7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/1

(1)

Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2010 nazvanom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“) zdôraznila potrebu vytvoriť priaznivé podmienky na investovanie do znalostí a inovácie s cieľom dosiahnuť v Únii inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Európsky parlament aj Rada túto stratégiu potvrdili.

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3) sa zriadil program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“). Cieľom programu Horizont 2020 je dosiahnuť väčší vplyv na výskum a inováciu prispievaním k upevňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora, a to aj prostredníctvom účasti Únie na programoch, ktoré uskutočňujú niektoré členské štáty v súlade s článkom 185 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)

Cieľom partnerstiev v rámci verejného sektora by malo byť vytvárať užšie synergie, zvýšiť koordináciu a vyhnúť sa zbytočnej duplicite s výskumnými programami Únie a medzinárodnými, národnými a regionálnymi výskumnými programami a mali by plne rešpektovať všeobecné zásady programu Horizont 2020, najmä zásady týkajúce sa otvorenosti a transparentnosti. Okrem toho by sa mal zabezpečiť otvorený prístup k vedeckým publikáciám.

(4)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 743/2008/ES (4) sa Spoločenstvo rozhodlo finančne prispievať na Eurostars, spoločný program výskumu a vývoja, ktorý uskutočňujú všetky členské štáty a päť zúčastnených krajín v rámci medzivládnej iniciatívy Eureka zriadenej v roku 1985 s cieľom podporovať spoluprácu v oblasti priemyselného výskumu (ďalej len „program Eurostars“).

(5)

V apríli 2012 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o priebežnom hodnotení programu Eurostars, ktorú vypracovala skupina nezávislých odborníkov dva roky po začatí programu. Konečné stanovisko odborníkov znelo, že program Eurostars spĺňa svoje ciele, pridáva hodnotu európskym malým a stredným podnikom („MSP“) vykonávajúcim výskum a vývoj a mal by pokračovať aj po roku 2013. Program Eurostars tiež spĺňa množstvo skutočných potrieb MSP, ktoré sú zapojené do výskumu a vývoja; prilákal tiež veľa žiadateľov, pričom rozpočet pre projekty oprávnené na financovanie presiahol pôvodný rozpočet. Bolo predložených niekoľko odporúčaní na zlepšenie, ktoré sa týkali najmä potreby ďalšej integrácie národných programov a zlepšenia prevádzkovej výkonnosti s cieľom dosiahnuť skrátenie lehoty na uzatvorenie zmluvy a väčšiu transparentnosť postupov.

(6)

Malo by sa uplatňovať vymedzenie MSP uvedené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov (5).

(7)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/743/EÚ (6) možno poskytnúť podporu na opatrenie vychádzajúce z programu Eurostars, ktorý sa preorientuje podľa cieľov stanovených v jeho priebežnom hodnotení.

(8)

Druhý program výskumu a vývoja uskutočňovaný spoločne niektorými členskými štátmi, ktorý je zameraný na podporu malých a stredných podnikov vykonávajúcich výskum a vývoj (ďalej len „Eurostars-2“), zosúladený so stratégiou Európa 2020, jej hlavnou iniciatívou „Únia inovácií“ a oznámením Komisie zo 17. júla 2012 s názvom „Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast“, bude podporovať MSP vykonávajúce výskum a vývoj spolufinancovaním ich výskumných projektov zameraných na trh v akejkoľvek oblasti. Ako taký a v kombinácii s činnosťami v zmysle cieľa popredných a podporných technológií, ktorý sa uvádza v programe Horizont 2020, bude prispievať k cieľom časti uvedeného programu pod názvom „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“, aby sa zrýchlil rozvoj technológií a inovácií, ktoré podporia podniky zajtrajška a pomôžu inovačným európskym MSP rozvinúť sa na spoločnosti s vedúcim postavením vo svete. V rámci zlepšení vyplývajúcich z predchádzajúceho programu Eurostars by mal program Eurostars-2 smerovať ku kratším lehotám na poskytnutie grantu, silnejšej integrácii a nenáročnej, transparentnej a účinnejšej administratíve v prospech MSP vykonávajúcich výskum a vývoj. Zachovanie prístupu „zdola nahor“ a agendy vychádzajúcej z podnikania s jej hlavným zameraním na potenciál trhu z predchádzajúceho programu Eurostars je kľúčom k úspechu programu Eurostars-2.

(9)

S cieľom zohľadniť trvanie programu Horizont 2020 by sa výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu Eurostars-2 mali uverejniť najneskôr do 31. decembra 2020. V riadne odôvodnených prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov môžu uverejniť do 31. decembra 2021.

(10)

Ministerská konferencia iniciatívy Eureka 22. júna 2012 v Budapešti podporila strategickú víziu pre program Eurostars-2 (ďalej len „budapeštiansky dokument“). Ministri sa zaviazali podporiť pokračovanie programu Eurostars po jeho skončení v roku 2013 na obdobie, na ktoré sa vzťahuje program Horizont 2020. Bude ho tvoriť posilnené partnerstvo, ktoré sa bude zaoberať odporúčaniami z priebežného hodnotenia programu Eurostars. V budapeštianskom dokumente sa stanovujú dva hlavné ciele programu Eurostars-2. Prvým je štrukturálne zameraný cieľ na prehĺbenie synchronizácie a zosúladenia národných výskumných programov v oblasti financovania, ktorý je ústredným prvkom smerom k realizácii Európskeho výskumného priestoru členskými krajinami. Druhým je obsahový cieľ na podporu MSP vykonávajúcich výskum a vývoj a zapájajúcich sa do nadnárodných výskumných a inovačných projektov. V budapeštianskom dokumente sa Únia vyzýva, aby sa zapojila do programu Eurostars-2.

(11)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Nemalo by dochádzať k zdvojeným auditom a neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Pri vykonávaní auditov by sa mali podľa potreby zohľadniť špecifiká národných programov.

(12)

Audit príjemcov finančných prostriedkov Únie poskytnutých v rámci programu Eurostars-2 by sa mal vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013.

(13)

Zúčastnené štáty sa plánujú podieľať na realizácii programu Eurostars-2 počas obdobia jeho vykonávania (2014 – 2024).

(14)

Činnosti v rámci programu Eurostars-2 by mali byť zosúladené s cieľmi a zásadami prístupu „zdola nahor“ programu Horizont 2020, a so všeobecnými zásadami a podmienkami stanovenými v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

(15)

Mal by sa stanoviť strop pre finančný príspevok Únie na program Eurostars-2 počas trvania programu Horizont 2020. V rámci obmedzení tohto stropu by mala existovať flexibilita, pokiaľ ide o príspevok Únie, ktorého výška by mala dosiahnuť aspoň jednu tretinu, ale nemala by prekročiť polovicu príspevku zúčastnených štátov s cieľom zabezpečiť kritické množstvo potrebné na uspokojenie nárokov projektov oprávnených na finančnú podporu, dosiahnuť silný pákový efekt a zabezpečiť silnejšiu integráciu národných výskumných programov zúčastnených štátov.

(16)

V súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 by mal mať každý členský štát a každá krajina pridružená k programu Horizont 2020 právo zúčastniť sa na programe Eurostars-2.

(17)

Partnerskou krajinou programu Eurostars-2 sa môže stať ktorákoľvek členská krajina iniciatívy Eureka alebo krajina pridružená k iniciatíve Eureka, ktorá nie je členským štátom ani nie je krajinou pridruženou k programu Horizont 2020.

(18)

Finančný príspevok Únie by mal byť podmienený formálnymi záväzkami zúčastnených štátov podieľať sa na realizácii programu Eurostars-2 a ich splnením. Finančná podpora v rámci programu Eurostars-2 by mala mať hlavne formu grantov na projekty vybrané v nadväznosti na výzvy na predkladanie návrhov zverejnené v rámci programu Eurostars-2. S cieľom splniť ciele programu Eurostars-2 zúčastnené štáty zabezpečia dostatočný finančný príspevok na financovanie primeraného množstva návrhov vybraných v každej výzve.

(19)

Spoločná realizácia programu Eurostars-2 si vyžaduje realizačnú štruktúru. Zúčastnené štáty sa dohodli, že realizačnou štruktúrou programu Eurostars-2 bude sekretariát iniciatívy Eureka (ďalej len „ESE“). ESE je medzinárodné neziskové združenie založené podľa belgického práva v roku 1997 krajinami iniciatívy Eureka a od roku 2008 zodpovedá za realizáciu programu Eurostars. ESE má aj iné úlohy ako realizáciu programu Eurostars, keďže zároveň je sekretariátom iniciatívy Eureka s vlastnou správou súvisiacou s riadením projektov iniciatívy Eureka mimo rámca programu Eurostars. Únia, ktorú zastupuje Komisia, je zakladajúcim členom iniciatívy Eureka a riadnym členom združenia sekretariátu iniciatívy Eureka.

(20)

S cieľom dosiahnuť ciele programu Eurostars-2 by mal ESE zodpovedať za organizovanie výziev na predkladanie návrhov, overovanie kritérií oprávnenosti, hodnotenie partnerského preskúmania a výber a monitorovanie projektov, ako aj prideľovanie príspevku Únie. Hodnotenie návrhov by sa malo vykonávať centrálne nezávislými externými expertmi pod záštitou ESE po ukončení výziev na ich predkladanie. Poradovník projektov by mal byť záväzný pre zúčastnené štáty, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov z finančného príspevku Únie a z príspevku zúčastnených štátov.

(21)

Celkovo by mal program Eurostars-2 preukázať jasný pokrok smerom k ďalšiemu zosúladeniu a synchronizácii národných výskumných a inovačných programov ako skutočne spoločný program so silnou vedeckou, riadiacou a finančnou synchronizáciou. Silnejšia vedecká integrácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom spoločného vymedzenia a realizácie činností a mala by zabezpečiť excelentnosť a veľký vplyv vybraných projektov. Integrácia v oblasti riadenia by mala zabezpečiť ďalšie zlepšovanie prevádzkovej excelentnosti a zodpovednosti za program. Rozsiahlejšia finančná integrácia by mala vychádzať z celkového aj ročného primeraného finančného príspevku štátov zúčastňujúcich sa na programe Eurostars-2 a z vysokej miery vnútroštátnej synchronizácie. Toto by sa malo dosiahnuť postupnou harmonizáciou vnútroštátnych pravidiel financovania.

(22)

S finančným príspevkom Únie by sa malo hospodáriť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s pravidlami nepriameho hospodárenia, stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7) a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (8).

(23)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala mať právo znížiť, pozastaviť alebo ukončiť finančný príspevok Únie, ak sa program Eurostars-2 realizuje nedostatočne, čiastočne alebo oneskorene, alebo ak sa zúčastnené štáty na financovanie programu Eurostars 2 neprispievajú alebo prispievajú len čiastočne alebo oneskorene. Tieto práva by mali byť stanovené v dohode o delegovaní, ktorú uzavrie Únia s ESE.

(24)

Účasť na nepriamych opatreniach financovaných v rámci programu Eurostars-2 podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (9). Vzhľadom na špecifické prevádzkové potreby programu Eurostars-2 je však potrebné ustanoviť odchýlky od uvedeného nariadenia v súlade s jeho článkom 1 ods. 3

(25)

S cieľom uľahčiť účasť MSP, ktoré sú navyknutejšie na vnútroštátne kanály a ktoré by inak vykonávali výskumnú činnosť len v rámci hraníc svojho štátu, by sa mal finančný príspevok z programu Eurostars-2 poskytovať v súlade so známymi pravidlami ich národných programov a implementovať prostredníctvom dohody o financovaní, ktorú budú priamo spravovať vnútroštátne orgány, kombinujúc finančné prostriedky Únie so zodpovedajúcimi vnútroštátnymi finančnými prostriedkami. Preto by sa mala stanoviť odchýlka od článku 15 ods. 9, článku 18 ods. 1, článku 23 ods. 1, 5 až 7, článkov 28 až 34 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013.

