ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 307 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 57 |
Obsah |
|
I Legislatívne akty |
Strana |
|
|
SMERNICE |
|
|
* |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá ( 1 ) |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
I Legislatívne akty
SMERNICE
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/1 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/94/EÚ
z 22. októbra 2014
o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Komisia má vo svojom oznámení z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu za cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť a energetickú bezpečnosť efektívnejším využívaním zdrojov a energie. |
(2) |
V bielej knihe Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje sa vyzýva na zníženie závislosti dopravy od ropy. Tento cieľ treba dosiahnuť prostredníctvom celého radu politických iniciatív vrátane vypracovania stratégie pre udržateľné alternatívne palivá, ako aj pre príslušnú infraštruktúru. V bielej knihe Komisie sa tiež navrhuje zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 o 60 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. |
(3) |
V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (4) sa stanovuje cieľ podielu energie z obnoviteľných zdrojov na dopravných palivách na trhu vo výške 10 %. |
(4) |
Po konzultáciách so zainteresovanými stranami a národnými odborníkmi, ako aj na základe odborných posudkov, ktoré sa odrazili v oznámení Komisie z 24. januára 2013 s názvom Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá, boli v súčasnosti ako hlavné alternatívne palivá s potenciálom dlhodobej náhrady ropy určené elektrická energia, vodík, biopalivá, zemný plyn a skvapalnený ropný plyn (LPG), a to aj vzhľadom na ich možné súbežné a kombinované použitie prostredníctvom napr. systémov dvojpalivových technológií. |
(5) |
Zdroje energie sú všetky alternatívne zdroje energie pre dopravu, ako je elektrická energia a vodík, na ktorých uvoľňovanie nie je potrebné spaľovanie alebo oxidácia bez spaľovania. |
(6) |
Syntetické palivá nahrádzajúce motorovú naftu, benzín a letecké palivo možno vyrábať z rôznych surovín, premenou biomasy, plynu, uhlia alebo plastového odpadu na kvapalné palivá, metán a dimetyléter (DME). Syntetické parafinické naftové palivá, ako sú napríklad hydrogenované rastlinné oleje (HVO) a nafta vyrobená Fischer-Tropschovou technológiou, sú zameniteľné a možno ich primiešavať do fosílnej motorovej nafty vo veľmi vysokých podieloch, prípadne ich možno v čistej forme používať vo všetkých existujúcich a budúcich vozidlách na naftu. Z tohto dôvodu sa uvedené palivá môžu distribuovať, skladovať a používať prostredníctvom existujúcej infraštruktúry. Syntetické palivá nahrádzajúce benzín, ako je napríklad metanol a iné alkoholy, možno zmiešavať s benzínom a z technického hľadiska používať vo vozidlách vybavených súčasnou technológiou, pokiaľ by sa na nej urobili drobné úpravy. Metanol sa tiež môže použiť vo vnútrozemskej vodnej doprave a v príbrežnej námornej doprave. Syntetické a parafinické palivá majú potenciál znížiť využívanie zdrojov ropy v dodávkach energie pre dopravu. |
(7) |
LPG alebo autoplyn je alternatívne palivo, ktoré je vedľajším produktom rafinácie ropy a spracovávania zemného plynu, s menšou uhlíkovou stopou a výrazne nižšími emisiami znečisťujúcich látok ako tradičné palivá. Bio-LPG pochádzajúci z rôznych zdrojov biomasy by sa mal preukázať ako životaschopná technológia zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. LPG možno využívať v cestnej doprave (pre osobné a nákladné automobily) na všetky vzdialenosti. Môže sa tiež použiť vo vnútrozemskej vodnej doprave a v príbrežnej námornej doprave. Infraštruktúra LPG je pomerne dobre rozvinutá a Únia už disponuje značným počtom čerpacích staníc (približne 29 000). Hoci rozmiestnenie týchto čerpacích staníc je nerovnomerné a vo viacerých krajinách sú iba málo rozšírené. |
(8) |
Bez toho, aby bolo dotknuté vymedzenie alternatívnych palív v tejto smernici, treba uviesť, že existujú ďalšie druhy čistých palív, ktoré môžu predstavovať prípadné alternatívy fosílnych palív. Pri výbere nových druhov alternatívnych palív by sa mali zvážiť sľubné výsledky, ktoré prináša výskum a vývoj. Mali by sa vypracovať normy a právne predpisy bez toho, aby sa uprednostnil ktorýkoľvek konkrétny druh technológii, s cieľom nebrániť ďalšiemu vývoju vedúcemu k využívaniu alternatívnych palív a nosičov energie. |
(9) |
V správe skupiny na vysokej úrovni CARS 21 zo 6. júna 2012 sa uvádza, že nedostatok harmonizovanej infraštruktúry pre alternatívne palivá v celej Únii brzdí uvádzanie vozidiel, ktoré využívajú alternatívne palivá, na trh a odďaľuje ich prínos pre životné prostredie. Vo svojom oznámení z 8. novembra 2012 s názvom CARS 2020: Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe Komisia prijala hlavné odporúčania zo správy skupiny na vysokej úrovni CARS 21 a predložila akčný plán vychádzajúci z týchto odporúčaní. Táto smernica je jedným z kľúčových opatrení, pokiaľ ide o infraštruktúru pre alternatívne palivá, oznámených Komisiou. |
(10) |
Malo by sa zabrániť fragmentácii vnútorného trhu z dôvodu nekoordinovaného zavádzania alternatívnych palív na trh. Koordinované politické rámce všetkých členských štátov by preto mali zaisťovať dlhodobú bezpečnosť potrebnú pre súkromné a verejné investície do technológie vozidiel a palív a budovanie infraštruktúry, a to s dvojitým cieľom znížiť závislosť dopravy od ropy a zmierniť jej vplyv na životné prostredie. Členské štáty by mali preto vytvoriť vnútroštátne politické rámce zamerané na rast a stanoviť v nich národné ciele a zámery a podporné opatrenia na rozvoj trhu, pokiaľ ide o alternatívne palivá vrátane použitia nevyhnutnej infraštruktúry, ktorá sa musí zaviesť, a to v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a príslušným odvetvím a tiež s ohľadom na potreby malých a stredných podnikov. Členské štáty by mali v prípade potreby spolupracovať s ostatnými susednými členskými štátmi prostredníctvom konzultácií alebo spoločných politických rámcov na regionálnej alebo makroregionálnej úrovni najmä tam, kde sa vyžaduje kontinuita cezhraničného pokrytia infraštruktúrou pre alternatívne palivá alebo výstavba novej infraštruktúry v blízkosti štátnych hraníc vrátane rozličných možností nediskriminačného prístupu k nabíjacím a čerpacím staniciam. Koordinácia týchto národných politických rámcov a ich súdržnosť na úrovni Únie by sa mala podporiť spoluprácou medzi členskými štátmi a vypracovaním posúdení a podávaním správ zo strany Komisie. V záujme uľahčenia podávania správ zo strany členských štátov o informáciách uvádzaných v prílohe I by Komisia mala prijať nezáväzné usmernenia. |
(11) |
Na uspokojovanie dlhodobých potrieb všetkých druhov dopravy je potrebný koordinovaný prístup. Politiky by sa predovšetkým mali opierať o vyžívanie alternatívnych palív, pričom by sa mali zameriavať na konkrétne potreby každého druhu dopravy. Pri vypracovávaní národných politických rámcov by sa mali zohľadniť potreby rôznych druhov dopravy na území dotknutých členských štátov vrátane tých druhov, v prípade ktorých existujú alternatívy k fosílnym palivám. |
(12) |
Vypracovanie a vykonávanie národných politických rámcov členských štátov by Komisia mala uľahčiť prostredníctvom výmen informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi. |
(13) |
V záujme podpory alternatívnych palív a rozvoja príslušnej infraštruktúry sa národné politické rámce môžu skladať z viacerých plánov, stratégií alebo inej plánovacej dokumentácie vypracovaných samostatne alebo integrovaným spôsobom, alebo v inej forme a na administratívnej úrovni podľa rozhodnutia členských štátov. |
(14) |
Palivá zaradené do národných politických rámcov by mali byť oprávnené na podporné opatrenia Únie a národné podporné opatrenia pre infraštruktúru alternatívnych palív, aby sa podpora z verejných zdrojov zamerala na koordinovaný rozvoj vnútorného trhu smerujúci k mobilite na úrovni celej Únie s využitím vozidiel a plavidiel s pohonom na alternatívne palivá. |
(15) |
Účelom tejto smernice nie je uvaliť na členské štáty ani regionálne či miestne orgány ďalšiu finančnú záťaž. Pre členské štáty by malo byť možné, aby pri vykonávaní tejto smernice využili celú škálu regulačných a neregulačných stimulov v úzkej spolupráci so subjektmi súkromného sektora, ktoré by mohli zohrávať vedúcu úlohu pri podpore rozvoja infraštruktúry pre alternatívne palivá. |
(16) |
V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (5), je vývoj nových technológií a inovácií, najmä pokiaľ ide o elimináciu emisií uhlíka z dopravy, oprávnený na financovanie z prostriedkov Únie. Uvedeným nariadením sa takisto ustanovuje dodatočné financovanie, ktoré sa má poskytnúť na opatrenia využívajúce synergie medzi minimálne dvoma odvetviami, na ktoré sa vzťahuje dané nariadenie (a to doprava, energetika a telekomunikácie). A napokon, Komisii pomáha koordinačný výbor Nástroja na prepájanie Európy (NPE) na účely koordinácie pracovných programov s cieľom umožniť viacsektorové výzvy na predkladanie návrhov v úsilí plne využívať prípadné synergie medzi týmito odvetviami. NPE tak prispeje k zavedeniu infraštruktúry pre alternatívne palivá. |
(17) |
Cez rámcový program Horizont 2020 zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (6) sa podporí aj výskum a inovácie v oblasti vozidiel na alternatívny pohon a súvisiacej infraštruktúry, najmä prostredníctvom spoločenskej výzvy Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava. Tento osobitný zdroj financovania by mal tiež prispieť k rozvoju infraštruktúry pre alternatívne palivá a mal by sa v plnej miere považovať za dodatočnú príležitosť zabezpečiť udržateľný trh mobility v celej Únii. |
(18) |
S cieľom prilákať investície do udržateľnej dopravy a podporiť zavedenie neprerušovanej siete infraštruktúr pre alternatívne palivá v Únii by Komisia a členské štáty mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v tejto oblasti. Mali by podnecovať výmeny najlepších postupov v oblasti zavádzania a správy infraštruktúry pre alternatívne palivá medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a na tieto účely by mali podporiť využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. |
(19) |
Opatrenia na podporu infraštruktúry pre alternatívne palivá by sa mali realizovať v súlade s predpismi o štátnej pomoci ustanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Členské štáty môžu považovať za potrebné poskytnúť podporu prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci. Všetky národné opatrenia na podporu infraštruktúry pre alternatívne palivá oznámené Komisii by sa mali bezodkladne posudzovať. |
(20) |
V usmerneniach transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) sa uznáva, že alternatívne palivá aspoň čiastočne slúžia ako náhrada za fosílne zdroje ropy v dodávkach energie pre dopravu, prispievajú k eliminácii emisií uhlíka v tomto odvetví a vylepšujú environmentálne správanie odvetvia dopravy. V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila eliminácia emisií uhlíka vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti, ako aj zavádzaním alternatívnych systémov pohonu a poskytnutím príslušnej infraštruktúry. V usmerneniach pre siete TEN-T sa tiež vyžaduje, aby vnútrozemské a námorné prístavy, letiská a cesty základnej siete TEN-T zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (7) (ďalej len „základná sieť TEN-T“) zabezpečovali dostupnosť alternatívnych palív. V rámci NPE, ktorý je nástrojom na financovanie sietí TEN-T, sa oprávňuje udeľovanie grantov na zavádzanie týchto nových technológií a inovácií vrátane infraštruktúry pre alternatívne čisté palivá v základnej sieti TEN-T. Okrem toho bude na zavedenie infraštruktúry pre alternatívne čisté palivá do širšej globálnej siete možné získať finančnú pomoc z NPE vo forme obstarávania a finančných nástrojov, ako sú dlhopisy na projekty. |
(21) |
Biopalivá, ako sú vymedzené v smernici 2009/28/ES, sú momentálne najvýznamnejším druhom alternatívnych palív a ich celkový podiel spotrebovaný v doprave Únie dosiahol 4,7 % v roku 2011. Pokiaľ sa vyrábajú udržateľným spôsobom, môžu tiež prispievať k výraznému zníženiu celkových emisií CO2. Mohli by poskytovať ekologickú energiu pre všetky formy dopravy. |
(22) |
Chýbajúci harmonizovaný rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá v celej Únii bráni rozvoju úspor z rozsahu na strane ponuky a mobilite na úrovni celej Únie na strane dopytu. Musia sa vybudovať nové siete infraštruktúry, napríklad pre elektrickú energiu, zemný plyn (skvapalnený zemný plyn (LNG) a stlačený zemný plyn (CNG)) a v prípade potreby pre vodík. Je dôležité uznať rôzne fázy vývoja v prípade každej technológie palív a súvisiacich infraštruktúr vrátane vyspelosti obchodných modelov pre súkromných investorov a dostupnosť alternatívnych palív a ich akceptáciu zo strany používateľov. Mala by sa zaručiť technologická neutralita a národné politické rámce by mali náležite zohľadniť požiadavku podpory komerčného rozvoja alternatívnych palív. Navyše pri vypracovaní národných politických rámcov by sa mala zohľadniť hustota obyvateľstva a geografické charakteristiky. |
(23) |
Elektrická energia má potenciál zvýšiť energetickú efektívnosť cestných vozidiel a prispieť k zníženiu emisií CO2 v doprave. Ide o zdroje energie nevyhnutný na účely zavádzania elektrických vozidiel vrátane vozidiel kategórie L, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (8) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 (9), čo môže prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu hluku v mestských/prímestských aglomeráciách a iných husto osídlených oblastiach. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa verejne prístupné nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá budovali s dostatočným pokrytím, čo umožní premávku elektrických vozidiel minimálne v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto osídlených oblastí a v prípade potreby v sieťach určených členskými štátmi. Počet takýchto nabíjacích miest by sa mal stanoviť s prihliadnutím na odhadovaný počet elektrických vozidiel v evidencii každého členského štátu do konca roku 2020. Orientačne by mal primeraný priemerný počet nabíjacích staníc predstavovať pomer aspoň jednej nabíjacej stanice na desať áut, a to aj pri zohľadnení druhu áut, technológie nabíjania a dostupných súkromných nabíjacích staníc. Primeraný počet verejne prístupných nabíjacích staníc by sa mal umiestniť predovšetkým v priestoroch staníc verejnej dopravy, ako sú napríklad terminály pre cestujúcich v prístavoch, letiská alebo železničné stanice. Súkromní vlastníci elektrických vozidiel sú do veľkej miery závislí od prístupu k nabíjacím staniciam na spoločných parkoviskách, napríklad pri bytových domoch a administratívnych a obchodných budovách. Verejné orgány by mali prijať opatrenia, ktoré budú používateľom takýchto vozidiel nápomocné tým, že sa nimi zaistí, aby stavitelia a správcovia budov zabezpečili vhodnú infraštruktúru s dostatočným počtom nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. |
(24) |
Členské štáty by mali zabezpečiť vybudovanie verejne prístupnej infraštruktúry na dodávku elektrickej energie pre motorové vozidlá. Na stanovenie primeraného počtu verejne prístupných nabíjacích staníc v národných politických rámcoch by pre členské štáty malo byť možné, aby pri rozhodovaní o zameraní výstavby na stanice na bežné alebo vysokovýkonné nabíjanie zohľadnili počet existujúcich verejne prístupných nabíjacích staníc na svojom území a ich špecifikáciu. |
(25) |
Elektromobilita predstavuje rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť. Súčasné technológie v oblasti nabíjacieho rozhrania zahŕňajú káblové konektory, je však potrebné vziať do úvahy aj budúce technológie rozhrania, napríklad bezdrôtové nabíjanie alebo výmenu batérií. Pomocou právnych predpisov je potrebné zabezpečiť uľahčenie technologickej inovácie. Táto smernica by sa preto mala podľa potreby aktualizovať s cieľom prihliadnuť na budúce štandardy pre technológie ako je bezdrôtové nabíjanie a výmena batérií. |
(26) |
Medzi verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice môžu patriť napríklad nabíjacie alebo čerpacie stanice v súkromnom vlastníctve alebo zariadenia verejne prístupné prostredníctvom registračných kariet alebo poplatkov, nabíjacie alebo čerpacie stanice v rámci car-sharingových systémov, ktoré zabezpečujú prístup používateľom – tretím stranám – formou predplatného, alebo nabíjacie alebo čerpacie stanice na verejných parkoviskách. Nabíjacie alebo čerpacie stanice, ktoré súkromným používateľom umožňujú fyzický prístup prostredníctvom autorizácie alebo predplatného, by sa mali považovať za verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. |
(27) |
Elektrická energia a vodík sú mimoriadne atraktívne zdroje energie na účely zavádzania elektrických vozidiel/vozidiel na vodíkové palivové články a vozidiel kategórie L v mestských/prímestských aglomeráciách a iných husto osídlených oblastiach, čo môže prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu hluku. Elektromobilita významne prispieva k dosiahnutiu ambicióznych cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020. V smernici 2009/28/ES, ktorú členské štáty transponovali do 5. decembra 2010, sa skutočne stanovujú pre všetky členské štáty záväzné ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov, a to v snahe dosiahnuť cieľ Únie do roku 2020, ktorým je aspoň 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a osobitne v odvetví dopravy 10 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. |
(28) |
Za predpokladu zachovania technickej a finančnej únosnosti by sa v rámci nabíjania elektrických vozidiel na nabíjacích staniciach mali používať inteligentné meracie systémy s cieľom prispievať k stabilite elektrizačnej sústavy nabíjaním batérií zo siete v čase malého celkového dopytu po elektrickej energii a umožňovať bezpečné a flexibilné spracovanie dát. Z dlhodobého hľadiska by sa tým tiež umožnilo, aby elektrické vozidlá dodávali elektrickú energiu z batérií späť do siete v čase veľkého celkového dopytu po elektrickej energii. Inteligentné meracie systémy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (10) poskytujú údaje v reálnom čase, ktoré sú potrebné na zabezpečenie stability siete a podporu racionálneho využívania služieb nabíjania. Inteligentné meracie systémy poskytujú presné a transparentné informácie o cenách a dostupnosti služieb nabíjania a tak stimulujú nabíjanie v dobe „mimo špičky“, teda v čase malého všeobecného dopytu po elektrickej energii a nízkych cien za elektrickú energiu. Využitím inteligentných meracích systémov sa optimalizuje nabíjanie, čo vytvára prínos pre elektrizačnú sústavu a spotrebiteľov. |
(29) |
Pokiaľ ide o nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá, ktoré nie sú verejne prístupné, členské štáty by sa mali usilovať preskúmať technickú a finančnú realizovateľnosť zosúladenia s plánmi zavádzania inteligentných meracích prístrojov na základe záväzkov podľa prílohy I.2 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (11). Prevádzkovatelia distribučných sústav zohrávajú vo vzťahu k nabíjacím staniciam dôležitú úlohu. Pri vykonávaní svojich úloh by prevádzkovatelia distribučných sústav, z ktorých môžu byť niektorí súčasťou vertikálne integrovaného podniku vlastniaceho alebo prevádzkujúceho nabíjacie stanice, mali na nediskriminačnom základe spolupracovať s akýmikoľvek inými majiteľmi alebo prevádzkovateľmi nabíjacích staníc, a predovšetkým im poskytovať informácie potrebné na účinný prístup do sústavy a jej využívanie. |
(30) |
Pri rozvoji infraštruktúry pre elektrické vozidlá by mal v rámci jej interakcie s elektrizačnou sústavou, ako aj v rámci politiky Únie v oblasti elektrickej energie existovať súlad so zásadami stanovenými v smernici 2009/72/ES. Zriaďovanie a prevádzka nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá by sa mali rozvíjať ako trh otvorený konkurencii, na ktorý majú prístup všetky strany so záujmom na zavádzaní alebo prevádzkovaní nabíjacích infraštruktúr. |
(31) |
Dodávatelia elektrickej energie Únie by mali mať prístup k nabíjacím staniciam bez toho, aby tým boli dotknuté odchýlky podľa článku 44 smernice 2009/72/ES. |
(32) |
Komisia v roku 2010 udelila mandát (M468) európskym normalizačným organizáciám (ENO) na vydanie nových alebo preskúmanie existujúcich noriem s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a prepojiteľnosť medzi odbernými miestami a nabíjačkami elektrických vozidiel. CEN/Cenelec zriadila osobitnú skupinu, ktorá uverejnila správu v októbri 2011. Správa síce ponúkala niekoľko odporúčaní, nepodarilo sa však dosiahnuť zhodu, pokiaľ ide o výber jedného štandardného rozhrania. Preto je potrebné ďalšie politické opatrenie s cieľom poskytnúť autorsky nechránené riešenie zabezpečujúce interoperabilitu v rámci Únie. |
(33) |
Rozhranie na nabíjanie elektrických vozidiel by mohlo zahŕňať niekoľko zásuvkových výstupov alebo konektorov pre vozidlá, pokiaľ jeden z nich spĺňa technické požiadavky stanovené v tejto smernici, čím by sa umožnilo viacnormové nabíjanie. Avšak výber spoločných konektorov podľa tejto smernice v rámci Únie pre elektrické vozidlá (Typ 2 a Combo 2) by nemal poškodiť členské štáty, ktoré už investovali do zavádzania ďalších štandardizovaných technológií nabíjacích staníc, a nemal by sa vzťahovať na existujúce nabíjacie stanice vybudované pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Elektrické vozidlá, ktoré boli v prevádzke ešte pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, by malo byť možné nabíjať, a to aj ak boli projektované na nabíjanie na nabíjacích staniciach, ktoré nespĺňajú technické špecifikácie stanovené v tejto smernici. Výber zariadenia do nabíjacích staníc pre bežné a vysokovýkonné nabíjanie by mal spĺňať platné osobitné bezpečnostné požiadavky na národnej úrovni. |
(34) |
