ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 173

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 57
12. júna 2014


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 597/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 812/2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb

62

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 598/2014 zo 16. apríla 2014 o pravidlách a postupoch zavádzania prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom na letiskách Únie v rámci vyváženého prístupu, ktorým sa zrušuje smernica 2002/30/ES

65

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 599/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

79

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 ( 1 )

84

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov ( 1 )

149

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu)

179

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( 1 )

190

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ ( 1 )

349

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 596/2014

zo 16. apríla 2014

o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Skutočný vnútorný trh pre finančné služby je rozhodujúci pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Únii.

(2)

Integrovaný, účinný a transparentný finančný trh si vyžaduje integritu trhu. Hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Zneužívanie trhu poškodzuje integritu finančných trhov a dôveru verejnosti v cenné papiere a deriváty.

(3)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES (4) sa doplnil a aktualizoval právny rámec Únie na ochranu integrity trhu. Avšak vzhľadom na legislatívny, trhový a technologický vývoj od nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice, ktorý viedol k významným zmenám finančného prostredia, by sa uvedená smernica teraz mala nahradiť. Nový legislatívny nástroj je takisto potrebný na zabezpečenie jednotných pravidiel a jasnosti základných pojmov a jednotného súboru pravidiel v súlade so závermi správy z 25. februára 2009, ktorú vypracovala skupina na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, na čele ktorej bol Jacques de Larosière (ďalej len „skupina de Larosièra“).

(4)

Je potrebné vytvoriť jednotnejší a silnejší rámec s cieľom zachovať integritu trhu, zabrániť prípadnej regulačnej arbitráži, zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti pri pokusoch o manipuláciu a zabezpečiť väčšiu právnu istotu a menšiu regulačnú zložitosť pre účastníkov trhu. Cieľom tohto nariadenia je rozhodujúcim spôsobom prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, a preto by sa malo zakladať na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(5)

S cieľom odstrániť zostávajúce prekážky obchodovania a výrazné narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a zabrániť vzniku akýchkoľvek ďalších prekážok obchodovania a výrazných narušení hospodárskej súťaže, je potrebné prijať nariadenie, ktorým sa vytvorí jednotnejší výklad rámca Únie týkajúceho sa zneužívania trhu, ktorý jasnejšie vymedzí pravidlá uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Sformulovanie požiadaviek týkajúcich sa zneužívania trhu vo forme nariadenia zabezpečí, že tieto požiadavky budú priamo uplatniteľné. To by malo zabezpečiť jednotné podmienky tým, že sa zabráni rozdielnosti vnútroštátnych požiadaviek v dôsledku transpozície smernice. Toto nariadenie bude požadovať, aby sa všetky osoby riadili rovnakými pravidlami v celej Únii. Nariadenie takisto zníži zložitosť predpisov a náklady spoločností na ich dodržiavanie, najmä v prípade spoločností pôsobiacich na cezhraničnej úrovni, a prispeje k odstráneniu narušení hospodárskej súťaže.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 25. júna 2008 o iniciatíve Small Business Act pre Európu vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby navrhli pravidlá s cieľom znížiť administratívnu záťaž, prispôsobiť právne predpisy potrebám emitentov na rastových trhoch malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a uľahčiť prístup týchto emitentov k financiám. Mnohé ustanovenia smernice 2003/6/ES kladú administratívnu záťaž na emitentov, najmä tých, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastových trhoch MSP, pričom táto záťaž by sa mala obmedziť.

(7)

Zneužívanie trhu je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a na účely tohto nariadenia by sa mal chápať tak, že pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného zverejňovania dôverných informácií a manipulácie s trhom. Takéto konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie všetkých hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch.

(8)

Rozsah pôsobnosti smernice 2003/6/ES sa zameriaval na finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo pre ktoré sa podala žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto trhu. Avšak v posledných rokoch sa s finančnými nástrojmi čoraz viac obchodovalo v rámci multilaterálnych obchodných systémov (MTF). Existujú aj finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje len v rámci iných druhov organizovaných obchodných systémov (OTF) alebo sa s nimi obchoduje len mimo burzy (OTC). Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal preto zahrnúť akýkoľvek finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na regulovanom trhu, MTF alebo OTF, a akékoľvek iné správanie alebo konanie, ktoré môže mať vplyv na takýto finančný nástroj bez ohľadu na to, či sa udeje na obchodnom mieste. V prípade určitých druhov MTF, ktoré tak ako regulované trhy pomáhajú spoločnostiam získať kapitálové financovanie, sa zákaz zneužitia trhu rovnako uplatňuje aj vtedy, ak sa podala žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto trhu. Preto by mali do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patriť aj finančné nástroje, v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie v rámci MTF. To by malo zlepšiť ochranu investorov, zachovať integritu trhov a zabezpečiť, aby sa jasne zakázalo zneužívanie trhu v prípade týchto nástrojov.

(9)

Na účely transparentnosti by mali organizátori regulovaných trhov, MTF alebo OTF bezodkladne oznamovať svojmu príslušnému orgánu podrobnosti o finančných nástrojoch, ktoré prijali na obchodovanie, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie alebo s ktorými sa obchodovalo na ich obchodnom mieste. Druhé oznámenie by sa malo zasielať, keď nástroj prestane byť prijatý na obchodovanie. Takéto povinnosti by sa mali vzťahovať aj na finančné nástroje, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na ich obchodnom mieste, a finančné nástroje, ktoré boli prijaté na obchodovanie pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Oznámenia by mali by mali príslušné orgány predkladať orgánu Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a orgán ESMA by mal uverejňovať zoznam všetkých oznámených finančných nástrojov. Toto nariadenie sa vzťahuje na finančné nástroje bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú uvedené v zozname uverejňovanom orgánom ESMA.

(10)

Je možné, že určité finančné nástroje, s ktorými sa neobchoduje na obchodnom mieste, sa využijú na zneužitie trhu. To zahŕňa finančné nástroje, ktorých cena alebo hodnota závisí od finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste, alebo má na ne vplyv, alebo obchodovanie s ktorými má vplyv na cenu alebo hodnotu iných finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste. Príklady, kedy sa takéto nástroje môžu využiť na zneužitie trhu, zahŕňajú dôverné informácie týkajúce sa akcie alebo dlhopisu, ktoré môžu byť použité na nákup derivátu danej akcie alebo dlhopisu, alebo indexu, ktorého hodnota závisí od danej akcie alebo dlhopisu. Keď je finančný nástroj použitý ako referenčná cena, OTC derivát sa môže použiť na získanie prospechu zo zmanipulovaných cien alebo na manipuláciu ceny finančného nástroja, s ktorým sa obchoduje na danom obchodnom mieste. Ďalším príkladom je plánovaná emisia novej tranže cenných papierov, ktoré inak nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ale obchodovanie s týmito nástrojmi by mohlo mať vplyv na ceny alebo hodnoty existujúcich kótovaných cenných papierov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na situáciu, keď cena alebo hodnota nástroja, s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste, závisí od nástroja, s ktorým sa obchoduje mimoburzovo (OTC). Rovnaká zásada by sa mala vzťahovať na spotové zmluvy týkajúce sa komodít, ktorých cena je založená na cene derivátu, a na nákup spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, ku ktorým sa vzťahujú iné finančné nástroje.

(11)

Obchodovanie s cennými papiermi alebo pridruženými nástrojmi v záujme stabilizácie cenných papierov alebo obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu môžu byť legitímne z ekonomických dôvodov, a preto by sa za určitých okolností mali vyňať zo zákazov týkajúcich sa zneužívania trhu za predpokladu, že sa tieto opatrenia vykonajú v rámci potrebnej transparentnosti, t. j. zverejnia sa relevantné informácie týkajúce sa stabilizácie alebo programu spätného výkupu.

(12)

Obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu a stabilizácia finančného nástroja, ktoré by nemali prospech z výnimiek podľa tohto nariadenia, by sa samy osebe nemali považovať za činnosti, ktoré predstavujú zneužívanie trhu.

(13)

Členské štáty, členovia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ministerstvá a iné agentúry a účelovo zriadené subjekty jedného alebo viacerých členských štátov, a Únie a niektoré ďalšie verejné orgány alebo osoby konajúce v ich mene by sa nemali obmedzovať pri vykonávaní menovej a devízovej politiky alebo politiky v oblasti správy verejného dlhu, ak sa vykonávajú vo verejnom záujme a len v záujme vykonávania týchto politík. Rovnako by sa transakcie alebo pokyny či konanie uskutočňované Úniou, účelovo zriadeným subjektom jedného alebo viacerých členských štátov, Európskou investičnou bankou, Európskym nástrojom finančnej stability, Európskym mechanizmom pre stabilitu alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorú zriadili dva alebo viaceré členské štáty, nemali obmedzovať pri mobilizácii finančných prostriedkov a poskytovaní finančnej pomoci v prospech svojich členov. Takéto vyňatie z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia môže byť v súlade s týmto nariadením rozšírené na určité verejné orgány poverené správou verejného dlhu alebo zasahujúce do jeho správy a na centrálne banky tretích krajín. Zároveň by sa výnimky pre menovú politiku, devízovú politiku alebo politiku v oblasti správy verejného dlhu nemali vzťahovať na prípady, keď sa uvedené orgány podieľajú na transakciách, pokynoch alebo konaní, ktoré nie sú v záujme vykonávania týchto politík, alebo keď sa osoby, ktoré pracujú pre uvedené orgány, podieľajú na transakciách, pokynoch alebo konaní na vlastný účet.

(14)

Uvážliví investori vychádzajú pri svojich investičných rozhodnutiach z informácií, ktoré už majú k dispozícii, a to z informácií dostupných ex ante. Preto by sa otázka, či je pravdepodobné, že by uvážlivý investor pri investičnom rozhodnutí zobral do úvahy konkrétnu časť informácie, mala posudzovať na základe informácie dostupnej ex ante. Takéto posudzovanie má brať do úvahy očakávaný vplyv informácie vzhľadom na činnosť príslušného emitenta v jej celosti, spoľahlivosť zdroja informácií a akékoľvek iné trhové premenné, ktoré pravdepodobne za daných okolností ovplyvnia finančné nástroje, súvisiace spotové zmluvy týkajúce sa komodít alebo dražené produkty založené na emisných kvótach.

(15)

Informácia ex post sa môže použiť na overenie predpokladu, že informácia ex ante bola cenovo citlivá, ale nemala by sa použiť na konanie proti osobám, ktoré vyvodili logické závery z informácie ex ante, ktorú mali k dispozícii.

(16)

Keď sa dôverné informácie týkajú procesu, ku ktorému dochádza vo fázach, môže každá fáza procesu, ako aj celkový proces predstavovať dôvernú informáciu. Medzistupeň v zdĺhavom procese môže sám osebe predstavovať súbor okolností alebo udalosť, ktorá existuje, alebo pri ktorej existuje reálna perspektíva, že bude existovať alebo sa vyskytne, a to na základe celkového posúdenia faktorov existujúcich v príslušnom čase. Uvedený pojem by sa však nemal vykladať v tom zmysle, že veľkosť vplyvu uvedeného súboru okolností alebo udalosti na ceny dotknutých finančných nástrojov sa musí vziať do úvahy. Medzistupeň by sa mal považovať za dôvernú informáciu, ak sám osebe spĺňa kritériá dôvernej informácie ustanovené v tomto nariadení.

(17)

Informácia, ktorá sa vzťahuje k udalosti alebo súboru okolností, ktoré sú medzistupňom v zdĺhavom procese, sa môže týkať napríklad k stavu rokovaní o zmluve, predbežne dohodnutým podmienkam pri rokovaniach o zmluve, možnosti umiestnenia finančných nástrojov, podmienkam, za ktorých sa uvedú finančné nástroje na trh, predbežným podmienkam umiestnenia finančných nástrojov alebo úvahám o zaradení finančného nástroja do hlavného indexu alebo vypusteniu finančného nástroja z takéhoto indexu.

(18)

Právna istota pre účastníkov trhu by sa mala zvýšiť prostredníctvom užšieho vymedzenia dvoch z prvkov nevyhnutných pre vymedzenie dôvernej informácie, a to presnosti tejto informácie a významnosti jej možného účinku na ceny finančných nástrojov, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach. V prípade derivátov, ktoré sú veľkoobchodnými energetickými produktmi, by sa za dôverné informácie mali považovať predovšetkým informácie, ktorých zverejnenie sa požaduje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (5).

(19)

Toto nariadenie nemá za cieľ zakázať diskusie všeobecnej povahy týkajúce sa obchodného a trhového vývoja týkajúceho sa emitenta medzi akcionármi a vedením. Takéto vzťahy sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie trhov a nemali by byť týmto nariadením zakázané.

(20)

Spotové trhy a súvisiace trhy s derivátmi sú úzko prepojené a globálne a zneužívanie trhu sa môže uskutočniť na viacerých trhoch, ako aj cezhranične, čo môže viesť k závažným systémovým rizikám. Platí to pre obchodovanie s využitím dôverných informácií aj manipuláciu s trhom. Dôverné informácie zo spotového trhu môžu využiť predovšetkým osoby, ktoré obchodujú na finančnom trhu. Dôverná informácia vo vzťahu ku komoditnému derivátu by mala byť vymedzená ako informácia, ktorá spĺňa všeobecné vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k finančným trhom a ktorej zverejnenie sa vyžaduje v súlade so zákonnými alebo regulačnými ustanoveniami na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, trhovými pravidlami, zmluvami alebo zvyklosťami na príslušnom trhu s komoditnými derivátmi alebo spotovom trhu. Významným príkladom takýchto pravidiel je aj nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 pre trh s energiou a databáza pre ropu Spoločnej ropnej dátovej iniciatívy (JODI – Joint Organisations Database Initiative). Takáto informácia môže slúžiť ako základ pre rozhodnutia účastníkov trhu o uzavretí zmlúv o komoditných derivátoch alebo súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, a preto by mala predstavovať dôvernú informáciu, ktorej zverejnenie sa vyžaduje, ak je pravdepodobné, že bude mať významný vplyv na ceny takýchto derivátov alebo súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít.

Manipulatívne stratégie sa okrem toho môžu rozšíriť aj na spotové trhy a trhy s derivátmi. Obchodovanie s finančnými nástrojmi vrátane komoditných derivátov sa môže využiť na manipuláciu súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít a spotové zmluvy týkajúce sa komodít sa môžu použiť na manipuláciu so súvisiacimi finančnými nástrojmi. Zákaz manipulácie s trhom by mal zachytiť tieto vzájomné prepojenia. Nie je však vhodné ani možné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia na konanie, ktoré nezahŕňa finančné nástroje, napríklad na obchodovanie so spotovými zmluvami týkajúcimi sa komodít, ktoré ovplyvňujú len spotový trh. V konkrétnom prípade veľkoobchodných energetických produktov by príslušné orgány mali zohľadňovať osobitné vlastnosti vymedzení pojmov v nariadení (EÚ) č. 1227/2011, keď uplatňujú vymedzenia pojmov dôvernej informácie, obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom podľa tohto nariadenia na finančné nástroje súvisiace s veľkoobchodnými energetickými produktmi.

(21)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (6) sú Komisia, členské štáty a iné oficiálne určené orgány zodpovedné okrem iného za technické hľadisko vydávania emisných kvót, ich bezplatné prideľovanie oprávneným priemyselným odvetviam a novým účastníkom trhu a všeobecnejšie za rozvoj a vykonávanie rámca politiky Únie v oblasti zmeny klímy, ktorý predstavuje základ pre ponuku emisných kvót nákupcom spĺňajúcim podmienky systému Únie na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Pri výkone uvedených úloh môžu tieto verejné orgány okrem iného mať prístup k neverejným informáciám citlivým z hľadiska ceny a v zmysle smernice 2003/87/ES môžu byť nútené vykonávať určité trhové operácie týkajúce sa emisných kvót. V dôsledku zaradenia emisných kvót medzi finančné nástroje v rámci preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (7) budú uvedené nástroje takisto patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Keďže Komisia, členské štáty a iné oficiálne určené orgány musia byť naďalej schopné rozvíjať a vykonávať politiku Únie v oblasti klímy, mali by byť činnosti uvedených verejných orgánov, ak sú vykonávané vo verejnom záujme a vyslovene na účely vykonávania tejto politiky a v súvislosti s emisnými kvótami, vyňaté z uplatňovania tohto nariadenia. Takáto výnimka by nemala mať negatívny vplyv na celkovú transparentnosť trhu, keďže tieto verejné orgány majú zákonnú povinnosť konať takým spôsobom, ktorý zabezpečí riadne, spravodlivé a nediskriminačné zverejňovanie všetkých nových rozhodnutí, okolností a údajov citlivých z hľadiska ceny, ako aj riadny, spravodlivý a nediskriminačný prístup k nim. Smernica 2003/87/ES a vykonávacie opatrenia prijaté na jej základe okrem toho obsahujú opatrenia na ochranu spravodlivého a nediskriminačného zverejňovania osobitných informácií citlivých z hľadiska ceny, ktorými disponujú verejné orgány. Zároveň by sa výnimka pre verejné orgány konajúce v záujme vykonávania politiky Únie v oblasti zmeny klímy nemala vzťahovať na prípady, keď sa tieto verejné orgány podieľajú na činnosti alebo transakciách, ktoré nie sú v záujme vykonávania politiky Únie v oblasti zmeny klímy, alebo keď sa osoby, ktoré pracujú pre tieto orgány, podieľajú na takejto činnosti alebo transakciách na vlastný účet.

(22)

Podľa článku 43 ZFEÚ a v záujme vykonávania medzinárodných dohôd uzatvorených na základe ZFEÚ sú Komisia, členské štáty a iné oficiálne určené orgány okrem iného zodpovedné za vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky. Pri výkone týchto povinností uvedené verejné orgány vykonávajú činnosti a prijímajú opatrenia zamerané na riadenie poľnohospodárskych trhov a rybolovných oblastí, ktoré zahŕňajú verejné intervencie, ukladanie dodatočných alebo pozastavenie dovozných ciel. Vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, určité jeho ustanovenia, ktoré sa vzťahujú aj na spotové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré majú alebo by mohli mať vplyv na finančné nástroje, a na finančné nástroje, ktorých hodnota závisí od hodnoty spotových zmlúv týkajúcich sa komodít a ktoré majú alebo by mohli mať vplyv na spotové zmluvy týkajúce sa komodít, je potrebné zabezpečiť, aby činnosti Komisie, členských štátov a iných oficiálne určených orgánov na vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky neboli obmedzované. Keďže Komisia, členské štáty a iné oficiálne určené orgány musia byť naďalej schopné rozvíjať a vykonávať spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú rybársku politiku, mali by byť ich činnosti, ak sú vykonávané vo verejnom záujme a výlučne na účely vykonávania týchto politík, vyňaté z uplatňovania tohto nariadenia. Takáto výnimka by nemala mať negatívny vplyv na celkovú transparentnosť trhu, keďže tieto verejné orgány majú zákonnú povinnosť konať takým spôsobom, ktorý zabezpečí riadne, spravodlivé a nediskriminačné zverejňovanie všetkých nových rozhodnutí, okolností a údajov citlivých z hľadiska ceny, ako aj riadny, spravodlivý a nediskriminačný prístup k nim. Zároveň by sa výnimka pre verejné orgány konajúce v záujme vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky nemala vzťahovať na prípady, keď sa tieto verejné orgány podieľajú na činnosti alebo transakciách, ktoré nie sú v záujme vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky, alebo keď sa osoby, ktoré pracujú pre tieto orgány, podieľajú na takejto činnosti alebo transakciách na vlastný účet.

(23)

Základnou charakteristikou obchodovania s využitím dôverných informácií je získanie nespravodlivej výhody na úkor tretích strán na základe dôvernej informácie, o ktorej nevedia, a v dôsledku toho narušenie integrity finančných trhov a dôvery investorov. Preto by mal zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií uplatňovať vtedy, keď osoba, ktorá disponuje takouto informáciou, využije neoprávnenú výhodu, ktorú jej táto informácia poskytuje, tak, že v súlade s ňou uskutoční transakciu na trhu, a to nadobudnutie či predaj, pokus o nadobudnutie či predaj, alebo zrušenie či zmenu, alebo pokus o zrušenie či zmenu pokynu na nadobudnutie či predaj finančných nástrojov, ktorých sa táto informácia týka, či už na vlastný účet alebo na účet tretej strany, a to priamo alebo nepriamo. Využívanie dôverných informácií môže tiež spočívať v obchodovaní s emisnými kvótami a ich derivátmi a v predkladaní ponúk na aukciách emisných kvót alebo iných dražených produktov na nich založených, ktoré sa konajú v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1031/2010 (8).

(24)

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá disponuje dôvernou informáciou, nadobudne či prevedie alebo sa pokúsi nadobudnúť či previesť finančné nástroje, ktorých sa táto informácia týka, či už na vlastný účet alebo na účet tretej strany, a to priamo alebo nepriamo, malo by sa predpokladať, že daná osoba využila túto informáciu. Týmto predpokladom nie sú dotknuté práva na obhajobu. Otázka, či osoba porušila zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií alebo sa pokúsila o obchodovanie s využitím dôverných informácií, by sa mala analyzovať vzhľadom na účel tohto nariadenia, ktorým je ochrana integrity finančných trhov a posilnenie dôvery investorov, ktorá sa zakladá na uistení, že investori sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti zneužívaniu dôverných informácií.

(25)

Pokyny zadané pred tým, ako osoba získala dôvernú informáciu, by sa nemali považovať za obchodovanie s využitím dôverných informácií. Avšak, ak už osoba získala dôvernú informáciu, mala by sa uplatniť domnienka, že všetky následné zmeny týchto pokynov súvisiace s touto informáciou vydaných pred získaním týchto informácií vrátane zrušenia či zmeny pokynu alebo pokusu o zrušenie či zmenu pokynu sú obchodovaním s využitím dôverných informácií. Tento predpoklad by sa však mal dať vyvrátiť v prípade, že osoba preukáže, že dôvernú informáciu pri vykonaní transakcie nevyužila.

(26)

Využívanie dôverných informácií môže spočívať v nadobudnutí či prevode finančného nástroja alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach, zrušení či zmene pokynu alebo pokuse o nadobudnutie či prevod finančného nástroja alebo o zrušenie či zmenu pokynu osobou, ktorá vie alebo mala vedieť, že informácie predstavujú dôverné informácie. V tomto ohľade by príslušné orgány mali zvážiť, čo by bežná a rozumná osoba za daných okolností vedela alebo mala vedieť.

(27)

Toto nariadenie by sa malo vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s opatreniami prijatými členskými štátmi na ochranu záujmov držiteľov prevoditeľných cenných papierov s hlasovacími právami v spoločnosti (alebo ktoré môžu mať takéto práva ako dôsledok výkonu práv alebo konverzie), ak je spoločnosť vystavená verejnej ponuke na prevzatie alebo akejkoľvek inej navrhnutej zmene kontroly. Toto nariadenie by sa malo vykladať najmä spôsobom, ktorý je v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami prijatými v súvislosti s ponukami na prevzatie, splynutiami a zlúčeniami a inými transakciami, ktoré ovplyvňujú vlastníctvo alebo kontrolu spoločností regulovaných orgánmi dohľadu, ktoré určili členské štáty podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (9).

(28)

Výskum a odhady vychádzajúce z verejne dostupných údajov by sa samy o sebe nemali považovať za dôverné informácie, a skutočnosť, že transakcia sa vykonáva na základe výskumu alebo odhadu, by sa nemala preto považovať za využitie dôverných informácií. Avšak, napríklad, ak uverejnenie alebo distribúcia informácie je bežne očakávaná trhom, a keď toto uverejnenie alebo distribúcia prispieva k procesu tvorby cien finančných nástrojov, alebo keď informácia poskytuje názory uznávaného komentátora trhu alebo inštitúcie, ktoré môžu ovplyvniť ceny súvisiacich finančných nástrojov, táto informácia môže predstavovať dôvernú informáciu. Účastníci trhu preto musia zvážiť, do akej miery je informácia neverejná, a možný vplyv na finančné nástroje obchodované pred jej uverejnením alebo distribúciou, aby určili, či by obchodovali na základe dôverných informácií.

(29)

Aby nedošlo k neúmyselnému zákazu foriem finančnej činnosti, ktoré sú legitímne, najmä ak neexistuje žiadny účinok zneužívania trhu, je potrebné uznať určité legitímne konania. To môže zahŕňať napríklad uznanie úlohy tvorcov trhu, keď vykonávajú legitímnu úlohu zabezpečovania likvidity trhu.

(30)

Samotná skutočnosť, že tvorcovia trhu alebo osoby, ktoré majú povolenie konať ako protistrany, sa obmedzujú na vykonávanie svojej legitímnej obchodnej činnosti nákupu alebo predaja finančných nástrojov alebo že osoby s povolením vykonávať pokyny v mene tretích strán disponujúce dôvernými informáciami sa obmedzujú na riadne vykonávanie, rušenie alebo zmenu pokynov, by sa nemala považovať za využitie takýchto dôverných informácií. Ochrana ustanovená v tomto nariadení tvorcom trhu, subjektom s povolením konať ako protistrany alebo osobám s povolením vykonávať pokyny v mene tretích strán disponujúcim dôvernými informáciami sa však nevzťahuje na činnosti jasne zakázané podľa tohto nariadenia, napríklad prax bežne známu ako front-running (predbiehanie). Ak právnické osoby prijali všetky primerané opatrenia na zabránenie výskytu zneužitia trhu, ale napriek tomu fyzické osoby, ktoré zamestnávajú, sa dopustia zneužitia trhu v mene právnickej osoby, toto by sa nemalo považovať za zneužitie trhu právnickou osobou. Ďalším príkladom, ktorý by sa nemal považovať za využitie dôverných informácií, sú transakcie uskutočnené na splnenie predchádzajúceho záväzku, ktorý sa stal splatným. Samotný prístup k dôverným informáciám súvisiacim s inou spoločnosťou a ich využitie v súvislosti s verejnou ponukou na prevzatie na účely získania kontroly nad touto spoločnosťou alebo navrhnutie zlúčenia alebo splynutia s touto spoločnosťou by sa nemalo považovať za obchodovanie s využitím dôverných informácií.

(31)

Keďže nadobudnutie alebo prevod finančných nástrojov nevyhnutne zahŕňa predchádzajúce rozhodnutie nadobudnúť alebo previesť ich, ktoré prijme osoba vykonávajúca jednu či druhú z týchto operácií, samotné vykonanie tohto nadobudnutia alebo prevodu by sa nemalo považovať za využitie dôverných informácií. Konanie na základe vlastných plánov a stratégií obchodovania by sa nemalo považovať za využívanie dôverných informácií. Žiadna z týchto právnických osôb alebo fyzických osôb by však nemala byť chránená z titulu svojej pracovnej funkcie. Mali by byť chránené, len ak konajú vhodným a náležitým spôsobom a spĺňajú štandardy očakávané od ich profesie a stanovené v tomto nariadení, konkrétne integritu trhu a ochranu investorov. Napriek tomu možno stále usúdiť, že došlo k porušeniu, ak príslušný orgán skonštatuje, že dôvod na tieto transakcie alebo pokyny či toto konanie nebol legitímny alebo že osoba využila dôverné informácie.

(32)

Skúmania trhu sú interakcie medzi predajcom finančných nástrojov a jedným alebo viacerými potenciálnymi investormi pred oznámením transakcie s cieľom posúdiť záujem potenciálnych investorov o možnú transakciu a jej ocenenie, veľkosť a štruktúru. Skúmania trhu by mohli zahŕňať primárnu alebo sekundárnu ponuku príslušných cenných papierov a sú odlišné od bežného obchodovania. Sú veľmi cenným nástrojom na zistenie názoru potenciálnych investorov, posilnenie akcionárskeho dialógu, zaistenie plynulého priebehu transakcií a zladenie názorov emitentov, existujúcich akcionárov a potenciálnych nových investorov. Môžu byť zvlášť užitočné, keď trhom chýba dôvera alebo relevantná referenčná hodnota alebo sú nestabilné. Schopnosť vykonávať skúmania trhu je tak dôležitá pre riadne fungovanie finančných trhov a skúmania trhu samy osebe by sa nemali považovať za zneužívanie trhu.

(33)

Príklady skúmaní trhu zahŕňajú situácie, keď predávajúca spoločnosť rokovala s emitentom o potenciálnej transakcii a rozhodla sa posúdiť potenciálny záujem investorov s cieľom stanoviť podmienky, za ktorých sa transakcia uskutoční; keď emitent zamýšľa oznámiť emisiu dlhopisov alebo dodatočnú emisiu akcií a predávajúca spoločnosť kontaktuje kľúčových investorov a poskytne im úplné podmienky obchodu s cieľom získať finančný záväzok k účasti na transakcii; alebo v prípade, keď sa predávajúci snaží predať veľké množstvo cenných papierov v mene investora a snaží sa odhadnúť potenciálny záujem o tieto cenné papiere u iných potenciálnych investorov.

(34)

Vykonávanie skúmaní trhu si môže vyžadovať poskytovanie dôverných informácií potenciálnym investorom. Vo všeobecnosti existuje potenciál finančne profitovať z obchodovania na základe dôverných informácií poskytnutých v rámci skúmania trhu len vtedy, ak existuje trh s finančným nástrojom, ktorý je predmetom skúmania trhu, alebo s príbuzným finančným nástrojom. Vzhľadom na načasovanie takýchto diskusií je možné, že dôverné informácie sa potenciálnemu investorovi poskytnú v priebehu skúmania trhu po tom, ako bol finančný nástroj prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu alebo ako sa s ním obchodovalo v rámci MTF alebo OTF. Pred tým, ako účastník trhu poskytujúci informácie uskutoční skúmanie trhu, malo by sa posúdiť, či toto skúmanie trhu bude zahŕňať zverejnenie dôverných informácií.

(35)

Dôverná informácia by sa mala považovať za legitímne zverejnenú, ak je zverejnená v rámci bežného výkonu zamestnania, povolania alebo povinností. Ak skúmanie trhu zahŕňa zverejnenie dôverných informácií, účastník trhu zverejňujúci informácie sa bude považovať za konajúceho v rámci bežného výkonu svojho zamestnania, povolania alebo povinností, ak v čase zverejnenia informuje osobu, ktorej poskytuje informácie, a získa od nej súhlas, že jej môžu byť poskytnuté dôverné informácie; že bude pri obchodovaní alebo konaní na základe týchto informácií obmedzená ustanoveniami tohto nariadenia; že je potrebné prijať primerané opatrenia, aby sa naďalej chránila dôvernosť informácie; a že musí informovať účastníka trhu zverejňujúceho informácie o totožnosti všetkých fyzických osôb a právnických osôb, ktorým je táto informácia poskytnutá v priebehu vypracovania odpovede na skúmanie trhu. Účastník trhu zverejňujúci informácie by mal tiež spĺňať povinnosti, ktoré sa podrobne stanovia v regulačných technických predpisoch, pokiaľ ide o vedenie záznamov o zverejnených informáciách. O účastníkoch trhu, ktorí pri vykonávaní skúmania trhu nedodržiavajú toto nariadenie, by sa nemalo predpokladať, že neoprávnene zverejnili dôverné informácie, ale nemali by môcť využiť výnimku poskytnutú tým, ktorí tieto ustanovenia dodržiavajú. Otázka, či porušili zákaz neoprávneného zverejnenia dôverných informácií, by sa mala analyzovať vzhľadom na všetky relevantné ustanovenia tohto nariadenia, a všetci účastníci trhu zverejňujúci informácie by mali mať povinnosť pred uskutočnením skúmania trhu písomne zaznamenať svoje hodnotenie, či toto skúmanie trhu bude zahŕňať zverejnenie dôverných informácií.

(36)

Potenciálni investori, ktorí sú predmetom skúmania trhu, by zase mali zvážiť, či informácie, ktoré im boli zverejnené, predstavujú dôverné informácie, čo by im znemožňovalo obchodovať na ich základe alebo ich zverejňovať ďalej. Potenciálni investori naďalej podliehajú pravidlám obchodovania s využitím dôverných informácií a neoprávneného zverejňovania dôverných informácií, ako sa stanovuje v tomto nariadení. S cieľom pomôcť potenciálnym investorom pri ich úvahách by mal orgán ESMA vydať usmernenia, pokiaľ ide o to, aké kroky by mali prijať, aby nedošlo k rozporu s týmto nariadením.

(37)

V nariadení (EÚ) č. 1031/2010 sa ustanovujú dva súbežné systémy týkajúce sa zneužívania trhu uplatniteľné na aukcie emisných kvót. Avšak v dôsledku zaradenia emisných kvót medzi finančné nástroje by toto nariadenie malo predstavovať jednotný súbor predpisov týkajúcich sa opatrení proti zneužívaniu trhu platný pre celý primárny a sekundárny trh s emisnými kvótami. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na konanie alebo transakcie vrátane ponúk týkajúce sa obchodovania s emisnými kvótami na aukčnej platforme, ktorá bola schválená ako regulovaný trh, alebo na takéto obchodovanie s inými draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, vrátane toho, keď produkty obchodované formou aukcie nie sú finančné nástroje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010.

(38)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť opatrenia týkajúce sa manipulácie s trhom, ktoré sa môžu prispôsobiť novým formám obchodovania alebo novým stratégiám, ktoré môžu predstavovať zneužívanie. S ohľadom na skutočnosť, že obchodovanie s finančnými nástrojmi je čoraz viac automatizované, je žiaduce, aby definícia manipulácie s trhom poskytovala príklady konkrétnych stratégií zneužívania, ktoré sa môžu vykonávať prostredníctvom akýchkoľvek dostupných prostriedkov obchodovania vrátane algoritmického a vysokofrekvenčného obchodovania. Uvedené príklady nie sú vyčerpávajúce ani sa nimi netvrdí, že rovnaké stratégie vykonávané prostredníctvom iných prostriedkov by takisto nepredstavovali zneužívanie.

(39)

Zákazy týkajúce sa zneužívania trhu by mali zahŕňať aj osoby, ktoré spolupracujú s cieľom dopustiť sa zneužívania trhu. Príklady by mohli zahŕňať, ale nie sú obmedzené na sprostredkovateľov, ktorí navrhujú a odporúčajú stratégiu obchodovania, ktorej cieľom je zneužitie trhu, osoby, ktoré nabádajú osobu disponujúcu dôvernými informáciami, aby ich neoprávnene zverejnila, alebo osoby, ktoré vyvíjajú softvér v spolupráci s obchodníkom na účel uľahčenia zneužitia trhu.

(40)

Aby sa zaistilo, že zodpovednosť ponesie tak právnická osoba, ako aj akákoľvek fyzická osoba, ktorá sa podieľa na rozhodovaní právnickej osoby, je potrebné uznať rôzne vnútroštátne právne mechanizmy v členských štátoch. Takéto mechanizmy by sa mali týkať priamo metód určenia zodpovednosti vo vnútroštátnom práve.

(41)

S cieľom doplniť zákaz manipulácie s trhom by toto nariadenie malo zahŕňať zákaz týkajúci sa pokusu o manipuláciu s trhom. Pokus o manipuláciu s trhom by sa mal odlíšiť od správania, ktoré by pravdepodobne viedlo k manipulácii s trhom, keďže obe činnosti sú podľa tohto nariadenia zakázané. Takéto pokusy môžu zahŕňať situácie, keď činnosť začala, ale nebola dokončená, napríklad v dôsledku zlyhania techniky alebo pokynu na obchodovanie, ktorý nebol vykonaný. Zákaz pokusov o manipuláciu s trhom je potrebný, aby sa príslušným orgánom umožnilo uložiť sankcie za takéto pokusy.

(42)

Bez toho, aby bol dotknutý cieľ tohto nariadenia a jeho priamo uplatniteľné ustanovenia, osoba, ktorá uzatvára transakcie alebo vydáva pokyny na obchodovanie, ktoré možno považovať za manipuláciu s trhom, môže byť schopná preukázať, že jej dôvody pre uzatvorenie takýchto transakcií alebo vydanie pokynov na obchodovanie sú legitímne a že transakcie a pokyny na obchodovanie sú v zhode s uznanými postupmi na príslušnom trhu. Uznané trhové postupy môže stanoviť iba príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad zneužívaním trhu na dotknutom trhu. Postupy, ktoré sú uznané na konkrétnom trhu, sa nemôžu považovať za uplatniteľné na iných trhoch, pokiaľ príslušné orgány týchto trhov tieto postupy oficiálne neuznali. Napriek tomu možno stále usúdiť, že došlo k porušeniu, ak príslušný orgán skonštatuje, že dôvod na tieto transakcie alebo pokyny na obchodovanie nebol legitímny.

(43)

V tomto nariadení by sa malo takisto ujasniť, že manipulácia s trhom alebo pokus o manipuláciu s trhom v prípade finančných nástrojov môžu mať podobu použitia súvisiacich finančných nástrojov, ako sú derivátové nástroje, ktoré sa obchodujú na inom obchodnom mieste alebo OTC.

(44)

Mnohé finančné nástroje sa oceňujú odkazom na referenčné hodnoty. Skutočná manipulácia s referenčnými hodnotami vrátane medzibankových úrokových sadzieb alebo pokus o ňu môže mať vážny vplyv na dôveru trhu a môže viesť k významným stratám pre investorov alebo k narušeniu reálnej ekonomiky. Preto sú potrebné osobitné ustanovenia v súvislosti s referenčnými hodnotami, aby sa chránila integrita trhov a zaistilo sa, že príslušné orgány budú môcť presadzovať jasný zákaz manipulácie s referenčnými hodnotami. Uvedené ustanovenia by sa mali vzťahovať na všetky uverejňované referenčné hodnoty vrátane tých, ktoré sú prístupné cez internet, či už zadarmo alebo nie, napríklad na referenčné hodnoty CDS a indexy indexov. Je potrebné doplniť všeobecný zákaz manipulácie s trhom tým, že sa zakáže manipulácia so samotnou referenčnou hodnotou a zasielanie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich vstupných hodnôt alebo akákoľvek iná činnosť, ktorou sa manipuluje výpočet referenčnej hodnoty, pričom výpočet sa všeobecne definuje tak, že zahŕňa príjem a hodnotenie všetkých údajov, ktoré sa týkajú výpočtu tejto referenčnej hodnoty a zahŕňajú najmä upravené údaje, ako aj metodika výpočtu referenčnej hodnoty, či už je úplne alebo čiastočne algoritmická alebo založená na úsudku. Uvedené pravidlá dopĺňajú nariadenie (EÚ) č. 1227/2011, ktorým sa zakazuje zámerné poskytovanie nepravdivých informácií podnikom, ktoré poskytujú hodnotenia cien alebo správy o trhu veľkoobchodných energetických produktov, ktorých účinkom je zavádzanie účastníkov trhu konajúcich na základe týchto hodnotení cien alebo správ o trhu.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné trhové podmienky medzi obchodnými miestami a systémami, ktoré sú predmetom tohto nariadenia, by sa malo vyžadovať, aby akákoľvek osoba, ktorá prevádzkuje regulované trhy, MTF a OTF, zaviedla a zachovala účinné opatrenia, systémy a postupy zamerané na predchádzanie a odhaľovanie praktík manipulácie s trhom a zneužívania.

(46)

Manipulácia alebo pokus o manipuláciu s finančnými nástrojmi môže spočívať aj v zadávaní pokynov, ktoré sa nemusia vykonať. Finančný nástroj sa okrem toho môže manipulovať prostredníctvom konania mimo obchodného miesta. Osoby, ktoré profesionálne zabezpečujú alebo vykonávajú transakcie, by mali mať povinnosť zaviesť a zachovávať účinné opatrenia, systémy a postupy na odhaľovanie a nahlasovanie podozrivých transakcií. Mali by tiež oznamovať podozrivé pokyny a podozrivé transakcie, ktoré sa vykonávajú mimo obchodného miesta.

(47)

Manipulácia alebo pokus o manipuláciu s finančnými nástrojmi môže spočívať aj v šírení nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií. Šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií môže mať významný vplyv na ceny finančných nástrojov v pomerne krátkom časovom období. Môže spočívať vo vymyslení zjavne nepravdivých informácií, ale aj v úmyselnom vynechaní podstatných skutočností, ako aj vo vedomom nahlásení nesprávnych informácií. Táto forma manipulácie s trhom je osobitne škodlivá pre investorov, pretože spôsobuje, že zakladajú svoje investičné rozhodnutia na nesprávnych alebo skreslených informáciách. Je škodlivá aj pre emitentov, pretože znižuje dôveru v dostupné informácie, ktoré sa ich týkajú. Nedostatok dôvery na trhu môže zase ohroziť schopnosť emitenta emitovať nové finančné nástroje alebo zabezpečiť si úver od ostatných účastníkov trhu na financovanie svojich operácií. Informácie sa na trhu šíria veľmi rýchlo. V dôsledku toho môže poškodenie investorov a emitentov pretrvávať pomerne dlhú dobu, než sa zistí, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce, a emitent alebo osoby zodpovedné za ich šírenie ich môžu opraviť. Je preto nevyhnutné zaradiť šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, vrátane neoverených a nepravdivých alebo zavádzajúcich správ, medzi porušenia tohto nariadenia. Je preto vhodné nepovoliť osobám, ktoré sú aktívne na finančných trhoch, slobodne na úkor investorov a emitentov uverejňovať informácie v rozpore s vlastným názorom alebo najlepším vedomím a svedomím, o ktorých vedia alebo by mali vedieť, že sú nepravdivé alebo zavádzajúce.

(48)

Vzhľadom na zvýšené využívanie webových stránok, blogov a sociálnych médií je dôležité objasniť, že šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií prostredníctvom internetu vrátane stránok sociálnych médií alebo anonymných blogov by sa malo na účely tohto nariadenia považovať za rovnocenné šíreniu prostredníctvom tradičnejších komunikačných prostriedkov.

(49)

Zverejnenie dôverných informácií emitentom je nevyhnutné, aby sa zabránilo obchodovaniu s využitím dôverných informácií a zabezpečilo, aby investori neboli zavádzaní. Preto by sa malo požadovať, aby emitenti čo najskôr informovali verejnosť o dôverných informáciách. Táto povinnosť však môže za osobitných okolností poškodiť legitímne záujmy emitenta. Za takýchto okolností by neskoršie zverejnenie malo byť povolené za predpokladu, že odklad by pravdepodobne nezavádzal verejnosť a že emitent dokáže zabezpečiť dôvernosť informácií. Emitent má povinnosť zverejniť dôverné informácie len vtedy, ak požiadal o prijatie finančného nástroja na obchodovanie alebo ak bolo toto prijatie schválené.

(50)

Na účely uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa sprístupnenia dôverných informácií verejnosti a odklad tohto sprístupnenia, ako sa uvádza v tomto nariadení, sa oprávnené záujmy môžu konkrétne týkať okolností uvedených v tomto, nie vyčerpávajúcom zozname: a) prebiehajúce rokovania alebo s nimi súvisiace prvky, keď je pravdepodobné, že výsledok alebo normálny priebeh týchto rokovaní by bol ovplyvnený sprístupnením verejnosti. Najmä v prípade, že je finančná životaschopnosť emitenta vážne a bezprostredne ohrozená, avšak nie v rozsahu pôsobnosti uplatniteľného konkurzného práva, môže sa sprístupnenie informácie verejnosti odložiť na obmedzené časové obdobie, ak by takéto sprístupnenie informácie verejnosti vážne ohrozilo záujem existujúcich a potenciálnych akcionárov narušením uzavretia konkrétnych rokovaní, ktoré majú zabezpečiť dlhodobé finančné ozdravenie emitenta; b) rozhodnutia prijaté alebo zmluvy uzatvorené riadiacim orgánom emitenta, ktoré musí schváliť iný orgán emitenta, aby nadobudli účinnosť, ak si organizácia takéhoto emitenta vyžaduje oddelenie týchto orgánov, za predpokladu, že sprístupnenie informácií verejnosti pred takýmto schválením spoločne so súčasným oznámením, že schvaľovanie stále prebieha, by ohrozilo správne posúdenie informácie verejnosťou.

(51)

Okrem toho sa požiadavka zverejňovať dôverné informácie musí adresovať účastníkom trhu s emisnými kvótami. S cieľom zabrániť povinnosti trhu predkladať správy, ktoré nie sú užitočné, a udržať nákladovú efektívnosť predpokladaných opatrení sa zdá nevyhnutné obmedziť regulačný vplyv tejto požiadavky len na tie subjekty EU ETS, pri ktorých vzhľadom na ich veľkosť a činnosť možno odôvodnene predpokladať, že môžu mať významný vplyv na cenu emisných kvót, dražených produktov na nich založených alebo súvisiacich derivátových finančných nástrojov a na ponuky v aukciách podľa nariadenia (EÚ) č. 1031/2010. Komisia by mala prostredníctvom delegovaného aktu prijať opatrenia, ktorými sa stanoví minimálna prahová hodnota na účely uplatňovania tejto výnimky. Informácie, ktoré sa majú uverejniť, by sa mali týkať fyzických operácií uverejňujúcej strany, a nie jej vlastných plánov či stratégií obchodovania s emisnými kvótami, dražených produktov na nich založených alebo súvisiacich derivátových finančných nástrojov. Keď účastníci trhu s emisnými kvótami už plnia rovnocenné požiadavky súvisiace so zverejňovaním dôverných informácií, najmä na základe nariadenia (EÚ) č. 1227/2011, povinnosť zverejňovať dôverné informácie týkajúce sa emisných kvót by nemala viesť k duplicite povinného zverejňovania v podstate rovnakého obsahu. Keďže v prípade účastníkov trhu s emisnými kvótami s agregovanými emisiami alebo menovitým tepelným príkonom nižším alebo rovným stanovenej prahovej hodnote sa informácie o ich fyzických operáciách nepovažujú za významné na účely zverejňovania, mali by sa rovnako považovať za informácie, ktoré nemajú významný vplyv na cenu emisných kvót, dražené produkty na nich založené alebo súvisiace derivátové finančné nástroje. Na takýchto účastníkov trhu s emisnými kvótami by sa však mal napriek tomu vzťahovať zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií vo vzťahu k akejkoľvek inej informácii, ku ktorej majú prístup a ktorá je dôvernou informáciou.

(52)

V záujme ochrany verejného záujmu, zachovania stability finančného systému a napríklad zabránenia tomu, aby sa krízy likvidity vo finančných inštitúciách premenili na krízy platobnej schopnosti z dôvodu náhleho výberu prostriedkov, môže byť vhodné za výnimočných podmienok povoliť odklad zverejnenia dôverných informácií pre úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie. Uvedené sa môže vzťahovať najmä na informácie vzťahujúce sa k dočasným problémom s likviditou, keď potrebujú pôžičku od centrálnej banky vrátane núdzovej pomoci centrálnej banky na zabezpečenie likvidity, ak by zverejnenie informácií malo systémový dosah. Tento odklad by mal byť podmienený tým, že emitent získa súhlas relevantného príslušného orgánu, pričom je zrejmé, že širší verejný a hospodársky záujem na oddialení zverejnenia prevažuje nad záujmom trhu na získaní informácie, ktorá je predmetom odkladu.

(53)

V súvislosti s finančnými inštitúciami, najmä keď prijímajú pôžičky z centrálnej banky vrátane núdzovej pomoci na zabezpečenie likvidity, by hodnotenie toho, či má informácia systémový význam a či je odklad zverejnenia vo verejnom záujme, mal vykonať príslušný orgán po prípadnej konzultácii s národnou centrálnou bankou, makroprudenciálnym orgánom alebo akýmkoľvek iným relevantným vnútroštátnym orgánom.

(54)

Využívanie alebo pokus o využívanie dôverných informácií na obchodovanie na vlastný účet alebo na účet tretej strany by malo byť jednoznačne zakázané. Využívanie dôverných informácií môže tiež spočívať v obchodovaní s emisnými kvótami a ich derivátmi a v predkladaní ponúk na aukciách emisných kvót alebo iných dražených produktov na nich založených, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010, osobami, ktoré vedia, alebo by mali vedieť, že informácia, ktorou disponujú, predstavuje dôvernú informáciu. Informácie týkajúce sa vlastných plánov a stratégií obchodovania účastníka trhu by sa nemali považovať za dôverné informácie, aj keď informácie týkajúce sa plánov a stratégií obchodovania tretej strany by mohli predstavovať dôverné informácie.

(55)

Požiadavka zverejňovať dôverné informácie môže byť zaťažujúca pre malé a stredné podniky ako sa vymedzujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (10), ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastových trhoch malých a stredných podnikov, vzhľadom na náklady na monitorovanie informácií, ktorými disponujú, a získanie právneho poradenstva o tom, či a kedy sa informácie musia zverejniť. Napriek tomu je rýchle zverejnenie dôverných informácií nevyhnutné na zabezpečenie dôvery investorov v týchto emitentov. Orgán ESMA by mal preto mať možnosť vydávať usmernenia, ktoré pomáhajú emitentom plniť si povinnosť zverejňovať dôverné informácie bez toho, aby bola ohrozená ochrana investorov.

(56)

Zoznamy osôb disponujúcich dôvernými informáciami sú pre regulačné orgány dôležitým nástrojom pri vyšetrovaní možných zneužití trhu, avšak vnútroštátne rozdiely týkajúce sa údajov, ktoré sa majú uvádzať v týchto zoznamoch, kladú zbytočnú administratívnu záťaž na emitentov. Dátové polia požadované v prípade zoznamov osôb disponujúcich dôvernými informáciami by mali byť preto jednotné, aby sa tieto náklady znížili. Je dôležité informovať o tejto skutočnosti a jej dôsledkoch osoby začlenené do zoznamu osôb disponujúcich dôvernými informáciami podľa tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ (11). Požiadavka viesť a neustále aktualizovať zoznamy osôb disponujúcich dôvernými informáciami kladie administratívnu záťaž osobitne na emitentov na rastových trhoch malých a stredných podnikov. Keďže príslušné orgány sú schopné vykonávať účinný dohľad nad zneužívaním trhu bez toho, aby boli v prípade týchto emitentov stále k dispozícii tieto zoznamy, uvedení emitenti by sa mali oslobodiť od tejto povinnosti s cieľom znížiť administratívne náklady vyplývajúce z tohto nariadenia. Takíto emitenti by však mali príslušným orgánom poskytnúť zoznam osôb disponujúcich dôvernými informáciami na požiadanie.

(57)

Pre ochranu integrity trhu je dôležité, aby emitenti alebo akékoľvek osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet vypracovali zoznamy osôb, ktoré pre nich pracujú na základe pracovnej zmluvy alebo inak a majú prístup k dôverným informáciám týkajúcim sa, či už priamo alebo nepriamo, emitenta. Takéto zoznamy môžu slúžiť emitentom alebo takýmto osobám na kontrolu toku dôverných informácií, a tým im pomôcť zvládnuť ich povinnosti týkajúce sa mlčanlivosti. Navyše môžu takéto zoznamy predstavovať pre príslušné orgány aj užitočný nástroj na identifikáciu akejkoľvek osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám, a dátumu, kedy získala prístup. Prístupom osôb uvedených na takomto zozname k dôverným informáciám týkajúcim sa emitenta priamo či nepriamo nie sú dotknuté zákazy stanovené v tomto nariadení.

(58)

Väčšia transparentnosť transakcií uskutočňovaných osobami vykonávajúcimi riadiace úlohy na úrovni emitentov a prípadne osobami s nimi úzko spojenými predstavuje preventívne opatrenie proti zneužívaniu trhu, najmä obchodovaniu s využitím dôverných informácií. Uverejňovanie týchto transakcií, prinajmenšom individuálne, môže tiež byť veľmi cenným zdrojom informácií pre investorov. Je potrebné objasniť, že povinnosť uverejňovať transakcie týchto manažérov zahŕňa aj založenie alebo zapožičiavanie finančných nástrojov, keďže založenie akcií môže viesť k významnému a potenciálne destabilizujúcemu vplyvu na spoločnosť v prípade náhleho, nepredvídaného prevodu. Bez zverejnenia by trh nevedel, že existovala zvýšená pravdepodobnosť napríklad významnej budúcej zmeny vo vlastníctve akcií, zvýšenia ponuky akcií na trhu, alebo straty hlasovacích práv v tejto spoločnosti. Z tohto dôvodu sa oznámenie podľa tohto nariadenia vyžaduje, ak sa založenie cenných papierov uskutočňuje ako súčasť širšej transakcie, v rámci ktorej manažér založí cenné papiere ako kolaterál na získanie úveru od tretej strany. Okrem toho je úplná a riadna transparentnosť trhu nevyhnutným predpokladom dôvery účastníkov trhu, a najmä dôvery akcionárov spoločnosti. Takisto je potrebné objasniť, že povinnosť uverejňovať transakcie uvedených manažérov zahŕňa transakcie iných osôb vykonávajúcich rozhodnutia z poverenia manažéra. S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi úrovňou transparentnosti a počtom správ predkladaných príslušným orgánom a verejnosti by sa mali v tomto nariadení zaviesť prahové hodnoty, pod ktorými sa transakcie nemusia oznamovať.

(59)

Oznamovanie transakcií vykonávaných osobami vykonávajúcimi riadiace úlohy na vlastný účet alebo osobou s nimi úzko spojenou nie je len významnou informáciou pre účastníkov trhu, ale tiež predstavuje pre príslušné orgány ďalší prostriedok na vykonávanie dohľadu nad trhmi. Povinnosťou oznamovať transakcie nie sú dotknuté zákazy stanovené v tomto nariadení.

(60)

Oznamovanie transakcií by malo byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12).

(61)

Osobám vykonávajúcim riadiace úlohy by sa malo zakázať obchodovanie pred oznámením priebežnej finančnej správy alebo koncoročnej správy, ktoré je príslušný emitent povinný zverejniť v súlade s pravidlami obchodného miesta, na ktorom sú akcie emitenta prijaté na obchodovanie, alebo podľa vnútroštátneho práva, ak neexistujú osobitné alebo obmedzené okolnosti, ktoré by odôvodnili povolenie zo strany emitentov umožňujúce osobám vykonávajúcim riadiace úlohy obchodovať. Žiadnym takýmto povolením emitenta však nie sú dotknuté zákazy stanovené v tomto nariadení.

(62)

Súbor účinných nástrojov, právomocí a zdrojov pre príslušný orgán každého členského štátu zaručí účinnosť dohľadu. V tomto nariadení sa preto stanovuje najmä minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom členských štátov v súlade s vnútroštátnym právnom. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať, ak to vnútroštátne právo vyžaduje, obrátením sa na príslušné justičné orgány. Pri výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia by príslušné orgány mali konať objektívne a nestranne a pri svojom rozhodovaní zostať autonómne.

(63)

Účastníci trhu a všetky hospodárske subjekty by mali prispievať aj k integrite trhu. V tomto zmysle by určenie jedného príslušného orgánu pre zneužívanie trhu nemalo vylučovať väzby na účely spolupráce alebo delegovanie úloh v rámci zodpovednosti príslušného orgánu medzi týmto orgánom a účastníkmi trhu s cieľom zaručiť efektívny dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto nariadenia. Ak osoby, ktoré vypracúvajú alebo šíria investičné odporúčania alebo iné informácie odporúčajúce alebo navrhujúce investičnú stratégiu týkajúcu sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov, tiež obchodujú s takýmito nástrojmi na vlastný účet, príslušné orgány by mali okrem iného mať možnosť vyžadovať od týchto osôb alebo požiadať tieto osoby o akékoľvek informácie potrebné na určenie, či sú odporúčania vypracované alebo šírené týmito osobami v súlade s týmto nariadením.

(64)

V záujme odhaľovania prípadov obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom je potrebné, aby príslušné orgány mali v súlade s vnútroštátnym právom možnosť vstúpiť do priestorov fyzických osôb a právnických osôb s cieľom zaistiť dokumenty. Prístup do takýchto priestorov je potrebný v prípade dôvodného podozrenia, že dokumenty a iné údaje spojené s predmetom vyšetrovania existujú a môžu mať význam pri dokazovaní prípadu obchodovania s využitím dôverných informácií alebo zneužitia trhu. Okrem toho je prístup do takýchto priestorov potrebný, keď osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti úplne alebo čiastočne nevyhovela, alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené, alebo že dokumenty alebo informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené. Ak je v súlade s vnútroštátnym právom potrebné predchádzajúce povolenie justičného orgánu dotknutého členského štátu, vstup do priestorov by sa mal uskutočniť po získaní uvedeného predchádzajúceho povolenia justičného orgánu.

(65)

Existujúce nahrávky telefonických konverzácií a záznamy o prenose údajov od investičných spoločností, úverových inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré vykonávajú transakcie a dokumentujú ich vykonanie, ako aj existujúce telefónne záznamy a záznamy o prenose údajov od telekomunikačných operátorov predstavujú dôležité, a niekedy jediné dôkazy pre odhalenie a dokázanie existencie obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom. Telefónne záznamy a záznamy o prenose údajov môžu preukázať totožnosť osoby zodpovednej za šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií alebo skutočnosť, že osoby boli v určitej dobe v kontakte a že existuje vzťah medzi dvomi alebo viacerými osobami. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť vyžiadať si existujúce nahrávky telefonických konverzácií, záznamy elektronickej komunikácie a záznamy o prenose údajov, ktoré má k dispozícii investičná spoločnosť, úverová inštitúcia či finančná inštitúcia v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Prístup k dátovým a telefónnym záznamom je potrebný v záujme zabezpečenia dôkazov a vyšetrovania indícií týkajúcich sa možného obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom, a tým pre odhaľovanie a ukladanie sankcií za zneužívania trhu. S cieľom zaviesť v Únii rovnaké podmienky vo vzťahu k prístupu k telefónnym záznamom a existujúcim záznamom o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, alebo k existujúcim nahrávkam telefonických konverzácií a záznamom o prenose údajov, ktoré má investičná spoločnosť, úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia, by príslušné orgány mali mať v súlade s vnútroštátnym právom možnosť vyžiadať si existujúce telefónne záznamy a existujúce záznamy o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, pokiaľ to povoľuje vnútroštátne právo, a existujúce nahrávky telefonických konverzácií, ako aj záznamy o prenose údajov, ktoré má investičná spoločnosť, a to v prípadoch dôvodného podozrenia, že takéto záznamy spojené s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu mať význam pri dokazovaní obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom, ktoré porušujú toto nariadenie. Prístup k telefónnym záznamom a záznamom o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, nezahŕňa prístup k obsahu hlasovej komunikácie prostredníctvom telefónu.

(66)

Aj keď sa v tomto nariadení stanovuje minimálny súbor právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom, tieto právomoci sa musia vykonávať v rámci uceleného systému vnútroštátneho práva, ktorý zaručuje dodržiavanie základných práv vrátane práva na súkromie. Pre výkon uvedených právomocí, ktoré môžu predstavovať vážne zásahy do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, by členské štáty mali mať zavedené primerané a účinné záruky proti akémukoľvek zneužitiu, napríklad v prípade potreby požiadavka získať predchádzajúci súhlas justičných orgánov dotknutého členského štátu. Členské štáty by mali poskytnúť príslušným orgánom možnosť, aby vykonávali takéto právomoci zasahujúce do súkromia v rozsahu potrebnom na riadne vyšetrenie závažných prípadov, ak neexistujú rovnocenné prostriedky na účinné dosiahnutie rovnakého výsledku.

(67)

Vzhľadom na to, že zneužitie trhu sa môže uskutočňovať cezhranične a na viacerých trhoch, malo by sa vyžadovať, aby príslušné orgány za každých okolností s výnimkou výnimočných okolností spolupracovali a vymieňali si informácie s inými príslušnými orgánmi a regulačnými orgánmi a s orgánom ESMA, a to najmä v súvislosti s vyšetrovaniami. Keď je príslušný orgán presvedčený, že k zneužitiu trhu dochádza alebo došlo v inom členskom štáte alebo že ovplyvňuje finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje v inom členskom štáte, mal by túto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu a orgánu ESMA. Orgán ESMA by mal mať v prípadoch zneužívania trhu s cezhraničným vplyvom možnosť koordinovať vyšetrovania, ak o to požiada jeden z dotknutých príslušných orgánov.

(68)

Je nevyhnutné, aby príslušné orgány mali potrebné nástroje na účinný dohľad nad knihami objednávok naprieč trhmi. Podľa smernice 2014/65/EÚ môžu príslušné orgány požadovať a prijímať od iných príslušných orgánov údaje týkajúce sa knihy objednávok s cieľom uľahčiť monitorovanie a odhaľovanie manipulácie s trhom na cezhraničnom základe.

(69)

S cieľom zabezpečiť výmenu informácií a spoluprácu s orgánmi tretích krajín, pokiaľ ide o účinné presadzovanie tohto nariadenia, by príslušné orgány mali uzavrieť dohody o spolupráci s ich náprotivkami v tretích krajinách. Akýkoľvek prenos osobných údajov vykonávaný na základe týchto dohôd by mal byť v súlade so smernicou 95/46/ES a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13).

(70)

Spoľahlivý prudenciálny a podnikateľský rámec pre finančný sektor by sa mal opierať o silné režimy dohľadu, vyšetrovania a sankcií. Orgány dohľadu by mali mať na tento účel dostatočné právomoci konať a mali by mať možnosť spoliehať sa na rovnocenné, silné a odrádzajúce sankčné režimy v súvislosti so všetkými finančnými deliktami a sankcie by sa mali účinne presadzovať. Skupina de Larosièra však došla k záveru, že žiadny z týchto prvkov nie je v súčasnosti zavedený. Preskúmanie existujúcich právomocí ukladať sankcie a ich praktického uplatňovania zamerané na podporu konvergencie sankcií v celom rozsahu činností dohľadu sa vykonalo v oznámení Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb.

(71)

Preto by sa mal stanoviť súbor správnych sankcií a iných správnych opatrení s cieľom zaručiť jednotný prístup v členských štátoch a posilniť ich odrádzajúci účinok. Príslušný orgán by mal mať možnosť zakázať vykonávanie riadiacich funkcií v rámci investičných spoločností. Sankcie uložené v osobitných prípadoch by sa mali stanoviť s prípadným prihliadnutím na faktory, ako je vrátenie akejkoľvek zistenej finančnej výhody, závažnosť a trvanie porušenia, akékoľvek priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, potreba, aby pokuty mali odrádzajúci účinok, a prípadne by mali zahŕňať úľavy za spoluprácu s príslušným orgánom. Konkrétne môže skutočná výška správnych pokút, ktoré sa majú uložiť v konkrétnom prípade, dosiahnuť maximálnu úroveň stanovenú v tomto nariadení alebo vyššiu úroveň stanovenú vo vnútroštátnom práve v prípade veľmi závažných porušení, zatiaľ čo pokuty podstatne nižšie, ako je maximálna úroveň, sa môžu použiť v prípade menej závažných porušení alebo v prípade urovnania. Toto nariadenie neobmedzuje možnosť členských štátov stanoviť vyššie správne sankcie alebo iné správne opatrenia.

(72)

Aj keď členským štátom nič nebráni v tom, aby stanovili pravidlá pre správne, ako aj trestné sankcie za rovnaké porušenia, od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby stanovili pravidlá pre správne sankcie za porušenia tohto nariadenia, ktoré už sú predmetom vnútroštátneho trestného práva do 3. júla 2016. V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členské štáty nie sú povinné ukladať správne a trestné sankcie za to isté porušenie, ale môžu tak urobiť, ak to ich vnútroštátne právo povoľuje. Zachovaním trestných sankcií za porušenia tohto nariadenia alebo smernice 2014/57/EÚ namiesto správnych sankcií by sa však nemala obmedziť alebo inak ovplyvniť možnosť príslušných orgánov spolupracovať a mať prístup k informáciám alebo si informácie včas vymieňať s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tohto nariadenia, a to aj po akomkoľvek predložení predmetných porušení príslušným justičným orgánom na trestné stíhanie.

(73)

S cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi mali odrádzajúci účinok na širokú verejnosť, mali by sa zvyčajne uverejniť. Uverejňovanie rozhodnutí je zároveň dôležitým nástrojom príslušných orgánov na informovanie účastníkov trhu o tom, aké konanie sa považuje za porušenie tohto nariadenia, ako aj na podporu šírenia dobrého správania medzi účastníkmi trhu. Ak by takéto uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným osobám alebo ohrozilo stabilitu finančných trhov či prebiehajúce prešetrovanie, príslušný orgán by mal uverejniť správne sankcie a iné správne opatrenia na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo uverejnenie odložiť. Príslušné orgány by mali mať možnosť neuverejniť sankcie a iné správne opatrenia, ak sa anonymné alebo neskoršie uverejnenie nepovažuje za dostatočné na to, aby sa zaistilo, že stabilita finančných trhov nebude ohrozená. Príslušné orgány by tiež nemali byť povinné uverejňovať opatrenia, ktoré sa považujú za menej významné a ktorých uverejnenie by bolo neprimerané.

(74)

Informátori prinášajú do pozornosti príslušných orgánov nové informácie, ktoré im pomáhajú pri odhaľovaní a ukladaní sankcií za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom. Informátorov však môže odrádzať strach z odvetných opatrení alebo nedostatok motivácie. Nahlasovanie porušení tohto nariadenia je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány mohli odhaľovať a postihovať zneužívanie trhu. Opatrenia týkajúce sa informátorov sú nevyhnutné na uľahčenie odhaľovania a ukladania sankcií za zneužívanie trhu a na zabezpečenie ochrany a dodržiavania práv informátora a obvinenej osoby. Toto nariadenie by preto malo zabezpečiť, aby sa zaviedli príslušné opatrenia, ktoré informátorom umožnia, aby upozorňovali príslušné orgány na prípadné porušenia tohto nariadenia, a ochránia ich pred odvetnými opatreniami. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť finančné stimuly pre osoby, ktoré ponúknu relevantné informácie o možných porušeniach tohto nariadenia. Informátori by však na tieto finančné stimuly mali byť oprávnení len vtedy, ak prinesú nové informácie, pri ktorých oznamovacia povinnosť nevyplýva zo zákona, a keď tieto informácie vedú k sankciám za porušenie tohto nariadenia. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby systémy nahlasovania porušení informátormi, ktoré uplatňujú, zahŕňali mechanizmy, ktoré zabezpečujú primeranú ochranu obvinených osôb, najmä pokiaľ ide o právo na ochranu ich osobných údajov a postupy na zabezpečenie práva obvinených osôb na obranu a vypočutie pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa ich dotýka, ako aj právo požiadať súd o účinný prostriedok nápravy v súvislosti s rozhodnutím, ktoré sa ich dotýka.

(75)

Keďže členské štáty prijali právne predpisy vykonávajúce smernicu 2003/6/ES a keďže by sa delegované akty, regulačné technické predpisy a vykonávacie technické predpisy stanovené v tomto nariadení mali prijať pred užitočným uplatňovaním rámca, ktorý sa má zaviesť, je potrebné odložiť uplatňovanie podstatných ustanovení tohto nariadenia o dostatočne dlhú dobu.

(76)

S cieľom umožniť bezproblémový prechod k uplatňovaniu tohto nariadenia sa trhové postupy existujúce pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a uznané príslušnými orgánmi v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2273/2003 (14) na účely uplatnenia článku 1 bodu 2 písm. a) smernice 2003/6/ES môžu naďalej uplatňovať za predpokladu, že sú oznámené orgánu ESMA v rámci stanovenej lehoty až pokiaľ príslušný orgán nerozhodne o pokračovaní týchto postupov v súlade s týmto nariadením.

(77)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami. Najmä, ak sa v tomto nariadení odkazuje na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách, ako aj pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu, tieto slobody by sa mali zohľadniť, ako je zaručené v Únii a v členských štátoch a ako sú uznané v článku 11 charty a v iných príslušných ustanoveniach.

(78)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a lepšie podložiť uplatňovanie sankčných režimov by príslušné orgány mali na ročnom základe poskytovať orgánu ESMA anonymné a súhrnné údaje. Tieto údaje by mali zahŕňať počet začatých vyšetrovaní, počet prebiehajúcich vyšetrovaní, a počet vyšetrovaní uzavretých v priebehu príslušného obdobia.

(79)

Spracovanie osobných údajov vykonávané orgánom ESMA v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä nezávislých verejných orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou 95/46/ES a nariadením (ES) č. 45/2001. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany príslušných orgánov by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v smernici 95/46/ES. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany orgánu ESMA by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

(80)

Toto nariadenie, ako aj delegované akty, vykonávacie akty, regulačné technické predpisy, vykonávacie technické predpisy a usmernenia prijaté v súlade s ním sa nedotýkajú uplatňovania pravidiel Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

(81)

S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vyňatie určitých verejných orgánov a centrálnych bánk tretích krajín a určitých určených orgánov verejnej moci tretích krajín, ktoré majú dohodu o prepojení s Úniou v zmysle článku 25 smernice 2003/87/ES, z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia; ukazovatele manipulatívneho konania uvedenými v prílohe I k tomuto nariadeniu; prahové hodnoty pre stanovenie uplatňovania povinnosti sprístupnenia informácii verejnosti pre účastníkov trhu s emisnými kvótami; podmienky, za ktorých je možné povoliť obchodovanie počas obdobia, keď je zakázané; a povahu určitých transakcií uskutočňovaných osobami vykonávajúcimi riadiace úlohy alebo osobami úzko s nimi spojenými, ktoré by zakladali oznamovaciu požiadavku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(82)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o postupy nahlasovania porušení tohto nariadenia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby bližšie určila uvedené postupy vrátane spôsobov vykonávania nadväzných opatrení k hláseniam, opatrenia na ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy a opatrenia na ochranu osobných údajov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(83)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mali zabezpečiť jednotné podmienky v rámci Únie v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Bolo by efektívne a vhodné poveriť orgán ESMA ako subjekt s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami, aby vypracoval návrh regulačných technických predpisov a návrh vykonávacích technických predpisov, ktoré neobsahujú politické voľby a ktoré sa predložia Komisii.

(84)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (16) návrh regulačných technických predpisov, ktoré vypracoval orgán ESMA, s cieľom určiť obsah oznámení, ktoré budú musieť predkladať organizátori regulovaných trhov, MTF a OTF o finančných nástrojoch, ktoré prijali na obchodovanie, s ktorými sa obchodovalo alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na ich obchodnom mieste, spôsob a podmienky zostavovania, uverejňovania a vedenia zoznamov týchto nástrojov orgánom ESMA; podmienky, ktoré musia spĺňať programy spätného výkupu a stabilizačné opatrenia vrátane podmienok obchodovania, obmedzení týkajúcich sa času a objemu, povinností súvisiacich so zverejňovaním informácií a predkladaním správ a cenových podmienok stabilizácie, v súvislosti s postupmi a systémami opatrení pre obchodné miesta zameranými na predchádzanie zneužívaniu trhu a jeho odhaľovanie, ako aj systémami a vzorovými dokumentmi, ktoré majú používať osoby s cieľom odhaliť a nahlásiť podozrivé pokyny a transakcie; vhodné opatrenia, postupy a požiadavky na uchovávanie záznamov v rámci procesu skúmaní trhu a v súvislosti s technickými opatreniami pre kategórie osôb na objektívne predkladanie informácií odporúčajúcich investičnú stratégiu a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(85)

Komisii by sa mala udeliť aj právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán ESMA by sa mal poveriť vypracovaním vykonávacích technických predpisov na predloženie Komisii týkajúcich sa sprístupňovania verejnosti dôverných informácií, formátov zoznamov osôb disponujúcich dôvernými informáciami a formátov a postupov pre spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi navzájom a s orgánom ESMA.

(86)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabrániť zneužívaniu trhu vo forme obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného zverejnenia dôverných informácií a manipulácie s trhom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a vplyvu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(87)

Ustanovenia smernice 2003/6/ES už nie sú relevantné alebo dostatočné, a preto by sa uvedená smernica mala zrušiť od 3. júla 2016. Požiadavky a zákazy v tomto nariadení úzko súvisia s požiadavkami a zákazmi uvedenými v smernici 2014/65/EÚ, a preto by mali nadobudnúť účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice.

(88)

V záujme správneho uplatňovania tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ich vnútroštátne právo bolo do 3. júla 2016 v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, ktoré sa týkajú príslušných orgánov a ich právomocí, ukladania správnych sankcií a iných správnych opatrení, oznamovania porušení a uverejňovania rozhodnutí.

(89)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 10. februára 2012 (17),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje spoločný regulačný rámec týkajúci sa obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného zverejnenia dôverných informácií a manipulácie s trhom (zneužívanie trhu), ako aj opatrení na zabránenie zneužívaniu trhu s cieľom zaistiť integritu finančných trhov v Únii a zvýšiť ochranu investorov a ich dôveru v tieto trhy.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)

finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo finančné nástroje, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu;

b)

finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje v rámci MTF, ktoré boli prijaté na obchodovanie v rámci MTF alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie v rámci MTF;

c)

finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje v rámci OTF;

d)

finančné nástroje, ktoré sa neuvádzajú v písmene a), b) ani c) a ktorých cena alebo hodnota závisí od ceny alebo hodnoty finančného nástroja uvedeného v uvedených písmenách alebo má na ne vplyv, vrátane okrem iného swapov na úverové zlyhanie a rozdielových zmlúv.

Toto nariadenie sa takisto uplatňuje na konanie alebo transakcie vrátane ponúk, ktoré sa týkajú obchodovania na aukčnej platforme, ktorá bola schválená ako regulovaný trh, s emisnými kvótami alebo s inými draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, vrátane dražených produktov, ktoré nie sú finančnými nástrojmi, podľa nariadenia (EÚ) č. 1031/2010. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na ponuky predložené v súvislosti s aukciou, sa na takéto ponuky vzťahujú všetky požiadavky a zákazy uvedené v tomto nariadení, ktoré sa týkajú pokynov na obchodovanie.

2.   Články 12 a 15 sa uplatňujú aj na:

a)

spotové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré nie sú veľkoobchodnými energetickými produktmi, keď transakcia, pokyn alebo konanie má alebo je pravdepodobné, že bude mať vplyv na cenu alebo hodnotu finančného nástroja uvedeného v odseku 1;

b)

druhy finančných nástrojov vrátane derivátových kontraktov alebo derivátových nástrojov na prenos kreditného rizika, keď transakcia, pokyn, ponuka alebo konanie má alebo je pravdepodobné, že bude mať vplyv na cenu alebo hodnotu spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, ak táto cena alebo hodnota závisí od ceny alebo hodnoty daných finančných nástrojov, a

c)

konanie súvisiace s referenčnými hodnotami.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje na každú transakciu, pokyn alebo konanie týkajúce sa finančného nástroja, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2, bez ohľadu na to, či sa táto transakcia, pokyn alebo konanie uskutočnili alebo neuskutočnili na obchodnom mieste.

4.   Zákazy a požiadavky uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú na opatrenia a opomenutia v Únii a v tretích krajinách týkajúce sa nástrojov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 3

Vymedzenia pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„finančný nástroj“ je finančný nástroj v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 15 smernice 2014/65/EÚ;

2.

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/65/EÚ;

3.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (18);

4.

„finančná inštitúcia“ je finančná inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.

„organizátor trhu“ je organizátor trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/65/EÚ;

6.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 21 smernice 2014/65/EÚ;

7.

„multilaterálny obchodný systém“ alebo „MTF“ (multilateral trading facility – MTF) je multilaterálny systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 22 smernice 2014/65/EÚ;

8.

„organizovaný obchodný systém“ alebo „OTF“ (organised trading facility – OTF) je systém alebo mechanizmus v Únii v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 23 smernice 2014/65/EÚ;

9.

„uznaný trhový postup“ je osobitný trhový postup, ktorý je uznaný príslušným orgánom v súlade s článkom 13;

10.

„obchodné miesto“ je obchodné miesto v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 24 smernice 2014/65/EÚ;

11.

„rastový trh MSP“ je rastový trh MSP v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 12 smernice 2014/65/EÚ;

12.

„príslušný orgán“ je orgán určený v súlade s článkom 22, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak;

13.

„osoba“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba;

14.

„komodita“ je komodita v zmysle článku 2 bode 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (19);

15.

„spotová zmluva týkajúca sa komodít“ je zmluva na dodávku komodít, s ktorými sa obchoduje na spotovom trhu a ktoré sa po vyrovnaní transakcie promptne dodávajú, a zmluva na dodávku komodít, ktorá nie je finančným nástrojom, vrátane forwardu, ktorý sa musí vyrovnať fyzicky;

16.

„spotový trh“ je komoditný trh, na ktorom sa komodity predávajú za hotovosť a po vyrovnaní transakcie sa promptne dodávajú, a iný nefinančný trh, ako je napríklad trh s forwardami týkajúcimi sa komodít;

17.

„program spätného výkupu“ je obchodovanie s vlastnými akciami v súlade s článkami 21 až 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ (20);

18.

„algoritmické obchodovanie“ je algoritmické obchodovanie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 39 smernice 2014/65/EÚ;

19.

„emisná kvóta“ je emisná kvóta vymedzená v bode 11 oddielu C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

20.

„účastník trhu s emisnými kvótami“ je akákoľvek osoba, ktorá vstupuje do transakcií s emisnými kvótami, vrátane zadávania pokynov na obchodovanie, draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, alebo ich derivátmi, a ktorá nevyužíva výnimku podľa článku 17 ods. 2 druhého pododseku;

21.

„emitent“ je právnická osoba, ktorá sa riadi súkromným alebo verejným právom a ktorá emituje finančné nástroje alebo navrhuje ich emisiu, pričom emitent je v prípade depozitných certifikátov zastupujúcich finančné nástroje emitentom zastupovaných finančných nástrojov;

22.

„veľkoobchodný energetický produkt“ je veľkoobchodný energetický produkt v zmysle článku 2 bode 4 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011;

23.

„národný regulačný orgán“ je národný regulačný orgán v zmysle článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011;

24.

„komoditné deriváty“ sú komoditné deriváty v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (21);

25.

„osoba vykonávajúca riadiace úlohy“ je osoba v rámci emitenta, účastníka trhu s emisnými kvótami alebo iného subjektu uvedeného v článku 19 ods. 10, ktorá je:

a)

členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto subjektu, alebo

b)

vedúcim pracovníkom, ktorý nie je členom orgánov uvedených v písmene a), ktorý má pravidelný prístup k dôverným informáciám týkajúcim sa priamo alebo nepriamo tohto subjektu, a právomoc prijímať manažérske rozhodnutia ovplyvňujúce budúci vývoj a obchodné perspektívy tohto subjektu;

26.

„osoba úzko spojená“ je:

a)

manžel(-ka) alebo partner(-ka), ktorý sa podľa vnútroštátneho práva považuje za rovnocenného manželovi(-ke);

b)

nezaopatrené deti podľa vnútroštátneho práva;

c)

príbuzný, ktorý k dátumu príslušnej transakcie zdieľa spoločnú domácnosť aspoň jeden rok, alebo

d)

právnická osoba, trust alebo obchodná spoločnosť, v ktorej vykonáva riadiace úlohy osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba uvedená v písmenách a), b) alebo c), ktorá je priamo alebo nepriamo ovládaná takouto osobou, ktorá bola zriadená v prospech takejto osoby, alebo ktorej ekonomické záujmy sú v zásade rovnocenné so záujmami takejto osoby;

27.

„záznamy o prenose údajov“ sú záznamy o prenose údajov v zmysle článku 2 druhého pododseku písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (22);

28.

„osoba, ktorá profesionálne zabezpečuje alebo vykonáva transakcie“ je osoba, ktorá je v rámci svojho povolania zapojená do prijímania a odovzdávania pokynov pre finančné nástroje alebo do vykonávania transakcií s finančnými nástrojmi;

29.

„referenčná hodnota“ je akýkoľvek kurz, index alebo číselný údaj, ktorý má verejnosť k dispozícií alebo je uverejnený, ktorý sa pravidelne určuje pomocou vzorca alebo na základe hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadovaných cien, skutočných alebo odhadovaných úrokových mier alebo iných hodnôt alebo prehľadov, a odkazom, na ktorý sa určuje suma splatná v rámci finančného nástroja alebo hodnota finančného nástroja;

30.

„tvorca trhu“ je tvorca trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 7 smernice 2014/65/EÚ;

31.

„zvyšovanie podielu v spoločnosti“ je nadobudnutie cenných papierov spoločnosti, z ktorého nevyplýva právna ani regulačná povinnosť oznámiť ponuku na prevzatie týkajúcu sa tejto spoločnosti;

32.

„účastník trhu zverejňujúci informácie“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá patrí do ktorejkoľvek kategórie stanovenej v článku 11 ods. 1 písm. a) až d) alebo v článku 11 ods. 2 a ktorá zverejňuje informácie v priebehu skúmania trhu;

33.

„vysokofrekvenčné obchodovanie“ je vysokofrekvenčné obchodovanie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 40 smernice 2014/65/EÚ;

34.

„odporúčanie informácie alebo návrh investičnej stratégie“ je informácia:

i)

vypracovaná nezávislým analytikom, investičnou spoločnosťou, úverovou inštitúciou alebo inou osobou, ktorej hlavnou podnikateľskou činnosťou je vypracúvanie investičných odporúčaní, alebo fyzickou osobou pracujúcou pre nich na základe pracovnej zmluvy alebo inak, ktorá priamo alebo nepriamo vyjadruje konkrétne investičné návrhy týkajúce sa finančného nástroja alebo emitenta, alebo

ii)

vypracovaná inými osobami než tými, ktoré sú uvedené v bode i), ktorá priamo navrhuje určité investičné rozhodnutie týkajúce sa finančného nástroja;

35.

„investičné odporúčanie“ je informácia, ktorá explicitne alebo implicitne odporúča alebo navrhuje investičnú stratégiu týkajúcu sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo emitentov, vrátane akéhokoľvek stanoviska o súčasnej alebo budúcej hodnote alebo cene takýchto nástrojov, ktorá je určená pre distribučné kanály alebo pre verejnosť.

2.   Na účely článku 5 sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„cenné papiere“ sú:

i)

akcie a iné cenné papiere rovnocenné s akciami;

ii)

dlhopisy a iné formy dlhových cenných papierov alebo

iii)

dlhové cenné papiere konvertibilné na akcie alebo iné cenné papiere rovnocenné s akciami alebo zameniteľné za akcie alebo iné cenné papiere rovnocenné s akciami;

b)

„pridružené nástroje“ sú tieto finančné nástroje vrátane tých, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie alebo obchodované na obchodnom mieste alebo pre ktoré nebola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na obchodnom mieste:

i)

zmluvy alebo práva na upísanie, nadobudnutie či prevod cenných papierov;

ii)

finančné deriváty založené na cenných papieroch;

iii)

ak pri cenných papieroch ide o konvertibilné alebo zameniteľné dlhové nástroje, cenné papiere, na ktoré môžu byť takéto dlhové nástroje konvertované alebo za ktoré môžu byť zamenené;

iv)

nástroje, ktoré emituje alebo zaručuje emitent alebo ručiteľ cenných papierov a ktorých trhová cena pravdepodobne výrazne ovplyvní cenu cenných papierov alebo naopak;

v)

ak cenné papiere sú cenné papiere rovnocenné s akciami, akcie zastúpené týmito cennými papiermi a akékoľvek iné cenné papiere rovnocenné s týmito akciami;

c)

„významná distribúcia“ je úvodná alebo sekundárna ponuka cenných papierov, ktorá je odlíšená od bežného obchodovania, a to z hľadiska celkovej hodnoty ponúkaných cenných papierov, ako aj z hľadiska použitých predajných metód;

d)

„stabilizácia“ je kúpa alebo ponuka na kúpu cenných papierov, alebo transakcia s rovnocennými pridruženými nástrojmi uskutočnená úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou v súvislosti s významnou distribúciou takýchto cenných papierov výlučne s cieľom podporiť trhovú cenu týchto cenných papierov na vopred určené časové obdobie, a to z dôvodu predajného tlaku v súvislosti s týmito cennými papiermi.

Článok 4

Oznámenia a zoznam finančných nástrojov

1.   Organizátori regulovaných trhov a investičné spoločnosti, ako aj organizátori trhov prevádzkujúci MTF alebo OTF, bezodkladne oznamujú príslušnému orgánu obchodného miesta každý finančný nástroj, pre ktorý je podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na ich obchodnom mieste, ktorý je prijatý na obchodovanie, alebo s ktorým sa prvýkrát obchoduje.

Príslušnému orgánu obchodného miesta oznamujú aj to, ak sa s finančným nástrojom prestane obchodovať alebo nie je viac prijatý na obchodovanie, pokiaľ dátum, kedy sa s finančným nástrojom prestane obchodovať alebo nebude viac prijatý na obchodovanie, nie je známy a nebol uvedený v oznámení podanom v súlade s prvým pododsekom.

Oznámenia uvedené v tomto odseku zahŕňajú v prípade potreby názvy a identifikátory dotknutých finančných nástrojov a dátum a čas podania žiadosti o prijatie na obchodovanie alebo prijatia na obchodovanie a dátum a čas prvého obchodu.

Organizátori trhov a investičné spoločnosti postúpia príslušnému orgánu obchodného miesta aj informácie stanovené v treťom pododseku o finančných nástrojoch, ktoré boli predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie alebo ktoré boli prijaté na obchodovanie pred 2. júlom 2014 a ktoré sú stále prijaté na obchodovanie alebo s ktorými sa v daný deň obchodovalo.

2.   Príslušné orgány obchodného miesta bez odkladu postúpia oznámenia, ktoré im sú doručené podľa odseku 1, orgánu ESMA. Orgán ESMA tieto oznámenia vo forme zoznamu uverejní na svojej webovej stránke okamžite po ich doručení. Po prijatí oznámenia príslušným orgánom obchodného miesta orgán ESMA okamžite tento zoznam aktualizuje. Zoznam neobmedzuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia.

3.   Zoznam obsahuje tieto informácie:

a)

názvy a identifikátory finančných nástrojov, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie, ktoré sú prijaté na obchodovanie alebo s ktorými sa obchoduje prvý raz na regulovaných trhoch, v rámci MTF a OTF;

b)

dátum a čas podania žiadosti o prijatie na obchodovanie, prijatia na obchodovanie alebo prvých obchodov;

c)

podrobné informácie o obchodných miestach, na ktorých sú finančné nástroje predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie, prijaté na obchodovanie alebo prvýkrát obchodované, a

d)

dátum a čas, keď sa s finančnými nástrojmi prestane obchodovať alebo keď nebudú viac prijaté na obchodovanie.

4.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ustanoviť:

a)

obsah oznámení uvedených v odseku 1 a

b)

spôsob a podmienky zostavovania, uverejňovania a vedenia zoznamu uvedeného v odseku 3.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (23).

5.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť harmonogram, formát a vzor pre predloženie oznámení v súlade s odsekmi 1 a 2.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 5

Výnimka pre programy spätného výkupu a stabilizáciu

1.   Zákazy uvedené v článkoch 14 a 15 tohto nariadenia sa neuplatňujú na obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu, keď:

a)

sú všetky podrobnosti o programe zverejnené pred začiatkom obchodovania;

b)

obchody sú nahlásené príslušnému orgánu obchodného miesta v súlade s odsekom 3 ako súčasť programu spätného výkupu a následne zverejnené;

c)

sú dodržané primerané limity týkajúce sa ceny a objemu a

d)

uskutočňuje sa v súlade s cieľmi uvedenými v odseku 2 a podmienkami stanovenými v tomto článku a v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 6.

2.   V záujme využitia výnimky stanovenej v odseku 1 musí mať program spätného výkupu ako svoj jediný účel:

a)

zníženie kapitálu emitenta;

b)

splnenie povinností vyplývajúcich z dlhových finančných nástrojov, ktoré sú zameniteľné za nástroje vlastného imania, alebo

c)

splnenie povinností vyplývajúcich z programov opcií na akcie alebo iných prídelov akcií zamestnancom alebo členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta alebo pridruženej spoločnosti.

3.   V záujme využitia výnimky stanovenej v odseku 1 emitent podáva správy príslušnému orgánu obchodného miesta, na ktorom boli akcie prijaté na obchodovanie alebo sa s nimi obchoduje, o každej transakcii týkajúcej sa programu spätného výkupu vrátane informácií uvedených v článku 25 ods. 1 a 2 a článku 26 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

4.   Zákazy uvedené v článkoch 14 a 15 tohto nariadenia sa neuplatňujú na obchodovanie s cennými papiermi alebo pridruženými nástrojmi na stabilizáciu cenných papierov, keď:

a)

sa stabilizácia vykonáva len v obmedzenom období;

b)

sú príslušné informácie o stabilizácii zverejnené a oznámené príslušnému orgánu obchodného miesta v súlade s odsekom 5;

c)

sú dodržané primerané limity týkajúce sa ceny a

d)

takéto obchodovanie spĺňa podmienky stabilizácie stanovené v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 6.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 1, emitenti, ponúkajúci alebo subjekty vykonávajúce stabilizáciu, ktoré konajú alebo nekonajú v mene takýchto osôb, musia príslušnému orgánu obchodného miesta oznámiť podrobné informácie o všetkých stabilizačných transakciách najneskôr do konca siedmeho obchodného dňa na trhu nasledujúceho po dni uskutočnenia takýchto transakcií.

6.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom vymedziť podmienky, ktoré musia programy spätného výkupu a stabilizačné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 4 spĺňať, vrátane podmienok obchodovania, obmedzení týkajúcich sa času a objemu, povinností súvisiacich so zverejňovaním informácií a podávaním správ a cenových podmienok.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Vyňatie v prípade činností súvisiacich s menovou politikou, činností riadenia verejného dlhu a činností súvisiacich s politikou v oblasti zmeny klímy

1.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na transakcie, pokyny alebo konanie v záujme menovej politiky, politiky výmenných kurzov alebo politiky riadenia verejného dlhu:

a)

členským štátom;

b)

členmi ESCB;

c)

ministerstvom, agentúrou alebo účelovo zriadeným subjektom jedného alebo viacerých členských štátov, alebo osobou konajúcou v jeho mene,

d)

v prípade členského štátu, ktorý je federálnym štátom, členom tvoriacim federáciu.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na transakcie, pokyny alebo konanie vykonávané Komisiou alebo akýmkoľvek iným oficiálne určeným orgánom alebo akoukoľvek osobou konajúcou v jej mene v záujme politiky riadenia verejného dlhu.

Toto nariadenie sa neuplatňuje na transakcie, pokyny alebo konanie vykonávané:

a)

Úniou;

b)

účelovo zriadeným subjektom jedného alebo viacerých členských štátov;

c)

Európskou investičnou bankou;

d)

Európskym nástrojom finančnej stability;

e)

Európskym mechanizmom pre stabilitu;

f)

medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorú zriadili dva alebo viaceré členské štáty a ktorej účelom je mobilizovať finančné prostriedky a poskytovať finančnú pomoc v prospech jej členov, ktorí majú vážne finančné problémy alebo sú nimi ohrození.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na činnosť členských štátov, Komisie alebo akéhokoľvek iného oficiálne určeného orgánu alebo akejkoľvek osoby konajúcej v ich mene, ktorá sa týka emisných kvót a ktorá sa vykonáva v záujme politiky Únie v oblasti klímy v súlade so smernicou 2003/87/ES.

4.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na činnosti členských štátov, Komisie alebo akéhokoľvek iného oficiálne určeného orgánu alebo akejkoľvek osoby konajúcej v ich mene, ktoré sa vykonávajú v záujme spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie alebo v záujme spoločnej rybárskej politiky Únie v súlade s aktmi prijatými na základe ZFEÚ alebo medzinárodnými dohodami na jej základe uzatvorenými.

5.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 35 delegované akty týkajúce sa rozšírenia výnimky uvedenej v odseku 1 na určité orgány verejnej moci a centrálne banky tretích krajín.

Komisia na tento účel vypracuje a predloží do. januára 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zhodnotí medzinárodné zaobchádzanie s orgánmi verejnej moci, ktorých úlohou je riadenie verejného dlhu alebo ktoré zasahujú do riadenia verejného dlhu, a s centrálnymi bankami v tretích krajinách.

Správa zahŕňa porovnávaciu analýzu zaobchádzania s týmito orgánmi a centrálnymi bankami v rámci právneho rámca tretích krajín a normy riadenia rizík uplatniteľné na transakcie uzatvorené týmito orgánmi a centrálnymi bankami v týchto jurisdikciách. Ak sa v správe dospeje k záverom, najmä so zreteľom na porovnávaciu analýzu, že je potrebné z povinností a zákazov v tomto nariadení vyňať menové povinnosti týchto centrálnych bánk tretích krajín, Komisia rozšíri výnimku uvedenú v odseku 1 aj na centrálne banky týchto tretích krajín.

6.   Komisia je tiež splnomocnená prijímať v súlade s článkom 35 delegované akty týkajúce sa rozšírenia výnimky stanovenej v odseku 3 na určité určené orgány verejnej moci tretích krajín, ktoré s Úniou uzatvorili dohodu podľa článku 25 smernice 2003/87/ES.

7.   Tento článok sa nevzťahuje na osoby pracujúce na základe pracovnej alebo inej zmluvy pre subjekty uvedené v tomto článku, keď tieto osoby uskutočňujú na vlastný účet priamo alebo nepriamo transakcie alebo pokyny, alebo sa zapájajú do konania.

KAPITOLA 2

DÔVERNÉ INFORMÁCIE, OBCHODOVANIE S VYUŽITÍM DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ, NEOPRÁVNENÉ ZVEREJŇOVANIE DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ A MANIPULÁCIA S TRHOM

Článok 7

Dôverné informácie

1.   Na účely tohto nariadenia medzi dôverné informácie patria tieto typy informácií:

a)

presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

b)

v súvislosti s komoditnými derivátmi presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými takýmito derivátmi alebo priamo súvisiace s príslušnou spotovou zmluvou týkajúcou sa komodít, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny takýchto derivátov alebo súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, pričom ide o informácie, pri ktorých sa oprávnene očakáva ich zverejnenie alebo ktoré sa musia zverejniť v súlade s právnymi alebo regulačnými predpismi na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, trhovými pravidlami, zmluvou, postupom alebo zvyklosťou týkajúcimi sa príslušných trhov s komoditnými derivátmi alebo spotových trhov;

c)

v súvislosti s emisnými kvótami alebo draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými takýmito nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny takýchto nástrojov alebo na ceny súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

d)

pre osoby poverené vykonaním pokynov týkajúcich sa finančných nástrojov to znamená aj informácie dodané klientom a týkajúce sa ešte nevykonaných pokynov klienta týkajúcich sa finančných nástrojov, ktoré sú presné a ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s jedným alebo viacerými emitentmi alebo jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov, cenu súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov.

2.   Na účely odseku 1 sa informácia považuje za presnú, ak označuje súbor okolností, ktoré existujú alebo ktorých existenciu možno odôvodnene očakávať, alebo udalosť, ktorá nastala alebo ktorú možno odôvodnene očakávať, a ak je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodiť záver týkajúci sa možného vplyvu tohto súboru okolností alebo udalosti na ceny finančných nástrojov alebo súvisiaceho derivátového finančného nástroja, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach. V tejto súvislosti v prípade zdĺhavého procesu, ktorého zámerom je zapríčiniť osobitú okolnosť alebo osobitú udalosť, alebo ktorý povedie k osobitej okolnosti alebo osobitej udalosti, možno za presnú informáciu považovať takúto budúcu okolnosť alebo budúcu udalosť, a aj medzistupne tohto procesu súvisiace s dôvodmi zapríčinenia alebo vzniku tejto budúcej okolnosti alebo budúcej udalosti.

3.   Medzistupeň v zdĺhavom procese sa považuje za dôvernú informáciu, ak sám osebe spĺňa kritériá dôvernej informácie uvedené v tomto článku.

4.   Na účely odseku 1 informácia, ktorá by v prípade jej sprístupnenia verejnosti mala pravdepodobne významný vplyv na ceny finančných nástrojov, derivátových finančných nástrojov, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach, znamená informáciu, ktorú by obozretný investor pravdepodobne použil ako súčasť základu pre svoje investičné rozhodnutia.

V prípade účastníkov trhu s emisnými kvótami s agregovanými emisiami alebo menovitým tepelným príkonom nižším alebo rovným prahovej hodnote stanovenej v súlade s článkom 17 ods. 2 druhým pododsekom sa informácie o ich fyzických operáciách nepovažujú za informácie, ktoré majú významný vplyv na cenu emisných kvót, dražených produktov, ktoré sú na nich založené, alebo derivátových finančných nástrojov.

5.   Orgán ESMA vydá usmernenia s cieľom zostaviť neúplný orientačný zoznam informácií, pri ktorých sa oprávnene očakáva ich zverejnenie alebo ktoré sa majú zverejniť v súlade s právnymi alebo regulačnými ustanoveniami v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, trhovými pravidlami, zmluvou, postupom alebo zvyklosťou týkajúcimi sa príslušných trhov komoditných derivátov alebo spotových trhov uvedených v odseku 1 písm. b). Orgán ESMA náležite zohľadní osobitosti týchto trhov.

Článok 8

Obchodovanie s využitím dôverných informácií

1.   Na účely tohto nariadenia obchodovanie s využitím dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a využíva tieto informácie priamo alebo nepriamo na nadobudnutie alebo prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, na vlastný účet alebo na účet tretej osoby. Využitie dôverných informácií na zrušenie alebo zmenu pokynu týkajúceho sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, ak pokyn bol zadaný pred tým, ako príslušná osoba získala dôverné informácie, sa takisto považuje za obchodovanie s využitím dôverných informácií. V súvislosti s aukciami emisných kvót alebo iných dražených produktov, ktoré sú na nich založené, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010, využitie dôverných informácií zahŕňa aj situáciu, keď osoba predloží, zmení alebo stiahne ponuku na svoj vlastný účet alebo na účet tretej osoby.

2.   Na účely tohto nariadenia k odporúčaniu, aby sa iná osoba zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo k navádzaniu inej osoby, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, dochádza vtedy, keď osoba pozná dôverné informácie:

a)

a odporučí na základe týchto informácií tejto inej osobe, aby nadobudla či previedla finančné nástroje, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto nadobudnutie či prevod vykonala, alebo

b)

odporučí na základe týchto informácií tejto inej osobe, aby zrušila alebo zmenila pokyn týkajúci sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto zrušenie alebo zmenu vykonala.

3.   Využitie odporúčaní alebo navádzaní uvedených v odseku 2 sa pokladá za obchodovanie s využitím dôverných informácií v zmysle tohto článku, ak osoba využívajúca odporúčanie alebo navádzanie vie alebo by mala vedieť, že je založené na dôverných informáciách.

4.   Tento článok sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie v dôsledku toho, že táto osoba:

a)

je členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

b)

má podiel na kapitále emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

c)

má prístup k informáciám v súvislosti s vykonávaním zamestnania, povolania alebo povinností alebo

d)

je zapojená do trestnej činnosti.

Tento článok sa takisto vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie za iných okolností ako za okolností, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, ak táto osoba vie alebo by mala vedieť, že ide o dôverné informácie.

5.   Ak je osoba právnickou osobou, tento článok sa v súlade s vnútroštátnym právom vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na rozhodnutí vykonať nadobudnutie, prevod, zrušenie či zmenu pokynu na účet príslušnej právnickej osoby.

Článok 9

Legitímne konanie

1.   Na účely článkov 8 a 14 sa zo samotnej skutočnosti, že právnická osoba má alebo mala dôverné informácie, nemá za to, že táto osoba použila tieto informácie, a teda sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií na základe nadobudnutia či prevodu, ak táto právnická osoba:

a)

stanovila, zaviedla a zachovala primerané a účinné vnútorné opatrenia a postupy, ktoré účinne zabezpečujú, že fyzická osoba, ktorá v jej mene rozhodla o nadobudnutí či prevode finančných nástrojov, na ktoré sa informácie vzťahujú, ani iná fyzická osoba, ktorá by mohla akokoľvek ovplyvniť toto rozhodnutie, nemala dôverné informácie, a

b)

nepodnietila, neposkytla odporúčanie, nenavádzala ani inak neovplyvnila fyzickú osobu, ani ktorá v mene právnickej osoby nadobudla či previedla finančné nástroje, na ktoré sa informácie vzťahujú.

2.   Na účely článkov 8 a 14 sa zo samotnej skutočnosti, že osoba má dôverné informácie, nemá za to, že táto osoba použila tieto informácie, a teda sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií na základe nadobudnutia či prevodu, ak táto osoba:

a)

pre finančný nástroj, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, je tvorcom trhu alebo je osobou s povolením konať ako protistrana, pričom nadobudnutie či prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, sa vykoná legitímne v rámci normálneho výkonu jej funkcie tvorcu trhu alebo protistrany k danému finančnému nástroju, alebo

b)

má povolenie vykonávať pokyny v mene tretích osôb, pričom nadobudnutie či prevod finančných nástrojov, na ktoré sa pokyn vzťahuje, sa vykoná s cieľom uskutočniť tento pokyn legitímne v rámci normálneho výkonu jej zamestnania, povolania alebo povinností.

3.   Na účely článkov 8 a 14 sa zo samotnej skutočnosti, že osoba má dôverné informácie, nemá za to, že táto osoba použila tieto informácie, a teda sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií na základe nadobudnutia či prevodu, ak táto osoba vykoná transakciu na nadobudnutie či prevod finančných nástrojov ako súčasť plnenia záväzku, ktorý sa stal splatným, v dobrej viere, a nie s cieľom obísť zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií, a že:

a)

táto povinnosť vyplýva z pokynu, ktorý bol zadaný pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie, alebo z dohody, ktorá bola uzatvorená pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie, alebo

b)

táto transakcia sa vykonáva s cieľom splniť právnu alebo regulačnú povinnosť, ktorá vznikla pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie.

4.   Na účely článkov 8 a 14 sa zo samotnej skutočnosti, že osoba má dôverné informácie, nemá za to, že táto osoba použila tieto informácie, a teda sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, ak táto osoba získala tieto dôverné informácie v rámci verejného prevzatia spoločnosti alebo zlúčenia či splynutia so spoločnosťou, a využíva tieto dôverné informácie len na účely uskutočnenia tohto zlúčenia či splynutia alebo verejného prevzatia, pokiaľ v čase schválenia zlúčenia či splynutia alebo prijatia ponuky akcionármi tejto spoločnosti budú všetky dôverné informácie sprístupnené verejnosti alebo sa z iného dôvodu nebudú viac považovať za dôverné informácie.

Tento odsek sa neuplatňuje na zvyšovanie podielu v spoločnosti.

5.   Na účely článkov 8 a 14 samotná skutočnosť, že osoba pri nadobudnutí či prevode finančných nástrojov využíva vlastné vedomosti o tom, že sa rozhodla nadobudnúť či previesť tieto finančné nástroje, sama o sebe nepredstavuje využitie dôverných informácií.

6.   Bez ohľadu na odseky 1 až 5 tohto článku možno stále mať za to, že došlo k porušeniu zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií stanovenému v článku 14, ak príslušný orgán skonštatuje, že dôvod na tieto pokyny na obchodovanie, transakcie alebo konania bol nelegitímny.

Článok 10

Neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií

1.   Na účely tohto nariadenia neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a ich poskytne akejkoľvek inej osobe s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností.

Tento odsek sa uplatňuje na všetky fyzické osoby alebo právnické osoby v situáciách alebo za okolností uvedených v článku 8 ods. 4.

2.   Na účely tohto nariadenia sa postúpenie odporúčaní alebo navádzaní uvedených v článku 8 ods. 2 pokladá za neoprávnené zverejnenie dôverných informácií podľa tohto článku, ak osoba zverejňujúca odporúčanie alebo navádzanie vie alebo by mala vedieť, že sú založené na dôverných informáciách.

Článok 11

Skúmania trhu

1.   Skúmanie trhu zahŕňa poskytnutie informácií pred oznámením transakcie s cieľom posúdiť záujem potenciálnych investorov o možnú transakciu a s ňou súvisiace podmienky, ako je jej možná veľkosť alebo ocenenie, jednému alebo viacerým potenciálnym investorom zo strany:

a)

emitenta;

b)

subjektu sekundárne ponúkajúceho finančný nástroj v takom množstve alebo hodnote, že transakcia sa odlišuje od bežného obchodovania a zahŕňa predajnú metódu založenú na predchádzajúcom posúdení potenciálneho záujmu potenciálnych investorov;

c)

účastníka trhu s emisnými kvótami alebo

d)

tretej osoby konajúcej v mene alebo na účet osoby uvedenej v písmene a), b) alebo c).

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 3, zverejnenie dôverných informácií osobou, ktorá má v úmysle predložiť ponuku na prevzatie týkajúcu sa cenných papierov spoločnosti alebo uskutočniť zlúčenie alebo splynutie so spoločnosťou, stranám s právom na cenné papiere sa takisto považuje za skúmanie trhu za predpokladu, že:

a)

tieto informácie sú potrebné na to, aby stranám s právom na cenné papiere umožnili vytvoriť si názor na svoju ochotu ponúknuť svoje cenné papiere, a

b)

vôľa strán s právom na cenné papiere ponúknuť svoje cenné papiere je primerane nevyhnutná na prijatie rozhodnutia o predložení ponuky na prevzatie alebo zlúčenie či splynutie.

3.   Účastník trhu zverejňujúci informácie pred vykonaním skúmania trhu osobitne zváži, či skúmanie trhu bude zahŕňať poskytnutie dôverných informácií. Účastník trhu zverejňujúci informácie písomne zaznamená svoje závery a dôvody ich prijatia. Na požiadanie poskytne tieto písomné záznamy príslušnému orgánu. Táto povinnosť sa vzťahuje na každé zverejnenie informácií v priebehu skúmania trhu. Účastník trhu zverejňujúci informácie aktualizuje písomné záznamy uvedené v tomto odseku.

4.   Na účely článku 10 ods. 1 sa zverejnenie dôverných informácií v priebehu skúmania trhu považuje za zverejnenie dôverných informácií ako súčasť normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností osoby, ak účastník trhu zverejňujúci informácie dodržiava odseky 3 a 5 tohto článku.

5.   Na účely odseku 4 účastník trhu zverejňujúci informácie musí pred poskytnutím informácií:

a)

získať súhlas osoby, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, so získaním dôverných informácií;

b)

informovať osobu, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, že má zakázané využiť či pokúsiť sa využiť tieto informácie na nadobudnutie či prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, priamo alebo nepriamo na vlastný účet alebo na účet tretej osoby;

c)

informovať osobu, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, že má zakázané využiť či pokúsiť sa využiť tieto informácie na zrušenie alebo zmenu pokynu týkajúceho sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, ktorý už bol zadaný, a

d)

informovať osobu, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, že s udelením súhlasu so získaním informácií je povinná zachovávať dôvernosť týchto informácií.

Účastník trhu zverejňujúci informácie uskutoční a uchováva záznam o všetkých informáciách, ktoré boli poskytnuté osobe, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, vrátane informácií poskytnutých v súlade s písmenami a) až d) prvého pododseku a identity potenciálnych investorov, ktorým boli informácie zverejnené, vrátane okrem iného právnických osôb a fyzických osôb konajúcich v mene potenciálneho investora a dátumu a času každého zverejnenia. Na požiadanie poskytne účastník trhu zverejňujúci informácie tento záznam príslušnému orgánu.

6.   Ak informácie, ktoré boli v priebehu skúmania trhu poskytnuté, prestanú byť dôvernými informáciami na základe posúdenia účastníka trhu zverejňujúceho informácie, účastník trhu zverejňujúci informácie čo najskôr o tom informuje príjemcu.

Účastník trhu zverejňujúci informácie uchováva záznam o informáciách poskytnutých v súlade s týmto odsekom a na požiadanie ho poskytne príslušnému orgánu.

7.   Bez ohľadu na ustanovenia tohto článku osoba, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, sama posúdi, či má dôverné informácie, alebo kedy prestane mať dôverné informácie.

8.   Účastník trhu zverejňujúci informácie uchováva záznamy uvedené v tomto článku najmenej päť rokov.

9.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť pre osoby vhodné opatrenia, postupy a požiadavky na uchovávanie záznamov na účel dodržania požiadaviek stanovených v odsekoch 4, 5, 6 a 8.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

10.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť systémy a vzorové oznámenia, ktoré majú osoby používať na účel dodržania požiadaviek stanovených v odsekoch 4, 5, 6 a 8 tohto článku, najmä presnú štruktúru záznamov uvedených v odsekoch 4 až 8 a technické prostriedky na vhodné oznamovanie informácií uvedených v odseku 6 osobe, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   Orgán ESMA vydá usmernenia určené pre osoby, pre ktoré sa vykonáva skúmanie trhu, v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 týkajúce sa:

a)

faktorov, ktoré tieto osoby musia zvážiť, keď sú im poskytované informácie ako súčasť skúmania trhu, aby posúdili, či dané informácie možno pokladať za dôverné informácie;

b)

opatrení, ktoré tieto osoby musia prijať, ak im boli poskytnuté dôverné informácie, aby dodržali články 8 a 10 tohto nariadenia, a

c)

záznamov, ktoré tieto osoby musia uchovávať s cieľom preukázať dodržanie článkov 8 a 10 tohto nariadenia.

Článok 12

Manipulácia s trhom

1.   Na účely tohto nariadenia manipulácia s trhom zahŕňa tieto činnosti:

a)

uzatváranie transakcií, zadávanie pokynov na obchodovanie alebo akékoľvek iné konanie, ktoré:

i)

dáva alebo pravdepodobne dá nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach, alebo

ii)

zaisťuje alebo pravdepodobne zaistí cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach na neprirodzenej alebo umelej úrovni,

pokiaľ osoba, ktorá vstúpila do transakcie, vydala pokyn na obchodovanie alebo sa zapojila do akéhokoľvek iného konania, nepreukáže, že takáto transakcia, pokyn alebo konanie sa uskutočnili z legitímnych dôvodov a v súlade s uznaným trhovým postupom zavedeným v súlade s článkom 13;

b)

uzatváranie transakcií, zadávanie pokynov na obchodovanie alebo akákoľvek iná činnosť alebo konanie, ktoré ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach a pri ktorom sa využívajú fiktívne nástroje alebo akákoľvek iná forma podvodu alebo machinácie;

c)

šírenie informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré dáva alebo pravdepodobne dá nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít, alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach alebo ktoré zaisťuje alebo pravdepodobne zaistí cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach na neprirodzenej alebo umelej úrovni, vrátane šírenia nepotvrdených správ, keď osoba, ktorá tieto informácie šíri, vedela alebo mala vedieť, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce;

d)

šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií alebo poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich vstupných informácií týkajúcich sa referenčnej hodnoty, keď osoba, ktorá tieto informácie šíri alebo poskytuje, vedela alebo mala vedieť, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce, alebo akékoľvek iné konanie, ktorým sa manipuluje s výpočtom referenčnej hodnoty.

2.   Za manipuláciu s trhom sa okrem iného považuje toto konanie:

a)

konanie osoby alebo osôb konajúcich v súčinnosti s cieľom zabezpečiť dominantné postavenie nad ponukou alebo dopytom po finančnom nástroji, súvisiacej spotovej zmluve týkajúcej sa komodít alebo draženom produkte založenom na emisných kvótach, ktoré má alebo pravdepodobne bude mať za následok priame alebo nepriame stanovenie kúpnych alebo predajných cien alebo vytvára či pravdepodobne vytvorí iné nespravodlivé obchodné podmienky;

b)

nákup alebo predaj finančných nástrojov na začiatku alebo na záver obchodovania, ktorý má alebo pravdepodobne bude mať za následok zavádzanie investorov konajúcich podľa zverejnených cien vrátane otváracích či záverečných cien;

c)

zadávanie pokynov na obchodné miesto vrátane ich akéhokoľvek zrušenia alebo zmeny prostredníctvom akýchkoľvek dostupných spôsobov obchodovania vrátane elektronických spôsobov, ako sú stratégie algoritmického a vysokofrekvenčného obchodovania, čo má jeden z následkov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) tým, že:

i)

narúša alebo spôsobuje oneskorenie fungovania systému obchodovania na obchodnom mieste, alebo môže mať takýto následok;

ii)

sťažuje ostatným osobám identifikáciu skutočných pokynov v systéme obchodovania na obchodnom mieste, alebo môže mať takýto následok, a to aj zadávaním pokynov, ktorých výsledkom je preťaženie alebo destabilizácia knihy objednávok, alebo

iii)

vytvára alebo pravdepodobne vytvorí klamlivý alebo zavádzajúci signál o ponuke finančného nástroja alebo dopyte po ňom alebo o jeho cene, najmä zadávaním pokynov na začatie alebo zintenzívnenie trendu;

d)

využitie príležitostného alebo pravidelného prístupu k tradičným alebo elektronickým médiám na vyjadrenie názoru o finančnom nástroji, súvisiacej spotovej zmluve týkajúcej sa komodít alebo draženom produkte založenom na emisných kvótach (alebo nepriamo o emitentovi) po predchádzajúcom prijatí pozície k tomuto finančnému nástroju, súvisiacej spotovej zmluve týkajúcej sa komodít alebo draženému produktu založenému na emisných kvótach a následné profitovanie z vplyvu vyjadrených názorov na cenu tohto nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach týkajúcej sa komodít bez toho, aby sa zároveň riadne a účinne zverejnil tento konflikt záujmov;

e)

nákup alebo predaj emisných kvót alebo súvisiacich derivátov na sekundárnom trhu pred uskutočnením aukcie konanej podľa nariadenia (EÚ) č. 1031/2010, ktorý má za následok stanovenie aukčnej zúčtovacej ceny dražených produktov na neprirodzenej alebo umelej úrovni alebo zavádzanie uchádzačov predkladajúcich ponuky na aukciách.

3.   Na účely uplatňovania odseku 1 písm. a) a b) a bez toho, aby boli dotknuté spôsoby konania uvedené v odseku 2, sa v prílohe I uvádza neúplný zoznam ukazovateľov súvisiacich s využívaním fiktívneho nástroja alebo akejkoľvek inej formy podvodu alebo machinácie a neúplný zoznam ukazovateľov súvisiacich s klamlivými alebo zavádzajúcimi signálmi a zaistením ceny.

4.   Ak osoba uvedená v tomto článku je právnická osoba, tento článok sa v súlade s vnútroštátnym právom vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na rozhodnutí vykonať činnosti na účet príslušnej právnickej osoby.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými sa bližšie určia ukazovatele stanovené v prílohe I, s cieľom objasniť ich prvky a zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch.

Článok 13

Uznaný trhový postup

1.   Zákaz stanovený v článku 15 sa neuplatňuje na činnosti uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a), pokiaľ osoba, ktorá vstúpila do transakcie, vydala pokyn na obchodovanie alebo sa zapojila do akéhokoľvek iného konania, preukáže, že takáto transakcia, pokyn alebo konanie sa uskutočnili z legitímnych dôvodov a v súlade s uznaným trhovým postupom zavedeným v súlade s týmto článkom.

2.   Príslušný orgán môže zaviesť uznaný trhový postup po zohľadnení týchto kritérií:

a)

či trhový postup poskytuje značnú úroveň transparentnosti vo vzťahu k trhu;

b)

či trhový postup zaručuje vysokú mieru ochranných opatrení, pokiaľ ide o pôsobenie trhových síl a riadne vzájomné pôsobenie síl ponuky a dopytu;

c)

či má trhový postup pozitívny vplyv na likviditu a efektívnosť trhu;

d)

či trhový postup zohľadňuje systém obchodovania na príslušnom trhu a umožňuje účastníkom trhu správne a včasne reagovať na novú situáciu na trhu spôsobenú týmto postupom;

e)

či trhový postup nevytvára riziká pre integritu priamo alebo nepriamo súvisiacich regulovaných či neregulovaných trhov v rámci príslušného finančného nástroja v Únii;

f)

výsledok posúdenia príslušného trhového postupu akýmkoľvek príslušným orgánom alebo iným orgánom, najmä pokiaľ ide o posúdenie toho, či príslušný trhový postup porušuje predpisy alebo nariadenia upravujúce zamedzenie zneužívania trhu alebo kódexy správania, bez ohľadu na to, či sa týka príslušného trhu alebo priamo či nepriamo súvisiacich trhov v rámci Únie, a

g)

štrukturálne charakteristiky príslušného trhu, okrem iného aj vrátane toho, či je alebo nie je regulovaný, druhy obchodovaných finančných nástrojov a druh účastníkov trhu vrátane miery účasti drobných investorov na príslušnom trhu.

Trhový postup, ktorý príslušný orgán zaviedol ako uznaný trhový postup na konkrétnom trhu, sa nepovažuje za uplatniteľný pre iné trhy, pokiaľ príslušné orgány týchto iných trhov tento postup neuznali podľa tohto článku.

3.   Príslušný orgán pred zavedením uznaného trhového postupu v súlade s odsekom 2 oznámi orgánu ESMA a iným príslušným orgánom svoj úmysel zaviesť uznaný trhový postup a poskytne podrobnosti hodnotenia vykonaného podľa kritérií stanovených v odseku 2. Toto oznámenie sa vykoná najmenej tri mesiace pred zamýšľaným zavedením uznaného trhového postupu.

4.   Orgán ESMA do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia vydá oznamujúcemu príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom posúdi zlučiteľnosť uznaného trhového postupu s odsekom 2 a regulačnými technickými predpismi prijatými podľa odseku 7. Orgán ESMA takisto posúdi, či by zavedenie uznaného trhového postupu neohrozilo dôveru trhu na finančnom trhu Únie. Stanovisko sa uverejní na webovej stránke orgánu ESMA.

5.   V prípade, že príslušný orgán zavedie uznaný trhový postup v rozpore so stanoviskom orgánu ESMA vydaným v súlade s odsekom 4, do 24 hodín od zavedenia uznaného trhového postupu uverejní na svojej webovej stránke oznámenie, v ktorom v plnej miere vysvetlí dôvody takéhoto konania vrátane toho, prečo uznaný trhový postup neohrozuje dôveru trhu.

6.   V prípade, že sa príslušný orgán domnieva, že iný príslušný orgán zaviedol uznaný trhový postup, ktorý nespĺňa kritériá stanovené v odseku 2, orgán ESMA týmto dotknutým orgánom pomôže dosiahnuť dohodu v súlade s jej právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak sa dotknutým príslušným orgánom nepodarí dosiahnuť dohodu, orgán ESMA môže prijať rozhodnutie v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktorými sa stanovia kritériá, postup a požiadavky týkajúce sa zavedenia uznaného trhového postupu podľa odsekov 2, 3 a 4, ako aj požiadavky na jeho zachovanie, ukončenie alebo zmeny podmienok jeho uznania.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

8.   Príslušné orgány pravidelne a najmenej každé dva roky preskúmajú uznané trhové postupy, ktoré zaviedli, pričom zohľadnia najmä významné zmeny príslušného trhového prostredia, ako sú zmeny obchodných pravidiel alebo infraštruktúry trhu, s cieľom rozhodnúť, či sa tieto postupy majú zachovať, ukončiť alebo či sa majú zmeniť podmienky ich uznávania.

9.   Orgán ESMA na svojej webovej stránke uverejní zoznam uznaných trhových postupov s uvedením, v ktorých členských štátoch sa uplatňujú.

10.   Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie uznaných trhových postupov a predkladá Komisii výročnú správu o ich uplatňovaní na príslušných trhoch.

11.   Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov uvedených v odseku 7 uznané trhové postupy, ktoré zaviedli pred 2. júlom 2014.

Uznané trhové postupy uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa v príslušnom členskom štáte naďalej uplatňujú, až kým príslušný orgán neprijme rozhodnutie týkajúce sa pokračovania v uplatňovaní daného postupu v nadväznosti na stanovisko orgánu ESMA vydané podľa odseku 4.

Článok 14

Zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií a neoprávneného zverejňovania dôverných informácií

Osoba sa nesmie:

a)

zapojiť sa alebo sa pokúsiť o zapojenie sa do obchodovania s využitím dôverných informácií;

b)

odporúčať, aby sa iná osoba zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo navádzať inú osobu, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo

c)

neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií.

Článok 15

Zákaz manipulácie s trhom

Osoba sa nesmie zapojiť ani sa pokúsiť o zapojenie sa do manipulácie s trhom.

Článok 16

Predchádzanie zneužívaniu trhu a jeho odhaľovanie

1.   Organizátori trhov a investičné spoločnosti, ktoré prevádzkujú obchodné miesto, zavedú a zachovajú účinné opatrenia, systémy a postupy zamerané na predchádzanie obchodovania s využitím dôverných informácií, manipulácii s trhom a pokusom o obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom a ich odhaľovanie v súlade s článkami 31 a 54 smernice 2014/65/EÚ.

Osoba uvedená v prvom pododseku bezodkladne nahlási príslušnému orgánu obchodného miesta pokyny a transakcie vrátane ich zrušenia alebo zmeny, ktoré by mohli predstavovať obchodovanie s využitím dôverných informácií, manipuláciu s trhom alebo pokus o obchodovanie s využitím dôverných informácií alebo manipuláciu s trhom.

2.   Každá osoba, ktorá profesionálne zabezpečuje alebo vykonáva transakcie, zavedie a zachová účinné opatrenia, systémy a postupy na odhaľovanie a nahlasovanie podozrivých pokynov a transakcií. Vždy, keď má táto osoba dôvodné podozrenie, že pokyn alebo transakcia týkajúce sa akéhokoľvek finančného nástroja, či už sú zadané alebo vykonané na obchodnom mieste alebo mimo neho, by mohli predstavovať obchodovanie s využitím dôverných informácií, manipuláciu s trhom alebo pokus o obchodovanie s využitím dôverných informácií alebo o manipuláciu s trhom, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu uvedenému v odseku 3.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 22, sa na osoby, ktoré profesionálne zabezpečujú alebo vykonávajú transakcie, vzťahujú pravidlá oznamovania toho členského štátu, v ktorom sú registrované alebo majú svoje ústredie, alebo v prípade pobočky toho členského štátu, v ktorom sa daná pobočka nachádza. Oznámenie sa adresuje príslušnému orgánu tohto členského štátu.

4.   Príslušné orgány uvedené v odseku 3, ktorým sú podozrivé pokyny a transakcie oznámené, takéto informácie bezodkladne postúpia príslušným orgánom dotknutých obchodných miest.

5.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

a)

pre osoby vhodné opatrenia, systémy a postupy na účel dodržania požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 2 a

b)

vzorové oznámenia, ktoré majú osoby používať na účel dodržania požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 2.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 3

POŽIADAVKY NA ZVEREJNENIE INFORMÁCIÍ

Článok 17

Sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti

1.   Emitent čo najskôr informuje verejnosť o dôverných informáciách, ktoré sa ho priamo týkajú.

Emitent zabezpečí také sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, ktoré umožní rýchly prístup a úplné, správne a včasné posúdenie informácií zo strany verejnosti a v náležitých prípadoch v rámci úradne určeného mechanizmu uvedeného v článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (24). Emitent nesmie spájať sprístupnenie dôverných informácií verejnosti so trhovým zviditeľňovaním svojich činností. Emitent uverejní a uchová na svojej webovej stránke najmenej päť rokov všetky dôverné informácie, ktoré je povinný sprístupniť verejnosti.

Tento článok sa vzťahuje na emitentov, ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte alebo ktorých žiadosti o takéto prijatie boli schválené, a v prípade nástrojov, s ktorými sa obchoduje len v rámci MTF alebo OTF, na emitentov, ktorých žiadosti o prijatie ich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF alebo OTF boli schválené alebo ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF v členskom štáte.

2.   Účastník trhu s emisnými kvótami verejne, účinne a včas zverejní dôverné informácie týkajúce sa emisných kvót, ktoré drží v súvislosti so svojím podnikaním vrátane činností v oblasti letectva, ako sa uvádza v prílohe I k smernici 2003/87/ES, alebo zariadení v zmysle článku 3 písm. e) uvedenej smernice, ktoré príslušný účastník alebo jeho materský podnik alebo pridružený podnik vlastní alebo kontroluje alebo v ktorých je účastník alebo jeho materský podnik alebo pridružený podnik zodpovedný za otázky týkajúce sa prevádzky, úplne alebo čiastočne. Pokiaľ ide o zariadenia, takéto zverejnenie obsahuje náležité informácie o kapacite a využití zariadení vrátane plánovanej alebo neplánovanej nedostupnosti takýchto zariadení.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na účastníkov trhu s emisnými kvótami, ak zariadenia alebo činnosti v oblasti letectva, ktoré vlastní, kontroluje alebo za ktoré zodpovedá, mali v predchádzajúcom roku emisie, ktoré nepresiahli minimálnu prahovú hodnotu ekvivalentu oxidu uhličitého a v prípade, že vykonávajú spaľovacie činnosti, ich menovitý tepelný príkon nepresahoval minimálnu prahovú hodnotu.

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými sa stanoví minimálna prahová hodnota ekvivalentu oxidu uhličitého a minimálna prahová hodnota menovitého tepelného príkonu na účely uplatnenia výnimky stanovenej v druhom pododseku tohto odseku.

3.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými sa stanoví príslušný orgán pre oznamovania podľa odsekov 4 a 5 tohto článku.

4.   Emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami môže na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

bezodkladné zverejnenie pravdepodobne poškodí oprávnené záujmy emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

b)

odloženie zverejnenia pravdepodobne nebude pre verejnosť zavádzajúce;

c)

emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami je schopný zabezpečiť dôvernosť týchto informácií.

V prípade zdĺhavého procesu, ku ktorému dochádza vo fázach a ktorého zámerom je vznik osobitnej okolnosti alebo osobitnej udalosti, alebo ktorý povedie k vzniku osobitej okolnosti alebo osobitej udalosti, môže emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií súvisiacich s týmto procesom verejnosti za splnenia podmienok uvedených v písmenách a), b) a c) prvého pododseku.

Keď emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami odložil zverejnenie dôverných informácií podľa tohto odseku, informuje príslušný orgán podľa odseku 3 o tom, že zverejnenie týchto informácií bolo odložené, a poskytne mu písomné vysvetlenie toho, ako boli splnené podmienky stanovené v tomto odseku, a to bezodkladne po sprístupnení týchto informácií verejnosti. Ako alternatíva k tomu môže členský štát ustanoviť, že záznam tohto vysvetlenia sa má predložiť len na požiadanie príslušného orgánu podľa odseku 3.

5.   V záujme zachovania stability finančného systému emitent, ktorý je úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, môže na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií verejnosti vrátane informácií, ktoré sa týkajú dočasného problému s likviditou, a najmä potreby získať od centrálnej banky alebo veriteľa poslednej inštancie dočasnú pomoc na zabezpečenie likvidity, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

zverejnenie dôverných informácií predstavuj riziko narušenia finančnej stability emitenta a finančného systému;

b)

odklad zverejnenia je vo verejnom záujme;

c)

dôvernosť týchto informácií možno zaručiť; a

d)

príslušný orgán uvedený v odseku 3 udelil súhlas s odkladom na základe splnenia podmienok uvedených v písmenách a), b) a c).

6.   Na účely písmen a) až d) odseku 5 emitent oznámi príslušnému orgánu podľa odseku 3 svoj úmysel odložiť zverejnenie dôverných informácií a poskytne dôkaz o tom, že podmienky stanovené v písmenách a), b) a c) odseku 5 sú splnené. Príslušný orgán podľa odseku 3 v prípade potreby uskutoční konzultáciu s národnou centrálnou bankou alebo s makroprudenciálnym orgánom, ak je ustanovený, alebo prípadne s týmito orgánmi:

a)

ak je emitentom úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, s orgánom určeným v súlade s článkom 133 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (25);

b)

v iných prípadoch, než prípadoch uvedených v písmene a), s akýmkoľvek iným vnútroštátnym orgánom zodpovedným za dohľad nad emitentom.

Príslušný orgán podľa odseku 3 zabezpečí, aby bol odklad zverejnenia dôverných informácií len na také obdobie, aké je nevyhnutné vo verejnom záujme. Príslušný orgán podľa odseku 3 aspoň raz do týždňa zhodnotí, či sú stále splnené podmienky stanovené v písmenách a) b) a c) odseku 5.

Ak príslušný orgán podľa odseku 3 neudelí súhlas s odkladom zverejnenia dôverných informácií, emitent bezodkladne zverejní dôverné informácie.

Tento odsek sa uplatňuje v prípadoch, keď sa emitent nerozhodne odložiť zverejnenie dôverných informácií v súlade s odsekom 4.

Odkazom v tomto odseku na príslušný orgán podľa odseku 3 nie je dotknutá spôsobilosť príslušného orgánu na výkon svojich funkcií akýmkoľvek spôsobom uvedeným v článku 23 ods. 1.

7.   Ak bolo zverejnenie dôverných informácií odložené v súlade s odsekom 4 alebo 5 a už naďalej nie je zaručená dôvernosť týchto dôverných informácií, emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami čo najskôr sprístupní tieto dôverné informácie verejnosti.

Tento odsek zahŕňa situácie, keď sa neoverená správa výslovne týka dôvernej informácie, ktorej zverejnenie bolo odložené v súlade s odsekom 4 alebo 5, pričom táto neoverená správa je dostatočne presná na to, aby sa ňou preukázalo, že dôvernosť tejto informácie už viac nie je zaručená.

8.   Ak emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami, alebo osoba konajúca v ich mene alebo na ich účet poskytne akúkoľvek dôvernú informáciu tretej osobe v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, musia vykonať úplné a účinné sprístupnenie týchto informácií verejnosti, a to súčasne v prípade úmyselného zverejnenia a bezodkladne v prípade neúmyselného zverejnenia. Tento odsek sa neuplatní, ak je osoba, ktorá dostáva informácie, povinná zachovávať mlčanlivosť bez ohľadu na to, či táto povinnosť vyplýva zo zákona, nariadení, stanov alebo zo zmluvy.

9.   Dôverné informácie týkajúce sa emitentov, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastovom trhu MSP, môže obchodné miesto uviesť na svojej webovej stránke namiesto na webových stránkach emitenta, keď sa obchodné miesto rozhodne poskytovať emitentom tento nástroj na tomto trhu.

10.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, aby určil:

a)

technické prostriedky na vhodné sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 a

b)

technické prostriedky na odklad sprístupňovania dôverných informácií verejnosti podľa odsekov 4 a 5.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   Orgán ESMA vydá usmernenia s cieľom zostaviť neúplný, orientačný zoznam oprávnených záujmov emitentov uvedených v odseku 4 písm. a), a situácií, keď odklad zverejnenia dôverných informácií môže viesť k zavádzaniu verejnosti ako sa uvádza v odseku 4 písm. b).

Článok 18

Zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie

1.   Emitenti alebo všetky osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet:

a)

zostavia zoznam všetkých osôb, ktoré majú prístup k dôverným informáciám a ktoré pre nich pracujú na základe pracovnej zmluvy alebo inak pre nich vykonávajú úlohy, na základe čoho majú prístup k dôverným informáciám, ako sú poradcovia, účtovníci alebo ratingové agentúry (zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie);

b)

zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, okamžite aktualizujú v súlade s odsekom 4, a

c)

zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, na požiadanie čo najskôr poskytnú príslušnému orgánu.

2.   Emitenti alebo všetky osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet prijmú všetky opodstatnené opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každá osoba uvedená na zozname osôb, ktoré majú dôverné informácie, písomne potvrdila príslušné právne a regulačné povinnosti a aby si bola vedomá sankcií uplatniteľných pri obchodovaní s využitím dôverných informácií a neoprávnenom zverejnení dôverných informácií.

Ak úlohu zostavenia a aktualizácie zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, prevezme iná osoba konajúca v mene alebo na účet emitenta, emitent zostáva v plnej miere zodpovedný za dodržanie tohto článku. Emitent si vždy ponecháva právo na prístup k zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie.

3.   Zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, obsahuje aspoň:

a)

totožnosť každej osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám;

b)

dôvod, pre ktorý je daná osoba zahrnutá do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie;

c)

dátum a čas, keď táto osoba získala prístup k dôverným informáciám, a

d)

dátum vypracovania zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie.

4.   Emitenti alebo každá osoba konajúca v ich mene alebo na ich účet okamžite aktualizuje zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, vrátane dátumu aktualizácie v týchto situáciách:

a)

v prípade zmeny dôvodu zahrnutia osoby už uvedenej do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie;

b)

v prípade novej osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám, a je ju preto potrebné zahrnúť do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a

c)

v prípade, že osoba prestane mať prístup k dôverným informáciám.

Pri každej aktualizácii sa uvádza dátum a čas, keď nastala zmena vyžadujúca si aktualizáciu.

5.   Emitenti alebo každá osoba konajúca v ich mene alebo na ich účet uchovávajú zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, najmenej päť rokov po jeho zostavení alebo aktualizácii.

6.   Emitenti, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastovom trhu MSP, sú oslobodení od zostavovania zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

emitent prijme všetky opodstatnené opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každá osoba s prístupom k dôverným informáciám potvrdila príslušné právne a regulačné povinnosti a aby si bola vedomá sankcií uplatniteľných pri obchodovaní s využitím dôverných informácií a neoprávnenom zverejnení dôverných informácií, a

b)

emitent je na požiadanie schopný poskytnúť príslušnému orgánu zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie.

7.   Tento článok sa vzťahuje na emitentov, ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte alebo ktorých žiadosti o takéto prijatie boli schválené, alebo v prípade nástrojov, s ktorými sa obchoduje len v rámci MTF alebo OTF, na emitentov, ktorých žiadosti na prijatie ich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF alebo OTF boli schválené, alebo ktorí požiadali o prijatie ich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF v členskom štáte.

8.   Odseky 1 až 5 tohto článku sa vzťahujú aj:

a)

na účastníkov trhu s emisnými kvótami, pokiaľ ide o dôverné informácie týkajúce sa emisných kvót, ktoré vyplývajú z fyzických operácií daného účastníka trhu s emisnými kvótami;

b)

na všetky aukčné platformy, dražiteľov a aukčných kontrolórov v súvislosti s aukciami emisných kvót alebo iných dražených produktov, ktoré sú na nich založené, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010.

9.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť presný formát zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, a formát pre aktualizáciu zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, uvedených v tomto článku.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 19

Transakcie manažérov

1.   Osoby vykonávajúce riadiace úlohy, ako aj osoby s nimi úzko spojené oznámia emitentovi alebo účastníkovi trhu s emisnými kvótami a príslušnému orgánu uvedenému v odseku 2 druhom pododseku:

a)

v súvislosti s emitentom každú transakciu vykonanú na ich vlastný účet, ktorá súvisí s akciami alebo dlhovými nástrojmi tohto emitenta, alebo s derivátmi či inými finančnými nástrojmi s nimi spojenými;

b)

v súvislosti s účastníkmi trhu s emisnými kvótami každú transakciu vykonanú na ich vlastný účet, ktorá sa týka emisných kvót, dražených produktov, ktoré sú na nich založené, alebo súvisiacimi derivátmi.

Tieto oznámenia sa vykonávajú okamžite a najneskôr do troch pracovných dní odo dňa uskutočnenia transakcie.

Prvý pododsek tohto odseku sa uplatňuje, keď celková výška transakcií dosiahne v rámci kalendárneho roka prahovú hodnotu stanovenú v odseku 8 alebo prípadne odseku 9.

2.   Na účely odseku 1 a bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť iné oznamovacie povinnosti, ako sú oznamovacie povinnosti uvedené v tomto článku, všetky transakcie vykonávané na vlastný účet osôb uvedených v odseku 1 musia byť týmito osobami oznámené príslušným orgánom.

Pravidlá uplatniteľné na oznamovanie, ktoré musia dodržiavať osoby uvedené v odseku 1, sú pravidlá členského štátu, v ktorom je emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami registrovaný. Oznámenie sa predloží do troch pracovných dní od dátumu uskutočnenia transakcie príslušnému orgánu daného členského štátu. Ak emitent nie je registrovaný v žiadnom členskom štáte, oznámenie sa predloží príslušnému orgánu domovského členského štátu v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. i) smernice 2004/109/ES, pokiaľ takýto orgán neexistuje, príslušnému orgánu obchodného miesta.

3.   Emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami zabezpečí, aby informácie oznámené v súlade s odsekom 1 boli okamžite a najneskôr do troch pracovných dní od uskutočnenia transakcie poskytnuté verejnosti takým spôsobom, ktorý umožní rýchly a nediskriminačný prístup k týmto informáciám v súlade s vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 17 ods. 10 písm. a).

Emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami použije také médiá, pri ktorých sa možno oprávnene spoľahnúť, že sa nimi zabezpečí účinné šírenie informácií verejnosti v celej Únii, a v náležitých prípadoch použije úradne určený mechanizmus uvedený v článku 21 smernice 2004/109/ES.

Vnútroštátne právo môže prípadne stanoviť, že príslušný orgán môže sprístupniť informácie verejnosti.

4.   Tento článok sa vzťahuje na emitentov, ktorí:

a)

požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie na regulovanom trhu alebo ktorých žiadosti o takéto prijatie boli schválené, alebo

b)

v prípade nástrojov obchodovaných len v rámci MTF alebo OTF na emitentov, ktorých žiadosti na prijatie ich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF alebo OTF boli schválené alebo ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF.

5.   Emitenti a účastníci trhu s emisnými kvótami písomne informujú osoby vykonávajúce riadiace úlohy o ich povinnostiach vyplývajúcich z tohto článku. Emitenti a účastníci trhu s emisnými kvótami zostavia zoznam všetkých osôb vykonávajúcich riadiace úlohy a osôb s nimi úzko spojenými.

Osoby vykonávajúce riadiace úlohy písomne informujú osoby s nimi úzko spojené o ich povinnostiach vyplývajúcich z tohto článku a uchovajú si kópiu tohto oznámenia.

6.   Oznámenie transakcií uvedené v odseku 1 obsahuje tieto informácie:

a)

meno osoby;

b)

dôvod oznámenia;

c)

meno/názov príslušného emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

d)

opis a identifikáciu finančného nástroja;

e)

druh transakcie(-í) (napr. nadobudnutie či prevod), pričom sa uvedie, či transakcia súvisí s vykonávaním programov opcií na akcie alebo s konkrétnymi príkladmi stanovenými v odseku 7;

f)

dátum a miesto transakcie(-í) a

g)

cena a objem transakcie(-í). V prípade založenia, ktorého hodnota sa na základe stanovených podmienok zmení, by sa táto skutočnosť mala zverejniť spolu s jeho hodnotou v deň uskutočnenia založenia.

7.   Na účely odseku 1 medzi transakcie, ktoré sa musia oznámiť, patria tiež:

a)

založenie alebo zapožičiavanie finančných nástrojov osobou vykonávajúcou riadiace úlohy alebo osobou s ňou úzko spojenou, ako je uvedené v odseku 1, alebo v mene takejto osoby;

b)

transakcie, ktoré vykonávajú osoby, ktoré profesionálne zabezpečujú alebo vykonávajú transakcie, alebo iná osoba v mene osoby vykonávajúcej riadiace úlohy alebo osoby úzko spojenej s takouto osobou, ako je uvedené v odseku 1, vrátane prípadov, keď sa rozhodnutie prijme na základe poverenia;

c)

transakcie vykonané v rámci životného poistenia, vymedzené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (26), ak:

i)

poistencom je osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s takouto osobou, ako je uvedené v odseku 1;

ii)

poistenec znáša investičné riziko a

iii)

poistenec je oprávnený alebo poverený prijímaním investičných rozhodnutí týkajúcich sa osobitných nástrojov daného životného poistenia alebo vykonávaním transakcií súvisiacich s osobitnými nástrojmi daného životného poistenia.

Na účely písmena a) založenie alebo podobný spôsob zabezpečenia záväzku týkajúce sa finančných nástrojov v súvislosti s ich uložením na depozitný účet sa nemusí oznamovať, pokiaľ takéto založenie alebo iný spôsob zabezpečenia záväzku nie je určené na zaistenie konkrétneho úverového nástroja.

Keďže poistník je povinný oznámiť transakcie podľa tohto odseku, poisťovňa nemá oznamovaciu povinnosť.

8.   Odsek 1 sa uplatňuje na každú transakciu, ktorá bola vykonaná po tom, ako sa v rámci kalendárneho roka dosiahla celková suma 5 000 EUR. Prahová hodnota 5 000 EUR sa vypočíta spočítaním, bez vzájomného započítania, všetkých transakcií uvedených v odseku 1.

9.   Príslušný orgán môže rozhodnúť o zvýšení prahovej hodnoty stanovenej v odseku 8 na 20 000 EUR a informuje orgán ESMA o svojom rozhodnutí prijať vyššiu prahovú hodnotu pred jej zavedením, ako aj o dôvodoch svojho rozhodnutia s osobitným zameraním sa na trhové podmienky. Orgán ESMA na svojej webovej stránke uverejní zoznam prahových hodnôt, ktoré sú platné v súlade s týmto článkom, a odôvodnenia týchto prahových hodnôt poskytnutých príslušnými orgánmi.

10.   Tento článok sa vzťahuje aj na transakcie uskutočňované osobami vykonávajúcimi riadiace úlohy, všetkých aukčných platforiem, dražiteľov a aukčných kontrolórov zapojených do aukcií, ktoré sa konajú podľa nariadenia (EÚ) č. 1031/2010, a na osoby s nimi úzko spojené, pokiaľ sa ich transakcie týkajú emisných kvót, ich derivátov alebo dražených produktov, ktoré sú na nich založené. Tieto osoby oznámia svoje transakcie aukčnej platforme, dražiteľom a prípadne aukčným kontrolórom a príslušnému orgán, kde je registrovaná aukčná platforma, dražiteľ prípadne aukčný kontrolór. Takto oznámené informácie zverejní aukčná platforma, dražitelia, aukční kontrolóri alebo príslušný orgán v súlade s odsekom 3.

11.   Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15, osoby vykonávajúce riadiace úlohy u emitenta nevykonávajú priamo alebo nepriamo žiadne transakcie na vlastný účet alebo na účet tretej osoby, ktoré súvisia s akciami alebo dlhovými nástrojmi emitenta alebo s derivátmi či inými s nimi spojenými finančnými nástrojmi, počas zakázaného obdobia 30 kalendárnych dní pred oznámením priebežnej finančnej správy alebo koncoročnej správy, ktoré je emitent povinný zverejniť v súlade:

a)

s pravidlami obchodného miesta, na ktorom sú akcie emitenta prijaté na obchodovanie alebo

b)

s vnútroštátnym právom.

12.   Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15, emitent môže povoliť osobe vykonávajúcej riadiace úlohy v rámci neho obchodovanie na jeho účet alebo na účet tretej osoby počas zakázaného obdobia uvedeného v odseku 11 buď:

a)

v jednotlivých prípadoch z dôvodu existencie výnimočných okolností, ako sú vážne finančné ťažkosti, ktoré si vyžadujú okamžitý predaj akcií, alebo

b)

s ohľadom na povahu obchodovania uplatnenú pri transakciách vykonávaných v rámci systémov zamestnaneckých akcií alebo systémov sporenia, nárokov alebo oprávnení na akcie alebo v súvislosti s nimi alebo pri transakciách, keď sa benefičný úrok z príslušných cenných papierov nemení.

13.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 35 delegované akty bližšie určujúce okolnosti, za ktorých emitent môže povoliť obchodovanie počas zakázaného obdobia, ako sa uvádza v odseku 12, vrátane okolností, ktoré by sa mohli považovať za výnimočné, a druhov transakcií, pri ktorých by bolo opodstatnené udelenie povolenia na obchodovanie.

14.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 spresňujúce druhy transakcií, ktoré by zakladali požiadavku uvedenú v odseku 1.

15.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 1 orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa formátu a vzoru na oznamovanie informácií uvedených v odseku 1 a ich poskytovanie verejnosti.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 20

Investičné odporúčania a štatistiky

1.   Osoby, ktoré vypracúvajú alebo šíria investičné odporúčania alebo iné informácie, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, venujú primeranú pozornosť zabezpečeniu toho, aby takéto informácie boli objektívne prezentované a aby informovali o ich záujmoch alebo uviedli konflikty záujmov v súvislosti s finančnými nástrojmi, ktorých sa tieto informácie týkajú.

2.   Verejné inštitúcie šíriace štatistiky alebo odhady, ktoré výrazne ovplyvňujú finančné trhy, ich šíria objektívne a transparentne.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na stanovenie technických opatrení pre kategórie osôb uvedených v odseku 1 na objektívne predkladanie investičných odporúčaní alebo iných informácií odporúčajúcich alebo navrhujúcich investičnú stratégiu a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Technické opatrenia stanovené v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 3 sa neuplatňujú na novinárov, na ktorých sa vzťahuje rovnocenný náležitý predpis v členskom štáte vrátane rovnocennej náležitej samoregulácie, za predpokladu, že takýto predpis alebo samoregulácia má podobné účinky ako tieto technické opatrenia. Členské štáty oznámia znenie tohto rovnocenného náležitého predpisu Komisii.

Článok 21

Zverejňovanie alebo šírenie informácií v médiách

Na účely článku 10, článku 12 ods. 1 písm. c) a článku 20 v prípade, že sa informácie zverejňujú alebo šíria a že sa odporúčania vypracúvajú alebo šíria na účely žurnalistiky alebo iné formy prejavu v médiách, sa takéto zverejňovanie alebo šírenie informácií posúdi s ohľadom na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu pri ostatných médiách, a na pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu s výnimkou prípadov, keď:

a)

dotknuté osoby alebo osoby s nimi úzko spojené priamo alebo nepriamo nadobúdajú výhody alebo zisky zo zverejnenia alebo šírenia príslušných informácií, alebo

b)

zverejnenie alebo šírenie sa vykonáva so zámerom zaviesť trh, pokiaľ ide o ponuku finančných nástrojov, dopyt po nich alebo ich cenu.

KAPITOLA 4

ORGÁN ESMA A PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

Článok 22

Príslušné orgány

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci súdnych orgánov, každý členský štát určí na účely tohto nariadenia jeden správny príslušný orgán. Členské štáty o tom informujú Komisiu, orgán ESMA a ostatné príslušné orgány ostatných členských štátov. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa ustanovenia tohto nariadenia uplatňovali na jeho území, pokiaľ ide o všetky opatrenia vykonávané na jeho území a opatrenia vykonávané v zahraničí, ktoré sa týkajú nástrojov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto trhu, dražených na aukčných platformách, alebo s ktorými sa obchoduje v rámci MTF alebo OTF alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie v rámci MTF na jeho území.

Článok 23

Právomoci príslušných orgánov

1.   Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci jedným z týchto spôsobov:

a)

priamo;

b)

v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo účastníkmi trhu;

c)

v rámci svojich právomocí delegovaním na takéto orgány alebo účastníkov trhu;

d)

obrátením sa na príslušné súdne orgány.

2.   Príslušné orgány s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia majú v súlade s vnútroštátnym právom aspoň tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania:

a)

prístup ku všetkým dokumentom a údajom v akejkoľvek forme a dostať alebo si urobiť ich kópie;

b)

požadovať alebo vyžadovať informácie od každej osoby vrátane osôb, ktoré sa postupne zúčastňujú odovzdávania pokynov alebo vykonávajú príslušné operácie, ako aj ich nadriadených, a ak je to potrebné, predvolať a vypočuť takúto osobu s cieľom získať informácie;

c)

v súvislosti s komoditnými derivátmi žiadať informácie od účastníkov trhu o súvisiacich spotových trhoch podľa štandardizovaných formátov, získať správy o transakciách a mať priamy prístup do systémov obchodníkov;

d)

vykonávať kontroly na mieste a vyšetrovania na iných miestach ako v súkromných obydliach fyzických osôb;

e)

za podmienok splnenia druhého pododseku vstupovať do priestorov fyzických osôb a právnických osôb s cieľom zaistiť dokumenty a údaje v akejkoľvek forme, keď existuje dôvodné podozrenie, že dokumenty alebo údaje týkajúce sa predmetu kontroly alebo vyšetrovania môžu byť dôležité na dokázanie prípadov obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom, ktoré porušujú toto nariadenie;

f)

dať podnet na začatie vyšetrovania trestného činu;

g)

požadovať existujúce záznamy telefonických konverzácií, záznamy elektronickej komunikácie alebo záznamy o prenose údajov, ktoré má k dispozícii investičná spoločnosť, úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia;

h)

ak to umožňuje vnútroštátne právo, požadovať existujúce záznamy o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, keď existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu právnych predpisov, a keď takéto záznamy môžu byť dôležité na vyšetrenie porušenia článku 14 písm. a) alebo b) alebo článku 15;

i)

žiadať zmrazenie alebo konfiškáciu aktív, alebo oboje;

j)

pozastaviť obchodovanie s príslušným finančným nástrojom;

k)

požadovať dočasné zastavenie každého postupu, ktorý je podľa príslušného orgánu v rozpore s týmto nariadením;

l)

uložiť dočasný zákaz výkonu profesionálnej činnosti a

m)

prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť pravdivé informovanie verejnosti, a to aj opravu nepravdivých alebo zavádzajúcich zverejnených informácií, vrátane požiadania emitenta alebo inej osoby, ktorá uverejnila alebo rozšírila nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, aby uverejnila opravné vyhlásenie.

Ak je v súlade s vnútroštátnym právom potrebné predchádzajúce povolenie justičného orgánu dotknutého členského štátu na vstup do priestorov fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v písmene e) prvého pododseku, právomoc uvedená v uvedenom písmene sa vykoná až po získaní tohto predchádzajúceho povolenia.

3.   Členské štáty zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich povinností.

Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých v súvislosti s ponukami na prevzatie, transakciami zlučovania a splynutia a inými transakciami, ktoré ovplyvňujú vlastníctvo alebo kontrolu spoločností regulovaných orgánmi dohľadu, ktoré určili členské štáty podľa článku 4 smernice 2004/25/ES, ktorou sa ukladajú dodatočné požiadavky k požiadavkám tohto nariadenia.

4.   Osoba sprístupňujúca informácie príslušnému orgánu v súlade s týmto nariadením sa nepovažuje za osobu porušujúcu obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo právnymi, regulačnými či správnymi predpismi a nezakladá žiadnu zodpovednosť oznamujúcej osoby spojenú s takýmto oznámením.

Článok 24

Spolupráca s orgánom ESMA

1.   Príslušné orgány spolupracujú na účely tohto nariadenia s orgánom ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Príslušné orgány bezodkladne poskytnú orgánu ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a spôsoby výmeny informácií uvedených v odseku 2.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 25

Povinnosť spolupráce

1.   Príslušné orgány spolupracujú medzi sebou navzájom a s orgánom ESMA, keď je to potrebné na účely tohto nariadenia, pokiaľ sa neuplatňuje jedna z výnimiek podľa odseku 2. Príslušné orgány poskytujú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov a orgánu ESMA. Predovšetkým si bez zbytočného odkladu vymieňajú informácie a spolupracujú pri vyšetrovaniach, dohľade a presadzovaní práva.

Povinnosť spolupráce a poskytnutia pomoci stanovená v prvom pododseku sa vzťahuje aj na Komisiu, pokiaľ ide o výmenu informácií týkajúcich sa komodít, ktorými sú poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k ZFEÚ.

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA sa uskutočňuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010, a najmä s jeho článkom 35.

Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 30 ods. 1 druhým pododsekom, že stanovia trestné sankcie za porušenie ustanovení tohto nariadenia uvedené v uvedenom článku, zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na spoluprácu so súdnymi orgánmi v rámci ich jurisdikcie, aby mohli získať konkrétne informácie týkajúce sa vyšetrovaní trestných činov alebo trestných konaní začatých z dôvodu možného porušenia tohto nariadenia a poskytnúť tieto informácie ostatným príslušným orgánom a orgánu ESMA a splniť si tak povinnosť vzájomnej spolupráce a spolupráce s orgánom ESMA na účely tohto nariadenia.

2.   Príslušný orgán môže odmietnuť konať na základe žiadosti o informácie alebo na základe žiadosti o spoluprácu pri vyšetrovaní len za týchto výnimočných okolností, a to keď:

a)

by komunikácia príslušných informácií mohla mať nepriaznivý dosah na bezpečnosť požiadaného členského štátu, najmä ak ide o boj proti terorizmu a iné závažné trestné činy;

b)

vyhovenie žiadosti môže mať nepriaznivý dosah na vlastné vyšetrovanie, presadzovanie práva alebo v náležitých prípadoch na vyšetrovanie trestného činu;

c)

v súvislosti s tými istými činmi a proti tým istým osobám už bolo začaté súdne konanie pred orgánmi požiadaného členského štátu alebo

d)

v požiadanom členskom štáte už bol vynesený právoplatný rozsudok v súvislosti s týmito osobami za tie isté činy.

3.   Príslušné orgány a orgán ESMA spolupracujú s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zriadenou na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (27) a s národnými regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa prijal koordinovaný prístup pri presadzovaní príslušných pravidiel, keď sa transakcie, pokyny na obchodovanie alebo iné opatrenia alebo konanie vzťahujú na jeden alebo viaceré finančné nástroje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a takisto na jeden alebo viaceré veľkoobchodné energetické produkty, na ktoré sa uplatňujú články 3, 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011. Príslušné orgány zohľadňujú osobitné charakteristiky vymedzení pojmov v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 a ustanovenia článkov 3, 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011, keď uplatňujú články 7, 8 a 12 tohto nariadenia na finančné nástroje súvisiace s veľkoobchodnými energetickými produktmi.

4.   Príslušné orgány na požiadanie bezodkladne poskytnú všetky informácie požadované na účely uvedené v odseku 1.

5.   Ak je príslušný orgán presvedčený o tom, že sa na území iného členského štátu koná alebo konalo v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia alebo že takéto konanie ovplyvňuje finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste nachádzajúcom sa v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť tak presne, ako sa dá, príslušnému orgánu daného iného členského štátu a orgánu ESMA a v súvislosti s veľkoobchodnými energetickými produktmi agentúre ACER. Príslušné orgány rôznych zainteresovaných členských štátov vykonávajú konzultácie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať, a to medzi sebou a s orgánom ESMA a v súvislosti s veľkoobchodnými energetickými produktmi s agentúrou ACER, a vzájomne sa informujú o podstatnom priebežnom vývoji. Koordinujú svoj postup s cieľom zabrániť možnej duplicite a prekrývaniu pri uplatňovaní správnych sankcií a iných správnych opatrení na cezhraničné prípady v súlade s článkami 30 a 31 a vzájomne si pomáhajú pri presadzovaní svojich rozhodnutí.

6.   Príslušný orgán jedného členského štátu môže so zreteľom na kontroly na mieste alebo vyšetrovania požiadať o pomoc príslušný orgán iného členského štátu.

Žiadajúci príslušný orgán môže informovať orgán ESMA o každej žiadosti uvedenej v prvom pododseku. V prípade vyšetrovania alebo kontroly s cezhraničným vplyvom orgán ESMA koordinuje vyšetrovanie alebo kontrolu, ak ho o to požiada jeden z príslušných orgánov.

Ak príslušný orgán dostane žiadosť od príslušného orgánu iného členského štátu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie, môže postupovať jedným z týchto spôsobov:

a)

sám vykoná kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie;

b)

umožní príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil kontroly na mieste alebo vyšetrovania;

c)

umožní príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sám vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie;

d)

určí audítorov alebo expertov, ktorí vykonajú kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie;

e)

podelí si konkrétne úlohy súvisiace s činnosťami dohľadu s ostatnými príslušnými orgánmi.

Príslušné orgány môžu takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi iných členských štátov, čo sa týka uľahčenia vymáhania peňažných sankcií.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, príslušný orgán, ktorého žiadosti o informácie alebo o pomoc podľa odsekov 1, 3, 4 a 5 sa nevyhovelo v primeranej lehote alebo ktorého žiadosť o informácie alebo o pomoc bola zamietnutá, môže predložiť toto zamietnutie alebo nevyhovenie orgánu ESMA, a to v primeranej lehote.

V týchto prípadoch môže orgán ESMA konať v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť orgánu ESMA konať v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

8.   Príslušné orgány spolupracujú a vymieňajú si informácie s príslušnými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a regulačnými orgánmi tretích krajín zodpovednými za príslušné spotové trhy, keď majú dôvodné podozrenie, že dochádza alebo došlo ku konaniam, ktoré predstavujú obchodovanie s využitím dôverných informácií, neoprávnené zverejnenie dôverných informácií alebo manipuláciu s trhom, ktoré porušujú toto nariadenie. Touto spoluprácou sa zabezpečí konsolidovaný prehľad o finančných a spotových trhoch, odhalia sa zneužívania trhu na viacerých trhoch a v cezhraničnom meradle a uložia sa príslušné sankcie.

V súvislosti s emisnými kvótami sa spolupráca a výmena informácií podľa prvého pododseku zabezpečuje aj:

a)

prostredníctvom aukčného kontrolóra, pokiaľ ide o aukcie emisných kvót alebo iných dražených produktov, ktoré sú na nich založené, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010, a

b)

prostredníctvom príslušných orgánov, správcov registrov vrátane hlavného správcu a ostatných orgánov verejnej moci zodpovedných za dohľad nad dodržiavaním smernice 2003/87/ES.

Orgán ESMA vykonáva podpornú a koordinačnú úlohu v súvislosti so spoluprácou a výmenou informácií medzi príslušnými orgánmi a regulačnými orgánmi v ostatných členských štátoch a tretích krajinách. Príslušné orgány podľa možností uzatvoria dohody o spolupráci s regulačnými orgánmi tretej krajiny zodpovednými za súvisiace spotové trhy v súlade s článkom 26.

9.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a spôsoby výmeny informácií a pomoci podľa tohto článku.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 26

Spolupráca s tretími krajinami

1.   Príslušné orgány členských štátov v prípade potreby uzatvoria dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu tretích krajín týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu v tretích krajinách a presadzovania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia v tretích krajinách. Týmito dohodami o spolupráci sa zabezpečuje prinajmenšom účinná výmena informácií, ktorá príslušným orgánom umožní plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia.

Príslušný orgán informuje orgán ESMA a ostatné príslušné orgány o prípadoch, v ktorých navrhuje uzatvoriť takúto dohodu.

2.   Orgán ESMA v náležitých prípadoch napomáha a koordinuje vypracovávanie dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a príslušnými orgánmi dohľadu tretích krajín.

Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich vzorový dokument pre dohody o spolupráci, ktorý podľa možnosti použijú príslušné orgány členských štátov.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Orgán ESMA takisto v náležitých prípadoch napomáha a koordinuje výmenu informácií získaných od orgánov dohľadu tretích krajín, ktoré by mohli byť užitočné pri prijímaní opatrení podľa článkov 30 a 31, medzi príslušnými orgánmi.

3.   Príslušné orgány uzatvoria dohody o spolupráci týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín iba vtedy, ak zverejňované informácie budú podliehať zárukám o služobnom tajomstve, ktoré sú minimálne rovnocenné so zárukami uvedenými v článku 27. Takáto výmena informácií musí byť určená na plnenie úloh týchto príslušných orgánov.

Článok 27

Služobné tajomstvo

1.   Na všetky utajované informácie prijaté, vymenené alebo postúpené podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky služobného tajomstva stanovené v odsekoch 2 a 3.

2.   Všetky informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych vecí, sa považujú za dôverné a vzťahujú sa na ne požiadavky na služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán počas komunikácie uvedie, že táto informácia môže byť zverejnená alebo keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.

3.   Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo akýkoľvek orgán alebo účastníka trhu, na ktorý/ktorého príslušný orgán delegoval svoje právomoci, vrátane zmluvných audítorov a odborníkov príslušného orgánu. Informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, sa nesmú poskytnúť žiadnej inej osobe ani orgánu, s výnimkou poskytnutia na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

Článok 28

Ochrana údajov

Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES. Orgán ESMA pri spracúvaní osobných údajov v rámci tohto nariadenia dodržiava ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001.

Osobné údaje sa uchovávajú najviac päť rokov.

Článok 29

Poskytnutie osobných údajov tretím krajinám

1.   Príslušný orgán členského štátu môže postúpiť osobné údaje tretej krajine za predpokladu, že sú splnené požiadavky smernice 95/46/ES, a to len v jednotlivých prípadoch. Príslušný orgán zabezpečí, aby bol prenos nevyhnutný na účely tohto nariadenia a tretia krajina nepostúpila údaje ďalšej tretej krajine, pokiaľ nebol poskytnutý výslovný písomný súhlas a nie sú splnené podmienky stanovené príslušným orgánom daného členského štátu.

2.   Príslušný orgán členského štátu poskytuje osobné údaje, ktoré dostal od príslušného orgánu iného členského štátu, orgánu dohľadu tretej krajiny len vtedy, keď príslušný orgán dotknutého členského štátu získal výslovný súhlas príslušného orgánu, ktorý údaje poskytol, a v náležitých prípadoch, len ak sa údaje poskytujú výlučne na účely, na ktoré príslušný orgán udelil svoj súhlas.

3.   Keď sa v dohode o spolupráci ustanovuje výmena osobných údajov, musí byť v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES.

KAPITOLA 5

SPRÁVNE OPATRENIA A SANKCIE

Článok 30

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté trestné sankcie, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu podľa článku 23, členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udelia príslušným orgánom právomoci prijať vhodné správne sankcie a iné správne opatrenia týkajúce sa prinajmenšom týchto porušení:

a)

porušenia článkov 14 a 15, článku 16 ods. 1 a 2, článku 17 ods. 1, 2, 4 a 5, a 8, článku 18 ods. 1 až 6, článku 19 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 11 a článku 20 ods. 1 a

b)

nespolupráca alebo nevyhovenie v súvislosti s vyšetrovaním, kontrolou alebo žiadosťou v zmysle článku 23 ods. 2.

Členské štáty sa do 3. júla 2016 môžu rozhodnúť, že nestanovia pravidlá správnych sankcií podľa prvého pododseku v prípade, že porušenia uvedené v písmene a) alebo b) uvedeného pododseku už podliehajú trestným sankciám podľa ich vnútroštátneho práva. V tomto prípade členské štáty podrobne informujú Komisiu a orgán ESMA o príslušných predpisoch trestného práva.

Členské štáty do 3. júla 2016 poskytnú Komisii a orgánu ESMA podrobné informácie o predpisoch uvedených v prvom a druhom pododseku. Komisii a orgánu ESMA bezodkladne oznámia všetky ich následné zmeny.

2.   V prípade porušení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby mali príslušné orgány právomoci uložiť minimálne tieto správne sankcie a prijať aspoň tieto správne opatrenia:

a)

pokyn, na základe ktorého sa požaduje, aby osoba zodpovedná za porušenie zastavila konanie a upustila od opakovania tohto konania;

b)

vrátenie ziskov, ktoré sa na základe porušenia podarilo dosiahnuť, alebo strát, ktorým sa na základe porušenia podarilo zabrániť, pokiaľ ich možno určiť;

c)

verejné upozornenie, v ktorom sa uvádza osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia;

d)

odňatie alebo pozastavenie platnosti povolenia investičnej spoločnosti;

e)

dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie v investičných spoločnostiach pre osobu vykonávajúcu riadiace úlohy v investičnej spoločnosti alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorej sa pripisuje zodpovednosť za porušenie;

f)

v prípade opakovaného porušenia článku 14 alebo 15 trvalý zákaz vykonávať riadiace funkcie v investičných spoločnostiach pre ktorúkoľvek osobu vykonávajúcu riadiace úlohy v investičnej spoločnosti alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorej sa pripisuje zodpovednosť za porušenie;

g)

dočasný zákaz obchodovať na vlastný účet pre osobu vykonávajúcu riadiace úlohy v investičnej spoločnosti alebo inú fyzickú osobu, ktorej sa pripisuje zodpovednosť za porušenie;

h)

maximálne administratívne peňažné sankcie vo výške aspoň trojnásobku výšky ziskov, ktoré sa na základe porušenia podarilo dosiahnuť, alebo strát, ktorým sa na základe porušenia podarilo zabrániť, pokiaľ ich možno určiť;

i)

v prípade fyzickej osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň:

i)

5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 14 a 15;

ii)

1 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 16 a 17 a

iii)

500 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 18, 19 a 20 a

j)

v prípade právnických osôb, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň:

i)

15 000 000 EUR alebo 15 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 14 a 15;

ii)

2 500 000 EUR alebo 2 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenia článkov 16 a 17, a

iii)

1 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 18, 19 a 20.

Odkazmi na príslušný orgán v tomto odseku nie je dotknutá spôsobilosť príslušného orgánu vykonávať svoje funkcie akýmkoľvek spôsobom uvedeným v článku 23 ods. 1.

Na účely prvého pododseku písm. j) bodov i) a ii) v prípade, že je právnická osoba materským podnikom alebo dcérskym podnikom, ktorý musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku podľa smernice 2013/34/EÚ (28), príslušným celkovým ročným obratom je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci typ príjmu v súlade s príslušnými smernicami o účtovníctve, smernicou Rady 86/635/EHS (29) v prípade bánk a smernicou Rady 91/674/EHS (30) v prípade poisťovní, podľa poslednej dostupnej konsolidovanej závierky schválenej riadiacim orgánom hlavného materského podniku.

3.   Členské štáty môžu ustanoviť, aby príslušné orgány mali okrem právomocí uvedených v odseku 2 aj iné právomoci a mohli stanoviť vyššie úrovne sankcií, než sú úrovne stanovené v uvedenom odseku.

Článok 31

Vykonávanie právomoci v oblasti dohľadu a právomoci ukladať sankcie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní druhu a úrovne správnych sankcií príslušné orgány zohľadnili všetky významné okolnosti vrátane podľa možností:

a)

závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

b)

miery zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

c)

finančnej sily osoby zodpovednej za porušenie, ako je určená predovšetkým na základe celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d)

významu ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila, ak ich možno určiť;

e)

úrovne spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

f)

predchádzajúcich porušení osoby zodpovednej za porušenie a

g)

opatrení prijatých osobou zodpovednou za porušenie s cieľom predísť jeho zopakovaniu.

2.   Príslušné orgány pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia podľa článku 30 úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby výkon ich právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania a správne sankcie, ktoré ukladajú, a iné správne opatrenia, ktoré prijímajú, boli účinné a vhodné podľa tohto nariadenia. Koordinujú svoje postupy v súlade s článkom 25 s cieľom zabrániť duplicite a prekrývaniu pri vykonávaní svojich právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania a pri ukladaní správnych sankcií na cezhraničné prípady.

Článok 32

Nahlasovanie porušení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na umožnenie nahlasovania skutočných alebo možných porušení tohto nariadenia príslušným orgánom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

osobitné postupy prijímania správ o porušení a ich skúmania vrátane zriadenia bezpečných komunikačných kanálov pre takéto správy;

b)

v rámci zamestnania, primeranú ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, ktoré nahlásia porušenia alebo ktoré sú obvinené z porušenia, aspoň pred odvetnými opatreniami, diskrimináciou alebo inými druhmi nespravodlivého zaobchádzania, a

c)

ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá nahlási porušenie, a fyzickej osoby, ktorá je ho údajne spáchala, vrátane ochrany týkajúcej sa zachovania dôvernosti ich totožnosti, a to vo všetkých fázach postupu bez toho, aby tým bolo dotknuté právo na požiadanie o zverejnenie informácií na základe vnútroštátneho práva v súvislosti s vyšetrovaniami alebo následnými súdnymi konaniami.

3.   Členské štáty od zamestnávateľov, ktorí vykonávajú činnosti, ktoré sú regulované reguláciou finančných služieb, požadujú, aby mali zavedené vhodné interné postupy pre svojich zamestnancov na nahlasovanie porušení tohto nariadenia.

4.   Členské štáty môžu stanoviť, že finančné stimuly určené pre osoby, ktoré ponúknu relevantné informácie o možných porušeniach tohto nariadenia, sa majú poskytnúť v súlade s vnútroštátnym právom, keď takéto osoby nemajú inú, už existujúcu právnu alebo zmluvnú povinnosť nahlásiť takéto informácie a keď sú tieto informácie nové a vedú k uloženiu správnej alebo trestnej sankcie alebo prijatiu iného správneho opatrenia za porušenie tohto nariadenia.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom spresniť postupy uvedené v odseku 1 vrátane spôsobov nahlasovania a spôsobov skúmania správ a opatrenia na ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy a opatrenia na ochranu osobných údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 2.

Článok 33

Výmena informácií s orgánom ESMA

1.   Príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok súhrnné informácie o všetkých správnych sankciách a iných správnych opatreniach, ktoré príslušné orgány uložili v súlade s článkami 30, 31 a 32. Orgán ESMA tieto informácie uverejní vo výročnej správe. Príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok aj anonymné a súhrnné údaje týkajúce sa všetkých správnych vyšetrovaní uskutočnených v súlade s uvedenými článkami.

2.   Ak členské štáty v súlade s článkom 30 ods. 1 druhým pododsekom stanovili trestné sankcie za porušenia uvedené v uvedenom článku, ich príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok anonymné a súhrnné údaje týkajúce sa všetkých vyšetrovaní trestných činov a všetkých trestov, ktoré súdne orgány uskutočnili a uložili v súlade s článkami 30, 31 a 32. Orgán ESMA uverejní informácie o uložených trestných sankciách vo výročnej správe.

3.   Ak príslušný orgán sprístupní správne alebo trestné sankcie, iné správne opatrenia verejnosti, oznámi ich súčasne orgánu ESMA.

4.   Ak sa uverejnené správne alebo trestné sankcie alebo iné správne opatrenia týkajú investičnej spoločnosti, ktorá má povolenie v súlade so smernicou 2014/65/EÚ, orgán ESMA pridá do registra investičných spoločností zriadeného podľa článku 5 ods. 3 uvedenej smernice odkaz na tieto uverejnené sankcie alebo opatrenia.

5.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť postupy a spôsoby výmeny informácií uvedených v tomto článku.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 34

Uverejnenie rozhodnutí

1.   Za splnenia podmienok tretieho pododseku, príslušné orgány uverejnia na svojich webových stránkach každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá správna sankcia alebo iné správne opatrenie za porušenie tohto nariadenia, hneď ako je o tomto rozhodnutí informovaná osoba, ktorej sa rozhodnutie týka. Toto uverejnenie zahŕňa aspoň informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti osoby, ktorej sa rozhodnutie týka.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia vyšetrovacej povahy.

Ak však uverejnenie totožnosti právnickej osoby, ktorej sa rozhodnutie týka, alebo osobných údajov fyzickej osoby považuje príslušný orgán na základe individuálneho posúdenia vykonaného na základe proporcionality uverejnenia takýchto údajov za neprimerané, alebo ak by toto uverejnenie ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie či stabilitu finančných trhov, príslušný orgán:

a)

odloží uverejnenie rozhodnutia až dovtedy, kým pominú dôvody na toto odloženie;

b)

uverejní rozhodnutie na anonymnom základe v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto uverejnenie zabezpečí účinnú ochranu dotknutých osobných údajov;

c)

vôbec neuverejní rozhodnutie v prípade, že má za to, že uverejnenie v súlade s písmenami a) alebo b) nebude dostatočné na zaručenie toho, že:

i)

nie je ohrozená stabilita finančných trhov alebo

ii)

uverejnenie takýchto rozhodnutí je primerané s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za opatrenia s menej závažnou povahou.

Ak sa príslušný orgán rozhodne uverejniť rozhodnutie na anonymnom základe podľa písmena b) tretieho pododseku, môže uverejnenie príslušných údajov na primeraný čas odložiť, ak sa predpokladá, že v rámci tohto obdobia dôvody na anonymné uverejnenie pominú.

2.   Ak je rozhodnutie predmetom odvolania podaného na vnútroštátny súdny, správny alebo iný orgán, príslušné orgány bezodkladne uverejnia na svojej webovej stránke aj túto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku tohto odvolania. Okrem toho sa uverejní aj každé rozhodnutie, ktorým sa ruší rozhodnutie napadnuté odvolaním.

3.   Príslušné orgány zabezpečia, aby akékoľvek rozhodnutie uverejnené v súlade s týmto článkom ostalo prístupné na ich webovej stránke aspoň päť rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje uvedené v takto uverejnených rozhodnutiach sa na webovej stránke príslušného orgánu uchovávajú po dobu, ktorá je nevyhnutná v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov.

KAPITOLA 6

DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 35

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 5 a 6, článku 12 ods. 5, článku 17 ods. 2 treťom pododseku, článku 17 ods. 3 a článku 19 ods. 13 a 14 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 2. júla 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 5 a 6, článku 12 ods. 5, článku 17 ods. 2 treťom pododseku, článku 17 ods. 3 a článku 19 ods. 13 a 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5 a 6, článku 12 ods. 5, článku 17 ods. 2 tretieho pododseku, článku 17 ods. 3 alebo článku 19 ods. 13 alebo 14 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere zriadený na základe rozhodnutia Komisie 2001/528/ES (31). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA 7

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 37

Zrušenie smernice 2003/6/ES a jej vykonávacích opatrení

Smernica 2003/6/ES a smernice Komisie 2004/72/ES (32), 2003/125/ES (33) a 2003/124/ES (34) a nariadenie Komisie (ES) č. 2273/2003 (35) sa rušia s účinnosťou od 3. júla 2016. Odkazy na smernicu 2003/6/ES sa vykladajú ako odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody stanovenou v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 38

Podávanie správ

Komisia do 3. júla 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v prípade potreby spoločne s legislatívnym návrhom na jeho zmenu. Uvedená správa okrem iného posúdi:

a)

vhodnosť zavedenia spoločných pravidiel, pokiaľ ide o potrebu, aby všetky členské štáty stanovili správne sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom;

b)

či je vymedzenie pojmu dôverné informácie dostatočné na to, aby zahŕňalo všetky informácie, ktoré príslušné orgány potrebujú na účinný boj proti zneužívaniu trhu;

c)

primeranosť podmienok, na ktorých je založený zákaz obchodovania v súlade s článkom 19 ods. 11, s cieľom určiť, či existujú nejaké ďalšie okolnosti, za ktorých by sa zákaz mal uplatňovať;

d)

možnosť vytvoriť v súvislosti so zneužívaním trhu rámec Únie pre dohľad nad knihami objednávok na celom trhu, ako aj odporúčania pre takýto rámec, a

e)

rozsah uplatňovania ustanovení o referenčných hodnotách.

Na účely písmena a) prvého pododseku orgán ESMA získa prehľad o uplatňovaní správnych sankcií a v prípade, že sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 30 ods. 1 druhým pododsekom stanoviť trestné sankcie v ňom uvedené za porušenie tohto nariadenia, o uplatňovaní takýchto trestných sankcií v jednotlivých členských štátoch. Tento prehľad zahŕňa aj všetky sprístupnené údaje podľa článku 33 ods. 1 a 2.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 3. júla 216 s výnimkou článku 4 ods. 4 a 5, článku 5 ods. 6, článku 6 ods. 5 a 6, článku 7 ods. 5, článku 11 ods. 9, 10 a 11, článku 12 ods. 5, článku 13 ods. 7 a 11, článku 16 ods. 5, článku 17 ods. 2 tretieho pododseku, článku 17 ods. 3, 10 a 11, článku 18 ods. 9, článku 19 ods. 13, 14 a 15, článku 20 ods. 3, článku 24 ods. 3, článku 25 ods. 9, článku 26 ods. 2 druhého, tretieho a štvrtého pododseku, článku 32 ods. 5 a článku 33 ods. 5, ktoré sa začnú uplatňovať 2. júla 2014.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s článkami 22, 23 a 30, článkom 31 ods. 1 a článkami 32 a 34 do 3. júla 2016.

4.   Odkazy v tomto nariadení na smernicu 2014/65/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 600/2014 sa pred 3. januárom 2017 považujú za odkazy na smernicu 2004/39/ES a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV k smernici 2014/65/EÚ v rozsahu, v ktorom uvedená tabuľka zhody obsahuje ustanovenia odkazujúce na smernicu 2004/39/ES.

Ak sa v ustanoveniach tohto nariadenia odkazuje na OTF, rastové trhy MSP, emisné kvóty alebo dražené produkty, ktoré sú na nich založené, uvedené ustanovenia sa neuplatňujú na OTF, rastové trhy MSP, emisné kvóty alebo dražené produkty, ktoré sú na nich založené, do 3. januára 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 161, 7.6.2012, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 64.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (pozri stranu 349 tohto úradného vestníka).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (pozri stranu 179 tohto úradného vestníka).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22. decembra 2003, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o výnimky pre programy spätného výkupu a stabilizácie finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 33).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(17)  Ú. v. EÚ C 177, 20.6.2012, s. 1.

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(19)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorými sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (pozri stranu 84 tohto úradného vestníka).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(29)  Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(30)  Smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7).

(31)  Rozhodnutie Komisie 2001/528/ES zo 6. júna 2001, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre cenné papiere (Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45).

(32)  Smernica Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií (Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 70).

(33)  Smernica Komisie 2003/125/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o správne poskytovanie investičných odporúčaní a zverejňovanie konfliktu záujmov (Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 73).

(34)  Smernica Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom (Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 70).

(35)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o výnimky pre programy spätného výkupu a stabilizácie finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 33).


PRÍLOHA I

A.   Ukazovatele manipulatívneho konania týkajúceho sa klamlivých alebo zavádzajúcich signálov a zaistenia ceny

Na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté spôsoby konania uvedené v odseku 2 uvedeného článku, sa pri skúmaní transakcií alebo pokynov na obchodovanie účastníkmi trhu a príslušnými orgánmi zohľadní tento neúplný zoznam ukazovateľov, ktoré sa nemusia nevyhnutne považovať za konania, ktoré samy osebe predstavujú manipuláciu s trhom:

a)

rozsah, v ktorom vydané pokyny na obchodovanie alebo uskutočnené transakcie predstavujú významný podiel na dennom objeme transakcií s príslušným finančným nástrojom, súvisiacou spotovou zmluvou týkajúcou sa komodít alebo draženým produktom založeným na emisných kvótach, najmä ak tieto činnosti vedú k významnej zmene ich cien;

b)

rozsah, v ktorom pokyny na obchodovanie vydané osobami s významnou nákupnou alebo predajnou pozíciou v prípade finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach alebo transakcie uskutočnené takýmito osobami vedú k významným zmenám ceny tohto finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach;

c)

skutočnosť, či uskutočnené transakcie nevedú k zmene bezprostredného vlastníctva finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach;

d)

rozsah, v ktorom vydané pokyny na obchodovanie alebo vykonané transakcie alebo zrušené pokyny zahŕňajú obraty pozícií v krátkom období a predstavujú významný podiel na dennom objeme transakcií s príslušným finančným nástrojom, súvisiacou spotovou zmluvou týkajúcou sa komodít alebo draženým produktom založeným na emisných kvótach a v ktorom sa môžu spájať s významnými zmenami ceny finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach;

e)

rozsah, v ktorom sú vydané pokyny na obchodovanie alebo uskutočnené transakcie koncentrované do krátkeho časového obdobia obchodovacieho dňa a vedú k zmene ceny, ktorá je následne zvrátená;

f)

rozsah, v ktorom vydané pokyny na obchodovanie menia zobrazenie najlepšej cenovej ponuky alebo ponukových cien v rámci finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach alebo všeobecnejšie zobrazenie knihy objednávok dostupnej účastníkom trhu a v ktorom sú odstránené pred ich vykonaním, a

g)

rozsah, v ktorom sú pokyny na obchodovanie vydané alebo transakcie uskutočnené presne v čase alebo približne v čase, keď sa počítajú referenčné ceny, zúčtovacie ceny a ocenenia, a rozsah, v ktorom vedú k zmenám cien, ktoré majú vplyv na takéto ceny a ocenenia.

B.   Ukazovatele manipulatívneho konania týkajúceho sa použitia fiktívneho nástroja alebo akejkoľvek inej formy podvodu alebo machinácie

Na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté spôsoby konania uvedené v odseku 2 daného článku, sa pri skúmaní transakcií alebo pokynov na obchodovanie účastníkmi trhu a príslušnými orgánmi zohľadní tento neúplný zoznam ukazovateľov, ktoré sa nemusia nevyhnutne považovať za konania, ktoré samy osebe predstavujú manipuláciu s trhom:

a)

skutočnosť, či pokynom na obchodovanie vydaným osobami alebo transakciám uskutočneným osobami predchádza alebo po nich nasleduje šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií rovnakými osobami alebo osobami s nimi spojenými, a

b)

skutočnosť, či osoby vydajú pokyny na obchodovanie alebo uskutočnia transakcie pred alebo po tom, ako tieto isté osoby alebo osoby s nimi spojené vypracujú alebo rozšíria investičné odporúčania, ktoré sú chybné, neobjektívne alebo preukázateľne ovplyvnené hmotným záujmom.


PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Toto nariadenie

Smernica 2003/6/ES

článok 1

 

článok 2

 

článok 2 ods. 1 písm. a)

článok 9 prvý odsek

článok 2 ods. 1 písm. b)

 

článok 2 ods. 1 písm. c)

 

článok 2 ods. 1 písm. d)

článok 9 druhý odsek

článok 2 ods. 3

článok 9 prvý odsek

článok 2 ods. 4

článok 10 písm. a)

článok 3 ods. 1 bod 1

článok 1 bod 3

článok 3 ods. 1 bod 2

 

článok 3 ods. 1 bod 3

 

článok 3 ods. 1 bod 4

 

článok 3 ods. 1 bod 5

 

článok 3 ods. 1 bod 6

článok 1 bod 4

článok 3 ods. 1 bod 7

 

článok 3 ods. 1 bod 8

 

článok 3 ods. 1 bod 9

článok 1 bod 5

článok 3 ods. 1 bod 10

 

článok 3 ods. 1 bod 11

 

článok 3 ods. 1 bod 12

článok 1 bod 7

článok 3 ods. 1 bod 13

článok 1 bod 6

článok 3 ods. 1 body 14 až 35

 

článok 4

 

článok 5

článok 8

článok 6 ods. 1

článok 7

článok 6 ods. 2

 

článok 6 ods. 3

 

článok 6 ods. 4

 

článok 6 ods. 5

 

článok 6 ods. 6

 

článok 6 ods. 7

 

článok 7 ods. 1 písm. a)

článok 1 bod 1 prvý odsek

článok 7 ods. 1 písm. b)

článok 1 bod 1 druhý odsek

článok 7 ods. 1 písm. c)

 

článok 7 ods. 1 písm. d)

článok 1 bod 1 tretí odsek

článok 7 ods. 2

 

článok 7 ods. 3

 

článok 7 ods. 4

 

článok 7 ods. 5

 

článok 8 ods. 1

článok 2 ods. 1 prvý pododsek

článok 8 ods. 2

 

článok 8 ods. 2 písm. a)

článok 3 písm. b)

článok 8 ods. 2 písm. b)

 

článok 8 ods. 3

 

článok 8 ods. 4 písm. a)

článok 2 ods. 1 písm. a)

článok 8 ods. 4 písm. b)

článok 2 ods. 1 písm. b)

článok 8 ods. 4 písm. c)

článok 2 ods. 1 písm. c)

článok 8 ods. 4 písm. d)

článok 2 ods. 1 písm. d)

článok 8 ods. 4 druhý pododsek

článok 4

článok 8 ods. 5

článok 2 ods. 2

článok 9 ods. 1

 

článok 9 ods. 2

 

článok 9 ods. 3 písm. a)

článok 2 ods. 3

článok 9 ods. 3 písm. b)

článok 2 ods. 3

článok 9 ods. 4

 

článok 9 ods. 5

 

článok 9 ods. 6

 

článok 10 ods. 1

článok 3 písm. a)

článok 10 ods. 2

 

článok 11

 

článok 12 ods. 1

 

článok 12 ods. 1 písm. a)

článok 1 bod 2 písm. a)

článok 12 ods. 1 písm. b)

článok 1 bod 2 písm. b)

článok 12 ods. 1 písm. c)

článok 1 bod 2 písm. c)

článok 12 ods. 1 písm. d)

 

článok 12 ods. 2 písm. a)

článok 1 bod 2 druhý odsek prvá zarážka

článok 12 ods. 2 písm. b)

článok 1 bod 2 druhý odsek, druhá zarážka

článok 12 ods. 2 písm. c)

 

článok 12 ods. 2 písm. d)

článok 1 bod 2 druhý odsek tretia zarážka

článok 12 ods. 2 písm. e)

 

článok 12 ods. 3

 

článok 12 ods. 4

 

článok 12 ods. 5

článok 1 bod 2 tretí odsek

článok 13 ods. 1

článok 1 bod 2 písm. a) druhý odsek

článok 13 ods. 1

 

článok 13 ods. 2

 

článok 13 ods. 3

 

článok 13 ods. 4

 

článok 13 ods. 5

 

článok 13 ods. 6

 

článok 13 ods. 7

 

článok 13 ods. 8

 

článok 13 ods. 9

 

článok 13 ods. 10

 

článok 13 ods. 11

 

článok 14 písm. a)

článok 2 ods. 1 prvý pododsek

článok 14 písm. b)

článok 3 písm. b)

článok 14 písm. c)

článok 3 písm. a)

článok 15

článok 5

článok 16 ods. 1

článok 6 ods. 6

článok 16 ods. 2

článok 6 ods. 9

článok 16 ods. 3

 

článok 16 ods. 4

 

článok 16 ods. 5

článok 6 ods. 10 siedma zarážka

článok 17 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 17 ods. 1 tretí pododsek

článok 9 tretí odsek

článok 17 ods. 2

 

článok 17 ods. 3

 

článok 17 ods. 4

článok 6 ods. 2

článok 17 ods. 5

 

článok 17 ods. 6

 

článok 17 ods. 7

 

článok 17 ods. 8

článok 6 ods. 3 prvý a druhý pododsek

článok 17 ods. 9

 

článok 17 ods. 10

článok 6 ods. 10 prvá a druhá zarážka

článok 17 ods. 11

 

článok 18 ods. 1

článok 6 ods. 3 tretí pododsek

článok 18 ods. 2

 

článok 18 ods. 3

 

článok 18 ods. 4

 

článok 18 ods. 5

 

článok 18 ods. 6

 

článok 18 ods. 7

článok 9, tretí odsek

článok 18 ods. 8

 

článok 18 ods. 9

článok 6 ods. 10 štvrtá zarážka

článok 19 ods. 1

článok 6 ods. 4

článok 19 ods. 1 písm. a)

článok 6 ods. 4

článok 19 ods. 1 písm. b)

 

článok 19 ods. 2

 

článok 19 ods. 3

 

článok 19 ods. 4 písm. a)

 

článok 19 ods. 4 písm. b)

 

článok 19 ods. 5 až 13

 

článok 19 ods. 14

článok 6 ods. 10 piata zarážka

článok 19 ods. 15

článok 6 ods. 10 piata zarážka

článok 20 ods. 1

článok 6 ods. 5

článok 20 ods. 2

článok 6 ods. 8

článok 20 ods. 3

článok 6 ods. 10 šiesta zarážka a článok 6 ods. 11

článok 21

článok 1 bod 2 písm. c) druhá veta

článok 22

článok 11, prvý odsek a článok 10

článok 23 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 23 ods. 1 písm. a)

článok 12 ods. 1 písm. a)

článok 23 ods. 1 písm. b)

článok 12 ods. 1 písm. b)

článok 23 ods. 1 písm. c)

článok 12 ods. 1 písm. c)

článok 23 ods. 1 písm. d)

článok 12 ods. 1 písm. d)

článok 23 ods. 2 písm. a)

článok 12 ods. 2 písm. a)

článok 23 ods. 2 písm. b)

článok 12 ods. 2 písm. b)

článok 23 ods. 2 písm. c)

 

článok 23 ods. 2 písm. d)

článok 12 ods. 2 písm. c)

článok 23 ods. 2 písm. e)

 

článok 23 ods. 2 písm. f)

 

článok 23 ods. 2 písm. g)

článok 12 ods. 2 písm. d)

článok 23 ods. 2 písm. h)

článok 12 ods. 2 písm. d)

článok 23 ods. 2 písm. i)

článok 12 ods. 2 písm. g)

článok 23 ods. 2 písm. j)

článok 12 ods. 2 písm. f)

článok 23 ods. 2 písm. k)

článok 12 ods. 2 písm. e)

článok 23 ods. 2 písm. l)

článok 12 ods. 2 písm. h)

článok 23 ods. 2 písm. m)

článok 6 ods. 7

článok 23 ods. 3

 

článok 23 ods. 4

 

článok 24 ods. 1

článok 15a ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 15a ods. 2

článok 24 ods. 3

 

článok 25 ods. 1 prvý pododsek

článok 16 ods. 1

článok 25 ods. 2

článok 16 ods. 2 a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 2 písm. a)

článok 16 ods. 2 druhý pododsek prvá zarážka a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 2 písm. b)

 

článok 25 ods. 2 písm. c)

článok 16 ods. 2, druhý pododsek druhá zarážka a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 2 písm. d)

článok 16 ods. 2 druhý pododsek tretia zarážka a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 3

 

článok 25 ods. 4

článok 16 ods. 2, prvá veta

článok 25 ods. 5

článok 16 ods. 3

článok 25 ods. 6

článok 16 ods. 4

článok 25 ods. 7

článok 16 ods. 2 štvrtý pododsek a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 8

 

článok 25 ods. 9

článok 16 ods. 5

článok 26

 

článok 27 ods. 1

 

článok 27 ods. 2

 

článok 27 ods. 3

článok 13

článok 28

 

článok 29

 

článok 30 ods. 1, prvý pododsek

článok 14 ods. 1

článok 30 ods. 1 písm. a)

 

článok 30 ods. 1 písm. b)

článok 14 ods. 3

článok 30 ods. 2

 

článok 30 ods. 3

 

článok 31

 

článok 32

 

článok 33 ods. 1

článok 14 ods. 5 prvý pododsek

článok 33 ods. 2

 

článok 33 ods. 3

článok 14 ods. 5 druhý pododsek

článok 33 ods. 4

článok 14 ods. 5 tretí pododsek

článok 33 ods. 5

 

článok 34 ods. 1

článok 14 ods. 4

článok 34 ods. 2

 

článok 34 ods. 3

 

článok 35

 

článok 36 ods. 1

článok 17 ods. 1

článok 36 ods. 2

 

článok 37

článok 20

článok 38

 

článok 39

článok 21

príloha

 


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/62


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 597/2014

zo 16. apríla 2014,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 812/2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 812/2004 (3) sa Komisii udeľujú právomoci vykonávať niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné zosúladiť uvedené právomoci s článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)

S cieľom zabezpečiť účinné prispôsobovanie určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 812/2004 vedecko-technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o technické špecifikácie a podmienky týkajúce sa signálnych charakteristík a výkonových charakteristík používania akustických odplašovacích zariadení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(3)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení nariadenia (ES) č. 812/2004 stanovujúcich pravidlá týkajúce sa postupu a formy podávania správ členských štátov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(4)

Vzhľadom na požiadavku, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na zriadenie systému prísnej ochrany veľrybovitých cicavcov v súlade s nariadením (ES) č. 812/2004, avzhľadom na nedostatky uvedeného nariadenia identifikované Komisiou by sa vhodnosť a účinnosť ustanovení uvedeného nariadenia na ochranu veľrybovitých cicavcov mala preskúmať do konca roka 2015. Na základe tohto preskúmania by Komisia v prípade potreby mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade zastrešujúci legislatívny návrh na zabezpečenie účinnej ochrany veľrybovitých cicavcov okrem iného aj prostredníctvom regionalizácie.

(5)

Nariadenie (ES) č. 812/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 812/2004 sa mení takto:

1.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Akustické odplašovacie zariadenia používané v rámci uplatňovania článku 2 ods. 1 sú v súlade s technickými špecifikáciami a podmienkami používania stanovenými v prílohe II. S cieľom zabezpečiť, aby príloha II naďalej odzrkadľovala vedecko-technický pokrok, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty týkajúce sa aktualizácie signálnych charakteristík a zodpovedajúcich výkonových charakteristík uvedených v uvedenej prílohe. Pri prijímaní uvedených delegovaných aktov prijme Komisia opatrenia na poskytnutie dostatočného času na vykonanie takýchto úprav.“

2.

V článku 7 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Komisia preskúma do 31. decembra 2015 účinnosť opatrení ustanovených v tomto nariadení a v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade zastrešujúci legislatívny návrh na zabezpečenie účinnej ochrany veľrybovitých cicavcov.“

3.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Vykonávanie

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktoré stanovia podrobné pravidlá postupu a formy podávania správ, ako sú ustanovené v článku 6. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8b ods. 2“

4.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 2. júla 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 8b

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený článkom 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (5). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22)."

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. C 11, 15.1.2013, s. 85.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 3. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 150, 30.4.2004, s. 12).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/65


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 598/2014

zo 16. apríla 2014

o pravidlách a postupoch zavádzania prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom na letiskách Únie v rámci vyváženého prístupu, ktorým sa zrušuje smernica 2002/30/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Kľúčovým cieľom spoločnej dopravnej politiky je trvalo udržateľný rozvoj. Na jeho dosiahnutie je potrebný integrovaný prístup zameraný na zabezpečenie účinného fungovania dopravných systémov Únie a ochrany životného prostredia.

(2)

Udržateľný rozvoj leteckej dopravy si vyžaduje zavedenie opatrení zameraných na zníženie vplyvu hluku lietadiel na letiskách Únie. Týmito opatreniami by sa malo v súvislosti s hlukom zlepšiť prostredie v okolí letísk Únie s cieľom zachovať alebo zvýšiť kvalitu života občanov žijúcich v blízkosti týchto letísk a zlepšiť zlučiteľnosť medzi leteckými činnosťami a obytnými oblasťami, najmä pokiaľ ide o nočné lety.

(3)

Rezolúcia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) A33/7 zavádza koncepciu „vyváženého prístupu“ k manažmentu hluku (ďalej lej „vyvážený prístup“) a stanovuje koherentnú metódu riešenia problematiky hluku spôsobeného lietadlami. Vyvážený prístup by mal zostať základom manažmentu hluku pre leteckú dopravu ako globálne odvetvie. Vyvážený prístup uznáva hodnotu príslušných právnych záväzkov, existujúcich dohôd, platných zákonov a zavedených politík a nemá na ne vplyv. Zapracovanie medzinárodných pravidiel vyváženého prístupu do tohto nariadenia by značne znížilo riziká medzinárodných sporov v prípade, že sa prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom dotýkajú dopravcov z tretích krajín.

(4)

Po odstránení najhlučnejších lietadiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/93/ES (5) je potrebné vypracovať aktualizáciu spôsobu uplatňovania opatrení na prevádzkové obmedzenia, aby sa orgány mohli zaoberať lietadlami, ktoré sú v súčasnosti najhlučnejšie, s cieľom zlepšiť stav prostredia v okolí letísk Únie, pokiaľ ide o hluk, v rámci medzinárodného rámca vyváženého prístupu.

(5)

Správa Komisie z 15. februára 2008 s názvom Prevádzkové obmedzenia podmienené hlukom na letiskách EÚ poukázala na potrebu objasniť v texte smernice 2002/30/ES rozdelenie zodpovednosti a presné určenie práv a povinností zainteresovaných strán počas procesu posudzovania hluku s cieľom zabezpečiť prijatie nákladovo efektívnych opatrení, aby sa na každom letisku dosiahli ciele v oblasti znižovania hluku.

(6)

Zavedenie prevádzkových obmedzení členskými štátmi na letiskách Únie podľa jednotlivých prípadov a súbežné obmedzenie kapacity môže prispieť k zníženiu hladiny hluku v okolí letísk. Existuje však možnosť narušenia hospodárskej súťaže alebo zhoršenia celkovej efektívnosti siete leteckej dopravy Únie prostredníctvom neefektívneho využívania existujúcich kapacít. Keďže osobitný cieľ v oblasti znižovania hluku stanovený v tomto nariadení nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu zosúladených pravidiel týkajúcich sa procesu zavedenia prevádzkových obmedzení ako súčasti procesu manažmentu hluku ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Takáto zosúladená metodika nestanovuje ciele týkajúce sa kvality hluku, ktoré naďalej vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (6), z iných relevantných pravidiel Únie alebo právnych predpisov v rámci každého členského štátu, a nemá vplyv na konkrétny výber opatrení.

(7)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na členské štáty, v ktorých sa nachádzajú letiská, na ktorých sa uskutočňuje viac než 50 000 pohybov civilných lietadiel v kalendárnom roku, a ak sa zvažuje, že sa na takom letisku zavedú prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom.

(8)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na lietadlá, ktoré sa používajú v rámci civilného letectva. Nemalo by sa uplatňovať na vojenské lietadlá a lietadlá využívané na colné, policajné a hasičské operácie. Okrem toho by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vyňať rôzne operácie výnimočnej povahy, akými sú lety z naliehavých humanitárnych dôvodov, pátracie a záchranné lety v núdzových situáciách, situáciách vyžadujúcich lekársku pomoc a lety na účely zmiernenia následkov katastrof.

(9)

Hoci by sa posudzovanie hluku malo v súlade so smernicou 2002/49/ES vykonávať pravidelne, takéto posudzovania by mali viesť k dodatočným opatreniam na znižovanie hluku len vtedy, ak súčasná kombinácia opatrení na zmiernenie hluku nedosahuje ciele v oblasti znižovania hluku pri zohľadnení očakávaného rozvoja letiska. V prípade letísk, na ktorých sa zistil problém súvisiaci s hlukom, by sa mali v súlade s metodikou vyváženého prístupu určiť dodatočné opatrenia na znižovanie hluku. Na účely zabezpečenia širokého uplatňovania vyváženého prístupu v rámci Únie sa jeho využívanie odporúča vždy, keď ho dotknutý členský štát považuje za primeraný, a to aj nad rámec tohto nariadenia. Prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom by sa mali zavádzať, len ak iné opatrenia vyváženého prístupu nie sú na dosiahnutie osobitných cieľov v oblasti znižovania hluku postačujúce.

(10)

Zatiaľ čo analýza nákladov a prínosov poskytuje informácie o celkových účinkoch z hľadiska hospodárskej prosperity na základe porovnania nákladov a prínosov, posúdenie efektívnosti nákladov sa zameriava na dosiahnutie daného cieľa najefektívnejším spôsobom, pričom je potrebné porovnať len náklady. Týmto nariadením by sa členským štátom nemalo brániť v tom, aby v prípade potreby použili analýzu nákladov a prínosov.

(11)

Vo vzťahu k problémom súvisiacim s hlukom je potrebné uznať dôležitosť zdravotných aspektov, a preto je dôležité, aby sa tieto aspekty vzali pri prijímaní rozhodnutí o cieľoch v oblasti znižovania hluku konzistentným spôsobom do úvahy na všetkých letiskách, a to pri zohľadnení platných spoločných pravidiel Únie v tejto oblasti. Preto by sa zdravotné aspekty mali posudzovať v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa hodnotenia vplyvu hluku.

(12)

Posúdenia hluku by sa mali zakladať na objektívnych a merateľných kritériách spoločných pre všetky členské štáty a mali by vychádzať z existujúcich dostupných informácií, akými sú napríklad informácie vyplývajúce z vykonávania smernice 2002/49/ES. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto informácie boli spoľahlivé, aby boli získané transparentným spôsobom a aby boli dostupné pre príslušné orgány a zainteresované strany. Príslušné orgány by mali zaviesť potrebné monitorovacie nástroje.

(13)

Príslušný orgán zodpovedný za prijímanie prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom by mal byť nezávislý od akejkoľvek organizácie, ktorá je zapojená do prevádzky letiska, vykonáva leteckú dopravu alebo poskytuje letecké navigačné služby, alebo organizácií zastupujúcich jej záujmy, ako aj od obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti letiska. To by nemalo znamenať, že sa od členských štátov vyžaduje, aby zmenili svoje administratívne štruktúry alebo rozhodovacie procesy.

(14)

Uznáva sa, že členské štáty rozhodli o prevádzkových obmedzeniach súvisiacich s hlukom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vychádzajúcimi z metód na zníženie hluku uznávaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré zatiaľ nemusia byť úplne v súlade s metódou opísanou v smerodajnej správe Európskej konferencie civilného letectva s názvom Štandardná metóda výpočtu krivky hluku v okolí civilných letísk (ECAC Doc 29) a ktoré ani nevyužívajú medzinárodne uznávané informácie o hlukovej spôsobilosti lietadiel. Účinnosť a efektívnosť prevádzkového obmedzenia súvisiaceho s hlukom by sa mala posudzovať v súlade s metódami stanovenými v ECAC Doc 29 a vo vyváženom prístupe. Členské štáty by teda mali prispôsobiť svoje posúdenia prevádzkových obmedzení vo vnútroštátnych predpisoch tak, aby boli v úplnom súlade s ECAC Doc 29.

(15)

Na účely uľahčenia uplatňovania nových technológií a nových prevádzkových spôsobilostí lietadiel a pozemného vybavenia by sa malo zaviesť nové a širšie vymedzenie pojmu „prevádzkové obmedzenia“ v porovnaní so smernicou 2002/30/ES. Uplatňovanie tohto vymedzenia pojmu by nemalo viesť k odkladaniu realizácie prevádzkových opatrení, ktoré by mohli okamžite znížiť vplyv hluku bez toho, aby mali významný dosah na prevádzkovú kapacitu letiska. Takéto opatrenia by sa preto nemali považovať za nové prevádzkové obmedzenia.

(16)

Centralizácia informácií o hluku by podstatne znížila administratívne zaťaženie pre prevádzkovateľov lietadiel aj letísk. Takéto informácie sa v súčasnosti poskytujú a spravujú na úrovni jednotlivých letísk. Tieto údaje sa musia prevádzkovateľom lietadiel a letísk poskytnúť na prevádzkové účely. Je dôležité využívať banku údajov Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) týkajúcich sa osvedčenia hlukovej spôsobilosti ako overovacieho nástroja spolu s údajmi týkajúcimi sa individuálnych letov spracúvanými Európskou organizáciou pre bezpečnosť letovej prevádzky (ďalej len „Eurocontrol“). Takéto údaje sa v súčasnosti už systematicky vyžadujú na účely centrálneho usporiadania toku letovej prevádzky, ale v súčasnosti nie sú pre Komisiu ani agentúru dostupné, a je potrebné ich špecifikovať na účely tohto nariadenia a nariadenia o výkonnosti vo vzťahu k manažmentu letovej prevádzky. Dobrý prístup k overeným údajom na účely tvorby modelov určeným v súlade s medzinárodne uznávanými postupmi a osvedčenými praktikami by mal zvýšiť kvalitu mapovania krivky hluku na jednotlivých letiskách na podporu politických rozhodnutí.

(17)

Na účely zabránenia neželaným dôsledkom na bezpečnosť leteckej dopravy, kapacitu letísk a hospodársku súťaž by Komisia, ak zistí, že proces zavedenia prevádzkového obmedzenia súvisiaceho s hlukom nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, mala o tom informovať dotknuté príslušné orgány. Dotknutý príslušný orgán by mal pred zavedením prevádzkových obmedzení preskúmať oznámenie Komisie a informovať ju o svojich zámeroch.

(18)

Na účely zohľadnenia vyváženého prístupu by sa mala ustanoviť možnosť udelenia výnimiek za osobitných okolností pre prevádzkovateľov z rozvojových tretích krajín, bez ktorých by títo prevádzkovatelia čelili neprimeraným ťažkostiam. Odkaz na „rozvojové krajiny“ je potrebné chápať z tohto špecifického kontextu leteckej dopravy a nezahŕňa všetky krajiny, ktoré by sa v rámci medzinárodného spoločenstva mohli takto označovať. Potrebné je predovšetkým zaistiť, aby každá takáto výnimka bola v súlade so zásadou nediskriminácie.

(19)

S cieľom zohľadniť nepretržitý technologický pokrok v technológiách výroby motorov a nosných konštrukcií a metódach používaných na mapovanie kriviek hluku by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o pravidelnú aktualizáciu štandardov týkajúcich sa problematiky hluku pre lietadlá uvedené v tomto nariadení a odkazu na pridružené metódy osvedčovania a aktualizáciu odkazu na metódu výpočtov krivky hluku, pričom sa v prípade potreby zohľadnia zmeny v relevantných dokumentoch ICAO. Prostredníctvom delegovaných aktov by sa okrem toho podľa potreby mali vziať do úvahy aj zmeny v dokumente ECAC Doc 29, ktoré súvisia s technickými aktualizáciami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa všetky príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(20)

Aj keď sa v tomto nariadení vyžaduje pravidelné posudzovanie situácie v oblasti hluku na letiskách, súčasťou týchto posudzovaní nemusí byť nevyhnutne prijatie nových prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom ani revízia platných obmedzení. Týmto nariadením sa preto nebude vyžadovať revízia prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom platných ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a to ani tých, ktoré vyplývajú z rozsudkov súdov a procesov mediácie. Malé technické zmeny opatrení bez podstatného vplyvu na kapacitu alebo prevádzku by sa nemali považovať za nové prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom.

(21)

V prípade, že sa proces konzultácií predchádzajúci prijatiu prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom začal podľa smernice 2002/30/ES a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stále trvá, je vhodné umožniť, aby sa konečné rozhodnutie prijalo v súlade so smernicou 2002/30/ES, aby sa zachovali výsledky, ktoré sa v rámci uvedeného procesu konzultácií už podarilo dosiahnuť.

(22)

Vzhľadom na potrebu konzistentného uplatňovania metódy posudzovania hluku na trhu leteckej dopravy v Únii sa v tomto nariadení stanovujú spoločné pravidlá v oblasti prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom.

(23)

Smernica 2002/30/ES by sa preto by mala zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy, ciele a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa v prípadoch, v ktorých sa zistil problém súvisiaci s hlukom, stanovujú pravidlá týkajúce sa postupu, ktorý je potrebné dodržať konzistentným spôsobom a v závislosti od situácie jednotlivých letísk pri zavádzaní prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom s cieľom znížiť hladinu hluku a obmedziť alebo znížiť počet ľudí značne vystavených potenciálne škodlivým účinkom hluku spôsobeného lietadlami, a to v súlade s vyváženým prístupom.

2.   Ciele tohto nariadenia sú:

a)

prispieť k dosiahnutiu osobitných cieľov v oblasti znižovania hluku, a to aj pokiaľ ide o zdravotné aspekty, na úrovni jednotlivých letísk, dodržiavajúc pritom príslušné pravidlá Únie, najmä tie, ktoré sú stanovené v smernici 2002/49/ES, a právne predpisy jednotlivých členských štátov;

b)

umožniť využívanie prevádzkových obmedzení v súlade s vyváženým prístupom, aby bolo možné dosiahnuť udržateľný rozvoj kapacity siete letísk a riadenia letovej prevádzky z hľadiska zásady „od vzletu po pristátie“.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje na lietadlá, ktoré sa používajú v rámci civilného letectva. Neuplatňuje sa na lietadlá, ktoré sa používajú v rámci vojenských, colných, policajných alebo podobných operácií.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„lietadlo“ je lietadlo s pevnými krídlami, s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou 34 000 kg alebo viac alebo osvedčenou maximálnou vnútornou kapacitou pre príslušný typ lietadla pozostávajúceho z 19 alebo viacerých miest pre cestujúcich okrem miest určených len pre posádku;

2.

„letisko“ je letisko, na ktorom sa uskutoční viac než 50 000 pohybov civilných lietadiel v kalendárnom roku (pohyb znamená vzlet alebo pristátie), na základe priemerného počtu pohybov za posledné tri kalendárne roky pred posúdením hluku;

3.

„vyvážený prístup“ je postup vypracovaný Medzinárodnou organizáciou civilného letectva, na základe ktorého sa v záujme riešenia problémov súvisiacich s hlukom čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov zvažuje konzistentným spôsobom a v závislosti od situácie jednotlivých letísk škála dostupných opatrení, menovite zníženie hluku spôsobeného lietadlom pri zdroji, územné plánovanie a riadenie využívania krajiny, prevádzkové postupy na znižovanie hluku a prevádzkové obmedzenia;

4.

„limitovane vyhovujúce lietadlo“ je lietadlo, ktoré je osvedčené v súlade s limitmi ustanovenými vo zväzku 1 časti II kapitole 3 prílohy 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve podpísanom 7. decembra 1944 (Chicagsky dohovor) v rámci kumulovanej medznej hodnoty nižšej ako 8 EPNdB (skutočne vnímaný hluk v decibeloch) počas prechodného obdobia končiaceho sa 14. júnom 2020 a v rámci kumulovanej medznej hodnoty nižšej ako 10 EPNdB po skončení tohto prechodného obdobia, pričom kumulovaná medzná hodnota je číslo vyjadrené v EPNdB a získané tak, že sa sčítajú jednotlivé medzné hodnoty (t. j. rozdiely medzi osvedčenou hladinou hluku a maximálnou prípustnou hladinou hluku) v každom z troch referenčných bodov merania hluku definovaných vo zväzku 1 časti II kapitoly 3 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru;

5.

„opatrenie súvisiace s hlukom“ je akékoľvek opatrenie, ktoré má vplyv na hladinu hluku v okolí letísk, na ktoré sa uplatňujú zásady vyváženého prístupu vrátane ostatných neprevádzkových opatrení, ktoré môžu ovplyvniť počet ľudí vystavených hluku spôsobeného lietadlami;

6.

„prevádzkové obmedzenie“ je opatrenie súvisiace s hlukom, ktoré obmedzuje prístup k prevádzkovým kapacitám letiska alebo tieto kapacity znižuje, vrátane prevádzkových obmedzení zameraných na stiahnutie limitovane vyhovujúcich lietadiel z prevádzky na špecifických letiskách, ako aj prevádzkových obmedzení čiastkového charakteru, ktoré sa uplatňujú napríklad na určené časové obdobie počas dňa alebo iba na určité vzletové a pristávacie dráhy na letisku.

Článok 3

Príslušné orgány

1.   Členský štát, v ktorom sa nachádza letisko uvedené v článku 2 bode 2, určí jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za postup, ktorý sa má dodržať pri prijímaní prevádzkových obmedzení.

2.   Príslušné orgány sú nezávislé od akejkoľvek organizácie, ktorá by mohla byť ovplyvnená opatrením súvisiacim s hlukom. Táto nezávislosť sa môže zabezpečiť prostredníctvom oddelenia funkcií.

3.   Členské štáty včas oznámia Komisii názvy a adresy určených príslušných orgánov uvedených v odseku 1. Komisia tieto informácie uverejní.

Článok 4

Právo odvolať sa

1.   Členské štáty zaručia právo odvolať sa proti prevádzkovým obmedzeniam prijatým podľa tohto nariadenia na inom odvolacom orgáne ako orgán, ktorý prijal napadnuté obmedzenie, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

2.   Členský štát, v ktorom sa nachádza letisko uvedené v článku 2 bode 2, Komisii včas oznámi názov a adresu určeného odvolacieho orgánu uvedeného v odseku 1, alebo prípadne opatrenia, ktorými sa zabezpečí určenie odvolacieho orgánu.

Článok 5

Všeobecné pravidlá manažmentu hluku spôsobeného lietadlami

1.   Členské štáty zaistia, aby sa situácia v oblasti hluku na jednotlivých letiskách uvedených v článku 2 bode 2 posudzovala v súlade so smernicou 2002/49/ES.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na tých letiskách, kde sa zistí problém súvisiaci s hlukom, prijal vyvážený prístup k manažmentu hluku spôsobeného lietadlami. Na tento účel zabezpečia:

a)

definovanie cieľa v oblasti znižovania hluku v súvislosti s daným letiskom, pričom sa prípadne zohľadní článok 8 a príloha V k smernici 2002/49/ES;

b)

identifikovanie dostupných opatrení na zníženie vplyvu hluku;

c)

dôkladné vyhodnotenie pravdepodobnej nákladovej efektívnosti opatrení na zmiernenie hluku;

d)

výber opatrení zohľadňujúcich verejný záujem v oblasti leteckej dopravy, pokiaľ ide o rozvojové vyhliadky svojich letísk, bez toho, aby to malo negatívny dosah na bezpečnosť;

e)

transparentné konzultácie so zainteresovanými stranami o zamýšľaných opatreniach;

f)

prijatie opatrení a zaistenie dostatočného informovania;

g)

vykonanie opatrení a

h)

ustanovenie spôsobu urovnávania sporov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri prijímaní opatrenia súvisiaceho s hlukom zvážila nasledujúca kombinácia dostupných opatrení s ohľadom na určenie nákladovo najefektívnejšieho opatrenia alebo kombinácie opatrení:

a)

predpokladaný účinok zníženia hluku spôsobeného lietadlami pri zdroji;

b)

územné plánovanie a riadenie využívania krajiny;

c)

prevádzkové postupy na znižovanie hluku;

d)

neuplatňovanie prevádzkových obmedzení ako opatrení prvej inštancie, ale iba po zvážení ostatných opatrení v rámci vyváženého prístupu.

Medzi dostupné opatrenia môže v prípade potreby patriť stiahnutie limitovane vyhovujúcich lietadiel. Členské štáty alebo prípadne riadiace orgány letiska môžu ponúknuť prevádzkovateľom lietadiel ekonomické stimuly, aby ich podnietili na používanie lietadiel s nižšou hladinou hluku v prechodnom období uvedenom v článku 2 bode 4. Tieto ekonomické stimuly musia byť v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci.

4.   Opatrenia sa môžu v rámci vyváženého prístupu líšiť v závislosti od typu lietadla, hlukovej spôsobilosti lietadla, využívania letiska a zariadení pre letecké navigačné služby, dráhy letu a/alebo príslušného časového rámca.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, nebudú mať prevádzkové obmedzenia, ktoré spočívajú v stiahnutí limitovane vyhovujúcich lietadiel z letísk, vplyv na civilné podzvukové lietadlá, ktoré vyhovujú, buď prostredníctvom pôvodného osvedčovania, alebo opätovného osvedčovania, štandardom týkajúcim sa problematiky hluku stanoveným vo zväzku 1 časti II kapitole 4 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru.

6.   Opatrenia alebo kombinácia opatrení prijatých v súlade s týmto nariadením vo vzťahu k určitému letisku nesmú byť obmedzujúcejšie, ako je potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov v oblasti znižovania hluku, ktoré boli stanovené pre dané letisko. Prevádzkové obmedzenia musia byť nediskriminačné najmä z dôvodu štátnej príslušnosti alebo totožnosti a nesmú byť svojvoľné.

Článok 6

Pravidlá posudzovania hluku

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby sa situácia v oblasti hluku na letiskách, za ktoré sú zodpovedné, pravidelne posudzovala v súlade so smernicou 2002/49/ES a s právnymi predpismi uplatniteľnými v jednotlivých členských štátoch. Príslušné orgány môžu požiadať o podporu orgánu na preskúmanie výkonnosti uvedeného v článku 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 691/2010 (7).

2.   Ak z posúdenia uvedeného v odseku 1 vyplynie, že na účely riešenia problému súvisiaceho s hlukom na letisku môže byť potrebné prijať nové opatrenia obmedzujúce prevádzku, príslušné orgány zaistia, že:

a)

pred zavedením prevádzkových obmedzení sa uplatní metóda, ukazovatele a informácie uvedené v prílohe I tak, aby sa zohľadnil príspevok každého typu opatrenia v rámci vyváženého prístupu;

b)

na vhodnej úrovni sa nadviaže medzi prevádzkovateľmi letísk, prevádzkovateľmi lietadiel a poskytovateľmi leteckých navigačných služieb technická spolupráca zameraná na preskúmanie opatrení na zmiernenie hluku. Príslušné orgány tiež zaistia, že sa bude konzultovať s miestnymi obyvateľmi alebo ich zástupcami a príslušnými miestnymi orgánmi a že sa im poskytnú technické informácie týkajúce sa opatrení na zmiernenie hluku;

c)

v súlade s prílohou II sa posúdi nákladová efektívnosť každého nového prevádzkového obmedzenia. Malé technické zmeny opatrení bez podstatného vplyvu na kapacitu alebo prevádzku sa nepovažujú za nové prevádzkové obmedzenia;

d)

proces konzultácií so zainteresovanými stranami, ktorý môže mať podobu procesu mediácie, je zorganizovaný včasne a vecne, pričom v súvislosti s údajmi a metodikou výpočtov sa zabezpečí otvorenosť a transparentnosť. Zainteresované strany musia mať pred prijatím nových prevádzkových obmedzení aspoň tri mesiace na to, aby predložili svoje pripomienky. Medzi zainteresované strany patria prinajmenšom:

i)

miestni obyvatelia, ktorí žijú v blízkosti letiska a ktorí sú vystavení hluku spôsobeného leteckou prevádzkou, alebo ich zástupcovia a príslušné miestne orgány;

ii)

zástupcovia miestnych podnikov so sídlom v blízkosti letiska, ktorých činnosť je ovplyvnená leteckou prevádzkou a prevádzkou letiska;

iii)

príslušní prevádzkovatelia letísk;

iv)

zástupcovia tých prevádzkovateľov lietadiel, ktorých sa môžu dotknúť opatrenia súvisiace s hlukom;

v)

príslušní poskytovatelia leteckých navigačných služieb;

vi)

manažér siete v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) č. 677/2011 (8);

vii)

ak je to uplatniteľné, vymenovaný koordinátor prevádzkových intervalov.

3.   Príslušné orgány sledujú a monitorujú vykonávanie prevádzkových obmedzení a v prípade potreby prijímajú opatrenia. Zabezpečujú, aby sa obyvateľom, ktorí žijú v blízkosti letísk, a príslušným miestnym orgánom bezplatne poskytovali relevantné informácie a aby tieto informácie boli ľahko a rýchlo dostupné.

4.   Relevantné informácie môžu obsahovať:

a)

za predpokladu dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov informácie o domnelých porušeniach predpisov spôsobených zmenami letových postupov, pokiaľ ide o ich dôsledky a príčiny ich vzniku;

b)

všeobecné kritériá uplatnené pri rozložení a riadení prevádzky na každom letisku, ak tieto kritériá môžu mať vplyv na životné prostredie alebo hluk, a

c)

údaje zaznamenané systémami merania hluku, ak sú dostupné.

Článok 7

Informácie o hlukovej spôsobilosti

1.   Rozhodnutia o prevádzkových obmedzeniach súvisiacich s hlukom sa zakladajú na hlukovej spôsobilosti stanovenej podľa postupu osvedčovania vykonaného v súlade so zväzkom 1 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru, šieste vydanie z marca 2011.

2.   Prevádzkovatelia lietadiel poskytujú na žiadosť Komisie nasledujúce informácie o hluku, pokiaľ ide o lietadlá, ktoré prevádzkujú na letiskách Únie:

a)

štátnu príslušnosť a registrovanú značku lietadla;

b)

dokumentáciu používaného lietadla týkajúcu sa hluku spolu so súvisiacou maximálnou vzletovou hmotnosťou;

c)

akúkoľvek úpravu lietadla, ktorá má vplyv na jeho hlukovú spôsobilosť a ktorá sa uvádza v dokumentácii týkajúcej sa hluku.

3.   Držitelia typového osvedčenia lietadla alebo doplnkového typového osvedčenia vydaného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (9) a fyzické alebo právnické osoby prevádzkujúce lietadlá, pre ktoré sa podľa uvedeného nariadenia typové osvedčenia nevydali, poskytujú na žiadosť agentúry informácie o hlukovej spôsobilosti a výkonnosti lietadiel na účely modelovania hluku. Agentúra určí požadované údaje, ako aj čas, formu a spôsob ich poskytovania. Agentúra tieto informácie o hlukovej spôsobilosti a výkonnosti lietadiel na účely modelovania hluku overuje a sprístupňuje ich ostatným stranám na účely modelovania hluku.

4.   Údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku sú obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a poskytujú sa bezplatne, v elektronickej podobe a v prípade potreby s použitím stanoveného formátu.

5.   Agentúra overí údaje o hlukovej spôsobilosti a výkonnosti lietadla na účely modelovania v súvislosti s jej úlohami vykonávanými v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008.

6.   Údaje sa uchovávajú v centrálnej databáze a sprístupňujú sa príslušným orgánom, prevádzkovateľom lietadiel, poskytovateľom leteckých navigačných služieb a prevádzkovateľom letísk na prevádzkové účely.

Článok 8

Pravidlá zavádzania prevádzkových obmedzení

1.   Príslušné orgány predložia pred zavedením prevádzkového obmedzenia členským štátom, Komisii a príslušným zainteresovaným stranám oznámenie so šesťmesačnou lehotou, ktorá uplynie minimálne dva mesiace pred určením parametrov na koordináciu prevádzkových intervalov v zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 (10) pre dané letisko a príslušné plánovacie obdobie.

2.   Po posúdení vykonanom v súlade s článkom 6 sa k oznámeniu pripojí písomná správa v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 5, v ktorej sa vysvetlia dôvody zavedenia prevádzkového obmedzenia, cieľ v oblasti znižovania hluku stanovený pre letisko, opatrenia, ktoré sa zvážili na dosiahnutie tohto cieľa, a vyhodnotenie pravdepodobnej nákladovej efektívnosti rôznych zvážených opatrení, prípadne aj vrátane ich cezhraničného vplyvu.

3.   Na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy môže Komisia v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia oznámenia podľa odseku 1 preskúmať proces zavádzania prevádzkového obmedzenia. Ak Komisia zistí, že zavedenie prevádzkového obmedzenia súvisiaceho s hlukom nezodpovedá procesu ustanovenému v tomto nariadení, môže o tom informovať dotknuté príslušné orgány. Dotknutý príslušný orgán pred zavedením prevádzkového obmedzenia preskúma oznámenie Komisie a informuje ju o svojich zámeroch.

4.   Keď sa prevádzkové obmedzenie týka stiahnutia limitovane vyhovujúcich lietadiel z letiska, šesť mesiacov po oznámení uvedenom v odseku 1 nesmú byť na danom letisku povolené žiadne dodatočné služby prekračujúce počet pohybov limitovane vyhovujúcich lietadiel za zodpovedajúce obdobie v predchádzajúcom roku. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány rozhodli o ročnej miere znižovania počtu pohybov limitovane vyhovujúcich lietadiel dotknutých prevádzkovateľov na danom letisku, berúc do úvahy vek lietadiel a zloženie celého lietadlového parku. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 4, táto miera neprekročí 25 % počtu pohybov limitovane vyhovujúcich lietadiel pre každého prevádzkovateľa poskytujúceho služby na tomto letisku.

Článok 9

Rozvojové krajiny

1.   Príslušné orgány môžu v záujme predchádzania neprimeraným ekonomickým ťažkostiam vyňať z prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom limitovane vyhovujúce lietadlá registrované v rozvojových krajinách, a to pri plnom dodržiavaní zásady nediskriminácie, pokiaľ takéto lietadlá:

a)

získali hlukové osvedčenie podľa štandardov uvedených v kapitole 3 zväzku 1 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru;

b)

boli prevádzkované v Únii počas piatich rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia;

c)

boli uvedené v registri lietadiel danej rozvojovej krajiny počas týchto piatich rokov a

d)

naďalej ich prevádzkuje fyzická alebo právnická osoba usadená v tejto krajine.

2.   Keď členský štát udelí výnimku podľa odseku 1, okamžite o tom informuje príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisiu.

Článok 10

Výnimka pre lety výnimočnej povahy

Príslušné orgány môžu v závislosti od okolností jednotlivých prípadov povoliť na letiskách, za ktoré sú zodpovedné, jednotlivé operácie vo vzťahu k limitovane vyhovujúcim lietadlám, ktoré by na základe tohto nariadenia nebolo možné inak uskutočniť.

Táto výnimka sa obmedzuje na:

a)

operácie takej výnimočnej povahy, že by bolo nerozumné neudeliť dočasnú výnimku, vrátane letov na účely humanitárnej pomoci alebo

b)

neobchodné lety na účely úpravy, opravy alebo údržby.

Článok 11

Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 12 delegované akty týkajúce sa:

a)

technických aktualizácií štandardov v oblasti hlukového osvedčovania ustanovených v článku 5 ods. 5 a článku 9 ods. 1 písm. a) a postupu osvedčovania ustanoveného v článku 7 ods. 1;

b)

technických aktualizácií metodiky a ukazovateľov ustanovených v prílohe I.

Účelom týchto aktualizácií je zohľadnenie prípadných zmien príslušných medzinárodných pravidiel.

Článok 12

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 13. júna 2016. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 13

Informácie a revízia

Členské štáty predložia Komisii na jej žiadosť informácie o uplatňovaní tohto nariadenia.

Komisia najneskôr 14. júna 2021 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

V prípade potreby budú k tejto správe priložené návrhy na revíziu tohto nariadenia.

Článok 14

Existujúce prevádzkové obmedzenia

Prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom, už zavedené pred 13. júnom 2016, zostávajú platné, pokým sa príslušné orgány nerozhodnú zrevidovať ich v súlade s týmto nariadením.

Článok 15

Zrušenie

Smernica 2002/30/ES sa zrušuje s účinnosťou od 13. júna 2016.

Článok 16

Prechodné ustanovenia

Bez ohľadu na článok 15 tohto nariadenia možno prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom, prijaté po 13. júni 2016, prijať v súlade so smernicou 2002/30/ES, ak proces konzultácií predchádzajúci ich prijatiu k uvedenému dňu už prebiehal a ak sa uvedené obmedzenia prijmú najneskôr jeden rok po uvedenom dni.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 13. júna 2016

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 173.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 110.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. decembra 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady pri prvom čítaní z 24. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES z 26. marca 2002 o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedzení podmienených hlukom na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 85, 28.3.2002, s. 40).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/93/ES z 12. decembra 2006 o regulácii prevádzky lietadiel podľa časti II kapitoly 3 zväzku I prílohy 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, druhé vydanie (1988) (Ú. v. EÚ L 374, 27.12.2006, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

(7)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 691/2010 z 29. júla 2010, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií a mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 2096/2005, ktorým sa ustanovujú spoločné požiadavky na poskytovanie leteckých navigačných služieb (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 677/2011 zo 7. júla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania funkcií siete manažmentu letovej prevádzky (ATM) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 691/2010 (Ú. v. EÚ L 185, 15.7.2011, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 14, 22.1.1993, s. 1).


PRÍLOHA I

POSUDZOVANIE SITUÁCIE V OBLASTI HLUKU NA LETISKU

Metodika:

Príslušné orgány zabezpečia používanie metód posudzovania hluku, ktoré boli vypracované v súlade so správou Európskej konferencie civilného letectva Doc 29 s názvom Správa o štandardnej metóde výpočtu krivky hluku v okolí civilných letísk, 3. vydanie.

Ukazovatele:

1.

Vplyv hluku spôsobeného leteckou prevádzkou bude opísaný aspoň z hľadiska hlukových ukazovateľov Lden a Lnight, ktoré sú definované a vypočítané v súlade s prílohou I k smernici 2002/49/ES.

2.

Môžu sa používať aj dodatočné hlukové ukazovatele, ktoré majú objektívny základ.

Informácie o manažmente hluku:

1.   Aktuálny stav

1.1.

Opis letiska vrátane informácií o jeho veľkosti, polohe, okolí, objeme a zložení leteckej prevádzky.

1.2.

Opis všetkých environmentálnych cieľov pre letisko a z vnútroštátneho hľadiska. Patrí sem opis cieľov v oblasti znižovania hluku lietadiel pre dané letisko.

1.3.

Údaje o krivke hluku v relevantných minulých rokoch – vrátane odhadu počtu ľudí vystavených hluku spôsobeného lietadlami, vykonaného v súlade s prílohou II k smernici 2002/49/ES.

1.4.

Opis existujúcich a plánovaných opatrení na manažment hluku spôsobeného lietadlami, ktoré sa už zaviedli v rámci vyváženého prístupu, a ich vplyv na situáciu v oblasti hluku a prínos pre ňu, s odkazom na:

1.4.1.

Pokiaľ ide o zníženie hluku spôsobeného lietadlami pri zdroji:

a)

informácie o súčasnom lietadlovom parku a akýchkoľvek očakávaných technologických zlepšeniach;

b)

konkrétne plány modernizácie lietadlového parku.

1.4.2.

Pokiaľ ide o územné plánovanie a riadenie využívania krajiny:

a)

zavedené nástroje plánovania, napríklad komplexné plánovanie alebo hlukové územné plánovanie;

b)

zavedené opatrenia zmierňovania hluku, napríklad stavebné zákony, programy na zamedzenie šíreniu hluku alebo opatrenia na zredukovanie oblastí citlivého využívania krajiny;

c)

konzultácie o opatreniach územného plánovania;

d)

monitorovanie nepovolených zásahov.

1.4.3.

Pokiaľ ide o prevádzkové opatrenia na znižovanie hluku a pokiaľ tieto opatrenia neobmedzujú kapacitu letiska:

a)

využívanie preferovaných vzletových a pristávacích dráh;

b)

využívanie preferovaných tratí z hľadiska hluku;

c)

využívanie postupov vzletu a priblíženia, ktoré znižujú hluk;

d)

indikácia miery, do akej sa tieto opatrenia regulujú na základe environmentálnych ukazovateľov, ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 691/2010.

1.4.4.

Prevádzkové obmedzenia:

a)

využívanie globálnych obmedzení, ako napríklad stanovenie stropu pohybov alebo kvót hluku;

b)

využívanie obmedzení špecifických pre lietadlo, ako napríklad stiahnutie limitovane vyhovujúcich lietadiel;

c)

využívanie čiastočných obmedzení, rozlišovanie medzi opatreniami vzťahujúcimi sa na deň a na noc.

1.4.5.

Zavedené finančné nástroje, ako napríklad letiskové poplatky súvisiace s hlukom.

2.   Prognóza bez nových opatrení

2.1.

Opis prípadných zmien na letisku, ktoré sú už schválené a ktoré sú v štádiu prípravy, napríklad zvýšenie kapacity, rozšírenie vzletovej a pristávacej dráhy a/alebo odbavovacej budovy, predpovede priblíženia a vzletu, projektované budúce zloženie prevádzky a odhadovaný rast a podrobné preskúmanie vplyvu hluku, ktorý by na okolitú oblasť malo rozšírenie kapacity, vzletových a pristávacích dráh a odbavovacích budov, ako aj úprava dráh letu a dráh priblíženia a vzletu lietadiel.

2.2.

V prípade zvýšenia kapacity letiska prínosy vyplývajúce zo sprístupnenia tejto dodatočnej kapacity v rámci širšej siete leteckej dopravy a regiónu.

2.3.

Opis vplyvu na hladinu hluku bez ďalších opatrení a opis tých opatrení, ktoré sú už plánované s cieľom znížiť vplyv hluku v tom istom období.

2.4.

Prognóza krivky hluku – vrátane odhadu počtu ľudí, ktorí budú pravdepodobne vystavení hluku spôsobeného lietadlami – rozlišujúc staré, novovybudované alebo plánované obytné oblasti a projekty budúcich obytných oblastí, ktoré už schválili príslušné orgány.

2.5.

Vyhodnotenie následkov a možných nákladov v prípade, že sa neprijmú opatrenia na zníženie vplyvu zvýšeného hluku, ak sa to očakáva.

3.   Posúdenie dodatočných opatrení

3.1.

Náčrt dostupných dodatočných opatrení a uvedenie hlavných dôvodov ich výberu. Opis týchto vybraných opatrení na účely ďalšej analýzy a informácie o výsledku analýzy efektívnosti nákladov, najmä o nákladoch na zavedenie týchto opatrení; očakávaný počet ľudí, ktorí budú mať prospech, a časový rámec, ako aj zaradenie jednotlivých opatrení podľa ich účinnosti.

3.2.

Prehľad možných vplyvov navrhovaných opatrení z hľadiska životného prostredia a hospodárskej súťaže na iné letiská, prevádzkovateľov a iné zainteresované strany.

3.3.

Dôvody výberu zvoleného riešenia.

3.4.

Sumár netechnickej povahy.


PRÍLOHA II

Posúdenie nákladovej efektívnosti prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom

Nákladová efektívnosť navrhovaných prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom sa posúdi pokiaľ možno kvantifikovateľným spôsobom a s náležitým ohľadom na nasledujúce zložky:

1.

očakávaný prínos plánovaných opatrení z hľadiska hluku teraz a v budúcnosti;

2.

bezpečnosť prevádzky vrátane rizík pre tretie strany;

3.

kapacita letiska;

4.

vplyv na európsku sieť leteckej dopravy.

Okrem toho môžu príslušné orgány náležite zohľadniť aj nasledujúce faktory:

1.

zdravie a bezpečnosť miestnych obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti letiska;

2.

zachovanie životného prostredia vrátane vzájomnej závislosti medzi hlukom a emisiami;

3.

priamy, nepriamy alebo katalytický vplyv na zamestnanosť a hospodárstvo.


Vyhlásenie Komisie k revízii smernice 2002/49/ES,

Vyhlásenie Komisie k revízii smernice 2002/49/ES „Komisia rokuje s členskými štátmi o prílohe II k smernici 2002/49/ES (metódy výpočtu hluku) s cieľom jej prijatia v nadchádzajúcich mesiacoch.

Komisia má v úmysle zrevidovať prílohu III k smernici 2002/49/ES (odhady účinkov na zdravie, krivky reakcie na dávky) na základe práce, ktorú WHO v súčasnosti vykonáva na metodike posudzovania účinkov hluku na zdravie.


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/79


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 599/2014

zo 16. apríla 2014,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 428/2009 (2) sa vyžaduje, aby položky s dvojakým použitím boli predmetom účinnej kontroly pri vývoze z Únie alebo pri tranzite cez jej územie, alebo ak sú dodávané do tretej krajiny na základe sprostredkovateľských služieb poskytovaných sprostredkovateľom, ktorý má bydlisko alebo je usadený v Únii.

(2)

Aby členské štáty a Únia mohli dodržať svoje medzinárodné záväzky, stanovuje sa v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 428/2009 spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím, ktoré podliehajú kontrolám v Únii. Rozhodnutia o položkách, ktoré podliehajú kontrolám, sa prijímajú v rámci Austrálskej skupiny, Režimu kontroly raketových technológií, Skupiny jadrových dodávateľov, Wassenaarskeho usporiadania a Dohovoru o chemických zbraniach.

(3)

V nariadení (ES) č. 428/2009 sa stanovuje, že zoznam položiek s dvojakým použitím stanovený v prílohe I k uvedenému nariadeniu sa aktualizuje v súlade s príslušnými povinnosťami a záväzkami a všetkými ich úpravami, ktoré členské štáty prijali ako členovia medzinárodných dohôd o režimoch nešírenia jadrových zbraní a o kontrole vývozu alebo formou ratifikácie relevantných medzinárodných zmlúv.

(4)

Zoznam položiek s dvojakým použitím stanovený v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 428/2009 sa musí pravidelne aktualizovať, aby sa zabezpečil úplný súlad s medzinárodnými povinnosťami v oblasti bezpečnosti, zaistila sa transparentnosť a zachovala sa konkurencieschopnosť vývozcov. Oneskorenia pri aktualizácii tohto zoznamu položiek s dvojakým použitím môžu mať nepriaznivé účinky na bezpečnosť a medzinárodné snahy o nešírenie jadrových zbraní, ako aj na výkonnosť hospodárskej činnosti vývozcov v Únii. Vzhľadom na technickú povahu zmien a skutočnosť, že tieto zmeny majú byť v súlade s rozhodnutiami prijatými v rámci medzinárodných režimov kontroly vývozu, je súčasne potrebné, aby sa v záujme nadobudnutia účinnosti potrebných aktualizácií v Únii uplatnil zrýchlený postup.

(5)

Nariadením (ES) č. 428/2009 sa ako jeden zo štyroch druhov vývozných povolení, ktoré sú k dispozícii na základe uvedeného nariadenia, zavádzajú všeobecné vývozné povolenia Únie. Všeobecné vývozné povolenia Únie umožňujú vývozcom usadeným v Únii vyvážať určité vymedzené položky do určitých vymedzených miest určenia za podmienok stanovených v týchto povoleniach.

(6)

Všeobecné vývozné povolenia Únie, ktoré sú v súčasnosti platné v rámci Únie, sú stanovené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 428/2009. Vzhľadom na povahu týchto všeobecných vývozných povolení Únie môže byť potrebné vyňať z rozsahu pôsobnosti týchto povolení určité miesta určenia, najmä ak zo zmeny okolností vyplynie, že pre určité miesto určenia by sa už nemali povoľovať zjednodušené vývozné transakcie na základe všeobecného vývozného povolenia Únie. Takéto vyňatie miesta určenia z rozsahu pôsobnosti všeobecného vývozného povolenia Únie by nemalo vývozcovi brániť v tom, aby požiadal o iný druh vývozného povolenia podľa príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 428/2009.

(7)

S cieľom zabezpečiť pravidelnú a včasnú aktualizáciu všeobecného zoznamu položiek s dvojakým použitím v súlade s povinnosťami a záväzkami, ktoré členské štáty prijali v rámci medzinárodných režimov kontroly vývozu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti so zmenami prílohy I k nariadeniu (ES) č. 428/2009 v rozsahu článku 15 uvedeného nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(8)

Aby Únia bola schopná rýchlo reagovať na meniace sa okolnosti, pokiaľ ide o posúdenie citlivosti vývozu podliehajúceho všeobecným vývozným povoleniam Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti so zmenami prílohy II k nariadeniu (ES) č. 428/2009, pokiaľ ide o vyňatie miest určenia z rozsahu pôsobnosti všeobecných vývozných povolení Únie. Vzhľadom na to, že takéto zmeny by sa mali uskutočňovať len v reakcii na posúdenie rizika spojeného s príslušným vývozom, a na to, že ďalšie používanie všeobecných vývozných povolení Únie pre tento vývoz by mohlo mať bezprostredné nepriaznivé dôsledky z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov, môže Komisia uplatňovať postup pre naliehavé prípady.

(9)

Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(10)

Nariadenie (ES) č. 428/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 428/2009 sa mení takto:

1.

V článku 9 ods. 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„S cieľom zabezpečiť, aby sa všeobecné vývozné povolenia Únie uvedené v prílohách IIa až IIf vzťahovali len na transakcie s nízkym rizikom, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 23a prijímať delegované akty, pokiaľ ide o vyňatie miest určenia z rozsahu pôsobnosti uvedených všeobecných vývozných povolení Únie, ak sa na takéto miesta určenia uvalí zbrojné embargo podľa článku 4 ods. 2

Ak sa v prípade takýchto zbrojných embárg vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov vyňať určité miesta určenia z rozsahu pôsobnosti všeobecného vývozného povolenia Únie, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 23b.“

2.

V článku 15 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23a prijímať delegované akty týkajúce sa aktualizácie zoznamu položiek s dvojakým použitím stanoveného v prílohe I. Príloha I sa aktualizuje v rozsahu stanovenom v odseku 1 tohto článku. Ak sa aktualizácia prílohy I týka položiek s dvojakým použitím, ktoré sú uvedené aj v prílohách IIa až IIg alebo IV, zodpovedajúcim spôsobom sa zmenia aj uvedené prílohy.“

3.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 23a

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 2. júla 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 23b

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 23a ods. 5 V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 23. októbra 2012 (Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 112) a pozícia Rady v prvom čítaní z 3. marca 2014 (Ú. v. EÚ C 100, 4.4.2014, s. 6). Pozícia Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1).


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o preskúmaní kontrolného systému vývozov položiek s dvojakým použitím

Európsky parlament, Rada a Komisia si uvedomujú dôležitosť neustáleho zlepšovania účinnosti a súdržnosti režimu EÚ na kontrolu strategických vývozov, ktorým sa zabezpečuje vysoká úroveň bezpečnosti a primeraná transparentnosť bez toho, aby sa vytvárali prekážky hospodárskej súťaži a zákonnému obchodu s položkami s dvojakým použitím.

Tieto tri inštitúcie sa nazdávajú, že je potrebná modernizácia a ďalšie zbližovanie systému, aby sa udržal krok s novými hrozbami a rýchlymi technologickými zmenami, obmedzilo narušovanie hospodárskej súťaže, vytvoril skutočný spoločný trh s položkami s dvojakým použitím (rovnaké podmienky pre vývozcov) a aby EÚ bola aj naďalej pre tretie krajiny príkladom v oblasti kontroly vývozov.

Na to je potrebné zefektívniť proces aktualizácie kontrolných zoznamov (prílohy k nariadeniu), posilniť posúdenie rizika a výmenu informácií, vypracovať zlepšené priemyselné normy a znížiť rozdiely vo vykonávaní.

Európsky parlament, Rada a Komisia uznávajú, že existujú otázky týkajúce sa vývozu určitých informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré možno využívať v spojení s porušovaním ľudských práv, ako aj na oslabenie bezpečnosti EÚ, a to najmä s ohľadom na technológie, ktoré sa využívajú na masové sledovanie a rôzne iné druhy sledovania, monitorovanie a cenzurovanie, ako aj softvérové zraniteľnosti.

V tejto súvislosti sa začali technické konzultácie, a to aj v rámci partnerskej návštevy EÚ týkajúcej sa dvojakého použitia, koordinačnej skupiny pre položky a technológie s dvojakým použitím a režimov kontroly vývozov, a naďalej sa prijímajú opatrenia na riešenie naliehavých situácií prostredníctvom sankcií (podľa článku 215 ZFEÚ) alebo vnútroštátnych opatrení. Zintenzívni sa aj úsilie o podporu multilaterálnych dohôd v kontexte režimov kontroly vývozov a preskúmajú sa možnosti riešenia tejto otázky v kontexte prebiehajúceho preskúmania politiky EÚ v oblasti kontroly vývozov položiek s dvojakým použitím a v kontexte prípravy oznámenia Komisie. V tejto súvislosti tieto tri inštitúcie vzali na vedomie dohodu účastníckych štátov Wassenaarskej dohody, ktorú uzavreli 4. decembra 2013, o prijatí kontrol komplexných sledovacích nástrojov, ktoré umožňujú nepovolený prístup do počítačových systémov, a sledovacích systémov využívajúcich siete na báze IP protokolov.

Európsky parlament, Rada a Komisia sa tiež zaviazali k ďalšiemu rozvoju existujúceho „zberného“ mechanizmu pre položky s dvojakým použitím, ktoré nepatria do prílohy I k nariadeniu, aby sa ešte viac posilnil systém kontroly vývozov a jeho uplatňovanie v rámci európskeho jednotného trhu.


Vyhlásenie Komisie k delegovaným aktom

Komisia v súvislosti s týmto nariadením pripomína záväzok, ktorý prijala v odseku 15 rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, poskytovať Parlamentu úplné informácie a dokumentáciu o svojich zasadnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave delegovaných aktov.


Vyhlásenie Komisie o aktualizácii nariadenia

Na zabezpečenie integrovanejšieho, účinnejšieho a súdržnejšieho európskeho prístupu k pohybu (vývozy, preprava, sprostredkovanie a tranzit) strategických položiek predloží Komisia čo najskôr nový návrh na aktualizáciu tohto nariadenia.


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/84


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 600/2014

z 15. mája 2014

o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza odhalila nedostatky v oblasti transparentnosti na finančných trhoch, ktoré môžu prispieť ku škodlivým sociálno-ekonomickým účinkom. Posilňovanie transparentnosti je jednou zo spoločných zásad na posilnenie finančného systému, ktoré boli potvrdené vo vyhlásení lídrov krajín skupiny G20 v Londýne 2. apríla 2009. Na posilnenie transparentnosti a zlepšenie fungovania vnútorného trhu s finančnými nástrojmi by sa mal zaviesť nový rámec stanovujúci jednotné požiadavky na transparentnosť transakcií na trhoch s finančnými nástrojmi. V tomto rámci by sa mali stanoviť komplexné pravidlá pre celú škálu finančných nástrojov. Mal by dopĺňať požiadavky na transparentnosť pokynov a transakcií týkajúcich sa akcií stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (4).

(2)

Skupina na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, vyzvala Úniu, aby vypracovala harmonizovanejší súbor finančných predpisov. V kontexte budúcej európskej štruktúry dohľadu sa na zasadnutí Európskej rady 18. a 19. júna 2009 zdôraznila potreba stanoviť jednotný európsky súbor pravidiel vzťahujúcich sa na všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu.

(3)

Nové právne predpisy by v dôsledku toho mali pozostávať z dvoch rozdielnych právnych nástrojov, smernice a nariadenia. Obidva právne nástroje by mali spolu vytvoriť právny rámec upravujúci požiadavky uplatniteľné na investičné spoločnosti, regulované trhy a poskytovateľov služieb oznamovania údajov. Toto nariadenie by sa preto malo interpretovať spoločne so smernicou. Potreba vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre všetky inštitúcie v súvislosti s určitými požiadavkami a predísť prípadnej regulačnej arbitráži, ako aj zabezpečiť väčšiu právnu istotu a zjednodušiť zložitosť regulačného rámca pre účastníkov trhu si vyžaduje použitie právneho základu, ktorý umožňuje vytvorenie nariadenia. S cieľom odstrániť zostávajúce prekážky obchodovania a výrazné narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a zabrániť vzniku akýchkoľvek ďalších pravdepodobných prekážok obchodovania a výrazných narušení hospodárskej súťaže je preto potrebné prijať nariadenie, ktorým sa vytvoria jednotné pravidlá uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Cieľom tohto priamo uplatniteľného právneho aktu je rozhodujúcim spôsobom prispieť k hladkému fungovaniu vnútorného trhu a z toho dôvodu by mal vychádzať z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(4)

V smernici 2004/39/ES sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie transparentnosti obchodovania s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu pred obchodovaním a po skončení obchodovania a pravidlá oznamovania transakcií s finančnými nástrojmi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu príslušným orgánom. Smernicu je potrebné prepracovať, aby zodpovedajúco odrážala vývoj na finančných trhoch a riešila slabé stránky a vyplnila medzery, ktoré sa okrem iného prejavili aj počas krízy na finančných trhoch.

(5)

Ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť obchodovania a regulácie musia mať podobu priamo použiteľného práva uplatniteľného na všetky investičné spoločnosti, ktoré by sa mali riadiť jednotnými pravidlami na všetkých trhoch Únie, s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie jednotného regulačného rámca, posilniť dôveru v transparentnosť trhov v celej Únii, zjednodušiť zložitosť regulačného rámca, znížiť náklady investičných spoločností na dosiahnutie súladu, najmä pre finančné inštitúcie pôsobiace cezhranične, a prispieť k odstráneniu narušenia hospodárskej súťaže. Na dosiahnutie týchto regulačných cieľov a na zabezpečenie jednotných podmienok tým, že sa predíde prijatiu rozdielnych vnútroštátnych požiadaviek v dôsledku transpozície smernice, je najvhodnejšie prijať nariadenie, ktorým sa zabezpečí priama uplatniteľnosť.

(6)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa obchodovanie s finančnými nástrojmi vykonávalo v čo najväčšej miere na organizovaných miestach a aby boli tieto miesta riadne regulované. Na základe smernice 2004/39/ES došlo k vytvoreniu určitých obchodných systémov, ktoré regulačný režim dostatočne nepodchytil. Každý systém obchodovania s finančnými nástrojmi, ako napríklad subjekty, ktoré sú v súčasnosti známe ako systémy kríženia príkazov zadaných maklérmi (broker crossing networks), by mal byť v budúcnosti riadne regulovaný a mal by byť povolený ako jeden z typov multilaterálnych obchodných systémov, alebo ako systematický internalizátor za podmienok stanovených v tomto nariadení a v smernici 2014/65/EÚ (5).

(7)

Mali by sa objasniť pojmy regulovaného trhu a multilaterálneho obchodného systému (MTF), ktoré by mali zostať navzájom úzko prepojené, aby odrážali skutočnosť, že reálne zastupujú rovnakú funkciu organizovaného obchodovania. Z vymedzení pojmov by sa mali vylúčiť bilaterálne systémy, pri ktorých investičné spoločnosti vstupujú do každého obchodu na vlastný účet, dokonca aj ako bezriziková protistrana, ktorá stojí medzi kupujúcim a predávajúcim. Regulovaným trhom a MTF by sa nemalo umožniť vykonávať pokyny klienta s použitím vlastného kapitálu. Pojem „systém“ zahŕňa všetky také trhy, ktoré pozostávajú zo súboru pravidiel a obchodnej platformy, ako aj tie, ktoré fungujú len na základe súboru pravidiel. Regulované trhy a MTF nie sú povinné prevádzkovať technický systém na párovanie pokynov, a mali by môcť prevádzkovať iné obchodné protokoly vrátane systémov, v ktorých používatelia majú možnosť obchodovať proti kotáciám, ktoré si vyžiadajú od viacerých poskytovateľov. Trh, ktorý pozostáva iba zo súboru pravidiel, ktoré upravujú aspekty týkajúce sa členstva, prijímania nástrojov na obchodovanie, obchodovania medzi členmi, predkladania správ a v prípade potreby povinností týkajúcich sa transparentnosti, je regulovaným trhom alebo MTF v zmysle tohto nariadenia a transakcie uskutočnené podľa týchto pravidiel sa považujú za transakcie uskutočnené v rámci systémov regulovaného trhu alebo MTF. Výraz „záujem kúpiť a predať“ sa má chápať v širšom zmysle a zahŕňa pokyny, kotácie a prejavenia záujmu.

Jedna z dôležitých požiadaviek sa týka povinnosti, aby sa záujmy v systéme spojili prostredníctvom nediskrečných pravidiel stanovených prevádzkovateľom systému. Táto požiadavka znamená, že sa spoja podľa pravidiel systému alebo prostredníctvom protokolov systému, alebo interných prevádzkových postupov vrátane postupov zakotvených v počítačovom softvéri. Pojem „nediskrečné pravidlá“ znamená pravidlá, ktoré neumožňujú regulovanému trhu, organizátorovi trhu ani investičnej spoločnosti prevádzkujúcej MTF rozhodovať o tom, ako môžu záujmy vzájomne pôsobiť. Vymedzenie pojmov si vyžaduje, aby sa záujmy spájali takým spôsobom, aby ich výsledkom bola zmluva, ku ktorej sa dospeje, ak bude vykonávanie prebiehať podľa pravidiel systému alebo prostredníctvom protokolov systému, alebo interných prevádzkových postupov.

(8)

Na zabezpečenie väčšej transparentnosti a účinnosti finančných trhov v Únii a na vytvorenie rovnakých podmienok pre rozličné miesta ponúkajúce multilaterálne služby obchodovania je potrebné zaviesť novú kategóriu obchodného miesta organizovaného obchodného systému (OTF) pre dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty a zabezpečiť, aby bol systém riadne regulovaný a uplatňovali sa nediskriminačné pravidlá prístupu k nemu. Táto nová kategória sa vymedzuje široko, aby bolo možné zachytiť v súčasnosti i v budúcnosti všetky typy organizovaného vykonávania a zabezpečovania obchodovania, ktoré nezodpovedajú funkciám alebo regulačným špecifikáciám existujúcich miest. Preto je potrebné uplatňovať vhodné organizačné požiadavky a pravidlá transparentnosti, ktoré podporujú efektívne určovanie cien. Táto nová kategória zahŕňa systémy oprávnené na obchodovanie s dostatočne likvidnými derivátmi, ktoré možno zúčtovávať.

Nemala by zahŕňať systémy, v ktorých neprebieha skutočný výkon alebo zabezpečovanie obchodovania, ako sú oznamovacie tabule používané na zverejňovanie záujmu kúpiť a predať, iné subjekty zhromažďujúce alebo združujúce potenciálne záujmy kúpiť alebo predať, elektronické služby potvrdzovania po uzatvorení obchodu alebo kompresia portfólia, ktorou sa znižujú netrhové riziká v existujúcich portfóliách derivátov bez toho, aby sa zmenilo trhové riziko portfólií. Kompresiu portfólia môže poskytnúť viacero spoločností, na ktoré sa ako na také nevzťahuje regulácia prostredníctvom tohto nariadenia alebo smernice 2014/65/EÚ, ako sú napríklad centrálne protistrany, archívy obchodných údajov, ako aj investičné spoločnosti alebo organizátori trhu. Je vhodné spresniť, že ak investičné spoločnosti a organizátori trhu vykonávajú kompresiu portfólia, niektoré ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2014/65/EÚ nie sú použiteľné, pokiaľ ide o kompresiu portfólia. Vzhľadom na to, že na centrálnych depozitárov cenných papierov sa budú vzťahovať rovnaké požiadavky ako na investičné spoločnosti pri poskytovaní určitých investičných služieb alebo vykonávaní určitých investičných činností, ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2014/65/EÚ by sa pri vykonávaní kompresie portfólia nemali vzťahovať na spoločnosti, ktoré nimi nie sú upravené.

(9)

Táto nová kategória OTF bude dopĺňať existujúce druhy obchodných miest. Kým regulované trhy a MTF majú nediskrečné pravidlá pre vykonávanie transakcií, organizátor OTF by mal vykonávať pokyny na základe určitého voľného uváženia, a to podľa okolností so zreteľom na požiadavky predobchodnej transparentnosti a povinnosť vykonania pokynu najlepším spôsobom. Preto by sa na transakcie uzavreté v rámci OTF prevádzkovaného investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu mali uplatňovať pravidlá týkajúce sa výkonu činností a povinnosti vykonania pokynu najlepším spôsobom a spracovania pokynov klientov. Okrem toho každý organizátor trhu oprávnený prevádzkovať OTF by mal dodržiavať kapitolu 1 smernice 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o podmienky a postupy udeľovania povolení pre investičné spoločnosti. Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF by mali môcť voľne rozhodovať na dvoch rozličných úrovniach: prvá, keď sa rozhoduje o zadaní pokynu OTF alebo o jeho opätovnom odvolaní, a druhá, keď sa rozhoduje o nespárovaní konkrétneho pokynu v danom čase s pokynmi, ktoré sú dostupné v systéme, a to za predpokladu, že je to v súlade s konkrétnymi inštrukciami od klientov a s povinnosťou vykonania pokynu najlepším spôsobom.

V prípade systému, v ktorom sa križujú pokyny klienta, by mal môcť organizátor rozhodnúť, či a kedy chce spárovať pokyny v rámci systému a koľko z dvoch alebo viacerých pokynov chce spárovať. V súlade s článkom 20 ods. 1, 2, 4 a 5 smernice 2014/65/EÚ a bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ, by mala spoločnosť môcť uľahčiť rokovanie medzi klientmi s cieľom spojiť dva alebo viaceré potenciálne kompatibilné záujmy o obchodovanie do jednej transakcie. Na oboch úrovniach rozhodovania na základe voľného uváženia by mal organizátor OTF zohľadniť svoje povinnosti podľa článkov 18 a 27 smernice 2014/65/EÚ. Organizátor trhu alebo investičná spoločnosť, ktorá prevádzkuje OTF, by mal vysvetliť používateľom daného miesta, akým spôsobom bude rozhodovať. Keďže OTF predstavuje skutočnú obchodnú platformu, organizátor platformy by mal byť neutrálny. Preto by sa na investičnú spoločnosť alebo organizátora trhu prevádzkujúceho OTF mali vzťahovať požiadavky týkajúce sa nediskriminačného vykonávania pokynov a ani investičnej spoločnosti, ani organizátorovi trhu prevádzkujúcemu OTF, ani žiadnemu subjektu, ktorý je súčasťou tej istej skupiny, ani právnickej osobe ako je investičná spoločnosť alebo organizátor trhu by sa nemalo umožniť vykonávať pokyny klientov v OTF s použitím vlastného kapitálu.

Na účely uľahčenia vykonania jedného alebo viacerých pokynov klienta v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi, ktoré nepodliehajú zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (6), sa prevádzkovateľovi OTF povolí obchodovať párovaním na vlastný účet v zmysle smernice 2014/65/EÚ pod podmienkou, že klient súhlasí s týmto postupom. Pokiaľ ide o štátne dlhové nástroje, pre ktoré neexistuje likvidný trh, investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF by sa mali môcť zúčastniť obchodovania na vlastný účet, ktoré nie je párovaním na vlastný účet. Ak sa použije obchodovanie párovaním na vlastný účet, je potrebné dodržať všetky požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť, ako aj povinnosť vykonania pokynu najlepším spôsobom. Prevádzkovateľ OTF ani akýkoľvek subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny, ani právnická osoba, ako je investičná spoločnosť alebo organizátor trhu by nemali pôsobiť ako systematický internalizátor v OTF, ktorý prevádzkujú. Okrem toho by sa na organizátora OTF mali vzťahovať rovnaké povinnosti ako na MTF, pokiaľ ide o primerané riešenie možných konfliktov záujmov.

(10)

Všetky organizované obchody by sa mali uskutočňovať na regulovaných miestach a mali by byť v plnom rozsahu transparentné pred obchodovaním aj po skončení obchodovania. Preto by sa mali na všetky typy obchodných miest a na všetky finančné nástroje, s ktorými sa na týchto miestach obchoduje, uplatňovať primerane nastavené požiadavky na transparentnosť.

(11)

S cieľom zabezpečiť rozsiahlejšie obchodovanie na regulovaných obchodných miestach a prostredníctvom systematických internalizátorov by sa pre investičné spoločnosti mala v tomto nariadení zaviesť obchodovaciu povinnosť s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obchodovanými na obchodnom mieste. Táto obchodovacia povinnosť vyžaduje od investičných spoločností, aby vykonávali všetky obchody vrátane obchodovania na vlastný účet a obchodovania pri vykonávaní pokynov klienta na regulovanom trhu, MTF, prostredníctvom systematického internalizátora alebo ekvivalentného obchodného miesta tretej krajiny. V prípade legitímnych dôvodov je však potrebné umožniť výnimku z tejto obchodovacej povinnosti. Takýmito legitímnymi dôvodmi sú nesystematické, ad hoc, nepravidelné a občasné obchody, ako aj technické obchody, ako napríklad obchody „give-up“, ktoré neprispievajú k procesu určovania cien. Výnimka z tejto obchodovacej povinnosti by sa však nemala používať na obchádzanie obmedzení týkajúcich sa výnimky v súvislosti s používaním referenčnej ceny a dohodnutej ceny ani na prevádzkovanie systémov kríženia príkazov zadaných maklérmi ani iných systémov kríženia príkazov.

Možnosťou obchodovania prostredníctvom systematického internalizátora nie je dotknutý režim systematického internalizátora stanovený v tomto nariadení. Ak samotná investičná spoločnosť spĺňa príslušné kritériá stanovené v tomto nariadení, na základe ktorých je ju možné považovať pri konkrétnej transakcii s akciou za systematického internalizátora, cieľom je, aby bolo možné realizovať tento obchod uvedeným spôsobom; ak sa však pri konkrétnej transakcii s akciou investičná spoločnosť nepovažuje za systematického internalizátora, mala by aj tak môcť vykonať obchod prostredníctvom iného systematického internalizátora, ak je to v súlade s jej povinnosťami vykonania pokynu najlepším spôsobom a má túto možnosť k dispozícii. Okrem toho, aby sa zabezpečila riadna regulácia multilaterálneho obchodovania s akciami, vkladovými potvrdenkami, fondmi obchodovanými na burze (ETF), certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi, investičná spoločnosť, ktorá prevádzkuje interný systém párovania na multilaterálnom základe, by mala byť povolená ako MTF. Malo by byť zrejmé, že ustanovenia týkajúce sa vykonávania pokynov najlepším spôsobom stanovené v smernici 2014/65/EÚ by sa mali uplatňovať takým spôsobom, aby nebránili v plnení obchodovacích povinností podľa tohto nariadenia.

(12)

Obchodovanie s vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi, podobnými finančnými nástrojmi a inými akciami, ako sú akcie prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prebieha zväčša rovnakými spôsobom a slúži takmer rovnakému ekonomickému účelu ako obchodovanie s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu. Ustanovenia o transparentnosti uplatniteľné na akcie prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch by sa preto mali rozšíriť aj na uvedené finančné nástroje.

(13)

I keď sa v zásade uznáva potreba režimu výnimiek z predobchodnej transparentnosti na podporu efektívneho fungovania trhov, súčasné ustanovenia o výnimkách pre akcie, ktoré sa uplatňujú na základe smernice 2004/39/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (7), je potrebné preskúmať, pokiaľ ide o ich pretrvávajúcu vhodnosť, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a uplatniteľné podmienky. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania výnimiek z predobchodnej transparentnosti s akciami a prípadne s inými podobnými finančnými nástrojmi a inými produktmi, ako sú kapitálové nástroje, pre určité trhové modely a typy a objemy pokynov by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (8) (ESMA), posúdiť zlučiteľnosť jednotlivých žiadostí o uplatnenie výnimky s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a delegovaných aktoch stanovených v tomto nariadení. Posúdenie vypracované orgánom ESMA by malo mať podobu stanoviska v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Okrem toho by mal orgán ESMA vo vhodnom časovom rámci preskúmať už existujúce výnimky pre akcie a použitím rovnakého postupu posúdiť, či sú naďalej v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a v delegovaných aktoch, ktoré sa v tomto nariadení stanovujú.

(14)

Finančná kríza odhalila špecifické slabé stránky spôsobu poskytovania informácií účastníkom trhu o obchodných príležitostiach a cenách iných finančných nástrojov ako akcie, najmä pokiaľ ide o načasovanie, úroveň podrobnosti, rovnaký prístup a spoľahlivosť. Mali by sa preto zaviesť aktuálne požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť zohľadňujúce rozličné charakteristiky a trhové štruktúry s konkrétnymi druhmi iných finančných nástrojov ako akcie a nastaviť pre rozličné druhy systémov obchodovania vrátane obchodných systémov na báze knihy objednávok, kotácií, hybridných systémov, periodických aukcií a hlasového obchodovania. S cieľom zabezpečiť spoľahlivý rámec pre transparentnosť pre všetky príslušné finančné nástroje by sa tieto požiadavky mali uplatňovať na dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste. Preto by oslobodenie od povinností týkajúcich sa predobchodnej transparentnosti a úpravy požiadaviek v súvislosti s odkladom zverejnenia mali byť k dispozícii len v určitých vymedzených prípadoch.

(15)

Je potrebné zaviesť vhodnú úroveň transparentnosti obchodovania na trhoch s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi a derivátmi, čo by malo pomôcť určovať cenu produktov, ako aj dosiahnuť efektívnosť tvorby cien. K štruktúrovaným finančným produktom by mali patriť najmä cenné papiere zabezpečené aktívami, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 809/2004 (9), a zahŕňať okrem iného zabezpečené dlhové obligácie.

(16)

Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatniteľných na rôzne obchodné miesta by sa na rozličné typy miest mali uplatňovať rovnaké požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť. Požiadavky na transparentnosť by sa mali nastaviť pre rozličné druhy finančných nástrojov vrátane akcií, dlhopisov a derivátov, pričom by sa mali zohľadniť záujmy investorov i emitentov vrátane eminentov štátnych dlhopisov a likvidita trhu. Požiadavky by sa mali nastaviť pre rozličné druhy obchodovania, okrem iného aj pre knihy objednávok a systémy riadené kotáciami, ako sú žiadosti o kotácie, ako aj pre hybridné systémy a systémy hlasového obchodovania, a mali by zohľadňovať rozsah transakcií vrátane obratu a ďalšie relevantné kritériá.

(17)

Na zabránenie akémukoľvek negatívnemu vplyvu na postup určovania cien je nevyhnutné zaviesť vhodný mechanizmus objemového prahu pre pokyny zadané v systémoch, ktoré sa zakladajú na metodike obchodovania, pri ktorej sa cena určuje podľa referenčnej ceny, a pre niektoré dohodnuté transakcie. Tento mechanizmus by mal mať dvojitý prah, pričom objemový prah sa uplatní na každé obchodné miesto, ktoré využíva uvedené výnimky, tak, aby sa na každom z obchodných miest mohlo realizovať len určité percento obchodov, a navyše sa uplatňuje celkový objemový prah, pri prekročení ktorého by sa pozastavilo využívanie uvedených výnimiek v celej Únii. V súvislosti s dohodnutými transakciami by sa mal uplatňovať len na tie transakcie, ktoré sa vykonávajú v rámci aktuálneho rozpätia váženého objemom, ktoré vyplýva z knihy objednávok alebo z kotácií tvorcov trhu obchodného miesta, ktorí prevádzkujú daný systém. Mal by vylúčiť dohodnuté transakcie, ktoré sú v nelikvidných akciách, vkladových potvrdenkách, ETF, certifikátoch alebo iných podobných finančných nástrojoch, a tie transakcie, ktoré podliehajú iným podmienkam, než je aktuálna trhová cena, keďže neprispievajú k procesu stanovovania cien.

(18)

Na zabezpečenie toho, aby obchodovanie mimo burzy neohrozovalo efektívne určovanie cien ani transparentné rovnaké podmienky pre rozličné spôsoby obchodovania, na investičné spoločnosti obchodujúce na vlastný účet s finančnými nástrojmi na mimoburzovom trhu (over the counter – OTC), pokiaľ tak robia ako systematickí internalizátori v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi alebo inými podobnými finančnými nástrojmi, pre ktoré existuje likvidný trh, a dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste a pre ktoré existuje likvidný trh, by sa mali uplatňovať príslušné požiadavky na predobchodnú transparentnosť.

(19)

Investičná spoločnosť, ktorá vykonáva pokyny klientov s použitím vlastného kapitálu, by sa mala považovať za systematického internalizátora, okrem prípadov, ak sa transakcie vykonávajú mimo obchodného miesta príležitostne, ad hoc a nepravidelne. Systematickí internalizátori by sa tak mali vymedziť ako investičné spoločnosti, ktoré organizovane, často, systematicky a významne obchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov mimo obchodného miesta. Požiadavky na systematických internalizátorov v tomto nariadení by sa mali vzťahovať na investičnú spoločnosť iba v súvislosti s každým jednotlivým finančným nástrojom, napríklad na úrovni kódu ISIN, vo vzťahu ku ktorému je systematickým internalizátorom. S cieľom zabezpečiť objektívne a účinné uplatňovanie vymedzenia systematického internalizátora na investičné spoločnosti by mala byť vopred stanovená prahová hodnota pre systematickú internalizáciu, a vo vymedzení by sa malo presne určiť, čo sa považuje za častosť, systematickosť a významnosť.

(20)

Hoci OTF je každý systém alebo mechanizmus, v ktorom nastáva interakcia záujmov viacerých tretích strán kúpiť a predať, systematickému internalizátorovi by sa nemalo povoliť spájať záujmy tretích strán kúpiť a predať. Napríklad tzv. platforma s jedným obchodníkom, v rámci ktorej dochádza k obchodovaniu vždy vo vzťahu k jednej investičnej spoločnosti, by sa mala považovať za systematického internalizátora, pokiaľ splní požiadavky uvedené v tomto nariadení. Za systematického internalizátora by sa však nemala považovať tzv. platforma s viacerými obchodníkmi, v rámci ktorej dochádza k interakcii viacerých obchodníkov vo vzťahu k rovnakému finančnému nástroju.

(21)

Systematickí internalizátori by mali môcť určiť na základe svojej obchodnej politiky a objektívnym a nediskriminačným spôsobom klientov, ktorým poskytnú prístup k svojim kotáciám, rozlišujúc medzi rôznymi kategóriami klientov a mali by môcť aj zohľadniť rozdiely medzi klientmi napríklad vo vzťahu k úverovému riziku. Systematickí internalizátori by nemali byť povinní zverejňovať záväzné kotácie, vykonávať pokyny klientov a poskytovať prístup k svojim kotáciám v súvislosti s transakciami s akciami nad štandardnou trhovou veľkosťou a s transakciami, ktoré nie sú transakciami s akciami, nad objem špecifický pre daný finančný nástroj. Príslušné orgány by mali kontrolovať plnenie povinností systematickými internalizátormi, ktorí by im na uvedený účel mali poskytovať príslušné informácie.

(22)

Cieľom tohto nariadenia nie je vyžadovať uplatňovanie pravidiel predobchodnej transparentnosti na transakcie uskutočňované mimo burzy, ak nejde o transakcie uskutočňované systematickým internalizátorom.

(23)

Údaje o trhu by mali byť používateľom dostupné ľahko a rýchlo a v čo najväčšom členení, čo by malo investorom a poskytovateľom dátových služieb, ktorí uspokojujú ich potreby, umožniť prispôsobovať dátové riešenia v čo najväčšom možnom rozsahu. Preto by sa mali údaje o predobchodnej a poobchodnej transparentnosti sprístupňovať verejnosti v nezoskupenej podobe s cieľom znížiť náklady účastníkov trhu pri kúpe údajov.

(24)

Na výmenu, prenos a spracovanie osobných údajov členskými štátmi a orgánom ESMA na účely tohto nariadenia, a najmä hlavy IV, by sa v plnom rozsahu mala uplatňovať smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (10) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11).

(25)

Vzhľadom na dohodu dosiahnutú účastníkmi samitu skupiny G20 v Pittsburghu 25. septembra 2009 týkajúcu sa presunu obchodovania s kontraktmi na štandardizované mimoburzové deriváty na burzy alebo prípadne na elektronické obchodné platformy by sa mal vymedziť formálny regulačný postup, ktorý by umožňoval obchodovanie medzi finančnými protistranami a veľkými nefinančnými protistranami so všetkými derivátmi, ktoré sa považujú za deriváty, ktoré možno zúčtovávať a ktoré sú dostatočne likvidné na to, aby sa s nimi obchodovalo v celom rade obchodných miest, ktoré podliehajú podobnej regulácii a účastníkom umožňujú obchodovať s viacerými protistranami. Pri posudzovaní dostatočnej likvidity by sa mali brať do úvahy charakteristiky trhu na vnútroštátnej úrovni vrátane prvkov, ako je počet a typ účastníkov trhu na danom trhu, a charakteristiky transakcií, ako je rozsah a početnosť transakcií na tomto trhu.

Likvidný trh s určitou triedou produktov derivátov bude vo vzťahu k množstvu obchodovaných produktov charakterizovaný vysokým počtom aktívnych účastníkov trhu zahŕňajúcich vhodnú kombináciu poskytovateľov likvidity a príjemcov likvidity, ktorí s týmito produktmi často obchodujú v objeme, ktorý je menší ako obchod veľkého rozsahu. Takáto trhová činnosť by sa mala vyznačovať vysokým počtom zostávajúcich ponúk na nákup a predaj príslušného derivátu, čo vedie k úzkemu rozpätiu pre transakciu bežného trhového objemu. Pri posudzovaní dostatočnej likvidity by sa malo predpokladať, že likvidita derivátu sa môže výrazne líšiť v závislosti od trhových podmienok a jeho životného cyklu.

(26)

Vzhľadom na dohodu dosiahnutú účastníkmi samitu skupiny G20 v Pittsburghu 25. septembra 2009 týkajúcu sa presunu obchodovania s kontraktmi na štandardizované mimoburzové deriváty na burzy alebo prípadne na elektronické obchodné platformy na jednej strane a vzhľadom na pomerne nižšiu likviditu rôznych mimoburzových derivátov na strane druhej je vhodné stanoviť primeranú skupinu oprávnených miest, na ktorých sa môže uskutočňovať obchodovanie podľa tohto záväzku. Všetky oprávnené miesta by mali podliehať dôkladne zosúladeným regulačným požiadavkám, pokiaľ ide o organizačné a prevádzkové aspekty, opatrenia na zmiernenie konfliktov záujmov, dohľad nad všetkými obchodnými činnosťami, predobchodnú a poobchodnú transparentnosť nastavenú podľa finančného nástroja a typu obchodného systému, ako aj požiadavke, aby bolo možné zabezpečiť interakciu záujmov o obchodovanie viacerých tretích strán. Na účely zlepšenia podmienok pre vykonávanie pokynov a likviditu by sa však malo stanoviť, že organizátori obchodných miest by mali mať možnosť zabezpečovať transakcie v súlade s týmto záväzkom medzi viacerými tretími stranami podľa vlastného uváženia.

(27)

Povinnosť uzavrieť transakcie s derivátmi patriacimi k triede derivátov, ktorá sa považuje za triedu, na ktorú sa vzťahuje obchodovacia povinnosť na regulovanom trhu, MTF alebo OTF, alebo na obchodných miestach tretích krajín, by sa nemala uplatňovať na prvky služieb znižovania rizika po skončení obchodu neurčujúce ceny, ktorými sa znižujú netrhové riziká v portfóliách derivátov vrátane existujúcich portfólií mimoburzových derivátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 bez toho, aby sa zmenilo trhové riziko portfólií. Napriek tomu, že je vhodné zaviesť špecifické ustanovenia týkajúce sa kompresie portfólia, cieľom tohto nariadenia nie je zabrániť využívaniu služieb znižovania rizika po obchode.

(28)

Obchodovacia povinnosť stanovená pre tieto deriváty by mala umožniť efektívnu hospodársku súťaž medzi oprávnenými obchodnými miestami. Preto by tieto obchodné miesta nemali mať možnosť nárokovať si výlučné práva v súvislosti so žiadnymi derivátmi, na ktoré sa vzťahuje táto obchodovacia povinnosť, a brániť ostatným obchodným miestam ponúkať obchodovanie s týmito finančnými nástrojmi. S cieľom zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž medzi obchodnými miestami v prípade derivátov je nevyhnutné, aby obchodné miesta mali nediskriminačný a transparentný prístup k centrálnym protistranám. Nediskriminačný prístup k centrálnym protistranám by mal znamenať, že obchodné miesto má právo na nediskriminačné zaobchádzanie, pokiaľ ide o to, ako sa zaobchádza s kontraktmi obchodovanými na jeho platforme z hľadiska požiadaviek na zábezpeku a vzájomného započítania ekonomicky rovnocenných kontraktov a vzájomného urovnania portfólií s korelovanými kontraktmi zúčtovanými tou istou centrálnou protistranou, ako aj na nediskriminačné poplatky za zúčtovanie.

(29)

Právomoci príslušných orgánov by sa mali doplniť explicitným mechanizmom, ktorý by zakazoval alebo obmedzoval uvádzanie na trh, distribúciu a predaj akéhokoľvek finančného nástroja alebo štruktúrovaného vkladu, v súvislosti s ktorým existujú vážne obavy, pokiaľ ide o ochranu investorov, riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stabilitu celého finančného systému alebo jeho časti, ako aj príslušnými právomocami orgánu ESMA v oblasti koordinácie a intervencie v prípade mimoriadnych udalostí alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) (EBA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (12) v prípade štruktúrovaných vkladov. Výkon týchto právomocí príslušnými orgánmi a vo výnimočných prípadoch orgánu ESMA alebo EBA by mal byť podmienený splnením radu osobitných podmienok. V prípade splnenia týchto podmienok by mali mať príslušné orgány alebo vo výnimočných prípadoch orgán ESMA alebo EBA možnosť preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie pred tým, než sa finančný nástroj alebo štruktúrovaný vklad uvedie na trh, začne distribuovať alebo predávať klientom.

Uvedené právomoci neznamenajú, že by sa malo požadovať zaviesť alebo uplatňovať schvaľovanie alebo povoľovanie produktov príslušnými orgánmi, orgánom ESMA alebo EBA, a ani sa nimi investičné spoločnosti nezbavujú povinnosti plniť všetky relevantné požiadavky stanovené v tomto nariadení a v smernici 2014/65/EÚ. Riadne fungovanie a integrita komoditných trhov by mali byť aj kritériom intervencie zo strany príslušných orgánov, ktorou by bolo možné podniknúť kroky v reakcii na prípadné negatívne vedľajšie účinky činností na finančných trhoch na komoditné trhy. Platí to predovšetkým pre poľnohospodárske komoditné trhy, ktorých účelom je zaručiť bezpečnosť dodávok potravín pre obyvateľstvo. V týchto prípadoch by sa opatrenia mali koordinovať s orgánmi príslušnými pre dotknuté komoditné trhy.

(30)

Príslušné orgány by mali orgánu ESMA oznámiť podrobnosti, ktoré sa týkajú ich žiadostí o zníženie pozície v súvislosti s derivátovým kontraktom, jednorazových obmedzení, ako aj obmedzení pozícií ex ante, s cieľom zlepšiť koordináciu a konvergenciu spôsobu uplatňovania týchto právomoci. Základné informácie o všetkých obmedzeniach pozícií ex ante uplatňovaných príslušným orgánom by sa mali uverejniť na webovom sídle orgánu ESMA.

(31)

Orgán ESMA by mal mať možnosť vyžiadať si informácie od akýchkoľvek osôb o ich pozícii v súvislosti s derivátovým kontraktom, požiadať o zníženie tejto pozície, ako aj obmedziť schopnosť osôb vykonávať individuálne transakcie v súvislosti s komoditnými derivátmi. Orgán ESMA by mal potom dotknutým príslušným orgánom oznámiť opatrenia, ktoré navrhuje vykonať, a mal by tieto opatrenia uverejniť.

(32)

Podrobnosti o transakciách s finančnými nástrojmi by sa mali oznámiť príslušným orgánom, aby tieto mali možnosť odhaliť a preskúmať potenciálne prípady zneužívania trhu, monitorovať spravodlivé a riadne fungovanie trhov, ako aj činnosti investičných spoločností. Rozsah tohto dohľadu zahŕňa všetky finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste, a finančné nástroje, v prípade ktorých je podkladové aktívum finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste, alebo index alebo kôš zložený z finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste. Daná povinnosť by sa mala uplatniť bez ohľadu na to, či sa takéto transakcie s akýmkoľvek takýmto finančným nástrojom uskutočnili alebo neuskutočnili na obchodnom mieste. Z oznamovacej povinnosti by mali byť vylúčené finančné nástroje, ktoré nie sú ohrozené zneužívaním trhu, aby sa predišlo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu investičných spoločností. V správach by sa mal používať identifikátor právnickej osoby v súlade so záväzkami skupiny G20. Orgán ESMA by mal predložiť Komisii správu o fungovaní tohto oznamovania príslušným orgánom a Komisia by mala prípadne prijať opatrenia na navrhnutie akýchkoľvek zmien.

(33)

Organizátor obchodného miesta by mal svojmu príslušnému orgánu poskytnúť príslušné referenčné údaje o finančnom nástroji. Príslušné orgány bez odkladu postúpia tieto oznámenia orgánu ESMA, ktorý by ich mal okamžite uverejniť na svojom webovom sídle, aby sa orgánu ESMA a príslušným orgánom umožnilo používať, analyzovať a vymieňať si správy o transakciách.

(34)

Ak majú tieto správy o transakciách slúžiť svojmu účelu ako nástroj monitorovania trhu, mala by sa v nich uviesť osoba, ktorá urobila investičné rozhodnutie, ako aj osoby zodpovedné za jeho vykonanie. Popri režime transparentnosti stanovenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 (13) poskytuje označovanie predajov nakrátko užitočné doplňujúce informácie, ktoré príslušným orgánom umožnia monitorovať úrovne predajov nakrátko. Príslušné orgány musia mať úplný prístup k záznamom vo všetkých štádiách procesu vykonávania pokynov, od prvotného rozhodnutia uskutočniť obchod až po jeho vykonanie. Investičné spoločnosti by preto mali viesť záznamy o všetkých svojich pokynoch a všetkých svojich transakciách s finančnými nástrojmi, a od organizátorov platforiem sa vyžaduje, aby viedli záznamy o všetkých pokynoch zadaných do ich systémov. Orgán ESMA by mal koordinovať výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup ku všetkým záznamom o transakciách a pokynoch týkajúcich sa finančných nástrojov, ktoré patria pod ich dohľad, vrátane záznamov, keď sa tieto transakcie a pokyny vykonávajú na platformách, ktoré pôsobia mimo ich územia.

(35)

Malo by sa predchádzať dvojitému oznamovaniu tých istých informácií. Správy predkladané archívom obchodných údajov zaregistrovaným alebo uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre príslušné finančné nástroje, ktoré obsahujú všetky požadované informácie na účely oznamovania transakcií, by sa nemali musieť nahlasovať príslušným orgánom, ale mali by im ich posielať archívy obchodných údajov. Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo v tomto zmysle zmeniť.

(36)

Pri každej výmene alebo prenose informácií príslušnými orgánmi by sa mali dodržiavať pravidlá prenosu osobných údajov stanovené v smernici 95/46/ES. Pri každej výmene alebo prenose informácií orgánom ESMA by sa mali dodržiavať pravidlá prenosu osobných údajov stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001, ktoré by sa mali v plnom rozsahu uplatňovať na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia.

(37)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú kritéria, na základe ktorých by mali triedy mimoburzových derivátov podliehať zúčtovacej povinnosti. Uvedené nariadenie bráni narušeniu hospodárskej súťaže tým, že vyžaduje nediskriminačný prístup k centrálnym protistranám, ktoré ponúkajú zúčtovanie mimoburzových derivátov na obchodných miestach, a nediskriminačný prístup k údajom o obchodoch na obchodných miestach pre centrálne protistrany, ktoré ponúkajú zúčtovanie mimoburzových derivátov. Keďže mimoburzové deriváty sú definované ako derivátové kontrakty, s ktorými sa neobchoduje na regulovanom trhu, je potrebné zaviesť podobné požiadavky pre regulované trhy podľa tohto nariadenia. Deriváty, s ktorými sa obchoduje na regulovaných trhoch, by sa mali takisto zúčtovávať centrálne.

(38)

Okrem požiadaviek uvedených v smernici 2004/39/ES a v smernici 2014/65/EÚ, ktoré bránia členským štátom v nenáležitom obmedzovaní prístupu k infraštruktúre po skončení obchodovania, ako sú napríklad mechanizmy centrálnej protistrany a mechanizmy vyrovnania, je potrebné, aby toto nariadenie odstránilo rôzne ďalšie obchodné prekážky, ktoré sa môžu použiť na zabránenie hospodárskej súťaži pri zúčtovaní finančných nástrojov. V snahe zabrániť akýmkoľvek diskriminačným praktikám by centrálne protistrany mali prijímať na zúčtovanie transakcie vykonané na rozličných obchodných miestach za predpokladu, že tieto miesta spĺňajú prevádzkové a technické požiadavky stanovené centrálnou protistranou vrátane požiadaviek na riadenie rizika. Centrálna protistrana by mala udeliť prístup, ak sú splnené určité kritéria prístupu vymedzené v regulačných technických predpisoch. V súvislosti s novozriadenými centrálnymi protistranami, ktoré boli v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia schválené alebo uznané menej ako tri roky, a pokiaľ ide o prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, by príslušné orgány mali mať možnosť schváliť prechodné obdobie v trvaní až dva a pol roka, než budú tieto centrálne protistrany vystavené úplnému nediskriminačnému prístupu, pokiaľ ide o prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu. Ak sa však centrálna protistrana rozhodne využiť tento prechodný mechanizmus, nemala by môcť mať počas jeho trvania prospech z prístupových práv k obchodnému miestu podľa tohto nariadenia. Počas trvania tohto prechodného mechanizmu by nemala mať okrem toho prospech z prístupových práv k centrálnej protistrane podľa tohto nariadenia ani žiadne obchodné miesto prepojené úzkymi väzbami s uvedenou centrálnou protistranou.

(39)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú podmienky, za ktorých by sa mal pre mimoburzové deriváty poskytnúť nediskriminačný prístup k centrálnym protistranám a obchodným miestam. V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa mimoburzové deriváty vymedzujú ako deriváty, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu ani na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 19 ods. 6 smernice 2004/39/ES. V snahe zabrániť akýmkoľvek medzerám v úprave alebo duplicitnej úprave a zabezpečiť súlad medzi nariadením (EÚ) č. 648/2012 a týmto nariadením sa požiadavky stanovené v tomto nariadení, ktoré sa týkajú nediskriminačného prístupu medzi centrálnymi protistranami a obchodnými miestami, vzťahujú na deriváty, s ktorými sa obchoduje na regulovaných trhoch alebo na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade so smernicou 2014/65/EÚ, a na všetky finančné nástroje, ktoré nie sú derivátmi.

(40)

Od obchodných miest by sa malo vyžadovať, aby centrálnym protistranám, ktoré si želajú zúčtovávať transakcie vykonávané na danom obchodnom mieste, poskytovali transparentný a nediskriminačný prístup vrátane prístupu k údajom o obchodoch. To by si však nemalo vyžadovať uplatnenie dohôd o interoperabilite pri zúčtovávaní transakcií s derivátmi ani vytvárať fragmentáciu likvidity spôsobom, ktorý by ohrozil hladké a riadne fungovanie trhov. Obchodné miesto by malo prístup zamietnuť len vtedy, ak nie sú splnené určité kritéria prístupu vymedzené v regulačných technických predpisoch. Pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze, bolo by neprimerané vyžadovať, aby menšie obchodné miesta, a to najmä tie, ktoré sú úzko prepojené s centrálnymi protistranami, okamžite spĺňali požiadavky na nediskriminačný prístup, ak ešte nedosiahli technickú spôsobilosť na to, aby sa mohli za rovnakých podmienok zúčastňovať na väčšine trhu s infraštruktúrou po skončení obchodovania. Preto by mali mať obchodné miesta pod príslušnou prahovou hodnotou možnosť požiadať o výnimku, a tým aj pre svoje pridružené centrálne protistrany, z uplatňovania požiadavky na nediskriminačný prístup, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze, na obdobie 30 mesiacov s možnosťou následných obnovení. Ak sa však obchodné miesto rozhodne požiadať o výnimku, nemalo by môcť mať počas trvania tejto výnimky prospech z prístupových práv k centrálnej protistrane podľa tohto nariadenia.

Počas trvania tejto výnimky by nemala môcť mať okrem toho prospech z prístupových práv k obchodnému miestu podľa tohto nariadenia ani žiadna centrálna protistrana prepojená úzkymi väzbami s uvedeným obchodným miestom. V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa uvádza, že v prípadoch, keď sa práva obchodného vlastníctva a práva duševného vlastníctva týkajú finančných služieb, ktoré sa vzťahujú na derivátové kontrakty, licencie by mali byť dostupné za úmerných, spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Centrálnym protistranám a ostatným obchodným miestam by sa preto mal poskytnúť prístup k licenciám a informáciám týkajúcim sa referenčných hodnôt, ktoré sa používajú na určenie hodnoty finančných nástrojov, a to za úmerných, spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, a každá licencia by mala mať primerané obchodné podmienky. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, v prípade, že sa po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia vytvorí nová referenčná hodnota, povinnosť udeľovať licencie by mala začať platiť 30 mesiacov po tom, ako sa začalo obchodovať s finančným nástrojom, ktorého hodnota je odvodená od danej referenčnej hodnoty, alebo ako sa tento finančný nástroj prijal na obchodovanie. Prístup k licenciám je kľúčový pre uľahčenie prístupu medzi obchodnými miestami a centrálnymi protistranami podľa článkov 35 a 36, pretože v opačnom prípade by dohody o udeľovaní licencií mohli naďalej brániť prístupu medzi obchodnými miestami a centrálnym protistranám, ku ktorým požiadali o prístup.

Cieľom odstránenia prekážok a diskriminačných praktík je posilniť hospodársku súťaž pri zúčtovaní finančných nástrojov a obchodovaní s nimi v záujme zníženia investičných nákladov a nákladov na prijímanie úverov, odstránenia neefektívnosti a podpory inovácie na trhoch v Únii. Komisia by mala naďalej pozorne monitorovať vývoj infraštruktúry po skončení obchodovania a v prípade potreby by mala zasiahnuť s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, najmä ak je zamietnutie prístupu k infraštruktúre alebo referenčným hodnotám v rozpore s článkom 101 alebo 102 ZFEÚ. Povinnosťami týkajúcimi sa udeľovania licencií, ktoré vyplývajú z tohto nariadenia, by nemala byť dotknutá všeobecná povinnosť vlastníkov referenčných hodnôt vychádzajúca z práva hospodárskej súťaže Únie, a najmä z článkov 101 a 102 ZFEÚ, týkajúca sa prístupu k referenčným hodnotám, ktoré sú nevyhnutné pre vstup na nový trh. Schválenia príslušných orgánov týkajúce sa neuplatňovania prístupových práv počas prechodných období nepredstavujú povolenia ani zmeny povolení.

(41)

Na poskytovanie služieb spoločnosťami z tretích krajín v Únii sa vzťahujú vnútroštátne režimy a požiadavky. Tieto režimy sú veľmi rozdielne a spoločnosti, ktoré v súlade s nimi dostali povolenie, nemajú slobodu poskytovať služby a právo usadiť sa v iných členských štátoch ako v štáte, v ktorom sú usadené. Je vhodné zaviesť spoločný regulačný rámec na úrovni Únie. Tento režim by mal harmonizovať existujúci roztrieštený rámec, zabezpečiť istotu a jednotné zaobchádzanie so spoločnosťami z tretích krajín, ktoré vstupujú do Únie, zabezpečiť, aby Komisia vykonala posúdenie účinnej rovnocennosti v súvislosti s prudenciálnym rámcom a rámcom výkonu podnikateľskej činnosti tretích krajín, a mal by poskytnúť porovnateľnú úroveň ochrany klientom v Únii, ktorým poskytujú služby spoločnosti z tretích krajín.

Pri uplatňovaní režimu by sa Komisia a členské štáty mali v prvom rade zamerať na oblasti, na ktoré sa vzťahujú záväzky skupiny G20 a dohody s najväčšími obchodnými partnermi Únie, a mali by brať ohľad na ústrednú úlohu, ktorú Únia zohráva na celosvetových finančných trhoch, a zabezpečiť, aby uplatňovanie požiadaviek tretích krajín nebránilo investorom a emitentom z Únie v investovaní alebo získavaní finančných prostriedkov z tretích krajín, alebo investorom a emitentom z tretích krajín v investovaní, získavaní kapitálu alebo získaní iných finančných služieb na úniových trhoch, okrem prípadov, keď to je nevyhnutné na základe objektívnych prudenciálnych dôvodov založených na dôkazoch. Pri vykonávaní hodnotení by Komisia mala zohľadniť ciele a zásady regulácie cenných papierov prijaté Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere (IOSCO) a jej odporúčania v znení zmien a výkladu organizáciou IOSCO.

Ak rozhodnutie o určení účinnej rovnocennosti nemožno prijať, poskytovanie služieb spoločnosťami z tretích krajín v Únii podlieha naďalej vnútroštátnym režimom. Komisia by mala začať posúdenie rovnocennosti z vlastnej iniciatívy. Členské štáty by mali môcť prejaviť svoj záujem o to, aby Komisia posúdila rovnocennosť určitej tretej krajiny alebo určitých tretích krajín, pričom takéto prejavenie záujmu Komisiu nezaväzuje začať postup posudzovania rovnocennosti. Posúdenie rovnocennosti by malo byť založené na výsledkoch, malo by sa v rámci neho posúdiť, do akej miery regulačný rámec a rámec dohľadu príslušnej tretej krajiny dosahuje podobné a primerané regulačné účinky a do akej miery spĺňa rovnaké ciele ako právne predpisy Únie. Pred začatím tohto posudzovania rovnocennosti by mala Komisia môcť uprednostniť niektoré jurisdikcie tretích krajín, pričom zohľadní dôležitosť výsledku rovnocennosti pre spoločnosti a klientov Únie, existenciu dohôd o dohľade a spolupráci medzi treťou krajinou a členskými štátmi, existenciu účinného systému rovnocennosti na uznávanie investičných spoločností schválených podľa zahraničných režimov, ako aj záujem a ochotu tretej krajiny zapojiť sa do postupu posudzovania rovnocennosti. Komisia by mala monitorovať všetky dôležité zmeny regulačného rámca a rámca dohľadu tretej krajiny a v prípade potreby opätovne posúdiť rozhodnutia o rovnocennosti.

(42)

Podľa tohto nariadenia poskytovanie služieb bez pobočiek by sa malo obmedziť na oprávnené protistrany a profesionálnych klientov ako takých. Malo by podliehať registrácii orgánom ESMA a dohľadu v tretej krajine. Orgán ESMA a príslušné orgány v tretej krajine by mali mať uzavreté primerané dohody o spolupráci.

(43)

Ustanovenia tohto nariadenia, ktorými sa upravuje poskytovanie služieb alebo vykonávanie činností spoločnosťami z tretích krajín, by nemali mať vplyv na možnosť, aby osobám usadeným v Únii z ich vlastného výlučného podnetu poskytovali investičné služby spoločnosti z tretej krajiny, alebo aby investičným spoločnostiam alebo úverovým inštitúciám z Únie z ich vlastného výlučného podnetu poskytovali investičné služby alebo činnosti spoločnosti z tretej krajiny, alebo aby klientovi z jeho vlastného výlučného podnetu poskytovali investičné služby spoločnosti z tretej krajiny prostredníctvom takejto úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Ak spoločnosť z tretej krajiny poskytuje služby z vlastného výlučného podnetu osoby usadenej v Únii, tieto služby by sa nemali považovať za služby poskytnuté na území Únie. Ak sa spoločnosť z tretej krajiny snaží získať klientov alebo potenciálnych klientov v Únii alebo propaguje či inzeruje investičné služby alebo činnosti spolu s vedľajšími službami v Únii, tieto činnosti by sa nemali považovať za službu poskytnutú z vlastného výlučného podnetu klienta.

(44)

Pokiaľ ide o uznanie spoločností z tretej krajiny, v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie vyplývajúcimi z Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie vrátane Všeobecnej dohody o obchode so službami by sa rozhodnutia stanovujúce rovnocennosť regulačného rámca a rámca dohľadu tretej krajiny s regulačným rámcom a rámcom dohľadu Únie mali prijímať len vtedy, ak právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny predstavuje účinný rovnocenný systém uznávania investičných spoločností, ktoré získali povolenie podľa zahraničných právnych režimov, a to okrem iného v súlade so všeobecnými regulačnými cieľmi a zásadami, ktoré v septembri 2009 stanovila skupina G20 v záujme zvýšenia transparentnosti na trhoch s derivátmi, zníženia systémového rizika a ochrany pred zneužívaním trhu. Takýto systém by sa mal považovať za rovnocenný, ak sa ním zabezpečuje, že vecný výsledok uplatniteľného regulačného rámcu je podobný požiadavkám Únie, a mal by sa považovať za účinný, ak sa tieto pravidlá uplatňujú konzistentným spôsobom.

(45)

Na spotových sekundárnych trhoch s emisnými kvótami sa vyskytli prípady rôznych podvodných praktík, ktoré by mohli narušiť dôveru v systémy obchodovania s emisnými kvótami stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (14), a prijímajú sa opatrenia na posilnenie systému registrov emisných kvót a podmienok na otvorenie účtu na obchodovanie s emisnými kvótami. Na účely posilnenia integrity a zabezpečenia efektívneho fungovania týchto trhov vrátane komplexného dohľadu nad obchodnými činnosťami je vhodné doplniť opatrenia prijaté na základe smernice 2003/87/ES úplným zahrnutím emisných kvót do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a smernice 2014/65/EÚ, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (15) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ (16) a ich klasifikáciou ako finančných nástrojov.

(46)

Komisii by mala byť splnomocnená prijímať v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegované akty. Delegované akty by sa mali prijímať najmä v súvislosti s rozšírením rozsahu pôsobnosti určitých ustanovení tohto nariadenia na centrálne banky tretích krajín, konkrétnymi podrobnými údajmi týkajúcimi sa vymedzenia pojmov, osobitnými ustanoveniami týkajúcimi sa nákladov spojených s dostupnosťou trhových údajov, prístupom ku kotáciám, objemami, v akých alebo v rozsahu menšom než sú tieto objemy spoločnosť uskutoční transakcie s akýmkoľvek iným klientom, ktorému bola poskytnutá kotácia, s kompresiou portfólia a ďalším určením, či nastala závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie ochrany investorov, riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti môže vyžiadať konanie zo strany orgánu ESMA, EBA alebo príslušných orgánov, právomocami orgánu ESMA v oblasti riadenia pozícií, predĺžením prechodného obdobia podľa článku 35 ods. 5 tohto nariadenia na určité obdobie a v súvislosti s vyňatím derivátov obchodovaných na burze z rozsahu pôsobnosti určitých ustanovení tohto nariadenia na určité obdobie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(47)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí o rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu tretej krajiny na poskytovanie služieb spoločnosťami z tretích krajín alebo obchodnými miestami tretích krajín na účel určenia spôsobilosti byť obchodným miestom pre deriváty, na ktoré sa vzťahuje obchodovacia povinnosť a o prístupe centrálnych protistrán tretích krajín a obchodných miest tretích krajín k obchodným miestam a centrálnym protistranám usadeným v Únii, ktoré by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(48)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanoviť jednotné požiadavky na finančné nástroje v súvislosti so zverejňovaním obchodných údajov, podávaním správ o transakciách príslušným orgánom, obchodovaním s derivátmi a akciami na organizovaných miestach, nediskriminačným prístupom k centrálnym protistranám, obchodným miestam a referenčným hodnotám, právomocami zasahovať do produktov a kontrolovať riadenie pozícií a stanovovať obmedzenia pozícií, poskytovaním investičných služieb alebo činností spoločnosťami z tretích krajín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože hoci sú vnútroštátne príslušné orgány v lepšej pozícii, aby monitorovali vývoj na trhu, celkový vplyv problémov súvisiacich s transparentnosťou obchodov, oznamovaním transakcií, obchodovaním s derivátmi a zákazmi produktov a postupov možno v plnom rozsahu vnímať len v kontexte celej Únie, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(49)

Žiadne konanie ktoréhokoľvek príslušného orgánu alebo orgánu ESMA v rámci výkonu ich povinností by nemalo priamo alebo nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov ako miesto poskytovania investičných služieb a činností v akejkoľvek mene. Žiadne konanie orgánu EBA v rámci výkonu svojich povinností podľa tohto nariadenia by nemalo priamo alebo nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov.

(50)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala zaistiť primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgánu ESMA ako orgánu s vysokošpecializovanými odbornými poznatkami zverila úloha vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(51)

Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom ESMA, pokiaľ ide o presné charakteristiky požiadaviek na transparentnosť obchodovania, o operácie menovej politiky a kurzovej politiky a politiky súvisiace s finančnou stabilitou, a typy určitých transakcií relevantných podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o podrobné podmienky na udelenie výnimiek z požiadaviek na predobchodnú transparentnosť, o opatrenia na odklad uverejňovania poobchodných informácií, o povinnosť sprístupniť predobchodné údaje oddelene od poobchodných údajov, o kritériá uplatňovania povinností týkajúcich sa predobchodnej transparentnosti na systematických internalizátorov, o poobchodné zverejnenie investičnými spoločnosťami, o obsah a frekvenciu žiadostí o poskytnutie informácií na účely transparentnosti a iných výpočtov, o transakcie, ktoré neprispievajú k procesu určovania cien, o údaje o pokynoch, ktoré sa majú uchovať, o obsah a špecifikácie správ o transakciách, o obsah a špecifikáciu referenčných údajov o finančnom nástroji, o typy kontraktov, ktoré majú priamy, podstatný a predvídateľný vplyv v Únii, a prípady, keď je obchodovacia povinnosť s derivátmi potrebná, o požiadavky na systémy a postupy s cieľom zabezpečiť, aby sa transakcie so zúčtovanými derivátmi predkladali a prijímali na zúčtovanie, pokiaľ ide o stanovenie druhov mechanizmov nepriamych zúčtovacích služieb, o deriváty, ktoré podliehajú povinnosti obchodovať na organizovaných obchodných miestach, o nediskriminačný prístup k centrálnej protistrane a k obchodnému miestu, o nediskriminačný prístup k referenčným hodnotám a povinnosť udeľovať licencie na referenčné hodnoty, a pokiaľ ide o informácie, ktoré by mala žiadajúca spoločnosť z tretej krajiny poskytnúť orgánu ESMA vo svojej žiadosti o registráciu. Komisia by mala prijať uvedené návrhy regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(52)

V článku 95 smernice 2014/65/EÚ sa stanovuje dočasná výnimka pre určité energetické derivátové kontrakty C6. Preto je nevyhnutné, aby technické predpisy upravujúce zúčtovaciu povinnosť, ktoré vypracoval orgán ESMA v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, túto vec zohľadňovali a neukladali zúčtovaciu povinnosť na derivátové kontrakty, na ktoré by sa následne vzťahovala dočasná výnimka pre energetické derivátové kontrakty C6.

(53)

Uplatňovanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení by sa malo odložiť s cieľom zosúladiť jeho uplatniteľnosť s uplatňovaním transponovaných pravidiel prepracovanej smernice a prijať všetky nevyhnutné vykonávacie opatrenia. Celý regulačný balík by sa preto mal začať uplatňovať naraz v tom istom čase. Oddialiť by sa nemalo len uplatňovanie udelenia právomocí na prijímanie vykonávacích opatrení, aby sa mohli čo najskôr začať podnikať kroky potrebné na vypracovanie návrhov týchto vykonávacích opatrení a ich prijímanie.

(54)

V tomto nariadení sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov (článok 8), sloboda podnikania (článok 16), právo na ochranu spotrebiteľa (článok 38), právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47) a právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50) a musí sa uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(55)

Konzultovalo sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001, ktorý vydal 10. februára 2012 stanovisko (18),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú jednotné požiadavky týkajúce sa:

a)

sprístupňovania údajov o obchodoch verejnosti;

b)

oznamovania transakcií príslušným orgánom;

c)

obchodovania s derivátmi na organizovaných miestach;

d)

nediskriminačného prístupu k zúčtovaniu a nediskriminačného prístupu k obchodovaniu s referenčnými hodnotami;

e)

právomocí príslušných orgánov, orgánu ESMA a orgánu EBA zasahovať do produktov a právomocí orgánu ESMA kontrolovať riadenie pozícií a stanovovať obmedzenia pozícií;

f)

poskytovania investičných služieb alebo činností spoločnosťami z tretích krajín, ktoré majú alebo nemajú zriadenú pobočku, na základe uplatniteľného rozhodnutia Komisie o rovnocennosti.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na investičné spoločnosti s povolením podľa smernice 2014/65/EÚ a úverové inštitúcie s povolením podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (19), keď poskytujú investičné služby a/alebo vykonávajú investičné činnosti, a na organizátorov trhu vrátane obchodných miest, na ktorých vykonávajú činnosť.

3.   Hlava V tohto nariadenia sa uplatňuje aj na všetky finančné protistrany, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a všetky nefinančné protistrany, na ktoré sa vzťahuje článok 10 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

4.   Hlava VI tohto nariadenia sa uplatňuje aj na centrálne protistrany a osoby s vlastníckymi právami na referenčné hodnoty.

5.   Hlava VIII tohto nariadenia sa uplatňuje na spoločnosti z tretích krajín, ktoré poskytujú investičné služby alebo činnosti v Únii na základe uplatniteľného rozhodnutia Komisie o rovnocennosti a ktoré majú alebo nemajú zriadenú pobočku.

6.   Články 8, 10, 18 a 21 sa neuplatňujú na regulované trhy, organizátorov trhu ani na investičné spoločnosti pri transakciách, v ktorých je protistrana členom Európskemu systému centrálnych bánk (ESCB) a ak k transakciám dochádza pri vykonávaní menovej a kurzovej politiky a politiky súvisiacej s finančnou stabilitou, ktorú je člen ESCB splnomocnený vykonávať zo zákona, a pokiaľ tento člen ESCB svojej protistrane vopred neoznámi, že uvedená transakcia je vyňatá z uvedeného ustanovenia.

7.   Odsek 6 sa neuplatňuje na transakcie, na ktorých sa zúčastňuje člen ESCB pri výkone svojich investičných operácií.

8.   Orgán ESMA v úzkej spolupráci s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých špecifikuje operácie pri vykonávaní menovej a kurzovej politiky a politiky súvisiacej finančnou stabilitou a druhy transakcií, na ktoré sa uplatňujú odseky 6 a 7.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 50 delegované akty na rozšírenie rozsahu pôsobnosti odseku 6 na iné centrálne banky.

Komisia na tento účel predloží Európskemu parlamentu a Rade do 1. júna 2015 správu, v ktorej vyhodnotí zaobchádzanie s transakciami centrálnych bánk tretích krajín, ktoré na účely tohto odseku zahŕňajú Banku pre medzinárodné zúčtovanie. V správe analyzuje ich štatutárne úlohy a obchodné objemy v Únii. V tejto správe:

a)

uvedie ustanovenia uplatniteľné na príslušné tretie krajiny, ktoré sa týkajú regulačného zverejňovania transakcií centrálnych bánk vrátane transakcií, ktoré uskutočňujú členovia ESCB v uvedených tretích krajinách, a

b)

posúdi, aký potenciálny vplyv môže mať táto požiadavka regulačného zverejňovania v Únii na transakcie centrálnych bánk tretích krajín.

Ak sa v správe dospeje k záveru, že výnimka stanovená v odseku 6 je potrebná, pokiaľ ide o transakcie, v ktorých je protistranou centrálna banka tretej krajiny, ktorá vykonáva operácie menovej a kurzovej politiky a politiky súvisiacej finančnou stabilitou, Komisia stanoví uplatňovanie tejto výnimky na túto centrálnu banku tretej krajiny.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/65/EÚ;

(2)

„investičné služby a činnosti“ sú investičné služby a činnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 2 smernice 2014/65/EÚ;

(3)

„vedľajšie služby“ sú vedľajšie služby v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 3 smernice 2014/65/EÚ;

(4)

„vykonanie pokynu v mene klientov“ je vykonanie pokynu v mene klientov v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 5 smernice 2014/65/EÚ;

(5)

„obchodovanie na vlastný účet“ je obchodovanie na vlastný účet v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 6 smernice 2014/65/EÚ;

(6)

„tvorca trhu“ je tvorca trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 7 smernice 2014/65/EÚ;

(7)

„klient“ je klient v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 9 smernice 2014/65/EÚ;

(8)

„profesionálny klient“ je profesionálny klient v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 10 smernice 2014/65/EÚ;

(9)

„finančný nástroj“ je finančný nástroj v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 15 smernice 2014/65/EÚ;

(10)

„organizátor trhu“ je organizátor trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/65/EÚ;

(11)

„multilaterálny systém“ je multilaterálny systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 19 smernice 2014/65/EÚ;

(12)

„systematický internalizátor“ je systematický internalizátor v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 20 smernice 2014/65/EÚ;

(13)

„regulovaný trh“ je regulovaný trh v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 21 smernice 2014/65/EÚ;

(14)

„multilaterálny obchodný systém“ alebo „MTF“ je multilaterálny obchodný systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 22 smernice 2014/65/EÚ;

(15)

„organizovaný obchodný systém“ alebo „OTF“ je organizovaný obchodný systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 23 smernice 2014/65/EÚ;

(16)

„obchodné miesto“ je obchodné miesto v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 24 smernice 2014/65/EÚ;

(17)

„likvidný trh“ je:

a)

na účely článkov 9, 11 a 18 trh pre finančný nástroj alebo triedu finančných nástrojov, na ktorom sa nepretržite vyskytujú pripravení kupujúci a predávajúci so záujmom obchodovať, a ak sa trh posudzuje podľa týchto kritérií so zreteľom na osobitnú štruktúru trhu konkrétneho finančného nástroja alebo konkrétnej triedy finančných nástrojov:

i)

priemerná frekvencia a objem transakcií za rôznych trhových podmienok so zreteľom na povahu a životný cyklus produktov v rámci danej triedy finančných nástrojov;

ii)

počet a typ účastníkov trhu vrátane pomeru účastníkov trhu k obchodovaným finančným nástrojom vo vzťahu ku konkrétnemu produktu;

iii)

priemerná veľkosť rozpätí, pokiaľ sú k dispozícii;

b)

na účely článkov 4, 5 a 14 trh pre finančný nástroj, ktorý sa denne obchoduje, pričom trh sa posudzuje podľa týchto kritérií:

i)

voľné obchodovaný objem (free float);

ii)

priemerný denný počet transakcií s týmito finančnými nástrojmi;

iii)

priemerný denný obrat pre tieto finančné nástroje;

(18)

„príslušný orgán“ je príslušný orgán v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 smernice 2014/65/EÚ;

(19)

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (20);

(20)

„pobočka“ je pobočka v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 30 smernice 2014/65/EÚ;

(21)

„úzke väzby“ sú úzke väzby v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 35 smernice 2014/65/EÚ;

(22)

„riadiaci orgán“ je riadiaci orgán v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 36 smernice 2014/65/EÚ;

(23)

„štruktúrovaný vklad“ je v štruktúrovaný vklad v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 43 smernice 2014/65/EÚ;

(24)

„prevoditeľné cenné papiere“ sú prevoditeľné cenné papiere v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 44 smernice 2014/65/EÚ;

(25)

„vkladové potvrdenky“ sú vkladové potvrdenky v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 45 smernice 2014/65/EÚ;

(26)

„fond obchodovaný na burze“ alebo „ETF“ je fond obchodovaný na burze v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 46 smernice 2014/65/EÚ;

(27)

„certifikáty“ sú cenné papiere, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a ktoré sú v prípade splatenia investície emitentom nadriadené vo vzťahu k akciám, ale podriadené vo vzťahu k nezabezpečeným dlhopisovým nástrojom a iným podobným nástrojom;

(28)

„štruktúrované finančné produkty“ sú cenné papiere vytvorené na sekuritizáciu a prevod úverového rizika spojeného so skupinou finančných aktív, ktoré oprávňujú držiteľa cenných papierov prijímať pravidelné platby, ktoré závisia od peňažného toku z podkladových aktív;

(29)

„deriváty“ sú finančné nástroje, ktoré sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. c) smernice 2014/65/EÚ a uvedené v jej prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10;

(30)

„komoditné deriváty“ sú finančné nástroje, ktoré sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. c) smernice 2014/65/EÚ a týkajú sa komodity alebo podkladového aktíva uvedeného v oddiele C bode 10 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ alebo v jej prílohe I oddiele C bodoch 5, 6, 7 a 10;

(31)

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

(32)

„derivát obchodovaný na burze“ je derivát, s ktorým sa obchoduje na regulovanom trhu alebo na trhu tretej krajiny považovanom za trh rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 28 tohto nariadenia, a ktorý ako taký nepatrí do rámca vymedzenia mimoburzového derivátu v zmysle článku 2 bodu 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

(33)

„vykonateľný prejav záujmu“ je správa jedného člena alebo účastníka druhému v systéme obchodovania týkajúca sa dostupného záujmu o obchodovanie, ktorá obsahuje všetky informácie potrebné na dosiahnutie dohody o obchode;

(34)

„schválený mechanizmus zverejňovania“ alebo „APA“ je schválený mechanizmus zverejňovania v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 52 smernice 2014/65/EÚ;

(35)

„poskytovateľ konsolidovaného informačného systému“ alebo „CTP“ je poskytovateľ konsolidovaného informačného systému v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 53 smernice 2014/65/EÚ;

(36)

„schválený mechanizmus podávania výkazov“ alebo „ARM“ je schválený mechanizmus podávania výkazov v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 54 smernice 2014/65/EÚ;

(37)

„domovský členský štát“ je domovský členský štát v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 55 smernice 2014/65/EÚ;

(38)

„hostiteľský členský štát“ je hostiteľský členský štát v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 56 smernice 2014/65/EÚ;

(39)

„referenčná hodnota“ je akákoľvek sadzba, index alebo údaj, ktoré sa sprístupňujú verejnosti alebo uverejňujú a stanovujú periodicky alebo pravidelne použitím vzorca na hodnotu jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien alebo na jej základe vrátane odhadnutých cien, skutočných alebo odhadnutých úrokových sadzieb alebo iných hodnôt, alebo prieskumov a na základe ktorých sa určuje suma splatná v rámci finančného nástroja alebo hodnota finančného nástroja;

(40)

„dohoda o interoperabilite“ je dohoda o interoperabilite v zmysle článku 2 bodu 12 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

(41)

„finančná inštitúcia tretej krajiny“ je subjekt, ktorého ústredie má sídlo v tretej krajine a ktorý má povolenie alebo licenciu podľa práva danej tretej krajiny na vykonávanie ktorejkoľvek zo služieb alebo činností uvedených v smernici 2013/36/EÚ, smernici 2014/65/EÚ, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (21), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (22), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (23) alebo smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (24);

(42)

„spoločnosť z tretej krajiny“ je spoločnosť z tretej krajiny v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 57 smernice 2014/65/EÚ;

(43)

„veľkoobchodný energetický produkt“ je veľkoobchodný energetický produkt v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (25);

(44)

„deriváty poľnohospodárskych komodít“ sú derivátové kontrakty týkajúce sa výrobkov uvedených v článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (26) a v jeho prílohe I častiach I až XX a XXIV/1;

(45)

„fragmentácia likvidity“ je situácia, za ktorej:

a)

účastníci na obchodnom mieste nie sú schopní uskutočniť transakciu s jedným alebo viacerými inými účastníkmi na uvedenom mieste z dôvodu neexistencie zúčtovacích mechanizmov, ku ktorým majú prístup všetci účastníci; alebo

b)

by zúčtovací člen alebo jeho klienti boli nútení držať svoje pozície vo finančných nástrojoch vo viacerých centrálnych protistranách, čo by obmedzovalo možnosť čistého zúčtovania finančných expozícií;

(46)

„štátny dlhový nástroj“ je štátny dlhový nástroj v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 61 smernice 2014/65/EÚ;

(47)

„kompresia portfólia“ je služba týkajúca sa znižovania rizika, pri ktorej dve alebo viacero protistrán úplne alebo čiastočne vypovedajú niektoré alebo všetky deriváty, ktoré tieto protistrany predložili na zaradenie do kompresie portfólia, a nahradia vypovedané deriváty iným derivátom, ktorého kombinovaná nominálna hodnota je nižšia ako kombinovaná nominálna hodnota vypovedaných derivátov.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50 prijímať delegované akty bližšie určujúce určité technické prvky vymedzení pojmov uvedených v odseku 1 s cieľom prispôsobiť ich vývoju na trhu.

HLAVA II

TRANSPARENTNOSŤ PRE OBCHODNÉ MIESTA

KAPITOLA 1

Transparentnosť pre kapitálové nástroje

Článok 3

Požiadavky na predobchodnú transparentnosť týkajúce sa obchodných miest v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú aktuálnu nákupnú a predajnú cenu a úroveň záujmu o obchodovanie pri cenách, ktoré oznamujú prostredníctvom svojich systémov pre akcie, vkladové potvrdenky, ETF, certifikáty a iné podobné finančné nástroje obchodované na obchodnom mieste. Táto požiadavka sa uplatňuje aj na vykonateľné prejavy záujmu. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú tieto informácie priebežne počas zvyčajných obchodných hodín.

2.   Požiadavky na transparentnosť uvedené v odseku 1 sa nastavia pre rozličné druhy systémov obchodovania vrátane obchodných systémov na báze knihy objednávok, kotácií, hybridných systémov a periodických aukcií.

3.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto poskytujú za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe investičným spoločnostiam, ktoré sú povinné zverejňovať svoje kotácie akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov podľa článku 14, prístup k mechanizmom, ktoré používajú na zverejňovanie informácií uvedených v odseku 1.

Článok 4

Výnimky pre kapitálové nástroje

1.   Príslušné orgány musia mať možnosť oslobodiť organizátorov trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto od povinnosti zverejňovať informácie uvedené v článku 3 ods. 1 v prípade:

a)

systémov, v ktorých sa párujú pokyny na základe metodiky obchodovania, pri ktorej sa cena finančného nástroja uvedená v článku 3 ods. 1 odvodzuje od obchodného miesta, na ktorom bol finančný nástroj prvýkrát prijatý na obchodovanie, alebo od najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity, na ktorom sa táto referenčná cena široko zverejňuje a účastníci trhu ju považujú za spoľahlivú referenčnú cenu. Pokračujúce využívanie tejto výnimky podlieha podmienkam uvedeným v článku 5;

b)

systémov, ktorými sa formalizujú dohodnuté transakcie, ktoré:

i)

sa vykonávajú v rámci aktuálneho rozpätia váženého objemom vyplývajúceho z knihy objednávok alebo z kotácií tvorcov trhu obchodného miesta, ktoré prevádzkuje daný systém, a podliehajú podmienkam uvedeným v článku 5;

ii)

sú s nelikvidnou akciou, vkladovou potvrdenkou, ETF, certifikátom alebo iným podobným finančným nástrojom, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie likvidného trhu, s ktorými sa obchoduje v rámci percentuálneho rozpätia primeranej referenčnej ceny, pričom toto percentuálne rozpätie a referenčnú cenu vopred stanoví prevádzkovateľ systému; alebo

iii)

podliehajú iným podmienkam, než je aktuálna trhová cena daného finančného nástroja;

c)

pokynov veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom;

d)

pokynov pozdržaných v systéme správy pokynov obchodného miesta do zverejnenia.

2.   Referenčná cena uvedená v odseku 1 písm. a) sa určí na základe:

a)

stredovej ceny medzi aktuálnou nákupnou a predajnou cenou obchodného miesta, na ktorom bol finančný nástroj prvýkrát prijatý na obchodovanie, alebo najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity; alebo

b)

ak nie je k dispozícii cena uvedená v písmene a), otváracej alebo záverečnej ceny príslušného obchodného dňa.

Pokyny odkazujú na ceny uvedené v písmene b) len mimo fázy kontinuálneho obchodovania príslušného obchodovacieho dňa.

3.   Ak obchodné miesta prevádzkujú systémy, ktoré formalizujú dohodnuté transakcie v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom i):

a)

uvedené transakcie sa vykonávajú v súlade s pravidlami obchodného miesta;

b)

obchodné miesto zabezpečí, aby boli zavedené opatrenia, systémy a postupy na prevenciu a zisťovanie prípadov zneužívania trhu a pokusov o zneužívanie trhu v súvislosti s takýmito dohodnutými transakciami v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

c)

obchodné miesto vytvorí, udržiava a implementuje systémy na zisťovanie pokusov využiť výnimku na obchádzanie iných požiadaviek tohto nariadenia alebo smernice 2014/65/EÚ a ohlasuje takéto pokusy príslušnému orgánu.

Ak príslušný orgán udelí výnimku v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom i) alebo iii), monitoruje jej využívanie obchodným miestom s cieľom zabezpečiť, aby sa plnili podmienky jej využívania.

4.   Pred udelením výnimky v súlade s odsekom 1 príslušné orgány oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom zamýšľané použitie každej individuálnej výnimky a uvedú vysvetlenie týkajúce sa jej fungovania vrátane podrobných údajov o obchodnom mieste, na ktorom sa stanovila referenčná cena, ako je uvedené v odseku 1 písm. a). Oznámenie o úmysle udeliť výnimku sa zasiela najneskôr štyri mesiacov pred tým, ako by mala výnimka nadobudnúť účinnosť. Do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia orgán ESMA vydá dotknutému príslušnému orgánu nezáväzné stanovisko, v ktorom posúdi zlučiteľnosť výnimky s požiadavkami stanovenými v odseku 1 a vymedzenými v regulačných technických predpisoch prijatých podľa odseku 6. Keď daný príslušný orgán udelí výnimku a príslušný orgán iného členského štátu nesúhlasí, daný príslušný orgán môže vec opäť postúpiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie výnimiek a predkladá Komisii výročné správy o ich uplatňovaní v praxi.

5.   Príslušný orgán môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iného príslušného orgánu zrušiť výnimku udelenú podľa odseku 1 uvedenú v odseku 6, ak zistí, že výnimka sa používa spôsobom, ktorý sa odchyľuje od pôvodného účelu, alebo ak sa domnieva, že výnimka sa používa na obchádzanie požiadaviek stanovených v tomto článku.

Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom takéto zrušenie a svoje rozhodnutie dôkladne odôvodnia.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých uvedie:

a)

rozsah nákupných a predajných cien alebo kotácií určeného tvorcu trhu a úroveň záujmu o obchodovanie pri týchto cenách, ktoré sa majú zverejniť pre každú triedu dotknutého finančného nástroja v súlade s článkom 3 ods. 1, pričom sa zohľadní potrebné nastavenie pre rôzne druhy systémov obchodovania, ako je uvedené v článku 3 ods. 2;

b)

najvýznamnejší trh z hľadiska likvidity pre finančný nástroj v súlade s odsekom 1 písm. a);

c)

konkrétne charakteristické znaky dohodnutej transakcie v súvislosti s rôznymi spôsobmi, akými môže člen alebo účastník obchodného miesta takúto transakciu vykonať;

d)

dohodnuté transakcie, ktoré sa nepodieľajú na určovaní cien, pri ktorých sa využívajú výnimky stanovené v odseku 1 písm. b) bode iii);

e)

objem pokynov veľkého rozsahu a druh a minimálny objem pokynov uchovávaných v systéme správy pokynov obchodného miesta až do ich zverejnenia, v prípade ktorých sa môže upustiť od zverejnenia predobchodných informácií podľa odseku 1 pre každú triedu dotknutého finančného nástroja.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Výnimky udelené príslušnými orgánmi v súlade s článkom 29 ods. 2 a článkom 44 ods. 2 smernice 2004/39/ES a článkami 18, 19 a 20 nariadenia (ES) č. 1287/2006 pred 3. januárom 2017 preskúma orgán ESMA do 3. januára 2019. Orgán ESMA vydá dotknutému príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom posúdi, či každá z týchto výnimiek je aj naďalej zlučiteľná s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, vo všetkých delegovaných aktoch a regulačných technických predpisoch prijatých na základe tohto nariadenia.

Článok 5

Mechanizmus objemového prahu

1.   S cieľom zabezpečiť, aby využívanie výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) a v článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) nemalo nevhodný negatívny vplyv na tvorbu cien, sa obchodovanie podľa týchto výnimiek obmedzuje takto:

a)

percentuálny podiel obchodov s jedným finančným nástrojom vykonaných na jednom obchodnom mieste podľa týchto výnimiek sa obmedzuje na 4 % celkového objemu obchodov s týmto finančným nástrojom na všetkých obchodných miestach v Únii počas predchádzajúcich 12 mesiacov;

b)

celkový objem obchodov v Únii s jedným finančným nástrojom vykonaných podľa týchto výnimiek sa obmedzuje na 8 % celkového objemu obchodov s týmto finančným nástrojom na všetkých obchodných miestach v Únii počas predchádzajúcich 12 mesiacov.

Tento mechanizmus objemového prahu sa neuplatňuje na dohodnuté transakcie s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi alebo inými podobnými finančnými nástrojmi, pre ktoré neexistuje likvidný trh v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 17 písm. b) a s ktorými sa obchoduje v rámci percentuálneho rozpätia primeranej referenčnej ceny v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) bodu ii), ani na dohodnuté transakcie, ktoré podliehajú iným podmienkam, ako je aktuálna trhová cena daného finančného nástroja v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) bodu iii).

2.   Ak percentuálny podiel obchodov s jedným finančným nástrojom vykonaných na jednom obchodnom mieste v zmysle výnimiek presiahne obmedzenie uvedené v odseku 1 písm. a), príslušný orgán, ktorý povolil tieto výnimky na danom mieste do dvoch pracovných dní, pozastaví ich využívanie na tomto mieste v súvislosti s príslušným finančným nástrojom na základe údajov uvedených v odseku 4, ktoré zverejní orgán ESMA, na obdobie šiestich mesiacov.

3.   Ak percentuálny podiel obchodov s jedným finančným nástrojom vykonaných na všetkých obchodných miestach v Únii v zmysle uvedených výnimiek presiahne obmedzenie uvedené v odseku 1 písm. b), všetky príslušné orgány do dvoch pracovných dní pozastavia využívanie týchto výnimiek v Únii na obdobie šiestich mesiacov.

4.   Orgán ESMA do piatich pracovných dní od konca každého kalendárneho mesiaca uverejní celkový objem obchodov v Únii za každý finančný nástroj počas predchádzajúcich 12 mesiacov, percentuálny podiel obchodov s jednotlivými finančnými nástrojmi v Únii v zmysle uvedených výnimiek a percentuálny podiel na každom obchodnom mieste počas predchádzajúcich 12 mesiacov, ako aj metodiku, ktorá sa použila na zistenie týchto podielov.

5.   Ak sa v správe uvedenej v odseku 4 zistí, že niektoré obchodné miesto, v ktorom sa obchodovanie s jednotlivými finančnými nástrojmi uskutočňuje na základe výnimiek, prevýšilo 3,75 % celkového objemu obchodov v Únii s týmito finančnými nástrojmi za predchádzajúcich 12 mesiacov obchodovania, orgán ESMA zverejní ďalšiu správu do piatich pracovných dní po 15. dni kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená správa uvedená v odseku 4. Táto správa zahrnie informáciu uvedenú v odseku 4, pokiaľ ide o finančné nástroje, pri ktorých bol prekročený podiel 3,75 %.

6.   Ak sa v správe uvedenej v odseku 4 zistí, že celkový objem obchodov Únie s niektorým finančným nástrojom uskutočnených na základe výnimiek prevýšil 7,75 % celkového objemu obchodov v Únii s finančným nástrojom za predchádzajúcich 12 mesiacov obchodovania, orgán ESMA zverejní ďalšiu správu do piatich pracovných dní po 15. dni kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená správa uvedená v odseku 4. Táto správa zahrnie informáciu uvedenú v odseku 4, pokiaľ ide o finančné nástroje, pri ktorých bol prekročený podiel 7,75 %.

7.   S cieľom zabezpečiť spoľahlivý základ pre monitorovanie obchodovania podľa uvedených výnimiek a určenie toho, či boli prekročené obmedzenia uvedené v odseku 1, sú prevádzkovatelia obchodných miest povinní mať zavedené systémy a postupy na:

a)

umožnenie identifikácie všetkých obchodov, ktoré sa uskutočnili na ich mieste podľa uvedených výnimiek; a

b)

zabezpečenie toho, aby sa za žiadnych okolností neprekročil povolený percentuálny podiel obchodov umožnených podľa uvedených výnimiek v zmysle odseku 1 písm. a).

8.   Obdobie na zverejňovanie údajov o obchodovaní zo strany orgánu ESMA, pre ktoré sa má monitorovať obchodovanie s finančnými nástrojmi, na ktoré sa vzťahujú uvedené výnimky, sa začína 3. januára 2016. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 5, musia byť príslušné orgány splnomocnené pozastaviť používanie uvedených výnimiek odo dňa uplatňovania tohto nariadenia a neskôr každý mesiac.

9.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých vymedzí spôsob zbierania, výpočtu a zverejňovania údajov o transakciách vrátane označovania transakcií, ako je uvedené v odseku 4, s cieľom zabezpečiť presné určenie celkového objemu obchodov s jednotlivými finančnými nástrojmi a percentuálnych podielov obchodov, pri ktorých sa využívajú uvedené výnimky, a to za celú Úniu i za jednotlivé obchodné miesta.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Požiadavky na poobchodnú transparentnosť týkajúce sa obchodných miest v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú cenu, objem a čas transakcií vykonaných v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi obchodovanými na tomto obchodnom mieste. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú podrobné informácie o všetkých takýchto transakciách v okamihu, ktorý je na základe technických možností čo najbližší k reálnemu času.

2.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto poskytujú za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe investičným spoločnostiam, ktoré sú povinné zverejňovať podrobné informácie o svojich transakciách s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi podľa článku 20, prístup k mechanizmom, ktoré používajú na zverejňovanie informácií podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 7

Povolenie odkladu zverejnenia

1.   Príslušné orgány môžu povoliť organizátorom trhu a investičným spoločnostiam prevádzkujúcim obchodné miesto, aby umožnili odklad zverejnenia podrobných údajov o transakciách na základe ich druhu alebo rozsahu.

Príslušné orgány môžu povoliť odklad zverejnenia najmä v prípade transakcií veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom pre dané akcie, vkladové potvrdenky, ETF, certifikáty alebo iné podobné finančné nástroje alebo danú triedu akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov alebo iných podobných finančných nástrojov.

Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sú povinní získať predchádzajúci súhlas príslušného orgánu s navrhovaným opatrením na odklad zverejnenia týkajúceho sa obchodovania a jasne oznámia tieto opatrenia účastníkom trhu a verejnosti. Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie týchto opatrení na odklad zverejnenia informácií o obchodovaní a predkladá Komisii výročné správy o ich uplatňovaní v praxi.

Ak príslušný orgán povolí odklad zverejnenia a príslušný orgán iného členského štátu s odkladom nesúhlasí alebo nesúhlasí s konkrétnym uplatňovaním udeleného povolenia, tento príslušný orgán môže vec vrátiť späť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých s cieľom umožniť zverejňovanie informácií požadovaných podľa článku 64 smernice 2014/65/EÚ uvedie:

a)

podrobné údaje o transakciách, ktoré investičné spoločnosti vrátane systematických internalizátorov a organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sprístupnia verejnosti pre každú triedu dotknutého finančného nástroja v súlade s článkom 6 ods. 1, vrátane identifikátorov pre rôzne druhy transakcií zverejnených podľa článku 6 ods. 1 a článku 20, pričom rozlišujú medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním finančných nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi;

b)

lehotu, ktorá by bola v súlade s povinnosťou zverejňovania čo najbližšie k reálnemu času, a to aj v prípade, ak k obchodovaniu dochádza mimo zvyčajných obchodných hodín;

c)

podmienky, za ktorých možno investičným spoločnostiam vrátane systematických internalizátorov a organizátorom trhu a investičným spoločnostiam prevádzkujúcim obchodné miesto povoliť, aby umožnili odklad zverejnenia podrobných údajov o transakciách pre každú triedu dotknutých finančných nástrojov v súlade s odsekom 1 tohto článku a s článkom 20 ods. 1;

d)

kritériá, ktoré sa majú uplatňovať pri rozhodovaní, pre ktoré transakcie sa na základe ich rozsahu alebo druhu vrátane profilu likvidity akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov alebo iných príslušných podobných finančných nástrojov povoľuje odklad zverejnenia pre každú triedu dotknutého finančného nástroja.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 2

Transparentnosť pre nekapitálové nástroje

Článok 8

Požiadavky na predobchodnú transparentnosť týkajúce sa obchodných miest v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejnia aktuálne nákupné a predajné ceny a úroveň záujmu o obchodovanie pri týchto cenách, ktoré oznamujú prostredníctvom svojich systémov pre dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty obchodované na obchodnom mieste. Táto požiadavka sa uplatňuje aj na vykonateľné prejavy záujmu. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú tieto informácie priebežne počas zvyčajných obchodných hodín. Táto povinnosť zverejňovania sa netýka transakcií s derivátmi nefinančných protistrán, ktoré sú objektívne merateľné ako transakcie znižujúce riziká, ktoré priamo súvisia s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním nefinančnej protistrany alebo tejto skupiny.

2.   Požiadavky na transparentnosť uvedené v odseku 1 musia byť nastavené pre rozličné druhy systémov obchodovania vrátane obchodných systémov na báze knihy objednávok, kotácií, hybridných systémov, periodických aukcií a hlasového obchodovania.

3.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto poskytujú za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe investičným spoločnostiam, ktoré sú povinné zverejňovať svoje kotácie dlhopisov, štruktúrovaných finančných produktov, emisných kvót a derivátov podľa článku 18, prístup k mechanizmom, ktoré používajú na zverejňovanie informácií podľa odseku 1.

4.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú v prípade udelenia výnimky podľa článku 9 ods. 1 písm. b) aspoň indikatívne nákupné a predajné ceny pred obchodovaním, ktoré sa približujú cenám zverejneným v momente vyjadrenia záujmu o obchodovanie prostredníctvom ich systémov, pokiaľ ide o dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty obchodované na obchodnom mieste. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú tieto informácie prostredníctvom vhodných elektronických prostriedkov, a to nepretržite počas zvyčajných obchodných hodín. Týmito opatreniami sa zabezpečí poskytovanie informácií za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe.

Článok 9

Výnimky pre nekapitálové nástroje

1.   Príslušné orgány majú možnosť oslobodiť organizátorov trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto od povinnosti zverejňovať informácie uvedené v článku 8 ods. 1 v prípade:

a)

pokynov, ktoré sú veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom, a pokynov uchovávaných v systéme správy pokynov obchodného miesta až do ich zverejnenia;

b)

vykonateľného prejavu záujmu v systémoch žiadostí o kotácie a hlasového obchodovania, pokiaľ presahujú objem špecifický pre daný finančný nástroj, ktorý by vystavil poskytovateľov likvidity neúmernému riziku, pričom sa prihliada na to, či sú príslušní účastníci trhu retailovými alebo veľkými investormi;

c)

derivátov, na ktoré sa nevzťahuje obchodovacia povinnosť uvedená v článku 28, a ďalších finančných nástrojov, pre ktoré neexistuje likvidný trh.

2.   Pred udelením výnimky v súlade s odsekom 1 príslušné orgány oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom zamýšľané použitie každej jednotlivej výnimky a poskytnú vysvetlenie týkajúce sa ich fungovania. Oznámenie o úmysle udeliť výnimku sa zasiela najneskôr štyri mesiace pred tým, ako by mala výnimka nadobudnúť účinnosť. Do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia orgán ESMA vydá dotknutému príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom posúdi zlučiteľnosť výnimky s požiadavkami stanovenými v odseku 1 a vymedzenými v regulačných technických predpisoch prijatých podľa odseku 5. Keď daný príslušný orgán udelí výnimku a príslušný orgán iného členského štátu s tým nesúhlasí, daný príslušný orgán môže vec opäť postúpiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie výnimiek a predkladá Komisii výročné správy o ich uplatňovaní v praxi.

3.   Príslušné orgány môžu buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iných príslušných orgánov zrušiť výnimku udelenú podľa odseku 1, ak zistia, že sa táto výnimka uplatňuje spôsobom, ktorý sa odchyľuje od jej pôvodného účelu, alebo ak sa domnievajú, že táto výnimka sa uplatňuje so zámerom obísť požiadavky stanovené v tomto článku.

Príslušné orgány bezodkladne oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom takéto zrušenie ešte pred tým, než nadobudne účinnosť, spolu s jeho úplným odôvodnením.

4.   Príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad jedným alebo viacerými obchodnými miestami, na ktorých sa obchoduje s určitou triedou dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu, môže v prípade, ak likvidita tejto triedy finančného nástroja klesne pod stanovenú prahovú hodnotu, dočasne pozastaviť uplatňovanie povinností uvedených v článku 8. Stanovené prahové hodnoty sa vymedzia na základe objektívnych kritérií špecifických pre trh s dotknutým finančným nástrojom. Oznámenie o takomto dočasnom pozastavení sa zverejní na webovom sídle dotknutého príslušného orgánu.

Dočasné pozastavenie je platné na prvotné obdobie, ktoré nepresahuje tri mesiace od dátumu jeho zverejnenia na webovom sídle dotknutého príslušného orgánu. Toto pozastavenie možno obnoviť na ďalšie obdobia, z ktorých žiadne nepresiahne tri mesiace, pokiaľ naďalej existujú dôvody na dočasné pozastavenie. V prípade, že sa dočasné pozastavenie po tomto trojmesačnom období neobnoví, automaticky sa skončí.

Pred pozastavením alebo obnovením dočasného pozastavenia uplatňovania povinností uvedených v článku 8 podľa tohto odseku dotknutý príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoj úmysel a poskytne vysvetlenie. Orgán ESMA predloží čo najskôr príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom uvedie, či je pozastavenie alebo obnovenie dočasného pozastavenia podľa jeho názoru oprávnené v súlade s prvým a druhým pododsekom.

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých spresní:

a)

parametre a metódy pre výpočet prahovej hodnoty likvidity uvedenej v odseku 4 vo vzťahu k finančnému nástroju. Parametre a metódy na výpočet prahovej hodnoty sa pre členské štáty určia takým spôsobom, aby dosiahnutie prahovej hodnoty predstavovalo na všetkých miestach v Únii významný pokles likvidity pre dotknutý finančný nástroj, a to na základe kritérií použitých podľa článku 2 ods. 1 bodu 17;

b)

rozsah nákupných a predajných cien alebo kotácií a úroveň záujmu o obchodovanie pri týchto cenách alebo indikatívne nákupné a predajné ceny pred obchodovaním, ktoré sa približujú cene pri vyjadrení záujmu o obchodovanie, ktoré sa majú zverejniť pre každú triedu dotknutého finančného nástroja v súlade s článkom 8 ods. 1 a 4, pričom sa zohľadní potrebné nastavenie pre rôzne druhy systémov obchodovania uvedené v článku 8 ods. 2;

c)

objem pokynov veľkého rozsahu a druh a minimálny objem pokynov uchovávaných v systéme správy pokynov až do ich zverejnenia, v prípade ktorých možno upustiť od zverejňovania predobchodných informácií podľa odseku 1 pre každú triedu dotknutého finančného nástroja;

d)

objem špecifický pre finančný nástroj uvedený v odseku 1 písm. b) a vymedzenie systémov žiadostí o kotácie a hlasového obchodovania, v prípade ktorých možno upustiť od zverejňovania predobchodných informácií podľa odseku 1.

Pri určovaní objemu špecifického pre finančný nástroj, ktorý by vystavil poskytovateľov likvidity neúmernému riziku, pričom prihliada na to, či sú príslušní účastníci trhu retailovými alebo veľkými investormi, v súlade s odsekom 1 písm. b), orgán ESMA zohľadní tieto okolnosti:

i)

či by pri takýchto objemoch mali poskytovatelia likvidity možnosť hedžovať svoje riziká;

ii)

v prípade, ak je trh s finančným nástrojom alebo triedou finančných nástrojov sčasti tvorený retailovými investormi, priemernú hodnotu transakcií uskutočnených týmito investormi;

e)

finančné nástroje alebo triedy finančných nástrojov, pre ktoré neexistuje likvidný trh, kde môže dôjsť k oslobodeniu od povinnosti zverejňovať predobchodné informácie podľa odseku 1.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 10

Požiadavky na poobchodnú transparentnosť týkajúce sa obchodných miest v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú cenu, objem a čas transakcií vykonaných v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi obchodovanými na obchodnom mieste. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú podrobné informácie o všetkých takýchto transakciách v okamihu, ktorý je na základe technických možností čo najbližší k reálnemu času.

2.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto poskytujú za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe investičným spoločnostiam, ktoré sú povinné zverejňovať podrobné informácie o svojich transakciách s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi podľa článku 21, prístup k mechanizmom, ktoré používajú na zverejňovanie informácií podľa odseku 1.

Článok 11

Povolenie odkladu zverejnenia

1.   Príslušné orgány môžu povoliť organizátorom trhu a investičným spoločnostiam prevádzkujúcim obchodné miesto odklad zverejnenia podrobných údajov o transakciách na základe rozsahu alebo druhu transakcií.

Príslušné orgány môžu povoliť odklad zverejnenia najmä v prípade transakcií:

a)

veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom pre daný dlhopis, štruktúrovaný finančný produkt, emisnú kvótu alebo derivát obchodovaný na obchodnom mieste, alebo pre danú triedu dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu obchodovaného na obchodnom mieste; alebo

b)

súvisiacich s dlhopisom, štruktúrovaným finančným produktom, emisnou kvótou alebo derivátom obchodovaným na obchodnom mieste, alebo s triedou dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu obchodovaného na obchodnom mieste, pre ktorú neexistuje likvidný trh;

c)

presahujúcich objem špecifický pre daný dlhopis, štruktúrovaný finančný produkt, emisnú kvótu alebo derivát obchodovaný na obchodnom mieste, alebo danú triedu dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu obchodovaného na obchodnom mieste, čo by poskytovateľov likvidity vystavilo neúmernému riziku, pričom sa prihliada na to, či sú príslušní účastníci trhu retailovými alebo veľkými investormi.

Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sú povinní získať predchádzajúci súhlas príslušného orgánu s navrhovaným opatrením na odklad zverejnenia týkajúceho sa obchodovania a jasne oznámia tieto opatrenia účastníkom trhu a verejnosti. Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie týchto opatrení na odklad zverejnenia informácií o obchodovaní a predkladá Komisii výročné správy o ich využívaní v praxi.

2.   Príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad jedným alebo viacerými obchodnými miestami, na ktorých sa obchoduje s určitou triedou dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu, môže v prípade, ak likvidita tohto druhu finančného nástroja klesne pod prahovú hodnotu určenú v súlade s metodikou, ako je uvedené v článku 9 ods. 5 písm. a), dočasne pozastaviť uplatňovanie povinností uvedených v článku 10. Táto prahová hodnota sa určí na základe objektívnych kritérií, ktoré sú špecifické pre trh týkajúci sa dotknutého finančného nástroja. Takéto dočasné pozastavenie sa uverejní na webovom sídle dotknutého príslušného orgánu.

Dočasné pozastavenie je platné na prvotné obdobie, ktoré nepresahuje tri mesiace od dátumu jeho zverejnenia na webovom sídle dotknutého príslušného orgánu. Toto pozastavenie možno obnoviť na ďalšie obdobia, z ktorých žiadne nepresiahne tri mesiace, pokiaľ naďalej existujú dôvody na dočasné pozastavenie. V prípade, že sa dočasné pozastavenie po tomto trojmesačnom období neobnoví, automaticky sa skončí.

Pred pozastavením alebo obnovením dočasného pozastavenia povinností uvedených v článku 10 dotknutý príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoj úmysel a poskytne vysvetlenie. Orgán ESMA vydá čo najskôr pre príslušný orgán stanovisko, v ktorom uvedie, či je podľa jeho názoru pozastavenie alebo obnovenie dočasného pozastavenia odôvodnené v súlade s prvým a druhým pododsekom.

3.   Príslušné orgány môžu v spojení s povolením odkladu zverejnenia:

a)

požadovať zverejnenie obmedzeného počtu údajov o transakcii alebo údajov o viacerých transakciách v súhrnnej podobe alebo ich kombináciu počas obdobia odkladu;

b)

umožniť nezverejnenie objemu jednotlivých transakcií počas predĺženého obdobia odkladu;

c)

pokiaľ ide o nekapitálové nástroje, ktoré nie sú štátnymi dlhovými nástrojmi, umožniť zverejnenie viacerých transakcií v súhrnnej podobe počas predĺženého obdobia odkladu;

d)

pokiaľ ide o štátne dlhové nástroje, umožniť zverejnenie niekoľkých transakcií v súhrnnej podobe na neurčitý čas.

V prípade štátnych dlhových nástrojov možno písmená b) a d) uplatniť buď samostatne, alebo následne, pričom po uplynutí predĺženého obdobia nezverejnenia objemu by sa mohli objemy zverejniť v súhrnnej podobe.

Pri všetkých ostatných finančných nástrojoch sa zostávajúce údaje o transakcii a všetky údaje o jednotlivých transakciách zverejnia po skončení obdobia odkladu.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem tak, aby sa umožnilo zverejňovanie informácií požadovaných podľa článku 64 smernice 2014/65/EÚ s cieľom uviesť:

a)

podrobné údaje o transakciách, ktoré investičné spoločnosti vrátane systematických internalizátorov a organizátori trhu a investičné spoločností prevádzkujúce obchodné miesto sprístupňujú verejnosti pre každú triedu dotknutého finančného nástroja v súlade s článkom 10 ods. 1, vrátane identifikátorov pre rôzne druhy transakcií zverejnených podľa článku 10 ods. 1 a článku 21 ods. 1, pričom rozlišujú medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním finančných nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi;

b)

lehotu, ktorá by bola v súlade s povinnosťou zverejňovania čo najbližšie k reálnemu času, a to aj v prípade, ak k obchodovaniu dochádza mimo zvyčajných obchodných hodín;

c)

podmienky, za ktorých možno investičným spoločnostiam vrátane systematických internalizátorov a organizátorom trhu a investičným spoločnostiam prevádzkujúcim obchodné miesto povoliť odklad zverejnenia podrobných údajov o transakciách pre každú triedu dotknutých finančných nástrojov v súlade s odsekom 1 tohto článku a s článkom 21 ods. 4;

d)

kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri určení veľkosti alebo druhu transakcie, v prípade ktorej sa podľa odseku 3 povolí odklad zverejnenia a zverejnenie obmedzeného počtu údajov o transakcii alebo údajov o viacerých transakciách v súhrnnej podobe alebo vynechanie zverejnenia objemu transakcie, a to s osobitným odkazom na umožnenie predĺženého trvania obdobia odkladu pri niektorých finančných nástrojoch v závislosti od ich likvidity.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 3

Povinnosť ponúkať údaje o obchodoch oddelene a za primeraných obchodných podmienok

Článok 12

Povinnosť sprístupňovať predobchodné údaje oddelene od poobchodných údajov

1.   Organizátori trhov a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sprístupňujú verejnosti informácie uverejňované v súlade s článkami 3, 4 a 6 až 11 tak, že ponúkajú údaje o predobchodnej transparentnosti oddelene od údajov o poobchodnej transparentnosti.

2.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov spresňujúcich ponuku údajov o predobchodnej a poobchodnej transparentnosti vrátane úrovne členenia údajov, ktoré sa majú sprístupňovať verejnosti, ako je uvedené v odseku 1.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 13

Povinnosť sprístupňovať predobchodné údaje a poobchodné údaje za primeraných obchodných podmienok

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sprístupňujú verejnosti informácie uverejňované v súlade s článkami 3, 4 a 6 až 11 za primeraných obchodných podmienok a zabezpečia nediskriminačný prístup k informáciám. Tieto informácie sa musia sprístupniť bezplatne 15 minút po zverejnení.

2.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 50, ktorými sa objasňuje, čo tvorí primerané obchodné podmienky na zverejňovanie informácií podľa odseku 1.

HLAVA III

TRANSPARENTNOSŤ PRE SYSTEMATICKÝCH INTERNALIZÁTOROV A INVESTIČNÉ SPOLOČNOSTI OBCHODUJÚCE OTC

Článok 14

Povinnosť systematických internalizátorov zverejňovať záväzné kotácie v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi

1.   Investičné spoločnosti zverejňujú záväzné kotácie týkajúce sa akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných nástrojov obchodovaných na obchodnom mieste, pre ktoré predstavujú systematických internalizátorov a pre ktoré existuje likvidný trh.

Ak pre finančné nástroje uvedené v prvom pododseku neexistuje likvidný trh, systematickí internalizátori oznámia kotácie svojim klientom na požiadanie.

2.   Tento článok a články 15, 16 a 17 sa uplatňujú na systematických internalizátorov v prípade, že vykonávajú obchody v objeme do štandardného trhového objemu. Systematickí internalizátori nepodliehajú tomuto článku a článkom 15, 16 a 17, pokiaľ vykonávajú obchody v objeme prevyšujúcom štandardný trhový objem.

3.   Systematickí internalizátori môžu rozhodnúť o objeme alebo objemoch transakcií, ktorých ceny budú kótovať. Minimálny kótovaný objem sa rovná aspoň 10 % štandardného trhového objemu akcie, vkladovej potvrdenky, ETF, certifikátu alebo iného podobného finančného nástroja obchodovaného na obchodnom mieste. V prípade konkrétnej akcie, vkladovej potvrdenky, ETF, certifikátu alebo iného podobného finančného nástroja obchodovaného na obchodnom mieste musí každá kotácia zahŕňať záväznú nákupnú a predajnú cenu alebo ceny pre objem alebo objemy neprevyšujúce štandardný trhový objem pre danú triedu akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov alebo iných podobných finančných nástrojov, do ktorej finančný nástroj patrí. Cena alebo ceny musia zohľadňovať prevládajúce trhové podmienky pre danú akciu, vkladovú potvrdenku, ETF, certifikát alebo iný podobný finančný nástroj.

4.   Akcie, vkladové potvrdenky, ETF, certifikáty a iné podobné finančné nástroje sa zoskupia do tried na základe hodnoty aritmetického priemeru pokynov vykonaných na trhu s daným finančným nástrojom. Štandardný trhový objem pre každú triedu akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov je objem predstavujúci hodnotu aritmetického priemeru pokynov vykonaných na trhu pre finančné nástroje zahrnuté do každej triedy.

5.   Trh pre každú akciu, vkladovú potvrdenku, ETF, certifikát alebo iný podobný finančný nástroj pozostáva zo všetkých pokynov vykonaných v Únii v súvislosti s daným finančným nástrojom okrem tých, ktorých objem je veľký v porovnaní s bežným trhovým objemom.

6.   Príslušný orgán najvýznamnejšieho trhu v zmysle likvidity podľa vymedzenia v článku 26 stanoví pre každú akciu, vkladovú potvrdenku, ETF, certifikát alebo iný podobný finančný nástroj najmenej raz za rok na základe hodnoty aritmetického priemeru pokynov vykonaných na trhu v súvislosti s daným finančným nástrojom triedu, do ktorej patrí. Táto informácia sa sprístupní všetkým účastníkom trhu a postúpi sa orgánu ESMA, ktorý ju uverejní na svojom webovom sídle.

7.   Na zabezpečenie efektívneho oceňovania akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov a maximalizáciu možnosti investičných spoločností dosiahnuť čo najlepšie podmienky pre svojich klientov vypracuje orgán ESMA návrh regulačných technických predpisov na spresnenie mechanizmov zverejňovania záväzných kotácií podľa odseku 1, určenia, či ceny odrážajú prevládajúce trhové podmienky, ako sa uvádza v odseku 3, a štandardného trhového objemu podľa odsekov 2 a 4.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 15

Vykonávanie pokynov klientov

1.   Systematickí internalizátori pravidelne a priebežne zverejňujú svoje kotácie počas zvyčajných obchodných hodín. Svoje kotácie môžu kedykoľvek aktualizovať. V prípade mimoriadnych trhových podmienok môžu stiahnuť svoje kotácie.

Členské štáty požadujú, aby spoločnosti, ktoré spĺňajú vymedzenie systematického internalizátora, informovali svoj príslušný orgán. Informácie sa oznámia orgánu ESMA. Orgán ESMA vypracuje zoznam všetkých systematických internalizátorov v Únii.

Kotácie sa zverejnia spôsobom, ktorý je ľahko dostupný ostatným účastníkom trhu za primeraných obchodných podmienok.

2.   Systematickí internalizátori vykonávajú za dodržania článku 27 smernice 2014/65/EÚ pokyny, ktoré dostanú od svojich klientov v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi alebo inými podobnými finančnými nástrojmi, pre ktoré sú systematickými internalizátormi, za ceny kótované v čase prijatia pokynu.

Tieto pokyny však môžu v odôvodnených prípadoch vykonať za lepšiu cenu pod podmienkou, že cena spadá do zverejneného rozpätia, ktoré je blízke trhovým podmienkam.

3.   Systematickí internalizátori môžu vykonať pokyny, ktoré dostanú od svojich profesionálnych klientov, za iné ceny, ako sú nimi kótované ceny, bez toho, aby museli splniť požiadavky stanovené v odseku 2, v prípade transakcií, keď je vykonanie obchodov s niekoľkými cennými papiermi súčasťou jednej transakcie, alebo v prípade pokynov, ktoré podliehajú iným podmienkam, ako je bežná trhová cena.

4.   Ak systematickí internalizátori, ktorí kótujú iba jednu kotáciu alebo ktorých najvyššia kotácia je nižšia ako štandardný trhový objem, prijmú pokyn od klienta na objem väčší, ako je kótovaný objem, ale nižší ako štandardný trhový objem, môžu sa rozhodnúť, že vykonajú tú časť pokynu, ktorá presahuje ich kótovaný objem, pod podmienkou, že sa vykoná za kótovanú cenu, s výnimkou prípadov, keď podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 povoľujú inak. Ak systematický internalizátor kótuje v rozličných objemoch a prijme a rozhodne sa vykonať pokyn, ktorý spadá medzi tieto objemy, vykoná ho za jednu z kótovaných cien v súlade s článkom 28 smernice 2014/65/EÚ, s výnimkou prípadov, keď podmienky v odsekoch 2 a 3 tohto článku povoľujú inak.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50 prijímať delegované akty, ktorými sa vysvetlí, čo tvorí primerané obchodné podmienky na zverejňovanie kotácií podľa odseku 1.

Článok 16

Povinnosti príslušných orgánov

Príslušné orgány kontrolujú:

a)

či investičné spoločnosti pravidelne aktualizujú nákupné a predajné ceny uverejnené v súlade s článkom 14 a zachovávajú ceny, ktoré zohľadňujú prevládajúce trhové podmienky;

b)

či investičné spoločnosti spĺňajú podmienky na ponuku lepšej ceny stanovené v článku 15 ods. 2

Článok 17

Prístup ku kotáciám

1.   Systematickí internalizátori sa môžu na základe svojej obchodnej stratégie a objektívnym nediskriminačným spôsobom rozhodnúť, ktorým klientom poskytnú prístup k svojim kotáciám. Na tento účel stanovia jasné kritériá upravujúce prístup k svojim kotáciám. Systematickí internalizátori môžu odmietnuť uzavrieť alebo ďalej pokračovať v obchodnom vzťahu s klientmi na základe obchodných dôvodov, ako je bonita klienta, riziko protistrany a konečné vyrovnanie transakcie.

2.   Na obmedzenie rizika expozície hromadenia transakcií rovnakého klienta môžu systematickí internalizátori nediskriminačným spôsobom obmedziť počet transakcií od rovnakého klienta, ktoré uzavrú za zverejnených podmienok. Umožní sa im, aby nediskriminačným spôsobom a v súlade s článkom 28 smernice 2014/65/EÚ obmedzili celkový počet transakcií rôznych klientov v rovnakom čase za predpokladu, že to je umožnené len vtedy, keď počet a objem pokynov požadovaných klientmi značne presiahne normu.

3.   Na zabezpečenie efektívneho oceňovania akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov a maximalizáciu možnosti investičných spoločností dosiahnuť čo najlepšie podmienky pre svojich klientov Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 50 spresňujúce:

a)

kritériá s cieľom určiť, kedy sa kotácia pravidelne a priebežne zverejňuje a je ľahko dostupná, ako sa uvádza v článku 15 ods. 1, ako aj prostriedky, pomocou ktorých môžu investičné spoločnosti splniť svoju povinnosť zverejniť svoje kotácie a ktoré zahŕňajú tieto možnosti:

i)

prostredníctvom systémov ktoréhokoľvek regulovaného trhu, ktorý prijal predmetný finančný nástroj na obchodovanie;

ii)

prostredníctvom APA;

iii)

prostredníctvom vlastných mechanizmov;

b)

kritériá s cieľom určiť transakcie, pri ktorých je vykonanie obchodov s niekoľkými cennými papiermi súčasťou jednej transakcie, alebo pokyny, ktoré podliehajú iným podmienkam, ako je bežná trhová cena, ako sa uvádza v článku 15 ods. 3;

c)

kritériá s cieľom určiť, čo možno považovať za výnimočné trhové podmienky, ktoré umožňujú stiahnutie kotácií, ako aj podmienky na aktualizáciu kotácií, ako sa uvádza v článku 15 ods. 1;

d)

kritériá s cieľom určiť, kedy počet a/alebo objem pokynov požadovaných klientmi značne presiahne normu, ako je uvedené v odseku 2.

e)

kritériá s cieľom určiť, kedy ceny spadajú do zverejneného rozpätia, ktoré je blízke trhovým podmienkam, ako je uvedené v článku 15 ods. 2

Článok 18

Povinnosť systematických internalizátorov zverejňovať záväzné kotácie v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi

1.   Investičné spoločnosti zverejňujú záväzné kotácie v súvislosti s dlhopismi štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi obchodovanými na obchodnom mieste, pre ktoré sú systematickými internalizátormi a pre ktoré existuje likvidný trh, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

kotáciu si vyžiada klient systematického internalizátora;

b)

súhlasia s poskytnutím kotácie.

2.   V prípade dlhopisov, štruktúrovaných finančných produktov, emisných kvót a derivátov obchodovaných na obchodnom mieste, pre ktoré neexistuje likvidný trh, systematickí internalizátori sprístupnia kotácie svojim klientom na požiadanie, ak súhlasia s poskytnutím kotácie. Túto povinnosť možno zrušiť, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 9 ods. 1

3.   Systematickí internalizátori môžu kedykoľvek aktualizovať svoje kotácie. V prípade výnimočných trhových podmienok môžu stiahnuť svoje kotácie.

4.   Členské štáty požadujú, aby spoločnosti, ktoré spĺňajú vymedzenie systematického internalizátora, informovali svoj príslušný orgán. Informácie sa oznámia orgánu ESMA. Orgán ESMA vypracuje zoznam všetkých systematických internalizátorov v Únii.

5.   Systematickí internalizátori sprístupnia záväzné kotácie uverejnené v súlade s odsekom 1 svojim ostatným klientom. Na základe vlastnej obchodnej stratégie však môžu určiť objektívnym a nediskriminačným spôsobom klientov, ktorým sprístupnia svoje kotácie. Na tento účel majú systematickí internalizátori zavedené jasné kritériá upravujúce prístup k svojim kotáciám. Systematickí internalizátori môžu odmietnuť uzavrieť obchodný vzťah s klientmi alebo ďalej v ňom pokračovať na základe obchodných dôvodov, ako je bonita klienta, riziko protistrany a konečné vyrovnanie transakcie.

6.   Systematickí internalizátori sa zaväzujú uskutočniť transakciu za zverejnených podmienok s ktorýmkoľvek iným klientom, ktorému bola poskytnutá kotácia v súlade s odsekom 5, keď je kótovaný objem rovnaký alebo nižší ako objem špecifický pre finančný nástroj určený v súlade s článkom 9 ods. 5 písm. d).

Na systematických internalizátorov sa nevzťahuje povinnosť zverejňovať záväzné kotácie podľa odseku 1 v prípade finančných nástrojov, ktoré klesnú pod prahovú hodnotu likvidity určenú v súlade s článkom 9 ods. 4

7.   Systematickí internalizátori môžu stanoviť nediskriminačné a transparentné obmedzenie počtu transakcií, ktoré sa zaväzujú uskutočniť s klientmi podľa niektorej poskytnutej kotácie.

8.   Kotácie zverejnené podľa odseku 1 a 5 a kotácie v objeme, ktorý je rovnaký alebo nižší ako objem uvedený v odseku 6, sa zverejnia spôsobom, ktorý je ľahko dostupný ostatným účastníkom trhu za primeraných obchodných podmienok.

9.   Kótovaná cena alebo ceny musia byť také, aby sa zabezpečilo, že systematický internalizátor spĺňa v prípade potreby svoje povinnosti podľa článku 27 smernice 2014/65/EÚ, musia odzrkadľovať prevládajúce trhové podmienky, pokiaľ ide o ceny, za ktoré sa uzatvárajú transakcie s rovnakými alebo podobnými finančnými nástrojmi na obchodnom mieste.

V odôvodnených prípadoch však môžu vykonať pokyny za lepšiu cenu pod podmienkou, že cena spadá do zverejneného rozpätia, ktoré je blízke trhovým podmienkam.

10.   Systematickí internalizátori nepodliehajú tomuto článku, pokiaľ vykonávajú obchody v objemoch, ktoré sú vyššie ako objem špecifický pre finančný nástroj určený v súlade s článkom 9 ods. 5 písm. d).

Článok 19

Monitorovanie orgánom ESMA

1.   Príslušné orgány a orgán ESMA monitorujú uplatňovanie článku 18, pokiaľ ide o objemy, v ktorých sa kotácie sprístupňujú klientom investičných spoločností a ostatným účastníkom trhu v súvislosti s ďalšou obchodnou činnosťou spoločnosti, a stupeň, v akom kotácie odrážajú prevládajúce trhové podmienky v súvislosti s transakciami s rovnakými alebo podobnými finančnými nástrojmi na obchodnom mieste. Orgán ESMA do 3. januára 2019 predloží Komisii správu o uplatňovaní článku 18. V prípade významných kotácií a obchodnej činnosti tesne nad prahovou hodnotou uvedenou v článku 18 ods. 6 alebo mimo rámca prevládajúcich trhových podmienok orgán ESMA predloží Komisii správu pred uvedeným dátumom.

2.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 50 spresňujúce objemy uvedené v článku 18 ods. 6, v akých spoločnosť uskutoční transakcie s akýmkoľvek iným klientom, ktorému bola poskytnutá kotácia. Objem špecifický pre finančný nástroj sa určí na základe kritérií stanovených v článku 9 ods. 5 písm. d).

3.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 50 s cieľom objasniť, čo predstavujú primerané obchodné podmienky na zverejňovanie kotácií, ako je uvedené v článku 18 ods. 8

Článok 20

Zverejňovanie údajov investičnými spoločnosťami vrátane systematických internalizátorov po skončení obchodovania v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi

1.   Investičné spoločnosti, ktoré buď na svoj vlastný účet, alebo v mene klientov uzatvárajú transakcie s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi obchodovanými na obchodnom mieste, zverejnia objem a cenu týchto transakcií a čas, kedy boli transakcie uzatvorené. Tieto informácie sa zverejňujú prostredníctvom APA.

2.   Informácie, ktoré sa zverejňujú v súlade s odsekom 1 tohto článku, a lehoty, v ktorých sa zverejňujú, musia spĺňať požiadavky prijaté podľa článku 6 vrátane regulačných technických predpisov prijatých v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. a). Ak opatrenia prijaté podľa článku 7 umožňujú odklad zverejnenia pre určité kategórie transakcií s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi obchodovanými na obchodnom mieste, táto možnosť sa uplatňuje aj na tieto transakcie, keď sa uskutočňujú mimo obchodných miest.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých špecifikuje:

a)

identifikátory pre rôzne druhy transakcií zverejňované podľa tohto článku, pričom rozlišuje medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním finančných nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi;

b)

uplatňovanie povinnosti podľa odseku 1 na transakcie zahŕňajúce používanie uvedených finančných nástrojov na zábezpeku, poskytovanie úverov alebo iné účely, keď je výmena finančných nástrojov určená inými faktormi, než je aktuálna trhová hodnota finančného nástroja;

c)

stranu transakcie, ktorá má transakciu zverejniť v súlade s odsekom 1, ak sú obe strany transakcie investičnými spoločnosťami.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21

Zverejňovanie údajov investičnými spoločnosťami vrátane systematických internalizátorov po skončení obchodovania v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi

1.   Investičné spoločnosti, ktoré buď na vlastný účet, alebo v mene klientov uzatvárajú transakcie s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi obchodovanými na obchodnom mieste, zverejnia objem a cenu týchto transakcií a čas, v ktorom boli uzatvorené. Tieto informácie sa zverejňujú prostredníctvom APA.

2.   Každá transakcia sa zverejňuje len raz prostredníctvom jedného APA.

3.   Informácie, ktoré sa zverejňujú v súlade s odsekom 1, a lehoty, v rámci ktorých sa zverejňujú, musia spĺňať požiadavky prijaté podľa článku 10 vrátane regulačných technických predpisov prijatých v súlade s článkom 11 ods. 4 písm. a) a b).

4.   Príslušné orgány môžu povoliť investičným spoločnostiam umožniť odklad zverejnenia alebo môžu požadovať zverejnenie obmedzeného počtu podrobných údajov o transakcii alebo podrobných údajov o viacerých transakciách v súhrnnej podobe, alebo kombináciu týchto možností počas obdobia odkladu alebo môžu umožniť vynechať zverejnenie objemu jednotlivých transakcií počas predĺženého obdobia odkladu, alebo v prípade nekapitálových finančných nástrojov, ktoré nie sú štátnym dlhovým nástrojom, môžu povoliť zverejnenie viacerých transakcií v súhrnnej podobe počas predĺženého obdobia odkladu, alebo v prípade štátnych dlhových nástrojov môžu povoliť zverejnenie viacerých transakcií v súhrnnej podobe na neobmedzený čas a môžu dočasne pozastaviť uplatňovanie povinností uvedených v odseku 1 za rovnakých podmienok, ako sú stanovené v článku 11.

Ak opatrenia prijaté podľa článku 11 umožňujú odklad zverejnenia a zverejnenie obmedzeného počtu podrobných údajov alebo podrobných údajov v súhrnnej podobe, alebo kombináciu týchto možností, alebo vynechanie zverejnenia objemu pre určité kategórie transakcií s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi obchodovanými na obchodnom mieste, táto možnosť sa uplatňuje aj na tieto transakcie, keď sa uskutočňujú mimo obchodných miest.

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov tak, aby sa umožnilo zverejnenie informácií požadovaných podľa článku 64 smernice 2014/65/EÚ s cieľom špecifikovať:

a)

identifikátory pre rôzne druhy transakcií zverejňované podľa tohto článku, pričom rozlišuje medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním finančných nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi;

b)

uplatňovanie povinnosti podľa odseku 1 týkajúcej sa transakcií zahŕňajúcich používanie uvedených finančných nástrojov na zábezpeku, poskytovanie úverov alebo iné účely, keď je výmena finančných nástrojov určená inými faktormi, než je aktuálna trhová hodnota finančného nástroja;

c)

stranu transakcie, ktorá má transakciu zverejniť v súlade s odsekom 1, ak sú obe strany transakcie investičnými spoločnosťami.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 22

Poskytovanie informácií na účely transparentnosti a iných výpočtov

1.   Na vykonanie výpočtov s cieľom určiť požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť a režimy obchodovacej povinnosti stanovené v článkoch 3 až 11, článkoch 14 až 21 a v článku 32, ktoré sa vzťahujú na finančné nástroje, a s cieľom určiť, či je investičná spoločnosť systematickým internalizátorom, môžu príslušné orgány požadovať informácie od:

a)

obchodných miest;

b)

APA; a

c)

CTP.

2.   Obchodné miesta, APA a CTP uchovávajú potrebné údaje dostatočne dlhý čas.

3.   Príslušné orgány predkladajú orgánu ESMA informácie, ktoré orgán ESMA požaduje na vypracovanie správ uvedených v článku 5 ods. 4, 5 a 6.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah a frekvenciu žiadostí o poskytnutie údajov a formáty a lehoty, v ktorých obchodné miesta, APA a CTP musia na tieto žiadosti odpovedať v súlade s odsekom 1, druh údajov, ktoré je potrebné ukladať, a minimálne obdobie, počas ktorého sú obchodné miesta, APA a CTP povinné uchovávať údaje, aby mohli na uvedené žiadosti odpovedať v súlade s odsekom 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 23

Obchodovacia povinnosť pre investičné spoločnosti

1.   Investičná spoločnosť zabezpečí, aby sa obchody, ktoré vykonáva s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obchodovanými na obchodnom mieste, realizovali na regulovanom trhu, MTF prípadne prostredníctvom systematického internalizátora, alebo na obchodnom mieste v tretej krajine, ktoré sa podľa článku 25 ods. 4 písm. a) smernice 2014/65/EÚ pokladá za rovnocenné, pokiaľ nemajú okrem iného tieto znaky:

a)

sú nesystematické, ad-hoc, nepravidelné a občasné; alebo

b)

vykonávajú sa medzi oprávnenými a/alebo profesionálnymi protistranami a nepodieľajú sa na procese určovania cien.

2.   Investičná spoločnosť, ktorá prevádzkuje interný systém párovania, ktorý vykonáva pokyny klientov v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi na multilaterálnom základe, musí zaistiť, aby mala povolenie pôsobiť ako MTF podľa smernice 2014/65/EÚ a aby spĺňala všetky príslušné ustanovenia týkajúce sa takýchto povolení.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví konkrétne charakteristické prvky tých transakcií s akciami, ktoré sa nepodieľajú na procese určovania cien v zmysle odseku 1, pričom zohľadní tieto prípady:

a)

neadresné obchody s likviditou; alebo

b)

ak je výmena týchto finančných nástrojov určená inými faktormi, než je aktuálna trhová hodnota finančného nástroja.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA IV

OZNAMOVANIE TRANSAKCIÍ

Článok 24

Povinnosť zachovať integritu trhov

Bez toho, aby bolo dotknuté rozdelenie zodpovedností za presadzovanie nariadenia (EÚ) č. 596/2014, príslušné orgány koordinované orgánom ESMA v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 monitorujú činnosti investičných spoločností s cieľom zabezpečiť, aby konali čestne, spravodlivo, profesionálne a spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu.

Článok 25

Povinnosť uchovávať záznamy

1.   Investičné spoločnosti uchovávajú príslušné údaje týkajúce sa všetkých pokynov a všetkých transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré uskutočnili buď na vlastný účet, alebo v mene klienta, aby boli k dispozícii príslušnému orgánu päť rokov. V prípade transakcií uskutočnených v mene klientov musia záznamy obsahovať všetky informácie a údaje o totožnosti klienta a informácie požadované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (27). Orgán ESMA môže požiadať o prístup k týmto informáciám v súlade s postupom stanoveným v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a za podmienok, ktoré sú v ňom stanovené.

2.   Organizátor obchodného miesta uchováva príslušné údaje týkajúce sa všetkých pokynov súvisiacich s finančnými nástrojmi, ktoré propagujú prostredníctvom svojich systémov, aby boli k dispozícii príslušnému orgánu aspoň päť rokov. Záznamy obsahujú relevantné údaje, ktoré predstavujú charakteristické prvky daného pokynu, vrátane údajov, na základe ktorých je pokyn prepojený s realizovanými transakciami, ktoré z neho vychádzajú a o ktorých sa údaje oznamujú v súlade s článkom 26 ods. 1 a 3. Orgán ESMA plní v súvislosti s prístupom príslušných orgánov k informáciám podľa tohto odseku podpornú a koordinačnú úlohu.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť ďalšie relevantné údaje o pokyne, ktoré sa majú uchovávať podľa odseku 2 tohto článku a ktoré sa neuvádzajú v článku 26.

Návrh týchto regulačných technických predpisov zahŕňa identifikačný kód člena alebo účastníka, ktorý pokyn zadal, identifikačný kód pokynu, dátum a čas jeho zadania, jeho charakteristika vrátane druhu pokynu, prípadnej limitnej ceny, obdobia platnosti, akýchkoľvek špecifických inštrukcií, ktoré s pokynom súvisia, podrobnosti o všetkých úpravách, zrušeniach, čiastočnom alebo úplnom vykonaní pokynu, a informácií o vystupovaní na svoj vlastný účet, na účet a v mene klienta.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 26

Povinnosť oznamovať transakcie

1.   Investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú transakcie s finančnými nástrojmi, oznamujú úplné a presné podrobné údaje o takýchto transakciách príslušnému orgánu čo najskôr, najneskôr však na záver nasledujúceho pracovného dňa.

Príslušné orgány zavedú v súlade s článkom 85 smernice 2014/65/EÚ potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že tieto informácie dostane aj príslušný orgán najvýznamnejšieho trhu, pokiaľ ide o likviditu týchto finančných nástrojov.

Príslušné orgány sprístupnia orgánu ESMA na požiadanie informácie oznámené v súlade s týmto článkom.

2.   Povinnosť uvedená v odseku 1 sa uplatňuje na:

a)

finančné nástroje prijaté na obchodovanie alebo obchodované na obchodnom mieste alebo nástroje, v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie;

b)

finančné nástroje, ktorých podkladovým aktívom je finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste; a

c)

finančné nástroje, ktorých podkladovým aktívom je index alebo kôš tvorený finančnými nástrojmi, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste.

Táto povinnosť sa vzťahuje na transakcie s finančnými nástrojmi uvedenými v písmenách a) až c), a to bez ohľadu na to, či sa takéto transakcie vykonali na obchodnom mieste.

3.   Správy musia obsahovať najmä podrobné údaje o názvoch a množstve kúpených alebo predaných finančných nástrojov, množstve, dátumoch a čase vykonania transakcií, cenách transakcií, údaje slúžiace na identifikáciu klientov, v mene ktorých investičná spoločnosť dané transakcie vykonala, na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov investičnej spoločnosti zodpovednej za investičné rozhodnutie a vykonanie transakcie, na identifikáciu uplatniteľnej výnimky, podľa ktorej sa obchod uskutočnil, na identifikáciu dotknutých investičných spoločností a na identifikáciu predaja nakrátko, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o akcie a štátne dlhové nástroje v zmysle článkov 12, 13 a 17 uvedeného nariadenia. V prípade transakcií, ktoré sa neuskutočňujú na obchodnom mieste, musia správy obsahovať údaje slúžiace na identifikáciu druhov transakcií v súlade s opatreniami, ktoré sa majú prijať podľa článku 20 ods. 3 písm. a) a článku 21 ods. 5 písm. a). V prípade komoditných derivátov sa v správach uvedie, či sa transakciou znižuje riziko objektívne merateľným spôsobom v súlade s článkom 57 smernice 2014/65/EÚ.

4.   Investičné spoločnosti, ktoré postupujú pokyny, musia pri postúpení daného pokynu uviesť všetky podrobné údaje uvedené v odsekoch 1 a 3. Namiesto uvedenia týchto podrobných údajov pri postupovaní pokynov sa investičná spoločnosť môže rozhodnúť oznámiť postúpený pokyn, ak sa vykoná ako transakciu v súlade s požiadavkami podľa odseku 1. V tomto prípade sa v správe investičnej spoločnosti o transakcii uvedie, že sa týka postúpeného pokynu.

5.   Organizátor obchodného miesta nahlási podrobné údaje o transakciách s finančnými nástrojmi obchodovanými na jeho platforme, ktoré vykonáva prostredníctvom jeho systémov spoločnosť, ktorá nepodlieha tomuto nariadeniu, v súlade s odsekmi 1 a 3.

6.   Na nahlásenie údajov slúžiacich na identifikáciu klientov podľa požiadaviek v odsekoch 3 a 4 investičné spoločnosti použijú identifikátor právnych subjektov vytvorený na identifikáciu klientov, ktorí sú právnickou osobou.

Orgán ESMA vypracuje do 3. januára 2016 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom zabezpečiť, aby bolo uplatňovanie identifikátorov právnych subjektov v rámci Únie v súlade s medzinárodnými normami, najmä normami, ktoré stanovila Rada pre finančnú stabilitu.

7.   Správy predkladá príslušnému orgánu samotná investičná spoločnosť, ARM konajúci v jej mene alebo obchodné miesto, cez ktorých systém sa transakcia dokončila, a to v súlade s odsekmi 1, 3 a 9.

Investičné spoločnosti zodpovedajú za úplnosť a presnosť správ predkladaných príslušnému orgánu a za včasnosť ich predkladania.

Výnimkou z tejto zodpovednosti je prípad, ak investičná spoločnosť uvádza údaje o transakciách prostredníctvom ARM, ktorý vystupuje v mene obchodného miesta, kedy investičná spoločnosť nezodpovedá za nedostatky v úplnosti, presnosti a včasnosti správ, ktoré sú pripísateľné ARM alebo obchodnému miestu. V takýchto prípadoch a podľa podmienok článku 66 ods. 4 smernice 2014/65/EÚ je za tieto nedostatky zodpovedný ARM alebo obchodné miesto.

Napriek tomu musia investičné spoločnosti prijať primerané opatrenia s cieľom overiť úplnosť, presnosť a včasnosť správ o transakciách, ktoré boli predložené v ich mene.

Domovský členský štát od obchodného miesta vyžaduje, aby mal pri podávaní správ v mene investičnej spoločnosti zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť a autentifikácia prostriedkov slúžiacich na prenos informácií, minimalizuje sa riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu a zabráni sa úniku informácií a súčasne zachováva dôverná povaha údajov. Domovský členský štát od obchodného miesta vyžaduje, aby udržiavalo primerané zdroje a záložné prostriedky, aby mohlo nepretržite ponúkať a poskytovať svoje služby.

Systémy párovania obchodov alebo systémy podávania výkazov vrátane archívov obchodných údajov registrovaných alebo uznaných v súlade s hlavou VI nariadenia (EÚ) č. 648/2012 môže príslušný orgán schváliť ako ARM na účely zasielania správ o transakciách príslušnému orgánu v súlade s odsekmi 1, 3 a 9.

Ak sa transakcie oznamujú archívu obchodných údajov v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorý je schválený ako ARM, a keď tieto správy obsahujú podrobné údaje, ktoré sa vyžadujú podľa odsekov 1, 3 a 9, a archív obchodných údajov ich zasiela príslušnému orgánu v lehote stanovenej v odseku 1, povinnosť investičnej spoločnosti stanovená v odseku 1 sa považuje za splnenú.

Ak dôjde k chybám alebo neúplnosti v správach o transakciách, ARM, investičná spoločnosť alebo obchodné miesto, ktoré správy o transakciách podávajú, opravia informácie a opravené správy predložia príslušnému orgánu.

8.   Keď sa v súlade s článkom 35 ods. 8 smernice 2014/65/EÚ správy stanovené v tomto článku postupujú príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, tento postúpi tieto informácie príslušným orgánom domovského členského štátu investičnej spoločnosti, pokiaľ príslušné orgány domovského členského štátu nerozhodnú, že tieto informácie nechcú dostávať.

9.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí:

a)

normy a formáty údajov, ktoré sa majú nahlásiť v súlade s odsekmi 1 a 3 vrátane metód a mechanizmov podávania výkazov o finančných transakciách, ako aj formu a obsah týchto správ;

b)

kritériá na vymedzenie významného trhu v súlade s odsekom 1;

c)

odkazy na kúpené alebo predané finančné nástroje, množstvo, dátumy a čas vykonania transakcií, ceny transakcií, informácie a podrobné údaje o totožnosti klienta, údaje slúžiace na identifikáciu klientov, v mene ktorých investičná spoločnosť dané transakcie vykonala, na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov investičnej spoločnosti zodpovednej za investičné rozhodnutie a vykonanie transakcie, na identifikáciu uplatniteľnej výnimky, podľa ktorej sa obchod uskutočnil, a na identifikáciu dotknutej investičnej spoločnosti, údaje o spôsobe, akým sa vykonala transakcia, údaje potrebné na spracovanie a analýzu správ o transakciách v súlade s odsekom 3; a

d)

údaj na identifikáciu predajov akcií a štátnych dlhových nástrojov nakrátko, ako sa uvádza v odseku 3;

e)

príslušné kategórie finančných nástrojov, o ktorých sa podávajú správy podľa odseku 2;

f)

podmienky, podľa ktorých členské štáty vytvárajú, prideľujú a uchovávajú identifikátory právnych subjektov v súlade s odsekom 6, a podmienky, podľa ktorých investičné spoločnosti používajú tieto identifikátory právnych subjektov, s cieľom zabezpečiť označovanie podľa odsekov 3, 4 a 5 na identifikáciu klientov v správach o transakciách, ktoré majú povinnosť vypracúvať podľa odseku 1;

g)

uplatňovanie povinností týkajúcich sa predkladania správ o transakciách na pobočky investičných spoločností;

h)

čo predstavuje transakciu a vykonanie transakcie na účely tohto článku;

i)

kedy sa má za to, že investičná spoločnosť postúpila pokyn na účely odseku 4.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

10.   Do 3. januára 2019 orgán ESMA predloží Komisii správu o fungovaní tohto článku vrátane jeho súčinnosti s príslušnými oznamovacími povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a o tom, či obsah a formát správ o transakciách prijímaných a vymieňaných medzi príslušnými orgánmi umožňujú v plnom rozsahu monitorovať činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 24 tohto nariadenia. Komisia môže podniknúť kroky na navrhnutie akýchkoľvek zmien vrátane stanovenia transakcií, ktoré sa majú namiesto postúpenia príslušným orgánom postupovať iba jednotnému systému, ktorý určí orgán ESMA. Komisia postúpi správu, ktorú vypracoval orgán ESMA, Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 27

Povinnosť poskytovať referenčné údaje o finančnom nástroji

1.   Pokiaľ ide o finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch alebo nástroje, s ktorými sa obchoduje v rámci MTF alebo OTF, obchodné miesta poskytujú príslušným orgánom identifikačné referenčné údaje na účel oznamovania transakcií podľa článku 26.

Pokiaľ ide o ďalšie finančné nástroje, na ktoré sa vzťahuje článok 26 ods. 2 a s ktorými sa obchoduje v tomto systéme, každý systematický internalizátor poskytne svojmu príslušnému orgánu referenčné údaje týkajúce sa týchto finančných nástrojov.

Identifikačné referenčné údaje sa predložia príslušnému orgánu v elektronickej a štandardizovanej forme pred začatím obchodovania s finančným nástrojom, na ktorý sa vzťahujú. Referenčné údaje o finančnom nástroji sa aktualizujú vždy, keď sa zmenia údaje týkajúce sa finančného nástroja. Tieto oznámenia musia príslušné orgány bez odkladu postúpiť orgánu ESMA, ktorý ich okamžite uverejní na svojom webovom sídle. Orgán ESMA poskytne príslušným orgánom prístup k týmto referenčným údajom.

2.   S cieľom umožniť príslušným orgánom monitorovať činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 26, aby sa zabezpečilo, že konajú čestne, spravodlivo a profesionálne a spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu, orgán ESMA a príslušné orgány prijmú potrebné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby:

a)

orgán ESMA a príslušné orgány skutočne dostávali referenčné údaje o finančných nástrojoch podľa odseku 1;

b)

kvalita takto získaných údajov bola primeraná účelu oznamovania transakcií podľa článku 26;

c)

sa referenčné údaje o finančných nástrojoch prijaté podľa odseku 1 účinne vymieňali medzi relevantnými príslušnými orgánmi.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí:

a)

dátové štandardy a formáty týkajúce sa referenčných údajov o finančných nástrojoch v súlade s odsekom 1 vrátane metód a mechanizmov na poskytovanie údajov príslušným orgánom, ich prípadnú aktualizáciu a postupovanie orgánu ESMA v súlade s odsekom 1 a formát a obsah týchto údajov;

b)

technické opatrenia, ktoré sú potrené v súvislosti s mechanizmami, ktoré má vypracovať orgán ESMA a príslušné orgány podľa odseku 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA V

DERIVÁTY

Článok 28

Povinnosť obchodovať na regulovaných trhoch, MTF alebo OTF

1.   Finančné protistrany, ako sú vymedzené v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a nefinančné protistrany, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, uzatvárajú transakcie, ktoré nie sú transakciami v rámci skupiny, ako sú vymedzené v článku 3 uvedeného nariadenia, ani transakciami, na ktoré sa uplatňujú prechodné ustanovenia uvedené v článku 89 uvedeného nariadenia, s ostatnými takýmito finančnými protistranami alebo inými takýmito nefinančnými protistranami, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, s derivátmi patriacimi do triedy derivátov, ktorá bola vyhlásená za triedu, na ktorú sa vzťahuje obchodovacia povinnosť v súlade s postupom stanoveným v článku 32 a ktorá bola zapísaná do registra uvedeného v článku 34, len na:

a)

regulovaných trhoch;

b)

MTF;

c)

OTF alebo

d)

obchodných miestach tretích krajín za predpokladu, že Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 4, a pod podmienkou, že tretia krajina zabezpečuje účinný rovnocenný systém uznávania obchodných miest schválených podľa smernice 2014/65/EÚ na prijímanie na obchodovanie alebo na obchodovanie s derivátmi vyhlásenými za podliehajúce nevýlučnej obchodovacej povinnosti v danej tretej krajine.

2.   Obchodovacia povinnosť sa uplatňuje aj na protistrany uvedené v odseku 1, ktoré uzatvárajú transakcie s derivátmi patriacimi k triede derivátov vyhlásenou za triedu derivátov podliehajúcou obchodovacej povinnosti s finančnými inštitúciami z tretích krajín alebo s ďalšími subjektmi z tretích krajín, ktoré by podliehali zúčtovacej povinnosti, ak by boli usadené v Únii. Obchodovacia povinnosť sa uplatňuje aj na subjekty z tretích krajín, ktoré by podliehali zúčtovacej povinnosti, ak by boli usadené v Únii, a ktoré uzatvárajú transakcie s derivátmi patriacimi k triede derivátov vyhlásených za triedu derivátov podliehajúcu obchodovacej povinnosti, pod podmienkou, že kontrakt má priamy, podstatný a predvídateľný vplyv v Únii, alebo keď je táto povinnosť potrebná alebo vhodná s cieľom zabrániť obídeniu ktorékoľvek ustanovenia tohto nariadenia.

Orgán ESMA pravidelne monitoruje činnosť s derivátmi, ktoré neboli vyhlásené za deriváty, na ktoré sa vzťahuje obchodovacia povinnosť v zmysle odseku 1 s cieľom zistiť prípady, keď konkrétna trieda kontraktov môže predstavovať systémové riziko a brániť regulačnej arbitráži medzi transakciami s derivátmi podliehajúcimi obchodovacej povinnosti a transakciami s derivátmi nepodliehajúcimi obchodovacej povinnosti.

3.   Deriváty vyhlásené za deriváty podliehajúce obchodovacej povinnosti v zmysle odseku 1 sú oprávnené na prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obchodovanie na akomkoľvek obchodnom mieste, ako je uvedené v odseku 1, a to nevýlučne a nediskriminačne.

4.   Komisia môže v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2 prijať rozhodnutia, v ktorých určí, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaručuje, že obchodné miesto povolené v danej tretej krajine spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami na obchodné miesta uvedenými v odseku 1 písm. a), b) alebo c) tohto článku, vyplývajúcimi z tohto nariadenia, smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a ktoré podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu v danej tretej krajine.

Výhradným účelom uvedených rozhodnutí je určenie spôsobilosti ako obchodné miesta pre deriváty, na ktoré sa vzťahuje obchodovacia povinnosť.

Účinky právneho rámca a rámca dohľadu tretej krajiny sa považujú za rovnocenné, ak daný rámec spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

obchodné miesta v danej tretej krajine podliehajú povoleniu a účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu;

b)

obchodné miesta majú jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa prijímania finančných nástrojov na obchodovanie tak, aby tieto finančné nástroje mohli byť obchodované spravodlivým, riadnym a účinným spôsobom a boli voľne obchodovateľné;

c)

emitenti finančných nástrojov podliehajú požiadavkám na pravidelné a priebežné informovanie, ktorými sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany investorov;

d)

daný rámec zabezpečuje transparentnosť a integritu trhu prostredníctvom pravidiel, ktorými sa reguluje zneužívanie trhu v podobe obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom.

Rozhodnutie Komisie podľa tohto odseku sa môže obmedziť na kategóriu alebo kategórie obchodných miest. V tomto prípade sa obchodné miesto tretej krajiny zahrnie do odseku 1 písm. d) len vtedy, ak spadá do kategórie, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie Komisie.

5.   Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa spresnia typy kontraktov uvedených v odseku 2, ktoré majú priamy, podstatný a predvídateľný vplyv v Únii, a prípady, keď je obchodovacia povinnosť potrebná alebo vhodná s cieľom zabrániť obídeniu ktoréhokoľvek ustanovenia tohto nariadenia.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak to je možné a vhodné, regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku sú identické s tými, ktoré boli prijaté podľa článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Článok 29

Zúčtovacia povinnosť pre deriváty, s ktorými sa obchoduje na regulovaných trhoch, a harmonogram akceptovania zúčtovania

1.   Organizátor regulovaného trhu zabezpečí, aby všetky transakcie s derivátmi, ktoré sa uzavrú na tomto regulovanom trhu, zúčtovala centrálna protistrana.

2.   Centrálne protistrany, obchodné miesta a investičné spoločnosti, ktoré pôsobia ako zúčtovací členovia v súlade s článkom 2 bodom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 majú zavedené účinné systémy, postupy a mechanizmy týkajúce sa zúčtovaných derivátov, aby sa zabezpečilo, že transakcie so zúčtovanými derivátmi sa predkladajú a prijímajú na zúčtovanie tak rýchlo, ako to je technologicky uskutočniteľné za využitia automatizovaných systémov.

„Zúčtované deriváty“ sú v tomto odseku:

a)

všetky deriváty, ktoré sa majú zúčtovať v súlade so zúčtovacou povinnosťou podľa odseku 1 tohto článku alebo v súlade so zúčtovacou povinnosťou podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

všetky deriváty, na zúčtovaní ktorých sa inak dohodnú príslušné strany.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktorými sa stanovia minimálne požiadavky na systémy, postupy a mechanizmy vrátane prijímania harmonogramov podľa tohto článku, pričom zohľadní potrebu zabezpečiť náležité riadenie operačných alebo iných rizík.

Orgán ESMA má pretrvávajúcu právomoc vypracovať ďalšie regulačné technické predpisy na aktualizáciu týchto požiadaviek, ak sa domnieva, že je to potrebné na základe vývoja odvetvových predpisov.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom a druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 30

Nepriame zúčtovacie mechanizmy

1.   Nepriame zúčtovacie mechanizmy sú v súvislosti s derivátmi obchodovanými na burze dovolené za predpokladu, že tieto mechanizmy nezvyšujú riziko protistrany a zabezpečia pre aktíva a pozície protistrany ochranu s rovnakými účinkom ako ochrana uvedená v článkoch 39 a 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia druhy prípadných existujúcich mechanizmov nepriamych zúčtovacích služieb, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1, čím sa zabezpečí konzistentnosť s ustanoveniami pre mimoburzové deriváty podľa kapitoly II delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 149/2013 (28).

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 31

Kompresia portfólia

1.   Investičné spoločnosti ani organizátori trhov pri poskytovaní kompresie portfólia nepodliehajú povinnosti vykonania najlepším spôsobom v zmysle článku 27 smernice 2014/65/EÚ, povinnostiam týkajúcim sa transparentnosti podľa článkov 8, 10, 18 a 21 tohto nariadenia ani povinnosti podľa článku 1 ods. 6 smernice 2014/65/EÚ. Na ukončovanie ani nahrádzanie derivátov pri kompresii portfólia sa nevzťahuje článok 28 tohto nariadenia.

2.   Investičné spoločnosti a organizátori trhov, ktorí poskytujú kompresiu portfólia, zverejnia prostredníctvom APA objemy transakcií, ktoré podliehajú kompresii portfólia, a čas, keď sa uzavreli v rámci lehôt stanovených v článku 10.

3.   Investičné spoločnosti a organizátori trhov, ktorí poskytujú kompresiu portfólia, uchovávajú úplné a presné záznamy o všetkých kompresiách portfólií, ktoré organizujú alebo na ktorých sa podieľajú. Uvedené záznamy sa na požiadanie okamžite sprístupnia dotknutým príslušným orgánom alebo orgánu ESMA.

4.   Komisia môže prijať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 50 opatrenia, ktorými sa spresnia:

a)

prvky kompresie portfólia;

b)

informácie, ktoré sa majú uverejniť podľa odseku 2,

takým spôsobom, ktorý umožní v čo najväčšej miere uplatniť všetky existujúce požiadavky týkajúce sa uchovávania, oznamovania alebo uverejňovania záznamov.

Článok 32

Postup týkajúci sa obchodovacej povinnosti

1.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie:

a)

toho, s ktorou triedou derivátov vyhlásených za deriváty podliehajúce zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 ods. 2 a 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo s ich príslušnou podskupinou sa obchoduje na miestach uvedených v článku 28 ods. 1 tohto nariadenia;

b)

dátumu alebo dátumov nadobudnutia účinnosti obchodovacej povinnosti vrátane každého postupného zavedenia a kategórií protistrán, na ktoré sa povinnosť vzťahuje, ak takéto postupné zavedenie a takéto kategórie protistrán boli uvedené v regulačných technických predpisoch v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Orgán ESMA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických predpisov do šiestich mesiacov po prijatí regulačných technických predpisov v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 Komisiou.

Pred predložením návrhu regulačných technických predpisov Komisii na prijatie uskutoční orgán ESMA verejnú konzultáciu a prípadne môže konzultovať s príslušnými orgánmi tretích krajín.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Aby obchodovacia povinnosť nadobudla účinnosť:

a)

trieda derivátov podľa odseku 1 písm. a) alebo jej príslušná podskupina musí byť prijatá na obchodovanie alebo sa s ňou musí obchodovať aspoň na jednom obchodnom mieste podľa článku 28 ods. 1; a

b)

musí existovať dostatočný záujem tretích strán o predaj a nákup tejto triedy derivátov alebo jej príslušnej podskupiny, aby sa takáto trieda derivátov považovala za dostatočne likvidnú na obchodovanie len na miestach uvedených v článku 28 ods. 1

3.   Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov uvedených v odseku 1 orgán ESMA posudzuje, či je trieda derivátov alebo jej príslušná podskupina dostatočne likvidná, podľa týchto kritérií:

a)

priemerná frekvencia a objem obchodov za rôznych trhových podmienok pri zohľadnení povahy a životného cyklu produktov v rámci danej triedy derivátov;

b)

počet a typ aktívnych účastníkov trhu vrátane pomeru účastníkov trhu k produktom/kontraktom obchodovaným na trhu s daným produktom;

c)

priemerný rozsah rozpätí.

Pri príprave návrhu týchto regulačných technických predpisov orgán ESMA zohľadní predpokladaný vplyv, ktorý môže mať táto obchodovacia povinnosť na likviditu triedy derivátov alebo jej príslušnej podskupiny a na obchodné činnosti konečných používateľov, ktorí nie sú finančnými subjektmi.

Orgán ESMA určí, či je trieda derivátov alebo jej príslušná podskupina dostatočne likvidná len v prípade transakcií do určitej veľkosti.

4.   Orgán ESMA z vlastnej iniciatívy v súlade s kritériami uvedenými v odseku 2 a po uskutočnení verejnej konzultácie určí a oznámi Komisii triedy derivátov alebo jednotlivé derivátové kontrakty, ktoré by mali podliehať povinnosti obchodovať na miestach uvedených v článku 28 ods. 1, ale na ktoré zatiaľ žiadna centrálna protistrana nedostala povolenie podľa článku 14 alebo 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo ktoré nie sú zatiaľ prijaté na obchodovanie, alebo sa s nimi zatiaľ neobchoduje na obchodnom mieste uvedenom v článku 28 ods. 1

Po doručení oznámenia orgánu ESMA uvedeného v prvom pododseku môže Komisia zverejniť výzvu na vypracovanie návrhov na obchodovanie s týmito derivátmi na miestach uvedených v článku 28 ods. 1

5.   Orgán ESMA predloží Komisii v súlade s odsekom 1 návrh regulačných technických predpisov na zmenu, pozastavenie platnosti alebo zrušenie existujúcich regulačných technických predpisov vždy, keď dôjde k podstatnej zmene kritérií uvedených v odseku 2. Predtým môže orgán ESMA v náležitých prípadoch uskutočniť konzultácie s príslušnými orgánmi tretích krajín.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktoré určia kritériá uvedené v odseku 2 písm. b).

Orgán ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 33

Mechanizmus na zabránenie duplicitným alebo konfliktným pravidlám

1.   Komisia za pomoci orgánu ESMA aspoň raz za rok monitoruje a pripravuje správy určené Európskemu parlamentu a Rade o medzinárodnom uplatňovaní zásad stanovených v článkoch 28 a 29, najmä pokiaľ ide o možné duplicitné alebo konfliktné požiadavky na účastníkov trhu, a odporúča možné opatrenia.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa vyhlási, že právne mechanizmy, mechanizmy dohľadu a mechanizmy presadzovania v príslušnej tretej krajine:

a)

sú rovnocenné požiadavkám vyplývajúcim z článkov 28 a 29;

b)

zaručujú ochranu služobného tajomstva, ktorá je rovnocenná s ochranou stanovenou v tomto nariadení;

c)

sa účinne uplatňujú a presadzujú spôsobom, ktorý je rovnocenný a nenarúša zabezpečovanie účinného dohľadu a presadzovania právnych predpisov v príslušnej tretej krajine.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51.

3.   Na základe vykonávacieho aktu o rovnocennosti podľa odseku 2 sa povinnosť podľa článkov 28 a 29 považuje za splnenú zo strany protistrán uzatvárajúcich transakciu, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, ak je aspoň jedna z protistrán usadená v uvedenej tretej krajine a protistrany dodržiavajú uvedené právne mechanizmy, mechanizmy dohľadu a mechanizmy presadzovania právnych predpisov príslušnej tretej krajiny.

4.   Komisia v spolupráci s orgánom ESMA monitoruje účinné plnenie požiadaviek, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článkoch 28 a 29, tretími krajinami, v súvislosti s ktorými sa prijal vykonávací akt o rovnocennosti, a Európskemu parlamentu a Rade o ňom pravidelne podáva správy, a to aspoň raz za rok.

Komisia môže do 30 kalendárnych dní od predloženia správy, ktorá odhaľuje významnú chybu alebo nezrovnalosť pri uplatňovaní požiadaviek rovnocennosti zo strany orgánov tretích krajín, zrušiť uznanie príslušného právneho rámca tretej krajiny za rovnocenný. V prípade zrušenia vykonávacieho aktu o rovnocennosti sa na transakcie protistrán automaticky začnú opätovne uplatňovať všetky požiadavky podľa článkov 28 a 29 tohto nariadenia.

Článok 34

Register derivátov podliehajúcich obchodovacej povinnosti

Orgán ESMA na svojom webovom sídle uverejní a vedie register, v ktorom vyčerpávajúcim a jednoznačným spôsobom uvádza deriváty, ktoré podliehajú povinnosti obchodovať na miestach uvedených v článku 28 ods. 1, miesta, na ktorých sú prijaté na obchodovanie alebo na ktorých sa s nimi obchoduje, a dátumy, od ktorých táto povinnosť nadobúda účinnosť.

HLAVA VI

NEDISKRIMINAČNÝ PRÍSTUP K ZÚČTOVANIU PRE FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 35

Nediskriminačný prístup k centrálnej protistrane

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, centrálna protistrana prijme na zúčtovanie finančné nástroje nediskriminačným a transparentným spôsobom, ktorý zahŕňa aj požiadavky na zábezpeku a poplatky spojené s prístupom, bez ohľadu na obchodné miesto, na ktorom sa vykoná transakcia. Toto má najmä zabezpečiť, aby obchodné miesto malo právo na nediskriminačné zaobchádzanie s kontraktmi obchodovanými na danom obchodnom mieste z hľadiska:

a)

požiadaviek na zábezpeku a vzájomného započítania ekonomicky rovnocenných kontraktov, ak by zahrnutie takýchto kontraktov do vynechania (close-out) a iných postupov započítavania centrálnej protistrany na základe uplatniteľných právnych predpisov o platobnej neschopnosti neohrozilo hladké a riadne fungovanie, platnosť alebo vykonateľnosť takýchto postupov; a

b)

krížových marží s kontraktmi, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu, zúčtovanými tou istou centrálnou protistranou podľa modelu rizík, ktorý je v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Centrálna protistrana môže požadovať, aby obchodné miesto spĺňalo prevádzkové a technické požiadavky stanovené centrálnou protistranou vrátane požiadaviek na riadenie rizika. Požiadavka uvedená v tomto odseku sa neuplatňuje na žiadny derivátový kontrakt, ktorý už podlieha povinnosti týkajúcej sa prístupu podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Centrálna protistrana nie je viazaná týmto článkom, ak je úzkymi väzbami prepojená s obchodným miestom, ktoré vykonalo oznámenie podľa článku 36 ods. 5

2.   Žiadosť o prístup k centrálnej protistrane zo strany obchodného miesta sa oficiálne predkladá centrálnej protistrane, jej dotknutému príslušnému orgánu a príslušnému orgánu obchodného miesta. V žiadosti sa uvedie, pre ktoré druhy finančných nástrojov sa žiada prístup.

3.   Centrálna protistrana poskytne obchodnému miestu do troch mesiacov v prípade prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu a do šiestich mesiacov v prípade derivátov obchodovaných na burze písomnú odpoveď, v ktorej buď povolí prístup pod podmienkou, že dotknutý príslušný orgán udelil prístup podľa odseku 4, alebo prístup zamietne. Centrálna protistrana môže zamietnuť žiadosť o prístup len za podmienok vymedzených v odseku 6 písm. a). Ak centrálna protistrana zamietne prístup, vo svojej odpovedi uvedie všetky dôvody a písomne informuje svoj príslušný orgán o svojom rozhodnutí. V prípade, že je obchodné miesto usadené v inom členskom štáte ako centrálna protistrana, centrálna protistrana zašle toto oznámenie spolu s odôvodnením aj príslušnému orgánu obchodného miesta. Centrálna protistrana umožní prístup do troch mesiacov od zaslania kladnej odpovede na žiadosť o prístup.

4.   Príslušný orgán centrálnej protistrany alebo príslušný orgán obchodného miesta udelí obchodnému miestu prístup k centrálnej protistrane len vtedy, keď by takýto prístup:

a)

nevyžadoval dohodu o interoperabilite v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi podľa článku 2 bodu 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; alebo

b)

neohrozoval hladké a riadne fungovanie trhov, a to najmä v dôsledku fragmentácie likvidity, ani nepriaznivo neovplyvňoval systémové riziko.

Nič v písmene a) prvého pododseku nebráni udeleniu prístupu v prípade, keď si žiadosť uvedená v odseku 2 vyžaduje interoperabilitu a keď obchodné miesto a všetky centrálne protistrany, ktoré sú zmluvnými stranami navrhovanej dohody o interoperabilite, s touto dohodou súhlasili, a ak sú riziká, ktorým je prijímajúca centrálna protistrana vystavená a ktoré vyplývajú z pozícií medzi centrálnymi protistranami, zabezpečené zábezpekou u tretej strany.

Ak je potreba dohody o interoperabilite dôvodom alebo jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti, obchodné miesto to oznámi centrálnej protistrane a informuje orgán ESMA o tom, ktoré ďalšie centrálne protistrany majú prístup k miestu obchodovaniu, pričom orgán ESMA túto informáciu uverejní, aby si investičné spoločnosti mohli vo vzťahu k uvedeným centrálnym protistranám uplatniť svoje práva podľa článku 37 smernice 2014/65/EÚ, s cieľom uľahčiť alternatívne dojednania o prístupe.

Ak príslušný orgán zamietne prístup, vydá svoje rozhodnutie do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 2 a druhému príslušnému orgánu, centrálnej protistrane a obchodnému miestu uvedie všetky dôvody vrátane dôkazov, na základe ktorých rozhodnutie prijal.

5.   Pokiaľ ide o prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, centrálna protistrana, ktorá bola novozriadená a bolo jej povolené ako centrálnej protistrane v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vykonávať zúčtovanie podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo bola uznaná podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo povolená podľa už platného vnútroštátneho schvaľovacieho režimu na obdobie menej ako tri roky ku dňu 2. júla 2014, môže pred 3. januárom 2017 svoj príslušný orgán požiadať o povolenie na využívanie prechodných mechanizmov. Príslušný orgán môže rozhodnúť, že tento článok sa neuplatňuje na centrálnu protistranu v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi a nástrojmi peňažného trhu počas prechodného obdobia do 3. júla 2019.

Ak sa takéto prechodné obdobie schváli, centrálna protistrana počas trvania tohto prechodného mechanizmu nemôže mať prospech z prístupových práv podľa článku 36 alebo tohto článku v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi a nástrojmi peňažného trhu. Príslušný orgán oznámi členom kolégia príslušných orgánov za centrálnu protistranu a orgán ESMA, že sa schválilo prechodné obdobie. Orgán ESMA uverejní zoznam všetkých prijatých oznámení.

Ak je centrálna protistrana, ktorej sa schválil prechodný mechanizmus podľa tohto odseku, prepojená úzkymi väzbami s jedným alebo viacerými obchodnými miestami, tieto obchodné miesta nemôžu mať počas trvania tohto prechodného mechanizmu prospech z prístupových práv podľa článku 36 alebo tohto článku v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi a nástrojmi peňažného trhu.

Centrálnej protistrane, ktorá bola povolená počas trojročného obdobia pred nadobudnutím účinnosti, ale vznikla zlúčením alebo akvizíciou so zapojením aspoň jednej centrálnej protistrany, ktorá bola schválená pred týmto obdobím, sa nepovolí žiadať o prechodný mechanizmus podľa tohto odseku.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

konkrétne podmienky, za ktorých môže centrálna protistrana zamietnuť žiadosť o prístup, vrátane predpokladaného objemu transakcií, počtu a druhu používateľov, opatrení na riadenie operačného rizika a jeho zložitosti alebo iných faktorov vytvárajúcich významné neprimerané riziká;

b)

podmienky, za ktorých centrálna protistrana musí povoliť prístup, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií o finančných nástrojoch počas fázy prípravy, nediskriminačného a transparentného základu, pokiaľ ide o poplatky za zúčtovanie, požiadavky na zábezpeku a prevádzkové požiadavky týkajúce sa dozabezpečenia;

c)

podmienky, za ktorých udelenie prístupu ohrozí hladké a riadne fungovanie trhov alebo za ktorých by toto povolenie nepriaznivo ovplyvnilo systémové riziko;

d)

postup oznamovania podľa odseku 5;

e)

podmienky nediskriminačného zaobchádzania, pokiaľ ide o to, ako sa zaobchádza s kontraktmi obchodovanými na uvedenom obchodnom mieste z hľadiska požiadaviek na zábezpeku a vzájomného započítania ekonomicky rovnocenných kontraktov a vzájomného urovnania portfólií s korelovanými kontraktmi zúčtovanými tou istou centrálnou protistranou.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 36

Nediskriminačný prístup k obchodnému miestu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, obchodné miesto poskytuje na žiadosť každej centrálnej protistrany schválenej alebo uznanej podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorá si želá zúčtovávať transakcie s finančnými nástrojmi, ktoré sa uzatvorili na danom obchodnom mieste, údaje o obchodoch na nediskriminačnom a transparentnom základe vrátane údajov o poplatkoch spojených s prístupom. Táto požiadavka sa neuplatňuje na žiadny derivátový kontrakt, ktorý už podlieha povinnosti prístupu podľa článku 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Obchodné miesto nie je viazané týmto článkom, ak je úzkymi väzbami prepojené s centrálnou protistranou, ktorá poskytla oznámenie o tom, že využíva prechodný mechanizmus podľa článku 35 ods. 5

2.   Žiadosť o prístup k obchodnému miestu zo strany centrálnej protistrany sa oficiálne predkladá obchodnému miestu, jeho dotknutému príslušnému orgánu a príslušnému orgánu centrálnej protistrany.

3.   Obchodné miesto poskytne centrálnej protistrane do troch mesiacov v prípade prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu a do šiestich mesiacov v prípade derivátov obchodovaných na burze písomnú odpoveď, v ktorej buď povolí prístup pod podmienkou, že dotknutý príslušný orgán udelil prístup podľa odseku 4, alebo prístup zamietne. Obchodné miesto môže zamietnuť prístup len za podmienok vymedzených v odseku 6 písm. a). Ak sa prístup zamietne, obchodné miesto vo svojej odpovedi uvedie všetky dôvody a o svojom rozhodnutí písomne informuje svoj príslušný orgán. V prípade, že je centrálna protistrana usadená v inom členskom štáte ako obchodné miesto, obchodné miesto zasiela toto oznámenie spolu s odôvodnením aj príslušnému orgánu centrálnej protistrany. Obchodné miesto umožní prístup do troch mesiacov od zaslania kladnej odpovede na žiadosť o prístup.

4.   Príslušný orgán obchodného miesta alebo príslušný orgán centrálnej protistrany môže centrálnej protistrane udeliť prístup k obchodnému miestu len vtedy, keď by takýto prístup:

a)

nevyžadoval dohodu o interoperabilite v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi podľa článku 2 bodu 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; alebo

b)

neohrozoval hladké a riadne fungovanie trhov, a to najmä v dôsledku fragmentácie likvidity, a obchodné miesto zaviedlo primerané mechanizmy na zabránenie takejto fragmentácii, ani nepriaznivo neovplyvnil systémové riziko.

Nič v prvom pododseku písm. a) nebráni udeleniu prístupu v prípade, keď si žiadosť uvedená v odseku 2, vyžaduje interoperabilitu a keď obchodné miesto a všetky centrálne protistrany, ktoré sú zmluvnými stranami navrhovanej dohody o interoperabilite, s touto dohodou súhlasili, a ak sú riziká, ktorým je prijímajúca centrálna protistrana vystavená a ktoré vyplývajú z pozícií medzi centrálnymi protistranami, zabezpečené zábezpekou u tretej strany.

Ak je potreba dohody o interoperabilite dôvodom alebo jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti, obchodné miesto to oznámi centrálnej protistrane a informuje orgán ESMA o tom, ktoré ďalšie centrálne protistrany majú prístup k miestu obchodovaniu, pričom orgán ESMA túto informáciu uverejní, aby si investičné spoločnosti mohli vo vzťahu k uvedeným centrálnym protistranám uplatniť svoje práva podľa článku 37 smernice 2014/65/EÚ, s cieľom uľahčiť alternatívne dojednania o prístupe.

Ak príslušný orgán zamietne prístup, vydá svoje rozhodnutie do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 2 a druhému príslušnému orgánu, obchodnému miestu a centrálnej protistrane uvedie všetky dôvody vrátane dôkazov, na základe ktorých rozhodnutie prijal.

5.   Pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze, obchodné miesto, ktoré v kalendárnom roku predchádzajúcom začatiu uplatňovania tohto nariadenia klesne pod príslušnú prahovú hodnotu, môže pred začiatkom uplatňovania tohto nariadenia oznámiť orgánu ESMA a svojmu príslušnému orgánu, že si neželá byť týmto článkom viazané, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze v rámci danej prahovej hodnoty, a to počas 30 mesiacov odo dňa začiatku uplatňovania tohto nariadenia. Obchodné miesto, ktoré v každom roku uvedeného alebo každého ďalšieho 30-mesačného obdobia ostane pod príslušnou prahovou hodnotou, môže na konci uvedeného obdobia oznámiť orgánu ESMA a svojmu príslušnému orgánu, že si naďalej neželá byť viazané týmto článkom aj počas ďalších 30 mesiacov. Ak sa predloží takéto oznámenie, obchodné miesto nemôže počas uvedeného obdobia neuplatňovania článku využiť práva na prístup podľa článku 35 alebo tohto článku vo vzťahu k derivátom obchodovaným na burze v rámci príslušnej prahovej hodnoty. Orgán ESMA uverejní zoznam všetkých prijatých oznámení.

Príslušná prahová hodnota na uplatnenie obdobia neuplatňovania článku je ročná nominálna suma obchodov vo výške 1 000 000 miliónov EUR. Nominálna suma sa počíta len z jednej strany transakcie a sú v nej zahrnuté všetky transakcie s derivátmi obchodovanými na burze, ktoré sa uzavreli podľa pravidiel daného obchodného miesta.

Ak je dané obchodné miesto súčasťou skupiny, ktorá je prepojená úzkymi väzbami, prahová hodnota sa vypočíta ako súčet ročných nominálnych súm obchodov na všetkých obchodných miestach danej skupiny ako celku, ktoré sa nachádzajú v Únii.

Ak je obchodné miesto, ktoré vykonalo oznámenie podľa tohto odseku, prepojené úzkymi väzbami s jednou alebo viacerými centrálnymi protistranami, tieto centrálne protistrany nemôžu počas uvedeného obdobia neuplatňovania článku využiť práva na prístup podľa článku 35 alebo tohto článku vo vzťahu k derivátom obchodovaným na burze v rámci príslušnej prahovej hodnoty.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

konkrétne podmienky, za ktorých môže obchodné miesto zamietnuť žiadosť o prístup, vrátane podmienok založených na predpokladanom objeme transakcií, počte používateľov, opatreniach na riadenie operačného rizika a zložitosti alebo iných faktoroch, ktoré vytvárajú významné neprimerané riziká;

b)

podmienky, za ktorých sa prístup musí udeliť, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií o finančných nástrojoch počas fázy prípravy a nediskriminačného a transparentného základu, pokiaľ ide o poplatky spojené s prístupom;

c)

podmienky, za ktorých udelenie prístupu ohrozí hladké a riadne fungovanie trhov alebo za ktorých by sa zvýšilo systémové riziko;

d)

postup oznamovania podľa odseku 5 vrátane ďalších špecifikácií pre výpočet nominálnej sumy a metódy, ktorou orgán ESMA môže overiť výpočet objemov a schváliť neuplatňovanie článku.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 37

Nediskriminačný prístup k referenčným hodnotám a povinnosť udeľovať licencie na referenčné hodnoty

1.   Keď sa hodnota akéhokoľvek finančného nástroja vypočítava na základe referenčnej hodnoty, osoba s vlastníckymi právami na referenčnú hodnotu zabezpečí, aby centrálna protistrana a obchodné miesta mali na účely obchodovania a zúčtovania povolený nediskriminačný prístup k:

a)

príslušným údajom o cenách a iným údajom a informáciám o zložení, metodike a stanovovaní ceny danej referenčnej hodnoty na účely zúčtovania a obchodovania; a

b)

licenciám.

Licencia vrátane prístupu k informáciám sa udelí na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe do troch mesiacov od predloženia žiadosti centrálnou protistranou alebo obchodným miestom.

Prístup sa udelí za primeranú obchodnú cenu, pričom sa prihliada na cenu, za akú sa udelil prístup k referenčným hodnotám alebo za akú sa udelila za rovnocenných podmienok licencia na práva duševného vlastníctva iným centrálnym protistranám, obchodným miestam alebo akýmkoľvek obdobným subjektom na účely zúčtovania a obchodovania. Rôzne ceny sa rôznym centrálnym protistranám, obchodným miestam alebo akýmkoľvek obdobným subjektom môžu účtovať len v prípade, ak je to objektívne odôvodnené vzhľadom na primerané obchodné dôvody, ako je požadované množstvo, rozsah alebo oblasť použitia.

2.   Ak sa po 3. januári 2017 vytvorí nová referenčná hodnota, povinnosť udeľovať licencie začne platiť najneskôr 30 mesiacov po tom, ako sa začalo obchodovať s finančným nástrojom, ktorého hodnota je odvodená od danej referenčnej hodnoty, alebo ako sa tento finančný nástroj prijal na obchodovanie. Ak osoba s vlastníckymi právami na novú referenčnú hodnotu vlastní nejakú existujúcu referenčnú hodnotu, táto osoba musí potvrdiť, že v porovnaní s akoukoľvek takouto existujúcou referenčnou hodnotou spĺňa nová referenčná hodnota tieto kumulatívne kritériá:

a)

nová referenčná hodnota nie je len kópiou alebo úpravou žiadnej takejto existujúcej referenčnej hodnoty a metodika tejto novej referenčnej hodnoty vrátane podkladových údajov sa zmysluplne odlišuje od každej takejto existujúcej referenčnej hodnoty; a

b)

nová referenčná hodnota nie je náhradou za žiadnu takúto existujúcu referenčnú hodnotu.

Týmto odsekom nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a najmä článkov 101 a 102 ZFEÚ.

3.   Žiadna centrálna protistrana, obchodné miesto ani obdobný subjekt nesmú uzatvoriť dohodu so žiadnym poskytovateľom referenčnej hodnoty, ktorá by buď:

a)

bránila ktorejkoľvek inej centrálnej protistrane alebo obchodnému miestu získať prístup k takýmto informáciám alebo právam uvedeným v odseku 1, alebo

b)

bránila ktorejkoľvek inej centrálnej protistrane alebo obchodnému miestu získať prístup k takejto licencii uvedenej v odseku 1.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

informácie, ktoré sa prostredníctvom udeľovania licencií majú sprístupňovať podľa odseku 1 písm. a) na výlučné použitie zo strany centrálnej protistrany alebo obchodného miesta;

b)

iné podmienky, za ktorých sa prístup udelí, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií;

c)

normy usmerňujúce dokazovanie novosti referenčnej hodnoty v súlade s odsekom 2 písm. a) a b).

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 38

Prístup pre centrálne protistrany a obchodné miesta z tretích krajín

1.   Obchodné miesto usadené v tretej krajine môže požiadať o prístup k centrálnej protistrane usadenej v Únii len vtedy, ak Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 28 ods. 4 týkajúce sa danej tretej krajiny. Centrálna protistrana usadená v tretej krajine môže požiadať o prístup k obchodnému miestu v Únii pod podmienkou, že daná centrálna protistrana je uznaná podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Centrálnym protistranám a obchodným miestam usadeným v tretej krajine je povolené uplatňovať si prístupové práva podľa článkov 35 až 36 len vtedy, ak Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3 o tom, že právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny sa považuje za rámec poskytujúci účinný rovnocenný systém na povolenie prístupu centrálnych protistrán a obchodných miest schválených v rámci cudzích režimov k centrálnym protistranám a obchodným miestam usadeným v danej tretej krajine.

2.   Centrálne protistrany a obchodné miesta usadené v tretej krajine môžu požiadať o licenciu a prístupové práva v súlade s článkom 37 len vtedy, ak Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3 tohto článku o tom, že právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny sa považuje za rámec predstavujúci účinný rovnocenný systém, v rámci ktorého majú centrálne protistrany a obchodné miesta povolené v cudzích jurisdikciách povolený prístup na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe k:

a)

príslušným údajom o cenách a iným údajom a informáciám o zložení, metodike a stanovovaní ceny referenčnej hodnoty na účely zúčtovania a obchodovania; a

b)

licenciám,

od osôb s vlastníckymi právami k referenčným hodnotám usadených v danej tretej krajine.

3.   Komisia môže v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 prijať rozhodnutia, v ktorých určí, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaručuje, že obchodné miesto a centrálna protistrana schválené v danej tretej krajine spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám uvedeným v odseku 2 tohto článku a ktoré podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu právnych predpisov v danej tretej krajine.

Právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny sa považuje za rovnocenný, ak daný rámec spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

obchodné miesta v danej tretej krajine podliehajú povoleniu a účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu právnych predpisov;

b)

daný rámec predstavuje účinný rovnocenný systém, v rámci ktorého majú centrálne protistrany a obchodné miesta povolené v rámci cudzích režimov povolený prístup k centrálnym protistranám a obchodným miestam usadeným v danej tretej krajine;

c)

právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny predstavuje účinný rovnocenný systém, v rámci ktorého majú centrálne protistrany a obchodné miesta povolené v cudzích jurisdikciách povolený prístup na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe k:

i)

príslušným údajom o cenách a iným údajom a informáciám o zložení, metodike a stanovovaní ceny referenčnej hodnoty na účely zúčtovania a obchodovania; a

ii)

licenciám,

od osôb s vlastníckymi právami k referenčným hodnotám usadených v danej tretej krajine.

HLAVA VII

OPATRENIA DOHĽADU NAD ZASAHOVANÍM DO PRODUKTOV A POZÍCIAMI

KAPITOLA 1

Monitorovanie produktov a zasahovanie do produktov

Článok 39

Monitorovanie trhu

1.   V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 orgán ESMA monitoruje trh s finančnými nástrojmi, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v Únii.

2.   V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 orgán EBA monitoruje trh so štruktúrovanými vkladmi, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v Únii.

3.   Príslušné orgány monitorujú trh s finančnými nástrojmi a štruktúrovanými vkladmi, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v ich členskom štáte alebo z neho.

Článok 40

Dočasné intervenčné právomoci orgánu ESMA

1.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže orgán ESMA v prípade, keď sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3, v Únii dočasne zakázať alebo obmedziť:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých finančných nástrojov alebo finančných nástrojov s určitými osobitnými vlastnosťami; alebo

b)

určitý typ finančnej činnosti alebo postupu.

Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí orgán ESMA, alebo môže podliehať ním vymedzeným výnimkám.

2.   Orgán ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

navrhovaným opatrením sa rieši závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti;

b)

regulačné požiadavky podľa práva Únie, ktoré sú uplatniteľné na príslušný finančný nástroj alebo činnosť, toto ohrozenie neriešia;

c)

príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie tohto ohrozenia alebo opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú na riešenie tohto ohrozenia postačujúce.

Pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, orgán ESMA môže preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1 pred tým, než bude finančný nástroj uvedený na trh, distribuovaný alebo predaný klientom.

3.   Orgán ESMA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zabezpečí, aby opatrenie:

a)

nemalo na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný prínosom opatrenia;

b)

nevytváralo riziko regulačnej arbitráže; a

c)

bolo prijaté po konzultácii s verejnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007, a to v prípade, že dané opatrenie súvisí s derivátmi poľnohospodárskych komodít.

Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa článku 42, orgán ESMA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 bez toho, aby vydal stanovisko uvedené v článku 43.

4.   Predtým, ako sa orgán ESMA rozhodne prijať nejaké opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.

5.   Orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle oznam o každom rozhodnutí prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku. V oznámení vymedzí podrobné údaje o zákaze alebo obmedzení a spresní, odkedy po zverejnení oznámenia opatrenie nadobúda účinnosť. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňuje len na opatrenia prijaté po nadobudnutí účinnosti opatrenia.

6.   Orgán ESMA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené podľa odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, automaticky zaniká.

7.   Opatrenie prijaté orgánom ESMA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom.

8.   Komisia v súlade s článkom 50 prijme delegované akty vymedzujúce kritériá a faktory, ktoré má orgán ESMA zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či nastala závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a).

Uvedené kritériá a faktory zahŕňajú:

a)

stupeň zložitosti finančného nástroja a vzťah k typu klienta, pre ktorého sa uvádza na trh a predáva;

b)

objem alebo nominálnu hodnotu emisie finančných nástrojov;

c)

stupeň inovácie finančného nástroja, činnosti alebo postupu;

d)

pákový efekt, ktorý finančný nástroj alebo postup vytvára.

Článok 41

Dočasné intervenčné právomoci orgánu EBA

1.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 môže orgán EBA v prípade, keď sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3, v Únii dočasne zakázať alebo obmedziť:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých štruktúrovaných vkladov alebo štruktúrovaných vkladov s určitými osobitnými vlastnosťami; alebo

b)

určitý typ finančnej činnosti alebo postupu.

Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí orgán EBA, alebo môže podliehať ním vymedzeným výnimkám.

2.   Orgán ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

navrhovaným opatrením sa rieši závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov, alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti;

b)

regulačné požiadavky podľa práva Únie, ktoré sú uplatniteľné na príslušný štruktúrovaný vklad alebo činnosť, toto ohrozenie neriešia;

c)

príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie tohto ohrozenia alebo opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú na riešenie tohto ohrozenia postačujúce.

Pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, orgán EBA môže preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1 pred tým, než bude štruktúrovaný vklad uvedený na trh, distribuovaný alebo predaný klientom.

3.   Orgán EBA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zabezpečí, aby opatrenie:

a)

nemalo na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný prínosom opatrenia; a

b)

nevytváralo riziko regulačnej arbitráže.

Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa článku 42, orgán EBA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 bez toho, aby vydal stanovisko uvedené v článku 43.

4.   Predtým, ako sa orgán EBA rozhodne prijať nejaké opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.

5.   Orgán EBA uverejní na svojom webovom sídle oznam o každom rozhodnutí prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku. V oznámení vymedzí podrobné údaje o zákaze alebo obmedzení a spresní, odkedy po zverejnení oznámenia opatrenie nadobúda účinnosť. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňuje len na opatrenia prijaté po nadobudnutí účinnosti opatrenia.

6.   Orgán EBA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené v odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, automaticky zaniká.

7.   Opatrenie prijaté orgánom EBA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom.

8.   Komisia v súlade s článkom 50 prijme delegované akty vymedzujúce kritériá a faktory, ktoré má orgán EBA zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či nastala závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov, a stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a).

Uvedené kritériá a faktory zahŕňajú:

a)

stupeň zložitosti štruktúrovaného vkladu a vzťah k typu klienta, pre ktorého sa uvádza na trh a predáva;

b)

objem alebo nominálnu hodnotu emisie štruktúrovaných vkladov;

c)

stupeň inovácie štruktúrovaného vkladu, činnosti alebo postupu;

d)

pákový efekt, ktorý štruktúrovaný vklad alebo postup vytvára.

Článok 42

Zasahovanie príslušných orgánov do produktov

1.   Príslušný orgán môže v danom členskom štáte alebo z daného členského štátu zakázať alebo obmedziť:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých finančných nástrojov alebo štruktúrovaných vkladov alebo finančných nástrojov alebo štruktúrovaných vkladov s určitými osobitnými vlastnosťami; alebo

b)

určitý typ finančnej činnosti alebo postupu.

2.   Príslušný orgán môže prijať opatrenie uvedené v odseku 1, keď sa presvedčí na základe dostatočných dôvodov o tom, že:

a)

buď

i)

finančný nástroj, štruktúrovaný vklad alebo činnosť či postup vyvoláva závažné obavy týkajúce sa ochrany investorov alebo predstavuje ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stability celého finančného systému alebo jeho časti v minimálne jednom členskom štáte; alebo

ii)

derivát má škodlivý vplyv na mechanizmus tvorby cien na podkladovom trhu;

b)

existujúce regulačné požiadavky podľa práva Únie uplatniteľné na finančný nástroj, štruktúrovaný vklad alebo činnosť či postup nestačia na riešenie rizík uvedených v písmene a) a túto otázku by nebolo možné lepšie riešiť zlepšením dohľadu ani presadzovania existujúcich požiadaviek;

c)

opatrenie je primerané s prihliadnutím na povahu zistených rizík, stupeň zložitosti príslušných investorov alebo účastníkov trhu a pravdepodobný vplyv opatrenia na investorov a účastníkov trhu, ktorí môžu mať tento finančný nástroj, štruktúrovaný vklad alebo činnosť či postup v držbe, používať ich alebo mať z nich prospech;

d)

príslušný orgán riadne konzultoval s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, na ktoré môže mať opatrenie značný vplyv;

e)

opatrenie nemá diskriminačný účinok na služby ani činnosti poskytované z iného členského štátu; a

f)

príslušný orgán riadne konzultoval s orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007, a to v prípade, že finančný nástroj alebo činnosť či postup vážne ohrozujú riadne fungovanie a integritu fyzických poľnohospodárskych trhov.

Pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, príslušný orgán môže preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1 pred tým, než bude finančný nástroj alebo štruktúrovaný vklad uvedený na trh, distribuovaný alebo predaný klientom.

Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí príslušný orgán, alebo môže podliehať ním vymedzeným výnimkám.

3.   Príslušný orgán nesmie uložiť zákaz alebo obmedzenie podľa tohto článku, pokiaľ minimálne jeden mesiac pred zamýšľaným nadobudnutím účinnosti opatrenia písomne alebo iným komunikačným prostriedkom dohodnutým medzi orgánmi neoznámil všetkým ostatným príslušným orgánom a orgánu ESMA podrobné informácie o:

a)

finančnom nástroji alebo činnosti či postupe, ktorých sa navrhované opatrenie týka;

b)

presnej povahe navrhovaného zákazu alebo obmedzenia a dátume, keď má nadobudnúť účinnosť; a

c)

dôkazoch, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí a na základe ktorých sa presvedčil, že je splnená každá z podmienok uvedených v odseku 2.

4.   Vo výnimočných prípadoch, keď je podľa príslušného orgánu nevyhnutné prijať naliehavé opatrenie podľa tohto článku s cieľom zabrániť škodlivému účinku vyplývajúcemu z finančných nástrojov, štruktúrovaných vkladov, postupov alebo činností uvedených v odseku 1, príslušný orgán môže prijať dočasné opatrenie s tým, že o ňom písomne informuje všetky ostatné príslušné orgány a orgán ESMA alebo, v prípade štruktúrovaných vkladov, orgán EBA najneskôr 24 hodín pred tým, ako má opatrenie nadobudnúť účinnosť, a to za predpokladu, že sú splnené všetky kritériá stanovené v tomto článku a že navyše jednoznačne dospel k záveru, že jednomesačnou lehotou na oznámenie by sa náležite neriešila konkrétna obava alebo ohrozenie. Príslušný orgán nesmie prijať dočasné opatrenie na obdobie dlhšie ako tri mesiace.

5.   Príslušný orgán uverejní na svojom webovom sídle oznam o každom rozhodnutí uložiť akýkoľvek zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1. V oznámení spresní podrobné údaje o zákaze alebo obmedzení a uvedie, odkedy po uverejnení oznámenia opatrenie nadobúda účinnosť, a dôkazy, na základe ktorých sa presvedčil, že je splnená každá z podmienok uvedených v odseku 2. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňuje len na opatrenia prijaté po uverejnení oznámenia.

6.   Príslušný orgán odvolá zákaz alebo obmedzenie, keď už neplatia podmienky uvedené v odseku 2.

7.   Komisia v súlade s článkom 50 prijme delegované akty vymedzujúce kritériá a faktory, ktoré majú príslušné orgány zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či nastala závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stability finančného systému v aspoň jednom členskom štáte, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a).

Uvedené kritériá a faktory zahŕňajú:

a)

stupeň zložitosti finančného nástroja alebo štruktúrovaného vkladu a vzťah k typu klienta, pre ktorého sa uvádza na trh, distribuuje a predáva;

b)

stupeň inovácie finančného nástroja alebo štruktúrovaného vkladu, činnosti alebo postupu;

c)

pákový efekt, ktorý finančný nástroj alebo štruktúrovaný vklad alebo postup vytvára;

d)

vo vzťahu k riadnemu fungovaniu a integrite finančných trhov alebo komoditných trhov, objem alebo nominálnu hodnotu emisie finančných nástrojov alebo štruktúrovaných vkladov.

Článok 43

Koordinácia orgánom ESMA a orgánom EBA

1.   Orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA plní v súvislosti s opatreniami príslušných orgánov podľa článku 42 úlohu pomocníka a koordinátora. Orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA zabezpečí najmä, aby opatrenia prijaté príslušným orgánom boli odôvodnené a primerané a aby príslušné orgány zaujali v prípade potreby jednotný prístup.

2.   Po prijatí oznámenia podľa článku 42 o tom, že sa na základe uvedeného článku má uložiť opatrenie, orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA prijme stanovisko, či je zákaz alebo obmedzenie odôvodnené a primerané. Ak je orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA toho názoru, že na riešenie rizika je nevyhnutné, aby opatrenie prijali aj ostatné príslušné orgány, uvedie to vo svojom stanovisku. Stanovisko sa uverejní na webovom sídle orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA.

3.   Ak príslušný orgán navrhuje prijať alebo prijme opatrenie v rozpore so stanoviskom prijatým orgánom ESMA alebo orgánom EBA podľa odseku 2 alebo ak odmietne prijať opatrenie v rozpore s takýmto stanoviskom, bezodkladne uverejní na svojom webovom sídle oznam, v ktorom podrobne vysvetlí dôvody tohto konania.

KAPITOLA 2

Pozície

Článok 44

Koordinácia vnútroštátnych opatrení riadenia pozícií a obmedzení pozícií orgánom ESMA

1.   Orgán ESMA plní v súvislosti s opatreniami prijatými príslušnými orgánmi podľa článku 69 ods. 2 písm. o) a p) smernice 2014/65/EÚ úlohu pomocníka a koordinátora. Orgán ESMA najmä zabezpečí, aby príslušné orgány prijali jednotný prístup, pokiaľ ide o to, kedy tieto právomoci vykonávať, ako aj o povahu a rozsah uložených opatrení a trvanie akýchkoľvek opatrení a následné opatrenia.

2.   Po prijatí oznámenia o akomkoľvek opatrení podľa článku 79 ods. 5 smernice 2014/65/EÚ orgán ESMA zaznamená toto opatrenie a dôvody jeho prijatia. V súvislosti s opatreniami podľa článku 69 ods. 2 písm. o) alebo p) smernice 2014/65/EÚ na svojom webovom sídle vedie a zverejňuje databázu obsahujúcu súhrn platných opatrení vrátane podrobných údajov o príslušnej osobe, príslušných finančných nástrojoch, všetkých obmedzení na veľkosť pozícií, ktoré môžu osoby v každom čase držať, všetkých súvisiacich výnimkách udelených v súlade s článkom 57 smernice 2014/65/EÚ a ich dôvodoch.

Článok 45

Právomoci orgánu ESMA riadiť pozície

1.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 prijme orgán ESMA, keď budú splnené obe podmienky uvedené v odseku 2, jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

vyžiada od ktorejkoľvek osoby všetky relevantné informácie týkajúce sa veľkosti a účelu pozície alebo expozície, ktorá vznikla prostredníctvom derivátu;

b)

po analýze informácií získaných v súlade s písmenom a) požiada ktorúkoľvek takúto osobu, aby znížila veľkosť alebo odstránila pozíciu alebo expozíciu v súlade s delegovaným aktom uvedeným v odseku 10 písm. b);

c)

ako poslednú možnosť obmedzí schopnosť osoby uzavrieť transakciu zahŕňajúcu komoditný derivát.

2.   Orgán ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené obe tieto podmienky:

a)

opatreniami uvedenými v odseku 1 sa rieši ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov vrátane trhov s komoditnými derivátmi v súlade s cieľmi uvedenými v článku 57 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ a vrátane ohrozenia mechanizmov dodania fyzických komodít alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti;

b)

príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie ohrozenia alebo prijaté opatrenia nie sú na riešenie ohrozenia postačujúce,

Orgán ESMA posúdi splnenie podmienok uvedených v tomto odseku prvom pododseku písm. a) a b) na základe kritérií a faktorov stanovených v delegovanom akte uvedenom v odseku 10 písm. a) tohto článku.

3.   Orgán ESMA pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 zabezpečí, aby opatrenie:

a)