31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/1

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/1

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/1

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/2

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/3

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 974/98 (1) sa stanovuje nahradenie mien eurom v tých členských štátoch, ktoré splnili potrebné podmienky na prijatie eura v čase, keď Spoločenstvo vstúpilo do tretej etapy hospodárskej a menovej únie.

(2)

V súlade s článkom 4 Aktu o pristúpení z roku 2003 je Litva členským štátom, pre ktorý platí výnimka, ako sa vymedzuje v článku 139 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluvy“).

(3)

Podľa rozhodnutia Rady 2014/509/EÚ z 23. júla 2014 o prijatí eura Litvou 1. januára 2015 (2) Litva spĺňa potrebné podmienky na prijatie eura a výnimka v prospech Litvy sa má zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2015.

(4)

Na zavedenie eura v Litve je nutné rozšíriť platnosť existujúcich ustanovení o zavedení eura uvedených v nariadení (ES) č. 974/98 na Litvu.

(5)

Vo vnútroštátnom pláne prechodu Litvy na euro sa uvádza, že eurobankovky a euromince by sa v Litve mali stať zákonným platidlom dňom prijatia eura ako jeho meny. Z toho vyplýva, že dátumom prijatia eura a prechodu na hotovostné euro by mal byť 1. január 2015. „Dobiehacie obdobie“ by sa nemalo uplatniť.

(6)

Nariadenie (ES) č. 974/98 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/5

(1)

Ľudia s celiakiou trpia trvalou neznášanlivosťou gluténu. Pšenica (t. j. všetky odrody Triticum, ako je pšenica tvrdá, pšenica špaldová a pšenica khorasan), raž a jačmeň boli identifikované ako obilie, ktoré podľa vedeckých správ obsahuje glutén. Glutén obsiahnutý v tomto obilí môže mať nežiaduce účinky na zdravie ľudí trpiacich neznášanlivosťou gluténu, a preto by sa mu títo ľudia mali vyhýbať.

(2)

Informácie o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách by mali ľuďom trpiacim neznášanlivosťou gluténu pomôcť identifikovať a vybrať si pestrú stravu, či už sa stravujú doma, alebo mimo domu.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 41/2009 (2) sa stanovujú harmonizované pravidlá v súvislosti s informáciami, ktoré sa poskytujú spotrebiteľom o neprítomnosti gluténu v potravinách („bezgluténový“) alebo o jeho zníženom obsahu („veľmi nízky obsah gluténu“). Pravidlá uvedeného nariadenia vychádzajú z vedeckých údajov a sú pre spotrebiteľov zárukou, že ich informácie o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách poskytované na odlišnom základe nebudú uvádzať do omylu ani miasť.

(4)

V kontexte revízie právnych predpisov o potravinách určených na osobitné výživové účely sa nariadenie (ES) č. 41/2009 od 20. júla 2016 zrušuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 (3). Malo by sa zabezpečiť, že poskytovanie informácií o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách po tomto dátume bude naďalej založené na relevantných vedeckých údajoch a nebudú sa poskytovať na odlišnom základe, takže by mohli spotrebiteľov uvádzať do omylu alebo miasť, v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 36 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Preto je potrebné, aby sa v Únii zachovali jednotné podmienky, pokiaľ ide o uplatňovanie týchto požiadaviek na informácie poskytované prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách, a tieto podmienky by mali vychádzať z nariadenia (ES) č. 41/2009.

(5)

Určité potraviny boli špeciálne vyrobené, pripravené a/alebo spracované tak, aby v nich bol znížený obsah gluténu v jednej alebo vo viacerých zložkách obsahujúcich glutén alebo aby v nich boli zložky obsahujúce glutén nahradené inými zložkami, ktoré sú prirodzene bezgluténové. Iné potraviny sú vyrobené výlučne zo zložiek, ktoré sú prirodzene bezgluténové.

(6)

Odstránenie gluténu z obilia, ktoré ho obsahuje, je veľmi náročné z technického aj finančného hľadiska, a preto je výroba potravín, ktoré glutén vôbec neobsahujú, zložitá. V dôsledku toho mnoho potravín na trhu špeciálne spracovaných tak, aby v nich bol znížený obsah gluténu v jednej alebo vo viacerých zložkách obsahujúcich glutén, môže obsahovať nízke zostatkové množstvá gluténu.

(7)

Väčšina ľudí trpiacich neznášanlivosťou gluténu môže do svojej stravy zaradiť ovos bez nežiaducich účinkov na svoje zdravie. Táto otázka je predmetom prebiehajúceho štúdia a výskumu vedeckej obce. Hlavným problémom je však kontaminácia ovsa pšenicou, ražou alebo jačmeňom, ku ktorej môže dôjsť počas žatvy, prepravy, skladovania a spracovania. Preto by mali prevádzkovatelia potravinárskych podnikov pri poskytovaní príslušných informácií o výrobkoch obsahujúcich ovos prihliadať na riziko kontaminácie gluténom.

(8)

Ľudia trpiaci neznášanlivosťou gluténu tolerujú malé množstvá gluténu v obmedzenom rozsahu, pričom tieto tolerované množstvá sú pre rôznych ľudí rôzne. V záujme toho, aby jednotlivci našli na trhu škálu potravín zodpovedajúcu ich potrebám a úrovni ich citlivosti, mala by existovať ponuka výrobkov s rôzne nízkym obsahom gluténu v rámci takéhoto obmedzeného rozsahu. Je však dôležité rozličné výrobky riadne označiť, aby sa zabezpečilo ich správne použitie ľuďmi trpiacimi neznášanlivosťou gluténu, čo by mali členské štáty podporiť posilnením informačných kampaní.

(9)

Malo by sa umožniť, aby potraviny, ktoré sú špeciálne vyrobené, pripravené a/alebo spracované tak, aby v nich bol znížený obsah gluténu v jednej alebo vo viacerých zložkách obsahujúcich glutén alebo aby v nich boli nahradené zložky obsahujúce glutén inými zložkami, ktoré sú prirodzene bez gluténu, boli označené vyjadreniami uvádzajúcimi buď neprítomnosť gluténu („bezgluténový“), alebo zníženie jeho obsahu („veľmi nízky obsah gluténu“) v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení. Malo by sa takisto umožniť, aby bola na týchto potravinách uvedená informácia, že sú vyrobené špeciálne pre ľudí trpiacich neznášanlivosťou gluténu.

(10)

Malo by sa takisto umožniť, aby potraviny obsahujúce zložky prirodzene bez gluténu boli označené vyjadreniami uvádzajúcimi, že výrobok neobsahuje glutén, v súlade s ustanoveniami vymedzenými v tomto nariadení a za predpokladu, že sú splnené všeobecné podmienky týkajúce sa čestných informačných postupov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1169/2011. Informácie o potravinách by predovšetkým nemali uvádzať do omylu poukazovaním na to, že potravina má nejaké osobité vlastnosti, hoci v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny.

(11)

V smernici Komisie 2006/141/ES (4) sa zakazuje použitie zložiek obsahujúcich glutén pri výrobe potravín na počiatočnú výživu dojčiat a potravín na následnú výživu dojčiat. Preto by použitie vyjadrení „veľmi nízky obsah gluténu“ alebo „bezgluténový“ malo byť pri poskytovaní informácií o týchto výrobkoch zakázané, keďže podľa tohto nariadenia sa tieto vyjadrenia používajú na uvedenie obsahu gluténu nepresahujúceho 100 mg/kg pre „veľmi nízky obsah gluténu“ a 20 mg/kg pre „bezgluténový“.

(12)

Na účely tohto nariadenia by sa mal náležite zohľadniť aj Norma Codex Alimentarius pre potraviny na osobitné výživové účely pre osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu (5).

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

„glutén“ je bielkovinová frakcia z pšenice, raže, jačmeňa, ovsa alebo ich krížených variantov a ich derivátov, na ktorú majú niektoré osoby neznášanlivosť a ktorá nie je rozpustná vo vode a v 0,5 M roztoku chloridu sodného;

b)

„pšenica“ je akákoľvek odroda Triticum.

a)

v nej bol znížený obsah gluténu v jednej alebo vo viacerých zložkách obsahujúcich glutén, alebo

b)

v nej boli zložky obsahujúce glutén nahradené inými zložkami, ktoré sú prirodzene bezgluténové.

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/9

(1)

Príloha III k nariadeniu Komisie (ES) č. 1235/2008 (2) obsahuje zoznam tretích krajín, ktorých systém výroby a kontrolné opatrenia pre ekologickú výrobu poľnohospodárskych produktov sú uznané za rovnocenné so systémom a opatreniami stanovenými v nariadení (ES) č. 834/2007.

(2)

Uznanie Švajčiarska podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 sa v súčasnosti uplatňuje na spracované poľnohospodárske produkty určené na použitie ako potraviny s výnimkou kvasníc. Švajčiarsko predložilo Komisii žiadosť o uznanie jeho rovnocennosti aj v prípade ekologických kvasníc. Po preskúmaní informácií predložených s touto žiadosťou a následnom objasnení, ktoré Švajčiarsko poskytlo, sa dospelo k záveru, že vo Švajčiarsku sú pravidlá, ktorými sa riadi ekologická výroba a kontrola ekologického droždia, rovnocenné s pravidlami ustanovenými v nariadení (ES) č. 834/2007 a v nariadení Komisie (ES) č. 889/2008 (3). V dôsledku toho by sa uznanie rovnocennosti švajčiarskych systémov výroby a kontrolných opatrení, pokiaľ ide o spracované poľnohospodárske produkty určené na použitie ako potraviny, malo uplatňovať aj na biokvasnice.

(3)

Uznanie Nového Zélandu podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 sa v súčasnosti uplatňuje na spracované poľnohospodárske produkty určené na použitie ako potraviny s výnimkou vína a kvasníc. Orgány Nového Zélandu predložili Komisii žiadosť o uznanie jeho rovnocennosti aj v prípade biovín. Po preskúmaní informácií predložených s touto žiadosťou a následnom objasnení, ktoré Nový Zéland poskytol, sa dospelo k záveru, že na Novom Zélande sú pravidlá, ktorými sa riadi ekologická výroba a kontrola ekologického vína, rovnocenné s pravidlami ustanovenými v nariadení (ES) č. 834/2007 a v nariadení (ES) č. 889/2008. V dôsledku toho by sa uznanie rovnocennosti novozélandských systémov výroby a kontrolných opatrení, pokiaľ ide o spracované poľnohospodárske produkty určené na použitie ako potraviny, malo uplatňovať aj na biovíno.

(4)

Podľa informácií, ktoré Nový Zéland poskytol, sa príslušný orgán, jeden zo súkromných inšpekčných organizácií a orgán vydávajúci certifikáty zmenili. Táto zmena by mala byť začlenená do prílohy III k nariadeniu (ES) č. 1235/2008.

(5)

V prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 sa stanovuje zoznam súkromných inšpekčných organizácií a štátnych inšpekčných organizácií oprávnených vykonávať kontroly a vydávať certifikáty v tretích krajinách na účely rovnocennosti.

(6)

Komisia preskúmala žiadosti o zaradenie do zoznamu stanoveného v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008, ktoré jej boli doručené do 31. októbra 2013. Po preskúmaní všetkých doručených informácií by sa súkromné inšpekčné organizácie a štátne inšpekčné organizácie, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú príslušné požiadavky, mali zaradiť do uvedeného zoznamu.

(7)

Organizácia „LibanCert“ sa uvádza v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008, avšak Komisii neoznámila relevantné informácie týkajúce sa akreditačného orgánu uvedeného v článku 33 ods. 3 treťom a štvrtom pododseku nariadenia (ES) č. 834/2007, ani žiadne zmeny svojej technickej dokumentácie v súlade s článkom 12 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1235/2008. Okrem toho z výročnej správy zaslanej organizáciou „LibanCert“ v roku 2013 vyplynulo, že nespĺňa špecifikácie stanovené v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008. Komisia vyzvala organizáciu „LibanCert“, aby objasnila tieto otázky, avšak táto v stanovenej lehote neodpovedala. Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, organizácia „LibanCert“ ukončila svoju prevádzku. Preto by sa mala zo zoznamu v prílohe IV vyňať.

(8)

Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 zmenená vykonávacím nariadením (EÚ) č. 355/2014 (4) obsahuje chybu, pokiaľ ide o číselný kód tretej krajiny pre súkromnú inšpekčnú organizáciu „Abcert AG“ a nesprávny odkaz na organizáciu „IMO Swiss AG“ namiesto „IMOswiss AG“.

(9)

Prílohy III a IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a opraviť.

(10)

Z dôvodov právnej istoty by sa opravené ustanovenia týkajúce sa organizácií Abcert AG a IMOswiss AG mali uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 355/2014.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom regulačného výboru pre ekologickú výrobu,

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/16

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1890/2005 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Rada uložila konečné antidumpingové clo (ďalej len „pôvodné opatrenia“) na dovoz určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí (ďalej len „SMNO“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Indonézii, na Taiwane, v Thajsku a vo Vietname.

(2)

Po preskúmaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „preskúmanie pred uplynutím platnosti“) podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“), ktoré bolo obmedzené na opatrenia uložené na dovoz s pôvodom v ČĽR a na Taiwane, sa pôvodné opatrenia v rozsahu od 11,4 % do 27,4 % v prípade ČĽR a od 8,8 % do 23,6 % v prípade Taiwanu predĺžili vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 2/2012 (3) (ďalej len „nariadenie o preskúmaní pred uplynutím platnosti“).

(3)

Po prešetrovaní zameranom na obchádzanie opatrení na základe článku 13 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení“) sa konečné antidumpingové clo uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“ z ČĽR rozšírilo vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 205/2013 (4) na dovoz SMNO odosielaných z Filipín, bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú deklarovaný pôvod na Filipínach.

(4)

Taiwanský vyvážajúci výrobca, Sheh Kai Precision Co., Ltd. (ďalej len „žiadateľ“), podal žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Žiadateľ žiadal o vylúčenie určitých druhov spojovacích materiálov, konkrétne bimetalových spojovacích materiálov, z rozsahu uplatňovania súčasných opatrení z dôvodu ich údajných odlišných fyzikálnych, chemických a technických vlastností.

(5)

Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného predbežného preskúmania, a po porade s poradným výborom Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 6. júna 2013 prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) v Úradnom vestníku Európskej únie  (5) oznámila začatie čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v ČĽR a na Taiwane (6).

(6)

Toto preskúmanie sa obmedzuje na preskúmanie definície výrobku s cieľom objasniť, či určité druhy skrutiek z nehrdzavejúcej ocele, najmä bimetalových spojovacích materiálov, spadajú do pôsobnosti pôvodných opatrení tak, ako boli predĺžené a rozšírené.

(7)

O začatí preskúmania Komisia informovala známych výrobcov z Únie a ich združenia, dovozcov a používateľov, zástupcov vyvážajúcich krajín, ako aj všetkých známych výrobcov v ČĽR a na Taiwane.

(8)

Komisia si vyžiadala informácie od všetkých vyššie uvedených strán a od iných strán, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty, ktorá bola stanovená v oznámení o začatí preskúmania. Komisia okrem toho poskytla zainteresovaným stranám možnosť vyjadriť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie.

(9)

Vyplnený dotazník zaslalo trinásť taiwanských vyvážajúcich výrobcov, jeden čínsky vyvážajúci výrobca, jeden výrobca z Únie, sedem dovozcov a jeden používateľ.

(10)

Združenie zastupujúce výrobcov z Únie – vystupujúce v pôvodnom prešetrovaní a v preskúmaní pred uplynutím platnosti ako navrhovateľ – okrem toho potvrdilo, že žiaden z podnikov Únie nevyrába bimetalové spojovacie materiály, a preto nemá na vlastnosti bimetalových spojovacích materiálov žiadny názor.

(11)

Ani jedno z ďalších šiestich európskych združení výrobcov známych z pôvodného prešetrovania nepredložilo žiadne informácie.

(12)

Počas prešetrovania sa nepožiadalo o žiadne vypočutia.

(13)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobca z Únie:

Dovozca z Únie:

Vyvážajúci výrobcovia na Taiwane:

(14)

Za príslušný výrobok, ako je definovaný v článku 1 ods. 1 nariadenia o preskúmaní pred uplynutím platnosti, sa pokladajú určité spojovacie materiály z nehrdzavejúcej ocele a ich časti s pôvodom v ČĽR a na Taiwane, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN 7318 12 10, 7318 14 10, 7318 15 30, 7318 15 51, 7318 15 61 a 7318 15 70.

(15)

V žiadosti o preskúmanie žiadateľ požiadal o vyňatie určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele z rozsahu pôsobnosti súčasných antidumpingových opatrení. Žiadateľ vymedzil výrobok, ktorého vyňatie požadoval, ako „bimetalové samorezné a závitorezné skrutky s driekom a hlavou z nehrdzavejúcej ocele a so špičkou z uhlíkovej ocele umožňujúcou, aby samotná skrutka vyvŕtala vlastný vodiaci otvor a vyrezala vlastný závit do tvrdej ocele, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN ex 7318 14 10“.

