7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/1

---

ROZHODNUTIE RADY

zo 14. apríla 2014

o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom

(2014/252/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 3 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Komisia v súlade s rozhodnutím Rady 2012/499/EÚ (1) podpísala dňa 16. decembra 2013 Dohodu medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom (ďalej len „dohoda“), s výhradou jej uzavretia.

(2)	Dohodou sa zriaďuje spoločný readmisný výbor, ktorý prijme vlastný rokovací poriadok. V tomto prípade je vhodné zabezpečiť, aby sa pozícia Únie prijala v zjednodušenom konaní.

(3)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(4)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(5)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(6)	Dohoda by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady v mene Únie vykoná oznámenie podľa článku 24 ods. 2 dohody s cieľom vyjadriť súhlas Európskej únie s tým, že bude touto dohodou zaviazaná (2).

Článok 3

Komisia, ktorej pomáhajú odborníci z členských štátov, zastupuje Úniu v spoločnom readmisnom výbore zriadenom podľa článku 19 dohody.

Článok 4

Pozíciu Únie v rámci spoločného readmisného výboru k prijatiu jeho rokovacieho poriadku, ako sa vyžaduje v článku 19 ods. 5 dohody, prijme Komisia po porade s osobitným výborom vymenovaným Radou.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 244, 8.9.2012, s. 4.

(2)  Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/3

---

DOHODA

medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

EURÓPSKA ÚNIA, ďalej len „Únia“,

a

TURECKÁ REPUBLIKA, ďalej len „Turecko“,

ODHODLANÉ posilniť vzájomnú spoluprácu v záujme účinnejšieho boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu,

ŽELAJÚCE SI vytvoriť prostredníctvom tejto dohody a na základe reciprocity rýchle a účinné postupy na identifikáciu a bezpečný a usporiadaný návrat osôb, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup na územie Turecka alebo jedného z členských štátov Únie, zdržiavanie sa alebo pobyt na tomto území, a zjednodušiť tranzit takýchto osôb v duchu spolupráce,

ZDÔRAZŇUJÚC, že touto dohodou nie sú dotknuté práva, povinnosti ani záväzky Únie, jej členských štátov a Turecka vyplývajúce z medzinárodného práva, a najmä z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 a Dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951,

ZDÔRAZŇUJÚC, že touto dohodou nie sú dotknuté práva a procesné záruky osôb v konaniach o návrate, alebo ktoré žiadajú o azyl v členskom štáte, stanovené v príslušných právnych nástrojoch Únie,

ZDÔRAZŇUJÚC, že touto dohodou nie sú dotknuté ustanovenia Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom z 12. septembra 1963, jej dodatkové protokoly, príslušné rozhodnutia Asociačnej rady ani príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie,

ZDÔRAZŇUJÚC, že osoby s povolením na dlhodobý pobyt udeleným v súlade s podmienkami smernice Rady 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, požívajú zvýšenú ochranu proti vyhosteniu podľa článku 12 uvedenej smernice,

ZDÔRAZŇUJÚC, že táto dohoda je založená na zásadách spoločnej zodpovednosti, solidarity a rovnocenného partnerstva s cieľom riadiť migračné toky medzi Tureckom a Úniou a že v tejto súvislosti je Únia pripravená poskytnúť finančné zdroje na podporu Turecka pri jej vykonávaní,

BERÚC DO ÚVAHY, že ustanovenia tejto dohody, ktorá patrí do rozsahu Hlavy V časti tri Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa v súlade s Protokolom o postavení Spojeného kráľovstva a Írska so zreteľom na oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je priložený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, nevzťahujú na Spojené kráľovstvo a Írsko, pokiaľ sa nepripoja,

BERÚC DO ÚVAHY, že ustanovenia tejto dohody, ktorá patrí do rozsahu Hlavy V časti tri Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa v súlade s Protokolom o postavení Dánska, ktorý je priložený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, nevzťahujú na Dánske kráľovstvo,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody sa pod pojmom:

a)	„zmluvné strany“ rozumie Turecko a Únia;

b)	„štátny príslušník Turecka“ rozumie každá osoba, ktorá má v súlade s tureckými právnymi predpismi tureckú štátnu príslušnosť;

c)	„štátny príslušník členského štátu“ rozumie každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu Únie;

d)	„členský štát“ rozumie akýkoľvek členský štát Únie s výnimkou Dánskeho kráľovstva;

e)	„štátny príslušník tretej krajiny“ rozumie každá osoba, ktorá má inú štátnu príslušnosť ako tureckú alebo niektorého z členských štátov;

f)	„osoba bez štátnej príslušnosti“ rozumie každá osoba, ktorá nemá žiadnu štátnu príslušnosť;

g)	„povolenie na pobyt“ rozumie povolenie akéhokoľvek druhu vydané Tureckom alebo niektorým členským štátom, ktoré oprávňuje osobu na pobyt na jeho území. Nezahŕňa dočasné povolenia zdržiavať sa na území v súvislosti s posúdením žiadosti o azyl alebo žiadosti o povolenie na pobyt;

h)	„vízum“ rozumie povolenie, ktoré vydá alebo rozhodnutie, ktoré prijme Turecko alebo niektorý členský štát a ktoré sa vyžaduje na účely vstupu na ich územie alebo tranzitu cez ich územie. Nezahŕňa letiskové tranzitné vízum;

i)	„žiadajúci štát“ rozumie štát (Turecko alebo jeden z členských štátov), ktorý predkladá žiadosť o readmisiu podľa článku 8 alebo žiadosť o tranzit podľa článku 15 tejto dohody;

j)	„požiadaný štát“ rozumie štát (Turecko alebo jeden z členských štátov), ktorému je určená žiadosť o readmisiu podľa článku 8 alebo žiadosť o tranzit podľa článku 15 tejto dohody;

k)	„príslušný orgán“ rozumie vnútroštátny orgán Turecka alebo jedného z členských štátov, ktorý je poverený vykonávaním tejto dohody, ako sa stanovuje vo vykonávacom protokole v súlade s jej článkom 20 ods. 1 písm. a);

l)	„osoba s neoprávneným pobytom“ rozumie akákoľvek osoba, ktorá v súlade s príslušnými postupmi stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch nespĺňa alebo prestala spĺňať platné podmienky vstupu na územie Turecka alebo jedného z členských štátov, zdržiavania sa alebo pobytu na tomto území;

m)	„tranzit“ rozumie prechod štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti cez územie požiadaného štátu pri ceste zo žiadajúceho štátu do krajiny určenia;

n)

„readmisia“ rozumie v prípade žiadajúceho štátu odovzdanie a v prípade požiadaného štátu prevzatie osôb (štátnych príslušníkov požiadaného štátu, štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti), o ktorých sa zistilo, že neoprávnene vstúpili na územie žiadajúceho štátu, zdržiavajú sa alebo majú na ňom pobyt, v súlade s ustanoveniami tejto dohody;

o)	„hraničný priechod“ rozumie akékoľvek miesto určené členskými štátmi alebo Tureckom na účely prekročenia ich hraníc;

p)

„pohraničná oblasť“ žiadajúceho štátu rozumie územie, ktorého rozsah od jeho vonkajšej hranice smerom do jeho vnútrozemia je najviac 20 km bez ohľadu na to, či ide o spoločnú hranicu žiadajúceho a požiadaného štátu, ako aj námorné prístavy vrátane colných zón a medzinárodné letiská žiadajúceho štátu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Ustanovenia tejto dohody sa vzťahujú na osoby, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup na územie Turecka alebo jedného z členských štátov Únie, zdržiavanie sa alebo pobyt na tomto území.

2.   Táto dohoda vrátane uvedeného odseku 1 tohto článku sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté nástroje vymenované v článku 18.

3.   Táto dohoda sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín ani na osoby bez štátnej príslušnosti, ako sa uvádza v článkoch 4 a 6, ktoré opustili územie požiadaného štátu viac než päť rokov predtým, ako sa príslušné orgány žiadajúceho štátu dozvedeli o týchto osobách, pokiaľ pomocou dokladov uvedených v prílohe 3 nie je možné vytvoriť podmienky na ich readmisiu do požiadaného štátu, ako je stanovené v článkoch 4 a 6.

ODDIEL I

READMISNÉ POVINNOSTI TURECKA

Článok 3

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov

1.   Turecko na žiadosť členského štátu a bez toho, aby tento členský štát musel vykonať ďalšie formality, okrem tých, ktoré sa stanovujú touto dohodou, readmituje všetky osoby, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky stanovené právnymi predpismi tohto členského štátu alebo Únie potrebné na vstup na územie žiadajúceho členského štátu, zdržiavanie sa alebo pobyt na ňom, ak sa v súlade s článkom 9 preukáže, že tieto osoby sú štátnymi príslušníkmi Turecka.

2.   Turecko takisto readmituje:

—

neplnoleté slobodné deti osôb uvedených v odseku 1 tohto článku bez ohľadu na ich miesto narodenia alebo štátnu príslušnosť, pokiaľ nemajú autonómne právo na pobyt v žiadajúcom členskom štáte, alebo ak držiteľom uvedeného autonómneho práva na pobyt je druhý rodič, ktorý má dané deti v zákonnej starostlivosti,

—

manželov/manželky osôb uvedených v odseku 1 tohto článku, ktorí/ktoré majú inú štátnu príslušnosť, za predpokladu, že majú právo na vstup na územie Turecka a právo na pobyt na tomto území alebo ho dostanú, pokiaľ nemajú autonómne právo na pobyt v žiadajúcom členskom štáte alebo pokiaľ Turecko nepreukáže, že podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov príslušné manželstvo nie je zákonne uznané.

3.   Turecko takisto readmituje osoby, ktorým bola v súlade s tureckými právnymi predpismi po vstupe na územie členského štátu odňatá turecká štátna príslušnosť, alebo ktoré sa jej vzdali, pokiaľ takýmto osobám nebolo zo strany členského štátu aspoň prisľúbené udelenie štátnej príslušnosti.

4.   Potom, ako Turecko poskytne kladnú odpoveď na žiadosť o readmisiu, alebo prípadne po uplynutí lehôt stanovených v článku 11 ods. 2, príslušný konzulárny úrad Turecka vydá bez ohľadu na vôľu osoby, ktorá má byť readmitovaná, do troch pracovných dní cestovný doklad s trojmesačnou platnosťou potrebný na návrat osoby, ktorá má byť readmitovaná. V prípade, že sa v členskom štáte nenachádza konzulárny úrad Turecka, alebo ak Turecko do troch pracovných dní nevydá cestovný doklad, odpoveď na žiadosť o readmisiu sa považuje za cestovný doklad potrebný na readmisiu dotknutej osoby.

5.   Ak dotknutá osoba nemôže byť z právnych alebo vecných dôvodov odovzdaná pred ukončením platnosti pôvodne vydaného cestovného dokladu, príslušný konzulárny úrad Turecka do troch pracovných dní vydá nový cestovný doklad s rovnakou platnosťou. V prípade, že sa v členskom štáte nenachádza konzulárny úrad Turecka, alebo ak Turecko do troch pracovných dní nevydá cestovný doklad, odpoveď na žiadosť o readmisiu sa považuje za cestovný doklad potrebný na readmisiu dotknutej osoby.

Článok 4

Readmisia štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Turecko na žiadosť členského štátu a bez toho, aby tento členský štát musel vykonať ďalšie formality, okrem tých, ktoré sa ustanovujú touto dohodou, readmituje všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky potrebné na vstup na územie žiadajúceho členského štátu, zdržiavanie sa alebo pobyt na ňom, ak sa v súlade s článkom 10 preukáže, že tieto osoby:

a)	sú v čase podania žiadosti o readmisiu držiteľmi platného víza vydaného Tureckom a na územie členského štátu vstúpili priamo z územia Turecka; alebo

b)	sú držiteľmi povolenia na pobyt vydaného Tureckom; alebo

c)	neoprávnene a priamo vstúpili na územie členských štátov po pobyte na území Turecka alebo tranzite cez jeho územie.

2.   Readmisná povinnosť v odseku 1 tohto článku sa neuplatní, ak:

a)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti bola len v tranzitnom priestore medzinárodného letiska Turecka; alebo

b)

žiadajúci členský štát vydal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti vízum, ktoré osoba použila na vstup na územie žiadajúceho členského štátu, alebo povolenie na pobyt pred alebo po vstupe na jeho územie, pokiaľ táto osoba nie je držiteľom víza alebo povolenia na pobyt vydaného Tureckom, ktoré má dlhšiu platnosť; alebo

c)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požíva právo bezvízového vstupu na územie žiadajúceho členského štátu.

3.   Potom, ako Turecko poskytne kladnú odpoveď na žiadosť o readmisiu, alebo prípadne po uplynutí lehôt stanovených v článku 11 ods. 2, príslušné turecké orgány vydajú v prípade potreby bez ohľadu na vôľu osoby, ktorá má byť readmitovaná, do troch pracovných dní „náhradný cestovný doklad pre cudzincov“, ktorý je potrebný na jej návrat, s najmenej trojmesačnou platnosťou. V prípade, že sa v členskom štáte nenachádza konzulárny úrad Turecka, alebo ak Turecko do troch pracovných dní nevydá cestovný doklad, predpokladá sa, že akceptuje štandardný cestovný doklad EÚ na účely vyhostenia (1).

4.   Ak dotknutá osoba nemôže byť z právnych alebo vecných dôvodov odovzdaná pred ukončením platnosti pôvodne vydaného „náhradného cestovného dokladu pre cudzincov“, turecké orgány do troch pracovných dní predĺžia platnosť „náhradného cestovného dokladu pre cudzincov“, alebo v prípade potreby vydajú nový „náhradný cestovný dokument pre cudzincov“ s rovnakou platnosťou. V prípade, že sa v členskom štáte nenachádza konzulárny úrad Turecka, alebo ak Turecko do troch pracovných dní nevydá cestovný doklad, predpokladá sa, že akceptuje štandardný cestovný doklad EÚ na účely vyhostenia (2).

ODDIEL II

READMISNÉ POVINNOSTI ÚNIE

Článok 5

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov

1.   Členský štát na žiadosť Turecka a bez toho, aby Turecko muselo vykonať ďalšie formality, okrem tých, ktoré sa ustanovujú touto dohodou, readmituje všetky osoby, ktoré nespĺňajú, alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup na územie Turecka, zdržiavanie sa alebo pobyt na ňom, ak sa v súlade s článkom 9 preukáže, že tieto osoby sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu.

2.   Členský štát takisto readmituje:

—	neplnoleté slobodné deti osôb uvedených v odseku 1 tohto článku bez ohľadu na ich miesto narodenia alebo štátnu príslušnosť, pokiaľ nemajú autonómne právo na pobyt v Turecku, alebo ak držiteľom uvedeného autonómneho práva na pobyt je druhý rodič, ktorý má dané deti v zákonnej starostlivosti,

—

manželov/manželky osôb uvedených v odseku 1 tohto článku, ktorí/ktoré majú inú štátnu príslušnosť, za predpokladu, že majú právo na vstup na územie požiadaného členského štátu a právo na pobyt na tomto území alebo ho dostanú, pokiaľ nemajú autonómne právo na pobyt v Turecku alebo pokiaľ požiadaný členský štát nepreukáže, že podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov príslušné manželstvo nie je zákonne uznané.

3.   Členský štát takisto readmituje osoby, ktorým v súlade s jeho právnymi predpismi bola po vstupe na územie Turecka odňatá štátna príslušnosť tohto členského štátu, alebo ktoré sa jej vzdali, pokiaľ takým osobám nebolo zo strany Turecka aspoň prisľúbené udelenie štátnej príslušnosti.

4.   Potom, ako požiadaný členský štát poskytne kladnú odpoveď na žiadosť o readmisiu, alebo prípadne po uplynutí lehôt stanovených v článku 11 ods. 2, príslušné diplomatické zastúpenie alebo konzulárny úrad tohto členského štátu vydá bez ohľadu na vôľu osoby, ktorá má byť readmitovaná, do troch pracovných dní cestovný doklad s trojmesačnou platnosťou potrebný na návrat osoby, ktorá má byť readmitovaná. V prípade, že sa v Turecku nenachádza diplomatické zastúpenie alebo konzulárny úrad členského štátu, alebo ak požiadaný členský štát do troch pracovných dní nevydá cestovný doklad, odpoveď na žiadosť o readmisiu sa považuje za cestovný doklad potrebný na readmisiu dotknutej osoby.

5.   Ak dotknutá osoba nemôže byť z právnych alebo vecných dôvodov odovzdaná pred ukončením platnosti pôvodne vydaného cestovného dokladu, príslušné diplomatické zastúpenie alebo konzulárny úrad tohto členského štátu do troch pracovných dní vydá nový cestovný doklad s rovnakou platnosťou. V prípade, že sa v Turecku nenachádza diplomatické zastúpenie alebo konzulárny úrad členského štátu, alebo ak požiadaný členský štát do troch pracovných dní nevydá cestovný doklad, odpoveď na žiadosť o readmisiu sa považuje za cestovný doklad potrebný na readmisiu dotknutej osoby.

Článok 6

Readmisia štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Členský štát na žiadosť Turecka a bez toho, aby Turecko muselo vykonať ďalšie formality, okrem tých, ktoré sa stanovujú touto dohodou, readmituje všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup na územie Turecka, zdržiavanie sa alebo pobyt na ňom, ak sa v súlade s článkom 10 preukáže, že tieto osoby:

a)	sú v čase predloženia žiadosti o readmisiu držiteľmi platného víza vydaného požiadaným členským štátom a na územie Turecka vstúpili priamo z územia požiadaného členského štátu; alebo

b)	sú držiteľmi povolenia na pobyt vydaného požiadaným členským štátom; alebo

c)	neoprávnene a priamo vstúpili na územie Turecka po pobyte na území požiadaného členského štátu alebo tranzite cez jeho územie.

2.   Readmisná povinnosť v odseku 1 tohto článku sa neuplatní, ak:

a)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti bola iba v tranzitnom priestore medzinárodného letiska požiadaného členského štátu; alebo

b)

Turecko vydalo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti vízum, ktoré osoba použila na vstup na územie Turecka, alebo povolenie na pobyt pred alebo po vstupe na jeho územie, pokiaľ táto osoba nie je držiteľom víza alebo povolenia na pobyt vydaného požiadaným členským štátom, ktoré má dlhšiu platnosť; alebo

c)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požíva právo bezvízového vstupu na územie Turecka.

3.   Readmisnú povinnosť uvedenú v odseku 1 tohto článku má členský štát, ktorý vydal vízum alebo povolenie na pobyt. Ak vízum alebo povolenie na pobyt udelili dva alebo viaceré členské štáty, readmisná povinnosť uvedená v odseku 1 platí pre ten členský štát, ktorý vydal doklad s dlhšou platnosťou, prípadne ak jednému alebo viacerým dokladom skončila platnosť, pre ten členský štát, ktorý vydal doklad, ktorý je stále platný. Ak sa už skončila platnosť všetkých dokladov, readmisná povinnosť uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal doklad s najneskorším dátumom skončenia platnosti. Ak nemožno predložiť žiaden z týchto dokladov, readmisná povinnosť uvedená v odseku 1 platí pre členský štát, ktorý bol opustený ako posledný.

4.   Potom, ako členský štát poskytne kladnú odpoveď na žiadosť o readmisiu, alebo prípadne po uplynutí lehôt stanovených v článku 11 ods. 2, orgány členského štátu vydajú v prípade potreby do troch pracovných dní osobe, ktorej readmisia bola schválená, cestovný doklad potrebný na jej návrat s najmenej trojmesačnou platnosťou. V prípade, že sa v Turecku nenachádza diplomatické zastúpenie konzulárny úrad členského štátu, alebo ak členský štát do troch pracovných dní nevydá cestovný doklad, predpokladá sa, že akceptuje štandardný cestovný doklad EÚ na účely vyhostenia (3).

5.   Ak dotknutá osoba nemôže byť z právnych alebo vecných dôvodov odovzdaná pred ukončením platnosti pôvodne vydaného cestovného dokladu, orgány členského štátu do troch pracovných dní predĺžia platnosť cestovného dokladu, alebo v prípade potreby vydajú nový cestovný doklad s rovnakou platnosťou. V prípade, že sa v Turecku nenachádza diplomatické zastúpenie alebo konzulárny úrad členského štátu, alebo ak členský štát do troch pracovných dní nevydá cestovný doklad, predpokladá sa, že akceptuje štandardný cestovný doklad EÚ na účely vyhostenia (4).

ODDIEL III

READMISNÉ KONANIE

Článok 7

Zásady

1.   Členské štáty a Turecko vynaložia maximálne úsilie, aby zabezpečili návrat osoby uvedenej v článkoch 4 a 6 priamo do krajiny pôvodu. Na tento účel sa spôsoby uplatňovania tohto odseku určia v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. b). Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na prípady, v ktorých je uplatniteľné zrýchlené konanie v súlade s odsekom 4 tohto článku.

2.   S výhradou odseku 3 tohto článku pri akomkoľvek odovzdávaní osoby, ktorá má byť readmitovaná na základe niektorej z povinností uvedených v článkoch 3 až 6, sa vyžaduje predloženie žiadosti o readmisiu príslušnému orgánu požiadaného štátu.

3.   Ak osoba, ktorá má byť readmitovaná, je držiteľom platného cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti a v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti platného víza použitého osobou na účel vstupu na územie požiadaného štátu, alebo povolenia na pobyt vydaného požiadaným štátom, odovzdanie takejto osoby sa uskutoční bez toho, aby žiadajúci štát musel podať žiadosť o readmisiu alebo písomné oznámenie podľa článku 12 ods. 1 príslušnému orgánu požiadaného štátu.

Predchádzajúcim pododsekom nie je dotknuté právo príslušných orgánov overiť na hranici identitu readmitovaných osôb.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, ak žiadajúci štát zaistil osobu v pohraničnej oblasti po jej neoprávnenom vstupe priamo z územia požiadaného štátu, žiadajúci štát môže podať žiadosť o readmisiu do troch pracovných dní po zaistení tejto osoby (zrýchlené konanie).

Článok 8

Obsah žiadosti o readmisiu

1.   Pokiaľ je to možné, žiadosť o readmisiu obsahuje tieto informácie:

a)	konkrétne údaje o osobe, ktorá má byť readmitovaná (napr. krstné mená, priezviská, dátum narodenia, a ak je to možné, aj miesto narodenia a posledné bydlisko), prípadne aj údaje o jej neplnoletých slobodných deťoch a/alebo partneroch;

b)	v prípade vlastných štátnych príslušníkov údaje o tom, akým spôsobom sa preukáže alebo akým spôsobom sa poskytne priamy dôkaz o štátnej príslušnosti, ako sa stanovuje v prílohách 1 a 2;

c)

v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti údaje o tom, akým spôsobom sa preukáže splnenie podmienok na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti alebo akým spôsobom sa poskytne priamy dôkaz o nich, ako sa stanovuje v prílohách 3 a 4;

d)	fotografia osoby, ktorá má byť readmitovaná.

2.   Pokiaľ je to možné, žiadosť o readmisiu by mala obsahovať aj tieto údaje:

a)	vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že osoba, ktorá sa má odovzdať, môže potrebovať pomoc alebo starostlivosť za predpokladu, že dotknutá osoba s týmto vyhlásením výslovne súhlasí;

b)	informácie o akomkoľvek ochrannom, bezpečnostnom opatrení alebo o zdravotnom stave, ktoré môžu byť pri odovzdávaní určitej osoby nevyhnutné.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 3, každá žiadosť o readmisiu sa podáva písomne a použitím spoločného formulára, ktorý je pripojený k tejto dohode vo forme prílohy 5.

4.   Žiadosť o readmisiu možno podať prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, vrátane elektronických prostriedkov, napríklad faxu, e-mailu atď.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 2, odpoveď na žiadosť o readmisiu sa poskytuje písomne.

Článok 9

Dôkazy o štátnej príslušnosti

1.   Štátnu príslušnosť podľa článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 možno preukázať najmä prostredníctvom dokladov uvedených v prílohe 1 k tejto dohode. Po predložení týchto dokladov členské štáty a Turecko na účel tejto dohody uznajú štátnu príslušnosť. Štátnu príslušnosť nemožno preukázať falošnými dokladmi.

2.   Priamy dôkaz o štátnej príslušnosti podľa článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 sa poskytuje najmä prostredníctvom dokladov uvedených v prílohe 2 k tejto dohode, a to aj keď skončila ich platnosť. Po predložení týchto dokladov členské štáty a Turecko na účel tejto dohody budú štátnu príslušnosť považovať za preukázanú, pokiaľ požiadaný štát na základe vyšetrovania a v lehotách stanovených v článku 11 nepreukáže inak. Priamy dôkaz o štátnej príslušnosti nemožno podložiť falošnými dokladmi.

3.   Ak nemožno predložiť žiaden z dokladov uvedených v prílohách 1 alebo 2, príslušné diplomatické a konzulárne zastúpenia dotknutého požiadaného štátu na žiadosť žiadajúceho štátu, ktorá je zahrnutá do žiadosti o readmisiu, zariadia, aby bola osoba, ktorá má byť readmitovaná, bezodkladne a najneskôr do siedmich pracovných dní od dátumu žiadosti vypočutá s cieľom určiť jej štátnu príslušnosť. V prípade, že sa v žiadajúcom štáte nenachádzajú diplomatické alebo konzulárne zastúpenia požiadaného štátu, požiadaný štát vykoná potrebné kroky, aby bola osoba, ktorá má byť readmitovaná, bezodkladne a najneskôr do siedmich pracovných dní od dátumu žiadosti vypočutá. Postup pri týchto vypočúvaniach môže byť stanovený vo vykonávacích protokoloch uvedených v článku 20 tejto dohody.

Článok 10

Dôkazy týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1.   Splnenie podmienok readmisie štátnych príslušníkov tretej krajiny a osôb bez štátnej príslušnosti stanovených v článku 4 ods. 1 a článku 6 ods. 1 sa preukáže najmä dôkaznými prostriedkami uvedenými v prílohe 3 k tejto dohode. Podmienky readmisie nemožno preukázať falošnými dokladmi.

2.   Priamy dôkaz o splnení podmienok readmisie štátnych príslušníkov tretej krajiny a osôb bez štátnej príslušnosti stanovených v článku 4 ods. 1 a článku 6 ods. 1 sa preukáže najmä prostredníctvom dôkazných prostriedkov uvedených v prílohe 4 k tejto dohode; nemožno ho preukázať falošnými dokladmi. Po predložení priamych dôkazov členské štáty a Turecko budú považovať podmienky za preukázané, pokiaľ požiadaný štát na základe vyšetrovania a v lehotách stanovených v článku 11 nepreukáže inak.

3.   Neoprávnenosť vstupu, zdržiavania sa alebo pobytu sa preukáže tým, že v cestovných dokladoch dotknutej osoby chýba potrebné vízum alebo iné povolenie na pobyt na území žiadajúceho štátu. Vyhlásenie žiadajúceho štátu, že sa o dotknutej osobe zistilo, že nemá potrebné cestovné doklady, vízum alebo povolenie na pobyt, takisto predstavuje priamy dôkaz o neoprávnenom vstupe, zdržiavaní sa alebo pobyte.

Článok 11

Lehoty

1.   Žiadosť o readmisiu sa musí predložiť príslušnému orgánu požiadaného štátu do maximálne šiestich mesiacov po tom, čo príslušný orgán žiadajúceho štátu zistil, že štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti nespĺňa alebo prestala spĺňať platné podmienky potrebné na vstup na jeho územie, zdržiavanie sa alebo pobyt na ňom.

Ak štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti vstúpila na územie žiadajúceho štátu pred dátumom, ku ktorému sa články 4 a 6 stali uplatniteľnými podľa článku 24 ods. 3, lehota uvedená v predchádzajúcej vete začína plynúť odo dňa, v ktorý sa články 4 a 6 stali uplatniteľnými.

Ak existujú právne alebo vecné prekážky podania žiadosti v rámci stanovenej lehoty, lehota sa na žiadosť žiadajúceho štátu predĺži, ale len dovtedy, kým prekážky nebudú odstránené.

2.   Na žiadosť o readmisiu sa odpovedá písomne:

—	do piatich pracovných dní, ak bola žiadosť predložená v zrýchlenom konaní (článok 7 ods. 4),

—

bezodkladne a v každom prípade najneskôr do 25 kalendárnych dní vo všetkých iných prípadoch s výnimkou prípadov, v ktorých je počiatočné obdobie zadržania stanovené vo vnútroštátnych predpisoch žiadajúceho členského štátu kratšie, a v takom prípade sa uplatňuje toto kratšie obdobie. V prípade, že včasnej odpovedi na žiadosť bránia právne alebo vecné prekážky, lehota sa môže na základe žiadosti a uvedenia dôvodov predĺžiť až na 60 kalendárnych dní s výnimkou prípadu, keď maximálne obdobie zadržania v právnych predpisoch žiadajúceho štátu je kratšie než 60 dní alebo sa rovná 60 dňom.

Táto lehota začne plynúť odo dňa prijatia žiadosti o readmisiu. Ak sa odpoveď neposkytla v tejto lehote, odovzdanie sa považuje za schválené.

Odpoveď na žiadosť o readmisiu možno podať prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, vrátane elektronických prostriedkov, napríklad faxu, e-mailu atď.

3.   Po schválení readmisie alebo v prípadoch uplynutia lehoty uvedenej v odseku 2 tohto článku sa odovzdanie dotknutej osoby uskutoční do troch mesiacov. Na žiadosť žiadajúceho štátu možno túto lehotu predĺžiť o čas potrebný na riešenie právnych alebo vecných prekážok.

4.   Odmietnutie žiadosti o readmisiu je potrebné písomne zdôvodniť.

Článok 12

Postup pri odovzdávaní osôb a spôsoby prepravy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 3, príslušné orgány žiadajúceho štátu pred vrátením osoby s predstihom minimálne 48 hodín písomne oznámia príslušným orgánom požiadaného štátu dátum odovzdania, miesto vstupu, možný sprievod a ostatné informácie dôležité pre odovzdanie.

2.   Dopravu možno uskutočniť letecky, po súši alebo po mori. Letecký návrat sa neobmedzuje na používanie štátnych prepravcov Turecka alebo členských štátov a môže sa uskutočniť využitím pravidelných alebo charterových letov. V prípade, že je pri vrátení potrebný sprievod, taký sprievod sa neobmedzuje len na oprávnené osoby žiadajúceho štátu pod podmienkou, že oprávnené osoby sú z Turecka alebo z ktoréhokoľvek členského štátu.

Článok 13

Readmisia omylom

Žiadajúci štát prevezme späť akúkoľvek osobu readmitovanú požiadaným štátom, ak sa v lehote troch mesiacov po odovzdaní dotknutej osoby preukáže, že nie sú splnené požiadavky uvedené v článkoch 3 až 6 tejto dohody.

V takýchto prípadoch a s výnimkou všetkých cestovných nákladov príslušnej osoby, ktoré má uhradiť žiadajúci štát, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku, sa uplatnia mutatis mutandis procesné ustanovenia tejto dohody a poskytnú sa všetky dostupné údaje o skutočnej totožnosti a štátnej príslušnosti osoby, ktorá sa má prevziať späť.

ODDIEL IV

TRANZIT

Článok 14

Zásady tranzitu

1.   Členské štáty a Turecko by mali obmedziť tranzit štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti na prípady, keď takéto osoby nemožno vrátiť do štátu určenia priamo.

2.   Turecko umožní tranzit štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ak ho členský štát o to požiada, a členský štát povolí tranzit príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ak ho o to Turecko požiada, ak je zaručená následná preprava týchto osôb v prípadných ďalších tranzitných štátoch, ako aj ich readmisia štátom určenia.

3.   Turecko alebo členský štát môže tranzit zamietnuť:

a)

ak existuje riziko, že by štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti mohli byť v štáte určenia alebo v inom tranzitnom štáte vystavení mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, trestaniu alebo trestu smrti alebo prenasledovaniu z dôvodu rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu politického presvedčenia; alebo

b)	ak štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti čelí v požiadanom štáte alebo v inom tranzitnom štáte trestnému stíhaniu; alebo

c)	z dôvodov verejného zdravia, vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku alebo na základe iných štátnych záujmov požiadaného štátu.

4.   Turecko alebo členský štát môžu zrušiť akékoľvek už vydané povolenie, ak sa po jeho vydaní vyskytnú alebo zistia okolnosti uvedené v odseku 3 tohto článku, ktoré bránia tranzitu, alebo ak ďalšia cesta cez prípadné tranzitné štáty alebo readmisia štátom určenia už nie je zaručená. V tomto prípade žiadajúci štát prijme štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti podľa potreby a bezodkladne späť.

Článok 15

Tranzitné konanie

1.   Príslušnému orgánu požiadaného štátu musí byť predložená písomná žiadosť o tranzit, ktorá obsahuje tieto údaje:

a)	typ tranzitu (letecky, po mori alebo po súši), prípadné ďalšie tranzitné štáty a plánované miesto konečného určenia;

b)	osobné údaje dotknutej osoby (napr. krstné meno, priezvisko, rodné priezvisko, iné používané, respektíve známe mená alebo prezývky, dátum narodenia, pohlavie a podľa možnosti miesto narodenia, štátnu príslušnosť, jazyk, druh a číslo cestovného dokladu);

c)	predpokladané miesto vstupu na územie, čas prevozu a použitie sprievodu;

d)	vyhlásenie, že z pohľadu žiadajúceho štátu sú podmienky podľa článku 14 ods. 2 splnené a že nie sú známe žiadne dôvody na odmietnutie žiadosti podľa článku 14 ods. 3.

Na žiadosti o tranzit sa použije spoločný formulár, ktorý je priložený k tejto dohode vo forme prílohy 6.

Žiadosť o tranzit možno podať prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, vrátane elektronických prostriedkov, napríklad faxu, e-mailu atď.

2.   Požiadaný štát do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti oznámi žiadajúcemu štátu písomnou formou, že prevezme predmetnú osobu, potvrdiac miesto a predpokladaný čas vstupu na územie, alebo že prevzatie odmieta, a uvedie dôvody svojho odmietnutia. Ak sa odpoveď neposkytla do piatich pracovných dní, tranzit sa považuje za schválený.

Odpoveď na žiadosť o tranzit možno podať prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, vrátane elektronických prostriedkov, napríklad faxu, e-mailu atď.

3.   Ak sa tranzit uskutočňuje letecky, osoba, ktorá má byť readmitovaná, a jej prípadný sprievod, sú vyňaté z povinnosti zaobstarať si letiskové tranzitné vízum.

4.   Príslušné orgány požiadaného štátu po vzájomnej dohode pomáhajú pri uskutočnení tranzitu, najmä zabezpečením dohľadu nad dotknutými osobami a poskytnutím potrebného vybavenia na tento účel.

ODDIEL V

NÁKLADY

Článok 16

Náklady na prepravu a tranzit

Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 a právo príslušných orgánov vymáhať náklady spojené s readmisiou od osoby, ktorá má byť readmitovaná vrátane osôb uvedených v článku 3 ods. 2 a článku 5 ods. 2, alebo od tretích strán, všetky náklady v súvislosti s readmisiou a tranzitom podľa tejto dohody až po hraničný priechod požiadaného štátu v prípade žiadostí podľa oddielov I a II dohody alebo až po hranicu štátu konečného určenia v prípade žiadostí podľa oddielu IV dohody znáša žiadajúci štát.

ODDIEL VI

OCHRANA ÚDAJOV A DOLOŽKA NEDOTKNUTEĽNOSTI

Článok 17

Ochrana údajov

Oznamovanie osobných údajov sa uskutoční iba v prípade, ak je to nevyhnutné na vykonávanie tejto dohody príslušnými orgánmi Turecka respektíve členského štátu. Spracovanie osobných údajov a nakladanie s nimi v konkrétnom prípade podlieha vnútroštátnym právnym predpisom Turecka a ak je prevádzkovateľom príslušný orgán členského štátu, ustanoveniam smernice 95/46/ES a vnútroštátnym právnym predpisom tohto členského štátu prijatým v súlade s touto smernicou. Okrem toho platia tieto zásady:

a)	osobné údaje sa musia spracúvať spravodlivým a zákonným spôsobom;

b)	osobné údaje musia byť zhromažďované iba na konkrétny, výslovne uvedený a zákonný účel plnenia tejto dohody a nesmú byť odovzdávajúcim orgánom ani prijímajúcim orgánom ďalej spracúvané spôsobom nezlučiteľným s týmto účelom;

c)

osobné údaje musia byť vo vzťahu k účelu, na ktorý sa zhromažďujú a/alebo ďalej spracovávajú, primerané a náležité a nesmú tento účel presahovať; poskytované osobné údaje sa môžu konkrétne týkať iba: — osobných údajov osoby, ktorá má byť odovzdaná (napr. mená, priezviská, akékoľvek predchádzajúce mená, iné mená, ktoré používa/pod ktorými je známa alebo prezývky, pohlavie, rodinný stav, dátum a miesto narodenia, súčasná štátna príslušnosť a všetky predchádzajúce), — pasu, preukazov totožnosti alebo vodičského preukazu (číslo, platnosť, dátum vydania, vydávajúci orgán, miesto vydania), — zastávok a cestovnej trasy, — ďalších informácií potrebných na určenie totožnosti odovzdávanej osoby alebo na preskúmanie splnenia podmienok na readmisiu v zmysle tejto dohody;

d)	osobné údaje musia byť presné a v prípade potreby aktualizované;

e)	osobné údaje sa musia uchovávať vo formáte, ktorý umožňuje určenie totožnosti subjektu údajov (čiže dotknutej osoby) len dovtedy, kým je to potrebné na účel, na ktorý sa údaje zhromažďovali alebo na ktorý sa ďalej spracúvali;

f)

odovzdávajúci orgán aj prijímajúci orgán prijmú všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečila príslušná oprava osobných údajov, ich vymazanie alebo zablokovanie v prípade, ak spracovanie týchto osobných údajov nie je v súlade s ustanoveniami tohto článku, a to najmä preto, lebo údaje sú vo vzťahu k účelu spracovania neprimerané, nenáležité alebo tento účel presahujú. Medzi tieto opatrenia patrí aj oznamovanie každej opravy, vymazania alebo zablokovania údajov druhej strane;

g)	prijímajúci orgán na požiadanie informuje odovzdávajúci orgán o použití oznámených údajov a o výsledkoch, ktoré z nich získal;

h)	osobné údaje možno oznamovať len príslušným orgánom. Na oznámenie ďalším orgánom je potrebný predchádzajúci súhlas odovzdávajúceho orgánu;

i)	odovzdávajúci orgán aj prijímajúci orgán sú povinné viesť si písomný záznam o oznamovaní a preberaní osobných údajov.

Článok 18

Doložka nedotknuteľnosti

1.   Touto dohodou nie sú dotknuté práva, záväzky a povinnosti Únie, členských štátov ani Turecka vyplývajúce z medzinárodného práva, aj z medzinárodných dohovorov, ktorých sú zmluvnými stranami, najmä z:

—	Dohovoru o postavení utečencov z 28. júla 1951 zmeneného a doplneného protokolom o postavení utečencov z 31. januára 1967,

—	Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950,

—	medzinárodných dohovorov určujúcich štát zodpovedný za skúmanie žiadostí o azyl,

—	Dohovoru z 10. decembra 1984 proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—	prípadne Európskeho dohovoru o usadení z 13. decembra 1955,

—	medzinárodných dohovorov o vydávaní osôb a ich tranzite,

—	multilaterálnych medzinárodných dohovorov a dohôd o readmisii cudzích štátnych príslušníkov.

2.   Táto dohoda v plnej miere rešpektuje práva a povinnosti – vrátane práv a povinností tých, ktorí sa oprávnene zdržiavajú a pracujú alebo sa oprávnene zdržiavali a pracovali na území jednej zo strán dohody – vyplývajúce z ustanovení Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom z 12. septembra 1963, jej dodatkových protokolov, príslušných rozhodnutí Asociačnej rady a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

3.   Táto dohoda sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva a procesnoprávne záruky osôb v konaní o návrate, stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (5), najmä v súvislosti s ich prístupom k právnemu poradenstvu, informáciám, dočasnému pozastaveniu výkonu rozhodnutí o návrate a prístupom k prostriedkom právnej nápravy.

4.   Táto dohoda sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva a procesnoprávne záruky osôb, ktoré žiadajú o azyl, stanovené v smernici Rady 2003/9/ES, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (6) a smernici Rady 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (7), a najmä v súvislosti s právom zostať v členskom štáte do ukončenia preskúmania žiadosti.

5.   Táto dohoda sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva a procesnoprávne záruky osôb s povolením na dlhodobý pobyt udeleným v súlade s podmienkami smernice Rady 2003/109/ES o postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom.

6.   Táto dohoda sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva a procesnoprávne záruky osôb, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt v súlade s podmienkami smernice Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny.

7.   Nič v tejto dohode nebráni vráteniu osoby na základe iných oficiálnych alebo neoficiálnych dojednaní.

ODDIEL VII

VYKONÁVANIE A UPLATŇOVANIE

Článok 19

Spoločný readmisný výbor

1.   Zmluvné strany si poskytujú vzájomnú pomoc pri uplatňovaní a výklade tejto dohody. Na tento účel zriadia spoločný readmisný výbor (ďalej len „výbor“), ktorého úlohou bude najmä:

a)	monitorovať uplatňovanie tejto dohody;

b)	rozhodovať o vykonávacích opatreniach potrebných na jednotné uplatňovanie tejto dohody;

c)	dbať na pravidelnú výmenu informácií o vykonávacích protokoloch vypracovaných jednotlivými členskými štátmi a Tureckom podľa článku 20;

d)	odporúčať zmeny a doplnenia tejto dohody a jej príloh.

2.   Rozhodnutia výboru sú pre zmluvné strany záväzné v súlade s akýmikoľvek potrebnými vnútornými postupmi, ktoré vyžaduje právo zmluvných strán.

3.   Výbor je zložený zo zástupcov Turecka a Únie; Úniu zastupuje Komisia, ktorej pomáhajú odborníci z členských štátov.

4.   Výbor zasadá v prípade potreby kedykoľvek na žiadosť jednej zo zmluvných strán.

5.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 20

Vykonávacie protokoly

1.   Turecko a členský štát vypracujú na žiadosť členského štátu alebo Turecka vykonávací protokol, ktorý sa okrem iného vzťahuje na pravidlá o:

a)	určení príslušných orgánov, hraničných priechodov a výmene kontaktných miest;

b)	podmienkach readmisie so sprievodom, vrátane tranzitu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti so sprievodom;

c)	prostriedkoch a dokladoch okrem tých, ktoré sú uvedené v prílohách 1 až 4 k tejto dohode;

d)	spôsoboch readmisie v rámci zrýchleného konania;

e)	postupe pri vypočúvaniach.

2.   Vykonávacie protokoly uvedené v odseku 1 tohto článku nadobúdajú platnosť až potom, čo sa oznámia readmisnému výboru uvedenému v článku 19.

3.   Turecko súhlasí s uplatňovaním akéhokoľvek ustanovenia vykonávacieho protokolu dohodnutého s jedným členským štátom aj vo vzťahoch s akýmkoľvek iným členským štátom na základe jeho žiadosti a s prihliadnutím na praktickú uplatniteľnosť takéhoto ustanovenia v Turecku.

Členské štáty súhlasia s uplatňovaním akéhokoľvek ustanovenia vykonávacieho protokolu dohodnutého medzi Tureckom a akýmkoľvek iným členským štátom aj vo vzťahoch s Tureckom na základe jeho žiadosti a s prihliadnutím na praktickú uplatniteľnosť takéhoto ustanovenia v príslušných členských štátoch.

Článok 21

Vzťah k bilaterálnym readmisným dohodám alebo dojednaniam členských štátov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 3, ustanovenia tejto dohody majú prednosť pred ustanoveniami akéhokoľvek právne záväzného nástroja na readmisiu osôb bez povolenia na pobyt, ktoré boli alebo podľa článku 20 môžu byť uzavreté medzi jednotlivými členskými štátmi a Tureckom, ak ustanovenia bilaterálnej dohody alebo dojednania nie sú zlučiteľné s ustanoveniami tejto dohody.

ODDIEL VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Územná pôsobnosť

1.   S výhradou odseku 2 tohto článku sa táto dohoda uplatňuje na územiach, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Európskej únii, ako je definované v článku 52 uvedenej zmluvy a v článku 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a na území Tureckej republiky.

2.   Táto dohoda sa neuplatňuje na území Dánskeho kráľovstva.

Článok 23

Technická pomoc

Obe strany súhlasia s vykonávaním tejto dohody na základe zásad spoločnej zodpovednosti, solidarity a rovnocenného partnerstva s cieľom riadiť migračné toky medzi Tureckom a Úniou.

V tejto súvislosti sa Únia zaväzuje, že poskytne finančné zdroje na podporu Turecka pri vykonávaní tejto dohody v súlade s pripojeným spoločným vyhlásením o technickej pomoci. V rámci tejto pomoci sa bude pozornosť venovať najmä budovaniu inštitúcií a kapacít. Táto podpora sa poskytne v kontexte existujúcich a budúcich priorít, na ktorých sa Únia a Turecko spoločne dohodnú.

Článok 24

Nadobudnutie platnosti dohody, jej trvanie a skončenie platnosti

1.   Zmluvné strany túto dohodu ratifikujú alebo schvália v súlade so svojimi príslušnými postupmi.

2.   S výhradou odseku 3 tohto článku táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dni, keď si zmluvné strany navzájom oznámili, že postupy uvedené v prvom odseku tohto článku boli ukončené.

3.   Povinnosti stanovené v článkoch 4 a 6 tejto dohody sa začnú uplatňovať až tri roky po dátume uvedenom v odseku 2 tohto článku. Počas tohto trojročného obdobia sa budú uplatňovať len na osoby bez štátnej príslušnosti a štátnych príslušníkov z tretích krajín, s ktorými Turecko uzatvorilo bilaterálne zmluvy alebo dohody o readmisii. Počas tohto trojročného obdobia sa uplatňujú príslušné časti existujúcich bilaterálnych dohôd o readmisii medzi členskými štátmi a Tureckom.

4.   Táto dohoda sa uzatvára na neurčitý čas.

5.   Každá zmluvná strana môže vypovedať túto dohodu tým, že to oficiálne oznámi druhej zmluvnej strane. Platnosť tejto dohody končí šesť mesiacov po dni takéhoto oznámenia

Článok 25

Prílohy

Prílohy 1 až 6 sú neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody.

---

(1)  V súlade s formou predpísanou v odporúčaní Rady EÚ z 30. novembra 1994.

(2)  Tamtiež.

(3)  Tamtiež.

(4)  Tamtiež.

(5)  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.

(6)  Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

(7)  Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/28

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 462/2014

z 5. mája 2014,

ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh schvaľuje základná látka Equisetum arvense L. a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 23 ods. 5 v spojení s článkom 13 ods. 2 a článkom 78 ods. 2,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 23 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 bola Komisii 28. decembra 2011 doručená od inštitútu Institut Technique de l'Agriculture Biologique (ITAB) žiadosť o schválenie látky Equisetum arvense L. ako základnej látky. K uvedenej žiadosti boli pripojené informácie požadované v článku 23 ods. 3 druhom pododseku.

(2)

Komisia požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o vedeckú pomoc. Úrad predložil Komisii 24. mája 2013 technickú správu o dotknutej látke (2). Komisia predložila Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat 20. marca 2014 hodnotiacu správu a návrh tohto nariadenia o schválení látky Equisetum arvense L.

(3)

Dokumentácia poskytnutá žiadateľom a výsledky skúmania vykonané úradom (3) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 (4) svedčia o tom, že látka Equisetum arvense L. spĺňa kritériá potravín podľa definície v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (5). Aj keď sa nepoužíva predovšetkým na účely ochrany rastlín, je užitočná pri ochrane rastlín v prípravku, ktorý sa skladá z tejto látky a vody. Preto ju treba považovať za základnú látku.

(4)	Keďže dotknutá základná látka je potravina, ktorá si nevyžaduje osobitné povolenie podľa nariadenia (ES) č. 178/2002, možno ju hodnotiť ako látku, ktorá nemá bezprostredný ani oneskorený škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat ani neprijateľný účinok na životné prostredie.

(5)

Z vykonaných preskúmaní vyplýva, že v prípade látky Equisetum arvense L. možno očakávať, že vo všeobecnosti spĺňa požiadavky stanovené v článku 23 nariadenia (ES) č. 1107/2009, najmä pokiaľ ide o jej použitie, ktoré bolo preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. V súlade s článkom 13 ods. 2 v spojení s článkom 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je potrebné stanoviť určité podmienky schválenia, ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(6)

V súlade s článkom 23 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1107/2009 treba základné látky uviesť osobitne v nariadení uvedenom v článku 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Preto je vhodné doplniť v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (6) časť C. Uvedené nariadenie by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Schválenie základnej látky

Základná látka Equisetum arvense L. vymedzená v prílohe I sa schvaľuje za podmienok stanovených v uvedenej prílohe.

Článok 2

Zmeny vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 540/2011

1.   V článku 1 nariadenia (EÚ) č. 540/2011 sa druhý odsek nahrádza takto:

2.   Príloha k nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti a dátum uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(2)  Výsledok konzultácií s členskými štátmi a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), pokiaľ ide o žiadosť týkajúcu sa základnej látky Equisetum arvense L., a závery EFSA ku konkrétnym vzneseným otázkam. 2013:EN-427.23 s.

(3)  Pracovná skupina EFSA pre dietetické výrobky, výživu a alergie (NDA), Vestník EFSA (EFSA Journal) (2009) 7(9): 1289 doi: 10.2903/j.efsa.2009.1289.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES. L 31, 1.2.2002, s. 1).

(6)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2011, s. 1).

---

---

---

7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/32

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 463/2014

z 5. mája 2014,

ktorým sa stanovujú podmienky uplatniteľné na systém elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi a Komisiou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (1), a najmä na jeho článok 30 ods. 4,

keďže:

(1)	Podľa článku 30 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 223/2014 sa všetky úradné výmeny informácií medzi členským štátom a Komisiou uskutočnia pomocou systému elektronickej výmeny údajov. Je preto potrebné stanoviť pravidlá a podmienky, ktorým by mal tento systém elektronickej výmeny údajov vyhovovať.

(2)	V záujme zabezpečenia lepšej kvality informácií o vykonávaní operačných programov, lepšej využiteľnosti systému a v záujme zjednodušenia je potrebné vymedziť základné požiadavky týkajúce sa formy a rozsahu informácií, ktoré sa majú vymieňať.

(3)	Je potrebné vymedziť zásady, ako aj pravidlá uplatniteľné na prevádzku systému, pokiaľ ide o určenie strany zodpovednej za vkladanie dokumentov a vykonávanie ich aktualizácií.

(4)	Je potrebné stanoviť technické vlastnosti systému s cieľom zaručiť zníženie administratívnej záťaže pre členské štáty a Komisiu a zároveň zabezpečiť účinnú a efektívnu elektronickú výmenu informácií.

(5)

Členské štáty a Komisia by takisto mali mať možnosť kódovať a prenášať údaje dvoma rôznymi spôsobmi, ktoré budú vymedzené. Takisto je potrebné stanoviť pravidlá pre prípad, že vyššia moc zabráni použitiu systému elektronickej výmeny údajov, s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty aj Komisia mohli naďalej vymieňať informácie prostredníctvom alternatívnych prostriedkov.

(6)	Členské štáty a Komisia by mali zaručiť, že prenos údajov prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov bude prebiehať zabezpečeným spôsobom, ktorý umožní dostupnosť, integritu, pravosť, dôvernosť a nespochybniteľnosť informácií. Mali by sa preto stanoviť bezpečnostné predpisy.

(7)

V tomto nariadení by sa mali dodržiavať základné práva a zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to predovšetkým právo na ochranu osobných údajov. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami. Pokiaľ ide o osobné údaje spracúvané členskými štátmi, uplatňuje sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (2). Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie a o voľný pohyb týchto údajov, uplatňuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (3).

(8)	S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

USTANOVENIA, KTORÝMI SA VYKONÁVA NARIADENIE (EÚ) Č. 223/2014 SO ZRETEĽOM NA FOND EURÓPSKEJ POMOCI PRE NAJODKÁZANEJŠIE OSOBY (FEPNO)

SYSTÉM ELEKTRONICKEJ VÝMENY ÚDAJOV

[Splnomocnenie podľa článku 30 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 223/2014]

Článok 1

Zriadenie systému elektronickej výmeny údajov

Komisia zriadi systém elektronickej výmeny údajov pre všetky úradné výmeny informácií medzi členským štátom a Komisiou.

Článok 2

Obsah systému elektronickej výmeny údajov

Systém elektronickej výmeny údajov (ďalej len „SFC2014“) musí obsahovať aspoň informácie vymedzené vo vzoroch, formátoch a šablónach stanovených v súlade s nariadením (EÚ) č. 223/2014. Informácie poskytnuté v elektronických formulároch zabudovaných do systému SFC2014 (ďalej len „štruktúrované údaje“) nemožno nahradiť neštruktúrovanými údajmi vrátane použitia hypertextových odkazov alebo iných typov neštruktúrovaných údajov, ako je napríklad príloha v podobe dokumentov alebo obrázkov. Ak členský štát prenáša rovnaké informácie vo forme štruktúrovaných aj neštruktúrovaných údajov, v prípade nezrovnalostí sa použijú štruktúrované údaje.

Článok 3

Prevádzka systému SFC2014

1.   Komisia, orgány poverené členským štátom podľa článku 59 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (4) a článku 31 nariadenia (EÚ) č. 223/2014, ako aj subjekty, ktorým boli delegované úlohy týchto orgánov, do systému SFC2014 vkladajú informácie, za ktorých prenos sú zodpovedné, a aktualizujú ich.

2.   Každý prenos informácií Komisii musí overiť a odoslať iná osoba ako tá, ktorá vložila údaje v rámci daného prenosu. Systém SFC2014 alebo informačné systémy riadenia a kontroly členských štátov automaticky prepojené so systémom SFC2014 musia podporovať toto rozdelenie úloh.

3.   Členské štáty vymenujú na celoštátnej úrovni osobu alebo osoby zodpovedné za správu prístupových práv k systému SFC2014, ktoré budú plniť tieto úlohy:

a)	identifikovať používateľov požadujúcich prístup a uistiť sa, že títo používatelia sú zamestnanci organizácie;

b)	informovať používateľov o ich povinnostiach s cieľom chrániť bezpečnosť systému;

c)	overovať nárok používateľov na požadovanú úroveň oprávnenia vo vzťahu k ich úlohám a ich hierarchickému postaveniu;

d)	žiadať o ukončenie prístupových práv, ak už tieto prístupové práva nie sú potrebné alebo odôvodnené;

e)	bezodkladne nahlasovať podozrivé udalosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť systému;

f)	zabezpečiť trvalú presnosť identifikačných údajov používateľov prostredníctvom hlásenia akýchkoľvek zmien;

g)	prijímať potrebné opatrenia zamerané na ochranu údajov a obchodného tajomstva v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami;

h)	informovať Komisiu o akýchkoľvek zmenách ovplyvňujúcich schopnosť orgánov členských štátov alebo používateľov systému SFC2014 vykonávať povinnosti uvedené v odseku 1 alebo ich osobnú schopnosť vykonávať povinnosti uvedené v písmenách a) – g).

4.   Výmeny údajov a transakcií sa musia povinne podpísať elektronickým podpisom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (5). Členské štáty a Komisia musia uznať právnu účinnosť a prípustnosť elektronického podpisu použitého v systéme SFC2014 ako dôkaz v súdnych konaniach.

V prípade informácií spracúvaných prostredníctvom systému SFC2014 sa musí dodržiavať ochrana súkromia a osobných údajov fyzických osôb a obchodného tajomstva právnických osôb v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (6), so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES (7), so smernicou 1995/46/ES a s nariadením (ES) č. 45/2001.

Článok 4

Vlastnosti systému SFC2014

V záujme zabezpečenia účinnej a efektívnej elektronickej výmeny informácií systém SFC2014 musí mať tieto vlastnosti:

a)	interaktívne formuláre alebo formuláre predbežne vyplnené systémom na základe údajov, ktoré už boli predtým v systéme zaznamenané;

b)	automatické výpočty, ktoré znížia úsilie používateľov pri kódovaní;

c)	automatické zabudované kontroly na overovanie vnútorného súladu prenášaných údajov a súladu týchto údajov s platnými pravidlami;

d)	výstrahy generované systémom, ktoré upozorňujú používateľov systému SFC2014, že niektoré činnosti sa môžu alebo nemôžu vykonávať;

e)	online sledovanie stavu spracúvania informácií vložených do systému;

f)	dostupnosť historických údajov týkajúcich sa všetkých vložených informácií týkajúcich sa operačného programu.

Článok 5

Prenos údajov prostredníctvom systému SFC2014

1.   Systém SFC2014 musí byť dostupný pre členské štáty a Komisiu buď priamo prostredníctvom interaktívneho používateľského rozhrania (t. j. webovej aplikácie), alebo prostredníctvom technického rozhrania s pomocou vopred stanovených protokolov (t. j. webových služieb), ktoré umožňujú automatickú synchronizáciu a prenos údajov medzi informačnými systémami členských štátov a systémom SFC2014.

2.   Za dátum elektronického prenosu informácií zo strany členského štátu Komisii a naopak sa považuje dátum predloženia príslušného dokumentu.

3.   V prípade zásahu vyššej moci, nesprávneho fungovania systému SFC2014 alebo prerušenia spojenia so systémom SFC2014 v trvaní viac ako jedného pracovného dňa v poslednom týždni pred zákonnou lehotou na predloženie informácií alebo v období od 23. do 31. decembra, alebo dlhšie ako päť pracovných dní v inom období sa môže výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou vykonávať v papierovej podobe s použitím vzorov, formátov a šablón uvedených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia.

Keď systém elektronickej výmeny údajov začne znovu fungovať, spojenie s daným systémom je obnovené alebo pominie príčina vyššej moci, dotknutá strana bezodkladne vloží do systému SFC2014 informácie, ktoré už boli odoslané v papierovej podobe.

4.   V prípadoch uvedených v odseku 3 sa za dátum predloženia príslušného dokumentu považuje dátum poštovej pečiatky.

Článok 6

Bezpečnosť údajov prenášaných prostredníctvom systému SFC2014

1.   Komisia zavedie politiku bezpečnosti informačných technológií (ďalej len „politika bezpečnosti SFC IT“) pre systém SFC2014, ktorá sa bude uplatňovať na zamestnancov používajúcich systém SFC2014 v súlade s príslušnými pravidlami Únie, najmä s rozhodnutím Komisie K(2006) 3602 (8) a jeho vykonávacími predpismi. Komisia určí osobu alebo osoby zodpovedné za vymedzenie, zachovanie a zabezpečenie správneho uplatňovania politiky bezpečnosti v rámci systému SFC2014.

2.   Členské štáty a iné európske inštitúcie než Komisia, ktoré získali prístupové práva do systému SFC2014, musia dodržiavať podmienky bezpečnosti IT uverejnené na portáli SFC2014 a opatrenia, ktoré Komisia vykonáva v rámci systému SFC2014 s cieľom zabezpečiť prenos údajov, najmä pokiaľ ide o používanie technického rozhrania uvedeného v článku 5 ods. 1 tohto nariadenia.

3.   Členské štáty a Komisia vykonávajú bezpečnostné opatrenia prijaté s cieľom chrániť údaje, ktoré zaznamenali a preniesli prostredníctvom systému SFC2014, a zabezpečujú účinnosť týchto bezpečnostných opatrení.

4.   Členské štáty prijmú celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT, ktoré sa budú vzťahovať na prístup k systému SFC2014 a automatické zadávanie informácií doň a ktoré zabezpečia dodržiavanie minimálneho súboru bezpečnostných požiadaviek. Tieto celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT sa môžu odvolávať na iné bezpečnostné dokumenty. Každý členský štát zabezpečí, aby sa tieto politiky bezpečnosti IT uplatňovali v prípade všetkých orgánov používajúcich systém SFC2014.

5.   Tieto celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT musia zahŕňať:

a)	aspekty bezpečnosti IT týkajúce sa práce vykonávanej osobou alebo osobami zodpovednými za správu prístupových práv uvedených v článku 3 ods. 3 tohto nariadenia v prípade uplatnenia priameho použitia;

b)

v prípade celoštátnych, regionálnych alebo miestnych počítačových systémov prepojených so systémom SFC2014 prostredníctvom technického rozhrania uvedeného v článku 5 ods. 1 tohto nariadenia musia bezpečnostné opatrenia pre tieto systémy umožňovať zosúladenie s bezpečnostnými požiadavkami systému SFC2014.

Na účely písmena b) prvého pododseku musia byť podľa potreby zahrnuté tieto aspekty:

a)	fyzická bezpečnosť;

b)	kontrola nosičov údajov a prístupu;

c)	kontrola uloženia;

d)	kontrola prístupu a hesiel;

e)	monitorovanie;

f)	prepojenie so systémom SFC2014;

g)	komunikačná infraštruktúra;

h)	riadenie ľudských zdrojov pred začatím zamestnania, počas zamestnania a po ukončení zamestnania;

i)	riadenie incidentov.

6.   Tieto celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT musia byť založené na hodnotení rizík a opísané opatrenia musia byť primerané identifikovaným rizikám.

7.   Komisii sa musia na požiadanie poskytnúť dokumenty, ktorými sa stanovujú národné, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT.

8.   Členské štáty určia na celoštátnej úrovni osobu alebo osoby, ktoré budú zodpovedné za zachovanie a zabezpečenie uplatňovania národných, regionálnych alebo miestnych politík bezpečnosti IT. Táto osoba alebo tieto osoby konajú ako kontaktné body s osobou alebo osobami určenými Komisiou a uvedenými v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.

9.   Tak politika bezpečnosti SFC IT, ako aj príslušné celoštátne, regionálne a miestne politiky bezpečnosti IT sa v prípade technologických zmien, zistenia nových ohrození alebo v prípade iných relevantných zmien musia aktualizovať. V každom prípade sa musia každoročne revidovať, aby sa zabezpečilo, že naďalej primeraným spôsobom reagujú na vývoj.

KAPITOLA II

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

Článok 7

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11).

(8)  Rozhodnutie Komisie K(2006) 3602 zo 16. augusta 2006 o bezpečnosti informačných systémov používaných Európskou komisiou.

---

7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/37

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 464/2014

zo 6 mája 2014,

ktorým sa udeľuje výnimka z nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, pokiaľ ide o minimálnu vzdialenosť od pobrežia a minimálnu hĺbku mora v prípade lovu piesočnicovitých (Gymnammodytes cicerelus a G. semisquamatus) a býčkovitých (Aphia minuta a Crystalogobius linearis) lodnými záťahovými sieťami v určitých pobrežných vodách Španielska (Katalánsko)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (1), a najmä na jeho článok 13 ods. 5,

keďže:

(1)	V článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1967/2006 sa zakazuje používanie vlečeného výstroja do 3 námorných míľ od pobrežia alebo po hĺbnicu 50 m, ak sa táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdialenosti od pobrežia.

(2)	Na žiadosť členského štátu môže Komisia povoliť výnimku zo zákazu uvedeného v článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1967/2006 za predpokladu, že sú splnené viaceré podmienky stanovené v článku 13 ods. 5 a 9.

(3)

Komisia dostala 17. októbra 2013 žiadosť Španielska o výnimku z článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o lov piesočnicovitých (Gymnammodytes cicerelus a G. semisquamatus) a býčkovitých (Aphia minuta a Crystalogobius linearis) lodnými záťahovými sieťami v pobrežných vodách svojho regiónu Katalánsko.

(4)	Španielsko túto výnimku podložilo aktuálnymi vedeckými a technickými zdôvodneniami.

(5)	Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (Scientific, Technical and Economic Committee for Fisheries – STECF) posúdil výnimku požadovanú Španielskom a súvisiaci návrh riadiaceho plánu na svojom plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 4. až 8. novembra 2013.

(6)	Výnimka, o ktorú požiadalo Španielsko, spĺňa podmienky uvedené v článku 13 ods. 5 a 9 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

(7)	Daná rybolovná oblasť je limitovaná určitými geografickými obmedzeniami tak z hľadiska ohraničenej veľkosti kontinentálnej plytčiny, ako aj priestorového rozšírenia cieľových druhov.

(8)

Rybolov nijakým významným spôsobom neovplyvňuje morské prostredie a je veľmi selektívny, keďže záťahové siete sú ťahané vo vodnom stĺpci a nedotýkajú sa morského dna, aby sa zberom materiálu na dne mora nepoškodzovali cieľové druhy a aby sa selekcia lovených druhov vzhľadom na veľmi malú veľkosť jedincov nestala prakticky nemožnou.

(9)	Výnimka, o ktorú požiadalo Španielsko, sa týka iba obmedzeného počtu 26 plavidiel.

(10)	Rybolov nemožno vykonávať s iným výstrojom, pretože neexistuje žiaden iný povolený výstroj, ktorý by svojou štruktúrou, technickými vlastnosťami a veľkosťou použitých sieťových ôk, umožňoval cieľové druhy uloviť.

(11)	Riadiacim plánom sa zaručuje, že v budúcnosti nedôjde k žiadnemu zvýšeniu rybolovného úsilia, pretože oprávnenia na rybolov budú vydané iba príslušným 26 plavidlám s celkovým výkonom 1 106,35 kW, ktoré sú už v Španielsku povolené.

(12)

Žiadosť sa vzťahuje na plavidlá zapísané do námorného registra v správe autonómnej správnej oblasti Katalánsko, ktorých záznam z rybolovnej činnosti je dlhší ako päť rokov, a ktoré dodržiavajú riadiaci plán prijatý Španielskom 27. marca 2014 (2) v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

(13)	Tieto plavidlá sú zahrnuté do zoznamu oznámeného Komisii v súlade s požiadavkami článku 13 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

(14)	Predmetné rybolovné činnosti spĺňajú požiadavky článku 4 nariadenia (ES) č. 1967/2006, pretože v príslušnom riadiacom pláne je výslovne zakázané loviť nad chránenými biotopmi.

(15)	Požiadavky článku 8 ods. 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 1967/2006 sa neuplatňujú, pretože sa týkajú plavidiel s vlečnými sieťami.

(16)

Pokiaľ ide o požiadavku súladu s článkom 9 ods. 3, ktorým sa ustanovuje minimálna veľkosť oka siete, Komisia si je vedomá skutočnosti, že v súlade s článkom 9 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1967/2006 Španielsko vo svojom riadiacom pláne povolilo výnimku z týchto ustanovení vzhľadom na to, že predmetné rybolovné činnosti sú výrazne selektívne, majú zanedbateľný vplyv na morské prostredie a nevykonávajú sa nad chránenými biotopmi.

(17)	Predmetné rybolovné činnosti spĺňajú požiadavky zaznamenávania údajov stanovené v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (3).

(18)	Predmetné rybolovné činnosti nezasahujú do činností plavidiel, ktoré používajú iný výstroj ako vlečné siete, záťahové siete alebo podobné vlečené siete.

(19)	Používanie lodných záťahových sietí je v španielskom riadiacom pláne regulované s cieľom zabezpečiť, aby boli úlovky druhov uvedených v prílohe III minimálne.

(20)	Lodnými záťahovými sieťami sa nelovia hlavonožce.

(21)	Španielsky riadiaci plán obsahuje opatrenia týkajúce sa monitorovania rybolovných činností, ako sa uvádza v článku 13 ods. 9 treťom pododseku nariadenia (ES) č. 1967/2006.

(22)	Požadovaná výnimka by sa preto mala udeliť.

(23)	Španielsko by malo v určenom termíne a v súlade s plánom monitorovania stanoveným v španielskom riadiacom pláne predložiť Komisii správu.

(24)	Obdobie trvania výnimky by sa malo obmedziť, aby bolo možné prijať včasné nápravné riadiace opatrenia v prípade, že zo správy predloženej Komisii bude zrejmý zlý stav ochrany využívaných zásob.

(25)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Výnimka

Článok 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1967/2006 sa neuplatňuje v pobrežných vodách Španielska v blízkosti pobrežia katalánskeho regiónu v prípade, že ide o lov piesočnicovitých (Gymnammodytes cicerelus a G. semisquamatus) a býčkovitých (Aphia minuta a Crystalogobius linearis) lodnými záťahovými sieťami na plavidlách, ktoré:

a)	boli zapísané do námorného registra v správe autonómnej správnej oblasti Katalánsko;

b)	majú záznam z rybolovnej činnosti dlhší ako päť rokov a

c)	majú oprávnenie na rybolov a vykonávajú svoju činnosť podľa riadiaceho plánu, ktorý prijalo Španielsko v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

Článok 2

Plán monitorovania a podávanie správ

Španielsko do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia predloží Komisii správu vypracovanú v súlade s plánom monitorovania prijatým v rámci riadiaceho plánu uvedeného v článku 1 písm. c).

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti a obdobie uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa do 8. mája 2017.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.

(2)  Diari Oficiale la Generalitat de Catalunya No 6591 z 27. marca 2014, s. 1.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

---

7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/40

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 465/2014

zo 6. mája 2014,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)	Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.

---

---

7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/42

---

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

zo 16. apríla 2014

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2012/004 ES/Grupo Santana – Španielsko)

(2014/253/EÚ)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (1), a najmä na jeho článok 12 ods. 3,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (2), a najmä na jeho článok 23 druhý odsek,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3), a najmä na jeho článok 12,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4), a najmä na jej bod 13,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený na poskytovanie dodatočnej podpory pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu spôsobených globalizáciou a pomoc pri ich opätovnom začleňovaní na trh práce.

(2)	EGF nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách z roku 2011), ako sa stanovuje v článku 12 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.

(3)

Španielsko predložilo 16. mája 2012 žiadosť o mobilizáciu prostriedkov z EGF v súvislosti s prepúšťaním v spoločnosti Grupo Santana a u 15 dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov a do 28. novembra 2013 ju doplnilo o dodatočné informácie. Táto žiadosť spĺňa požiadavky na určenie finančných príspevkov podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Komisia preto navrhuje mobilizovať prostriedky vo výške 1 964 407 EUR.

(4)	Napriek tomu, že nariadenie (ES) č. 1927/2006 bolo zrušené, naďalej sa uplatňuje v súvislosti so žiadosťami predloženými do 31. decembra 2013 na základe článku 23 druhého odseku nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(5)	EGF by sa mal preto mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok v prípade žiadosti Španielska,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2014 sa z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii mobilizujú prostriedky vo výške 1 964 407 EUR vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(4)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

---

7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/44

---

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

zo 16. apríla 2014

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2012/007 IT/VDC Technologies z Talianska)

(2014/254/EÚ)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (1), a najmä na jeho článok 12 ods. 3,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (2), a najmä na jeho článok 23 druhý odsek,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3), a najmä na jeho článok 12,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4), a najmä na jej bod 13,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený na poskytovanie dodatočnej podpory pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu spôsobených globalizáciou a pomoc pri ich opätovnom začleňovaní na trh práce.

(2)	EGF nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách z roku 2011), ako sa ustanovuje v článku 12 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.

(3)

Taliansko podalo 31. augusta 2012 žiadosť o mobilizáciu prostriedkov z EGF v súvislosti s prepúšťaním v spoločnosti VDC Technologies SpA a u jedného dodávateľa, a do 6. septembra 2013 ju doplnilo o dodatočné informácie. Táto žiadosť spĺňa požiadavky na určenie finančných príspevkov podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Komisia preto navrhuje mobilizovať prostriedky vo výške 3 010 985 EUR.

(4)	Napriek tomu, že nariadenie (ES) č. 1927/2006 sa zrušuje, naďalej sa uplatňuje v súvislosti so žiadosťami predloženými do 31. decembra 2013 na základe článku 23 druhého odseku nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(5)	EGF by sa preto mal mobilizovať s cieľom poskytnutia finančného príspevku v súvislosti so žiadosťou Talianska,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2014 sa z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii mobilizujú prostriedky vo výške 3 010 985 EUR vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(4)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

---

7.5.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/46

---

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 29. apríla 2014,

ktorým sa stanovuje pracovný program pre Colný kódex Únie

(2014/255/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (1), a najmä na jeho článok 281,

keďže:

(1)

v článku 280 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „kódex“), sa stanovuje, že Komisia vypracuje pracovný program týkajúci sa vývoja a zavedenia elektronických systémov. Pracovný program je dôležitý najmä pre stanovenie prechodných opatrení týkajúcich sa elektronických systémov a načasovanie v prípadoch, keď systémy ešte nebudú v prevádzke k dátumu uplatňovania kódexu, t. j. k 1. máju 2016.

(2)

V kódexe sa stanovuje, že každá výmena informácií medzi colnými orgánmi a medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi a uchovávanie takýchto informácií sa má uskutočniť technikami elektronického spracovávania údajov a že takéto informačné a komunikačné systémy majú vo všetkých členských štátoch ponúkať rovnaké možnosti. V pracovnom programe by sa teda mal stanoviť rozsiahly plán pre realizáciu elektronických systémov s cieľom zaistiť riadne uplatňovanie kódexu.

(3)

V súlade s tým by mal pracovný program obsahovať zoznam elektronických systémov, ktoré by mali členské štáty a Komisia v úzkej spolupráci vyvinúť, aby bolo možné kódex uplatňovať v praxi. Daný zoznam vychádza z existujúceho dokumentu o plánovaní, ktorý sa týka všetkých IT projektov v colnej oblasti, nazvaného viacročný strategický plán (multi-annual strategic plan, ďalej len „MASP“), a vypracovaného v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES (2), a najmä jeho článkom 4 a článkom 8 ods. 2. Elektronické systémy uvedené v pracovnom programe by mali podliehať rovnakému prístupu k riadeniu projektov a mali by byť pripravené a vyvinuté tak, ako sa stanovuje v MASP.

(4)

V pracovnom programe by sa mali vymedziť a opísať elektronické systémy, ako aj súvisiaci právny základ, hlavné míľniky a predpokladané dátumy uvedenia do prevádzky. Tieto dátumy by sa mali ďalej označovať ako „cieľové dátumy zavedenia“. Dátum zavedenia elektronických systémov by mal predstavovať cieľový dátum ukončenia prechodného obdobia.

(5)

Elektronické systémy, na ktoré sa odkazuje v pracovnom programe, by sa mali vyberať s ohľadom na ich očakávaný vplyv z hľadiska priorít vymedzených v kódexe. Jednou z hlavných priorít v tomto smere je schopnosť ponúknuť hospodárskym subjektom širokú škálu elektronických colných služieb na celom colnom území Únie. Okrem toho, cieľom elektronických systémov by malo byť zlepšenie efektívnosti, účinnosti a zosúladenie colných postupov v celej Únii. Poradie a harmonogram zavádzania systémov zahrnutých v pracovnom programe by mali vychádzať z praktických aspektov a z aspektov riadenia projektov, ako je napríklad zväčšovanie úsilia a zdrojov, vzájomná previazanosť projektov, osobitné požiadavky jednotlivých systémov a pokročilosť projektu. Cieľom pracovného programu ako takého je riadne a postupne plánovať a riadiť vývoj elektronických systémov.

(6)

Vzhľadom na to, že elektronické systémy uvedené v článku 16 ods. 1 kódexu majú vyvíjať, zavádzať a udržiavať členské štáty v spolupráci s Komisiou, Komisia a členské štáty by mali spolupracovať s cieľom zaistiť, aby sa príprava a realizácia elektronických systémov riadili v súlade s pracovným programom a aby sa prijali vhodné opatrenia pre včasné a koordinované plánovanie, navrhovanie, vývoj a zavádzanie daných systémov.

(7)	S cieľom zaistiť zosúladenie pracovného programu a MASP by sa mal pracovný program aktualizovať v rovnakom čase ako MASP.

(8)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto rozhodnutím sa stanovuje pracovný program podľa článku 280 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie („kódex“).

Pracovný program je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Vykonávanie

1.   Komisia a členské štáty prijmú opatrenia potrebné pre spoluprácu a vykonávanie pracovného programu.

2.   Projekty uvedené v pracovnom programe a príprava a realizácia súvisiacich elektronických systémov sa budú riadiť podľa pracovného programu.

3.   Komisia sa zaväzuje, že sa bude snažiť dosiahnuť s členskými štátmi spoločné pochopenie a dohodu o rozsahu pôsobnosti projektu, koncepcii, požiadavkách a štruktúre elektronických systémov s cieľom iniciovať projekty v rámci pracovného programu. V prípade potreby sa Komisia takisto radí s hospodárskymi subjektmi a zohľadňuje ich názory.

Článok 3

Aktualizácie

1.   Pracovný program sa pravidelne aktualizuje s cieľom zaistiť, že bude zodpovedať najnovšiemu vývoju vo vykonávaní kódexu a zohľadniť skutočný pokrok dosiahnutý pri príprave a vývoji elektronických systémov, najmä pokiaľ ide o dostupnosť spoločne dohodnutých špecifikácií a uvádzanie elektronických systémov do prevádzky.

2.   S cieľom zaistiť súlad medzi pracovným programom a viacročným strategickým plánom (MASP) sa pracovný program aktualizuje aspoň jedenkrát ročne.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008, s. 21).

---

---