady na likvidáciu, ktoré by štát musel znášať v prípade likvidácie podniku. |
(117) |
Ide vraj o jediný záver, ktorý možno dosiahnuť bez ohľadu na to, či dodržaný postup vychádza z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „judikatúra vo veci Gröditzer“ (76)) alebo je založený na analýze skutočných nákladov na likvidáciu SNCM (rozhodnutie ABX (77)). |
(118) |
Pokiaľ ide o prvý spôsob založený na judikatúre vo veci Gröditzer, Francúzsko tvrdí, že týmto rozsudkom sa potvrdilo posúdenie Komisie v jej rozhodnutí z 8. júla 1999, v ktorom sa uvádza, že „iba likvidačnú hodnotu […] aktív, […], treba zohľadniť ako náklad na likvidáciu“ (78). |
(119) |
V tejto súvislosti sa v správach od CGMF (79) a Oddo-Hastings (80) odhaduje likvidačná hodnota aktív k 30. septembru 2005 (81) na najmenej 190,3 milióna EUR. |
(120) |
Následkom toho, pokiaľ štát ako majiteľ a akcionár spoločnosti ručí za dlhy spoločnosti len do výšky likvidačnej hodnoty jej aktív (judikatúra Hytasa (82)), Francúzsko tvrdí, že likvidačná hodnota aktív spoločnosti odhadovaná na najmenej 190,3 milióna EUR je oveľa vyššia ako záporná predajná cena 158 miliónov EUR. |
(121) |
Francúzsko v súvislosti s druhou metódou uvádza, že z rozhodnutia Komisie o programe štátnej pomoci, ktorý zaviedlo Belgicko v prospech ABX Logistics, v ktorom Komisia preskúmala zápornú predajnú cenu, ako aj v tomto prípade, ako trhovú cenu tak, že porovnala náklady, ktoré by štát ako akcionár skutočne znášal v prípade dobrovoľnej likvidácie alebo súdnej likvidácie, ako ich posúdila tretia nezávislá strana. Podľa Francúzska Komisia v tomto rozhodnutí uznáva predovšetkým platnosť určitých nákladov, ktoré môžu vyplynúť zo žaloby o vyrovnanie pasív zo strany veriteľov (action en comblement de passif) alebo z likvidácie v ostatných divíziách skupiny likvidujúcej svoju dcérsku spoločnosť. |
(122) |
Francúzske orgány sa na základe uvedených správ CGMF a Oddo-Hastings domnievajú, že všetky skutočné náklady, ktoré by mala Francúzska republika znášať ako akcionár, by k 30. septembru 2005 predstavovali 312,1 milióna EUR až 361 miliónov EUR, pričom by pozostávali z týchto súm:
|
(123) |
V tejto metóde sa zohľadňuje najmä riziko, že by francúzsky štát musel vyrovnať pasíva, ak by ho súd považoval de facto za riadiaci subjekt SNCM. Francúzske orgány sa domnievajú, že riziko žaloby o vyrovnanie pasív nemožno nebrať do úvahy, predovšetkým so zreteľom na precedens, o ktorom rozhodol kasačný súd vo Francúzsku (83). Francúzske orgány za týchto okolností vo viacerých listoch určených Komisii uviedli, že situácia, v ktorej vnútroštátny súd nariadi štátu vyrovnať nedostatok aktív podniku, ktorý riadi, je viac ako pravdepodobný scenár, ktorý je potrebné zohľadniť vo výpočte skutočných nákladov na možnú likvidáciu SNCM. |
(124) |
K 30. septembru 2005 bola zostatková hodnota aktív SNCM (190,3 milióna EUR) po vyplatení prednostných dlhov 36,5 milióna EUR. Ostatné nákladové položky zohľadňované v súvislosti so žalobou o vyrovnanie nedostatku aktív proti štátu zahŕňajú okrem iného náklady na vypovedanie hlavných zmlúv o prevádzkovaní, náklady spojené so zrušením podmienok leasingového prenájmu lodí a splatenie nezaistených dlhov, čo by viedlo k nedostatku aktív vo výške 134,4 milióna EUR. Francúzske orgány sa domnievajú, že štátu by bolo nariadené uhradiť od 85 % do 100 % tejto sumy. |
(125) |
Okrem toho sa francúzske orgány nazdávajú, že vzhľadom na vzťah závislosti medzi štátom a SNCM a so zreteľom na inú francúzsku vec (84) by likvidácia podniku mohla priviesť súd k tomu, že nariadi vyplatenie náhrady škôd zamestnancom. Francúzske orgány sa vzhľadom na túto judikatúru domnievajú, že je viac ako pravdepodobné, že súd by stanovil výšku dodatočnej náhrady škody na základe náhrad vyplatených v rámci sociálneho plánu predloženého v čase pred likvidáciou. |
(126) |
Podľa tohto prístupu z analýzy skutočných nákladov, ktoré by štát ako akcionár musel zaplatiť, vyplýva, že náklady štátu na predaj SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR sú nižšie ako skutočné náklady, ktoré by musel znášať v prípade súdnej likvidácie podniku. |
(127) |
Francúzske orgány teda usudzujú, že túto sumu nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc. |
3.2.2. K spoločnému kapitálovému vkladu akcionárov
(128) |
Francúzsko sa domnieva, že prostredníctvom tejto účasti sa správalo ako obozretný investor, keďže po prvé, zasiahlo ako menšinový akcionár súbežne s BCP a VT, a po druhé, táto účasť dosahuje výnos z fixného kapitálu […] (60) % ročne, čo štát chráni pred rizikami súvisiacimi s plnením obchodného plánu. Francúzsko argumentuje, že tento výnos je pre súkromného investora veľmi uspokojivý (85). Spresňuje však, že v prípade nútenej správy, súdnej likvidácie SNCM alebo uplatnenia doložky o zrušení zo strany kupcov by tento výnos nebol dosiahnutý. |
3.2.3. K dodatočným sociálnym opatreniam (pomoc jednotlivcom)
(129) |
Francúzsko sa domnieva, pričom vychádza z postupu Komisie v predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä vo veci SFP (Société française de production) (86), že toto financovanie predstavuje pomoc jednotlivcom, ktorá nie je v prospech podniku. Zavedenie dodatočných sociálnych opatrení v prospech osôb prepustených zo zamestnania zo štátnych prostriedkov, bez toho aby sa týmito opatreniami zamestnávateľovi znížili jeho obvyklé povinnosti, patrí do oblasti sociálnej politiky členských štátov a nepredstavuje štátnu pomoc. |
3.2.4. K odstráneniu obmedzení uložených zrušeným rozhodnutím z roku 2003
(130) |
Francúzske orgány na jednej strane pripomínajú, že všetky podmienky uložené rozhodnutím z roku 2003 boli za obdobie rokov 2003 – 2006 zavedené a dodržané. Na druhej strane sa francúzske orgány domnievajú, že tieto opatrenia už nie sú potrebné na to, aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže a že ich zachovanie je v rozpore so zásadou proporcionality so zreteľom na obmedzenie výšky pomoci na reštrukturalizáciu, odteraz zníženej na 15,81 milióna EUR. Francúzske orgány sa predovšetkým domnievajú, že treba zrušiť podmienky, ktoré by sa ešte mohli uplatňovať, t. j. podmienky týkajúce sa zákazu modernizácie flotily SNCM, dodržiavania zásady vedúceho postavenia v oblasti tvorby cien za prepravu a zachovania frekvencie spojení. |
3.3. ZÁVER
(131) |
Keby však Komisia mala kvalifikovať všetky nové opatrenia alebo ich časť ako štátnu pomoc, Francúzsko upozorňuje Komisiu na to, že nové opatrenia zabezpečujúce obnovu životaschopnosti SNCM by umožnili udržať hospodársku súťaž na príslušných trhoch, najmä na trhu zabezpečovania dopravného spojenia s Korzikou. Tento aspekt je podľa Francúzska jednou zo zásad usmernení na záchranu podniku v ťažkostiach, ako ho v tomto spise uvádza Komisia (odsek 283 zrušeného rozhodnutia) a Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 15. júna 2005 vo veci T-349/03 (bod 117). Tento súd osobitne poukázal na to, že Komisia sa pri plnení svojej širokej posudzovacej právomoci môže domnievať, že prítomnosť podniku je nevyhnutná na to, aby sa predišlo vzniku posilnenej oligopolnej štruktúry príslušných trhov. |
(132) |
Pokiaľ ide o určenie prípadných kompenzačných opatrení, ktoré sa majú uložiť SNCM, Francúzsko navrhuje, aby Komisia zohľadnila štruktúru trhu. V tomto smere by sa znížením kapacít SNMC posilnilo postavenie CFF na trhu zabezpečovania dopravného spojenia s Korzikou, ktoré by bolo potom dominantné (87). |
(133) |
Podľa francúzskych orgánov plán reštrukturalizácie v aktualizovanom znení spĺňa kritériá zlučiteľnosti, ktoré Komisia sformulovala v usmerneniach z roku 1999 a 2004. Francúzske orgány tvrdia, že všetky opatrenia stanovené v kontexte privatizácie SNCM by mali zároveň slúžiť na obnovenie dlhodobej životaschopnosti SNCM od konca roku 2009 a sú obmedzené minimum, ktoré je nevyhnuté na obnovu tejto životaschopnosti. |
IV. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN
4.1. K ROZHODNUTIU O ZAČATÍ FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA Z ROKU 2002
4.1.1. Pripomienky Corsica Ferries (CFF)
(134) |
CFF, ktorá najprv spochybňuje, že by SNCM bol podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení (88), pochybuje o schopnosti SNCM stať sa ziskovou na nedotovaných linkách. CFF ďalej konštatuje, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v pláne reštrukturalizácie (89), spojenie s Livornom je stále zabezpečované. |
(135) |
Pokiaľ ide o zníženie nákladov, CFF vyjadruje poľutovanie nad tým, že nemá prístup k istým častiam plánu reštrukturalizácie, ku ktorému jej zástupcovia vyjadrili kritiky (90). |
(136) |
CFF sa domnieva, že výpočet francúzskych orgánov, z ktorého vyplynula suma 76 miliónov EUR, je čisto teoretický (91) a pomer vlastného kapitálu k dlhom vo výške 79 %, o ktorom rozhodli francúzske orgány, sa zdá byť prehnaný (92). Pokiaľ ide o podiely SNCM, CFF poznamenáva, že niektoré dcérske spoločnosti nemajú žiadny význam pre činnosti námornej spoločnosti (93). |
(137) |
Napokon podľa CFF má plánovaná pomoc obísť nariadenie o námornej kabotáži a zbaviť výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou z Marseille významu. CFF zdôrazňuje, že plánovaná pomoc by nemala viesť k umožneniu agresívnejšej obchodnej ponuky zo strany SNCM. Navrhuje, aby sa pomoc na reštrukturalizáciu poskytla najskôr v roku 2007 a iba v prípade, že SNCM neuspeje v budúcej verejnej súťaži v roku 2006, čo je podľa nej jediný scenár, ktorý by naozaj dostal verejnú námornú spoločnosť do ťažkostí. |
4.1.2. Pripomienky STIM
(138) |
STIM, ktorá je hlavným akcionárom v CMN, argumentuje, že podiely SNCM v CMN by sa mali analyzovať ako čisto finančné aktíva. Podľa STIM sú spoločnosti CMN a SNCM nezávislé a konkurujú si v prípade liniek iných, ako sú linky z Marseille, aj keď sú obidve spoločne zmluvnými stranami zmluvy o poverení službou vo verejnom záujme. |
(139) |
V liste sa uvádza, že STIM sa zaväzuje „odkúpiť všetky podiely SNMC v CMN alebo ich časť, a najradšej všetky,“ ktorých hodnotu odhaduje na 15 miliónov EUR až 17 miliónov EUR, keby Komisia určila za podmienok, ktoré by mohla uložiť vo svojom konečnom rozhodnutí, že „takýto prevod je nevyhnutný pre skutočnú vyváženosť plánu reštrukturalizácie“. |
4.1.3. Pripomienky zástupcov regionálnych a miestnych orgánov
(140) |
Starosta mesta Marseille, predseda generálnej rady Bouches-du-Rhône a predseda regionálnej rady Provence-Alpes-Côte d’Azur zdôraznili hospodársky význam SNCM v regionálnom hospodárstve. |
(141) |
Predseda regionálnej rady Provence-Alpes-Côte d’Azur dodal, že podmienky potrebné na to, aby plán reštrukturalizácie SNCM zaručil životaschopnosť podniku, sa zdajú byť splnené. |
(142) |
Predseda výkonnej rady Korzického zhromaždenia predložil uznesenie uvedeného zhromaždenia zo dňa 18. decembra 2002, v priebehu ktorého Korzické zhromaždenie vydalo „kladné stanovisko“ k plánovanej rekapitalizácii SNCM. |
4.1.4. Pripomienky Dopravného úradu Korziky
(143) |
Dopravný úrad Korziky poznamenáva, že zánik SNCM „by mal ihneď za následok výrazné zníženie objemu služieb“, keďže je v súčasnosti jedinou spoločnosťou, ktorá je schopná splniť požiadavky zmluvy, pokiaľ ide o dopravu osôb. Okrem toho pripomína význam SNCM pre hospodárstvo Korziky. |
4.2. K ROZHODNUTIU O ROZŠÍRENÍ KONANIA Z ROKU 2006
4.2.1. Pripomienky Corsica Ferries (CFF)
(144) |
CFF poukazuje na výšku predmetných finančných súm, ich neprimeranosť vo vzťahu k obratu SNCM a skutočnosť, že boli SNCM vyplatené skôr, ako sa Komisia vyjadrila k ich klasifikácii v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. |
(145) |
CFF upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že podpora francúzskeho štátu pre SNCM má z hľadiska rozvoja CFF strategický význam. Tieto neschválené opatrenia umožňujú SNCM uplatňovať veľmi agresívnu cenovú politiku na linkách, na ktorých má CFF svoje postavenie už 10 rokov a na ktorých prvýkrát od svojho zriadenia stráca svoj trhový podiel. |
(146) |
Pokiaľ ide o proces verejnej súťaže na predaj spoločnosti, CFF sa domnieva, že nebol úplne transparentný, pretože vybraný podnik, t. j. BCP, už nemá prevádzkovú kontrolu nad SNCM, keďže svoje miesto prepustil skupine VT. CFF okrem toho so zreteľom na vývoj finančných podmienok, ktoré sa stali pre kupujúcich výhodnejšími, pochybuje, že bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania s investormi, ktorou sa mala celá operácia riadiť. |
(147) |
Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu 158 miliónov EUR, CFF pochybuje o tom, že sa v tomto prípade uplatnilo kritérium obozretného investora v trhovom hospodárstve. CFF si po prvé kladie otázku, či možno vychádzať z toho, že štát uskutočnil predmetnú operáciu zároveň s významným a súbežným zásahom príslušných súkromných prevádzkovateľov za porovnateľných podmienok, hoci spoločnosť rekapitalizoval v čase pred spoločnou rekapitalizáciou akcionármi a novým plánom reštrukturalizácie. CFF sa po druhé domnieva, že vzhľadom na ťažké finančné okolnosti SNCM by obozretný investor zasiahol skôr, aby zabránil znehodnoteniu svojej investície (94). |
(148) |
CFF sa domnieva, že odkaz na vec ABX Logistics nie je relevantný. Okrem skutočnosti, že okolnosti tejto veci nemožno uplatniť na tento prípad, CFF poukazuje na významný príspevok príjemcu pomoci v tejto veci, čo zjavne nie je prípad SNCM. Okrem toho sa podľa CFF v rozhodnutí Komisie z roku 2006 nezohľadnili náklady spojené s rizikom súdnych konaní v súvislosti s likvidáciou dotknutého podniku. CFF v tomto ohľade uvádza, že vnútroštátna judikatúra, na ktorú sa odvoláva Francúzsko, aby odôvodnilo náklady súvisiace s likvidáciou SNCM, nie je v tomto prípade uplatniteľná. Podľa CFF kasačný súd vo veci Mines et produits chimiques de Salsignes vôbec nespomína priamu zodpovednosť štátu ako akcionára v prípade likvidácie podniku, ktorého je akcionárom, ale skôr možnosť podať žalobu o splatenie mzdových dlhov a dlhov na sociálnom zabezpečení proti verejnej inštitúcii priemyselného a obchodného charakteru a neexistenciu možnosti pre jej riadiace subjekty zbaviť sa svojich povinností tým, že sa budú odvolávať na zásah orgánov verejnej moci. |
(149) |
Pokiaľ ide o uplatniteľnosť judikatúry odvolacieho súdu v Rouene vo veci Aspocomp na tento prípad, CFF uvádza, že okolnosti daného prípadu, ktorý sa týka nariadenia materskej spoločnosti, že musí zamestnancom dcérskej spoločnosti zaplatiť sociálne platby za „nedodržanie dohody“, ktorú materská spoločnosť potvrdila, sú úplne iné ako okolnosti v prípade SNCM. Preto neexistuje riziko, že CGMF alebo štátu bude v prípade súdnej likvidácie nariadené zaplatiť náhrady za prepustenie zamestnancov. Okrem toho CFF spochybňuje číselný odhad ostatných sociálnych nákladov, pretože podľa odborníkov prizvaných na ich stanovenie, sa údaje o týchto nákladoch rozchádzajú |
(150) |
CFF sa domnieva, že uplatnenie judikatúry Spoločenstva vo veciach Gröditzer a Hytasa na tento prípad, musí viesť k záveru, že štát sa nesprával ako súkromný investor, pretože v súlade s predmetnou judikatúrou bol kapitálový vklad štátu spojený s predajom jeho 75 % podielu v SNCM, čím sa znížili jeho výhľady na ďalšie zisky. |
(151) |
CFF sa napokon domnieva, že pri porovnávaní nákladov na likvidáciu s nákladmi na rekapitalizáciu by sa malo prihliadať na hodnotu aktív, ktorá je v oboch prípadoch prevádzaná na kupujúceho. CFF uvádza, že hodnota aktív predaných kupujúcim sa pohybuje od 640 miliónov EUR do 755 miliónov EUR (95) vzhľadom na porovnanie s trhovou hodnotou flotily, ktorú používala SNCM, pričom CFF túto hodnotu v auguste 2006 odhadla na 644 miliónov EUR až 664 miliónov EUR. |
(152) |
Pokiaľ ide o posúdenie opatrení po rekapitalizácii v roku 2002 ako pomoci na reštrukturalizáciu, CFF sa domnieva, že hoci SNCM pre obdobie pred prvou rekapitalizáciou vo výške 142,5 milióna EUR spĺňa podmienky podniku v ťažkostiach podľa usmernení z roku 2004, táto klasifikácia sa stáva veľmi spornou v súvislosti s obdobím, ktoré predchádza druhému zvýšeniu kapitálu vo výške 8,75 milióna EUR, keďže kapitál spoločnosti bol obnovený. |
(153) |
Pokiaľ ide o životaschopnosť podniku, CFF zdôrazňuje, že predaj SNCM je iba čiastočný a nie je neodvolateľný vzhľadom na doložky o zrušení uzavreté s kupujúcimi. Tieto skutočnosti sú dôležitými prvkami neistoty, pokiaľ ide o vôľu a schopnosť kupujúcich vyriešiť ťažkosti SNCM, a na základe toho spochybňujú výhľady dlhodobej životaschopnosti podniku. Okrem toho CFF uvádza, že na rozdiel od toho, čo sa vyžaduje v usmerneniach z roku 2004, sa francúzske orgány nezamýšľali vzdať činností, ktoré zostanú štrukturálne stratové aj po reštrukturalizácii (96). CFF sa navyše skepticky vyjadruje o pláne na zníženie nákladov napriek zväčšeniu flotily SNCM (97) a o plánovanom znížení počtu zamestnancov, najmä so zreteľom na neúspech sociálneho plánu z roku 2002. |
(154) |
CFF vyjadruje pochybnosti, či sa nová pomoc obmedzí na minimum, jednak kvôli tomu, že nie je jasné, čo pokrývajú sociálne náklady, a jednak kvôli obsahu zápisnice z valného zhromaždenia SNCM z 28. apríla 2006, z ktorej vyplýva, že časť tejto pomoci slúžila na krytie prevádzkových strát spoločnosti v roku 2006 a v roku 2007. CFF sa tiež domnieva, že kupujúci SNCM neprispievajú výrazným spôsobom k reštrukturalizácii spoločnosti. |
(155) |
CFF v záujme predchádzania neoprávnenému narúšaniu hospodárskej súťaže považuje za nutné obnoviť a presne stanoviť kompenzačné opatrenia uložené SNCM v roku 2003 a doplniť ich o ďalšie opatrenia týkajúce sa oslabenia postavenia SNCM na trhu (98). CFF sa okrem toho nazdáva, že časť opatrení uložených SNCM rozhodnutím z roku 2003 nebola dodržaná. SNCM nadobudla nové plavidlá v rozpore s článkom 2 rozhodnutia Komisie z roku 2003. SNCM okrem toho nepredala svoj podiel v CCM, čo je v rozpore s článkom 3 rozhodnutia Komisie. Nakoniec, SNCM uplatňuje od roku 2003 agresívnu cenovú politiku prostredníctvom cien, ktoré sú nižšie ako ceny, ktoré uplatňuje CFF, čo je v rozpore s článkom 4 rozhodnutia (až o 30 % lacnejšie lístky za rovnaké alebo porovnateľné služby). |
(156) |
Pokiaľ ide o charakter druhej rekapitalizácie vo výške 8,75 milióna EUR, CFF sa domnieva, že okrem súbežnosti verejného a súkromného investovania musí byť súkromné konanie významné a musí byť uskutočnené za porovnateľných podmienok, aby bol zásah štátu uznaný. V tomto prípade vraj neboli tieto dve podmienky splnené. Po prvé, podiel kupujúcich, ktorý je úzko spojený s prvým zvýšením kapitálu o 142,5 milióna EUR, nie je významný. Po druhé, kupujúci nekonali za podmienok porovnateľných s podmienkami štátu, najmä z dôvodu doložiek o zrušení a ziskovosti, ktorá sa očakáva od menšinovej účasti CGMF. |
(157) |
Pokiaľ ide o sociálne opatrenia vo výške 38,5 milióna EUR, CFF spochybňuje klasifikáciu tejto sumy ako pomoc jednotlivcom. Je síce pravda, že táto suma ide priamo v prospech zamestnancov SNCM, CFF uvádza, že toto opatrenie mohlo mať pre SNCM nepriame kladné účinky, najmä z hľadiska upokojenia sociálnych vzťahov. |
4.2.2. Pripomienky STIM
4.2.2.1. K opatreniam po rekapitalizácii v roku 2002
(158) |
Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu 158 miliónov EUR, STIM sa domnieva, že táto cena nie je trhová cena vyplývajúca z otvorenej a nediskriminačnej verejnej súťaže, pretože rekapitalizácia sa uskutočnila v podmienkach odlišných, ako sú podmienky, ktoré musí obvykle splniť súkromný investor. STIM sa nazdáva, že nanovo ocenené vykázané čisté aktíva by v najhoršom prípade umožnili likvidáciu bez nákladov pre štát, ktorá by dokonca mohla priniesť likvidačný prebytok, že predajná cena je neprimerane nízka v porovnaní s hodnotou podniku (ktorú STIM odhaduje na 350 miliónov EUR) a že pomoc je neprimeraná vo vzťahu k potrebám podniku. |
(159) |
STIM zároveň upozorňuje Komisiu na prehnanosť doložky o zrušení predaja do súkromného vlastníctva. |
(160) |
STIM nakoniec spochybňuje opodstatnenosť zápornej predajnej ceny, ktorá vychádza z predpokladu, že by sa likvidácia uskutočnila za sociálne zložitých okolností, čo sa zdá byť nerealistické. |
(161) |
Pokiaľ ide o druhú rekapitalizáciu vo výške 8,75 milióna EUR, STIM sa domnieva, že tento kapitálový vklad nie je vzhľadom na nedostatočné záruky návratnosti investície v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. STIM spochybňuje argument založený na súbežnosti súkromného a verejného investovania s cieľom poprieť charakter štátnej pomoci tohto vkladu. Takáto súbežnosť, aj keby sa potvrdila, je iba ukazovateľom a sama osebe nemôže byť kritériom klasifikácie (99). STIM nakoniec uvádza, že tento vklad predstavuje záruku, ktorú francúzsky štát poskytol kupujúcim, že SNCM bude poverená službou vo verejnom záujme na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou. |
(162) |
Pokiaľ ide o 38,5 milióna EUR pomoci jednotlivcom, STIM sa nazdáva, že účelom tejto sumy je v skutočnosti poskytnúť SNCM prostriedky na splnenie určitých základných aspektov plánu ozdravenia predloženého Komisii, ktoré neboli uskutočnené, najmä zníženie počtu zamestnancov. |
4.2.2.2. K zlučiteľnosti s usmerneniami z roku 2004
(163) |
STIM je toho názoru, že pomoc, ktorú prijala SNCM, sa neobmedzuje na minimum. Príspevok SNCM a kupujúcich k plánu reštrukturalizácie je so zreteľom na podmienky stanovené v usmerneniach z roku 2004 nedostatočný a nepreukázalo sa, že by situácia SNCM bola taká mimoriadna, aby bol opodstatnený nižší vlastný príspevok. STIM okrem toho zdôrazňuje neprimeranosť pomoci poskytnutej v roku 2006, keďže umožnila SNCM vytvoriť rezervy na pokrytie budúcich strát. Napokon skutočnosť, že SNCM neplánovala predať aktíva, ktoré nie sú nevyhnutné na prežitie podniku, je v rozpore s požiadavkami stanovenými v usmerneniach z roku 2004. |
(164) |
STIM sa domnieva, že sumy boli vyplatené v rozpore so zásadou „jedenkrát a naposledy“ stanovenou v usmerneniach z roku 2004. Zhoršenie finančnej situácie podniku a sociálne konflikty sa nemôžu analyzovať ako mimoriadne a nepredvídateľné okolnosti, za ktoré spoločnosť nie je zodpovedná. |
(165) |
Na základe toho STIM požaduje dodatočné náhrady vo výške polovice poskytnutej pomoci, t. j. 98,25 milióna EUR prostredníctvom predaja ďalšieho plavidla, ako aj priamych a nepriamych podielov SNCM v CMN. V tejto súvislosti STIM tvrdí, že tieto podiely nie sú strategické v zmysle usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004, pretože nie sú „nevyhnutné na prežitie podniku“ a nemajú ani charakter neprevoditeľných aktív. |
(166) |
STIM zároveň zdôrazňuje, že údajné synergie medzi SNCM a CMN neexistujú, pretože SNCM neplní žiadnu skutočnú úlohu v riadení a rozvoji CMN. STIM nakoniec podčiarkuje, že akcionárska zmluva spájajúca tieto dva podniky neexistuje od 15. marca 2006, keď ju CMN vypovedala, ako potvrdil Odvolací súd v Paríži. |
4.2.3. Pripomienky SNCM
(167) |
SNCM poslala Komisii dokumentáciu, v ktorej je zhrnutá jej hospodárska a konkurenčná situácia spolu s právnym posudkom, v ktorom sa v súvislosti s konaním vo veci likvidácie posudzuje riziko súdnej kvalifikácie zásahu štátu ako de facto riadiaceho subjektu spoločnosti za obdobie pred privatizáciou. |
(168) |
Právna kancelária Baker & McKenzie, s ktorou sa SNCM radila, dospela k záveru, že na základe dokumentov spoločnosti, doplnených o korešpondenciu, prejavy a zápisnice kontrolných orgánov, štát […] (60) rozhodnutia (100) […] (60) subjektov (101), […] (60) orgánov spoločnosti (102). V správe sa tiež uvádza, že […] (60) SNCM (103). Na záver, v tejto istej správe sa uvádza skutočnosť, že […] (60) SNCM. |
(169) |
Na tomto základe odborník SNCM dospel k záveru, že je veľmi pravdepodobné, že by Obchodný súd v Marseille charakterizoval francúzsky štát ako riadiaci subjekt de facto. |
(170) |
Navyše, podľa zistení uvedených okrem iného v správach Dvora audítorov, chyby v riadení, ktorých sa dopustil francúzsky štát ako de facto riadiaci subjekt SNCM, prispeli k zistenému nedostatku aktív SNCM. V správe sa okrem iného prísne kritizujú tieto chyby riadenia: výber […] (60) komerčný. Straty spôsobené chybami štátu pri riadení dosiahli výšku […] (60). |
(171) |
V tejto súvislosti podľa odborníka SNCM nemožno pochybovať o tom, že štátu by bolo vzhľadom na jeho veľmi výrazné zapojenie do riadenia SNCM, jeho zjavné chyby riadenia a veľkosť jeho finančných zdrojov na základe žaloby o vyrovnanie nedostatku aktív nariadené znášať celý nedostatok aktív alebo jeho časť. |
(172) |
Odborník SNCM dospel na základe príslušnej judikatúry k záveru, že keby bola SNCM predmetom likvidácie, štátu by bolo určite nariadené uhradiť celú výšku mzdových dlhov a dlhov na sociálnom poistení SNCM. To by viedlo k tomu, že štát by bol ako akcionár zodpovedný za sumu odhadovanú vo výške 85 % až 100 % zisteného nedostatku aktív (t. j. od 316,6 milióna EUR do 385,7 milióna EUR). V dôsledku toho sa štát svojím rozhodnutím sprivatizovať SNCM, pričom predtým zvýšil jej kapitál o sumu 158 miliónov EUR, správal ako obozretný investor. |
V. VYSVETLENIA FRANCÚZSKYCH ORGÁNOV K PRIPOMIENKAM ZAINTERESOVANÝCH STRÁN
5.1. VYSVETLENIA FRANCÚZSKYCH ORGÁNOV K PRIPOMIENKAM ZAINTERESOVANÝCH STRÁN TÝKAJÚCIM SA ROZHODNUTIA O ZAČATÍ FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA Z ROKU 2002
5.1.1. K pripomienkam CFF
(173) |
Francúzske orgány uviedli, že niektoré údaje, ktoré predložila CFF a ktoré sa týkajú služieb SNCM, sú nepresné. |
(174) |
Štát je toho názoru, že na rozdiel od tvrdení CFF bol tento plán reštrukturalizácie postavený tak, aby čo najskôr umožnil zlepšenie situácie SNCM a vytvoril správne podmienky na zabezpečenie jej strednodobej a dlhodobej životaschopnosti. Francúzske orgány poznamenávajú, že značná časť programu na zníženie nákladov sa už uskutočnila. Počet lodí sa znížil a program na prevod aktív napreduje podľa priemyselného plánu. Služby sa reorganizovali a akčný plán na zníženie medzispotreby prináša prvé výsledky. Nakoniec, postupne sa realizuje časť priemyselného plánu, ktorá sa týka zamestnanosti. SNCM navyše v roku 2001 vyčlenila sumu 21,3 milióna EUR na financovanie reštrukturalizačných opatrení a osobitne na plán záchrany pracovných miest. |
(175) |
Pokiaľ ide o určenie výšky pomoci, francúzske orgány potvrdzujú, že pomer vlastného kapitálu a celkového zadlženia vo výške 0,79 je pomerne typický pre súvahy väčšiny námorných spoločností, s výnimkou mimoriadnych situácií. Podľa francúzskych orgánov je ukazovateľ 0,497, ktorý CFF oznámila pre CMN v roku 2001, nesprávny, pretože neboli zohľadnené likvidné aktíva v súvahe. Po príslušných úpravách je ukazovateľ CMN 0,557. Podľa francúzskych orgánov je táto výška v každom prípade pre CMN stále nedostatočná, o čom svedčia problémy s peňažnými prostriedkami, ktoré mala v roku 2002. CMN si totiž musela od STIM požičať až 8 miliónov EUR na financovanie schodku peňažných prostriedkov nekrytého jej bankami. |
5.1.2. K pripomienkam STIM
(176) |
Francúzske orgány tvrdia, že podiel SNCM na kapitáli CMN nemožno považovať za čisto finančné aktívum, ako STIM zjavne tvrdí. Francúzsko obhajuje stanovisko, že podiely SNCM v CMN majú veľmi strategický charakter. Predaj týchto podielov by podľa nich nielenže nedával zmysel z obchodného hľadiska, ale by bol aj veľkou strategickou chybou. |
5.1.3. K pripomienkam zástupcov regionálnych a miestnych orgánov
(177) |
Hoci Francúzsko celkovo súhlasí s obsahom listu predsedu regiónu Provence-Alpes-Côte d’Azur, aj tak chce poznamenať, že na rozdiel od toho, čo sa tvrdí v bode 2 uvedeného listu (104), ponuka na zabezpečovanie dopravného spojenia medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou „nepresahuje dopyt“ a cenová politika SNCM je v súlade s prijatými záväzkami nevyvolať cenovú vojnu a nemať vedúce postavenie v cenotvorbe. |
5.2. K PRIPOMIENKAM ZAINTERESOVANÝCH STRÁN TÝKAJÚCIM SA ROZHODNUTIA Z ROKU 2006
(178) |
Francúzsko vo všeobecnosti poznamenáva, že pripomienky STIM a CFF sú totožné s pripomienkami, ktoré tieto spoločnosti už predložili Komisii v roku 2003. Predovšetkým zdôrazňuje, že pripomienky CFF boli predložené Všeobecnému súdu v rámci žaloby o zrušenie rozhodnutia Komisie z 9. júla 2003 a väčšina z nich bola Komisiou aj Všeobecným súdom zamietnutá. |
5.2.1. K predčasnému vykonávaniu opatrení stanovených v prvom pláne reštrukturalizácie a jeho zmenách
(179) |
Francúzske orgány ako odpoveď na všeobecnú pripomienku, že Francúzsko zaviedlo opatrenia, ktoré možno klasifikovať ako štátnu pomoc, predčasne uvádzajú, že zavedenie opatrení možno odôvodniť osobitným charakterom konania, a to zrušením rozhodnutia Komisie z 9. júla 2003 o schválení pomoci v roku 2005, a nie zámerom francúzskych orgánov nedodržiavať svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo Zmluvy o ES. Francúzsko okrem toho uvádza, že Komisiu vždy informovalo o aktuálnom vývoji a o rôznych opatreniach prijatých od januára 2005 v zmysle zásady lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou. |
(180) |
Pokiaľ ide o tieto posledné opatrenia, francúzske orgány sa domnievajú, že keďže žiadne z nich nepredstavuje pomoc, článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES sa na ne koniec koncov nevzťahuje, a preto nevzniká žiadna povinnosť prerušiť ich vykonávanie. |
5.2.2. K opatreniam po rekapitalizácii v roku 2002
(181) |
Pokiaľ ide o proces predaja, Francúzsko spresňuje, že od začiatku počítalo so štandardnými výberovými kritériami založenými najmä na cene ponúknutej za hodnotu podielov SNCM a v druhom rade na iných kritériách (priemyselný plán, sociálny plán atď.) vrátane sumy, ktorú uchádzači boli ochotní investovať do spoločnosti vo forme rekapitalizácie. Francúzsko dôrazne namieta voči argumentu tretích strán, že proces predaja nebol transparentný, a pripomína, že štát v tomto prípade išiel nad rámec svojich zákonných a regulačných povinností, ktoré už sú rozsiahle a obmedzujúce a ktoré sú stanovené pre prípad predaja podielov štátu. Francúzsko poznamenáva, že vývoj nadväzujúci na ponuku BCP kúpiť 100 % akcií SNCM prebiehal vo veľmi náročnom finančnom a podnikovom kontexte a že pripojením VT k ponuke BCP sa nezmenili obchodné a finančné podmienky transakcie (okrem rozdelenia vlastníctva kapitálu). |
(182) |
Pokiaľ ide o zápornú cenu 158 miliónov EUR, francúzske orgány pripomínajú, že vzhľadom na finančnú situáciu SNCM k 30. septembru 2005 sa podnik predal za trhovú cenu a že predaj bol ekonomicky výhodnejší ako likvidácia podniku. V tejto súvislosti francúzske orgány spresňujú, že uplatnenie kritéria súkromného investora v prípade predaja podniku, ktorý má blízko k likvidácii, nemožno považovať za snahu o „ziskovosť štátneho zásahu“, ale za predchádzanie väčším stratám, ktoré by mohol utrpieť akcionár v dôsledku nákladnejšej likvidácie. |
(183) |
Pokiaľ ide o zaplatenú cenu, Francúzsko popiera argument, že SNCM bola predaná za cenu, ktorá nezodpovedá jej skutočnej hodnote. Predovšetkým odmieta odhad hodnoty vo výške takmer 350 miliónov EUR, ktorý uskutočnila STIM a v ktorom sa prihliada len na súvahové položky, ktoré zvyšujú hodnotu na základe vykázaného vlastného imania (mimoriadne odpisy, zostatkové výnosy z plavidiel atď.) bez zohľadnenia položiek pasív, ktoré ho znižujú. Tento spôsob výpočtu, ktorý má čisto účtovný charakter, nezodpovedá hospodárskej realite námorného podniku, akým je SNCM, ktorý má hodnotné aktíva vykázané v súvahe, ale aj obmedzenú ziskovosť a veľké podsúvahové pasíva. |
(184) |
Francúzske orgány odmietajú aj argument CFF, že podhodnotili trhovú hodnotu flotily SNCM, ktorú CFF vyčíslila na 406,5 milióna EUR až 426,5 milióna EUR. Francúzske orgány vysvetľujú, že plavidlá zohľadnené vo výpočte CFF nezodpovedajú plavidlám vo vlastníctve SNCM k 30. septembru 2005. Neuplatnením zliav z trhovej hodnoty plavidiel sa nezohľadňuje kontext, v ktorom by sa uskutočnila prípadná súdna likvidácia týchto aktív, a napokon zvolený dátum na vypočítanie tejto trhovej hodnoty, t. j. august 2006, nie je dátumom možnej likvidácie SNCM, na ktorý sa musí odvolávať, pretože týmto dátumom je 30. september 2005. Francúzsko okrem toho uvádza, že keby sa akceptoval výpočet, ktorý navrhuje CFF, záporná cena by bola trikrát nižšia ako likvidačná hodnota aktív, ktorá sa vyžaduje podľa judikatúry vo veci Gröditzer, čo by bolo teda výhodnejšie ako predpoklady, ktoré Komisii predložili francúzske orgány. |
(185) |
V súvislosti s argumentom CFF, ktorým sa spochybňuje uplatnenie judikatúry vo veci Gröditzer vzhľadom na skutočnosť, že kapitálový vklad štátu do SNCM bol spojený s predajom jej 75 % podielu, čím sa úmerne znížili jeho výhľady na zisky, francúzske orgány pripomínajú, že záporná predajná cena 158 miliónov EUR zodpovedá predaju celého kapitálu SNCM, po ktorom nasledovala nová investícia štátu vo výške 25 % prinášajúca návratnosť […] (60) % ročne. Francúzsko sa preto domnieva, že návratnosť investícií je stále zaručená vzhľadom na podiel v spoločnosti vo výške 25 %, keďže sa na tento podiel vzťahuje záruka veľmi vysokej návratnosti. |
(186) |
Francúzsko namieta aj voči argumentu CFF, že v tomto prípade nemožno uplatniť prístup ABX, v ktorom sa vychádza najmä z analýzy skutočných nákladov na likvidáciu SNCM a z rizika, že štát by mohol byť braný na zodpovednosť za záväzky podniku v prípade žaloby o vyrovnanie nedostatku aktív, ako je stanovené vo francúzskych kolektívnych konaniach a potvrdené vo vnútroštátnej judikatúre (rozsudok Odvolacieho súdu v Rouene z 22. marca 2005). Napriek tomu, že sa francúzske orgány domnievajú, že ich správanie ako riadiaceho subjektu SNCM nemožno v rámci takejto žaloby označiť za „chybné“, nástoja na tom, že existuje veľmi veľké riziko, že vnútroštátny súd by štát odsúdil za nedostatok aktív SNCM, a to z dôvodu pružných kritérií na kvalifikáciu chyby v riadení v zmysle článku L-651-2 Obchodného zákonníka a v zmysle uvedenej judikatúry, ktorá by sa mohla uplatniť na tento prípad. |
(187) |
Pokiaľ ide o rekapitalizáciu vo výške 8,75 milióna EUR, Francúzsko pripomína, že na rozdiel od tvrdení CFF a STIM, tento kapitálový vklad nepredstavuje štátnu pomoc vzhľadom na súbežnosť tejto investície, podobnosti podmienok jej upisovania a výnosnosti vyššej ako priemer, ktorú štát dosiahol prostredníctvom CGMF. |
(188) |
Francúzske orgány osobitne uvádzajú, že zásada rovnakého zaobchádzania s investormi nie je spochybnená existenciou doložiek o zrušení, pretože tie boli stanovené v rámci 100 % predaja SNCM a nie v rámci rekapitalizácie vo výške 35 miliónov EUR, ktorá nasledovala po predaji. |
(189) |
Francúzsko okrem toho poznamenáva, že jeho investícia je oveľa nižšia ako investícia kupujúcich, pretože ide len o sumu 8,75 milióna EUR v porovnaní s investíciou, ktorú uskutočnili kupujúci (26,25 milióna EUR). Preskúmanie prvej rekapitalizácie vo výške 142,5 milióna EUR je totiž potrebné urobiť iba pri porovnávaní s likvidačnou cenou. |
(190) |
Francúzsko nakoniec popiera argument STIM, že tento príspevok je zárukou danou súkromným kupujúcim, že SNCM je naozaj subjektom, ktorému bude udelené poverenie službou vo verejnom záujme na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou. Francúzske orgány zdôrazňujú, že toto zvýšenie kapitálu je obozretné a nezávislé od výkonnosti podniku a že udelenie poverenia službou vo verejnom záujme spoločnosti SNCM neslúži na zvýšenie výnosu očakávaného z tejto investície. |
(191) |
Pokiaľ ide o 38,5 milióna EUR na sociálne opatrenia, Francúzsko opakuje argument, že tieto opatrenia predstavujú pomoc jednotlivcom a že ich úhradu zo strany štátu nemožno považovať za nepriame zvýhodnenie podniku, pretože sú prídavkom k zákonným a zmluvným záväzkom SNCM. Francúzsko okrem toho poukazuje na to, že tieto opatrenia by neumožnili odchod zamestnancov, ktorí by bez nich zostali na ťarchu SNCM. |
(192) |
Francúzske orgány v rozpore s argumentom CFF uvádzajú, že suma 38,5 milióna EUR nezodpovedá zníženiu stavu zamestnancov stanovenému v sociálnom pláne z roku 2003, pretože toto zníženia sa napriek omeškaniu už uskutočnilo. Nový sociálny plán teda dopĺňa prvé sociálne opatrenia z roku 2003. |
5.2.3. K zlučiteľnosti s usmerneniami z roku 2004
(193) |
Francúzsko sa domnieva, že so zreteľom na uvedené, je výška posudzovanej pomoci 15,81 milióna EUR. |
(194) |
Francúzske orgány sa na rozdiel od tvrdení CFF domnievajú, že so zreteľom na bod 11 usmernení z roku 2004, prvou rekapitalizáciou, ktorá SNCM umožnila reorganizovať jej kapitál, sa nezmenil jej charakter podniku v ťažkostiach, pretože táto rekapitalizácia mala za cieľ zabezpečiť pokračovanie činnosti spoločnosti. |
(195) |
Francúzsko odmieta tvrdenia CFF, že nemuselo uskutočniť ďalšie finančné injekcie do podniku, keďže SNCM mohla použiť bankový úver. Francúzske orgány v tejto súvislosti poznamenávajú, že 24. augusta 2005 banky odmietli poskytnúť SNCM ďalšie peňažné prostriedky, a preto jedinou alternatívou pripadajúcou do úvahy bola privatizácia alebo likvidácia podniku. |
(196) |
Francúzsko popiera argumenty CFF a STIM týkajúce sa neúspechu plánu reštrukturalizácie z roku 2002, ktorý sa napriek určitému omeškaniu uskutočnil a umožnil dosiahnuť ciele v roku 2005. Zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM v dôsledku vonkajších faktorov nezávislých od podniku ako takého si následne vyžiadalo predĺženie plánu oznámeného v roku 2002 a zavedenie nových opatrení. |
(197) |
Francúzsko sa domnieva, že SNCM má dobré vyhliadky na ozdravenie a že opatrenia plánované novými akcionármi, najmä uskutočnenie sociálneho plánu, ozdravenie dopravných spojení a obnova určitých plavidiel umožnia obnovenie životaschopnosti podniku. Francúzsko v tejto súvislosti poznamenáva, že vzhľadom na príjmy získavané z poverenia službou vo verejnom záujme (okolo [50 – 70] (60) % obratu SNCM), ako aj na výšku fixných nákladov a ťažkosti s preradením 6 plavidiel používaných na spojení Marseille – Korzika, predstavuje poverenie službou vo verejnou záujme podstatný prvok stratégie podniku a jeho životaschopnosti. |
(198) |
Pokiaľ ide o obmedzenie pomoci na minimum, Francúzsko sa domnieva, že náklady na reštrukturalizáciu obmedzilo na minimum nevyhnutné na uskutočnenie reštrukturalizácie. Francúzske orgány v tejto súvislosti pripomínajú, že ako to uznala Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2003, sám podnik dostatočne prispel k plánu reštrukturalizácie svojimi vlastnými zdrojmi prostredníctvom predaja aktív za sumu 30,2 milióna EUR. Okrem toho, so zreteľom na ďalšie predaje, ktoré uskutočnila SNCM vo výške 12,2 milióna EUR, bola celková výška vlastných príspevkov podniku vyčíslená na 42,38 milióna EUR. Francúzsko usudzuje, že táto suma je omnoho vyššia ako suma vlastných príspevkov potrebná na schválenie pomoci na reštrukturalizáciu, ktorá napokon predstavuje 15,81 milióna EUR, keďže ostatné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc. |
5.2.4. K podmienkam uloženým rozhodnutím Komisie z roku 2003 a k prípadným ďalším kompenzačným opatreniam
(199) |
Na rozdiel od tvrdení STIM a CFF, francúzske orgány uvádzajú, že dodržali všetky podmienky uložené rozhodnutím z roku 2003, ktorými boli viazané do konca roku 2006, osobitne udržanie flotily 11 plavidiel a uplatňovanie nižších cien, ako sú ceny konkurentov. |
(200) |
Francúzsko sa tiež domnieva, že v rámci nového konečného rozhodnutia by sa výška kompenzačných opatrení, ktoré sa majú uložiť SNCM, mala upraviť, pretože výška pomoci na reštrukturalizáciu by už predstavovala 15,81 milióna EUR, a nie 69,3 milióna EUR. |
(201) |
V tejto súvislosti Francúzsko namieta voči pripomienkam STIM týkajúcim sa možnosti, aby Komisia SNCM v rámci kompenzačného opatrenia nariadila predaj účasti v CMN. Francúzsko popiera argument STIM, že by vymedzenie strategických aktív bolo spochybnené v usmerneniach z roku 2004 vo vzťahu k usmerneniam z roku 1999. |
(202) |
Pokiaľ ide o opatrenia uvádzané CFF, ktorými by sa malo oslabiť postavenie SNCM na trhu, francúzske orgány pripomínajú, že ako Komisia okrem iného poukázala vo svojom rozhodnutí z roku 2003 (bod 87), na dotknutých trhoch (medzi Francúzskom a Korzikou a Maghrebom) neexistuje nadmerná kapacita a prerozdelenie liniek zabezpečujúcich spojenie s Korzikou v rámci a mimo poverenia službou vo verejnom záujme by ohrozilo životaschopnosť podniku. |
(203) |
Pokiaľ ide o argument CFF, že zavedenie už opísaných opatrení v prospech SNCM prináša vážne riziko vytlačenia z trhu dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou jej hlavného konkurenta, čiže CFF, francúzske orgány uvádzajú, že vzhľadom na súčasnú štruktúru tohto trhu, na ktorom má CFF vedúce postavenie, závisí udržanie štruktúry hospodárskej súťaže od schválenia plánu reštrukturalizácie SNCM a od prítomnosti SNCM na predmetnom trhu. |
VI. POSÚDENIE OPATRENÍ
6.1. EXISTENCIA POMOCI V ZMYSLE ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZFEÚ
(204) |
V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“ |
(205) |
Vnútroštátne opatrenie možno klasifikovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ za predpokladu splnenia týchto štyroch kumulatívnych podmienok: 1. predmetným opatrením sa poskytuje selektívna hospodárska výhoda; 2. táto výhoda je financovaná zo štátnych zdrojov; 3. táto výhoda narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a napokon 4. táto výhoda ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (105). |
(206) |
Komisia konštatuje, že SNCM prijala štátne zdroje v celkovej sume 274,54 milióna EUR (106) prostredníctvom CGMF, ktorá je v 100 % vlastníctve štátu. |
(207) |
Keďže SNCM pôsobí v odvetví námornej dopravy, ktoré je otvorené hospodárskej súťaži v rámci Európy, možná hospodárska výhoda, ktorú získala, môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. |
(208) |
Skutočnosť, že trh kabotáže s ostrovmi v Stredozemí bol do 1. januára 1999 dočasne oslobodený od uplatňovania nariadenia (EHS) č. 3577/92, neumožňuje vopred vylúčiť, že dotácie poskytované na zabezpečovanie kabotážnych spojení s ostrovmi v Stredozemí v rámci udeleného poverenia službou vo verejnou záujme mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž. |
(209) |
V každom prípade, aj keď dotácie poskytnuté na zabezpečovanie kabotážnych spojení nemuseli do 1. januára 1999 ovplyvňovať obchod či narúšať hospodársku súťaž, od uvedeného dátumu sa situácia zmenila, pretože v súlade s nariadením č. 3577/92 sú činnosti kabotážnej dopravy odvtedy dostupné všetkým prevádzkovateľom v Európskej únii. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že SNCM nevykonáva len kabotážnu dopravu, ale pôsobí aj na trhu medzinárodnej námornej dopravy, ktorého liberalizácia sa uskutočnila prostredníctvom nariadenia Rady (EHS) č. 4055/86 (107). |
(210) |
Komisia sa preto domnieva, že v tomto prípade sú splnené všetky tri posledné kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ uvedené v odôvodnení 205 tohto rozhodnutia. Pri každom opatrení preto musí preskúmať existenciu selektívnej hospodárskej výhody v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu z 11. septembra 2012. |
6.1.1. Relevantné obdobie na účely posúdenia
(211) |
Komisia musí podľa judikatúry Všeobecného súdu (108) po zrušení jedného zo svojich rozhodnutí vychádzať vo svojom novom posúdení len z informácií, ktoré mala k dispozícii k dátumu prijatia zrušeného rozhodnutia, čo je v tomto prípade 8. júl 2008. |
(212) |
Do úvahy sa preto nesmú brať žiadne udalosti po 8. júli 2008. Zmeny, ktoré mohli nastať na trhu, alebo zmeny situácie príjemcu pomoci, musia byť vylúčené z analýzy. Komisia nebude zohľadňovať ani obdobie vykonávania plánu reštrukturalizácie nasledujúce po júli 2008 (109). |
(213) |
Komisia takisto nie je povinná začať vyšetrovanie prípadu od začiatku ani doplniť vyšetrovanie o nové odborné posudky (110). Zrušenie aktu, ktorým sa ukončuje administratívny postup obsahujúci viacero fáz, nemusí znamenať zrušenie celého konania. Keď sa, ako v tomto prípade, napriek skutočnosti, že vyšetrovacie opatrenia umožňujú vykonať vyčerpávajúcu analýzu zlučiteľnosti pomoci, javí analýza vykonaná Komisiou ako neúplná a vedie k nezákonnosti rozhodnutia, v konaní, ktorým sa má toto rozhodnutie nahradiť, sa môže kedykoľvek pokračovať na základe už vykonaných vyšetrovacích opatrení (111). |
(214) |
Okrem toho, keďže Komisia musí vo svojej novej analýze vychádzať výlučne z informácií, ktoré mala k dispozícii v júli 2008, čo sú informácie, ku ktorým sa už vyjadrili francúzske orgány a aj SNCM, nie je potrebné ich znovu skúmať (112). Na záver, zverejnením rozhodnutia o začatí konania v Úradnom vestníku bolo dotknutým tretím stranám zabezpečené právo predložiť svoje pripomienky (113) a v nariadení č. 659/1999 nie je žiadne ustanovenie, v ktorom by bola stanovená povinnosť poskytnúť im opäť takúto príležitosť, keď sa pôvodný plán reštrukturalizácie zmení počas vyšetrovacieho konania (114). |
(215) |
Toto rozhodnutie je preto založené najmä na informáciách dostupných k 8. júlu 2008. Komisia však dodatočne preukáže aj to, že ani keby zohľadnila poznámku francúzskych orgánov zo 16. mája 2013 týkajúcu sa skutočností, na ktoré sa odkazovalo pred 8. júlom 2008, a informácie, ktoré SNCM predložila 27. augusta 2013, jej závery by to nezmenilo. |
6.1.2. Predaj SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR
(216) |
Komisia musí v tomto prípade preskúmať, či kapitálový vklad štátu vo výške 158 miliónov EUR pred predajom SNCM súkromným kupujúcim, čo je v konečnom dôsledku „záporná predajná cena“ podniku v presne rovnakej výške, neobsahuje prvky štátnej pomoci. |
(217) |
Otvorené, transparentné a nediskriminačné verejné výberové konanie, na základe ktorého štát postúpi podnik po jeho predbežnej rekapitalizácii (za sumu vyššiu, ako je predajná cena), nevyhnutne nedovoľuje vylúčiť existenciu pomoci, z ktorej môže mať prospech sprivatizovaný podnik a aj kupujúci tohto podniku (115). |
(218) |
Na účely overenia, či štát svojím kapitálovým vkladom poskytol podniku hospodársku výhodu, Komisia v zásade uplatňuje kritérium „súkromného investora v trhovom hospodárstve“ (ďalej len „kritérium súkromného investora“) za podmienky, že príjemca nie je povinný vrátiť iné formy štátnej pomoci a že je možné analyzovať vzhľadom na toto kritérium. Zásada súkromného investora je vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania s verejným a súkromným sektorom, ktorá vyplýva z článku 345 ZFEÚ. Podľa tejto zásady kapitál, ktorý priamo alebo nepriamo poskytol podniku štát za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým trhovým podmienkam, nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc (116). |
(219) |
Na tieto účely môže Komisia okrem iného posúdiť, či sa poskytovateľ finančných zdrojov správal ako súkromný investor postupujúci v súlade so štrukturálnou – či už globálnou, alebo odvetvovou – politikou, ktorý sa riadil výhľadmi dlhodobej návratnosti vloženého kapitálu. Platnosť tohto prístupu uznali súdy Európskej únie vo viacerých veciach (117). |
(220) |
Podľa ustálenej judikatúry kapitálový vklad verejného investora uskutočnený bez akéhokoľvek výhľadu ziskovosti, a to aj dlhodobého, predstavuje štátnu pomoc (118). |
(221) |
Súdy Európskej únie tiež skonštatovali, že súkromný investor postupujúci v súlade so štrukturálnou – či už globálnou, alebo odvetvovou – politikou, ktorý sa riadi výhľadmi dlhodobej návratnosti vloženého kapitálu, by si po rokoch nepretržitých strát nemohol rozumne dovoliť uskutočniť kapitálový vklad, ktorý je z hospodárskeho hľadiska nielenže nákladnejší ako predaj aktív, ale navyše je spojený s predajom podniku, čo ho v skutočnosti pripravuje o akúkoľvek nádej na zisk, dokonca aj v dlhodobejšej perspektíve (119). |
(222) |
Konkrétnejšie, Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Gröditzer rozhodol, že pri zisťovaní, či privatizácia podniku za zápornú predajnú cenu obsahuje prvky štátnej pomoci, by sa malo posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor veľkosti porovnateľnej s veľkosťou subjektu spravujúceho verejný sektor vykonal kapitálový vklad v takejto výške, alebo by sa rozhodol pre jeho likvidáciu (120). |
(223) |
Na základe uvedeného musí Komisia na účely určenia, či predmetné opatrenie predstavuje pomoc, „posúdiť, či riešenie, ktoré si vybral štát, je tým najmenej nákladným riešením v porovnaní s akýmkoľvek iným riešením vrátane neuskutočnenia zásahu, čo by v takomto prípade viedlo k záveru, že štát konal ako súkromný investor“ (121). |
(224) |
Inými slovami, Komisia musí overiť, či rozhodnutie vykonať takýto významný kapitálový vklad je naozaj menej nákladné ako likvidácia. |
6.1.2.1. K posúdeniu nákladov na likvidáciu
a)
(225) |
Pokiaľ ide o kvantifikáciu nákladov akcionára na likvidáciu, francúzske orgány sa domnievajú, že v súčasnosti nemôžu veľké skupiny podnikov neprihliadať na sociálne dôsledky svojich rozhodnutí o zatvorení pracovísk alebo likvidácii dcérskych spoločností. Preto zvyčajne uskutočňujú sociálne plány, ktoré môžu zahŕňať opatrenia na preškolenie zamestnancov, pomoc na hľadanie nového pracovného miesta, náhrady za prepustenie zamestnancov, či dokonca opatrenia v oblasti miestneho rozvoja, ktoré presahujú požiadavky zákonných ustanovení a kolektívnych zmlúv. |
(226) |
Francúzske orgány sa v tejto súvislosti domnievajú, že na základe sociálneho plánu z roku 2005, ktorý je založený na pláne z roku 2002, by rozpätie malo byť od [90 000 – 100 000] (60) EUR do [120 000 – 130 000] EUR na zamestnanca, t. j. celková suma od [200 – 210] (60) miliónov EUR do [250 – 260] (60) miliónov EUR. Francúzske orgány spresňujú, že v dolných hraniciach uvedeného rozpätia je zohľadnená skutočnosť, že náklady na referenčný sociálny plán sa zvýšili v dôsledku veľkého podielu zamestnancov, ktorí sa blížia dôchodkovému veku a ktorých odchod do dôchodku sa uskutočňuje za osobitne výhodných podmienok. Okrem toho je zohľadnený aj kontext (likvidácia podniku a hromadné prepúšťanie zamestnancov), ktorý nie je v žiadnom prípade porovnateľný so znížením počtu zamestnancom, ktorý by spoločnosti umožnil pokračovať v činnosti, ako je to v prípade referenčného sociálneho plánu. |
(227) |
Francúzske orgány sa na záver domnievajú, že ani keď sa použijú kritériá analýzy stanovené Všeobecným súdom v jeho rozsudku z 15. septembra 2012, prevod väčšinového podielu v SNCM za zápornú predajnú cenu 158 miliónov EUR neobsahoval prvky štátnej pomoci. Tvrdia, že Komisia má všetky informácie potrebné na to, aby mohla zodpovedať na kritiky Súdu. |
(228) |
Komisia nesúhlasí s touto analýzou. |
(229) |
Podľa rozsudku Všeobecného súdu (122) vyplatenie dodatočných náhrad za prepustenie môže v zásade predstavovať zákonný a vhodný postup v závislosti od okolností prípadu, pričom cieľom je podporovať pokojný sociálny dialóg a chrániť dobrú povesť značky spoločnosti alebo skupiny spoločností. Podľa zásady rovnakého zaobchádzania so súkromným a verejným sektorom je možnosť vyplatenia dodatočných náhrad za prepustenie otvorená členským štátom aj v prípade, že verejný podnik ide do likvidácie, hoci ich povinnosti nemôžu v zásade presiahnuť striktné minimum zákonných a zmluvných povinností. Súd však uvádza, že „uhradenie týchto dodatočných nákladov z dôvodu oprávnených obáv však nemôže sledovať výlučne sociálny, či dokonca politický cieľ, lebo inak by vybočovalo z rámca kritéria súkromného investora […]. V prípade neexistencie akejkoľvek, hoci aj dlhodobej hospodárskej racionálnosti, sa teda zohľadnenie nákladov prekračujúcich rámec prísnych zákonných a zmluvných záväzkov musí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.“ (123) |
(230) |
Pokiaľ ide o argument, ktorý predložili francúzske orgány k ochrane dobrej povesti štátu, súd sa domnieva, že „ochrana dobrej povesti členského štátu ako globálneho investora v trhovom hospodárstve nemôže s výnimkou osobitných okolností bez osobitne presvedčivého odôvodnenia predstavovať dostatočné odôvodnenie na preukázanie dlhodobej hospodárskej racionálnosti úhrady takých dodatočných nákladov, ako sú dodatočné náhrady za prepustenie.“ (124) V tomto prípade takéto osobitné okolnosti chýbajú. |
(231) |
Komisia poznamenáva, že francúzske orgány po začatí konania nedefinovali hospodárske činnosti francúzskeho štátu, a to ani na zemepisnej či odvetvovej úrovni. Musí sa vykonať dlhodobé posúdenie hospodárskeho odôvodnenia predmetných opatrení, aj keď francúzske orgány nakoniec vo svojej korešpondencii zo 16. mája 2013 uviedli, že konanie štátu by sa malo porovnávať s konaním diverzifikovanej holdingovej spoločnosti, ktorá sa snaží maximalizovať svoje zisky a chrániť svoju dobrú povesť ako globálneho podniku, najmä pokiaľ ide o riadenie jej zamestnancov. |
(232) |
Pokiaľ ide o dobrú povesť CGMF, Komisia poznamenáva, že v odvetví námornej dopravy nemala iné aktíva než SNCM. Tento argument sa v tomto prípade preto nemôže uplatňovať. |
(233) |
Pokiaľ ide o dobrú povesť štátu ako akcionára, francúzske orgány vyhlásili, že existovalo veľké riziko sociálnych nepokojov v štátom kontrolovaných podnikoch, a to nie len v geografickej blízkosti činností SNCM, ale vo všetkých odvetviach, a najmä v odvetví dopravy. Komisia poznamenáva, že francúzske orgány nepreukázali skutočnú existenciu tohto rizika rozšírenia sociálnych nepokojov na všetky verejné podniky a usudzuje, že nepreukázali ani to, že vyplatenie dodatočných náhrad pomohlo zamedziť ďalším štrajkom. Na záver, Komisia sa domnieva, že výlučne sociálne odôvodnenie vyplatenia týchto dodatočných náhrad štátom nestačí na vylúčenie prítomnosti štátnej pomoci. |
(234) |
Komisia sa navyše domnieva, že francúzske orgány neuviedli dostatočne objektívne a overiteľné údaje, ktorými by sa dalo preukázať, že vyplatenie dodatočných náhrad za prepustenie je v podobných okolnostiach bežný postup súkromných podnikateľov v tom istom odvetví. Komisia poznamenáva, že samotný odkaz na obmedzený počet sociálnych plánov nepostačuje na dokázanie existencie dostatočne ustálenej praxe v prípadoch porovnateľných s týmto prípadom, že schémy pre prípady sociálnych plánov, ktoré uviedli francúzske orgány, sa týkajú skôr reštrukturalizácie ako plánov likvidácie a že mnohé sa vzťahujú na odvetvia, ktoré nemajú na prvý pohľad nič spoločné s dopravnou infraštruktúrou [napr. odvetvie kozmetiky (Yves Saint-Laurent Haute couture), agropotravinárske odvetvie (Danone) a odvetvie elektroniky (Hewlett Packard)]. Navyše v tabuľke, ktorú poskytli francúzske orgány v poznámke zo 16. mája 2013 a v ktorej je uvedený zoznam sociálnych plánov, je opísaných šesť plánov, ktoré sa začali po privatizácii SNCM, a teda nemôžu slúžiť ako dôvody na zohľadnenie dodatočných náhrad za prepustenie. |
(235) |
SNCM uviedla v poznámke z 27. augusta 2013 nový zoznam piatich sociálnych plánov. Komisia sa domnieva, že tento zoznam nedokazuje, že by vyplatenie dodatočných náhrad za prepustenie bolo u súkromných podnikateľov v tom istom odvetví ustálenou praxou. Komisia poznamenáva, že z piatich predmetných plánov sa dva vzťahujú na SNCM, pričom jeden z nich je predmetom tohto rozhodnutia. Tieto dva plány sa preto nemôžu použiť na objektívne porovnanie z dvoch dôvodov: po prvé, minulé postupy SNCM v tejto oblasti nepredstavujú dostatočný základ na odôvodnenie ustálenej povahy postupu a po druhé, sociálny plán z roku 2002 sa vzťahuje na obdobie, keď bola SNCM verejným podnikom, pričom porovnávacím kritériom, ktoré stanovil Všeobecný súd, boli súkromné podniky pôsobiace v rovnakom odvetví. Komisia preto poznamenáva, že sociálny plán marseillského prístavu nemožno brať do úvahy, pretože prístav bol v roku 2004 vo verejnom vlastníctve a nie v súkromnom. Pokiaľ ide o posledné dva uvedené sociálne plány, t. j. Air Lib a Eurostar, Komisia uvádza, že ide o plány reštrukturalizácie a nie likvidácie. Komisia ešte poznamenáva, že priemerná dodatočná náhrada týchto dvoch plánov je o viac ako 50 % nižšia než priemerná dodatočná náhrada, ktorú vyplácala SNCM. |
(236) |
Na záver, Komisia konštatuje, že francúzske orgány nepreukázali, že by konanie francúzskeho štátu bolo motivované primeranou pravdepodobnosťou získania nepriameho materiálneho zisku, prípadne dlhodobého, a zároveň zamedzením stupňovania sociálnych nepokojov v podniku, pretože za predpokladu, že dôjde k likvidácii, by podnik zanikol. Neexistujú dostatočné dôkazy na potvrdenie hypotézy, že ďalšie verejné podniky vyplácali väčšie odchodné pre zamestnancov. Toto stanovisko ešte potvrdzuje skutočnosť, že z hľadiska globálneho investora, ktoré uvádzajú francúzske orgány, poskytnutie veľmi vysokého odstupného zamestnancom spoločnosti môže skomplikovať prípadnú reštrukturalizáciu ostatných spoločností vo vlastníctve toho istého investora. Francúzske orgány okrem toho nekvantifikovali významnú povahu možných sociálnych nákladov, ktoré uvádzajú ako odôvodnenie poskytnutia dodatočných náhrad za prepustenie. |
(237) |
Francúzske orgány tiež tvrdili, že likvidačné konanie by bol dlhšie a možno riskantnejšie pre štát ako akcionára než predaj SNCM za zápornú cenu. Komisia poznamenáva, že francúzske orgány neposkytli dôkaz o takomto riziku a nevysvetlili, prečo by súkromný akcionár mal brať do úvahy dĺžku likvidačného konania. Vec Frucona Košice (125), na ktorú odkazujú francúzske orgány, nemá žiadnu súvislosť s týmto prípadom, keďže sa týka testu súkromného veriteľa. Dĺžka likvidačného konania je relevantná pre analýzu toho, či štát ako veriteľ Frucona Košice maximalizoval vymoženie svojich dlhov akceptovaním okamžitého čiastočného splatenia alebo či by dosiahol viac, ak by čakal na výsledok likvidácie podniku. Okolnosti tohto prípadu sú odlišné, keďže štát je akcionár SNCM a nie súkromný veriteľ. Vzhľadom na to, že v prípade likvidácie SNCM by aktíva jednoznačne nepostačovali na pokrytie záväzkov, štát by nezískal späť svoj vklad. Dĺžka likvidačného konania preto nemá žiadny vplyv na tento prípad. |
(238) |
Francúzskym orgánom sa teda nepodarilo odôvodniť znášanie nákladov na tieto dodatočné platby štátom konajúcim ako súkromný investor v prípade likvidácie. |
(239) |
Komisia musí v tejto fáze analýzy určiť likvidačnú hodnotu SNCM bez dodatočných náhrad za prepustenie. |
b)
(240) |
Metódou výpočtu precenených čistých aktív sa odhalí nedostatok aktív, ak hospodárska hodnota skutočných aktív (vo všeobecnosti vyššia ako čistá účtovná hodnota) nepokrýva hospodársku hodnotu skutočných dlhov. |
(241) |
Komisia na určenie nedostatku aktív v tomto prípade s pomocou svojho odborníka (126) overila, ako je vysvetlené ďalej v texte, že 30. septembra 2005 nebola hodnota aktív SNCM dostatočná na odškodnenie prednostných a neprednostných veriteľov. |
(242) |
Komisia sa domnieva, že ocenenie čistých aktív je metóda, ktorá sa bežne používa na ocenenie spoločností v odvetví námornej dopravy. Ďalej si myslí, že táto metóda je osobitne vhodná v prípade SNCM, pretože jej referenčný akcionár má ako alternatívu k prevodu na výber iba likvidáciu spoločnosti. |
(243) |
Pokiaľ ide o ďalšie metódy ocenenia, predovšetkým o metódu súčasných prevádzkových voľných peňažných tokov, Komisia sa nazdáva, že so zreteľom na to, že táto metóda predpokladá pokračovanie činnosti spoločnosti, čo nie je prípad SNCM, v prípade ktorej sa počíta s likvidáciou, nie je táto metóda v tomto prípade vhodná. |
(244) |
Komisia vybrala dátum 30. septembra 2005 ako referenčný dátum na ocenenie SNCM, keďže ide o dátum, keď skutočne došlo k rozhodnutiu medzi prijatím ponuky na prevzatie a likvidáciou spoločnosti, pričom o výbere BCP sa rozhodlo 27. septembra 2005. |
i) K hodnote aktív SNCM
(245) |
Komisia predovšetkým poznamenáva, že akcionár SNCM vyčíslil v spolupráci so spoločnosťou Ernst & Young náklady na likvidáciu podniku (pozri správu CGMF uvedenú skôr v texte) k 30. septembru 2005, a doplňujúce odborné stanoviská vydali Oddo Corporate Finance a právna firma Paul Hastings. Komisia poznamenáva, že v už uvedenej správe Oddo-Hastings boli aktíva SNCM ocenené na 190,3 milióna EUR. |
(246) |
Pokiaľ ide o ocenenie flotily v úplnom vlastníctve (127), špecializovaný maklér BRS ocenil hrubú trhovú hodnotu plavidiel SNCM k 30. septembru 2005 na 224 miliónov EUR a v správe Oddo bola flotila SNCM ocenená na 150,7 milióna EUR po odpočítaní zrážky (128), maklérskej provízie (129) a právnej neistoty (130). Tabuľka 3 Scenáre ocenenia aktív SNCM k 30. septembru 2005
|
(247) |
Z uvedenej tabuľky pre Komisiu vyplýva, že flotila plavidiel predstavuje hlavný prvok ocenenia aktív podniku. V tejto súvislosti odborník Komisie po vykonaní porovnávacej analýzy v možných prípadoch usúdil, že zrážka uplatnená na hrubú trhovú cenu plavidiel a obozretnosť na účely právnej neistoty boli logické. Na základe toho dospel k záveru, že neexistuje žiadne odôvodnenie na zamietnutie ocenenia hodnoty flotily zo strany francúzskeho štátu. |
(248) |
Pokiaľ ide o zrážku, Komisia sa domnieva, že jej výška je v súlade so zrážkami, ktoré sú bežné pri predaji plavidiel v prípade súdnej likvidácie. Podľa odborníka Komisie napríklad Régie des Transports Maritimes (štátom vlastnená belgická spoločnosť prevádzkujúca linku Ostende – Ramsgate) predala v roku 1997 dva trajekty so zľavami odhadovanými na 35 % a 45 %. Nedávno predala spoločnosť Festival Cruises tri plavidlá na okružné plavby s priemernou zľavou 20 %. Zľavy, ktoré sú bežné v podobných prípadoch, sú teda na úrovni zliav, ktoré uplatnili francúzske orgány v tomto prípade. |
(249) |
Pokiaľ ide o právnu neistotu, Komisia sa domnieva, že so zreteľom na to, že sa na trhu neuskutočnila žiadna porovnateľná transakcia, argumenty zdôvodňujúce právnu neistotu sú v súlade s obmedzenosťou trhu pre plavidlá určitého typu navrhnuté na pomerne špecifické použitie. |
(250) |
Komisia ďalej uvádza, že jej nezávislý odborník upravil ocenenie investícií smerom nahor, predovšetkým ocenenie podielu SNCM v CMN (z 21,8 milióna EUR na 28 miliónov EUR). Z tohto hľadiska, so zreteľom na ponuku Stef-TFE na odkúpenie podielu za 35,2 milióna EUR, ktorá bola Komisii predložená v rámci tohto zisťovania, sa Komisia domnieva, že ocenenie podielu SNCM v CMN na 28 miliónov EUR je vzhľadom na likvidáciu spoločnosti rozumné. |
(251) |
Odborník Komisie nemal žiadne osobitné námietky k oceneniu ostatných aktív. Neschválil však položku „čisté peňažné prostriedky“, keďže vykazovali schodok. Komisia sa preto nazdáva, že táto položka by sa mala preradiť do pasív SNCM. |
(252) |
Komisia so zreteľom na rôzne úpravy oceňuje aktíva SNCM k 30. septembru 2005 na 211,4 milióna EUR. |
ii) K hodnote pasív SNCM
(253) |
Komisia konštatuje, že francúzske orgány vyčísľujú dlžnú sumu prednostných dlhov na 153,8 milióna EUR a dlžnú sumu neprednostných dlhov na 170,9 milióna EUR (bez dodatočných náhrad za prepustenie). |
(254) |
Pokiaľ ide osobitne o pasíva sociálneho charakteru, francúzske orgány ocenili náklady na sociálny plán podľa kolektívnej zmluvy na [70 – 80] (60) miliónov EUR. Náklady spojené s týmto plánom boli stanovené individuálne so zreteľom na typ zmluvy (zmluva na dobu neurčitú alebo zmluva na dobu určitú), stanovy a uplatniteľné kolektívne zmluvy (zamestnanci na palubách plavidiel, zamestnanci na súši a vedenie lode), služobný vek, zaradenie a mzdu. Táto suma zahŕňa výpovedné náhrady ([20 – 30] (60) miliónov EUR), náhrady za platené dovolenky v prípade výpovede ([0 – 10] (60) miliónov EUR), zmluvné náhrady za prepustenie ([30 – 40] (60) miliónov EUR) a príspevok Delalande ([0 – 10] miliónov EUR) (134). |
(255) |
Náklady na sociálny plán mimo kolektívnej zmluvy odhadli francúzske orgány na [30 – 40] (60) miliónov EUR. Tento sociálny plán zoskupuje všetky sprievodné opatrenia spojené so zákonnými a regulačnými povinnosťami (135) SNCM v oblasti prepustenia a nepriame náklady spojené so sociálnym plánom podľa kolektívnej zmluvy (136). |
(256) |
Náklady na zrušenie hlavných prevádzkových zmlúv sa vzťahujú najmä na použitie bankovej záruky vo výške 7,4 milióna EUR, ktorá bola poskytnutá ako záruka riadneho plnenia záväzkov služby vo verejnom záujme zo strany SNCM, ku ktorým je potrebné pripočítať penále stanovené v predmetnej zmluve, ktoré sa rovná 2 % referenčnej finančnej náhrady vo výške 63 miliónov EUR za rok 2005, t. j. približne 1,2 milióna EUR v prípade neplnenia povinností zo strany držiteľa poverenia. |
(257) |
Pokiaľ ide o čisté pasíva spojené s predajom plavidiel prenajímaných na leasing (137), francúzske orgány zdôrazňujú, že na základe určitých predpokladov (138) špecializovaný maklér BRS ocenil čistý výnos z predaja k 30. septembru 2005 na 144,8 milióna EUR po odpočítaní zrážky, maklérskej provízie a preklenovacích finančných nákladov. Keďže úspory na daniach a bankové dlhy predstavujú 193,5 milióna EUR, otvorený zostatok bankových dlhov týkajúcich sa plavidiel prenajímaných na leasing je vo výške 48,7 milióna EUR. Tabuľka 4 Scenáre na ocenenie pasív SNCM k 30. septembru 2005
|
(258) |
Komisia poznamenáva, že pasíva sociálneho charakteru tvoria hlavnú časť pasív SNCM. Pokiaľ ide o prednostné pasíva sociálneho charakteru, t. j. o náklady na sociálny plán, odborník Komisie prostredníctvom prieskumu overil vzorce pre výpočet všetkých zložiek plánu a nezistil nezrovnalosti ani chyby. Komisia so zreteľom na toto overenie považuje za rozumnú sumu [70 – 80] (60) miliónov EUR, ktorú uviedli francúzske orgány v spojitosti so sociálnym plánom podľa kolektívnej zmluvy. |
(259) |
Pokiaľ ide o prevádzkové medzistraty, Komisia sa domnieva, že odhad je rozumný z hľadiska právnych predpisov, najmä článku L.622-10 francúzskeho Obchodného zákonníka (Code du commerce) a článku 119-2 dekrétu č. 85-1388 z 27. decembra 1985, v zmysle ktorých môže príslušný obchodný súd uložiť SNCM z dôvodu jej záväzkov služby vo verejnom záujme povinnosť pokračovať v prevádzke po obdobie dvoch mesiacov, ktorú možno na požiadanie orgánu zodpovedného za stíhanie predĺžiť. |
(260) |
Odborník Komisie nemal žiadne osobitné námietky k nezaisteným dlhom. Počiatočnú sumu 69,7 milióna EUR však opravil o sumu 14,5 milióna EUR úpravou položky „Čisté peňažné prostriedky“. Komisia sa domnieva, že táto úprava je v súlade so zmenami, ku ktorým došlo v ocenení aktív SNCM. |
(261) |
Pokiaľ ide o náklady na sociálny plán mimo kolektívnej zmluvy (bez dodatočných náhrad za prepustenie zamestnancov), odborník Komisie sa domnieva, že odhadované náklady na súdne konania by sa mali znížiť na [0 – 5] (60) miliónov EUR namiesto [0 – 10] (60) miliónov EUR, ktoré uviedli francúzske orgány. Komisia je v tejto súvislosti presvedčená, že by odborové organizácie požadovali prekvalifikovanie zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú (143), domnieva sa však, že vyčíslenie nákladov sa má vzťahovať iba na zamestnancov v pracovnom pomere na dobu určitú, v prípade ktorých je toto riziko prakticky isté (t. j. 150 takýchto zmlúv). Na základe hrubej mesačnej mzdy [2 000 – 2 500] (60) EUR s odstupným vo výške 9 mesačných miezd pre prvých [100 – 120] (60) zmlúv na dobu určitú a s odstupným vo výške 6 mesačných miezd pre ďalších [50 – 70] (60) zmlúv je celková suma [0 – 10] (60) miliónov EUR. |
(262) |
Pokiaľ ide o čisté pasíva spojené s predajom plavidiel prenajímaných na leasing, Komisia sa domnieva, že predpoklady, na ktorých je založený výpočet, sú odôvodnené najmä so zreteľom na zmluvný formalizmus GIE, ktorý obmedzuje akékoľvek nahradenie SNCM tretími osobami a daňové výhody podmieňuje prevádzkovaním plavidiel pod francúzskou vlajkou. Okrem toho neexistujú žiadne dôvody na uplatňovanie právnej neistoty na plavidlá prevádzkované v rámci leasingových zmlúv, keďže tieto plavidlá previedli veriteľské banky GIE. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že je rozumné zohľadniť preklenovacie finančné náklady od 30. septembra 2005 do dátumu skutočného prevodu plavidla. |
(263) |
So zreteľom na uvedené sa Komisia nazdáva, že k 30. septembru 2005 predstavovali prednostné pasíva SNCM 153,8 milióna EUR a neprednostné pasíva SNCM 181,1 milióna EUR. |
iii) K zisteniu nedostatku aktív
(264) |
Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že k 30. septembru 2005 hodnota aktív SNCM (t. j. 211,4 milióna EUR) nebola dostatočná na uspokojenie prednostných veriteľov (153,8 milióna EUR) a neprednostných veriteľov (181,1 milióna EUR), t. j. spolu 334,9 milióna EUR. Nedostatok aktív je teda približne 123,5 milióna EUR. |
c)
(265) |
Komisia takisto preskúmala tvrdenie francúzskych orgánov, že štát ako väčšinový akcionár môže byť v prípade likvidácie podniku vyzvaný na vyrovnanie nedostatku aktív. Jedna zo zainteresovaných strán (CFF) namietala voči uplatňovaniu vnútroštátnej judikatúry, na ktorú sa odvolávali francúzske orgány v tomto konkrétnom prípade. CFF zastáva názor, že so zreteľom na judikatúru Odvolacieho súdu v Rouene vo veci Aspocom Group Oyj, súd nariadil fínskej materskej spoločnosti zaplatiť náhradu zamestnancom svojej zlikvidovanej francúzskej dcérskej spoločnosti, keďže táto náhrada bola stanovená v sociálnom pláne na základe podnikovej dohody schválenej materskou spoločnosťou a nakoniec nebola vyplatená. |
(266) |
Francúzske orgány sa domnievajú, že celkové skutočné náklady, ktoré by štát musel ako akcionár znášať prostredníctvom CGMF, by k 30. septembru 2005 boli od 312,1 milióna EUR do 361 miliónov EUR. V tomto odhade je podľa nich zohľadnené predovšetkým riziko toho, že by štát bol vyzvaný uhradiť nedostatok aktív, ak by ho súd uznal za de facto riadiaci subjekt SNCM, a riziko toho, že štátu by bolo nariadené vyplatiť prepusteným zamestnancom dodatočné náhrady za prepustenie. Francúzske orgány sa domnievajú, že tieto riziká sa musia brať do úvahy pri výpočte skutočných nákladov možnej likvidácie SNCM. |
(267) |
Ide tu o odhad celkových nákladov, ktoré by Francúzsko ako akcionár pravdepodobne muselo znášať v prípade súdnej likvidácie SNCM, s cieľom určiť, či by dobre informovaný súkromný investor so zreteľom na riziko, že bude musieť znášať tieto náklady, a so zreteľom na príslušné sumy uprednostnil priamy predaj svojej dcérskej spoločnosti za zápornú cenu 158 miliónov EUR alebo radšej prijal uvedené riziko. |
(268) |
Vo francúzskom práve má schválený likvidátor spoločnosti v súdnej likvidácii právomoc nárokovať si na náhradu škody proti bývalým riadiacim subjektom spoločnosti, tzv. „action en comblement de passif“ (žaloba o vyrovnanie pasív), v prípade zrušenia plánu ozdravenia alebo nútenej správy, ako aj v prípade súdnej likvidácie (144). |
(269) |
Podanie žaloby o vyrovnanie pasív proti bývalým riadiacim subjektom spoločnosti v konkurze je odôvodnené nutnosťou znovu vytvoriť majetok spoločnosti, čo je jednou z úloh zverených schválenému likvidátorovi. |
(270) |
Francúzske orgány vo viacerých listoch Komisii uviedli, že situácia, že by vnútroštátny súd nariadil štátu vyrovnať pasíva podniku, ktorý riadi, je veľmi pravdepodobný scenár a že sa musí brať do úvahy pri výpočte skutočných nákladov na možnú likvidáciu SNCM. |
(271) |
SNCM uviedla vo svojich listoch z 28. februára 2008 správu Baker & McKenzie, v ktorej sa posudzujú dôsledky žaloby o vyrovnanie pasív proti francúzskemu štátu. V tejto správe sa dospelo k záveru, že obchodný súd, ktorému by táto vec bola postúpená, by veľmi pravdepodobne uznal zodpovednosť štátu v tomto prípade a nariadil by mu zaplatiť celé sociálne dlhy SNCM. |
(272) |
V príslušných právnych predpisoch je stanovené, že sociálne dlhy spoločnosti v likvidácii môžu byť dané k úhrade jej bývalým riadiacim subjektom de jure alebo de facto, pokiaľ sú splnené štyri kumulatívne podmienky. |
i) Uznanie štátu ako riadiaceho subjektu de jure alebo de facto podniku v súdnej likvidácii
(273) |
Správa Baker & McKenzie, ktorú predložila SNCM, poskytla Komisii analýzu, ktorá ju priviedla k záveru, že […] (60). Cieľom uvedenej odbornej správy bolo v podstate v súlade s príslušnou judikatúrou (145) preukázať, že štát sa opakovane dopúšťal […] (60). Podľa správy štát konkrétne prijímal […] (60) rozhodnutia. Okrem toho sa zdá, že riadiace subjekty […] (60) podniku. Na záver, štát […] (60). |
