A.

Predvstupové krajiny: 8 739 322 000 EUR.

B.

Krajiny susedstva a partnerstva: 14 437 225 000 EUR, rozdelených na tieto orientačné podstropy:

C.

Ázia a Latinská Amerika: 3 407 295 000 EUR, rozdelené na tieto orientačné podstropy:

D.

Južná Afrika: 416 158 000 EUR.

1.

Kandidáti

Island, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Turecko

2.

Potenciálni kandidáti

Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo

1.

Stredozemské krajiny

Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína, Sýria, Tunisko

2.

Východná Európa, Zakaukazsko a Rusko

Východná Európa: Bielorusko, Moldavská republika, Ukrajina

Zakaukazsko: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko

Rusko

1.

Latinská Amerika

Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela

2.

Ázia

Afganistan, Bangladéš, Bhután, Brunej, Kambodža, Čína (vrátane osobitných administratívnych oblastí Hongkong a Macao), India, Indonézia, Irak, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Mjanmarsko/Barma, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Južná Kórea, Srí Lanka, Taiwan, Thajsko, Vietnam, Jemen

3.

Stredná Ázia

Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan

1.

Kandidáti

Island, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Turecko

2.

Potenciálni kandidáti

Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo

1.

Stredozemské krajiny

Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína, Tunisko

2.

Východná Európa, Zakaukazsko a Rusko

Východná Európa: Moldavská republika, Ukrajina

Zakaukazsko: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko

Rusko

1.

Latinská Amerika

Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela

2.

Ázia

Bangladéš, Brunej, Bhután, Kambodža, Čína (vrátane osobitných administratívnych oblastí Hongkong a Macao), India, Indonézia, Irak, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Mjanmarsko/Barma, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Južná Kórea, Srí Lanka, Thajsko, Vietnam, Jemen

3.

Stredná Ázia

Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan

1.

substrát

2.

vláknina: udržateľné lesné hospodárstvo

3.

látky a zmesi, ktorých použitie je vylúčené alebo obmedzené

4.

recyklovateľnosť

5.

emisie

6.

odpad

7.

spotreba energie

8.

odborná príprava

9.

funkčná spôsobilosť

10.

informácie na výrobku

11.

informácie uvádzané na environmentálnej značke EÚ.

a)

Chemická spotreba kyslíka (CHSK), síra (S), oxidy dusíka (NOx), fosfor (P)

Pri každom z týchto parametrov sa emisie do ovzdušia a/alebo vody pochádzajúce z výroby buničiny, papiera na vrstvené hmoty a lepenky vyjadrujú ako body (PCHSK, PS, PNOx, PP), ako sa uvádza ďalej.

Ani jeden z bodov PCHSK, PS, PNOx, PP nesmie presiahnuť hodnotu 1,5.

Celkový počet bodov (Pcelkom = PCHSK + PS + PNOx + PP) nesmie presiahnuť hodnotu 4,0.

Výpočet P CHSK sa vykoná takto (výpočty PS, PNOx, PP sa vykonajú presne takým istým spôsobom).

Pri každej použitej buničine „i“ alebo každom použitom papieri na vrstvené hmoty „i“ sa merané emisie CHSK (CHSK buničina, i alebo CHSK papier, i vyjadrené v kg na tonu buničiny vysušenej na vzduchu – ADT) použije faktor váženia podľa podielu každej použitej buničiny alebo každého použitého papiera na vrstvené hmoty (buničina „i“ alebo papier „i“ vzhľadom na tonu buničiny alebo papiera vysušeného na vzduchu) a sčítajú sa. Vážené emisie CHSK v prípade buničín alebo papierov na vrstvené hmoty sa potom sčítajú s nameranou emisiou CHSK pochádzajúcou z výroby lepenky, s cieľom získať celkové emisie CHSK, teda CHSKcelkom.

Vážená referenčná hodnota CHSK na výrobu buničiny alebo papiera na vrstvené hmoty sa vypočíta rovnakým spôsobom, t. j. ako súčet vážených referenčných hodnôt jednotlivých použitých buničín alebo papiera na vrstvené hmoty a následne sa sčíta s referenčnou hodnotou na výrobu lepenky, s cieľom získať celkovú referenčnú hodnotu CHSK, teda CHSKref, celkom. Referenčné hodnoty pre každý druh použitej buničiny alebo papiera na vrstvené hmoty a na výrobu lepenky sa uvádzajú v tabuľke 1.

Nakoniec sa celková emisia CHSK vydelí celkovou referenčnou hodnotou CHSK takto:

Tabuľka 1

Referenčné hodnoty pre emisie pochádzajúce z rôznych druhov buničiny a pre emisie pochádzajúce z výroby lepenky

V prípade kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie v tom istom závode sa emisie S a NOx vznikajúce pri výrobe elektrickej energie odpočítajú z celkovej sumy. Na výpočet podielu emisií vznikajúcich pri výrobe elektrickej energie možno použiť túto rovnicu:

2 × [MWh (elektrická energia)]/[2 × MWh (elektrická energia) + MWh (teplo)].

Elektrická energia v tomto výpočte je elektrická energia vyrobená v závode na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie.

Teplo v tomto výpočte je čisté teplo dodávané z elektrárne na výrobu buničiny/papiera na vrstvené hmoty/lepenky.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť podrobné výpočty preukazujúce splnenie tohto kritéria, spolu s príslušnou podpornou dokumentáciou, ktorá obsahuje protokoly o skúškach s použitím týchto skúšobných metód: CHSK: ISO 6060; NOx: ISO 11564; S(oxid.): EPA č.8; S(red.): EPA č16A; obsah S v ropných výrobkoch: ISO 8754; obsah S v uhlí: ISO 351; P: EN ISO 6878, APAT IRSA CNR 4110 alebo Dr Lange LCK 349.

Podporná dokumentácia musí obsahovať údaje o frekvencii meraní a výpočet bodov CHSK, S a NOx. Ďalej musí obsahovať všetky emisie S a NOx vznikajúce pri výrobe buničiny, papiera na vrstvené hmoty a lepenky, vrátane pary vznikajúcej mimo výrobného závodu, okrem emisií súvisiacich s výrobou elektrickej energie. Merania sa vzťahujú na rekuperačné kotly, vápenky, parné kotly a deštrukčné pece na spaľovanie silno zapáchajúcich plynov. Zohľadňujú sa aj difúzne emisie. Nahlásené hodnoty emisií síry do ovzdušia zahŕňajú emisie oxidovanej aj redukovanej formy síry (dimetylsulfid, metántiol, sírovodík a pod.). Emisie síry súvisiace s výrobou tepelnej energie z ropy, uhlia a iných externých palív so známym obsahom síry, sa môžu namiesto merania vypočítať a musia sa zohľadniť.

Emisie do vody sa merajú na nefiltrovaných a neusadených vzorkách, buď po úprave v závode, alebo po úprave vo verejnej čistiarni odpadových vôd. Obdobie meraní sa zakladá na výrobe počas 12 mesiacov. V prípade nového alebo rekonštruovaného výrobného závodu musia merania vychádzať zo stabilnej prevádzky zariadenia počas najmenej 45 po sebe nasledujúcich dní. Meranie musí byť reprezentatívne na príslušné obdobie merania.

V prípade integrovaných papierní, vzhľadom na ťažkosti pri získavaní samostatných hodnôt emisií pre buničinu, papier na vrstvené hmoty a lepenku, ak je k dispozícii len kombinovaný údaj za výrobu buničiny, papiera na vrstvené hmoty a lepenky, emisné hodnoty výroby buničiny (buničín) sa stanovia na nulu a údaj o papierňach zahŕňa výrobu buničiny, papiera na vrstvené hmoty aj lepenky.

b)

AOX

Vážená priemerná hodnota AOX vypúšťaných pri výrobe buničín použitých v substráte nesmie presiahnuť 0,170 kg/ADT lepenky.

Emisie AOX pochádzajúce z každej jednotlivej buničiny použitej v lepenke nesmú prekročiť 0,250 kg/ADT buničiny.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť protokoly o skúškach vykonaných podľa tejto skúšobnej metódy: AOX ISO 9562 spolu s podrobnými výpočtami, ktoré preukazujú splnenie tohto kritéria, spolu s príslušnou podpornou dokumentáciou.

Podporná dokumentácia musí obsahovať údaje o frekvencii meraní. AOX sa merajú len v procesoch, v ktorých sa na bielenie buničiny používajú zlúčeniny chlóru. AOX sa nemusia merať v odpadovej vode pochádzajúcej z neintegrovanej výroby lepenky alebo v odpadových vodách pochádzajúcich z výroby buničiny bez bielenia, alebo v prípade, že sa bielenie vykonáva látkami bez obsahu chlóru.

Merania sa vykonávajú na nefiltrovaných a neusadených vzorkách buď po úprave v závode, alebo po úprave vo verejnej čistiarni odpadových vôd. Obdobie meraní sa zakladá na výrobe počas 12 mesiacov. V prípade nového alebo rekonštruovaného výrobného závodu musia merania vychádzať zo stabilnej prevádzky zariadenia počas najmenej 45 po sebe nasledujúcich dní. Meranie musí byť reprezentatívne pre príslušné obdobie merania.

c)

CO2

Emisie oxidu uhličitého pochádzajúce z neobnoviteľných zdrojov nesmú prekročiť 1 000 kg na tonu vyrobenej lepenky, vrátane emisií pochádzajúcich z výroby elektrickej energie (bez ohľadu na to, či sa vyrába v mieste výroby alebo mimo neho). Pri neintegrovaných papierňach (kde sa používa len nakupovaná buničina dostupná na trhu) nesmú emisie presiahnuť 1 100 kg na tonu. Emisie sa vypočítajú ako súčet emisií z výroby buničiny a lepenky.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť podrobné výpočty, ktoré preukazujú splnenie tohto kritéria, spolu s príslušnou podpornou dokumentáciou.

Musí poskytnúť údaje o emisiách oxidu uhličitého do ovzdušia. Tieto údaje zahŕňajú všetky zdroje neobnoviteľných palív počas výroby buničiny a lepenky vrátane emisií pochádzajúcich z výroby elektrickej energie (bez ohľadu na to, či sa vyrába v mieste výroby alebo mimo neho).

Pri výpočte emisií CO2 pochádzajúcich z palív sa použijú tieto emisné faktory:

Tabuľka 2

Obdobie na výpočty alebo materiálovú bilanciu sa vzťahuje na výrobu za obdobie 12 mesiacov. V prípade nového alebo rekonštruovaného výrobného závodu musia výpočty vychádzať zo stabilnej prevádzky zariadenia počas najmenej 45 po sebe nasledujúcich dní. Výpočty musia byť reprezentatívne pre príslušné obdobie merania.

Pre elektrickú energiu zo siete sa použije hodnota uvedená v tabuľke (európsky priemer), pokiaľ žiadateľ nepredloží dokumentáciu, ktorou sa stanovuje priemerná hodnota pre jeho dodávateľov elektrickej energie (zmluvný dodávateľ alebo celoštátny priemer), pričom v takom prípade môže žiadateľ použiť túto hodnotu namiesto hodnoty uvedenej v tabuľke.

Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov (5) nakúpené a použité na výrobné postupy sa pri výpočte emisií CO2 nezohľadňuje; žiadateľ musí poskytnúť primeranú dokumentáciu preukazujúcu, že tento druh energie sa skutočne v papierňach využíva alebo sa nakupuje externe.

a)

Elektrická energia

Spotreba elektrickej energie súvisiaca s výrobou buničiny, papiera na vrstvené hmoty a lepenky sa vyjadrí v bodoch (PE), ako sa uvádza ďalej.

Počet bodov PE musí byť menší alebo rovný 1,5.