Pobrežné zariadenia na výrobu elektrickej energie môžu slúžiť námornej a vnútrozemskej vodnej doprave na zásobovanie ekologickou elektrickou energiou najmä v námorných a vnútrozemských prístavoch s nízkou kvalitou ovzdušia a vysokou hladinou hluku. Pobrežné zásobovanie elektrickou energiou môže prispievať k zmierneniu vplyvu námorných lodí alebo plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy na životné prostredie. |
(35) |
Normalizácia pobrežného zásobovania elektrickou energiou by nemala brániť využívaniu systémov uvedených do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Členské štáty by mali predovšetkým umožniť údržbu a modernizáciu existujúcich systémov v záujme zabezpečenia ich efektívneho využívania počas celej doby životnosti, a to bez toho, aby museli v plnej miere spĺňať technické špecifikácie stanovené v tejto smernici. |
(36) |
Zásobovanie stacionárnych lietadiel elektrickou energiou na letiskách môže znížiť spotrebu paliva a hlučnosť, zlepšiť kvalitu ovzdušia a obmedziť dôsledky zmeny klímy. Preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa v ich národných politických rámcoch zohľadnila potreba inštalovať zariadenia na dodávku elektrickej energie na letiskách. |
(37) |
Motorové vozidlá na vodíkový pohon vrátane vozidiel kategórie L na vodíkový pohon sú v súčasnosti veľmi málo rozšírené na trhu, ale budovanie dostatočnej infraštruktúry čerpacích staníc vodíka je dôležité, aby sa umožnilo zavádzanie motorových vozidiel na vodíkový pohon v širšom rozsahu. |
(38) |
Členské štáty, ktoré sa rozhodnú do svojich národných politických rámcov zahrnúť čerpacie stanice vodíka, by mali zabezpečiť vybudovanie verejne dostupnej infraštruktúry na zásobovanie motorových vozidiel vodíkom, ktorá zaistí premávku motorových vozidiel na vodíkový pohon v sieťach určených členskými štátmi. V prípade potreby by sa do úvahy mali zahrnúť cezhraničné prepojenia s cieľom umožniť premávku motorových vozidiel na vodíkový pohon v celej Únii. |
(39) |
Pokiaľ ide o vozidlá s pohonom na zemný plyn, v Únii je v súčasnosti v prevádzke približne 3 000 čerpacích staníc. Ďalšie čerpacie stanice by sa mohli zriadiť a zásobovať z existujúcej dobre rozvinutej oblasti, ktorá pokrýva distribučnú sieť zemného plynu v Únii za predpokladu, že kvalita plynu bude vhodná na použitie vo vozidlách s pohonom na zemný plyn využívajúcich súčasnú a pokročilú technológiu. Súčasná distribučná sieť zemného plynu by sa mohla doplniť o miestne čerpacie stanice využívajúce biometán z miestnej produkcie. |
(40) |
Spoločná infraštruktúra pre zemný plyn si vyžaduje spoločné technické špecifikácie pre jej hardvér, ako aj pre kvalitu plynu. Kvalita zemného plynu používaného v Únii závisí od jeho pôvodu, zložiek, napríklad biometán zmiešaný so zemným plynom, a od spôsobu zaobchádzania so zemným plynom v distribučnom reťazci. Rozšírenie technických charakteristík by tak mohlo brániť optimálnemu využitiu motorov a znižovať ich energetickú efektívnosť. V tejto súvislosti pripravuje technický výbor CEN/TC 408 – Projektový výbor pripravuje súbor špecifikácií kvality týkajúcich sa zemného plynu používaného v doprave a dodávania biometánu do distribučnej siete zemného plynu. |
(41) |
Členské štáty by mali prostredníctvom svojich národných politických rámcov zabezpečiť vybudovanie primeraného počtu verejne dostupných čerpacích staníc na zásobovanie motorových vozidiel plynným CNG alebo stlačeným biometánom s cieľom zabezpečiť premávku motorových vozidiel s pohonom na CNG v mestských/prímestských aglomeráciách a iných husto obývaných oblastiach, ako aj v celej Únii, a to aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T. Členské štáty by pri budovaní svojich sietí na zásobovanie motorových vozidiel CNG mali zabezpečiť zavedenie verejne prístupných čerpacích staníc s prihliadnutím na minimálny dojazd motorových vozidiel s pohonom na CNG. Potrebná priemerná vzdialenosť medzi čerpacími stanicami by mala byť približne 150 km. Na zaistenie fungovania trhu a jeho interoperability by mali všetky čerpacie stanice CNG pre motorové vozidlá poskytovať plyn v kvalite potrebnej na jeho používanie vo vozidlách s pohonom na CNG so súčasnou a pokročilou technológiou. |
(42) |
LNG je atraktívne alternatívne palivo pre plavidlá, ktoré majú spĺňať požiadavky na zníženie obsahu síry v palivách pre námornú dopravu v oblastiach kontroly emisií SOx, čo sa týka polovice lodí v európskej príbrežnej námornej doprave, ako je to stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ (12). Základná sieť čerpacích staníc LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch by mala byť k dispozícii najneskôr do konca roka 2025, v prípade plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy najneskôr do konca 2030. Čerpacie stanice LNG zahŕňajú okrem iného terminály LNG, nádrže, mobilné zásobníky, plavidlá na prepravu palív a nákladné člny. Počiatočné zameranie na základnú sieť by nemalo vylúčiť možnosť, aby bol LNG v dlhodobejšom horizonte sprístupnený aj v prístavoch mimo základnej siete, najmä v prístavoch, ktoré sú dôležité pre plavidlá nevykonávajúce dopravné činnosti. Rozhodnutie o umiestnení čerpacích staníc LNG v prístavoch by malo vychádzať z analýzy nákladov a prínosov vrátane posúdenia prínosov pre životné prostredie. Mali by sa zohľadniť aj príslušné ustanovenia o bezpečnosti. Zavedením infraštruktúry pre LNG stanovenej v tejto smernici by sa nemal obmedzovať vývoj ďalších potenciálnych budúcich energeticky účinných alternatívnych palív. |
(43) |
Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o úpravu Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách uzavretej 26. mája 2000 v Ženeve v znení zmien (ADN) s cieľom umožniť veľkoobjemovú prepravu LNG po vnútrozemských vodných cestách. Zmeny, ktoré to bude mať za následok, by sa mali uplatniť na všetky druhy dopravy na území Únie úpravou oddielu III.1 prílohy III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (13). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES (14) by sa v prípade potreby mala zmeniť tak, aby umožnila efektívne a bezpečné využívanie LNG na pohon plavidiel na vnútrozemských vodných cestách. Navrhované zmeny by nemali byť v rozpore s ustanoveniami ADN uplatniteľné na území Únie na základe oddielu III.1 prílohy III k smernici 2008/68/ES. |
(44) |
Členské štáty by mali zabezpečiť primeranú distribučnú sústavu medzi skladovacími a čerpacími stanicami LNG. V prípade cestnej dopravy má dostupnosť a geografické umiestnenie prečerpávacích staníc pre cisternové vozidlá na prevoz LNG zásadný význam pre rozvoj hospodársky udržateľnej mobility LNG. |
(45) |
LNG vrátane skvapalneného biometánu by mohol rovnako predstavovať nákladovo efektívnu technológiu umožňujúcu ťažkým úžitkovým vozidlám spĺňať prísne limity znečisťujúcich emisií podľa noriem Euro VI, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 (15). |
(46) |
Základná sieť TEN-T by mala byť základom pre zavádzanie infraštruktúry LNG, pretože pokrýva hlavné dopravné toky a umožňuje získať prínosy vyplývajúce z používania siete. Členské štáty by pri vytváraní svojich sietí na zásobovanie ťažkých úžitkových motorových vozidiel LNG mali zabezpečiť zavedenie verejne prístupných čerpacích staníc, aspoň v rámci základnej siete TEN-T, v primeraných vzdialenostiach s prihliadnutím na minimálny dojazd ťažkých úžitkových motorových vozidiel s pohonom na LNG. Potrebná priemerná vzdialenosť medzi čerpacími stanicami by mala byť približne 400 km. |
(47) |
Zavedenie čerpacích staníc LNG aj CNG by sa malo náležite koordinovať s realizáciou základnej siete TEN-T. |
(48) |
Verejne prístupné čerpacie stanice LNG a CNG by mali byť v primeranom počte zavedené do 31. decembra 2025 aspoň v rámci základnej siete TEN-T, ktorá bude existovať k danému dátumu, a po uvedenom dátume v ďalších častiach základnej siete TEN-T, ktoré sa sprístupnia vozidlám. |
(49) |
Vzhľadom na zvyšujúcu rôznorodosť druhov palív pre motorové vozidlá v spojení s prebiehajúcim nárastom cestnej mobility občanov v celej Únii je potrebné poskytnúť používateľom vozidiel jasné a ľahko pochopiteľné informácie o palivách dostupných na čerpacích staniciach a o kompatibilite ich vozidiel s rôznymi palivami alebo nabíjacími stanicami dostupnými na trhu Únie bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES (16). Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť, že takéto informačné opatrenia vykonajú aj v súvislosti s vozidlami, ktoré už sú v prevádzke. |
(50) |
V prípade, že na dané alternatívne palivo sa nevzťahuje žiadna európska norma, malo by sa členským štátom umožniť použiť na informácie pre spotrebiteľov a označovanie iné normy. |
(51) |
Pre používateľov vozidiel môžu byť jasné a ľahko porovnateľné informácie o cenách jednotlivých palív, ktoré môže byť dôležité pre umožnenie lepšieho zhodnotenia relatívnych nákladov na jednotlivé palivá dostupné na trhu. V rámci uvádzania cien palív na čerpacích staniciach, najmä v prípade zemného plynu a vodíka, by preto malo byť možné na informačné účely uvádzať porovnanie jednotkovej ceny s tradičnými palivami, napríklad v podobe „ekvivalent 1 litra benzínu“. |
(52) |
Vzhľadom na zvyšujúcu rôznorodosť druhov palív pre motorové vozidlá je potrebné poskytnúť používateľom vozidiel informácie o geografickej polohe verejne dostupných čerpacích a nabíjacích staníc alternatívnych palív, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice. Preto by spoločnosti alebo internetové stránky mali tieto informácie poskytovať tak, aby boli otvorene a nediskriminačne prístupné všetkým používateľom. |
(53) |
Pre vytváranie politík na základe faktov na všetkých úrovniach je obzvlášť dôležité získavať najlepšie postupy a koordinované údaje prostredníctvom monitorovacích činností, ako sú portál ekologických vozidiel a európske monitorovacie stredisko pre elektromobilitu. |
(54) |
Kľúčové informácie o dostupnosti nabíjacích a čerpacích staníc by sa spolu s ďalšími informáciami potrebnými z hľadiska mobility na úrovni celej Únie mali v prípade potreby zahrnúť do informačných služieb o doprave a cestovaní ako súčasť inteligentného dopravného systému. |
(55) |
S cieľom zabezpečiť prispôsobenie ustanovení tejto smernice rozvoju trhu a technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o technické špecifikácie čerpacích a nabíjacích staníc a príslušné normy. Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, so zreteľom na prijatie delegovaných aktov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov Komisia zabezpečí paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. |
(56) |
Medzinárodná námorná organizácia (IMO) pracuje na vytvorení jednotných a medzinárodne uznávaných bezpečnostných a environmentálnych noriem v námornej doprave. Vzhľadom na globálny charakter námornej dopravy je potrebné zabrániť rozporom s medzinárodnými normami. Únia by preto mala zabezpečiť, aby boli technické špecifikácie v námornej doprave prijaté podľa tejto smernice v súlade s medzinárodnými pravidlami, ktoré prijala IMO. |
(57) |
Technické špecifikácie pre interoperabilitu nabíjacích a čerpacích staníc by sa mali stanoviť v európskych alebo medzinárodných normách. Európske organizácie pre normalizáciu by mali prijať európske normy v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (17), a tieto normy by mali vychádzať z platných medzinárodných noriem alebo prípadne z prebiehajúcej práce na medzinárodných normách. V prípade noriem, ktoré zatiaľ neboli prijaté, by sa práca mala opierať o tieto normy vo vývoji: „usmernenia pre systémy a zariadenia určené na dodávanie LNG ako paliva plavidlám“ (ISO/DTS 18683), „čerpacie stanice pre zemný plyn – LNG stanice pre plnenie vozidiel“ (ISO/DIS 16924) a „čerpacie stanice pre zemný plyn – CNG stanice pre plnenie vozidiel“ (ISO/DIS 16923). Komisia by mala byť splnomocnená aktualizovať prostredníctvom delegovaných aktov odkazy na technické špecifikácie uvedené v európskych alebo medzinárodných normách. |
(58) |
Pri uplatňovaní tejto smernice by Komisia mala uskutočňovať konzultácie s príslušnými skupinami expertov vrátane minimálne s európskou skupinou expertov pre budúce dopravné palivá, ktorá sa skladá z odborníkov z priemyselného odvetvia a občianskej spoločnosti, ako aj so spoločnou odbornou skupinou pre dopravu a životné prostredie, ktorá zoskupuje odborníkov z členských štátov. |
(59) |
Komisia zriadila skupinu expertov pod názvom Európske fórum pre udržateľnú lodnú dopravu (ESSF), ktorá má za úlohu pomáhať Komisii realizovať činnosti Únie v oblasti udržateľnosti námornej dopravy. V rámci ESSF sa založila podskupina pre námorný LNG s mandátom navrhnúť ESSF vypracovanie noriem alebo pravidiel pre námorný LNG ako paliva pre lode, ktoré zahrnú technické, prevádzkové, bezpečnostné, ochranné, vzdelávacie a environmentálne aspekty čerpania LNG. Zriadil sa Výbor na vytvorenie technických noriem (CESTE) s cieľom riešiť technické normy v oblasti vnútrozemskej plavby. Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím delegovaných aktov týkajúcich sa požiadaviek súvisiacich s čerpaním LNG a s tým súvisiacich bezpečnostných aspektov uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane skupín ESSF a CESTE. |
(60) |
Riešenie všetkých záležitostí týkajúcich sa vnútrozemskej plavby patrí do právomoci medzinárodnej organizácie s názvom Ústredná komisia pre plavbu na Rýne (CCNR). Zabezpečenie a rozvoj voľnej plavby po Dunaji patrí do právomoci medzinárodnej medzivládnej organizácie Dunajská komisia. Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím delegovaných aktov o vnútrozemskej plavbe uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane s CCNR a Dunajskou komisiou. |
(61) |
Keď záležitosti týkajúce sa tejto smernice s výnimkou jej vykonávania alebo porušení skúmajú experti pôsobiaci ako skupiny expertov, Európsky parlament by mal dostať všetky informácie a dokumentáciu a v prípade potreby pozvanie na účasť na príslušných zasadnutiach. |
(62) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie spoločných postupov a špecifikácií. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18). |
(63) |
Aby sa zabezpečilo, že alternatívne palivá pre dopravu sú poskytované v kvalite požadovanej pre použitie v motoroch využívajúcich súčasné a budúce technológie a že ponúkajú environmentálne vlastnosti na vysokej úrovni ho v súvislosti s emisiami CO2 a iných znečisťujúcich látok, Komisia by mala monitorovať ich uvádzanie na trh. Na tento účel by v prípade potreby Komisia mala navrhovať potrebné právne opatrenia na zabezpečenie harmonizovanej vysokej úrovne kvality palív v celej Únii. |
(64) |
V záujme dosiahnuť čo najširšie využitie alternatívnych palív v doprave pri súčasnom zabezpečení technologickej neutrality a na účely podpory udržateľnej elektromobility v celej Únii by Komisia v prípade, že to považuje za vhodné, mala prijať vhodné opatrenia, ako je napríklad prijatie akčného plánu na vykonávanie stratégie ustanovenej v oznámení s názvom Čistá energia pre dopravu: európska alternatíva pre stratégiu dopravných palív. Na tento účel by Komisia mohla zohľadniť jednotlivé potreby a vývoj trhu v členských štátoch. |
(65) |
Keďže cieľ tejto smernice, a to podporu rozsiahleho rozvoja trhu s alternatívnymi palivami nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov potreby činnosti s cieľom uspokojiť dopyt po kritickom množstve vozidiel s pohonom na alternatívne palivá, a ktorý európskemu priemyslu umožní nákladovo efektívny vývoj, a umožnenia mobility vozidiel s pohonom na alternatívne palivá v celej Únii sa lepšie dosiahne na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa zriaďuje spoločný rámec opatrení na zavedenie infraštruktúry pre alternatívne palivá v Únii s cieľom minimalizovať závislosť od ropy a zmierniť vplyv dopravy na životné prostredie. V tejto smernici sa stanovujú minimálne požiadavky na výstavbu infraštruktúry pre alternatívne palivá, vrátane nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a čerpacích staníc zemného plynu (LNG a CNG) a vodíka, ktoré sa majú vykonať prostredníctvom národných politických rámcov členských štátov, ako aj spoločných technických špecifikácií týkajúcich sa takýchto nabíjacích a čerpacích staníc a požiadaviek týkajúcich sa informácií pre používateľov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. |
„alternatívne palivá“ sú palivá alebo zdroje energie, ktoré slúžia, aspoň čiastočne, ako náhrada fosílnych zdrojov ropy v dodávkach energie pre dopravu a ktoré majú potenciál prispievať k eliminácii emisií uhlíka a vylepšujú environmentálne charakteristiky odvetvia dopravy. Okrem iného medzi ne patria:
|
2. |
„elektrické vozidlo“ je motorové vozidlo vybavené hnacou jednotkou, ktorá sa skladá minimálne z jedného neperiférneho elektrického motora v úlohe meniča energie s nabíjateľným systémom uchovávania elektrickej energie, ktorý možno externe nabíjať; |
3. |
„nabíjacia stanica“ je rozhranie, ktoré v určitom čase umožňuje nabíjanie jedného elektrického vozidla alebo výmenu batérie jedného elektrického vozidla; |
4. |
„nabíjacia stanica na bežné nabíjanie“ je nabíjacia stanica, ktorá zabezpečuje prenos elektriny do elektrického vozidla s výkonom do 22 kW, s výnimkou zariadení s výkonom do 3,7 kW, ktoré sú umiestnené v domácnostiach alebo ktorých základným účelom nie je nabíjanie elektrických vozidiel a ktoré nie sú verejne prístupné; |
5. |
„nabíjacia stanica na vysokovýkonné nabíjanie“ je nabíjacia stanica, ktorá zabezpečuje prenos elektriny do elektrického vozidla s výkonom vyšším ako 22 kW; |
6. |
„pobrežné zásobovanie elektrickou energiou“ je dodávanie elektrickej energie prostredníctvom normalizovaného rozhrania z pobrežných zariadení pre kotviace námorné lode alebo plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy; |
7. |
„verejne prístupná nabíjacia alebo čerpacia stanica“ je nabíjacia alebo čerpacia stanica zabezpečujúca dodávku alternatívneho paliva a poskytujúca nediskriminačný prístup pre používateľov v celej Únii. Podmienky schvaľovania, používania a platby sa môžu v rámci nediskriminačného prístupu líšiť; |
8. |
„čerpacia stanica“ je čerpacie zariadenie poskytujúce palivo akéhokoľvek druhu s výnimkou LNG, a to prostredníctvom pevne osadených alebo mobilných zariadení; |
9. |
„čerpacia stanica LNG“ je čerpacie zariadenie poskytujúce LNG, ktoré tvorí pevne osadené alebo mobilné zariadenie, pobrežné zariadenie alebo iný systém. |
Článok 3
Národné politické rámce
1. Každý členský štát prijme národný politický rámec pre rozvoj trhu pokiaľ ide o alternatívne palivá v odvetví dopravy a rozvoj príslušnej infraštruktúry. Obsahuje aspoň tieto prvky:
— |
posúdenie súčasného stavu a budúceho rozvoja trhu pokiaľ ide o alternatívne palivá v odvetví dopravy, a to aj vzhľadom na ich možné súbežné a kombinované použitie, a rozvoja infraštruktúry pre alternatívne palivá s prípadným zohľadnením cezhraničnej kontinuity, |
— |
národné ciele a zámery podľa článku 4 ods. 1, 3, 5, článku 6 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a v prípade potreby článku 5 ods. 1 pre zavedenie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Tieto národné ciele a zámery sa stanovujú na základe posúdenia národného, regionálneho alebo celoeurópskeho dopytu a môžu sa na tomto základe aj revidovať, pričom je potrebné zabezpečiť súlad s minimálnymi požiadavkami na infraštruktúru ustanovenými v tejto smernici, |
— |
opatrenia potrebné na zabezpečenie splnenia národných cieľov a zámerov uvedených v národnom politickom rámci, |
— |
opatrenia, ktorými sa môže podporiť zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v službách verejnej dopravy, |
— |
určenie mestských/prímestských aglomerácií, iných husto obývaných oblastí a sietí, v ktorých sa v závislosti od trhových potrieb umiestnia verejne prístupné nabíjacie stanice v súlade s článkom 4 ods. 1, |
— |
určenie mestských/prímestských aglomerácií, iných husto obývaných oblastí a sietí, v ktorých sa v závislosti od trhových potrieb umiestnia verejne prístupné čerpacie stanice CNG v súlade s článkom 6 ods. 7, |
— |
posúdenie potreby umiestnenia čerpacích staníc LNG v prístavoch, ktoré nepatria do základnej siete TEN-T, |
— |
zváženie potreby inštalovať na letiskách zariadenia na dodávku elektrickej energie pre potreby letúnov na stojiskách. |
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa v národných politických rámcoch zohľadnili potreby rôznych druhov dopravy existujúcich na ich území vrátane druhov, v prípade ktorých existujú len obmedzené alternatívy k fosílnym palivám.
3. V národných politických rámcoch sa v prípade potreby zohľadňujú záujmy regionálnych a miestnych orgánov, ako aj dotknutých zainteresovaných strán.
4. Členské štáty v prípade potreby spolupracujú prostredníctvom konzultácií alebo spoločných politických rámcov s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov tejto smernice boli ucelené a koordinované.
5. Opatrenia na podporu infraštruktúry pre alternatívne palivá sa musia realizovať v súlade s predpismi o štátnej pomoci ustanovenými v ZFEÚ.
6. Národné politické rámce musia byť v súlade s platnými predpismi Únie v oblasti životného prostredia a ochrany klímy.
7. Členské štáty oznamujú Komisii svoje národné politické rámce do 18. novembra 2016.
8. Komisia na základe národných politických rámcov uverejňuje a pravidelne aktualizuje informácie o národných cieľoch a zámeroch, ktoré predložili jednotlivé členské štáty a ktoré sa týkajú:
— |
počtu verejne prístupných nabíjacích staníc, |
— |
čerpacích staníc LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch, |
— |
verejne prístupných čerpacích staníc LNG pre motorové vozidlá, |
— |
verejne prístupných čerpacích staníc CNG pre motorové vozidlá. |
V prípade potreby sa uverejňujú aj nasledovné informácie o:
— |
verejne prístupných čerpacích staniciach vodíka, |
— |
infraštruktúre pobrežného zásobovania elektrickou energiou v námorných a vnútrozemských prístavoch, |
— |
infraštruktúre na dodávky elektrickej energie pre letúne na stojiskách. |
9. Komisia pomáha členským štátom podávať správy o národných politických rámcoch prostredníctvom usmernení uvedených v článku 10 ods. 4, posudzuje súdržnosť národných politických rámcov na úrovni Únie a pomáha členským štátom v rámci procesu spolupráce stanoveného v odseku 4 tohto článku.
