ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 151

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 57
21. mája 2014


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV

1

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 534/2014/EÚ z 15. mája 2014 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike

9

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

*

Rozhodnutie Rady 2014/293/SZBP z 15. apríla 2014 o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o účasti Švajčiarskej konfederácie na vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali)

16

 

 

Dohoda medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o účasti Švajčiarskej konfederácie na vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (eutm Mali)

18

 

 

NARIADENIA

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 535/2014 z 20. mája 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

22

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady 2014/294/SZBP z 20. mája 2014, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya)

24

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

SMERNICE

21.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/62/EÚ

z 15. mája 2014

o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Ako jednotná mena používaná členskými štátmi eurozóny sa euro stalo dôležitým faktorom hospodárstva Únie a každodenného života jej občanov. Od jeho zavedenia v roku 2002 však falšovanie eura ako meny, na ktorú sa neustále zameriavajú organizované zločinecké skupiny zaoberajúce sa falšovaním peňazí, spôsobilo finančné škody vo výške najmenej 500 miliónov EUR. Je v záujme Únie ako celku zamedziť a trestať akúkoľvek činnosť, ktorá by mohla ohroziť pravosť eura jeho falšovaním.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti falšovania eura a iných mien. Takisto sa ňou zavádzajú spoločné ustanovenia na posilnenie boja proti týmto trestným činom a na zlepšenie ich vyšetrovania, ako aj na zabezpečenie lepšej spolupráce zameranej proti falšovaniu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„mena“ sú bankovky a mince, ktorých obeh je zákonne povolený, vrátane eurobankoviek a euromincí, ktorých obeh je zákonne povolený podľa nariadenia (ES) č. 974/98;

b)

„právnická osoba“ je každý subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa rozhodného práva, s výnimkou štátov alebo orgánov verejnej moci a verejných medzinárodných organizácií.

Článok 3

Trestné činy

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce konanie, ak je spáchané úmyselne, bolo trestné ako trestný čin:

a)

akékoľvek falšovanie alebo pozmeňovanie meny bez ohľadu na použité prostriedky;

b)

podvodné uvádzanie falšovanej meny do obehu;

c)

dovoz, vývoz, preprava, prijatie alebo získanie falšovanej meny s cieľom uviesť ju do obehu s vedomím, že ide o falšovanú menu;

d)

podvodné vyrobenie, prijatie, získanie alebo prechovávanie:

i)

náčinia, článkov, počítačových programov a údajov a akýchkoľvek ďalších prostriedkov výhradne prispôsobených na falšovanie alebo pozmeňovanie meny alebo

ii)

ochranných prvkov, ako sú hologramy, vodoznaky alebo ďalšie prvky meny, ktoré slúžia na ochranu pred falšovaním.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) bolo trestné aj v prípade bankoviek alebo mincí, ktoré sa síce vyrábajú alebo boli vyrobené použitím legálnych zariadení alebo materiálov, ale pri ich výrobe boli porušené práva alebo podmienky, za akých môžu príslušné orgány bankovky alebo mince vydávať.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 bolo trestné aj v prípade bankoviek a mincí, ktoré ešte neboli vydané, ale sú určené do obehu ako zákonné platidlo.

Článok 4

Navádzanie, pomoc a podnecovanie a pokus

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby navádzanie alebo pomoc a podnecovanie súvisiace s trestným činom uvedeným v článku 3 bolo trestné ako trestný čin.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pokus o spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a), b) alebo c), článku 3 ods. 2 alebo článku 3 ods. 3 vo vzťahu ku konaniu uvedenému v článku 3 ods. 1 písm. a), b) a c) bude trestný ako trestný čin.

Článok 5

Sankcie voči fyzickým osobám

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa konanie uvedené v článkoch 3 a 4 trestalo účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. d), trestné činy uvedené v článku 3 ods. 2 a trestné činy uvedené v článku 3 ods. 3 vo vzťahu ku konaniu uvedenému v článku 3 ods. 1 písm. d) trestali najvyššou sankciou, a to odňatím slobody.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) a v článku 3 ods. 3 vo vzťahu ku konaniu uvedenému v článku 3 ods. 1 písm. a) trestali najvyššou sadzbou trestu odňatia slobody v trvaní najmenej ôsmich rokov.

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) a v článku 3 ods. 3 vo vzťahu ku konaniu uvedenému v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) trestali najvyššou sadzbou trestu odňatia slobody v trvaní najmenej piatich rokov.

5.   Členské štáty môžu v súvislosti s trestným činom uvedeným v článku 3 ods. 1 písm. b) ustanoviť iné účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie, než sú sankcie uvedené v odseku 4 tohto článku, vrátane pokút a odňatia slobody, ak bola falšovaná mena prijatá bez vedomia, ale poskytnutá s vedomím, že ide o falzifikát.

Článok 6

Zodpovednosť právnických osôb

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa právnické osoby mohli brať na zodpovednosť za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4, ktoré spáchala v ich prospech akákoľvek osoba konajúca buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorý má rozhodujúce postavenie v rámci právnickej osoby, a to na základe:

a)

právomoci zastupovať právnickú osobu;

b)

právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby alebo

c)

oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby právnická osoba mohla byť braná na zodpovednosť v prípade, že nedostatočný dohľad alebo kontrola osobou uvedenou v odseku 1 tohto článku umožnili spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 v prospech tejto právnickej osoby osobou podliehajúcou jej právomoci.

3.   Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 tohto článku nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4.

Článok 7

Sankcie voči právnickým osobám

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba zodpovedná podľa článku 6 podliehala uloženiu účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií, ktoré zahŕňajú trestné alebo iné pokuty a môžu zahŕňať aj iné druhy sankcií, ako napríklad:

a)

vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;

b)

dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

c)

uloženie súdneho dohľadu;

d)

súdne zrušenie právnickej osoby;

e)

dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

Článok 8

Právomoc

1.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, ktorými určí svoju právomoc vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4 pre prípady, keď:

a)

sa trestný čin spácha úplne alebo čiastočne na jeho území alebo

b)

páchateľ je jedným z jeho štátnych príslušníkov.

2.   Každý členský štát, ktorého menou je euro, prijme opatrenia potrebné na určenie svojej právomoci pri trestných činoch uvedených v článkoch 3 a 4, ktoré boli spáchané mimo jeho územia, prinajmenšom ak sa vzťahujú na euro a ak:

a)

sa páchateľ nachádza na území daného členského štátu a nie je vydaný alebo

b)

sfalšované eurobankovky alebo euromince súvisiace s trestným činom boli odhalené na území tohto členského štátu.

Na účely stíhania trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) a článku 3 ods. 2 a 3, ak sa týkajú článku 3 ods. 1 písm. a), ako aj navádzania, pomoci a podnecovania i pokusu o spáchanie týchto trestných činov, prijme každý členský štát opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby jeho právomoc nebola podriadená podmienke, že dané činy musia byť trestným činom na mieste, kde boli spáchané.

Článok 9

Nástroje vyšetrovania

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby osoby, jednotky alebo útvary zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 mali prístup k účinným nástrojom vyšetrovania, napríklad k takým, ktoré sa používajú v prípadoch organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti.

Článok 10

Povinnosť poskytovať sfalšované eurobankovky a euromince na analýzu a odhaľovanie falzifikátov

Členské štáty zabezpečia, aby národné centrum pre analýzy a národné centrum pre analýzu mincí mohli v priebehu trestných konaní bezodkladne preskúmať eurobankovky a euromince, pri ktorých je podozrenie, že sú falošné, na účely analýzy, zisťovania a odhaľovania falzifikátov. Príslušné orgány bezodkladne zabezpečia poskytnutie potrebných vzoriek, a to najneskôr po prijatí konečného rozhodnutia vo veci príslušných trestných konaní.

Článok 11

Štatistika

Členské štáty aspoň každé dva roky poskytnú Komisii údaje o počte trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 a o počte osôb stíhaných a odsúdených za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4.

Článok 12

Podávanie správ Komisiou a preskúmanie

Komisia do 23. mája 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. V správe sa posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. V prípade potreby sa k správe pripojí legislatívny návrh.

Článok 13

Nahradenie rámcového rozhodnutia 2000/383/SVV

Týmto sa v prípade členských štátov viazaných touto smernicou nahrádza rámcové rozhodnutie 2000/383/SVV bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu rámcového rozhodnutia 2000/383/SVV do vnútroštátneho práva.

V prípade členských štátov viazaných touto smernicou sa odkazy na rámcové rozhodnutie 2000/383/SVV považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 14

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 23. mája 2016. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Spôsoby vypracovania takýchto odkazov stanovujú členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 179, 25.6.2013, s. 9.

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 42.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. mája 2014.

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 6).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č. 1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu na tie členské štáty, ktoré neprijali euro ako svoju jednotnú menu (Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 11).

(7)  Číslo 2623, s. 372, Spoločnosť národov, série zmlúv 1931.

(8)  Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Ú. v. ES L 140, 14.6.2000, s. 1).


ROZHODNUTIA

21.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/9


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 534/2014/EÚ

z 15. mája 2014

o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Vzťahy medzi Európskou úniou a Tuniskou republikou (ďalej len „Tunisko“) sa rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“). Európsko-stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej (2) (ďalej len „dohoda o pridružení medzi EÚ a Tuniskom“), nadobudla platnosť 1. marca 1998. Na základe dohody o pridružení medzi EÚ a Tuniskom dokončilo Tunisko zrušenie cla na priemyselné výrobky v roku 2008, čím sa stalo prvou juhostredozemskou krajinou, ktorá vstúpila do zóny voľného obchodu s Úniou. Bilaterálny politický dialóg a ekonomická spolupráca sa ďalej rozvíjali v rámci akčných plánov ESP, pričom najnovší z nich, o ktorom sa práve rokuje, sa vzťahuje na obdobie rokov 2013 – 2017.

(2)

Hospodárstvo Tuniska významne ovplyvnili domáce udalosti spojené s dianím v krajinách južného Stredozemia od konca roku 2010, známym ako „arabská jar“, a regionálnymi nepokojmi, ktoré nasledovali najmä v susednej Líbyi. Tieto udalosti a oslabené globálne hospodárske prostredie, najmä recesia v eurozóne, ktorá je hlavným obchodným a finančným partnerom Tuniska, mali veľmi nepriaznivý vplyv na tuniské hospodárstvo, čo viedlo k spomaleniu rastu a vyústilo do podstatného nedostatku prostriedkov vo vonkajšom a rozpočtovom financovaní.

(3)

Po zosadení prezidenta Bena Aliho 14. januára 2011 sa 23. októbra 2011 uskutočnili prvé slobodné a demokratické voľby v Tunisku. Odvtedy funguje národné ústavodarné zhromaždenie a napriek tomu, že politická transformácia sa nezaobišla bez ťažkostí, hlavní politickí činitelia sa spoločne usilujú o pokračovanie reforiem smerom k plnohodnotnému demokratickému systému.

(4)

Ústava prijatá národným ústavodarným zhromaždením Tuniska zahŕňa niektoré pokrokové prvky v oblasti práv a slobôd jednotlivcov a rodovej rovnosti, ktorou Tunisko vykročí na cestu demokracie a právneho štátu.

(5)

Od začiatku arabskej jari Únia pri viacerých príležitostiach vyhlásila, že je odhodlaná podporovať Tunisko v jeho procese hospodárskych a politických reforiem. Toto odhodlanie bolo potvrdené v záveroch zo zasadnutia Asociačnej rady medzi Úniou a Tuniskom v novembri 2012. Politická a hospodárska podpora procesu reforiem v Tunisku zo strany Únie je v súlade s politikou Únie voči regiónu južného Stredozemia, ako sa stanovuje v rámci ESP.

(6)

V súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa prijalo spoločne s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ (3), by makrofinančná pomoc Únie mala predstavovať výnimočný finančný nástroj určený na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorej cieľom je obnova udržateľného stavu vonkajších financií príjemcu a mala by podporovať vykonávanie politického programu obsahujúceho zásadné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie stavu platobnej bilancie najmä počas programového obdobia a mala by posilniť vykonávanie príslušných dohôd a programov s Úniou.

(7)

Tuniské orgány a Medzinárodný menový fond (MMF) schválili v apríli 2013 trojročnú dohodu o nepreventívnom pohotovostnom úvere (ďalej len „program MMF“) v hodnote 1 146 miliónov SDR (zvláštne práva čerpania) na podporu tuniského programu ekonomických úprav a reforiem. Ciele programu MMF sú v súlade s účelom makrofinančnej pomoci Únie, ktorým je zmierniť krátkodobé problémy v oblasti platobnej bilancie, a vykonávanie zásadných opatrení v oblasti úprav je v súlade s cieľom makrofinančnej pomoci Únie.

(8)

Únia v rámci svojho programu bežnej spolupráce poskytla 290 miliónov EUR v grantoch na obdobie rokov 2011 – 2013 na podporu tuniského programu hospodárskych a politických reforiem. Okrem toho bolo Tunisku na obdobie rokov 2011 – 2013 pridelených 155 miliónov EUR v rámci programu „Podpora partnerstva, reforiem a inkluzívneho rastu“ (SPRING).

(9)

Vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a výhľad požiadalo Tunisko Úniu v auguste 2013 o makrofinančnú pomoc.

(10)

Vzhľadom na to, že Tunisko je krajina, na ktorú sa vzťahuje európska susedská politika, malo by sa považovať za oprávnené na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(11)

Keďže naďalej existuje značný zostatkový nedostatok prostriedkov vo vonkajšom financovaní platobnej bilancie Tuniska presahujúci rámec zdrojov poskytnutých MMF a ďalšími viacstrannými inštitúciami, a to aj napriek vykonávaniu rozhodných programov stabilizácie hospodárstva a reforiem zo strany Tuniska, makrofinančná pomoc Únie, ktorá sa má poskytnúť Tunisku (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“), sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za vhodnú reakciu na žiadosť Tuniska o podporu stabilizácie hospodárstva v spojení s programom MMF. Prostredníctvom makrofinančnej pomoci Únie, ktorá dopĺňa zdroje dostupné v rámci finančného mechanizmu MMF, by sa podporila stabilizácia hospodárstva a tuniský program štrukturálnych reforiem.

(12)

Makrofinančná pomoc Únie by sa mala zamerať na podporu obnovy udržateľného stavu vonkajšieho financovania Tuniska, a tým podporiť jeho hospodársky a sociálny rozvoj.

(13)

Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe celkového kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Tuniska, pričom sa zohľadňuje aj jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, a najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje poskytované MMF a Svetovou bankou. Pri určení výšky pomoci sa zohľadňujú aj očakávané finančné príspevky od viacstranných darcov a potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj doterajšie využívanie ďalších nástrojov Únie na vonkajšie financovanie v Tunisku a celkový prínos zapojenia Únie.

(14)

Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s kľúčovými zásadami, cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými relevantnými politikami Únie.

(15)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Tunisku. Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri operáciách makrofinančnej pomoci v záujme koordinovania vonkajšej politiky Únie a zabezpečenia jej jednotnosti.

(16)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Tuniska voči hodnotám, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jeho záväzok voči zásadám otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(17)

Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci by malo byť rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv zo strany Tuniska. Prostredníctvom špecifických cieľov makrofinančnej pomoci Únie by sa okrem toho mala zvýšiť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov hospodárenia s verejnými financiami v Tunisku a mali podporiť štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytvárania pracovných miest a fiškálnej konsolidácie. Plnenie tejto podmienky, ako aj dosahovanie týchto cieľov by mala pravidelne monitorovať Komisia.

(18)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s makrofinančnou pomocou Únie by malo Tunisko prijať vhodné opatrenia, pokiaľ ide o predchádzanie podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam spojeným s touto pomocou a boj proti nim. Okrem toho by sa malo prijať ustanovenie umožňujúce Komisii vykonávať kontroly a Dvoru audítorov vykonávať audity.

(19)

Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady.

(20)

Výška záruk potrebných na účely poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie by mala byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(21)

Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(22)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(23)

Na makrofinančnú pomoc Únie by sa mali vzťahovať podmienky v oblasti hospodárskej politiky, ktoré sa majú stanoviť v memorande o porozumení. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a na účely efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s tuniskými orgánmi pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci presahujúcej 90 miliónov EUR je vhodné, aby sa na operácie presahujúce túto prahovú hodnotu uplatnil postup preskúmania. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie poskytnutej Tunisku by sa mal na prijatie memoranda o porozumení a na zníženie, pozastavenie alebo zrušenie pomoci uplatniť postup preskúmania,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Únia v záujme podpory stabilizácie hospodárstva a reforiem v Tunisku poskytne Tunisku makrofinančnú pomoc (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“) v maximálnej výške 300 miliónov EUR. Účelom pomoci je prispieť na pokrytie potrieb Tuniska v súvislosti s platobnou bilanciou, ako sa uvádza v programe MMF.

2.   Makrofinančná pomoc Únie sa Tunisku poskytuje v plnej výške vo forme úverov. Komisia je splnomocnená požičať si v mene Únie potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií a následne ich požičať Tunisku. Úvery majú maximálnu splatnosť 15 rokov.

3.   Komisia riadi uvoľnenie makrofinančnej pomoci Únie spôsobom, ktorý je v súlade s dohodami alebo dohovormi uzavretými medzi MMF a Tuniskom a s hlavnými zásadami a cieľmi hospodárskych reforiem stanovenými v dohode o pridružení medzi EÚ a Tuniskom a v akčnom pláne medzi EÚ a Tuniskom na roky 2013 – 2017 schválenom v rámci ESP. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vývoji v súvislosti s poskytovaním makrofinančnej pomoci Únie vrátane jej vyplácania a týmto inštitúciám včas poskytuje príslušné dokumenty.

4.   Makrofinančná pomoc Únie je k dispozícii počas obdobia dva a pol roka, počnúc prvým dňom od nadobudnutia účinnosti memoranda o porozumení uvedeného v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia.

5.   Ak sa potreby Tuniska v oblasti financovania počas vyplácania makrofinančnej pomoci Únie v porovnaní s pôvodnými prognózami zásadne znížia, Komisia konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2 zníži výšku tejto pomoci alebo ju pozastaví, či zruší.

Článok 2

Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie je rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv zo strany Tuniska.

Komisia monitoruje plnenie tejto podmienky počas celej doby makrofinančnej pomoci Únie.

Tento článok sa uplatňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (5).

Článok 3

1.   Komisia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2 dohodne s tuniskými orgánmi na jasne vymedzených podmienkach v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienkach, ktorým podlieha makrofinančná pomoc Únie a ktoré sa stanovia v memorande o porozumení (ďalej len „memorandum o porozumení“) zahŕňajúcom časový rámec plnenia týchto podmienok, pričom sa zameria na štrukturálne reformy a zdravé verejné financie. Podmienky v oblasti hospodárskej politiky a finančné podmienky stanovené v memorande o porozumení musia byť v súlade s dohodami alebo dohovormi uvedenými v článku 1 ods. 3 vrátane programov makroekonomických úprav a štrukturálnych reforiem, ktoré Tunisko vykonáva s podporou MMF.

2.   Tieto podmienky sú zamerané najmä na zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov hospodárenia s verejnými financiami v Tunisku, a to aj pri využívaní makrofinančnej pomoci Únie. Pri navrhovaní opatrení politiky sa riadne zohľadňuje aj pokrok dosiahnutý pri vzájomnom otváraní trhov, rozvoj spravodlivého obchodu založeného na pravidlách a ostatné priority v kontexte vonkajšej politiky Únie. Pokrok pri dosahovaní týchto cieľov Komisia pravidelne monitoruje.

3.   Podrobné finančné podmienky makrofinančnej pomoci Únie sa stanovujú v dohode o úvere, na ktorej sa má dohodnúť Komisia a tuniské orgány.

4.   Komisia v pravidelných intervaloch overuje, či sa pokračuje v plnení podmienok stanovených v článku 4 ods. 3, ako aj skutočnosť, či je hospodárska politika Tuniska v súlade s cieľmi makrofinančnej pomoci Únie. Komisia pri tejto činnosti úzko spolupracuje s MMF a so Svetovou bankou a v prípade potreby s Európskym parlamentom a Radou.

Článok 4

1.   Za predpokladu splnenia podmienok uvedených v odseku 3 poskytne Komisia makrofinančnú pomoc Únie vo forme úveru v troch splátkach. Výška každej splátky sa stanoví v memorande o porozumení.

2.   Jednotlivé sumy makrofinančnej pomoci Únie sa v prípade potreby zabezpečia v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (6).

3.   Komisia rozhoduje o vyplatení splátok za predpokladu splnenia všetkých týchto podmienok:

a)

podmienka stanovená v článku 2;

b)

trvalo uspokojivé výsledky pri vykonávaní programu politiky obsahujúceho zásadné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem s podporou nepreventívneho úverového mechanizmu MMF a

c)

plnenie podmienok v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienok vo vymedzenom časovom rámci, ktoré sa dohodli v memorande o porozumení.

Vyplatenie druhej splátky sa uskutoční najskôr tri mesiace po uvoľnení prvej splátky. Vyplatenie tretej splátky sa uskutoční najskôr tri mesiace po uvoľnení druhej splátky.

4.   V prípade, že podmienky uvedené v odseku 3 nie sú splnené, Komisia dočasne pozastaví alebo zruší vyplácanie makrofinančnej pomoci Únie. V takýchto prípadoch oznámi Európskemu parlamentu a Rade dôvody tohto pozastavenia alebo zrušenia.

5.   Makrofinančná pomoc Únie sa vypláca Centrálnej banke Tuniska. V súlade s ustanoveniami, ktoré sa majú dohodnúť v memorande o porozumení, vrátane potvrdenia zostatkových potrieb financovania rozpočtu, sa finančné prostriedky Únie môžu previesť tuniskému ministerstvu financií ako konečnému príjemcovi.

Článok 5

1.   Operácie prijímania a poskytovania úverov súvisiace s makrofinančnou pomocou Únie sa vykonávajú v eurách s použitím valuty rovnakého dátumu a nesmú pre Úniu predstavovať zmenu splatnosti, ani ju vystaviť akémukoľvek riziku spojenému so zmenou výmenného kurzu alebo úrokovej sadzby ani inému obchodnému riziku.

2.   Pokiaľ to okolnosti umožňujú a ak o to Tunisko požiada, Komisia môže prijať potrebné kroky, aby zabezpečila, že sa do zmluvných podmienok poskytnutia úveru zahrnie doložka o predčasnom splatení úveru a že tejto doložke bude zodpovedať príslušná doložka v podmienkach týkajúcich sa operácií prijímania úverov.

3.   Pokiaľ okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby úveru a ak o to Tunisko požiada, Komisia sa môže rozhodnúť úplne alebo čiastočne refinancovať svoje počiatočné úvery alebo môže reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky. Operácie refinancovania alebo reštrukturalizácie sa vykonávajú v súlade s odsekmi 1 a 4 a nesmú viesť k predĺženiu splatnosti dotknutých úverov ani k zvýšeniu sumy kapitálu nesplateného k dátumu refinancovania alebo reštrukturalizácie.

4.   Všetky náklady, ktoré vzniknú Únii a ktoré súvisia s operáciami prijímania a poskytovania úverov na základe tohto rozhodnutia, znáša Tunisko.

5.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o vývoji operácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

Článok 6

1.   Makrofinančná pomoc Únie sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7) a s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (8).

2.   Makrofinančná pomoc Únie sa vykonáva na základe priameho hospodárenia.

3.   Memorandum o porozumení a dohoda o úvere, ktoré sa majú uzavrieť s tuniskými orgánmi, obsahujú ustanovenia s cieľom:

a)

zabezpečiť, aby Tunisko pravidelne kontrolovalo, či sa finančné prostriedky poskytované zo všeobecného rozpočtu Únie riadne využívajú, aby prijalo vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a v prípade potreby podniklo právne kroky s cieľom získať späť akékoľvek finančné prostriedky poskytnuté podľa tohto rozhodnutia, ktoré boli spreneverené;

b)

zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie, a to najmä zavedením konkrétnych opatrení v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam s dosahom na makrofinančnú pomoc Únie a bojom proti nim v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (9), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (10) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (11);

c)

výslovne splnomocniť Komisiu vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom alebo jej zástupcov na vykonávanie kontrol vrátane kontrol a inšpekcií na mieste;

d)

výslovne splnomocniť Komisiu a Dvor audítorov na vykonávanie auditov počas obdobia dostupnosti makrofinančnej pomoci Únie a po tomto období vrátane auditov dokumentov a auditov na mieste, ako sú napríklad operatívne posúdenia; a

e)

zaistiť, aby mala Únia nárok na predčasné splatenie úveru, ak sa zistí, že Tunisko sa v súvislosti s riadením makrofinančnej pomoci Únie dopustilo podvodu alebo korupcie alebo akéhokoľvek iného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie.

4.   Komisia počas vykonávania makrofinančnej pomoci Únie monitoruje prostredníctvom operatívnych posúdení primeranosť finančných opatrení, administratívnych postupov a vnútorných a vonkajších kontrolných mechanizmov Tuniska, ktoré sa týkajú tejto pomoci.

Článok 7

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 8

1.   Každý rok do 30. júna Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia v predchádzajúcom roku vrátane hodnotenia tohto vykonávania. V uvedenej správe sa:

a)

preskúma dosiahnutý pokrok vo vykonávaní makrofinančnej pomoci Únie;

b)

posúdi hospodárska situácia a vyhliadky Tuniska, ako aj dosiahnutý pokrok vo vykonávaní opatrení politiky uvedených v článku 3 ods. 1;

c)

uvedú väzby medzi podmienkami v oblasti hospodárskej politiky stanovenými v memorande o porozumení, priebežnými hospodárskymi a fiškálnymi výsledkami Tuniska a rozhodnutiami Komisie o vyplatení splátok makrofinančnej pomoci Únie.

2.   Najneskôr do dvoch rokov po uplynutí obdobia dostupnosti pomoci uvedeného v článku 1 ods. 4 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o následnom hodnotení, v ktorej posúdi výsledky a efektívnosť ukončenej makrofinančnej pomoci Únie a rozsah, v akom prispela k cieľom pomoci.

Článok 9

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. mája 2014.

(2)  Euro-stredomorská dohoda, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej (Ú. v. ES L 97, 30.3.1998, s. 2).

(3)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 15).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(5)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(6)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

21.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/16


ROZHODNUTIE RADY 2014/293/SZBP

z 15. apríla 2014

o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o účasti Švajčiarskej konfederácie na vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 37, v spojení s článkom 218 ods. 5 a 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

V článku 8 ods. 3 rozhodnutia Rady 2013/34/SZBP zo 17. januára 2013 o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) (1) sa stanovuje, že podrobné podmienky týkajúce sa účasti tretích štátov sa ustanovia v dohodách, ktoré sa uzatvoria v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a v súlade s postupom ustanoveným v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(2)

Rada 10. februára 2014 prijala rozhodnutie o poverení začať rokovania o Dohode medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o účasti Švajčiarskej konfederácie na vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) (ďalej len „dohoda“).

(3)

Dohoda by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o účasti Švajčiarskej konfederácie na vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali).

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu s cieľom zaviazať Úniu.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 15. apríla 2014

Za Radu

predsedníčka

C. ASHTON


(1)  Ú. v. EÚ L 14, 18.1.2013, s. 19.


21.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/18


PREKLAD

DOHODA

medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o účasti Švajčiarskej konfederácie na vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (eutm Mali)

EURÓPSKA ÚNIA (ďalej len „EÚ“ alebo „Únia“),

na jednej strane a

ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA,

na strane druhej,

ďalej spolu len „zmluvné strany“,

SO ZRETEĽOM NA:

rozhodnutie Rady 2013/34/SZBP zo 17. januára 2013 o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) (1),

list vedúceho federálneho oddelenia zahraničných vecí Švajčiarskej konfederácie z 18. septembra 2013, ktorým ponúka príspevok na vojenskú misiu Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) obmedzený na civilné kapacity,

rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru EUTM Mali/3/2013 z 12. novembra 2013 o prijatí príspevkov tretích štátov na vojenskú misiu Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) (2),

rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru EUTM Mali/2/2013 z 12. novembra 2013 o zriadení Výboru prispievateľov na vojenskú misiu Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) (3),

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Účasť na misii

1.   Švajčiarska konfederácia sa v súlade s ustanoveniami tejto dohody a všetkými potrebnými vykonávacími opatreniam pripája k rozhodnutiu 2013/34/SZBP a ku každému ďalšiemu rozhodnutiu, ktorým Rada Európskej únie rozhodne o predĺžení misie EUTM Mali.

2.   Príspevok Švajčiarskej konfederácie k misii EUTM Mali sa nedotýka autonómie rozhodovania Únie.

3.   Švajčiarska konfederácia zabezpečí, aby jej personál, ktorý sa zúčastňuje na misii EUTM Mali, vykonával svoju misiu v súlade s:

rozhodnutím 2013/34/SZBP a všetkými prípadnými následnými zmenami,

plánom misie,

vykonávacími opatreniami.

4.   Personál vyslaný Švajčiarskou konfederáciou má pri výkone svojich povinností a pri svojom konaní na zreteli výhradne záujmy misie EUTM Mali.

5.   Švajčiarska konfederácia včas informuje veliteľa misie EÚ o akejkoľvek zmene svojej účasti.

Článok 2

Postavenie ozbrojených síl

1.   Postavenie personálu, ktorý Švajčiarska konfederácia vysiela na misiu EUTM Mali, sa riadi Dohodou medzi Európskou úniou a Malijskou republikou o štatúte vojenskej misie Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) (4) v Malijskej republike (ďalej len „dohoda o postavení ozbrojených síl“) podpísanou 4. apríla 2013.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá dohoda o postavení ozbrojených síl, uplatňuje Švajčiarska konfederácia súdnu právomoc nad svojím personálom, ktorý sa zúčastňuje misie EUTM Mali.

3.   Švajčiarska konfederácia zodpovedá za vybavenie každej sťažnosti súvisiacej s účasťou na misii EUTM Mali, ktorú podá ktorýkoľvek člen jej personálu alebo ktorá sa týka ktoréhokoľvek člena jej personálu. Švajčiarska konfederácia zodpovedá za začatie akéhokoľvek konania, najmä súdneho alebo disciplinárneho, voči svojmu personálu, a to v súlade so svojimi zákonmi a inými právnymi predpismi.

4.   Zmluvné strany súhlasia s tým, že sa vzdajú akýchkoľvek vzájomných nárokov, ktoré nie sú zmluvnými nárokmi, za poškodenie, stratu alebo zničenie majetku, ktorý zmluvné strany vlastnia alebo používajú, ktoré sú následkom plnenia ich služobných povinností v súvislosti s činnosťami vykonávanými podľa tejto dohody, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia.

5.   Švajčiarska konfederácia sa zaväzuje vydať pri podpise tejto dohody vyhlásenie o vzdaní sa nárokov voči ktorémukoľvek štátu, ktorý sa zúčastňuje na misii EUTM Mali.

6.   Únia sa zaväzuje, že zabezpečí, aby členské štáty vydali pri podpise tejto dohody vyhlásenie o vzdaní sa nárokov v súvislosti s účasťou Švajčiarskej konfederácie na misii EUTM Mali.

Článok 3

Utajované skutočnosti

V kontexte misie EUTM Mali sa uplatňuje dohoda medzi Švajčiarskou konfederáciou a Európskou úniou o bezpečnostných postupoch pri výmene utajovaných skutočností (5).

Článok 4

Velenie

1.   Švajčiarsky personál, ktorí sa zúčastňuje na misii EUTM Mali, ostáva v plnom rozsahu pod velením svojich vnútroštátnych orgánov.

2.   Vnútroštátne orgány odovzdajú operačné a taktické velenie a/alebo riadenie svojich ozbrojených síl a personálu veliteľovi misie EÚ. Veliteľ misie EÚ má právo delegovať svoju právomoc.

3.   Švajčiarska konfederácia má rovnaké práva a povinnosti čo sa týka každodenného riadenia misie ako zúčastnené členské štáty EÚ.

4.   Veliteľ misie EÚ môže po porade so Švajčiarskou konfederáciou kedykoľvek požiadať Švajčiarsku konfederáciu, aby zrušila svoj príspevok.

5.   Švajčiarska konfederácia vymenuje vysokého zástupcu, ktorý má za úlohu zastupovať jej národný kontingent na misii EUTM Mali. Vysoký zástupca konzultuje s veliteľom misie EÚ všetky záležitosti, ktoré majú na misiu vplyv, a zodpovedá za každodennú disciplínu v kontingente.

Článok 5

Finančné aspekty

1.   Švajčiarska konfederácia znáša všetky náklady spojené s jej účasťou na misii EUTM Mali.

2.   V prípade úmrtia, úrazu, straty alebo škody spôsobenej fyzickej alebo právnickej osobe pochádzajúcej zo štátu/štátov, na území ktorého/ktorých sa misia vedie, Švajčiarska konfederácia po určení svojej zodpovednosti zaplatí náhradu škody za podmienok stanovených v dohode o postavení ozbrojených síl.

3.   Únia oslobodí Švajčiarsku konfederáciu od akýchkoľvek finančných príspevkov na spoločné náklady misie EUTM Mali.

Článok 6

Opatrenia na vykonanie dohody

Príslušné orgány Únie a príslušné orgány Švajčiarskej konfederácie uzavrú všetky potrebné technické a správne dojednania súvisiace s vykonávaním tejto dohody.

Článok 7

Neplnenie záväzkov

Ak jedna zo zmluvných strán neplní svoje záväzky stanovené v tejto dohode, má druhá zmluvná strana právo túto dohodu vypovedať zaslaním výpovede s jednomesačnou lehotou.

Článok 8

Urovnávanie sporov

Spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tejto dohody sa medzi zmluvnými stranami riešia diplomatickou cestou.

Článok 9

Nadobudnutie platnosti a vypovedanie

1.   Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom prvého mesiaca po tom, ako sa zmluvné strany navzájom informovali, že ukončili vnútorné postupy potrebné na tento účel.

2.   Táto dohoda sa predbežne vykonáva odo dňa jej podpisu.

3.   Táto dohoda ostáva v platnosti, kým Švajčiarska konfederácia prispieva na misiu.

4.   Každá zo zmluvných strán môže túto dohodu vypovedať formou písomného oznámenia druhej zmluvnej strane. Vypovedanie nadobúda účinnosť 3 mesiace odo dňa takéhoto oznámenia.

V Bruseli dvadsiateho ôsmeho apríla dvetisíc štrnásť v anglickom jazyku v dvoch vyhotoveniach.

Za Európsku úniu

Za Švajčiarsku konfederáciu


(1)  Ú. v. EÚ L 14, 18.1.2013, s. 19.

(2)  Ú. v. EÚ L 320, 30.11.2013, s. 33.

(3)  Ú. v. EÚ L 320, 30.11.2013, s. 31.

(4)  Ú. v. EÚ L 106, 16.4.2013, s. 2.

(5)  Ú. v. EÚ L 181, 10.7.2008, s. 58.


ZNENIE VYHLÁSENÍ

Znenie za členské štáty EÚ

Členské štáty EÚ, ktoré uplatňujú rozhodnutie Rady EÚ 2013/34/SZBP zo 17. januára 2013 o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali), sa budú usilovať, pokiaľ to ich vnútroštátne právne systémy dovoľujú, vzdať sa podľa možnosti nárokov voči Švajčiarskej konfederácii v prípade úrazu alebo úmrtia svojho personálu alebo škody na majetku či straty majetku, ktorý vlastnia a ktorý sa používa pri misii EUTM Mali, ak takýto úraz, úmrtie, škoda alebo strata:

boli zapríčinené personálom Švajčiarskej konfederácie pri výkone jeho služobných povinností súvisiacich s misiou EUTM Mali, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia, alebo

vznikli používaním majetku vo vlastníctve Švajčiarskej konfederácie za podmienky, že majetok sa používal v súvislosti s misiou, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia personálom misie EUTM Mali zo Švajčiarskej konfederácie, ktorý tento majetok používa.

Znenie za Švajčiarsku konfederáciu

Švajčiarska konfederácia, ktorá uplatňuje rozhodnutie Rady EÚ 2013/34/SZBP zo 17. januára 2013 o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali), sa bude usilovať, pokiaľ to jej vnútroštátny právny systém dovoľuje, vzdať sa podľa možnosti nárokov voči každému štátu zúčastňujúcemu sa na misii EUTM Mali v prípade úrazu alebo úmrtia svojho personálu alebo škody na majetku či straty majetku, ktorý vlastní a ktorý sa používa pri misii EUTM Mali, ak takýto úraz, úmrtie, škoda alebo strata:

boli zapríčinené personálom pri výkone jeho služobných povinností súvisiacich s misiou EUTM Mali, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia, alebo

vznikli používaním majetku vo vlastníctve štátov zúčastňujúcich sa na misii EUTM Mali za podmienky, že majetok bol používaný v súvislosti s misiou, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia personálom misie EUTM Mali, ktorý tento majetok používa.


NARIADENIA

21.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/22


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 535/2014

z 20. mája 2014,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. mája 2014

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

AL

59,1

MA

41,3

MK

85,4

TR

59,9

ZZ

61,4

0707 00 05

AL

41,5

MK

42,4

TR

125,8

ZZ

69,9

0709 93 10

TR

108,6

ZZ

108,6

0805 10 20

EG

43,9

IL

74,1

MA

40,6

TR

72,3

ZA

53,8

ZZ

56,9

0805 50 10

TR

98,1

ZA

141,8

ZZ

120,0

0808 10 80

AR

95,6

BR

85,3

CL

96,8

CN

98,5

MK

32,3

NZ

141,6

US

194,6

UY

70,3

ZA

99,1

ZZ

101,6


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

21.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/24


ROZHODNUTIE RADY 2014/294/SZBP

z 20. mája 2014,

ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28, článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 22. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/233/SZBP (1) o zriadení pomocnej misie Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya). Rozhodnutie 2013/233/SZBP stráca účinnosť 21. mája 2015. Referenčná suma stanovená v uvedenom rozhodnutí sa vzťahuje na obdobie od 22. mája 2013 do 21. mája 2014.

(2)

Rozhodnutie 2013/233/SZBP by sa malo zmeniť tak, aby sa obdobie referenčnej sumy predĺžilo do 21. mája 2015.

(3)

Misia EUBAM Libya sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP sa týmto mení takto:

1.

Článok 11 ods. 5 sa nahrádza takto:

„5.   Vedúci misie zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností EÚ v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (2).

(2)  Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1.“."

2.

Článok 13 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 22. mája 2013 do 21. mája 2014 je 30 300 000 EUR.

Referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 22. mája 2014 do 21. mája 2015 je 26 200 000 EUR.“.

3.

V článku 15 ods. 1 a 2 sa spojenie „rozhodnutím 2011/292/EÚ“ nahrádza spojením „rozhodnutím 2013/488/EÚ“.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 20. mája 2014

Za Radu

predseda

A. KYRIAZIS


(1)  Rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013 o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya) (Ú. v. EÚ L 138, 24.5.2013, s. 15).