PE sa vypočíta týmto spôsobom:

Výpočet pri výrobe buničiny alebo papiera na vrstvené hmoty: spotreba elektrickej energie [Ebuničina alebo papier na vrstvené hmoty, i vyjadrená v kWh/ADT] vzťahujúca sa na každú použitú buničinu alebo papier na vrstvené hmoty „i“ sa vypočíta takto:

Nakoniec sa body za výrobu buničiny, papiera na vrstvené hmoty a lepenky skombinujú do celkového počtu bodov (PE) takto:

V prípade integrovaných papierní, vzhľadom na ťažkosti pri získavaní samostatných hodnôt elektrickej energie pre buničinu, papier na vrstvené hmoty a lepenku, ak je k dispozícii len kombinovaný údaj za výrobu buničiny, papiera na vrstvené hmoty a lepenky, hodnoty elektrickej energie pri výrobe buničiny (buničín) sa stanovia na nulu a údaj o papierňach zahŕňa výrobu buničiny, papiera na vrstvené hmoty aj lepenky.

b)

Palivo (teplo)

Spotreba paliva súvisiaca s výrobou buničiny, papiera na vrstvené hmoty a lepenky sa vyjadrí v bodoch (PF), ako sa uvádza ďalej.

Počet bodov PF musí byť menší alebo rovný 1,5.

PF sa vypočíta týmto spôsobom:

výpočet pri výrobe buničiny alebo papiera na vrstvené hmoty: spotreba paliva [Fbuničina alebo papier na vrstvené hmoty, i vyjadrená v kWh/ADT] vzťahujúca sa na každú použitú buničinu alebo papier na vrstvené hmoty „i“ sa vypočíta takto:

Poznámka:

Fbuničina alebo papier na vrstvené hmoty, i [a jej podiel na PF, buničina alebo papier na vrstvené hmoty] sa nemusí počítať pre mechanickú buničinu, pokiaľ nejde o mechanickú buničinu vysušenú na vzduchu určenú na predaj s obsahom najmenej 90 % sušiny.

Množstvo paliva použitého na výrobu predaného tepla sa pripočíta k údaju „predané palivo“ v uvedenej rovnici.

Výpočet pri výrobe lepenky: spotreba paliva, ktorá súvisí s výrobou lepenky[Flepenka vyjadrená v kWh/ADT], sa vypočíta obdobným spôsobom:

Nakoniec sa body za výrobu buničiny a lepenky skombinujú do celkového počtu bodov (PF) takto:

Tabuľka 3

Referenčné hodnoty pre elektrickú energiu a palivo

Posudzovanie a overovanie pre a) aj b): Žiadateľ musí poskytnúť podrobné výpočty, ktoré preukazujú splnenie tohto kritéria, spolu s príslušnou podpornou dokumentáciou. Hlásené podrobnosti preto musia zahŕňať celkovú spotrebu elektrickej energie a paliva.

Žiadateľ vypočíta všetky energetické vstupy, rozdelené na teplo/palivo a elektrickú energiu spotrebované pri výrobe buničiny, a lepenky, vrátane elektrickej energie spotrebovanej na odstránenie farieb zo zberového papiera na výrobu recyklovanej lepenky. Elektrická energia spotrebovaná na dopravu surovín, ich spracovanie a balenie sa do výpočtov spotreby elektrickej energie nezahŕňa.

V údaji o celkovej tepelnej energii sú zahrnuté všetky nakupované palivá. Zahrnutá je aj tepelná energia získaná spaľovaním kvapalín a odpadov z procesov na mieste výroby (napr. dreveného odpadu, pilín, kvapalín, odpadového papiera a papierového výmetu) a teplo získané z podnikovej výroby elektrickej energie – žiadateľ však do výpočtu celkovej tepelnej energie započíta len 80 % tepelnej energie z takýchto zdrojov.

Pod elektrickou energiou sa rozumie čistá elektrická energia, čerpaná z verejnej siete a z podnikovej výroby elektrickej energie, meraná ako elektrický výkon. Elektrická energia spotrebovaná na úpravu odpadových vôd sa nemusí zahrnúť.

Keď sa použitím elektrickej energie, ako zdroja tepla, vyrába para, vypočítaná tepelná hodnota pary sa potom vydelí hodnotou 0,8 a pripočíta sa k celkovej spotrebe paliva.

V prípade integrovaných papierní, vzhľadom na ťažkosti pri získavaní samostatných hodnôt paliva (tepla) na buničinu, papier na vrstvené hmoty a lepenku, ak je k dispozícii len kombinovaný údaj za výrobu buničiny, papiera na vrstvené hmoty a lepenky, hodnoty paliva (tepla) pri výrobe buničiny (buničín) sa stanovia na nulu a údaj o papierňach zahŕňa výrobu buničiny, papiera na vrstvené hmoty aj lepenky.

a)

Nebezpečné látky a zmesi

V súlade s článkom 6 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 (6) lepenka nesmie obsahovať látky uvedené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006 ani látky alebo zmesi spĺňajúce kritériá na zatriedenie medzi látky, na ktoré sa vzťahujú výstražné upozornenia alebo označenia špecifického rizika uvedených v tejto časti.

Zoznam výstražných upozornení a označení špecifického rizika:

Od uplatňovania uvedenej požiadavky sú oslobodené látky, ktoré pri spracovaní menia svoje vlastnosti (napr. už viac nie sú biologicky dostupné, chemicky sa zmenia) takým spôsobom, že identifikované riziko už viac neexistuje.

Koncentračné limity látok alebo zmesí, ktorým môžu byť priradené alebo ktorým boli priradené uvedené výstražné upozornenia alebo označenia špecifického rizika a ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tried alebo kategórií nebezpečnosti, a koncentračné limity látok, ktoré spĺňajú kritériá v článku 57 písm. a), b) alebo c) nariadenia (ES) č. 1907/2006, nesmú prekročiť všeobecné alebo špecifické koncentračné limity stanovené v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (9). Ak sú stanovené špecifické koncentračné limity, majú prednosť pred všeobecnými.

Koncentračné limity pre látky spĺňajúce kritériá stanovené v článku 57 písm. d), e) alebo f) nariadenia (ES) č. 1907/2006 nesmú presiahnuť 0,10 % hmotnostného.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí preukázať splnenie kritéria na základe údajov o množstve (kg/ADT vyrobenej lepenky) látok použitých v procese, ako aj skutočnosť, že konečný výrobok neobsahuje látky uvedené v tomto kritériu v množstve, ktoré presahuje stanovené koncentračné limity. Koncentrácia pre látky a zmesi musí byť uvedená v karte bezpečnostných údajov v súlade s článkom 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006.

b)

Látky uvedené v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006

Žiadna výnimka zo zákazu stanoveného v článku 6 ods. 6 nariadenia (ES) č. 66/2010 sa neudelí látkam, ktoré boli identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a sú uvedené na zozname stanovenom v článku 59 nariadenia (ES) č. 1907/2006, a ktoré sa nachádzajú v zmesiach, vo výrobku alebo v ktorejkoľvek homogénnej časti komplexného výrobku v koncentráciách vyšších ako 0,10 %. Špecifické koncentračné limity určené v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 1272/2008 sa uplatňujú v prípade, že je koncentrácia nižšia ako 0,10 %.

Posudzovanie a overovanie: Zoznam látok, ktoré boli identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, a ktoré sa uvádzajú na zozname látok navrhovaných na zahrnutie v súlade s článkom 59 nariadenia (ES) č. 1907/2006, sa nachádza na adrese:

http://echa.europa.eu/chem_data/authorisation_process/candidate_list_table_en.asp

Smerodajný je zoznam platný v deň podania žiadosti.

Žiadateľ musí preukázať splnenie kritéria na základe údajov o množstve (kg/ADT vyrobenej lepenky) látok použitých v procese, ako aj skutočnosť, že konečný výrobok neobsahuje látky uvedené v tomto kritériu v množstve, ktoré presahuje stanovené koncentračné limity. Koncentrácia sa uvádza v kartách bezpečnostných údajov v súlade s článkom 31 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

c)

Chlór

Plynný chlór sa nesmie používať ako bieliace činidlo. Táto požiadavka sa nevzťahuje na plynný chlór v súvislosti s výrobou a používaním oxidu chloričitého.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť vyhlásenie výrobcu (výrobcov) buničiny o tom, že plynný chlór nebol použitý ako bieliace činidlo. Poznámka: hoci sa táto požiadavka vzťahuje aj na bielenie recyklovanej vlákniny, akceptuje sa aj skutočnosť, že vláknina mohla byť bielená plynným chlórom vo svojom predošlom životnom cykle.

d)

APEO

Alkylfenoletoxyláty alebo iné alkylfenolové deriváty sa nepridávajú do čistiacich chemikálií, odfarbovacích chemikálií, inhibítorov penenia, disperzantov ani náterov. Alkylfenolové deriváty sa vymedzujú ako látky, z ktorých pri rozklade vznikajú alkylfenoly.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie (vyhlásenia) svojho dodávateľa (dodávateľov) chemických látok, že predmetné výrobky neboli vyrobené s prísadami alkylfenolových etoxylátov ani iných alkylfenolových derivátov.

e)

Zvyškové monoméry

Celkové množstvo zvyškových monomérov (okrem akrylamidu), ktoré môžu byť alebo sú označené niektorým z týchto označení špecifického rizika (alebo ich kombináciou) a ktoré sú prítomné v náteroch, retenčných prostriedkoch, tužidlách, hydrofobizačných látkach alebo chemických látkach používaných na úpravu vôd na území podniku alebo mimo neho, nesmie prekročiť 100 mg/kg (vypočítaných na základe obsahu v tuhom skupenstve):

Akrylamid nesmie byť prítomný v náteroch, retenčných prostriedkoch, tužidlách, hydrofobizačných látkach ani v chemických látkach používaných na úpravu vôd na území podniku alebo mimo neho v koncentráciách vyšších než 700 mg/kg (vypočítaných na základe svojho obsahu v tuhom skupenstve).

Príslušný orgán môže oslobodiť žiadateľa od uplatňovania týchto požiadaviek vzťahujúcich sa na chemické látky používané na úpravu vôd mimo územia podniku.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie svojho dodávateľa (dodávateľov) chemických látok o splnení tohto kritéria spolu s príslušnou dokumentáciou (napr. kartou bezpečnostných údajov).

f)

Povrchovo aktívne látky v prípravkoch na odstraňovanie tlačiarenských farieb

Všetky povrchovo aktívne látky v prípravkoch na odstraňovanie tlačiarenských farieb musia byť úplne biologicky odbúrateľné.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie svojho dodávateľa (dodávateľov) chemických látok o splnení tohto kritéria spolu s príslušnými kartami bezpečnostných údajov alebo protokolmi o skúškach pre každú povrchovo aktívnu látku, v ktorých je uvedená skúšobná metóda, prahová hodnota a záver, s využitím niektorej z týchto skúšobných metód pri dodržaní týchto hodnôt na splnenie požiadaviek: podľa OECD 302 A – C (alebo rovnocenných noriem ISO) s hodnotou odbúrateľnosti do 28 dní (vrátane adsorpcie) najmenej 70 % pri skúškach 302 A a B a najmenej 60 % pri skúške 302 C.

g)

Biocídy

Aktívne zložky v biocídoch alebo biostatických činidlách používaných na ničenie slizotvorných organizmov v systémoch obehu vody obsahujúcich vlákninu nesmú byť potenciálne bioakumulatívne. Bioakumulatívny potenciál biocídov je charakterizovaný hodnotou log Pow (log koeficientu rozdelenia oktanol/voda) < 3,0 alebo experimentálne zisteným biokoncentračným faktorom (BCF) ≤ 100.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie svojho dodávateľa (dodávateľov) chemických látok o splnení tohto kritéria spolu s príslušnými kartami bezpečnostných údajov alebo protokolmi o skúškach, v ktorých je uvedená skúšobná metóda, prahová hodnota a záver, s využitím niektorej z týchto skúšobných metód: OECD 107, 117 alebo 305 A – E.

h)

Azofarbivá

V súlade s prílohou XVII nariadenia (ES) č. 1907/2006 sa nesmú používať azofarbivá, ktoré sa môžu štiepiť na niektoré z uvedených aromatických amínov:

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie svojho dodávateľa (dodávateľov) chemických látok o splnení tohto kritéria.

i)

Komplexné farbivá alebo pigmenty na báze kovov

Nesmú sa používať farby ani pigmenty na báze olova, medi, chrómu, niklu alebo hliníka. Farby alebo pigmenty na báze ftalocyanínu medi sa však používať môžu.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie svojho dodávateľa (dodávateľov) chemických látok o splnení tohto kritéria.

j)

Iónové nečistoty vo farbivách

Hladiny iónových nečistôt v použitých farbivách nesmú prekročiť tieto hodnoty: Ag 100 mg/kg; As 50 mg/kg; Ba 100 mg/kg; Cd 20 mg/kg; Co 500 mg/kg; Cr 100 mg/kg; Cu 250 mg/kg; Fe 2 500 mg/kg; Hg 4 mg/kg; Mn 1 000 mg/kg Ni 200 mg/kg; Pb 100 mg/kg; Se 20 mg/kg; Sb 50 mg/kg; Sn 250 mg/kg; Zn 1 500 mg/kg.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie o splnení tohto kritéria.

—

postupy triedenia a využitia recyklovateľných materiálov z toku odpadu,

—

postupy zhodnocovania materiálov na iné použitie, napríklad spaľovanie pri výrobe technologickej pary alebo vykurovanie, alebo na použitie v poľnohospodárstve,

—

postupy nakladania s nebezpečným odpadom (ako ich vymedzujú príslušné regulačné orgány dotknutých závodov na výrobu buničiny a lepenky).

a)

Nebezpečné látky a zmesi

Spotrebný materiál, ktorý by sa mohol dostať do konečného spracovaného papierenského výrobku, a ktorý obsahuje látky a/alebo zmesi spĺňajúce kritériá klasifikácie na označenie výstražnými upozorneniami alebo označeniami špecifického rizika uvedenými ďalej v texte v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 alebo smernicou Rady 67/548/EHS (12), alebo látky uvedené v článku 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006, sa nesmie používať pri tlači, povrchovej úprave a dokončovacom spracovaní konečného spracovaného papierenského výrobku.

Táto požiadavka sa neuplatňuje na toluén určený na použitie pri rotačnej hĺbkotlači, keď je inštalované zatvorené alebo zapuzdrené zariadenie alebo rekuperačný systém, alebo akýkoľvek rovnocenný systém na kontrolu a monitorovanie prchavých emisií, pričom účinnosť rekuperácie je najmenej 92 %. Táto požiadavka sa neuplatňuje ani na UV laky a UV farby klasifikované ako H412/R52-53.

Nepapierové zložky, ktoré sú súčasťou konečného spracovaného papierového výrobku, nesmú obsahovať látky uvedené v predchádzajúcej časti textu.

Zoznam výstražných upozornení a označení špecifického rizika:

Od uplatňovania uvedenej požiadavky sú oslobodené látky alebo zmesi, ktoré pri spracovaní menia svoje vlastnosti (napr. už viac nie sú biologicky dostupné, chemicky sa zmenia) takým spôsobom, že identifikované riziko už viac neexistuje.

Koncentračné limity látok, ktorým môžu byť priradené alebo ktorým boli priradené výstražné upozornenia alebo označenia špecifického rizika alebo ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tried alebo kategórií nebezpečnosti, a koncentračné limity látok, ktoré spĺňajú kritériá v článku 57 písmenách a), b) alebo c) nariadenia (ES) č. 1907/2006, nesmú presahovať všeobecné ani špecifické koncentračné limity stanovené v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 1272/2008. Ak sú stanovené špecifické koncentračné limity, majú prednosť pred všeobecnými.

Koncentračné limity pre látky spĺňajúce kritériá stanovené v článku 57 písm. d), e) alebo f) nariadenia (ES) č. 1907/2006 nesmú prekročiť 0,10 % hmotnostného.

Posudzovanie a overovanie: V prípade látok, ktoré zatiaľ nie sú klasifikované v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, žiadateľ musí preukázať súlad s uvedenými kritériami tak, že poskytne: i) vyhlásenie, že nepapierové zložky, ktoré sú časťou konečného výrobku, neobsahujú látky uvedené v týchto kritériách v koncentráciách vyšších, než sú povolené limity; ii) vyhlásenie, že spotrebný materiál použitý pri tlači, povrchovej úprave a dokončovacom spracovaní konečného spracovaného papierenského výrobku neobsahuje látky uvedené v daných kritériách v koncentráciách vyšších, než sú povolené limity; iii) zoznam všetkých spotrebných materiálov použitých pri tlači, povrchovej úprave a dokončovacom spracovaní spracovaných papierenských výrobkov. V tomto zozname musí uviesť množstvo, funkcia a dodávatelia všetkých spotrebných materiálov použitých v procese výroby.

Žiadateľ preukáže splnenie tohto kritéria tak, že poskytne vyhlásenie svojho dodávateľa (dodávateľov) o tom, že žiadna látka nie je zaradená do žiadnej z tried nebezpečnosti zodpovedajúcich výstražným upozorneniam uvedeným v uvedenom zozname podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008, pokiaľ sa to dá zistiť minimálne z informácií spĺňajúcich požiadavky uvedené v prílohe VII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006. Toto vyhlásenie podloží súhrnnými informáciami o príslušných charakteristikách, s ktorými súvisia výstražné upozornenia uvedené v zozname, s mierou podrobností zodpovedajúcou vymedzeniu v oddieloch 10, 11 a 12 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 (požiadavky na zostavenie kariet bezpečnostných údajov).

Informácie o skutočných vlastnostiach látok sa môžu získať aj inak než skúškami, napríklad použitím alternatívnych metód, akými sú metódy in vitro, kvantitatívnych modelov vzťahov medzi štruktúrou a aktivitou alebo pomocou zoskupovania látok a použitia prevzatých údajov (tzv. read-across) v súlade s prílohou XI k nariadeniu (ES) č. 1907/2006. Vzájomná výmena relevantných údajov je vysoko žiaduca.

Poskytnuté informácie sa týkajú foriem alebo fyzikálnych skupenstiev látok alebo zmesí, ako sú použité v konečnom produkte.

V prípade látok uvedených v prílohách IV a V k nariadeniu REACH, ktoré sú oslobodené od registračných povinností na základe článku 2 ods. 7 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH) bude na splnenie požiadaviek stanovených v predchádzajúcej časti textu stačiť vyhlásenie o tejto skutočnosti.

Žiadateľ musí poskytnúť náležitú dokumentáciu o účinnosti zatvoreného alebo zapuzdreného zariadenia alebo rekuperačného systému alebo akéhokoľvek rovnocenného systému, ktorý bol zriadený na obmedzenie dôsledkov používania toluénu pri rotačnej hĺbkotlači.

b)

Látky uvedené v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006

Žiadna výnimka zo zákazu stanoveného v článku 6 ods. 6 nariadenia (ES) č. 66/2010 sa neudelí látkam, ktoré boli identifikované, ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a sú uvedené na zozname stanovenom v článku 59 nariadenia (ES) č. 1907/2006, a ktoré sa nachádzajú v zmesiach v koncentráciách vyšších ako 0,1 %. Špecifické koncentračné limity stanovené v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 1272/2008 sa uplatňujú v prípade, že koncentrácia je nižšia ako 0,10 %.

Posudzovanie a overovanie: Zoznam látok, ktoré boli identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a ktoré sa uvádzajú na zozname látok navrhovaných na zahrnutie v súlade s článkom 59 nariadenia (ES) č. 1907/2006, sa nachádza na adrese:

http://echa.europa.eu/chem_data/authorisation_process/candidate_list_table_en.asp

Smerodajný je zoznam platný v deň podania žiadosti.

Žiadateľ musí preukázať splnenie kritéria, na základe údajov o množstve látok použitých v procese tlače spracovaných papierenských výrobkov a predložením vyhlásenia, že konečný produkt neobsahuje látky uvedené v tomto kritériu v množstve, ktoré prekračuje stanovené koncentračné limity. Koncentrácia sa uvádza v kartách bezpečnostných údajov v súlade s článkom 31 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

c)

Biocídy

Biocídy používané na konzervovanie produktu, ktoré sú buď súčasťou zloženia alebo súčasťou akejkoľvek zmesi v zložení a ktoré sú klasifikované H410/R50-53 alebo H411/R51-53 v súlade so smernicou 67/548/EHS, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES (15) alebo nariadením (ES) č. 1272/2008, sú povolené iba vtedy, ak ich bioakumulatívny potenciál je charakterizovaný hodnotou log Pow (log koeficientu rozdelenia oktanol/voda) < 3,0 alebo experimentálne zisteným biokoncentračným faktorom (BCF) ≤ 100.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť kópie kariet bezpečnostných údajov materiálov pre všetky biocídy používané v jednotlivých fázach výroby spolu s dokumentáciou o koncentráciách biocídov v konečnom produkte.

d)

Umývacie prostriedky

Umývacie prostriedky používané na čistenie pri procesoch tlače a/alebo čiastkových procesoch, ktoré obsahujú aromatický uhľovodík, sú povolené, len ak sú v súlade s bodom 3 písm. b) a ak je splnená jedna z týchto podmienok:

Toto kritérium sa nevzťahuje na toluén používaný ako umývací prostriedok pri rotačnej hĺbkotlači.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť kartu bezpečnostných údajov pre každý umývací prostriedok používaný v danej tlačiarni počas roka, na ktorý sa vzťahuje ročná spotreba. Dodávatelia umývacích prostriedkov musia predložiť vyhlásenia o obsahu aromatických uhľovodíkov v týchto umývacích prostriedkoch.

e)

Alkylfenoletoxyláty – Halogénované rozpúšťadlá – Ftaláty

Do farieb, farbív, tonerov, lepidiel ani umývacích prostriedkov či iných čistiacich chemických látok používaných pri tlači spracovaných papierenských výrobkov sa nesmú pridávať tieto látky alebo prípravky:

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie o splnení tohto kritéria.

f)

Tlačové farby, tonery, atramenty, laky, fólie a lamináty

V tlačových farbách, toneroch, atramentoch, lakoch, fóliách a laminátoch (či už ako látka, alebo ako súčasť ktoréhokoľvek používaného prípravku) nesmú byť použité tieto ťažké kovy ani ich zlúčeniny: kadmium, meď (s výnimkou meďnatoftalokyanínu), olovo, nikel, chróm VI, ortuť, arzén, rozpustné bárium, selénium, antimón. Kobalt sa môže používať len do 0,10 % (hmotnostných).

Zložky môžu obsahovať stopy týchto kovov až do 0,010 % (hmotnostného), pochádzajúce z nečistôt obsiahnutých v surovinách.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie o splnení tohto kritéria, ako aj vyhlásenia od dodávateľov jednotlivých zložiek.

g)

Kovové súčasti

Kovy nesmú byť potiahnuté kadmiom, chrómom, niklom, zinkom, ortuťou, olovom, cínom ani ich zlúčeninami.

Povrchová úprava kovov niklom alebo zinkom môže byť prijateľná pri malých súčastiach (napríklad nity, otvory s kovovým obrúbením a mechanizmy s plochými lištami), pri ktorých je nevyhnutná z dôvodu výrazného fyzického opotrebúvania.

Pri poniklovaní a galvanizácii zinkom sa využíva úprava odpadových vôd, ionexové technológie, membránové technológie alebo rovnocenné technológie s cieľom recyklovať chemické produkty v čo najväčšej miere.

Emisie pochádzajúce z povrchovej úpravy sa musia recyklovať a odbúrať. Systém musí byť uzavretý a bez odčerpávania, výnimkou je zinok, ktorého emisie môžu dosahovať maximálne 0,50 mg/l.

Chemické produkty použité na povrchovú úpravu musia spĺňať kritériá 3 c) Biocídy a 3 e) Alkylfenoletoxyláty – Halogénované rozpúšťadlá – Ftaláty.

Táto požiadavka sa vzťahuje na každú osobitnú kovovú súčasť, ktorej hmotnosť presahuje 10 % hmotnosti konečného produktu v podkategóriách závesný zaraďovač, zakladač s kovovými sponami, krúžkový rozraďovač a pákový zakladač.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť vyhlásenie o splnení tohto kritéria.

a)

Prostriedky na dosiahnutie pevnosti za mokra sa môžu používať, iba ak je možné preukázať recyklovateľnosť konečného produktu.

b)

Nerozpustné lepidlá sa môžu používať, len ak sa dá preukázať, že sa dajú odstrániť.

c)

Laky na povrchovú úpravu a laminovanie vrátane polyetylénu a/alebo polyetylén/polypropylénu sa môžu používať len pri rozraďovačoch, zakladačoch, zošitoch, poznámkových blokoch a diároch.

a)

Emisie do vody

Voda na oplachovanie obsahujúca striebro z procesu spracovania filmov, ako aj z výroby tlačových platní, a fotochemikálie sa nesmie vypúšťať do čistiarne odpadových vôd.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie o splnení tohto kritéria spolu s opisom, ako sa na danom mieste narába s fotochemikáliami a vodou z oplachovania obsahujúcou striebro. Keď sa proces spracovania filmov a/alebo výroby tlačových platní vykonáva externe, subdodávateľ musí poskytnúť vyhlásenie o splnení tohto kritéria spolu s opisom postupu, ako sa u subdodávateľa narába s fotochemikáliami a vodou z oplachovania obsahujúcou striebro.

Pri rotačnej hĺbkotlači nesmie množstvo chrómu (Cr) a medi (Cu) vypustené do čistiarne odpadových vôd prekročiť v prípade chrómu 45 mg/m2 a v prípade medi 400 mg/m2 plochy tlačiarskeho valca používaného pri tlači.

Posudzovanie a overovanie: Vypúšťanie Cr a Cu do kanalizácie sa v zariadeniach používajúcich rotačnú hĺbkotlač kontroluje po úprave a pred ich vypustením. Reprezentatívne vzorky vypúšťaného Cr a Cu sa odoberajú každý mesiac. Akreditované laboratórium vykoná aspoň raz ročne analytickú skúšku na stanovenie obsahu Cr a Cu v reprezentatívnej čiastkovej vzorke uvedených vzoriek. Splnenie tohto kritéria sa posúdi tak, že obsah Cr a Cu stanovený ročnou analytickou skúškou sa vydelí povrchom valca používaného pri tlači v tlačovom stroji. Povrch valcov používaných v tlačovom stroji pri tlači sa vypočíta vynásobením povrchu valca (= 2πrL, pričom r je polomer a L dĺžka valca) počtom tlačiarskych produkcií za rok (= počet jednotlivých tlačí). Referenčnými skúšobnými metódami vzhľadom na Cr sú EN ISO 11885 [Kvalita vody. Stanovenie vybratých prvkov optickou emisnou spektrometriou s indukčne viazanou plazmou (ICP-OES)] a EN 1233 (Kvalita vody. Stanovenie chrómu. Metódy atómovej absorpčnej spektrometrie), a vzhľadom na Cu EN ISO 11885 [Kvalita vody. Stanovenie vybratých prvkov optickou emisnou spektrometriou s indukčne viazanou plazmou (ICP-OES)].

b)

Emisie do ovzdušia

Prchavé organické zlúčeniny (VOC)

Musí sa dodržať toto kritérium:

(PVOC – RVOC)/Ppapier < 5 [kg/ton]

Kde:

V prípade, že tlačiarne/spracovateľský závod používa rozdielne tlačiarske technológie, toto kritérium musí spĺňať jednotlivo každá z nich.

PVOC sa vypočíta z údajov na karte bezpečnostných údajov týkajúcich sa obsahu prchavých organických zlúčenín alebo z rovnocenných informácií, ktoré poskytol dodávateľ chemických produktov.

RVOC sa vypočíta z vyhlásenia o obsahu prchavých organických zlúčenín v predaných chemických produktoch alebo z interných záznamov (alebo akýchkoľvek rovnocenných dokladov) vykazujúcich ročné množstvo na mieste rekuperovaných a opätovne použitých prchavých organických zlúčenín.

Osobitné podmienky pre ofsetovú tlač s použitím farieb schnúcich teplom (heat-set):

Pokiaľ ide o písmená i) a ii), pri tomto výpočte sa môže použiť pomerne nižší percentuálny podiel než 90 % a 85 %, ak sa preukáže, že v systéme úpravy spaľovacích plynov zo sušiaceho procesu sa odstránilo viac než 10 % celkového ročného počtu kilogramov prchavých organických zlúčenín obsiahnutých v zvlhčovacích roztokoch použitých pri ročnej produkcii spracovaných papierenských výrobkov alebo 15 % celkového ročného počtu kilogramov prchavých organických zlúčenín obsiahnutých v umývacích prostriedkoch použitých pri ročnej produkcii spracovaných papierenských výrobkov.

Posudzovanie a overovanie: Dodávateľ chemických látok musí poskytnúť vyhlásenie o obsahu prchavých organických zlúčenín v liehu, umývacích prostriedkoch, farbách, zvlhčovacích roztokoch alebo iných zodpovedajúcich chemických produktoch. Žiadateľ musí poskytnúť dôkaz, že výpočet je v súlade s ustanovenými kritériami. Výpočty musia vychádzať z výroby za obdobie 12 mesiacov. V prípade nového alebo zrekonštruovaného výrobného zariadenia musia výpočty vychádzať zo stabilnej prevádzky zariadenia najmenej počas 3 mesiacov.

a)

Nakladanie s odpadom

Závod, v ktorom sa vyrábajú spracované papierenské výrobky, musí mať zriadený systém na nakladanie s odpadom vrátane zvyškových produktov vznikajúcich pri výrobe spracovaných papierenských výrobkov v súlade s vymedzeniami príslušných miestnych a vnútroštátnych regulačných orgánov.

Tento systém musí byť zdokumentovaný a objasnený, pričom sa musia poskytnúť informácie prinajmenšom o týchto postupoch:

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí poskytnúť vyhlásenie o splnení tohto kritéria spolu s opisom príslušných postupov prijatých na nakladanie s odpadmi. Príslušné vyhlásenie predkladá miestnym orgánom v prípade potreby každý rok. Keď sa nakladanie s odpadmi vykonáva externe, vyhlásenie o splnení tohto kritéria musí predložiť aj subdodávateľ.

b)

Odpadový papier

Množstvo odpadového papiera „X“ nesmie presiahnuť:

pričom X = ročné množstvo odpadového papiera vyprodukovaného pri spracovaní (vrátane dokončovacích úprav) spracovaných papierenských výrobkov s environmentálnou značkou v kilogramoch, vydelené ročným množstvom papiera nakúpeného a použitého na výrobu spracovaných papierenských výrobkov s environmentálnou značkou v tonách.

V prípade, že tlačiareň vykonáva dokončovacie úpravy namiesto inej tlačiarne, množstvo odpadového papiera vyprodukovaného pri týchto postupoch sa nezahŕňa do výpočtu „X“.

V prípade, že dokončovacie úpravy sú zadané externe inej spoločnosti, množstvo odpadového papiera vzniknutého pri externe zadaných prácach sa započíta a zaznamená vo výpočte „X“.

Posudzovanie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť opis výpočtu množstva odpadového papiera spolu s vyhlásením zmluvného odberateľa tohto papiera od tlačiarne. Je potrebné predložiť podmienky externého zadania a výpočty množstiev odpadového papiera vyprodukovaného v súvislosti s dokončovacími úpravami. Výpočty musia vychádzať z výroby za obdobie 12 mesiacov. V prípade nového alebo zrekonštruovaného výrobného závodu musia výpočty vychádzať zo stabilnej prevádzky zariadenia najmenej počas 3 mesiacov.

—

Tento výrobok je recyklovateľný.

—

Emisie chemikálií do ovzdušia a vody pri výrobe papiera a v procese spracovania a tlače sú obmedzené.

1.

Širokopásmové pripojenie má strategický význam pre európsky rast a inovácie vo všetkých sektoroch hospodárstva, ako aj pre sociálnu a teritoriálnu súdržnosť. V stratégii Európa 2020 (ďalej len „EÚ 2020“) sa zdôrazňuje potreba zavádzania širokopásmového pripojenia. Jedna z hlavných iniciatív – Digitálna agenda pre Európu (ďalej len „DAE“) (2) opätovne zdôrazňuje cieľ EÚ 2020 zaistiť základné širokopásmové pripojenie všetkých Európanov do roku 2013 a jej účelom je zabezpečiť, aby do roku 2020 i) všetci Európania mali prístup k oveľa rýchlejšiemu internetu ako 30 Mbps a ii) 50 % alebo viac európskych domácností malo rýchlejšie internetové pripojenie ako 100 Mbps. V súlade so stratégiou EÚ 2020 a DAE Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) taktiež podporuje rozsiahlu dostupnosť širokopásmových služieb pre všetkých občanov Európskej únie a prístup k rýchlejšiemu internetovému pripojeniu.

2.

Sektor elektronickej komunikácie prešiel procesom dôkladnej liberalizácie a v súčasnosti podlieha sektorovej regulácii. Regulačný rámec EHP pre elektronickú komunikáciu obsahuje aj harmonizačné pravidlá pre oblasť širokopásmového prístupu (3). Pokiaľ ide o pôvodné širokopásmové siete, veľkoobchodné trhy boli doteraz predmetom regulácie ex ante vo väčšine štátov EHP. Ďalšie zavádzanie širokopásmových sietí, konkrétne prístupových sietí novej generácie (ďalej len „siete NGA“ z angl. next generation access networks), si naďalej vyžaduje intervenciu vnútroštátnych regulačných orgánov (4) z dôvodu ich úlohy v sektore elektronických komunikácií.

3.

Je mimoriadne dôležité, aby sa verejné finančné prostriedky v tomto sektore využívali opatrne a aby dozorný úrad zabezpečil, že štátna pomoc bude dopĺňať, nie nahrádzať investície účastníkov trhu. Každá štátna intervencia by mala v čo najväčšej miere obmedziť možné riziko vytlačenia súkromných investícií, zmeny komerčných investičných stimulov a v konečnom dôsledku riziko narušenia hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom EHP.

4.

Tieto usmernenia zhŕňajú zásady politiky dozorného úradu pri uplatňovaní pravidiel Dohody o EHP týkajúcich sa štátnej pomoci na opatrenia, ktoré majú podporiť zavádzanie širokopásmových sietí vo všeobecnosti (oddiel 2). Vysvetľujú uplatňovanie týchto zásad pri posudzovaní opatrení štátnej pomoci na rýchle zavádzanie základných širokopásmových sietí a vysokorýchlostných sietí NGA (oddiel 3). Dozorný úrad bude tieto usmernenia uplatňovať pri posudzovaní štátnej pomoci na podporu širokopásmového pripojenia. Toto zvýši právnu istotu a transparentnosť jeho rozhodovacích postupov.

5.

Podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP „pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami“. Z toho vyplýva, že ak má opatrenie spĺňať podmienky štátnej pomoci, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky:

6.

Použitie štátnych prostriedkov: Prevod štátnych prostriedkov môže mať rôznu podobu, ako sú priame granty, daňové úľavy (5), zvýhodnené pôžičky alebo iné druhy podmienok preferenčného financovania. Štátne prostriedky sa využijú aj v prípade, keď štát poskytne materiálnu výhodu, napríklad investovaním do vybudovania (časti) širokopásmovej infraštruktúry. Štátne prostriedky sa môžu použiť (6) na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

7.

Podnik: Štátne opatrenia na podporu investícií do širokopásmového pripojenia sa zvyčajne týkajú vykonávania hospodárskej činnosti, ako je budovanie, prevádzka a poskytovanie prístupu k širokopásmovej infraštruktúre alebo poskytovanie pripojenia koncovým užívateľom. Samotný štát môže tiež vykonávať hospodársku činnosť, ak prevádzkuje a využíva širokopásmovú infraštruktúru (jej časti), napríklad prostredníctvom internej spoločnosti alebo ako súčasť štátnej správy. Budovanie infraštruktúry širokopásmových sietí s cieľom, že ju v budúcnosti bude komerčne využívať štát alebo iní poskytovatelia, bude takisto predstavovať hospodársku činnosť (7). Zavedenie širokopásmovej siete na nekomerčné účely nemusí predstavovať štátnu pomoc (8), lebo budovanie siete nezvýhodňuje žiadny podnik (9). Ak sa však takáto sieť následne sprístupní na používanie investorom alebo prevádzkovateľom širokého pásma, potom pravdepodobne ide o štátnu pomoc (10).

8.

Výhody: Pomoc sa väčšinou poskytuje priamo investorom siete, ktorí sú vo väčšine prípadov vybraní prostredníctvom súťažného výberového konania. Ak sa príspevok štátu neposkytne za zvyčajných trhových podmienok a podľa zásady investora v trhovom hospodárstve (pozri bod 11 nižšie) predstavuje štátnu pomoc, výberovým konaním sa zabezpečí, že sa každá pomoc obmedzí na minimálnu sumu potrebnú na konkrétny projekt. Tým sa však pomoc neobmedzuje, keďže verejný orgán naďalej poskytuje dotácie úspešnému uchádzačovi výberového konania (napríklad formou „financií na preklenutie priepasti“ alebo vecného príspevku) a účelom takéhoto postupu je presný výber príjemcu pomoci. Prijatá finančná podpora umožní úspešnému uchádzačovi vykonávať obchodnú činnosť za podmienok, ktoré by inak na trhu nemal. Okrem priamych príjemcov pomoci môžu byť nepriamymi príjemcami nezávislí prevádzkovatelia, ktorí získajú veľkoobchodný prístup k dotovanej infraštruktúre (11).

9.

Selektivita: Štátne opatrenia na podporu zavádzania širokopásmových sietí sú svojou povahou selektívne v tom, že sa zameriavajú na investorov v oblasti širokopásmového pripojenia a na iných prevádzkovateľov, ktorí pôsobia len v určitých segmentoch celkového trhu so službami elektronickej komunikácie. Pokiaľ ide o obchodných koncových užívateľov dotovanej siete (12), opatrenie naopak nemusí byť selektívne, ak k dotovanej infraštruktúre majú prístup všetky sektory hospodárstva. Selektívnosť sa uplatní, ak je zavedenie širokého pásma konkrétne určené pre vybratých obchodných užívateľov, napríklad ak je štátna podpora zameraná na zavedenie širokopásmovej siete v prospech vopred určených spoločností, ktoré neboli vybraté v súlade so všeobecnými kritériami platnými pre celú oblasť patriacu pod orgán poskytujúci pomoc (13).

10.

Narušenie hospodárskej súťaže: Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) finančná alebo materiálna podpora narúša hospodársku súťaž, ak posilňuje postavenie jedného podniku v porovnaní s inými podnikmi (14). V dôsledku štátnej pomoci poskytnutej konkurentovi môžu existujúci prevádzkovatelia znížiť kapacity alebo sa potenciálni prevádzkovatelia môžu rozhodnúť nevstúpiť na nový trh alebo do geografickej oblasti. Narušenie hospodárskej súťaže sa pravdepodobne zvýši, ak má príjemca pomoci trhovú silu. Ak už má príjemca pomoci dominantné postavenie na trhu, poskytnutie pomoci môže posilniť jeho postavenie tým, že sa ešte viac oslabí konkurenčný tlak, ktorý by konkurenti mohli vyvíjať.

11.

Vplyv na obchod: Ak má štátna intervencia potenciálny vplyv na poskytovateľov služieb z iných štátov EHP (aj odrádzaním od ich zakladania v danom štáte EHP), potom má vplyv aj na obchod, lebo trhy so službami elektronickej komunikácie (veľkoobchodné a maloobchodné trhy so službami širokopásmového pripojenia) sú otvorené hospodárskej súťaži medzi prevádzkovateľmi a poskytovateľmi služieb (15).

12.

V článku 125 Dohody o EHP sa stanovuje, že „[táto] dohoda sa v žiadnom prípade nedotýka pravidiel zmluvných strán, ktorými sa spravuje vlastníctvo majetku“. Podľa judikatúry Súdneho dvora vzťahujúcej sa na zodpovedajúci článok 345 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) zo zásady rovnakého zaobchádzania vyplýva, že kapitál, ktorý štát poskytne podniku, či už priamo alebo nepriamo, za okolností, ktoré zodpovedajú bežným trhovým podmienkam, sa nemôže považovať za štátnu pomoc. Pokiaľ majetková účasť alebo kapitálové injekcie verejného investora dostatočne neumožňujú dosiahnutie rentability, dokonca i z dlhodobého hľadiska, takáto investícia sa musí považovať za pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP a jej zlučiteľnosť so fungovaním Dohody o EHP sa musí posúdiť výlučne na základe kritérií stanovených v uvedenom ustanovení (16).

13.

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vo svojom rozhodnutí vo veci mesta Amsterdam preskúmala uplatňovanie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve v oblasti širokopásmového pripojenia (17). Ako sa zdôrazňuje v uvedenom rozhodnutí, súlad štátnej investície s trhovými podmienkami sa musí preukázať dôkladne a komplexne, buď prostredníctvom významnej účasti súkromných investorov alebo existenciou zdravého obchodného plánu preukazujúceho primeranú návratnosť investície. Ak sa na projekte podieľajú súkromní investori, platí podmienka sine qua non, že by mali na seba prevziať obchodné riziko súvisiace s investíciou za rovnakých podmienok ako verejný investor. Toto sa uplatňuje aj pri iných formách štátnej podpory, ako sú zvýhodnené pôžičky alebo záruky (18).

14.

V niektorých prípadoch môžu štáty EZVO považovať zabezpečenie širokopásmovej siete za službu všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „SVHZ“) v zmysle článku 59 ods. 2 Dohody o EHP (19) a rozsudku vo veci Altmark  (20) a na tomto základe poskytovať verejné financovanie. V takých prípadoch musia byť opatrenia štátov EZVO posúdené podľa usmernení dozorného úradu o náhrade udelenej za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (21) a podľa rámca dozorného úradu pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (22), ako aj podľa rozhodnutia Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udelenej určitým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (23) a podľa nariadenia Komisie č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článku 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis udelenej podnikom poskytujúcim služby vo všeobecnom hospodárskom záujme (24). Tieto dokumenty (ktoré sa súhrnne označujú ako „balík SVHZ“) sa naozaj uplatňujú na štátnu pomoc na zavádzanie širokopásmového pripojenia. Nasledujúce odôvodnenia len bližšie rozvádzajú uplatňovanie niektorých zásad objasnených v týchto dokumentoch na financovanie širokopásmových sietí, a to vzhľadom na určité sektorové špecifiká.

15.

Pokiaľ ide o vymedzenie SVHZ, dozorný úrad už vo všeobecných pojmoch objasnil, že štáty EZVO nemôžu pripájať osobitné povinnosti v oblasti verejných služieb k službám, ktoré už poskytujú alebo môžu uspokojivo poskytovať podniky vykonávajúce svoju činnosť v bežných trhových podmienkach, a to za podmienok, akými sú cena, objektívna kvalita, kontinuita a prístup k službám, ktoré sú v súlade s verejným záujmom tak, ako ho vymedzuje štát (25).

16.

Pokiaľ ide o uplatňovanie tejto zásady na odvetvie širokopásmových sietí, dozorný úrad je toho názoru, že v oblastiach, kde súkromní investori už investovali do infraštruktúry širokopásmovej siete (alebo ďalej rozširujú siete) a už poskytujú konkurenčné služby širokopásmového pripojenia s primeraným pokrytím službami širokopásmového pripojenia, vytvorenie paralelnej konkurenčnej širokopásmovej infraštruktúry financovanej z verejných prostriedkov sa nemôže považovať za SVHZ v zmysle článku 59 ods. 2 Dohody o EHP (26). Pokiaľ sa však dá preukázať, že súkromní investori nie sú v blízkej budúcnosti (27) schopní poskytnúť primerané širokopásmové pokrytie všetkým občanom alebo užívateľom, takže značná časť obyvateľstva zostane nepripojená, náhrada za služby vo verejnom záujme môže byť poskytnutá podniku, ktorému bola zverená SVHZ, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom oznámení o SVHZ. V tejto súvislosti by siete, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní potreby SVHZ, mali byť vždy porovnateľného typu, teda mali by to byť buď širokopásmové siete alebo siete NGA.

17.

Okrem toho zavedenie a prevádzkovanie širokopásmovej infraštruktúry sa môže považovať za SVHZ iba vtedy, ak takáto infraštruktúra poskytuje všetkým užívateľom v danej oblasti univerzálne pripojenie, a to pre domácnosti aj pre podniky. Podpora vzťahujúca sa výlučne na pripojenie podnikov by nepostačovala (28).

18.

Záväzná povaha úlohy SVHZ naznačuje aj to, že poskytovateľ plánovanej siete nebude môcť svojvoľne a/alebo diskriminujúco odmietnuť poskytnutie veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre (lebo napríklad poskytovanie služieb prístupu nie je v danej oblasti komerčne výhodné).

19.

Vzhľadom na úroveň hospodárskej súťaže, ktorá sa dosiahla od liberalizácie odvetvia elektronických komunikácií v EHP, a najmä na hospodársku súťaž v súčasnosti na trhu s maloobchodnými širokopásmovými sieťami, by sieť financovaná z verejných zdrojov a vybudovaná v zmysle SVHZ mala byť prístupná pre všetkých zainteresovaných prevádzkovateľov. Uznanie služby na zavedenie širokopásmového pripojenia za úlohu SVHZ by sa malo opierať o poskytovanie pasívnej (29), neutrálnej (30) a otvorenej infraštruktúry. Takáto sieť by mala záujemcom o prístup poskytovať všetky možné formy prístupu k sieti, umožňovať účinnú hospodársku súťaž na maloobchodnej úrovni a zabezpečiť poskytovanie konkurenčných a cenovo dostupných služieb pre koncových užívateľov (31).

20.

Úloha SVHZ by preto mala zahŕňať len zavádzanie širokopásmovej siete poskytujúcej univerzálne pripojenie a poskytovanie súvisiacich veľkoobchodných služieb prístupu bez maloobchodných komunikačných služieb (32). Ak je poskytovateľ SVHZ zároveň vertikálne integrovaným prevádzkovateľom širokopásmového pripojenia, mali by sa poskytnúť primerané záruky, aby nevznikol konflikt záujmov, nedošlo k diskriminácii a nevznikli mu žiadne iné skryté nepriame výhody (33).

21.

Keďže trh pre elektronické komunikácie je úplne liberalizovaný, znamená to, že úloha SHVZ v súvislosti so zavádzaním širokopásmového pripojenia nemôže byť založená na udelení výhradného alebo osobitného práva poskytovateľovi SHVZ v zmysle článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

22.

Na výpočet náhrady za SVHZ sa v plnej miere uplatňujú zásady balíka SVHZ. Avšak vzhľadom na špecifiká širokopásmového sektora, je užitočné doplniť objasnenie SVHZ, aby sa pokryli aj nepripojené obytné časti alebo oblasti (tzv. „biele miesta“) v rámci širšej oblasti, v ktorých už niektorí operátori zaviedli vlastné infraštruktúry siete alebo ich plánujú zaviesť v blízkej budúcnosti. Ak sa oblasť, na ktorú sa vzťahujú SVHZ, neobmedzuje len na biele miesta z dôvodu ich veľkosti alebo polohy, musí poskytovateľ SVHZ prípadne zaviesť sieťovú infraštruktúru aj v rentabilných oblastiach, v ktorých už pôsobia komerční prevádzkovatelia. V takej situácii by mala poskytovaná náhrada pokrývať len náklady na vybudovanie infraštruktúry na nerentabilných bielych miestach s prihliadnutím na príslušné príjmy a primeraný zisk (34).

23.

V mnohých prípadoch môže byť vhodné vopred stanoviť výšku náhrady, aby pokryla očakávané nedostatočné financovanie počas danej doby, namiesto stanovenia náhrady na základe výdavkov a príjmov, ktoré sa vyskytli. V prvom modeli je zvyčajne viac stimulov pre spoločnosť, aby obmedzila výdavky a postupne rozvíjala svoju činnosť (35). Ak poverenie SVHZ na vybudovanie širokopásmovej siete nie je založené na zavádzaní infraštruktúry vo verejnom vlastníctve, je potrebné prijať primerané mechanizmy kontroly a vracania poskytnutých prostriedkov, aby sa predišlo tomu, že poskytovateľ SVHZ získa nedovolenú výhodu tým, že si sieť financovanú z verejných prostriedkov po skončení platnosti koncesie na SVHZ ponechá vo svojom vlastníctve.

24.

Štáty EZVO si okrem priameho financovania spoločností môžu v záujme urýchleného zavedenia širokopásmových sietí a predovšetkým sietí NGA vybrať niekoľko druhov opatrení. Tieto opatrenia nemusia nevyhnutne znamenať štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

25.

Vzhľadom na skutočnosť, že vo všeobecnosti veľká časť nákladov na zavádzanie sietí NGA súvisí so stavebno-inžinierskymi prácami (36), sa štáty EZVO môžu v súlade s regulačným rámcom pre elektronickú komunikáciu (37) napríklad rozhodnúť, že pomôžu pri procese nadobúdania práv na rozširovanie sietí, budú požadovať, aby prevádzkovatelia sietí koordinovali svoje stavebno-inžinierske práce a/alebo aby spoločne využívali časť svojej infraštruktúry. V rovnakom duchu môžu štáty EZVO požadovať, aby sa pre každú novú stavbu (vrátane nových vodovodných, energetických, dopravných alebo kanalizačných sietí) a/alebo budovu zabezpečilo pripojenie vhodné pre siete NGA. Tretie strany môžu tiež na vlastné náklady počas všeobecných stavebno-inžinierskych prác zaviesť svoju pasívnu sieťovú infraštruktúru. Táto možnosť by sa mala ponúkať transparentne a nediskriminačne všetkým zainteresovaným prevádzkovateľom a v zásade by mala byť otvorená všetkým potenciálnym užívateľom, nielen prevádzkovateľom elektronických komunikácií (teda aj dodávateľom elektriny, plynu, vody atď.) (38). Centralizovaný súpis existujúcej infraštruktúry (dotovanej alebo inej infraštruktúry), prípadne aj vrátane plánovaných prác, by mohol prispieť k zavádzaniu širokého pásma (39). Existujúca infraštruktúra sa netýka iba telekomunikačnej infraštruktúry, ako je káblová, bezdrôtová alebo satelitná infraštruktúra, ale aj alternatívnych infraštruktúr (odvodňovanie, šachty atď.) iných odvetví (ako sú verejné služby) (40).

26.

Ak štátna intervencia na podporu zavedenia širokopásmového pripojenia spĺňa podmienky vymedzené v oddiele 2.1, jej zlučiteľnosť bude vo všeobecnosti posudzovať dozorný úrad v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (41). V súčasnosti regionálne a miestne orgány využívajú rôzne modely intervencie. Neúplný zoznam týchto modelov je uvedený v dodatku. Okrem modelov uvedených v dodatku môžu verejné orgány postupovať aj podľa iných modelov na podporu zavedenia širokopásmového pripojenia (42). Pre všetky druhy foriem intervencie sa musia uplatňovať všetky kritériá zlučiteľnosti stanovené v týchto usmerneniach (43).

27.

Projekty štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia možno realizovať v podporovaných oblastiach v zmysle článku 61 ods. 3 písm. a) a písm. c) Dohody o EHP a osobitných pravidiel pre regionálnu pomoc (44). V tomto prípade možno pomoc v oblasti širokopásmového pripojenia kvalifikovať ako pomoc pri počiatočnej investícii v zmysle pravidiel pre regionálnu pomoc. Pokiaľ opatrenie patrí do pôsobnosti pravidiel pre regionálnu pomoc a ak sa predpokladá poskytnutie individuálnej ad hoc pomoci jednému podniku alebo sa pomoc obmedzuje na jednu oblasť činnosti, štát EZVO je zodpovedný za preukázanie splnenia podmienok pravidiel pre regionálnu pomoc. To znamená najmä, že daný projekt musí prispievať k jednotnej stratégii regionálneho rozvoja a že vzhľadom na povahu a veľkosť projektu nebude mať za následok neprijateľné narušenie hospodárskej súťaže.

28.

Pri posudzovaní podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP dozorný úrad zabezpečuje, aby pozitívny vplyv opatrenia pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu prevážil nad možnými negatívnymi vedľajšími vplyvmi, ako je narušenie obchodu a hospodárskej súťaže. Táto úloha sa vykonáva v dvoch krokoch.

29.

Prvým krokom je, že každé opatrenie pomoci musí byť v súlade s potrebnými podmienkami uvedenými ďalej v texte. Nesplnenie niektorej z nasledujúcich podmienok bude mať za následok vyhlásenie pomoci za nezlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP.

30.

Druhým je, že ak sú splnené všetky podmienky, dozorný úrad vyvažuje pozitívne účinky opatrenia pomoci pri dosahovaní cieľa spoločného záujmu proti potenciálnym negatívnym účinkom.

31.

Jednotlivé kroky posúdenia dozorného úradu v oblasti širokopásmových sietí sú ďalej podrobnejšie uvedené.

32.

Pokiaľ ide o cieľ spoločného záujmu, dozorný úrad posúdi, do akej miery plánovaná intervencia pomôže prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločného záujmu, ako je uvedené vyššie.

33.

„Zlyhanie trhu“ nastane vtedy, ak trhy odkázané samy na seba nedokážu bez intervencie zabezpečiť účinný výsledok pre spoločnosť. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, že sa neuskutočnili niektoré investície, aj keď hospodársky prínos pre spoločnosť prevažuje nad nákladmi (45). V takých prípadoch môže mať poskytnutie štátnej pomoci pozitívne účinky a celková účinnosť sa môže zvýšiť zmenou hospodárskej motivácie firiem. V sektore širokopásmového pripojenia je jedna forma zlyhania trhu spojená s pozitívnymi vedľajšími účinkami. Takéto vedľajšie účinky sa môžu objaviť, ak účastníci trhu neinternalizujú celkový úžitok svojich činností. Napríklad dostupnosť širokopásmových sietí pripravuje cestu na poskytovanie ďalších služieb a na inovácie, ktoré budú pravdepodobne prínosom pre viac ľudí ako len pre priamych investorov a užívateľov sietí. Výsledok trhu by teda viedol k nedostatočným súkromným investíciám do širokopásmových sietí.

34.

Z ekonomického hľadiska, pokiaľ ide o hustotu obyvateľstva, je zavedenie širokopásmových sietí vo všeobecnosti rentabilnejšie v oblastiach, kde je potenciálne vyšší a koncentrovanejší dopyt, t. j. v husto obývaných oblastiach. Z dôvodu vysokých fixných nákladov investície sa jednotkové náklady výrazne zvyšujú s poklesom hustoty obyvateľstva (46). Preto platí, že ak sa zavádzajú na základe komerčného hľadiska, majú širokopásmové siete tendencie rentabilne pokryť len časť obyvateľstva. Všeobecne rozšírený a cenovo dostupný prístup k širokopásmovým sieťam však prináša pozitívne vedľajšie účinky vďaka svojej schopnosti urýchliť rast a inovácie vo všetkých sektoroch hospodárstva. Keď trh neposkytuje dostatočné širokopásmové pokrytie alebo keď podmienky prístupu nie sú primerané, štátna pomoc môže pomôcť napraviť zlyhanie trhu.

35.

Druhý možný cieľ spoločného záujmu je spojený s rovnosťou. Vláda sa môže rozhodnúť intervenovať, aby vyrovnala sociálne alebo regionálne nerovnosti, ktoré sú dôsledkom pôsobenia trhu. V určitých prípadoch možno štátnu pomoc v oblasti širokopásmových sietí tiež použiť na dosiahnutie cieľov rovnosti, t. j. ako spôsob na zlepšenie prístupu k základným prostriedkom komunikácie a účasti na živote spoločnosti, ako aj prostriedok slobodného vyjadrovania všetkých aktérov spoločnosti, a tým zlepšiť sociálnu a teritoriálnu súdržnosť.

36.

Štátna intervencia na podporu širokopásmových sietí môže prebiehať na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (47). Pri predchádzaní duplicite a nesúdržnosti je preto dôležitá koordinácia rôznych intervencií. Na zabezpečenie dôslednosti a koordinácie miestnych intervencií je potrebné zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti miestnych iniciatív.

37.

Pokiaľ to bude možné a pri súčasnom rešpektovaní právomocí a špecifík, môžu štáty EZVO navrhnúť celonárodné schémy obsahujúce hlavné zásady tvoriace základ verejných iniciatív a stanoviť najdôležitejšie charakteristiky plánovaných sietí (48). Vnútroštátne rámcové schémy pre rozvoj širokopásmových sietí zabezpečujú súdržnosť pri používaní verejných finančných prostriedkov, znižujú administratívnu záťaž pre menšie orgány poskytujúce pomoc a urýchľujú realizáciu jednotlivých opatrení pomoci. Okrem toho sa štátom EZVO odporúča, aby na účely realizácie projektov širokopásmových sietí financovaných zo štátnej pomoci poskytli jednoznačné inštrukcie na centrálnej úrovni.

38.

Vnútroštátne regulačné orgány zohrávajú pri navrhovaní opatrenia štátnej pomoci na podporu širokopásmových sietí, ktoré by posilnilo hospodársku súťaž, mimoriadne dôležitú úlohu. Vnútroštátne regulačné orgány nadobudli technické a odborné znalosti vďaka kľúčovej úlohe, ktorú im ukladá sektorová regulácia (49). Majú najlepšie postavenie na to, aby podporili verejné orgány, pokiaľ ide o schémy štátnej pomoci, a malo by sa s nimi konzultovať určovanie cieľových oblastí. S vnútroštátnymi regulačnými orgánmi by sa malo konzultovať aj navrhovanie cien a podmienok veľkoobchodného prístupu a urovnanie sporov medzi záujemcami o prístup a prevádzkovateľom dotovanej infraštruktúry. Štátom EZVO sa odporúča, aby vnútroštátne regulačné orgány poskytli prostriedky, ktoré im umožnia vykonávať túto podpornú úlohu. V prípade potreby by štáty EZVO mali poskytnúť vhodný právny rámec pre účasť vnútroštátnych regulačných orgánov na projektoch štátnej pomoci na zavádzanie širokopásmových sietí. V súlade s najlepším postupom by mali vnútroštátne regulačné orgány pre miestne orgány vydať usmernenia, ktoré budú zahŕňať odporúčania týkajúce sa trhovej analýzy, prístupových produktov na veľkoobchodnej úrovni a zásady stanovovania cien a pritom zohľadňovať regulačný rámec pre elektronické komunikácie a súvisiace odporúčania vydané dozorným úradom (50).

39.

Okrem vnútroštátnych regulačných orgánov môžu užitočné poradenstvo poskytnúť aj vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, predovšetkým v prípade veľkých rámcových schém, pomôcť pri vytváraní rovnakých podmienok pre uchádzajúcich sa prevádzkovateľov a zabrániť, aby sa neprimerane veľký podiel štátnych finančných prostriedkov pridelil jednému prevádzkovateľovi, čím by sa posilnilo jeho (pravdepodobne už aj tak dominantné) postavenie na trhu (51). Okrem vnútroštátnych regulačných orgánov zriaďujú niektoré štáty EHP národné kompetenčné centrá na pomoc malým miestnym úradom pri navrhovaní primeraných opatrení štátnej pomoci a zabezpečovaní jednotného uplatňovania pravidiel štátnej pomoci, ako je uvedené v týchto usmerneniach (52).

40.

Na to, aby bolo opatrenie správne navrhnuté, sa v teste vyváženosti ďalej vyžaduje, aby bola štátna pomoc vhodným politickým nástrojom na riešenie daného problému. V tejto súvislosti regulácia ex ante síce v mnohých prípadoch uľahčila zavádzanie širokopásmových sietí v mestských a hustejšie obývaných oblastiach, ale nemusí byť dostatočným nástrojom na umožnenie poskytovania širokopásmových služieb najmä v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou týchto služieb, kde je vlastná rentabilita investície nízka (53). Aj keď opatrenia na strane dopytu v prospech širokopásmových služieb (ako sú napríklad poukážky pre koncových užívateľov) môžu pomôcť pri rozširovaní širokopásmového pripojenia (54), nemôžu vždy vyriešiť nedostatočné poskytovanie širokopásmových služieb (55). V niektorých situáciách preto na prekonanie nedostatku širokopásmového pripojenia nemusí existovať žiadna alternatíva k financovaniu z verejných prostriedkov. Orgány poskytujúce pomoc by tiež mali zohľadniť (pre)rozdelenie spektra, od ktorého sa odvíja možné zavádzanie siete v cieľových oblastiach, čím sa môžu dosiahnuť ciele orgánov poskytujúcich pomoc aj bez poskytnutia priamych grantov.

41.

Pokiaľ ide o stimulačný účinok opatrenia, treba preskúmať, či by sa príslušná investícia do širokopásmových sietí neuskutočnila v rovnakom časovom rámci bez štátnej pomoci. V prípade, že prevádzkovateľovi vyplýva určitá povinnosť pokryť cieľovú oblasť (56), nemusí byť oprávnený na štátnu pomoc, lebo táto pomoc pravdepodobne nebude mať stimulačný účinok.

42.

Pri posudzovaní primeranosti notifikovaných oznámení dozorný úrad zdôrazní celý rad podmienok potrebných na minimalizáciu súvisiacej štátnej pomoci a prípadných narušení hospodárskej súťaže, ako je podrobnejšie vysvetlené v ďalších oddieloch.

43.

Zmena správania príjemcu z dôvodu pomoci môže mať však negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod. Mieru narušenia hospodárskej súťaže možno posúdiť z hľadiska vplyvu na konkurentov. Ak majú konkurenti pocit poklesu ziskovosti počiatočnej investície v dôsledku poskytnutia pomoci, môžu sa rozhodnúť obmedziť vlastné budúce investície, či dokonca úplne opustiť trh (57). Ak možno ďalej vychádzať z toho, že v prípade príjemcu pomoci vybraného na základe súťažného konania ide pravdepodobne o podnik, ktorý už má dominantné postavenie na trhu alebo sa môžu stať dominantným v dôsledku investícií zo strany štátu, opatrenie pomoci by mohlo oslabiť konkurenčný tlak, ktorý môžu vyvíjať konkurenti. Okrem toho, ak opatrenie štátnej pomoci alebo s ním spojené podmienky (vrátane metódy financovania, ak táto je podstatnou súčasťou opatrenia) predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov EHP, nemožno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP (58).

44.

Pomoc sa prideľuje transparentným spôsobom; Najmä sa musí zabezpečiť, aby štáty EZVO, hospodárske subjekty, zainteresovaná verejnosť a dozorný úrad mali nesťažený prístup ku všetkým príslušným rozhodnutiam a informáciám, ktoré sa týkajú poskytnutej pomoci. Podrobné informácie týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť sa uvádzajú v bode (74).

45.

Dôsledne navrhnutá schéma štátnej pomoci pre širokopásmové siete by mala zabezpečiť, že celkové vyváženie účinkov opatrenia bude pozitívne.

46.

V tejto súvislosti možno účinok opatrenia štátnej pomoci charakterizovať ako zmenu činnosti v porovnaní so situáciou, ktorá by nastala, keby pomoc nebola poskytnutá. Pozitívne účinky pomoci priamo súvisia so zmenou správania príjemcu pomoci. Táto zmena by mala umožniť dosiahnutie želaného cieľa spoločného záujmu. V sektore širokopásmových sietí vedie pomoc k zavedeniu novej infraštruktúry, ktorá by sa inak nevybudovala, čo prináša na trh ďalšie kapacity a rýchlosť, ako aj nižšie ceny, väčší výber pre spotrebiteľov, vyššiu kvalitu a inovácie. To by malo za následok aj lepší prístup zákazníkov k zdrojom online a spolu so zvýšenou ochranou zákazníkov v tejto oblasti to môže stimulovať rast dopytu.

47.

Dotovaná sieť by mala byť schopná zabezpečiť „zásadnú zmenu“ v oblasti dostupnosti širokopásmového pripojenia. Zásadnú zmenu možno preukázať, ak v dôsledku štátnej intervencie i) vybratý uchádzač uskutoční značné nové investície do širokopásmových sietí (59), a ii) dotovaná infraštruktúra prinesie na trh nové dôležité možnosti, pokiaľ ide o dostupnosť a kapacitu širokopásmových služieb (60), rýchlosti a hospodársku súťaž (61). Zásadná zmena sa dá porovnať s rozvojom existujúcej, ako aj konkrétne plánovanej siete.

48.

S cieľom zabezpečiť minimalizáciu negatívnych účinkoch na hospodársku súťaž je pri navrhovaní opatrenia pomoci navyše potrebné splniť množstvo podmienok, ako je ďalej uvedené v oddiele 3.4.

49.

Aby sa ďalej zabezpečilo, že narušenie hospodárskej súťaže je obmedzené, dozorný úrad môže vyžadovať, že určité schémy budú časovo obmedzené (zvyčajne na štyri roky alebo menej) a budú podliehať hodnoteniu s cieľom overiť i) splnenie predpokladov a podmienok, na základe ktorých boli vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom; ii) účinnosť opatrenia pomoci na základe vopred stanovených cieľov; iii) jeho vplyv na trhy a hospodársku súťaž, aby sa zaručilo, že počas trvania schémy pomoci nevzniknú žiadne nežiaduce rušivé účinky, ktoré by boli v rozpore so záujmami EHP (62). Vzhľadom na jeho ciele a aby nevznikla neprimeranú záťaž pre štáty EZVO a menšie projekty pomoci, uplatňuje sa toto hodnotenie len na vnútroštátne schémy pomoci a schémy pomoci s veľkým rozpočtom obsahujúce nové vlastnosti, alebo ak možno predpokladať významné zmeny v oblasti trhu, technológií alebo regulácie. Hodnotenie vykonáva odborník nezávislý od štátneho orgánu poskytujúceho pomoc na základe spoločnej metodiky (63) a toto hodnotenie sa zverejní. Hodnotenie sa včas predloží dozorný úrad, aby ho mohla posúdiť a prípadne predĺžiť opatrenie pomoci, a v každom prípade pri uplynutí platnosti programu. Presný rozsah a metódy hodnotenia sa vymedzujú v schvaľovacom rozhodnutí opatrenia pomoci. Pri každom ďalšom opatrení pomoci s podobným cieľom sa zohľadnia výsledky tohto hodnotenia.

50.

Ak sa pri overení vyváženosti ukáže, že negatívne účinky prevyšujú výhody, dozorný úrad môže pomoc zakázať alebo požadovať prijatie opatrení na nápravu, ktoré by sa týkali samotného návrhu pomoci alebo škodlivého účinku, ktorý má pomoc na hospodársku súťaž.

51.

Na účely posúdenia štátnej pomoci tieto usmernenia rozlišujú medzi základnými sieťami a sieťami NGA.

52.

Rôzne technologické platformy možno považovať za základné širokopásmové siete vrátane asymetrických digitálnych prípojok (až do sietí ADSL2+), nevylepšeného káblového systému (napr. DOCSIS 2.0), mobilných sietí tretej generácie (UMTS) a satelitných systémov.

53.

V súčasnom štádiu trhového a technického rozvoja (64) sú sieťami NGA prístupové siete, ktoré úplne alebo čiastočne závisia od optických prvkov (65) a ktoré sú schopné poskytovať služby širokopásmového prístupu s vylepšenými vlastnosťami v porovnaní s existujúcimi základnými širokopásmovými sieťami (66).

54.

Siete NGA majú minimálne tieto vlastnosti: i) poskytujú predplatiteľovi služby spoľahlivo a pri veľmi vysokých rýchlostiach prostredníctvom optických backhaulových sietí (alebo ekvivalentnej technológie), ktoré sa nachádzajú dostatočne blízko k priestorom užívateľa, čím sa zabezpečí poskytovanie pri veľmi vysokých rýchlostiach; ii) podporujú rôzne rozšírené digitálne služby vrátane služieb smerovaných na všetky IP a iii) majú podstatne vyššie rýchlosti načítavania (v porovnaní so základnými širokopásmovými sieťami). Za súčasného stavu v oblasti vývoja trhov a technológií sú siete NGA: i) siete umožňujúce prístup na báze optických vlákien (FTTx) (67); ii) rozšírené modernizované káblové siete (68) a iii) niektoré rozšírené bezdrôtové prístupové siete schopné predplatiteľovi poskytovať spoľahlivé vysoké rýchlosti (69).

55.

Je dôležité mať na pamäti, že z dlhodobejšieho hľadiska sa očakáva, že siete NGA nebudú len modernizovať existujúce základné širokopásmové siete, ale úplne ich nahradia. Keďže siete NGA potrebujú odlišnú architektúru ponúkajúcu podstatne lepšiu kvalitu širokopásmových služieb ako dnešné siete a poskytujú viaceré služby, ktoré dnešné širokopásmové siete nepodporujú, je pravdepodobné, že v budúcnosti vzniknú výrazné rozdiely medzi oblasťami, ktoré budú pokryté sieťami NGA a tými, ktoré pokryté nebudú (70).

56.

Štáty EZVO sa môžu slobodne rozhodnúť, akú podobu bude mať ich intervencia, pod podmienkou, že bude v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. V niektorých prípadoch sa štáty EZVO môžu rozhodnúť financovať tzv. prístupové siete novej generácie (NGN – next generation networks), t. j. siete na prenos signálu (backhaulové siete), ktoré nepokrývajú koncového užívateľa. Backhaulové siete sú nevyhnutným predpokladom, aby mohli maloobchodní telekomunikační prevádzkovatelia poskytovať prístupové služby koncovým užívateľom. Tieto typy sietí sú schopné podporovať obidva druhy sietí, základné aj NGA (71): je na (investičnom) rozhodnutí telekomunikačných operátorov, ktorý druh infraštruktúry „poslednej míle“ si želajú pripojiť na backhaulovú sieť (72). Verejné orgány sa môžu rozhodnúť, že vykonajú len stavebno-inžinierske práce (napríklad výkopy na verejných miestach, výstavba káblovodov) s cieľom umožniť a urýchliť zavedenie zo strany prevádzkovateľov, ktorí majú na starosti svoje vlastné sieťové prvky. Okrem toho, v prípade vhodnosti môžu verejné orgány zohľadniť aj satelitné riešenia.

57.

Pri posudzovaní zlyhania trhu a cieľov rovnosti možno rozlišovať druhy oblastí, do ktorých môže smerovať pomoc. Tento rozdiel je vysvetlený v nasledujúcich oddieloch. Pri vymedzení cieľových oblastí, ak sa štátna intervencia obmedzuje na backhaulovú časť siete, pri posudzovaní štátnej pomoci sa do úvahy vezme situácia na backhaulových trhoch, ako aj na prístupových trhoch (73).

58.

Rôzne štandardy na odôvodnenie štátnych intervencií v týchto zemepisných oblastiach sú uvedené ďalej.

59.

Na účely určenia zemepisných oblastí ako bielych, šedých alebo čiernych podľa vysvetlenia nižšie musí orgán poskytujúci pomoc určiť, či v cieľovej oblasti existujú širokopásmové infraštruktúry. S cieľom ďalej zabezpečiť, aby štátna intervencia nenarúšala súkromné investície, by orgány poskytujúce pomoc mali tiež overiť, či majú súkromní investori konkrétne plány na vývoj vlastnej infraštruktúry v blízkej budúcnosti. Pod pojmom „blízka budúcnosť“ sa rozumie doba troch rokov (74). Ak orgán poskytujúci pomoc stanoví dlhší časový rámec na zavedenie dotovanej infraštruktúry, mal by sa ten istý rámec použiť na posúdenie existencie investičných plánov komerčných prevádzkovateľov.

60.

S cieľom overiť, že neexistujú žiadni súkromní investori, ktorí by v blízkej budúcnosti zaviedli vlastnú infraštruktúru, by mal orgán poskytujúci pomoc zverejniť zhrnutie plánovaného opatrenia pomoci a vyzvať zainteresované strany na predloženie pripomienok.

61.

Existuje riziko, že obyčajné „vyjadrenie záujmu“ zo strany súkromného investora oddiali poskytovanie širokopásmových služieb v cieľovej oblasti, lebo ak sa potom takéto investície nezrealizujú, štátna intervencia sa tiež pozastaví. Orgán poskytujúci pomoc by preto mohol pred odložením štátnej intervencie vyžadovať od súkromného investora určité záväzky. Tieto záväzky by mali zabezpečiť uskutočnenie významného pokroku v oblasti pokrytia počas doby troch rokov alebo dlhšieho obdobia predpokladaného pre podporovanú investíciu. Ďalej môže od príslušného prevádzkovateľa požadovať uzavretie príslušnej zmluvy, v ktorej sa stanovia záväzky v oblasti zavedenia. Táto zmluva by mohla predvídať celý rad „medzníkov“, ktoré by sa mali dosiahnuť počas doby troch rokov (75) a vykazovanie dosiahnutého pokroku. Ak sa medzník nedosiahne, orgán poskytujúci pomoc môže potom pokračovať v plánoch štátnych intervencií. Toto pravidlo sa uplatňuje na základné siete, ako aj siete NGA.

62.

„Biele oblasti“ sú tie, v ktorých neexistuje žiadna širokopásmová infraštruktúra a je málo pravdepodobné, že by tam vznikla v blízkej budúcnosti. Dozorný úrad preto uznáva, že pridelením finančnej podpory na poskytovanie širokopásmových služieb v oblastiach, kde širokopásmové pripojenie nie je zatiaľ k dispozícii, štáty EZVO sledujú skutočné ciele súdržnosti a hospodárskeho rozvoja, a preto je ich intervencia pravdepodobne v súlade so spoločným záujmom, za predpokladu, že podmienky stanovené ďalej v oddiele 3.4 sú splnené (76).

63.

„Šedé oblasti“ sú oblasti, kde je prítomný jeden prevádzkovateľ siete a je nepravdepodobné, že by v blízkej budúcnosti vznikla nová sieť (77). Samotná existencia jedného prevádzkovateľa (78) siete nevyhnutne neznamená, že neexistuje žiadne zlyhanie trhu alebo problém so súdržnosťou. Ak má daný prevádzkovateľ trhovú silu (monopolné postavenie), tak ponuka služieb, čo sa týka pomeru medzi cenou a kvalitou, nemusí byť pre občana optimálna. Určitým kategóriám užívateľov nemusia byť poskytované dostatočné služby alebo, pri neexistencii regulovaných sadzieb pre veľkoobchodný prístup, maloobchodné ceny môžu byť vyššie ako ceny účtované za rovnaké služby ponúkané v konkurenčnejších, ale inak porovnateľných oblastiach alebo regiónoch krajiny. Ak sú okrem toho len malé vyhliadky, že by na trh vstúpili alternatívni prevádzkovatelia, financovanie alternatívnej infraštruktúry by mohlo byť vhodným opatrením (79).

64.

Na druhej strane v oblastiach, kde už je prítomný jeden prevádzkovateľ širokopásmovej siete, by dotácie na vybudovanie alternatívnej siete mohli narušiť dynamiku trhu. Preto možno štátnu podporu na zavedenie širokopásmových sietí v „šedých“ oblastiach odôvodniť iba vtedy, keď sa dá jednoznačne preukázať pretrvávajúce zlyhanie trhu. Na tento účel bude potrebná podrobnejšia analýza a dôkladné posúdenie zlučiteľnosti.

65.

Šedé oblasti by mohli byť oprávnené na štátnu podporu za predpokladu, že sú splnené podmienky zlučiteľnosti uvedené v oddiele 3.4, ak sa preukáže, že i) sa neponúkajú žiadne cenovo dostupné alebo primerané služby, ktoré by spĺňali potreby občanov alebo podnikových užívateľov (80) a že ii) na účely dosiahnutia rovnakých cieľov nie sú k dispozícii opatrenia, ktoré by menej narúšali hospodársku súťaž (vrátane regulácie ex ante).

66.

Na preukázanie bodov i) a ii) dozorný úrad posúdi najmä, či:

67.

Test kompatibility opísaný v oddiele 3.4 sa uskutoční len pre šedé oblasti, ktoré spĺňajú uvedené kritériá oprávnenosti.

68.

Keď sú alebo v blízkej budúcnosti budú v určitej geografickej zóne prítomné aspoň dve základné širokopásmové siete rôznych prevádzkovateľov a širokopásmové služby sa poskytujú za konkurenčných podmienok (hospodárska súťaž medzi infraštruktúrami (82)), možno predpokladať, že neexistuje žiadne zlyhanie trhu. Preto jestvuje len veľmi malý priestor na to, aby štátna intervencia priniesla ďalšie výhody. Naopak, štátna podpora na financovanie vybudovania ďalšej širokopásmovej siete s porovnateľnými vymoženosťami bude mať v zásade za následok neprijateľné narušenie hospodárskej súťaže a vytlačenie súkromných investorov. Preto pri neexistencii jasne preukázateľného zlyhania trhu dozorný úrad posúdi opatrenia na financovanie zavedenia ďalšej širokopásmovej infraštruktúry v „čiernej zóne“ negatívne (83).

69.

Rozlíšenie vykonané v oddiele 3.2 medzi „bielymi“, „šedými“ a „čiernymi“ oblasťami je relevantné aj pre posúdenie, či štátna pomoc na zavádzanie sietí NGA je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. c).

70.

V súčasnosti vďaka modernizácii aktívneho vybavenia môžu niektoré moderné základné širokopásmové siete podporovať aj niektoré širokopásmové služby, ktoré sa pravdepodobne v budúcnosti budú ponúkať prostredníctvom sietí NGA (ako sú služby „triple play“). Môžu sa však objaviť nové produkty alebo služby, ktoré nie sú z hľadiska dopytu alebo ponuky nahraditeľné, a tie budú vyžadovať kapacitu, spoľahlivosť a podstatne vyššie rýchlosti načítavania a sťahovania presahujúce horné fyzické obmedzenia základnej širokopásmovej infraštruktúry.

71.

Na účely posúdenia štátnej pomoci na siete NGA sa budú oblasti, v ktorých siete NGA v súčasnosti neexistujú a kde ich pravdepodobne v horizonte troch rokoch v súlade s bodmi 59. až 61. súkromní investori ani nevybudujú, považovať za „biele oblasti NGA“. Takáto oblasť je oprávnená na štátnu pomoc na zavádzanie sietí NGA, ak sú splnené podmienky zlučiteľnosti uvedené v oddieloch 3.4 a 3.5.

72.

Za „šedú oblasť NGA“ by sa mala považovať oblasť, kde je zavedená len jedna sieť NGA (84) alebo sa takáto sieť zavedie v nasledujúcich troch rokoch a kde žiadny iný prevádzkovateľ neplánuje zaviesť sieť NGA v nasledujúcich troch rokoch. Pri posudzovaní toho, či môžu v tejto oblasti zaviesť ďalšie siete NGA iní sieťoví investori, je potrebné zohľadniť všetky existujúce regulačné alebo legislatívne opatrenia, ktoré môžu pomôcť pri odstraňovaní prekážok v prípade zavádzania takýchto sietí (prístup ku káblovodom, spoločné využívanie infraštruktúry atď.). Dozorný úrad bude musieť vypracovať podrobnejšiu analýzu, s cieľom overiť potrebnosť štátnej intervencie, keďže štátna intervencia v takýchto oblastiach predstavuje vysoké riziko vytlačenia existujúcich investorov a narušenia hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti dozorný úrad vykoná hodnotenie na základe podmienok zlučiteľnosti stanovených v týchto usmerneniach.

73.

Ak v danej oblasti existujú minimálne dve siete NGA rôznych prevádzkovateľov, alebo sa takto budú v najbližších troch rokoch zavádzať, táto oblasť sa považuje za „čiernu oblasť NGA“. Dozorný úrad zváži, či štátna pomoc pre ďalšiu štátom financovanú ekvivalentnú sieť NGA v takýchto oblastiach nespôsobí závažné narušenie hospodárskej súťaže a či nie je nezlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. c).

74.

Každé štátne opatrenie podporujúce zavádzanie širokopásmových sietí by malo spĺňať všetky zásady zlučiteľnosti opísané už v oddiele 2.5 vrátane cieľa spoločného záujmu, existencie zlyhania trhu, vhodnosti a stimulačného účinku opatrenia. Pokiaľ ide o obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže okrem preukázania, ako sa dosiahne zásadná zmena vo všetkých prípadoch (v bielych, šedých a čiernych oblastiach) (85), musia byť splnené tieto nevyhnutné podmienky na preukázanie primeranosti opatrenia. Nesplnenie ktorejkoľvek z týchto podmienok by si pravdepodobne vyžiadalo dôkladné posúdenie (86), ktoré by mohlo viesť k záveru, že pomoc je nezlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP.

75.

Rovnako ako v prípade politiky uplatňovanej v súvislosti so zavádzaním základných širokopásmových sietí štátna pomoc v prospech zavádzania sietí NGA môže predstavovať vhodný a opodstatnený nástroj za predpokladu, že je splnený celý rad základných podmienok. Zatiaľ čo komerční prevádzkovatelia prijímajú svoje investičné rozhodnutia v oblasti sietí NGA na základe očakávanej ziskovosti, verejný orgán musí pri financovaní otvorenej a neutrálnej platformy, v rámci ktorej budú môcť súťažiť viacerí prevádzkovatelia o poskytovanie služieb koncovým zákazníkom, zohľadniť aj verejný záujem.

76.

Každé opatrenie na podporu rozvoja sietí NGA musí spĺňať podmienky zlučiteľnosti uvedené v oddieloch 2.5 a 3.4. Okrem toho musia byť splnené nasledujúce podmienky, pričom sa zohľadnia osobitné situácie, v ktorých sa realizujú štátne investície do sietí NGA.

77.

Projekty štátnej pomoci zamerané na financovanie backhaulových sietí (123) alebo obmedzené na štátne podniky otvorené prístupu zo strany všetkých prevádzkovateľov a technológií vykazujú osobitne vlastnosti podporujúce hospodársku súťaž. Táto vlastnosť sa zohľadní pri posudzovaní týchto projektov.

78.

Vzhľadom na ciele uvedené v úvode, predovšetkým na cieľ dosiahnutia 50 % pokrytia internetovým pripojením s rýchlosťou nad 100 Mbps, a pri zohľadnení skutočnosti, že najmä v mestských oblastiach môžu byť požiadavky na výkon vyššie než to, čo sú investori ochotní v najbližšej budúcnosti poskytnúť, odchylne od bodu (73), môže byť štátna intervencia výnimočne povolená v prípade sietí NGA, ktoré sú schopné zabezpečiť ultrarýchle pripojenie s výkonom nad 100 Mbps.

79.

V „čiernych oblastiach NGA“ by takáto intervencia mohla byť povolená len vtedy, keď sa preukáže, že ide o zásadnú zmenu podľa bodu (47) na základe týchto kumulatívnych kritérií:

80.

V situáciách opísaných v predchádzajúcom bode sa musia pri každej novej dotovanej sieti dodržať podmienky zlučiteľnosti uvedené v bodoch (74) a (76). Okrem toho orgán poskytujúci pomoc musí tiež preukázať, že:

81.

Verejné financovanie takýchto sietí bude možné pokladať za zlučiteľné s testom vyváženosti len v prípade splnenia týchto dodatočných podmienok. Inými slovami, takéto financovanie by muselo viesť k zásadnému, udržateľnému technickému pokroku, ktorý podporí hospodársku súťaž a nebude dočasný, a to bez vytvorenia nerovnomerných odradzujúcich prvkov pre súkromné investície.

82.

Tieto usmernenia sa budú uplatňovať od prvého dňa po ich prijatí. Na všetky notifikované opatrenia pomoci, o ktorých má dozorný úrad prijať rozhodnutie po prijatí týchto usmernení, použije dozorný úrad tieto usmernenia, a to aj vtedy, ak boli projekty notifikované pred príslušným dátumom.

83.

V súlade s pravidlami dozorného úradu uplatniteľnými na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (130) dozorný úrad uplatní na neoprávnene poskytnutú pomoc pravidlá účinné v čase, keď bola poskytnutá. Rovnako uplatní tieto usmernenia v prípade neoprávnene poskytnutej pomoci, ktorá bola poskytnutá po ich uverejnení.

84.

Dozorný úrad týmto navrhuje štátom EZVO na základe článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, aby prijali vhodné opatrenia a v prípade potreby zmenili ich existujúce rámcové programy pomoci, aby zabezpečili ich súlad s ustanoveniami týchto usmernení do dvanástich mesiacov po ich prijatí.

85.

Dozorný orgán vyzýva štáty EZVO, aby vyjadrili výslovný bezpodmienečný súhlas s navrhovanými vhodnými opatreniami do dvoch mesiacov od doručenia týchto usmernení. Ak dozorný úrad odpoveď nedostane, bude predpokladať, že daný štát EZVO s navrhovanými opatreniami nesúhlasí.

86.

Dozorný orgán preskúma tieto usmernenia v súlade s budúcimi revíziami zodpovedajúceho oznámenia Komisie – Usmernenia Spoločenstva pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí.