22.5.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 153/1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/51/EÚ

zo 16. apríla 2014,

ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES a nariadenia (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s právomocami európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 50, 53, 62 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza v rokoch 2007 a 2008 odhalila závažné nedostatky vo finančnom dohľade, a to tak v konkrétnych prípadoch, ako aj v súvislosti s finančným systémom ako celkom. Vnútroštátne orientované modely dohľadu zaostávajú za finančnou globalizáciou a integrovanou a vzájomne prepojenou realitou európskych finančných trhov, v rámci ktorých mnohé finančné inštitúcie podnikajú cezhranične. Kríza odhalila nedostatky v oblastiach spolupráce, koordinácie, konzistentného uplatňovania práva Únie a v dôvere medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

(2)

Európsky parlament vo viacerých uzneseniach prijatých pred finančnou krízou a počas nej vyzval na prehĺbenie integrácie európskeho dohľadu, aby sa zabezpečili skutočne rovnocenné podmienky pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie, a na to, aby takýto dohľad zohľadňoval prehlbujúcu sa integráciu finančných trhov v Únii, a to najmä vo svojich uzneseniach z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii, z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – biela kniha, z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity, z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti, z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach.

(3)

Komisia v novembri 2008 poverila skupinu na vysokej úrovni vedenú Jacquesom de Larosièr, aby navrhla odporúčania, ako posilniť európske mechanizmy dohľadu tak, aby nimi boli občania Únie lepšie chránení a aby sa obnovila dôvera k finančnému systému. Vo svojej záverečnej správe predloženej 25. februára 2009 (ďalej len „de Larosièrova správa“) skupina na vysokej úrovni odporučila posilniť rámec dohľadu s cieľom znížiť riziko a závažnosť finančných kríz v budúcnosti. V správe sa odporúčali ďalekosiahle reformy štruktúry dohľadu finančného sektora v rámci Únie. V de Larosièrovej správe sa takisto odporúčalo, aby sa vytvoril európsky systém finančného dohľadu, ktorý by tvorili tri európske orgány dohľadu – jeden pre každý zo sektorov bankovníctva, cenných papierov a poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov – a Európska rada pre systémové riziká.

(4)

Finančná stabilita je nevyhnutnou podmienkou, ak má reálne hospodárstvo zabezpečiť pracovné miesta, úvery a rast. Finančná kríza odhalila vážne nedostatky v oblasti finančného dohľadu, ktorý nedokázal predvídať negatívny makroprudenciálny vývoj ani predísť nahromadeniu nadmerného rizika v rámci finančného systému.

(5)

Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia z 18. a 19. júna 2009 odporučila, aby sa vytvoril európsky systém orgánov pre finančný dohľad, ktorý budú tvoriť tri nové európske orgány dohľadu. Tiež odporučila, aby sa systém zameriaval na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami a na vytvorenie jednotného európskeho súboru pravidiel platného pre všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu. Zdôraznila, že európske orgány dohľadu (ESA) by mali mať právomoci aj v oblasti dohľadu nad ratingovými agentúrami, a vyzvala Komisiu, aby pripravila konkrétne návrhy zamerané na to, ako by Európsky systém orgánov finančného dohľadu (ESFS) mohol zohrávať významnú úlohu v krízových situáciách.

(6)

V roku 2010 Európsky parlament a Rada prijali tri nariadenia, ktorými sa zriaďujú ESA: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4), ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (5), ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (6), ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA), ako súčasť ESFS.

(7)

Na to, aby ESFS fungoval efektívne, sú potrebné zmeny legislatívnych aktov Únie v oblasti pôsobnosti týchto troch ESA. Tieto zmeny sa týkajú vymedzenia rozsahu určitých právomocí ESA, integrácie určitých právomocí do existujúcich procesov zavedených príslušnými legislatívnymi aktmi Únie a zmien na zaistenie hladkého a efektívneho fungovania ESA v rámci ESFS.

(8)

Zriadenie ESA by preto malo byť sprevádzané vypracovaním jednotného súboru pravidiel s cieľom zaistiť konzistentnú harmonizáciu a jednotné uplatňovanie a tak prispieť k ešte efektívnejšiemu fungovaniu vnútorného trhu a efektívnejšiemu vykonávaniu dohľadu na mikroúrovni. V nariadeniach, ktorými sa zriaďuje ESFS, sa stanovuje, že ESA môžu v oblastiach, ktoré sú konkrétne stanovené v príslušných právnych predpisoch, vypracovať návrhy technických predpisov, ktoré sa predložia Komisii na prijatie v súlade s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v podobe delegovaných alebo vykonávacích aktov. Zatiaľ čo v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ (7) sa stanovil prvý súbor takýchto oblastí, v tejto smernici by sa mal stanoviť ďalší súbor oblastí, najmä v súvislosti so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2009/138/ES (8), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 (9) a nariadeniami (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.

(9)

V príslušných legislatívnych aktoch by sa mali určiť oblasti, v ktorých sú ESA splnomocnené vypracovať návrhy technických predpisov, a spôsob, akým by sa tieto predpisy mali prijímať. V príslušných legislatívnych aktoch by sa mali ustanoviť prvky, podmienky a špecifikácie, ako sa uvádza v článku 290 ZFEÚ v prípade delegovaných aktov.

(10)

Pri stanovovaní oblastí, v ktorých by sa mali prijať technické predpisy, by sa mala nájsť primeraná rovnováha medzi vytvorením jednotného súboru harmonizovaných pravidiel a zabránením príliš zložitej regulácii a presadzovaniu. Mali by sa vybrať iba tie oblasti, v ktorých konzistentné technické pravidlá pravdepodobne výrazne a účinne prispejú k dosiahnutiu cieľov príslušných legislatívnych aktov, pričom sa zaistí, že rozhodnutia o politike bude prijímať Európsky parlament, Rada a Komisia v súlade so svojimi bežnými postupmi.

(11)

Technické predpisy by sa mali vzťahovať na aspekty, ktoré majú skutočne technický charakter, pričom ich vypracovanie si vyžaduje odborné znalosti expertov v oblasti dohľadu. Regulačné technické predpisy prijaté ako delegované akty podľa článku 290 ZFEÚ by mali ďalej rozvíjať, spresňovať a určovať podmienky konzistentnej harmonizácie pravidiel zahrnutých v legislatívnych aktoch prijatých Európskym parlamentom a Radou, ktorými sa dopĺňajú alebo menia niektoré ich nepodstatné prvky. Na druhej strane vykonávacie technické predpisy prijaté ako vykonávacie akty podľa článku 291 ZFEÚ by mali stanoviť podmienky jednotného uplatňovania legislatívnych aktov. Technické predpisy by nemali zahŕňať rozhodnutia o politike.

(12)

V prípade regulačných technických predpisov je vhodné uplatňovať postup ustanovený v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Vykonávacie technické predpisy by sa mali prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(13)

Regulačné a vykonávacie technické predpisy by mali prispievať k jednotnému súboru pravidiel pre právo v oblasti finančných služieb, ako ho schválila Európska rada vo svojich záveroch z júna 2009. Niektoré požiadavky v legislatívnych aktoch Únie nie sú však úplne harmonizované a v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti uplatňovanej v oblasti dohľadu by regulačné a vykonávacie technické predpisy, ktorými sa rozvíjajú, bližšie určujú alebo stanovujú podmienky uplatňovania týchto požiadaviek, nemali členským štátom brániť v tom, aby požadovali dodatočné informácie alebo ukladali prísnejšie požiadavky. Regulačné a vykonávacie technické predpisy by preto mali umožniť členským štátom, aby požadovali dodatočné informácie alebo ukladali prísnejšie požiadavky v konkrétnych oblastiach, v ktorých uvedené legislatívne akty umožňujú takúto voľbu.

(14)

ESA by v súlade s nariadeniami (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 mali ešte pred tým, ako predložia regulačné alebo vykonávacie technické predpisy Komisii, zorganizovať v náležitých prípadoch otvorené verejné konzultácie týkajúce sa týchto technických predpisov a vykonať analýzu prípadných súvisiacich nákladov a prínosov.

(15)	V regulačných a vykonávacích technických predpisoch by malo byť možné ustanoviť prechodné opatrenia s primeranými lehotami, pokiaľ by náklady na okamžité zavedenie mali byť príliš vysoké v porovnaní s ich prínosom.

(16)

V čase prijímania tejto smernice je v pokročilom štádiu práca súvisiaca s prípravou a konzultáciami, čo sa týka prvého súboru opatrení na vykonávanie rámcových pravidiel podľa smernice 2009/138/ES. V záujme skorého dokončenia uvedených opatrení je vhodné umožniť Komisii, aby na prechodné obdobie prijala regulačné technické predpisy stanovené v tejto smernici v súlade s postupom prijímania delegovaných aktov. Všetky zmeny takýchto delegovaných aktov alebo po uplynutí prechodného obdobia akékoľvek regulačné technické predpisy na vykonávanie smernice 2009/138/EÚ by sa mali prijímať v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

(17)

Okrem toho je vhodné umožniť orgánu EIOPA, aby po prechodnom období dvoch rokov navrhol aktualizáciu viacerých delegovaných aktov vo forme regulačných technických predpisov. Tieto aktualizácie by sa mali obmedzovať na technické aspekty príslušných delegovaných aktov a nemali by zahŕňať strategické rozhodnutia alebo rozhodnutia o politike.

(18)

Pri príprave a vypracúvaní regulačných technických predpisov na prispôsobenie delegovaných aktov technickému vývoju na finančných trhoch orgánom EIOPA by Komisia mala zabezpečiť, aby sa informácie o rozsahu pôsobnosti týchto návrhov regulačných technických predpisov súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(19)

Nariadeniami (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 sa stanovuje mechanizmus na urovnávanie sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Ak vnútroštátny orgán dohľadu nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia či s nečinnosťou iného vnútroštátneho orgánu dohľadu v oblastiach vymedzených v legislatívnych aktoch Únie v súlade s uvedenými nariadeniami, v ktorých sa na základe príslušného legislatívneho aktu vyžaduje spolupráca, koordinácia alebo spoločné rozhodovanie vnútroštátnych orgánov dohľadu z viac ako jedného členského štátu, dotknutý ESA by mal byť schopný na žiadosť jedného z dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu pomôcť týmto orgánom dosiahnuť dohodu v lehote stanovenej orgánom ESA, ktorá by mala zohľadniť príslušné lehoty stanovené v príslušných právnych predpisoch, ako aj naliehavosť a zložitosť sporu. V prípade, že takýto spor pretrváva, ESA by mal byť schopný vec urovnať.

(20)

V nariadeniach (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 sa vyžaduje, aby sa prípady, v ktorých možno uplatniť mechanizmy na urovnávanie sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, vymedzili v sektorových právnych predpisoch. V tejto smernici by sa mal vymedziť prvý súbor takýchto prípadov v sektore poistenia a zaistenia bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť doplniť ďalšie prípady v budúcnosti. Táto smernica by nemala brániť ESA v tom, aby konali v súlade s inými právomocami alebo aby plnili úlohy vymedzené v nariadeniach (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 vrátane nezáväznej mediácie a prispievania ku konzistentnému, efektívnemu a účinnému uplatňovaniu práva Únie. Navyše v tých oblastiach, kde je už určitá forma nezáväznej mediácie zavedená v príslušnom práve alebo kde už sú stanovené lehoty pre spoločné rozhodnutia, ktoré má prijať jeden alebo viacero vnútroštátnych orgánov dohľadu, budú potrebné zmeny s cieľom zaistiť jasnosť a minimálne narušenie procesu prijímania spoločného rozhodnutia, ale aj to, aby ESA boli v prípade potreby schopné vyriešiť spory. Cieľom záväzného postupu na urovnávanie sporov je riešiť situácie, v ktorých vnútroštátne orgány dohľadu nedokážu medzi sebou vyriešiť procedurálne ani vecné otázky súvisiace s dodržiavaním práva Únie.

(21)

V tejto smernici by sa preto mali stanoviť situácie, v ktorých môže byť potrebné vyriešiť otázku procesného alebo vecného súladu s právom Únie a vnútroštátne orgány dohľadu nebudú schopné túto vec vyriešiť samy. V takejto situácii by jeden z dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu mal mať možnosť postúpiť danú vec dotknutému ESA. Tento ESA by mal konať v súlade s nariadením, ktorým bol zriadený, a s touto smernicou. Mal by mať možnosť požadovať od dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby v záujme vyriešenia danej veci a v záujme zabezpečenia súladu s právom Únie prijali konkrétne opatrenie alebo aby od neho upustili, pričom táto požiadavka je pre dotknuté vnútroštátne orgány dohľadu záväzná. V prípadoch, keď príslušný legislatívny akt Únie prenecháva právomoc členským štátom, rozhodnutia prijaté ESA by nemali nahrádzať výkon tejto právomoci vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ak je tento výkon v súlade s právom Únie.

(22)

V smernici 2009/138/ES sa stanovuje prijímanie spoločných rozhodnutí, pokiaľ ide o schvaľovanie žiadostí o použitie vnútorného modelu na úrovni skupiny a dcérskych podnikov, schvaľovanie žiadostí, aby sa na dcérsky podnik uplatňovali články 238 a 239 uvedenej smernice, a výber orgánu dohľadu nad skupinou na inom základe, ako sú kritériá stanovené v článku 247 uvedenej smernice. Vo všetkých týchto oblastiach by sa malo prostredníctvom zmeny jasne uviesť, že v prípade sporu môže tento spor vyriešiť EIOPA podľa postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1094/2010. Tento prístup jasne hovorí, že aj keď EIOPA by nemal nahrádzať vnútroštátne orgány dohľadu pri vykonávaní právomocí, malo by byť možné vyriešiť spory a posilniť spoluprácu ešte predtým, ako vnútroštátny orgán dohľadu vo vzťahu k danej inštitúcii prijme alebo vydá konečné rozhodnutie. EIOPA by mal riešiť spory prostredníctvom mediácie medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktoré majú rozdielne názory.

(23)

Nová štruktúra dohľadu zriadená prostredníctvom ESFS si bude vyžadovať, aby vnútroštátne orgány dohľadu úzko spolupracovali s ESA. Prostredníctvom zmien príslušných legislatívnych aktov by sa malo zaistiť, aby neexistovali žiadne právne prekážky pri plnení povinností vymieňať si informácie, ktoré sú zahrnuté v nariadeniach (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010, a aby poskytovanie údajov nevytváralo zbytočnú administratívnu záťaž.

(24)

Poisťovne a zaisťovne by mali byť povinné poskytovať svojim vnútroštátnym orgánom dohľadu len tie informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu s ohľadom na ciele dohľadu, ako sa stanovujú v smernici 2009/138/ES. Informácie o úplnom zozname aktív, ktoré sa poskytujú v členení po jednotlivých položkách, a ďalšie informácie, ktoré sa poskytujú častejšie ako raz ročne, by sa mali vyžadovať len v prípadoch, keď dodatočné poznatky získané vnútroštátnymi orgánmi dohľadu na účely monitorovania finančného zdravia poisťovní a zaisťovní alebo zohľadnenia potenciálnych vplyvov ich rozhodnutí na finančnú stabilitu prevážia zaťaženie spojené s výpočtom a predkladaním týchto informácií. Po zohľadnení povahy, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne by vnútroštátne orgány dohľadu mali mať právomoc povoliť obmedzenia frekvencie a rozsahu informácií, ktoré sa majú predkladať, alebo udeliť výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, len ak daná poisťovňa alebo zaisťovňa neprekračuje špecifické prahové hodnoty. Malo by sa zaistiť, aby najmenšie poisťovne a zaisťovne boli oprávnené na obmedzenia a výnimku a aby tieto podniky nepredstavovali viac ako 20 % trhu životného a neživotného poistenia alebo zaistenia v danom členskom štáte.

(25)

Aby sa zabezpečilo, že informácie predkladané zúčastnenými poisťovňami a zaisťovňami alebo holdingovými poisťovňami na úrovni skupiny sú presné a úplné, vnútroštátne orgány dohľadu by nemali povoliť obmedzenia informácií, ktoré sa majú predkladať, ani udeliť výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách podnikom patriacim do skupiny, ak sa vnútroštátny orgán dohľadu neuistil, že predkladanie informácií by bolo nevhodné vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti podniku.

(26)

V oblastiach, v ktorých má Komisia podľa smernice 2009/138/ES v súčasnosti právomoc prijímať vykonávacie opatrenia, pričom tieto opatrenia sú nelegislatívnymi aktmi so všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky uvedenej smernice v zmysle článku 290 ZFEÚ, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s uvedeným článkom alebo regulačné technické predpisy v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

(27)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými poisťovňami a zaisťovňami pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť (SCR) podľa smernice 2009/138/ES na základe štandardného vzorca alebo s cieľom zohľadniť vývoj na trhu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty týkajúce sa výpočtu SCR na základe štandardného vzorca.

(28)	Ak riziká nie sú primerane pokryté podmodulom, EIOPA by mal mať právomoc vypracovať návrh regulačných technických predpisov, pokiaľ ide o kvantitatívne limity a kritériá prípustnosti aktív na účely výpočtu SCR na základe štandardného vzorca.

(29)

S cieľom umožniť konzistentný spôsob výpočtu technických rezerv poisťovňami a zaisťovňami podľa smernice 2009/138/ES je nutné, aby centrálny subjekt mohol pravidelne odvodzovať, uverejňovať a aktualizovať určité technické informácie týkajúce sa príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, pričom zohľadní vývoj pozorovaný na finančnom trhu. Spôsob odvodenia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery by mal byť transparentný. Vzhľadom na technickú a poisťovaciu povahu týchto úloh by bolo vhodné, aby ich vykonával EIOPA.

(30)

Príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery by mala predchádzať umelej volatilite technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov a mala by poskytovať stimul na dobré riadenie rizík. Výber počiatočného bodu extrapolácie bezrizikových úrokových mier by mal umožniť podnikom vyrovnať dlhopismi ich peňažné toky, ktoré sú diskontované neextrapolovanými úrokovými mierami pri výpočte najlepšieho odhadu. Za trhových podmienok, ktoré sú podobné podmienkam k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, by počiatočný bod extrapolácie bezrizikových úrokových mier, najmä pre euro, mal byť pri splatnosti 20 rokov. Za trhových podmienok, ktoré sú podobné podmienkam k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, by extrapolovaná časť príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, najmä pre euro, mala konvergovať ku konečnej forwardovej sadzbe tak, že pre splatnosti 40 rokov po počiatočnom bode extrapolácie sa extrapolované forwardové sadzby neodlišujú o viac ako tri bázické body od konečnej forwardovej sadzby. V prípade iných mien ako euro by sa pri určovaní počiatočného bodu extrapolácie bezrizikových úrokových mier a vhodného obdobia konvergencie ku konečnej forwardovej sadzbe mali zohľadňovať charakteristiky miestnych trhov s dlhopismi a swapmi.

(31)

Ak poisťovne a zaisťovne držia dlhopisy alebo iné aktíva s podobnými charakteristikami z hľadiska peňažných tokov do splatnosti, nie sú vystavené riziku zmeny kreditných prirážok (spreads) týchto aktív. Aby sa predišlo vplyvu zmien kreditných prirážok aktív na výšku vlastných zdrojov týchto podnikov, mali by mať možnosť upraviť príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery pri výpočte najlepšieho odhadu v súlade s pohybmi rozpätí svojich aktív. Uplatnenie takejto párovacej korekcie (matching adjustment) by malo podliehať schváleniu orgánu dohľadu a prísne požiadavky na aktíva a pasíva by mali zaistiť, aby poisťovne a zaisťovne mohli držať svoje aktíva do splatnosti. Najmä peňažné toky aktív a pasív by mali byť vyrovnané a aktíva by sa mali nahrádzať na účely zachovania spárovaných tokov, len keď sa významným spôsobom zmenia očakávané peňažné toky, napríklad v prípade zníženia ratingu alebo zlyhania dlhopisu. Poisťovne a zaisťovne by mali zverejniť vplyv párovacej korekcie na ich finančnú pozíciu, aby sa zaistila primeraná transparentnosť.

(32)

Aby sa predišlo procyklickému investičnému správaniu, poisťovne a zaisťovne by mali mať možnosť upraviť príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery pri výpočte najlepšieho odhadu technických rezerv s cieľom zmierniť vplyv nadmerných kreditných prirážok dlhopisov. Takáto korekcia volatility by sa mala zakladať na referenčných portfóliách pre príslušné meny týchto podnikov, a ak je to potrebné na zaistenie reprezentatívnosti, na referenčných portfóliách pre vnútroštátne poistné trhy. Poisťovne a zaisťovne by mali zverejniť vplyv korekcie volatility na ich finančnú pozíciu, aby sa zaistila primeraná transparentnosť.

(33)

Vzhľadom na význam diskontovania pri výpočte technických rezerv by smernica 2009/138/ES mala zabezpečiť jednotné podmienky pre výber diskontných sadzieb poisťovňami a zaisťovňami. S cieľom zabezpečiť tieto jednotné podmienky by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie príslušných časových štruktúr bezrizikovej úrokovej miery na výpočet najlepšieho odhadu a fundamentálnych prirážok na výpočet párovacej korekcie a korekcie volatility. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10). V uvedených vykonávacích aktoch by sa mali využiť technické informácie pochádzajúce od orgánu EIOPA a ním zverejnené. Na prijímanie uvedených vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať konzultačný postup.

(34)	Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa príslušných časových štruktúr bezrizikovej úrokovej miery.

(35)

S cieľom zmierniť potenciálne nevhodné procyklické účinky by sa obdobie na obnovenie súladu s SCR malo predĺžiť v prípade výnimočných nepriaznivých situácií vrátane prudkých poklesov na finančných trhoch, pretrvávajúcich hospodárskych podmienok s nízkymi úrokovými mierami a katastrofických udalostí s veľkým vplyvom, ktoré majú vplyv na poisťovne a zaisťovne predstavujúce významný podiel trhu alebo na dotknuté odvetvia činnosti. EIOPA by mal byť zodpovedný za vyhlásenie existencie výnimočných nepriaznivých situácií a na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať opatrenia prostredníctvom delegovaných a vykonávacích aktov, v ktorých sa bližšie určia kritériá a príslušné postupy.

(36)

V kontexte párovacej korekcie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery stanovenej podľa tejto smernice by sa požiadavka, aby portfólio poistných alebo zaistných záväzkov, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia, a vyhradené portfólio aktív boli identifikované, spravované a riadené oddelene od ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne a aby uvedené aktíva nebolo možné použiť na pokrytie strát vyplývajúcich z ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne, mali chápať v ekonomickom zmysle. Nemala by z toho vyplývať požiadavka, aby členské štáty mali vo vnútroštátnych právnych predpisoch právny koncept oddelene spravovaných fondov. Poisťovne a zaisťovne, ktoré využívajú párovaciu korekciu, by mali identifikovať, spravovať a riadiť portfólio aktív a pasív oddelene od ostatných častí podnikateľskej činnosti, a teda by nemali mať povolené pokrytie rizík vyplývajúcich z iných častí podnikania prostredníctvom vyhradeného portfólia aktív. Hoci to umožňuje efektívne riadenie portfólia, znížená prevoditeľnosť a priestor na diverzifikáciu medzi vyhradeným portfóliom a zvyškom podniku sa musí na účely párovacej korekcie zohľadniť v úpravách vlastných zdrojov a SCR.

(37)	Kreditná prirážka referenčného portfólia uvedená v tejto smernici by sa mala stanoviť transparentne prostredníctvom využitia indexov, ak sú k dispozícii.

(38)

Aby sa zaistilo transparentné uplatňovanie korekcie volatility, párovacej korekcie a prechodných opatrení týkajúcich sa bezrizikových úrokových mier a technických rezerv stanovených podľa tejto smernice, poisťovne a zaisťovne by mali zverejniť vplyv neuplatnenia týchto opatrení na svoje finančné pozície vrátane výšky technických rezerv, SCR, minimálnej kapitálovej požiadavky (MCR) podľa smernice 2009/138/ES, základných vlastných zdrojov a výšky vlastných zdrojov použiteľných na pokrytie MCR a SCR.

(39)	Členské štáty by mali môcť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch udeliť svojim vnútroštátnym orgánom dohľadu právomoc povoliť a za výnimočných okolností zamietnuť využitie korekcie volatility.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby sa určité technické údaje používané na výpočet SCR podľa štandardného vzorca poskytovali harmonizovaným spôsobom, napríklad s cieľom umožniť harmonizované prístupy k používaniu ratingov, mali by sa orgánu EIOPA prideliť špecifické úlohy. Uznávanie ratingových agentúr by sa malo zosúladiť a zjednotiť s nariadením (ES) č. 1060/2009, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (11) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (12). Malo by sa zabrániť prekrývaniu s nariadením (ES) č. 1060/2009, a preto je opodstatnená úloha Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného nariadeniami (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 1095/2010. Orgán EIOPA by mal čo najlepšie využiť právomoci a skúsenosti orgánu ESMA. Podrobný spôsob, akým sa majú plniť takéto úlohy, by sa mal bližšie určiť v opatreniach, ktoré sa majú prijať prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov.

(41)	Zoznam regionálnych vlád a miestnych orgánov zverejňovaný orgánom EIOPA by nemal byť podrobnejší, než je potrebné na to, aby sa zaistilo, že s takýmito vládami alebo orgánmi sa zaobchádza rovnako, len ak sú riziká expozície rovnaké ako v prípade ústredných vlád.

(42)

S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup podľa smernice 2009/138/ES pri určovaní toho, kedy sa povolí predĺženie lehoty na ozdravenie udelenej v prípade porušenia SCR, by sa mali bližšie určiť podmienky, ktoré predstavujú výnimočne nepriaznivú situáciu. EIOPA by mal byť zodpovedný za vyhlásenie existencie takýchto výnimočných nepriaznivých situácií a na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať opatrenia prostredníctvom delegovaných a vykonávacích aktov, v ktorých sa bližšie určia kritériá a príslušné postupy v prípade takýchto výnimočných nepriaznivých situácií.

(43)

S cieľom zabezpečiť medzisektorovú konzistentnosť a odstrániť nesúlad medzi záujmami podnikov, ktoré transformujú úvery do obchodovateľných cenných papierov a iných finančných nástrojov (pôvodcovia alebo sponzori), a záujmami poisťovní alebo zaisťovní, ktoré investujú do takýchto cenných papierov alebo nástrojov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať opatrenia prostredníctvom delegovaných aktov v súvislosti s investíciami do transformovaných úverov podľa smernice 2009/138/ES, v ktorých by sa bližšie určovali nielen požiadavky, ale aj následky porušovania týchto požiadaviek.

(44)

S cieľom umožniť väčšiu mieru konvergencie postupov schvaľovania orgánmi dohľadu stanovených v smernici 2009/138/ES, pokiaľ ide o špecifické parametre podnikov, politiky úpravy používaných modelov, účelovo vytvorené subjekty a ukladanie a zrušenie požiadaviek na navýšenie kapitálu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať opatrenia prostredníctvom delegovaných aktov, v ktorých sa bližšie určia príslušné postupy v týchto oblastiach.

(45)

Prostredníctvom Medzinárodnej asociácie orgánov dohľadu nad poisťovníctvom prebieha rozvoj globálneho štandardu solventnosti založeného na riziku, ktorý naďalej podporuje väčšiu medzinárodnú koordináciu a spoluprácu orgánov dohľadu. Ustanovenia smernice 2009/138/ES týkajúce sa delegovaných aktov Komisie určujúcich rovnocennosť režimov solventnosti a prudenciálnych režimov tretích krajín sú v súlade s cieľmi podpory medzinárodnej konvergencie smerom k zavedeniu režimov solventnosti a prudenciálnych režimov založených na riziku. V snahe zohľadniť skutočnosť, že niektoré tretie krajiny budú možno potrebovať viac času na to, aby sa prispôsobili a zaviedli režimy solventnosti a prudenciálne režimy, ktoré by plne spĺňali kritériá na uznanie za rovnocenné režimy, je nevyhnutné špecifikovať podmienky vzťahujúce sa na zaobchádzanie s takýmito režimami tretích krajín, aby tieto tretie krajiny boli dočasne uznané za rovnocenné. Delegované akty Komisie určujúce dočasnú rovnocennosť by podľa potreby mali zohľadňovať medzinárodný vývoj. Ak Komisia určí, že prudenciálny režim tretej krajiny pre dohľad nad skupinami je dočasne rovnocenný, malo by sa umožniť predkladanie dodatočných informácií orgánom dohľadu, aby sa zaistila ochrana poistníkov a oprávnených osôb v rámci Únie.

(46)

Vzhľadom na osobitnú povahu trhu s poistením a s cieľom zaistiť rovnocenné podmienky pre poisťovne a zaisťovne usadené v tretích krajinách, či už je ich materský podnik usadený v Únii, alebo nie, by Komisia mala mať možnosť určiť, že tretia krajina je predbežne rovnocenná na účely výpočtu skupinových požiadaviek na solventnosť a vlastných zdrojov použiteľných na splnenie týchto požiadaviek.

(47)

Aby sa zaistilo riadne informovanie zainteresovaných strán o štruktúre poisťovacích a zaisťovacích skupín, je potrebné, aby informácie o ich právnej štruktúre a riadiacej a organizačnej štruktúre boli sprístupnené verejnosti. Tieto informácie by mali obsahovať aspoň informácie o úradnom názve, druhu podnikateľskej činnosti a krajine usadenia dcérskych spoločností, významných prepojených podnikov a významných pobočiek.

(48)	Rozhodnutia Komisie o tom, že režim solventnosti alebo prudenciálny režim tretej krajiny je plne alebo dočasne rovnocenný, by mali podľa potreby zohľadňovať existenciu, trvanie a povahu prechodných opatrení v týchto režimoch tretích krajín.

(49)	S cieľom umožniť, aby európske družstvá zriadené na základe nariadenia Rady (ES) č. 1435/2003 (13) mohli poskytovať poisťovacie a zaisťovacie služby, je nevyhnutné, aby sa zoznam povolených právnych foriem poisťovní a zaisťovní uvedených v smernici 2009/138/ES rozšíril o európske družstvá.

(50)	Suma spodnej hranice MCR vyjadrená v eurách by sa mala v prípade poisťovní a zaisťovní upraviť. Takáto úprava vyplýva z pravidelnej úpravy existujúcich spodných hraníc kapitálových požiadaviek pre takéto podniky v závislosti od inflácie.

(51)	Výpočet SCR pre zdravotné poistenie by mal odrážať vnútroštátne ekvalizačné systémy a mal by tiež zohľadňovať zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti zdravotníctva, keďže sú základnou súčasťou systému poistenia v rámci týchto vnútroštátnych zdravotníckych trhov.

(52)	Niektoré vykonávacie právomoci ustanovené podľa článku 202 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva o ES) by sa mali nahradiť vhodnými ustanoveniami podľa článku 290 ZFEÚ.

(53)

Zosúladenie komitologických postupov so ZFEÚ, a najmä s jej článkom 290, by sa malo vykonávať z prípadu na prípad. S cieľom zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch a bližšie určiť požiadavky stanovené v smerniciach zmenených touto smernicou by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Delegované akty by sa mali prijímať najmä s cieľom spresniť informácie, pokiaľ ide o požiadavky na riadenie, oceňovanie, predkladanie informácií orgánom dohľadu a zverejňovanie, určovanie a klasifikáciu vlastných zdrojov, štandardný vzorec na výpočet SCR (vrátane akýchkoľvek následných zmien v oblasti navýšenia kapitálu) a výber metód a predpokladov na výpočet technických rezerv.

(54)

Vo vyhlásení č. 39 k článku 290 ZFEÚ pripojenému k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, konferencia vzala na vedomie zámer Komisie naďalej konzultovať s odborníkmi, ktorých vymenovali členské štáty, pri vypracúvaní návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb v súlade so zaužívanou praxou.

(55)

Európsky parlament a Rada by mali mať na vznesenie námietky voči delegovanému aktu lehotu tri mesiace od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady by malo byť možné predĺžiť túto lehotu o tri mesiace v prípadoch, keď ide o osobitne dôležité oblasti. Európsky parlament a Rada by takisto mali mať možnosť informovať ostatné inštitúcie o svojom zámere nevzniesť námietky. Takéto včasné schválenie delegovaných aktov je vhodné najmä vtedy, keď sa musia dodržať lehoty, napríklad keď je v základnom akte stanovený harmonogram, podľa ktorého má Komisia prijímať delegované akty.

(56)

V súvislosti s finančnou krízou a procyklickými mechanizmami, ktoré prispeli k jej vzniku a zhoršili jej účinok, vydala Rada pre finančnú stabilitu, Bazilejský výbor pre bankový dohľad a skupina G20 odporúčania na zmiernenie procyklických účinkov finančnej regulácie. Tieto odporúčania majú priamy význam pre poisťovne a zaisťovne ako významné zložky finančného systému.

(57)	S cieľom dosiahnuť jednotné uplatňovanie tejto smernice a zabezpečiť makroprudenciálny dohľad v celej Únii je vhodné, aby Európsky výbor pre systémové riziká zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (14) vypracoval zásady prispôsobené hospodárstvu Únie.

(58)

Finančná kríza zdôraznila skutočnosť, že finančné inštitúcie vo veľkom rozsahu podcenili úroveň kreditného rizika protistrán spojeného s mimoburzovými (OTC) derivátmi. To viedlo skupinu G20 k tomu, aby v septembri 2009 vyzvala, aby sa viac OTC derivátov zúčtovávalo prostredníctvom centrálnych protistrán. Okrem toho požiadala, aby OTC deriváty, ktoré nemožno zúčtovať centrálne, podliehali vyšším kapitálovým požiadavkám, ktoré by náležitým spôsobom odrážali vyššie riziko, ktoré je s nimi spojené.

(59)

Pri výpočte SCR podľa štandardného vzorca by sa s expozíciami voči kvalifikovaným centrálnym protistranám malo zaobchádzať rovnako ako s takýmito expozíciami v kapitálových požiadavkách pre úverové inštitúcie a finančné inštitúcie, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, najmä pokiaľ ide o rozdiely v zaobchádzaní medzi kvalifikovanými centrálnymi protistranami a inými protistranami.

(60)

S cieľom zaistiť, aby sa naďalej plnil cieľ Únie v oblasti dlhodobého udržateľného rastu a ciele smernice 2009/138/ES, najmä ochrana poistníkov a tiež zaistenie finančnej stability, by Komisia mala do piatich rokov od začatia uplatňovania smernice 2009/138/ES preskúmať vhodnosť metód, predpokladov a štandardných parametrov používaných pri výpočte štandardného vzorca na výpočet SCR. Preskúmanie by malo byť založené najmä na celkovej skúsenosti poisťovní a zaisťovní s používaním štandardného vzorca na výpočet SCR počas prechodného obdobia. V preskúmaní by sa tiež mala zohľadniť výkonnosť každej triedy aktív a finančných nástrojov, správanie investorov do týchto aktív a finančných nástrojov, ako aj vývoj v stanovovaní medzinárodných štandardov v oblasti finančných služieb. Preskúmanie štandardných parametrov pre určité triedy aktív, napríklad cenné papiere s pevným výnosom a dlhodobú infraštruktúru, môže byť potrebné vykonať prioritne.

(61)

S cieľom umožniť hladký prechod na nový režim podľa smernice 2009/138/ES je nutné stanoviť postupné zavádzanie a osobitné prechodné opatrenia. Prechodné opatrenia by mali byť zamerané na zabránenie narušeniu trhu a obmedzenie vplyvu na existujúce produkty, ako aj zabezpečenie dostupnosti poistných produktov. Prechodné opatrenia by mali podporovať podniky v tom, aby čo najskôr dosiahli súlad s konkrétnymi požiadavkami nového režimu.

(62)

Je potrebné stanoviť prechodný režim pre činnosť zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vykonávanú poisťovňami podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (15), kým Komisia vykoná revíziu uvedenej smernice. Prechodný režim by mal zaniknúť hneď, ako zmeny smernice 2003/41/ES nadobudnú účinnosť.

(63)

Bez ohľadu na očakávané uplatňovanie smernice 2009/138/ES, najmä na účely hodnotení súvisiacich so schvaľovaním vnútorných modelov, dodatkových vlastných zdrojov, klasifikácie vlastných zdrojov, špecifických parametrov podnikov, účelovo vytvorených subjektov, podmodulu akciového rizika založeného na durácii, a prechodného ustanovenia o výpočte najlepšieho odhadu, pokiaľ ide o poistné alebo zaistné záväzky zodpovedajúce zaplatenému poistnému z existujúcich zmlúv, by sa smernice Rady 64/225/EHS (16), 73/239/EHS (17), 73/240/EHS (18), 76/580/EHS (19), 78/473/EHS (20), 84/641/EHS (21), 87/344/EHS (22), 88/357/EHS (23) a 92/49/EHS (24) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES (25), 2001/17/ES (26), 2002/83/ES (27) a 2005/68/ES (28) (ďalej len kolektívne ako „Solventnosť I“) v znení zmien na základe aktov uvedených v časti A prílohy VI k smernici 2009/138/ES mali naďalej uplatňovať do konca roka 2015.

(64)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu a smernicu 2009/138/ES, zákonodarca považuje postúpenie takýchto dokumentov za odôvodnené.

(65)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne prudenciálnej regulácie a dohľadu, chrániť poistníkov a príjemcov, a tým aj podniky a spotrebiteľov, chrániť integritu, účinnosť a riadne fungovanie finančných trhov, udržať stabilitu finančného systému a posilniť medzinárodnú koordináciu dohľadu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(66)	Smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES a nariadenia (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2003/71/ES

Smernica 2003/71/ES sa mení takto:

V článku 5 ods. 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Ak konečné podmienky ponuky nie sú obsiahnuté v základnom prospekte ani v dodatku, sprístupnia sa investorom, uložia u príslušného orgánu domovského členského štátu a oznámia prostredníctvom tohto príslušného orgánu príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu (hostiteľských členských štátov), pokiaľ možno čo najskôr pri verejnej ponuke, a podľa možnosti pred začatím verejnej ponuky alebo pred prijatím na obchodovanie. Príslušný orgán domovského členského štátu oznámi tieto konečné podmienky orgánu ESMA. Konečné podmienky obsahujú len informácie, ktoré sa týkajú oznámenia o cenných papieroch, a neslúžia ako dodatok k základnému prospektu. V takých prípadoch sa uplatní článok 8 ods. 1 písm. a).“

V článku 11 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto článkom ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia informácie, ktoré majú byť zaradené ako odkazy.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 1. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

V článku 13 sa odsek 7 nahrádza takto:

„7. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti so schvaľovaním prospektov ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia postupy schvaľovania prospektov a podmienky, podľa ktorých možno upraviť lehoty.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 1. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

V článku 14 sa odsek 8 nahrádza takto:

„8. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto článkom ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa spresnia ustanovenia týkajúce sa zverejňovania prospektu uvedené v odsekoch 1 až 4.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 1. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

V článku 15 sa odsek 7 nahrádza takto:

„7. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto článkom ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa spresnia ustanovenia týkajúce sa šírenia inzerátov oznamujúcich zámer verejne ponúknuť cenné papiere alebo ich prijať na obchodovanie na regulovanom trhu, najmä pred verejným sprístupnením prospektu alebo otvorením upisovania, a ustanovenia uvedené v odseku 4.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 1. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

6.	Vkladá sa tento článok: „Článok 31a Zamestnanci a zdroje orgánu ESMA ESMA posúdi personálne potreby a potreby zdrojov vyplývajúce z prevzatia právomocí a úloh podľa tejto smernice a predloží o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.“

Článok 2

Zmeny smernice 2009/138/ES

Smernica 2009/138/ES sa mení takto:

Článok 13 sa mení a dopĺňa takto:

Za bod 32 sa vkladá tento bod:

„32a	‚kvalifikovaná centrálna protistrana‘ je centrálna protistrana, ktorej sa buď udelilo povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (29), alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia;

Dopĺňa sa tento bod:

„40.	‚externá ratingová agentúra‘ alebo ‚ECAI‘ je ratingová agentúra, ktorá je zaregistrovaná alebo certifikovaná v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 (30), alebo centrálna banka, ktorá vydáva úverové ratingy, na ktoré sa uvedené nariadenie nevzťahuje.

2.	V článku 17 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Komisia môže prijať v súlade s článkom 301a delegované akty týkajúce sa zoznamu právnych foriem stanovených v prílohe III okrem bodov 28 a 29 častí A, B a C.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Notifikácia a uverejňovanie povolení alebo odňatí povolení

Každé udelenie povolenia alebo odňatie povolenia sa oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (31). Názov každej poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie, sa zapíše do zoznamu. EIOPA tento zoznam uverejní a priebežne aktualizuje na svojej webovej stránke.

V článku 29 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy prijaté Komisiou zohľadňujú zásadu proporcionality, čím sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých poisťovní.

Návrh regulačných technických predpisov predložený orgánom EIOPA v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, návrh vykonávacích technických predpisov predložený v súlade s článkom 15 uvedeného nariadenia a usmernenia a odporúčania vydané v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia zohľadňujú zásadu proporcionality, čím sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých poisťovní.“

V článku 31 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, článok 51, článok 254 ods. 2 a článok 256, Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty týkajúce sa odseku 2 tohto článku, v ktorých bližšie určí kľúčové aspekty, o ktorých sa musia uverejniť súhrnné štatistické údaje, ako aj obsah a dátum uverejnení.

5. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky v súvislosti s uplatňovaním odseku 2 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 35, článok 51, článok 254 ods. 2 a článok 256, EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia vzory a štruktúra uverejnenia ustanoveného v tomto článku.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. septembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

V článku 33 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Ak orgán dohľadu oznámil orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu, že chce vykonať kontroly na mieste v súlade s prvým odsekom, a ak je tomuto orgánu dohľadu bránené vo výkone jeho práva na vykonanie týchto kontrol na mieste alebo ak orgány dohľadu hostiteľského členského štátu nemôžu v praxi uplatniť svoje právo na účasť v súlade s druhým odsekom, orgány dohľadu môžu danú vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takom prípade môže EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 sa EIOPA môže zúčastňovať na kontrolách na mieste, ak ich vykonávajú spoločne dva alebo viaceré orgány dohľadu.“

Článok 35 sa mení takto:

V odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

„1. Členské štáty od poisťovní a zaisťovní požadujú, aby orgánom dohľadu predkladali informácie potrebné na účely dohľadu, a to s ohľadom na ciele dohľadu stanovené v článkoch 27 a 28. Tieto informácie obsahujú aspoň informácie potrebné na plnenie týchto krokov v rámci výkonu procesu uvedeného v článku 36:“.

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Bez toho, aby bol dotknutý článok 129 ods. 4, ak sú vopred stanovené lehoty uvedené v odseku 2 písm. a) bode i) kratšie ako jeden rok, príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu, ak:

a)	by predkladanie uvedených informácií predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

b)	sa informácie predkladajú aspoň raz ročne.

Orgány dohľadu neobmedzia pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu v intervaloch kratších ako jeden rok v prípade poisťovní alebo zaisťovní, ktoré patria do skupiny v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), ak poisťovňa alebo zaisťovňa nemôže k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu v intervaloch kratších ako jeden rok je nevhodné vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny.

Obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu sa povolí len poisťovniam alebo zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného a neživotného poistenia a zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia na hrubých technických rezervách.

Orgány dohľadu pri určovaní oprávnenosti poisťovní alebo zaisťovní na tieto obmedzenia uprednostnia najmenšie poisťovne alebo zaisťovne.

7. Príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu alebo udeliť poisťovniam a zaisťovniam výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ak:

a)	predkladanie uvedených informácií by predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

b)	predkladanie uvedených informácií nie je potrebné na účely účinného dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou;

c)	výnimka neoslabuje stabilitu dotknutých finančných systémov v Únii a

d)	poisťovňa alebo zaisťovňa je schopná poskytnúť tieto informácie ad hoc.

Orgány dohľadu neudelia výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách poisťovniam a zaisťovniam, ktoré patria do skupiny v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), ak poisťovňa alebo zaisťovňa nemôže k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že predkladanie informácií po jednotlivých položkách je nevhodné vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny a s ohľadom na cieľ finančnej stability.

Výnimka z predkladania informácií po jednotlivých položkách sa udelí len poisťovniam alebo zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného a neživotného poistenia alebo zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia na hrubých technických rezervách.

Orgány dohľadu pri určovaní oprávnenosti poisťovní alebo zaisťovní na tieto výnimky uprednostnia najmenšie poisťovne alebo zaisťovne.

8. Na účely odsekov 6 a 7 orgány dohľadu v rámci procesu hodnotenia vykonávaného orgánmi dohľadu posúdia, či by predkladanie informácií predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík poisťovne alebo zaisťovne, pričom zohľadnia prinajmenšom:

a)	objem poistného, technických rezerv a aktív poisťovne alebo zaisťovne;

b)	volatilitu poistných plnení krytých poisťovňou alebo zaisťovňou;

c)	trhové riziká, ktoré vyplývajú z investícií poisťovne alebo zaisťovne;

d)	úroveň koncentrácie rizík;

e)	celkový počet odvetví životného a neživotného poistenia, pre ktoré je udelené povolenie;

f)	možné účinky riadenia aktív poisťovne alebo zaisťovne na finančnú stabilitu;

g)	systémy a štruktúry poisťovne alebo zaisťovne na poskytovanie informácií na účely dohľadu a písomnú koncepciu uvedenú v odseku 5;

h)	vhodnosť systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne;

i)	úroveň vlastných zdrojov pokrývajúcich kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;

j)	či je podnik kaptívnou poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá kryje len riziká priemyselnej alebo obchodnej skupiny, ku ktorej patrí.

9. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a, v ktorých spresní informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 tohto článku a lehoty na predloženie týchto informácií s cieľom zabezpečiť primeranú mieru konvergencie informácií predkladaných orgánom dohľadu.

10. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o pravidelnom predkladaní informácií orgánom dohľadu, pokiaľ ide o vzory na predkladanie informácií orgánom dohľadu uvedeným v odsekoch 1 a 2.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

11. S cieľom súdržnejšie a jednotnejšie uplatňovať odseky 6 a 7 EIOPA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 na účely bližšieho spresnenia metód na určenie trhových podielov uvedených v treťom pododseku odsekov 6 a 7.“

Článok 37 sa mení takto:

Odsek 1 sa mení takto:

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

orgán dohľadu dospeje k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 3, pretože určité kvantifikovateľné riziká sú zachytené nedostatočne a úprava modelu s cieľom lepšie zohľadniť daný rizikový profil sa nevykonala v primeranej časovej lehote;“

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„d)

poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b, korekciu volatility uvedenú v článku 77d alebo prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d a orgán dohľadu dospeje k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádzajú tieto úpravy a prechodné opatrenia.“

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. V prípadoch stanovených v odseku 1 písm. a) a b) sa navýšenie kapitálu vypočíta takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že poisťovňa alebo zaisťovňa splní ustanovenia článku 101 ods. 3.

V prípadoch stanovených v odseku 1 písm. c) je navýšenie kapitálu primerané významným rizikám vyplývajúcim z nedostatkov, ktoré orgán dohľadu podnietili rozhodnúť o stanovení navýšenia.

V prípadoch stanovených v odseku 1 písm. d) je navýšenie kapitálu primerané významným rizikám vyplývajúcim z odchýlky uvedenej v uvedenom odseku.“

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí okolnosti, za akých sa môže uložiť navýšenie kapitálu.

7. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí metódy výpočtu navýšenia kapitálu.

8. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania v súvislosti s týmto článkom EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri rozhodovaní o stanovovaní, výpočte a zrušení navýšenia kapitálu.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. septembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

V článku 38 ods. 2 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Ak orgán dohľadu oznámil príslušnému orgánu členského štátu poskytovateľa služby, že chce vykonať inšpekcie na mieste v súlade s týmto odsekom, alebo ak vykonáva inšpekciu na mieste v súlade s prvým pododsekom, pričom uvedený orgán dohľadu nemôže v praxi uplatniť svoje právo na vykonanie inšpekcie na mieste, orgán dohľadu môže danú vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade môže EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

V súlade s článkom 21 nariadenia EÚ č. 1094/2010 je EIOPA oprávnený zúčastňovať sa na kontrolách na mieste, ak ich vykonávajú spoločne dva alebo viaceré orgány dohľadu.“

10.

Článok 44 sa mení takto:

V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak poisťovne alebo zaisťovne uplatňujú párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b alebo korekciu volatility uvedenú v článku 77d, zostavia plán likvidity s projekciou prichádzajúcich a odchádzajúcich peňažných tokov vo vzťahu k aktívam a pasívam, ktoré podliehajú týmto úpravám.“

Vkladá sa tento odsek:

„2a. Pokiaľ ide o riadenie aktív a pasív, poisťovne a zaisťovne pravidelne posudzujú:

a)	citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom, na ktorých sa zakladá extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedená v článku 77a;

ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b:

i)	citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom, na ktorých sa zakladá výpočet párovacej korekcie vrátane výpočtu fundamentálnej prirážky uvedenej v článku 77c ods. 1 písm. b), a možný vplyv núteného predaja aktív na ich použiteľné vlastné zdroje;

ii)	citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči zmenám v zložení vyhradeného portfólia aktív;

iii)	vplyv zníženia párovacej korekcie na nulu;

ak sa uplatňuje korekcia volatility uvedená v článku 77d:

i)	citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom, na ktorých sa zakladá výpočet korekcie volatility, a možný vplyv núteného predaja aktív na ich použiteľné vlastné zdroje;

ii)	vplyv zníženia korekcie volatility na nulu.

Poisťovne a zaisťovne každoročne predložia posúdenia uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c) orgánu dohľadu ako súčasť informácií, ktoré sa poskytujú podľa článku 35. Ak by zníženie párovacej korekcie alebo korekcie volatility na nulu malo za následok nesúlad s kapitálovou požiadavkou na solventnosť, poisťovňa alebo zaisťovňa tiež predloží analýzu opatrení, ktoré by mohol v takejto situácii uplatniť na obnovenie úrovne použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom obnoviť plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak sa uplatňuje korekcia volatility uvedená v článku 77d, písomná koncepcia riadenia rizík uvedená v článku 41 ods. 3 zahŕňa koncepciu kritérií uplatňovania korekcie volatility.“

Vkladá sa tento odsek:

„4a. S cieľom zamedziť prílišnému spoliehaniu sa na externé ratingové agentúry pri využívaní externých ratingových hodnotení na výpočet technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne a zaisťovne posúdia vhodnosť týchto externých ratingových hodnotení ako súčasť svojho riadenia rizika použitím dodatočných ratingových hodnotení vždy, keď je to prakticky možné, a to v záujme zamedzenia akejkoľvek automatickej závislosti od externých ratingových hodnotení.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto odseku EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri posudzovaní externých ratingových hodnotení.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

11.

V článku 45 sa vkladá tento odsek:

„2a. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b, korekciu volatility uvedenú v článku 77d alebo prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d, vykonajú posúdenie súladu s kapitálovými požiadavkami uvedenými v odseku 1 písm. b) pri zohľadnení týchto úprav a prechodných opatrení, ako aj bez ich zohľadnenia.“

12.

Článok 50 sa nahrádza takto:

„Článok 50

Delegované akty a regulačné technické predpisy

1. Komisia v súlade s článkom 301a prijme delegované akty s cieľom bližšie určiť:

a)	prvky systémov uvedených v článkoch 41, 44, 46 a 47, a najmä oblasti, v ktorých sa má uplatňovať riadenie aktív a pasív a investičná politika poisťovní a zaisťovní, ako sa ustanovuje v článku 44 ods. 2;

b)	funkcie uvedené v článkoch 44, 46, 47 a 48.

2. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto oddielom EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a)	požiadavky stanovené v článku 42 a funkcie, ktoré im podliehajú;

b)	podmienky zverenia výkonu činností najmä poskytovateľom služieb sídliacich v tretích krajinách.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s posúdením uvedeným v článku 45 ods. 1 písm. a) EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí prvky tohto posúdenia.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

13.

Článok 51 sa mení takto:

Vkladá sa tento odsek:

„1a. Ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b, opis uvedený v odseku 1 písm. d) obsahuje opis párovacej korekcie a portfólia pasív a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikáciu vplyvu zníženia párovacej korekcie na nulu na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne.

Opis uvedený v odseku 1 písm. d) obsahuje aj výrok o tom, či poisťovňa alebo zaisťovňa používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d, a kvantifikáciu vplyvu zníženia korekcie volatility na nulu na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne.“

V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek uverejnenie, ktoré je povinné podľa akýchkoľvek iných zákonných alebo regulačných požiadaviek, však členské štáty môžu stanoviť, že napriek uverejneniu celkovej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 1 písm. e) bode ii) navýšenie kapitálu alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s článkom 110, nie je potrebné zverejňovať samostatne počas prechodného obdobia, ktoré sa skončí najneskôr 31. decembra 2020.“

14.

Článok 52 sa nahrádza takto:

„Článok 52

Informácie podávané Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a ním predkladané správy

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 35 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, členské štáty požadujú od orgánov dohľadu, aby orgánu EIOPA každoročne poskytli tieto informácie:

priemerné navýšenie kapitálu na jednu poisťovňu alebo zaisťovňu a rozdelenie navýšení kapitálu uložených orgánom dohľadu počas predchádzajúceho roku, merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, uvedené samostatne pre:

i)	poisťovne a zaisťovne;

ii)	životné poisťovne;

iii)	neživotné poisťovne;

iv)	poisťovne vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia;

v)	zaisťovne;

b)	v prípade každého uverejnenia stanoveného v písmene a) tohto odseku podiel navýšení kapitálu uložených podľa článku 37 ods. 1 písm. a), b) a c);

počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu uvedené v článku 35 ods. 6 a počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách uvedenú v článku 35 ods. 7 spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív poisťovní a zaisťovní v členskom štáte;

počet skupín využívajúcich obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu a počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ktoré sú uvedené v článku 254 ods. 2, spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív všetkých skupín.

2. Orgán EIOPA každoročne uverejní tieto informácie:

celkové rozdelenie navýšení kapitálu za všetky členské štáty spolu, merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, za každú z týchto kategórií:

i)	poisťovne a zaisťovne;

ii)	životné poisťovne;

iii)	neživotné poisťovne;

iv)	poisťovne vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia;

v)	zaisťovne;

b)	samostatne za každý členský štát rozdelenie navýšení kapitálu merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, pokrývajúce všetky poisťovne a zaisťovne v tomto členskom štáte;

c)	v prípade každého uverejnenia uvedeného v písmenách a) a b) tohto odseku podiel navýšení kapitálu uložených podľa článku 37 ods. 1 písm. a), b) a c);

za všetky členské štáty spolu celkový počet poisťovní a zaisťovní a skupín využívajúcich obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu a celkový počet poisťovní a zaisťovní a skupín využívajúcich výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ktoré sú uvedené v článku 35 ods. 6 a 7 a v článku 254 ods. 2, spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív všetkých poisťovní a zaisťovní a skupín;

samostatne za každý členský štát počet poisťovní a zaisťovní a skupín využívajúcich obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu a počet poisťovní a zaisťovní a skupín využívajúcich výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ktoré sú uvedené v článku 35 ods. 6 a 7 a v článku 254 ods. 2, spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív všetkých poisťovní a zaisťovní a skupín v členskom štáte.

3. EIOPA poskytne informácie uvedené v odseku 2 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii spolu so správou uvádzajúcou mieru konvergencie medzi orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o používanie navýšenia kapitálu.“

15.

Článok 56 sa nahrádza takto:

„Článok 56

Správa o solventnosti a finančnom stave: delegované akty a vykonávacie technické predpisy

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí informácie, ktoré sa musia uverejniť, a lehoty na každoročné zverejnenie informácií v súlade s oddielom 3.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto oddielu EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, formátoch a vzoroch.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v druhom odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

16.

V článku 58 sa odsek 8 nahrádza takto:

„8. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto oddielom môže EIOPA vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť úplný zoznam informácií uvedených v článku 59 ods. 4, ktoré majú navrhovaní nadobúdatelia zahrnúť do svojich oznámení, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 58 ods. 2.

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto oddielom a zohľadniť budúci vývoj EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí úpravy kritérií stanovených v článku 59 ods. 1.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom a druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

9. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tejto smernice môže EIOPA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, formulároch a vzoroch pre proces konzultácií medzi dotknutými orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v článku 60.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

17.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 65a

Spolupráca s orgánom EIOPA

Členské štáty zaistia, aby orgány dohľadu spolupracovali s orgánom EIOPA na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1094/2010.

Členské štáty zaistia, aby orgány dohľadu bezodkladne poskytli orgánu EIOPA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s nariadením (EÚ) č. 1094/2010.“

18.	Vkladá sa tento článok: „Článok 67a Právomoc Európskeho parlamentu vyšetrovať Článkami 64 a 67 nie je dotknutá právomoc Európskeho parlamentu vyšetrovať udelená článkom 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).“

19.

V článku 69 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Takéto sprístupnenie sa vykoná len v prípade potreby z dôvodov prudenciálneho dohľadu. Členské štáty však stanovia, že informácie prijaté podľa článku 65 a článku 68 ods. 1 a informácie získané prostredníctvom kontroly na mieste uvedenej v článku 33 možno sprístupniť len s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, alebo orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom sa vykonávala kontrola na mieste.“

20.

Článok 70 sa nahrádza takto:

„Článok 70

Zasielanie informácií centrálnym bankám, menovým orgánom, orgánom dohľadu nad platobnými systémami a Európskemu výboru pre systémové riziká

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 64 až 69, orgán dohľadu môže zasielať informácie určené na plnenie ich úloh týmto subjektom:

centrálnym bankám Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon ich príslušných úloh vyplývajúcich z právnych predpisov vrátane výkonu menovej politiky a súvisiaceho poskytovania likvidity, dohľadu nad platobnými systémami, systémami zúčtovania a systémami zúčtovania cenných papierov a ochrany stability finančného systému;

b)	podľa potreby ďalším vnútroštátnym orgánom verejnej moci zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami a

c)	Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (32), ak sú tieto informácie relevantné pre výkon jeho úloh.

2. V naliehavej situácii vrátane krízovej situácie uvedenej v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 členské štáty umožnia orgánom dohľadu neodkladne oznámiť informácie centrálnym bankám ESCB vrátane ECB, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon ich úloh vyplývajúcich z právnych predpisov vrátane výkonu menovej politiky a súvisiaceho poskytovania likvidity, dohľadu nad platobnými systémami, systémami zúčtovania a systémami zúčtovania cenných papierov a ochrany stability finančného systému, a ESRB, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon jeho úloh.

3. Tieto orgány alebo subjekty môžu tiež oznámiť orgánom dohľadu také informácie, ktoré môžu potrebovať na účely článku 67. Na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahujú ustanovenia o mlčanlivosti stanovené v tomto oddiele.

21.

Článok 71 sa mení takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri výkone svojich úloh zohľadňovali konvergenciu v oblasti nástrojov dohľadu a postupov dohľadu pri uplatňovaní zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na základe tejto smernice. Na uvedený účel členské štáty zabezpečia, aby:

a)	sa orgány dohľadu zúčastňovali na činnostiach orgánu EIOPA;

b)	orgány dohľadu vynaložili maximálne úsilie na dodržiavanie usmernení a odporúčaní vydaných orgánom EIOPA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a uviedli dôvody, ak tak neurobia;

c)	vnútroštátne mandáty udelené orgánom dohľadu nebránili plneniu ich povinností ako členov orgánu EIOPA alebo na základe tejto smernice.“

b)	Odsek 3 sa vypúšťa.

22.

V článku 75 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví metódy a predpoklady, ktoré sa použijú pri oceňovaní aktív a záväzkov, ako sa stanovuje v odseku 1.

3. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s oceňovaním aktív a záväzkov EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a)	pokiaľ delegované akty uvedené v odseku 2 vyžadujú použitie medzinárodných účtovných štandardov, ako ich schválila Komisia v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002, súlad týchto účtovných štandardov s metódou oceňovania aktív a záväzkov stanovenou v odsekoch 1 a 2;

b)	metódy a predpoklady, ktoré sa použijú, ak kótované trhové ceny buď nie sú dostupné, alebo ak medzinárodné účtovné štandardy, ako ich schválila Komisia v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002, sú v dočasnom alebo trvalom nesúlade s metódou oceňovania aktív a záväzkov stanovenou v odsekoch 1 a 2;

c)	metódy a predpoklady, ktoré sa použijú pri oceňovaní aktív a záväzkov, ako sa ustanovuje v odseku 1, ak delegované akty uvedené v odseku 2 umožňujú použitie alternatívnych metód oceňovania.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

23.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 77a

Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery

Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedené v článku 77 ods. 2 využíva informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a je s nimi konzistentné. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje tých splatností, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi, ako aj s dlhopismi efektívne, likvidné a transparentné. Pre splatnosti, pri ktorých trhy s relevantnými finančnými nástrojmi alebo s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné ani transparentné, sa príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery extrapoluje.

Extrapolovaná časť príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na forwardových sadzbách hladko konvergujúcich z jednej forwardovej sadzby alebo zo súboru forwardových sadzieb vo vzťahu k najdlhším splatnostiam, pre ktoré možno relevantné finančné nástroje a dlhopisy pozorovať na efektívnom, likvidnom a transparentnom trhu, ku konečnej forwardovej sadzbe.

Článok 77b

Párovacia korekcia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery.

1. Poisťovne a zaisťovne môžu použiť párovaciu korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pri výpočte najlepšieho odhadu záväzkov životného poistenia alebo zaistenia vrátane anuít plynúcich zo zmlúv neživotného poistenia alebo zaistenia, pričom použitie tejto korekcie podlieha predchádzajúcemu súhlasu orgánov dohľadu, ak sú splnené tieto podmienky:

poisťovňa alebo zaisťovňa vyhradila portfólio aktív, ktoré pozostáva z dlhopisov a iných aktív s podobnými charakteristikami peňažných tokov, na krytie najlepšieho odhadu portfólia poistných alebo zaistných záväzkov a zachováva toto vyhradenie po celú čas životnosti záväzkov s výnimkou prípadov zachovania replikácie očakávaných peňažných tokov medzi aktívami a pasívami, keď sa peňažné toky významným spôsobom zmenili;

portfólio poistných alebo zaistných záväzkov, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia, a vyhradené portfólio aktív sú identifikované, spravované a riadené oddelene od ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne, pričom vyhradené portfólio aktív nemožno použiť na pokrytie strát vyplývajúcich z ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne;

očakávané peňažné toky vyhradeného portfólia aktív replikujú každý očakávaný peňažný tok portfólia poistných alebo zaistných záväzkov v rovnakej mene a akýkoľvek nesúlad nezvyšuje riziká, ktoré sú významné vzhľadom na riziká obsiahnuté v odvetví poistenia alebo zaistenia, na ktoré sa párovacia korekcia uplatňuje;

d)	zmluvy tvoriace portfólio poistných alebo zaistných záväzkov nezahŕňajú budúce platby poistného;

e)	jedinými upisovacími rizikami súvisiacimi s portfóliom poistných alebo zaistných záväzkov sú: riziko dlhovekosti, riziko nákladov, revízne riziko a riziko úmrtnosti;

f)	ak upisovacie riziko súvisiace s portfóliom poistných alebo zaistných záväzkov zahŕňa riziko úmrtnosti, najlepší odhad portfólia poistných alebo zaistných záväzkov sa pri šoku rizika úmrtnosti kalibrovaného v súlade s článkom 101 ods. 2 až 5 nezvýši o viac ako 5 %;

g)	zmluvy tvoriace portfólio poistných alebo zaistných záväzkov, nezahŕňajú žiadne opcie pre poistníka alebo zahŕňajú iba odkupnú opciu, pri ktorej odkupná hodnota nepresahuje hodnotu aktív, ktoré kryjú poistné alebo zaistné záväzky v čase uplatnenia odkupnej opcie, ocenených v súlade s článkom 75;

h)	peňažné toky vyhradeného portfólia aktív sú fixné a emitenti aktív ani žiadne tretie strany ich nemôžu zmeniť;

i)	poistné alebo zaistné záväzky z poistnej alebo zaistnej zmluvy nie sú pri zostavovaní portfólia poistných alebo zaistných záväzkov na účely tohto odseku rozdelené na rozličné časti.

Bez ohľadu na písmeno h) prvého pododseku môžu poisťovne alebo zaisťovne využiť aktíva, ktorých peňažné toky sú fixné, s výnimkou závislosti od inflácie, za podmienky, že tieto aktíva replikujú peňažné toky portfólia poistných alebo zaistných záväzkov, ktoré závisia od inflácie.

V prípade, že emitenti alebo tretie strany majú právo zmeniť peňažné toky aktív tak, že investor dostane dostatočnú kompenzáciu, ktorá mu umožní získať rovnaké peňažné toky opätovnou investíciou do aktív rovnakej alebo lepšej kreditnej kvality, právo zmeniť peňažné toky neruší prípustnosť aktíva na účely vyhradeného portfólia v súlade s písmenom h) prvého pododseku.

2. Poisťovne alebo zaisťovne, ktoré použijú párovaciu korekciu na portfólio poistných alebo zaistných záväzkov, sa nesmú vrátiť k prístupu, ktorý nevyužíva párovaciu korekciu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá používa párovaciu korekciu, už nie je schopná spĺňať podmienky stanovené v odseku 1, bezodkladne informuje orgán dohľadu a prijme potrebné opatrenia na opätovné zosúladenie s týmito podmienkami. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nie je schopná sa opätovne zosúladiť s týmito podmienkami do dvoch mesiacov od porušenia podmienok, nesmie ďalej používať párovaciu korekciu na žiadne svoje poistné ani zaistné záväzky a nesmie používať párovaciu korekciu ďalších 24 mesiacov.

3. Párovacia korekcia sa nepoužije na poistné ani zaistné záväzky, pre ktoré sa na výpočet najlepšieho odhadu používa príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery, ktorá zahŕňa korekciu volatility podľa článku 77d alebo prechodné opatrenie pre bezrizikové úrokové miery podľa článku 308c.

Článok 77c

Výpočet párovacej korekcie

1. Pre každú menu sa párovacia korekcia uvedená v článku 77b vypočíta v súlade s týmito zásadami:

párovacia korekcia sa rovná rozdielu:

i)	ročnej efektívnej sadzby vypočítanej ako jedna diskontná sadzba, ktorej výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných alebo zaistných záväzkov je hodnota rovnajúca sa hodnote portfólia vyhradených aktív v súlade s článkom 75;

ii)

ročnej efektívnej sadzby vypočítanej ako jedna diskontná sadzba, ktorej výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných alebo zaistných záväzkov je hodnota rovnajúca sa hodnote najlepšieho odhadu portfólia poistných alebo zaistných záväzkov, kde sa pre zohľadnenie časovej hodnoty peňazí použije základná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery;

b)	párovacia korekcia nesmie zahŕňať fundamentálnu prirážku odrážajúcu zadržané riziká poisťovne alebo zaisťovne;

bez ohľadu na písmeno a) sa fundamentálna prirážka musí zvýšiť, ak je to potrebné na zaistenie toho, aby párovacia korekcia uplatnená na aktíva s nižšou kreditnou kvalitou ako investičný stupeň nebola vyššia ako párovacia korekcia uplatnená na aktíva s kreditnou kvalitou na investičnom stupni pri rovnakej durácii a triede aktív;

d)	použitie externých ratingových hodnotení pri výpočte párovacej korekcie musí byť v súlade s článkom 111 ods. 1 písm. n).

2. Na účely odseku 1 písm. b) sa fundamentálna prirážka:

rovná súčtu:

i)	kreditnej prirážky zodpovedajúcej pravdepodobnosti zlyhania aktív;

ii)	kreditnej prirážky zodpovedajúcej očakávanej strate v dôsledku zníženia ratingu aktív;

b)	v prípade expozícií voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov najmenej vo výške 30 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív rovnakej durácie, kreditnej kvality a triedy aktív, pozorovaného na finančných trhoch;

c)	v prípade iných aktív ako expozícií voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov najmenej vo výške 35 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív rovnakej durácie, kreditnej kvality a triedy aktív, pozorovaného na finančných trhoch.

Pravdepodobnosť zlyhania uvedená v prvom pododseku písm. a) bode i) je založená na dlhodobej štatistike zlyhania, ktorá je relevantná pre aktívum vo vzťahu k jeho durácii, kreditnej kvalite a triede.

Ak zo štatistiky zlyhania uvedenej v druhom pododseku nie je možné odvodiť spoľahlivú kreditnú prirážku, fundamentálna prirážka sa rovná časti dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou stanoveného v písmenách b) a c).

Článok 77d

Korekcia volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery

1. Členské štáty môžu vyžadovať predchádzajúci súhlas orgánov dohľadu na to, aby poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2 mohli použiť korekciu volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery.

2. Pre každú príslušnú menu je stanovenie korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery založené na rozpätí medzi úrokovou mierou, ktorú možno získať z aktív zahrnutých v referenčnom portfóliu aktív pre danú menu, a sadzbami príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pre danú menu.

Referenčné portfólio pre menu je reprezentatívne pre aktíva, ktoré sú denominované v danej mene a do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom pokryť najlepší odhad poistných a zaistných záväzkov denominovaných v danej mene.

3. Výška korekcie volatility bezrizikových úrokových mier zodpovedá 65 % rizikovo upravenej prirážky meny.

Rizikovo upravená prirážka meny sa vypočíta ako rozdiel medzi rozpätím uvedeným v odseku 2 a časťou uvedeného rozpätia, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávanému kreditnému či inému riziku týchto aktív.

Korekcia volatility sa uplatní len na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery, ktorá nie je odvodená extrapoláciou podľa článku 77a. Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na týchto upravených bezrizikových úrokových mierach.

4. Pre každú príslušnú krajinu sa korekcia volatility bezrizikových úrokových mier uvedená v odseku 3 pre menu danej krajiny pred uplatnením faktora 65 % zvýši o rozdiel medzi rizikovo upravenou prirážkou krajiny a dvojnásobkom rizikovo upravenej prirážky meny vždy, keď je tento rozdiel kladný a rizikovo upravená prirážka krajiny je vyššia ako 100 bázických bodov. Zvýšená korekcia volatility sa uplatní na výpočet najlepšieho odhadu poistných a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu danej krajiny. Rizikovo upravená prirážka krajiny sa vypočíta rovnako ako rizikovo upravená prirážka meny pre menu danej krajiny, ale na základe referenčného portfólia, ktoré je reprezentatívne pre aktíva, do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom pokryť najlepší odhad poistných a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu danej krajiny a denominovaných v mene danej krajiny.

5. Korekcia volatility sa na poistné záväzky neuplatní, ak príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery používaná na výpočet najlepšieho odhadu týchto záväzkov zahŕňa párovaciu korekciu podľa článku 77b.

6. Odchylne od článku 101 kapitálová požiadavka na solventnosť nepokrýva riziko straty základných vlastných zdrojov v dôsledku zmien korekcie volatility.

Článok 77e

Technické informácie vyhotovené Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

1. EIOPA minimálne raz za štvrťrok stanoví a zverejní pre každú príslušnú menu tieto technické informácie:

a)	príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2 bez akejkoľvek párovacej korekcie alebo korekcie volatility;

b)	pre každú príslušnú duráciu, kreditnú kvalitu a triedu aktív fundamentálnu prirážku na výpočet párovacej korekcie uvedenej v článku 77c ods. 1 písm. b);

c)	pre každý príslušný vnútroštátny poistný trh korekciu volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedenej v článku 77d ods. 1.

2. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky výpočtu technických rezerv a základných vlastných zdrojov môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých pre každú príslušnú menu stanoví technické informácie uvedené v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty využijú uvedené informácie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 301 ods. 2.

Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vhodnosti príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 301 ods. 3.

3. Ak Komisia v súlade s odsekom 2 prijme technické informácie uvedené v odseku 1, poisťovne a zaisťovne použijú tieto technické informácie pri výpočte najlepšieho odhadu v súlade s článkom 77, párovacej korekcie v súlade s článkom 77c a korekcie volatility v súlade s článkom 77d.

Pokiaľ ide o meny a vnútroštátne trhy, pre ktoré sa úprava uvedená v odseku 1 písm. c) nestanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 2, na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery sa pri výpočte najlepšieho odhadu neuplatní žiadna korekcia volatility.

Článok 77f

Revízia opatrení týkajúcich sa dlhodobých záruk a opatrení týkajúcich sa akciového rizika

1. EIOPA každoročne do 1. januára 2021 podáva Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o vplyve uplatňovania článkov 77a až 77e a článku 106, článku 138 ods. 4 a článkov 304, 308c a 308d vrátane delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa nich.

Orgány dohľadu počas uvedeného obdobia každoročne poskytnú orgánu EIOPA tieto informácie:

a)	dostupnosť dlhodobých záruk pri poistných produktoch na ich vnútroštátnom trhu a správanie sa poisťovní a zaisťovní ako dlhodobých investorov;

b)	počet poisťovní a zaisťovní uplatňujúcich párovaciu korekciu, korekciu volatility, predĺženie lehoty na ozdravenie v súlade s článkom 138 ods. 4, podmodulu akciového rizika založeného na durácii a prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d;

vplyv párovacej korekcie, korekcie volatility, mechanizmu symetrickej úpravy kapitálovej požiadavky pre akciové riziko, podmodulu akciového rizika založeného na durácii a prechodných opatrení uvedených v článkoch 308c a 308d na finančnú pozíciu poisťovní a zaisťovní na vnútroštátnej úrovni a anonymizovane pre každú poisťovňu alebo zaisťovňu;

d)	vplyv párovacej korekcie, korekcie volatility, mechanizmu symetrickej úpravy kapitálovej požiadavky pre akciové riziko a podmodulu akciového rizika založeného na durácii na investičné správanie poisťovní a zaisťovní a informáciu, či na ich základe nevzniká nenáležitá kapitálová úľava;

vplyv akéhokoľvek predĺženia lehoty na ozdravenie v súlade s článkom 138 ods. 4 na úsilie poisťovní a zaisťovní obnoviť úroveň použiteľných vlastných zdrojov pokrývajúcich kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo znížiť rizikový profil tak, aby sa zaistilo splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť;

ak poisťovne a zaisťovne uplatňujú prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d, informácie o dodržiavaní plánov postupného zavádzania uvedené v článku 308e a o očakávaniach týkajúcich sa zníženia závislosti od týchto prechodných opatrení vrátane opatrení, ktoré boli prijaté alebo ktorých prijatie poisťovňou alebo zaisťovňou a orgánmi dohľadu sa očakáva, pričom sa zohľadní regulačné prostredie dotknutého členského štátu.

2. EIOPA, podľa potreby po konzultácii s ESRB a vykonaní verejnej konzultácie, predloží Komisii stanovisko k posúdeniu uplatňovania článkov 77a až 77e a článku 106, článku 138 ods. 4 a článkov 304, 308c a 308d vrátane delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa nich. Toto posúdenie sa vykoná vo vzťahu k dostupnosti dlhodobých záruk v poistných produktoch, správaniu sa poisťovní a zaisťovní ako dlhodobých investorov a všeobecnejšie vo vzťahu k finančnej stabilite.

3. Na základe stanoviska predloženého orgánom EIOPA uvedeného v odseku 2 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu do 1. januára 2021 alebo skôr, ak je to vhodné. Táto správa sa sústredí predovšetkým na vplyvy na:

a)	ochranu poistníkov;

b)	fungovanie a stabilitu európskych poistných trhov;

c)	vnútorný trh, a najmä hospodársku súťaž a rovnocenné podmienky na európskych trhoch s poistením;

d)	rozsah, v ktorom poisťovne a zaisťovne naďalej pôsobia ako dlhodobí investori;

e)	dostupnosť a cenu anuitných produktov;

f)	dostupnosť a cenu konkurenčných produktov;

g)	dlhodobé investičné stratégie poisťovní v súvislosti s produktmi, na ktoré sa uplatňujú články 77b a 77c, v pomere k tým, ktoré sú vo vzťahu s inými dlhodobými zárukami;

h)	výber spotrebiteľov a vedomie spotrebiteľov o riziku;

i)	stupeň diverzifikácie v odvetví poisťovníctva a portfólia aktív poisťovní a zaisťovní;

j)	finančnú stabilitu.

Okrem toho správa vychádza zo skúseností orgánov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním článkov 77a až 77e a článku 106, článku 138 ods. 4 a článkov 304, 308c a 308d vrátane delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa nich.

4. V prípade potreby sa k správe Komisie priložia legislatívne návrhy.“

24.

Článok 86 sa nahrádza takto:

„Článok 86

Delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy

1. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví:

a)	poistno-matematické a štatistické metódy na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2;

b)	metódy, zásady a techniky na stanovenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa má použiť na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2;

c)	okolnosti, za akých sa vypočítajú technické rezervy ako celok alebo ako súčet najlepšieho odhadu a rizikovej marže, a metódy, ktoré sa majú použiť v prípade, že sa technické rezervy vypočítajú ako celok, ako sa uvádza v článku 77 ods. 4;

d)	metódy a predpoklady, ktoré sa majú použiť na výpočet rizikovej marže vrátane stanovenia sumy použiteľných vlastných zdrojov potrebných na zabezpečenie poistných a zaistných záväzkov a kalibráciu miery nákladov na kapitál, ako sa uvádza v článku 77 ods. 5;

e)	skupiny činností, na základe ktorých sa rozčlenia poistné a zaistné záväzky s cieľom výpočtu technických rezerv, ktoré sú uvedené v článku 80;

f)	normy, ktoré sa majú splniť s cieľom zabezpečiť vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých na výpočet technických rezerv, a špecifické podmienky, za akých by bolo vhodné použiť aproximácie vrátane individuálneho prístupu na výpočet najlepšieho odhadu, ako sa uvádza v článku 82;

g)	špecifikácie požiadaviek stanovených v článku 77b ods. 1 vrátane metód, predpokladov a štandardných parametrov, ktoré sa majú použiť pri výpočte dosahov šoku rizika úmrtnosti uvedeného v článku 77b ods. 1 písm. e);

h)	špecifikácie požiadaviek stanovených v článku 77c vrátane predpokladov a metód, ktoré sa majú použiť pri výpočte párovacej korekcie a fundamentálnej prirážky;

i)	metódy a predpoklady pre výpočet korekcie volatility uvedenej v článku 77d vrátane vzorca na výpočet prirážky uvedenej v odseku 2 uvedeného článku.

2. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s metódami pre výpočet technických rezerv EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a)	metódy, ktoré sa majú použiť na výpočet úpravy z dôvodu zlyhania protistrany uvedenej v článku 81 a určenej na odhad očakávaných strát z dôvodu zlyhania protistrany;

pokiaľ je to potrebné, zjednodušené metódy a techniky na výpočet technických rezerv s cieľom zabezpečiť, aby poistno-matematické a štatistické metódy uvedené v písmenách a) a d) boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík prijatých poisťovňami a zaisťovňami vrátane kaptívnych poisťovní a zaisťovní.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania článku 77b EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch na schválenie uplatnenia párovacej korekcie uvedenej v článku 77b ods. 1.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať tieto vykonávacie technické predpisy v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

25.

Článok 92 sa mení takto:

a)	Názov sa nahrádza takto: „Delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy“.

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti so stanovením vlastných zdrojov EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí kritériá schvaľovania dodatkových vlastných zdrojov podľa článku 90 orgánom dohľadu.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

1a. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí posudzovanie účastí vo finančných a úverových inštitúciách v zmysle článku 212 ods. 2 tretieho pododseku pri určovaní vlastných zdrojov.“

Dopĺňa sa tento odsek:

„3. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania článku 90 EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch orgánu dohľadu pri schvaľovaní použitia dodatkových vlastných zdrojov.

Orgán EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

26.

Článok 97 sa nahrádza takto:

„Článok 97

Delegované akty a regulačné technické predpisy

1. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví zoznam položiek vlastných zdrojov vrátane položiek uvedených v článku 96, o ktorých sa usudzuje, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 94, ktorý pri každej položke vlastných zdrojov obsahuje presný opis znakov určujúcich jej zaradenie.

2. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s klasifikáciou vlastných zdrojov EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metódy, ktoré majú orgány dohľadu použiť, keď schvaľujú posúdenie a klasifikáciu položiek vlastných zdrojov, ktoré nie sú v zozname uvedenom v odseku 1.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Komisia pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje zoznam uvedený v odseku 1 v závislosti od vývoja na trhu.“

27.

Článok 99 sa nahrádza takto:

„Článok 99

Delegované akty týkajúce sa použiteľnosti vlastných zdrojov

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví:

a)	kvantitatívne limity uvedené v článku 98 ods. 1 a 2;

b)	úpravy, ktoré by sa mali vykonať s cieľom zohľadniť neprevoditeľnosť tých položiek vlastných zdrojov, ktoré sa môžu použiť len na krytie strát vzniknutých z konkrétneho segmentu záväzkov alebo z konkrétnych rizík (oddelene spravované fondy – ‚ring-fenced funds‘).“

28.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 109a

Harmonizované technické údaje používané v štandardnom vzorci

1. Na účely výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh vykonávacích technických predpisov na zaradenie ratingových hodnotení od externých ratingových agentúr na objektívnu stupnicu úrovní kreditnej kvality uplatnením krokov stanovených v súlade s článkom 111 ods. 1 písm. n).

Spoločný výbor ESA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku a na účely zjednodušenia výpočtu modulu trhového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, zjednodušenia výpočtu modulu rizika zlyhania protistrany uvedeného v článku 105 ods. 6, hodnotenia techník na zmiernenie rizík uvedených v článku 101 ods. 5 a výpočtu technických rezerv EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie:

zoznamov regionálnych vlád a miestnych orgánov, s expozíciami voči ktorým sa má zaobchádzať rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde, v jurisdikcii ktorej sú tieto regionálne vlády a miestne orgány zriadené, ak neexistuje rozdiel v riziku medzi týmito expozíciami z dôvodu existencie osobitných právomocí regionálnych vlád a miestnych orgánov získavať príjmy a existujú osobitné inštitucionálne opatrenia, ktorých účinkom sa znižuje riziko zlyhania;

b)	akciového indexu uvedeného v článku 106 ods. 2, a to v súlade s podrobnými kritériami stanovenými v článku 111 ods. 1 písm. c) a o);

c)	úprav, ktoré sa majú vykonať v prípade mien viazaných na euro v podmodule menového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, a to v súlade s podrobnými kritériami úprav mien viazaných na euro na účely uľahčenia výpočtu podmodulu menového rizika, ako sa stanovujú v článku 111 ods. 1 písm. p).

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3. EIOPA zverejní technické informácie vrátane informácií týkajúcich sa symetrickej úpravy uvedenej v článku 106 aspoň raz za štvrťrok.

4. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku a na účely zjednodušenia výpočtu modulu upisovacieho rizika zdravotného poistenia uvedeného v článku 105 ods. 4, EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých s ohľadom na výpočty poskytnuté orgánmi dohľadu dotknutých členských štátov určí štandardné odchýlky v súvislosti s konkrétnymi vnútroštátnymi legislatívnymi opatreniami členských štátov, ktoré povoľujú prerozdeliť poistné plnenia súvisiace so zdravotným rizikom medzi poisťovne a zaisťovne a ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 5 a akékoľvek ďalšie kritériá stanovené prostredníctvom delegovaných aktov.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

5. Vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 4 sa uplatňujú len na vnútroštátne legislatívne opatrenia členských štátov, ktoré povoľujú prerozdeliť poistné plnenia súvisiace so zdravotným rizikom medzi poisťovne a zaisťovne a ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a)	mechanizmus prerozdeľovania poistných plnení je transparentný a plne špecifikovaný vopred pred jednoročným obdobím, na ktoré sa uplatňuje;

mechanizmus prerozdelenia poistných plnení, počet poisťovní zúčastnených na systéme rozdelenia zdravotného rizika (health risk equalisation system – HRES) a rizikové charakteristiky podnikania spadajúceho pod HRES zaručujú, že v prípade každého podniku zúčastneného na HRES je volatilita ročných strát z podnikania spadajúceho pod HRES výrazne znížená prostredníctvom HRES, a to pokiaľ ide o poistné, ako aj o riziko rezerv;

c)	zdravotné poistenie spadajúce pod HRES je povinné a slúži ako čiastočná alebo úplná alternatíva zdravotného poistenia poskytovanému zákonným systémom sociálneho zabezpečenia;

d)	v prípade zlyhania poisťovní zúčastnených na HRES jedna alebo niekoľko vlád členských štátov zaručí, že v plnom rozsahu uspokojí nároky poistníkov poisťovní, ktorých podnikanie spadá pod HRES.

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví ďalšie kritériá, ktoré musia spĺňať vnútroštátne legislatívne opatrenia, a metodiku a požiadavky na výpočet štandardných odchýlok uvedených v odseku 4 tohto článku.“

29.

Článok 111 sa nahrádza takto:

„Článok 111

Delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy týkajúce sa článkov 103 až 109

1. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a s cieľom bližšie určiť:

a)	štandardný vzorec v súlade s článkami 101 a 103 až 109;

b)	akékoľvek nevyhnutné podmoduly alebo podmoduly presnejšie kryjúce riziká, ktoré patria do príslušných rizikových modulov uvedených v článku 104, ako aj ich následné aktualizácie;

metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú kalibrovať na úroveň spoľahlivosti uvedenú v článku 101 ods. 3 a použiť pri výpočte každého rizikového modulu alebo podmodulu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v článkoch 104, 105 a 304, mechanizmus symetrickej úpravy a primeranú lehotu vyjadrenú počtom mesiacov, ako sa uvádza v článku 106, a primeraný prístup k integrovaniu metódy uvedenej v článku 304 do výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca;

d)	korelačné parametre vrátane parametrov stanovených v prílohe IV, ak je to potrebné, a postupy aktualizácie týchto parametrov;

e)	ak poisťovne a zaisťovne použijú techniky na zmiernenie rizika, metódy a predpoklady, ktoré sa majú použiť na zhodnotenie zmien v rizikovom profile príslušných poisťovní a zaisťovní a na úpravu výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť;

f)	kvalitatívne kritériá, ktoré musia spĺňať techniky na zmiernenie rizík uvedené v písmene e) s cieľom zabezpečiť, aby sa riziko skutočne prenieslo na tretiu stranu;

fa)

metódu a parametre, ktoré sa majú použiť pri hodnotení kapitálovej požiadavky na riziko zlyhania protistrany v prípade expozície kvalifikovaným centrálnym zmluvným stranám, uvedené parametre zabezpečujúce konzistentnosť v zaobchádzaní s takýmito expozíciami v prípade úverových inštitúcií a investičných inštitúcií v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 a 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g)	metódy a parametre, ktoré sa majú použiť pri hodnotení kapitálovej požiadavky pre operačné riziko stanovenej v článku 107 vrátane percentuálnej hodnoty uvedenej v článku 107 ods. 3;

h)	metódy a úpravy, prostredníctvom ktorých sa zohľadní znížený rozsah diverzifikácie rizík poisťovní a zaisťovní v súvislosti s oddelene spravovanými fondmi (ring-fenced funds);

i)	metódy, ktoré sa majú použiť na výpočet úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv alebo odložených daní absorbovať straty, ako sa ustanovuje v článku 108;

j)	podskupinu štandardných parametrov v moduloch upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia, ktoré sa môžu nahradiť konkrétnymi parametrami poisťovní a zaisťovní, ako sa stanovuje v článku 104 ods. 7;

štandardizované metódy, ktoré majú použiť poisťovne alebo zaisťovne na výpočet parametrov charakteristických pre poisťovne a zaisťovne uvedených v písmene j), a akékoľvek kritériá týkajúce sa úplnosti, presnosti a primeranosti použitých údajov, ktoré sa musia splniť pred udelením súhlasu orgánom dohľadu, spoločne s postupom, ktorý treba dodržiavať pri takomto schvaľovaní;

l)	zjednodušené výpočty určené pre špecifické podmoduly a rizikové moduly, ako aj kritériá, ktorých splnenie sa požaduje od poisťovní a zaisťovní vrátane kaptívnych poisťovní a zaisťovní, aby boli oprávnené použiť uvedené zjednodušenia, ako sa stanovuje v článku 109;

prístup, ktorý sa použije v súvislosti s prepojenými poisťovňami a zaisťovňami v zmysle článku 212 pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť, najmä pri výpočte podmodulu akciového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, zohľadňujúc pravdepodobné zníženie volatility hodnoty týchto prepojených spoločností vyplývajúcej zo strategickej povahy týchto investícií a vplyv, ktorý má podnik s účasťou na tieto prepojené spoločnosti;

ako používať externé ratingové hodnotenia od externých ratingových agentúr pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca a zaradenie externých ratingov podľa stupnice kategórií úverovej kvality uvedenej v článku 109a ods. 1, čo musí byť v súlade s používaním externých ratingových hodnotení od externých ratingových agentúr pri výpočte kapitálových požiadaviek pre úverové inštitúcie uvedené v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a finančné inštitúcie uvedené v článku 4 ods. 1 bode 26 uvedeného nariadenia;

o)	podrobné kritériá akciového indexu uvedeného v článku 109a ods. 2 písm. c);

p)	podrobné kritériá úpravy mien viazaných na euro na účely zjednodušenia výpočtu podmodulu menového rizika uvedeného v článku 109a ods. 2 písm. d);

q)	podmienky kategorizácie regionálnych vlád a miestnych orgánov uvedené v článku 109a ods. 2 písm. a).

2. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch na schválenie parametrov charakteristických pre poisťovne a zaisťovne uvedených v odseku 1 písm. k) orgánom dohľadu.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3. Komisia zhodnotí do 31. decembra 2020 vhodnosť metód, predpokladov a štandardných parametrov použitých pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca. Zohľadní pritom najmä výkon všetkých tried aktív a finančných nástrojov, správanie investorov, ktorí investovali do týchto aktív a finančných nástrojov, ako aj vývoj, pokiaľ ide o stanovenie medzinárodných noriem v oblasti finančných služieb. Preskúmanie niektorých tried aktív možno uprednostniť. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, prípadne aj s návrhmi na zmenu tejto smernice alebo delegovaných či vykonávacích aktov prijatých na jej základe.

4. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s kapitálovou požiadavkou na solventnosť EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí kvantitatívne limity a kritériá použiteľnosti aktív v prípadoch, keď tieto riziká nie sú dostatočne pokryté podmodulom.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Uvedené regulačné technické predpisy sa uplatňujú na aktíva kryjúce technické rezervy s výnimkou aktív, ktoré sú v držbe na krytie záväzkov v životnom poistení, kde investičné riziko znáša poistník. Komisia ich zreviduje na základe vývoja štandardného vzorca a finančných trhov.“

30.

Článok 114 sa nahrádza takto:

„Článok 114

Delegované akty a vykonávacie technické predpisy týkajúce sa vnútorných modelov na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť

1. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a s cieľom určiť:

a)	úpravy noriem stanovených v článkoch 120 až 125 vzhľadom na obmedzený rozsah uplatňovania čiastočného vnútorného modelu;

b)	spôsob, ktorým sa čiastočný vnútorný model má úplne začleniť do štandardného vzorca na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý je uvedený v článku 113 ods. 1 písm. c), a požiadavky na používanie alternatívnych integračných techník.

2. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch na:

a)	schvaľovanie vnútorného modelu v súlade s článkom 112 a

b)	schvaľovanie zásadných zmien vnútorného modelu a zmien v koncepcii zmeny vnútorného modelu uvedenej v článku 115.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

31.

Článok 127 sa nahrádza takto:

„Článok 127

Delegované akty týkajúce sa článkov 120 až 126

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty v súvislosti s článkami 120 až 126 s cieľom podporiť lepšie ohodnotenie rizikového profilu a riadenia činností poisťovní a zaisťovní, ktoré sa budú týkať používania vnútorných modelov v celej Únii.“

32.

Článok 129 sa mení takto:

V odseku 1 písm. d) sa body i), ii) a iii) nahrádzajú takto:

„i)	2 500 000 EUR v prípade neživotných poisťovní vrátane kaptívnych poisťovní okrem prípadu, keď sú pokryté všetky alebo niektoré riziká zahrnuté do jedného z odvetví 10 až 15 v časti A prílohy I; v tomto prípade nesmie byť nižšia ako 3 700 000 EUR;

ii)	3 700 000 EUR v prípade životnej poisťovne vrátane kaptívnych poisťovní;

iii)	3 600 000 EUR v prípade zaisťovní s výnimkou kaptívnych zaisťovní; v tomto prípade minimálna kapitálová požiadavka nesmie byť nižšia ako 1 200 000 EUR;“.

V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty umožňujú svojim orgánom dohľadu, aby v období, ktoré sa skončí najneskôr 31. decembra 2017, vyžadovali od poisťovne alebo zaisťovne, aby uplatňovala percentuálne hodnoty uvedené v prvom pododseku výlučne na kapitálovú požiadavku na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne vypočítanú v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2.“

c)	V odseku 4 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek: „Na účely výpočtu limitov uvedených v odseku 3 poisťovne alebo zaisťovne nemajú povinnosť vypočítavať každý štvrťrok kapitálovú požiadavku na solventnosť.“

d)	V odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto: „5. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 správu o pravidlách členských štátov a postupoch orgánov dohľadu prijatých podľa odsekov 1 až 4.“

33.	Článok 130 sa nahrádza takto: „Článok 130 Delegované akty Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a spresňujúce výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky uvedenej v článkoch 128 a 129.“

34.	V prvom odseku článku 131 sa dátum „31. októbru 2012“ nahrádza dátumom „31. decembru 2015“ a dátum „31. októbra 2013“ sa nahrádza dátumom „31. decembra 2016“.

35.

Článok 135 sa nahrádza takto:

„Článok 135

Delegované akty a regulačné technické predpisy týkajúce sa kvalitatívnych požiadaviek

1. Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 301a, ktorými sa spresnia kvalitatívne požiadavky v týchto oblastiach:

a)	identifikácia, meranie, monitorovanie a riadenie rizík vyplývajúcich z investícií v súvislosti s prvým pododsekom článku 132 ods. 2;

identifikácia, meranie, monitorovanie a riadenie osobitných rizík vyplývajúcich z investícií do derivátových nástrojov a aktív uvedených v článku 132 ods. 4 a určenie toho, do akej miery použitie týchto aktív predstavuje zníženie rizika alebo efektívne riadenie portfólia, ako sa uvádza v článku 132 ods. 4 treťom pododseku.

2. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých ustanoví:

požiadavky, ktoré musia podniky, ktoré transformujú úvery do obchodovateľných cenných papierov a iných finančných nástrojov (pôvodcovia alebo sponzori), spĺňať na to, aby poisťovne alebo zaisťovne mohli investovať do takýchto cenných papierov alebo nástrojov vydaných po 1. januári 2011, vrátane požiadaviek, ktorými sa zabezpečí, aby si pôvodca, sponzor alebo pôvodný veriteľ priebežne ponechával materiálny čistý hospodársky podiel, ktorého výška v žiadnom prípade nesmie byť nižšia ako 5 %;

b)	kvalitatívne požiadavky, ktoré musia spĺňať poisťovne alebo zaisťovne, ktoré investujú do týchto cenných papierov alebo nástrojov;

c)	určenie okolností, za akých môže byť uložená primeraná dodatočná kapitálová požiadavka, ak došlo k porušeniu požiadaviek ustanovených v písmenách a) a b) tohto odseku, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 101 ods. 3.

3. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s odsekom 2 písm. c) orgán EIOPA pri uplatnení článku 301b vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metodiky na výpočet primeranej dodatočnej kapitálovej požiadavky v ňom uvedenej.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

36.

V článku 138 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. V prípade výnimočných nepriaznivých situácií, ktoré majú vplyv na poisťovne a zaisťovne so značným podielom na trhu alebo na dotknutých skupinách činnosti a ak orgán EIOPA vyhlási, že k takýmto situáciám došlo, a prípadne po konzultácii s ESRB orgán dohľadu môže pre dotknuté poisťovne a zaisťovne predĺžiť lehotu stanovenú v odseku 3 druhom pododseku maximálne o obdobie siedmich rokov, zohľadňujúc všetky relevantné faktory vrátane priemerného trvania technických rezerv.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánu EIOPA podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán EIOPA vyhlási na účely tohto odseku a na žiadosť príslušného orgánu dohľadu, že nastala výnimočne nepriaznivá situácia. Príslušný orgán dohľadu môže podať žiadosť, ak nie je pravdepodobné, že poisťovne alebo zaisťovne so značným podielom na trhu alebo na dotknutých skupinách činnosti splnia jednu z požiadaviek stanovených v odseku 3. Výnimočné nepriaznivé situácie nastávajú vtedy, keď má na finančnú situáciu poisťovní alebo zaisťovní so značným podielom na trhu alebo dotknutej skupine činnosti vážny alebo nepriaznivý vplyv jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a)	nepredvídaný, výrazný a prudký pokles na finančných trhoch;

b)	pretrvávajúce nízke úrokové miery;

c)	katastrofická udalosť so značnými dôsledkami.

Orgán EIOPA v spolupráci s príslušným orgánom dohľadu pravidelne hodnotí, či stále platia podmienky uvedené v druhom pododseku. Orgán EIOPA v spolupráci s príslušným orgánom dohľadu vyhlasuje, kedy sa výnimočne nepriaznivá situácia skončila.

Príslušné poisťovne alebo zaisťovne predložia každé tri mesiace svojmu orgánu dohľadu správu o pokroku, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a pokrok smerom k obnoveniu použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Predĺženie lehoty uvedené v prvom pododseku sa zruší, ak zo správy o pokroku vyplýva, že sa nedosiahol žiadny významný pokrok smerom k obnoveniu použiteľných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť od dátumu zistenia neplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť do dátumu predloženia správy o pokroku.“

37.

Článok 143 sa nahrádza takto:

„Článok 143

Delegované akty a regulačné technické predpisy týkajúce sa článku 138 ods. 4

1. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých doplní druhy výnimočných nepriaznivých situácií a bližšie určí faktory a kritériá, ktoré má orgán EIOPA zohľadňovať pri vyhlasovaní výnimočne nepriaznivých situácií a orgány dohľadu pri stanovovaní predĺženia lehoty na ozdravenie v súlade s článkom 138 ods. 4.

2. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s článkom 138 ods. 2, článkom 139 ods. 2 a článkom 141 orgán EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí ozdravný plán uvedený v článku 138 ods. 2 a finančnú schému uvedenú v článku 139 ods. 2 a článku 141, pričom sa náležitým spôsobom bude snažiť zabrániť procyklickým účinkom.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

38.	Článok 149 sa nahrádza takto: „Článok 149 Zmeny v povahe rizík alebo záväzkov Akákoľvek zmena, ktorú poisťovňa mieni urobiť v informáciách uvedených v článku 147, podlieha postupu ustanovenému v článkoch 147 a 148.“

39.

Článok 155 sa mení takto:

V odseku 3 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Navyše orgán dohľadu domovského alebo hostiteľského členského štátu môže postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.“

b)	Odsek 9 sa nahrádza takto: „9. Členské štáty informujú Komisiu a orgán EIOPA o počte a typoch prípadov, ktoré boli zamietnuté podľa článkov 146 a 148 alebo v ktorých boli prijaté opatrenia podľa odsekov 3 a 4 tohto článku.“

40.

V článku 158 ods. 2 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Okrem toho môže orgán dohľadu domovského alebo hostiteľského členského štátu postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.“

41.

Článok 159 sa nahrádza takto:

„Článok 159

Štatistické informácie o cezhraničných činnostiach

Každá poisťovňa informuje príslušné orgány dohľadu svojho domovského členského štátu o operáciách vykonávaných zvlášť na základe práva usadiť sa a zvlášť na základe slobody poskytovať služby o sume poistného, poistných plnení a poplatkov bez odpočítania zaistenia podľa jednotlivých členských štátov takto:

a)	pre neživotné poistenie podľa oblasti obchodnej činnosti v súlade s príslušným delegovaným aktom;

b)	pre životné poistenie podľa oblasti obchodnej činnosti v súlade s príslušným delegovaným aktom.

Pokiaľ ide o odvetvie 10 v časti A prílohy I, bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť dopravcu, dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa tiež informuje uvedený orgán dohľadu o početnosti a priemerných nákladoch na poistné plnenia.

Orgán dohľadu domovského členského štátu predloží informácie uvedené v prvom a druhom pododseku v primeranom čase a v súhrnnej forme orgánom dohľadu každého z dotknutých členských štátov, ktoré o to požiadajú.“

42.

Článok 172 sa nahrádza takto:

„Článok 172

Rovnocennosť vo vzťahu k zaisťovniam

1. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí kritériá na posúdenie toho, či režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti podnikov s ústredím v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom ustanoveným v hlave I.

2. Ak tretia krajina splnila kritériá prijaté v súlade s odsekom 1, Komisia môže v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty, v ktorých určí, že režim solventnosti v danej tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti poisťovní alebo zaisťovní s ústredím v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I tejto smernice.

Uvedené delegované akty sa pravidelne prehodnocujú s cieľom zohľadniť akékoľvek významné zmeny v režime dohľadu stanovenom v hlave I a režimu dohľadu v tretej krajine.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam všetkých tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

3. Pokiaľ sa v súlade s odsekom 2 považuje režim solventnosti v tretej krajine za rovnocenný s režimom ustanoveným v tejto smernici, zaistné zmluvy uzavreté s poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré majú svoje ústredie v uvedenej tretej krajine, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté s poisťovňami alebo zaisťovňami povolenými v súlade s touto smernicou.

4. Odchylne od odseku 2 a aj vtedy, ak neboli splnené kritériá stanovené v súlade s odsekom 1, Komisia môže na obmedzený čas v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty určujúce, že režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti poisťovní alebo zaisťovní s ústredím v tejto tretej krajine, je dočasne rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I, ak táto tretia krajina spĺňa aspoň tieto kritériá:

a)	poskytla Únii záväzok prijať a uplatňovať režim solventnosti, ktorý možno vyhodnotiť ako rovnocenný v súlade s odsekom 2, pred uplynutím tohto obmedzeného obdobia a zapojiť sa do procesu posudzovania rovnocennosti;

b)	zriadila pracovný program s cieľom splniť záväzok uvedený v písmene a);

c)	vyčlenila dostatočné zdroje na splnenie záväzku uvedeného v písmene a);

d)	zaviedla režim solventnosti založený na zohľadnení rizík a stanovuje kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na solventnosť a požiadavky týkajúce sa podávania informácií orgánom dohľadu a transparentnosti;

e)	uzavrela písomné dohody o spolupráci a výmene dôverných informácií o dohľade s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu;

f)	má nezávislý systém dohľadu a

g)	stanovila povinnosti týkajúce sa zachovávania služobného tajomstva pre všetky osoby, ktoré konajú v mene jej orgánov dohľadu, najmä čo sa týka výmeny informácií s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu.

Všetky delegované akty o dočasnej rovnocennosti zohľadňujú správy Komisie podľa článku 177 ods. 2. Uvedené delegované akty sa pravidelne prehodnocujú na základe správ o pokroku príslušnej tretej krajiny, ktoré sa predkladajú Komisii a ktoré Komisia posudzuje raz za rok. Pri posudzovaní týchto správ o pokroku pomáha Komisii orgán EIOPA.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke zverejňuje a aktualizuje zoznam tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, ktorými sa ďalej spresnia podmienky ustanovené v prvom pododseku.

5. Dĺžka obmedzeného obdobia uvedeného v odseku 4 prvom pododseku sa končí 31. decembra 2020 alebo dňom, od ktorého sa režim dohľadu tejto tretej krajiny považuje v súlade s odsekom 2 za rovnocenný s režimom, ktorý je ustanovený v hlave I, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr.

Uvedené obdobie sa môže predĺžiť najviac o jeden rok, ak je to potrebné na to, aby orgán EIOPA a Komisia vykonali hodnotenie rovnocennosti na účely odseku 2.

6. Zaisťovacím zmluvám uzavretým s poisťovňami alebo zaisťovňami s ústredím v tretej krajine, ktorých režim dohľadu sa dočasne považuje za rovnocenný v súlade s odsekom 4, sa prizná rovnaké zaobchádzanie ako v odseku 3. Článok 173 sa uplatňuje aj na zaisťovne s ústredím v tretej krajine, ktorých režim dohľadu sa dočasne považuje za rovnocenný v súlade s odsekom 4.“

43.

Článok 176 sa nahrádza takto:

„Článok 176

Informácie od členských štátov Komisii a orgánu EIOPA

Orgány dohľadu členských štátov informujú Komisiu, orgán EIOPA a orgány dohľadu ostatných členských štátov o každom udelení povolenia priameho alebo nepriameho dcérskeho podniku, ktorého jeden alebo viacero materských podnikov sa spravuje právom tretej krajiny.

Uvedené informácie obsahujú aj oznámenie štruktúry dotknutej skupiny.

Vždy keď poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá sa spravuje právom tretej krajiny, nadobudne podiel v poisťovni alebo zaisťovni, ktorej bolo udelené povolenie v Únii, čím sa táto poisťovňa alebo zaisťovňa stane dcérskym podnikom uvedenej poisťovne alebo zaisťovne z tejto tretej krajiny, orgány dohľadu domovského členského štátu informujú Komisiu, orgán EIOPA a orgány dohľadu ostatných členských štátov.“

44.	V článku 177 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Členské štáty informujú Komisiu a orgán EIOPA o akýchkoľvek všeobecných ťažkostiach, s ktorými sa stretli ich poisťovne alebo zaisťovne pri usadení a pôsobení v tretej krajine alebo pri výkone ich činností v tretej krajine.“

45.	V článku 210 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, v ktorých spresní ustanovenia uvedené v odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o monitorovanie, riadenie a kontrolu rizík vyplývajúcich z činností finitného zaistenia.“

46.

V článku 211 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých spresní tieto kritériá na udelenie povolenia orgánom dohľadu:

a)	rozsah pôsobnosti povolenia;

b)	povinné podmienky, ktoré sa majú zahrnúť do všetkých vydaných zmlúv;

c)	požiadavky vhodnosti a odbornosti uvedené v článku 42 na osoby riadiace účelovo vytvorený subjekt;

d)	požiadavky vhodnosti a odbornosti na akcionárov alebo členov vlastniacich kvalifikovaný podiel v účelovo vytvorenom subjekte;

e)	náležité administratívne a účtovné postupy, vhodné mechanizmy vnútornej kontroly a požiadavky riadenia rizika;

f)	požiadavky týkajúce sa účtovníctva, obozretnosti a štatistických informácií;

g)	požiadavky solventnosti.

2a. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania článku 211 ods. 1 a 2 orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri schvaľovaní orgánmi dohľadu účelovo vytvorených subjektov a o formátoch a vzoroch, ktoré sa majú použiť na účely odseku 2 písm. f.

Orgán EIOPA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2b. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania článku 211 ods. 1 a 2 orgán EIOPA môže vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri spolupráci a výmene informácií medzi orgánmi dohľadu v prípade, že účelovo vytvorený subjekt, ktorý preberá riziko poisťovne alebo zaisťovne, je usadený v členskom štáte, v ktorom nie je poisťovni alebo zaisťovni udelené povolenie.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3. Účelovo vytvorené subjekty povolené pred 31. decembrom 2015 sa riadia právom členského štátu, ktorý účelovo vytvorený subjekt povolil. Každá nová činnosť, ktorú takýto účelovo vytvorený subjekt začne vykonávať po uvedenom dátume, však podlieha odsekom 1, 2 a 2a.“

47.

V článku 212 ods. 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)	‚kolégium orgánov dohľadu‘ znamená stálu, ale flexibilnú štruktúru pre spoluprácu, koordináciu a uľahčovanie prijímania rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu nad skupinou;“.

48.

Článok 216 sa mení takto:

V odseku 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„V tomto prípade orgán dohľadu vysvetlí svoje rozhodnutie orgánu dohľadu nad skupinou a konečnému materskému podniku na úrovni Únie. Orgán dohľadu nad skupinou informuje kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 248 ods. 1 písm. a).

Články 218 až 258 sa uplatňujú mutatis mutandis s ohľadom na odseky 2 až 6 tohto článku.“

b)	V odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto: „Orgán dohľadu vysvetlí takéto rozhodnutia poisťovni alebo zaisťovni, ako aj orgánu dohľadu nad skupinou. Orgán dohľadu nad skupinou informuje kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 248 ods. 1 písm. a).“

c)	Odsek 7 sa nahrádza takto: „7. Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, v ktorých bližšie určí okolnosti, za akých sa môže prijať rozhodnutie uvedené v odseku 1 tohto článku.“

49.

Článok 217 sa mení takto:

a)	V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek: „V takomto prípade orgány dohľadu vysvetlia svoju dohodu orgánu dohľadu nad skupinou a konečnému materskému podniku na úrovni Únie. Orgán dohľadu nad skupinou informuje kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 248 ods. 1 písm. a).“

b)	Odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Komisia v súlade s článkom 301a prijme delegované akty, v ktorých bližšie určí okolnosti, za akých sa môže prijať rozhodnutie uvedené v odseku 1 tohto článku.“

50.

Článok 227 sa nahrádza takto:

„Článok 227

Rovnocennosť prepojených poisťovní a zaisťovní v tretej krajine

1. Pri výpočte skupinovej solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má účasť v poisťovni alebo zaisťovni v tretej krajine, sa v súlade s článkom 233 táto poisťovňa alebo zaisťovňa výlučne na účely tohto výpočtu posudzuje ako prepojená poisťovňa alebo zaisťovňa.

Pokiaľ však v tretej krajine, v ktorej má poisťovňa alebo zaisťovňa ústredie, podlieha táto poisťovňa alebo zaisťovňa povoleniu a režimu solventnosti, ktorý je minimálne rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I kapitole VI, členské štáty môžu stanoviť, že pri výpočte solventnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne sa zohľadní kapitálová požiadavka na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie tejto požiadavky, ako ustanovila príslušná tretia krajina.

2. Ak nebol prijatý delegovaný akt v súlade s odsekom 4 alebo 5 tohto článku, orgán dohľadu nad skupinou overí na žiadosť podniku s účasťou alebo z vlastnej iniciatívy, či je režim tretej krajiny aspoň rovnocenný. Orgán EIOPA pomáha orgánu dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Orgán dohľadu nad skupinou sa predtým, ako s pomocou orgánu EIOPA prijme rozhodnutie o rovnocennosti, poradí s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Uvedené rozhodnutie sa prijme v súlade s kritériami prijatými v súlade s odsekom 3. Orgán dohľadu nad skupinou neprijme žiadne rozhodnutie vo vzťahu k tretej krajine, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím prijatým vo vzťahu k tejto tretej krajine okrem prípadov, keď je potrebné zohľadniť významné zmeny v režime dohľadu stanovenom v hlave I kapitole VI a v režime dohľadu v tretej krajine.

Ak orgány dohľadu nesúhlasia s rozhodnutím prijatým v súlade s pododsekom 2, môžu sa v lehote troch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu nad skupinou s touto vecou obrátiť na orgán EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

3. Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, v ktorých bližšie určí kritériá na posúdenie toho, či je režim tretej krajiny pre solventnosť rovnocenný s režimom ustanoveným v hlave I kapitole VI.

4. Ak tretia krajina spĺňa kritériá prijaté v súlade s odsekom 3, Komisia môže v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty určujúce, že režim dohľadu tejto tretej krajiny je rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I kapitole VI.

Uvedené delegované akty sa pravidelne skúmajú s cieľom zohľadniť všetky významné zmeny v režime dohľadu stanovenom v hlave I kapitole VI a v režime dohľadu v tretej krajine.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam všetkých tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

5. Odchylne od odseku 4 a aj vtedy, ak neboli splnené kritériá stanovené podľa odseku 3, Komisia môže na obdobie uvedené v odseku 6 v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty určujúce, že režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na podniky s ústredím v tejto tretej krajine, je dočasne rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I kapitole VI, ak:

a)	sa môže preukázať, že režim solventnosti, ktorý možno vyhodnotiť ako rovnocenný v súlade s odsekom 4, je v súčasnosti zavedený alebo ho môže prijať a uplatňovať tretia krajina;

b)	tretia krajina zaviedla režim solventnosti, ktorý zohľadňuje riziká a stanovuje kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na solventnosť a požiadavky týkajúce sa predkladania informácií orgánom dohľadu a transparentnosti;

c)	právo tretej krajiny v zásade umožňuje spoluprácu a výmenu dôverných informácií o dohľade s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu;

d)	tretia krajina má nezávislý systém dohľadu a

e)	tretia krajina stanovila povinnosti týkajúce sa služobného tajomstva pre všetky osoby, ktoré konajú v mene jej orgánov dohľadu.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam všetkých tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

6. Počiatočné obdobie dočasnej rovnocennosti uvedené v odseku 5 je 10 rokov, ak pred uplynutím uvedeného obdobia:

a)	uvedený delegovaný akt nebol zrušený alebo

b)	delegovaný akt bol prijatý v súlade s odsekom 4 na ten účel, že režim dohľadu danej tretej krajiny sa považuje za rovnocenný s režimom, ktorý je ustanovený v hlave I kapitole VI.

Dočasná rovnocennosť sa predlžuje o ďalších 10 rokov, ak sú naďalej splnené kritériá uvedené v odseku 5. Komisia prijme takýto delegovaný akt v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Všetky delegované akty určujúce dočasnú rovnocennosť zohľadňujú správy Komisie podľa článku 177 ods. 2. Takéto delegované akty pravidelne preskúmava Komisia. Orgán EIOPA pomáha Komisii pri posudzovaní uvedených aktov. Komisia informuje Európsky parlament o všetkých vykonávaných preskúmaniach a informuje Európsky parlament o svojich záveroch.

7. Ak sa v súlade s odsekom 5 prijal delegovaný akt určujúci, že režim dohľadu tretej krajiny je dočasne rovnocenný, táto tretia krajina sa považuje za rovnocennú na účely odseku 1 druhého pododseku.“

51.

Článok 231 sa nahrádza takto:

„Článok 231

Vnútorný model skupiny

1. V prípade, že poisťovňa alebo zaisťovňa a jej prepojené podniky alebo spoločne prepojené podniky holdingovej poisťovne podajú žiadosť o súhlas s výpočtom konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu, príslušné orgány dohľadu spolupracujú pri prijímaní rozhodnutia, či udeliť, alebo neudeliť tento súhlas, a prípadne stanovia podmienky, ktorým tento súhlas podlieha.

Žiadosť uvedená v prvom pododseku sa predloží orgánu dohľadu nad skupinou.

Orgán dohľadu nad skupinou bezodkladne informuje ostatných členov kolégia orgánov dohľadu a predloží im úplnú žiadosť.

2. Príslušné orgány dohľadu urobia všetko v rámci svojich právomocí, aby dospeli k spoločnému rozhodnutiu o žiadosti v lehote šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému orgán dohľadu nad skupinou prijal úplnú žiadosť.

3. Ak v priebehu šesťmesačnej lehoty uvedenej v odseku 2 niektorý z príslušných orgánov dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán dohľadu nad skupinou odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže orgán EIOPA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

EIOPA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po uplynutí šesťmesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak je rozhodnutie navrhnuté porotou zamietnuté v súlade s článkom 41 ods. 2 a 3 a článkom 44 ods. 1 tretím pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán dohľadu nad skupinou prijme konečné rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a je uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu. Táto šesťmesačná lehota sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie.

4. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania procesu spoločného rozhodovania uvedeného v odseku 2 môže orgán EIOPA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa žiadostí o udelenie súhlasu uvedených v odseku 1 s cieľom napomáhať prijímanie spoločných rozhodnutí.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

5. Ak príslušné orgány dohľadu dospeli k spoločnému rozhodnutiu uvedenému v odseku 2, orgán dohľadu nad skupinou poskytne žiadateľovi dokument, ktorý obsahuje podrobné odôvodnenie.

6. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote šiestich mesiacov od dátumu prijatia úplnej žiadosti skupinou, orgán dohľadu nad skupinou vydá vlastné rozhodnutie týkajúce sa žiadosti.

Orgán dohľadu nad skupinou náležite zohľadňuje stanoviská a námietky iných príslušných orgánov dohľadu, ktoré boli vyjadrené počas uvedenej šesťmesačnej lehoty.

Orgán dohľadu nad skupinou poskytne žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom dohľadu dokument, v ktorom uvedie podrobne odôvodnené rozhodnutie.

Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a je uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

7. Pokiaľ príslušné orgány dohľadu usudzujú, že sa rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne pod ich dohľadom významne odchyľuje od predpokladov vnútorného modelu schváleného na úrovni skupiny, a pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa riadne neodpovedala na pripomienky orgánu dohľadu, tento orgán môže v súlade s článkom 37 uložiť navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne, ktorá bola stanovená na základe takéhoto vnútorného modelu.

Za výnimočných okolností, ak je takéto navýšenie kapitálu neprimerané, orgány dohľadu môžu požadovať, aby príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa vypočítala svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe štandardného vzorca uvedeného v hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1 a 2. V súlade s článkom 37 ods. 1 písm. a) a c) môže uvedený orgán dohľadu uložiť uvedenej poisťovni alebo zaisťovni navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť vyplývajúcej z uplatňovania štandardného vzorca.

Orgán dohľadu vysvetlí každé rozhodnutie uvedené v prvom a druhom pododseku tak poisťovni alebo zaisťovni, ako aj ostatným členom kolégia orgánov dohľadu.

Orgán EIOPA môže vydať usmernenia na účely zjednotenia a zosúladenia uplatňovania tohto odseku.“

52.

V článku 232 prvom odseku sa úvodná časť nahrádza takto:

„Pri stanovovaní toho, či konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny, musí orgán dohľadu nad skupinou venovať zvláštnu pozornosť najmä prípadom, v ktorých sa na skupinovej úrovni vyskytnú okolnosti uvedené v článku 37 ods. 1 písm. a) až d), najmä ak:“.

53.	V článku 232 sa tretí odsek nahrádza takto: „Článok 37 ods. 1 až 5 sa spolu s delegovanými aktmi a vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 37 ods. 6, 7 a 8 uplatňuje mutatis mutandis.“

54.	V článku 233 ods. 6 sa tretí pododsek nahrádza takto: „Článok 37 ods. 1 až 5 sa spolu s delegovanými aktmi a vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 37 ods. 6, 7 a 8 uplatňuje mutatis mutandis.“

55.

Článok 234 sa nahrádza takto:

„Článok 234

Delegované akty týkajúce sa článkov 220 až 229 a 230 až 233

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a bližšie určujúce technické zásady a metódy stanovené v článkoch 220 až 229 a uplatňovanie článkov 230 až 233, berúc do úvahy ekonomický charakter osobitných právnych foriem.“

56.

Článok 237 sa nahrádza takto:

„Článok 237

Dcérske podniky poisťovne alebo zaisťovne: rozhodnutie o žiadosti

1. Pokiaľ ide o žiadosti o súhlas, na ktoré sa majú uplatňovať pravidlá stanovené v článkoch 238 a 239, príslušné orgány dohľadu plne spolupracujú v rámci kolégia orgánov dohľadu s cieľom prijať rozhodnutie, či udelia, alebo neudelia požadovaný súhlas, a prípadne určia ďalšie podmienky, za akých by sa takýto súhlas mal udeliť.

Žiadosť uvedená v prvom pododseku sa predloží iba orgánu dohľadu, ktorý dcérskej spoločnosti udelil povolenie. Tento orgán dohľadu bezodkladne informuje ostatných členov kolégia orgánov dohľadu a predloží im úplnú žiadosť.

2. Príslušné orgány dohľadu urobia všetko v rámci svojich právomocí, aby dospeli k spoločnému rozhodnutiu o žiadosti v lehote troch mesiacov od dátumu, ku ktorému všetky orgány dohľadu v rámci kolégia prijali úplnú žiadosť.

3. Ak v priebehu trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 2 niektorý z príslušných orgánov dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán dohľadu nad skupinou odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a je uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

EIOPA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po uplynutí trojmesačného obdobia ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak je rozhodnutie navrhnuté porotou zamietnuté v súlade s článkom 41 ods. 2 a 3 a článkom 44 ods. 1 tretím pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán dohľadu nad skupinou prijme konečné rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu. Toto trojmesačné obdobie sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie.

4. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania procesu spoločného rozhodovania uvedeného v odseku 2 môže EIOPA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa žiadostí o udelenie súhlasu uvedených v odseku 1 s cieľom napomáhať prijímanie spoločných rozhodnutí.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

5. Ak príslušné orgány dohľadu dospeli k spoločnému rozhodnutiu uvedenému v odseku 2, orgán dohľadu, ktorý povolil dcérsky podnik, poskytne žiadateľovi rozhodnutie s uvedením úplného odôvodnenia. Spoločné rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

6. Pokiaľ sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov dohľadu neprijme v lehote troch mesiacov stanovenej v odseku 2, orgán dohľadu nad skupinou prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti.

Počas uvedenej lehoty orgán dohľadu nad skupinou riadne zohľadňuje:

a)	všetky vyjadrené názory a výhrady príslušných orgánov dohľadu;

b)	všetky výhrady iných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a vysvetlenie každej významnej odchýlky od výhrad ostatných príslušných orgánov dohľadu. Orgán dohľadu nad skupinou odovzdá kópiu rozhodnutia žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom dohľadu. Rozhodnutie sa považuje za určujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.“

57.

V článku 238 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Kolégium orgánov dohľadu urobí všetko v rámci svojej právomoci, aby sa dosiahla dohoda o návrhu orgánu dohľadu, ktorý udelil povolenie dcérskemu podniku, alebo o iných možných opatreniach.

Uvedená dohoda sa považuje za určujúcu a uplatňujú ju príslušné orgány dohľadu.“

58.

V článku 238 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Ak medzi orgánom dohľadu a orgánom dohľadu nad skupinou nedôjde k dohode, ktorýkoľvek z nich môže v lehote jedného mesiaca od návrhu orgánu dohľadu postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom, a svoje rozhodnutie prijme v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci. Toto mesačné obdobie sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. Vec sa orgánu EIOPA nepostupuje po uplynutí jednomesačnej lehoty uvedenej v tomto pododseku ani po dosiahnutí rozhodnutia v rámci kolégia v súlade s odsekom 4 tohto článku.

Orgán dohľadu, ktorý povolil tento dcérsky podnik, odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA prijme v súlade s článkom 19 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA.

Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

V rozhodnutí sa uvedú úplné dôvody, na ktorých sa zakladá.

Rozhodnutie sa predloží dcérskemu podniku a kolégiu orgánov dohľadu.“

59.

V článku 239 sa dopĺňa tento odsek:

„4. Orgán dohľadu alebo orgán dohľadu nad skupinou môže postúpiť vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, ak nesúhlasia buď:

a)	so schválením ozdravného plánu vrátane akéhokoľvek predĺženia lehoty na ozdravenie v štvormesačnej lehote uvedenej v odseku 1 alebo

b)	so schválením navrhovaných opatrení v rámci jednomesačnej lehoty uvedenej v odseku 2.

V týchto prípadoch môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom, a svoje rozhodnutie prijme v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci.

Vec sa nepostúpi orgánu EIOPA:

a)	po uplynutí štvormesačnej alebo jednomesačnej lehoty uvedenej v prvom pododseku;

b)	po dosiahnutí dohody v rámci kolégia v súlade s druhým pododsekom odseku 1 alebo v súlade s druhým pododsekom odseku 2;

c)	v prípade krízových situácií uvedených v odseku 2.

Toto štvormesačné alebo jednomesačné obdobie sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie.

Orgán dohľadu, ktorý povolil tento dcérsky podnik, odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje konečné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

V rozhodnutí sa uvedú úplné dôvody, na ktorých sa zakladá.

Rozhodnutie sa predloží dcérskemu podniku a kolégiu orgánov dohľadu.“

60.

Článok 241 sa nahrádza takto:

„Článok 241

Dcérske podniky poisťovne alebo zaisťovne: delegované akty

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí:

a)	kritériá na hodnotenie dodržiavania podmienok uvedených v článku 236;

b)	kritériá na hodnotenie toho, ktoré situácie by sa mali považovať za krízovú situácie podľa článku 239 ods. 2;

c)	postupy, ktoré majú dodržiavať orgány dohľadu pri výmene informácií, pri výkone svojich práv a plnení svojich povinností v súlade s článkami 237 až 240.“

61.

V článku 242 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Do 31. decembra 2017 Komisia zhodnotí uplatňovanie hlavy III, najmä spoluprácu orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu a jeho fungovanie a postupy týkajúce sa dohľadu pri stanovovaní navýšenia kapitálu, a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v prípade potreby priloží návrhy na zmenu tejto smernice.“

62.	V článku 242 ods. 2 sa dátum „31. októbra 2015“ nahrádza dátumom „31. decembra 2018“.

63.

V článku 244 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Komisia prijme na účely odsekov 2 a 3 tohto článku v súlade s článkom 301a delegované akty týkajúce sa vymedzenia významnej koncentrácie rizík.

5. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s dohľadom nad koncentráciou rizík orgán EIOPA pri uplatnení článku 301b vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí identifikáciu významnej koncentrácie rizík a stanovenie príslušných prahových hodnôt na účely odseku 3.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

6. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o formulároch a vzoroch pre podávanie správ o takejto koncentrácii rizík na účely odseku 2.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. septembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

64.

V článku 245 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Komisia prijme na účely odsekov 2 a 3 tohto článku v súlade s článkom 301a delegované akty týkajúce sa vymedzenia významnej vnútroskupinovej transakcie.

5. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s dohľadom nad vnútroskupinovými transakciami môže orgán EIOPA vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí identifikáciu významných vnútroskupinových transakcií na účely odseku 3.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

6. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku môže orgán EIOPA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, formulároch a vzoroch na podávanie správ o takýchto vnútroskupinových transakciách na účely odseku 2.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

65.

V článku 247 sa odseky 3 až 7 nahrádzajú takto:

„3. V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek iného orgánu dohľadu prijať spoločné rozhodnutie o odchýlení sa od kritérií stanovených v odseku 2, ak by ich uplatňovanie bolo nevhodné, pričom zohľadnia štruktúru skupiny a relatívnu dôležitosť činností poisťovní a zaisťovní v rôznych krajinách a vymenujú iný orgán dohľadu za orgán dohľadu nad skupinou.

Na tento účel môže ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu požiadať, aby sa otvorila diskusia o tom, či sú kritériá uvedené v odseku 2 vhodné. Takáto diskusia sa uskutoční maximálne raz do roka.

Príslušné orgány dohľadu urobia všetko v rámci svojich právomocí, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o výbere orgánu dohľadu nad skupinou v lehote troch mesiacov od žiadosti o otvorenie diskusie. Príslušné orgány dohľadu pred prijatím svojho rozhodnutia umožnia skupine vyjadriť jej názor.

Určený orgán dohľadu nad skupinou predloží spoločné rozhodnutie skupine s uvedením úplného odôvodnenia.

4. Ak počas trojmesačnej lehoty uvedenej v treťom pododseku odseku 3 ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, príslušné orgány dohľadu odložia svoje spoločné rozhodnutie a počkajú na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Spoločné rozhodnutie sa uzná ako určujúce a uplatní sa príslušnými orgánmi dohľadu. Toto trojmesačné obdobie sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie.

5. Orgán EIOPA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od postúpenia podľa odseku 4. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po skončení trojmesačného obdobia ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Určený orgán dohľadu nad skupinou predloží spoločné rozhodnutie skupine a kolégiu orgánov dohľadu s uvedením úplného odôvodnenia.

6. Pokiaľ sa spoločné rozhodnutie nedosiahne, funkciu orgánu dohľadu nad skupinou vykonáva orgán dohľadu určený v súlade s odsekom 2 tohto článku.

7. Orgán EIOPA informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu aspoň raz ročne o všetkých vážnych ťažkostiach s uplatňovaním odsekov 2, 3 a 6.

V prípade, že pri uplatňovaní kritérií stanovených v odsekoch 2 a 3 tohto článku vznikli akékoľvek vážne ťažkosti, Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí tieto kritériá.“

66.

Článok 248 sa mení takto:

V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak si orgán dohľadu nad skupinou neplní úlohy uvedené v odseku 1 alebo ak členovia kolégia orgánov dohľadu nespolupracujú v rozsahu požadovanom v tomto odseku, ktorýkoľvek z dotknutých orgánov dohľadu môže vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.“

b)	V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto: „3. Členmi kolégia orgánov dohľadu sú: orgán dohľadu nad skupinou, orgány dohľadu všetkých členských štátov, v ktorých sa nachádzajú sídla dcérskych podnikov, a orgán EIOPA v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

V odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„V prípade rozdielnych názorov na dohody o koordinácii môže každý člen kolégia orgánov dohľadu postúpiť vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom. Orgán dohľadu nad skupinou prijme svoje konečné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Orgán dohľadu nad skupinou postúpi rozhodnutie ostatným príslušným orgánom dohľadu.“

V odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti, ktoré vymedzuje táto smernica orgánu dohľadu nad skupinou a ostatným orgánom dohľadu, môžu dohody o koordinácii poverovať orgán dohľadu nad skupinou, ostatné orgány dohľadu alebo orgán EIOPA dodatočnými úlohami v prípade, že by sa tým dosiahol účinnejší dohľad nad skupinou a že by to nenarušilo činnosti dohľadu členov kolégia orgánov dohľadu, čo sa týka ich individuálnych povinností.“

Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6. Orgán EIOPA vydá usmernenia týkajúce sa operatívneho fungovania kolégií orgánov dohľadu na základe komplexného preskúmania ich práce s cieľom posúdiť mieru ich zbližovania. Takéto preskúmanie sa vykoná aspoň každé tri roky. Členské štáty zabezpečia, aby orgán dohľadu nad skupinou postúpil orgánu EIOPA informácie o fungovaní kolégia orgánov dohľadu a o akýchkoľvek ťažkostiach, s ktorými sa stretol a ktoré sú dôležité pre tieto preskúmania.

Orgán EIOPA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s koordináciou medzi orgánmi dohľadu, v ktorých bližšie určí mechanizmy operatívneho fungovania kolégií orgánov dohľadu na základe usmernení uvedených v prvom pododseku.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

7. Orgán EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov s cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s koordináciou medzi orgánmi dohľadu, v ktorých bližšie určí koordináciu dohľadu nad skupinou na účely odsekov 1 až 6.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

8. Komisia v súlade s článkom 301a prijme delegované akty, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu ‚významná pobočka‘.“

67.

Článok 249 sa mení takto:

V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„S cieľom zabezpečiť, aby orgány dohľadu vrátane orgánu dohľadu nad skupinou mali k dispozícii rovnaké množstvo príslušných informácií bez toho, aby boli dotknuté ich príslušné zodpovednosti, a bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v rovnakom členskom štáte, vymieňajú si medzi sebou tieto informácie s cieľom umožniť a uľahčiť výkon úloh dohľadu iných orgánov podľa tejto smernice. V tejto súvislosti príslušné orgány dohľadu a orgán dohľadu nad skupinou si bezodkladne navzájom oznámia všetky dôležité informácie hneď po tom, ako k nim získajú prístup, alebo si na požiadanie vymieňajú informácie. Súčasťou informácií uvedených v tomto pododseku sú okrem iného aj informácie o činnosti skupiny a orgánov dohľadu a informácie poskytnuté skupinou.“

Vkladá sa tento odsek:

„1a. Ak orgán dohľadu neoznámil príslušné informácie alebo žiadosť o spoluprácu, najmä žiadosť o výmenu príslušných informácií, bola zamietnutá alebo nebola vybavená do dvoch týždňov, orgány dohľadu môžu vec postúpiť orgánu EIOPA.

Ak sa vec postúpi orgánu EIOPA, orgán EIOPA môže bez toho, aby tým bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Orgán EIOPA s cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s koordináciou a výmenou informácií medzi orgánmi dohľadu vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a)	položky, ktoré musí orgán dohľadu nad skupinou systematicky zhromažďovať a odovzdávať ostatným príslušným orgánom dohľadu alebo ktoré musia ostatné príslušné orgány dohľadu odovzdávať orgánu dohľadu nad skupinou;

b)	položky, ktoré sú dôležité alebo náležité pre dohľad na úrovni skupiny s cieľom podporiť konvergenciu predkladania informácií orgánom dohľadu.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

4. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania v súvislosti s koordináciou a výmenou informácií medzi orgánmi dohľadu orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch a vzoroch pri predkladaní informácií orgánu dohľadu nad skupinou, ako aj postup spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu, ako sa ustanovuje v tomto článku.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. septembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

68.

Článok 250 sa mení takto:

„Článok 250

Konzultácia medzi orgánmi dohľadu

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 248, sa s príslušnými orgánmi dohľadu v prípade rozhodnutia, ktoré je dôležité pre ostatné orgány dohľadu pri výkone ich úloh dohľadu, pred prijatím takéhoto rozhodnutia navzájom konzultuje v kolégiu orgánov dohľadu o:

a)	zmenách v akcionárskej štruktúre, v organizačnej alebo riadiacej štruktúre poisťovne a zaisťovne v skupine, ktoré si vyžadujú súhlas alebo povolenie orgánov dohľadu;

b)	rozhodnutie o predĺžení lehoty na ozdravenie podľa článku 138 ods. 3 a 4;

vysokých sankciách alebo výnimočných opatreniach prijatých orgánmi dohľadu vrátane uloženia navýšenia kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa článku 37 a uloženia akýchkoľvek obmedzení na používanie vnútorného modelu na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa hlavy I kapitoly VI oddielu 4 pododdielu 3.

Na účely písmen b) a c) prvého pododseku sa s orgánom dohľadu nad skupinou zakaždým konzultuje.

Okrem toho príslušné orgány dohľadu so sebou navzájom konzultujú pred prijatím každého rozhodnutia, ktoré sa prijíma na základe informácií prijatých od ostatných orgánov dohľadu.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 248, sa orgán dohľadu môže rozhodnúť, že nebude konzultovať s ostatnými orgánmi dohľadu v núdzových prípadoch alebo ak by takáto konzultácia mohla zabrániť efektívnosti rozhodnutia. V tomto prípade orgán dohľadu okamžite informuje ostatné príslušné orgány dohľadu.“

69.

V článku 254 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány zodpovedné za výkon dohľadu nad skupinou mali prístup k všetkým informáciám, ktoré sú potrebné na účely tohto dohľadu bez ohľadu na povahu príslušného podniku. Článok 35 ods. 1 až 5 sa uplatňuje mutatis mutandis.

Orgán dohľadu nad skupinou môže obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu v intervaloch kratších ako jeden rok na úrovni skupiny, ak všetky poisťovne alebo zaisťovne v rámci skupiny majú z tohto obmedzenia prospech v súlade s článkom 35 ods. 6 s prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť rizík spojených s činnosťou skupiny.

Orgán dohľadu nad skupinou môže upustiť od predkladania informácií po jednotlivých položkách na úrovni skupiny, ak všetky poisťovne alebo zaisťovne v rámci skupiny majú z tohto upustenia od predkladania informácií prospech v súlade s článkom 35 ods. 7 s prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť rizík spojených s činnosťou skupiny a cieľom finančnej stability.“

70.

V článku 255 ods. 2 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Pokiaľ žiadosť určená inému orgánu dohľadu, aby vykonal overenie v súlade s týmto odsekom, nebola vybavená do dvoch týždňov, alebo pokiaľ tento orgán dohľadu prakticky nemôže uplatniť si právo na účasť v súlade s tretím pododsekom, žiadajúci orgán môže postúpiť vec orgánu EIOPA a môže ho požiadať o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 je orgán EIOPA oprávnený zúčastňovať sa na kontrolách na mieste, ak sa vykonávajú spoločne dvoma alebo viacerými orgánmi dohľadu.“

71.

Článok 256 sa mení takto:

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí informácie, ktoré sa musia zverejniť, a lehoty na každoročné zverejňovanie informácií, pokiaľ ide o jednotnú správu o solventnosti a finančnej situácii v súlade s odsekom 2, a správu o skupinovej solventnosti a finančnej situácii v súlade s odsekom 1.“

Dopĺňa sa tento odsek:

„5. Orgán EIOPA v záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania týkajúcich sa jednotnej správy o skupinovej solventnosti a finančnej situácii vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, vzoroch a prostriedkoch na účel zverejňovania jednotnej správy o solventnosti a finančnej situácii a správy o skupinovej solventnosti a finančnej situácii, ako sa ustanovuje v tomto článku.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“

72.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 256a

Štruktúra skupiny

Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby na úrovni skupiny každoročne zverejňovali právnu štruktúru a riadiacu a organizačnú štruktúru vrátane opisu všetkých dcérskych podnikov, významných prepojených podnikov a významných pobočiek patriacich skupine.“

73.	V článku 258 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty na účely koordinácie donucovacích opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku.“

74.

Článok 259 sa nahrádza takto:

„Článok 259

Podávanie správ orgánom EIOPA

1. Orgán EIOPA podáva Európskemu parlamentu každoročne správu v súlade s článkom 50 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2. Orgán EIOPA okrem iného podáva správu o všetkých relevantných a významných skúsenostiach s činnosťami dohľadu a so spoluprácou medzi orgánmi dohľadu v rámci hlavy III, a najmä o:

a)	procese vymenúvania orgánu dohľadu nad skupinou, počte orgánov dohľadu nad skupinou a ich geografickom rozmiestnení;

b)	práci kolégií orgánov dohľadu, a najmä zapojení a angažovanosti orgánov dohľadu v prípadoch, keď nie sú orgánmi dohľadu nad skupinou.

3. Orgán EIOPA môže na účely odseku 1 tohto článku takisto prípadne informovať o najdôležitejších skúsenostiach získaných z preskúmaní uvedených v článku 248 ods. 6.“

75.

Článok 260 sa nahrádza takto:

„Článok 260

Materské podniky mimo Únie: overenie rovnocennosti

1. V prípade uvedenom v článku 213 ods. 2 písm. c) príslušné orgány dohľadu overia, či poisťovne a zaisťovne, ktorých materský podnik má svoje ústredie mimo Únie, podliehajú dohľadu orgánu dohľadu tretej krajiny, ktorý je rovnocenný s dohľadom ustanoveným v tejto hlave, pokiaľ ide o dohľad na úrovni skupiny poisťovní a zaisťovní v zmysle článku 213 ods. 2 písm. a) a b).

Ak neboli prijaté delegované akty v súlade s odsekom 2, 3 alebo 5 tohto článku, overenie vykoná orgán dohľadu, ktorý by bol orgánom dohľadu nad skupinou, keby sa uplatnili kritériá stanovené v článku 247 ods. 2 (ďalej len ‚výkonný orgán dohľadu nad skupinou‘), a to na žiadosť materského podniku alebo ktorejkoľvek poisťovne a zaisťovne povolenej v Únii alebo z vlastnej iniciatívy. Orgán EIOPA pomáha výkonnému orgánu dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Výkonný orgán dohľadu nad skupinou sa tak predtým, ako prijme rozhodnutie o rovnocennosti, s pomocou orgánu EIOPA poradí s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Uvedené rozhodnutie sa prijme v súlade s kritériami prijatými v súlade s odsekom 2. Výkonný orgán dohľadu nad skupinou neprijme žiadne rozhodnutie vo vzťahu k tretej krajine, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím prijatým vo vzťahu k tejto tretej krajine okrem prípadov, keď je potrebné zohľadniť významné zmeny režimu dohľadu stanoveného v hlave I a režimu dohľadu v tretej krajine.

Ak orgány dohľadu nesúhlasia s rozhodnutím prijatým v súlade s tretím pododsekom, môžu sa v lehote troch mesiacov po oznámení rozhodnutia výkonným orgánom dohľadu nad skupinou s touto vecou obrátiť na orgán EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

2. Komisia môže prijať v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí kritériá na posúdenie toho, či je prudenciálny režim v tretej krajine pre dohľad nad skupinami rovnocenný s režimom stanoveným v tejto hlave.

3. Ak tretia krajina splnila kritériá prijaté v súlade s odsekom 2 tohto článku, Komisia môže v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty určujúce, že prudenciálny režim tejto tretej krajiny je rovnocenný s režimom stanoveným v tejto hlave.

Takýto delegovaný akt sa pravidelne preskúmava s cieľom zohľadniť akékoľvek zmeny prudenciálneho režimu pre dohľad nad skupinami stanoveného v tejto hlave a prudenciálneho režimu v tretej krajine pre dohľad nad skupinami a akékoľvek iné zmeny nariadenia, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie o rovnocennosti.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

4. Ak Komisia neprijme delegovaný akt v súlade s odsekom 3 alebo 5 tohto článku, uplatňuje sa článok 262.

5. Odchylne od odseku 3 a aj napriek tomu, že neboli splnené kritériá stanovené v odseku 2, Komisia môže na obmedzený čas a v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegovaný akt určujúci, že prudenciálny režim tretej krajiny, ktorý sa uplatňuje na podniky, ktorých materský podnik má ústredie mimo Únie k 1. januáru 2014, je dočasne rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I, ak táto tretia krajina spĺňa aspoň tieto kritériá:

a)	poskytla Únii záväzok prijať a uplatňovať prudenciálny režim, ktorý možno vyhodnotiť ako rovnocenný v súlade s odsekom 3, pred uplynutím tohto obmedzeného obdobia a zapojiť sa do procesu posudzovania rovnocennosti;

b)	zriadila pracovný program s cieľom splniť záväzok podľa písmena a);

c)	vyčlenila dostatočné zdroje na splnenie záväzku podľa písmena a);

d)	má prudenciálny režim, ktorý je založený na rizikách a zavádza kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na solventnosť a požiadavky týkajúce sa predkladania informácií orgánom dohľadu a transparentnosti a dohľadu nad skupinami;

e)	uzavrela písomné dohody o spolupráci a výmene dôverných informácií o dohľade s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu, ako je vymedzené v článku 13 ods. 10;

f)	má nezávislý systém dohľadu;

g)	stanovila povinnosti týkajúce sa služobného tajomstva pre všetky osoby, ktoré konajú v mene jej orgánov dohľadu, najmä o výmene informácií s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu, ako je vymedzené v článku 13 ods. 10.

Všetky delegované akty o dočasnej rovnocennosti zohľadňujú správy Komisie v súlade s článkom 177 ods. 2. Uvedené delegované akty sa pravidelne preskúmajú na základe správ o pokroku príslušnej tretej krajiny, ktoré sa predkladajú Komisii a ktoré Komisia posudzuje raz za rok. Orgán EIOPA pomáha Komisii pri posudzovaní týchto správ o pokroku.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

Komisia môže prijať v súlade s článkom 301a delegované akty, ktorými sa bližšie určia podmienky stanovené v prvom pododseku. Delegované akty môžu tiež zahŕňať právomoci pre orgány dohľadu uložiť dodatočné požiadavky na predkladanie informácií orgánom dohľadu počas obdobia dočasnej rovnocennosti.

6. Obmedzené obdobie uvedené v odseku 5 sa končí 31. decembra 2020 alebo dňom, od ktorého sa prudenciálny režim tejto tretej krajiny považuje v súlade s odsekom 3 za rovnocenný s režimom, ktorý je ustanovený v tejto hlave, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr.

Toto obdobie sa môže predĺžiť najviac o jeden rok, ak je tento čas potrebný na to, aby orgán EIOPA a Komisia zhodnotili rovnocennosť na účely odseku 3.

7. Pokiaľ sa v súlade s odsekom 5 prijme delegovaný akt určujúci, že prudenciálny režim tretej krajiny je dočasne rovnocenný, členské štáty uplatňujú článok 261, pokiaľ sa v členskom štáte nenachádza poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bilančná suma presahuje bilančnú sumu materského podniku, ktorý sa nachádza mimo Únie. V takom prípade vykonáva úlohu orgánu dohľadu nad skupinou konajúci výkonný orgán dohľadu nad skupinou.“

76.

V článku 262 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Ak neexistuje rovnocenný dohľad uvedený v článku 260 alebo ak členský štát neuplatňuje článok 261 v prípade dočasnej rovnocennosti v súlade s článkom 260 ods. 7, tento členský štát uplatní na poisťovne a zaisťovne buď:

a)	články 218 až 235 a články 244 až 258 mutatis mutandis;

b)	jednu z metód stanovených v odseku 2.“

77.

V článku 300 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Sumy vyjadrené v eurách v tejto smernici sa upravia každých päť rokov zvýšením základnej sumy v eurách o percentuálnu zmenu harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien všetkých členských štátov, ako sú uverejnené Komisiou (Eurostatom), od 31. decembra 2015 do dátumu úpravy a zaokrúhlia na násobok 100 000 EUR.“

78.

Článok 301 sa nahrádza takto:

„Článok 301

Postup výboru

1. Komisii pomáha Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES (33). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.

Článok 301a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 17, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 258, 260 a 308b sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 23. mája 2014.

Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 17, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 258, 260 a 308b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 17, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 258, 260 alebo 308b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 301b

Ustanovenie o začiatku uplatňovania pre regulačné technické predpisy

1. Keď Komisia prijíma po prvýkrát regulačné technické predpisy ustanovené v článkoch 50, 58, 75, 86, 92, 97, 111, 135, 143, 244, 245, 248 a 249, do 24. mája 2016 uplatňuje postup uvedený v článku 301a. Všetky zmeny týchto delegovaných aktov alebo po uplynutí prechodného obdobia akékoľvek nové regulačné technické predpisy sa prijímajú v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2. Delegovanie právomoci uvedené v odseku 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať v súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3. Do 24. mája 2016 môže orgán EIOPA predložiť návrh regulačných technických predpisov Komisii s cieľom prispôsobiť delegované akty uvedené v článkoch 17, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 258, 260 a 308b technickému vývoju na finančných trhoch.

Tento návrh regulačných technických predpisov sa obmedzuje na technické aspekty delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

79.

V článku 304 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 správu o uplatňovaní postupu uvedeného v odseku 1 a postupoch orgánov dohľadu prijatých podľa odseku 1, ku ktorej v prípade potreby priloží vhodné návrhy. Uvedená správa sa týka najmä cezhraničných vplyvov uplatňovania tohto postupu s cieľom predchádzať regulačnej arbitráži poisťovní a zaisťovní.“

80.

V hlave VI sa v kapitole I dopĺňa tento oddiel:

„ODDIEL 3

POISTENIE A ZAISTENIE

Článok 308a

Postupné zavádzanie

1. Členské štáty od 1. apríla 2015 zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc rozhodnúť o schválení:

a)	dodatkových vlastných zdrojov v súlade s článkom 90;

b)	zaradenia položiek vlastných zdrojov, ktoré je uvedené v treťom odseku článku 95;

c)	špecifických parametrov poisťovne alebo zaisťovne v súlade s článkom 104 ods. 7;

d)	úplného alebo čiastočného vnútorného modelu v súlade s článkami 112 a 113;

e)	účelovo vytvorených subjektov, ktoré sa majú usadiť na ich území v súlade s článkom 211;

f)	dodatkových vlastných zdrojov sprostredkujúcich holdingových poisťovní v súlade s článkom 226 ods. 2;

g)	vnútorného modelu skupiny v súlade s článkom 230, 231 a článkom 233 ods. 5;

h)	použitia podmodulu akciového rizika založeného na durácii v súlade s článkom 304;

i)	využitia párovacej korekcie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery v súlade s článkami 77b a 77c;

j)	v prípade, že o to požiadajú členské štáty, využitia korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery v súlade s článkom 77d;

k)	využitia prechodného opatrenia týkajúceho sa bezrizikových úrokových mier v súlade s článkom 308c;

l)	využitia prechodného opatrenia týkajúceho sa technických rezerv v súlade s článkom 308d.

2. Členské štáty od 1. apríla 2015 zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc:

a)	určovať úroveň a rozsah dohľadu nad skupinou v súlade s hlavou III kapitolou I oddielmi 2 a 3;

b)	určiť orgán dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247;

c)	zriadiť kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 248.

3. Členské štáty od 1. júla 2015 zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc:

a)	rozhodnúť o odpočítaní akejkoľvek účasti v súlade s druhým pododsekom článku 228;

b)	určovať výber metódy na výpočet solventnosti skupiny v súlade s článkom 220;

c)	prípadne stanovovať rovnocennosť v súlade s článkami 227 a 260;

d)	umožniť, aby sa na poisťovne a zaisťovne uplatňovali články 238 a 239 v súlade s článkom 236;

e)	prijímať rozhodnutia uvedené v článkoch 262 a 263;

f)	prípadne stanoviť využitie prechodných opatrení v súlade s článkom 308b.

4. Členské štáty uložia príslušným orgánom dohľadu povinnosť posudzovať žiadosti o udelenie súhlasu alebo povolenia predkladané poisťovňami a zaisťovňami v súlade s odsekmi 2 a 3. Rozhodnutia, ktoré orgány dohľadu prijali v súvislosti so žiadosťami o udelenie súhlasu alebo povolenia, sa nesmú stať uplatniteľnými pred 1. januárom 2016.

Článok 308b

Prechodné opatrenia

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, na poisťovne alebo zaisťovne, ktoré do 1. januára 2016 zastavili uzatváranie nových poistných alebo zaisťovacích zmlúv a spravujú výlučne svoje existujúce portfólio s cieľom ukončiť svoju činnosť, sa nevzťahujú hlavy I, II a III tejto smernice do dátumov stanovených v odseku 2, ak buď:

a)	podnik uistil orgán dohľadu, že do 1. januára 2019 ukončí svoju činnosť, alebo

b)	podnik je predmetom reorganizačných opatrení stanovených v hlave IV kapitole II a bol vymenovaný správca.

2. Na poisťovne alebo zaisťovne spadajúce pod:

a)	odsek 1 písm. a) sa vzťahujú hlavy I, II a III tejto smernice od 1. januára 2019 alebo od skoršieho dátumu, keď orgán dohľadu nie je spokojný s pokrokom, ktorý sa dosiahol na ukončenie činnosti podniku;

b)	odsek 1 písm. b) sa vzťahujú hlavy I, II a III tejto smernice od 1. januára 2021 alebo od skoršieho dátumu, keď orgán dohľadu nie je spokojný s pokrokom, ktorý sa dosiahol na ukončenie činnosti podniku.

3. Poisťovne a zaisťovne sú predmetom prechodných opatrení v odsekoch 1 a 2 iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	poisťovňa alebo zaisťovňa nie je súčasťou skupiny alebo ak je, všetky poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, prestanú uzatvárať nové poistné alebo zaisťovacie zmluvy;

b)	poisťovňa alebo zaisťovňa poskytne svojmu orgánu dohľadu výročnú správu, v ktorej uvedie, aký pokrok sa dosiahol v ukončovaní jej činnosti;

c)	poisťovňa alebo zaisťovňa oznámila svojmu orgánu dohľadu, že uplatňuje prechodné opatrenia.

Odseky 1 a 2 nebránia žiadnej poisťovni alebo zaisťovni pôsobiť v súlade s hlavami I, II a III tejto smernice.

4. Členské štáty zostavia zoznam dotknutých poisťovní a zaisťovní a odošlú ho všetkým ostatným členským štátom.

5. Členské štáty zabezpečia, aby sa v období nepresahujúcom štyri roky od 1. januára 2016 lehota pre poisťovne a zaisťovne na každoročné alebo menej časté predkladanie informácií uvedených v článku 35 ods. 1 až 4 skracovala každý finančný rok o dva týždne, počnúc najneskôr od 20 týždňov po skončení finančného roka podniku vo vzťahu k jeho finančnému roku, ktorý sa končí 30. júna 2016 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2017, končiac najneskôr 14 týždňov po skončení finančného roku podniku vo vzťahu k jeho finančným rokom, ktoré sa končia 30. júna 2019 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2020.

6. V období nepresahujúcom štyri roky od 1. januára 2016 sa lehota pre poisťovne a zaisťovne na zverejňovanie informácií uvedených v článku 51 skracuje každý finančný rok o dva týždne, počnúc najneskôr od 20 týždňov po skončení finančného roka podniku vo vzťahu k jeho finančnému roku, ktorý sa končí 30. júna 2016 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2017, končiac najneskôr 14 týždňov po skončení finančného roku podniku vo vzťahu k jeho finančným rokom, ktoré sa končia 30. júna 2019 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2020.

7. V období nepresahujúcom štyri roky od 1. januára 2016 sa lehota pre poisťovne a zaisťovne na predloženie informácií uvedených v článku 35 ods. 1 až 4 raz za štvrťrok skracuje každý finančný rok o jeden týždeň, počnúc najneskôr osem týždňov vo vzťahu k akémukoľvek štvrťroku, ktorý sa končí 1. januára 2016 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2017, končiac päť týždňov vo vzťahu k akémukoľvek štvrťroku, ktorý sa končí 1. januára 2019 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2020.

8. Členské štáty zabezpečia, aby sa odseky 5, 6 a 7 tohto článku uplatňovali mutatis mutandis na poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti na úrovni skupiny podľa článkov 254 a 256, pričom každá z lehôt uvedených v odsekoch 5, 6 a 7 sa predĺži o šesť týždňov.

9. Bez toho, aby bol dotknutý článok 94, základné položky vlastných zdrojov sú po 1. januári 2016 zahrnuté do triedy 1 základných vlastných zdrojov až na 10 rokov, ak tieto položky:

a)	boli vydané pred 1. januárom 2016 alebo pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 97, podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr;

by 31. decembra 2015 mohli byť použité na splnenie skutočnej miery solventnosti až do výšky 50 % miery solventnosti v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sú prijaté podľa článku 16 ods. 3 smernice 73/239/EHS, článku 1 smernice 2002/13/ES, článku 27 ods. 3 smernice 2002/83/ES a článku 36 ods. 3 smernice 2005/68/ES;

c)	by inak neboli zaradené do triedy 1 alebo 2 v súlade s článkom 94.

10. Bez ohľadu na článok 94 základné položky vlastných zdrojov sú po 1. januári 2016 zahrnuté do triedy 2 základných vlastných zdrojov až na 10 rokov, ak tieto položky:

a)	boli vydané pred 1. januárom 2016 alebo pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 97, podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr;

by 31. decembra 2015 mohli byť použité na splnenie skutočnej miery solventnosti až do výšky 25 % miery solventnosti v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sú prijaté podľa článku 16 ods. 3 smernice 73/239/EHS, článku 1 smernice 2002/13/ES, článku 27 ods. 3 smernice 2002/83/ES a článku 36 ods. 3 smernice 2005/68/ES.

11. V súvislosti s poisťovňami a zaisťovňami, ktoré investujú do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch, ktoré boli vydané pred 1. januárom 2011, sa požiadavky uvedené v článku 135 ods. 2 uplatňujú iba v prípade pridania nových podkladových expozícií alebo ich nahradenia po 31. decembri 2014.

12. Bez ohľadu na článok 100, článok 101 ods. 3 a článok 104 sa použije tento postup:

do 31. decembra 2017 sú štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia podľa štandardného vzorca, rovnaké vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu ako tie, ktoré by boli uplatnené na takéto expozície denominované a financované v ich domácej mene;

v roku 2018 sa štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia v súlade so štandardným vzorcom, znížia o 80 % vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek iného členského štátu;

v roku 2019 sa štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia v súlade so štandardným vzorcom, znížia o 50 % vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek iného členského štátu;

od 1. januára 2020 sa štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia v súlade so štandardným vzorcom, neznížia vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek iného členského štátu.

13. Bez ohľadu na článok 100, článok 101 ods. 3 a článok 104 sa štandardné parametre, ktoré sa majú používať v prípade akcií, ktoré podnik nakúpil 1. januára 2016 alebo skôr, sa pri výpočte podmodulu akciového rizika v súlade so štandardným vzorcom bez možnosti vymedzenej v článku 304 vypočítajú ako vážený priemer:

a)	štandardného parametra, ktorý sa má používať pri výpočte podmodulu akciového rizika v súlade s článkom 304 a

b)	štandardného parametra, ktorý sa má používať pri výpočte podmodulu akciového rizika v súlade so štandardným vzorcom bez možnosti vymedzenej v článku 304.

Váha parametra vyjadreného v písmene b) prvého pododseku sa zvyšuje prinajmenšom lineárne na konci každého roka z 0 % počas roka začínajúceho 1. januárom 2016 na 100 % 1. januára 2023.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a, v ktorých bližšie určí kritériá, ktoré sa majú splniť, vrátane akcií, ktoré môžu podliehať prechodnému obdobiu.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto prechodného obdobia orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri uplatňovaní tohto odseku.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v štvrtom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

14. Bez ohľadu na článok 138 ods. 3 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 uvedeného článku, ak poisťovne a zaisťovne spĺňajú požadovanú mieru solventnosti uvedenú v článku 16a smernice 73/239/EHS, článku 28 smernice 2002/83/ES alebo článku 37, 38 alebo 39 smernice 2005/68/ES, aká je uplatniteľná v práve členského štátu v deň predtým, než sa uvedené smernice zrušia podľa článku 310 tejto smernice, ale nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť v prvom roku uplatňovania tejto smernice, orgán dohľadu požiada príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, aby prijala potrebné opatrenia na dosiahnutie obnovenia použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo aby znížila svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť do 31. decembra 2017.

Príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa predloží každé tri mesiace svojmu orgánu dohľadu správu o pokroku, v ktorej uvedie prijaté opatrenia a pokrok smerom k obnoveniu použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Predĺženie lehoty uvedené v prvom pododseku sa zruší, ak je zo správy o pokroku zjavné, že sa nedosiahol žiadny významný pokrok v obnovení použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo v znížení rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť medzi dátumom zistenia neplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť a dátumom predloženia správy o pokroku.

15. Ak 23. mája 2014 domovské členské štáty uplatňovali ustanovenia uvedené v článku 4 smernice 2003/41/ES, môžu tieto domovské členské štáty až do 31. decembra 2019 naďalej uplatňovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré v minulosti prijali v záujme dodržiavania článkov 1 až 19, 27 až 30, 32 až 35 a 37 až 67 smernice 2002/83/ES v znení platnom v posledný deň uplatňovania smernice 2002/83/ES.

Komisia môže prijať delegované akty, ktoré menia prechodné obdobie stanovené v tomto odseku v prípade, že pred dátumom uvedeným v tomto odseku boli prijaté zmeny článkov 17 až 17c smernice 2003/41/ES.

16. Členské štáty môžu do 31. marca 2022 umožniť konečným materským poisťovniam alebo zaisťovniam požiadať o schválenie vnútorného modelu skupiny uplatniteľného na časť skupiny, ak sa daný podnik i konečný materský podnik nachádzajú v tom istom členskom štáte a ak je táto časť samostatnou časťou s významne odlišným rizikovým profilom od zvyšku skupiny.

17. Bez ohľadu na článok 218 ods. 2 a 3 sa prechodné ustanovenia, ako je uvedené v odseku 8 až 12 a 15 tohto článku a v článkoch 308c, 308d a 308e, uplatňujú mutatis mutandis na úrovni skupiny.

Bez ohľadu na článok 218 ods. 2, 3 a 4 sa prechodné ustanovenia, ako je uvedené v odseku 14 tohto článku, uplatňujú mutatis mutandis na úrovni skupiny a v prípade, že poisťovne alebo zaisťovne s účasťou alebo poisťovne alebo zaisťovne v skupine spĺňajú požiadavku upravenej solventnosti uvedenú v článku 9 smernice 98/78/ES, ale nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a, ktorými stanoví zmeny v skupinovej solventnosti v prípade, že sú uplatniteľné prechodné ustanovenia uvedené v odseku 13 tohto článku, ktoré sa týkajú:

a)	zamedzenia dvojitému použitiu použiteľných vlastných zdrojov a vylúčenia tvorby kapitálu vnútri skupiny stanovených v článkoch 222 a 223;

b)	oceňovania aktív a záväzkov stanoveného v článku 224;

c)	uplatnenia metód výpočtu na prepojené poisťovne a zaisťovne stanovených v článku 225;

d)	uplatnenia metód výpočtu na sprostredkujúce holdingové poisťovne stanovených v článku 226;

e)	metód na výpočet skupinovej solventnosti stanovených v článkoch 230 a 233;

f)	výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny stanovej v článku 231;

g)	stanovenia navýšenia kapitálu stanoveného v článku 232;

h)	zásad výpočtu skupinovej solventnosti holdingovej poisťovne stanoveného v článku 235.

Článok 308c

Prechodné opatrenie týkajúce sa bezrizikových úrokových mier

1. Poisťovne a zaisťovne môžu za predpokladu, že im bol ich orgánom dohľadu udelený predchádzajúci súhlas, uplatňovať prechodnú korekciu na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery v prípade prípustných poistných a zaistných záväzkov.

2. V prípade každej meny sa korekcia vypočíta ako podiel rozdielu medzi:

a)	úrokovou mierou stanovenou poisťovňou alebo zaisťovňou v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sú prijaté v podľa článku 20 smernice 2002/83/ES v posledný deň uplatňovania uvedenej smernice;

ročnou efektívnou sadzbou vypočítanou ako jediná diskontná sadzba, ktorej hodnota po uplatnení na peňažné toky portfólia prípustných poistných a zaistných záväzkov sa rovná hodnote najlepšieho odhadu portfólia prípustných poistných a zaistných záväzkov pri zohľadnení časovej hodnoty peňazí použitím príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedenej v článku 77 ods. 2.

Ak členské štáty prijali zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia podľa článku 20 ods. 1 časti B písm. a) bodu ii) smernice 2002/83/ES, úroková miera uvedená v písmene a) prvého pododseku tohto odseku sa stanoví pomocou metód používaných poisťovňou alebo zaisťovňou v posledný deň uplatňovania smernice 2002/83/ES.

Časť uvedená v prvom pododseku sa v priebehu roka znižuje lineárne na konci každého roka zo 100 % počnúc 1. januárom 2016 na 0 % 1. januára 2032.

Ak poisťovne a zaisťovne uplatňujú korekciu volatility uvedenú v článku 77d, príslušnou časovou štruktúrou bezrizikovej úrokovej miery uvedenou v písmene b) je upravená príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery stanovená v článku 77d.

3. Prípustné poistné a zaistné záväzky pozostávajú iba z poistných alebo zaistných záväzkov, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

a)	zmluvy, na základe ktorých vznikajú poistné a zaistné záväzky, boli uzavreté pred prvým dňom uplatňovania tejto smernice s výnimkou predĺženia zmluvy v tento deň lebo po tomto dátume;

do posledného dňa uplatňovania smernice 2002/83/ES technické rezervy vytvorené na účely týchto poistných a zaistných záväzkov boli stanovené v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sú prijaté v súlade s článkom 20 uvedenej smernice v posledný deň jej uplatňovania;

c)	článok 77b sa nevzťahuje na poistné a zaistné záväzky.

4. Poisťovne a zaisťovne uplatňujúce odsek 1:

a)	nezahŕňajú prípustné poistné a zaistné záväzky pri výpočte korekcie volatility stanovenom v článku 77d;

b)	neuplatňujú článok 308d;

c)	ako súčasť svojej správy o solventnosti a finančnej situácii uvedenej v článku 51 zverejnia, že uplatňujú prechodnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery, a kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia tohto prechodného opatrenia na ich finančnú situáciu.

Článok 308d

Prechodné opatrenie týkajúce sa technických rezerv

1. Poisťovne a zaisťovne môžu na základe predchádzajúceho súhlasu ich orgánu dohľadu uplatňovať prechodné zníženie technických rezerv. Toto zníženie sa môže uplatňovať na úrovni homogénnych rizikových skupín uvedených v článku 80.

2. Prechodné zníženie zodpovedá časti rozdielu medzi týmito dvoma sumami:

a)	technickými rezervami zníženými o pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia a voči účelovo vytvoreným subjektom, vypočítané v súlade s článkom 76 v prvý deň účinnosti tejto smernice;

technickými rezervami zníženými o pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia, vypočítané v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sa prijmú podľa článku 15 smernice 73/239/EHS, článku 20 smernice 2002/83/ES a článku 32 smernice 2005/68/ES v deň predtým, než sa uvedené smernice zrušia podľa článku 310 tejto smernice.

Maximálna odpočítateľná časť sa v priebehu roka znižuje lineárne na konci každého roka zo 100 % počnúc 1. januárom 2016 na 0 % 1. januára 2032.

V prípade, že poisťovne a zaisťovne uplatňujú v prvý deň účinnosti tejto smernice korekciu volatility uvedenú v článku 77d, suma uvedená v písmene a) sa vypočíta pomocou korekcie volatility k uvedenému dátumu.

3. Za predpokladu predchádzajúceho súhlasu orgánu dohľadu alebo na jeho podnet môžu byť čiastky technických rezerv vrátane prípadnej korekcie volatility použitej na výpočet prechodného odpočítania podľa odseku 2 písm. a) a b) prepočítané každých 24 mesiacov alebo častejšie, ak sa rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne výrazne zmenil.

4. Zníženie uvedené v odseku 2 môže orgán dohľadu obmedziť, ak by jeho uplatnenie mohlo viesť k zníženiu požiadaviek na finančné zdroje, ktoré sa vzťahujú na poisťovňu alebo zaisťovňu, v porovnaní s tými, ktoré boli vypočítané v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sa prijmú podľa smernice 73/239/EHS, smernice 2002/83/ES a smernice 2005/68/ES v deň predtým, než sa uvedené smernice zrušia podľa článku 310 tejto smernice.

5. Poisťovne a zaisťovne uplatňujúce odsek 1:

a)	neuplatňujú článok 308c;

v prípade, že by nespĺňali kapitálovú požiadavku solventnosti bez toho, aby uplatnili prechodné odpočítanie, predkladajú každoročne svojmu orgánu dohľadu správu, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a pokrok smerom k obnoveniu použiteľných vlastných zdrojov na konci prechodného obdobia uvedeného v odseku 2 na úroveň použiteľných vlastných zdrojov pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu ich rizikového profilu s cieľom dosiahnuť súlad s kapitálovou požiadavkou na solventnosť;

c)	ako súčasť svojej správy o solventnosti a finančnej situácii uvedenej v článku 51 zverejnia, že uplatňujú prechodné zníženie technických rezerv, a kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia tohto prechodného zníženia na ich finančnú situáciu.

Článok 308e

Plán postupného zavádzania prechodných opatrení týkajúcich sa bezrizikových úrokových mier a technických rezerv

Poisťovne a zaisťovne, ktoré uplatňujú prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c alebo 308d, informujú orgán dohľadu hneď, ako zistia, že by nesplnili kapitálovú požiadavku na solventnosť bez toho, aby uplatnili tieto prechodné opatrenia. Orgán dohľadu požiada príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia.

Do dvoch mesiacov od skonštatovania, že bez uplatnenia týchto prechodných opatrení nebude splnená kapitálová požiadavka na solventnosť, príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa predloží orgánu dohľadu plán postupného zavádzania, v ktorom sú stanovené plánované opatrenia na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo zníženie svojho rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia. Príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa môže plán postupného zavádzania aktualizovať v priebehu prechodného obdobia.

Príslušné poisťovne alebo zaisťovne každoročne predkladajú správu svojmu orgánu dohľadu, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a dosiahnutý pokrok smerom k zabezpečeniu splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia. Orgány dohľadu odoberú súhlas s uplatňovaním prechodného opatrenia, keď zo správy o pokroku vyplýva, že dodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť je ku koncu prechodného obdobia nereálne.“

81.

Článok 309 ods. 1 sa mení takto:

Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 4, 10, 13, 14, 18, 23, 26 až 32, 34 až 49, 51 až 55, 67, 68, 71, 72, 74 až 85, 87 až 91, 93 až 96, 98, 100 až 110, 112, 113, 115 až 126, 128, 129, 131 až 134, 136 až 142, 144, 146, 148, 162 až 167, 172, 173, 178, 185, 190, 192, 210 až 233, 235 až 240, 243 až 258, 260 až 263, 265, 266, 303 a 304 a prílohami III a IV do 31. marca 2015. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení.“

b)	Dopĺňa sa tento pododsek: „Bez ohľadu na druhý pododsek členské štáty uplatňujú zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 308a od 1. apríla 2015.“

82.	Vkladá sa tento článok: „Článok 310a Personálne vybavenie a zdroje orgánu EIOPA Orgán EIOPA posúdi personálne potreby a potreby zdrojov vyplývajúce z prevzatia svojich právomocí a úloh podľa tejto smernice a predloží o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.“

83.

Článok 311 sa nahrádza takto:

„Článok 311

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 308a sa uplatňuje od 1. apríla 2015.

Články 1, 2, 3, 5 až 9, 11, 12, 15, 16, 17, 19 až 22, 24, 25, 33, 57 až 66, 69, 70, 73, 145, 147, 149 až 161, 168 až 171, 174 až 177, 179 až 184, 186 až 189, 191, 193 až 209, 267 až 300, 302, 305 až 308, 308b a prílohy I a II, V, VI a VII sa uplatňujú od 1. januára 2016.

Komisia môže prijať delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy pred dátumom uvedeným v treťom odseku.“

84.

V prílohe III časti A sa bod 28 nahrádza takto:

„28.	v každom prípade a ako alternatíva právnych foriem neživotných poisťovní uvedených v bodoch 1 až 27 a v bode 29 právna forma európskej spoločnosti (SE) podľa nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001(1);

29.	v prípade, že príslušný členský štát umožňuje právnej forme družstva začať činnosť neživotnej poisťovne, a ako alternatíva právnych foriem neživotných poisťovní uvedených v bodoch 1 až 28, právna forma európskeho družstva v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1435/2003 (34).

85.

V prílohe III časti B sa bod 28 nahrádza takto:

„28.	v každom prípade a ako alternatíva právnych foriem životných poisťovní uvedených v bodoch 1 až 27 a v bode 29 právna forma európskej spoločnosti (SE) podľa nariadenia (ES) č. 2157/2001;

29.	v prípade, že príslušný členský štát umožňuje právnej forme družstva začať činnosť životnej poisťovne, a ako alternatíva právnych foriem životných poisťovní uvedených v bodoch 1 až 28, právna forma európskeho družstva v súlade s nariadením (ES) č. 1435/2003.“

86.

V prílohe III časti C sa bod 28 nahrádza takto:

„28.	v každom prípade a ako alternatíva právnych foriem zaisťovní uvedených v bodoch 1 až 27 a v bode 29 právna forma európskej spoločnosti (SE) podľa nariadenia (ES) č. 2157/2001;

29.	v prípade, že príslušný členský štát umožňuje právnej forme družstva začať zaisťovaciu činnosť, a ako alternatíva právnych foriem zaisťovní uvedených v bodoch 1 až 28, právna forma európskeho družstva v súlade s nariadením (ES) č. 1435/2003.“

(87)	V prílohe VII sa do tabuľky zhody pod stĺpec „Táto smernica“ vkladá článok 13 bod 27 ako odkaz zodpovedajúci článku 5 písm. d) smernice 73/239/EHS.

Článok 3

Zmena nariadenia (ES) č. 1060/2009

V nariadení (ES) č. 1060/2009 sa článok 2 ods. 3 vypúšťa.

Článok 4

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1094/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1094/2010 sa mení takto:

V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči regulačnému technickému predpisu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov od dátumu oznámenia regulačného technického predpisu prijatého Komisiou. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Ak Komisia prijme regulačný technický predpis, ktorý je totožný s návrhom regulačného technického predpisu predloženým orgánom pre poisťovníctvo, je lehota, počas ktorej môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku, jeden mesiac od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac. Táto predĺžená lehota sa môže ďalej predĺžiť o jeden mesiac na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady.“

V článku 17 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 35, príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre poisťovníctvo všetky informácie, ktoré orgán pre poisťovníctvo považuje za potrebné pre svoje vyšetrovanie, vrátane informácií týkajúcich sa toho, ako sa akty uvedené v článku 1 ods. 2 uplatňujú v súlade s právom Únie.“

Článok 5

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1095/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 sa mení takto:

V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči regulačnému technickému predpisu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia regulačného technického predpisu prijatého Komisiou. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

V článku 17 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

Článok 6

Revízia

Komisia do 1. januára 2017 a potom každoročne predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či ESA predložili návrh regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov uvedených v smerniciach 2003/71/ES a 2009/138/ES, bez ohľadu na to, či je predloženie takýchto návrhov regulačných technických predpisov alebo vykonávacích technických predpisov povinné, alebo nepovinné, v prípade potreby spolu s návrhmi.

Článok 7

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. marca 2015 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 bodom 1 a článkom 2 bodmi 1, 3, 6 až 11, 13, 14, 17 až 23, 32, 34, 36, 38 až 44, 46 až 54, 56 až 59, 65 až 70, 72, 75, 76, 80, 81, 84, 85 a 86. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení.

2. Členské štáty uplatňujú opatrenia uvedené v odseku 1 od 1. januára 2016.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 body 25, 43 a 82 sa uplatňujú od 31. marca 2015.

Článok 9

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS

(1) Ú. v. EÚ C 159, 28.5.2011, s. 10.

(2) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 82.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010 v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 646/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(13) Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).

(16) Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii (Ú. v. ES 56, 4.4.1964, s. 878).

(17) Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3).

(18) Smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 20).

(19) Smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 189, 13.7.1976, s. 13).

(20) Smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 151, 7.6.1978, s. 25).

(21) Smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorou sa mení a dopĺňa prvá smernica (73/239/EHS) o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, najmä so zreteľom na pomoc turistom (Ú. v. ES L 339, 27.12.1984, s. 21).

(22) Smernica Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany (Ú. v. ES L 185, 4.7.1987, s. 77).

(23) Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS (Ú. v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1).

(24) Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES (Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).“

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).“

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).“

(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).“

(33) Rozhodnutie Komisie 2004/9/ES z 5. novembra 2003, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2004, s. 34).“

(34) Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1).“

22.5.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 153/62

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/53/EÚ

zo 16. apríla 2014

o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená. Vzhľadom na nové zmeny, ktoré sa majú vykonať, by sa táto smernica mala v záujme prehľadnosti nahradiť.

(2)	V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (4) sa stanovujú pravidlá akreditácie orgánov posudzovania zhody, zavádza sa rámec dohľadu nad trhom výrobkov a pre kontroly výrobkov z tretích krajín a stanovujú všeobecné zásady týkajúce sa označenia CE.

(3)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES (5) sa stanovujú spoločné zásady a referenčné ustanovenia určené na uplatňovanie v odvetvových právnych predpisoch, aby sa zabezpečil pevný základ pre revíziu alebo prepracovanie daných právnych predpisov. Smernica 1999/5/ES by sa preto mala prispôsobiť uvedenému rozhodnutiu.

(4)

Na základné požiadavky ustanovené v smernici 1999/5/ES, ktoré sa týkajú koncových zariadení pre pevné siete, t. j. zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti, osôb a domácich zvierat a ochranu majetku a primeranú úroveň elektromagnetickej kompatibility, sa primerane vzťahujú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ (7). Táto smernica by sa preto nemala uplatňovať na koncové zariadenia pre pevné siete.

(5)

Na otázky týkajúce sa hospodárskej súťaže na trhu s koncovými zariadeniami sa primerane vzťahuje smernica Komisie 2008/63/ES (8), a to najmä prostredníctvom povinnosti vnútroštátnych regulačných orgánov zabezpečiť zverejnenie podrobných technických špecifikácií rozhraní pre prístup k sieťam. Preto nie je potrebné zahrnúť do tejto smernice požiadavky na uľahčenie hospodárskej súťaže na trhu s koncovými zariadeniami, ktoré zahŕňa smernica 2008/63/ES.

(6)

Zariadenie, ktoré zámerne vysiela alebo prijíma rádiové vlny na účely rádiovej komunikácie alebo rádiovej determinácie, systematicky využíva rádiové frekvenčné spektrum. S cieľom zabezpečiť efektívne využívanie rádiového frekvenčného spektra a tak predchádzať škodlivému rušeniu, by každé takéto zariadenie malo spadať do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(7)

Ciele v súvislosti s bezpečnostnými požiadavkami stanovené v smernici 2014/35/EÚ v dostatočnej miere upravujú oblasť rádiových zariadení a preto by sa na nemalo prostredníctvom tejto smernice odkazovať a mali by sa na jej základe uplatňovať. S cieľom vyhnúť sa zbytočnému opakovaniu iných ustanovení, než sú ustanovenia týkajúce sa takýchto požiadaviek, by sa smernica 2014/35/EÚ nemala uplatňovať na rádiové zariadenia.

(8)

Základné požiadavky v oblasti elektromagnetickej kompatibility stanovené v smernici 2014/30/EÚ v dostatočnej miere upravujú oblasť rádiových zariadení, a preto by sa na ne malo prostredníctvom tejto smernice odkazovať a mali by sa na jej základe uplatňovať. S cieľom vyhnúť sa zbytočnému opakovaniu iných ustanovení, než sú ustanovenia týkajúce sa základných požiadaviek, smernica 2014/30/EÚ by sa nemala uplatňovať na rádiové zariadenia.

(9)	Táto smernica by sa mala uplatňovať na všetky formy dodávok vrátane predaja na diaľku.

(10)

S cieľom zaručiť, aby rádiové zariadenie efektívne využívalo rádiové frekvenčné spektrum a podporovalo účinné využívanie rádiového frekvenčného spektra, rádiové zariadenie by malo byť skonštruované tak, aby vysielač pri správnej inštalácii a údržbe, ako aj používaní na zamýšľané účely, vytváral emisie rádiových vĺn, ktoré nespôsobujú škodlivé rušenie, pričom nežiaduce emisie rádiových vĺn vytvorené vysielačom (napríklad v susedných kanáloch) s potenciálne negatívnym vplyvom na ciele politiky rádiového frekvenčného spektra by sa mali obmedziť na takú úroveň, aby sa podľa stavu techniky zamedzilo škodlivému rušeniu; a aby prijímač mal takú výkonnosť, ktorá mu umožní fungovať v súlade so zamýšľaným účelom a ochráni ho pred rizikom škodlivého rušenia, najmä zo spoločných alebo susedných kanálov, a pritom bude podporovať zlepšenia pri účinnom využívaní spoločných alebo susedných kanálov.

(11)

Aj keď samotné prijímače nespôsobujú škodlivé rušenie, charakteristiky prijímačov sú čoraz významnejším faktorom z hľadiska zabezpečenia efektívneho využívania rádiového frekvenčného spektra, a to prostredníctvom väčšej odolnosti prijímačov voči škodlivému rušeniu a nežiaducim signálom podľa príslušných základných požiadaviek harmonizačných právnych predpisov Únie.

(12)

V niektorých prípadoch je potrebná vzájomná spolupráca s inými rádiovými zariadeniami prostredníctvom sietí a pripojenie k rozhraniam vhodného typu po celej Únii. Interoperabilita medzi rádiovými zariadeniami a príslušenstvom ako nabíjačky zjednodušuje používanie rádiových zariadení a znižuje množstvo zbytočného odpadu a náklady. Treba obnoviť úsilie, pokiaľ ide o vývoj jednotnej nabíjačky pre konkrétne kategórie alebo triedy rádiových zariadení, najmä v prospech spotrebiteľov a iných koncových užívateľov; táto smernica by preto mala obsahovať osobitné požiadavky v tejto oblasti. Najmä mobilné telefóny, ktoré sú sprístupnené na trhu, by mali byť kompatibilné s univerzálnou nabíjačkou.

(13)	Ochranu osobných údajov a súkromia užívateľov a účastníkov rádiových zariadení a ochranu pred podvodmi možno zvýšiť prostredníctvom určitých funkcií rádiového zariadenia. Konštrukcia rádiových zariadení by preto mala v náležitých prípadoch takéto funkcie podporovať.

(14)	Rádiové zariadenia môžu mať zásadný význam pri zabezpečovaní prístupu k núdzovým službám. Rádiové zariadenia by sa preto mali v náležitých prípadoch navrhovať tak, aby podporovali funkcie potrebné na prístup k uvedeným službám.

(15)

Rádiové zariadenia sú dôležité pre blaho a zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím, ktoré predstavujú značný a stále sa zväčšujúci podiel obyvateľstva členských štátov. Rádiové zariadenia by sa mali z tohto dôvodu v náležitých prípadoch konštruovať tak, aby ich osoby so zdravotným postihnutím mohli používať bez úprav alebo len s minimálnou úpravou.

(16)

Súlad niektorých kategórií rádiových zariadení so základnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici môže ovplyvniť pridanie softvéru alebo úprava ich súčasného softvéru. Užívateľ, rádiové zariadenie alebo tretia strana by mali mať možnosť nahrať softvér do rádiového zariadenia len vtedy, ak to následne neohrozí súlad uvedeného rádiového zariadenia s platnými základnými požiadavkami.

(17)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác súvisiacich s delegovanými aktmi uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(18)

S cieľom efektívne riešiť potreby v oblasti interoperability, ochrany osobných údajov a súkromia užívateľa a účastníka, ochrany pred podvodmi, prístupu k núdzovým službám, používania osobami so zdravotným postihnutím alebo zabránenia nevyhovujúcim kombináciám rádiových zariadení a softvéru by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať právne akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o špecifikáciu kategórií alebo tried rádiových zariadení, ktoré musia spĺňať jednu alebo viacero dodatočných základných požiadaviek stanovených v tejto smernici, ktoré sa týkajú riešenia týchto potrieb.

(19)

Overenie zhody kombinácie rádiového zariadenia so softvérom zo strany rádiového zariadenia by sa nemalo zneužívať s cieľom zabrániť používaniu softvéru poskytnutého nezávislými stranami. Dostupnosť informácií o zhode zamýšľaných kombinácií softvéru a rádiových zariadení orgánom verejnej moci, výrobcom a užívateľom, by mala prispieť k uľahčeniu hospodárskej súťaže. V záujme dosiahnutia týchto cieľov by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať právne akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o špecifikáciu kategórií alebo tried rádiových zariadení, v súvislosti s ktorými musia výrobcovia poskytovať informácie o súlade zamýšľaných kombinácií rádiových zariadení a softvéru so základnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici.

(20)

Požiadavka registrovať rádiové zariadenie, ktoré sa má uviesť na trh, v centrálnom systéme, môže zvýšiť efektivitu a účinnosť dohľadu nad trhom a prispieť tým k zabezpečeniu vysokého stupňa súladu s touto smernicou. Takáto požiadavka predstavuje dodatočnú záťaž na hospodárske subjekty a mala by sa preto zaviesť len pre tie kategórie rádiových zariadení, v prípade ktorých sa nedosiahol vysoký stupeň zhody. S cieľom zaručiť uplatňovanie takejto požiadavky by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať právne akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o špecifikácie kategórií rádiových zariadení, ktoré výrobcovia musia registrovať v centrálnom systéme, a častí technickej dokumentácie, ktoré musia poskytnúť, na základe informácií o súlade rádiových zariadení poskytovaných členskými štátmi a po vyhodnotení rizika neuplatňovania základných požiadaviek.

(21)

Rádiové zariadenia spĺňajúce príslušné základné požiadavky by mali mať možnosť voľného pohybu. Takýmto zariadeniam by sa malo umožniť uvedenie do prevádzky a používanie na zamýšľané účely, v náležitých prípadoch v súlade s pravidlami pre udeľovanie povolení na používanie rádiového frekvenčného spektra a poskytovanie príslušnej služby.

(22)

S cieľom predchádzať zbytočným prekážkam obchodu s rádiovými zariadeniami v rámci vnútorného trhu, členské štáty by mali podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (9) informovať ostatné členské štáty a Komisiu o svojich návrhoch v oblasti technických predpisov, ako sú rádiové rozhrania, pokiaľ uvedené technické predpisy neumožňujú členským štátom zabezpečiť súlad so záväznými aktmi Únie, ako sú napríklad rozhodnutia Komisie o harmonizovanom využívaní rádiového frekvenčného spektra prijaté podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES (10), alebo ak zodpovedajú rádiovým zariadeniam, ktoré možno v Únii uvádzať do prevádzky a používať bez obmedzení.

(23)

Poskytovanie informácií o rovnocennosti regulovaných rádiových rozhraní a ich podmienok používania odstraňuje prekážky vstupu rádiových zariadení na vnútorný trh. Komisia by preto mala posúdiť a stanoviť rovnocennosť regulovaných rádiových rozhraní a sprístupniť takéto informácie vo forme tried rádiových zariadení.

(24)

V súlade s rozhodnutím Komisie 2007/344/ES (11) majú členské štáty používať Informačný systém Európskeho komunikačného úradu (ECO – European Communications Office) o frekvenčnom spektre (EFIS – Frequeny Information System), aby boli prostredníctvom internetu verejnosti dostupné porovnateľné informácie o využívaní rádiového frekvenčného spektra v každom členskom štáte. Výrobcovia si pred uvedením rádiového zariadenia na trh môžu v systéme EFIS vyhľadať informácie o frekvenciách v každom členskom štáte a tak zistiť, či a za akých podmienok môže byť také rádiové zariadenie v danom členskom štáte používané. Nie je preto potrebné zahrnúť do tejto smernice dodatočné ustanovenia, ako napr. predbežné oznámenie, ktoré umožňuje, aby boli výrobcovia informovaní o podmienkach používania rádiových zariadení využívajúcich neharmonizované frekvenčné pásma.

(25)

Na účely podpory výskumu a predvádzacích činností by sa malo umožniť, aby v rámci veľtrhov, výstav a podobných podujatí, mohli byť vystavované rádiové zariadenia, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou a nemôžu byť uvedené na trh, za podmienky, že vystavovatelia zabezpečia, že sa návštevníkom poskytnú dostatočné informácie.

(26)

Hospodárske subjekty by mali niesť zodpovednosť za súlad rádiových zariadení s touto smernicou v závislosti od svojho postavenia v dodávateľskom reťazci, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti osôb a domácich zvierat a ochrany majetku, primeraná úroveň elektromagnetickej kompatibility, efektívne a účinné využívanie rádiového frekvenčného spektra a v prípade potreby vysoká úroveň ochrany iných verejných záujmov a aby sa zaručila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie.

(27)

Všetky hospodárske subjekty, ktoré vstupujú do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby sa ubezpečili, že na trhu sprístupnia iba rádiové zariadenie, ktoré je v zhode s touto smernicou. Treba stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré zodpovedá postaveniu každého hospodárskeho subjektu v rámci dodávateľského a distribučného reťazca.

(28)	Na uľahčenie komunikácie medzi hospodárskymi subjektmi, orgánmi dohľadu nad trhom a spotrebiteľmi by členské štáty mali tiež nabádať hospodárske subjekty na to, aby okrem poštovej adresy uvádzali aj adresu svojej webovej stránky.

(29)	Výrobca, ktorý má podrobné znalosti o procese navrhovania a výrobnom procese, je na vykonanie postupu posudzovania zhody najvhodnejší. Posudzovanie zhody by malo preto ostať výlučne povinnosťou samotného výrobcu.

(30)

Výrobca by mal poskytnúť dostatočné informácie o zamýšľanom použití rádiového zariadenia a umožniť tak používanie tohto zariadenia v súlade so základnými požiadavkami. Takéto informácie musia prípadne zahŕňať opis príslušenstva, ako sú antény, a komponentov, ako je softvér, a špecifikácií postupu inštalácie rádiového zariadenia.

(31)

Ukázalo sa, že požiadavka, aby bolo k zariadeniu priložené EÚ vyhlásenie o zhode, uvedená v smernici 1999/5/ES zjednodušuje a zlepšuje informácie a zvyšuje efektivitu dohľadu nad trhom. Možnosť poskytovať zjednodušené EÚ vyhlásenie o zhode umožnila znížiť záťaž spojenú s touto požiadavkou bez toho, aby sa znížila jeho účinnosť, a mala by byť preto uvedená v tejto smernici. Okrem toho v záujme zaručenia ľahkého a účinného prístupu k EÚ vyhláseniu o zhode, a to aj zjednodušenému EÚ vyhláseniu o zhode, malo by byť možné umiestniť ho na obal príslušného rádiového zariadenia.

(32)

Treba zabezpečiť, aby rádiové zariadenie z tretích krajín, ktoré vstupuje na trh Únie, bolo v súlade s touto smernicou, a najmä aby výrobcovia vykonali v súvislosti s týmto rádiovým zariadením príslušné postupy posudzovania zhody. Malo by sa preto stanoviť, aby dovozcovia zabezpečovali súlad rádiového zariadenia, ktoré uvádzajú na trh, s požiadavkami tejto smernice a neuvádzali na trh také rádiové zariadenie, ktoré s týmito požiadavkami nie je v súlade alebo ktoré predstavuje riziko. Malo by sa preto takisto stanoviť, aby dovozcovia zabezpečili vykonanie postupov posudzovania zhody a aby bolo označenie rádiového zariadenia a dokumentácia vypracovaná výrobcami k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom na účely vykonania kontroly.

(33)

Pri uvádzaní rádiového zariadenia na trh by každý dovozca mal uviesť na rádiovom zariadení svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a poštovú adresu, na ktorej sa s ním možno skontaktovať. Výnimky by sa mali povoliť v prípadoch, v ktorých tomu bráni veľkosť alebo povaha rádiového zariadenia. Patria sem prípady, keď by dovozca musel otvoriť obal, aby mohol svoje meno a adresu umiestniť na rádiové zariadenie.

(34)	Distribútor sprístupňuje rádiové zariadenie na trhu po jeho uvedení na trh výrobcom alebo dovozcom, pričom by mal konať s náležitou pozornosťou, aby zabezpečil, že jeho zaobchádzanie s rádiovým zariadením nemá nepriaznivý vplyv na súlad rádiového zariadenia s právnymi predpismi.

(35)	Každý hospodársky subjekt, ktorý buď uvedie rádiové zariadenie na trh pod vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo upraví rádiové zariadenie takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad touto smernicou, by sa mal považovať za výrobcu a mal by prevziať povinnosti výrobcu.

(36)

Vzhľadom na to, že distribútori a dovozcovia majú k trhu blízko, mali by sa zúčastňovať na úlohách spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány, a mali by byť pripravení aktívne sa zapájať a uvedeným orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa príslušného rádiového zariadenia.

(37)

Zabezpečenie vysledovateľnosti rádiového zariadenia v rámci celého dodávateľského reťazca prispeje k zjednodušeniu a zefektívneniu dohľadu nad trhom. Efektívny systém sledovania výrobku uľahčuje úlohu orgánov dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o vysledovanie hospodárskych subjektov, ktoré na trhu sprístupnili nevyhovujúce rádiové zariadenia. Od hospodárskych subjektov by sa pri uchovávaní informácií požadovaných podľa tejto smernice na účely identifikácie hospodárskych subjektov nemalo požadovať, aby tieto informácie aktualizovali, pokiaľ ide o iné hospodárske subjekty, ktoré buď im dodali rádiové zariadenie, alebo ktorým rádiové zariadenie dodali oni sami.

(38)

Táto smernica by sa mala obmedziť na stanovenie základných požiadaviek. S cieľom zjednodušiť posudzovanie zhody s uvedenými požiadavkami je na účely stanovenia podrobných technických špecifikácií týchto požiadaviek potrebné stanoviť predpoklad zhody pre rádiové zariadenia, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami prijatými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (12).

(39)	V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 sa stanovuje postup týkajúci sa námietok voči harmonizovaným normám, keď tieto normy nespĺňajú v plnej miere požiadavky tejto smernice.

(40)

Aby mohli hospodárske subjekty preukázať a príslušné orgány zabezpečiť, že rádiové zariadenie sprístupnené na trhu spĺňa základné požiadavky, je potrebné stanoviť postupy posudzovania zhody. Rozhodnutím č. 768/2008/ES sa stanovujú moduly postupov posudzovania zhody, ktoré zahŕňajú postupy od najmenej prísneho až po najprísnejší postup, úmerne úrovni možného rizika a úrovni požadovanej bezpečnosti. S cieľom zabezpečiť prepojenosť medzi sektormi a zabrániť variantom ad hoc by sa postupy posudzovania zhody mali vybrať spomedzi uvedených modulov.

(41)	Výrobcovia by mali vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode a poskytnúť tak informácie požadované podľa tejto smernice o zhode rádiového zariadenia s touto smernicou a ostatnými relevantnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie.

(42)

S cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám na účely dohľadu nad trhom by mali byť informácie požadované na určenie všetkých uplatniteľných aktov Únie k dispozícii v jedinom EÚ vyhlásení o zhode. V záujme zníženia administratívneho zaťaženia hospodárskych subjektov môže toto jediné EÚ vyhlásenie o zhode tvoriť súbor príslušných jednotlivých vyhlásení o zhode.

(43)

Označenie CE, ktorým sa vyjadruje zhoda rádiového zariadenia, je viditeľným výsledkom celého procesu posudzovania zhody v širšom zmysle. Všeobecné zásady, ktorými sa označovanie CE riadi, sú uvedené v nariadení (ES) č. 765/2008. Pravidlá umiestňovania označenia CE by sa mali stanoviť v tejto smernici.

(44)

Požiadavka umiestniť označenie CE na výrobky je dôležitá z hľadiska informovania spotrebiteľov a orgánov verejnej moci. Možnosť umiestniť zmenšené označenie CE na malých zariadeniach za predpokladu, že zostane viditeľné a čitateľné, uvedená v smernici 1999/5/ES umožnila zjednodušiť uplatňovanie uvedenej požiadavky bez toho, aby sa znížila jej účinnosť, a mala by byť preto zahrnutá do tejto smernice.

(45)	Zistilo sa, že požiadavka umiestniť označenie CE na obal zariadenia ustanovená v smernici 1999/5/ES uľahčuje vykonávanie dohľadu nad trhom, a mala by byť preto zahrnutá do tejto smernice.

(46)

Členské štáty by mali prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bolo možné uvádzať rádiové zariadenia na trh len pod podmienkou, že sú pri správnej inštalácii a údržbe, ako aj používaní na zamýšľané účely v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici, a v prípade základných požiadaviek zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosť osôb a domácich zvierat a ochranu majetku tiež za podmienok používania, ktoré možno reálne predpokladať. Rádiové zariadenia by sa mali považovať za zariadenia, ktoré nie sú v súlade so základnými požiadavkami iba za podmienok používania, ktoré možno reálne predpokladať, a to znamená keď by takéto používanie mohlo vyplývať z oprávneného a jednoducho predvídateľného ľudského správania.

(47)

Vzhľadom na rýchle technologické zmeny smerujúce k prostrediu bez dokladov v papierovej forme, v ktorom je neodlučiteľnou súčasťou rádiového zariadenia obrazovka, mala by Komisia ako súčasť preskúmania fungovania tejto smernice vyhodnotiť uskutočniteľnosť nahradenia požiadaviek umiestnenia – mena výrobcu, registrovaného obchodného mena alebo registrovanej ochrannej známky a jednotného kontaktného miesta alebo adresy, na ktorej ich možno kontaktovať, označenia CE a EÚ vyhlásenia o zhode – funkciou, podľa ktorej by sa takéto informácie automaticky zobrazovali pri zapnutí rádiového zariadenia alebo funkciou umožňujúcou koncovému užívateľovi zvoliť si zobrazenie príslušných informácií. Ak je rádiové zariadenie neodlučiteľne vybavené obrazovkou a napájané vlastnou batériou, ktorá nie je od výroby nabitá, by Komisia ako súčasť tohto vyhodnotenia uskutočniteľnosti mala okrem toho zvážiť tiež využitie odstrániteľných nálepiek na tejto obrazovke zariadenia, ktoré by zobrazovali rovnaké informácie.

(48)	Určité postupy posudzovania zhody stanovené v tejto smernici vyžadujú zapojenie orgánov posudzovania zhody, ktoré členské štáty notifikujú Komisii.

(49)

Zo skúseností vyplýva, že kritériá stanovené v smernici 1999/5/ES, ktoré musia orgány posudzovania zhody spĺňať, aby mohli byť Komisii notifikované, nepostačujú na zabezpečenie rovnako vysokej kvality výkonu notifikovaných orgánov v rámci celej Únie. Je však nevyhnutné, aby všetky notifikované orgány vykonávali svoje povinnosti na rovnakej úrovni a za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Je preto potrebné stanoviť povinné požiadavky pre orgány posudzovania zhody, ktoré si želajú byť notifikované, aby mohli poskytovať služby posudzovania zhody.

(50)	Ak orgán posudzovania zhody preukáže zhodu s kritériami stanovenými v harmonizovaných normách, malo by sa predpokladať, že spĺňa zodpovedajúce požiadavky stanovené v tejto smernici.

(51)	S cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň kvality posudzovania zhody je takisto potrebné stanoviť požiadavky, ktoré musia spĺňať notifikujúce orgány a iné orgány zapojené do posudzovania, notifikácie a monitorovania notifikovaných orgánov.

(52)	Systém stanovený v tejto smernici by sa mal doplniť akreditačným systémom stanoveným v nariadení (ES) č. 765/2008. Keďže akreditácia je základným prostriedkom na overenie spôsobilosti orgánov posudzovania zhody, mala by sa používať aj na účely notifikácie.

(53)

Transparentná akreditácia, ako je stanovená v nariadení (ES) č. 765/2008, zabezpečujúca potrebnú úroveň dôvery v certifikáty zhody by sa mala zo strany vnútroštátnych orgánov verejnej moci v celej Únii považovať za uprednostňovaný prostriedok preukazovania odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody. Vnútroštátne orgány však môžu usúdiť, že majú vhodné prostriedky na to, aby samy uskutočnili uvedené posudzovanie. V takom prípade by mali v záujme zabezpečenia primeranej úrovne dôveryhodnosti hodnotenia vykonávaného inými vnútroštátnymi orgánmi poskytnúť Komisii a ostatným členským štátom nevyhnutné doklady preukazujúce súlad hodnotených orgánov posudzovania zhody s príslušnými regulačnými požiadavkami.

(54)

Orgány posudzovania zhody často uzatvárajú subdodávateľské zmluvy na časť svojich činností spojených s posudzovaním zhody alebo využívajú pobočku. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany požadovanú v súvislosti s rádiovými zariadeniami, ktoré sa majú uviesť na trh Únie, je nevyhnutné, aby subdodávatelia a pobočky spĺňali vo vzťahu k vykonávaniu úloh posudzovania zhody rovnaké požiadavky ako notifikované orgány. Je preto dôležité, aby sa hodnotenie odbornej spôsobilosti a výkonu orgánov, ktoré majú byť notifikované, a monitorovanie orgánov, ktoré už boli notifikované, vzťahovalo aj na činnosti vykonávané subdodávateľmi a pobočkami.

(55)	Je potrebné zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupu notifikácie, a najmä prispôsobiť ho novým technológiám, aby bola možná online notifikácia.

(56)

Vzhľadom na to, že notifikované orgány môžu ponúkať svoje služby v celej Únii, je vhodné poskytnúť iným členským štátom a Komisii možnosť vzniesť v súvislosti s notifikovanými orgánmi námietky. Je preto dôležité stanoviť lehotu, počas ktorej možno vyjasniť všetky pochybnosti alebo obavy, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť orgánov posudzovania zhody, skôr, než začnú pôsobiť ako notifikované orgány.

(57)

V záujme konkurencieschopnosti je nevyhnutné, aby notifikované orgány uplatňovali postupy posudzovania zhody, ktoré zbytočne nezaťažujú hospodárske subjekty. Z rovnakého dôvodu, a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi, sa musí zabezpečiť súlad pri technickom uplatňovaní postupov posudzovania zhody. Najlepšie sa to dosiahne prostredníctvom primeranej koordinácie a spolupráce medzi notifikovanými orgánmi.

(58)

V záujme zabezpečenia právnej istoty je potrebné vyjasniť, že na rádiové zariadenia, ktoré sú predmetom tejto smernice, sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa dohľadu nad trhom Únie a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 765/2008. Táto smernica by členským štátom nemala brániť vo výbere príslušných orgánov na výkon uvedených úloh.

(59)

V smernici 1999/5/ES sa už stanovuje ochranný postup, ktorý sa využíva iba v prípade rozporu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o opatrenia prijaté členským štátom. S cieľom zvýšiť transparentnosť a skrátiť trvanie postupu je potrebné zlepšiť existujúci postup ochrany, aby bol účinnejší a aby sa vychádzalo z expertízy, ktorú majú členské štáty k dispozícii.

(60)

Rozhodnutia Komisie prijaté v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES môžu obsahovať podmienky dostupnosti a efektívneho využívania rádiového frekvenčného spektra, ktoré môžu spôsobiť obmedzenie celkového počtu kusov rádiových zariadení uvedených do prevádzky, ako dátum zákazu, maximálna miera prieniku alebo maximálny počet kusov rádiových zariadení v každom členskom štáte alebo v celej Únii. Tieto podmienky umožňujú otvoriť trh pre nové rádiové zariadenia pri súčasnom obmedzení rizika škodlivého rušenia v dôsledku akumulácie nadmerného počtu kusov rádiových zariadení uvedených do prevádzky, hoci uvedené zariadenia samostatne spĺňajú základné požiadavky stanovené v tejto smernici. Porušenie týchto podmienok môže ohroziť základné požiadavky, najmä môže vzniknúť riziko škodlivého rušenia.

(61)

Existujúci systém by sa mal doplniť o postup, na základe ktorého sú zainteresované strany informované o opatreniach, ktoré zamýšľajú prijať v súvislosti s rádiovými zariadeniami, ktoré predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť ľudí alebo inými otázkami ochrany verejného záujmu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Tento postup by mal tiež orgánom dohľadu nad trhom v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi umožniť, aby v súvislosti s týmito zariadeniami začali konať skôr.

(62)	Ak sa členské štáty a Komisia zhodujú, pokiaľ ide o opodstatnenosť opatrenia prijatého členským štátom, nemal by byť potrebný ďalší zásah Komisie; uvedené neplatí v prípadoch, keď nesúlad možno pripísať nedostatkom harmonizovanej normy.

(63)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by mali byť Komisii udelené vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(64)

Na prijímanie vykonávacích aktov špecifikujúcich, ako sa majú predkladať informácie v prípadoch obmedzení uvádzania do prevádzky alebo existujúcich požiadaviek na povolenie používania, a požadujúcich, aby notifikujúci členský štát prijal potrebné nápravné opatrenia, pokiaľ ide o notifikované orgány, ktoré nespĺňajú alebo už prestali spĺňať požiadavky pre svoju notifikáciu, by sa mal uplatňovať konzultačný postup.

(65)

Postup preskúmania by sa mal uplatňovať na prijímanie vykonávacích aktov: na zistenie, či určité kategórie elektrických alebo elektronických výrobkov spĺňajú definíciu „rádiového zariadenia“, na stanovenie prevádzkových pravidiel pre informovanie o súlade, na stanovenie prevádzkových pravidiel registrácie a prevádzkových pravidiel umiestňovania registračných čísel na rádiové zariadenia, ako aj na stanovenie rovnocennosti medzi oznámenými rádiovými rozhraniami a pridelením triedy rádiového zariadenia. Mal by sa tiež uplatňovať v súvislosti s vyhovujúcimi rádiovými zariadeniami, ktoré predstavujú ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti osôb alebo iných aspektov ochrany verejného záujmu.

(66)	Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch v súvislosti s vyhovujúcimi rádiovými zariadeniami a ktoré predstavujú ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti osôb.

(67)	V súlade so zaužívanou praxou môže výbor zriadený touto smernicou zohrávať užitočnú úlohu pri preskúmavaní záležitostí týkajúcich sa uplatňovania tejto smernice, predložených buď jeho predsedom alebo zástupcom členského štátu v súlade so svojím rokovacím poriadkom.

(68)

Pri skúmaní otázok súvisiacich s touto smernicou s výnimkou otázok týkajúcich sa jej vykonávania alebo porušovania, t. j. v rámci expertnej skupiny Komisie, by mali byť Európskemu parlamentu v súlade so zavedenou praxou doručené všetky informácie a dokumenty a v prípade potreby by mal byť prizvaný na účasť na týchto schôdzach.

(69)	Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov a s ohľadom na ich osobitný charakter a konajúc bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011 určiť, či sú opatrenia prijaté členskými štátmi a vzťahujúce sa na rádiové zariadenia, ktoré nie sú v súlade, oprávnené alebo nie.

(70)	Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré boli prijaté podľa tejto smernice, a zabezpečiť, aby sa tieto pravidlá presadzovali. Stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(71)	Treba stanoviť prechodné opatrenia umožňujúce sprístupniť na trhu a uviesť do prevádzky rádiové zariadenia, ktoré už boli uvedené na trh v súlade so smernicou 1999/5/ES.

(72)	Uskutočnili sa konzultácie s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

(73)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečiť, aby rádiové zariadenia sprístupnené na trhu spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti a primeranej úrovne elektromagnetickej kompatibility a efektívne a účinné využívanie rádiového frekvenčného spektra v záujme predchádzania škodlivému rušeniu a zároveň zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno skôr lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(74)	Smernica 1999/5/ES by sa mala zrušiť.

(75)

V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (14) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k oznámeniu o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Touto smernicou sa vytvára regulačný rámec pre sprístupňovanie rádiových zariadení na trhu a ich uvádzanie do prevádzky v Únii.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na zariadenia uvedené v prílohe I.

3. Táto smernica sa nevzťahuje na rádiové zariadenia používané výlučne na činnosti týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu vrátane hospodárskeho blahobytu štátu v prípade činností patriacich medzi bezpečnostné záležitosti štátu a činnosti štátu v oblasti trestného práva.

4. S výnimkou prípadov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice sa na rádiové zariadenia patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice nevzťahuje smernica 2014/35/EÚ.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„rádiové zariadenie“ je elektrický alebo elektronický výrobok, ktorý zámerne vysiela a/alebo prijíma rádiové vlny na účely rádiovej komunikácie a/alebo rádiovej determinácie, alebo elektrický alebo elektronický výrobok, ktorý musí byť doplnený príslušenstvom, napríklad anténou, aby mohol zámerne vysielať a/alebo prijímať rádiové vlny na účely rádiovej komunikácie a/alebo rádiovej determinácie;

2.	„rádiová komunikácia“ je komunikácia prostredníctvom rádiových vĺn;

3.	„rádiová determinácia“ je určovanie polohy, rýchlosti a/alebo iných charakteristík objektu alebo získavanie informácií súvisiacich s týmito charakteristikami prostredníctvom vlastností šírenia rádiových vĺn;

4.	„rádiové vlny“ sú elektromagnetické vlny s frekvenciou nižšou ako 3 000 GHz, ktoré sa šíria vo voľnom priestore bez umelého vedenia;

5.	„rádiové rozhranie“ je špecifikácia regulovaného používania rádiového frekvenčného spektra;

6.	„trieda rádiových zariadení“ je trieda identifikujúca určité kategórie rádiových zariadení, ktoré sa podľa tejto smernice považujú za podobné a tie rádiové rozhrania, pre ktoré je rádiové zariadenie určené;

7.	„škodlivé rušenie“ je škodlivé rušenie podľa definície v článku 2 písm. r) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (15);

8.	„elektromagnetické rušenie“ je elektromagnetické rušenie vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 5 smernice 2014/30/EÚ;

9.	„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka rádiového zariadenia určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne;

10.	„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie rádiového zariadenia na trhu Únie;

11.	„uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie rádiového zariadenia koncovým užívateľom v Únii;

12.	„výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába rádiové zariadenie alebo ktorá dáva takéto rádiové zariadenie skonštruovať alebo vyrobiť a uvádza takéto zariadenie na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;

13.	„splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách;

14.	„dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza rádiové zariadenie z tretej krajiny na trh Únie;

15.	„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje rádiové zariadenie na trhu;

16.	„hospodárske subjekty“ sú výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca a distribútor;

17.	„technická špecifikácia“ je dokument, ktorý predpisuje technické požiadavky, ktoré rádiové zariadenie musí spĺňať;

18.	„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma vymedzená v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

19.	„akreditácia“ je akreditácia vymedzená v článku 2 bode 10 nariadenia (ES) č. 765/2008;

20.	„vnútroštátny akreditačný orgán“ je vnútroštátny akreditačný orgán vymedzený v článku 2 bode 11 nariadenia (ES) č. 765/2008;

21.	„posudzovanie zhody“ je postup preukázania, či boli splnené základné požiadavky tejto smernice týkajúce sa rádiového zariadenia;

22.	„orgán posudzovania zhody“ je orgán, ktorý vykonáva činnosti posudzovania zhody;

23.	„spätné prevzatie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnutie vrátenia rádiového zariadenia, ktoré už bolo sprístupnené koncovému užívateľovi;

24.	„stiahnutie z trhu“ je opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť sprístupneniu rádiového zariadenia v dodávateľskom reťazci na trhu;

25.	„harmonizačné právne predpisy Únie“ sú všetky právne predpisy Únie, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh;

26.	„označenie CE“ je označenie, ktorým výrobca preukazuje, že rádiové zariadenie je v zhode s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie týkajúcich sa jeho umiestňovania.

2. Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom určiť, či niektoré kategórie elektrických alebo elektronických výrobkov spĺňajú definíciu podľa odseku 1 bodu 1 tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 3.

Článok 3

Základné požiadavky

1. Rádiové zariadenie musí byť skonštruované tak, aby sa zabezpečila:

a)	ochrana zdravia a bezpečnosti osôb a domácich zvierat a ochrana majetku vrátane cieľov stanovených v súvislosti s bezpečnostnými požiadavkami v smernici 2014/35/EÚ, ale bez uplatňovania limitu napätia;

b)	primeraná úroveň elektromagnetickej kompatibility podľa smernice 2014/30/EÚ.

2. Rádiové zariadenie musí byť skonštruované tak, aby efektívne využívalo rádiové frekvenčné spektrum a podporovalo jeho účinné využívanie s cieľom zamedzenia škodlivému rušeniu.

3. Rádiové zariadenie určitých kategórií alebo tried musí byť skonštruované tak, aby spĺňalo tieto základné požiadavky:

a)	rádiové zariadenie vzájomne spolupracuje s príslušenstvom, najmä so spoločnými nabíjačkami;

b)	rádiové zariadenie spolupracuje prostredníctvom sietí s inými rádiovými zariadeniami;

c)	rádiové zariadenie možno pripojiť na rozhranie príslušného typu v celej Únii;

d)	rádiové zariadenie nemá nepriaznivý vplyv na sieť alebo jej činnosť ani nezneužíva zdroje siete, čím by spôsobovalo neprijateľné zhoršenie služby;

e)	rádiové zariadenie obsahuje prostriedky na zabezpečenie ochrany osobných údajov a súkromia užívateľa a účastníka;

f)	rádiové zariadenie podporuje určité funkcie zabezpečujúce ochranu proti podvodom;

g)	rádiové zariadenie podporuje určité funkcie zabezpečujúce prístup k núdzovým službám;

h)	rádiové zariadenie podporuje určité funkcie uľahčujúce ich použitie užívateľmi so zdravotným postihnutím;

i)	rádiové zariadenie podporuje určité funkcie, ktoré zabezpečujú, aby sa do neho mohol nahrať len taký softvér, v prípade ktorého bol preukázaný súlad kombinácie rádiového zariadenia a softvéru.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované právne akty v súlade s článkom 44, pokiaľ ide o špecifikáciu kategórií alebo tried rádiových zariadení, na ktoré sa vzťahuje každá z požiadaviek uvedených v písmenách a) až i) prvého pododseku tohto odseku.

Článok 4

Poskytovanie informácii o súlade kombinácie rádiového zariadenia a softvéru

1. Výrobcovia rádiových zariadení a softvéru, ktorý umožňuje používať rádiové zariadenia na zamýšľané účely, poskytujú členským štátom a Komisii informácie o súlade zamýšľaných kombinácií rádiových zariadení a softvéru so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3. Tieto informácie sú výsledkom posudzovania zhody vykonaného v súlade s článkom 17 a uvádzajú sa vo forme vyhlásenia o súlade, ktoré obsahuje prvky stanovené v prílohe VI. V závislosti od konkrétnych kombinácií rádiových zariadení a softvéru tieto informácie presne identifikujú rádiové zariadenia a softvér, ktoré boli posudzované, a priebežne sa aktualizujú.

2. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované právne akty v súlade s článkom 44, pokiaľ ide o špecifikáciu kategórií alebo tried rádiových zariadení, na ktoré sa vzťahuje požiadavka z odseku 1 tohto článku.

3. Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce pravidlá postupu sprístupňovania informácií o súlade pre kategórie a triedy uvedené v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 2 tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 3.

Článok 5

Registrácia typov rádiových zariadení v rámci niektorých kategórií

1. Od 12. júna 2018 musia výrobcovia registrovať typy rádiových zariadení v rámci kategórií rádiových zariadení, ktoré sa vyznačujú nízkym stupňom súladu so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3, do centrálneho systému uvedeného v odseku 4 tohto článku, a to predtým, ako sa rádiové zariadenia týchto kategórií uvedú na trh. Pri registrovaní takýchto typov rádiových zariadení výrobcovia poskytujú niektoré prvky technickej dokumentácie uvedené v písmenách a), d), e), f), g), h) a i) prílohy V, prípadne všetky prvky tejto dokumentácie, ak je to odôvodnené. Komisia každému registrovanému typu rádiového zariadenia pridelí registračné číslo, ktoré výrobcovia umiestnia na rádiové zariadenie uvádzané na trh.

2. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 44, pokiaľ ide o špecifikáciu kategórií rádiových zariadení, na ktoré sa vzťahuje požiadavka v odseku 1 tohto článku a prvky technickej dokumentácie, ktoré treba poskytnúť, pričom zohľadňuje informácie o súlade rádiových zariadení poskytované členskými štátmi v súlade s článkom 47 ods. 1, a po vyhodnotení rizika neuplatňovania základných požiadaviek.

3. Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce pravidlá postupu registrácie a pravidlá umiestňovania registračného čísla na rádiové zariadenia pre kategórie uvedené v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 2 tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 3.

4. Komisia sprístupní centrálny systém umožňujúci výrobcom registrovať požadované informácie. Tento systém musí zabezpečiť primeranú kontrolu prístupu k informáciám dôvernej povahy.

5. Po dni uplatnenia delegovaného aktu prijatého na základe odseku 2 tohto článku sa v správach pripravených v súlade s článkom 47 ods. 1 a 2 zhodnotí jeho vplyv.

Článok 6

Sprístupnenie na trhu

Členské štáty prijmú všetky náležité opatrenia, ktoré zabezpečia, aby rádiové zariadenia mohli byť sprístupnené na trhu iba vtedy, ak spĺňajú požiadavky tejto smernice.

Článok 7

Uvedenie do prevádzky a používanie

Členské štáty povolia uvedenie rádiového zariadenia do prevádzky, ak je pri správnej inštalácii a údržbe, ako aj používaní na zamýšľané účely, v súlade s touto smernicou. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES a podmienky, ktoré sú súčasťou povolení na využívanie frekvencií v súlade s právom Únie, najmä podľa článku 9 ods. 3 a 4 smernice 2002/21/ES, členské štáty môžu zaviesť dodatočné požiadavky na uvádzanie do prevádzky a/alebo používanie rádiových zariadení z dôvodov súvisiacich s efektívnym a účinným využívaním rádiového frekvenčného spektra, predchádzaním škodlivému rušeniu, predchádzaním elektromagnetickému rušeniu alebo verejným zdravím.

Článok 8

Oznamovanie špecifikácií rádiových rozhraní a pridelenie tried rádiových zariadení

1. Členské štáty musia v súlade s postupom stanoveným v smernici 98/34/ES oznámiť, ktoré rádiové rozhrania majú v úmysle regulovať s výnimkou:

a)	rádiových rozhraní, ktoré plne a bez akejkoľvek odchýlky spĺňajú rozhodnutia Komisie o harmonizovanom využívaní rádiového frekvenčného spektra prijatých podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES;

b)	rádiových rozhraní, ktoré v súlade s vykonávacími aktmi prijatými podľa odseku 2 tohto článku zodpovedajú rádiovým zariadeniam, ktoré možno uvádzať do prevádzky a používať bez obmedzení v rámci Únie.

2. Komisia prijme vykonávacie akty, ktoré stanovia rovnocennosť oznámených rádiových rozhraní a určia triedu rádiového zariadenia, pričom podrobnosti o nej sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 3.

Článok 9

Voľný pohyb rádiových zariadení

1. Členské štáty nesmú z dôvodov týkajúcich sa aspektov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, brániť sprístupneniu rádiových zariadení, ktoré sú v súlade s touto smernicou, na trhu na svojom území.

2. Členské štáty nesmú brániť vystavovaniu rádiových zariadení, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tejto smernice, na obchodných veľtrhoch, výstavách a podobných podujatiach, ak viditeľné označenie zreteľne udáva, že takéto rádiové zariadenie nesmie byť sprístupnené na trhu alebo uvedené do prevádzky, pokiaľ nebude uvedené do súladu s touto smernicou. Predvádzanie rádiových zariadení sa môže vykonávať iba pod podmienkou, že boli prijaté primerané opatrenia, ako ich ukladajú členské štáty, aby sa zamedzilo škodlivému rušeniu, elektromagnetickému rušeniu a ohrozovaniu zdravia alebo bezpečnosti osôb alebo domácich zvierat alebo majetku.

KAPITOLA II

POVINNOSTI HOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV

Článok 10

Povinnosti výrobcov

1. Výrobcovia pri uvádzaní svojho rádiového zariadenia na trh zabezpečia, aby bolo skonštruované a vyrobené v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3.

2. Výrobcovia zabezpečia, aby rádiové zariadenie bolo skonštruované tak, aby mohlo byť prevádzkované aspoň v jednom členskom štáte bez toho, aby došlo k porušeniu platných požiadaviek na využívanie rádiového frekvenčného spektra.

3. Výrobcovia vypracujú technickú dokumentáciu uvedenú v článku 21 a vykonajú alebo nechajú vykonať príslušný postup posúdenia zhody uvedený v článku 17.

Ak sa týmto postupom posúdenia zhody preukáže, že rádiové zariadenie je v súlade s uplatniteľnými požiadavkami, výrobcovia vydajú EÚ vyhlásenie o zhode a na zariadenie umiestnia označenie CE.

4. Výrobcovia uchovávajú technickú dokumentáciu a EÚ vyhlásenie o zhode počas 10 rokov od uvedenia rádiového zariadenia na trh.

5. Výrobcovia zabezpečia zavedenie takých postupov v sériovej výrobe, aby bola zachovaná zhoda s touto smernicou. Zmeny konštrukcie alebo vlastností rádiového zariadenia a zmeny v harmonizovaných normách alebo iných technických špecifikáciách, na základe ktorých sa vyhlasuje zhoda rádiového zariadenia, sa náležite zohľadnia.

Ak sa to považuje za primerané vo vzťahu k rizikám, ktoré predstavuje rádiové zariadenie, výrobcovia v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti koncových užívateľov vykonajú skúšky vzorky rádiového zariadenia sprístupneného na trhu, uskutočnia prešetrenie a v prípade potreby vedú register sťažností, rádiových zariadení, ktoré nie sú v zhode, a rádiových zariadení, ktoré boli spätne prevzaté, a o akomkoľvek takomto monitorovaní informujú distribútorov.

6. Výrobcovia zabezpečia, aby bolo na rádiovom zariadení, ktoré uviedli na trh, umiestnené typové alebo sériové číslo, prípadne číslo šarže alebo akýkoľvek iný prvok, ktorý umožní jeho identifikáciu, alebo ak to rozmer či povaha rádiového zariadenia neumožňujú, aby sa požadované informácie uviedli na obale alebo v sprievodnej dokumentácii rádiového zariadenia.

7. Výrobcovia uvedú na rádiovom zariadení, alebo ak to jeho rozmery či povaha neumožňujú, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii rádiového zariadenia svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a poštovú adresu, na ktorej sa s nimi možno skontaktovať. V adrese sa uvádza jedno konkrétne miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať. Kontaktné údaje sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný koncovým užívateľom a orgánom dohľadu nad trhom.

8. Výrobcovia zabezpečia, aby bol k rádiovému zariadeniu priložený návod na použitie a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým užívateľom podľa určenia dotknutého členského štátu. Návod musí obsahovať informácie potrebné na to, aby sa rádiové zariadenie mohlo používať v súlade s jeho zamýšľaným použitím. Takéto informácie musia prípadne zahŕňať opis príslušenstva a komponentov vrátane softvéru, ktoré umožňujú rádiovému zariadeniu fungovať v súlade so zamýšľaným účelom. Takéto návody na použitie a bezpečnostné pokyny, ako i každé označenie, musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné.

Pre rádiové zariadenia, ktoré zámerne vysielajú rádiové vlny, sa uvádzajú aj tieto informácie:

a)	frekvenčné pásmo resp. pásma, v ktorých rádiové zariadenie pracuje;

b)	maximálny vysokofrekvenčný výkon prenášaný vo frekvenčnom pásme, resp. pásmach, v ktorých rádiové zariadenie pracuje.

9. Výrobcovia zaručia, aby ku každému rádiovému zariadeniu bola priložená kópia EÚ vyhlásenia o zhode, alebo zjednodušené písomné EÚ vyhlásenie o zhode. Ak sa poskytne zjednodušené EÚ vyhlásenie o zhode, musí obsahovať presnú internetovú adresu, kde je možné získať úplné znenie EÚ vyhlásenia o zhode.

10. V prípadoch obmedzení uvádzania do prevádzky alebo požiadaviek na povolenie používania, informácie na obale musia umožniť identifikáciu členských štátov alebo geografickej oblasti v členskom štáte, kde jestvujú obmedzenia uvádzania do prevádzky alebo požiadavky na povolenie používania. Takéto informácie musia byť doplnené v návode, ktorý je pripojený k rádiovému zariadeniu. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa spresní, v akej podobe je potrebné uvedené informácie uvádzať. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

11. Výrobcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že rádiové zariadenie, ktoré uviedli na trh, nie je v zhode s touto smernicou, bezodkladne prijmú potrebné nápravné opatrenia uvedenie tohto rádiového zariadenia do zhody alebo ho v prípade potreby stiahnu z trhu alebo prevezmú späť. Okrem toho v prípade, že rádiové zariadenie predstavuje riziko, výrobcovia o tom bezodkladne informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých bolo rádiové zariadenie sprístupnené na trhu, pričom uvedú najmä podrobnosti o nezhode a o všetkých prijatých nápravných opatreniach a ich účinkoch.

12. Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu mu výrobcovia poskytnú všetky informácie a dokumentáciu v tlačenej alebo elektronickej podobe potrebnú na preukázanie zhody rádiového zariadenia s touto smernicou v jazyku ľahko zrozumiteľnom tomuto orgánu. Na žiadosť tohto orgánu s ním spolupracujú pri každom prijatom opatrení zameranom na odstránenie rizík, ktoré predstavuje rádiové zariadenie, ktoré uviedli na trh.

Článok 11

Splnomocnení zástupcovia

1. Výrobca môže písomným splnomocnením určiť splnomocneného zástupcu.

Povinnosti stanovené v článku 10 ods. 1 a povinnosť vypracovať technickú dokumentáciu podľa článku 10 ods. 3 nesmú byť súčasťou splnomocnenia splnomocneného zástupcu.

2. Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v splnomocnení od výrobcu. Splnomocnenie umožňuje splnomocnenému zástupcovi aspoň:

a)	uchovávať EÚ vyhlásenie o zhode a technickú dokumentáciu pre potreby vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom počas 10 rokov od uvedenia rádiového zariadenia na trh;

b)	na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu poskytnúť tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody rádiového zariadenia;

c)	spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na ich žiadosť pri každom prijatom opatrení zameranom na odstránenie rizík, ktoré predstavuje rádiové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje splnomocnenie splnomocneného zástupcu.

Článok 12

Povinnosti dovozcov

1. Dovozcovia musia uvádzať na trh iba vyhovujúce rádiové zariadenia.

2. Pred uvedením rádiového zariadenia na trh dovozcovia zabezpečia, aby výrobca vykonal primeraný postup posudzovania zhody uvedený v článku 17 a aby rádiové zariadenie bolo skonštruované tak, aby mohlo byť prevádzkované aspoň v jednom členskom štáte bez toho, aby došlo k porušeniu platných požiadaviek na využívanie rádiového frekvenčného spektra. Zabezpečia, aby výrobca vypracoval technickú dokumentáciu, aby na rádiovom zariadení bolo umiestnené označenie CE, aby boli k rádiovému zariadeniu priložené informácie a dokumenty uvedené v článku 10 ods. 8, 9 a 10 a aby výrobca splnil požiadavky stanovené v článku 10 ods. 6 a 7.

Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že rádiové zariadenie nie je v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3, nesmie uviesť rádiové zariadenie na trh, pokiaľ nebude v zhode. Navyše ak rádiové zariadenie predstavuje riziko, dovozca o tom informuje výrobcu a orgány dohľadu nad trhom.

3. Dovozcovia uvedú na rádiovom zariadení, alebo, ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii rádiového zariadenia svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a poštovú adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. To zahŕňa prípady, v ktorých to rozmery rádiového zariadenia neumožňujú, alebo v ktorých by dovozcovia museli obal otvoriť, aby mohli na rádiovom zariadení uviesť svoje meno a adresu. Kontaktné údaje sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný koncovým užívateľom a orgánom dohľadu nad trhom.

4. Dovozcovia zabezpečia, aby bol k rádiovému zariadeniu priložený návod na použitie a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým užívateľom, stanovenom príslušným členským štátom.

5. Dovozcovia zabezpečia, aby v čase, keď nesú za rádiové zariadenie zodpovednosť, podmienky uskladnenia alebo dopravy neohrozovali jeho zhodu so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3.

6. Ak sa to považuje za primerané vo vzťahu k rizikám, ktoré predstavuje rádiové zariadenie, dovozcovia v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti koncových užívateľov vykonajú skúšky vzorky rádiového zariadenia sprístupneného na trhu, uskutočnia prešetrenie a v prípade potreby vedú register sťažností, rádiových zariadení, ktoré nie sú v zhode, a rádiových zariadení, ktoré boli prevzaté späť, a o akomkoľvek takomto monitorovaní informujú distribútorov.

7. Dovozcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že rádiové zariadenie, ktoré uviedli na trh, nie je v zhode s touto smernicou, bezodkladne prijmú nevyhnutné nápravné opatrenia na uvedenie tohto rádiového zariadenia do zhody alebo ho v prípade potreby stiahnu z trhu alebo prevezmú späť. Okrem toho v prípade, že rádiové zariadenie predstavuje riziko, dovozcovia o tom bezodkladne informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých bolo rádiové zariadenie sprístupnené na trhu, pričom uvedú najmä podrobnosti o nezhode a o všetkých prijatých nápravných opatreniach.

8. Dovozcovia majú k dispozícii pre orgány dohľadu nad trhom počas 10 rokov od uvedenia rádiového zariadenia na trh kópiu EÚ vyhlásenia o zhode a zabezpečia, aby bola týmto orgánom na ich žiadosť sprístupnená technická dokumentácia.

9. Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu dovozcovia poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu v tlačenej alebo elektronickej podobe potrebné na preukázanie zhody rádiového zariadenia v jazyku ľahko zrozumiteľnom tomuto orgánu. Na žiadosť tohto orgánu s ním spolupracujú pri každom prijatom opatrení zameranom na odstránenie rizík, ktoré predstavuje rádiové zariadenie, ktoré uviedli na trh.

Článok 13

Povinnosti distribútorov

1. Pri sprístupňovaní rádiového zariadenia na trhu distribútori konajú s náležitou pozornosťou vo vzťahu k požiadavkám tejto smernice.

2. Pred sprístupnením rádiového zariadenia na trhu distribútori overia, či je na rádiovom zariadení umiestnené označenie CE, či sú spolu s rádiovým zariadením dodané dokumenty požadované touto smernicou a návod a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov a iných koncových užívateľov v členskom štáte, v ktorom sa rádiové zariadenie sprístupňuje na trhu, a či výrobca a dovozca splnili príslušné požiadavky stanovené v článku 10 ods. 2 a 6 až 10 a článku 12 ods. 3.

Ak sa distribútor domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že rádiové zariadenie nie je v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3, nesmie sprístupniť rádiové zariadenie na trhu, pokiaľ nebude v zhode. Navyše ak rádiové zariadenie predstavuje riziko, distribútor o tom informuje výrobcu alebo dovozcu ako aj orgány dohľadu nad trhom.

3. Distribútori zabezpečia, aby v čase, keď nesú za rádiové zariadenie zodpovednosť, podmienky uskladnenia alebo dopravy neohrozovali jeho zhodu so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3.

4. Distribútori, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že rádiové zariadenie, ktoré sprístupnili na trhu, nie je v zhode s touto smernicou, zabezpečia prijatie nevyhnutných nápravných opatrení na uvedenie uvedeného rádiového zariadenia do zhody alebo ho v prípade potreby stiahnu z trhu alebo prevezmú späť. Okrem toho v prípade, že rádiové zariadenie predstavuje riziko, distribútori o tom bezodkladne informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých bolo rádiové zariadenie sprístupnené na trhu, pričom uvedú najmä podrobnosti o nezhode a o všetkých prijatých nápravných opatreniach.

5. Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu distribútori poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu v tlačenej alebo elektronickej podobe potrebné na preukázanie zhody rádiového zariadenia. Na žiadosť tohto orgánu s ním distribútori spolupracujú pri každom opatrení prijatom na odstránenie rizík, ktoré predstavuje rádiové zariadenie, ktoré sprístupnili na trhu.

Článok 14

Prípady, v ktorých sa povinnosti výrobcov uplatňujú na dovozcov a distribútorov

Dovozca alebo distribútor sa na účely tejto smernice považuje za výrobcu, pričom sa naňho vzťahujú povinnosti výrobcu podľa článku 10, ak uvedie rádiové zariadenie na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou alebo ak upraví rádiové zariadenie, ktoré už bolo uvedené na trh, takým spôsobom, že to môže mať vplyv na jeho súlad s touto smernicou.

Článok 15

Identifikácia hospodárskych subjektov

Hospodárske subjekty na požiadanie orgánov dohľadu nad trhom im identifikujú:

a)	každý hospodársky subjekt, ktorý im dodal rádiové zariadenie;

b)	každý hospodársky subjekt, ktorému rádiové zariadenie dodali.

Hospodárske subjekty musia byť schopné predložiť informácie uvedené v prvom odseku počas 10 rokov po tom, čo im bolo dodané rádiové zariadenie, a počas 10 rokov po tom, čo dodali rádiové zariadenie.

KAPITOLA III

ZHODA RÁDIOVÝCH ZARIADENÍ

Článok 16

Predpoklad zhody rádiového zariadenia

Predpokladá sa, že rádiové zariadenie, ktoré je v zhode s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré sa uverejnili odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, je v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3, na ktoré sa tieto normy alebo ich časti vzťahujú.

Článok 17

Postupy posudzovania zhody

1. Výrobca posúdi zhodu rádiového zariadenia s cieľom splniť základné požiadavky stanovené v článku 3. V rámci posúdenia zhody sa zohľadnia všetky prevádzkové podmienky, a pokiaľ ide o základnú požiadavku stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. a), v posúdení sa tiež zohľadnia adekvátne predvídateľné podmienky. Ak môže byť rádiové zariadenie rôzne nakonfigurované, v posúdení zhody sa potvrdí, či rádiové zariadenie spĺňa základné požiadavky stanovené v článku 3 vo všetkých možných konfiguráciách.

2. Výrobcovia preukážu súlad rádiového zariadenia so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 1 pomocou ktoréhokoľvek z týchto postupov posudzovania zhody:

a)	vnútorná kontrola výroby stanovená v prílohe II;

b)	EÚ skúška typu, po ktorej nasleduje zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby stanovená v prílohe III;

c)	zhoda založená na komplexnom zabezpečení kvality stanovenom v prílohe IV.

3. Ak výrobca pri posudzovaní súladu rádiového zariadenia so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 2 a 3 uplatnil harmonizované normy, na ktorých odkazy boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, použije ktorýkoľvek z týchto postupov:

a)	vnútorná kontrola výroby stanovená v prílohe II;

b)	EÚ skúška typu, po ktorej nasleduje zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby stanovená v prílohe III;

c)	zhoda založená na komplexnom zabezpečení kvality stanovenom v prílohe IV.

4. Ak výrobca pri posudzovaní súladu rádiového zariadenia so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 2 a 3 neuplatnil harmonizované normy, na ktorých odkazy boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo ich uplatnil len čiastočne, alebo v prípade, že takéto harmonizované normy neexistujú, musí rádiové zariadenie vzhľadom na uvedené základné požiadavky prejsť niektorým z týchto postupov:

a)	EÚ skúška typu, po ktorej nasleduje zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby stanovená v prílohe III;

b)	zhoda založená na komplexnom zabezpečení kvality stanovenom v prílohe IV.

Článok 18

EÚ vyhlásenie o zhode

1. V EÚ vyhlásení o zhode sa potvrdzuje, že bolo preukázané splnenie základných požiadaviek uvedených v článku 3.

2. EÚ vyhlásenie o zhode svojou štruktúrou zodpovedá vzoru stanovenému v prílohe VI, obsahuje prvky stanovené v tejto prílohe a priebežne sa aktualizuje. Preloží sa do jazyka alebo jazykov požadovaných členským štátom, v ktorom sa rádiové zariadenie uvádza na trh alebo sa na ňom sprístupňuje.

Zjednodušené EÚ vyhlásenie o zhode uvedené v článku 10 ods. 9 obsahuje prvky stanovené v prílohe VII a priebežne sa aktualizuje. Preloží sa do jazyka alebo jazykov požadovaných členským štátom, v ktorom sa rádiové zariadenie uvádza na trh alebo sa na ňom sprístupňuje. Úplné znenie EÚ vyhlásenia o zhode musí byť dostupné na internetovej adrese uvedenej v zjednodušenom EÚ vyhlásení o zhode v jazyku alebo jazykoch požadovaných členským štátom, v ktorom sa rádiové zariadenie uvádza na trh alebo sa na ňom sprístupňuje.

3. Ak sa na rádiové zariadenie vzťahuje viac ako jeden akt Únie vyžadujúci EÚ vyhlásenie o zhode, vypracuje sa jedno EÚ vyhlásenie o zhode zohľadňujúce všetky tieto akty Únie. Uvedené vyhlásenie identifikuje príslušné akty Únie vrátane odkazov na ich uverejnenie.

4. Vydaním EÚ vyhlásenia o zhode výrobca preberá zodpovednosť za súlad rádiového zariadenia s požiadavkami stanovenými v tejto smernici.

Článok 19

Všeobecné zásady označenia CE

1. Označenie CE sa riadi všeobecnými zásadami stanovenými v článku 30 nariadenia (ES) č. 765/2008.

2. Vzhľadom na povahu rádiových zariadení môže byť označenie CE umiestnené na rádiovom zariadení menšie ako 5 mm za predpokladu, že bude naďalej viditeľné a čitateľné.

Článok 20

Pravidlá a podmienky umiestňovania označenia CE a identifikačné číslo notifikovaného orgánu

1. Označenie CE sa na výrobok alebo jeho štítok umiestni viditeľne, čitateľne a nezmazateľne s výnimkou prípadu, keď to povaha rádiového zariadenia neumožňuje alebo nezaručuje. Označenie CE sa viditeľne a čitateľne umiestni aj na obal.

2. Označenie CE sa umiestni pred uvedením rádiového zariadenia na trh.

3. Ak sa použije postup posudzovania zhody stanovený v prílohe IV, označenie CE sa doplní identifikačným číslom notifikovaného orgánu.

Identifikačné číslo notifikovaného orgánu musí mať rovnakú výšku ako označenie CE.

Identifikačné číslo notifikovaného orgánu umiestňuje na výrobok samotný notifikovaný orgán, alebo na základe jeho pokynov výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca.

4. Členské štáty vychádzajú z existujúcich mechanizmov pri zabezpečovaní správneho režimu uplatňovania označenia CE a prijmú vhodné opatrenia v prípade nesprávneho používania tohto označenia.

Článok 21

Technická dokumentácia

1. Technická dokumentácia obsahuje všetky príslušné údaje alebo podrobnosti o prostriedkoch používaných výrobcom na zabezpečenie súladu rádiového zariadenia so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3. Obsahuje aspoň prvky stanovené v prílohe V.

2. Technická dokumentácia sa vypracováva pred uvedením rádiového zariadenia na trh a priebežne sa aktualizuje.

3. Technická dokumentácia a korešpondencia súvisiaca s postupom EÚ skúšky typu sa vypracúvajú v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má notifikovaný orgán sídlo, alebo v jazyku, ktorý je pre tento orgán prijateľný.

4. V prípade, že technická dokumentácia nie je v súlade s odsekmi 1, 2 alebo 3 tohto článku a neposkytuje tak dostatočne relevantné údaje alebo prostriedky použité na zabezpečenie súladu rádiového zariadenia so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3, orgán dohľadu nad trhom môže požiadať výrobcu alebo dovozcu, aby na svoje náklady alebo na náklady dovozcu v stanovenej lehote nechal vykonať skúšku orgánom, ktorý je pre orgán dohľadu nad trhom prijateľný, s cieľom overiť súlad so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3.

KAPITOLA IV

NOTIFIKÁCIA ORGÁNOV POSUDZOVANIA ZHODY

Článok 22

Notifikácia

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom orgány, ktoré sú autorizované ako tretie strany na vykonávanie úloh posudzovania zhody podľa tejto smernice.

Článok 23

Notifikujúce orgány

1. Členské štáty určia notifikujúci orgán, ktorý je zodpovedný za stanovenie a vykonávanie nevyhnutných postupov na účely posudzovania a notifikácie orgánov posudzovania zhody a monitorovania notifikovaných orgánov vrátane súladu s článkom 28.

2. Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že posudzovanie a monitorovanie uvedené v odseku 1 vykonáva vnútroštátny akreditačný orgán v zmysle nariadenia (ES) č. 765/2008 a v súlade s ním.

3. Ak notifikujúci orgán deleguje na orgán, ktorý nie je orgánom štátnej správy, hodnotenie, notifikáciu alebo monitorovanie uvedené v odseku 1 alebo ho inak poverí týmito úlohami, musí byť tento orgán právnym subjektom a musí primerane spĺňať požiadavky stanovené v článku 24. Okrem toho musí mať zabezpečené krytie záväzkov vyplývajúcich z jeho činností.

4. Notifikujúci orgán nesie plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané orgánom uvedeným v odseku 3.

Článok 24

Požiadavky týkajúce sa notifikujúcich orgánov

1. Notifikujúci orgán sa zriaďuje tak, aby nevznikali žiadne konflikty záujmov s orgánmi posudzovania zhody.

2. Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru a funguje takým spôsobom, aby zabezpečil objektivitu a nestrannosť svojich činností.

3. Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru, aby sa každé rozhodnutie týkajúce sa notifikácie orgánu posudzovania zhody prijalo odborne spôsobilými osobami, inými ako osoby, ktoré vykonali posúdenie.

4. Notifikujúci orgán neponúka ani neposkytuje žiadne činnosti, ktoré vykonávajú orgány posudzovania zhody, ani poradenské služby na komerčnom či konkurenčnom základe.

5. Notifikujúci orgán zabezpečuje dôvernosť získaných informácií.

6. Notifikujúci orgán má k dispozícii dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov na riadne plnenie svojich úloh.

Článok 25

Informačná povinnosť notifikujúcich orgánov

Členské štáty informujú Komisiu o svojich postupoch posudzovania a notifikácie orgánov posudzovania zhody a monitorovania notifikovaných orgánov a o všetkých zmenách, pokiaľ ide o tieto informácie.

Komisia tieto informácie zverejňuje.

Článok 26

Požiadavky týkajúce sa notifikovaných orgánov

1. Na účely notifikácie musí orgán posudzovania zhody spĺňať požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 11.

2. Orgán posudzovania zhody je zriadený podľa vnútroštátneho práva členského štátu a má právnu subjektivitu.

3. Orgán posudzovania zhody je treťou stranou, nezávislou od organizácie alebo rádiového zariadenia, ktorú resp. ktoré posudzuje.

Za takýto orgán možno považovať orgán patriaci do obchodného združenia alebo profesijného zväzu, ktoré zastupujú podniky zapojené do navrhovania, výroby, obstarávania, montáže, používania alebo údržby rádiových zariadení, ktoré posudzuje, pod podmienkou, že je preukázaná jeho nezávislosť a neexistencia konfliktu záujmov.

4. Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a pracovníci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť osobami, ktoré navrhujú, vyrábajú, dodávajú, inštalujú, nakupujú, vlastnia, používajú alebo vykonávajú údržbu rádiových zariadení, ktoré posudzujú, ani splnomocnení zástupcovia žiadnej z týchto strán. To nevylučuje možnosť používania posudzovaných rádiových zariadení, ktoré sú potrebné na výkon činností orgánu posudzovania zhody, ani ich použitie na osobné účely.

Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a pracovníci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody sa nesmú priamo zapájať do navrhovania, výroby alebo konštrukcie, uvádzania na trh, inštalácie, používania alebo údržby týchto rádiových zariadení, ani zastupovať strany, ktoré sa týmito činnosťami zaoberajú. Nesmú vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by mohla ohroziť ich nezávislý úsudok alebo bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam posudzovania zhody, pre ktoré boli notifikované. Vzťahuje sa to najmä na poradenské služby.

Orgány posudzovania zhody zabezpečujú, aby činnosti ich pobočiek alebo subdodávateľov neovplyvňovali dôvernosť, objektivitu alebo nestrannosť ich činností spojených s posudzovaním zhody.

5. Orgány posudzovania zhody a ich zamestnanci vykonávajú činnosti posudzovania zhody na najvyššej úrovni odbornej integrity a nevyhnutnej technickej odbornej spôsobilosti v danej oblasti a nesmú podliehať žiadnym tlakom ani stimulom, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutie alebo výsledky ich činností posudzovania zhody, najmä zo strany osôb alebo skupín osôb, ktoré sú zainteresované na výsledku týchto činností.

6. Orgán posudzovania zhody musí byť schopný vykonávať všetky úlohy posudzovania zhody, ktoré mu boli určené podľa príloh III a IV v súvislosti s ktorými bol notifikovaný, či už ide o úlohy vykonávané samotným orgánom posudzovania zhody, alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť.

Orgán posudzovania zhody má vždy a pre každý postup posudzovania zhody a pre každý typ alebo kategóriu rádiových zariadení, v súvislosti s ktorou bol notifikovaný, k dispozícii:

a)	potrebných pracovníkov s odbornými znalosťami a dostatočnými a primeranými skúsenosťami na vykonávanie úloh posudzovania zhody;

b)	potrebný opis postupov, v súlade s ktorými sa vykonáva posudzovanie zhody, ktorý zabezpečuje transparentnosť a reprodukovateľnosť týchto postupov. Ďalej má zavedené vhodné politiky a postupy na rozlíšenie úloh, ktoré vykonáva ako notifikovaný orgán, a iných činností;

c)	potrebné postupy na vykonávanie činností, ktoré náležite zohľadňujú veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom pôsobí, jeho štruktúru, stupeň technickej zložitosti príslušného rádiového zariadenia a hromadný či sériový charakter výrobného procesu.

Orgán posudzovania zhody má prostriedky potrebné na primeranú realizáciu technických a administratívnych úloh spojených s činnosťami posudzovania zhody.

7. Zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody majú:

a)	primerané technické a odborné vzdelanie zahŕňajúce všetky činnosti posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými bol orgán posudzovania zhody notifikovaný;

b)	dostatočné znalosti o požiadavkách posudzovaní, ktoré vykonávajú, a primeranú právomoc vykonávať tieto posudzovania;

c)	primerané znalosti a pochopenie základných požiadaviek stanovených v článku 3, uplatniteľných harmonizovaných noriem a príslušných ustanovení harmonizačných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov;

d)	schopnosti potrebné na vydávanie certifikátov EÚ skúšky typu alebo schvaľovanie systémov kvality, záznamov a protokolov preukazujúcich, že sa vykonalo posúdenie.

8. Je potrebné zabezpečiť nestrannosť orgánov posudzovania zhody, ich vrcholového manažmentu a zamestnancov zodpovedných za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody.

Odmeňovanie vrcholového manažmentu orgánu posudzovania zhody a zamestnancov zodpovedných za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody nesmie závisieť od počtu vykonaných posúdení ani výsledkov týchto posúdení.

9. Orgány posudzovania zhody uzavrú poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť nenesie štát v súlade s vnútroštátnym právom alebo ak nie je za posudzovanie zhody priamo zodpovedný samotný členský štát.

10. Zamestnanci orgánu posudzovania zhody sú povinní dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri vykonávaní svojich úloh podľa príloh III a IV alebo akéhokoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorým sa tieto prílohy uvádzajú do účinnosti, nie však vo vzťahu k príslušným orgánom členského štátu, kde daný orgán vykonáva svoju činnosť. Vlastnícke práva sú chránené.

11. Orgány posudzovania zhody sa zúčastňujú na príslušných normalizačných činnostiach, regulačných činnostiach v oblasti rádiových zariadení a plánovania frekvencií a na činnostiach koordinačnej skupiny notifikovaného orgánu zriadenej podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie alebo zabezpečia, aby ich pracovníci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody boli o nich informovaní, a ako všeobecné usmernenie uplatňujú administratívne rozhodnutia a dokumenty, ktoré sú výsledkom práce tejto skupiny.

Článok 27

Predpoklad zhody notifikovaných orgánov

Ak orgán posudzovania zhody preukáže svoju zhodu s kritériami stanovenými v príslušných harmonizovaných normách alebo ich častiach, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, predpokladá sa, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 26 v takom rozsahu, v akom sa uplatniteľné harmonizované normy na tieto požiadavky vzťahujú.

Článok 28

Pobočky a subdodávatelia notifikovaných orgánov

1. Ak notifikovaný orgán uzatvára subdodávateľské zmluvy na osobitné úlohy spojené s posudzovaním zhody alebo využíva pobočku, zabezpečí, aby subdodávateľ alebo pobočka spĺňali požiadavky stanovené v článku 26, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje notifikujúci orgán.

2. Notifikované orgány nesú plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané subdodávateľmi alebo pobočkami bez ohľadu na to, kde majú sídlo.

3. Činnosti môžu byť vykonávané subdodávateľsky alebo pobočkou iba v prípade, že s tým zákazník súhlasí.

4. Notifikované orgány majú pre notifikujúci orgán k dispozícii príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa posúdenia kvalifikácie subdodávateľa alebo pobočky a práce vykonanej subdodávateľom alebo pobočkou podľa príloh III a IV.

Článok 29

Žiadosť o notifikáciu

1. Orgán posudzovania zhody predloží žiadosť o notifikáciu notifikujúcemu orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo.

2. Súčasťou žiadosti o notifikáciu je opis činností posudzovania zhody, modulu alebo modulov posudzovania zhody a rádiového zariadenia, v súvislosti s ktorým orgán tvrdí, že je odborne spôsobilý, a osvedčenie o akreditácii, ak existuje, vydané vnútroštátnym akreditačným orgánom, ktoré potvrdzuje, že orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky stanovené v článku 26.

3. Ak príslušný orgán posudzovania zhody nemôže poskytnúť osvedčenie o akreditácii, poskytne notifikujúcemu orgánu všetku dokumentáciu potrebnú na overenie, uznanie a pravidelné monitorovanie jeho súladu s požiadavkami stanovenými v článku 26.

Článok 30

Postup notifikácie

1. Notifikujúce orgány môžu notifikovať iba orgány posudzovania zhody, ktoré splnili požiadavky stanovené v článku 26.

2. Notifikáciu Komisii a ostatným členským štátom uskutočnia prostredníctvom elektronického nástroja na notifikáciu vyvinutého a spravovaného Komisiou.

3. V notifikácii sú zahrnuté všetky podrobnosti o činnostiach posudzovania zhody, modul alebo moduly posudzovania zhody a príslušné rádiové zariadenia a príslušné potvrdenie odbornej spôsobilosti.

4. Ak sa notifikácia nezakladá na osvedčení o akreditácii uvedenom v článku 29 ods. 2, notifikujúci orgán poskytne Komisii a ostatným členským štátom dokumentáciu potvrdzujúcu odbornú spôsobilosť orgánu posudzovania zhody a zavedené opatrenia na zabezpečenie pravidelného monitorovania tohto orgánu a trvalého plnenia požiadaviek stanovených v článku 26.

5. Príslušný orgán môže vykonávať činnosti notifikovaného orgánu iba v prípade, že do dvoch týždňov po notifikácii, ak sa používa osvedčenie o akreditácii, alebo do dvoch mesiacov po notifikácii, ak sa akreditácia nepoužíva, neboli vznesené námietky zo strany Komisie ani ostatných členských štátov.

Iba takýto orgán sa pokladá za notifikovaný orgán na účely tejto smernice.

6. Notifikujúci orgán oznamuje Komisii a ostatným členským štátom všetky ďalšie príslušné zmeny týkajúce sa notifikácie.

Článok 31

Identifikačné čísla a zoznamy notifikovaných orgánov

1. Komisia pridelí notifikovanému orgánu identifikačné číslo.

Pridelí mu len jedno číslo, aj keď je orgán notifikovaný podľa viacerých aktov Únie.

2. Komisia zverejní zoznam orgánov notifikovaných podľa tejto smernice vrátane identifikačných čísiel, ktoré im boli pridelené, a činností, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Komisia zabezpečuje aktualizáciu tohto zoznamu.

Článok 32

Zmeny v notifikácii

1. Ak notifikujúci orgán zistil alebo bol informovaný o tom, že notifikovaný orgán už nespĺňa požiadavky stanovené v článku 26 alebo že si neplní svoje povinnosti, notifikujúci orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo zruší notifikáciu v závislosti od závažnosti nesplnenia týchto požiadaviek alebo neplnenia týchto povinností. Bezodkladne o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

2. V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia notifikácie, alebo ak notifikovaný orgán svoju činnosť už nevykonáva, notifikujúci členský štát prijme primerané opatrenia a zabezpečí, aby dokumenty tohto orgánu boli buď spracované iným notifikovaným orgánom, alebo aby boli k dispozícii príslušným notifikujúcim orgánom a orgánom dohľadu nad trhom na ich žiadosť.

Článok 33

Námietky voči odbornej spôsobilosti notifikovaných orgánov

1. Komisia vyšetrí všetky prípady, v súvislosti s ktorými má pochybnosti alebo je na pochybnosti upozornená, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť notifikovaného orgánu alebo jeho nepretržité plnenie požiadaviek a povinností, ktoré sa naň vzťahujú.

2. Notifikujúci členský štát poskytne Komisii na jej žiadosť všetky informácie týkajúce sa podkladov na notifikáciu alebo toho, že pretrváva odborná spôsobilosť dotknutého notifikovaného orgánu.

3. Komisia zabezpečí dôverné zaobchádzanie so všetkými citlivými informáciami získanými počas vyšetrovania.

4. Keď Komisia zistí, že notifikovaný orgán nespĺňa alebo prestal spĺňať požiadavky na notifikáciu, prijme vykonávací akt požadujúci od notifikujúceho členského štátu, aby prijal potrebné nápravné opatrenia vrátane prípadného zrušenia notifikácie.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

Článok 34

Povinnosti notifikovaných orgánov, pokiaľ ide o výkon ich činnosti

1. Notifikované orgány vykonávajú posudzovanie zhody v súlade s postupmi posudzovania zhody stanovenými v prílohách III a IV.

2. Posudzovanie zhody sa vykonáva primeraným spôsobom tak, aby sa predišlo zbytočnej záťaži hospodárskych subjektov. Orgány posudzovania zhody pri vykonávaní svojej činnosti zohľadňujú veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podnik podniká, jeho štruktúru, stupeň technickej zložitosti príslušného rádiového zariadenia a hromadný či sériový charakter výrobného procesu.

Dodržiavajú pri tom prísnu úroveň ochrany, ktorá sa vyžaduje, aby bolo rádiové zariadenie v súlade s touto smernicou.

3. Ak notifikovaný orgán zistí, že výrobca nespĺňa základné požiadavky stanovené v článku 3 v zodpovedajúcich harmonizovaných normách alebo iných technických špecifikáciách, požiada výrobcu, aby prijal primerané nápravné opatrenia, a nevydá certifikát EÚ skúšky typu ani schválenie systému kvality.

4. Ak po vydaní certifikátu EÚ skúšky typu alebo schválenia systému kvality notifikovaný orgán v rámci monitorovania zhody zistí, že rádiové zariadenie už nie je v súlade, vyzve výrobcu, aby prijal vhodné nápravné opatrenia, a v prípade potreby pozastaví platnosť certifikátu EÚ skúšky typu alebo schválenia systému kvality alebo ich odníme.

5. Keď sa nápravné opatrenia neprijmú alebo nemajú požadovaný účinok, notifikovaný orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví platnosť alebo odníme akékoľvek certifikáty EÚ skúšky typu alebo schválenia systému kvality.

Článok 35

Odvolanie proti rozhodnutiam notifikovaných orgánov

Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné sa odvolať proti rozhodnutiam notifikovaných orgánov.

Článok 36

Informačná povinnosť notifikovaných orgánov

1. Notifikované orgány informujú notifikujúci orgán:

a)	o každom zamietnutí, obmedzení, pozastavení platnosti alebo odňatí certifikátu EÚ skúšky typu alebo schválenia systému kvality v súlade s požiadavkami príloh III a IV;

b)	o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozsah alebo podmienky notifikácie;

c)	o každej žiadosti o informácie o činnostiach súvisiacich s posudzovaním zhody, ktorú dostali od orgánov dohľadu nad trhom;

d)	na požiadanie o činnostiach súvisiacich s posudzovaním zhody vykonaných v rámci rozsahu ich notifikácie a o akejkoľvek inej vykonanej činnosti vrátane cezhraničných činností a uzatvárania subdodávateľských zmlúv.

2. Notifikované orgány v súlade s požiadavkami príloh III a IV poskytujú iným orgánom notifikovaným podľa tejto smernice, ktoré vykonávajú podobné činnosti posudzovania zhody vzťahujúce sa na rovnaké kategórie rádiových zariadení, relevantné informácie o otázkach týkajúcich sa negatívnych a, na požiadanie, i pozitívnych výsledkov posudzovania zhody.

3. Notifikované orgány dodržiavajú informačné povinnosti uvedené v prílohách III a IV.

Článok 37

Výmena skúseností

Komisia organizačne zabezpečí výmenu skúseností medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za politiku notifikácie.

Článok 38

Koordinácia notifikovaných orgánov

Komisia zabezpečí zavedenie a riadne fungovanie primeranej koordinácie a spolupráce medzi orgánmi notifikovanými podľa tejto smernice vo forme sektorovej skupiny notifikovaných orgánov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa orgány, ktoré notifikovali, zúčastňovali priamo alebo prostredníctvom určených zástupcov na práci tejto skupiny.

KAPITOLA V

DOHĽAD NAD TRHOM ÚNIE, KONTROLA RÁDIOVÝCH ZARIADENÍ VSTUPUJÚCICH NA TRH ÚNIE A OCHRANNÝ POSTUP ÚNIE

Článok 39

Dohľad nad trhom Únie a kontrola rádiových zariadení vstupujúcich na trh Únie

Článok 15 ods. 3 a články 16 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008 sa uplatňujú na rádiové zariadenia.

Článok 40

Postup zaobchádzania s rádiovými zariadeniami, ktoré predstavujú riziko na vnútroštátnej úrovni

1. Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočný dôvod domnievať sa, že rádiové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť ľudí, alebo pre iné aspekty ochrany verejného záujmu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vykonajú hodnotenie týkajúce sa príslušného rádiového zariadenia vo vzťahu k všetkým relevantným požiadavkám stanoveným v tejto smernici. Príslušné hospodárske subjekty na tento účel spolupracujú podľa potreby s orgánmi dohľadu nad trhom.

Ak v rámci hodnotenia uvedeného v prvom pododseku orgány dohľadu nad trhom zistia, že rádiové zariadenie nespĺňa požiadavky ustanovené v tejto smernici, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané nápravné opatrenia na zosúladenie tohto rádiového zariadenia s uvedenými požiadavkami alebo stiahol rádiové zariadenie z trhu alebo ho prevzal späť v rámci primeranej a charakteru rizika úmernej lehote, akú určia.

Orgány dohľadu nad trhom informujú zodpovedajúcim spôsobom príslušný notifikovaný orgán.

Na opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku sa uplatňuje článok 21 nariadenia (ES) č. 765/2008.

2. Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že sa neplnenie požiadaviek netýka len ich územia, informujú Komisiu a ostatné členské štáty o výsledkoch hodnotenia a opatreniach, ktorých prijatie od hospodárskeho subjektu požadujú.

3. Hospodársky subjekt zabezpečí, aby sa v súvislosti so všetkými rádiovými zariadeniami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii, prijali všetky vhodné nápravné opatrenia.

4. Ak príslušný hospodársky subjekt v rámci lehoty uvedenej v odseku 1 druhom pododseku neprijme primerané nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie rádiového zariadenia na ich vnútroštátnom trhu, stiahnuť rádiové zariadenie z trhu alebo ho spätne prevziať.

Orgány dohľadu nad trhom bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o týchto opatreniach.

5. Informácie uvedené v odseku 4 druhom pododseku zahŕňajú všetky dostupné podrobnosti, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho rádiového zariadenia, údaje o pôvode rádiového zariadenia, povahe údajného nesúladu a súvisiaceho rizika, informácie o charaktere a trvaní prijatých vnútroštátnych opatrení a argumenty, ktoré predložil príslušný hospodársky subjekt. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či je nesúlad spôsobený jedným z týchto dôvodov:

a)	rádiové zariadenie nespĺňa príslušné základné požiadavky stanovené v článku 3 alebo

b)	nedostatkami v harmonizovaných normách uvedených v článku 16, na základe ktorých platí predpoklad zhody.

6. Členské štáty, iné ako členské štáty, ktoré postup začali podľa tohto článku, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu príslušného rádiového zariadenia, ktoré majú k dispozícii, a o svojich námietkach v prípade nesúhlasu s prijatým vnútroštátnym opatrením.

7. Ak žiadny členský štát ani Komisia nevznesie námietku, pokiaľ ide o predbežné opatrenie prijaté členským štátom, do troch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 4 druhom pododseku, uvedené opatrenie sa pokladá za opodstatnené.

8. Členské štáty zabezpečia bezodkladné prijatie primeraných reštriktívnych opatrení vo vzťahu k príslušnému rádiovému zariadeniu, napr. stiahnutie rádiového zariadenia z trhu.

Článok 41

Ochranný postup Únie

1. Ak sú po ukončení postupu stanoveného v článku 40 ods. 3 a 4 vznesené námietky voči opatreniu prijatému členským štátom alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi Únie, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom či subjektmi a zhodnotí toto vnútroštátne opatrenie. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prijme vykonávací akt určujúci, či je alebo nie je vnútroštátne opatrenie opodstatnené.

Rozhodnutie Komisie je určené všetkým členským štátom a Komisia ho okamžite oznámi členským štátom a príslušnému hospodárskemu subjektu či subjektom.

2. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia z trhu alebo spätného prevzatia nevyhovujúcich rádiových zariadení a následne o tom informujú Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, príslušný členský štát toto opatrenie zruší.

3. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad rádiových zariadení sa pripisuje nedostatkom v harmonizovaných normách podľa článku 40 ods. 5 písm. b) tejto smernice, Komisia uplatňuje postup stanovený v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

Článok 42

Vyhovujúce rádiové zariadenie, ktoré predstavuje riziko

1. Ak po vykonaní hodnotenia podľa článku 40 ods. 1 členský štát zistí, že hoci je rádiové zariadenie v súlade s touto smernicou, predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť ľudí alebo pre iné aspekty ochrany verejného záujmu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vyzve príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušné rádiové zariadenie pri uvedení na trh už nepredstavovalo toto riziko alebo aby takéto rádiové zariadenie stiahol z trhu, prípadne ho prevzal späť v rámci primeranej a charakteru rizika úmernej lehoty, akú určí.

2. Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie nápravných opatrení v súvislosti so všetkými príslušnými rádiovými zariadeniami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii.

3. Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty. Tieto informácie zahŕňajú všetky údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu príslušného rádiového zariadenia, jeho pôvodu a dodávateľského reťazca, údaje o povahe možného rizika a o charaktere a trvaní prijatých vnútroštátnych opatrení.

4. Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom alebo subjektmi a zhodnotí prijaté vnútroštátne opatrenia. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodne, či je vnútroštátne opatrenie opodstatnené alebo nie, a podľa potreby navrhne primerané opatrenia.

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 3.

Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb Komisia prijíma vykonávacie akty s okamžitou platnosťou v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 4.

5. Rozhodnutie Komisie je určené všetkým členským štátom a Komisia ho okamžite oznámi členským štátom a príslušnému hospodárskemu subjektu či subjektom.

Článok 43

Formálny nesúlad

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 40, ak členský štát dospeje k jednému z týchto zistení, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby daný nesúlad odstránil:

a)	označenie CE bolo umiestnené v rozpore s článkom 30 nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo článkom 20 tejto smernice;

b)	označenie CE nebolo umiestnené;

c)	bol použitý postup posudzovania zhody stanovený v prílohe IV a identifikačné číslo notifikovaného orgánu bolo umiestnené v rozpore s článkom 20 alebo nebolo umiestnené;

d)	EÚ vyhlásenie o zhode nebolo vydané;

e)	EÚ vyhlásenie o zhode nebolo vydané správne;

f)	technická dokumentácia buď nie je k dispozícii, alebo nie je úplná;

g)	informácie uvedené v článku 10 ods. 6 alebo 7 alebo článku 12 ods. 3 chýbajú, sú nesprávne alebo neúplné;

h)	k rádiovému zariadeniu nie sú priložené informácie o zamýšľanom použití rádiového zariadenia, EÚ vyhlásenie o zhode alebo obmedzenia používania stanovené v článku 10 ods. 8, 9 a 10;

i)	nie sú splnené požiadavky na identifikáciu hospodárskych subjektov stanovené v článku 15;

j)	nie je dosiahnutý súlad s článkom 5.

2. Ak nesúlad uvedený v odseku 1 pretrváva, príslušný členský štát prijme všetky primerané opatrenia na obmedzenie alebo zákaz sprístupnenia príslušného rádiového zariadenia na trhu, alebo zabezpečí jeho spätné prevzatie alebo ho stiahne z trhu.

KAPITOLA VI

DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE AKTY A VÝBOR

Článok 44

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 3 druhom pododseku, v článku 4 ods. 2 a v článku 5 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 11. júna 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3 druhom pododseku, v článku 4 ods. 2 a v článku 5 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3 druhého pododseku, článku 4 ods. 2 a článku 5 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 45

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre posudzovanie zhody a pre dozor nad trhom v oblasti telekomunikácií. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

5. Komisia konzultuje s výborom všetky otázky, pre ktoré sa podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu Únie vyžadujú konzultácie s odborníkmi z odvetvia.

Výbor môže ďalej posudzovať akékoľvek otázky týkajúce sa uplatňovania tejto smernice, vznesené buď svojím predsedom, alebo zástupcom členského štátu v súlade so svojím rokovacím poriadkom.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 46

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa uplatňujú v prípade, ak hospodárske subjekty porušia ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich presadzovania. Tieto pravidlá môžu za závažné porušenia zahŕňať trestné sankcie.

Uplatnené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 47

Hodnotenie a podávanie správ

1. Členské štáty pravidelne predkladajú Komisii správy o uplatňovaní tejto smernice do 12. júna 2017 a potom aspoň raz za dva roky. Správy obsahujú prehľad činností dohľadu nad trhom vykonávaných členskými štátmi a poskytuje informácie o tom, či a do akej miery bol dosiahnutý súlad s požiadavkami tejto smernice vrátane konkrétnych požiadaviek na identifikáciu hospodárskych subjektov.

2. Komisia preskúma fungovanie tejto smernice a podá o tom správu Európskemu parlamentu a Rade do 12. júna 2018 a potom každých päť rokov. Správa je zameraná na pokrok vo vypracovávaní príslušných noriem, ako aj na problémy, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní. Správa tiež obsahuje prehľad činností Výboru pre posudzovanie zhody a pre dozor nad trhom v oblasti telekomunikácií, hodnotenie pokroku v dosahovaní otvoreného konkurenčného trhu pre rádiové zariadenia na úrovni Únie a preskúma, ako by sa mohol regulačný rámec pre sprístupňovanie rádiových zariadení na trhu a do prevádzky vyvíjať, aby sa:

a)	zabezpečil súdržný systém na úrovni Únie pre všetky rádiové zariadenia;

b)	umožnilo zbližovanie telekomunikačného sektoru, audiovizuálneho sektoru a sektoru informačných technológií;

c)	umožnila harmonizácia regulačných opatrení na medzinárodnej úrovni;

d)	dosiahla vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa;

e)	zaručilo, aby prenosné rádiové zariadenie vzájomne spolupracovalo s príslušenstvom, najmä so spoločnými nabíjačkami;

f)	v prípade, ak je neodlučiteľnou súčasťou rádiového zariadenia obrazovka, umožnilo zobrazenie požadovaných informácií na tejto obrazovke.

Článok 48

Prechodné ustanovenia

Členské štáty v aspektoch, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, nebránia sprístupneniu na trhu alebo uvedeniu do prevádzky rádiových zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ktoré sú v súlade s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi uplatniteľnými pred 13. júnom 2016 a ktoré boli uvedené na trh pred 13. júnom 2017.

Článok 49

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 12. júna 2016. Bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení Komisii.

Tieto opatrenia uplatňujú od 13. júna 2016.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú vyhlásenie, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Členské štáty určia, ako sa má vypracovať takýto odkaz a ako sa má formulovať toto vyhlásenie.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 50

Zrušenie

Smernica 1999/5/ES sa zrušuje s účinnosťou od 13. júna 2016.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 51

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 52

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS

(1) Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 58.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(5) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. Februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. Februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).

(8) Smernica Komisie 2008/63/ES z 20. júna 2008 o hospodárskej súťaži na trhoch s koncovými telekomunikačnými zariadeniami (Ú. v. EÚ L 162, 21.6.2008, s. 20).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a predpisov a pravidlách pre služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37).

(10) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutioe o rádiovom frekvenčnom spektre) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 1).

(11) Rozhodnutie Komisie 2007/344/ES zo 16. mája 2007 o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 129, 17.5.2007, s. 67).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(14) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33).

PRÍLOHA I

ZARIADENIA, NA KTORÉ SA TÁTO SMERNICA NEVZŤAHUJE

Rádiové zariadenia používané rádioamatérmi v zmysle článku 1, definície 56 Rádiokomunikačného poriadku Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), pokiaľ nie je zariadenie sprístupnené na trhu.

Za sprístupnené na trhu sa nepovažujú:

a)	rádiové súpravy určené na montáž a používanie rádioamatérmi;

b)	rádiové zariadenia upravené rádioamatérmi na účely použitia rádioamatérmi;

c)	zariadenia zostrojené jednotlivými rádioamatérmi, ktoré slúžia na vedecké a experimentálne účely súvisiace s rádioamatérskou činnosťou.

2.	Vybavenie námorných lodí, ktoré spadá do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 96/98/ES (1).

3.	Výrobky, súčasti a zariadenia leteckej techniky v rámci rozsahu pôsobnosti článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (2).

4.	Na zákazku vyrobené hodnotiace súpravy pre profesionálov určené výhradne na účely výskumu a vývoja zariadení.

(1) Smernica Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí (Ú. v. ES L 46, 17.2.1997, s. 25).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).

PRÍLOHA II

MODUL POSUDZOVANIA ZHODY A

VNÚTORNÁ KONTROLA VÝROBY

1. Vnútorná kontrola výroby je postupom posudzovania zhody, ktorým si výrobca plní povinnosti stanovené v bodoch 2, 3 a 4 tejto prílohy a zaručuje a vyhlasuje na svoju zodpovednosť, že príslušné rádiové zariadenie spĺňa základné požiadavky stanovené v článku 3.

2. Technická dokumentácia

Výrobca vypracuje technickú dokumentáciu v súlade s článkom 21.

3. Výroba

Výrobca prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečil súlad vyrábaného rádiového zariadenia s technickou dokumentáciou uvedenou v bode 2 tejto prílohy a s relevantnými základnými požiadavkami v článku 3.

4. Označenie CE a EÚ vyhlásenie o zhode

4.1.	Výrobca v súlade s článkami 19 a 20 označí každé jednotlivé rádiové zariadenie, ktoré spĺňa uplatniteľné požiadavky tejto smernice, označením CE.

4.2.

Výrobca vypracuje písomné EÚ vyhlásenie o zhode pre každý typ rádiového zariadenia a spolu s technickou dokumentáciou ho uchováva, aby bolo k dispozícii pre vnútroštátne orgány, a to 10 rokov od uvedenia rádiového zariadenia na trh. V EÚ vyhlásení o zhode sa uvádza rádiové zariadenie, pre ktoré bolo vydané.

Kópia EÚ vyhlásenia o zhode sa na požiadanie sprístupňuje príslušným orgánom.

5. Splnomocnený zástupca

Povinnosti výrobcu stanovené v bode 4 môže v jeho mene a na jeho zodpovednosť splniť jeho splnomocnený zástupca, pokiaľ sú uvedené v splnomocnení.

PRÍLOHA III

MODULY POSUDZOVANIA ZHODY B A C

EÚ SKÚŠKA TYPU A ZHODA S TYPOM ZALOŽENÁ NA VNÚTORNEJ KONTROLE VÝROBY

V prípade odkazu na túto prílohu sa postup posudzovania zhody riadi modulmi B (EÚ skúška typu) a C (zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby) tejto prílohy.

Modul B

EÚ skúška typu

1. EÚ skúška typu je tou časťou postupu posudzovania zhody, ktorou notifikovaný orgán skúma technický návrh rádiového zariadenia a overuje a potvrdzuje, že technický návrh rádiového zariadenia spĺňa základné požiadavky stanovené v článku 3.

2. EÚ skúška typu sa vykonáva posúdením primeranosti technického návrhu rádiového zariadenia prostredníctvom preskúmania technickej dokumentácie a podporných dôkazov uvedených v bode 3 bez preskúmania vzorky (konštrukčný typ).

3. Výrobca predkladá žiadosť o EÚ skúšku typu jedinému notifikovanému orgánu, ktorý si zvolí.

Žiadosť musí obsahovať:

a)	meno a adresu výrobcu a v prípade, že žiadosť podáva splnomocnený zástupca, aj jeho meno a adresu;

b)	písomné vyhlásenie o tom, že tá istá žiadosť nebola podaná inému notifikovanému orgánu;

technickú dokumentáciu. Prostredníctvom technickej dokumentácie sa umožní posúdenie zhody rádiového zariadenia s príslušnými požiadavkami tejto smernice a uvedie sa v nej primeraná analýza a hodnotenie rizika či rizík. Technická dokumentácia spresňuje uplatniteľné požiadavky a vzťahuje sa, ak je to relevantné z hľadiska posudzovania, na navrhovanie, výrobu a prevádzku rádiového zariadenia. Ak je to uplatniteľné, obsahuje technická dokumentácia prvky uvedené v prílohe V;

podporné dôkazy primeranosti technického riešenia. V týchto podporných dôkazoch sa uvádzajú všetky dokumenty, ktoré sa použili, predovšetkým v tých prípadoch, keď sa príslušné harmonizované normy nepoužili alebo sa nepoužili v plnom rozsahu. Podporné dôkazy v prípade potreby obsahujú výsledky skúšok, ktoré vykonalo v súlade s inými relevantnými technickými špecifikáciami vhodné laboratórium výrobcu alebo iné skúšobné laboratórium v jeho mene a na jeho zodpovednosť.

4. Notifikovaný orgán preskúma technickú dokumentáciu a podporné dôkazy s cieľom posúdiť primeranosť technického návrhu rádiového zariadenia.

5. Notifikovaný orgán vypracuje hodnotiacu správu, v ktorej zaznamená činnosti vykonané v súlade s bodom 4 a ich výsledky. Bez ohľadu na svoje povinnosti uvedené v bode 8, notifikovaný orgán sprístupní obsah tejto správy v plnom rozsahu alebo čiastočne iba so súhlasom výrobcu.

6. Ak typ spĺňa požiadavky tejto smernice, ktoré sa uplatňujú na príslušný rádiový výrobok, notifikovaný orgán vydá výrobcovi certifikát EÚ skúšky typu. Tento certifikát obsahuje meno/názov a adresu výrobcu, výsledky skúšky, aspekty základných požiadaviek, na ktoré sa skúška vzťahuje, podmienky jeho platnosti (ak existujú) a potrebné údaje na určenie posudzovaného typu. K certifikátu EÚ skúšky typu sa môže priložiť jedna alebo viacero príloh.

Certifikát EÚ skúšky typu a jeho prílohy obsahujú všetky príslušné informácie, ktoré umožňujú hodnotenie zhody vyrobených rádiových zariadení so skúšaným typom a prihliadajú aj na kontrolu v prevádzke.

Ak typ nespĺňa uplatniteľné požiadavky tejto smernice, notifikovaný orgán odmietne vydať certifikát EÚ skúšky typu a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje žiadateľa, pričom uvedie podrobné dôvody svojho odmietnutia.

7. Notifikovaný orgán sa informuje o všetkých zmenách v súvislosti so všeobecne uznávaným stavom, ktoré naznačujú, že schválený typ už nespĺňa uplatniteľné požiadavky tejto smernice, a stanoví, či si takéto zmeny vyžadujú ďalšie prešetrenie. Ak áno, notifikovaný orgán zodpovedajúcim spôsobom informuje výrobcu.

Výrobca informuje notifikovaný orgán, ktorý má technickú dokumentáciu týkajúcu sa certifikátu EÚ skúšky typu, o všetkých zmenách schváleného typu, ktoré môžu ovplyvniť zhodu rádiového zariadenia so základnými požiadavkami tejto smernice alebo s podmienkami platnosti tohto certifikátu. Takéto zmeny si vyžadujú dodatočné schválenie vo forme dodatku k pôvodnému certifikátu EÚ skúšky typu.

8. Každý notifikovaný orgán informuje svoj notifikujúci orgán o certifikátoch EÚ skúšky typu a/alebo ich dodatkoch, ktoré vydal alebo odňal, a pravidelne alebo na požiadanie poskytuje svojmu notifikujúcemu orgánu zoznam zamietnutých, pozastavených alebo inak obmedzených certifikátov a/alebo ich dodatkov.

Každý notifikovaný orgán informuje ostatné notifikované orgány o certifikátoch EÚ skúšky typu a/alebo ich dodatkoch, ktoré zamietol, odňal, pozastavil alebo inak obmedzil, a na požiadanie ich informuje o takýchto certifikátoch a/alebo ich dodatkoch, ktoré vydal.

Každý notifikovaný orgán informuje členské štáty o certifikátoch EÚ skúšky typu a/alebo ich dodatkoch, ktoré vydal, a to v tých prípadoch, v ktorých sa harmonizované normy, odkazy na ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, nepoužili alebo sa nepoužili v plnom rozsahu. Členské štáty, Komisia a ostatné notifikované orgány môžu na požiadanie získať kópiu certifikátov EÚ skúšky typu a/alebo ich dodatkov. Na požiadanie môžu členské štáty a Komisia získať kópiu technickej dokumentácie a výsledkov skúšok, ktoré vykonal notifikovaný orgán. Notifikovaný orgán uchováva kópiu certifikátu EÚ skúšky typu, jeho príloh a dodatkov, ako aj technickú dokumentáciu vrátane dokumentácie, ktorú mu predložil výrobca, 10 rokov potom, ako bolo rádiové zariadenie posúdené alebo až do skončenia platnosti tohto certifikátu.

9. Výrobca uchováva kópiu certifikátu EÚ skúšky typu, jeho príloh a dodatkov spolu s technickou dokumentáciou k dispozícii pre potreby štátnych orgánov 10 rokov po uvedení rádiového zariadenia na trh.

10. Splnomocnený zástupca výrobcu môže podať žiadosť uvedenú v bode 3 a plniť povinnosti stanovené v bodoch 7 a 9, pokiaľ sú uvedené v splnomocnení.

Modul C

Zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby

1. Zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby je tou časťou postupu posudzovania zhody, ktorou si výrobca plní povinnosti stanovené v bodoch 2 a 3 a zaručuje a vyhlasuje, že príslušné rádiové zariadenie je v zhode s typom opísaným v certifikáte EÚ skúšky typu a spĺňa požiadavky tejto smernice, ktoré sa naň uplatňujú.

2. Výroba

Výrobca prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrobeného rádiového zariadenia so schváleným typom opísaným v certifikáte EÚ skúšky typu a s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa naň uplatňujú.

3. Označenie CE a EÚ vyhlásenie o zhode

3.1.	Výrobca v súlade s článkami 19 a 20 umiestni označenie CE na každé jednotlivé rádiové zariadenie, ktoré je v zhode s typom opísaným v certifikáte EÚ skúšky typu a spĺňa uplatniteľné požiadavky tejto smernice.

3.2.

Výrobca vydá pre každý typ rádiového zariadenia písomné EÚ vyhlásenie o zhode, ktoré uchováva, aby bolo k dispozícii pre vnútroštátne orgány, a to 10 rokov od uvedenia rádiového zariadenia na trh. V EÚ vyhlásení o zhode sa uvádza typ rádiového zariadenia, pre ktorý bolo vydané.

Kópia EÚ vyhlásenia o zhode musí byť na požiadanie sprístupnená príslušným orgánom.

4. Splnomocnený zástupca

Povinnosti výrobcu stanovené v bode 3 môže v jeho mene a na jeho zodpovednosť splniť jeho splnomocnený zástupca, pokiaľ sú uvedené v splnomocnení.

PRÍLOHA IV

MODUL POSUDZOVANIA ZHODY H

ZHODA ZALOŽENÁ NA ÚPLNOM ZABEZPEČENÍ KVALITY

1. Zhoda založená na úplnom zabezpečení kvality je postupom posudzovania zhody, ktorým si výrobca plní povinnosti stanovené v bodoch 2 a 5 a na vlastnú zodpovednosť zaručuje a vyhlasuje, že príslušné rádiové zariadenie spĺňa požiadavky tejto smernice, ktoré sa naň vzťahujú.

2. Výroba

Výrobca prevádzkuje schválený systém kvality na návrh, výrobu, kontrolu konečného rádiového zariadenia a skúšku rádiového zariadenia, ako sa uvádza v bode 3, a vzťahuje sa naň dohľad, ako sa uvádza v bode 4.

3. Systém kvality

3.1.

Výrobca podáva žiadosť o posúdenie svojho systému kvality pre príslušné rádiové zariadenia notifikovanému orgánu podľa vlastného výberu.

Žiadosť musí obsahovať:

a)	meno a adresu výrobcu a v prípade, že žiadosť podáva splnomocnený zástupca, aj jeho meno a adresu;

b)	technickú dokumentáciu pre každé rádiové zariadenie, ktoré sa má vyrábať. Ak je to uplatniteľné, obsahuje technická dokumentácia prvky stanovené v prílohe V;

c)	dokumentáciu týkajúcu sa systému kvality a

d)	písomné vyhlásenie o tom, že tá istá žiadosť nebola podaná inému notifikovanému orgánu.

3.2.

Systémom kvality sa zabezpečuje súlad rádiového zariadenia s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa naň uplatňujú.

Všetky prvky, požiadavky a ustanovenia prijaté výrobcom sa systematicky a riadne dokumentujú vo forme písomných metód, postupov a pokynov. Táto dokumentácia systému kvality umožňuje jednotný výklad programov, plánov, manuálov a záznamov kvality.

Obsahuje najmä primeraný opis:

a)	kvalitatívnych cieľov a organizačnej štruktúry, povinností a právomocí manažmentu vzhľadom na kvalitu návrhu a výrobku;

b)	špecifikácií technického návrhu vrátane noriem, ktoré sa budú uplatňovať, a tam, kde sa príslušné harmonizované normy nebudú uplatňovať v plnej miere, prostriedkov, ktoré sa budú používať na zabezpečenie splnenia základných požiadaviek tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na rádiové zariadenie;

c)	metód kontroly a overovania návrhu, postupov a systematických činností, ktoré sa použijú pri navrhovaní rádiových zariadení patriacich do príslušného typu rádiových zariadení;

d)	zodpovedajúcich spôsobov, postupov a systematických činností, ktoré sa použijú pri výrobe, kontrole kvality a zabezpečovaní kvality;

e)	preskúmaní a skúšok, ktoré sa budú vykonávať pred výrobou, počas výroby a po nej, vrátane časových intervalov, v ktorých sa budú vykonávať;

f)	záznamov o kvalite, ako sú inšpekčné správy a údaje o skúškach, kalibračné údaje, správy týkajúce sa kvalifikácií personálu atď.;

g)	prostriedkov monitorovania dosahovania požadovanej kvality návrhu a výrobku a účinného prevádzkovania systému kvality.

3.3.

Notifikovaný orgán posudzuje systém kvality s cieľom určiť, či spĺňa požiadavky uvedené v bode 3.2.

Predpokladá zhodu s týmito požiadavkami vzhľadom na prvky systému kvality, ktoré sú v súlade so zodpovedajúcimi špecifikáciami príslušnej harmonizovanej normy.

Okrem skúseností v oblasti systémov riadenia kvality má audítorský tím najmenej jedného člena, ktorý má skúsenosti s posudzovaním príslušnej oblasti rádiových zariadení a technológií príslušných rádiových zariadení, ako aj znalosti uplatniteľných požiadaviek tejto smernice. Audit zahŕňa hodnotiacu návštevu na pracoviskách výrobcu. Audítorský tím preskúmava technickú dokumentáciu uvedenú v bode 3.1 písm. b) s cieľom overiť schopnosť výrobcu určiť príslušné požiadavky tejto smernice a vykonať potrebné preskúmania vzhľadom na zabezpečenie súladu rádiového zariadenia s týmito požiadavkami.

Výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca sú informovaní o rozhodnutí.

Toto oznámenie obsahuje závery auditu a odôvodnené rozhodnutie o posudzovaní.

3.4.	Výrobca sa zaväzuje plniť povinnosti vyplývajúce zo systému kvality, ako bol schválený, a udržiavať ho tak, aby zostal primeraný a účinný.

3.5.

Výrobca informuje notifikovaný orgán, ktorý schválil systém kvality, o každej zamýšľanej zmene systému kvality.

Notifikovaný orgán zhodnotí navrhované zmeny a rozhodne, či pozmenený systém kvality bude naďalej spĺňať požiadavky uvedené v bode 3.2 alebo či je potrebné opätovné posúdenie.

Svoje rozhodnutie oznámi výrobcovi. Oznámenie zahŕňa závery preskúmania a odôvodnené rozhodnutie posúdenia.

4. Dohľad, za ktorý je zodpovedný notifikovaný orgán

4.1.	Cieľom dohľadu je zabezpečiť, aby si výrobca riadne plnil povinnosti vyplývajúce zo schváleného systému kvality.

4.2.

Na účely posúdenia výrobca umožní notifikovanému orgánu prístup do priestorov, kde sa výrobok navrhuje, výrobných priestorov, priestorov na vykonávanie kontrol a skúšok, ako aj skladovacích priestorov, a poskytne mu všetky potrebné informácie, predovšetkým:

a)	dokumentáciu o systéme riadenia kvality;

b)	záznamy o kvalite, ako sú stanovené v časti systému kvality týkajúcej sa návrhu, napr. výsledky analýz, výpočtov, skúšok atď.;

c)	záznamy o kvalite, ako sú stanovené vo výrobnej časti systému kvality, napríklad inšpekčné správy a údaje o skúškach, kalibračné údaje, správy týkajúce sa kvalifikácie zamestnancov atď.

4.3.	Notifikovaný orgán vykonáva pravidelné audity s cieľom zabezpečiť, aby výrobca udržiaval a uplatňoval systém kvality, a výrobcovi odovzdáva správu o audite.

4.4.

Okrem toho môže notifikovaný orgán vykonávať u výrobcu neohlásené návštevy. Počas nich môže podľa potreby vykonať skúšky rádiových zariadení alebo ich nechať vykonať, aby sa tak overilo, či systém kvality funguje správne. Notifikovaný orgán odovzdá výrobcovi správu o návšteve a v prípade, že boli vykonané skúšky, aj protokol o skúškach.

5. Označenie CE a EÚ vyhlásenie o zhode

5.1.	Výrobca v súlade s článkami 19 a 20 umiestni na každé jednotlivé rádiové zariadenie, ktoré spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené v článku 3, označenie CE a na zodpovednosť notifikovaného orgánu uvedeného v bode 3.1 označí zariadenie identifikačným číslom orgánu.

5.2.

Kópia EÚ vyhlásenia o zhode sa na požiadanie sprístupňuje príslušným orgánom.

6. Počas desiatich rokov od uvedenia rádiového zariadenia na trh uchováva výrobca k dispozícii pre vnútroštátne orgány:

a)	technickú dokumentáciu uvedenú v bode 3.1;

b)	dokumentáciu týkajúcu sa systému kvality uvedenú v bode 3.1;

c)	zmenu uvedenú v bode 3.5 v podobe, ako je schválená;

d)	rozhodnutia a správy notifikovaného orgánu uvedené v bodoch 3.5, 4.3 a 4.4.

7. Každý notifikovaný orgán oznámi svojmu notifikujúcemu orgánu vydané alebo stiahnuté schválenia systému kvality a pravidelne alebo na požiadanie sprístupní svojmu notifikujúcemu orgánu zoznam schválení systémov kvality, ktoré boli zamietnuté, pozastavené alebo inak obmedzené.

Každý notifikovaný orgán informuje ostatné notifikované orgány o schváleniach systému kvality, ktoré zamietol, pozastavil alebo zrušil, a na požiadanie informuje o schváleniach systému kvality, ktoré vydal.

8. Splnomocnený zástupca

Povinnosti výrobcu stanovené v bodoch 3.1, 3.5, 5 a 6 môže v mene a na zodpovednosť výrobcu plniť jeho splnomocnený zástupca, pokiaľ sú uvedené v splnomocnení.

PRÍLOHA V

OBSAH TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE

Technická dokumentácia obsahuje vždy, keď je to uplatniteľné, aspoň tieto prvky:

všeobecný opis rádiového zariadenia vrátane:

i)	fotografií alebo ilustrácií zobrazujúcich vonkajšie znaky, označenie a vnútorné usporiadanie;

ii)	verzií softvéru alebo firemného programového vybavenia, ktoré majú vplyv na súlad so základnými požiadavkami;

iii)	informácií pre užívateľa a pokynov na inštaláciu;

b)	návrhy koncepčného riešenia, výrobné výkresy a schémy komponentov, podzostáv, obvodov a iných podobných prvkov, ktoré sú relevantné;

c)	opisy a vysvetlenia potrebné na pochopenie uvedených výkresov, schém a fungovania rádiového zariadenia;

zoznam harmonizovaných noriem uplatnených v plnom rozsahu alebo čiastočne, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, a v prípade, že sa tieto harmonizované normy neuplatnili, opisy riešení prijatých na splnenie základných požiadaviek uvedených v článku 3 vrátane zoznamu iných relevantných technických špecifikácií, ktoré sa uplatnili. V prípade čiastočne uplatnených harmonizovaných noriem špecifikuje technická dokumentácia časti, ktoré boli použité;

e)	kópiu EÚ vyhlásenia o zhode;

f)	v prípade, keď sa použil modul posudzovania zhody uvedený v prílohe III, kópiu certifikátu EÚ skúšky typu a jeho príloh, tak ako ich vydal príslušný notifikovaný orgán;

g)	výsledky konštrukčných výpočtov, vykonaných skúšok a ďalšie dôležité podobné prvky;

h)	správy o skúškach;

i)	objasnenie súladu s požiadavkami článku 10 ods. 2 a zahrnutia alebo nezahrnutia informácií na obale v súlade s článkom 10 ods. 10.

PRÍLOHA VI

EÚ VYHLÁSENIE O ZHODE (č. XXX) (1)

1.	Rádiové zariadenie (výrobok, typ, číslo šarže alebo sériové číslo):

2.	Meno a adresa výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu:

3.	Toto vyhlásenie o zhode sa vydáva na výhradnú zodpovednosť výrobcu.

4.	Predmet vyhlásenia (identifikácia rádiového zariadenia umožňujúca vysledovateľnosť. V prípade potreby môže obsahovať dostatočne zrozumiteľný farebný obrázok, ktorý umožňuje identifikáciu rádiového zariadenia).

Uvedený predmet vyhlásenia je v zhode s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie:

Smernica 2014/53/EÚ

Prípadne ďalšie harmonizačné právne predpisy Únie

6.	Odkazy na príslušné použité harmonizované normy alebo odkazy na iné technické špecifikácie, v súvislosti s ktorými sa zhoda vyhlasuje. V rámci odkazov sa musí uviesť identifikačné číslo a verzia a prípadne dátum vydania:

7.	Prípadne: notifikovaný orgán … (názov, číslo) … vykonal … (opis zásahu) … a vydal certifikát EÚ skúšky typu: …

8.	V príslušných prípadoch opis príslušenstva a komponentov vrátane softvéru, ktoré umožňujú rádiovému zariadeniu fungovať v súlade so zamýšľaným účelom, a na ktoré sa vzťahuje EÚ vyhlásenie o zhode:

Doplňujúce informácie:

Podpísané za a v mene: …

(miesto a dátum vydania):

(meno, funkcia) (podpis):

(1) Výrobca môže, ale nemusí EÚ vyhláseniu o zhode priradiť číslo.

PRÍLOHA VII

ZJEDNODUŠENÉ EÚ VYHLÁSENIE O ZHODE

Zjednodušené EÚ vyhlásenie o zhode uvedené v článku 10 ods. 9 znie takto:

[Meno výrobcu] týmto vyhlasuje, že rádiové zariadenie typu [označenie typu rádiového zariadenia] je v súlade so smernicou 2014/53/EÚ.

Úplné EÚ vyhlásenie o zhode je k dispozícii na tejto internetovej adrese:

PRÍLOHA VIII

TABUĽKA ZHODY

Smernica 1999/5/ES	Táto smernica
článok 1	článok 1
článok 2	článok 2
článok 3 ods. 1 a 2	článok 3 ods. 1 a 2
článok 3 ods. 3 a článok 15a	článok 3 ods. 3 s výnimkou článku 3 ods. 3 písm. i) a článok 44
článok 4 ods. 1 a články 13 až 15	články 8 a 45
článok 4 ods. 2	—
článok 5 ods. 1	článok 16
článok 5 ods. 2 a 3	—
článok 6 ods. 1	článok 6
článok 6 ods. 2	—
článok 6 ods. 3	článok 10 ods. 8, 9 a 10
článok 6 ods. 4	—
článok 7 ods. 1 a 2	článok 7
článok 7 ods. 3 4 a 5	—
článok 8 ods. 1 a 2	článok 9
článok 8 ods. 3	—
článok 9	články 39 až 43
článok 10	článok 17
článok 11	články 22 až 38
článok 12	články 19 a 20 a článok 10 ods. 6 a 7
článok 16	—
článok 17	článok 47
článok 18	článok 48
článok 19	článok 49
článok 20	článok 50
článok 21	článok 51
článok 22	článok 52
príloha I	príloha I
príloha II	príloha II
príloha III	—
príloha IV	príloha III
príloha V	príloha IV
príloha VI	článok 26
príloha VII ods. 1 až 4	články 19 a 20
príloha VII ods. 5	článok 10 ods. 10

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 153

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 57 22. mája 2014

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES a nariadenia (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s právomocami európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)	1
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES ( 1 )	62