(274) |
Komisia poznamenáva, že francúzske orgány vo svojich listoch z 28. marca 2008 nevyslovili žiadne výhrady k […] (60). Samotné francúzske orgány uvádzajú vo svojom liste z 20. novembra 2006, že súd […] (60) podnik. |
(275) |
Komisia však zastáva názor, že vyjadrenie francúzskych orgánov z 20. novembra 2006 v súvislosti s konaním vo veci štátnej pomoci nemôže samo osebe stačiť na to, aby sa mohlo dostatočne určiť podľa požadovanej právnej normy, či by súd považoval vnútroštátne orgány za subjekty, ktoré v skutočnosti riadili podnik, ktorý bol príjemcom predmetných opatrení, a najmä, aby mohol určiť stupeň pravdepodobnosti takejto možnosti. |
(276) |
Najmä pokiaľ ide o sporné rozhodnutia, ani zďaleka nie je preukázané, že konečné rozhodnutie, ktoré prijal štát, sa značne odchyľuje od postupu, ktorý štát vykonáva pri riadení svojich podielov. Aj v správe Baker & McKenzie je zdôraznená existencia opakujúcej sa polemiky okolo žiaducej miery intervencie štátu v riadení jeho podielov a všeobecne sa uvádza rozsiahla úloha […] (60). |
(277) |
Príklady domácej judikatúry, ktorú predložili štát a SNCM, sa nemôžu priamo uplatňovať na predmetné okolnosti. Hlavné uvedené prípady sa vzťahujú na miestne orgány a rozsudok vo veci BRGM zo 6. februára 2001 sa týka verejného priemyselného a obchodného podniku. |
(278) |
V každom prípade nie je vôbec preukázané, že by sa štát konajúci ako verejný orgán považoval za riadiaci subjekt de facto. |
ii) Dopustenie sa jednej chyby alebo viacerých chýb v riadení zo strany francúzskeho štátu ako riadiaceho subjektu de facto podniku v súdnej likvidácii
(279) |
V tomto prípade Komisia poznamenáva, že v správe odborníka SNCM sa na základe nevyčerpávajúceho zoznamu faktických prvkov uvádza súbor faktorov, ktoré preukazujú, že štát, […] (60), sa dopustil chýb riadenia. |
(280) |
Najmä sa uvádza, že francúzsky štát vykonal chyby týkajúce sa investícií súvisiacich s […] (60) SNCM. Štát sa údajne dopustil viacerých chýb riadenia, aj pokiaľ ide o kapacitu […] (60) SNCM. |
(281) |
V liste z 30. apríla 2007 francúzske orgány uviedli so zreteľom na kritériá kvalifikácie chyby v riadení v zmysle článku L.651-2 obchodného zákonníka riziko odsúdenia štátu za zodpovedného ako veľmi vysoké. |
(282) |
Komisia sa však opäť domnieva, že toto vyhlásenie z 30. apríla 2007 vydané v rámci konania vo veci štátnej pomoci nemôže samo osebe stačiť na to, aby sa mohlo dostatočne podľa požadovanej právnej normy určiť, či by súd rozhodol, že vnútroštátne orgány sa dopustili uvádzaných chýb, a najmä na určenie stupňa pravdepodobnosti takejto možnosti. Tento argument ešte potvrdzuje skutočnosť, že francúzske orgány popierajú samotnú existenciu chýb v riadení, ktoré sú však základným predpokladom na podanie žaloby o vyrovnanie pasív. |
(283) |
Navyše, SNCM sa podobne ako francúzske orgány vo veľkej miere spolieha na veľmi staré rozhodnutia v oblasti riadenia. Správa Baker & McKenzie je teda zameraná na […] (60) vykonávané do roku 2000. Bez váhania sa v nej odkazuje na správy Dvora audítorov za účtovné roky 1993 – 1999. K hlavným uvádzaným chybám v riadení údajne došlo približne v polovici 90. rokov. Veritelia SNCM však o týchto riadiacich postupoch boli informovaní vo chvíli, keď spoločnosti schvaľovali úver. Preto prinajmenšom nepriamo prijali riziko spojené s týmto typom riadenia. Nič nenaznačuje, že v takejto situácii logicky vzniká zodpovednosť štátu za vyrovnanie nedostatku aktív. |
(284) |
Navyše tieto údajné chyby v riadení vraj možno vysvetliť politickým rozhodnutiami verejných orgánov a nič nenasvedčuje tomu, žeby sa tieto politické rozhodnutia mohli klasifikovať ako chyby v riadení v zmysle judikatúry o vyrovnaní nedostatku aktív. |
(285) |
Na záver, správa Baker & McKenzie nie je vierohodná, najmä keď sa v nej tvrdí, že situáciu SNCM možno pripísať chybám vo vonkajšej komunikácii štátu o situácii SNCM. Z tejto správy vyplýva jedine to, že štát sa zmienil o situácii, ktorá už bola verejne známa. Správanie štátu preto nemá nič spoločné s chybným riadením. |
iii) Zistenie nedostatku aktív
(286) |
Komisia v tomto prípade poznamenáva, že v správe Oddo-Hastings sa uvádza nedostatok aktív k 30. septembru 2005 vo výške 134,4 milióna EUR, vypočítaný ako rozdiel medzi hodnotou aktív SNCM (190,3 milióna EUR) a hodnotou pasív podniku (prednostné dlhy ocenené na 153,8 milióna EUR a neprednostné dlhy ocenené na 170,9 milióna EUR). |
(287) |
Komisia vyššie nedostatok aktív SNCM odhadla k 30. septembru 2005 na 123,5 milióna EUR (pozri odôvodnenie 264). |
iv) Existencia kauzálnej súvislosti medzi chybami a zisteným nedostatkom aktív
(288) |
Podľa francúzskych orgánov môže byť riadiaci subjekt právnickej osoby vyhlásený za zodpovedný na základe článku L. 624-3 obchodného zákonníka, aj keď chyba v riadení, ktorej sa dopustil, je iba jednou z príčin nedostatku aktív a môže mu byť nariadená úhrada všetkých sociálnych dlhov alebo ich časť, aj keď z jeho pochybenia pochádza iba časť týchto dlhov. (146) Podľa francúzskych orgánov by francúzsky štát mohol byť povinný znášať časť odhadovanú od 85 % do 100 % zisteného nedostatku aktív, t. j. od 114,3 milióna EUR do 134,4 milióna EUR. |
(289) |
Táto analýza nemá žiadny solídny základ. Keďže údajné chyby v riadení sú založené na rozhodnutiach prijatých v polovici 90. rokov, ktoré ihneď zapríčinili vznik dodatočných nákladov pre SNCM, je veľmi ťažké pripísať im nedostatok aktív v roku 2005, najmä keď medzi týmito dvoma dátumami došlo k mnohým udalostiam. |
(290) |
Okrem toho, ak by neexistovala automatická súvislosť medzi výškou náhrady poskytnutej na vyrovnanie nedostatku aktív a sumou, o ktorú boli pasíva zvýšené v dôsledku chýb riadiaceho subjektu v riadení (ak sa preukážu), znamenalo by to tiež, že súdy môžu rozhodnúť o stanovení sumy, ktorú má zaplatiť riadiaci subjekt, v omnoho menšej výške, ako je zistený nedostatok aktív (147). |
(291) |
V rozpore s tým, o čom sú zrejme presvedčené francúzske orgány (a SNCM), nič nesvedčí o tom, žeby súdy, ktoré rozhodujú o vyrovnaní nedostatku aktív, považovali tieto predmetné rozhodnutia za opodstatňujúce prenesenia väčšiny bremena vyrovnania nedostatku aktív na verejné orgány. Podľa vyšetrovaných tvrdení boli rozhodnutia prijaté na protekcionistické účely v politickom kontexte (navyše z väčšej časti pred desiatimi rokmi) alebo novšie rozhodnutia prijaté, aby zamestnanci nemuseli zvyšovať produktivitu, alebo ako súčasť úsilia o zlepšenie sociálnych vzťahov. |
v) Určenie prípadnej úhrady dodatočných náhrad za prepustenie v prípade súdnej likvidácie SNCM
(292) |
Podľa francúzskych orgánov by súd okrem nedostatku aktív a so zreteľom na príslušnú judikatúru (148) francúzskemu štátu určite nariadil úhradu dodatočných náhrad za prepustenie (od [200 – 210] (60) miliónov EUR do [250 – 260] (60) miliónov EUR). Francúzske orgány sa domnievajú, že celkové skutočné náklady, ktoré by musel ako akcionár znášať francúzsky štát, by sa pohybovali v rozpätí od 212,1 milióna EUR do 361 miliónov EUR. |
(293) |
Francúzske orgány spresňujú, že francúzske súdy v nedávnych rozsudkoch odsúdili riadiaci subjekt de jure alebo de facto na úhradu okrem nedostatku aktív aj dodatočných náhrad za prepustenie, vypočítaných na základe sociálneho plánu zostaveného podnikom pred vyhlásením jeho likvidácie. |
(294) |
Francúzske orgány predovšetkým uvádzajú, že vo veci Aspocomp francúzska spoločnosť Aspocomp SAS, 99 % dcérska spoločnosť fínskej spoločnosti Aspocomp Group Oyj, podpísala 18. januára 2002 podnikovú dohodu, v ktorej sú opísané podmienky odškodnenia v rámci sociálneho plánu, ktorý sa týka 210 zamestnancov z celkového počtu 550. V tejto dohode bola uvedená najmä výška vyrovnávacích a dodatočných náhrad, ako aj pomoc na podporu dobrovoľného odchodu. V dôsledku zmeny stratégie skupiny sa materská spoločnosť Aspocomp Group Oyj rozhodla 21. februára 2002, že už nebude financovať svoju dcérsku spoločnosť Aspocomp SAS, čo túto spoločnosť donútilo k dobrovoľnej likvidácii. Toto rozhodnutie de facto zabránilo dcérskej spoločnosti splniť si záväzky prijaté v rámci podnikovej dohody a priviedlo ju k prepusteniu všetkých jej zvyšných zamestnancov. |
(295) |
V tomto kontexte Odvolací súd v Rouene potvrdil rozsudok pracovného súdu v Evreux a nariadil spoločnosti Aspocomp Group Oyj, ktorá mala 99 % väčšinový podiel vo svojej dcérskej spoločnosti, zaplatiť: i) zamestnancom, na ktorých sa vzťahovala podniková dohoda, celú sumu kompenzačných a dodatočných náhrad ustanovených v tejto dohode, ako aj náhradu škody za prepustenie bez náležitej a spravodlivej príčiny a ii) zamestnancom prepusteným v dôsledku dobrovoľnej likvidácie Aspocomp rovnocenné náhrady so zreteľom na to, že správanie materskej spoločnosti, ktorá si nesplnila záväzky, ktoré prijala, bolo nepoctivé a odsúdeniahodnej ľahkomyseľnosti. |
(296) |
Hoci sa Francúzsko na podporu svojej teórie odvolalo aj na rozsudok obchodného senátu kasačného súdu (149) vyneseného 19. apríla 2005, Komisia nenašla v tomto rozsudku žiadny rozhodujúci prvok, ktorý by mal vplyv na predmetný spor. Kasačný súd sa obmedzil na zistenie, že odvolací súd dostatočne neurčil právne dôvody na vyjasnenie nejasností týkajúcich sa vlastníctva medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou. Komisia v každom prípade konštatuje, že skutočnosti vo veci Aspocomp nie sú porovnateľné so skutočnosťami skúmaného prípadu. CGMF totiž v tomto prípade nepochybila pri plnení svojich povinností vyplatiť dodatočné náhrady za prepustenie. |
(297) |
Je potrebné poznamenať, že SNCM aj francúzske orgány zjavne prikladajú význam skutočnosti, že sociálny plán […] (60). Je mimoriadne nepravdepodobné, že […] (60) možno považovať za chyby v riadení, z ktorých vyplýva zodpovednosť štátu voči zamestnancom […] (60). Dokonca ani v nepravdepodobnom prípade, že […] (60) štát by bol braný na zodpovednosť voči zamestnancom a priznal im nárok na náhradu, ktorú im má vyplatiť štát (150), samotné priznanie takéhoto nároku by predstavovalo výhodu poskytnutú v prospech SNCM, a teda štátnu pomoc, na základe dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené ďalej a ktoré sa týkajú pomoci jednotlivcom v celkovej sume 38,5 milióna EUR. Týmto opatrením sa totiž mohli mierne zlepšiť sociálne vzťahy v podniku. |
vi) Záver o zohľadnení žaloby o vyrovnanie nedostatku aktív
(298) |
Nie je preukázané s dostatočnou právnou istotou, žeby vnútroštátny súd s dostatočnou pravdepodobnosťou francúzske orgány odsúdil na zaplatenie škôd v rámci vyrovnania nedostatku aktív, a je ešte menej pravdepodobné, žeby takéto odsúdenie presahovalo zápornú cenu, za ktorú sa SNCM „predala“. |
(299) |
Potrebné je zohľadniť tiež skutočnosť, že konaním štátu, za predpokladu, že štát bol skutočne vinný za chyby v riadení, sa mali chrániť vnútroštátne odvetvia a služby vrátane SNCM a jej zamestnancov, a najmä pritom zamedziť vzniku situácie, ktorá by bola zo sociálneho hľadiska ťažko prijateľná. Aj keď verejné orgány vrátane štátu možno za určitých okolností považovať za de facto riadiace subjekty podniku, nič nenaznačuje, žeby sa opatrenie zamerané na vyrovnanie nedostatku aktív mohlo použiť na pochopenie politických rozhodnutí štátu, najmä v takýchto okolnostiach. To ani zďaleka nie je podobné okolnostiam veci Aspocomp, ktorá sa vôbec netýkala takýchto otázok. |
(300) |
Komisia sa v každom prípade domnieva, že francúzske orgány sa dnes nemôžu odvolávať na politické rozhodnutia prijaté v minulosti na odôvodnenie verejnej intervencie určenej na nápravu účinkov týchto skorších rozhodnutí. Naopak, obidva prípady intervencie, t. j. intervencia v minulosti a nedávna verejná intervencia sa analyzujú ako kumulatívne narušenia hospodárskej súťaže. Prijatie zodpovednosti štátu za vyrovnanie nedostatku aktív by sa rovnalo umožneniu štátu pripustiť chyby v riadení podniku s cieľom opodstatniť poskytnutie finančného príspevku bez toho, žeby bol klasifikovaný ako štátna pomoc, čo by viedlo k ďalšiemu narušeniu hospodárskej súťaže. Štát by v skutočnosti „využil“ svoje vlastné chyby v riadení ako odôvodnenie poskytnutia ďalšieho finančného príspevku v rozpore so všeobecnou zásadou, podľa ktorej nikto nemôže ťažiť z vlastnej chyby (151). |
(301) |
Takisto by bolo neprirodzené oddeľovať správanie štátu ako „zlého manažéra“ (za predpokladu, žeby sa to preukázalo) od správania štátu, ktorý zakročil s cieľom zachrániť podnik, ktorý zle riadil. Chyby v riadení však nepredstavujú normálne chovanie obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. Ani mechanizmy záchrany spojené s nápravou týchto chýb preto nepredstavuje normálne správanie. |
(302) |
Prijatím teórie, ktorú predložili francúzske orgány a SNCM, by sa štátu umožnilo poskytovať podnikom záruky tým, že by sa vedome dopúšťal „chýb v riadení“. To je ťažko prijateľné z hľadiska disciplíny pomoci. |
(303) |
V tomto prípade by správanie, z ktorého vyplýva zodpovednosť štátu podľa teórie, ktorú predložili SNCM a francúzske orgány, v skutočnosti bolo správaním štátu konajúceho ako verejnoprávny orgán, a nie ako akcionár. So zreteľom na to, že obozretný súkromný investor by neprijal rozhodnutia na základe týchto politických a verejných hľadísk, riziko povinnosti vyrovnať nedostatok aktív vyplývajúci z takýchto rozhodnutí nie je relevantné pre test obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve (152). |
(304) |
Francúzske orgány poukazujú na to, že Komisia bola vo svojom rozhodnutí vo veci ABX zo 7. decembra 2005 ochotná zobrať do úvahy skutočnosť, že v istých výnimočných prípadoch niektoré národné legislatívy ustanovujú možnosť pre tretie strany obrátiť sa proti akcionárom likvidovanej spoločnosti, najmä ak akcionári môžu byť pokladaní za [vymazané v texte] a/alebo za osoby, ktoré urobili chyby v riadení. (153) |
(305) |
Komisia však zdôrazňuje, že koncepcia pomoci sa musí posudzovať objektívne, a poznamenáva, že v rozhodnutí o začatí konania v rovnakej veci je stanovené, že dokonca aj v nepravdepodobnom prípade, že všetky tieto podmienky, ktoré sa vyžadujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, aby mohli byť braní na zodpovednosť..., boli splnené, ani tak by sa tým nevylúčila prítomnosť prvkov štátnej pomoci v opatreniach v prospech dcérskej spoločnosti. (154) |
(306) |
Komisia sa v tomto predmetnom prípade domnieva, že francúzske orgány nezahnali dostatočne jej pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, že by akcionár SNCM bol s dostatočnou istotou vystavený riziku, že bude braný na zodpovednosť. |
(307) |
Komisia za týchto okolností a po odmietnutí brať do úvahy dodatočné náhrady za prepustenie (pozri odôvodnenie 225 a následné odôvodnenia) dospela k záveru, že likvidácia SNCM by štát nestála nič. Komisia sa domnieva, že štát ako akcionár nemôže byť povinný znášať náklady na likvidáciu, pretože vystavenie akcionárov riziku je spojené s ich kapitálovým vkladom do podniku. |
6.1.2.2. Záver
(308) |
Komisia sa teda domnieva, že súkromný investor by uprednostnil menej nákladné riešenie, t. j. likvidáciu SNCM. Dospela preto k záveru, že záporná cena 158 miliónov EUR predstavuje štátnu pomoc. |
6.1.3. Kapitálový vklad CGMF vo výške 8,75 milióna EUR
(309) |
Francúzske orgány vo svojich poznámkach predložených po rozhodnutí o začatí konania poznamenávajú, že rekapitalizácia štátu vo výške 8,75 milióna EUR nastala súbežne s kapitálovými injekciami súkromných investorov a že štát zabezpečil menšinový podiel, pričom väčšinu prostriedkov poskytol trh. Navyše sa domnievajú, že miera návratnosti vkladu štátu, t. j. […] (60) % ročne, predstavuje primeranú dlhodobú ziskovosť kapitálu investovaného súkromným investorom. Vo svojej poznámke zo 16. mája 2013 napokon uvádzajú, že riziká spojené s doložkou o zrušení vyvažuje možnosť odkúpenia súkromnými akcionármi. |
(310) |
Vklad štátu sa teraz musí porovnať s vkladom súkromných investorov, t. j. 26,25 milióna EUR. Vklad štátu dosahuje výšku 158 miliónov EUR (pozri oddiel 6.1.2), k čomu treba pripočítať ďalšieho 38,5 milióna EUR individuálnej pomoci a 15,81 milióna EUR zaplatených na základe plánu z roku 2002 (pozri oddiely 6.1.4 a 6.1.5). |
(311) |
Všetky opatrenia z roku 2006 sú uvedené v memorande o porozumení, v ktorom všetky strany (CGMF, BCP a VT) súhlasili s kapitálovým vkladom vo výške 158 miliónov EUR, kontokorentným úverom vo výške 38,5 milióna EUR a kapitálovým zvýšením vo výške 8,75 milióna EUR. V tomto prípade tieto tri opatrenia predstavujú jednu operáciu zameranú na privatizáciu SNCM. Ako samotný Všeobecný súd poznamenáva v bode 125 rozsudku z 11. septembra 2012: „Tento kapitálový vklad [vo výške 8,75 milióna EUR] sa totiž uskutočňuje v rámci celkového protokolu o predaji, ktorý je výsledkom výnimočnej dohody, v ktorej sú vklady nadobúdateľov protihodnotou rozsiahlych záväzkoch Francúzskej republiky v rôznych formách.“ Tieto tri opatrenia sa preto považujú globálne za kapitálový vklad štátu do SNCM, ktorý sa na účely posúdenia významu intervencie musí porovnať s vkladom súkromných investorov. |
(312) |
Komisia so zreteľom na uvedené dospela k záveru, že vklad súkromných akcionárov, t. j. 10,6 % celkovej sumy, nemožno považovať za významný. |
(313) |
Ako už bolo uvedené v odôvodnení 311, tieto tri opatrenia predstavujú jednu privatizačnú operáciu. Komisia sa preto domnieva, že verejný a súkromný kapitálový vklad preto treba považovať za súbežné. |
(314) |
Pokiaľ ide o kritérium vkladov vykonaných za porovnateľných podmienok, Komisia poznamenáva po prvé, že zainteresované strany CCF a STIM spochybnili významnú povahu súkromnej intervencie a so zreteľom na doložku o zrušení najmä existenciu porovnateľných podmienok medzi verejnou investíciou a súkromnými investormi. |
(315) |
Komisia sa domnieva, že už samotné okolnosti tohto zvýšenia kapitálu preukazujú, že riziká, ktoré podstupujú súkromní investori a verejný investor, nie sú rovnaké. Existencia doložky o zrušení a podmienky, ktoré sú s ňou spojené, postačujú na preukázanie, že príslušný výsledok pre súkromných investorov a verejného investora z hľadiska rizika nie je v prípade splnenia podmienok stanovených v doložke rovnaký. Súkromní investori majú podľa memoranda o porozumení možnosť odstúpiť a získať späť svoju investíciu v prípade záporného rozhodnutia Komisie, Všeobecného súdu alebo Súdneho dvora alebo v prípade neobnovenia poverenia službou vo verejnom záujme. Táto druhá časť doložky o zrušení týkajúca sa neobnovenia poverenia znevýhodňuje štát o to viac, že sa týka hlavnej činnosti SNCM. SNCM je etablovaný prevádzkovateľ, ktorý zabezpečuje spojenie Korziky s kontinentálnym Francúzskom. Zhruba možno povedať, že dve tretiny jej činností sa vykonávajú medzi Marseille a Korzikou v rámci poverenia službou vo verejnom záujme. Súkromní investori sú preto vďaka doložke o zrušení chránení voči obchodnému riziku v súvislosti s väčšinou činností SNCM. Toto riziko v skutočnosti znáša len štát. |
(316) |
Uplatnením uvedenej doložky o zrušení by SNCM vznikla povinnosť uhradiť všetky kapitálové vklady kupujúcich v prospech týchto súkromných investorov. Okrem toho, CGMF by sa tak opäť stala vlastníkom 100 % kapitálu SNCM práve v čase, keď by sa podstatne zvýšilo riziko likvidácie, a teda straty veľkej časti verejnej investície. |
(317) |
Pokiaľ ide o prísľub kúpy súkromnými akcionármi, CGMF ho nemôže uplatniť v prípade nútenej správy alebo likvidácie SNCM. To potvrdzuje, že v prípade ťažkostí nie je možné využiť túto možnosť a riziko znáša hlavne CGMF, teda štát. Komisia sa preto domnieva, že tento prísľub kúpy nemožno považovať za protihodnotu doložky o zrušení. |
(318) |
Komisia navyše nemôže prijať argument francúzskych orgánov, podľa ktorých memorandum o porozumení obsahovalo súbor záruk určených na ochranu štátnych investícií. Povinnosti uložené kupujúcim nepredstavujú pre kupujúcich dodatočné riziká alebo obmedzenia, ktoré by ich dostali do situácie porovnateľnej so situáciou CGMF. Ich cieľom je zabezpečiť len to, aby počas obdobia, keď súkromní kupujúci môžu uplatniť doložku o zrušení, súkromní kupujúci právne nezmenili SNCM a vykonávali len činnosti, ktoré sú potrebné na realizáciu obchodného plánu a sociálnej dohody. |
(319) |
Ako je navyše zdôraznené v rozsudku Všeobecného súdu z 11. septembra 2012, samotná analýza očakávanej návratnosti nemôže so zreteľom na skutočnosť, že verejný akcionár a súkromní akcionári neznášajú riziká spravodlivo, postačovať na vyvodenie záveru, že štát uskutočnil investíciu v trhových podmienkach. |
(320) |
Aj keď podmienka investícií realizovaných za rovnakých podmienok (pari passu) nie je splnená, opatrenie môže byť aj tak v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. V takýchto prípadoch sa musí preukázať, že štát konal rovnako ako obozretný súkromný investor v podobnej situácii, napríklad vykonaním analýz ex ante ziskovosti investície. Francúzske orgány však nepredložili žiaden dôkaz o takejto analýze ex ante. Vo svojich poznámkach ex post len uviedli, že pevná miera výnosnosti […] (60) % by bola primeraná pre súkromného investora, keďže ju porovnali s mierami návratnosti OAT (Obligation Assimilable du Trésor), ktoré vydal štát a ktorých výnosnosť sa v danom čase pohybovala od 3,72 % do 3,95 %. Nepredložili však žiadne analýzy na preukázanie toho, že miera výnosnosti vo výške 10 % by bola prijateľná pre súkromného investora so zreteľom na riziká znášané štátom, napr. riziká súvisiace s doložkou o ukončení a riziká spojené so situáciou podniku. |
(321) |
Miera […] (60) % sa predovšetkým uplatňuje len na kapitálový vklad 8,75 milióna EUR, ale v tejto analýze sa mal zohľadniť celkový vklad štátu schválený v memorande. Keďže v súvislosti so zápornou predajnou cenou 158 miliónov EUR alebo s kontokorentným úverom 38,5 milióna EUR nie je spojená žiadna návratnosť, miera návratnosti celej investície štátu do SNCM v čase privatizácie v roku 2006 by bola podstatne nižšia ako miera návratnosti OAT. Súkromný investor v trhovom hospodárstve by so zreteľom na súvisiace riziká neakceptoval túto mieru. |
(322) |
Komisia sa so zreteľom na uvedené domnieva, že kritériá stanovené v judikatúre na priame vylúčenie povahy pomoci predmetného opatrenia nie sú splnené. Komisia sa preto domnieva, že kapitálový vklad štátu vo výške 8,75 milióna EUR poskytuje SNCM hospodársku výhodu, pretože tento vklad bol realizovaný súbežne s vkladom súkromného kapitálu za podmienok, ktoré v zmysle judikatúry Únie nie sú porovnateľné. Predmetné opatrenie teda predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
6.1.4. Opatrenia pomoci jednotlivcom (38,5 milióna EUR)
(323) |
Francúzske orgány sa domnievajú, že toto financovanie predstavuje pomoc jednotlivcom, ktorým sa neznevýhodňuje podnik, a preto nie je štátnou pomocou. Zainteresované strany CCF a STIM namietali voči kategorizácii tohto opatrenia ako pomoc jednotlivcom, pretože sa domnievajú, že opatrenie by mohlo mať nepriame pozitívne účinky pre SNCM. |
(324) |
Komisia sa domnieva, že skutočnosť, že priamymi príjemcami pomoci jednotlivcom sú zamestnanci, nepostačuje na dokázanie absencie pomoci v prospech ich zamestnávateľa. Všeobecný súd uviedol, že „Skutočnosť, že priamymi príjemcami pomoci osobe sú zamestnanci, tiež nemôže postačovať na preukázanie neexistencie pomoci v prospech ich zamestnávateľa.“ (155) |
(325) |
Ako ešte uviedol Všeobecný súd v bode 138 rozsudku z 11. septembra 2012: „Na posúdenie, či táto pomoc jednotlivcom predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, je teda potrebné určiť, či SNCM získava nepriamu hospodársku výhodu, ktorá jej umožňuje, aby nemusela znášať náklady, ktoré by za normálnych okolností museli zaťažiť jej vlastné finančné zdroje, a tak bráni obvyklým dôsledkom pôsobenia trhových síl.“ |
(326) |
Komisia ďalej poznamenáva, že podľa memoranda o porozumení je toto opatrenie záväzkom štátu voči súkromným partnerom na financovanie „časti nákladov na prípadný dobrovoľný odchod alebo zrušenie pracovnej zmluvy (bez ohľadu na ich povahu), ktoré doplnia sumy akéhokoľvek charakteru, ktoré musí zaplatiť zamestnávateľ...“ Ako Všeobecný súd uviedol v bode 145 rozsudku z 11. septembra 2012, začlenenie tejto pomoci jednotlivcom do predajnej dohody naznačuje, že predstavuje výhodu. Strany sa pre ňu rozhodli, lebo z nej mohli mať určitý prospech. |
(327) |
Táto pomoc preto ekonomicky zvýhodniť SNCM tým, že ju zbavuje povinnosti znášať všetky náklady spojené s možným a budúcim odchodom určitých zamestnancov. Ak štát zbaví podnik týchto nákladov, podnik v skutočnosti získava výhodu. Komisia zdôrazňuje, že tieto dodatočné sociálne opatrenia majú uľahčiť vykonávanie plánov prepúšťania potrebných na dosiahnutie cieľov podniku, nie je to zákonná požiadavka. Frekvencia protestných pracovných opatrení hnutí v SNCM v tomto prípade dokazuje, že vykonávanie sociálneho plánu v podniku má prakticky systematicky za následok prepuknutie štrajkov a ďalších odborových akcií. Nemožno vôbec pochybovať o tom, že tieto dodatočné sociálne opatrenia predstavujú pre SNCM výhodu. |
(328) |
Komisia sa preto domnieva, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
6.1.5. Zostatok 15,81 milióna EUR vyplatený v rámci pomoci na reštrukturalizáciu v roku 2002
(329) |
Opatreniami z roku 2006 sa podstatne zvýšila suma 69,29 milióna EUR pomoci na reštrukturalizáciu, ktorá sa skúmala v rámci plánu z roku 2002, a ktorú treba analyzovať ako zmenu plánu reštrukturalizácie a jeho nákladov. Keď sa plánovala privatizácia, plán reštrukturalizácie ešte prebiehal. SNCM však nedosiahla zamýšľaný cieľ obnoviť životaschopnosť. Všeobecný súd zdôraznil, že „[v] tejto súvislosti je totiž potrebné poukázať na to, že v rozhodnutí z roku 2006 sa výslovne uvádza, že ak by plán z roku 2006 obsahoval prvky pomoci na reštrukturalizáciu, táto pomoc by sa musela analyzovať spolu s pomocou na reštrukturalizáciu podľa plánu z roku 2002...“ (156). Všeobecný súd zdôrazňuje, že táto analýza bola vykonaná „správne“. Suma 69,29 milióna EUR obsahuje 66 miliónov EUR poskytnutých v roku 2002 ako prvá splátka plánu reštrukturalizácie a 3,29 milióna EUR pomoci poskytnutej v roku 2005 ako druhá splátka. |
(330) |
Z tejto sumy pomoci poskytnutej v rámci plánu reštrukturalizácie z roku 2002 sa 53,4 milióna EUR v skutočnosti týka poverenia službou vo verejnom záujme. Keďže Všeobecný súd v rozsudku z 11. septembra 2012 potvrdil zákonnosť tejto pomoci, Komisia musí so zreteľom na usmernenia z roku 2004 preskúmať zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu ako takej, t. j. 15,81 milióna EUR poskytnutých počas reštrukturalizácie z roku 2002, spoločne so zlučiteľnosťou všetkých opatrení z roku 2006. |
6.2. PRESKÚMANIE ZLUČITEĽNOSTI POMOCI NA REŠTRUKTURALIZÁCIU VYPLATENEJ V ROKOCH 2002 A 2006
6.2.1. Usmernenia, ktoré sa majú brať do úvahy
(331) |
Komisia poznamenáva, že plán reštrukturalizácie z roku 2002 bol preskúmaný podľa usmernení z roku 1999. Poznamenáva tiež, že nové opatrenia z roku 2006, do ktorých sa začlenil plán z roku 2002, sa prijali po nadobudnutí účinnosti nových usmernení z roku 2004 a boli vykonané predtým, ako ich Komisia schválila. |
(332) |
Podľa prechodných pravidiel stanovených v usmerneniach z roku 2004 (157) sa tieto usmernenia uplatňujú, ak ide o nezákonnú pomoc, ktorej časť bola poskytnutá po nadobudnutí účinnosti týchto usmernení. |
(333) |
A teda, keďže opatrenia z roku 2006 predstavujú pomoc, sú súčasťou operácií reštrukturalizácie, ktorá sa začala v roku 2002, a majú sa analyzovať v súvislosti s nimi. Zlučiteľnosť všetkých týchto opatrení pomoci sa preto bude analyzovať podľa usmernení z roku 2004. |
6.2.2. Firma v ťažkostiach
(334) |
Aby bola firma oprávnená získať pomoc na reštrukturalizáciu, musí sa kvalifikovať ako firma v ťažkostiach v zmysle usmernení. |
(335) |
Komisia v tomto prípade pripomína, že splnenie tejto podmienky potvrdila v rozhodnutí zo 17. júla 2002 o pomoci na záchranu pre SNCM (158) a v rozhodnutí z 19. augusta 2002 o začatí formálneho vyšetrovacieho konania v súvislosti s plánom rekapitalizácie na základe účtovnej závierky SNCM za rok 2001. |
(336) |
Komisia na účely tohto rozhodnutia preskúmaním účtovnej závierky spoločnosti za rok 2002 overila, že SNCM splnila uvedenú podmienku. Kapitál spoločnosti (bez predpísaných rezerv) (159) bol stále záporný: -26,5 milióna EUR v roku 2002 v porovnaní s -30,7 milióna EUR v roku 2001. Do tejto sumy sa premietol zánik viac ako polovice základného kapitálu spoločnosti, z toho viac ako štvrtina zanikla v priebehu 12 mesiacov po oznámení, čím bolo overené splnenie podmienky stanovenej v bode 5 písm. a) usmernení. |
(337) |
Komisia okrem tohto vývoja vlastného kapitálu okrem iného konštatuje, že:
|
(338) |
Francúzske orgány okrem toho potvrdili Komisii, že banky už odmietajú spoločnosti požičať peniaze z dôvodu jej zadlženosti napriek tomu, že SNCM navrhla poskytnúť ako záruku svoje posledné plavidlá nezaťažené hypotékami alebo inými záväzkami. |
(339) |
Zmluvou o poverení službou vo verejnom záujme sa na tejto analýze nič nezmenilo. Hoci zmluva spoločne s úspešným plánom reštrukturalizácie mala SNCM umožniť dosiahnuť kladné prevádzkové výsledky, nič to nemení na skutočnosti, že jej vážny nedostatok vlastného kapitálu, jej zvyšujúca sa zadlženosť a náklady na prevádzkové opatrenia plánu reštrukturalizácie by do určitého času vyústili do platobnej neschopnosti SNCM. |
(340) |
Keďže obdobie reštrukturalizácie pokrývalo obdobie rokov 2002 – 2006, musí sa overiť, či SNCM spĺňala uvedenú podmienku počas tohto obdobia, a najmä v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí ďalších verejných prostriedkov. |
(341) |
V rozhodnutí 2003 sa uvádza, že SNCM spĺňala toto kritérium počas účtovných rokov 2001 a 2002 (160). |
(342) |
Teraz sa musí overiť, či SNCM spĺňala podmienku aj v účtovných rokoch 2003 – 2005, t. j. posledné celé účtovné roky pred vykonaním nových opatrení v roku 2006 v súvislosti s privatizáciou SNCM. |
(343) |
Ako už je uvedené v odôvodnení 73 a nasledujúcich odôvodneniach, situácia SNCM sa v rokoch 2004 a 2005 výrazne zhoršila. Bežný výsledok spoločnosti bol v roku 2004 vo výške -32,6 milióna EUR a v roku 2005 vo výške -25,8 milióna EUR. Čistý zisk bol v roku 2004 vo výške -29,7 milióna EUR a v roku 2005 vo výške -28,8 milióna EUR. Vlastný kapitál v roku 2005 (-1,7 milióna EUR) klesol o 25,5 milióna EUR v porovnaní s rokom 2004. Tento pokles zodpovedá zániku viac ako polovice sociálneho kapitálu firmy, pričom viac ako štvrtina tohto kapitálu zanikla v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov, čím sú splnené kritériá stanovené v bode 10 písm. a) usmernení z roku 2004. |
(344) |
Komisia so zreteľom na uvedené usudzuje, že SNCM sa môže považovať za firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení z roku 2004. |
6.2.2.1. Vlastný príspevok
(345) |
Podľa bodu 43 usmernení: „Rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedziť na striktné minimum nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu, aby sa mohla reštrukturalizácia uskutočniť vzhľadom na existujúce finančné zdroje firmy, jej akcionárov alebo obchodnú skupinu, do ktorej patrí. Takéto posúdenie bude zohľadňovať akúkoľvek vopred poskytnutú pomoc na záchranu. Od príjemcov pomoci sa očakáva, že na plán na reštrukturalizáciu prispejú značnou čiastkou z vlastných finančných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prežitie firmy podstatné, alebo z externého financovania v rámci trhových podmienok. Takýto príspevok je znakom toho, že trhy veria v uskutočniteľnosť návratu životaschopnosti. Takýto príspevok musí byť reálny, t. j. skutočný, vylučujúci všetky budúce očakávané zisky, ako tok hotovosti, a musí byť čo najvyšší.“ |
(346) |
V bode 44 usmernení je stanovené, že „Komisia bude všeobecne považovať za vhodné nasledujúce príspevky na reštrukturalizáciu: najmenej 25 % v prípade malých podnikov, najmenej 40 % pre stredné podniky a najmenej 50 % pre veľké firmy. Za výnimočných okolností a v prípadoch s osobitnými ťažkosťami, ktoré musí členský štát preukázať, môže Komisia akceptovať nižší príspevok.“ |
(347) |
V bode 7 usmernení je ešte stanovené, že „je vhodné opätovne potvrdiť s dôkladnejším objasnením princíp, že takýto príspevok [od príjemcu pomoci na reštrukturalizáciu] musí byť reálny a nezávislý od pomoci. Príspevok prijímateľa má dvojaký účel. Na jednej strane poukáže na to, že trhy (vlastníci, veritelia) veria v uskutočniteľnosť návratu k životaschopnosti v rámci prijateľnej časovej lehoty; na druhej strane sa tým zabezpečí, že pomoc na reštrukturalizáciu sa obmedzí na minimum potrebné na obnovenie životaschopnosti a zároveň sa obmedzí deformácia hospodárskej súťaže.“ |
(348) |
V judikatúre je ešte zdôraznené, že z vlastného príspevku musí vyplývať, že trhy veria v uskutočniteľnosť návratu k životaschopnosti (161). Komisia zdôrazňuje, že táto požiadavka je osobitne významná v súvislosti so SNCM vzhľadom na jej situáciu od roku 2002. Komisia poukazuje na to, že počiatočné reštrukturalizačné opatrenia z roku 2002 nedosiahli želané výsledky. Niektoré z nich neboli buď dodržané alebo dosiahnuté (pozri odôvodnenie 351). Keďže SNCM nebola schopná od roku 2004 plne vykonávať tieto počiatočné reštrukturalizačné opatrenia, jej hospodárska a finančná situácia sa naďalej zhoršovala (pozri odôvodnenia 73 až 75). |
(349) |
Náklady na reštrukturalizáciu dosiahli v roku 2002 výšku 46 miliónov EUR. Pokiaľ ide o opatrenia z roku 2006, Komisia sa domnieva, že výška nákladov na reštrukturalizáciu zodpovedala výške pomoci (162), t. j. 202,5 milióna EUR plus kapitálové zvýšenie od súkromných investorov vo výške 26,25 milióna EUR, čo je spolu 274,8 milióna EUR. Vlastný príspevok tvorí 42,385 milióna EUR z predaja čistých aktív a 26,25 milióna EUR ako kapitálové zvýšenie od súkromných partnerov, čo je celkový vlastný príspevok 68,635 milióna EUR. Keď sa teda zoberú do úvahy nové opatrenia z roku 2006, vlastný príspevok dosiahol výšku 25 %, pričom v usmerneniach je stanovené, že musí byť najmenej 50 %. Komisia poznamenáva, že francúzske orgány sa neodvolali na výnimočné okolnosti a osobitne ťažké situácie, keď Komisia môže akceptovať nižší príspevok. Komisia sa v každom prípade domnieva, že v tomto konkrétnom prípade nenastali výnimočné okolnosti, ktoré by oprávňovali zníženie výšky vlastného príspevku požadovaného v usmerneniach z roku 2004. |
(350) |
Komisia sa preto domnieva, že vlastný príspevok SNCM k reštrukturalizačnému úsiliu je nedostatočný z hľadiska ustanovení usmernení. |
6.2.2.2. Návrat k dlhodobej životaschopnosti
(351) |
Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o návrate k dlhodobej životaschopnosti SNCM, najmä vzhľadom na tieto skutočnosti:
|
(352) |
Francúzske orgány odpovedali, že zmena akcionárov a vykonávanie troch opatrení stanovených v pláne privatizácie by SNCM umožnili rozvinúť svoju činnosť na zdravom základe, takže stratová povaha určitých častí jej podniku nebola preto nenapraviteľná. |
(353) |
Komisia poznamenáva, že opatrenia stanovené v pláne reštrukturalizácie z roku 2002 nemohli byť uskutočnené do konca, čo viedlo k výraznému zhoršeniu výsledkov spoločnosti v rokoch 2004 a 2005. Zvýšenie obratu v roku 2006 o 20 miliónov EUR a zvýšenie náhrad za službu vo verejnom záujme o 9 miliónov EUR nepostačovali na obnovenie prevádzkového zisku, pretože zvýšenie cien palív a prevádzkových nákladov bolo omnoho vyššie, ako sa očakávalo. Odborník Komisie poznamenal, že vykonávaniu obchodného plánu kupujúcich vážne spomalili viaceré udalosti (163), a usúdil, že kumulované straty budú pravdepodobne omnoho väčšie, ako sa pôvodne očakávalo pre rok 2007. |
(354) |
Komisia sa v dôsledku toho domnieva, že odpovede francúzskych orgánov dostatočne neodstránili všetky jej pochybnosti. Spájanie návratu k životaschopnosti s udelením poverenia službou vo verejnom záujme od roku 2007 do roku 2013 a vykonávanie troch opatrení stanovených v pláne privatizácie, ktorý nebol potvrdený ako zákonný a zlučiteľný s vnútorným trhom, sa zdá byť riskantné. Aby bol dlhodobý plán na obnovenie životaschopnosti podniku vierohodný, musia byť prinajmenšom príslušné predpoklady realistické. V tomto prípade však úspech plánu závisí takmer výlučne od výskytu dvoch hypotetických udalostí, ktoré sú mimo kontroly SNCM. Komisia má navyše vzhľadom na finančnú situáciu SNCM v danom čase pochybnosti týkajúce sa jej schopnosti financovať potrebnú renováciu niektorých jej trajektov. Túto renováciu však francúzske orgány predstavili ako faktor, ktorý im umožní dosiahnuť ich ciele obnovenej životaschopnosti. |
(355) |
Komisia sa preto domnieva, že podmienka obnovy dlhodobej životaschopnosti, ktorá sa požaduje v usmerneniach, nie je splnená. |
6.2.2.3. Zabránenie nenáležitému narušeniu hospodárskej súťaže (kompenzačné opatrenia)
(356) |
V zrušenom rozhodnutí z roku 2008 boli uvedené štyri kompenzačné opatrenia:
|
(357) |
Komisia by chcela pripomenúť, že tieto opatrenia navrhli francúzske orgány v súvislosti s pomocou vo výške 15,81 milióna EUR, t. j. pomocou na reštrukturalizáciu poskytnutou v roku 2002. |
(358) |
Celková pomoc sa teraz na základe zrušenia rozhodnutia z roku 2008 rozsudkom z 11. septembra 2012 rovná sume vyše 210 miliónov EUR. Komisia sa nazdáva, že jej pochybnosti neboli rozptýlené z týchto dôvodov: |
(359) |
Pokiaľ ide o predaj štyroch plavidiel v rámci reštrukturalizačných opatrení v roku 2002, Komisia poznamenáva, že tento predaj bol čiastočne vykompenzovaný dodaním plavidla Danielle Casanova v júni 2002 a plavidiel na zmiešanú prepravu nákladu a cestujúcich Paglia Orga a Pascal Paoli v roku 2003. |
(360) |
Pokiaľ ide o zatvorenie dcérskej spoločnosti Corsica Marittima, v odseku 40 usmernení je okrem iného uvedené, že „Odpisy a ukončenie stratových aktivít, ktoré by boli rozhodne nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti, sa na účely posúdenia kompenzačných opatrení nebudú považovať za zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu.“ Zatvorenie dcérskej spoločnosti Corsica Marittima, ktorá bola stratová od svojho vzniku v roku 1990, nemožno preto považovať za kompenzačné opatrenie, ale skôr za opatrenie, ktoré má prispieť k obnove dlhodobej životaschopnosti. |
(361) |
Táto istá logika sa uplatňuje v súvislosti s dopravným spojením medzi Korzikou a Nice. Komisia poznamenáva, že SNCM má menšinový podiel na trhu, 70 % trhový podiel má Corsica Ferries (164). Podľa správy pána Stephensa je vysoký dopyt po dopravnom spojení z Nice, najmä počas letného obdobia. Po tejto službe je dopyt aj mimo letného obdobia. Táto trasa však bola v období rokov 2004 až 2007 z hľadiska bežného výsledku stratová. Toto opatrenie sa preto nemôže považovať za kompenzačné opatrenie, ale skôr za opatrenie, ktoré má prispieť k obnove dlhodobej životaschopnosti. |
(362) |
Komisia tiež poznamenáva, že osobná doprava medzi Korzikou a prístavom v Toulone sa výrazne zvýšila a vzrástla z menej ako 200 000 cestujúcich ročne v roku 1999 na takmer 1 milión v roku 2007 (165). Takmer úplné stiahnutie SNCM z tejto trasy možno preto považovať za kompenzačné opatrenie. Komisia však poznamenáva, že trasa Toulon – Korzika je pre SNCM z hľadiska počtu cestujúcich najmenej významná. |
(363) |
Komisia sa však domnieva, že aj keby sa toto opatrenie klasifikovalo ako kompenzačné opatrenie, ani zďaleka by nepostačovalo. V bode 40 usmernení, je uvedené, že „Opatrenia musia proporcionálne zodpovedať deformačným účinkom pomoci…“ Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 341 a 341, Komisia konštatuje, že tieto opatrenia navrhli francúzske orgány v súvislosti so sumou 15,81 milióna EUR, ktorá zodpovedá pomoci na reštrukturalizáciu poskytnutú v roku 2002. Keďže celková výška pomoci je teraz približne 218 miliónov EUR, Komisia je toho názoru, že navrhnuté opatrenia sú nedostatočné v porovnaní s narušením hospodárskej súťaže spôsobeným poskytnutím tejto pomoci. |
(364) |
Komisia preto dospela k záveru, že jej pochybnosti týkajúce sa klasifikácie týchto opatrení, či už ako kompenzačných opatrení, alebo ako opatrení potrebných na obnovenie životaschopnosti, neboli rozptýlené. V každom prípade navrhnuté opatrenia vôbec nepostačujú. |
(365) |
Francúzske orgány poukázali na riziko monopolného postavenia CFF, ak by SNCM zanikla. Komisia sa domnieva, že francúzske orgány nepreukázali dostatočne existenciu a význam tohto rizika. Doprava osôb a nákladu medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou je konkurenčný trh otvorený pre všetkých prevádzkovateľov pôsobiacich v Stredozemí. Tento trh sa vyznačuje aj neprítomnosťou prekážok vstupu. Postavenie Corsica Ferries nie je v žiadnom prípade také, aby odôvodňovalo narušenie hospodárskej súťaže spornými opatreniami. |
(366) |
Komisia vzhľadom na uvedené usúdila, že navrhnuté opatrenia nespĺňajú kritériá stanovené v odsekoch 38 až 42 usmernení. |
VII. ZÁVER
7.1. NEZLUČITEĽNOSŤ A VRÁTANIE KAPITÁLOVÉHO VKLADU, KTORÝ FRANCÚZSKE ORGÁNY OZNÁMILI V ROKU 2002, A TROCH NOVÝCH OPATRENÍ, KTORÉ FRANCÚZSKE ORGÁNY VYKONALI V ROKU 2006
(367) |
Kapitálový vklad vo výške 15,81 milióna EUR, ktorý francúzske orgány oznámili v roku 2002, a tri nové opatrenia, ktoré francúzske orgány vykonali v roku 2006, t. j. predaj 75 % SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR, kapitálové zvýšenie vo výške 8,75 milióna EUR upísané CGMF a zálohová platba vo výške 38,5 milióna EUR v prospech zamestnancov SNCM, predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Táto pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom. |
(368) |
Komisia poukazuje na to, že podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/199 musí príjemca vrátiť akúkoľvek protiprávnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom. |
(369) |
Francúzske orgány musia na účely tohto vrátenia v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (166) pripočítať k sume pomoci úroky z vymáhaných prostriedkov za obdobie od dátumu, keď bola dotknutá pomoc poskytnutá spoločnosti, do času, keď bola skutočne vrátená (167). |
7.2. NEZLUČITEĽNOSŤ A VRÁTENIE POMOCI NA ZÁCHRANU
(370) |
Akonáhle opatrenia oznámené ako pomoc na reštrukturalizáciu nespĺňajú podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach, mali by sa vyvodiť dôsledky tejto nezlučiteľnosti, pokiaľ ide o pomoc na záchranu, ktorú francúzske orgány poskytli SNCM a ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie zo 17. júla 2002, a žiadať o jej vrátenie. |
(371) |
Francúzske orgány 19. novembra 2002 poslali Komisii kópiu dohôd o zálohovej platbe medzi SNCM a CGMF, ako aj dôkazy o vrátení zálohovej platby CGMF spoločnosti SNCM dvoma bankovými prevodmi z 13. mája a 14. júna 2002. |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Kapitálový vklad 15,81 milióna EUR a tri nové opatrenia, ktoré francúzske orgány vykonali v roku 2006, t. j. predaj 75 % SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR, kapitálové zvýšenie vo výške 8,75 milióna EUR, ktoré upísala CGMF, a zálohová platba vo výške 38,5 milióna EUR v prospech zamestnancov SNCM, ktoré Francúzsko vykonalo v prospech SNCM v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, predstavujú štátnu pomoc, ktorá je nezákonná a nezlučiteľná s vnútorným trhom.
Článok 2
1. Francúzsko je povinné vymôcť od príjemcu pomoc uvedenú v článku 1.
2. Vymáhané sumy sa úročia odo dňa, keď ich príjemca dostal k dispozícii, až do ich skutočného vymoženia.
3. Úrok sa vypočíta na zostavenom základe v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) č. 794/2004 a s nariadením (ES) č. 271/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004 (168).
Článok 3
1. Vymáhanie pomoci uvedenej v článku 1 je okamžité a účinné.
2. Francúzsko zabezpečí vykonanie tohto rozhodnutia do štyroch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.
Článok 4
1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Francúzsko predloží Komisii tieto informácie:
a) |
celková suma (istina a úroky), ktorá sa má od príjemcu vymôcť; |
b) |
podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté alebo sa plánujú prijať, na vykonanie tohto rozhodnutia; |
c) |
dokumenty dokazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci. |
2. Francúzsko bude pravidelne informovať Komisiu o priebehu vnútroštátnych opatrení prijatých na vykonanie tohto rozhodnutia až do úplného vrátenia pomoci uvedenej v článku 1. Francúzsko na požiadanie Komisie bezodkladne predloží informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali alebo ktoré sa plánujú prijať, na vykonanie tohto rozhodnutia. Okrem toho oznámi podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch, ktoré už príjemca vrátil.
Článok 5
Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike
V Bruseli 20. novembra 2013
Za Komisiu
Joaquín ALMUNIA
podpredseda
(1) Články 87 a 88 Zmluvy o ES sa s účinnosťou od 1. decembra 2009 stali článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Obidva súbory ustanovení sú v podstate totožné. Na účely tohto rozhodnutia sa tam, kde je to vhodné, chápu odkazy na články 107 a 108 ZFEÚ ako odkazy na články 87 a 88 (v uvedenom poradí) Zmluvy o ES. V ZFEÚ sa zaviedli aj určité zmeny terminológie, napríklad pojem „Spoločenstvo“ bol nahradený pojmom „Únia“, pojem „spoločný trh“ pojmom „vnútorný trh“ a pojem „Súd prvého stupňa“ pojmom „Všeobecný súd“. V tomto rozhodnutí sa používa terminológia ZFEÚ.
(2) Ú. v. EÚ C 303, 13.12.2006, s. 53.
(3) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/61846.
(4) CGMF je finančná holdingová spoločnosť v úplnom vlastníctve francúzskeho štátu, ktorá koná v jeho mene v súvislosti so všetkými operáciami týkajúcimi sa námornej dopravy, vybavovania a prenájmu plavidiel v Stredozemí.
(5) Ú. v. EÚ C 148, 25.6.2003, s. 7.
(6) Ú. v. ES C 308, 11.12.2002, s. 29.
(7) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1). Keďže francúzske orgány požiadali 11. septembra 2002 o opravu niektorých faktických chýb v rozhodnutí z 19. augusta 2002, Komisia prijala 27. novembra 2002 rozhodnutie, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie z 19. augusta 2002 (uverejnené v Ú. v. ES C 308, 11.12.2002, s. 29). Zainteresované strany boli vyzvané, aby počnúc týmto termínom predložili pripomienky k navrhovanej pomoci.
(8) Francúzske orgány 11. septembra 2002 požiadali o dodatočnú lehotu na predloženie svojich pripomienok k rozhodnutiu z 19. augusta 2002. Komisia túto lehotu poskytla 17. septembra 2002.
(9) Zaevidované pod referenčným číslom SG(2002) A/10050.
(10) Zaevidované 15. januára 2003 pod referenčným číslom GR TREN A/10962.
(11) Zaevidované pod referenčným číslom SG(2003) A/1691.
(12) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/21531.
(13) Zaevidované pod referenčným číslom SG(2003) A/1546.
(14) Ú. v. ES C 288, 9.10.1999, s. 2.
(15) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/21701.
(16) Rozhodnutie Komisie 2004/166/ES z 9. júla 2003 o pomoci pri reštrukturalizácii, ktorú Francúzsko uvažuje zaviesť v prospech Société Nationale Corse Méditerranée (SNCM), námorná spoločnosť (Ú. v. EÚ L 61, 27.2.2004, s. 13).
(17) Rozhodnutie Komisie 2005/36/ES z 8. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2004/166/ES o pomoci pri reštrukturalizácii, ktorú Francúzsko uvažuje zaviesť v prospech Société Nationale Corse Méditerranée (SNCM), námorná spoločnosť (Ú. v. EÚ L 19, 21.1.2005, s. 70).
(18) Ú. v. EÚ C 16, 21.1.2006, s. 20.
(19) Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2005 vo veci T-349/03 Corsica Ferries France SAS/Komisia, Zbierka 2005, s II-2197.
(20) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/27546.
(21) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/30842.
(22) Dodatočné informácie boli zaslané poštou 30. novembra 2005 (SG(2005) A/10782), 14. decembra 2005 (SG(2005) A/11122) a 30. decembra 2005 (TREN A/10016).
(23) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/16904.
(24) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/19105.
(25) Vec C-280/00 Altmark Trans GmbH/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH, Zbierka 2003, s. 7747.
(26) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).
(27) Veolia Transport bola 100 % dcérska spoločnosť Veolia Environnement. Pod názvom Connex prevádzkovala služby osobnej dopravy pre územné celky (mestskú a predmestskú hromadnú dopravu, medzimestskú a regionálnu hromadnú dopravu) a z tohto dôvodu riadila cestné a železničné siete a v menšej miere služby námornej dopravy.
(28) Ú. v. EÚ C 103, 29.4.2006, s. 28.
(29) Ú. v. EÚ C 148, 24.6.2006, s. 42.
(30) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/25295.
(31) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/24111.
(32) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.
(33) Zaevidované pod referenčným číslom TREN A/37907.
(34) Od skupiny STEF-TFE 28. decembra 2007 (A/20313) a od spoločnosti Corsica Ferries 27. decembra 2006 (A/20056).
(35) Listy zo 4. januára 2007 (D 2007 300067) adresované skupine STEF-TFE a (D 2007 3000689) skupine Corsica Ferries.
(36) Dňa 11. januára, 16. januára a 9. februára 2007, zaevidované pod príslušnými referenčnými číslami TREN/A/21142, A/21669 a A/23798.
(37) Dňa 13. februára 2007, zaevidované pod referenčnými číslami TREN/A/24473 a TREN/A/23981.
(38) Zaevidované Komisiou pod číslom TREN/A/30979. Francúzske orgány požiadali a získali dve dodatočné mesačné lehoty na predloženie svojich pripomienok listami z 15. marca 2007 a z 19. apríla 2007, ktoré boli zaevidované pod referenčnými číslami TREN/A/27002 a A/29928.
(39) Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 11. septembra 2012 vo veci T-565/08 Corsica Ferries France SAS/Európska Komisia, zatiaľ neuverejnený (ďalej len „rozsudok z 11. septembra 2012“).
(40) Pozri rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-301/01 Alitalia/Komisia, Zbierka 2008, s. II1753, najmä body 137 a 146.
(41) Pozri tiež rozhodnutie Súdneho dvora z 5. júna 2012 vo veci C-124/10 P Komisia/EDF, ktoré ešte nie je zverejnené, body 83 – 85 a 104 – 105 v súvislosti s informáciami, ktoré sa majú brať do úvahy na určenie toho, či sa štát správal ako obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve.
(42) SNCM má priamy menšinový podiel v CMN vo výške 45 % a nepriamy menšinový podiel prostredníctvom Compagnie Générale de Tourisme et d’Hôtellerie (CGTH) vo výške 24,1 %. Skutočnú kontrolu mala od roku 1992 skupina Stef-TFE prostredníctvom podielu v Compagnie Méridionale de Participations (CMP) vo výške 49 %. SNCM a CMN boli partnermi na základe poverenia službou vo verejnou záujme na obdobie rokov 2001 – 2006 a spoločne získali novú zmluvu o poverení službou vo verejnou záujme na obdobie rokov 2007 – 2012/2013.
(43) CGTH je holdingová spoločnosť v úplnom vlastníctve SNCM.
(44) Aliso Voyage tvorí distribučný kanál v úplnom vlastníctve SNCM. Táto spoločnosť, ktorá sa skladá zo 17 agentúr rozmiestnených po celom Francúzsku, zabezpečuje predaj lodných cestovných lístkov, z čoho 49,9 % sú cestovné lístky SNCM.
(45) V čase prijatia rozhodnutia z roku 2003 SNCM mala rovnakým dielom s dopravnou skupinou Delmas podiel vo francúzskej námornej spoločnosti na dopravu tovaru Sud-Cargos, ktorá sa špecializuje na zabezpečovanie dopravného spojenia s Marokom. Tento podiel bol neskôr, koncom roka 2005, predaný za 3,3 milióna EUR, ako to vyplýva z investičného plánu na rok 2005, ktorý francúzske orgány predložili 28. marca 2006.
(46) SNCM je 100 % vlastníkom tejto spoločnosti, ktorá zabezpečuje zásobovanie plavidiel SNCM.
(47) Verejná obchodná spoločnosť Ferrytour v 100 % vlastníctve SNCM je cestovnou kanceláriou. Ponúka cesty po mori na Korziku, Sardíniu a do Tuniska, ale aj lety do mnohých destinácií. Ako vedľajšie služby ponúka malé okružné plavby a služby obchodnej turistiky.
(48) Comptoirs du Sud, dcérska spoločnosť, ktorá bola vytvorená v roku 1996 a je v 100 % vlastníctve SNCM, riadi všetky butiky na palubách plavidiel.
(49) Pozri poznámku pod čiarou č. 16.
(50) Napoléon Bonaparte (kapacita 2 150 cestujúcich a 708 automobilov, výkon 43 MW, rýchlosť 23,8 uzla), veľký luxusný trajekt; nové plavidlo Danielle Casanova dodané v máji 2002 (kapacita 2 204 cestujúcich a 700 automobilov, výkon 37,8 MW, rýchlosť 23,8 uzla), takisto veľký luxusný trajekt; Île de Beauté (kapacita 1 554 cestujúcich a 520 automobilov, výkon 37,8 MW, rýchlosť 21,5 uzla), uvedené do prevádzky v roku 1979 a zrekonštruované v období rokov 1989/1990; Méditerranée (kapacita 2 254 cestujúcich a 800 automobilov, výkon 35,8 MW, rýchlosť 24 uzlov) a Corse (kapacita 2 150 cestujúcich a 600 automobilov, výkon 27,56 MW, rýchlosť 23,5 uzla).
(51) Paglia Orba (kapacita 500 cestujúcich, 2 000 bežných metrov pre náklad a 120 automobilov, výkon 19,7 MW, rýchlosť 19 uzlov); Monte d’Oro (kapacita 508 cestujúcich, 1 615 metrov pre náklad a 130 automobilov, výkon 14,8 MW, rýchlosť 19,5 uzla); Monte Cinto (kapacita 111 cestujúcich, 1 200 metrov pre náklad, výkon 8,8 MW, rýchlosť 18 uzlov); od mája 2003 Pascal Paoli (kapacita 594 cestujúcich, 2 300 metrov pre náklad a 130 automobilov, výkon 37,8 MW, rýchlosť 23 uzlov).
(52) Rýchle plavidlo Liamone (kapacita 1 116 cestujúcich a 250 automobilov, výkon 65 MW, rýchlosť 42 uzlov), ktoré zabezpečuje aj plavby do Toulonu.
(53) Všetky okrem Danielle Casanova, Pascal Paoli, Liamone sú v prenájme formou leasingu.
(54) Nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, 12.12.1992, s. 7).
(55) Ú. v. ES S 2001/10 – 007-005.
(56) Orgán udeľujúci povolenie v súvislosti so záväzkami verejnej služby od roku 1991 na základe francúzskeho zákona č. 91-428 z 13. mája 1991.
(57) Ú. v. EÚ 2006/S 100-107350.
(58) Štátna pomoc č. 781/2011 povolená rozhodnutím Komisie z 2. júla 2002 (Ú. v. ES C 186, 6.8.2002, s. 3).
(59) Štátna pomoc č. 13/2007 povolená rozhodnutím Komisie z 24. apríla 2007, zverejneným na webovej lokalite Komisie: http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/transports_2007.htm
(60) Dôverné informácie.
(61) Vodič sprevádza cestnú súpravu počas plavby. V niektorých prípadoch jeden vodič naloží vozidlo pri odjazde a druhý vodič ho vyloží pri príjazde. To sa považuje za prepravu so sprievodom na rozdiel od prepravy roll-on/roll-off, pri ktorej je náves prepravovaný bez ťahača.
(62) Pozri poznámku pod čiarou č. 5.
(63) Túto sumu tvorí: 20,4 milióna EUR pre samotný plán reštrukturalizácie, 1,8 milióna EUR pre náklady na vyradenie predávaných plavidiel z činnosti, 14,8 milióna EUR odpisy Liamone a 9 miliónov EUR náklady na presmerovanie činnosti do Maghrebu.
(64) Plán prijala 17. decembra 2001 správna rada SNCM.
(65) Stav zamestnancov sa mal znížiť následkom prirodzeného alebo predčasného odchodu zamestnancov do dôchodku na základe vekových kritérií (predčasné ukončenie zamestnania), výpovedí v rámci mobility a nenahradenia zmlúv na dobu určitú zmluvami na dobu neurčitú. Pre SNCM však mali zníženia predstavovať náklady odhadované na 20,4 milióna EUR.
(66) Ako sú objem dopravy, odhadovaný rast hrubého domáceho produktu (1,5 %), úroková sadzba (5,5 %), výnosová miera finančných nástrojov (4,5 %) a sadzba krátkodobých dlhov (5 %).
(67) Pozri ďalej v texte.
(68) SNCM nenašla kupca na svoj podiel v CCM.
(69) Vnútropodnikový proces SNCM týkajúci sa uskutočnenia operácií rekapitalizácie a privatizácie sa formálne začal 12. apríla 2006 a skončil sa 31. mája 2006. Treba zdôrazniť, že do 27. novembra 2007 nedošlo k prevzatiu kapitálovej účasti zamestnancami.
(70) Táto doložka, ktorá má samá osebe významnú hodnotu, sa bude analyzovať v rámci skúmania zvýšenia kapitálu.
(71) Vec T 565/08 Corsica Ferries France SAS/Európska komisia, zatiaľ nezverejnená.
(72) Rozhodnutie C(2013) 1926 final, 2. mája 2013.
(73) Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.
(74) Pozri tabuľku 2.
(75) Francúzske orgány hájili v roku 2002 strategický charakter účasti SNCM v Sud-Cargos. Vývoj nákladnej dopravy (rozvoj kontajnerovej dopravy na úkor dopravy roll-on/roll-off), odkúpenie Delmasu – druhého akcionára Sud-Cargos skupinou CMA CGM a hospodárske ťažkosti Sud-Cargos sú faktory, ktorými možno vysvetliť, prečo táto kapitálová účasť prestala byť považovaná za strategickú a prečo ju SNCM mohla v roku 2005 predať.
(76) Vec C-334/99 Spolková republika Nemecko/Komisia, Zbierka 2003, s. I-1139.
(77) Rozhodnutie Komisie zo 7. decembra 2005 o programe pomoci, ktorý zaviedlo Belgicko v prospech ABX Logistics [č. C 53/2003 (ex NN 62/2003)] (Ú. v. EÚ L 383, 28.12.2006, s. 21).
(78) Rozhodnutie Komisie z 8. júla 1999 o štátnej pomoci, ktorú zaviedlo Nemecko v prospech Gröditzer Stahlwerke GmbH a jej dcérskej spoločnosti Walzwerk Burg GmbH (Ú. v. ES L 292, 13.11.1999, s. 27).
(79) Táto správa bola Komisii odovzdaná v marci 2006 a vypracovala ju CGMF v spolupráci s Ernst & Young, zákonným audítorom SNCM (ďalej len „správa CGMF“).
(80) Správa, ktorú zostavili 29. marca 2006 Oddo Corporate Finance a právna kancelária Paul Hastings (ďalej len „správa Oddo-Hastings“), bola odovzdaná Komisii 7. apríla 2006. Obsahuje kritické preskúmanie podľa požiadaviek Agence des Participations de l’Etat (APE) správ CGMF a prístup založený na nákladoch na likvidáciu považovaných za prijateľné na úrovni Spoločenstva.
(81) So zreteľom na dlhodobý hmotný majetok (161,9 milióna EUR) a investície (32,7 milióna EUR), pohľadávky voči klientom (0,8 milióna EUR), ostatné pohľadávky (9,4 milióna EUR) a na schodok peňažných prostriedkov vo výške 14,5 milióna EUR. Francúzsko spresnilo, že pri realistickejšom odhade zohľadňujúcom neskoršie finančné údaje táto hodnota predstavuje 330 miliónov EUR.
(82) Spojené veci C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Španielsko/Komisia, Zbierka 1994, s. I-4103.
(83) Rozsudok kasačného súdu č. 98-15129 zo 6. februára 2001. Táto vec sa vzťahuje na verejný orgán BRGM (Bureau de Recherches Géologiques et Minières – Úrad pre geologický a banský výskum), ktorému bolo nariadené zaplatiť celú výšku chýbajúcich aktív svoje dcérskej spoločnosti Mines de Salsignes (Bane v Salsignes), pretože BRMG, de facto riadiaci subjekt BRGM, sa napriek svojim vedomostiam o zhoršovaní činností a varovným signálom dopustil nesprávneho konania tým, že umožnil pokračovanie činnosti.
(84) Vec Aspocomp Group Oyj; rozsudok odvolacieho súdu v Rouene z 22. marca 2005.
(85) Na porovnanie, výnosová sadzba francúzskych štátnych dlhopisov (Obligation Assimilable du Trésor – OAT) so splatnosťou 30 rokov, 10 rokov, 5 rokov a 2 roky je k 31. októbru 2006 v jednotlivých prípadoch v uvedenom poradí 3,95 %, 3,82 %, 3,75 % a 3,72 %.
(86) Rozhodnutie Komisie zo 17. júla 2002, Société Française de Production, C(2002) 2593 v konečnom znení (Ú. v. EÚ C 71, 25.3.2003, s. 3).
(87) Podľa nezávislej štúdie trhu, ktorú v tejto súvislosti predložilo Francúzsko, CFF má […] v súčasnosti takmer 60 % podiel na trhu osobnej dopravy, zatiaľ čo trhový podiel SNCM sa z 82 % v roku 2000 znížil na úroveň 33 % v roku 2005, pričom SNCM zaznamenala veľmi výrazný rast na trhu nákladnej dopravy, kde je stále hlavným dopravcom vďaka svojej účasti v CMN.
(88) CFF poukazuje na to, že zmluva o poverení službou vo verejnom záujme zabezpečuje spoločnosti verejnú dotáciu v priemere vo výške 64,3 milióna EUR ročne, t. j. celkovo vo výške 321,5 milióna EUR za päť rokov. Argumentuje, že v článku 5 zmluvy o poverení službou vo verejnom záujme sú pre SNCM zaručené peňažné prostriedky vo výške 72,8 milióna EUR. Corsica Ferries navyše zdôrazňuje, že zo straty vo výške 40,6 milióna EUR, ktorú SNCM vykázala v roku 2001, sa 15 miliónov EUR týka odpisov vysokorýchlostného plavidla Liamone.
(89) V rozhodnutí o začatí konania sa uvádza, že jedným z opatrení uvedených v pláne reštrukturalizácie bolo „uzavretie linky medzi Bastiou a Livornom s príslušnými zariadeniami“.
(90) Kritika zo strany CFF sa týka týchto bodov: nedošlo k skutočnému zníženiu počtu zamestnancov, neboli predané podiely SNCM na reštrukturalizačné úsilie, nezohľadnili sa výnosy z plavidiel.
(91) Argumentuje, že suma 76 miliónov EUR zodpovedá 500 miliónom francúzskych frankov (FRF), o ktoré by sa spoločnosti znížila dotácia na územnú kontinuitu na ďalšie obdobie rokov 2002 – 2006.
(92) V porovnaní s ukazovateľmi, ku ktorým dospela sama na základe vzorky desiatich námorných spoločností. Tieto ukazovatele sa pohybujú od 23,69 % (v prípade Moby Lines), cez 49,7 % v prípade CMN, až po 55,09 % (v prípade Grimaldi).
(93) CFF uvádza 50 % podiel v námornej spoločnosti Sud-Cargos, 13 % podiel v spoločnosti Amadeus, ktorá sa špecializuje na rezervačné systémy v leteckej doprave, podiel v CMN a vlastníctvo nehnuteľností CGTH.
(94) CFF v tejto súvislosti pripomína, že v druhom polroku 2005 sa začal naliehavý postup na Obchodnom súde v Marseille a už od jesene 2005 sa mohlo plánovať s dobrovoľnou likvidáciou pre straty odhadované v roku 2005 na 30 miliónov EUR.
(95) CFF sa v tomto ohľade domnieva, že skutočná hodnota plavidiel, ako ju uviedla SNCM pri predložení svojej ponuky v rámci poverenia službou vo verejnom záujme, sa mala zohľadniť pri oceňovaní aktív SNCM, ktoré sa uskutočnilo v správach Oddo-Hastings a CGMF.
(96) Podľa CFF Francúzsko zdôrazňuje význam všetkých dopravných spojení z Nice, udržanie flotily na súčasnej úrovni a údajný strategický význam podielu SNCM v skupine CMN.
(97) K 1. januáru 2007 s príchodom Superfast X.
(98) CFF navrhuje obmedziť kapacity ponúkané na všetkých konkurenčných trhoch (Nice, Tunisko a Alžírsko) na úroveň z roku 2005, neotvárať žiadne nové linky a pretvoriť dopravné spojenie Marseille – Korzika tak, aby bolo v záujme zníženia nákladov zabezpečované loďami na dopravu osôb a nákladu.
(99) Spojené veci C-328/99 a C-399/00 Taliansko a SIM 2 Multimedia SpA/Komisia, Zbierka 2003, s. I-4035.
(100) Zo skutočností uvedených v tejto správe vyplýva, že správna rada SNCM […] () svoju právomoc predbežného schvaľovania.
(101) S prihliadnutím na správu Dvora audítorov sa v správe uvádza napríklad skutočnosť, že štát rozhodol […] (), môže o tom diskutovať.
(102) Zo skutočností uvedených v tejto správe vyplýva, že štát […] () priemyselný projekt.
(103) Štát napríklad […] () riaditelia SNCM.
(104) Regionálna rada Provence-Alpes-Côte d’Azur vo svojom liste z 9. januára 2003 citovala trhovú štúdiu, ktorá bola zaslaná Komisii v súvislosti s oznámením a ktorej kópiu zjavne mala, pričom zdôraznila toto zistenie: „Ponuka [na zabezpečovanie dopravného spojenia medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom] presahuje dopyt. Stupeň vyťaženosti plavidiel na prepravu cestujúcich sa v priemere pohybuje od 20 % v zime do 50 % v lete.“
(105) Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora vo veci C-222/04, Ministero dell’Economia e delle Finanze/Cassa di Risparmio di Firenze (Zbierka 2006, s. I-1, bod 129).
(106) Táto suma zodpovedá dodatočnému kapitálovému vkladu vo výške 15,81 milióna EUR, ktorý bol oznámený v roku 2002, a sume poverenia službou vo verejnom záujme, t. j. 53,48 milióna EUR, a trom novým opatreniam, ktoré francúzske orgány vykonali v roku 2006, a to predaj 100 % SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR, zvýšenie kapitálu o 8,75 milióna EUR upísaného CGMF a kontokorentný úver vo výške 38,5 milióna EUR pre zamestnancov SNCM.
(107) Nariadenie Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami (Ú. v. ES L 378, 31.12.1986, s. 1).
(108) Alitalia/Komisia, pozri poznámku pod čiarou č. 40.
(109) Alitalia/Komisia, uvedené skôr v texte, bod 137.
(110) Alitalia/Komisia, uvedené skôr v texte, body 144 a 159.
(111) Alitalia/Komisia, uvedené skôr v texte, body 99 – 101 a 142.
(112) Alitalia/Komisia, uvedené skôr v texte, bod 174.
(113) Pozri poznámku pod čiarou č. 29.
(114) Pozri poznámku pod čiarou č. 110.
(115) Vec C-334/II, Komisia/Nemecko (Zbierka 2003, s. I-1139, bod 142).
(116) Oznámenie Komisie členským štátom: Uplatňovanie článku 92 a 93 Zmluvy o ES a článku 5 smernice Komisie 80/723/EHS na verejné podniky vo výrobnom priemysle (Ú. v. ES C 307, 13.11.1993, s. 3, bod 11). Toto oznámenie sa síce týka výrobného priemyslu, ale obdobne sa vzťahuje na všetky odvetvia hospodárstva
(117) Pozri najmä spojené veci T-228/99 a T-233/99, Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, Zbierka 2003, s. II-435.
(118) Spojené veci T-129/95, T-2/96 a T-97/96 Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, Zbierka 1999, s. II-17, bod 116.
(119) Pozri poznámku pod čiarou č. 80.
(120) Pozri poznámku pod čiarou č. 113.
(121) Rozhodnutie Komisie 98/204/ES z 30. júla 1997 o podmienečnom schválení pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo skupine GAN (Ú. v. ES L 78, 16.3.1998, s. 1).
(122) Corsica Ferries France SAS/Komisia, citované v poznámke pod čiarou č. 39, body 81 až 83.
(123) Bod 84 uvedeného rozsudku.
(124) Bod 85 uvedeného rozsudku.
(125) Vec C-73/11 P, Frucona Košice/Európska komisia.
(126) Komisia po skončení výzvy na predkladanie ponúk splnomocnila nezávislého odborníka, Moora Stephensa, autorizovaného účtovného znalca, ktorého konečná správa bola odovzdaná 25. januára 2008.
(127) Flotilu tvorí týchto 7 plavidiel: Corse, Ile de Beauté, Méditerranée, Napoléon Bonaparte, Paglia Orba, Monte d’Oro, Monte Cino.
(128) Táto zrážka, ktorá predstavuje 52,2 milióna EUR (t. j. v priemere 25 % až 30 % hrubej trhovej hodnoty), je okrem iného odôvodnená osobitnou povahou plavidiel SNCM, ktoré sú prispôsobené dopravnému spojeniu, ktoré zabezpečuje podnik, stavom plavidiel a okolnostiam predaja celej flotily (najmä slabé postavenie predajcu). Ocenenie BRS vychádza najmä z predpokladu predaja plavidiel, ktoré sú moderné, dobre udržiavané a v dobrom prevádzkovom stave, za obvyklých obchodných podmienok.
(129) Odhadovaná vo výške 4,6 milióna EUR.
(130) Právna neistota je odôvodnená pravdepodobnosťou, že schválený likvidátor bude nútený veľmi rýchlo uskutočniť prevod plavidiel, a v dôsledku presýtenia trhu vzhľadom na jeho obmedzenú absorpčnú kapacitu.
(131) Pokiaľ ide o budovy (vrátane sídla SNCM), francúzske orgány spresňujú, že uvedená likvidačná hodnota je založená na ocenení realitného odborníka z novembra 2003, ktoré sa potom zvýšilo o 20 % na zohľadnenie inflácie.
(132) Investície zahŕňajú najmä akciové podiely SNCM v Sudcargos, Aliso, CGTH, CMN a Ferrytour.
(133) Táto položka sa týka predovšetkým pohľadávok voči štátu, najmä náhrad za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme za mesiac september 2005 a preplatenie sociálnych odvodov zamestnávateľa zo strany Assedic za účtovný rok 2004.
(134) Ide o finančnú povinnosť zavedenú článkom L.321-13 zákonníka práce, ktorý zamestnávateľovi ukladá povinnosť vyplatenia náhrady pri prepustení zamestnanca mladšieho ako 50 rokov.
(135) Náklady na opatrenia zamerané na obnovu pracovných miest ([0 – 10]* miliónov EUR), náklady na zmluvy o preradení ([10 – 20]* miliónov EUR), náklady na tzv. jednotku mobility na podporu a pomoc pri preraďovaní ([0 – 10]* miliónov EUR).
(136) Náklady na prepustenie zmluvných zamestnancov SNCM vyslaných do pridružených spoločností a na zamestnancov zlikvidovaných dcérskych spoločností ([0 – 5] * miliónov EUR) a náklady na súdne konania súvisiace so zrušením pracovných zmlúv a so žiadosťami o prekvalifikovanie pracovnej zmluvy ([0 – 10]* miliónov EUR).
(137) SNCM prevádzkovala k 30. septembru 2005 tri plavidlá prenajímané na leasing: vysokorýchlostné plavidlo Liamone (vo vlastníctve GIE Véronique Bail), Danielle Casanova (GIE Joliette Bail) a Pascal Paoli (GIE Castellane Bail).
(138) Toto ocenenie je založené na týchto predpokladoch: SNCM zruší svoje leasingové zmluvy k 30. septembru 2005, čo znamená, že plavidlá sa vrátia príslušným vlastníkom (GIE) a nebude sa platiť žiadne nájomné; kúpne opcie sa nemôžu uskutočniť; plavidlá postúpia veriteľské banky GIE k 30. septembru 2005; čistý výnos z predaja plavidiel sa prednostne použije na úhradu bankových a daňových dlhov.
(139) Plavidlá Napoléon Bonaparte a Paglia Orba slúžia ako záruka pri pôžičkách na plavidlá, ktoré slúžili na ich financovanie.
(140) Táto položka sa týka zvyku, v rámci ktorého sa SNCM zaväzuje prevziať zodpovednosť za časť nákladov na doplnkové poistenie svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do dôchodku.
(141) Do ukončenia likvidácie. Medzistraty vychádzajú z predpokladu vyplatenia miezd za jeden mesiac. Zahŕňajú aj náklady na vyradenie plavidiel v úplnom vlastníctve neodpočítané od hodnoty aktív. Tieto náklady zodpovedajú nákladom na imobilizáciu plavidiel v prístavisku pred ich predajom.
(142) Nezaistené dlhy sa delia takto: rezervy na nepredvídané riziká a poplatky (3,3 milióna EUR), pridelené dlhy/podiely (0,1 milióna EUR), obchodní dodávatelia (28,6 milióna EUR), generálne zastúpenie (23 miliónov EUR), dlhy skupiny a súvisiace dlhy (7,8 milióna EUR), vyrovnávací účet pasív (6,9 milióna EUR).
(143) So zreteľom na intenzívne a opakované využívanie zmlúv na dobu určitú spoločnosťou SNCM.
(144) Zákon č. 85-98 z 25. januára 1985 o nútenej správe a súdnej likvidácii podnikov kodifikovaný v Obchodnom zákonníku v článkoch L-620-1 a nasl., zákon č. 2005-845 z 26. júla 2005 o ochrane, nútenej správe a likvidácii podnikov, kodifikovaný v článkoch 620-1 až 670-8 obchodného zákonníka.
(145) Vo francúzskej judikatúre sa od riadiaceho subjektu de facto vyžaduje, že musí pravidelne vykonávať pozitívne kroky riadiacej povahy.
(146) Rozsudok kasačného súdu, 30. november 1993, č. 91-20554, Zb. IV, č. 440, s. 319.
(147) Pozri strany 46 až 48 správy Baker & McKenzie.
(148) Pozri okrem iného dva rozsudky vynesené Odvolacím súdom v Rouene 22. marca 2005 – rozsudok č. RG 04/02549 Aspocomp Group Oyj a rozsudok č. RG 01/02667 – 04/02675.
(149) Vysvetlenia kasačného súdu, 19. apríl 2005, Métaleurop.
(150) Alebo sa v tomto prípade zaviazal poskytnúť náhradu v prípade budúcej straty pracovného miesta.
(151) Rozhodnutie Komisie 98/204/ES, bod 3.3.
(152) Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora vo veci C-334/99 Nemecko/Komisia (vec Gröditzer), Zbierka 2003, s. I-1139, body 133 – 141 a rozsudok Všeobecného súdu v spojených veciach T-268/08 a T-281/08 Land Burgenland/Komisia, ešte neuverejnený, body 152 – 159.
(153) Odôvodnenie 208 rozhodnutia.
(154) Ú. v. EÚ C 142, 11.6.2005, s. 2, bod 63.
(155) Bod 137 rozsudku z 11. septembra 2012.
(156) Bod 150 rozsudku z 11. septembra 2012.
(157) Odseky 102 až 104 usmernení z roku 2004.
(158) Pozri poznámku pod čiarou č. 5.
(159) Predpísané rezervy tvoria podľa daňových pravidiel zaúčtované náklady.
(160) Body 209 až 297.
(161) Pozri rozsudok Všeobecného súdu zo 7. decembra 2010 vo veci T-11/07 Frucona Košice/Komisia, ešte nezverejnená, body 244 a 245.
(162) Opatrenia z roku 2006 sa týkali privatizácie SNCM.
(163) Pozri správu pána Stephensa, štúdiu o reštrukturalizácii námornej spoločnosti SNCM, s. 85, odsek 3: vykonávanie poverenia službou vo verejnom záujme v júli 2007 namiesto januára, viaceré spory s CFF.
(164) Pozri správu pána Stephensa, štúdiu o reštrukturalizácii námornej spoločnosti SNCM, s. 96.
(165) Pozri francúzsky Úrad pre hospodársku súťaž (Autorité de la Concurrence), stanovisko č. 12-A-05 zo 17. februára 2012, odseky 124 až 125.
(166) Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1).
(167) Pozri článok 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/99.
(168) NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 271/2008 z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 82, 25.3.2008, s. 1).
PRÍLOHA
INFORMÁCIE O SUMÁCH PRIJATEJ POMOCI, KTORÉ SA MAJÚ VRÁTIŤ A KTORÉ UŽ BOLI VRÁTENÉ
Totožnosť príjemcu |
Celková suma pomoci prijatej v rámci schémy (1) |
Celková suma pomoci, ktorá sa má vrátiť (1) (istina) |
Celková suma, ktorá už bola splatená (1) |
|
Istina |
Úrok z vymáhanej sumy |
|||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(1) V miliónoch vnútroštátnej meny.
12.12.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 357/51 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 11. februára 2014
o opatrení SA.35388 (13/C) (ex 13/NN a ex 12/N) – Poľsko – Zriadenie letiska Gdynia-Kosakowo
[oznámené pod číslom C(2014) 759]
(Iba poľské znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
(2014/883/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),
po výzve zainteresovaným stranám na predloženie pripomienok v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),
keďže:
1. POSTUP
(1) |
Listom zo 7. septembra 2012 Poľsko oznámilo Komisii z dôvodov právnej istoty plány financovať prestavbu vojenského letiska neďaleko Gdyne na severe Poľska na civilné letisko. Opatrenie bolo zapísané ako vec štátnej pomoci pod číslom SA.35388. |
(2) |
Listami zo 7. novembra 2012 a 6. februára 2013 Komisia požiadala o ďalšie informácie k oznámenému opatreniu. Poľsko poskytlo tieto doplňujúce informácie 7. decembra 2012 a 15. marca 2013. Stretnutie Komisie a Poľska sa uskutočnilo 17. apríla 2013. Na tomto stretnutí Poľsko potvrdilo, že oznámené financovanie už bolo neodvolateľne poskytnuté. |
(3) |
Listom z 15. mája 2013 Komisia informovala Poľsko o preradení veci do registra neoznámených prípadov, pretože prevažná časť financovania, o ktorom bola Komisia informovaná, už bola neodvolateľne poskytnutá. Listom zo 16. mája 2013 Poľsko poskytlo ďalšie informácie. |
(4) |
Listom z 10. júla 2013 Komisia informovala Poľsko o svojom rozhodnutí začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (2) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) v súvislosti s financovaním poskytnutým spoločnosti Port Lotniczy Gdynia-Kosakowo sp. z o.o. (ďalej len „Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o.) zo strany mesta Gdynia (ďalej len „Gdynia“) a obce Kosakowo (ďalej len „Kosakowo“). Poľsko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania 6. augusta 2013. |
(5) |
Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetnému opatreniu do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia. |
(6) |
Komisia nedostala žiadne pripomienky od zainteresovaných strán. Poľsko bolo o tejto skutočnosti informované listom z 9. októbra 2013. |
(7) |
Listom z 30. októbra 2013 Komisia požiadala o ďalšie informácie. Poľsko poskytlo doplňujúce informácie v listoch zo 4. novembra 2013 a 15. novembra 2013. Stretnutie Komisie a Poľska sa uskutočnilo 26. novembra 2013. Poľsko poskytlo ďalšie informácie v listoch z 3. decembra 2013 a 2. januára 2014. |
2. OPIS OPATRENÍ A DÔVODY ZAČATIA KONANIA
2.1. DOTERAJŠIE VYŠETROVANIE
(8) |
Vec sa týka financovania nového civilného letiska v Pomoransku (Pomoranské vojvodstvo) na hranici medzi mestom Gdynia a obcou Kosakowo, vzdialeného 25 km od letiska Gdansk (4). Nové letisko vlastní a bude ho prevádzkovať spoločnosť Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. (ďalej len „prevádzkovateľ letiska“ alebo „letisko Gdynia“). Prevádzkovateľ letiska je v plnom vlastníctve samospráv Gdynia a Kosakowo. |
(9) |
Cieľom investičného projektu je vytvoriť v Pomoransku druhé letisko založené na infraštruktúre vojenského letiska nachádzajúceho sa v Kosakowe (5). Nové letisko by slúžilo najmä na vybavovanie všeobecnej letovej dopravy (napr. súkromných lietadiel, klzákov/ľahkých športových lietadiel), nízkonákladových dopravcov (ďalej len „NND“) a charterových letov. V čase oznámenia sa predpokladalo, že letisko začne prevádzku na začiatku roka 2014. V správe spoločnosti PricewaterhouseCoopers (ďalej len „PWC“) z roku 2012 sa uvádzajú nasledujúce prognózy toku cestujúcich v prvých rokoch prevádzky: cca […] v roku 2014, […] v roku 2017, […] v roku 2020 a približne […] v roku 2028. |
(10) |
Projekt vznikol v apríli 2005, keď rôzne regionálne orgány, ministerstvo národnej obrany a zástupcovia letiska Gdansk (6) podpísali vyhlásenie o zámere vytvoriť nové letisko pre Pomoransko založené na infraštruktúre vojenského letiska v Kosakowe. V júli 2007 miestne orgány v Gdyni a Kosakowe založili spoločnosť s názvom Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. V decembri 2009 Gdynia a Kosakowo dostali súhlas ministerstva dopravy, že za nové letisko bude zodpovedať spoločnosť Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. Na základe toho poľská vláda podľa dohody z 9. septembra 2010 previedla areál vojenského letiska s rozlohou 254 hektárov na obec Kosakowo na obdobie 30 rokov. Kosakowo následne prenajalo tento pozemok spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. na rovnaké obdobie. |
Investičný projekt
(11) |
Keďže existujúce letisko Gdynia-Kosakowo (Gdynia-Oksywie) sa pôvodne používalo výhradne na vojenské účely, prevádzkovateľ nového letiska by mal mať možnosť využívať existujúcu infraštruktúru (napríklad vzletovú a pristávaciu dráhu s dĺžkou 2 500 m, rolovacie dráhy, odbavovacie plochy, navigačné zariadenia atď.). Celkové investičné náklady na projekt prestavby sa odhadujú na 164,9 milióna PLN (41,2 milióna EUR (7)) v nominálnych hodnotách a 148,4 milióna PLN (37,1 milióna EUR) v reálnom vyjadrení. V nasledujúcej tabuľke sa uvádza prehľad postupného rozvoja letiska, ktorý je rozdelený do štyroch fáz. Celkové investičné náklady podľa Poľska zahŕňajú aj investície týkajúce sa plnenia úloh, ktoré patria do pôsobnosti verejného poriadku (8) a ktoré celkovo predstavujú približne […] miliónov PLN ([…] miliónov EUR) (pre všetky štyri fázy). Tabuľka č. 1 Celkové nominálne investičné náklady na letisko Gdynia-Kosakowo v rokoch 2007 – 2030
|
Financovanie investičného projektu
(12) |
Investičný projekt sa financuje prostredníctvom kapitálových injekcií zo strany verejných podielnikov (t. j. Gdynia a Kosakowo). Kapitálové injekcie sú určené na pokrytie investičných nákladov a aj prevádzkových nákladov letiska v počiatočnej fáze jeho prevádzky (t. j. na obdobie do konca roka 2019). Verejní podielnici očakávajú, že prevádzkovateľ letiska začne generovať zisk a v roku 2020 tak bude schopný financovať všetky svoje aktivity z vlastných príjmov. |
(13) |
Skôr, než bol projekt oznámený Komisii (t. j. pred 7. septembrom 2012), sa verejní podielnici letiska Gdynia dohodli, že prispejú celkovou sumou vo výške približne 207,48 milióna PLN (9) (približne 51,87 milióna EUR) na účely realizácie investičného projektu a pokrytia strát letiska v prvých rokoch jeho prevádzky. Gdynia by prispela sumou 142,48 milióna PLN (približne 35,62 milióna EUR) v hotovosti v priebehu rokov 2007 až 2019. Kosakowo pri založení spoločnosti poskytlo hotovostný príspevok vo výške 0,1 milióna PLN (25 000 EUR). V rokoch 2011 – 2040 by Kosakowo poskytlo aj nepeňažný príspevok v hodnote 64,9 milióna PLN (približne 16,2 milióna EUR) výmenou časti ročného nájomného, ktoré má platiť letisko Gdynia v rámci prenájmu, za podiely v letisku (pozri tabuľku č. 2). Tabuľka č. 2 Financovanie investičného projektu formou kapitálových navýšení
|
2.2. DÔVODY ZAČATIA FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA A POČIATOČNÉ POSÚDENIE
(14) |
V rozhodnutí o začatí konania boli položené nasledujúce otázky:
|
Uplatnenie zásady MEIP
(15) |
Pokiaľ ide o prvú otázku, Komisia vyjadrila pochybnosti, či štúdiu MEIP, vykonanú v roku 2012, t. j. po neodvolateľnom rozhodnutí prijatom verejnými podielnikmi financovať prestavbu letiska, možno použiť na účely posúdenia existencie štátnej pomoci. Komisia preto mala pochybnosti o vhodnosti kontrafaktuálneho scenára, v ktorom sa predpokladá dokončenie investície v roku 2012. |
(16) |
Vzhľadom na to, že letisko Gdynia má sledovať podobný obchodný model (zameranie na nízkonákladových dopravcov, charterové lety a všeobecné letectvo) ako existujúce letisko Gdansk, ktoré má ešte voľnú kapacitu, plánuje sa jeho ďalšie rozšírenie a je vzdialené len 25 km, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či prognóza príjmov pre letisko Gdynia bola založená na reálnych predpokladoch, najmä pokiaľ ide o výšku letiskových poplatkov a úroveň predpokladaného toku cestujúcich. Komisia si predovšetkým všimla, že v obchodnom pláne pre letisko Gdynia sa predpokladá vyšší poplatok za cestujúcich, než je poplatok uplatňovaný na letisku Gdansk po odpočítaní zliav/rabatov alebo na iných porovnateľných regionálnych letiskách v Poľsku. |
(17) |
Komisia takisto vyjadrila pochybnosti o tom, či v obchodnom pláne boli zohľadnené všetky plánované stimuly (napr. marketingová podpora, rabaty alebo akékoľvek iné stimuly na rozvoj trasy atď.), ktoré majú byť poskytnuté priamo letisku Gdynia, jeho podielnikom alebo iným regionálnym orgánom, aby motivovali leteckých dopravcov k otvoreniu nových trás z letiska. |
(18) |
Keďže tempo rastu podniku nebýva spravidla vyššie ako tempo rastu hospodárstva, v ktorom podnik pôsobí (t. j. z hľadiska rastu HDP), Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o vhodnosť tempa rastu obratu […], ktoré sa použilo na výpočet konečnej hodnoty (11). Táto pochybnosť priamo vplýva na posúdenie ziskovosti investičného projektu, pretože hodnota vlastného imania nového letiska sa bude pohybovať v kladných číslach len z hľadiska konečnej hodnoty projektu od roku 2040 (kumulatívne diskontované peňažné toky v prognózovanom období rokov 2010 – 2040 sú záporné). |
(19) |
Komisia sa preto domnieva, že verejné financovanie investičného projektu vedie k selektívnym hospodárskym výhodám pre prevádzkovateľa letiska Gdynia. Aj verejné financovanie bolo poskytnuté zo štátnych zdrojov a je pripísateľné štátu. Okrem toho narušuje alebo môže narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Keďže boli splnené všetky kumulatívne kritériá pojmu pomoci, Komisia sa domnieva, že toto verejné financovanie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
Zlučiteľnosť pomoci
(20) |
V súvislosti s druhou otázkou Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či investičnú a prevádzkovú pomoc pre letisko Gdynia možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. |
(21) |
Pokiaľ ide o investičnú pomoc, Komisia spochybnila splnenie všetkých kritérií zlučiteľnosti stanovených v usmerneniach pre letectvo z roku 2005 (12) týkajúce sa investičnej pomoci pre letiská. Komisia spochybnila najmä to, či predmetná investícia spĺňa jasne vymedzený cieľ spoločného záujmu, či je infraštruktúra potrebná a primeraná a či ponúka uspokojivé strednodobé vyhliadky na použitie. Komisia okrem toho spochybnila, či vplyv na rozvoj obchodu je zlučiteľný so spoločným záujmom. |
(22) |
Pokiaľ ide o prevádzkovú pomoc vo forme financovania prevádzkových strát spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. v prvých rokoch prevádzky, Komisia vyjadrila pochybnosti, či táto pomoc spĺňa podmienky výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Komisia spochybnila najmä to, či prevádzkovú pomoc možno považovať za zlučiteľnú v zmysle usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (13). |
3. PRIPOMIENKY POĽSKA
3.1. UPLATNENIE ZÁSADY MEIP A EXISTENCIA POMOCI
(23) |
Poľsko trvá na svojom stanovisku, že verejné financovanie investície na letisku Gdynia je v súlade so zásadou MEIP, a teda nepredstavuje štátnu pomoc. V tejto súvislosti sa odvoláva na štúdie MEIP vykonané k danej investícii v rokoch 2010 – 2012. Poľsko tvrdí, že výsledkom všetkých štúdií MEIP bola kladná čistá súčasná hodnota a vnútorná miera návratnosti (14) (ďalej len „IRR“) vyššia ako náklady na kapitál. |
3.1.1. Rozhodovací proces a metodologická správnosť štúdie MEIP
(24) |
Poľsko vysvetľuje, že diskusie a práce na prestavbe vojenského letiska Gdynia/Kosakowo na civilné letisko sa začali v roku 2005. V tom čase boli do nich zapojení aj iní partneri (napr. letisko Gdansk). Poľsko takisto uvádza, že v roku 2007 Gdynia a Kosakowo založili spoločnosť Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o., ktorá bola odvtedy zodpovedná za túto investíciu. |
(25) |
Poľsko počas konania predložilo tri štúdie MEIP, ktoré vykonala spoločnosť PWC. Prvá štúdia MEIP (zo 16. júla 2010, ďalej len „štúdia MEIP z roku 2010“) bola vykonaná v júli 2010. Spoločnosť PWC následne pripravila dve aktualizácie MEIP: prvú v máji 2011 (z 13. mája 2011, ďalej len „aktualizácia MEIP z roku 2011“ alebo „štúdia MEIP z roku 2011“) a druhú v júli 2012 (z 13. júla 2012, ďalej označovanú ako „aktualizácia MEIP z roku 2012“ alebo „štúdia MEIP z roku 2012“). V týchto aktualizáciách sú zahrnuté nové prognózy toku cestujúcich, zmeny rozsahu projektu, zmeny údajov o investícii a zmeny metodiky, ako aj základné údaje pre výpočty NPV (napr. koeficient beta a diskontná sadzba). V novembri 2013 Poľsko poskytlo ďalšie informácie, z ktorých vyplýva, že NPV projektu posilnia nové zdroje príjmov (t. j. predaj pohonných hmôt a poskytovanie navigačných služieb). Ku dňu prijatia rozhodnutia o začatí konania Poľsko predložilo len aktualizáciu MEIP z roku 2012. |
(26) |
Poľsko vysvetľuje aj časový rámec projektu Gdyne a Kosakowa investovať do letiska Gdynia. Poľsko v tejto súvislosti zdôrazňuje, že investičný proces možno rozdeliť do dvoch realizačných projektových fáz: |
i) Prvá fáza (2007 – 2009) sa týkala prípravných prác a štúdií realizovateľnosti na účely zriadenia nového letiska (to súvisí s fázou I opísanou v tabuľke č. 1)
(27) |
Poľsko vysvetľuje, že v prvej fáze sa predpokladalo, že spoločnosť, ktorú založili Gdynia a Kosakowo, vykoná prípravné úlohy (napr. prípravu hlavného plánu investície, dokumenty potrebné na získanie štatútu prevádzkovateľa letiska, správu o environmentálnom vplyve investície, projektovú dokumentáciu atď.). |
(28) |
Poľsko tvrdí, že v prvej fáze nedošlo k žiadnej významnej kapitálovej investícii a že verejné financovanie poskytnuté prevádzkovateľovi letiska bolo v súlade s pravidlami pomoci de minimis (15). Poľsko uvádza, že kapitálové injekcie do spoločnosti vykonané pred 26. júnom 2009 predstavovali celkovo 1,691 milióna PLN (približne 423 000 EUR). |
ii) Druhá fáza (od roku 2010) sa týkala skutočnej prestavby letiska (to súvisí s fázami II až IV opísanými v tabuľke č. 1)
(29) |
Poľsko ďalej vysvetľuje, že prvá, prípravná fáza sa skončila v roku 2010, keď sa dokončil hlavný plán (16) aj prvá štúdia MEIP z roku 2010 pre letisko Gdynia. Poľsko poukazuje na to, že v štúdii MEIP z roku 2010 sa preukázalo, že investícia dvoch miestnych orgánov by bola vykonaná za trhových podmienok (t. j. nepredstavovala by štátnu pomoc), teda podielnici by zvýšili základné imanie spoločnosti na 6,05 milióna PLN (približne 1,5 milióna EUR). |
(30) |
V štúdii MEIP z roku 2010 je vypočítaná NPV investičného projektu pomocou metódy voľných peňažných tokov smerom k firme (free cash flow to the firm, ďalej len „FCFF“) (17). Tento výpočet NPV je založený na predpoklade, že všetky kapitálové injekcie poskytnuté pre investičný plán by sa uskutočnili na účely realizácie investičného projektu (18). Tento spôsob oceňovania sa používa na výpočet peňažných tokov smerom ku všetkým držiteľom kapitálu vo firme (držiteľom vlastného kapitálu aj držiteľom dlhopisov) v prognózovanom období. Prognózy peňažných tokov sa potom diskontujú pomocou priemerných vážených nákladov kapitálu (19) (weighted average cost of capital, ďalej len „WACC“), čím sa získa diskontovaný peňažný tok firmy v prognózovanom období. Konečná hodnota sa potom vypočíta podľa metódy rastúcej perpetuity (pri ktorej sa predpokladá dráha stabilného rastu na základe FCFF z ostatného prognózovaného obdobia). NPV je založená na súčte tokov diskontovaných peňažných tokov za prognózované obdobie a konečnej hodnoty. V tomto prípade zo štúdie MEIP za rok 2010 vyplýva, že odhadované peňažné toky za obdobie rokov 2010 – 2040 s použitím priemeru WACC budú vo výške […] % (20). Na základe týchto vstupných údajov zo štúdie vyplynuli diskontované peňažné toky vo výške mínus […] mil. PLN ([…] mil. EUR) na obdobie rokov 2010 – 2040 a (diskontovaná) konečná hodnota približne […] mil. PLN ([…] mil. EUR) (21). NPV celého projektu sa teda odhaduje vo výške […] mil. PLN (alebo […] mil. EUR). |
(31) |
Nasledujúci graf (obrázok č. 1) znázorňuje očakávaný kumulatívny diskontovaný peňažný tok pre prognózované obdobie rokov 2010 – 2040 podľa výpočtu zo štúdie MEIP z roku 2010. Obrázok č. 1 Kumulatívne (reálne) diskontované peňažné toky (v PLN) […] |
(32) |
Poľsko vysvetľuje, že vlastné imanie (vlastný kapitál) spoločnosti sa 29. júla 2010 navýšilo na 6,052 milióna PLN (približne 1,5 milióna EUR). Poľsko zároveň dodáva, že podielnici začali – aj napriek tomu, že zo štúdie MEIP vyplynulo, že investícia nepredstavuje štátnu pomoc – pripravovať oznámenie pre Komisiu, ktoré malo byť podané len z dôvodov právnej istoty. |
(33) |
Poľsko ďalej vysvetľuje, že v máji 2011 sa vykonala nová štúdia MEIP. Poľsko tvrdí, že táto štúdia MEIP aktualizuje štúdiu MEIP z roku 2010, ktorá bola vykonaná na základe napredujúcich príprav a dostupnosti presnejších údajov o investičnom pláne, jeho harmonograme a financovaní. Poľsko vysvetľuje, že v období medzi vypracovaním štúdie MEIP v roku 2010 a štúdie MEIP v roku 2011:
|
(34) |
Poľsko objasňuje, že v štúdii MEIP z roku 2011 tiež vyšla kladná NPV. Poľsko ďalej uvádza, že na základe tejto informácie verejní podielnici prevádzkovateľa letiska uskutočnili následné kapitálové injekcie. Poľsko poukazuje na to, že vlastné imanie spoločnosti (vlastný kapitál) bolo v júli 2011 navýšené na 33,801 milióna PLN (8,45 milióna EUR) a v apríli 2013 na 64,810 milióna PLN (16,20 milióna EUR). |
(35) |
V štúdii MEIP z roku 2011 sa hodnota diskontovaných peňažných tokov vypočítala na základe diskontovaných peňažných tokov za prognózované obdobie rokov 2011 – 2040. Aktualizované diskontované peňažné toky sa pohybovali na úrovni (–[…]) mil. PLN (–[…] mil. EUR), čo svedčí o vyšších stratách, kým konečná hodnota klesla na […] mil. PLN (približne […] mil. EUR). NPV sa teda znížila na […] mil. PLN (alebo menej než […] mil. EUR). Hodnota WACC klesla na […] % (22) a stabilná miera rastu na účely výpočtu konečnej hodnoty sa znížila z […] % na […] %. |
(36) |
Poľsko tvrdí, že zmena makroekonomickej situácie (finančná kríza a spomalenie hospodárskeho rastu) viedla k opätovnému posúdeniu projektu v roku 2012, ktoré vyústilo do novej štúdie MEIP (konkrétne do štúdie MEIP z roku 2012). Poľsko uvádza, že na účely štúdie MEIP z roku 2012 boli v predpokladoch predchádzajúcich štúdií MEIP vykonané nasledujúce zmeny:
|
(37) |
Poľsko takisto uvádza, že na účely štúdie MEIP z roku 2012 sa zmenila aj metodika použitá v predchádzajúcich štúdiách MEIP:
|
(38) |
V štúdii MEIP z roku 2012 sa hodnota diskontovaných peňažných tokov vypočítala na základe diskontovaných peňažných tokov za prognózované obdobie rokov 2012 – 2030 (t. j. projekčné obdobie použité v predchádzajúcej štúdii sa skrátilo o 10 rokov). Aktualizované diskontované peňažné toky predstavovali (–[…]) mil. PLN (približne –[…] mil. EUR), pričom konečná hodnota sa výrazne zvýšila až na […] mil. PLN ([…] mil. EUR). Následne sa odpočítala kapitalizovaná hodnota už uskutočnených investícií ([…] mil. EUR). Podľa aktualizácie z roku 2012 je NPV vo výške […] mil. PLN (alebo […] mil. EUR). Na výpočet NPV sa použili náklady na vlastný kapitál vo výške […] % (25) a stabilná miera rastu na účely výpočtu konečnej hodnoty sa ďalej znížila z […] % na […] %. |
(39) |
Poľsko poukazuje na to, že výsledky zo štúdie MEIP z roku 2012 boli stále kladné a viedli k ďalším kapitálovým injekciám od podielnikov. Poľsko uviedlo, že kapitál spoločnosti sa do apríla 2013 zvýšil na 91,310 milióna PLN (22,8 milióna EUR) a v roku 2013 sa ďalej nemenil, ako je zhrnuté v tabuľke č. 3. Tabuľka č. 3 Navýšenie základného imania prevádzkovateľa letiska Gdynia zo strany Gdyne a Kosakowa
|
(40) |
Poľsko ako zhrnutie uvádza, že miestne orgány podnikli predbežné kroky na zriadenie letiska Gdynia už v roku 2005, ale projekt nadobudol konečný tvar až vypracovaním hlavného plánu a prvej štúdie MEIP, čiže v roku 2010. Poľsko vysvetľuje, že počiatočné predpoklady projektu boli výrazne zrevidované v dôsledku zmien vonkajších okolností. Poľsko tvrdí, že konečné rozhodnutie verejných podielnikov o realizácii projektu a jeho konečnej podobe bolo prijaté v roku 2012. Takisto zdôrazňuje, že životaschopnosť projektu sa potvrdila vo všetkých troch verziách štúdie MEIP, ktorými sa potvrdilo, že investor v trhovom hospodárstve by projekt vykonal. |
(41) |
Pokiaľ ide o kontrafaktuálny scenár, Poľsko tvrdí, že na základe vnútroštátneho právneho predpisu je Kosakowo oprávnené využiť pozemok, na ktorom leží letisko Gdynia, jedine na zriadenie nového civilného letiska. V tejto súvislosti Poľsko vysvetľuje, že areál letiska bol Kosakowu prenajatý na obdobie 30 rokov. Poľsko tvrdí, že v zmysle nájomnej zmluvy je Kosakowo povinné prenajať pozemok jedine subjektu zodpovednému za vytvorenie alebo prevádzkovanie civilného letiska. Podľa Poľska by si štát mohol vziať pozemok späť, ak by Kosakowo do 6 mesiacov neprenajalo pozemok na zriadenie civilného letiska, ak by sa pozemok používal na iné účely alebo ak by letisko nezačalo svoju činnosť do 3 rokov. Keďže scenár, v ktorom sa pozemok letiska Gdynia využíva/prenajíma na iné než letecké účely, nebol možný, nemohol sa použiť na vypracovanie kontrafaktuálneho scenára. |
3.1.2. Spoľahlivosť kľúčových predpokladov pre štúdiu MEIP z roku 2012
Dopravné prognózy a prognóza tržieb
(42) |
Poľsko vysvetľuje, že plánované letiskové poplatky sa zakladali na verejne dostupných tarifách uplatňovaných na iných letiskách tak, aby nedošlo k narušeniu existujúceho trhu a zároveň by bola zabezpečená primeraná úroveň ziskovosti projektu na základe projektovaného objemu toku cestujúcich. Poplatky sa podľa Poľska významne nelíšia od štandardných poplatkov vyberaných na malých letiskách. Konkrétne dve novootvorené regionálne letiská v Modline a Lubline uplatňujú podobné štandardné letiskové poplatky ako poplatky projektované v štúdii MEIP pre letisko Gdynia. |
(43) |
V odpovedi na pripomienku Komisie, že poplatky projektované pre letisko Gdynia [25 PLN (5,25 EUR) za každého odlietajúceho cestujúceho v prvých dvoch rokoch a následne 40 PLN (10 EUR)] sú vyššie ako zvýhodnené poplatky uplatňované na letisku Gdansk [24 PLN (5 EUR) za odlietajúceho cestujúceho pre lietadlá nízkonákladových dopravcov premávajúce na medzinárodnej trase aspoň dvakrát týždenne a 12,5 PLN (3,1 EUR) na vnútroštátnej trase], Poľsko poznamenáva, že výška poplatkov použitá v obchodnom pláne predstavuje priemer za celé prognózované obdobie (2014 – 2030), pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že poplatky na letisku Gdansk sa z dlhodobého hľadiska musia zvýšiť, keď sa na letisku zvýši štandard služieb. |
(44) |
Poľsko navyše poukazuje na to, že ziskové rozpätie projektu, revidovaná (mierne vyššia) prognóza leteckej prevádzky a rozdelenie si niektorých prevádzkových nákladov s armádou znamená, že letisko Gdynia by malo byť schopné dlhodobejšie zachovať nižšie poplatky pre cestujúcich (nižšie poplatky by sa mohli uplatňovať do konca roka 2021), pričom by sa zachovala kladná NPV pre verejných podielnikov. |
(45) |
Poľsko takisto tvrdí, že v aktualizovanej (z marca 2013) dopravnej prognóze pre Pomoransko sa predpokladá vyššia premávka než v štúdii MEIP z roku 2012. Podľa najnovších údajov by letisko Gdynia v roku 2030 vybavilo 1 149 978 cestujúcich a nie 1 083 746. Pre celý región Pomoranska sa prognózuje zvýšenie počtu cestujúcich zo 7,8 milióna na 9 miliónov v roku 2030. |
(46) |
Tieto údaje podľa Poľska potvrdzujú, že koexistencia letiska Gdynia a Gdansk a ich spoločné pôsobenie na pomoranskom trhu sú životaschopné. Domnieva sa, že aj po rozšírení letiska Gdansk na plánovanú kapacitu 7 miliónov cestujúcich je na rozvíjajúcom sa pomoranskom leteckom trhu ešte priestor pre ďalšie malé regionálne letisko (s kapacitou 1 milión cestujúcich), ktoré by dopĺňalo služby poskytované letiskom Gdansk. Tabuľka č. 4 Porovnanie dopravných prognóz zo štúdie MEIP z roku 2012 a aktualizovaných dopravných prognóz (marec 2013) pre letisko Gdynia
|
Prevádzkové náklady (stimuly pre leteckých dopravcov, náklady spojené s vojenskými prevádzkami na letisku)
(47) |
Poľsko vysvetľuje, že v štúdii MEIP sa zohľadňujú marketingové a propagačné opatrenia letiska použité pri odhade:
|
(48) |
Poľsko tiež uvádza, že v štúdii MEIP sa predpokladá, že všetky prevádzkové náklady by znášal investor, v dôsledku čoho by sa prípadná deľba prevádzkových nákladov s vojenským používateľom letiska nebrala do úvahy. Poľsko tvrdí, že rozdelenie prevádzkových nákladov za spoločne využívanú infraštruktúru sa predpokladalo na úrovni […] pre daný počet civilných a vojenských letov. Takisto vysvetľuje, že náklady na rekonštrukciu a opravy budú predstavovať […]. Poľsko zdôrazňuje, že prijatie pravidiel týkajúcich sa spoločného využívania letiska (zatiaľ ešte nie sú oficiálne dohodnuté s vojenským používateľom letiska) prinesie zníženie nákladov spojených so službami tretích strán a mzdových nákladov minimálne o […]. Zahrnutie tohto faktora do štúdií MEIP by podľa Poľska viedlo k vyššej predpokladanej ziskovosti projektu. |
Dlhodobé tempo rastu
(49) |
Poľsko vysvetľuje, že […] % tempo rastu, s ktorým sa pracuje v štúdii MEIP, sa vzťahuje na konečnú hodnotu v nominálnom vyjadrení. |
(50) |
Poľsko zároveň uvádza, že tempo rastu na úrovni […] % zodpovedá inflačnému cieľu, ktorý pre Poľsko stanovila Rada pre menovú politiku (rozhodovací orgán Národnej banky Poľska). Poľsko upozorňuje, že podľa najnovšej prognózy Medzinárodného menového fondu z júla 2013 bude rast poľského HDP v miere 2,2 % v roku 2014, 3 % v roku 2015, 3,3 % v roku 2017 a 3,8 % v roku 2018. |
Aktualizácia z novembra 2013
(51) |
V novembri 2013 Poľsko oznámilo, že prevádzkovateľ letiska dostal administratívne rozhodnutia colného úradu a energetického regulačného úradu, ktoré ho oprávňujú predávať pohonné hmoty priamo lietadlám. Predaj pohonných hmôt prevádzkovateľom letiska by bol ďalší zdroj príjmov a zlepšil by finančné výsledky obchodného plánu. |
(52) |
Podľa Poľska sa vo všetkých doterajších štúdiách MEIP uvažovalo s predajom pohonných hmôt prostredníctvom externého operátora. Predaj pohonných hmôt vykonávaný prevádzkovateľom letiska by zvýšil ziskové rozpätie spoločnosti z tejto činnosti zo sumy vo výške […] PLN ([…] EUR) za liter (v prípade, že by pohonné hmoty predával externý operátor) na […] PLN ([…] EUR) (v prípade, že by pohonné hmoty predával priamo prevádzkovateľ letiska). |
(53) |
Tento dodatočný príjem by podľa Poľska zlepšil výsledok z aktualizácie MEIP z roku 2012. Poľsko poukazuje na to, že NPV projektu by sa teda podľa očakávaní zvýšila z […] mil. PLN ([…] mil. EUR) na […] mil. PLN ([…] mil. EUR). Poľsko ďalej vysvetľuje, že IRR by sa zvýšila z […] % na […] %. |
(54) |
Poľsko tvrdí, že dodatočnými príjmami by sa prípadne umožnilo dlhodobo udržať letiskové poplatky pre leteckých dopravcov na nízkej úrovni. |
(55) |
Poľsko potvrdilo, že prudenciálny prístup bránil zahrnúť predaj pohonných hmôt vo vlastnej réžii letiska do štúdií MEIP. V čase uskutočnenia týchto štúdií prevádzkovateľ letiska ešte nemal potrebné povolenia ani záruku, že by ich mohol získať. |
(56) |
Okrem toho Poľsko uviedlo, že spoločnosť plánuje poskytovať navigačné služby leteckým dopravcom (namiesto Poľskej agentúry leteckých navigačných služieb). Poľsko upozorňuje, že by to umožnilo znížiť poplatok za terminál, ktorý hradia leteckí dopravcovia (a ktorý sa v súčasnosti platí agentúre), čím by sa letisko Gdynia stalo pre leteckých dopravcov atraktívnejším. Prevádzkovateľ letiska by preto mohol ponúknuť leteckým dopravcom konkurenčnejšie letiskové poplatky ako susedné letiská. |
3.2. POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI
3.2.1. Investičná pomoc
(57) |
Podľa Poľska sú splnené všetky kritériá zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach pre letectvo z roku 2005 o investičnej pomoci. |
Splnenie jasne vymedzeného cieľa spoločného záujmu
(58) |
Poľsko tvrdí, že zriadenie letiska Gdynia ako súčasti dopravného systému Pomoranska optimalizuje využívanie dostupnej infraštruktúry a bude mať pozitívny vplyv na regionálny rozvoj, a to najmä v dôsledku zvýšenia počtu pracovných miest na letisku, príjmov z dodávateľských reťazcov pre letecký trh a rozvoja cestovného ruchu. |
(59) |
Poľsko sa odvoláva na Stratégiu rozvoja regionálnej dopravy v Pomoransku na roky 2007 – 2020, ktorá vychádza z prognóz leteckej prevádzky pre región a zisťuje potrebu vybudovať sieť letísk, ktoré by úzko spolupracovali, aby uspokojili potreby obyvateľov Trojmestia (26). |
(60) |
Hlavné argumenty pre výstavbu siete letísk v oblasti Trojmestia podľa Poľska sú: zvýšenie leteckej prevádzky v Poľsku, nedostatočný priestor na zvýšenie kapacity letiska Gdansk a aglomerácia rozprestierajúca sa na dĺžke takmer 60 km (alebo na viac ako 100 km, ak sa do nej zahrnú aj mestá Tczew a Wejherowo). Poľsko tvrdí, že hoci letisko Gdansk má v súčasnosti kapacitu zhruba 5 miliónov cestujúcich, z niektorých prognóz leteckej prevádzky vyplýva, že možný tok cestujúcich na tomto letisku môže v roku 2035 prekročiť 6 miliónov cestujúcich. Poľsko na jednej strane vo svojich pripomienkach tvrdilo, že vyhliadky na ďalšie rozšírenie letiska Gdansk limitujú environmentálne obmedzenia a rezidenčná výstavba v blízkosti letiska. Na druhej strane sa vo svojich pripomienkach zo 6. decembra 2012 odvoláva na hlavný plán gdanského letiska, na základe ktorého tvrdí, že pokiaľ ide o rozšírenie letiska Gdansk, neexistujú žiadne obmedzenia. |
(61) |
Poľsko tvrdí, že aj letecká bezpečnosť opodstatňuje výstavbu siete letísk v oblasti Trojmestia, pričom letisko Gdynia má slúžiť ako záložné, núdzové letisko (pristátie na letisku Gdynia je možné zhruba v 80 % prípadov, keď oblačnosť a viditeľnosť neumožňujú pristátie na letisku Gdansk). |
(62) |
Poľsko napokon tvrdí, že výstavba letiska Gdynia zodpovedá cieľom stanoveným vo vnútroštátnych a regionálnych strategických dokumentoch týkajúcich sa rozvoja leteckej infraštruktúry v Poľsku. Vysvetľuje, že výstavba letiska v Gdyni bude mať podľa očakávania pozitívny vplyv na rozvoj Pomoranska a využitie existujúcej vojenskej infraštruktúry a že letisko bude dopĺňať letisko Gdansk. |
Nevyhnutnosť a primeranosť infraštruktúry
(63) |
Poľsko tvrdí, že infraštruktúra je nevyhnutná a primeraná stanovenému cieľu z dôvodu malého rozsahu letiskovej prevádzky (1,55 % podiel na poľskom leteckom trhu v roku 2030), prognózovaných objemov toku cestujúcich, ktoré prekračujú rozšírenú kapacitu letiska Gdansk, atraktivity regiónu z hľadiska cestovného ruchu a projektovanej vysokej miery rozvoja Pomoranska. |
(64) |
Poľsko zdôrazňuje strategickú úlohu vojenského letiska Gdynia v regióne a upozorňuje, že využitie existujúcej infraštruktúry minimalizuje investičné náklady a maximalizuje pozitívny vplyv na regionálny rozvoj. |
(65) |
Poľsko tiež poukazuje na to, že tieto náklady sa minimalizujú a účinnosť investície sa zvyšuje prostredníctvom realizácie takých technických riešení, ako je napríklad výstavba všeobecného letového terminálu pre všeobecné letectvo aj pre cestujúcich, umiestnenie väčšiny letiskových služieb (pohraničná stráž, colné úrady, polícia, protipožiarny útvar, vedenie) v jednej budove a prispôsobenie iných existujúcich budov s cieľom optimalizovať ich využitie. Náklady na prevádzku infraštruktúry sa okrem toho budú deliť s armádou. |
Uspokojivé strednodobé vyhliadky používania
(66) |
Poľsko poukazuje na to, že strednodobé vyhliadky používania letiska Gdynia sú uspokojivé vzhľadom na rast HDP v Pomoransku, ktorý má podľa očakávania predbehnúť priemer pre Poľsko a EÚ, vzhľadom na atraktivitu regiónu pre turistov, jeho postavenie ako centra zahraničných investícií a prognózovaný rast leteckej prevádzky. |
(67) |
Poľsko zdôrazňuje, že plánovanou spoluprácou s letiskom Gdansk a komplementaritou služieb ponúkaných týmito dvoma letiskami (letisko Gdynia bude zamerané predovšetkým na všeobecnú leteckú premávku) sa ďalej posilňujú strednodobé a dlhodobé vyhliadky pre letisko Gdynia. |
(68) |
Poľsko ďalej vysvetľuje, že letisko plánuje rozvíjať na svojom území aj špecializované činnosti súvisiace s letectvom, ako napríklad výrobu jednoduchých servisných dielcov, opravy lietadlových dielcov alebo výrobu iných komponentov alebo výrobkov dodávaných systémom „just-in-time“. |
(69) |
Poľsko upozorňuje na vyhlásenie o zámere, ktoré podpísala komerčná banka, v ktorom vyjadruje ochotu začať rokovania o financovaní investície na letisku Gdynia, čo je ďalší dôkaz atraktivity projektu. |
Vplyv na rozvoj obchodu v rozpore so spoločným záujmom
(70) |
Keďže letisko Gdynia má byť letisko s malým podielom na trhu (obslúži menej ako 1 milión cestujúcich ročne), Poľsko sa nedomnieva, že vplyv projektu na obchod bude v rozpore so spoločným záujmom. S ohľadom na projektovaný rast leteckej prevádzky Poľsko očakáva, že letiská Gdansk a Gdynia vytvoria kooperatívny letecký uzol, ktorý bude obsluhovať oblasť pomoranského Trojmestia a ponúkať komplementárne služby. |
(71) |
Poľsko zdôrazňuje, že letisko Gdynia nebude konkurentom pre letisko Gdansk, pretože sa bude zameriavať na poskytovanie služieb v sektore všeobecného letectva (údržba, opravy a generálne opravy, letová akadémia) a bude spolupracovať s námorným prístavom Gdynia. |
(72) |
Poľsko ďalej tvrdí, že charterová a nízkonákladová doprava na letisku Gdynia nebude na úkor letiska Gdansk, ale bude vyplývať z celkového nárastu solventnosti a mobility obyvateľstva. Poľsko poukazuje na to, že vzhľadom na rýchlosť rastu letiska Gdansk a charakter vybavovaných prevádzok lietadiel sa počet vybavovaných letov bude musieť skôr alebo neskôr obmedziť. Poľsko tvrdí, že tieto závery sú prezentované v správe o posúdení vplyvov na životné prostredie k projektu „Rozšírenie letiska Lecha Wałęsu v Gdansku“. |
(73) |
Poľsko vysvetľuje, že investícia do letiska Gdynia môže obmedziť finančné a sociálne náklady prípadného obmedzenia činnosti na letisku Gdansk. Poľsko poukazuje na to, že presunutie istého objemu leteckej prevádzky z letiska Gdansk na letisko Gdynia prinesie lepšie využitie kapacity na oboch letiskách. |
Nevyhnutnosť pomoci a stimulačný účinok
(74) |
Poľsko tvrdí, že spoločnosť by projekt neuskutočnila bez verejného financovania. Poľsko konštatuje, že pomoc bola obmedzená na minimum a že projektové náklady boli znížené a optimalizované využitím existujúcej vojenskej infraštruktúry. |
(75) |
Domnieva sa, že kapitálové injekcie do letiska v Gdyni sú nevyhnutné a obmedzené na minimum, o čom svedčí:
|
(76) |
Poľsko ďalej vysvetľuje primeranosť opatrenia pomoci, pričom porovnáva jeho financovanie z verejných zdrojov (približne 148 miliónov PLN v reálnom vyjadrení) s verejným financovaním investície na zelenej lúke (letisko Lublin-Świdnik, pri ktorom dosiahli čisté stavebné náklady sumu približne 420 miliónov PLN) a investíciou na vojenskom letisku (letisko Varšava-Modlin, ktorého výstavba si doposiaľ vyžiadala takmer 454 miliónov PLN). |
3.2.2. Prevádzková pomoc
(77) |
Poľsko tvrdí, že projekt spĺňa kritériá zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach pre regionálnu pomoc k prevádzkovej pomoci a pre región, na ktorý sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Prevádzková pomoc na projekt je podľa Poľska:
|
(78) |
Poľsko tiež zdôrazňuje, že pomoc je určená pre malé letisko s maximálnou kapacitou 1 milióna cestujúcich ročne, čo znamená minimálne riziko narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu v rozpore so spoločným záujmom, a to najmä s ohľadom na plánovanú spoluprácu medzi letiskami Gdynia a Gdansk a komplementaritu ich spolupráce. |
(79) |
Poľsko zároveň poukazuje na to, že spolupráca, o ktorej sa momentálne rokuje s vojenským používateľom letiska, a jeho podiel na prevádzkových nákladoch letiska znížia straty a prevádzkové náklady spoločnosti. |
4. PRIPOMIENKY TRETÍCH OSÔB
(80) |
Komisia nedostala žiadne pripomienky od zúčastnených strán v nadväznosti na uverejnenie rozhodnutia začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s financovaním, ktoré spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. poskytli obce Gdynia a Kosakowo. |
5. POSÚDENIE
5.1. EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI
(81) |
Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. |
(82) |
Kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne. Pri určovaní, či predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, preto musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne finančná podpora musí:
|
5.1.1. Hospodárska aktivita a pojem „podnik“
(83) |
Podľa ustálenej judikatúry musí Komisia najprv zistiť, či spoločnosť Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. je podnikom v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Pojem „podnik“ zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania (27). Hospodárskou činnosťou je akákoľvek činnosť spočívajúca v ponúkaní tovarov alebo služieb na danom trhu (28). |
(84) |
Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci letiska Lipsko-Halle potvrdil, že prevádzka letiska na komerčné účely a výstavba letiskovej infraštruktúry predstavujú hospodársku činnosť (29). Keď sa prevádzkovateľ letiska zapojí do hospodárskych činností ponúkaním letiskových služieb za odplatu, stáva sa podnikom v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ bez ohľadu na svoje právne postavenie alebo spôsob financovania a pravidlá o štátnej pomoci stanovené v zmluve sa teda môžu uplatňovať na výhody poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov pre tohto prevádzkovateľa letiska (30). |
(85) |
Komisia v tomto ohľade uvádza, že infraštruktúru, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, má komerčne prevádzkovať prevádzkovateľ letiska, spoločnosť Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. Keďže prevádzkovateľ letiska bude používateľom účtovať poplatky za používanie tejto infraštruktúry, infraštruktúru treba považovať za komerčne využiteľnú. Z toho vyplýva, že subjekt využívajúci túto infraštruktúru predstavuje podnik na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
(86) |
Nie všetky činnosti prevádzkovateľa letiska sú však nutne hospodárskej povahy (31). |
(87) |
Súdny dvor (32) rozhodol, že činnosti, za ktoré zvyčajne zodpovedá štát pri výkone svojich úradných právomocí ako orgánu verejnej moci, nie sú hospodárskeho charakteru a nepatria do rozsahu pôsobnosti pravidiel o štátnej pomoci. Tieto činnosti zahŕňajú napríklad bezpečnosť, riadenie letovej prevádzky, políciu, colné služby atď. Financovanie musí byť striktne vymedzené na náhradu nákladov, ktoré sú nimi vyvolané, a nesmie sa namiesto toho použiť na financovanie iných hospodárskych činností (33). |
(88) |
Financovanie činností patriacich do pôsobnosti verejnej politiky alebo infraštruktúry priamo súvisiacej s týmito činnosťami preto vo všeobecnosti nepredstavuje štátnu pomoc (34). Činnosti na letisku, ako riadenie letovej prevádzky proti nezákonnému zasahovaniu a investície súvisiace s infraštruktúrou a vybavením potrebnými na vykonávanie týchto činností, sa vo všeobecnosti považujú za činnosti nehospodárskej povahy (35). |
(89) |
Verejné financovanie nehospodárskych činností úzko súvisiacich s vykonávaním hospodárskej činnosti však nesmie viesť k neprípustnej diskriminácii medzi leteckými dopravcami a prevádzkovateľmi letísk. V skutočnosti sa uplatňuje ustálená judikatúra, že výhoda existuje vtedy, ak verejné orgány zbavia podnikateľa nákladov spojených s ich hospodárskymi činnosťami (36). Ak je teda v danom právnom systéme bežné, že leteckí dopravcovia alebo prevádzkovatelia letiska znášajú náklady za niektoré služby, kým niektorí leteckí dopravcovia alebo prevádzkovatelia letiska, ktorí poskytujú rovnaké služby v mene tých istých verejných orgánov, nemusia znášať tieto náklady, takíto leteckí dopravcovia a títo prevádzkovatelia môžu využívať výhodu, hoci tieto služby sa samy osebe považujú za nehospodárske. Z tohto dôvodu je potrebná analýza právneho rámca platného pre prevádzkovateľa letiska, aby bolo možné posúdiť, či v danom právnom rámci sú prevádzkovatelia letiska alebo leteckí dopravcovia povinní znášať náklady na poskytovanie niektorých činností, ktoré by mohli byť nehospodárske samy osebe, ale vyplývajú z plnenia ich hospodárskych činností. |
(90) |
Činnosti uvedené v odôvodnení 88 síce možno pokladať za činnosti nehospodárskej povahy, ale Komisia si všimla, že v zmysle poľských právnych predpisov (37) sú prevádzkovatelia letísk povinní financovať zariadenia a vybavenie potrebné na vykonávanie týchto činností z vlastných zdrojov. |
(91) |
Komisia sa preto domnieva, že verejné financovanie poskytnuté prevádzkovateľovi letiska Gdynia na uvedené zariadenia a vybavenie ho zbavuje nákladov, ktoré vyplývajú z jeho hospodárskej činnosti (pozri časť 5.1.3). Komisia preto dospela k záveru, že kapitál pridelený na tieto zariadenia a vybavenie treba započítať pri výpočte výnosnosti predmetnej investície. Komisia pri tom uplatňuje prístup, ktorým Poľsko správne postupovalo v štúdiách MEIP. |
5.1.2. Štátne zdroje a pripísateľnosť štátu
(92) |
Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na akúkoľvek výhodu poskytnutú prostredníctvom štátnych zdrojov samotným štátom alebo akýmkoľvek sprostredkovateľským orgánom konajúcim na základe právomocí, ktoré mu boli zverené (38). Na účely článku 107 ZFEÚ sú zdroje miestnych orgánov štátnymi zdrojmi (39). V danej veci kapitál vložený do spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. pochádza z rozpočtu dvoch miestnych orgánov – Gdyne a Kosakowa. Komisia sa preto domnieva, že zdroje týchto dvoch zainteresovaných obcí sú štátnymi zdrojmi. |
(93) |
Z tohto dôvodu sa domnieva, že investície budú financované zo štátnych zdrojov a budú pripísateľné štátu. |
5.1.3. Hospodárska výhoda
(94) |
Komisia si všimla, že Poľsko na jednej strane tvrdí, že kapitálové injekcie sú v súlade so zásadou MEIP, pričom na druhej strane považuje pomoc za zlučiteľnú, pretože prevádzkovateľ letiska by investíciu neuskutočnil bez verejného financovania. |
(95) |
S cieľom zistiť, či sporné opatrenie v tomto prípade poskytuje spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. výhodu, ktorú by nezískala za bežných trhových podmienok, musí Komisia porovnať správanie verejných podielnikov prevádzkovateľa letiska so správaním investora v trhovom hospodárstve, ktorý sa riadi perspektívami ziskovosti v dlhšom horizonte (40). |
(96) |
Prípadné pozitívne dosahy na hospodárstvo regiónu, v ktorom sa letisko nachádza, sa pri posúdení nemajú brať do úvahy, keďže Súdny dvor ozrejmil, že relevantná otázka pri uplatňovaní štúdie MEIP znie, „či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý sa opiera o možnosti predvídateľnej rentability, bez ohľadu na akékoľvek motívy sociálneho charakteru alebo regionálnej či sektorovej politiky, uskutočnil danú investíciu“ (41). |
(97) |
Poľsko tvrdí, že predmetné opatrenia neposkytujú hospodársku výhodu prevádzkovateľovi letiska Gdynia, pretože sú v súlade so zásadou MEIP. Ako je opísané v časti 3.1, Poľsko na podporu tohto tvrdenia predložilo tri štúdie MEIP, ktoré vykonala spoločnosť PWC (42). V novembri 2013 Poľsko predložilo ďalšie informácie, že NPV projektu posilnia nové zdroje príjmov (t. j. predaj pohonných hmôt, navigačné služby). V čase rozhodnutia o začatí konania Poľsko predložilo len aktualizáciu MEIP z roku 2012. |
(98) |
Napriek tomu, že v dohode podielnikov z roku 2011 sa Gdynia a Kosakowo zaviazali poskytovať peňažné a nepeňažné príspevky na financovanie investičného projektu až do roku 2040, Poľsko tvrdí, že pre posúdenie zlučiteľnosti kapitálových injekcií s vnútorným trhom sú relevantné len aktualizácia MEIP z roku 2012 a neskoršie informácie o dodatočných príjmových tokoch. |
(99) |
V rozsudku Stardust Marine Súdny dvor konštatoval, že „[…] na účely zistenia, či sa štát správal, alebo nesprával ako obozretný investor v trhovom hospodárstve, treba vychádzať z kontextu času, keď bolo opatrenie finančnej pomoci prijaté, aby bolo možné posúdiť, či správanie štátu bolo ekonomicky rozumné, a teda zdržať sa akéhokoľvek hodnotenia založeného na neskoršej situácii“ (43). |
(100) |
Ďalej v rozsudku EDF Súdny dvor rozhodol, že „[…] ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konštatovanie efektívnej rentability investície vykonanej dotknutým členským štátom alebo neskoršie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôžu postačovať na preukázanie, že tento členský štát prijal predtým alebo súbežne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár“ (44). |
(101) |
S cieľom použiť zásadu MEIP musí Komisia vychádzať z kontextu času, kedy boli prijaté jednotlivé rozhodnutia o prestavbe bývalého vojenského letiska na civilné letisko. Svoje hodnotenie musí zároveň postaviť na informáciách a predpokladoch, ktoré mali verejní podielnici k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia o finančnom usporiadaní investičného projektu. |
(102) |
Komisia považuje štúdiu MEIP z roku 2010 za prvú relevantnú analýzu na účely zistenia, či obce Gdynia a Kosakowo konali ako súkromný investor. Posúdenie, či je štátny zásah v súlade s trhovými podmienkami, by sa malo skutočne vykonať na základe analýzy ex ante so zohľadnením informácií a údajov dostupných v čase, keď sa o investícii rozhodlo. |
(103) |
Komisia konštatuje, že štúdie a prípravné práce k danému investičnému projektu sa uskutočnili do roku 2010. Išlo o hlavný plán investičného projektu, environmentálne správy, projektovú dokumentáciu všeobecného leteckého terminálu, projektovú dokumentáciu administratívnej budovy a budovy protipožiarného útvaru, špecializované letecké dokumenty a iné štúdie. Náklady na tieto štúdie dosiahli do konca roka 2010 sumu […] mil. PLN ([…] EUR) (45). Z toho vyplýva, že investori prijali rozhodnutie o výstavbe letiska Gdynia pred rokom 2010. Gdynia a Kosakowo podnikli rad predbežných opatrení na účely realizácie projektu (pozri odôvodnenie 10) a s týmto cieľom zadali špecifické štúdie. |
(104) |
Navyše – ako uvádza Poľsko – verejní podielnici prevádzkovateľa letiska v roku 2010 dokončili prípravy daného investičného projektu. V tom istom roku verejní podielnici navýšili základné imanie spoločnosti na sumu 6,05 milióna PLN (približne 1,5 milióna EUR) s ohľadom na realizáciu investičného projektu. Hlavné investície do fixných aktív (napr. na výstavbu všeobecného leteckého terminálu) boli naplánované na začiatok roka 2011, ale v skutočnosti sa začali v roku 2012. Komisia je presvedčená, že každý súkromný investor by v tejto chvíli ohodnotil očakávanú ziskovosť projektu. Ak by z investičného plánu nevyplývala prijateľná miera návratnosti alebo ak by bol plán založený na pochybných predpokladoch, súkromný investor by nezačal plán realizovať a nevynaložil by na neho ďalšie peniaze odhliadnuc od prostriedkov, ktoré už vynaložil na prípravné práce v už spomínanom odôvodnení. |
a) Kapitálové injekcie
(105) |
V súvislosti s kapitálovými injekciami sa Komisia domnieva, že o prvej významnej kapitálovej injekcii vo výške 4,4 milióna PLN sa rozhodlo 29. júla 2010 (takmer štvornásobne prevýšila existujúci kapitál v sume 1,7 milióna PLN) hneď po tom, ako bola 16. júla 2010 dokončená štúdia MEIP z roku 2010. V marci 2011 (ešte pred dokončením druhej štúdie MEIP z 13. mája 2011) bola navyše podpísaná dohoda o ďalších kapitálových injekciách (do roku 2040) na financovanie projektu prestavby (ako sa uvádza v odôvodnení 33). V tom istom čase bola navyše uzavretá prevádzková dohoda s vojenským používateľom letiska (7. marca 2011) a nájomná zmluva na pozemok spoločnosti [11. marca 2011 (uvádza sa v odôvodnení 33)]. |
(106) |
Komisia takisto zdôrazňuje, že Poľsko potvrdilo, že kapitálová injekcia, o ktorej sa rozhodlo 29. júla 2010, bola založená na hospodárskom posúdení projektu v štúdii MEIP z roku 2010. Je teda zrejmé, že verejní podielnici sa v tejto fáze rozhodli vstúpiť do predmetného investičného projektu, ktorý sa mal realizovať v priebehu 30 rokov. Súkromný investor má síce možnosť upraviť svoj investičný plán v priebehu jeho realizácie s ohľadom na meniace sa okolnosti, ale je jasné, že každý súkromný investor by posúdil opodstatnenosť takéhoto investičného projektu už v roku 2010 pred tým, ako by do neho začal vkladať nemalé prostriedky. |
(107) |
V čase vykonania prvej aktualizácie štúdie MEIP v roku 2011 už verejní podielnici vložili do spoločnosti sumu 6,05 mil. PLN (pozri tabuľku č. 3). Spoločnosť už prenajala pozemky pre letisko od obce Kosakowo (nájomná zmluva medzi spoločnosťou Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. a obcou Kosakowo bola podpísaná 11. marca 2011) a podpísala aj prevádzkovú dohodu s vojenským používateľom letiska (7. marca 2011). Podielnici okrem toho 11. marca 2011 podpísali dohodu o navýšeniach základného imania spoločnosti do roku 2040 (46). V čase vypracovania druhej aktualizácie štúdie MEIP v júli 2012 verejní podielnici poskytli injekciu vo výške 64,810 milióna PLN (t. j. približne 70 % celkového vloženého kapitálu). Komisia zdôrazňuje, že štúdie MEIP z rokov 2011 a 2012 nepochybne predstavujú úpravy pôvodného investičného plánu, na základe ktorého sa prijalo pôvodné rozhodnutie pustiť sa do projektu prestavby vojenského letiska. Tieto injekcie preto nemožno skúmať oddelene, hoci väčšie kapitálové injekcie sa uskutočnili po prvej štúdii MEIP z roku 2010. |
b) Kapitálové výdavky
(108) |
V štúdii MEIP z roku 2012 sú investície do fixných aktív rozdelené do štyroch fáz. Prvá fáza investičného projektu sa týkala projekčných prác, ale aj vyčistenia areálu (výrub stromov a kríkov, demolácia viacerých hangárov a vyrovnanie terénu). Tieto náklady vznikli v roku 2011 a spolu predstavovali […] mil. EUR ([…] EUR). Druhá fáza projektu zahŕňajúca výstavbu všeobecného leteckého terminálu, administratívnej budovy a budovy protipožiarneho útvaru sa začala už v roku 2012. Z hľadiska kapitálových výdavkov je najdôležitejšia druhá fáza projektu, ktorá predstavuje […] % nominálnych kapitálových výdavkov v období rokov 2012 – 2013. Podľa informácií poskytnutých Poľskom sa kapitálové výdavky v roku 2012 pohybovali vo výške […] mil. PLN (z čoho sa viac ako polovica vynaložila ešte pred samotným začatím aktualizácie štúdie MEIP z roku 2012). V nasledujúcom grafe (obrázok č. 2) sú uvedené (nominálne) kapitálové výdavky podľa investičných fáz, ako sú predstavené v štúdii MEIP z roku 2012. Obrázok č. 2 Kapitálové výdavky podľa fáz (štúdia MEIP z roku 2012) […] |
(109) |
V súvislosti s odôvodneniami 103 a 108 sa Komisia domnieva, že štúdia MEIP z roku 2011 ani štúdia MEIP z roku 2012 neboli vykonané včas a na základe informácií dostupných verejným podielnikom v čase prijatia rozhodnutia o financovaní projektu prestavby. Komisia okrem toho nemôže spätne zohľadniť plánované dodatočné zdroje príjmov na základe informácií poskytnutých v novembri 2013 s cieľom odôvodniť rozhodnutia prijaté verejnými podielnikmi v rokoch 2010 a 2011. |
(110) |
Komisia sa preto domnieva, že na účely posúdenia, či sa Gdynia a Kosakowo správali ako obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve, musí posúdenie založiť v prvom rade na štúdii MEIP z roku 2010 a nebrať do úvahy akýkoľvek ďalší vývoj a informácie, ktoré daní verejní podielnici nemali k dispozícii v čase, keď rozhodovali o realizácii predmetného investičného projektu. |
(111) |
Na druhej strane sa v štúdii MEIP z roku 2011 a štúdii MEIP z roku 2012 posudzovali len zmeny pôvodného rozhodnutia pustiť sa do investičného projektu, ktorý bol prijatý v roku 2010 na základe štúdie MEIP z roku 2010. V štúdii MEIP z roku 2012 sa skutočne uznáva, že mnoho investícií (napr. všeobecný letecký terminál, administratívna budova, systém napájania elektrickou energiou) už bolo v „pokročilom štádiu realizácie“. Z týchto dvoch po sebe nasledujúcich štúdií vyplýva, že podielnici sa riadili vývojom na trhu a príslušne upravovali rozsah projektu (smerom nahor alebo nadol v závislosti od typu investície). Tieto zmeny však boli len marginálne v porovnaní s celkovým rozhodnutím prestavať vojenskú základňu na civilné letisko. V nasledujúcom grafe (obrázok č. 3) sú uvedené kapitálové výdavky, ako sú predstavené v štúdiách MEIP z rokov 2010, 2011 a 2012 (v reálnom vyjadrení z roku 2010). Ako vidieť, načasovanie a rozsah investícií sa aktualizovali v roku 2011 aj 2012, ale tieto zmeny neboli významné v porovnaní s celkovou veľkosťou projektu. V roku 2010 sa reálne kapitálové výdavky odhadovali na približne […] mil. PLN a táto suma sa zvýšila […] na približne […] mil. PLN v roku 2011 aj 2012 (t. j. […] % v priebehu takmer 20-ročného investičného obdobia). |
(112) |
Komisia v tomto prípade musí v podstate posúdiť rad investičných rozhodnutí prijatých počas krátkeho času, ktorý nie je charakterizovaný výskytom nepredvídaných udalostí, ktoré prijali tí istí verejní podielnici na realizáciu v zásade rovnakého investičného projektu. Aktualizáciami MEIP z rokov 2011 a 2012 sa preto investičné rozhodnutie, ktoré nebolo v súlade so zásadou MEIP v čase jeho prijatia, nemôže zmeniť na rozumné investičné rozhodnutie. Aktualizácie môžu ukázať nanajvýš to, že poľské orgány sa správali ako súkromný investor iba vtedy, ak mali preukázať, že investovaním ďalších prostriedkov by projekt priniesol výnos, ktorý môže adekvátne vynahradiť kapitál, ktorý bol a bude investovaný (alebo ktorý by adekvátne vynahradil tento kapitál aj po zohľadnení rizika, že akúkoľvek pomoc protiprávne poskytnutú v minulosti bude nutné vrátiť). Obrázok č. 3 Kapitálové výdavky (v tis. PLN) predpokladané v štúdiách MEIP z rokov 2010, 2011 a 2012 (v reálnom vyjadrení z roku 2010) […] |
Uplatnenie zásady MEIP na základe štúdie MEIP z roku 2010
(113) |
Štúdia MEIP z roku 2010, ktorú poskytlo Poľsko, je založená na obchodnom pláne, v ktorom sa predpokladajú budúce peňažné toky pre investorov vlastného kapitálu na obdobie rokov 2010 – 2040. V čase vypracovania štúdie MEIP Poľsko predpokladalo, že letisko začne vybavovať všeobecnú leteckú prevádzku v roku 2011, charterové lety v roku 2013 a nízkonákladových dopravcov v roku 2015. Výsledkom by bol stabilný nárast počtu vybavených cestujúcich z hodnoty […] cestujúcich v roku 2013 až po takmer […] mil. v roku 2024 a 1,753 mil. v roku 2040 (ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke č. 5). Tabuľka č. 5 Dopravné prognózy pre letisko Gdynia použité v štúdii MEIP z roku 2010 (v tisícoch)
|
(114) |
Podľa štúdie MEIP z roku 2010 by spoločnosť bola zisková na úrovni EBITDA od roku 2018. Ročný diskontovaný peňažný tok by bol kladný od roku 2020, ako je znázornené na nasledujúcom grafe (obrázok č. 4). Na kumulatívnej báze (t. j. po sčítaní každoročných peňažných tokov z minulých období) sa však predpokladá záporný celkový diskontovaný peňažný tok po celé obdobie rokov 2010 – 2040 (ako je znázornené na obrázku č. 1). Inak povedané, kladné peňažné toky očakávané od roku 2018 nie sú dostatočne vysoké na to, aby vyrovnali vysoko záporné peňažné toky z počiatočných investičných období. Obrázok č. 4 Diskontované peňažné toky v tis. PLN (štúdia MEIP z roku 2010) […]
|
(115) |
Po roku 2040 sa očakávalo, že hodnota prevádzkovateľa letiska bude stále rásť stabilným tempom rastu voľného peňažného toku na úrovni […] %. Poľsko na základe tohto predpokladu vypočítalo konečnú hodnotu prevádzkovateľa letiska v roku 2040. Diskontovaná konečná hodnota predstavuje […] mil. PLN. |
(116) |
V štúdii MEIP z roku 2010 sa dospelo ku kladnej hodnote vlastného kapitálu (47), ktorá predstavuje […] mil. PLN (t. j. približne […] mil. EUR). Okrem toho hodnota IRR investičného projektu, ktorá predstavuje […] %, je vyššia ako predpokladané náklady prevádzkovateľa letiska na kapitál ([…] %). |
(117) |
Komisia si všimla, že hlavný hodnotový faktor budúcich peňažných tokov pre prevádzkovateľa letiska Gdynia vytvárajú najmä očakávané príjmy, ktorú budú závisieť od počtu cestujúcich a výšky letiskových poplatkov platených leteckými dopravcami. Výnosy z letov nízkonákladových dopravcov a charterových letov (poplatky za cestujúceho, pristátie, parkovanie) predstavujú podľa štúdie MEIP z roku 2010 [80 – 90] % všetkých príjmov v roku 2040 a v priemere [80 – 90] % všetkých príjmov za celé posudzované obdobie, konkrétne za roky 2010 – 2040. Komisia konštatuje, že táto skutočnosť je v rozpore s vyhláseniami Poľska, že činnosti letiska Gdynia by dopĺňali činnosti letiska Gdansk, keďže letisko Gdynia by sa zameriavalo na činnosti všeobecného letectva. Ako vyplýva z údajov prezentovaných v uvedených tabuľkách, vo väčšine rokov zahrnutých do prognózy sú hlavným zdrojom príjmov v podstate lety nízkonákladových dopravcov a charterové lety. Ako však bude bližšie vysvetlené ďalej, prevažná časť príjmov letiska Gdansk tiež pochádza z letov nízkonákladových dopravcov a charterových letov (pozri odôvodnenie 121). |
(118) |
V súvislosti s dopytom zo strany cestujúcich a dopytom po leteckých dopravcoch si Komisia všíma, že letisko Gdynia by malo rovnakú spádovú oblasti ako letisko Gdansk, ktoré leží len 25 km od letiska Gdynia. Letisko Gdansk bolo v roku 2012 rozšírené na vybavenie až 5 miliónov cestujúcich a v roku 2015 sa plánuje ďalšie rozšírenie umožňujúce vybavovať až 7 miliónov cestujúcich. Harmonogram tohto rozšírenia bol verejne známy už v roku 2010, t. j. v čase prípravy štúdie MEIP z roku 2010 (48). Verejné financovanie rozšírenia letiska Gdansk na kapacitu 5 miliónov cestujúcich bolo navyše oznámené Komisii 24. septembra 2008 ako vec štátnej pomoci č. N472/2008, ktorú Komisia 5. februára 2009 schválila (49). |
(119) |
Poľsko informovalo Komisiu, že v hlavnom pláne pripravenom pre letisko Gdansk v roku 2010 (50) sa uvažuje o rozšírení vzletovej a pristávacej dráhy, odbavovacích plôch a ďalšej letiskovej infraštruktúry, v dôsledku čoho by letisko Gdansk v budúcnosti malo zvládnuť viac ako 10 miliónov cestujúcich ročne. |
(120) |
Komisia ďalej konštatuje, že v roku 2010 letisko Gdansk vybavilo 2,2 milióna cestujúcich (t. j. využívalo 45 % svojej kapacity vrátane kapacity vo výstavbe). Podľa prognóz poskytnutých pre letisko Gdansk sa do roku 2020 bude využívať len 50 až 60 % dostupnej kapacity (51). V týchto prognózach sa neberie do úvahy začiatok prevádzky letiska Gdynia (t. j. predpokladá sa, že všetok dopyt v spádovej oblasti pokryje letisko Gdansk). Komisia si všíma, že letisko Gdansk dokáže ešte dlho uspokojovať dopyt v regióne, t. j. najmenej do roku 2030, a to aj za predpokladu dynamického nárastu toku cestujúcich. |
(121) |
Ako už bolo uvedené, podľa štúdie MEIP z roku 2010 sa predpokladá, že prevažný podiel príjmov letiska Gdynia ([80 – 90] % v priemere za celé obdobie rokov 2012 – 2040) budú generovať nízkonákladoví dopravcovia a charteroví leteckí dopravcovia. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že aj letisko Gdansk vybavuje predovšetkým nízkonákladových dopravcov a charterovú dopravu. Lety nízkonákladových dopravcov a charterové lety predstavovali 72 % všetkých cestujúcich vybavených v roku 2010 na letisku Gdansk (52). |
(122) |
Vzhľadom na blízkosť k inému osvedčenému a nepreťaženému letisku, ktoré presadzuje rovnaký obchodný model s dlhodobo vysokou voľnou kapacitou, sa Komisia domnieva, že to, či prevádzkovateľ letiska Gdynia dokáže pritiahnuť premávku a cestujúcich, bude do značnej miery závisieť od výšky letiskových poplatkov ponúknutých leteckým dopravcom, a to najmä v porovnaní s poplatkami účtovanými jeho najbližšími konkurentmi. |
(123) |
V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že v štúdii MEIP z roku 2010 sa predpokladá poplatok za cestujúceho pri charterových letoch a letoch nízkonákladových dopravcov vo výške 25 PLN/PAX (6,25 EUR) do roku 2014 a 40 PLN/PAX (10 EUR) od roku 2015 (do roku 2040). Pristávací poplatok pre rovnakú kategóriu letov bol stanovený vo výške 25 PLN/t (6,25 EUR) na celé obdobie [priemerná MTOW (maximálna vzletová hmotnosť) sa predpokladala na úrovni 70 ton], kým parkovací poplatok sa odhadoval vo výške 4 PLN (1,0 EUR) za 24 hod./t (s priemernou MTOW 70 ton). Podľa štúdie MEIP z roku 2010 boli ceny stanovené na úrovni porovnateľnej s inými regionálnymi letiskami v čase uskutočnenia štúdie MEIP z roku 2010. Ceny na letisku Gdynia boli stanovené aj na základe predpokladu, že letisko Gdansk nebude predstavovať žiadnu konkurenciu. |
(124) |
Komisia si takisto všíma, že v rozpise taríf uplatňovaných na letisku Gdansk od 31. decembra 2008 je stanovený štandardný poplatok za cestujúceho vo výške 48 PLN/PAX (12,0 EUR), štandardný pristávací poplatok pre lietadlá nad 2 tony (t. j. vrátane všetkých charterových lietadiel a lietadiel nízkonákladových dopravcov) vo výške 25 PLN/t (6,25 EUR) a parkovací poplatok vo výške 4,5 PLN/24 hod./t (1,25 EUR). |
(125) |
Komisia však poznamenáva, že v rozpise taríf uplatňovaných na letisku Gdansk sa ponúkajú aj rôzne zľavy a rabaty týkajúce sa okrem iného aj letov nízkonákladových dopravcov. Letisko Gdansk uplatňuje znížený poplatok za cestujúceho vo výške 24 PLN/PAX (6 EUR) pre všetky nové spojenia (od 1. januára 2004) a pre všetky zvýšenia frekvencie pre lietadlá s hmotnosťou MTOW od 50 do 100 ton (napr. Airbus A320 a Boeing 737 a ďalšie lietadlá používané nízkonákladovými dopravcami). Aj pristávací poplatok uplatňovaný pri týchto spojoch sa znižuje o 50 % (t. j. 12,5 PLN/t). Od parkovacieho poplatku sa úplne upúšťa pri frekvencii spojenia najmenej 6-krát týždenne. Štandardný poplatok za cestujúceho sa okrem toho najprv zníži o 23 PLN pre všetkých cestujúcich odlietajúcich na pravidelných vnútroštátnych spojoch. Potom sa uplatní príslušná zľava. Vzhľadom na zľavy a rabaty uplatňované na letisku Gdansk sa Komisia domnieva, že priemerné letiskové poplatky predpokladané pre letisko v Gdyni sú výrazne vyššie ako na etablovanom susednom letisku. |
(126) |
Ak bude letisko Gdynia ako nový účastník na trhu uplatňovať takéto letiskové poplatky, nedokáže pritiahnuť významný objem dopravy, keď sa v tej istej spádovej oblasti nachádza etablované letisko s voľnou kapacitou a nižšími čistými poplatkami za nové spojenia a nárastom frekvencie na existujúcich spojoch. Komisia si všíma aj to, že v rozpise letiskových poplatkov pre letisko Gdansk sa stanovuje, že zľavnené poplatky sa budú uplatňovať do 31. decembra 2028. Keďže v štúdii MEIP z roku 2010 (vychádzajúcej z obchodného plánu prevádzkovateľa letiska v danom čase) sa letiskové poplatky považujú za hlavný zdroj príjmov pre prevádzkovateľa letiska, Komisia pokladá toto riešenie za dôkaz, že štúdia MEIP z roku 2010 nie je dostatočne jasná a dôveryhodná na to, aby preukázala, že súkromný investor by daný investičný projekt realizoval. |
(127) |
Komisia pokladá za mylný aj predpoklad, že medzi týmito dvoma letiskami nebude cenová konkurencia, keďže letisko Gdynia aj letisko Gdansku by sa zameriavali najmä na nízkonákladových a charterových dopravcov, pričom letisko Gdansk nie je využité na plnú kapacitu, jeho reálne poplatky sú nižšie než poplatky predpokladané v obchodnom pláne pre Gdyňu a tieto dve letiská ležia blízko pri sebe. |
(128) |
Komisia tiež poznamenáva, že v čase vypracovania štúdie MEIP za rok 2010 boli výrazne nižšie aj čisté poplatky (štandardné poplatky po príslušných zľavách) uplatňované na letisku Bydgoszcz (nachádza 196 kilometrov a 2 hodiny 19 minút cesty autom od letiska v Gdyni) a na letisku Štetín (nachádza sa 296 km a 4 hodiny 24 minút cesty autom od letiska v Gdyni), ktoré sú druhým a tretím najbližším regionálnym letiskom v Poľsku (53). |
(129) |
Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že vzhľadom na tesnú blízkosť iného nepreťaženého letiska, ktoré presadzuje rovnaký obchodný model, sú letiskové poplatky použité v štúdii MEIP z roku 2010, ktoré sú vyššie než poplatky uplatňované v Gdansku a ostatných regionálnych letiskách v okolí, nereálne. Navyše vzhľadom na konkurenčné postavenie letiska Gdynia sa Komisia domnieva, že aj dopravné prognózy zo štúdie MEIP z roku 2010 sú postavené na nereálnych predpokladoch. |
(130) |
Treba tiež poznamenať, že štúdia MEIP z roku 2010 nezahŕňala ani analýzu citlivosti, ani žiadne posúdenie pravdepodobných možností výsledku (napríklad najhorší scenár, najlepší scenár a základný scenár). Komisia preto dospela k záveru, že scenár predložený v štúdii MEIP z roku 2010 sa podľa všetkého opiera o príliš optimistické predpoklady, pokiaľ ide o rozvoj toku cestujúcich a výšku poplatkov. |
(131) |
Komisia poznamenáva, že zníženie ročných príjmov z poplatkov za cestujúceho v súvislosti s nízkonákladovými dopravcami a charterovou premávkou čo i len o […] % (počas obdobia prognózy na roky 2010 – 2040) vyústi do zápornej hodnoty vlastného kapitálu pre verejných podielnikov. Taký pokles príjmov by mohol nastať, ak by poplatky alebo premávka boli nižšie, než sa predpokladalo. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že letiskové poplatky v obchodnom pláne použité v štúdii MEIP z roku 2010 sú už o […] % vyššie ako na letisku Gdansk (54). V tomto kontexte je vysoko nepravdepodobné, že letisko Gdynia by dokázalo prilákať premávku bez toho, aby ponúklo výraznú zľavu z poplatku 40 PLN (10 EUR). Vysoká citlivosť NPV na zdanlivo marginálne zníženie letiskových poplatkov (vyplývajúce z reálnych predpokladov) preto otvára veľké pochybnosti o dôveryhodnosti pôvodného obchodného zámeru. |
(132) |
Štúdia MEIP z roku 2010 bola síce založená na dopravných prognózach dostupných v danom čase a informácie ex post by sa nemali používať na priame posúdenie štúdie MEIP, Komisia aj tak vníma rozsah týchto prognóz ako príliš optimistický. Z porovnania dopravných prognóz z rokov 2010 a 2012 vyplývajú významné rozdiely. Nielenže došlo k omeškaniu projektu, ale aj v období „kladného výsledku EBITDA“ sa dopravné prognózy každoročne znižovali o […] na […] %. Takáto veľká oprava len po dvoch rokoch bez akejkoľvek významnej zmeny okolností dáva užitočný podnet na kontrolu východiskových predpokladov. Ukazuje aj to, že kontroly citlivosti vykonávané Komisiou (ktoré sú v porovnaní s inými len marginálne) dokážu mimoriadne dobre ukázať nereálnu povahu predpokladov použitých na doloženie záveru o výhodnosti projektu. Tabuľka č. 6 Porovnanie prognóz toku cestujúcich použitých v štúdii MEIP v roku 2010 a v jej aktualizácii z roku 2012
|
(133) |
Z ďalších testov citlivosti vyplýva, že projekt by bol nerentabilný, ak by celkové príjmy boli len o […] % ročne nižšie po celý čas prognózovaného obdobia alebo ak by príjmy boli nižšie o […] % a prevádzkové náklady vyššie o […] %. Ziskovosť investície je teda veľmi citlivá na marginálne zmeny základných predpokladov. Komisia považuje tieto zmeny za marginálne v porovnaní so zmenami vykonanými v nasledujúcich štúdiách MEIP. |
(134) |
Kontroly citlivosti, ktoré Komisia vykonala, sa ukazujú byť oprávnené o to viac, že poľské orgány ani nie o rok po dokončení štúdie MEIP z roku 2010 dostali aktualizovanú analýzu, z ktorej vyplýva, že NPV projektu bude výrazne nižšia a bude predstavovať len […] mil. PLN (približne […] EUR). V máji 2011 sa teda hodnota NPV projektu znížila o […] % voči pôvodnému projektu. |
(135) |
Komisia okrem toho pripomína, že aj pozitívne výsledky štúdie MEIP z roku 2010 do značnej miery závisia od konečnej hodnoty investície na konci obdobia zahrnutého do obchodného plánu (t. j. v roku 2040). Diskontovaný peňažný tok spoločnosti za obdobie rokov 2010 – 2040 je skutočne záporný a predstavuje (–[…] mil. PLN). Diskontovaná konečná hodnota k 30. júnu 2010 predstavuje […] mil. PLN. |
(136) |
Konečná hodnota bola založená na predpokladoch, že ročné tempo rastu peňažného toku danej investície po roku 2040 by predstavovalo […] %. V súlade so štandardnou praxou by tempo rastu podniku nemalo byť vyššie ako tempo rastu hospodárstva, v ktorom podnik pôsobí (t. j. z hľadiska rastu HDP). Konečná hodnota je naozaj vypočítaná v čase, keď sa očakáva, že firma rozvinie a obdobie vysokého rastu už bude mať za sebou. Keďže sa očakáva, že hospodárstvo zahŕňa podniky s vysokým rastom a podniky so stabilným rastom, tempo rastu rozvinutých firiem by teda malo byť nižšie, než je priemerné tempo rastu celkového hospodárstva. Poľsko vo svojich pripomienkach neuviedlo, na základe čoho zvolilo dlhodobé tempo rastu […] %, ale vysvetlilo, že dlhodobé tempo rastu je nominálne tempo rastu. Komisia na základe informácií dostupných od MMF zistila, že v prognózach rastu reálneho HDP v Poľsku, ktoré boli k dispozícii na začiatku roka 2010, sa uvádza nominálne tempo rastu poľského hospodárstva v rozmedzí od 5,6 % v roku 2011 po 6,6 % v roku 2015. S infláciou rádovo 2,5 % možno očakávať rast reálneho HDP o 4 %. Voľba […] % nominálneho tempa rastu pre letisko Gdynia sa na prvý pohľad môže zdať v súlade s informáciami dostupnými v danom čase a štandardnou praxou voľby pomalšieho tempa rastu, ako je rast hospodárstva. Výberom dlhodobého tempa rastu nad úrovňou inflácie (ktorá sa v apríli 2010 odhadovala na 2,5 %) sa v obchodnom pláne predpokladá, že letisko bude naďalej každým rokom rásť aj po roku 2040. Tabuľka č. 7 Údaje a prognózy o HDP a inflácii dostupné od MMF v apríli 2010
|
(137) |
Komisia okrem toho konštatuje, že v tomto prípade je úloha určiť najvhodnejšie tempo rastu oveľa zložitejšia a neistota je oveľa vyššia, a to vzhľadom na mimoriadne dlhé prognózované obdobie a vzdialený dátum, ku ktorému sa počíta konečná hodnota. Prognózy rastu HDP sa skutočne len zriedka robia nad rámec piatich rokov, kým v tomto prípade sa mal vytvoriť model na odhad racionálneho tempa rastu letiska po 30 rokoch jeho prevádzky. Táto skutočnosť svedčí o tom, že obozretný investor by vykonal niekoľko testov citlivosti. |
(138) |
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v nasledujúcich aktualizáciách pôvodného obchodného plánu sa stabilné tempo rastu znížilo z […] % na […] %. Poľsko však neposkytlo žiadne jasné vysvetlenie pre toto zníženie. Konečná hodnota závisí od predpokladaného trvalého stabilného tempa rastu, ale aj od plánovaných výnosov očakávaných v období stabilného rastu. Komisia vykonala rad testov citlivosti, ktoré potvrdili, že záver zo štúdie MEIP z roku 2010 je veľmi citlivý na menšie a reálne zmeny základných predpokladov. Po prvé, stabilné tempo rastu, pri ktorom v obchodnom pláne z roku 2010 vychádza záporná NPV je približne […] %. Za predpokladu, že výnosy sú však len o […] % nižšie než sa plánovalo, bude stabilné tempo rastu, pri ktorom sa projekt stáva nerentabilný, predstavovať hodnotu […] %. |
(139) |
Model stabilného tempa rastu použitý na výpočet konečnej hodnoty v tomto prípade si vyžaduje aj vypracovanie predpokladov týkajúcich sa dňa, od ktorého firma začne rásť stabilným tempom, ktoré si už trvalo udrží. V štúdii MEIP z roku 2010 bol tento dátum stanovený na rok 2040, čím vzniká 30-ročné prognózované obdobie (2010 – 2040). V aktualizácii MEIP z roku 2012 sa prognózované obdobie skrátilo na 18 rokov (2012 – 2030) a konečná hodnota bola vypočítaná pre rok 2030. Ak by sa rovnaký časový horizont aplikoval aj na štúdiu MEIP z roku 2010, hodnota NPV by bola záporná. |
(140) |
Komisia tiež poznamenáva, že v štúdii MEIP z roku 2012 sa výslovne uvádza, že obozretný investor by zohľadnil skutočnosť, že projekt zahŕňa obzvlášť dlhý časový horizont, kým dosiahne ziskovosť (pozri bod 4.10.1.2 štúdie MEIP z roku 2012, v ktorom sa dospelo k záveru, že „kladný výsledok čistej súčasnej hodnoty dokazuje, že investície do letiska Gdynia-Kosakowo letisko môže byť zaujímavou podnikateľskou príležitosťou pre potenciálnych investorov. Investori však pred prijatím rozhodnutia budú musieť zvážiť aj dlhodobý investičný horizont typický pre investičné projekty infraštruktúry.“). |
(141) |
Komisia poznamenáva, že v roku 2010, kedy sa uskutočnila prvá štúdia MEIP, sa v obchodnom pláne a výpočtoch NPV zohľadňovali všetky kapitálové výdavky vrátane výdavkov spojených so záväzkami z verejnej sféry (hasiči, bezpečnosť, colný úrad atď.). Komisia poznamenáva, že tento prístup sa zdá byť správny, keďže tieto náklady sú neoddeliteľne spojené s výstavbou a prevádzkou letiska (a preto dopĺňajú náklady na projekt). |
(142) |
Komisia však posúdila ziskovosť projektu aj na základe štúdie MEIP z roku 2010 bez kapitálových výdavkov na úlohy, ktoré patria do pôsobnosti verejnej politiky. |
(143) |
Z informácií predložených Poľskom nie je možné presne určiť, ktoré prvky kapitálových výdavkov a prevádzkových nákladov možno pripísať verejnej sfére. Komisia konštatuje, že v aktualizácii MEIP z roku 2012 Poľsko vyčlenilo investície patriace do pôsobnosti verejnej politiky, pričom v štúdii MEIP z roku 2010 boli začlenené. Komisia napriek tomu prepočítala NPV, pričom vylúčila niekoľko identifikovateľných položiek kapitálových výdavkov, ktoré jednoznačne súvisia s činnosťami patriacimi do verejnej sféry. NPV sa prepočítala konkrétne s vylúčením nasledujúcich kapitálových výdavkov: Hasičské vozidlá a výstroj, Oplotenie a monitoring letiska a Zariadenia pre letiskovú stráž, ktoré predstavujú sumu […] mil. PLN (nominálny súčet). |
(144) |
Výsledkom odpočítania výdavkov verejnej sféry zo štúdie MEIP z roku 2010 je zvýšenie diskontovaného peňažného toku na približne (–[…]) mil. PLN (alebo inak povedané, predpokladaná diskontovaná strata za obdobie rokov 2010 – 2040 sa znižuje o […] mil. PLN zo sumy (–[…]) mil. PLN na (–[…]) mil. PLN). Keďže konečná hodnota sa nemení (a predstavuje […] mil. PLN), NPV projektu sa zvyšuje z hodnoty […] mil. PLN na […] mil. PLN (t. j. zvyšuje sa z hodnoty […] mil. EUR na približne […] mil. EUR). |
(145) |
Po vykonaní ďalších testov citlivosti sa ukázalo, že NPV bude záporná, ak nastanú tieto zmeny: zníženie celkových príjmov o […] %, zníženie príjmov z letiskových poplatkov o […] % alebo zníženie celkových príjmov o […] % v spojitosti s nákladmi, ktoré sú vyššie o […] % (všetko na ročnej báze). Vzhľadom na veľmi nereálne predpoklady, pokiaľ ide o letiskové poplatky (o […] % vyššie ako na letisku Gdansk (55)) a príliš optimistické dopravné prognózy (zrevidované prognózy sú o […] % až […] % nižšie, než sa pôvodne predpokladalo), z týchto testov citlivosti vyplýva, že o niečo viac reálne predpoklady vedú k záveru, že projekt nebude rentabilný. |
(146) |
Testy citlivosti po vylúčení identifikovateľných nákladov patriacich do verejnej sféry zo štúdie MEIP z roku 2010 ukazujú, že NPV by bola záporná, ak by sa očakávaný príjem z letiskových poplatkov nízkonákladových dopravcov (bez zníženia letiskových poplatkov pre chartery) musel znížiť o […] % ročne pri zachovaní príjmov z charterov, všetkých ostatných výnosov, prevádzkových nákladov a kapitálových výdavkov na úrovni prognózovanej v obchodnom pláne (za predpokladu, že príjmy z nízkonákladových dopravcov premávky sa začnú generovať v roku 2017 a v priebehu času sa budú postupne zvyšovať). |
(147) |
Ďalej je potrebné pripomenúť, že projekt je ziskový jedine na základe konečnej hodnoty (t. j. hodnoty letiska v roku 2040 za predpokladu trvalého […] % ročného nárastu peňažných tokov). Projekt až do roku 2040 generuje záporné peňažné toky. |
(148) |
Z tohto dôvodu nemožno jednoznačne určiť, či by súkromný investor realizoval danú investíciu, a to ani po posúdení ziskovosti projektu na základe štúdie MEIP z roku 2010 bez kapitálových výdavkov na úlohy, ktoré patria do pôsobnosti verejnej politiky. |
Zhrnutie a záver
(149) |
Prestavba letiska Gdynia si vyžaduje veľkú investíciu a dlhé obdobie záporných peňažných tokov. Z obchodného plánu skutočne vyplýva, že kumulatívne diskontované peňažné toky počas prognózovaného obdobia rokov 2010 – 2040 sú záporné (–[…] mil. PLN alebo –[…] mil. EUR). Podľa obchodného plánu sa projekt dostane do kladných čísel len na základe diskontovanej konečnej hodnoty […] mil. PLN vypočítanej pre rok 2040 a potom neobmedzene dlhú dobu za predpokladu, že letisko bude každým rokom a stále rásť nominálnym tempom vo výške […] %. Napriek významným neistotám spojeným s takým dlhodobým projektom sa v obchodnom pláne neuvádza žiadna analýza citlivosti, a tým sa plán líši od analýzy, ktorý by k takémuto projektu vypracoval obozretný investor. |
(150) |
Z analýzy Komisie okrem toho vyplýva, že obchodný plán je založený na viacerých predpokladoch, ktoré sú optimistické a nereálne vzhľadom na blízkosť letiska Gdansk, ktoré má rovnaký obchodný model, voľnú kapacitu a plány na rozšírenie. Z niektorých testov citlivosti vyplýva, že NPV projektu začne byť záporná, ak dôjde k menším a reálnym zmenám základných predpokladov. |
(151) |
S ohľadom na uvedené sa Komisia domnieva, že súkromný investor by sa na základe štúdie MEIP z roku 2010 nerozhodol vstúpiť do predmetného investičného projektu. Rozhodnutie samospráv Gdynia a Kosakowo teda poskytuje prevádzkovateľovi letiska hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal. |
(152) |
Pokiaľ ide o štúdie MEIP uskutočnené v roku 2011 a 2012 (a finančné prostriedky, ktoré boli podľa Poľska poskytnuté prevádzkovateľovi letiska formou kapitálových injekcií po vykonaní týchto štúdií), Komisia sa domnieva, že tieto kapitálové injekcie boli prisľúbené už v dohode podielnikov podpísanej 11. marca 2011 (pozri odôvodnenie 33), t. j. pred vykonaním štúdií MEIP v roku 2011 a 2012. V čase vypracovania štúdií MEIP z roku 2011 a 2012 už teda podielnici rozhodli o investíciách, hoci rozhodnutia boli vykonané neskôr. Komisia sa okrem toho domnieva, že kapitálové injekcie uskutočnené po vykonaní štúdií MEIP z roku 2011 a 2012 nemožno považovať za autonómne investičné rozhodnutia prijaté v izolácii, pretože sa týkajú toho istého investičného projektu, ktorý verejní podielnici začali realizovať najneskôr v roku 2010, a že predstavujú len úpravy alebo zmeny pôvodného projektu. |
(153) |
Komisia sa preto domnieva, ako už bolo uvedené, že tieto štúdie môžu preukázať to, že poľské orgány sa správali ako súkromný investor iba vtedy, ak mali dokázať, že investovaním ďalších prostriedkov by projekt priniesol adekvátny výnos z už investovaného kapitálu a kapitálu, ktorý bude investovaný (alebo ktorý by adekvátne vynahradil tento kapitál aj po zohľadnení rizika, že akúkoľvek pomoc protiprávne poskytnutú v minulosti bude nutné vrátiť). |
(154) |
Zo štúdií však nič také nevyplýva. Zdajú sa byť nespoľahlivé, a to z dôvodov, ktoré budú uvedené ďalej v texte. |
(155) |
Prvá aktualizácia štúdie MEIP prebehla v máji 2011. Hoci kapitálové injekcie uskutočnené po vypracovaní tejto štúdie MEIP boli prisľúbené už pred májom 2011 (pozri odôvodnenie 33), Komisia posúdila aj to, či na základe informácií obsiahnutých v tejto hospodárskej štúdii možno tieto kapitálové injekcie pokladať za prejav správania sa súkromného investora v trhovom hospodárstve. V štúdii MEIP z roku 2011 sa príjem z projektu nemenil, ale zvýšili sa kapitálové výdavky (pozri obr. 3 predstavujúci kumulatívne investičné výdavky v reálnom vyjadrení z roku 2010). V tejto štúdii sa zohľadňujú aj predchádzajúce kapitálové injekcie a už vynaložené kapitálové výdavky. Priemer WACC sa mierne znížil (z […] % na […] %) a dlhodobé tempo rastu sa znížilo z […] % na […] %. Výsledkom týchto aktualizácií je výrazne nižšia NPV vo výške […] mil. PLN (približne […] EUR). Dôvodom sú vyššie straty (diskontované peňažné toky za obdobie rokov 2011 – 2030 by predstavovali –[…] mil. PLN) a konečná hodnota by mierne klesla na […] mil. PLN. |
(156) |
Komisia preto dospela k záveru, že rozhodnutie obcí Gdynia a Kosakowo financovať prestavbu vojenského letiska Gdynia-Kosakowo (Gdynia-Oksywie) na civilné letisko nie je v súlade so zásadou MEIP ani podľa aktualizácie štúdie MEIP z roku 2011, a teda poskytuje prevádzkovateľovi letiska hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal. |
(157) |
Poľsko sa domnieva, že Komisia by mala posudzovať súlad so zásadou MEIP na základe štúdie MEIP z roku 2012. S cieľom odpovedať na tento argument Komisia posúdila aj to, či na základe informácií obsiahnutých v tejto hospodárskej štúdii možno kapitálové injekcie pokladať za prejav správania sa súkromného investora pôsobiacom v trhovom hospodárstve, hoci kapitálové injekcie poskytnuté po vypracovaní tejto štúdie MEIP boli prisľúbené už vopred (pozri odôvodnenie 33). |
(158) |
Komisia si všíma, že v aktualizácii MEIP z roku 2012 sa zohľadňujú predchádzajúce kapitálové injekcie a už vynaložené kapitálové výdavky. V aktualizácii MEIP z roku 2012 sa uvádza, že financovanie poskytnuté spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. vytvára pre jeho podielnikov kladnú hodnotu vlastného kapitálu vo výške […] mil. PLN (približne […] mil. EUR). Okrem toho hodnota IRR investičného projektu, ktorá predstavuje […] %, je vyššia ako predpokladané náklady prevádzkovateľa letiska na kapitál ([…] %). |
(159) |
V štúdii MEIP z roku 2012 sa porovnáva hodnota vlastného kapitálu spoločnosti s ďalšími investíciami v situácii, kedy sa nové letisko stane prevádzkyschopné (ďalej len „základný scenár“) s hodnotou vlastného kapitálu spoločnosti bez ďalších investícií v situácii, kedy by sa investičný projekt prerušil k júnu 2012 (ďalej len „kontrafaktuálny scenár“) (56). |
(160) |
V tejto súvislosti už Komisia dospela k záveru, že kapitálové injekcie uskutočnené po roku 2010 nemožno posudzovať izolovane od počiatočného rozhodnutia o investícii prijatého v roku 2010. Správnym kontrafaktuálnym scenárom v roku 2010 by bolo nezačať realizáciu projektu. Nájomná zmluva podľa Poľska umožňovala Kosakowu použiť pozemok len na civilné letisko. Komisia upozorňuje, že súkromný investor by takúto dohodu neuzavrel, ak by z plánov na výstavbu nového civilného letiska v oblasti nevyplývala reálna vyhliadka na dosiahnutie zisku z takejto investície. Kontrafaktuálny scenár vymedzený v aktualizácii MEIP z roku 2012 je teda skreslený predchádzajúcim rozhodnutím, v ktorom sa navyše neprejavilo správanie súkromného investora. Inak povedané, správny kontrafaktuálny scenár v roku 2010 a 2012 by bol taký, v ktorom by sa projekt výstavby predmetného civilného letiska nekonal, pretože všetky kapitálové injekcie a štúdie MEIP vykonané Poľskom sa týkajú realizácie toho istého investičného projektu. |
(161) |
Komisia každopádne poznamenáva, že základný scenár z aktualizácie MEIP z roku 2012, ktorú poskytlo Poľsko, je založený na obchodnom pláne predpokladajúcom budúce peňažné toky pre investorov vlastného kapitálu na obdobie rokov 2010 – 2030 (t. j. na obdobie rýchleho rastu) (57). Prognózované budúce peňažné toky sa zakladajú na predpoklade, že letisko začne fungovať v roku 2013. V čase vykonania aktualizácie MEIP z roku 2012 Poľsko predpokladalo, že letisko by v roku 2014 vybavilo približne […] cestujúcich a postupne by rozširovalo svoje aktivity na […] cestujúcich v roku 2020 a približne […] v roku 2028 (pozri prognózu vývoja osobnej dopravy v tabuľke 8). Tabuľka č. 8 Prognózy toku cestujúcich pre letisko Gdynia (v tis.)
|
(162) |
Podľa aktualizácie MEIP z roku 2012 sa očakáva, že prevádzkovateľ letiska bude po roku 2030 rásť trvalo stabilným tempom rastu na úrovni […] %. Poľsko na základe tohto predpokladu vypočítalo konečnú hodnotu prevádzkovateľa letiska v roku 2030. |
(163) |
Komisia poznamenáva, že hlavný hodnotový faktor budúcich peňažných tokov pre prevádzkovateľa letiska Gdynia podľa štúdie MEIP z roku 2010 vytvárajú najmä očakávané príjmy z letectva, ktorú budú závisieť od počtu cestujúcich a výšky letiskových poplatkov platených leteckými dopravcami. |
(164) |
V súvislosti s predpokladaným vývojom osobnej dopravy Poľsko tvrdí, že dopyt po službách osobnej leteckej dopravy sa bude v priebehu času zvyšovať s očakávaným zvyšovaním HDP Poľska a rozvojom regiónu. Poľsko sa preto domnieva, že dopravné prognózy sú konzervatívne, a že skutočná doprava by mohla byť vyššia, než sa predpokladá. V aktualizácii dopravnej prognózy pre región z marca 2013 sa podľa Poľska predpokladá vyššia premávka než v aktualizácii MEIP z roku 2012. |
(165) |
Poľsko tvrdí, že v prognóze obchodného plánu sa uvádza, že letisko Gdynia by vybavovalo menej než […] % toku cestujúcich v regióne. Vývoj trhu leteckej dopravy v Pomoransku navyše podľa Poľska ponecháva priestor pre ďalšie malé letisko, ktoré doplní služby, ktoré ponúka letisko Gdansk. |
(166) |
Pokiaľ ide o dopyt zo strany cestujúcich, Komisia sa domnieva, že argumenty uvedené v odôvodneniach 118 až 129, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže Gdyne o leteckých dopravcov a cestujúcich s letiskom Gdansk, platia aj pre posúdenie aktualizácie MEIP z roku 2012. |
(167) |
Komisia poznamenáva najmä to, že výška letiskových poplatkov uvedená v aktualizácii MEIP z roku 2012 je rovnaká ako v štúdii MEIP z roku 2010. Poplatky použité v aktualizácii MEIP z roku 2012 sa podľa Poľska významne nelíšia od štandardných taríf účtovaných na iných malých letiskách v Poľsku. Poľsko vysvetľuje, že výška poplatkov v obchodnom pláne je priemer za celé obdobie obchodného plánu (t. j. roky 2014 – 2040), a predpokladá sa, že dlhodobé poplatky uplatňované na letisku Gdansk sa budú musieť zvýšiť, keď sa zlepší štandard služieb poskytovaných na tomto letisku. |
(168) |
Keďže letiská Gdansk, Bydgoszcz a Štetín uplatňovali v roku 2012 rovnaké tarify ako v roku 2010 (vrátane rovnakých zliav), posúdenie Komisie týkajúce sa výšky poplatkov podľa štúdie MEIP z roku 2012 pre letisko Gdynia je rovnaké ako posúdenie v prípade štúdií MEIP z rokov 2010 (pozri odôvodnenia 122 až 129). |
(169) |
Komisia sa domnieva, že investor v trhovom hospodárstve, ktorý sa riadi vyhliadkou ziskovosti, by nepostavil žiadne investičné rozhodnutie o danom projekte na výške poplatkov, ktorá je výrazne vyššia ako výška čistých poplatkov uplatňovaných na iných poľských regionálnych letiskách (58), a to najmä na letisku Gdansk. |
(170) |
Komisia takisto poznamenáva, že zo záťažového testu, ktorý Poľsko uskutočnilo, vyplýva, že hodnota vlastného kapitálu bude záporná, ak sa poplatok za cestujúceho zníži na úroveň […] PLN. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že znížený letiskový poplatok porovnateľný s inými poľskými regionálnymi letiskami (napr. Gdansk, Bydgoszcz, Štetín, Lublin) by viedol k zápornej hodnote vlastného kapitálu. |
(171) |
Komisia sa navyše domnieva, že investor v trhovom hospodárstve by nestanovil poplatky na vyššej úrovni na základe predpokladu, že poplatky na letisku Gdansk by sa mali v dlhodobom horizonte zvyšovať. Komisia v tomto ohľade konštatuje, že v rozpise poplatkov uplatňovaných na letisku Gdansk sa predpokladá uplatňovanie zliav až do roku 2028 (t. j. po obdobie, ktoré je len o dva roky kratšie ako obdobie navrhnuté v obchodnom pláne k aktualizácii MEIP z roku 2012). Na základe tohto – a to aj v prípade zvýšenia letiskových poplatkov na letisku Gdansk po roku 2028 – sa Komisia domnieva, že prognózované priemerné letiskové poplatky platné v období obchodného plánu (t. j. do roku 2030) sú stále vyššie, ako je priemerná úroveň na konkurenčnom letisku. |
(172) |
Poľsko potvrdilo, že v aktualizácii MEIP z roku 2012 sa zohľadnili prevádzkové náklady súvisiace s vojenskou činnosťou na letisku. Predpokladá sa, že tieto náklady budú kompenzované zo strany štátu. Poľsko takisto potvrdilo, že letisko Gdynia a jeho vojenský používateľ ešte nedosiahli oficiálnu dohodu o deľbe nákladov (prevádzkových aj investičných). |
(173) |
Komisia sa domnieva, že investor v trhovom hospodárstve by pri posúdení vychádzal jedine z výsledkov predvídateľných v čase rozhodnutia o investícii. Komisia sa preto domnieva, že možné zníženie nákladov vďaka ich deľbe s vojenským používateľom letiska (a jej vplyv na celkové náklady letiska a príjmy letiska) sa nemá brať do úvahy pri posudzovaní zlučiteľnosti investície so zásadou MEIP. V štúdii MEIP z roku 2012 skutočne nie je vyčíslené zníženie nákladov, ktoré by prevádzkovateľ letiska mohol v tejto súvislosti dosiahnuť. |
(174) |
Rovnako ako v prípade štúdie MEIP z roku 2010, celkový diskontovaný peňažný tok projektu v období rokov 2012 – 2030 je záporný, ako je znázornené na obrázku 5. Letisko začne generovať kladné peňažné toky prvýkrát v roku 2020, ale dlhé obdobie investície znamená, že kumulatívny peňažný tok by v diskontovanom vyjadrení bol naďalej záporný počas prognózovaného obdobia. Obrázok č. 5 Kumulatívne (reálne) diskontované peňažné toky (v PLN) podľa aktualizácie MEIP z roku 2012 […] |
(175) |
Komisia preto dospela k záveru, že rozhodnutie samospráv Gdynia a Kosakowo financovať prestavbu vojenského letiska Gdynia na civilné letisko nie je v súlade so zásadou MEIP ani podľa aktualizácie štúdie MEIP z roku 2012, a teda poskytuje prevádzkovateľovi letiska hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal. |
(176) |
Komisia sa takisto domnieva, že zmeny investičného plánu zamerané na tvorbu dodatočných príjmov z predaja pohonných hmôt letiskom (bez externého operátora) a ponuka navigačných služieb sa nemali brať do úvahy pri posudzovaní zlučiteľnosti investície so zásadou MEIP. Poľsko potvrdilo, že tieto možné doplnkové zdroje príjmov neboli zahrnuté do štúdie MEIP z roku 2010, štúdie MEIP z roku 2011 ani do aktualizácie MEIP z roku 2012 pre letisko Gdynia, pretože verejní podielnici ani spoločnosť si v čase prípravy štúdií nemohli byť istí, či dostanú všetky povolenia a koncesie potrebné na poskytovanie takýchto služieb. Keďže v čase vykonávania štúdií MEIP nebolo možné získať potrebné povolenia a koncesie, Komisia ich nemôže spätne zohľadniť. |
(177) |
Komisia sa domnieva, že verejné financovanie poskytnuté samosprávami Gdynia a Kosakowo prevádzkovateľovi letiska nie je v súlade so zásadou MEIP. Komisia sa preto domnieva, že predmetným opatrením sa spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. poskytuje hospodárska výhoda, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískala. |
5.1.4. Selektivita
(178) |
Opatrením sa musia „zvýhodňovať určití podnikatelia alebo výroba určitého tovaru“, aby mohlo byť definované ako štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V danom prípade Komisia konštatuje, že kapitálové injekcie sa týkali jedine spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o., a sú teda selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
5.1.5. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod
(179) |
Ak pomoc poskytnutá zo strany členského štátu posilňuje postavenie určitého podnikateľa v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si na vnútornom trhu, ostatné podniky sa musia považovať za subjekty ovplyvnené touto pomocou (59). Hospodárska výhoda, ktorá sa opatrením vytvorila, posilňuje hospodárske postavenie prevádzkovateľa letiska, pretože bude môcť spustiť svoju činnosť bez toho, aby musel znášať prirodzené investičné a prevádzkové náklady. |
(180) |
Podľa posúdenia v časti 5.1.1 je prevádzkovanie letiska hospodárskou činnosťou. Hospodárska súťaž existuje na jednej strane medzi letiskami, ktoré sa snažia prilákať leteckých dopravcov a zodpovedajúcu leteckú prevádzku (osobnú a nákladnú), a na druhej strane medzi prevádzkovateľmi letísk, ktorí môžu súťažiť medzi sebou, aby im bolo zverené prevádzkovanie daného letiska. Komisia okrem toho zdôrazňuje najmä s ohľadom na nízkonákladových dopravcov, že do hospodárskej súťaže sa môžu dostať aj letiská nachádzajúce sa v rôznych spádových oblastiach a v rôznych členských štátoch, aby prilákali týchto leteckých dopravcov. Komisia poznamenáva, že letisko Gdynia bude vybavovať približne […] 000 cestujúcich do roku 2020 a max. 1 milión cestujúcich v roku 2030. |
(181) |
Ako sa uvádza v bode 40 usmernení pre letectvo z roku 2005, z pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ nemožno vylúčiť ani malé letiská. Vzhľadom na prognózovanú premávku na letisku Gdynia a jeho blízkosť k letisku Gdansk (nie viac ako asi 25 km) sa Komisia domnieva, že môže nastať ovplyvňovanie hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi. |
(182) |
Na základe argumentov uvedených v odôvodneniach 179 až 181 vyplýva, že hospodárskou výhodou poskytnutou prevádzkovateľovi letiska Gdynia sa posilňuje jeho postavenie voči konkurentom na trhu poskytovateľov letiskových služieb v rámci Únie. Posudzované verejné financovanie teda narušujú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. |
5.1.6. Záver
(183) |
S ohľadom na argumenty predložené v odôvodneniach 83 až 182 sa Komisia domnieva, že kapitálové injekcie poskytnuté spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Keďže tieto finančné prostriedky už boli spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. poskytnuté, Komisia sa takisto domnieva, že Poľsko porušilo zákaz podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ (60). |
5.2. ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI
(184) |
Komisia skúmala, či predmetnú pomoc možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Ako už bolo opísané, pomoc sa skladá z financovania investičných nákladov spojených so založením letiska Gdynia a prevádzkovými stratami v prvých rokoch prevádzky letiska (t. j. do roku 2019 vrátane podľa oboch štúdií MEIP z roku 2010 a 2012). |
(185) |
V článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje niekoľko výnimiek zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, že štátna pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. Predmetnú pomoc možno posudzovať jedine na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať: „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“. V usmerneniach pre letectvo z roku 2005 sa v tejto súvislosti stanovuje rámec, podľa ktorého sa posudzuje, či prevádzkovateľov letísk možno uznať za zlučiteľných podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Uvádza sa v nich viacero kritérií, ktoré Komisia musí vziať do úvahy. |
5.2.1. Investičná pomoc
(186) |
Štátna pomoc na financovanie letiskovej infraštruktúry je zlučiteľná s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak spĺňa podmienky stanovené v bode 61 usmernení pre letectvo z roku 2005:
|
(187) |
Podobne ako akékoľvek iné opatrenie štátnej pomoci, aj štátna pomoc letiskám by okrem toho mala mať motivačný účinok, mala by byť nevyhnutná a primeraná sledovanému legitímnemu cieľu, aby bola zlučiteľná s vnútorným trhom. |
(188) |
Poľsko sa domnieva, že verejné financovanie projektu prestavby letiska Gdynia spĺňa všetky kritériá pre investičnú pomoc podľa usmernení pre letectvo z roku 2005. |
i) Výstavba a prevádzkovanie infraštruktúry zodpovedajú jasne určenému všeobecnému záujmu (regionálny rozvoj, dostupnosť, atď.)
(189) |
Komisia konštatuje, že región Pomoransko už je účinne pokrytý službami letiska Gdansk, ktoré leží zhruba 25 km od plánovaného nového letiska. |
(190) |
Letisko Gdansk sa nachádza vedľa okružnej cesty Trojmestia, ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty S6 a obchádza mestá Gdynia, Sopot a Gdansk a veľkej väčšine obyvateľov Pomoranska poskytuje jednoduchý prístup na letisko. Výstavba nového letiska by nepriniesla podstatné zlepšenie spojenia dokonca ani pre obyvateľov Gdyne, keďže letiská Gdynia aj Gdansk sú od centra Gdyne vzdialené približne 20 – 25 minút cesty autom. |
(191) |
Komisia takisto poznamenáva, že metropolitné železničné spojenie Trojmestia, ktoré sa v súčasnosti stavia so spolufinancovaním zo štrukturálnych fondov Európskej únie, umožní obyvateľom Gdanska aj Gdyne dopraviť sa z centra svojho mesta na letisko Gdansk približne za 25 minút. Metropolitné železničné spojenie Trojmestia umožní priame alebo nepriame železničné spojenie s letiskom Gdansk aj pre obyvateľov ostatných oblastí Pomoranska. |
(192) |
Komisia takisto konštatuje, že súčasná kapacita letiska Gdansk predstavuje 5 miliónov cestujúcich ročne, pričom skutočný tok cestujúcich v rokoch 2010 – 2013 bol nasledujúci: 2010 – 2,2 milióna, 2011 – 2,5 milióna, 2012 – 2,9 milióna, 2013 – 2,8 milióna. Komisia zároveň poznamenáva, že letisko Gdansk sa v súčasnosti rozširuje na kapacitu 7 miliónov cestujúcich ročne. Táto investícia sa má dokončiť v roku 2015. |
(193) |
Z dopravných prognóz, ktoré Poľsko predložilo pre Pomoransko a použilo ich na vypracovanie aktualizácie MEIP z roku 2012, navyše vyplýva, že celkový dopyt v regióne bude […] cestujúcich ročne […]. Tabuľka č. 9 Dopravné prognózy pre Pomoransko (v miliónoch)
|
(194) |
Komisia takisto poznamenáva, že podľa informácií poskytnutých Poľskom sa v hlavnom pláne letiska Gdansk uvažuje s ďalším rozšírením letiska tak, aby dokázalo vybaviť viac ako 10 miliónov cestujúcich ročne. V závislosti od vývoja dopravy sa preto v budúcnosti môže prijať rozhodnutie o rozšírení kapacity letiska Gdansk nad 7 miliónov. |
(195) |
Z aktualizovanej prognózy (vypracovanej v marci 2013) podľa Poľska vyplýva, že v spádovej oblasti sa očakáva vyšší dopyt ako v dopravných prognózach z roku 2012. Podľa pozmenených prognóz by dopyt v spádovej oblasti v roku 2030 predstavoval 9 miliónov cestujúcich. Aj z tejto prognózy však vyplýva, že letisko Gdansk by stačilo samo osebe aj bez ďalších investícií uspokojiť dopyt v regióne minimálne do roku 2025 (na základe upravených dopravných prognóz opísaných v odôvodnení 45). |
(196) |
Z informácií, ktoré poskytlo Poľsko, ďalej vyplýva, že súčasná kapacita vzletovej a pristávacej dráhy na letisku Gdansk je 40 – 45 operácií za hodinu, pričom v súčasnosti sa využíva priemerne na 4,7 operácie za hodinu. |
(197) |
Na základe informácií poskytnutých Poľskom (pozri odôvodnenia 192 až 196) Komisia poznamenáva, že letisko Gdansk bude v nadchádzajúcich rokoch využité len na 50 – 60 % svojej kapacity. Aj pri rýchlom raste počtu cestujúcich v Pomoransku tak bude letisko Gdansk schopné dlhodobo uspokojovať dopyt leteckých dopravcov aj cestujúcich. |
(198) |
Komisia ďalej poznamenáva, že letisko Gdansk ponúka viac ako 40 vnútroštátnych a medzinárodných destinácií (spojenia z bodu do bodu, ako aj spojenia s dopravnými uzlami, napríklad Frankfurt, Mníchov, Varšava a Kodaň). |
(199) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 60, Poľsko na jednej strane tvrdí, že rozsah rozšírenia kapacity letiska Gdansk je obmedzený z dôvodov územného plánovania a ochrany životného prostredia. Na druhej strane zas tvrdí, že rozsah rozširovania kapacity letiska Gdansk je neobmedzený. Keďže argumenty týkajúce sa obmedzených možností rozšírenia kapacity si protirečia a nie sú ničím podložené, Komisia sa domnieva, že na nich nemôže zakladať svoje posúdenie. |
(200) |
Komisia nie je presvedčená, že vytvorenie ďalšieho letiska v Pomoransku by prispelo k rozvoju regiónu vzhľadom na voľnú kapacitu letiska Gdansk, ktorá nebude plne využitá ani z dlhodobého hľadiska, a vzhľadom na plán ďalšieho rozšírenia kapacity letiska v prípade dlhodobej potreby. Komisia podotýka, že vďaka letisku Gdansk je Pomoransko už dobre prepojené a nové letisko nezlepší spojenia v tomto regióne. |
(201) |
Komisia si zároveň všíma, že z obchodného modelu pre letisko Gdynia vyplýva, že by konkurenčne bojovalo s letiskom Gdansk o cestujúcich na trhoch nízkonákladových dopravcov, charterovej dopravy a všeobecného letectva. Založenie nového letiska, ktoré má slúžiť ako záložné, núdzové letisko, navyše nie je dôvodom pre investíciu takéhoto rozsahu na letisku Gdynia. |
(202) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že výsledkom investície na letisku Gdynia bude len duplicitná infraštruktúra v regióne, ktorá nie je v súlade s jasne vymedzeným cieľom spoločného záujmu. |
ii) Infraštruktúra je potrebná a zodpovedá stanovenému cieľu
(203) |
Ako sa uvádza v odôvodneniach 189 až 202, Komisia sa domnieva, že spádová oblasť letiska Gdynia je a bude účinne pokrytá letiskom Gdansk. Obe letiská by navyše uplatňovali podobný obchodný model a zameriavali sa najmä na nízkonákladových dopravcov a charterové lety. |
(204) |
Keďže neexistuje jasne vymedzený cieľ spoločného záujmu, Komisia sa domnieva, že danú infraštruktúru nemožno považovať za potrebnú ani primeranú cieľu spoločného záujmu (pozri aj odôvodnenie 202). |
iii) Infraštruktúra ponúka zo strednodobého hľadiska dostatočné perspektívy používania, najmä pokiaľ ide o používanie existujúcej infraštruktúry
(205) |
Ako sa uvádza v bode i), letisko Gdynia leží len 25 km od existujúceho letiska Gdansk a tieto dve letiská majú rovnakú spádovú oblasť a podobný obchodný model. |
(206) |
Letisko Gdansk sa v súčasnosti využíva na menej ako 60 % svojej kapacity. S prihliadnutím na momentálne realizované investície letisko Gdansk stačí zvládať dopyt v regióne najmenej do rokov 2025 – 2028, v závislosti od použitých prognóz. Okrem toho jeho ďalšie rozšírenie je uskutočniteľné. |
(207) |
Komisia takisto konštatuje, že v obchodnom pláne pre letisko Gdynia sa uvádza, že letisko by generovalo zhruba [80 – 90] % svojich príjmov z obsluhy nízkonákladových a charterových dopravcov. To znamená, že by sa zameriavalo na trhy, ktoré predstavujú hlavný predmet činnosti letiska Gdansk. |
(208) |
V tejto súvislosti Komisia takisto uvádza, že Poľsko neposkytlo žiadny dôkaz o možnej spolupráci medzi oboma letiskami. |
(209) |
Plány týkajúce sa generovania príjmov z iných leteckých a iných ako leteckých činností (výroba a služby) by samy osebe aj tak nepostačovali na pokrytie vysokých prevádzkových nákladov spojených s prevádzkou letiska Gdynia. |
(210) |
Komisia sa preto domnieva, že letisko Gdynia neponúka uspokojivé strednodobé vyhliadky na využitie. |
iv) Prístup k infraštruktúre je otvorený pre všetkých potenciálnych užívateľov rovnako a nediskriminačne
(211) |
Poľsko potvrdilo, že všetci potenciálni používatelia by mali rovnaký a nediskriminačný prístup k letiskovej infraštruktúre bez akejkoľvek komerčne bezdôvodnej diskriminácie. |
v) Pomoc neovplyvňuje rozvoj obchodu tak, že to protirečí spoločnému záujmu
(212) |
Komisia poznamenáva, že Poľsko nepredložilo žiadny dôkaz, že letiská Gdynia a Gdansk by vytvorili spolupracujúci letecký uzol. Z logiky veci vyplýva, že tieto dve letiská by si v podstate museli konkurovať, aby prilákali v zásade rovnakých cestujúcich. |
(213) |
Komisia ďalej poznamenáva, že obchodný plán letiska Gdynia (v ktorom zhruba [80 – 90] % príjmov generujú nízkonákladové a charterové lety) a rozsah investície (napr. terminál s kapacitou 0,5 milióna cestujúcich ročne, ktorý sa má v budúcnosti rozšíriť) nepotvrdzujú tvrdenie, že letisko Gdynia by sa zameriavalo na premávku v rámci všeobecného letectva a poskytovalo by služby jedine alebo prevažne pre sektor všeobecného letectva. |
(214) |
Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že obe letiská by sa sústredili na nízkonákladových dopravcov a charterové lety, sa Komisia domnieva, že pomoc je určená pre letisko, ktoré by bolo priamym konkurentom iného letiska v rovnakej spádovej oblasti, v ktorej však nie je dopyt po letiskových službách, ktoré by existujúce letisko nedokázalo uspokojiť. |
(215) |
Komisia sa preto domnieva, že predmetná pomoc by ovplyvnila obchod v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Tento záver vychádza z absencie akéhokoľvek cieľa spoločného záujmu, ktorý by pomoc mala dosiahnuť. |
vi) Nevyhnutnosť pomoci a stimulačný účinok
(216) |
Na základe údajov, ktoré Poľsko poskytlo, sa Komisia domnieva, že investičné náklady môžu byť nižšie ako náklady na výstavbu iných porovnateľných regionálnych letísk v Poľsku. Dôvodom je najmä využívanie existujúcej infraštruktúry na vojenskom letisku. Poľsko však tvrdí, že prevádzkovateľ letiska by investíciu bez pomoci nerealizoval. |
(217) |
Komisia ďalej konštatuje, že dlhé obdobie potrebné na dosiahnutie prahu rentability pri tomto type investície znamená, že verejné financovanie môže byť potrebné na to, aby zmenilo správanie príjemcu tak, aby v investícii pokračoval. Keďže očakávanú ziskovosť investičného projektu nie je možné určiť (odôvodnenie 177) a investor v trhovom hospodárstve by takýto projekt nerealizoval, je skutočne pravdepodobné, že pomoc mení správanie prevádzkovateľa letiska. |
(218) |
Keďže však neexistuje jasne vymedzený cieľ spoločného záujmu, Komisia dospela k záveru, že pomoc nemožno považovať za potrebnú ani primeranú tomuto cieľu. |
(219) |
Komisia sa preto domnieva, že investičná pomoc samospráv Gdynia a Kosakowo pre spoločnosť Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. nespĺňa požiadavky usmernení pre letectvo z roku 2005 a nemôže byť považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom. |
5.2.2. Prevádzková pomoc
(220) |
Komisia zastáva názor, že financovanie prevádzkových strát spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. predstavuje prevádzkovú pomoc, čím znižuje bežné výdavky prevádzkovateľa letiska. V zmysle judikatúry Súdneho dvora je takáto prevádzková pomoc v zásade nezlučiteľná s vnútorným trhom. Podľa usmernení pre letectvo z roku 2005 sa prevádzková pomoc poskytnutá letiskám môže uznať za zlučiteľnú iba za výnimočných okolností a prísnych podmienok v znevýhodnených regiónoch. |
(221) |
Komisia berie na vedomie, že letisko Gdynia leží v znevýhodnenom regióne, na ktorý sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, čo znamená, že Komisia musí posúdiť, či sa daná prevádzková pomoc môže považovať za zlučiteľnú podľa usmernení pre regionálnu pomoc. |
(222) |
Podľa bodu 76 usmernení pre regionálnu pomoc sa prevádzková pomoc v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, môže poskytnúť za predpokladu, že sú splnené nasledujúce kumulatívne kritériá: i) pomoc je opodstatnená z hľadiska jej podielu na regionálnom rozvoji a svojou povahou a ii) výškou je adekvátna problémom, ktoré sa snaží odstrániť. |
(223) |
Poľsko zastáva názor, že prevádzková pomoc je zlučiteľná s bodom 76 usmernení pre regionálnu pomoc (pozri odôvodnenia 77 až 79). |
(224) |
Keďže Pomoransko už je pokryté letiskom Gdansk a nové letisko nezlepší spojenie s týmto regiónom, Komisia nemôže vyvodiť záver, že pomoc by prispela k regionálnemu rozvoju. |
(225) |
Komisia sa preto domnieva, že túto prevádzkovú pomoc nemožno považovať za adekvátnu problémom, ktoré sa snaží odstrániť, pretože Pomoransko podľa všetkého nemá žiadne problémy z hľadiska spojenia. |
(226) |
Komisia sa navyše domnieva, že posudzovaná prevádzková pomoc bola pridelená na financovanie vopred určenej skupiny výdavkov. S ohľadom na to, ako Komisia vyhodnotila obchodný plán letiska Gdynia a výšku prognózovaných príjmov a nákladov uvedenú v časti 5.1.3, nemožno dospieť k záveru, že pomoc by bola obmedzená na nevyhnutné minimum a poskytnutá na prechodné obdobie a degresívne. Prechodný a degresívny charakter pomoci nemožno zaručiť najmä s ohľadom na neistoty týkajúce sa očakávanej ziskovosti prevádzkovateľa letiska (pozri kapitolu o existencii pomoci). |
(227) |
Komisia sa každopádne domnieva, že poskytnutie prevádzkovej pomoci na zabezpečenie fungovania investičného projektu, ktorý využíva nezlučiteľnú investičnú pomoc, je vo svojej podstate nezlučiteľné s vnútorným trhom. |
(228) |
Komisia sa preto domnieva, že prevádzková pomoc, ktorú samosprávy Gdynia a Kosakowo poskytli spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o., nespĺňa kritériá stanovené v usmerneniach pre regionálnu pomoc. |
5.2.3. Záver v otázke zlučiteľnosti
(229) |
Komisia teda dospela k záveru, že štátna pomoc poskytnutá spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o. je nezlučiteľná s vnútorným trhom. |
(230) |
Komisia nepozná žiadne ustanovenie týkajúce sa zlučiteľnosti s vnútorným trhom, na základe ktorého by sa predmetná pomoc dala posúdiť za zlučiteľnú so zmluvou. Ani Poľsko sa neodvoláva na žiadne ustanovenie týkajúce sa zlučiteľnosti s vnútorným trhom a neposkytlo žiadne podstatné argumenty, ktoré by umožnili Komisii pokladať túto pomoc za zlučiteľnú. |
(231) |
Investičná a prevádzková pomoc, ktorú Poľsko poskytlo alebo plánuje poskytnúť spoločnosti Letisko Gdynia-Kosakowo, s. r. o., je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Poľsko neoprávnene poskytlo pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. |
6. VRÁTENIE POMOCÌ
(232) |
V súlade so ZFEÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora má Komisia právomoc rozhodnúť, že daný členský štát musí pomoc zrušiť alebo pozmeniť, ak Komisia zistí, že pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom (61). Súdny dvor takisto jednotne rozhoduje, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, má za cieľ znovu obnoviť predtým existujúcu situáciu (62). Súdny dvor v tejto súvislosti Súdny uviedol, že tento cieľ je dosiahnutý, keď príjemca vráti sumy poskytnuté formou neoprávnenej pomoci, čím stratí výhodu, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a obnoví sa situácia, aká existovala pred vyplatením pomoci (63). |
(233) |
V súlade s touto judikatúrou sa v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/99 (64) stanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia na vymáhanie pomoci od príjemcu.“ |
(234) |
Štátna pomoc uvedená v tomto prípade sa teda musí vrátiť poľským orgánom, pokiaľ bola vyplatená, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
1. Štátna pomoc, ktorú Poľsko neoprávnene poskytovalo v období od 28. augusta 2007 do17. júna 2013 v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pre spoločnosť Port Lotniczy Gdynia-Kosakowo sp. z o.o. prostredníctvom kapitálových injekcií vo výške 91 714 000 PLN, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.
2. Štátna pomoc, ktorú Poľsko plánuje uskutočniť pre spoločnosť Port Lotniczy Gdynia-Kosakowo sp. z o.o. po 17. júni 2013 na účely prestavby vojenského letiska Gdynia-Kosakowo na civilné letisko, je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Štátna pomoc sa teda nemôže poskytnúť.
Článok 2
1. Poľsko je povinné zabezpečiť vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 ods. 1 od príjemcu.
2. Vrátené sumy budú úročené, a to od dátumov uvedených v druhom pododseku až do ich skutočného vrátenia.
Sumy, ktoré sa musia vrátiť, boli príjemcovi poskytnuté v tieto dni:
a) |
28. augusta 2007 – suma 50 000 PLN; |
b) |
4. marca 2008 – suma 200 000 PLN; |
c) |
11. septembra 2008 – suma 500 000 PLN; |
d) |
28. júla 2009 – suma 1 345 000 PLN; |
e) |
8. decembra 2010 – suma 4 361 000 PLN; |
f) |
8. júla 2011 – suma 25 970 000 PLN; |
g) |
1. septembra 2011 – suma 1 779 000 PLN; |
h) |
25. apríla 2012 – suma 31 009 000 PLN; |
i) |
27. mája 2013 – suma 6 469 000 PLN, |
j) |
17. júna 2013 pre sumu 20 031 000 PLN. |
3. Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (65).
4. Poľsko je povinné zrušiť všetky zostávajúce platby pomoci uvedenej v článku 1 ods. 2 s účinnosťou odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.
Článok 3
1. Vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 ods. 1 musí byť bezodkladné a účinné.
2. Poľsko zabezpečí vykonanie tohto rozhodnutia v lehote štyroch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.
Článok 4
1. Poľsko v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii nasledujúce údaje:
a) |
celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorú má príjemca vrátiť; |
b) |
podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím; |
c) |
dokumenty preukazujúce, že príjemcovi bolo nariadené splatiť pomoc. |
2. Poľsko bude Komisiu informovať o vývoji vnútroštátnych opatrení prijatých na vykonanie tohto rozhodnutia až do úplného vrátenia pomoci uvedenej v článku 1 ods. 1. Na žiadosť Komisie Poľsko bezodkladne predloží informácie o už prijatých a plánovaných opatreniach na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Zároveň poskytne aj podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch z vymáhanej sumy, ktoré už príjemca vrátil.
Článok 5
Toto rozhodnutie je určené Poľskej republike.
V Bruseli 11. februára 2014
Za Komisiu
Joaquín ALMUNIA
podpredseda
(1) Ú. v. EÚ C 243, 23.8.2013, s. 25.
(2) S účinnosťou od 1. decembra 2009 sa články 87 a 88 Zmluvy o ES stali článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Oba súbory ustanovení sú v podstate totožné. Na účely tohto rozhodnutia sa odkazy na články 107 a 108 ZFEÚ majú chápať ako odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES, ak je to vhodné. V ZFEÚ sa zavádza celý rad terminologických zmien, napríklad pojem „Spoločenstvo“ sa nahrádza pojmom „Únia“ a pojem „spoločný trh“ pojmom „vnútorný trh“. V tomto rozhodnutí sa bude používať terminológia zo ZFEÚ.
(3) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.
(4) V závislosti od zvolenej trasy je vzdialenosť automobilom medzi letiskami v Gdyni a Gdansku 26 až 29 km; zdroj: mapy Google, mapy Bing. Letisko Gdansk vlastní a prevádzkuje spoločnosť Gdanské letisko Lecha Wałęsu s. r. o., ktorej zriaďovateľom sú verejnoprávne subjekty. Základné imanie spoločnosti je rozdelené takto: mesto Gdansk (32 %), Pomoranské vojvodstvo (32 %), štátny podnik „Poľské letiská“ (31 %), mesto Sopot (3 %) a mesto Gdynia (2 %). Gdanské letisko Lecha Wałęsu (ďalej len „letisko Gdansk“) je tretím najväčším letiskom v Poľsku. V roku 2012 vybavilo 2,9 milióna cestujúcich (2,7 milióna na pravidelných leteckých službách a 0,2 milióna na charterových letoch).
Pravidelné letecké služby z gdanského letiska ponúka týchto osem leteckých spoločností (január 2014): Wizzair (22 destinácií), Ryanair (7 destinácií), Eurolot (4 destinácie), LOT (2 destinácie), Lufthansa (2 destinácie), SAS (2 destinácie), Air Berlin (1 destinácia), Norwegian (1 destinácia). Od otvorenia nového terminálu v máji 2012 má letisko Gdansk kapacitu pre vybavenie 5 miliónov cestujúcich ročne. Podľa informácií poskytnutých Poľskom sa rozšírením terminálu (plánované na roky 2013 – 2015) zvýši kapacitu letiska až na 7 miliónov cestujúcich. Aj investícia na gdanskom letisku bola financovaná formou štátnej pomoci [pozri rozhodnutie Komisie z roku 2008 vo veci štátnej pomoci N 153/2008 – 1,7 milióna EUR (Ú. v. EÚ C 46, 25.2.2009, s. 7); rozhodnutie Komisie z roku 2009 vo veci štátnej pomoci N 472/2008, následkom čoho Poľsko poskytlo gdanskému letisku približne 33 miliónov EUR (Ú. v. EÚ C 79, 2.4.2009, s. 2)].
(5) Existujúce vojenské letisko Gdynia-Oksywie sa nachádza na hranici medzi mestom Gdynia a obcou Kosakowo.
(6) Dohodu podpísali orgány Pomoranska, mestá Gdansk, Gdynia a Sopot, obec Kosakowo a predstavitelia poľskej vlády (vojvoda Pomoranska, Ministerstvo národnej obrany a Ministerstvo dopravy) a letisko Gdansk.
(7) Výmenný kurz používaný na účely tohto rozhodnutia je 1 EUR = 4 PLN, čo vyjadruje priemerný týždenný výmenný kurz platný v roku 2010. Zdroj: Eurostat.
(8) Podľa názoru Poľska patria medzi investície patriace do pôsobnosti verejného poriadku budovy a vybavenie pre hasičov, colných úradníkov, ochranu letiska, políciu a príslušníkov pohraničnej stráže, vonkajšie oplotenie okolo letiska s video dohľadom a pod.
(9) V nominálnom vyjadrení.
(10) Čistá súčasná hodnota označuje, či návratnosť daného projektu prevyšuje (príležitostné) náklady na kapitál. Projekt sa považuje za ekonomicky životaschopnú investíciu, ak generuje kladnú NPV. Investície, ktorých návratnosť je nižšia ako (príležitostné) náklady na kapitál, nie sú ekonomicky životaschopné. (Príležitostné) náklady na kapitál sú vyjadrené v diskontnej sadzbe.
(11) Konečná hodnota je súčasná hodnota všetkých nasledujúcich peňažných tokov vždy generovaných pri stabilnej rýchlosti rastu (t. j. hodnota vlastného kapitálu prevádzkovateľa letiska v poslednom roku predloženého obchodného plánu).
(12) Oznámenie Komisie – Usmernenia Spoločenstva týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1).
(13) Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13).
(14) Vnútorná miera návratnosti vyjadruje návratnosť a zisk dosiahnuté investorom z investovaného kapitálu.
(15) Pravidlá platné v tom čase boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).
(16) V hlavnom pláne investičného projektu boli určené rôzne opatrenia potrebné na prestavbu letiska.
(17) Metóda FCFF sa používa na výpočet zisku firmy pred každoročnými úrokmi a zdanením (EBIT), s pripočítaním odpisov a amortizácie (pretože ide o nepeňažné výdavky) a odpočítaním investičných potrieb, zmien pracovného kapitálu a daní (pozri tabuľku č. 5 v štúdii MEIP z roku 2010).
(18) Výpočty FCFF sú založené na očakávaných peňažných tokoch (do firmy a z firmy) pre projekčné obdobie rokov 2010 – 2040. Tieto peňažné toky sú založené na obchodnom pláne a jeho základných predpokladoch týkajúcich sa dopravy, poplatkov, prevádzkových nákladov a kapitálových výdavkov. Vo výpočtoch FCFF sú teda zohľadnené všetky kapitálové výdavky plánované na prestavbu letiska.
(19) Vážený priemer nákladov na kapitál (WACC) je miera, ktorú má spoločnosť podľa očakávania splatiť všetkým držiteľom svojich cenných papierov na financovanie svojich aktív.
(20) Výpočet ja založený na bezrizikovej sadzbe vo výške […] %, prirážke za úverové riziko vo výške […] %, sadzbe dane pre právnické osoby vo výške 19 %, beta vo výške […], prirážke za trhovú sadzbu vo výške […] % a kapitálovej štruktúre s […] % dlhu a […] % vlastného kapitálu (pozri časť 4.4 na strane 21 štúdie MEIP z roku 2010). Komisia konštatuje, že z výpočtov predložených Poľskom podľa všetkého vyplýva, že v štúdii MEIP bol použitý priemer WACC s klesajúcou časovou štruktúrou.
(21) Konečná hodnota bola založená na predpoklade stabilného rastu v objeme […] %.
(22) Bezriziková sadzba sa zvýšila na […] % a hodnota beta sa zvýšila na […]. Kapitálová štruktúra sa zmenila zvýšením podielu dlhu ([…] %) a znížením podielu vlastného kapitálu ([…] %).
(23) FCFE = FCFF + čerpané úvery a pôžičky – splatené úvery a pôžičky – úroky z úverov a pôžičiek. V porovnaní s metódou FCFF je metóda FCFE diskontovaná o mieru návratnosti vlastného kapitálu, ktorá je vždy vyššia než WACC. NPV teda vyjadruje, akou časťou návratnosti investície disponujú podielnici (investori vlastného kapitálu). NPV vypočítaná na základe metódy FCFE preto nevyjadruje celkovú návratnosť investície, t. j. návratnosť pre podielnikov a návratnosť pre veriteľov.
(24) Návratnosť vlastného kapitálu bola pred vypočítaním priemerov navýšená s cieľom vyjadriť rozdiely v typickej štruktúre financovania letiskových spoločností a spoločností poskytujúcich letiskové služby.
(25) Bezriziková sadzba sa znížila na […] % a koeficient beta sa znížil na […].
(26) Trojmestie je mestská oblasť, ktorú tvoria tri významné mestá Pomoranska (Gdansk, Gdynia a Sopot). V oblasti Trojmestia sú v súčasnosti tri letiská: Letisko Lecha Wałęsu v Gdansku, vojenské letisko v meste Pruszcz Gdanski a vojenské letisko na hranici medzi Gdyňou a Kosakowom (Gdynia-Oksywie).
(27) Vec C-35/96, Komisia/Taliansko, Zb. 1995, s. I-3851; vec C-41/90, Höfner a Elser, Zb. 1991, s. I-1979; vec C-244/94, Fédération Française des Sociétés d’Assurances/Ministère de l’Agriculture et de la Pêche, Zb. 1995, s. I-4013; vec C-55/96, Job Centre, Zb. 1997, s. I-7119.
(28) Vec 118/85, Komisia/Taliansko, Zb. 1987, s. 2599; vec 35/96, Komisia/Taliansko, Zb. 1998, s. I-3851.
(29) Spojené veci T-455/08, Flughafen Leipzig-Halle GmbH a Mitteldeutsche Flughafen AG/Komisia, a T-443/08, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, Zb. 2011, s. II-01311, potvrdené Súdnym dvorom; vec C-288/11 P, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig-Halle/Komisia, 2012, zatiaľ neuverejnené v Zbierke; pozri aj vec T-128/89, Aéroports de Paris/Komisia, Zb. 2000, s. II-3929, potvrdené Súdnym dvorom; vec C-82/01 P, Zb. 2002, s. I-9297, a vec T-196/04, Ryanair/Komisia, Zb. 2008, s. II-3643.
(30) Veci C-159/91 a C-160/91, Poucet/AGV a Pistre/Cancave, Zb. 1993, s. I-637.
(31) Vec C-364/92, SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, Zb. 1994, s. I-43.
(32) Rozhodnutie Komisie N309/2002 z 19. marca 2003, Letecká bezpečnosť – náhrada nákladov, ktoré vznikli v dôsledku teroristických útokov z 11. septembra 2001.
(33) Vec C-343/95, Cali & Figli/Servizi ecologici porto di Genova, Zb. 1997, s. I-1547; rozhodnutie Komisie N309/2002 z 19. marca 2003; rozhodnutie Komisie N438/2002 zo 16. októbra 2002, Subvencie správam prístavov na výkon zvrchovaných právomocí.
(34) Pozri poznámku pod čiarou č. 32.
(35) Pozri najmä vec C-364/92, SAT/Eurocontrol, Zb. 1994, s. I-43, bod 30, a vec C-113/07 P, Selex Sistemi Integrati/Komisia, Zb. 2009, s. I-2207, bod 71.
(36) Pozri okrem iného vec C-172/03, Wolfgang Heiser/Finanzamt Innsbruck, Zb. 2005, s. I-01627, bod 36 a citovanú judikatúru.
(37) Letecké právo [Ustawa z dnia 3 lipca 2002 r. – Prawo lotnicze (Z. z. 2002, č. 130, pol. 1112 v znení neskorších zmien)], okrem iných články 74 a 84.
(38) Vec C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-4397.
(39) Rozsudok z 12. mája 2011 v spojených veciach T-267/08 a T-279/08, Nord-Pas-de-Calais, Zb. 2011, s. II-01999, bod 108.
(40) Vec C-305/89, Taliansko/Komisia („Alfa Romeo“), Zb. 1991, s. I-1603; vec T-296/97, Alitalia/Komisia, Zb. 2000, s. II-3871.
(41) Vec 40/85, Belgicko/Komisia, Zb. 1986, s. I-2321.
(42) Hoci Komisia požiadala poľské orgány, aby predložili základné tabuľky programu Excel použité na výpočty spolu so vzorcami, poľské orgány predložili tabuľky programu Excel bez vzorcov.
(43) Pozri poznámku pod čiarou č. 38.
(44) Vec C-124/10 P, Európska komisia/Electricité de France (EDF), 2012, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 85.
(45) Pozri časť 4.7.5 štúdie MEIP z roku 2012. Ako vyplýva z pripomienok Poľska, kapitálové injekcie do gdynského letiska k 26. júnu 2009 predstavovali celkovo 1,691 milióna PLN (približne 423 000 EUR). Na financovanie rôznych štúdií vykonávaných v rámci prípravy projektu sa použilo len […] mil. PLN (približne […] EUR).
(46) V dohode z 11. marca 2011 sa Gdynia zaviazala poskytnúť peňažný príspevok vo výške 59,048 milióna PLN (14,8 milióna EUR) v období rokov 2011 – 2013 a Kosakowo sa zaviazalo k nepeňažnému príspevku (výmenou ročného nájomného za podiely) na obdobie rokov 2011 – 2040.
(47) Táto hodnota vlastného kapitálu zahŕňa čistú súčasnú hodnotu peňažných tokov v období rokov 2012 – 2040 a diskontovanú konečnú hodnotu prevádzkovateľa letiska vypočítanú pre rok 2040.
(48) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie C(2009) 4445 z 3. júna 2009 o poskytovaní finančných príspevkov Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných sietí.
(49) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.
(50) Hlavný plán bol zadaný na vypracovanie vo februári 2010 a dodaný v novembri 2010.
(51) Tok cestujúcich (v tis. cestujúcich za rok) na letisku Gdansk:
Skutoċny poċet cestujucich: |
|||||||||
Rok |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
2012 |
Cestujuci: |
466 |
672 |
1 256 |
1 715 |
1 954 |
1 911 |
2 232 |
2 463 |
2 906 |
Predpokladany rozvoj osobnej dopravy: |
|||||||||
Rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
Cestujuci: |
3 153 |
3 311 |
3 477 |
3 616 |
3 760 |
3 911 |
4 067 |
4 230 |
|
(52) Nízkonákladoví dopravcovia 64,5 %, chartery 7,5 %. V rokoch 2009 a 2011 to bolo 70 %.
(53) Letisko Bydgoszcz: Štandardný poplatok za odlietajúceho cestujúceho je 30 PLN (7,5 EUR), štandardný pristávací poplatok je 45 PLN/t (11,25 EUR) za prvé 2 tony MTOW, 40 PLN/t (10 EUR) za MTOW v rozmedzí 2 až 15 ton, 35 PLN/t (8,75 EUR) za MTOW v rozmedzí 15 až 40 ton, 30 PLN/t (7,5 EUR) za MTOW v rozmedzí 40 a 60 ton, 25 PLN/t (6,25 EUR) za MTOW v rozmedzí 60 až 80 ton a 20 PLN/t (5 EUR) za každú tonu nad 80 ton MTOW, štandardný parkovací poplatok je 8 PLN/t/24 hod. (2 EUR, prvé 4 hodiny bezplatne). Zľavy: Poplatky za cestujúceho možno znížiť v rozmedzí 5 % (ak letecký dopravca má 100 – 300 cestujúcich mesačne odlietajúcich z letiska Bydgoszcz) až 50 % (ak letecký dopravca má viac ako 8 000 cestujúcich mesačne odlietajúcich z letiska Bydgoszcz), pristávací poplatok: zľava 50 % v prvých 12 mesiacoch prevádzky spojenia, 50 % na pristátie v čase od 14.00 do 20.00 hod., pristávacie a parkovacie poplatky: 10 % pre dopravcu so 4 – 10 letmi mesačne, 15 % s 11 – 30 letmi mesačne, 20 % s viac ako 31 letmi mesačne. Letisko Štetín: Štandardný poplatok za odlietajúceho cestujúceho je 35 PLN (8,75 EUR), štandardný pristávací poplatok je 70 PLN/t (17,5 EUR), štandardný parkovací poplatok je 8 PLN/t/24 hod. (prvé 2 hodiny bezplatne). Zľavy: od 20 % (ak dopravca ponúka odlietajúcim cestujúcim viac ako 800 miest týždenne) až 90 % (ak ponúka viac ako 1 300 miest).
(54) Výpočet poplatkov za cestujúceho pre nízkonákladových dopravcov.
(55) Pozri poznámku pod čiarou č. 54.
(56) Keďže štúdia MEIP bola vykonaná v júni 2012, analýza je založená na tomto dátume.
(57) Bežne používaná metóda na vyhodnotenie rozhodnutí o investovaní vlastného kapitálu je posúdiť hodnotu vlastného imania spoločnosti. Hodnota vlastného imania je hodnota spoločnosti, ktorú majú jej vlastníci alebo podielnici k dispozícii. Počíta sa sčítaním všetkých budúcich peňažných tokov dostupných pre investorov vlastného kapitálu diskontovaných na príslušnú mieru návratnosti. Použitá diskontná sadzba je spravidla náklad na vlastný kapitál, v ktorom je vyjadrené riziko peňažných tokov.
(58) Komisia okrem poplatkov na letiskách Gdansk, Bydgoszczi a Štetín analyzovala aj letiskové poplatky na letisku Lublin – regionálnom letisku otvorenom v decembri 2012. Štandardný poplatok za odlietajúceho cestujúceho na lublinskom letisku je 34 PLN (8,5 EUR), štandardný pristávací poplatok je 36 PLN/t, štandardný parkovací poplatok je 15 PLN/t/24 hod. (prvé 4 hodiny bezplatne). Ak si letecký dopravca otvorí prevádzkovú základňu na lublinskom letisku, poplatok za odlietajúceho cestujúceho sa pohybuje v rozmedzí 4,21 PLN (1,05 EUR) a 5,76 PLN (1,44 EUR) v prvých piatich sezónach (2,5 roka) a na parkovacie a pristávacie poplatky sa vzťahuje 99 % zľava. Po piatich sezónach sa zľavy uplatňujú na nové spojenia. Zľavy na poplatky za cestujúceho, pristátie a parkovanie sú v rozsahu od 95 % v prvom roku spojenia do 25 – 65 % v piatom roku (podľa počtu cestujúcich). Po piatom roku sa uplatňuje 60 % zľava, ak letecký dopravca vybavuje viac ako 250 000 cestujúcich odlietajúcich z letiska Lublin.
(59) Vec T-214/95, Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.
(60) Vec T-109/01, Fleuren Compost/Komisia, Zb. 2004, s. II-127.
(61) Vec C-70/72, Komisia/Nemecko, bod 13.
(62) Spojené veci C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Španielsko/Komisia, bod 75.
(63) Vec C-75/97, Belgicko/Komisia, body 64 – 65.
(64) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).
(65) Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1).
PRÍLOHA
Informácie o sumách poskytnutej pomoci, ktoré majú byť vrátené a ktoré už boli vrátené
Totožnosť príjemcu |
Celková suma prijatej pomoci (1) |
Celková suma pomoci, ktorá sa má vrátiť (1) (istina) |
Celková suma, ktorá už bola splatená (1) |
|
Istina |
Úroky z vymáhanej sumy |
|||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(1) V miliónoch v národnej mene.
12.12.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 357/89 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 11. marca 2014
o štátnej pomoci SA.34445 (12/C), ktorú poskytlo Dánsko na prevod aktív súvisiacich s majetkom z FIH na FSC
[oznámené pod číslom C(2014) 1280]
(Iba anglické znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
(2014/884/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),
po vyzvaní členských štátov a iných zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),
keďže:
1. POSTUP
(1) |
Dňa 30. júna 2009 Dánsko poskytlo 1,9 miliardy DKK vo forme hybridného kapitálu Tier 1 spoločnosti FIH Erhvervsbank A/S vrátane jej dcérskych spoločností (ďalej len „FIH“) na základe dánskeho zákona o štátom financovaných kapitálových injekciách (2). |
(2) |
Dánsko oznámilo 6. marca 2012 balík opatrení v prospech FIH. Rozhodnutím z 29. júna 2012 („rozhodnutie o záchrane a začatí konania“) (3) Komisia uvedené opatrenia (4) schválila na dočasnom základe a uznala ich za zlučiteľné s vnútorným trhom. |
(3) |
Komisia zároveň začala konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) z dôvodu pochybností o primeranosti opatrenia, obmedzení pomoci na nevyhnutné minimum a vlastnom príspevku banky, najmä so zreteľom na potenciálne nízku odmenu za opatrenia týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou v prospech FIH. |
(4) |
FIH splatila 2. júla 2012 kapitál vo výške 1,9 miliardy DKK, ktorý jej bol poskytnutý v roku 2009 podľa dánskeho zákona o štátom financovaných kapitálových injekciách. (5) |
(5) |
V súlade s rozhodnutím o záchrane a začatí konania Dánsko 4. januára 2013 (6) predložilo plán reštrukturalizácie, ktorý následne upravilo. Dňa 24. júna 2013 Dánsko predložilo konečnú aktualizáciu uvedeného plánu (ďalej len „plán reštrukturalizácie“). |
(6) |
Dánsko predložilo 3. februára 2014 súbor podmienok týkajúcich sa reštrukturalizácie FIH, ktoré sa Dánsko zaviazalo vykonať (ďalej len „záväzky“). |
(7) |
Dánske orgány poskytli v čase od 30. júna 2012 do 3. februára 2014 doplňujúce informácie. |
(8) |
Dánsko výnimočne z dôvodov naliehavosti akceptuje, aby bolo toto rozhodnutie prijaté v anglickom jazyku (7). |
2. OPIS
2.1. PRÍJEMCA
(9) |
FIH je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá sa riadi dánskymi bankovými právnymi predpismi a dohliada na ňu dánsky orgán finančného dohľadu (ďalej len „FSA“). Bola založená v roku 1958 a ústredie má v Kodani, Dánsku. Je v úplnom vlastníctve spoločnosti FIH Holding A/S (ďalej len „FIH Holding“). |
(10) |
Skupina FIH sa skladá zo spoločností FIH Holding a FIH Erhvervsbank spolu s jej dcérskymi spoločnosťami v úplnom vlastníctve. Uvedené dcérske spoločnosti sú FIH Partners A/S (pokrývajúca podnikateľský segment podnikových financií), FIH Kapital Bank A/S (ďalej len „FIH Kapital Bank“) (8), FIH Realkredit A/S, ktorá je hypotekárnou úverovou inštitúciou, a FIH Leasing a Finans A/S. Činnosti FIH pozostávajú z troch segmentov: bankovníctvo (9), trhy (10) a podnikové financie (11). |
(11) |
K 31. decembru 2012 bola FIH Holding vo vlastníctve Doplnkového dôchodkového fondu dánskeho trhu práce, ktorý vlastnil 48,8 % akcií FIH Holding, spoločnosti PF I A/S (12), ktorá vlastnila 48,8 % akcií, a výkonnej rady a výkonných zamestnancov, ktorí vlastnili 2,3 % akcií, pričom samotná FIH Holding vlastnila podiel 0,1 % akcií. |
(12) |
Na konci roka 2011 dosiahla súvaha skupiny FIH 84,16 miliardy DKK (11,28 miliardy EUR) a jej celkový podiel kapitálu (13) bol 17,8 %, pričom sa do 31. decembra 2012 zvýšil na 21,2 %. K 31. decembru 2012 dosiahla súvaha FIH výšku 60,76 miliardy DKK (8,1 miliardy EUR) (14) a rizikovo vážené aktíva (ďalej len „RVA“) 29,84 miliardy DKK (3,98 miliardy EUR). |
(13) |
FIH je vysoko špecializovaná banka zameriavajúca sa na strednodobé financovanie, ako aj poradenstvo v oblasti riadenia rizík a služby podnikových financií pre dánske podniky so súvahou presahujúcou 10 miliónov DKK (1,34 milióna EUR). Pôvodne sa činnosti FIH v oblasti bankovníctva týkali troch segmentov: majetkové financovanie, financovanie nadobúdaní a podnikové bankovníctvo. |
(14) |
FIH predstavovala šiestu najväčšiu banku Dánska z hľadiska pracovného kapitálu (15) v čase rozhodnutia o záchrane a začatí konania a mala viac ako 2 000 bankových zákazníkov na úrovni skupiny. Podiel FIH na trhu v poskytovaní bankových a hypotekárnych úverov bol v danom čase odhadnutý na 1,7 %. Podiel na trhu v poskytovaní úverov MSP/podnikom predstavoval 2,5 %. V júni 2012 mala FIH podiel na trhu 2,1 % celkového trhu poskytovania úverov korporáciám (banky aj hypotekárne banky). |
(15) |
Výkonnosť skupiny FIH bola v posledných rokoch slabá. Dňa 25. júna 2009 sa uchádzala o dánsku rekapitalizačnú schému (16) a 30. júna 2009 jej bola poskytnutá injekcia štátom financovaného hybridného kapitálu Tier 1 vo výške 1,9 miliardy EUR vo forme dlžobného úpisu. Kupón k uvedenému úpisu bol vo výške 11,46 % per annum. Za celý rok 2009 vykázala skupina FIH stratu pred zdanením vo výške 148 miliónov DKK (19,9 milióna EUR). |
(16) |
Aj keď mala skupina FIH v roku 2010 zisk pred zdanením 316 miliónov DKK (42,5 milióna EUR), uvedený zisk bol spôsobený najmä jednorazovými kladnými úpravami trhovej hodnoty vrátane nerealizovaných ziskov z nepriamej majetkovej účasti. V roku 2011 vykázala skupina FIH stratu pred zdanením vo výške 1,27 miliardy DKK (170 miliónov EUR) z dôvodu poplatkov za znehodnotené úvery a záporných úprav trhovej hodnoty. K 31. decembru 2012 dosiahla stratu pred zdanením 47 miliónov DKK (6,4 milióna EUR). Zisk pred zdanením na konci roka 2013 bol vyčíslený na 95 miliónov DKK (12,8 milióna EUR). V roku 2013 dosiahol čistý zisk v treťom štvrťroku za pokračujúce prevádzky pred zdanením 23,2 milióna DKK (3,09 milióna EUR). Za celkové prevádzky po zdanení FIH zaznamenala v roku 2012 stratu 20,1 milióna DKK (2,71 milióna EUR). |
(17) |
V rokoch 2009 a 2010 agentúra Moody’s znížila rating FIH z A2 na Baa3. V roku 2010 sa vlastníci FIH (Islandský úrad pre finančný dohľad a Centrálna banka Islandu) (17) dohodli, že predajú svoje podiely vo FIH súčasným vlastníkom. Očakávalo sa, že uvedené nové vlastníctvo prinesie významné zlepšenie úverového ratingu FIH, keďže predchádzajúce vlastníctvo spoločnosťou Kaupthing Bank hf predstavovalo jednu z hlavných obáv agentúry Moody’s, pokiaľ ide o FIH. Najmä z dôvodu okolností osobitných pre FIH, ako je refinancovanie vládou zaručených emisií dlhopisov, kreditná kvalita a expozícia voči majetkovému sektoru, však Moody’s v roku 2011 ešte znížila rating FIH na B1 s negatívnym výhľadom. |
(18) |
Zníženie ratingu v roku 2011 bolo v súlade s trhovými cenami v danom čase pre dlhopisy FIH, ktoré nevyužívali vládnu záruku: Dlhopisy FIH s dvojročnou až štvorročnou splatnosťou boli ocenené s maržou 600 – 700 bázických bodov (ďalej len „bb“) nad úrovňou swapu s rovnakou splatnosťou naviazaného na EURIBOR. |
2.2. UDALOSTI, KTORÉ VYVOLALI OPATRENIA POMOCI
(19) |
V roku 2011 a 2012 FIH predpokladala ťažkosti s dlhopismi so splatnosťou v roku 2012 a 2013. Výsledný problém s financovaním bol spôsobený najmä poklesom úverového ratingu FIH a zmenenými podmienkami na kapitálovom trhu (18). V júli 2009 bola spoločnosti FIH už poskytnutá pomoc v oblasti likvidity vo forme vládnej záruky v celkovej výške 50 miliárd DKK (6,31 miliardy EUR), ktorú využila v celom rozsahu. Bola jej takisto poskytnutá injekcia hybridného kapitálu Tier 1 vo výške 1,9 miliardy DKK (255 miliónov EUR) od štátu v rámci dánskej záručnej schémy. K 31. decembru 2011 mala FIH v držbe vládou zaručené dlhopisy vo výške 41,7 miliardy DKK (5,56 miliardy EUR), ktoré predstavovali 49,94 % súvahy banky. |
(20) |
Vzhľadom na splatnosť uvedených štátom zaručených dlhopisov v rokoch 2012 a 2013 čelila FIH problému s financovaním. FSA odhadla v druhom polroku roka 2011, že existovalo pomerne vysoké riziko, že by FIH nedokázala splniť požiadavky na likviditu v nasledujúcich 12 až 18 mesiacoch v dôsledku jej očakávanej neschopnosti získať financovanie z otvorených trhov. |
(21) |
V záujme vyriešenia uvedených vznikajúcich problémov s likviditou mala FIH podstatne zredukovať svoju súvahu. |
2.3. OPATRENIA POMOCI
(22) |
Na vyriešenie problémov s likviditou, ktorým mala FIH podľa očakávaní čeliť, v júli 2012 Dánsko navrhlo komplexné opatrenie týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou na prevod problematických aktív FIH súvisiacich s financovaním majetku na novú dcérsku spoločnosť spoločnosti FIH Holding (ďalej len „Newco“). Dánsko sa zároveň zaviazalo, že poskytne financovanie a rekapitalizáciu spoločnosti Newco kedykoľvek to bude potrebné. |
(23) |
„Opatrenia“ (19) pozostávali z dvoch fáz dohody o kúpe akcií (20) a niekoľkých vedľajších dohovorov, na základe ktorých boli aktíva skupiny FIH vo výške približne 17,1 miliardy DKK (2,3 miliardy EUR alebo 28 % celkových aktív FIH v čase prevodu) prevedené na Newco. Newco (21) potom kúpila dánska spoločnosť pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSC“) (22) a následne mala byť zlikvidovaná riadnym spôsobom podľa schváleného dánskeho systému likvidácie (23) v súlade so zásadami systému (24). Očakáva sa, že postup likvidácie bude trvať do 31. decembra 2016, ale mohol by trvať do 31. decembra 2019. FSC bola schopná financovať takmer celú výšku kapitálu 2 miliárd DKK za nákup spoločnosti Newco predčasným splatením dlžobného úpisu hybridného kapitálu Tier 1 vo výške 1,9 miliardy DKK, ktorú FIH (25) poskytol štát v roku 2009. FSA schválila splatenie štátnej kapitálovej injekcie zo strany FIH 2. júla 2012 na základe analýzy platobnej schopnosti a likvidity, ktorá zahŕňala opatrenie prevodu aktív. (26) |
(24) |
Vo fáze 1 došlo k oddeleniu aktív a pasív FIH Erhvervsbank a FIH Kapital Bank do spoločnosti Newco, novej dcérskej spoločnosti vo vlastníctve FIH Holding. Aktíva prevedené do spoločnosti Newco boli úvery na nehnuteľnosti a cenné papiere vo výške 15,2 miliardy DKK (2,1 miliardy EUR) a deriváty vo výške 1,6 miliardy DKK (215 miliónov EUR). Počiatočné záväzky spoločnosti Newco predstavovali dve pôžičky (pôžička jeden a pôžička dva) so zvyšnou časťou vlastného kapitálu vo výške 2 miliárd DKK. |
(25) |
Pôžička jeden bola pôžičkou na pohltenie strát od FIH pre Newco vo výške 1,65 miliardy DKK (221 miliónov EUR). Uvedenú pôžičku Newco splatí spoločnosti FIH len v prípade, ak postup likvidácie majetku prevedeného na Newco vytvorí výnosy presahujúce kúpnu cenu FSC vo výške 2 miliárd DKK (268 miliónov EUR). Pokiaľ ide o odmenu za pôžičku jeden, Newco má platiť sadzbu päťročných dánskych štátnych dlhopisov plus 1,15 % (27). |
(26) |
Pôžička dva bola pôžičkou od FIH Erhvervsbank pre Newco vo výške 13,45 miliardy DKK (1,8 miliardy EUR). Pokiaľ ide o odmenu za pôžičku dva, Newco má FIH platiť trojmesačnú sadzbu CIBOR pre DKK plus 1,12 %. Splatnosť pôžičky dva je totožná so splatnosťou pôžičiek, ktoré predtým vydala FIH v rámci štátnej záruky. Pôžička dva a uvedené zodpovedajúce pôžičky teda dosiahli úplnú splatnosť v polovici roka 2013 a bolo zmluvne dohodnuté, že keď Newco splatí pôžičky FIH, FIH splatí nesplatené pôžičky, ktoré boli zaručené vládou. Keďže nominálnu výšku pôžičky dva splatila Newco spoločnosti FIH, FSC poskytla financovanie spoločnosti Newco vo výškach potrebných na refinancovanie aktív spoločnosti Newco. |
(27) |
Vo fáze 2, ktorá sa uskutočnila ihneď po dokončení fázy 1, FSC kúpila všetky akcie v spoločnosti Newco od FIH Holding. Cena, ktorú pôvodne uhradila (28) FSC spoločnosti FIH Holding za Newco, bol vlastný kapitál (čistá hodnota) k 1. januáru 2012, ktorý dosiahol 2 miliardy DKK. |
(28) |
FIH Holding by potom mohla použiť hotovostný výťažok ako okamžitú likviditu na splatenie niektorých vládou zaručených dlhopisov. Prevod aktív zároveň viedol k nahradeniu úverov na nehnuteľnosti úvermi vládou sponzorovaného subjektu, čím sa znížili RVA spoločnosti FIH približne o 10 miliárd DKK (29). |
(29) |
Okrem dohody o kúpe akcií zahŕňajú opatrenia niekoľko vedľajších dohovorov medzi FIH Holding a FSC:
|
(30) |
FSC má zmluvný nárok získať späť pri zániku spoločnosti Newco aspoň svoju počiatočnú investíciu 2 miliárd DKK zníženú o náklady vzniknuté spoločnosti FIH a FSC v rámci transakcie. Ak budú v dôsledku procesu likvidácie výnosy menšie ako kúpna cena vo výške 2 miliárd DKK, FIH pokryje rozdiel pôžičkou jeden, pôžičkou na pohltenie strát, resp. zárukou. Ak výnosy z postupu likvidácie prekročia 1,5 miliardy DKK, spoločnosti FSC sa okrem minimálnej sumy 2 miliárd DKK, ktorú má dostať, vyplatí ďalších 25 % akejkoľvek presahujúcej sumy. Akákoľvek ďalšia presahujúca suma bude vyplatená spoločnosti FIH Holding. Ak v skutočnosti konečný výťažok bude nižší ako 1,5 miliardy DKK, FSC dostane 2 miliardy DKK. Ak napríklad konečný výťažok bude 1,9 miliardy DKK, FSC dostane 2,1 miliardy DKK. |
2.4. KONANIE VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA
(31) |
Komisia v rozhodnutí o záchrane a začatí konania uviedla pochybnosti týkajúce sa primeranosti opatrení, obmedzenia na nevyhnutné minimum, či existoval primeraný vlastný príspevok skupiny FIH a či bolo dostatočne obmedzené narušenie hospodárskej súťaže. |
(32) |
Uvedené obavy boli vyvolané vysokou zložitosťou opatrení, ktoré sa javili ako zbytočne komplikované na vyriešenie budúcich problémov FIH s likviditou. Predovšetkým nebolo jasné, do akej miery boli rôzne vedľajšie dohovory a prepojenia vo vzorci na výpočet odmeňovania nevyhnutné, primerané a dobre cielené na účely oznámenia o bankovníctve z roku 2008 (31). |
(33) |
Ďalej, v čase rozhodnutia o záchrane a začatí konania bolo zámerom FIH agresívne vstúpiť na internetový trh retailových vkladov presadzovaním úlohy „vedúceho postavenia pri stanovovaní cien“. Uvedený vstup na internetový trh retailových vkladov bol základnou zložkou stratégie FIH na riešenie problémov so svojím financovaním. |
(34) |
Okrem toho bolo veľmi nepravdepodobné, že by navrhovaná odmena, ktorá sa mala uhradiť spoločnosti FSC za prevedené aktíva a pasíva, bola v súlade s úrovňou odmeny, na ktorú sa odkazuje v bode 21 oznámenia o znehodnotených aktívach (32), podľa ktorého by banky mali niesť straty súvisiace so znehodnotenými aktívami v plnom rozsahu. V bode 21 sa vyžaduje primeraná odmena pre štát za opatrenia týkajúce sa aktív, aby sa zaistilo, že bremeno zodpovednosti a záťaže je pre akcionárov rovnaké bez ohľadu na konkrétny zvolený model. |
3. REŠTRUKTURALIZÁCIA
3.1. PLÁN REŠTRUKTURALIZÁCIE
(35) |
Dánsko predložilo 24. júna 2013 konečné aktualizované znenie plánu reštrukturalizácie pre skupinu FIH na obdobie rokov 2012 až 2016. Tento plán zahŕňa najlepší možný a najhorší možný scenár (33), aby sa preukázala schopnosť FIH obnoviť dlhodobú životaschopnosť, dostatočné rozdelenie bremena a primerané opatrenia na riešenie opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž. |
(36) |
Plán reštrukturalizácie je založený na predpokladoch týkajúcich sa vývoja rastu hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“) a vývoja zmien krátkodobých a strednodobých úrokových sadzieb podľa odhadu dánskeho ministerstva pre podnikanie a rast týkajúceho sa vývoja krátkodobých úrokových sadzieb do roku 2014. V pláne sa predpokladá mierne oživenie rastu HDP v roku 2013 a ďalších rokoch. |
(37) |
V najlepšom prípade (34) sa očakáva, že FIH bude priebežne zlepšovať svoje výsledky do roku 2016. Návratnosť vlastného kapitálu pred zdanením (35) na úrovni skupiny je vyčíslená na 10,3 % k 31. decembru 2013 a 11,2 % (36) k 31. decembru 2016. |
(38) |
Najhorší scenár (37) je založený na menej priaznivých trhových predpokladoch. Tie okrem iného zahŕňajú zhoršujúce sa trhové podmienky pre financovanie bánk z hľadiska objemu, ako aj ceny; nižší dopyt po úveroch a poradenských službách; nepriaznivý vývoj výmenných kurzov, úrokových sadzieb atď.; a poplatky za znehodnotenie zostávajúce nad historickými úrovňami počas podnikateľského cyklu. Podľa odhadov FIH by uvedené prvky vývoja spolu viedli k návratnosti normalizovaného vlastného kapitálu pred zdanením na úrovni skupiny vo výške 0,9 % k 31. decembru 2013 a 2,0 % k 31. decembru 2016. |
(39) |
V oboch prípadoch ide o pomerne nízku návratnosť vlastného kapitálu, ktorá je spôsobená najmä zákazom výplaty dividend a zákazom kupónových platieb uvedených v záväzkoch, ktoré Dánsko prijalo v súvislosti s prešetrovaním štátnej pomoci. V dôsledku uvedených záväzkov by si skupina FIH ponechala zisky do konca reštrukturalizačného obdobia a vyrovnania opatrení. |
(40) |
Pôvodne sa činnosti FIH v oblasti bankovníctva týkali troch segmentov: majetkové financovanie, financovanie nadobúdaní a podnikové bankovníctvo. Podnikateľský segment majetkového financovania bol zrušený v rámci reštrukturalizácie FIH, keďže úvery v rámci majetkového financovania boli v roku 2012 predané spoločnosti FSC. Okrem toho budú postupne rušené úvery v jej organizačnom útvare financovania nadobúdaní. Podnikové bankovníctvo bude preto jediným organizačným útvarom, ktorý pretrvá. Od marca 2013 klesol počet zamestnancov na plný pracovný čas na 214. |
(41) |
Podľa plánu reštrukturalizácie sa mala výška súvahy znížiť do 31. decembra 2013 na 27,68 miliardy DKK (3,74 miliardy EUR). K 31. decembru 2016 FIH predpokladá celkový podiel kapitálu 19,6 %. |
(42) |
Povinný pomer likvidity (38), ktorý 31. decembra 2012 dosahoval 214 %, má podľa očakávaní 31. decembra 2013 dosahovať 239,7 %. |
(43) |
Očakáva sa, že počas reštrukturalizačného obdobia podiel celkového kapitálu dosiahne 19,6 % a povinný pomer likvidity 175 %, čím významne presiahne regulačné požiadavky. |
(44) |
Výnos z takzvaného normalizovaného vlastného imania (39) pred zdanením podľa najlepšieho scenára (40) plánu reštrukturalizácie je vyčíslený na 9 % k 31. decembru 2013 a 10,1 % k 31. decembru 2016.Uvedené číselné údaje sú v prípade najhoršieho scenára (41) 0,9 % a 4,7 %. |
(45) |
Situácia banky sa výrazne zlepšila od polovice roka 2011, keď FSA predpokladala, že by FIH mala čeliť veľkým potrebám likvidity, ktoré by nebola schopná splniť. FIH splatila zostávajúce nesplatené štátom zaručené dlhopisy a výzva týkajúca sa refinancovania sa teda vyriešila do 13. júna 2013. Okrem toho FIH splatila 2. júla 2013 vládny hybridný kapitál Tier 1. |
(46) |
V súčasnosti nemá FIH žiadne problémy s dosahovaním svojej regulačnej platobnej schopnosti alebo požiadavkami na likviditu. |
3.2. OPATRENIA PRIJATÉ DÁNSKOM NA RIEŠENIE OBÁV, KTORÉ VYJADRILA KOMISIA
(47) |
Na riešenie obáv vyjadrených Komisiou v kontexte rozhodnutia o záchrane a začatí konania Dánsko a skupina FIH prijali súbor opatrení. |
(48) |
FIH uskutočnila „jednorazovú“ platbu FSC vo výške 310,25 milióna DKK (39,12 milióna EUR) s dňom valuty 4. decembra 2013 (42). |
(49) |
FIH uhradila s dátumom valuty 18. decembra 2013 61,7 milióna DKK spoločnosti Newco ako čiastočnú splátku poplatkov získaných na základe dohody o správe za rok 2012 a spätne znížila správcovské poplatky za správu a hedžing za rok 2013 účtované spoločnosti Newco na 0,05 % portfólia nesplatených úverov. |
(50) |
FIH znížila svoje celkové aktíva zo 109,3 miliardy DKK (14,67 miliardy EUR) k 31. decembru 2010 na 60,80 miliardy DKK (8,16 miliardy EUR) k 31. decembru 2012, čo zodpovedá zníženiu o 44 %. |
(51) |
FIH ďalej znížila svoju knihu úverov z 58,0 miliardy DKK (7,79 miliardy EUR) k 31. decembru 2010 na 16,2 miliardy DKK (2,17 miliardy EUR) k 31. decembru 2012, to znamená o 41,8 miliardy DKK celkovo, čo zodpovedá poklesu o 72 %. |
(52) |
Okrem toho FIH významne znížila rizikové línie v oblasti trhov (43). |
(53) |
FIH znížila počet svojich zamestnancov na plný pracovný čas z 356 k 31. decembru 2010 na 214 k 31. marcu 2013, čo zodpovedá zníženiu o 41 %. |
(54) |
Okrem toho FIH znížila svoju geografickú prítomnosť, keďže boli zatvorené dve z jej štyroch regionálnych kancelárií. |
3.3. ZÁVÄZKY NAVRHNUTÉ DÁNSKOM
(55) |
So zreteľom na obavy vyjadrené Komisiou v rozhodnutí o záchrane a o začatí konania a v záujme zaistenia súladu s oznámením o znehodnotených aktívach, najmä so zreteľom na správnu kompenzáciu za opatrenia prevodu aktív, Dánsko poskytlo ďalšie záväzky, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 55 až 62. |
(56) |
FIH bude uskutočňovať ročnú platbu vo výške 12,1 milióna DKK (1,61 milióna EUR) FSC od 30. septembra 2014 do konečného vyrovnania transakcie s ACT/ACT (44) pro rata temporis platbou za posledné obdobie k dátumu vyrovnania (to môže byť do 31. decembra 2019). |
(57) |
FIH zníži správcovské poplatky, ktoré uhrádza FSC, alebo uskutoční súhrnnú platbu pre FSC so súčasnou hodnotou zníženia alebo platbu vo výške 143,2 milióna DKK (19,09 milióna EUR). |
(58) |
Na dosiahnutie uvedeného výsledku FIH uhradila 61,7 milióna DKK spoločnosti Newco ako čiastočnú splátku poplatkov, ktoré FIH získala od spoločnosti Newco na základe dohody o správe za rok 2012. FIH takisto znížila správcovské poplatky za správu a hedžing účtované spoločnosti Newco na 0,05 % za portfólio nesplatených úverov za rok 2013. |
(59) |
FIH okrem toho zníži správcovské poplatky za správu a hedžing účtované spoločnosti Newco na 0,05 % per annum za portfólio nesplatených úverov od 1. januára 2014. |
(60) |
FIH bude platiť spoločnosti FSC ďalší ročný poplatok 47,2 milióna DKK (6,29 milióna EUR) v prípade, že FSA zmení svoj regulačný postoj, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na úrovni holdingu tak, aby regulačná kapacita FIH na poskytovanie úverov zostala neobmedzená kapitálovou pozíciou spoločnosti FIH Holding. |
(61) |
Záväzkami sa takisto zabezpečuje stiahnutie FIH z určitých podnikateľských oblastí (majetkové financovanie, správa súkromného majetku, súkromného bohatstva), ako aj súbor etických obmedzení vrátane zákazu vedúceho postavenia pri stanovovaní cien vkladov, zákazu agresívnych obchodných praktík a zákazu nadobúdaní, ako aj likvidácie FIH Realkredit A/S, ktorá bola hypotekárnou bankou FIH Group. FIH Realkredit A/S bola zlikvidovaná v roku 2013. |
(62) |
Úplný zoznam záväzkov (45) je uvedený v prílohe. |
4. STANOVISKO DÁNSKYCH ORGÁNOV
(63) |
Keď Dánsko oznámilo opatrenia Komisii, jeho počiatočné stanovisko (46) bolo, že prevod majetku na spoločnosť Newco zahŕňal štátnu pomoc pre Newco, ale že akákoľvek takáto pomoc by bola zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy. |
(64) |
V rovnakom oznámení Dánsko tvrdilo, že skupine FIH nebola poskytnutá štátna pomoc, pretože FSC bude platiť za Newco trhovú cenu. Dánsko kvantitatívne neodôvodnilo uvedené tvrdenie, a to ani odkazom na príslušné trhové údaje alebo vysvetlením odôvodnenia nákladov na transakciu, ale zdôraznilo, že:
|
(65) |
V uvedenej súvislosti Dánsko dospelo k záveru, že FIH nezískala výhodu. V prípade, že by Komisia mala odlišný názor v uvedenej veci, Dánsko uviedlo, že akákoľvek pomoc pre FIH by mohla byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pretože opatrenie predstavuje reštrukturalizáciu FIH v súlade s oznámením o reštrukturalizácii (47). |
(66) |
Dánsko nadviazalo na svoje počiatočné oznámenie 20. marca 2012 (48) prezentáciou, v ktorej upozornilo, že FIH nepožiadala o opatrenia a že v čase, keď FIH uzavrela uvedené opatrenia, mala alternatívy znižovania dlhu, čím sa odôvodňovalo tvrdenie, že o transakcii sa rokovalo za trhových podmienok. Uviedlo tiež, že počiatočné odpisovanie účtovnej hodnoty aktív vo výške 1,4 miliardy DKK a ďalší diskont úpravy rizika vo výške 1,3 miliardy DKK zodpovedali trhovej cene. Okrem toho akékoľvek straty z úpravy ceny (earn-out) by boli opravené vzorcom z dohody o kúpe pohyblivých akcií, takže účinný mechanizmus následnej úpravy by zabezpečil určenie ceny v súlade s trhovými podmienkami. Dánsko nevypracovalo výšku navrhovaného diskontu a úpravy o riziko, ani dôvody, prečo by viedli k trhovej cene. |
(67) |
V následnej korešpondencii s Komisiou (49) Dánsko uistilo, že maximálna strata, ktorej bola FSC vystavená, bola 1,05 miliardy DKK, to znamená rozdiel medzi úverom na pohltenie straty vo výške 1,65 miliardy DKK na jednej strane a súčtom odpisu trhovej hodnoty a výšky úpravy o predbežné riziko, ktorá dosahovala 2,7 miliardy DKK, na druhej strane. Takisto tvrdilo, že štát využíva podstatné zníženie svojho rizika spojeného so štátom zaručenými úvermi pre FIH a splatením predchádzajúcej kapitálovej injekcie 1,9 miliardy DKK spoločnosťou FIH. |
(68) |
Memorandom predloženým 23. apríla 2012 (50) Dánsko informovalo Komisiu o tom, že „momentálne neposkytne Komisii ďalšie argumenty vo veci využívania zásady investora v trhovom hospodárstve“. Zároveň poskytlo určité vysvetlenia vo veci metodík určovania hodnoty, ktoré použil právny poradca FSC. |
(69) |
Následne 16. mája 2012 Dánsko uistilo, že FIH Holding a FSC rokovali o podmienkach transakcie na základe zvyčajných obchodných úvah o rozdelení rizika a zisku a uistilo, že transakcia sa uskutočnila za trhových podmienok. Toto tvrdenie osvedčila účtovná spoločnosť FSC, KPMG (51). |
(70) |
Dánsko predložilo 7. júna 2012 správu KPMG, v ktorej sa posudzujú opatrenia so zohľadnením všetkých prispievajúcich prvkov zároveň. KPMG nevidela „dôvod dospieť k záveru, že by podmienky dohody nezodpovedali rizikám pre FSC“ s odvolaním sa na vysokú úroveň kolaterálu, možné použitie krytých dlhopisov, pôžičky na pohltenie strát a 25 % úpravu ceny (earn-out) pre FSC. |
(71) |
Dánsko 11. septembra 2012 vo svojej odpovedi na začatie konania priamo nenamietalo proti stanovisku Komisie o tom, že opatrenia predstavovali štátnu pomoc, ale odkazovalo na svoju argumentáciu z 29 marca 2012 (52), v ktorej uviedlo, že akýkoľvek prevod nad trhovou hodnotou by sa kompenzoval úverom na pohltenie straty a zárukou cenovej úpravy, ktorú poskytla FIH Holding. Okrem toho Dánsko uviedlo zvýšenia marže pri obnovení a vyššiu sadzbu spätného odkúpenia, než sa predpokladalo, ako príklady na odôvodnenie uvedeného stanoviska, ale bez toho, aby výslovne uviedlo, že by sa mala uplatňovať zásada investora v trhovom hospodárstve (ďalej len „ZITH“) (53). |
(72) |
Dánsko namiesto toho tvrdilo, že opatrenia sú zlučiteľné a uviedlo argumenty na preukázanie toho, že sú primerané, že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum a že narušenie hospodárskej súťaže je obmedzené (54). |
(73) |
Dánske orgány takisto zopakovali svoje stanovisko v liste z 23. apríla 2012, že opatrenia boli výsledkom rokovaní medzi FIH a FSC (55) a tvrdili, že určité usmernenie v oznámení o bankovníctve (56) si vyžadovalo úroveň zložitosti v opatreniach (57), čím spochybňovali, že z dôvodu zložitosti by sa mohli považovať za neprimerané. |
(74) |
Keď Komisia informovala Dánsko o znaleckom posudku vo veci trhovej hodnoty a reálnej ekonomickej hodnoty opatrení, Dánsko namietalo voči výsledkom a v období od 7. februára do 11. septembra 2013 predložilo rad otázok a objasnení. |
(75) |
Dánsko uviedlo, že pomoc bola obmedzená na nevyhnutné minimum (58), pretože predpokladalo, že hodnota prevodu nepresiahne reálnu ekonomickú hodnotu, ale dodalo, že uvedená skutočnosť sa dokázala zistiť až v konečnom ocenení Komisiou. |
(76) |
Okrem aspektov určovania hodnoty Dánsko uviedlo kladné účinky prevodu na regulačnú pozíciu FIH v súlade s cieľom obnovy dlhodobej životaschopnosti obsiahnutej v pláne reštrukturalizácie. |
(77) |
Dánsko takisto tvrdilo, že stratégia nadobúdania vkladov FIH je nezávislá od opatrenia štátnej pomoci a nepredstavuje zámer úlohy „vedúceho postavenia pri stanovovaní cien“, ale je základnou súčasťou jej stratégie financovania. Napriek tomu však Dánsko poskytlo záväzok, že FIH bude dodržiavať zákaz vedúceho postavenia pri stanovovaní cien, aby tak odstránilo obavy Komisie. |
5. POSÚDENIE
5.1. EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI
(78) |
Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátna pomoc je pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. |
(79) |
Komisia sa domnieva, že opatrenia v prospech FIH opísané v oddiele 2.3 by sa mali posudzovať spolu ako balík. Opatrenia sú súčasťou jednej transakcie, keďže ich prvky sú vzájomne závislé (chronologicky a z hľadiska štruktúry) a boli navrhnuté spolu, aby sa riešil problém financovania FIH. |
5.1.1. Štátne zdroje
(80) |
Opatrenia opísané v oddiele 2.3 zahŕňajú štátne zdroje, pretože sú priamo financované FSC, ktorá je spoločnosťou v štátnom vlastníctve (prostredníctvom dánskeho ministerstva podnikania) zodpovedná za poskytovanie rôznych druhov opatrení dánskym bankám v kontexte finančnej krízy (59). Po prvé, FSC poskytuje 2 miliardy DKK v hotovosti za zmluvu o kúpe akcií Newco. Po druhé, FSC sa zaviazala financovať majetok spoločnosti Newco, kým FIH splatí jej pôžičky so štátnou zárukou. Uvedený záväzok môže presiahnuť 13 miliárd DKK. Po tretie, FSC sa vzdáva sumy úroku na účel úhrady záruky od FIH Holding. |
5.1.2. Existencia výhody
(81) |
Opatreniami opísanými v oddiele 2.3 sa poskytuje výhoda, pretože ich výsledkom je očistenie aktív pre FIH, čím sa zlepšujú kapitálové podiely skupiny a zároveň sa banke umožňuje lepšie riešiť svoje problémy s financovaním. |
(82) |
Dánske orgány argumentovali, že opatreniami sa dodržiava zásada investora v trhovom hospodárstve, a preto nepredstavujú štátnu pomoc pre skupinu FIH. |
(83) |
Komisia preto posúdi, či opatrenia v prospech skupiny FIH prejdú testom zásady investora v trhovom hospodárstve. Uvedeným testom sa preskúma, či by sa účastník trhu zúčastnil v danej transakcii za rovnakých podmienok ako verejný investor v čase prijatia rozhodnutia o sprístupnení verejných zdrojov. K štátnej pomoci nedochádza, ak sa verejné zdroje poskytnú za okolností a podmienok, ktoré zodpovedajú trhovým podmienkam. |
(84) |
V danom smere sa Komisia v konkrétnom prípade skupiny FIH domnieva, že je relevantné preskúmať i) či pôvodne existoval súkromný investor ochotný financovať opatrenia za rovnakých zmluvných podmienok ako členský štát; ii) ak áno, aká bola návratnosť investícií, ktorú požadoval, v porovnaní s návratnosťou pre štát, a iii) v prípade neexistencie súkromného záujmu, aká by bola očakávaná návratnosť (60) a rozdelenie potenciálnych výnosov z opatrení pre štát v porovnaní s tými, ktoré by očakával trhový investor, ak by sa zaviazal k opatreniam za bežných podmienok trhového hospodárstva. Ak štát akceptuje uvedené podmienky alebo lepšie, opatrenia možno považovať za vykonané za trhových podmienok. Predovšetkým je dôležité skontrolovať, či transakcia vo svojej celistvosti generuje kladný peňažný tok, pretože žiadny súkromný prevádzkovateľ, ktorého cieľom je maximalizovanie svojho zisku, by nevstúpil do stratovej transakcie. |
(85) |
Najjasnejším dôkazom preukazujúcim, že transakcia je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, je, že podmienky obchodu by boli nielen prijateľné pre hypotetického prevádzkovateľa v trhovom hospodárstve, ale že v skutočnosti existuje taký prevádzkovateľ zúčastňujúci sa na rovnakej investícii za rovnakých podmienok ako štát. Účasť iných investorov poskytuje referenciu pre Komisiu na vypracovanie svojho posúdenia uplatniteľnosti zásady investora v trhovom hospodárstve. |
(86) |
V čase, keď Dánsko udelilo opatrenia, neexistoval účastník trhu pripravený poskytnúť FIH podobné opatrenia, ako boli tie, ktoré boli poskytnuté subjektmi pod kontrolou štátu. Konkrétne ani konzorcium vlastníkov, ani žiadna tretia strana nevyjadrili zámer investovať do FIH. Komisia nemá dôvody dospieť k záveru, že za uvedených okolností by bol prevádzkovateľ v trhovom hospodárstve ochotný zúčastniť sa opatrení. Neexistencia súkromného záujmu je náznakom finančných ťažkostí a slabej pozície banky. |
(87) |
Bez prevádzkovateľa investujúceho za rovnakých podmienok ako štát opatrenie ešte nemusí predstavovať pomoc, ak by za podobných okolností súkromný prevádzkovateľ poskytol rovnaké financovanie a požadoval výnos najmenej taký vysoký ako výnos, ktorý dostal štát. Toto posúdenie by bolo v zásade založené na podnikateľskom pláne so zohľadnením dostupných informácií a predvídateľného vývoja v čase udelenia verejného financovania a nemalo by sa opierať o žiadnu analýzu založenú na neskoršej situácii. |
(88) |
Okrem toho, jedna zo situácií, v ktorých je najťažšie uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve, je, keď spoločnosť už je príjemcom štátnej pomoci. V tomto prípade FIH už dostala rekapitalizáciu 30. júna 2009, ktorú splatila 2. júla 2012. Hybridné nástroje použité na rekapitalizáciu boli kompenzované na […] (61) %. FIH sa takisto podieľala na dánskej záručnej schéme. Uvedené skutočnosti samy osebe síce nevylučujú uplatnenie zásady investora v trhovom hospodárstve, naznačujú však ťažkosti, ktorým FIH čelila, a ovplyvnili by ochotu súkromných investorov investovať do opatrení. Predchádzajúcou pomocou sa už narúšajú ekonomické okolnosti, čím sa vytvára dojem pokračovania štátnej podpory. V tomto hodnotení Komisia do úvahy vzala nahradenie týchto výhod novými. |
(89) |
FSA zastávala názor, že FIH bola v neistej pozícii, pretože existovalo významné riziko, že by FIH nebola schopná splniť si svoje zákonné požiadavky týkajúce sa likvidity pri uplynutí splatnosti dlhopisov so štátnou zárukou. Uvedená situácia by preto mohla viesť k odňatiu bankovej licencie (62) FIH. Stanovisko FSA preto podporuje posúdenie Komisie v tom, že by bolo nepravdepodobné, že by trhový prevádzkovateľ investoval do FIH. Možno síce argumentovať, že správa FSA nebola verejne prístupná, trhový prevádzkovateľ by však mal prístup k profilu splatnosti dlhopisov FIH s vládnou zárukou a bol by preto schopný vyvodiť rovnaký záver. |
(90) |
V prípade neexistencie skutočného súkromného investora musí Komisia na účel kontroly uplatniteľnosti zásady investora v trhovom hospodárstve posúdiť, či celkový výnos opatrení v prospech FIH je rovnaký alebo vyšší ako očakávaný výnos, ktorý by hypotetický súkromný investor požadoval na to, aby podnikol uvedenú investíciu. Očakávaný výnos opatrení závisí od budúceho prúdu výnosov z peňažných tokov, ktorý musí byť prerušený do súčasného dňa, aby sa odvodila čistá súčasná hodnota (ďalej len „ČSH“) s použitím primeranej diskontnej sadzby. |
(91) |
Komisia sa opierala o poradenstvo experta a odhadla trhovú hodnotu majetku spoločnosti Newco a vymodelovala očakávaný výnos pre FSC za celé rozdelenie likvidačných hodnôt vlastného kapitálu spoločnosti Newco. Pritom sa musia zohľadniť všetky prvky dohody o nákupe akcií, ako je čistá likvidačná hodnota, výnosy a náklady vzniknuté FSC a skupine FIH a úprava kúpnej ceny, ktorá zahŕňala pôžičku na pohltenie straty. Použitie distribučného modelu je potrebné na výpočet ČSH výhod pochádzajúcich z 25 % účasti na vlastnom kapitále smerom nahor, ako aj záporných vplyvov z kombinácie veľkých majetkových strát v spoločnosti Newco a zlyhania FIH Holding, ak by sa taký scenár mal uskutočniť (63). |
Graf 1
Čistá súčasná hodnota opatrenia pre FSC
(92) |
Graf 1 znázorňuje pre rôzne likvidačné hodnoty majetku spoločnosti Newco (od 5,1 miliardy DKK do 28,3 miliardy DKK) ČSH dohody o kúpe akcií. Každý zo scenárov sa vyskytne s pravdepodobnosťou naznačenou bodkovanou čiarou v mierke vpravo (0,1 % až 7,5 %). V najpravdepodobnejších scenároch je výnos mierne záporný. |
(93) |
Ako možno vidieť z grafu 1, celková priemerná ČSH vážená pravdepodobnosťou je v prípade operácie dohody o kúpe akcií takisto záporná. Výpočet znalca znázorňuje, že dosahuje 726 miliónov DKK. V dôsledku toho je výsledkom dohody o kúpe akcií strata namiesto zisku. Prevádzkovateľ v trhovom hospodárstve by požadoval majetkovú kompenzáciu najmenej 10 % (64) per annum pri podobnej investícii 2 miliárd DKK, čo by generovalo približne 1,33 miliardy DKK za obdobie sedemročnej existencie spoločnosti Newco. Komisia preto dospela k záveru, že žiadny prevádzkovateľ v trhovom hospodárstve by nebol ochotný investovať za podmienok rovnocenných s podmienkami dohody o kúpe akcií. V dôsledku toho opatrenia nie sú v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve (65). |
(94) |
Treba si všimnúť, že vo výpočte uvedenom v odôvodneniach 91 – 93 Komisia zohľadnila korešpondenciu od Dánska zo 7. februára a 11. marca 2013, ako aj následnú korešpondenciu (66), v ktorej Dánsko predložilo predtým neposkytnuté prvky, ako sú osobitné výklady zložiek pohyblivej kúpnej ceny, referenčný dátum záznamov expozícií predloženého úveru, ktoré boli vyhradené na prevod z FIH na Newco, vývoj kreditnej kvality portfólia od decembra 2011 do septembra 2012 a analýzu „nepodmienených úverových liniek“ v portfóliu na vyššej úrovni. |
(95) |
Okrem toho vyčíslenia uvedené v argumentoch Dánska (67) v dôkladnom preskúmaní neobstoja. Po prvé sumy odpisov ex ante a rezervy na riziká nie sú podložené správou o nezávislom ocenení (68). Okrem toho, keď sa zváži možnosť, že by skupina FIH nebola schopná splniť záruky ex post, nie je dôvod, prečo by straty Newco nemohli presiahnuť 2,7 miliardy DKK, pričom v takom prípade by bola FSC (a teda dánska vláda) zmluvne povinná rekapitalizovať Newco pred jej konečnou likvidáciou. Komisia preto dospela k záveru, že tvrdenie, že akékoľvek investičné straty by boli obmedzené na 1,05 miliardy DKK, nie je odôvodnené. |
(96) |
Skutočnosť, že o podmienkach rokovali FSC a FIH Holding, nevyhnutne neznamená, že opatrenia boli vykonané za trhových podmienok. Ak malo Dánsko v úmysle poskytnúť ďalšiu pomoc v podstatnej výške banke čeliacej vážnym ťažkostiam s likviditou, samotná táto skutočnosť by nevylučovala rokovania medzi orgánmi a uvedenou bankou o konkrétnych bodoch transakcie. Z dôvodu dvojstranného aspektu rokovania, ktoré sa uskutočnilo, neexistovali vlastnosti, ktoré má otvorené nediskriminačné verejné obstarávanie alebo porovnanie podobných trhových transakcií. Z toho dôvodu zlučiteľnosť opatrení s trhovými podmienkami nevyplýva automaticky zo skutočnosti, že sa uskutočnili rokovania. |
(97) |
Pokiaľ ide o správu KPMG zo 7. júna 2012, Komisia súhlasí, že z dôvodu zložitosti opatrení by sa ich zmluvné podmienky mali posúdiť v ich celistvosti, pretože neexistujú jednotlivé ustanovenia, ktoré možno priradiť k odmene za každý jednotlivý prvok. V analýze sa však uviedlo, že sa v správe KPMG prehliadla možnosť extrémnejších negatívnych scenárov, v prípade ktorých by FIH Holding nemusela byť schopná plniť si záväzky. Okrem toho sa v analýze neriešila odmena za investovaný kapitál vo výške 2,0 miliardy DKK. Ako sa uvádza v odôvodnení 95, nemôže existovať zlučiteľnosť s trhovým správaním vzhľadom na to, že neexistuje ročná odmena za kapitál a vzhľadom na len 25 % účasť na raste vlastného kapitálu za sedemročné investičné obdobie, a to na samostatnom základe, ako aj ako parameter v modeli celkovej odmeny (69). |
(98) |
V uvedenom kontexte Komisia konštatuje, že za predchádzajúcej hybridnej rekapitalizácie (70) Tier 1 musela FIH platiť ročný kupón […] % per annum. Okrem toho na začiatku marca 2012 bol dlh v prvom rade FIH kótovaný na trhu s predpokladaným výnosom presahujúcim 10 %. Z toho dôvodu je úvaha Komisie, že by odmena za kapitál mala dosahovať aspoň 10 %, odôvodnená. Trhový prevádzkovateľ by pravdepodobne vyžadoval vyššiu odmenu, ako je uvedená úroveň, vzhľadom na osobitné riziká súvisiace s koncentráciou a nízkou kvalitou (71) realitného portfólia Newco popri nízkom ratingu kapitálovej investície. Z toho dôvodu je odmena na úrovni 6,5 %, ako uviedlo Dánsko (72), jednoznačne nedostatočná. Treba uviesť, že transakcia generuje záporný očakávaný výnos. |
(99) |
Komisia dospela k záveru, že opatrenia v prospech FIH nie sú v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve. |
5.1.3. Selektívnosť
(100) |
Používanie opatrení sa týka len skupiny FIH a spoločnosti Newco. Opatrenie je preto selektívne. |
5.1.4. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi
(101) |
Opatreniami sa pomohlo FIH posilniť si pozíciu v oblasti kapitálu a likvidity v porovnaní s pozíciou jej konkurentov, ktorí nemohli využívať podobné opatrenia. Opatrenia teda umožnili FIH zlepšiť si postavenie na trhu. Opatrenie preto môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. |
(102) |
Vzhľadom na začlenenie bankového trhu na európskej úrovni pociťujú výhodu poskytnutú spoločnosti FIH konkurenti v Dánsku (v ktorom pôsobia banky z iných členských štátov) a v iných členských štátoch. Opatrenia sa preto musia považovať za potenciálne ovplyvňujúce obchod medzi členskými štátmi. |
5.2. VÝŠKA POMOCI
(103) |
Vypočítalo sa, že celková výška pomoci v rámci opatrení (73) je približne 2,25 miliardy DKK (približne 300 miliónov EUR). Na účel vyčíslenia výšky pomoci Komisia zohľadnila:
|
(104) |
Za zmierňujúci faktor Komisia považovala predčasné zrušenie vládnych záruk vo výške 0,28 miliardy DKK, ktoré by sa mali odpočítať od celkovej výšky pomoci. |
(105) |
Ako sa uvádza v oddiele 5, Komisia prijala holistický prístup v oceňovaní všetkých podielových a iných peňažných tokov, poplatkov a poskytnutých záruk, so zohľadnením:
|
(106) |
V súlade s oznámením o znehodnotených aktívach sa Komisia v prípade poradenstva o ocenení (76) opierala o externých znalcov. |
5.3. ZLUČITEĽNOSŤ
5.3.1. Právny základ pre zlučiteľnosť pomoci
(107) |
V článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak slúži „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. Vzhľadom na súčasné okolnosti a aj okolnosti finančných trhov v čase rozhodnutia o záchrane a začatí konania sa Komisia domnieva, že opatrenia možno preskúmať na základe uvedeného ustanovenia. |
(108) |
Komisia uznáva, že finančná kríza spôsobila výnimočné okolnosti, v ktorých môže konkurz jednej banky ohroziť dôveru vo finančný systém vo veľkom rozsahu, a to na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni. Môže to tak byť aj v prípade malej banky, ktorá nie je v bezprostredných ťažkostiach, ale pod sprísneným dohľadom orgánu finančného regulačného orgánu, ako je FIH. V čase rozhodnutia o záchrane a začatí konania boli dlhopisy banky s dvojročnou až štvorročnou splatnosťou ocenené s maržou 600 – 700 bb nad úrovňou EURIBOR. Uvedená úroveň ocenenia jasne naznačuje bezprostredné ťažkosti. V takých prípadoch môže byť včasná intervencia nevyhnutná na zabránenie tomu, aby sa príslušná inštitúcia dostala do nestability s cieľom zabrániť ohrozeniu finančnej stability. Osobitne to platí v prípade malej ekonomiky, ako je Dánsko, v ktorej protistrany môžu mať tendenciu nerozlišovať medzi jednotlivými bankami a tak rozšíriť chýbajúcu dôveru spôsobenú zlyhaním jednej banky na celý sektor. Z toho dôvodu je právny základ na posúdenie zlučiteľnosti všetkých opatrení zahrnutých v tomto rozhodnutí článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy. |
(109) |
Pokiaľ ide konkrétne o zlučiteľnosť prevodu aktív na FSC, Komisia posúdi opatrenia so zreteľom na oznámenie o znehodnotených aktívach. |
(110) |
Komisia potom posúdi zlučiteľnosť reštrukturalizačných opatrení so zreteľom na oznámenie o reštrukturalizácii. |
5.3.2. Zlučiteľnosť opatrení s oznámením o znehodnotených aktívach
(111) |
V oznámení o znehodnotených aktívach sa ustanovujú zásady týkajúce sa určenia hodnoty a prevodu aktív so zníženou hodnotou a zlučiteľnosti opatrení so zmluvou. Musí sa posúdiť, či bola pomoc obmedzená na minimum a existuje dostatočný vlastný príspevok banky a jej akcionárov. |
(112) |
Podľa bodu 21 oznámenia o znehodnotených aktívach by banky mali znášať straty spojené s aktívami so zníženou hodnotou v maximálnom rozsahu. V bode 21 sa vyžaduje primeraná odmena pre štát za opatrenia týkajúce sa aktív bez ohľadu na jeho formu, aby sa zaistilo, že bremeno zodpovednosti a záťaže je pre akcionárov rovnaké bez ohľadu na konkrétny zvolený model. |
(113) |
Vo svojej pôvodnej forme sa opatreniami zabezpečovala odmena vo výške nákladov dánskej vlády na financovanie plus len 100 bb za likviditu. Nepredpokladala sa odmena za kapitálovú investíciu okrem čiastkovej (25 %) smerom nahor v prípade čistých výnosov zo zrušenia presahujúcich mechanizmus cenovej úpravy. Okrem toho, v negatívnom scenári, v ktorom by sa portfólio aktív spoločnosti Newco výrazne zhoršilo, by náhradu pre FSC poskytla FIH Holding, ktorá by za uvedených okolností pravdepodobne nemala kapacitu na to, aby si splnila záväzky. Javí sa preto nepravdepodobné, ako sa uviedlo v odôvodneniach 66 až 73 rozhodnutia o záchrane a začatí konania, že by odmena a vlastný príspevok boli dostatočné na to, aby bola pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom podľa usmernení uvedených v oznámení o znehodnotených aktívach. |
(114) |
Komisia preto v súlade s bodom 39 oznámenia o znehodnotených aktívach dôkladne analyzovala trhovú hodnotu opatrení. S pomocou externého znalca odhadla pravdepodobnostné rozdelenie výsledkov pre portfólio aktív spoločnosti Newco a vypočítala vplyv na pravdepodobné konečné likvidačné hodnoty aktív prostredníctvom dohody o kúpe akcií. |
(115) |
Komisia vo svojom posúdení zistila výhody vyplývajúce z ušlej odmeny za kapitál a možné straty spojené s kreditnou kvalitou FIH Holding, nadmerné úroky za pôžičku na pohltenie strát, nadmerné marže vo financovaní spoločnosti Newco zo strany FIH a nadmerné poplatky za správu a derivátový hedžing. Komisia takisto zistila zmierňujúce faktory, ako je včasné zrušenie vládnych záruk. Celkovo obsahovali opatrenia prvok štátnej pomoci vo výške približne 2,25 miliardy DKK. |
(116) |
So zohľadnením bodov 40 a 41 oznámenia o znehodnotených aktívach sa rozdiel medzi hodnotou prevodu a reálnou ekonomickou hodnotou posúdil vykonaním rovnakého výpočtu ako v prípade posúdenia trhovej hodnoty s dvomi prispôsobeniami. Po prvé, rozdelenie výsledkov bolo založené na reálnych ekonomických hodnotách portfólia aktív namiesto trhových hodnôt. Po druhé, požadovaná náhrada za vlastný kapitál vychádzala zo skutočného čistého zníženia kapitálových požiadaviek vyplývajúceho z opatrení. Na základe vyhlásenia FSA Komisia posúdila hrubý účinok zníženia kapitálových požiadaviek vyplývajúceho z opatrení na 375 miliónov (77) DKK a príslušnú hodnotu prevodu na 254 miliónov DKK nad reálnou ekonomickou hodnotou (78), ktoré bolo potrebné odmeniť a vrátiť. Okrem toho bolo potrebné vrátiť 143,2 milióna DKK v nadmerných poplatkoch. |
(117) |
Platba vopred vo výške 254 miliónov DKK (s dňom valuty 1. marca 2012) znížila čistý účinok zníženia kapitálových požiadaviek z 375 miliónov DKK na 121 miliónov DKK. Z toho dôvodu by sa jednorazovou prémiou vo výške 310,25 milióna DKK (79) s dňom valuty 30. septembra 2013 plus ročnou platbou vo výške 12,1 milióna DKK (zodpovedajúcou ročnej odmene za zníženie kapitálových požiadaviek vo výške 10 %) popri spätnom získaní nadmerných administratívnych poplatkov (80) uviedli opatrenia do súladu s oznámením o znehodnotených aktívach. |
(118) |
Dánsko zaistilo, aby FIH uhradilo uvedené sumy (81) popri splnení všetkých dohôd v rámci uzatváracích dokumentov o opatreniach. |
(119) |
Dánsko sa zaväzuje, že FIH nevyplatí dividendy do konečného vyrovnania účtov spoločnosti Newco v rámci dohody o kúpe akcií, aby sa zmiernilo kreditné riziko, ktorému čelí FIH Holding za FSC. |
(120) |
Na záver, opatrenia sú vo svojej celistvosti primerané, obmedzené na minimum a zabezpečuje sa dostatočný vlastný príspevok zo strany FIH. Okrem toho, z dôvodu platby 310,25 milióna DKK a úroku (82) spoločnosti FSC, ako aj ďalších záväzkov, pokiaľ ide o odmenu a poplatky (83), sa opatreniami zabezpečuje primeraná odmena v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach. |
5.3.3. Zlučiteľnosť pomoci s oznámením o reštrukturalizácii a oznámení o predĺžení z roku 2011 (84)
(121) |
Podľa oznámenia o reštrukturalizácii s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy musí reštrukturalizácia finančnej inštitúcie v kontexte súčasnej finančnej krízy i) viesť k obnoveniu životaschopnosti banky alebo jej riadnej likvidácii; ii) zabezpečiť, aby bola pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum a zahŕňať dostatočný vlastný príspevok príjemcu (rozdelenie bremena) a iii) obsahovať dostatočné opatrenia na minimalizáciu narúšania hospodárskej súťaže. |
i) Životaschopnosť
(122) |
Podľa oznámenia o reštrukturalizácii je potrebné, aby členský štát poskytol komplexný plán reštrukturalizácie, v ktorom sa preukáže, ako bude obnovená dlhodobá životaschopnosť príjemcu bez štátnej pomoci v primeranom časovom období v lehote maximálne päť rokov. Dlhodobá životaschopnosť je dosiahnutá vtedy, keď banka je schopná obstáť v konkurencii na kapitálovom trhu vlastnými silami, a to v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných právnych predpisov. Na tieto účely musí byť banka schopná pokryť všetky svoje náklady a poskytovať primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení rizikového profilu banky. Obnovenie životaschopnosti by sa malo odvíjať najmä od interných opatrení a byť založené na dôveryhodnom pláne reštrukturalizácie. |
(123) |
V pláne reštrukturalizácie, ktorý predložilo Dánsko a ktorý sa týkal FIH a pokrýval obdobie do 31. decembra 2016, sa vykazuje obnovenie životaschopnosti na konci uvedeného reštrukturalizačného obdobia. Očakáva sa, že banka zostane zisková a zlepší si svoje ročné výsledky najmä počas obdobia rokov 2013 – 2016 s primeranou návratnosťou vlastného kapitálu v prípade novovytvorených podnikov. V najhoršom scenári by banka ešte generovala zisky, pričom čistý zisk by sa zlepšil z 51 miliónov DKK (6,8 milióna EUR) v roku 2013 na 122 miliónov DKK (16,27 milióna EUR) v roku 2016. |
(124) |
Podľa plánu reštrukturalizácie by do 31. decembra 2016 dosiahol celkový podiel kapitálu FIH 19,6 % a očakáva sa, že povinný pomer likvidity bude 160 %. Všetky uvedené podiely významne prevyšujú regulačné minimálne požiadavky. Skupina sa preto javí ako dobre kapitalizovaná a s dobrou likviditnou pozíciou. |
(125) |
Po opatreniach, najmä prevode pôžičiek, bola FIH schopná nielen splatiť vládou zaručené dlhopisy v roku 2013 v riadnom čase, ale aj splatiť 2. júla 2013 hybridný kapitál, ktorý dostala od vlády. |
(126) |
Opatreniami sa zlepšil profil likvidity FIH, ktorá dokázala k 31. decembru 2012 dosiahnuť zákonný ukazovateľ likvidity 214 %, a očakávalo sa, že k 31. decembru 2013 (85) dosiahne ukazovateľ 239,7 %, čím významne prekročí regulačné požiadavky na likviditu. |
(127) |
Konkrétne sa likvidná medzera, ktorá predtým hrozila FIH, vyplnila odčlenením aktív s pomocou mechanizmu financovania vo výške 13 miliárd DKK, ktoré FSC poskytla spoločnosti Newco. Okrem toho sa FSC zaviazala v prípade potreby rekapitalizovať Newco počas trvania opatrení (86). V dôsledku toho sa zabránilo akýmkoľvek bezprostredným rekapitalizačným problémom FIH. |
(128) |
Súhrnne možno konštatovať, že so zaistenou ziskovosťou aj likviditou a dostatočnou kapitálovou základňou sa FIH javí v dobrom stave na dosiahnutie dlhodobej životaschopnosti na samostatnom základe. |
(129) |
Aj keď v prípade najhoršieho scenára sa návratnosť normalizovaného vlastného kapitálu pred zdanením vyčíslila len na 0,9 % k 31. decembru 2013 a 2,0 % (87) k 31. decembru 2016, podľa predpokladov sa v najlepšom prípade dosiahne návratnosť normalizovaného vlastného kapitálu 10,3 % v roku 2013 a 11,2 % v roku 2016. |
(130) |
Komisia zvyčajne nepoužíva pojem „normalizovaný vlastný kapitál“, pretože spravidla vedie k vyššej návratnosti vlastného kapitálu, ako keby boli výpočty založené na skutočnom vlastnom kapitáli. V tomto prípade však Dánsko poskytlo záväzok, že FIH Holding a FIH si udržia vzniknuté výnosy na vysokej úrovni, aby lepšie zaručili náležitú platbu pre FSC. Najmä ak Newco realizuje významne nižšie výnosy, než plánovala FIH, FIH (prostredníctvom pôžičky na pohltenie strát) a FIH Holding (prostredníctvom záruky poskytnutej FSC) budú znášať náklady na zabezpečenie odmeny FIH na úrovni, ktorá je v súlade s pravidlami o štátnej pomoci. Kumulovaním nerozdelených výnosov sa zvýši vlastný kapitál na pomerne vysokú úroveň (8,4 miliardy DKK v najlepšom prípade, 7,3 miliardy DKK v najhoršom prípade), čím sa zníži miera návratnosti vlastného kapitálu. FIH nie je schopná odvrátiť uvedený proces, pokiaľ nevytvorí straty (čo sa nepredpokladá, ani to nie je želateľné). Pojem „normalizovaný vlastný kapitál“ sa preto v tomto prípade uprednostňuje, aby Komisia mohla náležite posúdiť ziskovosť banky s odčlenením výsledkov kumulovania nerozdelených výnosov. |
(131) |
Ďalej, FIH opustí pomerne rizikovú podnikateľskú oblasť financovania nadobúdaní, čo povedie k zníženiu rizík jej podnikateľských činností a tak uvedie svoj obchodný model na pevnejšie základy. Okrem toho sa podiel celkového kapitálu na úrovni 20,8 % (88) na konci reštrukturalizačného obdobia FIH zdá nadmerne kapitalizovaný (89) so zreteľom na jej obchodný model, a teda oveľa menej vystavený trhovým rizikám, ktoré by mohli ohroziť jej existenciu v zmysle kontinuity podniku ako predtým. |
(132) |
Komisia sa preto domnieva, že plán reštrukturalizácie je vhodný na obnovu dlhodobej životaschopnosti FIH. |
ii) Rozdelenie bremena
(133) |
FIH sa zaviazala nevyplácať počas reštrukturalizačnej fázy dividendy a splatiť predchádzajúcu štátnu rekapitalizáciu vo výške 1,9 miliardy DKK. Ďalej, FIH neuskutoční kupónové platby investorom v hybridných nástrojoch alebo akomkoľvek nástroji, v prípade ktorých môžu finančné inštitúcie rozhodnúť o výplate kupónov alebo kúpe bez ohľadu na ich regulačnú klasifikáciu vrátane nástrojov podriadeného dlhu, ak neexistuje právny záväzok uskutočniť platby. |
(134) |
Okrem toho, ako sa objasnilo v oddiele 5.4.1, odmena za opatrenia týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou je nastavená na primeranej úrovni. |
(135) |
Komisia sa preto domnieva, že plánom reštrukturalizácie sa dostatočne rieši požiadavka rozdelenia bremena. |
iii) Narušenie hospodárskej súťaže
(136) |
V pláne reštrukturalizácie sa stanovuje, že FIH sa stiahne z určitých oblastí podnikania (majetkové financovanie, správa súkromného majetku, súkromného bohatstva). Konkrétne boli oddelené aktíva súvisiace s financovaním majetku vo výške 15,4 miliardy DKK (25 % súvahy za rok 2012) pre Newco. |
(137) |
V zmenenom súbore podmienok sa takisto stanovuje zákaz vedúceho postavenia pri stanovovaní cien pre vklady, ak podiel FIH na trhu presiahne 5 %. Uvedený záväzok umožní FIH ďalej zlepšovať svoju pozíciu financovania získavaním vkladov na trhu a zároveň stanoviť prahovú hodnotu, čím sa zabráni nadmerným praktikám. Okrem toho bude existovať zákaz agresívnych obchodných praktík, prostredníctvom ktorých budú konkurenti chránení pred neprimeraným trhovým správaním. Treba uviesť, že žiadny účastník trhu neuviedol pripomienky k politike FIH týkajúcej sa oceňovania vkladov po tom, čo Komisia začala konanie v danej veci. |
(138) |
Ďalej, FIH odpredá svoje investície vo fondoch súkromného kapitálu a iné investície do súkromného kapitálu a po 31. decembri 2014 už nebude mať vo svojej štruktúre spoločnosti hypotekárny inštitút. Uvedené oblasti podnikania budú teda prenechané konkurentom a prítomnosť FIH na trhu sa zodpovedajúcim spôsobom zníži. |
(139) |
Okrem toho sa FIH Realkredit (90) zlikviduje a ukončia sa všetky podnikateľské činnosti v oblasti podnikania financovania nadobúdaní. Podľa údajov na konci roka 2012 mala FIH Realkredit ešte aktíva vo výške približne 300 miliónov DKK (40,3 milióna EUR), preto mala pre celú skupinu FIH obmedzený význam. |
(140) |
Okrem toho, FIH už znížila svoje celkové aktíva zo 109,3 miliardy DKK (14,67 miliardy EUR) k 31. decembru 2010 na 60,80 miliardy DKK (8,16 miliardy EUR) k 31. decembru 2012, čo zodpovedá zníženiu o 44 %. |
(141) |
Uvedené záväzky spolu vedú k dostatočnému zmierneniu narušenia hospodárskej súťaže, pretože podnikateľské príležitosti, ktoré by mohli byť potenciálne ziskové pre FIH, sa zrušia a ponechajú jej konkurentom. |
5.4. ZÁVER A UKONČENIE ZAČATIA POSTUPU FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA
(142) |
Komisia vo svojom rozhodnutí o záchrane a začatí konania vyjadrila pochybnosti, či sú predmetné opatrenia dobre cielené, ako sa vyžaduje oznámením o bankovníctve z roku 2008 (91). V uvedenej etape bolo konkrétne nejasné, či by investori považovali FIH za úplne očistenú od jej najhorších aktív a či by boli pripravení poskytnúť financovanie za prijateľných podmienok. Reštrukturalizačným plánom FIH sa preukazuje, že banka má dostatočnú kapitálovú rezervu aj v prípade stresového scenára a že je pravdepodobné, že zostane životaschopná v prípade nepriaznivého makroekonomického vývoja. |
(143) |
Komisia vyjadrila v rozhodnutí o záchrane a začatí konania pochybnosti aj o tom, či boli opatrenia obmedzené na minimum a stanovil sa v nich dostatočný vlastný príspevok (92), najmä vzhľadom na komplexnosť opatrení. |
(144) |
Po podrobnom posúdení prvkov a ich prepojení sa Komisia domnieva, že odmena, ktorú FIH zaplatí za opatrenia, slúži ako dostatočný vlastný príspevok a je v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach. Komisia víta „jednorazovú“ platbu (310,25 milióna DKK) pre FSC a záväzky prijaté v tej súvislosti. Komisia ďalej konštatuje, že opatreniami sa zlepšil profil likvidity banky, ktorá podľa všetkých scenárov zostane likvidná a životaschopná podľa plánu reštrukturalizácie. |
(145) |
V rozhodnutí o záchrane a začatí konania Komisia ďalej vyjadrila pochybnosti v súvislosti s tým, či bola splnená požiadavka, aby bolo narušenie hospodárskej súťaže obmedzené. FIH teraz podlieha zákazu kupónových platieb, zákazu výplaty dividend, zákazu vedúceho postavenia pri stanovovaní cien (aj v prípade vkladov) a zákazu agresívnych komerčných praktík a podlieha záväzkom týkajúcim sa odpredaja. |
(146) |
Komisia konštatuje, že plánom reštrukturalizácie predloženým Dánskom sa celkovo náležite riešia otázky životaschopnosti, rozdelenia rizika a narušenia hospodárskej súťaže, a je preto v súlade s požiadavkami oznámenia o reštrukturalizácii a oznámenia o znehodnotených aktívach. |
(147) |
Na základe uvedeného posúdenia Komisia považuje opatrenia za dobre cielené, obmedzené na minimum a zabezpečujúce obmedzené narušenie hospodárskej súťaže. Obavy Komisie týkajúce sa zlučiteľnosti opatrení, ktoré pôvodne vyjadrila v rozhodnutí o záchrane a začatí konania, boli rozptýlené. |
Záver
(148) |
Na základe oznámenia a so zreteľom na záväzky predložené Dánskom sa dospelo k záveru, že opatrenia pomoci sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Primeranosť opatrení, ako aj životaschopnosť banky a vlastné príspevky spolu s opatreniami na zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže sa javia dostatočné. V dôsledku toho by sa mali opatrenia schváliť podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy a začaté konanie by sa malo ukončiť, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Prevod aktív zo skupiny FIH na dánsku spoločnosť pre finančnú stabilitu spolu s vedľajšími dohovormi predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Táto štátna pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom v súvislosti s plánom reštrukturalizácie a záväzkami stanovenými v prílohe.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené Dánskemu kráľovstvu.
V Bruseli 11. marca 2014
Za Komisiu
Joaquín ALMUNIA
podpredseda
(1) Ú. v. EÚ C 359, 21.11.2012, s. 1.
(2) „Zákon o štátom financovaných kapitálových injekciách“ (lov om statsligt kapitalindskud) je zákon č. 67 z 3. februára 2009 a vykonávajúce vyhlášky vydané na jeho základe. Zákon bol schválený rozhodnutím Komisie z 3. februára 2009 (Ú. v. EÚ C 50, 3.3.2009, s. 4).
(3) Rozhodnutie Komisie z. 29. júna 2012 vo veci SA.34445 (2012/C) (ex 2012/N) (Ú. v. EÚ C 359, 21.11.2012, s. 1).
(4) Uvedené opatrenia pomoci sú podrobne opísané v odôvodneniach 10 až 23 rozhodnutia o záchrane a začatí konania.
(5) Pozri odôvodnenie 1.
(6) Plán bol predmetom následných zmien.
(7) Vzdanie sa jazykovej verzie z 10. decembra 2013.
(8) Zlúčila sa s FIH Erhvervsbank A/S ako pokračujúca spoločnosť 23. augusta 2013.
(9) Pôvodne sa bankovníctvo skladalo z: 1. podnikového bankovníctva, ktoré je zodpovedné za činnosti poskytovania úverov FIH, najmä malým a stredným podnikom; 2. akvizičných financií, ktoré poskytovali štruktúrované financovanie na zlúčenia a nadobudnutia na škandinávskom trhu, a 3. realitné financie, ktoré poskytovali kapitál a poradenské služby investorom do nehnuteľností. Realitné financie už nie sú oblasťou podnikania FIH, ako sa objasňuje v odôvodnení 40.
(10) Segment trhov poskytuje služby finančného poradenstva veľkým a stredným spoločnostiam napríklad v súvislosti s riadením rizík, riadením pasív a kapitálovou štruktúrou. Segment trhov je zodpovedný aj za riešenie obchodných a zákaznícky zameraných činnosti na trhoch úrokovej sadzby, devízových trhoch a trhoch cenných papierov.
(11) Segment podnikových financií poskytuje služby finančného poradenstva o zlúčeniach a nadobudnutiach, privatizáciách a kapitálových injekciách atď.
(12) PF I A/S je holdingová spoločnosť pre vlastníctvo FIH Holding spoločností PFA Pension, Folksam Ömsesidig Livsförsäkring/Folksam Ömsesidig Sakförsäkring a C.P. Dyvig & Co A/S.
(13) V pláne reštrukturalizácie sa používa pojem „ukazovateľ platobnej schopnosti“. Pojem „ukazovateľ platobnej schopnosti“ vo finančnom výkazníctve však predstavuje pomer ziskov spoločnosti po zdanení a odpisoch voči jej celkovým pasívam. Z toho dôvodu sa ním meria schopnosť spoločnosti plniť si záväzky. Vyčísľuje veľkosť príjmov spoločnosti po zdanení bez započítania nehotovostných výdavkov na odpisovanie, na rozdiel od jej celkových dlhových záväzkov. Takisto poskytuje posúdenie pravdepodobnosti, že spoločnosť bude naďalej zhromažďovať svoje dlhové záväzky. Z toho dôvodu v prípadoch, keď sa v pláne reštrukturalizácie používa uvedený pojem, v tomto rozhodnutí sa odkazuje na „celkový podiel kapitálu“, to znamená podiel celkového kapitálu banky voči jej celkovým rizikovo váženým aktívam.
(14) Výmenný kurz k 31. decembru 2012: EUR 1 = DKK 7,4610 (ECB).
(15) Pracovný kapitál je vymedzený ako súčet vkladov, emitovaných dlhopisov, podriadeného dlhu a majetku.
(16) Pozri poznámku pod čiarou 2.
(17) V roku 2010 poskytol predchádzajúci vlastník, Icelanding Kaupthing Bank hf, skupinu FIH na predaj a v roku 2008 vstúpil do likvidácie.
(18) Pozri odôvodnenie 17.
(19) Pozri poznámku pod čiarou č. 4. Opatrenia sú podrobnejšie opísané v odôvodneniach 22 až 30 tohto rozhodnutia.
(20) Uzavretie memoranda medzi FIH a FSC z 2. júla 2012.
(21) Newco bola od svojho nadobudnutia spoločnosťou FSC premenovaná na „FS Property Finance A/S“, ale naďalej sa nachádza na rovnakej adrese ako ústredie FIH.
(22) FSC je dánsky štátny nástroj, ktorý sa stará o rôzne opatrenia využívajúce štátne zdroje pre finančné inštitúcie v kontexte finančnej krízy.
(23) Pozri rozhodnutie N 407/10 z 30. septembra 2010 (Ú. v. EÚ C 312, 17.11.2010, s. 7); rozhodnutie SA.31938 (N 537/10) zo 7. decembra 2010 (Ú. v. EÚ C 117, 15.4.2011, s. 1); rozhodnutie SA.33001 (11/N) – časť A z 28. júna 2011 (Ú. v. EÚ C 237, 13.8.2011, s. 1); rozhodnutie SA.33001 (11/N) – časť B z 1. augusta 2011 (Ú. v. EÚ C 271, 14.9.2011, s. 14); rozhodnutie SA.33757 (11/N) z 9. decembra 2011 (Ú. v. EÚ C 22, 27.1.2012, s. 2) a rozhodnutie SA.34227(12/N) zo 17. februára 2012 (Ú. v. EÚ C 128, 3.5.2012, s. 1), ako aj rozhodnutie SA.33639 (11/N) – Pomoc na záchranu pre Max Bank zo 6. októbra 2011 (Ú. v. EÚ C 343, 23.11.2011, s. 10).
(24) Cieľom schémy je zachovať hodnotu upadajúcich bánk prostredníctvom kontrolovanej likvidácie na priebežnom základe namiesto toho, aby uvedené banky boli predmetom konkurzného konania. V rámci pôvodnej schémy sa držitelia vlastného kapitálu a podriadených dlhopisov upadajúcej banky úplne vymažú. Aktíva a zvyšné záväzky sa prevedú na FSC ako štátnu likvidačnú spoločnosť. Predajné aktíva sa predajú investorom a zvyšné aktíva sa ukončia. Výnosy z predaja a ukončenia aktív sa použijú na kompenzáciu pre veriteľov (držiteľov nadriadených dlhopisov a vkladateľov).
(25) Pozri odôvodnenia 1 a 4.
(26) Potvrdené listom od FSA z 18. apríla 2013, ktorý bol predložený Komisii elektronickou poštou 29. apríla 2013.
(27) Na základe zmluvy má Newco platiť skutočnú sadzbu dvojročných, trojročných alebo päťročných dánskych štátnych dlhopisov plus 1,15 % v závislosti od splatnosti, ktorú si vyberie FIH. V skutočnosti sa ňou stala päťročná sadzba.
(28) Kúpna cena je zložená z pevnej sumy 2 miliárd DKK a variabilnej sumy v závislosti od konečnej realizačnej hodnoty spoločnosti Newco, ktorá je opísaná v odôvodnení 30.
(29) Potvrdené listom dánskeho úradu pre dohľad FSA z 18. apríla 2009, pozri aj poznámku pod čiarou č. 26.
(30) V zásade dohoda, v ktorej sú uvedené mnohé podrobnosti dohody o kúpe akcií a jej vedľajších dohôd, bola podpísaná 1. marca 2012 a konečné dokumenty týkajúce sa uzavretia boli podpísané 1. júla 2012.
(31) Oznámenie Komisie – Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8).
(32) Oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1).
(33) S rôznymi čiastkovými scenármi.
(34) Čiastkový scenár s nižšími poplatkami za znehodnotenie.
(35) Vypočítaná na základe výšky vlastného kapitálu zodpovedajúcej podielu základného imania 16 % vzhľadom na rizikové pozície banky. Za predpokladu neexistujúcich účinkov na zisk/stratu.
(36) Je vhodné uviesť, že za predpokladu zvýšenia čistých nákladov v roku 2013 o 310,25 milióna DKK z dôvodu platby v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach + úroku a 61,7 milióna DKK refundácií administratívnych poplatkov (pozri podrobnejšie v odôvodnení 117 a nasl.) bude v roku 2013 údaj čistého hospodárskeho výsledku banky pravdepodobne záporný v oboch scenároch. FIH z veľkej časti vyvážila uvedený účinok uplatňovaním riadenia likvidity v decembri 2013. Účinok by bol v roku 2016 zanedbateľný, pretože číselné údaje sú citované ako „normalizovaná“ návratnosť vlastného kapitálu.
(37) Čiastkový scenár s vysokými poplatkami za znehodnotenie.
(38) Povinný pomer likvidity je vymedzený ako súčasný stav povinnej likvidity v percentách požiadavky na povinnú likviditu. Pomer 100 % sa vyžaduje na splnenie zákonnej požiadavky a pomer 214 % je preto viac ako dvojnásobok zákonnej požiadavky.
(39) Pozri poznámku pod čiarou č. 35.
(40) V najlepšom scenári sa predpokladajú nižšie priemerné náklady na financovanie a vyššie príjmy z činností trhov a podnikových financií.
(41) V najhoršom scenári sa predpokladá významný negatívny vývoj na makroekonomickej úrovni s nižším dopytom po úveroch, ako aj historicky vysokými poplatkami za znehodnotenie (aj keď sa predpokladá ich pokles počas reštrukturalizačného obdobia).
(42) S účinnosťou od 4. decembra 2013 FIH previedla na FSC sumu 310,25 milióna DKK (suma bola uložená 30. septembra 2013). Okrem toho FIH previedla sumu 6 575 342 DKK.
(43) Napríklad zníženie hodnoty vystavenej riziku z 50 miliónov DKK (6,71 milióna EUR) k 31. decembru 2011 na 35 miliónov DKK (4,7 milióna EUR) 22. apríla 2013.
(44) Odkazuje sa na dohovor o počítaní dní platby úrokov ako skutočný počet dní v poslednom období (od dátumu poslednej platby do ďalšieho) delené skutočný počet dní medzi dvomi za sebou nasledujúcimi 30. septembrami.
(45) Zahrnutý v tzv. „súbore podmienok“.
(46) Oznámenie SANI 6783 z 2. marca 2012, Oznámenie FIH Komisii – konečné znenie, oddiel 3.
(47) Oznámenie Komisie o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9).
(48) Prevod aktív z FIH na FSC, ktorý predložilo Dánsko Komisii 20. marca 2012.
(49) E-mail:, ktorý Dánsko zaslalo Komisii 29. marca 2012.
(50) „Odpovede na dotazník zo 4. apríla 2012 týkajúci sa nákupu akcií spoločnosťou FSC od FIH Holding“, ktoré predložilo Dánsko Komisii 23. apríla 2012.
(51) „Vyhlásenie – FIH Erhvervsbank“, bez dátumu, predložené Komisii 16. mája 2012.
(52) Pozri poznámku pod čiarou č. 49 a odôvodnenie 67.
(53) Zásada investora v trhovom hospodárstve (ZITH) je na účely tohto rozhodnutia pojem rovnocenný zásade podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve (ZPSTH). Pojem ZPSTH sa prijal na účel zahrnutia situácie investorov a iných účastníkov trhu, ako sú veritelia, dlžníci atď.
(54) Oznámenie z 11. septembra 2012 oddiely 2, 3 a 4.
(55) Oznámenie z 11. septembra 2012, s. 5.
(56) Pozri poznámku pod čiarou č. 31.
(57) Oznámenie z 11. septembra 2012, oddiel 2 strana 5.
(58) Oznámenie z 11. septembra 2012, strany 6 – 7.
(59) Činnosti FSC sa riadia zákonom o finančnej stabilite a zákonom o finančných podnikoch a vykonávacími vyhláškami vydanými na ich základe. Okrem toho FSC podlieha osobitným ustanoveniam týkajúcim sa spoločností v štátnom vlastníctve. Ostatné opatrenia, ktoré predtým poskytla FSC, sa považovali za pripísateľné dánskemu štátu v rozhodnutí Komisie NN51/08 z 10. októbra 2008 („Záručná schéma pre banky v Dánsku“) (Ú. v. EÚ C 273, 28.10.2008, s. 2).
(60) Očakávaný výnos z opatrení sa vypočíta na základe budúceho prúdu peňažných tokov diskontovaných tak, aby sa odvodila čistá súčasná hodnota. Pozri odôvodnenia 91 a 92.
(61) Dôverné informácie.
(62) List od FSA o FIH Erhvervsbank A/S zo 16. mája 2012 predložený Komisii.
(63) Fenomén je na finančných trhoch známy ako „riziko nesprávnej cesty“. Na základe poradenstva experta Komisia predpokladala očakávanú priemernú implikovanú kumulatívnu stratu 16 %. Bola však lineárne rozdelená vo všetkých záporných výnosoch, takže sa uplatnilo očakávanie 91 % straty v extrémnom prípade, pričom by sa portfólio aktív devalvovalo len na 5,1 miliardy DKK a očakávanie žiadnej straty, ak by sa z aktív dosiahol kladný výnos.
(64) Na dôkaz toho Komisia uvádza, že v krízovej situácii môžu úrovne odmeny na rekapitalizačnom trhu jednoducho presahovať 15 % (J.P. Morgan, European Credit Research, 27. októbra 2008 a údaje Merrill Lynch o dlhopisoch Tier 1 denominovaných v eurách pre inštitúcie investičného stupňa). FIH samotná by mohla získať rekapitalizáciu od dánskej vlády len v roku 2009 a musela na tento účel platiť kupón vo výške 11,45 %. Nakoniec, na začiatku marca 2012, v čase podpísania dohody o kúpe akcií, dosahoval nadradený nezabezpečený dlh FIH, ako je ISIN XS0259416757, s ročným kupónom 4,91 % a splatnosťou v roku 2021 na trhu kótovanie na úrovni 67 % hodnoty pari, z čoho vyplýva výnos viac ako 10,50 %. Je preto logické predpokladať, že vlastný kapitál, ktorý má pozíciu oveľa podradenejšieho dlhu, by si vyžadoval v prípade trhového investora oveľa vyšší výnos.
(65) Nesúlad s trhovým správaním je stanovený aj bez zohľadnenia ďalších prvkov, ktoré sú súčasťou uzatváracej dohody, ako sú náklady, ktoré Newco platí za svoje pôvodné financovanie a pôžička na pohltenie strát, ako aj administratívne poplatky platené FIH za správu aktív a hedžing, ktoré sú pripočítané k celkovej výške pomoci v oddiele 5.2.
(66) Zhrnutá v dvoch oznámeniach predložených Dánskom 24. júna 2013 a ďalších objasňujúcich oznámeniach z 29. augusta a 11. septembra 2013.
(67) Pozri odôvodnenia 66 a 67.
(68) V predloženom zhrňujúcom jednostranovom dokumente s názvom „ Brev vedr FIH nedskrivning“ sa uvádza zmienka o tíme pre ocenenie, ktorý pracoval v mene FSC – a nebol teda nezávislý – a ktorý dospel k záveru, že na základe pravidiel Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva by bol potrebný odpis vo výške 3,2 miliardy DKK. Okrem toho sa riziková úprava o 1,3 miliardy DKK odôvodňuje 10 % zrážkou uplatňovanou na kolaterál, ktorá nie je vysvetlená. To, že tím pre ocenenie nebol nezávislý, sa potvrdilo podaním Dánska z 11. marca 2013, v ktorom je podrobnejšie opísaný výkon ocenenia zo strany FSC.
(69) Priama kapitálová investícia by predstavovala 100 % účasť na výnosoch z vlastného kapitálu. Komisia sa domnieva, že zníženie kapitálového výnosu na 25 % je nedostatočná odmena pre FIH Holding, ktorá zaručuje zabezpečenie strát z vlastného kapitálu z dôvodu slabej úverovej pozície FIH a FIH Holding. Okrem toho chce Komisia venovať starostlivosť oceneniu príspevku kapitálovej účasti smerom nahor, keďže väčšina podkladových aktív v Newco sú úvery na nehnuteľnosti, ktorých výnos je obmedzený na úrok a istinu, takže likvidačné hodnoty majetku Newco nad rámec 25 miliárd DKK, ako sú opísane v modeli v odôvodnení 91 majú nielen nízku pravdepodobnosť výskytu, ale môžu byť dokonca úplne vylúčené. Z uvedeného dôvodu by úprava percenta účasti na vyšší údaj (napríklad 50 %) podhodnotila výšku štátnej pomoci v použitom modeli.
(70) Pozri poznámku pod čiarou č. 5.
(71) V oznámení Dánska z 2. apríla 2013 sa zdôrazňuje, že k referenčnému dátumu v júni 2012 je približne 25 % aktív v zlyhaní a ďalších 25 % má „nízky“ rating. V správe znalca (poradné služby súvisiace s vecou FIH – 20. december 2012) sa ďalej spresňuje uvedené tvrdenie tým, že len 6,3 % portfólia má rating kreditnej kvality FIH 7 alebo vyšší, ktorý zodpovedá „investičnému stupňu“. Z toho dôvodu viac ako 90 % portfólia má rating podinvestičného stupňa a 25 % je v skutočnom zlyhaní a Komisia preto považuje kapitálovú investíciu do tohto portfólia za rizikovú a vyžadujúcu si vysokú odmenu.
(72) Predložené v jeho oznámeniach z 11. marca 2013 a zopakované v prílohe 1 jeho zhrňujúceho oznámenia z 24. júna 2013.
(73) Uvedených v dohode o kúpe akcií z 1. marca 2012 a nasledujúcich uzatváracích dohodách z 2. júla 2012.
(74) Pozri odôvodnenie 97.
(75) Pozri poznámku pod čiarou č. 73.
(76) Záverečná správa – Poradenské služby súvisiace s vecou FIH – Fáza II – Vec SA. 34445 Dánsko, 19. septembra 2013.
(77) Komisia uznala, že aj keď FSA uviedla, že zníženie kapitálových požiadaviek FIH Erhvervsbank A/S dosiahlo 847 miliónov DKK (čo sa rovná 10,5 miliardy DKK RVA), neobmedzená záruka na straty poskytnutá spoločnosťou FIH Holding významne znížila celkový účinok pre kapacitu váhy úverového rizika skupiny. S cieľom zmierniť obavy Komisie Dánsko pridalo záväzok zvýšiť odmenu FIH pre FSC, ak by FSA zmenil svoj regulačný postoj týkajúci sa kapitálových požiadaviek na úrovni holdingu tak, aby úverová kapacita FIH už nebola obmedzená kapitálovou pozíciou FIH Holding.
(78) Analýza Komisie bola potvrdená správou znalca, v ktorej sa zohľadnili všetky prvky predložené Dánskom v jeho korešpondencii do zhrňujúceho oznámenia z 24. júna 2013 a vrátane neho, ako aj objasnenia z 29. augusta 2013.
(79) 310,25 milióna DKK je vypočítané ako 254 miliónov DKK + 1,5 * 37,5 milióna DKK. Zníženie kapitálových požiadaviek vyplývajúce z opatrení dosahuje 375 miliónov DKK, čo musí byť podľa oznámenia o znehodnotených aktívach odmenené na úrovni 10 % per annum. Okrem toho, hodnota prevodu portfólia sa považuje za 254 miliónov DKK, čo je skutočná ekonomická hodnota, ktorú je podľa odseku 41 oznámenia o znehodnotených aktívach potrebné vrátiť. Vrátením 254 miliónov DKK by sa však čistý účinok zníženia kapitálových požiadaviek znížil na 121 miliónov DKK. Z toho dôvodu, aby bola odmena zlučiteľná, FIH musí odmeniť účinok zníženia kapitálových požiadaviek na úrovni 375 miliónov DKK sadzbou 10 % per annum, kým nebude vyrovnaná „prevodná delta“ medzi hodnotou prevodu a skutočnou ekonomickou hodnotou. Keďže sa tak stane až 1,5 roka po vykonaní opatrení, požadovaná platba je 254 miliónov DKK + 1,5 * 37,5 milióna DKK a potom ročná platba 12,1 milióna DKK, ktorá predstavuje 10 % zvyšného čistého zníženia kapitálových požiadaviek.
(80) Nadmerné administratívne poplatky sú odhadnuté na 143,2 milióna DKK počas trvania opatrení. Dánsko ich zmierňuje splatením 61,7 milióna DKK spoločnosti Newco ako nadmerne získaných, čím sa zatiaľ znižuje budúci administratívny poplatok na 0,05 % nevyrovnanej nominálnej hodnoty, čo je v súlade s trhovou praxou.
(81) Pozri odôvodnenie 48.
(82) V skutočnosti sa platby vrátenia uskutočnili len s dňom valuty 4. decembra 2013, takže bola splatná ďalšia platba vzniknutých úrokov za obdobie od 1. októbra 2013 do 4. decembra 2013. Dánsko potvrdilo, že FIH vykonala ďalšiu platbu vo výške 6,575 milióna DKK navyše k 310,25 milióna DKK na vyrovnanie uvedenej sumy.
(83) Pozri poznámku pod čiarou č. 78.
(84) Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. januára 2012 (Ú. v. EÚ C 356, 6.12.2011, s. 7).
(85) Pozri odôvodnenie 37 a nasl.
(86) Mohlo by sa to stať, keby sa hodnota aktív ďalej zhoršovala. Ak by sa tak stalo, Newco by mohla mať záporný vlastný kapitál, v prípade čoho by v súlade so štandardným obchodným právom mohla byť povinná vyhlásiť konkurz. Takémuto výsledku sa zabraňuje rekapitalizačnou doložkou, čo znamená, že Newco získa novú kapitálovú injekciu od FSC v prípade potreby a ktorú FSC získa späť od FIH Holding pri konečnom vyrovnaní transakcie (v čase od 31. decembra 2016 do 31. decembra 2019).
(87) Pozri odôvodnenie 38.
(88) Podiel bude 19,6 % po „jednorazovej“ platbe 310,25 milióna DKK.
(89) Nadmerná kapitalizácia je spôsobená výhradne skutočnosťou, že FIH si musí uchovať zisky počas reštrukturalizačného obdobia a preto nevyplácať dividendy počas celého obdobia, aby sa zachovala vysoká kapitálová rezerva. Tento priebeh opatrenia je prevenciou, aby sa zaistila správna a úplná odmena za opatrenia týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou, keďže FIH a FIH Holding zaručili konečnú platbu štátu.
(90) Pozri odôvodnenie 10.
(91) Pozri oddiel 2.1 rozhodnutia o záchrane a začatí konania.
(92) Pozri oddiel 2.2 rozhodnutia o záchrane a začatí konania.
PRÍLOHA
SÚBOR PODMIENOK (VEC SA.34445) DÁNSKO – PLÁN REŠTRUKTURALIZÁCIE SPOLOČNOSTI FIH
1. Súvislosti
Dánske kráľovstvo sa zaväzuje zabezpečiť, aby bol plán reštrukturalizácie spoločnosti FIH predložený 24. júna 2013 správne a v celom rozsahu vykonaný. V tomto dokumente (ďalej len „Súbor podmienok“) sa stanovujú podmienky (ďalej len „Záväzky“) reštrukturalizácie spoločnosti FIH Erhvervsbank A/S vrátane dcérskych spoločností (ďalej len „FIH“), ktoré sa Dánske kráľovstvo zaviazalo uplatňovať.
2. Vymedzenie pojmov
Pokiaľ si kontext nevyžaduje niečo iné, v tomto dokumente singulár zahŕňa plurál (a naopak) a pojmy s veľkým začiatočným písmenom v ňom majú tento význam:
Pojem |
Význam |
Záväzky |
sú záväzky súvisiace s reštrukturalizáciou FIH stanovené v tomto Súbore podmienok |
Rozhodnutie |
je rozhodnutie Európskej komisie o reštrukturalizácii FIH, v kontexte ktorého sa prijali tieto Záväzky a ktorého prílohu tvorí tento Súbor podmienok |
Reštrukturalizačné obdobie |
je časové obdobie uvedené v bode 3.2 |
Plán reštrukturalizácie |
je plán predložený spoločnosťou FIH Európskej komisii prostredníctvom Dánskeho kráľovstva 24. júna 2013, ktorý bol zmenený a doplnený písomnými oznámeniami |
FIH alebo Skupina FIH |
FIH Erhvervsbank A/S vrátane dcérskych spoločností |
FIH Holding |
FIH Holding A/S |
Skupina FIH Holding |
FIH Holding A/S vrátane priamych a nepriamych dcérskych spoločností |
FS Property Finance A/S |
Dcérska spoločnosť v úplnom vlastníctve spoločnosti pre finančnú stabilitu, FSC, v rozhodnutí označovaná aj ako „Newco“. |
Financovanie nadobúdaní |
Samostatný špecializovaný organizačný útvar so zamestnancami zameranými výhradne na riešenia financovania v súvislosti so zlúčeniami a nadobúdaniami, ktorý bol uvádzaný na trh s osobitným zameraním na existujúcich a potenciálnych klientov. |
3. Všeobecné
3.1. |
Dánske kráľovstvo sa zaväzuje zabezpečiť, aby sa počas realizácie Plánu reštrukturalizácie v plnom rozsahu dodržiavali Záväzky. |
3.2. |
Reštrukturalizačné obdobie sa skončí 31. decembra 2016. Záväzky sa uplatňujú počas Reštrukturalizačného obdobia, pokiaľ nie je uvedené inak. |
4. Štrukturálne opatrenia
4.1. Financovanie nadobúdaní
FIH ukončí všetky podnikateľské činnosti v oblasti podnikania financovania nadobúdaní do 30. júna 2014. Existujúce portfólio sa postupne ukončí do 30. júna 2014.
4.2. Uzavretie podnikania financovania majetku
FIH sa stiahla z oblasti podnikania investičných nehnuteľností (1) a uzavrela uvedenú oblasť podnikania do 31. decembra 2013. Neuskutoční sa návrat do danej oblasti podnikania, čo konkrétne znamená, že sa neuskutoční žiadne nové požičanie (kapitálu) na financovanie investovania do investičných nehnuteľností v Dánsku, Švédsku, Nemecku alebo akejkoľvek inej krajine (2).
4.3. Odpredaj podnikania v oblasti súkromného majetku
FIH odpredá svoje investície vo fondoch súkromného majetku alebo iné kapitálové investície v zákonom povolenom rozsahu čo najskôr a v každom prípade do 31. decembra 2016. Ak nebude odpredaj do uvedeného dátumu možný, investície sa dokončia, čo konkrétne znamená, že sa už nemôže uskutočniť financovanie alebo obnovy investícií (3). Ďalej, od dátumu Rozhodnutia sa neuskutočnia investície do nového súkromného majetku alebo iné investície (s výnimkami uvedenými v poznámke pod čiarou 3).
4.4. Hypotekárna banka
FIH vo svojej štruktúre spoločnosti do konca roka 2014 nebude mať hypotekárny inštitút a po tomto dátume nebude pôsobiť ako hypotekárna banka.
5. Opatrenia týkajúce sa etických zásad a správa a riadenie
5.1. Zákaz nadobúdania: FIH nebude nadobúdať žiadnu účasť v žiadnom podniku. Vzťahuje sa to na podniky, ktoré majú právnu formu spoločnosti, ako aj na balíky aktív, ktoré tvoria podnik.
Činnosti nezahrnuté do zákazu nadobúdania: Nevzťahuje sa na nadobudnutia, ktoré sa musia vykonať za výnimočných okolností, aby sa udržala finančná stabilita alebo v záujme účinnej hospodárskej súťaže za predpokladu, že ich vopred schválila Komisia. Nevzťahuje sa ani na nadobudnutia, ktoré sa uskutočňujú v rámci riadneho vykonávania bankového podnikania v riadení existujúcich pohľadávok voči upadajúcim firmám a na predaj a reštrukturalizáciu v rámci Skupiny FIH Holding.
Výnimky, ktoré si nevyžadujú predchádzajúci súhlas Komisie: FIH môže nadobúdať podiely v podnikoch za predpokladu, že kúpna cena uhradená FIH za akékoľvek nadobudnutie je nižšia ako 0,01 % veľkosti súvahy FIH k dátumu rozhodnutia Komisie a že kúpne ceny spolu uhradené FIH za všetky tieto nadobudnutia za celé reštrukturalizačné obdobie sú nižšie ako 0,025 % veľkosti súvahy FIH k dátumu rozhodnutia Komisie.
5.2. Zákaz agresívnych komerčných praktík: FIH musí predísť účasti na agresívnych komerčných praktikách počas celého trvania Plánu reštrukturalizácie.
5.3. Vklady: FIH nebude ponúkať výhodnejšie ceny za vkladové produkty (najmä, nie však výhradne, v prípade retailových vkladov v FIH Direct Bank) ako dvaja konkurenti s najlepšími cenami na danom trhu.
Obmedzenie sa neuplatňuje, pokiaľ je podiel FIH na celkovom trhu vkladov menší ako 5 % (4).
5.4. Reklama: FIH nesmie využívať udelenie opatrení pomoci alebo akékoľvek z toho plynúce výhody na reklamné účely. Ďalej, celkové ročné výdavky na reklamu budú nižšie ako 1 milión EUR.
5.5. Zákaz kupónových platieb: FIH sa počas Reštrukturalizačného obdobia zdrží akýchkoľvek platieb kapitálových nástrojov, pokiaľ uvedené platby nepochádzajú z právneho záväzku, a nebude kupovať alebo odkupovať späť uvedené nástroje bez predchádzajúceho súhlasu Komisie. Kupóny ku kapitálovým nástrojom v držbe štátu sa môžu vyplatiť, pokiaľ by tieto platby nevyvolali kupónové platby iným investorom, ktoré by inak neboli povinné. Záväzok nevyplácať kupóny počas Reštrukturalizačného obdobia sa neuplatňuje na novoemitované nástroje (to znamená nástroje po konečnom schválení plánu reštrukturalizácie Komisiou) za predpokladu, že kupónová platba týchto novoemitovaných nástrojov nevytvorí právny záväzok uskutočniť kupónové platby cenných papierov FIH existujúcich v okamihu prijatia reštrukturalizačného rozhodnutia Komisiou.
5.6. Zákaz výplaty dividend: Všetky dividendy vyplácané FIH Holding sa zadržia do vyrovnania dohody o kúpe akcií alebo do ukončenia Reštrukturalizačného obdobia, podľa toho, ktoré bude dlhšie. FIH Holding preto nebude svojim akcionárom rozdeľovať finančné prostriedky prostredníctvom dividend alebo inak do konečného vyrovnania dohody o kúpnej cene. V záujme udržania výnosov v skupine FIH Holding nebude FIH vyplácať dividendy iným subjektom, než je FIH Holding.
5.7. Obmedzenia FIH Holding súvisiace s vlastníctvom: FIH Holding neposkytne svoju majetkovú účasť vo FIH ako záloh. Transakcie so spriaznenými stranami sa uskutočňujú za podmienok trhového odstupu. Neprijme sa žiadne rozhodnutie ovplyvňujúce úverovú schopnosť alebo likviditu FIH Holding, ktoré by ohrozilo jej schopnosť uhradiť zápornú variabilnú kúpnu cenu v prípade potreby.
FIH Holding je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť len ako holdingová spoločnosť pre FIH a nesplatia sa žiadne úvery akcionárov.
5.8. Spätná kúpa hybridných kapitálových nástrojov alebo iných kapitálových nástrojov: So zreteľom na spätnú kúpu hybridných kapitálových nástrojov alebo iných kapitálových nástrojov existujúcich vo FIH k 2. marcu 2012 bude FIH dodržiavať pravidlá týkajúce sa transakcií s kapitálom Tier 1 a Tier 2, ktoré sú stanovené v MEMO/09/441 z 8. októbra 2008 (5). V každom prípade bude FIH viesť konzultácie s Komisiou pred oznámeniami pre trh týkajúcimi sa transakcií s kapitálom Tier 1 a Tier 2.
6. Zníženie kapitálových požiadaviek
FIH poskytne za opatrenie odmenu v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach. Konkrétne, okrem úhrady jednorazovej platby 310,25 milióna DKK + 37,5 milióna * N/365, pričom N je počet dní od 30. septembra 2013 do dátumu konečnej platby, ktorá sa podľa dánskych orgánov už uskutočnila s dátumom hodnoty 4. decembra 2013, FIH:
— |
Každý rok od roku 2014 do roku 2020 alebo roku nasledujúceho po konečnom vyrovnaní dohody o kúpnej cene podľa toho, čo nastane skôr, uhradí poplatok 12,1 milióna DKK per annum s dňom valuty 30. septembra (alebo ak 30. september daný deň nie je pracovným dňom, na nasledujúci pracovný deň). Posledný poplatok sa uhradí k dátumu vyrovnania dohody o kúpnej cene a znížený pro rata temporis (na základe skutočného počtu) za obdobie medzi platbou predposledného poplatku (30. septembra) a vyrovnaním dohody o kúpnej cene, ako aj za prvé obdobie, od 4. decembra 2013 do 30. septembra 2014. |
— |
Zníži správcovské poplatky za správu a hedžing účtované spoločnosti FS Property Finance A/S na 0,05 % per annum z nevyrovnaného úverového portfólia s retroaktívnou účinnosťou od 1. januára 2013. |
— |
Uhradí ročný poplatok vo výške 47,2 milióna DKK spoločnosti FSC, ak FSA zmení svoj regulačný postoj týkajúci sa kapitálových požiadaviek na úrovni holdingu tak, aby kapacita FIH poskytovať úvery nebola obmedzená kapitálovou pozíciou FIH Holding. Uplatňujú sa dni valuty a časové obmedzenia podobne ako v prvej uvedenej zarážke (6). |
7. Podávanie správ
7.1. |
Dánske kráľovstvo zabezpečí, aby sa úplné a správne vykonávanie Plánu reštrukturalizácie a úplné a správne vykonanie Záväzkov v rámci tohto Súboru podmienok stále monitorovalo. |
7.2. |
Dánske kráľovstvo bude polročne podávať správy Komisii o vývoji Reštrukturalizačného plánu a uvedených záväzkov do konca Reštrukturalizačného obdobia. |
7.3. |
V lehote troch mesiacov od konečného vyrovnania transakcie poskytne Dánske kráľovstvo správu externého certifikovaného účtovníka o primeranosti vyrovnania transakcie. |
(1) Vymedzené ako úvery udelené v kontexte financovania obchodov, kancelárií, bytoviek, skladov, výstavných miestností, závodov alebo podobných priestorov, ak sú udelené spoločnosti, ktorá nemá sídlo v uvedených priestoroch ako svoju prvotnú podnikateľskú činnosť, alebo spoločnosti, ktorá sa zameriava na rozvoj nehnuteľností.
(2) Nevzťahuje sa na tieto prípady: a) FIH Holding/FIH/iný súčasný alebo budúci subjekt v skupine FIH Holding kúpi späť FSPF A/S (alternatívne úverové portfólio FSPF A/S alebo jeho časť), b) ak je FIH zmluvne/zo zákona povinná poskytnúť takýto úver alebo ak sa úver poskytne v spojení s riešením reštrukturalizácie/refinancovania/rekapitalizácie/nesplácaných úverov pre dlžníkov FIH alebo FSPF, alebo c) služby poradenstva bez poskytovania úverov.
(3) Nevzťahuje sa na riadny priebeh bankového podnikania (napr. ak FIH získa majetkovú účasť reštrukturalizáciou alebo iným opatrením dlžníkov) alebo ak je FIH zo zákona povinná uskutočniť túto investíciu.
(4) Podiel FIH na trhu sa odvodzuje zo štatistiky MFI Centrálnej banky Dánska (www.statistikbanken.dk/DNMIN). Je založený na celkovej výške vkladov od dánskych občanov v dánskom sektore PFI v pomere k vkladom od dánskych občanov vo FIH.
(5) http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-09-441_en.htm
(6) Je vhodné uviesť, že: i) FIH už uskutočnila jednorazovú platbu 310,25 milióna DKK + 37,5 milióna * N/365, kde N je počet dní od 30. septembra 2013 do dátumu konečnej platby, ktorá sa podľa dánskych orgánov už uskutočnila s dňom valuty 4. decembra 2013, a ii) uhradila sumu 61,7 milióna DKK spoločnosti FS Property Finance A/S ako čiastkovú splátku poplatkov prijatých na základe dohody o správe za rok 2012, ktorá sa podľa dánskych orgánov už uskutočnila s dňom valuty 18. decembra 2013.
