5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/1

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (1) sa v článku 49 ods. 1 stanovuje, že Európsky podporný úrad pre azyl je otvorený účasti Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska ako pozorovateľov. Okrem toho sa v uvedenom nariadení ustanovuje, že sa prijmú dojednania, v ktorých sa spresní najmä povaha, rozsah a spôsob účasti uvedených krajín na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl.

(2)

Dňa 27. januára 2012 Rada poverila Komisiu, aby začala rokovania o Dohode medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dojednaní foriem jej účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „dohoda“). Rokovania sa úspešne uzavreli parafovaním dohody 28. júna 2013.

(3)

Dohoda by sa mala podpísať.

(4)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21 nariadenia (EÚ) č. 439/2010, Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijatí uvedeného nariadenia a sú ním viazané. Preto by mali vykonať článok 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 439/2010 a zúčastniť sa tohto rozhodnutia. Spojené kráľovstvo a Írsko sa preto zúčastňujú tohto rozhodnutia.

(5)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22 nariadenia (EÚ) č. 439/2010, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí uvedeného nariadenia a nie je ním viazané. Dánsko sa preto nezúčastňuje tohto rozhodnutia,

5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/3

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (1) sa stanovuje, že Európsky podporný úrad pre azyl je otvorený účasti Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska ako pozorovateľov. Okrem toho uvedené nariadenie ustanovuje, že sa prijmú dojednania, v ktorých sa spresní najmä povaha, rozsah a spôsob účasti uvedených krajín na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl.

(2)

Dňa 27. januára 2012 Rada poverila Komisiu, aby začala rokovania o Dohode medzi Európskou úniou a Lichtenštajnským kniežatstvom o dojednaní foriem jeho účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len ”dohoda”). Rokovania sa úspešne uzavreli parafovaním dohody 28. júna 2013.

(3)

Dohoda by sa mala podpísať

(4)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21 nariadenia (EÚ) č. 439/2010, Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijatí uvedeného nariadenia a sú ním viazané. Preto by mali vykonať článok 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 439/2010 a zúčastniť sa tohto rozhodnutia. Spojené kráľovstvo a Írsko sa preto zúčastňujú tohto rozhodnutia.

(5)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22 nariadenia (EÚ) č. 439/2010, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí uvedeného nariadenia a nie je ním viazané. Dánsko sa preto nezúčastňuje tohto rozhodnutia,

5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/5

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 43/2014 z 20. januára 2014, ktorým sa na rok 2014 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ (2), sa stanovujú kvóty na rok 2014.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2014.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolov danej populácie,

5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/7

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 43/2014 z 20. januára 2014, ktorým sa na rok 2014 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii (2), sa stanovujú kvóty na rok 2014.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Európskej únie alebo zaregistrovanými v Európskej únii vyčerpala strednodobá kvóta pridelená na obdobie do 1. júla 2014.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať cielený rybolov danej populácie do 30. júna 2014,

5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/9

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 606/2009 (2) sa stanovujú maximálne hodnoty celkového obsahu oxidu siričitého vo víne. V oddiele A bode 4 prílohy I B sa stanovuje, že Komisia môže rozhodnúť, že príslušné členské štáty môžu povoliť zvýšenie maximálnych hodnôt celkového obsahu oxidu siričitého nižších ako 300 miligramov na liter, a to najviac o 50 miligramov na liter, ak to vyžadujú poveternostné podmienky.

(2)

Dňa 15. januára 2014 príslušné nemecké orgány zaslali oficiálnu žiadosť o zvýšenie maximálnych prípustných hodnôt celkového obsahu oxidu siričitého vo víne nižších ako 300 miligramov na liter, a to najviac o 50 miligramov na liter vína vyrobeného z hrozna zo zberu v roku 2013 vo vinohradníckych oblastiach vymedzených ako oblasti chráneného označenia pôvodu „Mosel“ a chráneného zemepisného označenia „Landwein der Mosel“, „Landwein der Ruwer“, „Landwein der Saar“ a „Saarländischer Landwein“.

(3)

V technickej poznámke, ktorú poskytli príslušné nemecké orgány, sa vysvetľuje, že poveternostné podmienky ovplyvnili sanitárnu kvalitu hrozna zo zberu v roku 2013 v uvedených oblastiach. Najmä po neskorom zbere boli niektoré hroznové bobule zhnité a počas kvasenia sa vytvorili vyššie množstvá pyruvátu, acetaldehydu a kyseliny α-ketoglutarovej. Tieto látky sa viažu na oxid siričitý a znižujú jeho konzervačný účinok. Preto celkové množstvo oxidu siričitého potrebné na zabezpečenie riadnej vinifikácie a riadneho uchovania je vyššie vo víne, ktoré bolo z tohto hrozna vyrobené. To je dôvod, prečo dočasné povolenie uvedené v oddiele A bode 4 prílohy I B k nariadeniu (ES) č. 606/2009 je jedinou dostupnou možnosťou, ako využiť hrozno postihnuté týmito nepriaznivými poveternostnými podmienkami na výrobu vín vhodných na uvedenie na trh.

