ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 157

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 57
27. mája 2014


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu

1

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 565/2014/EÚ z 15. mája 2014, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia alebo zamýšľaného pobytu na ich územiach, ktorého trvanie počas akéhokoľvek obdobia 180 dní nepresiahne 90 dní a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 895/2006/ES a č. 582/2008/ES

23

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

 

2014/300/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013 o uzavretí dohody o určitých aspektoch leteckých služieb medzi Európskou úniou a vládou Srílanskej demokratickej socialistickej republiky

31

 

 

2014/301/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 19. mája 2014 o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem jeho účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl

33

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) č. 566/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 617/2007, pokiaľ ide o uplatňovanie prechodného obdobia medzi 10. ERF a 11. ERF do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF

35

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) č. 567/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 215/2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 10. Európsky rozvojový fond, pokiaľ ide o uplatňovanie prechodného obdobia medzi 10. Európskym rozvojovým fondom a 11. Európskym rozvojovým fondom do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. Európskom rozvojovom fonde

52

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 568/2014 z 18. februára 2014, ktorým sa mení príloha V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, pokiaľ ide o posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov stavebných výrobkov

76

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 569/2014 z 23. mája 2014, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1389/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny trichlórizokyanurovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po preskúmaní týkajúcom sa nového vývozcu podľa článku 11 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009

80

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 570/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ukončuje čiastočné opätovné otvorenie antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii

85

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 571/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh schvaľuje účinná látka ipkonazol a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 ( 1 )

96

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 572/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

101

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobnépravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ideo nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnejintervencie ( Ú. v. EÚ L 349, 29.12.2009 )

103

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

SMERNICE

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/66/EÚ

z 15. mája 2014

o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

S cieľom postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ustanovujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti prisťahovalectva a ktoré sú spravodlivé voči štátnym príslušníkom tretích krajín.

(2)

V ZFEÚ sa ustanovuje, že Únia má vytvoriť spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých fázach účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch. Na tento účel musia Európsky parlament a Rada prijať opatrenia týkajúce sa podmienok vstupu a pobytu a normy týkajúce sa vydávania dlhodobých víz a povolení na pobyt členskými štátmi, ako aj vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok slobody pohybu a pobytu v iných členských štátoch.

(3)

V oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa stanovuje cieľ Únie stať sa hospodárstvom založeným na znalostiach a inovácii, znížiť administratívne zaťaženie spoločností a lepšie prispôsobiť ponuku pracovnej sily dopytu. Opatrenia na uľahčenie vstupu riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov z tretích krajín do Únie v rámci vnútropodnikového presunu sa musia chápať v uvedenom širšom kontexte.

(4)

Európska rada v Štokholmskom programe prijatom 11. decembra 2009 uznáva, že prisťahovalectvo za prácou môže prispievať k zvýšeniu konkurencie a životaschopnosti hospodárstva a že v kontexte dôležitých demografických výziev, ktorým bude Únia v budúcnosti čeliť, a teda zvýšeného dopytu po pracovnej sile, bude pružná prisťahovalecká politika dôležitým prínosom k hospodárskemu rozvoju a výkonnosti Únie v dlhodobom horizonte. Štokholmský program tak vyzýva Komisiu a Radu, aby pokračovali vo vykonávaní plánu politiky pre legálnu migráciu stanovenom v oznámení Komisie z 21. decembra 2005.

(5)

V dôsledku globalizácie podnikania, rastúceho obchodu, rastu a rozširovania sa nadnárodných skupín sa v posledných rokoch zintenzívnil pohyb riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov organizačných zložiek a dcérskych spoločností nadnárodných spoločností, ktorí sa dočasne presúvajú do iných útvarov spoločnosti na krátkodobý výkon práce.

(6)

Takéto vnútropodnikové presuny kľúčových zamestnancov prinášajú výsledky v podobe nových zručností a znalostí, inovácie a rozšírených hospodárskych príležitostí pre hostiteľské subjekty, čím sa v Únii rozvíja znalostná ekonomika a posilňujú investičné toky v celej Únii. Vnútropodnikové presuny z tretích krajín majú zároveň aj potenciál uľahčiť vnútropodnikové presuny zo spoločností v Únii do spoločností v tretích krajinách a posilniť tak postavenie Únie v jej vzťahoch s medzinárodnými partnermi. Uľahčenie vnútropodnikových presunov umožňuje nadnárodným skupinám čo najlepšie využívať ich ľudské zdroje.

(7)

Súbor pravidiel stanovený v tejto smernici môže byť užitočný aj pre krajiny pôvodu migrantov, pretože táto dočasná migrácia môže, v rámci stanovených pravidiel, podporiť prenos zručností, znalostí, technológie a know-how.

(8)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá zásada preferencie pre občanov Únie, pokiaľ ide o prístup na trh práce v členských štátoch v zmysle príslušných ustanovení príslušných aktov o pristúpení.

(9)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov vydávať iné povolenia, ako sú povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, na akékoľvek účely zamestnania, ak štátny príslušník tretej krajiny nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(10)

Touto smernicou by sa mal stanoviť transparentný a zjednodušený postup prijímania zamestnancov presunutých v rámci podniku na základe spoločného vymedzenia pojmov a harmonizovaných kritérií.

(11)

Členské štáty by mali na zaručenie riadneho presadzovania tejto smernice zabezpečiť vykonávanie vhodných kontrol a účinných inšpekcií. Vydanie povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku by nemalo členské štáty ovplyvniť alebo im brániť v tom, aby počas vnútropodnikového presunu uplatňovali ustanovenia pracovného práva, ktorých cieľom je kontrolovať súlad s pracovnými podmienkami uvedenými v článku 18 ods. 1.

(12)

Možnosť členských štátov ukladať na základe vnútroštátneho práva sankcie zamestnávateľovi zamestnancov presunutých v rámci podniku so sídlom v tretej krajine by mala zostať nedotknutá.

(13)

Na účely tejto smernice zamestnanci presunutí v rámci podniku by mali zahŕňať riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov. Ich vymedzenie by malo vychádzať z osobitných záväzkov Únie v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) a dvojstranných obchodných dohôd. Vzhľadom na to, že záväzky prijaté v rámci GATS sa nevzťahujú na podmienky vstupu, pobytu a zamestnania, táto smernica by mala uvedené záväzky dopĺňať a uľahčiť ich uplatňovanie. Rozsah vnútropodnikových presunov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mal však byť širší, ako je rozsah vyplývajúci z obchodných záväzkov, pretože presuny sa nemusia nevyhnutne uskutočňovať v sektore služieb a môžu mať pôvod v tretej krajine, ktorá nie je stranou obchodnej dohody.

(14)

Členské štáty by na posudzovanie kvalifikácie zamestnancov presunutých v rámci podniku mali v záujme porovnateľného a transparentného hodnotenia vhodne využívať európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (EQF). Národné koordinačné miesta EQF môžu poskytovať informácie a usmernenia o tom, do akej miery sú národné kvalifikácie porovnateľné s európskym kvalifikačným rámcom.

(15)

Zamestnanci presunutí v rámci podniku by mali mať nárok na aspoň rovnaké podmienky zamestnávania ako vyslaní pracovníci, ktorých zamestnávateľ má sídlo na území Únie, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (4). Členské štáty by mali požadovať, aby sa so zamestnancami presunutými v rámci podniku zaobchádzalo v oblasti odmeňovania počas celého presunu rovnako ako so štátnymi príslušníkmi príslušného členského štátu, ktorí sú zamestnaní na porovnateľných pozíciách. Každý členský štát by mal byť zodpovedný za kontrolu odmeňovania zamestnancov presunutých v rámci podniku počas pobytu na území členského štátu. Cieľom je zabezpečiť ochranu pracovníkov a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi so sídlom v členskom štáte a podnikmi so sídlom v tretej krajine, pretože sa tým zabezpečuje, aby podniky so sídlom v tretej krajine nemohli využívať nižšie pracovné štandardy a zabezpečiť si tak konkurenčnú výhodu.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby boli zručnosti zamestnanca presunutého v rámci podniku osobitné pre hostiteľský subjekt, by mal byť presunutý zamestnanec zamestnaný v rámci tej istej skupiny podnikov nepretržite aspoň tri až dvanásť mesiacov tesne pred presunom, ak ide o riadiaceho pracovníka a odborníka, a nepretržite aspoň tri až šesť mesiacov, ak ide o zamestnanca-stážistu.

(17)

Keďže vnútropodnikové presuny predstavujú dočasnú migráciu, nemalo by maximálne trvanie jedného presunu do Únie vrátane mobility medzi členskými štátmi prekročiť tri roky v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a jeden rok v prípade zamestnancov-stážistov, pričom po uplynutí tohto obdobia by títo zamestnanci mali odísť do tretej krajiny, ak nezískajú povolenie na pobyt na inom základe v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Maximálne trvanie presunu by malo zahŕňať súhrn trvania následne vydaných povolení zamestnanca presunutého v rámci podniku. Následný presun do Únie sa môže uskutočniť až po tom, čo štátny príslušník tretej krajiny opustil územie členských štátov.

(18)

S cieľom zabezpečiť dočasný charakter vnútropodnikového presunu a zabrániť zneužívaniu by členské štáty mali mať možnosť požadovať, aby medzi skončením maximálneho trvania jedného presunu a ďalšou žiadosťou týkajúcou sa toho istého štátneho príslušníka tretej krajiny na účely tejto smernice v prípade toho istého členského štátu uplynulo určité obdobie.

(19)

Keďže vnútropodnikové presuny pozostávajú z dočasného vyslania, žiadateľ by mal ako súčasť pracovnej zmluvy alebo poverovacej listiny predložiť dôkaz, že sa štátny príslušník tretej krajiny bude môcť po ukončení výkonu práce presunúť naspäť do subjektu patriaceho do tej istej skupiny, ktorý má sídlo v tretej krajine. Žiadateľ by mal tiež predložiť dôkaz o tom, že riadiaci pracovník alebo odborník, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, má odbornú kvalifikáciu a zodpovedajúce pracovné skúsenosti potrebné v hostiteľskom subjekte, do ktorého má byť presunutý.

(20)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie ako zamestnanci-stážisti, by mali predložiť dôkaz o ukončení vysokoškolského štúdia. Okrem toho by na požiadanie mali predložiť dohodu o odbornej príprave vrátane opisu programu odbornej prípravy, jej trvania a podmienok, za akých budú zamestnanci-stážisti pod dohľadom pôsobiť, preukazujúcu, že sa im poskytne skutočná odborná príprava a nebudú využití ako bežní pracovníci.

(21)

Ak to neprotirečí zásade uprednostňovania občanov Únie uvedenej v dotknutých ustanoveniach príslušných aktov o pristúpení, nemalo by sa požadovať vykonanie prieskumu trhu práce.

(22)

Členský štát by mal uznávať odborné kvalifikácie, ktoré štátny príslušník tretej krajiny nadobudol v inom členskom štáte, rovnako ako kvalifikácie občanov Únie a mal by zohľadniť kvalifikácie nadobudnuté v tretej krajine v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (5). Týmto uznávaním by nemali byť dotknuté obmedzenia prístupu k regulovaným povolaniam vyplývajúce z výhrad voči existujúcim záväzkom v oblasti regulovaných povolaní, ku ktorým sa zaviazala Únia alebo Únia a jej členovia v rámci obchodných dohôd. Touto smernicou by sa v žiadnom prípade nemalo zamestnancom presunutým v rámci podniku poskytovať výhodnejšie zaobchádzanie v súvislosti s prístupom k regulovaným povolaniam v členskom štáte v porovnaní so štátnymi príslušníkmi Únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru.

(23)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných osôb v súlade s článkom 79 ods. 5 ZFEÚ.

(24)

S cieľom bojovať proti možnému zneužívaniu tejto smernice by členské štáty mali mať možnosť zamietnuť žiadosť o udelenie povolenia, odňať alebo odmietnuť obnoviť povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, ak bol hostiteľský subjekt založený výlučne s cieľom uľahčovať vstup zamestnancom presunutým v rámci podniku a/alebo nevyvíja skutočnú činnosť.

(25)

Cieľom tejto smernice je uľahčovať mobilitu zamestnancov presunutých v rámci podniku v Únii (ďalej len „mobilita v EÚ“) a znížiť administratívne zaťaženie spojené s výkonom práce vo viacerých členských štátoch. Na tento účel sa touto smernicou ustanovuje osobitný systém mobility v EÚ, v rámci ktorého sa držiteľovi platného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného členským štátom povoľuje vstup do jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj pobyt a zamestnanie v nich, v súlade s ustanoveniami tejto smernice o krátkodobej a dlhodobej mobilite. Krátkodobá mobilita na účely tejto smernice by sa mala vzťahovať na pobyty v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, v dĺžke do 90 dní na členský štát. Dlhodobá mobilita na účely tejto smernice by sa mala vzťahovať na pobyty v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, v dĺžke presahujúcej 90 dní na členský štát. S cieľom zabrániť obchádzaniu rozlišovania medzi krátkodobou a dlhodobou mobilitou vo vzťahu k danému členskému štátu by sa dĺžka krátkodobej mobility mala obmedziť na 90 dní v rámci 180-dňového obdobia, pričom by nemalo byť možné predložiť oznámenie o krátkodobej mobilite a zároveň podať žiadosť o dlhodobú mobilitu. Ak po začiatku krátkodobej mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku vyvstane potreba dlhodobej mobility, môže druhý členský štát požadovať, aby sa žiadosť podala najmenej 20 dní pred skončením krátkodobej mobility.

(26)

Aj keď by mal osobitný systém mobility zavedený touto smernicou stanoviť samostatné pravidlá vstupu a pobytu na účel zamestnania zamestnanca presunutého v rámci podniku v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, naďalej sa však uplatňujú všetky ostatné pravidlá súvisiace s pohybom osôb cez hranice stanovené v príslušných ustanoveniach Schengenského acquis.

(27)

Príslušným orgánom druhých členských štátov by sa mali podľa potreby poskytnúť príslušné informácie s cieľom uľahčiť kontroly v prípade, že presun zahŕňa viac lokalít v rôznych členských štátoch.

(28)

Ak si zamestnanci presunutí v rámci podniku uplatnili svoje právo na mobilitu, mal by mať druhý členský štát za určitých podmienok možnosť podniknúť kroky, aby činnosti zamestnancov presunutých v rámci podniku neporušovali príslušné ustanovenia tejto smernice.

(29)

Členské štáty by mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie, napríklad finančné sankcie, ktoré sa uložia v prípade nedodržania podmienok tejto smernice. Uvedené sankcie by okrem iného mohli zahŕňať aj opatrenia stanovené v článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES (6). Uvedené sankcie by sa mohli uložiť hostiteľskému subjektu so sídlom v príslušnom členskom štáte.

(30)

Ustanovenie jednotného postupu, ktorý vedie k jednému kombinovanému oprávneniu zahŕňajúcemu povolenie na pobyt aj zamestnanie (ďalej len „jednotné povolenie“), by malo prispieť k zjednodušeniu pravidiel, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v členských štátoch.

(31)

Pre subjekty alebo skupiny podnikov, ktoré boli na tento účel uznané, by malo byť možné stanoviť zjednodušený postup. Takéto uznanie by sa malo pravidelne posudzovať.

(32)

Keď členský štát rozhodne o prijatí štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa kritériá stanovené v tejto smernici, mal by uvedený štátny príslušník tretej krajiny dostať povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, ktoré mu umožňuje za určitých podmienok vykonávať jeho prácu v rôznych subjektoch patriacich do tej istej nadnárodnej spoločnosti vrátane subjektov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch.

(33)

Ak sa vyžaduje vízum a štátny príslušník tretej krajiny spĺňa kritériá na udelenie povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, členský štát by mal takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť všetky možnosti na získanie príslušného víza a zabezpečiť účinnú spoluprácu príslušných orgánov na tento účel.

(34)

Ak povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu a zamestnanec presunutý v rámci podniku prekročí v rámci mobility v EÚ vonkajšiu hranicu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (7), členský štát by mal mať právo požadovať dôkaz o tom, že zamestnanec presunutý v rámci podniku sa presúva na jeho územie na účely vnútropodnikového presunu. Okrem toho by členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, mali v prípade prekročenia vonkajšej hranice v zmysle nariadenia (ES) č. 562/2006 nahliadnuť do Schengenského informačného systému a zamietnuť vstup osobám, o ktorých sa v tomto systéme vytvoril zápis na účely odoprenia vstupu alebo pobytu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 (8) alebo vzniesť námietku voči mobilite takýchto osôb.

(35)

Členské štáty by mali mať možnosť uviesť doplňujúce informácie v papierovej forme alebo uchovávať takéto informácie v elektronickej forme, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002 (9) a v časti a) bode 16 prílohy k nemu, s cieľom poskytnúť presnejšie informácie o pracovnej činnosti počas vnútropodnikového presunu. Poskytnutie takýchto doplňujúcich informácií by malo byť pre členské štáty dobrovoľné a nemalo by predstavovať dodatočnú požiadavku, ktorá by ohrozila postup vydávania jednotného povolenia a jednotný postup vybavovania žiadostí.

(36)

Táto smernica by zamestnancom presunutým v rámci podniku nemala brániť vykonávať konkrétne pracovné činnosti v prevádzkach klientov v rámci členského štátu, v ktorom má hostiteľský subjekt sídlo v súlade s ustanoveniami platnými v dotknutom členskom štáte týkajúcimi sa takýchto činností.

(37)

Touto smernicou nie sú dotknuté podmienky poskytovania služieb v rámci článku 56 ZFEÚ. Touto smernicou nie sú najmä dotknuté podmienky zamestnávania, ktoré sa podľa smernice 96/71/ES uplatňujú na pracovníkov vyslaných podnikom so sídlom v členskom štáte s cieľom poskytovať službu na území iného členského štátu. Táto smernica by sa nemala uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín vyslaných podnikmi so sídlom v niektorom členskom štáte v rámci poskytovania služieb v súlade so smernicou 96/71/ES. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, nemôžu využívať smernicu 96/71/ES. V súlade s článkom 1 ods. 4 smernice 96/71/ES by táto smernica nemala podnikom so sídlom v tretej krajine poskytnúť výhodnejšie zaobchádzanie ako podnikom so sídlom v členskom štáte.

(38)

Na zabezpečenie dôstojných pracovných a životných podmienok počas pobytu v Únii je dôležité vhodné sociálne zabezpečenie zamestnancov presunutých v rámci podniku a prípadne aj dávok pre ich rodinných príslušníkov. Rovnaké zaobchádzanie by sa preto malo zaručiť vo vnútroštátnom práve vo vzťahu k častiam sociálneho zabezpečenia uvedeným v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (10). Touto smernicou sa neharmonizujú právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Smernica sa obmedzuje na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia na osoby, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti. Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spĺňajú objektívne a nediskriminačné podmienky stanovené v práve členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, pokiaľ ide o účasť v systéme sociálneho zabezpečenia a nárok na dávky z tohto systému.

Vo viacerých členských štátoch je právo na rodinné dávky podmienené určitou formou spojenia s daným členským štátom, keďže dávky sú určené na podporu pozitívneho demografického vývoja s cieľom zabezpečiť v danom členskom štáte budúcu pracovnú silu. Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté právo členského štátu obmedziť za určitých podmienok rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k rodinným dávkam, keďže zamestnanec presunutý v rámci podniku a členovia jeho rodiny, ktorá ho sprevádza, sa v členskom štáte zdržiavajú dočasne. Práva v oblasti sociálneho zabezpečenia by sa mali poskytovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva a/alebo dvojstranných dohôd, ktorými sa ustanovuje uplatňovanie právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia platných v krajine pôvodu. Avšak v bilaterálnych dohodách alebo vnútroštátnom práve týkajúcom sa práv v oblasti sociálneho zabezpečenia zamestnancov presunutých v rámci podniku, ktoré sa prijmú po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, by sa nemalo ustanoviť menej priaznivé zaobchádzanie než je zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi členského štátu, kde sa práca vykonáva. V dôsledku vnútroštátneho práva alebo takýchto dohôd môže byť napríklad v záujme zamestnancov presunutých v rámci podniku neodhlásiť sa zo systému sociálneho zabezpečenia v ich krajine pôvodu, ak by prerušenie ich zabezpečenia nepriaznivo ovplyvnilo ich práva alebo ak by v dôsledku ich zabezpečenia museli znášať náklady dvojitého krytia. Členské štáty by si vždy mali zachovať možnosť udeliť zamestnancom presunutým v rámci podniku výhodnejšie práva v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žiadnym ustanovením tejto smernice by nemalo byť dotknuté právo pozostalých, ktorých práva sa odvodzujú od zamestnanca presunutého v rámci podniku, poberať pozostalostné dôchodky pri pobyte v tretej krajine.

(39)

V prípade mobility medzi členskými štátmi sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 (11). Touto smernicou by sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých záujmy v členských štátoch majú cezhraničný charakter, nemalo poskytovať viac práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sa už poskytuje v existujúcom práve Únie.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby bol konkrétny súbor pravidiel stanovený touto smernicou príťažlivejší a mohol priniesť všetky očakávané výhody pre konkurencieschopnosť podnikov v Únii, zamestnancom presunutým v rámci podniku, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, by sa mali poskytovať priaznivé podmienky pre zlúčenie rodiny v členskom štáte, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, a v tých členských štátoch, ktoré zamestnancom presunutým v rámci podniku povoľujú zdržiavať sa a pracovať na ich území v súlade s ustanoveniami tejto smernice o dlhodobej mobilite. Týmto právom by sa skutočne odstránila významná prekážka pre potenciálnych zamestnancov presunutých v rámci podniku, pokiaľ ide o ich súhlas s výkonom práce. S cieľom zachovať jednotu rodiny by sa malo rodinným príslušníkom umožniť pripojiť sa k zamestnancovi presunutému v rámci organizácie v inom členskom štáte a mal by sa tiež uľahčiť ich prístup na trh práce.

(41)

S cieľom uľahčiť rýchle spracovanie žiadostí by členské štáty mali uprednostňovať výmenu informácií a zasielanie relevantných dokumentov elektronicky okrem prípadov, keď vzniknú technické problémy alebo keď si to vyžadujú základné záujmy.

(42)

Zhromažďovanie a zasielanie spisov a údajov by sa malo uskutočňovať v súlade s príslušnými predpismi v oblasti ochrany a bezpečnosti údajov.

(43)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o pobyt v členskom štáte ako výskumní pracovníci s cieľom vykonať výskumný projekt, pretože na nich sa vzťahuje smernica Rady 2005/71/ES (12).

(44)

Keďže ciele tejto smernice, a to osobitný postup prijímania a prijatie podmienok vstupu a pobytu na účel vnútropodnikových presunov štátnych príslušníkov tretích krajín nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)

Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, ktorá vychádza z práv odvodených od sociálnej charty, ktorú prijala Únia a Rada Európy.

(46)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 (13) týkajúcim sa vysvetľujúcich dokumentov, sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniu o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca sa domnieva, že predloženie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(47)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(48)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú:

a)

podmienky vstupu a pobytu presahujúceho 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rámci vnútropodnikového presunu;

b)

podmienky vstupu a pobytu a práva štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v písmene a) v iných členských štátoch, ako je členský štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvý udelí povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku na základe tejto smernice.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v čase podania žiadosti zdržiavajú mimo územia členských štátov a žiadajú o prijatie alebo boli podľa tejto smernice prijatí na územie členského štátu v rámci vnútropodnikového presunu ako riadiaci pracovníci, odborníci alebo zamestnanci-stážisti.

2.   Táto smernica sa neuplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí:

a)

žiadajú o pobyt v niektorom členskom štáte ako výskumní pracovníci v zmysle smernice 2005/71/ES s cieľom vykonať výskumný projekt;

b)

na základe dohôd uzatvorených medzi Úniou a jej členskými štátmi a tretími krajinami majú právo na voľný pohyb, ktoré je rovnocenné s právom občanov Únie, alebo ktorých zamestnáva podnik so sídlom v týchto tretích krajinách;

c)

sú vyslaní podľa smernice 96/71/ES;

d)

pôsobia ako samostatne zárobkovo činné osoby;

e)

sú pridelení pracovnými agentúrami, agentúrami dočasného zamestnávania alebo akýmikoľvek inými podnikmi zaoberajúcimi sa zamestnávaním pracovných síl pod dohľadom a vedením iného podniku;

f)

sú prijatí ako študenti v dennej forme štúdia alebo ktorí v rámci svojho štúdia absolvujú pod dohľadom krátkodobú odbornú prax.

3.   Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov vydávať iné povolenia na pobyt, ako sú povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, na akýkoľvek účel zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ;

b)

„vnútropodnikový presun“ je dočasné vyslanie štátneho príslušníka tretej krajiny na účely zamestnania alebo odbornej prípravy, ktorý sa v čase podania žiadosti o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku nachádza mimo územia členských štátov, a to z podniku so sídlom mimo územia členského štátu, s ktorým má štátny príslušník tretej krajiny pred presunom a počas presunu uzavretú pracovnú zmluvu, do subjektu patriacemu podniku alebo tej istej skupine podnikov so sídlom v tomto členskom štáte, a prípadne aj mobilita medzi hostiteľskými subjektmi so sídlom v jednom alebo niekoľkých členských štátoch;

c)

„zamestnanec presunutý v rámci podniku“ je každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa v čase podania žiadosti o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku zdržiava mimo územia členských štátov a ktorého sa týka vnútropodnikový presun;

d)

„hostiteľský subjekt“ je subjekt, do ktorého je zamestnanec presunutý v rámci podniku, bez ohľadu na jeho právnu formu, a ktorý má podľa vnútroštátneho práva sídlo na území členského štátu;

e)

„riadiaci pracovník“ je osoba vo vedúcej funkcii, ktorá predovšetkým riadi vedenie hostiteľského subjektu, pričom v zásade podlieha všeobecnému dohľadu alebo usmerneniam správnej rady alebo akcionárov podniku alebo podobnému vzťahu; uvedená pozícia zahŕňa: riadenie hostiteľského subjektu alebo odboru alebo oddelenia hostiteľského subjektu, dohľad nad prácou a kontrolu práce iných zamestnancov vykonávajúcich dozorné, odborné alebo riadiace činnosti, právomoc odporučiť prijatie do zamestnania či prepustenie alebo prijatie iného opatrenia týkajúceho sa zamestnancov;

f)

„odborník“ je osoba, ktorá pracuje v rámci skupiny podnikov a disponuje osobitnými znalosťami kľúčovými pre oblasti činnosti, techniky alebo riadenie hostiteľského subjektu. Pri posudzovaní takýchto znalostí sa zohľadňujú nielen znalosti osobitné pre hostiteľský subjekt, ale aj to, či má osoba vysokú úroveň kvalifikácie, vrátane zodpovedajúcich pracovných skúseností, v súvislosti s druhom práce alebo činnosti, ktorá si vyžaduje osobitné technické znalosti vrátane prípadnej príslušnosti k akreditovanému povolaniu;

g)

„zamestnanec-stážista“ je osoba s vysokoškolským vzdelaním, ktorá je presunutá do hostiteľského subjektu na účely profesijného rastu alebo s cieľom získať odbornú prípravu v oblasti podnikateľských techník alebo metód a počas presunu dostáva finančnú odmenu;

h)

„rodinní príslušníci“ sú štátni príslušníci tretích krajín uvedení v článku 4 ods. 1 smernice Rady 2003/86/ES (14);

i)

„povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku“ je povolenie označené skratkou „ICT“, oprávňujúce jeho držiteľa zdržiavať sa a pracovať na území prvého členského štátu a prípadne aj druhých členských štátov za podmienok stanovených v tejto smernici;

j)

„povolenie na dlhodobú mobilitu“ je povolenie, na ktorom je uvedený výraz „mobile ICT“, oprávňujúce držiteľa povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku zdržiavať sa a pracovať na území druhého členského štátu za podmienok stanovených v tejto smernici;

k)

„jednotný postup vybavovania žiadostí“ je postup založený na jednej žiadosti o povolenie na pobyt a zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny na území členského štátu, ktorý vedie k rozhodnutiu o danej žiadosti;

l)

„skupina podnikov“ sú dva alebo viac podnikov, ktoré sú uznané za navzájom prepojené v zmysle vnútroštátneho práva takýmito spôsobmi: podnik v priamom alebo nepriamom vzťahu k inému podniku má v tomto druhom podniku pod kontrolou väčšinu jeho upísaného kapitálu; kontroluje väčšinu hlasov spojených s akciovým kapitálom emitovaným týmto podnikom; je oprávnený vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto podniku; alebo podniky na zjednotenom základe riadi materský podnik;

m)

„prvý členský štát“ je členský štát, ktorý ako prvý vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku;

n)

„druhý členský štát“ je ktorýkoľvek iný členský štát ako prvý členský štát, v ktorom má zamestnanec presunutý v rámci podniku v úmysle uplatňovať si alebo si uplatňuje právo na mobilitu v zmysle tejto smernice;

o)

„regulované povolanie“ je regulované povolanie podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES.

Článok 4

Priaznivejšie ustanovenia

1.   Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia:

a)

práva Únie vrátane dvojstranných a viacstranných dohôd uzavretých medzi Úniou a jej členskými štátmi na strane jednej a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej;

b)

dvojstranných alebo viacstranných dohôd uzavretých medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

2.   Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov prijať alebo zachovať v oblasti pôsobnosti článku 3 písm. h) a článkov 15, 18 a 19 priaznivejšie ustanovenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa uplatňuje.

KAPITOLA II

PODMIENKY PRIJÍMANIA

Článok 5

Kritériá prijímania

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 1, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie podľa podmienok tejto smernice, alebo hostiteľský subjekt:

a)

poskytne dôkaz, že hostiteľský subjekt a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

b)

poskytne dôkaz o tom, že bol bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu v rámci toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov zamestnaný nepretržite aspoň tri až dvanásť mesiacov v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a nepretržite aspoň tri až šesť mesiacov v prípade zamestnancov-stážistov;

c)

predloží pracovnú zmluvu a v prípade potreby aj poverovaciu listinu od zamestnávateľa obsahujúce:

i)

podrobné údaje o trvaní presunu a mieste hostiteľského subjektu alebo subjektov;

ii)

dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny nastupuje do funkcie riadiaceho pracovníka, odborníka alebo zamestnanca-stážistu v hostiteľskom subjekte alebo subjektoch v dotknutom členskom štáte;

iii)

výšku odmeny, ako aj ostatné podmienky zamestnávania, ktoré sa budú uplatňovať počas vnútropodnikového presunu;

iv)

dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny sa po ukončení vnútropodnikového presunu bude môcť presunúť späť do subjektu patriaceho k danému podniku alebo danej skupine podnikov, ktorý má sídlo v tretej krajine;

d)

poskytne dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny má odbornú kvalifikáciu a skúsenosti potrebné v hostiteľskom subjekte, do ktorého má byť presunutý ako riadiaci pracovník alebo odborník, alebo v prípade zamestnanca-stážistu požadované vysokoškolské vzdelanie;

e)

podľa potreby predloží doklad potvrdzujúci, že štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky stanovené vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktorého sa týka jeho žiadosť;

f)

predloží platný cestovný doklad štátneho príslušníka tretej krajiny, ako sa určuje vo vnútroštátnom práve, a žiadosť o vízum alebo vízum, ak sa vyžadujú; členské štáty môžu vyžadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas obdobia platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku stanovenej pri jeho prvom vydaní;

g)

bez toho, aby boli dotknuté existujúce dvojstranné dohody, poskytne dôkaz o tom, že má zdravotné poistenie, alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, dôkaz o prihlásení do zdravotného poistenia pokrývajúceho všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, na obdobie, na ktoré sa nevzťahuje poistné krytie a príslušné nároky na dávky v súvislosti s prácou vykonávanou v uvedenom členskom štáte alebo z nej vyplývajúce.

2.   Členské štáty môžu od žiadateľa požadovať, aby doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e) a g) predložil v úradnom jazyku dotknutého členského štátu.

3.   Členské štáty môžu od žiadateľa požadovať, aby najneskôr v čase vydania povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku poskytol adresu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny na území členského štátu.

4.   Členské štáty požadujú, aby:

a)

počas vnútropodnikového presunu boli splnené všetky podmienky stanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach a/alebo vo všeobecne platných kolektívnych zmluvách, ktoré sa v príslušných profesijných odboroch vzťahujú na vyslaných pracovníkov v podobnej situácii, pokiaľ ide o podmienky zamestnávania okrem odmeňovania.

Ak neexistuje systém na vyhlasovanie všeobecnej platnosti kolektívnych zmlúv, členské štáty môžu vychádzať z kolektívnych zmlúv, ktoré sú všeobecne platné pre všetky podobné podniky v danej geografickej oblasti a v príslušnom povolaní alebo odvetví, a/alebo z kolektívnych zmlúv, ktoré uzavreli najvýznamnejšie organizácie zamestnávateľov a zamestnancov na vnútroštátnej úrovni a ktoré sú platné na celom území príslušného štátu;

b)

odmena, ktorá sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne počas celého vnútropodnikového presunu, nebola menej priaznivá ako odmena, ktorá sa poskytuje štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, v porovnateľnej funkcii v súlade s príslušnými právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami alebo praxou v členskom štáte, v ktorom má hostiteľský subjekt sídlo.

5.   Na základe dokumentácie poskytnutej v zmysle odseku 1 môžu členské štáty požadovať, aby zamestnanec presunutý v rámci podniku disponoval počas svojho pobytu dostatočnými zdrojmi na svoje hmotné zabezpečenie a na hmotné zabezpečenie svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby musel využívať systémy sociálnej pomoci členských štátov.

6.   Okrem dôkazov požadovaných podľa odseku 1 sa od každého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie ako zamestnanec-stážista, môže požadovať, aby predložil dohodu o odbornej príprave súvisiacej s prípravou na jeho budúcu funkciu v rámci podniku alebo skupiny podnikov vrátane opisu programu odbornej prípravy, na základe ktorej sa preukáže, že účelom pobytu je zamestnanca-stážistu odborne pripraviť na účely profesijného rastu alebo získať odbornú prípravu v oblasti podnikateľských techník alebo metód, jej trvanie a podmienky dohľadu nad zamestnancom-stážistom počas programu.

7.   Každú zmenu, ktorá nastane počas postupu vybavovania žiadostí a ktorá má vplyv na kritériá prijímania stanovené v tomto článku, oznámi žiadateľ príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

8.   Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa považujú za osoby predstavujúce hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie, sa na účely tejto smernice neprijímajú.

Článok 6

Počty prijímaných osôb

Touto smernicou nie je dotknuté právo členského štátu určiť počty prijímaných osôb, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín v súlade s článkom 79 ods. 5 ZFEÚ. Na uvedenom základe sa žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku môže považovať za neprijateľnú alebo sa môže zamietnuť.