12.12.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 357/112 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 29. apríla 2014
o štátnej pomoci SA.34825 (2012/C), SA.34825 (2014/NN), SA.36006 (2013/NN), SA.34488 (2012/C) (ex 2012/NN), SA.31155 (2013/C) (2013/NN) (ex 2010/N), ktorú poskytlo Grécko banke Eurobank Group v súvislosti s rekapitalizáciou a reštrukturalizáciou banky Eurobank Ergasias S.A.; pomocou na reštrukturalizáciu banke Proton prostredníctvom založenia banky Nea Proton a jej kapitalizácie a dodatočnej rekapitalizácie banky Nea Proton Bank Helénskym fondom finančnej stability; riešením krízovej situácie banky Hellenic Postbank vytvorením preklenovacej banky
[oznámené pod číslom C(2014) 2933]
(Iba anglické znenie je autentické)
(2014/885/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),
po vyzvaní členských štátov a zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),
keďže
1. POSTUP
1.1. POSTUP SPOJENÝ S BANKOU EUROBANK GROUP (2) (ĎALEJ LEN „BANKA“ (3))
(1) |
Komisia na základe rozhodnutia z 19. novembra 2008 schválila plán s názvom „Opatrenia na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (ďalej len „plán podpory gréckych bánk“) určený na zabezpečenie stability gréckeho finančného systému. Plán podpory gréckych bánk umožňuje poskytnúť pomoc prostredníctvom troch opatrení: rekapitalizačného opatrenia, opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov (4). Grécko v máji 2009 rekapitalizovalo banku EFG Eurobank Ergasias S.A. (5) prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia. |
(2) |
V odôvodnení 14 rozhodnutia z 19. novembra 2008 sa uvádza, že plán reštrukturalizácie týkajúci sa príjemcov rekapitalizačného opatrenia bude oznámený Komisii. |
(3) |
Grécke orgány 2. augusta 2010 Komisii predložili plán reštrukturalizácie týkajúci sa banky Eurobank Group. Komisia tento plán, ako aj jeho následné aktualizácie a dodatočné informácie predložené gréckymi orgánmi zaregistrovala ako vec SA.30342 (PN 26/2010) a následne ako vec SA.32789 (2011/PN). |
(4) |
Banka opakovane využila štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlhopisy prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk (6). Využila aj štátom zaručenú núdzovú likviditu. |
(5) |
Helénsky fond finančnej stability (ďalej len „HFSF“) poskytol 20. apríla 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na plánovanom zvýšení jej základného imania. Dňa 28. mája 2012 poskytol HFSF banke preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 3 970 miliónov EUR (ďalej len „prvá preklenovacia rekapitalizácia“). |
(6) |
V máji 2012 grécke orgány Komisiu informovali o záväznom prísľube, ktorý HFSF poskytol banke. Komisia ho zaregistrovala ako neoznámenú pomoc [vec SA.34825 (2012/NN)], pretože opatrenie už bolo vykonané. |
(7) |
Komisia začala 27. júla 2012 formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s prvou preklenovacou rekapitalizáciou (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Eurobank“) (7). |
(8) |
V decembri 2012 poskytol HFSF banke druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 1 341 miliónov EUR (ďalej len „druhá preklenovacia rekapitalizácia“). HFSF poskytol 21. decembra 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na zvýšení jej základného imania a na konvertibilných nástrojoch základného imania, ktoré mali byť emitované, a to v celkovej výške 528 miliónov EUR (8). Grécke orgány oznámili Komisii tieto opatrenia 27. decembra 2012. |
(9) |
V máji 2013 sa HFSF podieľal na zvýšení základného imania banky v súlade s dohovorom z decembra 2012. Previedol prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu na vlastné imanie a vložil do banky ďalší kapitál vo výške 528 miliónov EUR (ďalej len „rekapitalizácia na jar 2013“). |
(10) |
Grécke orgány 19. decembra 2013 informovali Komisiu o podmienkach rekapitalizácie na jar 2013. |
(11) |
HFSF 31. marca 2014 poskytol banke záväzný prísľub podieľať sa na plánovanom zvýšení jej základného imania. |
(12) |
Grécke orgány 16. apríla 2014 predložili Komisii konečný plán reštrukturalizácie pre banku (ďalej len „plán reštrukturalizácie“). Informovali tiež Komisiu o záväzku HFSF upísať pripravovanú reštrukturalizáciu banky v plnej výške. V rovnaký deň informovali o štátom zaručenej núdzovej likvidite. Vyjadrili vôľu naďalej banke poskytovať podporu likvidity, ako aj štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlhopisy prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk (9). |
(13) |
Medzi Komisiou, predstaviteľmi gréckych orgánov a bankou sa uskutočnilo niekoľko stretnutí, telekonferencií a výmena elektronickej pošty. |
(14) |
Grécko akceptuje, že toto rozhodnutie je výnimočne prijaté iba v anglickom jazyku. |
1.2. POSTUP SÚVISIACI S NADOBUDNUTÝMI PODNIKMI
1.2.1. Postup súvisiaci s bankou Nea Proton Bank
(15) |
Komisia prijala 26. júla 2012 rozhodnutie týkajúce sa štátnej pomoci SA. 34488 (2012/C), „Pomoc banke Nea Proton Bank prostredníctvom založenia banky Nea Proton Bank a jej kapitalizácie“ (10) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank“). Prijatím tohto rozhodnutia začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa: i) financovania likvidnej medzery medzi aktívami a pasívami banky Proton Bank vo výške 1 121,6 milióna EUR prostredníctvom schémy riešenia krízových situácií bánk Helénskeho fondu ochrany vkladov a investícií (ďalej len „HDIGF“) a HFSF, ktoré boli prevedené na banku Nea Proton Bank; ii) vkladu počiatočného základného imania vo výške 250 miliónov EUR, ktorý do banky Nea Proton Bank vložil HFSF a iii) vkladu dodatočného základného imania vo výške 300 miliónov EUR, ktorý do banky Nea Proton Bank vložil HFSF a ktorý bol očakávaný v čase prijatia rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton. Komisia vyzvala Grécko, aby predložilo pripomienky a poskytlo všetky informácie, ktoré by mohli pomôcť pri posúdení opatrení pomoci. V oddiele 1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton sa podrobne uvádza postup týkajúci sa banky Proton Bank vrátane riešenia krízovej situácie banky Proton Bank, založenia banky Nea Proton Bank, financovania likvidnej medzery počiatočného základného imania, ktoré do banky Nea Proton Bank vložil HFSF. |
(16) |
HFSF 1. augusta 2012 upísal dodatočné základné imanie do banky Nea Proton Bank, čo predstavovalo jeho navýšenie o 230 miliónov EUR. |
(17) |
Grécko 5. septembra 2012 predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky Nea Proton, ktoré vypracovala Bank of Greece a HFSF. |
(18) |
HFSF 31. decembra 2012 upísal ďalšie základné imanie do banky Nea Proton Bank vo výške 35 miliónov EUR. |
(19) |
V máji 2013 začal HFSF postup odpredaja banky Nea Proton Bank. |
(20) |
Grécke orgány 12. júla 2013 informovali Komisiu o zámere banky uskutočniť akvizíciu banku Nea Proton Bank. Komisia odpovedala 15. júla 2013. |
(21) |
Banka 15. júla 2013 podpísala s HFSF záväznú dohodu o akvizícii 100 % akcií a hlasovacích práv banky Nea Proton Bank za kúpnu cenu 1 EUR a HFSF sa zaviazal rekapitalizovať banku Nea Proton Bank pred jej predajom sumou 395 miliónov EUR v hotovosti. |
(22) |
Grécke orgány 29. júla 2013 informovali Komisiu o tejto kapitálovej injekcii vo výške 395 miliónov EUR do banky Nea Proton Bank. |
1.2.2. Postup súvisiaci s bankou New TT Bank
(23) |
Komisia prijala 6. mája 2013 rozhodnutie týkajúce sa štátnej pomoci SA. 31155 (2013/C), „Štátna pomoc banke Hellenic Postbank S.A. prostredníctvom založenia a kapitalizácie preklenovacej banky New Hellenic Postbank S.A.“ („rozhodnutie o začatí konania v prípade banky New TT“) (11). Týmto rozhodnutím začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa: i) kapitálovej injekcie vo výške 500 miliónov EUR, ktorú do banky New TT Hellenic Postbank S.A. (ďalej len „banka New TT Bank“) vložil Helénsky fond finančnej stability; ii) financovania likvidnej medzery (12) vo výške 4,1 miliardy EUR (13) vyplývajúcej z prevodu aktivít banky Hellenic Postbank S.A (ďalej len „banka TT Bank“) na banku New TT Bank; iii) kapitálovej injekcie vo výške 224,96 milióna EUR, ktoré do banky TT Bank vložilo Grécko formou prioritných akcií prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk, a iv) intervencie HDIGF vo výške 0,68 miliardy EUR v prospech aktív banky T Bank S.A. (ďalej len „banka T Bank“), ktoré boli prevedené do banky TT Bank. Komisia vyzvala Grécko, aby predložilo pripomienky a poskytlo všetky informácie, ktoré by mohli pomôcť pri vyhodnotení pomoci na reštrukturalizáciu. V oddiele 1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT sa podrobne uvádza postup týkajúci sa riešenia krízovej situácie banky T Bank jej odpredajom banke TT Bank a riešenia krízovej situácie banky TT Bank založením banky New TT Bank. |
(24) |
V júni 2013 začal HFSF postup odpredaja banky New TT Bank. |
(25) |
Grécke orgány 15. júla 2013 informovali Komisiu o rozhodnutí HFSF odpredať banku New TT Bank banke a o dôvodoch tohto rozhodnutia. |
(26) |
Banka 15. júla 2013 podpísala s HFSF záväznú dohodu o akvizícii 100 % akcií a hlasovacích práv banky New TT Bank. |
(27) |
Grécko 19. júla 2013 predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky New TT. |
2. OPIS
2.1. BANKA A JEJ PROBLÉMY
2.1.1. Všeobecný kontext gréckeho bankového sektora
(28) |
Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Grécka klesol v rokoch 2008 až 2012 o 20 %, ako sa uvádza v tabuľke 1. Z tohto dôvodu banky čelili rýchlo narastajúcej miere zlyhania úverov gréckych domácností a spoločností (14). Takýto vývoj mal nepriaznivý vplyv na výkonnosť aktív gréckych bánk a viedol k vzniku kapitálových potrieb. Tabuľka 1 Reálny rast HDP v Grécku, 2008 – 2013
|
(29) |
Okrem toho vo februári 2012 Grécko uskutočnilo výmenu dlhopisov súkromného sektora známu ako program zapojenia súkromného sektora. Grécke banky sa zapojili do programu zapojenia súkromného sektora, počas ktorého grécka vláda ponúkla vtedajším držiteľom súkromných dlhopisov nové cenné papiere (vrátane nových gréckych štátnych dlhopisov, cenných papierov viazaných na HDP a platobných zmeniek programu zapojenia súkromného sektora, ktoré vydal Európsky fond finančnej stability (ďalej len „EFSF“) výmenou za existujúce grécke štátne dlhopisy s nominálnou diskontnou sadzbou 53,5 % a dlhšou splatnosťou (15). Grécke orgány oznámili výsledky výmeny dlhopisov 9. marca 2012 (16). Výmena spôsobila držiteľom dlhopisov výrazné straty (Bank of Greece odhadla straty gréckych bánk v priemere na 78 % nominálnej sumy starých gréckych štátnych dlhopisov) a viedla k vzniku kapitálových potrieb, ktoré boli spätne zaúčtované vo finančných výkazoch gréckych bánk za rok 2011. Tabuľka 2 Celkové straty najväčších gréckych bánk (v miliónoch EUR) v rámci programu zapojenia súkromného sektora
|
(30) |
Vzhľadom na nedostatok kapitálu a pretrvávajúcu recesiu, ktorej grécke banky čelili v dôsledku programu PSI, boli na základe memoranda o hospodárskej a finančnej politike druhého programu ekonomických úprav pre Grécko z 11. marca 2012 medzi gréckou vládou, Európskou úniou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou centrálnou bankou (ECB) uvoľnené finančné prostriedky určené na rekapitalizáciu týchto bánk. Celkovú odhadovanú výšku rekapitalizačných potrieb bánk spolu s nákladmi na riešenie krízovej situácie stanovili grécke orgány na 50 miliárd EUR, ktoré sa mali financovať z uvedeného programu (18). Suma bola vyčíslená na základe výsledkov záťažového testu, ktorý vykonala Bank of Greece pre obdobie od decembra 2011 do decembra 2014 (ďalej len „záťažový test z roku 2012“) a ktorý sa opieral o prognózu úverových strát vypracovanú spoločnosťou Blackrock (19). Finančné prostriedky na rekapitalizáciu gréckych bánk sú dostupné prostredníctvom fondu HFSF. V tabuľke 3 sa uvádza stručný prehľad kapitálových potrieb najväčších gréckych bánk, ktoré vyplývajú z výsledkov záťažového testu z roku 2012. Tabuľka 3 Záťažový test z roku 2012: kapitálové potreby najväčších gréckych bánk (v miliónoch EUR)
|
(31) |
V memorande o hospodárskej a finančnej politike sa stanovuje, že „banky, ktoré predložia životaschopný plán zvýšenia kapitálu, budú mať možnosť požiadať a získať verejnú finančnú podporu vo forme, ktorá zachová stimuly verejného sektora na vkladanie kapitálu, a tým minimalizuje bremeno daňových poplatníkov“ (20). Bank of Greece ako životaschopné vyhodnotila iba štyri najväčšie banky (Eurobank, National Bank of Greece, Piraeus Bank a Alpha Bank) (21). Prvú rekapitalizáciu prijali od HFSF v máji 2012. |
(32) |
Od konca roka 2009 do júna 2012 klesli v Grécku v dôsledku recesie a politickej neistoty domáce vklady do bánk celkovo o 37 %. Tieto banky museli platiť vyššie úrokové sadzby, aby si vklady udržali. Náklady na vklady sa zvýšili, čo viedlo k zníženiu čistej úrokovej marže bánk. Keďže sa pred gréckymi bankami uzavreli veľkoobchodné finančné trhy, grécke banky zostali úplne závislé od financovania z Eurosystému (22), ktoré v čoraz väčšej miere tvorila núdzová likvidita poskytovaná bankou Bank of Greece. Sumy, ktoré tieto banky získali, boli v druhej polovici roka 2012 mimoriadne vysoké. |
(33) |
Po voľbách v júni 2012 začal stav vkladov opäť narastať. Od 31. decembra 2012 celkové financovanie gréckych bánk z Eurosystému kleslo. |
(34) |
Grécko 3. decembra 2012 spustilo program spätného odkúpenia nových gréckych štátnych dlhopisov získaných v rámci programu zapojenia súkromného sektora za ceny v rozpätí od 30,2 % do 40,1 % ich nominálnej hodnoty (23). Grécke banky sa na tomto programe spätného odkúpenia zúčastnili, v dôsledku čoho sa vykryštalizovali straty na ich súvahách, pretože účtovné straty (t. j. rozdiel medzi trhovou a nominálnou hodnotou) zaúčtované v čase prebiehajúceho programu zapojenia súkromného sektora sa stali konečnými a nevratnými (24). |
(35) |
V decembri 2012 dostali štyri najväčšie grécke banky od HFSF druhú rekapitalizáciu. |
(36) |
Na jeseň 2013 začala Bank of Greece nový záťažový test s cieľom vyhodnotiť odolnosť kapitálovej pozície gréckych bánk v prípade základného aj nepriaznivého scenára. |
(37) |
V júli 2013 Bank of Greece poverila poradcu vykonaním diagnostickej štúdie na úverovom portfóliu gréckych bánk. Poradca vyčíslil odhadované úverové straty na všetkých domácich úverových portfóliách gréckych bánk, ako aj na úveroch nesúcich grécke riziko v zahraničných pobočkách a dcérskych spoločnostiach za obdobie tri a pol roka a v horizonte splatnosti úveru. Z analýzy vyplynuli odhadované úverové straty v prípade dvoch makroekonomických scenárov – základného a nepriaznivého scenára. Bank of Greece urobila odhad úverových strát pre zahraničné úverové portfóliá s použitím niektorých údajov od poradcu. |
(38) |
Na základe vyhodnotenia odhadovaných úverových strát poradcom vyčíslila Bank of Greece s technickou podporou druhého poradcu kapitálové potreby. |
(39) |
Pre vyhodnotenie kapitálových potrieb na základe záťažového testu z roku 2013 boli kľúčové predovšetkým i) odhadované úverové straty (25) na úverových portfóliách bánk na konsolidovanom základe pre grécke riziko a zahraničné riziko, bez započítania existujúcich úverových rezerv a ii) prevádzková ziskovosť bánk v období od júna 2013 do decembra 2016 založená na konzervatívnej úprave reštrukturalizačných plánov, ktoré boli banke Bank of Greece predložené v štvrtom štvrťroku 2013. V tabuľke 4 sa uvádza stručný prehľad výpočtov kapitálových potrieb najväčších gréckych bánk na konsolidovanom základe v prípade základného scenára záťažového testu z roku 2013. Tabuľka 4 Záťažový test z roku 2013: kapitálové potreby gréckych bánk na konsolidovanom základe v prípade základného scenára (v miliónoch EUR)
|
(40) |
Bank of Greece 6. marca 2013 oznámila výsledky záťažového testu z roku 2013 a vyzvala banky, aby do polovice apríla 2014 predložili svoje plány zvýšenia kapitálu s cieľom pokryť kapitálové potreby v prípade základného scenára. |
2.1.2. Hospodárske aktivity banky
(41) |
Banka poskytuje univerzálne bankové služby hlavne v Grécku a vo východnej a juhovýchodnej Európe (Cyprus, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko a Ukrajina). Ponúka celú škálu bankových a finančných produktov a služieb pre domácnosti a podniky. Ponúka služby v oblasti retailového, firemného a súkromného bankovníctva, správy majetku, poistenia, finančnej správy, kapitálových trhov a ďalšie služby. Banka je registrovaná v Grécku a jej akcie sú kótované na aténskej burze cenných papierov. K 31. decembru 2012 mala banka spolu 17 427 zamestnancov; približne polovica z nich bola zamestnaná vo východnej a juhovýchodnej Európe a polovica v Grécku (29). |
(42) |
Banka sa zúčastnila na programe zapojenia súkromného sektora a vymenila grécke štátne dlhopisy a štátne pôžičky v nominálnej hodnote 7 336 miliónov EUR. Celková záťaž banky v súvislosti s programom zapojenia súkromného sektora dosiahla výšku približne 5 781 miliónov EUR pred zdanením a bola v celom rozsahu zaznamenaná do účtovníctva banky za rok 2011 (30). Pri spätnom odkupovaní v decembri 2012 banka odpredala nové grécke štátne dlhopisy získané v rámci programu zapojenia súkromného sektora za výrazne nižšiu cenu v porovnaní s nominálnou hodnotou. Týmto odpredajom sa vykryštalizovala výška jej strát na nových gréckych štátnych dlhopisoch. |
(43) |
V tabuľke 5 sú uvedené základné údaje o banke k decembru 2010, decembru 2011, decembru 2012 a decembru 2013 (konsolidované údaje). Tabuľka 5 Základné údaje o banke Eurobank z rokov 2010, 2011, 2012 a 2013
|
(44) |
Z tabuľky 5 vyplýva, že okrem veľkých strát zaúčtovaných v roku 2011 v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora (5 781 miliónov EUR (32)) banka zaznamenala pokles príjmov (okrem iného z dôvodu vyšších nákladov na vklady), ako aj vysoké a narastajúce straty vyplývajúce zo zníženia hodnoty jej úverových portfólií v Grécku aj v zahraničí. Na pozíciu likvidity banky mal negatívny vplyv odlev vkladov a jej pomer úverov k vkladom k 31. decembru 2011 dosiahol 148 %, pričom k tomuto dátumu bolo 42 % súvahy banky financovaných z Eurosystému. |
(45) |
Na základe záťažového testu z roku 2013, ktorého výsledky boli oznámené 6. marca 2014, odhadla Bank of Greece kapitálové potreby banky v prípade základného scenára na 2 945 miliónov EUR. Uvedená suma nepočíta so zmierňujúcimi opatreniami, t. j. už sa v nej predpokladá, že banka pristúpi k zmierňujúcim opatreniam v podobe odpredajov, ktoré mali prispieť k zníženiu kapitálových potrieb. |
(46) |
Banka navrhla na pokrytie zistenej kapitálovej potreby vo výške 2 945 miliónov EUR rozšírené zmierňujúce opatrenia, ktoré však v úhrne vytvárajú len o málo viac, ako Bank of Greece predpokladala pri výpočte kapitálových potrieb. Tieto zmierňujúce opatrenia zahŕňajú predaj ďalších aktív (predaj […] (33), predaj […] % poisťovacej dcérskej spoločnosti a zníženie účasti na aktivitách v oblasti nehnuteľností až na 20 % […]) (34). |
(47) |
Keďže rozšírené zmierňujúce opatrenia môžu pokryť len veľmi malú časť zistených kapitálových potrieb, na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov sa 12. apríla 2014 rozhodlo o navýšení kapitálu o 2 864 miliónov EUR. Toto navýšenie má formu ponuky kapitálu bez predkupného práva (to znamená navýšenie kapitálu so zrušením predkupného práva) medzinárodným investorom a formu verejnej ponuky v Grécku. V prípade, že dopyt zo strany súkromných investorov nebude stačiť na pokrytie celého navýšenia kapitálu, HFSF rozdiel pokryje upísaním zostávajúcich nových akcií, ktoré bude podmienené predchádzajúcou konverziou existujúcich podriadených kapitálových nástrojov banky na akcie. |
2.2. AKVIZÍCIA GRÉCKYCH BANKOVÝCH ČINNOSTÍ BANKOU
(48) |
Banka 15. júla 2013 podpísala s fondom HFSF dve záväzné dohody o akvizícii 100 % akcií a hlasovacích práv banky Nea Proton Bank a banky New TT Bank. |
2.2.1. Akvizícia banky Nea Proton Bank
Riešenie krízovej situácie banky Proton Bank a banky Nea Proton Bank
(49) |
Bank of Greece 9. októbra 2011 pokročila v riešení krízovej situácie banky Proton Bank. Bank of Greece odobrala banke Proton Bank licenciu a dala ju do likvidácie (35). |
(50) |
Na základe návrhu Bank of Greece a po rozhodnutí ministra financií (36) bola založená banka Nea Proton Bank ako dočasná úverová inštitúcia, do ktorej boli prevedené všetky vklady (retailové, bankové a štátne), sieť pobočiek a vybrané aktíva (úverové portfóliá a portfóliá cenných papierov) banky Proton Bank. Kapitálové požiadavky, podriadený dlh a vysoko rizikové úvery zostali v banke Proton Bank. HFSF vložil do banky Nea Proton Bank počiatočný kapitál vo výške 250 miliónov EUR (37) a bol jej jediným akcionárom. Počiatočná súvaha banky Nea Proton Bank predstavovala približne 3 miliardy EUR. |
(51) |
Na konci roka 2011 dosahovali rizikovo vážené aktíva (38) banky Nea Proton Bank výšku 1,2 miliardy EUR. |
Akvizícia banky Nea Proton Bank bankou
(52) |
Podľa gréckeho zákona o riešení krízových situácií bánk musí HFSF odpredať svoje akcie v dočasnej úverovej inštitúcii do dvoch rokov odo dňa ustanovenia tejto dočasnej úverovej inštitúcie ministerským rozhodnutím (39). V súlade s touto povinnosťou a v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike pokračoval HFSF s predajom svojich akcií v banke Nea Proton Bank. Finančný poradca HFSF sa obrátil na mnohých potenciálnych investorov (vrátane gréckych bánk, zahraničných bánk a finančných sponzorov), ale iba dve strany, banka a americký hedžový fond, predložili konečnú ponuku. Podmienky sprievodného listu HFSF spĺňala iba ponuka predložená bankou, a preto bola platná. |
(53) |
K 31. máju 2013 predstavovali rizikovo vážené aktíva banky Nea Proton Bank 811 miliónov EUR a jej regulačný kapitál bol –203 miliónov EUR. K rovnakému dátumu potrebovala banka Nea Proton Bank celkovú rekapitalizáciu vo výške 276 miliónov EUR, aby dosiahla kapitálovú primeranosť základného kapitálu Tier 1 vo výške 9 %. Banka uhradila peňažné plnenie vo výške 1 EUR výmenou za 100 % akcií a hlasovacích práv banky Nea Proton Bank. Banka požiadala HFSF o rekapitalizáciu banky Nea Proton Bank čiastkou 395 miliónov EUR, ktorá by popri sume 276 miliónov EUR potrebnej na uvedenie kapitálovej primeranosti banky Nea Proton Bank opäť na úroveň 9 % umožnila operovať s ďalšími 119 miliónmi EUR rezerv určenými na riešenie ďalších opravných položiek na straty z úverov a očakávaných strát pred zdanením až do roku 2016. V súlade s podmienkami odpredaja sa HFSF zaviazal pokryť kapitálové potreby banky Nea Proton Bank pred dokončením transakcie tým, že prispeje 395 miliónmi EUR v hotovosti. |
2.2.2. Akvizícia banky New TT Bank
Riešenie krízovej situácie banky TT Bank a banky New TT Bank
(54) |
Grécke orgány 18. januára 2013 pokročili v riešení krízovej situácie banky TT Bank. Bank of Greece odobrala banke TT Bank licenciu a dala ju do likvidácie (40). |
(55) |
Na základe návrhu Bank of Greece a po rozhodnutí ministra financií (41) bola založená banka New TT Bank ako dočasná úverová inštitúcia, do ktorej boli prevedené aktíva vo výške 10,8 miliardy EUR (formou hotovosti, štátnych pokladničných poukážok, splácaných úverov, retailových vkladov, centrálneho financovania a gréckych štátnych dlhopisov (42)) banky TT Bank. V banke TT Bank ostala celková suma 1,2 miliardy EUR čistých aktív: vo forme kapitálových požiadaviek, nesplácaných úverov, daňových pohľadávok a záväzkov banky TT a všetkých odvodov a poplatkov. HFSF vložil do banky New TT Bank počiatočný kapitál vo výške 500 miliónov EUR a bol jej jediným akcionárom. Počiatočná súvaha banky New TT Bank po vložení kapitálu predstavovala približne 15,1 miliardy EUR. |
Akvizícia banky New TT Bank bankou
(56) |
V súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike pokračoval HFSF s predajom svojich akcií v banke New TT Bank. Tým si zároveň splnil povinnosť odpredať svoje akcie v tejto dočasnej úverovej inštitúcii do dvoch rokov od jej vzniku. Finančný poradca HFSF kontaktoval mnohých potenciálnych investorov vrátane gréckych bánk, zahraničných bánk a finančných sponzorov. Konečnú ponuku predložili iba štyri najväčšie grécke banky, spomedzi ktorých bola uprednostnená ponuka banky. |
(57) |
Banka súhlasila s vyplatením celkovej sumy 681 miliónov EUR vo forme novo vydaných kmeňových akcií na odkúpenie banky New TT Bank. V súlade so zmluvou o upísaní bolo prvé peňažné plnenie banky predmetom ďalších úprav na základe posúdenia čistej hodnoty aktív (43). |
(58) |
Mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov banky preto 26. augusta 2013 schválilo navýšenie základného imania banky o 425 625 000 EUR vydaním 1 418 750 000 nových kmeňových akcií (44) s nominálnou hodnotou 0,3 EUR za akciu a s ponukovou cenou 0,48 EUR za akciu. Navýšenie kapitálu upísal HFSF v plnej výške formou nepeňažného vkladu. Tento nepeňažný vklad predstavovali všetky akcie banky New TT Bank vo vlastníctve HFSF v celkovej hodnote 681 miliónov EUR. Na základe tejto operácie sa podiel HFSF v banke zvýšil z 93,5 % na 95,2 %. |
2.3. OPATRENIA POMOCI
(59) |
Banka využila opatrenia kapitálovej podpory A, B1, B2, B3, B4 a C a opatrenia podpory likvidity L1 a L2. Banka Proton Bank a banka Nea Proton Bank využili tieto opatrenia: Pr1, Pr2 Pr3, NP1, NP2 a NP3. Banky T Bank, TT Bank a New TT Bank využili opatrenia T, TT, NTT1 a NTT2. |
2.3.1. Opatrenia pomoci poskytnuté banke v rámci plánu podpory gréckych bánk
(60) |
Banka získala niekoľko foriem podpory v rámci plánu podpory gréckych bánk, prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia, opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov. |
2.3.1.1. Štátna podpora likvidity poskytnutá prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov (opatrenie L1)
(61) |
Banka využila a naďalej využíva pomoc prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov. Uvedená podpora bude v tomto rozhodnutí opísaná ako „opatrenie L1“. Záruky poskytnuté banke dosiahli k 30. novembru 2013 (45) výšku približne 13,9 miliardy EUR. K tomuto dátumu banka neevidovala žiadny nesplatený úver zo štátnych dlhopisov. K 15. aprílu 2011 prijala banka úvery zo štátnych dlhopisov vo výške 1 737 miliónov EUR a získala 13,6 miliardy EUR štátnych záruk poskytnutých v rámci plánu podpory gréckych bánk. |
(62) |
V pláne reštrukturalizácie banky, ktorý predložili grécke orgány Komisii 16. marca 2014, grécke orgány oznámili svoj zámer naďalej poskytovať záruky a pôžičky štátnych dlhopisov v rámci plánu počas obdobia reštrukturalizácie. |
2.3.1.2. Rekapitalizácia zo štátnych zdrojov poskytnutá prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk (opatrenie A)
(63) |
V máji 2009 bola banke poskytnutá kapitálová injekcia vo výške 950 miliónov EUR (46) (opatrenie A) prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk. Kapitálová injekcia sa rovnala približne 2 % rizikovo vážených aktív, ktoré v tom čase banka vlastnila. |
(64) |
Rekapitalizácia sa uskutočnila v podobe prioritných akcií upísaných Gréckom, ktoré mali kupón vo výške 10 % a splatnosť päť rokov. V roku 2010 bola doba platnosti prioritných akcií predĺžená a ich úročenie sa zvýšilo. Od uvedeného momentu bude grécky minister financií zvyšovať kupón o 2 % ročne na kumulatívnej báze (t. j. kupón vo výške 12 % v šiestom roku, 14 % v siedmom roku atď.), ak tieto prioritné akcie nebudú splatené do piatich rokov od ich vydania a ak v súvislosti s ich umorením nebude na valnom zhromaždení akcionárov prijaté žiadne rozhodnutie. |
2.3.2. Štátom zaručená núdzová likvidita (opatrenie L2)
(65) |
Štátom zaručená núdzová likvidita je mimoriadne opatrenie umožňujúce solventnej finančnej inštitúcii, ktorá čelí dočasným problémom s likviditou, získať finančné prostriedky z Eurosystému bez toho, aby táto operácia bola súčasťou jednotnej menovej politiky. Úroková sadzba, ktorú takáto finančná inštitúcia za núdzovú likviditu platí, je o […] bázických bodov vyššia ako úroky pri bežnom refinancovaní od centrálnej banky. |
(66) |
Za program núdzovej likvidity zodpovedá Bank of Greece, čo znamená, že všetky náklady aj riziká vyplývajúce z poskytovania núdzovej likvidity znáša Bank of Greece (47). Grécko udelilo banke Bank of Greece štátnu záruku vzťahujúcu sa na celkovú výšku prostriedkov núdzovej likvidity, ktoré Bank of Greece poskytuje. Na základe prijatia článku 50 ods. 7 zákona č. 3943/2011, ktorým sa zmenil článok 65 ods. 1 zákona č. 2362/1995, môže minister financií poskytovať banke Bank of Greece záruky v mene štátu s cieľom zabezpečiť jej pohľadávky voči úverovým inštitúciám. Banky, ktoré využívajú núdzovú likviditu, musia štátu zaplatiť poplatok za záruku vo výške […] bázických bodov. |
(67) |
K 31. decembru 2011 dostala banka 14,95 miliardy EUR z prostriedkov štátom zaručenej núdzovej likvidity (48) a k 31. decembru 2012 banka dostala 12 miliárd EUR z prostriedkov štátom zaručenej núdzovej likvidity. |
2.3.3. Opatrenia pomoci poskytnutej banke prostredníctvom HFSF
(68) |
Od roku 2012 využila banka viaceré opatrenia kapitálovej podpory, ktoré poskytuje HFSF. V tabuľke 6 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci. Tabuľka 6 Opatrenia kapitálovej podpory poskytnutej banke prostredníctvom HFSF
|
2.3.3.1. Prvá preklenovacia rekapitalizácia (opatrenie B1)
(69) |
V odôvodneniach 15 až 32 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank je podrobné opísaná prvá preklenovacia rekapitalizácia v máji 2012 (opatrenie B1). Základné informácie a hlavné prvky tohto opatrenia sa uvádzajú v tejto časti. |
(70) |
HFSF sa 20. apríla 2012 banke písomne zaviazal, že sa zúčastní na plánovanom navýšení jej základného imania o sumu 4,2 miliardy EUR. |
(71) |
HFSF previedol 28. mája 2012 v rámci opatrenia B1 banke 3,97 miliardy EUR obligácií ENFS v súlade s ustanoveniami o preklenovacích rekapitalizáciách ustanovených v zákone č. 3864/2010, ktorým sa ustanovuje HFSF (ďalej len „zákon o HFSF“). Obligácie ENFS, ktoré boli banke prevedené, predstavovali dlhopisy ENFS s pohyblivým výnosom so splatnosťou šesť a desať rokov a boli emitované 19. apríla 2012. Komisia už v odôvodnení 48 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank stanovila, že „preklenovacia rekapitalizácia ukončená 28. mája 2012 je realizovaním záväzku prijatého v záväznom prísľube, a preto pokračovaním rovnakej pomoci“. Obe sumy uvedené v záväznom prísľube a v prvej preklenovacej rekapitalizácii vypočítala Bank of Greece tak, aby banka dosiahla celkovú kapitálovú primeranosť na úrovni 8 % k 31. decembru 2011, čo je dátum spätného zaúčtovania preklenovacej rekapitalizácie v účtovných záznamoch banky. Ako vyplýva z tabuľky 3, opatrenie B1 pokrylo iba určitú časť celkových kapitálových potrieb identifikovaných na základe záťažového testu z roku 2012. Banka mala zvýšiť svoj kapitál prostredníctvom budúceho kapitálového navýšenia a preklenovacia rekapitalizácia mala slúžiť na to, aby bola banka naďalej oprávnená čerpať finančné prostriedky ECB, až kým sa neuskutoční uvedené navýšenie kapitálu. |
(72) |
Na obdobie medzi dátumom prvej preklenovacej rekapitalizácie a dátumom konverzie prvej preklenovacej rekapitalizácie na kmeňové akcie a iné konvertibilné finančné nástroje bolo v predbežnej zmluve o upísaní medzi bankou a fondom HFSF stanovené, že banka bude platiť fondu HFSF ročný poplatok vo výške 1 % nominálnej hodnoty obligácií ENFS a všetky kupónové platby a vzniknuté úroky k obligáciám ENFS v uvedenom období sa budú počítať ako dodatočný kapitálový príspevok HFSF (49). |
2.3.3.2. Druhá preklenovacia rekapitalizácia (opatrenie B2)
(73) |
Na jeseň roku 2012 zaznamenala banka v účtovníctve ďalšie straty. Jej kapitál preto opäť klesol pod hranicu minimálnych kapitálových požiadaviek, na základe ktorých vzniká oprávnenie na refinancovanie z ECB. |
(74) |
Z tohto dôvodu bola potrebná druhá preklenovacia rekapitalizácia. HFSF uskutočnil 21. decembra 2012 druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 1 341 miliónov EUR (opatrenie B2), ktorá bola banke opäť vyplatená prevodom obligácií ENFS. |
2.3.3.3. Záväzný prísľub z 21. decembra 2012 (opatrenie B3)
(75) |
Okrem druhej preklenovacej rekapitalizácie poskytol HFSF 21. decembra 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na zvýšení jej základného imania a na konvertibilných nástrojoch, ktoré mali byť emitované, v celkovej výške 528 miliónov EUR (opatrenie B3). |
(76) |
Súčet dvoch preklenovacích rekapitalizácií (opatrenie B1 a B2) a sumy dodatočne poskytnutej v decembri 2012 (opatrenie B3) znamená, že HFSF poskytol celkové kapitálové potreby identifikované na základe záťažového testu z roku 2012 (5 839 miliónov EUR (50)). |
2.3.3.4. Rekapitalizácia na jar 2013 (opatrenie B4)
(77) |
Dňa 30. apríla 2013 schválilo valné zhromaždenie akcionárov navýšenie základného imania banky o 5 839 miliónov EUR („rekapitalizácia na jar 2013“). Banka preto emitovala 3 789 317 357 nových akcií s nominálnou hodnotou 0,30 EUR za cenu 1,54 EUR za akciu. |
(78) |
V ten istý deň valné zhromaždenie tiež rozhodlo, že celkovú výšku kapitálu poskytne fond HFSF a bude vyplatená nepeňažným vkladom v podobe obligácií ENFS. |
(79) |
HFSF preto v máji 2013 vložil do banky sumu vo výške 5 839 miliónov EUR vo forme kmeňových akcií (opatrenie B4). Uvedená suma predstavuje súčet opatrení B1, B2 a B3. |
(80) |
Prostredníctvom rekapitalizácie na jar 2013 bola prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia (opatrenie B1 a B2) prevedená na trvalú rekapitalizáciu a realizoval sa záväzok poskytnúť dodatočnú kapitálovú pomoc (opatrenie B3). |
(81) |
Cena nových akcií bola stanovená na 50 % objemom váženej priemernej ceny akcií počas 50 obchodných dní predchádzajúcich stanoveniu ponukovej ceny. V dôsledku spájania rozdelených akcií, o ktorom rozhodlo valné zhromaždenie akcionárov 30. apríla 2012 (51), bola cena nových akcií stanovená na 1,54 EUR za akciu. |
(82) |
Bezprostredne po rekapitalizácii na jar 2013 sa HFSF stal hlavným akcionárom banky s podielom 98,56 %. Po tom, ako banka dokončila ďalšiu analýzu správy pasív, však tento podiel v júni 2013 klesol na 93,55 % (pozri časť 2.4.5). V auguste 2013 banka emitovala fondu HFSF nové akcie s cieľom odkúpiť banku New TT Bank, v dôsledku čoho sa podiel HFSF zvýšil na 95,23 % (52). |
2.3.3.5. Záväzok rekapitalizácie v roku 2014 (opatrenie C)
(83) |
Bank of Greece 6. marca 2014 oznámila výsledky záťažového testu vykonaného v druhej polovici roka 2013. Bank of Greece uviedla, že v prípade základného scenára by kapitálové potreby banky za obdobie 2014 – 2016 predstavovali 2 945 miliónov EUR. |
(84) |
HFSF poslal 31. marca 2014 banke list, v ktorom ju informoval o svojom zámere a možnosti podporiť akékoľvek navýšenie základného imania uskutočneného podľa zákona č. 3864/2010 o HFSF v znení zmien z 30. marca 2014, ktoré je potrebné v záujme uspokojenia kapitálových potrieb zistených v záťažovom teste. V zákone o HFSF sa stanovuje, že ak sa za cenu, ktorú stanovila Generálna rada HFSF na základe dvoch nezávislých ocenení, na konci upisovacieho obdobia prejaví nedostatočný dopyt súkromných investorov, HFSF upíše všetky zostávajúce akcie po predchádzajúcej konverzii existujúceho podriadeného kapitálového nástroja banky na akcie, ako sa uvádza v článku 6a. |
(85) |
Dňa 12. apríla 2014 mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov schválilo navýšenie základného imania o 2 864 miliónov EUR v súlade so zákonom o HFSF a uviedlo, že ponuková cena nemôže byť nižšia ako nominálna cena 0,30 EUR za akciu a minimálnu cenu musí stanoviť HFSF (53). |
(86) |
Na určenie hodnoty banky určil HFSF v súlade so zákonom o HFSF dvoch nezávislých poradcov. Títo poradcovia dokončili svoju úlohu 10. apríla 2014 a každý uviedol rozsah hodnoty banky. Tieto dva rozsahy sa do značnej miery prekrývajú. Na základe uvedených ocenení stanovila Generálna rada HFSF 14. apríla 2014 cenu zodpovedajúcu minimálnej cene, za ktorú môžu byť nové akcie banky ponúkané investorom, a cenu, za ktorú v prípade potreby podporí ponuku kapitálu (54). Dňa 15. apríla 2014 schválila ponuku predloženú konzorciom investorov na upísanie 1,3 miliardy EUR nových akcií za cenu 0,30 EUR za akciu (ďalej len „hlavný investor“ (55) (56)). |
(87) |
Eurobank 24. apríla 2014 oznámila začiatok účtovania za cenu v rozmedzí od 0,30 EUR do 0,33 EUR (57). Ak existuje dostatočný dopyt na pokrytie celkovej výšky 2 864 miliónov EUR za cenu vyššiu ako 0,30 EUR, hlavný investor bude musieť prispôsobiť svoje ceny podľa vyššej ceny alebo zrušiť svoje objednávky, pričom v takom prípade dostane odstupné. Ak existuje dostatočný dopyt zo strany súkromných investorov (vrátane dopytu hlavného investora) na pokrytie celkovej výšky 2 864 miliónov EUR za cenu 0,30 EUR, hlavný investor získa prioritu. Ak dopyt za cenu 0,30 EUR nie je dostatočný (vrátane dopytu hlavného investora), podriadený dlh sa prevedie do nových akcií. V súlade s ustanoveniami zákona o HFSF bude všetky neupísané akcie po konverzii podriadeného dlhu fond HFSF upisovať za rovnakú cenu, teda 0,30 EUR za akciu. |
2.3.4. Opatrenia pomoci poskytnutej nadobudnutým podnikom
2.3.4.1. Opatrenia pomoci poskytnutej banke Proton Bank a banke Nea Proton Bank
(88) |
Banky Proton Bank a Nea Proton Bank využívajú od roku 2008 viaceré opatrenia pomoci. V tabuľke 7 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci. Tabuľka 7 Prehľad opatrení kapitálovej podpory poskytnutej banke Proton a banke Nea Proton Bank
|
2.3.4.1.1
i) Štátna rekapitalizácia poskytnutá banke Proton Bank (opatrenie Pr1)
(89) |
V máji 2009 vložilo Grécko do banky Proton Bank kapitál vo výške 80 miliónov EUR zodpovedajúci približne 4,6 % rizikovo vážených aktív, ktoré banka v tom čase vlastnila. Uvedená kapitálová injekcia sa uskutočnila v rámci rekapitalizačného opatrenia, ktoré tvorí súčasť plánu podpory gréckych bánk. Rekapitalizácia mala formu prioritných akcií. |
ii) Štátna podpora likvidity poskytnutá banke Proton Bank (opatrenia Pr2 a Pr3)
(90) |
Banka Proton Bank využila aj pomoc prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov, ktoré sú súčasťou plánu podpory gréckych bánk. V apríli 2009 získala banka Proton Bank grécke štátne cenné papiere vo výške 78 miliónov EUR (opatrenie Pr2) a v júli 2010 dostala štátnu záruku na emitované dlhopisy v nominálnej hodnote 149,4 milióna EUR (opatrenie Pr3). Štátom garantované dlhopisy boli prevedené do banky Nea Proton Bank v deň uznesenia, ale 5. januára 2012 boli zrušené. Grécke štátne cenné papiere boli splatné v decembri 2011 a neboli obnovené. |
2.3.4.1.2
i) Pokrytie likvidnej medzery banky Nea Proton Bank vo výške 1 121,6 milióna EUR (opatrenie NP1)
(91) |
V súvislosti s riešením krízovej situácie banky Proton Bank zistili grécke orgány likvidnú medzeru banky Nea Proton Bank. V súlade s rozhodnutím banky Bank of Greece z 9. októbra 2011 bolo v decembri 2011 banke Nea Proton Bank v rámci programu riešenia krízových situácií fondu HDIGF vyplatených 862 miliónov EUR. Keď Bank of Greece 19. januára 2012 stanovila konečný výpočet likvidnej medzery na úrovni 1 121,6 milióna EUR, HFSF (58) vyplatil 14. mája 2012 v súlade s rozhodnutím Bank of Greece z 9. apríla 2012 (59) zostávajúcu sumu 259,6 milióna EUR. Vďaka programu riešenia krízových situácií fondu HDIGF a HFSF sa týmto uvedená likvidná medzera odstránila. |
ii) Kapitálové injekcie fondu HFSF do banky Nea Proton Bank v rokoch 2011 a 2012 (opatrenie NP2)
(92) |
HFSF poskytol banke Nea Proton Bank štátnu pomoc vo forme počiatočného základného imania (kmeňové akcie) vo výške 250 miliónov EUR, ktorý bol vyplatený v dvoch tranžiach 9. októbra 2011 a 3. februára 2012. |
(93) |
Podľa aktualizovaného plánu reštrukturalizácie banky Nea Proton Bank predloženého 16. júla 2012 (išlo o najaktuálnejšiu verziu plánu, ktorá bola Komisii oznámená v čase rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton) potrebovala banka Nea Proton Bank dodatočný kapitál vo výške 300 miliónov EUR. Jedným z dôvodov vzniku potreby tohto dodatočného kapitálu boli straty, ktoré banka Nea Proton Bank zaznamenala v dôsledku programu zapojenia súkromného kapitálu (straty zo zníženia hodnoty za rok 2011 predstavovali 146,5 milióna EUR v súvislosti s gréckymi štátnymi dlhopismi a ďalšie zníženia hodnoty vo výške 22 miliónov EUR boli zahrnuté do výsledkov za prvý štvrťrok 2012). Ďalším dôvodom bolo, že poplatky za rezervy sa medzi rokmi 2011 až 2016 zvýšili v porovnaní s predpokladanými úrovňami v čase založenia banky Nea Proton Bank. |
(94) |
Podľa aktualizovaného plánu reštrukturalizácie banky Nea Proton Bank predloženého 16. júla 2012 mali mať predpokladané kapitálové potreby formu očakávanej kapitálovej injekcie vo výške 285 miliónov EUR v roku 2012 a očakávanej kapitálovej injekcie vo výške 15 miliónov EUR v roku 2014. HFSF nakoniec vložil do banky Nea Proton Bank 230 miliónov EUR 1. augusta 2012 a následne 35 miliónov EUR 31. decembra 2012. |
iii) Kapitálová injekcia fondu HFSF do banky Nea Proton Bank pred odpredajom banke Eurobank (opatrenie NP3)
(95) |
Na základe kúpnej zmluvy z 15. júla 2013 sa HFSF zaviazal vložiť do banky Nea Proton Bank 395 miliónov EUR (60). HFSF vyplatil sumu 395 miliónov EUR 28. augusta 2013. |
2.3.4.2. Opatrenia pomoci poskytnuté banke New TT Bank
(96) |
Banky T Bank, TT Bank a New TT Bank využili od roku 2008 viaceré opatrenia pomoci. V tabuľke 8 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci. Tabuľka 8 Prehľad opatrení pomoci poskytnutej banke T Bank a banke TT bank.
|
2.3.4.2.1
Intervencia programu fondu HDIGF na riešenie krízových situácií v prospech banky T Bank vo výške 677 miliónov EUR (opatrenie T)
(97) |
Program fondu HDIGF na riešenie krízových situácií a HFSF financovali likvidnú medzeru vyplývajúcu z prevodu aktivít z banky T Bank na banku TT Bank, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou hodnotou aktív prevedených z banky T Bank do banky TT Bank a reálnou hodnotou prevedených pasív. V súlade s rozhodnutím banky Bank of Greece zo 17. decembra 2011 bola z programu fondu HDIGF na riešenie krízových situácií vyplatená suma 450 miliónov EUR (62), ktorá predstavuje približne dve tretiny odhadovanej likvidnej medzery. Po stanovení konečného výpočtu likvidnej medzery na úrovni približne 677 miliónov EUR vyplatil HFSF (63) v súlade s rozhodnutím Bank of Greece z 9. apríla 2012 (64) banke New TT Bank 14. februára 2013 zostatok vo výške 227 miliónov EUR (65). |
2.3.4.2.2
Štátna rekapitalizácia poskytnutá banke TT Bank (opatrenie TT)
(98) |
V máji 2009 poskytlo Grécko banke TT Bank kapitálovú injekciu vo výške 224,96 milióna EUR, ktorá zodpovedá približne 2,9 % rizikovo vážených aktív, ktoré v tom čase banka TT Bank vlastnila. Banka TT Bank prijala kapitálovú injekciu v rámci rekapitalizačného opatrenia, ktoré je súčasťou plánu podpory gréckych bánk. Kapitálová injekcia mala formu prioritných akcií. |
2.3.4.2.3
i) Pokrytie likvidnej medzery banky New TT Bank vo výške 3 732,6 milióna EUR (opatrenie NTT1)
(99) |
HFSF financoval likvidnú medzeru banky New TT Bank, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou aktív prevedených z banky TT Bank do banky New TT Bank a nominálnou hodnotou prevedených pasív. V súlade s rozhodnutím Bank of Greece z 18. januára 2013 vyplatil HFSF 29. januára 2013 sumu 2 730,8 milióna EUR (66), ktorá zodpovedá približne dvom tretinám odhadovanej likvidnej medzery. Po tom, ako Bank of Greece stanovila konečný výpočet likvidnej medzery na úroveň 3 732,6 milióna EUR (67), vyplatil HFSF 14. júna 2013 v súlade s rozhodnutím Bank of Greece z 21. mája 2013 banke New TT Bank zostávajúcu sumu 1 001,7 milióna EUR. |
ii) Kapitálové injekcie fondu HFSF do banky New TT Bank (opatrenie NTT2)
(100) |
HFSF bol jediným akcionárom banky New TT Bank a poskytol jej štátnu pomoc vo forme počiatočného základného imania (kmeňové akcie) vo výške 500 miliónov EUR. |
2.4. PLÁN REŠTRUKTURALIZÁCIE A NOVÝ OBCHODNÝ MODEL
(101) |
Dňa 16. apríla 2014 predložilo Grécko plán reštrukturalizácie banky, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom plánuje banka, ako zlúčený subjekt, ktorý je výsledkom akvizície banky Nea Proton Bank a banky New TT Bank, obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť. |
2.4.1. Domáce operácie
(102) |
Prostredníctvom plánu reštrukturalizácie sa banka zameria na svoje hlavné bankové aktivity v Grécku. Zatiaľ čo jej medzinárodné operácie predstavovali v roku 2010 približne 26 % úverov (68), tento podiel klesol na konci roka 2012 na 20 % a do konca roka 2018 sa ďalej zníži na úroveň […] % (69). |
(103) |
Kľúčovou prioritou banky je zabezpečiť, aby jej grécke bankové operácie boli do konca obdobia reštrukturalizácie (31. decembra 2018) opäť ziskové a životaschopné. Na tento účel zahŕňa plán reštrukturalizácie viacero opatrení zameraných na zlepšenie prevádzkovej efektivity a čistej úrokovej marže banky, ako aj opatrenia na posilnenie jej kapitálovej pozície a súvahovej štruktúry. |
(104) |
Pokiaľ ide o prevádzkovú efektivitu, banka už začala rozsiahly program racionalizácie dávno pred akvizíciou banky New TT Bank a banky Nea Proton Bank. Od roku 2010 banka znížila svoje fyzické pôsobenie v Grécku. Samostatne (s výnimkou akvizície banky New TT Bank a banky Nea Proton Bank) znížila počet svojich pobočiek z 564 v júni 2008 na […] v roku 2014 a tiež znížila svoju grécku pracovnú silu (z 10 142 pracovníkov v roku 2008 na 9 037 pracovníkov v roku 2012) (70). |
(105) |
Do konca plánu reštrukturalizácie banka plánuje ďalej znížiť počet pobočiek z 645 k 31. decembru 2012 na […] k 31. decembru 2018 aj počet zamestnancov z 12 430 na […], a to na základe pro forma, teda s prihliadnutím na banku Nea Proton Bank a banku New TT Bank (71). |
(106) |
Zvýšená efektivita v súvislosti s pobočkami a personálom pomôže znížiť celkové náklady kombinovaných gréckych bankových činností o […] %, a to z 913 miliónov EUR ročne v roku 2013 (72) na […] miliónov EUR v roku 2018 (73). V dôsledku toho sa očakáva, že pomer nákladov a výnosov gréckych bankových činností banky klesne zo 60 % v roku 2012 pod úroveň […] % na konci obdobia reštrukturalizácie. |
(107) |
V pláne reštrukturalizácie sa zároveň uvádza, ako banka zlepší svoje náklady na financovanie, čo je kľúčové pre obnovenie životaschopnosti. Banka očakáva, že bude schopná platiť nižšie úrokové sadzby na svoje vklady v stabilnejšom prostredí, a najmä pri očakávanej stabilizácii a oživení gréckeho hospodárstva, ktoré by podľa predpokladov od roku 2014 malo opäť rásť. Očakáva sa, že spready z vkladov (priemer termínovaných vkladov, vklady na požiadanie a miery úspor) v Grécku klesnú z 223 bázických bodov v roku 2012 na […] bázických bodov v roku 2018 (74). Toto zníženie spreadov by sa dosiahlo predovšetkým tým, že na termínovaných vkladoch by sa platili oveľa nižšie sadzby. Podobne platí, že závislosť banky na núdzovej likvidite a rozsiahlejšom financovaní z prostriedkov Eurosystému klesne zo 42,9 % jej celkových aktív na úrovni skupiny v roku 2012 na […] % v roku 2018 (75). |
(108) |
V pláne reštrukturalizácie sa predpokladá, že banka zároveň posilní svoju súvahu. Jej čistý pomer úverov a vkladov v Grécku sa v roku 2018 zníži na […] % (zo 160 % v roku 2012 a 115 % v roku 2013) (76), zatiaľ čo jej kapitálová primeranosť sa zlepší a pomer základného kapitálu Tier 1 bude […]% na úrovni skupiny v roku 2018 (77) (namiesto záporného vlastného imania pred prvou preklenovacou rekapitalizáciou). |
(109) |
Ďalšou strategickou prioritou banky je riadenie nesplácaných úverov. Okrem zlepšených úverových procesov, či už ide o vznik úverov a reštrukturalizáciu nesplácaných úverov, sa plán reštrukturalizácie zameriava na riešenie expozícií so zhoršenou kvalitou prostredníctvom vytvorenia novej nápravnej jednotky. Táto jednotka sa bude zaoberať reštrukturalizáciou expozícií so zhoršenou kvalitou. Bude využívať odborné poznatky 30 – 50 manažérov pre nápravu vzťahov (78). Miera nesplácaných úverov dosiahne […] % na úrovni skupiny v roku 2015 ([…]% v roku 2015, pokiaľ ide o grécky domáci trh (79)) a potom začne klesať, pričom očakávaná miera na konci roka obdobie reštrukturalizácie je […] % (80) (30 % v Grécku pred odpisom dlhu). Výška znehodnotených úverov banky sa v Grécku vďaka oživeniu gréckeho hospodárstva zníži z 1 652 miliónov EUR v roku 2013 na […] miliónov EUR v roku 2018 (81). |
(110) |
Zlepšenie prevádzkovej efektívnosti, zníženie čistej úrokovej marže a zníženie nákladov rizika banke umožní, aby bola v Grécku od roku 2015 zisková. Banka predpokladá, že na konsolidovanej úrovni budú jej straty predstavovať […] miliónov EUR v roku 2014 a […] miliónov v roku 2015, zatiaľ čo jej zisk bude predstavovať […] miliónov EUR v roku 2016, […] miliónov EUR v roku 2017 a […] miliónov EUR v roku 2018 (82). Konsolidovaná rentabilita vlastného kapitálu bude v roku 2018 predstavovať […] % (83). Na túto úroveň ziskovosti bude mať vplyv predovšetkým grécky trh (s rentabilitou vlastného kapitálu na úrovni […] % na konci obdobia reštrukturalizácie), zatiaľ čo […] a […] budú vykazovať nižšiu úroveň ziskovosti ([…] % a […] %). |
2.4.2. Medzinárodné bankové aktivity
(111) |
Banka už začala znižovať zadlženosť a reštrukturalizovať svoju medzinárodnú sieť. Predala už svoje dcérske spoločnosti v Turecku (Eurobank Tefken) a Poľsku (EGF Poland). Obchodná medzera, teda rozdiel medzi nesplatenou výškou vkladov a nesplatenou výškou úverov danej dcérskej spoločnosti, zvyšnej medzinárodnej siete klesla z 1,7 miliardy EUR v roku 2010 na 0,8 miliardy EUR, zatiaľ čo prevádzkové náklady sa medzi rokmi 2010 a 2012 znížili o 9 % (84). |
(112) |
Banka bude pokračovať v reštrukturalizácii a znižovaní zadlženosti svojej medzinárodnej siete. Banka sa konkrétne zaviazala, že do 30. júna 2017 zníži veľkosť svojho portfólia medzinárodných aktív na 8,77 miliardy EUR. Takisto sa zaviazala, že toto portfólio ďalej zníži na 3,5 miliardy EUR, ak bude HFSF pri ďalšom zvyšovaní základného imania potrebovať vložiť viac ako jednu miliardu EUR. |
(113) |
Jednou z možností, ktoré banka v pláne reštrukturalizácie preskúmala s cieľom zabezpečiť súlad s týmto cieľom, je predaj jej aktivít v […] (85). |
(114) |
Tieto odpredaje predstavujú […] % zahraničných aktív banky k 31. decembru 2012. Zahraničné aktíva by teda predstavovali […] miliárd EUR k 31. decembru 2018, pričom medzinárodná sieť by bola zameraná na […] a […]. |
(115) |
V pláne reštrukturalizácie sa zdôrazňuje potreba znížiť závislosť zahraničných dcérskych spoločností na ich gréckej materskej spoločnosti, pokiaľ ide o ich potreby financovania, a naďalej chrániť kapitálovú pozíciu banky. |
(116) |
Na tento účel plánuje banka zaviesť program významného znižovania nákladov v medzinárodnej sieti […]. Napríklad v roku […] sa zavrie […] pobočiek a počet zamestnancov sa od 31. decembra 2012 až do predaja dcérskej spoločnosti v roku […] zníži o […] (86). |
(117) |
Banka zníži celkovú výšku svojho financovania zahraničných dcérskych spoločností z 2 miliárd EUR v roku 2012 na […] v roku 2018 (87), zatiaľ čo rentabilita vlastného imania dosiahne […]% v roku […] a […] % v roku […]. |
2.4.3. Nebankové aktivity: predaj poistenia a realitné činnosti
(118) |
Banka znížila svoj vlastnícky podiel vo svojej dcérskej spoločnosti zaoberajúcej sa realitnou činnosťou Eurobank Properties pod 35 % prostredníctvom zvýšenia základného imania, čo sa pozitívne odrazilo na pomere základného kapitálu Tier 1 banky (88). Banka v plnej miere odpredá túto dcérsku spoločnosť do 31. decembra 2018. |
(119) |
Banka tiež plánuje predať svoje poisťovacie dcérske spoločnosti do roku […]. |
2.4.4. Zhromažďovanie súkromného kapitálu a príspevok existujúcich akcionárov a podriadených veriteľov
(120) |
Banka bola úspešná pri získavaní kapitálu na trhu, čo viedlo k zníženiu potreby štátnej pomoci banke. |
(121) |
Počet akcionárov sa počas rekapitalizácie na jar 2013 výrazne znížil, pretože HFSF získal 98,56 % akcií banky, takže pôvodným akcionárom zostalo iba 1,44 % akcií. HFSF preto v júni 2013 prevzal nad bankou úplnú kontrolu. Od roku 2008 neboli v hotovosti vyplatené žiadne dividendy. |
(122) |
V februári 2012 sa banka ponúkla, že od súkromných investorov spätne odkúpi hybridné nástroje za 40 % až 50 % ich nominálnej hodnoty. Táto cena za spätné odkúpenie bola stanovená na základe trhovej hodnoty nástrojov a zahŕňala prémiu vo výške nie viac ako desiatich percentuálnych bodov, ktorá bola pridaná s cieľom motivovať investorov k účasti na spätnom odkúpení. Ponuka bola prijatá v prípade takmer 50 % celkovej nominálnej hodnoty týchto nástrojov, čo po zohľadnení nákladov na transakcie prinieslo banke zisk vo výške 248 miliónov EUR (89). |
(123) |
V máji 2013 banka oznámila ďalšie opatrenia v oblasti riadenia pasív. Banka ponúkla držiteľom dlhu možnosť, aby previedli svoje cenné papiere nižšej triedy Tier 1 a cenné papiere nižšej triedy Tier 2 v zostávajúcej výške 662 miliónov EUR na kmeňové akcie v nominálnej hodnote. Konverzná cena bola stanovená tak, aby zodpovedala upisovacej cene, ktorú HFSF zaplatil počas rekapitalizácie na jar 2013 (90). Miera akceptovania bola 48 %. Keďže držitelia dlhopisov nižšej triedy Tier 1 a dlhopisov nižšej triedy Tier 2 previedli svoje cenné papiere na podriadené nástroje nižšej triedy bez peňažnej protihodnoty, zvýšený kapitál dosiahol úroveň 317 miliónov EUR. |
(124) |
V dôsledku týchto dvoch spätných odkúpení sa výška podriadeného a hybridného dlhu znížila z 1 045 miliónov EUR k 31. decembru 2011 na 283 miliónov EUR k 31. decembru 2013 (91). |
2.5. ZÁVÄZKY GRÉCKYCH ORGÁNOV
(125) |
Grécko sa zaviazalo, že banka a jej pobočky budú realizovať plán reštrukturalizácie predložený 16. apríla 2014, a poskytlo aj ďalšie záväzky týkajúce sa realizácie plánu reštrukturalizácie (ďalej len „záväzky“). Záväzky uvedené v prílohe sú zhrnuté v tomto oddiele. |
(126) |
V prvom rade sa Grécko zaviazalo, že banka bude reštrukturalizovať svoje obchodné operácie v Grécku, pričom stanovilo maximálny počet pobočiek a zamestnancov, ako aj maximálnu výšku celkových nákladov, ktoré je potrebné k 31. decembru 2017 splniť (92). |
(127) |
Grécko sa zároveň zaviazalo, že banka zníži náklady na vklady zhromaždené v Grécku a dodrží maximálny pomer čistých úverov a vkladov k 31. decembru 2017 (93). |
(128) |
Pokiaľ ide o zahraničné dcérske spoločnosti banky, Grécko sa zaviazalo, že banka nebude poskytovať ďalšiu kapitálovú podporu, kým nebudú splnené vopred určené podmienky. Grécko sa tiež zaviazalo, že banka do 30. júna 2018 výrazne zníži zadlženosť svojich medzinárodných aktív (94). |
(129) |
Grécko sa zaviazalo, že banka sa vzdá svojich poisťovacích činností, svojej realitnej dcérskej spoločnosti a niekoľkých cenných papierov a zníži veľkosť svojho súkromného akciového portfólia. Okrem toho banka až na malé množstvo výnimiek nebude nakupovať cenné papiere neinvestičného stupňa (95). |
(130) |
Grécko poskytlo niekoľko záväzkov týkajúcich sa správy a riadenia banky. Zaviazalo sa, že obmedzí odmeny zamestnancov a členov vedenia banky, aby banka dodržala grécke zákony týkajúce sa správy a riadenia, a vytvorí efektívnu a primeranú organizačnú štruktúru (96). |
(131) |
Grécko sa tiež zaviazalo, že banka zlepší svoju úverovú politiku s cieľom zabrániť diskriminácii v akejkoľvek fáze úverového procesu a zabezpečiť, že rozhodnutia o udeľovaní a reštrukturalizácii úverov sú zamerané na maximalizáciu ziskovosti banky. Grécko poskytlo záväzok, že banka zlepší monitorovanie úverového rizika, ako aj reštrukturalizácie úverov (97). |
(132) |
Mnohé záväzky sa týkajú operácií medzi bankou a príslušnými dlžníkmi. Cieľom týchto záväzkov je zabezpečiť, aby sa banka neodchýlila od obozretnej bankovej praxe pri poskytovaní alebo reštrukturalizácii úverov svojim zamestnancom, manažérom a akcionárom, ako aj verejným subjektom, politickým stranám a mediálnych spoločnostiam (98). |
(133) |
Grécko sa zároveň zaviazalo, že pre banku zavedie ďalšie obmedzenia, ako je napríklad zákaz vyplácania kupónov a dividend, zákaz akvizície a zákaz reklamy (99). |
(134) |
Tieto záväzky bude do 31. decembra 2018 monitorovať monitorovací správca. |
(135) |
V rámci súčasného zvyšovania kapitálu banky, keďže HFSF obmedzuje navýšenie kapitálu, sa Grécko samostatne zaviazalo, že vykoná opatrenia stanovené v článku 6a zákona o HFSF v znení zmien z 30. marca 2014 s cieľom rozdeliť zostatkovú sumu kapitálového deficitu úverovej inštitúcie medzi držiteľov jej kapitálových nástrojov a podľa potreby ďalšie podriadené pasíva pred akoukoľvek kapitálovou injekciou zo strany HFSF. |
3. DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA
3.1. DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA V SÚVISLOSTI S PRVOU PREKLENOVACOU REKAPITALIZÁCIOU
(136) |
Komisia začala 27. júla 2012 formálne zisťovanie s cieľom overiť, či boli splnené podmienky oznámenia o bankovníctve z roku 2008 (100) týkajúce sa vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti prvej preklenovacej rekapitalizácie, ktoré HFSF uskutočnil v prospech banky (opatrenie B1). |
(137) |
Pokiaľ ide o primeranosť opatrenia, vzhľadom na to, že pomoc bola poskytnutá po predchádzajúcej rekapitalizácii a podpore likvidity, a vzhľadom na dlhé obdobie záchrany Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či banka podnikla všetky kroky, aby zabránila potrebe pomoci v budúcnosti (101). Okrem toho nebolo Komisii jasné, kto bude kontrolovať banku po tom, ako sa prvá preklenovacia rekapitalizácia nahradí trvalou rekapitalizáciou (102), keďže banka sa môže dostať pod kontrolu štátu alebo minoritných súkromných vlastníkov. Komisia uviedla, že by chcela zabezpečiť, aby sa ani v jednom prípade nezhoršila kvalita spôsobov riadenia banky a najmä jej postupu pri poskytovaní úverov. |
(138) |
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, v odôvodnení 66 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank Komisia spochybnila, či boli prijaté všetky možné opatrenia, aby sa zabránilo, že banka bude opäť potrebovať pomoc v budúcnosti. Okrem toho, keďže obdobie preklenovacej rekapitalizácie nebolo isté, Komisia nemohla dospieť k záveru, či je postačujúca a či je v súlade so zásadami odmeňovania a rozdelenia bremena podľa pravidiel štátnej pomoci. Navyše, keďže podmienky konverzie prvej preklenovacej rekapitalizácie na trvalú rekapitalizáciu v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Eurobank, neboli známe, Komisia ich nemohla posúdiť. |
(139) |
Pokiaľ ide o primeranosť opatrení, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či boli ochranné opatrenia (zákaz reklamy, zákaz vyplácania kupónov a dividend, zákaz kúpnych opcií a zákaz spätného odkúpenia, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 71 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank) v súvislosti s prvou preklenovacou rekapitalizáciou dostačujúce. Okrem toho v odôvodnení 72 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank Komisia uviedla, že narušenie hospodárskej súťaže môže byť dôsledkom absencie pravidiel, čo znemožňovalo fondu HFSF koordinovať všetky štyri najväčšie grécke banky (konkrétne banku, Alpha Bank, NBG a Piraeus), a absencie primeraných ochranných opatrení, ktoré by zabránili sprístupneniu obchodne citlivých informácií. Komisia preto navrhla, aby sa určil monitorovací správca, ktorý by bol v banke fyzicky prítomný. |
3.2. DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA V SÚVISLOSTI S BANKOU NEA PROTON BANK
(140) |
Dňa 26. júla 2012 začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie s cieľom overiť, či intervencia vo výška 1 122 miliónov EUR v rámci programu HDIGF na riešenie krízových situácií bánk (opatrenie NP1), ako aj kapitálová injekcia HFSF vo výške 250 miliónov EUR a kapitálové injekcie HFSF v celkovej výške 300 miliónov EUR (opatrenie NP2) v prospech banky Nea Proton Bank spĺňali všeobecné kritériá kompatibility a požiadavky oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii (103) a oznámenia o reštrukturalizácii (104) (obnova dlhodobej životaschopnosti, rozdelenie bremena a obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže). |
(141) |
Pokiaľ ide o primeranosť opatrení, Komisia uviedla, že tieto opatrenia boli ako pomoc na záchranu vhodné. |
(142) |
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrení, Komisia konštatovala, že výška aj forma intervencie v rámci programu HDIGF na riešenie krízových situácií bánk bola nevyhnutná, zatiaľ čo v prípade kapitálových injekcií HFSF bola nevyhnutná len ich forma. Pokiaľ však ide o výšku kapitálových injekcií z fondu HFSF, v odôvodnení 59 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či banka Nea Proton Bank bude schopná samostatne obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť a či samostatná reštrukturalizácia predstavovala najlacnejšie riešenie, ktoré bolo k dispozícii. Okrem toho v odôvodneniach 60 a 61 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank Komisia uviedla, že neschopnosť banky Nea Proton Bank dostatočne úročiť rekapitalizáciu z fondu HFSF vyvolala pochybnosti, či v zásade ide o zdravú banku, a viedla preto k potrebe dôkladnej reštrukturalizácie. |
(143) |
Pokiaľ ide o primeranosť opatrení, Komisia ich ako pomoc na záchranu považovala za primerané. |
(144) |
Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky Nea Proton Bank, v odôvodnení 65 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či by táto banka mohla byť samostatne životaschopná. |
(145) |
Komisia vyjadrila pochybnosti, či je navrhovaná reštrukturalizácia dostatočná v porovnaní s rozsahom reštrukturalizácie, ktorá je vzhľadom na absenciu dostatočného odmeňovania potrebná. |
3.3. DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA V PRÍPADE BANKY NEW TT BANK
(146) |
Dňa 6. mája 2013 začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie s cieľom overiť, či poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 4,1 miliardy EUR na odstránenie likvidnej medzery aktivít prevedených z banky TT Bank na banku New TT Bank (opatrenie NTT1), kapitálová injekcia z fondu HFSF vo výške 500 miliónov EUR do banky New TT Bank (opatrenie NTT2), kapitálová injekcia vo výške 224,96 milióna EUR vo forme prioritných akcií v rámci programu pomoci gréckym bankám poskytnutá banke TT Bank (opatrenie TT) a intervencia vo výške 0,68 miliardy EUR v rámci programu HDIGF na riešenie krízových situácií bánk v prospech aktív banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank (opatrenie T), boli v súlade so všeobecnými kritériami kompatibility a požiadavkami oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o reštrukturalizácii (obnovenie dlhodobej životaschopnosti, rozdelenie bremena a obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže). |
(147) |
Komisia konštatovala, že opatrenia NTT2 a NTT1 boli ako pomoc na záchranu vo svojej forme primerané a nevyhnutné. Pokiaľ ide o nevyhnutnosť výšky opatrenia NTT2, Komisia, ktorá pochybuje o dlhodobej životaschopnosti banky New TT Bank na samostatnom základe, konštatovala, že reštrukturalizácia na samostatnom základe nemusí byť jediným a najlacnejším riešením, ktoré je k dispozícii (105). Pokiaľ ide o úročenie oboch opatrení, Komisia uviedla, že pokrytie likvidnej medzery predstavovalo rozhodujúci náklad bez započítania budúcich výnosov, ktorý viedol k potrebe dôkladnej reštrukturalizácie (106). |
(148) |
Pokiaľ ide o primeranosť oboch opatrení, Komisia konštatovala, že opatrenia NTT2 a NTT1 boli primerané ako pomoc na záchranu v krátkodobom horizonte, ale v odôvodnení 79 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank sa požadovalo rýchle zavedenie opatrení, ktorými by sa obmedzili negatívne externé vplyvy. |
(149) |
Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia T, Komisia ho už ako pomoc na záchranu dočasne schválila 16. mája 2012 vo svojom rozhodnutí o riešení krízovej situácie banky T Bank (ďalej len „rozhodnutie o banke T Bank“) (107), nemohla však s konečnou platnosťou schváliť pomoc aktivitám banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank. Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky New TT (108) predĺžila povolenie tohto opatrenia ako pomoci na záchranu až do doby, kým neprijme konečné rozhodnutie o aktualizovanej verzii plánu reštrukturalizácie pre banku TT Bank. |
(150) |
Pokiaľ ide o zlučiteľnosť týchto opatrení s oznámením o reštrukturalizácii, Komisia vyjadrila pochybnosti, či by New TT Bank obnovila svoju dlhodobú životaschopnosť na samostatnom základe. Tieto pochybnosti pramenili z obmedzeného počtu navrhovaných opatrení, ktoré mala banka New TT Bank prijať s cieľom vytvoriť v budúcnosti zisk, neistoty dobrovoľného dôchodkového systému, pokiaľ ide o načasovanie a mieru akceptácie zo strany zamestnancov, absencie ďalších opatrení na zníženie mzdových nákladov, absencie opatrení na racionalizáciu siete dcérskych spoločností po akvizícii T Bank a zároveň neschopnosti využívať potenciálne synergie (109). |
(151) |
V odôvodneniach 90 a 91 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT vyjadrila Komisia obavy, či by sa ambiciózne zníženie úrokových marží existujúcich vkladov a zvýšenie úverových marží v oblasti poskytovania nových úverov mohli zrealizovať bez toho, aby banka New TT Bank stratila značné množstvo zákazníkov, a bez nutnosti rizikových úverov. Komisia navyše vyjadrila pochybnosti, či by banka New TT Bank zdvojnásobila svoje úverové portfólio podľa plánu a či by vzhľadom na nedostatok odborných znalostí mohla dosiahnuť plánované značné tempo rastu čistého úrokového výnosu. |
(152) |
Preto sa v odôvodnení 95 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Komisia vyjadrila, že opätovná integrácia banky TT Bank do väčšej životaschopnej finančnej spoločnosti by zlepšila vyhliadky na životaschopnosť banky New TT Bank, pretože by umožnila racionalizovať náklady, preceniť vklady a nové úvery a ponúkať širší rozsah produktov. |
(153) |
Keďže banka New TT Bank vykonávala hospodárske činnosti, ktoré sa predtým vykonávali v rámci banky TT Bank vrátane činností banky T Bank, Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie s cieľom zistiť, či opatrenia T a TT ponúkajú dlhodobé riešenie otázky životaschopnosti banky New TT Bank, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. |
(154) |
Pokiaľ ide o rozdelenie bremena, Komisia usúdila, že reštrukturalizácia na samostatnom základe zvyšuje náklady na reštrukturalizáciu, a preto má pochybnosti o tom, že bola štátna pomoc obmedzená na minimum. Komisia navyše konštatovala, že napriek skutočnosti, že bremeno sa dostatočne rozdelilo medzi akcionárov a držiteľov podriadeného dlhu, čo bolo pravdepodobne maximum, ktoré bolo možné dosiahnuť, absencia odmeňovania viedla k potrebe dôkladnej reštrukturalizácie, a to z hľadiska životaschopnosti opatrení, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže. Komisia tiež poznamenala, že vzhľadom na skutočnosť, že príčinou veľkej časti strát je odpustenie dlhu v prospech štátu, boli nižšie odmeny opodstatnené (110). |
(155) |
Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, Komisia uviedla, že veľká časť podpory, ktorú dostala banka TT Bank, prevedené aktivity banky T Bank a absencia odmeňovania si vyžadujú dôkladnú reštrukturalizáciu a obmedzenie pôsobenia banky New TT Bank na trhu. Okrem toho, zatiaľ čo straty pramenili hlavne z držby gréckych štátnych dlhopisov, Komisia uviedla, že banka TT Bank mala v pomere k svojej veľkosti v držbe viac gréckych štátnych dlhopisov ako iné grécke banky, a usúdila, že táto skutočnosť svedčí o neprimeranom riskovaní (111). Takisto poznamenala, že aj keby banka New TT Bank zostala na trhu skoro tak dlho ako pred ňou banka TT Bank, narušenie hospodárskej súťaže by bolo obmedzené vzhľadom na relatívne malú veľkosť banky New TT Bank a absenciu zahraničných aktivít. Komisia však vyjadrila pochybnosti, či boli prijaté dostatočné opatrenia na obmedzenie nadmerného narušenia hospodárskej súťaže, a dospela k názoru, že môže byť nevyhnutné zaviesť zákaz cenového vedenia a ďalšie etické opatrenia (112). |
4. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN K FORMÁLNEMU VYŠETROVACIEMU KONANIU V SÚVISLOSTI S PRVOU PREKLENOVACOU REKAPITALIZÁCIOU
PRIPOMIENKY GRÉCKEJ BANKY
(156) |
Komisia prijala 3. januára 2013 od jednej gréckej banky pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank. Táto grécka banka uviedla, že rekapitalizácia gréckych bánk z fondu HFSF je v zásade vítaným krokom smerom k zdravšiemu a životaschopnejšiemu bankovému systému, a nevyjadrila žiadne námietky k rekapitalizácii banky Eurobank. |
(157) |
Hoci však grécka banka vyjadrila svoju plnú podporu princípu rekapitalizácie gréckych bánk z fondu HFSF, vysvetlila, že s cieľom minimalizovať narušenie hospodárskej súťaže a predísť diskriminácii očakáva, že rekapitalizácia z fondu HFSF bude k dispozícii pre všetky banky pôsobiace v Grécku za podobných podmienok. |
5. PRIPOMIENKY GRÉCKA K FORMÁLNEMU VYŠETROVACIEMU KONANIU
5.1. PRIPOMIENKY GRÉCKA K FORMÁLNEMU VYŠETROVACIEMU KONANIU V SÚVISLOSTI S PRVOU PREKLENOVACOU REKAPITALIZÁCIOU
(158) |
Grécko predložilo 5. septembra 2012 pripomienky, ktoré pripravila Bank of Greece a HFSF, k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky Eurobank. |
5.1.1. Pripomienky banky Bank of Greece
(159) |
Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poznamenala, že suma 18 miliárd EUR kapitálu, s ktorou HFSF v máji 2012 rekapitalizoval štyri najväčšie grécke banky, bola nižšia ako konečná suma, ktorá bola potrebná na to, aby tieto banky postupne dosiahli a udržali si pomer základného kapitálu Tier 1 stanovený na úrovni 10 % do júna 2012 a pomer základného kapitálu Tier 1 stanovený na úrovni 7 % v rámci trojročného nepriaznivého stresového scenára. Takisto poznamenala, že prvá preklenovacia rekapitalizácia je dočasná, keďže proces rekapitalizácie bude dokončený, keď tieto štyri banky navýšia svoje základné imanie. |
(160) |
Bank of Greece zároveň konštatovala, že rekapitalizácia najväčších gréckych bánk je súčasťou dlhšieho obdobia reštrukturalizácie gréckeho bankového sektora. Poznamenala, že ak banka zostane v súkromných rukách, riadenie zostane s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaké, zatiaľ čo v prípade, že banka prejde do vlastníctva štátu (t. j. do vlastníctva fondu HFSF), HFSF môže vymenovať nové vedenie, ktoré v každom prípade posúdi banka Bank of Greece. Bank of Greece poznamenala, že posudzuje rámec správy a riadenia, primeranosť vedenia a rizikový profil každej banky priebežne s cieľom zabezpečiť, aby banky nepodstupovali nadmerné riziko. Ďalej poukázala na to, že HFSF už vymenoval zástupcov v predstavenstve rekapitalizovaných bánk. |
(161) |
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poznamenala, že rekapitalizácia banky sa obmedzila na zabezpečenie splnenia vtedy platných minimálnych kapitálových požiadaviek (8 %). Uviedla tiež, že dôvodom dlhého obdobia pred rekapitalizáciami bolo prudké zhoršenie prevádzkového prostredia v Grécku a vplyvu programu zapojenia súkromného sektora, zložitosť celého projektu a potreba maximalizovať účasť súkromných investorov na navyšovaní základného imania. |
(162) |
Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poukázala na to, že úplná realizácia plánu reštrukturalizácie, ktorý sa má predložiť Komisii, je zabezpečená tým, že v prípade okrem iného významného porušenia plánu reštrukturalizácie sa zruší pozastavenie hlasovacích práv fondu HFSF. Bank of Greece zároveň poznamenala, že problémy banky neboli spôsobené podcenením rizík zo strany vedenia banky ani obchodne agresívnymi opatreniami. |
5.1.2. Pripomienky HFSF
(163) |
Pokiaľ ide o vhodnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, v záujme riešenia otázky prípadného zásahu zo strany štátu v prípade, že štát poskytuje vysoké sumy štátnej pomoci prostredníctvom fondu HFSF a že HFSF má plné hlasovacie právo, HFSF uviedol, že banky financované z fondu HFSF nie sú považované za verejné subjekty alebo za subjekty pod kontrolou štátu a že po ich trvalej rekapitalizácii z fondu HFSF by nemali podliehať kontrole štátu. HFSF poukázal na to, že je úplne nezávislým súkromnoprávnym právnickým subjektom s rozhodovacou samostatnosťou. Nepodlieha štátnej kontrole v súlade s článkom 16c ods. 2 zákona o HFSF, podľa ktorého úverové inštitúcie, ktorým HFSF poskytol kapitálovú podporu, nie sú súčasťou širšieho verejného sektora. Takisto sa odvolal na riadiacu štruktúru fondu HFSF. |
(164) |
Pokiaľ ide o intervenciu fondu HFSF do vedenia banky, HFSF poznamenal, že bude rešpektovať autonómiu banky a nebude zasahovať do každodenného riadenia, pretože jeho úloha sa obmedzuje na činnosti stanovené v zákone o HFSF. Uviedol, že nebude dochádzať k žiadnym zásahom alebo koordinácii zo strany štátu a že rozhodnutia banky týkajúce sa úverového procesu (okrem iného o kolateráli, oceňovaní a platobnej schopnosti dlžníkov) sa budú prijímať na základe obchodných kritérií. |
(165) |
HFSF poukázal na skutočnosť, že v zákone o HFSF a predbežnej zmluve o upísaní sa stanovili primerané záruky, ktoré zabránia existujúcim súkromným akcionárom podstupovať nadmerné riziko. Poukázal na prvky ako napr. i) vymenovanie zástupcov HFSF ako nezávislých nevýkonných členov predstavenstva banky a ich prítomnosť vo výboroch; ii) vykonávanie hĺbkovej analýzy fondom HFSF v banke a iii) skutočnosť, že po konečnej rekapitalizácii budú jeho hlasovacie práva obmedzené len dovtedy, kým banka nesplní podmienky plánu reštrukturalizácie. |
(166) |
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie a najmä pokiaľ ide o výšku odmeny za opatrenia pomoci, HFSF uviedol, že odmenu schválili zástupcovia Komisie, ECB a MMF. V prípade tejto schválenej úrovne sa počítalo s tým, že prvá preklenovacia rekapitalizácia sa zmení na trvalú rekapitalizáciu pred 30. septembrom 2012, čo je lehota, ktorú v marci 2012 Komisia, ECB, MMF a Grécko stanovili v memorande o hospodárskej a finančnej politike. |
(167) |
Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, HFSF poznamenal, že opatrenia, ktoré prijal, ako sú napríklad opatrenia opísané v odôvodnení 165 tohto rozhodnutia, predstavujú dostatočné záruky, aby sa predišlo neprimeranej výške prijatej pomoci a dlhému obdobiu záchrany. HFSF okrem toho uviedol, že boli zavedené vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia, že banky, v ktorých má HFSF účasť, si navzájom nebudú sprístupňovať obchodne citlivé informácie. Medzi takéto opatrenia patrí vymenovanie rôznych zástupcov HFSF v týchto bankách, mandáty pre týchto zástupcov, ktoré špecificky bránia toku informácií od jedného zástupcu k druhému, a jednoznačné interné pokyny pre týchto úradníkov, aby neposkytovali obchodne citlivé informácie bánk. HFSF navyše uviedol, že nevykonáva svoje práva vo vzťahu k bankám spôsobom, ktorý by mohol brániť efektívnej hospodárskej súťaži, obmedzovať, narúšať ju alebo ju výrazne znižovať alebo blokovať. HFSF tiež poukázal na skutočnosť, že členovia jeho predstavenstva a jeho zamestnanci podliehajú prísnym pravidlám zachovania dôvernosti a správcovským povinnostiam a v súvislosti s jeho záležitosťami sú viazaní ustanoveniami o služobnom tajomstve. |
5.2. PRIPOMIENKY GRÉCKA K FORMÁLNEMU VYŠETROVACIEMU KONANIU V SÚVISLOSTI S BANKOU NEA PROTON BANK
(168) |
Grécko 5. septembra 2012 predložilo pripomienky, ktoré pripravila Bank of Greece a HFSF, k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank. |
5.2.1. Pripomienky banky Bank of Greece
(169) |
Bank of Greece uviedla, že banka Nea Proton Bank ako dočasná úverová inštitúcia vo vlastníctve fondu HFSF nemohla predložiť dlhodobý podnikateľský plán na samostatnom základe. Bank of Greece okrem toho poznamenala, že pozorne sleduje realizáciu podnikateľského plánu, ktorý HFSF vypracoval pre banku Nea Proton Bank a predložil Komisii, s cieľom zabezpečiť, aby mohla byť banka Nea Proton Bank predaná v lehote stanovenej zákonom. |
(170) |
Pokiaľ ide o rýchlosť rastu ziskovosti, Bank of Greece poukázala na to, že podľa očakávania mal byť najvyšší rast zaznamenaný v priebehu roka 2013 (keď sa očakával rast čistého úrokového výnosu na 55,3 milióna EUR v porovnaní s 22,7 milióna EUR v roku 2012), vychádzal by najmä zo zníženia celkových úrokových nákladov a bol by dôsledkom dvoch faktorov: prolongácie termínovaných vkladov, ktoré mávali vysoké výnosy za lepších podmienok, a zníženia celkovej zostávajúcej sumy vkladov o 30 % v priebehu prvej polovice roka 2012. Bank of Greece navyše zdôraznila, že od roku 2013 sa čisté úrokové výnosy budú pohybovať pomerne bezproblémovo a nebudú vyvolávať pochybnosti o schopnosti banky Nea Proton Bank splniť cieľ. |
5.2.2. Pripomienky HFSF
(171) |
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrení v prospech banky Nea Proton Bank, HFSF poznamenal, že príslušným orgánom pre rozhodovanie o akomkoľvek opatrení na riešenie krízovej situácie je Bank of Greece a že HFSF vložil minimálny kapitál nevyhnutný na regulačné účely. |
(172) |
Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky Nea Proton Bank, HFSF sa odvolal na rámec riešenia krízových situácií, podľa ktorého mal HFSF predať banku Nea Proton Bank do dvoch rokov a dohodol sa s Komisiou, že banka Nea Proton Bank by mohla byť súčasťou väčšieho a životaschopného subjektu. Hoci bol plán reštrukturalizácie banky Nea Proton Bank založený na modeli „samostatného základu“, HFSF vysvetlil, že jeho cieľom bolo uľahčiť predaj tejto banky tým, že zvýši jej atraktivitu pre investorov a zlepší výsledky jej hospodárenia. HFSF poznamenal, že kapitálové injekcie umožnili banke Nea Proton Bank nielen dodržať minimálny koeficient kapitálovej primeranosti, ale aj zlepšiť jej finančnú situáciu a jej atraktivitu, pokiaľ ide o prípadné budúce zlúčenie s inými malými bankami. HFSF zároveň poznamenal, že na pokrytie strát zo zníženia hodnoty súvisiacich s programom zapojenia súkromného sektora a zvýšením poplatkov za poskytovanie úverov bola potrebná dodatočná kapitálová injekcia. |
(173) |
HFSF uviedol, že banka Nea Proton Bank zlepšila svoje náklady na financovanie a spoľahlivosť vkladov. Závislosť banky Nea Proton Bank od Eurosystému sa v priebehu roka 2012 znížila, čo viedlo k zlepšeniu jej pozície likvidity. Ďalšia kapitálová injekcia pomohla znížiť úrokové sadzby vkladov a zvýšiť úrokové marže. Nea Proton Bank už precenila časť svojho úverového portfólia s použitím oceňovania na základe rizík a úrokových sadzieb výrazne presahujúcich náklady na financovanie. Okrem toho v prípade konzervatívnej expanzie na podnikový segment trhu a zvýšenia kvality portfólia by došlo k plánovanému rastu čistých úrokových výnosov. |
(174) |
HFSF poznamenal, že v roku 2012 banka Nea Proton Bank významne znížila svoje prevádzkové náklady, jej jediné dve dcérske spoločnosti pozastavia svoje operácie, jej účasť na sprostredkovaní poistenia sa výrazne znižuje a že ukončí obchodné činnosti na vlastný účet. |
(175) |
HFSF uviedol, že narušenie hospodárskej súťaže bude obmedzené vzhľadom na malý podiel banky Nea Proton Bank na celkových bankových aktívach v Grécku a vzhľadom na skutočnosť, že banka nezvažuje agresívne prijímanie vkladov. |
5.3. PRIPOMIENKY GRÉCKA K FORMÁLNEMU VYŠETROVACIEMU KONANIU V SÚVISLOSTI S BANKOU NEW TT BANK
(176) |
Ministerstvo financií 19. júla 2013 predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky New TT Bank. |
(177) |
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrenia NTT1, ministerstvo financií uviedlo, že presná hodnota aktív a pasív, ktoré boli prevedené do banky New TT Bank, bola určená na základe správy externých audítorov v súlade s článkom 63e ods. 6 zákona č. 3601/2007. |
(178) |
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrenia NTT2, ministerstvo financií uviedlo, že druhý program makroekonomických úprav pre Grécko (druhá aktualizácia, máj 2013) si vyžadoval predaj banky New TT Bank tretej strane do 15. júla 2013. |
(179) |
Pokiaľ ide o odmeny za opatrenia NTT1 a NTT2, ministerstvo financií uviedlo, že HFSF, ktorý financuje likvidnú medzeru do 31. decembra 2013 namiesto fondu HDIGF, má prednostný nárok pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi v prípade likvidácie aktív, ktoré zostali vo vlastníctve bank TT Bank, a že iba nároky zamestnancov na kompenzáciu na úrovni 50 % majú prednosť pred nárokom HFSF. Preto je potrebné uviesť, že produkt likvidácie týchto aktív bude prínosom najmä pre fond HFSF, a zníži tak náklady, ktoré znáša štát. |
(180) |
Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky New TT Bank, ministerstvo financií uviedlo, že ako dočasná úverová inštitúcia musí byť banka New TT Bank predaná do dvoch rokov od svojho založenia, v súlade s článkom 63e zákona č. 3601/2007. Predaj banky New TT Bank by sa mal v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike z mája 2013 dokončiť do 15. júla 2013, čím sa zabezpečí dlhodobá životaschopnosť jej aktivít. |
6. POSÚDENIE POMOCI SPOJENEJ S NADOBUDNUTÝMI PODNIKMI
6.1. POSÚDENIE POMOCI SPOJENEJ S BANKOU NEA PROTON BANK
6.1.1. Existencia a výška pomoci
(181) |
Komisia musí zistiť existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Podľa tohto ustanovenia je štátna pomoc akákoľvek pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. |
6.1.1.1. Existencia pomoci v prípade opatrení poskytnutých v rámci plánu podpory gréckych bánk (opatrenia Pr1, Pr2 a PR3)
(182) |
Kapitál vo výške 80 miliónov EUR, ktorý grécky štát vložil do banky Proton Bank v máji 2009 (opatrenie Pr1), grécke štátne cenné papiere vo výške 78 miliónov EUR, ktoré banka Proton Bank získala v apríli 2009 (opatrenie Pr2), a štátna záruka poskytnutá banke Proton Bank na emitované dlhopisy s nominálnou hodnotou 149,4 milióna EUR v júli 2010 (opatrenie Pr3) sa poskytli v rámci plánu podpory gréckych bánk (113). V rozhodnutí o schválení tohto plánu Komisia dospela k záveru, že opatrenia poskytnuté v rámci tohto plánu predstavujú štátnu pomoc. |
(183) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 38 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank, banka Nea Proton Bank zastrešuje hospodárske aktivity banky Proton Bank. Opatrenia Pr1, Pr2 a Pr3 priniesli prospech banke Nea Proton Bank, pretože prispeli k stabilizácii a pokračovaní hospodárskych aktivít, ktoré sa na ňu previedli a ktoré by už inak zanikli. Komisia sa preto domnieva, že priniesli prospech hospodárskych aktivitám prevedeným na banku Nea Proton Bank. |
6.1.1.2. Existencia pomoci pri krytí likvidnej medzery banky Nea Proton Bank (opatrenie NP1)
(184) |
V odôvodneniach 31 až 37 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton už Komisia dospela k záveru, že opatrenie NP1, intervencia z programu riešenia krízových situácií fondov HDIGF a HFSF na pokrytie likvidnej medzery, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy. V odôvodnení 38 toho istého rozhodnutia Komisia označila banku Nea Proton Bank za ekonomického príjemcu tohto opatrenia, pretože banka Nea Proton Bank zastrešuje hospodárske aktivity banky Proton Bank, ktoré naďalej existujú vďaka prijatej pomoci. |
6.1.1.3. Existencia pomoci v prípade kapitálovej injekcie z fondu HFSF do počiatočného základného imania a dodatočnej kapitálovej injekcie z fondu HFSF do základného imania v roku 2012 (opatrenie NP2)
(185) |
V odôvodneniach 41 až 43 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton už Komisia dospela k záveru, že kapitálová injekcia z fondu HFSF vo výške 250 miliónov EUR a dodatočné kapitálové injekcie plánované v čase uvedeného rozhodnutia v celkovej výške 300 miliónov EUR predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Ako sa uvádza v odôvodnení 93 tohto rozhodnutia, z možného dodatočného kapitálu 300 miliónov EUR fond HFSF v roku 2012 nakoniec prispel ďalšími 265 miliónmi EUR, čo znamená, že celková pomoc rekapitalizácie v rokoch 2011 a 2012 predstavovala 515 miliónov EUR (opatrenie NP2). |
6.1.1.4. Existencia pomoci v prípade kapitálovej injekcie z fondu HFSF do banky Nea Proton Bank pred jej odpredajom banke (opatrenie NP3)
(186) |
Komisia považuje kapitálovú injekciu z fondu HFSF do banky Nea Proton Bank pred jej odpredajom banke vo výške 395 miliónov EUR za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
(187) |
Kapitálovú injekciu poskytol fond HFSF, čo je subjekt zriadený a financovaný Gréckom na účely podpory bánk, a kapitál sa teda poskytol s využitím štátnych prostriedkov. Okrem toho opatrenie má selektívny charakter, pretože kapitálová injekcia zvýhodňuje iba banku Nea Proton Bank. |
(188) |
Intervencia navyše poskytuje banke Nea Proton Bank jednoznačnú výhodu, pretože jej umožňuje pokračovať v bankových aktivitách. Bez kapitálovej injekcie by banka Nea Proton Bank, ktorá vykazovala výrazne záporný kapitál, išla do konkurzného konania. Za takých okolností by nebolo možné predať banku Nea Proton Bank a integrovať ju do väčšieho subjektu. Okrem toho táto rekapitalizácia nie je v súlade s princípom trhového investora. Naopak rekapitalizácia vo výške 395 miliónov EUR umožnila predaj banky Nea Proton Bank za cenu jedného eura. Súkromný investor by k rekapitalizácii nepristúpil a vyhlásil by na banku Nea Proton Bank konkurzné konanie, čím by usporil 395 miliónov EUR. |
(189) |
Banka Nea Proton Bank konkuruje ostatným bankám vrátane dcérskych spoločností zahraničných bánk, ktoré pôsobia v Grécku alebo ktoré majú potenciálny záujem vstúpiť na grécky trh. Kapitálová injekcia má preto vplyv na obchod medzi členskými štátmi a potenciálne narúša hospodársku súťaž. |
(190) |
Komisia preto dospela k záveru, že kapitálová injekcia vo výške 395 miliónov EUR do banky Nea Proton Bank predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
(191) |
Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 188, Komisia považuje banku Nea Proton Bank za príjemcu kapitálovej injekcie vo výške 395 miliónov EUR do banky Nea Proton Bank, pretože pomoc jej umožnila pokračovať v hospodárskych aktivitách v rámci banky. |
(192) |
Pokiaľ ide o otázku, či predaj banky Nea Proton Bank predstavuje štátnu pomoc banke, Komisia musí v súlade s bodom 49 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 posúdiť, či sú splnené určité požiadavky. Musí predovšetkým posúdiť, i) či bol proces predaja otvorený a nediskriminačný; ii) či sa predaj uskutočnil za trhových podmienok a iii) či finančné inštitúcie alebo vláda maximalizovali predajnú cenu príslušných aktív a pasív. |
(193) |
Banka nadobudla akcie banky Nea Proton Bank, pretože ako jediná predložila v rámci nediskriminačného výberového konania otvoreného ostatným bankám a finančným inštitúciám platnú ponuku. Finančný poradca HFSF kontaktoval množstvo bánk, finančných inštitúcií a sponzorov a len štyri vyjadrili záujem o akvizíciu banky Nea Proton Bank, z ktorých iba dve, banka a hedžový fond (114), predložili konečnú ponuku. Ponuka banky bola jediná, ktorá spĺňala procesné ustanovenia fondu HFSF. |
(194) |
Keďže finančný poradca kontaktoval množstvo bánk a vopred stanovil podmienky a časový rámec, ktoré museli ponuky spĺňať na to, aby boli platné, Komisia sa domnieva, že výberové konanie bolo otvorené a nediskriminačné. Komisia preto dospela k záveru, že výberové konanie jej umožňuje vylúčiť existenciu pomoci kupujúcemu. |
(195) |
Banka zaplatila jedno euro a HFSF sa zaviazal k rekapitalizácii banky Nea Proton Bank pred jej odpredajom. Táto záporná cena (t. j. s prihliadnutím na rekapitalizáciu banky Nea Proton Bank tesne pred jej odpredajom) neznamená, že predajná cena odráža trhovú hodnotu podniku (115), pretože čistý základný kapitál banky Nea Proton Bank bol jednoznačne negatívny a očakávalo sa, že aj naďalej bude vykazovať straty. Komisia nemá žiadny dôvod domnievať sa, že predložená ponuka a zaplatená cena neodráža trhovú cenu podniku. V dôsledku toho v súlade s bodom 49 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, bodom 20 oznámenia o reštrukturalizácii a vlastnou rozhodovacou praxou (116) dospela Komisia k záveru, že kúpna cena bola trhovou cenou a že pomoc možno v prípade banky vylúčiť. |
6.1.1.5. Záver o existencii a celkovej výške prijatej pomoci
(196) |
Na základe odôvodnení 182 až 190 sa Komisia domnieva, že opatrenia Pr1, Pr2 a Pr3, NP1, NP2 a NP3 spĺňajú podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy a predstavujú štátnu pomoc. Pokiaľ ide o opatrenia Pr1, Pr2 a Pr3, Komisia dospela k záveru, že keďže prispeli k zachovaniu aktivít banky Proton Bank, ktoré boli neskôr prevedené na banku Nea Proton Bank, môžu sa zároveň považovať za prospešné pre banku Nea Proton Bank, ktorá tieto aktivity zastrešuje. Ako sa už uvádza v odôvodnení 184, príjemcom opatrenia NP1 je banka Nea Proton Bank, ktorá zastrešuje prevedené aktivity banky Proton Bank. Okrem toho banka Nea Proton Bank je tiež príjemcom opatrení NP2 a NP3. |
(197) |
Komisia preto dospela k záveru, že aktivity banky Nea Proton Bank dostali štátnu pomoc vo forme kapitálovej podpory vo výške 2 111,6 milióna EUR (opatrenia Pr1, NP1, NP2 a NP3) spolu so štátnymi zárukami v hodnote 149,4 milióna EUR (opatrenie PR3) a gréckymi štátnymi cennými papiermi v hodnote 78 miliónov EUR (opatrenie Pr2), ako je zhrnuté v tabuľke 9. Tabuľka 9 Prehľad celkovej pomoci prijatej bankou Proton Bank a bankou Nea Proton Bank
|
6.1.2. Právny základ hodnotenia zlučiteľnosti
(198) |
Na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy môže Komisia štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je poskytnutá „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. |
(199) |
Komisia uznala, že globálna finančná kríza môže spôsobiť vážnu poruchu v hospodárstve členského štátu a že opatrenia na podporu bánk môžu túto poruchu odstrániť. Túto skutočnosť potvrdila v oznámení o bankovníctve z roku 2008, oznámení o rekapitalizácii a oznámení o reštrukturalizácii. Komisia sa naďalej domnieva, že požiadavky na schválenie štátnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) zmluvy sú splnené vzhľadom na opätovné napätie na finančných trhoch. Komisia tento názor potvrdila prijatím oznámenia o predĺžení v roku 2011 (117) a oznámenia o bankovníctve v roku 2013 (118). |
(200) |
Pokiaľ ide o grécke hospodárstvo, Komisia vo svojom rozhodnutí o schválení a predĺžení plánu podpory gréckych bánk, rovnako ako vo svojom schválení opatrení štátnej pomoci poskytnutej Gréckom jednotlivým bankám (119) uznala, že existuje hrozba vážnej poruchy fungovania gréckeho hospodárstva a že štátna podpora bankám je na odstránenie tejto poruchy vhodná. Právnym základom na posúdenie opatrení pomoci by preto mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy. |
(201) |
Na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti: a) vhodnosť:: pomoc musí byť dobre cielená, aby mohla účinne dosiahnuť cieľ odstránenia vážnej poruchy fungovania hospodárstva; k tomu by nedošlo v prípade, ak by tieto opatrenia neboli vhodné na odstránenie poruchy; b) nevyhnutnosť: výška aj forma opatrenia pomoci musí byť nevyhnutná na dosiahnutie tohto cieľa; musí mať teda minimálnu výšku nevyhnutnú na dosiahnutie cieľa a formu, ktorá je najvhodnejšia na odstránenie poruchy. c) primeranosť: pozitívne účinky opatrenia musia primerane vyvážiť narušenie hospodárskej súťaže tak, aby bolo narušenie obmedzené na minimum nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tohto opatrenia. |
(202) |
Počas finančnej krízy Komisia vypracovala kritériá zlučiteľnosti pre rôzne typy opatrení pomoci. Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008. |
(203) |
V oznámení o rekapitalizácii (120) sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu. |
(204) |
Komisia v oznámení o reštrukturalizácii (121) vysvetlila, ako bude posudzovať plány reštrukturalizácie. Vo svojom hodnotení plánu reštrukturalizácie banky v rámci oznámenia o reštrukturalizácii zohľadní Komisia všetky opatrenia uvedené v tabuľke 7. |
6.1.3. Posúdenie zlučiteľnosti opatrení pomoci podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a oznámenia o rekapitalizácii
6.1.3.1. Zlučiteľnosť opatrení Pr1, Pr2 a Pr3 s oznámením o bankovníctve z roku 2008
(205) |
Opatrenia Pr1, Pr2 a Pr3 boli poskytnuté v rámci plánu podpory gréckych bánk. Opatrenia uvedené v rámci tohto plánu už boli posúdené ako zlučiteľné s vnútorným trhom v rozhodnutí Komisie z 19. novembra 2008. |
6.1.3.2. Zlučiteľnosť opatrení NP1 a NP2 s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o rekapitalizácii
(206) |
Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank schválila opatrenia NP1 a NP2 ako pomoc na záchranu. Ako sa však uvádza v odôvodnení 142, Komisia vyjadrila obavy týkajúce sa nevyhnutnosti výšky opatrenia NP2 a skutočnosti, či by banka Nea Proton Bank bola schopná obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť na samostatnom základe, a mala preto pochybnosti, či možnosť obnovy na samostatnom základe predstavovala najlacnejšie riešenie, ktoré bolo k dispozícii. Reakciou na tieto obavy bol predaj banky Nea Proton banke 15. júla 2013. Keďže banka Nea Proton Bank bola banke predaná v otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom procese, cena, ktorú za ňu banka zaplatila, sa považuje za trhovú cenu. V dôsledku toho bola výška kapitálu vloženého pred predajom v záujme predaja nevyhnutná. Integráciou banky Nea Proton Bank do aktivít banky sa vyrieši problém dlhodobej životaschopnosti banky Nea Proton Bank, a to na základe plánu reštrukturalizácie, ktorý banka predložila Komisii. |
6.1.3.3. Zlučiteľnosť opatrenia NP3 s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o rekapitalizácii
6.1.3.3.1.
(207) |
Pokiaľ ide o primeranosť opatrenia NP3, kapitálovú injekciu z HFSF vo výške 395 miliónov EUR do banky Nea Proton Bank pred jej odpredajom banke, Komisia sa domnieva, že toto opatrenie je vhodné, pretože pomohlo zachovať aktivity banky Nea Proton Bank. Tieto aktivity by bez pomoci z HFSF nemohli pokračovať, pretože banka Nea Proton Bank mala v čase svojho predaja banke záporný vlastný kapitál a naďalej vykazovala straty. Žiadna banka by banku Nea Proton Bank bez predchádzajúcej rekapitalizácie nekúpila. Opatrenie preto zabezpečuje zachovanie finančnej stability v Grécku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že opatrenie je ako pomoc na záchranu vhodné. |
6.1.3.3.2.
(208) |
Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 musí byť výška aj forma opatrenia pomoci nevyhnutná na dosiahnutie cieľa opatrenia. To znamená, že kapitálová injekcia musí mať minimálnu výšku potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa. |
(209) |
Ako Bank of Greece uviedla vo svojom liste z 19. júla 2013, ak by sa banka Nea Proton Bank zlikvidovala, mohlo by to spôsobiť reťazovú reakciu, čo by vyvolalo novú systémovú krízu a narušilo by dôveru v bankový systém, ktorá bola nedávno obnovená po dokončení procesu rekapitalizácie. Komisia sa domnieva, že tieto prvky finančnej stability svedčia o nevyhnutnosti opatrenia NP3. |
(210) |
Pokiaľ ide o rozsah intervencie, suma 395 miliónov EUR bola stanovená na základe otvoreného a nediskriminačného výberového konania. Banka vykonala hĺbkovú analýzu banky Nea Proton Bank. Ponuka, v ktorej banka požaduje rekapitalizáciu vo výške 395 miliónov EUR pred kúpou banky Nea Proton Bank, bola vypočítaná tak, aby spĺňala minimálny koeficient kapitálovej primeranosti na úrovni 9 % a aby bolo možné poskytnúť ďalších 119 miliónov EUR vzhľadom na očakávané ďalšie straty z úverov a očakávané straty pred zdanením až do roku 2016. Komisia dospela k záveru, že pomoc vo výške 395 miliónov EUR bola nevyhnutná. |
(211) |
Pokiaľ ide o odmenu za pomoc, vzhľadom na to, že kúpna cena je stanovená na jedno euro, HFSF si nebude nárokovať žiadne finančné prostriedky. Jeho príspevok má podobu grantu. Ako sa uvádza v bode 44 oznámenia o rekapitalizácii, nedostatočné odmeňovanie za rekapitalizáciu možno akceptovať len v prípade bánk, ktoré majú problémy a ktoré si nemôžu dovoliť vyplácať žiadnu odmenu. Komisia sa domnieva, že v takejto situácii sa nachádza banka Nea Proton Bank. Absencia odmeny vyvoláva potrebu dôkladnej reštrukturalizácie v súlade s oznámením o rekapitalizácii. |
(212) |
Na záver možno uviesť, že toto opatrenie je, pokiaľ ide o jeho výšku aj formu, ako pomoc na záchranu nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je obmedzenie poruchy fungovania gréckeho bankového systému a hospodárstva ako celku. |
6.1.3.3.3.
(213) |
Komisia konštatuje, že po fúzii zlúčením banky Nea Proton Bank s bankou boli hospodárske aktivity banky Nea Proton Bank prevedené na banku. Skutočnosť, že pomoc predstavuje záchranu týchto hospodárskych aktivít by teoreticky mohla narušiť hospodársku súťaž. Komisia však poukazuje na malú veľkosť banky Nea Proton Bank a proces predaja, v ktorom mali uchádzači možnosť predložiť ponuku na získanie banky Nea Proton Bank. Navyše hneď po prevode budú hospodárske aktivity banky Nea Proton Bank plne integrované do banky a prestanú existovať ako samostatné hospodárske aktivity alebo konkurencia. Komisia preto dospela k záveru, že pomoc nespôsobuje neprimerané narušenie hospodárskej súťaže. |
6.1.3.3.4
(214) |
Komisia dospela k záveru, že opatrenie NP3 je vhodné, nevyhnutné a vzhľadom na predpokladanú dôkladnú reštrukturalizáciu banky, ktorá v súčasnosti zastrešuje hospodárske aktivity banky Nea Proton Bank, primerané sledovanému cieľu. |
6.1.4. Zlučiteľnosť opatrení pomoci s oznámením o reštrukturalizácii
(215) |
V odôvodneniach 60, 61, 78 a 79 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Komisia v súvislosti s opatreniami NP1 a NP2 uviedla, že banka Nea Proton Bank pravdepodobne nebude môcť odmeňovať za štátnu pomoc, ktorú dostala, a zdôraznila, že absencia odmeny viedla k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie. V odôvodnení 211 Komisia v súvislosti s odmenou za opatrenie NP3 konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že kúpna cena banky Nea Proton je stanovená na jedno euro, HFSF si nebude nárokovať žiadnu čiastku zo sumy 395 miliónov EUR, ktorú vložil pred jej predajom (opatrenie NP3). Grécko navyše nebude vymáhať žiadnu z prioritných akcií emitovaných banke v máji 2009, pretože akciové pohľadávky s nimi spojené boli ponechané v zlikvidovanej banke Proton Bank. Komisia preto dospela k záveru, že absencia odmeny vedie k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie, a to tak z hľadiska životaschopnosti opatrenia, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže. |
6.1.4.1. Dlhodobá životaschopnosť aktivít banky Nea Proton Bank prostredníctvom predaja
(216) |
V bode 21 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že ak sa úverová inštitúcia, ktorá čelí problémom, nemôže opäť vierohodne stať dlhodobo životaschopnou, mala by sa zvážiť jej riadená likvidácia alebo dražba. Členské štáty preto môžu podporiť odchod účastníkov, ktorí nie sú životaschopní, a zároveň umožniť, aby odchod prebiehal v primeranom časovom rámci, ktorý zachováva finančnú stabilitu. |
(217) |
V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Nea Proton vyjadrila Komisia vážne pochybnosti o tom, či by banka Nea Proton Bank mohla obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť na samostatnom základe, a poukázala na synergie, ktoré by sa mohli vytvoriť jej integráciou do veľkej finančnej inštitúcie. |
(218) |
V tejto súvislosti sa v bode 17 oznámenia o reštrukturalizácii objasňuje, že predaj banky, ktorá sa nachádza v problémoch, inej finančnej inštitúcii môže prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti, ak je kupujúci životaschopný a dokáže absorbovať prevod banky v problémoch, a môže tak prispieť k obnoveniu dôvery na trhu. Okrem toho v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike bolo potrebné ďalej konsolidovať bankový sektor a HFSF musel predať banku Nea Proton Bank do 15. júla 2013. |
(219) |
Ako sa uvádza v oddiele 7.5.2, na základe jej plánu reštrukturalizácie možno banku považovať za životaschopný subjekt. Skutočnosť, že aktivity banky Nea Proton Bank boli prevedené na banku, teda umožňuje obnovenie ich dlhodobej životaschopnosti. Okrem toho fakt, že banka Nea Proton Bank je plne integrovaná do banky a prestala existovať ako samostatný konkurent, svedčí o dôkladnej reštrukturalizácii, ktorá je potrebná vzhľadom na nedostatočné odmeňovanie za štátnu pomoc. |
6.1.4.2. Vlastný príspevok a rozdelenie bremena
(220) |
V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Nea Proton vyjadrila Komisia pochybnosti, či boli náklady na reštrukturalizáciu obmedzené na minimum. Tieto pochybnosti vyplývali zo zistenia, že banka Nea Proton Bank sa nemohla stať opäť dlhodobo životaschopnou na samostatnom základe bez vysokých nákladov. Integrácia banky Nea Proton Bank do banky, väčšieho subjektu so zavedenou IT infraštruktúrou a štruktúrou riadenia rizík, je odpoveďou na tieto obavy. Predaj banky prispieva k obmedzeniu nákladov na reštrukturalizáciu na minimum. |
(221) |
Pokiaľ ide o príspevok akcionárov a držiteľov podriadených dlhov na náklady na reštrukturalizáciu, Komisia už v odôvodnení 77 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton uviedla, že akcionári a držitelia podriadených dlhov neboli prevedení do banky Nea Proton Bank, ale zostali v banke Proton Bank, teda v subjekte v likvidácii. Komisia sa preto domnieva, že sa zabezpečilo dostatočné rozdelenie bremena akcionárov a držiteľov podriadených dlhov. |
6.1.4.3. Opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže
(222) |
Pokiaľ ide o opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, v bode 30 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že „pre Komisiu je východiskovým bodom posúdenie potreby takýchto opatrení, veľkosť, rozsah a dosah aktivít, ktoré by predmetná banka mala v prípade uskutočnenia hodnoverného reštrukturalizačného plánu. Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci a podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobiť.“ |
(223) |
Pokiaľ ide o výšku prijatej pomoci, podľa Komisie predstavovala celková výška prijatej pomoci vo forme kapitálu 2 111,6 milióna EUR (Pr1, NP1, NP2, NP3) spolu so štátnou podporou likvidity vo výške 149,4 milióna EUR (Pr3) a gréckymi štátnymi cennými papiermi vo výške 78 miliónov EUR (Pr2). Opatrenie Pr1 zodpovedalo 4,6 % rizikovo vážených aktív banky Proton Bank v tom čase. Opatrenie NP1, financovanie likvidnej medzery z prevodu aktivít z banky Proton Bank do banky Nea Proton Bank, zodpovedalo približne 36 % rizikovo vážených aktív banky Proton Bank na konci roka 2010 alebo 84 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank v čase jej vzniku. Počiatočná kapitálová injekcia z fondu HFSF do základného imania banky Nea Proton Bank, ktorá bola súčasťou opatrenia NP2, zodpovedala približne 18,8 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank v čase jej vzniku. Dodatočné kapitálové injekcie, ktoré boli súčasťou opatrenia NP2, zodpovedali približne 34,2 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank (na základe údajov z 31. decembra 2012 (122)). Ako sa uvádza v odôvodnení 80 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New Proton, opatrenia NP1 a NP2 predstavovali viac ako 50 % rizikovo vážených aktív banky Proton Bank alebo viac ako 130 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank. Kapitálová injekcia do základného imania pred odpredajom banke, teda opatrenie NP3, zodpovedalo približne 48,7 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank (na základe údajov z 31. mája 2013). Tieto sumy pomoci si v kombinácii s absenciou odmeňovania vyžadujú podstatné obmedzenie prítomnosti príjemcu pomoci na trhu. |
(224) |
Pokiaľ ide o trh, na ktorom banka Nea Proton Bank pôsobila, v odôvodnení 82 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Komisia poukázala na to, že banka Proton Bank bola veľmi malou bankou (s podielom približne 1 % na trhu všetkých aktív gréckych bánk), a teda aktíva a pasíva banky Proton Bank, ktoré boli prevedené do banky Nea Proton Bank, boli relatívne malé v porovnaní s veľkosťou gréckeho bankového systému. Dospela preto k záveru, že aj napriek mimoriadne vysokej pomoci možno narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou pre banku Nea Proton Bank považovať za obmedzené. |
(225) |
Okrem toho aktivity banky Nea Proton Bank boli ponúknuté konkurentom prostredníctvom otvorenej aukcie. Po predaji prestala banka Nea Proton Bank existovať ako samostatný konkurent, pretože bola plne integrovaná do banky. |
(226) |
Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na malú veľkosť banky Nea Proton Bank, otvorený proces predaja a skutočnosť, že banka Nea Proton Bank prestane existovať ako samostatný konkurent, nedošlo k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže, a to napriek veľmi vysokej pomoci a absencii odmeny. |
6.1.4.4. Záver o zlučiteľnosti s oznámením o reštrukturalizácii
(227) |
Na základe analýzy v odôvodneniach 216 až 226 Komisia dospela k záveru, že predaj banky Nea Proton Bank a jej integrácia do banky zabezpečia dlhodobú životaschopnosť banky Nea Proton Bank, že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum a že nedochádza k neprípustnému narušeniu hospodárskej súťaže. |
(228) |
Všetky opatrenia pomoci uvedené v tabuľke 7 by sa preto mali považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. |
6.2. POSÚDENIE POMOCI SPOJENEJ S BANKOU NEW TT BANK
6.2.1. Existencia a výška pomoci
(229) |
Komisia musí posúdiť, či opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
6.2.1.1. Existencia pomoci pri krytí likvidnej medzery prevedených aktív a pasív banky T Bank (opatrenie T)
(230) |
V odôvodneniach 26 až 32 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky T Bank už Komisia dospela k záveru, že opatrenie T, intervencia z programu riešenia krízových situácií fondov HDIGF a HFSF na pokrytie likvidnej medzery aktív a pasív prevedených do banky TT Bank, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. V odôvodnení 33 uvedeného rozhodnutia Komisia označila hospodárske aktivity banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank, za príjemcu štátnej pomoci, pretože naďalej existujú vďaka prijatej pomoci. |
6.2.1.2. Existencia pomoci v prípade rekapitalizácie poskytnutej v rámci rekapitalizačného opatrenia banke TT Bank (opatrenie TT)
(231) |
Kapitálovú injekciu vo výške 224,96 milióna EUR poskytol grécky štát banke TT Bank (opatrenie TT) v rámci rekapitalizačného opatrenia, ktoré je súčasťou plánu podpory gréckych bánk (123). V rozhodnutí o schválení tohto plánu Komisia dospela k záveru, že opatrenia poskytnuté v rámci tohto plánu predstavujú štátnu pomoc. Opatrenie TT preto predstavovalo štátnu pomoc banke TT Bank. |
(232) |
Ako Komisia uviedla v odôvodnení 98 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT, banka New TT Bank zastrešuje hospodárske aktivity, ktoré sa predtým vykonávali v rámci banky TT Bank vrátane banky T Bank. |
6.2.1.3. Existencia pomoci pri financovaní likvidnej medzery banky New TT Bank (opatrenie NTT1)
(233) |
V odôvodneniach 53 až 57 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT už Komisia dospela k záveru, že opatrenie NTT1, intervencia z fondu HFSF na pokrytie likvidnej medzery banky New TT Bank, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy. V odôvodnení 54 uvedeného rozhodnutia Komisia označila banku New TT Bank za ekonomického príjemcu, pretože banka New TT Bank zastrešuje hospodárske aktivity banky TT Bank, ktoré naďalej existujú vďaka prijatej pomoci. |
6.2.1.4. Existencia pomoci v prípade počiatočnej kapitálovej injekcie do základného imania (opatrenie NTT2)
(234) |
V odôvodneniach 49 až 52 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT už Komisia dospela k záveru, že opatrenie NTT2, počiatočná kapitálová injekcia do základného imania z fondu HFSF vo výške 500 miliónov EUR v prospech banky New TT Bank, predstavuje štátnu pomoc banke New TT Bank v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
6.2.1.5. Existencia pomoci banke ako nadobúdateľovi banky New TT Bank
(235) |
Banka nadobudla akcie v banke New TT Bank v rámci otvoreného a nediskriminačného výberového konania. Podľa informácií gréckych orgánov z 15. júla 2013 kontaktoval finančný poradca veľké množstvo zahraničných a gréckych bánk a investorov a iba štyri najväčšie grécke banky predložili konečné ponuky. Na základe skutočnosti, že finančný poradca kontaktoval veľké množstvo bánk, môže Komisia vyvodiť záver, že výberové konanie bolo otvorené a nediskriminačné. Ponuka banky bola považovaná za najlepšiu vzhľadom na výšku a druh ponúkaného protiplnenia. |
(236) |
Presnejšie povedané, banka súhlasila, že fondu HFSF vyplatí celkovú sumu 681 miliónov EUR vo forme novo vydaných kmeňových akcií. Druhou najvyššou ponukou bolo vyplatenie hotovosti 500 miliónov EUR. Bola teda o 26,58 % nižšia ako ponuka banky. Podľa listu banky Bank of Greece z 8. júla 2013 nebolo možné zvažovať akúkoľvek ponuku hotovosti domácej banky, pokiaľ sa naďalej spoliehala na financovanie z prostriedkov Eurosystému, najmä nie v prípade, že bola príjemcom núdzovej likvidity. Druhá najvyššia ponuka teda nebola v súlade s požiadavkami Bank of Greece. |
(237) |
Treba tiež poznamenať, že na základe zmluvy o predaji HFSF získal 1 418,75 milióna nových kmeňových akcií banky za ponukovú cenu 0,48 EUR za akciu (124). Akciový podiel fondu HFSF v banke sa zvýšil z 93,55 % na 95,23 %. |
(238) |
Komisia preto dospela k záveru, že akvizícia nepredstavuje pomoc kupujúcemu. |
6.2.1.6. Záver o existencii pomoci
(239) |
Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že opatrenia T, TT, NTT1 a NTT2 predstavujú štátnu pomoc. Pokiaľ ide o opatrenie T, Komisia dospela k záveru, že pomoc priniesla prospech aktivitám banky T Bank, keďže boli prevedené na banku TT Bank a neskôr na banku New TT Bank. Pokiaľ ide o opatrenie TT, Komisia dospela k záveru, že prinieslo prospech aktivitám banky TT Bank, ktoré boli prevedené na banku New TT Bank. Príjemcom opatrení NTT1 a NTT2 je banka New TT Bank. |
(240) |
Komisia preto vyvodila záver, že hospodárske aktivity banky T Bank, keďže ich zastrešovala banka TT Bank a neskôr banka New TT Bank, získali prospech z rekapitalizačnej pomoci vo výške 677 miliónov EUR, zatiaľ čo aktivity vykonávané bankou TT Bank zastrešované bankou New TT Bank získali prospech zo štátnej pomoci vo forme kapitálovej podpory vo výške 4 457,96 milióna EUR (opatrenia TT, NTT1 a NTT2). Tabuľka 10 Prehľad celkovej pomoci prijatej bankou T Bank, bankou TT Bank a bankou New TT Bank
|
6.2.2. Právny základ posúdenia zlučiteľnosti
(241) |
Na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy môže Komisia štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je poskytnutá „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. |
(242) |
Ako sa uvádza v odôvodneniach 199 a 200, právnym základom na posúdenie opatrení pomoci gréckym bankám by v súčasnosti mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy. |
(243) |
Ako je vysvetlené v odôvodnení 201, na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti: vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť. |
(244) |
Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008. |
(245) |
V oznámení o rekapitalizácii (125) sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu. |
(246) |
Komisia v oznámení o reštrukturalizácii (126) vysvetlila, ako bude posudzovať plány reštrukturalizácie. Vo svojom hodnotení plánu reštrukturalizácie banky v rámci oznámenia o reštrukturalizácii zohľadní Komisia všetky opatrenia uvedené v tabuľke 8. |
6.2.3. Zlučiteľnosť opatrení pomoci s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o rekapitalizácii
6.2.3.1. Zlučiteľnosť opatrenia T s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o rekapitalizácii
(247) |
Pokiaľ ide o opatrenie T, Komisia vo svojom rozhodnutí o banke T Bank dospela k záveru, že intervencia spĺňa požiadavky článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, a rozhodla, že opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom z dôvodov finančnej stability v čase šiestich mesiacov odo dňa prijatia daného rozhodnutia. Grécke orgány nepredložili aktualizovaný plán reštrukturalizácie banky TT Bank, ktorý by zohľadňoval integráciu aktivít banky T Bank do banky TT Bank pred uplynutím tohto šesťmesačného obdobia. V odôvodnení 83 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank Komisia uviedla, že toto opomenutie je pochopiteľné, pretože rozhodnutie bolo prijaté dočasne, kým sa nevyrieši situácia banky TT Bank. Keďže grécke orgány predložili plán reštrukturalizácie banky New TT Bank v januári 2013 a aktualizovaný plán reštrukturalizácie v marci 2013, pričom oba boli venované aktivitám prevedeným z banky T Bank do banky TT Bank, Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania v prípade banky New TT Bank predbežne schválila opatrenie T ako pomoc na záchranu, a to až do prijatia konečného rozhodnutia o opatreniach T, TT, NTT1 a NTT2. |
6.2.3.2. Zlučiteľnosť opatrenia TT s oznámením o bankovníctve z roku 2008
(248) |
Komisia vo svojom rozhodnutí z 19. novembra 2008 (127) už dospela k záveru, že opatrenie TT, ktoré bolo poskytnuté v máji 2009 v rámci opatrenia rekapitalizácie, ktoré je súčasťou plánu podpory gréckych bánk, predstavuje podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 zlučiteľnú pomoc na záchranu. Rozhodnutie z 19. novembra 2008 sa neodvoláva na oznámenie o rekapitalizácii, ktoré v tom čase nebolo prijaté. |
6.2.3.3. Zlučiteľnosť opatrení NTT1 a NTT2 s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o rekapitalizácii
(249) |
Komisia už v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky New TT Bank dočasne schválila opatrenia NTT1 a NTT2 ako pomoc na záchranu. |
6.2.4. Zlučiteľnosť opatrení pomoci T, TT, NTT1 a NTT2 s oznámením o reštrukturalizácii
6.2.4.1. Pri posudzovaní zlučiteľnosti podľa oznámenia o reštrukturalizácii je potrebné vziať do úvahy absenciu primeranej odmeny za pomoc.
(250) |
V odôvodnení 45 rozhodnutia o banke T Bank Komisia uviedla, že fondy HDIGF a HFSF si pravdepodobne nebudú nárokovať žiadne finančné prostriedky a že financovanie likvidnej medzery medzi bankou T Bank a bankou TT Bank sa preto podobá grantu. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 101 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank, HFSF môže očakávať, že získa späť iba časť svojej počiatočnej kapitálovej injekcie do základného imania vo výške 500 miliónov EUR (opatrenie NTT2). Komisia navyše poznamenala, že HFSF nedostane žiadnu odmenu za krytie likvidnej medzery medzi bankou TT Bank a bankou New TT Bank (opatrenie NTT1) a je veľmi malá pravdepodobnosť, že HFSF získa späť nejakú čiastku zo sumy 3,7 miliardy EUR. Komisia konštatuje, že štát s najväčšou pravdepodobnosťou nezíska späť akúkoľvek čiastku v súvislosti s opatrením TT, pretože jeho akciové pohľadávky týkajúce sa prioritných akcií emitovaných v máji 2009 zostali v banke TT Bank, ktorá išla do likvidácie. |
(251) |
Ako sa uvádza v odôvodneniach 77 a 102 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank, absencia odmeny vedie k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie, a to tak z hľadiska životaschopnosti opatrenia, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže. |
6.2.4.2. Dlhodobá životaschopnosť aktivít banky New TT Bank prostredníctvom predaja
(252) |
V bode 21 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že ak sa úverová inštitúcia, ktorá čelí problémom, nemôže opäť vierohodne stať dlhodobo životaschopnou, mala by sa zvážiť jej riadená likvidácia alebo dražba. |
(253) |
V oddiele 3.2.4.1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT vyjadrila Komisia vážne pochybnosti o tom, či by banka New TT Bank mohla obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť na samostatnom základe a či by banka New TT Bank mohla dosiahnuť plánovaný rast príjmov. Navyše poukázala na to, že banka New TT Bank prijala iba obmedzený počet opatrení na tvorbu zisku a že neprijala opatrenia na zníženie nákladov na zamestnancov a racionalizáciu siete pobočiek. Poukázala aj na synergie, ktoré by sa mohli vytvoriť integráciou banky New TT Bank do veľkej finančnej inštitúcie. |
(254) |
V tejto súvislosti sa v bode 17 oznámenia o reštrukturalizácii objasňuje, že predaj banky, ktorá sa nachádza v problémoch, inej finančnej inštitúcii môže prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti, ak je kupujúci životaschopný a dokáže absorbovať prevod banky v problémoch, a môže tak prispieť k obnoveniu dôvery na trhu. Okrem toho v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike bol predaj banky New TT Bank prioritným opatrením s ohľadom na verejný záujem a finančnú stabilitu, rovnako ako ochranu aktív HFSF. |
(255) |
Ako sa uvádza v oddiele 7.5.2, na základe jej plánu reštrukturalizácie možno banku považovať za životaschopný subjekt. Skutočnosť, že aktivity banky New TT Bank sú v súčasnosti prevedené na banku, teda umožňuje obnovenie ich dlhodobej životaschopnosti. Banka New TT Bank prestáva ako samostatný konkurent existovať. Operačná fúzia medzi bankou New TT Bank a bankou bola dokončená 14. apríla 2014. Sieť pobočiek so značkou „Hellenic Postbank“ sa zredukuje (banka má v úmysle ponechať značku „Hellenic Postbank“ niektorým pobočkám, zatiaľ čo značka „T-bank“ sa nezachová a sieť pobočiek „T-bank“ sa takmer úplne uzavrie) a podporné administratívne funkcie (back office) a ďalšie funkcie v rámci banky sa plne operačne integrujú. Komisia dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie zabezpečí hĺbkovú reštrukturalizáciu, ktorá je potrebná vzhľadom na nedostatočnú odmenu. |
6.2.4.3. Vlastný príspevok a rozdelenie bremena
(256) |
Reakciou na obavy, ktoré Komisia vyjadrila v odôvodnení 99 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank, či náklady na reštrukturalizáciu neboli nadhodnotené vzhľadom na reštrukturalizáciu banky New TT Bank na samostatnom základe, bol systém dobrovoľného odchodu do dôchodku (128), ktorý realizovala banka New TT Bank na samostatnom základe v júli 2013, a predaj banky New TT Bank banke. Presnejšie povedané, racionalizáciou siete pobočiek, plnou integráciou banky T Bank a plnou operačnou integráciou banky New TT Bank do banky sa náklady na reštrukturalizáciu obmedzia na minimum. |
(257) |
Pokiaľ ide o rozdelenie nákladov akcionárov a držiteľov podriadených dlhov, Komisia už v odôvodnení 100 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank uviedla, že akcionári a držitelia podriadených dlhov neboli prevedení do banky New TT Bank, ale zostali v banke TT Bank, teda v subjekte v likvidácii. Komisia sa preto domnieva, že sa zabezpečilo dostatočné rozdelenie bremena akcionárov a držiteľov podriadených dlhov. |
(258) |
Komisia sa preto domnieva, že náklady na reštrukturalizáciu sú obmedzené na minimum a že sa zabezpečilo dostatočné rozdelenie bremena. Ako sa už však uvádza v odôvodnení 251, absencia odmeny viedla k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie, a to tak z hľadiska životaschopnosti opatrenia, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže. |
6.2.4.4. Opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže
(259) |
Pokiaľ ide o opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, v bode 30 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že „pre Komisiu je východiskovým bodom posúdenie potreby takýchto opatrení, veľkosť, rozsah a dosah aktivít, ktoré by predmetná banka mala v prípade uskutočnenia hodnoverného reštrukturalizačného plánu. Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci a podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobiť.“ |
(260) |
Pokiaľ ide o výšku prijatej pomoci, Komisia pripomína, že v odôvodnení 104 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank sa uvádza, že banka New TT Bank dostala pomoc vo výške 4,6 miliardy EUR (opatrenia NTT1 a NTT2), čo predstavuje viac ako 70 % rizikovo vážených aktív banky TT Bank a viac ako 90 % rizikovo vážených aktív banky New TT Bank. Ďalej uviedla, že banka TT Bank (čo je právnický subjekt, ktorý v minulosti vykonával aktivity zastrešované bankou New TT Bank) už predtým dostala podporu v rámci plánu podpory gréckych bánk (129). Banka TT Bank dostala prvú kapitálovú injekciu vo výške 224,96 milióna EUR vo forme prioritných akcií (opatrenie TT), čo zodpovedá 2,9 % jej rizikovo vážených aktív v tom čase. Okrem toho, pokiaľ ide o riešenie krízovej situácie banky T Bank, aktivity banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank, dostali podporu vo výške približne 678 miliónov EUR (opatrenie T), čo zodpovedá 37,7 % rizikovo vážených aktív banky T Bank k referenčnému dátumu fúzie (31. marca 2011). Tieto sumy pomoci si v kombinácii s absenciou odmeňovania vyžadujú dôkladnú reštrukturalizáciu. |
(261) |
Na druhej strane Komisia v odôvodnení 104 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT poukázala na okolnosti, za akých sa pomoc poskytla. Konkrétne značná časť strát, ktoré banke TT Bank vznikli v posledných rokoch, podľa všetkého nie je dôsledkom rizikových aktivít, ale držby gréckych štátnych dlhopisov. Komisia zároveň uviedla, že vysoké straty z poskytovania úverov domácnostiam a podnikom vyplývajú prevažne z mimoriadne hlbokej a dlhej recesie, a nie z rizikových úverov. Preto sa zdá, že pomoc viedla k narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia však podotkla, že v pomere k svojej veľkosti mala banka TT Bank v držbe oveľa viac gréckych štátnych dlhopisov než ostatné banky v Grécku, čo je faktor, ktorý svedčí o nevhodnom riskovaní. |
(262) |
Ako už bolo uvedené, banka New TT Bank prestáva existovať ako samostatný konkurent, ktorý určuje svoju politiku na samostatnom základe. Plán reštrukturalizácie banky je založený na predpoklade plnej integrácie banky New TT Bank, a to aj v prípade, že banka bude aj naďalej používať značku „Hellenic Postbank“ v niektorých odvetviach a u niektorých produktov. |
(263) |
Pokiaľ ide o trh, na ktorom banka New TT Bank pôsobila, v odôvodnení 106 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank Komisia poukázala na to, že banka TT Bank bola bankou strednej veľkosti v Grécku (s podielom približne 6 %, pokiaľ ide o vklady) a že aktíva a pasíva banky TT Bank, ktoré boli prevedené do banky New TT Bank, boli relatívne malé v porovnaní s veľkosťou gréckeho bankového systému. Dospela preto k záveru, že aj napriek mimoriadne vysokej pomoci možno narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou pre banku New TT Bank považovať za pomerne obmedzené. |
(264) |
Plánované zníženie siete pobočiek so značkou „Hellenic Postbank“ spolu s redukciou približne 50 pobočiek (130) zo 196 potvrdzuje toto hodnotenie v odôvodnení 263, podľa ktorého možno narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou banke New TT Bank považovať za pomerne obmedzené. |
(265) |
Okrem toho aktivity banky New TT Bank boli ponúknuté konkurentom prostredníctvom otvorenej a nediskriminačnej aukcie. |
(266) |
Významná časť opatrení pomoci NTT1 a NTT2 bola potrebná skôr vzhľadom na odpustenie dlhu v prospech štátu (v podobe programu zapojenia súkromného sektora) a vzhľadom na mimoriadne dlhú recesiu než v dôsledku nevhodných úverových postupov. Navyše rozsah aktivít banky New TT Bank bol malý, proces predaja bol otvorený, transparentný a nediskriminačný a banka New TT Bank prestane existovať ako samostatný konkurent. Komisia preto dospela k záveru, že aj napriek vysokej pomoci a absencii primeranej odmeny za poskytnutú štátnu pomoc nedochádza k nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže. |
6.2.4.5. Záver o zlučiteľnosti opatrení pomoci T, TT, NTT1 a NTT2 s oznámením o reštrukturalizácii
(267) |
Komisia dospela k záveru, že predaj banky New TT Bank banke a súvisiaca reštrukturalizácia zabezpečia dlhodobú životaschopnosť banky New TT Bank, obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a absenciu nežiaduceho narušenia hospodárskej súťaže. |
(268) |
Všetky opatrenia pomoci uvedené v tabuľke 8 by sa mali považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. |
7. POSÚDENIE POMOCI POSKYTNUTEJ BANKE
7.1. EXISTENCIA A VÝŠKA POMOCI
(269) |
Komisia musí zistiť existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
7.1.1. Existencia pomoci v prípade opatrení poskytnutých v rámci plánu podpory gréckych bánk
7.1.1.1. Štátna podpora likvidity poskytnutá prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov
(270) |
Komisia už v rozhodnutí o schválení a predĺžení plánu podpory gréckych bánk (131) rozhodla, že podpora likvidity poskytovaná v rámci plánu predstavuje pomoc. Celková výška záruk k 15. aprílu 2011 bola 13 600 miliónov EUR a k 30. novembru 2013 dosiahla úroveň 13 932 miliónov EUR. Budúca podpora likvidity poskytnutá v rámci tohto plánu by tiež predstavovala pomoc. |
7.1.1.2. Rekapitalizácia poskytnutá v rámci plánu rekapitalizácie (opatrenie A)
(271) |
Komisia už v rozhodnutí z 19. novembra 2008 o pláne podpory gréckych bánk rozhodla, že rekapitalizácie, ktoré sa majú poskytnúť v rámci rekapitalizačného opatrenia, zahrnuté v tomto pláne budú predstavovať pomoc. Banka dostala 950 miliónov EUR vo forme prioritných akcií, čo predstavuje 2 % rizikovo vážených aktív banky (132). |
(272) |
V roku 2010 Grécko zaviedlo niekoľko zmien technických parametrov týchto prioritných akcií. Keďže zmeny zvyšujú odmenu štátu s automatickým navýšením kupónu o 2 % ročne, pokiaľ prioritné akcie nebudú splatené v lehote piatich rokov, dospela Komisia k záveru, že zmeny technických parametrov neposkytujú banke žiadnu výhodu a nepredstavujú preto dodatočnú štátnu pomoc. |
7.1.2. Existencia pomoci v prípade štátom zaručenej núdzovej likvidity (opatrenie L2)
(273) |
Komisia v bode 51 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 objasnila, že poskytnutie finančných prostriedkov centrálnych bánk finančným inštitúciám nepredstavuje pomoc, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky týkajúce sa platobnej schopnosti finančnej inštitúcie, kolateralizácie nástroja, úrokovej sadzby stanovenej pre finančnú inštitúciu a absencie protizáruky zo strany štátu. Keďže štátom zaručená núdzová likvidita poskytnutá banke nespĺňa tieto štyri kumulatívne podmienky, najmä preto, že je štátom zaručená a poskytuje sa v spojení s inými podpornými opatreniami, predstavuje pomoc. |
(274) |
Štátom zaručená núdzová likvidita spĺňa podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy. Po prvé preto, že toto opatrenie zahŕňa štátnu záruku v prospech Bank of Greece a akékoľvek straty bude znášať štát. Opatrenie teda zahŕňa štátne zdroje. Núdzová likvidita umožňuje bankám získať finančné prostriedky v čase, keď nemajú prístup k trhu s veľkoobchodným financovaním a k pravidelným refinančným operáciám Eurosystému. Štátom zaručená núdzová likvidita poskytnutá banke jej preto prináša výhodu. Keďže núdzová likvidita je obmedzená na bankový sektor, opatrenie má selektívny charakter. A keďže štátom zaručená núdzová likvidita umožňuje banke ďalej pôsobiť na trhu a vyhnúť sa platobnej neschopnosti a nutnosti opustiť trh, narúša hospodársku súťaž. Vzhľadom na to, že banka pôsobí v iných členských štátoch a že finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia alebo by mohli mať potenciálny záujem pôsobiť v Grécku, výhoda poskytnutá banke ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. |
(275) |
Štátom zaručená núdzová likvidita (opatrenie L2) predstavuje štátnu pomoc. Výška štátom zaručenej núdzovej likvidity sa priebežne menila. K 31. decembru 2012 predstavovala približne 12 miliárd EUR. |
7.1.3. Existencia pomoci v prípade opatrení poskytnutých v prostredníctvom HFSF
7.1.3.1. Prvá preklenovacia rekapitalizácia (opatrenie B1)
(276) |
V oddiele 5.1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank už Komisia dospela k záveru, že prvá preklenovacia rekapitalizácia predstavuje štátnu pomoc. Prijatý kapitál dosiahol výšku 3 970 miliónov EUR. |
7.1.3.2. Druhá preklenovacia rekapitalizácia (opatrenie B2)
(277) |
Opatrenie B2 bolo realizované s využitím prostriedkov fondu HFSF, ktoré, ako je vysvetlené v odôvodnení 47 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank, zahŕňajú štátne zdroje. |
(278) |
Pokiaľ ide o existenciu výhody, opatrenie B2 navyšuje podiel kapitálu banky na úroveň, ktorá jej umožnila naďalej pôsobiť na trhu a využívať prístup k financovaniu z Eurosystému. Navyše odmenu za opatrenie B2 tvoria vzniknuté úroky z obligácií ENFS a dodatočný poplatok na úrovni 1 %. Vzhľadom na to, že odmena je zjavne nižšia ako odmena v prípade podobných investičných nástrojov na trhu, banka by určite nebola schopná za takýchto podmienok získať tento kapitál na trhu. Opatrenie B2 preto poskytlo banke výhodu zo štátnych zdrojov. Keďže opatrenie bolo poskytnuté len banke, má selektívny charakter. |
(279) |
V dôsledku opatrenia B2 došlo k posilneniu pozície banky, keďže boli poskytnuté finančné zdroje potrebné na to, aby mohla banka naďalej dodržiavať kapitálové požiadavky, čo viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže banka pôsobí na iných európskych bankových trhoch a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, najmä na poistnom trhu, opatrenie B2 má takisto potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi. |
(280) |
Komisia rozhodla, že opatrenie B2 predstavuje štátnu pomoc. Vnútroštátne orgány ho oznámili ako pomoc. Prijatý kapitál dosiahol výšku 1 341 miliónov EUR. |
7.1.3.3. Záväzný prísľub (opatrenie B3)
(281) |
Opatrením B3 sa HFSF zaväzuje poskytnúť dodatočný kapitál potrebný na dokončenie rekapitalizácie banky až do výšky, ktorú požaduje Bank of Greece v rámci záťažového testu z roku 2012. Prostriedky fondu HFSF pochádzajú od štátu. Komisia preto dospela k záveru, že tento záväzný prísľub je viazaný na štátne zdroje. Okolnosti, za ktorých môže HFSF poskytovať podporu finančným inštitúciám, sú presne vymedzené a obmedzené právnymi predpismi. Preto možno využitie týchto štátnych zdrojov pričítať štátu. HFSF sa zaviazal, že poskytne dodatočný kapitál vo výške 528 miliónov EUR. |
(282) |
Záväzný prísľub poskytol banke výhodu, pretože uistil vkladateľov, že banka bude môcť navýšiť celú výšku kapitálu, ktorú mala navýšiť, teda že HFSF by tento kapitál poskytol, ak by sa ho banke nepodarilo navýšiť na trhu. Tento záväzok takisto uľahčuje získanie súkromného kapitálu z trhu, pretože investori majú istotu, že v prípade, že banka nebude môcť získať časť kapitálu z trhu, poskytne ho HFSF. Žiadny súkromný investor by nebol ochotný prijať takýto záväzok pred tým, ako boli známe podmienky rekapitalizácie, a banka v tom čase nemala prístup na kapitálový trh. |
(283) |
Vzhľadom na to, že banka pôsobí na iných európskych bankových trhoch, a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, a to najmä na poistnom trhu, opatrenie B3 má takisto potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi a narúšať hospodársku súťaž. |
(284) |
Opatrenie B3 teda predstavuje pomoc a grécke orgány ho oznámili ako štátnu pomoc 27. decembra 2012. |
7.1.3.4. Rekapitalizácia na jar 2013 (opatrenie B4)
(285) |
Rekapitalizácia na jar 2013 (opatrenie B4) je konverzia prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie (opatrenia B1 a B2) a záväzného prísľubu (opatrenie B3) na trvalú rekapitalizáciu vo výške 5 839 miliónov EUR vo forme kmeňových akcií. Keďže opatrenie B4 predstavuje konverziu už poskytnutej pomoci, stále zahŕňa štátne zdroje, ale nezvyšuje sa ním nominálna výška pomoci. Zvyšuje však výhodu banky (a teda aj narušenie hospodárskej súťaže), pretože ide o trvalú rekapitalizáciu a nie dočasnú rekapitalizáciu ako v prípade opatrení B1 a B2. V porovnaní s opatrením B3, ktoré je iba záväzkom a nie skutočnou rekapitalizáciou, zvýšilo opatrenie B4 kapitálovú primeranosť, a je preto výhodnejšie. |
(286) |
Komisia konštatuje, že táto podpora nebola poskytnutá všetkým bankám, ktoré pôsobia v Grécku. Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod, Komisia konštatuje, že pomoc napríklad umožnila banke vykonávať svoje operácie v iných členských štátoch, ako je Rumunsko alebo Bulharsko. Likvidácia banky by viedla k ukončeniu jej aktivít v zahraničí, a to prostredníctvom likvidácie týchto aktivít alebo predaja podnikov. Okrem toho poisťovacie aktivity banky v Grécku konkurujú aktivitám dcérskych spoločností poisťovní z iných členských štátov. Opatrenie teda narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Opatrenie B4 preto predstavuje štátnu pomoc. |
7.1.3.5. Záver o opatreniach B1, B2, B3 a B4
(287) |
Opatrenia B1, B2, B3 a B4 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Výška štátnej pomoci v rámci opatrení B1, B2, B3 a B4 predstavuje 5 839 miliónov EUR, čo bola aj výška štátnej podpory, ktorú banke HFSF skutočne vyplatil. |
(288) |
V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že okrem absolútnej výšky pomoci musí Komisia zohľadniť pomoc „vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam banky“. Opatrenia B1, B2, B3 a B4 sa poskytovali počas obdobia jedného roka, a to od apríla 2012 do mája 2013. Počas tohto obdobia sa rizikovo vážené aktíva banky zmenili. Otázkou teda je, aká úroveň rizikovo vážených aktív by sa mala použiť, úroveň na začiatku obdobia alebo úroveň na konci tohto obdobia. Cieľom opatrení B1, B2, B3 a B4 je pokryť kapitálovú potrebu, ktorú Bank of Greece zistila v marci 2012 (záťažový test z roku 2012). Inak povedané, kapitálové potreby, ktoré tieto opatrenia pokrývali, existovali už v marci 2012. Komisia sa preto domnieva, že výška pomoci poskytnutá formou opatrení B1, B2, B3 a B4 by sa mala porovnať s rizikovo váženými aktívami banky k 31. marcu 2012. Takisto je potrebné pripomenúť, že Bank of Greece za obdobie od marca 2012 až do rekapitalizácie na jar 2013 nezohľadnila akvizície, ktoré grécke banky vykonali s cieľom upraviť – smerom nahor alebo nadol – svoje kapitálové potreby. Tento faktor takisto preukazuje, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 predstavovali opatrenia pomoci spojené s pôsobnosťou banky, ktorá existovala k 31. marcu 2012. |
(289) |
Prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia a záväzný prísľub spolu predstavovali 5 839 miliónov EUR. Táto suma predstavuje 13,8 % rizikovo vážených aktív banky k 31. marcu 2012. |
7.1.3.6. Záväzok rekapitalizácie v roku 2014 (opatrenie C)
(290) |
Banka dostala 31. marca 2014 od HFSF záväzný prísľub, ktorým sa HFSF zaviazal, že sa bude podieľať na navýšení základného imania banky až o 2 864 miliónov EUR (opatrenie C). Z dôvodov, ktoré sú vysvetlené v odôvodnení 277, zahŕňa toto opatrenie využitie štátnych zdrojov. Toto opatrenie predstavuje výhodu pre banku, pretože zabezpečuje, že banka získa kapitál, ktorý potrebuje a ktorý poskytne istotu vkladateľom a uľahčí banke získať kapitál od súkromných investorov. |
(291) |
Ak súkromní investori neupíšu celú sumu navýšenia základného imania, kapitál musí do banky vložiť HFSF, ktorý sa k tomu zaviazal v záväznom prísľube. Takáto kapitálová injekcia predstavuje v porovnaní so záväzným prísľubom pre banku väčšiu výhodu. Na rozdiel od záväzného prísľubu skutočná kapitálová injekcia zvyšuje kapitálovú primeranosť banky. |
(292) |
Záväzný prísľub ani jeho potenciálna realizácia v podobe skutočnej kapitálovej injekcie nie je v súlade s princípom investora v trhovom hospodárstve. Aj v prípade, že by mal HFSF kúpiť nové akcie za rovnakú cenu ako súkromní investori, sú okolnosti účasti HFSF veľmi odlišné od okolností účasti súkromných investorov, ktorí upíšu nové akcie. HFSF sa zaviazal, že v prípade potreby upíše celú sumu navýšenia základného imania, pred tým, ako sa akýkoľvek súkromný investor formálne zaviazal k nákupu akcií. Súkromní investori, ktorí kupujú nové akcie, budú mať istotu, že banka v každom prípade navýši celkovú sumu potrebného kapitálu, pretože HFSF bude slúžiť ako záruka a nakúpi všetky akcie, ktoré neupíšu súkromní investori. Po druhé, HFSF sa zapojí len v prípade nedostatočného dopytu zo strany súkromných investorov na dolnej hranici oznámeného cenového rozpätia. HFSF v takom prípade poskytne kapitál, ktorý banka nemôže pri rovnakej cene za akciu získať na trhu. V dôsledku toho poskytne HFSF kapitál vo výške alebo za cenu, ktorá na trhu nie je k dispozícii. |
(293) |
Keďže opatrenie C bolo poskytnuté iba banke, má selektívny charakter. Došlo k posilneniu pozície banky, keďže boli poskytnuté finančné zdroje potrebné na to, aby mohla banka naďalej dodržiavať regulačné kapitálové požiadavky, ktoré stanovila Bank of Greece. Opatrenie preto poskytuje výhodu, ktorá narúša hospodársku súťaž. Keďže banka pôsobí na iných európskych bankových trhoch a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, a to najmä na poistnom trhu, opatrenie C má takisto potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi. |
(294) |
Záväzok rekapitalizácie z roku 2014 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Výška pomoci obsiahnutá v tomto opatrení je 2 864 miliónov EUR, čo predstavuje 7,5 % rizikovo vážených aktív banky k 31. decembru 2013 (133). |
(295) |
Ak HFSF pri realizácii tohto záväzku vloží do banky ďalší kapitál, zvýši sa tým výhoda pre banku a narušenie hospodárskej súťaže, ale nezvýši sa nominálna výška pomoci (134). |
7.1.4. Záver o existencii a celkovej výške prijatej pomoci
(296) |
Opatrenia A, B1, B2, B3, B4 a C predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Tabuľka 11 Prehľad celkovej pomoci prijatej bankou
|
7.2. PRÁVNY ZÁKLAD HODNOTENIA ZLUČITEĽNOSTI
(297) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 200, právnym základom na posúdenie opatrení pomoci by mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy (135). |
(298) |
Počas finančnej krízy vypracovala Komisia kritériá zlučiteľnosti pre rôzne typy opatrení pomoci. Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008. |
(299) |
Usmernenia týkajúce sa rekapitalizačných opatrení sa uvádzajú v oznámení o rekapitalizácii a v oznámení o predĺžení z roku 2011. |
(300) |
V oznámení o reštrukturalizácii sa vymedzuje prístup, ktorý Komisia prijala v súvislosti s hodnotením plánov reštrukturalizácie, najmä potreba obnovenia životaschopnosti s cieľom zabezpečiť riadny príspevok príjemcu a obmedziť narušenie hospodárskej súťaže. |
(301) |
Tento rámec dopĺňa oznámenie o bankovníctve z roku 2013, ktoré sa vzťahuje na opatrenia pomoci oznámené po 1. auguste 2013. |
7.2.1. Právny základ posúdenia zlučiteľnosti podpory likvidity pre banku (opatrenie L1)
(302) |
Podpora likvidity, ktorú už banka prijala, bola s konečnou platnosťou schválená v nadväzných rozhodnutiach povoľujúcich tieto opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk a zmien a predĺžení tohto plánu (136). Akákoľvek budúca podpora likvidity pre banku sa bude musieť poskytnúť v rámci plánu, ktorý riadne schváli Komisia. Podmienky takejto pomoci budú musieť byť schválené Komisiou skôr, než bude pomoc poskytnutá, a preto ich v tomto rozhodnutí nie je potrebné ďalej posudzovať. |
7.2.2. Právny základ posúdenia zlučiteľnosti prioritných akcií (opatrenie A)
(303) |
Rekapitalizácia poskytnutá v roku 2009 vo forme prioritných akcií (opatrenie A) sa poskytla v rámci rekapitalizačného opatrenia schváleného v roku 2008 v rámci plánu podpory gréckych bánk v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008. Nie je preto potrebné ju znova posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a musí sa posúdiť iba na základe oznámenia o reštrukturalizácii. |
7.2.3. Právny základ posúdenia zlučiteľnosti štátom zaručenej núdzovej likvidity (opatrenie L2)
(304) |
Zlučiteľnosť štátom zaručenej núdzovej likvidity (opatrenie L2) by sa mala najskôr posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a oznámenia o predĺžení z roku 2011. Na akúkoľvek štátom zaručenú núdzovú likviditu poskytnutú po 1. auguste 2013 sa vzťahuje oznámenie o bankovníctve z roku 2013. |
7.2.4. Právny základ posúdenia zlučiteľnosti rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4)
(305) |
Zlučiteľnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4), najmä pokiaľ ide o odmeňovanie, by sa mali najskôr posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011. V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank vyjadrila Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia B1 s týmito oznámeniami. Keďže tieto opatrenia boli realizované pred 1. augustom 2013, nevzťahuje sa na ne oznámenie o bankovníctve z roku 2013. Zlučiteľnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4) by sa mali posudzovať aj na základe oznámenia o reštrukturalizácii. |
7.2.5. Právny základ posúdenia zlučiteľnosti záväzku rekapitalizácie z roku 2014 (opatrenie C)
(306) |
Zlučiteľnosť záväzku rekapitalizácie z roku 2014 (opatrenie C) by sa mala posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2013, ktorým sa ustanovujú nové požiadavky, pokiaľ ide o podiel podriadených veriteľov a odmeny manažérov, a na základe oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011. Zlučiteľnosť opatrenia C by sa mala posudzovať aj na základe oznámenia o reštrukturalizácii. |
7.3. ZLUČITEĽNOSŤ OPATRENIA L2 S OZNÁMENÍM O BANKOVNÍCTVE Z ROKU 2008, OZNÁMENÍM O PREDĹŽENÍ Z ROKU 2011 A OZNÁMENÍM O BANKOVNÍCTVE Z ROKU 2013
(307) |
Na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti: vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť. |
(308) |
Keďže grécke banky nemali prístup na veľkoobchodné trhy a boli úplne závislé od financovania z centrálnej banky, ako sa uvádza v odôvodnení 32, a keďže banka si nemohla požičať dostatočné množstvo finančných prostriedkov prostredníctvom pravidelných refinančných operácií, potrebovala štátom zaručenú núdzovú likviditu, aby získala dostatočnú likviditu a vyhla sa platobnej neschopnosti. Komisia považuje opatrenie L2 za vhodný mechanizmus na nápravu vážnej poruchy, ku ktorej by došlo v prípade platobnej neschopnosti banky. |
(309) |
Keďže štátom zaručená núdzová likvidita predstavuje pre banku pomerne vysoké náklady na financovanie, banka má dostatočnú motiváciu, aby sa pri rozvoji svojich aktivít na tento zdroj finančných prostriedkov nespoliehala. Banka musela zaplatiť úrok o […] bázických bodov vyšší ako v prípade pravidelných refinančných operácií v Eurosystéme. Okrem toho musela banka štátu zaplatiť poplatok za záruku vo výške […] bázických bodov. V dôsledku toho sú celkové náklady na štátom zaručenú núdzovú likviditu pre banku oveľa vyššie ako bežné náklady na refinancovanie z ECB. Rozdiel medzi nákladmi na štátom zaručenú núdzovú likviditu a bežnými nákladmi na refinancovanie z ECB je vyšší ako poplatok za záruku, ktorý sa požaduje v oznámení o predĺžení z roku 2011. V dôsledku toho možno celkovú odmenu, ktorú si štát účtuje, považovať za dostatočnú. Pokiaľ ide o výšku štátom zaručenej núdzovej likvidity, pravidelne ju posudzuje Bank of Greece a ECB na základe skutočných potrieb banky. Pozorne monitorujú jej použitie a zabezpečujú, aby bola obmedzená na nevyhnutné minimum. Opatrenie L2 teda neposkytuje banke prebytočnú likviditu, ktorú by mohla použiť na financovanie aktivít, ktoré narúšajú hospodársku súťaž. Jeho výška je obmedzená na nevyhnutné minimum. |
(310) |
Takáto dôkladná kontrola použitia štátom zaručenej núdzovej likvidity a pravidelné overovanie, či je jej použitie obmedzené na minimum, zároveň zabezpečujú, že táto likvidita je primeraná a nevedie k nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia takisto konštatuje, že Grécko sa zaviazalo prijať niekoľko opatrení zameraných na zníženie negatívnych externých vplyvov, ako sa uvádza v oddiele 7.6, ktoré zabezpečia, že banka sa v čo najkratšom čase prestane spoliehať na podporu likvidity a že táto pomoc je primeraná. |
(311) |
Opatrenie L2 je preto v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o predĺžení z roku 2011. Keďže oznámením o bankovníctve z roku 2013 sa nezaviedli ďalšie požiadavky týkajúce sa záruk, opatrenie L2 je v súlade aj s oznámením o bankovníctve z roku 2013. |
7.4. ZLUČITEĽNOSŤ OPATRENÍ B1, B2, B3 A B4 S OZNÁMENÍM O BANKOVNÍCTVE Z ROKU 2008, OZNÁMENÍM O REKAPITALIZÁCII A OZNÁMENÍM O PREDĹŽENÍ Z ROKU 2011
(312) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 201, na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti (137): vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť. |
(313) |
V oznámení o rekapitalizácii a oznámení o predĺžení z roku 2011 sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu. |
7.4.1. Vhodnosť opatrení
(314) |
Komisia považuje rekapitalizácie z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4) za vhodné, pretože sa nimi zabránilo konkurzu banky. Bez nich by banka nemohla pokračovať vo svojich aktivitách, pretože na konci roka 2012 mala záporné vlastné imanie (138). |
(315) |
V tejto súvislosti Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank uviedla, že banka je jednou z najväčších bankových inštitúcií v Grécku, a to tak z hľadiska poskytovania úverov, ako aj z hľadiska prijímania vkladov. Ide teda o banku, ktorá má pre Grécko systémový význam. Platobná neschopnosť banky by preto viedla k vážnej poruche fungovania gréckeho hospodárstva. V situácii, ktorá v tom čase existovala, mali finančné inštitúcie v Grécku problémy s prístupom k financovaniu. Tento nedostatok finančných prostriedkov obmedzoval ich schopnosť poskytovať úvery gréckemu hospodárstvu. V tomto kontexte by platobná neschopnosť banky zhoršila poruchu fungovania hospodárstva. Navyše opatrenia B1, B2, B3 a B4 boli prijaté najmä v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora, ktorý predstavoval mimoriadnu a nepredvídateľnú situáciu, a nie v dôsledku zlého riadenia alebo nadmerného riskovania zo strany banky. Opatrenia sú teda zamerané hlavne na výsledky programu zapojenia súkromného sektora a prispievajú k udržaniu finančnej stability v Grécku. |
(316) |
V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či sa bezodkladne podnikli všetky možné kroky, aby sa zabránilo situácii, v ktorej by banka v budúcnosti znova potrebovala pomoc. Ako sa uvádza v odôvodneniach 130 až 132 tohto rozhodnutia, Grécko sa zaviazalo realizovať niekoľko opatrení týkajúcich sa správy a riadenia a obchodných operácií banky. Ako je opísané v odôvodneniach 102 až 104 a v odôvodnení 111, banka zároveň komplexne reštrukturalizovala svojej aktivity, mnohokrát znižovala náklady a realizovala niekoľko odpredajov. Komisia preto už tieto pochybnosti nemá. |
(317) |
V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank Komisia tiež vyjadrila pochybnosti o tom, či existujú dostatočné ochranné opatrenia v prípade, že by sa banka dostala pod kontrolu štátu, alebo v prípade, že by si súkromní akcionári ponechali kontrolu, zatiaľ čo väčšinovým vlastníkom by bol štát. Komisia konštatuje, že záväzky uvedené v odôvodneniach 131 a 132 zabezpečujú, že úverové operácie banky budú prebiehať na komerčnom základe a každodenné operácie budú chránené pred zásahmi štátu. Dohodnutý rámec vzťahu medzi HFSF a bankou tiež zaisťuje, že záujmy štátu ako hlavného akcionára sú chránené proti nadmernému riskovaniu zo strany vedenia banky. |
(318) |
Opatrenia B1, B2, B3 a B4 preto zabezpečujú zachovanie finančnej stability v Grécku. Podnikli sa významné kroky na minimalizáciu budúcich strát a s cieľom zabezpečiť, aby aktivity banky neboli ohrozené nevhodnou správou a riadením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú vhodné. |
7.4.2. Nevyhnutnosť – obmedzenie pomoci na minimum
(319) |
Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 musí byť výška aj forma opatrenia pomoci nevyhnutná na dosiahnutie cieľa. To znamená, že kapitálová injekcia musí mať minimálnu výšku potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa. |
(320) |
Výšku kapitálovej podpory vypočítala Bank of Greece v rámci záťažového testu s cieľom zabezpečiť, že základný kapitál Tier 1 zostane v období rokov 2012 – 2014 nad určitou úrovňou, ako sa uvádza v tabuľke 3. Z tohto dôvodu z nej banka nezíska žiadny prebytok kapitálu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 316, boli prijaté opatrenia na zníženie rizika, že banka by potrebovala ďalšiu pomoc v budúcnosti. |
(321) |
Pokiaľ ide o odmenu za prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu (opatrenia B1 a B2), Komisia pripomína, že boli poskytované od mája 2012 do decembra 2012 a boli vyplatené nepeňažným vkladom v podobe obligácií ENFS. Odmenu pre HFSF odo dňa vyplatenia týchto obligácií ENFS do dátumu rekapitalizácie na jar 2013 predstavovali vzniknuté úroky z obligácií ENFS a poplatok na úrovni 1 % (139). Ako sa zdôrazňuje v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank, táto odmena je nižšia ako rozpätie 7 % až 9 %, ktoré je vymedzené v oznámení o rekapitalizácii. Obdobie nízkeho odmeňovania však bolo obmedzené na jeden rok v prípade opatrenia B1 a na päť mesiacov v prípade opatrenia B2 (to znamená až do konverzie preklenovacej rekapitalizácie na štandardnú rekapitalizáciu v kmeňových akciách, konkrétne opatrenia B4). Zatiaľ čo prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia neviedli k redukcii existujúcich akcionárov, rekapitalizácia na jar 2013, ktorá predstavovala konverziu prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie, týchto akcionárov významne zredukovala, keďže ich podiel na vlastnom kapitále banky klesol na 1,4 %. Mimoriadna situácia, ktorá pretrvávala od dátumu prvej preklenovacej rekapitalizácie, sa následne skončila. Pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank sa preto odstránili. |
(322) |
Okrem toho vzhľadom na atypický pôvod problémov banky, kde straty vyplývajú hlavne z odpustenia dlhu v prospech štátu (program zapojenia súkromného sektora a spätné odkúpenie dlhu, ktoré poskytujú významnú výhodu štátu, teda zníženie dlhu), a na následky dlhej recesie na jej domácom trhu môže Komisia akceptovať toto dočasné odchýlenie sa od štandardných požiadaviek na odmeňovanie stanovených v oznámení o rekapitalizácii (140). |
(323) |
Opatrenie B3 predstavovalo záväzok poskytnúť kapitál. Tento záväzok prijatý v decembri 2012 sa realizoval prostredníctvom skutočnej kapitálovej injekcie v období máj – jún 2013, iba o päť mesiacov neskôr. Z tohto dôvodu a z dôvodov uvedených v odôvodnení 322 je prijateľné, že za tento záväzok nebola vyplatená žiadna odmena. |
(324) |
Pokiaľ ide o opatrenie B4, v súlade s bodom 8 oznámenia o predĺžení z roku 2011 by sa kapitálové injekcie mali upísať s dostatočným diskontom z ceny akcií upravenej o účinok redukcie s cieľom náležite zaručiť primeranú odmenu pre štát. Zatiaľ čo táto rekapitalizácia neposkytla výrazný diskont z ceny akcií upravenej o účinok redukcie, v skutočnosti nebolo možné dosiahnuť výrazný diskont z teoretickej ceny bez upisovacieho práva (141). Pred rekapitalizáciou na jar 2013 bol kapitál banky záporný a jej trhová kapitalizácia predstavovala len niekoľko sto miliónov EUR. Za týchto okolností vzniká otázka, či by sa existujúci akcionári nemali zredukovať úplne. Komisia konštatuje, že emisná cena bola stanovená na úrovni 50 % diskontu z priemernej trhovej ceny počas 50 dní predchádzajúcich stanoveniu emisnej ceny. Komisia zároveň poznamenáva, že redukcia existujúcich akcionárov bola rozsiahla, pretože po tejto rekapitalizácii im vo vlastníctve zostalo iba 1,4 % z podielu na imaní banky. Použitie ďalšieho diskontu z trhovej ceny by preto malo len zanedbateľný vplyv na odmenu HFSF. Vzhľadom na osobitnú situáciu gréckych bánk vysvetlenú v odôvodnení 322 a vzhľadom na skutočnosť, že potreba podpory vyplýva z odpustenia dlhu v prospech štátu, sa Komisia domnieva, že emisná cena je dostatočne nízka. |
(325) |
Na záver možno uviesť, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú, pokiaľ ide o ich výšku aj formu, nevyhnutné ako pomoc na záchranu. |
7.4.3. Primeranosť – opatrenia obmedzujúce negatívne externé vplyvy
(326) |
Banka prijala veľmi vysokú štátnu pomoc. Táto situácia môže preto viesť k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže. Grécko sa však zaviazalo realizovať viacero opatrení zameraných na zníženie negatívnych externých vplyvov. Najmä záväzky zabezpečujú, že operácie banky budú aj naďalej prebiehať na komerčnom základe, ako je vysvetlené v odôvodneniach 131 a 132. Grécko sa takisto zaviazalo k zákazu akvizície, ako aj k niekoľkým odpredajom v zahraničí a v oblasti nebankových aktivít v Grécku, ako sa uvádza v odôvodnení 133. Obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže sa ďalej posudzuje v oddiele 7.6. |
(327) |
V banke bol vymenovaný aj monitorovací správca, ktorý má sledovať správne vykonávanie záväzkov týkajúcich sa správy a riadenia a obchodných operácií. Zabráni sa tým negatívnym zmenám v obchodnej praxi banky, a zároveň sa tým znížia možné negatívne externé vplyvy. |
(328) |
Nový komplexný plán reštrukturalizácie bol Komisii predložený 16. apríla 2014. Plán reštukturalizácie sa posudzuje v oddiele 7.6. |
(329) |
Na záver možno uviesť, že pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank sa odstránili. Opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú z hľadiska bodu 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 primerané. |
7.4.4. Záver o zlučiteľnosti rekapitalizácií z HFSF s oznámením o bankovníctve z roku 2008, oznámením o rekapitalizácii a oznámením o predĺžení z roku 2011
(330) |
Komisia dospela k záveru, že rekapitalizácie z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4) sú z hľadiska bodu 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011 vhodné, nevyhnutné a primerané. |
7.5. ZLUČITEĽNOSŤ NÁKUPU BANKY NEW TT BANK A BANKY NEA PROTON BANK BANKOU S OZNÁMENÍM O REŠTRUKTURALIZÁCII
(331) |
V bodoch 23 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii je vysvetlené, že akvizícia podnikov bankami, ktoré prijali pomoc, je zvyčajne v rozpore so záväzkom obmedziť náklady na reštrukturalizáciu a obmedziť narušenie hospodárskej súťaže. Okrem toho môže ohroziť alebo skomplikovať obnovenie životaschopnosti. Komisia musí preto posúdiť, či sú akvizície, ktoré banka vykonala, v súlade s oznámením o reštrukturalizácii. |
7.5.1. Zlučiteľnosť akvizície banky New TT Bank s oznámením o reštrukturalizácii
7.5.1.1. Vplyv akvizície banky New TT Bank na dlhodobú životaschopnosť banky
(332) |
Pokiaľ ide o prevádzkovú ziskovosť, akvizície zo strany banky uľahčia návrat banky k dlhodobej životaschopnosti, keďže zlúčenie dvoch bánk na rovnakom geografickom trhu umožňuje realizovať zmysluplné synergie, napríklad v podobe zníženia počtu zamestnancov, zatvorenia pobočiek a zníženia režijných nákladov. Banka získa zákazníkov a vkladateľov a zároveň výrazne zníži náklady na distribúciu. To okrem racionalizácie ústredia funkcií povedie k zatvoreniu väčšiny pobočiek so značkou „T-Bank“ a niektorých pobočiek so značkou „Hellenic Postbank“. |
(333) |
Pokiaľ ide o pozíciu likvidity, transakcia má priaznivý vplyv aj na pomer úverov ku vkladom v banke a značne znižuje jeho nadmernú úroveň, pretože banka New TT Bank mala podstatne viac vkladov ako úverov. Bank of Greece vo svojom liste adresovanom HFSF z 8. júla 2013 konkrétne uvádza, že banka bola počas dvoch rokov, ktoré transakcii predchádzali, pod veľkým tlakom. Bank of Greece uviedla, že banka v Grécku prišla o svoj podiel na trhu a že sa do veľkej miery spolieha na financovanie z prostriedkov Eurosystému a núdzovú likviditu. Vo svojom liste Bank of Greece poukázala na rozsiahlu likvidnú medzeru, na konsolidovaný pomer úverov ku vkladom na úrovni 132 % a na zhoršené vnímanie banky zo strany zákazníkov. V tomto liste Bank of Greece uviedla, že akvizícia banky New TT Bank bankou povedie k „výraznému zvýšeniu vkladov [banky], a tým aj k zlepšeniu vnímania jej celkového profilu financovania zo strany vkladateľov a jej schopnosti prilákať nové vklady za lákavejších podmienok, než je tomu v súčasnosti“. |
(334) |
Akvizícia teda prispieva k náprave pozície likvidity banky, ktorá je nevyhnutná na obnovenie dlhodobej životaschopnosti. Komisia uznala pozitívny vplyv akvizície v liste z 8. júla 2013, ktorý útvary Komisie adresovali HFSF. V tomto liste Komisia uviedla, že návrh plánu reštrukturalizácie banky, ktorý Grécko predložilo pred akvizíciou banky New TT Bank, nespĺňa požiadavku na obnovenie dlhodobej životaschopnosti vzhľadom na zraniteľnosť súvahy banky na konci obdobia reštrukturalizácie. V tom istom liste Komisia uviedla, že „akvizícia banky [New TT Bank] s dostatkom vkladov bude kľúčovým faktorom nápravy súvahy [banky], a teda obnovenia jej dlhodobej životaschopnosti“. Toto posúdenie bolo opodstatnené vzhľadom na vplyv takejto akvizície na likvidnú pozíciu banky: „Podľa údajov z konca roka 2012 v dôsledku akvizície [tento] pomer úverov ku vkladom okamžite klesne z 155 % na 123 %, takže požiadavku [Komisie] by malo byť možné splniť [na] konci roka 2017“. |
(335) |
Komisia sa preto domnieva, že akvizícia je z hľadiska obnovenia dlhodobej životaschopnosti banky pozitívna. |
7.5.1.2. Vplyv akvizície na výšku pomoci, ktorú banka potrebovala
(336) |
V súlade s bodom 23 oznámenia o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu nemala použiť na akvizíciu iných spoločností, ale iba na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré sú potrebné na obnovenie životaschopnosti banky. |
(337) |
Banka zaplatila kúpnu cenu prostredníctvom nových akcií, takže akvizícia nebola financovaná zo štátnej pomoci. V dôsledku toho sa kapitálová potreba vytvorená zaplatením kúpnej ceny okamžite pokryla emisiou nových akcií tak, aby úhrada kúpnej ceny neviedla k čistému zvýšeniu kapitálových potrieb banky. Navyše HFSF bol 100 % vlastníkom banky New TT Bank, čo znamená, že všetky nové akcie emitované bankou získal fond HFSF, teda štát. |
(338) |
Akvizícia ako taká nebude viesť k ďalšej štátnej pomoci, pretože banka New TT Bank vyhovela všetkým regulačným kapitálovým požiadavkám. Okrem toho bola táto dočasná úverová inštitúcia vytvorená len niekoľko mesiacov pred jej akvizíciou. Keďže aktíva upadajúcej banky sa hodnotia a oceňujú reálnou hodnotou skôr, ako sú prevedené na dočasnú úverovú inštitúciu, možno predpokladať, že úverové portfólio banky New TT Bank nevykazovalo straty, ktoré by boli skryté alebo ktoré by neboli dostatočne kryté. |
(339) |
Na záver možno uviesť, že vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu akvizícia banky New TT Bank výnimočne nie je v rozpore so zásadou, že pomoc by mala byť obmedzená na nevyhnutné minimum. |
7.5.1.3. Rušivý účinok akvizície na hospodársku súťaž
(340) |
V súlade s bodmi 39 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii by sa štátna pomoc nemala použiť na akvizíciu konkurenčných podnikov na úkor spoločností, ktoré pomoc nedostali. V bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii sa zároveň uvádza, že akvizície sa môžu povoliť, ak sú súčasťou konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability alebo na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže, že proces akvizície by mal byť spravodlivý a že akvizícia by na relevantnom trhu mala zabezpečiť podmienky efektívnej hospodárskej súťaže. |
(341) |
Banka New TT Bank nebola životaschopnou bankou na samostatnom základe. V memorande o hospodárskej a finančnej politike z 15. mája 2013 sa požadovala konsolidácia tejto banky. Transakciu možno považovať za súčasť konsolidačného procesu, ktorý je nevyhnutný na obnovenie finančnej stability, ako sa uvádza v bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii. |
(342) |
Na účely akvizície banky New TT Bank nepredložil platnú ponuku žiadny záujemca, ktorý pomoc nedostal, a proces predaja bol otvorený, transparentný a nediskriminačný. Banka teda nevytlačila žiadneho záujemcu, ktorý pomoc nedostal. Keďže akvizíciu schválil Helénsky orgán pre hospodársku súťaž (142), Komisia predpokladá, že výsledok procesu predaja zabezpečuje podmienky efektívnej hospodárskej súťaže v Grécku. |
(343) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že akvizícia banky New TT Bank je v súlade s bodom 4 oznámenia o reštrukturalizácii. |
7.5.1.4. Záver o akvizícii banky New TT Bank
(344) |
Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na osobitnú situáciu gréckych bánk (143) a špecifiká akvizície banky New TT Bank je táto akvizícia zlučiteľná s požiadavkami stanovenými v oznámení o reštrukturalizácii. |
7.5.2. Zlučiteľnosť akvizície banky Nea Proton Bank s oznámením o reštrukturalizácii
7.5.2.1. Vplyv akvizície banky Nea Proton Bank na dlhodobú životaschopnosť banky
(345) |
Pokiaľ ide o prevádzkovú ziskovosť, akvizícia banky Nea Proton Bank by mala uľahčiť návrat banky k dlhodobej životaschopnosti, keďže zlúčenie dvoch spoločností na rovnakom geografickom trhu umožňuje realizovať zmysluplné synergie, napríklad v podobe zníženia počtu zamestnancov, zatvorenia pobočiek a zníženia režijných nákladov. |
(346) |
Akvizícia banky Nea Proton Bank umožňuje banke využiť tieto synergie. Banka získa zákazníkov a vkladateľov a zároveň zatvorí väčšinu pobočiek a racionalizuje informačný systém, ako aj funkcie ústredia. Transakciou sa takisto znížil pomer úverov ku vkladom banky, pretože banka Nea Proton Bank mala nižší pomer úverov ku vkladom. Na konci júna 2013 bol pomer čistých úverov ku vkladom banky približne 135,79 %, zatiaľ čo pomer čistých úverov ku vkladom banky Nea Proton Bank sa pohyboval okolo 52,68 %. |
(347) |
Na záver možno uviesť, že akvizícia mala pozitívny vplyv na dlhodobú životaschopnosť banky. |
7.5.2.2. Vplyv akvizície banky Nea Proton Bank na výšku pomoci, ktorú banka potrebovala
(348) |
V súlade s bodom 23 oznámenia o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu nemala použiť na akvizíciu iných spoločností, ale iba na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré sú potrebné na obnovenie životaschopnosti. |
(349) |
Banka kúpila banku Nea Proton Bank za symbolickú cenu (jedno euro), pričom nadobudnutý subjekt sa pred predajom primerane rekapitalizoval. Táto rekapitalizácia zahŕňala krytie budúcich strát z úverov a prevádzkových strát (144). V dôsledku toho sa akvizíciou primerane kapitalizovanej banky za jedno euro nezvýšili kapitálové potreby banky. |
(350) |
Na záver možno uviesť, že akvizícia banky Nea Proton Bank nie je v rozpore so zásadou, že pomoc by mala byť obmedzená na nevyhnutné minimum. |
7.5.2.3. Rušivý účinok akvizície banky Nea Proton Bank na hospodársku súťaž
(351) |
V súlade s bodmi 39 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii by sa štátna pomoc nemala použiť na akvizíciu konkurenčných podnikov na úkor spoločností, ktoré pomoc nedostali. |
(352) |
Banka Nea Proton Bank nebola životaschopnou bankou na samostatnom základe. V memorande o hospodárskej a finančnej politike z 15. mája 2013 sa požadovala konsolidácia tejto banky. Akvizíciu možno považovať za súčasť konsolidačného procesu, ktorý je nevyhnutný na obnovenie finančnej stability, ako sa uvádza v bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii. |
(353) |
Komisia zároveň konštatuje, že na účely akvizície banky Nea Proton Bank nepredložil platnú ponuku žiadny záujemca, ktorý pomoc nedostal, a že proces predaja bol otvorený, transparentný a nediskriminačný. Banka teda nevytlačila žiadneho záujemcu, ktorý pomoc nedostal. Keďže akvizíciu schválil Helénsky orgán pre hospodársku súťaž (145), Komisia predpokladá, že výsledok procesu predaja zabezpečuje podmienky efektívnej hospodárskej súťaže v Grécku. |
(354) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že akvizícia banky Nea Proton Bank je v súlade s bodom 4 oznámenia o reštrukturalizácii. |
7.5.2.4. Záver o akvizícii banky Nea Proton Bank
(355) |
Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na špecifiká akvizície banky Nea Proton Bank je táto akvizícia zlučiteľná s požiadavkami stanovenými v oznámení o reštrukturalizácii. |
7.6. ZLUČITEĽNOSŤ OPATRENÍ A, B1, B2, B3, B4 A C S OZNÁMENÍM O REŠTRUKTURALIZÁCII A OPATRENIA C S OZNÁMENÍM O BANKOVNÍCTVE Z ROKU 2013
7.6.1. Zdroje problémov a dôsledky pre hodnotenie podľa oznámenia o reštrukturalizácii
(356) |
Ako sa uvádza v oddieloch 2.1.1 a 2.1.2, problémy, ktorým banka čelila, vyplývajú predovšetkým z gréckej krízy štátneho dlhu a hlbokej recesie v Grécku a južnej Európe. Pokiaľ ide o prvý faktor, grécka vláda stratila prístup na finančné trhy a nakoniec musela dojednať dohodu so svojimi domácimi i medzinárodnými veriteľmi, program zapojenia súkromného sektora, ktorý viedol k zrážke pohľadávok voči štátu o 53,3 %. Okrem toho sa 31,5 % pohľadávok vymenilo za nové grécke štátne dlhopisy s nižšími úrokovými sadzbami a dlhšou dobou splatnosti. Tieto nové grécke štátne dlhopisy v decembri 2012 z gréckych bánk spätne odkúpil štát za cenu v rozpätí od 30,2 % do 40,1 % ich nominálnej hodnoty, čím sa vykryštalizovala ďalšia strata pre grécke banky. Okrem vplyvu programu zapojenia súkromného sektora a spätného odkúpenia dlhu na jej kapitálovú pozíciu banka v období od roku 2010 do polovice roku 2012 zaznamenala aj obrovský odlev vkladov, a to v dôsledku hrozby, že Grécko opustí eurozónu vzhľadom na neudržateľný verejný dlh a hospodársku recesiu. |
(357) |
Opatrenia B1, B2, B3 a B4 dosiahli výšku 5 839 miliónov EUR, čo je približne výška straty účtovanej v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora (5 781 miliónov EUR). V takom prípade a v prípade, že problémy nie sú primárne spôsobené nadmerným riskovaním, sa v bode 14 oznámenia o predĺžení z roku 2013 stanovuje, že Komisia svoje požiadavky zmierni. |
(358) |
Komisia uznáva, že časť kapitálových potrieb vyplýva z pravidelného vystavenia finančnej inštitúcie riziku štátneho dlhu v jej domovskej krajine. Táto skutočnosť bola zdôraznená aj v odôvodneniach 58 a 69 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank. V dôsledku toho banka nemusí vo svojom pláne reštrukturalizácie v takej miere riešiť problémy morálneho hazardu ako ostatné podporované finančné inštitúcie, ktoré akumulovali nadmerné riziká. Keďže opatrenia pomoci menej narúšajú hospodársku súťaž, opatrenia prijaté na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže by sa mali úmerne zmierniť. Vzhľadom na to, že program zapojenia súkromného sektora a spätné odkúpenie dlhu predstavujú odpustenie dlhu v prospech štátu, odmena štátu za rekapitalizáciu bánk môže byť nižšia. |
(359) |
Keďže grécke hospodárstvo od roku 2008 pokleslo o 25 %, banka musí prispôsobiť svoju organizáciu, štruktúru nákladov a obchodnú sieť tomuto novému prostrediu s cieľom obnoviť ziskovosť. Bez ohľadu na absenciu otázky morálneho hazardu musí preto banka reštrukturalizovať svoje aktivity v Grécku s cieľom zabezpečiť svoju dlhodobú životaschopnosť. |
(360) |
Komisia zároveň konštatuje, že vystavenie banky riziku gréckeho štátneho dlhu bolo väčšie ako v prípade niektorých iných bánk v Grécku. V dôsledku toho nemožno všetky straty z gréckych štátnych dlhopisov (strata z programu zapojenia súkromného sektora) pripísať pravidelnému vystaveniu finančnej inštitúcie riziku štátneho dlhu v jej domovskej krajine. |
(361) |
Druhou príčinou strát banky sú straty z jej úverov poskytnutých gréckym domácnostiam a podnikom. Komisia sa domnieva, že tieto straty sú spôsobené najmä mimoriadne hlbokým a dlhotrvajúcim poklesom HDP približne o 25 % počas obdobia piatich rokov, a nie rizikovými úverovými postupmi banky. Pomoc poskytnutá na pokrytie týchto strát preto nevytvára morálny hazard, ku ktorému dochádza, keď pomoc chráni banku pred následkami rizikového správania v minulosti. Pomoc má teda menej rušivý účinok (146). |
(362) |
Zdrojom časti kapitálových potrieb a strát z úverov sú však niektoré medzinárodné dcérske spoločnosti (v Rumunsku, Bulharsku, Poľsku a na Ukrajine). Napríklad v roku 2012 banka zaúčtovala straty v Rumunsku, Bulharsku a na Ukrajine, pričom tieto dcérske spoločnosti čerpali vnútroskupinové financovanie vo výške 1,8 miliardy EUR. |
(363) |
Zo záťažových testov vykonaných v roku 2012 s cieľom stanoviť kapitálové potreby banky takisto vyplynulo, že časť kapitálových potrieb bola spôsobená stratami zo zahraničných úverov. Podľa projekcií úverových strát dosiahli straty z týchto úverov výšku 1 228 miliónov EUR v prípade základného scenára a 1 622 miliónov EUR v prípade nepriaznivého scenára. |
(364) |
Na záver možno uviesť, že bod 14 oznámenia o predĺžení z roku 2011 sa vzťahuje na významnú časť strát a z nich vyplývajúcu potrebu pomoci, čo Komisii umožňuje, aby zmiernila svoje požiadavky. Potreba pomoci čiastočne vyplýva zo strát z gréckych úverov v dôsledku mimoriadne hlbokej a dlhej recesie, a nie z rizikových úverov. Pomoc poskytnutá za takýchto okolností nevytvára morálny hazard, a má preto menej rušivý účinok. |
(365) |
Na záver je potrebné dodať, že potreba pomoci čiastočne vyplýva z riskovania banky, najmä pokiaľ ide o jej zahraničné dcérske spoločnosti a jej vyššiu držbu gréckych štátnych dlhopisov. |
7.6.2. Životaschopnosť
(366) |
Plánom reštrukturalizácie sa musí zabezpečiť, aby finančná inštitúcia dokázala do konca obdobia reštrukturalizácie obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť (oddiel 2 oznámenia o reštrukturalizácii). V tomto prípade je obdobie reštrukturalizácie vymedzené ako obdobie začínajúce dátumom prijatia tohto rozhodnutia a končiace 31. decembrom 2018. |
(367) |
V súlade s bodmi 9 až 11 oznámenia o reštrukturalizácii predložilo Grécko rozsiahly a podrobný plán reštrukturalizácie, v ktorom poskytlo úplné informácie o obchodnom modeli banky. V pláne sa zároveň uvádzajú príčiny problémov, ktoré banku postihli, ako aj opatrenia prijaté na riešenie všetkých otázok životaschopnosti banky. V pláne reštrukturalizácie sa opisuje predovšetkým zvolená stratégia na zachovanie prevádzkovej efektívnosti banky a riešenie vysokej miery nesplácaných úverov, nízkej prevádzkovej efektívnosti, zraniteľnosti likvidity a kapitálovej pozície, ako aj jej zahraničných podnikov, ktorých financovanie a kapitál závisí od materskej spoločnosti. |
7.6.2.1. Bankové aktivity v Grécku
(368) |
Pokiaľ ide o likviditu a závislosť banky od financovania z prostriedkov Eurosystému, v pláne reštrukturalizácie sa predpokladá obmedzený rast veľkosti súvahy v Grécku, pričom vkladová základňa by mala opäť narásť. Závislosť od núdzovej likvidity, ktorá je už nižšia, sa bude naďalej znižovať, čo banke tiež pomôže znížiť náklady na svoje financovanie. |
(369) |
Záväzok týkajúci sa pomeru úverov k vkladom uvedený v odôvodnení 127 zaručuje, že štruktúra súvahy banky bude do konca obdobia reštrukturalizácie udržateľná. Predaj cenných papierov a iných vedľajších aktivít takisto posilní likvidnú pozíciu banky a zabezpečí jej nezávislosť od veľkoobchodných trhov. Vzhľadom na napätú likvidnú pozíciu banky môže Komisia prijať žiadosť gréckych orgánov o oprávnenie poskytovať banke likviditu prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov v rámci plánu podpory gréckych bánk. |
(370) |
S cieľom znížiť svoje náklady na financovanie sa banka tiež zaviazala k ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb, ktoré vypláca na vklady, ako sa uvádza v odôvodnení 127. Komisia konštatuje, že takéto zníženie nákladov na vklady bude kľúčovým faktorom, ktorý prispeje k zlepšeniu rezervnej ziskovosti banky. |
(371) |
Banka od začiatku krízy výrazne racionalizovala svoju obchodnú sieť v Grécku znížením počtu pobočiek a zamestnancov. Do roku 2018 poklesnú celkové náklady banky o ďalších […] % v porovnaní s rokom 2013 (147). Na dosiahnutie tohto cieľa sa banka zaviazala k 31. decembru 2017 znížiť počet svojich pobočiek a zamestnancov v Grécku na maximálne […] pobočiek a […] zamestnancov s maximálnymi celkovými nákladmi v Grécku vo výške 800 miliónov EUR. Očakáva sa, že pomer nákladov a výnosov bude na konci obdobia reštrukturalizácie pod úrovňou […] %. Komisia sa domnieva, že plán reštrukturalizácie zachováva efektívnosť banky v novom trhovom prostredí. |
(372) |
Ďalšou kľúčovou oblasťou je riadenie nesplácaných úverov, pretože tieto úvery k 31. decembru 2013 predstavovali 29,4 % portfólia (148). Banka plánuje zriadiť špecializované oddelenie pre riadenie nesplácaných úverov. Zaviazala sa tiež dodržiavať prísne normy v súvislosti s úverovou politikou s cieľom v každej fáze úverového procesu maximalizovať hodnotu pre banku, ako sa uvádza v odôvodneniach 131 a 132. |
7.6.2.2. Správa a riadenie
(373) |
Keďže k 31. decembru 2013 vlastnil HFSF 95,23 % akcií banky, veľmi dôležitá je aj otázka správy a riadenia banky. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s gréckymi bankami v štátnom vlastníctve bol medzi bankou a HFSF v roku 2013 dohodnutý špecifický rámec vzťahu. Na základe uvedenej dohody sú bežné obchodné aktivity banky chránené pred nadmernými zásahmi hlavného akcionára a zároveň sa zabezpečuje, aby HFSF mohol monitorovať realizáciu plánu reštrukturalizácie a prostredníctvom vhodných konzultačných postupov predchádzať rizikovým krokom vedenia banky. Banka sa tiež zaviazala pozorne kontrolovať svoju expozíciu prepojeným dlžníkom. |
(374) |
V zákone o HFSF v znení zmien z roku 2014 sa stanovuje, že akcie, ktoré HFSF upísal počas rekapitalizácie na jar 2013, sa stanú akciami bez hlasovacieho práva, ak bude aspoň 50 % navýšenia kapitálu v roku 2014 upísaných súkromnými investormi. Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky, Komisia by kontrolu poskytnutú súkromným akcionárom hodnotila pozitívne, ak by do banky investovali významné množstvo vlastných prostriedkov. Komisia konštatuje, že obmedzenie hlasovacích práv HFSF sa nebude vzťahovať na hlasovania týkajúce sa stanov banky alebo podnikových udalostí alebo iných strategických rozhodnutí. Komisia pozitívne hodnotí skutočnosť, že ak banka nezrealizuje svoj plán reštrukturalizácie, HFSF automaticky opäť získa hlasovacie práva v plnom rozsahu. Tieto ustanovenia zaručujú, že aj keď HFSF nebude zasahovať do každodenných operácií banky, môže chrániť svoje záujmy ako akcionár a ako orgán zodpovedný za zabezpečovanie správnej realizácie plánu reštrukturalizácie. |
7.6.2.3. Medzinárodné aktivity
(375) |
Ako vyplýva z odôvodnení 362 a 363, niektoré medzinárodné aktivity banky v minulosti vyčerpali jej kapitál, likviditu a ziskovosť. |
(376) |
V pláne reštrukturalizácie sa počíta s posunom obchodného modelu banky smerom, ktorý banku zameria viac na […]. Banka už odpredala svoju neziskovú dcérsku spoločnosť v Poľsku, banku EFG Poland. Začala tiež s racionalizáciou ostatných dcérskych spoločností s cieľom posilniť proces upisovania úverov a znížiť likvidnú medzeru dcérskych spoločností. Plánuje odpredať […] dcérsku spoločnosť […] (149). Bude tiež naďalej reštrukturalizovať operácie dcérskych spoločností […] a […] pred ich možným neskorším odpredajom, ako sa uvádza v odôvodnení 116. |
(377) |
Celková ziskovosť zahraničných operácií bude obnovená od roku […]. V rovnakom čase dosiahnu finančné prostriedky poskytnuté zahraničným dcérskym spoločnostiam úroveň zníženú o […] v porovnaní s úrovňou k 31. decembru 2012. |
(378) |
Komisia sa preto domnieva, že banka tieto zahraničné dcérske spoločnosti dostatočne reštrukturalizuje a obmedzí ich veľkosť s cieľom v budúcnosti zabrániť vzniku ďalších kapitálových potrieb a nedostatku likvidity. Záväzok uvedený v odôvodnení 128, podľa ktorého sa má banka vyhnúť vkladom veľkých objemov kapitálu do svojich zahraničných dcérskych spoločností, zároveň zaisťuje, že zahraničné dcérske spoločnosti nebudú predstavovať hrozbu pre kapitál alebo likviditu. |
7.6.2.4. Záver k otázke životaschopnosti
(379) |
Podľa základného scenára, ktorý je opísaný v oddiele 2.4, dokáže banka na konci obdobia reštrukturalizácie dosiahnuť výnos umožňujúci pokryť všetky jej náklady a zabezpečiť primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení jej rizikového profilu. Návratnosť vlastného kapitálu banky sa v roku 2018 podľa základného scenára zvýši na úroveň […] %. Zároveň sa očakáva, že kapitálová pozícia banky sa udrží na uspokojivej úrovni, pretože koeficient kapitálovej primeranosti od roku 2014 neklesne pod […] %. |
(380) |
Komisia na záver berie do úvahy aj nepriaznivý scenár opísaný v pláne reštrukturalizácie banky, ktorý predložili grécke orgány. Tento nepriaznivý scenár je založený na súbore predpokladov, s ktorými HFSF súhlasil. Zohľadňuje sa v ňom dlhšia a hlbšia recesia a tiež väčšia deflácia cien nehnuteľností (150). Podľa plánu reštrukturalizácie dokáže banka odolať primeranej miere záťaže, pretože, ako sa uvádza v prípade nepriaznivého scenára, na konci obdobia reštrukturalizácie bude naďalej zisková, dosiahne návratnosť vlastného kapitálu […] % a pomer základného kapitálu Tier 1 v roku 2018 na úrovni […] %. |
(381) |
Záťažové testy z roku 2013, ktoré uskutočnila Bank of Greece, potvrdzujú, že výška dodatočného kapitálu, ktorý sa získa v roku 2014, t. j. 2 864 miliónov EUR, postačuje na to, aby banka v období reštrukturalizácie prekonala krízovú situáciu podľa základného scenára. Banka tiež predloží banke Bank of Greece plán podmieneného kapitálu uvádzajúci opatrenia, ktoré sa majú vykonať v prípade, že sa hospodárske prostredie bude naďalej zhoršovať. Komisia pripomína, že pri vyhodnocovaní kapitálových potrieb v základnom scenári Bank of Greece už zohľadnila niekoľko úprav, ktoré viedli k zvýšeniu odhadovaných kapitálových potrieb v porovnaní s kapitálovými potrebami, ktoré odhadla banka vo vlastnom základnom scenári. Kapitálové potreby v základnom scenári, ktoré odhadla Bank of Greece, je preto možné považovať za druh záťažového testu. Na záver posúdenia životaschopnosti banky možno poznamenať, že Komisia nevyžaduje, aby mala banka vopred dostatok kapitálu na pokrytie kapitálových potrieb v záťažovom scenári podľa odhadu banky Bank of Greece, pretože tieto odhadované hodnoty zodpovedajú vysokej miere záťaže. |
(382) |
Okrem toho sa pozitívne hodnotí skutočnosť, že banka nebude viac investovať do listín na neinvestičnom stupni, čo prispeje k zachovaniu jej kapitálovej a likvidnej pozície. |
(383) |
Komisia preto môže vyvodiť záver, že banka prijala dostatočné opatrenia na riešenie otázok životaschopnosti v oblasti gréckych domácich bankových aktivít a zahraničných aktivít. |
7.6.3. Vlastný príspevok a rozdelenie bremena
7.6.3.1. Posúdenie súladu opatrení A, B1, B2, B3 a B4 s oznámením o reštrukturalizácii
(384) |
Ako sa uvádza v oznámení o reštrukturalizácii, banky a ich zainteresované strany sa musia na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere, aby sa zabezpečilo, že pomoc bude obmedzená na nevyhnutné minimum. Banky by mali na financovanie reštrukturalizácie využívať svoje vlastné zdroje, napríklad predajom aktív, zatiaľ čo zainteresované strany by podľa možnosti mali absorbovať straty banky. Záväzky prijaté bankou by mali zabezpečiť, aby boli použité vlastné zdroje a aby pôvodní akcionári a súkromní investori, ktorí sú držiteľmi hybridného kapitálu banky, prispievali k reštrukturalizácii. |
7.6.3.1.1.
(385) |
Banka odpredala významné podniky s cieľom zvýšiť svoju kapitálovú primeranosť. Odpredajom veľkej poľskej a tureckej dcérskej spoločnosti zlepšila svoju kapitálovú pozíciu približne o 750 miliónov EUR. Tieto odpredaje tiež zlepšili likvidnú pozíciu banky. Navýšenie základného imania banky Eurobank Properties umožnilo banke zvýšiť svoj kapitál o 200 miliónov EUR. |
(386) |
V pláne reštrukturalizácie sa počíta s odpredajom ďalších aktív v […] a […]. Banka sa konkrétne zaviazala znížiť výšku svojich zahraničných aktív na 8,77 miliardy EUR. Vzhľadom na znižovanie zadlženosti a uskutočnené odpredaje a po tomto dodatočnom znížení veľkosti sa výrazne zmenší geografický vplyv banky v […] |
(387) |
Banka sa tiež zaviazala, že bude ďalej znižovať rozsah svojich zahraničných aktivít v prípade, že bude potrebovať kapitálovú injekciu od HFSF presahujúcu 1 miliardu EUR. V uvedenom prípade by banka znížila svoje portfólio medzinárodných aktív na úroveň nižšiu ako 3,5 miliardy EUR. Ak bude kapitálová injekcia prostredníctvom opatrenia C nižšia ako 1 miliarda EUR, súkromní investori uskutočnia vklady najmenej vo výške 1,5 miliardy EUR, t. j. vyššie ako HFSF. Väčšia účasť súkromných investorov by výrazne znížila výšku potrebnej pomoci a viedla by k lepšiemu prerozdeleniu bremena. |
(388) |
Banka sa tiež zaviazala odpredať svoju veľkú a ziskovú dcérsku poisťovaciu spoločnosť. |
(389) |
S cieľom obmedziť svoje kapitálové potreby sa banka zaviazala, že nebude využívať kapitál na podporu alebo zväčšovanie svojich zahraničných dcérskych spoločností, ako sa uvádza v odôvodnení 128. Zo záväzkov navyše vyplýva, že banka nebude vykonávať ďalšie akvizície. |
(390) |
Banka sa tiež zapojila do rozsiahleho programu znižovania nákladov, ako sa uvádza v bode 2.4.2. Jej náklady budú do roku 2018 ďalej klesať. […] |
(391) |
Grécko sa zaviazalo, že banka do […] nevyplatí žiadnemu zamestnancovi alebo vedúcemu pracovníkovi celkovú ročnú odmenu (mzdu, príspevky na dôchodkové poistenie, bonus) vyššiu ako […]. Grécko sa okrem toho zaviazalo, že ak bude HFSF musieť upísať akékoľvek akcie banky, uplatní sa mzdový strop v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2013 (151). |
7.6.3.1.2.
(392) |
Rekapitalizáciou na jar 2013 sa existujúci akcionári banky výrazne zredukovali (opatrenie B4). Majetková účasť existujúcich akcionárov sa znížila zo 100 % pred rekapitalizáciou jar 2013 len na 1,44 %. Komisia ďalej poukazuje na to, že banka od roku 2008 nevyplatila žiadne hotovostné dividendy. Komisia tiež kladne hodnotí skutočnosť, že HFSF vloží dodatočný kapitál iba vtedy, ak ho banka nedokáže získať na trhu za cenu, ktorá sa považuje za primeranú a ktorá bude stanovená na základe dvoch nezávislých odhadov. |
7.6.3.1.3.
(393) |
Držitelia podriadených dlhov banky prispeli k financovaniu nákladov na reštrukturalizáciu banky. Banka vykonala niekoľko analýz riadenia pasív s cieľom vytvoriť kapitál. Celková výška vymenených pasív predstavovala 748 miliónov EUR s kapitálovým ziskom 565 miliónov EUR, ako sa uvádza v odôvodneniach 122 a 123. |
(394) |
Nástroje, ktoré sú stále nesplatené, podliehajú zákazu vyplácania kupónov opísanému v odôvodnení 133. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že je zabezpečené dostatočné rozdelenie bremena medzi súkromných hybridných investorov banky a že v tomto ohľade sú splnené požiadavky oznámenia o reštrukturalizácii. |
(395) |
Na záver možno uviesť, že s prihliadnutím na ustanovenia v oddiele 7.6.1 sa Komisia domnieva, že Grécko s cieľom obmedziť opatrenia pomoci A, B1, B2, B3 a B4 na nevyhnutné minimum vykonalo dostatočné opatrenia v súvislosti s vlastným príspevkom a s rozdelením bremena. |
7.6.3.2. Posúdenie súladu opatrenia C s oznámením o bankovníctve z roku 2013
(396) |
Oznámenie o bankovníctve z roku 2013 dopĺňa oznámenie o reštrukturalizácii a vyzýva sa v ňom k lepšiemu rozdeleniu bremena a k tomu, aby banky, ktoré získali kapitálovú podporu, prijali ďalšie opatrenia na obmedzenie pomoci na minimum. V bode 29 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 sa požaduje, aby členský štát preukázal, že všetky opatrenia na obmedzenie takejto pomoci na minimum boli využité v maximálnej možnej miere. Na tento účel musí členský štát predložiť plán navýšenia kapitálu, zabezpečiť primerané rozdelenie bremena medzi akcionárov a podriadených veriteľov a zabrániť odlevu prostriedkov pred prijatím rozhodnutia o reštrukturalizácii. Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2013 by plán navýšenia kapitálu mal zahŕňať predkupné práva pri emisii, nepovinné analýzy riadenia pasív, odpredaje s cieľom navýšiť kapitál, opatrenia na znižovanie zadlženosti, opatrenia na udržanie výnosov a ďalšie opatrenia, napríklad prísnu politiku nákladov a odmeňovania. |
(397) |
V bode 47 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 sa stanovuje, že v prípade zistenia nedostatku kapitálu musí banka zabrániť odlevu finančných prostriedkov prostredníctvom súboru opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnaký výsledok ako bežné zákazy vyplácania dividend a kupónov, zákazy akvizície, zákazy vedúceho postavenia pri stanovovaní cien alebo zákazy reklamy. Komisia konštatuje, že banka už tieto zákazy rešpektuje, pretože sú uvedené v zozname záväzkov, ktoré predložilo Grécko, ako sa uvádza v odôvodnení 133, a že banka od roku 2008 nevyplatila žiadne hotovostné dividendy. |
(398) |
Záväzok rekapitalizácie z roku 2014 (opatrenie C) zaisťuje rezervu na absorbovanie budúcich strát, ako bolo stanovené na základe záťažového testu, ktorý Bank of Greece vykonala v roku 2013 a zverejnila 6. marca 2014. Z výsledkov záťažového testu vyplýva, že banka potrebuje na pokrytie budúcich strát v stresovom scenári dodatočný kapitál vo výške 2 945 miliónov EUR. Opatrenie C sa vzťahuje len na kapitálové potreby, ktoré pretrvávajú, pretože i) nie je možné ich pokryť prostredníctvom ďalších odpredajov alebo opatrení na zvýšenie kapitálu (Komisia sa domnieva, že banka analyzovala všetky potenciálne odpredaje a zaviazala sa ku všetkým, ktoré môžu znížiť kapitálové potreby v rámci plánu navýšenia kapitálu predloženého banke Bank of Greece) a pretože ii) ich nepokrývajú súkromní investori v rámci navýšenia základného imania, ktoré sa uskutoční v apríli 2014. Z tohto dôvodu z neho banka nezíska žiadny prebytok kapitálu. |
(399) |
Ako je vysvetlené v odôvodneniach 385 až 395, banka prijala opatrenia na obmedzenie potrebného kapitálu na minimum už pred vykonaním záťažového testu. Ak banka v rámci súčasnej analýzy navyšovania kapitálu dokáže získať väčšinu potrebného kapitálu od súkromných investorov a ďalšia pomoc, ktorú vyplatí HFSF, bude nižšia ako 1 miliarda EUR, nebude potrebný žiadny ďalší príspevok banky. Ak však bude výška pomoci vyplatenej prostredníctvom opatrenia C presahovať túto úroveň, bolo by vhodné, aby banka odpredala viac aktivít. |
(400) |
V súvislosti s rozdelením bremena sa v oznámení o bankovníctve z roku 2013 stanovuje, že pred poskytnutím pomoci v podobe kapitálovej podpory sa na základe primeraného rozdelenia bremena určí podiel príspevkov akcionárov, držiteľov hybridného kapitálu a držiteľov podriadených dlhov. Komisia konštatuje, že Grécko upravilo svoj vnútroštátny legislatívny rámec s cieľom zabezpečiť, aby podriadení veritelia prispievali na náklady spojené s reštrukturalizáciou banky pred vložením akéhokoľvek dodatočného kapitálu do banky. Komisia zároveň konštatuje, že Grécko sa zaviazalo vykonať opatrenia stanovené v článku 6a zákona o HFSF v znení zmien z roku 2014, na základe ktorých bude nedostatok kapitálu podľa potreby rozdelený medzi držiteľov kapitálových nástrojov iných podriadených pasív. Aj keď sa uvedené rozdelenie bremena uskutoční až po záväzku rekapitalizácie z roku 2014 (opatrenie C), Komisia sa vzhľadom na bod 45 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 domnieva, že ak by povinná konverzia podriadeného dlhu a hybridného kapitálu mala nastať už v okamihu záväzku, výsledky by boli neprimerané. Ak by banka mala získať dostatok súkromného kapitálu na pokrytie všetkých kapitálových potrieb, ako je stanovené v záťažovom teste, ktorý vykonala Bank of Greece, konverzia držiteľov podriadených dlhov by bola neprimeraná. Záväzok Grécka zachrániť podriadených veriteľov pomocou vnútorných zdrojov pred tým, ako sa banke vyplatí akákoľvek kapitálová podpora, preto postačuje na zabezpečenie správneho rozdelenia bremena. |
(401) |
S cieľom zabezpečiť, aby sa vlastníci banky počas obdobia reštrukturalizácie v najväčšej možnej miere podieľali na obnove dostatočného kapitálového základu, sa Grécko zaviazalo, že do skončenia obdobia reštrukturalizácie si banka ponechá dividendy a nebude vyplácať žiadne kupóny, ktoré nie je povinná platiť zo zákona. Banka preto v súlade s bodom 26 oznámenia o reštrukturalizácii a bodom 47 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 nebude využívať štátnu pomoc na platby na vlastné zdroje, ak na vykonanie týchto platieb nebude k dispozícii dostatočný zisk. |
(402) |
Banka sa tiež zaviazala, že do 31. decembra 2017 nevyplatí žiadnemu zamestnancovi alebo vedúcemu pracovníkovi celkovú ročnú odmenu (mzdu, príspevky na dôchodkové poistenie, bonus) vyššiu ako celková ročná odmena guvernéra banky Bank of Greece (bez prihliadnutia na možnosť, že sa guvernér dobrovoľne vzdá časti odmeny). Grécko sa okrem toho zaviazalo, že ak bude HFSF musieť upísať akékoľvek akcie banky, uplatní sa mzdový strop v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2013 (152). |
(403) |
Komisia musí posúdiť, či tento záväzok zahŕňajúci dva scenáre spĺňa požiadavky stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2013. |
(404) |
V prípade prvého scenára, v ktorom HFSF v skutočnosti nevloží do banky nový kapitál, sa pomoc zakotvená v opatrení C obmedzí len na záväzok upísania navýšenia kapitálu a HFSF nevyplatí ani jedno euro, pretože všetky nové akcie upíšu súkromní investori. V oznámení o bankovníctve z roku 2013 sa stanovuje, že po splatení pomoci sa obmedzenie odmien môže ukončiť. Pomoc zahrnutá v takomto záväzku upísania vo vzťahu k potenciálnemu navýšeniu základného imania však nemôže byť splatená, ak sa príslušný záväzok nikdy nezrealizuje (keďže štát banke nevyplatil žiadne peniaze). Za takých okolností môže Komisia súhlasiť s tým, aby sa po stanovenú dobu uplatňovalo obmedzenie odmien. Komisia sa domnieva, že záväzok Grécka, ktorý platí do 31. decembra 2017 (t. j. tri roky a osem mesiacov, ktoré uplynú jeden rok pred ukončením plánu reštrukturalizácie), predstavuje správne uplatňovanie posledného odseku bodu 38 oznámenia o bankovníctve z roku 2013. Keďže ročná odmena guvernéra banky Bank of Greece je nižšia ako strop stanovený v druhom odseku bodu 38 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 a uvedený záväzok sa bude vzťahovať na celú skupinu, Komisia sa domnieva, že záväzok, ktorý Grécko navrhlo pre prípad, že by HSFS neupísal žiadny podiel v rámci plánovaného navýšenia kapitálu, je v súlade s bodom 38 oznámenia o bankovníctve z roku 2013. |
(405) |
V prípade druhého scenára, v ktorom by HFSF musel upísať akýkoľvek podiel banky, sa Grécko zaviazalo upraviť záväzok tak, aby bol v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2013. Komisia konštatuje, že ak by HFSF upísal akýkoľvek podiel, obmedzenie odmien by sa malo upraviť tak, aby sa skončilo súčasne s ukončením plánu reštrukturalizácie (31. decembra 2018) alebo po uskutočnení transakcie, ktorou bude splatená poskytnutá pomoc, podľa toho, čo nastane skôr, aby sa zachoval súlad s oznámením o bankovníctve z roku 2013. Keďže banka nemôže splatiť kmeňové akcie, Komisia akceptuje, aby sa predaj akcií na sekundárnom trhu so ziskom mohol rovnocenne považovať za splatenie pomoci. |
(406) |
Na záver možno konštatovať, že v prípade obidvoch scenárov je záväzok Grécka obmedziť odmeny v súlade s požiadavkami oznámenia o bankovníctve z roku 2013. |
(407) |
Pokiaľ ide o odmenu štátu, v oznámení o predĺžení z roku 2011 sa vyžaduje, aby sa nové akcie po úprave zohľadňujúcej zníženie emitovali s diskontom z trhovej ceny. Komisia konštatuje, že cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť, aby štát získal dostatočnú odmenu za svoj akciový podiel v banke a aby sa predchádzajúci akcionári primerane zredukovali. V prípade opatrenia C je už štát hlavným akcionárom banky a vlastní viac ako 90 % akcií. Príliš veľký diskont z trhovej ceny by preto viedol k zníženiu odmeny štátu pri opatrení B4 a môže mať za následok pomoc investorom, ak by zľava podceňovala hodnotu banky. Aby sa tejto situácii predišlo, nesmie byť cena upisovania nižšia, ako je minimálna cena stanovená na základe dvoch hodnotení nezávislých odhadcov. Podrobné pravidlá stanovenia cien preto chránia HFSF pred neprimeraným znížením novými investormi a zároveň zabezpečujú, že HFSF bude upisovať nové akcie za cenu, ktorá odráža hodnotu banky. Za týchto okolností môže Komisia súhlasiť s možnosťou emitovať nové akcie s menším diskontom z aktuálnej trhovej ceny, ako sa predpokladalo v oznámení o predĺžení z roku 2011, a považuje minimálnu cenu za prijateľnú. |
(408) |
Ak by sa akcie emitovali za vyššiu cenu, hrozí, že by to odradilo súkromných investorov od účasti na navýšení základného imania, čo by následne obmedzilo navyšovanie súkromného kapitálu. |
(409) |
Komisia preto v prípade opatrenia C považuje mieru vlastného príspevku a rozdelenia bremena za vhodnú. |
7.6.3.3. Záver k vlastnému príspevku a rozdeleniu bremena
(410) |
Komisia konštatuje, že v porovnaní s celkovou poskytnutou štátnou rekapitalizáciu je miera vlastného príspevku a rozdelenia bremena v podobe predaja aktív oveľa nižšia ako miera, ktorú by Komisia zvyčajne považovala za dostatočnú. Vzhľadom na ustanovenia v oddiele 7.6.1, na základe ktorých môže Komisia súhlasiť s nižšou mierou vlastného príspevku a rozdelenia bremena, však možno konštatovať, že plán reštrukturalizácie zabezpečuje dostatočné opatrenia vlastného príspevku a rozdelenia bremena. |
(411) |
Plán reštrukturalizácie je tiež v súlade s požiadavkami oznámenia o bankovníctve z roku 2013, pokiaľ ide o opatrenie C. |
7.6.4. Opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže
(412) |
V oznámení o reštrukturalizácii sa vyžaduje, aby boli v pláne reštrukturalizácie predložené opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže zaisťujúce konkurencieschopnosť bankového sektora. Týmito opatreniami by sa zároveň mali riešiť otázky morálneho hazardu a malo by sa zabezpečiť, aby štátna pomoc nebola využívaná na financovanie protisúťažného správania. |
(413) |
V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že pri posudzovaní výšky pomoci a výsledného narušenia hospodárskej súťaže musí Komisia vziať do úvahy absolútnu aj relatívnu výšku poskytnutej štátnej pomoci, ako aj mieru rozdelenia bremena a pozíciu finančnej inštitúcie na trhu po reštrukturalizácii. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že banka získala od štátu kapitál vo výške 16 % jej rizikovo vážených aktív (s vylúčením opatrenia C). Opatrením C sa banka zaväzuje vložiť ďalších 2 864 miliónov EUR, v dôsledku čoho dosiahne celková kapitálová pomoc výšku 23,7 % rizikovo vážených aktív banky. Okrem kapitálovej podpory banka získala aj podporu likvidity. Banka získala záruky likvidity, ktoré predstavovali 13 600 miliónov EUR k 15. aprílu 2011 a 13 932 miliónov EUR k 30. novembru 2013, čo zodpovedá 17 % súvahy banky k danému dátumu. Banka zároveň 31. decembra 2012 získala štátom zaručenú likviditu vo výške 12 miliárd EUR, ktorá zodpovedala 18 % súvahy banky k uvedenému dátumu. Potreba zaviesť opatrenia na obmedzenie možného narušenia hospodárskej súťaže je preto vzhľadom na uvedenú relatívne veľkú výšku pomoci opodstatnená. Trhové podiely banky v Grécku sú navyše vysoké; k 31. decembru 2012 dosahovali výšku 17 % v prípade úverov a 12 % v prípade vkladov. Akvizíciou banky New TT Bank a banky Nea Proton Bank sa trhové podiely banky v septembri 2013 zvýšili na 20,7 % úverov a 18,8 % vkladov (153). |
(414) |
Komisia pripomína, že problémy banky boli spôsobené najmä vonkajšími šokmi, ako je grécka kríza štátneho dlhu a dlhotrvajúca recesia, ktorá narúšala grécke hospodárstvo od roku 2008, ako sa uvádza v odôvodnení 69 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank. Potreba riešiť otázky morálneho hazardu nie je taká naliehavá, pretože banka nepodstupovala neprimerané riziká. Ako sa uvádza v oddiele 7.6.1, opatrenia pomoci majú vzhľadom na tieto faktory menej rušivý účinok, čo znižuje aj potrebu prijať opatrenia proti narušeniu hospodárskej súťaže. Na základe uvedených dôvodov môže Komisia výnimočne súhlasiť, že aj napriek veľkej výške podpory sa v pláne reštrukturalizácie nepredpokladá znižovanie súvahy a úverov v Grécku. |
(415) |
Komisia však poznamenáva, že štátna rekapitalizácia umožnila banke pokračovať v bankových aktivitách na zahraničných trhoch a poisťovacích aktivitách v Grécku. |
(416) |
V tejto súvislosti Komisia okrem znižovania zadlženosti a reštrukturalizácie, ktoré sa už realizovali, upozorňuje na záväzok banky predať svoje poisťovacie činnosti do […], znížiť veľkosť svojich medzinárodných aktív do 31. decembra 2018, čo pravdepodobne povedie k ďalším odpredajom v […] a […], a tiež vyhnúť sa použitiu pomoci na financovanie rastu týchto podnikov. Komisia považuje za primerané, aby bolo zníženie zahraničných aktív rozsiahlejšie v prípade, že HFSF vyplatí banke v rámci opatrenia C dodatočnú kapitálovú pomoc vyššiu ako 1 miliarda EUR. Ako sa uvádza v odôvodnení 295, v dôsledku tejto platby by poskytnutá pomoc narúšala hospodársku súťaž viac ako v prípade záväzku podieľať sa na navýšení kapitálu. Ak by však bol dodatočný vložený kapitál nižší ako 1 miliarda EUR, znamenalo by to väčšiu účasť súkromných investorov, a to najmenej vo výške 1,5 miliardy EUR. Okrem toho by väčšia účasť súkromných investorov predstavovala ďalšie rozdelenie bremena, ako je vysvetlené v odôvodnení 388. V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že pri posudzovaní opatrení rozdelenia bremena sa bude brať do úvahy cena zaplatená za pomoc poskytnutú od štátu, ako aj miera rozdelenia bremena. Ďalšiemu narušeniu hospodárskej súťaže sa preto bude zamedzovať, ak HFSF vloží menej ako 1 miliardu EUR. |
(417) |
Grécko sa takisto zaviazalo k zákazu akvizície s cieľom zaistiť, že banka nebude používať štátnu pomoc na nadobudnutie nových podnikov. Tento zákaz pomáha zabezpečiť, aby sa pomoc použila výlučne na podporu obnovenia životaschopnosti gréckych bankových aktivít a nie napríklad na rast na zahraničných trhoch. |
(418) |
Záväzok znížiť úroky z gréckych vkladov, ktoré stúpli na neudržateľne vysokú úroveň, zároveň zaisťuje, že pomoc nebude použitá na financovanie neudržateľných stratégií prijímania vkladov, ktoré narúšajú hospodársku súťaž na gréckom trhu. Podobne záväzok realizovať prísne pravidlá, pokiaľ ide o tvorbu cien nových úverov na základe riadneho posúdenia úverového rizika, bude brániť banke narúšať hospodársku súťaž na gréckom trhu nevhodnými stratégiami cien úverov pre klientov. |
(419) |
Vzhľadom na osobitnú situáciu opísanú v oddiele 7.6.1 a na opatrenia plánu reštrukturalizácie sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné záruky proti narušeniu hospodárskej súťaže. |
7.7. MONITOROVANIE
(420) |
Podľa oddielu 5 oznámenia o reštrukturalizácii je potrebné pravidelne vypracúvať správy, aby Komisia mohla overiť správne vykonávanie plánu reštrukturalizácie. Ako sa uvádza v záväzkoch (154), Grécko zabezpečí, aby monitorovací správca, ktorého už banka so súhlasom Komisie vymenovala, monitoroval záväzky Grécka týkajúce sa činností reštrukturalizácie v Grécku a v zahraničí, správy a riadenia a obchodných operácií. Komisia sa preto domnieva, že je zabezpečené primerané monitorovanie vykonávania plánu reštrukturalizácie. |
8. ZÁVER
(421) |
Komisia sa domnieva, že Grécko neoprávnene realizovalo opatrenia pomoci SA.34825 (2012/C), SA.34825 (2014/N), SA.36006 (2013/NN), SA.34488 (2012/C, ex 2012/NN) SA.31155 (2013/C) (2013/NN), čím porušilo článok 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pretože ich realizovalo pred ich formálnym oznámením. Komisia sa však domnieva, že plán reštrukturalizácie, pokiaľ sa vykoná spoločne so záväzkami uvedenými v prílohách, zabezpečuje obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky, je postačujúci, pokiaľ ide o rozdelenie bremena a vlastného príspevku, a je vhodný a primeraný na vyváženie účinkov opatrení pomoci narúšajúcich hospodársku súťaž, ktoré sa posudzujú v tomto rozhodnutí. Plán reštrukturalizácie a predložené záväzky spĺňajú kritériá oznámenia o reštrukturalizácii, a preto sa opatrenia pomoci môžu považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
1. Nasledujúce opatrenia, ktoré Grécko vykonalo alebo plánuje vykonať, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy:
a) |
núdzová likvidita, ktorú banke Eurobank Ergasias SA. (ďalej len „Eurobank“) poskytla Bank of Greece a ktorú zaručuje Helénska republika (opatrenie L2); |
b) |
druhá preklenovacia rekapitalizácia vo výške 1 341 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol Helénsky fond finančnej stability (ďalej len „HFSF“) v decembri 2012 (opatrenie B2); |
c) |
záväzný prísľub vo výške 528 miliónov EUR, ktorý banke Eurobank poskytol HFSF 21. decembra 2012 (opatrenie B3); |
d) |
rekapitalizácia vo výške 5 839 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol HFSF v máji 2013 (opatrenie B4); |
e) |
záväzok rekapitalizácie vo výške 2 864 miliónov EUR, ktorý poskytol HFSF v nadväznosti na navýšenie základného imania vo výške 2 864 miliónov EUR, ktoré bolo schválené na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov 12. apríla 2014 v zmysle zákona o HFSL č. 3864/2010 v znení zmien (opatrenie C); |
f) |
kapitálová injekcia vo výške 395 miliónov EUR, ktorú banke Nea Proton Bank poskytol HFSF 28. augusta 2013 (opatrenie NP3). |
2. So zreteľom na plán reštrukturalizácie vzťahujúci sa na skupinu Eurobank Group [Eurobank Ergasias SA a všetky jej dcérske spoločnosti (grécke a zahraničné bankové aj nebankové dcérske spoločnosti a pobočky)] predložený 16. apríla 2014 a na záväzky, ktoré predložilo Grécko 16. apríla 2014, je s vnútorným trhom zlučiteľná táto štátna pomoc:
a) |
kapitálová injekcia vo výške 950 miliónov EUR, ktorú poskytlo Grécko banke Eurobank v máji 2009 v rámci plánu rekapitalizácie (opatrenie A); |
b) |
núdzová likvidita vo výške 12 miliárd EUR k 31. decembru 2012, ktorú banke Eurobank poskytla Bank of Greece a ktorú zaručuje Grécko od júla 2011 (opatrenie L2); |
c) |
prvá preklenovacia rekapitalizácia vo výške 3 970 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol HFSF v máji 2012 (opatrenie B1); |
d) |
druhá preklenovacia rekapitalizácia vo výške 1 341 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol HFSF v decembri 2012 (opatrenie B2); |
e) |
záväzný prísľub vo výške 528 miliónov EUR, ktorý banke Eurobank poskytol HFSF 21. decembra 2012 (opatrenie B3); |
f) |
rekapitalizácia vo výške 5 839 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol HFSF v máji 2013 (opatrenie B4); |
g) |
záväzok rekapitalizácie vo výške 2 864 miliónov EUR, ktorý banke Eurobank poskytol HFSF v nadväznosti na navýšenie základného imania vo výške 2 864 miliónov EUR, ktoré bolo schválené na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov 12. apríla 2014 v zmysle zákona o HFSL č. 3864/2010 v znení zmien (opatrenie C); |
h) |
kapitálová injekcia vo výške 80 miliónov EUR, ktorú Grécko poskytlo banke Proton Bank v máji 2009 (opatrenie Pr1); |
i) |
financovanie celkovej likvidnej medzery vo výške 1 121,6 milióna EUR, ktoré poskytol Helénsky fond ochrany vkladov a investícií (ďalej len „HDIGF“) a HFSF na aktivity prevedené z banky Proton Bank do banky Nea Proton Bank v októbri 2011 a v máji 2012 (opatrenie NP1); |
j) |
celková kapitálová injekcia vo výške 515 miliónov EUR, ktorú banke Nea Proton Bank poskytol HFSF v októbri 2011, vo februári 2012, v auguste 2012 a decembri 2012 (opatrenie NP2); |
k) |
kapitálová injekcia vo výške 395 miliónov EUR, ktorú banke Nea Proton Bank poskytol HFSF 28. augusta 2013 (opatrenie NP3); |
l) |
financovanie celkovej likvidnej medzery vo výške 677 miliónov EUR, ktoré poskytol HDIGF a HFSF na aktivity prevedené z banky T Bank do banky Hellenic Postbank („TT Bank“) v decembri 2011 a vo februári 2013 (opatrenie T); |
m) |
kapitálová injekcia vo výške 224,96 milióna EUR, ktorú banke TT Bank poskytlo Grécko v máji 2009 (opatrenie TT); |
n) |
financovanie celkovej likvidnej medzery vo výške 3 732,6 milióna EUR, ktoré poskytol HFSF na aktivity prevedené z banky TT Bank do banky New Hellenic Postbank („New TT Bank“) v januári a júni 2013 (opatrenie NTT1); |
o) |
kapitálová injekcia vo výške 500 miliónov EUR, ktorú banke New TT Bank poskytol HFSF 29. januára 2013 (opatrenie NTT2). |
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené Helénskej republike.
V Bruseli 29. apríla 2014
Za Komisiu
Joaquín ALMUNIA
podpredseda
(1) Rozhodnutie Komisie z 27. júla 2012 vo veci štátnej pomoci č. SA.34825 (2012/C) (ex 2012/NN) – Rekapitalizácia banky EFG Eurobank Helénskym finančným fondom stability (Ú. v. EÚ C 359, 21.11.2012, s. 31); rozhodnutie Komisie z 27. júla 2012 vo veci štátnej pomoci č. SA.34488 (2012/C) (ex 2012/NN) – Pomoc banke Nea Proton Bank prostredníctvom založenia Nea Proton Bank a jej kapitalizácie a začatie konania vo veci formálneho zisťovania (Ú. v. EÚ C 357, 20.11.2012, s. 26); rozhodnutie Komisie zo 6. mája 2013 vo veci štátnej pomoci č. SA.31155 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2010/N) – Štátna pomoc banke Hellenic Postbank S.A. prostredníctvom založenia a kapitalizácie preklenovacej banky New Hellenic Postbank S.A. (Ú. v. EÚ C 190, 29.6.2013, s. 70).
(2) Banka Eurobank Ergasias S.A vrátane všetkých jej dcérskych spoločností (grécke a zahraničné bankové aj nebankové dcérske spoločnosti).
(3) Označenie „banka“ sa vzťahuje na banku Eurobank Group.
(4) Rozhodnutie Komisie z 19. novembra 2008 vo veci štátnej pomoci N 560/08 „Opatrenia na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. EÚ C 125, 5.6.2009, s. 6). Bolo jej pridelené číslo SA.26678 (N 560/2008). Tento plán bol následne predĺžený a zmenený, ako sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 6.
(5) Na základe rozhodnutia výročného valného zhromaždenia z 29. júna 2012 sa názov spoločnosti zmenil z EFG Eurobank Ergasias S.A. na Eurobank Ergasias S.A.
(6) Grécko 2. septembra 2009 oznámilo viaceré zmeny podporných opatrení a ich predĺženie do 31. decembra 2009, ktoré boli schválené 18. septembra 2009 [pozri rozhodnutie Komisie z 18. septembra 2009 vo veci štátnej pomoci N 504/09 „Predĺženie a zmena opatrení na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. C 264, 6.11.2009, s. 3)]. Komisia 25. januára 2010 schválila druhé predĺženie podporných opatrení do 30. júna 2010 [pozri rozhodnutie Komisie z 25. januára 2010 vo veci štátnej pomoci N 690/2009 „Predĺženie opatrení na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. EÚ C 57, 9.3.2010, s. 4)]. Komisia 30. júna 2010 schválila niekoľko zmien podporných opatrení a rozšírenie do 31. decembra 2010 [pozri rozhodnutie Komisie z 30. júna 2010 vo veci štátnej pomoci N 260/10 „Rozšírenie opatrení na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. EÚ C 238, 3.9.2010, s. 1)]. Komisia 21. decembra 2010 schválila predĺženie podporných opatrení do 30. júna 2011 [pozri rozhodnutie Komisie z 21. decembra 2010 vo veci štátnej pomoci SA 31998 (2010/N) „Štvrté rozšírenie opatrení na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. EÚ C 53, 19.2.2011, s. 1)]. Komisia 4. apríla 2011 schválila zmenu [pozri rozhodnutie Komisie zo 4. apríla 2011 vo veci štátnej pomoci SA.32767 (11/N) „Zmena opatrení na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. EÚ C 164, 2.6.2011, s. 5)]. Komisia 27. júna 2011 schválila predĺženie podporných opatrení do 31. decembra 2011 [pozri rozhodnutie Komisie z 27. júna 2011 vo veci štátnej pomoci SA.33153 (11/N) „Piate predĺženie opatrení na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. EÚ C 274, 17.9.2011, s. 3)]. Komisia 6. februára 2012 schválila predĺženie podporných opatrení do 30. júna 2012 [pozri rozhodnutie Komisie zo 6. februára 2012 vo veci štátnej pomoci SA.34149 (11/N) „Šieste predĺženie opatrení na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. EÚ C 101, 4.4.2012, s. 1)]. Komisia 6. júla 2012 schválila predĺženie podporných opatrení do 31. decembra 2012 [pozri rozhodnutie Komisie zo 6. júla 2012 vo veci štátnej pomoci SA.35002 (12/N) „Predĺženie plánu na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Ú. v. EÚ C 77, 15.3.2013, s. 12)]. Komisia 22. januára 2013 schválila predĺženie plánu poskytnutia záruky a plánu dlhopisov do 30. júna 2013 [pozri rozhodnutie Komisie z 22. januára 2013 vo veci štátnej pomoci SA.35999 (12/N) – Grécko „Predĺženie plánu poskytnutia záruky a plánu dlhopisov pre úverové inštitúcie v Grécku“ (Ú. v. C 162, 7.6.2013, s. 3)]. Komisia 25. júla 2013 schválila predĺženie plánu poskytnutia záruky a plánu dlhopisov do 31. decembra 2013 [pozri rozhodnutie Komisie z 25. júla 2013 vo veci štátnej pomoci SA.36956 (2013/N) – Grécko „Predĺženie plánu poskytnutia záruky a plánu dlhopisov pre úverové inštitúcie v Grécku“, zatiaľ neuverejnené]. Komisia 14. januára 2014 schválila predĺženie plánu poskytnutia záruky a plánu dlhopisov do 30. júna 2014 [pozri rozhodnutie Komisie zo 14. januára 2014 vo veci štátnej pomoci SA. 37958 (2013/N) – Grécko „Predĺženie plánu poskytnutia záruky a plánu dlhopisov pre úverové inštitúcie v Grécku“, zatiaľ neuverejnené].
(7) Pozri rozhodnutie Komisie z 27. júla 2012 vo veci štátnej pomoci SA. 34825 (2012/C), „Rekapitalizácia banky EFG Eurobank Helénskym finančným fondom stability“ (Ú. v. EÚ C 359, 21.11.2012, s. 31).
(8) Tlačová správa HFSF, 24. decembra 2012, k dispozícii na adrese: http://www.hfsf.gr/files/press_release_20121224_en.pdf
(9) Oznámenie bolo zaregistrované ako vec SA.34825 (2014/NN).
(10) Ú. v. EÚ C 357, 20.11.2012, s. 26.
(11) Ú. v. EÚ C 190, 29.6.2013, s. 70.
(12) Likvidná medzera bola neskôr znovu posúdená a na základe rozhodnutia 11/1/ 21.5.2013 výboru banky Bank of Greece pre opatrenia na riešenie krízových situácií bola jej výška stanovená na 3 732,6 milióna EUR.
(13) Likvidná medzera sa vzťahuje na rozdiel medzi hodnotou aktív prevedených do novej banky a nominálnou hodnotou pasív prevedených do tejto banky.
(14) Európska komisia – Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti. Druhý program ekonomických úprav pre Grécko – marec 2012, s. 17, k dispozícii na webovej adrese:
http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/occasional_paper/2012/pdf/ocp94_en.pdf
(15) Pozri oddiel II „Reštrukturalizácia gréckeho štátneho dlhu“Správy o rekapitalizácii a reštrukturalizácii gréckeho bankového sektora, Bank of Greece, december 2012, k dispozícii na webovej adrese: http://www.bankofgreece.gr/BogEkdoseis/Report_on_the_recapitalisation_and_restructuring.pdf
(16) Tlačová správa ministerstva financií z 9. marca 2012, k dispozícii na webovej adrese: http://www.pdma.gr/attachments/article/80/9%20MARCH%202012 %20-%20RESULTS.pdf
(17) Kapitálová primeranosť základného kapitálu Tier 1 banky je jedným z regulačných koeficientov kapitálovej primeranosti, ktoré kontroluje orgán dohľadu v rámci vykonávania smernice o kapitálových požiadavkách.
(18) Pozri poznámku pod čiarou č. 14, s. 106.
(19) Pozri poznámku pod čiarou č. 15.
(20) Pozri poznámku pod čiarou č. 14, s. 104.
(21) Pozri poznámku pod čiarou č. 15.
(22) Európska centrálna banka a národné centrálne banky spoločne vytvárajú Eurosystém, centrálny bankový systém eurozóny.
(23) Tlačová správa ministerstva financií z 3. decembra 2012, k dispozícii na webovej adrese: http://www.pdma.gr/attachments/article/248/Press%20Release%20-%20December%2003.pdf. Výsledkom tohto spätného odkúpenia vlastného dlhu za cenu hlboko pod nominálnou hodnotou bolo pre Grécko významné zníženie dlhu.
(24) Ak by sa k spätnému odkúpeniu prikročilo, trhová hodnota týchto dlhopisov mohla stúpnuť v závislosti od vývoja parametrov trhu, ako sú napríklad úrokové sadzby a pravdepodobnosť platobnej neschopnosti Grécka.
(25) Vrátane očakávaných strát vyplývajúcich z tvorby nových úverov v Grécku v období od júna 2013 do decembra 2016.
(26) Vplyv odhadovaných úverových strát u zahraničného rizika bol vypočítaný po odrátaní zahraničných daní a s prihliadnutím na záväzky, ktoré Grécko v tom čase predložilo Komisii v súvislosti s odpredajom aktív.
(27) Rezervy na úverové straty banky NBG k júnu 2013 odhadnuté podľa rezerv banky FBB a banky Probank.
(28) Rezervy na úverové straty banky Eurobank k júnu 2013 odhadnuté podľa rezerv banky New Hellenic Postbank a banky New Proton Bank, ktoré banka nadobudla v auguste 2013.
(29) http://www.eurobank.gr/online/home/generic.aspx?id=323&mid=347&lang=en
(30) Pozri tabuľku 2.
(31) Sumy základného kapitálu za rok 2010, 2011 a 2012 zahŕňajú 950 miliónov EUR prioritných akcií, ktoré poskytlo Grécko v roku 2009; uvedené sumy nezahŕňajú dve preklenovacie rekapitalizácie vo výške 5 311 miliónov EUR, ktoré banka dostala v roku 2012. Údaj o základnom kapitále k 31. decembru 2013 zahŕňa rekapitalizáciu z mája 2013 (pri ktorej boli dve preklenovacie rekapitalizácie prevedené na kmeňové akcie).
(32) Pozri tabuľku 2.
(33) Dôverné informácie.
(34) Pôvodný plán zvýšenia kapitálu bol menej ambiciózny. Banka napríklad plánovala ponechať si významnú mieru účasti v […] a zaviazala sa iba na odpredaj […] % poisťovacej dcérskej spoločnosti.
(35) Rozhodnutie 20/3/ 9.10.2011 výboru banky Bank of Greece pre úvery a poistenie.
(36) Rozhodnutie 9250/9.10.2011 ministra financií, ktorým sa ustanovuje dočasná úverová inštitúcia pod názvom „Nea Proton Bank SA“ (Úradný vestník Helénskej republiky FEK B’ 2246/2011).
(37) Počiatočný kapitál bol na základe ministerského rozhodnutia z 9. októbra 2011 splatený v dvoch splátkach; 220 miliónov EUR dňa 9. októbra 2011 a 30 miliónov EUR dňa 3. februára 2012. Pozri HFSF, Výročná finančná správa za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, august 2013, k dispozícii na webovej adrese:http://www.hfsf.gr/files/hfsf_annual_report_2012_en.pdf
(38) Rizikovo vážené aktíva predstavujú regulačný úhrn, ktorý udáva mieru vystavenia finančnej inštitúcie riziku a ktorý používajú orgány dohľadu na monitorovanie kapitálovej primeranosti finančných inštitúcií.
(39) Pozri článok 63E ods. 9 zákona č. 3601/2007.
(40) Rozhodnutie 7/3/ 18.1.2013 výboru banky Bank of Greece pre opatrenia na riešenie krízových situácií.
(41) Rozhodnutie č. 2124/B95/18.1.2013 ministra financií, ktorým sa ustanovuje dočasná úverová inštitúcia pod názvom „New TT Hellenic Postbank S.A.“ (Úradný vestník Helénskej republiky FEK B’ 74/2013).
(42) Príloha 1 článok 1 písm. ιγ ods. 13 ministerského rozhodnutia 2124/B95/2013.
(43) Spoločnosť Deloitte vykonala posúdenie čistej hodnoty aktív banky New TT Bank k 30. augustu 2013 a 15. novembra 2013 vyplatil HFSF banke sumu 54,9 milióna EUR v hotovosti, ako je uvedené v správe o činnostiach Helénskeho fondu finančnej stability za obdobie od júla do decembra 2013, s. 2, k dispozícii na webovej adrese: http://www.hfsf.gr/files/HFSF_activities_Jul_2013_Dec_2013_en.pdf
(44) Konečný počet akcií, ktoré získal HFSF, sa stanovil na základe objemom váženej priemernej ceny akcií banky na aténskej burze cenných papierov v priebehu desiatich pracovných dní pred dátumom konania mimoriadneho valného zhromaždenia (pričom minimálny počet akcií je 1 418 750 000). Pozri poznámku pod čiarou č. 31.
(45) Podľa správy o fungovaní opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia dlhopisov, ktorú predložilo ministerstvo financií 13. decembra 2013.
(46) Suma 950 miliónov EUR predstavuje výšku kapitálovej injekcie po odpočítaní nákladov. Rozpočtové prostriedky predstavovali 950,125 miliónov EUR. Pozri dokument Výročná správa za rok končiaci 31. decembra 2009 banky Eurobank, s. 6, k dispozícii na webovej adrese: http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/REPORTSITE%202009Final1.pdf
(47) Podľa listu banky Bank of Greece zo 7. novembra 2011„sa záruky vzťahujú na celkovú výšku prostriedkov núdzovej likvidity“.
(48) Informácie poskytla Bank of Greece 7. apríla 2014.
(49) V predbežnej zmluve o upísaní sa stanovuje, že: „Skutočné riziká splatné banke zahŕňajú obligácie ENFS a všetky kupónové platby a vzniknuté úroky k obligáciám ENFS v období od vydania týchto dlhopisov až do konverzie zálohovej platby na základné imanie a iné konvertibilné finančné nástroje, ako je stanovené v tejto zmluve“.
(50) Pozri tabuľku 3.
(51) Vyhlásenie banky Eurobank z 30. apríla 2013 o uzneseniach mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov banky z 30. apríla 2013, k dispozícii na webovej adrese: http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/ΑΠΟΦΑΣΕΙΣ%20ΕΓΣ%2030%204 %202013_ENG(FINAL).pdf
(52) Pozri odôvodnenie 57.
(53) http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/EGM_12042014_RESOLUTIONSVOTING_RESULTS_ENG(FINAL).pdf
(54) http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/Press_Release_Capital_increase_ENG_(04042014)_FINAL.pdf
(55) http://www.hfsf.gr/files/press_release_20140415_en.pdf
(56) http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/Press_Release_Commitment_Letter_ENG.pdf
(57) http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/PRICE_RANGE_ENG_FINAL.pdf
(58) Rozhodnutie 2/3/ 9.4.2012 výboru banky Bank of Greece pre opatrenia na riešenie krízových situácií.
(59) Zostávajúcu sumu vyplatil HFSF v súlade s článkom 9 ods. 12 zákona č. 4051/2012 a nahradil fond HDIGF v úlohe krytia likvidnej medzery k 29. februáru 2012.
(60) Pozri odôvodnenie 53.
(61) V rozhodnutí Komisie zo 16. mája 2012 vo veci štátnej pomoci SA. 34115 (12/NN) – Grécko „Riešenie krízovej situácie banky T bank“ [ďalej len „rozhodnutie v prípade banky T Bank“ (Ú. v. EÚ 284, 20.9.2012, s. 6)] a v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky New TT bolo opatrenie hodnotené ako štátna pomoc podporujúca aktivity banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank.
(62) Podľa rozhodnutia 26/2/ 17.12.2011 výboru banky Bank of Greece pre úvery a poistenie bola počiatočná likvidná medzera odhadovaná na 700 miliónov EUR.
(63) Rozhodnutie 2/1/ 9.4.2012 výboru banky Bank of Greece pre opatrenia na riešenie krízových situácií.
(64) Pozri poznámku pod čiarou č. 53..
(65) Pokiaľ ide o sumu 227 miliónov EUR, ktorú vyplatil HFSF banke New TT Bank, v rozhodnutí výboru banky Bank of Greece pre opatrenia na riešenie krízových situácií z 3. mája 2012 sa stanovuje, že v súlade s článkom 9 ods. 12 zákona č. 4051/2012 je HFSF povinný vyplatiť namiesto fondu HDIGF nielen nové, ale aj nezaúčtované pasíva, ktoré pred schválením zákona č. 4051/2012 dňa 29. februára 2012 neboli vyrovnané. HFSF preto predložil štátnej rade žiadosť o zrušenie príslušného rozhodnutia banky Bank of Greece. Z uvedeného dôvodu sa banka New TT Bank listom z 11. februára 2013 fondu HFSF zaviazala, že v prípade rozhodnutia súdu v prospech HFSF banka New TT Bank vráti sumu 227 miliónov EUR fondu HFSF. Pozri poznámku pod čiarou č. 31, s. 6 a 48.
(66) Podľa rozhodnutia 7/1/ 18.1.2013 výboru banky Bank of Greece pre opatrenia na riešenie krízových situácií bola počiatočná likvidná medzera odhadovaná na 4 096 miliónov EUR.
(67) Rozhodnutie 11/1/ 21.5.2013 výboru banky Bank of Greece pre opatrenia na riešenie krízových situácií.
(68) EFG Eurobank, Výročná správa za rok 2010, s. 9, dostupná online na adrese: http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/Eurobank%20FIN%20AR%202010%20en.pdf
(69) Plán reštrukturalizácie, s. 50, na základe čistých úverov.
(70) Plán reštrukturalizácie, s. 62 – 63.
(71) Plán reštrukturalizácie, s. 64 (údaje za rok 2012 na základe pro forma).
(72) Údaje, ktoré banka predložila 10. septembra 2013.
(73) Plán reštrukturalizácie, s. 64.
(74) Plán reštrukturalizácie, s. 61.
(75) Finančné projekcie priložené k plánu reštrukturalizácie oznámeného Komisii 16. apríla 2014.
(76) Plán reštrukturalizácie, s. 76.
(77) Pozri poznámku pod čiarou č. 69.
(78) Plán reštrukturalizácie, s. 62.
(79) Plán reštrukturalizácie, s. 51.
(80) Pozri poznámku pod čiarou č. 68.
(81) Pozri poznámku pod čiarou č. 72.
(82) Čistý výsledok gréckych aktivít bude opäť kladný v roku 2015 a zisk bude na úrovni 20 miliónov EUR v roku 2015, 304 miliónov EUR v roku 2016, 471 miliónov EUR v roku 2017 a 554 miliónov EUR 2018.
(83) Pozri poznámku pod čiarou č. 68.
(84) Údaje, ktoré banka predložila 9. mája 2013.
(85) Banka sa nezaviazala k realizácii tohto konkrétneho programu odpredaja a môže si, ako sa uvádza v prílohe, zvoliť inú stratégiu, aby splnila celkový cieľ.
(86) Pozri poznámku pod čiarou č. 68.
(87) Pozri poznámku pod čiarou č. 68.
(88) Oznámenie banky Eurobank z 19. júna 2013, dostupné online na adrese: http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/EuproVeryFinalEnglish_190613.pdf
(89) Vyhlásenie výsledkov výzvy na tender existujúcich cenných papierov Tier 1 a cenných papierov nižšej triedy Tier II, 20. februára 2013, dostupné na webovej adrese: http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/Harper%20-%20Final%20Results%20Press%20Release%20_Eng.pdf
(90) Opatrenia v oblasti riadenia pasív, k dispozícii na webovej adrese: http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/Press%20Release_Offer%20Results_ENGLISH.pdf. a Správa Helénskeho fondu finančnej stability za obdobie január – jún 2013, k dispozícii na webovej adrese: http://www.hfsf.gr/files/HFSF_activities_Jan_2013_Jun_2013_en.pdf
(91) Pozri konsolidovanú účtovnú závierku za roky 2011 a 2013.
(92) Pozri záväzky v prílohe, kapitola II.
(93) Pozri poznámku pod čiarou č. 85.
(94) Pozri poznámku pod čiarou č. 85.
(95) Pozri poznámku pod čiarou č. 85.
(96) Pozri záväzky v prílohe, kapitola III, oddiel A.
(97) Pozri poznámku pod čiarou č. 89.
(98) Pozri poznámku pod čiarou č. 89.
(99) Pozri záväzky v prílohe, kapitola III, oddiel C.
(100) Oznámenie Komisie – Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8).
(101) Odôvodnenie 59 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank.
(102) Odôvodnenie 63 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank.
(103) Oznámenie Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2).
(104) Oznámenie Komisie „Návrat k životaschopnosti a hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci“ (Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9).
(105) Odôvodnenie 73 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT.
(106) Odôvodnenia 75 a 77 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT.
(107) Rozhodnutie Komisie zo 16. mája 2012 vo veci štátnej pomoci SA.34115 (12/NN) „Riešenie krízovej situácie banky T Bank“ (Ú. v. EÚ C 284, 20.9.2012, s. 6).
(108) Odôvodnenie 83 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank.
(109) Odôvodnenia 88 a 89 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank.
(110) Odôvodnenie 103 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank.
(111) Odôvodnenie 104 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank.
(112) Odôvodnenie 107 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank.
(113) Pozri poznámky pod čiarou č. 4 a 6.
(114) Ponuka hedžového fondu nespĺňala procesné ustanovenia HFSF. Ponuka hedžového fondu bola podmienená vykonaním hĺbkovej analýzy, na ktorú fond požadoval čas navyše. Tejto žiadosti nebolo možné vyhovieť pri splnení termínu stanoveného v memorande o hospodárskej a finančnej politike. Navyše sa v nej požadovalo významné zastúpenie a záruky a hedžový fond stanovil na výšku dodatočného kapitálu, ktorý bol ochotný v prípade potreby vložiť, strop na úrovni 25 miliónov EUR, a to iba počas jedného roka.
(115) Pozri aj odôvodnenie 82 rozhodnutia Komisie z 28. novembra 2012 vo veci štátnej pomoci SA.34053 (12/N) – Rekapitalizácia a reštrukturalizácia spoločnosti Banco de Valencia S.A. – Španielsko (Ú. v. EÚ C 75, 14.3.2013, s. 1).
(116) Pozri rozhodnutie Komisie z 25. januára 2010 vo veci štátnej pomoci NN 19/2009 – Pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti Dunfermline Building Society (Ú. v. EÚ C 101, 20.4.2010, s. 7), odôvodnenie 47; rozhodnutie Komisie z 25. októbra 2010 vo veci štátnej pomoci N 560/2009 – Podpora pre likvidáciu banky Fionia (Ú. v. EÚ C 76, 26.3.2011, s. 3), odôvodnenie 55; rozhodnutie Komisie z 8. novembra 2010 vo veci štátnej pomoci N 392/2010 – Reštrukturalizácia CajaSur (Ú. v. EÚ C 357, 30.12.2010, p 12), odôvodnenie 52.
(117) Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. januára 2012 (Ú. v. EÚ C 356, 6.12.2011, s. 7).
(118) Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve“) (Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1).
(119) Pozri poznámky pod čiarou č. 9 a 11.
(120) Pozri poznámku pod čiarou č. 96.
(121) Pozri poznámku pod čiarou č. 97.
(122) Výročná finančná správa za predĺžené obdobie od 9. októbra 2011 do 31. decembra 2012, podľa ktorej dosiahli rizikovo vážené aktíva k 31. decembru 2012 sumu 775,62 milióna EUR.
(123) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.
(124) Počet akcií sa stanovil na základe objemom váženej priemernej ceny akcií banky na aténskej burze cenných papierov v priebehu desiatich pracovných dní pred dátumom konania mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov (pričom minimálny počet akcií je 1 418 750 000). Pozri poznámku pod čiarou č. 31, s. 14 a 56. Keďže objemom vážená priemerná trhová cena v tomto období bola vyššia ako 0,48 EUR, HFSF získal minimálny počet akcií, teda 1 418,75 milióna za ponukovú cenu 0,48 EUR za akciu. 0,48 EUR × 1 418,75 milióna = 681 miliónov EUR, čo je suma, ktorú banka zaplatila fondu HFSF.
(125) Pozri poznámku pod čiarou č. 96.
(126) Pozri poznámku pod čiarou č. 97.
(127) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.
(128) HFSF, Správa Helénskeho fondu finančnej stability za obdobie január – jún 2013: „Jedným z predpokladov, pokiaľ ide o cielené prevádzkové zníženie nákladov v banke NHPB po jej založení, bolo zníženie počtu zamestnancov prostredníctvom systému dobrovoľného odchodu do dôchodku. […] 605 zamestnancov prijalo ponúkaný balík odchodu do dôchodku a celkové náklady na systém dosiahli približne 35,7 miliónov EUR“, k dispozícii online na webovej adrese: http://www.hfsf.gr/files/HFSF_activities_Jan_2013_Jun_2013_en.pdf
(129) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.
(130) Eurobank, „Navrhované zlúčenie banky New Hellenic Postbank s bankou Eurobank“, 16. mája 2013.
(131) Pozri poznámky pod čiarou č. 4 a 6.
(132) Pozri rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Eurobank, odôvodnenie 36.
(133) http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/Pillar_3_2013_Final%20Values_2_310313.pdf
(134) Pozri odôvodnenie 285 tohto rozhodnutia v súvislosti s opatrením B3.
(135) Takisto je potrebné poznamenať, že Grécko poskytlo banke pomoc v rámci plánu podpory gréckych bánk, ktorý Komisia schválila na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, ako aj prostredníctvom HFSF, ktorého vytvorenie bolo tiež schválené rozhodnutím Komisie.
(136) Pozri poznámky pod čiarou č. 4 a 3.
(137) Pozri odôvodnenie 41 rozhodnutia Komisie z 10. októbra 2008 vo veci NN 51/2008, Garančný systém pre banky v Dánsku, (Ú. v. EÚ C 273, 28.10.2008, s. 1).
(138) http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/Eurobank%20FY2012%20Results%20Press%20Release.pdf
(139) Pozri odôvodnenie 72: vzniknuté úroky sa považujú za ďalší príspevok z HFSF, a preto znížili platbu, ktorú musel HFSF banke zaplatiť v rámci rekapitalizácie na jar 2013.
(140) Pozri aj oddiel 7.6.1.
(141) Teoretická cena bez upisovacieho práva („TERP“) je všeobecne akceptovaná trhová metodika kvantifikácie účinku redukcie navýšenia základného imania.
(142) Rozhodnutie 584. júl 2013 Helénskeho orgánu pre hospodársku súťaž, zatiaľ neuverejnené.
(143) Pozri aj oddiel 7.6.1.
(144) Pozri odôvodnenie 53.
(145) Rozhodnutie 578. júl 2013 Helénskeho orgánu pre hospodársku súťaž, k dispozícii online na webovej adrese: http://www.epant.gr/img/x2/apofaseis/apofaseis715_1_1391497451.pdf
(146) Pozri bod 28 oznámenia o reštrukturalizácii a odôvodnenie 320 rozhodnutia Komisie 2011/823/EÚ z 5. apríla 2011 o opatreniach C 11/09 (ex NN 53b/08, NN 2/10 a N 19/10), ktoré holandský štát prijal v prospech ABN AMRO Group NV (vytvorenej zlúčením Fortis Bank Nederland a ABN AMRO N), (Ú. v. EÚ L 333, 15.12.2011, s. 1).
(147) Pozri odôvodnenie 106.
(148) Výsledky za celý rok 2013, s. 3: http://www.eurobank.gr/Uploads/pdf/Eurobank_4Q2013_Financial_Results.pdf
(149) Dcérska spoločnosť […] bola od roku 2009 stratová a zaznamenávala malý trhový podiel (menej ako […] % na úveroch a vkladoch), vysoký pomer nákladov a výnosov a výraznú likvidnú medzeru.
(150) Finančné odhady uvedené v pláne reštrukturalizácie sa líšia od výsledku záťažového testu, ktorý uskutočnila Bank of Greece, pretože záťažový test nebol založený na rovnakých predpokladoch a Bank of Greece v ňom zohľadnila dodatočné úpravy.
(151) Pozri poznámku pod čiarou č. 85.
(152) Pozri poznámku pod čiarou č. 85..
(153) Plán reštrukturalizácie, s. 14.
(154) Pozri odôvodnenie 134.
PRÍLOHA
BANKA EUROBANK – ZÁVÄZKY HELÉNSKEJ REPUBLIKY
Helénska republika zabezpečí, aby banka realizovala plán reštrukturalizácie predložený 16. apríla 2014. Plán reštrukturalizácie je založený na makroekonomických predpokladoch stanovených Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“) v dodatku I a na regulačných predpokladoch.
Helénska republika týmto poskytuje nasledujúce záväzky (ďalej len „záväzky“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou plánu reštrukturalizácie. Tieto záväzky zahŕňajú záväzky týkajúce sa realizácie plánu reštrukturalizácie (ďalej len „záväzky reštrukturalizácie“) a záväzky týkajúce sa správy a riadenia a obchodných operácií.
Záväzky nadobúdajú platnosť dňom prijatia rozhodnutia Komisie, ktorým sa schvaľuje plán reštrukturalizácie (ďalej len „rozhodnutie“).
Obdobie reštrukturalizácie sa skončí 31. decembra 2018. Záväzky platia počas celého obdobia reštrukturalizácie, ak sa v individuálnom záväzku nestanovuje inak.
Tento text je potrebné vykladať s ohľadom na rozhodnutie vo všeobecnom rámci práva Únie a so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/99.
KAPITOLA I
VYMEDZENIE POJMOV
Na účely záväzkov sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. Banka: Banka Eurobank Ergasias SA a všetky jej dcérske spoločnosti. Zahŕňa teda celú skupinu Eurobank Group vrátane všetkých gréckych a zahraničných bankových aj nebankových dcérskych spoločností a pobočiek.
2. Ponuka zameraná na kapitálový rast v bankovom sektore: ponuka, ktorá vedie k zvýšeniu regulačnej kapitálovej primeranosti banky zohľadňujúca všetky relevantné prvky, najmä účtovný zisk/stratu z transakcie a zníženie rizikovo vážených aktív vyplývajúce z predaja (v prípade potreby upravené s cieľom zohľadniť zvýšenie rizikovo vážených aktív vyplývajúce zo zostávajúcich finančných prepojení).
3. Ponuka zameraná na kapitálový rast v oblasti poisťovníctva: ponuka, ktorá vedie k zvýšeniu regulačnej kapitálovej primeranosti banky. Každá ponuka s hodnotou vyššou ako účtovná hodnota poisťovacej činnosti na účte banky sa automaticky považuje za ponuku zameranú na kapitálový rast.
4. Uzavretie: dátum prevodu právneho titulu odpredávaného podniku na kupujúceho.
5. Odpredávaný podnik: všetky podniky a aktíva, ktoré sa banka zaväzuje predať.
6. Dátum účinnosti: dátum prijatia rozhodnutia.
7. Koniec obdobia reštrukturalizácie: 31. december 2018.
8. Zahraničné aktíva alebo mimogrécke aktíva: aktíva súvisiace s činnosťou zákazníkov mimo Grécka bez ohľadu na krajinu, v ktorej sú aktíva zaúčtované. Napríklad na aktíva zaúčtované v Luxembursku, ale viažuce sa na činnosti zákazníkov v Grécku, sa toto vymedzenie nevzťahuje. Naopak aktíva zaúčtované v Luxembursku alebo v Grécku, ale viažuce sa na činnosti zákazníkov v iných krajinách juhovýchodnej Európy, sa považujú za zahraničné aktíva a vzťahuje sa na ne táto definícia.
9. Zahraničné podniky: zahraničné bankové a nebankové dcérske spoločnosti a pobočky banky.
10. Zahraničné dcérske spoločnosti: všetky bankové a nebankové dcérske spoločnosti banky mimo Grécka.
11. Grécke bankové aktivity: grécke bankové aktivity banky bez ohľadu na krajinu, kde sú aktíva zaúčtované.
12. Grécke nebankové aktivity: grécke nebankové aktivity banky bez ohľadu na krajinu, kde sú aktíva sú zaúčtované.
13. Grécke dcérske spoločnosti: všetky grécke bankové a nebankové dcérske spoločnosti banky.
14. Monitorovací správca: jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby nezávislé od banky, ktoré schvaľuje Komisia a vymenúva banka; povinnosťou monitorovacieho správcu je sledovať, či si banka plní záväzky.
15. Kupujúci: jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú uskutočniť akvizíciu celého odpredávaného podniku alebo jeho časti.
16. Odpredaj: odpredaj 100 % podielu banky, pokiaľ nie je v záväzku stanovené inak.
Na účely záväzkov zahŕňajú pojmy uvedené v jednotnom čísle aj množné číslo (a naopak), ak nie je v záväzkoch stanovené inak.
KAPITOLA II
ZÁVÄZKY REŠTRUKTURALIZÁCIE
1. Počet pobočiek v Grécku: maximálny počet pobočiek v Grécku k 31. decembru 2017 bude […].
2. Počet zamestnancov v Grécku: ekvivalent plného pracovného času v Grécku (grécke bankové a nebankové aktivity) dosiahne k 31. decembru 2017 maximálne […].
3. Celkové náklady v Grécku: celkové náklady v Grécku (grécke bankové a nebankové činnosti) dosiahnu k 31. decembru 2017 maximálne 800 miliónov EUR.
4. Náklady na vklady v Grécku: s cieľom obnoviť svoju rezervnú ziskovosť na gréckom trhu banka zníži finančné náklady prostredníctvom zníženia nákladov na vklady prijaté v Grécku (vrátane úspor, vkladov splatných na požiadanie, termínovaných vkladov a podobných produktov, ktoré banka ponúka zákazníkom a ktorých náklady znáša) […].
5. Pomer čistých úverov a vkladov v Grécku: v prípade gréckych bankových aktivít dosiahne pomer čistých úverov a vkladov k 31. decembru 2017 maximálne 115 %. […]
6. Podpora zahraničných dcérskych spoločností: kumulatívne od dátumu účinnosti do 30. júna 2018 neposkytne banka žiadnej zahraničnej dcérskej spoločnosti dodatočný kapitál alebo podriadený kapitál vo výške presahujúcej i) […] % rizikovo vážených aktív príslušnej dcérskej spoločnosti k 31. decembru 2012 alebo ii) […] miliónov EUR. Ak bude mať banka v úmysle vložiť do zahraničnej dcérskej spoločnosti kapitál alebo podriadený dlh vyšší ako stanovená hranica, musí sa obrátiť na grécke orgány, aby požiadali Komisiu o rozhodnutie, ktorým sa zmení plán reštrukturalizácie.
[…]
a) |
[…] |
b) |
[…] |
c) |
[…] |
d) |
[…] |
e) |
[…] |
[…]
7. Zníženie zadlženosti zahraničných aktív do 30. júna 2018: celkový objem portfólia zahraničných aktív sa do 30. júna 2018 zníži na maximálnu výšku 8,77 miliardy EUR.
7.1. |
V prípade, že banka dodatočne dostane pomoc vyššiu ako 1 miliarda EUR a nižšiu ako oznámená výška pomoci, potom sa celkový objem portfólia zahraničných aktív do 30. júna 2018 zníži na maximálnu výšku 3,5 miliardy EUR. Ak sa na tento účel uskutočňuje predaj zahraničných podnikov, každý predaj musí byť uzavretý do 31. decembra 2018. |
7.2. |
[…] |
7.3. |
[…] |
8. Predaj poisťovacích aktivít: predaj poisťovacích aktivít (životné a neživotné poistenie) sa dokončí (t. j. uzavrie) do […]. […]. […]
Banka a jej poradcovia vyzvú potenciálnych nákupcov, aby predložili ponuku na podiel najmenej 80 %, a banka oznámi svoje rozhodnutie uzavrieť partnerskú zmluvu o bankovom poistení, ponúknuť svoje distribučné siete a ponechať si menšinový podiel na úrovni maximálne 20 %.
9. Predaj dcérskej realitnej spoločnosti: banka do 31. decembra 2016 zníži svoju účasť v spoločnosti Eurobank Properties REIS na 20 %. […]
10. Predaj kapitálových investícií, podriadených dlhopisov a hybridných dlhopisov: účtovná hodnota portfólia cenných papierov banky (s výnimkou regulovaných dcérskych poisťovacích spoločností) uvedených ďalej klesne k 31. decembru 2015 pod hodnotu 35 miliónov EUR. […]
11. Pre všetky prípady predaja sa Helénska republika zaväzuje, že:
a) |
kupujúci bude nezávislý od banky a nebude medzi ním a bankou existovať prepojenie; |
b) |
na účely akvizície odpredávaného podniku kupujúci nebude financovaný priamo alebo nepriamo bankou; |
c) |
počas 5 rokov po uzavretí predaja banka nezíska priamy alebo nepriamy vplyv na odpredaný podnik alebo jeho časť bez predchádzajúceho súhlasu Komisie. |
12. Investičná politika: do 31. decembra 2017 nebude banka nakupovať cenné papiere neinvestičného stupňa.
[…]
13. Mzdový strop: Banka do […] nevyplatí žiadnemu zamestnancovi alebo vedúcemu pracovníkovi celkovú ročnú odmenu (mzdu, príspevky na dôchodkové poistenie, bonus) vyššiu ako […]. V prípade, že HFSF vloží do banky kapitál, strop odmien sa upraví v súlade s oznámením o európskom bankovníctve z 1. augusta 2013.
KAPITOLA III
ZÁVÄZKY TÝKAJÚCE SA SPRÁVY A RIADENIA A OBCHODNÝCH OPERÁCIÍ – PREDĹŽENIE A ZMENY
1. |
Banka bude do 30. júna 2018 naďalej plniť záväzky týkajúce sa správy a riadenia spoločnosti a obchodných operácií, ktoré predložila Helénska republika 20. novembra 2012, pričom zohľadní neskoršie zmeny uvedené v kapitole III záväzkov. Pokiaľ ide o spoločnosť Eurobank Properties REIC, záväzky stanovené v kapitole III oddiele A bode 4 (t. j. dodržiavanie rámca vzťahu s fondom HFSF), oddiele C (bod 27) (zákaz vyplácania dividend, vyplácania kupónov, spätného výkupu, kúpnej opcie a spätného odkúpenia), oddiele C (bod 28) (zákaz akvizície), ako aj v kapitole IV (monitorovací správca) prestávajú pre dcérsku spoločnosť platiť od okamihu, keď sa podiel banky v spoločnosti Eurobank Properties REIC zníži pod úroveň […] %. |
2. |
V prípade, že sa individuálny záväzok neuplatňuje na úrovni banky, banka nepoužije svoje pobočky alebo aktivity, na ktoré sa individuálny záväzok nevzťahuje, aby sa tomuto záväzku vyhla. |
Oddiel A
Zabezpečenie efektívnej a primeranej vnútornej organizácie
3. |
Banka, s výnimkou zahraničných dcérskych spoločností, za každých okolností dodržiava všetky ustanovenia zákona č. 3016/2002 o správe a riadení podnikov a zákona č. 2190/1920 o akciových spoločnostiach, a predovšetkým ustanovenia týkajúce sa orgánov právnických osôb, ako je napríklad zhromaždenie akcionárov a správna rada, s cieľom zabezpečiť jasné rozdelenie zodpovednosti a transparentnosť. Právomoci zhromaždenia akcionárov sa obmedzujú na úlohy valného zhromaždenia v súlade s právom obchodných spoločností, a to najmä pokiaľ ide o práva týkajúce sa informácií. Rozsiahlejšie právomoci, ktoré by umožnili neprimeraný vplyv na riadenie, budú zrušené. Zodpovednosť za každodenné prevádzkové riadenie majú jednoznačne výkonní riaditelia banky. |
4. |
Banka, s výnimkou zahraničných dcérskych spoločností, za každých okolností dodržiava rámec vzťahu s Helénskym fondom finančnej stability (ďalej len „HFSF“). |
5. |
Banka dodržiava ustanovenia výnosu guvernéra č. 2577/9.3.2006 v platnom znení s cieľom zachovať na úrovni jednotlivca aj skupiny účinnú organizačnú štruktúru a primeraný vnútorný kontrolný systém vrátane troch kľúčových pilierov, ktorými sú vnútorný audit, funkcie riadenia rizík a dodržiavania predpisov a medzinárodne osvedčené postupy správy a riadenia. |
6. |
Banka musí mať efektívnu organizačnú štruktúru, aby sa zabezpečila nezávislosť oddelení interného auditu a riadenia rizík od obchodných sietí a aby tieto oddelenia predkladali správy priamo predstavenstvu. Všetky návrhy predložené uvedenými oddeleniami bude posudzovať výbor pre audit a výbor pre riziká zriadený v rámci predstavenstva. Úlohy, zodpovednosť a zdroje týchto oddelení sa primerane stanovia v charte vnútorného auditu a charte riadenia rizík. Tieto charty musia byť v súlade s medzinárodnými normami a zaistiť úplnú nezávislosť oddelení. Úverová politika poskytne pokyny a informácie týkajúce sa poskytovania úverov vrátane cien úverov a reštrukturalizácie úverov. |
7. |
Banka príslušným orgánom sprístupní zoznam akcionárov, ktorí vlastnia aspoň 1 % kmeňových akcií. |
Oddiel B
Obchodné praktiky a monitorovanie rizík
8. |
V úverovej politike sa stanovia nediskriminačné postupy spravodlivého zaobchádzania so všetkými zákazníkmi, ktoré sú iné ako postupy týkajúce sa úverového rizika a platobnej schopnosti. V úverovej politike sú vymedzené prahové hodnoty, pri prekročení ktorých sa poskytnutie úveru musí schváliť na vyššej úrovni vedenia. Podobné prahové hodnoty sa stanovia v súvislosti s reštrukturalizáciou úverov a riešením pohľadávok a súdnych sporov. V rámci úverovej politiky sa rozhodovací proces bude sústreďovať vo vybraných centrách na vnútroštátnej úrovni a budú sa poskytovať jasné záruky, aby sa zabezpečilo jednotné vykonávanie príslušných usmernení v rámci všetkých gréckych bankových aktivít. |
9. |
Banka musí pri všetkých gréckych bankových aktivitách v plnej miere začleniť pravidlá úverovej politiky do postupov poskytovania úverov, ich refinancovania a systému vyplácania. |
10. |
Osobitné ustanovenia uvedené v bodoch 8 až 18 kapitoly III záväzkov sa vzťahujú na grécke bankové aktivity, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak. |
11. |
V rámci úverovej politiky sa vyžaduje, aby stanovenie cien úverov a hypoték bolo v súlade s prísnymi zásadami. Tieto zásady musia zahŕňať povinnosť prísne dodržiavať štandardné tabuľky úrokových pásiem stanovené na základe úverovej politiky (rozpätia) v závislosti od splatnosti úveru, posúdenia úverového rizika klienta, očakávanej návratnosti založeného kolaterálu (vrátane časového rámca možnej likvidácie), celkového vzťahu s bankou (napríklad úroveň a stabilita vkladov, štruktúra poplatkov a iné krížové predajné aktivity) a financovania nákladov banky. Tvorba osobitných tried úverových aktív (napríklad komerčný úver, hypotéka, zabezpečený/nezabezpečený úver atď.) a zostavenie rámca pre stanovenie ich cien sa realizuje podľa tabuľky príslušnej úverovej politiky, ktorú bude pravidelne aktualizovať výbor pre úvery. Akákoľvek výnimka musí byť riadne schválená výborom pre úvery alebo útvarom na nižšej úrovni, ak to úverová politika umožňuje. Transakcie uskutočnené na mieru, ako sú napríklad syndikované úvery alebo projektové financovanie, sa budú riadiť rovnakými zásadami, pričom sa zohľadní skutočnosť, že nemusia byť v súlade so štandardizovanými tabuľkami úverovej politiky. Porušenie cenovej politiky sa oznámi monitorovaciemu správcovi. |
12. |
Oddelenie riadenia rizík bude zodpovedné za posúdenie úverového rizika a ocenenie kolaterálu. Pri hodnotení kvality úveru musí oddelenie riadenia rizík konať nezávisle a poskytnúť svoje písomné stanovisko, aby sa zabezpečilo jednotné priebežné používanie kritérií posudzovania u všetkých klientov v súlade s úverovou politikou banky. |
13. |
Pokiaľ ide o úvery fyzickým osobám a právnickým osobám, banka s ohľadom na osvedčené medzinárodné postupy uplatní v prípade všetkých gréckych bankových aktivít prísne jednotlivé a súhrnné limity upravujúce maximálnu výšku úveru, ktorú je možné poskytnúť na jedno úverové riziko (ak to grécke právo a právo EÚ umožňujú). V týchto limitoch bude zohľadnená lehota splatnosti úveru a kvalita akéhokoľvek poskytnutého kolaterálu/zabezpečenia a stanovia sa na základe hlavných referenčných hodnôt, ako aj kapitálu. |
14. |
Poskytovanie úverov (1) dlžníkom na nákup akcií alebo hybridných nástrojov banky a iných bánk (2) sa zakazuje bez ohľadu na to, o akých dlžníkov ide (3). Toto ustanovenie sa uplatňuje a jeho dodržiavanie sa bude monitorovať na úrovni banky. |
15. |
Všetky žiadosti neprepojených dlžníkov o úver vyšší ako [[…] % rizikovo vážených aktív banky] alebo akýkoľvek úver vystavujúci banku jednej skupine (ktorá sa vymedzuje ako skupina prepojených dlžníkov predstavujúcich jedno úverové riziko), ktorý je vyšší ako [[…]% rizikovo vážených aktív banky], sa oznámi monitorovaciemu správcovi, ktorý môže odložiť poskytnutie úverovej linky alebo pôžičky o […] pracovných dní, ak sa podmienky javia ako neobjektívne alebo ak monitorovaciemu správcovi neboli poskytnuté dostatočné informácie. V naliehavých prípadoch sa môže toto obdobie skrátiť na […] pracovných dní pod podmienkou, že boli monitorovaciemu správcovi poskytnuté dostatočné informácie. Uvedené obdobie umožní monitorovaciemu správcovi oznámiť vec Komisii a HFSF pred tým, než banka prijme konečné rozhodnutie. |
16. |
V úverovej politike budú jasne stanovené pokyny pre reštrukturalizáciu úverov. Jasne sa vymedzí, aké pôžičky sú oprávnené a za akých okolností, a uvedú sa podmienky, ktoré sa môžu predložiť oprávneným zákazníkom. Banka pri všetkých gréckych bankových aktivitách zabezpečí, aby cieľom všetkých reštrukturalizácií bolo zlepšenie budúcich výnosov banky, a tým aj ochrana záujmov banky. Politika reštrukturalizácie v žiadnom prípade neohrozí budúcu ziskovosť banky. Na tento účel je oddelenie riadenia rizík banky zodpovedné za rozvoj a zavedenie primeraných postupov podávania správ o účinnosti reštrukturalizácie, vykonávanie hĺbkových analýz osvedčených interných alebo externých postupov, podávanie správ výboru pre úvery a výboru pre riziká o zistených skutočnostiach aspoň so štvrťročnou pravidelnosťou, predkladanie návrhov na zlepšenie používaných postupov a politík a kontrolu a podávanie správ výboru pre úvery a výboru pre riziká o ich vykonávaní. |
17. |
Banka schváli pre všetky grécke bankové aktivity politiku riešenia pohľadávok a súdnych sporov s cieľom dosiahnuť najvyššiu mieru uspokojenia pohľadávok a zabrániť diskriminácii alebo preferenčnému zaobchádzaniu pri riadení súdnych sporov. Banka zabezpečí vykonanie potrebných opatrení na dosiahnutie najvyššej miery uspokojenia pohľadávok a ochranu svojej finančnej pozície v dlhodobom horizonte. Akékoľvek porušenie pri vykonávaní tejto politiky sa oznámi monitorovaciemu správcovi. |
18. |
Banka bude monitorovať úverové riziko prostredníctvom vypracovaného súboru hlásení a správ, na základe ktorých môže oddelenie riadenia rizík: i) identifikovať včasné signály znehodnotenia úverov a platobnej neschopnosti; ii) posúdiť návratnosť úverového portfólia (vrátane okrem iného alternatívnych zdrojov splácania, ako sú napríklad spoludlžníci a ručitelia, a založeného kolaterálu alebo dostupného ale nezaloženého kolaterálu); iii) posúdiť celkovú expozíciu banky na báze jednotlivého zákazníka alebo na báze portfólia a iv) v prípade potreby navrhovať predstavenstvu kroky na nápravu a zlepšenie. Monitorovací správca bude mať k týmto informáciám prístup. |
19. |
Všetky ustanovenia týkajúce sa prepojených dlžníkov sa uplatňujú na úrovni banky. |
20. |
V rámci úverovej politiky sa bude osobitná časť venovať pravidlám, ktorými sa riadia vzťahy s prepojenými dlžníkmi. Prepojení dlžníci zahŕňajú zamestnancov, akcionárov, riaditeľov, vedúcich pracovníkov a ich manželov/manželky, deti a súrodencov, ako aj všetky právnické osoby, ktoré priamo alebo nepriamo riadia kľúčoví zamestnanci (t. j. zamestnanci podieľajúci sa na rozhodovacom procese úverovej politiky), akcionári, riaditelia alebo vedúci pracovníci alebo ich manželia/manželky, deti a súrodenci. Za prepojeného dlžníka sa považuje aj verejný orgán alebo štátom riadená organizácia, verejnoprávny podnik alebo vládna agentúra. Politické strany sa v rámci úverovej politiky budú tiež považovať za prepojených dlžníkov. S osobitnou pozornosťou sa budú sledovať rozhodnutia o akejkoľvek reštrukturalizácii a znížení hodnoty úverov pre súčasných alebo bývalých zamestnancov, riaditeľov, akcionárov, vedúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ako aj politiky, podľa ktorých sa postupuje pri primeranosti, oceňovaní, zápise záložných práv a zabavení kolaterálu úverov. Vymedzenie pojmu prepojení dlžníci je bližšie vysvetlené v samostatnom dokumente. |
21. |
Oddelenie riadenia rizík bude zodpovedať za mapovanie všetkých skupín prepojených dlžníkov, ktoré predstavujú jedno úverové riziko, s cieľom dôkladne monitorovať koncentráciu úverového rizika. |
22. |
Pokiaľ ide o úvery fyzickým osobám a právnickým osobám, na základe osvedčených medzinárodných postupov banka uplatňuje prísne jednotlivé a súhrnné limity upravujúce maximálnu výšku úveru, ktorú je možné poskytnúť na jedno úverové riziko vzťahujúce sa na prepojených dlžníkov (ak to grécke právo a právo EÚ umožňujú). |
23. |
Banka bude samostatne monitorovať svoju expozíciu prepojeným dlžníkom vrátane subjektov verejného sektora a politických strán. Tvorba nových úverov (4) pre prepojených dlžníkov (ročný percentuálny podiel akciového kapitálu (5) v predchádzajúcom roku) nesmie byť vyššia ako tvorba celkového nového úverového portfólia v Grécku (ročný percentuálny podiel akciového kapitálu v predchádzajúcom roku). Tento záväzok sa musí plniť jednotlivo v prípade každého typu prepojeného dlžníka (zamestnanci, akcionári, vedúci pracovníci, verejnoprávne subjekty, politické strany). Úverový rating prepojených dlžníkov, ako aj cenové podmienky a možnosti reštrukturalizácie ponúkané prepojeným dlžníkom nesmú byť v záujme zabezpečenia spravodlivých podmienok v gréckom hospodárstve výhodnejšie ako podmienky ponúkané podobným neprepojeným dlžníkom. Táto povinnosť sa nevzťahuje na existujúce všeobecné schémy v prospech zamestnancov, ktoré im ponúkajú zvýhodnené úvery. Banka bude každý mesiac podávať správu o vývoji tejto expozície, objeme novej tvorby a posledných žiadostí presahujúcich [[…]% rizikovo vážených aktív banky], ktorými sa bude zaoberať výbor pre úvery. |
24. |
Úverové kritériá, ktoré platia pre zamestnancov/vedúcich pracovníkov/akcionárov, nesmú byť menej prísne ako kritériá pre iných, neprepojených dlžníkov. Ak celková úverová expozícia jednému zamestnancovi/vedúcemu pracovníkov/akcionárovi presahuje sumu [[…]] pevnej mzdy v prípade zabezpečených úverov a sumu [[…]] pevnej mzdy v prípade nezabezpečených úverov, expozícia sa musí bezodkladne oznámiť monitorovaciemu správcovi, ktorý môže zasiahnuť a odložiť poskytnutie úveru v súlade s postupom opísaným v bode 25 kapitoly III záväzkov. |
25. |
Všetky žiadosti prepojených dlžníkov o úver vyšší ako [[…] % rizikovo vážených aktív banky] alebo akýkoľvek úver vystavujúci banku jednej skupine (ktorá je vymedzená ako skupina prepojených dlžníkov predstavujúcich jedno úverové riziko), ktorý je vyšší ako [[…]% rizikovo vážených aktív banky], sa oznámi monitorovaciemu správcovi, ktorý môže odložiť poskytnutie úverovej linky alebo pôžičky o […] pracovných dní, ak sa podmienky javia ako neobjektívne alebo ak monitorovaciemu správcovi neboli poskytnuté dostatočné informácie. V naliehavých prípadoch sa môže toto obdobie skrátiť na […] pracovných dní pod podmienkou, že boli monitorovaciemu správcovi poskytnuté dostatočné informácie. Uvedené obdobie umožní monitorovaciemu správcovi oznámiť vec Komisii a HFSF pred tým, než banka prijme konečné rozhodnutie. |
26. |
Reštrukturalizácia úverov, na ktorých sa podieľajú prepojení dlžníci, musí spĺňať rovnaké požiadavky ako v prípade neprepojených dlžníkov. Okrem toho sa budú podľa potreby posudzovať a zlepšovať zavedené rámce a politiky týkajúce sa problematických aktív. Očakáva sa však, že prípady reštrukturalizovaných úverov prepojených dlžníkov sa budú vykazovať samostatne aspoň podľa triedy úverových aktív a typu prepojených dlžníkov. |
Oddiel C
Iné obmedzenia
27. Zákaz vyplácania dividend, vyplácania kupónov, spätného výkupu, kúpnej opcie a spätného odkúpenia: Pokiaľ Komisia neschváli výnimku, Helénska republika sa zaväzuje, že:
a) |
banka nebude vyplácať kupóny z hybridných kapitálových nástrojov (alebo iných nástrojov, v prípade ktorých je vyplatenie kupónu dobrovoľné) alebo dividendy z nástrojov vlastných zdrojov a podriadených dlhových nástrojov okrem prípadov, keď jej táto povinnosť vyplýva zo zákona. Banka nesmie uvoľniť rezervy, v dôsledku čoho by sa v takejto situácii ocitla. V prípade pochybností o tom, či na účely tohto záväzku existuje zákonná povinnosť, predloží banka navrhovanú platbu kupónu alebo dividend Komisii na schválenie; |
b) |
banka neprikročí k spätnému výkupu vlastných akcií alebo kúpnej opcii v súvislosti s uvedenými nástrojmi vlastných zdrojov a podriadenými dlhovými nástrojmi; |
c) |
banka nebude spätne odkupovať hybridné kapitálové nástroje. |
28. Zákaz akvizície: Helénska republika sa zaväzuje, že banka neuskutoční akvizíciu akéhokoľvek podielu v žiadnom podniku, či už ide o prevod majetku alebo podielu. Tento zákaz akvizície sa vzťahuje na podniky, ktoré majú právnu formu spoločnosti, a na všetky balíky aktív, ktoré tvoria podnik (6).
i) Výnimka, ktorá si vyžaduje predchádzajúci súhlas Komisie: napriek tomuto zákazu môže banka po získaní súhlasu Komisie a v opodstatnených prípadoch na základe návrhu HFSF nadobudnúť podniky, ak je to za výnimočných okolností potrebné na obnovenie finančnej stability alebo zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže.
ii) Výnimka, ktorá si nevyžaduje predchádzajúci súhlas Komisie: banka môže nadobúdať podiely v podnikoch za predpokladu, že:
a) |
kúpna cena, ktorú banka zaplatí za akúkoľvek akvizíciu, je nižšia ako [[…]%] veľkosti súvahy (7) banky k dátumu účinnosti záväzkov (8) a |
b) |
kumulatívna nákupná cena, ktorú banka zaplatí za všetky takéto akvizície od dátumu účinnosti záväzkov až do konca obdobia reštrukturalizácie, je nižšia ako [[…]%] veľkosti súvahy banky k dátumu účinnosti záväzkov. |
iii) Aktivity, na ktoré sa nevzťahuje zákaz akvizície: zákaz akvizície sa nevzťahuje na akvizície, ktoré sa uskutočnia v rámci bežného bankového podnikania pri riadení existujúcich pohľadávok voči firmám prekonávajúcim problémy.
29. Zákaz reklamy: Helénska republika sa zaväzuje, že banka sa zdrží reklamy týkajúcej sa štátnej pomoci a nebude používať agresívne obchodné stratégie, ktoré by sa neuskutočnili bez podpory Helénskej republiky.
KAPITOLA IV
MONITOROVACÍ SPRÁVCA
1. |
Helénska republika sa zaväzuje, že banka upraví a predĺži mandát monitorovacieho správcu, ktorého schválila Komisia a ktorého vymenovala banka 22. februára 2013, do konca obdobia reštrukturalizácie. Banka tiež rozšíri pôsobnosť tohto mandátu tak, aby zahŕňal monitorovanie i) plánu reštrukturalizácie a ii) všetkých záväzkov uvedených v tomto dokumente. |
2. |
Helénska republika predloží Komisii do štyroch týždňov po dátume účinnosti záväzkov plné znenie upraveného mandátu, ktoré bude zahŕňať všetky potrebné opatrenia umožňujúce monitorovaciemu správcovi plniť svoje povinnosti podľa týchto záväzkov. |
3. |
Ďalšie ustanovenia týkajúce sa monitorovacieho správcu sú uvedené v samostatnom dokumente. |
(1) Na účely tohto záväzku sa pod pojmom „úvery“ rozumie akýkoľvek druh financovania, napríklad úverový nástroj, záruka atď.
(2) Výraz „ostatné banky“ znamená akúkoľvek banku – finančnú inštitúciu na svete.
(3) Tento záväzok sa vzťahuje na všetkých dlžníkov vrátane klientov privátneho bankovníctva banky.
(4) Tvorba nových úverov sa vzťahuje aj na predlžovanie úverov a reštrukturalizáciu existujúcich úverov.
(5) Pod výrazom „ročný percentuálny podiel akciového kapitálu v predchádzajúcom roku“ sa rozumie nová tvorba ako percento akciového kapitálu ku koncu predchádzajúceho roka. Pod výškou rizikovo vážených aktív sa rozumie ich výška na konci roka.
(6) Na účely tohto záväzku sa z rozsahu jeho pôsobnosti vynímajú súkromné investičné podniky/podniky zaoberajúce sa rizikovým kapitálom banky. V súvislosti s uvedenými podnikmi banka predloží Komisii formálnu žiadosť zahŕňajúcu podnikateľský plán príslušného subjektu.
(7) Na účely tohto záväzku sa veľkosť súvahy rovná celkovým aktívam banky.
(8) Ak Komisia poskytne súhlas so zrušením zákazu akvizície podľa bodu 28 písm. i) kapitoly III záväzkov, v súvahe banky k dátumu účinnosti budú započítané aj aktíva nadobudnutých subjektov alebo nadobudnuté aktíva k dátumu akvizície.
Dodatok
MAKROEKONOMICKÉ PROJEKCIE PRE GRÉCKE DOMÁCE OPERÁCIE
Percentuálny ročný rast (ak nie je uvedené inak) |
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
Kumulatívna miera rastu 2013 – 2017 |
Reálny HDP |
–6,4 |
–4,2 |
0,6 |
2,9 |
3,7 |
3,5 |
6,4 |
Nominálny rast úverov v Grécku |
–6,4 |
–4,2 |
0,6 |
2,9 |
3,7 |
3,5 |
6,4 |
Deflátor HDP |
–0,8 |
–1,1 |
–0,4 |
0,4 |
1,1 |
1,3 |
1,3 |
Ceny nehnuteľností |
–11,7 |
–10 |
–5 |
0 |
2 |
3,5 |
|
Nominálny disponibilný príjem domácností |
–8,8 |
–9,5 |
–0,3 |
–0,4 |
2,6 |
3,6 |
–4,5 |
Vklady súkromného sektora |
–7 |
1,3 |
1 |
3,4 |
5 |
5 |
16,6 |
Nezamestnanosť (%) |
24,2 |
27 |
26 |
24 |
21 |
18,6 |
|
Miera refinancovania z ECB (%) |
0,75 |
0,5 |
0,5 |
1 |
1,5 |
1,75 |
|
Vrchol obdobia vzniku nesplácaných úverov |
|
|
2. pol. 2014 |
|
|
|
|
3-mesačná sadzba Euribor (priemer, %) |
|
0,24 |
0,43 |
0,75 |
1,25 |
1,80 |
|
Prístup na kapitálový trh – repo obchody |
|
ÁNO – bez stropu |
|
||||
Prístup na kapitálový trh – kryté úvery/nezabezpečené úvery v prvom rade |
|
ÁNO – každý do výšky 500 miliónov EUR |
ÁNO – každý do výšky 1 miliardy EUR |
ÁNO – bez stropu |
|