ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 130

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 57
1. mája 2014


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach

1

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 441/2014 z 30. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 29/2009, ktorým sa ustanovujú požiadavky na služby dátového spojenia pre spoločný európsky vzdušný priestor ( 1 )

37

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 442/2014 z 30. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) 1235/2008, pokiaľ ide o žiadosti o zaradenie na zoznam tretích krajín uznaných na účely rovnocennosti v súvislosti s dovozom ekologických produktov ( 1 )

39

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 443/2014 z 30. apríla 2014, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 543/2011, pokiaľ ide o spúšťaciu úroveň dodatočných ciel na rajčiaky, uhorky šalátové, stolové hrozno, marhule, čerešne okrem višní, broskyne vrátane nektáriniek a slivky

41

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 444/2014 z 30. apríla 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

43

 

 

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

 

*

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 57 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní svetlometov pre motocykle a takto posudzované vozidlá

45

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

SMERNICE

1.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/41/EÚ

z 3. apríla 2014

o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na iniciatívu Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Slovinskej republiky a Švédskeho kráľovstva,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

Podľa článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má byť justičná spolupráca v trestných veciach v Únii založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ktorá sa od zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999 všeobecne označuje ako základný kameň justičnej spolupráce v trestných veciach v rámci Únie.

(3)

V rámcovom rozhodnutí Rady 2003/577/SVV (2) sa rieši potreba okamžitého vzájomného uznávania príkazov, aby sa zabránilo ničeniu, pozmeňovaniu, pohybu, odovzdaniu dôkazov alebo zaobchádzania s nimi. Vzhľadom na to, že uvedený nástroj sa obmedzuje na fázu zaistenia, musí sa v súlade s normami vzťahujúcimi sa na vzájomnú pomoc v trestných veciach k príkazu na zaistenie pripojiť samostatná žiadosť o odovzdanie dôkazov do štátu vydávajúceho príkaz (ďalej len „vydávajúci štát“). To vedie k dvojstupňovému postupu, ktorý má negatívny vplyv na efektivitu. Okrem toho paralelne k tomuto režimu existujú tradičné nástroje spolupráce, a preto ho príslušné orgány v praxi zriedkavo využívajú.

(4)

S cieľom uplatňovať zásadu vzájomného uznávania na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach sa prijalo rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV (3) týkajúce sa európskeho príkazu na zabezpečenie dôkazov. Európsky príkaz na zabezpečenie dôkazov sa však uplatňuje iba na dôkazy, ktoré už existujú, a vzťahuje sa teda len na obmedzené spektrum justičnej spolupráce v trestných veciach v súvislosti s dôkazmi. Vzhľadom na jeho obmedzený rozsah pôsobnosti môžu príslušné orgány používať nový režim alebo postupy vzájomnej právnej pomoci, ktoré sa naďalej vzťahujú na dôkazy, ktoré nepatria do pôsobnosti európskeho príkazu na zabezpečenie dôkazov.

(5)

Od prijatia rámcových rozhodnutí 2003/577/SVV a 2008/978/SVV je zrejmé, že existujúci rámec zabezpečovania dôkazov je príliš neucelený a zložitý. Preto je potrebný nový prístup.

(6)

V Štokholmskom programe prijatom Európskou radou 10. a 11. decembra 2009 Európska rada zvážila, že by sa malo pokračovať v tvorbe komplexného systému na získavanie dôkazov v prípadoch s cezhraničným rozmerom na základe zásady vzájomného uznávania. Európska rada uviedla, že existujúce nástroje v tejto oblasti predstavujú neucelený režim a je potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale aj zohľadnení pružnosti tradičného systému vzájomnej právnej pomoci. Európska rada preto vyzvala na vytvorenie komplexného systému, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje v tejto oblasti vrátane rámcového rozhodnutia 2008/978/SVV a ktorý by sa podľa možností vzťahoval na všetky druhy dôkazov, obsahoval lehoty na vykonanie a čo najviac obmedzil dôvody odmietnutia.

(7)

Tento nový prístup sa zakladá na jedinom nástroji s názvom európsky vyšetrovací príkaz (ďalej len „EVP“). EVP sa má vydávať na účely vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení v štáte vykonávajúcom EVP (ďalej len „vykonávajúci štát“) s cieľom zabezpečiť dôkazy. To zahŕňa aj získavanie dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe vykonávajúceho orgánu.

(8)

EVP by mal mať horizontálnu pôsobnosť, a preto by sa mal uplatňovať na všetky vyšetrovacie opatrenia, ktorých cieľom je získanie dôkazov. Zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu a získavanie dôkazov takýmto tímom si však vyžaduje osobitné normy, ktoré je lepšie upraviť samostatne. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie tejto smernice, by sa preto na tento druh vyšetrovacieho opatrenia mali naďalej uplatňovať existujúce nástroje.

(9)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na cezhraničné sledovanie uvedené v Dohovore, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (4).

(10)

EVP by sa mal sústrediť na vyšetrovacie opatrenie, ktoré sa má vykonať. Vydávajúci orgán má najvhodnejšie postavenie na to, aby na základe svojich znalostí podrobností dotknutého vyšetrovania rozhodol, aké vyšetrovacie opatrenie sa má použiť. Vykonávajúci orgán by však mal vždy, keď je to možné, použiť iný druh vyšetrovacieho opatrenia, ak uvedené opatrenie podľa jeho právneho poriadku neexistuje alebo by nebolo dostupné v podobnom vnútroštátnom prípade. Dostupnosť by sa mala týkať prípadov, keď uvedené vyšetrovacie opatrenie v právnom poriadku vykonávajúceho štátu existuje, ale možno ho oprávnene použiť len v určitých situáciách, napríklad ak sa uvedené vyšetrovacie opatrenie môže vykonať len pri trestných činoch s určitým stupňom závažnosti voči osobám, ktoré sú už do určitej miery podozrivé, alebo so súhlasom dotknutej osoby. Vykonávajúci orgán môže použiť aj iný druh vyšetrovacieho opatrenia, ak by dosiahlo rovnaký výsledok ako vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP, ale prostriedkami, ktorými sa menej zasiahne do základných práv dotknutej osoby.

(11)

EVP by sa mal zvoliť vtedy, keď možno vykonanie vyšetrovacieho opatrenia považovať za primerané, vhodné a uplatniteľné v danom prípade. Vydávajúci orgán by mal preto zistiť, či je požadovaný dôkaz potrebný a primeraný na účely konania, či je zvolené vyšetrovacie opatrenie potrebné a primerané na zabezpečenie predmetného dôkazu a či by sa mal vydať EVP, aby sa na zabezpečení tohto dôkazu zúčastnil ďalší členský štát. Rovnaké posúdenie by sa malo vykonať v overovacom konaní, keď sa podľa tejto smernice vyžaduje overenie EVP. Vykonanie EVP by sa nemalo odmietnuť z iných dôvodov ako z dôvodov stanovených v tejto smernici. Vykonávajúci orgán by však mal byť oprávnený zvoliť menej rušivé vyšetrovacie opatrenie, ako je opatrenie uvedené v príslušnom EVP, ak to umožňuje dosiahnuť podobné výsledky.

(12)

Vydávajúci orgán by pri vydaní EVP mal venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa v plnej miere zabezpečilo dodržanie práv zakotvených v článku 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Prezumpcia neviny a právo na obhajobu v trestnom konaní sú základom základných práv uznaných v charte v oblasti trestnoprávnej spravodlivosti. Každé obmedzenie takýchto práv vyšetrovacím opatrením nariadeným v súlade s touto smernicou by malo spĺňať v plnom rozsahu požiadavky stanovené v článku 52 charty, pokiaľ ide o nevyhnutnosť, primeranosť a ciele, ktoré by malo sledovať, najmä ochranu práv a slobôd iných.

(13)

S cieľom zabezpečiť zaslanie EVP príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu môže vydávajúci orgán využiť na zaslanie všetky možné alebo relevantné prostriedky, napríklad zabezpečený telekomunikačný systém Európskej justičnej siete, Eurojust, alebo iné cesty, ktoré využívajú justičné orgány alebo orgány presadzovania práva.

(14)

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri označení uplatniteľného jazyka uviedli aspoň jeden jazyk, ktorý sa bežne používa v Únii a ktorý nie je ich úradným jazykom.

(15)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mali zohľadniť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (5), 2012/13/EÚ (6) a 2013/48/EÚ (7), ktoré sa týkajú procesných práv v trestnom konaní.

(16)

Neinvazívnymi opatreniami by v závislosti od vnútroštátneho práva mohli byť napríklad také opatrenia, ktorými sa neporušuje právo na súkromie alebo vlastnícke právo.

(17)

Zásada ne bis in idem je základnou právnou zásadou v Únii, ktorá je uznaná v charte a ktorú vo svojej judikatúre rozvinul Súdny dvor Európskej únie. Vykonávajúci orgán by preto mal mať oprávnenie odmietnuť vykonanie EVP, ak by bolo v rozpore s touto zásadou. Vzhľadom na predbežnú povahu konaní, ktoré sú základom pre EVP, by sa jeho vykonanie nemalo odmietnuť, keď je jeho účelom zistiť, či existuje prípadné porušenie zásady ne bis in idem, alebo keď vydávajúci orgán poskytol záruky, že dôkazy zaslané ako výsledok vykonania EVP sa nepoužijú na stíhanie osoby alebo uloženie trestu osobe, v prípade ktorej sa v inom členskom štáte prijalo na základe tých istých skutočností konečné rozhodnutie.

(18)

Tak ako v prípade iných nástrojov vzájomného uznávania, ani touto smernicou nie je dotknutá povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a v charte. V záujme objasnenia tejto otázky sa do textu vložilo osobitné ustanovenie.

(19)

Základom vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii je vzájomná dôvera a domnienka, že ostatné členské štáty dodržiavajú právo Únie, a konkrétne základné práva. Táto domnienka je však vyvrátiteľná. Preto ak existujú podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP by viedlo k porušeniu základných práv a že vykonávajúci štát by si nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa ochrany základných práv uznaných v charte, výkon EVP by sa mal odmietnuť.

(20)

Odmietnuť EVP by malo byť možné vtedy, ak by malo jeho uznanie alebo vykonanie vo vykonávajúcom štáte za následok porušenie imunity alebo výsady v tomto štáte. V práve Únie neexistuje spoločné vymedzenie toho, čo predstavuje imunitu alebo výsadu, preto sa presné vymedzenie týchto pojmov ponecháva na vnútroštátny právny poriadok, ktorý môže zahŕňať ochranu pre lekárske a právnické povolania, ale nemalo by sa vykladať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s povinnosťou zrušiť niektoré dôvody odmietnutia stanovené v Protokole k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (8). Tieto dôvody môžu tiež zahŕňať normy týkajúce sa slobody tlače a slobody vyjadrovania v iných médiách, hoci sa nemusia považovať za výsadu alebo imunitu.

(21)

Na zabezpečenie rýchlej, účinnej a konzistentnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi sú potrebné lehoty. Rozhodnutie o uznaní alebo vykonaní a samotné vykonanie vyšetrovacieho opatrenia by sa mali uskutočniť rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade. Mali by sa stanoviť lehoty, aby sa zabezpečilo vydanie rozhodnutia alebo vykonanie v primeranej lehote alebo aby sa dodržali procesné obmedzenia vo vydávajúcom štáte.

(22)

Dostupné opravné prostriedky proti EVP by mali byť prinajmenšom rovnocenné s opravnými prostriedkami, ktoré sú proti dotknutému vyšetrovaciemu opatreniu dostupné vo vnútroštátnom prípade. Členské štáty by v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi poriadkami mali zabezpečiť uplatniteľnosť takýchto opravných prostriedkov, a to tiež prostredníctvom včasného informovania každej zainteresovanej strany o možnostiach a spôsoboch uplatnenia týchto opravných prostriedkov. Ak námietky proti EVP predložila zainteresovaná strana vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s vecnými dôvodmi vydania EVP, odporúča sa, aby sa informácie o týchto námietkach zaslali vydávajúcemu orgánu a aby o tom bola zainteresovaná strana náležitým spôsobom informovaná.

(23)

Náklady, ktoré vznikli na území vykonávajúceho štátu pri vykonávaní EVP, by mal znášať výlučne tento štát. Táto úprava je v súlade so všeobecnou zásadou vzájomného uznávania. Pri vykonávaní EVP však môžu vykonávajúcemu štátu vzniknúť mimoriadne vysoké náklady. Takéto mimoriadne vysoké náklady môžu vzniknúť napríklad v dôsledku zložitých znaleckých posudkov alebo rozsiahlych policajných operácií či dlhodobého sledovania. Tieto náklady by nemali brániť vykonaniu EVP a vydávajúci a vykonávajúci orgán by sa mali snažiť určiť, ktoré výdavky treba považovať za mimoriadne vysoké. O otázke nákladov sa vydávajúci štát a vykonávajúci štát môžu poradiť a odporúča sa, aby ju vyriešili počas týchto porád. Poslednou možnosťou je, že vydávajúci orgán rozhodne o späťvzatí EVP alebo o jeho ponechaní v platnosti, pričom tú časť nákladov, ktoré vykonávajúci štát považuje za mimoriadne vysoké a ktoré sú zároveň nevyhnutné pre priebeh konania, by mal uhradiť vydávajúci štát. Uvedený mechanizmus by nemal predstavovať ďalší dôvod odmietnutia a v žiadnom prípade by sa nemal zneužívať na prieťahy vo vykonaní EVP alebo ako prekážka brániaca vykonaniu EVP.

(24)

EVP stanovuje jednotný režim na získavanie dôkazov. Sú však potrebné ďalšie normy pre určité druhy vyšetrovacích opatrení, ktoré by sa mali uviesť v EVP, napríklad dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, výsluch prostredníctvom videokonferencie alebo telefonickej konferencie, získavanie informácií súvisiacich s bankovými účtami alebo operáciami, kontrolované dodávky alebo utajené vyšetrovania. Na vyšetrovacie opatrenia, ktoré sa týkajú zabezpečovania dôkazov v reálnom čase, kontinuálne a počas určitého obdobia, sa vzťahuje EVP, ale vždy, keď je to potrebné, by sa vydávajúci štát a vykonávajúci štát mali dohodnúť na praktických opatreniach, aby sa zohľadnili rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi poriadkami týchto štátov.

(25)

V tejto smernici sa ustanovujú pravidlá vykonania vyšetrovacieho opatrenia na účely získania dôkazov vo všetkých štádiách trestného konania vrátane súdneho konania, v prípade potreby za účasti dotknutej osoby. EVP možno vydať napríklad na účely dočasného odovzdania dotknutej osoby vydávajúcemu štátu alebo na účely výsluchu formou videokonferencie. Ak sa však má táto osoba odovzdať do iného členského štátu na účely trestného stíhania vrátane jej predvedenia pred súd, aby sa zúčastnila na súdnom konaní, mal by sa v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV (9) vydať európsky zatykač.

(26)

S cieľom zabezpečiť primerané využívanie európskeho zatykača by vydávajúci orgán mal zvážiť, či by EVP predstavoval účinný a primeraný spôsob vedenia trestného konania. Vydávajúci orgán by mal predovšetkým zvážiť, či by účinnou alternatívou nemohlo byť vydanie EVP na účely výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby formou videokonferencie.

(27)

EVP sa môže vydať s cieľom získať dôkazy o účtoch akéhokoľvek druhu v ktorejkoľvek banke alebo inej nebankovej finančnej inštitúcii, ktorých majiteľom je osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie. Táto možnosť zahŕňa v širokom ponímaní nielen podozrivé alebo obvinené osoby, ale aj ktorúkoľvek inú osobu, v súvislosti s ktorou príslušné orgány považujú tieto informácie za potrebné v rámci trestného konania.

(28)

Ak sa v tejto smernici odkazuje na finančné inštitúcie, mal by sa tento pojem chápať v súlade s jeho príslušným vymedzením v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (10).

(29)

Ak sa EVP vydáva na účely získania „podrobností“ o určenom bankovom účte, malo by sa tým rozumieť, že tieto „podrobnosti“ zahŕňajú prinajmenšom meno, priezvisko a adresu majiteľa účtu, podrobnosti o všetkých dispozičných právach vzťahujúcich sa na tento účet a všetky podrobnosti alebo písomnosti, ktoré poskytol majiteľ účtu pri otvorení účtu a ktoré má banka stále k dispozícii.

(30)

Možnosti spolupráce podľa tejto smernice o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky by sa nemali obmedzovať na obsah telekomunikačnej prevádzky, ale mohli by sa vzťahovať aj na zhromažďovanie prevádzkových údajov a lokalizačných údajov spojených s takouto telekomunikačnou prevádzkou, čo by príslušným orgánom umožňovalo vydávať EVP na účel získavania menej rušivých údajov o telekomunikačnej prevádzke. EVP vydaný na získanie prevádzkových údajov a lokalizačných údajov týkajúcich sa minulej telekomunikačnej prevádzky by sa mal vybaviť v rámci všeobecného režimu týkajúceho sa vykonania EVP a môže sa v závislosti od vnútroštátneho právneho poriadku vykonávajúceho štátu považovať za invazívne vyšetrovacie opatrenie.

(31)

Ak môže potrebnú technickú pomoc poskytnúť niekoľko členských štátov, EVP by sa mal zaslať len jednému z nich a uprednostniť by sa mal členský štát, v ktorom sa nachádza dotknutá osoba. Členské štáty, na území ktorých sa nachádza odpočúvaná osoba a ktorých technická pomoc nie je na účely vykonania odpočúvania potrebná, by o tom mali byť informované v súlade s touto smernicou. Ak však technickú pomoc nemožno získať len z jedného členského štátu, EVP možno zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu.

(32)

V EVP, ktorý zahŕňa žiadosť o odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky, by mal vydávajúci orgán poskytnúť vykonávajúcemu orgánu dostatočné informácie, ako napríklad podrobnosti o trestnom čine, ktorý sa vyšetruje, a to s cieľom umožniť, aby vydávajúci orgán mohol posúdiť, či by sa toto vyšetrovacie opatrenie povolilo v podobnom vnútroštátnom prípade.

(33)

Členské štáty by mali zohľadniť, že je dôležité zabezpečiť, aby technickú pomoc mohol poskytovať poskytovateľ služieb prevádzkujúci verejne dostupné telekomunikačné siete a služby na území dotknutého členského štátu, a to s cieľom uľahčiť spoluprácu podľa tohto nástroja vo vzťahu k zákonnému odpočúvaniu telekomunikačnej prevádzky.

(34)

Táto smernica sa z dôvodu svojho rozsahu zaoberá iba predbežnými opatreniami zameranými na získavanie dôkazov. V tomto ohľade by sa malo zdôrazniť, že akákoľvek vec vrátane finančných prostriedkov môže byť počas trestného konania predmetom rôznych predbežných opatrení, a to nielen na účely získania dôkazu, ale aj na účely konfiškácie. Rozdiel medzi týmito dvoma cieľmi predbežných opatrení nie je vždy zrejmý a cieľ predbežného opatrenia sa môže počas trestného konania zmeniť. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa udržal bezproblémový vzťah medzi rozličnými nástrojmi uplatniteľnými v tejto oblasti. Navyše by sa z rovnakého dôvodu malo posúdenie toho, či sa má vec použiť ako dôkaz, a preto byť predmetom EVP, malo ponechať vydávajúcemu orgánu.

(35)

Keď sa v relevantných medzinárodných nástrojoch, ako napríklad v dohovoroch uzavretých v rámci Rady Európy, odkazuje na vzájomnú pomoc, malo by sa tým rozumieť, že medzi členskými štátmi, ktoré sú viazané touto smernicou, má táto smernica prednosť pred uvedenými dohovormi.

(36)

Kategórie trestných činov uvedené v prílohe D by sa mali vykladať v súlade s ich výkladom podľa existujúcich právnych nástrojov o vzájomnom uznávaní.

(37)

V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (11) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami určitej smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V prípade tejto smernice považuje Európsky parlament a Rada predloženie takýchto dokumentov za odôvodnené.

(38)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vzájomné uznávanie rozhodnutí prijatých na účely získania dôkazov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v článku 6 Zmluvy o EÚ a v charte, najmä v jej kapitole VI, v medzinárodnom práve a medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú Únia a členské štáty, vrátane európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v ústavách členských štátov v ich príslušných oblastiach pôsobnosti. Žiadnu časť tejto smernice nemožno vykladať ako zákaz odmietnuť vykonať EVP, ak na základe objektívnych skutočností existujú dôvody domnievať sa, že EVP bol vydaný na účel trestného stíhania alebo potrestania osoby z dôvodu jej pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva, sexuálnej orientácie, štátnej príslušnosti, jazyka alebo politického zmýšľania alebo že postavenie tejto osoby môže byť z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov nepriaznivo ovplyvnené.

(40)

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné práva. V súlade s článkom 8 ods. 1 charty a článkom 16 ods. 1 ZFEÚ má každý právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

(41)

Členské štáty by mali pri uplatňovaní tejto smernice prijať transparentné politiky v súvislosti so spracúvaním osobných údajov a na vykonávanie práv osôb, ktorých sa údaje týkajú, na opravné prostriedky na účely ochrany ich osobných údajov.

(42)

Osobné údaje získané podľa tejto smernice by sa mali spracúvať, len keď je to potrebné a ak je to primerané na účely, ktoré sú zlučiteľné s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním alebo s výkonom trestných sankcií a práv na obhajobu. K informáciám obsahujúcim osobné údaje by mali mať prístup len oprávnené osoby, čo možno dosiahnuť postupmi overovania pravosti.

(43)

V súlade s článkom 3 Protokolu 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Spojené kráľovstvo oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(44)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(45)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(46)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 5. októbra 2010 (12) na základe článku 41 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

EURÓPSKY VYŠETROVACÍ PRÍKAZ

Článok 1

Európsky vyšetrovací príkaz a povinnosť vykonať ho

1.   Európsky vyšetrovací príkaz (EVP) je justičné rozhodnutie, ktoré vydal alebo overil justičný orgán členského štátu (ďalej len „vydávajúci štát“) na účely vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení v inom členskom štáte (ďalej len „vykonávajúci štát“) s cieľom získať dôkazy v súlade s touto smernicou.

EVP sa môže vydať aj na účely získania dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu.

2.   Členské štáty vykonajú EVP na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s touto smernicou.

3.   O vydanie EVP môže požiadať podozrivá alebo obvinená osoba alebo právnik v jej mene v rámci príslušných práv na obhajobu v súlade s vnútroštátnym trestným právom procesným.

4.   Touto smernicou sa nemení povinnosť rešpektovať základné práva a právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o EÚ vrátane práv osôb, voči ktorým sa vedie trestné konanie, na obhajobu a všetky povinnosti justičných orgánov v tomto ohľade zostávajú nedotknuté.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„vydávajúci štát“ je členský štát, v ktorom bol vydaný EVP;

b)

„vykonávajúci štát“ je členský štát, ktorý vykonáva EVP a v ktorom sa má vykonať vyšetrovacie opatrenie;

c)

„vydávajúci orgán“ je:

i)

sudca, súd, vyšetrujúci sudca alebo prokurátor príslušný konať v dotknutej veci, alebo

ii)

akýkoľvek iný príslušný orgán určený vydávajúcim štátom, ktorý v príslušnej veci plní funkciu vyšetrovacieho orgánu v trestnom konaní a má v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom právomoc nariadiť zabezpečenie dôkazov. Okrem toho predtým, ako sa EVP zašle vykonávajúcemu orgánu, a po preskúmaní, či spĺňa podmienky na vydanie EVP podľa tejto smernice, a to najmä podmienky stanovené v článku 6 ods. 1, overí ho sudca, súd, vyšetrujúci sudca alebo prokurátor vo vydávajúcom štáte. Ak EVP overil justičný orgán, možno na účely zaslania EVP považovať aj tento orgán za vydávajúci orgán;

d)

„vykonávajúci orgán“ je orgán, ktorý má v súlade s touto smernicou a postupmi platnými v podobnom vnútroštátnom prípade právomoc uznať EVP a zabezpečiť jeho vykonanie. Takéto postupy si môžu vyžadovať schválenie súdom vo vykonávajúcom štáte, ak sa tak ustanovuje v jeho vnútroštátnom právnom poriadku.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti EVP

EVP sa vzťahuje na všetky vyšetrovacie opatrenia s výnimkou zriadenia spoločného vyšetrovacieho tímu a zabezpečovania dôkazov v rámci takéhoto tímu, ako sa uvádza v článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (14) (ďalej len „dohovor“) a v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/465/SVV (15), na iné účely, ako je uplatnenie článku 13 ods. 8 dohovoru a článku 1 ods. 8 rámcového rozhodnutia.

Článok 4

Druhy konaní, pre ktoré sa môže vydať EVP

EVP sa môže vydať:

a)

v súvislosti s trestným konaním, ktoré začal justičný orgán alebo ktoré sa pred ním môže začať pre trestný čin podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu;

b)

v konaniach, ktoré správne orgány začali vo vzťahu ku skutkom, ktoré sú trestné podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu z dôvodu porušenia právnych predpisov, a v prípade rozhodnutia, ktoré môže viesť ku konaniu pred súdom príslušným najmä v trestných veciach;

c)

v konaniach, ktoré justičné orgány začali pre skutky, ktoré sú trestné podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu z dôvodu porušenia právnych predpisov, ak rozhodnutie v tomto konaní môže viesť ku konaniu pred súdom príslušným najmä v trestných veciach, a

d)

v súvislosti s konaniami uvedenými v písmenách a), b) a c), ktoré súvisia s trestnými činmi alebo porušeniami právnych predpisov, za ktoré môže byť právnická osoba zodpovedná alebo trestaná vo vydávajúcom štáte.

Článok 5

Obsah a forma EVP

1.   EVP uvedený vo formulári v prílohe A vyplní, podpíše a presnosť a správnosť jeho obsahu osvedčí vydávajúci orgán.

EVP obsahuje najmä tieto informácie:

a)

údaje o vydávajúcom orgáne a prípadne o overujúcom orgáne;

b)

predmet a dôvody EVP;

c)

dostupné potrebné informácie o dotknutej osobe (osobách);

d)

opis trestného činu, ktorý je predmetom vyšetrovania alebo konania, a uplatniteľné ustanovenia trestného práva vydávajúceho štátu;

e)

opis požadovaného vyšetrovacieho opatrenia (opatrení) a dôkazy, ktoré sa majú získať.

2.   Každý členský štát uvedie jeden alebo viacero jazykov spomedzi úradných jazykov inštitúcií Únie okrem úradného jazyka či jazykov dotknutého členského štátu, ktoré sa môžu použiť pri vypĺňaní alebo preklade EVP v prípade, keď je dotknutý členský štát vykonávajúcim štátom.

3.   Príslušný orgán vydávajúceho štátu preloží EVP stanovený v prílohe A do úradného jazyka vykonávajúceho štátu alebo do jedného z jazykov, ktoré uviedol vykonávajúci štát v súlade s odsekom 2 tohto článku.

KAPITOLA II

POSTUPY A ZÁRUKY PRE VYDÁVAJÚCI ŠTÁT

Článok 6

Podmienky vydania a zaslania EVP

1.   Vydávajúci orgán môže vydať EVP, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)

vydanie EVP je pri zohľadnení práv podozrivej alebo obvinenej osoby nevyhnutné a primerané na účely konania uvedeného v článku 4 a

b)

vyšetrovacie opatrenie (opatrenia) uvedené v EVP by sa mohlo (mohli) za rovnakých podmienok nariadiť v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.   Podmienky uvedené v odseku 1 posúdi vydávajúci orgán v každom jednotlivom prípade.

3.   Ak má vykonávajúci orgán dôvod domnievať sa, že neboli splnené podmienky uvedené v odseku 1, môže sa poradiť s vydávajúcim orgánom o potrebe vykonať EVP. Po tejto porade môže vydávajúci orgán rozhodnúť, že vezme EVP späť.

Článok 7

Zasielanie EVP

1.   Vydávajúci orgán zašle EVP vyplnený v súlade s článkom 5 vykonávajúcemu orgánu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu za podmienok, ktoré vykonávajúcemu štátu umožnia potvrdiť jeho pravosť.

2.   Každá ďalšia úradná komunikácia sa uskutoční priamo medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 písm. d), môže každý členský štát určiť ústredný orgán, alebo ak to umožňuje jeho právny systém, viac než jeden ústredný orgán, ktorý bude pomáhať príslušným orgánom. Členský štát môže, ak to vyžaduje organizácia jeho vnútroštátneho justičného systému, poveriť svoj ústredný orgán (ústredné orgány) administratívnym zasielaním a prijímaním EVP, ako aj ďalšou úradnou korešpondenciou súvisiacou s EVP.

4.   Vydávajúci orgán môže zaslať EVP prostredníctvom telekomunikačného systému Európskej justičnej siete vytvorenej jednotnou akciou Rady 98/428/SVV (16).

5.   Ak nie je vykonávajúci orgán známy, vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení cez kontaktné miesta Európskej justičnej siete, aby túto informáciu od vykonávajúceho štátu získal.

6.   Ak orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému bol EVP doručený, nemá právomoc uznať EVP alebo prijať potrebné opatrenia na jeho vykonanie, postúpi EVP z úradnej moci vykonávajúcemu orgánu a informuje o tom vydávajúci orgán.

7.   Všetky problémy súvisiace so zasielaním alebo pravosťou akýchkoľvek listín potrebných na vykonanie EVP sa riešia prostredníctvom priamych kontaktov medzi zúčastneným vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom alebo prípadne za účasti ústredných orgánov členských štátov.

Článok 8

EVP týkajúci sa skoršieho EVP

1.   Ak vydávajúci orgán vydá EVP, ktorý dopĺňa skorší EVP, uvedie túto skutočnosť v EVP v oddiele D formulára uvedeného v prílohe A.

2.   Ak vydávajúci orgán pomáha pri vykonávaní EVP vo vykonávajúcom štáte v súlade s článkom 9 ods. 4, môže počas svojej prítomnosti v uvedenom štáte adresovať EVP, ktorý dopĺňa skorší EVP, priamo vykonávajúcemu orgánu bez toho, aby boli dotknuté oznámenia podľa článku 33 ods. 1 písm. c).

3.   EVP, ktorý dopĺňa skorší EVP, musí byť osvedčený v súlade s článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom a prípadne musí byť overený v súlade s článkom 2 písm. c).

KAPITOLA III

POSTUPY A ZÁRUKY PRE VYKONÁVAJÚCI ŠTÁT

Článok 9

Uznanie a vykonanie

1.   Vykonávajúci orgán uzná EVP zaslaný v súlade s touto smernicou bez toho, aby sa museli splniť akékoľvek ďalšie formálne náležitosti, a zabezpečí jeho vykonanie rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, ako keby dotknuté vyšetrovacie opatrenie nariadil orgán vykonávajúceho štátu, pokiaľ tento orgán nerozhodne o uplatnení jedného z dôvodov neuznania alebo nevykonania EVP alebo jedného z dôvodov odkladu stanoveného v tejto smernici.

2.   Vykonávajúci orgán dodržiava formálne náležitosti a postupy výslovne určené vydávajúcim orgánom, pokiaľ v tejto smernici nie je ustanovené inak a pokiaľ takéto formálne náležitosti a postupy nie sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

3.   Ak sa vykonávajúcemu orgánu doručí EVP, ktorý nevydal vydávajúci orgán uvedený v článku 2 písm. c), vykonávajúci orgán vráti EVP vydávajúcemu štátu.

4.   Vydávajúci orgán môže žiadať, aby sa jeden alebo viaceré orgány vydávajúceho štátu zúčastňovali na vykonávaní EVP tým, že poskytnú pomoc príslušným orgánom vykonávajúceho štátu, a to v rozsahu, v akom by sa určené orgány vydávajúceho štátu mohli zúčastniť na vykonávaní vyšetrovacích opatrení uvedených v EVP v podobnom vnútroštátnom prípade. Vykonávajúci orgán vyhovie tejto žiadosti, pokiaľ takáto účasť nie je v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku vykonávajúceho štátu alebo nepoškodzuje jeho základné záujmy národnej bezpečnosti.

5.   Orgány vydávajúceho štátu, ktoré sa nachádzajú vo vykonávajúcom štáte, sú počas vykonávania EVP viazané právnym poriadkom vykonávajúceho štátu. Nemajú žiadne právomoci presadzovania práva na území vykonávajúceho štátu okrem prípadu, keď je vykonávanie týchto právomocí na území vykonávajúceho štátu v súlade s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu, a to v rozsahu dohodnutom medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom.

6.   Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa môžu navzájom radiť akýmkoľvek vhodným spôsobom, aby sa umožnilo efektívne uplatňovanie tohto článku.

Článok 10

Použitie iného vyšetrovacieho opatrenia

1.   Vykonávajúci orgán vždy, keď je to možné, použije iné vyšetrovacie opatrenie, ako sa uvádza v EVP, ak:

a)

vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP neexistuje v právnom poriadku vykonávajúceho štátu alebo

b)

vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP by nebolo dostupné v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, sa odsek 1 nevzťahuje na tieto vyšetrovacie opatrenia, ktoré musia byť vždy dostupné podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu:

a)

získanie informácií alebo dôkazu, ktoré sa už nachádzajú v držbe vykonávajúceho orgánu, pričom tieto informácie alebo dôkaz sa mohli získať v súlade s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu v rámci trestného konania alebo na účely EVP;

b)

získanie informácií nachádzajúcich sa v databázach polície alebo justičných orgánov, ku ktorým má vykonávajúci orgán priamy prístup v rámci trestného konania;

c)

výsluch svedka, znalca, obete, podozrivej alebo obvinenej osoby alebo tretej osoby na území vykonávajúceho štátu;

d)

akékoľvek neinvazívne vyšetrovacie opatrenie podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu;

e)

zistenie totožnosti používateľa určitého telefónneho čísla alebo IP adresy.

3.   Vykonávajúci orgán môže tiež použiť iné vyšetrovacie opatrenie, ako je vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP, ak by sa vyšetrovacím opatrením zvoleným vykonávajúcim orgánom dosiahol rovnaký výsledok menej rušivými prostriedkami ako vyšetrovacím opatrením uvedeným v EVP.

4.   Ak sa vykonávajúci orgán rozhodne využiť možnosť uvedenú v odsekoch 1 a 3, najprv o tom informuje vydávajúci orgán, ktorý môže rozhodnúť o späťvzatí EVP alebo jeho doplnení.

5.   Ak vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP v súlade s odsekom 1 neexistuje v právnom poriadku vykonávajúceho štátu alebo by nebolo dostupné v podobnom vnútroštátnom prípade a ak neexistuje žiadne iné vyšetrovacie opatrenie, ktoré by malo rovnaký výsledok ako požadované vyšetrovacie opatrenie, vykonávajúci orgán vydávajúcemu orgánu oznámi, že nebolo možné poskytnúť požadovanú pomoc.

Článok 11

Dôvody neuznania alebo nevykonania

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 4, môže vykonávajúci štát odmietnuť uznanie alebo vykonanie EVP, ak:

a)

podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu existuje imunita alebo výsada, ktorá znemožňuje vykonať EVP, alebo existujú normy o určení a obmedzení trestnej zodpovednosti týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách, ktoré znemožňujú vykonať EVP;

b)

v konkrétnom prípade by vykonanie EVP poškodilo základné záujmy národnej bezpečnosti, ohrozilo zdroj informácií alebo zahŕňalo využitie utajovaných skutočností týkajúcich sa konkrétnych spravodajských činností;

c)

EVP sa vydal v konaní uvedenom v článku 4 písm. b) a c) a vyšetrovacie opatrenie by podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu nebolo v podobnom vnútroštátnom prípade povolené;

d)

vykonanie EVP by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem;

e)

EVP sa týka trestného činu, ktorý mal byť spáchaný mimo územia vydávajúceho štátu a úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho štátu, a skutok, pre ktorý sa EVP vydal, nie je trestný vo vykonávajúcom štáte;

f)

existujú podstatné dôvody domnievať sa, že výkon vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP by nebol v súlade so záväzkami vykonávajúceho štátu v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ a charty;

g)

skutok, pre ktorý sa vydal EVP, nie je trestný podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu s výnimkou trestného činu, ktorý je uvedený v zozname kategórií trestných činov v prílohe D, ako vydávajúci orgán uviedol v EVP, ak sa vo vydávajúcom štáte trestá odňatím slobody alebo ochranným opatrením obmedzujúcim slobodu s hornou hranicou sadzby najmenej tri roky, alebo

h)

použitie vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP je obmedzené podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu na zoznam alebo kategórie trestných činov alebo trestné činy, za ktoré možno uložiť trest s určitou sadzbou, a trestný čin, na ktorý sa vzťahuje EVP, medzi ne nepatrí.

2.   Odsek 1 písm. g) a h) sa nevzťahuje na vyšetrovacie opatrenia uvedené v článku 10 ods. 2.

3.   Ak sa EVP týka trestného činu v súvislosti s daňami alebo poplatkami, clami a devízami, vykonávajúci orgán nemôže odmietnuť uznanie alebo vykonanie z toho dôvodu, že právny poriadok vykonávajúceho štátu neukladá rovnaký druh dane alebo poplatku alebo neobsahuje daňovú, poplatkovú, colnú a devízovú úpravu rovnakého druhu ako právny poriadok vydávajúceho štátu.

4.   Skôr ako vykonávajúci orgán rozhodne v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní EVP, vykonávajúci orgán sa akýmkoľvek vhodným spôsobom poradí s vydávajúcim orgánom, a v prípade potreby požiada vydávajúci orgán o bezodkladné poskytnutie potrebných informácií.

5.   Ak má v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) právomoc pozbaviť výsady alebo imunity orgán vykonávajúceho štátu, vykonávajúci orgán bezodkladne požiada o výkon tejto právomoci. Ak má právomoc pozbaviť výsady alebo imunity orgán iného štátu alebo medzinárodnej organizácie, vydávajúci orgán požiada dotknutý orgán o výkon tejto právomoci.

Článok 12

Lehoty na uznanie alebo vykonanie

1.   O uznaní alebo vykonaní sa rozhodne a vyšetrovacie opatrenie sa vykoná rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade, v každom prípade však najneskôr v lehotách ustanovených v tomto článku.

2.   Ak vydávajúci orgán v EVP uviedol, že vzhľadom na procesné lehoty, závažnosť trestného činu alebo inú osobitne naliehavú okolnosť je potrebné dodržať kratšiu lehotu, ako je ustanovená v tomto článku, alebo ak vydávajúci orgán v EVP uviedol, že vyšetrovacie opatrenie sa musí vykonať v určitý deň, vykonávajúci orgán túto požiadavku v najväčšej možnej miere zohľadní.

3.   Vykonávajúci orgán rozhodne o uznaní alebo vykonaní EVP čo najskôr a bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5, najneskôr do 30 dní od doručenia EVP príslušnému vykonávajúcemu orgánu.

4.   Pokiaľ nie sú dané dôvody odkladu podľa článku 15 alebo pokiaľ sa dôkazy uvedené vo vyšetrovacom opatrení, na ktoré sa EVP vzťahuje, už nachádzajú v držbe vykonávajúceho štátu, vykonávajúci orgán vykoná vyšetrovacie opatrenie bezodkladne a bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, najneskôr do 90 dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v odseku 3.

5.   Ak pre príslušný vykonávajúci orgán v konkrétnom prípade nemožno dodržať lehotu stanovenú v odseku 3 alebo konkrétny termín stanovený v odseku 2, bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom to oznámi príslušnému orgánu vydávajúceho štátu, pričom uvedie dôvody odkladu a predpokladaný čas, ktorý potrebuje na prijatie rozhodnutia. V takomto prípade sa môže lehota stanovená v odseku 3 predĺžiť najviac o 30 dní.

6.   Ak pre príslušný vykonávajúci orgán v konkrétnom prípade nemožno dodržať lehotu stanovenú v odseku 4, bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom to oznámi príslušnému orgánu vydávajúceho štátu, pričom uvedie dôvody odkladu a poradí sa s vydávajúcim orgánom o vhodnom čase na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia.

Článok 13

Odovzdanie dôkazov

1.   Vykonávajúci orgán bezodkladne odovzdá vydávajúcemu štátu dôkazy získané alebo už sa nachádzajúce v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu v dôsledku vykonania EVP.

Ak sa o to v EVP žiadalo a ak to umožňuje právny poriadok vykonávajúceho štátu, dôkazy sa bezodkladne odovzdajú príslušným orgánom vydávajúceho štátu, ktoré sa zúčastnili na vykonaní EVP v súlade s článkom 9 ods. 4.

2.   Odovzdávanie dôkazu sa môže prerušiť do rozhodnutia o opravnom prostriedku, pokiaľ sa neuvedú v EVP dostatočné dôvody na to, že bezodkladné odovzdanie je nevyhnutné na riadny priebeh jeho vyšetrovania alebo dodržanie práv jednotlivcov. Odovzdávanie dôkazu sa však preruší, ak by dotknutej osobe spôsobilo závažné alebo nenapraviteľné škody.

3.   Pri odovzdávaní získaných dôkazov vykonávajúci orgán uvedie, či požaduje, aby sa dôkazy vrátili vykonávajúcemu štátu hneď, ako prestanú byť vo vydávajúcom štáte potrebné.

4.   Ak sú dotknuté predmety, listiny alebo údaje relevantné aj pre iné konania, môže vykonávajúci orgán na výslovnú žiadosť vydávajúceho orgánu a po porade s ním odovzdať tieto dôkazy dočasne pod podmienkou, že sa vrátia ihneď vykonávajúcemu štátu, ako prestanú byť potrebné vo vydávajúcom štáte, alebo v inom čase alebo pri inej príležitosti, na ktorých sa príslušné orgány dohodnú.

Článok 14

Opravné prostriedky

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli proti vyšetrovacím opatreniam uvedeným v EVP dostupné opravné prostriedky, ktoré sú rovnocenné s opravnými prostriedkami dostupnými v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.   Vydanie EVP možno v samej veci napadnúť len žalobou podanou vo vydávajúcom štáte bez toho, aby tým boli dotknuté záruky základných práv vo vykonávajúcom štáte.

3.   Pokiaľ to nie je v rozpore s dôvernou povahou vyšetrovania podľa článku 19 ods. 1, vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán prijmú vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že informácie o dostupných možnostiach uplatniť opravné prostriedky podľa vnútroštátneho právneho poriadku sa poskytnú v prípadoch, keď ich možno uplatniť, a to včas, aby sa zabezpečilo ich účinné uplatnenie.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby boli lehoty na podanie opravného prostriedku rovnaké ako lehoty stanovené v podobných vnútroštátnych prípadoch a uplatňovali sa tak, aby sa zabezpečila možnosť účinného uplatnenia tohto opravného prostriedku pre dotknuté strany.

5.   Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa navzájom informujú o opravných prostriedkoch uplatnených voči vydaniu, uznaniu alebo vykonaniu EVP.

6   Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia, pokiaľ nemá takýto účinok v podobných vnútroštátnych prípadoch.

7.   Vydávajúci štát zohľadní skutočnosť, že sa opravnému prostriedku proti uznaniu alebo vykonaniu EVP vyhovelo, v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom. Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne procesné predpisy, členské štáty zabezpečia, aby sa pri posudzovaní dôkazov získaných prostredníctvom EVP v trestnom konaní vo vydávajúcom štáte dodržiavali práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie.

Článok 15

Dôvody na odklad uznania alebo vykonania

1.   Uznanie alebo vykonanie EVP možno vo vykonávajúcom štáte odložiť, ak:

a)

by jeho vykonanie mohlo narušiť prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu alebo trestné stíhanie, a to dovtedy, kým to vykonávajúci štát bude považovať za primerané;

b)

sa dotknuté predmety, listiny alebo údaje už používajú v iných konaniach, až kým na tento účel nebudú potrebné.

2.   Ihneď ako zanikne dôvod odkladu, vykonávajúci orgán bezodkladne prijme potrebné opatrenia na vykonanie EVP a informuje o tom vydávajúci orgán akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 16

Povinnosť informovať

1.   Príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému sa EVP doručí, bezodkladne a v každom prípade do jedného týždňa od doručenia EVP potvrdí doručenie EVP vyplnením a zaslaním formulára uvedeného v prílohe B.

Ak sa v súlade s článkom 7 ods. 3 určil ústredný orgán, vzťahuje sa táto povinnosť na ústredný orgán aj vykonávajúci orgán, ktorému sa EVP doručil od ústredného orgánu.

V prípadoch uvedených v článku 7 ods. 6 sa táto povinnosť vzťahuje na príslušný orgán, ktorému sa EVP pôvodne doručil, aj na vykonávajúci orgán, ktorému sa EVP nakoniec postúpil.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 4 a 5, vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán ihneď a akýmkoľvek spôsobom:

a)

ak vykonávajúci orgán nemôže prijať rozhodnutie o uznaní alebo vykonaní, pretože formulár uvedený v prílohe A je neúplný alebo zjavne nesprávne vyplnený;

b)

ak vykonávajúci orgán v priebehu vykonávania EVP bez ďalšieho šetrenia zistí, že by bolo vhodné vykonať vyšetrovacie opatrenia, ktoré sa pôvodne nepredpokladali alebo ktoré nebolo možné bližšie určiť v čase vydania EVP, aby mohol vydávajúci orgán v konkrétnom prípade prijať ďalšie opatrenie, alebo

c)

ak vykonávajúci orgán zistí, že v konkrétnom prípade nemôže dodržať formálne náležitosti a postupy výslovne určené vydávajúcim orgánom v súlade s článkom 9.

Na žiadosť vydávajúceho orgánu sa informácie potvrdzujú bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

3.   Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 10 ods. 4 a 5, vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, informuje vydávajúci orgán:

a)

o každom rozhodnutí prijatom podľa článku 10 alebo 11;

b)

o každom rozhodnutí o odklade vykonania alebo uznania EVP, o dôvodoch odkladu, a ak je to možné, o očakávanej dĺžke odkladu.

Článok 17

Trestná zodpovednosť týkajúca sa úradníkov

Úradníci vydávajúceho štátu sa počas svojej prítomnosti na území vykonávajúceho štátu v rámci uplatňovania tejto smernice považujú za úradníkov vykonávajúceho štátu, pokiaľ ide o trestné činy spáchané nimi alebo proti nim.

Článok 18

Občianskoprávna zodpovednosť týkajúca sa úradníkov

1.   Ak sú v rámci uplatňovania tejto smernice úradníci jedného členského štátu prítomní na území iného členského štátu, zodpovedá prvý členský štát za každú škodu, ktorú počas svojej činnosti spôsobia jeho úradníci, a to v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia.

2.   Členský štát, na území ktorého bola spôsobená škoda uvedená v odseku 1, nahradí túto škodu za podmienok, ktoré sa uplatňujú na škodu spôsobenú jeho vlastnými úradníkmi.

3.   Členský štát, ktorého úradníci spôsobili škodu osobe na území iného členského štátu, plne uhradí celú sumu, ktorú tento iný členský štát vyplatil poškodeným alebo osobám, ktoré majú na to v ich mene nárok.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá možnosť uplatnenia jeho práv voči tretím osobám, a s výnimkou odseku 3 nebude žiadny členský štát v prípadoch uvedených v odseku 1 od iného členského štátu vyžadovať náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená.

Článok 19

Ochrana dôverných informácií

1.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán pri vykonávaní EVP náležite zohľadnia dôvernú povahu vyšetrovania.

2.   Vykonávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom zaručí dôvernosť skutočností a podstaty EVP s výnimkou rozsahu potrebného na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia. Ak vykonávajúci orgán nemôže splniť požiadavku ochrany dôverných informácií, bezodkladne o tom informuje vydávajúci orgán.

3.   Pokiaľ vykonávajúci orgán neuvedie inak, vydávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom nesprístupní žiadne dôkazy ani informácie poskytnuté vykonávajúcim orgánom s výnimkou sprístupnenia v rozsahu potrebnom na vykonanie vyšetrovania alebo konania opísaného v EVP.

4.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že banky nesprístupnia dotknutým klientom ani iným tretím osobám skutočnosť, že sa v súlade s článkami 26 a 27 zaslali informácie vydávajúcemu štátu alebo že prebieha vyšetrovanie.

Článok 20

Ochrana osobných údajov

Členské štáty pri vykonávaní tejto smernice zabezpečia, aby boli osobné údaje chránené a mohli sa spracúvať len v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV (17) a so zásadami Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a dodatkového protokolu k nemu.

Bez toho, aby boli dotknuté práva osoby, ktorej sa údaje týkajú, musí byť prístup k takýmto údajom obmedzený. K takýmto údajom môžu mať prístup len oprávnené osoby.

Článok 21

Náklady

1.   Pokiaľ nie je v tejto smernici ustanovené inak, vykonávajúci štát znáša všetky náklady, ktoré vzniknú na území vykonávajúceho štátu v súvislosti s vykonaním EVP.

2.   Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že náklady na vykonanie EVP sa môžu považovať za mimoriadne vysoké, môže sa poradiť s vydávajúcim orgánom, či a ako by sa mohli náklady rozdeliť alebo EVP zmeniť.

Vykonávajúci orgán vopred informuje vydávajúci orgán o podrobnostiach o časti nákladov, ktoré sa považujú za mimoriadne vysoké.

3.   Za výnimočných okolností, keď sa nemohla dosiahnuť dohoda o nákladoch uvedených v odseku 2, môže vydávajúci orgán rozhodnúť o:

a)

čiastočnom alebo úplnom späťvzatí EVP alebo

b)

ponechaní EVP v platnosti a znášaní časti nákladov, ktoré sa považujú za mimoriadne vysoké.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA URČITÝCH VYŠETROVACÍCH OPATRENÍ

Článok 22

Dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody do vydávajúceho štátu na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia

1.   EVP možno vydať na účely dočasného odovzdania osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, aby sa vykonalo vyšetrovacie opatrenie, ktorého cieľom je získať dôkazy, na ktoré sa vyžaduje prítomnosť tejto osoby na území vydávajúceho štátu, ak sa táto osoba v lehote, ktorú určí vykonávajúci štát, odovzdá späť.

2.   Okrem dôvodov neuznania alebo nevykonania uvedených v článku 11 možno odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak:

a)

osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody s odovzdaním nesúhlasí alebo

b)

odovzdaním by sa predĺžilo trvanie väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody pre túto osobu.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 písm. a), ak to vydávajúci štát považuje vzhľadom na vek alebo telesný alebo duševný stav dotknutej osoby za potrebné, možnosť vyjadriť sa k dočasnému odovzdaniu sa poskytne právnemu zástupcovi osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.

4.   V prípadoch uvedených v odseku 1 sa povolenie na prevoz osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody cez územie tretieho členského štátu (ďalej len „členský štát prevozu“) vydá na základe žiadosti, ku ktorej sa priložia všetky potrebné písomnosti.

5.   Vydávajúci štát a vykonávajúci štát sa dohodnú na praktických opatreniach týkajúcich dočasného odovzdania osoby vrátane podrobností o podmienkach jej väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody vo vydávajúcom štáte a dátumu, do ktorého sa musí odovzdať z územia vykonávajúceho štátu, a dátumu, do ktorého sa musí vrátiť na toto územie, pričom sa zabezpečí zohľadnenie telesného a duševného stavu dotknutej osoby, ako aj úroveň bezpečnosti požadovaná vo vydávajúcom štáte.

6.   Odovzdaná osoba zostane za skutky alebo odsúdenia, pre ktoré bola vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody vo vykonávajúcom štáte, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území vydávajúceho štátu, prípadne na území členského štátu prevozu, kým vykonávajúci štát nepožiada o jej prepustenie.

7.   Čas strávený vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody na území vydávajúceho štátu sa započíta do času, počas ktorého je alebo bude dotknutá osoba povinná zotrvať vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody na území vykonávajúceho štátu.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, odovzdaná osoba sa nesmie vo vydávajúcom štáte stíhať, zadržať ani sa jej nesmú uložiť žiadne iné obmedzenia osobnej slobody za skutky spáchané alebo odsúdenia vyhlásené pred jej odchodom z územia vykonávajúceho štátu, ktoré sa neuviedli v EVP.

9.   Imunita uvedená v odseku 8 sa skončí, ak odovzdaná osoba, ktorá má možnosť odísť v lehote pätnástich po sebe nasledujúcich dní od dátumu, keď vydávajúce orgány už nevyžadujú jej prítomnosť:

a)

sa napriek tomu zdržiava na území alebo

b)

sa naň po odchode vráti.

10.   Náklady vyplývajúce z uplatnenia tohto článku sa znášajú v súlade s článkom 21, a to s výnimkou nákladov vyplývajúcich z odovzdania osoby do vydávajúceho štátu a z neho, ktoré znáša tento štát.

Článok 23

Dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody do vykonávajúceho štátu na účel vykonania vyšetrovacieho opatrenia

1.   EVP možno vydať na účely dočasného odovzdania osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody vo vydávajúcom štáte, aby sa vykonalo vyšetrovacie opatrenie, ktorého cieľom je získať dôkazy a na ktoré sa vyžaduje jej prítomnosť na území vykonávajúceho štátu.

2.   Na dočasné odovzdanie podľa tohto článku sa primerane uplatní článok 22 ods. 2 písm. a) a odseky 3 až 9.

3.   Náklady vyplývajúce z uplatnenia tohto článku sa znášajú v súlade s článkom 21 s výnimkou nákladov vyplývajúcich z odovzdania dotknutej osoby do vykonávajúceho štátu a z neho, ktoré znáša vydávajúci štát.

Článok 24

Výsluch formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho prenosu

1.   Ak sa osoba nachádza na území vykonávajúceho štátu a príslušné orgány vydávajúceho štátu ju majú vypočuť ako svedka alebo znalca, vydávajúci orgán môže vydať EVP, aby sa výsluch svedka alebo znalca uskutočnil formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho prenosu v súlade s odsekmi 5 až 7.

Vydávajúci orgán môže vydať EVP aj na účely výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho prenosu.

2.   Okrem dôvodov neuznania alebo nevykonania uvedených v článku 11 možno odmietnuť vykonanie EVP vtedy, ak:

a)

podozrivá alebo obvinená osoba nedala súhlas alebo

b)

vykonanie takéhoto vyšetrovacieho opatrenia by v konkrétnom prípade odporovalo základným zásadám právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

3.   Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa dohodnú na praktických opatreniach. Pri dohode o takýchto opatreniach sa vykonávajúci orgán zaviaže, že:

a)

predvolá dotknutého svedka alebo znalca s uvedením času a miesta výsluchu;

b)

v súlade s podrobnými pravidlami ustanovenými v právnom poriadku vykonávajúceho štátu predvolá podozrivú alebo obvinenú osobu na výsluch a oboznámi takéto osoby s ich právami podľa právneho poriadku vydávajúceho štátu, a to včas na to, aby mohli účinne uplatniť svoje práva na obhajobu;

c)

zabezpečí overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť.

4.   Ak vykonávajúci orgán za okolností konkrétneho prípadu nemá prístup k technickým prostriedkom na uskutočnenie výsluchu videokonferenciou, môže mu také prostriedky po vzájomnej dohode poskytnúť vydávajúci štát.

5.   V prípade výsluchu formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho prenosu sa uplatnia tieto pravidlá:

a)

zástupca príslušného orgánu vykonávajúceho štátu sa zúčastní na výsluchu, v prípade potreby aj s tlmočníkom, a je zodpovedný za overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť, a dodržiavanie základných zásad právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že počas výsluchu dochádza k porušeniu základných zásad právneho poriadku vykonávajúceho štátu, bezodkladne prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výsluch pokračoval v súlade s týmito zásadami;

b)

opatrenia na ochranu osoby, ktorá sa má vypočuť, sa v prípade potreby dohodnú medzi príslušnými orgánmi vydávajúceho štátu a vykonávajúceho štátu;

c)

výsluch vykoná priamo príslušný orgán vydávajúceho štátu v súlade s jeho právnym poriadkom alebo sa vykoná pod jeho vedením v súlade s jeho právnym poriadkom;

d)

na žiadosť vydávajúceho štátu alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, vykonávajúci štát zabezpečí, že osoba, ktorá sa má vypočuť, má v prípade potreby k dispozícii tlmočníka;

e)

podozrivá alebo obvinená osoba je pred výsluchom informovaná o procesných právach, ktoré jej náležia, vrátane práva odmietnuť vypovedať podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu a vydávajúceho štátu. Svedkovia a znalci sa môžu dovolávať práva odmietnuť vypovedať, ktoré im náleží podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu alebo vydávajúceho štátu a sú o tomto práve informovaní pred výsluchom.

6.   Bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek opatrenia dohodnuté na ochranu osôb, vykonávajúci orgán po skončení výsluchu spíše zápisnicu o výsluchu, v ktorej uvedie dátum a miesto výsluchu, údaje o totožnosti vypočutej osoby, údaje o totožnosti a funkciách všetkých ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na výsluchu vo vykonávajúcom štáte, údaje o prísahách a technické podmienky, za akých sa výsluch uskutočnil. Vykonávajúci orgán zašle túto písomnosť vydávajúcemu orgánu.

7.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že ak je osoba vypočúvaná na jeho území podľa tohto článku a odmietne vypovedať, hoci má povinnosť vypovedať, alebo ak uvedie nepravdu, uplatní sa jeho právny poriadok rovnakým spôsobom ako v prípade, ak by sa výsluch uskutočnil vo vnútroštátnom konaní.

Článok 25

Výsluch formou telefonickej konferencie

1.   Ak sa osoba nachádza na území jedného členského štátu a má sa vypočuť ako svedok alebo znalec príslušnými orgánmi iného členského štátu, vydávajúci orgán tohto iného členského štátu môže v prípadoch, keď nie je vhodné alebo možné, aby sa osoba, ktorá má byť vypočutá, dostavila osobne na jeho územie, a po tom, čo preskúmal iné vhodné prostriedky, vydať EVP, aby sa výsluch svedka alebo znalca uskutočnil formou telefonickej konferencie podľa odseku 2.

2.   Ak sa nedohodne inak, na vypočutia formou telefonickej konferencie sa primerane uplatní článok 24 ods. 3, 5, 6 a 7.

Článok 26

Informácie o bankových a iných finančných účtoch

1.   EVP sa môže vydať na účely zistenia, či je ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, voči ktorej sa vedie príslušné trestné konanie, majiteľom jedného alebo viacerých účtov alebo má k takýmto účtom bez ohľadu na ich povahu dispozičné práva v ktorejkoľvek banke nachádzajúcej sa na území vykonávajúceho štátu, a ak to tak je, na účely získania všetkých podrobností o zistených účtoch.

2.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby mohol poskytnúť informácie uvedené v odseku 1 v súlade s podmienkami podľa tohto článku.

3.   Ak sa o ne požiada v EVP, informácie uvedené v odseku 1 zahŕňajú aj účty, ku ktorým má osoba, voči ktorej sa vedie príslušné trestné konanie, dispozičné právo.

4.   Povinnosť ustanovená v tomto článku sa uplatní len v rozsahu, v akom má tieto informácie k dispozícii banka, ktorá vedie účet.

5.   Vydávajúci orgán v EVP uvedie dôvody, prečo sa domnieva, že požadované informácie môžu mať zásadný význam pre príslušné trestné konanie, a dôvody, na základe ktorých predpokladá, že banky vo vykonávajúcom štáte vedú dotknutý účet, a v rámci dostupných informácií označí banky, ktorých by sa to mohlo týkať. Tiež zahrnie do EVP všetky dostupné informácie, ktoré by mohli uľahčiť jeho vykonanie.

6.   EVP sa môže vydať aj na účely zistenia, či je ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, voči ktorej sa vedie príslušné trestné konanie, majiteľom jedného alebo viacerých účtov v ktorejkoľvek nebankovej finančnej inštitúcii nachádzajúcej sa na území vykonávajúceho štátu. Odseky 3 až 5 sa uplatnia primerane. Okrem dôvodov neuznania a nevykonania uvedených v článku 11 možno v takomto prípade odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak by sa vykonanie vyšetrovacieho opatrenia nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade.

Článok 27

Informácie o bankových a iných finančných operáciách

1.   EVP sa môže vydať na účely získania podrobností o určitých bankových účtoch a bankových operáciách, ktoré sa vykonali počas určeného obdobia v jednom alebo vo viacerých účtoch uvedených v EVP vrátane podrobností o účte odosielateľa alebo príjemcu.

2.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby mohol poskytnúť informácie uvedené v odseku 1 v súlade s podmienkami podľa tohto článku.

3.   Povinnosť stanovená v tomto článku sa uplatní len v rozsahu, v akom má tieto informácie k dispozícii banka, ktorá vedie účet.

4.   Vydávajúci orgán uvedie v EVP dôvody, prečo sa domnieva, že požadované informácie majú byť relevantné na účely príslušného trestného konania.

5.   EVP sa môže vydať aj v súvislosti s informáciami uvedenými v odseku 1, pokiaľ ide o finančné operácie vykonané nebankovými finančnými inštitúciami. Odseky 3 až 4 sa uplatnia primerane. Okrem dôvodov neuznania a nevykonania uvedených v článku 11 možno v takomto prípade odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak by sa vykonanie vyšetrovacieho opatrenia nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade.

Článok 28

Vyšetrovacie opatrenia zahŕňajúce zabezpečovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia

1.   Ak sa EVP vydáva na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia vyžadujúceho zabezpečenie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia, ako je napríklad:

a)

sledovanie bankových alebo iných finančných operácií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov;

b)

kontrolované dodávky na území vykonávajúceho štátu,

vykonávajúci orgán môže okrem dôvodov neuznania a nevykonania uvedených v článku 11 odmietnuť jeho vykonanie, ak by sa vykonanie dotknutého vyšetrovacieho opatrenia nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.   Vydávajúci štát a vykonávajúci štát sa dohodnú na praktických opatreniach týkajúcich sa vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v odseku 1 písm. b), a kedykoľvek inokedy je to potrebné.

3.   Vydávajúci orgán uvedie v EVP dôvody, prečo sa domnieva, že požadované informácie sú relevantné na účely príslušného trestného konania.

4.   Právo uskutočniť, riadiť a kontrolovať operácie týkajúce sa vykonania EVP, ako je uvedené v odseku 1, majú príslušné orgány vykonávajúceho štátu.

Článok 29

Utajované vyšetrovania

1.   EVP sa môže vydať s cieľom požiadať vykonávajúci štát, aby vydávajúcemu štátu poskytol pomoc pri vedení vyšetrovania trestného činu agentmi vystupujúcimi utajene alebo pod legendou (ďalej len „utajené vyšetrovanie“).

2.   Vydávajúci orgán uvedie v EVP dôvody, prečo sa domnieva, že utajené vyšetrovanie je relevantné na účely príslušného trestného konania. Pri prijímaní rozhodnutia o uznaní a vykonaní EVP vydaného podľa tohto článku príslušné orgány vykonávajúceho štátu náležite zohľadnia v každom jednotlivom prípade svoj vnútroštátny právny poriadok a postupy.

3.   Okrem dôvodov neuznania a nevykonania uvedených v článku 11 môže vykonávajúci orgán odmietnuť vykonanie EVP uvedeného v odseku 1, ak:

a)

by sa vykonanie utajeného vyšetrovania nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade alebo

b)

ak nebolo možné dosiahnuť dohodu o podrobnostiach utajených vyšetrovaní podľa odseku 4.

4.   Utajené vyšetrovanie sa vykoná v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a postupmi členského štátu, na ktorého území sa utajené vyšetrovanie vykonáva. Právo konať, viesť a kontrolovať operácie týkajúce sa utajeného vyšetrovania majú výhradne príslušné orgány vykonávajúceho štátu. Vydávajúci štát a vykonávajúci štát sa dohodnú na trvaní utajeného vyšetrovania, podrobných podmienkach a právnom postavení agentov zapojených do utajeného vyšetrovania, pričom náležite zohľadnia svoje vnútroštátne právne poriadky a postupy.

KAPITOLA V

ODPOČÚVANIE TELEKOMUNIKAČNEJ PREVÁDZKY

Článok 30

Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu

1.   EVP sa môže vydať na účely odpočúvania telekomunikačnej prevádzky v členskom štáte, ktorého technická pomoc je potrebná.

2.   Ak môže potrebnú technickú pomoc na rovnaké odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky poskytnúť viac ako jeden členský štát, EVP sa zašle jednému z nich. Uprednostní sa vždy členský štát, v ktorom sa odpočúvaná osoba nachádza alebo sa bude nachádzať.

3.   EVP uvedený v odseku 1 obsahuje aj tieto informácie:

a)

informácie na účely zistenia totožnosti odpočúvanej osoby;

b)

požadované trvanie odpočúvania a

c)

dostatočné technické údaje, najmä identifikátora cieľa, s cieľom zabezpečiť vykonanie EVP.

4.   Vydávajúci orgán v EVP uvedie dôvody, prečo sa domnieva, že uvedené vyšetrovacie opatrenie je relevantné na účely príslušného trestného konania.

5.   Okrem dôvodov neuznania alebo nevykonania uvedených v článku 11 možno odmietnuť vykonanie EVP uvedeného v odseku 1 aj vtedy, ak by sa dotknuté vyšetrovacie opatrenie nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade. Vykonávajúci štát môže podmieniť svoj súhlas akýmikoľvek podmienkami, ktoré by sa museli splniť v podobnom vnútroštátnom prípade.

6.   EVP uvedený v odseku 1 možno vykonať:

a)

bezodkladným zaslaním telekomunikačnej prevádzky vydávajúcemu štátu alebo

b)

odpočúvaním, záznamom a následným zaslaním výsledku odpočúvania telekomunikačnej prevádzky vydávajúcemu štátu.

Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa navzájom radia s cieľom dohodnúť sa na tom, či sa odpočúvanie vykoná v súlade s písmenom a), alebo b).

7.   Ak má na to vydávajúci orgán osobitný dôvod, môže pri vydávaní EVP uvedeného v odseku 1 alebo počas odpočúvania požiadať aj o prepis, dekódovanie alebo dešifrovanie záznamu, ak s tým vykonávajúci orgán súhlasí.

8.   Náklady vyplývajúce z uplatňovania tohto článku sa znášajú v súlade s článkom 21, a to s výnimkou nákladov vyplývajúcich z prepisu, dekódovania a dešifrovania odpočúvanej telekomunikačnej prevádzky, ktoré znáša vydávajúci štát.

Článok 31

Informovanie členského štátu, v ktorom sa nachádza odpočúvaná osoba, a ktorého technická pomoc nie je potrebná

1.   Ak na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia povolí príslušný orgán určitého členského štátu odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky (ďalej len „odpočúvajúci členský štát“) a komunikačná adresa odpočúvanej osoby, určenej v príkaze na odpočúvanie, sa používa na území iného členského štátu (ďalej len „informovaný členský štát“), ktorého technická pomoc nie je potrebná na účely vykonania odpočúvania, odpočúvajúci členský štát informuje príslušný orgán informovaného členského štátu o odpočúvaní:

a)

pred odpočúvaním v prípadoch, keď je príslušnému orgánu odpočúvajúceho členského štátu pri nariadení odpočúvania známe, že odpočúvaná osoba sa nachádza alebo sa bude nachádzať na území informovaného členského štátu;

b)

počas odpočúvania alebo po jeho vykonaní, a to bezodkladne po tom, ako sa dozvie, že odpočúvaná osoba sa počas odpočúvania nachádza alebo nachádzala na území informovaného členského štátu.

2.   Na informovanie uvedené v odseku 1 sa využije formulár uvedený v prílohe C.

3.   Ak by sa odpočúvanie nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade, príslušný orgán informovaných členských štátov môže bezodkladne a najneskôr do 96 hodín po informovaní uvedenom v odseku 1 informovať príslušný orgán odpočúvajúceho členského štátu o tom:

a)

že odpočúvanie sa nesmie vykonať alebo sa musí ukončiť a

b)

v prípade potreby sa žiadny materiál, ktorý sa získal odpočúvaním počas pobytu odpočúvanej osoby na jeho území nemôže použiť alebo sa môže použiť len za podmienok, ktoré určí. Príslušný orgán informovaného členského štátu informuje príslušný orgán odpočúvajúceho členského štátu o dôvodoch týchto podmienok.

4.   Na informovanie uvedené v odseku 2 sa primerane uplatní článok 5 ods. 2.

KAPITOLA VI

PREDBEŽNÉ OPATRENIA

Článok 32

Predbežné opatrenia

1.   Vydávajúci orgán môže vydať EVP s cieľom prijať akékoľvek opatrenie na účely toho, aby sa predbežne zabránilo ničeniu, pozmeňovaniu, odstráneniu, odovzdaniu veci, ktorá sa môže použiť ako dôkaz, alebo zaobchádzaniu s ňou.

2.   Vykonávajúci orgán rozhodne o predbežnom opatrení a informuje o ňom čo najskôr, a ak je to možné, do 24 hodín po doručení EVP.

3.   Ak sa požaduje predbežné opatrenie uvedené v odseku 1, vydávajúci orgán v EVP uvedie, či sa dôkazy zašlú vydávajúcemu štátu, alebo či ostanú vo vykonávajúcom štáte. Vykonávajúci orgán uzná a vykoná EVP a odovzdá dôkazy v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici.

4.   Ak je v súlade s odsekom 3 súčasťou EVP pokyn, aby dôkazy zostali vo vykonávajúcom štáte, vydávajúci orgán uvedie dátum zrušenia predbežného opatrenia uvedeného v odseku 1 alebo predpokladaný dátum predloženia žiadosti o odovzdanie dôkazov do vydávajúceho štátu.

5.   Po porade s vydávajúcim orgánom môže vykonávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a praxou stanoviť vzhľadom na okolnosti prípadu primerané podmienky, ktorými sa obmedzí trvanie predbežného opatrenia uvedeného v odseku 1. Ak má v súlade s týmito podmienkami v úmysle zrušiť predbežné opatrenie, vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán, ktorý má možnosť predložiť svoje pripomienky. Vydávajúci orgán bezodkladne informuje vykonávajúci orgán o zrušení predbežného opatrenia uvedeného v odseku 1.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Oznámenia

1.   Do 22. mája 2017 každý členský štát oznámi Komisii:

a)

orgán alebo orgány, ktoré sú v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom príslušné podľa článku 2 písm. c) a d), keď je tento členský štát vydávajúcim štátom alebo vykonávajúcim štátom;

b)

jazyky prijateľné pre EVP podľa článku 5 ods. 2;

c)

informácie o určenom ústrednom orgáne alebo orgánoch, ak chce členský štát využiť možnosť podľa článku 7 ods. 3. Tieto informácie sú pre orgány vydávajúceho štátu záväzné.

2.   Každý členský štát môže tiež poskytnúť Komisii zoznam potrebných písomností, ktoré by požadoval podľa článku 22 ods. 4.

3.   Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Komisia sprístupní informácie získané podľa tohto článku všetkým členským štátom a Európskej justičnej sieti. Európska justičná sieť informácie sprístupní na webových stránkach uvedených v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV (18).

Článok 34

Vzťahy k iným právnym nástrojom, dohodám a dojednaniam

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté ich uplatňovanie medzi členskými štátmi a tretími štátmi a ich predbežné vykonávanie podľa článku 35, touto smernicou sa od 22. mája 2017 nahrádzajú príslušné ustanovenia týchto dohovorov, ktoré sa uplatňujú medzi členskými štátmi viazanými touto smernicou:

a)

Európsky dohovor Rady Európy z 20. apríla 1959 o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ako aj dva dodatkové protokoly k nemu, a dvojstranné dohody uzavreté na základe článku 26 uvedeného dohovoru;

b)

Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda;

c)

Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a protokol k nemu.

2.   Rámcové rozhodnutie 2008/978/SVV sa týmto nahrádza touto smernicou vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou. Ustanovenia rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV sa nahrádzajú touto smernicou vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, pokiaľ ide o zaistenie dôkazov.

Vo vzťahu k členským štátom viazaným touto smernicou sa odkazy na rámcové rozhodnutie 2008/978/SVV, a pokiaľ ide o zaistenie aktív, na rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV pokladajú za odkazy na túto smernicu.

3.   Po 22. máji 2017 môžu členské štáty popri tejto smernici uzatvárať alebo ďalej uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania s inými členskými štátmi, iba pokiaľ tieto dohody alebo dojednania umožňujú prehĺbiť ciele tejto smernice a prispievajú k zjednodušeniu alebo k ďalšiemu uľahčeniu postupov zabezpečenia dôkazov, a to za predpokladu, že sa dodržiava úroveň záruk stanovená v tejto smernici.

4.   Členské štáty do 22. mája 2017 informujú Komisiu o existujúcich dohodách a dojednaniach uvedených v odseku 3, v ktorých uplatňovaní si želajú pokračovať. Členské štáty oznámia Komisii aj všetky nové dohody alebo dojednania uvedené v odseku 3 do troch mesiacov od ich podpísania.

Článok 35

Prechodné ustanovenia

1.   Žiadosti o vzájomnú pomoc doručené pred 22. májom 2017 sa naďalej spravujú existujúcimi nástrojmi, ktoré sa týkajú vzájomnej pomoci v trestných veciach. Na rozhodnutia o zaistení dôkazov na základe rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV doručené pred 22. májom 2017 sa tiež vzťahuje uvedené rámcové rozhodnutie.

2.   Článok 8 ods. 1 sa primerane uplatňuje na EVP na základe rozhodnutia o zaistení prijatého podľa rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV.

Článok 36

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 22. mája 2017.

2.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.   Členské štáty zašlú do 22. mája 2017 Komisii znenie ustanovení, ktorými do svojho vnútroštátneho práva transponujú povinnosti, ktoré im ukladá táto smernica.

Článok 37

Správa o uplatňovaní

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr päť rokov po 21. máji 2014 správu o uplatňovaní tejto smernice na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií vrátane hodnotenia jej vplyvu na spoluprácu v trestných veciach a ochranu jednotlivcov, ako aj o vykonávaní ustanovení o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky so zreteľom na technický rozvoj. K správe sa v prípade potreby pripoja návrhy na zmeny tejto smernice.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 39

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli 3. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. marca 2014.

(2)  Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45).

(3)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 72).

(4)  Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1).

(8)  Protokol ustanovený Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. ES C 326, 21.11.2001, s. 2).

(9)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(11)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(12)  Ú. v. EÚ C 355, 29.12.2010, s. 1.

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3).

(15)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1).

(16)  Jednotná akcia 98/428/SVV z 29. júna 1998, prijatá Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o vytvorení Európskej justičnej siete (Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 4).

(17)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

(18)  Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008 s. 130).


PRÍLOHA A

EURÓPSKY VYŠETROVACÍ PRÍKAZ (EVP)

Tento EVP vydal príslušný orgán. Vydávajúci orgán osvedčuje, že vydanie tohto EVP je potrebné a primerané na účely konania, ktoré sa v ňom uvádza, po zohľadnení práv podozrivej alebo obvinenej osoby a že požadované vyšetrovacie opatrenia by sa mohli za rovnakých podmienok nariadiť v podobnom vnútroštátnom prípade. Žiadam o vykonanie nasledujúcich vyšetrovacích opatrení, pričom treba náležite zohľadniť dôvernú povahu vyšetrovania, a o následné odovzdanie dôkazov získaných v dôsledku vykonania EVP.

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image


PRÍLOHA B

POTVRDENIE DORUČENIA EVP

Toto tlačivo vyplní orgán vykonávajúceho štátu, ktorému sa doručil nižšie uvedený EVP.

Image

Image


PRÍLOHA C

OZNÁMENIE

Toto tlačivo sa použije na informovanie členského štátu o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky, ktoré sa uskutoční, prebieha alebo sa uskutočnilo na jeho území bez jeho technickej pomoci. Týmto … (informovaný členský štát) oznamujem odpočúvanie.

Image

Image


PRÍLOHA D

KATEGÓRIE TRESTNÝCH ČINOV PODĽA ČLÁNKU 11

Účasť na zločinnom spolčení,

terorizmus,

obchodovanie s ľuďmi,

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

korupcia,

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskej únie podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskej únie z 26. júla 1995,

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

počítačová kriminalita,

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

rasizmus a xenofóbia,

organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

podvodné konanie,

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

falšovanie a výroba nelegálnych kópií výrobkov,

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

znásilnenie,

podpaľačstvo,

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,

sabotáž.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

1.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/37


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 441/2014

z 30. apríla 2014,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 29/2009, ktorým sa ustanovujú požiadavky na služby dátového spojenia pre spoločný európsky vzdušný priestor

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 5,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (2), a najmä na jeho článok 8 ods. 1,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 29/2009 (3) sa stanovujú požiadavky na koordinované zavádzanie služieb dátového spojenia pre dátovú komunikáciu zem-vzduch medzi dvoma bodmi.

(2)

V časti B prílohy I k nariadeniu (ES) č. 29/2009 sa vymedzuje vzdušný priestor nad FL 285, v ktorom sa dané nariadenie uplatňuje od 5. februára 2015.

(3)

Chorvátsko pristúpilo k Európskej únii 1. júla 2013. Chorvátsky vzdušný priestor by sa teda mal náležite doplniť do vzdušného priestoru, v ktorom sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 29/2009.

(4)

V prípade Chorvátska by sa však malo oproti 5. februáru 2015, čo je dátum uplatňovania v ostatných členských štátoch v rámci časti B prílohy I k nariadeniu (ES) č. 29/2009, poskytnúť jednoročné prechodné obdobie vo forme odkladu uplatňovania tohto nariadenia, aby sa regulované subjekty vrátane prevádzkovateľov a poskytovateľov letových prevádzkových služieb (ATS) mohli pripraviť na uplatňovanie nových pravidiel.

(5)

Nariadenie (ES) č. 29/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotné nebo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V časti B prílohy I k nariadeniu (ES) č. 29/2009 sa za riadok „— Warszawa FIR,“ vkladá nový riadok „— Zagreb FIR,“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 5. februára 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. apríla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26.

(2)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 29/2009 zo 16. januára 2009, ktorým sa ustanovujú požiadavky na služby dátového spojenia pre spoločný európsky vzdušný priestor (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2009, s. 3).


1.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/39


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 442/2014

z 30. apríla 2014,

ktorým sa mení nariadenie (ES) 1235/2008, pokiaľ ide o žiadosti o zaradenie na zoznam tretích krajín uznaných na účely rovnocennosti v súvislosti s dovozom ekologických produktov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (1), a najmä na jeho článok 33 ods. 2 a článok 38 písm. d),

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1235/2008 (2) sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa postupu uznania tretích krajín na účely rovnocennosti v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007.

(2)

Rada Európskej únie vo svojich záveroch týkajúcich sa ekologického poľnohospodárstva z 3237. zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo 13. a 14. mája 2013 vyslovila Komisii podporu v úsilí zlepšiť súčasné mechanizmy na uľahčenie medzinárodného obchodu s ekologickými produktmi a vyžadovať reciprocitu a transparentnosť vo všetkých obchodných dohodách.

(3)

Z prebiehajúceho preskúmania právneho rámca odvetvia ekologickej výroby vyplynulo, že súčasná schéma uznávania tretích krajín na účel rovnocennosti vykazuje nedostatky. Väčšinu dohôd o rovnocennosti, ktoré podpísala Komisia s tretími krajinami, uplatňovala jednostranne len Európska komisia, čo nenapomáhalo podporu rovnakých podmienok. Zistilo sa, že uznanie rovnocennosti s tretími krajinami by sa malo stanoviť prostredníctvom medzinárodných dohôd. Preto by sa aktuálna schéma uznávania tretích krajín na účely rovnocennosti na základe dohôd o rovnocennosti mala zmeniť tak, aby bola založená na vyvážených medzinárodných dohodách s cieľom podporovať rovnaké podmienky, transparentnosť a právnu istotu.

(4)

S cieľom uľahčiť prechod na novú schému uznávania založenú na medzinárodných dohodách je vhodné zaviesť konečný termín prijatia nových žiadostí o zaradenie na zoznam stanovený v článku 7 nariadenia (ES) č. 1235/2008 a uvedený v prílohe III k uvedenému nariadeniu. Žiadosti prijaté po predmetnom dátume by už nemali byť prijateľné.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1235/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom regulačného výboru pre ekologickú výrobu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 8 nariadenia (ES) č. 1235/2008 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia zváži zaradenie tretej krajiny na zoznam stanovený v článku 7 po doručení žiadosti o zaradenie od zástupcu dotknutej tretej krajiny za predpokladu, že sa takáto žiadosť predloží pred 1. júlom 2014.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. apríla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1235/2008 z 8. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 334, 12.12.2008, s. 25).


1.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/41


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 443/2014

z 30. apríla 2014,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 543/2011, pokiaľ ide o spúšťaciu úroveň dodatočných ciel na rajčiaky, uhorky šalátové, stolové hrozno, marhule, čerešne okrem višní, broskyne vrátane nektáriniek a slivky

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 183 písm. b),

keďže:

(1)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 543/2011 (2) sa ustanovuje dohľad nad dovozom výrobkov uvedených v prílohe XVIII k danému nariadeniu. Uvedený dohľad sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v článku 308d nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (3).

(2)

Na účely uplatňovania článku 5 ods. 4 Dohody o poľnohospodárstve (4) uzatvorenej v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní a na základe posledných dostupných údajov za roky 2011, 2012 a 2013 by sa od 1. mája 2014 mala zmeniť spúšťacia úroveň uplatňovania dodatočných ciel na uhorky šalátové a čerešne okrem višní a od 1. júna 2014 na marhule, rajčiaky, slivky, broskyne vrátane nektáriniek a stolové hrozno.

(3)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 543/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Z dôvodov prehľadnosti je vhodné nahradiť celú prílohu XVIII k danému nariadeniu.

(4)

Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V prílohe XVIII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 543/2011 sa spúšťacie úrovne dodatočných ciel na rajčiaky, uhorky šalátové, stolové hrozno, marhule, čerešne okrem višní, broskyne vrátane nektáriniek a slivky nahrádzajú úrovňami uvedenými v príslušnom stĺpci uvedenej prílohy tak, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. apríla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1).

(3)  Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).

(4)  Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 22.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA XVIII

DODATOČNÉ DOVOZNÉ CLÁ: HLAVA IV KAPITOLA I ODDIEL 2

Znenie opisu tovaru nemá vplyv na pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry a slúži len na informáciu. Rozsah pôsobnosti dodatočných ciel je na účely tejto prílohy určený rozsahom číselných znakov KN v ich aktuálnej podobe v čase prijatia tohto nariadenia.

(v tonách)

Poradové číslo

Číselný znak KN

Opis tovaru

Obdobie uplatňovania

Spúšťacie úrovne

78.0015

0702 00 00

rajčiaky

od 1. októbra do 31. mája

445 127

78.0020

od 1. júna do 30. septembra

27 287

78.0065

0707 00 05

uhorky šalátové

od 1. mája do 31. októbra

12 678

78.0075

od 1. novembra do 30. apríla

12 677

78.0085

0709 91 00

artičoky

od 1. novembra do 30. júna

12 663

78.0100

0709 93 10

cukety

od 1. januára do 31. decembra

112 241

78.0110

0805 10 20

pomaranče

od 1. decembra do 31. mája

252 542

78.0120

0805 20 10

klementínky

od 1. novembra do konca februára

82 192

78.0130

0805 20 30

0805 20 50

0805 20 70

0805 20 90

mandarínky (vrátane tangeríniek a satsumov); wilkingy a podobné citrusové hybridy

od 1. novembra do konca februára

81 570

78.0155

0805 50 10

citróny

od 1. júna do 31. decembra

310 090

78.0160

od 1. januára do 31. mája

51 670

78.0170

0806 10 10

stolové hrozno

od 21. júla do 20. novembra

69 907

78.0175

0808 10 80

jablká

od 1. januára do 31. augusta

553 379

78.0180

od 1. septembra do 31. decembra

72 914

78.0220

0808 30 90

hrušky

od 1. januára do 30. apríla

183 233

78.0235

od 1. júla do 31. decembra

25 489

78.0250

0809 10 00

marhule

od 1. júna do 31. júla

5 630

78.0265

0809 29 00

čerešne okrem višní

od 21. mája do 10. augusta

32 371

78.0270

0809 30

broskyne vrátane nektáriniek

od 11. júna do 30. septembra

3 146

78.0280

0809 40 05

slivky

od 11. júna do 30. septembra

16 404“


1.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/43


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 444/2014

z 30. apríla 2014,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. apríla 2014

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

CL

173,8

MA

38,6

TN

89,9

TR

97,3

ZZ

99,9

0707 00 05

AL

41,5

MA

35,6

TR

132,1

ZZ

69,7

0709 93 10

MA

70,8

TR

93,5

ZA

31,4

ZZ

65,2

0805 10 20

EG

41,1

IL

70,8

MA

52,6

TN

64,4

TR

50,5

ZZ

55,9

0805 50 10

MA

35,6

TR

85,1

ZZ

60,4

0808 10 80

AR

113,3

BR

86,2

CL

97,3

CN

98,7

MK

30,8

NZ

140,7

US

213,6

ZA

118,9

ZZ

112,4


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

1.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/45


Právny účinok podľa medzinárodného verejného práva majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html.

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 57 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní svetlometov pre motocykle a takto posudzované vozidlá

Obsahuje celý platný text vrátane:

série zmien 02 – dátum nadobudnutia platnosti: 12. septembra 2001

OBSAH

PREDPIS

1.

Rozsah platnosti

2.

Definície

3.

Žiadosť o schválenie svetlometu

4.

Označenia

5.

Schválenie

6.

Všeobecné špecifikácie

7.

Osobitné špecifikácie

8.

Ustanovenia týkajúce sa farebných rozptylových skiel a filtrov

9.

Prechodné ustanovenia

10.

Zhoda výroby

11.

Sankcie za nezhodu výroby

12.

Zmena a rozšírenie typového schválenia svetlometu

13.

Definitívne zastavenie výroby

14.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych úradov

PRÍLOHY:

Príloha 1 –

Oznámenie o typovom schválení alebo jeho rozšírení či zamietnutí alebo odňatí schválenia, prípadne o definitívnom zastavení výroby typu svetlometu podľa predpisu č. 57

Príloha 2 –

Usporiadanie schvaľovacích značiek

Príloha 3 –

Fotometrické merania

Príloha 4 –

Skúšky stability fotometrického výkonu svetlometov počas ich činnosti

Príloha 5 –

Minimálne požiadavky pre zhodu výroby kontrolné postupy

Príloha 6 –

Požiadavky na svetlá s rozptylovými sklami z plastu – skúšanie rozptylového skla alebo materiálových vzoriek a úplných svetiel

Príloha 7 –

Minimálne požiadavky na odoberanie vzoriek inšpektorom

1.   ROZSAH PLATNOSTI

Tento predpis platí pre schválenie svetlometov so žiarovkami a s rozptylovými sklami zo skla alebo plastu (1), ktorými sú vybavované motocykle a takto posudzované vozidlá.

2.   DEFINÍCIE

Na účely tohto predpisu,

2.1.   „Rozptylové sklo“ znamená najvzdialenejší komponent svetlometu (celku), ktorý prenáša svetlo cez osvetľovací povrch.

2.2.   „Ochranná vrstva“ znamená nejaký produkt, alebo produkty aplikované v jednej alebo viacerých vrstvách na vonkajší povrch rozptylového skla.

2.3.   Svetlomety odlišných „typov“ sú svetlomety podstatne sa odlišujúce pokiaľ ide o:

2.3.1.

obchodný názov alebo značku;

2.3.2.

označenie svetlometu podľa definície podľa odseku 4.1.4;

2.3.3.

charakteristiky optického systému;

2.3.4.

zaradenie, alebo vypustenie častí, ktoré môžu meniť optický účinok odrazom, lomom alebo pohlcovaním a/alebo deformáciou počas ich činnosti. Zmena farby svetla vyžarovaného svetlometmi, ktorých ostatné vlastnosti sú nezmenené, neznamená zmenu typu svetlometu. Takýmto svetlometom je možné prideliť rovnaké schvaľovacie číslo.

2.3.5.

použité materiály rozptylových skiel a ochrannej vrstvy, ak je nejaká.

3.   ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE SVETLOMETU (2)

3.1.   Žiadosť o schválenie podáva držiteľ obchodného názvu alebo značky alebo ním poverený zástupca.

3.2.   Ku každej žiadosti o schválenie treba priložiť:

3.2.1.

výkresy v trojitom vyhotovení, dostatočne podrobné tak, aby umožňovali identifikáciu typu a znázorňovali svetlomet v náryse, s detailmi drážkovania rozptylového skla ak sú nejaké, a priečny rez; na výkresoch musí byť vyznačené miesto určené pre schvaľovaciu značku;

3.2.2.

stručný technický popis hlavne s uvedením kategórie alebo kategórií použitej žiarovky (pozri prílohu 3, odsek 6,tohto predpisu);

3.2.3.

dve vzorky typu svetlometu s bezfarebnými rozptylovými sklami (3);

3.2.4.

na skúšku plast, z ktorého sú rozptylové sklá vyrobené;

3.2.4.1.

trinásť rozptylových skiel;

3.2.4.1.1.

šesť z týchto rozptylových skiel môže byť nahradené šiestimi vzorkami materiálu minimálnej veľkosti 60 × 80 mm, ktoré majú plochý alebo vypuklý vonkajší povrch a dostatočne plochú plochu (polomer zakrivenia nie menší ako 300 mm) v strede merania minimálne 15 × 15 mm;

3.2.4.1.2.

každé takéto rozptylové sklo alebo vzorka materiálu musí byť vyrobené metódou, ktorá sa má používať v sériovej výrobe;

3.2.4.2.

reflektor, do ktorého môžu byť rozptylové sklá uložené v súlade s pokynmi výrobcu.

3.3.   K materiálom na úpravu rozptylových skiel a ochranných vrstiev, ak nejaké sú, je potrebné pripojiť skúšobný protokol charakteristík týchto materiálov a ochranných vrstiev, ak už boli skúšané.

3.4.   Príslušné úrady overia existenciu dostatočných záruk na zabezpečenie účinnej kontroly zhodnosti výroby skôr, ako je udelené typové schválenie.

4.   OZNAČENIA

4.1.   Svetlomety predložené k schváleniu musia byť vybavené nasledovným jasným, čitateľným a nezmazateľným označením:

4.1.1.

obchodným názvom, alebo značkou žiadateľa;

4.1.2.

na vonkajšej strane, alebo na rozptylovom skle, prípadne na oboch miestach, viditeľným údajom kategórie svetlometu namontovaného na vozidle.

Všetky časti spĺňajúce požiadavky tohto predpisu, ktoré sú navrhnuté tak, že vlákno stretávacieho svetla nebude rozsvietené súčasne s iným vláknom nejakej inej osvetľovacej funkcie, s ktorou by mohlo byť vzájomne zlúčené, budú označené šikmou čiarou (/) umiestnenou za symbolom stretávacieho svetla v schvaľovacej značke.

4.1.3.

na zadnej strane svetlometu údajom S1 alebo S2, prípadne obidvoma, kategóriou prípustnej žiarovky;

4.1.4.

zoznam označení je v nasledovnej tabuľke:

Vonkajšie označenie svetlometov

Označenie kategórie žiarovky

MB

S1

MB

S2

MB

S1/S2

4.1.5.

na svetlometoch s rozptylovým sklom z plastu sa do blízkosti symbolov predpísaných v odsekoch 4.1.2 a 4.1.4 pripojí skupina písmen „PL“;

4.2.   okrem toho musí byť na rozptylovom skle a na hlavnom telese (4)dostatočne veľký priestor na schvaľovaciu značku a ďalšie symboly spomenuté v bode 4. Tieto miesta musia byť vyznačené na výkresoch uvedených v odseku 3.2.1.

5.   SCHVÁLENIE

5.1.   Ak vyhovujú všetky vzorky typu svetlometu predloženého podľa ustanovení odseku 3 požiadavkám tohto predpisu, schválenie bude udelené.

5.2.   Schvaľovacie číslo sa pridelí každému schvaľovanému typu. Jeho prvé dve čísla (v súčasnosti 0,1 zodpovedá 01 sérii zmien, ktoré nadobudli účinnosť 28. februára1989) udávajú sériu zmien obsahujúcu najnovšie dôležité technické zmeny uskutočnené v predpise v čase vydania schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu svetlometu, s výnimkou prípadu rozšírenia schválenia na svetlomet, ktorý sa líši iba farbou vyžarovaného svetla.

5.3.   Správa o schválení alebo rozšírení či zamietnutí schválenia typu svetlometu podľa tohto predpisu bude zaslaná stranám dohody z roku 1958 používajúcim tento predpis na formulári podľa vzoru v prílohe 1 tohto predpisu.

5.4.   Každý svetlomet zhodný s typom schvaľovaným podľa tohto predpisu, musí byť na mieste spomenutom v odseku 4.2, okrem označenia predpísaného v bode 4.1, označený:

5.4.1.

medzinárodnou schvaľovacou značkou (5) pozostávajúcou z:

5.4.1.1.

kružnice s vpísaným písmenom „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá schválenie udelila (6);

5.4.1.2.

schvaľovacieho čísla.

5.4.2.

V každom prípade musí byť príslušný prevádzkový režim použitý počas skúšobného postupu podľa bodu 1.1.1.1 prílohy 4 a prípustné napätie(-a) v súlade s bodom 1.1.1.2 prílohy 4, uvedené v žiadosti o typové schválenie a vo formulári oznámenia zasielanom krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohody a ktoré uplatňujú tento predpis.

V zodpovedajúcich prípadoch sa zariadenie označí takto:

Na častiach vyhovujúcich požiadavkám tohto predpisu, ktoré sú navrhnuté tak, že vlákno stretávacieho svetla nebude rozsvietené súčasne s iným vláknom nejakej inej osvetľovacej funkcie, s ktorou by mohlo byť vzájomne zlúčené, bude za symbolom stretávacieho svetla v schvaľovacej značke umiestnená šikmá čiara (/).

5.5.   Označenia podľa bodu 5.4 musia byť dobre čitateľné a nezmazateľné.

5.6.   Príklad usporiadania schvaľovacej značky je uvedený v prílohe 2 k tomuto predpisu.

6.   VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

6.1.   Každá vzorka typu svetlometu musí vyhovovať ustanoveniam stanoveným v tomto odseku a v odseku 7 a ak je to nevyhnutné, tak aj ustanoveniam stanoveným v odseku 8.

6.2.   Svetlomety musia byť konštruované a vyrobené tak, aby pri bežnom použití bola zachovaná ich uspokojivá prevádzka i napriek vibráciám, ktorým môžu byť vystavené a aby si zachovali vlastnosti stanovené týmto predpisom.

6.2.1.   Svetlomety sú vybavené zariadením, ktoré umožňuje nastaviť ich na vozidlách tak, aby zodpovedali pravidlám, ktoré pre ne platia. Takéto zariadenie nemusí byť namontované na častiach, v ktorých nemôže byť reflektor a rozptylné rozptylové sklo oddelené za predpokladu, že použitie takýchto častí je obmedzené na vozidlá, na ktorých sa svetlomety nastavujú inými prostriedkami.

Ak sú svetlomet na diaľkové svetlo a svetlomet na stretávacie svetlo, každý vybavený vlastnou vláknovou žiarovkou, zmontované tak, že tvoria zloženú jednotku, musí nastavovacie zariadenie umožňovať, aby bol každý optický systém samostatne riadne nastaviteľný.

6.2.2.   Tieto ustanovenia sa však nevzťahujú na zostavy svetlometov, ktorých reflektory sú neoddeliteľné. Na takéto typy zostáv sa vzťahujú požiadavky odseku 7.3 tohto predpisu. V prípade, že je na vytvorenie hlavného svetla použitý viac ako jeden svetelný zdroj, maximálna hodnota osvetlenia (Emax) sa stanoví zlúčením ich funkcií.

6.3.   Časti určené na uchytenie žiarovky do reflektora musia byť vyhotovené tak, aby ani v tme nebolo možné namontovať žiarovku do inej ako do správnej polohy.

6.4.   Doplnkové skúšky budú robené podľa požiadaviek prílohy 4 tak, aby zabezpečili, že pri použití nedôjde k nadmerným zmenám svetelného výkonu.

6.5.   Ak je rozptylové sklo svetlometu zhotovené z plastu, skúšky sa musia vykonať v súlade s požiadavkami prílohy 6.

7.   OSOBITNÉ ŠPECIFIKÁCIE.

7.1.   Správna poloha rozptylového skla vzhľadom k optickému systému musí byť jednoznačne vyznačená a zaistená proti otáčaniu v prevádzke.

7.2.   Na meranie osvetlenia vytvoreného svetlometom sa použije meracia stena popísaná v prílohe 3 tohto predpisu a štandardná žiarovka (S1 a/alebo S2, predpis č. 37) s hladkou a bezfarebnou bankou.

Štandardná žiarovka musí byť nastavená na použiteľný referenčný svetelný tok, podľa hodnôt predpísaných na tieto žiarovky.

7.3.   Stretávacie svetlo musí vytvárať dostatočne ostré rozhranie tak, aby s jeho pomocou bolo možné prakticky dosiahnuť uspokojivé nastavenie. Rozhranie musí byť tak priame a vodorovné, ako je to len možné v rozsahu minimálne 5° na každej strane čiary v-v (pozri prílohu 3).

Po nastavení podľa prílohy 3 musia svetlomety vyhovovať požiadavkám stanoveným v tejto prílohe.

7.4.   Rozloženie zväzku svetelných lúčov nesmie vykazovať nijaké bočné odchýlky, ktoré by nepriaznivo ovplyvňovali dobrú viditeľnosť.

7.5.   Osvetlenie na meracej stene, spomenutej v odseku 7.2, sa meria fotosnímačom s úžitkovou plochou nachádzajúcou sa vo štvorci s dĺžkou strany 65 mm.

8.   USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA FAREBNÝCH ROZPTYLOVÝCH SKIEL A FILTROV

8.1.   Schválenie je možné získať na svetlomety vyžarujúce buď bezfarebné svetlo alebo selektívne žlté svetlo s nezafarbenou žiarovkou. Príslušné kolorimetrické vlastnosti vyjadrené v CIE trichromatických súradniciach na žlté rozptylové sklá alebo filtre sú tieto:

Selektívny žltý filter (clona alebo rozptylové sklo)

Limit smerom k červenej

y ≥ 0,138 + 0,58 x

Limit smerom k zelenej

y ≤ 1,29 x – 0,1

Limit smerom k bielej

y ≥ – x + 0,966

limit smerom k spektrálnej hodnote

y ≤ – x + 0,992

ktoré sa tiež môžu vyjadriť nasledovne:

dominantná vlnová dĺžka

575 – 585 n m

súčiniteľ sýtosti:

0,90 – 0,98

Súčiniteľ priepustnosti musí byť ≥ 0,78

Súčiniteľ priepustnosti sa určí použitím svetelného zdroja s teplotou farby 2, 856 K. (Zodpovedá svetelnému zdroju A podľa Medzinárodnej komisie pre osvetľovanie (CIE)).

8.2.   Filter musí byť časťou svetlometu a musí byť k nemu upevnený tak, aby ho užívateľ buď náhodne alebo úmyselne, bežnými nástrojmi, nemohol odstrániť.

8.3.   Poznámka týkajúca sa farby

Pretože je každé schválenie podľa tohto predpisu podľa odseku 8.1 udeľované typu svetlometu vyžarujúceho buď bezfarebné svetlo alebo selektívne žlté svetlo, článok 3 dohody, ku ktorej je tento predpis pripojený, nebráni zmluvným stranám, aby nimi registrovaným vozidlám zakázali používanie svetlometov vyžarujúcich bezfarebné alebo selektívne žlté svetlo.

9.   PRECHODNÉ USTANOVENIA.

9.1.   Šesť mesiacov po dátume nadobudnutia platnosti predpisu č. 113 musia zmluvné strany uplatňujúce tento predpis prestať udeľovať typové schválenia EHK podľa tohto predpisu.

9.2.   Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis nesmú odmietnuť udelenie rozšírenia schválenia, ak tento typ svetlometov zodpovedá požiadavkám tohto predpisu v znení série zmien 01.

9.3.   Existujúce MB – schválenia udelené podľa tohto predpisu pred dátumom nadobudnutia platnosti predpisu č. 113 a všetky rozšírenia schválení vrátane tých, ktoré boli následne rozšírené v zmysle predchádzajúcich sérií zmien, ostávajú v platnosti na neobmedzené obdobie.

9.4.   Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis musia naďalej vydávať schválenia na svetlomety na základe tohto predpisu za predpokladu, že tieto svetlomety sú určené ako náhradné diely pre vozidlá v prevádzke.

9.5.   Po dátume nadobudnutia platnosti predpisu č. 113 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis zakázať montáž typu svetlometu schváleného podľa predpisu č. 113 na nové vozidlo.

9.6.   Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis musia naďalej povoľovať montáž svetlometu schváleného podľa tohto predpisu na typ vozidla alebo vozidlo.

9.7.   Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis musia naďalej povoľovať montáž svetlometu na vozidlo v prevádzke alebo používanie svetlometu schváleného podľa tohto predpisu v znení predchádzajúcich sérií zmien, ak je daný svetlomet určený ako náhradný diel.

10.   ZHODA VÝROBY

10.1.   Svetlomety schvaľované podľa tohto predpisu musia byť vyrobené tak, aby boli zhodné s typom schváleným takým spôsobom, že spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 7.

10.2.   Na overenie splnenia požiadaviek odseku10.1 sa musia vykonať príslušné kontroly výroby.

10.3.   Držiteľ schválenia musí najmä:

10.3.1.

zaistiť existenciu postupov pre efektívnu kontrolu kvality výrobkov;

10.3.2.

mať prístup ku kontrole vybavenia nevyhnutného pre overovanie zhodnosti na každý schvaľovaný typ;

10.3.3.

zaistiť, že údaje zo skúšok sú zaznamenané a že príslušné dokumenty zostanú prístupné v čase určenom v súlade so správnou službou;

10.3.4.

analyzovať výsledky každého typu skúšky za účelom overenia a zaistenia stability charakteristík výrobku, berúc do úvahy zmenu priemyselnej výroby;

10.3.5.

zaistiť, že na každý typ výrobku sú vykonávané minimálne skúšky predpísané v prílohe 5 k tomuto predpisu;

10.3.6.

zaistiť, že akékoľvek vybrané vzorky dokazujúce nezhodu s typom podrobeným skúške, podmienia ďalší odber vzoriek a ďalšiu skúšku. Musia sa vykonať všetky nevyhnutné opatrenia na obnovenie zhody príslušnej výroby.

10.4.   Príslušný orgán, ktorý udelil typové schválenie typu, môže kedykoľvek overiť zhodu kontrolných metód, ktoré sa používajú v každej výrobnej jednotke.

10.4.1.   Pri každej prehliadke musia byť kontrolórovi predložené skúšobné knihy a záznamy výrobnej kontroly.

10.4.2.   Kontrolór môže dať náhodne vybrané vzorky otestovať do laboratória výrobcu. Minimálne množstvo vzoriek môže byť určených na základe výsledkov vlastných kontrol výrobcu.

10.4.3.   Pokiaľ sa úroveň kvality javí ako nedostatočná alebo keď sa zdá byť nevyhnutné overiť platnosť skúšok vykonaných podľa odseku 10.4.2, inšpektor musí vybrať vzorky, ktoré majú byť odoslané technickej službe vykonávajúcej skúšky typového schválenia, s použitím kritérií stanovených v prílohe 7.

10.4.4.   Príslušný úrad môže vykonávať akúkoľvek skúšku predpísanú v tomto predpise. Tieto skúšky sa vykonajú na náhodne vybraných vzorkách bez narušenia splnenia dodacích záväzkov výrobcu a v súlade s kritériami stanovenými v prílohe 7.

10.4.5.   Príslušný orgán sa musí snažiť dosiahnuť frekvenciu kontrol raz za každé dva roky. Je však na uvážení príslušného orgánu rozhodnúť o frekvencii kontrol podľa stupňa dôvery v systémy zabezpečenia účinnej kontroly zhody výroby. V prípade zaznamenania negatívnych výsledkov musí príslušný orgán zabezpečiť vykonanie všetkých potrebných krokov na čo najrýchlejšie opätovné obnovenie zhody výroby.

10.5.   Svetlomety so zjavnými chybami sa nezohľadňujú.

11.   SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY

11.1.   Schválenie udelené typu svetlometu podľa tohto predpisu môže byť odňaté, ak nie sú splnené vyššie uvedené požiadavky alebo ak svetlomet označený schvaľovacou značkou nie je zhodný so schváleným typom.

11.2.   Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odníme schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne o tom informuje ostatné zmluvné strany uplatňujúce tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe 1 k tomuto predpisu.

12.   ZMENA A ROZŠÍRENIE SCHVÁLENIA TYPU SVETLOMETU

12.1.   Každá zmena typu svetlometu musí byť oznámená správnemu úradu, ktorý typ svetlometu schválil. Tento úrad potom môže buď:

12.1.1.

zvážiť, či vykonané zmeny nemôžu mať evidentne nepriaznivý vplyv, a či je svetlomet v každom prípade aj naďalej v súlade s požiadavkami, alebo

12.1.2.

požadovať ďalší skúšobný protokol od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok.

12.2.   Potvrdenie alebo zamietnutie schválenia, ktoré špecifikuje zmeny, sa stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamuje postupom uvedeným v odseku 5.3.

12.3.   Príslušný úrad vydávajúci rozšírenie schválenia musí takémuto rozšíreniu prideliť poradové číslo a informovať o tom ostatné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis, prostredníctvom formulára oznámenia podľa vzoru uvedeného v prílohe 1 k tomuto predpisu.

13.   DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ schválenia úplne zastavuje výrobu typu svetlometu schvaľovaného podľa tohto predpisu, musí o tom informovať úrad, ktorý schválenie udelil. Tento úrad musí po prijatí príslušného oznámenia o tejto skutočnosti informovať ostatné strany dohody z roku 1958 používajúce tento predpis, prostredníctvom oznámenia podľa vzoru uvedeného v prílohe 1 k tomuto predpisu.

14.   NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH ORGANIZÁCIÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ÚRADOV

Zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych úradov, ktoré udeľujú schválenie a ktorým sa majú zasielať osvedčenia o schválení, rozšírení, zamietnutí alebo odňatí schválenia alebo oznámenia o definitívnom zastavení výroby vydané v iných krajinách.


(1)  Nič v tomto predpise nebráni strane dohody uplatňujúcej tento predpis zakázať kombináciu svetlometov obsahujúcich rozptylové sklo z plastického materiálu schválené podľa tohto predpisu s mechanickým zariadením na čistenie svetlometov (so stieračmi).

(2)  Žiadosť o schválenie vláknovej žiarovky, pozri predpis č. 37.

(3)  Ak je zámerom vyrábať svetlomety s farebnými rozptylovými sklami, musia sa okrem toho na testovanie farby predložiť dve vzorky farebných rozptylových skiel.

(4)  Reflektor je považovaný za hlavné teleso. Ak nie je možné rozptylové sklo oddeliť od hlavného telesa svetlometu, postačuje priestor na rozptylovom skle.

(5)  Ak majú rôzne typy svetlometov rovnaké rozptylové sklo alebo rovnaký reflektor, rozptylové sklo a reflektor môžu mať odlišné schvaľovacie značky týchto typov svetlometov pod podmienkou, že schvaľovacie číslo udelené určitému predloženému typu je možné jednoznačne identifikovať.

(6)  Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2/Amend.1.


PRÍLOHA 1

Image


PRÍLOHA 2

USPORIADANIE SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

Image

a = 12 mm min.

Svetlomet vybavený zobrazenou schvaľovacou značkou je schválený v Holandsku (E4) pod číslom 012439. Schvaľovacie číslo udáva, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami tohto predpisu upraveného sériou zmien 01.

Poznámka:

Schvaľovacie číslo musí byť umiestnené v blízkosti kružnice, a to buď nad písmenom „E“ alebo pod ním, alebo vľavo či vpravo od tohto písmena. Číslice schvaľovacieho čísla musia byť na tej istej strane od písmena „E“ a musia byť orientované tým istým smerom. Pri schvaľovacích číslach je potrebné vyhnúť sa používaniu rímskych číslic, aby sa vylúčila možnosť zámeny s inými symbolmi.

Identifikácia svetlometu vyhovujúceho požiadavkám predpisu číslo 57. Svetlomet je navrhnutý tak, že vlákno stretávacieho svetla

môže svietiť

nesmie svietiť

súčasne s diaľkovým svetlom a/alebo s inou zlúčenou svetelnou funkciou.

Image

Svetlomet označený vyššie uvedenou schvaľovacou značkou je svetlomet s rozptylovým sklom z plastu, ktorý je schválený v Holandsku (E4) pod číslom 012440. Schvaľovacie číslo udáva, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami tohto predpisu upraveného sériou zmien 01.

Svetlomet je navrhnutý tak, že vlákno stretávacieho svetla môže svietiť súčasne s diaľkovým svetlom a/alebo s inou zlúčenou svetelnou funkciou.


PRÍLOHA 3

FOTOMETRICKÉ SKÚŠKY

1.   Pri nastavovaní musí byť zameriavacia stena minimálne vo vzdialenosti 10 m pred svetlometom, čiara h-h musí byť vodorovná. Pri meraní musí byť fotočlánok umiestnený vo vzdialenosti 25 m pred svetlometom a kolmo k čiare spájajúcej vlákno žiarovky a bod HV.

2.   Bočne sa svetlomet nastaví tak, aby bol stred zväzku lúčov diaľkového svetla na zvislej čiare v-v.

3.   Zvisle sa svetlomet nastaví tak, aby rozhranie stretávacieho svetla bolo 250 mm pod čiarou h-h.

4.   Keď je svetlomet nastavený podľa odsekov 2 a 3, musí, podobne ako podmienkam pre diaľkové svetlo, vyhovovať nasledovným podmienkam:

4.1.   svetelný stred diaľkového svetla môže byť maximálne 0,6° nad alebo pod čiarou h-h;

4.2.   osvetlenie diaľkovým svetlom musí dosiahnuť svoju maximálnu hodnotu E max v strede celého zväzku lúčov a musí sa do strán zmenšovať;

4.3.   maximálne osvetlenie (E max) diaľkového svetla musí byť minimálne 32 lux;

4.3.1.   32 lux pre kategóriu MB svetlometov;

4.4.   osvetlenie vytvárané diaľkovým svetlom musí spĺňať nasledovné hodnoty:

4.4.1.   priesečník (HV) čiar h-h a v-v musí byť vo vnútri izoluxy 90 % maximálneho osvetlenia;

4.4.2.   vychádzajúc z bodu HV, vodorovne smerom vpravo a vľavo, osvetlenie diaľkovým svetlometom nesmie byť menšie ako 12 lux pre kategóriu MB svetlometov do vzdialenosti 1,125 m a nie menšie ako 3 lux do vzdialenosti 2,25 m;

4.5.   osvetlenie diaľkovým svetlom musí spĺňať nasledovné hodnoty:

Merací bod

Svetlomet triedy MB

akýkoľvek bod na a nad čiarou h-h

≤ 0,7 lux

akýkoľvek bod na čiare 50L-50R okrem 50V (1)

≥ 1,5 lux

bod 50V

≥ 3 lux

akýkoľvek bod na čiare 25L-25R

≥ 3 lux

akýkoľvek bod v oblasti IV

≥ 1,5 lux

5.   MERACIA A ZAMERIAVACIA STENA

(rozmery v mm pre 25 m vzdialenosť)

Image

6.   Musia byť použité žiarovky kategórií S1 alebo S2 podľa predpisu č.37.


(1)  Formula


PRÍLOHA 4

SKÚŠKY STABILITY FOTOMETRICKÉHO VÝKONU SVETLOMETOV POČAS ICH ČINNOSTI

SKÚŠKY ÚPLNÝCH SVETLOMETOV

Po zmeraní fotometrických hodnôt podľa ustanovení tohto predpisu, v bodoch pre Emax pre diaľkové svetlo a v bodoch HV,50R,50L,B50 pre stretávacie svetlo, musí byť vzorka úplného svetlometu skúšaná na stabilitu fotometrického výkonu v činnosti. Pod pojmom „úplný svetlomet“ sa rozumie vlastné úplné svietidlo vrátane tých okolitých častí telesa svetlometu a žiaroviek, ktoré by mohli ovplyvniť jeho tepelný rozptyl.

1.   SKÚŠKA STABILITY FOTOMETRICKÉHO VÝKONU

Skúšky musia byť vykonávané v suchom a neprúdiacom vzduchu, pri teplote okolia 23 °C ± 5 °C, úplné svetlomety sú namontované na základni predstavujúcej správnu montáž na vozidle.

1.1.   Čistý svetlomet

Svetlomet musí byť v činnosti 12 hodín tak, ako je to popísané v pododseku 1.1.1. a kontrolovaný tak, ako je to popísané v pododseku1.1.2.

1.1.1.   Skúšobný postup

Svetlomet musí byť v činnosti v určitom časovom úseku tak, aby:

1.1.1.1.

a)

v prípade, že je schválená len jedna svetelná funkcia (diaľkové alebo stretávacie svetlo) bolo zodpovedajúce vlákno rozsvietené počas predpísanej časovej lehoty (1);

b)

v prípade zlúčeného stretávacieho svetla a diaľkového svetla (dvojvláknová žiarovka alebo dve vláknové žiarovky):

ak žiadateľ prehlási, že sa má svetlomet používať s jediným svietiacim vláknom (2), skúška sa vykoná v súlade s touto podmienkou tak, že každá zo stanovených funkcií svieti postupne o polovicu kratšie ako čas stanovený v odseku 1.1:

vo všetkých ostatných prípadoch musí svetlomet svietiť, až kým sa nasledovným cyklom nedosiahne stanovená lehota:

 

15 minút s rozsvieteným vláknom stretávacieho svetla,

 

5 minút svietia všetky vlákna;

c)

v prípade zoskupených svetelných funkcií musia všetky jednotlivé funkcie svietiť súčasne v čase určenom pre jednotlivé svetelné funkcie a), pričom sa zohľadní použitie zlúčených svetelných funkcií b), podľa špecifikácií výrobcu.

1.1.1.2.

Skúšobné napätie

Napätie musí byť nastavené tak, aby zabezpečilo 90 % maximálneho príkonu určeného pre žiarovku kategórie S v predpise číslo 37.

Príkon musí vo všetkých prípadoch spĺňať príslušné hodnoty pre žiarovky s menovitým napätím 12 V, s výnimkou ak si žiadateľ o schválenie určí, že svetlomet má byť používaný pri inom napätí.

1.1.2.   Výsledky skúšky

1.1.2.1.   Vizuálna kontrola

Keď je svetlomet stabilizovaný na teplotu okolia, rozptylové sklo svetlometu a prípadné vonkajšie rozptylové sklo sa očistí čistou, vlhkou bavlnenou tkaninou. Potom sa svetlomet vizuálne skontroluje; nesmie sa na ňom vyskytovať žiadne viditeľné poškodenie, deformácia, prasklina alebo zmena farby, a to či už na rozptylovom skle svetlometu alebo na prípadnom vonkajšom rozptylovom skle.

1.1.2.2.   Fotometrická skúška

V súlade s požiadavkami tohto predpisu sa overujú fotometrické hodnoty v nasledujúcich bodoch:

Stretávacie svetlo:

50 R, 50 L, B 50 HV

Diaľkové svetlo:

Bod Emax

Aby sme eliminovali tepelné deformácie základne svetlometu, môže byť svetlomet znovu nastavený (zmena polohy rozhrania je uvedená v odseku 2 tejto prílohy).

Je prípustný 10 % rozdiel medzi fotometrickými charakteristikami a hodnotami meranými pred skúškou vrátane tolerancií fotometrického merania.

1.2.   Znečistený svetlomet

Po vykonaní skúšok podľa uvedeného pododseku 1.1 musí byť svetlomet v činnosti jednu hodinu tak, ako to uvádza pododsek 1.1.1 po príprave predpísanej pododsekom 1.2.1 a overený podľa pododseku 1.1.2.

1.2.1.   Príprava svetlometu

1.2.1.1.   Skúšobná zmes

1.2.1.1.1.   Pre svetlomet s vonkajším rozptylovým sklom zo skla:

Zmes vody a znečisťujúceho činidla, ktorá sa nanesie na svetlomet, pozostáva z:

 

9 hmotnostných dielov kremičitého piesku s veľkosťou zŕn 0 – 100 μm,

 

1 hmotnostného dielu rastlinného uhlíkového prášku (bukového dreva) s veľkosťou častíc 0 – 100 μm,

 

z 0,2 hmotnostného dielu NaCMC (3) a

 

primeraného množstva destilovanej vody s vodivosťou ≤ 1 mS/m.

Zmes nesmie byť staršia ako 14 dní.

1.2.1.1.2.   Pre svetlomet s vonkajším rozptylovým sklom z plastového materiálu:

Zmes vody a znečisťujúceho činidla, ktorá sa má naniesť na svetlomet, pozostáva z:

 

9 hmotnostných dielov kremičitého piesku s veľkosťou zŕn 0 – 100 μm,

 

1 hmotnostného dielu rastlinného uhlíkového prášku (bukového dreva) s veľkosťou častíc 0 – 100 μm,

 

z 0,2 hmotnostného dielu NaCMC,

 

13 hmotnostných dielov destilovanej vody s vodivosťou ≤ 1 mS/m, a

 

2 ± 1 dielov (z hľadiska hmotnosti) povrchovo aktívneho činidla. (4)

Zmes nesmie byť staršia ako 14 dní.

1.2.1.2.   Nanášanie skúšobnej zmesi na svetlomet

Skúšobná zmes musí byť rovnomerne nanesená na celý povrch vyžarujúci svetlo a potom sa nechá zaschnúť. Tento postup sa musí opakovať až kým hodnota intenzity osvetlenia neklesne na 15 až 20 % hodnôt nameraných pre každý nasledovný bod za podmienok uvedených v tejto prílohe:

 

Bod Emax diaľkového svetla, fotometrické rozloženie pre diaľkové/stretávacie svetlo,

 

Bod Emax diaľkového svetla, fotometrické rozloženie len pre diaľkové svetlo,

 

B 50 a 50 V (5) len pre stretávacie svetlo.

1.2.1.3.   Meracie zariadenie

Meracie zariadenie musí byť ekvivalentné zariadeniu používanému počas schvaľovacích skúšok svetlometu. Pre fotometrické overenie musí byť použitá štandardná (referenčná) žiarovka.

2.   SKÚŠKA ZMENY VERTIKÁLNEJ POLOHY ROZHRANIA VPLYVOM TEPLA

Táto skúška pozostáva z overenia či vertikálny pohyb čiary rozhrania vplyvom tepla nepresiahne hodnotu stanovenú pre stretávacie svietidlo, ktoré je v činnosti.

Svetlomet skúšaný v súlade s odsekom 1.1 sa musí podrobiť skúške opísanej v odseku 2.1, a to bez demontáže alebo nového nastavenia s ohľadom na jeho skúšobné zariadenie.

2.1.   Skúška

Skúška sa musí vykonať v suchom a nehybnom prostredí pri teplote okolia 23 °C ± 5 °C.

S použitím sériovo vyrobenej vláknovej žiarovky, ktorá predtým najmenej jednu hodinu svietila, musí svetlomet svietiť stretávacím svetlom bez toho, aby bol odmontovaný zo svojho skúšobného zariadenia alebo sa inak zmenilo jeho nastavenie voči tomuto zariadeniu. (na účel tejto skúšky musí byť napätie nastavené tak, ako je to určené v odseku 1.1.1.2). Poloha rozhrania v jeho vodorovnej časti (medzi zvislými čiarami prechádzajúcimi bodom 50 L a 50 R) musí byť overená po 3 minútach (r3) a po 60 minútach (r60) prevádzky.

Uvedené meranie zmien polohy rozhrania sa vykonáva ľubovoľnou metódou poskytujúcou prijateľnú presnosť a reprodukovateľnosť výsledkov.

2.2.   Výsledky skúšky

2.2.1.   Výsledok v miliradiánoch (mrad) sa pre stretávacie svetlo považuje za prijateľný, len keď absolútna hodnota Δ rI = (r3 – r60) zaznamenaná na svetlomete nie je väčšia ako 1,0 mrad (Δ rI ≤ 1,0 mrad).

2.2.2.   Ak je však táto hodnota väčšia ako 1,0 mrad, ale nie väčšia ako 1,5 (1,0 mrad < Δ rI ≤ 1,5 mrad), musí sa odskúšať druhý svetlomet podľa odseku 2.1 potom, ako bol trikrát bezprostredne po sebe podrobený cyklu uvedenému ďalej za účelom stabilizácie polohy mechanických častí svetlometu na úchyte zodpovedajúcom správnej montáži na vozidle:

Prevádzka stretávacieho svietidla počas jednej hodiny (napätie musí byť nastavené podľa odseku 1.1.1.2),

Musí byť vypnuté jednu hodinu.

Typ svetlometu sa považuje za prijateľný, ak stredná hodnota absolútnych hodnôt Δ rI nameraných na prvej vzorke a Δ rII nameraných na druhej vzorke nie je väčšia ako 1,0 mrad.

Formula


(1)  Pokiaľ je skúšobný svetlomet zoskupený a/alebo zlúčený so signalizačnými svetlami, signalizačné svietidlá musia byť rozsvietené počas celého trvania skúšky.

(2)  Ak súčasne svietia dve alebo viac vlákien v čase blikajúceho režimu svetlometu, toto sa nepovažuje za bežné súčasné použitie vlákien.

(3)  NaCMC je sodíková soľ karboxymetylcelulózy bežne uvádzaná ako CMC. NaCMC použitá v znečisťujúcej zmesi musí mať stupeň substitúcie (DS) 0,6 až 0,7 a viskozitu 200 až 300 cP pre 2 % roztok pri 20 oC.

(4)  Prípustná odchýlka množstva je spôsobená nevyhnutnosťou získať nečistotu, ktorá sa rovnomerne rozloží na celom plastovom rozptylovom skle.

(5)  50 V je situovaný 375 mm pod HV na vertikále v-v na stene vo vzdialenosti 25 m.


PRÍLOHA 5

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA KONTROLNÉ POSTUPY ZHODY VÝROBY

1.   VŠEOBECNE

1.1.   Požiadavky na zhodu sa z mechanického a geometrického hľadiska považujú za splnené, ak rozdiely nepresiahnu nevyhnutné výrobné odchýlky v rámci požiadaviek tohto predpisu.

1.2.   Pokiaľ ide o fotometrickú výkonnosť, zhoda sériovo vyrábaných svetlometov nie je spochybňovaná, ak pri testovaní fotometrickej výkonnosti ľubovoľného svetlometu vybraného náhodne a vybaveného štandardnou žiarovkou:

1.2.1.   žiadna nameraná hodnota sa nepriaznivo neodchyľuje o viac ako 20 % od hodnôt predpísaných v tomto predpise. Pre oblasť III môže byť príslušná maximálna nepriaznivá odchýlka:

 

0,3 lux rovnocenný 20 %

 

0,45 lux rovnocenný 30 %

1.2.2.   a ak pre diaľkové svetlo je bod HV vnútri izoluxy 0,75 Emax, v ktoromkoľvek meracom bode určenom v prílohe 3, odseky 4.3 a 4.4 tohto predpisu je pre fotometrické hodnoty sledovaná tolerancia ± 20 % pre maximálne hodnoty a – 20 % pre minimálne hodnoty;

1.2.3.   ak výsledky skúšok popísaných vyššie nevyhovujú požiadavkám, skúšky na svetlomete budú opakované s použitím ďalšej štandardnej žiarovky.

1.3.   Z hľadiska overenia zmeny vertikálnej polohy rozhrania vplyvom tepla sa použije nasledovný postup:

Jeden z vybraných svetlometov bude skúšaný podľa postupu popísaného v odseku 2.1 prílohy 4 potom ako bol trikrát bezprostredne po sebe podrobený cyklu popísanému v odseku 2.2.2 prílohy 4.

Svetlomet sa považuje za akceptovateľný, ak hodnota Δr neprekračuje 1,5 mrad.

Ak táto hodnota prekračuje 1,5 mrad, ale nie je vyššia ako 2,0 mrad, skúške sa podrobí druhý svetlomet, po ktorom priemer absolútnych hodnôt zaznamenaných v prípade obidvoch vzoriek nesmie prekročiť 1,5 mrad.

1.4.   Súradnice farby sa musia dodržať, keď je svetlomet vybavený vláknovou žiarovkou nastavenou na štandardnú teplotu farby A.

Fotometrický výkon predného svetlometu vyžarujúceho selektívne žlté svetlo so štandardnou bezfarebnou vláknovou žiarovkou musia zodpovedať hodnotám uvedeným v tomto predpise vynásobeným 0,84.

2.   MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA OVERENIE ZHODY VÝROBCOM

Držiteľ schvaľovacej značky musí vykonať pre každý typ svetlometu v primeraných intervaloch minimálne tieto skúšky. Skúšky budú vykonávané v súlade s ustanoveniami tohto predpisu.

Ak ktorákoľvek vzorka preukáže nezhodu, pokiaľ ide o typ príslušnej skúšky, odoberú a preskúšajú sa ďalšie vzorky. Výrobca musí uskutočniť opatrenia na zabezpečenie zhody príslušnej výroby.

2.1.   Charakter skúšok

Skúšky zhody v tomto predpise musia zahŕňať fotometrické vlastnosti a overenie zmeny vertikálnej polohy rozhrania vplyvom tepla.

2.2.   Metódy použité pri skúškach

2.2.1.   Skúšky budú všeobecne vykonávané v súlade s metódami, ktoré sú stanovené v tomto predpise.

2.2.2.   V každej skúške zhody vykonanej výrobcom je možné so súhlasom príslušného orgánu zodpovedného za schvaľovacie skúšky použiť rovnocenné metódy. Výrobca musí preukázať, že použité metódy sú rovnocenné metódam uvedeným v tomto predpise.

2.2.3.   Uplatňovanie odsekov 2.2.1 a 2.2.2 si vyžaduje pravidelnú kalibráciu skúšobných prístrojov a ich koreláciu s meraniami vykonávanými príslušným orgánom.

2.2.4.   Vo všetkých prípadoch sú referenčnými metódami metódy uvedené v tomto predpise a to najmä na účely úradného overovania a odoberania vzoriek.

2.3.   Charakter odoberania vzoriek

Vzorky svetlometov sa vyberajú náhodne z homogénnej výrobnej série. Homogénna výrobná séria je séria svetlometov toho istého typu, definovaného podľa výrobnej metódy výrobcu.

Hodnotenie sa vo všeobecnosti vzťahuje na sériovú výrobu z jednotlivých tovární. Výrobca však môže zoskupiť záznamy týkajúce sa rovnakého typu z niekoľkých tovární za predpokladu, že sa v nich používa rovnaký systém kvality a rovnaké riadenie kvality.

2.4.   Namerané a zaznamenané fotometrické charakteristiky

Vybraný svetlomet bude podrobený fotometrickým meraniam, v odsekoch stanovených predpisom, odčítanie údajov je pre diaľkové svetlo vymedzené na body s Emax, HV (1), pre stretávacie svetlo na body HV, 50 R, 50 L, (pozri obrázok v Prílohe 3).

2.5.   Kritériá prijateľnosti

Výrobca je zodpovedný za vypracovanie štatistickej štúdie o výsledkoch skúšok a po dohode s príslušným orgánom, za definovanie kritérií prijateľnosti svojich výrobkov tak, aby boli splnené špecifikácie stanovené na účely overenia zhody výrobkov v bode 10.1 tohto predpisu.

Kritériá prijateľnosti musia byť také, aby pri úrovni spoľahlivosti 95 % bola minimálna pravdepodobnosť úspešného absolvovania náhodnej kontroly v súlade s prílohou 7 (prvé odoberanie vzoriek) 0,95.


(1)  Keď je diaľkové svetlo vzájomne zlúčené so stretávacím svetlom, bude bod HV v prípade diaľkového svetla ten istý merací bod ako v prípade stretávacieho svetla.


PRÍLOHA 6

POŽIADAVKY NA SVETLÁ S ROZPTYLOVÝMI SKLAMI Z PLASTU – SKÚŠANIE ROZPTYLOVÉHO SKLA ALEBO MATERIÁLOVÝCH VZORIEK A ÚPLNÝCH SVETIEL

1.   VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

1.1.   Vzorky dodané podľa odseku 3.2.4 tohto predpisu musia vyhovovať technickým podmienkam naznačeným v odsekoch 2.1 až 2.5.

1.2.   Dve vzorky úplných svetiel dodaných podľa bodu 3.2.3 tohto predpisu s rozptylovými sklami z plastu musia, vzhľadom na materiál rozptylového skla, vyhovovať technickým podmienkam naznačeným v bode 2.6.

1.3.   Vzorky rozptylových skiel z plastu alebo vzorky materiálu sa spolu s reflektorom, do ktorého by mali byť uložené (kde sú použiteľné), podrobia schvaľovacím skúškam v chronologickom poradí uvedenom v tabuľke A uvedenej v dodatku 1 tejto prílohy.

1.4.   Ak však môže výrobca svietidiel preukázať, že výrobok už prešiel skúškami stanovenými v odsekoch 2.1 až 2.5 alebo rovnocennými skúškami podľa iného predpisu, tieto skúšky sa nemusia opakovať; povinné sú len skúšky predpísané v tabuľke B v dodatku 1.

2.   SKÚŠKY

2.1.   Odolnosť voči tepelným zmenám

2.1.1.   Skúšky

Tri nové vzorky (rozptylové sklá) budú podrobené piatim cyklom zmeny teploty a vlhkosti (RV = relatívna vlhkosť) podľa nasledovného programu:

 

3 hodiny pri 40 °C ± 2 °C a 85 – 95 % RV;

 

1 hodinu pri 23 °C ± 5 °C a 60 – 75 % RV;

 

15 hodín pri – 30 °C ± 2 °C;

 

1 hodinu pri 23 °C ± 5 °C a 60 – 75 % RV;

 

3 hodiny pri 80 °C ± 2 °C;

 

1 hodinu pri 23 °C ± 5 °C a 60 – 75 % RV;

Pred touto skúškou musia byť vzorky minimálne štyri hodiny držané pri teplote 23 °C ± 5 °C a 60 až – 75 % RV.

Poznámka:

Časové obdobie jednej hodiny pri 23 °C ± 5 °C zahŕňajú doby prechodu z jednej teploty na inú, ktoré sú potrebné aby sme sa vyhli účinku tepelného šoku.

2.1.2.   Fotometrické merania

2.1.2.1.   Metóda

Fotometrické merania budú vykonávané na vzorkách pred a po skúške.

Pri meraní sa použije štandardné svietidlo a meria sa v týchto bodoch:

 

B 50 a 50 V pre stretávacie svetlo žiarovky stretávacieho svetla alebo žiarovky stretávacieho/diaľkového svetla.

 

Emax pre diaľkové svetlo žiarovky diaľkového svetla alebo žiarovky stretávacieho/diaľkového svetla.

2.1.2.2.   Výsledky

Zmena medzi fotometrickými hodnotami meranými na každej vzorke pred a po skúške nesmie prekročiť 10 % vrátane tolerancie fotometrického postupu.

2.2.   Odolnosť voči atmosférickým a chemickým účinkom

2.2.1.   Odolnosť voči atmosférickým účinkom

Tri nové vzorky (rozptylové sklá alebo vzorky materiálu) budú vystavené žiareniu zo zdroja, ktorý má rozdelenie spektrálnej energie podobné rozdeleniu energie čierneho telesa pri teplote medzi 5 500 K a 6 000 K. Medzi zdroj a vzorky budú umiestnené vhodné filtre tak, aby znížili pokiaľ je to možné vyžarovania s vlnovými dĺžkami menšími ako 295 nm a väčšími ako 2 500 nm. Vzorky budú vystavené energetickému osvetleniu 1 200 W/m2 ± 200 W/m2 v takom čase, aby svetelná energia, ktorú dostanú bola rovná 4 500 MJ/m2 + 200 MJ/m2. V rámci prílohy, teplota meraná na čiernom paneli umiestnenom na úrovni so vzorkami bude 50 °C ± 5 °C. Aby sa zabezpečila pravidelná expozícia, vzorky sa budú otáčať okolo zdroja žiarenia rýchlosťou medzi 1 a 5 1/min.

Vzorky budú ostrekované destilovanou vodou mernej vodivosti nižšej ako 1 mS/m pri teplote 23 °C ± 5 °C, podľa nasledovného cyklu:

striekanie

:

5 minút;

sušenie

:

25 minút.

2.2.2.   Odolnosť voči chemickým účinkom.

Po vykonaní skúšky popísanej v bode 2.2.1 a meraní popísanom v bode 2.2.3.1 bude vonkajšia strana spomenutých troch vzoriek upravená podľa popisu v bode 2.2.2.2 zmesou definovanou v bode 2.2.2.1.

2.2.2.1.   Skúšobná zmes

Skúšobná zmes je zložená z 61,5 percent n-heptánu, 12,5 percent toluénu, 7,5 percent etyltetrachloridu, 12,5 percent trichloretylénu a 6 percent xylénu (objemové percentá).

2.2.2.2.   Nanášanie skúšobnej zmesi

Namočte kus bavlnenej látky (ako podľa ISO 105) až do jej nasýtenia zmesou definovanou v bode 2.2.2.1 a do 10 sekúnd ju aplikujte na 10 minút na vonkajšiu stranu vzorky tlakom 50 N/cm2, odpovedajúcim sile 100 N použitej na skúšobnom povrchu 14 × 14 mm.

Počas tejto 10 minútovej doby bude kus látky znovu namočený do zmesi tak, aby zloženie nanášanej tekutiny bolo stále zhodné s predpísaným.

Počas aplikácie je možné kompenzovať tlak na vzorku tak, aby sa zabránilo vzniku trhlín.

2.2.2.3.   Čistenie.

Na konci aplikovania testovacej zmesi sa vzorka vysuší na čerstvom vzduchu a potom sa umyje roztokom opísaným v odseku 2.3. (odolnosť voči detergentom) 23 °C ± 5 °C.

Potom sa vzorky opatrne opláchnu destilovanou vodou obsahujúcou nie viac ako 0,2 % nečistôt pri 23 °C ± 5 °C a potom sa vytrú mäkkou látkou.

2.2.3.   Výsledky

2.2.3.1.   Po skúške odolnosti voči atmosférickým činidlám musí byť vonkajší povrch vzoriek bez prasklín, škrabancov, naštiepnutí a deformácií a stredná hodnota zmien priepustnosti.

Formula, meraná na troch vzorkách podľa postupu popísaného v dodatku 2 tejto prílohy, nesmie prekročiť 0,020 (Δ tm < 0,020).

2.2.3.2.   Po skúške odolnosti voči chemickým účinkom nesmú byť na vzorkách akékoľvek zvyšky chemických škvŕn, ktoré by pravdepodobne mohli spôsobiť zmenu rozptylu svetla, ktorého stredná zmena

Formula, meraná na troch vzorkách podľa postupu popísaného v dodatku 2 tejto prílohy, nesmie prekročiť 0,020 (Δ dm ≤ 0,020).

2.3.   Odolnosť voči detergentom a uhľovodíkom.

2.3.1.   Odolnosť voči detergentom.

Vonkajšia strana troch vzoriek (rozptylové sklá alebo vzorky materiálu) bude nahriata na 50 °C ± 5 °C a potom ponorená na päť minút do zmesi udržovanej na 23 °C ± 5 °C, ktorá je zložená z 99 dielov destilovanej vody obsahujúcej nie viac ako 0,02 % nečistôt a jedného dielu alkylarylu sulfonanu.

Na konci skúšky budú vzorky sušené pri 50 °C ± 5 °C. Povrch vzoriek bude vyčistený vlhkou látkou.

2.3.2.   Odolnosť voči uhľovodíkom.

Vonkajšia predná strana týchto troch vzoriek sa jednu minútu zľahka potiera bavlnenou látkou, napustenou zmesou zloženou zo 70 percent n-heptánu a 30 percent toluénu (objemové percentá), a potom sa nechá uschnúť na čerstvom vzduchu.

2.3.3.   Výsledky

Po postupnom vykonaní obidvoch uvedených skúšok stredná hodnota zmien priepustnosti

Formula, meraná na troch vzorkách podľa postupu popísaného v dodatku 2 tejto prílohy, nesmie prekročiť 0,010 (Δ tm < 0,010).

2.4.   Odolnosť voči mechanickému poškodeniu

2.4.1.   Spôsob mechanického poškodenia

Vonkajšia plocha troch nových vzoriek (šošoviek) sa podrobí testu rovnomerného mechanického znehodnocovania metódou opísanou v dodatku 3 k tejto prílohe.

2.4.2.   Výsledky

Po tejto skúške sa zmerajú zmeny:

 

priepustnosti:Formula,

 

a rozptylu:Formula,

merajú v súlade s postupom opísaným v dodatku 2 na ploche špecifikovanej v odseku 3.2.4.1.1 tohto predpisu. Stredná hodnota troch vzoriek musí byť taká aby:

 

Δ tm < 0,100;

 

Δ dm < 0,050.

2.5.   Skúška priľnavosti ochranných vrstiev, ak nejaké sú.

2.5.1.   Príprava vzorky

Plocha povlaku rozptylového skla s rozmermi 20 mm × 20 mm sa rozreže žiletkou alebo ihlou do tvaru mriežky so štvorcami s rozmermi približne 2 mm × 2 mm. Tlak na žiletku alebo ihlu musí byť dostatočný na to, aby rozrezal aspoň túto kryciu vrstvu.

2.5.2.   Popis skúšky

Použite lepiacu pásku so silou priľnavosti 2 N/(cm šírky) ± 20 % meranej za jednotných podmienok špecifikovaných v dodatku 4 tejto prílohy. Táto lepiaca páska, ktorá musí byť široká minimálne 25 mm, sa pritlačí na povrch pripravený podľa ustanovení bodu 2.5.1 aspoň 5 minút.

Potom sa musí zaťažiť koniec lepiacej pásky tak, aby sa vyrovnala sila priľnavosti k posudzovanému povrchu sile kolmej na tento povrch. V tomto stave sa páska odtrhne konštantnou rýchlosťou 1,5 m/s ± 0,2 m/s.

2.5.3.   Výsledky

Nenastane nijaké významné poškodenie mriežkovanej plochy. Sú povolené poškodenia v priesečníkoch medzi štvorcami alebo na okrajoch rezov, za predpokladu, že poškodená plocha neprekročí 15 % mriežkovaného povrchu.

2.6.   Skúšky kompletného svietidla s rozptylovým sklom z plastového materiálu

2.6.1.   Odolnosť povrchu rozptylového skla voči mechanickému poškodzovaniu

2.6.1.1.   Skúšky

Rozptylové sklo vzorky svetla číslo 1 bude podrobené skúške popísanej v bode 2.4.1.

2.6.1.2.   Výsledky

Po skúške nesmú výsledky fotometrických meraní, vykonaných na svetle v súlade s týmto predpisom, prekročiť viac ako o 30 % maximálnej hodnoty predpísanej v bode B 50 a nemôžu byť viac ako 10 % pod minimálnymi hodnotami predpísanými v bode 50 V.

2.6.2.   Skúška priľnavosti ochranných vrstiev, ak nejaké sú.

Rozptylové sklo vzorky svetla č.2 bude podrobené skúške popísanej v bode 2.5.

3.   OVERENIE ZHODY VÝROBY

3.1.   Svetlomety sériovej výroby sa z hľadiska materiálov na výrobu rozptylových skiel považujú za vyhovujúce tomuto predpisu, ak:

3.1.1.   po skúške na odolnosť voči chemickým vplyvom a skúške na odolnosť voči saponátom a uhľovodíkom, vonkajšia predná strana vzoriek nevykazuje žiadne praskliny, odlúpnutia alebo deformácie viditeľné voľným okom (pozri body 2.2.2, 2.3.1 a bod 2.3.2);

3.1.2.   po teste opísanom v odseku 2.6.1.1 fotometrické hodnoty v bodoch merania uvažovaných v odseku 2.6.1.2 sú v medziach limitov ustanovených týmto predpisom pre zhodu výroby.

3.2.   Ak výsledky testov nezodpovedajú požiadavkám, testy sa zopakujú na inej vzorke náhodne vybraných svetlometov.

Doplnok 1

CHRONOLOGICKÉ PORADIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK

A.   Skúšky plastových materiálov (rozptylové sklá alebo vzorky materiálu dodané podľa bodu 3.2.4 tohto predpisu).

Vzorky

Rozptylové sklá alebo vzorky materiálu

Objektívy

Skúšky

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

1.1

Obmedzená fotometria (bod 2.1.2)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

 

1.1.1

Zmena teploty (bod 2.1.1)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

 

1.1.2

Obmedzená fotometria (bod 2.1.2)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

 

1.2.1

Meranie priepustnosti

X

X

X

X

X

X

X

X

X

 

 

 

 

1.2.2

Meranie rozptylu

X

X

X

 

 

 

X

X

X

 

 

 

 

1.3

Atmosférické činitele (bod 2.2.1)

X

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.3.1

Meranie priepustnosti

X

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.4

Chemické činitele (bod 2.2.2)

X

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.4.1

Meranie rozptylu

X

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.5

Detergenty (bod 2.3.1)

 

 

 

X

X

X

 

 

 

 

 

 

 

1.6

Uhľovodíky (bod 2.3.2)

 

 

 

X

X

X

 

 

 

 

 

 

 

1.6.1

Meranie priepustnosti

 

 

 

X

X

X

 

 

 

 

 

 

 

1.7

Poškodenie (bod 2.4.1)

 

 

 

 

 

 

X

X

X

 

 

 

 

1.7.1

Meranie priepustnosti

 

 

 

 

 

 

X

X

X

 

 

 

 

1.7.2

Meranie rozptylu

 

 

 

 

 

 

X

X

X

 

 

 

 

1.8

Priľnavosť (bod 2.5)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

B.   Skúšky úplných svietidiel (predložených v zmysle bodu 3.2.3 tohto predpisu)

Skúšky

Úplné svietidlo

 

Vzorka č.

 

1

2

2.1

Poškodenie (bod 2.6.1.1)

X

 

2.2

Fotometria (bod 2.6.1.2)

X

 

2.3

Priľnavosť (bod 2.6.2)

 

X

Doplnok 2

METÓDA MERANIA ROZPTYLU A PRENOSU SVETLA

1.   VYBAVENIE (pozri obrázok)

Lúč kolimátora K s polovičnou divergenciou β/2 = 17,4 × 10–4 rd je obmedzený clonou DT s otvorom 6 mm oproti ktorému je umiestnená vzorka.

Konvergentné achromatické rozptylové sklo L2, korigované na sférickú aberáciu, spája clonu DT s prijímačom R; priemer šošovky L2 je taký, že nediafragmuje svetlo rozptýlené vzorkou do kužeľa s polovičným vrcholovým uhlom β/2 = 14°.

Kruhová clona DD s uhlami α/2 = 1° a αmax/2 = 12° je umiestnená v rovine ohniska obrazu rozptylového skla L2.

Nepriehľadná stredná časť clony je nevyhnutná z hľadiska vylúčenia svetla prichádzajúceho priamo zo svetelného zdroja. Musí byť možné odstrániť túto strednú časť clony zo svetelného lúča tak, aby sa vrátila presne do svojej pôvodnej polohy.

Vzdialenosť L2 DT a ohnisková vzdialenosť F2  (1) musí byť zvolená tak, aby obraz DT úplne zakryl prijímač R.

Keď je počiatočný tok dopadajúceho svetla stanovený na 1 000 jednotiek, absolútna presnosť každého odčítania musí byť lepšia ako 1 jednotka.

2.   MERANIA

Musia sa vykonať nasledujúce merania:

Odčítanie

So vzorkou

So strednou časťou DD

Zastúpené množstvo

T1

nie

nie

Dopadajúci tok pri počiatočnom odčítaní

T2

áno

(pred skúškou)

nie

Svetelný tok prepúšťaný novým materiálom pri 24 °C

T3

áno

(po skúške)

nie

Svetelný tok skúšaným materiálom pri 24 °C

T4

áno

(pred skúškou)

áno

Svetelný tok rozptýlený novým materiálom

T5

áno

(po skúške)

áno

Svetelný tok rozptýlený skúšaným materiálom

Obrázok 1

Image

(1)  Pre L2 sa odporúča použiť ohniskovú vzdialenosť asi 80 mm.

Doplnok 3

STRIEKACIA SKÚŠOBNÁ METÓDA

1.   SKÚŠOBNÉ VYBAVENIE

1.1.   Striekacia pištoľ

Použitá striekacia pištoľ musí byť vybavená dýzou priemeru 1,3 mm, umožňujúcou prietok kvapaliny 0,24 ± 0,02 l/min., pri prevádzkovom tlaku 6,0 barov – 0,+ 0,5 baru.

Za týchto prevádzkových podmienok získané vejárovité prúdenie musí mať na povrchu vystavenom poškodeniu priemer 170 mm ± 50 mm, vo vzdialenosti 380 mm ± 10 mm od dýzy.

1.2.   Skúšobná zmes

Skúšobná zmes musí byť zložená z:

kremičitého piesku tvrdosti 7 Mohsovej stupnice, s veľkosťou zrna medzi 0 a 0,2 mm a takmer normálnym rozdelením, s koeficientom šikmosti od 1,8 do 2;

vody s tvrdosťou nepresahujúcou 205 g/m3, pre zmes obsahujúcu 25 g piesku na liter vody.

2.   SKÚŠKA

Vonkajší povrch rozptylových skiel svetlometov bude vystavený raz alebo viac ako raz účinku prúdu vytvoreného podľa skôr uvedeného popisu. Prúd musí byť striekaný takmer kolmo na skúšaný povrch.

Poškodenie musí byť kontrolované prostredníctvom jednej alebo viac porovnávacích vzoriek skla umiestnených v blízkosti skúšaných rozptylových skiel. Zmes musí byť striekaná až kým nie je zmena rozptylu svetla na vzorke alebo vzorkách meraných metódou popísanou v dodatku 2 taká, že:

Formula

Môže sa použiť viacero referenčných vzoriek na overenie rovnomernosti poškodenia celého povrchu, ktorý sa má skúšať.

Doplnok 4

SKÚŠKA PRIĽNAVOSTI LEPIACEJ PÁSKY

1.   ÚČEL

Táto metóda umožňuje určiť za štandardných podmienok lineárnu silu priľnavosti lepiacej pásky na sklenenú dosku.

2.   PRINCÍP

Meranie sily nevyhnutnej na odlepenie lepiacej pásky od sklenej platne pod uhlom 90°.

3.   PREDPÍSANÉ ATMOSFERICKÉ PODMIENKY

Okolité podmienky musia byť 23 °C ± 5 °C a relatívna vlhkosť (RV) 65 ± 15 %.

4.   SKÚŠANÉ KUSY

Pred skúškou musí byť vzorkový kotúč lepiacej pásky 24 hodín upravovaný v predpísanej atmosfére (pozri bod 3).

Z každého kotúča musí byť skúšaných päť skúšobných kusov, každý dĺžky 400 mm. Tieto skúšané kusy budú z kotúča odvinuté až po odstránení prvých troch závitov pásky.

5.   POSTUP

Test sa vykoná za podmienok okolitého prostredia uvedených v odseku 3.

Vezmite päť skúšaných kusov, pásku odvíjame radiálne približne rýchlosťou 300 mm/s, a aplikujte ich do 15 sekúnd nasledovným spôsobom:

Postupne s ľahkým pozdĺžnym trecím pohybom prsta, bez prílišného tlaku, priložte pásku na sklenenú dosku tak, aby medzi páskou a sklenenou doskou nezostali vzduchové bubliny.

Ponechajte túto zostavu 10 minút v uvedených atmosférických podmienkach.

Odlepí sa asi 25 mm skúšobného kusu, pričom rovina odlepovania musí byť kolmá na os vzorky.

Upevnite platňu a prehnite voľný koniec pásky pod uhlom 90°. Pôsobte silou takým spôsobom, aby separačná čiara medzi páskou a doskou bola kolmá na túto silu a kolmá na dosku.

Odlepte pásku ťahaním pri rýchlosti 300 mm/s ± 30 mm/s a zaznamenajte požadovanú silu.

6.   VÝSLEDKY

Päť získaných hodnôt musí byť usporiadaných do radu a ako výsledok merania sa vezme stredná hodnota. Táto hodnota sa vyjadrí v newtonoch na centimeter šírky pásky.


PRÍLOHA 7

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA ODOBERANIE VZORIEK INŠPEKTOROM

1.   VŠEOBECNE

1.1.   Ak rozdiely neprevyšujú nevyhnutné výrobné odchýlky budú požiadavky zhody z mechanického a geometrického hľadiska považované za splnené, v súlade s požiadavkami tohto predpisu, ak nejaké sú.

1.2.   Z hľadiska fotometrického výkonu nebude zhoda sériovo vyrábaných svetlometov sporná, ak testujeme fotometrické výkony akéhokoľvek náhodne vybraného svetlometu vybaveného štandardnou žiarovkou,

1.2.1.   žiadna nameraná hodnota sa nepriaznivo neodchyľuje o viac ako 20 % od hodnôt predpísaných v tomto predpise.

Pre oblasť III môže byť príslušná maximálna odchýlka:

 

0,3 lux rovnocenný 20 %

 

0,45 lux rovnocenný 30 %

1.2.2.   a ak pre diaľkové svetlo je bod HV vnútri izoluxy 0,75 Emax, v ktoromkoľvek meracom bode určenom v prílohe 3, odseky 4.3 a 4.4 tohto predpisu je pre fotometrické hodnoty sledovaná tolerancia + 20 % pre maximálne hodnoty a –20 % pre minimálne hodnoty.

1.2.3.   Ak výsledky skúšok popísaných vyššie nevyhovujú požiadavkám, skúšky na svetlomete budú opakované s použitím ďalšej štandardnej žiarovky.

1.2.4.   Svetlomety so zjavnými chybami sa nezohľadňujú.

1.3.   Súradnice farby sa musia dodržať, keď je svetlomet vybavený vláknovou žiarovkou nastavenou na štandardnú teplotu farby A.

Fotometrický výkon svetlometu vyžarujúceho selektívne žlté svetlo, keď je vybavený s bezfarebnou žiarovkou, bude násobený 0,84.

2.   PRVÝ ODBER VZORIEK

Pri prvom odbere vzoriek sú náhodne vybrané štyri svetlomety. Prvá vzorka z dvoch sa označí A, druhá vzorka z dvoch sa označí B.

2.1.   Zhoda nie je sporná.

2.1.1.   Zhoda sériovo vyrábaných svetlometov nie je sporná, ak pri dodržaní postupu odoberania vzoriek, znázornenom na obrázku 1 tejto prílohy, odchýlky nameraných hodnôt svietidiel v nepriaznivých smeroch sú:

2.1.1.1.

vzorka A

A1:

jeden svetlomet

0 %

 

jeden svetlomet nie viac ako

20 %

A2:

oba svetlomety viac ako

0 %

 

ale nie viac ako

20 %

 

prejdite na vzorku B

 

2.1.1.2.

vzorka B

B1:

oba svetlomety

0 %

2.2.   Zhoda je sporná.

2.2.1.   Pri dodržaní postupu odberu vzoriek podľa obrázku 1 tejto prílohy, zhoda sériovo vyrábaných svetlometov bude sporná a od výrobcu bude požadované aby zabezpečil nápravu, ak odchýlky nameraných hodnôt svetlometov sú:

2.2.1.1.

vzorka A

A3:

jeden svetlomet nie viac ako

20 %

 

jeden svetlomet viac ako

20 %

 

ale nie viac ako

30 %

2.2.1.2.

vzorka B

B2:

v prípade A2

 

 

jeden svetlomet viac ako

0 %

 

ale nie viac ako

20 %

 

jeden svetlomet nie viac ako

20 %

B3:

v prípade A2

 

 

jeden svetlomet

0 %

 

jeden svetlomet viac ako

20 %

 

ale nie viac ako

30 %

2.3.   Odobratie schválenia.

Zhoda bude sporná a použije sa bod 11 ak, pri dodržaní postupu odberu vzoriek na obrázku 1 tejto prílohy, odchýlky nameraných hodnôt svetlometov sú:

2.3.1.

vzorka A

A4:

jeden svetlomet nie viac ako

20 %

 

jeden svetlomet viac ako

30 %

A5:

oba svetlomety viac ako

20 %

2.3.2.

vzorka B

B4:

v prípade A2

 

 

jeden svetlomet viac ako

0 %

 

ale nie viac ako

20 %

 

jeden svetlomet viac ako

20 %

B5:

v prípade A2

 

 

oba svetlomety viac ako

20 %

B6:

v prípade A2

 

 

jeden svetlomet

0 %

 

jeden svetlomet viac ako

30 %

3.   OPAKOVANÝ ODBER VZORIEK

V prípadoch A3, B2, B3 je potrebné do dvoch mesiacov po oznámení vykonať opakovaný odber vzoriek, tretia vzorka C z dvoch svetlometov a štvrtá vzorka D z dvoch svetlometov sa vyberú zo zásob vyrobených po náprave.

3.1.   Zhoda nie je sporná.

3.1.1.   Pri dodržaní postupu odberu vzoriek podľa obrázku 1 tejto prílohy, zhoda sériovo vyrábaných svetlometov nebude sporná ak odchýlky nameraných hodnôt svetlometov sú:

3.1.1.1.

vzorka C

C1:

jeden svetlomet

0 %

 

jeden svetlomet nie viac ako

20 %

C2:

oba svetlomety viac ako

0 %

 

ale nie viac ako

20 %

 

prejdite na vzorku D

 

3.1.1.2.

vzorka D

D1:

v prípade C2

 

 

oba svetlomety

0 %

3.2.   Zhoda je sporná.

3.2.1.   Pri dodržaní postupu odberu vzoriek podľa obrázku 1 tejto prílohy, zhoda sériovo vyrábaných svetlometov bude sporná a od výrobcu bude požadované aby zabezpečil nápravu, ak odchýlky nameraných hodnôt svetlometov sú:

3.2.1.1.

vzorka D

D2:

v prípade C2

 

 

jeden svetlomet viac ako

0 %

 

ale nie viac ako

20 %

 

jeden svetlomet nie viac ako

20 %

3.3.   Odobratie schválenia.

Zhoda bude sporná a použije sa bod 11 ak, pri dodržaní postupu odberu vzoriek na obrázku 1 tejto prílohy, odchýlky nameraných hodnôt svetlometov sú:

3.3.1.

vzorka C

C3:

jeden svetlomet nie viac ako

20 %

 

jeden svetlomet viac ako

20 %

C4:

oba svetlomety viac ako

20 %

3.3.2.

vzorka D

D3:

v prípade C2

 

 

jeden svetlomet 0 alebo viac ako

0 %

 

jeden svetlomet viac ako

20 %

4.   ZMENA ZVISLEJ POLOHY ROZHRANIA

Z hľadiska overenia zmeny vertikálnej polohy rozhrania vplyvom tepla sa použije nasledovný postup:

Jeden zo svetlometov vzorky A sa po procese odberu vzoriek podľa obrázku 1 tejto prílohy otestuje v súlade s postupom opísaným v odseku 2.1 prílohy 4 potom, čo bol podrobený tri razy po sebe cyklu opísanému v odseku 2.2.2 prílohy 4.

Svetlomet sa považuje za akceptovateľný, ak hodnota Δr neprekračuje 1,5 mrad.

Ak táto hodnota prekročí 1,5 mrad ale nie je väčšia ako 2,0 mrad, bude podrobený skúške druhý svetlomet vzorky A, po ktorej stredná hodnota z absolútnych hodnôt zaznamenaných na oboch vzorkách nesmie prekročiť 1,5 mrad. Ak však táto hodnota 1,5 mrad nie je na vzorke A splnená, musia dva svetlomety vzorky B podstúpiť rovnaký postup a hodnota Δr pre každý z nich nesmie prekročiť 1,5 mrad.

Obrázok 1

Image