27.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/1

(1)

Právo Únie stanovuje požiadavky týkajúce sa potravín, bezpečnosti potravín, krmív a bezpečnosti krmív vo všetkých stupňoch výroby vrátane pravidiel zameraných na zaručenie spravodlivých postupov v obchode a poskytovanie informácií spotrebiteľom. Stanovuje aj požiadavky, pokiaľ ide o predchádzanie a kontrolu prenosných chorôb zvierat a zoonóz, ako aj požiadavky, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, vedľajšie živočíšne produkty, zdravie rastlín a rastlinný rozmnožovací materiál, ochranu rastlinných odrôd, geneticky modifikované organizmy, uvádzanie na trh a používanie prípravkov na ochranu rastlín a o udržateľné používanie pesticídov. Právo Únie stanovuje aj úradné kontroly a ďalšie úradné činnosti zamerané na zabezpečenie účinného vykonávania a dodržiavania týchto požiadaviek.

(2)

Všeobecným cieľom práva Únie v týchto oblastiach je zvýšiť úroveň zdravia pre ľudí, zvieratá a rastliny, pokiaľ ide o potravinový reťazec, úroveň ochrany a informovanosti spotrebiteľov a úroveň ochrany životného prostredia a zároveň podporovať konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest.

(3)

Na dosiahnutie tohto všeobecného cieľa sú potrebné primerané finančné zdroje. Preto je potrebné, aby sa Únia podieľala na financovaní opatrení prijatých v rôznych oblastiach, ktoré súvisia s týmto všeobecným cieľom. Okrem toho by sa na účinné zameranie využitia výdavkov mali stanoviť konkrétne ciele a ukazovatele na posúdenie dosiahnutia týchto cieľov.

(4)

Financovanie výdavkov týkajúcich sa potravín a krmív Úniou sa v minulosti vykonávalo formou grantov, verejného obstarávania a platieb medzinárodným organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti. Je vhodné pokračovať v takomto financovaní rovnakým spôsobom.

(5)

Finančné prostriedky Únie môžu využiť členské štáty aj na podporu členských štátov pri akciách realizovaných organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti, ktoré sa týkajú zdravia rastlín alebo zvierat a ktorých cieľom je kontrolovať alebo eradikovať škodcov alebo choroby zvierat, alebo im predchádzať.

(6)

Z dôvodov rozpočtovej disciplíny je potrebné stanoviť v tomto nariadení zoznam oprávnených opatrení, na ktoré je možné čerpať príspevok Únie, ako aj oprávnené náklady a uplatniteľné sadzby.

(7)

Berúc do úvahy nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) maximálna výška výdavkov v súvislosti s potravinami a krmivami počas celého obdobia rokov 2014 až 2020 má byť vo výške 1 891 936 000 EUR.

(8)

Finančné prostriedky na úrovni Únie by sa mali okrem toho poskytovať na riešenie výnimočných okolností, ako sú núdzové situácie súvisiace so zdravím zvierat a rastlín, keď rozpočtové prostriedky v rozpočtovom okruhu 3 nepostačujú, ale núdzové opatrenia sú potrebné. Finančné prostriedky na riešenie týchto kríz by sa mali získavať napríklad z nástroja flexibility, v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (4).

(9)

Právo v súčasnosti, ustanovuje, že niektoré oprávnené náklady sa majú hradiť na základe pevných sadzieb. Vo vzťahu k ostatným nákladom právo nestanovuje žiadne obmedzenia. na úhradu S cieľom racionalizovať a zjednodušiť systém by sa mala stanoviť pevná maximálna sadzba úhrad. Túto sadzbu je vhodné stanoviť na úrovni, ktorá sa bežne uplatňuje na granty. Za určitých okolností je tiež potrebné umožniť zvýšenie tejto maximálnej sadzby.

(10)

Keďže dosiahnutie cieľov tohto nariadenia je dôležité, v prípade určitých opatrení je vhodné financovať 100 % oprávnených nákladov za podmienky, že vykonávaním týchto opatrení vzniknú aj náklady, ktoré nie sú oprávnené.

(11)

Únia zodpovedá za zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky vynakladali správne, a za prijatie opatrení, ktoré reagujú na potrebu zjednodušenia svojich výdavkových programov tak, aby sa znížilo administratívne zaťaženie a náklady pre príjemcov finančných prostriedkov a pre všetky zúčastnené strany v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. októbra 2010 nazvanom Inteligentná regulácia v Európskej únii.

(12)

Právo Únie od členských štátov požaduje vykonať určité opatrenia v prípade, ak sa vyskytnú alebo vyvinú určité choroby zvierat alebo zoonózy. Únia by preto mala finančne prispievať na takéto núdzové opatrenia.

(13)

Vhodnými eradikačnými, kontrolnými a monitorovacími opatreniami je tiež potrebné znižovať počet ohnísk nákaz zvierat a zoonóz, ktoré predstavujú riziko pre zdravie ľudí a zvierat, ako aj predchádzať výskytu takýchto ohnísk. Vnútroštátne programy na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie týchto chorôb a zoonóz by preto mali využívať financovanie Únie.

(14)

Z organizačných dôvodov a z dôvodov účinnosti, pokiaľ ide o riadenie financovania v oblastiach zdravia zvierat a zdravia rastlín, je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa obsahu, predkladania, hodnotenia a schvaľovania národných programov, a to aj programov vykonávaných v najvzdialenejších regiónoch Únie uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Z rovnakých dôvodov by sa mali určiť aj lehoty na oznamovanie a evidenciu žiadostí o platby.

(15)

V smernici Rady 2000/29/ES (5) sa od členských štátov požaduje, aby prijali určité núdzové opatrenia na eradikáciu organizmov, ktoré škodia rastlinám alebo rastlinným produktom (ďalej len „škodcovia“). Únia by mala finančne prispievať na eradikáciu týchto škodcov. Finančný príspevok Únie by mal byť za určitých podmienok k dispozícii na núdzové opatrenia zamerané na zamedzenie šírenia škodcov, ktorí najzávažnejším spôsobom ohrozujú Úniu a ktorých nemožno eradikovať v určitých oblastiach, a na opatrenia zamerané na prevenciu, pokiaľ ide o týchto škodcov.

(16)

Núdzové opatrenia prijaté proti škodcom by mali byť oprávnené na spolufinancovanie Úniou, ak povedú k pridanej hodnote pre celú Úniu. Finančný príspevok Únie by z tohto dôvodu mal byť prístupný v prípade škodcov, ktorí sú uvedení v časti A oddiele I prílohy I a v časti A oddiele I prílohy II k smernici 2000/29/ES pod názvom „Škodlivé organizmy, ktorých výskyt nie je známy v ktorejkoľvek časti Únie a sú relevantné pre celú Úniu“. Keď je o škodcoch známe, že sa vyskytujú v Únii, oprávnené na finančný príspevok Únie sú len opatrenia týkajúce sa tých z nich, ktoré majú pre Úniu najvážnejšie dôsledky. Medzi takýchto škodcov patria najmä tí, na ktorých sa vzťahujú opatrenia podľa smerníc Rady 69/464/EHS (6), 93/85/EHS (7), 98/57/ES (8) alebo 2007/33/ES (9). Finančný príspevok Únie by sa mal poskytovať aj v prípade tých škodcov, ktorí nie sú uvedení v prílohe I ani v prílohe II k smernici 2000/29/ES, ktorí podliehajú vnútroštátnym opatreniam a ktorí dočasne spĺňajú podmienky pre zaradenie do časti A oddielu 1 prílohy I k smernici 2000/29/ES alebo do časti A oddielu 1 prílohy II k uvedenej smernici. Opatrenia týkajúce sa škodcov, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia Únie, ktorých cieľom je ich eradikácia, by mali byť tiež oprávnené na finančný príspevok Únie.

(17)

Je potrebné včas rozpoznať výskyt určitých škodcov. Prieskumy na zistenie ich výskytu vykonávané členskými štátmi sú nevyhnutné na zaistenie okamžitej eradikácie ohnísk týchto škodcov. Prieskumy vykonávané jednotlivými členskými štátmi sú nevyhnutné na ochranu územia všetkých ostatných členských štátov. Únia sa vo všeobecnosti môže podieľať na financovaní týchto prieskumov pod podmienkou, že ich rozsah pôsobnosti zahŕňa aspoň jednu z dvoch kritických kategórií škodcov, predovšetkým škodcov, o ktorých nie je známe, že sa v Únii vyskytujú, a škodcov, na ktorých sa vzťahujú núdzové opatrenia Únie.

(18)

Financovanie Únie opatrení v oblasti zdravia zvierat a rastlín by malo pokrývať konkrétne oprávnené náklady. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch by však rovnako malo pokrývať náklady, ktoré členským štátom vznikli pri vykonávaní nevyhnutných opatrení. Takéto opatrenia môžu zahŕňať vykonávanie posilnených opatrení biologickej bezpečnosti v prípade výskytu ohniska choroby alebo v prípade výskytu škodcov, náklady na prepravu a zničenie jatočných tiel počas programov eradikácie a náklady na odškodnenie majiteľov, ktoré vznikli v dôsledku kampaní núdzovej vakcinácie.

(19)

Najvzdialenejšie regióny členských štátov majú ťažkosti zapríčinené ich vzdialenosťou a ich závislosťou od obmedzeného počtu výrobkov. Je vhodné, aby Únia poskytla členským štátom finančný príspevok na programy, ktoré vykonávajú na kontrolu škodcov v týchto najvzdialenejších regiónoch v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (10). Keďže niektoré najvzdialenejšie regióny podliehajú vnútroštátnym predpisom týkajúcim sa týchto regiónov namiesto predpisov Únie stanovených v smernici 2000/29/ES, uvedený finančný príspevok Únie by sa mal uplatňovať na predpisy platné v týchto regiónoch bez ohľadu na to, či ide o predpisy Únie alebo o vnútroštátne predpisy.

(20)

Úradné kontroly, ktoré vykonávajú členské štáty, predstavujú základný nástroj na overenie a monitorovanie, či sa požiadavky Únie vykonávajú, dodržiavajú a presadzujú. Efektívnosť a účinnosť systémov úradných kontrol je rozhodujúca na udržanie vysokej bezpečnosti ľudí, zvierat a rastlín v celom potravinovom reťazci pri súčasnom zaistení vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Pre tieto kontrolné opatrenia by mala byť k dispozícii finančná podpora Únie. Finančný príspevok by mal byť dostupný najmä pre referenčné laboratóriá Únie, aby sa im pomohlo niesť náklady vyplývajúce z vykonávania pracovných programov schválených Komisiou. Keďže účinnosť úradných kontrol navyše závisí aj toho, či majú kontrolné úrady k dispozícii dobre pripravený personál, ktorý má primerané poznatky o práve Únie, Únia by sa mala podieľať na ich odbornej príprave a náležitých výmenných programoch organizovaných príslušnými orgánmi.

(21)

Účinné riadenie úradných kontrol závisí od rýchlej výmeny údajov a informácií týkajúcich sa týchto kontrol. Riadne a harmonizované vykonávanie príslušných pravidiel okrem toho závisí od vytvorenia účinných systémov s účasťou príslušných orgánov členských štátov. Zriadenie a prevádzka databáz a automatizovaných systémov riadenia informácií na tieto účely by preto tiež mali byť oprávnené na finančný príspevok.

(22)

Únia by mala sprístupniť financovanie pre technické, vedecké, koordinačné a komunikačné činnosti potrebné na zabezpečenie riadneho vykonávania práva Únie a na zabezpečenie prispôsobenia práva vedeckému, technologickému a spoločenskému vývoju. Financovanie by malo byť dostupné aj pre projekty, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie účinnosti a efektívnosti úradných kontrol.

(23)

V zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (11) v každom návrhu predloženom legislatívnemu orgánu obsahujúcom výnimky z ustanovení tohto nariadenia musia byť jasne uvedené takéto výnimky a konkrétne dôvody, na základe ktorých sú takéto výnimky opodstatnené. Vzhľadom na špecifickú povahu niektorých cieľov zahrnutých v tomto nariadení, a keďže jednotlivé príslušné orgány členských štátov sú najlepšie vybavené na vykonávanie činností spojených s týmito cieľmi, by sa teda tieto orgány mali považovať za príjemcov určených na účely článku 128 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Preto by malo byť možné udeľovať granty týmto orgánom bez predchádzajúceho uverejnenia výziev na predkladanie návrhov.

(24)

Odchylne od článku 86 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a ako výnimka zo zásady zákazu retroaktivity stanovenej v jeho článku 130 by náklady na núdzové opatrenia zahrnuté v článkoch 7 a 17 tohto nariadenia z dôvodu naliehavej a nepredvídateľnej povahy týchto opatrení mali byť oprávnené od dátumu, keď členský štát Komisii oznámil výskyt choroby alebo škodcu. Komisia by mala prijať zodpovedajúce rozpočtové záväzky a vykonať platby oprávnených výdavkov po posúdení žiadostí o platbu predložených členskými štátmi.

(25)

Je nanajvýš dôležité, aby sa tieto núdzové opatrenia vykonávali bezodkladne. Preto by bolo kontraproduktívne vylúčiť z financovania tie náklady, ktoré vznikli pred predložením žiadosti o grant, pretože by to viedlo k tomu, že členské štáty by zamerali svoje bezprostredné úsilie na prípravu žiadosti o grant, a nie na vykonávanie núdzových opatrení.

(26)

Vzhľadom na rozsah platného práva Únie v oblasti vykonávania eradikačných a kontrolných opatrení a na technické obmedzenia, pokiaľ ide o odborné poznatky k dispozícii, opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, musia vykonávať hlavne príslušné orgány členských štátov. Preto je potrebné v určitých prípadoch spolufinancovať náklady na mzdy personálu vnútroštátnych správ.

(27)

Plánovanie umožňuje koordináciu a stanovenie priorít, a tým prispieva k účinnému využívaniu finančných zdrojov Únie. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s prijímaním pracovných programov na vykonávanie určitých opatrení stanovených v tomto nariadení.

(28)

Komisia by na zaistenie zodpovedného a efektívneho využívania finančných zdrojov Únie mala mať možnosť kontrolovať, či sa financovanie Únie efektívne používa na vykonávanie oprávnených opatrení, prostredníctvom kontrol na mieste alebo prostredníctvom kontrol dokumentov.

(29)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania, zisťovania a preskúmania nezrovnalostí a spätného získavania peňažných prostriedkov, ktoré boli stratené, chybne vyplatené alebo boli nesprávne použité.

(30)

Zoznam chorôb zvierat, ktoré sú oprávnené na financovanie podľa núdzových opatrení, je pripojený k tomuto nariadeniu a obsahuje choroby zvierat uvedené v článku 3 ods. 1, článku 4 ods. 1, článku 6 ods. 2 a v článku 14 ods. 1 rozhodnutia Rady 2009/470/ES (12). S cieľom zohľadniť choroby zvierat, ktoré sa musia oznamovať v súlade so smernicou Rady 82/894/EHS (13), a choroby, ktoré pre Úniu pravdepodobne predstavujú nové ohrozenie, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala udeliť Komisii, pokiaľ ide o doplnenie uvedeného zoznamu.

(31)

Zoznamy chorôb zvierat a zoonóz, ktoré sú oprávnené na financovanie podľa programov na eradikáciu, kontrolu a sledovanie, sú pripojené k tomuto nariadeniu a obsahujú choroby zvierat a zoonózy uvedené v prílohe I k rozhodnutiu 2009/470/ES. S cieľom zohľadniť situácie vyvolané týmito chorobami zvierat, ktoré majú významný vplyv na živočíšnu výrobu alebo obchod, na vývoj zoonóz, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí, alebo na nový vedecký alebo epidemiologický vývoj, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala udeliť Komisii, pokiaľ ide o doplnenie uvedených zoznamov.

(32)

Pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(33)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vypracovanie ročných a viacročných pracovných programov; stanovenie finančného príspevku na núdzové opatrenia alebo v prípade, keď to je potrebné s cieľom reagovať na nepredvídateľný vývoj udalostí; postupov, ktorými sa členské štáty budú riadiť pri podávaní žiadostí, predkladaní správ a žiadostí o platby v prípade grantov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(34)

Právo Únie by sa malo na základe skúseností vykonávať tak, aby bolo zabezpečené, že prinesie plánovaný úžitok. Preto je vhodné, aby Komisia hodnotila fungovanie a účinnosť tohto nariadenia a oznámila výsledky ostatným inštitúciám.

(35)

Komisii pri vykonávaní existujúcich predpisov Únie zahrnutých v tomto nariadení pomáhajú v súčasnosti rôzne výbory, konkrétne výbory zriadené rozhodnutiami Rady 66/399/EHS (15), 76/894/EHS (16), smernicami Rady 98/56/ES (17), 2008/90/EC (18) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (19). Je vhodné upraviť postup výboru v tejto oblasti. Výbor zriadený článkom 58 nariadenia (ES) č. 178/2002 by sa mal poveriť úlohou pomáhať Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s výdavkami vzniknutými v príslušných oblastiach a názov tohto výboru by mal byť zmenený tak, aby zohľadňoval jeho rozšírené povinnosti. Mali by sa zrušiť rozhodnutia 66/399/EHS a 76/894/EHS a zodpovedajúcim spôsobom by sa mali zmeniť smernice 98/56/ES a 2008/90/ES a nariadenie (ES) č. 178/2002.