Článok 4
Dodávanie elektrickej energie pre dopravu
1. Členské štáty prostredníctvom svojich národných politických rámcov zabezpečia, že do 31. decembra 2020 sa zavedú verejne prístupné nabíjacie stanice v primeranom počte, čo umožní zabezpečiť premávku elektrických vozidiel minimálne v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto obývaných oblastí a v prípade potreby v sieťach určených členskými štátmi. Počet takýchto nabíjacích staníc sa stanovuje aj s prihliadnutím na odhadovaný počet elektrických vozidiel v evidencii každého členského štátu do konca roku 2020, ktorý je stanovený v ich národných politických rámcoch, ako aj na najlepšie postupy a odporúčania vydávané Komisiou. V prípade potreby sa do úvahy berú osobitné potreby súvisiace s vybudovaním verejne prístupných nabíjacích staníc v rámci staníc verejnej dopravy.
2. Komisia posudzuje uplatňovanie požiadaviek v odseku 1 a v prípade potreby predkladá návrh na zmenu tejto smernice pri zohľadnení rozvoja trhu s elektrickými vozidlami s cieľom zabezpečiť, aby bol v každom členskom štáte zavedený dodatočný počet verejne prístupných nabíjacích staníc do 31. decembra 2025, a to aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T, v mestských/prímestských aglomeráciách a iných husto obývaných oblastiach.
3. Členské štáty v rámci svojich národných politických rámcov tiež prijímajú opatrenia na podporu a uľahčenie zavádzania verejne neprístupných nabíjacích staníc.
4. Členské štáty zabezpečia, aby nabíjacie stanice na bežné nabíjanie elektrických vozidiel s výnimkou bezdrôtových alebo indukčných jednotiek zavedené alebo renovované od 18. novembra 2017 spĺňali aspoň technické špecifikácie stanovené v bode 1.1 prílohy II a vyhovovali špecifickým bezpečnostným požiadavkám platným na národnej úrovni.
Členské štáty zabezpečia, aby nabíjacie stanice na vysokovýkonné nabíjanie elektrických vozidiel s výnimkou bezdrôtových alebo indukčných jednotiek, ktoré boli zavedené alebo renovované od 18. novembra 2017 spĺňali aspoň technické špecifikácie stanovené v bode 1.2 prílohy II.
5. Členské štáty zabezpečia, aby sa potreba zásobovania elektrickou energiou z pobrežných zariadení pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy a námorné lode v námorných a vnútrozemských prístavoch posudzovala v ich národných politických rámcoch. Takéto zásobovanie sa prioritne zavedie v prístavoch základnej siete TEN-T a v ďalších prístavoch do 31. decembra 2025 za predpokladu, že existuje dopyt a náklady nie sú neprimerané v porovnaní s prínosmi vrátane prínosov pre životné prostredie.
6. Členské štáty zabezpečia, aby zariadenia na zásobovanie elektrickou energiou z pobrežných zariadení pre námornú dopravu zavedené alebo renovované od 18. novembra 2017 spĺňali technické špecifikácie stanovené v bode 1.7 prílohy II.
7. Pri nabíjaní elektrických vozidiel vo verejne prístupných nabíjacích staniciach sa, ak je to realizovateľné z technických a ekonomických dôvodov, využívajú inteligentné meracie systémy vymedzené v článku 2 bode 28 smernice 2012/27/EÚ a spĺňajú požiadavky stanovené v článku 9 ods. 2 uvedenej smernice.
8. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia verejne prístupných nabíjacích staníc mohli nakupovať elektrickú energiu od ktoréhokoľvek dodávateľa elektrickej energie v Únii v súlade s dohodou s dodávateľom. Prevádzkovatelia nabíjacích staníc majú povolenie poskytovať služby nabíjania elektrických vozidiel zákazníkom na zmluvnom základe, a to aj v mene a na účet iných poskytovateľov služieb.
9. Na všetkých verejne prístupných nabíjacích staniciach sa musí používateľom elektrických vozidiel poskytnúť tiež možnosť nabíjania ad hoc bez uzavretia zmluvy s príslušným dodávateľom elektrickej energie alebo prevádzkovateľom stanice.
10. Členské štáty zabezpečia, aby ceny, ktoré prevádzkovatelia verejne prístupných nabíjacích staníc účtujú, boli primerané, ľahko a jasne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné.
11. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia distribučných sústav spolupracovali na nediskriminačnom základe so všetkými osobami zriaďujúcimi alebo prevádzkujúcimi verejne prístupné nabíjacie stanice.
12. Členské štáty zabezpečia, aby právny rámec povoľoval, aby dodávky elektrickej energie pre potreby nabíjacích staníc mohli byť zmluvne zabezpečené s iným dodávateľom, ako je dodávateľ elektriny pre domácnosť alebo priestory, v ktorých je takáto nabíjacia stanica umiestnená.
13. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1025/2012, sa Únia usiluje prostredníctvom príslušných normalizačných organizácií vypracovať európske normy obsahujúce podrobné technické špecifikácie pre bezdrôtové nabíjacie stanice a výmenu batérií motorových vozidiel, ako aj pre nabíjacie stanice pre motorové vozidlá kategórie L a elektrické autobusy.
14. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8 prijímať delegované akty s cieľom:
a) |
doplniť tento článok a body 1.3, 1.4, 1.5, 1.6 a 1.8 prílohy II s cieľom požadovať v prípade infraštruktúr, ktoré sa majú zaviesť alebo renovovať, súlad s technickými špecifikáciami, ktoré sú zahrnuté do európskych noriem vypracovávaných v súlade s odsekom 13 tohto článku, pokiaľ príslušné ENO odporučili len jedno technické riešenie spolu s technickými špecifikáciami uvedenými v príslušnej európskej norme; |
b) |
aktualizovať odkazy na normy uvádzané v technických špecifikáciách stanovených v bode 1 prílohy II, keď sa uvedené normy nahradia novými verziami, ktoré prijmú príslušné normalizačné organizácie. |
Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím takýchto delegovaných aktov uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane expertov z členských štátov.
V uvedených delegovaných aktoch sa ustanovujú prechodné obdobia v trvaní najmenej 24 mesiacov predtým, ako sa v nich uvedené technické špecifikácie alebo ich zmeny stanú záväznými pre infraštruktúru, ktorá sa má zaviesť alebo renovovať.
Článok 5
Dodávanie vodíka pre cestnú dopravu
1. Členské štáty, ktoré prijmú rozhodnutie zahrnúť do svojich národných politických rámcov verejne prístupné čerpacie stanice vodíka, zabezpečia, aby do 31. decembra 2025 bol k dispozícii primeraný počet týchto staníc zabezpečujúci premávku vozidiel s motorom poháňaným vodíkom vrátane vozidiel s palivovými článkami v rámci sietí určených týmito členskými štátmi vrátane prípadných cezhraničných prepojení.
2. Členské štáty zabezpečia, aby verejne prístupné čerpacie stanice vodíka zavedené alebo renovované od 18. novembra 2017 spĺňali technické špecifikácie stanovené v bode 2 prílohy II.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8 prijímať delegované akty s cieľom aktualizovať odkazy na normy uvádzané v technických špecifikáciách stanovených v bode 2 prílohy II, keď sa uvedené normy nahradia novými verziami, ktoré prijmú príslušné normalizačné organizácie.
Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím takýchto delegovaných aktov uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane expertov z členských štátov.
V uvedených delegovaných aktoch sa ustanovujú prechodné obdobia v trvaní najmenej 24 mesiacov predtým, ako sa v nich uvedené technické špecifikácie alebo ich zmeny stanú záväznými pre infraštruktúru, ktorá sa má zaviesť alebo renovovať.
Článok 6
Dodávanie zemného plynu pre dopravu
1. Členské štáty prostredníctvom svojich národných politických rámcov zabezpečia zavedenie primeraného počtu čerpacích staníc LNG v námorných prístavoch na umožnenie premávky plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy alebo námorných lodí používajúcich LNG v základnej sieti TEN-T do 31. decembra 2025. Členské štáty tiež v prípade potreby spolupracujú so susednými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť adekvátne pokrytie základnej siete TEN-T.
2. Členské štáty prostredníctvom svojich národných politických rámcov zabezpečia zavedenie primeraného počtu čerpacích staníc LNG vo vnútrozemských prístavoch na umožnenie premávky plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy alebo námorných lodí používajúcich LNG v základnej sieti TEN-T do 31. decembra 2030. Členské štáty tiež v prípade potreby spolupracujú so susednými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť adekvátne pokrytie základnej siete TEN-T.
3. Členské štáty určujú vo svojich národných politických rámcoch námorné a vnútrozemské prístavy, ktoré zabezpečujú prístup k čerpacím staniciam LNG uvedeným v odsekoch 1 a 2, pričom do úvahy berú aj skutočné potreby trhu.
4. Členské štáty prostredníctvom svojich národných politických rámcov zabezpečia zavedenie primeraného počtu verejne prístupných čerpacích staníc LNG do 31. decembra 2025 aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T s cieľom umožniť, aby ťažké úžitkové vozidlá s pohonom na LNG mohli premávať v celej Únii za predpokladu, že existuje dopyt a náklady nie sú neprimerané v porovnaní s prínosmi vrátane prínosov pre životné prostredie.
5. Komisia posudzuje uplatňovanie požiadaviek v odseku 4 a v prípade potreby predloží návrh na zmenu tejto smernice do 31. decembra 2027 pri zohľadnení trhu s ťažkými úžitkovými vozidlami s pohonom na LNG s cieľom zabezpečiť zavedenie primeraného počtu verejne prístupných čerpacích staníc LNG v každom členskom štáte.
6. Členské štáty zabezpečia na svojom území pre potreby čerpacích staníc uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 primeranú distribučnú sústavu na zásobovanie LNG vrátane prečerpávacích zariadení pre cisternové vozidlá na prevoz LNG. Odchylne od uvedeného môžu susediace členské štáty v kontexte svojich národných politických rámcov vytvoriť združenie na účely splnenia tejto požiadavky. Na dohody o združení sa vzťahujú povinnosti podávania správ, ktoré členským štátom vyplývajú z tejto smernice.
7. Členské štáty prostredníctvom svojich národných politických rámcov zabezpečia zavedenie primeraného počtu verejne prístupných čerpacích staníc CNG do 31. decembra 2020, aby v súlade s článkom 3 ods. 1, šiestou zarážkou zabezpečili premávku motorových vozidiel s pohonom na CNG v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto obývaných oblastí a v prípade potreby v sieťach určených členskými štátmi.
8. Členské štáty prostredníctvom svojich národných politických rámcov zabezpečia zavedenie primeraného počtu verejne prístupných čerpacích staníc LNG do 31. decembra 2025 aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T, s cieľom umožniť premávku motorových vozidiel s pohonom na CNG v celej Únii.
9. Členské štáty zabezpečia, aby verejne prístupné čerpacie stanice CNG pre motorové vozidlá, ktoré boli zavedené alebo renovované od 18. novembra 2017, spĺňali technické špecifikácie stanovené v bode 3.4 prílohy II.
10. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1025/2012, sa Únia usiluje prostredníctvom príslušných európskych alebo medzinárodných normalizačných organizácii vypracovať normy vrátane podrobných technických špecifikácií pre:
a) |
čerpacie stanice LNG pre námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu; |
b) |
čerpacie stanice LNG a CNG pre motorové vozidlá. |
11. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8 prijímať delegované akty s cieľom:
a) |
doplniť tento článok a body 3.1, 3.2 a 3.4 prílohy II s cieľom vyžadovať, aby infraštruktúry, ktoré sa majú zaviesť alebo renovovať, dodržiavali technické špecifikácie stanovené v normách vypracovaných podľa tohto článku odseku 10 písm. a) a b), pokiaľ príslušné európske normalizačné organizácie odporučili len jedno technické riešenie spolu s technickými špecifikáciami uvedenými v príslušnej európskej norme, ak je to relevantné, v súlade s príslušnými medzinárodnými normami; |
b) |
aktualizovať odkazy na normy uvádzané v technických špecifikáciách, ktoré sa stanovujú alebo majú stanoviť v bode 3 prílohy II, keď sa uvedené normy nahradia novými verziami, ktoré prijmú príslušné európske alebo medzinárodné normalizačné organizácie. |
Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím takýchto delegovaných aktov uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane expertov z členských štátov.
V uvedených delegovaných aktoch sa ustanovujú prechodné obdobia v trvaní najmenej 24 mesiacov predtým, ako sa v nich uvedené technické špecifikácie alebo ich zmeny stanú záväznými pre infraštruktúru, ktorá sa má zaviesť alebo renovovať.
12. V prípade neexistencie normy, ktorá obsahuje podrobné technické špecifikácie pre čerpacie stanice LNG pre námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu uvedenej v odseku 10 písm. a) a najmä v prípade neexistencie uvedených špecifikácií týkajúcich sa čerpania LNG, Komisia je pri zohľadnení práce prebiehajúcej v IMO, CCNR, Dunajskej komisii a na ďalších príslušných medzinárodných fórach splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8 s cieľom stanoviť:
— |
požiadavky na rozhranie pre prepravu LNG v zásobníkoch v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, |
— |
požiadavky súvisiace s bezpečnostnými aspektmi postupu skladovania a čerpania LNG na pevnine v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave. |
Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím takýchto delegovaných aktov uskutočnila konzultácie s príslušnými skupinami expertov na námornú dopravu a na vnútrozemskú vodnú dopravu vrátane expertov z vnútroštátnych orgánov pre námornú alebo vnútrozemskú plavbu.
Článok 7
Informácie pre spotrebiteľov
1. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2009/30/ES, členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii relevantné, konzistentné a jasné informácie pokiaľ ide tie motorové vozidlá, ktoré môžu pravidelne čerpať jednotlivé palivá uvádzané na trhu alebo ktoré možno nabíjať na nabíjacích staniciach. Tieto informácie sa uvádzajú v návodoch na používanie motorových vozidiel, na čerpacích a nabíjacích staniciach, na motorových vozidlách a v predajniach vozidiel na ich území. Táto požiadavka sa vzťahuje na všetky motorové vozidlá a návody na používanie motorových vozidiel, ak sa tieto motorové vozidlá uvedú na trh po 18. novembri 2016.
2. Poskytovanie informácií uvedených v odseku 1 vychádza z ustanovení o označovaní súladu palív s normami európskych normalizačných organizácií, ktorými sa stanovujú technické špecifikácie palív. Ak sa tieto normy vyjadrujú grafickým označením vrátane systému farebného kódovania, musí byť takéto označenie jednoduché a ľahko zrozumiteľné a musí sa umiestňovať jasne viditeľným spôsobom:
a) |
na príslušné výdajné stojany a ich výdajné pištole na všetkých čerpacích staniciach a to od dátumu, kedy sa palivá uvedú na trh; |
b) |
na plniace uzávery všetkých palivových nádrží alebo do ich bezprostrednej blízkosti v motorových vozidlách odporúčaných pre dané palivo a kompatibilných s daným palivom, ako aj v návodoch na používanie motorového vozidla, pokiaľ sa takéto motorové vozidlá uvádzajú na trhu po 18. novembri 2016. |
3. V prípade potreby, najmä v prípade zemného plynu a vodíka, sa pri zobrazovaní cien pohonných látok na čerpacej stanici pohonných látok na informačné účely zobrazuje porovnanie príslušných jednotkových cien. Zobrazenie týchto informácií používateľov nezavádza a nemätie.
S cieľom zvýšiť povedomie spotrebiteľov a zabezpečiť transparentnosť cien palív konzistentným spôsobom v celej Únii je Komisia splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov spoločnú metodiku porovnávania jednotkových cien alternatívnych palív.
4. Pokiaľ normy ENO, v ktorých sa stanovujú technické špecifikácie palív, neobsahujú ustanovenia o označovaní súladu s danými normami, pokiaľ ustanovenia o označovaní neobsahujú grafické označenie vrátane systému farebného kódovania alebo ak ustanovenia o označovaní nie sú vhodné na dosiahnutie cieľov tejto smernice, Komisia môže na účely jednotného uplatňovania odsekov 1 a 2 poveriť ENO vypracovaním špecifikácií na označovanie kompatibility alebo prijatím vykonávacích aktov, v ktorých sa určí grafické vyjadrenie vrátane systému farebného kódovania, kompatibility palív, ktoré sú uvádzané na trh Únie a ktoré podľa posúdenia Komisie dosahujú úroveň 1 % z celkového objemu predaja vo viac ako jednom členskom štáte.
5. Ak dôjde k aktualizácii ustanovení o označovaní v príslušných normách ENO, prijmú sa vykonávacie akty týkajúce sa označovania alebo sa v prípade potreby vypracujú nové normy ENO pre alternatívne palivá, zodpovedajúce požiadavky na označovanie sa budú vzťahovať na všetky čerpacie a nabíjacie stanice a motorové vozidlá v evidencii na území členských štátov od 24 mesiacov po ich aktualizácii alebo prijatí.
6. Vykonávacie akty uvedené v tomto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.
7. Členské štáty zabezpečia, aby boli údaje o geografickom umiestnení verejne prístupných čerpacích a nabíjacích staníc alternatívnych palív patriacich do pôsobnosti tejto smernice, ak sú k dispozícii, otvorene a nediskriminačne prístupné pre všetkých používateľov. V prípade nabíjacích staníc môžu takéto údaje, keď sú k dispozícii, obsahovať informácie o dostupnosti v reálnom čase, ako aj historické a aktuálne informácie týkajúce sa nabíjania.
Článok 8
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 4, 5 a 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 17. novembra 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 4, 5 a 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 4, 5 a 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Článok 9
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.
Článok 10
Podávanie správ a preskúmanie
1. Každý členský štát predkladá Komisii do 18. novembra 2019 a potom každé tri roky správu o vykonávaní svojho národného politického rámca. Tieto správy obsahujú informácie uvedené v prílohe I a v prípade potreby zahŕňajú relevantné odôvodnenie, pokiaľ ide o úroveň dosiahnutia národných cieľov a zámerov uvedených v článku 3 ods. 1.
2. Komisia predloží do 18. novembra 2017 Európskemu parlamentu a Rade správu o posúdení národných politických rámcov a ich súdržnosti na úrovni Únie vrátane zhodnotenia úrovne dosiahnutia národných cieľov a zámerov uvedených v článku 3 ods. 1.
3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice každé tri roky s účinnosťou od 18. novembra 2020.
Správa Komisie obsahuje tieto prvky:
— |
posúdenie opatrení prijatých členskými štátmi, |
— |
posúdenie vplyvu tejto smernice na rozvoj trhu týkajúceho sa infraštruktúry pre alternatívne palivá a jej príspevku k rozvoju trhu s alternatívnymi palivami pre dopravu, ako aj jej vplyvu na hospodárstvo a životné prostredie, |
— |
informácie o technickom pokroku a rozvoji trhu týkajúceho sa alternatívnych palív v odvetví dopravy a pokroku a rozvoji relevantnej infraštruktúry zahrnutých do tejto smernice a každého iného alternatívneho paliva. |
Komisia môže uvádzať príklady najlepších postupov a navrhovať vhodné odporúčania.
V správe Komisie sa tiež posúdia požiadavky a termíny stanovené v tejto smernici pre vybudovanie infraštruktúry a uplatňovanie špecifikácií s prihliadnutím na technický a ekonomický vývoj a na rozvoj trhu s príslušnými alternatívnymi palivami a prípadne sa k nej pripojí legislatívny návrh.
4. Komisia prijíma usmernenia týkajúce sa podávania správ o prvkoch uvedených v prílohe I zo strany členských štátov.
5. Komisia do 31. decembra 2020 preskúma uplatňovanie tejto smernice a v prípade potreby predloží návrh na jej zmenu prostredníctvom stanovenia nových spoločných technických špecifikácií týkajúcich sa infraštruktúry pre alternatívne palivá v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
6. Komisia v prípade, že to považuje za vhodné, prijme do 31. decembra 2018 akčný plán na vykonávanie stratégie ustanovenej v oznámení s názvom „Čistá energia pre dopravu: európska alternatíva pre stratégiu dopravných palív“ s cieľom dosiahnuť čo najširšie využitie alternatívnych palív v doprave pri súčasnom zabezpečení technologickej neutrality a s cieľom podporovať udržateľnú elektromobilitu v celej Únii. Na tento účel Komisia môže zohľadniť jednotlivé potreby a vývoj trhu v členských štátoch.
Článok 11
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 18. novembra 2016. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 12
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 13
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 22. októbra 2014
Za Európsky parlament
predseda
M. SCHULZ
Za Radu
predseda
B. DELLA VEDOVA
(1) Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 111.
(2) Ú. v. EÚ C 280, 27.9.2013, s. 66.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 29. septembra 2014.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16) .
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o obsah síry v lodných palivách (Ú. v. EÚ L 327, 27.11.2012, s. 1).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006, s. 1).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1).
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 88).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
PRÍLOHA I
SPRÁVA
Správa obsahuje opis opatrení, ktoré členský štát prijal na podporu vybudovania infraštruktúry pre alternatívne palivá. Správa obsahuje minimálne tieto prvky:
1. Právne opatrenia
Informácie o právnych opatreniach, ktoré môžu zahŕňať legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenia na podporu budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá, napr. stavebné povolenia, povolenia na výstavbu parkovacích miest, certifikácia environmentálneho správania podnikov a koncesie pre čerpacie stanice.
2. Politické opatrenia na podporu vykonávania národného politického rámca
Informácie o uvedených opatreniach obsahujú tieto prvky:
— |
priame stimuly na nákup dopravných prostriedkov s pohonom na alternatívne palivá alebo na budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá, |
— |
dostupnosť daňových stimulov na podporu dopravných prostriedkov využívajúcich alternatívne palivá a relevantnej infraštruktúry pre alternatívne palivá, |
— |
využívanie verejného obstarávania na podporu alternatívnych palív vrátane spoločného obstarávania, |
— |
nefinančné stimuly na strane dopytu, napríklad prednostný prístup do vyhradených priestorov, politika parkovacích miest a vyhradené jazdné pruhy, |
— |
zváženie potreby čerpacích staníc leteckého paliva z obnoviteľných zdrojov na letiskách v rámci základnej siete TEN-T, |
— |
technické a administratívne postupy a právne predpisy, pokiaľ ide o povolenie dodávky alternatívnych palív, s cieľom uľahčiť schvaľovací proces. |
3. Podpora zavádzania a výroby
Ročný verejný rozpočet pridelený na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá s rozdelením podľa alternatívnych palív a druhov dopravy (cestná, železničná, vodná a letecká).