Článok 7

Dôvody zamietnutia

1.   Členské štáty žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku zamietnu v týchto prípadoch:

a)

ak nie je splnený článok 5;

b)

ak sa predložené doklady získali podvodom, alebo boli sfalšované alebo sa do nich neoprávnene zasahovalo;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčovať vstup zamestnancom presunutým v rámci podniku;

d)

ak sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu, ako sa vymedzuje v článku 12 ods. 1.

2.   Členské štáty v relevantných prípadoch zamietnu žiadosť, ak bol zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie.

3.   Členské štáty môžu žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku zamietnuť v týchto prípadoch:

a)

ak si zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt nesplnil právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

b)

ak je podnik zamestnávateľa alebo hostiteľského subjektu v likvidácii podľa vnútroštátnych zákonov o konkurze, alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;

c)

ak úmyslom alebo účinkom dočasnej prítomnosti zamestnanca presunutého v rámci podniku je zasahovať alebo inak ovplyvňovať výsledok akéhokoľvek sporu medzi zamestnancami a vedením alebo vyjednávania.

4.   Členské štáty môžu žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku zamietnuť z dôvodov uvedených v článku 12 ods. 2.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti zohľadní špecifické okolnosti daného prípadu a rešpektuje zásadu proporcionality.

Článok 8

Odňatie alebo neobnovenie povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku

1.   Členské štáty odnímu povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku v týchto prípadoch:

a)

ak k jeho získaniu došlo podvodom, alebo bolo sfalšované, alebo sa do neho neoprávnene zasahovalo;

b)

ak sa zamestnanec presunutý v rámci podniku v dotknutom členskom štáte zdržiava z iných dôvodov, ako sú dôvody, na základe ktorých mu bol pobyt povolený;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčenia vstupu zamestnancom presunutým v rámci podniku.

2.   Členské štáty v relevantných prípadoch odnímu povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, ak bol zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie.

3.   Členské štáty odmietnu obnoviť povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku v týchto prípadoch:

a)

ak k jeho získaniu došlo podvodom, alebo bolo sfalšované, alebo sa do neho neoprávnene zasahovalo;

b)

ak sa zamestnanec presunutý v rámci podniku zdržiava v dotknutom členskom štáte z iných dôvodov, ako sú dôvody, na základe ktorých mu bol pobyt povolený;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčenia vstupu zamestnancom presunutým v rámci podniku;

d)

ak sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu, ako sa vymedzuje v článku 12 ods. 1.

4.   Členské štáty v relevantných prípadoch odmietnu obnoviť povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, ak bol zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie.

5.   Členské štáty môžu odňať alebo odmietnuť obnoviť povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku v týchto prípadoch:

a)

ak už článok 5 nie je dodržaný;

b)

ak si zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt nesplnil právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

c)

ak je podnik zamestnávateľa alebo hostiteľského subjektu v likvidácii podľa vnútroštátnych zákonov o konkurze, alebo ak alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;

d)

ak zamestnanec presunutý v rámci podniku nedodržiava pravidlá mobility stanovené v článkoch 21 a 22.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 a 3, rozhodnutie o odňatí povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo o odmietnutí obnoviť toto povolenie zohľadní špecifické okolnosti daného prípadu a dodržiava zásadu proporcionality.

Článok 9

Sankcie

1.   Členské štáty môžu vziať hostiteľský subjekt na zodpovednosť za nedodržanie podmienok prijímania, pobytu a mobility stanovených v tejto smernici.

2.   Dotknutý členský štát stanoví sankcie, ak sa hostiteľský subjekt berie na zodpovednosť v súlade s odsekom 1. Tieto sankcie sú účinné, primerané a odradzujúce.

3.   Členské štáty ustanovia opatrenia na predchádzanie možnému zneužívaniu a na sankcionovanie porušení tejto smernice. Medzi tieto opatrenia patrí monitorovanie, posudzovanie a prípadné inšpekcie v súlade s vnútroštátnym právom alebo správnymi postupmi.

KAPITOLA III

POSTUP A POVOLENIE

Článok 10

Prístup k informáciám

1.   Členské štáty jednoduchým spôsobom sprístupnia žiadateľom informácie o všetkých dokladoch potrebných na vybavenie žiadosti, ako aj informácie o vstupe a pobyte vrátane práv a povinností a procesných záruk týkajúcich sa zamestnanca presunutého v rámci podniku a jeho rodinných príslušníkov. Členské štáty tiež jednoduchým spôsobom sprístupnia informácie o postupoch, ktoré sa uplatňujú v prípade krátkodobej mobility podľa článku 21 ods. 2 a dlhodobej mobility podľa článku 22 ods. 1.

2.   Dotknuté členské štáty sprístupnia hostiteľskému subjektu informácie o práve členských štátov uložiť sankcie v súlade s článkami 9 a 23.

Článok 11

Žiadosti o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo o povolenie na dlhodobú mobilitu

1.   Členské štáty určia, či má žiadosť podať štátny príslušník tretej krajiny alebo hostiteľský subjekt. Členské štáty môžu tiež povoliť podať žiadosť ktorémukoľvek z nich.

2.   Žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku sa predloží, ak sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiava mimo územia členského štátu, u ktorého sa uchádza o prijatie.

3.   Žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku sa predkladá orgánom členského štátu, v ktorom sa uskutoční prvý pobyt. Ak prvý pobyt nie je pobytom s celkovo najdlhším trvaním, žiadosť sa predkladá orgánom členského štátu, v ktorom sa počas presunu má uskutočniť pobyt s celkovo najdlhším trvaním.

4.   Členský štát určí orgány príslušné na prijímanie žiadostí a vydávanie povolení zamestnancov presunutých v rámci podniku alebo povolení na dlhodobú mobilitu.

5.   Žiadateľ má právo podať žiadosť v rámci jednotného postupu vybavovania žiadostí.

6.   Zjednodušené postupy vydávania povolení zamestnanca presunutého v rámci podniku, povolení na dlhodobú mobilitu, povolení pre rodinných príslušníkov zamestnanca presunutého v rámci podniku a víz sa môžu poskytnúť subjektom alebo podnikom alebo skupinám podnikov, ktoré boli na tento účel uznané členskými štátmi v súlade s vnútroštátnym právom alebo správnou praxou.

Takéto uznanie sa pravidelne preskúmava.

7.   Zjednodušené postupy stanovené v odseku 6 zahŕňajú aspoň:

a)

oslobodenie žiadateľa od povinnosti predložiť niektoré dôkazy uvedené v článku 5 alebo v článku 22 ods. 2 písm. a);

b)

zrýchlený postup prijímania, ktorý umožňuje vydávať povolenia zamestnancov presunutých v rámci podniku a povolenia na dlhodobú mobilitu rýchlejšie, ako je stanovené v článku 15 ods. 1 alebo v článku 22 ods. 2 písm. b), a/alebo

c)

zjednodušené a/alebo zrýchlené postupy týkajúce sa vydania požadovaných víz.

8.   Subjekty alebo podniky alebo skupiny podnikov, ktoré boli uznané v súlade s odsekom 6, oznámia príslušnému orgánu každú zmenu, ktorá ovplyvňuje podmienky uznania bezodkladne a v každom prípade do tridsiatich dní.

9.   Členské štáty ustanovia primerané sankcie vrátane zrušenia uznania, ktoré sa uložia v prípade neoznámenia zmien príslušnému orgánu.

Článok 12

Trvanie vnútropodnikového presunu

1.   Maximálne trvanie vnútropodnikového presunu je tri roky v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a jeden rok v prípade zamestnancov-stážistov, pričom uvedené osoby po uplynutí týchto období opustia územie členských štátov, ak nezískajú povolenie na pobyt na inom základe v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov vyplývajúce z medzinárodných dohôd, môžu členské štáty požadovať, aby medzi skončením maximálneho trvania presunu uvedeným v odseku 1 a ďalšou žiadosťou týkajúcou sa toho istého štátneho príslušníka tretej krajiny na účely tejto smernice v prípade toho istého členského štátu uplynulo obdobie v dĺžke do šiestich mesiacov.

Článok 13

Povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku

1.   Zamestnancom presunutým v rámci podniku, ktorí spĺňajú kritériá prijímania stanovené v článku 5 a v ktorých prípade príslušné orgány rozhodli kladne, sa vydá povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku.

2.   Doba platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku je aspoň jeden rok alebo sa rovná dĺžke trvania presunu na územie dotknutého členského štátu – v závislosti od toho, ktoré obdobie je kratšie, a jeho platnosť možno predĺžiť najviac na tri roky v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a na jeden rok v prípade zamestnancov-stážistov.

3.   Povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku vydávajú príslušné orgány členského štátu v jednotnom formáte stanovenom v nariadení (ES) č. 1030/2002.

4.   V kolónke „typ povolenia“ v súlade s bodom 6.4 písm. a) prílohy k nariadeniu Rady (ES) č. 1030/2002 členské štáty uvedú „ICT“.

Členské štáty môžu doplniť aj označenie vo svojom úradnom jazyku alebo jazykoch.

5.   Členské štáty nevydávajú žiadne dodatočné povolenia, predovšetkým žiadne pracovné povolenia.

6.   Členské štáty môžu uviesť aj ďalšie informácie týkajúce sa pracovnej činnosti počas vnútropodnikového presunu štátneho príslušníka tretej krajiny v papierovej forme a/alebo môžu takéto údaje uchovávať v elektronickej forme, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia (ES) č. 1030/2002 a v bode 16 písm. a) prílohy k nemu.

7.   Dotknutý členský štát poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorého žiadosť o prijatie bola prijatá, všetky možnosti na získanie požadovaného víza.

Článok 14

Zmeny ovplyvňujúce podmienky prijímania počas pobytu

Každú zmenu počas pobytu, ktorá má vplyv na podmienky prijímania stanovené v článku 5, oznámi žiadateľ príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

Článok 15

Procesné záruky

1.   Príslušné orgány dotknutého členského štátu prijmú rozhodnutie o žiadosti o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo o jeho obnovení a oznámia žiadateľovi rozhodnutie v písomnej podobe v súlade s postupmi oznamovania podľa vnútroštátneho práva, a to čo najskôr, najneskôr však do 90 dní od podania úplnej žiadosti.

2.   Ak sú informácie alebo dokumentácia poskytnuté na podporu žiadosti neúplné, príslušné orgány v primeranej lehote upovedomia žiadateľa o ďalších informáciách, ktoré sa vyžadujú, a určia primeranú lehotu na ich poskytnutie. Plynutie lehoty uvedenej v odseku 1 sa pozastavuje dovtedy, kým príslušné orgány nedostanú požadované ďalšie informácie.

3.   Odôvodnenie rozhodnutia o vyhlásení žiadosti za neprijateľnú, o jej zamietnutí alebo o zamietnutí obnovenia sa žiadateľovi oznámi písomne. Odôvodnenie rozhodnutia o odňatí povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku sa písomne oznámi zamestnancovi presunutému v rámci podniku a aj hostiteľskému subjektu.

4.   Proti každému rozhodnutiu o vyhlásení žiadosti za neprijateľnú, o zamietnutí žiadosti, o zamietnutí obnovenia alebo odňatí povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku je možné v dotknutom členskom štáte podať opravný prostriedok v súlade s vnútroštátnym právom. V písomnom oznámení sa uvedie súd alebo správny orgán, na ktorom je možné podať odvolanie, a lehota na podanie odvolania.

5.   V lehote uvedenej v článku 12 ods. 1 môže žiadateľ podať žiadosť o obnovenie pred uplynutím platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku. Členské štáty môžu na predloženie žiadosti o obnovenie stanoviť maximálnu lehotu 90 dní pred uplynutím platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku.

6.   Ak platnosť povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku uplynie počas konania o obnovení, členský štát povolí zamestnancovi presunutému v rámci podniku zdržiavať sa na jeho území dovtedy, kým príslušné orgány neprijmú rozhodnutie o žiadosti. V takom prípade môže členský štát vydať dočasné vnútroštátne povolenie na pobyt alebo rovnocenné povolenie, ak sa požaduje podľa vnútroštátneho práva.

Článok 16

Poplatky

Členské štáty môžu za vybavovanie žiadostí v súlade s touto smernicou požadovať úhradu poplatkov. Výška takýchto poplatkov nesmie byť neprimeraná alebo nadmerná.

KAPITOLA IV

PRÁVA

Článok 17

Práva vyplývajúce z povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku

Počas obdobia platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku požíva jeho držiteľ aspoň tieto práva:

a)

právo na vstup a pobyt na území prvého členského štátu;

b)

voľný prístup na celé územie prvého členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnym právom.

c)

právo vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť schválenú v rámci povolenia v súlade s vnútroštátnym právom v ktoromkoľvek hostiteľskom subjekte patriacom podniku alebo skupine podnikov v prvom členskom štáte.

Práva uvedené v písmenách a) až c) prvého odseku tohto článku sa využívajú v druhých členských štátoch podľa článku 20.

Článok 18

Právo na rovnaké zaobchádzanie

1.   Bez ohľadu na právo uplatniteľné na pracovnoprávny vzťah a bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 4 písm. b), sa so zamestnancami presunutými v rámci podniku prijatými podľa tejto smernice zaobchádza prinajmenšom rovnako ako s osobami, na ktoré sa vzťahuje smernica 96/71/ES, pokiaľ ide o podmienky zamestnávania v súlade s článkom 3 smernice 96/71/ES v členskom štáte, v ktorom sa práca vykonáva.

2.   So zamestnancami presunutými v rámci podniku sa zaobchádza rovnako ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, pokiaľ ide o:

a)

slobodu združovania a spolčovania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane práv a výhod poskytovaných takýmito organizáciami, bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a verejnej bezpečnosti;

b)

uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

c)

ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa častí sociálneho zabezpečenia vymedzených v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, ak sa na základe dvojstranných dohôd alebo vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, neuplatňuje právo krajiny pôvodu zabezpečujúce, že sa na zamestnanca presunutého v rámci podniku vzťahujú právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia platné v jednej z týchto krajín. V prípade mobility v EÚ a bez toho, aby boli dotknuté bilaterálne dohody zabezpečujúce, že sa na zamestnanca presunutého v rámci podniku vzťahuje vnútroštátne právo krajiny pôvodu, sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje nariadenie (ES) č. 1231/2010;

d)

platbu zákonom stanovených starobných a invalidných dôchodkov a dávok v prípade smrti na základe predchádzajúceho pracovného pomeru zamestnanca presunutého v rámci podniku, ktoré nadobudli zamestnanci presunutí v rámci podniku pri presťahovaní do tretej krajiny, alebo pozostalí po zamestnancoch presunutých v rámci podniku, ktorí sa zdržiavajú v tretej krajine a ktorých práva sú od zamestnancov presunutých v rámci podniku odvodené, v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, za tých istých podmienok a v takej istej výške ako štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu, a to bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1231/2010 a existujúce dvojstranné dohody;

e)

prístup k verejne dostupnému tovaru a službám a k poskytovaniu tovarov a služieb s výnimkou postupov na získanie ubytovania podľa vnútroštátneho práva, bez toho, aby bola dotknutá zmluvná sloboda v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, a služby poskytované verejnými úradmi práce.

Bilaterálne dohody alebo vnútroštátne právo uvedené v tomto odseku predstavujú medzinárodné dohody alebo ustanovenia členských štátov v zmysle článku 4.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Rady (EÚ) č. 1231/2010 sa členské štáty môžu rozhodnúť, že odsek 2 písm. c) v súvislosti s rodinnými dávkami sa nebude uplatňovať na zamestnancov presunutých v rámci podniku, ktorým bol povolené zdržiavať sa a pracovať na území členského štátu počas obdobia nepresahujúceho deväť mesiacov.

4.   Týmto článkom nie je dotknuté právo členského štátu odňať povolenie alebo odmietnuť obnovenie povolenia v súlade s článkom 8.

Článok 19

Rodinní príslušníci

1.   Smernica 2003/86/ES sa uplatňuje v prvom členskom štáte a v druhých členských štátoch, ktoré zamestnancom presunutým v rámci podniku povoľujú zdržiavať sa a pracovať na ich území v súlade s článkom 22 tejto smernice, s výhradou odchýlok stanovených v tomto článku.

2.   Odchylne od článku 3 ods. 1 a článku 8 smernice 2003/86/ES sa zlúčenie rodiny v členských štátoch neviaže na požiadavku, aby mal držiteľ povolenia vydaného uvedenými členskými štátmi na základe tejto smernice odôvodnené vyhliadky na získanie práva na trvalý pobyt a zdržiaval sa na jeho území stanovenú minimálnu dobu.

3.   Odchylne od článku 4 ods. 1 tretieho pododseku a článku 7 ods. 2 smernice 2003/86/ES môžu členské štáty uplatniť integračné opatrenia, ktoré sa v nej uvádzajú, až potom, keď dotknuté osoby získajú povolenie na zlúčenie rodiny.

4.   Odchylne od článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2003/86/ES povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov členský štát udelí, ak sú splnené podmienky zlúčenia rodiny, najneskôr do 90 dní odo dňa podania úplnej žiadosti. Príslušný orgán členského štátu spracuje žiadosť o povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov zamestnanca presunutého v rámci podniku v rovnakom čase ako žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo povolenie na dlhodobú mobilitu, ak bola žiadosť o povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov zamestnanca presunutého v rámci podniku predložená v rovnakom čase. Zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňujú procesné záruky stanovené v článku 15.

5.   Odchylne od článku 13 ods. 2 smernice 2003/86/ES trvanie platnosti povolení na pobyt udelených rodinným príslušníkom v členskom štáte spravidla končí dňom, keď uplynie platnosť povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo povolenia na dlhodobú mobilitu vydaného príslušným štátom.

6.   Odchylne od článku 14 ods. 2 smernice 2003/86/ES a bez toho, aby bola dotknutá zásada preferencie pre občanov Únie v zmysle príslušných ustanovení príslušných Aktov o pristúpení, majú rodinní príslušníci zamestnanca presunutého v rámci podniku, ktorým bolo udelené povolenie na zlúčenie rodiny, nárok na prístup k zamestnaniu a samostatnej zárobkovej činnosti na území členského štátu, ktorý vydal povolenie na pobyt pre rodinného príslušníka.

KAPITOLA V

MOBILITA V EÚ

Článok 20

Mobilita

Štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného prvým členským štátom, sa na základe tohto povolenia a platného cestovného dokladu a za podmienok stanovených v článkoch 21 a 22 a s výhradou článku 23, povoľuje vstup do jedného alebo viacerých druhých členských štátov, ako aj pobyt a práca v nich.

Článok 21

Krátkodobá mobilita

1.   Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného prvým členským štátom, sú oprávnení počas obdobia nepresahujúceho 90 dní v ktoromkoľvek 180-dňovom období zdržiavať sa v akomkoľvek druhom členskom štáte a pracovať v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku v akomkoľvek inom subjekte so sídlom v akomkoľvek druhom členskom štáte, ktorý patrí do toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov.

2.   Druhý členský štát môže požiadať hostiteľský subjekt v prvom členskom štáte, aby prvému členskému štátu a druhému členskému štátu oznámil zámer zamestnanca presunutého v rámci podniku zamestnať sa v subjekte so sídlom v druhom členskom štáte.

V takýchto prípadoch umožní druhý členský štát vykonať oznámenie buď:

a)

v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte, ak sa mobilita do druhého členského štátu predpokladá už v tomto štádiu, alebo

b)

po tom, ako bol zamestnanec presunutý v rámci podniku prijatý do prvého členského štátu, a to bezprostredne po tom, keď vznikne vedomosť o plánovanej mobilite do druhého členského štátu.

3.   Druhý členský štát môže požadovať, aby sa spolu s oznámením zaslali aj nasledujúce doklady a informácie:

a)

dôkaz, že hostiteľský subjekt v druhom členskom štáte a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

b)

pracovná zmluva a v prípade potreby aj poverovacia listina, ktoré sa prvému členskému štátu zaslali v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c);

c)

podľa potreby doklad potvrdzujúci, že zamestnanec presunutý v rámci podniku spĺňa podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktorého sa týka jeho žiadosť;

d)

platný cestovný doklad podľa článku 5 ods. 1 písm. f) a

e)

plánované trvanie a dátumy mobility, ak sa neuvádzajú v žiadnom z predchádzajúcich dokladov.

Druhý členský štát môže požadovať, aby sa uvedené doklady a informácie predložili v úradnom jazyku uvedeného členského štátu.

4.   Ak sa oznámenie vykonalo v súlade s odsekom 2 písm. a) a ak druhý členský štát neoznámil v súlade s odsekom 6 prvému členskému štátu žiadne námietky, mobilita zamestnanca presunutého v rámci podniku do druhého členského štátu sa môže uskutočniť kedykoľvek v rámci obdobia platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku.

5.   Ak sa oznámenie vykonalo v súlade s odsekom 2 písm. b), mobilita sa môže začať po zaslaní oznámenia druhému členskému štátu okamžite alebo kedykoľvek po ňom v rámci obdobia platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku.

6.   Na základe oznámenia uvedeného v odseku 2 môže druhý členský štát v lehote 20 dní od obdržania oznámenia vzniesť námietku voči mobilite zamestnanca presunutého v rámci podniku na jeho územie, ak:

a)

neboli splnené podmienky stanovené v článku 5 ods. 4 písm. b) alebo v tomto článku v ods. 3 písm. a), c) alebo d);

b)

predložené doklady sa nadobudli podvodným spôsobom, alebo boli sfalšované alebo sa do nich neoprávnene zasahovalo;

c)

dosiahla sa maximálna dĺžka pobytu vymedzená v článku 12 ods. 1 alebo v ods. 1 tohto článku.

Príslušné orgány druhého členského štátu bezodkladne informujú o námietkach voči mobilite príslušné orgány prvého členského štátu a hostiteľský subjekt v prvom členskom štáte.

7.   Ak druhý členský štát namieta voči mobilite podľa odseku 6 tohto článku a mobilita sa ešte neuskutočnila, zamestnanec presunutý v rámci podniku nemôže v rámci vnútropodnikového presunu pracovať v druhom členskom štáte. Ak sa mobilita už uskutočnila, uplatňuje sa článok 23 ods. 4 a 5.

8.   Ak prvý členský štát obnoví povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku na maximálne trvanie stanovené v článku 12 ods. 1, je držiteľ obnoveného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku oprávnený naďalej pracovať v druhom členskom štáte, a to v rámci maximálneho trvania stanoveného v odseku 1 tohto článku.

9.   Zamestnanci presunutí v rámci podniku, ktorí sa považujú za hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie, sa nemôžu zdržiavať alebo pracovať na území druhého členského štátu.

Článok 22

Dlhodobá mobilita

1.   V súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného prvým členským štátom a majú v úmysle zdržiavať sa v akomkoľvek druhom členskom štáte a pracovať v akomkoľvek inom subjekte so sídlom v akomkoľvek druhom členskom štáte, ktorý patrí do toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov počas obdobia presahujúceho 90 dní na členský štát, sa môže druhý členský štát rozhodnúť, že:

a)

uplatní článok 21 a umožní zamestnancovi presunutému v rámci podniku zdržiavať sa a pracovať na jeho území na základe povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného prvým štátom a počas obdobia platnosti tohto povolenia, alebo

b)

uplatní postup stanovený v odsekoch 2 až 7.

2.   V prípade podania žiadosti o dlhodobú mobilitu:

a)

druhý členský štát môže požiadať žiadateľa o zaslanie niektorých alebo všetkých nasledujúcich dokladov, ak ich druhý členský štát vyžaduje pri úvodnej žiadosti:

i)

dôkaz, že hostiteľský subjekt v druhom členskom štáte a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

ii)

pracovná zmluva a v prípade potreby aj poverovacia listina, v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c);

iii)

podľa potreby doklad potvrdzujúci, že štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky stanovené vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktorého sa týka jeho žiadosť;

iv)

platný cestovný doklad podľa článku 5 ods. 1 písm. f);

v)

potvrdenie o zdravotnom poistení, alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, dôkaz o prihlásení do zdravotného poistenia podľa článku 5 ods. 1 písm. g);

Druhý členský štát môže od žiadateľa požadovať, aby najneskôr v čase vydania povolenia na dlhodobú mobilitu poskytol adresu dotknutého zamestnanca presunutého v rámci podniku na území druhého členského štátu.

Druhý členský štát môže požadovať, aby sa uvedené doklady a informácie predložili v úradnom jazyku uvedeného členského štátu.

b)

druhý členský štát prijme rozhodnutie o žiadosti o dlhodobú mobilitu a rozhodnutie čo najskôr písomne oznámi žiadateľovi, najneskôr však do 90 dní odo dňa, keď bola predložená žiadosť a doklady uvedené v písmene a) príslušným orgánom druhého členského štátu;

c)

zamestnanec presunutý v rámci podniku nie je povinný opustiť územie členských štátov na účely predloženia žiadosti a nepodlieha vízovej povinnosti;

d)

zamestnanec presunutý v rámci podniku môže v období, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú o žiadosti o dlhodobú mobilitu, pracovať v druhom členskom štáte, ak:

i)

neuplynula dĺžka obdobia stanoveného v článku 21 ods. 1 ani platnosť povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného prvým štátom a

ii)

ak to druhý členský štát požaduje, úplná žiadosť bola podaná najmenej 20 dní pred začiatkom dlhodobej mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku;

e)

žiadosť o dlhodobú mobilitu nie je možné podať v rovnakom čase ako oznámenie o krátkodobej mobilite. Ak po začiatku krátkodobej mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku vyvstane potreba dlhodobej mobility, môže druhý členský štát požadovať, aby sa žiadosť o dlhodobú mobilitu podala najmenej 20 dní pred skončením krátkodobej mobility.

3.   Členské štáty môžu žiadosť o dlhodobú mobilitu zamietnuť, ak:

a)

nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a) tohto článku alebo nie sú splnené kritériá uvedené v článku 5 ods. 4, 5 alebo 8;

b)

sa uplatňuje jeden z dôvodov uvedených v článku 7 ods. 1) písm. b) alebo d) alebo článku 7 ods. 2 ods. 3 alebo odseku 4, alebo

c)

platnosť povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku uplynie počas postupu.

4.   Ak druhý členský štát prijal kladné rozhodnutie o žiadosti o dlhodobú mobilitu podľa odseku 2, zamestnancovi presunutému v rámci podniku sa vydá povolenie na dlhodobú mobilitu, ktorým sa zamestnancovi presunutému v rámci podniku umožňuje zdržiavať sa a pracovať na jeho území. Povolenie sa vydáva v jednotnom formáte stanovenom v nariadení (ES) č. 1030/2002. V kolónke „typ povolenia“ v súlade s bodom 6.4 písm. a) prílohy k nariadeniu Rady (ES) č. 1030/2002 členské štáty uvedú: „mobile ICT“. Členské štáty môžu doplniť aj označenie vo svojom úradnom jazyku alebo jazykoch.

Členské štáty môžu uviesť aj ďalšie informácie týkajúce sa pracovnej činnosti počas dlhodobej mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku v papierovej forme a/alebo môžu takéto údaje uchovávať v elektronickej forme, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia (ES) č. 1030/2002 a v bode 16 písm. a) prílohy k nemu.

5.   Obnovením povolenia na dlhodobú mobilitu nie je dotknutý článok 11 ods. 3.

6.   Druhý členský štát informuje o vydaní povolenia na dlhodobú mobilitu príslušné orgány v prvom členskom štáte.

7.   Pri rozhodovaní členského štátu o žiadosti o dlhodobú mobilitu sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú článok 8, článok 15 ods. 2 až 6 a článok 16.

Článok 23

Záruky a sankcie

1.   Ak povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu a zamestnanec presunutý v rámci podniku prekročí vonkajšiu hranicu, druhý členský štát má právo požadovať ako dôkaz o tom, že zamestnanec presunutý v rámci podniku sa presúva do druhého členského štátu na účely vnútropodnikového presunu:

a)

kópiu oznámenia, ktoré zaslal hostiteľský subjekt v prvom členskom štáte podľa článku 21 ods. 2 alebo

b)

list od hostiteľského subjektu v druhom členskom štáte, v ktorom sú uvedené aspoň podrobné údaje o trvaní mobility v EÚ a mieste hostiteľského subjektu alebo subjektov v druhom členskom štáte.

2.   Ak prvý členský štát odníme povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, bezodkladne o tom informuje orgány druhého členského štátu.

3.   Hostiteľský subjekt druhého členského štátu informuje príslušné orgány druhého členského štátu o všetkých zmenách, ktoré majú vplyv na podmienky, na základe ktorých sa povolilo uskutočnenie mobility.

4.   Druhý členský štát môže požadovať, aby zamestnanec presunutý v rámci podniku bezodkladne prestal vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť a opustil jeho územie, ak:

a)

nebol upovedomený v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3, pričom takéto oznámenie vyžaduje;

b)

vzniesol námietku voči mobilite v súlade s článkom 21 ods. 6;

c)

zamietol žiadosť o dlhodobú mobilitu v súlade s článkom 22 ods. 3;

d)

povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo povolenie na dlhodobú mobilitu sa používa na iné účely, ako sú účely, na ktoré bolo vydané;

e)

podmienky, na základe ktorých sa uskutočnenie mobility povolilo, už nie sú splnené.

5.   V prípadoch uvedených v odseku 4 povolí prvý členský štát na žiadosť druhého členského štátu zamestnancovi presunutému v rámci podniku, a prípadne aj jeho rodinným príslušníkom opätovný vstup bez formalít a bezodkladne. Uvedené ustanovenie sa uplatňuje aj vtedy, ak uplynula platnosť povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného prvým štátom alebo ak bolo povolenie odňaté počas mobility v druhom členskom štáte.

6.   Ak držiteľ povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku prekročí vonkajšiu hranicu členského štátu, ktorý uplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, uvedený členský štát nahliadne do Schengenského informačného systému. Dotknutý členský štát zamietne vstup alebo vznesie námietku voči mobilite osôb, o ktorých sa v Schengenskom informačnom systéme vytvoril zápis na účely odoprenia vstupu alebo pobytu.

7.   Členské štáty môžu voči hostiteľskému subjektu so sídlom na svojom území uložiť sankcie v súlade s článkom 9, ak:

a)

hostiteľský subjekt neoznámil mobilitu zamestnanca presunutého v rámci podniku v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3;

b)

povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo povolenie na dlhodobú mobilitu sa používa na iné účely, ako sú účely, na ktoré bolo vydané;

c)

žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku bola podaná členskému štátu, ktorý nie je štátom, v ktorom sa uskutoční pobyt s celkovo najdlhším trvaním;

d)

zamestnanec presunutý v rámci podniku už nespĺňa kritériá a podmienky, na základe ktorých sa povolilo uskutočnenie mobility a hostiteľský subjekt túto zmenu neoznámi príslušným orgánom druhého členského štátu;

e)

sa uplatňuje článok 21 ods. 5 alebo článok 22 ods. 2 písm. d) a zamestnanec presunutý v rámci podniku začal pracovať v druhom členskom štáte, hoci neboli splnené podmienky mobility.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Štatistické údaje

1.   Členské štáty oznámia Komisii štatistické údaje o počtoch povolení zamestnanca presunutého v rámci podniku a povolení na dlhodobú mobilitu vydaných po prvýkrát a prípadne aj oznámení prijatých podľa článku 21 ods. 2 a podľa možnosti údaje o počte zamestnancov presunutých v rámci podniku, ktorým boli povolenia obnovené alebo odňaté. Uvedené štatistické údaje sa rozčlenia podľa občianstva, obdobia platnosti povolenia a podľa možnosti aj podľa hospodárskeho odvetvia a funkcie presunutého zamestnanca.

2.   Štatistické údaje sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho roka a Komisii sa oznamujú do šiestich mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2017.

3.   Štatistické údaje sa oznamujú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 (15).

Článok 25

Podávanie správ

Každé tri roky a prvýkrát do 29. novembra 2019 Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhne akékoľvek potrebné zmeny. Správa sa zameria najmä na hodnotenie riadneho fungovania systému mobility v rámci EÚ a na možné zneužívanie tohto systému, ako aj na jeho vzťah k schengenskému acquis. Komisia posúdi najmä praktické uplatňovanie článkov 20, 21, 22, 23 a 26.

Článok 26

Spolupráca kontaktných bodov

1.   Členské štáty zriadia kontaktné body, ktoré budú účinne spolupracovať a budú zodpovedné za prijímanie a zasielanie informácií nevyhnutných na vykonávanie článkov 21, 22 a 23.Členské štáty uprednostnia uskutočňovanie výmeny informácií elektronicky.

2.   Každý členský štát informuje prostredníctvom národných kontaktných bodov uvedených v odseku 1 ostatné členské štáty o určených orgánoch uvedených v článku 11 ods. 4 a o postupe uplatňovanom pri mobilite podľa článkov 21 a 22.

Článok 27

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 29. novembra 2016. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 29

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 101.

(2)  Ú. v. EÚ C 166, 7.6.2011, s. 59.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. mája 2014.

(4)  Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1).

(12)  Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15).

(13)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(14)  Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23).


ROZHODNUTIA

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/23


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 565/2014/EÚ

z 15. mája 2014,

ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia alebo zamýšľaného pobytu na ich územiach, ktorého trvanie počas akéhokoľvek obdobia 180 dní nepresiahne 90 dní a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 895/2006/ES a č. 582/2008/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Podľa článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011 sa od Chorvátska, ktoré pristúpilo k Únii 1. júla 2013, vyžaduje, aby od uvedeného dátumu zaviedlo vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 (2).

(2)

Podľa článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011 sa ustanovenia schengenského acquis o podmienkach a kritériách udeľovania jednotných víz, ako aj ustanovenia o vzájomnom uznávaní víz a o rovnocennosti medzi povoleniami na pobyt/dlhodobými vízami a krátkodobými vízami na Chorvátsko uplatňujú len po prijatí rozhodnutia Rady na tento účel. Tieto ustanovenia sú však pre Chorvátsko záväzné od dátumu pristúpenia.

(3)

Od Chorvátska sa preto vyžaduje, aby udeľovalo národné víza na vstup alebo tranzit cez svoje územie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi jednotného víza alebo dlhodobého víza, alebo povolenia na pobyt vydaného členským štátom, ktorý uplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, alebo podobného dokladu vydaného Bulharskom, Cyprom a Rumunskom, ktoré ešte neuplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu.

(4)

Držitelia dokladov vydaných členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a dokladov vydaných Bulharskom, Cyprom a Rumunskom nepredstavujú pre Chorvátsko žiadne riziko, keďže boli uvedenými členskými štátmi podrobení všetkým nevyhnutným kontrolám. V záujme toho, aby sa zabránilo neopodstatnenému dodatočnému administratívnemu zaťaženiu Chorvátska, mali by sa prijať spoločné pravidlá, ktorými sa Chorvátsku povoľuje jednostranne uznávať niektoré doklady vydávané týmito členskými štátmi za rovnocenné s jeho národnými vízami a zaviesť zjednodušený režim kontroly osôb na jeho vonkajších hraniciach vychádzajúci z tohto jednostranného uznávania rovnocennosti.