(36)

Toto nariadenie nahrádza ustanovenia rozhodnutia 2009/470/ES. Nahrádza tiež článok 13c ods. 5 a články 22 až 26 smernice 2000/29/ES, článok 66 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (20), kapitolu VII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (21), článok 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (22) a článok 76 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (23). Preto by sa mali smernica 2000/29/ES, nariadenie (ES) č. 882/2004 a (ES) č. 396/2005, smernica 2009/128/ES a nariadenie (ES) č. 1107/2009 zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(37)

Zavedenie spolufinancovania Únie v prípade nákladov, ktoré členským štátom vznikli v súvislosti s odškodnením majiteľov za hodnotu ich zničených rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uvedené v článku 16 smernice 2000/29/ES, si vyžaduje vypracovanie usmernení týkajúcich sa podmienok uplatniteľných v súvislosti s limitmi trhovej hodnoty príslušných plodín a stromov. Toto zavedenie by sa preto malo začať uplatňovať až od 1. januára 2017,

a)

týkajúce sa potravín a bezpečnosti potravín vo všetkých stupňoch výroby, spracovania, distribúcie a likvidácie potravín vrátane pravidiel zameraných na zaručenie spravodlivých postupov v obchode a na ochranu záujmov spotrebiteľov a informácií, ako aj týkajúce sa výroby a používania materiálov a predmetov určených na styk s potravinami;

b)

týkajúce sa krmív a bezpečnosti krmív vo všetkých stupňoch výroby, spracovania, distribúcie, likvidácie a používania krmív vrátane pravidiel zameraných na zaručenie spravodlivých postupov v obchode a na ochranu záujmov spotrebiteľov a informácií;

c)

ktorými sa stanovujú požiadavky týkajúce sa zdravia zvierat;

d)

ktorými sa stanovujú požiadavky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat;

e)

týkajúce sa ochranných opatrení pred organizmami, ktoré škodia rastlinám alebo rastlinným produktom, v zmysle vymedzenia pojmov v článku 2 ods. 1 písm. e) smernice 2000/29/ES (ďalej len „škodcovia“);

f)

týkajúce sa výroby rastlinného rozmnožovacieho materiálu s cieľom uvádzať ho na trh a týkajúce sa uvádzania rastlinného rozmnožovacieho materiálu na trh;

g)

ktorými sa stanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh a požiadavky na udržateľné používanie pesticídov;

h)

zamerané na predchádzanie a minimalizovanie rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat vyplývajúcich z vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov;

i)

týkajúce sa úmyselného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia;

j)

týkajúce sa ochrany práv duševného vlastníctva v súvislosti s odrodami rastlín a týkajúce sa ochrany a výmeny genetických zdrojov rastlín.

a)

všeobecný cieľ zvýšiť úroveň zdravia ľudí, zvierat a rastlín, pokiaľ ide o potravinový reťazec a súvisiace oblasti, predchádzaním vzniku chorôb a výskytu škodcov a ich eradikáciou a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a životného prostredia a súčasne posilniť konkurencieschopnosť potravinárskeho odvetvia a odvetvia krmív v Únii a podporiť tvorbu pracovných miest;

b)

tieto osobitné ciele:

a)

v prípade osobitného cieľa v odseku 1 písm. b) bode i) zníženie počtu prípadov ochorení ľudí v Únii, ktoré sú spojené s bezpečnosťou potravín alebo zoonózami;

b)

v prípade osobitného cieľa v odseku 1 písm. b) bode ii):

c)

v prípade osobitného cieľa v odseku 1 písm. b) bode iii):

d)

v prípade osobitného cieľa v odseku 1 písm. b) bode iv) priaznivá tendencia výsledkov kontrol v konkrétnych problematických oblastiach, ktoré vykonali a oznámili experti Komisie v členských štátoch.

a)

na cezhraničné činnosti, ktoré vykonávajú spoločne dva alebo viaceré členské štáty na kontrolu, prevenciu alebo eradikáciu škodcov alebo chorôb zvierat;

b)

pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa podľa najnovších údajov Eurostatu je menej ako 90 % priemeru Únie.

a)

sú navrhnuté tak, aby zabránili ľudským obetiam alebo závažnému narušeniu hospodárstva v celej Únii;

b)

sú špecifickými úlohami, ktoré sú pre celú Úniu nevyhnutne potrebné, ako je stanovené Komisiou v pracovnom programe prijatom v súlade s článkom 36 ods. 1, alebo

c)

sa vykonávajú v tretích krajinách.

a)

ľudské zdravie;

b)

zdravie zvierat alebo dobré životné podmienky zvierat alebo

c)

poľnohospodársku alebo akvakultúrnu výrobu alebo súvisiace odvetvia hospodárstva.

a)

náklady na odškodnenie majiteľov za hodnotu ich usmrtených alebo zlikvidovaných zvierat v medziach trhovej hodnoty, ktorú by tieto zvieratá mali, ak by neboli postihnuté chorobou;

b)

náklady na usmrtenie alebo likvidáciu zvierat a súvisiace náklady na prepravu;

c)

náklady na odškodnenie majiteľov za hodnotu ich zničených produktov živočíšneho pôvodu v medziach trhovej hodnoty týchto produktov bezprostredne predtým, ako vzniklo alebo ako sa potvrdilo akékoľvek podozrenie na výskyt choroby;

d)

náklady na čistenie, dezinsekciu a dezinfekciu hospodárstiev a zariadení, a to na základe epidemiológie a vlastností patogénu;

e)

náklady na prepravu a zničenie kontaminovaných krmív, a ak ich nemožno dezinfikovať, aj kontaminovaných zariadení;

f)

náklady na nákup, skladovanie, podanie alebo distribúciu očkovacích látok a návnad, ako aj náklady na samotnú inokuláciu, ak o nich Komisia rozhodne alebo takéto činnosti povolí;

g)

náklady na prepravu a likvidáciu tiel zvierat;

h)

vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch všetky ostatné náklady potrebné na eradikáciu choroby, ako sa stanovuje v rozhodnutí o financovaní uvedenom v článku 36 ods. 4 tohto nariadenia.

a)

situáciu, pokiaľ ide o choroby zvierat, ktoré majú významný vplyv na živočíšnu výrobu alebo obchod;

b)

vývoj zoonóz, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí, alebo

c)

nový vedecký alebo epidemiologický vývoj.

a)

náklady na odoberanie vzoriek zvierat;

b)

náklady na testovanie za podmienky, že sú obmedzené na:

c)

náklady na odškodnenie majiteľov za hodnotu ich usmrtených alebo zlikvidovaných zvierat v medziach trhovej hodnoty, ktorú by tieto zvieratá mali, ak by neboli postihnuté chorobou;

d)

náklady na usmrtenie alebo likvidáciu zvierat;

e)

náklady na odškodnenie majiteľov za hodnotu ich zničených produktov živočíšneho pôvodu v medziach trhovej hodnoty týchto produktov bezprostredne predtým, ako vzniklo alebo ako sa potvrdilo akékoľvek podozrenie na výskyt choroby;

f)

náklady na nákup, skladovanie, inokuláciu, podanie alebo distribúciu dávok očkovacích látok alebo očkovacích látok a návnad používaných v rámci programov;

g)

náklady na čistenie, dezinfekciu a dezinsekciu hospodárstiev a zariadení, a to na základe epidemiológie a vlastností patogénu, a

h)

vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch náklady vzniknuté pri vykonávaní potrebných opatrení iných ako tie uvedené v písmenách a) až g) za podmienky, že sú takéto opatrenia stanovené v rozhodnutí o grante uvedenom v článku 13 ods. 3 a 4.

a)

opis epidemiologickej situácie choroby zvierat alebo zoonózy pred dátumom začiatku programu;

b)

opis a vymedzenie zemepisných a správnych oblastí, v ktorých sa má program uplatňovať;

c)

trvanie programu;

d)

opatrenia, ktoré sa majú vykonať;

e)

odhadovaný rozpočet;

f)

ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do dátumu dokončenia programu, a jeho predpokladané prínosy a

g)

vhodné ukazovatele na meranie dosiahnutia cieľov programu.

a)

zoznam národných programov, ktoré boli technicky schválené a navrhnuté na spolufinancovanie;

b)

predbežnú sumu pridelenú na každý program;

c)

predbežnú maximálnu výšku finančného príspevku Únie na každý program a

d)

všetky predbežné podmienky, ktorým môže finančný príspevok Únie podliehať;

a)

opatrenia na eradikáciu škodcov v zamorenej oblasti vykonané príslušnými orgánmi na základe článku 16 ods. 1 a 2 smernice 2000/29/ES alebo na základe opatrení Únie prijatých v súlade s článkom 16 ods. 3 uvedenej smernice;

b)

opatrenia na zamedzenie šírenia škodcov, proti ktorým boli prijaté opatrenia Únie na zamedzenie ich šírenia podľa článku 16 ods. 3 smernice 2000/29/ES, zo zamorenej oblasti, v ktorej škodcov nemožno eradikovať, keď sú tieto opatrenia nevyhnutné na ochranu Únie pred ďalším šírením týchto škodcov. Tieto opatrenia sa týkajú výhradne eradikácie týchto škodcov v nárazníkovej zóne v prípade, že sa zistí ich výskyt v tejto nárazníkovej zóne;

c)

doplňujúce ochranné opatrenia prijaté proti šíreniu škodcov, proti ktorým boli prijaté opatrenia Únie podľa článku 16 ods. 3 smernice 2000/29/ES, iné ako eradikačné opatrenia uvedené v písmene a) a opatrenia na zamedzenie šírenia škodcov uvedené v písmene b), keď sú tieto opatrenia nevyhnutné na ochranu Únie pred ďalším šírením týchto škodcov.

a)

týkajú sa škodcov uvedených v časti A oddiele 1 prílohy I k smernici 2000/29/ES a v časti A oddiele 1 prílohy II k uvedenej smernici;

b)

týkajú sa škodcov, na ktorých sa vzťahuje opatrenie prijaté Komisiou podľa článku 16 ods. 3 smernice 2000/29/ES;

c)

týkajú sa škodcov, pre ktorých sa prijali opatrenia podľa smerníc 69/464/EHC, 93/85/EHC, 98/57/ES alebo 2007/33/ES, alebo

d)

týkajú sa škodcov, ktorí nie sú uvedení na zozname v prílohe I ani v prílohe II k smernici 2000/29/ES a na ktorých sa vzťahuje opatrenie prijaté príslušným orgánom členského štátu podľa článku 16 ods. 2 smernice 2000/29/ES a ktorí dočasne spĺňajú podmienky na zaradenie do časti A oddielu 1 prílohy I k smernici 2000/29/ES alebo do časti A oddielu 1 prílohy II k uvedenej smernici.

a)

náklady na personál bez ohľadu na jeho postavenie, ktorý sa priamo zúčastňuje na opatreniach a tiež náklady na prenájom zariadenia, spotrebný materiál a akýkoľvek iný potrebný materiál, produkty na ošetrenie, odoberanie vzoriek a laboratórne skúšky;

b)

náklady na zmluvy o poskytovaní služieb s tretími stranami na vykonanie časti opatrení;

c)

náklady na odškodnenie dotknutých hospodárskych subjektov alebo majiteľov za ošetrenie, zničenie a následné odstránenie rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov a čistenie a dezinfekciu hospodárstiev, zeme, vody, pôdy, rastových médií, priestorov, strojov a zariadení;

d)

náklady na odškodnenie dotknutých hospodárskych subjektov za hodnotu zničených rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov podliehajúcich opatreniam uvedeným v článku 16 smernice 2000/29/ES v medziach trhovej hodnoty, ktorú by tieto rastliny, rastlinné produkty a iné predmety mali, pokiaľ by neboli dotknuté uvedenými opatreniami; prípadná zostatková hodnota sa od odškodnenia odpočítava, a

e)

vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch náklady vzniknuté pri vykonávaní potrebných opatrení iných ako opatrenia uvedené v písmenách a) až d) za podmienky, že tieto opatrenia sú vymedzené v rozhodnutí o financovaní uvedenom v článku 36 ods. 4.

a)

týkajú sa škodcov uvedených v časti A oddiele 1 prílohy I k smernici 2000/29/ES a v časti A oddiele 1 prílohy II k uvedenej smernici;

b)

týkajú sa škodcov, na ktorých sa vzťahuje opatrenie prijaté Komisiou podľa článku 16 ods. 3 smernice 2000/29/ES.

a)

náklady na odoberanie vzoriek;

b)

náklady na testovanie za podmienky, že sú obmedzené na:

c)

vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch náklady vzniknuté pri vykonávaní potrebných opatrení iných ako opatrenia uvedené v písmenách a) a b) za podmienky, že sú tieto opatrenia vymedzené v rozhodnutí o grante uvedenom v článku 22 ods. 3 a 4.

a)

škodcov zahrnutých do programu;

b)

opis a vymedzenie zemepisných a správnych oblastí, v ktorých sa má program uplatňovať, a opis stavu týchto oblastí, pokiaľ ide o výskyt predmetných škodcov;

c)

trvanie programu;

d)

počet vizuálnych prehliadok, vzoriek a testovaní naplánovaných, pokiaľ ide o škodcov a rastliny, rastlinné produkty a iné dotknuté predmety;

e)

odhadovaný rozpočet;

f)

ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do dátumu dokončenia programu, a jeho predpokladané prínosy a

g)

vhodné ukazovatele na meranie dosiahnutia cieľov programu.

a)

zoznam programov prieskumov, ktoré boli technicky schválené a navrhnuté na spolufinancovanie;

b)

predbežnú sumu pridelenú na každý program;

c)

predbežnú maximálnu výšku finančného príspevku Únie na každý program a

d)

všetky predbežné podmienky, ktorým môže finančný príspevok Únie podliehať.

a)

náklady na personál, bez ohľadu na jeho postavenie, ktorý sa priamo zúčastňuje na vykonávaní týchto opatrení, a aj náklady na prenájom zariadenia, spotrebný materiál a produkty na ošetrenie;

b)

náklady na zmluvy o poskytovaní služieb s tretími stranami na vykonanie časti opatrení;

c)

náklady na odoberanie vzoriek;

d)

náklady na testovanie za podmienky, že sú obmedzené na:

a)

škodcov zahrnutých do programu;

b)

opis a vymedzenie zemepisných a správnych oblastí, v ktorých sa má program uplatňovať, a opis stavu týchto oblastí, pokiaľ ide o výskyt predmetných škodcov;

c)

technickú analýzu regionálnej fytosanitárnej situácie;

d)

trvanie programu;

e)

činnosti zahrnuté do programu a v uplatniteľných prípadoch počet vizuálnych prehliadok, vzoriek a testovaní naplánovaných, pokiaľ ide o škodcov a rastliny, rastlinné produkty a iné dotknuté predmety;

f)

odhadovaný rozpočet;

g)

ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do dátumu dokončenia programu, a jeho predpokladané prínosy a

h)

vhodné ukazovatele na meranie dosiahnutia cieľov programu.

a)

zoznam programov pre najvzdialenejšie regióny, ktoré boli technicky schválené a navrhnuté na spolufinancovanie;

b)

predbežnú sumu pridelenú na každý program;

c)

predbežnú maximálnu výšku finančného príspevku Únie na každý program a

d)

všetky predbežné podmienky, ktorým môže finančný príspevok Únie podliehať.

a)

náklady na personál, bez ohľadu na jeho postavenie, ktorý sa priamo zúčastňuje na činnostiach laboratórií, ktoré sa v nich vykonávajú ako v referenčných laboratóriách Únie;

b)

náklady na vybavenie;

c)

náklady na spotrebný materiál;

d)

náklady na prepravu vzoriek, služobné cesty, stretnutia, činnosti odbornej prípravy.

a)

náklady na organizáciu kurzov odbornej prípravy, vrátane kurzov odbornej prípravy, na ktorých sa môžu zúčastniť aj záujemcovia z tretích krajín, alebo výmenných aktivít;

b)

náklady na cestovanie, ubytovanie a diéty personálu príslušných orgánov, ktorý sa zúčastňuje na odbornej príprave.

a)

náklady na odoberanie vzoriek a laboratórne skúšky;

b)

náklady na vybavenie potrebné na vykonávanie úloh úradných kontrol a zhromažďovania údajov.

a)

majú preukázanú pridanú hodnotu pre Úniu ako celok a sú dostupné v celej Únii pre všetkých používateľov, ktorí o ne majú záujem, a

b)

sú potrebné na účinné a efektívne vykonávanie pravidiel uvedených v článku 1.

a)

účinné vykonávanie opatrení, na ktoré sa čerpá finančný príspevok Únie;

b)

súlad administratívnych postupov s pravidlami Únie;

c)

existenciu predpísaných sprievodných dokumentov a ich súlad s opatreniami, na ktoré sa čerpá príspevok Únie.

1.

V článku 17 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisii pomáha Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá ustanovený článkom 58 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (25). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (26).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1)."

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

2.

V článku 18 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisii pomáha Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá ustanovený článkom 58 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“

1.

V článku 13c sa vypúšťa odsek 5.

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Členské štáty stanovia, aby každá osoba, ktorá zistí výskyt škodcu uvedeného v prílohách I alebo II, alebo škodcu, na ktorého sa vzťahuje opatrenie podľa článku 16 ods. 2 alebo 3, alebo ktorá má odôvodnené podozrenie na výskyt takéhoto škodcu, do desiatich kalendárnych dní písomne oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu a v prípade, že ju o to príslušný orgán požiada, mu poskytne informácie o tomto výskyte, ktoré má k dispozícii.“

3.

Články 22 až 26 sa vypúšťajú.

27.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/33

(1)

V roku 1997 nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (3) opätovne posilnilo predpisy Únie týkajúce sa identifikácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka v súvislosti s epidémiou bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE), ktorá si vyžadovala zvýšenú potrebu sledovať pôvod a pohyb zvierat prostredníctvom „bežných ušných štítkov“.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 (4) sa stanovuje, že každý členský štát má zriadiť systém na identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka v súlade s uvedeným nariadením.

(3)

Nariadením (ES) č. 1760/2000 sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, ktorý zahŕňa ušné štítky aplikované na oboch ušiach každého zvieraťa, počítačové databázy, pasy zvierat a jednotlivé registre vedené v každom chove.

(4)

Sledovanie hovädzieho mäsa späť až k zdroju prostredníctvom identifikácie a registrácie je predpokladom označovania pôvodu v celom potravinovom reťazci. Uvedené opatrenia zabezpečujú ochranu spotrebiteľa a verejné zdravie a posilňujú dôveru spotrebiteľov.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 a konkrétnejšie identifikácia hovädzieho dobytka a systémy dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa boli v oznámení Komisie z 22. októbra 2009 s názvom Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ – Plány na zníženie zaťaženia v jednotlivých odvetviach a opatrenia na rok 2009 uvedené ako informačné povinnosti s osobitným významom z hľadiska záťaže, ktorú predstavujú pre chovy.

(6)

Používanie systémov elektronickej identifikácie (ďalej len „EID“) by mohlo zefektívniť postupy vysledovateľnosti prostredníctvom automatizovaného a presnejšieho čítania údajov a ich zaznamenávania v registroch chovov. Ich používaním by sa okrem toho umožnilo automatizované oznamovanie pohybu zvierat v počítačovej databáze, a tým by sa zvýšila rýchlosť, spoľahlivosť a presnosť systému vysledovateľnosti. Používaním systémov EID by sa tiež zlepšila správa niektorých priamych platieb poľnohospodárom.

(7)

Systémy EID založené na rádiofrekvenčnej identifikácii sa za posledných 10 rokov podstatne zlepšili. Uvedená technológia umožňuje rýchlejšie a presnejšie načítanie individuálnych identifikačných kódov zvierat priamo do systémov na spracovanie údajov. Toto vedie k skráteniu času potrebného na vysledovanie potenciálne nakazených zvierat alebo potravín, čo vedie k zlepšeniu spoľahlivosti databázy a zvýšeniu schopnosti rýchlo reagovať v prípade vypuknutia choroby, čím sa šetria mzdové náklady aj v prípade, že to znamená zvýšenie nákladov na zariadenie.

(8)

Toto nariadenie je v súlade so skutočnosťou, že systémy EID už boli v Únii zavedené pre iné živočíšne druhy ako hovädzí dobytok, ako napríklad v prípade povinného systému, ktorý sa používa pri ovciach a kozách.

(9)

Vzhľadom na technický pokrok v oblasti systémov EID sa niekoľko členských štátov rozhodlo, že začnú uplatňovať EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe. Je pravdepodobné, že tieto iniciatívy povedú k tomu, že jednotlivé členské štáty a rôzne zainteresované strany budú vyvíjať rozdielne systémy. Vývoj rozdielnych systémov by bránil následnej harmonizácii technických noriem v rámci Únie. Mala by sa zabezpečiť interoperabilita systémov EID členských štátov a ich súlad s príslušnými normami ISO alebo inými medzinárodnými technickými normami, ktoré prijali uznávané medzinárodné normalizačné organizácie za predpokladu, že tieto medzinárodné normy dokážu zabezpečiť prinajmenšom vyššiu úroveň bezpečnosti a výkonu ako normy ISO.

(10)

V závere správy Komisie z 25. januára 2005 o možnosti zavedenia EID hovädzieho dobytka sa uvádza, že rádiofrekvenčná identifikácia sa vyvinula do takej miery, že ju už možno používať v praxi. Takisto sa v uvedenej správe došlo k záveru, že je veľmi žiaduce prejsť na EID hovädzieho dobytka v Únii, pretože by to okrem iných výhod prinieslo zníženie administratívnej záťaže.

(11)

Podľa oznámenia Komisie z 10. septembra 2008 pod názvom Akčný plán vykonávania stratégie EÚ pre zdravie zvierat má Komisia počas zavádzania systémov EID zjednodušiť informačné povinnosti, ako napríklad registre chovov a pasy zvierat.

(12)

V oznámení Komisie z 19. septembra 2007 s názvom Nová stratégia Európskej únie týkajúca sa zdravia zvierat (2007 – 2013) podľa zásady „prevencia je lepšia ako liečba“ sa navrhuje, aby sa EID hovädzieho dobytka považovalo za možnosť, ako zlepšiť existujúci systém Únie na identifikáciu a registráciu s cieľom zjednodušiť informačné povinnosti, ako napríklad registre chovov a pasy zvierat. a navrhuje sa zavedenie elektronickej výmeny pasov hovädzieho dobytka. Uvedená výmena by predstavovala zavedenie EID s vkladaním údajov v reálnom čase. Takáto výmena by viedla k značným úsporám nákladov a k zníženiu záťaže príslušných orgánov členských štátov a ďalších zainteresovaných strán a znížila by pracovné zaťaženie pri prenose údajov z pasov zvierat do počítačových databáz. Toto nariadenie je v súlade s touto iniciatívou.

(13)

Preto sa očakáva, že toto nariadenie prispeje k niektorým kľúčovým cieľom hlavných stratégií Únie vrátane Európy 2020 – Stratégie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tým, že posilní hospodársky rast, súdržnosť a konkurencieschopnosť.

(14)

Niektoré tretie krajiny už stanovili pravidlá, ktoré umožňujú používanie najnovších technológií EID. Únia by mala stanoviť podobné pravidlá, aby sa uľahčil obchod a zvýšila konkurencieschopnosť sektora.

(15)

Vzhľadom na technologický vývoj nových druhov elektronických identifikátorov je vhodné rozšíriť rozsah prostriedkov na identifikáciu stanovených v nariadení (ES) č. 1760/2000, aby sa umožnilo používanie elektronických identifikátorov ako úradného prostriedku identifikácie. Vzhľadom na to, že zavedenie zodpovedajúcich ustanovení si vyžaduje značné investície, treba umožniť prechodné obdobie v trvaní piatich rokov, ktoré členským štátom ponechá potrebný čas na prípravu. Počas tohto prechodného obdobia bude označovanie ušnými štítkami naďalej jediným úradným prostriedkom identifikácie hovädzieho dobytka.

(16)

Zavedenie povinnej EID v celej Únii by mohlo mať z ekonomického hľadiska nepriaznivý vplyv na niektorých prevádzkovateľov. Je preto vhodné, aby po tom, čo sa EID stane úradným spôsobom identifikácie, ho chovatelia mohli používať na základe dobrovoľnosti. V rámci takéhoto dobrovoľného systému by sa pre EID rozhodli tí chovatelia, pre ktorých by EID mala ekonomické prínosy, zatiaľ čo ostatní chovatelia by mali mať naďalej možnosť identifikovať svoje zvieratá dvoma bežnými ušnými štítkami.

(17)

Členské štáty majú veľmi odlišné systémy chovu, poľnohospodárske postupy a odvetvové organizácie. Členským štátom by sa preto malo umožniť, aby stanovili povinnú EID na svojom území iba vtedy, ak to budú považovať za vhodné, po zvážení všetkých týchto faktorov vrátane negatívnych vplyvov na malých poľnohospodárov a po konzultácii s organizáciami zastupujúcimi odvetvie chovu hovädzieho dobytku. Pri obchodnom pohybe zvierat v rámci Únie povinnosť elektronicky identifikovať hovädzí dobytok by mala spadať do právomoci členského štátu, ktorý uložil povinnosť EID na svojom území. Toto by nemalo automaticky znamenať, že uvedený členský štát je povinný opätovne identifikovať zvieratá, ktoré už boli elektronicky identifikované v expedujúcom členskom štáte.

(18)

Na zvieratá a mäso dovážané do Únie z tretích krajín by sa mali vzťahovať požiadavky na identifikáciu a vysledovateľnosť, ktoré poskytujú rovnakú úroveň ochrany.

(19)

Zvieratá dovážané do Únie z tretích krajín by mali pri príchode podliehať rovnakým požiadavkám na identifikáciu, aké sa vzťahujú na zvieratá narodené v Únii.

(20)

Dva úradné spôsoby identifikácie umiestnené na jednom zvierati by mali mať rovnaký identifikačný kód. Počas počiatočnej fázy prispôsobovania sa používaniu elektronických identifikátorov ako úradného prostriedku identifikácie však nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch technické obmedzenia týkajúce sa konfigurácie pôvodného identifikačného kódu zvierat by mohli zabrániť reprodukcii uvedeného kódu na elektronickom identifikátore. K tomuto by mohlo dôjsť, keď znaky, z ktorých sa existujúci identifikačný kód zvieraťa skladá, zabraňujú prevedeniu kódu na elektronický formát. Preto by sa mali stanoviť osobitné prechodné odchýlky, aby sa umožnilo uplatnenie elektronických identifikátorov aj na tieto zvieratá za podmienky, že sa zaručí vysledovateľnosť a že zvieratá môžu byť jednotlivo identifikované vrátane chovu, kde sa narodili.

(21)

V nariadení (ES) č. 1760/2000 sa stanovuje, že príslušný orgán má vydať pas pre každé zviera, ktoré je potrebné identifikovať v súlade s daným nariadením. Pre členské štáty to predstavuje značnú administratívnu záťaž. Príslušné orgány členských štátov sú povinné zostaviť počítačovú databázu v súlade s článkami 14 a 18 smernice Rady 64/432/EHS (5). Vzhľadom na to, že uvedené databázy museli byť v plnom rozsahu funkčné od 31. decembra 1999, mali by dostatočne zaisťovať vysledovateľnosť pohybu hovädzieho dobytka na vnútroštátnom území. Pasy by sa preto mali vydávať iba zvieratám určeným na obchod v rámci Únie. Toto nariadenia by však nemalo brániť vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré sa týkajú vydávania pasov zvieratám, ktoré nie sú určené na obchod v rámci Únie.

(22)

Komisia spustila pilotný projekt BOVEX na výmenu pasov hovädzieho dobytka medzi členskými štátmi, aby sa uľahčila výmena údajov medzi členskými štátmi pri súčasnom zaručení vysledovateľnosti zvierat počas ich pohybu v rámci Únie. Hneď ako bude úplne funkčná výmena údajov medzi jednotlivými vnútroštátnymi počítačovými databázami, požiadavka vydávať pasy zvierat v papierovej podobe by sa viac nemala vzťahovať na zvieratá určené na pohyb v rámci Únie. Malo by to prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia členských štátov a prevádzkovateľov.

(23)

V oddiele II hlavy II nariadenia (ES) č. 1760/2000 sa určujú pravidlá dobrovoľného systému označovania hovädzieho mäsa, v ktorých sa stanovuje, že príslušný orgán dotknutého členského štátu schvaľuje určité špecifikácie označenia. Administratívna záťaž a náklady pre členské štáty a prevádzkovateľov na uplatňovanie tohto systému nie sú primerané prínosom tohto systému. Keďže po prijatí uvedeného nariadenia nadobudli účinnosť nové právne predpisy, osobitné pravidlá o dobrovoľnom systéme označovania sa stali nadbytočnými, a preto by sa mali vypustiť. Nemalo by sa však ohroziť právo prevádzkovateľov informovať spotrebiteľov prostredníctvom dobrovoľného označovania o vlastnostiach mäsa a právo spotrebiteľov získať overiteľné informácie. Preto by informácie o hovädzom mäse ako pre akýkoľvek iný druh mäsa, ktoré presahujú rámec povinného označovania, mali dodržiavať platné právne predpisy vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (6).

(24)

V záujme zabránenia riziku podvodu v oblasti označovania mäsa a v záujme ochrany európskych spotrebiteľov by uplatnené kontroly a sankcie mali mať dostatočne odrádzajúci účinok.

(25)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa povinného uvádzania krajiny alebo miesta pôvodu pre mäso používané ako zložka. K tejto správe sa pripojil legislatívny návrh, aby sa zaručila transparentnosť v mäsovom reťazci a aby boli európski spotrebitelia lepšie informovaní. Vzhľadom na najnovšie problémy v súvislosti s označovaním mäsových výrobkov, ktoré ovplyvnili fungovanie potravinového reťazca, Európsky parlament a Rada očakávali prijatie správy v čo najskoršom termíne počas druhého polroka roku 2013 a nakoniec bola prijatá 17. decembra 2013.

(26)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa musia právomoci udelené Komisii na základe nariadenia (ES) č. 1760/2000 zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(27)

S cieľom zabezpečiť uplatňovanie nevyhnutných pravidiel na riadne fungovanie identifikácie, registrácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka a hovädzieho mäsa by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa alternatívnych prostriedkov na identifikáciu hovädzieho dobytka, osobitné okolnosti, za akých môžu členské štáty predĺžiť maximálne obdobia uplatňovania daných prostriedkov na identifikáciu, údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi počítačovými databázami členských štátov, maximálne trvanie určitých oznamovacích povinností, požiadavky týkajúce sa prostriedkov na identifikáciu, pridanie prostriedkov identifikácie do zoznamu stanoveného v prílohe –I, pravidlá týkajúce sa informácií z počítačovej databázy, ktoré sa majú uvádzať v pasoch zvierat, a jednotlivé registre, ktoré sa majú viesť v každom chove, identifikáciu a registráciu pohybu hovädzieho dobytka, keď sa vypúšťa na letnú pastvu, vrátane presunu dobytka na iné pastviny, pravidlá na označovanie určitých výrobkov, ktoré by mali zodpovedať pravidlám stanoveným v nariadení (ES) č. 1760/2000, ustanovenia o označovaní vzťahujúce sa na zjednodušené uvádzanie pôvodu v prípadoch veľmi krátkeho pobytu zvieraťa v členskom štáte alebo tretej krajine narodenia alebo zabitia a definície a uplatniteľné požiadavky pre pojmy alebo kategórie pojmov, ktoré možno uviesť na štítkoch vopred zabaleného mäsa a zmrazenej hovädziny alebo teľaciny. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní takýchto delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o registráciu chovov, ktoré používajú alternatívne prostriedky na identifikáciu, technické vlastnosti a podrobné dojednania o vzájomnej výmene údajov medzi počítačovými databázami členských štátov, uznávanie úplnej funkčnosti systému na výmenu údajov, formát a dizajn prostriedkov na identifikáciu, technické postupy a normy na vykonávanie EID, pravidlá týkajúce sa konfigurácie identifikačného kódu, maximálnej veľkosti a zloženia niektorých skupín zvierat by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(29)

Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo sledovať. Komisia by preto najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia pre ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho dobytka a deväť rokov v prípade ustanovení týkajúcich sa EID mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť dve správy, ktoré by sa zaoberali tak vykonávaním tohto nariadenia, ako aj technickou a ekonomickou uskutočniteľnosťou zavedenia povinnej EID v celej Únii. V prípade potreby by sa k uvedeným správam mali priložiť príslušné legislatívne návrhy.

(30)

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 sa druhá veta v odseku 2 vypúšťa.

2.

V článku 2 sa prvá zarážka nahrádza takto:

3.

V článku 3 prvom odseku sa písmeno a) nahrádza takto:

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Povinnosť identifikovať zvieratá

1.   Všetky zvieratá v chove sa identifikujú pomocou najmenej dvoch prostriedkov na identifikáciu uvedených v prílohe I a v súlade s pravidlami prijatými podľa odseku 3, ktoré boli schválené príslušným orgánom. Aspoň jeden z prostriedkov na identifikáciu je viditeľný a nesie viditeľný identifikačný kód.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na zvieratá narodené pred 1. januárom 1998, ktoré nie sú určené pre obchod v rámci Únie. Tieto zvieratá sa identifikujú iba jedným prostriedkom na identifikáciu.

V záujme prispôsobenia technickému pokroku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa pridania prostriedkov na identifikáciu do zoznamu uvedeného v prílohe I pri súčasnom zaručení ich interoperability.

Prostriedky na identifikáciu sú chovu pridelené, rozdelené a použité na zvieratách spôsobom určeným príslušným orgánom.

Dva prostriedky na identifikáciu povolené v súlade s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými podľa odseku 3 a tohto odseku, ktoré sa aplikujú na jedno zviera, majú rovnaký jedinečný identifikačný kód, ktorý spolu s registráciou zvierat umožňuje individuálnu identifikáciu každého zvieraťa chovu, v ktorom sa narodilo.

2.   Odchylne od odseku 1, ak znaky, z ktorých sa identifikačný kód zvieraťa skladá, neumožňujú aplikáciu elektronického identifikátora s rovnakým jedinečným identifikačným kódom, dotknutý členský štát môže umožniť, že pod dohľadom jeho príslušného orgánu druhý prostriedok na identifikáciu môže mať iný kód, ak je splnená každá z týchto podmienok:

3.   V záujme zaručenia primeranej vysledovateľnosti a prispôsobiteľnosti technickému pokroku a optimálneho fungovania systému identifikácie Komisia prijme v súlade s článkom 22b delegované akty týkajúce sa požiadaviek na prostriedky identifikácie stanovené v prílohe I a prechodné opatrenia potrebné na zavedenie osobitných prostriedkov na identifikáciu.

Na základe príslušných noriem ISO alebo iných medzinárodných technických noriem prijatých uznávanými medzinárodnými normalizačnými organizáciami za podmienky, že tieto medzinárodné normy zaručia prinajmenšom vyššiu úroveň výkonnosti a spoľahlivosti ako normy ISO, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví potrebné pravidlá týkajúce sa:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.

4.   Od 18. júla 2019 členské štáty zabezpečia, aby bola potrebná infraštruktúra na identifikáciu zvierat na základe elektronického identifikátora ako úradného prostriedku identifikácie v súlade s týmto nariadením.

Od 18. júla 2019 môžu členské štáty zavádzať vnútroštátne predpisy na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora ako jedného z dvoch prostriedkov na identifikáciu stanovených v odseku 1.

Členské štáty, ktoré využijú možnosť stanovenú v druhom pododseku, oznámia Komisii znenie takýchto vnútroštátnych ustanovení a sprístupnia tieto informácie na internete. Komisia pomáha členským štátom pri zverejňovaní týchto informácií tým, že na svojej webovej stránke poskytuje odkazy na príslušné webové stránky členských štátov.

5.   Odchylne od odseku 1 sa hovädzí dobytok určený na iné kultúrne a športové podujatia ako veľtrhy a výstavy môže identifikovať alternatívnym prostriedkom na identifikáciu, ktorý predstavuje rovnocenné identifikačné normy, ako sú normy stanovené v odseku 1.

Chovy, ktoré používajú alternatívne prostriedky na identifikáciu uvedené v prvom pododseku, sa registrujú v počítačovej databáze stanovenej v článku 5.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanovuje potrebné predpisy týkajúce sa takejto registrácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.

V záujme zaručenia vysledovateľnosti na základe rovnakých identifikačných noriem, ako sú normy uvedené v odseku 1, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa požiadaviek na alternatívne prostriedky na identifikáciu uvedené v prvom pododseku vrátane prechodných opatrení požadovaných na ich zavedenie.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanovovať predpisy týkajúce sa formátu a dizajnu alternatívnych prostriedkov identifikácie uvedené v prvom pododseku vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.

6.   Členské štáty si vzájomne oznámia a oznámia aj Komisii vzor prostriedkov identifikácie použitých na svojom území. Tieto informácie sprístupňujú na internete. Komisia pomáha členským štátom pri zverejňovaní týchto informácií tým, že na svojej webovej stránke poskytuje odkazy na príslušné webové stránky členských štátov.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

Obdobie na uplatňovanie prostriedkov na identifikáciu

1.   Prostriedky na identifikáciu stanovené v článku 4 ods. 1 sa aplikujú na zvieratá pred uplynutím maximálneho obdobia, ktoré stanoví členský štát, v ktorom sa zviera narodilo. Maximálne obdobie sa vypočíta od narodenia zvieraťa a nesmie prekročiť 20 dní.

Odchylne od prvého pododseku z dôvodov týkajúcich sa fyziologického vývoja zvierat možno toto obdobie predĺžiť až na 60 dní odo dňa narodenia zvieraťa.

Žiadne zviera nesmie opustiť chov, v ktorom sa narodilo, pokiaľ na ňom neboli aplikované dva prostriedky na identifikáciu uvedeného zvieraťa.

2.   V záujme umožnenia aplikácie prostriedkov na identifikáciu za osobitných okolností, keď dochádza k praktickým problémom, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty na účely stanovenia uvedených osobitných okolností, za akých členské štáty môžu predĺžiť maximálne obdobia na aplikáciu prostriedkov na identifikáciu stanovených v odseku 1 prvom a druhom pododseku. Členské štáty informujú Komisiu o každom využití tejto možnosti.

Článok 4b

Identifikácia zvierat z tretích krajín

1.   Každé zviera, na ktoré sa vzťahujú veterinárne kontroly podľa smernice 91/496/EHS, dovážané do Únie z tretej krajiny, a ktoré je určené pre chov určenia na území Únie, sa identifikuje v chove určenia pomocou prostriedkov na identifikáciu stanovených v článku 4 ods. 1.

Pôvodná identifikácia aplikovaná na zviera v tretej krajine pôvodu sa zaeviduje v počítačovej databáze stanovenej v článku 5 spolu s jedinečným identifikačným kódom prostriedku na identifikáciu, ktorý bol zvieraťu pridelený členským štátom miesta určenia.

Prvý pododsek sa však neuplatňuje na zvieratá určené priamo na bitúnok na území členského štátu pod podmienkou, že tieto zvieratá budú zabité do 20 dní od uvedených veterinárnych kontrol podľa smernice 91/496/EHS.

2.   Prostriedky na identifikáciu zvierat uvedené v článku 4 ods. 1 sa aplikujú v maximálnom období, ktoré stanoví členský štát, v ktorom sa nachádza chov určenia. Uvedené obdobie nesmie presiahnuť 20 dní od veterinárnych kontrol uvedených v odseku 1.

Odchylne od prvého pododseku z dôvodov týkajúcich sa fyziologického vývoja zvierat možno toto obdobie predĺžiť až na 60 dní po narodení zvieraťa, pokiaľ ide o druhý prostriedok na identifikáciu.

Oba prostriedky na identifikáciu uvedené v článku 4 ods. 1 prvom pododseku sa v každom prípade aplikujú na zvieratá predtým, ako opustia chov určenia.

3.   Pokiaľ sa chov určenia nachádza v členskom štáte, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia podľa článku 4 ods. 4 druhého pododseku na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, zvieratá sa identifikujú elektronickým identifikátorom v chove určenia v Únii v rámci obdobia, ktoré stanoví členský štát miesta určenia. Uvedené obdobie nesmie presiahnuť 20 dní od veterinárnych kontrol uvedených v odseku 1.

Odchylne od prvého pododseku z dôvodov týkajúcich sa fyziologického vývoja zvierat možno toto obdobie predĺžiť až na 60 dní po narodení zvieraťa, pokiaľ ide o druhý prostriedok na identifikáciu.

Elektronický identifikátor sa v každom prípade aplikuje na zvieratá predtým, ako opustia chov určenia.

Článok 4c

Identifikácia zvierat v prípade ich pohybu z jedného členského štátu do druhého

1.   U zvierat, ktoré sa pohybujú z jedného členského štátu do druhého, sa ponecháva pôvodný prostriedok na identifikáciu, ktorý bol aplikovaný podľa článku 4 ods. 1.

Avšak odchylne od prvého pododseku môže príslušný orgán členského štátu určenia od 18. júla 2019 umožniť:

2.   Pokiaľ sa chov určenia nachádza v členskom štáte, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, zvieratá sa identifikujú elektronickým identifikátorom najneskôr v chove určenia v rámci maximálneho obdobia, ktoré stanoví členský štát, v ktorom sa chov určenia nachádza. Uvedené maximálne obdobie nesmie presiahnuť 20 dní odo dňa dovozu zvierat do chovu určenia.

Odchylne od prvého pododseku z dôvodov týkajúcich sa fyziologického vývoja zvierat možno toto obdobie predĺžiť až na 60 dní po narodení zvieraťa, pokiaľ ide o druhý prostriedok na identifikáciu.

Elektronický identifikátor sa v každom prípade aplikuje na zvieratá predtým, ako opustia chov určenia.

Prvý pododsek sa však neuplatňuje na zvieratá určené priamo na bitúnok na území členského štátu, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora.

Článok 4d

Odstránenie, zmena alebo nahradenie prostriedku na identifikáciu

Žiadne prostriedky identifikácie nemožno odstrániť, zmeniť ani nahradiť bez dovolenia príslušného orgánu. Takéto povolenie možno udeliť iba vtedy, ak sa odstránením, zmenou alebo nahradením neznemožní vysledovateľnosť zvieraťa a ak je možná individuálna identifikácia vrátane chovu, v ktorom sa zviera narodilo.

Akékoľvek nahradenie identifikačného kódu sa zaeviduje v počítačovej databáze uvedenej v článku 5 spolu s jedinečným identifikačným kódom pôvodného prostriedku na identifikáciu zvieraťa.“

6.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Príslušný orgán členských štátov zostaví počítačovú databázu v súlade s článkami 14 a 18 smernice 64/432/EHS.

Členské štáty si môžu vymieňať elektronické údaje medzi svojimi počítačovými databázami odo dňa, keď Komisia v plnom rozsahu uzná funkčnosť systému na výmenu údajov. Táto výmena sa vykonáva tak, aby bola zaručená ochrana údajov a aby sa zamedzilo akémukoľvek zneužitiu s cieľom chrániť záujmy chovateľa.

V záujme zaručenia výmeny elektronických údajov medzi členskými štátmi Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 22b s cieľom stanoviť predpisy týkajúce sa údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi počítačovými databázami členských štátov.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické podmienky takejto výmeny a v plnom rozsahu uzná funkčnosť systému na výmenu údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 23 ods. 2.“

7.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1.   Pokiaľ členský štát neuskutočňuje výmenu elektronických údajov s inými členskými štátmi v rámci systému na elektronickú výmenu údajov uvedeného v článku 5, uplatňuje sa nasledujúce:

2.   V záujme umožnenia vysledovania pohybu zvieraťa späť do chovu pôvodu v členskom štáte je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia pravidiel o tom, ktoré informácie z počítačovej databázy majú byť zahrnuté do pasu zvieraťa, vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie.“

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Toto nariadenie nebráni vnútroštátnym ustanoveniam v členskom štáte, čo sa týka vydávania pasov zvieratám, ktoré nie sú určené na obchod v rámci Únie.“

9.

Článok 7 sa mení takto:

10.

Článok 8 sa vypúšťa.

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

Odborná príprava

Členské štáty zabezpečia, aby každá osoba zodpovedná za identifikáciu a registráciu zvierat dostala pokyny a bola oboznámená s usmerneniami týkajúcimi sa príslušných ustanovení tohto nariadenia a všetkých delegovaných a vykonávacích aktov prijatých Komisiou podľa tohto nariadenia.

Po každej zmene príslušných ustanovení sa daná informácia sprístupní osobám uvedeným v prvom pododseku.

Členské štáty zaručia, aby boli k dispozícii primerané školenia.

Komisia napomáha výmenu osvedčených postupov v záujme zvyšovania kvality informácií a školení v celej Únii.“

12.

Článok 10 sa vypúšťa.

13.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Na účely tejto hlavy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

14.

Článok 13 sa mení takto:

15.

V článku 14 sa štvrtý odsek nahrádza takto:

„V záujme zaručenia súladu s horizontálnymi pravidlami týkajúcimi sa označovania v tomto oddiele je Komisia na základe skúseností s mletým mäsom splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia predpisov rovnocenných s predpismi uvedenými v prvých troch odsekoch tohto článku, pokiaľ ide o odrezky z hovädzieho mäsa alebo o delené hovädzie mäso.“

16.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Povinné označovanie hovädzieho mäsa z tretích krajín

Odchylne od článku 13 sa hovädzie mäso dovážané na územie Únie, v prípade ktorého nie sú k dispozícii všetky informácie stanovené v článku 13, označuje označením s údajmi:

‚pôvod: nepochádzajúce z EÚ‘ a ‚zabité v (názov tretej krajiny)‘.“

17.

Od 13. decembra 2014:

18.

Články 19, 20 a 21 sa vypúšťajú.

19.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tohto nariadenia.

Ustanovené kontroly nemajú vplyv na žiadne kontroly, ktoré môže Komisia vykonávať podľa článku 9 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

Akékoľvek sankcie uložené členským štátom na chovateľa, prevádzkovateľa alebo organizáciu uvádzajúce hovädzie mäso na trh musia byť účinné, odrádzajúce a primerané.

Príslušný orgán každoročne vykonáva minimálny počet úradných kontrol v súvislosti s identifikáciou a registráciou zvierat, ktoré musia zahŕňať aspoň 3 % chovov.

Príslušný orgán okamžite zvýši minimálnu mieru úradných kontrol uvedenú v druhom pododseku, ak sa zistí, že ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat sa nedodržiavajú.

Výber chovov, ktoré sa podrobia inšpekcii príslušným orgánom, sa vykonáva na základe analýzy rizík.

Každý členský štát do 31. augusta predloží výročnú správu pre Komisiu o vykonávaní úradných kontrol počas predchádzajúceho roka.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 príslušný orgán uloží chovateľovi tieto administratívne sankcie:

3.   Bez ohľadu na odsek 1, ak prevádzkovatelia a organizácie uvádzajúce hovädzie mäso na trh označili hovädzie mäso bez toho, aby dodržali svoje povinnosti ustanovené v hlave II, členské štáty primeraným spôsobom a súlade so zásadou proporcionality požiadajú o stiahnutie tohto hovädzieho mäsa z trhu. Okrem sankcií uvedených v odseku 1 môžu členské štáty:

4.   Odborníci z Komisie v spolupráci s príslušnými orgánmi:

5.   Členský štát, na území ktorého sa uskutoční kontrola na mieste, poskytne odborníkom z Komisie súčinnosť, ktorú môžu vyžadovať pri uskutočňovaní svojich úloh. Výsledok vykonaných kontrol sa prerokuje s príslušným orgánom dotknutého členského štátu predtým, ako sa vypracuje a rozpošle záverečné správa. Táto správa v prípade potreby obsahuje odporúčania pre členské štáty týkajúce sa zlepšenia dodržiavania tohto nariadenia.“

20.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 22a

Príslušné orgány

Členské štáty určia príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedný(-é) za zabezpečenie súladu s týmto nariadením a so všetkými aktmi prijatými Komisiou na jeho základe.

Komisiu a ostatné členské štáty informujú o identite uvedených orgánov.

Článok 22b

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok podľa tohto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 1, 3 a 5, článku 4a ods. 2, článku 5, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 6, článku 13 ods. 6, článku 14 ods. 4 a článku 15a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 17. júla 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 1, 3 a 5, článku 4a ods. 2, článku 5, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 6, článku 13 ods. 6, článku 14 ods. 4 a článku 15a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 1, 3 a 5, článku 4a ods. 2, článku 5, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 6, článku 13 ods. 6, článku 14 ods. 4 a článku 15a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

21.

Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Postup výboru

1.   Komisii pomáha v prípade vykonávacích aktov prijatých podľa článku 4 ods. 3 a 5, článku 5 a článku 13 ods. 6 Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadený článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (9).

Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Pokiaľ sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na zaujatie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1)."

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

22.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Predkladanie správ a vývoj legislatívy

Najneskôr:

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade príslušné správy o vykonávaní a dôsledkoch tohto nariadenia vrátane v prvom prípade možnosti revízie ustanovení týkajúcich sa dobrovoľného označovania a v druhom prípade technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti zavedenia povinnej elektronickej identifikácie v celej Únii.

V prípade potreby sa k uvedeným správam priložia príslušné legislatívne návrhy.“

23.

Vkladá sa táto príloha:

27.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/50

(1)

Únia uzavrela viacero mnohostranných, regionálnych a dvojstranných dohôd o medzinárodnom obchode, na základe ktorých vznikajú práva a povinnosti na vzájomný prospech zúčastnených strán.

(2)

V záujme ochrany hospodárskych záujmov Únie je nevyhnutné, aby Únia mala k dispozícii vhodné nástroje na zabezpečenie účinného výkonu svojich práv vyplývajúcich z dohôd o medzinárodnom obchode. Týka sa to najmä situácií, keď tretie krajiny prijmú opatrenia obmedzujúce obchod, ktorými znížia výhody vyplývajúce hospodárskym subjektom z Únie z dohôd o medzinárodnom obchode. Únia by mala byť schopná reagovať rýchlo a pružne v rámci postupov a lehôt stanovených v dohodách o medzinárodnom obchode, ktoré uzavrela. Preto sú potrebné pravidlá vymedzujúce rámec na výkon práv Únie v určitých špecifických situáciách.

(3)

Cieľom mechanizmov na urovnávanie sporov zriadených Dohodou o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a inými dohodami o medzinárodnom obchode vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd je nájsť pozitívne riešenie všetkých sporov, ku ktorým dôjde medzi Úniou a druhou stranou alebo stranami týchto dohôd. Ak sa však iné spôsoby hľadania pozitívneho riešenia sporu ukázali ako neúspešné, Únia by mala mať možnosť v súlade s týmito mechanizmami urovnávania sporov pozastaviť koncesie alebo iné záväzky. Opatrenie Únie v takých prípadoch by malo slúžiť na to, aby sa v záujme obnovenia stavu vzájomných výhod dotknuté tretie krajiny podnietili na dodržiavanie príslušných pravidiel medzinárodného obchodu.

(4)

Podľa Dohody WTO o ochranných opatreniach by sa člen WTO navrhujúci uplatniť ochranné opatrenie alebo usilujúci sa o predĺženie ochranného opatrenia mal snažiť zachovať v podstate rovnocenný rozsah koncesií a iných záväzkov medzi ním a vyvážajúcimi členmi, ktorí by boli takýmto opatrením dotknutí. Podobné pravidlá sú stanovené v iných dohodách o medzinárodnom obchode, ktoré Únia uzavrela, vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd. Pokiaľ dotknutá tretia krajina neprijme vhodné a primerané úpravy, Únia by mala prijať vyrovnávacie opatrenia spočívajúce v pozastavení koncesií alebo iných záväzkov. Opatrenia Únie by mali v takých prípadoch slúžiť na podnietenie tretích krajín, aby v záujme obnovenia stavu vzájomných výhod zaviedli opatrenia na podporu obchodu.

(5)

Článkom XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (ďalej len „dohoda GATT z roku 1994“) a súvisiacim dohovorom sa upravuje zmena alebo odvolanie koncesií stanovených v colných sadzobníkoch členov WTO. Členovia WTO dotknutí takouto zmenou sú za určitých podmienok oprávnení odvolať v podstate rovnocenné koncesie. Pokiaľ sa v takých prípadoch nedohodnú kompenzačné vyrovnania, mala by Únia prijať vyrovnávacie opatrenia. Opatrenie Únie by malo mať za cieľ podnietiť tretie krajiny, aby zaviedli opatrenia na podporu obchodu.

(6)

Únia by mala mať možnosť presadzovať svoje práva v oblasti verejného obstarávania, ak obchodný partner nedodržiava svoje záväzky v rámci Dohody WTO o vládnom obstarávaní (ďalej len „dohoda GPA“) alebo iných dohôd o medzinárodnom obchode. V dohode GPA sa stanovuje, že žiadny spor, ktorý vznikne na základe tejto dohody, nebude mať za následok pozastavenie koncesií alebo iných záväzkov podľa akejkoľvek inej uvedenej dohody WTO. Opatrenie Únie by malo mať za cieľ zabezpečiť zachovanie v podstate rovnocenného rozsahu koncesií, ako je to stanovené v príslušných dohodách o medzinárodnom obchode.

(7)

Členské štáty by mali na svojich územiach zabezpečiť uplatňovanie opatrení obchodnej politiky v oblasti verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje ich administratívnym štruktúram a praxi pri súčasnom dodržiavaní práva Únie.

(8)

Opatrenia obchodnej politiky prijaté podľa tohto nariadenia by mali byť zvolené a navrhnuté na základe objektívnych kritérií vrátane účinnosti opatrení z hľadiska presadzovania dodržiavania pravidiel medzinárodného obchodu zo strany tretích krajín, ich potenciálu poskytnúť úľavu hospodárskym subjektom v rámci Únie, ktoré boli dotknuté opatreniami tretích krajín, a cieľa minimalizovať negatívne hospodárske účinky na Úniu, aj pokiaľ ide o základné suroviny.

(9)

Toto nariadenie by sa malo zameriavať na opatrenia, v súvislosti s ktorými má Únia skúsenosti s navrhovaním a uplatňovaním. Možnosť rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti s cieľom zabezpečiť prijímanie opatrení v sektore práv duševného vlastníctva a dodatočných opatrení týkajúcich sa služieb by sa mala posúdiť ako súčasť preskúmania fungovania tohto nariadenia, s náležitým prihliadnutím na osobitosti každej oblasti.

(10)

Pri presadzovaní práv Únie by sa mal pôvod tovaru stanoviť v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 (2). Pri presadzovaní práv Únie v nadväznosti na urovnanie sporu v oblasti verejného obstarávania by sa pôvod služby mal stanoviť na základe pôvodu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ju poskytuje. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali pri posudzovaní informácií a záruk, ktoré poskytujú uchádzači, uplatňovať v súvislosti s pôvodom tovaru a služieb bežné zásady obozretnosti a náležitej starostlivosti.

(11)

Komisia by mala najneskôr do troch rokov od prvého prípadu vykonania tohto nariadenia alebo najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, podľa toho, čo bude skôr, preskúmať rozsah pôsobnosti, fungovanie a účinnosť tohto nariadenia vrátane možných opatrení v sektore práv duševného vlastníctva a dodatočných opatrení týkajúcich sa služieb. Komisia by mala podať správu o svojom posúdení Európskemu parlamentu a Rade. Na preskúmanie môžu nadviazať vhodné legislatívne návrhy.

(12)

Je dôležité zabezpečiť efektívnu komunikáciu a výmenu názorov medzi Komisiou na jednej strane a Európskym parlamentom a Radou na strane druhej, najmä pokiaľ ide o spory v rámci dohôd o medzinárodnom obchode, ktoré môžu viesť k prijatiu opatrení podľa tohto naradenia.

(13)

Nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 (3) by sa malo zmeniť tak, aby odkazovalo na toto nariadenie, pokiaľ ide o vykonávanie opatrení obchodnej politiky.

(14)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(15)

Vzhľadom na vysokú mieru komplexnosti preskúmania viacnásobného vplyvu, ktorý môžu mať opatrenia obchodnej politiky prijaté podľa tohto nariadenia, ako aj s cieľom poskytnúť dostatočné príležitosti na dosiahnutie čo najširšej podpory by Komisia nemala prijať vykonávacie akty, ak výbor uvedený v tomto nariadení výnimočne nevydá žiadne stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu, ktorý predložila Komisia.

(16)

Komisia by mala v záujme ochrany záujmov Únie prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa nutnosti prispôsobiť opatrenia obchodnej politiky správaniu príslušnej tretej strany.

(17)

Týmto nariadením nie je dotknuté možné prijatie opatrení obchodnej politiky na základe iných relevantných aktov Únie ani ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie za predpokladu dodržiavania uplatniteľných ustanovení o pozastavení alebo odvolaní koncesií alebo iných záväzkov, ktoré sa uvádzajú v dohodách o medzinárodnom obchode,

a)

reagovať na prípady porušenia pravidiel medzinárodného obchodu tretími krajinami, ktorými sú dotknuté záujmy Únie, s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie, ktorým sa obnovia prínosy pre hospodárske subjekty z Únie;

b)

vyrovnávať koncesie alebo iné záväzky v rámci obchodných vzťahov s tretími krajinami, keď dôjde k zmene zaobchádzania s tovarom z Únie spôsobom, ktorý sa dotýka záujmov Únie.

a)

„krajina“ je akýkoľvek štát alebo samostatné colné územie;

b)

„koncesie alebo iné záväzky“ sú colné koncesie alebo akékoľvek iné výhody, ktoré sa Únia zaviazala uplatňovať pri svojom obchode s tretími krajinami na základe dohôd o medzinárodnom obchode, ktorých je zmluvnou stranou;

c)

„rozsah zrušenia alebo zmenšenia výhod“ je miera, v akej sú dotknuté výhody vyplývajúce Únii z dohody o medzinárodnom obchode. Pokiaľ nie je v príslušnej dohode vymedzené inak, rozsah zrušenia alebo zmenšenia výhod zahŕňa akýkoľvek nepriaznivý hospodársky vplyv vyplývajúci z opatrenia tretej krajiny;

d)

„povinná cenová sankcia“ je povinnosť verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov uplatňujúcich postupy verejného obstarávania zvýšiť, s určitými výnimkami, cenu služieb a/alebo tovarov s pôvodom v určitých tretích krajinách, ktoré boli ponúknuté v rámci postupov zadávania verejných zákaziek.

a)

v nadväznosti na rozhodnutie obchodných sporov podľa Dohovoru WTO o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov (ďalej len „Dohovor WTO o urovnávaní sporov“), keď bola Únia oprávnená pozastaviť koncesie alebo iné záväzky vyplývajúce z mnohostranných a viacstranných dohôd, na ktoré sa vzťahuje Dohovor WTO o urovnávaní sporov;

b)

v nadväznosti na rozhodnutie obchodných sporov podľa iných dohôd o medzinárodnom obchode vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd, keď má Únia na základe takýchto dohôd právo pozastaviť koncesie alebo iné záväzky;

c)

na účely vyrovnávania koncesií alebo iných záväzkov, na ktoré môže vyplynúť právo z uplatnenia ochranného opatrenia tretej krajiny v zmysle článku 8 Dohody WTO o ochranných opatreniach alebo na základe ustanovení týkajúcich sa ochranných opatrení, ktoré sú zahrnuté v iných dohodách o medzinárodnom obchode, vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd;

d)

v prípadoch zmeny koncesií členom WTO na základe článku XXVIII dohody GATT z roku 1994, ak nebolo dohodnuté žiadne kompenzačné vyrovnanie.

a)

ak sa koncesie alebo iné záväzky pozastavia v nadväznosti na rozhodnutie o obchodnom spore podľa Dohovoru WTO o urovnávaní sporov, ich rozsah nesmie prekročiť rozsah schválený orgánom WTO na urovnávanie sporov;

b)

ak sa koncesie alebo iné záväzky pozastavia v nadväznosti na rozhodnutie v rámci konania o urovnaní medzinárodného sporu podľa iných dohôd o medzinárodnom obchode vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd, ich rozsah nesmie prekročiť rozsah zrušenia alebo zmenšenia výhod v dôsledku predmetného opatrenia tretej krajiny stanovený Komisiou alebo prípadne v rozhodcovskom konaní;

c)

v prípade vyrovnávania koncesií alebo iných záväzkov podľa ustanovení o ochranných opatreniach zahrnutých v dohodách o medzinárodnom obchode musia byť opatrenia Únie v súlade s podmienkami Dohody WTO o ochranných opatreniach alebo ustanovení o ochranných opatreniach zahrnutých v iných dohodách o medzinárodnom obchode vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd, na základe ktorých sa ochranné opatrenie uplatňuje, v podstate rovnocenné s rozsahom koncesií alebo iných záväzkov dotknutých ochranným opatrením;

d)

ak sa koncesie odvolajú v rámci obchodu s treťou krajinou v súvislosti s článkom XXVIII dohody GATT z roku 1994 a súvisiacim dohovorom (5), musia byť v súlade s podmienkami stanovenými v článku XXVIII dohody GATT z roku 1994 a v súvisiacom dohovore v podstate rovnocenné s koncesiami, ktoré daná tretia krajina zmenila alebo odvolala.

a)

účinnosť opatrení, pokiaľ ide o podnietenie tretích krajín na to, aby dodržiavali pravidlá medzinárodného obchodu;

b)

potenciál opatrení, pokiaľ ide o poskytnutie úľavy hospodárskym subjektom v Únii, ktoré boli dotknuté opatreniami tretej krajiny;

c)

dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok príslušného tovaru alebo poskytnutia príslušných služieb v záujme predídenia akémukoľvek nepriaznivému vplyvu na nadväzujúce odvetvia, verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, alebo konečných spotrebiteľov v rámci Únie alebo jeho minimalizácie;

d)

zabránenie neprimeranej administratívnej zložitosti a nákladom pri uplatňovaní opatrení;

e)

akékoľvek osobitné kritériá, ktoré možno stanoviť v dohodách o medzinárodnom obchode v súvislosti s prípadmi uvedenými v článku 3.

a)

pozastavenie colných koncesií a uloženie nových alebo vyšších ciel vrátane opätovného zavedenia ciel na úrovni stanovenej doložkou najvyšších výhod alebo uloženia ciel presahujúcich úroveň stanovenú doložkou najvyšších výhod či zavedenie akýchkoľvek dodatočných poplatkov na dovoz alebo vývoz tovaru;

b)

zavedenie alebo zvýšenie množstvových obmedzení na dovoz alebo vývoz tovaru bez ohľadu na to, či budú zavedené prostredníctvom kvót, dovozných alebo vývozných licencií, či iných opatrení;

c)

pozastavenie koncesií týkajúcich sa tovaru, služieb alebo dodávateľov v oblasti verejného obstarávania prostredníctvom:

a)

zahrnuté limity v závislosti od charakteristických znakov príslušného tovaru alebo služieb, pri ktorých prekročení sa má uplatniť vylúčenie a/alebo povinná cenová sankcia, pričom sa zohľadnia ustanovenia príslušnej obchodnej dohody a rozsah zrušenia alebo zmenšenia výhod;

b)

určené sektory alebo kategórie tovaru alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú, ako aj akékoľvek uplatniteľné výnimky;

c)

určení verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia či kategórie verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ktorých zahrnul do zoznamu členský štát a ktorých obstarávanie je dotknuté. Každý členský štát ako východisko pre toto určenie predloží zoznam príslušných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, či kategórií verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Opatreniami sa zabezpečí dosiahnutie primeraného rozsahu pozastavenia koncesií alebo iných záväzkov a spravodlivé rozdelenie medzi členskými štátmi.

a)

v prípade fyzickej osoby krajina, ktorej je táto osoba štátnym príslušníkom alebo v ktorej má právo na trvalý pobyt;

b)

v prípade právnickej osoby ktorákoľvek z týchto možností:

a)

ak tretia krajina, o ktorej opatreniach sa v rámci konania o urovnaní sporu rozhodlo, že sú v rozpore s pravidlami medzinárodného obchodu, začne tieto pravidlá dodržiavať alebo ak sa inak dosiahne vzájomne uspokojivé riešenie;

b)

v prípadoch vyrovnávania koncesií alebo iných záväzkov v nadväznosti na prijatie ochranného opatrenia treťou krajinou, keď bolo ochranné opatrenie odvolané alebo keď uplynula jeho platnosť, alebo ak dotknutá tretia krajina po prijatí vykonávacieho aktu podľa článku 4 ods. 1 priznala Únii náležité a primerané vyrovnanie;

c)

v prípadoch zmeny koncesií členom WTO podľa článku XXVIII dohody GATT z roku 1994, keď dotknutá tretia krajina po prijatí vykonávacieho aktu podľa článku 4 ods. 1 priznala Únii náležité a primerané vyrovnanie.

a)

medzinárodný vývoj v súvislosti s pozastavením iných záväzkov podľa Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS);

b)

vývoj v rámci Únie v súvislosti s prijatím spoločných pravidiel týkajúcich sa sektorov služieb;

c)

účinnosť možných dodatočných opatrení obchodnej politiky ako prostriedku posilnenia práv Únie v rámci dohôd o medzinárodnom obchode;

d)

dostupné mechanizmy na zabezpečenie praktického vykonávania možných dodatočných opatrení obchodnej politiky týkajúcich sa služieb jednotným a efektívnym spôsobom a

e)

dôsledky pre poskytovateľov služieb prítomných v Únii v čase prijatia vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia.

27.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/59

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

V súlade s článkom 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) môžu takéto opatrenia okrem iného zahŕňať opatrenia zamerané na zabezpečenie vzájomného uznania a výkonu rozsudkov medzi členskými štátmi, účinný prístup k spravodlivosti a zrušenie prekážok, ktoré stoja v ceste riadnemu fungovaniu občianskoprávneho konania, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti právnych predpisov v občianskoprávnom konaní uplatniteľných v členských štátoch.

(3)

Komisia 24. októbra 2006 prostredníctvom Zelenej knihy o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii: zablokovanie bankových účtov začala konzultáciu o potrebe jednotného európskeho konania na zablokovanie bankových účtov a možných znakoch takéhoto konania.

(4)

V Štokholmskom programe z decembra 2009 (3), ktorým sa stanovujú priority v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na roky 2010 až 2014, Európska rada vyzvala Komisiu, aby posúdila potrebu a uskutočniteľnosť ustanovenia určitých predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení na úrovni Únie s cieľom zabrániť napríklad zmiznutiu majetku pred vymáhaním pohľadávky, a predložila vhodné návrhy na zlepšenie efektívnosti výkonu rozsudkov v Únii v súvislosti s bankovými účtami a majetkom dlžníkov.

(5)

Vnútroštátne konania o vydanie ochranných opatrení, ako sú napríklad príkazy na zablokovanie účtov, existujú vo všetkých členských štátoch, ale podmienky na vydanie takýchto opatrení a efektívnosť ich vykonávania sa značne líšia. Využitie vnútroštátnych ochranných opatrení môže byť okrem toho v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami komplikované, najmä ak sa veriteľ snaží zablokovať viacero účtov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch. Zdá sa preto nevyhnutné a primerané prijať záväzný a priamo uplatniteľný právny akt Únie, ktorým sa zavedie nové konanie Únie umožňujúce v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových účtoch.

(6)

Konanie zavedené týmto nariadením by malo byť dodatočným a voliteľným prostriedkom pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiť akékoľvek iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

(7)

Veriteľ by mal mať možnosť dosiahnuť vydanie ochranného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie (ďalej len „príkaz na zablokovanie účtov“ alebo „príkaz“), ktorým by sa zabránilo prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Zablokovanie finančných prostriedkov vedených na dlžníkovom účte by malo zabrániť nielen samotnému dlžníkovi, ale aj osobám, ktorým dlžník povolil vykonávať platby prostredníctvom tohto účtu, napríklad formou trvalého príkazu, inkasa alebo používania kreditnej karty, používať tieto finančné prostriedky.

(8)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal okrem určitých presne vymedzených vecí pokrývať všetky občianske a obchodné veci. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať najmä na pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze. Malo by to znamenať, že po začatí konkurzného konania v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 (4) v súvislosti s dlžníkom nemožno voči nemu vydať príkaz na zablokovanie. Na druhej strane by toto vylúčenie malo umožniť, aby sa príkaz na zablokovanie použil na zabezpečenie vymoženia poškodzujúcich platieb vykonaných takýmto dlžníkom v prospech tretích osôb.

(9)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na účty vedené v úverových inštitúciách, ktorých podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov alebo iných návratných finančných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na ich vlastný účet.

Nemalo by sa preto vzťahovať na finančné inštitúcie, ktoré takéto vklady neprijímajú, napríklad na inštitúcie poskytujúce financovanie vývozu a investičných projektov alebo projektov v rozvojových krajinách, či inštitúcie poskytujúce služby na finančných trhoch. Okrem toho by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na účty, ktorých majiteľmi sú centrálne banky alebo ktoré vedú centrálne banky, keď konajú ako menové orgány, ani na účty, ktoré nemožno zablokovať na základe vnútroštátnych príkazov rovnocenných príkazu na zablokovanie alebo ktoré podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom je daný účet vedený, inak nepodliehajú zaisteniu.

(10)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať len na cezhraničné prípady a malo by sa v ňom vymedziť, čo v tomto kontexte predstavuje cezhraničný prípad. Na účely tohto nariadenia by sa za cezhraničný prípad mala považovať situácia, keď sa súd konajúci o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie nachádza v jednom členskom štáte a bankový účet, ktorého sa príkaz týka, sa vedie v inom členskom štáte. Za cezhraničný prípad by sa tiež mala považovať situácia, keď má veriteľ bydlisko v jednom členskom štáte a súd a bankový účet, ktorý sa má zablokovať, sa nachádzajú v inom členskom štáte.

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na zablokovanie účtov vedených v členskom štáte súdu, ktorý koná vo veci návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie, pokiaľ má veriteľ bydlisko tiež v tomto členskom štáte, aj keď veriteľ zároveň podáva návrh na vydanie príkazu na zablokovanie vo vzťahu k účtu alebo účtom vedeným v inom členskom štáte. V takomto prípade by mal veriteľ podať dva samostatné návrhy – jeden na vydanie príkazu na zablokovanie a jeden na vydanie vnútroštátneho opatrenia.

(11)

Konanie o vydanie príkazu na zablokovanie by malo byť k dispozícii veriteľovi, ktorý si želá zabezpečiť výkon neskoršieho rozsudku v samej veci pred začatím konania vo veci samej a v akejkoľvek fáze počas takéhoto konania. Malo by byť k dispozícii aj veriteľovi, ktorý už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, v ktorých sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pohľadávku veriteľa.

(12)

Príkaz na zablokovanie by mal by k dispozícii na účel zabezpečenia pohľadávok, ktoré sú už splatné. Takisto by mal byť k dispozícii pri pohľadávkach, ktoré ešte nie sú splatné, pokiaľ vyplývajú z transakcie alebo udalosti, ku ktorej už došlo, a možno určiť ich výšku, vrátane nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, ako aj pri občianskoprávnych nárokoch na náhradu škody či uvedenia do pôvodného stavu, ktoré sa zakladajú na skutku, ktorý viedol k začatiu trestného konania.

Veriteľ by mal mať možnosť žiadať, aby príkaz na zablokovanie znel na sumu istiny alebo na nižšiu sumu. Takáto nižšia suma môže byť v jeho záujme napríklad vtedy, keď už dosiahol niektorú inú zábezpeku pre časť svojej pohľadávky.

(13)

S cieľom zabezpečiť úzke prepojenie medzi konaním vo veci príkazu na zablokovanie a konaním vo veci samej by medzinárodnú právomoc vydať príkaz mali mať súdy členského štátu, ktorého súdy majú právomoc konať vo veci samej. Na účely tohto nariadenia by pojem konanie vo veci samej mal zahŕňať akékoľvek konanie, ktorého cieľom je získať exekučný titul vo vzťahu k príslušnej pohľadávke, vrátane konania, akými sú napríklad skrátené konania týkajúce sa platobných rozkazov a konania, ako napríklad francúzske konanie nazývané „procédure de référé“. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko v členskom štáte, právomoc vydať príkaz by mali mať len súdy tohto členského štátu.

(14)

Podmienkami vydania príkazu na zablokovanie by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi záujmom veriteľa o vydanie príkazu a záujmom dlžníka predísť zneužitiu príkazu.

Preto ak veriteľ podá návrh na vydanie príkazu na zablokovanie predtým, ako dosiahne vydanie rozsudku, súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených veriteľom presvedčiť, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.

Od veriteľa by sa okrem toho malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.

Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.

(15)

S cieľom zabezpečiť účinok prekvapenia v prípade príkazu na zablokovanie a s cieľom zabezpečiť že tento príkaz bude pre veriteľa, ktorý sa usiluje o vymoženie dlhov od dlžníka v cezhraničných prípadoch, užitočným nástrojom, dlžník by nemal byť informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu ani by nemal byť vypočutý pred vydaním príkazu a ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Ak súd na základe dôkazov a informácií predložených veriteľom, prípadne jeho svedkom či svedkami nie je presvedčený o tom, že zablokovanie daného účtu alebo daných účtov je opodstatnené, nemal by príkaz vydať.

(16)

V prípadoch, keď veriteľ podá návrh na vydanie príkazu na zablokovanie pred začatím súdneho konania vo veci samej, by sa mu týmto nariadením mala uložiť povinnosť začať takéto konanie v určenej lehote a mala by sa mu uložiť povinnosť preukázať začatie takéhoto konania súdu, na ktorý podal návrh na vydanie príkazu. Ak veriteľ túto povinnosť nesplní, súd by mal bez návrhu príkaz zrušiť alebo by mal automaticky ukončiť jeho výkon.

(17)

Vzhľadom na absenciu predchádzajúceho vypočutia dlžníka by sa v tomto nariadení mali ustanoviť konkrétne záruky na zabránenie zneužitiu príkazu a na ochranu práv dlžníka.

(18)

Jednou takouto dôležitou zárukou by mala byť možnosť požadovať od veriteľa, aby poskytol zábezpeku a tak zabezpečil, aby sa mohla dlžníkovi v neskoršom štádiu poskytnúť náhrada za akúkoľvek škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku príkazu na zablokovanie. V závislosti od vnútroštátneho právneho poriadku by sa takáto zábezpeka mohla poskytnúť vo forme zloženia zábezpeky do úschovy súdu alebo vo forme alternatívnej záruky, akou je napríklad banková záruka alebo hypotéka. Súd by mal mať pri určovaní výšky zábezpeky, ktorou sa má predísť zneužitiu príkazu a zabezpečiť náhrada škody dlžníkovi, právo voľnej úvahy a mal by mať možnosť v prípade absencie konkrétnych dôkazov v súvislosti s výškou potenciálnej škody považovať za smerodajnú pri určení výšky zábezpeky sumu, na ktorú sa má príkaz vydať.

V prípadoch, keď veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa dlžníkovi ukladá povinnosť uhradiť veriteľovu pohľadávku, by poskytnutie zábezpeky malo byť pravidlom a súd by mal upustiť od tejto požiadavky alebo požadovať poskytnutie zábezpeky v nižšej sume len výnimočne v prípade, ak vzhľadom na okolnosti prípadu považuje takúto zábezpeku za nevhodnú, nadbytočnú alebo neprimeranú. Takýmito okolnosťami by napríklad mohlo byť to, že návrh veriteľa sa javí opodstatnený, ale veriteľ nemá dostatočné prostriedky na poskytnutie zábezpeky, ďalej ak sa pohľadávka týka vyživovacej povinnosti alebo výplaty miezd alebo ak je vzhľadom na výšku pohľadávky nepravdepodobné, že príkaz spôsobí dlžníkovi akúkoľvek škodu, napríklad ak ide o malý obchodný dlh.

V prípadoch, keď už veriteľ dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, vyžiadanie zábezpeky by sa malo ponechať na voľné uváženie súdu. Vyžiadanie zábezpeky môže byť s výnimkou uvedených mimoriadnych okolností vhodné napríklad vtedy, ak rozsudok, ktorého výkon sa má príkazom na zablokovanie zabezpečiť, nie je ešte vykonateľný alebo je len predbežne vykonateľný z dôvodu prebiehajúceho konania o odvolaní.

(19)

Ďalším významným prvkom na dosiahnutie primeranej rovnováhy medzi záujmami veriteľa a záujmami dlžníka by malo byť pravidlo o zodpovednosti veriteľa za akúkoľvek škodu spôsobenú dlžníkovi príkazom na zablokovanie. V tomto nariadení by sa preto mala ustanoviť minimálne zodpovednosť veriteľa, ak ku škode, ktorá bola dlžníkovi spôsobená príkazom na zablokovanie, došlo v dôsledku zavinenia veriteľa. V tejto súvislosti znáša dôkazné bremeno dlžník. Pokiaľ ide o dôvody zodpovednosti ustanovené v tomto nariadení, malo by sa ustanoviť harmonizované pravidlo stanovujúce vyvrátiteľnú domnienku o zavinení veriteľa.

Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku aj iné dôvody zodpovednosti, ako sa uvádzajú v tomto nariadení. Pre takéto iné dôvody zodpovednosti by členské štáty mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné druhy zodpovednosti, napríklad objektívnu zodpovednosť.

V tomto nariadení by sa mala ustanoviť aj kolízna norma, podľa ktorej by rozhodným právom pre zodpovednosť veriteľa mal byť právny poriadok členského štátu výkonu. V prípade viacerých členských štátov výkonu by rozhodným právom mal byť právny poriadok toho členského štátu výkonu, v ktorom má dlžník obvyklý pobyt. Ak dlžník nemá obvyklý pobyt v žiadnom z členských štátov výkonu, rozhodným právom by mal byť právny poriadok členského štátu výkonu, s ktorým má daná vec najužšiu väzbu. Pri určovaní najužšej väzby by jedným z faktorov, ktoré by mal súd zohľadniť, mohla byť výška sumy zablokovanej v jednotlivých členských štátoch výkonu.

(20)

S cieľom prekonať existujúce praktické ťažkosti pri získavaní informácií o tom, kde sa v cezhraničnej situácii nachádza bankový účet dlžníka, by sa v tomto nariadení mal ustanoviť mechanizmus umožňujúci veriteľovi požiadať, aby súd získal informácie potrebné na identifikáciu dlžníkovho účtu pred vydaním príkazu na zablokovanie od určeného informačného orgánu členského štátu, o ktorom sa veriteľ domnieva, že v ňom má dlžník účet. Vzhľadom na osobitnú povahu takéhoto zásahu orgánov verejnej moci a takéhoto prístupu k súkromným údajom by sa prístup k informáciám o účtoch mal v zásade udeliť len v prípadoch, keď veriteľ dosiahol vydanie vykonateľného rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny. Výnimočne by však mal mať veriteľ možnosť podať žiadosť o informácie o účte aj v prípade, keď jeho rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina ešte nie sú vykonateľné. Takáto žiadosť by mala byť možná, ak je suma, ktorá sa má zablokovať, významná vzhľadom na okolnosti prípadu a súd je na základe dôkazov predložených veriteľom presvedčený, že tieto informácie sú naliehavo potrebné, pretože hrozí, že bez nich bude ohrozené následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi, v dôsledku čoho by sa mohla podstatne zhoršiť finančná situácia veriteľa.

S cieľom umožniť fungovanie tohto mechanizmu by členské štáty mali sprístupniť vo svojom právnom poriadku jeden alebo viacero spôsobov získavania takýchto informácií, ktoré sú účinné a efektívne a ktoré nie sú nákladovo neprimerané alebo časovo náročné. Tento mechanizmus by sa mal uplatniť len v prípadoch, keď sú splnené všetky podmienky a požiadavky na vydanie príkazu na zablokovanie a veriteľ vo svojej žiadosti náležite odôvodnil, prečo sa možno domnievať, že dlžník má jeden alebo viacero účtov v konkrétnom členskom štáte, napríklad pretože v tom členskom štáte dlžník pracuje alebo vykonáva odbornú činnosť alebo tam má majetok.

(21)

S cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov dlžníka by sa získané informácie týkajúce sa identifikácie bankového účtu alebo bankových účtov dlžníka nemali poskytnúť veriteľovi. Poskytnúť by sa mali iba dožadujúcemu súdu a výnimočne banke dlžníka, ak banka alebo iný subjekt zodpovedný za vykonanie príkazu v členskom štáte výkonu nedokáže identifikovať účet dlžníka na základe informácií poskytnutých v príkaze, napríklad ak tá istá banka vedie účty pre viaceré osoby, ktoré majú rovnaké meno a rovnakú adresu. Ak sa v takom prípade v príkaze uvádza, že číslo účtu alebo čísla účtov, ktoré sa majú zablokovať, sa získalo alebo získali na základe žiadosti o informácie, banka by mala žiadať tieto informácie od informačného orgánu členského štátu výkonu a mala by mať možnosť podať takúto žiadosť neformálne a jednoducho.

(22)

Týmto nariadením by sa veriteľovi malo zaručiť právo odvolať sa proti zamietnutiu vydania príkazu na zablokovanie. Uvedeným právom by nemala byť dotknutá možnosť veriteľa podať nový návrh na vydanie príkazu na zablokovanie na základe nových skutočností alebo nových dôkazov.

(23)

Štruktúry výkonu v oblasti blokovania bankových účtov sú v jednotlivých členských štátoch značne odlišné. S cieľom zabrániť duplicite týchto štruktúr v členských štátoch a s cieľom dodržiavať vnútroštátne postupy v čo najväčšom rozsahu by toto nariadenie, pokiaľ ide o výkon a samotné uplatňovanie príkazu na zablokovanie, malo vychádzať z metód a štruktúr, ktoré existujú na výkon a uplatňovanie rovnocenných vnútroštátnych príkazov v členskom štáte, v ktorom sa má príkaz vykonať.

(24)

S cieľom zabezpečiť urýchlený výkon by sa v tomto nariadení malo ustanoviť zasielanie príkazu z členského štátu pôvodu príslušnému orgánu členského štátu výkonu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami, ktorými sa zabezpečí, že obsah zaslaných listín bude pravdivý, verný a ľahko čitateľný.

(25)

Príslušný orgán členského štátu výkonu by mal po doručení príkazu na zablokovanie prijať potrebné opatrenia na to, aby dal príkaz vykonať v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom tak, že prijatý príkaz zašle banke alebo inému subjektu zodpovednému za výkon takýchto príkazov v tomto členskom štáte, alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom právnom poriadku, dal inak pokyny banke na vykonanie príkazu.

(26)

V závislosti od spôsobu, ktorý je k dispozícii podľa právneho poriadku členského štátu výkonu pre rovnocenné vnútroštátne príkazy, by sa mal príkaz na zablokovanie vykonať zablokovaním príslušnej sumy na účte dlžníka alebo – ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom právnom poriadku – prevedením tejto sumy na účet určený na účely zablokovania, ktorým môže byť účet príslušného orgánu výkonu, súdu, banky, v ktorej má dlžník účet, alebo banky určenej ako subjekt koordinujúci zablokovanie v danom prípade.

(27)

Týmto nariadením by sa nemala vylúčiť možnosť, aby sa úhrada poplatkov za vykonanie príkazu na zablokovanie požadovala vopred. Riešenie tejto otázky by sa malo ponechať na vnútroštátny právny poriadok členského štátu, v ktorom sa má príkaz vykonať.

(28)

Príkaz na zablokovanie by mal mať rovnaké poradie ako rovnocenný vnútroštátny príkaz v členskom štáte výkonu. Ak podľa vnútroštátneho právneho poriadku majú určité vykonávacie opatrenia prednosť pred opatreniami na zablokovanie, rovnakú prednosť by mali mať aj vo vzťahu k príkazom na zablokovanie podľa tohto nariadenia. Na účely tohto nariadenia by sa mali príkazy in personam, ktoré existujú v niektorých vnútroštátnych právnych systémoch, považovať za rovnocenné s vnútroštátnymi príkazmi.

(29)

V tomto nariadení by sa malo stanoviť zavedenie povinnosti banky alebo iného subjektu zodpovedného za výkon príkazu na zablokovanie v členskom štáte výkonu oznámiť, či a v akom rozsahu viedol príkaz k zablokovaniu akýchkoľvek finančných prostriedkov dlžníka, a mala by sa tiež ustanoviť povinnosť veriteľa zabezpečiť uvoľnenie všetkých zablokovaných finančných prostriedkov, ktoré presahujú sumu uvedenú v príkaze.

(30)

Týmto nariadením by sa malo zaručiť právo dlžníka na spravodlivý proces a na účinný opravný prostriedok, a preto by sa mu so zreteľom na povahu ex parte konania o vydanie príkazu na zablokovanie malo umožniť napadnúť príkaz alebo jeho výkon z dôvodov ustanovených v tomto nariadení bezprostredne po vykonaní príkazu.

(31)

V tejto súvislosti by sa týmto nariadením malo vyžadovať, aby sa príkaz na zablokovanie, všetky písomnosti, ktoré predložil veriteľ súdu v členskom štáte pôvodu, ako aj potrebné preklady doručili dlžníkovi bezodkladne po vykonaní príkazu. Súd by mal mať právo voľnej úvahy, pokiaľ ide o pripojenie akýchkoľvek ďalších písomností, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré by dlžník mohol potrebovať na uplatnenie opravného prostriedku, napríklad doslovných prepisov akéhokoľvek ústneho pojednávania.

(32)

Dlžník by mal mať možnosť požadovať preskúmanie príkazu na zablokovanie, najmä ak neboli splnené podmienky alebo požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo ak sa okolnosti, ktoré viedli k vydaniu príkazu, zmenili takým spôsobom, že vydanie príkazu by už nebolo opodstatnené. Dlžník by mal mať napríklad k dispozícii opravný prostriedok, ak prípad nie je cezhraničným prípadom v zmysle tohto nariadenia, ak neboli dodržané normy o určení právomoci stanovené v tomto nariadení, ak veriteľ v lehote stanovenej v tomto nariadení nezačal konanie vo veci samej a súd následne bez návrhu nezrušil príkaz ani automaticky neukončil jeho výkon, ak v súvislosti s pohľadávkou veriteľa nebola potrebná naliehavá ochrana vo forme príkazu na zablokovanie, keďže neexistovalo riziko, že by následné vymoženie tejto pohľadávky bolo zmarené alebo podstatne sťažené, alebo ak poskytnutie zábezpeky nespĺňalo požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Dlžník by mal mať k dispozícii opravný prostriedok aj vtedy, ak mu príkaz a vyhlásenie o zablokovaní neboli doručené tak, ako sa ustanovuje v tomto nariadení, alebo ak písomnosti, ktoré mu boli doručené, nespĺňali jazykové požiadavky ustanovené v tomto nariadení. Takýmto opravným prostriedkom by sa však nemalo vyhovieť, ak sa nedostatok doručenia alebo prekladu napraví v stanovenej lehote. S cieľom napraviť nedostatok doručenia by mal veriteľ požiadať orgán zodpovedný za doručovanie v členskom štáte pôvodu, aby príslušné písomnosti doručil dlžníkovi doporučenou listovou zásielkou, alebo – ak dlžník súhlasil s prevzatím písomností na súde – mal by poskytnúť potrebné preklady písomností súdu. Takáto žiadosť by sa nemala vyžadovať, ak sa nedostatok doručenia už napravil iným spôsobom, napríklad ak v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom súd bez návrhu inicioval doručenie.

(33)

Riešenie otázky, kto má poskytnúť prípadné preklady, ktoré sa požadujú podľa tohto nariadenia, a kto má znášať náklady na takéto preklady, sa ponecháva na vnútroštátny právny poriadok.

(34)

Právomoc konať o opravných prostriedkoch proti vydaniu príkazu na zablokovanie by mali mať súdy členského štátu, v ktorom bol príkaz vydaný. Právomoc konať o opravných prostriedkoch voči výkonu príkazu by mali mať súdy, prípadne príslušné orgány výkonu v členskom štáte výkonu.

(35)

Dlžník by mal mať právo požiadať o uvoľnenie zablokovaných finančných prostriedkov, ak poskytne vhodnú alternatívnu zábezpeku. Takáto alternatívna zábezpeka by sa mohla poskytnúť vo forme zloženia zábezpeky do úschovy súdu alebo vo forme alternatívnej záruky, akou je napríklad banková záruka alebo hypotéka.

(36)

Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby zablokovanie účtu dlžníka nemalo vplyv na sumy, ktoré sú vylúčené zo zaistenia podľa právneho poriadku členského štátu výkonu, napríklad sumy potrebné na živobytie dlžníka a jeho rodiny. V závislosti od procesného systému uplatniteľného v tomto členskom štáte by mal príslušnú sumu vylúčiť pred vykonaním príkazu bez návrhu príslušný orgán, ktorým môže byť súd, banka alebo príslušný orgán výkonu, alebo by sa táto suma mala vylúčiť na žiadosť dlžníka po vykonaní príkazu. Ak sú účty zablokované vo viacerých členských štátoch a k vylúčeniu došlo viac ako raz, veriteľ by mal mať možnosť požiadať príslušný súd ktoréhokoľvek členského štátu výkonu alebo – ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom právnom poriadku dotknutého členského štátu výkonu – príslušný orgán výkonu v tomto členskom štáte o úpravu vylúčenia, ktoré sa uplatňuje v tomto členskom štáte.

(37)

S cieľom zabezpečiť, aby bol príkaz na zablokovanie vydaný a vykonaný rýchlo a bezodkladne, by sa týmto nariadením mali stanoviť lehoty, v rámci ktorých sa musia dokončiť jednotlivé kroky konania. Súdy alebo orgány zapojené do tohto konania by mali mať možnosť odchýliť sa od týchto lehôt len za výnimočných okolností, napríklad v prípadoch, ktoré sú z právnej alebo skutkovej stránky zložité.

(38)

Na účely výpočtu období a lehôt ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (5).

(39)

S cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia by sa mala ustanoviť povinnosť členských štátov oznamovať Komisii určité informácie o svojich právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa príkazov na zablokovanie a rovnocenných vnútroštátnych príkazov.

(40)

S cieľom uľahčiť praktické uplatňovanie tohto nariadenia by sa mali ustanoviť tlačivá najmä pre návrh na vydanie príkazu, pre samotný príkaz, pre vyhlásenie o zablokovaní finančných prostriedkov a pre opravný prostriedok alebo odvolanie podľa tohto nariadenia.

(41)

Na účely zvýšenia efektívnosti konania by sa týmto nariadením malo umožniť čo najširšie používanie moderných komunikačných technológií akceptovaných podľa procesných noriem dotknutých členských štátov, najmä na účely podávania tlačív ustanovených v tomto nariadení, ako aj na komunikáciu medzi orgánmi zapojenými do konania. Okrem toho by spôsoby podpisu príkazu na zablokovanie a iných písomností podľa tohto nariadenia mali byť technicky neutrálne, aby umožňovali uplatnenie existujúcich spôsobov, ako je napríklad elektronická certifikácia alebo zabezpečená autentifikácia, a budúceho technického vývoja v tejto oblasti.

(42)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o ustanovenie a následnú zmenu tlačív uvedených v tomto nariadení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(43)

Na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa ustanovia a následne menia tlačivá uvedené v tomto nariadení, by sa mal uplatňovať konzultačný postup, a to v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(44)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržujú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Predovšetkým je jeho snahou zaistiť rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochranu osobných údajov, vlastnícke právo a právo na účinný opravný prostriedok a spravodlivý proces, ako sa ustanovuje v jej článkoch 7, 8, 17 a 47.

(45)

V súvislosti s prístupom k osobným údajom a s používaním a prenosom takýchto údajov podľa tohto nariadenia by sa mali dodržiavať požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (7), ako sú transponované do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov.

(46)

Na účely uplatňovania tohto nariadenia je však potrebné ustanoviť určité osobitné podmienky prístupu k osobným údajom, ich používania a prenosu. V tejto súvislosti sa zohľadnilo stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (8). Informovanie dotknutej osoby by sa malo uskutočňovať podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Informovanie dlžníka o sprístupnení informácií týkajúcich sa jeho účtu alebo účtov by sa však malo odložiť o 30 dní s cieľom zabrániť tomu, aby skoré informovanie ohrozilo účinky príkazu na zablokovanie.

(47)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie konania Únie o vydanie ochranného opatrenia, ktoré umožňuje veriteľovi dosiahnuť vydanie príkazu na zablokovanie, ktorým sa zabráni ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo výberom finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(48)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať len na tie členské štáty, ktoré sú ním viazané v súlade so zmluvami. Konanie o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie ustanovené v tomto nariadení by preto malo byť dostupné len veriteľovi s bydliskom v členskom štáte, ktorý je viazaný týmto nariadením, a príkazy vydané podľa tohto nariadenia by sa mali týkať len zablokovania bankových účtov, ktoré sú vedené v takomto členskom štáte.

(49)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(50)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(51)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva pre takýto vzťah porovnateľné účinky ako manželstvo;

b)

závety a dedenie vrátane vyživovacích povinností v dôsledku smrti;

c)

pohľadávky voči dlžníkovi, v súvislosti s ktorým sa začalo konkurzné konanie, konanie o likvidácii obchodných spoločností alebo iných právnických osôb v úpadku, súdne vyrovnania alebo podobné konanie;

d)

sociálne zabezpečenie;

e)

rozhodcovské konanie.

a)

v členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie podľa článku 6 podáva, alebo

b)

v členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko.

1.

„bankový účet“ alebo „účet“ je akýkoľvek účet obsahujúci finančné prostriedky, ktorý je vedený v banke v mene dlžníka alebo v mene tretej osoby v prospech dlžníka;

2.

„banka“ je úverová inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (10) vrátane pobočiek úverových inštitúcií v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 uvedeného nariadenia, ktorých ústredie je v Únii, alebo v súlade s článkom 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (11) mimo Únie, ak sa takéto pobočky nachádzajú v Únii;

3.

„finančné prostriedky“ sú peniaze pripísané na účet v akejkoľvek mene alebo podobné nároky na vrátenie peňazí, ako napríklad vklady na peňažnom trhu;

4.

„členský štát, v ktorom je bankový účet vedený“, je:

5.

„pohľadávka“ je nárok na splatenie konkrétnej peňažnej sumy, ktorá je splatná, alebo nárok na splatenie určiteľnej peňažnej sumy vyplývajúcej z transakcie alebo udalosti, ktorá sa už uskutočnila, pokiaľ sa takéhoto nároku možno domáhať na súde;

6.

„veriteľ“ je fyzická osoba s bydliskom v členskom štáte alebo právnická osoba s bydliskom v členskom štáte, alebo akýkoľvek iný subjekt s bydliskom v členskom štáte, ktorý má spôsobilosť žalovať alebo byť žalovaný podľa právneho poriadku členského štátu, ktoré podajú návrh na vydanie príkazu na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou alebo už vydanie príkazu na zablokovanie dosiahli;

7.

„dlžník“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý má spôsobilosť žalovať alebo byť žalovaný podľa právneho poriadku členského štátu, proti ktorému sa veriteľ usiluje o vydanie príkazu na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou alebo proti ktorému už veriteľ vydanie príkazu na zablokovanie dosiahol;

8.

„rozsudok“ je každé rozhodnutie súdu členského štátu bez ohľadu na jeho označenie vrátane rozhodnutia súdneho úradníka o určení trov alebo výdavkov;

9.

„súdny zmier“ je zmier schválený súdom členského štátu alebo uzavretý na súde členského štátu počas konania;

10.

„verejná listina“ je písomnosť, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:

11.

„členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bol vydaný príkaz na zablokovanie;

12.

„členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom je vedený účet, ktorý má byť zablokovaný;

13.

„informačný orgán“ je orgán, ktorý členský štát označil za príslušný na účely získania nevyhnutných informácií o účte alebo účtoch dlžníka podľa článku 14;

14.

„príslušný orgán“ je orgán alebo orgány, ktorý alebo ktoré členský štát označil za príslušný (-é) na prijatie, zaslanie alebo doručenie podľa článku 10 ods. 2, článku 23 ods. 3, 5 a 6, článku 25 ods. 3, článku 27 ods. 2 a článku 28 ods. 3 a článku 36 ods. 5 druhého pododseku;

15.

„bydlisko“ je bydlisko určené v súlade s článkami 62 a 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (12).

a)

pred tým, ako veriteľ začne v členskom štáte konanie voči dlžníkovi vo veci samej alebo v ktoromkoľvek štádiu takého konania až do vydania rozsudku alebo uzavretia súdneho zmieru;

b)

po tom, ako veriteľ dosiahol v členskom štáte vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorými sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil veriteľovu pohľadávku.

a)

názov a adresu súdu, na ktorý sa návrh podáva;

b)

údaje o veriteľovi: meno a kontaktné údaje a v prípade potreby meno a kontaktné údaje zástupcu veriteľa a:

c)

údaje o dlžníkovi: meno a kontaktné údaje a v prípade potreby meno a kontaktné údaje zástupcu dlžníka a v prípade, že sú k dispozícii:

d)

číslo umožňujúce identifikáciu banky, napríklad IBAN alebo BIC a/alebo názov a adresu banky, v ktorej má dlžník jeden alebo viacero účtov, ktoré sa majú zablokovať;

e)

v prípade, že sú k dispozícii, číslo účtu alebo účtov, ktoré sa majú zablokovať, a v takomto prípade údaj o tom, či majú byť zablokované aj akékoľvek ďalšie účty, ktoré má dlžník v tej istej banke;

f)

v prípade, že nemožno poskytnúť žiadnu z informácií uvedených v písmene d), vyhlásenie, že sa žiada o získanie informácií o účte podľa článku 14, ak je takáto žiadosť možná, a dôvody, pre ktoré sa veriteľ domnieva, že dlžník má jeden alebo viacero účtov v banke v konkrétnom členskom štáte;

g)

sumu, pre ktorú sa žiada o príkaz na zablokovanie:

h)

v prípade, že veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny:

i)

v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, vyhlásenie, že rozsudku, súdnemu zmieru ani verejnej listine sa ešte nevyhovelo, alebo v prípade, že sa im vyhovelo sčasti, rozsah, v akom sa im nevyhovelo;

j)

opis všetkých relevantných okolností odôvodňujúcich vydanie príkazu na zablokovanie, ako sa požaduje v článku 7 ods. 1;

k)

prípadne dôvody, pre ktoré sa veriteľ domnieva, že by mal byť oslobodený od povinnosti poskytnúť zábezpeku podľa článku 12;

l)

zoznam dôkazov predložených veriteľom;

m)

vyhlásenie podľa článku 16 o tom, či veriteľ podal návrh na vydanie rovnocenného vnútroštátneho príkazu na iné súdy alebo orgány, alebo či už bol takýto príkaz vydaný alebo zamietnutý, a v prípade, že bol vydaný, rozsah, v akom sa vykonal;

n)

voliteľné uvedenie čísla bankového účtu veriteľa na účely dobrovoľného zaplatenia pohľadávky dlžníkom;

o)

vyhlásenie, že informácie, ktoré veriteľ uviedol v návrhu, sú podľa jeho najlepšieho vedomia pravdivé a úplné a že si je vedomý toho, že akékoľvek úmyselné uvedenie nepravdivých alebo neúplných skutočností môže mať právne dôsledky podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa návrh podal, alebo môže viesť k vzniku zodpovednosti podľa článku 13.

a)

momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde za predpokladu, že veriteľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti dlžníkovi, alebo

b)

ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že veriteľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd.

a)

ak sa príkaz zrušil z dôvodu, že veriteľ nezačal konanie vo veci samej s výnimkou prípadov, keď ho nezačal v dôsledku uhradenia pohľadávky dlžníkom alebo inej formy vyrovnania medzi účastníkmi;

b)

ak veriteľ nepožiadal o uvoľnenie sumy presahujúcej sumu, ktorá sa mala zablokovať, ako sa stanovuje v článku 27;

c)

ak sa následne zistí, že vydanie príkazu nebolo opodstatnené alebo bolo opodstatnené len v nižšej výške, a to v dôsledku nesplnenia povinností veriteľom podľa článku 16; alebo

d)

ak sa príkaz zrušil alebo jeho výkon ukončil z dôvodu, že si veriteľ nesplnil svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o doručovanie alebo preklad dokumentov alebo pokiaľ ide o napravenie nedostatku doručenia alebo prekladu.

a)

v ktorom má dlžník obvyklý pobyt v zmysle článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 (13) alebo ak to tak nie je,

b)

ktorý má najužšiu väzbu s vecou.

a)

povinnosť všetkých bánk na jeho území na žiadosť informačného orgánu oznámiť, či u nich má dlžník vedený účet;

b)

prístup informačného orgánu k relevantným informáciám, ak tieto informácie v registroch alebo iným spôsobom uchovávajú orgány verejnej moci alebo správy;

c)

možnosť jeho súdov uložiť dlžníkovi povinnosť oznámiť, v ktorej banke alebo v ktorých bankách na území daného členského štátu má jeden alebo viacero účtov, pričom spolu s touto povinnosťou súd vydá príkaz in personam, ktorým sa dlžníkovi zakáže vyberať alebo prevádzať finančné prostriedky, ktoré sú vedené na jeho účte alebo účtoch, do výšky, na ktorú sa vzťahuje príkaz na zablokovanie, alebo

d)

akékoľvek iné spôsoby, ktoré sú na účely získania relevantných informácií účinné a efektívne za predpokladu, že nie sú nákladovo neprimerané ani časovo náročné.

a)

časti A, ktorá obsahuje informácie uvedené v odseku 2, ktoré sa poskytnú banke, veriteľovi a dlžníkovi, a

b)

časti B, ktorá obsahuje informácie uvedené v odseku 3, ktoré sa popri informáciách podľa odseku 2 poskytnú veriteľovi a dlžníkovi.

a)

názov a adresu súdu a spisové číslo veci;

b)

údaje o veriteľovi podľa článku 8 ods. 2 písm. b);

c)

údaje o dlžníkovi podľa článku 8 ods. 2 písm. c);

d)

názov a adresu banky, ktorej sa príkaz týka;

e)

v prípade, že veriteľ uviedol v návrhu číslo účtu dlžníka, číslo účtu alebo účtov, ktoré majú byť zablokované, a prípadne údaj o tom, či majú byť zablokované aj akékoľvek ďalšie účty, ktoré má dlžník vedené v tej istej banke;

f)

ak je to potrebné, údaj o tom, že číslo akéhokoľvek účtu, ktorý sa má zablokovať, sa získalo na základe žiadosti podľa článku 14 a že banka má v prípade, že je to podľa článku 24 ods. 4 druhého pododseku potrebné, získať príslušné číslo alebo čísla od informačného orgánu členského štátu výkonu;

g)

suma, ktorá sa má príkazom zablokovať;

h)

pokyn banke na vykonanie príkazu v súlade s článkom 24;

i)

dátum vydania príkazu;

j)

ak veriteľ v návrhu uviedol účet podľa článku 8 ods. 2 písm. n), povolenie pre banku, aby podľa článku 24 ods. 3 – ak o to dlžník požiada a ak to umožňuje právny poriadok členského štátu výkonu – uvoľnila a previedla finančné prostriedky do výšky uvedenej v príkaze zo zablokovaného účtu na účet, ktorý veriteľ uviedol v návrhu;

k)

informácie o tom, kde možno nájsť elektronickú verziu tlačiva, ktoré sa má použiť na vyhlásenie podľa článku 25.

a)

opis predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na základe ktorých súd vydal príkaz;

b)

výšku prípadnej zábezpeky poskytnutej veriteľom;

c)

ak je to potrebné, lehotu na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej a na preukázanie podania návrhu na začatia konania vydávajúcemu súdu;

d)

ak je to potrebné, informáciu o tom, ktoré písomnosti sa musia preložiť podľa článku 49 ods. 1 druhej vety,

e)

ak je to potrebné, údaj o tom, že veriteľ je povinný podať návrh na výkon príkazu, a následne, ak je to potrebné, údaj o tom, že veriteľ je povinný zaslať ho príslušnému orgánu členského štátu výkonu podľa článku 23 ods. 3 a iniciovať doručenie dlžníkovi podľa článku 28 ods. 2, 3 a 4, a

f)

poučenie dlžníka o dostupných opravných prostriedkoch.

a)

do zrušenia príkazu;

b)

do ukončenia výkonu príkazu alebo

c)

do nadobudnutia právoplatnosti opatrenia na výkon rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny získanej veriteľom v súvislosti s pohľadávkou, ktorej uspokojenie sa malo príkazom na zablokovanie zabezpečiť vo vzťahu k finančným prostriedkom zablokovaným príkazom.

a)

tým, že zabezpečí, aby sa táto suma nepreviedla ani nevybrala z účtu alebo účtov uvedených v príkaze alebo identifikovaných podľa odseku 4, alebo

b)

ak je tak ustanovené vo vnútroštátnom právnom poriadku, tým, že túto sumu prevedie na účet určený na účely zablokovania.

a)

takéto povolenie pre banku je výslovne uvedené v príkaze v súlade s článkom 19 ods. 2 písm. j);

b)

právny poriadok členského štátu výkonu umožňuje takéto uvoľnenie a prevod a

c)

nie je to v rozpore s konkurujúcimi príkazmi týkajúcimi sa dotknutého účtu.

a)

v prípade, že v súlade s článkom 19 ods. 2 písm. f) je v príkaze uvedené, že číslo alebo čísla účtu alebo účtov, ktoré sa majú zablokovať, sa získali na základe žiadosti podľa článku 14, získa uvedené číslo alebo uvedené čísla od informačného orgánu členského štátu výkonu, a

b)

vo všetkých ostatných prípadoch príkaz nevykoná.

a)

sporiace účty výlučne na meno dlžníka;

b)

bežné účty výlučne na meno dlžníka;

c)

spoločné sporiace účty s výhradou článku 30;

d)

spoločné bežné účty s výhradou článku 30.

a)

ak sa príkaz vzťahuje na niekoľko účtov v tom istom členskom štáte alebo v rôznych členských štátoch alebo

b)

ak sa príkaz vydal po vykonaní jedného alebo viacerých vnútroštátnych príkazov proti tomu istému dlžníkovi, pričom sa týmto príkazom má zabezpečiť tá istá pohľadávka.

a)

príkaz na zablokovanie na častiach A a B tlačiva uvedeného v článku 19 ods. 2 a 3;

b)

návrh na vydanie príkazu na zablokovanie, ktorý veriteľ podal súdu;

c)

kópie všetkých písomností, ktoré veriteľ predložil súdu s cieľom získať príkaz.

a)

podmienky alebo požiadavky stanovené v tomto nariadení neboli splnené;

b)

príkaz, vyhlásenie podľa článku 25 a/alebo iné písomnosti uvedené v článku 28 ods. 5 sa nedoručili dlžníkovi do 14 dní od zablokovania jeho účtu alebo účtov;

c)

písomnosti, ktoré sa dlžníkovi doručili v súlade s článkom 28, nespĺňajú jazykové požiadavky podľa článku 49 ods. 1;

d)

zablokované finančné prostriedky, ktoré presahujú sumu podľa príkazu, sa neuvoľnili v súlade s článkom 27;

e)

pohľadávka, ktorej vymoženie sa veriteľ usiloval zabezpečiť prostredníctvom príkazu, bola úplne alebo čiastočne uhradená;

f)

rozsudkom vo veci samej sa nevyhovelo návrhu týkajúcemu sa pohľadávky, ktorej vymoženie sa veriteľ usiloval prostredníctvom príkazu zabezpečiť, alebo

g)

rozsudok vo veci samej alebo súdny zmier alebo verejná listina, o ktorých výkon sa veriteľ usiloval prostredníctvom príkazu zabezpečiť, boli zrušené, prípadne vyhlásené za neplatné.

a)

ak veriteľ požiada orgán zodpovedný za doručovanie podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu o doručenie písomností dlžníkovi alebo

b)

ak dlžník v opravnom prostriedku uviedol, že súhlasí s prevzatím písomností na súde členského štátu pôvodu, a v prípade, že veriteľ bol povinný poskytnúť preklady, ak veriteľ zašle tomuto súdu všetky preklady požadované podľa článku 49 ods. 1.

a)

sa obmedzí z dôvodu, že určité sumy vedené na účte by sa mali v súlade s článkom 31 ods. 3 vylúčiť zo zaistenia alebo že takéto sumy sú vylúčené zo zaistenia a neboli zohľadnené alebo neboli správne zohľadnené pri výkone príkazu podľa článku 31 ods. 2, alebo

b)

sa ukončí z dôvodu, že:

a)

súd, ktorý vydal príkaz na zablokovanie, môže nariadiť uvoľnenie zablokovaných finančných prostriedkov, ak dlžník poskytne tomuto súdu zábezpeku vo výške sumy uvedenej v príkaze alebo alternatívnu záruku vo forme prijateľnej podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa súd nachádza, v hodnote, ktorá zodpovedá aspoň uvedenej sume;

b)

príslušný súd alebo v prípade, že sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom právnom poriadku, príslušný orgán výkonu členského štátu výkonu môže zastaviť výkon príkazu na zablokovanie v členskom štáte výkonu, ak dlžník poskytne tomuto súdu alebo orgánu zábezpeku sumy zablokovanej v tomto členskom štáte alebo alternatívnu záruku vo forme prípustnej podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa súd nachádza, v hodnote, ktorá zodpovedá aspoň uvedenej sume.

a)

ktorým sa napáda príkaz na zablokovanie, majú súdy členského štátu pôvodu, a

b)

ktorým sa napáda výkon príkazu na zablokovanie v členskom štáte výkonu, majú súdy členského štátu výkonu alebo – ak sa tak ustanovuje v jeho vnútroštátnom právnom poriadku – príslušný orgán výkonu.

a)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 (14) s výnimkou prípadov ustanovených v článku 10 ods. 2, článku 14 ods. 3 a 6, článku 17 ods. 5, článku 23 ods. 3 a 6, článku 25 ods. 2 a 3, článku 28 ods. 1, 3, 5 a 6, článku 29, článku 33 ods. 3, článku 36 ods. 2 a 4 a článku 49 ods. 1 tohto nariadenia;

b)

nariadenie (EÚ) č. 1215/2012;

c)

nariadenie (ES) č. 1346/2000;

d)

smernica 95/46/ES okrem prípadov ustanovených v článku 14 ods. 8 a článku 47 tohto nariadenia;

e)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1206/2001 (15);

f)

nariadenie (ES) č. 864/2007 s výnimkou ustanovení článku 13 ods. 4 tohto nariadenia.

a)

súdy určené za príslušné vydať príkaz na zablokovanie (článok 6 ods. 4);

b)

orgán určený za príslušný získať informácie o účtoch (článok 14);

c)

spôsoby získavania informácií o účtoch dostupné v rámci ich vnútroštátneho právneho poriadku (článok 14 ods. 5);

d)

súdy, na ktoré sa má podať odvolanie (článok 21);

e)

orgány alebo orgány určené za príslušné na prijímanie, zasielanie a doručovanie príkazu na zablokovanie a iných písomností podľa tohto nariadenia (článok 4 bod 14);

f)

orgán príslušný vykonať príkaz na zablokovanie v súlade s kapitolou 3;

g)

rozsah, v akom možno zablokovať spoločné a držiteľské účty podľa ich vnútroštátneho právneho poriadku (článok 30);

h)

normy vzťahujúce sa na sumy vylúčené zo zaistenia podľa vnútroštátneho právneho poriadku (článok 31);

i)

či sú banky podľa ich vnútroštátneho právneho poriadku oprávnené účtovať poplatky za vykonávanie rovnocenných vnútroštátnych príkazov alebo za poskytovanie informácií o účtoch, a ak áno, ktorý účastník je povinný predbežne a v konečnom dôsledku tieto poplatky platiť (článok 43);

j)

sadzobník poplatkov alebo iný súbor noriem, ktorým sa určujú príslušné poplatky, ktoré si účtuje orgán alebo iný subjekt, ktorý sa podieľa na vybavovaní alebo výkone príkazu na zablokovanie (článok 44);

k)

či sa rovnocenným vnútroštátnym príkazom podľa vnútroštátneho právneho poriadku prideľuje nejaké poradie (článok 32);

l)

súdy, prípadne orgán výkonu príslušný vo veci opravných prostriedkov (článok 33 ods. 1, článok 34 ods. 1 alebo 2);

m)

súdy, na ktoré sa má podať odvolanie, prípadná lehota na podanie takéhoto odvolania podľa vnútroštátneho právneho poriadku a udalosť, od ktorej začína plynúť uvedená lehota (článok 37);

n)

uvedenie súdnych poplatkov (článok 42) a

o)

jazyky prijateľné pre preklady písomností (článok 49 ods. 2).

a)

by sa do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mali zahrnúť finančné nástroje a či

b)

by sumy pripísané na účet dlžníka po vykonaní príkazu na zablokovanie mali podliehať zablokovaniu na základe príkazu.

a)

o počte návrhov na vydanie príkazu na zablokovanie a o počte prípadov, v ktorých sa príkaz vydal;

b)

o počte podaní opravného prostriedku podľa článkov 33 a 34, a pokiaľ je to možné, o počte prípadov, v ktorých sa opravnému prostriedku vyhovelo, a

c)

o počte odvolaní podaných podľa článku 37, a pokiaľ je to možné, o počte prípadov, v ktorých bolo takéto odvolanie úspešné.

27.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/93

(1)

Cieľom politiky Únie v oblasti vonkajších hraníc Únie je zabezpečiť účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc, a to aj prostredníctvom hraničného dozoru, a zároveň prispieť k zabezpečeniu ochrany a záchrany ľudských životov. Cieľom hraničného dozoru je zabrániť neoprávnenému prekračovaniu hraníc, čeliť cezhraničnej kriminalite a zadržiavať osoby, ktoré prekračujú hranicu neregulárnym spôsobom, alebo prijímať proti týmto osobám iné opatrenia. Hraničný dozor by mal účinne zabraňovať osobám v tom, aby sa vyhýbali kontrolám na hraničných priechodoch, a odrádzať ich od takéhoto konania. Na tento účel sa hraničný dozor neobmedzuje len na odhaľovanie pokusov o prekročenie vonkajších hraníc nedovoleným spôsobom, ale zahŕňa rovnako aj opatrenia ako zaistenie plavidiel podozrivých zo snahy o vstup do Únie bez toho, aby sa podrobili hraničnej kontrole, ďalej opatrenia určené na riešenie situácií, ako sú pátracie a záchranné akcie, ktoré môže byť potrebné realizovať počas operácie hraničného dozoru na mori, alebo opatrenia na zaistenie úspechu takýchto operácií.

(2)

Politiky Únie v oblasti riadenia hraníc, azylu a prisťahovalectva a ich vykonávanie by sa mali spravovať zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi podľa článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Právne akty Únie prijaté v rámci týchto politík obsahujú vždy, keď je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady a na podporu rozdelenia zaťaženia, okrem iného aj prostredníctvom presunu osôb pod medzinárodnou ochranou na dobrovoľnej báze.

(3)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal obmedziť na operácie hraničného dozoru vykonávané členskými štátmi na ich vonkajších morských hraniciach v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „agentúra“), zriadenou nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (2). Vyšetrovacie a represívne opatrenia sa riadia vnútroštátnymi trestnoprávnymi predpismi a existujúcimi nástrojmi vzájomnej právnej pomoci v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach v Únii.

(4)

Agentúra je zodpovedná za koordináciu operačnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hraníc, a to aj pokiaľ ide o hraničný dozor. Agentúra má takisto za úlohu pomáhať členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú pomoc na vonkajších hraniciach, pričom zohľadní skutočnosť, že medzi tieto situácie môžu patriť aj prípady humanitárnej núdze a záchranné akcie na mori. Pokiaľ ide o činnosti hraničného dozoru, ktoré vykonávajú námorné, pozemné a letecké jednotky jedného členského štátu na morských hraniciach iného členského štátu alebo na šírom mori v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou, je potrebné zaviesť osobitné pravidlá na ďalšie posilnenie takejto spolupráce.

(5)

Na predchádzanie neoprávnenému prekračovaniu hraníc, potláčanie cezhraničnej trestnej činnosti a zabránenie stratám na životoch na mori je nevyhnutná spolupráca so susediacimi tretími krajinami. Podľa nariadenia (ES) č. 2007/2004 a pokiaľ je zaistené úplné dodržiavanie základných práv migrantov, môže agentúra spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín, najmä pokiaľ ide o analýzu rizík a odbornú prípravu, pričom by mala uľahčovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami. V prípade, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území alebo v pobrežných vodách uvedených krajín by členské štáty a agentúra mali dodržiavať normy a pravidlá, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s normami a pravidlami, ktoré ustanovuje právo Únie.

(6)

Európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) vytvorený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 (3) má za cieľ posilniť výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a s agentúrou. Tým sa – aj s podporou agentúry – má zaistiť značné zlepšenie prehľadu o situácii a reakčnej schopnosti členských štátov na účely odhaľovania nelegálnej imigrácie, jej predchádzania a boja proti nej, ako aj na účely boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečeniu ochrany a záchrany životov migrantov na ich vonkajších hraniciach. Agentúra by pri koordinácii operácií hraničného dozoru mala členským štátom v súlade s uvedeným nariadením poskytovať informácie a analýzy týkajúce sa uvedených operácií.

(7)

Týmto nariadením sa nahrádza rozhodnutie Rady 2010/252/EÚ (4), ktoré zrušil Súdny dvor Európskej únie („Súdny dvor“) rozsudkom z 5. septembra 2012 vo veci C-355/10. Súdny dvor v tomto rozsudku zachoval účinky rozhodnutia 2010/252/EÚ až do nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Preto účinky uvedeného rozhodnutia zaniknú dňom, keď nadobudne účinnosť toto nariadenie.

(8)

Počas operácií hraničného dozoru na mori by si členské štáty mali plniť svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a iných príslušných medzinárodných nástrojov.

(9)

Agentúra by mala pri vykonávaní svojich úloh v rámci koordinácie operácií hraničného dozoru na mori v plnom rozsahu dodržiavať príslušné právo Únie, vrátane Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a príslušné medzinárodné právo, najmä to, ktoré je uvedené v odôvodnení 8.

(10)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (5) a so všeobecnými zásadami práva Únie by akékoľvek opatrenie prijaté v priebehu operácie hraničného dozoru malo byť primerané sledovaným cieľom, nediskriminačné a pri jeho vykonávaní by sa mala plne rešpektovať ľudská dôstojnosť, základné práva a práva utečencov a žiadateľov o azyl a dodržiavať zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia. Pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu podané na území členských štátov vrátane ich hraníc, pobrežných vôd alebo tranzitných zón, členské štáty a agentúra sú viazané ustanoveniami acquis v oblasti azylu, predovšetkým ustanoveniami smernice Rady a Európskeho parlamentu 2013/32/EÚ (6).

(11)

Uplatňovaním tohto nariadenia by nemala byť dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (7), najmä pokiaľ ide o pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi.

(12)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mala v plnom rozsahu dodržiavať zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia v súlade s jej vymedzením v charte a s jej výkladom v judikatúre Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa tejto zásady by sa žiadna osoba nemala vylodiť, nútiť k vstupu do krajiny alebo dopraviť, či inak odovzdať orgánom krajiny, v ktorej okrem iného existuje závažné riziko, že bude vystavená trestu smrti, mučeniu, perzekúcii alebo inému neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, alebo v ktorej by boli život alebo sloboda tejto osoby ohrozené z dôvodu jej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo v dôsledku jej politického presvedčenia, alebo v ktorej existuje závažné riziko, že z nej bude vyhostená, odsunutá alebo vydaná do inej krajiny v rozpore so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

(13)

Možná existencia dojednania medzi členským štátom a treťou krajinou neoslobodzuje členské štáty od ich povinností v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ak majú alebo by mali mať vedomosť o tom, že systémové chyby vyskytujúce sa v azylovom konaní a podmienkach prijímania žiadateľov o azyl v takejto tretej krajine predstavujú závažné dôvody pre domnienku, že žiadateľom o azyl by tu hrozilo vážne riziko, že budú vystavení neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo majú či by mali mať vedomosť o tom, že uvedená tretia krajina používa postupy, ktoré sú v rozpore so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

(14)

Počas operácie hraničného dozoru na mori môže nastať situácia, keď bude nutné poskytnúť pomoc osobám v núdzi. V súlade s medzinárodným právom musí každý štát od veliteľa plavidla plaviaceho sa pod jeho vlajkou vyžadovať, aby bezodkladne poskytol pomoc každej osobe nájdenej na mori, ktorá je v ohrození života, a aby sa s čo najväčšou rýchlosťou vydal zachrániť osoby v núdzi, pokiaľ tak môže urobiť bez vážneho ohrozenia plavidla, posádky alebo pasažierov. Takáto pomoc by sa mala poskytnúť bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo status osôb, ktorým má byť poskytnutá, alebo na okolnosti nájdenia týchto osôb. Voči kapitánovi a posádke by sa nemali vznášať trestné sankcie len z dôvodu, že na mori zachránili osoby v núdzi a dopravili ich na bezpečné miesto.

(15)

Povinnosť poskytnúť pomoc osobám v núdzi by mali plniť členské štáty v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami medzinárodných nástrojov, ktoré upravujú pátracie a záchranné situácie, a v súlade s požiadavkami na dodržiavanie základných práv. Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na povinnosti pátracích a záchranných orgánov, vrátane zodpovednosti za zabezpečenie realizácie koordinácie a spolupráce tak, aby zachránené osoby mohli byť dopravené na bezpečné miesto.

(16)

Ak je súčasťou operačnej oblasti operácie na mori aj pátracia a záchranná oblasť tretej krajiny, pri plánovaní operácie na mori by sa mala vyvinúť snaha o zriadenie komunikačných kanálov s pátracími a záchrannými orgánmi tretej krajiny, s cieľom zabezpečiť reakcieschopnosť uvedených orgánov na prípady pátrania a záchrany, ktoré vzniknú v rámci ich pátracej a záchrannej oblasti.

(17)

Podľa nariadenia (ES) č. 2007/2004 sa operácie hraničného dozoru koordinované agentúrou vykonávajú v súlade s operačným plánom. Pokiaľ ide o operácie na mori, operačný plán by mal zahŕňať osobitné informácie o uplatňovaní príslušnej jurisdikcie a právnych predpisov v zemepisnej oblasti, v ktorej sa vykonáva spoločná operácia alebo sa realizuje pilotný projekt alebo rýchly zásah, vrátane odkazov na právo Únie a medzinárodné právo v oblasti zaistenia, záchranných operácií na mori a vyloďovania. Operačný plán by sa mal vypracovať v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, ktorými sa upravujú otázky zaistenia, záchranných operácií na mori a vyloďovania v kontexte operácií hraničného dozoru na mori koordinovaných agentúrou a s ohľadom na osobitné okolnosti dotknutej operácie. V operačnom pláne by sa mali uviesť postupy, ktorými sa zabezpečí identifikácia osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, obetí obchodovania s ľuďmi, maloletých bez sprievodu a iných zraniteľných osôb a poskytnutie vhodnej pomoci týmto osobám, vrátane prístupu k medzinárodnej ochrane.

(18)

Prax podľa nariadenia (ES) č. 2007/2004 je, že sa pre každú operáciu na mori vytvorí koordinačná štruktúra v rámci hostiteľského členského štátu zložená z príslušníkov z hostiteľského členského štátu, prizvaných príslušníkov a zástupcov agentúry vrátane koordinátora z agentúry. Táto koordinačná štruktúra, ktorá sa zvyčajne nazýva medzinárodným koordinačným centrom, by sa mala používať ako komunikačný kanál medzi príslušníkmi zúčastňujúcimi sa operácie na mori a dotknutými orgánmi.

(19)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané v článkoch 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a charte, a to najmä právo na ľudskú dôstojnosť, právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, zákaz obchodovania s ľuďmi, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo na azyl a ochranu proti odsunu alebo vyhosteniu, zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia a zákazu diskriminácie, právo na účinný prostriedok nápravy a práva dieťaťa. Členské štáty a agentúra by toto nariadenie mali uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(20)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prijať osobitné pravidlá v oblasti dozoru nad morskými hranicami vykonávaného pohraničnou strážou, ktorý koordinuje agentúra, nie je možné vzhľadom na rozdielne právne predpisy a postupy uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov nadnárodného charakteru operácií ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude implementovať do svojho vnútroštátneho práva.

(22)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9).

(23)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (11).

(24)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (13).

(25)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (14); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(26)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (15); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(1)

„agentúra“ je Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004;

(2)

„operácia na mori“ je spoločná operácia, pilotný projekt alebo rýchly zásah, ktoré vykonávajú členské štáty na účely dozoru nad ich vonkajšími morskými hranicami a ktoré koordinuje agentúra;

(3)

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa vykonáva operácia na mori alebo z ktorého sa takáto operácia začína;

(4)

„zúčastnený členský štát“ je členský štát, ktorý sa zúčastňuje na operácii na mori tak, že poskytuje technické vybavenie, príslušníkov pohraničnej stráže nasadených v rámci tímov európskej pohraničnej stráže alebo iný príslušný personál, nie je však hostiteľským členským štátom;

(5)

„zúčastnená jednotka“ je námorná, pozemná alebo letecká jednotka, za ktorú zodpovedá hostiteľský členský štát alebo zúčastnený členský štát a ktorá sa zúčastňuje na operácii na mori;

(6)

„medzinárodné koordinačné centrum“ je koordinačná štruktúra vytvorená v rámci hostiteľského členského štátu na účely koordinácie operácie na mori;

(7)

„národné koordinačné centrum“ je národné koordinačné centrum vytvorené na účely Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur) v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013;