Ročný verejný rozpočet pridelený na podporu závodov na výrobu technológií pre alternatívne palivá s rozdelením podľa alternatívnych palív a druhov dopravy.
Zváženie každej osobitnej potreby v priebehu počiatočnej fázy zavádzania infraštruktúr pre alternatívne palivá.
4. Výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti
Ročný verejný rozpočet pridelený na podporu výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností v oblasti alternatívnych palív s rozdelením podľa palív a druhov dopravy.
5. Ciele a zámery
— |
Odhad počtu vozidiel používajúcich alternatívne palivo do roku 2020, 2025 a 2030, |
— |
miera dosahovania národných cieľov pre zavádzanie alternatívnych palív v rôznych druhoch dopravy (cestná, železničná, vodná a letecká), |
— |
miera dosahovania národných cieľov v jednotlivých rokoch pre zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá podľa rôznych druhov dopravy, |
— |
informácie o použitej metodike s cieľom zohľadniť účinnosť nabíjania vysokovýkonných nabíjacích staníc. |
6. Rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá
Zmeny v ponuke (dodatočná kapacita infraštruktúry) a dopyte (skutočne využívaná kapacita).
PRÍLOHA II
TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE
1. Technické špecifikácie pre nabíjacie stanice
1.1. |
Nabíjacie stanice pre bežné nabíjanie motorových vozidiel Nabíjacie stanice pre bežné nabíjanie striedavým prúdom (AC) pre elektrické vozidlá musia byť na účely interoperability vybavené minimálne zásuvkovými výstupmi alebo konektormi vozidiel typu 2 podľa normy EN 62196-2. Pod podmienkou zachovania kompatibility s typom 2 môžu byť uvedené zásuvkové výstupy vybavené funkciami, napr. mechanickými uzávermi. |
1.2. |
Nabíjacie stanice pre vysokovýkonné nabíjanie motorových vozidiel Nabíjacie stanice pre vysokovýkonné nabíjanie striedavým prúdom (AC) pre elektrické vozidlá musia byť na účely interoperability vybavené minimálne konektormi typu 2 podľa normy EN 62196-2. Nabíjacie stanice pre vysokovýkonné nabíjanie jednosmerným prúdom (DC) pre elektrické vozidlá musia byť na účely interoperability vybavené minimálne konektormi kombinovaného systému nabíjania „Combo 2“ podľa normy EN 62196-3. |
1.3. |
Nabíjacie stanice pre bezdrôtové nabíjanie motorových vozidiel elektrickou energiou |
1.4. |
Výmena batérií motorových vozidiel |
1.5. |
Nabíjacie stanice pre motorové vozidlá kategórie L |
1.6. |
Nabíjacie stanice pre elektrické autobusy |
1.7. |
Pobrežné zásobovanie elektrickou energiou pre námorné lode Pobrežné zásobovanie elektrickou energiou pre námorné lode vrátane konštrukcie, inštalácie a skúšky systémov musí spĺňať technické špecifikácie obsiahnuté v norme IEC/ISO/IEEE 80005-1. |
1.8. |
Pobrežné zásobovanie elektrickou energiou pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy |
2. Technické špecifikácie čerpacích staníc vodíka pre motorové vozidlá
2.1. |
Vonkajšie čerpacie stanice vodíka, ktoré vydávajú plynný vodík používaný ako palivo v motorových vozidlách, musia spĺňať technické špecifikácie obsiahnuté v norme ISO/TS 20100 – Dopĺňanie plynného vodíka. |
2.2. |
Čistota vodíka vydávaného na čerpacích staniciach vodíka musí spĺňať technické špecifikácie obsiahnuté v norme ISO 14687-2. |
2.3. |
Čerpacie stanice vodíka používajú algoritmy dopĺňania paliva a zariadenia spĺňajúce technické špecifikácie normy ISO/TS 20100 – Dopĺňanie plynného vodíka. |
2.4. |
Konektory pre motorové vozidlá na dopĺňanie plynného vodíka musia spĺňať normu ISO 17268 – Spojovacie zariadenia pre dopĺňanie plynného vodíka do motorových vozidiel. |
3. Technické špecifikácie pre čerpacie stanice zemného plynu
3.1. |
Technické špecifikácie pre čerpacie stanice LNG pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy alebo námorné lode |
3.2. |
Technické špecifikácie pre čerpacie stanice LNG pre motorové vozidlá |
3.3. |
Technické špecifikácie pre konektory/nádrže CNG pre motorové vozidlá Konektory/nádoby pre CNG musia byť v súlade s nariadením EHK OSN č. 110 (ktoré odkazuje na normu ISO 14469, časti I a II). |
3.4. |
Technické špecifikácie pre čerpacie stanice CNG pre motorové vozidlá |
II Nelegislatívne akty
NARIADENIA
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/21 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1134/2014
z 23. októbra 2014,
ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Belgicka zakazuje lov tresky jednoškvrnnej v zónach VIIb – k, VIII, IX a X, ako aj vo vodách Únie zóny CECAF 34.1.1
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), a najmä na jeho článok 36 ods. 2,
keďže:
(1) |
Nariadením Rady (EÚ) č. 43/2014 (2) sa stanovujú kvóty na rok 2014. |
(2) |
Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom populácie uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2014. |
(3) |
Je preto nevyhnutné zakázať v prípade danej populácie rybolovné činnosti, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Vyčerpanie kvóty
Rybolovná kvóta pridelená členskému štátu uvedenému v prílohe k tomuto nariadeniu pre populáciu uvedenú v danej prílohe na rok 2014 sa považuje za vyčerpanú od dátumu uvedeného v danej prílohe.
Článok 2
Zákazy
Plavidlám plaviacim sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu alebo zaregistrovaným v danom členskom štáte sa odo dňa uvedeného v danej prílohe zakazujú rybolovné činnosti týkajúce sa populácie uvedenej v danej prílohe. Po uvedenom dni sa zakazuje najmä ponechávať na palube, premiestňovať, prekladať alebo vyloďovať ryby z uvedenej populácie ulovené danými plavidlami.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 23. októbra 2014
Za Komisiu
v mene predsedu
Lowri EVANS
generálna riaditeľka pre námorné záležitosti a rybárstvo
(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
(2) Nariadenie Rady (EÚ) č. 43/2014 z 20. januára 2014, ktorým sa na rok 2014 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii (Ú. v. EÚ L 24, 28.1.2014, s. 1).
PRÍLOHA
Číslo |
21/TQ43 |
Členský štát |
Belgicko |
Populácia |
HAD/7X7A34 |
Druh |
treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus) |
Zóna |
VIIb – k, VIII, IX a X; vody Únie zóny CECAF 34.1.1 |
Dátum ukončenia |
30.7.2014 |
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/23 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1135/2014
z 24. októbra 2014
o povolení zdravotného tvrdenia o potravinách, ktoré odkazuje na zníženie rizika ochorenia
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1), a najmä na jeho článok 17 ods. 3,
keďže:
(1) |
Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú povolené Komisiou v súlade s uvedeným nariadením a zahrnuté do zoznamu povolených tvrdení. |
(2) |
V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa tiež stanovuje, že žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení môžu prevádzkovatelia potravinárskych podnikov predkladať príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu. Príslušný vnútroštátny orgán má zaslať platné žiadosti Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ďalej len „úrad“. |
(3) |
Úrad má po prijatí žiadosti o tejto skutočnosti bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu a prijať stanovisko k príslušnému zdravotnému tvrdeniu. |
(4) |
Komisia rozhodne o povolení zdravotných tvrdení so zohľadnením stanoviska, ktoré vydal úrad. |
(5) |
Na základe žiadosti, ktorú v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 predložila spoločnosť Rank Nutrition Ltd, bol úrad požiadaný o vydanie stanoviska k zdravotnému tvrdeniu, pokiaľ ide o „Zvýšenie úrovne folátu u matiek na základe doplnkového užívania folátu a znížené riziko porúch neurálnej trubice“ (Otázka č. EFSA-Q-2013-00265) (2). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Doplnkové užívanie kyseliny listovej zvyšuje množstvo folátu v červených krvinkách u matiek. Nízka úroveň folátu v červených krvinkách matiek je rizikovým faktorom pre poruchy neurálnej trubice u vyvíjajúceho sa plodu“. |
(6) |
Úrad na základe predložených údajov dospel vo svojom stanovisku doručenom Komisii a členským štátom 26. júla 2013 k záveru, že medzi zvýšením úrovne folátu u matiek na základe doplnkového užívania folátu a znížením rizika porúch neurálnej trubice sa zistila príčinná súvislosť. Preto by sa malo zdravotné tvrdenie odrážajúce tento záver považovať za tvrdenie v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006 a malo by sa zahrnúť do zoznamu povolených tvrdení Únie. |
(7) |
V článku 16 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa stanovuje, že v prípade kladného stanoviska, ktoré povoľuje zdravotné tvrdenie, má dané stanovisko obsahovať určité údaje. Preto by sa uvedené údaje mali stanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o povolené tvrdenie, a prípadne zahŕňať zrevidované znenie tvrdenia, osobitné podmienky používania tvrdenia a podľa potreby podmienky alebo obmedzenia týkajúce sa používania potraviny a/alebo dodatočné vyhlásenie alebo upozornenie, v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (ES) č. 1924/2006 a v súlade so stanoviskom úradu. |
(8) |
Jedným z cieľov nariadenia (ES) č. 1924/2006 je zabezpečiť, aby boli zdravotné tvrdenia pravdivé, zrozumiteľné, spoľahlivé a užitočné pre spotrebiteľa a aby sa v tejto súvislosti zvážilo ich znenie a prezentácia. Preto, ak má znenie tvrdení pre spotrebiteľov ten istý význam ako znenie povoleného zdravotného tvrdenia, pretože tvrdenia preukazujú tú istú súvislosť, aká existuje medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím, mali by sa na tvrdenia uplatňovať tie isté podmienky používania uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. |
(9) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Zdravotné tvrdenie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa môže v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenej prílohe použiť v súvislosti s potravinami umiestnenými na trhu Únie.
2. Zdravotné tvrdenie uvedené v odseku 1 sa zahrnie do zoznamu povolených tvrdení Únie podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1924/2006.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 24. októbra 2014
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.
(2) Vestník EFSA (EFSA Journal) 2013; 11(7):3328.
PRÍLOHA
POVOLENÉ ZDRAVOTNÉ TVRDENIE
Žiadosť – príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1924/2006 |
Žiadateľ – adresa |
Živina, látka, potravina alebo kategória potravín |
Tvrdenie |
Podmienky použitia tvrdenia |
Podmienky a/alebo obmedzenia používania potraviny a/alebo doplňujúce informácie alebo varovanie |
Odkaz na stanovisko EFSA |
Zdravotné tvrdenie podľa článku 14 ods. 1 písm. a) týkajúce sa zníženia rizika ochorenia |
Rank Nutrition Ltd, Long Barn, Etchden Court, Bethersden, Kent TN26 3DP, United Kingdom. |
Kyselina listová |
Doplnkové užívanie kyseliny listovej zvyšuje úroveň folátu u matiek. Nízka úroveň folátu je rizikovým faktorom pre poruchy neurálnej trubice u vyvíjajúceho sa plodu. |
Tvrdenie sa môže používať iba v prípade výživových doplnkov, ktoré poskytujú najmenej 400 μg kyseliny listovej na dennú dávku. Spotrebiteľovi sa musia poskytnúť informácie, že cieľovou populáciou sú ženy v reproduktívnom veku a priaznivý účinok sa dosiahne pri doplnkovom dennom užívaní kyseliny listovej v množstve 400 μg aspoň jeden mesiac pred počatím a do 3 mesiacov po ňom. |
|
Q-2013-00265 |
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/26 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1136/2014
z 24. októbra 2014,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 283/2013, pokiaľ ide o prechodné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na postupy týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 78 ods. 1 písm. b),
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (EÚ) č. 283/2013 (2) sa zrušilo nariadenie Komisie (EÚ) č. 544/2011 (3) a stanovili sa nové požiadavky na údaje o účinných látkach. |
(2) |
S cieľom umožniť členským štátom a zainteresovaným stranám, aby sa pripravili na plnenie nových požiadaviek, sa nariadením (EÚ) č. 283/2013 stanovujú prechodné opatrenia, pokiaľ ide o predloženie údajov na účely žiadostí o schválenie, obnovenie schválenia či zmenu schválenia účinných látok, ako aj predloženie údajov na účely žiadostí o autorizáciu, obnovenie autorizácie či zmenu autorizácie prípravkov na ochranu rastlín. |
(3) |
S cieľom umožniť v určitých prípadoch predloženie údajov o účinných látkach v žiadostiach o autorizáciu alebo zmenu autorizácie prípravkov na ochranu rastlín v súlade s požiadavkami na údaje platnými v čase ich schválenia alebo obnovenia by sa prechodné opatrenia, pokiaľ ide o postupy týkajúce sa autorizácie prípravkov na ochranu rastlín, mali zmeniť. Dôvodom tejto zmeny je predchádzať výskytu rozdielov v hodnotení údajov, ktoré členské štáty patriace do rôznych zón získali v súlade s novými požiadavkami na údaje, a zodpovedajúcim spôsobom zachovať jednotný a harmonizovaný prístup k hodnoteniu týchto údajov prostredníctvom ich hodnotenia na úrovni Únie. |
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Článok 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 283/2013 sa nahrádza takto:
„1. V prípade žiadostí o autorizáciu podľa článku 28 nariadenia (ES) č. 1107/2009, ktoré sa týkajú prípravkov na ochranu rastlín s obsahom jednej alebo viacerých účinných látok, pre ktoré bola predložená dokumentácia v súlade s článkom 3 alebo ktorých schválenie nebolo obnovené v súlade s článkom 14 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 844/2012 (4), sa nariadenie (EÚ) č. 544/2011 naďalej uplatňuje na predloženie údajov týkajúcich sa tejto účinnej látky (týchto účinných látok).
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 24. októbra 2014
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 283/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh stanovujú požiadavky na údaje o účinných látkach (Ú. v. EÚ L 93, 3.4.2013, s. 1).
(3) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 544/2011 z 10. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o požiadavky na údaje o účinných látkach (Ú. v. EÚ L 155, 11.6.2011, s. 1).
(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 252, 19.9.2012, s. 26).“
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/28 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1137/2014
z 27. októbra 2014,
ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, pokiaľ ide o manipuláciu s určitými vedľajšími jatočnými produktmi zo zvierat určenými na ľudskú spotrebu
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (1), a najmä na jeho článok 10 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením (ES) č. 853/2004 sa pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov stanovujú osobitné predpisy týkajúce sa hygieny potravín živočíšneho pôvodu. V uvedenom nariadení sa stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov majú zabezpečiť dodržiavanie špecifických požiadaviek na ďalšiu manipuláciu s vedľajšími jatočnými produktmi, ako sú žalúdky prežúvavcov a končatiny kopytníkov. |
(2) |
V súlade s prílohou III k uvedenému nariadeniu, pred prepravou do inej prevádzkarne, sa má z končatín kopytníkov určených na ďalšiu manipuláciu stiahnuť koža alebo sa musia opariť a zbaviť chlpov a žalúdky prežúvavcov sa musia opariť alebo vyčistiť na bitúnkoch. |
(3) |
Zariadenie potrebné na vykonanie sťahovania kože alebo oparovanie a zbavovanie chlpov si vyžaduje značné investície. Preto najmä malé a stredné bitúnky nedokážu uskutočniť manipuláciu s končatinami určenými na ľudskú spotrebu nákladovo efektívnym spôsobom. |
(4) |
Zatiaľ čo technologický vývoj umožňuje zhodnocovanie končatín kopytníkov do potravín a umožňuje tak znižovať plytvanie potravinami, najmä malé a stredné bitúnky čelia praktickým dôsledkom, ktoré zabraňujú takémuto zhodnoteniu. |
(5) |
Na výrobu syra sa rafinuje syridlo, ktoré sa získava zo žalúdkov mladých prežúvavcov v určených prevádzkarňach. Oparenie alebo čistenie žalúdkov podstatne znižuje množstvo syridla získaného z týchto žalúdkov a zároveň neprispieva k bezpečnosti syridla, ktoré je potom vysoko rafinované. |
(6) |
Na dosiahnutie lepšej regulácie a konkurencieschopnosti sa musí zachovať vysoká úroveň bezpečnosti potravín a zároveň sa musia zabezpečiť rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov, ktoré budú udržateľné aj pre malé a stredné bitúnky. |
(7) |
Žalúdky prežúvavcov a končatiny kopytníkov sú zahrnuté do definície vedľajších jatočných produktov v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 853/2004. Požiadavky na manipuláciu s vedľajšími jatočnými produktmi stanovené v danom nariadení vrátane požiadaviek na teplotu počas skladovania a prepravy zabezpečujú, že s tými produktmi sa môže bezpečne manipulovať a môžu byť bezpečne prepravované do prevádzkarne mimo bitúnku, zhromažďované z rôznych bitúnkov a zhodnocované. Prepravu končatín kopytníkov, ktoré nie sú stiahnuté z kože alebo oparené a zbavené chlpov, do inej prevádzkarne by preto mal povoliť príslušný orgán. |
(8) |
Príloha III k nariadeniu (ES) č. 853/2004 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(9) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
V prílohe III k nariadeniu (ES) č. 853/2004 sa bod 18 kapitoly IV oddielu I nahrádza takto:
„18. |
Ak sú určené na ďalšiu manipuláciu:
|
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 27. októbra 2014
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/30 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1138/2014
z 27. októbra 2014
o povolení prípravku endo-1,4-beta-xylanázy a endo-1,3(4)-beta-glukanázy produkovaných kmeňom Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536 ako kŕmnej doplnkovej látky pre prasnice (držiteľ povolenia: Adisseo France S.A.S.)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2,
keďže:
(1) |
V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku endo-1,4-beta-xylanázy a endo-1,3(4)-beta-glukanázy produkovaných kmeňom Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536. K tejto žiadosti boli priložené údaje a doklady vyžadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003. |
(2) |
Uvedená žiadosť sa týka povolenia prípravku endo-1,4-beta-xylanázy a endo-1,3 (4)-beta-glukanázy produkovaných kmeňom Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536 ako kŕmnej doplnkovej látky pre prasnice, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“. |
(3) |
Prípravok endo-1,4-beta-xylanázy a endo-1,3(4)-beta-glukanázy produkovaných kmeňom Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536 bol povolený na desať rokov pre hydinu, odstavené prasiatka a ošípané na výkrm vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 290/2014 (2). |
(4) |
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (úrad) dospel vo svojom stanovisku z 20. mája 2014 (3) k záveru, že prípravok endo-1,4-beta-xylanázy EC 3.2.1.8 a endo-1,3(4)-beta-glukanázy EC 3.2.1.6 produkovaných kmeňom Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536 nemá za navrhovaných podmienok používania nepriaznivé účinky na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Úrad zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003. |
(5) |
Úrad tiež dospel k záveru, že výsledky metaanalýzy ukázali, že doplnenie stravy prasníc o doplnkovú látku v odporúčanej dávke malo za následok štatisticky významné zníženie straty telesnej hmotnosti prasníc počas laktácie bez toho, aby boli ovplyvnené ďalšie hodnotené parametre. Keďže nízka úroveň redukcie hmotnosti, ktorú úrad spochybnil z dôvodu nedostatočnej biologickej/fyziologickej relevantnosti, sa považuje za významný zootechnický parameter, usúdilo sa, že predložené štúdie in vivo spĺňajú podmienky na preukázanie účinnosti v prípade dojčiacich prasníc. |
(6) |
Z posúdenia prípravku endo-1,4-beta-xylanázy EC 3.2.1.8 a endo-1,3(4)-beta-glukanázy EC 3.2.1.6 produkovaných kmeňom Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536 vyplýva, že podmienky na udelenie povolenia podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 boli splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa vymedzení v prílohe k tomuto nariadeniu. |
(7) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Povolenie
Prípravok uvedený v prílohe, ktorý patrí do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“ a do funkčnej skupiny „látky zvyšujúce stráviteľnosť“, sa povoľuje ako doplnková látka vo výžive zvierat za podmienok stanovených v uvedenej prílohe.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 27. októbra 2014
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.
(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 290/2014 z 21. marca 2014 o povolení prípravku endo-1,4-beta-xylanázy a endo-1,3(4)-beta-glukanázy produkovaných kmeňom Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536 ako kŕmnej doplnkovej látky pre hydinu, odstavené prasiatka a ošípané vo výkrme, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1259/2004, (ES) č. 943/2005, (ES) č. 1206/2005 a (ES) č. 322/2009 (držiteľ povolenia: Adisseo France SAS). (Ú. v. EÚ L 87, 22.3.2014, s. 84).
(3) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2014) 12(6):3722.
PRÍLOHA
Identifikačné číslo doplnkovej látky |
Názov/meno držiteľa povolenia |
Doplnková látka |
Zloženie, chemický vzorec, opis, analytická metóda |
Druh alebo kategória zvierat |
Maximálny vek |
Minimálny obsah |
Maximálny obsah |
Iné ustanovenia |
Koniec platnosti povolenia |
||||||||||||||
Jednotky aktivity/kg kompletného krmiva s obsahom vlhkosti 12 % |
|||||||||||||||||||||||
Kategória zootechnických doplnkových látok. Funkčná skupina: látky zvyšujúce stráviteľnosť |
|||||||||||||||||||||||
4a1604i |
Adisseo France S.A.S. |
endo-1,3(4)-beta-glukanáza EC 3.2.1.6 endo-1,4-beta-xylanáza EC 3.2.1.8 |
Zloženie doplnkovej látky Prípravok endo-1,4-beta-xylanázy a endo-1,3(4)-beta-glukanázy produkovaných kmeňom Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536 s minimálnou aktivitou:
Charakteristika účinnej látky endo-1,4-beta-xylanáza a endo-1,3(4)-beta-glukanáza produkované Talaromyces versatilis sp. nov. IMI CC 378536. Analytická metóda (2) Na účely kvantifikácie aktivity endo-1,3(4)-beta-glukanázy:
Na účely kvantifikácie aktivity endo-1,4-beta-xylanázy:
|
Prasnice |
— |
endo-1,3(4)-beta-glukanáza 1 500 VU endo-1,4-beta-xylanáza 1 100 VU |
— |
|
17. novembra 2024 |
(1) 1 VU (jednotka viskozimetrie – viscosimetry unit) je množstvo enzýmu, ktoré hydrolyzuje substrát (jačmenný betaglukán a pšeničný arabinoxylán – v uvedenom poradí) a znižuje viskozitu roztoku na účely zmeny relatívnej fluidity 1 (bezrozmerná jednotka)/min pri teplote 30 °C a pH 5,5.
(2) Podrobné informácie o analytických metódach sú k dispozícii na tejto adrese referenčného laboratória: https://ec.europa.eu/jrc/en/eurl/feed-additives/evaluation-reports.
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/34 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1139/2014
z 27. októbra 2014,
ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 543/2011, pokiaľ ide o spúšťaciu úroveň dodatočných ciel na artičoky, cukety, pomaranče, klementínky, mandarínky a satsumy, citróny, jablká a hrušky
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 183 písm. b),
keďže:
(1) |
Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 543/2011 (2) sa stanovuje dohľad nad dovozom výrobkov uvedených v prílohe XVIII k danému nariadeniu. Uvedený dohľad sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v článku 308d nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (3). |
(2) |
Na účely uplatňovania článku 5 ods. 4 Dohody o poľnohospodárstve (4) uzatvorenej v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní a na základe posledných dostupných údajov za roky 2011, 2012 a 2013 by sa od 1. novembra 2014 mala zmeniť spúšťacia úroveň uplatňovania dodatočných ciel na artičoky, klementínky, mandarínky a satsumy od 1. decembra 2014 na pomaranče a od 1. januára 2015 na cukety, citróny, jablká a hrušky. |
(3) |
Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 543/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Z dôvodov prehľadnosti je vhodné nahradiť celú prílohu XVIII k danému nariadeniu. |
(4) |
Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
V prílohe XVIII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 543/2011 sa spúšťacie úrovne dodatočných ciel na artičoky, cukety, pomaranče, klementínky, mandarínky a satsumy, citróny, jablká a hrušky nahrádzajú úrovňami uvedenými v príslušnom stĺpci uvedenej prílohy tak, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 27. októbra 2014
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1).
(3) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).
(4) Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 22.
PRÍLOHA
„PRÍLOHA XVIII
DODATOČNÉ DOVOZNÉ CLÁ: HLAVA IV KAPITOLA I ODDIEL 2
Znenie opisu tovaru nemá vplyv na pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry a slúži len na informáciu. Rozsah pôsobnosti dodatočných ciel je na účely tejto prílohy určený rozsahom číselných znakov KN v ich aktuálnej podobe v čase prijatia tohto nariadenia.
Poradové číslo |
Číselný znak KN |
Opis tovaru |
Obdobie uplatňovania |
Spúšťacie úrovne (v tonách) |
78.0015 |
0702 00 00 |
rajčiaky |
od 1. októbra do 31. mája |
445 127 |
78.0020 |
od 1. júna do 30. septembra |
27 287 |
||
78.0065 |
0707 00 05 |
uhorky šalátové |
od 1. mája do 31. októbra |
12 678 |
78.0075 |
od 1. novembra do 30. apríla |
12 677 |
||
78.0085 |
0709 91 00 |
artičoky |
od 1. novembra do 30. júna |
7 421 |
78.0100 |
0709 93 10 |
cukety |
od 1. januára do 31. decembra |
263 359 |
78.0110 |
0805 10 20 |
pomaranče |
od 1. decembra do 31. mája |
251 798 |
78.0120 |
0805 20 10 |
klementínky |
od 1. novembra do konca februára |
81 399 |
78.0130 |
0805 20 30 0805 20 50 0805 20 70 0805 20 90 |
mandarínky (vrátane tangeríniek a satsumov); wilkingy a podobné citrusové hybridy |
od 1. novembra do konca februára |
101 160 |
78.0155 |
0805 50 10 |
citróny |
od 1. júna do 31. decembra |
302 950 |
78.0160 |
od 1. januára do 31. mája |
41 410 |
||
78.0170 |
0806 10 10 |
stolové hrozno |
od 21. júla do 20. novembra |
69 907 |
78.0175 |
0808 10 80 |
jablká |
od 1. januára do 31. augusta |
558 203 |
78.0180 |
od 1. septembra do 31. decembra |
464 902 |
||
78.0220 |
0808 30 90 |
hrušky |
od 1. januára do 30. apríla |
184 269 |
78.0235 |
od 1. júla do 31. decembra |
235 468 |
||
78.0250 |
0809 10 00 |
marhule |
od 1. júna do 31. júla |
5 630 |
78.0265 |
0809 29 00 |
čerešne okrem višní |
od 21. mája do 10. augusta |
32 371 |
78.0270 |
0809 30 |
broskyne vrátane nektáriniek |
od 11. júna do 30. septembra |
3 146 |
78.0280 |
0809 40 05 |
slivky |
od 11. júna do 30. septembra |
16 404“ |
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/36 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1140/2014
z 27. októbra 2014,
ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),
so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,
keďže:
(1) |
Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu. |
(2) |
Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 27. októbra 2014
Za Komisiu
v mene predsedu
Jerzy PLEWA
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
(2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.
PRÍLOHA
Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
(EUR/100 kg) |
||
Číselný znak KN |
Kód tretej krajiny (1) |
Paušálna dovozná hodnota |
0702 00 00 |
AL |
55,3 |
MA |
105,2 |
|
MK |
84,3 |
|
ZZ |
81,6 |
|
0707 00 05 |
AL |
59,9 |
MK |
80,7 |
|
TR |
133,3 |
|
ZZ |
91,3 |
|
0709 93 10 |
MA |
99,6 |
TR |
108,6 |
|
ZZ |
104,1 |
|
0805 50 10 |
AR |
78,7 |
TR |
99,7 |
|
UY |
86,1 |
|
ZA |
84,3 |
|
ZZ |
87,2 |
|
0806 10 10 |
BR |
278,9 |
MD |
39,0 |
|
PE |
350,2 |
|
TR |
147,0 |
|
ZZ |
203,8 |
|
0808 10 80 |
BR |
53,3 |
CL |
86,3 |
|
CN |
117,7 |
|
MD |
27,7 |
|
NZ |
148,8 |
|
US |
191,0 |
|
ZA |
157,5 |
|
ZZ |
111,8 |
|
0808 30 90 |
CN |
106,3 |
TR |
114,2 |
|
ZZ |
110,3 |
(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.
ROZHODNUTIA
28.10.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 307/38 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE
z 9. októbra 2014,
ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre rafináciu minerálnych olejov a plynu
[oznámené pod číslom C(2014) 7155]
(Text s významom pre EHP)
(2014/738/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (1), a najmä na jej článok 13 ods. 5,
keďže:
(1) |
V článku 13 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ sa vyžaduje, aby Komisia organizovala výmenu informácií o priemyselných emisiách medzi ňou a členskými štátmi, dotknutými odvetviami a mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia s cieľom uľahčiť vypracovanie referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (ďalej len „BAT“) vymedzených v článku 3 ods. 11 uvedenej smernice. |
(2) |
V súlade s článkom 13 ods. 2 smernice 2010/75/EÚ sa má výmena informácií zameriavať na výkonnosť zariadení a techník z hľadiska emisií vyjadrených prípadne ako krátkodobé a dlhodobé priemerné hodnoty a súvisiacich referenčných podmienok, spotreby a charakteru surovín, spotreby vody, využívania energie a vzniku odpadu; na používané techniky, súvisiace monitorovanie, medzizložkové vplyvy, hospodársku a technickú únosnosť a ich vývoj a na najlepšie dostupné techniky a nové techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených v článku 13 ods. 2 písm. a) a b) uvedenej smernice. |
(3) |
„Závery o BAT“ vymedzené v článku 3 ods. 12 smernice 2010/75/EÚ sú kľúčovým prvkom referenčných dokumentov o BAT a stanovujú sa v nich závery o najlepších dostupných technikách, ich opis, informácie na hodnotenie ich uplatniteľnosti, úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, súvisiace monitorovanie, súvisiace úrovne spotreby a prípadne relevantné opatrenia na sanáciu lokality. |
(4) |
V súlade s článkom 14 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ závery o BAT slúžia ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II uvedenej smernice. |
(5) |
V článku 15 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ sa vyžaduje, aby príslušný orgán stanovil emisné limity, ktoré zabezpečujú, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5 smernice 2010/75/EÚ. |
(6) |
V článku 15 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ sa stanovujú odchýlky od požiadavky stanovenej v článku 15 ods. 3, ktoré možno uplatniť len vtedy, ak náklady na dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami neúmerne presahujú environmentálny prínos z dôvodov geografickej polohy, miestnych podmienok životného prostredia príslušného zariadenia alebo technických charakteristík príslušného zariadenia. |
(7) |
V článku 16 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ sa stanovuje, že požiadavky povolenia v oblasti monitorovania uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) smernice majú vychádzať zo záverov o monitorovaní opísaných v záveroch o BAT. |
(8) |
V súlade s článkom 21 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ príslušný orgán do štyroch rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT prehodnotí a v prípade potreby aktualizuje všetky podmienky povolenia a zabezpečí, aby zariadenie tieto podmienky povolenia dodržiavalo. |
(9) |
Rozhodnutím zo 16. mája 2011, ktorým sa zriaďuje fórum na výmenu informácií podľa článku 13 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (2) zriadila Komisia fórum zložené zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu životného prostredia. |
(10) |
V súlade s článkom 13 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ získala Komisia 20. septembra 2013 stanovisko tohto fóra, zriadeného rozhodnutím zo 16. mája 2011, k navrhovanému obsahu referenčného dokumentu o BAT pre rafináciu minerálnych olejov a plynu a toto stanovisko zverejnila. |
(11) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 75 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Závery o BAT pre rafináciu minerálnych olejov a plynu uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa prijímajú.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 9. októbra 2014
Za Komisiu
Janez POTOČNIK
člen Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.
(2) Ú. v. EÚ C 146, 17.5.2011, s. 3.
PRÍLOHA
ZÁVERY O BAT PRE RAFINÁCIU MINERÁLNYCH OLEJOV A PLYNU
ROZSAH PÔSOBNOSTI | 41 |
VŠEOBECNÉ ASPEKTY | 43 |
Priemerované obdobia a referenčné podmienky pre emisie do ovzdušia | 43 |
Prepočet koncentrácie emisií na referenčnej úrovni kyslíka | 44 |
Priemerované obdobia a referenčné podmienky pre emisie do vody | 44 |
VYMEDZENIE POJMOV | 44 |
1.1. |
Všeobecné závery o BAT pre rafináciu minerálnych olejov a plynu | 46 |
1.1.1. |
Systémy environmentálneho manažérstva | 46 |
1.1.2. |
Energetická účinnosť | 47 |
1.1.3. |
Skladovanie pevných materiálov a manipulácia s nimi | 48 |
1.1.4. |
Monitorovanie emisií do ovzdušia a kľúčových parametrov procesov | 48 |
1.1.5. |
Prevádzkovanie systémov čistenia odpadových plynov | 49 |
1.1.6. |
Monitorovanie emisií do ovzdušia a vody | 50 |
1.1.7. |
Emisie do vody | 50 |
1.1.8. |
Vznik odpadu a nakladanie s ním | 52 |
1.1.9. |
Hluk | 53 |
1.1.10. |
Závery o BAT pre integrované riadenie rafinérie | 53 |
1.2. |
Závery o BAT pre proces alkylácie | 54 |
1.2.1. |
Proces alkylácie kyselinou fluorovodíkovou | 54 |
1.2.2. |
Proces alkylácie kyselinou sírovou | 54 |
1.3. |
Závery o BAT pre procesy výroby základového oleja | 54 |
1.4. |
Závery o BAT pre proces výroby bitúmenu | 55 |
1.5. |
Závery o BAT pre proces fluidného katalytického krakovania | 55 |
1.6. |
Závery o BAT pre proces katalytického reformovania | 59 |
1.7. |
Závery o BAT pre procesy koksovania | 60 |
1.8. |
Závery o BAT pre proces odsoľovania | 62 |
1.9. |
Závery o BAT pre poľné horáky | 62 |
1.10. |
Závery o BAT pre proces éterifikácie | 68 |
1.11. |
Závery o BAT pre proces izomerizácie | 69 |
1.12. |
Závery o BAT pre rafinérie zemného plynu | 69 |
1.13. |
Závery o BAT pre proces destilácie | 69 |
1.14. |
Závery o BAT pre proces spracovania výrobkov | 69 |
1.15. |
Závery o BAT pre procesy skladovania a manipulácie | 70 |
1.16. |
Závery o BAT pre visbreaking a iné tepelné procesy | 71 |
1.17. |
Závery o BAT pre spracovanie síry z odpadových plynov | 72 |
1.18. |
Závery o BAT pre spaľovanie | 72 |
1.19. |
Závery o BAT pre integrované riadenie emisií | 73 |
GLOSÁR | 75 |
1.20. |
Opis techník v oblasti prevencie a kontroly emisií do ovzdušia | 75 |
1.20.1. |
Prach | 75 |
1.20.2. |
Oxidy dusíka (NOX) | 76 |
1.20.3. |
Oxidy síry (SOX) | 77 |
1.20.4. |
Kombinované techniky (SOX, NOX a prach) | 79 |
1.20.5. |
Oxid uhoľnatý (CO) | 79 |
1.20.6. |
Prchavé organické zlúčeniny (VOC) | 79 |
1.20.7. |
Ostatné techniky | 81 |
1.21. |
Opis techník na prevenciu a kontrolu emisií do vody | 82 |
1.21.1. |
Predúprava odpadových vôd | 82 |
1.21.2. |
Čistenie odpadových vôd | 82 |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
Tieto závery o BAT sa vzťahujú na určité priemyselné činnosti uvedené v oddiele 1.2 prílohy I k smernici 2010/75/EÚ, a to: Rafinácia minerálnych olejov a plynu.
Tieto závery o BAT sa týkajú najmä týchto procesov a činností:
Činnosť |
Čiastkové činnosti alebo procesy v rámci činnosti |
Alkylácia |
Všetky procesy alkylácie: kyselina fluorovodíková (HF), kyselina sírová (H2SO4) a kyselina v pevnej fáze |
Výroba základového oleja |
Odasfaltovanie, extrakcia aromatických látok, výroba parafínov a selektívna rafinácia olejov |
Výroba asfaltov |
Všetky technológie od skladovania po aditiváciu finálneho výrobku |
Katalytické krakovanie |
Všetky typy jednotiek katalytického krakovania, napríklad fluidné katalytické krakovanie |
Katalytické reformovanie |
Kontinuálne, cyklické a poloregeneratívne katalytické reformovanie |
Koksovanie |
Pozdržné a fluidné koksovanie. Kalcinácia koksu |
Chladenie |
Chladiace techniky používané v rafinériách |
Odsoľovanie |
Odsoľovanie surovej ropy |
Spaľovacie jednotky na výrobu energie |
Spaľovacie jednotky spaľujúce rafinérske palivá, okrem jednotiek používajúcich len tradičné alebo komerčné palivá |
Éterifikácia |
Výroba chemických látok (napr. alkoholov a éterov ako MTBE, ETBE a TAME) používaných ako prídavné látky do motorových palív |
Separácia plynu |
Oddeľovanie ľahkých frakcií surovej ropy, napr. rafinérsky vykurovací plyn (RFG), skvapalnený ropný plyn (LPG) |
Hydrogenačné procesy |
Procesy hydrokrakovania, hydrorafinácie, hydroúpravy, hydrokonverzie, hydrospracovania a hydrogenácie |
Výroba vodíka |
Parciálna oxidácia, reformovanie parou, reformovanie vyhrievaným plynom a čistenie vodíka |
Izomerizácia |
Izomerizácia uhľovodíkov C4, C5 a C6 |
Zariadenia na spracovanie zemného plynu |
Spracovanie zemného plynu vrátane jeho skvapalňovania |
Polymerizácia |
Polymerizácia, dimerizácia a kondenzácia |
Primárna destilácia |
Atmosférická a vákuová destilácia |
Úprava produktov |
Odsírovanie a úpravy konečného výrobku |
Skladovanie materiálov z rafinácie a manipulácia s nimi |
Skladovanie, miešanie, stáčanie a loženie materiálov z rafinácie |
Znižovanie viskozity a iné tepelné úpravy |
Tepelná úprava, ako napríklad znižovanie viskozity alebo tepelné spracovanie plynu |
Spracovanie odpadových plynov |
Techniky na obmedzenie alebo zníženie emisií do ovzdušia |
Čistenie odpadových vôd |
Techniky čistenia odpadových vôd pred vypustením |
Nakladanie s odpadom |
Techniky na prevenciu alebo zníženie tvorby odpadu |
Tieto závery o BAT sa nevzťahujú na tieto činnosti ani procesy:
— |
prieskum a ťažba ropy a zemného plynu, |
— |
preprava ropy a zemného plynu, |
— |
predaj a distribúcia produktov. |
Ďalšie referenčné dokumenty, ktoré môžu byť relevantné pre tieto činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto závery o BAT, sú:
Referenčný dokument |
Predmet |
Spoločné systémy čistenia odpadových vôd a plynov/nakladania s nimi v chemickom priemysle (Common Waste Water and Waste Gas Treatment/Management Systems in the Chemical Sector, CWW) |
Technológie spracovanie odpadových vôd a ich čistenie |
Priemyselné chladiace systémy (Industrial Cooling Systems, ICS) |
Chladenie |
Hospodárska únosnosť a medzizložkové vplyvy techník (Economic and Cross-Media Effects, ECM) |
Hospodárska únosnosť techník a ich vplyv na iné zložky životného prostredia |
Emisie vznikajúce pri skladovaní (Emissions from Storage, EFS) |
Skladovanie, miešanie, stáčanie a loženie materiálov z rafinérie |
Energetická účinnosť (Energy Efficiency, ENE) |
Integrované riadenie rafinérií a energetickej účinnosti |
Veľké spaľovacie zariadenia (Large Combustion Plants, LCP) |
Spaľovanie bežných a komerčných palív |
Veľkoobjemová výroba anorganických chemikálií – amoniak, kyseliny a hnojivá (Large Volume Inorganic Chemicals – Ammonia, Acids and Fertilisers Industries, LVIC-AAF) |
Parné reformovanie a čistenie vodíka |
Veľkoobjemový priemysel organickej chémie (Large Volume Organic Chemical Industry, LVOC) |
Proces éterifikácie (výroba MTBE, ETBE a TAME) |
Spaľovanie odpadu (Waste Incineration, WI) |
Spaľovanie odpadu |
Spracovanie odpadu (Waste Treatment, WT) |
Spracovanie odpadu |
Všeobecné zásady monitorovania (General Principles of Monitoring, MON) |
Monitorovanie emisií do ovzdušia a vody |
VŠEOBECNÉ ASPEKTY
Techniky uvedené a opísané v týchto záveroch o BAT nie sú normatívne ani úplné. Na zabezpečenie prinajmenšom rovnocennej úrovne ochrany životného prostredia možno použiť aj iné techniky.
Pokiaľ nie je uvedené inak, tieto závery o BAT sú platné všeobecne.
Priemerované obdobia a referenčné podmienky pre emisie do ovzdušia
Pokiaľ sa neuvádza inak, úrovne emisií spojené s najlepšími dostupnými technikami (BAT-AEL), pokiaľ ide o emisie do ovzdušia, uvádzané v týchto záveroch o BAT, sa týkajú koncentrácií vyjadrených ako hmotnosť emitovanej látky na objem odpadového plynu za štandardných podmienok: suchý plyn, teplota 273,15 K, tlak 101,3 kPa.
Pre kontinuálne merania |
BAT-AEL sa vzťahujú na priemerné mesačné hodnoty, ktoré sú priemerom všetkých platných priemerných hodinových hodnôt nameraných počas jedného mesiaca. |
Pre periodické merania |
BAT-AEL sa vzťahujú na priemernú hodnotu troch náhodných meraní, každého v trvaní najmenej 30 minút. |
V prípade spaľovacích jednotiek, procesov katalytického krakovania a jednotiek výroby síry z odpadového plynu sú referenčné podmienky uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1
Referenčné podmienky pre BAT-AEL týkajúce sa emisií do ovzdušia
Činnosti |
Jednotka |
Referenčné podmienky kyslíka |
Spaľovacie jednotky využívajúce kvapalné alebo plynné palivá s výnimkou plynových turbín a motorov |
mg/Nm3 |
Objemová koncentrácia kyslíka 3 % |
Spaľovacie jednotky využívajúce tuhé palivá |
mg/Nm3 |
Objemová koncentrácia kyslíka 6 % |
Plynové turbíny (vrátane plynových turbín s kombinovaným cyklom (CCGT) a motory |
mg/Nm3 |
Objemová koncentrácia kyslíka 15 % |
Proces katalytického krakovania (regenerátor) |
mg/Nm3 |
Objemová koncentrácia kyslíka 3 % |
Jednotka na výrobu síry z odpadových plynov (1) |
mg/Nm3 |
Objemová koncentrácia kyslíka 3 % |
Prepočet koncentrácie emisií na referenčnej úrovni kyslíka
Vzorec na výpočet koncentrácie emisií na referenčnej úrovni kyslíka (pozri tabuľku 1) sa uvádza ďalej v texte.
kde:
ER (mg/Nm3) |
: |
koncentrácia emisií vzťahujúca sa na referenčnú úroveň kyslíka OR |
OR (obj. %) |
: |
referenčná úroveň kyslíka |
ER (mg/Nm3) |
: |
koncentrácia emisií vzťahujúca sa na nameranú úroveň kyslíka OM |
OM (obj. %) |
: |
nameraná úroveň kyslíka |
Priemerované obdobia a referenčné podmienky pre emisie do vody
Pokiaľ sa neuvádza inak, úrovne emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami (BAT-AEL), pokiaľ ide o emisie do vody, uvádzané v týchto záveroch o BAT sa vzťahujú na hodnoty koncentrácie (hmotnosť emitovaných látok pripadajúca na objem vody) vyjadrené v mg/l.
Pokiaľ nie je uvedené inak, priemerované obdobia súvisiace s BAT-AEL sú vymedzené takto:
Denný priemer |
Priemer za 24 hodín odberu vzoriek ako zlievanej vzorky zodpovedajúcej prietoku, alebo vzorky úmernej času za predpokladu, že sa preukáže dostatočná stabilita toku |
Ročný/mesačný priemer |
Priemer všetkých denných priemerných hodnôt získaných za rok/mesiac, vážených podľa denných prietokov |
VYMEDZENIE POJMOV
Na účely týchto záverov o BAT sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
Použitý pojem |
Vymedzenie pojmu |
Jednotka |
Segment/podčasť zariadenia, v ktorom sa vykonávajú osobitné operácie spracovania. |
Nová jednotka |
Jednotka prvýkrát povolená v lokalite zariadenia po uverejnení týchto záverov o BAT alebo úplne nahradenie jednotky na existujúcich základoch zariadenia po uverejnení týchto záverov o BAT. |
Existujúca jednotka |
Jednotka, ktorá nie je nová jednotka. |
Odplyny z procesu |
Vznikajúci plyn vyrobený v rámci procesu, ktorý sa čistí napr. v jednotke odsírenia kyslého plynu a v jednotke výroby síry (SRU). |
Spaliny |
Odpadový plyn vypúšťaný z jednotky po oxidácii, vo všeobecnosti po spaľovaní (napr. regenerátor, Clausova jednotka). |
Koncový plyn |
Bežný názov odplynov z jednotiek na výrobu síry (spravidla ide o Clausov proces). |
VOC |
Prchavé organické zlúčeniny podľa vymedzenia v článku 3 ods. 45 smernice 2010/75/EÚ. |
NMVOC |
Prchavé organické zlúčeniny okrem metánu. |
Difúzne emisie prchavých organických zlúčenín |
Neoriadené emisie VOC, ktoré nie sú odvádzané prostredníctvom špecifických emisných bodov, ako sú komíny. Môžu vzniknúť v „plošných“ zdrojoch (napr. nádržiach) alebo v „bodových“ zdrojoch (napr. v prírube potrubia). |
NOX vyjadrený ako NO2 |
Celkové množstvo oxidu dusnatého (NO) a oxidu dusičitého (NO2) vyjadrené ako NO2. |
SOX vyjadrený ako SO2 |
Celkové množstvo oxidu siričitého (SO2) a oxidu sírového (SO3) vyjadrené ako SO2. |
H2S |
Sírovodík. Karbonylsulfid a merkaptán nie sú zahrnuté. |
Chlorovodík vyjadrený ako HCl |
Všetky plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl. |
Fluorovodík vyjadrený ako HF |
Všetky plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF. |
Jednotka FCC |
Fluidné katalytické krakovanie: konverzný proces spracovania ťažkých uhľovodíkov, ktorý využíva teplo a katalyzátor na rozklad väčších molekúl uhľovodíkov na ľahšie molekuly. |
SRU |
Jednotka výroby síry. Pozri vymedzenie pojmu v oddiele 1.20.3. |
Rafinérske palivo |
Tuhý, kvapalný alebo plynný horľavý materiál získaný z destilácie a konverzie pri rafinácii ropy. Príkladmi sú rafinérsky vykurovací plyn (RFG), syntézny plyny a rafinované oleje, ropný koks. |
RFG |
Rafinérsky vykurovací plyn: odplyny z destilačných alebo konverzných jednotiek používané ako palivo. |
Spaľovacia jednotka |
Jednotka na spaľovanie rafinérskeho paliva samostatne alebo s iným palivom na výrobu energie v rafinérii, ako sú kotly (s výnimkou kotlov CO), pece a plynové turbíny. |
Kontinuálne meranie |
Meranie pomocou „automatizovaného systému merania“ (AMS), alebo „systému kontinuálneho monitorovania emisií“ (SKME), ktoré sú trvalo namontované na mieste. |
Periodické meranie |
Určenie meraných veličín v stanovených časových intervaloch s použitím manuálnych alebo automatizovaných referenčných metód. |
Nepriame monitorovanie emisií do ovzdušia |
Odhad koncentrácií emisií v odpadovom plyne znečisťujúcej látky získaný prostredníctvom vhodnej kombinácie meraní náhradných parametrov (napr. obsah O2, obsah síry alebo dusíka v dávke/palive), výpočtov a pravidelnej série meraní. Používanie emisných faktorov založených na obsahu síry v palive je jedným z príkladov nepriameho monitorovania. Ďalším príkladom nepriameho monitorovania je použitie systému prediktívneho monitorovania emisií. |
Systém prediktívneho monitorovania emisií (PEMS) |
Systém na určenie koncentrácie znečisťujúcej látky v emisiách založený na jej vzťahu s viacerými kontinuálne monitorovanými parametrami spracovania (napr. spotreba palivového plynu, pomer vzduchu/paliva) a údajoch o kvalite paliva alebo dávky (napr. obsah síry) zdroja emisií. |
Prchavé kvapalné uhľovodíkové zlúčeniny |
Ropné deriváty s tlakom pár podľa Reida (RVP) viac ako 4 kPa, ako sú ťažký benzín a aromatické látky. |
Miera spätného využitia |
Percentuálny podiel NMVOC z prúdov prepravených do jednotky spätného získavania pár (VRU). |
1.1. Všeobecné závery o BAT pre rafináciu minerálnych olejov a plynu
Závery o BAT špecifické pre konkrétne procesy uvedené v oddieloch 1.2 až 1.19, sa uplatňujú popri všeobecných záveroch o BAT uvedených v tomto oddiele.
1.1.1. Systémy environmentálneho manažérstva
BAT 1. |
Na zlepšenie celkových environmentálnych vlastností zariadenia na rafináciu minerálnych olejov a plynu sa má v rámci BAT zavádzať a dodržiavať systém environmentálneho manažérstva (EMS), ktorý obsahuje všetky tieto prvky:
|
Rozsah pôsobnosti (napr. úroveň podrobnosti) a povaha systému EMS (napr. štandardizovaný alebo neštandardizovaný) vo všeobecnosti súvisia s charakterom, veľkosťou a zložitosťou zariadenia a s rozsahom prípadných vplyvov na životné prostredie.
1.1.2. Energetická účinnosť
BAT 2. |
Na účinné využívanie energie sa v rámci BAT má používať primeraná kombinácia týchto techník.
|
1.1.3. Skladovanie pevných materiálov a manipulácia s nimi
BAT 3. |
V záujme prevencie, alebo ak to nie je možné, zníženia emisií prachu zo skladovania prašných materiálov a manipulácie s nimi, sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii):
|
1.1.4. Monitorovanie emisií do ovzdušia a kľúčových parametrov procesov
BAT 4. |
V rámci BAT sa majú monitorovať emisie do ovzdušia, pomocou techník monitorovania, ktoré majú aspoň minimálnu frekvenciu uvedenú nižšie a sú v súlade s normami EN. Ak nie sú dostupné normy EN, v rámci BAT sa použijú normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej vedeckej kvality.
|
BAT 5. |
V rámci BAT sa majú monitorovať príslušné parametre procesov súvisiace s emisiami znečisťujúcich látok pri katalytickom krakovaní a spaľovacích jednotkách s použitím vhodných metód a s frekvenciou uvedenou nižšie.
|
BAT 6. |
V rámci BAT sa majú monitorovať difúzne emisie prchavých organických látok (VOC) do ovzdušia z celej lokality pomocou všetkých týchto techník:
|
Skríning a kvantifikácia miestnych emisií prostredníctvom pravidelných kampaní s optickými absorpčnými technikami, napríklad diferencovaná detekcia a meranie absorpčnej dĺžky svetla (DIAL) alebo zaclonenie solárneho toku (SOF), je užitočnou doplnkovou technikou.
Pozri oddiel 1.20.6.
1.1.5. Prevádzkovanie systémov čistenia odpadových plynov
BAT 7. |
Na prevenciu alebo zníženie emisií do ovzdušia sa v rámci BAT majú prevádzkovať jednotky na spracovanie kyslých plynov, jednotky výroby síry a všetky ostatné systémy čistenia odplynov s vysokou dostupnosťou a optimálnou kapacitou. |
Je možné stanoviť osobitné postupy pre iné ako bežné prevádzkové podmienky, najmä:
i) |
počas začiatku a ukončenia prevádzky; |
ii) |
za iných okolností, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na riadne fungovanie systémov (napr. pravidelná a mimoriadna údržba a čistenie zariadení a/alebo systému čistenia odpadových plynov); |
iii) |
v prípade nedostatočného toku odpadových plynov alebo nedostatočnej teploty, ktoré bránia využitiu plnej kapacity systému čistenia odpadových plynov. |
BAT 8. |
Na prevenciu a zníženie emisií amoniaku (NH3) do ovzdušia využitím selektívnej katalytickej redukcie (SCR) alebo selektívnej nekatalytickej redukcie (SNCR) sa v rámci BAT majú udržiavať vhodné prevádzkové podmienky systémov SCR alebo SNCR na čistenie odpadových plynov, s cieľom obmedziť emisie nezreagovaného NH3. Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 2. Tabuľka 2 Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie amoniaku (NH3) do ovzdušia v prípade jednotky na spaľovanie alebo spracúvanie využívajúcej techniky SCR alebo SNCR
|
BAT 9. |
Na prevenciu a zníženie emisií do ovzdušia pri použitím jednotky stripovania kyslých vôd parou sa v rámci BAT majú presmerovať kyslé plyny z tejto jednotky do SRU alebo akéhokoľvek rovnocenného systému čistenia plynov. Nejde o BAT na priame spaľovanie plynov z jednotky stripovania kyslých vôd. |
1.1.6. Monitorovanie emisií do ovzdušia a vody
BAT 10. |
V rámci BAT sa majú monitorovať emisie do vody použitím techník monitorovania minimálne s frekvenciou uvedenou v tabuľke 3 a v súlade s normami EN. Ak nie sú dostupné normy EN, v rámci BAT sa použijú normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej vedeckej kvality. |
1.1.7. Emisie do vody
BAT 11. |
Na zníženie spotreby vody a množstva znečistenej vody sa v rámci BAT majú používať všetky ďalej uvedené techniky.
|
BAT 12. |
Na zníženie množstva znečisťujúcich látok v odpadových vodách vypúšťaných do recipientu sa v rámci BAT majú odstrániť nerozpustné a rozpustné znečisťujúce látky pomocou všetkých týchto techník.
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 3.
BAT 13. |
Pri ďalšom odstraňovaní organických látok alebo dusíka je potrebné, aby sa v rámci BAT používala dodatočná úprava opísaná v oddiele 1.21.2. Tabuľka 3 Úrovne emisií súvisiace s BAT pre priame vypúšťanie odpadových vôd z rafinácie minerálnych olejov a plynu a frekvencie monitorovania súvisiace s BAT (13)
|
1.1.8. Vznik odpadu a nakladanie s ním
BAT 14. |
Na prevenciu alebo, ak to nie je možné, na zníženie vzniku odpadu sa v rámci BAT musí prijať a vykonať plán nakladania s odpadom, ktorým sa podľa dôležitosti zabezpečí, aby sa odpad pripravil na opätovné použitie, recykláciu, zhodnotenie alebo zneškodnenie. |
BAT 15. |
Na zníženie objemu kalov, ktoré sa majú čistiť alebo zlikvidovať, sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
BAT 16. |
Na zníženie tvorby použitého tuhého odpadu z katalyzátorov sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
1.1.9. Hluk
BAT 17. |
Na prevenciu alebo zníženie hluku sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii):
|
1.1.10. Závery o BAT pre integrované riadenie rafinérie
BAT 18. |
Na prevenciu alebo zníženie šírenia emisií prchavých organických zlúčenín sa v rámci BAT majú používať tieto techniky:
|
1.2. Závery o BAT pre proces alkylácie
1.2.1. Proces alkylácie kyselinou fluorovodíkovou
BAT 19. |
Na zabránenie emisiám kyseliny fluorovodíkovej (HF) pochádzajúcim z procesu alkylácie kyselinou fluorovodíkovou do ovzdušia sa má v rámci BAT používať mokrá vypierka s alkalickým roztokom na čistenie nekondenzovateľných prúdov plynu pred systémom odplynenia a odventilovania. |
Pozri oddiel 1.20.3.
Táto technika je všeobecne použiteľná. Vzhľadom na nebezpečné vlastnosti kyseliny fluorovodíkovej je potrebné posúdiť bezpečnostné požiadavky.
BAT 20. |
Na zníženie emisií do vody z procesu alkylácie kyselinou fluorovodíkovou sa má v rámci BAT používať kombinácia týchto techník.
|
1.2.2. Proces alkylácie kyselinou sírovou
BAT 21. |
Na zníženie emisií do vody z procesu alkylácie kyselinou sírovou sa má v rámci BAT znížiť miera používania kyseliny sírovej prostredníctvom regenerácie použitej kyseliny a neutralizácie odpadových vôd vznikajúcich v rámci tohto procesu pred ich odvedením do čistiarne odpadových vôd. |
1.3. Závery o BAT pre procesy výroby základového oleja
BAT 22. |
Na prevenciu a zníženie emisií nebezpečných látok do ovzdušia a vody pochádzajúcich z procesov výroby základového oleja sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
1.4. Závery o BAT pre proces výroby bitúmenu
BAT 23. |
Na prevenciu a zníženie emisií do ovzdušia pochádzajúcich z procesu výroby bitúmenu sa má v rámci BAT čistiť odplyn pomocou niektorej z uvedených techník.
|
1.5. Závery o BAT pre proces fluidného katalytického krakovania
BAT 24. |
Na prevenciu alebo zníženie emisií NOX do ovzdušia pochádzajúcich z procesu katalytického krakovania (regenerátora) sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii). |
I. |
Primárne techniky alebo techniky súvisiace s procesmi, ako napríklad:
|
II. |
Sekundárne alebo koncové techniky, ako napríklad:
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 4.
Tabuľka 4
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie NOX do ovzdušia pochádzajúce z regenerátora v rámci procesu katalytického krakovania
Parameter |
Typ jednotky/spaľovací režim |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
NOX vyjadrený ako NO2 |
Nová jednotka/všetky spaľovacie režimy |
< 30 – 100 |
Existujúca jednotka/režim plného spaľovania |
< 100 – 300 (19) |
|
Existujúca jednotka/režim čiastočného spaľovania |
100 – 400 (19) |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
BAT 25. |
Na zníženie emisií prachu a kovov do ovzdušia pochádzajúcich z procesu katalytického krakovania (regenerátora), sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii). |
I. |
Primárne techniky alebo techniky súvisiace s procesmi, napr.:
|
II. |
Sekundárne alebo koncové techniky, napr.:
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 5.
Tabuľka 5
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie prachu do ovzdušia pochádzajúce z regenerátora v procese katalytického krakovania
Parameter |
Druh jednotky |
BAT-AEL (mesačný priemer) (20) mg/Nm3 |
Prach |
Nová jednotka |
10 – 25 |
Existujúca jednotka |
10 – 50 (21) |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
BAT 26. |
Na prevenciu alebo zníženie emisií SOX do ovzdušia pochádzajúcich z procesu katalytického krakovania (regenerátora) sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii). |
I. |
Primárne techniky alebo techniky súvisiace s procesmi, napr.:
|
II. |
Sekundárne alebo koncové techniky, napr.:
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 6.
Tabuľka 6
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie SO2 do ovzdušia pochádzajúce z regenerátora v rámci procesu katalytického krakovania
Parameter |
Typ jednotky/režim |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
SO2 |
Nové jednotky |
≤ 300 |
Existujúce jednotky/plné spaľovanie |
< 100 – 800 (22) |
|
Existujúce jednotky/čiastočné spaľovanie |
100 – 1 200 (22) |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
BAT 27. |
Na zníženie emisií oxidu uhoľnatého (CO) do ovzdušia pochádzajúcich z procesu katalytického krakovania (regenerátora) sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 7.
Tabuľka 7
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie oxidu uhoľnatého do ovzdušia pochádzajúce z regenerátora v rámci procesu katalytického krakovania v režime čiastočného spaľovania
Parameter |
Režim spaľovania |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
Oxid uhoľnatý vyjadrený ako CO |
Režim čiastočného spaľovania |
≤ 100 (23) |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
1.6. Závery o BAT pre proces katalytického reformovania
BAT 28. |
Na zníženie emisií polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov/furánov (PCDD/F) do ovzdušia pochádzajúcich z jednotky katalytického reformovania sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
1.7. Závery o BAT pre procesy koksovania
BAT 29. |
Na zníženie množstva emisií do ovzdušia pochádzajúcich z výrobných procesov koksovania sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii): Primárne techniky alebo techniky súvisiace s procesmi, napr.:
|
BAT 30. |
Na zníženie emisií NOX do ovzdušia pochádzajúcich z procesu kalcinácie zeleného koksu sa má v rámci BAT používať selektívna nekatalytická redukcia (SNCR). |
Pozri oddiel 1.20.2.
Použiteľnosť techniky SNCR (najmä vzhľadom na čas zotrvania a rámec teploty) môže byť obmedzená vzhľadom na špecifickosť kalcinačného procesu.
BAT 31. |
Na zníženie emisií SOX do ovzdušia pochádzajúcich z procesu kalcinácie zeleného koksu sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
BAT 32. |
Na zníženie množstva emisií prachu do ovzdušia z procesu kalcinácie zeleného koksu sa má v rámci BAT používať kombinácia týchto techník.
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 8.
Tabuľka 8
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie prachu do ovzdušia pochádzajúce z jednotky pre kalcináciu zeleného koksu
Parameter |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
Prach |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
1.8. Závery o BAT pre proces odsoľovania
BAT 33. |
Na zníženie spotreby vody a emisií do vody pochádzajúcich z procesu odsoľovania sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
1.9. Závery o BAT pre spaľovacie jednotky
BAT 34. |
Na prevenciu alebo zníženie emisií NOX do ovzdušia, pochádzajúcich zo spaľovacích jednotiek sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii). |
I. |
Primárne techniky alebo techniky súvisiace s procesmi, napr.:
|
II. |
Sekundárne alebo koncové techniky, napr.:
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľky 9, 10 a 11.
Tabuľka 9
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie NOX do ovzdušia pochádzajúce z plynovej turbíny
Parameter |
Typ zariadenia |
BAT-AEL (26) (mesačný priemer) mg/Nm3 pri 15 % O2 |
NOX vyjadrený ako NO2 |
Plynové turbíny [vrátane plynových IGCC turbín s kombinovaným cyklom (CCGT) a turbína s integrovaným kombinovaným cyklom splyňovania (IGCC)] |
40 – 120 (existujúca turbína) |
20 – 50 (nová turbína) (27) |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
Tabuľka 10
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie NOX do ovzdušia pochádzajúce z plynovej spaľovacej jednotky, s výnimkou plynových turbín
Parameter |
Druh spaľovania |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
NOX vyjadrený ako NO2 |
Spaľovanie plynu |
30 – 150 pre existujúcu jednotku (28) |
30 – 100 pre novú jednotku |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
Tabuľka 11
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie NOX do ovzdušia pochádzajúce z hybridnej spaľovacej jednotky s výnimkou plynových turbín
Parameter |
Druh spaľovania |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
NOX vyjadrený ako NO2 |
Hybridné spaľovacie jednotky |
30 – 300 |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
BAT 35. |
Na prevenciu a znižovanie emisií prachu a kovov do ovzdušia, pochádzajúcich zo spaľovacích jednotiek sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii). |
I. |
Primárne techniky alebo techniky súvisiace s procesmi, napr.:
|
II. |
Sekundárne alebo koncové techniky, napr.:
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 12.
Tabuľka 12
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie prachu do ovzdušia pochádzajúce z hybridnej spaľovacej jednotky s výnimkou plynových turbín
Parameter |
Druh spaľovania |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
Prach |
Hybridné spaľovanie |
5 – 50 |
5 – 25 pre novú jednotku < 50 MW |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
BAT 36. |
Na prevenciu alebo zníženie emisií SOX do ovzdušia pochádzajúcich zo spaľovacích jednotiek sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii). |
I. |
Primárne techniky alebo techniky súvisiace s procesom založené na výbere alebo úprave paliva, napr.:
|
II. |
Sekundárne techniky pre koncovú časť potrubí:
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľky 13 a 14.
Tabuľka 13
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie SO2 do ovzdušia pochádzajúce zo spaľovacej jednotky spaľujúcej rafinérsky vykurovací plyn (RFG), s výnimkou plynových turbín
Parameter |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
SO2 |
5 – 35 (33) |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
Tabuľka 14
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie SO2 do ovzdušia pochádzajúce z hybridnej spaľovacej jednotky s výnimkou plynových turbín a stacionárnych plynových motorov
Tieto BAT-AEL sa odvolávajú na vážené priemerné emisie z existujúcich hybridných spaľovacích jednotiek v rafinérii, s výnimkou plynových turbín a stacionárnych plynových motorov.
Parameter |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
SO2 |
35 – 600 |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
BAT 37. |
Na zníženie emisií oxidu uhoľnatého (CO) do ovzdušia pochádzajúcich zo spaľovacích jednotiek sa má v rámci BAT používať kontrola spaľovania. |
Pozri oddiel 1.20.5.
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 15.
Tabuľka 15
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie oxidu uhoľnatého do ovzdušia pochádzajúce zo spaľovacej jednotky
Parameter |
BAT-AEL (mesačný priemer) mg/Nm3 |
Oxid uhoľnatý vyjadrený ako CO |
≤ 100 |
Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 4.
1.10. Závery o BAT pre proces éterifikácie
BAT 38. |
Na zníženie množstva emisií do ovzdušia z procesu éterifikácie sa má v rámci BAT zabezpečiť primerané čistenie odplynov prostredníctvom ich presmerovania do systému rafinérskeho vykurovacieho plynu. |
BAT 39. |
V snahe zabrániť poruchám pri biologickom čistení sa má v rámci BAT používať nádrž a vhodný management výroby na kontrolu obsahu toxických látok rozpustených (napr. metanol, kyselina mravčia, étery) v prúde odpadových vôd pred konečným spracovaním. |
1.11. Závery o BAT pre proces izomerizácie
BAT 40. |
Na zníženie množstva emisií chlórovaných zlúčenín do ovzdušia sa má v rámci BAT optimalizovať používanie chlórovaných organických zlúčenín používaných na udržanie činnosti katalyzátora, keď je takýto postup zavedený, alebo používať nechlórované katalytické systémy. |
1.12. Závery o BAT pre rafinérie zemného plynu
BAT 41. |
Na zníženie emisií oxidu siričitého do ovzdušia zo zariadenia na spracovanie zemného plynu sa majú používať BAT 54. |
BAT 42. |
Na zníženie emisií oxidov dusíka (NOX) do ovzdušia pochádzajúcich zo zariadenia na spracovanie zemného plynu sa majú používať BAT 34. |
BAT 43. |
Na prevenciu emisií ortuti, ak je prítomná v neupravenom zemnom plyne sa má v rámci BAT odstraňovať ortuť a majú sa zužitkovať kaly obsahujúce ortuť na likvidáciu odpadu. |
1.13. Závery o BAT pre proces destilácie
BAT 44. |
Na prevenciu alebo zníženie vytvárania toku odpadovej vody z procesu destilácie sa majú v rámci BAT používať vodokružné vývevy alebo povrchové kondenzátory. |
Neuplatňuje sa v niektorých prípadoch revampu. Pokiaľ ide o nové jednotky, na dosiahnutie vysokého vákua (10 mm Hg) sú potrebné vákuové čerpadlá, buď v kombinácii s parnými ejektormi, alebo bez nich. Okrem toho by pre prípad zlyhania vákuového čerpadla mali byť k dispozícii náhradné diely.
BAT 45. |
Na prevenciu alebo zníženie znečisťovania vody z procesu destilácie sa má v rámci BAT presmerovať kyslá voda do jednotky stripovania kyslých vôd. |
BAT 46. |
Na prevenciu alebo zníženie emisií z destilačných jednotiek do ovzdušia sa má v rámci BAT zabezpečiť primerané spracovanie odplynov, najmä nekondenzovateľných odplynov odsírením kyslého plynu pred ďalším spracovaním. |
Všeobecne použiteľné pre ropu a vákuové destilačné jednotky. Neuplatňuje sa pre rafinérie zamerané výhradne na výrobu olejov a asfaltov s emisiami nižšími ako 1 t/d zlúčenín síry. V špecifických konfiguráciách rafinérií môže byť použitie obmedzené vzhľadom na potrebu napr. veľkých potrubí, kompresorov alebo dodatočnej kapacity amínovej vypierky
1.14. Závery o BAT pre proces spracovania výrobkov
BAT 47. |
Na zníženie množstva emisií do ovzdušia pochádzajúcich z procesu spracovania výrobkov sa má v rámci BAT zabezpečiť primerané zneškodňovanie odplynov, najmä zapáchajúceho použitého vzduchu z odsírovacích jednotiek, na účely ich zneškodnenia, napr. spaľovaním. |
Všeobecne použiteľné na procesy spracovania výrobkov, pri ktorých sa odplyny môžu bezpečne spracovávať v koncových zariadeniach. Z bezpečnostných dôvodov sa nesmie uplatňovať na odsírovacie jednotky.
BAT 48. |
Pri procese čistenia výrobkov lúhovým praním sa má na zníženie množstva odpadov a odpadových vôd v rámci BAT použiť kaskádovanie roztoku lúhu, jeho recyklovanie po vhodnej úprave ako napr. stripovaním. |
1.15. Závery o BAT pre procesy skladovania a manipulácie
BAT 49. |
Na zníženie emisií VOC do ovzdušia zo skladovania prchavých kvapalných uhľovodíkov sa v rámci BAT majú používať skladovacie nádrže s plávajúcou strechou vybavené vysoko účinnými tesneniami alebo nádržami s pevnou strechou pripojené k systému na spätné získavanie pár. |
Vysoko účinné tesnenia sú špeciálne zariadenia na obmedzenie straty pary, napr. vylepšené primárne tesnenia, ďalšie viacnásobné (sekundárne alebo terciárne) tesnenia (podľa vypareného množstva).
Použitie vysoko účinných tesnení môže byť obmedzené na renováciu existujúcich nádrží terciárnym tesnením.
BAT 50. |
Na zníženie emisií VOC do ovzdušia zo skladovania zlúčenín prchavých kvapalných uhľovodíkov sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
BAT 51. |
Na prevenciu alebo zníženie emisií do pôdy a podzemných vôd zo skladovania zlúčenín kvapalných uhľovodíkov sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii).
|
BAT 52. |
Na prevenciu alebo zníženie emisií VOC do ovzdušia pri stáčaní a plnení prchavých kvapalných uhľovodíkov sa v rámci BAT majú používať tieto techniky (samostatne alebo v kombinácii) na dosiahnutie návratnosti aspoň 95 %.
|
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 16.
Tabuľka 16
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie nemetánových prchavých organických zlúčenín a benzénu do ovzdušia pochádzajúce zo stáčania a plnenia prchavých kvapalných uhľovodíkov
Parameter |
BAT-AEL (hodinový priemer) (36) |
NMVOC |
|
Benzén (38) |
< 1 mg/Nm3 |
1.16. Závery o BAT pre visbreaking a iné tepelné procesy
BAT 53. |
Na zníženie množstva znečisťujúcich látok do vody z procesu visbreaking a iných tepelných procesov sa má v rámci BAT zabezpečiť primerané čistenie tokov odpadovej vody použitím techník BAT 11. |
1.17. Závery o BAT pre výrobu síry z odpadových plynov
BAT 54. |
Na zníženie emisií síry do ovzdušia z výstupných plynov obsahujúcich sulfidy vodíka (H2S) sa v rámci BAT majú používať všetky uvedené techniky.
|
Úrovne výsledkov v oblasti životného prostredia súvisiace s BAT (BAT-AEPL): Pozri tabuľku 17.
Tabuľka 17
Úrovne výsledkov v oblasti životného prostredia súvisiace s BAT pre systém zachytávania síry (H2S) z odpadových plynov
|
Úroveň výsledkov v oblasti životného prostredia súvisiaca s BAT (mesačný priemer) |
Odstránenie kyslého plynu |
Dosiahnutie účinnosti zachytenia sulfidov vodíka (H2S) v čistenom RFG s cieľom dosiahnuť BAT-AEL spaľovania plynu pre BAT 36 |
Účinnosť zachytávania síry (40) |
Nová jednotka: 99,5 – > 99,9 % |
Existujúca jednotka: ≥ 98,5 % |
Súvisiace monitorovanie je opísané v BAT 4.
1.18. Závery o BAT pre poľné horáky
BAT 55. |
Na prevenciu emisií do ovzdušia zo spaľovania na poľných horákoch má spaľovanie v rámci BAT používať len z bezpečnostných dôvodov alebo v prípade mimoriadnych prevádzkových podmienok (napr. nábehy výrobných jednotiek, odstavenie). |
BAT 56. |
V záujme zníženia množstva emisií do ovzdušia z poľných horákov, ak je takéto spaľovanie nevyhnutné, sa v rámci BAT majú používať tieto techniky:
|
1.19. Závery o BAT pre integrované riadenie emisií
BAT 57. |
Na dosiahnutie celkového zníženia emisií NOX do ovzdušia pochádzajúcich zo spaľovacích jednotiek a jednotiek fluidného katalytického krakovania (FCC) sa v rámci BAT majú používať techniky integrovaného riadenia emisií ako alternatíva k uplatňovaniu BAT 24a BAT 34. |
Táto technika spočíva v riadení emisií NOX z niekoľkých alebo všetkých spaľovacích jednotiek a jednotiek FCC v rafinérii integrovaným spôsobom, a to vykonávaním a prevádzkou najvhodnejšej kombinácie BAT v rôznych dotknutých jednotkách a monitorovaním ich účinnosti tak, že výsledné celkové emisie sa rovnajú alebo sú nižšie ako emisie, ktoré by sa dosiahli prostredníctvom uplatňovania BAT-AEL medzi jednotkami podľa BAT 24 a BAT 34.
Táto technika je obzvlášť vhodná pre rafinérie ropy:
— |
s ohľadom na komplexnosť zariadení, rozmanitosť a zložitosť jednotiek spaľovania a spracúvania prepojených z hľadiska ich východiskových surovín a dodávky energie, |
— |
s častými úpravami procesu v závislosti od kvality dodávanej surovej ropy, |
— |
z technických dôvodov použiť časť zvyškov z procesov ako vlastné palivá, čo spôsobuje časté úpravy zmesi paliva podľa procesných požiadaviek. |
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 18.
Okrem toho pre všetky nové spaľovacie jednotky alebo nové jednotky FCC zahrnuté do integrovaného systému riadenia emisií sa naďalej uplatňujú BAT-AEL uvedené v BAT 24 a BAT 34.
Tabuľka 18
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie NOX do ovzdušia pri uplatňovaní BAT 57
BAT-AEL pre emisie NOX z jednotiek, na ktoré sa vzťahuje BAT 57, vyjadrené v mg/Nm3 ako priemerná mesačná hodnota sú rovné alebo menšie ako vážený priemer koncentrácií NOX (vyjadrený v mg/Nm3 ako mesačný priemer), ktorý by sa dosiahol v praxi v každej z týchto jednotiek uplatnením techník, ktoré by jednotkám umožnili, aby splnili tieto požiadavky:
a) |
pre jednotky katalytického krakovania (regenerátora): rozsah BAT-AEL stanovený v tabuľke 4 (BAT 24); |
b) |
pre spaľovacie jednotky spaľujúce rafinérske palivá samostatne alebo súčasne s inými palivami: rozsah BAT-AEL stanovený v tabuľkách 9, 10 a 11 (BAT 34). |
Táto BAT-AEL je vyjadrená týmto vzorcom:
Poznámky:
1. |
Platné referenčné podmienky pre kyslík sú uvedené v tabuľke 1. |
2. |
Váženie úrovne emisií jednotlivých jednotiek sa vykonáva na základe rýchlosti prúdenia dymových plynov príslušnej jednotky vyjadrenej ako priemerná mesačná hodnota (Nm3/hod.), ktorá je reprezentatívna pre bežnú prevádzku danej jednotky v rafinérii (uplatňovanie referenčných podmienok v poznámke 1). |
3. |
V prípade podstatných a štrukturálnych zmien paliva, ktoré ovplyvňujú uplatniteľné BAT-AEL pre jednotku alebo iné podstatné a štrukturálne zmeny v charaktere alebo fungovaní príslušných jednotiek, alebo v prípade ich náhrady, rozšírenia alebo doplnenia spaľovacích jednotiek alebo jednotiek FCC, sa BAT-AEL vymedzená v tabuľke 18 musí podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom upraviť. |
Monitorovanie súvisiace s BAT 57
BAT pre monitorovanie emisií NOX v rámci techniky integrovaného riadenia emisií je ako v BAT 4, doplnené nasledujúcim:
— |
plán monitorovania vrátane opisu postupov monitorovania, zoznam zdrojov emisií a zdrojových prúdov (výrobky, odpadové plyny) monitorované pre každý proces a opis použitej metodiky (výpočtov, meraní) a východiskové predpoklady a súvisiace úrovne spoľahlivosti, |
— |
nepretržité monitorovanie rýchlosti prúdenia dymových plynov z príslušných jednotiek, a to buď prostredníctvom priameho merania alebo iným rovnocenným spôsobom, |
— |
systém správy údajov na zber, spracovanie a oznamovanie všetkých monitorovaných údajov potrebných na určenie emisií zo zdrojov, na ktoré sa vzťahuje technika integrovaného riadenia emisií. |
BAT 58. |
Na dosiahnutie celkového zníženia emisií SO2 do ovzdušia pochádzajúcich zo spaľovacích jednotiek, jednotiek fluidného katalytického krakovania (FCC) a jednotiek výroby síry z odpadových plynov sa v rámci BAT majú používať techniky integrovaného riadenia emisií ako alternatíva k uplatňovaniu BAT 26, BAT 36 a BAT 54. |
Táto technika spočíva v riadení emisií SO2 z niekoľkých alebo všetkých spaľovacích jednotiek, jednotiek FCC a jednotiek výroby síry z odpadového plynu v rafinérii integrovaným spôsobom, a to vykonávaním a prevádzkou najvhodnejšej kombinácie BAT v rôznych dotknutých jednotkách a monitorovaním ich účinnosti tak, že výsledné celkové emisie sa rovnajú alebo sú nižšie ako emisie, ktoré by sa dosiahli prostredníctvom uplatňovania BAT-AEL medzi jednotkami podľa BAT 26 a BAT 36, ako aj v BAT-AEPL podľa BAT 54.
Táto technika je obzvlášť vhodná pre rafinérie ropy:
— |
s ohľadom na komplexnosť zariadení, rozmanitosť a zložitosť jednotiek spaľovania a spracúvania prepojených z hľadiska ich východiskových surovín a dodávky energie, |
— |
s častými úpravami procesu v závislosti od kvality dodávanej surovej ropy, |
— |
z technických dôvodov použiť časť zvyškov z procesov ako vnútorné palivá, čo spôsobuje časté úpravy zmesi paliva podľa procesných požiadaviek. |
Úrovne emisií súvisiace s BAT: Pozri tabuľku 19.
Okrem toho sa pre všetky nové spaľovacie jednotky, nové jednotky FCC alebo nové jednotky zachytávania síry z odpadového plynu zahrnuté do integrovaného systému riadenia emisií, uplatňujú BAT-AEL uvedené v BAT 26 a BAT 36 a BAT-AEPL uvedené v BAT 54.
Tabuľka 19
Úrovne emisií súvisiace s BAT pre emisie SO2 do ovzdušia pri uplatňovaní BAT 58
BAT-AEL pre emisie SO2 z jednotiek, na ktoré sa vzťahuje BAT 58, vyjadrené v mg/Nm3 ako priemerná mesačná hodnota, sú rovné alebo menšie ako vážený priemer koncentrácií SO2 (vyjadrené v mg/Nm3 ako mesačný priemer), ktorý by sa dosiahol uplatnením v praxi v každej z týchto jednotiek techniky, ktoré by príslušným jednotkám umožnili, aby splnili tieto požiadavky:
a) |
pre jednotky katalytického krakovania (regenerátora): rozsah BAT-AEL stanovený v tabuľke 6 (BAT 26); |
b) |
pre spaľovacie jednotky spaľujúce rafinérske palivá samostatne alebo súčasne s inými palivami: rozsah BAT-AEL stanovený v tabuľkách 13 a 14 (BAT 36) a |
c) |
pre jednotky zachytávania síry z odpadového plynu: rozsah BAT-AEPL stanovený v tabuľke 17 (BAT 54). |
Táto BAT-AEL je vyjadrená týmto vzorcom:
Poznámky:
1. |
Platné referenčné podmienky pre kyslík sú uvedené v tabuľke 1. |
2. |
Výpočet váženého priemeru emisií jednotlivých jednotiek sa vykonáva na základe rýchlosti prúdenia dymových plynov príslušnej jednotky, vyjadrenej ako priemerná mesačná hodnota (Nm3/hod.), ktorá je reprezentatívna pre bežnú prevádzku danej jednotky v rafinérii (uplatňovanie referenčných podmienok v poznámke 1). |
3. |
V prípade podstatných a štrukturálnych zmien paliva, ktoré ovplyvňujú uplatniteľné BAT-AEL pre jednotku alebo iné významné a štrukturálne zmeny v charaktere alebo fungovaní príslušných jednotiek, alebo v prípade ich náhrady, rozšírenia alebo doplnenia spaľovacích jednotiek alebo jednotiek FCC, sa BAT-AEL vymedzená v tabuľke 19 musí podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom upraviť. |
Monitorovanie súvisiace s BAT 58
BAT pre monitorovanie emisií SO2 v rámci prístupu integrovaného riadenia emisií je ako v BAT 4 doplnené nasledujúcim:
— |
plán monitorovania vrátane opisu postupov monitorovania, zoznam zdrojov emisií a zdrojových prúdov (výrobky, odpadové plyny) monitorované pre každý proces a opis použitej metodiky (výpočtov, meraní) a východiskové predpoklady a súvisiace úrovne spoľahlivosti, |
— |
nepretržité monitorovanie rýchlosti prúdenia dymových plynov z príslušných jednotiek, a to buď prostredníctvom priameho merania alebo iným rovnocenným spôsobom, |
— |
systém správy údajov na zber, spracovanie a oznamovanie všetkých monitorovaných údajov potrebných na určenie emisií zo zdrojov, na ktoré sa vzťahuje technika integrovaného riadenia emisií. |
GLOSÁR
1.20. Opis techník v oblasti prevencie a kontroly emisií do ovzdušia
1.20.1. Prach
Technika |
Opis |
Elektrostatický odlučovač (ESP) |
Elektrostatické odlučovače fungujú tak, že častice sa nabijú a oddeľujú pod vplyvom elektrického poľa. Elektrostatické odlučovače sú schopné fungovať v širokej škále podmienok. Účinnosť odlučovania môže závisieť od počtu oblastí, času zotrvania (veľkosť), katalyzačných vlastností a hlavných zariadení na odstraňovanie častíc. V jednotkách FCC sa bežne používajú 3 a 4-pólové odlučovače. ESP sa môžu používať v suchom režime alebo so vstrekovaním amoniaku na zlepšenie zberu častíc. Pri kalcinácii zeleného koksu sa účinnosť zachytávania ESP môže znížiť v dôsledku problému týkajúceho sa elektrického náboja častíc koksu. |
Viacstupňové cyklónové separátory |
Cyklónové zberné zariadenie alebo systém nainštalovaný po dvoch fázach cyklónov. Všeobecne známe ako separátor tretej fázy, bežná konfigurácia pozostáva z jednej nádrže obsahujúcej mnohé konvenčné cyklóny alebo vylepšenej tzv. swirl-tube technológie. V prípade FCC závisí výkonnosť najmä od koncentrácie častíc a veľkosti rozloženia častíc katalyzátora nadväzujúcich na vnútorné cyklóny regenerátora. |
Odstredivé práčky |
Odstredivé práčky kombinujú princíp cyklónu a intenzívny kontakt s vodou, napr. Venturiho práčky. |
Tretí stupeň filtrácie spalín |
Spätné keramické alebo spekané kovové filtre, z ktorých sa pevné látky po zadržaní na povrchu ako koláč vytlačia spätným tokom. Vytlačené pevné látky sa potom vylúčia z filtračného systému. |
1.20.2. Oxidy dusíka (NOX)
Technika |
Opis |
||||
Úpravy v oblasti spaľovania |
|||||
Viacstupňové spaľovanie |
|
||||
Recirkulácia spalín |
Opätovné vháňanie spalín z pece do plameňa s cieľom znížiť obsah kyslíka, a tým teplotu plameňa. Špeciálne horáky využívajúce vnútornú recirkuláciu spalín, ktoré ochladzujú spodok plameňa a znižujú obsah kyslíka v najhorúcejšej časti plameňov. |
||||
Používanie horákov s nízkou produkciou NOX (LNB) |
Technika (vrátane horákov s ultra nízkou produkciou NOX) je založená na zásadách zníženia špičkových teplôt plameňa, pričom sa oneskorí, ale dokončí spaľovanie, a zvýši sa prestup tepla (zvýšená emisivita plameňa). Môže byť spojená s upravenou konštrukciou spaľovacej komory pece. Konštrukcia horákov s ultra nízkou produkciou NOX (ULNB) zahŕňa stupňovanie spaľovania (vzduch/palivo) a recirkuláciu dymových plynov. Suché horáky s nízkou produkciou NOX (DLNB) sa používajú na plynové turbíny. |
||||
Optimalizácia spaľovania |
Na základe stáleho monitorovania vhodných parametrov spaľovania (napr. obsah O2, CO, palivo na vzduchu (alebo kyslík), nespálené komponenty) táto technika využíva technológie na kontrolu v záujme dosiahnutia čo najlepších podmienok spaľovania. |
||||
Vstrekovanie riedidla |
Inertné riedidlá, napr. dymový plyn, para, voda, dusík pridávané do spaľovacieho zariadenia znižujú teplotu plameňa, a tým aj koncentráciu NOX v dymových plynoch. |
||||
Selektívna katalytická redukcia (SCR) |
Táto technika je založená na redukcii NOX na dusík v katalytickom lôžku reakciou s amoniakom (zvyčajne vodný roztok) pri optimálnej prevádzkovej teplote približne 300 – 450 °C. Môže sa použiť jedna alebo viaceré vrstvy katalyzátora. Vyššia redukcia NOX sa dosiahne s použitím väčších množstiev katalyzátora (dve vrstvy). |
||||
Selektívna nekatalytická redukcia (SNCR) |
Táto technika sa zakladá na redukcii NOX na dusík reakciou s amoniakom alebo močovinou pri vysokej teplote. Rámec prevádzkovej teploty by sa mal udržiavať medzi 900 °C a 1 050 °C na optimálnu reakciu. |
||||
Nízkoteplotná oxidácia NOX |
Proces oxidácie pri nízkej teplote vháňa do dymových plynov ozón pri optimálnej teplote pod 150 °C s cieľom oxidovať nerozpustný NO a NO2 na vysoko rozpustný N2O5. N2O5 sa odstraňuje pri mokrom praní vytváraním odpadových vôd so zriedenou kyselinou dusičnou, ktorá sa môže používať pri procesoch v zariadení alebo neutralizovať na účely uvoľnenia, pričom môže byť potrebné ďalšie odstránenie dusíka. |
1.20.3. Oxidy síry (SOX)
Technika |
Opis |
||||||||
Spracovanie rafinérskeho vykurovacieho plynu (RFG) |
Niektoré rafinérske vykurovacie plyny nemusia pri zdroji obsahovať síru (napr. plyny z procesov katalytického reformovania a izomerizácie), ale pri väčšine ostatných procesov vznikajú plyny s obsahom síry (napr. z výstupných plynov zo znižovania viskozity, hydrogenizácie alebo jednotiek katalytického krakovania). Tieto prúdy plynu si vyžadujú primerané spracovanie plynu na odsírenie (napr. pomocou odstraňovania kyslých plynov – pozri nižšie – na odstránenie H2S) predtým, ako sa presmerujú do systému rafinérskeho vykurovacieho plynu |
||||||||
Odsírenie rafinérskeho vykurovacieho oleja (RFO) pomocou hydrogenácie |
Okrem výberu surovej ropy s nízkym obsahom síry možno odsírenie palív dosiahnuť pomocou procesu hydrogenácie (pozri nižšie), v rámci ktorého dochádza k hydrogenizačným reakciám, čo vedie k zníženiu obsahu síry. |
||||||||
Využívanie plynu ako náhrady kvapalného paliva |
Zníženie používania kvapalného rafinérskeho paliva (vo všeobecnosti ťažký vykurovací olej s obsahom síry, dusíka, kovov atď.) tým, že sa nahradí lokálnym skvapalneným plynom (LPG), rafinérskym vykurovacím plynom (RFG) alebo externe dodávaným plynným palivom (napr. zemný plyn) s nízkym obsahom síry a iných nežiaducich látok. Na úrovni individuálnej jednotky spaľovania je v rámci kombinovaného spaľovania na zabezpečenie stability plameňa potrebná minimálna úroveň spaľovania kvapalného paliva. |
||||||||
Použitie aditívov do katalyzátora na znižovanie SOX |
Použitie aditívov (napr. katalyzátora kovových oxidov), ktoré vnášajú síru spojenú s koksom z regenerátora späť do reaktora. Najúčinnejšia je pri úplnom spaľovacom režime než v režime rozsiahleho čiastočného spaľovania. Pozn.: Použitie prídavných látok katalyzátora na zníženie SOX môže mať škodlivý vplyv na emisie prachu zvýšením strát katalyzátora z dôvodu oteru, a na emisie NOX účasťou na podpore CO spolu s oxidáciou SO2 na SO3. |
||||||||
Hydrogenácia |
Na základe hydrogenačných reakcií, sa hydrogenácia zameriava najmä na výrobu palív s nízkym obsahom síry (napr. 10 ppm benzínu a nafty) a optimalizáciu procesu konfigurácie (konverzie ťažkých rezíduí a výroby stredného destilátu). Znižuje obsah síry, dusíka a kovov v palive. Keďže je potrebný vodík, je potrebná dostatočná výrobná kapacita. Keďže pri tejto technike dochádza v rámci spracovania plynu k prenosu síry z paliva do sírovodíka (H2S), limitujúcim faktorom môže byť aj kapacita spracovania (napr. amínovej vypierky a Clausových jednotiek). |
||||||||
Spracovanie kyslých plynov, napr. amínovou vypierkou |
Separácia kyslého plynu (najmä sírovodíka) z palivových plynov jeho rozpustením v chemickom rozpúšťadle (absorpcia). Amíny patria medzi bežne používané rozpúšťadlá. Vo všeobecnosti je to prvý krok v rámci spracovania potrebný pred výrobou elementárnej síry v SRU. |
||||||||
Jednotka výroby síry (SRU) |
Osobitná jednotka, ktorá v zásade pozostáva z Clausovho procesu výroby síry z prúdov plynu bohatého na sírovodík (H2S) zo zariadení na regeneráciu amínu a stripovania kyslej vody. Na SRU spravidla nadväzuje jednotka na spracovanie koncového plynu (TGTU), ktorá slúži na odstránenie zvyšného H2S. |
||||||||
Jednotka na spracovanie koncového plynu (TGTU) |
Okrem SRU existuje aj skupina techník zameraná na lepšie odstránenie zlúčenín síry. Možno ich rozdeliť do štyroch kategórií podľa uplatňovaných zásad:
|
||||||||
Mokrá vypierka |
V procese mokrého prania sa plynné zlúčeniny rozpúšťajú vo vhodnej kvapaline (voda alebo alkalický roztok). Možno dosiahnuť súbežné odstraňovanie pevných a plynných zlúčenín. Na nižších úrovniach mokrého prania sa dymové plyny nasycujú vodou a pred vypustením dymových plynov je potrebné separovať kvapky. Výsledná kvapalina sa musí čistiť v procese čistenia odpadových vôd a nerozpustné látky sa zachytia sedimentáciou alebo filtráciou. Podľa typu pracieho roztoku môže ísť o:
Podľa kontaktnej metódy si môžu rôzne techniky vyžadovať napr.:
Ak sú práčky určené najmä na odstránenie SOX, na efektívne odstránenie prachu je takisto potrebná vhodná konštrukcia. Účinnosť odstraňovania typického indikatívneho SOX je v rozmedzí 85 – 98 %. |
||||||||
Neregeneratívne pranie |
Roztok na báze sodíka alebo horčíka sa použije ako zásadité činidlo absorbujúce SOX vo všeobecnosti ako sírany. Techniky sú založené napr. na:
|
||||||||
Pranie morskou vodou |
Osobitný druh neregeneratívneho mokrého prania použitím alkality morskej vody ako rozpúšťadla. Vo všeobecnosti je potrebné znižovanie emisií prachu. |
||||||||
Regeneratívne pranie |
Použitie konkrétneho činidla pohlcujúceho SOX (napr. absorpčného roztoku), ktoré vo všeobecnosti umožňuje zachytávanie síry ako vedľajšieho produktu počas cyklu regenerácie, keď sa činidlo opätovne použije. |
1.20.4. Kombinované techniky (SOX, NOX a prach)
Technika |
Opis |
Mokré pranie |
Pozri oddiel 1.20.3. |
Kombinovaná technika SNOX |
Kombinovaná technika na odstraňovanie SOX, NOX a prachu, keď po prvej fáze odstraňovania prachu (ESP) nasledujú niektoré osobitné katalytické procesy. Zlúčeniny síry sú zachytené ako obchodná kategória koncentrovanej kyseliny sírovej, kým NOX sa redukuje na N2. Celkové odstraňovanie SOX je v rozmedzí: 94 – 96,6 %. Celkové odstraňovanie NOX je v rozmedzí: 87 – 90 %. |
1.20.5. Oxid uhoľnatý (CO)
Technika |
Opis |
Kontrola spaľovania |
Zvýšenie emisií CO v dôsledku uplatňovania úprav spaľovania (primárne techniky) na zníženie emisií NOX je možné obmedziť starostlivou kontrolou prevádzkových parametrov. |
Katalyzátory s promótormi oxidácie oxidu uhoľnatého (CO) |
Používanie látky, ktorá selektívne podporuje oxidáciu CO na CO2 (spaľovanie). |
Kotol na oxid uhoľnatý (CO) |
Osobitné zariadenie na dodatočné spaľovanie, kde CO v dymových plynoch je spotrebovaný v rámci katalyzátora regenerátora na spätné získanie energie. Obvykle sa používa iba s jednotkami FCC čiastočného spaľovania. |
1.20.6. Prchavé organické zlúčeniny (VOC)
Zachytávanie pár |
Emisie prchavých organických zlúčenín (VOC) zo stáčania a plnenia väčšiny prchavých výrobkov, najmä ropy a ľahších výrobkov, možno zmierniť prostredníctvom rôznych techník, napr.: — Absorpcia: molekuly pary sa rozpustia vo vhodnej absorpčnej kvapaline (napr. frakcie glykolov alebo minerálneho oleja, ako sú petrolej alebo reformát). Nasýtený prací roztok sa v ďalšom kroku desorbuje pomocou ohriatia. Desorbované plyny musia byť buď kondenzované, ďalej spracované a spaľované alebo opätovne absorbované vo vhodnom prúde (napr. pri získavaní produktu). — Adsorpcia: molekuly pary sa zachytávajú pomocou aktivácie na povrchu adsorbentu pevných materiálov, napr. aktívneho uhlia (AC) alebo zeolitu. Adsorbent sa pravidelne regeneruje. Výsledný desorbát sa následne absorbuje do cirkulujúceho toku získavaného produktu v rámci pracieho valca. Zvyškový plyn z pracej kolóny sa ďalej spracovávajú. — Membránová separácia plynov: molekuly pary prechádzajú selektívnymi membránami na oddeľovanie zmesi pár a vzduchu do fázy obohacovania uhľovodíkov (permeát), ktoré sa následne kondenzujú alebo absorbujú, ako aj do fázy ochudobňovania uhľovodíka (retentát). — Dvojfázové chladenie/kondenzácia: chladením pary/zmesi plynov sa molekuly pary kondenzujú a oddeľujú sa v podobe kvapaliny. Keďže vlhkosť spôsobuje namŕzanie výmenníka tepla, vyžaduje sa alternatívny dvojfázový proces kondenzácie. — Hybridné systémy: kombinácie dostupných techník
|
||||||||
Rozklad pár |
Rozklad prchavých organických zlúčenín možno dosiahnuť prostredníctvom napr. tepelnej oxidácie (spaľovania) alebo katalytickej oxidácie, keď sa ich rekuperácia nedá ľahko uskutočniť. Bezpečnostné požiadavky (napr. difúzna prekážka) sú potrebné na predchádzanie výbuchu. K tepelnej oxidácii dochádza zvyčajne v jednej komore ohňovzdorných oxidačných zariadení vybavených plynovým horákom a komínom. V prípade benzínu je účinnosť výmenníka tepla obmedzená a teploty predhrievania sú pod 180 °C, aby sa znížilo riziko vzplanutia. Prevádzkové teploty sa pohybujú od 760 °C do 870 °C a zdržná doba je zvyčajne 1 sekunda. V prípade, že na tento účel nie je dostupná špecifická spaľovňa, sa môže použiť existujúca pec na zabezpečenie požadovanej teploty a časov zotrvania. Katalytická oxidácia si vyžaduje katalyzátor na urýchlenie miery oxidácie prostredníctvom adsorbovania kyslíka a VOC na jeho povrchu. Katalyzátor umožňuje oxidačnú reakciu pri nižšej teplote ako pri tepelnej oxidácii, zvyčajne od 320 °C do 540 °C. Začne sa prvé predhrievanie (elektricky alebo plynom) s cieľom dosiahnuť teplotu potrebnú na začatie katalytickej oxidácie VOC. Oxidácia nastáva vtedy, keď vzduch prechádza cez lôžko pevného katalyzátora. |
||||||||
Program LDAR (zisťovanie úniku a oprava) |
Program LDAR (zisťovanie úniku a oprava) je štruktúrovaný prístup na zníženie fugitívnych emisií VOC detekciou a následnou opravou alebo výmenou netesniacich komponentov. Únik v súčasnosti naznačuje ťah (podľa EN 15446) a metódy optického zobrazenia plynu. Metóda ťahu: Prvým krokom je zisťovanie pomocou ručných analyzátorov VOC, ktoré merajú koncentráciu v blízkosti zariadenia (napr. pomocou ionizácie plameňa alebo fotoionizácie). Druhý krok spočíva v zabalení komponentu s cieľom vykonávať priame meranie emisií pri zdroji. Tento druhý krok sa niekedy nahrádza matematickou korelačnou krivkou odvodenou zo štatistických výsledkov získaných z veľkého počtu predchádzajúcich meraní vykonaných na podobných komponentoch. Metódy optického zobrazenia plynu: Pri optickom zobrazovaní sa používajú malé ľahké ručné kamery, ktoré umožňujú vizualizáciu úniku plynu v reálnom čase, tak, že sa na videorekordéri javia ako „dym“ spolu s bežným obrazom príslušného komponentu s cieľom ľahko a rýchlo lokalizovať významný únik VOC. Aktívne systémy vytvárajú zobrazenie infračerveného laserového svetla so spätným rozptylom, ktoré sa odráža na komponente a jeho okolí. Pasívne systémy sú založené na prírodnom infračervenom žiarení zariadenia a jeho okolia. |
||||||||
Monitorovanie difúznych emisií prchavých organických zlúčenín |
Úplné podrobné preskúmanie a stanovenie množstva emisií na mieste sa môže uskutočniť s vhodnou kombináciou doplnkových metód, napr. zakrytím solárneho toku (SOF) alebo diferenciálnym absorpčným lidarom (DIAL). Tieto výsledky sa môžu použiť na trend hodnotenia v čase, krížovú kontrolu a aktualizáciu/overenie prebiehajúceho programu LDAR. Zakrytie solárneho toku (SOF): Táto technika je založená na zaznamenávaní a spektrometrickej fourierovej transformačnej analýze širokopásmového infračerveného alebo ultrafialového/viditeľného spektra slnečného žiarenia na určitej zemepisnej trase proti smeru vetra a cez dym VOC. Diferenciálna absorpcia LIDAR (DIAL): DIAL je laserová technológia využívajúca diferenciálnu adsorpciu LIDAR (detekcia a meranie dĺžky svetla), čo je optická obdoba RADAR na základe zvukových rádiových vĺn. Táto technika je založená na spätnom rozptyle impulzov laserového lúča pomocou atmosférických aerosólov a analýze spektrálnych vlastností odrazeného svetla zistených ďalekohľadom. |
||||||||
Zariadenie s vysokou integritou |
Zariadenie s vysokou integritou zahŕňa napr.:
|
1.20.7. Ostatné techniky
Techniky na prevenciu alebo zníženie emisií na poľných horákoch |
Správna konštrukcia poľného horáka: zahŕňa dostatočnú kapacitu systému na spätné získavanie plynu, využívanie odvzdušňovacích ventilov s vysokou integritou a iné opatrenia na využívanie spaľovania len ako bezpečnostného systému pre iné, než bežné operácie (pri nábehu výrobnej jednotky, odstavení, v núdzovom stave). Prevádzkovanie zariadenia: zahŕňa organizačné a kontrolné opatrenia na obmedzenie spaľovania vyvážením systému RFG, s využitím zdokonaleného procesu kontroly atď. Konštrukcia poľného horáka: zahŕňa výšku, tlak, asistenciu pary, vzduchu alebo plynu, typ spaľovacích výbežkov atď. Jej cieľom je umožniť bezdymovú a spoľahlivú prevádzku a zabezpečiť účinné spaľovanie prebytočných plynov zo spaľovania pri výnimočných operáciách. Monitorovanie a podávanie správ: Nepretržité monitorovanie (meranie prietoku plynu a odhady iných parametrov) plynu určeného na spaľovanie a súvisiacich parametrov spaľovania (napr. prietok zmesného plynu a výhrevnosti, pomer asistencie i, rýchlosť, prietok čistého plynu, emisie znečisťujúcich látok). Oznamovanie udalostí spaľovania umožňuje použiť pomer spaľovania ako požiadavku zahrnutú do EMS a zabrániť budúcim udalostiam. Vizuálne diaľkové monitorovanie plameňa sa môže vykonať aj pomocou farebných televíznych monitorov počas spaľovania. |
Výber promótora katalyzátora s cieľom predísť vzniku dioxínov |
Počas regenerácie katalyzátora na reformovanie je na účinný výkon katalyzátora na reformovanie spravidla potrebný organický chlorid (na obnovenie riadnej rovnováhy chloridu v katalyzátore a na zabezpečenie správneho rozdelenia kovov). Výber vhodnej chlórovanej zlúčeniny bude mať vplyv na možnosť emisií dioxínov a furánov. |
Regenerácia rozpúšťadla pre proces výroby základného oleja |
Jednotka na regeneráciu rozpúšťadla pozostáva z destilácie, pri ktorej sa rozpúšťadlá získavajú z materiálového prúdu a oddestilovania (parou alebo inertným plynom) vo frakcionátore. Použité rozpúšťadlá môžu byť zmesi (DiMe) 1,2-dichlóretánu (DCE) a dichlórmetánu (DCM). V jednotkách výroby parafínu sa regenerácia rozpúšťadla (napr. pre DCE) vykonáva pomocou dvoch systémov: jedného na výrobu odolejovaného parafínu a druhého na výrobu mäkkých parafínov. Oba pozostávajú z tepelne integrovanej rovnovážnej destilácie a delenia za vákua. Materiálové prúdy odparafínovaného oleja a parafínu sa stripujú, aby sa odstránili zvyšky rozpúšťadiel. |
1.21. Opis techník na prevenciu a kontrolu emisií do vody
1.21.1. Predbežné čistenie odpadových vôd
Predúprava kyslých vodných prúdov pred opätovným použitím alebo čistením |
Prečerpávanie vzniknutej kyslej vody (napr. z destilácie, krakovania, koksovacích jednotiek) na vhodné spracovanie (napr. stripovacia jednotka) |
Predúprava ostatných prúdov odpadovej vody pred čistením |
Na zabezpečenie výkonnosti čistenia sa môže vyžadovať vhodné predúprava. |
1.21.2. Čistenie odpadových vôd
Odstránenie nerozpustných látok prostredníctvom zachytávania ropy |
Medzi tieto techniky zvyčajne patria:
|
||||||||||
Odstránenie nerozpustných látok zachytávaním nerozpustených pevných látok a rozptýlených ropných zvyškov |
Medzi tieto techniky zvyčajne patria:
|
||||||||||
Odstránenie rozpustných látok v biologickom stupni a čírením |
Medzi techniky biologickej úpravy môžu patriť:
Jedným z najbežnejších systémov s fluidným lôžkom používaných v čistiarňach odpadových vôd v rafinériách je proces aktivovaného kalu. Systémy s pevným lôžkom môžu zahŕňať biofilter alebo kvapkový filter |
||||||||||
Ďalšia úprava |
Špecifické čistenie odpadových vôd, ktoré má doplniť predchádzajúce čistenie, napr. s cieľom znížiť zlúčeniny dusíka alebo uhlíka. Spravidla sa využíva vtedy, ak boli stanovené špecifické regionálne požiadavky na ochranu vody. |
(1) V prípade používania BAT 58.
(2) Kontinuálne meranie emisií SO2 možno nahradiť výpočtami založenými na meraní obsahu síry v palive alebo vstupnej surovine; ak je možné preukázať, že to vedie k rovnocennej úrovni presnosti.
(3) Pokiaľ ide o SOX, kontinuálne sa meria len so SO2, pričom SO3 sa meria len periodicky (napr. pri kalibrácii systému monitorovania SO2).
(4) Týka sa celkového menovitého tepelného príkonu všetkých spaľovacích jednotiek napojených na komín, kde dochádza k emisiám.
(5) Alebo nepriame monitorovanie SOX.
(6) Frekvencie monitorovania sa môžu upraviť, ak po uplynutí obdobia jedného roka série údajov jasne preukazujú dostatočnú stabilitu.
(7) Merania emisií SO2 zo SRU sa môžu nahradiť nepretržitou materiálovou bilanciou alebo inými príslušnými parametrami procesov za predpokladu, že primerané merania účinnosti SRU sú založené na pravidelných (napr. raz za 2 roky) skúškach výkonnosti zariadenia.
(8) Antimón (Sb) sa monitoruje len v jednotkách katalytického krakovania, keď sa v rámci procesu používa vstrekovanie Sb (napr. pre pasiváciu kovov).
(9) S výnimkou spaľovacích jednotiek spaľujúcich len plynné palivá.
(10) Monitorovanie dusíka a síry v palive alebo dávke nemusí byť potrebné, keď sa cez komín vykonávajú kontinuálne merania emisií NOX a SO2.
(11) Horná hranica škály je spojená s vyššími koncentráciami vstupujúceho NOX, vyššími mierami znižovania emisií NOX a starnutím katalyzátora.
(12) Dolná hranica škály sa týka použitia techniky SCR.
(13) Nie všetky parametre a frekvencie odberu vzoriek sú použiteľné na odpadové vody z lokalít na rafináciu plynu.
(14) Týka sa to zlievanej vzorky úmernej prietoku odobratej počas 24 hodín alebo vzorky úmernej času za predpokladu, že sa preukáže dostatočná stabilita toku.
(15) Na prechod od súčasnej metódy na EN 9377-2 môže byť potrebné adaptačné obdobie.
(16) Keď je k dispozícii korelácia na mieste, COD možno nahradiť pomocou TOC. Korelácia medzi COD a TOC by sa mala stanoviť na individuálnom základe. Monitorovanie TOC by bolo uprednostňovaným riešením, pretože si nevyžaduje používanie veľmi toxických zlúčenín.
(17) Keď je celkové množstvo dusíka výsledkom súčtu Kjeldahlovho dusíka (TKN), dusičnanov a dusitanov.
(18) Keď sa používa nitrifikácia/denitrifikácia, možno dosiahnuť úrovne nižšie ako 15 mg/l.
(19) Keď sa na pasiváciu kovov používa vstrekovanie antimónu (Sb), môžu sa objaviť úrovne NOX až do 700 mg/Nm3. Dolnú hranicu uvedeného rozsahu možno dosiahnuť použitím techniky SCR.
(20) Únik sadzí z kotla CO a cez plynový chladič je vylúčené.
(21) Dolnú hranicu uvedeného rozsahu možno dosiahnuť pomocou 4-pólového odlučovača.
(22) V prípade uplatňovania výberu surovín s nízkym obsahom síry (napr. < 0,5 hm. %) (alebo hydrogenácie) a/alebo prania pre všetky druhy spaľovania je horný rozsah BAT-AEL ≤ 600 mg/Nm3.
(23) Nemusí byť dosiahnuteľný, ak kotol na CO nepracuje pri plnom zaťažení.
(24) Dolnú hranicu uvedeného rozsahu možno dosiahnuť pomocou 4-sekciového odlučovača.
(25) Ak sa neuplatňuje ESP, môžu nastať hodnoty až do 150 mg/Nm3.
(26) BAT-AEL sa vzťahuje na kombinované emisie z plynových turbín a dodatočný kotol regeneračného spaľovania, ak existujú.
(27) V prípade paliva s vysokým obsahom H2 (t. j. viac ako 10 %), je horná hranica rozpätia 75 mg/Nm3.
(28) V prípade existujúcej jednotky využívajúcej vysoké predhrievanie vzduchu (t. j. > 200 °C) alebo s obsahom H2 vo vykurovacom plyne vyšším ako 50 % je horná hranica rozpätia BAT-AEL 200 mg/Nm3.
(29) V prípade existujúcich jednotiek < 100 MW môžu pri spaľovaní vykurovacieho oleja s obsahom dusíka vyšším ako 0,5 hm. % alebo pri spaľovaní kvapalín > 50 % či pri použití predhriateho vzduchu vzniknúť hodnoty až do 450 mg/Nm3.
(30) Dolnú hranicu rozpätia možno dosiahnuť použitím techniky SCR.
(31) Nižšia hodnota rozpätia je pre jednotky dosiahnuteľná s použitím techniky pre koncovú časť potrubí.
(32) Vyššia hodnota rozpätia sa týka použitia vysokého percenta spaľovania oleja, a len v prípade, ak sa uplatňujú základné techniky.
(33) Na osobitné zloženie spracovania RFG s nízkym operatívnym tlakom prania a s rafinérskym vykurovacím plynom s molárnym pomerom H/C 5 môže byť horná hranica rozpätia BAT-AEL až 45 mg/Nm3.
(34) Techniky ii) a iii) nesmú byť všeobecne použiteľné, ak sú nádrže vyhradené pre výrobky, ktoré si na kvapalnú manipuláciu vyžadujú teplo (napr. bitúmen), a ak presakovanie nie je pravdepodobné z dôvodu solidifikácie.
(35) Deštrukčnú jednotku pár (napr. spaľovaním) môže nahradiť rekuperátor pár v prípade, že spätné získavanie pár nie je bezpečné alebo technicky možné z dôvodu objemu spätných pár.
(36) Hodinové hodnoty pri nepretržitej prevádzke vyjadrené a merané podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 24).
(37) Nižšia hodnota, ktorú možno dosiahnuť pomocou dvojfázových hybridných systémov. Hornú hodnotu možno dosiahnuť pomocou jednofázovej adsorpcie alebo membránového systému.
(38) Monitorovanie benzénu nemusí byť potrebné, ak emisie NMVOC sú na dolnej hranici uvedeného rozsahu.
(39) Neuplatňuje sa pre rafinérie zamerané výhradne na výrobu olejov a asfaltov s uvoľňovaním zlúčenín síry v množstve menej ako 1 t/d.
(40) Účinnosť zachytávania síry sa vypočítava za celý reťazec čistenia (vrátane SRU a TGTU) ako podiel síry surovine, ktorá sa zhodnocuje v prúde síry smerujúcom do zberných nádrží.
Keď používané techniky nezahŕňajú výrobu síry (napr. vypierka morskou vodou), vzťahuje sa to na efektívnosť odstraňovania síry ako % síry odstránenej v rámci celého reťazca čistenia.