27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/1

(1)

S cieľom postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ustanovujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti prisťahovalectva a ktoré sú spravodlivé voči štátnym príslušníkom tretích krajín.

(2)

V ZFEÚ sa ustanovuje, že Únia má vytvoriť spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých fázach účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch. Na tento účel musia Európsky parlament a Rada prijať opatrenia týkajúce sa podmienok vstupu a pobytu a normy týkajúce sa vydávania dlhodobých víz a povolení na pobyt členskými štátmi, ako aj vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok slobody pohybu a pobytu v iných členských štátoch.

(3)

V oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa stanovuje cieľ Únie stať sa hospodárstvom založeným na znalostiach a inovácii, znížiť administratívne zaťaženie spoločností a lepšie prispôsobiť ponuku pracovnej sily dopytu. Opatrenia na uľahčenie vstupu riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov z tretích krajín do Únie v rámci vnútropodnikového presunu sa musia chápať v uvedenom širšom kontexte.

(4)

Európska rada v Štokholmskom programe prijatom 11. decembra 2009 uznáva, že prisťahovalectvo za prácou môže prispievať k zvýšeniu konkurencie a životaschopnosti hospodárstva a že v kontexte dôležitých demografických výziev, ktorým bude Únia v budúcnosti čeliť, a teda zvýšeného dopytu po pracovnej sile, bude pružná prisťahovalecká politika dôležitým prínosom k hospodárskemu rozvoju a výkonnosti Únie v dlhodobom horizonte. Štokholmský program tak vyzýva Komisiu a Radu, aby pokračovali vo vykonávaní plánu politiky pre legálnu migráciu stanovenom v oznámení Komisie z 21. decembra 2005.

(5)

V dôsledku globalizácie podnikania, rastúceho obchodu, rastu a rozširovania sa nadnárodných skupín sa v posledných rokoch zintenzívnil pohyb riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov organizačných zložiek a dcérskych spoločností nadnárodných spoločností, ktorí sa dočasne presúvajú do iných útvarov spoločnosti na krátkodobý výkon práce.

(6)

Takéto vnútropodnikové presuny kľúčových zamestnancov prinášajú výsledky v podobe nových zručností a znalostí, inovácie a rozšírených hospodárskych príležitostí pre hostiteľské subjekty, čím sa v Únii rozvíja znalostná ekonomika a posilňujú investičné toky v celej Únii. Vnútropodnikové presuny z tretích krajín majú zároveň aj potenciál uľahčiť vnútropodnikové presuny zo spoločností v Únii do spoločností v tretích krajinách a posilniť tak postavenie Únie v jej vzťahoch s medzinárodnými partnermi. Uľahčenie vnútropodnikových presunov umožňuje nadnárodným skupinám čo najlepšie využívať ich ľudské zdroje.

(7)

Súbor pravidiel stanovený v tejto smernici môže byť užitočný aj pre krajiny pôvodu migrantov, pretože táto dočasná migrácia môže, v rámci stanovených pravidiel, podporiť prenos zručností, znalostí, technológie a know-how.

(8)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá zásada preferencie pre občanov Únie, pokiaľ ide o prístup na trh práce v členských štátoch v zmysle príslušných ustanovení príslušných aktov o pristúpení.

(9)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov vydávať iné povolenia, ako sú povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, na akékoľvek účely zamestnania, ak štátny príslušník tretej krajiny nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(10)

Touto smernicou by sa mal stanoviť transparentný a zjednodušený postup prijímania zamestnancov presunutých v rámci podniku na základe spoločného vymedzenia pojmov a harmonizovaných kritérií.

(11)

Členské štáty by mali na zaručenie riadneho presadzovania tejto smernice zabezpečiť vykonávanie vhodných kontrol a účinných inšpekcií. Vydanie povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku by nemalo členské štáty ovplyvniť alebo im brániť v tom, aby počas vnútropodnikového presunu uplatňovali ustanovenia pracovného práva, ktorých cieľom je kontrolovať súlad s pracovnými podmienkami uvedenými v článku 18 ods. 1.

(12)

Možnosť členských štátov ukladať na základe vnútroštátneho práva sankcie zamestnávateľovi zamestnancov presunutých v rámci podniku so sídlom v tretej krajine by mala zostať nedotknutá.

(13)

Na účely tejto smernice zamestnanci presunutí v rámci podniku by mali zahŕňať riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov. Ich vymedzenie by malo vychádzať z osobitných záväzkov Únie v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) a dvojstranných obchodných dohôd. Vzhľadom na to, že záväzky prijaté v rámci GATS sa nevzťahujú na podmienky vstupu, pobytu a zamestnania, táto smernica by mala uvedené záväzky dopĺňať a uľahčiť ich uplatňovanie. Rozsah vnútropodnikových presunov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mal však byť širší, ako je rozsah vyplývajúci z obchodných záväzkov, pretože presuny sa nemusia nevyhnutne uskutočňovať v sektore služieb a môžu mať pôvod v tretej krajine, ktorá nie je stranou obchodnej dohody.

(14)

Členské štáty by na posudzovanie kvalifikácie zamestnancov presunutých v rámci podniku mali v záujme porovnateľného a transparentného hodnotenia vhodne využívať európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (EQF). Národné koordinačné miesta EQF môžu poskytovať informácie a usmernenia o tom, do akej miery sú národné kvalifikácie porovnateľné s európskym kvalifikačným rámcom.

(15)

Zamestnanci presunutí v rámci podniku by mali mať nárok na aspoň rovnaké podmienky zamestnávania ako vyslaní pracovníci, ktorých zamestnávateľ má sídlo na území Únie, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (4). Členské štáty by mali požadovať, aby sa so zamestnancami presunutými v rámci podniku zaobchádzalo v oblasti odmeňovania počas celého presunu rovnako ako so štátnymi príslušníkmi príslušného členského štátu, ktorí sú zamestnaní na porovnateľných pozíciách. Každý členský štát by mal byť zodpovedný za kontrolu odmeňovania zamestnancov presunutých v rámci podniku počas pobytu na území členského štátu. Cieľom je zabezpečiť ochranu pracovníkov a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi so sídlom v členskom štáte a podnikmi so sídlom v tretej krajine, pretože sa tým zabezpečuje, aby podniky so sídlom v tretej krajine nemohli využívať nižšie pracovné štandardy a zabezpečiť si tak konkurenčnú výhodu.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby boli zručnosti zamestnanca presunutého v rámci podniku osobitné pre hostiteľský subjekt, by mal byť presunutý zamestnanec zamestnaný v rámci tej istej skupiny podnikov nepretržite aspoň tri až dvanásť mesiacov tesne pred presunom, ak ide o riadiaceho pracovníka a odborníka, a nepretržite aspoň tri až šesť mesiacov, ak ide o zamestnanca-stážistu.

(17)

Keďže vnútropodnikové presuny predstavujú dočasnú migráciu, nemalo by maximálne trvanie jedného presunu do Únie vrátane mobility medzi členskými štátmi prekročiť tri roky v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a jeden rok v prípade zamestnancov-stážistov, pričom po uplynutí tohto obdobia by títo zamestnanci mali odísť do tretej krajiny, ak nezískajú povolenie na pobyt na inom základe v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Maximálne trvanie presunu by malo zahŕňať súhrn trvania následne vydaných povolení zamestnanca presunutého v rámci podniku. Následný presun do Únie sa môže uskutočniť až po tom, čo štátny príslušník tretej krajiny opustil územie členských štátov.

(18)

S cieľom zabezpečiť dočasný charakter vnútropodnikového presunu a zabrániť zneužívaniu by členské štáty mali mať možnosť požadovať, aby medzi skončením maximálneho trvania jedného presunu a ďalšou žiadosťou týkajúcou sa toho istého štátneho príslušníka tretej krajiny na účely tejto smernice v prípade toho istého členského štátu uplynulo určité obdobie.

(19)

Keďže vnútropodnikové presuny pozostávajú z dočasného vyslania, žiadateľ by mal ako súčasť pracovnej zmluvy alebo poverovacej listiny predložiť dôkaz, že sa štátny príslušník tretej krajiny bude môcť po ukončení výkonu práce presunúť naspäť do subjektu patriaceho do tej istej skupiny, ktorý má sídlo v tretej krajine. Žiadateľ by mal tiež predložiť dôkaz o tom, že riadiaci pracovník alebo odborník, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, má odbornú kvalifikáciu a zodpovedajúce pracovné skúsenosti potrebné v hostiteľskom subjekte, do ktorého má byť presunutý.

(20)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie ako zamestnanci-stážisti, by mali predložiť dôkaz o ukončení vysokoškolského štúdia. Okrem toho by na požiadanie mali predložiť dohodu o odbornej príprave vrátane opisu programu odbornej prípravy, jej trvania a podmienok, za akých budú zamestnanci-stážisti pod dohľadom pôsobiť, preukazujúcu, že sa im poskytne skutočná odborná príprava a nebudú využití ako bežní pracovníci.

(21)

Ak to neprotirečí zásade uprednostňovania občanov Únie uvedenej v dotknutých ustanoveniach príslušných aktov o pristúpení, nemalo by sa požadovať vykonanie prieskumu trhu práce.

(22)

Členský štát by mal uznávať odborné kvalifikácie, ktoré štátny príslušník tretej krajiny nadobudol v inom členskom štáte, rovnako ako kvalifikácie občanov Únie a mal by zohľadniť kvalifikácie nadobudnuté v tretej krajine v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (5). Týmto uznávaním by nemali byť dotknuté obmedzenia prístupu k regulovaným povolaniam vyplývajúce z výhrad voči existujúcim záväzkom v oblasti regulovaných povolaní, ku ktorým sa zaviazala Únia alebo Únia a jej členovia v rámci obchodných dohôd. Touto smernicou by sa v žiadnom prípade nemalo zamestnancom presunutým v rámci podniku poskytovať výhodnejšie zaobchádzanie v súvislosti s prístupom k regulovaným povolaniam v členskom štáte v porovnaní so štátnymi príslušníkmi Únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru.

(23)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných osôb v súlade s článkom 79 ods. 5 ZFEÚ.

(24)

S cieľom bojovať proti možnému zneužívaniu tejto smernice by členské štáty mali mať možnosť zamietnuť žiadosť o udelenie povolenia, odňať alebo odmietnuť obnoviť povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, ak bol hostiteľský subjekt založený výlučne s cieľom uľahčovať vstup zamestnancom presunutým v rámci podniku a/alebo nevyvíja skutočnú činnosť.

(25)

Cieľom tejto smernice je uľahčovať mobilitu zamestnancov presunutých v rámci podniku v Únii (ďalej len „mobilita v EÚ“) a znížiť administratívne zaťaženie spojené s výkonom práce vo viacerých členských štátoch. Na tento účel sa touto smernicou ustanovuje osobitný systém mobility v EÚ, v rámci ktorého sa držiteľovi platného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného členským štátom povoľuje vstup do jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj pobyt a zamestnanie v nich, v súlade s ustanoveniami tejto smernice o krátkodobej a dlhodobej mobilite. Krátkodobá mobilita na účely tejto smernice by sa mala vzťahovať na pobyty v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, v dĺžke do 90 dní na členský štát. Dlhodobá mobilita na účely tejto smernice by sa mala vzťahovať na pobyty v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, v dĺžke presahujúcej 90 dní na členský štát. S cieľom zabrániť obchádzaniu rozlišovania medzi krátkodobou a dlhodobou mobilitou vo vzťahu k danému členskému štátu by sa dĺžka krátkodobej mobility mala obmedziť na 90 dní v rámci 180-dňového obdobia, pričom by nemalo byť možné predložiť oznámenie o krátkodobej mobilite a zároveň podať žiadosť o dlhodobú mobilitu. Ak po začiatku krátkodobej mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku vyvstane potreba dlhodobej mobility, môže druhý členský štát požadovať, aby sa žiadosť podala najmenej 20 dní pred skončením krátkodobej mobility.

(26)

Aj keď by mal osobitný systém mobility zavedený touto smernicou stanoviť samostatné pravidlá vstupu a pobytu na účel zamestnania zamestnanca presunutého v rámci podniku v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, naďalej sa však uplatňujú všetky ostatné pravidlá súvisiace s pohybom osôb cez hranice stanovené v príslušných ustanoveniach Schengenského acquis.

(27)

Príslušným orgánom druhých členských štátov by sa mali podľa potreby poskytnúť príslušné informácie s cieľom uľahčiť kontroly v prípade, že presun zahŕňa viac lokalít v rôznych členských štátoch.

(28)

Ak si zamestnanci presunutí v rámci podniku uplatnili svoje právo na mobilitu, mal by mať druhý členský štát za určitých podmienok možnosť podniknúť kroky, aby činnosti zamestnancov presunutých v rámci podniku neporušovali príslušné ustanovenia tejto smernice.

(29)

Členské štáty by mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie, napríklad finančné sankcie, ktoré sa uložia v prípade nedodržania podmienok tejto smernice. Uvedené sankcie by okrem iného mohli zahŕňať aj opatrenia stanovené v článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES (6). Uvedené sankcie by sa mohli uložiť hostiteľskému subjektu so sídlom v príslušnom členskom štáte.

(30)

Ustanovenie jednotného postupu, ktorý vedie k jednému kombinovanému oprávneniu zahŕňajúcemu povolenie na pobyt aj zamestnanie (ďalej len „jednotné povolenie“), by malo prispieť k zjednodušeniu pravidiel, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v členských štátoch.

(31)

Pre subjekty alebo skupiny podnikov, ktoré boli na tento účel uznané, by malo byť možné stanoviť zjednodušený postup. Takéto uznanie by sa malo pravidelne posudzovať.

(32)

Keď členský štát rozhodne o prijatí štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa kritériá stanovené v tejto smernici, mal by uvedený štátny príslušník tretej krajiny dostať povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, ktoré mu umožňuje za určitých podmienok vykonávať jeho prácu v rôznych subjektoch patriacich do tej istej nadnárodnej spoločnosti vrátane subjektov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch.

(33)

Ak sa vyžaduje vízum a štátny príslušník tretej krajiny spĺňa kritériá na udelenie povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, členský štát by mal takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť všetky možnosti na získanie príslušného víza a zabezpečiť účinnú spoluprácu príslušných orgánov na tento účel.

(34)

Ak povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu a zamestnanec presunutý v rámci podniku prekročí v rámci mobility v EÚ vonkajšiu hranicu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (7), členský štát by mal mať právo požadovať dôkaz o tom, že zamestnanec presunutý v rámci podniku sa presúva na jeho územie na účely vnútropodnikového presunu. Okrem toho by členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, mali v prípade prekročenia vonkajšej hranice v zmysle nariadenia (ES) č. 562/2006 nahliadnuť do Schengenského informačného systému a zamietnuť vstup osobám, o ktorých sa v tomto systéme vytvoril zápis na účely odoprenia vstupu alebo pobytu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 (8) alebo vzniesť námietku voči mobilite takýchto osôb.

(35)

Členské štáty by mali mať možnosť uviesť doplňujúce informácie v papierovej forme alebo uchovávať takéto informácie v elektronickej forme, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002 (9) a v časti a) bode 16 prílohy k nemu, s cieľom poskytnúť presnejšie informácie o pracovnej činnosti počas vnútropodnikového presunu. Poskytnutie takýchto doplňujúcich informácií by malo byť pre členské štáty dobrovoľné a nemalo by predstavovať dodatočnú požiadavku, ktorá by ohrozila postup vydávania jednotného povolenia a jednotný postup vybavovania žiadostí.

(36)

Táto smernica by zamestnancom presunutým v rámci podniku nemala brániť vykonávať konkrétne pracovné činnosti v prevádzkach klientov v rámci členského štátu, v ktorom má hostiteľský subjekt sídlo v súlade s ustanoveniami platnými v dotknutom členskom štáte týkajúcimi sa takýchto činností.

(37)

Touto smernicou nie sú dotknuté podmienky poskytovania služieb v rámci článku 56 ZFEÚ. Touto smernicou nie sú najmä dotknuté podmienky zamestnávania, ktoré sa podľa smernice 96/71/ES uplatňujú na pracovníkov vyslaných podnikom so sídlom v členskom štáte s cieľom poskytovať službu na území iného členského štátu. Táto smernica by sa nemala uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín vyslaných podnikmi so sídlom v niektorom členskom štáte v rámci poskytovania služieb v súlade so smernicou 96/71/ES. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, nemôžu využívať smernicu 96/71/ES. V súlade s článkom 1 ods. 4 smernice 96/71/ES by táto smernica nemala podnikom so sídlom v tretej krajine poskytnúť výhodnejšie zaobchádzanie ako podnikom so sídlom v členskom štáte.

(38)

Na zabezpečenie dôstojných pracovných a životných podmienok počas pobytu v Únii je dôležité vhodné sociálne zabezpečenie zamestnancov presunutých v rámci podniku a prípadne aj dávok pre ich rodinných príslušníkov. Rovnaké zaobchádzanie by sa preto malo zaručiť vo vnútroštátnom práve vo vzťahu k častiam sociálneho zabezpečenia uvedeným v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (10). Touto smernicou sa neharmonizujú právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Smernica sa obmedzuje na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia na osoby, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti. Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spĺňajú objektívne a nediskriminačné podmienky stanovené v práve členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, pokiaľ ide o účasť v systéme sociálneho zabezpečenia a nárok na dávky z tohto systému.

Vo viacerých členských štátoch je právo na rodinné dávky podmienené určitou formou spojenia s daným členským štátom, keďže dávky sú určené na podporu pozitívneho demografického vývoja s cieľom zabezpečiť v danom členskom štáte budúcu pracovnú silu. Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté právo členského štátu obmedziť za určitých podmienok rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k rodinným dávkam, keďže zamestnanec presunutý v rámci podniku a členovia jeho rodiny, ktorá ho sprevádza, sa v členskom štáte zdržiavajú dočasne. Práva v oblasti sociálneho zabezpečenia by sa mali poskytovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva a/alebo dvojstranných dohôd, ktorými sa ustanovuje uplatňovanie právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia platných v krajine pôvodu. Avšak v bilaterálnych dohodách alebo vnútroštátnom práve týkajúcom sa práv v oblasti sociálneho zabezpečenia zamestnancov presunutých v rámci podniku, ktoré sa prijmú po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, by sa nemalo ustanoviť menej priaznivé zaobchádzanie než je zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi členského štátu, kde sa práca vykonáva. V dôsledku vnútroštátneho práva alebo takýchto dohôd môže byť napríklad v záujme zamestnancov presunutých v rámci podniku neodhlásiť sa zo systému sociálneho zabezpečenia v ich krajine pôvodu, ak by prerušenie ich zabezpečenia nepriaznivo ovplyvnilo ich práva alebo ak by v dôsledku ich zabezpečenia museli znášať náklady dvojitého krytia. Členské štáty by si vždy mali zachovať možnosť udeliť zamestnancom presunutým v rámci podniku výhodnejšie práva v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žiadnym ustanovením tejto smernice by nemalo byť dotknuté právo pozostalých, ktorých práva sa odvodzujú od zamestnanca presunutého v rámci podniku, poberať pozostalostné dôchodky pri pobyte v tretej krajine.

(39)

V prípade mobility medzi členskými štátmi sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 (11). Touto smernicou by sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých záujmy v členských štátoch majú cezhraničný charakter, nemalo poskytovať viac práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sa už poskytuje v existujúcom práve Únie.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby bol konkrétny súbor pravidiel stanovený touto smernicou príťažlivejší a mohol priniesť všetky očakávané výhody pre konkurencieschopnosť podnikov v Únii, zamestnancom presunutým v rámci podniku, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, by sa mali poskytovať priaznivé podmienky pre zlúčenie rodiny v členskom štáte, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, a v tých členských štátoch, ktoré zamestnancom presunutým v rámci podniku povoľujú zdržiavať sa a pracovať na ich území v súlade s ustanoveniami tejto smernice o dlhodobej mobilite. Týmto právom by sa skutočne odstránila významná prekážka pre potenciálnych zamestnancov presunutých v rámci podniku, pokiaľ ide o ich súhlas s výkonom práce. S cieľom zachovať jednotu rodiny by sa malo rodinným príslušníkom umožniť pripojiť sa k zamestnancovi presunutému v rámci organizácie v inom členskom štáte a mal by sa tiež uľahčiť ich prístup na trh práce.

(41)

S cieľom uľahčiť rýchle spracovanie žiadostí by členské štáty mali uprednostňovať výmenu informácií a zasielanie relevantných dokumentov elektronicky okrem prípadov, keď vzniknú technické problémy alebo keď si to vyžadujú základné záujmy.

(42)

Zhromažďovanie a zasielanie spisov a údajov by sa malo uskutočňovať v súlade s príslušnými predpismi v oblasti ochrany a bezpečnosti údajov.

(43)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o pobyt v členskom štáte ako výskumní pracovníci s cieľom vykonať výskumný projekt, pretože na nich sa vzťahuje smernica Rady 2005/71/ES (12).

(44)

Keďže ciele tejto smernice, a to osobitný postup prijímania a prijatie podmienok vstupu a pobytu na účel vnútropodnikových presunov štátnych príslušníkov tretích krajín nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)

Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, ktorá vychádza z práv odvodených od sociálnej charty, ktorú prijala Únia a Rada Európy.

(46)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 (13) týkajúcim sa vysvetľujúcich dokumentov, sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniu o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca sa domnieva, že predloženie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(47)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(48)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

a)

podmienky vstupu a pobytu presahujúceho 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rámci vnútropodnikového presunu;

b)

podmienky vstupu a pobytu a práva štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v písmene a) v iných členských štátoch, ako je členský štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvý udelí povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku na základe tejto smernice.

a)

žiadajú o pobyt v niektorom členskom štáte ako výskumní pracovníci v zmysle smernice 2005/71/ES s cieľom vykonať výskumný projekt;

b)

na základe dohôd uzatvorených medzi Úniou a jej členskými štátmi a tretími krajinami majú právo na voľný pohyb, ktoré je rovnocenné s právom občanov Únie, alebo ktorých zamestnáva podnik so sídlom v týchto tretích krajinách;

c)

sú vyslaní podľa smernice 96/71/ES;

d)

pôsobia ako samostatne zárobkovo činné osoby;

e)

sú pridelení pracovnými agentúrami, agentúrami dočasného zamestnávania alebo akýmikoľvek inými podnikmi zaoberajúcimi sa zamestnávaním pracovných síl pod dohľadom a vedením iného podniku;

f)

sú prijatí ako študenti v dennej forme štúdia alebo ktorí v rámci svojho štúdia absolvujú pod dohľadom krátkodobú odbornú prax.

a)

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ;

b)

„vnútropodnikový presun“ je dočasné vyslanie štátneho príslušníka tretej krajiny na účely zamestnania alebo odbornej prípravy, ktorý sa v čase podania žiadosti o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku nachádza mimo územia členských štátov, a to z podniku so sídlom mimo územia členského štátu, s ktorým má štátny príslušník tretej krajiny pred presunom a počas presunu uzavretú pracovnú zmluvu, do subjektu patriacemu podniku alebo tej istej skupine podnikov so sídlom v tomto členskom štáte, a prípadne aj mobilita medzi hostiteľskými subjektmi so sídlom v jednom alebo niekoľkých členských štátoch;

c)

„zamestnanec presunutý v rámci podniku“ je každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa v čase podania žiadosti o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku zdržiava mimo územia členských štátov a ktorého sa týka vnútropodnikový presun;

d)

„hostiteľský subjekt“ je subjekt, do ktorého je zamestnanec presunutý v rámci podniku, bez ohľadu na jeho právnu formu, a ktorý má podľa vnútroštátneho práva sídlo na území členského štátu;

e)

„riadiaci pracovník“ je osoba vo vedúcej funkcii, ktorá predovšetkým riadi vedenie hostiteľského subjektu, pričom v zásade podlieha všeobecnému dohľadu alebo usmerneniam správnej rady alebo akcionárov podniku alebo podobnému vzťahu; uvedená pozícia zahŕňa: riadenie hostiteľského subjektu alebo odboru alebo oddelenia hostiteľského subjektu, dohľad nad prácou a kontrolu práce iných zamestnancov vykonávajúcich dozorné, odborné alebo riadiace činnosti, právomoc odporučiť prijatie do zamestnania či prepustenie alebo prijatie iného opatrenia týkajúceho sa zamestnancov;

f)

„odborník“ je osoba, ktorá pracuje v rámci skupiny podnikov a disponuje osobitnými znalosťami kľúčovými pre oblasti činnosti, techniky alebo riadenie hostiteľského subjektu. Pri posudzovaní takýchto znalostí sa zohľadňujú nielen znalosti osobitné pre hostiteľský subjekt, ale aj to, či má osoba vysokú úroveň kvalifikácie, vrátane zodpovedajúcich pracovných skúseností, v súvislosti s druhom práce alebo činnosti, ktorá si vyžaduje osobitné technické znalosti vrátane prípadnej príslušnosti k akreditovanému povolaniu;

g)

„zamestnanec-stážista“ je osoba s vysokoškolským vzdelaním, ktorá je presunutá do hostiteľského subjektu na účely profesijného rastu alebo s cieľom získať odbornú prípravu v oblasti podnikateľských techník alebo metód a počas presunu dostáva finančnú odmenu;

h)

„rodinní príslušníci“ sú štátni príslušníci tretích krajín uvedení v článku 4 ods. 1 smernice Rady 2003/86/ES (14);

i)

„povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku“ je povolenie označené skratkou „ICT“, oprávňujúce jeho držiteľa zdržiavať sa a pracovať na území prvého členského štátu a prípadne aj druhých členských štátov za podmienok stanovených v tejto smernici;

j)

„povolenie na dlhodobú mobilitu“ je povolenie, na ktorom je uvedený výraz „mobile ICT“, oprávňujúce držiteľa povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku zdržiavať sa a pracovať na území druhého členského štátu za podmienok stanovených v tejto smernici;

k)

„jednotný postup vybavovania žiadostí“ je postup založený na jednej žiadosti o povolenie na pobyt a zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny na území členského štátu, ktorý vedie k rozhodnutiu o danej žiadosti;

l)

„skupina podnikov“ sú dva alebo viac podnikov, ktoré sú uznané za navzájom prepojené v zmysle vnútroštátneho práva takýmito spôsobmi: podnik v priamom alebo nepriamom vzťahu k inému podniku má v tomto druhom podniku pod kontrolou väčšinu jeho upísaného kapitálu; kontroluje väčšinu hlasov spojených s akciovým kapitálom emitovaným týmto podnikom; je oprávnený vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto podniku; alebo podniky na zjednotenom základe riadi materský podnik;

m)

„prvý členský štát“ je členský štát, ktorý ako prvý vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku;

n)

„druhý členský štát“ je ktorýkoľvek iný členský štát ako prvý členský štát, v ktorom má zamestnanec presunutý v rámci podniku v úmysle uplatňovať si alebo si uplatňuje právo na mobilitu v zmysle tejto smernice;

o)

„regulované povolanie“ je regulované povolanie podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES.

a)

práva Únie vrátane dvojstranných a viacstranných dohôd uzavretých medzi Úniou a jej členskými štátmi na strane jednej a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej;

b)

dvojstranných alebo viacstranných dohôd uzavretých medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

a)

poskytne dôkaz, že hostiteľský subjekt a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

b)

poskytne dôkaz o tom, že bol bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu v rámci toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov zamestnaný nepretržite aspoň tri až dvanásť mesiacov v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a nepretržite aspoň tri až šesť mesiacov v prípade zamestnancov-stážistov;

c)

predloží pracovnú zmluvu a v prípade potreby aj poverovaciu listinu od zamestnávateľa obsahujúce:

d)

poskytne dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny má odbornú kvalifikáciu a skúsenosti potrebné v hostiteľskom subjekte, do ktorého má byť presunutý ako riadiaci pracovník alebo odborník, alebo v prípade zamestnanca-stážistu požadované vysokoškolské vzdelanie;

e)

podľa potreby predloží doklad potvrdzujúci, že štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky stanovené vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktorého sa týka jeho žiadosť;

f)

predloží platný cestovný doklad štátneho príslušníka tretej krajiny, ako sa určuje vo vnútroštátnom práve, a žiadosť o vízum alebo vízum, ak sa vyžadujú; členské štáty môžu vyžadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas obdobia platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku stanovenej pri jeho prvom vydaní;

g)

bez toho, aby boli dotknuté existujúce dvojstranné dohody, poskytne dôkaz o tom, že má zdravotné poistenie, alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, dôkaz o prihlásení do zdravotného poistenia pokrývajúceho všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, na obdobie, na ktoré sa nevzťahuje poistné krytie a príslušné nároky na dávky v súvislosti s prácou vykonávanou v uvedenom členskom štáte alebo z nej vyplývajúce.

a)

počas vnútropodnikového presunu boli splnené všetky podmienky stanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach a/alebo vo všeobecne platných kolektívnych zmluvách, ktoré sa v príslušných profesijných odboroch vzťahujú na vyslaných pracovníkov v podobnej situácii, pokiaľ ide o podmienky zamestnávania okrem odmeňovania.

Ak neexistuje systém na vyhlasovanie všeobecnej platnosti kolektívnych zmlúv, členské štáty môžu vychádzať z kolektívnych zmlúv, ktoré sú všeobecne platné pre všetky podobné podniky v danej geografickej oblasti a v príslušnom povolaní alebo odvetví, a/alebo z kolektívnych zmlúv, ktoré uzavreli najvýznamnejšie organizácie zamestnávateľov a zamestnancov na vnútroštátnej úrovni a ktoré sú platné na celom území príslušného štátu;

b)

odmena, ktorá sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne počas celého vnútropodnikového presunu, nebola menej priaznivá ako odmena, ktorá sa poskytuje štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, v porovnateľnej funkcii v súlade s príslušnými právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami alebo praxou v členskom štáte, v ktorom má hostiteľský subjekt sídlo.

a)

ak nie je splnený článok 5;

b)

ak sa predložené doklady získali podvodom, alebo boli sfalšované alebo sa do nich neoprávnene zasahovalo;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčovať vstup zamestnancom presunutým v rámci podniku;

d)

ak sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu, ako sa vymedzuje v článku 12 ods. 1.

a)

ak si zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt nesplnil právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

b)

ak je podnik zamestnávateľa alebo hostiteľského subjektu v likvidácii podľa vnútroštátnych zákonov o konkurze, alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;

c)

ak úmyslom alebo účinkom dočasnej prítomnosti zamestnanca presunutého v rámci podniku je zasahovať alebo inak ovplyvňovať výsledok akéhokoľvek sporu medzi zamestnancami a vedením alebo vyjednávania.

a)

ak k jeho získaniu došlo podvodom, alebo bolo sfalšované, alebo sa do neho neoprávnene zasahovalo;

b)

ak sa zamestnanec presunutý v rámci podniku v dotknutom členskom štáte zdržiava z iných dôvodov, ako sú dôvody, na základe ktorých mu bol pobyt povolený;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčenia vstupu zamestnancom presunutým v rámci podniku.

a)

ak k jeho získaniu došlo podvodom, alebo bolo sfalšované, alebo sa do neho neoprávnene zasahovalo;

b)

ak sa zamestnanec presunutý v rámci podniku zdržiava v dotknutom členskom štáte z iných dôvodov, ako sú dôvody, na základe ktorých mu bol pobyt povolený;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčenia vstupu zamestnancom presunutým v rámci podniku;

d)

ak sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu, ako sa vymedzuje v článku 12 ods. 1.

a)

ak už článok 5 nie je dodržaný;

b)

ak si zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt nesplnil právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

c)

ak je podnik zamestnávateľa alebo hostiteľského subjektu v likvidácii podľa vnútroštátnych zákonov o konkurze, alebo ak alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;

d)

ak zamestnanec presunutý v rámci podniku nedodržiava pravidlá mobility stanovené v článkoch 21 a 22.

a)

oslobodenie žiadateľa od povinnosti predložiť niektoré dôkazy uvedené v článku 5 alebo v článku 22 ods. 2 písm. a);

b)

zrýchlený postup prijímania, ktorý umožňuje vydávať povolenia zamestnancov presunutých v rámci podniku a povolenia na dlhodobú mobilitu rýchlejšie, ako je stanovené v článku 15 ods. 1 alebo v článku 22 ods. 2 písm. b), a/alebo

c)

zjednodušené a/alebo zrýchlené postupy týkajúce sa vydania požadovaných víz.

a)

právo na vstup a pobyt na území prvého členského štátu;

b)

voľný prístup na celé územie prvého členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnym právom.

c)

právo vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť schválenú v rámci povolenia v súlade s vnútroštátnym právom v ktoromkoľvek hostiteľskom subjekte patriacom podniku alebo skupine podnikov v prvom členskom štáte.

a)

slobodu združovania a spolčovania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane práv a výhod poskytovaných takýmito organizáciami, bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a verejnej bezpečnosti;

b)

uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

c)

ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa častí sociálneho zabezpečenia vymedzených v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, ak sa na základe dvojstranných dohôd alebo vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, neuplatňuje právo krajiny pôvodu zabezpečujúce, že sa na zamestnanca presunutého v rámci podniku vzťahujú právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia platné v jednej z týchto krajín. V prípade mobility v EÚ a bez toho, aby boli dotknuté bilaterálne dohody zabezpečujúce, že sa na zamestnanca presunutého v rámci podniku vzťahuje vnútroštátne právo krajiny pôvodu, sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje nariadenie (ES) č. 1231/2010;

d)

platbu zákonom stanovených starobných a invalidných dôchodkov a dávok v prípade smrti na základe predchádzajúceho pracovného pomeru zamestnanca presunutého v rámci podniku, ktoré nadobudli zamestnanci presunutí v rámci podniku pri presťahovaní do tretej krajiny, alebo pozostalí po zamestnancoch presunutých v rámci podniku, ktorí sa zdržiavajú v tretej krajine a ktorých práva sú od zamestnancov presunutých v rámci podniku odvodené, v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, za tých istých podmienok a v takej istej výške ako štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu, a to bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1231/2010 a existujúce dvojstranné dohody;

e)

prístup k verejne dostupnému tovaru a službám a k poskytovaniu tovarov a služieb s výnimkou postupov na získanie ubytovania podľa vnútroštátneho práva, bez toho, aby bola dotknutá zmluvná sloboda v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, a služby poskytované verejnými úradmi práce.

a)

v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte, ak sa mobilita do druhého členského štátu predpokladá už v tomto štádiu, alebo

b)

po tom, ako bol zamestnanec presunutý v rámci podniku prijatý do prvého členského štátu, a to bezprostredne po tom, keď vznikne vedomosť o plánovanej mobilite do druhého členského štátu.

a)

dôkaz, že hostiteľský subjekt v druhom členskom štáte a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

b)

pracovná zmluva a v prípade potreby aj poverovacia listina, ktoré sa prvému členskému štátu zaslali v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c);

c)

podľa potreby doklad potvrdzujúci, že zamestnanec presunutý v rámci podniku spĺňa podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktorého sa týka jeho žiadosť;

d)

platný cestovný doklad podľa článku 5 ods. 1 písm. f) a

e)

plánované trvanie a dátumy mobility, ak sa neuvádzajú v žiadnom z predchádzajúcich dokladov.

a)

neboli splnené podmienky stanovené v článku 5 ods. 4 písm. b) alebo v tomto článku v ods. 3 písm. a), c) alebo d);

b)

predložené doklady sa nadobudli podvodným spôsobom, alebo boli sfalšované alebo sa do nich neoprávnene zasahovalo;

c)

dosiahla sa maximálna dĺžka pobytu vymedzená v článku 12 ods. 1 alebo v ods. 1 tohto článku.

a)

uplatní článok 21 a umožní zamestnancovi presunutému v rámci podniku zdržiavať sa a pracovať na jeho území na základe povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného prvým štátom a počas obdobia platnosti tohto povolenia, alebo

b)

uplatní postup stanovený v odsekoch 2 až 7.

a)

druhý členský štát môže požiadať žiadateľa o zaslanie niektorých alebo všetkých nasledujúcich dokladov, ak ich druhý členský štát vyžaduje pri úvodnej žiadosti:

Druhý členský štát môže od žiadateľa požadovať, aby najneskôr v čase vydania povolenia na dlhodobú mobilitu poskytol adresu dotknutého zamestnanca presunutého v rámci podniku na území druhého členského štátu.

Druhý členský štát môže požadovať, aby sa uvedené doklady a informácie predložili v úradnom jazyku uvedeného členského štátu.

b)

druhý členský štát prijme rozhodnutie o žiadosti o dlhodobú mobilitu a rozhodnutie čo najskôr písomne oznámi žiadateľovi, najneskôr však do 90 dní odo dňa, keď bola predložená žiadosť a doklady uvedené v písmene a) príslušným orgánom druhého členského štátu;

c)

zamestnanec presunutý v rámci podniku nie je povinný opustiť územie členských štátov na účely predloženia žiadosti a nepodlieha vízovej povinnosti;

d)

zamestnanec presunutý v rámci podniku môže v období, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú o žiadosti o dlhodobú mobilitu, pracovať v druhom členskom štáte, ak:

e)

žiadosť o dlhodobú mobilitu nie je možné podať v rovnakom čase ako oznámenie o krátkodobej mobilite. Ak po začiatku krátkodobej mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku vyvstane potreba dlhodobej mobility, môže druhý členský štát požadovať, aby sa žiadosť o dlhodobú mobilitu podala najmenej 20 dní pred skončením krátkodobej mobility.

a)

nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a) tohto článku alebo nie sú splnené kritériá uvedené v článku 5 ods. 4, 5 alebo 8;

b)

sa uplatňuje jeden z dôvodov uvedených v článku 7 ods. 1) písm. b) alebo d) alebo článku 7 ods. 2 ods. 3 alebo odseku 4, alebo

c)

platnosť povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku uplynie počas postupu.

a)

kópiu oznámenia, ktoré zaslal hostiteľský subjekt v prvom členskom štáte podľa článku 21 ods. 2 alebo

b)

list od hostiteľského subjektu v druhom členskom štáte, v ktorom sú uvedené aspoň podrobné údaje o trvaní mobility v EÚ a mieste hostiteľského subjektu alebo subjektov v druhom členskom štáte.

a)

nebol upovedomený v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3, pričom takéto oznámenie vyžaduje;

b)

vzniesol námietku voči mobilite v súlade s článkom 21 ods. 6;

c)

zamietol žiadosť o dlhodobú mobilitu v súlade s článkom 22 ods. 3;

d)

povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo povolenie na dlhodobú mobilitu sa používa na iné účely, ako sú účely, na ktoré bolo vydané;

e)

podmienky, na základe ktorých sa uskutočnenie mobility povolilo, už nie sú splnené.

a)

hostiteľský subjekt neoznámil mobilitu zamestnanca presunutého v rámci podniku v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3;

b)

povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo povolenie na dlhodobú mobilitu sa používa na iné účely, ako sú účely, na ktoré bolo vydané;

c)

žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku bola podaná členskému štátu, ktorý nie je štátom, v ktorom sa uskutoční pobyt s celkovo najdlhším trvaním;

d)

zamestnanec presunutý v rámci podniku už nespĺňa kritériá a podmienky, na základe ktorých sa povolilo uskutočnenie mobility a hostiteľský subjekt túto zmenu neoznámi príslušným orgánom druhého členského štátu;

e)

sa uplatňuje článok 21 ods. 5 alebo článok 22 ods. 2 písm. d) a zamestnanec presunutý v rámci podniku začal pracovať v druhom členskom štáte, hoci neboli splnené podmienky mobility.

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/23

(1)

Podľa článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011 sa od Chorvátska, ktoré pristúpilo k Únii 1. júla 2013, vyžaduje, aby od uvedeného dátumu zaviedlo vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 (2).

(2)

Podľa článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011 sa ustanovenia schengenského acquis o podmienkach a kritériách udeľovania jednotných víz, ako aj ustanovenia o vzájomnom uznávaní víz a o rovnocennosti medzi povoleniami na pobyt/dlhodobými vízami a krátkodobými vízami na Chorvátsko uplatňujú len po prijatí rozhodnutia Rady na tento účel. Tieto ustanovenia sú však pre Chorvátsko záväzné od dátumu pristúpenia.

(3)

Od Chorvátska sa preto vyžaduje, aby udeľovalo národné víza na vstup alebo tranzit cez svoje územie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi jednotného víza alebo dlhodobého víza, alebo povolenia na pobyt vydaného členským štátom, ktorý uplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, alebo podobného dokladu vydaného Bulharskom, Cyprom a Rumunskom, ktoré ešte neuplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu.

(4)

Držitelia dokladov vydaných členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a dokladov vydaných Bulharskom, Cyprom a Rumunskom nepredstavujú pre Chorvátsko žiadne riziko, keďže boli uvedenými členskými štátmi podrobení všetkým nevyhnutným kontrolám. V záujme toho, aby sa zabránilo neopodstatnenému dodatočnému administratívnemu zaťaženiu Chorvátska, mali by sa prijať spoločné pravidlá, ktorými sa Chorvátsku povoľuje jednostranne uznávať niektoré doklady vydávané týmito členskými štátmi za rovnocenné s jeho národnými vízami a zaviesť zjednodušený režim kontroly osôb na jeho vonkajších hraniciach vychádzajúci z tohto jednostranného uznávania rovnocennosti.

(5)

Spoločné pravidlá zavedené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 895/2006/ES (3) a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 582/2008/ES (4) by sa mali zrušiť. Pokiaľ ide o Cyprus, ktorý uplatňuje spoločný režim zavedený rozhodnutím č. 895/2006/ES od 10. júla 2006, a Bulharsko a Rumunsko, ktoré uplatňujú spoločný režim zavedený rozhodnutím č. 582/2008/ES od 18. júla 2008, mali by sa prijať spoločné pravidlá, ktorými sa Bulharsku, Cypru a Rumunsku, rovnako ako Chorvátsku, povoľuje jednostranne uznávať niektoré doklady vydané členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, ako aj podobné doklady vydávané Chorvátskom za rovnocenné s jeho národnými vízami a ustanoviť zjednodušený režim kontroly osôb na svojich vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní rovnocennosti. Toto rozhodnutie sa nedotýka cieľa Bulharska a Rumunska čím skôr sa stať členskými štátmi schengenského priestoru.

(6)

Zjednodušený režim ustanovený v tomto rozhodnutí by sa mal uplatňovať počas prechodného obdobia až do dátumu, ktorý stanoví rozhodnutie Rady, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2 prvom pododseku aktu o pristúpení z roku 2003, pokiaľ ide o Cyprus, v článku 4 ods. 2 prvom pododseku aktu o pristúpení z roku 2005, pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, a v článku 4 ods. 2 prvom pododseku aktu o pristúpení z roku 2011, pokiaľ ide o Chorvátsko, a mali by sa naň vzťahovať prípadné prechodné ustanovenia, pokiaľ ide o doklady vydané pred týmto dátumom.

(7)

Účasť v zjednodušenom režime by mala byť dobrovoľná bez toho, aby boli členským štátom uložené dodatočné povinnosti k tým, ktoré ustanovuje akt o pristúpení z roku 2003, akt o pristúpení z roku 2005 alebo akt o pristúpení z roku 2011.

(8)

Spoločné pravidlá by sa mali uplatňovať na krátkodobé jednotné víza, dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, víza s obmedzenou územnou platnosťou vydané žiadateľovi, ktorý je držiteľom cestovného dokladu neuznaného jedným alebo viacerými, nie však všetkými členskými štátmi, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (5) (vízový kódex), a krajinami pridruženými k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ako aj na krátkodobé víza, dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom. Uznanie dokladu by malo byť obmedzené na obdobie jeho platnosti.

(9)

Podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorých plánovaný pobyt na území členských štátov nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (6), musia byť splnené s výnimkou podmienky mať platné vízum, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia (ES) č. 539/2001, pokiaľ sa týmto rozhodnutím zriaďuje režim jednostranného uznávania niektorých dokladov vydávaných členskými štátmi, ktoré v plnom rozsahu uplatňujú schengenské acquis, Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom a podobných dokladov vydaných Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom na tranzit cez ich územie alebo plánované pobyty na ich území, ktoré nepresahujú počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia 90 dní.

(10)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zavedenie režimu jednostranného uznávania niektorých dokladov vydávaných inými členskými štátmi Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(11)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (8).

(12)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (10).

(13)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (12).

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(15)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (13); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(16)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (14); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

„jednotné vízum“ v zmysle článku 2 bodu 3 vízového kódexu, platné na dva alebo viac vstupov;

b)

„dlhodobé vízum“ v zmysle článku 18 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (15);

c)

„povolenie na pobyt“ v zmysle článku 2 bodu 15 nariadenia (ES) č. 562/2006.

a)

národné krátkodobé víza a národné dlhodobé víza vydané Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom alebo Rumunskom v jednotnom formáte stanovenom v nariadení Rady (ES) č. 1683/95 (16);

b)

povolenia na pobyt vydané Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom alebo Rumunskom v súlade s jednotným formátom stanoveným nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 (17),

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/31

(1)

Rada svojím rozhodnutím z 5. júna 2003 poverila Komisiu, aby začala rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich dvojstranných dohodách dohodou na úrovni Únie.

(2)

Komisia v mene Únie dojednala dohodu s vládou Srílanskej demokratickej socialistickej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb (1) (ďalej len „dohoda“) v súlade s mechanizmami a smernicami v prílohe k rozhodnutiu Rady z 5. júna 2003.

(3)

Dohoda bola podpísaná v mene Únie dňa 27. septembra 2012 s výhradou jej možného neskoršieho uzavretia v súlade s rozhodnutím Rady 2013/100/EÚ (2).

(4)

Dohoda by sa mala schváliť v mene Únie,

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/33

(1)

V súlade s rozhodnutím Rady 2014/204/EÚ (1) sa dňa 19. marca 2014 podpísala Dohoda medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem jeho účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „dohoda“), s výhradou jej uzavretia.

(2)

Dohoda by sa mala schváliť.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (2), Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijatí uvedeného nariadenia a sú ním viazané. Preto by mali vykonať článok 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 439/2010 a zúčastniť sa tohto rozhodnutia. Spojené kráľovstvo a Írsko sa preto zúčastňujú tohto rozhodnutia.

(4)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22 nariadenia (EÚ) č. 439/2010, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí uvedeného nariadenia a nie je ním viazané. Dánsko sa preto nezúčastňuje tohto rozhodnutia,

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/35

(1)

Rozhodnutím Rady 2013/759/EÚ (3) sa stanovili prechodné riadiace opatrenia pre Európsky rozvojový fond (ďalej len „ERF“) (ďalej len „preklenovací nástroj“) na zabezpečenie dostupnosti finančných prostriedkov na spoluprácu s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a so zámorskými krajinami a územiami, ako aj na podporu výdavkov, a to medzi 1. januárom 2014 a dňom nadobudnutia platnosti 11. ERF.

(2)

Je potrebné zmeniť nariadenie Rady (ES) č. 617/2007 (4), pokiaľ ide o prevádzkové a finančné riadenie preklenovacieho nástroja vykonávané Komisiou počas prechodného obdobia medzi 10. ERF a 11. ERF do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF a nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia k 11. ERF.

(3)

Je vhodné rovnakým spôsobom zmeniť vykonávacie pravidlá o prevádzkovom a finančnom riadení investičného nástroja počas tohto prechodného obdobia.

(4)

Organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sú stanovené v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ (5).

(5)

Nariadenie (ES) č. 617/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/52

(1)

Rozhodnutím Rady 2013/759/EÚ (3) sa stanoviliujú prechodné riadiace opatrenia pre Európsky rozvojový fond (ďalej len „ERF“) (ďalej len „preklenovací nástroj“) na zabezpečenie dostupnosti finančných prostriedkov na spoluprácu s africkými, karibskými a tichomorskými (ďalej len „AKT“) štátmi a so zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“), ako aj na podporu výdavkov, a to medzi 1. januárom 2014 a dňom nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF.

(2)

Je potrebné zmeniť nariadenie Rady (ES) č. 215/2008 (4), pokiaľ ide o prevádzkové a finančné riadenie preklenovacieho nástroja vykonávané Komisiou počas prechodného obdobia medzi 10. ERF a 11. ERF až do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF a nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia k 11. ERF.

(3)

Je vhodné rovnakým spôsobom zmeniť vykonávacie pravidlá o prevádzkovom a finančnom riadení investičného nástroja vykonávaného Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) počas tohto prechodného obdobia a do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF.

(4)

Nariadenie (ES) č. 215/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/76

(1)

Podľa článku 28 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov vykonáva na základe systémov stanovených v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011.

(2)

Príloha V by sa mala upraviť s cieľom prispôsobiť ju technickému pokroku, zohľadniť špecifický prípad výrobkov, pre ktoré boli vypracované európske technické posúdenia, a dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť, presnosť a konzistentnosť opisov a výrazov, ktoré sa v nej používajú, v súlade s praktickými skúsenosťami získanými v priebehu jej uplatňovania.

(3)

Táto úprava by uľahčila prácu výrobcom a notifikovaným osobám splnomocneným vykonávať úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov, znížila by administratívne zaťaženie a spresnila by výklad nariadenia (EÚ) č. 305/2011, čo by malo priaznivý vplyv na konkurencieschopnosť odvetvia stavebníctva ako celku.

(4)

Z nariadenia (EÚ) č. 305/2011 vyplýva, že výrobca je zodpovedný za určenie typu výrobku pre akýkoľvek výrobok, ktorý plánuje uviesť na trh. Z logiky, na ktorej je založené nariadenie (EÚ) č. 305/2011, nevyplýva existencia certifikácie výrobkov, notifikované osoby sú zodpovedné len za posudzovanie parametrov stavebných výrobkov, ktorých stálosť sa má potom osvedčiť. Toto rozdelenie právomocí medzi výrobcom a notifikovanými osobami by malo byť v prílohe V lepšie zohľadnené, bez toho, aby to viedlo k zmene zodpovednosti týchto aktérov.

(5)

Keďže stály dohľad notifikovaných osôb nad systémom riadenia výroby v skutočnosti nie je možný a v praxi sa nevykonáva, malo by sa skôr odkazovať na priebežný charakter dohľadu.

(6)

Pre stavebné výrobky, na ktoré sa nevzťahujú alebo plne nevzťahujú harmonizované normy, môže orgán technického posudzovania vypracovať európske technické posúdenia (ETA). Podľa článku 2 ods. 13 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 takéto európske technické posúdenie už obsahuje posúdenie parametrov podstatných vlastností príslušného výrobku. Ďalšie následné kontroly správnosti tohto procesu posudzovania by nepriniesli žiadnu pridanú hodnotu, iba by výrobcom spôsobovali zbytočné náklady. Podniky už žiadajú o európske technické posúdenia a potrebujú právnu istotu, pokiaľ ide o úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov týchto stavebných výrobkov.

(7)

S cieľom lepšie zohľadniť súčasnú prax by sa mali upraviť názvy druhov notifikovaných osôb a opis ich úloh.

(8)

Je potrebná technická úprava v súvislosti s pojmom „zvuková pohltivosť“ uvedeným v oddiele 3 prílohy V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011, aby sa dosiahol presnejší opis podstatných vlastností, ktoré sa majú posúdiť, a väčší súlad s terminológiou používanou v príslušných harmonizovaných technických špecifikáciách.

(9)

Aby sa zabezpečil plynulý prechod pre výrobcov, mali by mať právo aj naďalej používať certifikáty a iné dokumenty, ktoré boli vydané notifikovanými osobami v súlade s prílohou V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia,

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/80

(1)

V októbri 2005 Rada prostredníctvom nariadenia (ES) č. 1631/2005 (2) uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz kyseliny trichlórizokyanurovej (ďalej len „TCCA“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Antidumpingové colné sadzby sa pohybovali v rozmedzí 7,3 % až 42,6 %.

(2)

Prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 855/2010 (3) Rada zmenila pôvodné nariadenie tak, že znížila antidumpingovú colnú sadzbu pre jedného vyvážajúceho výrobcu na úroveň 3,2 %.

(3)

Rada uložila v nadväznosti na preskúmanie pred uplynutím platnosti v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1389/2011 (4) konečné antidumpingové opatrenia pozostávajúce z jednotlivých ciel v rozsahu od 3,2 % do 40,5 % so zostatkovým clom 42,6 % na dovoz TCCA s pôvodom v ČĽR.

(4)

Európskej komisii (ďalej len „Komisii“) bola 3. mája 2013 doručená žiadosť o začatie preskúmania „nového vývozcu“ v zmysle článku 11 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť podala spoločnosť Liaocheng City Zhonglian Industry Co. Ltd. (ďalej len „žiadateľ“), vyvážajúci výrobca v ČĽR.

(5)

Žiadateľ tvrdil, že počas pôvodného obdobia prešetrovania, t. j. v období od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (ďalej len „pôvodné obdobie prešetrovania“) nevyvážal TCCA do Únie.

(6)

Žiadateľ okrem toho tvrdil, že nie je prepojený so žiadnym z vyvážajúcich výrobcov TCCA, na ktorých sa vzťahujú uvedené antidumpingové opatrenia.

(7)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že s vývozom TCCA do Únie začal po skončení pôvodného obdobia prešetrovania.

(8)

Komisia preskúmala dôkazy prima facie predložené žiadateľom a uznala ich za dostatočné na začatie preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia. Po konzultácii s poradným výborom a po tom, ako dotknuté výrobné odvetvie Únie dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky, Komisia prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 809/2013 (5) začala preskúmanie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1389/2011 vo vzťahu k žiadateľovi.

(9)

V zmysle nariadenia (EÚ) č. 809/2013 bolo antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1389/2011 zrušené na dovoz TCCA vyrábanej a predávanej žiadateľom na vývoz do Únie. V zmysle článku 14 ods. 5 základného nariadenia sa zároveň colným orgánom nariadilo, aby prijali náležité kroky na registráciu takéhoto dovozu.

(10)

Príslušný výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je ten istý výrobok, ktorý je opísaný v pôvodnom nariadení, t. j. kyselina trichlórizokyanurová a prípravky z nej, ktorá sa tiež uvádza pod medzinárodným nechráneným názvom (INN) „symklozén“ a v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 2933 69 80 a ex 3808 94 20, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo „TCCA“).

(11)

TCCA je chemický výrobok používaný ako širokospektrálny chlórový dezinfekčný prostriedok a bielidlo, najmä na dezinfekciu vody v bazénoch. Predáva sa ako prášok, granuly, tablety alebo štiepky. Všetky formy TCCA a prípravkov z nej majú rovnaké základné vlastnosti (chemické zloženie) a vlastnosti (dezinfekčné), všetky sú určené na podobné použitie, a preto sa považujú za jeden výrobok.

(12)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, výrobné odvetvie Únie, ako aj predstaviteľov vyvážajúcej krajiny o začatí preskúmania. Zainteresované strany mali možnosť predložiť písomné stanoviská a byť vypočuté.

(13)

V záujme získania informácií potrebných z hľadiska prešetrovania zaslala Komisia žiadateľovi formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ) a dotazník, ktorý dostala vyplnený v rámci lehôt stanovených na tento účel. Komisia sa usilovala overiť všetky údaje, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia štatútu nového vývozcu a dumpingového rozpätia. V priestoroch žiadateľa v ČĽR sa uskutočnila overovacia návšteva.

(14)

Prešetrovanie dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. augusta 2012 do 31. júla 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

(15)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že žiadateľ nevyvážal dotknutý výrobok počas pôvodného obdobia prešetrovania a že začal vyvážať do Únie až po uplynutí daného obdobia.

(16)

Pokiaľ ide o ostatné podmienky uznania štatútu nového vývozcu, žiadateľ bol schopný preukázať, že nemá žiadne väzby, priame ani nepriame, so žiadnymi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, na ktorých sa vzťahujú platné antidumpingové opatrenia, pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(17)

V súlade s uvedeným sa potvrdilo, že žiadateľ by sa mal považovať za „nového vývozcu“ podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, a preto by sa pre neho malo stanoviť individuálne dumpingové rozpätie.

(18)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach, ktoré sa týkajú dovozu s pôvodom v ČĽR, stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 článku 2 základného nariadenia pre tých vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. ak sa preukáže, že prevládajú podmienky trhového hospodárstva, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného výrobku.

(19)

Tieto kritériá možno stručne zhrnúť takto:

(20)

Z preskúmania vyplynulo, že účtovné záznamy žiadateľa nie sú v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a účtovná prax spoločnosti teda nespĺňa požiadavky v rámci druhého kritéria. Žiadateľ v prvom rade nezaznamenal vo svojich účtoch realizáciu motivačného programu pre vedúcich pracovníkov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi.

(21)

Dôsledkom toho súvaha verne neodrážala finančné postavenie spoločnosti a výkaz ziskov a strát a peňažného toku bol zaťažený finančnými nákladmi bez riadneho opodstatnenia.

(22)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné žiadateľovi priznať THZ.

(23)

Žiadateľ a ostatné zainteresované strany mali možnosť predložiť pripomienky k uvedeným zisteniam.

(24)

Žiadateľ podotkol, že motivačný program by mal byť súčasťou účtov za rok 2013, že nemá žiadne prepojenie so súvahou za rok 2012 a že v roku 2012 ešte nebola určená povaha programu. Podľa žiadateľa by sa toto určenie uskutočnilo v súlade s odporúčaniami, ktoré majú poskytnúť audítori v rámci auditu finančných účtov za rok 2013, a mohlo by mať formu odmeny, úverového úroku alebo iného finančného príspevku.

(25)

Program bol zmluvne uzatvorený medzi spoločnosťou a manažmentom v roku 2012. Táto skutočnosť však v auditovaných účtoch za rok 2012 nebola uvedená, a to ani v poznámkach k finančným účtom. Rovnako ani v roku 2013 až do obdobia prešetrovania (november 2013) nebol v tejto súvislosti vykonaný žiaden účtovný záznam.

(26)

Nezaznamenanie danej skutočnosti v účtoch má závažný charakter. Celkové pasíva zaznamenané v hrubej súvahe na konci OP (31. júl 2013) boli výrazne podhodnotené, keďže celková suma úveru v rámci odmeňovania manažmentu by navýšila sumu na strane pasív o 14 %. Navyše, účet ziskov a strát za rok 2013 bude obsahovať finančné náklady, pre ktoré neexistuje žiadny právny základ, keďže sa neuskutočnil žiaden prichádzajúci peňažný tok zodpovedajúci motivačnému programu a úroky boli tak či tak efektívne vyplatené v roku 2013. V dôsledku toho budú finančné náklady za rok 2013 deväťkrát vyššie ako náklady zaznamenané za rok 2012. Finančné informácie obsiahnuté v účtoch teda neposkytli spoľahlivý a verný obraz finančného postavenia spoločnosti.

(27)

Takisto je potrebné poznamenať, že povaha programu a vedenie účtov v súvislosti s ním nemôžu byť závislé od hodnotenia audítora a toto zaúčtovanie sa má vykonať korektne a včas, a nie spätne. Preto nemožno tieto nepresné záznamy o finančnom postavení a peňažných tokoch v súvislosti s príslušným programom vyhodnotiť ako záznamy spĺňajúce medzinárodné účtovné štandardy.

(28)

V reakcii na zverejnenie zistení Komisie žiadateľ zopakoval svoju žiadosť o THZ bez toho, aby uviedol akýkoľvek nový argument. Zistenia v súvislosti s určením THZ sa preto potvrdzujú.

(29)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pre krajiny s netrhovým hospodárstvom, a pokiaľ nie je možné priznať THZ aj pre krajiny v procese transformácie, sa normálna hodnota musí stanoviť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(30)

Ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 809/2013, Komisia plánovala použiť Japonsko ako analogickú krajinu na účel stanovenia normálnej hodnoty pre žiadateľa, ak mu nebude priznané trhovohospodárske zaobchádzanie, rovnako ako v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu opatrení prostredníctvom pôvodného nariadenia.

(31)

Zainteresované krajiny boli vyzvané, aby predložili pripomienky k primeranosti Japonska ako analogickej krajiny, a nepredložili žiadne pripomienky. Komisia kontaktovala aj výrobcov v Spojených štátoch amerických, žiaden z nich však neprejavil záujem o spoluprácu. Japonsko sa v dôsledku toho považuje za primeranú analogickú krajinu. Jeden výrobca v Japonsku súhlasil so spoluprácou a predložil požadované informácie.

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je domáci predaj TCCA japonského výrobcu nezávislým zákazníkom reprezentatívny. V tomto ohľade sa zistilo, že celkový objem týchto predajov predstavoval minimálne 5 % celkového objemu predaja žiadateľa na vývoz do Únie.

(33)

Komisia následne prešetrila, či sú druhy TCCA, ktoré japonský spolupracujúci výrobca predáva na domácom trhu, dostatočne porovnateľné s druhmi, ktoré predáva žiadateľ na vývoz do Únie. Komisia zistila, že druhy TCCA sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhom, ktorý žiadateľ predáva na vývoz do Únie. Takisto sa zistilo, že príslušná japonská spoločnosť tieto druhy predáva v miere prinášajúcej zisk a ide o bežný obchod. Ceny na domácom trhu môžu byť tak použité na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(34)

Normálna cena sa preto stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer pre druhy TCCA uznané za porovnateľné.

(35)

Keďže príslušný výrobok sa vyvážal priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných za výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(36)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely, ktoré majú dosah na porovnateľnosť cien. Na tento účel boli náklady na dopravu a výdavky na balenie odrátané tak z čínskych vývozných cien, ako aj z domácich predajných cien japonského spolupracujúceho výrobcu.

(37)

Ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty podľa druhu s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku. Toto porovnanie preukázalo existenciu dumpingu.

(38)

Zistilo sa, že dumpingové rozpätie pre žiadateľa, vyjadrené ako percentuálny podiel čistej franko ceny hranice Únie, je 32,8 %.

(39)

Vzhľadom na zistenia prešetrovania a v súlade s pravidlom nižšieho cla sa dospelo k záveru, že žiadateľovi by malo byť uložené konečné antidumpingové opatrenie na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ktoré je v tomto prípade nižšie ako rozpätie ujmy v pôvodnom prípade.

(40)

V súvislosti s uvedenými zisteniami sa antidumpingové clo uplatniteľné na žiadateľa vyberá spätne v prípade dovozov príslušného výrobku, na ktoré bola zavedená registrácia podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. 809/2013.

(41)

Príslušné strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k zámeru uložiť zmenené konečné antidumpingové clo na dovoz TCCA od žiadateľa a spätne vybrať toto clo v prípade dovozov, na ktoré bola zavedená registrácia. Žiadateľ doručil pripomienky, ktoré však nemali taký charakter, aby to viedlo k zmene uvedených záverov, ako je vysvetlené vyššie.

(42)

Týmto preskúmaním nie je dotknutý dátum, keď sa končí účinnosť opatrení uložených vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1389/2011.

(43)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/85

(1)

Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1138/2011 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí (ďalej len „FOH“) s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „konečné nariadenie“). Konečnému nariadeniu predchádzalo nariadenie Komisie (EÚ) č. 446/2011 (3), ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „dočasné nariadenie“). Zistenia, ktoré viedli k uloženiu konečných antidumpingových ciel, sa uvádzajú ako „zistenia pôvodného prešetrovania“.

(2)

Dňa 21. januára 2012 podali spoločnosti PT Ecogreen Oleochemicals, indonézsky vývozný výrobca FOH, Ecogreen Oleochemicals (Singapore) Pte. Ltd a Ecogreen Oleochemicals GmbH (ďalej len „skupina Ecogreen“) na Všeobecnom súde žalobu (vec T-28/12) na zrušenie konečného nariadenia, a to v rozsahu, v akom sa antidumpingové clo týkalo skupiny Ecogreen. Skupina Ecogreen napadla úpravu svojej vývoznej ceny, ktorá sa vykonala na základe článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia na účely porovnania tejto vývoznej ceny s normálnou hodnotou spoločnosti.

(3)

Vo veci T-249/06 [Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT) a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT)/Rada Európskej únie] Všeobecný súd zrušil článok 1 nariadenia (ES) č. 954/2006, pokiaľ ide o Interpipe NTRP VAT, medzi iným aj z dôvodu zjavne chybného posúdenia pri vykonávaní úpravy založenej na článku 2 ods. 10 písm. i), a pokiaľ ide o Interpipe Niko Tube ZAT, z iných dôvodov. Súdny dvor 16. februára 2012 zamietol odvolanie, ktoré podala Rada a Komisia (spojené veci C-191/09 P a C-200/09 P).

(4)

Vzhľadom na to, že skutkové okolnosti boli v prípade skupiny Ecogreen z hľadiska úpravy vykonanej podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia podobné ako skutkové okolnosti Interpipe NTRP VAT, usúdilo sa, že je vhodné opätovne vypočítať dumpingové rozpätie skupiny Ecogreen a nevykonať pritom úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. i).

(5)

Dňa 21. decembra 2012 bolo teda so spätnou účinnosťou od 12. novembra 2011 uverejnené vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1241/2012 z 11. decembra 2012 ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1138/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz, určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (4) (ďalej len „pozmeňujúce nariadenie“).

(6)

Dumpingové rozpätie, ktoré v ňom bolo stanovené pre skupinu Ecogreen, bolo de minimis v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia. Prešetrovanie týkajúce sa skupiny Ecogreen bolo preto ukončené bez toho, aby boli uložené akékoľvek opatrenia. Všeobecný súd následne 9. apríla 2013 rozhodol, že nie je potrebné rozhodovať o žalobe vo veci T-28/12.

(7)

Aj keď všetci ostatní vyvážajúci výrobcovia v Indii, Indonézii a Malajzii naďalej podliehajú antidumpingovým clám, zistenia pôvodného prešetrovania, najmä pokiaľ ide o škodlivé vplyvy dumpingového dovozu, by sa mali vzhľadom na revidované zistenia o dumpingu uvedené v pozmeňujúcom nariadení prehodnotiť.

(8)

Dňa 28. februára 2013 bolo uverejnené oznámenie týkajúce sa čiastočného opätovného otvorenia antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (5) (ďalej len „príslušné krajiny“) (ďalej len „opätovné otvorenie“). V oznámení sa uvádza, že rozsah opätovného otvorenia sa obmedzil na preskúmanie dosahu, ktorý môžu mať nanovo stanovené dumpingové rozpätia na zistenia týkajúce sa najmä ujmy a príčinnej súvislosti stanovených v rámci pôvodného prešetrovania (ďalej len „opätovné prešetrovanie“).

(9)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, a výrobné odvetvie Únie o čiastočnom opätovnom otvorení prešetrovania. Zainteresované strany dostali príležitosť na to, aby písomne vyjadrili svoje stanoviská a aby boli vypočuté v lehote stanovenej v oznámení.

(10)

Niekoľko strán tvrdilo, že nebolo jasné, na akom právnom základe Komisia opätovne otvorila pôvodné prešetrovanie a ktoré údaje Komisia zhromažďuje s cieľom zistiť fakty a vyvodiť závery v rámci súčasného opätovného prešetrovania.

(11)

Strany takisto tvrdili, že nebolo jasné, aký typ prešetrovania sa začal a aký by z neho mohol vyplynúť konečný výsledok, pokiaľ ide o úroveň konečných opatrení, na aké obdobie sa prešetrovanie vzťahovalo, a ktoré aspekty pôvodného prešetrovania boli prehodnocované.

(12)

Pripomína sa, že toto opätovné otvorenie je nevyhnutným dôsledkom prijatia pozmeňujúceho nariadenia, ktoré je výsledkom zistení Všeobecného súdu vo veci T-249/06 [Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT) a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT) ] v.Rada Európskej únie.

(13)

Pripomína sa, že v pôvodnom prešetrovaní bolo takzvaným obdobím prešetrovania (ďalej len „OP“) obdobie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. Posúdenie ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2007 do konca obdobia prešetrovania a uvádzalo sa ako „posudzované obdobie“.

(14)

Súčasné opätovné prešetrovanie sa zameriava na rovnaké obdobie prešetrovania a rovnaké posudzované obdobie. Zistenia, pokiaľ ide o ujmu a príčinnú súvislosť, ku ktorým sa pre tieto obdobia dospelo počas pôvodného prešetrovania, sa prehodnocujú s ohľadom na nanovo stanovené dumpingové rozpätia pre indonézskych vývozcov v pozmeňujúcom nariadení.

(15)

Konkrétnejšie, a ako sa uvádza v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania, cieľom súčasného opätovného prešetrovania je stanoviť, či dumpingové rozpätie de minimis zistené pre jedného vyvážajúceho výrobcu v Indonézii a zmena úrovne dumpingových rozpätí ostatných indonézskych spoločností stanovená pozmeňujúcim nariadením môžu mať nejaký dosah na zistenia pôvodného prešetrovania, pokiaľ ide o ujmu a príčinnú súvislosť.

(16)

Výsledky opätovného prešetrovania sú uvedené ďalej. Takisto ako v prípade pôvodného prešetrovania, niektoré údaje a informácie sa kvôli zachovaniu dôvernosti pôvodne predložených údajov poskytujú vo forme indexov.

(17)

Pripomína sa, že príslušným výrobkom je výrobok vymedzený v pôvodnom prešetrení, a to konkrétne nasýtené mastné alkoholy s dĺžkou uhlíkového reťazca C8, C10, C12, C14, C16 alebo C18 (okrem rozvetvených izomérov) vrátane jednoduchých nasýtených mastných alkoholov (známych aj ako „čisté frakcie“) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C6-C8, C6-C10, C8-C10, C10-C12 (všeobecne kategorizované ako C8-C10), zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C12-C14, C12-C16, C12-C18, C14-C16 (všeobecne kategorizované ako C12-C14) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C16-C18 s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 2905 16 85, 2905 17 00, ex 2905 19 00 a ex 3823 70 00 (ďalej len „mastné alkoholy“).

(18)

Zistenia pozmeňujúceho nariadenia nemajú vplyv na zistenia uvedené v pôvodnom prešetrovaní, ktoré sa týkajú posudzovaného výrobku a podobného výrobku.

(19)

V odôvodnení 7 pozmeňujúceho nariadenia sa uvádza, že dumpingové rozpätia pre všetky spoločnosti v Indonézii, iné ako pre druhého vyvážajúceho výrobcu s individuálnym rozpätím, ktoré sa zakladalo na dumpingovom rozpätí spolupracujúceho indonézskeho vyvážajúceho výrobcu s najvyšším dumpingovým rozpätím, sa preskúmali a upravili s ohľadom na znovu vypočítané dumpingové rozpätie pre skupinu Ecogreen.

(20)

Pozmeňujúce nariadenie neovplyvnilo dumpingové rozpätia stanovené v odôvodnení 23 konečného nariadenia pre indických vyvážajúcich výrobcov a dumpingové rozpätia stanovené v odôvodnení 55 pre malajských vyvážajúcich výrobcov.

(21)

V odôvodnení 6 pozmeňujúceho nariadenia sa stanovuje dumpingové rozpätie pre skupinu Ecogreen menšie ako 2 %, a je preto pod prahom de minimis stanoveným v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Dovoz do Únie, ktorý realizoval tento vyvážajúci výrobca, by sa preto v rámci opätovného prešetrovania mal považovať za nedumpingový dovoz.

(22)

Objem, cena a podiel na trhu nedumpingového dovozu uvedeného indonézskeho vývozcu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali tak, ako je uvedené v tabuľke. Ako sa uvádza v odôvodnení 16, predložené údaje sú vo forme indexov.

(23)

S odkazom na tabuľku uvedenú v odôvodnení 70 dočasného nariadenia, ktorá bola potvrdená v odôvodnení 64 konečného nariadenia, a na uvedenej tabuľke prešetrovanie ukázalo, že počas posudzovaného obdobia predstavoval nedumpingový dovoz obmedzený podiel celkového dovozu z príslušných krajín a rástol pomerne menej ako dumpingový dovoz. Nedumpingový dovoz totiž predstavoval približne 15 – 18 % celkového objemu dovozu z príslušných krajín v roku 2007 a počas OP len približne 10 – 13 %.

(24)

Z opätovného prešetrovania vyplýva, že priemerné ceny nedumpingového dovozu od skupiny Ecogreen sa v posudzovanom období znížili o 9 %, ale medzi rokom 2009 a OP zostali stabilné.

(25)

Zistenia uvedené v odôvodneniach 57 až 61 konečného nariadenia týkajúce sa výroby v Únii a výrobného odvetvia Únie nie sú ovplyvnené prešetrovaním a týmto sa potvrdzujú.

(26)

Zistenia uvedené v odôvodneniach 64 až 66 dočasného nariadenia, ktoré sa potvrdili v odôvodnení 62 konečného nariadenia, zostávajú nedotknuté. Potvrdzuje sa, že – ako je uvedené v tabuľke – spotreba mastných alkoholov v Únii bola pomerne stabilná a počas posudzovaného obdobia sa len mierne zvýšila o 2 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 64 dočasného nariadenia, informácie týkajúce sa spotreby boli poskytnuté vo forme indexov, aby bola zachovaná dôvernosť údajov.

(27)

Takisto ako v prípade pôvodného prešetrovania sa skúmalo, či bolo súhrnné vyhodnotenie dumpingového dovozu v prípade troch príslušných krajín stále opodstatnené v súlade s ustanoveniami článku 3 ods. 4 základného nariadenia vzhľadom na upravené dumpingové rozpätia pre indonézskych vyvážajúcich výrobcov uvedené v odôvodneniach 19 a 21.

(28)

Pripomína sa, že v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sa uvádza, že kde je dovoz výrobku z viac ako jednej krajiny súčasne predmetom antidumpingových zisťovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa určí, že: a) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3 uvedeného nariadenia, a objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a b) súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je vhodné vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienkami hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Únie.

(29)

Prehodnotili sa zistenia týkajúce sa objemu a cien dumpingového dovozu pre každú z príslušných krajín v posudzovanom období. Informácie, ktoré sa vzťahujú na objem dovozu, používané na určenie priemerných cien uvedených v tabuľke v odôvodnení 63 písm. b) konečného nariadenia zostávajú nezmenené, pokiaľ ide o Malajziu a Indiu. Údaje vzťahujúce sa na Indonéziu boli upravené s ohľadom na skutočnosť, že – ako sa uvádza v odôvodnení 21 – predaj výrobkov jedného vyvážajúceho výrobcu už na trhu Únie nepredstavoval dumping. Nanovo stanovený dumpingový dovoz sa vyvíjal tak, ako je to uvedené v tabuľke. S odvolaním sa na odôvodnenie 16 sa informácie, ktoré sa týkajú objemu dovozu, poskytujú pre každú z príslušných krajín vo forme indexov.

(30)

Z prešetrovania vyplynulo, že objem dumpingového dovozu v každej z príslušných krajín nebol počas OP zanedbateľný a že prítomnosť dumpingového dovozu na trhu Únie zostala počas posudzovaného obdobia, a najmä počas OP, významná. Skutočnosť, že sa v pozmeňujúcom nariadení zistilo, že predaj výrobkov jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu nepredstavuje dumping, nemení tento záver.

(31)

Zistenia týkajúce sa cien dumpingového dovozu v každej z príslušných krajín v posudzovanom období boli takisto prehodnotené a sú uvedené v tabuľke. Ceny uvedené v tabuľke v odôvodnení 63 písm. b) konečného nariadenia zostávajú nezmenené, pokiaľ ide o Malajziu a Indiu. Údaje vzťahujúce sa na Indonéziu boli prehodnotené s ohľadom na skutočnosť, že – ako sa uvádza v odôvodnení 21 – predaj výrobkov jedného vyvážajúceho výrobcu na trhu Únie nepredstavoval dumping. S odvolaním sa na odôvodnenie 16 sa informácie, ktoré sa týkajú objemu dovozu, poskytujú pre každú z príslušných krajín vo forme indexov.

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že s výnimkou roku 2007, keď sa nevyskytol žiadny dovoz z Indonézie, zostali ceny indonézskych vyvážajúcich výrobcov takmer rovnaké ako v pôvodnom prešetrovaní. Preto je možné potvrdiť zistenie uvedené v odôvodnení 63 písm. b) konečného nariadenia, že ceny a cenová politika príslušných krajín boli zväčša podobné, najmä počas OP. To, že sa v pozmeňujúcom nariadení zistilo, že predaj výrobkov jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu nepredstavuje dumping, nemení tento záver.

(33)

Okrem toho zostávajú platné zistenia uvedené v odôvodnení 127 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodnení 122 konečného nariadenia, a to najmä, že všetky úrovne odstránenia ujmy stanovené pre príslušné krajiny boli podstatne vyššie ako prahová hodnota de minimis 2 %. Analyzovali sa aj predajné kanály a cenové trendy pre každú z príslušných krajín a zistilo sa, že sú podobné, ako vidno v uvedenej tabuľke vyššie. Z prešetrovania vyplynulo, že dovozné ceny z príslušných krajín po dosiahnutí vrcholu v roku 2008 vykazovali klesajúci trend a na celosvetovej úrovni boli v porovnaní s priemerom cien výrobného odvetvia Únie obzvlášť nízke.

(34)

Uvedená tabuľka ukazuje, že podiel na trhu dumpingového dovozu z každej príslušnej krajiny sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšil. S odvolaním sa na odôvodnenie 16 sa informácie poskytujú vo forme indexov.

(35)

Na základe uvedených skutočností a úvah z opätovného prešetrovania vyplýva, že zistenia vykonané v pôvodnom prešetrovaní týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia zostávajú nezmenené. Usudzuje sa teda, že podmienky stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia dumpingového dovozu z príslušných krajín sú aj naďalej splnené. Účinky dumpingového dovozu s pôvodom v príslušných krajinách sa preto na účely prešetrovania ujmy a príčinnej súvislosti môžu posudzovať spoločne.

(36)

S cieľom určiť súhrnnú úroveň dumpingového dovozu na trhu Únie v posudzovanom období sa zohľadňuje skutočnosť, že v pozmeňujúcom nariadení sa potvrdili pozitívne zistenia dumpingu u všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indonézii s výnimkou skupiny Ecogreen. Ich vývoz predstavuje dumping, a naďalej teda podlieha antidumpingovým clám.

(37)

V prešetrovaní sa podobne zohľadňuje skutočnosť, že dumpingové rozpätia stanovené v pôvodnom prešetrovaní pre všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indii a Malajzii zostali nezmenené, ich dovoz predstavuje dumping a aj naďalej podlieha antidumpingovým clám.

(38)

Objem dumpingového dovozu z príslušných krajín sa upravil odpočítaním objemu nedumpingového dovozu od jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu, ako sa uvádza v odôvodnení 29.

(39)

Na základe uvedených skutočností sa údaje uvedené v odôvodnení 70 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodnení 64 konečného nariadenia a zistenia uvedené v odôvodneniach 71 až 73 dočasného nariadenia, ktoré sa týkajú vyhodnotenia dumpingového dovozu počas posudzovaného obdobia, ako sa potvrdzuje v odôvodnení 65 konečného nariadenia, upravujú, ako sa uvádza ďalej. S odvolaním sa na odôvodnenie 16 sa informácie, ktoré sa týkajú celkových dovozných objemov a podielu na trhu dumpingového dovozu, poskytujú vo forme indexov.

(40)

Objem dumpingového dovozu z príslušných krajín zistený v súčasnom opätovnom prešetrovaní sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil, konkrétne o 65 %. K najväčšiemu nárastu došlo medzi rokmi 2007 a 2008, kedy sa dovoz zvýšil o 67 %. Dovoz potom v roku 2009 mierne klesol, pričom v OP opäť vzrástol takmer na úroveň z roku 2008.

(41)

Upravené priemerné ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín počas posudzovaného obdobia značne kolísali a celkovo sa znížili o 6 %. Je však potrebné poznamenať, že medzi rokom 2008 a OP miera zníženia predstavovala 14 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny dovozu z príslušných krajín vždy nižšie ako ceny stanovené zvyškom sveta a boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, čo viedlo k zvýšeniu podielu dumpingového dovozu na trhu.

(42)

Podiel na trhu dumpingového dovozu z príslušných krajín sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil, konkrétne o 62 %. K najväčšiemu nárastu došlo v období medzi rokmi 2007 a 2008. Počas hospodárskej krízy došlo k miernemu poklesu dovozu, čo v období medzi rokmi 2008 a 2009 mierne znížilo podiel príslušných krajín na trhu o 4 %, do konca posudzovaného obdobia však tieto krajiny získali svoj podiel na trhu späť.

(43)

Vylúčenie nedumpingového dovozu od skupiny Ecogreen preto žiadnym spôsobom nemení zistenia z pôvodného prešetrovania, pokiaľ ide o objem, cenu a podiel dumpingového dovozu na trhu, a tieto sa preto potvrdzujú.

(44)

Pripomína sa, že rozpätia týkajúce sa cenového podhodnotenia v pôvodnom prešetrovaní boli objasnené v odôvodneniach 74 a 75 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodnení 67 konečného nariadenia. Pozmeňujúce nariadenie neovplyvnilo jednotlivé výpočty stanovené pre každého z príslušných vývozcov. Tieto závery sa preto potvrdzujú.

(45)

Zistená priemerná úroveň podhodnotenia v prípade dumpingového dovozu, ktorá sa súhrnne vyhodnotila spoločne pre tri krajiny po vylúčení nedumpingového dovozu, je 2 %. Toto zjavne nízke podhodnotenie je potrebné chápať vo svetle skutočnosti, že samotné výrobné odvetvie Únie bolo v dôsledku nízkych cien dovozu na trh EÚ nútené znížiť svoje ceny. Tieto ceny však nepokrývali náklady na výrobu, a to najmä počas OP. Priemerný predaj pod cenu v prípade dumpingového dovozu, ktorý sa vyhodnotil súhrnne bez skupiny Ecogreen, bol 22 %.

(46)

V reakcii na zverejnenie zistení Komisie dovozca FOH s pôvodom v Indonézii tvrdil, že priemerná cena nedumpingového dovozu bude nižšia, ako priemerná cena dovážaných výrobkov vyrobených indonézskym vyvážajúcim výrobcom, na ktorého sa aj naďalej vzťahujú opatrenia. Toto tvrdenie však nemá vplyv na určovanie cenového podhodnotenia v prípade dumpingového dovozu, ktorý sa vyhodnocuje súhrnne.

(47)

Zistenia uvedené v odôvodneniach 76 až 91 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodneniach 71 až 84 konečného nariadenia, ktoré sa týkajú hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, nie sú dotknuté pozmeňujúcim nariadením, a možno ich preto potvrdiť.

(48)

Pripomína sa, že z pôvodného prešetrovania vyplynulo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Únie, ako napríklad výroba (– 17 %), využitie kapacity (– 15 %), objem predaja (– 18 %), podiel na trhu (– 12 %) a zamestnanosť (– 13 %), sa počas posudzovaného obdobia zhoršila. Výrazne ovplyvnené boli predovšetkým ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok a ziskovosť. To znamená, že najmä počas OP bola narušená schopnosť výrobného odvetvia Únie zvyšovať kapitál.

(49)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje záver, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(50)

V nadväznosti na potvrdenie existencie značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa prehodnotilo, či po upravených zisteniach o dumpingu stanovených v pozmeňujúcom nariadení stále existuje príčinná súvislosť medzi uvedenou ujmou a upraveným dumpingovým dovozom z príslušných krajín.

(51)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26, spotreba v Únii bola pomerne stabilná a počas posudzovaného obdobia sa zvýšila len o 2 %.

(52)

Z tabuľky v odôvodnení 39, v ktorej sa vylúčil dovoz indonézskeho vývozcu, u ktorého sa v pozmeňujúcom nariadení zistilo, že predaj jeho výrobkov na trhu Únie nepredstavuje dumping, vyplýva, že počas posudzovaného obdobia upravený objem dumpingového dovozu z troch dotknutých krajín zostal významný a výrazne sa zvýšil o viac než 60 000 ton v absolútnom vyjadrení a o 60 % v relatívnom vyjadrení. Podiel dumpingového vývozu na trhu sa podobne výrazne zvýšil a počas tohto obdobia stúpol o viac ako 5 percentuálnych bodov.

(53)

Tieto trendy sú veľmi podobné ako tie, ktoré sú uvedené v pôvodnom prešetrovaní, najmä v odôvodneniach 86 až 94 konečného nariadenia. Nárast podielu na trhu, ktorý bol podľa pôvodného prešetrovania na úrovni 57 %, sa teraz v posudzovanom období na základe upravených údajov zvýšil na viac ako 60 %.

(54)

Opätovné prešetrovanie skutočne potvrdilo, že dumpingový dovoz z príslušných krajín vyvíjal tlak na výrobné odvetvie Únie od roku 2008, kedy sa tento dovoz zvýšil o 67 %. V uvedenom roku boli ceny dumpingového dovozu, ako sa uvádza v odôvodnení 39, oveľa nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. To viedlo k značnej strate objemu predaja (– 15,4 %) a podielu na trhu výrobného odvetvia Únie, ktoré nebolo možné v zvyšnej časti posudzovaného obdobia získať späť. Zároveň sa podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu zvýšil o viac ako 9 percentuálnych bodov.

(55)

V odôvodnení 72 konečného nariadenia sa uvádza, že v reakcii na tento tlak muselo výrobné odvetvie Únie výrazne znížiť svoje predajné ceny o 16,9 % v roku 2009 a ďalej ich znížiť o 5,3 % počas OP. Aj keď toto cenové správanie umožnilo odvetviu Únie obmedziť stratu podielu na trhu, viedlo počas posudzovaného obdobia k značnému nahromadeniu strát, ako je uvedené v odôvodnení 86 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodnení 78 konečného nariadenia. Táto situácia súvisela s prítomnosťou veľkých objemov dumpingového dovozu za nízke ceny na trhu Únie, najmä počas OP.

(56)

Hoci absolútny objem dumpingového dovozu z príslušných krajín sa v roku 2009 znížil o 7,3 % v súlade s hospodárskym poklesom a poklesom na trhu EÚ, zaznamenalo sa, že priemerná cena dumpingového dovozu klesla o 17,9 %, čo bolo viac ako zníženie cien výrobného odvetvia Únie o 16,9 %. Počas OP muselo výrobné odvetvie Únie znížiť svoje ceny a nahromadilo finančné straty.

(57)

Z uvedených úvah vyplýva, aké vážne dôsledky mala prítomnosť veľkých objemov dumpingového dovozu za nízke ceny na trhu Únie pri určovaní cien výrobného odvetvia Únie na jeho ťažiskovom trhu a aký mala negatívny dosah na jeho hospodársku situáciu, najmä počas OP.

(58)

Uvedený dovozca tvrdil, že pri analýze príčinných súvislostí je potrebné zvyšný indonézsky dumpingový dovoz vyňať z dovozu s pôvodom v Indii a Malajzii na základe faktorov, ako napríklad stabilný trhový podiel, vyššia cenová úroveň, nedostatok podhodnotenia, nižšie rozpätie cenového podhodnotenia indonézskeho dovozu a súbežný vývoj podielov výrobných odvetví Indonézie a Únie na trhu. Dovozca ďalej tvrdil, po vyňatí neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi ujmou a indonézskym dumpingovým dovozom.

(59)

Toto tvrdenie sa zamietlo, pretože faktory, na ktoré upozornil dovozca – niekedy selektívne – sa nepovažujú za relevantné podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia s cieľom stanoviť, či by sa malo uplatniť súhrnné vyhodnotenie, najmä pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami z Únie. Pri pôvodnom prešetrovaní sa skutočne dospelo k záveru, že príslušný výrobok je komoditným medziproduktom, ktorý sa používa najmä ako vstupný materiál na výrobu síranov mastných alkoholov, etoxylátov a étersulfátov, a že dovážaný výrobok priamo konkuruje výrobku vyrobenému v Únii, bez ohľadu na krajinu pôvodu. Jednotnosť hospodárskej súťaže na trhu Únie preto oprávňuje súhrnné vyhodnotenie dovozu v zmysle článku 3 ods. 4 písm. b) základného nariadenia. Tvrdenia dovozcu sa tohto zistenia netýkajú a mohli by sa stať relevantnými len v prípade vyňatia z dovozu. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny dôvod na zmenu zistení pôvodného prešetrovania o súhrnnom vyhodnotení, potvrdzuje sa analýza účinkov dumpingového dovozu.

(60)

Okrem toho je potrebné poznamenať, že zostávajúci indonézsky dovoz sa uskutočnil za dumpingové ceny, výrazne zvýšil svoj podiel na trhu počas príslušného obdobia a predával sa za nižšie ceny, ako boli predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(61)

Nakoniec dovozca uviedol, že skupina Ecogreen predávala pod cenu viac než zostávajúci indonézsky vyvážajúci výrobca, a keďže v prípade dovozu skupiny Ecogreen sa usudzuje, že má zanedbateľný dosah, rovnaký záver by sa mal uplatniť aj na zostávajúci indonézsky dovoz.

(62)

Tento záver je založený na nesprávnom predpoklade. Rozhodnutie Súdneho dvora spôsobilo zmeny vo výpočte dumpingu pre skupinu Ecogreen, ktorý sa tak stal de minimis. Len z tohto dôvodu sa dosah dovozu skupiny Ecogreen musel považovať za zanedbateľný. Tvrdenie sa preto zamieta.

(63)

Na základe uvedených zistení sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(64)

Opäť sa preskúmal aj vplyv iných faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie v kontexte príčinných súvislostí.

(65)

V odôvodnení 23 sa uvádza, že nedumpingový dovoz rástol pomerne menej ako dumpingový dovoz a predstavoval len obmedzený podiel celkového dovozu z príslušných krajín počas OP. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že tento dovoz mal počas posudzovaného obdobia, a najmä počas OP, iba neveľký podiel na trhu.

(66)

Objem dumpingového dovozu sa od roku 2009 do OP zvýšil o 6,5 %, čo bolo viac, ako bolo oživenie trhu doložené nárastom spotreby Únie o 4,6 %, a teda zvýšil svoj podiel na trhu.

(67)

Preto sa usúdilo, že akýkoľvek dosah nedumpingového dovozu na trh Únie počas OP nemôže prevážiť výrazný negatívny dosah dumpingového dovozu podrobne opísaného v odôvodneniach 51 až 57.

(68)

Na základe uvedených zistení sa dospelo k záveru, že prítomnosť nedumpingového dovozu od skupiny Ecogreen na trhu Únie počas OP nie je taká, aby narušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú počas OP utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(69)

Medzi iné faktory preskúmané v rámci pôvodného prešetrovania v kontexte možných príčin značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie únie, patrili: dovoz do Únie zo zvyšku sveta, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, dosah hospodárskej krízy a predaja rozvetvených izomérov, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie výrobku.

(70)

Vzhľadom na to, že tieto faktory nie sú ovplyvnené upravenými dumpingovými rozpätiami stanovenými pre indonézskych výrobcov, potvrdzujú sa zistenia a závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 95 až 100 konečného nariadenia vzhľadom na tieto faktory. Dosah týchto faktorov nie je taký, aby sa ním dala vyvrátiť príčinná súvislosť zistená medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(71)

Zo súčasného prešetrovania vyplýva, že ešte stále existuje jasná a priama súvislosť medzi zvýšením objemu a negatívnym cenovým vplyvom dumpingového dovozu a značnou ujmou, ktorú počas OP utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(72)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že objem nedumpingového dovozu bol v porovnaní s množstvom dumpingových výrobkov dovážaných z príslušných krajín obmedzený. V podmienkach pomerne stabilnej spotreby sa dumpingový dovoz počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil, a to v absolútnom aj relatívnom vyjadrení, a jeho prítomnosť mala na trh Únie značný negatívny dosah. Zistilo sa totiž, že z dôvodu narušenia trhu muselo výrobné odvetvie Únie od roku 2008 výrazne znížiť svoje ceny o 22,2 % a nemohlo pokryť svoje náklady a dosiahnuť primeranú výšku zisku, a to najmä počas OP.

(73)

Prešetrovaním sa tiež potvrdilo, že vplyv iných faktorov ako dumpingový dovoz nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.