(5)

Spoločné pravidlá zavedené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 895/2006/ES (3) a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 582/2008/ES (4) by sa mali zrušiť. Pokiaľ ide o Cyprus, ktorý uplatňuje spoločný režim zavedený rozhodnutím č. 895/2006/ES od 10. júla 2006, a Bulharsko a Rumunsko, ktoré uplatňujú spoločný režim zavedený rozhodnutím č. 582/2008/ES od 18. júla 2008, mali by sa prijať spoločné pravidlá, ktorými sa Bulharsku, Cypru a Rumunsku, rovnako ako Chorvátsku, povoľuje jednostranne uznávať niektoré doklady vydané členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, ako aj podobné doklady vydávané Chorvátskom za rovnocenné s jeho národnými vízami a ustanoviť zjednodušený režim kontroly osôb na svojich vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní rovnocennosti. Toto rozhodnutie sa nedotýka cieľa Bulharska a Rumunska čím skôr sa stať členskými štátmi schengenského priestoru.

(6)

Zjednodušený režim ustanovený v tomto rozhodnutí by sa mal uplatňovať počas prechodného obdobia až do dátumu, ktorý stanoví rozhodnutie Rady, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2 prvom pododseku aktu o pristúpení z roku 2003, pokiaľ ide o Cyprus, v článku 4 ods. 2 prvom pododseku aktu o pristúpení z roku 2005, pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, a v článku 4 ods. 2 prvom pododseku aktu o pristúpení z roku 2011, pokiaľ ide o Chorvátsko, a mali by sa naň vzťahovať prípadné prechodné ustanovenia, pokiaľ ide o doklady vydané pred týmto dátumom.

(7)

Účasť v zjednodušenom režime by mala byť dobrovoľná bez toho, aby boli členským štátom uložené dodatočné povinnosti k tým, ktoré ustanovuje akt o pristúpení z roku 2003, akt o pristúpení z roku 2005 alebo akt o pristúpení z roku 2011.

(8)

Spoločné pravidlá by sa mali uplatňovať na krátkodobé jednotné víza, dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, víza s obmedzenou územnou platnosťou vydané žiadateľovi, ktorý je držiteľom cestovného dokladu neuznaného jedným alebo viacerými, nie však všetkými členskými štátmi, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (5) (vízový kódex), a krajinami pridruženými k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ako aj na krátkodobé víza, dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom. Uznanie dokladu by malo byť obmedzené na obdobie jeho platnosti.

(9)

Podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorých plánovaný pobyt na území členských štátov nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (6), musia byť splnené s výnimkou podmienky mať platné vízum, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia (ES) č. 539/2001, pokiaľ sa týmto rozhodnutím zriaďuje režim jednostranného uznávania niektorých dokladov vydávaných členskými štátmi, ktoré v plnom rozsahu uplatňujú schengenské acquis, Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom a podobných dokladov vydaných Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom na tranzit cez ich územie alebo plánované pobyty na ich území, ktoré nepresahujú počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia 90 dní.

(10)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zavedenie režimu jednostranného uznávania niektorých dokladov vydávaných inými členskými štátmi Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(11)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (8).

(12)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (10).

(13)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (12).

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(15)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (13); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(16)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (14); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto rozhodnutím sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach, na základe ktorého môže Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko jednostranne uznávať doklady uvedené v článku 2 ods. 1 a článku 3 tohto rozhodnutia vydávané štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti podľa nariadenia (ES) č. 539/2001, za rovnocenné s ich národnými vízami na účel tranzitu cez ich územie alebo plánovaných pobytov na ich území, ktoré neprekračujú počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia 90 dní.

Vykonávanie tohto rozhodnutia nemá vplyv na kontroly osôb na vonkajších hraniciach vykonávané v súlade s článkami 5 až 13 a 18 a 19 nariadenia (ES) č. 562/2006.

Článok 2

1.   Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko môžu na účel tranzitu cez ich územie alebo plánovaných pobytov na ich území, ktoré neprekračujú počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia 90 dní, považovať za rovnocenné so svojimi národnými vízami tieto doklady vydané členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu bez ohľadu na štátnu príslušnosť ich držiteľov:

a)

„jednotné vízum“ v zmysle článku 2 bodu 3 vízového kódexu, platné na dva alebo viac vstupov;

b)

„dlhodobé vízum“ v zmysle článku 18 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (15);

c)

„povolenie na pobyt“ v zmysle článku 2 bodu 15 nariadenia (ES) č. 562/2006.

2.   Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko môžu na účel tranzitu cez ich územie alebo plánovaných pobytov na ich území, ktoré neprekračujú počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia 90 dní, takisto považovať za rovnocenné so svojimi národnými vízami víza s obmedzenou územnou platnosťou vydané v súlade s článkom 25 ods. 3 prvou vetou vízového kódexu.

3.   Ak sa Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus alebo Rumunsko rozhodnú uplatňovať toto rozhodnutie, uznajú všetky doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 bez ohľadu na členský štát, ktorý doklad vydal, pokiaľ nie sú pripojené k cestovným dokladom, ktoré neuznávajú, alebo k cestovným dokladom, ktoré vydala tretia krajina, s ktorou nemajú diplomatické styky.

Článok 3

1.   Ak sa Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus alebo Rumunsko rozhodnú uplatňovať článok 2, môžu na účel tranzitu cez ich územie alebo plánovaných pobytov na ich území, ktoré neprekračujú počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia 90 dní, okrem dokladov uvedených v uvedenom článku uznávať za rovnocenné so svojimi národnými vízami:

a)

národné krátkodobé víza a národné dlhodobé víza vydané Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom alebo Rumunskom v jednotnom formáte stanovenom v nariadení Rady (ES) č. 1683/95 (16);

b)

povolenia na pobyt vydané Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom alebo Rumunskom v súlade s jednotným formátom stanoveným nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 (17),

pokiaľ také víza a povolenia na pobyt nie sú pripojené k cestovným dokladom, ktoré uvedené členské štáty neuznávajú, alebo k cestovným dokladom, ktoré vydala tretia krajina, s ktorou nemajú diplomatické styky.

2.   Doklady vydávané Bulharskom, ktoré sa môžu uznávať, sú uvedené v prílohe I.

Doklady vydávané Chorvátskom, ktoré sa môžu uznávať, sú uvedené v prílohe II.

Doklady vydávané Cyprom, ktoré sa môžu uznávať, sú uvedené v prílohe III.

Doklady vydávané Rumunskom, ktoré sa môžu uznávať, sú uvedené v prílohe IV.

Článok 4

Lehota platnosti dokladov uvedených v článkoch 2 a 3 pokrýva čas tranzitu alebo pobytu.

Článok 5

Ak sa Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko rozhodnú toto rozhodnutie uplatňovať, oznámia to Komisii do 20 pracovných dní od nadobudnutia jeho účinnosti. Komisia uverejní informácie, ktoré oznámili uvedené členské štáty, v Úradnom vestníku Európskej únie.

V týchto oznámeniach sa prípadne uvedú tretie krajiny, na ktoré Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko vzhľadom na neexistujúce diplomatické styky neuplatnia toto rozhodnutie podľa článku 2 ods. 3 a článku 3 ods. 1.

Článok 6

Rozhodnutia č. 895/2006/ES a č. 582/2008/ES sa zrušujú.

Článok 7

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa do dátumu stanoveného rozhodnutím Rady prijatým podľa článku 3 ods. 2 prvého pododseku aktu o pristúpení z roku 2003, pokiaľ ide o Cyprus, článku 4 ods. 2 prvého pododseku aktu o pristúpení z roku 2005, pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, a článku 4 ods. 2 prvého pododseku aktu o pristúpení z roku 2011, pokiaľ ide o Chorvátsko, pričom sa k uvedenému dátumu na príslušný členský štát uplatňujú všetky ustanovenia schengenského acquis v oblasti spoločnej vízovej politiky a pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

Článok 8

Toto rozhodnutie je určené Bulharsku, Chorvátsku, Cypru a Rumunsku.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

Predseda

M. SCHULZ

Za Radu

Predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. mája 2014.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 895/2006/ES zo 14. júna 2006, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na tom, že Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko na účely tranzitu cez ich územia jednostranne uznávajú niektoré doklady za rovnocenné s ich vnútroštátnymi vízami (Ú. v. EÚ L 167, 20.6.2006, s. 1).

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 582/2008/ES zo 17. júna 2008, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia (Ú. v. EÚ L 161, 20.6.2008, s. 30).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).

(7)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(8)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(9)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(10)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(11)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(12)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(13)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(14)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(15)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúce jednotný formát víz (Ú. v. ES L 164, 14.7.1995, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).


PRÍLOHA I

ZOZNAM DOKLADOV VYDÁVANÝCH BULHARSKOM

Víza

Bulharsko vydáva tieto typy víz v súlade so zákonom o cudzích štátnych príslušníkoch v Bulharskej republike:

Виза за летищен транзит (виза вид А) – letiskové tranzitné vízum (typ A),

Виза за краткосрочно пребиваване (виза вид С) – krátkodobé vízum (typ C),

Виза за дългосрочно пребиваване (виза вид D) – dlhodobé vízum (typ D).

Povolenia na pobyt

Bulharsko vydáva tieto povolenia na pobyt uvedené v článku 2 bode 15 nariadenia (ES) č. 562/2006:

1.

Разрешение за пребиваване на продължително пребиваващ в Република България чужденец – predĺžený pobyt;

2.

Разрешение за пребиваване на дългосрочно пребиваващ в ЕС чужденец – dlhodobý pobyt – ES;

3.

Разрешение за пребиваване на постоянно пребиваващ в Република България чужденец – povolenie na pobyt;

4.

Разрешение за пребиваване на продължително пребиваващ член на семейството на гражданин на ЕС, който не е упражнил правото си на свободно придвижване, с отбелязване „член на семейство“ – predĺžený pobyt – rodinný príslušník podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (1);

5.

Разрешение за пребиваване на постоянно пребиваващ член на семейството на гражданин на ЕС, който не е упражнил правото си на свободно придвижване, с отбелязване „член на семейство“ – povolenie na pobyt – rodinný príslušník podľa smernice 2004/38/ES;

6.

Разрешение за пребиваване на продължително пребиваващ с отбелязване „бенефициер съгласно член 3, параграф 2 от Директива 2004/38/ЕО“ – predĺžený pobyt – oprávnená osoba podľa článku 3 ods. 2 smernice 2004/38/ES;

7.

Разрешение за пребиваване на постоянно пребиваващ с отбелязване „бенефициер съгласно член 3, параграф 2 от Директива 2004/38/ЕО“ – povolenie na pobyt – oprávnená osoba podľa článku 3 ods. 2 smernice 2004/38/ES;

8.

Разрешение за пребиваване тип „синя карта на ЕС“ – povolenie na pobyt – modrá karta EÚ;

9.

Единно разрешение за пребиваване и работа – jednotné povolenie;

10.

Временно разрешение за пребиваване на притежател на синя карта на ЕС, издадена от друга държава – членка на ЕС – povolenie na prechodný pobyt;

11.

Разрешение за продължително пребиваване на член на семейството на бежанец или на чужденец с предоставено убежище – predĺžený pobyt – rodinný príslušník alebo utečenec, alebo cudzí štátny príslušník, ktorému bol udelený azyl;

12.

Разрешение за продължително пребиваване на член на семейството на чужденец с хуманитарен статут – predĺžený pobyt – rodinný príslušník osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu;

13.

Разрешение за продължително пребиваване на член на семейството на чужденец с предоставена временна закрила – predĺžený pobyt – rodinný príslušník osoby oprávnenej na dočasnú ochranu;

14.

Разрешение за продължително пребиваване на чужденец с отбелязване „научен работник“ – predĺžený pobyt – výskumný pracovník;

15.

Удостоверение за завръщане в Република България на чужденец – dočasný pas cudzieho štátneho príslušníka na návrat do Bulharskej republiky;

16.

„Карта за пребиваване на член на семейството на гражданин на Съюза“ на продължително пребиваващ член на семейство на гражданин на ЕС – pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie – dlhodobý pobyt;

17.

„Карта за пребиваване на член на семейството на гражданин на Съюза“ на постоянно пребиваващ член на семейство на гражданин на ЕС – pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie – povolenie na pobyt.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).


PRÍLOHA II

ZOZNAM DOKLADOV VYDÁVANÝCH CHORVÁTSKOM

Víza

Kratkotrajna viza (C) – krátkodobé vízum (C).

Povolenia na pobyt

Odobrenje boravka – schválenie pobytu,

Osobna iskaznica za stranca – preukaz totožnosti pre cudzích štátnych príslušníkov.


PRÍLOHA III

ZOZNAM DOKLADOV VYDÁVANÝCH CYPROM

Θεωρήσεις (víza)

Θεώρηση διέλευσης — Κατηγορία Β (tranzitné vízum – typ B),

Θεώρηση για παραμονή βραχείας διάρκειας — Κατηγορία Γ (krátkodobé vízum – typ C),

Ομαδική θεώρηση — Κατηγορίες Β και Γ (skupinové vízum – typ B a C).

Άδειες παραμονής ( povolenia na pobyt)

Προσωρινή άδεια παραμονής (απασχόληση, επισκέπτης, φοιτητής) – povolenie na prechodný pobyt (zamestnanie, návštevník, študent),

Άδεια εισόδου (απασχόληση, φοιτητής) – povolenie na vstup (zamestnanie, študent),

Άδεια μετανάστευσης (μόνιμη άδεια) – imigračné povolenie (povolenie na trvalý pobyt).


PRÍLOHA IV

ZOZNAM DOKLADOV VYDÁVANÝCH RUMUNSKOM

Víza

viză de tranzit, identificată prin simbolul B (tranzitné vízum, označenie B),

viză de scurtă ședere, identificată prin simbolul C (krátkodobé vízum, označenie C),

viză de lungă ședere, identificată prin unul dintre următoarele simboluri, în funcție de activitatea pe care urmează să o desfășoare în România străinul căruia i-a fost acordată (dlhodobé vízum identifikované jedným z týchto znakov na základe činnosti, ktorú bude držiteľ víza vykonávať v Rumunsku):

i)

desfășurarea de activități economice, identificată prin simbolul D/AE (hospodárske činnosti, označenie D/AE);

ii)

desfășurarea de activități profesionale, identificată prin simbolul D/AP (odborné činnosti, označenie D/AP);

iii)

desfășurarea de activități comerciale, identificată prin simbolul D/AC (obchodné činnosti, označenie D/AC);

iv)

angajare în munca, identificată prin simbolul D/AM (zamestnanie, označenie D/AM);

v)

detașare, identificată prin simbolul D/DT (vyslanie, označenie D/DT);

vi)

studii, identificată prin simbolul D/SD (štúdium, označenie D/SD);

vii)

reîntregirea familiei, identificată prin simbolul D/VF (reunifikácia rodiny, označenie D/VF);

viii)

activități religioase, identificată prin simbolul D/AR (náboženské činnosti, označenie D/AR);

ix)

activități de cercetare științifică, identificată prin simbolul D/CS (výskumné činnosti, označenie D/CS);

x)

viză diplomatică și viză de serviciu, identificată prin simbolul DS (diplomatické a služobné vízum, označenie DS);

xi)

alte scopuri, identificată prin simbolul D/AS (iné účely, označenie D/AS).

Povolenia na pobyt

Permis de ședere (povolenie na pobyt),

carte albastra a UE (modrá karta EÚ),

carte de rezidență pentru membrul de familie al unui cetățean al Uniunii (pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie),

carte de rezidență pentru membrul de familie al unui cetățean al Confederației Elvețiene (pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Švajčiarskej konfederácie),

carte de rezidență permanentă pentru membrul de familie al unui cetățean al Uniunii (preukaz na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie),

carte de rezidență permanentă pentru membrul de familie al unui cetățean al Confederației Elvețiene (preukaz na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Švajčiarskej konfederácie).


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/31


ROZHODNUTIE RADY

z 15. júla 2013

o uzavretí dohody o určitých aspektoch leteckých služieb medzi Európskou úniou a vládou Srílanskej demokratickej socialistickej republiky

(2014/300/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a článkom 218 ods. 8,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Rada svojím rozhodnutím z 5. júna 2003 poverila Komisiu, aby začala rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich dvojstranných dohodách dohodou na úrovni Únie.

(2)

Komisia v mene Únie dojednala dohodu s vládou Srílanskej demokratickej socialistickej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb (1) (ďalej len „dohoda“) v súlade s mechanizmami a smernicami v prílohe k rozhodnutiu Rady z 5. júna 2003.

(3)

Dohoda bola podpísaná v mene Únie dňa 27. septembra 2012 s výhradou jej možného neskoršieho uzavretia v súlade s rozhodnutím Rady 2013/100/EÚ (2).

(4)

Dohoda by sa mala schváliť v mene Únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda o určitých aspektoch leteckých služieb medzi Európskou úniou a vládou Srílanskej demokratickej socialistickej republiky.

Článok 2

Predseda Rady v mene Únie vykoná oznámenie podľa článku 7 dohody. (3)

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 15. júla 2013

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)  Dohoda sa uverejní v Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2013, s. 2 spolu s rozhodnutím o podpise.

(2)  Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2013, s 1.

(3)  Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/33


ROZHODNUTIE RADY

z 19. mája 2014

o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem jeho účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl

(2014/301/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 74 a článok 78 ods. 1 a 2 v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

V súlade s rozhodnutím Rady 2014/204/EÚ (1) sa dňa 19. marca 2014 podpísala Dohoda medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem jeho účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „dohoda“), s výhradou jej uzavretia.

(2)

Dohoda by sa mala schváliť.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (2), Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijatí uvedeného nariadenia a sú ním viazané. Preto by mali vykonať článok 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 439/2010 a zúčastniť sa tohto rozhodnutia. Spojené kráľovstvo a Írsko sa preto zúčastňujú tohto rozhodnutia.

(4)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22 nariadenia (EÚ) č. 439/2010, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí uvedeného nariadenia a nie je ním viazané. Dánsko sa preto nezúčastňuje tohto rozhodnutia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem jeho účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl (3).

Článok 2

Predseda Rady v mene Únie vykoná oznámenie podľa článku 13 ods. 1 dohody (4).

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 19. mája 2014

Za Radu

predseda

A. TSAFTARIS


(1)  Rozhodnutie Rady 2014/204/EÚ z 11. februára 2014 o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem jeho účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl v mene Únie (Ú. v. EÚ L 109, 12.4.2014, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl (Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 11).

(3)  Dohoda sa uverejnila v Ú. v. EÚ L 109, 12.4.2014, s. 3 spolu s rozhodnutím o jej podpise.

(4)  Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


NARIADENIA

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/35


Nariadenie Rady (EÚ) č. 566/2014

z 26. mája 2014,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 617/2007, pokiaľ ide o uplatňovanie prechodného obdobia medzi 10. ERF a 11. ERF do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, v znení posledných zmien (1) (ďalej len „Dohoda o partnerstve AKT – EÚ“),

so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES (2) (ďalej len „vnútorná dohoda“), a najmä na jej článok 10 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej investičnej banky,

keďže:

(1)

Rozhodnutím Rady 2013/759/EÚ (3) sa stanovili prechodné riadiace opatrenia pre Európsky rozvojový fond (ďalej len „ERF“) (ďalej len „preklenovací nástroj“) na zabezpečenie dostupnosti finančných prostriedkov na spoluprácu s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a so zámorskými krajinami a územiami, ako aj na podporu výdavkov, a to medzi 1. januárom 2014 a dňom nadobudnutia platnosti 11. ERF.

(2)

Je potrebné zmeniť nariadenie Rady (ES) č. 617/2007 (4), pokiaľ ide o prevádzkové a finančné riadenie preklenovacieho nástroja vykonávané Komisiou počas prechodného obdobia medzi 10. ERF a 11. ERF do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF a nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia k 11. ERF.

(3)

Je vhodné rovnakým spôsobom zmeniť vykonávacie pravidlá o prevádzkovom a finančnom riadení investičného nástroja počas tohto prechodného obdobia.

(4)

Organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sú stanovené v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ (5).

(5)

Nariadenie (ES) č. 617/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na prechodné obdobie medzi 10. ERF a 11. ERF do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF sa články 1 až 16 nariadenia (ES) č. 617/2007 nahrádzajú článkami uvedenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie sa uplatňuje v súlade s rozhodnutím 2010/427/EÚ.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa do nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia k 11. ERF.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. mája 2014

Za Radu

Predseda

Ch. VASILAKOS


(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.

(3)  Rozhodnutie Rady 2013/759/EÚ z 12. decembra 2013 o prechodných riadiacich opatreniach pre ERF od 1. januára 2014 do nadobudnutia platnosti 11. Európskeho rozvojového fondu (Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 48).

(4)  Ú. v. EÚ L 152, 13.6.2007, s. 1.

(5)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).


PRÍLOHA

„HLAVA I

CIELE A VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Článok 1

Ciele a kritériá oprávnenosti

1.   Geografická spolupráca s krajinami a regiónmi AKT v kontexte Európskeho rozvojového fondu (ERF) vychádza z cieľov, základných zásad a hodnôt zohľadnených vo všeobecných ustanoveniach Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, v znení posledných zmien (1) (ďalej len ‚Dohoda o partnerstve AKT – EÚ‘).

2.   Najmä a v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, Európskeho konsenzu o rozvoji a programu zmien a ich následných úprav a dodatkov:

a)

základným cieľom spolupráce podľa tohto nariadenia je zníženie a z dlhodobého hľadiska odstránenie chudoby;

b)

spolupráca podľa tohto nariadenia prispeje aj:

i)

k posilneniu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja;

ii)

k upevneniu a podpore demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a príslušných zásad medzinárodného práva a

iii)

k začleneniu prístupu vychádzajúceho z práv, zahŕňajúceho všetky ľudské práva.

Dosiahnutie týchto cieľov sa meria pomocou príslušných ukazovateľov vrátane ukazovateľov ľudského rozvoja najmä miléniového rozvojového cieľa (ďalej len ‚MRC‘) 1 v prípade písmena a) a MRC 1 – 8 v prípade písmena b) a po roku 2015 ďalších ukazovateľov schválených na medzinárodnej úrovni Úniou a jej členskými štátmi.

3.   Príprava programov sa navrhuje tak, aby v čo najväčšej miere spĺňala kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (official development assistance, ďalej len ‚ODA‘), ktoré stanovil výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC), a zároveň, aby sa zohľadnil cieľ Únie, ktorým je zabezpečiť, aby sa v priebehu rokov 2014 – 2020 aspoň 90 % jej celkovej vonkajšej pomoci rátalo ako ODA.

4.   Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 (2) a ktoré sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia, sa v zásade nefinancujú podľa tohto nariadenia bez toho, aby tým bola dotknutá potreba zabezpečiť kontinuitu spolupráce pri prechode od krízových k stabilným podmienkam rozvoja. V týchto prípadoch sa venuje osobitná pozornosť zabezpečeniu toho, aby bola humanitárna pomoc, obnova a rozvojová pomoc účinne prepojené a aby prispievali k znižovaniu rizika pohrôm a zvyšovaniu odolnosti.

Článok 2

Všeobecné zásady

1.   Pri vykonávaní tohto nariadenia sa zabezpečí konzistentnosť s inými oblasťami vonkajšej činnosti Únie a s inými príslušnými politikami Únie a súdržnosť politík v záujme rozvoja v súlade s článkom 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Opatrenia financované na základe tohto nariadenia vrátane opatrení riadených Európskou investičnou bankou (ďalej len ‚EIB‘) preto vychádzajú z politík spolupráce stanovených v dokumentoch, ako sú dohody, vyhlásenia a akčné plány medzi Úniou, tretími krajinami a príslušnými regiónmi, ako aj z rozhodnutí, osobitných záujmov, politických priorít a stratégií Únie.

2.   Únia a členské štáty vytvárajú spoločné viacročné programy založené na stratégiách na zmierňovanie chudoby partnerských krajín alebo podobných rozvojových stratégiách. Môžu uskutočňovať spoločné akcie vrátane spoločnej analýzy týchto stratégií a spoločnej reakcie na ne, identifikovaním prioritných sektorov zásahu a rozdelením práce v rámci krajiny, organizovaním spoločných darcovských misií a využívaním mechanizmov spolufinancovania a postupov delegovanej spolupráce.

3.   Únia podporuje viacstranný prístup k celosvetovým problémom a v tomto ohľade spolupracuje s členskými štátmi a partnerskými krajinami. V prípade potreby posilňuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a orgánmi, ako aj s inými dvojstrannými darcami.

4.   Vzťahy medzi Úniou, jej členskými štátmi a partnerskými krajinami sú založené na spoločných hodnotách ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako aj na zásadách miestnej iniciatívy a vzájomnej zodpovednosti, a tieto hodnoty budú podporovať. Podpora partnerom sa prispôsobí ich situácii z hľadiska rozvoja a záväzkom, ako aj pokroku vzhľadom na ľudské práva, demokraciu, právny štát a dobrú správu vecí verejných.

Okrem toho vzťahy s partnerskými krajinami zohľadňujú ich záväzok a výsledky pri vykonávaní medzinárodných dohôd a zmluvných vzťahov s Úniou, a to aj v oblasti migrácie, ako sa uvádza v Dohode o partnerstve AKT – EÚ.

5.   Únia podporuje účinnú spoluprácu s partnerskými krajinami a regiónmi v súlade s osvedčenými medzinárodnými postupmi. Všade, kde je to možné, zosúlaďuje svoju podporu s vnútroštátnymi alebo regionálnymi rozvojovými stratégiami, reformnými politikami a postupmi partnerov a podporuje spoluzodpovednosť za demokraciu, ako aj domácu a vzájomnú zodpovednosť. S týmto cieľom presadzuje:

a)

transparentný rozvojový proces, ktorý vedie a iniciuje partnerská krajina alebo región, vrátane podporovania miestnych odborných znalostí;

b)

prístup vychádzajúci z práv, zahŕňajúci všetky ľudské práva, či už občianske a politické alebo hospodárske, sociálne a kultúrne, aby sa zásady ľudských práv zahrnuli do vykonávania tohto nariadenia, aby sa partnerským krajinám pomohlo pri plnení ich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ľudských práv a aby sa držitelia práv, a to najmä chudobné a zraniteľné skupiny, podporili pri uplatňovaní svojich práv;

c)

posilnenie postavenia obyvateľstva partnerských krajín, inkluzívne a participatívne prístupy k rozvoju a široké zapojenie všetkých častí spoločnosti do procesu rozvoja a do vnútroštátneho a regionálneho dialógu vrátane politického dialógu; osobitná pozornosť sa venuje príslušným úlohám parlamentov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti týkajúcim sa okrem iného účasti, dohľadu a zodpovednosti;

d)

metódy a nástroje účinnej spolupráce v súlade s najlepšími postupmi OECD/DAC vrátane využívania inovačných nástrojov, napríklad spájania grantov a úverov, ako aj iných mechanizmov na rozdelenie rizika vo vybratých sektoroch a krajinách, zapojenie súkromného sektora, s náležitým zohľadnením otázok udržateľnosti dlhu a počtu týchto mechanizmov, a požiadavku na systematické posudzovanie vplyvu v súlade s cieľmi tohto nariadenia, a to najmä znižovaním chudoby, ako aj osobitné mechanizmy rozpočtovej podpory, ako sú napríklad zmluvy o podpore konsolidácie štátu. Všetky programy, zásahy a metódy a nástroje spolupráce sú prispôsobené osobitným okolnostiam každej partnerskej krajiny alebo regiónu, so zameraním na programové prístupy, na predvídateľné financovanie pomoci, uvoľňovanie súkromných zdrojov vrátane zdrojov miestneho súkromného sektora, univerzálny a nediskriminačný prístup k základným službám a rozvoj a využívanie systémov jednotlivých krajín;

e)

mobilizáciu domácich príjmov a posilnenie fiškálnych politík partnerských krajín so zámerom znižovania chudoby a závislosti od pomoci;

f)

zlepšenie vplyvu politík a prípravy programov prostredníctvom koordinácie, konzistentnosti a zosúladenia darcov, aby sa vytvorili synergie a zabránilo sa prekrývaniu a duplicite, zlepšila sa komplementárnosť a podporili sa darcovské iniciatívy a prostredníctvom koordinácie v partnerských krajinách a regiónoch využitím schválených usmernení a zásad osvedčených postupov koordinácie a účinnosti pomoci;

g)

prístupy k rozvoju vychádzajúce z výsledkov vrátane transparentných rámcov pre výsledky na úrovni jednotlivých krajín, v prípade potreby založených na medzinárodne schválených cieľoch a porovnateľných a agregovateľných ukazovateľoch, ako sú napríklad miléniové rozvojové ciele, aby sa zhodnotili a oznámili výsledky vrátane výstupov, výsledkov a vplyvu rozvojovej pomoci.

6.   Únia v prípade potreby podporuje vykonávanie dvojstrannej, regionálnej a viacstrannej spolupráce a dialógu, rozvojový aspekt dohôd o partnerstve a trojstrannú spoluprácu. Únia podporuje spoluprácu medzi južnými oblasťami.

7.   Únia v rámci svojich činností rozvojovej spolupráce v prípade potreby využíva a sprostredkúva skúsenosti a poznatky, ktoré členské štáty získali počas reformy a transformácie.

8.   Únia sa snaží o pravidelnú výmenu informácií s účastníkmi partnerstva v súlade s článkom 4 Dohody o partnerstve AKT – EÚ.

HLAVA II

PRÍPRAVA PROGRAMOV A PRIDEĽOVANIE PROSTRIEDKOV

Článok 3

Všeobecný rámec prideľovania prostriedkov

1.   Komisia v rámci finančných limitov stanovených v článku 2 Vnútornej dohody medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES (3) (ďalej len ‚vnútorná dohoda‘) určí viacročné orientačné pridelenie finančných prostriedkov pre každú krajinu a región AKT a pre spoluprácu v rámci krajín AKT na základe kritérií stanovených v článkoch 3, 9 a 12c prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ.

2.   Pri určovaní orientačného prideľovania finančných prostriedkov jednotlivým štátom sa presadzuje diferencovaný prístup s cieľom zaistiť, aby sa týmto krajinám poskytla osobitná, prispôsobená forma spolupráce vychádzajúca:

a)

z ich potrieb;

b)

z ich kapacít na vytváranie a získavanie prístupu k finančným zdrojom a kapacít čerpania zdrojov;

c)

z ich záväzkov a výkonnosti a

d)

z potenciálneho vplyvu pomoci Únie.

Prioritu pri prideľovaní zdrojov majú krajiny, ktoré pomoc najviac potrebujú, a to najmä najmenej rozvinuté krajiny a krajiny s nízkymi príjmami, ako aj krajiny v krízovej alebo pokrízovej situácii a nestabilné a zraniteľné krajiny.

Únia prispôsobí svoju pomoc prostredníctvom dynamických opatrení, ktoré sú orientované na výsledky a individuálne pre jednotlivé krajiny a ktoré, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2, zohľadňujú situáciu, záväzky a pokrok v danej krajine vzhľadom na otázky, ako je dobrá správa vecí verejných, ľudské práva, demokracia, právny štát a jej schopnosť vykonávať reformy a spĺňať požiadavky a potreby jej občanov.

3.   Výbor pre Európsky rozvojový fond zriadený článkom 8 vnútornej dohody (ďalej len ‚výbor pre ERF‘) zorganizuje výmenu názorov o metóde určenia viacročného orientačného pridelenia finančných prostriedkov, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku.

Článok 4

Všeobecný rámec prípravy programov

1.   Príprava programov pomoci pre krajiny a regióny AKT v rámci Dohody o partnerstve AKT – EÚ sa vykonáva v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v článkoch 1 až 14 prílohy IV k uvedenej dohode a v článkoch 1 a 2 tohto nariadenia.

2.   S výnimkou prípadov stanovených v odseku 3 sa príprava programov bude vykonávať spoločne s dotknutou partnerskou krajinou alebo regiónom a bude čoraz viac prepojená so stratégiami na znižovanie chudoby alebo rovnocennými stratégiami partnerskej krajiny alebo regiónu.

Únia a členské štáty sa v začiatočnej fáze procesu prípravy programov a počas celého tohto procesu navzájom radia, aby sa podporila súdržnosť, komplementárnosť a konzistentnosť ich činností spolupráce. Tieto konzultácie môžu viesť k spoločnej príprave programov medzi Úniou a členskými štátmi zastúpenými na miestnej úrovni. Spoločná príprava programov by mala vychádzať z komparatívnych výhod darcov Únie. Ostatné členské štáty sa vyzývajú, aby prispeli na účely posilnenia spoločnej vonkajšej činnosti Únie.

Operáciami financovania zo strany EIB sa podporujú všeobecné zásady Únie, najmä tie, ktoré sú vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a ciele Dohody o partnerstve AKT – EÚ, ako je znižovanie chudoby prostredníctvom inkluzívneho a udržateľného rastu a hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho rozvoja. EIB a Komisia by sa mali podľa potreby snažiť o maximalizáciu synergií v procese programovania ERF. S EIB sa konzultuje v začiatočnej fáze o otázkach týkajúcich sa jej odbornosti a činností s cieľom zvýšiť súdržnosť vonkajšej činnosti Únie.

Konzultuje sa tiež s inými darcami a subjektmi v oblasti rozvoja vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a regionálnych a miestnych orgánov.

3.   Komisia môže za okolností uvedených v článku 3 ods. 3 a článku 4 ods. 5 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ ustanoviť osobitné ustanovenia na prípravu programov a vykonávanie rozvojovej pomoci a sama riadiť zdroje pridelené danému štátu v súlade s príslušnými politikami Únie.

4.   Únia v zásade sústredí svoju dvojstrannú pomoc najviac na tri sektory, ktoré sa dohodnú s partnerskými krajinami.

Článok 5

Programové dokumenty

1.   Strategické dokumenty sú dokumenty vypracované Úniou a príslušnou partnerskou krajinou alebo regiónom s cieľom poskytnúť ucelený rámec pre rozvojovú spoluprácu v súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi a všeobecnými zásadami Dohody o partnerstve AKT – EÚ a v súlade so zásadami ustanovenými v článkoch 2, 8 a 12a prílohy IV k tejto dohode.

Pri príprave a vykonávaní strategických dokumentov sa dodržiavajú zásady účinnosti pomoci: zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni, partnerstvo, koordinácia, harmonizácia, súlad so systémami prijímajúcej krajiny alebo regiónu, transparentnosť, vzájomná zodpovednosť a orientácia na výsledky, ako sa uvádza v článku 2 tohto nariadenia. Programové obdobie sa musí v zásade časovo zladiť so strategickými cyklami partnerskej krajiny.