(16)

Jeden zo spolupracujúcich dovozcov tvrdil, že by Komisia nemala rozlišovať medzi bimetalovými spojovacími materiálmi a SMNO, ale medzi samoreznými a závitoreznými spojovacími materiálmi s cieľom vylúčiť závitorezné spojovacie materiály z definície výrobku, ktorý je predmetom antidumpingových opatrení, bez ohľadu na to, či ide o bimetalové spojovacie materiály alebo SMNO.

(17)

Účelom tohto preskúmania, ako sa uvádza v žiadosti predloženej žiadateľom a ako sa osobitne uvádza v bode 4 prvom odseku oznámenia o začatí preskúmania, je preskúmať, či majú byť práve bimetalové samorezné a samovrtné skrutky vyňaté z rozsahu výrobkov, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú antidumpingové opatrenia. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(18)

Komisia zároveň zohľadnila rozdiely medzi samovrtnými spojovacími materiálmi a samoreznými spojovacími materiálmi. To sa odráža v zmene definície, ktorú poskytol žiadateľ a ktorá sa uvádza v odôvodnení 15, ako sa uvádza v odôvodnení 19.

(19)

Na účely tohto preskúmania by sa bimetalové spojovacie materiály mali definovať ako: bimetalové závitorezné skrutky s driekom a hlavou z nehrdzavejúcej ocele a so špičkou a vodiacimi závitmi z uhlíkovej ocele, ktoré sú spojené zvarom a umožňujú, aby samotná skrutka vyvŕtala vlastný vodiaci otvor a vyrezala vlastný závit do tvrdej ocele; a bimetalové samorezné skrutky s driekom a hlavou z nehrdzavejúcej ocele a vodiacimi závitmi z uhlíkovej ocele, ktoré sú spojené zvarom a umožňujú, aby si skrutka vyrezala vlastný závit do tvrdej ocele; v súčasnosti sú obe zaradené pod číselný znak KN 7318 14 10.

(20)

Bimetalové spojovacie materiály sú pomerne novým výrobkom na trhu, ktorý bol vytvorený s cieľom skombinovať v jednom spojovacom materiáli najdôležitejšie vlastnosti spojovacích materiálov z uhlíkovej ocele a z nehrdzavejúcej ocele, a to konkrétne tvrdosť uhlíkovej ocele a odolnosť nehrdzavejúcej ocele voči korózii. Bimetalové spojovacie materiály sa vyrábajú zváraním časti z uhlíkovej ocele a časti z nehrdzavejúcej ocele, v dôsledku čoho sa získava závitorezný a/alebo samorezný spojovací materiál, ktorý má špičku a vodiace závity (v prípade samorezných spojovacích materiálov iba vodiace závity, keďže tieto nemajú špičku) vyrobené z uhlíkovej ocele, zatiaľ čo driek s ďalšími závitmi a hlava sú z nehrdzavejúcej ocele.

(21)

Takéto bimetalové spojovacie materiály sú schopné preniknúť do kovových plechov s hrúbkou do 25 mm bez potreby predvŕtania, zatiaľ čo bežné SMNO dokážu preniknúť iba do kovových plechov s hrúbkou najviac 3 mm. Bimetalové spojovacie materiály si zároveň zachovávajú odolnosť voči korózii, a sú preto vhodné na vonkajšie použitie, napr. na okná a strechy, a v chemicky agresívnych prostrediach, ako sú napr. plavárne a niektoré závody.

(22)

Tak počas pôvodného prešetrovania, ako aj počas preskúmania pred uplynutím platnosti sa bimetalové spojovacie materiály nerozlišovali od SMNO. Inými slovami, iba sa zozbierali informácie o rôznych druhoch nehrdzavejúcej ocele, ktorá sa použila ako surovina pre spojovacie materiály, ale nie o spojovacích materiáloch obsahujúcich ako surovinu nehrdzavejúcu aj uhlíkovú oceľ.

(23)

Po konečnom zverejnení preskúmania pred uplynutím platnosti jedna zainteresovaná strana tvrdila, že bimetalové spojovacie materiály by nemali byť zahrnuté do definície výrobku vzhľadom na výrazné rozdiely vo vzťahu k spojovacím materiálom z nehrdzavejúcej ocele z hľadiska jednotkovej predajnej ceny, výrobných nákladov, základných fyzikálnych a technických vlastností (surovina), ako aj použitia (7). V odôvodnení 21 k nariadeniu o preskúmaní pred uplynutím platnosti sa však vysvetlilo, že sa definícia výrobku v rámci preskúmania pred uplynutím platnosti nemôže upraviť.

(24)

S cieľom posúdiť, či sa na bimetalové spojovacie materiály vzťahuje pôvodné opatrenie, sa skúmalo, či majú bimetalové spojovacie materiály a SMNO rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. V tejto súvislosti sa tiež posúdila zameniteľnosť a vzájomná konkurencia medzi týmito dvoma typmi spojovacích materiálov.

(25)

Hlavným fyzikálnym rozdielom medzi bimetalovými spojovacími materiálmi a SMNO je skutočnosť, že bimetalové spojovacie materiály pozostávajú z dvoch rôznych typov ocele, ktoré sú spojené zvarom, zatiaľ čo štandardné SMNO sa vystrihávajú a tvarujú z jedného drôtu z nehrdzavejúcej ocele. V prípade bimetalových spojovacích materiálov sú tri až štyri vodiace závity a vŕtacia špička vyrobené z uhlíkovej ocele, zatiaľ čo hlava a driek sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele.

(26)

Pokiaľ sa nepoužije špeciálny povlak, dajú sa časti bimetalových spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej a uhlíkovej ocele vizuálne odlíšiť. Je potrebné poznamenať, že vo väčšine prípadov prechádzajú spojovacie materiály procesom nanášania povlaku, ktorý ďalej zvyšuje ich odolnosť voči korózii, a preto SMNO a bimetalové spojovacie materiály nemusia byť rozoznateľné voľným okom.

(27)

Bimetalové spojovacie materiály však vo svojej časti z uhlíkovej ocele vykazujú magnetické vlastnosti, čo je dôležitým rysom, ktorý sa používa na ich odlíšenie od SMNO.

(28)

Bimetalové spojovacie materiály majú vďaka svojej zložke uhlíkovej ocele schopnosť vŕtať a rezať do tvrdých a hrubých kovových plechov. SMNO túto schopnosť z dôvodov vlastností nehrdzavejúcej ocele nemajú.

(29)

Vďaka svojmu obsahu uhlíkovej ocele je chemické zloženie bimetalových spojovacích materiálov odlišné od SMNO, ktoré sú zložené výlučne z nehrdzavejúcej ocele.

(30)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že aj keď sa bimetalové spojovacie materiály môžu javiť ako fyzicky podobné SMNO (ak sú potiahnuté), majú odlišné základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti ako sú vlastnosti SMNO.

(31)

Komisia posúdila, či sa zistené rozdiely týkajúce sa fyzikálnych, chemických a technických vlastností premietajú pri bimetalových spojovacích materiáloch a SMNO do odlišného konečného použitia a vnímania trhu.

(32)

Zistilo sa, že bimetalové spojovacie materiály sa používajú predovšetkým vo vonkajších kovových prvkoch striech, kovových obkladoch, plátovaných okenných prvkoch a v interiérových upevňovacích prvkoch v chemicky agresívnych prostrediach, napríklad na plavárňach a v určitých závodoch. Pri všetkých týchto použitiach sa zvyčajne vyžaduje, aby boli kovové plechy rôznej hrúbky navzájom spojené alebo pripevnené k iným materiálom, napríklad k izolačným vrstvám rôzneho zloženia. Pri všetkých týchto použitiach je z pohľadu zákazníka veľmi dôležité používanie spojovacích materiálov, ktoré sú odolné voči korózii, a v niektorých prípadoch/krajinách ide dokonca o zákonnú požiadavku.

(33)

Bimetalové spojovacie materiály sú vyvinuté špeciálne na to, aby spĺňali požiadavky takéhoto použitia a to tak, že sú schopné prevŕtať sa cez všetky typy povrchov vrátane silných kovových plechov (spojovacie materiály z uhlíkovej ocele), a zároveň sú odolné voči korózii (ako spojovacie materiály z nehrdzavejúcej ocele).

(34)

Jediný spolupracujúci výrobca z Únie tvrdil, že rovnaký výsledok, t. j. spojenie rozličných povrchov, sa môže dosiahnuť tak pomocou bimetalových spojovacích materiálov, ako aj pomocou SMNO. Podľa tejto spoločnosti je jediným rozdielom spôsob vloženia skrutky, t. j. s použitím predvŕtania alebo bez neho. Predvŕtanie znamená, že ako prvý krok sa vrtákmi, ktoré sa líšia v závislosti od materiálu, navŕtajú otvory. Následne sa v samostatnom kroku vložia skrutky. Predvŕtanie je nevyhnutné pri použití SMNO v kombinácii s kovovými plechmi. Z tohto dôvodu sa uvedená spoločnosť domnieva, že výber medzi SMNO a bimetalovými spojovacími materiálmi jednoducho predstavuje ekonomické rozhodnutie spočívajúce vo výbere medzi vyššími mzdovými nákladmi alebo vyššími nákladmi na materiál.

(35)

Prešetrovaním sa však zistilo, že v praxi je metóda predvŕtania náročná nielen na čas a prácu, ale v prípade určitého použitia (plátované okenné prvky) dokonca ani nie je uskutočniteľná. Dôvodom je, že táto metóda by si vyžadovala predvŕtanie troch alebo aj viacerých rozličných povrchov, pričom by sa pri každom z nich použil iný vrták, a následne ich dokonalé zosúladenie, aby sa mohli vložiť SMNO. Preto sa v tomto prípade ako alternatíva k bimetalovým spojovacím materiálom používajú skôr spojovacie materiály z čistej uhlíkovej ocele než čisté SMNO. Použitie spojovacieho materiálu z čistej uhlíkovej ocele nespĺňa požiadavku odolnosti voči korózii.

(36)

Okrem toho si v prípade hrubších kovových povrchov nebudú môcť SMNO po predvŕtaní vytvoriť svoje vlastné vnútorné závity a v dôsledku toho bude odolnosť v ťahu menšia ako v prípade bimetalových spojovacích materiálov (alebo spojovacích materiálov z uhlíkovej ocele).

(37)

Na základe uvedeného by sa tvrdenie uvedené v odôvodnení 34 malo zamietnuť.

(38)

Dospelo sa k záveru, že zistené rozdiely fyzikálnych, technických a chemických vlastností majú vplyv na konečné použitie bimetalových spojovacích materiálov. Na rozdiel od SMNO plnia bimetalové spojovacie materiály skôr osobitné funkcie a ich použitie je obmedzené na presne vymedzené segmenty trhu, ako sú napr. vonkajšie kovové konštrukcie, plátované okenné prvky a niektoré interiérové upevňovacie prostriedky v chemicky agresívnych prostrediach.

(39)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobný proces bimetalových spojovacích materiálov sa podstatne odlišuje od výrobného procesu SMNO, pretože zahŕňa viaceré ďalšie výrobné kroky, iné strojné zariadenia a know-how. Najmä zváranie a indukčný ohrev možno považovať za nákladné, jedinečné a technologicky citlivé výrobné kroky, ktoré sa týkajú len bimetalových spojovacích materiálov.

(40)

Takisto sa potvrdilo, že tieto rozdiely vo výrobnom procese majú za následok významne vyššie výrobné náklady a ceny bimetalových spojovacích materiálov. Rozdiel vo výrobných nákladoch pre podobný typ bimetalových spojovacích materiálov a SMNO sa môže pohybovať od 40 % do 150 % v závislosti od výrobnej metódy a typu/dĺžky spojovacieho materiálu, pričom cenové rozdiely môžu dokonca presiahnuť aj 400 %.

(41)

Značný rozdiel v cenách (a nákladoch) medzi bimetalovými spojovacími materiálmi a SMNO znamená, že sa bimetalové spojovacie materiály nebudú používať tam, kde sa dajú s rovnakým výsledkom použiť SMNO, konkrétne pri spájaní povrchov iných ako povrchov z hrubých kovov. To podporuje záver uvedený v odôvodnení 38, že spotrebitelia sú si vedomí rozdielu medzi týmito dvoma druhmi spojovacích materiálov a vnímajú ich ako odlišné výrobky.

(42)

Z uvedených zistení vyplýva, že bimetalové spojovacie materiály majú odlišné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti v porovnaní so SMNO a že tieto rozdiely sú relevantné pre konečné použitie bimetalových spojovacích materiálov a ich vnímanie na trhu.

(43)

Zameniteľnosť bimetalových spojovacích materiálov a SMNO je značne obmedzená, pretože vo väčšine prípadov sa SMNO nemôžu použiť s rovnakým výsledkom ako bimetalové spojovacie materiály. V prípade neexistencie bimetalových spojovacích materiálov by užívatelia radšej použili spojovacie materiály z uhlíkovej ocele. Vzájomnej zameniteľnosti SMNO a bimetalových spojovacích materiálov bráni veľký rozdiel v cene týchto dvoch výrobkov.

(44)

Vzhľadom na uvedené rozdiely sa dospelo k záveru, že bimetalové spojovacie materiály nespĺňajú definíciu výrobku z pôvodného prešetrovania a že opatrenia uložené na základe pôvodného prešetrovania by sa nemali uplatňovať na dovoz bimetalových spojovacích materiálov. V dôsledku toho by sa mal rozsah uplatňovania opatrení so spätnou účinnosťou objasniť prostredníctvom zmien nariadenia (ES) č. 1890/2005, vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 2/2012 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 205/2013.

(45)

Podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia by v nariadení o preskúmaní pred uplynutím platnosti mala byť stanovená možnosť žiadať o preskúmanie nového vývozcu.

(46)

Keďže sa súčasné revízne prešetrovanie obmedzilo na objasnenie definície výrobku a keďže sa na bimetalové spojovacie materiály nemali vzťahovať pôvodné opatrenia, považuje sa za vhodné, aby sa toto zistenie spätne uplatňovalo odo dňa nadobudnutia účinnosti pôvodného nariadenia, vrátane každého dovozu, na ktorý sa v období od 22. mája 2005 do 19. novembra 2005 vzťahovali dočasné clá, aby neboli následne dotknutí dovozcovia výrobku.

(47)

V oznámení o začatí preskúmania sa zainteresované strany jasne vyzvali, aby sa vyjadrili k možnému retroaktívnemu účinku záverov. Dvaja dovozcovia vyjadrili uplatňovaniu so spätnou účinnosťou svoju podporu a žiadna zo zainteresovaných strán nevyjadrila nesúhlas s uplatňovaním so spätnou účinnosťou výsledkov preskúmania.

(48)

V dôsledku toho by sa dočasné clo vybrané s konečnou platnosťou a konečné antidumpingové clo zaplatené za dovoz bimetalových spojovacích materiálov do Únie v súlade s nariadením (ES) č. 1890/2005, ako aj konečné antidumpingové clo zaplatené za dovoz bimetalových spojovacích materiálov do Únie v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 2/2012, ktoré sa rozšírilo vykonávacím nariadením (EÚ) č. 205/2013, na dovoz určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele zasielaných z Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod na Filipínach, malo vrátiť alebo odpustiť. O vrátenie alebo odpustenie cla je potrebné požiadať vnútroštátne colné orgány v súlade s platnými colnými predpismi.

(49)

Toto preskúmanie nemá vplyv na dátum uplynutia platnosti nariadenia (EÚ) č. 2/2012 v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(50)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia.

(51)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k uvedeným záverom, a boli vyzvané, aby predložili pripomienky. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na zverejnenie. Neboli doručené žiadne informácie ani pripomienky,

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí, ktoré sú v súčasnosti zatriedené pod číselné znaky KN 7318 12 10, ex 7318 14 10 [kódy TARIC odo dňa nasledujúceho po uverejnení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 830/2014 (8): 7318141051, 7318141059, 7318141081 a 7318141089], 7318 15 30, 7318 15 51, 7318 15 61 a 7318 15 70 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane.

Na bimetalové spojovacie materiály definované ako: bimetalové závitorezné skrutky s driekom a hlavou z nehrdzavejúcej ocele a so špičkou a vodiacimi závitmi z uhlíkovej ocele, ktoré sú spojené zvarom a umožňujú, aby samotná skrutka vyvŕtala vlastný vodiaci otvor a vyrezala vlastný závit do tvrdej ocele, a bimetalové samorezné skrutky s driekom a hlavou z nehrdzavejúcej ocele a vodiacimi závitmi z uhlíkovej ocele, ktoré sú spojené zvarom a umožňujú, aby si skrutka vyrezala vlastný závit do tvrdej ocele; ktoré sú v oboch prípadoch v súčasnosti zatriedené pod číselný znak KN ex 7318 14 10, sa konečné antidumpingové clo nevzťahuje.

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 830/2014 z 30. júla 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1890/2005, vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 2/2012 a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 205/2013, pokiaľ ide o definíciu výrobku súčasných antidumpingových opatrení týkajúcich sa spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí a pokiaľ ide o žiadosti o preskúmanie nového vývozcu a umožnenie vrátenia alebo odpustenia ciel v určitých prípadoch (Ú. v. EÚ L 226, 31.7.2014, s. 16).“"

b)

dopĺňa sa tento odsek 4:

„4.   Ak akýkoľvek vyvážajúci výrobca na Taiwane poskytne postačujúci dôkaz Komisii, že:

Príloha sa môže zmeniť pridaním nového vyvážajúceho výrobcu k spolupracujúcim spoločnostiam, ktoré nie sú zaradené do vzorky a na ktoré sa preto vzťahuje vážená priemerná colná sadzba vo výške 15,8 %.“

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/24

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/27

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 416/2014 (2) sa otvorili colné kvóty na dovoz niektorých obilnín s pôvodom na Ukrajine.

(2)

Z oznámení vykonaných v súlade s článkom 4 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 416/2014 vyplýva, že žiadosti o dovozné povolenia predložené príslušným orgánom od 18. júla 2014 od 13. hodiny do 25. júla 2014 do 13. hodiny bruselského času v súlade s článkom 2 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia sa v prípade kvóty s poradovým číslom 09.4308 týkajú množstiev väčších, ako sú dostupné množstvá. Rozsah, do akého sa môžu dovozné povolenia vydávať, by sa preto mal určiť stanovením prideľovacieho koeficientu, ktorý by sa mal uplatňovať na požadované množstvá v rámci príslušnej kvóty.

(3)

Takisto by sa už nemali vydávať dovozné povolenia v rámci colnej kvóty s poradovým číslom 09.4308.

(4)

S cieľom zabezpečiť účinné riadenie postupu vydávania dovozných povolení musí toto nariadenie nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/29

(1)

Tretia etapa hospodárskej a menovej únie (ďalej len „HMÚ“) sa začala 1. januára 1999. Rada na svojom zasadnutí v Bruseli 3. mája 1998 v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád rozhodla, že Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko splnili potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 1999 (1).

(2)

Rozhodnutím 2000/427/ES (2) Rada rozhodla, že Grécko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 2001. Rozhodnutím 2006/495/ES (3) Rada rozhodla, že Slovinsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 2007. Rozhodnutiami 2007/503/ES (4) a 2007/504/ES (5) Rada rozhodla, že Cyprus a Malta splnili potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 2008. Rozhodnutím 2008/608/ES (6) Rada rozhodla, že Slovensko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura. Rozhodnutím 2010/416/EÚ (7) Rada rozhodla, že Estónsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura. Rozhodnutím 2013/387/EÚ (8) Rada rozhodla, že Lotyšsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura.

(3)

V súlade s odsekom 1 Protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska pripojeného k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva o ES), Spojené kráľovstvo Rade oznámilo, že nemá v úmysle 1. januára 1999 prejsť do tretej etapy HMÚ. Toto oznámenie sa nezmenilo. V súlade s odsekom 1 protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Dánsko pripojeného k Zmluve o ES a rozhodnutím, ktoré prijali hlavy štátov alebo predsedovia vlád v Edinburgu v decembri 1992, Dánsko oznámilo Rade, že sa nezúčastní tretej etapy HMÚ. Dánsko nepožiadalo o začatie postupu uvedeného v článku 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(4)

Na základe rozhodnutia 98/317/ES má Švédsko výnimku vymedzenú v článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 4 Aktu o pristúpení z roku 2003 (9) Česká republika, Litva, Maďarsko a Poľsko majú výnimku podľa vymedzenia v článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 5 Aktu o pristúpení z roku 2005 (10) majú Bulharsko a Rumunsko výnimku vymedzenú v článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 5 Aktu o pristúpení z roku 2012 (11) má Chorvátsko výnimku podľa vymedzenia v článku 139 ods. 1 ZFEÚ.

(5)

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) bola založená 1. júla 1998. Európsky menový systém bol nahradený mechanizmom výmenných kurzov, na založení ktorého sa dohodlo uznesením Európskej rady o zavedení mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie zo 16. júna 1997 (12). Postupy mechanizmu výmenného kurzu v tretej etape hospodárskej a menovej únie (ERM II) boli stanovené v dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny, ktorou sa stanovujú prevádzkové postupy mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (13).

(6)

V článku 140 ods. 2 ZFEÚ sa stanovujú postupy na zrušenie výnimky príslušných členských štátov. Minimálne raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, podá Komisia a ECB Rade správu v súlade s postupom uvedeným v článku 140 ods. 1 ZFEÚ.

(7)

Vnútroštátne právne predpisy členských štátov vrátane štatútov národných centrálnych bánk sa majú prispôsobiť v súlade s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť s článkami 130 a 131 ZFEÚ a so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB a ECB“). Správy Komisie a ECB poskytujú podrobné vyhodnotenie zlučiteľnosti právnych predpisov Litvy s článkami 130 a 131 ZFEÚ a štatútom ESCB a ECB.

(8)

V súlade s článkom 1 protokolu č. 13 o konvergenčných kritériách uvedených v článku 140 ZFEÚ, kritérium cenovej stability uvedené v prvej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ znamená, že členský štát má trvalú stabilitu cien a počas posledného roka pred preskúmaním vykazuje priemernú mieru inflácie, ktorá nie je vyššia ako jeden a pol percentuálneho bodu miery inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v oblasti stability cien dosiahli najlepšie výsledky. Na účely kritéria stability cien sa inflácia bude merať podľa harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HISC) vymedzených v nariadení Rady (ES) č. 2494/95 (14). S cieľom posúdiť kritérium cenovej stability sa inflácia členského štátu meria pomocou percentuálnej zmeny aritmetického priemeru 12 mesačných indexov v porovnaní s aritmetickým priemerom 12 mesačných indexov za predchádzajúce obdobie. V správach Komisie a ECB sa posudzovala referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer inflačných mier troch členských štátov, ktoré dosahujú najlepšiu cenovú stabilitu, s pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu. Za jednoročné obdobie končiace sa v apríli 2014 bola referenčná hodnota inflácie vypočítaná na 1,7 % a tromi členskými štátmi, ktoré dosiahli najlepšiu cenovú stabilitu, boli Lotyšsko s mierou inflácie 0,1 %, Portugalsko s mierou inflácie 0,3 % a Írsko s mierou inflácie 0,3 %. Je oprávnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami tie krajiny, ktorých miera inflácie sa pre ostatné členské štáty nedá považovať za zmysluplnú referenčnú hodnotu. Tieto mimoriadne krajiny boli v minulosti identifikované v konvergenčných správach z roku 2004, 2010 a 2013. V súčasnej situácii je oprávnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami Grécko, Bulharsko a Cyprus (15). Pri výpočte referenčnej hodnoty sú nahradené Lotyšskom, Portugalskom a Írskom, teda členskými štátmi s najbližšími najnižšími mierami inflácie.

(9)

V súlade s článkom 2 protokolu č. 13 kritérium stavu štátneho rozpočtu uvedené v druhej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby sa v čase preskúmania na členský štát nevzťahovalo rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ o existencii nadmerného deficitu.

(10)

V súlade s článkom 3 protokolu č. 13 kritérium účasti na mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému uvedené v tretej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby členský štát dodržiaval normálne fluktuačné rozpätie, ktoré je stanovené mechanizmom výmenných kurzov (ERM) Európskeho menového systému bez toho, aby bol výmenný kurz vystavený závažným tlakom minimálne počas dvoch posledných rokov pred preskúmaním. Konkrétne členský štát nesmel v rovnakom období z vlastného podnetu devalvovať dvojstranný stredný kurz svojej meny voči euru. Od 1. januára 1999 ERM II poskytuje rámec na posudzovanie plnenia kritéria výmenného kurzu. Pri posudzovaní plnenia tohto kritéria Komisia a ECB vo svojich správach skúmali dvojročné obdobie, ktoré sa skončilo 15. mája 2014.

(11)

V súlade s článkom 4 protokolu č. 13 konvergenčné kritérium úrokových sadzieb uvedené v štvrtej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu, sledovaná v období jedného roka pred preskúmaním, nepresahovala o viac než dva percentuálne body úrokové sadzby najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky. Na účely konverčného kritéria úrokových sadzieb boli použité porovnateľné úrokové sadzby dlhodobých štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou. S cieľom posúdiť plnenie kritéria úrokovej sadzby sa v správach Komisie a ECB zohľadňovala referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer nominálnych dlhodobých úrokových sadzieb troch členských štátov, ktoré dosahujú v cenovej stabilite najlepšie výsledky, s pripočítaním dvoch percentuálnych bodov. Referenčná hodnota je založená na dlhodobých úrokových mierach v Litve (3,3 %), Írsku (3,5 %) a Portugalsku (5,9 %) a za jednoročné období, ktoré sa končí v apríli 2014, predstavovala 6,2 %.

(12)

V súlade s článkom 5 protokolu č. 13 Komisia má poskytnúť údaje, ktoré sa použili pri posúdení plnenia konvergenčných kritérií. Tieto údaje Komisia poskytla. Komisia poskytla rozpočtové údaje po tom, čo členské štáty predložili do 1. apríla 2014 svoje správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 479/2009 (16).

(13)

Na základe správ, ktoré predložila Komisia a ECB o pokroku, ktorý Litva dosiahla pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie, sa dospelo k záveru, že:

31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/33

(1)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/88/EÚ (2) bolo prijaté na základe veľkého množstva oznámení v systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) z dôvodu prítomnosti rôznych kmeňov salmonella vrátane salmonella typhimurium, ktoré boli zistené v potravinách. Uvedený kmeň je druhým najčastejšie oznamovaným sérotypom u ľudí a v prípade potravín z Bangladéša, ktoré obsahujú betelové listy [piepor betelový, Piper betle, bežne známy ako „list paan“ (Paan leaf) alebo „betelové sústo“ (Betel quid)] alebo z nich pozostávajú, bola zistená jeho vysoká prevalencia. Od roku 2011 Spojené kráľovstvo oznámilo niekoľko ohnísk otravy salmonella, ktorej zdrojom bolibetelové listy. Okrem toho je pravdepodobné, že mnohé prípady v Únii neboli oznámené.

(2)

Preto sa vykonávacím rozhodnutím 2014/88/EÚ zakazuje do 31. júla 2014 dovážať potraviny z Bangladéša, ktoré obsahujú betelové listy alebo z nich pozostávajú, do Únie.

(3)

Vo februári 2014 Bangladéš predložil aktualizované údaje týkajúce sa vykonávania jeho akčného plánu zameraného na riešenie nedostatkov zistených počas auditu Potravinového a veterinárneho úradu Európskej komisie v roku 2013. Uviedol, že jeho vykonávanie stále prebieha a ešte nebolo ukončené.

(4)

Preto je potrebné vyriešiť niekoľko problémov, ktoré sú stále otvorené. Predovšetkým nie je stále zavedený program vývozu betelových listov, ktorý navrhlo priemyselné odvetvie. Naďalej platí zákaz vývozu betelových listov zavedený v máji 2013, ktorý si Bangladéš stanovil sám. Neukázal sa však ako plne účinný a od jeho prijatia bolo v systéme RASFF oznámených deväť prípadov pokusu o dovoz betelových listov do Únie. Preto nemožno skonštatovať, že záruky, ktoré poskytol Bangladéš, sú dostatočné na to, aby sa vyriešila situácia, v ktorej je vážne ohrozené ľudské zdravie. Z tohto dôvodu by mali zostať v platnosti mimoriadne opatrenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2014/88/EÚ.

(5)

Obdobie uplatňovania vykonávacieho rozhodnutia 2014/88/EÚ by sa preto malo predĺžiť do 30. júna 2015.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,