(26)

Výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu Eurostars-2 by sa mali uverejniť aj na jedinom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

(27)

Finančné záujmy Únie by mali byť počas celého výdavkového cyklu chránené prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých prostriedkov a v prípade potreby aj administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(28)

Komisia by v spolupráci so zúčastnenými štátmi mala vykonávať priebežné hodnotenie, pri ktorom posúdi najmä kvalitu a efektívnosť programu Eurostars-2 a pokrok pri plnení vytýčených cieľov, ako aj konečné hodnotenie a pripraviť správu o týchto hodnoteniach.

(29)

Na žiadosť Komisie by mali ESE a zúčastnené štáty predložiť Komisii všetky informácie, ktoré potrebuje na vypracovanie správ o hodnotení programu Eurostars-2.

(30)

Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to podporovať nadnárodné výskumné činnosti vykonávané MSP intenzívne sa zaoberajúcimi výskumom a prispievať k integrácii, zosúladeniu a synchronizácii národných programov financovania výskumu, nie je možné v dôsledku chýbajúceho nadnárodného rozmeru a chýbajúcej komplementárnosti a interoperability národných programov uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinku opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

„MSP“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky v zmysle odporúčania 2003/361/ES;

2.

„MSP vykonávajúci výskum a vývoj“ je MSP, ktorý spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:

1.

podporovať výskumné činnosti, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

2.

zlepšiť dostupnosť, efektívnosť a účinnosť verejného financovania MSP v Európe zosúladením, harmonizovaním a synchronizovaním vnútroštátnych mechanizmov financovania zúčastnených štátov;

3.

podporovať a zvyšovať účasť MSP bez predchádzajúcich skúseností s nadnárodným výskumom.

a)

zúčastnené štáty preukážu, že program Eurostars-2 ustanovili v súlade s cieľmi uvedenými v článku 3;

b)

zúčastnené štáty alebo organizácie určené zúčastnenými štátmi ustanovia ESE za štruktúru zodpovednú za realizáciu programu Eurostars-2 a za prijímanie, prideľovanie a monitorovanie finančného príspevku Únie;

c)

všetky zúčastnené štáty sa zaviažu prispievať na financovanie programu Eurostars-2;

d)

ESE preukáže svoju schopnosť realizovať program Eurostars-2 vrátane prijímania, prideľovania a monitorovania finančného príspevku Únie v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie v súlade s článkami 58, 60 a 61 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012; a

e)

vytvorí sa model riadenia programu Eurostars-2 v súlade s prílohou II.

a)

realizácia cieľov programu Eurostars-2 stanovených v článku 3 a činností stanovených v prílohe I zo strany ESE v súlade s pravidlami účasti a šírenia uvedenými v článku 8;

b)

zachovanie primeraného a efektívneho modelu riadenia v súlade s prílohou II,

c)

dodržiavanie požiadaviek na podávanie správ stanovených v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 zo strany ESE;

d)

riadne uhradenie finančného príspevku zo strany zúčastnených štátov všetkým účastníkom projektov programu Eurostars-2, ktorí boli vybraní za príjemcov financovania v nadväznosti na výzvy na predkladanie návrhov zverejnené v rámci programu Eurostars-2, a teda splnenie záväzkov uvedených v odseku 1 písm. c) tohto článku;

e)

pridelenie finančných prostriedkov na projekty programu Eurostars-2 z vnútroštátnych rozpočtov a finančného príspevku Únie podľa poradovníkov projektov; a

f)

preukázanie jasného pokroku vo vedeckej, riadiacej a finančnej spolupráci prostredníctvom určenia minimálnych prevádzkových výkonnostných cieľov a míľnikov realizácie programu Eurostars-2.

a)

spolufinancovanie vybraných projektov programu Eurostars-2 prostredníctvom príslušných vnútroštátnych foriem financovania, a to najmä prostredníctvom grantov. Komisia môže využiť zavedené rovnocenné grantové pravidlá na hodnotenie príspevkov zúčastnených štátov v iných formách, ako sú granty;

b)

finančný príspevok na administratívne náklady programu Eurostars-2, na ktoré sa nevzťahuje príspevok Únie podľa článku 5 ods. 3

a)

požiadavky na ESE týkajúce sa ukazovateľov výkonnosti podľa prílohy II k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

b)

požiadavky na príspevok ESE na monitorovanie uvedené v prílohe III k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

c)

špecifické ukazovatele výkonnosti pre fungovanie ESE s ohľadom na program Eurostars-2;

d)

požiadavky na ESE týkajúce sa poskytovania informácií o administratívnych nákladoch a poskytovania podrobných údajov o realizácii programu Eurostars-2;

e)

dojednania týkajúce sa poskytovania údajov potrebných na zabezpečenie schopnosti Komisie plniť svoje povinnosti týkajúce sa šírenia a podávania správ;

f)

povinnosť ESE podpísať pred akýmkoľvek prevodom finančného príspevku Únie s národnými orgánmi financovania dvojstranné dohody, v ktorých sa stanovujú minimálne prevádzkové výkonnostné ciele a míľniky na realizáciu programu Eurostars-2;

g)

ustanovenia na účely uverejnenia výziev na predkladanie návrhov v rámci programu Eurostars-2, a to najmä na jedinom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/14

(1)

Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“) zdôraznila potrebu vytvoriť priaznivé podmienky pre investície do vedomostí a inovácie s cieľom zabezpečiť v Únii inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Európsky parlament aj Rada túto stratégiu potvrdili.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3) zriadilo Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“). Cieľom program Horizont 2020 je dosiahnutie väčšieho vplyvu na výskum a inovácie prispievaním k upevňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora, a to aj prostredníctvom účasti Únie na programoch uskutočňovaných niektorými členskými štátmi v súlade s článkom 185 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)

Cieľom partnerstiev v rámci verejného sektora by malo byť vytvárať užšie synergie, zvýšiť koordináciu a vyhnúť sa zbytočnej duplicite s výskumnými programami Únie a medzinárodnými, národnými a regionálnymi výskumnými programami a mali by plne rešpektovať všeobecné zásady programu Horizont 2020, najmä zásady týkajúce sa otvorenosti a transparentnosti. Okrem toho by sa mal zabezpečiť otvorený prístup k vedeckým publikáciám.

(4)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 742/2008/ES (4) sa stanovuje finančný príspevok Spoločenstva na spoločný výskumný a vývojový program Pomoc starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní (ďalej len „spoločný program AAL“), ktorý dosahuje úroveň príspevku od členských štátov, ale nepresahuje 150 000 000 EUR počas trvania siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (5).

(5)

V decembri 2012 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o priebežnom hodnotení spoločného programu AAL. Toto hodnotenie vykonal panel odborníkov. Celkové stanovisko tohto panelu odborníkov bolo, že spoločný program AAL zaznamenal značný pokrok pri dosahovaní svojich cieľov a pozoruhodné výsledky a že by sa v ňom malo pokračovať aj po uplynutí súčasného obdobia financovania. Panel odborníkov však zaznamenal niekoľko nedostatkov, najmä potrebu väčšieho zapojenia používateľov do projektov od čo najskoršej fázy a ďalšie zlepšenia prevádzkovej výkonnosti v súvislosti s lehotami na uzatvorenie zmlúv a lehotami platieb.

(6)

V priebežnom hodnotení z roku 2010 a v konzultačnom postupe z roku 2012 sa zdôraznila rozmanitosť nástrojov financovania, pravidiel oprávnenosti a systémov náhrady. Zúčastnené štáty by mohli prostredníctvom valného zhromaždenia Aktívneho a asistovaného života zvážiť tieto skutočnosti a podporovať výmenu osvedčených postupov.

(7)

Komisia vo svojom oznámení z 12. októbra 2006 s názvom „Demografická budúcnosť Európy – Pretvorme výzvu na príležitosť“ zdôraznila skutočnosť, že demografické starnutie je jednou z hlavných výziev, ktorým čelia všetky členské štáty, a že rozsiahlejšie používanie nových technológií by mohlo pomôcť kontrolovať náklady, zvýšiť blahobyt a podporiť aktívnu účasť starších ľudí v spoločnosti a taktiež zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva Únie.

(8)

Komisia v hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 „Únia inovácií“ označila starnutie obyvateľstva za jednu zo spoločenských výziev, pri ktorej môžu prelomové inovácie zohrávať dôležitú úlohu a zvýšiť konkurencieschopnosť, umožniť európskym spoločnostiam zohrávať vedúcu úlohu v oblasti vývoja nových technológií, rásť a získať globálnu vedúcu pozíciu na nových rastúcich trhoch, zvýšiť kvalitu a efektívnosť verejných služieb, a prispieť tak k vytvoreniu veľkého počtu nových kvalitných pracovných miest.

(9)

Približne 20 miliónov ľudí v celej Únii pracuje v „bielych plášťoch“ v sektore zdravotníctva a sektore sociálnych služieb, pričom sa očakáva, že tento počet sa bude v nasledujúcich rokoch ďalej zvyšovať v dôsledku starnutia obyvateľstva. Kľúčovou prioritou v tomto citlivom sektore by mala byť odborná príprava a celoživotné vzdelávanie. Preto je nevyhnutné dôkladnejšie posúdiť potrebu pracovných miest v „bielych plášťoch“ a investícií do moderných zručností, ako je používanie informačných technológií.

(10)

Komisia vo svojom oznámení z 19. mája 2010 s názvom „Digitálna agenda pre Európu“ navrhla posilniť spoločný program AAL s cieľom pomôcť riešiť výzvy týkajúce sa starnutia obyvateľstva.

(11)

Komisia vo svojom oznámení z 29. februára 2012 s názvom „Realizácia strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie“ navrhla zohľadniť príslušné priority strategického vykonávacieho plánu pri budúcich pracovných programoch a nástrojoch v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sú súčasťou programu Horizont 2020. Komisia takisto navrhla zohľadniť prínos, ktorý môže mať spoločný program AAL pre európske partnerstvo v oblasti inovácie zamerané na aktívne a zdravé starnutie.

(12)

V rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácie zameraného na aktívne a zdravé starnutie zriadeného v rámci iniciatívy Inovácia v Únii sa očakáva, že inovačné riešenia založené na informačných a komunikačných technológiách (ďalej len „IKT“) budú zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľov ďalších dvoch rokov zdravého života do roku 2020, ako aj pri zvyšovaní kvality života občanov a zvyšovaní efektívnosti systémov starostlivosti v Únii. Jeho strategický vykonávací plán stanovuje priority na zrýchlenie a rozšírenie inovácie v oblasti aktívneho a zdravého starnutia v celej Únii v troch oblastiach: prevencia a podpora zdravia, starostlivosť a liečba, a nezávislé bývanie a sociálne začlenenie.

(13)

Vzhľadom na to, že systémy IKT narábajú s veľkým množstvom osobných údajov a profilov a fungujú v režime komunikácie v reálnom čase, z čoho vyplýva vysoké riziko narušenia bezpečnosti údajov, mali by sa zohľadniť aspekty ochrany údajov. Okrem toho by sa malo rešpektovať právo na súkromie.

(14)

Program výskumu a vývoja Aktívny a asistovaný život (ďalej len „program AAL“) by sa mal opierať o úspechy predchádzajúceho programu a riešiť jeho nedostatky podporením dostatočného zapájania používateľov do projektov od počiatočných fáz s cieľom zabezpečiť, aby vytvorené riešenia boli prijateľné a reagovali na osobitné potreby používateľov, ako aj zaistením lepšej realizácie programu AAL.

(15)

Pri realizácii programu AAL by sa malo zohľadniť široké vymedzenie inovácie vrátane organizačných, obchodných, technických, spoločenských a environmentálnych aspektov. V rámci programu AAL by sa mal zabezpečiť multidisciplinárny prístup a začlenenie spoločenských a humanitných vied.

(16)

Činnosti v rámci programu AAL by mali byť v súlade s cieľmi a prioritami v oblasti výskumu a inovácie programu Horizont 2020 a so všeobecnými zásadami a podmienkami stanovenými v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

(17)

Mal by sa stanoviť strop pre finančnú účasť Únie na programe AAL počas trvania programu Horizont 2020. Finančná účasť Únie na programe AAL by nemala presiahnuť finančný príspevok zúčastnených štátov počas trvania programu Horizont 2020 v záujme dosiahnutia veľkého pákového efektu a zabezpečenia aktívneho zapojenia zúčastnených štátov do plnenia cieľov programu AAL.

(18)

S cieľom zohľadniť trvanie programu Horizont 2020 by sa výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu AAL mali uverejniť najneskôr do 31. decembra 2020. V riadne odôvodnených prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov môžu uverejniť do 31. decembra 2021.

(19)

V súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 by každý členský štát a všetky krajiny pridružené k programu Horizont 2020 mali byť oprávnené zúčastňovať sa na programe AAL v akomkoľvek primeranom čase.

(20)

Na to, aby sa zabezpečilo, že zúčastnené štáty vyrovnajú finančný záväzok Únie, by finančný príspevok Únie mal byť podmienený formálnymi záväzkami zúčastnených štátov pred začatím programu AAL a ich splnením. Príspevok zúčastnených štátov na program AAL by mal zahŕňať administratívne náklady vzniknuté na vnútroštátnej úrovni na účely účinnej prevádzky programu AAL.

(21)

Spoločná realizácia programu AAL si vyžaduje realizačnú štruktúru. Zúčastnené štáty sa dohodli na realizačnej štruktúre pre program AAL a v roku 2007 zriadili „Združenie pre pomoc starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní“ aisbl, medzinárodné neziskové združenie s právnou subjektivitou zriadené podľa belgického práva (ďalej len „združenie AALA“). Vzhľadom na to, že podľa správy o priebežnom hodnotení sa preukázalo, že existujúca riadiaca štruktúra spoločného programu AAL je efektívna a má dobrú kvalitu, by sa združenie AALA malo použiť ako realizačná štruktúra a malo by prevziať úlohu prideľovacieho a monitorovacieho orgánu programu AAL. Združenie AALA by malo spravovať finančný príspevok Únie a malo by zabezpečovať efektívnu realizáciu programu AAL.

(22)

V záujme dosiahnutia cieľov programu AAL by združenie AALA malo poskytovať finančnú podporu najmä prostredníctvom grantov pre účastníkov opatrení vybraných združením AALA. Tieto opatrenia by sa mali vyberať na základe výziev na predkladanie návrhov v rámci zodpovednosti združenia AALA, ktorému by mali pomáhať nezávislí externí odborníci. Poradovník v súvislosti s výberom návrhov a prideľovaním finančných prostriedkov pre projekty programu AAL z finančného príspevku Únie a z vnútroštátnych rozpočtov by mal byť záväzný.

(23)

Finančný príspevok Únie by sa mal spravovať v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s pravidlami nepriameho riadenia stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6) a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (7).

(24)

S cieľom ochrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala mať právo prostredníctvom primeraných opatrení znížiť, neposkytnúť alebo ukončiť finančný príspevok Únie v prípade, že sa program AAL realizuje neprimerane, čiastočne alebo oneskorene, alebo v prípade, že zúčastnené štáty neprispievajú alebo prispievajú čiastočne či oneskorene na financovanie programu AAL. Tieto práva by mali byť stanovené v dohode o delegovaní, ktorá sa uzatvorí medzi Úniou a združením AALA.

(25)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Nemalo by dochádzať k zdvojeným auditom a neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Pri vykonávaní auditov by sa mali podľa potreby zohľadniť špecifiká národných programov.

(26)

Účasť na nepriamych opatreniach financovaných programom AAL podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (8). Vzhľadom na špecifické prevádzkové potreby programu AAL je však potrebné ustanoviť výnimky z uvedeného nariadenia v súlade s jeho článkom 1 ods. 3.

(27)

Výzvy na predkladanie návrhov združenia AALA by sa mali uverejniť aj na jedinom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

(28)

Špecifické výnimky z nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 sú potrebné, pretože program AAL je zamýšľaný ako výskumný a inovačný program zameraný na trh, v ktorom sa spája veľa rôznych vnútroštátnych tokov financovania (ako sú programy financovania výskumu a inovácie, zdravia a priemyslu). Vzhľadom na svoju povahu tieto vnútroštátne programy majú rôzne pravidlá účasti a nemožno očakávať, že budú úplne v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013. Okrem toho program AAL je zameraný predovšetkým na malé a stredné podniky a na organizácie používateľov, ktoré sa zvyčajne nezúčastňujú na činnostiach Únie v oblasti výskumu a inovácie. V záujme zjednodušenia účasti týchto podnikov a organizácií sa finančný príspevok Únie poskytuje podľa známych pravidiel ich vnútroštátnych programov financovania a realizuje sa prostredníctvom jediného grantu, ktorý je kombináciou financovania Únie a zodpovedajúceho vnútroštátneho financovania.

(29)

Finančné záujmy Únie by mali byť v priebehu výdavkového cyklu chránené pomocou primeraných opatrení vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(30)

Komisia by mala vykonať s pomocou nezávislých odborníkov priebežné hodnotenie, pri ktorom posúdi kvalitu a efektívnosť programu AAL a pokrok pri plnení vytýčených cieľov, ako aj konečné hodnotenie a pripraviť správu o týchto hodnoteniach.

(31)

Hodnotenie by malo byť založené na presných a aktuálnych informáciách. Na žiadosť Komisie by preto združenie AALA a zúčastnené štáty mali predložiť všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje zahrnúť do správ o hodnotení programu AAL.

(32)

Opatrenia plánované v rámci programu AAL by mali prispieť k podpore európskych systémov verejnej zdravotnej starostlivosti, keďže sú nevyhnutným prostriedkom zachovania sociálneho zabezpečenia a znižovania rozdielov v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi regiónmi a skupinami obyvateľstva, ktoré sa v dôsledku súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy znepokojivo prehlbujú.

(33)

Program AAL by mal zabezpečovať účinnú podporu rodovej rovnosti, ako je stanovené v programe Horizont 2020. Program AAL by mal podporovať rodovú rovnosť a rodový rozmer v obsahu výskumu a inovácie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vyváženému zastúpeniu mužov a žien, v závislosti od konkrétnej situácie, v hodnotiacich komisiách a v orgánoch, akými sú poradné skupiny a odborné skupiny. Rodový rozmer by mal byť príslušným spôsobom začlenený do obsahu výskumu a inovácie v stratégiách, programoch a projektoch a mal by sa dodržiavať vo všetkých fázach výskumného cyklu.

(34)

Program AAL by mal dodržiavať etické zásady stanovené v programe Horizont 2020. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť, právu na nediskrimináciu a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

(35)

Keďže zúčastnené štáty sa rozhodli pokračovať v programe AAL a keďže ciele tohto rozhodnutia, a to priama podpora a doplnenie politiky Únie v oblasti aktívneho a zdravého starnutia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

zúčastnené štáty preukážu, že program AAL je ustanovený v súlade s prílohami I a II;

b)

určenie združenia AALA zúčastnenými štátmi alebo organizáciami určenými zúčastnenými štátmi ako štruktúry zodpovednej za realizáciu programu AAL a za prideľovanie a monitorovanie finančného príspevku Únie;

c)

záväzok každého zúčastneného štátu prispievať na financovanie programu AAL;

d)

združenie AALA preukáže, že je schopné realizovať program AAL vrátane prideľovania a monitorovania príspevku Únie v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie v súlade s článkami 58, 60 a 61 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012; a

e)

vytvorenie modelu riadenia pre program AAL v súlade s prílohou III.

a)

realizácia cieľov programu AAL stanovených v prílohe I a činností stanovených v prílohe II k tomuto rozhodnutiu združením AALA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013 s výhradou článku 5 tohto rozhodnutia;

b)

zachovanie primeraného a efektívneho modelu riadenia v súlade s prílohou III;

c)

dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa podávania správ, ktoré sú stanovené v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, združením AALA; a

d)

plnenie záväzkov každým zúčastneným štátom uvedených v odseku 1 písm. c) a plnenie ročných záväzkov prispievať na financovanie programu AAL.

a)

finančné príspevky na nepriame opatrenia podporované v rámci programu AAL v súlade s prílohou II;

b)

vecné príspevky zodpovedajúce administratívnym nákladom vnútroštátnych správnych orgánov na účely účinnej realizácie programu AAL v súlade s prílohou II.

a)

požiadavky týkajúce sa príspevku združenia AALA v súvislosti s príslušnými ukazovateľmi spomedzi ukazovateľov výkonnosti stanovených v prílohe II k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

b)

požiadavky týkajúce sa príspevku združenia AALA k monitorovaniu, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí 2013/743/EÚ;

c)

špecifické ukazovatele výkonnosti potrebné na monitorovanie fungovania združenia AALA v súlade s článkom 3 ods. 2;

d)

dojednania týkajúce sa poskytovania údajov a informácií potrebných na zabezpečenie toho, že Komisia bude schopná plniť si svoje povinnosti súvisiace so šírením informácií a podávaním správ;

e)

ustanovenie na účely uverejnenia výziev na predkladanie návrhov združením AALA, a to najmä na jedinom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/27

(1)

Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2010 nazvanom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“) zdôraznila potrebu vytvoriť priaznivé podmienky pre investície do vedomostí a inovácie s cieľom zabezpečiť v Únii inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Európsky parlament aj Rada túto stratégiu potvrdili.

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3) sa zriadil program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“). Cieľom programu Horizont 2020 je dosiahnuť väčší vplyv na výskum a inováciu prispievaním k upevňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora, a to aj prostredníctvom účasti Únie na programoch, ktoré uskutočňujú niektoré členské štáty v súlade s článkom 185 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)

Cieľom partnerstiev v rámci verejného sektora by malo byť vytvárať užšie synergie, zvýšiť koordináciu a vyhnúť sa zbytočnej duplicite s výskumnými programami Únie a medzinárodnými, národnými a regionálnymi výskumnými programami a mali by plne rešpektovať všeobecné zásady programu Horizont 2020, najmä zásady týkajúce sa otvorenosti a transparentnosti. Okrem toho by sa mal zabezpečiť otvorený prístup k vedeckým publikáciám.

(4)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 912/2009/ES (4) Spoločenstvo rozhodlo o poskytnutí finančného príspevku na Európsky program metrologického výskumu (ďalej len „program EMRP“), ktorý zodpovedá príspevku zúčastnených štátov, avšak nepresahuje 200 000 000 EUR, počas trvania siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (5).

(5)

V apríli 2012 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o priebežnom hodnotení Európskeho programu metrologického výskumu – EMRP. Priebežné hodnotenie vykonal panel odborníkov po troch rokoch od začatia programu. Podľa celkového stanoviska panelu odborníkov je program EMRP dobre riadený spoločný európsky výskumný program, ktorý už dosiahol relatívne vysokú úroveň integrácie vo vedeckej, riadiacej a finančnej oblasti. Panel odborníkov však upozornil na jeho obmedzené priemyselné využívanie, obmedzené otvorenie voči excelentnosti vo vede mimo metrologických ústavov a nedostatočné budovanie kapacít. Panel odborníkov takisto vyjadril názor, že realizáciou programu EMRP by sa mohol vybudovať inkluzívnejší európsky priestor metrologického výskumu.

(6)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/743/EÚ (6) možno poskytnúť na program EMRP ďalšiu podporu.

(7)

Európsky metrologický program pre inováciu a výskum (ďalej len „program EMPIR“), zosúladený so stratégiou Európa 2020 a jeho hlavnými iniciatívami, najmä iniciatívami „Únia inovácií“, „Digitálna agenda pre Európu“, „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a „Priemyselná politika vo veku globalizácie“, bude ambicióznejším a inkluzívnejším programom, ktorý bude počas obdobia 10 rokov (2014 – 2024) realizovať 28 zúčastnených štátov. Ako súčasť zlepšenia predchádzajúceho programu budú súčasťou programu EMPIR činnosti v oblasti inovácie a priemyselného využívania, výskumu zameraného na normy a normalizačné a regulačné účely, ako aj činnosti v oblasti budovania kapacít.

(8)

Zúčastnené štáty plánujú prispieť na realizáciu programu EMPIR počas obdobia, na ktoré sa program EMPIR vzťahuje, a to počas rokov 2014 – 2024. S cieľom zohľadniť trvanie programu Horizont 2020 by sa výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu EMPIR mali uverejniť najneskôr do 31. decembra 2020. V riadne odôvodnených prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov môžu uverejniť do 31. decembra 2021.

(9)

Činnosti v rámci programu EMPIR by mali byť v súlade s cieľmi a prioritami programu Horizont 2020 v oblasti výskumu a inovácie, a so všeobecnými zásadami a podmienkami stanovenými v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

(10)

Mal by sa stanoviť strop pre finančnú účasť Únie na programe EMPIR počas trvania programu Horizont 2020. V rámci obmedzení tohto stropu by sa mal príspevok Únie rovnať príspevkom zúčastnených štátov na program EMPIR s cieľom dosiahnuť silný pákový efekt a zabezpečiť užšie prepojenie programov zúčastnených štátov.

(11)

V súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 by každý členský štát a každá krajina pridružená k programu Horizont 2020 mali mať právo zúčastniť sa na programe EMPIR.

(12)

Finančný príspevok Únie by mal byť podmienený formálnymi záväzkami zúčastnených štátov prispievať k realizácii programu EMPIR a ich splnením. Príspevky zúčastnených štátov na program EMPIR by mali zahŕňať príspevok na administratívne náklady v rámci stropu 5 % rozpočtu programu EMPIR. Zúčastnené štáty by sa mali zaviazať, že v prípade potreby zvýšia svoj príspevok na program EMPIR o finančnú rezervu vo výške 50 % ich záväzku s cieľom zaistiť, že budú schopné financovať svoje národné subjekty, národné metrologické ústavy a určené ústavy zúčastňujúce sa na vybraných projektoch.

(13)

Spoločná realizácia programu EMPIR si vyžaduje realizačnú štruktúru. Zúčastnené štáty sa dohodli na realizačnej štruktúre pre program EMRP a v roku 2007 zriadili EURAMET e. V. (ďalej len „združenie EURAMET“), európsku regionálnu metrologickú organizáciu a neziskové združenie podľa nemeckého práva. Združenie EURAMET má takisto úlohy a povinnosti súvisiace so širšou európskou a globálnou harmonizáciou metrológie. Členmi združenia EURAMET sa môžu stať všetky európske národné metrologické ústavy, a určené ústavy sa môžu stať pridruženými členmi. Členstvo v združení EURAMET nie je podmienené existenciou vnútroštátnych programov metrologického výskumu. Vzhľadom na to, že podľa správy o priebežnom hodnotení programu EMRP sa riadiaca štruktúra združenia EURAMET osvedčila ako efektívna a kvalitná na účely realizácie programu EMRP, malo by sa združenie EURAMET použiť aj pri realizácii programu EMPIR. Združenie EURAMET by preto malo byť príjemcom finančného príspevku Únie.

(14)

Aby bolo možné dosiahnuť ciele programu EMPIR, malo by združenie EURAMET poskytovať finančnú podporu najmä vo forme grantov pre účastníkov opatrení vybraných na úrovni združenia EURAMET. Výber takýchto opatrení by mal prebiehať na základe výziev na predkladanie návrhov pod dohľadom združenia EURAMET. Pokiaľ ide o výber návrhov a prideľovanie finančných prostriedkov z finančného príspevku Únie a z príspevkov zúčastnených štátov na projekty programu EMPIR, poradovník by mal byť záväzný.

(15)

S finančným príspevkom Únie by sa malo hospodáriť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a v súlade s príslušnými pravidlami nepriameho hospodárenia stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7) a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (8).

(16)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala mať právo znížiť, pozastaviť alebo ukončiť finančný príspevok Únie v prípade, že sa program EMPIR realizuje nedostatočne, čiastočne alebo oneskorene, alebo v prípade, že zúčastnené štáty na financovanie programu EMPIR neprispievajú alebo prispievajú čiastočne alebo oneskorene. Tieto práva by mali byť stanovené v dohode o delegovaní, ktorú uzavrie Únia so združením EURAMET.

(17)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Nemalo by dochádzať k zdvojeným auditom a neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Pri vykonávaní auditov by sa mali podľa potreby zohľadniť špecifiká národných programov.

(18)

Audity príjemcov finančných prostriedkov Únie poskytnutých v súlade s týmto rozhodnutím by mali zabezpečiť zníženie administratívnej záťaže v súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013.

(19)

Účasť na nepriamych opatreniach financovaných v rámci programu EMPIR podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (9). Vzhľadom na špecifické prevádzkové potreby programu EMPIR je však potrebné ustanoviť odchýlky od uvedeného nariadenia v súlade s jeho článkom 1 ods. 3.

(20)

Príspevok zúčastnených štátov predstavuje najmä inštitucionálne financovanie národných metrologických ústavov a určených ústavov zúčastňujúcich sa na vybraných projektoch. Príspevok zúčastnených štátov by mal takisto zahŕňať peňažný príspevok na administratívne náklady programu EMPIR. Časť príspevku Únie by sa mala prideliť iným subjektom ako národným metrologickým ústavom a určeným ústavom zúčastňujúcim sa na vybraných projektoch. Pri výpočte finančného príspevku Únie pre národné metrologické ústavy a určené ústavy zúčastňujúce sa na projektoch programu EMPIR by sa malo zaistiť, aby príspevok Únie na program EMPIR nepresiahol príspevok zúčastnených štátov. Vzhľadom na to, že inštitucionálne financovanie národných metrologických ústavov a určených ústavov zúčastnenými štátmi zodpovedá režijným nákladom prideleným na projekty programu EMPIR a neprepláca sa z príspevku Únie, paušálna sadzba financovania oprávnených nepriamych nákladov národných metrologických ústavov a určených ústavov by sa mala prispôsobiť v porovnaní s paušálnou sadzbou uvedenou v nariadení (EÚ) č. 1290/2013. Paušálna sadzba financovania oprávnených nepriamych nákladov národných metrologických ústavov a určených ústavov by sa mala určiť na základe všetkých nepriamych nákladov, ktoré národné metrologické ústavy a určené ústavy zúčastňujúce sa na projektoch programu EMRP vykázali ako oprávnené, ktoré sú stabilné a predstavujú spoľahlivý odhad nepriamych nákladov, ktoré vzniknú národným metrologickým ústavom a určeným ústavom zúčastňujúcim sa na projektoch programu EMPIR. Keďže tieto nepriame náklady dosahujú 140 % celkových priamych oprávnených nákladov národných metrologických ústavov a určených ústavov, s vylúčením priamych oprávnených nákladov na subdodávateľov a bezplatných vecných príspevkov, ktoré sa nepoužili v priestoroch príjemcov, paušálna sadzba na financovanie nepriamych nákladov národných metrologických ústavov a určených ústavov by sa mala znížiť z 25 %, stanovených v nariadení (EÚ) č. 1290/2013, na 5 %. Preto je vhodné pre národné metrologické ústavy a určené ústavy ustanoviť odchýlku od článku 29 uvedeného nariadenia. Ostatné subjekty zúčastňujúce sa na projektoch programu EMPIR by sa mali financovať v súlade s uvedeným nariadením.

(21)

Výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu EMPIR by sa mali uverejniť aj na jedinom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

(22)

Vhodnosť modelu financovania by sa mala opätovne posúdiť v čase priebežného hodnotenia programu EMPIR s ohľadom na zásadu rovnakej výšky prostriedkov Únie a prostriedkov nepochádzajúcich z Únie.

(23)

Finančné záujmy Únie by mali byť v priebehu celého výdavkového cyklu chránené pomocou primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(24)

Komisia by mala vykonať predbežné hodnotenie, pri ktorom posúdi najmä kvalitu a efektívnosť programu EMPIR a pokrok pri plnení vytýčených cieľov, ako aj konečné hodnotenie a mala by pripraviť správu o týchto hodnoteniach.

(25)

Na žiadosť Komisie by združenie EURAMET a zúčastnené štáty mali Komisii predložiť všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie správ o hodnotení programu EMPIR.

(26)

Cieľom tohto rozhodnutia je účasť Únie na programe EMPIR, najmä podpora poskytovania primeraných a integrovaných metrologických riešení vhodných pre daný účel a vytvorenie integrovaného európskeho systému metrologického výskumu kritickej veľkosti a s aktívnym zapojením sa aktérov na regionálnej, národnej, európskej aj medzinárodnej úrovni, ktoré nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov. Rozsah a zložitosť metrologických požiadaviek si vyžadujú investície, ktoré presahujú rozpočty národných metrologických ústavov a ich určených ústavov na základný výskum. Excelentnosť vyžadovaná vo výskume a vývoji špičkových metrologických riešení presahuje hranice jednotlivých štátov, a preto ju nemožno sústrediť výhradne na národnej úrovni. Keďže uvedený cieľ možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie integráciou činnosti jednotlivých štátov do uceleného európskeho prístupu, a to sústredením oddelených národných výskumných programov, pomocou pri navrhovaní spoločných stratégií výskumu a financovania presahujúcich štátne hranice a dosiahnutím kritického množstva účastníkov a vyžadovaných investícií, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

zúčastnené štáty preukážu, že program EMPIR je ustanovený v súlade s prílohami I a II;

b)

zúčastnené štáty alebo národné metrologické ústavy, ktoré zúčastnené štáty určili, určia EURAMET e. V. (ďalej len „združenie EURAMET“) za štruktúru zodpovednú za realizáciu programu EMPIR a za prijímanie, prideľovanie a monitorovanie finančného príspevku Únie;

c)

všetky zúčastnené štáty sa zaviažu prispievať na financovanie programu EMPIR a zriadiť finančnú rezervu vo výške 50 % výšky záväzku;

d)

združenie EURAMET preukáže svoju schopnosť realizovať program EMPIR vrátane prijímania, prideľovania a monitorovania finančného príspevku Únie v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie v súlade s článkami 58, 60 a 61 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012; a

e)

vytvorí sa model riadenia programu EMPIR v súlade s prílohou III.

a)

realizácia cieľov programu EMPIR stanovených v prílohe I a činností stanovených v prílohe II v súlade s pravidlami účasti a šírenia uvedenými v článku 5 zo strany združenia EURAMET;

b)

zachovanie primeraného a efektívneho modelu riadenia v súlade s prílohou III;

c)

dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa podávania správ, ktoré sú stanovené v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, zo strany združenia EURAMET; a

d)

splnenie záväzkov uvedených v odseku 1 písm. c) tohto článku.

a)

príspevky prostredníctvom inštitucionálneho financovania národných metrologických ústavov a určených ústavov zúčastňujúcich sa na projektoch programu EMPIR;

b)

finančné príspevky na administratívne náklady programu EMPIR.

a)

požiadavky týkajúce sa príspevku združenia EURAMET, pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti stanovené v prílohe II k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

b)

požiadavky týkajúce sa príspevku združenia EURAMET k monitorovaniu, uvedené v prílohe III k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

c)

špecifické ukazovatele výkonnosti súvisiace s fungovaním združenia EURAMET;

d)

požiadavky týkajúce sa združenia EURAMET, pokiaľ ide o poskytovanie informácií o administratívnych nákladoch a poskytovanie podrobných údajov o realizácii programu EMPIR;

e)

dojednania týkajúce sa poskytovania údajov potrebných na zabezpečenie toho, že Komisia bude schopná plniť si svoje povinnosti súvisiace so šírením a podávaním správ;

f)

ustanovenia na účely uverejnenia výziev na predkladanie návrhov v rámci programu EMPIR, a to najmä na jedinom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/38

(1)

Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“) zdôraznila potrebu vytvoriť priaznivé podmienky pre investície do vedomostí a inovácie s cieľom zabezpečiť v Únii inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Európsky parlament aj Rada túto stratégiu potvrdili.

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3) sa zriadil program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“). Cieľom programu Horizont 2020 je dosiahnuť väčší vplyv na výskum a inovácie prispievaním k upevňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora, a to aj prostredníctvom účasti Únie na programoch, ktoré uskutočňujú niektoré členské štáty v súlade s článkom 185 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)

Cieľom partnerstiev v rámci verejného sektora by malo byť vytvárať užšie synergie, zvýšiť koordináciu a vyhnúť sa zbytočnej duplicite s výskumnými programami Únie a medzinárodnými, národnými a regionálnymi výskumnými programami a mali by plne rešpektovať všeobecné zásady programu Horizont 2020, najmä zásady týkajúce sa otvorenosti a transparentnosti. Okrem toho by sa mal zabezpečiť otvorený prístup k vedeckým publikáciám.

(4)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1209/2003/ES (4) Spoločenstvo rozhodlo o poskytnutí finančného príspevku na Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (ďalej len „program EDCTP1“), ktorý zodpovedá príspevkom zúčastnených štátov, ale nepresahuje 200 000 000 EUR, počas trvania Šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, prispievajúceho k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006), ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES (5). Program EDCTP1 bol takisto podporovaný v rámci Siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (6).

(5)

V roku 2009 nezávislí experti prijali správu o priebežnom hodnotení programu EDCTP1. Podľa stanoviska panela expertov program EDCTP1 poskytol jedinečnú platformu pre skutočný dialóg s africkými vedcami a začal preklenovať priepasť medzi severom a juhom v budovaní výskumných kapacít a poskytovaní príležitostí na vzdelávanie a pracovných príležitostí mladým africkým výskumným pracovníkom. Na základe tejto správy je potrebné vziať do úvahy určité otázky zásadné pre druhý program Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (ďalej len „program EDCTP2“): súčasný rozsah programu EDCTP1 sa musí zmeniť a rozšíriť; potenciál rozvojových krajín v oblasti rozumného správania a riadenia klinického skúšania by sa mal v prípade potreby ďalej rozvíjať a posilňovať, a to najmä pokiaľ ide o úlohu a vývoj komisií pre etické posúdenie a zodpovedajúce právne prostredie, mala by sa zlepšiť koordinácia, spolupráca a v prípade potreby by sa mala ďalej zlepšiť integrácia európskych národných programov; je potrebné posilniť a rozšíriť spoluprácu s ďalšími významnými verejnými a súkromnými partnermi vrátane farmaceutického priemyslu a verejno-súkromných partnerstiev, ako sú partnerstvá pre rozvoj produktov (ďalej len „PDP“), občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a nadácií; mali by sa stanoviť jasné a transparentné pravidlá riadenia; mali by sa rozvíjať synergie s opatreniami európskej vonkajšej politiky, konkrétne v súvislosti s rozvojovou pomocou Únie; mali by sa objasniť a zjednodušiť pravidlá spolufinancovania a je potrebné posilniť nástroje monitorovania.

(6)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/743/EÚ (7) možno poskytnúť na program EDCTP2 ďalšiu podporu.

(7)

Únia je významným poskytovateľom finančných prostriedkov na výskum chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných infekčných ochorení. Príspevok Komisie a členských štátov predstavuje takmer štvrtinu (22 %) vládnych investícií v tejto oblasti na celosvetovej úrovni. Únia je okrem toho významným aktérom v oblasti celosvetového zdravia. Komisia a členské štáty napríklad poskytujú približne polovicu finančných prostriedkov Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii.

(8)

V rámci programu EDCTP1 sa dosiahli veľké úspechy a vyvinulo sa osem zlepšených liečebných postupov, najmä pre novorodencov, deti a tehotné alebo dojčiace ženy, ktoré majú HIV/AIDS alebo maláriu. Jeho výsledkom je odštartovanie prvých štyroch afrických regionálnych sietí excelentnosti podporujúcich spoluprácu juh – juh v oblasti klinického výskumu a podarilo sa poskytnúť odbornú prípravu vyše 400 africkým výskumným pracovníkom. Zároveň prispel k vytvoreniu Panafrického registra klinického skúšania a Afrického fóra regulačných orgánov pre očkovacie látky.

(9)

Aj napriek významným výsledkom a úspechom programu EDCTP1 choroby súvisiace s chudobou stále predstavujú značnú prekážku pre udržateľný rozvoj rozvojových krajín, z dôvodu ich sociálnej a ekonomickej záťaže, a to najmä v subsaharskej Afrike. Účinné, bezpečné, vhodné a cenovo dostupné liečebné postupy prispôsobené špecifickým podmienkam rozvojových krajín ešte stále neexistujú pre väčšinu chorôb súvisiacich s chudobou a investície do klinického výskumu sú stále nedostatočné, pretože klinické skúšanie je nákladné a návratnosť investícií je obmedzená v dôsledku zlyhania trhu. Malo by sa zdôrazniť, že len 10 % svetových finančných prostriedkov venovaných na výskum sa poskytuje na choroby, ktoré zapríčiňujú 90 % patológií vo svete. Okrem toho sú európske výskumné činnosti a programy stále často roztrieštené, a preto sú buď nedostatočné svojím rozsahom, alebo sa navzájom prekrývajú, pričom výskumné kapacity a investície v rozvojových krajinách sú nedostatočné.

(10)

Podpora boja proti chorobám súvisiacim s chudobou môže tiež prispieť k ochrane európskych občanov pred týmito chorobami, keďže v dôsledku zvýšenia globálnej mobility (vrátane cestovného ruchu), migračných pohybov a posunov v geografickom rozložení týchto chorôb môže Európa čeliť novým alebo opakujúcim sa problémom súvisiacim s týmito chorobami.

(11)

Európsky parlament prijal 15. júna 2010 uznesenie o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia (ďalej len „miléniové rozvojové ciele“ alebo „MDG“) pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni v septembri 2010, v ktorom žiadal Komisiu, členské štáty a rozvojové krajiny, aby sa súvislým a uceleným spôsobom zaoberali MDG 5 (zlepšenie zdravia matiek), MDG 4 (detská úmrtnosť) a MDG 6 (HIV/AIDS, malária a tuberkulóza).

(12)

Únia sa zviazala splniť závery konferencie Rio+20 z roku 2012 o vývoji a dosiahnutí medzinárodne dohodnutých cieľov udržateľného rozvoja na základe a vrátane miléniových rozvojových cieľov.

(13)

V roku 2000 Únia začala politický dialóg na vysokej úrovni s Afrikou, ktorý viedol k vytvoreniu strategického partnerstva EÚ a Afriky, po ktorom bola v roku 2007 prijatá spoločná stratégia Afriky a EÚ a v roku 2011 sa nadviazal politický dialóg na vysokej úrovni v oblasti vedy, techniky a inovácií.

(14)

Komisia 31. marca 2010 predložila oznámenie o úlohe Únie v oblasti celosvetového zdravia, v ktorom vyzvala na koordinovanejší prístup medzi členskými štátmi a medzi príslušnými politikami s cieľom identifikovať a spoločne riešiť spoločné globálne priority pre výskum v oblasti zdravotníctva. Komisia v uvedenom oznámení tiež pripomenula nutnosť podporovať vyvážené a všeobecné pokrytie kvalitných zdravotných služieb, ako i účinné a spravodlivé financovanie výskumu, ktorý je prínosom pre zdravie všetkých ľudí.

(15)

V záveroch Rady z 10. mája 2010 o úlohe Únie v oblasti zdravia vo svete Rada vyzvala Úniu na podporu účinného s spravodlivého financovania výskumu, ktorý je v prospech zdravia všetkých a zabezpečuje, aby inovácie a zásahy viedli k cenovo dostupným a prístupným riešeniam. Mali by sa preskúmať najmä modely, ktoré oddeľujú náklady na výskum a vývoj od cien liekov, vrátane možností transferu technológií do rozvojových krajín.

(16)

Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2011 o partnerstve v oblasti výskumu a inovácií zdôraznila, že partnerstvá naprieč inštitucionálnymi, štátnymi a kontinentálnymi hranicami sa dostávajú do stredobodu výskumnej politiky Únie.

(17)

Vo svojom oznámení z 27. februára 2013 s názvom „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet“ Komisia potvrdila, že je odhodlaná urobiť všetko pre splnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015, a konštatovala, že výskum financovaný Úniou v rámci programu EDCTP1 prispel k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov.

(18)

V súlade s cieľmi programu Horizont 2020 by každý členský štát a každá krajina pridružená k programu Horizont 2020 mali mať právo zúčastniť sa na programe EDCTP2.

(19)

Mal by sa zvážiť príspevok ku skúmaniu otvorených modelov inovácie pre výskum orientovaný na potreby a prístupné a cenovo dostupné výsledky v súlade s ostatnými záväzkami Únie týkajúcimi sa výskumu a vývoja v oblasti zdravia.

(20)

Zúčastnené štáty plánujú prispieť na realizáciu programu EDCTP2 počas obdobia, na ktoré sa program vzťahuje, a to počas rokov 2014 – 2024. S cieľom zohľadniť trvanie programu Horizont 2020 by sa výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu EDCTP2 mali uverejniť najneskôr do 31. decembra 2020. V riadne odôvodnených prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov môžu uverejniť do 31. decembra 2021.

(21)

Mal by sa stanoviť strop pre finančnú účasť Únie na programe EDCTP2 počas trvania programu Horizont 2020. V rámci obmedzení tohto stropu by sa mal príspevok Únie rovnať príspevku štátov uvedených v tomto rozhodnutí s cieľom dosiahnuť silný pákový efekt a zabezpečiť užšie prepojenie programov týchto štátov.

(22)

Finančný príspevok Únie by mal byť podmienený formálnymi záväzkami zúčastnených štátov prispievať k realizácii programu EDCTP2 a k splneniu týchto záväzkov.

(23)

Spoločná realizácia programu EDCTP2 si vyžaduje realizačnú štruktúru. Zúčastnené štáty sa dohodli na realizačnej štruktúre pre program EDCTP2 a vytvorili realizačnú štruktúru EDCTP2 (ďalej len „EDCTP2-IS“). Realizačná štruktúra EDCTP2-IS by mala byť príjemcom finančného príspevku Únie a mala by zabezpečiť efektívnu realizáciu programu EDCTP2.

(24)

Činnosti v rámci programu EDCTP2 by mali byť v súlade s cieľmi a prioritami v oblasti výskumu a inovácie programu Horizont 2020, a so všeobecnými zásadami a podmienkami stanovenými v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

(25)

Výzvy na predkladanie návrhov v rámci realizačnej štruktúry EDCTP2-IS by sa tiež mali uverejniť na jedinom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

(26)

S finančným príspevkom Únie by sa malo hospodáriť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a v súlade s príslušnými pravidlami nepriameho hospodárenia stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (8) a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (9).

(27)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala mať právo znížiť, pozastaviť, alebo ukončiť finančný príspevok Únie v prípade, že sa program EDCTP2 realizuje nedostatočne, čiastočne, alebo oneskorene, alebo v prípade, že zúčastnené štáty na financovanie programu EDCTP2 neprispievajú alebo prispievajú čiastočne alebo oneskorene. Tieto práva by mali byť stanovené v dohode o delegovaní, ktorú uzavrie Únia s realizačnou štruktúrou EDCTP2-IS.

(28)

S cieľom efektívne realizovať program EDCTP2 by realizačná štruktúra EDCTP2-IS mala poskytovať finančnú podporu najmä vo forme grantov pre účastníkov opatrení vybraných na úrovni realizačnej štruktúry EDCTP2-IS. Výber uvedených opatrení by mal byť na základe otvorených výziev na prekladanie súťažných návrhov pod dohľadom realizačnej štruktúry EDCTP2-IS.

(29)

Účasť na nepriamych opatreniach v rámci programu EDCTP2 podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (10). Vzhľadom na špecifické prevádzkové potreby programu EDCTP2 je však potrebné ustanoviť odchýlky od uvedeného nariadenia v súlade s jeho článkom 1 ods. 3

(30)

Odchýlky od článku 9 ods. 1 písm. b), článku 10 ods. 1 písm. c) a článku 12 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 sú nevyhnutné na to, aby sa mohla vyžadovať účasť a umožnilo financovanie afrických subjektov a umožnila spolupráca medzi subjektmi programu EDCTP2 a akýmikoľvek ďalšími právnymi subjektmi prostredníctvom spoločných výziev.

(31)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Nemalo by dochádzať k zdvojeným auditom a neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Pri vykonávaní auditov by sa mali podľa potreby zohľadniť špecifiká národných programov.

(32)

Audity príjemcov finančných prostriedkov Únie poskytnutých v súlade s týmto rozhodnutím by mali zabezpečiť zníženie administratívnej záťaže, v súlade s programom Horizont 2020.

(33)

Finančné záujmy Európskej únie by mali byť v priebehu celého výdavkového cyklu chránené prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých prostriedkov a v prípade potreby administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(34)

Komisia by mala vykonávať priebežné hodnotenia, pri ktorých posúdi najmä kvalitu a efektívnosť programu EDCTP2, pokrok dosiahnutý pri plnení vytýčených cieľov, ako aj konečné hodnotenie a mala by pripraviť správu o týchto hodnoteniach.

(35)

Na žiadosť Komisie by realizačná štruktúra EDCTP2-IS a zúčastnené štáty mali Komisii predložiť všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie správ o hodnotení programu EDCTP2.

(36)

Je nevyhnutné, aby výskumné činnosti vykonávané v rámci programu EDCTP2 boli v úplnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie, s Európskym dohovorom o ľudských právach a jeho dodatkovými protokolmi, etickými princípmi zahrnutými v Helsinskej deklarácii Svetovej asociácie lekárov z roku 2008, normami správnej klinickej praxe prijatými Medzinárodnou konferenciou o zosúladení technických požiadaviek na registráciu farmaceutík na humánne použitie, príslušnými právnymi predpismi Únie a miestnymi etickými požiadavkami krajín, v ktorých sa majú vykonávať výskumné činnosti.

(37)

Je veľmi dôležité, aby sa informovaný súhlas pri klinickom skúšaní vykonávanom v rozvojových krajinách získaval vždy takým spôsobom, aby bol skutočne informovaný a dobrovoľný.

(38)

Je tiež dôležité, aby činnosti vykonávané v rámci programu EDCTP2 boli v súlade s činnosťami Únie v oblasti rozvojovej politiky. V tejto súvislosti by sa malo usilovať o synergie medzi programom EDCTP2 a Európskym rozvojovým fondom.

(39)

V rámci cieľa spolupráce s medzinárodnými iniciatívami v oblasti rozvojovej pomoci by sa pri činnostiach financovaných v rámci programu EDCTP2 mali podľa potreby zohľadniť odporúčania navrhnuté príslušnými iniciatívami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vrátane konzultačnej expertnej pracovnej skupiny pre výskum a vývoj (ďalej len „CEWG“).

(40)

V rámci programu Horizont 2020 sa vytvoril vedecký panel pre zdravie ako platforma zainteresovaných strán opierajúca sa o vedecké poznatky s cieľom rozpracúvať vedecké vstupné informácie, poskytovať ucelenú vedeckú cielenú analýzu problémov a príležitostí v oblasti výskumu a inovácie, ktoré súvisia so spoločenskou výzvou týkajúcou sa zdravia, demografických zmien a kvality života v rámci programu Horizont 2020, prispievať k vymedzeniu výskumných a inovačných priorít a podporovať vedeckú účasť na tejto platforme z celej Únie. Prostredníctvom aktívnej spolupráce so zainteresovanými stranami pomáha budovať spôsobilosti a podporovať výmenu znalostí a silnejšiu spoluprácu v tejto oblasti v celej Únii. Program EDCTP2 by mal preto podľa potreby s vedeckým panelom pre zdravie spolupracovať a vymieňať si s ním informácie.

(41)

Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to prispieť k znižovaniu sociálnej a ekonomickej záťaže spôsobenej chorobami súvisiacimi s chudobou v rozvojových krajinách, najmä v subsaharskej Afrike, urýchlením klinického vývoja účinných, bezpečných, prístupných, vhodných a cenovo dostupných lekárskych zásahov proti chorobám súvisiacim s chudobou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, nakoľko nie je možné dosiahnuť kritickú masu v oblasti ľudských zdrojov ani finančných prostriedkov, ale z dôvodov rozsahu opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

zúčastnené štáty preukážu, že program EDCTP2 je ustanovený v súlade s prílohami I, II a III;

b)

zúčastnené štáty alebo organizácie určené zúčastnenými štátmi určia realizačnú štruktúru EDCTP2-IS, subjekt s právnou subjektivitou, ako štruktúru zodpovednú za realizáciu programu EDCTP2 a za prijímanie, prideľovanie a monitorovanie príspevkov zúčastnených štátov a finančného príspevku Únie;

c)

realizačná štruktúra EDCTP2-IS preukáže svoju schopnosť realizovať program EDCTP2 vrátane prijímania, prideľovania a monitorovania príspevku Únie v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie v súlade s článkami 58, 60 a 61 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

d)

vytvorí sa model riadenia programu EDCTP2 v súlade s prílohou III; a

e)

každý zúčastnený štát sa zaviaže prispieť k financovaniu programu EDCTP2.

a)

realizácia cieľov stanovených v prílohe I a činností stanovených v prílohe II k tomuto rozhodnutiu zo strany realizačnej štruktúry EDCTP2-IS, najmä činností a nepriamych opatrení, ktoré financuje, v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013 uvedeným v článku 6 tohto rozhodnutia;

b)

zachovanie primeraného a efektívneho modelu riadenia programu EDCTP2 v súlade s prílohou III;

c)

dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa podávania správ, ktoré sú stanovené v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 zo strany realizačnej štruktúry EDCTP2-IS; a

d)

splnenie záväzkov uvedených v odseku 1 písm. e).

a)

finančné príspevky na realizačnú štruktúru EDCTP2-IS;

b)

vecné príspevky, pozostávajúce z nákladov, ktoré vzniknú zúčastneným štátom pri vykonávaní činností zahrnutých a jasne vymedzených v ročnom pracovnom pláne programu EDCTP2, alebo v súvislosti s administratívnym rozpočtom realizačnej štruktúry EDCTP2-IS.

a)

požiadavky týkajúce sa príspevku realizačnej štruktúry EDCTP2-IS, pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti stanovené v prílohe II k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

b)

požiadavky týkajúce sa príspevku realizačnej štruktúry EDCTP2-IS vo vzťahu k monitorovaniu, uvedené v prílohe III k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

c)

špecifické ukazovatele výkonnosti spojené s fungovaním realizačnej štruktúry EDCTP2-IS;

d)

požiadavky týkajúce sa realizačnej štruktúry EDCTP2-IS, pokiaľ ide o poskytovanie informácií o administratívnych nákladoch a o podrobných údajoch týkajúcich sa realizácie programu EDCTP2;

e)

opatrenia týkajúce sa poskytovania údajov potrebných na zabezpečenie toho, že Komisia bude schopná plniť si svoje povinnosti súvisiace so šírením a podávaním správ;

f)

dojednania týkajúce sa schválenia alebo zamietnutia návrhu ročného pracovného plánu programu EDCTP2 Komisiou pred jeho prijatím realizačnou štruktúrou EDCTP2-IS; a

g)

ustanovenia na účely uverejnenia výziev na predkladanie návrhov v rámci programu EDCTP2, a to najmä na jedinom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/54

(1)

Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív boli pôvodne ustanovené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (1).

(2)

V rozhodnutí Rady 2006/971/ES (2), sa určili konkrétne verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sa majú podporovať, vrátane verejno-súkromného partnerstva pre spoločnú technologickú iniciatívu pre inovačné lieky medzi Úniou a Európskou federáciou farmaceutického priemyslu a farmaceutických združení (ďalej len „EFPIA“).

(3)

V oznámení Komisie s názvom „Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“) schválenej Európskym parlamentom a Radou sa zdôrazňuje potreba vytvoriť priaznivé podmienky pre investovanie do znalostí a inovácie, aby sa dosiahol inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v Únii.

(4)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3), ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“), má za cieľ dosiahnuť väčší vplyv na výskum a inováciu spojením programu Horizont 2020 a finančných prostriedkov súkromného sektora do verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, kde výskum a inovácia môžu prispieť k širším cieľom Únie týkajúcim sa konkurencieschopnosti, vytvoriť pákový efekt súkromných investícií a pomôcť riešiť spoločenské výzvy. Tieto partnerstvá by sa mali zakladať na dlhodobom záväzku vrátane vyváženého príspevku všetkých partnerov, mali by niesť zodpovednosť za plnenie svojich cieľov a byť v súlade so strategickými cieľmi Únie týkajúcimi sa výskumu, vývoja a inovácie. Riadenie a fungovanie týchto partnerstiev by malo byť otvorené, transparentné, účinné a efektívne a malo by ponúkať príležitosť zúčastniť sa širokému spektru zainteresovaných strán pôsobiacich v konkrétnych oblastiach. V súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013 zapojenie Únie do týchto partnerstiev by mohlo mať formu finančných príspevkov do spoločných podnikov zriadených na základe článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES.

(5)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013 a s rozhodnutím Rady 2013/743/EÚ (4) by sa mala poskytnúť ďalšia podpora spoločným podnikom zriadeným na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES za podmienok uvedených v rozhodnutí 2013/743/EÚ.

(6)

Spoločný podnik pre vykonávanie spoločnej technologickej iniciatívy pre inovačné lieky (ďalej len „spoločný podnik IIL“) zriadený nariadením Rady (ES) č. 73/2008 (5) preukázal účinnú mobilizáciu zdrojov tým, že spojil viacero partnerov z farmaceutického priemyslu, akademickej obce, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), organizácií pacientov a regulačných orgánov.

(7)

Vďaka spoločnému podniku IIL sa tiež zintenzívnila spolupráca medzi zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o výskum a inovácie v oblasti zdravia, a to sprístupnením odborných znalostí ostatných partnerov a zintenzívnením spolupráce s farmaceutickým priemyslom a ostatnými zainteresovanými stranami v Únii prostredníctvom vývoja komplexných výskumných plánov a horizontálnej koordinácie politík. Žiadny iný európsky ani vnútroštátny program neumožňoval takú rozsiahlu medzipodnikovú spoluprácu vo farmaceutickom sektore, ako sa podarilo dosiahnuť v rámci spoločnej technologickej iniciatívy pre inovačné lieky. Počas priebežného hodnotenia spoločného podniku IIL sa zdôraznilo, že umožňuje, aby sa jednotlivé zainteresované strany od seba navzájom učili, a poskytuje im príležitosť, aby zlepšili vzájomné pochopenie, čo výrazne napomáha pri prechode k otvorenému inovačnému modelu v biofarmaceutickom výskume a je prínosom pre všetky strany.

(8)

Výskum súvisiaci s budúcnosťou liekov by sa mal vykonávať v tých oblastiach, v ktorých bude v dôsledku kombinácie cieľov v sociálnej oblasti, oblasti verejného zdravia a konkurencieschopnosti v biomedicínskom odvetví potrebné združovanie zdrojov a posilňovanie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj zapojenie MSP. Rozsah pôsobnosti tejto iniciatívy by sa v súvislosti s vedami o živej prírode mal rozšíriť na všetky oblasti výskumu a inovácií v záujme verejného zdravia, ako sa uvádza aj v správe Svetovej zdravotníckej organizácie o prioritných liekoch pre obyvateľov Európy a sveta, ktorá sa aktualizovala v roku 2013. V rámci iniciatívy by sa mala následne vyvinúť snaha o zapojenie širšej skupiny partnerov z rôznych sektorov ako napr. biomedicínske zobrazovanie, zdravotnícke informačné technológie, diagnostika a/alebo veterinárne odvetvia, vrátane spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou. Širšia účasť by umožnila pokročiť vo vývoji nových prístupov a technológií na prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb, ktoré majú vysoký vplyv na verejné zdravie.

(9)

Na vykonávanie novej spoločnej technologickej iniciatívy o inovačných liekoch by sa mal zriadiť nový spoločný podnik (ďalej len „spoločný podnik IIL2“) a mal by nahradiť a byť nástupcom spoločného podniku IIL. Spoločný podnik IIL2 by sa mal snažiť posilniť kapacitu menších aktérov, ako sú napríklad výskumné organizácie, univerzity a MSP, na účasť na otvorených inovačných modeloch a presadzovať zapájanie MSP do svojich činností v súlade so svojimi cieľmi.

(10)

Pri pokračovaní tejto iniciatívy by sa mali zohľadniť aj skúsenosti získané v rámci činností spoločného podniku IIL vrátane výsledkov jeho priebežného hodnotenia a odporúčaní zainteresovaných strán, pričom v záujme zvýšenia účinnosti a zjednodušenia na prevádzkovej úrovni by sa iniciatíva mala vykonávať v rámci štruktúry a podľa pravidiel, ktoré viac zodpovedajú jej účelu. Na tento účel by sa v rámci spoločného podniku IIL2 mali prijať rozpočtové pravidlá zodpovedajúce jeho špecifickým potrebám, a to v súlade s článkom 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6).

(11)

Iní členovia spoločného podniku IIL2 ako Únia sa dohodli na vykonávaní výskumných činností v oblasti spoločného podniku IIL2 v rámci štruktúry, ktorá by bola lepšie prispôsobená povahe verejno-súkromného partnerstva. Je vhodné, aby iní členovia spoločného podniku IIL2 ako Únia písomným potvrdením prijali stanovy, ktoré sa nachádzajú v prílohe k tomuto nariadeniu.

(12)

Na to, aby mohlo dôjsť k ďalšiemu rozvoju cieľov spoločného podniku IIL2, by malo byť členstvo otvorené aj pre ďalšie právnické osoby. Právnické osoby, ktoré majú záujem podporovať ciele spoločného podniku IIL2 v ich konkrétnych oblastiach výskumu, by mali mať možnosť stať sa pridruženými partnermi spoločného podniku IIL2.

(13)

Malo by sa umožniť, aby sa účastníkom alebo koordinátorom vybraných projektov mohla stať akákoľvek oprávnená inštitúcia.

(14)

V záujme dosiahnutia svojich cieľov by mal spoločný podnik IIL2 účastníkom poskytovať finančnú podporu, a to najmä vo forme grantov na základe otvorených výziev na predkladanie súťažných návrhov.

(15)

Účastníci by mali byť v plnej miere informovaní o uplatniteľných právnych a procedurálnych podmienkach vrátane podmienok ustanovených na základe článku 1 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (7), najmä pokiaľ ide o oprávnenosť na financovanie a využívanie a šírenie výsledkov. Tieto podmienky by mali byť jednotné a rozumné a malo by sa nimi zabezpečiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie s účastníkmi, pokiaľ ide o vlastníctvo a prístup k výsledkom projektov spoločného podniku IIL2.

(16)

Príspevky iných členov ako Únie by sa mali vzťahovať na administratívne náklady spoločného podniku IIL2 a spolu s príspevkami pridružených partnerov v konkrétnych oblastiach ich výskumu na spolufinancovanie potrebné na vykonávanie výskumných a inovačných činností podporovaných spoločným podnikom IIL2.

(17)

Účasť na nepriamych opatreniach, ktoré financuje spoločný podnik IIL2, by mala byť v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013. Spoločný podnik IIL2 by mal navyše zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou.

(18)

Spoločný podnik IIL2 by mal na zabezpečenie otvorenosti a transparentnosti a na uľahčenie účasti využívať aj elektronické prostriedky spravované Komisiou. Výzvy na predkladanie návrhov vyhlasované spoločným podnikom IIL2 by sa preto mali uverejňovať aj na jednotnom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia. Spoločný podnik IIL2 by na účely začlenenia do elektronických systémov na podávanie správ a šírenie informácií v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia, mal navyše poskytovať príslušné údaje okrem iného o návrhoch, uchádzačoch, grantoch a o účastníkoch vo vhodnom formáte a s periodicitou zodpovedajúcou povinnostiam Komisie v oblasti podávania správ.

(19)

Finančný príspevok Únie by sa mal spravovať v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s príslušnými pravidlami nepriameho hospodárenia stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (8).

(20)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Nemalo by dochádzať k zdvojeným auditom, neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Audity prijímateľov finančných prostriedkov Únie podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013.

(21)

Finančné záujmy Únie a ostatných členov spoločného podniku IIL2 by mali byť počas celého výdavkového cyklu chránené primeranými opatreniami vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby vrátane administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(22)

Vnútorný audítor Komisie by mal vo vzťahu k spoločnému podniku IIL2 vykonávať také isté právomoci, aké vykonáva vo vzťahu ku Komisii.

(23)

Vzhľadom na osobitnú povahu a súčasné postavenie spoločných podnikov a s cieľom zabezpečiť kontinuitu so siedmym rámcovým programom by sa spoločným podnikom malo naďalej udeľovať samostatné absolutórium. Odchylne od článku 60 ods. 7 a článku 209 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 by preto mal absolutórium za plnenie rozpočtu spoločného podniku IIL2 udeľovať Európsky parlament na základe odporúčania Rady. Na finančný príspevok Únie na spoločný podnik IIL2 by sa preto nemali uplatňovať požiadavky v oblasti podávania správ ustanovené v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ale mali by sa čo najviac zosúladiť s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na orgány podľa článku 208 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Audit účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií by mal vykonávať Dvor audítorov.

(24)

Spoločný podnik IIL2 by mal fungovať otvoreným a transparentným spôsobom, mal by svojim príslušným orgánom včas poskytovať všetky náležité informácie a mal by propagovať svoje činnosti, okrem iného prostredníctvom informačných aktivít a prostredníctvom šírenia informácií v radoch širokej verejnosti. Rokovací poriadok orgánov spoločného podniku IIL2 by sa mal sprístupniť verejnosti.

(25)

V rámci programu Horizont 2020 sa vytvoril vedecký panel pre zdravie ako platforma zainteresovaných strán opierajúca sa o vedecké poznatky s cieľom rozpracúvať vedecké vstupné informácie, poskytovať ucelenú vedeckú cielenú analýzu problémov a príležitostí v oblasti výskumu a inovácie, ktoré súvisia so spoločenskou výzvou týkajúcou sa zdravia, demografických zmien a kvality života v rámci programu Horizont 2020, prispievať k vymedzeniu výskumných a inovačných priorít a podporovať vedeckú účasť na tejto platforme z celej Únie. Prostredníctvom aktívnej spolupráce so zainteresovanými stranami pomáha budovať spôsobilosti a podporovať výmenu znalostí a intenzívnejšiu spoluprácu v tejto oblasti v celej Únii. Spoločný podnik IIL2 by preto s ním mal podľa potreby spolupracovať a vymieňať si s vedeckým panelom pre zdravie informácie.

(26)

Program Horizont 2020 by mal podporou synergií s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) prispieť k preklenutiu rozdielov v oblasti výskumu a inovácie v rámci Únie. Spoločný podnik IIL2 by sa preto mal usilovať nadviazať úzku súčinnosť s fondmi EŠIF, ktoré môžu špecificky pomôcť posilniť miestne, regionálne a národné výskumné a inovačné kapacity v oblasti spoločného podniku IIL2 a podporiť úsilie o inteligentnú špecializáciu.

(27)

Spoločný podnik IIL bol zriadený na obdobie do 31. decembra 2017. Spoločný podnik IIL2 by mal poskytovať neustálu podporu výskumnému programu v oblasti inovačných liekov vykonávaním zostávajúcich činností, ktoré sa začali na základe nariadenia (ES) č. 73/2008, v súlade s uvedeným nariadením. Prechod od spoločného podniku IIL na spoločný podnik IIL2 by mal byť zosúladený a zosynchronizovaný s prechodom od siedmeho rámcového programu na program Horizont 2020, aby sa zabezpečilo optimálne využívanie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na výskum. V záujme právnej istoty a zrozumiteľnosti by sa preto nariadenie (ES) č. 73/2008 malo zrušiť a mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia.

(28)

S ohľadom na celkový cieľ programu Horizont 2020, ktorým je dosiahnuť zjednodušenie a ucelenosť, by sa pri všetkých výzvach na predloženie návrhov v rámci spoločného podniku IIL2 mala zohľadňovať doba trvania programu Horizont 2020.

(29)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie spoločného podniku IIL2 na posilnenie priemyselného výskumu a inovácie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu zamedzenia duplicite, zachovania kritického množstva a zabezpečenia optimálneho využitia verejných financií ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

a)

podporovať v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 rozvoj a vykonávanie predkonkurenčných výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie alebo pre riešenie konkrétnych spoločenských výziev, najmä časti II a III prílohy I k rozhodnutiu 2013/743/EÚ, a predovšetkým pre zlepšenie zdravia a blahobytu občanov Únie;

b)

prispievať k cieľom spoločnej technologickej iniciatívy pre inovačné lieky, najmä:

a)

najviac 1 425 000 000 EUR z neho zodpovedá príspevku Európskej federácie farmaceutického priemyslu a farmaceutických združení (EFPIA) alebo jej zakladajúcich subjektov alebo ich pridružených subjektov;

b)

najviac 213 000 000 EUR z neho zodpovedá príspevkom pridružených partnerov ostatných členov alebo ich zakladajúcich subjektov alebo pridružených subjektov.

a)

požiadavky na príspevok spoločného podniku IIL2 v súvislosti s príslušnými ukazovateľmi výkonnosti uvedenými v prílohe II k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

b)

požiadavky na príspevok spoločného podniku IIL2 v súvislosti s monitorovaním uvedeným v prílohe III k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

c)

konkrétne ukazovatele výkonnosti týkajúce sa fungovania spoločného podniku IIL2;

d)

postupy týkajúce sa poskytovania údajov potrebných na zabezpečenie toho, aby Komisia bola schopná plniť svoje povinnosti v oblasti šírenia a podávania správ, okrem iného prostredníctvom jednotného portálu pre účastníkov, ako aj iných elektronických prostriedkov programu Horizont 2020 spravovaných Komisiou;

e)

ustanovenia na účely uverejňovania výziev spoločného podniku IIL2 na predkladanie návrhov aj na jednotnom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia;

f)

využívanie ľudských zdrojov a ich zmeny, predovšetkým nábor pracovníkov podľa funkčnej skupiny, platovej triedy a kategórie, zmeny zatriedenia a všetky zmeny počtu zamestnancov.

a)

podľa ktorejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohodách alebo zmluvách uzatvorených spoločným podnikom IIL2 alebo v jej rozhodnutiach;

b)

v sporoch týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej zamestnancami spoločného podniku IIL2 pri výkone ich povinností;

c)

v každom spore medzi spoločným podnikom IIL2 a jeho zamestnancami v rozsahu a za podmienok stanovených v služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania.

a)

spoločný podnik IIL2 a úrad OLAF na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní na účely uvedené v odsekoch 1 a 2 v súlade s ich príslušnými právomocami a

b)

Komisia a Dvor audítorov na vykonávanie auditov na účely uvedené v odsekoch 1 a 2 u príjemcov, ktorí zo spoločného podniku IIL2 získali financovanie, v súlade s ich príslušnými právomocami.

7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/77

(1)

Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív boli pôvodne ustanovené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (2).

(2)

V rozhodnutí Rady 2006/971/ES (3), sa určili konkrétne verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sa majú podporovať, vrátane verejno-súkromného partnerstva v špecifickej oblasti spoločnej technologickej iniciatívy Čisté nebo.

(3)

V oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 stratégia pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (ďalej len „stratégia Európa 2020“) schválenom Európskym parlamentom a Radou sa zdôrazňuje potreba vytvoriť priaznivé podmienky pre investovanie do znalostí a inovácie, aby sa dosiahol inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v Únii.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (4) sa zriadil program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“). Program Horizont 2020, má za cieľ dosiahnuť väčší vplyv na výskum a inováciu spojením programu Horizont 2020 a finančných prostriedkov súkromného sektora do verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, kde výskum a inovácia môžu prispieť k širším cieľom Únie týkajúcim sa konkurencieschopnosti, vytvoriť pákový efekt súkromných investícií a pomôcť riešiť spoločenské výzvy. Tieto partnerstvá by sa mali zakladať na dlhodobom záväzku vrátane vyváženého príspevku všetkých partnerov, mali by niesť zodpovednosť za plnenie svojich cieľov a byť v súlade so strategickými cieľmi Únie týkajúcimi sa výskumu, vývoja a inovácie. Riadenie a fungovanie týchto partnerstiev by malo byť otvorené, transparentné, účinné a efektívne a malo by ponúkať príležitosť zúčastniť sa širokému spektru zainteresovaných strán pôsobiacich v konkrétnych oblastiach. V súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013 zapojenie Únie do týchto partnerstiev môže mať formu finančných príspevkov do spoločných podnikov zriadených na základe článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES.

(5)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013 a s rozhodnutím Rady 2013/743/EÚ (5), by sa mala poskytnúť ďalšia podpora spoločným podnikom zriadeným na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES za podmienok uvedených v rozhodnutí 2013/743/EÚ.

(6)

Spoločný podnik Čisté nebo zriadený nariadením Rady (ES) č. 71/2008 (6) plní svoje ciele podnecovania nového výskumu v rámci verejno-súkromného partnerstva, ktoré umožňuje dlhodobú spoluprácu európskymi zainteresovanými stranami z odvetvia letectva. Na Čistom nebi sa intenzívne zúčastňovali malé a stredné podniky (MSP), pričom sa im pridelilo približne 40 % rozpočtu na výzvy na predkladanie návrhov. Priebežné hodnotenie spoločného podniku Čisté nebo ukázalo, že spoločný podnik úspešne podnecuje vývoj zameraný na plnenie environmentálnych cieľov. Okrem toho bol veľmi úspešný aj pri zabezpečovaní rozsiahlej a mnohostrannej účasti všetkých kľúčových odvetví Únie a veľkého počtu MSP. Viedlo to k novej spolupráci a účasti nových organizácií. Jeho výskumná oblasť by sa preto mala aj naďalej podporovať, aby sa dosiahli jeho ciele stanovené v tomto nariadení.

(7)

V pokračujúcej podpore výskumného programu Čisté nebo by sa mali zohľadniť aj skúsenosti získané z činnosti spoločného podniku Čisté nebo vrátane výsledkov jeho priebežného hodnotenia a odporúčaní zainteresovaných strán a mal by sa vykonávať s použitím štruktúry a pravidiel, ktoré lepšie zodpovedajú danému účelu, aby sa zvýšila efektívnosť a zabezpečilo zjednodušenie. Na tento účel by mal spoločný podnik Čisté nebo 2 prijať rozpočtové pravidlá špecifické pre svoje potreby v súlade s článkom 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7).

(8)

Súkromní členovia spoločného podniku Čisté nebo súhlasili s tým, aby sa výskumné činnosti spoločného podniku Čisté nebo uskutočňovali so štruktúrou lepšie prispôsobenou povahe verejno-súkromného partnerstva. Je vhodné, aby súkromní členovia spoločného podniku Čisté nebo 2 písomným potvrdením prijali stanovy, ktoré tvoria prílohu k tomuto nariadeniu.

(9)

Aby spoločný podnik Čisté nebo 2 dosiahol svoje ciele, mal by poskytovať finančnú podporu pre členov a účastníkov, a to najmä vo forme grantov na základe otvorených výziev na predkladanie súťažných návrhov.

(10)

Spoločný podnik Čisté nebo 2 by mal fungovať otvoreným a transparentným spôsobom, mal by svojim príslušným orgánom včas poskytovať všetky náležité dostupné informácie a mal by propagovať svoje činnosti, okrem iného prostredníctvom informačných aktivít a prostredníctvom šírenia informácií v radoch širokej verejnosti. Rokovací poriadok orgánov spoločného podniku Čisté nebo 2 by sa mal sprístupniť verejnosti.

(11)

Príspevky od súkromných členov by nemali byť obmedzené len na administratívne náklady spoločného podniku Čisté nebo 2 a spolufinancovanie potrebné na vykonávanie výskumných a inovačných činností podporovaných spoločným podnikom Čisté nebo 2, ale mali by sa vzťahovať aj na ďalšie činnosti, ktoré sa predtým avizovali a ktoré majú realizovať súkromní členovia v súlade s plánom doplnkových činnosti. Aby bolo možné získať správny prehľad o pákovom efekte, tieto doplnkové činnosti by mali prispievať k širšej spoločnej technologickej iniciatíve Čisté nebo.

(12)

Účasť na nepriamych opatreniach, ktoré financuje spoločný podnik Čisté nebo 2, by mala byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (8). Spoločný podnik Čisté nebo 2 by mal navyše zabezpečiť jednotné uplatňovanie uvedených pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou.

(13)

Spoločný podnik Čisté nebo 2 by mal na zabezpečenie otvorenosti a transparentnosti a na uľahčenie účasti využívať aj elektronické prostriedky spravované Komisiou. Výzvy na predkladanie návrhov vyhlasované spoločným podnikom Čisté nebo 2 by sa preto mali uverejňovať aj na jednotnom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov programu Horizont 2020 spravovaných Komisiou. Spoločný podnik Čisté nebo 2 by na účely začlenenia do elektronických systémov na podávanie správ a šírenie informácií v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia, mal navyše poskytovať príslušné údaje okrem iného o návrhoch, uchádzačoch, grantoch a účastníkoch vo vhodnom formáte a s periodicitou zodpovedajúcou povinnostiam Komisie v oblasti podávania správ.

(14)

Pri klasifikácii technického výskumu, vývoja výrobkov a demonštračných činnostiach by mal spoločný podnik Čisté nebo 2 zohľadniť vymedzenia OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti.

(15)

S finančným príspevkom Únie by sa malo hospodáriť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a pravidlami nepriameho hospodárenia ustanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (9).

(16)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Nemalo by dochádzať k zdvojeným auditom, neprimerane rozsiahleho množstva dokumentácie a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Audity prijímateľov finančných prostriedkov Únie podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013.

(17)

Finančné záujmy Únie a iných členov spoločného podniku Čisté nebo 2 by mali byť počas celého výdavkového cyklu chránené primeranými opatreniami vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby vrátane administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(18)

Vnútorný audítor Komisie by mal vo vzťahu k spoločnému podniku Čisté nebo 2 vykonávať také isté právomoci, aké vykonáva vo vzťahu ku Komisii.

(19)

Vzhľadom na osobitnú povahu a súčasné postavenie spoločných podnikov a s cieľom zabezpečiť kontinuitu so siedmym rámcovým programom by sa spoločným podnikom malo naďalej udeľovať samostatné absolutórium. Odchylne od článku 60 ods. 7 a článku 209 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 by preto mal absolutórium za plnenie rozpočtu spoločného podniku Čisté nebo 2 udeľovať Európsky parlament na základe odporúčania Rady. Na finančný príspevok Únie na spoločný podnik Čisté nebo 2 by sa preto nemali uplatňovať požiadavky v oblasti podávania správ ustanovené v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ale mali by sa čo najviac zosúladiť s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na orgány podľa článku 208 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Audit účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií by mal vykonávať Dvor audítorov.

(20)

Pri vykonávaní finančnej podpory Únie zameranej na rozsiahle činnosti naplánované na niekoľko rokov sa odporúča ustanoviť možnosť rozdeliť viacročné rozpočtové záväzky na strane Únie a spoločného podniku Čisté nebo 2 na ročné splátky. Dlhodobé finančné záväzky Únie a spoločného podniku Čisté nebo 2 by mali umožniť znížiť neistotu spojenú s dokončením týchto rozsiahlych činností.

(21)

Program Horizont 2020 by mal podporou synergií s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) prispieť k preklenutiu rozdielov v oblasti výskumu a inovácie v rámci Únie. Preto by sa mal spoločný podnik Čisté nebo 2 usilovať nadviazať úzku súčinnosť s fondmi EŠIF, ktoré môžu špecificky pomôcť posilniť miestne, regionálne a národné výskumné a inovačné kapacity v oblasti spoločného podniku Čisté nebo 2 a podporiť úsilie o inteligentnú špecializáciu.

(22)

Spoločný podnik Čisté nebo bol zriadený na obdobie do 31. decembra 2017. Spoločný podnik Čisté nebo 2 by mal poskytovať neustálu podporu výskumnému programu Čisté nebo vykonávaním zostávajúcich činností, ktoré sa začali na základe nariadenia (ES) č. 71/2008 v súlade s uvedeným nariadením. Prechod od spoločného podniku Čisté nebo na spoločný podnik Čisté nebo 2 by mal byť zosúladený a zosynchronizovaný s prechodom od siedmeho rámcového programu na program Horizont 2020, aby sa zabezpečilo optimálne využívanie finančných prostriedkov dostupných na výskum. V záujme právnej istoty a zrozumiteľnosti by sa preto nariadenie (ES) č. 71/2008 malo zrušiť a mali by sa ustanoviť prechodné ustanovenia.

(23)

S ohľadom na celkový cieľ programu Horizont 2020, ktorým je dosiahnuť zjednodušenie a ucelenosť, by sa pri všetkých výzvach na predloženie návrhov spoločným podnikom Čisté nebo 2 mala zohľadňovať doba trvania programu Horizont 2020.

(24)

Vzhľadom na význam sústavnej inovácie pre konkurencieschopnosť dopravného sektora Únie a na počet spoločných podnikov v tejto oblasti by sa mala včas, najmä z hľadiska priebežného hodnotenie programu Horizont 2020, uskutočniť analýza vhodnosti úsilia v spoločnom výskume v oblasti dopravy.

(25)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to založenie spoločného podniku Čisté nebo 2 v záujmu posilnenia priemyselného výskumu a inovácie v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov zamedzenia duplicite, zachovania kritického množstva a zabezpečenia optimálneho využitia verejných financií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

prispieť k dokončeniu výskumných činnosti začatých na základe nariadenia (ES) č. 71/2008 a k vykonávaniu nariadenia (EÚ) č. 1291/2013, a najmä k výzve inteligentná, ekologická a integrovaná doprava v rámci časti III – Spoločenské výzvy rozhodnutia 2013/743/EÚ;

b)

prispieť k zmierneniu vplyvu leteckých technológií vrátane tých, ktoré súvisia s ľahkým letectvom, na životné prostredie, ako aj k vybudovaniu silného a globálne konkurencieschopného leteckého priemyslu a dodávateľského reťazca v Európe.

Môže sa to zrealizovať urýchlením vývoja čistejších leteckých technológií, aby sa dali čo najskôr nasadiť, a najmä integráciou, demonštráciou a validáciou technológií, ktoré dokážu:

a)

požiadavky na príspevok spoločného podniku Čisté nebo 2 v súvislosti s príslušnými ukazovateľmi výkonnosti uvedenými v prílohe II k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

b)

požiadavky na príspevok spoločného podniku Čisté nebo 2 v súvislosti s monitorovaním uvedeným v prílohe III k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

c)

konkrétne ukazovatele výkonnosti týkajúce sa fungovania spoločného podniku Čisté nebo 2;

d)

postupy týkajúce sa poskytovania údajov potrebných na zabezpečenie toho, aby Komisia bola schopná plniť svoje povinnosti v oblasti šírenia a podávania správ, okrem iného prostredníctvom jednotného portálu pre účastníkov, ako aj iných elektronických prostriedkov programu Horizont 2020 spravovaných Komisiou;

e)

ustanovenia na účely uverejňovania výziev spoločným podnikom Čisté nebo 2 na predkladanie návrhov, okrem iného aj na jednotnom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia;

f)

využívanie ľudských zdrojov a zmeny v tejto oblasti, predovšetkým nábor pracovníkov podľa funkčnej skupiny, platovej triedy a kategórie, zmeny zaradenia a všetky zmeny počtu zamestnancov.

a)

z príspevkov do spoločného podniku Čisté nebo 2 v súlade s článkom 15 ods. 2 a článku 15 ods. 3 písm. b) stanov;

b)

nepeňažných príspevkov vedúcich subjektov a hlavných partnerov alebo ich pridružených subjektov vo výške najmenej 965 250 000 miliónov EUR za obdobie vymedzené v článku 1, zložených z nákladov, ktoré im vznikli pri vykonávaní doplnkových činností mimo plánu práce spoločného podniku Čisté nebo 2, ktoré prispievajú k cieľom spoločnej technologickej iniciatívy Čisté nebo. Tieto náklady možno podporovať aj z iných finančných programov Únie v súlade s platnými pravidlami a postupmi. V takých prípadoch finančný príspevok Únie nenahrádza nepeňažné príspevky od vedúcich subjektov a hlavných partnerov alebo ich pridružených subjektov.

a)

podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohodách alebo zmluvách uzatvorených spoločným podnikom Čisté nebo 2 alebo v jeho rozhodnutiach;

b)

v sporoch týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej personálom spoločného podniku Čisté nebo 2 pri vykonávaní jeho povinností;

c)

v každom spore medzi spoločným podnikom Čisté nebo 2 a jeho personálom v rozsahu a za podmienok stanovených v služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania.