5.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/1

(1)

Na základe článku 153 zmluvy Európsky parlament a Rada môžu prijať prostredníctvom smerníc minimálne požiadavky na podporu zlepšovania najmä pracovného prostredia, aby sa zaručila vyššia úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Takéto smernice by sa mali vyhýbať tomu, aby bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov a ich potenciálu na vytváranie pracovných miest. Dobré zdravotné a bezpečnostné normy by sa nemali považovať za obmedzujúce, keďže predstavujú základné práva, a majú sa uplatňovať bez výnimky vo všetkých oblastiach trhu práce a vo všetkých typoch podnikov bez ohľadu na ich veľkosť.

(2)

V článku 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (3) sa stanovil nový systém klasifikácie a označovania látok a zmesí v Únii na základe Globálneho harmonizovaného systému klasifikácie a označovania chemických látok (Globally Harmonised System – GHS) na medzinárodnej úrovni v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN.

(4)

Smernice Rady 92/58/EHS (4), 92/85/EHS (5), 94/33/ES (6) a 98/24/ES (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES (8) obsahujú odkazy na predošlý systém klasifikácie a označovania. Uvedené smernice by sa preto mali zmeniť tak, aby sa zosúladili s novým systémom stanoveným v nariadení (ES) č. 1272/2008.

(5)

Zmeny sú potrebné na zabezpečenie trvalej účinnosti uvedených smerníc. Cieľom tejto smernice nie je zmeniť rozsah pôsobnosti uvedených smerníc. Táto smernica má zachovať, nie znížiť, úroveň ochrany pracovníkov, ktorú poskytovali uvedené smernice. Vzhľadom na neustály technologický pokrok by však uvedené smernice mali podliehať pravidelnému preskúmaniu v súlade s článkom 17a smernice Rady 89/391/EHS (9), aby sa zabezpečili koherencia právnych predpisov a náležitá úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti v prípade, že v pracovnom prostredí sú prítomné nebezpečné chemické látky a zmesi. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zamestnancom v povolaniach, v rámci ktorých sú v častom kontakte s nebezpečnými látkami a zmesami.

(6)

Zmenami smernice 92/85/EHS sa nerieši otázka nebezpečných látok a zmesí, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na plodnosť tehotných pracovníčok alebo pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky, keďže cieľom tejto smernice je len aktualizovať odkazy a terminológiu v uvedenej smernici. Komisia by však mala zvážiť najvhodnejšie spôsoby riešenia takýchto účinkov s ohľadom na vývoj vedeckých dôkazov týkajúcich sa tejto otázky, ako aj väčšiu prepracovanosť klasifikácie týchto účinkov.

(7)

Zmeny smerníc 92/85/EHS a 94/33/ES by mali zosúladiť prístup obsiahnutý v uvedených smerniciach so znením prijatým v rámci smernice 98/24/ES tak, že slová „látky označené“ v oddiele A bode 3 písm. a) prílohy I k smernici 92/85/EHS a „látky a prípravky klasifikované“ v oddiele I bode 3 písm. a) prílohy k smernici 94/33/ES sa nahrádzajú slovami „látky a zmesi, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie“. Táto smernica neukladá zamestnávateľom povinnosti, pokiaľ ide o klasifikáciu, označovanie a balenie látok a zmesí, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1272/2008. Bez ohľadu na to, či sa látky alebo zmesi uvádzajú na trh alebo nie, musí zamestnávateľ vykonať posudzovanie rizika všetkých nebezpečných chemických faktorov v súlade so smernicou 98/24/ES.

(8)

Oddiel I bod 2 a oddiel II bod 1 prílohy k smernici 94/33/ES obsahujú odkazy na zrušené smernice Rady 90/679/EHS (10) a 90/394/EHS (11). Uvedené odkazy by sa preto mali nahradiť odkazmi na príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES (12) a smernice 2004/37/ES.

(9)

V súlade s článkom 154 zmluvy Komisia konzultovala so sociálnymi partnermi o otázke možného zamerania akcie Únie v tejto oblasti a sociálni partneri sa vyjadrili, že vysvetľujúce usmernenie je užitočné najmä pre malé a stredné podniky.

(10)

Po tejto konzultácii Komisia uznala, že takáto akcia Únie je žiaduca, a konzultovala so sociálnymi partnermi o obsahu zamýšľaného návrhu v súlade s článkom 154 zmluvy.

(11)

V nadväznosti na túto druhú fázu konzultácie sociálni partneri nechceli začať proces, ktorý by mohol viesť k uzatvoreniu dohody, ako je stanovené v článku 155 zmluvy,

1.

V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Táto smernica sa nevzťahuje na označenia o uvádzaní nebezpečných látok a zmesí, výrobkov a/alebo zariadení na trh, pokiaľ sa na ne v iných ustanoveniach Únie konkrétne neodkazuje.“

2.

V prílohe I sa oddiel 12 nahrádza takto:

12.   Plochy, miestnosti alebo uzavreté priestory používané na skladovanie značných množstiev nebezpečných látok alebo zmesí musia byť označené vhodnou výstražnou značkou podľa oddielu 3.2 prílohy II, alebo vyznačené tak, ako sa uvádza v oddiele 1 prílohy III, ak označenie jednotlivých obalov alebo nádob nie je vhodné na tento účel.

Ak sa v oddiele 3.2 prílohy II nenachádza rovnocenná výstražná značka, ktorá by varovala pred nebezpečnými chemickými látkami alebo zmesami, musí sa použiť príslušný výstražný piktogram, ako sa uvádza v prílohe V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (13).

3.

V prílohe II sa oddiel 3.2 mení takto:

4.

Príloha III sa mení takto:

1.

Oddiel A sa mení takto:

2.

Oddiel B sa nahrádza takto:

„B.   Procesy

Priemyselné procesy uvedené v prílohe I k smernici 2004/37/ES.“

1.

Oddiel I sa mení takto:

2.

V oddiele II sa bod 1 nahrádza takto:

1.

V článku 2 sa písmeno b) mení takto:

2.

V článku 4 ods. 1 sa druhá zarážka nahrádza takto:

3.

Článok 8 sa mení takto:

1.

V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Pokiaľ ide o azbest, ktorým sa zaoberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES (22), ustanovenia tejto smernice sa uplatnia vždy, keď sú prospešnejšie pre zdravie a bezpečnosť pri práci.

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

V článku 4 sa v odseku 1 slovo „prípravkom“ nahrádza slovom „zmesou“.

4.

V článku 5 sa v odseku 2 slovo „prípravkom“ nahrádza slovom „zmesou“.

5.

V článku 6 sa v písmene b) slovo „prípravkov“ nahrádza slovom „zmesí“.

6.

V názve prílohy I sa slovo „prípravkov“ nahrádza slovom „zmesí“.

5.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/8

(1)

Žiadosť Španielska o zápis názvu „Aceituna de Mallorca“/„Aceituna Mallorquina“/„Oliva de Mallorca“/„Oliva Mallorquina“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Aceituna de Mallorca“/„Aceituna Mallorquina“/„Oliva de Mallorca“/„Oliva Mallorquina“ sa musí zapísať do registra,

5.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/10

(1)

Nariadením (EÚ) č. 1260/2013 sa stanovuje spoločný právny rámec pre tvorbu, zostavovanie a zverejňovanie európskej štatistiky obyvateľstva a udalostí vitálnej štatistiky.

(2)

Aby sa zabezpečila vysoká kvalita, porovnateľnosť a konzistentnosť údajov o obyvateľstve a udalostiach vitálnej štatistiky, ktoré členské štáty zasielajú podľa nariadenia (EÚ) č. 1260/2013, a aby sa umožnilo zostavovanie spoľahlivých prehľadov za celú Úniu, údaje by sa mali členiť.

(3)

Údaje by sa preto mali zasielať Komisii v členení podľa územných jednotiek v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (2).

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém,

a)

„vek“ k určitému dátumu (buď referenčný čas alebo dátum udalosti) je časový interval medzi dátumom narodenia a určitým dátumom, vyjadrený v dokončených rokoch;

b)

„krajina narodenia“ jednotlivca je krajina obvyklého bydliska (v rámci jej súčasných hraníc, ak sú k dispozícii informácie) matky jednotlivca v čase pôrodu, alebo, ak to nie je možné, krajina (v rámci jej súčasných hraníc, ak sú k dispozícii informácie), v ktorej sa pôrod uskutočnil;

c)

„krajina narodenia matky“ je „krajina narodenia“ matky;

d)

„štátne občianstvo“ je osobitný právny zväzok medzi jednotlivcom a jeho štátom, získaný narodením alebo naturalizáciou, či už vyhlásením, voľbou, sobášom alebo iným spôsobom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto štátu;

e)

„poradie narodenia živého dieťaťa“ je číselné poradie, v ktorom sa eviduje živonarodené dieťa s ohľadom na všetky predchádzajúce živonarodené deti matky;

f)

„mesiac narodenia alebo úmrtia“ je kalendárny mesiac, v ktorom došlo k narodeniu alebo úmrtiu;

g)

„rok narodenia“ je kalendárny rok narodenia;

h)

„členský štát“ je krajina, ktorá je členom Európskej únie na konci referenčného roka.

5.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/27

(1)

V prílohe VI k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 601/2012 (2) sa stanovujú potenciály globálneho otepľovania iných skleníkových plynov ako CO2.

(2)

V rozhodnutí 15/CP.17 (3) konferencie strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) sa stanovuje s cieľom zaviesť používanie usmernení IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov Medzivládneho panelu o zmene klímy, že od roku 2015 až do ďalšieho rozhodnutia konferencie strán UNFCCC by strany mali používať na výpočet ekvivalentu oxidu uhličitého pre antropogénne emisie zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov potenciály globálneho otepľovania uvedené v prílohe III k rozhodnutiu 15/CP.17.

(3)

Aby sa zabezpečila konzistentnosť právnych predpisov Únie s metodikami používanými v kontexte procesu UNFCCC, malo by sa nariadenie (EÚ) č. 601/2012 zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

V súlade s článkom 13 ods. 1 smernice 2003/87/ES majú byť kvóty vydané od 1. januára 2013 platné pre emisie počas osemročných období obchodovania, ktoré sa začínajú v uvedený deň. Úprava množstva kvót, ktoré sa majú vydať od 1. januára 2013 podľa článku 9a ods. 1 uvedenej smernice, zohľadňuje potenciály globálneho otepľovania uvedené v prílohe III k rozhodnutiu 15/CP.17 konferencie strán UNFCCC. Keďže nariadenie (EÚ) č. 601/2012 sa uplatňuje od 1. januára 2013, toto nariadenie by sa takisto malo uplatňovať od uvedeného dátumu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť všetkých údajov o emisiách skleníkových plynov nahlasovaných počas celého osemročného obdobia obchodovania.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,

5.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/29

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

5.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/31

(1)

Podľa článku 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (1) (nariadenie o spoločnej organizácii trhov) majú organizácie výrobcov predkladať svojim príslušným vnútroštátnym orgánom plány produkcie a uvádzania na trh, aby tak prispeli k dosiahnutiu cieľov spoločnej organizácie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry.

(2)

Plány produkcie a uvádzania na trh sú pre organizácie výrobcov povinným nástrojom.

(3)

Komisia musí v záujme podpory jednotného vykonávania plánov produkcie a uvádzania na trh vypracovať podrobnejšie odporúčania o štruktúre, formáte a lehotách stanovených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1418/2013 (2), aby tak členským štátom a organizáciám výrobcov poskytla jasné a podrobné usmernenie.

(4)

S cieľom pomôcť organizáciám výrobcov prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločnej organizácie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry by mala Komisia poskytnúť organizáciám výrobcov odporúčania, ako majú prezentovať svoju plánovanú stratégiu na zosúladenie produkcie s požiadavkami trhu najmä vo forme detailného programu produkcie a rozvoja stratégie uvádzania na trh.

(5)

Komisia by takisto mala uviesť príklady rôznych opatrení, ktoré by organizácie výrobcov mohli uskutočniť, s cieľom ilustrovať, ako môžu tieto organizácie konkrétne prispieť k plneniu rôznych cieľov stanovených v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013, ktorých sa tieto plány produkcie a uvádzania na trh týkajú.

(6)

Mali by sa odporučiť potrebné vhodné ukazovatele, ktoré organizáciám výrobcov uľahčia monitorovanie plánov produkcie a uvádzania trh a príslušným vnútroštátnym orgánom umožnia posúdiť príspevok rôznych opatrení plánov produkcie a uvádzania na trh k cieľom spoločnej organizácie trhov, aby tak mohli overiť, či organizácie výrobcov plnia povinnosti týkajúce sa vykonávania plánov.

(7)

Malo by sa odporučiť zaradenie finančného harmonogramu do plánu produkcie a uvádzania na trh, aby tak organizácie výrobcov a príslušné vnútroštátne orgány mohli odhadnúť finančné potreby vyplývajúce z vykonávania opatrení v rámci plánov produkcie a uvádzania na trh.

(8)

Komisia by mala odporučiť, aby výročné správy, ktoré predkladajú organizácie výrobcov, obsahovali relevantné ukazovatele na posúdenie vykonávania plánovaných opatrení a na vyhodnotenie ich príspevku k cieľom organizácií výrobcov, aby tak príslušné vnútroštátne orgány mohli posúdiť vykonávanie plánov produkcie a uvádzania na trh organizáciami výrobcov.

(9)

Toto odporúčanie sa zmení alebo preskúma podľa potreby, a to najmä po prijatí budúceho právneho aktu Únie, ktorým sa stanovia podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politiky na obdobie rokov 2014 – 2020.

a)

formát a štruktúru plánov produkcie a uvádzania na trh uvedených v článku 28 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 (ďalej len „plány“), ktoré sú stanovené v časti A tohto odporúčania;

b)

podrobnosti stanovené v časti B tohto odporúčania, ktoré sa týkajú lehôt a postupu predkladania výročnej správy uvedenej v článku 28 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 (ďalej len „výročná správa“).

—

plánovanie činností produkcie,

—

koordinácia činností s inými výrobcami.

—

riadenie rybolovných práv a prístupu členov organizácie výrobcov v závislosti od plánovania produkcie,

—

plnenie a riadenie povinnosti vyloďovať všetky úlovky.

—

rozvoj udržateľných akvakultúrnych postupov.

—

identifikácia požiadaviek trhu (množstvo, kvalita, prezentácia),

—

identifikácia nových odbytísk a iných obchodných príležitostí,

—

dialóg a koordinácia s inými prevádzkovateľmi v dodávateľskom reťazci.

—

kolektívne riadenie rybolovných práv a prístupu členov organizácie výrobcov na základe platných pravidiel riadenia pre rôzne populácie, druhy rybolovu a rybolovné oblasti,

—

koordinácia dialógu a spolupráce s príslušnými vedeckými organizáciami v oblasti rybolovu a spolupráca na rozvoji vedeckého poradenstva na podporu rozhodnutí v oblasti riadenia rybolovných zdrojov,

—

príprava a riadenie vedeckých a technických kampaní zameraných na rozšírenie poznatkov o zdrojoch, vplyvoch na ekosystém a vývoji udržateľných rybárskych techník,

—

vykonávanie štúdií vplyvu nových opatrení v oblasti riadenia,

—

identifikácia rizík spojených s bezpečnosťou pri práci a bezpečnosťou na mori a kolektívne predchádzanie týmto rizikám,

—

poskytovanie pomoci a odbornej prípravy členom organizácie výrobcov v oblasti regulácie rybárstva, podpory udržateľných rybolovných postupov alebo bezpečnosti na palube,

—

aktívna účasť v rôznych relevantných orgánoch zaoberajúcich sa riadením rybárstva na vnútroštátnej, regionálnej, európskej a medzinárodnej úrovni,

—

koordinácia dialógu medzi organizáciami výrobcov vrátane organizácií z iných členských štátov.

—

identifikácia a podpora rybolovných postupov, ktoré pomáhajú zabraňovať nechceným úlovkom a znižovať ich,

—

vytváranie a plnenie plánov a kolektívnych opatrení na zabránenie nechceným úlovkom a ich zníženie,

—

identifikácia najlepšieho využitia týchto úlovkov (6).

—

zlepšovanie metód sledovateľnosti,

—

hodnotenie komunikačných potrieb a opatrení zameraných na informovanie spotrebiteľov,

—

zlepšovanie označovania produktov, a to aj pri procesoch certifikácie, na podporu povinných a ďalších dobrovoľných informácií v súlade s článkami 38 a 39 nariadenia o spoločnej organizácii trhov,

—

príprava a vykonávanie komunikačných opatrení a opatrení zameraných na informovanie spotrebiteľov.

—

odborná príprava výrobcov a vzdelávanie,

—

pozorovacie programy a kontrola činnosti členov organizácie výrobcov.

—

identifikácia odbytísk na uvádzanie produkcie svojich členov na trh a na distribúciu dodávok svojich členov,

—

rozvoj stratégií na zvýšenie predaja produkcie vrátane certifikácie produktov,

—

rozvoj certifikačných procesov okrem iného v oblasti výživy a kvality,

—

podpora ďalších dobrovoľných informácií podľa článku 39 nariadenia o spoločnej organizácii trhov,

—

navrhovanie a vytváranie nových metód a nových nástrojov na uvádzanie na trh,

—

poskytovanie pomoci a odbornej prípravy členom organizácie výrobcov v oblasti metód uvádzania na trh,

—

účasť na veľtrhoch na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť produkciu členov organizácie výrobcov.

—

príprava a monitorovanie vedeckých a technických kampaní zameraných na zníženie prevádzkových nákladov,

—

poskytovanie pomoci a odbornej prípravy členom organizácie výrobcov v oblasti riadenia podnikania v sektore rybolovu,

—

rozvoj služieb členom organizácie výrobcov v oblasti nákladového účtovníctva.

—

prispievanie k zlepšovaniu informácií o trhu,

—

skvalitňovanie poznatkov členov organizácie výrobcov o hlavných hospodárskych hnacích silách v dodávateľskom reťazci,

—

poskytovanie praktickej podpory výrobcom v záujme lepšej koordinácie výmeny informácií so zákazníkmi a inými aktérmi (najmä so spracovateľmi, maloobchodnými predajcami a aukciami).

—

príprava a uskutočňovanie kampaní na podporu iniciatív v oblasti obchodných noriem (kvalita, veľkosť alebo hmotnosť, balenie, prezentácia a označenie),

—

príprava a uskutočňovanie kampaní na podporu nových druhov, ktoré možno udržateľne využívať,

—

príprava a uskutočňovanie kampaní zameraných na rozvoj nových procesov a produktov,

—

príprava a uskutočňovanie kampaní na podporu produktov rybolovu,

—

príprava a uskutočňovanie kampaní na podporu zamestnanosti v sektore rybárstva.

—

príprava a uskutočňovanie vedeckých prieskumov a experimentálnych programov zameraných na posúdenie a obmedzenie vplyvu rybolovných postupov na životné prostredie,

—

príprava a uskutočňovanie experimentálnych programov zameraných na vývoj rybárskeho výstroja so zníženým vplyvom na životné prostredie,

—

poskytovanie odbornej prípravy a pomoci výrobcom s cieľom zjednodušiť zavádzanie rybolovných postupov a používanie rybárskeho výstroja s obmedzeným vplyvom na životné prostredie.

—

príprava a riadenie vedeckých a technických kampaní zameraných na zlepšenie poznatkov o druhoch a o vplyve akvakultúrnych činností na životné prostredie a podpora rozvoja udržateľných akvakultúrnych metód,

—

koordinácia dialógu a spolupráce s príslušnými vedeckými organizáciami v oblasti akvakultúry a spolupráca na rozvoji vedeckého poradenstva na podporu rozhodnutí v oblasti riadenia akvakultúry,

—

poskytovanie pomoci a odbornej prípravy členom organizácie výrobcov v oblasti podpory udržateľných akvakultúrnych postupov,

—

identifikácia rizík spojených s bezpečnosťou pri práci a kolektívne predchádzanie týmto rizikám,

—

účinná účasť v rôznych relevantných orgánoch zaoberajúcich sa akvakultúrou na vnútroštátnej, regionálnej, európskej a medzinárodnej úrovni,

—

koordinácia dialógu medzi organizáciami výrobcov vrátane organizácií z iných členských štátov.

—

účasť na tvorbe národných strategických plánov,

—

tvorba certifikačných systémov v oblasti udržateľnosti krmív.

—

účasť na rozvoji postupov sledovateľnosti,

—

tvorba certifikačných systémov v oblasti udržateľnosti krmív.

—

identifikácia odbytísk na uvádzanie produkcie svojich členov na trh a/alebo na distribúciu dodávok ich produkcie,

—

rozvoj stratégií na zvýšenie predaja produkcie vrátane certifikácie produktov,

—

podpora ďalších dobrovoľných informácií podľa článku 39 nariadenia o spoločnej organizácii trhov,

—

tvorba certifikačných procesov vrátane oblasti výživy a kvality,

—

navrhovanie a vytváranie nových metód a nových nástrojov na uvádzanie na trh,

—

poskytovanie pomoci a odbornej prípravy členom organizácie výrobcov v oblasti metód uvádzania na trh,

—

účasť na veľtrhoch na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť produkciu členov organizácie výrobcov.

—

príprava a monitorovanie vedeckých a technických kampaní zameraných na zníženie prevádzkových nákladov,

—

poskytovanie pomoci a odbornej prípravy členom organizácie výrobcov v oblasti riadenia podnikania v odvetví akvakultúry,

—

rozvoj služieb členom organizácie výrobcov v oblasti nákladového účtovníctva.

—

koordinácia zberu, spracovania, výmeny a využívania hospodárskych informácií týkajúcich sa produkcie členov organizácie výrobcov vrátane údajov o zásobách a cenách pri prvom predaji medzi rôznymi organizáciami výrobcov,

—

prispievanie k zlepšovaniu informácií o trhu,

—

skvalitňovanie poznatkov členov organizácie výrobcov o hlavných hospodárskych hnacích silách v dodávateľskom reťazci,

—

poskytovanie praktickej podpory výrobcom v záujme lepšej koordinácie výmeny informácií so spracovateľmi.

—

príprava a uskutočňovanie kampaní na rozvoj iniciatív v oblasti obchodných noriem (kvalita, veľkosť alebo hmotnosť, balenie, prezentácia a označenie),

—

príprava a uskutočňovanie kampaní na podporu zamestnanosti v oblasti akvakultúry,

—

príprava a uskutočňovanie kampaní na podporu produktov akvakultúry.

—

identifikácia produktov rybolovu, ktoré počas určitých období roka spôsobujú odbytové ťažkosti,

—

rozvoj osobitných stratégií a nástrojov výroby a uvádzania na trh.

—

vytvorenie systému sankcií úmerných porušeniam, ktorých sa dopustili členovia organizácie výrobcov,

—

rozvoj stratégií a programov zameraných na vynucovanie dodržiavania pravidiel, ktoré prijala organizácia výrobcov,

—

uskutočňovanie posúdení rizika vo vzťahu k plneniu pravidiel, ktoré prijala organizácia výrobcov,

—

príprava a vykonávanie operácií na kontrolu vynucovania dodržiavania pravidiel, ktoré prijala organizácia výrobcov,

—

odborná príprava pozorovateľov a kontrolórov,

—

tvorba a šírenie usmernení na vykonávanie:

a)

príprava, monitorovanie a riadenie činností súvisiacich s plánovanými opatreniami („činnosti vlastníka projektu“), ako aj

b)

činnosti spojené s praktickou realizáciou každého konkrétneho plánovaného opatrenia („činnosti riadenia projektu“).

—

plánovanej činnosti plavidiel vyjadrenej okrem iného v počte dní na mori, objeme úlovku cieľového druhu,

—

predbežného časového harmonogramu na uvedenie produktov na trh podľa druhu a prezentácie,

—

plánovaných opatrení zameraných na identifikáciu príležitostí na trhu,

—

plánovaných opatrení týkajúcich sa certifikácie a označovania produktov,

—

predbežného časového harmonogramu riadenia rybolovného úsilia a/alebo kapacity podľa rybolovnej oblasti,

—

plánovaných opatrení na zníženie nechcených vedľajších úlovkov,

—

harmonogramu odbornej prípravy v oblasti dodržiavania predpisov a pravidiel, informovanosti a kontroly výrobcov.

—

o prediktívnej identifikácii predajných cyklov produktov,

—

o súlade priemerného mesačného príjmu výrobcov s očakávanou úrovňou príjmov.

—

plánovaného vytvárania zásob a výlovu chovaných druhov,

—

predbežného časového harmonogramu na uvedenie produktov na trh podľa druhu a prezentácie,

—

plánovaných opatrení zameraných na identifikáciu príležitostí na trhu,

—

plánovaných opatrení týkajúcich sa certifikácie a označovania produktov,

—

plánu na zníženie kontaminácie ekosystémov spojených s akvakultúrnymi činnosťami,

—

plánu na udržateľné kŕmenie chovaných druhov,

—

harmonogramu odbornej prípravy v oblasti dodržiavania predpisov a pravidiel, informovanosti a kontroly,

—

o prediktívnej identifikácii predajných cyklov produktov,

—

o súlade priemerného mesačného príjmu výrobcov s očakávanou úrovňou príjmov.

—

objemu a/alebo hodnoty ulovených alebo predávaných druhov,

—

priemernej veľkosti ulovených alebo predávaných druhov,

—

rastu predaja podľa druhu a/alebo produktu v porovnaní s predošlým stavom,

—

počtu a objemu a/alebo hodnoty nových predávaných produktov v porovnaní s predchádzajúcim rokom,

—

vývoja rybolovného úsilia a/alebo kapacity,

—

vývoja zloženia vylodených úlovkov a/alebo objemu nechcených úlovkov,

—

vývoja ocenenia vylodenej alebo vylovenej produkcie „na hlavu“,

—

vývoja výrobných nákladov na jednotku produkcie,

—

vývoja nákladov predaja na jednotku produkcie,

—

vývoja priemerného mesačného príjmu výrobcov,

—

zmien v miere nepredaných produktov v porovnaní s predošlým stavom,

—

zmien v hodnote citlivých produktov v porovnaní s predošlým stavom,

—

počtu nehôd (so zraneniami a/alebo smrteľnými zraneniami),

—

zmien v počte zaznamenaných porušení pravidiel organizácie výrobcov.

—

objemu a/alebo hodnoty vylovených alebo predávaných druhov,

—

rastu predaja podľa druhu a/alebo produktu v porovnaní s predošlým stavom,

—

počtu a objemu a/alebo hodnoty nových predávaných produktov v porovnaní s predchádzajúcim rokom,

—

vývoja ocenenia vylovenej produkcie „na hlavu“,

—

vývoja podielu krmiva použitého na kŕmenie chovaných druhov, ktoré pochádza z udržateľných alebo obnoviteľných zdrojov,

—

vývoja množstva znečistených výstupov,

—

vývoja výrobných nákladov na jednotku produkcie,

—

vývoja nákladov predaja na jednotku produkcie,

—

vývoja priemerného mesačného príjmu výrobcov,

—

zmien v miere nepredaných produktov v porovnaní s predošlým stavom,

—

zmien v hodnote citlivých produktov v porovnaní s predošlým stavom,

—

počtu nehôd (so zraneniami a/alebo smrteľnými zraneniami),

—

zmien v počte zaznamenaných porušení pravidiel organizácie výrobcov.

5.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/39

(1)

Brómované spomaľovače horenia sú zlúčeniny s organicky viazaným brómom, ktoré sa aplikujú na výrobky s cieľom zabrániť vznieteniu horľavých materiálov v prípade požiaru alebo vznietenie spomaliť. Na zníženie horľavosti výrobku sa bežne používajú v širokej škále spotrebného tovaru, napríklad v elektronike, autách, nábytku a stavebných materiáloch. Brómované spomaľovače horenia sa môžu z výrobkov, v ktorých sa použili, uvoľňovať alebo vyparovať. Keďže spotrebný tovar sa na konci svojho životného cyklu vyhadzuje, tieto látky postupne kontaminovali životné prostredie a potravinový reťazec.

(2)

Mnohé brómované spomaľovače horenia sú však perzistentné, bioakumulatívne a toxické tak pre ľudí, ako aj pre životné prostredie. Existuje podozrenie, že spôsobujú neurologické poruchy správania a poruchy endokrinného systému a boli zistené v biote v životnom prostredí.

(3)

Komisia preto požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), aby vypracoval vedecké stanovisko k rizikám pre verejné zdravie súvisiacim s prítomnosťou brómovaných spomaľovačov horenia v potravinách.

(4)

Vedecká skupina EFSA pre kontaminanty v potravinovom reťazci v období od septembra 2010 do septembra 2012 prijala šesť vedeckých stanovísk (1) k rôznym triedam brómovaných spomaľovačov horenia.

(5)

EFSA v prípade niekoľkých z uvedených tried odporučil zozbieranie ďalších údajov o úrovniach v potravinách a u ľudí.

(6)

Úrovne brómovaných spomaľovačov horenia v potravinách živočíšneho pôvodu by mohli súvisieť s prítomnosťou týchto látok v krmivách pre zvieratá, a preto by na základe prvých výsledkov monitorovania potravín v roku 2014 mohlo v roku 2015 nasledovať odporúčanie týkajúce sa monitorovania živočíšnych krmív,

1.

Členské štáty by mali v rokoch 2014 a 2015 monitorovať prítomnosť brómovaných spomaľovačov horenia v potravinách. Toto monitorovanie by malo zahŕňať širokú škálu jednotlivých potravín odzrkadľujúcich spotrebiteľské návyky s cieľom poskytnúť presný odhad expozície a v prípade rôznych tried brómovaných spomaľovačov horenia by sa mali zahrnúť rôzne potravinové komodity.

2.

Členské štáty by mali dodržiavať postupy odberu vzoriek stanovené v prílohe II k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 252/2012 (2) s cieľom zabezpečiť, aby boli vzorky reprezentatívne pre šaržu, z ktorej sa realizoval odber vzorky.

3.

Členské štáty by mali vykonávať analýzu rôznych tried brómovaných spomaľovačov horenia s cieľom odhaliť v príslušných potravinových komoditách prítomnosť týchto látok:

4.

Členské štáty by mali vykonávať analýzu brómovaných spomaľovačov horenia v súlade s prílohou III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (3), pričom použijú metódu analýzy, pri ktorej sa preukázalo, že vedie k spoľahlivým výsledkom.

5.

Členské štáty by mali úradu EFSA pravidelne poskytovať údaje o monitorovaní vyjadrené na základe celkovej hmotnosti alebo na základe obsahu tuku spolu s informáciami a v elektronickom formáte predkladania správ, ako stanovil úrad EFSA na účely ich zhromaždenia do jednej databázy. S cieľom monitorovať vývoj expozície by členské štáty mali zahrnúť údaje získané počas predchádzajúcich rokov používaním metódy analýzy, pri ktorej sa preukázalo, že vedie k spoľahlivým výsledkom.

5.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/41

1.

Mandát člena alebo náhradníka sa začína dňom, keď nadobúda účinnosť jeho vymenovanie Radou.

2.

Mandát člena alebo náhradníka sa končí jeho odstúpením z funkcie, stratou mandátu, na základe ktorého bol do funkcie vymenovaný, alebo jeho smrťou.

3.

V prípade odstúpenia z funkcie je člen alebo náhradník povinný písomne túto skutočnosť oznámiť predsedovi výboru, pričom uvedie dátum, keď má jeho odstúpenie nadobudnúť účinnosť. Predseda o odstúpení z funkcie informuje Radu. Rada skonštatuje uvoľnenie mandátu a začne konanie na vymenovanie nového člena.

4.

Člen alebo náhradník, ktorého mandát, na základe ktorého bol vymenovaný do funkcie, sa končí, o tejto skutočnosti okamžite písomne informuje predsedu výboru.

5.

V prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku Rada vymenuje nového člena na zostávajúce funkčné obdobie.

1.

Každý člen, ktorý sa nemôže zúčastniť na plenárnom zasadnutí, sa môže nechať zastúpiť náhradníkom zo svojej národnej delegácie, a to aj na dobu určitú, t. j. počas jednotlivých dní plenárneho zasadnutia. Všetci členovia alebo náhradníci, ktorí sú riadne splnomocnení, musia podpísať prezenčnú listinu.

2.

Každý člen, ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi komisie alebo na ktorejkoľvek inej schôdzi schválenej predsedníctvom, sa môže nechať zastúpiť iným členom alebo náhradníkom zo svojej národnej delegácie, zo svojej politickej skupiny alebo zo svojej medziregionálnej skupiny. Všetci členovia alebo náhradníci, ktorí sú riadne splnomocnení, musia podpísať prezenčnú listinu.

3.

Člen alebo náhradník, ktorý je uvedený v zozname členov nahrádzajúcich iných členov pracovnej skupiny vytvorenej podľa článku 37 alebo článku 62, môže nahradiť ktoréhokoľvek člena svojej politickej skupiny.

4.

Náhradník alebo člen nahrádzajúci iného člena môže zastupovať iba jedného člena. Na príslušnej schôdzi má náhradník alebo člen nahrádzajúci iného člena všetky práva a kompetencie člena. Delegovanie hlasovacieho práva sa musí oznámiť generálnemu sekretariátu v súlade s príslušnými podmienkami a musí sa predložiť najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa táto schôdza koná.

5.

Náhrada výdavkov za každé plenárne zasadnutie sa vyplatí len raz, a to buď členovi, alebo jeho náhradníkovi. Tento bod podrobnejšie upravujú vykonávacie ustanovenia predsedníctva týkajúce sa náhrady cestovných výdavkov a vyplácania paušálnych príspevkov.

6.

Náhradník vymenovaný za spravodajcu sa môže zúčastniť na plenárnom zasadnutí, na programe ktorého je návrh stanoviska, za ktoré zodpovedá, a predstaviť ho, a to i v prípade, že sa na tejto schôdzi zúčastňuje aj člen, ktorého je náhradníkom. Člen môže delegovať hlasovacie právo na svojho náhradníka na čas prerokúvania návrhu príslušného stanoviska. Delegovanie hlasovacieho práva sa musí písomne oznámiť generálnemu tajomníkovi pred príslušnou schôdzou.

7.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 23 ods. 1 platnosť poverenia na zastupovanie zaniká vo chvíli, keď člen, ktorý sa nechal zastupovať, prestane byť členom výboru.

1.

Členovia a náhradníci pochádzajúci z jedného členského štátu tvoria národnú delegáciu. Každá národná delegácia rozhoduje sama o svojej vnútornej organizácii a volí si predsedu, ktorého meno oficiálne oznámi predsedovi výboru.

2.

Generálny tajomník zavedie v rámci administratívy výboru opatrenia na pomoc národným delegáciám vrátane systému, ktorý každému členovi umožní získať informácie a pomoc vo svojom úradnom jazyku. Tento systém má na starosti osobitné oddelenie zložené z úradníkov a iných zamestnancov Výboru regiónov a umožňuje národným delegáciám využívať primeraným spôsobom infraštruktúru výboru. Generálny tajomník poskytuje národným delegáciám najmä primerané možnosti na usporiadanie schôdzí bezprostredne pred plenárnym zasadnutím alebo počas neho.

3.

Národným delegáciám pomáhajú aj národní koordinátori, ktorí nie sú zamestnancami generálneho sekretariátu. Národní koordinátori pomáhajú členom pri výkone ich mandátu vo výbore.

4.

Národným koordinátorom poskytuje primeranú podporu generálny tajomník, ktorý im okrem iného umožňuje primeraným spôsobom využívať infraštruktúru výboru.

1.

Členovia a náhradníci môžu vytvárať skupiny na základe svojej politickej príslušnosti. Kritériá členstva stanovuje každá politická skupina sama vo svojom rokovacom poriadku.

2.

Na vytvorenie politickej skupiny sa vyžaduje minimálne osemnásť členov alebo náhradníkov zastupujúcich aspoň pätinu členských štátov, pričom aspoň polovicu z požadovaného počtu musia tvoriť členovia. Každý člen alebo náhradník môže byť členom len jednej politickej skupiny. V prípade, že počet členov politickej skupiny klesne pod požadovaný počet, politická skupina sa rozpúšťa.

3.

Vytvorenie politickej skupiny, jej rozpustenie alebo akákoľvek iná zmena sa oznamuje predsedovi výboru. V oznámení o vytvorení politickej skupiny musí byť uvedený jej názov, mená členov a predsedníctva.

4.

Každá politická skupina má vlastný sekretariát, ktorého spolupracovníci tvoria súčasť personálu generálneho sekretariátu. Politické skupiny môžu menovaciemu orgánu predkladať návrhy týkajúce sa výberu spolupracovníkov sekretariátu, ich prijímania do zamestnania, povýšenia, prípadne predĺženia ich zmluvy. Menovací orgán prijíma rozhodnutie po vypočutí predsedu príslušnej politickej skupiny.

5.

Generálny tajomník poskytuje politickým skupinám a ich orgánom primerané možnosti na zabezpečenie ich schôdzí, činností, publikácií a na prácu ich sekretariátu. V rozpočte sú špecifikované finančné prostriedky, ktoré majú jednotlivé politické skupiny k dispozícii. Politické skupiny a ich sekretariát môžu primeraným spôsobom využívať infraštruktúru výboru.

6.

Politické skupiny a ich predsedníctva môžu zasadať bezprostredne pred plenárnymi zasadnutiami alebo počas nich. Politické skupiny môžu dvakrát ročne zvolať mimoriadnu schôdzu. Cestovné výdavky a paušálne príspevky náhradníka, ktorý sa zúčastňuje na týchto schôdzach, sa uhrádzajú iba v prípade, že na schôdzi zastupuje člena svojej politickej skupiny.

7.

Členom bez príslušnosti k politickej skupine sa poskytuje administratívna pomoc. Podmienky určí predsedníctvo na návrh generálneho tajomníka.

1.

Na prvej schôdzi dočasný predseda oboznámi výbor s oznamom Rady týkajúcim sa vymenovania členov a informuje ich o činnosti, ktorú vykonal pri zastupovaní výboru navonok a riešení bežných záležitostí. Na požiadanie môže pristúpiť k overeniu vymenovania a mandátov členov predtým, ako vyhlási nové funkčné obdobie výboru za začaté.

2.

Dočasné predsedníctvo vykonáva svoju funkciu až do vyhlásenia výsledkov voľby členov predsedníctva.

a)

prijíma stanoviská, správy a uznesenia;

b)

prijíma návrh prehľadu predpokladaných príjmov a výdavkov;

c)

prijíma politický program výboru na začiatku každého funkčného obdobia;

d)

volí predsedu, prvého podpredsedu a ostatných členov predsedníctva;

e)

zriaďuje komisie;

f)

prijíma a reviduje rokovací poriadok výboru;

g)

rozhoduje o podaní žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Návrh na podanie žaloby alebo na vstúpenie do konania predkladá predseda výboru alebo príslušnej komisie, ktorí konajú v súlade s článkami 58 a 59, rozhodnutie výbor prijíma po overení uznášaniaschopnosti podľa článku 21 ods. 1 prvej vety, a to väčšinou odovzdaných hlasov. Ak sa príslušné rozhodnutie prijme, predseda podá v mene výboru žalobu.

1.

Predseda výboru zvoláva plenárne zhromaždenie najmenej raz za štvrťrok. Predsedníctvo je povinné stanoviť rozvrh plenárnych zasadnutí v priebehu tretieho štvrťroka predchádzajúceho roku. Jedno plenárne zasadnutie môže byť rozvrhnuté na jeden alebo viacero dní.

2.

Pokiaľ o to písomne požiada najmenej štvrtina členov, je predseda povinný zvolať mimoriadne plenárne zasadnutie, ktoré sa musí konať najskôr jeden týždeň a najneskôr jeden mesiac po predložení takejto žiadosti. V žiadosti musí byť presne vymedzená otázka, ktorá sa má na mimoriadnom plenárnom zasadnutí prerokovať. Na programe mimoriadneho plenárneho zasadnutia nesmie byť žiadna iná téma.

1.

Predsedníctvo pripraví predbežný návrh programu rokovania s predbežným zoznamom návrhov stanovísk, správ alebo uznesení, ktoré sa majú prerokovať na plenárnom zasadnutí nasledujúcom po zasadnutí, ktoré bezprostredne nasleduje, ako aj všetky ostatné dokumenty, ktoré majú byť predmetom rozhodnutia (dokumenty na rozhodnutie).

2.

Najmenej dvadsaťjeden pracovných dní pred začiatkom plenárneho zasadnutia bude pre členov a ich náhradníkov v elektronickej podobe a v príslušných úradných jazykoch dostupný návrh programu rokovania spolu s dokumentmi na rozhodnutie, ktoré sú uvedené v programe.

3.

Vo všeobecnosti sa návrhy stanovísk, správ a uznesení zapisujú do programu rokovania v poradí, v akom ich komisie prijali alebo v akom boli predložené v súlade s rokovacím poriadkom, pričom sa rešpektuje logická súvislosť jednotlivých bodov programu.

4.

V určitých výnimočných a odôvodnených prípadoch, keď nemožno dodržať lehotu uvedenú v odseku 2, môže predseda zaradiť do návrhu programu rokovania aj dokument na rozhodnutie pod podmienkou, že príslušný text bol členom a náhradníkom doručený v ich úradnom jazyku najmenej jeden týždeň pred začiatkom plenárneho zasadnutia. Na titulnej strane príslušného dokumentu na rozhodnutie musí byť uvedený dôvod takéhoto postupu.

5.

Písomné návrhy zmien programu rokovania musia byť generálnemu tajomníkovi doručené najneskôr tri pracovné dni pred začiatkom plenárneho zasadnutia.

6.

Na schôdzi bezprostredne predchádzajúcej otvoreniu plenárneho zasadnutia predsedníctvo stanoví konečný program rokovania. Na tejto schôdzi môže predsedníctvo za predpokladu, že získa dvojtretinovú väčšinu odovzdaných hlasov, zaradiť do programu rokovania otázky naliehavého charakteru alebo aktuálne otázky, ktorých prerokovanie nemožno odložiť na nasledujúce plenárne zasadnutie.

7.

Na návrh predsedu, politickej skupiny alebo 32 členov sa predsedníctvo alebo plenárne zhromaždenie, skôr ako pristúpi k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch, môže rozhodnúť:

Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak lehota stanovená Radou, Komisiou alebo Európskym parlamentom neumožňuje odložiť schválenie dokumentu na rozhodnutie.

K dokumentu na rozhodnutie odloženému na nasledujúce plenárne zasadnutie sa prikladajú všetky súvisiace pozmeňovacie návrhy, ktoré boli riadne podané. Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 24 ods. 2 písm. a), odloženie hlasovania neznamená, že sa stanoví nový termín na predkladanie pozmeňovacích návrhov.

Keď sa dokument vráti príslušnej komisii, súvisiace pozmeňovacie návrhy sa stávajú neplatnými a spravodajca zváži:

Dokument sa zaradí do programu rokovania komisie ako dokument na rozhodnutie.

1.

Zasadnutia plenárneho zhromaždenia sú verejné okrem prípadov, keď plenárne zhromaždenie rozhodne inak, a to buď v prípade celého zasadnutia, alebo v prípade konkrétneho bodu programu zasadnutia.

2.

Zástupcovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa môžu zúčastňovať na plenárnych zasadnutiach. Možno im udeliť slovo.

3.

Predseda môže na základe vlastného rozhodnutia alebo na žiadosť predsedníctva prizvať na plenárne zasadnutie hostí, ktorí na zasadnutí môžu aj vystúpiť. Po ich vystúpeniach môže nasledovať všeobecná diskusia, na ktorej priebeh sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o rečníckom čase.

4.

V zmysle článku 15 ods. 1 a 6 môže predsedníctvo navrhnúť plenárnemu zhromaždeniu všeobecnú diskusiu o aktuálnych politických otázkach týkajúcich sa regionálnych alebo miestnych záujmov („aktuálne otázky“). Na jej priebeh sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o rečníckom čase.

1.

Bez toho, aby sa obmedzovala sloboda slova, správanie členov musí vyjadrovať vzájomnú úctu, riadiť sa hodnotami a zásadami stanovenými v základných textoch, na ktorých je založená Európska únia, rešpektovať dôstojnosť výboru a nenarúšať hladký priebeh práce orgánov výboru či pokoj a ticho v priestoroch výboru.

2.

Na návrh predsedníctva plenárne zhromaždenie určí na začiatku plenárneho zasadnutia rečnícky čas vyhradený pre každý bod programu rokovania. O obmedzení rečníckeho času rozhoduje počas plenárneho zasadnutia predseda na základe vlastného rozhodnutia alebo na žiadosť niektorého z členov.

3.

Pri diskusiách o všeobecných otázkach alebo konkrétnych témach môže predseda na návrh predsedníctva navrhnúť plenárnemu zhromaždeniu rozdelenie určeného rečníckeho času medzi politické skupiny a národné delegácie.

4.

Rečnícky čas na príspevky týkajúce sa zápisnice, procedurálnych návrhov a zmien programu schôdze alebo jeho konečného návrhu je vo všeobecnosti obmedzený na jednu minútu.

5.

Ak rečník prekročí ustanovený rečnícky čas, predseda mu po predchádzajúcom upozornení môže odobrať slovo.

6.

Člen môže požiadať, aby sa rozprava ukončila. Predseda dá o tejto žiadosti hlasovať.

1.

Členovia, ktorí požiadajú o slovo, sú zapísaní do zoznamu rečníkov podľa poradia, v ktorom svoje žiadosti predložili. Predseda udeľuje slovo na základe tohto zoznamu. Dbá o to, aby podľa možnosti striedavo odznievali príspevky rečníkov rôzneho politického zamerania a rôznych národných delegácií.

2.

Spravodajcom príslušnej komisie a zástupcom politických skupín a národných delegácií, ktorí si želajú vystúpiť v mene svojej skupiny alebo delegácie, však možno na ich žiadosť udeliť slovo prednostne.

3.

Bez súhlasu predsedu nemôže nikto vystúpiť na rovnakú tému viac ako dva razy. Predsedom a spravodajcom príslušných komisií však možno na ich žiadosť udeliť slovo na čas, ktorý určí predseda.

1.

Členovi, ktorý si želá predniesť procedurálny návrh alebo upozorniť predsedu na nedodržanie rokovacieho poriadku, sa musí udeliť slovo. Návrh sa musí týkať bodu, o ktorom sa vedie diskusia alebo ktorý je v programe schôdze.

2.

Žiadosti o slovo týkajúce sa procedurálnych návrhov majú prednosť pred ostatnými žiadosťami o slovo.

3.

Predseda rozhoduje o procedurálnych návrhoch ihneď v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku. V prípade, že sa niekto odvoláva na rokovací poriadok, predseda oznámi svoje rozhodnutie bez toho, aby sa o danej otázke hlasovalo.

1.

Plenárne zhromaždenie je uznášaniaschopné, pokiaľ je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Uznášaniaschopnosť sa overuje na žiadosť jedného člena a ak sa aspoň pätnásť členov v hlasovaní vysloví za žiadosť o overenie uznášaniaschopnosti. Pokiaľ nebola vznesená žiadosť o overenie uznášaniaschopnosti, je platné každé hlasovanie bez ohľadu na počet prítomných. Pred overením uznášaniaschopnosti môže predseda rozhodnúť o prerušení schôdze maximálne na desať minút. Členovia, ktorí požiadali o overenie, budú zahrnutí do sčítania prítomných i v prípade, že sa už nenachádzajú v sále. Ak je počet prítomných menší ako pätnásť, predseda môže skonštatovať, že plenárne zhromaždenie nie je uznášaniaschopné.

2.

Ak sa skonštatuje, že plenárne zhromaždenie nie je uznášaniaschopné, všetky body programu rokovania, ktoré si vyžadujú hlasovanie, sa presunú na nasledujúci deň zasadnutia, počas ktorého môže plenárne zhromaždenie platne hlasovať o všetkých presunutých bodoch bez ohľadu na počet prítomných členov. Všetky rozhodnutia a hlasovania, ktoré prebehli pred overením uznášaniaschopnosti, zostávajú platné.

1.

Pokiaľ to rokovací poriadok nestanovuje inak, plenárne zhromaždenie prijíma rozhodnutia väčšinou odovzdaných hlasov.

2.

Platnými formami hlasovania je hlasovanie za, proti alebo zdržanie sa hlasovania. Pri určovaní väčšiny sa berú do úvahy iba hlasy „za“ a „proti“. V prípade rovnosti týchto hlasov sa považuje text alebo návrh, o ktorom sa hlasovalo, za zamietnutý.

3.

Hlasovacie právo je osobným právom. Členovia hlasujú len individuálne a osobne.

4.

V prípade spochybnenia výsledku sčítania sa môže hlasovanie opakovať, ak to nariadil predseda alebo ak o to požiadal jeden člen a najmenej pätnásť členov sa v hlasovaní vyslovilo za žiadosť o opakovanie hlasovania.

5.

Na návrh predsedu výboru, politickej skupiny alebo 32 členov, podaný pred schválením konečnej verzie programu rokovania, môže plenárne zhromaždenie rozhodnúť, že pri jednom alebo viacerých bodoch v programe rokovania sa použije hlasovanie podľa mien, o ktorom sa urobí záznam v zápisnici z plenárneho zasadnutia. Ak plenárne zhromaždenie nerozhodne inak, rozhodnutie o použití hlasovania podľa mien sa netýka hlasovania o pozmeňovacích návrhoch.

6.

V prípade, že sa hlasuje o rozhodnutiach týkajúcich sa osôb, možno na návrh predsedu, politickej skupiny alebo 32 členov rozhodnúť o použití tajného hlasovania.

7.

Predseda môže kedykoľvek rozhodnúť, že sa hlasovanie uskutoční prostredníctvom elektronického zariadenia na hlasovanie.

Záznam výsledkov elektronického hlasovania v podobe počtu hlasov bude verejnosti dostupný po plenárnom zasadnutí.

1.

Pozmeňovacie návrhy k dokumentom na rozhodnutie môžu podávať výlučne členovia alebo splnomocnení náhradníci, pričom musia dodržať príslušné podmienky podávania pozmeňovacích návrhov. Pozmeňovacie návrhy k dokumentom na rozhodnutie môžu podávať aj náhradníci bez splnomocnenia, ktorí boli vymenovaní za spravodajcov, pokiaľ ide o ich správu.

Právo podávať pozmeňovacie návrhy, ktoré sa prerokujú na plenárnom zasadnutí, si môže uplatniť člen alebo jeho splnomocnený náhradník. Pozmeňovacie návrhy, ktoré sa riadne podali skôr, než zaniklo postavenie člena alebo náhradníka výboru, alebo skôr, než bolo udelené alebo odňaté poverenie na zastupovanie, ostávajú v platnosti.

2.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 1, pozmeňovacie návrhy k dokumentom na rozhodnutie môže podávať len politická skupina alebo najmenej šesť členov výboru, resp. splnomocnených náhradníkov, pričom sa musia uviesť ich mená. Národné delegácie, ktoré majú menej ako šesť členov, môžu podať pozmeňovací návrh, ak sa počet členov alebo splnomocnených náhradníkov, ktorí ho podávajú, pričom sa musia uviesť ich mená, rovná počtu členov v delegácii.

3.

Pozmeňovacie návrhy sa musia doručiť do 15.00 hod. jedenásteho pracovného dňa pred otváracím dňom plenárneho zasadnutia. Pozmeňovacie návrhy musia byť dostupné v elektronickej podobe hneď po ich preložení, najneskôr však štyri pracovné dni pred začiatkom plenárneho zasadnutia.

Pozmeňovacie návrhy sa prednostne preložia a postúpia spravodajcovi, aby mal možnosť zaslať generálnemu sekretariátu pozmeňovacie návrhy spravodajcu najmenej tri pracovné dni pred začiatkom plenárneho zasadnutia. Tieto pozmeňovacie návrhy spravodajcu sa musia týkať jedného alebo viacerých pozmeňovacích návrhov uvedených v odseku 1, pričom spravodajca musí uviesť, na ktoré z nich sa vzťahujú. Pozmeňovacie návrhy spravodajcu budú k dispozícii deň pred začatím plenárneho zasadnutia.

V prípade, že sa uplatní článok 15 ods. 4, môže predseda rozhodnúť o skrátení lehoty na podávanie pozmeňovacích návrhov minimálne na tri pracovné dni pred začiatkom plenárneho zasadnutia. Tieto lehoty neplatia pre pozmeňovacie návrhy týkajúce sa naliehavých otázok v zmysle článku 15 ods. 6.

4.

Všetky pozmeňovacie návrhy sa rozdajú členom pred začiatkom plenárneho zasadnutia.

1.

Uplatňuje sa tento postup hlasovania:

2.

Zásady, ktorými sa riadi hlasovanie:

3.

Hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch

O pozmeňovacích návrhoch sa dáva hlasovať v poradí zodpovedajúcom jednotlivým bodom textu a podľa týchto priorít:

Ak boli pozmeňovacie návrhy spravodajcu a kompromisné pozmeňovacie návrhy prijaté, rušia sa všetky pôvodné pozmeňovacie návrhy, ktoré sa vzťahujú na tie isté časti textu.

Ak rôzni autori predložia dva alebo viac identických pozmeňovacích návrhov, hlasuje sa o nich ako o jednom návrhu.

4.

Ak sa dva alebo viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré sa navzájom vylučujú, týkajú rovnakej časti textu, má návrh, ktorý sa od pôvodného textu najviac odkláňa, prednosť a musí sa o ňom dať hlasovať najskôr.

5.

Predseda pred začiatkom hlasovania oznámi, či sa schválením jedného pozmeňovacieho návrhu stáva ďalší pozmeňovací návrh bezpredmetný – či už preto, že sa pozmeňovacie návrhy navzájom vylučujú, ak sa týkajú tej istej časti, alebo si protirečia. Pozmeňovací návrh sa považuje za bezpredmetný, ak je v rozpore s už odhlasovanými časťami príslušného stanoviska. Ak autori pozmeňovacieho návrhu vznesú námietku proti rozhodnutiu predsedu v tomto zmysle, o tom, či sa o takomto pozmeňovacom návrhu bude hlasovať, alebo nie, rozhodne plenárne zhromaždenie.

6.

Ak pri záverečnom hlasovaní text ako celok nezíska väčšinu odovzdaných hlasov, plenárne zhromaždenie rozhodne, či sa návrh stanoviska vráti príslušnej komisii, alebo či sa upustí od jeho vypracovania. Stanovisko sa považuje za bezpredmetné, ak medziinštitucionálny harmonogram neumožňuje jeho ďalšie prerokovanie. Predseda výboru o tejto skutočnosti informuje inštitúciu, ktorá požiadala o jeho vypracovanie.

Ak sa návrh stanoviska vráti príslušnej komisii, táto komisia môže postupovať nasledujúcim spôsobom:

1.

Návrhy stanovísk alebo správ, ktoré jednomyseľne schválila komisia poverená ich vypracovaním, sa predložia plenárnemu zhromaždeniu na schválenie bezo zmien okrem prípadov, keď k nim v súlade s článkom 23 ods. 3 prvou vetou podalo pozmeňovací návrh najmenej 32 členov alebo splnomocnených náhradníkov, alebo politická skupina. V takom prípade plenárne zhromaždenie návrh prerokuje. Návrh stanoviska alebo správy predstaví spravodajca na plenárnom zasadnutí a môže k nemu prebehnúť diskusia. Návrh sa predloží členom súčasne s návrhom programu rokovania.

2.

Ak sa komisia, ktorej bol návrh pridelený, domnieva, že návrh si nevyžaduje preskúmanie ani zmeny a doplnenia výboru, môže navrhnúť, aby voči návrhu neboli vznesené žiadne námietky. Návrh sa predloží plenárnemu zhromaždeniu na schválenie bez rozpravy.

1.

Výbor regiónov uznáva a prijíma tieto symboly Únie:

2.

Výbor regiónov oslavuje 9. mája Deň Európy.

3.

Vlajka je umiestnená na všetkých budovách Výboru regiónov a používa sa aj na oficiálnych podujatiach.

4.

Hymna sa hrá na úvod ustanovujúcich zasadnutí a pri príležitosti iných slávnostných podujatí, najmä pri uvítaní hláv štátov alebo predsedov vlád alebo pri prijatí nových členov v rámci rozšírenia.

a)

predsedu;

b)

prvého podpredsedu;

c)

jedného podpredsedu za každý členský štát;

d)

28 ďalších členov;

e)

predsedov politických skupín.

—

po tri kreslá: Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Spojené kráľovstvo,

—

po dve kreslá: Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Grécko, Írsko, Litva, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko,