23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/1

(1)

Rada 10. februára 2014 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 125/2014 (2), ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 vypracovaním aktualizovaného zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2580/2001 (ďalej len „zoznam“).

(2)

Rada poskytla všetkým osobám, skupinám a subjektom, u ktorých to bolo prakticky možné, odôvodnenia, v ktorých sa vysvetľujú dôvody, prečo boli zaradené do zoznamu.

(3)

Rada oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie informovala osoby, skupiny a subjekty uvedené v zozname o tom, že sa rozhodla ponechať ich v zozname. Rada taktiež informovala dotknuté osoby, skupiny a subjekty o tom, že môžu požiadať Radu o odôvodnenie svojho zaradenia do zoznamu, ak im toto odôvodnenie ešte nebolo oznámené.

(4)

Rada preskúmala zoznam, ako sa vyžaduje podľa článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001. V tejto súvislosti zohľadnila pripomienky, ktoré Rade predložili dotknuté osoby, skupiny a subjekty.

(5)

Rada zistila, že už neexistujú dôvody na ponechanie jednej osoby v zozname.

(6)

Rada dospela k záveru, že osoby, skupiny a subjekty uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sú zapojené do teroristických činností v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP (3), že príslušný orgán prijal vo vzťahu k nim rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 uvedenej spoločnej pozície a že by preto mali naďalej zostať predmetom určitých obmedzujúcich opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 2580/2001.

(7)

Zoznam by sa mal zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 125/2014 by sa malo zrušiť,

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/5

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1210/2003 (2) sa ukladajú reštriktívne opatrenia voči Iraku v súlade so spoločnou pozíciou 2003/495/SZBP a s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1483 (2003).

(2)

Odseky 3 a 4 článku 4 nariadenia (ES) č. 1210/2003 stanovujúce, že žiadne finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa nesmú poskytnúť priamo alebo nepriamo, alebo v prospech fyzickej alebo právnickej osoby, orgánu alebo subjektu uvedeného v prílohe IV k uvedenému nariadeniu, aby umožnili tejto osobe, orgánu alebo subjektu získať finančné prostriedky, tovar alebo služby, by sa mali zlúčiť.

(3)

Rada 22. júla 2014 prijala rozhodnutie 2014/484/SZBP (3), ktorým sa zakazuje dať k dispozícii finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, priamo alebo nepriamo, v prospech osôb a subjektov uvedených v zozname. Stanovené sú osobitné výnimky, najmä v prípade finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré sú: a) nevyhnutné na uspokojenie základných potrieb, b) určené výlučne na úhradu primeraných honorárov a náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, c) určené výlučne na úhradu poplatkov alebo náhradu nákladov na služby spojené s vedením alebo správou zmrazených finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov alebo d) potrebné na mimoriadne výdavky.

(4)

Takisto je vhodné aktualizovať nariadenie (ES) č. 1210/2003 najnovšími informáciami poskytnutými členskými štátmi, pokiaľ ide o identifikáciu príslušných orgánov.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1210/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 4 sa mení takto:

2.

Článok 4a sa nahrádza takto:

„Článok 4a

Zákazom uvedeným v článku 4 ods. 3 nevzniká dotknutým fyzickým alebo právnickým osobám ani dotknutým subjektom zodpovednosť žiadneho druhu, ak nevedeli a nemali žiadny rozumný dôvod predpokladať, že svojím konaním porušujú tento zákaz.“

3.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Článok 4 nebráni pripisovaniu platieb na zmrazené účty finančnými alebo úverovými inštitúciami, ktoré prijmú finančné prostriedky prevedené tretími stranami na účet osoby, subjektu alebo orgánu uvedeného v zozname pod podmienkou, že každé takéto pripísanie na účet sa tiež zmrazí. Finančná alebo úverová inštitúcia bezodkladne informuje príslušné orgány o takýchto transakciách.

2.   Odchylne od článku 4 ods. 3 môžu príslušné orgány uvedené na webových stránkach v prílohe V povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považujú za vhodné, potom, ako určia, že dané finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:

3.   Dotknuté členské štáty informujú ostatné členské štáty a Komisiu o každom povolení udelenom podľa tohto článku.“

4.

Príloha V sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/9

(1)

Rada 2. marca 2011 prijala nariadenie (EÚ) č. 204/2011.

(2)

Rada zastáva názor, že už neexistujú dôvody na ponechanie jednej osoby na zozname, ktorý je uvedený v prílohe III k nariadeniu (EÚ) č. 204/2011.

(3)

Nariadenie (EÚ) č. 204/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

23.

ZIDANE, Mohamad Ali.

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/10

(1)

Rada 18. januára 2012 prijala nariadenie (EÚ) č. 36/2012.

(2)

Vzhľadom na vážnosť situácie by sa do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 36/2012 mali doplniť tri osoby a deväť subjektov.

(3)

Príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 36/2012 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/13

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/16

(1)

Článok 127 ods. 2 štvrtá zarážka zmluvy a článok 3.1 štvrtá zarážka Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) splnomocňujú Eurosystém, aby podporoval plynulú prevádzku platobných systémov.

(2)

Eurosystém podporuje plynulú prevádzku platobných systémov okrem iného výkonom dohľadu.

(3)

V januári 2001 Eurosystém prevzal Core Principles for Systemically Important Payment Systems (Základné zásady pre systémovo dôležité platobné systémy) vypracované výborom pre platobné systémy a systémy zúčtovania (Committee on Payment and Settlement Systems – CPSS) Banky pre medzinárodné zúčtovanie ako svoje minimálne požiadavky pre systémovo dôležité platobné systémy (SDPS) (1).

(4)

V apríli 2012 boli Core Principles for Systemically Important Payment Systems nahradené dokumentom Principles for financial market infrastructures (Zásady pre infraštruktúry finančného trhu)  (2)vypracovanýmvýborom pre platobné systémy a systémy zúčtovania a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere (International Organization of Securities Commission – IOSCO), ktorým sa harmonizujú a posilňujú existujúce medzinárodné normy v oblasti dohľadu okrem iného pre SDPS.

(5)

Podľa zásad pre infraštruktúry finančného trhu CPSS a IOSCO (ďalej len „zásady CPSS-IOSCO“) sú SDPS potenciálnym zdrojom systémových rizík, ak nie sú dostatočne chránené proti rizikám, ktoré im hrozia, a preto by mali podliehať účinnému dohľadu v súlade s jednoznačne vymedzenými kritériami prístupnými verejnosti. Príslušné orgány by okrem toho mali mať dostatočné právomoci a zdroje na to, aby plnili svoje úlohy vrátane ukladania opatrení na nápravu. CPSS a IOSCO odporúčajú, aby sa tieto zásady implementovali v medziach vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov v čo najväčšom rozsahu.

(6)

Z uvedeného dôvodu a s cieľom zabezpečiť výkonnosť a spoľahlivosť SDPS sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla implementovať zásady CPSS-IOSCO vo forme nariadenia. Od orgánov iných štátov sa tiež očakáva, že zavedú zásady CPSS-IOSCO do svojich právnych a regulačných rámcov a budú ich uplatňovať, a to v čo najväčšom rozsahu v medziach týchto rámcov.

(7)

Toto nariadenie sa vzťahuje na SDPS vrátane systémovo dôležitých platobných systémov pre veľké platby, ako aj systémovo dôležitých retailových platobných systémov. Uplatňuje sa na platobné systémy prevádzkované centrálnymi bankami, ako aj súkromnými prevádzkovateľmi. V zásadách CPSS-IOSCO sa uznáva, že sa vo výnimočných prípadoch uplatňujú rozdielne na platobné systémy prevádzkované centrálnymi bankami, a to z dôvodu požiadaviek ustanovených príslušnom zákone, inom právnom predpise alebo z dôvodu uplatňovaného prístupu. Ciele, povinnosti a inštitucionálne zriadenie Eurosystému vymedzené v zmluve a v štatúte ESCB majú verejný charakter, a preto by SDPS Eurosystému mohli mať výnimku z určitých požiadaviek ustanovených v tomto nariadení. Z uvedeného dôvodu by sa na SDPS Eurosystému nemali vzťahovať osobitné požiadavky týkajúce správy, plánov usporiadaného postupného ukončenia činnosti, kapitálu a likvidných aktív, zábezpeky a investičných rizík, ktoré sa vzťahujú na rovnaké oblasti ako príslušné požiadavky formálne prijaté Radou guvernérov. Tieto výnimky sú bližšie vymedzené v niekoľkých ustanoveniach tohto nariadenia.

(8)

Podľa usmernenia ECB/2012/27 z 5. decembra 2012 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase (TARGET2) (3) má TARGET2 decentralizovanú štruktúru a spája medzi sebou viaceré platobné systémy. Systémy, ktoré sú súčasťou TARGET2, sú v čo najväčšej miere zosúladené, s výnimkou určitých obmedzení vyplývajúcich z vnútroštátneho práva. TARGET2 je tiež charakteristický jednotnou technickou platformou nazývanou jednotná spoločná platforma. Rada guvernérov má vo vzťahu k TARGET2 právomoc rozhodovať s konečnou platnosťou a zabezpečuje plnenie jeho verejnej funkcie: tento spôsob správy je zohľadnený v dohľade nad TARGET2.

(9)

Výkonnosť a spoľahlivosť SDPS si vyžaduje dodržiavanie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov a jednoznačné pravidlá, postupy a zmluvy, na základe ktorých je prevádzkovaný. Pri dodržiavaní právnych predpisov sa majú na mysli právne systémy všetkých krajín, v ktorých vykonáva činnosť prevádzkovateľ SDPS alebo jeho účastníci.

(10)

Efektívnosť a spoľahlivosť SDPS závisí aj od jasného a vhodného systému správy, ktorý sa musí jednoznačným spôsobom ustanoviť v dokumentácii.

(11)

Spoľahlivý a rozvíjajúci sa rámec pre ucelené riadenie právneho, kreditného, prevádzkového, investičného rizika, rizika nedostatočnej likvidity, rizika spojeného s úschovou, všeobecného podnikateľského rizika a iných rizík je nevyhnutný pre identifikáciu, meranie, sledovanie a riadenie celej škály rizík, ku ktorým dochádza u prevádzkovateľa SDPS, alebo ktoré tento prevádzkovateľ znáša. Uvedené platí aj pre spoľahlivosť a odolnosť rámca zábezpeky, pravidiel a postupov pri nesplnení záväzku účastníka a plánov na zabezpečenie kontinuity prevádzky prevádzkovateľa SDPS.

(12)

Zníženie systémového rizika si okrem iného vyžaduje konečné vyrovnanie. Únia prijala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (4). V smernici 98/26/ES sa vyžaduje, aby pravidlá systémov označených v súlade s ňou vymedzili okamih vstupu (po ktorom sú prevodné príkazy právne vymožiteľné a záväzné pre tretie osoby, dokonca aj v prípade konkurzného konania na majetok účastníka) a okamih neodvolateľnosti prevodných príkazov. Vnútrodenné vyrovnanie alebo vyrovnanie v reálnom čase možno tiež odporúčať, ak je zlučiteľné so všeobecným modelom obchodovania SDPS a potrebné na to, aby mohli prevádzkovateľ a účastníci SDPS riadiť svoje príslušné kreditné riziko a riziko nedostatočnej likvidity.

(13)

Objektívne a zverejnené kritériá účasti v SDPS založené na hodnotení rizika, ktoré umožňujú spravodlivý a otvorený prístup k SDPS (v závislosti od akceptovateľných noriem kontroly rizík), podporujú bezpečnosť a výkonnosť SDPS a trhov, ktorým poskytujú služby, pričom neobmedzujú voľné poskytovanie služieb v neprimeranom rozsahu.

(14)

Ustanoveniami tohto nariadenia, v ktorých sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ SDPS zbieral, spracovával a prenášal údaje, by nemali byť dotknuté uplatňované pravidlá o ochrane údajov účastníkov alebo klientov.

(15)

Celkovo výkonný a efektívny SDPS, ktorého ciele sú jednoznačne vymedzené, merateľné a dosiahnuteľné, je najlepšie pripravený vyhovieť potrebám účastníkov SDPS a trhov, ktorým poskytuje služby.

(16)

Za predpokladu, že je to možné a primerané, ECB sa obracia na národné centrálne banky, aby plnili úlohy ESCB.

(17)

Požiadavky ustanovené v tomto nariadení sú primerané vzhľadom na špecifické riziká a expozície SDPS.

(18)

Podstatnými prvkami pri implementácii zásad CPSS-IOSCO v medziach zmluvy a štatútu ESCB v čo najširšom rozsahu sú oprávnenie príslušných orgánov požadovať prijatie opatrení na nápravu na odstránenie prípadov nedodržiavania tohto nariadenia alebo predchádzanie jeho opätovnému nedodržiavaniu a oprávnenie ECB ukladať účinné, primerané a odradzujúce sankcie za jeho porušovanie.

(19)

Na dodržiavanie požiadaviek v oblasti dohľadu podľa tohto nariadenia je potrebné ustanoviť prechodné obdobie, ktoré umožní prevádzkovateľom SDPS, aby sa s týmito požiadavkami zoznámili a aby ich implementovali,

i)

celková výška platieb v eurách spracovaných za deň v priemere presahuje 10 miliárd EUR;

ii)

pre podiel platobného systému na trhu platí najmenej jedna z uvedených skutočností:

iii)

jeho cezhraničná činnosť (t. j. účastníci so sídlom v inom štáte než v štáte prevádzkovateľa SDPS a/alebo cezhraničné prepojenia s inými platobnými systémami) sa týka najmenej piatich štátov a predstavuje najmenej 33 % celkového objemu platieb v eurách, ktoré SDPS spracoval;

iv)

iné infraštruktúry finančného trhu ho využívajú na vyrovnanie.

1.

„platobným systémom“ sa rozumie formálne usporiadanie medzi tromi alebo viacerými účastníkmi, nepočítajúc prípadné banky pre vyrovnanie, centrálne protistrany, zúčtovacie inštitúcie alebo nepriamych účastníkov, so spoločnými pravidlami a štandardizovanými postupmi na vykonávanie prevodných príkazov medzi účastníkmi;

2.

„prevodný príkaz“ má rovnaký význam ako v článku 2 písm. i) prvej zarážke smernice 98/26/ES;

3.

„systémovým rizikom“ sa rozumie riziko, že si účastník alebo prevádzkovateľ SDPS nesplní svoje príslušné záväzky v SDPS, v dôsledku čoho nebudú ďalší účastníci a/alebo prevádzkovateľ SDSP schopní splniť si svoje splatné záväzky, čo by mohlo mať kontaminačné účinky ohrozujúce stabilitu finančného systému alebo dôveru v neho;

4.

„prevádzkovateľom SDPS“ sa rozumie právnická osoba, ktorá má z právneho hľadiska zodpovednosť za prevádzkovanie SDPS;

5.

„príslušným orgánom“ sa rozumie centrálna banka Eurosystému, ktorá má prvoradú zodpovednosť za dohľad, určená v súlade s článkom 1 ods. 2;

6.

„SDPS Eurosystému“ sa rozumie SDPS, ktorý vlastní a prevádzkuje centrálna banka Eurosystému;

7.

„právnym rizikom“ sa rozumie riziko vyplývajúce z uplatňovania zákona alebo iného právneho predpisu, ktorého dôsledkom je zvyčajne strata;

8.

„kreditným rizikom“ sa rozumie riziko, že zmluvná strana, či už účastník alebo iný subjekt, nebude schopná splniť si v plnom rozsahu svoje finančné záväzky v čase splatnosti alebo kedykoľvek neskôr;

9.

„rizikom nedostatočnej likvidity“ sa rozumie riziko, že zmluvná strana, či už účastník alebo iný subjekt, nebude mať dostatok finančných prostriedkov na splnenie svojich finančných záväzkov v čase splatnosti, hoci by mohol mať dostatok finančných prostriedkov na ich splnenie v budúcnosti;

10.

„prevádzkovým rizikom“ sa rozumie riziko, že nedostatky v informačných systémoch alebo interných procesoch, zlyhania ľudského faktora, zlyhania riadenia, alebo narušenia spôsobené vonkajšími udalosťami alebo externe zabezpečovanými službami spôsobia obmedzenie, zhoršenie, alebo výpadok služieb, ktoré poskytuje SDPS;

11.

„rizikom spojeným s úschovou“ sa rozumie riziko straty na aktívach v úschove v prípade platobnej neschopnosti, nedbanlivosti, podvodu, nedostatočnej správy alebo neprimeraného vedenia záznamov zo strany uschovávateľa alebo ďalšej osoby, ktorú úschovou poveril;

12.

„investičným rizikom“ sa rozumie riziko straty, ktoré znáša prevádzkovateľ alebo účastník SDPS v prípade, že prevádzkovateľ SDPS investuje svoje vlastné zdroje alebo zdroje svojich účastníkov, napr. zábezpeku;

13.

„trhovým rizikom“ sa rozumie riziko strát týkajúcich sa pozícii v súvahe ako aj mimo nej, ktoré vyplývajú zo zmien trhových cien;

14.

„systémom odloženého čistého vyrovnania“(deferred net settlement – DNS) sa rozumie systém, ktorý uskutočňuje vyrovnanie na čistom základe na konci vopred určeného cyklu vyrovnania, napr. na konci alebo počas pracovného dňa;

15.

„cezhraničnou zábezpekou“ sa rozumie zábezpeka, v prípade ktorej je z pohľadu štátu, v ktorom sa prijímajú aktíva ako zábezpeka, cudzí aspoň jeden z týchto prvkov: a) mena, b) štát, v ktorom sa aktíva nachádzajú, alebo c) štát, v ktorom má sídlo emitent;

16.

„cezhraničnou platbou“ sa rozumie platba medzi účastníkmi, ktorí majú sídla v odlišných štátoch;

17.

„infraštruktúrou finančného trhu“ (IFT) sa rozumie mnohostranný systém zúčastnených inštitúcií vrátane prevádzkovateľa systému, ktorý sa využíva na zúčtovanie, vyrovnanie alebo zaznamenávanie transakcií platieb, transakcií cenných papierov, derivátov alebo iných finančných transakcií;

18.

„účastníkom“ sa rozumie subjekt, ktorý je označený a uznaný platobným systémom, a ktorý je buď priamo alebo nepriamo oprávnený posielať tomuto systému prevodné príkazy a je schopný od neho prevodné príkazy prijímať;

19.

„radou“ sa rozumie správna rada a/alebo dozorná rada prevádzkovateľa SDPS, v súlade s vnútroštátnym právom;

20.

„vedením“ sa rozumejú výkonní riaditelia, t. j. členovia správnej rady v monistickom systéme, ktorí sú zapojení do každodenného riadenia prevádzkovateľa SDPS a členovia predstavenstva prevádzkovateľa SDPS v dualistickom systéme;

21.

„príslušnými zainteresovanými subjektmi“ sa rozumejú účastníci, infraštruktúry finančného trhu, ktoré majú vplyv na riziko v rámci SDPS, a v jednotlivých prípadoch aj ostatní dotknutí trhoví aktéri;

22.

„expozíciou voči kreditnému riziku“ sa rozumie suma alebo hodnota, pri ktorej existuje riziko, že ju účastník nevyrovná v plnom rozsahu, v čase splatnosti alebo kedykoľvek neskôr;

23.

„zábezpekou“ sa rozumie aktívum alebo záväzok tretej osoby, ktorým poskytovateľ zábezpeky zabezpečuje záväzok voči prijímateľovi zábezpeky. Zábezpeka zahŕňa domovskú, ako aj cezhraničnú zábezpeku;

24.

„poskytovateľom likvidity“ sa rozumie poskytovateľ hotovosti podľa článkov 5 ods. 3, 6 ods. 5, 8 ods. 1, 8 ods. 9 a 8 ods. 11 alebo aktív podľa článku 8 ods. 4 vrátane účastníka SDPS alebo tretej strany;

25.

„extrémnymi, ale možnými trhovými podmienkami“ sa rozumie ucelený súbor historických a hypotetických podmienok vrátane období s najvyššou volatilitou, ktorými prešli trhy, ktorým poskytujú služby SDPS;

26.

„plánovaným dňom vyrovnania“ sa rozumie dátum, ktorý zadávateľ prevodného príkazu vložil do SDPS ako dátum vyrovnania;

27.

„všeobecným podnikateľským rizikom“ sa rozumie každé potenciálne zhoršenie finančnej pozície SDPS ako podniku v dôsledku poklesu jeho výnosov alebo zvýšenia jeho nákladov tak, že výdavky prevýšia príjmy a vyústia v stratu, ktorá sa musí započítať voči kapitálu;

28.

„plánom ozdravenia“ sa rozumie plán, ktorý vyvinul prevádzkovateľ SDPS, aby obnovil plynulú prevádzku SDPS;

29.

„plánom usporiadaného postupného ukončenia činnosti“ sa rozumie plán usporiadaného postupného ukončenia činnosti SDPS, ktorý vyvinul prevádzkovateľ SDPS;

30.

„podstatným“ sa označuje riziko, závislosť a/alebo zmena, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť subjektu vykonávať činnosť alebo poskytovať služby podľa očakávania;

31.

„príslušnými orgánmi“ sa rozumejú orgány, ktoré majú v záujme plnenia svojich zákonných povinností oprávnený záujem na prístupe k informáciám od SDPS, napr. orgány pre riešenie krízových situácií a orgány dohľadu nad hlavnými účastníkmi;

32.

„hlavným rizikom“ sa rozumie riziko, že zmluvná strana príde o celú sumu, ktorá je predmetom transakcie, t. j. riziko, že osoba predávajúca finančné aktívum neodvolateľne dodá aktívum, ale neprijme platbu, alebo riziko, že osoba kupujúca finančné aktívum za neho neodvolateľne zaplatí, ale nebude jej dodané;

33.

„správcovskou bankou“ sa rozumie banka, ktorá drží a zabezpečuje finančné aktíva tretích osôb;

34.

„bankou pre vyrovnanie“ sa rozumie banka, ktorá vedie účty týkajúce sa platieb, na ktorých dochádza k plneniu záväzkov vyplývajúcich z platobného systému;

35.

„agentom nostro“ sa rozumie banka, ktorú účastníci SDPS využívajú na vyrovnanie;

36.

„jednostrannou platbou“ sa rozumie platba zahŕňajúca len jeden prevod finančných prostriedkov v jedinej mene;

37.

„dvojstrannou platbou“ sa rozumie platba zahŕňajúca dva prevody finančných prostriedkov v rôznych menách v systéme vyrovnania pri výmene hodnôt;

38.

„rizikom nesprávnej voľby“ sa rozumie riziko vyplývajúce z expozície voči účastníkovi alebo emitentovi, ak zábezpeka poskytnutá týmto účastníkom alebo vydaná týmto emitentom vo vysokej miere závisí od jeho kreditného rizika;

39.

„pracovný deň“ má rovnaký význam ako v článku 2 písm. n) smernice 98/26/ES.

a)

ustanovenie jednoznačných strategických cieľov SDPS;

b)

schválenie dokumentácie o postupoch fungovania SDPS vrátane postupov na identifikáciu, riešenie a riadenie konfliktov záujmov jej členov;

c)

zabezpečenie efektívneho výberu, monitorovania a prípadne aj odvolávania členov vedenia, s výnimkou SDPS Eurosystému;

d)

zavedenie vhodných politík odmeňovania, v súlade s osvedčenými postupmi a na základe dlhodobých výsledkov, s výnimkou SDPS Eurosystému.

a)

aby bola činnosť prevádzkovateľa SDPS v súlade s jeho cieľmi, stratégiou a toleranciou rizika;

b)

aby boli vnútorné kontroly a súvisiace postupy vhodne nastavené, vykonávané a dohliadané, s cieľom podporiť ciele prevádzkovateľa SDPS;

c)

aby boli vnútorné kontroly a súvisiace postupy predmetom pravidelných revízií a testovaní dostatočným počtom kvalitne vyškolených pracovníkov, ktorí vykonávajú funkcie riadenia rizika a interného auditu;

d)

aktívneho zapojenia sa do procesu kontroly rizika;

e)

aby boli na rámec pre riadenie rizika SDPS vyčlenené dostatočné zdroje.

a)

zahŕňa ustálený prístup prevádzkovateľa SDPS k tolerancii rizika;

b)

vymedzuje zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa rizika;

c)

sa zaoberá prijímaním rozhodnutí v čase kríz a núdze;

d)

sa zaoberá funkciami vnútorných kontrol.

a)

zahŕňa ustálený prístup prevádzkovateľa SDPS k tolerancii rizík a vhodné nástroje na riadenie rizík;

b)

vymedzuje zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa rizík;

c)

rieši rozhodovanie v núdzových situáciách týkajúcich sa SDPS vrátane vývoja na finančných trhoch, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na likviditu na trhu a stabilitu finančného systému v niektorom z členských štátov, ktorých menou je euro, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ SDPS alebo niektorý z jeho účastníkov.

i)

vydal ich emitent s nízkym kreditným rizikom;

ii)

sú voľne prevoditeľné bez akejkoľvek právnej prekážky alebo nároku tretej osoby;

iii)

sú denominované v mene, ktorej riziko riadi prevádzkovateľ SDPS;

iv)

majú spoľahlivé údaje o cene, ktoré sa pravidelne uverejňujú;

v)

nie je s nimi spojené významné riziko nesprávnej voľby;

vi)

nevydal ich účastník, ktorý poskytuje zábezpeku, ani subjekt, ktorý patrí do tej istej skupiny ako účastník, s výnimkou ak ide o kryté dlhopisy a len ak sú aktíva v súbore zabezpečovacích aktív vhodne oddelené v rámci pevného právneho rámca a spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch i) až v).

a)

v hotovosti u Eurosystému, alebo

b)

v akceptovateľnej zábezpeke vymedzenej v rámci Eurosystému pre zábezpeku ustanovenom v usmernení ECB/2011/14 z 20. septembra 2011 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (5), najmä ak má prevádzkovateľ SDPS prístup k automatickým operáciám Eurosystému.

a)

záväzné úverové linky;

b)

záväzné devízové swapy;

c)

záväzné repoochody;

d)

aktíva vymedzené v článku 7 ods. 1, ktoré má v držbe uschovávateľ;

e)

investície, ktoré sú k dispozícii a prevoditeľné na hotovosť s vopred dojednaným financovaním, v prípade ktorých môže prevádzkovateľ SDPS na základe primeraného interného hodnotenia preukázať príslušnému orgánu, že dojednané financovanie je vysoko spoľahlivé, hoci aj za extrémnych, ale možných trhových podmienok.

a)

najvyššej cenovej volatility uvedených aktív v histórii;

b)

zmien iných trhových faktorov, ktoré okrem iného zahŕňajú cenové faktory a výnosové krivky;

c)

nesplnenia záväzku zo strany jedného alebo viacerých účastníkov v rovnaký deň a v rôznych nasledujúcich dňoch;

d)

súbežných tlakov na trhoch financovania a na trhoch aktív;

e)

škály krízových situácií, ktoré by mohli nastať v budúcnosti za rozličných extrémnych, ale možných trhových podmienok.

a)

riešia nepredvídané a potenciálne nekryté nedostatky likvidity;

b)

sa snažia predchádzať neusporiadanému zrušeniu, odvolaniu alebo odloženiu vyrovnania platobných záväzkov v rovnaký deň;

c)

určujú, ako doplniť hotovosť a ostatné aktíva, ktoré SDPS použil počas krízovej udalosti, v rozsahu vyžadovanom podľa odsekov 3 až 5.

a)

kedy sa očakáva zaznamenanie prevodov v účtovníctve jednotlivých bánk pre zúčtovanie;

b)

že prevody majú byť po ich vykonaní konečné;

c)

že prijaté finančné prostriedky sú prevoditeľné hneď, ako je to možné, najneskôr do konca daného dňa.

a)

opatrenia, ktoré môže prevádzkovateľ SDPS prijať v nadväznosti na nesplnenie povinnosti;

b)

či sú tieto opatrenia automatické alebo podliehajú voľnej úvahe a spôsoby vykonávania voľného uváženia;

c)

potenciálne zmeny normálnej praxe vyrovnania prevádzkovateľa SDPS, s cieľom zabezpečiť včasné vyrovnanie;

d)

riadenie platieb v rôznych štádiách ich spracovania;

e)

pravdepodobná postupnosť opatrení;

f)

úlohy, záväzky a povinnosti príslušných strán vrátane účastníkov, u ktorých nedošlo k nesplneniu záväzkov;

g)

iné mechanizmy, ktoré sa majú aktivovať s cieľom obmedziť dosah nesplnenia povinnosti.

a)

okolnosti, za ktorých sa prijímajú dané opatrenia;

b)

kto tieto opatrenia prijíma;

c)

rozsah opatrení, ktoré sa prijímajú;

d)

mechanizmy týkajúce sa záväzkov prevádzkovateľa SDPS vo vzťahu k účastníkom, u ktorých nedošlo k nesplneniu záväzku.

a)

podiel činnosti, ktorú priami účastníci vykonávajú v mene nepriamych účastníkov,

b)

počet nepriamych účastníkov, ktorí uskutočňujú vyrovnanie prostredníctvom jednotlivých priamych účastníkov,

c)

objemy alebo hodnoty platieb v SDPS, ktoré pochádzajú od každého nepriameho účastníka,

d)

objemy alebo hodnoty platieb podľa písm. c) v pomere k objemom a hodnotám platieb priamych účastníkov, prostredníctvom ktorých nepriamy účastník pristupuje k SDPS.

a)

výberu mechanizmov zúčtovania a vyrovnania;

b)

prevádzkovej štruktúre;

c)

škále produktov, ktoré sú predmetom zúčtovania alebo vyrovnania;

d)

používaniu technológie a postupov.

a)

informuje prevádzkovateľa SDPS o povahe nedodržania nariadenia a

b)

poskytne prevádzkovateľovi SDPS možnosť vyjadriť sa a poskytnúť vysvetlenie.

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/31

(1)

Rada 16. júla 2012 prijala rozhodnutie 2012/392/SZBP (1), ktoré stráca účinnosť 15. júla 2014.

(2)

Rada 28. októbra 2013 prijala rozhodnutie 2013/533/SZBP (2), ktorým sa stanovuje referenčná suma na obdobie do 15. júla 2014.

(3)

Politický a bezpečnostný výbor (PBV) 28. marca 2014 odporučil predĺžiť misiu Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger) o obdobie dvoch rokov v súlade so strategickým prieskumom.

(4)

Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) bol 2. mája 2014 doručený list nigerských orgánov, v ktorom podporujú predĺženie misie EUCAP Sahel Niger o obdobie dvoch rokov.

(5)

Misia EUCAP Sahel Niger sa uskutoční v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii,

1.

Články 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„Článok 2

Ciele

V kontexte vykonávania stratégie Európskej únie pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel sa misia EUCAP Sahel Niger zameriava na to, aby sa ňou nigerským orgánom umožnilo vymedziť a realizovať ich vlastnú národnú bezpečnostnú stratégiu. Misia EUCAP Sahel Niger sa tiež zameria na prispievanie k rozvoju integrovaného, multidisciplinárneho, koherentného, udržateľného prístupu založeného na ľudských právach medzi rôznymi nigerskými bezpečnostnými aktérmi v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti.

Článok 3

Úlohy

1.   Na splnenie cieľov stanovených v článku 2 misia EUCAP Sahel Niger:

2.   Misia EUCAP Sahel Niger sa zameriava na činnosti uvedené v odseku 1, ktoré prispievajú k zlepšeniu kontroly nad územím Nigeru, a to aj prostredníctvom koordinácie s nigerskými ozbrojenými silami.

3.   Misia EUCAP Sahel Niger neplní žiadnu výkonnú funkciu.“

2.

Článok 4 sa mení takto:

3.

Článok 6 sa mení takto:

4.

V článku 7 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Podmienky zamestnania a práva a povinnosti medzinárodného a miestneho personálu sa ustanovia v zmluvách, ktoré sa uzavrú medzi misiou EUCAP Sahel Niger a dotknutým členom personálu.“

5.

V článku 11 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Vedúci misie zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností EÚ v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (3).

(3)  Rozhodnutie Rady (2013/488/EÚ) z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).“"

6.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

Právne dojednania

V miere potrebnej na vykonávanie tohto rozhodnutia má misia EUCAP Sahel Niger právomoc obstarávať služby a dodávky, uzatvárať zmluvy a administratívne dojednania, zamestnávať personál, vlastniť bankové účty, nadobúdať majetok a užívať ho, plniť si záväzky a vystupovať pred súdom ako účastník konania.“

7.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Finančné dojednania

1.   Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUCAP Sahel Niger na obdobie od 16. júla 2012 do 31. októbra 2013 je 8 700 000 EU.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUCAP Sahel Niger na obdobie od 1. novembra 2013 do 15. júla 2014 je 6 500 000 EUR.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUCAP Sahel Niger na obdobie od 16. júla 2014 do 15. júla 2015 je 9 155 000 EUR.

2.   Všetky výdavky sa spravujú v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie. Štátni príslušníci tretích štátov a štátni príslušníci hostiteľskej krajiny môžu predkladať ponuky do verejnej súťaže. S podmienkou súhlasu Komisie môže misia EUCAP Sahel Niger uzavierať technické dojednania s členskými štátmi, hostiteľským štátom, zúčastnenými tretími štátmi a inými medzinárodnými aktérmi, pokiaľ ide o poskytovanie vybavenia, služieb a priestorov pre misiu EUCAP Sahel Niger.

3.   Misia EUCAP Sahel Niger zodpovedá za plnenie svojho rozpočtu. Misia EUCAP Sahel Niger na tento účel podpíše dohodu s Komisiou.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá Dohoda medzi Európskou úniou a Nigerskou republikou o štatúte misie Európskej únie SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger) (4), je misia EUCAP Sahel Niger zodpovedná za všetky nároky a záväzky vyplývajúce z vykonávania svojho mandátu, ktorý sa začína 16. júla 2014, okrem nárokov, ktoré sa týkajú závažného porušenia povinností zo strany vedúceho misie, za ktoré nesie osobnú zodpovednosť.

5.   Vykonávaním finančných dojednaní nie je dotknutá hierarchia velenia stanovená v článkoch 4, 5 a 6, ani operačné požiadavky misie EUCAP Sahel Niger vrátane kompatibility vybavenia a interoperability jej tímov.

6.   Výdavky sa považujú za oprávnené od 16. júla 2012.

(4)  Ú. v. EÚ L 242, 11.9.2013, s. 2.“"

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Projektová skupina

1.   Misia EUCAP Sahel Niger má projektovú skupinu na určovanie a vykonávanie projektov. Misia EUCAP Sahel Niger podľa potreby uľahčuje projekty, ktoré na vlastnú zodpovednosť vykonávajú členské štáty a tretie štáty v oblastiach súvisiacich s mandátom misie EUCAP Sahel Niger a na podporu jej cieľov, a poskytuje v tejto súvislosti poradenstvo.

2.   Misia EUCAP Sahel Niger je oprávnená použiť finančné príspevky členských štátov alebo tretích štátov na vykonávanie určeného projektu, ktorý konzistentne dopĺňa ostatné činnosti misie EUCAP Sahel Niger, v týchto dvoch prípadoch:

Misia EUCAP Sahel Niger uzavrie s prispievajúcimi štátmi dohodu, ktorá zahŕňa najmä osobitné postupy, pokiaľ ide o reakciu na sťažnosti tretích strán týkajúcu sa škôd vzniknutých konaním alebo opomenutím, ktoré spôsobila misia EUCAP Sahel Niger pri nakladaní s prostriedkami, ktoré poskytli tieto štáty. Prispievajúce štáty nesmú v žiadnom prípade brať Úniu alebo VP na zodpovednosť za konanie misie EUCAP Sahel Niger alebo opomenutie z jej strany pri využívaní finančných prostriedkov, ktoré tieto štáty poskytli.

3.   Prijatie finančných príspevkov tretích štátov na projektovú skupinu odsúhlasuje PBV.“

9.

V článku 15 sa spojenie „s rozhodnutím 2011/292/EÚ“ nahrádza spojením „s rozhodnutím 2013/488/EÚ“.

10.

V článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Uplatňuje sa do 15. júla 2016.“

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/35

(1)

Rada 27. decembra 2001 prijala spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP (1).

(2)

Rada 10. februára 2014 prijala rozhodnutie 2014/72/SZBP (2), ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP (ďalej len „zoznam“).

(3)

V súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP je potrebné preskúmať pravidelne osoby, skupiny a subjekty v zozname s cieľom uistiť sa, že existujú dôvody na ich ponechanie v zozname.

(4)

V tomto rozhodnutí sa uvádzajú výsledky preskúmania, ktoré Rada vykonala v súvislosti s osobami, skupinami a subjektmi, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.

(5)

Rada skonštatovala, že už neexistujú dôvody na ponechanie jednej osoby v zozname.

(6)

Rada dospela k záveru, že osoby, skupiny a subjekty, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP, sú zapojené do teroristických činností v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície 2001/931/SZBP, že príslušný orgán prijal vo vzťahu k nim rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 uvedenej spoločnej pozície a že by preto mali naďalej zostať predmetom špecifických reštriktívnych opatrení stanovených v uvedenej spoločnej pozícii.

(7)

Zoznam by sa mal zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať a rozhodnutie 2014/72/SZBP by sa malo zrušiť,

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/38

(1)

Rada na účely vykonania rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) 1483 (2003) prijala 7. júla 2003 spoločnú pozíciu 2003/495/SZBP (1).

(2)

Niektoré ustanovenia spoločnej pozície 2003/495/SZBP je potrebné objasniť,

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/39

(1)

Rada 16. júla 2012 prijala rozhodnutie 2012/389/SZBP (1). Účinnosť uvedeného rozhodnutia sa končí 15. júla 2014.

(2)

Politický a bezpečnostný výbor (PBV) 18. marca 2014 odporučil predĺžiť misiu do 12. decembra 2016 v súlade so strategickým preskúmaním.

(3)

Misia EUCAP NESTOR sa uskutoční v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by poškodiť dosahovanie cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Poslanie

Cieľom EUCAP NESTOR je pomáhať krajinám v Africkom rohu a západnej časti Indického oceánu pri posilňovaní ich kapacít v oblasti námornej bezpečnosti, aby mohli účinnejšie bojovať proti pirátstvu. EUCAP NESTOR sa v prvom rade zameria na Somálsko a v druhom na Džibutsko, Seychely a Tanzániu.“

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Ciele a úlohy

1.   EUCAP NESTOR na účely splnenia svojho poslania uvedeného v článku 2:

2.   Na dosiahnutie svojho cieľa koná misia EUCAP NESTOR v súlade s operačnými usmerneniami a úlohami stanovenými v dokumentoch operačného plánovania schválených Radou.

3.   EUCAP NESTOR nevykonáva žiadnu výkonnú funkciu.“

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

Článok 6 sa mení takto:

5.

V článku 7 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Podmienky zamestnávania a práva a povinnosti medzinárodného a miestneho personálu sa ustanovia v zmluvách, ktoré sa uzavrú medzi misiou EUCAP NESTOR a dotknutými členmi personálu.“

6.

V článku 11 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Vedúci misie zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností EÚ v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (2).

(2)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).“"

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

Právne ustanovenia

V miere potrebnej na vykonávanie tohto rozhodnutia má misia EUCAP NESTOR právomoc obstarávať služby a dodávky, uzatvárať zmluvy a administratívne dojednania, zamestnávať personál, vlastniť bankové účty, nadobúdať majetok a užívať ho, plniť si záväzky a vystupovať pred súdom ako účastník konania.“

8.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Finančné dojednania

1.   Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUCAP NESTOR v období od 16. júla 2012 do 15. novembra 2013 predstavuje 22 880 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov súvisiacich s misiou EUCAP NESTOR v období od 16. novembra 2013 do 15. októbra 2014 predstavuje 11 950 000 EUR.

2.   Všetky výdavky sa spravujú v súlade s pravidlami a postupmi, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie. Štátni príslušníci tretích štátov a štátni príslušníci hostiteľskej krajiny môžu predkladať ponuky do verejnej súťaže. S výhradou súhlasu Komisie môže misia EUCAP NESTOR uzavierať technické dojednania s členskými štátmi, hostiteľským štátom, so zúčastnenými tretími štátmi a s inými medzinárodnými aktérmi, pokiaľ ide o poskytovanie vybavenia, služieb a priestorov pre misiu EUCAP NESTOR.

3.   Misia EUCAP NESTOR zodpovedá za plnenie svojho rozpočtu. Misia EUCAP NESTOR na tento účel podpíše dohodu s Komisiou.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté existujúce ustanovenia štatútu misie EUCAP NESTOR a jej personálu, uvedená misia zodpovedá za všetky nároky a záväzky vyplývajúce z vykonávania mandátu, ktoré sa začne 16. júla 2014, okrem nárokov, ktoré sa týkajú závažného porušenia povinností zo strany vedúceho misie, za ktoré nesie vedúci misie osobnú zodpovednosť.

5.   Vykonávaním finančných ustanovení nie je dotknutá hierarchia velenia ustanovená v článkoch 4, 5 a 6 a operačné požiadavky misie EUCAP NESTOR vrátane kompatibility vybavenia a interoperability jej tímov.

6.   Výdavky sa považujú za oprávnené od 16. júla 2012.“

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Projektová skupina

1.   EUCAP NESTOR má projektovú skupinu na určovanie a vykonávanie projektov. EUCAP NESTOR podľa potreby uľahčuje projekty, ktoré na vlastnú zodpovednosť vykonávajú členské štáty a tretie štáty v oblastiach súvisiacich s misiou EUCAP NESTOR a na podporu jej cieľa, a poskytuje v súvislosti s týmito projektmi poradenstvo.

2.   Misia EUCAP NESTOR je oprávnená použiť finančné príspevky členských štátov alebo tretích štátov na vykonávanie určených projektov, ktoré konzistentným spôsobom dopĺňajú ostatné činnosti misie EUCAP NESTOR, v týchto prípadoch:

Misia EUCAP NESTOR uzavrie s týmito štátmi dohodu, ktorá zahŕňa najmä osobitné postupy, pokiaľ ide o reakciu na akúkoľvek sťažnosť tretích strán týkajúcu sa škôd vzniknutých v dôsledku konania misie EUCAP NESTOR alebo opomenutia z jej strany pri využívaní finančných prostriedkov, ktoré tieto štáty poskytli. Prispievajúce štáty nesmú v žiadnom prípade brať Úniu alebo VP na zodpovednosť za konanie misie EUCAP NESTOR alebo opomenutie z jej strany pri využívaní finančných prostriedkov, ktoré tieto štáty poskytli.

3.   PBV odsúhlasuje prijatie finančného príspevku tretích štátov na projektovú skupinu.“

10.

V článku 15 sa spojenie „s rozhodnutím 2011/292/EÚ“ nahrádza spojením „s rozhodnutím 2013/488/EÚ“.

11.

V článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Uplatňuje sa do 12. decembra 2016.“

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/42

(1)

Rada sa 14. apríla 2014 vyjadrila, že je pripravená pomôcť Ukrajine v oblasti reformy sektora civilnej bezpečnosti, podpory polície a právneho štátu a pri vypracovaní politického rámca pre krízový prístup (PFCA) na Ukrajine, pričom sa zvážia všetky možnosti vrátane prípadnej misie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

(2)

Minister zahraničných vecí Ukrajiny zaslal 8. mája 2014 vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) list, v ktorom vyjadril záujem o nasadenie misie v rámci SBOP na Ukrajine.

(3)

Rada 12. mája 2014 pripomenula, že je pripravená pomôcť Ukrajine v oblasti reformy sektora civilnej bezpečnosti, uvítala politický rámec pre krízový prístup (PFCA) na Ukrajine a poverila Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pripravila koncepciu krízového riadenia (CMC) pre prípadnú civilnú misiu v rámci SBOP. Tiež zdôraznila význam koordinácie a komplementarity s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a inými medzinárodnými aktérmi.

(4)

Rada 23. júna 2014 schválila koncepciu krízového riadenia (CMC), pokiaľ ide o možnú akciu v rámci SBOP na podporu reformy sektora civilnej bezpečnosti.

(5)

Minister zahraničných vecí Ukrajiny 11. júla 2014 zaslal VP list, ktorým akceptuje nasadenie misie v rámci SBOP.

(6)

Misia EUAM Ukraine sa uskutoční v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by poškodiť dosahovanie cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—

vytvoriť koncepčný rámec pre plánovanie a vykonávanie reforiem, ktorých cieľom sú udržateľné bezpečnostné služby zabezpečujúce právny štát, a to spôsobom, ktorý prispeje k posilnenie ich legitimity a zvýšeniu dôvery verejnosti, pri plnom dodržaní ľudských práv a v súlade s procesom ústavnej reformy,

—

reorganizovať a reštrukturalizovať bezpečnostné služby spôsobom, ktorý by umožňoval opätovné získanie kontroly nad nimi a zodpovednosti za ne.

—

projekt je uvedený vo finančnom výkaze k tomuto rozhodnutiu alebo

—

projekt sa do tohto finančného výkazu zahrnie v priebehu misie prostredníctvom úpravy na žiadosť vedúceho misie.

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/48

(1)

Rada prijala 28. februára 2011 rozhodnutie 2011/137/SZBP.

(2)

Rada zastáva názor, že už neexistujú dôvody na ponechanie jednej osoby v zozname uvedenom v prílohe IV k rozhodnutiu 2011/137/SZBP.

(3)

Rozhodnutie 2011/137/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

23.

ZIDANE, Mohamad Ali.

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/49

(1)

Rada 31. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/255/SZBP.

(2)

Vzhľadom na závažnosť situácie by sa do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu 2013/255/SZBP mali doplniť tri osoby a deväť subjektov.

(3)

Rozhodnutie 2013/255/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

23.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/52

(1)

Komisia 18. mája 2009 dostala sťažnosť od spoločnosti SES Astra S. A. (ďalej len „Astra“). Predmetom sťažnosti bola údajná schéma štátnej pomoci, ktorú španielske orgány prijali v súvislosti s prechodom z analógového na digitálne televízne vysielanie vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach Španielska. Spoločnosť Astra tvrdila, že schéma predstavovala neoznámenú, a teda neoprávnenú pomoc, čo viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže medzi platformami satelitného a terestriálneho vysielania.

(2)

Sporná schéma vychádza zo zákona 10/2005 zo 14. júna 2005 o naliehavých opatreniach na podporu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, liberalizáciu káblového televízneho vysielania a podporu plurality (2). Medzi ďalšie právne predpisy prijaté v súvislosti s procesom prechodu na digitálne terestriálne televízne vysielanie patria okrem iného kráľovský dekrét 944/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľuje národný technický plán pre digitálne terestriálne televízne vysielanie (3) (ďalej len „NTP“), kráľovský dekrét 945/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľujú všeobecné predpisy týkajúce sa poskytovania služby digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, príkaz ITC 2476/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľujú všeobecné predpisy a predpisy týkajúce sa poskytovania služby digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, a kráľovský dekrét 920/2006 z 28. júla 2005, ktorým sa schvaľujú všeobecné predpisy týkajúce sa poskytovania služby rozhlasového a káblového televízneho vysielania.

(3)

Listom z 29. septembra 2010 Komisia informovala Španielske kráľovstvo, že v súvislosti s predmetnou pomocou poskytnutou na celom území Španielska s výnimkou autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, pre ktoré sa začalo samostatné konanie, sa rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (4). Rozhodnutie Komisie začať konanie (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené 14. decembra 2010 v Úradnom vestníku Európskej únie  (5). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto opatreniu.

(4)

Po predĺžení termínu Španielsko listom z 30. novembra 2011 odpovedalo na žiadosť o pripomienky, ktorá bola uvedená v rozhodnutí o začatí konania. Okrem ústrednej vlády predložili svoje pripomienky a/alebo odpovede na otázky položené v rozhodnutí o začatí konania aj orgány autonómnych spoločenstiev Astúria, Aragónsko, Baskicko, Kastília-León, Kastília-La Mancha (6), Extremadura, Galícia, La Rioja, Madrid a Murcia.

(5)

Komisia dostala pripomienky aj od spoločnosti Radiodifusión Digital SL listom z 11. januára 2011, od spoločnosti Grupo Antena 3 a združenia UTECA (Unión de Televisiones Comerciales Asociadas) listami z 28. januára 2011, od spoločnosti Gestora La Sexta listom z 31. januára 2011, od spoločnosti Abertis Telecom SA (ďalej len „Abertis“) listom z 2. februára 2011 a od spoločností Astra a Telecinco listami zo 4. februára 2011. Listami z 19. januára 2011 a 9. februára 2011 Komisia zaslala tieto pripomienky Španielsku, ktoré dostalo možnosť odpovedať. Španielsko poslalo pripomienky listami z 22. februára 2011 a 14. marca 2011.

(6)

V priebehu vyšetrovania sa uskutočnilo viacero stretnutí: medzi Komisiou a Španielskom 11. a 12. apríla 2011, medzi Komisiou a spoločnosťou Astra 14. apríla 2011, medzi Komisiou a spoločnosťou Abertis 5. mája 2011 a medzi Komisiou a združením UTECA 5. júla 2011. Po tom, ako Španielsko z vlastnej iniciatívy predložilo rôzne informácie vrátane pripomienok Baskicka z 24. februára 2011, bola listom zo 14. februára 2012 Španielsku adresovaná formálna žiadosť o informácie. Po predĺžení termínu Španielsko odpovedalo listom zo 16. apríla a ďalšími listami z 15., 19. a 25. júna 2012. Keďže časť informácií stále chýbala, Komisia 9. augusta 2012 poslala žiadosť o ďalšie informácie. Po predĺžení termínu Španielsko odpovedalo listom z 10. októbra 2012 a ďalším listom z 30. októbra 2012.

(7)

Spoločnosť Abertis navyše 22. júna 2011 a 25. júla 2012 z vlastnej iniciatívy predložila ďalšie informácie. Spoločnosť Astra poskytla ďalšie informácie v listoch z 21. júla 2011, 16. mája 2011, 8. septembra 2011 a 11. novembra 2011, ktoré boli odoslané Španielsku na pripomienkovanie.

(8)

Sťažovateľ je prevádzkovateľ satelitnej platformy. Spoločnosť SES ASTRA (ďalej len „Astra“), ktorá bola založená v roku 1985 pod názvom Société Européenne des Satellites (SES), bola prvým súkromným satelitným prevádzkovateľom v Európe. Spoločnosť Astra prevádzkuje satelitný systém ASTRA, ktorý ponúka rozsiahle portfólio vysielacích a širokopásmových riešení pre zákazníkov v Európe i mimo nej. Vysiela rozhlasové a televízne programy priamo do miliónov domácností a poskytuje prístup k internetu a sieťové služby verejným orgánom, veľkým spoločnostiam, MSP i jednotlivým domácnostiam.

(9)

Spoločnosť Astra vo svojej sťažnosti tvrdí, že opatrenia, ktoré prijali vláda a autonómne spoločenstvá vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach Španielska, sú v rozpore so zásadou technologickej neutrality, lebo predpokladajú, že terestriálny prenos je jedinou cestou k digitalizácii. Spoločnosť Astra uvádza konkrétny prípad Kantábrie. Vo verejnej súťaži na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním na celé územie Kantábrie, ktorá sa začala v januári 2008, regionálna vláda Kantábrie vybrala spoločnosť Astra, aby prostredníctvom svojej platformy poskytovala voľne dostupné televízne kanály. V novembri 2008 však regionálna vláda túto zmluvu vypovedala. Podľa spoločnosti Astra orgány vypovedali zmluvu až po tom, ako sa dozvedeli, že ústredná vláda bude financovať modernizáciu analógovej terestriálnej siete. Kantábrijské orgány v liste zo 7. novembra 2008 vysvetlili, že dôvodom vypovedania zmluvy bolo to, že ústredná vláda medzitým prijala rozhodnutia o rozšírení pokrytia digitálnym televíznym vysielaním na celé Španielsko (7). Zdá sa teda, že prípad Kantábrie je dôkazom toho, že po prvé, spoločnosť Astra bola schopná súťažiť na tomto trhu, a po druhé, že rozhodnutia ústrednej vlády túto hospodársku súťaž znemožnili.

(10)

Prípad sa týka odvetvia vysielania, v ktorom pôsobí mnoho aktérov na rôznych úrovniach produktového reťazca vysielacích služieb.

(11)

Vysielatelia sú prevádzkovatelia televíznych kanálov, ktorí nakupujú alebo tvoria vlastný televízny obsah a umiestňujú ho do kanálov. Tieto kanály potom poskytujú verejnosti prostredníctvom rôznych platforiem [napr. satelitu, digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DTT), kábla, IPTV]. V Španielsku zákonodarný orgán považuje vysielacie služby za službu vo verejnom záujme, takže ich poskytujú štátom vlastnení vysielatelia (RTVE), ako aj súkromní vysielatelia, ktorí dostali koncesiu od štátu (8). Takzvané voľne dostupné televízne kanály sa divákom poskytujú bezplatne. V záujme toho, aby mohli obyvatelia účinne využívať túto službu vo verejnom záujme, zákon stanovuje povinnosti minimálneho pokrytia pre verejnoprávneho vysielateľa i pre súkromných prevádzkovateľov s koncesiami. Verejnoprávni vysielatelia majú na základe toho povinnosť pokryť aspoň 98 % obyvateľov Španielska, kým súkromní vysielatelia musia pokryť aspoň 96 % obyvateľov. Celoštátni vysielatelia v Španielsku nevlastnia celoštátnu sieť televízneho vysielania. Na to, aby mohli prenášať svoj obsah a plniť si povinnosti týkajúce sa pokrytia, preto uzatvárajú dohody s prevádzkovateľmi platforiem.

(12)

Dodávatelia telekomunikačných zariadení vyrábajú alebo inštalujú potrebnú infraštruktúru a zariadenia na vybudovanie rôznych platforiem.

(13)

Prevádzkovatelia platforiem (alebo prevádzkovatelia sietí) (9) sú súkromné alebo verejne riadené subjekty, ktoré prevádzkujú potrebnú infraštruktúru (teda prenášajú a vysielajú signál) s cieľom poskytovať verejnosti kanály vytvárané vysielateľmi. V začiatkoch televízneho priemyslu bola jedinou dostupnou platformou analógová terestriálna platforma. S technologickým pokrokom sa na trh dostali ďalšie platformy, konkrétne satelitná platforma, káblová platforma a nedávno i platforma IPTV (10), ktorá na prenos televízneho signálu využíva širokopásmové pripojenie.

(14)

Pri terestriálnom vysielaní sa televízny signál odosiela z televízneho štúdia do prenosového centra (trasy), ktoré zvyčajne vlastní a prevádzkuje prevádzkovateľ vysielacej siete. Signál sa potom prenáša a distribuuje z prenosového centra (prostredníctvom trás) na televízne vysielače, ktoré riadi prevádzkovateľ siete (napr. veža). Niekedy sa signál prenáša prostredníctvom satelitu. Napokon sa signál vysiela z televíznych vysielačov do domácností. Na zabezpečenie digitalizácie analógovej terestriálnej siete televíznych vysielačov je potrebné vymeniť pozemné vysielače za digitálne. Keďže má však digitálny signál kratší dosah ako analógový signál, a preto si nová technológia vyžaduje hustejšiu sieť digitálnych pozemných vysielačov, v niektorých prípadoch je na rozšírenie pokrytia nutné vybudovať aj nové prenosové centrá.

(15)

Pri satelitnom vysielaní sa signál odosiela do prenosového centra (trasy) a potom sa prenáša na satelit, ktorý ho vysiela do domácností. Prípadne je možné signál z televízneho štúdia priamo odoslať na satelit, za predpokladu, že štúdio má na to potrebné zariadenie. Divák musí mať satelitnú parabolu a dekodér. Na zvýšenie satelitného pokrytia regiónu je potrebné nainštalovať pozemné zariadenie v domácnosti zákazníka. Pokiaľ teda ide o geografické pokrytie, satelitná platforma by mohla obsiahnuť takmer 100 % španielskeho územia, zatiaľ čo terestriálna platforma pokrýva približne 98 %.

(16)

Skúmané opatrenie sa musí preskúmať z hľadiska uskutočnenej alebo prebiehajúcej digitalizácie vysielania prostredníctvom terestriálnych, satelitných a káblových platforiem. Výhodou digitalizovaného vysielania v porovnaní s analógovým vysielaním je vyššia kapacita prenosu v dôsledku efektívnejšieho využitia vysokofrekvenčného spektra. Prechod na digitálnu technológiu je významný najmä v prípade terestriálneho vysielania, ktoré má obmedzené frekvenčné spektrum. Satelitný prenos má na druhej strane výhodu v tom, že funguje v úplne odlišnom frekvenčnom pásme, takže nehrozí nedostatok frekvencií.

(17)

Prechodom z analógového na digitálne televízne vysielanie sa uvoľní značná časť vysokokvalitného vysokofrekvenčného spektra (tzv. digitálna dividenda), ktoré sa bude môcť využiť na rozvoj elektronických komunikačných služieb. Táto digitálna dividenda a najmä frekvencia 790 – 862 MHz („pásmo 800 MHz“) môže naštartovať odvetvie elektronickej komunikácie, výrazne posilniť konkurencieschopnosť a rast a priniesť množstvo rôznych spoločenských a kultúrnych výhod (11).

(18)

„Digitálna dividenda“ by mohla vzniknúť buď prechodom z terestriálnej platformy na inú platformu, alebo prechodom z analógového na digitálne terestriálne vysielanie. Možno uvažovať aj o zmiešanom riešení, ktoré by bolo kombináciou rôznych platforiem (12).

(19)

V prípade terestriálneho vysielania však nedostatok frekvencií ostáva problémom aj po digitalizácii. Potvrdzuje to skutočnosť, že španielska vláda musela krátko po ukončení prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie v apríli 2010 presunúť vysielateľov z pásma 800 MHz do iného frekvenčného pásma. Premiestnenie multiplexov DTT pridelených vysielateľom viedlo k ďalším nákladom a ďalšej štátnej pomoci, ktorú Komisia v súčasnosti skúma v rámci konania vo veci formálneho zisťovania (13).

(20)

Pokiaľ ide o televízne vysielanie, terestriálny digitálny prenos možno v budúcnosti nahradiť širokopásmovou technológiou, lebo širokopásmové siete nasledujúcej generácie (NGA) sa pravdepodobne stanú vedúcou technológiou prenosu. V súčasnosti však tieto siete NGA v Španielsku neposkytujú všeobecné geografické pokrytie.

(21)

V Španielsku v súčasnosti existujú štyri vysielacie platformy: DTT – digitálna terestriálna technológia (DVB-T), satelit (DVB-S), kábel (DVB-C) a IPTV. DTT je hlavnou platformou pre voľne dostupné verejnoprávne a súkromné španielske televízne kanály (14). Hlavným prevádzkovateľom terestriálnej siete je spoločnosť Abertis, ktorá zároveň kontroluje satelitného prevádzkovateľa Hispasat. Existuje aj niekoľko miestnych telekomunikačných prevádzkovateľov prenášajúcich signály DTT, ktorí sú zvyčajne prepojení s celoštátnou sieťou spoločnosti Abertis. Platené televízne kanály sa vysielajú najmä cez satelit, kábel a IPTV. Hlavnými satelitnými prevádzkovateľmi sú spoločnosti Astra a Hispasat.

(22)

Španielsko v záujme prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie v rámci procesu digitalizácie prijalo v rokoch 2005 – 2008 sériu regulačných opatrení týkajúcich sa terestriálnej siete, ktoré sú opísané v časti 2.2. Územie Španielska sa nimi rozdelilo na tri odlišné oblasti:

(23)

Skúmaná schéma je založená na zložitom systéme právnych ustanovení, ktoré ústredné španielske orgány začali zavádzať od roku 2005. Autonómne spoločenstvá a mestské rady poskytovali na základe týchto ustanovení v rokoch 2008 – 2009 štátnu pomoc na rozvoj DTT v oblasti II, pričom príjemcom poskytli finančné prostriedky z ústredného rozpočtu a zo svojich jednotlivých rozpočtov. Od roku 2009 navyše autonómne spoločenstvá poskytujú pomoc na údržbu a prevádzku sietí v oblasti II.

(24)

Prvým právnym predpisom o prechode na digitálnu televíznu technológiu bol zákon 10/2005 zo 14. júna 2005 (15). Uvádza sa v ňom nutnosť podporovať prechod z analógovej na digitálnu terestriálnu technológiu a vláde sa ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia na zaistenie tohto prechodu.

(25)

V nadväznosti na tento mandát Rada ministrov kráľovským dekrétom 944/2005 schválila národný technický plán, ktorý pre Španielsko stanovil dátum odpojenia analógového prenosu na 3. apríla 2010 (16).

(26)

Čo sa týka oblastí II a III, dvanáste doplnkové ustanovenie národného technického plánu obsahovalo možnosť, že miestne a regionálne orgány rozšíria pokrytie v rozsahu 96 – 100 % obyvateľov. V technickom pláne sa v tejto súvislosti konkrétne hovorí o digitálnom terestriálnom televíznom vysielaní (DTT) a stanovuje sa šesť podmienok, za ktorých môžu miestne orgány toto rozšírenie uskutočniť. Podľa podmienky e) musí byť miestna inštalácia v súlade s technickým plánom pre digitálne terestriálne televízne vysielanie.

(27)

Rada ministrov následne 7. septembra 2007 schválila národný plán prechodu na digitálne terestriálne televízne vysielanie (ďalej len „plán prechodu“ (17)), ktorým sa vykonáva národný technický plán. Podľa plánu prechodu sa španielske územie rozdelilo na deväťdesiat technických projektov prechodu (18) a stanovil sa termín odpojenia analógového vysielania pre každý z týchto projektov.

(28)

Ministerstvo priemyslu, cestovného ruchu a obchodu (ďalej len „MITyC“) prijalo 29. februára 2008 rozhodnutie týkajúce sa zlepšenia telekomunikačnej infraštruktúry a zavedenia kritérií a distribúcie finančných prostriedkov určených na rozvoj informačnej spoločnosti v súlade s plánom Avanza na rok 2008 (19). V rámci tohto rozhodnutia bol schválený rozpočet vo výške 558 miliónov EUR, ktorý sa čiastočne vyčlenil na rozvoj širokopásmového pripojenia a čiastočne na digitalizáciu televízneho vysielania vo vzdialených alebo menej urbanizovaných oblastiach Španielska, ktorých sa netýka zákonná povinnosť komerčných vysielateľov (20). Digitalizácia v týchto oblastiach sa vo všeobecnosti nazývala „rozšírenie pokrytia“. Rozhodnutie sa následne realizovalo prostredníctvom série dodatkov k existujúcim rámcovým dohodám (21), ktoré uzatvorili ministerstvo MITyC a autonómne spoločenstvá medzi júlom a novembrom 2008 („dodatky k rámcovým dohodám z roku 2006“) a ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Španielska samostatne pre každú autonómnu oblasť. Vo väčšine prípadov sa v týchto dohodách uvádza, že jedinou financovanou technológiou bude digitálna terestriálna technológia. Ministerstvo MITyC na základe dohôd previedlo finančné prostriedky autonómnym spoločenstvám, ktoré sa zaviazali pokryť zvyšné náklady na prevádzku zo svojich rozpočtov. Tieto dodatky obsahovali aj povinnosť miestnych orgánov splniť ustanovenia dvanásteho doplnkového ustanovenia národného technického plánu.

(29)

Rada ministrov zároveň 17. októbra 2008 súhlasila s vyčlenením ďalších 8,72 milióna EUR na rozšírenie a dokončenie pokrytia DTT v rámci projektov prechodu, ktoré sa mali dokončiť počas prvej polovice roka 2009, teda vo fáze I plánu prechodu. Finančné prostriedky boli poskytnuté po uzatvorení nových rámcových dohôd medzi ministerstvom MITyC a autonómnymi spoločenstvami v decembri 2008 („rámcové dohody z roku 2008“). Tieto dohody sa týkali uvedeného financovania vo výške 8,72 milióna EUR a mali názov „Rámcová dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom priemyslu, cestovného ruchu a obchodu a autonómnym spoločenstvom […] o vykonávaní národného plánu prechodu na DTT“. Obsahovali zoznam činností, ktoré budú financovať ústredné a regionálne orgány s cieľom dosiahnuť pokrytie digitálnym televíznym vysielaním, ktoré by zodpovedalo existujúcemu analógovému pokrytiu. Tieto činnosti sa týkajú rozvoja digitálneho terestriálneho televízneho vysielania.

(30)

Rada ministrov 29. mája 2009 schválila kritériá rozdelenia 52 miliónov EUR na financovanie opatrení prechodu na DTT zameraných na rozšírenie pokrytia projektov v rámci fáz II a III plánu prechodu (22). Rada ministrov svojím súhlasom vytvorila priame prepojenie s plánom prechodu, v ktorom sa uvádza, že „v záujme dosiahnutia cieľa stanoveného v národnom pláne prechodu na DTT, teda podobného pokrytia DTT, ako je súčasné pokrytie terestriálnym televíznym vysielaním pomocou analógovej technológie, je potrebná finančná podpora verejných orgánov“ a „priebeh tejto spolupráce oficiálne vymedzuje rámec stanovený v národnom pláne prechodu na DTT“.

(31)

A napokon, medzi októbrom a decembrom 2009 boli v Úradnom vestníku Španielska uverejnené dodatky k rámcových dohodám (uvedené v odôvodnení (28), ktoré sa týkali aj financovania rozšírenia pokrytia v rámci fáz II a III plánu prechodu. Tieto dodatky vymedzujú, čo sa má chápať pod pojmom „opatrenia na rozšírenie pokrytia“, pričom sa v nich výslovne uvádza len terestriálna technológia (hoci sa oficiálne nevylučujú ani ostatné technológie) (23).

(32)

Po uverejnení rámcových dohôd z roku 2008 a uvedených dodatkov (24) začali vlády autonómnych spoločenstiev realizovať rozšírenie. Buď samy usporiadali verejné súťaže, alebo tým poverili verejný podnik. Časť dotácií odsúhlasilo ministerstvo MITyC, takže sa financovali z ústredného rozpočtu, a časť financovali samotné autonómne spoločenstvá. V niektorých prípadoch autonómne spoločenstvá poverili vykonaním rozšírenia mestské rady.

(33)

Vo všeobecnosti sa v krajine uskutočnili dva typy verejných súťaží. V prvom rade išlo o verejné súťaže na rozšírenie pokrytia, čo znamená, že víťazná spoločnosť bola poverená úlohou poskytnúť (často vybudovať) funkčnú sieť DTT. Úlohy, ktoré bolo potrebné vykonať, zahŕňali návrh a technické vyhotovenie siete, prenos signálu, inštaláciu siete a dodávku potrebného zariadenia. Verejné súťaže druhého typu sa týkali dodávky telekomunikačných zariadení v prípade existujúcich sietí. Víťaz súťaže mal sieť modernizovať s použitím potrebného zariadenia, teda dodať, nainštalovať a aktivovať príslušné zariadenie.

(34)

Vo väčšine verejných súťaží hovoria orgány, ktoré ich usporiadali, o terestriálnej technológii a DTT, a to explicitne vo vymedzení predmetu verejnej súťaže (25) a/alebo implicitne v opise technických špecifikácií alebo zariadení, ktoré sa majú financovať (26). V niekoľkých prípadoch, v ktorých sa vyslovene spomína satelitná technológia, sa hovorí o satelitných parabolách na príjem satelitného signálu na terestriálnych vežiach (27) alebo o zariadení na prístup k digitálnemu televíznemu vysielaniu v oblasti III (28). Len veľmi málo verejných súťaží na rozšírenie je technologicky neutrálnych a nevylučuje iné technológie ako DTT (29).

(35)

Celkovo sa v rokoch 2008 – 2009 investovalo do rozšírenia v oblasti II takmer 163 miliónov EUR z ústredného rozpočtu (čiastočne prostredníctvom zvýhodnených úverov pre autonómne spoločenstvá od ministerstva MITyC (30)) a 60 miliónov EUR z rozpočtov 16 skúmaných autonómnych spoločenstiev. Dve mestské rady okrem toho financovali rozšírenie v sume približne 3,5 milióna EUR.

(36)

Po rozšírení DTT v oblasti II niektoré autonómne spoločenstvá realizovali od roku 2009 druhý krok, ktorým bolo usporiadanie ďalších verejných súťaží alebo uzatvorenie príslušných zmlúv bez verejných súťaží na prevádzku a údržbu zariadenia, ktoré sa digitalizovalo a nainštalovalo v rámci rozšírenia. Na rozdiel od pomoci na prechod tieto opatrenia predstavujú prebiehajúcu pomoc. Keďže tieto zmluvy sa týkajú prevádzky a údržby terestriálnej siete nainštalovanej v oblasti II, ani ony nie sú technologicky neutrálne. Celková suma finančných prostriedkov poskytnutých prostredníctvom verejných súťaží na prevádzku a údržbu (prebiehajúca pomoc) v rokoch 2009 – 2011 bola minimálne 32,7 milióna EUR.

(37)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prvom rade uviedla, že sa zdá, že opísané opatrenie spĺňa všetky kritériá článku 107 ods. 1, a možno ho teda považovať za štátnu pomoc.

(38)

Keďže trh s televíznym vysielaním sa člení na rôzne úrovne, v rozhodnutí o začatí konania boli identifikované tri kategórie príjemcov štátnej pomoci: i) prevádzkovatelia sietí, ii) dodávatelia telekomunikačných zariadení, ktorí sa zúčastnili na verejných súťažiach na dodávku zariadenia potrebného na rozšírenie, a iii) vysielatelia televíznych kanálov.

(39)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že predmetná schéma mohla financovaním nákladov spojených s rozšírením platformy DTT spôsobiť potenciálne alebo skutočné narušenie hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi telekomunikačných zariadení využívajúcimi rôzne technológie a medzi terestriálnymi a satelitnými platformami.

(40)

Komisia vo svojom predbežnom posúdení konštatovala, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nenašla žiadne dôvody, na základe ktorých by mohlo byť zlučiteľné s vnútorným trhom, lebo preň neplatí žiadna výnimka.

(41)

Ďalšie faktické podrobnosti nájdete v rozhodnutí o začatí konania, ktoré sa má považovať za neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

(42)

Španielsko a autonómne spoločenstvá predložili na obhajobu proti rozhodnutiu o začatí konania viacero argumentov (31). Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť do dvoch kategórií. Po prvé, španielske orgány tvrdia, že nejde o štátnu pomoc, lebo vzhľadom na to, že ide o službu všeobecného hospodárskeho záujmu, opatrenie nepredstavuje pomoc, pretože patrí do rozsahu služby verejnoprávneho vysielania vo verejnom záujme. Nevytvára navyše ani žiadnu výhodu. Po druhé, aj keby šlo o štátnu pomoc, bola by zlučiteľná podľa článku 106 ods. 2 alebo článku 107 ods. 3 písm. c), lebo a) analógová sieť už existovala a z hľadiska efektívnosti by modernizácia existujúcej infraštruktúry bola menej nákladná ako prechod na novú platformu, b) len technológia DTT by spĺňala nevyhnutné kritériá kvality a c) verejné súťaže boli technologicky neutrálne a mohli sa na nich zúčastniť aj prevádzkovatelia iných platforiem. Tieto argumenty sú zhrnuté ďalej.

(43)

Podľa španielskych orgánov prevádzkovatelia sietí poskytujú službu všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle rozsudku vo veci Altmark  (32). Autonómne spoločenstvá sú však zodpovedné za opatrenia na rozšírenie pokrytia, takže možnosť uplatniť rozsudok vo veci Altmark sa musí skúmať pre jednotlivé prípady a autonómne spoločenstvá musia preukázať, že boli splnené podmienky rozsudku vo veci Altmark. Najpodrobnejšie argumenty predložilo Baskicko, ktoré uskutočnilo digitalizáciu prostredníctvom verejnej spoločnosti Itelazpi S. A. (ďalej len „Itelazpi“).

(44)

Španielsko vyjadrilo názor, že úspech poskytovateľov telekomunikačných zariadení vo verejných súťažiach na dodávku zariadenia vylučuje existenciu selektívnej výhody.

(45)

Čo sa týka prevádzkovateľov sietí, hoci je spoločnosť Abertis hlavným prevádzkovateľom v oblasti I a vlastní 29 % zariadení v oblasti II, ktoré sa modernizovali, neprevádzkuje sieť v oblasti II. Spoločnosť Abertis by teda opatrením nezískala výhodu ako prevádzkovateľ siete.

(46)

Siete prevádzkujú niektorí regionálni prevádzkovatelia, autonómne spoločenstvá alebo miestne rady, ktoré si jednoducho prenajímajú priestory a inštalácie spoločnosti Abertis. Autonómne spoločenstvá a miestne rady nesúťažia s inými prevádzkovateľmi sietí, takže nezískavajú konkurenčnú výhodu. Nevytvárajú navyše ani žiadny zisk, lebo vysielatelia v oblasti II neplatia za poskytovanie služieb prenosu.

(47)

Pokiaľ ide o vysielateľov prostredníctvom DTT, Španielsko tvrdí, že vplyv skúmaných opatrení na vysielateľov je takmer neexistujúci. Opatrenia nezvýšili sledovanosť vysielateľov v porovnaní s tým, keď sa programy vysielali analógovo, lebo 2,5 % obyvateľov, ktorých sa týkalo rozšírenie pokrytia, už prijímalo analógové terestriálne televízne vysielanie. Opatrenia teda nemajú žiadny vplyv na financie týchto podnikov.

(48)

Orgány Baskicka tvrdia, že štátna pomoc poskytnutá spoločnosti Itelazpi je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa ustanovení článku 106 ZFEÚ. V tejto súvislosti sa domnievajú, že opatrenie spĺňa všetky podmienky rozhodnutia z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „rozhodnutie o článku 86 ods. 2“) (33).

(49)

V prípade, že Komisia rozhodne, že opatrenia prijaté španielskymi orgánmi v súvislosti s rozvojom digitálneho terestriálneho televízneho vysielania v oblasti II predstavujú štátnu pomoc a že nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkom 106 ZFEÚ, Španielsko tvrdí, že tieto opatrenia určite sú zlučiteľné s vnútorným trhom, pretože ich účelom je zaistiť dosiahnutie cieľa v záujme spoločenstva (prechod na digitálne vysielanie), takže by sa na ne vzťahovala výnimka uvedená v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(50)

Podľa Španielska národný technický plán a plán prechodu nie sú na celoštátnej úrovni plánmi na rozšírenie pokrytia, lebo sa týkajú len prechodu v oblasti I. Tieto plány teda neobmedzujú technologické možnosti, ktoré možno použiť na rozšírenie pokrytia. Rámcové dohody na druhej strane nemajú rovnaký regulačný štatút ako plány, lebo sú založené na dohodách medzi ústrednými a regionálnymi orgánmi. Podľa Španielska navyše nevylučujú používanie satelitnej technológie ani iných technológií. Rozšírenie pokrytia a výber technológie v každom prípade uskutočnili autonómne spoločenstvá zvyčajne prostredníctvom verejnej súťaže. Jedna taká verejná súťaž – uskutočnená v Kastílii-Leóne – bola technologicky neutrálna a samotná skutočnosť, že táto verejná súťaž prebehla, je dôkazom, že ústredné orgány nevnucovali autonómnym spoločenstvám terestriálnu technológiu.

(51)

Hoci niektoré verejné súťaže na iných miestach obsahujú určité technické prvky terestriálnej technológie, možno to vysvetliť tým, že terestriálne vysielanie si vyžaduje niektoré prvky, ktoré si satelitné vysielanie nevyžaduje, a ich zahrnutie bolo nevyhnutné na to, aby sa z verejných súťaží nevylúčili terestriálne riešenia.

(52)

Španielske orgány sa takisto odvolávajú na štúdiu uskutočniteľnosti poskytovania univerzálnej služby DTT s použitím rôznych technológií (DTT a satelitu), ktorú uskutočnilo ministerstvo MITyC v júli 2007, teda pred navrhnutím financovania na rozšírenie pokrytia DTT. Orgány síce pripúšťajú, že štúdia bola len vnútorným dokumentom, ktorý sa neskôr nezohľadnil, v každom prípade však zdôrazňujú, že brala do úvahy realistické náklady na využitie prenosu DTT i satelitného prenosu. Podľa záverov štúdie nie je možné vopred určiť, ktorá technológia je efektívnejšia alebo lacnejšia v súvislosti s rozšírením pokrytia televíznym signálom. Voľbu by mali uskutočniť individuálne jednotlivé regióny podľa možnosti na základe štúdií uskutočnených konkrétnymi autonómnymi spoločenstvami, v ktorých by sa analyzovali faktory, ako sú topografia, územné rozmiestnenie obyvateľstva a stav existujúcej infraštruktúry.

(53)

Boli predložené dva argumenty týkajúce sa kvality. Po prvé, voľne dostupné televízne kanály vysielané v tejto oblasti prostredníctvom DTT doteraz nie sú dostupné prostredníctvom satelitného vysielania. Prechod na satelitnú platformu by teda znamenal, že zákazníci by museli za službu platiť.

(54)

Po druhé, okrem celoštátnych kanálov je nutné vysielať aj regionálne kanály. Technológia DTT umožňuje každej geografickej oblasti prijímať kanály určené pre danú oblasť. V celom Španielsku je pre regionálne a miestne kanály vyčlenených na terestriálne televízne vysielanie celkovo 1 380 frekvencií bez nutnosti akýchkoľvek technických obmedzení a bez rozširovania vysielania za hranice cieľovej oblasti daného kanála. V prípade satelitných sietí by to podľa Španielska nebolo možné, lebo neposkytujú možnosť geografického obmedzenia, takže by museli využívať zložitý systém podmieneného prístupu. Tým by sa ešte viac zvýšili náklady satelitného vysielania a vysielatelia by neboli ochotní poskytnúť prístup k svojim kanálom bez toho, aby bola zaistená možnosť obmedzenia.

(55)

Dvojstranné dohody medzi ústrednými a regionálnymi orgánmi podľa Španielska nevnucovali konkrétnu technológiu digitalizácie. Stanovili len prevody autonómnym spoločenstvám v závislosti od nákladov na digitalizáciu, ktoré sa vypočítali na základe efektívnej referenčnej technológie, za ktorú sa považovalo DTT. V tejto súvislosti treba podľa Španielska zobrať do úvahy skutočnosť, že 98,5 % španielskych domácností prijímalo v čase rozšírenia analógové terestriálne televízne vysielanie.

(56)

Čo sa týka verejnej súťaže v Kantábrii, ktorá sa spomína v rozhodnutí o začatí konania, španielske orgány zdôraznili, že verejná súťaž, ktorú vyhrala spoločnosť Astra, sa týkala oblastí II i III, t. j. bola zameraná na všeobecné poskytovanie digitálneho televízneho vysielania v Kantábrii. To má dvojaký vplyv na posudzovanie prípadu.

(57)

Po prvé, projekt v Kantábrii sa skončil neúspechom, keď po udelení zmluvy spoločnosti Astra niektorí z hlavných vysielateľov informovali spoločnosť Astra a kantábrijskú vládu, že neumožnia vysielanie svojho obsahu prostredníctvom satelitu. Cieľ plánu už preto nebolo jednoduché dosiahnuť. Po druhé, hlavným dôvodom vypovedania zmluvy bolo rozhodnutie ústrednej vlády poskytovať satelitné pokrytie v celej oblasti III Španielska, nie rozhodnutie poskytnúť finančné prostriedky ústrednej vlády na rozšírenie pokrytia v oblasti II. Zmluva bola navyše vypovedaná v novembri 2008, lebo v tom čase už bolo zrejmé, že spoločnosť Astra nebude schopná splniť svoje povinnosti. Spoločnosť Astra predovšetkým nezačala načas s potrebnými prácami a nezískala oprávnenia od vysielateľov voľne dostupných televíznych kanálov vysielať ich kanály.

(58)

V súvislosti s týmto rozhodnutím je projekt v Kantábrii dôležitý len do tej miery, že ukazuje, že satelitnú platformu možno považovať za opodstatnenú alternatívu k terestriálnej platforme. Uvedené argumenty teda v tejto súvislosti nie sú relevantné. Keď sa španielske orgány rozhodli pre satelitnú platformu v oblasti III, prijali národný plán a uzákonili osobitný predpis, ktorý vysielateľom ukladá povinnosť koordinovať sa medzi sebou a zvoliť si jedného spoločného satelitného poskytovateľa. Podobný mechanizmus sa mohol uplatniť aj v prípade oblasti II. Uvedené dôvody vypovedania zmluvy nijako nespochybňujú skutočnosť, že satelitná technológia môže byť opodstatnenou platformou na prenos televíznych signálov v oblasti II. Navyše ich vyvrátil aj vnútroštátny súd v Španielsku.

(59)

Španielsko vyjadrilo v súvislosti s hospodárskou súťažou medzi prevádzkovateľmi sietí názor, že terestriálne a satelitné televízie predstavujú dva úplne odlišné trhy, a preto skúmané opatrenia nenarúšajú hospodársku súťaž na príslušných trhoch. Španielsko trvá na tom, že skúmané opatrenia nemajú žiadny vplyv na trh vnútri Únie, lebo sú zamerané na obyvateľov obmedzenej geografickej oblasti. Keďže ide o miestne služby, nie je pravdepodobné, že by opatrenie malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(60)

Španielske orgány takisto vyjadrili názor, že pre značnú časť financovania rozhodne platí pravidlo zavedené nariadením Komisie (ES) č. 1998/2006 o pomoci de minimis  (34). Každé autonómne spoločenstvo či miestna rada nakupovali telekomunikačné zariadenia nezávisle, takže ustanovenia o pomoci de minimis by sa mali analyzovať na tejto úrovni. Keďže v týchto prípadoch je známa presná vyplatená suma, ako aj zakúpený tovar a služby, pomoc bola dostatočne transparentná na to, aby sa uplatňovali medzné hodnoty pre pomoc de minimis.

(61)

Pokiaľ ide o prevádzku a údržbu prenosových centier, ústredné španielske orgány sa domnievajú, že tieto činnosti nepatria medzi práce týkajúce sa rozšírenia pokrytia, ktoré čiastočne financovalo ministerstvo MITyC. Ministerstvo nemá žiadnu úradnú právomoc žiadať od rád alebo autonómnych spoločenstiev, aby pokračovali v prevádzke a údržbe po uplynutí obdobia uvedeného vo verejných súťažiach na rozšírenie pokrytia. Nemožno preto úplne vylúčiť možnosť, že prevádzka a údržba niektorých centier sa môže prerušiť v dôsledku škrtov v rozpočtoch miestnych rád. Ústredné orgány predbežne odhadli ročné náklady na prevádzku a údržbu na sumu 10 % z pôvodnej investície. Viaceré autonómne spoločenstvá poskytli v priebehu vyšetrovania podrobnejšie údaje o finančných prostriedkoch použitých na prevádzku a údržbu siete DTT v oblasti II.

(62)

Spoločnosť Astra opakuje svoju predchádzajúcu pozíciu, že opatrenia, ktoré viedli k prechodu na terestriálne digitálne televízne vysielanie, predstavovali koordinovaný plán vypracovaný na úrovni ústrednej vlády, ktorý realizovali regionálne orgány. Spoločnosť Astra sa však domnieva, že aj za predpokladu, že štátna pomoc na rozšírenie pokrytia sa naplánovala, zorganizovala a realizovala na regionálnej úrovni, predstavovala by neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc.

(63)

Čo sa týka verejnej súťaže v Kantábrii, spoločnosť Astra trvá na tom, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielsko, bolo povinnosťou kantábrijských orgánov získať oprávnenia od vysielateľov, aby svoje kanály sprístupnili satelitnej platforme. Okrem toho, hoci vysielatelia poslali listy v marci 2008, v júli 2008 kantábrijské orgány ponúkli iným autonómnym spoločenstvám alternatívu, ktorú si zvolili.

(64)

V súvislosti s výhodou, ktorú získali prevádzkovatelia sietí a najmä spoločnosť Abertis, spoločnosť Astra uvádza, že spoločnosť Abertis vyhrala ako dodávateľ telekomunikačných zariadení približne […] (35) verejných súťaží na digitalizáciu terestriálnych zariadení, ktoré sa nachádzali v oblastiach rozšírenia pokrytia. Keďže spoločnosť Abertis je prevádzkovateľom platformy, digitalizácia siete zvýhodňuje jej komerčnú ponuku vysielateľom, lebo sieť DTT teraz pokryje takmer 100 % obyvateľov bez akýchkoľvek ďalších nákladov v porovnaní s 96, resp. 98 %, ktoré by sa terestriálne digitalizovali bez sporného opatrenia. Spoločnosť Abertis by navyše získala výhodu tým, že spoločnosti Astra by bolo ako hlavnému konkurujúcemu prevádzkovateľovi platformy znemožnené získať vstupom do oblasti II podiel na španielskom trhu.

(65)

Podľa spoločnosti Astra navyše spoločnosť Abertis získala opatreniami aj ďalšie výhody. Po prvé, značný počet terestriálnych zariadení spoločnosti Abertis získal finančné prostriedky poskytované španielskymi orgánmi v rámci skúmaných opatrení, pričom tieto zariadenia prevádzkuje spoločnosť Abertis. Ide najmä o zariadenia, ktoré sa nachádzajú v oblasti, kde je verejnoprávny vysielateľ RTVE povinný poskytovať signál, ale kde takú povinnosť nemajú súkromní vysielatelia (približne 2,5 % obyvateľov). Po druhé, spoločnosť Astra tvrdí, že spoločnosť Abertis získala nepriamu výhodu zo štátnej pomoci na súvisiacich trhoch, napríklad v odvetví prenosu. Sťažovateľ ďalej uvádza, že skúmané opatrenie vedie k narušeniu hospodárskej súťaže v oblasti III (36).

(66)

Spoločnosť Astra sa domnieva, že satelitné a terestriálne platformy sú súčasťou rovnakého trhu. Rozdiel medzi spoplatneným a voľne dostupným televíznym vysielaním nie je z hľadiska hospodárskej súťaže medzi platformami podstatný. Terestriálne a satelitné platformy už dnes súťažia o prenos plateného televízneho vysielania, lebo sú dostupné minimálne dva spoplatnené kanály, ktoré ponúkajú svoj signál prostredníctvom platformy DTT, pričom jeden z nich je dostupný len na DTT. Podľa spoločnosti Astra už navyše všetci vysielatelia, ktorí majú v súčasnosti povolenia, požiadali vládu o licenciu na vysielanie svojho obsahu v platenom režime.

(67)

Spoločnosť Astra sa domnieva, že skúmané opatrenia neboli primerané. Uvádza, že prechod na DTT si vyžadoval významné úpravy v obytných budovách a investície do káblov. Spoločnosť Astra sa navyše na podporu svojho tvrdenia, že rozšírenie pokrytia prostredníctvom satelitu by nebolo drahšie ako prostredníctvom terestriálnej platformy, odvolala na svoju internú štúdiu nákladov z novembra 2008, ktorú predložila spolu so sťažnosťou. V štúdii sa porovnávali náklady na rozšírenie pokrytia s použitím oboch technológií – terestriálnej a satelitnej. Predpoklady v štúdii sa v rôznych ohľadoch líšia od štúdií, ktoré uskutočnili Španielsko a spoločnosť Abertis, okrem iného v súvislosti s nákladmi na satelitné paraboly a nutnosťou zakúpiť externé dekodéry digitálneho signálu na príjem digitálneho terestriálneho televízneho vysielania. Výsledky štúdie vedú k záveru, že rozšírenie pokrytia prostredníctvom satelitu nebolo nevyhnutne drahšie ako s využitím terestriálnej technológie. Spoločnosť Astra predložila aj ďalšie dokumenty s cieľom preukázať, že náklady oboch technológií na inštaláciu a prevádzku sa výrazne nelíšia.

(68)

Spoločnosť Astra takisto tvrdí, že zabezpečenie podmienenosti prístupu k satelitnému vysielaniu nie je prekážkou vysielania voľne dostupných televíznych kanálov. Systémy podmieneného prístupu sa používajú na celom svete a ich ovládanie nie je náročné (37). Riešenie navrhnuté pre podmienený prístup v Kantábrii navyše prijali kantábrijské orgány, ktoré sa mohli rozhodnúť, ktorým používateľom aktivujú prístup, aby mohli prijímať službu. Územné obmedzenie služby teda kontrolovala kantábrijská vláda. V tejto súvislosti nebolo potrebné nijaké osobitné prispôsobenie.

(69)

Pokiaľ ide o vhodnosť opatrenia, spoločnosť Astra tvrdí, že satelitná technológia je vďaka úsporám z rozsahu tým ekonomicky atraktívnejšia, čím väčšie je jej geografické pokrytie. Už samotné rozdelenie opatrenia v oblasti II na viac než 600 miestnych a regionálnych verejných súťaží predstavovalo pre satelitnú technológiu značnú konkurenčnú nevýhodu. Aj napriek tomu, že španielska vláda nestanovila ani neodporučila, aby sa ako podmienka vyplatenia finančných prostriedkov zohľadnili medziregionálne synergie, regióny mohli vziať túto možnosť do úvahy v záujme výberu najefektívnejšieho riešenia z hľadiska nákladov pre svojich daňových poplatníkov. Spoločnosť Astra tvrdí, že práve o to sa snažili pred zásahom španielskej ústrednej vlády v prospech terestriálnej technológie. Po tom, ako kantábrijské orgány vybrali vo verejnej súťaži spoločnosť Astra, pokúsili sa pôvodne presvedčiť aj ďalšie regióny, aby takisto vybrali satelitnú platformu, lebo by tým ešte viac ušetrili.

(70)

Spoločnosť Astra opakuje, že časť napadnutých opatrení sa týka prebiehajúcej štátnej pomoci, lebo vlády autonómnych spoločenstiev budú priebežne financovať náklady na prevádzku a údržbu miestnych sietí v oblasti II. Spoločnosť Astra odhaduje ročné náklady na prevádzku a údržbu satelitného riešenia na 100 000 EUR na kanál ročne, ale v prípade, že by si satelitné riešenie vybralo viac regiónov, mohla sa táto suma ešte znížiť.

(71)

Spoločnosť Abertis je prevádzkovateľom telekomunikačnej infraštruktúry a dodávateľom sieťových zariadení. Okrem iného vlastní ďalšie spoločnosti RetevisiónS. A. a Tradia S. A., ktoré riadia a prevádzkujú telekomunikačné siete a infraštruktúry.

(72)

Spoločnosť Abertis v prvom rade konštatuje, že opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Regionálne orgány jednoducho získali tovar a služby za trhových podmienok v otvorených verejných súťažiach, pričom ostávajú vlastníkmi zariadenia nainštalovaného v prenosových centrách v oblasti II. Žiadne finančné prostriedky ani žiadne digitálne zariadenie zakúpené za tieto finančné prostriedky teda nikdy neboli prevedené na žiadneho externého príjemcu.

(73)

Spoločnosť Abertis sa ďalej domnieva, že sporné opatrenia neposkytujú prevádzkovateľom sietí žiadnu znateľnú hospodársku výhodu. Spoločnosť Abertis tvrdí, že neprevádzkuje žiadnu miestnu sieť v oblasti II (hoci vlastní súvisiace prenosové centrá), takže ani nemôže získať žiadnu priamu výhodu. Po druhé, spoločnosť Abertis pôsobila v oblasti II len ako poskytovateľ telekomunikačných zariadení. Po tretie, aj v prípadoch, keď digitálne zariadenie použité na modernizáciu prenosového centra predala spoločnosť Abertis a keď sa toto zariadenie neskôr nainštalovalo do prenosového centra patriaceho spoločnosti Abertis, nemala z toho žiadnu výhodu. Spoločnosť Abertis totiž tieto prenosové centra jednoducho prenajíma miestnym prevádzkovateľom sietí za trhových podmienok a suma za prenájom, ktorú spoločnosti Abertis zaplatili, nebola ovplyvnená procesom digitalizácie. Po štvrté, spoločnosť Abertis trvá na tom, že postupný nárast pokrytia siete DTT o 1 – 2 % neznamená pre spoločnosť Abertis ako prevádzkovateľa platformy v oblasti I žiadnu hospodársku výhodu. A napokon, digitalizácia oblasti II nemá vplyv na cenu, ktorú môže spoločnosť Abertis účtovať vysielateľom za svoje prenosové služby, a to najmä preto, že veľkoobchodné ceny spoločnosti Abertis reguluje španielsky regulačný orgán Comisión del Mercado de Telecomunicaciones (ďalej len „CMT“).

(74)

Pokiaľ ide o miestnych prevádzkovateľov sietí v oblasti II (mestské rady), spoločnosť Abertis sa domnieva, že nemôže ísť o hospodársku výhodu, lebo nepatria do kategórie podnikov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a v každom prípade vykonávajú službu vo verejnom záujme.

(75)

Spoločnosť Abertis tiež vyjadrila názor, že skúmané opatrenie neposkytlo vysielateľom žiadnu hospodársku výhodu. Digitálny prechod v oblasti II nezvýšil počet televíznych divákov v porovnaní s počtom divákov, ktorí mali prístup k analógovému televíznemu vysielaniu pred začiatkom procesu prechodu na digitálne vysielanie v roku 2005.

(76)

Spoločnosť Abertis sa navyše domnieva, že sporné opatrenia nemali žiadny znateľný vplyv na hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi sietí. Skutočnosť, že spoločnosť Astra ani žiadny iný súkromný prevádzkovateľ neprejavili za posledných 20 rokov záujem o poskytovanie služieb prenosu v oblasti II, je dôkazom toho, že tam neexistoval žiadny trh a že na to, aby bolo možné poskytnúť tieto služby, bol potrebný štátny zásah. Konkrétne nedochádza k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže medzi satelitnou technológiou a DTT, lebo ide o dva samostatné trhy. Digitalizácia terestriálnych sietí v oblasti II navyše nijako nezmenila konkurenčnú štruktúru príslušných trhov, ale predstavovala len nevyhnutnú technickú modernizáciu jestvujúcej analógovej platformy.

(77)

Spoločnosť Abertis tvrdí, že vysielacie služby poskytované prostredníctvom sietí v oblasti II sú obmedzené na určité izolované oblasti, takže nemajú vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(78)

Spoločnosť Abertis sa domnieva, že ak Komisia usúdi, že príslušné verejné orgány alebo ich pridružené subjekty sú podnikmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, prostriedky určené na financovanie digitálneho prechodu v oblasti II možno považovať za náhradu za službu vo verejnom záujme. Spoločnosť Abertis sa preto domnieva, že sporné opatrenia sú v súlade s podmienkami stanovenými judikatúrou vo veci Altmark a že nejde o štátnu pomoc.

(79)

Podľa spoločnosti Abertis sa rozvoj vysielacích sietí v oblasti II začal v neliberalizovanom odvetví televízneho vysielania v roku 1982. Španielsky štát mal v tom čase zákonný monopol na trhu s terestriálnym vysielaním. V súčasnosti sa na financovanie inštalácie, údržby a prevádzky miestnych sietí v oblasti II, ktoré sa vybudovali pred liberalizáciou tohto odvetvia, využívajú verejné finančné prostriedky. Skúmané opatrenie teda predstavuje prebiehajúcu existujúcu pomoc.

(80)

Spoločnosť Abertis tvrdí, že akákoľvek potenciálna štátna pomoc by bola zlučiteľná podľa ustanovení článku 106 ZFEÚ, lebo spĺňa podmienky rozhodnutia o článku 86 ods. 2

(81)

Ak by to tak nebolo, akákoľvek potenciálna pomoc by v každom prípade bola zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Po prvé, cieľom opatrení, ktoré prijali španielske orgány, je urýchliť proces digitálneho prechodu v Španielsku, ktorý Komisia vo svojej praxi rozhodovania o štátnej pomoci uznala za cieľ spoločného záujmu. Po druhé, pomoc bola vhodným nástrojom, lebo DTT je vhodnejšia technológia na uskutočnenie rozšírenia pokrytia (38). Spoločnosť Abertis okrem hospodárskych dôvodov takisto konštatovala, že vysielatelia odmietajú využívať satelitné platformy pre obmedzenia pri získavaní práv na vysielanie obsahu pre svoje voľne dostupné programy. Vo väčšine prípadov získajú právo vysielať obsah len prostredníctvom špecifickej platformy, konkrétne DTT, pretože táto technológia umožňuje cielený prenos a geografické obmedzenia. Opatrenia sú navyše primerané, lebo sa týkajú len nákladov, ktoré sú absolútne nevyhnutné na prechod z analógových na digitálne televízne služby v oblasti II. Jediné náklady, ktoré sporné opatrenia podporili, sú náklady súvisiace s digitalizáciou prenosových centier v oblasti II, ktorá sa uskutočňuje získaním a inštaláciou digitálneho zariadenia.

(82)

Pokiaľ ide o technologickú neutralitu opatrenia, spoločnosť Abertis konštatuje, že terestriálna technológia nebola jediným riešením, ktoré španielska vláda zvažovala. Satelitná platforma bola navyše nakoniec vybratá ako najvhodnejšia technologická voľba na poskytovanie digitálnych televíznych služieb v oblasti III. Čo je ešte dôležitejšie, spoločnosť Abertis tvrdí, že DTT sa považuje za najvhodnejšiu a najlacnejšiu platformu na poskytovanie digitálnych televíznych služieb v oblasti II s rovnakým pokrytím ako pred odpojením analógového prenosu, čo potvrdzujú aj predložené štúdie nákladov (39).

(83)

Spoločnosť Radiodifusión je pomerne nový poskytovateľ na trhu so službami prenosu audiovizuálneho signálu, ktorý bol v evidencii prevádzkovateľov komisie CMT zaregistrovaný v novembri 2005.

(84)

Spoločnosť Radiodifusión vo všeobecnosti súhlasí s rozhodnutím o začatí konania a podporuje názory Komisie. Zároveň chce uviesť niektoré ďalšie pripomienky. Spoločnosť súhlasí s tým, že štátna pomoc nespĺňa požiadavky rozsudku vo veci Altmark a zahŕňa značný presun štátnych prostriedkov.

(85)

Skúmaná schéma štátnej pomoci zvýhodnila prevádzkovateľov sietí, ktorí už pôsobili vo vidieckych oblastiach. Na predmetnom trhu, ktorý je typický veľkými prekážkami vstupu, čo zvýhodňuje dominantného prevádzkovateľa, toto opatrenie viedlo k opakovaniu rovnakých historických vzorov monopolu. Najmä spoločnosť Abertis posilnila svoju monopolnú pozíciu a využila verejné financovanie na rozvoj novej a hustejšej siete, ktorá jej umožní súťažiť na nových trhoch.

(86)

Spoločnosť Radiodifusión tvrdí, že skúmaná štátna pomoc nie je primeraná. Na to, aby pomoc vyhovela požiadavke na primeranosť, musela by byť obmedzená na nevyhnutné opatrenia. Musela by sa teda týkať len vzdialených vidieckych oblastí a musela by rovnako zvýhodniť všetkých prevádzkovateľov tým, že by vyžadovala splnenie povinnosti efektívneho prístupu.

(87)

Vysielatelia tvrdia, že opatrenie nemožno považovať za štátnu pomoc, lebo žiadnej spoločnosti a najmä vysielateľom neposkytlo finančnú výhodu. Opatrenia nezvýšili počet divákov vysielateľov v porovnaní s analógovým vysielaním. Obyvatelia oblastí, ktorých sa týkalo rozšírenie pokrytia, teda vidieckych, vzdialených a riedko osídlených oblastí, navyše nemajú žiadny vplyv na reklamný trh a nepredstavujú pre vysielateľov cieľovú skupinu divákov. Súkromní prevádzkovatelia za týchto okolností nezvýšili po rozšírení ceny reklamy.

(88)

Vysielatelia tiež vyjadrili názor, že nemajú záujem o prechod na satelitnú platformu, kde by ich programy čelili konkurencii stoviek iných kanálov. Terestriálna platforma má výhodu obmedzenej kapacity, ktorá pre komerčných vysielateľov voľne dostupných televíznych kanálov znamená menšiu konkurenciu. Zdôraznili navyše skutočnosť, že zvyčajne nakupujú obsah len pre terestriálnu platformu. Dôvodom je to, že terestriálne vysielanie zaručuje geografické obmedzenie vysielania, čo neplatí pre satelit.

(89)

Vysielatelia tiež trvali na tom, že keď spoločnosť Astra vyhrala verejnú súťaž v Kantábrii, informovali kantábrijské orgány, že budú proti satelitnému vysielaniu, lebo získali práva na vysielanie obsahu len prostredníctvom terestriálnej platformy.

(90)

Ako je podrobne opísané v časti 2.2 odôvodneniach 23 až 31, právny rámec pre digitálny prechod v Španielsku je zložitou sieťou rôznych zákonov, ktoré počas štyroch rokov prijali ústredná vláda i regionálne a miestne orgány. Národný technický plán z roku 2005 a plán prechodu z roku 2007 upravujú predovšetkým prechod na DTT v oblasti I, ale predstavujú aj základ pre ďalšie opatrenia zamerané na rozšírenie v oblasti II. Tieto opatrenia zamerané na rozšírenie vykonali regionálne orgány po uzatvorení viacerých rámcových dohôd s ústrednou vládou (rámcové dohody z roku 2008), dodatku z roku 2008 k predchádzajúcich rámcovým dohodám z roku 2006 a dodatku z roku 2009 k rámcovým dohodám z roku 2008.

(91)

Regionálne a/alebo miestne orgány na základe týchto dohôd a dodatkov prijali rozsiahly súbor opatrení zameraných na rozšírenie pokrytia DTT v oblasti II najmä prostredníctvom verejných súťaží, ktoré sú opísané v odôvodneniach 32 až 35. Komisia sa preto domnieva, že rôzne zákony prijaté na ústrednej úrovni a uzatvorené a zmenené dohody medzi ministerstvom MITyC a autonómnymi spoločenstvami predstavujú základ schémy pomoci na rozšírenie pokrytia v oblasti II. Tieto zákony a dohody viedli k tomu, že autonómne spoločenstvá prijali opatrenia, ktoré neboli technologicky neutrálne (40). Hoci národný technický plán upravuje prechod na DTT v oblasti I, dáva aj mandát miestnym orgánom, aby v spolupráci s autonómnymi spoločenstvami vybudovali ďalšie prenosové centrá potrebné na zabezpečenie príjmu DTT v oblasti II. Ústredná vláda teda už v tom čase plánovala rozšíriť pokrytie DTT. Mandát obsiahnutý v hlavnom právnom predpise upravujúcom prechod na digitálne televízne vysielanie sa týka len terestriálnej platformy. Autonómne spoločenstvá teda v praxi uplatnili usmernenia ústrednej vlády o rozšírení DTT (41).

(92)

Komisia na podporu tohto zistenia preskúmala aj vybraté jednotlivé verejné súťaže, ktoré uskutočnili samotné autonómne spoločenstvá. Toto overenie potvrdzuje uvedený záver, lebo veľká väčšina skúmaných verejných súťaží nebola technologicky neutrálna.

(93)

Účinné uvoľnenie štátnej pomoci na rozvoj DTT v oblasti II nastalo v momente, keď sa zrealizoval presun finančných prostriedkov od ústredných a regionálnych orgánov príjemcom. Došlo k tomu v časovom rozmedzí, ktoré sa medzi jednotlivými autonómnymi spoločenstvami líšilo. Prvá verejná súťaž prebehla podľa dostupných informácií v júli 2008 (42). Príloha obsahuje výpočet súm pomoci podľa regiónov.

O prebiehajúcej pomoci na prevádzku a údržbu sietí sa nerozhodovalo na ústrednej úrovni. Niektoré autonómne spoločenstvá (pozri časť Stále náklady v prílohe k tomuto rozhodnutiu) uskutočnili verejné súťaže na prevádzku a údržbu existujúcich terestriálnych digitálnych sietí, ktoré zverejnili vo svojich úradných vestníkoch (43).

(94)

Predmetné opatrenie vrátane prebiehajúcej pomoci na prevádzku a údržbu opísané v odôvodnení 36 možno charakterizovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, v ktorom sú stanovené podmienky existencie štátnej pomoci. Po prvé, musí dôjsť k zásahu štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé, opatrenie musí príjemcovi poskytovať selektívnu hospodársku výhodu. Po tretie, opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením. Po štvrté, zásah musí mať potenciál ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(95)

Predmetné opatrenie má pôvod v systéme opísaných právnych predpisov prijatých na ústrednej i regionálnej a miestnej úrovni, ako aj v dohodách uzatvorených medzi rôznymi úrovňami španielskej štátnej správy. Španielsko navyše nenamietalo proti zisteniu z rozhodnutia o otvorení konania, že opatrenie bolo financované z rozpočtových prostriedkov. Trvalo však na tom, že bolo financované z ústredného rozpočtu i z regionálnych a mestských rozpočtov. Vyjadrilo tiež názor, že predmetné opatrenie bolo vlastne len presunom finančných prostriedkov medzi rôznymi úrovňami štátnej správy. Španielsko teda nenamietalo proti skutočnosti, že finančné prostriedky pochádzali najmä z ústredného rozpočtu a čiastočne z regionálnych a miestnych rozpočtov. Opatrenie navyše nebolo len presunom finančných prostriedkov medzi úrovňami štátnej správy, lebo prostriedky sa v konečnom dôsledku využili na rozvoj siete DTT subjektmi, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť (ako je vysvetlené v časti 5.2.1.2).

(96)

Komisia za týchto okolností dospela k záveru, že skúmané opatrenie bolo financované priamo zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov konkrétnych autonómnych spoločenstiev a miestnych korporácií. Prebiehajúca pomoc opísaná v odôvodnení 36 nebola financovaná z ústredného štátneho rozpočtu, ale priamo z rozpočtov autonómnych spoločenstiev. Je teda pripísateľná štátu a zahŕňa použitie štátnych prostriedkov.

(97)

Predmetné opatrenie zahŕňa presun štátnych prostriedkov určitým podnikom. Hoci sa v zmluve nevymedzuje pojem „podnik“, ako podnik sa v nej chápe akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na právne postavenie a financovanie, ktorá vykonáva hospodársku činnosť. V praxi Komisie, ktorú potvrdili aj súdy, sa prevádzka televíznych prenosových sietí považuje za hospodársku činnosť (44) podobne ako iné prípady, ktoré zahŕňajú riadenie infraštruktúry regionálnymi orgánmi (45). Väčšina verejných podnikov alebo mestských rád je v predmetnom prípade zaevidovaná v registri komisie CMT ako prevádzkovatelia sietí. To znamená, že poskytujú určité služby, ktoré podľa zavedenej rozhodovacej praxe predstavujú hospodársku činnosť. Trh existuje v prípade, že iní prevádzkovatelia by boli ochotní alebo schopní poskytovať predmetnú službu, ako je to aj v tomto prípade. Spoločnosť Astra sa napríklad pred uskutočnením rozšírenia pokrytia v oblasti II viackrát stretla s autonómnymi spoločenstvami, aby im predstavila svoju ponuku. V marci 2008 sa navyše spoločnosť Astra zúčastnila na technologicky neutrálnej verejnej súťaži na poskytovanie digitálneho televízneho vysielania v oblasti II a oblasti III zverejnenej v Kantábrii, ktorú vyhrala. To, že verejné podniky a mestské rady nedostávajú za poskytnuté služby odmenu, neznamená, že predmetné činnosti nemožno považovať za hospodársku činnosť (46).

(98)

Komisia nesúhlasí s argumentom Španielska, že prevádzka terestriálnej siete autonómnymi spoločenstvami, verejnými podnikmi a mestskými radami predstavuje vykonávanie oficiálnych právomocí verejného orgánu, takže sa jej netýka článok 107 ZFEÚ. Platí, že činnosti spojené s vykonávaním právomocí štátu samotným štátom alebo orgánmi, ktoré pôsobia v medziach svojho postavenia verejného orgánu, nepredstavujú hospodárske činnosti na účely pravidiel hospodárskej súťaže (47). Tieto činnosti predstavujú súčasť základných funkcií štátu alebo sú s týmito funkciami spojené svojím charakterom, cieľom a pravidlami, ktorým podliehajú. Judikatúra súdov obsahuje viacero príkladov činností, ktoré patria do tejto kategórie. Existuje teda deliaca čiara medzi výlučne štátnymi činnosťami a komerčnými činnosťami, do ktorých sa môže zapojiť štátny subjekt. Tento zoznam obsahuje činnosti týkajúce sa armády alebo polície, udržiavania a zvyšovania bezpečnosti letovej prevádzky, kontroly letovej prevádzky (48), dohľadu nad znečisťovaním, čo je úloha vo verejnom záujme, ktorá je súčasťou základných funkcií štátu v súvislosti s ochranou životného prostredia v morských oblastiach (49), a štandardizačných činností, ako aj súvisiacich činností výskumu a vývoja (50).

(99)

Komisia sa preto domnieva, že prevádzka terestriálnej vysielacej siete v tomto prípade nepatrí medzi povinnosti alebo právomoci štátu ani nie je typickou činnosťou, ktorú by mohol vykonávať jedine štát. Skúmané služby nie sú typickými službami verejného orgánu a svojím charakterom sú hospodárske, čo potvrdzuje skutočnosť, že v oblasti I pôsobia na trhu viaceré podniky. Po druhé, súkromný podnik, ktorý je nezávislý od akýchkoľvek verejných orgánov – konkrétne spoločnosť Astra (ako to dokazuje jej účasť ako uchádzača vo verejnej súťaži v Kantábrii v roku 2008) –, mal záujem poskytovať túto službu v oblasti II. Po tretie, rozvoj siete v oblasti II sa týka len prenosu celoštátnych a regionálnych súkromných kanálov (51). Komisia preto dospela k záveru, že prevádzka terestriálnej siete autonómnymi spoločenstvami, verejnými podnikmi a mestskými radami nepredstavuje vykonávanie oficiálnych právomocí verejného orgánu.

(100)

Priamymi príjemcami sporných opatrení sú prevádzkovatelia platformy DTT, lebo dostali finančné prostriedky na modernizáciu a rozšírenie svojej siete v oblasti II. Zároveň využívajú prebiehajúcu pomoc na prevádzku a údržbu týchto sietí. Autonómne spoločenstvá si zvolili odlišné prístupy k vykonaniu rozšírenia pokrytia, takže boli identifikované rôzne typy priamych príjemcov.

(101)

Po prvé, niektoré autonómne spoločenstvá (52) poverili úlohou rozšíriť pokrytie verejný podnik, ktorý niekedy pôsobí ako telekomunikačná spoločnosť. Tieto podniky buď usporiadali verejné súťaže na rozšírenie pokrytia a túto úlohu nechali na ich víťazov, alebo vykonali rozšírenie samy po získaní potrebných zariadení.

(102)

Tieto verejné podniky teraz môžu prevádzkovať sieť DTT v oblasti II vďaka verejnej dotácii. Novú infraštruktúru môžu využívať aj na poskytovanie iných služieb, napr. WiMax (bezdrôtové širokopásmové štandardy, ktoré môžu poskytovať pevné alebo mobilné širokopásmové pripojenie), digitálneho rozhlasového vysielania, mobilného televízneho vysielania (DVB-H) alebo služby spoločného umiestnenia pre základnú širokopásmovú sieť spoločnosti Telefónica vo vidieckych oblastiach alebo pre mobilných operátorov. Týmito úsporami z rozsahu sa pred prevádzkovateľmi siete DTT otvárajú príležitosti získať príjmy z verejne financovanej infraštruktúry.

(103)

Kvantifikovateľnú výhodu pre verejné podniky predstavuje množstvo finančných prostriedkov, ktoré získali na rozšírenie pokrytia.

(104)

Po druhé, niektoré autonómne spoločenstvá (53) samé uskutočnili verejné súťaže na regionálnej úrovni na rozšírenie DTT. Španielsko tvrdí, že veľká väčšina verejných súťaží sa týkala dodávky zariadení a že spoločnosti, ktoré tieto verejné súťaže vyhrali, pôsobili ako dodávatelia zariadení. To má byť aj prípad spoločností Abertis, Tradia a Retevisión. Zistenia vyšetrovania však nasvedčujú tomu, že významný počet verejných súťaží sa týkal rozšírenia pokrytia, nielen dodávky zariadenia (54). Komisia sa teda v rozpore s tvrdením Španielska domnieva, že spoločnosť Abertis a ďalšie spoločnosti sa zúčastnili na týchto verejných súťažiach ako prevádzkovatelia sietí (55). Víťazi týchto verejných súťaží v tomto prípade získali konkurenčnú výhodu nad inými prevádzkovateľmi sietí, ktorí sa ani nemohli zúčastniť na procese výberu. Ich výhodu predstavuje suma finančných prostriedkov, ktoré dostali na rozšírenie na základe verejnej súťaže, ktorá nebola z hľadiska technológií neutrálna.

(105)

Po tretie, niektoré autonómne spoločenstvá (56) poskytli prostriedky na rozšírenie pokrytia DTT mestským radám. Španielsko tvrdí, že išlo len o prevody finančných prostriedkov medzi rôznymi úrovňami štátnej správy a že mestské rady rozšírením sietí, ktoré vlastnia, splnili len svoje administratívne povinnosti voči obyvateľom. Španielsko si však uvedomuje, že miestne korporácie pôsobili ako prevádzkovatelia sietí, že mnohé z nich sú zaevidované v zozname prevádzkovateľov sietí komisie CMT a že reálne uskutočnili rozšírenie siete, a to v niektorých prípadoch prostredníctvom verejnej súťaže. Komisia sa preto domnieva, že v prípade, že miestne korporácie pôsobia ako miestni prevádzkovatelia sietí DTT, sú priamymi príjemcami pomoci. Výhodou, ktorú získali, je suma, ktorú dostali od regionálnych a ústredných orgánov na rozšírenie pokrytia. Platí to aj vtedy, keď sa rozšírenie čiastočne financuje z vlastných zdrojov miestnej korporácie, čo predstavuje pomoc podniku alebo činnosti.

(106)

Spoločnosťami, ktorým verejné súťaže priniesli celkovo najviac výhod, boli Abertis a Retevisión. Na základe dostupných informácií sa zdá, že celkovo dostali približne […] z celkovej sumy finančných prostriedkov určených na rozšírenie pokrytia: minimálne […] miliónov EUR na základe verejných súťaží na rozšírenie sieťového pokrytia.

(107)

Niektoré autonómne spoločenstvá navyše poskytli štátnu pomoc na prevádzku a údržbu sietí. Tieto úlohy vykonávajú buď verejné podniky, mestské rady, alebo iné subjekty na základe verejných súťaží, napríklad vlastníci prenosových centier. Španielske ústredné orgány uviedli, že neuložili povinnosť prevádzkovať digitalizované zariadenia a vykonávať ich údržbu a že o tejto veci rozhodovali autonómne spoločenstvá. Rôzne autonómne spoločenstvá predložili v priebehu vyšetrovania údaje, ktoré preukazujú, že skutočne financovali prevádzku a údržbu prenosových centier v oblasti II, a to najmä od roku 2009 po tom, ako vypršalo pôvodné dvojročné obdobie prevádzky a údržby stanovené v zmluvách s víťazmi verejných súťaží. To sa považuje za prebiehajúcu pomoc a podniky poverené prevádzkou a údržbou digitalizovanej terestriálnej siete v oblasti II sú jej priamymi príjemcami.

(108)

Zo všeobecnejšieho hľadiska napokon spoločnosť Abertis ťaží aj z toho, že prevádzkovateľovi inej platformy bolo znemožnené vstúpiť na trh v oblasti prenosu voľne dostupných televíznych signálov v Španielsku (57).

(109)

Prevádzkovatelia sietí. Prevádzkovatelia sietí, ktorí sa zapojili do verejných súťaží na rozšírenie pokrytia usporiadaných verejnými podnikmi v rámci prvého prípadu opísaného v odôvodnení 101, sú nepriamymi príjemcami pomoci. Verejné podniky neuskutočnili rozšírenie samy a nenechali si finančné prostriedky určené na rozšírenie pokrytia, ale previedli ich prevádzkovateľom sietí prostredníctvom verejných súťaží na rozšírenie. Tieto verejné súťaže boli určené len pre prevádzkovateľov terestriálnych sietí. Títo prevádzkovatelia teda získali výhodu vylúčením satelitných prevádzkovateľov. Prevádzkovatelia terestriálnych sietí navyše v dôsledku malého počtu prevádzkovateľov na trhu čelili len malým konkurenčným prekážkam. Ako je uvedené v prípade priamych príjemcov, výhodu získajú aj vtedy, keď budú novú infraštruktúru používať aj na poskytovanie iných služieb (napríklad WiMax, digitálneho rozhlasového vysielania, mobilného televízneho vysielania atď.). Výhodu, ktorú získali títo prevádzkovatelia sietí, predstavuje suma finančných prostriedkov, ktorú získali na základe verejnej súťaže na rozšírenie (58).

(110)

Dodávatelia telekomunikačných zariadení. Dodávatelia telekomunikačných zariadení sa na rozdiel od prevádzkovateľov sietí nepovažujú za nepriamych príjemcov, lebo nezískali selektívnu výhodu. Tak ako v prípade digitálnych dekodérov v Taliansku (59), nebolo možné rozlíšiť rôzne kategórie výrobcov rôznych typov digitálnej infraštruktúry, lebo výrobcovia by mali byť schopní vyrábať akýkoľvek typ zariadenia. Spoločnosti, ktoré vyhrali verejné súťaže, sa nijak nelíšia od skupiny podnikov, ktoré by sa zapojili do verejných súťaží, ak by bola schéma technologicky neutrálna z hľadiska prevádzkovateľov platforiem (60). Spoločnosti, ktoré v Španielsku integrujú, inštalujú a dodávajú telekomunikačné zariadenia potrebné na rozšírenie DTT, zvyčajne ponúkajú aj ďalšie služby. Títo výrobcovia zariadenia, ako aj telekomunikační prevádzkovatelia, môžu ponúkať aj terestriálne alebo satelitné riešenia, prípadne ich kombináciu (61).

(111)

Účelom predmetného opatrenia nie je prostredníctvom cieľa alebo všeobecnej štruktúry vytvoriť výhodu pre výrobcov. Akákoľvek politika štátu v prospech digitalizácie (aj tá technologicky najneutrálnejšia) by zvýhodnila výrobcov digitálneho zariadenia. V prípade výrobcov zariadenia teda možno nárast predaja v dôsledku opatrenia považovať za mechanický vedľajší účinok. V zásade každá štátna pomoc má účinok prenosu výhod (tzv. trickle-down effect) na dodávateľov príjemcu štátnej pomoci. Tým však nemusí nevyhnutne vzniknúť selektívna výhoda pre týchto dodávateľov. Pomoc nebola zameraná na dodávateľov telekomunikačných zariadení, ktorí preto nemali prospech z cieleného nepriameho účinku. Keďže sa navyše vyberali v transparentných verejných súťažiach, ktoré boli otvorené pre všetkých dodávateľov zariadenia vrátane dodávateľov z iných členských štátov, nemožno očakávať, že by získali výhodu abnormálnych ziskov.

(112)

Vysielatelia. Španielsko dostatočne preukázalo, že terestriálni vysielatelia nezískali rozšírením pokrytia žiadnu výhodu. Vysielatelia v oblasti II na rozdiel od oblasti I odmietli zaplatiť za digitalizáciu, lebo by im to neprinieslo žiadny ďalší zisk. Vzhľadom na to, že ide o malý počet obyvateľov, ktorí nie sú komerčnou cieľovou skupinou zadávateľov reklamy, vysielatelia by po rozšírení na oblasť II nemohli výrazne zvýšiť ceny za reklamu. Terestriálni vysielatelia teda nie sú nepriamymi príjemcami skúmaného opatrenia.

(113)

Výhoda, ktorú získali prevádzkovatelia sietí predmetným opatrením vrátane prebiehajúcej pomoci, je selektívna, lebo sa týka len odvetvia televízneho vysielania. V rámci tohto odvetvia sa týka len podnikov, ktoré pôsobia na trhu s terestriálnymi platformami. Právny rámec stanovuje technické špecifikácie oprávnenosti, ktoré môže splniť len terestriálna technológia. Prebiehajúcu pomoc na údržbu a prevádzku siete navyše dostávajú len podniky pôsobiace na trhu s terestriálnymi platformami. Z opatrenia sú teda vylúčení prevádzkovatelia sietí, ktorí prevádzkujú iné platformy, napríklad satelitnú alebo káblovú platformu či IPTV.

(114)

Podľa Španielska je vzhľadom na administratívnu organizáciu krajiny a rozdelenie právomocí medzi ústredné a regionálne orgány úlohou regiónov potvrdiť neexistenciu štátnej pomoci podľa judikatúry vo veci Altmark. Španielske orgány ako najlepší a jediný príklad uvádzajú prípad Baskicka. Žiadne iné autonómne spoločenstvo nepredložilo argumenty na podporu tvrdenia, že prevádzka terestriálnej siete je službou vo verejnom záujme.

(115)

Služby prenosu a pokrytie rozhlasovým a televíznym vysielaním poskytuje v Baskicku verejná spoločnosť baskickej vlády Itelazpi S. A. („Itelazpi“). V tejto súvislosti prevádzkuje približne 200 vysielačov, z ktorých väčšina patrí baskickej vláde. Spoločnosť Itelazpi bola na účely rozšírenia pokrytia poverená úlohou usporiadať verejné súťaže na regionálnej úrovni na dodávku zariadenia potrebného na digitalizáciu terestriálnej infraštruktúry.

(116)

Členské štáty majú podľa Baskicka vysokú mieru voľného úsudku, pokiaľ ide o vymedzenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Komisia môže toto vymedzenie spochybniť len v prípade očividnej chyby. Toto rozpätie voľného úsudku je ešte väčšie v prípade verejnoprávneho vysielania (62). Baskicko na tomto základe tvrdí, že prevádzku vysielacích sietí možno považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu. Táto služba by pritom nebola vymedzená ako samostatná služba, ale ako „kľúčová služba“ vyplývajúca z povahy služby verejnoprávneho vysielania na základe rôznych ustanovení španielskych právnych predpisov a judikatúry (63).

(117)

Finančné prostriedky poskytnuté spoločnosti Itelazpi boli podľa baskických orgánov náhradou za poskytnutie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s kritériami podľa rozsudku vo veci Altmark.

(118)

Súd v rozsudku vo veci Altmark vyhlásil, že náhrada za službu vo verejnom záujme nepredstavuje hospodársku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o ES, ak sú splnené všetky z týchto štyroch podmienok: 1) podnik, ktorý prijíma túto náhradu, musí mať skutočne mandát plniť službu vo verejnom záujme a úlohy a súvisiace záväzky musia byť jasne vymedzené, 2) kritériá náhrady musia byť vopred objektívne a transparentne stanovené, 3) náhrada nemôže prekročiť náklady, ktoré vznikli pri plnení mandátu služby vo verejnom záujme, 4) v záujme zaistenia čo najnižších nákladov pre spoločenstvo sa výber spoločnosti, ktorá bude poverená realizáciou záväzkov služby vo verejnom záujme, uskutočňuje prostredníctvom verejného obstarávania, prípadne sa náklady na poskytnutie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu určujú na základe nákladov typického dobre riadeného podniku.

(119)

V španielskych právnych predpisoch sa neuvádza, že prevádzka terestriálnej siete je služba vo verejnom záujme. V zákone o telekomunikáciách z roku 1998 (64) sa uvádza, že telekomunikačné služby vrátane prevádzky sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ale nemajú postavenie služieb vo verejnom záujme, ktoré je vyhradené len pre obmedzený počet telekomunikačných služieb (65). V súčasnosti platný telekomunikačný zákon (66) zachováva rovnaké vymedzenie. Služby prenosu televízneho vysielania, čiže prenos signálov prostredníctvom telekomunikačných sietí, sa považujú za telekomunikačné služby, takže sú to služby všeobecného záujmu, ale nie služby vo verejnom záujme (67).

(120)

Ustanovenia telekomunikačného zákona sú v každom prípade technologicky neutrálne. V článku 1 zákona sa telekomunikácia vymedzuje ako využívanie sietí a poskytovanie služieb elektronickej komunikácie a súvisiacich zariadení. Telekomunikácia znamená prenos signálov cez akúkoľvek telekomunikačnú sieť, nie konkrétne cez terestriálnu sieť (68). V článku 3 zákona sa navyše ako jeden z jeho cieľov uvádza podpora čo najväčšej technologickej neutrality v právnych predpisoch.

(121)

Hoci sa v zákone účinnom a uplatniteľnom v čase presunu finančných prostriedkov spoločnosti Itelazpi vymedzovalo verejnoprávne vysielanie ako služba vo verejnom záujme, podľa Komisie nie je možné rozšíriť toto vymedzenie na prevádzku konkrétnej podpornej platformy. Ak navyše existuje viacero prenosových platforiem, jednu konkrétnu platformu nemožno považovať za „kľúčovú“ na prenos vysielacích signálov. Bolo by teda očividnou chybou, ak by sa využitie konkrétnej platformy na prenos vysielacích signálov považovalo v španielskych právnych predpisoch za službu vo verejnom záujme.

(122)

Komisia teda dospela k záveru, že prevádzka terestriálnych sietí nemá v španielskych právnych predpisoch postavenie služby vo verejnom záujme.

(123)

Baskické orgány tvrdia, že pridelenie poskytovania tejto služby všeobecného hospodárskeho záujmu spoločnosti Itelazpi je výslovne uvedené v dohovoroch uzatvorených medzi baskickou vládou, združením EUDEL (združenie baskických mestských rád) a tromi baskickými regionálnymi radami.

(124)

Baskická vláda v dohovoroch uznáva, že hodnoty ako univerzálny prístup k informáciám a pluralita informácií si vyžadujú univerzalizáciu voľne dostupného televízneho vysielania, a zaväzuje sa zabezpečiť uplatňovanie týchto hodnôt rozšírením pokrytia štátnych multiplexov (69). V žiadnom ustanovení dohovorov sa však neuvádza, že prevádzka terestriálnej siete sa považuje za službu vo verejnom záujme. Komisia je preto toho názoru, že znenie dohovorov nie je dostatočne jednoznačné na to, aby bolo možné jasne stanoviť rozsah úlohy poskytovať služby vo verejnom záujme, a nemožno teda na tomto základe tvrdiť, že prenos prostredníctvom terestriálnej siete je službou vo verejnom záujme.

(125)

Splnenie prvej podmienky rozsudku vo veci Altmark sa teda nepreukázalo.

(126)

Kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark sú kumulatívne, takže na to, aby sa opatrenie nepovažovalo za štátnu pomoc, musia byť splnené všetky. Keďže nebolo splnené prvé kritérium, finančné prostriedky, ktoré baskické orgány poskytli spoločnosti Itelazpi, nespĺňajú podmienky náhrady za poskytnutie služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

(127)

V prípade, že sa neuskutoční verejná súťaž, štvrtá podmienka rozsudku vo veci Altmark vyžaduje, aby sa úroveň nevyhnutnej náhrady stanovila na základe analýzy nákladov, ktoré by typický dobre riadený podnik primerane vybavený prenosovými prostriedkami na splnenie nevyhnutných požiadaviek služby vo verejnom záujme vynaložil na realizáciu týchto záväzkov. Na tieto účely sa do úvahy majú zobrať súvisiace príjmy a primeraný zisk pri realizácii týchto záväzkov.

(128)

Baskické orgány tvrdia, že keďže sa neuskutočnila žiadna verejná súťaž, kritérium bolo splnené vzhľadom na to, že samotná spoločnosť Itelazpi je dobre riadenou a primerane vybavenou spoločnosťou na vykonanie požadovaných činností. Baskické orgány dospeli na základe porovnania nákladov k záveru, že satelitné vysielanie by bolo nákladnejšie ako modernizácia terestriálnej siete spoločnosti Itelazpi (70). Na splnenie štvrtého kritéria rozsudku vo veci Altmark však nestačí, aby sa na stanovenie efektívnosti spoločnosti Itelazpi použilo porovnanie so satelitnou technológiou. Mohli totiž existovať aj iní terestriálni prevádzkovatelia, ktorí by túto službu realizovali za nižšiu cenu.

Komisia preto dospela k záveru, že ani v prípade Baskicka nebola splnená štvrtá podmienka rozsudku vo veci Altmark. Keďže tieto podmienky sú kumulatívne, nemožno konštatovať, že finančné prostriedky, ktoré baskické orgány poskytli spoločnosti Itelazpi, nepredstavujú štátnu pomoc, lebo spĺňajú podmienky náhrady za poskytnutie služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

(129)

Španielsko a spoločnosť Abertis tvrdia, že technológia DTT a satelitná technológia predstavujú dva odlišné trhy. DTT je hlavnou platformou pre voľne dostupné terestriálne televízne vysielanie, pričom počet prevádzkovateľov na vnútroštátnom trhu určuje počet licencií udelených španielskou vládou. Voľne dostupné terestriálne televízne kanály sa financujú z reklamy. Pokiaľ ide o satelitné televízne vysielanie, veľký počet kanálov je v Španielsku dostupných len v rámci platenej televíznej platformy, ktorej sieť prevádzkuje spoločnosť Astra. Tieto kanály sú financované prostredníctvom predplatného, ktoré sa väčšinou týka balíka kanálov. Španielske orgány takisto poukazujú na to, že náklady na satelitnú distribúciu sú pre vysielateľov v Španielsku omnoho vyššie ako náklady na terestriálne vysielanie, takže vysielatelia voľne dostupných televíznych kanálov vrátane regionálnych a miestnych vysielateľov nemajú záujem o prechod na túto platformu.

(130)

Komisia z viacerých dôvodov dospela k záveru, že terestriálne a satelitné platformy pôsobia na rovnakom trhu.

(131)

Po prvé, spoločnosť Astra sa zúčastnila na verejnej súťaži na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním v Kantábrii, v ktorej zvíťazila. V roku 2008 spoločnosť Astra uskutočnila sériu stretnutí s autonómnymi spoločenstvami, aby im predstavila svoju ponuku vysielať digitálne televízne kanály, ktoré sa dovtedy vysielali pomocou terestriálnej platformy. Hoci zmluvu s Kantábriou neskôr orgány vypovedali, záujem satelitného prevádzkovateľa o poskytovanie služieb v konkurencii terestriálnej platformy poukazuje na to, že satelitní prevádzkovatelia dokážu poskytovať podobné služby.

(132)

Po druhé, satelitný prevádzkovateľ Hispasat (dcérska spoločnosť spoločnosti Abertis) poskytuje služby v niektorých častiach oblasti II (71) a satelitná platforma sa výlučne využíva v oblasti III. Takisto aj iné členské štáty využívajú satelitné služby na pokrytie vzdialenejších oblastí vo svojich krajinách voľne dostupnými televíznymi kanálmi (72).

(133)

Po tretie, viacero verejnoprávnych a súkromných kanálov distribuovaných prostredníctvom terestriálnej platformy sa vysiela aj prostredníctvom satelitných platforiem vrátane samotnej spoločnosti Astra (73).

(134)

Po štvrté, niektoré regionálne kanály sú alebo v nedávnej minulosti boli dostupné prostredníctvom satelitnej platformy. To je v rozpore s tvrdením, že regionálni vysielatelia nemajú záujem o satelitné vysielanie.

(135)

Po piate, Komisia berie na vedomie aj argument spoločnosti Astra v súvislosti s kapacitou satelitnej platformy poskytovať 1 380 kanálov a geograficky ich obmedziť. Spoločnosť Astra tvrdí, že satelitná platforma dokáže taký počet kanálov vysielať bez obmedzenia. Počet 1 380 regionálnych kanálov sa navyše zdá prehnaný. Hoci to je maximálny počet frekvencií dostupných v Španielsku pre celoštátne, regionálne a miestne kanály, počet udelených licencií bol v skutočnosti omnoho nižší (pozri poznámku pod čiarou 13). Nie všetci vysielatelia, ktorí dostali licenciu, navyše vysielajú na pridelených frekvenciách.

(136)

Po šieste, niektorí vysielatelia vyhlásili, že uprednostňujú terestriálny prenos, lebo získali práva vysielať obsah len prostredníctvom terestriálnej platformy. To však neznamená, že existujú odlišné trhy pre terestriálny a satelitný prenos. Tak ako vysielatelia získali práva vysielať obsah prostredníctvom terestriálnej platformy, v prípade potreby by ich rovnako mohli získať aj pre satelitnú platformu. Ak by sa navyše satelitná platforma vybrala na základe verejnej súťaže, tak ako v prípade oblasti III, vysielateľom by sa mohla uložiť „povinnosť vysielať“.

(137)

A napokon, pokrytie Španielska technológiou DTT dosahuje podľa údajov z mája 2010 (74) 98,85 % obyvateľov, ale len 93,5 % domácností sleduje televízne vysielanie prostredníctvom terestriálnej platformy. Až 5 % domácností má teda prístup k DTT, ale nevyužíva ho, lebo väčšina má predplatené televízne vysielanie cez satelit.

(138)

Na záver možno konštatovať, že keďže satelitné a terestriálne vysielacie platformy medzi sebou súťažia, opatrenie týkajúce sa rozvoja, prevádzky a údržby DTT v oblasti II predstavuje narušenie hospodárskej súťaže medzi týmito dvoma platformami. Treba konštatovať, že opatrenie znevýhodňuje aj ďalšie platformy, najmä IPTV. Hoci širokopásmová technológia sa zatiaľ nedostala do celej oblasti II, je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti sa jej pokrytie výrazne zvýši.

(139)

Opatrenie má vplyv na obchod v rámci Únie. Podľa judikatúry európskych súdov „ovplyvňuje štátna alebo zo štátnych zdrojov poskytnutá finančná pomoc obchod v rámci Spoločenstva, ak posilní postavenie podniku voči konkurujúcim podnikom v obchode v rámci Spoločenstva“ (75).

(140)

Prevádzkovatelia sietí pôsobia v odvetví, v ktorom existuje obchod medzi členskými štátmi. Spoločnosť Abertis i sťažovateľ spoločnosť Astra sú členmi medzinárodných skupín spoločností. Opatrenie týkajúce sa rozvoja, prevádzky a údržby DTT v oblasti II preto ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(141)

Komisia sa vzhľadom na uvedené argumenty domnieva, že opatrenie spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Opatrenie sa za týchto okolností musí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(142)

Komisia aktívne podporuje prechod z analógového na digitálne vysielanie. Výhody digitálneho prechodu zdôraznila v akčnom pláne eEurópa 2005 a v dvoch oznámeniach o digitálnom prechode (76). Komisia takisto uznáva, že digitálny prechod by sa mohol oddialiť, ak by sa ponechal výlučne na trhových silách.

(143)

Členské štáty môžu použiť pomoc na prekonanie konkrétneho zlyhania trhu alebo na zaistenie sociálnej alebo regionálnej súdržnosti (77). V každom konkrétnom prípade sa však musí preukázať, že predmetná pomoc je vhodným nástrojom na riešenie problému, je obmedzená na nevyhnutné minimum a neprimerane nenarúša hospodársku súťaž. Podobne aj v oznámení o prechode sa uvádza, že verejný zásah je v konkrétnej oblasti digitalizácie oprávnený v dvoch prípadoch: po prvé, keď ide o všeobecný záujem, a po druhé, v prípade zlyhania trhu, teda keď samotné trhové sily nie sú schopné splniť ciele stanovené vo vzťahu k verejnému blahu. Zásah štátu sa podľa oznámenia v každom prípade musí zakladať na starostlivej analýze trhu.

(144)

V oznámení o prechode sa prechod na digitálne vysielanie označuje za veľkú výzvu pre odvetvie, ktorej zvládnutie má prebiehať na základe trhového mechanizmu. Na hospodárskej súťaži by sa každá sieť mala zúčastniť zásadne z vlastnej sily. V záujme dodržania tejto zásady by každý verejný zásah mal byť technologicky neutrálny. Výnimky z tejto zásady sú možné len vtedy, keď sa zásah zameriava na konkrétne zlyhania alebo nerovnováhu trhu a zároveň je vhodný, nevyhnutný a primeraný na prekonanie týchto ťažkostí.

(145)

Ak sa tento prechod nechá na trh, existuje riziko, že nie všetky skupiny obyvateľov budú môcť vzhľadom na svoju znevýhodnenú sociálnu situáciu využiť výhody digitálneho televízneho vysielania. V súvislosti s týmto problémom sociálnej súdržnosti by sa členské štáty mali postarať o to, aby všetci občania mali po odpojení analógového televízneho vysielania prístup k digitálnemu televíznemu vysielaniu. Keďže pri digitálnom prechode vznikajú pre spotrebiteľov náklady a prechod si vyžaduje zmenu zvyklostí, členské štáty by mali pomôcť najmä znevýhodneným skupinám v spoločnosti, ako sú starší ľudia, nízkopríjmové domácnosti alebo ľudia žijúci v periférnych regiónoch.

(146)

Komisia vo viacerých rozhodnutiach o štátnej pomoci uplatnila pravidlá štátnej pomoci v tomto odvetví na základe oznámení o digitálnom prechode (78). Členské štáty majú viacero možností, ako môžu poskytnúť verejné prostriedky na prechod vo všetkých geografických oblastiach tak, aby mali aj naďalej primerané pokrytie televíznym vysielaním. To zahŕňa financovanie vybudovania prenosovej siete v oblastiach, v ktorých by inak bolo nedostatočné pokrytie televíznym vysielaním (79). Tieto prostriedky však možno poskytnúť len vtedy, keď tým nedôjde k zbytočnému narušeniu hospodárskej súťaže medzi technológiami alebo spoločnosťami a keď je táto pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum.

(147)

V prípade, že Komisia dospeje k záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v súlade s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ, španielske orgány odôvodňujú opatrenie na základe článku 107 ods. 3 písm. c) a článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Komisia v ďalšom texte posudzuje zlučiteľnosť opatrenia v zmysle týchto ustanovení s ohľadom na uvedené všeobecné úvahy.

(148)

Komisia na posúdenie zlučiteľnosti pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) porovnáva pozitívny a negatívny vplyv pomoci. Komisia pomocou porovnávacieho testu posudzuje tieto otázky:

(149)

Schéma pomoci je zameraná na urýchlenie procesu digitálneho prechodu v Španielsku a na zabezpečenie nepretržitého príjmu televízneho vysielania pre obyvateľov niektorých vzdialených a vidieckych oblastí. Cieľom opatrenia je teda umožniť ľuďom žijúcim v týchto oblastiach sledovať televízne vysielanie. Prístup k médiám vrátane televízneho prenosu je dôležitý z hľadiska uplatňovania ústavného práva občanov na prístup k informáciám. Komisia potvrdila význam a prínosy digitálneho prenosu v akčnom pláne eEurópa 2005 (80), ako aj vo svojich dvoch oznámeniach o prechode z analógového na digitálne vysielanie (81). Vo svojom oznámení „i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (82) Komisia poukázala na to, že plánovaným odpojením analógového terestriálneho televízneho vysielania do roku 2012 sa v Európe zlepší prístup k spektru. Keďže pri digitálnom vysielaní sa spektrum využíva efektívnejšie, uvoľní sa kapacita spektra pre ďalších používateľov, napríklad pre nové vysielacie a mobilné telefónne služby, čo následne podnieti inovácie a rast v odvetviach televízneho vysielania a elektronickej komunikácie.

(150)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie je zamerané na jasne vymedzený cieľ spoločného záujmu.

(151)

Ako uvádzajú španielske orgány, vo všeobecnosti sa uznáva, že existuje riziko, že nie všetky skupiny obyvateľov budú môcť využívať výhody digitálneho televízneho vysielania (problém sociálnej a regionálnej súdržnosti). K zlyhaniu trhu môže dôjsť vtedy, keď aktéri na trhu nevezmú dostatočne do úvahy pozitívny vplyv digitálneho prechodu na spoločnosť ako celok, lebo na to nemajú hospodárske stimuly (pozitívne externality). V súvislosti s problémom sociálnej súdržnosti by sa mali členské štáty navyše postarať o to, aby všetci občania mali po odpojení analógového televízneho vysielania prístup k digitálnemu televíznemu vysielaniu. Na tieto účely môžu prijať opatrenia, ktorými zabezpečia, aby vo všetkých geografických oblastiach bolo aj naďalej primerané pokrytie televíznym vysielaním.

(152)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania konštatovala, že existuje zlyhanie trhu, lebo vysielatelia nie sú ochotní niesť dodatočné náklady na rozšírenie pokrytia za hranicami svojich zákonných povinností. Satelitné platformy ani súkromné domácnosti navyše neinvestovali do zariadení na prijímanie digitálnych kanálov prostredníctvom satelitu všetkými obyvateľmi oblasti II. Komisia preto konštatuje, že ak sa digitálne pokrytie nechá výlučne na trhové sily, ľudia, ktorí majú zvyčajný pobyt vo vidieckej oblasti, môžu úplne prísť o možnosť prijímať voľne dostupný digitálny televízny signál. Štátny zásah prostredníctvom finančnej podpory teda môže byť pre jednotlivcov prínosom.

(153)

Zásada technologickej neutrality je v prípadoch digitálneho prechodu zakotvená vo viacerých rozhodnutiach Komisie (83). Podporili ju aj Všeobecný súd a Súdny dvor (84).

(154)

Technológia by sa za normálnych okolností mala vybrať v technologicky neutrálnej verejnej súťaži, ako to bolo v ostatných členských štátoch (85). Ak sa taká verejná súťaž neuskutočnila, konkrétnu technológiu možno vybrať na základe zistení štúdie ex ante, v ktorej sa preukázalo, že s ohľadom na kvalitu a náklady bolo možné vybrať len jedno technologické riešenie (86). Dôkazné bremeno nesie členský štát, ktorý musí preukázať, že táto štúdia je dostatočne spoľahlivá a že sa uskutočnila čo najnezávislejším spôsobom (87).

(155)

Ako sa uvádza v časti 2.2, veľká väčšina verejných súťaží nebola technologicky neutrálna, lebo sa buď explicitne vymedzením predmetu verejnej súťaže, alebo implicitne v opise technických špecifikácií týkala terestriálnej technológie a DTT. Príslušné požiadavky mohli splniť len prevádzkovatelia DTT (a len títo prevádzkovatelia sa zúčastnili na verejných súťažiach). Španielsko tvrdí, že zmienky o DTT vo verejnej súťaži ani zmienky o zariadení a prenosových centrách na DTT v špecifikáciách neznamenajú, že použitie týchto centier bolo pre uchádzačov povinné. Tieto zmienky však nemožno odôvodnene interpretovať tak, ako uvádza Španielsko. V každom prípade, aj keby bola táto interpretácia správna, tento formálny argument ignoruje komerčnú realitu. Účasť na verejných súťažiach je náročná na zdroje, takže pre každého uchádzača je finančné nákladná. Rozdelením zásahu v oblasti II na niekoľko stoviek samostatných verejných súťaží sa náklady znásobili, čo bolo veľkou prekážkou vstupu akéhokoľvek uchádzača, ktorý by chcel pokryť celú oblasť II. Kombinácia zásahov ústrednej vlády v prospech technológie DTT, ktoré sú vysvetlené v odôvodneniach 88 a 89, konkrétne zmienky o DTT vo verejných súťažiach a nutnosť zúčastniť sa na stovkách rôznych verejných súťaží preto vyslali jasný signál prevádzkovateľom ostatných platforiem, že účasť na týchto verejných súťažiach by nebola komerčne výhodná. Komisia teda dospela k záveru, že tieto zmienky vo veľkej väčšine prípadov znemožnili prevádzkovateľom iných platforiem zúčastniť sa na verejných súťažiach (88).

(156)

Štúdia ex ante uvedená v odôvodnení 52, ktorú predložili španielske orgány, dostatočne nepreukazuje nadradenosť terestriálnej platformy nad satelitnou. Štúdia, naopak, dospela k záveru, že voľba konkrétneho technologického riešenia na rozšírenie pokrytia sa má analyzovať individuálne v jednotlivých regiónoch s ohľadom na topografické a demografické charakteristiky každého regiónu. Tento záver teda poukazuje na nutnosť uskutočniť technologicky neutrálnu verejnú súťaž, v ktorej sa stanoví najvhodnejšia platforma.

(157)

Niektoré autonómne spoločenstvá predložili v priebehu vyšetrovania interné výpočty porovnávajúce náklady použitia týchto dvoch technológií na rozšírenie pokrytia. Okrem neistého dátumu uskutočnenia týchto výpočtov však žiadny z nich nebol dostatočne podrobný a spoľahlivý na odôvodnenie voľby terestriálnej technológie na rozšírenie pokrytia. Žiadny z nich navyše neuskutočnil nezávislý odborník.

(158)

Pokiaľ ide o dve štúdie nákladov, ktoré predložila spoločnosť Abertis, treba povedať, že sa uskutočnili v roku 2010 dlho po realizácii skúmaných opatrení. To, že tieto štúdie sa uskutočnili až po realizácii sporných opatrení, znamená, že bez ohľadu na to, či ich možno považovať za nezávislé a dostatočne spoľahlivé, ich nemožno uvádzať na podporu odôvodnenia, prečo španielska vláda neuskutočnila technologicky neutrálnu verejnú súťaž. Výsledky týchto štúdií sú navyše v rozpore s odhadom nákladov spoločnosti Astra, podľa ktorého je satelitná technológia efektívnejšia z hľadiska nákladov.

(159)

Skúmané opatrenie navyše nemožno považovať za vhodné.

(160)

Skutočnosť, že niektoré domácnosti v oblasti II prijímajú voľné dostupné televízne kanály prostredníctvom satelitu (89), je dôkazom toho, že terestriálna technológia nie je vždy tou najefektívnejšou a najvhodnejšou platformou. Komisia takisto konštatuje, že satelitné riešenie sa použilo aj v niektorých ďalších členských štátoch (90).

(161)

Spoločnosť Astra sa navyše zúčastnila na technologicky neutrálnej verejnej súťaži na rozšírenie digitálneho televízneho pokrytia v Kantábrii a vyhrala ju, čo poukazuje minimálne na to, že satelitná platforma dokáže poskytovať túto službu (91).

(162)

Vhodnosť tohto opatrenia sa stále spochybňuje. Hoci prechod z analógového televízneho vysielania na DTT v pásme 800 MHz sa v Španielsku ukončil 3. apríla 2010, v roku 2011 sa rozhodlo vydražiť frekvencie v pásme 800 MHz. Preto je potrebné najneskôr do 1. januára 2014 presunúť vysielanie na iné kanály v pásme nižšom ako 790 MHz. Keďže tým vznikajú ďalšie náklady, Španielsko 5. novembra 2011 oznámilo dve opatrenia s rozpočtom 600 – 800 miliónov EUR týkajúce sa domácností a vysielateľov v oblasti I (zatiaľ nebolo oznámené žiadne opatrenie pre oblasť II) (92). Tieto náklady by nevznikli, ak by sa vybrali iné platformy (IPTV, kábel, satelit).

(163)

Navyše sa ukázalo, že 4G mobilné frekvencie LTE rušia signály DTT, v dôsledku čoho si domácnosti musia zakúpiť drahé filtre na ochranu svojho signálu DTT pred vlnami LTE (93). Nedá sa vylúčiť, že podobné rušenie predstavuje všeobecnejší problém, ktorý môže ohroziť vhodnosť terestriálneho vysielania v budúcnosti najmä v súvislosti s intenzívnejším a rozšírenejším zavádzaním prístupových sietí novej generácie (NGA).

(164)

Španielsko predložilo ďalšie dva argumenty na podporu tvrdenia, že satelitný prenos by bol drahší ako DTT. Po prvé, zmluvy s niektorými poskytovateľmi obsahujú územné obmedzenia pre vysielateľov. Zabezpečenie tohto podmieneného prístupu by bolo so satelitnou technológie nákladnejšie. Po druhé, satelitná technológia by neumožňovala vysielať veľké množstvo regionálnych kanálov. Tieto tvrdenia sú však nepodložené a sú v rozpore so skutočnosťou, že zmluva spoločnosti Astra s Kantábriou obsahovala profesionálny systém podmieneného prístupu. Podľa výpočtov nákladov spoločnosti Astra by navyše satelitná technológia bola lacnejšia aj v prípade, ak by bolo nutné uzatvoriť samostatné zmluvy s každým španielskym regiónom. Čo sa týka regionálneho vysielania, spoločnosť Astra trvá na tom, že údaj španielskej vlády o 1 380 kanáloch je veľmi prehnaný (94). Podľa vlastných výpočtov spoločnosti Astra by bola satelitná technológia lacnejšia aj v prípade, že by súčasťou vysielania boli regionálne a miestne kanály.

(165)

Jestvujú aj dôkazy o tom, že regionálne vlády vedeli o existencii technologickej alternatívy rozšírenia terestriálnej platformy. Vyšetrovaním sa zistilo, že na začiatku procesu sa niektoré regióny stretli s predstaviteľmi spoločnosti Astra. Spoločnosť Astra im na týchto stretnutiach predstavila návrh satelitného riešenia, ktorým sa však regionálne vlády ďalej nezaoberali.

(166)

Čo sa týka primeranosti, pri navrhovaní zásahu v oblasti II by bolo vhodnejšie, aby ústredná vláda najprv uskutočnila porovnanie nákladov (alebo verejnú súťaž) na vnútroštátnej úrovni. Keďže hlavné náklady satelitnej siete vyplývajú z kapacity satelitu, táto platforma dosahuje výrazné úspory z rozsahu (95). Existujú dôkazy o tom, že spoločnosť Astra ponúkla na rokovaniach s regionálnymi vládami výrazné zníženie ceny, ak by sa zmluva uzatvorila spoločne s viacerými regiónmi. Ak by sa teda uskutočnila celoštátna verejná súťaž, cena sa mohla ešte viac znížiť. Tým, že sa prijali decentralizované a neharmonizované opatrenia, niekedy dokonca na mestskej úrovni, sa však technológia s takou úsporou z rozsahu dostala do výrazne znevýhodneného postavenia. Celková suma štátnej pomoci potrebná na poskytovanie digitálnych televíznych služieb domácnostiam v oblasti II sa v dôsledku toho zvýšila. Hoci Španielsko má pri poskytovaní prostriedkov ústrednej vlády právomoc rozhodnúť o administratívnej organizácii, španielska vláda mohla namiesto tlaku na použitie technológie DTT aspoň nabádať autonómne spoločenstvá, aby vo svojich verejných súťažiach zohľadnili možné úspory nákladov v prípade konkrétnych platforiem.

(167)

Komisia sa na záver domnieva, že skúmané opatrenie nezodpovedalo zásade technologickej neutrality. Ako bolo vysvetlené, opatrenie nie je primerané a nie je vhodným nástrojom na zabezpečenie voľne dostupných televíznych kanálov pre obyvateľov oblasti II.

(168)

Keďže prebiehajúca finančná pomoc na prevádzku a údržbu dotovaných sietí úzko súvisí s pomocou na ich rozvoj, nemožno ju považovať za technologicky neutrálnu. Jej účelom je starostlivosť o centrá, ktoré vysielajú signál prostredníctvom terestriálnych platforiem. Aj táto pomoc je teda nezlučiteľná.

(169)

Každá ďalšia pomoc na prevádzku a údržbu sa musí oznámiť a musí byť v súlade so zásadou technologickej neutrality.

(170)

Verejný zásah síce môže byť odôvodnený v prípade určitých zlyhaní trhu a možných problémov v oblasti súdržnosti, v tomto prípade však forma opatrenia dáva vznik zbytočnému narušeniu hospodárskej súťaže.

(171)

Komisia dospela k záveru, že skúmané opatrenie vrátane prebiehajúcej pomoci nie je vhodným, nevyhnutným a primeraným nástrojom na nápravu identifikovaného zlyhania trhu.

(172)

V tomto prípade vo všeobecnosti ani v konkrétnom prípade Baskicka nemožno uplatniť výnimku podľa článku 106 ods. 2, ktorá sa vzťahuje na náhradu zo strany štátu za náklady na poskytnutie služby vo verejnom záujme. Komisia sa domnieva, že celoštátne (alebo regionálne) orgány musia jasne vymedziť službu všeobecného hospodárskeho záujmu a zveriť ju konkrétnemu podniku. Ako je uvedené v odôvodneniach 119 až 122, Komisia sa domnieva, že španielske a baskické orgány jasne nevymedzili prevádzku terestriálnej platformy ako službu vo verejnom záujme.

(173)

Spoločnosť Abertis tvrdí, že rozvoj terestriálnej vysielacej siete v oblasti II takmer úplne financovali španielske regióny s použitím verejných prostriedkov na základe právnych predpisov z roku 1982, t. j. spred pristúpenia Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu v roku 1986. Schému teda podľa spoločnosti Abertis možno považovať za súčasť prebiehajúceho verejného financovania prevádzky miestnych terestriálnych sietí, a teda za existujúcu pomoc.

(174)

Regióny naozaj začali financovať rozšírenie terestriálnej siete už začiatkom 80. rokov 20. storočia, ale v tom čase neboli na trhu žiadni súkromní vysielatelia. Rozšírená infraštruktúra teda slúžila len potrebám verejnoprávneho vysielateľa, ktorý bol v každom prípade povinný poskytovať signál väčšine obyvateľstva. Terestriálne televízne vysielanie bolo navyše v tom čase jedinou platformou na prenos televízneho signálu v Španielsku. Rozšírenie jedinej dostupnej siete preto neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže s inými platformami.

(175)

Právne predpisy a technológia sa odvtedy zmenili, čo viedlo k vzniku nových vysielacích platforiem a vstupu nových aktérov, najmä súkromných vysielateľov, na trh. Keďže príjemca a celkové okolnosti verejného financovania sa výrazne zmenili, skúmané opatrenie nemožno považovať za zmenu čisto formálneho a administratívneho charakteru. Táto zmena má totiž vplyv na samotnú podstatu pôvodnej schémy, takže sa musí považovať za novú schému pomoci (96). Prechod z analógového na digitálne televízne vysielanie v každom prípade umožnil až nedávny technologický pokrok, takže ide o nový fenomén. Španielske orgány teda mali túto novú pomoc oznámiť.

(176)

Komisia konštatuje, že finančné prostriedky, ktoré Španielsko poskytlo prevádzkovateľom terestriálnych sietí na modernizáciu a digitalizáciu sietí na účely poskytovania voľne dostupných televíznych kanálov v oblasti II (vrátane pomoci, ktorú poskytli španielske autonómne spoločenstvá a miestne korporácie), predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, lebo neboli splnené kritériá technologickej neutrality. Pomoc navyše nebola oznámená (97) Komisii, ako to vyžaduje článok 108 ods. 3 ZFEÚ, a realizovala sa neoprávnene bez povolenia Komisie. Prevádzkovatelia terestriálnych sietí ju teda musia vrátiť.

(177)

Komisia sa navyše domnieva, že nezlučiteľná je aj prebiehajúca pomoc na prevádzku a údržbu digitalizovanej siete, ktorá sa poskytla bez verejných súťaží alebo po technologicky neneutrálnych verejných súťažiach. Táto pomoc navyše nebola oznámená Komisii, ako to vyžaduje článok 108 ods. 3 ZFEÚ, a realizovala sa neoprávnene bez povolenia Komisie.

(178)

Každá budúca štátna pomoc na prevádzku a údržbu sa musí oznámiť a musí byť v súlade so zásadou technologickej neutrality.

(179)

Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc (98), keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Súd takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (99). V tejto súvislosti Súdny dvor potvrdil, že cieľ je dosiahnutý vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (100).

(180)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 14 nariadenia (ES) č. 659/199 (101) stanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(181)

Keďže finančné prostriedky na modernizáciu a digitalizáciu terestriálnej platformy a jej následnú údržbu a prevádzku, ktoré sa poskytovali v Španielsku v rokoch 2008 – 2009, predstavujú neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, Španielsko je povinné získať túto nezlučiteľnú pomoc späť, aby sa obnovila situácia, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci.

(182)

V prípade, že prevádzkovatelia platforiem priamo dostali finančné prostriedky na modernizáciu a rozšírenie svojich sietí a/alebo na prevádzku a údržbu, sú priamymi príjemcami. Keď sa pomoc vyplatila verejným podnikom, ktoré následne uskutočnili verejné súťaže na rozšírenie pokrytia, vybratý prevádzkovateľ platformy sa považuje za nepriameho príjemcu. Neoprávnená a nezlučiteľná pomoc sa od prevádzkovateľov platforiem musí získať späť bez ohľadu na to, či sú priamymi, alebo nepriamymi príjemcami.

(183)

V prípadoch, keď sa neoprávnená pomoc poskytla v nadväznosti na technologicky neneutrálnu verejnú súťaž na rozšírenie pokrytia, členský štát musí príslušnú verejnú súťaž zaradiť do kategórie dodávky telekomunikačných zariadení alebo rozšírenia pokrytia podľa podmienok stanovených ďalej.

(184)

Pri verejných súťažiach na rozšírenie pokrytia bola víťazná spoločnosť poverená úlohou poskytnúť (niekedy i vybudovať) funkčnú sieť DTT. Úlohy, ktoré bolo potrebné na tieto účely vykonať, zahŕňali návrh a technické vyhotovenie siete, prenos signálu, inštaláciu siete a dodávku potrebného zariadenia.

(185)

V prípade verejných súťaží na dodávku telekomunikačných zariadení bola víťazná spoločnosť požiadaná o poskytnutie potrebného zariadenia na modernizáciu siete. Úlohy, ktoré bolo potrebné na tieto účely vykonať, zahŕňali dodávku, inštaláciu a aktiváciu zariadenia, ako aj odbornú prípravu zamestnancov. V prípade týchto verejných súťaží na dodávku zariadenia sa vrátenie pomoci nevyžaduje.

(186)

Španielsko musí získať pomoc späť v prípade, že verejná súťaž na rozšírenie pokrytia, ktorá bola takto klasifikovaná, nespĺňa dve kumulatívne podmienky: 1. verejná súťaž sa týka rozšírenia pokrytia digitálnym televíznym vysielaním (a nie digitálnym terestriálnym televíznym vysielaním) a/alebo obsahuje doložku o technologickej neutralite a 2. technické špecifikácie verejnej súťaže pripúšťajú aj iné ako terestriálne technológie. Ak sa Španielsko domnieva, že aj iné verejné súťaže ako tie, ktoré Komisia sama považuje za technologicky neutrálne, spĺňajú tieto dve podmienky, poskytne Komisii dokumenty týkajúce sa príslušných verejných súťaží.

Príklad

Spomedzi verejných súťaží, ktoré Komisia preskúmala, sa ako príklad technologicky neneutrálnej verejnej súťaže na rozšírenie pokrytia uvádza verejná súťaž uskutočnená autonómnym spoločenstvom Extremadura (102). Napriek názvu verejnej súťaže, ktorý sa vzťahuje len na dodávku telekomunikačných zaradení, predmet verejnej súťaže v skutočnosti zahŕňal aj návrh a rozvoj siete (103). Vzhľadom na špecifikácie je táto verejná súťaž technologicky neneutrálna (104) napriek prítomnosti doložky, ktorá je na prvý pohľad doložkou o technologickej neutralite (105).

Ďalším príkladom technologicky neneutrálnej verejnej súťaže na rozšírenie pokrytia je verejná súťaž, ktorú uskutočnil verejný podnik (AICCM) v autonómnom spoločenstve Madrid (106). V tomto prípade názov i obsah verejnej súťaže nasvedčujú tomu, že sa týka rozšírenia (107) len prostredníctvom terestriálnej platformy (108).

(187)

Verejné súťaže sú klasifikované nielen podľa názvu, ale predovšetkým podľa obsahu, lebo samotný názov neumožňuje jasne vymedziť ich zameranie.

(188)

Pomoc poskytnutá po uskutočnení neneutrálnych verejných súťaží na rozšírenie pokrytia sa následne musí vrátiť.

(189)

Ďalej sú uvedené rôzne kategórie príjemcov pomoci. V tabuľkách sú uvedené autonómne spoločenstvá a približné kategórie pomoci na základe informácií, ktoré poskytlo Španielsko. Keďže Španielsko neposkytlo úplné informácie o príjemcoch pomoci, musí príjemcov klasifikovať do uvedených kategórií a predložiť Komisii príslušné podporné dôkazy. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 138, režim ako taký je diskriminačný.

(190)

Veľká väčšina verejných súťaží na rozšírenie, ktoré Komisia preskúmala, bola navyše klasifikovaná ako nezodpovedajúca zásade technologickej neutrality. Komisia však zároveň preukázala, že vo výnimočných individuálnych prípadoch nemožno vylúčiť, že verejná súťaž bola technologicky neutrálna.

Španielsko preto musí na základe podmienok uvedených v odôvodnení 186 uviesť konkrétne verejné súťaže, ktoré boli technologicky neutrálne, a poskytnúť o tom dostatočné dôkazy.

(191)

Ak autonómne spoločenstvá uskutočnili neneutrálne verejné súťaže na rozšírenie pokrytia tak, ako v prípade Extremadury v uvedenom príklade, víťazi týchto verejných súťaží sú priamymi príjemcami neoprávnenej pomoci, ktorá sa musí vrátiť. Suma, ktorá sa musí vrátiť, sa rovná plnej sume, ktorú získali víťazi verejných súťaží na rozšírenie. Komisia na základe informácií od Španielska zistila, že také verejné súťaže uskutočnili (minimálne) autonómne spoločenstvá Andalúzia, Extremadura, Murcia, La Rioja a Valencia.

(192)

V prípadoch, keď sa neoprávnená pomoc na modernizáciu terestriálnej siete poskytla mestským radám pôsobiacim ako prevádzkovatelia sietí, sú priamymi príjemcami pomoci mestské rady. Suma, ktorá sa má vrátiť, sa rovná plnej sume, ktorú získali mestské rady od ústredných a regionálnych orgánov na rozšírenie pokrytia svojich sietí. Komisia na základe informácií od Španielska zistila, že sa to týka mestských rád minimálne v autonómnych spoločenstvách Andalúzia, Kanárske ostrovy, Extremadura a Murcia (zoznam nie je vyčerpávajúci).

Príklad

Mestské rady v Murcii uskutočnili s použitím peňazí od regiónu a ministerstva MITyC takmer všetkých 143 identifikovaných verejných súťaží. Za predpokladu, že nejde o pomoc de minimis, patria do tejto kategórie.

(193)

V prípade autonómnych spoločenstiev, v ktorých rozšírenie pokrytia siete uskutočnil verejný podnik pôsobiaci ako prevádzkovateľ siete, sa tento podnik považuje za priameho príjemcu a musí vrátiť poskytnutú pomoc. Komisia identifikovala nasledujúce spoločnosti, ktoré patria do tejto kategórie: Aragón Telecom, Gestión de Infraestructuras Públicas de Telecomunicaciones del Principado de Asturias, S. A., Multimedia de les Illes Balears S. A., Instituto Tecnológico de Canarias, Sociedad Regional de Cantabria I+D+I (IDICAN), Fundación Centro Tecnológico en Logística Integral de Cantabria (CTL), Promoción de Viviendas, Infraestructuras y Logística, S. A. v Kastílii-Leóne (Provilsa), Redes de Telecomunicación Galegas Retegal, S. A. (Retegal), Obras Publicas y Telecomunicaciones De Navarra, S. A. (Opnatel), Itelazpi S. A., Centre de Telecomunicacions i Tecnologies de la Informació (CTTI) v Katalánsku a Agencia de Informática y Comunicaciones de la Comunidad de Madrid (AICCM). Suma, ktorú musia vrátiť, sa rovná plnej sume finančných prostriedkov, ktorú od orgánov získali na rozšírenie.

(194)

V týchto prípadoch však nemožno vylúčiť, že verejné podniky vykonali časť rozšírenia samy a sčasti zmluvne poverili rozšírením prevádzkovateľa siete prostredníctvom verejnej súťaže. V druhom prípade sa neoprávnená pomoc presunula na spoločnosti, ktoré vyhrali verejné súťaže, takže ony sú skutočnými, hoci nepriamymi príjemcami pomoci. V záujme zabránenia dvojitému vráteniu pomoci teda neoprávnenú pomoc vrátia skutoční príjemcovia, t. j. a) verejný podnik v sume, ktorú získal na rozšírenie, mínus finančné prostriedky prevedené prevádzkovateľom sietí na základe technologicky neneutrálnych verejných súťaží na rozšírenie pokrytia a b) prevádzkovatelia sietí v sumách, ktoré zmluvne získali na základe technologicky neneutrálnej verejnej súťaže na rozšírenie pokrytia usporiadanej príslušným verejným podnikom.

Príklad

V prípade Madridu, kde bola verejná súťaž uskutočnená verejným podnikom (AICCM) uvedená ako príklad technologicky neneutrálnej verejnej súťaže na rozšírenie pokrytia (pozri odôvodnenie 186), musí spoločnosť Retevisión S. A. ako víťaz neneutrálnej verejnej súťaže vrátiť plnú sumu 3 622 744 EUR, pričom táto suma sa odpočíta sumy, ktorú vráti podnik AICCM, teda verejný podnik, ktorý je priamym príjemcom (109).

(195)

Prebiehajúca pomoc sa týka údržby a prevádzky sietí DTT. Príjemcami pomoci na údržbu a prevádzku sú prevádzkovatelia týchto sietí. Pomoc teda musia vrátiť títo prevádzkovatelia sietí.

(196)

V prípadoch, keď jednotliví príjemcovia získali finančné prostriedky, ktoré neprekročili medzné hodnoty stanovené v nariadení (ES) č. 1998/2006, sa tieto finančné prostriedky nepovažujú za štátnu pomoc a nemusia sa vrátiť, ak boli splnené všetky podmienky stanovené v tomto nariadení.

(197)

Vrátenie sa týka obdobia od dátumu, keď vznikla výhoda pre príjemcov, teda keď príjemcovia dostali k dispozícii pomoc, a až do skutočného vrátenia sa na ňu vzťahujú úroky.

a)

zoznam príjemcov, ktorí získali pomoc v rámci schémy uvedenej v článku 1, a celkovú sumu pomoci, ktorú každý z nich získal v rámci tejto schémy, a to v kategóriách uvedených v časti 6.2 vyššie;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorej vrátenie sa od jednotlivých príjemcov požaduje;

c)

podrobný opis opatrení, ktoré boli prijaté alebo sa plánujú prijať na vykonanie tohto rozhodnutia;

d)

podklady, z ktorých vyplýva, že príjemcom bol vydaný príkaz na vrátenie pomoci.