(4)

Nariadenie (ES) č. 606/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/11

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/13

(1)

Rozhodnutím Komisie 2009/821/ES (4) sa stanovuje zoznam hraničných inšpekčných staníc schválených v súlade so smernicami 91/496/EHS a 97/78/ES. Uvedený zoznam sa nachádza v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(2)

Na základe oznámenia Španielska a Portugalska by sa mali v zozname uvedenom v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES zmeniť položky pre hraničné inšpekčné stanice na letiskách Madrid a Tenerife Sur v Španielsku a na letisku Porto a na letisku a v prístave Ponta Delgada v Portugalsku.

(3)

Rozhodnutím Rady 2011/408/EÚ (5) sa stanovujú zjednodušené pravidlá a postupy uplatňovania sanitačných kontrol produktov rybolovu, lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov, morských ulitníkov, vedľajších produktov z nich a produktov odvodených z týchto vedľajších produktov, ktoré majú pôvod v Grónsku alebo vstupujú do Grónska z tretích krajín a potom sa dovážajú z Grónska do Únie. Článok 5 uvedeného rozhodnutia obsahuje podrobné požiadavky na veterinárne kontroly týchto produktov na hraničných inšpekčných staniciach a stanovuje sa v ňom, že zoznam schválených hraničných inšpekčných staníc v Grónsku sa začlení do zoznamu hraničných inšpekčných staníc v členských štátoch schválených v súlade so smernicami 91/496/EHS a 97/78/ES.

(4)

Potravinový a veterinárny úrad (FVO), ktorý je útvarom Komisie pre audit (a v minulosti bol označovaný ako kontrolný útvar Komisie), vykonal audit dvoch navrhovaných hraničných inšpekčných staníc v Grónsku a v nadväznosti naň predložil uvedenej krajine niekoľko odporúčaní. Grónsko na tieto odporúčania uspokojivo reagovalo akčným plánom a dve navrhované hraničné inšpekčné stanice by sa mali doplniť do zoznamu v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(5)

Keďže zjednodušené pravidlá a postupy týkajúce sa dovozných kontrol sa uplatňujú len na určité produkty, do osobitných poznámok v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES by sa mala doplniť poznámka pod čiarou s uvedením produktov rybolovu, lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov, morských ulitníkov, vedľajších produktov z nich a produktov odvodených z týchto vedľajších produktov.

(6)

V novembri 2011 vykonal FVO audit na hraničnej inšpekčnej stanici v Taliansku a v nadväznosti naň bolo uvedenému členskému štátu predložených niekoľko odporúčaní. Taliansko na tieto odporúčania uspokojivo reagovalo akčným plánom a zmenou kategórií povolenia v prípade hraničných inšpekčných staníc v prístavoch Livorno-Pisa, Trieste a Venezia, ktoré by sa preto v prípade uvedeného členského štátu mali v zozname v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Holandsko oznámilo, že hraničná inšpekčná stanica v prístave Rotterdam bola doplnená o nové inšpekčné stredisko. Zoznam položiek týkajúcich sa uvedeného členského štátu stanovený v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

V prílohe II k rozhodnutiu 2009/821/ES sa stanovuje zoznam ústredných jednotiek, regionálnych jednotiek a miestnych jednotiek v integrovanom počítačovom veterinárnom systéme (Traces).

(9)

V súlade s rozhodnutím Európskej rady 2012/419/EÚ (6) prestal byť Mayotte zámorskou krajinou alebo územím a s účinnosťou od 1. januára 2014 sa stal najvzdialenejším regiónom v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Položky pre miestne jednotky Francúzska uvedené v prílohe II k rozhodnutiu 2009/821/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Rozhodnutie 2009/821/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/18

(1)

Normalizácia zohráva významnú úlohu pri podporovaní stratégie Európa 2020, ako Komisia uvádza vo svojom oznámení s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2). Viaceré z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 zdôrazňujú význam dobrovoľnej normalizácie na trhoch s výrobkami alebo službami na zabezpečenie zlučiteľnosti a interoperability medzi výrobkami a službami, posilnenie technologického vývoja a podporu inovácie.

(2)

V digitálnej spoločnosti sa normalizované produkty stávajú nevyhnutnými na zabezpečenie interoperability medzi prístrojmi, aplikáciami, úložiskami údajov, službami a sieťami. Komisia vo svojom oznámení s názvom Strategická vízia pre európske normy: smerom k posilneniu a urýchleniu udržateľného rastu európskeho hospodárstva do roku 2020 (3) uznáva osobitý charakter normalizácie IKT, pretože v tejto oblasti riešenia, aplikácie a služby IKT často vyvíjajú celosvetové fóra a konzorciá, ktoré sa stali vedúcimi organizáciami v oblasti tvorby noriem IKT.

(3)

Účelom nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 je modernizácia a skvalitnenie rámca pre európsku normalizáciu. Stanovuje sa ním systém, prostredníctvom ktorého Komisia môže rozhodnúť, že určí najrelevantnejšie a všeobecne najviac akceptované technické špecifikácie IKT od organizácií, ktoré nie sú európskymi ani vnútroštátnymi normalizačnými organizáciami. Možnosťou využiť pri obstarávaní hardvéru, softvéru a služieb informačných technológií všetky technické špecifikácie IKT sa zabezpečí interoperabilita, prispeje sa k predchádzaniu odkázanosti verejnej správy na obmedzený okruh dodávateľov a povzbudí sa hospodárska súťaž v oblasti poskytovania interoperabilných riešení IKT.

(4)

Technické špecifikácie IKT, na ktoré sa môžu uviesť odkazy vo verejnom obstarávaní, musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012. Súlad s týmito požiadavkami orgánom verejnej moci zaručuje, že technické špecifikácie IKT sú stanovené v súlade so zásadami otvorenosti, spravodlivosti, objektívnosti a nediskriminácie, ktoré Svetová obchodná organizácia (WTO) uznala v oblasti normalizácie.

(5)

Rozhodnutie o určení špecifikácií IKT sa má prijať po porade s Európskou multilaterálnou platformou pre normalizáciu v oblasti IKT zriadenou rozhodnutím Komisie 2011/C 349/04 (4) doplnenou o ďalšie formy konzultácií s odborníkmi z príslušných sektorov.

(6)

Európska multilaterálna platforma pre normalizáciu v oblasti IKT 17. októbra 2013 vyhodnotila prvý súbor šiestich technických špecifikácií IKT: verziu 6 internetového protokolu (Internet Protocol – ďalej len „IPv6“), verziu 3 protokolu ľahkého prístupu k adresáru (Lightweight Directory Access Protocol – ďalej len „LDAPv3“), bezpečnostné rozšírenia systému názvov domén (Domain Name System Security Extensions – ďalej len „DNSSEC“), e-mailové podpisy s identifikáciou domény (DomainKeys Identified Mail Signatures – ďalej len „DKIM“), ECMAScript-402 internacionalizačná špecifikácia (ECMAScript-402 Internationalisation Specification – ďalej len „ECMA-402“) a verziu 1.0 rozšíriteľného značkového jazyka (Extensible Markup Language – ďalej len „W3C XML“). Platforma na určenie týchto špecifikácií vydala kladné stanovisko. Všetkých šesť technických špecifikácií bolo následne predložených na konzultáciu so širokou verejnosťou, ktorá potvrdila odporúčanie platformy.

(7)

Špecifikácia „IPv6“, ktorú vydáva osobitná skupina pre internetovú techniku (Internet Engineering Task Force – IETF), zahŕňa súbor technických špecifikácií uplatniteľných na veľkú škálu zariadení a služieb prostredníctvom rôznych súborov „žiadostí o pripomienky“ („Requests for Comments“ – RFC). Verejní obstarávatelia by si v závislosti od kontextu a uplatňovania museli vybrať také RFC, ktoré sú pre každý produkt alebo službu potrebné, a to tak, aby sa tým nenarušila interoperabilita. „IPv6“ rozširuje počet dostupných IP adries, a tým narastajúcemu počtu operačných systémov, webových serverov, vyhľadávačov a multimediálnych lokalít umožňuje úspešnú interakciu. Špecifikácia „IPv6“ je založená na vyspelom technologickom vývoji a podporuje neustály rozvoj internetu, čím umožňuje aj vznik nových internetových scenárov, ako je internet vecí.

(8)

„LDAPv3“ je internetový protokol, ktorý vydáva osobitná skupina pre internetovú techniku a ktorý umožňuje prístup k distribuovaným adresárovým službám fungujúcim v súlade s modelmi dát a služieb X.500. „LDAPv3“ je špecifikovaný v rade štandardných „žiadostí o pripomienky“ („Requests For Comments“ – RFC) osobitnej skupiny pre internetovú techniku, ktoré sú podrobne uvedené v RFC 4510–4519, a dokáže zabezpečiť vysokú dostupnosť s replikáciou LDAP serverov. Väčšina produktov v oblasti adresárových služieb s významom pre trh podporuje „LDAPv3“. Ide o stabilnú technológiu, ktorá môže zvýšiť interoperabilitu, a pokiaľ ide o autentifikáciu, povoľovanie a adresáre používateľov a adries, predstavuje pre systémy IKT de facto normu, vďaka ktorej môžu zlepšiť prístupnosť a kontinuitu, najmä v prípade verejnoprávnych služieb, ktoré poskytuje verejná správa.

(9)

„DNSSEC“ vydala osobitná skupina pre internetovú techniku (Internet Engineering Task Force – IETF) a ide o bezpečnostné rozšírenie systému názvov domén (Domain Name System – DNS), ktoré zabezpečuje overenie pôvodu údajov a ochranu neporušiteľnosti údajov pre samotný systém názvov domén (DNS). Identifikácia „DNSSEC“ zahŕňa súbor dokumentov, ktoré predstavujú jadro bezpečnostných rozšírení DNS potrebných na podporu verejného obstarávania bloku „DNSSEC“. Vďaka „DNSSES“ je DNS lepšie prispôsobený na výmenu bezpečnostných služobných parametrov, ktoré sa viažu na názvy domén. Zvyšuje sa tým dôvera v DNS (kľúčová a zásadná internetová služba) ako celku, čo umožňuje jeho využívanie ako infraštruktúry na ukladanie, distribúciu a overovanie certifikátov týkajúcich sa aplikácií.

(10)

„DKIM“ je technická špecifikácia, ktorú vyvinula osobitná skupina pre internetovú techniku (Internet Engineering Task Force – IETF) a ktorá osobe, funkcii alebo organizácii vlastniacej podpisovú doménu umožňuje vyžadovať určitú zodpovednosť pri správach spojením danej domény so správou. DKIM rozdeľuje medzi totožnosťou osoby podpísanej pod správou a totožnosťou údajného autora správy. Vyhlásenie o zodpovednosti je potvrdené prostredníctvom kryptografického podpisu a priamym požiadaním domény podpisujúcej osoby s cieľom získať príslušný verejný kľúč. „DKIM“ pôsobí vo viacerých sektoroch na trhu, konkrétne vo finančnom a bankovom sektore, v sektore poskytovania e-mailových služieb, sociálnych sietí alebo elektronického obchodu. Ak by „DKIM“ používali orgány verejnej moci, zabezpečila by sa základná úroveň spoľahlivosti, pokiaľ ide o pôvod komunikácií, čím by sa zlepšila interoperabilita medzi odosielajúcimi a prijímajúcimi organizáciami.

(11)

„ECMA-402“, ktorú vyvinula organizácia Ecma International, je všeobecný viacúčelový programovací jazyk opísaný viacerými špecifikáciami, ktoré sa prispôsobujú jazykovým a kultúrnym zvyklostiam zaužívaným v rôznych ľudských jazykoch a krajinách. ECMAScript je veľmi rozšírený programovací jazyk na webe, ktorý sa používa aj v Európe. Jeho používanie je veľmi rozšírené, pokrýva webové zákaznícke aplikácie, ako sú webové prehliadače alebo serverové aplikácie, ako je elektronické bankovníctvo, emailové servery či dokonca počítačové hry, a je aj dôležitým programovacím jazykom, ktorý sa používa v rámci World Wide Web. Charakteristiky týkajúce sa internacionalizácie, ktoré ECMA-402 ponúka, predstavujú osobitne významné vylepšenie jazyka ECMAScript pre viacjazyčné európske prostredie. Špecifikácie a normy ECMAScript účinne prispievajú k zlepšovaniu interoperability a úplne bežne sa zaraďujú do vnútroštátnych zoznamov noriem a špecifikácií týkajúcich sa interoperability na účely verejného obstarávania.

(12)

„W3C XML“, vydávaný konzorciom World Wide Web Consortium (W3C), je balík špecifikácií v oblasti štruktúrovania súvisiacich dát, ktorý podporuje široko nastaviteľné delenie sa o informácie a výpočtové zdroje. Verzia 1.0 XML je v súčasnosti jedným z najpoužívanejších formátov zdieľania štruktúrovaných informácií a mnoho ďalších špecifikácií formátu dát vychádza z rozšírení XML. Vďaka jeho všeobecne rozšírenému používaniu ako formátu výmeny informácií medzi osobami aj medzi počítačmi sa v prevažnej miere stal neoddeliteľnou súčasťou používania internetu. Obstarávatelia by mali vyberať špecifikácie zodpovedajúce požiadavkám, pre ktoré potrebujú zadávať zákazku. Veľkoplošným rozšírením XML do svetových úložísk dát a sietí sa zabezpečí, že počas ďalších desaťročí bude kľúčovým formátom pre globálnu IKT interoperabilitu medzi aplikáciami, službami a produktmi,

5.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 102/22