2.   So súhlasom príslušnej partnerskej krajiny alebo regiónu sa strategické dokumenty nevyžaduje v prípade:

a)

krajín alebo regiónov, ktoré majú rozvojovú stratégiu v podobe rozvojového plánu alebo podobný rozvojový dokument schválený Komisiou ako základ príslušného viacročného orientačného programu v čase prijatia tohto dokumentu;

b)

krajín alebo regiónov, pre ktoré bol schválený spoločný viacročný programový dokument medzi Úniou a členskými štátmi;

c)

krajín alebo regiónov, v prípade ktorých už existuje spoločný rámcový dokument, v ktorom je stanovený komplexný prístup Únie k vzťahom s danou partnerskou krajinou alebo regiónom vrátane rozvojovej politiky Únie;

d)

regiónov, ktoré majú stratégiu schválenú spoločne s Úniou;

e)

krajín, v prípade ktorých chce Únia zosúladiť svoju stratégiu s novým vnútroštátnym cyklom začínajúcim pred 1. januárom 2017; v takýchto prípadoch bude viacročný orientačný program na prechodné obdobie od roku 2014 do začiatku nového vnútroštátneho cyklu zahŕňať reakciu Únie pre túto krajinu.

3.   Strategické dokumenty sa nevyžadujú v prípade krajín alebo regiónov prijímajúcich pôvodné príspevky z Únie v rámci tohto nariadenia, ktoré v období rokov 2014 – 2020 neprekročia sumu 50 miliónov EUR. V týchto prípadoch budú viacročné orientačné programy zahŕňať reakciu Únie týkajúcu sa týchto krajín alebo regiónov.

Ak možnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú pre partnerskú krajinu alebo región prijateľné, vypracuje sa strategický dokument.

4.   S výnimkou prípadov uvedených v článku 4 ods. 3 viacročné orientačné programy vychádzajú z dialógu s partnerskou krajinou alebo regiónom a vypracujú sa na základe strategických dokumentov alebo podobných dokumentov uvedených v tomto článku a budú predmetom dohody s príslušnou krajinou alebo regiónom.

Na účely tohto nariadenia môže sa v súlade s postupom ustanoveným v článku 14 so súhlasom partnerskej krajiny alebo regiónu za viacročný orientačný program považovať spoločný viacročný programový dokument uvedený v odseku 2 písm. b) tohto článku, ktorý je v súlade so zásadami a podmienkami stanovenými v tomto odseku vrátane orientačného pridelenia finančných prostriedkov.

5.   Vo viacročných orientačných programoch sa stanovia prioritné sektory vybraté na financovanie z Únie, konkrétne ciele, očakávané výsledky, ukazovatele výkonu a orientačné pridelenie prostriedkov, a to celkové, ako aj pre jednotlivé prioritné oblasti. Vysvetlí sa v nich aj to, ako navrhované programy prispejú k celkovej stratégii krajiny uvedenej v tomto článku a ako prispejú k plneniu programu zmien.

V súlade so zásadami účinnosti pomoci sa v stratégii pre skupinu štátov AKT bude vyhýbať fragmentácii a zabezpečí sa aj komplementárnosť a skutočná pridaná hodnota k národným a regionálnym programom.

6.   Okrem programových dokumentov pre krajiny a regióny vypracuje Komisia v súlade so zásadami ustanovenými v článkoch 12 až 14 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ spoločne s AKT prostredníctvom sekretariátu AKT dokument o stratégii v rámci AKT a príslušný viacročný orientačný program.

7.   Konkrétne ustanovenia uvedené v článku 4 ods. 3 môžu mať formu osobitných podporných programov pri zohľadnení osobitných aspektov uvedených v článku 6 ods. 1.

Článok 6

Programovanie pre krajiny a regióny v krízovej alebo pokrízovej situácii alebo nestabilné krajiny

1.   Pri vypracúvaní programových dokumentov pre krajiny a regióny, ktoré sa nachádzajú v krízovej, pokrízovej alebo nestabilnej situácii alebo sú často zasahované živelnými pohromami, sa náležite zohľadňuje zraniteľnosť, osobitné potreby a okolnosti dotknutých obyvateľov, krajín alebo regiónov.

Únia je aj naďalej v plnej miere odhodlaná vykonávať Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch a dodržiavať jej zásady, a to aj tým, že sa sústredí na päť cieľov v oblasti upevňovania mieru a budovania štátu, zabezpečí zodpovednosť na miestnej úrovni a zosúladí sa s národnými plánmi pripravenými ako súčasť vykonávania tejto novej dohody.

Primeraná pozornosť sa bude venovať predchádzaniu a riešeniu konfliktov, budovaniu štátu a zabezpečovaniu mieru, zmiereniu po konflikte a opatreniam obnovy tým, že sa bude venovať osobitná pozornosť inkluzívnym a legitímnym politikám, bezpečnosti, spravodlivosti, ekonomickým základom a tým, že sa vybudujú kapacity pre zodpovedné vykonávanie a spravodlivé poskytovanie služieb. Osobitná pozornosť sa v týchto procesoch bude venovať úlohe žien a perspektívam detí.

Ak sú partnerské krajiny alebo regióny priamo dotknuté alebo ovplyvnené krízou, stavom po kríze alebo nestabilitou, osobitný dôraz sa bude klásť na posilnenie koordinácie pomoci, obnovy a rozvoja medzi všetkými zodpovednými zúčastnenými stranami, a to aj v rámci politických iniciatív, aby sa podporil prechod z núdzovej situácie do fázy rozvoja. Príprava programov pre krajiny a regióny v nestabilnej situácii alebo také, ktoré sú pravidelne zasahované živelnými pohromami, zabezpečí pripravenosť na živelné pohromy a ich prevenciu a odstraňovanie následkov takýchto pohrôm a rieši zraniteľnosť pri otrasoch a zameriava sa na posilnenie odolnosti.

2.   V prípade krajín alebo regiónov, ktoré sa nachádzajú v krízovej, pokrízovej alebo nestabilnej situácii, sa môže vykonať preskúmanie ad hoc stratégie spolupráce krajiny alebo regiónu. Na základe týchto preskúmaní sa môže navrhnúť osobitná a prispôsobená stratégia s cieľom zabezpečiť prechod na dlhodobú spoluprácu a rozvoj, čím sa podporí lepšia koordinácia a prechod medzi humanitárnymi a rozvojovými politickými nástrojmi.

Článok 7

Schválenie a úprava programových dokumentov

1.   Komisia schváli programové dokumenty vrátane orientačných prídelov finančných prostriedkov v programových dokumentoch v súlade s postupom stanoveným v článku 14.

Komisia zasiela programové dokumenty súčasne výboru pre ERF a na informačné účely aj Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu, pričom plne dodržiava rozhodovacie postupy podľa hlavy IV tohto nariadenia.

Programové dokumenty následne schváli príslušný štát alebo región AKT ako sa stanovuje v prílohe IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ. Krajiny alebo regióny bez podpísaného programového dokumentu sú naďalej oprávnené na financovanie v rámci podmienok stanovených v článku 4 ods. 3 tohto nariadenia.

2.   Strategické dokumenty a viacročné orientačné programy vrátane orientačných prídelov finančných prostriedkov v týchto programoch sa môžu prispôsobiť pri zohľadnení preskúmaní, ako sa uvádza v článkoch 5, 11 a 14 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ.

V súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 4 a článku 3 ods. 2 tohto nariadenia a vychádzajúc z predchádzajúceho ERF a iných skúseností získaných z rôznych iniciatív vrátane získaných konkrétnych poznatkov, sa orientačne pridelené sumy pre jednotlivé krajiny môžu doplniť okrem iných aj prostredníctvom mechanizmu založeného na výkonoch. Preto sa aj dajú k dispozícii zdroje – podľa možnosti až do rozsahu objemu stimulačnej čiastky na podporu demokratickej správy vecí verejných v rámci 10. ERF – na to, aby sa tak stimulovali reformy orientované na výsledky v súlade s programom zmien a splnenie záväzkov ustanovených v Dohode o partnerstve AKT – EÚ, pričom sa však uznáva, že nestabilným a zraniteľným štátom sa poskytne osobitné zaobchádzanie s cieľom zabezpečiť náležité zohľadnenie ich konkrétnych potrieb. Výbor pre ERF uskutoční v súlade s článkom 14 ods. 2 tohto nariadenia výmenu názorov na mechanizmus založený na výkonoch.

3.   Postup stanovený v článku 14 sa vzťahuje aj na podstatné úpravy, ktorých výsledkom je významná úprava stratégie, jej programových dokumentov a/alebo programovateľného prideľovania zdrojov. Príslušný štát alebo región AKT v prípade potreby následne schváli príslušné dodatky k programovým dokumentom.

4.   V riadne odôvodnených naliehavých prípadoch, ako sú krízy alebo bezprostredné ohrozenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd vrátane prípadov uvedených v článku 6 ods. 2, sa môže na úpravu programových dokumentov uvedených v článku 5 použiť postup podľa článku 14 ods. 4.

HLAVA III

VYKONÁVANIE

Článok 8

Všeobecný rámec pre vykonávanie

Poskytovanie pomoci krajinám a regiónom AKT, ktoré riadi Komisia a EIB podľa Dohody o partnerstve AKT – EÚ, sa vykonáva v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách uvedeným v článku 10 ods. 2 vnútornej dohody (ďalej len ‚nariadenie o rozpočtových pravidlách ERF‘).

Článok 9

Prijímanie akčných programov, individuálnych opatrení a osobitných opatrení

1.   Komisia prijme ročné akčné programy na základe orientačných programových dokumentov uvedených v článku 5.

V prípade opakujúcich sa činností môže prijať aj viacročné akčné programy na obdobie do troch rokov.

V potrebných a riadne odôvodnených prípadoch sa opatrenie môže prijať ako individuálne opatrenie pred alebo po prijatí ročného alebo viacročného programu.

2.   Akčné programy a individuálne opatrenia pripravuje Komisia s partnerskou krajinou alebo regiónom, pričom do prípravy zapojí členské štáty zastúpené na miestnej úrovni a koordinuje ju s inými darcami, ak je to vhodné, najmä v prípadoch spoločnej prípravy programov, a s EIB. Členské štáty, ktoré nie sú zastúpené na miestnej úrovni, budú o činnostiach v tejto oblasti informované.

V akčných programoch bude uvedený konkrétny opis každej predpokladanej operácie. V tomto opise sa uvádzajú sledované ciele, očakávané výsledky a hlavné činnosti.

V opise sa uvedú očakávané výsledky, pokiaľ ide o výstupy, čiastkové výsledky a účinky, spolu s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi čiastkovými cieľmi, a vysvetlenia súvislostí medzi nimi a ich spojenia s hlavnými cieľmi stanovenými vo viacročnom indikatívnom programe. Výstupy a v zásade aj čiastkové výsledky budú obsahovať konkrétne, merateľné a realistické, ukazovatele so základnými hodnotami a časovo vymedzenými referenčnými hodnotami, pričom budú v maximálnej možnej miere zosúladené s výstupmi a referečnými hodnotami partnerskej krajiny alebo regiónu. V prípade potreby sa vykoná analýza nákladov a prínosov.

V opise sa uvedú riziká, v prípade potreby aj s návrhmi na ich zmiernenie, analýza situácie v danom sektore a hlavné zainteresované strany, spôsoby vykonávania, rozpočet a orientačný harmonogram, a v prípade rozpočtovej podpory kritériá vyplácania vrátane možných variabilných splátok. Špecifikujú sa aj akékoľvek súvisiace podporné opatrenia, ako aj opatrenia na monitorovanie, audit a hodnotenie.

V prípade potreby sa v opise uvedie komplementárnosť so súčasnými alebo plánovanými činnosťami EIB v partnerskej krajine alebo regióne.

3.   V prípadoch uvedených v článku 4 ods. 3 a v prípadoch nepredvídaných a náležite opodstatnených potrieb alebo výnimočných okolností môže Komisia prijať osobitné opatrenia vrátane opatrení na uľahčenie prechodu od núdzovej pomoci k dlhodobým rozvojovým činnostiam alebo opatrení na lepšiu prípravu ľudí na to, ako zvládať opakujúce sa krízy.

4.   Akčné programy a individuálne opatrenia ustanovené v odseku 1, pri ktorých finančná pomoc Únie presahuje 5 miliónov EUR, a osobitné opatrenia, pri ktorých finančná pomoc Únie presahuje 10 miliónov EUR, prijíma Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 14 tohto nariadenia. Tento postup sa nevyžaduje pri akčných programoch a opatreniach, ktorých hodnota je nižšia ako tieto prahové hodnoty, ani pri ich nepodstatných zmenách. Nepodstatné zmeny sú technické úpravy, ako je predĺženie obdobia vykonávania, prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci plánovaného rozpočtu alebo zvýšenie, alebo zníženie rozpočtu o menej ako 20 % pôvodného rozpočtu, najviac však o 10 miliónov EUR, ak tieto zmeny podstatným spôsobom neovplyvnia ciele pôvodného akčného programu alebo opatrenia. Komisia v takýchto prípadoch prijme akčné programy, opatrenia a ich nepodstatné zmeny a do jedného mesiaca od ich prijatia o nich informuje výbor pre ERF.

Každý členský štát môže požiadať o stiahnutie projektu alebo programu z akčného programu predloženého Výboru pre ERF v súlade s postupom uvedeným v článku 14 tohto nariadenia. Ak takú žiadosť podporuje blokujúca menšina členských štátov, ako sa uvádza v článku 8 ods. 3 v spojení s článkom 8 ods. 2 vnútornej dohody, akčný program prijíma Komisia bez daného projektu alebo programu. S výnimkou prípadu, keď si Komisia v súlade s názormi členských štátov vo Výbore pre ERF neželá pokračovať v stiahnutom projekte alebo programe, tento projekt alebo program sa v neskoršej fáze opätovne predloží Výboru pre ERF mimo akčného programu, a to vo forme individuálneho opatrenia, ktoré potom prijíma Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 14 tohto nariadenia.

V riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch, ako sú krízy, živelné pohromy alebo pohromy spôsobené ľudskou činnosťou alebo bezprostredné ohrozenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd, môže Komisia prijať individuálne alebo osobitné opatrenia alebo zmeny existujúcich akčných programov a opatrení v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 4 tohto nariadenia.

5.   Komisia prijíma osobitné akčné programy pre podporné výdavky, ktoré sa uvádzajú v článku 6 vnútornej dohody v súlade s postupom stanoveným v článku 14 tohto nariadenia. Akékoľvek zmeny v akčných programoch pre podporné výdavky sa prijímajú podľa rovnakého postupu.

6.   Pri environmentálne citlivých projektoch, najmä vtedy, ak môžu mať výrazne nepriaznivý environmentálny a/alebo sociálny účinok, ktorý je senzitívny, rôznorodý a bezprecedentný, sa na úrovni projektov uskutoční primeraný environmentálny skríning vrátane skríningu vplyvu na zmenu klímy, biodiverzitu a súvisiace sociálne účinky, a ak je to vhodné, vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Uvedený skríning sa riadi medzinárodne uznávanými postupmi. V prípade potreby sa pri vykonávaní odvetvových programov využijú strategické environmentálne hodnotenia. Zaručí sa účasť zainteresovaných strán na príprave týchto environmentálnych hodnotení a prístup verejnosti k ich výsledkom.

Článok 10

Dodatočné príspevky členských štátov

1.   Členské štáty môžu z vlastnej iniciatívy poskytnúť Komisii alebo EIB dobrovoľné príspevky v súlade s článkom 1 ods. 9 vnútornej dohody s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele Dohody o partnerstve AKT – EÚ inak ako prostredníctvom spoločného spolufinancovania. Tieto príspevky neovplyvnia celkový prídel finančných prostriedkov v rámci ERF. Zaobchádza sa s nimi rovnako ako s pravidelnými príspevkami členských štátov, ktoré sa uvádzajú v článku 1 ods. 2 vnútornej dohody, okrem ustanovení článkov 6 a 7 vnútornej dohody, v prípade ktorých možno v dohode o bilaterálnych príspevkoch ustanoviť osobitné mechanizmy.

2.   Účelové viazanie sa uskutoční len v náležite opodstatnených prípadoch, napríklad ako reakcia na výnimočné okolnosti uvedené v článku 4 ods. 3. V takom prípade sa s dobrovoľnými príspevkami zverenými Komisii zaobchádza ako s pripísanými príjmami podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách pre ERF.

3.   Dodatočné finančné prostriedky sa začlenia do prípravy programov a preskúmania, ako aj do ročných akčných programov, individuálnych opatrení a osobitných opatrení uvedených v tomto nariadení a zohľadnia vlastnú zodpovednosť partnerskej krajiny alebo regiónu.

4.   Komisia prijíma akúkoľvek výslednú zmenu akčných programov, individuálnych opatrení alebo osobitných opatrení v súlade s článkom 9.

5.   Členské štáty, ktoré zverujú Komisii alebo EIB dodatočné dobrovoľné príspevky s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele Dohody o partnerstve AKT – EÚ, vopred informujú o týchto príspevkoch Radu a výbor pre EFR alebo výbor pre investičný nástroj.

Článok 11

Dane, clá a poplatky

Pomoc Únie nemá viesť k výberu osobitných daní, ciel alebo poplatkov, ani takýto výber aktivovať.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ, tieto dane, clá a poplatky môžu byť oprávnené v rámci podmienok ustanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách ERF, ktoré sa uvádza v článku 10 ods. 2 vnútornej dohody.

Článok 12

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí, prípadne spätným získaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby uplatnením účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych sankcií a finančných pokút.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit a overenie u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia, alebo v prípade medzinárodných organizácií majú právomoc vykonať overenie v súlade s dohodami dosiahnutými s týmito organizáciami.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len ‚OLAF‘) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol na mieste a inšpekcií, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (4) a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (5) na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou podľa tohto nariadenia nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, 2 a 3 platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, musia obsahovať ustanovenia, ktoré Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľujú právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste, podľa ich príslušných právomocí.

Článok 13

Pravidlá o štátnej príslušnosti a pôvode na účely verejného obstarávania, postupov udeľovania grantov a ďalších postupov zadávania zákaziek

Pravidlá o štátnej príslušnosti a pôvode na účely verejného obstarávania, postupov udeľovania grantov a ďalších postupov zadávania zákaziek sú vymedzené v článku 20 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ.

HLAVA IV

ROZHODOVACIE POSTUPY

Článok 14

Povinnosti Výboru pre ERF

1.   Výbor pre ERF vyjadruje svoje stanovisko v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

Na rokovaniach Výboru pre ERF o otázkach, ktoré sa týkajú EIB, sa zúčastňuje pozorovateľ z EIB.

2.   Medzi úlohy Výboru pre ERF patria povinnosti uvedené v hlavách II a III tohto nariadenia:

a)

príprava programov pomoci Únie v rámci ERF a preskúmanie plánovania zamerané najmä na stratégie jednotlivých krajín, regiónov a stratégie v rámci AKT a

b)

monitorovanie poskytovania a hodnotenia pomoci Únie pokrývajúce okrem iného vplyv pomoci na znižovanie chudoby, odvetvové aspekty, prierezové otázky, fungovanie koordinácie s členskými štátmi a inými darcami v teréne a pokrok v zásadách účinnosti pomoci uvedených v článku 2.

V prípade programov podporovaných z rozpočtu, o ktorých Výbor pre ERF vyjadril pozitívne stanovisko, no ktoré boli počas vykonávania pozastavené, Komisia vopred informuje výbor o ich pozastavení a následnom rozhodnutí obnoviť platby.

Každý členský štát môže kedykoľvek vyzvať Komisiu, aby Výboru pre ERF poskytla informácie a uskutočnila výmenu názorov o otázkach týkajúcich sa úloh uvedených v tomto odseku. Takáto výmena názorov môže členské štáty viesť k vypracovaniu odporúčaní, ktoré Komisia zohľadní.

3.   Ak sa od Výboru ERF žiada, aby predložil svoje stanovisko, zástupca Komisie predloží výboru pre ERF v lehotách stanovených v rozhodnutí Rady o rokovacom poriadku výboru pre ERF uvedenom v článku 8 ods. 5 vnútornej dohody návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor pre ERF zaujme stanovisko v lehote, ktorú môže predseda stanoviť podľa naliehavosti predmetnej veci, táto lehota však nepresiahne 30 dní. EIB sa zúčastňuje výmeny názorov. Stanovisko sa prijíma kvalifikovanou väčšinou podľa článku 8 ods. 3 vnútornej dohody na základe hlasov členských štátov, ktoré sa vážia spôsobom uvedeným v článku 8 ods. 2 vnútornej dohody.

Ak Výbor pre ERF zaujal stanovisko, Komisia príjme opatrenia s okamžitou účinnosťou.

Ak však tieto opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ERF, Komisia ich bezodkladne oznámi Rade. V takom prípade Komisia odloží uplatňovanie opatrení o lehotu, ktorá v zásade neprekročí 30 dní od dátumu takéhoto oznámenia, ktorá sa však za výnimočných okolností môže predĺžiť o lehotu do 30 dní. Rada môže počas tohto obdobia prijať iné rozhodnutie takou istou kvalifikovanou väčšinou ako Výbor pre ERF.

4.   Komisia z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov, ako sa ustanovuje v článku 7 ods. 4 a článku 9 ods. 4, prijme opatrenia s okamžitou účinnosťou bez predchádzajúceho predloženia Výboru pre ERF, ktoré ostávajú v platnosti počas trvania prijatého alebo upraveného dokumentu, akčného programu alebo opatrenia.

Predseda predloží opatrenia výboru pre ERF najneskôr 14 dní po ich prijatí s cieľom získať ku nim jeho stanovisko.

V prípade, ak Výbor pre ERF zaujme záporné stanovisko podľa odseku 3 tohto článku, Komisia bezodkladne zruší opatrenia prijaté v súlade s prvým pododsekom tohto odseku.

Článok 15

Mierový nástroj pre Afriku

Z orientačných programov v rámci krajín AKT sa vyčlenia finančné prostriedky na mierový nástroj pre Afriku. Toto financovanie môžu dopĺňať regionálne orientačné programy. Uplatní sa tento osobitný postup:

a)

Komisia na základe požiadavky zo strany Africkej únie podporenej Výborom veľvyslancov AKT vypracúva viacročné akčné programy, v ktorých stanovuje sledované ciele, rozsah a druh možných zásahov a vykonávacie dojednania; dohodnutá forma podávania správ sa ustanoví na úrovni jednotlivých zásahov. V prílohe každého akčného programu sú uvedené konkrétne rozhodovacie postupy pre každý možný druh zásahu, podľa jeho charakteru, rozsahu a naliehavosti;

b)

akčné programy vrátane prílohy uvedenej v písmene a) a všetky ich zmeny prerokujú príslušné prípravné pracovné skupiny Rady a Politický a bezpečnostný výbor, pričom pred tým, ako ich prijme Komisia, ich kvalifikovanou väčšinou stanovenou v článku 8 ods. 3 vnútornej dohody schváli Coreper;

c)

základom dohody o financovaní, ktorú uzavrie Komisia a Africká únia, sú akčné programy s výnimkou prílohy uvedenej v písmene a);

d)

každý zásah, ktorý sa vykonáva podľa dohody o financovaní, je predmetom predchádzajúceho súhlasu Politického a bezpečnostného výboru; pred postúpením na schválenie Politickému a bezpečnostnému výboru sa včas informujú príslušné prípravné pracovné skupiny Rady alebo sa s nimi aspoň vedú konzultácie – tie sa s nimi vedú, keď sa majú financovať nové operácie na podporu mieru – podľa osobitných rozhodovacích postupov uvedených v písmene a) s cieľom zabezpečiť, aby sa okrem vojenského a bezpečnostného rozmeru zohľadnili aj rozvojové a finančné aspekty plánovaných opatrení. Bez toho, aby bolo dotknuté financovanie operácií na podporu mieru, osobitná pozornosť sa venuje činnostiam uznaným za oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA);

e)

Komisia na požiadanie Rady alebo Výboru pre ERF a na informovanie Rady a Výboru pre ERF pripravuje každoročne správu o činnosti týkajúcu sa používania finančných prostriedkov, pričom rozlišuje medzi viazanými prostriedkami a platbami súvisiacimi s oficiálnou rozvojovou pomocou a inou ako oficiálnou rozvojovou pomocou.

Na konci prvého viacročného akčného programu Únia a jej členské štáty preskúmajú výsledky a postupy mierového nástroja pre Afriku a prerokujú alternatívy týkajúce sa možností budúceho financovania. V tejto súvislosti s cieľom postaviť mierový nástroj pre Afriku na pevnejšie základy uskutoční Únia a jej členské štáty rokovania o otázke financovania operácií na podporu mieru vrátane operácií financovaných z ERF, ako aj o otázke financovania udržateľnej podpory Únie pre operácie na podporu mieru pod africkým vedením po roku 2020. Okrem toho Komisia zhodnotí tento nástroj najneskôr do roku 2018.

Článok 16

Výbor pre investičný nástroj

1.   Výbor pre investičný nástroj zriadený pod záštitou EIB podľa článku 9 vnútornej dohody (ďalej len ‚Výbor pre IN‘) pozostáva zo zástupcov členských štátov a zástupcu Komisie. Na zasadnutia výboru sa pozývajú pozorovateľ z Generálneho sekretariátu Rady a pozorovateľ z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Každý členský štát a Komisia nominujú jedného zástupcu a jedného určeného náhradníka. S cieľom zachovať kontinuitu je predseda výboru pre IN volený členmi a spomedzi členov Výboru pre IN na obdobie dvoch rokov. EIB poskytne výboru sekretariát a podporné služby. Hlasovacie právo majú len členovia výboru pre IN vymenovaní členskými štátmi alebo ich náhradníci.

Rokovací poriadok Výboru pre IN prijíma jednomyseľne Rada na základe návrhu vyhotoveného EIB po konzultácii s Komisiou.

Výbor pre IN rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Váha hlasov sa určuje podľa článku 8 vnútornej dohody.

Výbor pre IN zasadá aspoň štyrikrát do roka. Ďalšie zasadnutia môžu byť zvolané na žiadosť EIB alebo členov výboru pre IN tak, ako je to určené v jeho rokovacom poriadku. Výbor pre IN môže okrem toho predložiť stanovisko písomne podľa jeho rokovacieho poriadku.

2.   Výbor pre IN schvaľuje:

a)

operačné usmernenia týkajúce sa vykonávania investičného nástroja;

b)

investičné stratégie a obchodné plány investičného nástroja vrátane ukazovateľov výkonov na základe cieľov Dohody o partnerstve AKT – EÚ a všeobecných zásad rozvojovej politiky Únie;

c)

výročné správy investičného nástroja;

d)

akékoľvek všeobecné politické dokumenty vrátane hodnotiacich správ týkajúce sa investičného nástroja.

3.   Výbor pre IN zaujíma stanovisko:

a)

k návrhom na poskytnutie úrokových dotácií podľa článku 2 ods. 7 a článku 4 ods. 2 písm. b) prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ; výbor pre IN v týchto prípadoch zaujíma stanovisko aj k použitiu takejto úrokovej dotácie;

b)

k návrhom na investície z investičného nástroja pre všetky projekty, v súvislosti s ktorými Komisia zaujala záporné stanovisko;

c)

k ostatným návrhom týkajúcim sa investičného nástroja založených na všeobecných zásadách vymedzených v operačných usmerneniach investičného nástroja;

d)

k návrhom týkajúcim sa prípravy rámca EIB na meranie výsledkov v rozsahu, v akom sa tento rámec môže uplatniť na operácie v podľa Dohody o partnerstve AKT – EÚ.

S cieľom zefektívniť proces schvaľovania malých operácií môže výbor pre IN zaujať kladné stanovisko k návrhom EIB na celkový prídel prostriedkov (úrokové dotácie, technická pomoc) alebo celkovú autorizáciu (poskytovanie pôžičiek, vlastný kapitál), ktoré následne bez toho, aby bolo potrebné stanovisko Výboru pre IN a/alebo Komisie, EIB pridelí na jednotlivé projekty podľa kritérií ustanovených v rámci celkového prídelu prostriedkov alebo autorizácie vrátane maximálneho prídelu na jednotlivé projekty.

Riadiace orgány EIB môžu navyše z času na čas požiadať výbor pre IN o vydanie stanoviska ku všetkým návrhom na financovanie alebo k určitým kategóriám takýchto návrhov.

4.   EIB včas predloží výboru pre IN všetky záležitosti, v prípade ktorých sa požaduje schválenie alebo stanovisko tohto výboru podľa odsekov 2 a 3. Každý návrh predložený Výboru pre IN na účely zaujatia stanoviska musí byť v súlade s príslušnými kritériami a zásadami uvedenými v operačných usmerneniach investičného nástroja.

5.   EIB úzko spolupracuje s Komisiou a v prípade potreby koordinuje svoju činnosť s inými darcami. EIB najmä:

a)

spoločne s Komisiou vypracuje alebo zreviduje operačné usmernenia o vykonávaní investičného nástroja uvedené v odseku 2 písm. a). EIB je zodpovedná za dodržiavanie usmernení a zabezpečí, aby projekty, ktoré podporuje, spĺňali medzinárodné spoločenské a environmentálne normy a boli v súlade s cieľmi Dohody o partnerstve AKT – EÚ, všeobecnými zásadami rozvojovej politiky Únie, ako aj s príslušnými stratégiami spolupráce jednotlivých krajín a regiónov;

b)

pri príprave investičných stratégií, obchodných plánov a všeobecných politických dokumentov si vyžiada stanovisko Komisie;

c)

informuje Komisiu o projektoch, ktoré spravuje podľa článku 18 ods. 1. Vo fáze posudzovania projektu si vyžiada stanovisko Komisie týkajúce sa toho, či je projekt v súlade s príslušnou stratégiou krajiny alebo regiónu pre oblasť spolupráce, prípadne so všeobecnými cieľmi investičného nástroja;

d)

s výnimkou úrokových dotácií, ktoré patria pod celkové pridelené prostriedky uvedené v odseku 3 písm. a), si vo fáze posudzovania projektu vyžiada aj súhlasné stanovisko Komisie týkajúce sa všetkých návrhov na úrokovú dotáciu predložených Výboru pre IN, pokiaľ ide o ich súlad s článkom 2 ods. 7 a článkom 4 ods. 2 prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ a s kritériami vymedzenými v operačných usmerneniach investičného nástroja.

Pokiaľ Komisia neoznámila svoje záporné stanovisko k návrhu do troch týždňov po jeho predložení, považuje sa to za jej súhlasné stanovisko alebo súhlas. Pokiaľ ide o stanoviská k projektom verejného alebo finančného sektora alebo súhlas s úrokovými dotáciami, môže Komisia požiadať o predloženie konečného návrhu projektu na účely prijatia stanoviska alebo udelenia súhlasu dva týždne pred tým, ako sa takýto návrh zašle výboru pre IN.

6.   EIB nevykoná žiadne kroky uvedené v odseku 3 písm. a), b) a c), pokiaľ výbor pre IN nepredloží súhlasné stanovisko.

Na základe súhlasného stanoviska Výboru pre IN rozhodne EIB o návrhu v súlade s vlastnými postupmi. Predovšetkým môže rozhodnúť, že sa návrhom nebude ďalej zaoberať. EIB pravidelne informuje výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla ďalej sa návrhom nezaoberať.

V prípade pôžičiek z vlastných zdrojov a investícií v rámci investičného nástroja, pri ktorých sa nevyžaduje stanovisko Výboru pre IN, rozhoduje EIB o návrhu v súlade s vlastnými postupmi a v prípade investičného nástroja v súlade s operačnými usmerneniami investičného nástroja a investičnými stratégiami schválenými Výborom pre IN.

Bez ohľadu na záporné stanovisko výboru pre IN k návrhu poskytnúť úrokovú dotáciu môže EIB príslušnú pôžičku poskytnúť bez úrokovej dotácie. EIB pravidelne informuje výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla poskytnúť pôžičku.

EIB môže za podmienok stanovených v operačných usmerneniach investičného nástroja a za podmienky, že základný účel príslušnej pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja ostane nezmenený, rozhodnúť o úprave podmienok pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja, v prípade ktorej zaujal Výbor pre IN súhlasné stanovisko podľa odseku 3, alebo akejkoľvek pôžičky, v prípade ktorej zaujal Výbor pre IN súhlasné stanovisko k úrokovým dotáciám. EIB môže rozhodnúť najmä o zvýšení sumy pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja až o 20 %.

V prípade projektov s úrokovými dotáciami podľa článku 2 ods. 7 prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ môže takéto zvýšenie viesť k úmernému zvýšeniu hodnoty úrokovej dotácie. EIB pravidelne informuje Výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla postupovať takýmto spôsobom. Ak sa žiada zvýšenie hodnoty dotácie v prípade projektov podľa článku 2 ods. 7 prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ, od výboru pre IN sa požaduje zaujatie stanoviska pred akýmkoľvek postupom zo strany EIB.

7.   EIB spravuje investície v rámci investičného nástroja a všetky finančné prostriedky, ktoré má z titulu uvedeného investičného nástroja v súlade s cieľmi Dohody o partnerstve AKT – EÚ. Predovšetkým môže byť súčasťou riadiacich a dozorných orgánov právnických osôb, pre ktoré je investičný nástroj určený, a môže zrušiť a zmeniť práva, ktoré má z titulu investičného nástroja v súlade s operačnými usmerneniami, alebo sa ich môže vzdať.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Účasť tretích krajín alebo regiónov

S cieľom zabezpečiť jednotnosť a účinnosť pomoci Únie môže Komisia rozhodnúť, že rozvojové krajiny, ktoré nepatria do skupiny štátov AKT, regionálne integračné orgány s účasťou AKT, ktoré podporujú regionálnu spoluprácu a integráciu a sú oprávnené na pomoc Únie v rámci iných nástrojov financovania pre vonkajšiu činnosť Únie, ak má príslušný projekt alebo program regionálny alebo cezhraničný charakter a je v súlade s článkom 6 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ, sú oprávnené využívať finančné prostriedky uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a) bode i) vnútornej dohody. Na projektoch alebo programoch regionálnej spolupráce sa môžu zúčastňovať aj zámorské krajiny a územia (ďalej len ‚ZKÚ‘), ktoré sú oprávnené na získanie pomoci Únie podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (6), a najvzdialenejšie regióny Únie; toto financovanie, ktoré umožňuje účasť týchto území alebo najvzdialenejších regiónov, je doplnkové k finančným prostriedkom uvedeným v článku 1 ods. 2 písm. a) bode i) vnútornej dohody. Mal by sa zohľadniť cieľ posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi, najvzdialenejšími regiónmi Únie, ZKÚ a štátmi AKT a v prípade potreby by sa mali vytvoriť koordinačné mechanizmy. Pre tieto finančné prostriedky a pre tie druhy financovania, ktoré sa uvádzajú v nariadení Rady (ES) č. 215/2008 (7), sa môže prijať ustanovenie v strategických dokumentoch, vo viacročných orientačných programoch a v akčných programoch a opatreniach uvedených v článku 9 tohto nariadenia.

Článok 18

Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie pomoci ERF

1.   Komisia a EIB pravidelne monitorujú svoje kroky a financované opatrenia a preskúmavajú pokrok pri dosahovaní očakávaných výsledkov. Komisia bude vykonávať aj hodnotenia vplyvu a účinnosti svojich odvetvových politík a opatrení, ako aj účinnosti prípravy programov, v prípade potreby prostredníctvom nezávislých vonkajších hodnotení. Návrhy nezávislých vonkajších hodnotení, ktoré predloží Rada, sa náležite zohľadnia. Hodnotenia by sa mali zakladať na zásadách osvedčených postupov Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC), aby sa zistilo, či sa dosiahli konkrétne ciele, so zreteľom na rodovú rovnosť, aby sa mohli navrhnúť odporúčania a poskytnúť dôkazy na uľahčenie získavania poznatkov s cieľom zlepšiť budúce operácie. Tieto hodnotenia sa vykonávajú na základe vopred vymedzených, jasných a transparentných ukazovateľov, ktoré – ak je to možné – by mali byť merateľné a vypracované pre jednotlivé krajiny.

Európska investičná banka pravidelne informuje Komisiu a členské štáty o vykonávaní projektov financovaných z prostriedkov ERF, ktoré spravuje, pričom sa riadi postupmi uvedenými v operačných usmerneniach investičného nástroja.

2.   Komisia zasiela svoje hodnotiace správy spolu s odpoveďou útvarov Komisie na hlavné odporúčania na informáciu členským štátom – prostredníctvom výboru pre ERF a EIB. O každom hodnotení vrátane odporúčaní a následných opatrení sa môže na žiadosť členského štátu rokovať vo výbore pre ERF. V takých prípadoch Komisia podá Výboru pre ERF po roku správu o vykonávaní dohodnutých následných opatrení. Výsledky sa spätne premietnu do návrhu programu a do rozdelenia finančných prostriedkov.

3.   Komisia zapája všetky príslušné zainteresované strany v primeranom rozsahu do fázy hodnotenia pomoci Únie poskytnutej podľa tohto nariadenia a v prípade potreby sa môže usilovať o vykonanie spoločných hodnotení s členskými štátmi, inými darcami a partnermi podporujúcimi rozvoj.

4.   Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní ERF vrátane viacročných orientačných programov a počnúc rokom 2016 predkladá Rade výročnú správu o vykonávaní. Táto správa obsahuje aj analýzu hlavných výstupov a výsledkov a, pokiaľ je to možné, aj prínos finančnej pomoci Únie k celkovým výsledkom. Na tento účel sa zostaví rámec pre výsledky. Táto správa sa zašle aj Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.   Táto ročná správa obsahuje aj informácie týkajúce sa predchádzajúceho roka o financovaných opatreniach, výsledkoch monitorovania a hodnotenia, účasti príslušných rozvojových partnerov a o plnení rozpočtových záväzkov a platobných rozpočtových prostriedkov v členení podľa jednotlivých krajín, regiónov a oblastí spolupráce. Obsahuje aj kvalitatívnu analýzu pôvodne predpokladaných a dosiahnutých výsledkov na základe, okrem iného, údajov z monitorovacích systémov, a kroky vykonané v nadväznosti na získané poznatky.

6.   V správe sa použijú, pokiaľ je to možné, osobitné a merateľné ukazovatele úlohy pomoci pri plnení cieľov Dohody o partnerstve AKT – EÚ. V správe sa uvádzajú hlavné získané poznatky a následné opatrenia po odporúčaniach hodnotení z predchádzajúcich rokov. V správe sa posúdi, ak to bude možné a relevantné, dodržiavanie zásad účinnosti pomoci, a to aj pokiaľ ide o inovačné finančné nástroje.

7.   Únia a jej členské štáty vykonajú najneskôr do konca roka 2018 preskúmanie výkonnosti, pričom posúdia stupeň plnenia záväzkov a vyplatenia finančných príspevkov a výsledky a vplyv poskytovanej pomoci použitím ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvu, pričom sa bude merať efektívnosť využívania zdrojov ako aj účinnosť ERF. Preskúma sa aj prínos financovaných opatrení k dosiahnutiu cieľov Dohody o partnerstve AKT – EÚ a k prioritám Únie, ako sa uvádza v programe zmien. Toto preskúmanie sa vykoná na základe návrhu Komisie.

8.   EIB poskytne výboru pre IN informácie o pokroku v dosahovaní cieľov investičného nástroja. Celková výkonnosť investičného nástroja je podľa článku 6b prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ predmetom spoločného preskúmania uprostred obdobia a na konci obdobia ERF. Strednodobé preskúmanie vykonávajú nezávislí externí odborníci v spolupráci s EIB a jeho výsledky sa sprístupňujú Výboru pre IN.

Článok 19

Výdavky na opatrenia v oblasti klímy a biodiverzity

Ročný odhad celkových výdavkov súvisiacich s opatreniami v oblasti klímy a biodiverzity sa urobí na základe prijatých indikatívnych programových dokumentov. Finančné prostriedky pridelené v rámci ERF podliehajú každoročnému systému sledovania na základe metodiky OECD (ďalej len ‚ukazovatele z Ria‘) začlenenému do existujúcej metodiky na riadenie výkonnosti programov Únie s cieľom vyčísliť výdavky súvisiace s opatreniami v oblasti klímy a biodiverzity na úrovni akčných programov, individuálnych a osobitných opatrení uvedených v článku 9 a zaznamenaných v rámci hodnotení a ročných správ, pričom sa nevylučuje použitie presnejších metód, ak sú takéto metódy k dispozícii.

Článok 20

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Toto nariadenie sa uplatňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (8).“


(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(6)  Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (‚rozhodnutie o pridružení zámoria‘) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 10. Európsky rozvojový fond (Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).


27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/52


NARIADENIE RADY (EÚ) č. 567/2014

z 26. mája 2014,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 215/2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 10. Európsky rozvojový fond, pokiaľ ide o uplatňovanie prechodného obdobia medzi 10. Európskym rozvojovým fondom a 11. Európskym rozvojovým fondom do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. Európskom rozvojovom fonde

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, v znení posledných zmien (1) (ďalej len „Dohoda o partnerstve AKT – EÚ“),

so zreteľom na vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s dohodou o partnerstve AKT – ES, a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES (2) (ďalej len „vnútorná dohoda o 10. ERF“), a najmä na jej článok 10 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov,

so zreteľom na stanovisko Európskej investičnej banky,

keďže:

(1)

Rozhodnutím Rady 2013/759/EÚ (3) sa stanoviliujú prechodné riadiace opatrenia pre Európsky rozvojový fond (ďalej len „ERF“) (ďalej len „preklenovací nástroj“) na zabezpečenie dostupnosti finančných prostriedkov na spoluprácu s africkými, karibskými a tichomorskými (ďalej len „AKT“) štátmi a so zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“), ako aj na podporu výdavkov, a to medzi 1. januárom 2014 a dňom nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF.

(2)

Je potrebné zmeniť nariadenie Rady (ES) č. 215/2008 (4), pokiaľ ide o prevádzkové a finančné riadenie preklenovacieho nástroja vykonávané Komisiou počas prechodného obdobia medzi 10. ERF a 11. ERF až do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF a nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia k 11. ERF.

(3)

Je vhodné rovnakým spôsobom zmeniť vykonávacie pravidlá o prevádzkovom a finančnom riadení investičného nástroja vykonávaného Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) počas tohto prechodného obdobia a do nadobudnutia platnosti vnútornej dohody o 11. ERF.

(4)

Nariadenie (ES) č. 215/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na prechodné obdobie medzi 10. ERF a 11. ERF sa články 1 až 159 nariadenia (ES) č. 215/2008 nahrádzajú článkami uvedenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa do nadobudnutia účinnosti nariadenia o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. mája 2014

Za Radu

predseda

Ch. VASILAKOS


(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. Dohoda zmenená dohodou podpísanou v Luxemburgu 25. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 287, 28.10.2005, s. 4.) a dohodou podpísanou v Ouagadougou 22. júna 2010 (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3).

(2)  Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.

(3)  Rozhodnutie Rady 2013/759/EÚ z 12. decembra 2013 o prechodných riadiacich opatreniach pre ERF od 1. januára 2014 do nadobudnutia platnosti 11. Európskeho rozvojového fondu (Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 48).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 10. Európsky rozvojový fond (Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1).


PRÍLOHA

„PRVÁ ČASŤ

HLAVNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

Predmet, rozsah pôsobnosti a všeobecné ustanovenia

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie stanovuje pravidlá týkajúce sa používania prostriedkov Európskeho rozvojového fondu (ERF) a predkladania a auditu jeho účtovných závierok.

Článok 2

Vzťah s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012

1.   Ak nie je výslovne stanovené inak, priame odkazy v tomto nariadení na ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (1) sa považujú za odkazy, ktoré zahŕňajú aj odkazy na príslušné ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (2).

2.   Odkazy v tomto nariadení na príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa nepovažujú za odkazy na procesné ustanovenia, ktoré nie sú relevantné pre ERF, najmä procesné ustanovenia týkajúce sa splnomocnenia na prijímanie delegovaných aktov.

3.   Vnútornými odkazmi v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 alebo v delegovanom nariadení (EÚ) č. 1268/2012 sa nezakladá uplatniteľnosť ustanovení, ktoré sú uvedené nepriamo, na ERF.

4.   Pojmy použité v tomto nariadení majú rovnaký význam, ako pojmy v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, s výnimkou vymedzení pojmov uvedených v článku 2 písm. a) až e) uvedeného nariadenia.

Na účely tohto nariadenia sa však nasledujúce pojmy v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 vymedzujú takto:

a)

‚rozpočet‘ alebo ‚rozpočtový‘ je ‚ERF‘;

b)

‚rozpočtový záväzok‘ je ‚finančný záväzok‘;

c)

‚inštitúcia‘ je ‚Komisia‘;

d)

‚rozpočtové prostriedky‘ alebo ‚operačné rozpočtové prostriedky‘ sú ‚prostriedky ERF‘;

e)

‚rozpočtová položka‘ alebo ‚rozpočtový riadok‘ je ‚pridelenie‘;

f)

‚základný akt‘ je, podľa príslušného kontextu, vnútorná dohoda o 10. ERF, rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ (3) (ďalej len ‚rozhodnutie o pridružení zámoria‘) alebo nariadenie Rady (ES) č. 617/2007 (4) (ďalej len ‚vykonávacie nariadenie‘);

g)

‚tretia krajina‘ je ktorákoľvek krajina alebo územie, ktoré sú príjemcami a spadajú do územnej pôsobnosti ERF.

5.   Pri výklade tohto nariadenia je potrebné zamerať sa na zachovanie konzistentnosti s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ak takýto výklad nebude v rozpore s osobitosťami ERF podľa Dohody o partnerstve AKT – EÚ, podľa vnútornej dohody o 10. ERF, rozhodnutia o pridružení zámoria alebo podľa vykonávacieho nariadenia.

Článok 3

Lehoty, dátumy a termíny

Ak nie je stanovené inak, na lehoty stanovené týmto nariadením sa uplatňuje nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (5).

Článok 4

Ochrana osobných údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6) ani požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (7).

Uplatňuje sa článok 29 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 týkajúci sa informácií o prenose osobných údajov na účely auditu.

HLAVA II

Finančné zásady

Článok 5

Finančné zásady

Prostriedky ERF sa používajú v súlade s týmito zásadami:

a)

zásada jednotnosti a presnosti rozpočtu;

b)

zásada zúčtovacej jednotky;

c)

zásada všeobecnosti;

d)

zásada špecifikácie;

e)

zásada riadneho finančného hospodárenia;

f)

zásada transparentnosti.

Rozpočtový rok trvá od 1. januára do 31. decembra.

Článok 6

Zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

Príjmy a výdavky sa nemôžu uskutočniť bez toho, aby sa nezaúčtovali voči ERF.

Uplatňuje sa článok 8 ods. 2 a 3 a článok 8 ods. 4 prvý pododsek nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 7

Zásada zúčtovacej jednotky

Primerane sa uplatňuje článok 19 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o používaní eura.

Článok 8

Zásada všeobecnosti

Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 tohto nariadenia, celkové príjmy pokrývajú celkové odhadované platby.

Všetky príjmy a výdavky sa zahŕňajú vcelku bez akýchkoľvek vzájomných úprav a bez toho, aby bol dotknutý článok 23 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 týkajúci sa pravidiel pre odpočty a úpravy výmenného kurzu, ktorý sa uplatňuje.

Avšak príjmy uvedené v článku 9 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia automaticky znižujú platby voči záväzku, z ktorého vznikli.

Únia si v rámci ERF nemôže brať úvery.

Článok 9

Pripísané príjmy

1.   Pripísané príjmy sa použijú na financovanie osobitných výdavkových položiek.

2.   Pripísané príjmy tvoria:

a)

finančné príspevky členských štátov a tretích krajín, čo sa v oboch prípadoch týka aj príspevkov ich verejných agentúr, subjektov alebo fyzických osôb, a príspevky medzinárodných organizácií na určité projekty vonkajšej pomoci alebo programy, ktoré financuje Únia a spravuje Komisia alebo Európska investičná banka (EIB) v ich mene, v súlade s článkom 10 vykonávacieho nariadenia;

b)

príjmy vyčlenené na osobitné účely, ako sú príjmy z nadácií, dotácií, darov a odkazov v závetoch;

c)

príjmy plynúce na základe vymáhania z vrátenia nesprávne vyplatených súm;

d)

príjmy z úrokov vzniknutých z platieb v rámci predbežného financovania, s výhradou článku 8 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

e)

splátky a príjmy vytvorené finančnými nástrojmi podľa článku 140 ods. 6 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

f)

príjmy plynúce z následného vrátenia daní podľa článku 23 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Pripísané príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) a b) sa použijú na financovanie tých výdavkových položiek, ktoré určí darca, za predpokladu, že ich Komisia prijme.

Pripísané príjmy uvedené v odseku 2 písm. e) a f) sa použijú na financovanie výdavkových položiek podobných položkám, z ktorých boli vytvorené.

4.   Primerane sa uplatňuje článok 184 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

5.   Na pripísané príjmy uvedené v odseku 2 písm. b) tohto článku sa uplatňuje článok 22 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o donáciách. So zreteľom na článok 22 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, prijatie donácie podlieha schváleniu Radou.

6.   Prostriedky ERF zodpovedajúce pripísaným príjmom sú automaticky dostupné po prijatí uvedených príjmov Komisiou. Avšak v prípade pripísaných príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), ak je dohoda s členským štátom vyjadrená v eurách, má na dostupnosť prostriedkov ERF vplyv odhad pohľadávok; platby realizované z uvedených príjmov možno vykonať až po prijatí týchto pohľadávok.

Článok 10

Zásada špecifikácie

Prostriedky ERF sa vyčleňujú na osobitné účely pre štáty AKT alebo ZKÚ, a to podľa hlavných nástrojov spolupráce.

Pokiaľ ide o štáty AKT, tieto nástroje sú ustanovené finančným protokolom, ktorý tvorí prílohu Dohody o partnerstve AKT – EÚ. Vyčleňovanie prostriedkov (orientačné prídely prostriedkov) sa zakladá aj na ustanoveniach vnútornej dohody o 10. ERF a vykonávacieho nariadenia a zohľadňuje prostriedky vyhradené na podporné výdavky spojené s plánovaním a vykonávaním podľa článku 6 vnútornej dohody o 10. ERF.

Pokiaľ ide o ZKÚ, tieto nástroje sú ustanovené vo štvrtej časti rozhodnutia o pridružení zámoria a v jeho prílohe II. Pri vyčleňovaní týchto prostriedkov sa zohľadňuje aj nepridelená rezerva ustanovená v článku 3 ods. 3 uvedenej prílohy a prostriedky vyhradené na štúdie alebo opatrenia technickej pomoci podľa článku 1 ods. 1 písm. c) uvedenej prílohy.

Článok 11

Zásada riadneho finančného hospodárenia

1.   Uplatňuje sa článok 30 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o zásadách hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 písm. a) tohto článku, sa článok 18 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 neuplatňuje.

2.   Vytýčené ciele musia byť konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo vymedzené. Ich dosiahnutie sa sleduje pomocou ukazovateľov výkonnosti.

3.   Na zlepšenie rozhodovacieho procesu, a najmä na odôvodnenie a spresnenie určenia príspevkov uvedených v článku 21 tohto nariadenia, ktoré majú platiť členské štáty, sú potrebné tieto hodnotenia:

a)

použitiu prostriedkov ERF musí predchádzať ex ante hodnotenie plánovanej operácie, ktoré pokrýva prvky uvedené v článku 18 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012;

b)

operácia sa musí podrobiť hodnoteniu ex post, aby sa preukázalo, že použitie prostriedkov je opodstatnené z hľadiska plánovaných výsledkov.

4.   Výber druhov financovania uvedených v hlave VIII tohto nariadenia a metód plnenia uvedených v článku 17 tohto nariadenia sa uskutoční na základe ich schopnosti dosiahnuť osobitné ciele opatrení a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pri grantoch sa zvažuje použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov.

Článok 12

Vnútorná kontrola

Uplatňuje sa článok 32 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 13

Zásada transparentnosti

1.   ERF sa plní a účtovné závierky sa predkladajú v súlade so zásadou transparentnosti.

2.   Ročné výkazy finančných záväzkov a platieb a ročná suma výziev na úhradu príspevkov sa podľa článku 7 vnútornej dohody o 10. ERF uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 tohto nariadenia, uplatňujú sa ustanovenia článku 35 ods. 2 prvého pododseku a článku 35 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 týkajúce sa zverejnenia informácií o prijímateľoch a iných informácií. Na účely článku 21 ods. 2 druhého pododseku delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012, ak je prijímateľom fyzická osoba, pojem ‚lokalita‘ znamená v potrebných prípadoch ekvivalent regiónu na úrovni NUTS 2.

4.   Činnosti financované v rámci ERF sa môžu vykonávať súbežným alebo spoločným spolufinancovaním.

Pri súbežnom spolufinancovaní sa má opatrenie rozdeliť na niekoľko jasne identifikovateľných zložiek, z ktorých každú financujú iní partneri poskytujúci spolufinancovanie spôsobom, ktorý vždy umožní zistiť konečné použitie financovania.

Pri spoločnom spolufinancovaní sa majú celkové náklady na opatrenie rozdeliť medzi partnerov poskytujúcich spolufinancovanie a prostriedky sa majú spojiť tak, že pri žiadnej činnosti vykonávanej v rámci opatrenia už nie je možné určiť zdroj financovania. V takých prípadoch zverejnenie ex post týkajúce sa grantu a zákaziek, ako sa požaduje v článku 35 ods. 2 prvom pododseku a článku 35 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, musí byť v súlade s pravidlami povereného subjektu, ak existuje.

5.   Komisia pri poskytovaní finančnej pomoci prijme podľa potreby všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie zviditeľnenia finančnej podpory Únie. To zahŕňa opatrenia, ktorými sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú požiadavky na zviditeľnenie, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. Komisia je zodpovedná za monitorovanie dodržiavania uvedených záväzkov zo strany príjemcov.

HLAVA III

Prostriedky ERF a plnenie

Článok 14

Zdroje finančných prostriedkov pre ERF

Prostriedky ERF tvorí strop uvedený v článku 1 rozhodnutia 2013/759/EÚ a iné pripísané príjmy uvedené v článku 9 tohto nariadenia.

Prostriedky ERF, ktoré spravuje EIB, taktiež tvoria prostriedky investičného nástroja spravovaného ako revolvingový fond.

Článok 15

Štruktúra ERF

Príjmy a výdavky ERF sa zatrieďujú podľa svojho druhu a podľa účelu, na ktorý sú pripísané.

Článok 16

Plnenie ERF v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia

1.   Komisia preberá zodpovednosti Únie stanovené v článku 57 Dohody o partnerstve AKT-EÚ a v rozhodnutí o pridružení zámoria. Na tieto účely používa príjmy a výdavky ERF v súlade s ustanoveniami tejto časti a tretej časti tohto nariadenia, a to na vlastnú zodpovednosť a v medziach prostriedkov ERF.

2.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby prostriedky ERF boli použité v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

Článok 17

Spôsoby plnenia

1.   Uplatňujú sa články 56 a 57 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   S výhradou ustanovení odsekov 3 až 5 tohto článku sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa spôsobov plnenia stanovené v prvej časti hlave IV kapitole 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v článkoch 188 a 193 uvedeného nariadenia. Neuplatňujú sa však článok 58 ods. 1 písm. b) a článok 59 uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú spoločného hospodárenia s členskými štátmi.

3.   Poverené subjekty zabezpečia súlad s vonkajšou politikou Únie a môžu poveriť úlohami plnenia rozpočtu iné subjekty, a to za rovnakých podmienok, aké platia pre Komisiu. Svoje povinnosti plnia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a to na ročnej báze. Názor audítora sa predkladá do jedného mesiaca od vypracovania správy a vyhlásenia o hospodárení, aby sa zohľadnil pri uistení Komisie.

Medzinárodné organizácie uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) bode ii) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a subjekty členských štátov uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) bodoch v) a vi) uvedeného nariadenia, ktoré boli poverené Komisiou, môžu úlohami plnenia rozpočtu taktiež poveriť neziskové organizácie, ktoré majú primeranú prevádzkovú a finančnú kapacitu, a to za rovnakých podmienok, ako sú podmienky uplatňované na Komisiu.

Štáty AKT a ZKÚ môžu poveriť úlohami plnenia rozpočtu aj svoje útvary a subjekty riadiace sa súkromným právom na základe zmluvy o poskytovaní služieb. Uvedené subjekty sa vyberajú na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, aby sa zabránilo konfliktu záujmov. Dohoda o financovaní stanovuje podmienky zmluvy o poskytovaní služieb.

4.   Ak sa ERF používa v rámci nepriameho hospodárenia štátmi AKT alebo ZKÚ, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti štátov AKT alebo ZKÚ konajúcich vo funkcii verejných obstarávateľov, Komisia:

a)

v náležitých prípadoch vymáha sumy, ktoré jej dlhujú príjemcovia, podľa článku 80 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a to aj prostredníctvom rozhodnutia, ktoré je vykonateľné za tých istých podmienok, aké sú uvedené v článku 299 zmluvy;

b)

ak to okolnosti vyžadujú, môže uložiť správne a/alebo peňažné sankcie za tých istých podmienok, aké sú uvedené v článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Na tieto účely obsahuje dohoda o financovaní ustanovenia o spolupráci medzi Komisiou a štátmi AKT alebo ZKÚ.

5.   Finančná pomoc Únie sa môže poskytnúť prostredníctvom príspevkov do medzinárodných, regionálnych alebo vnútroštátnych fondov, ako sú fondy zriadené a spravované EIB, členskými štátmi alebo partnerskými krajinami a regiónmi alebo medzinárodnými organizáciami, s cieľom prilákať spoločné financovanie od rôznych darcov alebo do fondov zriadených jedným alebo viacerými darcami na účely spoločného vykonávania projektov.

Podľa potreby sa má poskytovať recipročný prístup finančných inštitúcií Únie k finančným nástrojom zriadeným inými organizáciami.

HLAVA IV

Účastníci finančných operácií

Článok 18

Všeobecné ustanovenia o účastníkoch finančných operácií a ich zodpovednosti

1.   Komisia poskytne každému účastníkovi finančných operácií prostriedky potrebné na plnenie jeho povinností a štatút s podrobným uvedením jeho úloh, práv a povinností.

2.   Uplatňuje sa článok 64 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o oddelení funkcií.

3.   Primerane sa uplatňuje prvá časť hlava IV kapitola 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o zodpovednosti účastníkov finančných operácií.

Článok 19

Povoľujúci úradník

1.   Uplatňujú sa články 65, 66 a 67 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 týkajúce sa povoľujúceho úradníka, jeho právomocí a povinností, a právomocí a povinností vedúcich delegácií Únie.

Súčasťou výročnej správy o činnosti uvedenej v článku 66 ods. 9 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 budú vo forme prílohy tabuľky, v ktorých sa podľa pridelených prostriedkov, krajín, území, regiónov a častí regiónov uvedú celkové záväzky, pripísané finančné prostriedky a platby uskutočnené počas rozpočtového roka, ako aj súhrnné celkové sumy od zriadenia príslušného ERF.

2.   Ak sa zodpovedný povoľujúci úradník Komisie dozvie o problémoch v rámci vykonávania postupov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami ERF, v súčinnosti s menovaným vnútroštátnym alebo regionálnym povoľujúcim úradníkom, alebo povoľujúcim úradníkom zo štátu AKT alebo povoľujúcim úradníkom ZKÚ, nadviaže všetky kontakty potrebné na nápravu situácie a podnikne všetky nevyhnutné kroky. V prípade, že vnútroštátny alebo regionálny povoľujúci úradník, alebo povoľujúci úradník zo štátu AKT alebo povoľujúci úradník ZKÚ neplní alebo nemôže plniť úlohy, ktoré mu boli uložené podľa Dohody o partnerstve AKT-EÚ alebo podľa rozhodnutia o pridružení zámoria, zodpovedný povoľujúci úradník Komisie môže dočasne zaujať jeho miesto a konať v jeho mene; v takom prípade môže Komisia z prostriedkov pridelených príslušnému štátu AKT alebo ZKÚ získať finančnú kompenzáciu za vzniknuté dodatočné administratívne pracovné zaťaženie.

Článok 20

Účtovník

1.   Účtovníkom ERF je účtovník Komisie.

2.   Uplatňuje sa článok 68 s výnimkou odseku 1 druhého pododseku a článok 69 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 týkajúce sa právomocí a povinností účtovníka a právomocí, ktoré môže účtovník delegovať. Článok 54 a článok 57 ods. 3, článok 58 ods. 5 druhý pododsek a článok 58 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 sa neuplatňujú.

HLAVA V

Príjmové operácie

Článok 21

Ročný príspevok a jeho splátky

1.   V súlade s článkom 7 vnútornej dohody o 10. ERF sa strop pre ročnú sumu príspevku na rok n + 2 a ročnú sumu príspevku na rok n + 1, ako aj ich úhrada v troch splátkach, určujú podľa postupu ustanoveného v odsekoch 2 až 7 tohto článku.

Splátky, ktoré majú uhradiť jednotlivé členské štáty, sú nastavené v pomere k príspevkom daného členského štátu do ERF, ktorý je stanovený v článku 1 ods. 2 vnútornej dohody o 10. ERF.

2.   Komisia do 15. októbra roka n predloží návrh stanovujúci:

a)

strop pre ročnú sumu príspevku na rok n + 2;

b)

ročnú sumu príspevku na rok n + 1;

c)

sumu prvej splátky príspevku na rok n + 1;

d)

orientačnú, nezáväznú predpoveď, ktorá vychádza zo štatistického prístupu, očakávaných ročných súm príspevkov na roky n + 3 a n + 4.

Rada rozhodne o tomto návrhu do 15. novembra roka n.

Členské štáty uhradia prvú splátku príspevku na rok n + 1 najneskôr do 21. januára roka n + 1.

3.   Komisia do 15. júna roka n + 1 predloží návrh stanovujúci:

a)

sumu druhej splátky príspevku na rok n + 1;

b)

revidovanú ročnú sumu príspevku na rok n + 1 podľa aktuálnych potrieb v prípade, ak by sa v súlade s článkom 7 ods. 3 vnútornej dohody o 10. ERF ročná suma odchyľovala od aktuálnych potrieb.

Rada rozhodne o návrhu najneskôr do 21 kalendárnych dní po tom, čo Komisia predloží svoj návrh.

Členské štáty zaplatia druhú splátku najneskôr do 21 kalendárnych dní po tom, čo Rada prijme rozhodnutie.

4.   Po zohľadnení predpovedí EIB súvisiacich s hospodárením a fungovaním investičného nástroja, vrátane úrokových dotácií, ktoré vykonáva EIB, Komisia do 15. júna roka n + 1 zostaví a oznámi Rade výkaz finančných záväzkov, platieb a ročnú sumu výziev na úhradu príspevkov, ktoré sa vykonali v roku n a ktoré sa majú vykonať v rokoch n + 1 a n + 2. Komisia stanoví ročnú sumu príspevkov od členských štátov, ako aj sumu, ktorá sa má ešte vyplatiť z ERF, pričom rozlišuje medzi podielom EIB a podielom Komisie. Tieto sumy na roky n + 1 a n + 2 vychádzajú z reálnej možnosti zabezpečiť navrhovanú úroveň prostriedkov, pričom je snaha zabrániť významným výkyvom medzi jednotlivými rokmi, ako aj významným koncoročným zostatkom.

5.   Komisia do 10. októbra roka n + 1 predloží návrh stanovujúci:

a)

tretiu splátku ročného príspevku na rok n + 1;

b)

revidovanú ročnú sumu príspevku na rok n + 1 podľa aktuálnych potrieb v prípade, ak by sa v súlade s článkom 7 ods. 3 vnútornej dohody o 10. ERF ročná suma odchyľovala od aktuálnych potrieb.

Rada rozhodne o návrhu najneskôr do 21 kalendárnych dní po tom, čo Komisia predloží svoj návrh.

Členské štáty zaplatia tretiu splátku najneskôr do 21 kalendárnych dní po tom, čo Rada prijme rozhodnutie.

6.   Suma splátok, ktoré sa vzťahujú na určitý rok, nemôže presiahnuť ročnú sumu príspevku určeného na daný rok. Ročná suma príspevku nemôže presiahnuť strop určený na daný rok. Strop sa môže zvýšiť iba v súlade s článkom 7 ods. 4 vnútornej dohody o 10. ERF. Prípadné zvýšenie stropu sa musí uviesť v návrhoch uvedených v odsekoch 2, 3 a 5 tohto článku.

7.   V rámci stropu pre ročnú sumu príspevku, ktorý má každý členský štát zaplatiť, na rok n + 2, ročnej sumy príspevku na rok n + 1 a splátok príspevkov sa špecifikuje:

a)

suma, s ktorou hospodári Komisia, a

b)

suma, s ktorou hospodári EIB, vrátane úrokových dotácií, ktoré spravuje.

Článok 22

Platba splátok

1.   Výzvy na úhradu príspevkov sa najskôr použijú na splatenie súm stanovených pre predchádzajúce Európske rozvojové fondy, a to jedna po druhej.

2.   Príspevky členských štátov sa uvádzajú v eurách a uhrádzajú sa v eurách.

3.   Príspevok uvedený v článku 21 ods. 7 písm. a) pripíše každý členský štát na osobitný účet s názvom ‚Európska komisia – Európsky rozvojový fond‘, otvorený v centrálnej banke príslušného členského štátu alebo v ňou určenej finančnej inštitúcii. Suma takýchto príspevkov zostane na týchto osobitných účtoch dovtedy, kým nebude potrebné vykonať platby. Komisia sa bude snažiť vykonávať všetky výbery z osobitných účtov takým spôsobom, aby sa zachovalo rozdelenie aktív na týchto účtoch zodpovedajúce kľúču pre príspevky podľa článku 1 ods. 2 písm. a) vnútornej dohody o 10. ERF.

Príspevok uvedený v článku 21 ods. 7 písm. b) tohto nariadenia pripíše každý členský štát v súlade s článkom 53 ods. 1.

Článok 23

Úroky z neuhradených súm príspevku

1.   Po uplynutí lehôt stanovených v článku 21 ods. 2, 3 a 5 je príslušný členský štát povinný zaplatiť úroky v súlade s týmito podmienkami:

a)

úroková sadzba je sadzba uplatňovaná Európskou centrálnou bankou na jej hlavné operácie refinancovania uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, platná v prvý kalendárny deň mesiaca, v ktorom lehota uplynie, zvýšená o dva percentuálne body. Táto sadzba sa zvyšuje o štvrť percentuálneho bodu za každý mesiac omeškania;

b)

úroky sú splatné za obdobie, ktoré uplynie od kalendárneho dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti, až do dňa zaplatenia.

2.   Pokiaľ ide o príspevok uvedený v článku 21 ods. 7 písm. a), úroky sa pripisujú na jeden z účtov uvedených v článku 1 ods. 6 vnútornej dohody o 10. ERF.

Pokiaľ ide o príspevok uvedený v článku 21 ods. 7 písm. b), úroky sa pripisujú v prospech investičného nástroja v súlade s článkom 53 ods. 1.

Článok 24

Výzvy na úhradu neuhradených príspevkov

Po uplynutí obdobia platnosti finančného protokolu, ktorý tvorí prílohu Dohody o partnerstve AKT-EÚ, Komisia a EIB v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení vyzvú členské štáty na zaplatenie časti príspevkov, ktorú sú naďalej povinné zaplatiť v súlade s článkom 21 tohto nariadenia.

Článok 25

Operácie týkajúce sa ostatných príjmov

1.   Uplatňujú sa články 77 až 79, článok 80 ods. 1 a 2 a články 81 a 82 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 týkajúce sa odhadu výšky pohľadávok, stanovenia výšky pohľadávok, povolenia a pravidiel vymáhania, lehoty premlčania a vnútroštátneho zaobchádzania s pohľadávkami Únie. Vymáhanie môže byť vykonané vo forme rozhodnutia Komisie vykonateľného podľa článku 299 zmluvy.

2.   So zreteľom na článok 77 ods. 3 a článok 78 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa odkaz na vlastné prostriedky rozumie ako odkaz na príspevky členských štátov vymedzené v článku 21 tohto nariadenia.

3.   Na vymáhanie súm v eurách sa uplatňuje článok 83 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012. Uvedený článok sa uplatňuje na vymáhanie súm v miestnej mene, pričom sa použije sadzba centrálnej banky krajiny, ktorá vydáva miestnu menu, platná v prvý kalendárny deň mesiaca, v ktorom sa vystaví príkaz na vymáhanie.

4.   So zreteľom na článok 84 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 sa zoznam pohľadávok pre ERF stanovuje osobitne a pripája sa k správe uvedenej v článku 44 ods. 2 tohto nariadenia.

5.   Články 85 a 90 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 sa neuplatňujú.

HLAVA VI

Výdavkové operácie

Článok 26

Rozhodnutia o financovaní

Viazaniu výdavku predchádza rozhodnutie o financovaní, ktoré prijíma Komisia.

Uplatňuje sa článok 84 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s výnimkou odseku 2.

Článok 27

Pravidlá vzťahujúce sa na finančné záväzky

1.   Uplatňuje sa článok 85, s výnimkou odseku 3 písm. c), články 86, 87, 185 a článok 189 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o finančných záväzkoch a vykonávaní vonkajších činností. Článok 95 ods. 2, článok 97 ods. 1 písm. a) a e) a článok 98 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 sa neuplatňujú.

2.   Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 189 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ak štáty AKT a ZKÚ zverujú úlohy plnenia rozpočtu podľa článku 17 ods. 3 tohto nariadenia, obdobie uzatvárania individuálnych zmlúv a dohôd o grantoch, ktorými sa vykonávajú opatrenia, možno predĺžiť na viac než tri roky od dátumu uzatvorenia dohody o financovaní.

3.   Ak sa prostriedky ERF používajú v rámci nepriameho hospodárenia štátmi AKT alebo ZKÚ, zodpovedný povoľujúci úradník môže po prijatí odôvodnenia predĺžiť dvojročnú lehotu uvedenú v článku 86 ods. 5 treťom pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a trojročnú lehotu uvedenú v článku 189 ods. 2 druhom pododseku uvedeného nariadenia.

4.   Na konci predĺžených lehôt uvedených v odseku 3 tohto článku alebo lehôt uvedených v článku 86 ods. 5 treťom pododseku a článku 189 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa viazanosť nevyužitých zostatkov podľa potreby zruší.

5.   V prípade opatrení prijatých podľa článkov 96 a 97 Dohody o partnerstve EKT – EÚ môže byť trvanie predĺžených lehôt uvedených v odseku 3 tohto článku, v článku 86 ods. 5 treťom pododseku a článku 189 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 pozastavené.

6.   Na účely článku 87 ods. 1 písm. c) a odsek 2 písm. b) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa vyhodnocuje správnosť a súlad s príslušnými ustanoveniami zmlúv, Dohody o partnerstve AKT – EÚ, rozhodnutia o pridružení zámoria, vnútornej dohody o 10. ERF, tohto nariadenia a všetkých aktov prijatých pri vykonávaní týchto ustanovení.

7.   V každom právnom záväzku sa výslovne stanoví, že Komisia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a na mieste overiť a vykonať audit, a úrad OLAF má právomoc vyšetrovať všetkých príjemcov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorí získali prostriedky ERF.

Článok 28

Potvrdenie, povolenie a platba výdavkov

Uplatňujú sa články 88, 89, článok 90 s výnimkou jeho odseku 4 druhého pododseku, článok 91 a článok 184 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 29

Lehoty na platbu

1.   Na platby vykonávané Komisiou sa uplatňuje článok 92 s výhradou odseku 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Ak sa prostriedky ERF používajú v rámci nepriameho hospodárenia štátmi AKT alebo ZKÚ a Komisia uskutočňuje platby v ich mene, lehota uvedená v článku 92 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa uplatňuje na všetky platby neuvedené v písmene a) daného odseku. Dohoda o financovaní obsahuje ustanovenia potrebné na zabezpečenie včasnej súčinnosti verejného obstarávateľa.

3.   Nároky vyplývajúce z oneskorených platieb, za ktoré je zodpovedná Komisia, sa účtujú na ťarchu účtu alebo účtov uvedených v článku 1 ods. 6 vnútornej dohody o 10. ERF.

HLAVA VII

Rozličné vykonávacie ustanovenia

Článok 30

Vnútorný audítor

Vnútorným audítorom ERF je vnútorný audítor Komisie. Uplatňujú sa články 99 a 100 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 31

Informačné systémy, elektronický prenos a elektronická správa

Primerane sa uplatňujú články 93, 94 a 95 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 týkajúce sa elektronickej správy operácií a dokumentov.

Článok 32

Dobrá správa a náprava

Uplatňujú sa články 96 a 97 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 33

Použitie centrálnej databázy vylúčených subjektov

Na vykonávanie ERF sa použije centrálna databáza vylúčených subjektov zriadená podľa článku 108 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ktorá obsahuje podrobné údaje o záujemcoch, uchádzačoch, žiadateľoch a príjemcoch, ktorí sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 106, v článku 109 ods. 1 prvom pododseku písm. b) a v článku 109 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia.

Primerane sa uplatňuje článok 108 ods. 2 a 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a ustanovenia článkov 142 a 144 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 o použití centrálnej databázy vylúčených subjektov a prístupe k nej.

So zreteľom na článok 108 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, finančné záujmy Únie zahŕňajú vykonávanie ERF.

Článok 34

Administratívne dohody s ESVČ

Medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a útvarmi Komisie môžu byť dohodnuté podrobné mechanizmy, ktoré delegáciám Únie uľahčia používanie prostriedkov plánovaných na podporu výdavkov spojených s ERF podľa článku 6 vnútornej dohody o 10. ERF.

HLAVA VIII

Druhy financovania

Článok 35

Všeobecné ustanovenia o druhoch financovania

1.   Na účely poskytnutia finančnej pomoci podľa tejto hlavy môže mať spolupráca medzi Úniou a štátmi AKT a ZKÚ okrem iného formu:

a)

trojstranných dohôd, ktorými Únia koordinuje s akoukoľvek treťou krajinou svoju pomoc štátu AKT, ZKÚ alebo regiónu;

b)

opatrení administratívnej spolupráce ako sú dvojstranné partnerstvá medzi verejnými inštitúciami, miestnymi orgánmi, vnútroštátnymi verejnými orgánmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi členského štátu alebo vzdialeného regiónu poverenými plnením úloh vo verejnom záujme a orgánmi a subjektmi štátu AKT alebo ZKÚ alebo ich regiónu, ako aj opatrení spolupráce za účasti expertov z verejného sektora vyslaných z členských štátov a ich regionálnych a miestnych orgánov;

c)

expertných mechanizmov na cielené budovanie kapacít v štáte AKT, ZKÚ alebo ich regióne a krátkodobej technickej pomoci a poradenstva im poskytovaného, ako aj podpory udržateľných vedomostných centier a vysokej úrovne vykonávania správy verejných vecí a reformy verejného sektora;

d)

príspevkov na náklady potrebné na vytvorenie a správu verejno-súkromného partnerstva;

e)

podporných programov odvetvovej politiky, prostredníctvom ktorých Únia poskytuje podporu odvetvovému programu štátu AKT alebo ZKÚ, alebo

f)

úrokových dotácií v súlade s článkom 37.

2.   Okrem druhov financovania uvedených v článkoch 36 až 42 sa finančná pomoc môže poskytnúť aj prostredníctvom:

a)

odpustenia dlhov v rámci medzinárodne schválených programov znižovania zadlženosti;

b)

vo výnimočných prípadoch prostredníctvom odvetvových a všeobecných programov dovozu, ktoré môžu mať podobu:

odvetvových programov dovozu v naturáliách,

odvetvových programov dovozu, ktoré poskytujú devízové prostriedky na financovanie dovozu pre dané odvetvie, alebo

všeobecných programov dovozu, ktoré poskytujú devízové prostriedky na financovanie všeobecného dovozu širokej škály výrobkov.

3.   Finančná pomoc sa môže poskytnúť aj prostredníctvom príspevkov do medzinárodných, regionálnych alebo vnútroštátnych fondov, ako sú fondy zriadené a spravované Európskou investičnou bankou, členskými štátmi alebo štátmi AKT alebo ZKÚ a regiónmi, alebo medzinárodnými organizáciami, s cieľom prilákať spoločné financovanie od rôznych darcov alebo do fondov zriadených jedným alebo viacerými darcami na účely spoločného vykonávania projektov.

Podľa potreby sa má poskytovať recipročný prístup finančných inštitúcií Únie k finančným nástrojom zriadeným inými organizáciami.

4.   V rámci podpory transformácie a reforiem v štátoch AKT a ZKÚ Únia čerpá zo skúseností a znalostí, ktoré získali členské štáty, a delí sa o ne.

Článok 36

Verejné obstarávanie

1.   Uplatňuje sa článok 101 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ktorým sa vymedzuje pojem ”verejné zákazky”.

2.   Na účely tohto nariadenia verejnými obstarávateľmi sú:

a)

Komisia v mene a na účet jedného alebo viacerých štátov AKP alebo ZKÚ;

b)

subjekty a osoby uvedené v článku 185 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a poverené príslušnými úlohami plnenia rozpočtu.

3.   V prípade verejných zákaziek zadávaných verejnými obstarávateľmi uvedenými v odseku 2 tohto článku, alebo na ich účet, sa uplatňujú ustanovenia prvej časti hlavy V kapitoly 1 a druhej časti hlavy IV kapitoly 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s výnimkou:

a)

článku 103, článku 104 ods. 1 druhého pododseku a článku 111 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

b)

článku 127 ods. 3 a 4, článku 128, článkov 134 až 137, článku 139 ods. 3 až 6, článku 148 ods. 4, článku 151 ods. 2, článku 160, článku 164, článku 260 druhej vety a článku 262 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

Na verejné zákazky na nehnuteľnosti sa uplatňuje článok 124 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

Prvý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje na verejných obstarávateľov uvedených v odseku 2 písm. b) tohto článku, ktorým Komisia v nadväznosti na kontroly uvedené v článku 61 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 povolila používať vlastné postupy obstarávania.

4.   V prípade verejných zákaziek zadávaných Komisiou na vlastný účet, ako aj pri vykonávaní opatrení týkajúcich sa pomoci v rámci krízového riadenia, operácií civilnej ochrany a humanitárnej pomoci sa uplatňujú ustanovenia prvej časti hlavy V nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

5.   V prípade nedodržania postupov uvedených v odseku 3 nie sú výdavky na predmetné operácie oprávnené na financovanie z ERF.

6.   Postupy obstarávania uvedené v odseku 3 sa stanovia v dohode o financovaní.

7.   So zreteľom na článok 263 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012:

a)

‚predbežné oznámenie‘ je oznámenie, v ktorom verejní obstarávatelia oznámia orientačné informácie o odhadovanej celkovej hodnote a predmete zákaziek a rámcových dohôd, ktoré majú v úmysle zadať či uzatvoriť počas rozpočtového roka, avšak s výnimkou zákaziek v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania;

b)

‚oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania‘ je prostriedok, ktorým verejní obstarávatelia oznámia svoj zámer začať postup zadávania zákazky alebo uzatvorenia rámcovej dohody, alebo vytvoriť dynamický nákupný systém v súlade s článkom 131 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012;

c)

‚oznámenie o výsledku verejného obstarávania‘ je oznámenie, v ktorom sa uvedie výsledok postupu zadávania zákaziek, uzatvárania rámcových dohôd alebo zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému.

Článok 37

Granty

1.   S výhradou odsekov 2 a 3 tohto článku sa uplatňuje hlava VI prvej časti a článok 192 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Granty sú priame finančné príspevky z ERF poskytované ako donácie, ktorými sa financuje:

a)

činnosť, ktorá je určená na to, aby pomohla dosiahnuť cieľ Dohody o partnerstve AKT – EÚ alebo rozhodnutia o pridružení zámoria, alebo programu alebo projektu prijatého v súlade s uvedenou dohodou alebo rozhodnutím, alebo

b)

fungovanie subjektu, ktorý sleduje cieľ uvedený v písmene a).

Grant v zmysle písmena a) môže byť udelený subjektu uvedenému v článku 208 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Komisia v rámci práce so zainteresovanými stranami zo štátov AKT a ZKÚ zohľadňuje ich osobitosti, vrátane ich potrieb a súvislostí pri určovaní spôsobov financovania, typu príspevku, spôsobov udeľovania a správnych opatrení na hospodárenie s grantmi, s cieľom získať a čo najlepšie reagovať na najširšiu možnú škálu zainteresovaných strán zo štátov AKT a ZKÚ, ako aj čo najúčinnejšie dosahovať ciele Dohody o partnerstve AKT – EÚ alebo rozhodnutia o pridružení zámoria. Treba podporovať osobitné spôsoby, ako sú dohody o partnerstve, finančná podpora tretích strán, priame udeľovanie alebo obmedzené výzvy na predloženie návrhov či jednorazové platby.

4.   Granty v zmysle tohto nariadenia nepredstavujú:

a)

položky uvedené v článku 121 ods. 2 písm. b) až f), h) a i) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

b)

finančná pomoc uvedená v článku 35 ods. 2 tohto nariadenia.

5.   Články 175 a 177 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 sa neuplatňujú.

Článok 38

Ceny

Uplatňuje sa hlava VII prvej časti nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s výnimkou jeho článku 138 ods. 2 druhého pododseku.

Článok 39

Rozpočtová podpora

Uplatňuje sa článok 186 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Všeobecná alebo odvetvová rozpočtová podpora Únie je založená na vzájomnej zodpovednosti a spoločných záväzkoch voči univerzálnym hodnotám a jej cieľom je posilniť zmluvné partnerstvá medzi Úniou a štátmi AKT alebo ZKÚ na podporu demokracie, ľudských práv a právneho štátu, podporu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu a na odstránenie chudoby.

Akékoľvek rozhodnutie poskytnúť rozpočtovú podporu je založené na politikách rozpočtovej podpory schválených Úniou, jasne stanovených kritériách oprávnenosti a starostlivom posúdení rizík a prínosov.

Jedným z kľúčových faktorov takého rozhodnutia je vyhodnotenie záväzkov, záznamov a pokroku štátov AKT a ZKÚ so zreteľom na demokraciu, ľudské práva a právny štát. Rozpočtová podpora je diferencovaná tak, aby lepšie reagovala na politické, hospodárske a sociálne súvislosti štátov AKT a ZKÚ, s prihliadnutím na nestabilnú situáciu.

Komisia pri poskytovaní rozpočtovej podpory jasne vymedzuje svoje podmienky a sleduje ich plnenie, pričom podporuje aj rozvoj kapacít parlamentnej kontroly a auditu a zlepšovanie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám.

Vyplácanie rozpočtovej podpory je podmienené uspokojivým pokrokom pri dosahovaní cieľov dohodnutých so štátmi AKT a ZKÚ.

Pri poskytovaní rozpočtovej podpory ZKÚ sa zohľadňujú ich inštitucionálne väzby na príslušný členský štát.

Článok 40

Finančné nástroje

Finančné nástroje sa môžu zriaďovať v rozhodnutiach o financovaní podľa článku 26. Ak je to možné, patria pod vedenie EIB, pod vedenie mnohostrannej európskej finančnej inštitúcie, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), alebo dvojstrannej európskej finančnej inštitúcie, napr. dvojstranných rozvojových bánk, prípadne sú združené s ďalšími grantmi z iných zdrojov.

Komisia môže používať finančné nástroje v rámci priameho hospodárenia alebo v rámci nepriameho hospodárenia zverením úloh subjektom podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii), v) a vi) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Uvedené subjekty musia spĺňať požiadavky nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a dodržiavať ciele, normy a politiky Únie, ako aj najlepšie postupy týkajúce sa použitia finančných prostriedkov Únie a podávania príslušných správ.

Subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v článku 60 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, sa považujú za subjekty, ktoré spĺňajú podmienky účasti stanovené v článku 139 uvedeného nariadenia. Uplatňuje sa hlava VIII prvej časti nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s výnimkou jeho článku 139 ods. 1, odseku 4 prvého pododseku a odseku 5.

Finančné nástroje sa na účely vykonávania a vykazovania môžu zoskupovať do facilít.

Článok 41

Experti

Uplatňuje sa článok 204 druhý odsek nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a článok 287 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 o platených externých expertoch.

Článok 42

Trustové fondy Únie

1.   Uplatňuje sa článok 187 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s výhradou odseku 2 tohto článku.

2.   So zreteľom na článok 187 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 je príslušným výborom výbor uvedený v článku 8 vnútornej dohody o 10. ERF.

HLAVA IX

Predkladanie účtovných závierok a účtovníctvo

Článok 43

Účtovné závierky ERF

1.   Účtovné závierky ERF, v ktorých sa opisuje jeho finančná situácia k 31. decembru daného roka, obsahujú:

a)

finančné výkazy;

b)

správu o výsledku finančného hospodárenia.

K finančným výkazom sa prikladajú informácie, ktoré poskytuje EIB v súlade s článkom 57.

2.   Účtovník zasiela Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku do 31. marca nasledujúceho roka.

3.   Dvor audítorov do 15. júna nasledujúceho roka predloží pripomienky k predbežnej účtovnej závierke v súvislosti s tou časťou prostriedkov ERF, za ktoré je v rámci finančného hospodárenia zodpovedná Komisia, aby Komisia mohla vykonať opravy potrebné na zostavenie konečnej účtovnej závierky.

4.   Konečnú účtovnú závierku schvaľuje Komisia, ktorá ju zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov najneskôr do 31. júla nasledujúceho roka.

5.   Uplatňuje sa článok 148 ods. 3 druhý pododsek nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

6.   Konečná účtovná závierka sa spolu s vyhlásením o vierohodnosti, ktoré vydáva Dvor audítorov podľa článku 49, uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra nasledujúceho roka.

7.   Predbežná účtovná závierka a konečná účtovná závierka môžu byť zaslané v súlade s odsekmi 2 a 4 elektronickými prostriedkami.

Článok 44

Finančné výkazy a správa o výsledku finančného plnenia

1.   Uplatňuje sa článok 145 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Správu o výsledku finančného plnenia vypracúva zodpovedný povoľujúci úradník a predkladá ju účtovníkovi do 15. marca na začlenenie do účtovnej závierky ERF. V správe sa uvádza pravdivý a verný obraz o príjmových a výdavkových operáciách s prostriedkami ERF. Táto správa sa uvádza v miliónoch EUR a zahŕňa:

a)

výkaz hospodárskeho výsledku, v ktorom sa uvádzajú všetky finančné operácie za daný rok, pokiaľ ide o príjmy a výdavky;

b)

prílohu k výkazu hospodárskeho výsledku, ktorá dopĺňa a vysvetľuje informácie uvedené vo výkaze.

3.   Výkaz hospodárskeho výsledku obsahuje:

a)

tabuľku so zmenami pridelených prostriedkov v priebehu predchádzajúceho rozpočtového roku;

b)

tabuľku, ktorá podľa pridelených prostriedkov uvádza celkové finančné záväzky, pripísané finančné prostriedky a platby uskutočnené počas rozpočtového roka, ako aj súhrnné celkové sumy od zriadenia ERF.

Článok 45

Monitorovanie a podávanie správ zo strany Komisie a EIB

1.   Komisia a EIB monitorujú v rozsahu, v akom sa ich to týka, používanie pomoci z ERF štátmi AKT, ZKÚ alebo iným prijímateľom, ako aj vykonávanie projektov financovaných z prostriedkov ERF, s osobitným zreteľom na ciele uvedené v článkoch 55 a 56 Dohody o partnerstve AKT – EÚ a v príslušných ustanoveniach rozhodnutia o pridružení zámoria.

2.   EIB pravidelne informuje Komisiu o vykonávaní projektov financovaných z prostriedkov ERF, ktoré spravuje, pričom sa riadi postupmi uvedenými v prevádzkových usmerneniach investičného nástroja.

3.   Komisia a EIB poskytujú členským štátom informácie o používaní prostriedkov ERF na prevádzkové účely ako je uvedené v článku 18 vykonávacieho nariadenia. Komisia zasiela tieto informácie Dvoru audítorov v súlade s článkom 11 ods. 5 vnútornej dohody o 10. ERF.

Článok 46

Účtovníctvo

Na prostriedky ERF spravované Komisiou sa uplatňujú účtovné pravidlá uvedené v článku 143 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Tieto pravidlá sa uplatňujú na ERF s prihliadnutím na osobitný charakter jeho činností.

Na finančné výkazy uvedené v článku 44 tohto nariadenia sa uplatňujú účtovné zásady uvedené v článku 144 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Uplatňujú sa články 151, 153, 154 a 155 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Účtovník vypracúva a po prerokovaní so zodpovedným povoľujúcim úradníkom prijíma účtovú osnovu, ktorá sa uplatňuje na operácie ERF.

Článok 47

Rozpočtové účtovníctvo

1.   Rozpočtové účty umožňujú podrobne sledovať používanie prostriedkov ERF.

2.   V rozpočtových účtoch sa uvádzajú všetky:

a)

pridelené a zodpovedajúce prostriedky ERF;

b)

finančné záväzky;

c)

úhrady a

d)

stanovené pohľadávky a príjmové operácie za rozpočtový rok v plnom rozsahu a bez vzájomného vyrovnávania.

3.   Ak sú finančné záväzky, platby a pohľadávky vyjadrené v národných menách, účtovný systém v prípade potreby umožňuje ich zaúčtovanie v národnej mene aj v eurách.

4.   Rámcové finančné záväzky sa účtujú v eurách v hodnote uvedenej v rozhodnutiach o financovaní prijatých Komisiou. Jednotlivé finančné záväzky sa účtujú v eurách v hodnote ekvivalentnej hodnote právnych záväzkov. Táto hodnota môže zahŕňať:

a)

rezervu na úhradu refundovateľných výdavkov po predložení podporných dokumentov;

b)

rezervu na úpravu cien, zvýšenie množstva a nepredvídané výdavky vymedzené v zmluvách financovaných z prostriedkov ERF;

c)

finančnú rezervu na kolísanie menových kurzov.

5.   Všetky účtovné záznamy týkajúce sa plnenia finančných záväzkov sa uchovávajú počas piatich rokov od dátumu rozhodnutia o udelení absolutória na použitie finančných prostriedkov ERF uvedeného v článku 50 v súvislosti s rozpočtovým rokom, v ktorom sa finančný záväzok ukončil na účtovné účely.

HLAVA X

Externý audit a absolutórium

Článok 48

Externý audit

1.   Pokiaľ ide o operácie financované z prostriedkov ERF, ktoré spravuje Komisia v súlade s článkom 16, vykonáva Dvor audítorov svoje právomoci v súlade s týmto článkom a článkom 49.

2.   Uplatňujú sa články 159, 160, článok 161 s výnimkou jeho odseku 6, článok 162 s výnimkou jeho odseku 3 prvej vety a jeho odseku 5, a článok 163 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Na účely článku 159 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 Dvor audítorov prihliada na zmluvy, Dohodu o partnerstve AKT – EÚ, na rozhodnutie o pridružení zámoria, na vnútornú dohodu o 10. ERF, toto nariadenie a všetky ďalšie akty prijaté na základe uvedených nástrojov.

4.   Na účely článku 162 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 je dátum uvedený v prvej vete 15. jún.

5.   Dvor audítorov musí byť informovaný o vnútorných predpisoch uvedených v článku 56 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, vrátane vymenovania povoľujúcich úradníkov, ako aj o akte o delegovaní uvedenom v článku 69 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

6.   Vnútroštátne audítorské orgány štátov AKT a ZKÚ sa nabádajú, aby spolupracovali s Dvorom audítorov, pokiaľ ich na spoluprácu Dvor vyzve.

7.   Dvor audítorov môže na žiadosť niektorej inej inštitúcie Únie vydať stanovisko k otázkam týkajúcim sa ERF.

Článok 49

Vyhlásenie o vierohodnosti

V tom istom čase, keď sa predkladá výročná správa podľa článku 162 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, predloží Dvor audítorov Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtovníctva, ako aj zákonnosti a správnosti príslušných transakcií, ktoré sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 50

Absolutórium týkajúce sa Komisie

1.   Rozhodnutie o absolutóriu sa vzťahuje na účtovné závierky uvedené v článku 43, okrem tých ich častí, ktoré v súlade s článkom 57 predkladá EIB, a prijme sa v súlade s článkom 164 a článkom 165 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Absolutórium uvedené v článku 164 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa udeľuje v súvislosti s prostriedkami ERF, ktoré spravuje Komisia v súlade s článkom 16 ods. 1 tohto nariadenia pre rok n.

2.   Rozhodnutie o absolutóriu sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Uplatňujú sa články 166 a 167 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

DRUHÁ ČASŤ

INVESTIČNÝ NÁSTROJ

Článok 51

Úloha Európskej investičnej banky

EIB spravuje investičný nástroj a vykonáva operácie v rámci neho, vrátane úrokových dotácií a technickej pomoci, v mene Únie v súlade s druhou časťou tohto nariadenia.

EIB okrem toho uskutočňuje finančné plnenie ďalších operácií vykonávaných prostredníctvom financovania z vlastných zdrojov v súlade s článkom 4 vnútornej dohody o 10. ERF, prípadne v kombinácii s úrokovými dotáciami, ktoré čerpá z prostriedkov ERF.

Vykonávaním druhej časti tohto nariadenia nevznikajú žiadne povinnosti ani záväzky na strane Komisie.

Článok 52

Odhady finančných záväzkov a platieb investičného nástroja

Na účely vypracovania výkazu uvedeného v článku 7 ods. 1 vnútornej dohody o 10. ERF zasiela EIB Komisii v súlade s vnútornou dohodou o 10. ERF do 1. septembra každého roka svoje odhady finančných záväzkov a platieb súvisiacich s operáciami investičného nástroja, vrátane úrokových dotácií, ktoré vykonáva. V prípade potreby EIB predloží Komisii aktualizované odhady finančných záväzkov a platieb. Spôsoby sa vymedzujú v dohode o správe uvedenej v článku 55 ods. 4 tohto nariadenia.

Článok 53

Správa príspevkov do investičného nástroja

1.   Príspevky uvedené v článku 21 ods. 7 písm. b), ktoré prijala Rada, uhradia členské štáty EIB tak, aby prijímateľ neznášal nijaké náklady, a to prostredníctvom osobitného účtu zriadeného EIB na meno investičného nástroja v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v dohode o správe ustanovenej v článku 55 ods. 4.

2.   Ak Rada nerozhodne inak v súvislosti s odmenou EIB podľa článku 5 vnútornej dohody o 10. ERF, výnosy, ktoré EIB získa prostredníctvom kreditného zostatku na osobitných účtoch uvedených v odseku 1 tohto článku, dopĺňajú investičný nástroj, zohľadňujú sa pri výzvach na úhradu príspevkov uvedených v článku 21.

3.   EIB vykonáva pokladničnú správu súm uvedených v odseku 1 v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v dohode o správe uvedenej v článku 55 ods. 4.

4.   Investičný nástroj sa spravuje v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o partnerstve AKT – EÚ, v rozhodnutí o pridružení zámoria, vo vnútornej dohode o 10. ERF a v druhej časti tohto nariadenia.

Článok 54

Odmena EIB

Odmena EIB sa vypočítava na princípe plnej náhrady za správu operácií investičného nástroja. Rada rozhodne o prostriedkoch a mechanizmoch odmeňovania EIB v súlade s článkom 5 ods. 4 vnútornej dohody o 10. ERF. Opatrenia, ktorými sa toto rozhodnutie vykoná, sa zapracujú do dohody o správe uvedenej v článku 55 ods. 4.

Článok 55

Vykonávanie investičného nástroja

1.   EIB uplatňuje vlastné pravidlá na nástroje financované z prostriedkov ERF, ktoré spravuje.

2.   Ak sú programy alebo projekty spolufinancované členskými štátmi alebo ich vykonávacími orgánmi a zodpovedajú prioritám stanoveným v stratégiách spolupráce pre jednotlivé krajiny a v programových dokumentoch podľa vykonávacieho nariadenia stanoveného v článku 10 ods. 1 vnútornej dohody o 10. ERF a článku 83 rozhodnutia o pridružení zámoria, môže EIB zveriť úlohy v rámci vykonávania investičného nástroja členským štátom alebo ich vykonávacím orgánom.

3.   EIB zverejňuje mená príjemcov finančnej podpory v rámci investičného nástroja, ak pri takomto zverejnení nehrozí riziko poškodenia obchodných záujmov príjemcu, za náležitého dodržiavania požiadaviek dôvernosti a bezpečnosti, najmä ochrany osobných údajov. V rámci kritérií na sprístupnenie a rozsah podrobností zverejnených informácií sa zohľadňujú osobitosti daného odvetvia a povaha investičného nástroja.

4.   Podrobné pravidlá vykonávania tejto časti sú predmetom dohody o správe medzi Komisiou, ktorá koná v mene Únie, a EIB.

Článok 56

Podávanie správ v rámci investičného nástroja

EIB pravidelne informuje Komisiu o operáciách vykonávaných v rámci investičného nástroja vrátane úrokových dotácií, o použití všetkých príspevkov zaplatených EIB, a najmä o celkových štvrťročných sumách finančných záväzkov, zákaziek a platieb v súlade s podrobnými pravidlami ustanovenými v dohode o správe uvedenej v článku 55 ods. 4.

Článok 57

Účtovníctvo, finančné výkazy a výročná správa investičného nástroja

1.   EIB vedie účty investičného nástroja vrátane úrokových dotácií financovaných ERF s cieľom sledovať úplný cyklus pohybu finančných prostriedkov od ich získania po vyplatenie a následný príjem, ktorý vytvárajú, a akékoľvek vrátené prostriedky. EIB vypracúva príslušné účtovné pravidlá a postupy v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a informuje o nich Komisiu a členské štáty.

2.   EIB každý rok predkladá Rade a Komisii správu o realizácii operácií financovaných z prostriedkov ERF, ktoré spravuje, vrátane účtovných výkazov zostavených v súlade s pravidlami a postupmi uvedenými v odseku 1 a informácií uvedených v článku 44 ods. 3.

Tieto dokumenty sa predkladajú ako návrhy najneskôr do 28. februára a v konečnej podobe najneskôr do 30. júna nasledujúceho rozpočtového roku, aby ich Komisia mohla v súlade s článkom 11 ods. 6 vnútornej dohody o 10. ERF použiť pri vypracúvaní účtovných závierok uvedených v článku 43. Správu o hospodárení s finančnými prostriedkami spravovanými EIB predkladá EIB Komisii do 31. marca.

Článok 58

Externý audit a udelenie absolutória na operácie EIB

Operácie financované z prostriedkov ERF, spravované EIB v súlade s touto časťou, podliehajú postupom auditu a udelenia absolutória ustanoveným v stanovách EIB pre všetky jej operácie. Podrobné pravidlá vykonávania auditu Dvorom audítorov sú uvedené v trojstrannej dohode medzi EIB, Komisiou a Dvorom audítorov.

TRETIA ČASŤ

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 59

Príjmy z úrokov z prostriedkov ôsmeho, deviateho a desiateho ERF

Zostatok príjmov získaných z úrokov z prostriedkov ôsmeho, deviateho a desiateho ERF sa prevedie do ERF a pridelí sa na rovnaké účely ako príjmy uvedené v článku 1 ods. 6 vnútornej dohody o 10. ERF. Tento postup sa uplatňuje aj na rozličné príjmy ôsmeho, deviateho a desiateho ERF, napríklad z úrokov z omeškania získaných v prípade neskorého zaplatenia príspevkov členských štátov do príslušného ERF. Úroky, ktoré vznikli z prostriedkov ERF spravovaných EIB, dopĺňajú investičný nástroj.

Článok 60

Uplatňovanie tohto nariadenia na operácie ôsmeho, deviateho a desiateho ERF

Ustanovenia tohto nariadenia sa uplatňujú aj na operácie financované z ôsmeho, deviateho a desiateho ERF, bez toho, aby boli dotknuté existujúce právne záväzky. Toto pravidlo sa neuplatňuje na investičný nástroj.

Článok 61

Začiatok poskytovania príspevkov

Postup týkajúci sa príspevkov členských štátov stanovený v článkoch 21 až 24 tohto nariadenia sa uplatní prvý raz na príspevky v roku 2016. Do tej doby sa uplatňujú články 57 až 61 nariadenia (ES) č. 215/2008.“


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (‚rozhodnutie o pridružení zámoria‘) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 617/2007 zo 14. mája 2007 o vykonávaní 10. Európskeho rozvojového fondu v rámci Dohody o partnerstve medzi AKT – ES (Ú. v. EÚ L 152, 13.6.2007, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).


27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/76


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 568/2014

z 18. februára 2014,

ktorým sa mení príloha V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, pokiaľ ide o posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov stavebných výrobkov

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (1), a najmä na jeho článok 60 písm. e),

keďže:

(1)

Podľa článku 28 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov vykonáva na základe systémov stanovených v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011.

(2)

Príloha V by sa mala upraviť s cieľom prispôsobiť ju technickému pokroku, zohľadniť špecifický prípad výrobkov, pre ktoré boli vypracované európske technické posúdenia, a dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť, presnosť a konzistentnosť opisov a výrazov, ktoré sa v nej používajú, v súlade s praktickými skúsenosťami získanými v priebehu jej uplatňovania.

(3)

Táto úprava by uľahčila prácu výrobcom a notifikovaným osobám splnomocneným vykonávať úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov, znížila by administratívne zaťaženie a spresnila by výklad nariadenia (EÚ) č. 305/2011, čo by malo priaznivý vplyv na konkurencieschopnosť odvetvia stavebníctva ako celku.

(4)

Z nariadenia (EÚ) č. 305/2011 vyplýva, že výrobca je zodpovedný za určenie typu výrobku pre akýkoľvek výrobok, ktorý plánuje uviesť na trh. Z logiky, na ktorej je založené nariadenie (EÚ) č. 305/2011, nevyplýva existencia certifikácie výrobkov, notifikované osoby sú zodpovedné len za posudzovanie parametrov stavebných výrobkov, ktorých stálosť sa má potom osvedčiť. Toto rozdelenie právomocí medzi výrobcom a notifikovanými osobami by malo byť v prílohe V lepšie zohľadnené, bez toho, aby to viedlo k zmene zodpovednosti týchto aktérov.

(5)

Keďže stály dohľad notifikovaných osôb nad systémom riadenia výroby v skutočnosti nie je možný a v praxi sa nevykonáva, malo by sa skôr odkazovať na priebežný charakter dohľadu.

(6)

Pre stavebné výrobky, na ktoré sa nevzťahujú alebo plne nevzťahujú harmonizované normy, môže orgán technického posudzovania vypracovať európske technické posúdenia (ETA). Podľa článku 2 ods. 13 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 takéto európske technické posúdenie už obsahuje posúdenie parametrov podstatných vlastností príslušného výrobku. Ďalšie následné kontroly správnosti tohto procesu posudzovania by nepriniesli žiadnu pridanú hodnotu, iba by výrobcom spôsobovali zbytočné náklady. Podniky už žiadajú o európske technické posúdenia a potrebujú právnu istotu, pokiaľ ide o úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov týchto stavebných výrobkov.

(7)

S cieľom lepšie zohľadniť súčasnú prax by sa mali upraviť názvy druhov notifikovaných osôb a opis ich úloh.

(8)

Je potrebná technická úprava v súvislosti s pojmom „zvuková pohltivosť“ uvedeným v oddiele 3 prílohy V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011, aby sa dosiahol presnejší opis podstatných vlastností, ktoré sa majú posúdiť, a väčší súlad s terminológiou používanou v príslušných harmonizovaných technických špecifikáciách.

(9)

Aby sa zabezpečil plynulý prechod pre výrobcov, mali by mať právo aj naďalej používať certifikáty a iné dokumenty, ktoré boli vydané notifikovanými osobami v súlade s prílohou V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Certifikáty a iné dokumenty vydané notifikovanými osobami v súlade s prílohou V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa považujú za osvedčenia a dokumenty, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. februára 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA V

POSUDZOVANIE A OVEROVANIE NEMENNOSTI PARAMETROV

1.   SYSTÉMY POSUDZOVANIA A OVEROVANIA NEMENNOSTI PARAMETROV

Výrobca vypracuje vyhlásenie o parametroch a určí typ výrobku na základe posúdenia a overenia nemennosti parametrov vykonaných v rámci týchto systémov:

1.1.   Systém 1+

a)

výrobca vykoná:

i)

riadenie výroby;

ii)

ďalšie skúšky vzoriek, ktoré vo výrobnom závode odobral výrobca v súlade s predpísaným plánom skúšok;

b)

notifikovaná osoba na certifikáciu výrobkov rozhodne o vydaní, obmedzení, pozastavení alebo zrušení certifikátu o nemennosti parametrov stavebného výrobku na základe výsledkov týchto posúdení a overení vykonaných touto osobou:

i)

posúdenia parametrov stavebného výrobku vykonané na základe skúšky (vrátane odberu vzoriek), výpočtu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku;

ii)

počiatočnej inšpekcie výrobného závodu a systému riadenia výroby;

iii)

priebežného dohľadu nad systémom riadenia výroby a posudzovania a hodnotenia systému riadenia výroby;

iv)

kontrolných skúšok vzoriek odobratých notifikovanou osobou na certifikáciu výrobkov vo výrobnom závode alebo v skladoch výrobcu.

1.2.   Systém 1

a)

výrobca vykoná:

i)

riadenie výroby;

ii)

ďalšie skúšky vzoriek, ktoré vo výrobnom závode odobral výrobca v súlade s predpísaným plánom skúšok;

b)

notifikovaná osoba na certifikáciu výrobkov rozhodne o vydaní, obmedzení, pozastavení alebo zrušení certifikátu o nemennosti parametrov stavebného výrobku na základe výsledkov týchto posúdení a overení vykonaných touto osobou:

i)

posúdenia parametrov stavebného výrobku na základe skúšky (vrátane odberu vzoriek), výpočtu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku;

ii)

počiatočnej inšpekcie výrobného závodu a systému riadenia výroby;

iii)

priebežného dohľadu nad systémom riadenia výroby a posudzovania a hodnotenia systému riadenia výroby.

1.3.   Systém 2+

a)

výrobca vykoná:

i)

posúdenie parametrov stavebného výrobku na základe skúšky (vrátane odberu vzoriek), výpočtu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie daného výrobku;

ii)

riadenie výroby;

iii)

skúšky vzoriek, ktoré vo výrobni odobral výrobca v súlade s predpísaným plánom skúšok;

b)

notifikovaná osoba na certifikáciu riadenia výroby rozhodne o vydaní, obmedzení, pozastavení alebo zrušení certifikátu zhody systému riadenia výroby na základe výsledkov týchto posúdení a overení vykonaných touto osobou:

i)

počiatočnej inšpekcie výrobného závodu a systému riadenia výroby;

ii)

priebežného dohľadu nad systémom riadenia výroby a posudzovania a hodnotenia systému riadenia výroby.

1.4.   Systém 3

a)

výrobca vykoná riadenie výroby;

b)

notifikované laboratórium posúdi parametre na základe skúšky (na základe vzoriek odobratých výrobcom), výpočtu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie stavebného výrobku.

1.5.   Systém 4

a)

výrobca vykoná:

i)

posúdenie parametrov stavebného výrobku na základe skúšky, výpočtu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie daného výrobku;

ii)

riadenie výroby;

b)

žiadne úlohy si nevyžadujú zásah notifikovaných osôb.

1.6.   Stavebné výrobky, pre ktoré bolo vypracované európske technické posúdenie

Notifikované osoby vykonávajúce úlohy podľa systémov 1+, 1 a 3, ako aj výrobcovia vykonávajúci úlohy podľa systémov 2+ a 4 považujú európske technické posúdenie vypracované pre daný stavebný výrobok za posúdenie parametrov tohto výrobku. Notifikované osoby a výrobcovia preto nevykonávajú úlohy uvedené v bode 1.1 písm. b) bode i), bode 1.2 písm. b) bode i), bode 1.3 písm. a) bode i), bode 1.4 písm. b) a bode 1.5 písm. a) bode i).

2.   OSOBY, KTORÉ SA ZÚČASTŇUJÚ NA POSUDZOVANÍ A OVEROVANÍ NEMENNOSTI PARAMETROV

Podľa funkcie notifikovaných osôb, ktoré sa zúčastňujú na posudzovaní a overovaní nemennosti parametrov stavebného výrobku, sa rozlišuje:

1.

orgán certifikácie výrobkov: osoba notifikovaná v súlade s kapitolou VII, ktorá vykonáva certifikáciu nemennosti parametrov;

2.

orgán certifikácie riadenia výroby: osoba notifikovaná v súlade s kapitolou VII, ktorá vykonáva certifikáciu systému riadenia výroby;

3.

laboratórium: osoba notifikovaná v súlade s kapitolou VII, ktorá vykonáva meranie, skúšanie, testovanie, výpočet alebo iné posudzovanie parametrov stavebných výrobkov.

3.   HORIZONTÁLNE NOTIFIKÁCIE: PRÍPADY PODSTATNÝCH VLASTNOSTÍ, PRI KTORÝCH SA NEVYŽADUJE ODKAZ NA PRÍSLUŠNÚ HARMONIZOVANÚ TECHNICKÚ ŠPECIFIKÁCIU

1.

Reakcia na oheň

2.

Požiarna odolnosť

3.

Reakcia na vonkajší oheň

4.

Akustické vlastnosti

5.

Emisie nebezpečných látok“


27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/80


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 569/2014

z 23. mája 2014,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1389/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny trichlórizokyanurovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po preskúmaní týkajúcom sa „nového vývozcu“ podľa článku 11 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 4,

keďže:

A.   PLATNÉ OPATRENIA

(1)

V októbri 2005 Rada prostredníctvom nariadenia (ES) č. 1631/2005 (2) uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz kyseliny trichlórizokyanurovej (ďalej len „TCCA“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Antidumpingové colné sadzby sa pohybovali v rozmedzí 7,3 % až 42,6 %.

(2)

Prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 855/2010 (3) Rada zmenila pôvodné nariadenie tak, že znížila antidumpingovú colnú sadzbu pre jedného vyvážajúceho výrobcu na úroveň 3,2 %.

(3)

Rada uložila v nadväznosti na preskúmanie pred uplynutím platnosti v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1389/2011 (4) konečné antidumpingové opatrenia pozostávajúce z jednotlivých ciel v rozsahu od 3,2 % do 40,5 % so zostatkovým clom 42,6 % na dovoz TCCA s pôvodom v ČĽR.

B.   PREBIEHAJÚCE KONANIE

1.   Žiadosť o preskúmanie

(4)

Európskej komisii (ďalej len „Komisii“) bola 3. mája 2013 doručená žiadosť o začatie preskúmania „nového vývozcu“ v zmysle článku 11 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť podala spoločnosť Liaocheng City Zhonglian Industry Co. Ltd. (ďalej len „žiadateľ“), vyvážajúci výrobca v ČĽR.

(5)

Žiadateľ tvrdil, že počas pôvodného obdobia prešetrovania, t. j. v období od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (ďalej len „pôvodné obdobie prešetrovania“) nevyvážal TCCA do Únie.

(6)

Žiadateľ okrem toho tvrdil, že nie je prepojený so žiadnym z vyvážajúcich výrobcov TCCA, na ktorých sa vzťahujú uvedené antidumpingové opatrenia.

(7)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že s vývozom TCCA do Únie začal po skončení pôvodného obdobia prešetrovania.

2.   Začatie preskúmania nového vývozcu

(8)

Komisia preskúmala dôkazy prima facie predložené žiadateľom a uznala ich za dostatočné na začatie preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia. Po konzultácii s poradným výborom a po tom, ako dotknuté výrobné odvetvie Únie dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky, Komisia prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 809/2013 (5) začala preskúmanie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1389/2011 vo vzťahu k žiadateľovi.

(9)

V zmysle nariadenia (EÚ) č. 809/2013 bolo antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1389/2011 zrušené na dovoz TCCA vyrábanej a predávanej žiadateľom na vývoz do Únie. V zmysle článku 14 ods. 5 základného nariadenia sa zároveň colným orgánom nariadilo, aby prijali náležité kroky na registráciu takéhoto dovozu.

3.   Príslušný výrobok

(10)

Príslušný výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je ten istý výrobok, ktorý je opísaný v pôvodnom nariadení, t. j. kyselina trichlórizokyanurová a prípravky z nej, ktorá sa tiež uvádza pod medzinárodným nechráneným názvom (INN) „symklozén“ a v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 2933 69 80 a ex 3808 94 20, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo „TCCA“).

(11)

TCCA je chemický výrobok používaný ako širokospektrálny chlórový dezinfekčný prostriedok a bielidlo, najmä na dezinfekciu vody v bazénoch. Predáva sa ako prášok, granuly, tablety alebo štiepky. Všetky formy TCCA a prípravkov z nej majú rovnaké základné vlastnosti (chemické zloženie) a vlastnosti (dezinfekčné), všetky sú určené na podobné použitie, a preto sa považujú za jeden výrobok.

4.   Dotknuté strany

(12)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, výrobné odvetvie Únie, ako aj predstaviteľov vyvážajúcej krajiny o začatí preskúmania. Zainteresované strany mali možnosť predložiť písomné stanoviská a byť vypočuté.

(13)

V záujme získania informácií potrebných z hľadiska prešetrovania zaslala Komisia žiadateľovi formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ) a dotazník, ktorý dostala vyplnený v rámci lehôt stanovených na tento účel. Komisia sa usilovala overiť všetky údaje, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia štatútu nového vývozcu a dumpingového rozpätia. V priestoroch žiadateľa v ČĽR sa uskutočnila overovacia návšteva.

5.   Obdobie prešetrovania

(14)

Prešetrovanie dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. augusta 2012 do 31. júla 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

C.   VÝSLEDKY PREŠETROVANIA

1.   Zhodnotenie „nového vývozcu“

(15)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že žiadateľ nevyvážal dotknutý výrobok počas pôvodného obdobia prešetrovania a že začal vyvážať do Únie až po uplynutí daného obdobia.

(16)

Pokiaľ ide o ostatné podmienky uznania štatútu nového vývozcu, žiadateľ bol schopný preukázať, že nemá žiadne väzby, priame ani nepriame, so žiadnymi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, na ktorých sa vzťahujú platné antidumpingové opatrenia, pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(17)

V súlade s uvedeným sa potvrdilo, že žiadateľ by sa mal považovať za „nového vývozcu“ podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, a preto by sa pre neho malo stanoviť individuálne dumpingové rozpätie.

2.   Dumping

Trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“)

(18)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach, ktoré sa týkajú dovozu s pôvodom v ČĽR, stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 článku 2 základného nariadenia pre tých vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. ak sa preukáže, že prevládajú podmienky trhového hospodárstva, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného výrobku.

(19)

Tieto kritériá možno stručne zhrnúť takto:

obchodné rozhodnutia sa prijímajú ako reakcia na signály trhu bez podstatných zásahov štátu a náklady odzrkadľujú trhové hodnoty,

firmy majú jeden prehľadný súbor účtovných záznamov, ktoré sa nezávisle preverujú v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi (ďalej len „IAS“) a používajú sa na všetky účely,

neexistujú žiadne výrazné narušenia pretrvávajúce z bývalého systému netrhového hospodárstva,

stabilitu a právnu istotu zaručujú zákony o konkurze a vlastníctve,

prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhových sadzieb.

(20)

Z preskúmania vyplynulo, že účtovné záznamy žiadateľa nie sú v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a účtovná prax spoločnosti teda nespĺňa požiadavky v rámci druhého kritéria. Žiadateľ v prvom rade nezaznamenal vo svojich účtoch realizáciu motivačného programu pre vedúcich pracovníkov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi.

(21)

Dôsledkom toho súvaha verne neodrážala finančné postavenie spoločnosti a výkaz ziskov a strát a peňažného toku bol zaťažený finančnými nákladmi bez riadneho opodstatnenia.

(22)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné žiadateľovi priznať THZ.

(23)

Žiadateľ a ostatné zainteresované strany mali možnosť predložiť pripomienky k uvedeným zisteniam.

(24)

Žiadateľ podotkol, že motivačný program by mal byť súčasťou účtov za rok 2013, že nemá žiadne prepojenie so súvahou za rok 2012 a že v roku 2012 ešte nebola určená povaha programu. Podľa žiadateľa by sa toto určenie uskutočnilo v súlade s odporúčaniami, ktoré majú poskytnúť audítori v rámci auditu finančných účtov za rok 2013, a mohlo by mať formu odmeny, úverového úroku alebo iného finančného príspevku.

(25)

Program bol zmluvne uzatvorený medzi spoločnosťou a manažmentom v roku 2012. Táto skutočnosť však v auditovaných účtoch za rok 2012 nebola uvedená, a to ani v poznámkach k finančným účtom. Rovnako ani v roku 2013 až do obdobia prešetrovania (november 2013) nebol v tejto súvislosti vykonaný žiaden účtovný záznam.

(26)

Nezaznamenanie danej skutočnosti v účtoch má závažný charakter. Celkové pasíva zaznamenané v hrubej súvahe na konci OP (31. júl 2013) boli výrazne podhodnotené, keďže celková suma úveru v rámci odmeňovania manažmentu by navýšila sumu na strane pasív o 14 %. Navyše, účet ziskov a strát za rok 2013 bude obsahovať finančné náklady, pre ktoré neexistuje žiadny právny základ, keďže sa neuskutočnil žiaden prichádzajúci peňažný tok zodpovedajúci motivačnému programu a úroky boli tak či tak efektívne vyplatené v roku 2013. V dôsledku toho budú finančné náklady za rok 2013 deväťkrát vyššie ako náklady zaznamenané za rok 2012. Finančné informácie obsiahnuté v účtoch teda neposkytli spoľahlivý a verný obraz finančného postavenia spoločnosti.

(27)

Takisto je potrebné poznamenať, že povaha programu a vedenie účtov v súvislosti s ním nemôžu byť závislé od hodnotenia audítora a toto zaúčtovanie sa má vykonať korektne a včas, a nie spätne. Preto nemožno tieto nepresné záznamy o finančnom postavení a peňažných tokoch v súvislosti s príslušným programom vyhodnotiť ako záznamy spĺňajúce medzinárodné účtovné štandardy.

(28)

V reakcii na zverejnenie zistení Komisie žiadateľ zopakoval svoju žiadosť o THZ bez toho, aby uviedol akýkoľvek nový argument. Zistenia v súvislosti s určením THZ sa preto potvrdzujú.

Normálna hodnota

(29)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pre krajiny s netrhovým hospodárstvom, a pokiaľ nie je možné priznať THZ aj pre krajiny v procese transformácie, sa normálna hodnota musí stanoviť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(30)

Ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 809/2013, Komisia plánovala použiť Japonsko ako analogickú krajinu na účel stanovenia normálnej hodnoty pre žiadateľa, ak mu nebude priznané trhovohospodárske zaobchádzanie, rovnako ako v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu opatrení prostredníctvom pôvodného nariadenia.

(31)

Zainteresované krajiny boli vyzvané, aby predložili pripomienky k primeranosti Japonska ako analogickej krajiny, a nepredložili žiadne pripomienky. Komisia kontaktovala aj výrobcov v Spojených štátoch amerických, žiaden z nich však neprejavil záujem o spoluprácu. Japonsko sa v dôsledku toho považuje za primeranú analogickú krajinu. Jeden výrobca v Japonsku súhlasil so spoluprácou a predložil požadované informácie.

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je domáci predaj TCCA japonského výrobcu nezávislým zákazníkom reprezentatívny. V tomto ohľade sa zistilo, že celkový objem týchto predajov predstavoval minimálne 5 % celkového objemu predaja žiadateľa na vývoz do Únie.

(33)

Komisia následne prešetrila, či sú druhy TCCA, ktoré japonský spolupracujúci výrobca predáva na domácom trhu, dostatočne porovnateľné s druhmi, ktoré predáva žiadateľ na vývoz do Únie. Komisia zistila, že druhy TCCA sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhom, ktorý žiadateľ predáva na vývoz do Únie. Takisto sa zistilo, že príslušná japonská spoločnosť tieto druhy predáva v miere prinášajúcej zisk a ide o bežný obchod. Ceny na domácom trhu môžu byť tak použité na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(34)

Normálna cena sa preto stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer pre druhy TCCA uznané za porovnateľné.

Vývozná cena

(35)

Keďže príslušný výrobok sa vyvážal priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných za výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

Porovnanie

(36)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely, ktoré majú dosah na porovnateľnosť cien. Na tento účel boli náklady na dopravu a výdavky na balenie odrátané tak z čínskych vývozných cien, ako aj z domácich predajných cien japonského spolupracujúceho výrobcu.

Dumpingové rozpätie

(37)

Ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty podľa druhu s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku. Toto porovnanie preukázalo existenciu dumpingu.

(38)

Zistilo sa, že dumpingové rozpätie pre žiadateľa, vyjadrené ako percentuálny podiel čistej franko ceny hranice Únie, je 32,8 %.

D.   ZMENA OPATRENÍ, KTORÉ SÚ PREDMETOM PRESKÚMANIA

(39)

Vzhľadom na zistenia prešetrovania a v súlade s pravidlom nižšieho cla sa dospelo k záveru, že žiadateľovi by malo byť uložené konečné antidumpingové opatrenie na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ktoré je v tomto prípade nižšie ako rozpätie ujmy v pôvodnom prípade.

E.   REGISTRÁCIA

(40)

V súvislosti s uvedenými zisteniami sa antidumpingové clo uplatniteľné na žiadateľa vyberá spätne v prípade dovozov príslušného výrobku, na ktoré bola zavedená registrácia podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. 809/2013.

F.   ZVEREJNENIE A TRVANIE OPATRENÍ

(41)

Príslušné strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k zámeru uložiť zmenené konečné antidumpingové clo na dovoz TCCA od žiadateľa a spätne vybrať toto clo v prípade dovozov, na ktoré bola zavedená registrácia. Žiadateľ doručil pripomienky, ktoré však nemali taký charakter, aby to viedlo k zmene uvedených záverov, ako je vysvetlené vyššie.

(42)

Týmto preskúmaním nie je dotknutý dátum, keď sa končí účinnosť opatrení uložených vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1389/2011.

G.   STANOVISKO VÝBORU

(43)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   V článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1389/2011 sa do tabuľky vkladá tento riadok:

Spoločnosť

Sadzba antidumpingového cla

Doplnkový kód TARIC

„Liaocheng City Zhonglian Industry Co. Ltd

32,8 %

A998“

2.   Ako je uvedené v článku 1 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1389/2011, uplatňovanie individuálneho cla je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe k uvedenému nariadeniu, colným orgánom členských štátov. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa antidumpingová colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“ uvedené v tabuľke článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1389/2011.

Clo, ktoré sa týmto ukladá, sa vyberá aj spätne v prípade dovozov príslušného výrobku, ktoré boli zaregistrované podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. 809/2013. Tieto dovozy nepodliehajú predkladaniu obchodnej faktúry, keďže boli zaregistrované.

Colným úradom sa týmto nariaďuje ukončiť registráciu dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike vyrábaného a predávaného spoločnosťou Liaocheng City Zhonglian Industry Co. Ltd. na vývoz do Únie.

3.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia o clách.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. mája 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 261, 7.10.2005, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 254, 29.9.2010, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 328, 30.12.2011, s. 6.

(5)  Ú. v. EÚ L 229, 28.8.2013, s. 2.


27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/85


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 570/2014

z 26. mája 2014,

ktorým sa ukončuje čiastočné opätovné otvorenie antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

keďže:

A.   EXISTUJÚCE OPATRENIA

(1)

Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1138/2011 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí (ďalej len „FOH“) s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „konečné nariadenie“). Konečnému nariadeniu predchádzalo nariadenie Komisie (EÚ) č. 446/2011 (3), ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „dočasné nariadenie“). Zistenia, ktoré viedli k uloženiu konečných antidumpingových ciel, sa uvádzajú ako „zistenia pôvodného prešetrovania“.

(2)

Dňa 21. januára 2012 podali spoločnosti PT Ecogreen Oleochemicals, indonézsky vývozný výrobca FOH, Ecogreen Oleochemicals (Singapore) Pte. Ltd a Ecogreen Oleochemicals GmbH (ďalej len „skupina Ecogreen“) na Všeobecnom súde žalobu (vec T-28/12) na zrušenie konečného nariadenia, a to v rozsahu, v akom sa antidumpingové clo týkalo skupiny Ecogreen. Skupina Ecogreen napadla úpravu svojej vývoznej ceny, ktorá sa vykonala na základe článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia na účely porovnania tejto vývoznej ceny s normálnou hodnotou spoločnosti.

(3)

Vo veci T-249/06 [Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT) a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT)/Rada Európskej únie] Všeobecný súd zrušil článok 1 nariadenia (ES) č. 954/2006, pokiaľ ide o Interpipe NTRP VAT, medzi iným aj z dôvodu zjavne chybného posúdenia pri vykonávaní úpravy založenej na článku 2 ods. 10 písm. i), a pokiaľ ide o Interpipe Niko Tube ZAT, z iných dôvodov. Súdny dvor 16. februára 2012 zamietol odvolanie, ktoré podala Rada a Komisia (spojené veci C-191/09 P a C-200/09 P).

(4)

Vzhľadom na to, že skutkové okolnosti boli v prípade skupiny Ecogreen z hľadiska úpravy vykonanej podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia podobné ako skutkové okolnosti Interpipe NTRP VAT, usúdilo sa, že je vhodné opätovne vypočítať dumpingové rozpätie skupiny Ecogreen a nevykonať pritom úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. i).

(5)

Dňa 21. decembra 2012 bolo teda so spätnou účinnosťou od 12. novembra 2011 uverejnené vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1241/2012 z 11. decembra 2012 ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1138/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz, určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (4) (ďalej len „pozmeňujúce nariadenie“).

(6)

Dumpingové rozpätie, ktoré v ňom bolo stanovené pre skupinu Ecogreen, bolo de minimis v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia. Prešetrovanie týkajúce sa skupiny Ecogreen bolo preto ukončené bez toho, aby boli uložené akékoľvek opatrenia. Všeobecný súd následne 9. apríla 2013 rozhodol, že nie je potrebné rozhodovať o žalobe vo veci T-28/12.

(7)

Aj keď všetci ostatní vyvážajúci výrobcovia v Indii, Indonézii a Malajzii naďalej podliehajú antidumpingovým clám, zistenia pôvodného prešetrovania, najmä pokiaľ ide o škodlivé vplyvy dumpingového dovozu, by sa mali vzhľadom na revidované zistenia o dumpingu uvedené v pozmeňujúcom nariadení prehodnotiť.

B.   PREHODNOTENIE ZISTENÍ PÔVODNÉHO PREŠETROVANIA

1.   Rámec prehodnotenia

(8)

Dňa 28. februára 2013 bolo uverejnené oznámenie týkajúce sa čiastočného opätovného otvorenia antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (5) (ďalej len „príslušné krajiny“) (ďalej len „opätovné otvorenie“). V oznámení sa uvádza, že rozsah opätovného otvorenia sa obmedzil na preskúmanie dosahu, ktorý môžu mať nanovo stanovené dumpingové rozpätia na zistenia týkajúce sa najmä ujmy a príčinnej súvislosti stanovených v rámci pôvodného prešetrovania (ďalej len „opätovné prešetrovanie“).

(9)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, a výrobné odvetvie Únie o čiastočnom opätovnom otvorení prešetrovania. Zainteresované strany dostali príležitosť na to, aby písomne vyjadrili svoje stanoviská a aby boli vypočuté v lehote stanovenej v oznámení.

(10)

Niekoľko strán tvrdilo, že nebolo jasné, na akom právnom základe Komisia opätovne otvorila pôvodné prešetrovanie a ktoré údaje Komisia zhromažďuje s cieľom zistiť fakty a vyvodiť závery v rámci súčasného opätovného prešetrovania.

(11)

Strany takisto tvrdili, že nebolo jasné, aký typ prešetrovania sa začal a aký by z neho mohol vyplynúť konečný výsledok, pokiaľ ide o úroveň konečných opatrení, na aké obdobie sa prešetrovanie vzťahovalo, a ktoré aspekty pôvodného prešetrovania boli prehodnocované.

(12)

Pripomína sa, že toto opätovné otvorenie je nevyhnutným dôsledkom prijatia pozmeňujúceho nariadenia, ktoré je výsledkom zistení Všeobecného súdu vo veci T-249/06 [Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT) a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT) ] v.Rada Európskej únie.

(13)

Pripomína sa, že v pôvodnom prešetrovaní bolo takzvaným obdobím prešetrovania (ďalej len „OP“) obdobie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. Posúdenie ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2007 do konca obdobia prešetrovania a uvádzalo sa ako „posudzované obdobie“.

(14)

Súčasné opätovné prešetrovanie sa zameriava na rovnaké obdobie prešetrovania a rovnaké posudzované obdobie. Zistenia, pokiaľ ide o ujmu a príčinnú súvislosť, ku ktorým sa pre tieto obdobia dospelo počas pôvodného prešetrovania, sa prehodnocujú s ohľadom na nanovo stanovené dumpingové rozpätia pre indonézskych vývozcov v pozmeňujúcom nariadení.

(15)

Konkrétnejšie, a ako sa uvádza v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania, cieľom súčasného opätovného prešetrovania je stanoviť, či dumpingové rozpätie de minimis zistené pre jedného vyvážajúceho výrobcu v Indonézii a zmena úrovne dumpingových rozpätí ostatných indonézskych spoločností stanovená pozmeňujúcim nariadením môžu mať nejaký dosah na zistenia pôvodného prešetrovania, pokiaľ ide o ujmu a príčinnú súvislosť.

(16)

Výsledky opätovného prešetrovania sú uvedené ďalej. Takisto ako v prípade pôvodného prešetrovania, niektoré údaje a informácie sa kvôli zachovaniu dôvernosti pôvodne predložených údajov poskytujú vo forme indexov.

2.   Príslušný výrobok a podobný výrobok

(17)

Pripomína sa, že príslušným výrobkom je výrobok vymedzený v pôvodnom prešetrení, a to konkrétne nasýtené mastné alkoholy s dĺžkou uhlíkového reťazca C8, C10, C12, C14, C16 alebo C18 (okrem rozvetvených izomérov) vrátane jednoduchých nasýtených mastných alkoholov (známych aj ako „čisté frakcie“) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C6-C8, C6-C10, C8-C10, C10-C12 (všeobecne kategorizované ako C8-C10), zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C12-C14, C12-C16, C12-C18, C14-C16 (všeobecne kategorizované ako C12-C14) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C16-C18 s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 2905 16 85, 2905 17 00, ex 2905 19 00 a ex 3823 70 00 (ďalej len „mastné alkoholy“).

(18)

Zistenia pozmeňujúceho nariadenia nemajú vplyv na zistenia uvedené v pôvodnom prešetrovaní, ktoré sa týkajú posudzovaného výrobku a podobného výrobku.

3.   Dumping

(19)

V odôvodnení 7 pozmeňujúceho nariadenia sa uvádza, že dumpingové rozpätia pre všetky spoločnosti v Indonézii, iné ako pre druhého vyvážajúceho výrobcu s individuálnym rozpätím, ktoré sa zakladalo na dumpingovom rozpätí spolupracujúceho indonézskeho vyvážajúceho výrobcu s najvyšším dumpingovým rozpätím, sa preskúmali a upravili s ohľadom na znovu vypočítané dumpingové rozpätie pre skupinu Ecogreen.

(20)

Pozmeňujúce nariadenie neovplyvnilo dumpingové rozpätia stanovené v odôvodnení 23 konečného nariadenia pre indických vyvážajúcich výrobcov a dumpingové rozpätia stanovené v odôvodnení 55 pre malajských vyvážajúcich výrobcov.

(21)

V odôvodnení 6 pozmeňujúceho nariadenia sa stanovuje dumpingové rozpätie pre skupinu Ecogreen menšie ako 2 %, a je preto pod prahom de minimis stanoveným v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Dovoz do Únie, ktorý realizoval tento vyvážajúci výrobca, by sa preto v rámci opätovného prešetrovania mal považovať za nedumpingový dovoz.

(22)

Objem, cena a podiel na trhu nedumpingového dovozu uvedeného indonézskeho vývozcu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali tak, ako je uvedené v tabuľke. Ako sa uvádza v odôvodnení 16, predložené údaje sú vo forme indexov.

Dovoz

2007

2008

2009

OP

Tony

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

110

107

115

Medziročná zmena Δ %

 

9,6 %

– 2,3 %

7,5 %

Podiel na trhu

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

107

110

113

Medziročná zmena Δ %

 

6,8 %

2,9 %

2,8 %

Priemerná cena za tonu

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

110

91

91

Medziročná zmena Δ %

 

9,9 %

– 17,0 %

0,2 %

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(23)

S odkazom na tabuľku uvedenú v odôvodnení 70 dočasného nariadenia, ktorá bola potvrdená v odôvodnení 64 konečného nariadenia, a na uvedenej tabuľke prešetrovanie ukázalo, že počas posudzovaného obdobia predstavoval nedumpingový dovoz obmedzený podiel celkového dovozu z príslušných krajín a rástol pomerne menej ako dumpingový dovoz. Nedumpingový dovoz totiž predstavoval približne 15 – 18 % celkového objemu dovozu z príslušných krajín v roku 2007 a počas OP len približne 10 – 13 %.

(24)

Z opätovného prešetrovania vyplýva, že priemerné ceny nedumpingového dovozu od skupiny Ecogreen sa v posudzovanom období znížili o 9 %, ale medzi rokom 2009 a OP zostali stabilné.

4.   Ujma

4.1.   Výroba v Únii a výrobné odvetvie Únie

(25)

Zistenia uvedené v odôvodneniach 57 až 61 konečného nariadenia týkajúce sa výroby v Únii a výrobného odvetvia Únie nie sú ovplyvnené prešetrovaním a týmto sa potvrdzujú.

4.2.   Spotreba v Únii

(26)

Zistenia uvedené v odôvodneniach 64 až 66 dočasného nariadenia, ktoré sa potvrdili v odôvodnení 62 konečného nariadenia, zostávajú nedotknuté. Potvrdzuje sa, že – ako je uvedené v tabuľke – spotreba mastných alkoholov v Únii bola pomerne stabilná a počas posudzovaného obdobia sa len mierne zvýšila o 2 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 64 dočasného nariadenia, informácie týkajúce sa spotreby boli poskytnuté vo forme indexov, aby bola zachovaná dôvernosť údajov.

Spotreba

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

102

97

102

Medziročná zmena Δ %

 

2,2 %

– 4,8 %

4,6 %

4.3.   Dovoz do Únie z príslušných krajín a cenové podhodnotenie

4.3.1.   Súhrnné vyhodnotenie dumpingového dovozu

(27)

Takisto ako v prípade pôvodného prešetrovania sa skúmalo, či bolo súhrnné vyhodnotenie dumpingového dovozu v prípade troch príslušných krajín stále opodstatnené v súlade s ustanoveniami článku 3 ods. 4 základného nariadenia vzhľadom na upravené dumpingové rozpätia pre indonézskych vyvážajúcich výrobcov uvedené v odôvodneniach 19 a 21.

(28)

Pripomína sa, že v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sa uvádza, že kde je dovoz výrobku z viac ako jednej krajiny súčasne predmetom antidumpingových zisťovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa určí, že: a) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3 uvedeného nariadenia, a objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a b) súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je vhodné vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienkami hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Únie.

(29)

Prehodnotili sa zistenia týkajúce sa objemu a cien dumpingového dovozu pre každú z príslušných krajín v posudzovanom období. Informácie, ktoré sa vzťahujú na objem dovozu, používané na určenie priemerných cien uvedených v tabuľke v odôvodnení 63 písm. b) konečného nariadenia zostávajú nezmenené, pokiaľ ide o Malajziu a Indiu. Údaje vzťahujúce sa na Indonéziu boli upravené s ohľadom na skutočnosť, že – ako sa uvádza v odôvodnení 21 – predaj výrobkov jedného vyvážajúceho výrobcu už na trhu Únie nepredstavoval dumping. Nanovo stanovený dumpingový dovoz sa vyvíjal tak, ako je to uvedené v tabuľke. S odvolaním sa na odôvodnenie 16 sa informácie, ktoré sa týkajú objemu dovozu, poskytujú pre každú z príslušných krajín vo forme indexov.

Objem dumpingového dovozu

2007

2008

2009

OP

Malajzia

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

161

141

137

Medziročná zmena Δ %

 

61,4 %

– 12,5 %

– 2,9 %

India

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

118

104

143

Medziročná zmena Δ %

 

18,2 %

– 11,8 %

37,5 %

Indonézia

 

 

 

 

Index: 2008 = 100

 

100

142

168

Medziročná zmena Δ %

 

 

42,1 %

17,9 %

(30)

Z prešetrovania vyplynulo, že objem dumpingového dovozu v každej z príslušných krajín nebol počas OP zanedbateľný a že prítomnosť dumpingového dovozu na trhu Únie zostala počas posudzovaného obdobia, a najmä počas OP, významná. Skutočnosť, že sa v pozmeňujúcom nariadení zistilo, že predaj výrobkov jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu nepredstavuje dumping, nemení tento záver.

(31)

Zistenia týkajúce sa cien dumpingového dovozu v každej z príslušných krajín v posudzovanom období boli takisto prehodnotené a sú uvedené v tabuľke. Ceny uvedené v tabuľke v odôvodnení 63 písm. b) konečného nariadenia zostávajú nezmenené, pokiaľ ide o Malajziu a Indiu. Údaje vzťahujúce sa na Indonéziu boli prehodnotené s ohľadom na skutočnosť, že – ako sa uvádza v odôvodnení 21 – predaj výrobkov jedného vyvážajúceho výrobcu na trhu Únie nepredstavoval dumping. S odvolaním sa na odôvodnenie 16 sa informácie, ktoré sa týkajú objemu dovozu, poskytujú pre každú z príslušných krajín vo forme indexov.

Dovoz na základe údajov Eurostatu (upravený, aby sa vzťahoval na príslušný výrobok a dumpingový dovoz)

2007

2008

2009

OP

Priemerná cena v EUR/tona Malajzia

911

944

799

857

Index: 2007 = 100

100

104

88

94

Medziročná zmena Δ %

 

3,6 %

– 15,4 %

7,3 %

Priemerná cena v EUR/tona India

997

1 141

897

915

Index: 2007 = 100

100

114

90

92

Medziročná zmena Δ %

 

14,4 %

– 21,4 %

2,1 %

Priemerná cena v EUR/tona Indonézia

 

 

 

 

Index: 2008 = 100

 

100

70

72

Medziročná zmena Δ %

 

 

– 30,0 %

2,6 %

Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky.

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že s výnimkou roku 2007, keď sa nevyskytol žiadny dovoz z Indonézie, zostali ceny indonézskych vyvážajúcich výrobcov takmer rovnaké ako v pôvodnom prešetrovaní. Preto je možné potvrdiť zistenie uvedené v odôvodnení 63 písm. b) konečného nariadenia, že ceny a cenová politika príslušných krajín boli zväčša podobné, najmä počas OP. To, že sa v pozmeňujúcom nariadení zistilo, že predaj výrobkov jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu nepredstavuje dumping, nemení tento záver.

(33)

Okrem toho zostávajú platné zistenia uvedené v odôvodnení 127 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodnení 122 konečného nariadenia, a to najmä, že všetky úrovne odstránenia ujmy stanovené pre príslušné krajiny boli podstatne vyššie ako prahová hodnota de minimis 2 %. Analyzovali sa aj predajné kanály a cenové trendy pre každú z príslušných krajín a zistilo sa, že sú podobné, ako vidno v uvedenej tabuľke vyššie. Z prešetrovania vyplynulo, že dovozné ceny z príslušných krajín po dosiahnutí vrcholu v roku 2008 vykazovali klesajúci trend a na celosvetovej úrovni boli v porovnaní s priemerom cien výrobného odvetvia Únie obzvlášť nízke.

(34)

Uvedená tabuľka ukazuje, že podiel na trhu dumpingového dovozu z každej príslušnej krajiny sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšil. S odvolaním sa na odôvodnenie 16 sa informácie poskytujú vo forme indexov.

Podiel dumpingového dovozu na trhu

2007

2008

2009

OP

Malajzia

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

157

145

135

Medziročná zmena Δ %

 

57 %

– 8 %

– 7 %

India

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

115

107

141

Medziročná zmena Δ %

 

15 %

– 7 %

31 %

Indonézia

 

 

 

 

Index: 2008 = 100

 

100

142

168

Medziročná zmena Δ %

 

 

50 %

13 %

(35)

Na základe uvedených skutočností a úvah z opätovného prešetrovania vyplýva, že zistenia vykonané v pôvodnom prešetrovaní týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia zostávajú nezmenené. Usudzuje sa teda, že podmienky stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia dumpingového dovozu z príslušných krajín sú aj naďalej splnené. Účinky dumpingového dovozu s pôvodom v príslušných krajinách sa preto na účely prešetrovania ujmy a príčinnej súvislosti môžu posudzovať spoločne.

4.3.2.   Objem, cena a podiel dumpingového dovozu na trhu

(36)

S cieľom určiť súhrnnú úroveň dumpingového dovozu na trhu Únie v posudzovanom období sa zohľadňuje skutočnosť, že v pozmeňujúcom nariadení sa potvrdili pozitívne zistenia dumpingu u všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indonézii s výnimkou skupiny Ecogreen. Ich vývoz predstavuje dumping, a naďalej teda podlieha antidumpingovým clám.

(37)

V prešetrovaní sa podobne zohľadňuje skutočnosť, že dumpingové rozpätia stanovené v pôvodnom prešetrovaní pre všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indii a Malajzii zostali nezmenené, ich dovoz predstavuje dumping a aj naďalej podlieha antidumpingovým clám.

(38)

Objem dumpingového dovozu z príslušných krajín sa upravil odpočítaním objemu nedumpingového dovozu od jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu, ako sa uvádza v odôvodnení 29.

(39)

Na základe uvedených skutočností sa údaje uvedené v odôvodnení 70 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodnení 64 konečného nariadenia a zistenia uvedené v odôvodneniach 71 až 73 dočasného nariadenia, ktoré sa týkajú vyhodnotenia dumpingového dovozu počas posudzovaného obdobia, ako sa potvrdzuje v odôvodnení 65 konečného nariadenia, upravujú, ako sa uvádza ďalej. S odvolaním sa na odôvodnenie 16 sa informácie, ktoré sa týkajú celkových dovozných objemov a podielu na trhu dumpingového dovozu, poskytujú vo forme indexov.

Dumpingový dovoz z príslušných krajín

2007

2008

2009

OP

Tony

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

167

155

165

Medziročná zmena Δ %

 

67,0 %

– 7,3 %

6,5 %

Podiel na trhu

 

 

 

 

Index: 2007 = 100

100

163

159

162

Medziročná zmena Δ %

 

62,7 %

– 2,3 %

1,8 %

Priemerná cena dumpingového dovozu v EUR/tona

931

1 007

827

878

Index: 2007 = 100

100

108

89

94

Medziročná zmena Δ %

 

8,2 %

–17,9 %

6,1 %

Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky.

(40)

Objem dumpingového dovozu z príslušných krajín zistený v súčasnom opätovnom prešetrovaní sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil, konkrétne o 65 %. K najväčšiemu nárastu došlo medzi rokmi 2007 a 2008, kedy sa dovoz zvýšil o 67 %. Dovoz potom v roku 2009 mierne klesol, pričom v OP opäť vzrástol takmer na úroveň z roku 2008.

(41)

Upravené priemerné ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín počas posudzovaného obdobia značne kolísali a celkovo sa znížili o 6 %. Je však potrebné poznamenať, že medzi rokom 2008 a OP miera zníženia predstavovala 14 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny dovozu z príslušných krajín vždy nižšie ako ceny stanovené zvyškom sveta a boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, čo viedlo k zvýšeniu podielu dumpingového dovozu na trhu.

(42)

Podiel na trhu dumpingového dovozu z príslušných krajín sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil, konkrétne o 62 %. K najväčšiemu nárastu došlo v období medzi rokmi 2007 a 2008. Počas hospodárskej krízy došlo k miernemu poklesu dovozu, čo v období medzi rokmi 2008 a 2009 mierne znížilo podiel príslušných krajín na trhu o 4 %, do konca posudzovaného obdobia však tieto krajiny získali svoj podiel na trhu späť.

(43)

Vylúčenie nedumpingového dovozu od skupiny Ecogreen preto žiadnym spôsobom nemení zistenia z pôvodného prešetrovania, pokiaľ ide o objem, cenu a podiel dumpingového dovozu na trhu, a tieto sa preto potvrdzujú.

4.3.3.   Cenové podhodnotenie

(44)

Pripomína sa, že rozpätia týkajúce sa cenového podhodnotenia v pôvodnom prešetrovaní boli objasnené v odôvodneniach 74 a 75 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodnení 67 konečného nariadenia. Pozmeňujúce nariadenie neovplyvnilo jednotlivé výpočty stanovené pre každého z príslušných vývozcov. Tieto závery sa preto potvrdzujú.

(45)

Zistená priemerná úroveň podhodnotenia v prípade dumpingového dovozu, ktorá sa súhrnne vyhodnotila spoločne pre tri krajiny po vylúčení nedumpingového dovozu, je 2 %. Toto zjavne nízke podhodnotenie je potrebné chápať vo svetle skutočnosti, že samotné výrobné odvetvie Únie bolo v dôsledku nízkych cien dovozu na trh EÚ nútené znížiť svoje ceny. Tieto ceny však nepokrývali náklady na výrobu, a to najmä počas OP. Priemerný predaj pod cenu v prípade dumpingového dovozu, ktorý sa vyhodnotil súhrnne bez skupiny Ecogreen, bol 22 %.

(46)

V reakcii na zverejnenie zistení Komisie dovozca FOH s pôvodom v Indonézii tvrdil, že priemerná cena nedumpingového dovozu bude nižšia, ako priemerná cena dovážaných výrobkov vyrobených indonézskym vyvážajúcim výrobcom, na ktorého sa aj naďalej vzťahujú opatrenia. Toto tvrdenie však nemá vplyv na určovanie cenového podhodnotenia v prípade dumpingového dovozu, ktorý sa vyhodnocuje súhrnne.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(47)

Zistenia uvedené v odôvodneniach 76 až 91 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodneniach 71 až 84 konečného nariadenia, ktoré sa týkajú hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, nie sú dotknuté pozmeňujúcim nariadením, a možno ich preto potvrdiť.

(48)

Pripomína sa, že z pôvodného prešetrovania vyplynulo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Únie, ako napríklad výroba (– 17 %), využitie kapacity (– 15 %), objem predaja (– 18 %), podiel na trhu (– 12 %) a zamestnanosť (– 13 %), sa počas posudzovaného obdobia zhoršila. Výrazne ovplyvnené boli predovšetkým ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok a ziskovosť. To znamená, že najmä počas OP bola narušená schopnosť výrobného odvetvia Únie zvyšovať kapitál.

(49)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje záver, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   Príčinná súvislosť

(50)

V nadväznosti na potvrdenie existencie značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa prehodnotilo, či po upravených zisteniach o dumpingu stanovených v pozmeňujúcom nariadení stále existuje príčinná súvislosť medzi uvedenou ujmou a upraveným dumpingovým dovozom z príslušných krajín.

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(51)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26, spotreba v Únii bola pomerne stabilná a počas posudzovaného obdobia sa zvýšila len o 2 %.

(52)

Z tabuľky v odôvodnení 39, v ktorej sa vylúčil dovoz indonézskeho vývozcu, u ktorého sa v pozmeňujúcom nariadení zistilo, že predaj jeho výrobkov na trhu Únie nepredstavuje dumping, vyplýva, že počas posudzovaného obdobia upravený objem dumpingového dovozu z troch dotknutých krajín zostal významný a výrazne sa zvýšil o viac než 60 000 ton v absolútnom vyjadrení a o 60 % v relatívnom vyjadrení. Podiel dumpingového vývozu na trhu sa podobne výrazne zvýšil a počas tohto obdobia stúpol o viac ako 5 percentuálnych bodov.

(53)

Tieto trendy sú veľmi podobné ako tie, ktoré sú uvedené v pôvodnom prešetrovaní, najmä v odôvodneniach 86 až 94 konečného nariadenia. Nárast podielu na trhu, ktorý bol podľa pôvodného prešetrovania na úrovni 57 %, sa teraz v posudzovanom období na základe upravených údajov zvýšil na viac ako 60 %.

(54)

Opätovné prešetrovanie skutočne potvrdilo, že dumpingový dovoz z príslušných krajín vyvíjal tlak na výrobné odvetvie Únie od roku 2008, kedy sa tento dovoz zvýšil o 67 %. V uvedenom roku boli ceny dumpingového dovozu, ako sa uvádza v odôvodnení 39, oveľa nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. To viedlo k značnej strate objemu predaja (– 15,4 %) a podielu na trhu výrobného odvetvia Únie, ktoré nebolo možné v zvyšnej časti posudzovaného obdobia získať späť. Zároveň sa podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu zvýšil o viac ako 9 percentuálnych bodov.

(55)

V odôvodnení 72 konečného nariadenia sa uvádza, že v reakcii na tento tlak muselo výrobné odvetvie Únie výrazne znížiť svoje predajné ceny o 16,9 % v roku 2009 a ďalej ich znížiť o 5,3 % počas OP. Aj keď toto cenové správanie umožnilo odvetviu Únie obmedziť stratu podielu na trhu, viedlo počas posudzovaného obdobia k značnému nahromadeniu strát, ako je uvedené v odôvodnení 86 dočasného nariadenia a potvrdené v odôvodnení 78 konečného nariadenia. Táto situácia súvisela s prítomnosťou veľkých objemov dumpingového dovozu za nízke ceny na trhu Únie, najmä počas OP.

(56)

Hoci absolútny objem dumpingového dovozu z príslušných krajín sa v roku 2009 znížil o 7,3 % v súlade s hospodárskym poklesom a poklesom na trhu EÚ, zaznamenalo sa, že priemerná cena dumpingového dovozu klesla o 17,9 %, čo bolo viac ako zníženie cien výrobného odvetvia Únie o 16,9 %. Počas OP muselo výrobné odvetvie Únie znížiť svoje ceny a nahromadilo finančné straty.

(57)

Z uvedených úvah vyplýva, aké vážne dôsledky mala prítomnosť veľkých objemov dumpingového dovozu za nízke ceny na trhu Únie pri určovaní cien výrobného odvetvia Únie na jeho ťažiskovom trhu a aký mala negatívny dosah na jeho hospodársku situáciu, najmä počas OP.

(58)

Uvedený dovozca tvrdil, že pri analýze príčinných súvislostí je potrebné zvyšný indonézsky dumpingový dovoz vyňať z dovozu s pôvodom v Indii a Malajzii na základe faktorov, ako napríklad stabilný trhový podiel, vyššia cenová úroveň, nedostatok podhodnotenia, nižšie rozpätie cenového podhodnotenia indonézskeho dovozu a súbežný vývoj podielov výrobných odvetví Indonézie a Únie na trhu. Dovozca ďalej tvrdil, po vyňatí neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi ujmou a indonézskym dumpingovým dovozom.

(59)

Toto tvrdenie sa zamietlo, pretože faktory, na ktoré upozornil dovozca – niekedy selektívne – sa nepovažujú za relevantné podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia s cieľom stanoviť, či by sa malo uplatniť súhrnné vyhodnotenie, najmä pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami z Únie. Pri pôvodnom prešetrovaní sa skutočne dospelo k záveru, že príslušný výrobok je komoditným medziproduktom, ktorý sa používa najmä ako vstupný materiál na výrobu síranov mastných alkoholov, etoxylátov a étersulfátov, a že dovážaný výrobok priamo konkuruje výrobku vyrobenému v Únii, bez ohľadu na krajinu pôvodu. Jednotnosť hospodárskej súťaže na trhu Únie preto oprávňuje súhrnné vyhodnotenie dovozu v zmysle článku 3 ods. 4 písm. b) základného nariadenia. Tvrdenia dovozcu sa tohto zistenia netýkajú a mohli by sa stať relevantnými len v prípade vyňatia z dovozu. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny dôvod na zmenu zistení pôvodného prešetrovania o súhrnnom vyhodnotení, potvrdzuje sa analýza účinkov dumpingového dovozu.

(60)

Okrem toho je potrebné poznamenať, že zostávajúci indonézsky dovoz sa uskutočnil za dumpingové ceny, výrazne zvýšil svoj podiel na trhu počas príslušného obdobia a predával sa za nižšie ceny, ako boli predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(61)

Nakoniec dovozca uviedol, že skupina Ecogreen predávala pod cenu viac než zostávajúci indonézsky vyvážajúci výrobca, a keďže v prípade dovozu skupiny Ecogreen sa usudzuje, že má zanedbateľný dosah, rovnaký záver by sa mal uplatniť aj na zostávajúci indonézsky dovoz.

(62)

Tento záver je založený na nesprávnom predpoklade. Rozhodnutie Súdneho dvora spôsobilo zmeny vo výpočte dumpingu pre skupinu Ecogreen, ktorý sa tak stal de minimis. Len z tohto dôvodu sa dosah dovozu skupiny Ecogreen musel považovať za zanedbateľný. Tvrdenie sa preto zamieta.

(63)

Na základe uvedených zistení sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

5.2.   Vplyv iných faktorov

(64)

Opäť sa preskúmal aj vplyv iných faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie v kontexte príčinných súvislostí.

5.2.1.   Nedumpingový dovoz z Indonézie

(65)

V odôvodnení 23 sa uvádza, že nedumpingový dovoz rástol pomerne menej ako dumpingový dovoz a predstavoval len obmedzený podiel celkového dovozu z príslušných krajín počas OP. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že tento dovoz mal počas posudzovaného obdobia, a najmä počas OP, iba neveľký podiel na trhu.

(66)

Objem dumpingového dovozu sa od roku 2009 do OP zvýšil o 6,5 %, čo bolo viac, ako bolo oživenie trhu doložené nárastom spotreby Únie o 4,6 %, a teda zvýšil svoj podiel na trhu.

(67)

Preto sa usúdilo, že akýkoľvek dosah nedumpingového dovozu na trh Únie počas OP nemôže prevážiť výrazný negatívny dosah dumpingového dovozu podrobne opísaného v odôvodneniach 51 až 57.

(68)

Na základe uvedených zistení sa dospelo k záveru, že prítomnosť nedumpingového dovozu od skupiny Ecogreen na trhu Únie počas OP nie je taká, aby narušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú počas OP utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.2.   Iné faktory preskúmané v rámci pôvodného prešetrovania

(69)

Medzi iné faktory preskúmané v rámci pôvodného prešetrovania v kontexte možných príčin značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie únie, patrili: dovoz do Únie zo zvyšku sveta, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, dosah hospodárskej krízy a predaja rozvetvených izomérov, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie výrobku.

(70)

Vzhľadom na to, že tieto faktory nie sú ovplyvnené upravenými dumpingovými rozpätiami stanovenými pre indonézskych výrobcov, potvrdzujú sa zistenia a závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 95 až 100 konečného nariadenia vzhľadom na tieto faktory. Dosah týchto faktorov nie je taký, aby sa ním dala vyvrátiť príčinná súvislosť zistená medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.3.   Záver týkajúci sa príčinnej súvislosti

(71)

Zo súčasného prešetrovania vyplýva, že ešte stále existuje jasná a priama súvislosť medzi zvýšením objemu a negatívnym cenovým vplyvom dumpingového dovozu a značnou ujmou, ktorú počas OP utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(72)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že objem nedumpingového dovozu bol v porovnaní s množstvom dumpingových výrobkov dovážaných z príslušných krajín obmedzený. V podmienkach pomerne stabilnej spotreby sa dumpingový dovoz počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil, a to v absolútnom aj relatívnom vyjadrení, a jeho prítomnosť mala na trh Únie značný negatívny dosah. Zistilo sa totiž, že z dôvodu narušenia trhu muselo výrobné odvetvie Únie od roku 2008 výrazne znížiť svoje ceny o 22,2 % a nemohlo pokryť svoje náklady a dosiahnuť primeranú výšku zisku, a to najmä počas OP.

(73)

Prešetrovaním sa tiež potvrdilo, že vplyv iných faktorov ako dumpingový dovoz nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(74)

Z toho dôvodu z opätovného prešetrovania vyplýva, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Indie, Indonézie a Malajzie a značnou ujmou, ktorú počas OP utrpelo výrobné odvetvie Únie. Závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 101 a 102 konečného nariadenia, sa týmto potvrdzujú.

6.   Záujem Únie

(75)

Nepreukázalo sa, že závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodnení 118 konečného nariadenia s ohľadom na záujem Únie, by mohli byť pozmeňujúcim nariadením dotknuté, a preto sa týmto potvrdzujú.

C.   PREHODNOTENIE KONEČNÝCH OPATRENÍ

(76)

Ako už bolo uvedené, z opätovného prešetrovania príslušných skutočností a zistení v pôvodnom prešetrovaní s ohľadom na nové dumpingové rozpätia stanovené v pozmeňujúcom nariadení vyplynulo, že zostávajúci dumpingový dovoz z Indie, Indonézie a Malajzie na trh Únie spôsobuje výrobnému odvetviu Únie počas OP značnú ujmu.

(77)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, a vzhľadom na to, že súčasné opätovné prešetrovanie potvrdilo existenciu príčinnej súvislosti medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a zostávajúcim dumpingovým dovozom z príslušných krajín, by sa konečné opatrenia uložené pozmeňujúcim nariadením mali potvrdiť na rovnakej úrovni. V dôsledku toho sa dospelo k záveru, že opätovné prešetrenie by sa malo ukončiť bez zmeny konečných opatrení uložených konečným nariadením.

(78)

Platné antidumpingové opatrenia stanovené vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 1138/2011 a zmenené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1241/2012 sú aj naďalej opodstatnené a mali by preto zostať v platnosti. Pripomína sa, že uložené opatrenia predstavovali osobitné clo a pre každého vyvážajúceho výrobcu sa stanovili takto:

Krajina

Spoločnosť

Konečné osobitné antidumpingové clo (%)

(v EUR na tonu čistej hmotnosti)

India

VVF (India) Ltd.

46,98

Všetky ostatné spoločnosti

86,99

Indonézia

P.T.Ecogreen Oleochemicals

0,00

P.T. Musim Mas

45,63

Všetky ostatné spoločnosti

45,63

Malajzia

KL-Kepong Oleomas Sdn.Bhd.

35,19

Emery Oleochemicals (M) Sdn. Bhd.

61,01

Fatty Chemical Malaysia Sdn. Bhd.

51,07

Všetky ostatné spoločnosti

61,01

(79)

Orgány príslušných krajín, vývozcovia a ich združenia, všetky zainteresované strany v Únii, najmä výrobné odvetvie Únie, dovozcovia, združenia používateľov a obchodníkov boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa má ukončiť čiastočné opätovné otvorenie antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu mastných alkoholov z príslušných krajín, a dostali príležitosť vyjadriť sa a byť vypočutí. Ústne a písomné pripomienky predložené týmito stranami boli posúdené, ale neviedli k zmene záverov, ku ktorým sa dospelo v tomto nariadení.

(80)

Jeden vyvážajúci výrobca ponúkol cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(81)

Zistilo sa najmä, že daný vyvážajúci výrobca vyrába okrem príslušného výrobku aj množstvo iných výrobkov, ktoré predáva rovnakým zákazníkom. To by spôsobilo vážne riziko krížovej kompenzácie, výrazným spôsobom znížilo účinnú kontrolu tohto záväzku a spochybnilo účinnosť cenového záväzku v tomto prípade. Na základe toho dospela Komisia k záveru, že ponuku záväzku nie je možné prijať.

(82)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Čiastočné opätovné otvorenie antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu nasýtených mastných alkoholov s dĺžkou uhlíkového reťazca C8, C10, C12, C14, C16 alebo C18 (okrem rozvetvených izomérov) vrátane jednoduchých nasýtených mastných alkoholov (známych aj ako „čisté frakcie“) a zmesí obsahujúcich prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C6-C8, C6-C10, C8-C10, C10-C12 (všeobecne kategorizované ako C8-C10), zmesí obsahujúcich prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C12-C14, C12-C16, C12-C18, C14-C16 (všeobecne kategorizované ako C12-C14) a zmesí obsahujúcich prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C16-C18 v súčasnosti zaradených pod číselné znaky KN ex 2905 16 85, 2905 17 00, ex 2905 19 00 a ex 3823 70 00 (kódy TARIC 2905168510, 2905190060, 3823700011 a 3823700091) s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii sa týmto ukončuje bez zmeny platných ciel.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. mája 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2011, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 122, 11.5.2011, s. 47.

(4)  Ú. v. EÚ L 352, 21.12.2012, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 58, 28.2.2013, s. 24.


27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/96


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 571/2014

z 26. mája 2014,

ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh schvaľuje účinná látka ipkonazol a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 13 ods. 2 a článok 78 ods. 2,

keďže:

(1)

Pokiaľ ide o postup a podmienky schvaľovania, je potrebné v súlade s článkom 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 uplatňovať smernicu Rady 91/414/EHS (2) na účinné látky, pre ktoré sa prijalo rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 3 uvedenej smernice pred 14. júnom 2011. V prípade ipkonazolu sú podmienky uvedené v článku 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 splnené rozhodnutím Komisie 2008/20/ES (3).

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola Spojenému kráľovstvu 30. marca 2007 doručená od spoločnosti Kureha GmbH žiadosť o zaradenie účinnej látky ipkonazol do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Rozhodnutím 2008/20/ES sa potvrdilo, že dokumentácia je „úplná“ v tom zmysle, že v zásade spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohách II a III k smernici 91/414/EHS.

(3)

Účinky tejto účinnej látky na ľudské zdravie, zdravie zvierat a na životné prostredie boli vyhodnotené v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 a 4 smernice 91/414/EHS, pokiaľ ide o používania navrhované žiadateľom. Určený spravodajský členský štát, ktorým bolo Spojené kráľovstvo, predložil 22. mája 2008 návrh hodnotiacej správy. V súlade s článkom 11 ods. 6 nariadenia Komisie (EÚ) č. 188/2011 (4) bol žiadateľ 20. mája 2011 požiadaný o doplnenie informácií. V novembri 2011 predložilo Spojené kráľovstvo hodnotenie doplňujúcich údajov vo forme aktualizovaného návrhu hodnotiacej správy.

(4)

Návrh hodnotiacej správy bol preskúmaný členskými štátmi a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“). Dňa 2. apríla 2013 predložil úrad Komisii svoj záver (5) z hodnotenia účinnej látky ipkonazol z hľadiska rizika pesticídov. Členské štáty a Komisia preskúmali návrh hodnotiacej správy a záver úradu v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a finalizovali ich 20. marca 2014 vo forme revíznej správy Komisie o ipkonazole.

(5)

Z rôznych preskúmaní vyplynulo, že od prípravkov na ochranu rastlín s obsahom ipkonazolu možno očakávať, že vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) a v článku 5 ods. 3 smernice 91/414/EHS, najmä pokiaľ ide o spôsoby používania, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné ipkonazol schváliť.

(6)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky a obmedzenia. Je najmä vhodné požadovať ďalšie potvrdzujúce informácie.

(7)

Pred schválením by sa mala poskytnúť primeraná lehota s cieľom umožniť členským štátom a zainteresovaným stranám, aby sa pripravili na splnenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo schválenia.

(8)

Bez toho, aby boli v dôsledku schválenia dotknuté povinnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009, by však vzhľadom na špecifickú situáciu spôsobenú prechodom od smernice 91/414/EHS k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 malo platiť nasledujúce. Členským štátom by sa po schválení mala poskytnúť šesťmesačná lehota na preskúmanie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich ipkonazol. Členské štáty by podľa potreby mali autorizácie zmeniť, nahradiť alebo zrušiť. Odchylne od uvedenej lehoty by sa mala poskytnúť dlhšia lehota na predloženie a vyhodnotenie úplnej dokumentácie podľa prílohy III, ako sa stanovuje v smernici 91/414/EHS, v súvislosti s každým prípravkom na ochranu rastlín a s každým predpokladaným použitím v súlade s jednotnými zásadami.

(9)

Zo skúseností so zaraďovaním účinných látok hodnotených v rámci nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 (6) do prílohy I k smernici 91/414/EHS vyplýva, že pri výklade povinností držiteľov existujúcich autorizácií môžu nastať komplikácie, pokiaľ ide o prístup k údajom. Aby sa predišlo ďalším komplikáciám, je podľa všetkého potrebné objasniť povinnosti členských štátov, najmä povinnosť overiť, či držiteľ autorizácie preukáže prístup k dokumentácii, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II k uvedenej smernici. Týmto objasnením sa však nestanovujú žiadne nové povinnosti pre členské štáty ani pre držiteľov autorizácií v porovnaní so smernicami, ktoré sa prijali doteraz a ktorými sa mení príloha I k uvedenej smernici, alebo s nariadeniami, ktorými sa schvaľujú účinné látky.

(10)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (7) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Schválenie účinnej látky

Účinná látka ipkonazol špecifikovaná v prílohe I sa schvaľuje za podmienok stanovených v uvedenej prílohe.

Článok 2

Prehodnotenie prípravkov na ochranu rastlín

1.   V súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009 členské štáty v prípade potreby do 28. februára 2015 zmenia alebo zrušia existujúce autorizácie prípravkov na ochranu rastlín s obsahom ipkonazolu ako účinnej látky.

Do tohto dátumu overia najmä to, či sú splnené podmienky stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu, s výnimkou podmienok vymedzených v stĺpci osobitných ustanovení v uvedenej prílohe, a či držiteľ autorizácie má dokumentáciu, ktorá spĺňa požiadavky prílohy II k smernici 91/414/EHS, alebo k nej má prístup v súlade s podmienkami uvedenými v článku 13 ods. 1 až 4 uvedenej smernice a v článku 62 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty prehodnotia každý autorizovaný prípravok na ochranu rastlín s obsahom ipkonazolu buď ako jedinej účinnej látky, alebo ako jednej z viacerých účinných látok, z ktorých boli všetky najneskôr do 31. augusta 2014 uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011, a to v súlade s jednotnými zásadami, ako sa uvádza v článku 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, na základe dokumentácie spĺňajúcej požiadavky prílohy III k smernici 91/414/EHS a s prihliadnutím na stĺpec osobitných ustanovení v prílohe I k tomuto nariadeniu. Na základe tohto hodnotenia určia, či prípravok spĺňa podmienky stanovené v článku 29 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

Po tomto určení členské štáty:

a)

v prípade prípravku s obsahom ipkonazolu ako jedinej účinnej látky podľa potreby zmenia alebo zrušia autorizáciu najneskôr do 29. februára 2016 alebo

b)

v prípade prípravku s obsahom ipkonazolu ako jednej z viacerých účinných látok podľa potreby zmenia alebo zrušia autorizáciu do 29. februára 2016 alebo do dátumu určeného na takúto zmenu alebo zrušenie v príslušnom akte alebo aktoch, ktorými sa príslušná látka alebo látky dopĺňajú do prílohy I k smernici 91/414/EHS, alebo ktorými sa táto príslušná látka alebo látky schvaľujú, podľa toho, čo nastane neskôr.

Článok 3

Zmeny vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 540/2011

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti a dátum uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. septembra 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. mája 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(2)  Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2008/20/ES z 20. decembra 2007, ktorým sa v zásade uznáva úplnosť dokumentácie predloženej na podrobné preskúmanie s cieľom možného zaradenia ipkonazolu a maltodextrínu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2008, s. 5).

(4)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 188/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania smernice Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o postup posudzovania účinných látok, ktoré dva roky po oznámení uvedenej smernice neboli na trhu (Ú. v. EÚ L 53, 26.2.2011, s. 51).

(5)  Európsky úrad pre bezpečnosť potravín; Záver z partnerského preskúmania týkajúceho sa účinnej látky ipkonazol hľadiska posúdenia rizika pesticídov. Vestník EFSA (EFSA Journal) (2013) 11(4):3181. [76 s] doi:10.2903/j.efsa.2013.3181. K dispozícii online: www.efsa.europa.eu/efsajournal

(6)  Nariadenie Komisie (EHS) č. 3600/92 z 11. decembra 1992, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na realizáciu prvého stupňa pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS o umiestnení na trh prípravkov na ochranu rastlín (Ú. v. ES L 366, 15.12.1992, s. 10).

(7)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2011, s. 1).


PRÍLOHA I

Bežný názov, identifikačné čísla

Názov IUPAC

Čistota (1)

Dátum schválenia

Koniec platnosti schválenia

Osobitné ustanovenia

Ipkonazol

CAS č.

125225-28-7 (zmes diastereoizomérov)

115850-69-6 (ipkonazol cc, cis-izomér)

115937-89-8 (ipkonazol ct, trans-izomér)

CIPAC č. 798

(1RS,2SR,5RS;1RS,2SR,5SR)-2-(4-chlórbenzyl)-5-izopropyl-1-(1H-1,2,4-triazol-1-ylmetyl) cyklopentanol

≥ 955 g/kg

ipkonazol cc: 875 – 930 g/kg

ipkonazol ct: 65 – 95 g/kg

1. septembra 2014

31. augusta 2024

Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odkazuje v článku 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa musia zohľadniť závery revíznej správy o ipkonazole, a najmä jej dodatky I a II, v zmysle znenia finalizovaného Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat 20. marca 2014.

Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť:

1.

riziku pre granivorné vtáctvo;

2.

ochrane pracovníkov a prevádzkovateľov;

3.

riziku pre ryby.V podmienkach používania musia byť v náležitom prípade uvedené opatrenia na zmiernenie rizika.

Žiadateľ musí predložiť potvrdzujúce informácie, pokiaľ ide o:

a)

prijateľnosť dlhodobého rizika pre granivorné vtáky;

b)

prijateľnosť rizika pre pôdne makroorganizmy;

c)

riziko enantioselektívnej metabolizácie alebo degradácie;

d)

potenciálne vlastnosti ipkonazolu narúšajúce endokrinný systém vtáctva a rýb.Žiadateľ musí predložiť Komisii, členským štátom a úradu informácie uvedené v písm. a) a b) do 31. augusta 2016, informácie uvedené v písm. c) do dvoch rokov od prijatia príslušného usmerňovacieho dokumentu týkajúceho sa hodnotenia izomérových zmesí a informácie uvedené v písm. d) do dvoch rokov od prijatia usmernení OECD k testovaniu narušenia endokrinného systému alebo eventuálne usmernení k testovaniu schválených na úrovni EÚ.


(1)  Ďalšie podrobnosti o identite a špecifikácii účinnej látky sú uvedené v revíznej správe.


PRÍLOHA II

V časti B prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 sa dopĺňa táto položka:

Číslo

Bežný názov, identifikačné čísla

Názov IUPAC

Čistota (1)

Dátum schválenia

Koniec platnosti schválenia

Osobitné ustanovenia

„73

Ipkonazol

CAS č.

125225-28-7 (zmes diastereoizomérov)

115850-69-6 (ipkonazol cc, cis-izomér)

115937-89-8 (ipkonazol ct, trans-izomér)

CIPAC č. 798

(1RS,2SR,5RS;1RS,2SR,5SR)-2-(4-chlórbenzyl)-5-izopropyl-1-(1H-1,2,4-triazol-1-ylmetyl) cyklopentanol

≥ 955 g/kg

ipkonazol cc: 875 – 930 g/kg

ipkonazol ct: 65 – 95 g/kg

1. septembra 2014

31. augusta 2024

Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odkazuje v článku 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa musia zohľadniť závery revíznej správy o ipkonazole, a najmä jej dodatky I a II, v zmysle znenia finalizovaného Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat 20. marca 2014.

Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť:

1.

riziku pre granivorné vtáctvo;

2.

ochrane pracovníkov a prevádzkovateľov;

3.

riziku pre ryby.V podmienkach používania musia byť v náležitom prípade uvedené opatrenia na zmiernenie rizika.

Žiadateľ musí predložiť potvrdzujúce informácie, pokiaľ ide o:

a)

prijateľnosť dlhodobého rizika pre granivorné vtáky;

b)

prijateľnosť rizika pre pôdne makroorganizmy;

c)

riziko enantioselektívnej metabolizácie alebo degradácie;

d)

potenciálne vlastnosti ipkonazolu narúšajúce endokrinný systém vtáctva a rýb.Žiadateľ musí predložiť Komisii, členským štátom a úradu informácie uvedené v písm. a) a b) do 31. augusta 2016, informácie uvedené v písm. c) do dvoch rokov od prijatia príslušného usmerňovacieho dokumentu týkajúceho sa hodnotenia izomérových zmesí a informácie uvedené v písm. d) do dvoch rokov od prijatia usmernení OECD k testovaniu narušenia endokrinného systému alebo eventuálne usmernení k testovaniu schválených na úrovni EÚ.“


(1)  Ďalšie podrobnosti o identite a špecifikácii účinnej látky sú uvedené v revíznej správe.


27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/101


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 572/2014

z 26. mája 2014,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. mája 2014

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

AL

45,8

MA

33,4

MK

77,8

TR

65,0

ZZ

55,5

0707 00 05

AL

36,9

MK

43,4

TR

122,8

ZZ

67,7

0709 93 10

MA

29,9

TR

114,9

ZZ

72,4

0805 10 20

EG

50,8

MA

43,2

TR

49,7

ZZ

47,9

0805 50 10

TR

100,4

ZA

139,4

ZZ

119,9

0808 10 80

AR

103,2

BR

90,7

CL

107,3

CN

98,7

MK

26,7

NZ

131,4

US

185,3

ZA

110,0

ZZ

106,7


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


Korigendá

27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/103


Korigendum k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie

( Úradný vestník Európskej únie L 349 z 29. decembra 2009 )

Na strane 10 v článku 17 ods. 2:

namiesto:

„2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 20 ods. 1 tohto nariadenia, cena obilnín, ryže, hovädzieho mäsa a sušeného odtučneného mlieka ponúkaná v rámci verejnej súťaže sa rovná prinajmenšom referenčnej cene stanovenej v článku 8 nariadenia (ES) č. 1234/2007 alebo v prípade masla 90 % referenčnej ceny uvedenej v článku 18 ods. 3 uvedeného nariadenia.“

má byť:

„2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 20 ods. 1 tohto nariadenia, nesmie cena obilnín, ryže, hovädzieho mäsa a sušeného odtučneného mlieka ponúkaná v rámci verejnej súťaže prekročiť referenčnú cenu stanovenú v článku 8 nariadenia (ES) č. 1234/2007 alebo v prípade masla 90 % referenčnej ceny uvedenej v článku 18 ods. 3 uvedeného nariadenia.“