ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.354.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 354

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
28. decembra 2013


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES

22

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 ( 1 )

62

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 – 2020 ( 1 )

73

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1383/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 ( 2 )

84

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1384/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 55/2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku

85

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1385/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 850/98 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, (EÚ) č. 1379/2013 a (EÚ) č. 1380/2013 z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii

86

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES ( 1 )

90

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) ( 1 )

132

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 Dobrý život v rámci možností našej planéty ( 1 )

171

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1387/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa pozastavujú autonómne clá Spoločného colného sadzobníka v prípade určitých poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1344/2011

201

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1388/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa otvárajú autonómne colné kvóty Únie na určité poľnohospodárske a priemyselné výrobky a stanovuje ich správa a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 7/2010

319

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

 

(2)   Text s významom pre EHP a pre Švajčiarsko

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1379/2013

z 11. decembra 2013

o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Do pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky patria aj opatrenia týkajúce sa trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry v Únii. Spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (ďalej len „spoločná organizácia trhov“) je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej rybárskej politiky a mala by prispievať k plneniu jej cieľov. Vzhľadom na to, že prebieha revízia spoločnej rybárskej politiky, spoločná organizácia trhov by sa mala zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(2)

Nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (4) je potrebné revidovať, aby zohľadňovalo nedostatky zistené pri uplatňovaní v súčasnosti platných ustanovení, najnovší vývoj na trhoch Únie a svetových trhoch a pokrok v oblasti činností rybolovu a akvakultúry.

(3)

Rybolov má osobitný význam pre hospodárstvo pobrežných regiónov Únie vrátane najvzdialenejších regiónov. Vzhľadom na to, že rybolov v týchto regiónoch zabezpečuje rybárom ich živobytie, mali by sa prijať kroky na podporu stability trhov a užšieho vzájomného vzťahu medzi ponukou a dopytom.

(4)

Ustanovenia o spoločnej organizácii trhov by sa mali uplatňovať v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, najmä so zreteľom na tie záväzky, ktoré vyplývajú z ustanovení Svetovej obchodnej organizácie. Pri obchodovaní s produktmi rybolovu a akvakultúry s tretími krajinami by sa mali zabezpečiť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä dodržiavaním udržateľnosti a uplatňovaním sociálnych noriem, ktoré sú rovnocenné tým, ktoré sa vzťahujú na produkty Únie.

(5)

Je dôležité, aby riadenie spoločnej organizácie trhov prebiehalo podľa zásad dobrej správy spoločnej rybárskej politiky.

(6)

V záujme úspechu spoločnej organizácie trhov je nevyhnutné, aby spotrebitelia boli prostredníctvom marketingových a vzdelávacích kampaní informovaní o dôležitosti konzumácie rýb a o širokej palete druhov, ktoré sú k dispozícii, ako aj o význame chápania informácií uvedených na označeniach.

(7)

Organizácie výrobcov v odvetví rybolovu a organizácie výrobcov v odvetví akvakultúry (ďalej spolu len „organizácie výrobcov“) sú kľúčové pri dosahovaní cieľov spoločnej rybárskej politiky a spoločnej organizácie trhov. Je preto potrebné posilniť ich zodpovednosti a poskytnúť potrebnú finančnú podporu, ktorá im umožní zohrávať významnejšiu úlohu pri každodennom riadení rybárstva pri súčasnom dodržiavaní rámca vymedzenom cieľmi spoločnej rybárskej politiky. Je tiež potrebné zabezpečiť, aby ich členovia vykonávali činnosti rybolovu a akvakultúry udržateľným spôsobom, zlepšovali uvádzanie produktov na trh, zbierali informácie o akvakultúre a zvýšili svoj príjem. Pri dosahovaní týchto cieľov by mali organizácie výrobcov zohľadniť rôzne podmienky odvetví rybolovu a akvakultúry, ktoré prevládajú v Únii, okrem iného aj v najvzdialenejších regiónoch, a to najmä špecifiká maloobjemového rybolovu a extenzívnej akvakultúry. Príslušné vnútroštátne orgány by mali mať možnosť prevziať zodpovednosť za realizáciu týchto cieľov v úzkej spolupráci s organizáciami výrobcov v otázkach riadenia a v prípade potreby i prideľovania kvót a riadenia rybolovného úsilia v závislosti od potrieb jednotlivých druhov rybolovu.

(8)

Mali by sa prijať opatrenia na podnietenie primeranej a reprezentatívnej účasti maloobjemových výrobcov.

(9)

V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a životaschopnosti organizácií výrobcov by sa mali jasne vymedziť vhodné kritériá ich vytvárania.

(10)

Medziodvetvové organizácie pozostávajúce z rôznych kategórií prevádzkovateľov v odvetví rybolovu a akvakultúry môžu prispieť k zlepšeniu koordinácie obchodných činností s dodávateľským reťazcom a k vytvoreniu opatrení, ktoré sú v záujme celého odvetvia.

(11)

Je vhodné stanoviť spoločné podmienky pre uznávanie organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií členskými štátmi, rozšírenie pravidiel prijatých organizáciami výrobcov a medziodvetvovými organizáciami a rozdelenie nákladov vyplývajúcich z tohto rozšírenia. Rozšírenie pravidiel by malo podliehať schváleniu zo strany Komisie.

(12)

Keďže populácie rýb sú spoločné zdroje, ich udržateľné a efektívne využívanie môžu v určitých prípadoch lepšie dosiahnuť organizácie tvorené členmi z rôznych členských štátov a rôznych regiónov. Preto je tiež potrebné podporiť možnosť založenia organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov na národnej alebo nadnárodnej úrovni, ktoré podľa možnosti vychádzajú z biologicko-geografických regiónov. Takéto organizácie by mali byť partnerstvami zameranými na vytváranie spoločných a záväzných pravidiel a na zabezpečovanie rovnakých podmienok pre všetky zainteresované strany zapojené do rybolovu. Pri zakladaní takýchto organizácií je potrebné zaistiť, že sa budú naďalej riadiť pravidlami hospodárskej súťaže, ako sa stanovuje v tomto nariadení, a že budú rešpektovať potrebu udržiavania prepojenia medzi jednotlivými pobrežnými komunitami a druhmi rybolovu a vodami, ktoré historicky využívajú.

(13)

Komisia by mala nabádať na podporné opatrenia na posilnenie účasti žien v organizáciách výrobcov v odvetví akvakultúry.

(14)

Aby organizácie výrobcov boli schopné viesť svojich členov k udržateľnému rybolovu a akvakultúre, mali by tieto organizácie pripraviť a príslušným orgánom svojich členských štátov predložiť plán produkcie a uvádzania na trh, ktorý obsahuje opatrenia pre ne potrebné na dosiahnutie svojich cieľov.

(15)

V záujme dosiahnutia cieľov spoločnej rybárskej politiky, pokiaľ ide o odhodené úlovky, je nutné rozšírené používanie selektívneho rybárskeho výstroja, ktoré by bránilo vyloveniu rýb nedosahujúcich požadovanú veľkosť.

(16)

Vzhľadom na nepredvídateľnosť rybolovných činností je vhodné vytvoriť mechanizmus uskladnenia produktov rybolovu na ľudskú spotrebu s cieľom posilniť stabilitu trhov a zvýšiť návratnosť produktov, a to najmä vytváraním pridanej hodnoty. Tento mechanizmus by mal prispievať k stabilizácii a zbližovaniu miestnych trhov v Únii s cieľom splniť ciele vnútorného trhu.

(17)

S cieľom zohľadniť rozdielnosť cien v rámci Únie by mala byť každá organizácia výrobcov v odvetví rybolovu oprávnená navrhnúť cenu, ktorá spustí mechanizmus uskladnenia. Táto spúšťacia cena by sa mala stanoviť tak, aby sa zachovala spravodlivá hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi.

(18)

Vytvorenie a používanie spoločných obchodných noriem by malo umožniť, aby bol trh zásobovaný udržateľnými produktmi, aby sa plne využil potenciál vnútorného trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry, a malo by uľahčiť činnosti uvádzania na trh založené na spravodlivej hospodárskej súťaži, a tak prispieť k zvýšeniu ziskovosti produkcie. Na uvedený účel by sa mali naďalej uplatňovať existujúce obchodné normy.

(19)

Je potrebné zabezpečiť, aby dovážané produkty vstupujúce na trh Únie spĺňali rovnaké požiadavky a obchodné normy, ktoré musia spĺňať výrobcovia Únie.

(20)

V záujme zaručenia vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia majú produkty rybolovu a akvakultúry uvádzané na trh Únie bez ohľadu na ich pôvod by mali spĺňať uplatniteľné pravidlá bezpečnosti potravín a hygieny.

(21)

Je potrebné, aby sa spotrebiteľom poskytovali jasné a úplné informácie okrem iného o pôvode a spôsobe produkcie produktov, aby si mohli fundovane vybrať.

(22)

Používanie environmentálnej značky v prípade produktov rybolovu a akvakultúry pochádzajúcich tak z Únie, ako aj z krajín mimo Únie, ponúka možnosť poskytovať jasné informácie o ekologickej udržateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry. Preto je potrebné, aby Komisia preskúmala možnosť vypracovať a stanoviť minimálne kritériá na vytvorenie environmentálnej značky Únie pre produkty rybolovu a akvakultúry.

(23)

Na účely ochrany spotrebiteľov by príslušné vnútroštátne orgány, ktoré zodpovedajú za monitorovanie a presadzovanie plnenia povinností stanovených v tomto nariadení, mali v plnej miere využívať dostupné technológie vrátane testovania na základe DNA s cieľom odradiť prevádzkovateľov od falošného označovania úlovkov.

(24)

Pravidlá hospodárskej súťaže súvisiace s dohodami, rozhodnutiami a postupmi uvedenými v článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa mali uplatňovať na produkciu alebo uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh, pokiaľ ich uplatňovanie nebráni fungovaniu spoločnej organizácie trhov alebo neohrozuje plnenie cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ.

(25)

Je vhodné stanoviť pravidlá hospodárskej súťaže uplatniteľné na produkciu a uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh, ktoré zohľadňujú osobitosti odvetvia rybolovu a akvakultúry vrátane roztrieštenosti odvetvia, skutočnosti, že ryby sú spoločným zdrojom, a veľký rozsah dovozu, ktorý by mal podliehať rovnakým pravidlám ako produkty rybolovu a akvakultúry Únie. V záujme zjednodušenia by sa mali do tohto nariadenia začleniť príslušné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 (5). Nariadenie (ES) č. 1184/2006 by sa preto už nemalo uplatňovať na produkty rybolovu a akvakultúry.

(26)

Je potrebné zlepšiť zber, spracovanie a rozširovanie ekonomických informácií o trhoch s produktmi rybolovu a akvakultúry v Únii.

(27)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ ide o lehoty, postupy a formu žiadostí týkajúce sa uznania organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií a odňatia tohto uznania; pokiaľ ide o formu, lehoty a postupy, ktoré uplatňujú členské štáty pri informovaní o rozhodnutí o udelení alebo odňatí uznania; pokiaľ ide o formát a postupy, ktoré uplatňujú členské štáty pri oznamovaní pravidiel, ktoré majú byť záväzné pre všetkých výrobcov alebo prevádzkovateľov; pokiaľ ide o formu a štruktúru plánu produkcie a uvádzania na trh ako aj postupov a lehôt na ich predkladanie a schválenie; pokiaľ ide o formu zverejnenia spúšťacích cien členskými štátmi, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(28)

Nariadenie (ES) č. 104/2000 by sa malo zrušiť. Avšak na zabezpečenie kontinuity pri poskytovaní informácii spotrebiteľom by sa mal jeho článok 4 uplatňovať až do 12. decembra 2014.

(29)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločnej organizácie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov z dôvodov spoločného charakteru trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov a potreby spoločnej akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(30)

Nariadenia (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (ďalej len „spoločná organizácia trhov“).

2.   Spoločnú organizáciu trhov tvoria tieto prvky:

a)

profesijné organizácie;

b)

obchodné normy;

c)

informácie pre spotrebiteľov;

d)

pravidlá hospodárskej súťaže;

e)

získavanie informácií o trhoch.

3.   Spoločnú organizáciu trhov dopĺňa v súvislosti s vonkajšími aspektmi nariadenie Rady (EÚ) č. 1220/2012 (7) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1026/2012 (8).

4.   Vykonávanie spoločnej organizácie trhov je oprávnené na finančnú podporu Únie v súlade s budúcim právnym aktom Únie, ktorým sa stanovia podmienky pre finančnú podporu námornej a rybárskej politiky na obdobie rokov 2014-2020.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Spoločná organizácia trhov sa uplatňuje na produkty rybolovu a akvakultúry uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii.

Článok 3

Ciele

Cieľmi spoločnej organizácie trhov sú ciele stanovené v článku 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (9).

Článok 4

Zásady

Spoločná organizácia trhov sa riadi zásadami dobrej správy vecí verejných ustanovenými v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

Článok 5

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, ako aj vymedzenia pojmov uvedené v článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (10), v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (11), v článkoch 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (12) a v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (13). Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

a)

„produkty rybolovu“ sú vodné organizmy pochádzajúce z akejkoľvek rybolovnej činnosti alebo produkty z nich odvodené, ako sa uvádza v prílohe I;

b)

„produkty akvakultúry“ sú vodné organizmy v ktorejkoľvek etape životného cyklu pochádzajúce z akejkoľvek akvakultúrnej činnosti alebo produkty z nich odvodené, ako sa uvádza v prílohe I;

c)

„výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa výrobné prostriedky na získanie produktov rybolovu alebo akvakultúry s cieľom uviesť ich na trh;

d)

„odvetvie rybolovu a akvakultúry“ je hospodárske odvetvie, ktoré zahŕňa všetky činnosti produkcie, spracovania a uvádzania produktov rybolovu alebo akvakultúry na trh;

e)

„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka produktov rybolovu alebo akvakultúry na distribúciu, spotrebu alebo použitie na trhu Únie počas obchodnej činnosti, či už za úhradu alebo bezplatne;

f)

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie produktu rybolovu alebo akvakultúry na trhu Únie;

g)

„maloobchod“ je manipulácia s potravinami a/alebo ich spracúvanie a ich skladovanie v mieste predaja alebo dodávky konečnému spotrebiteľovi a zahŕňa distribučné terminály, stravovacie prevádzky, závodné jedálne, inštitucionálne stravovanie, reštaurácie a podobné prevádzky stravovacích služieb, obchody, distribučné centrá v supermarketoch a veľkoobchodné predajne;

h)

„balené produkty rybolovu a akvakultúry“ sú produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré sú „balenou potravinou“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

KAPITOLA II

PROFESIJNÉ ORGANIZÁCIE

ODDIEL I

Zriadenie, ciele a opatrenia

Článok 6

Zriadenie organizácií výrobcov v odvetví rybolovu a organizácií výrobcov v odvetví akvakultúry

1.   Organizácie výrobcov v odvetví rybolovu a organizácie výrobcov v odvetví akvakultúry (ďalej spolu len „organizácie výrobcov“) sa môžu zriaďovať na základe podnetu výrobcov produktov rybolovu alebo akvakultúry v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a uznávať v súlade s ustanoveniami oddielu II.

2.   Pri zriaďovaní organizácií výrobcov sa v príslušných prípadoch zohľadňuje osobitná situácia maloobjemových výrobcov.

3.   Organizáciu výrobcov, ktorá zastupuje činnosti rybolovu i akvakultúry, možno zriadiť ako spoločnú organizáciu výrobcov v odvetviach rybolovu a akvakultúry.

Článok 7

Ciele organizácií výrobcov

1.   Organizácie výrobcov v odvetví rybolovu plnia tieto ciele:

a)

podporovať životaschopné a udržateľné rybolovné činnosti svojich členov v plnom súlade s politikou ochrany, ako sa stanovuje najmä v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 a v práve v oblasti ochrany životného prostredia, a pritom rešpektovať sociálnu politiku, a ak tak ustanoví dotknutý členský štát, podieľať sa na hospodárení s morskými biologickými zdrojmi;

b)

zabraňovať nechceným úlovkom komerčných populácií a tieto úlovky v čo najväčšej miere znižovať a v prípade potreby ich čo najlepšie využívať, a to bez toho, aby sa vytváral trh pre tie úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

c)

prispievať k sledovateľnosti produktov rybolovu a prístupu k jasným a úplným informáciám pre spotrebiteľov;

d)

prispievať k odstraňovaniu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu.

2.   Organizácie výrobcov v odvetví akvakultúry plnia tieto ciele:

a)

podporovať udržateľné akvakultúrne činnosti svojich členov poskytovaním príležitostí na ich rozvoj v plnom súlade najmä s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 a s právom v oblasti ochrany životného prostredia, a pritom rešpektovať sociálnu politiku;

b)

zabezpečiť, aby boli činnosti ich členov v súlade s národnými strategickými plánmi uvedenými v článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

c)

usilovať sa zabezpečiť, aby kŕmne produkty v oblasti akvakultúry rybolovného pôvodu pochádzali z rybolovu, ktorý sa riadi udržateľne.

3.   Popri cieľoch stanovených v odsekoch 1 a 2 plnia organizácie výrobcov dva alebo viaceré z týchto cieľov:

a)

zlepšovať podmienky pre uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry svojich členov na trh;

b)

zlepšovať hospodárske výnosy;

c)

stabilizovať trhy;

d)

prispievať k zásobovaniu potravinami a presadzovať prísne normy kvality a bezpečnosti potravín a zároveň prispievať k zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach;

e)

znižovať vplyv rybolovu na životné prostredie okrem iného aj prostredníctvom opatrení na zlepšenie selektivity rybárskeho výstroja.

4.   Organizácie výrobcov môžu sledovať aj iné doplnkové ciele.

Článok 8

Opatrenia, ktoré môžu prijímať organizácie výrobcov

1.   Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 7 môžu organizácie výrobcov využívať okrem iného tieto opatrenia:

a)

prispôsobenie produkcie požiadavkám trhu;

b)

distribúcia dodávok správnymi kanálmi a uvádzanie produktov svojich členov na trh;

c)

propagácia produktov rybolovu a akvakultúry Únie svojich členov nediskriminačným spôsobom napríklad využívaním certifikácie, a najmä označení pôvodu, značiek kvality, zemepisného označenia, zaručených tradičných špecialít a zásluh v oblasti udržateľnosti;

d)

kontrola a prijímanie opatrení na zabezpečenie toho, že činnosti ich členov budú v súlade s pravidlami, ktoré príslušná organizácia výrobcov ustanovila;

e)

propagácia programov odbornej prípravy a spolupráce s cieľom podnietiť mladých ľudí k vstupu do odvetvia;

f)

znižovanie vplyvu rybolovu na životné prostredie okrem iného aj prostredníctvom opatrení na zlepšenie selektivity rybárskeho výstroja;

g)

propagovanie používania informačných a komunikačných technológií na zlepšenie uvádzania na trh a cien;

h)

uľahčenie prístupu spotrebiteľov k informáciám o produktoch rybolovu a akvakultúry.

2.   Organizácie výrobcov v odvetví rybolovu môžu využívať aj tieto opatrenia:

a)

kolektívne plánovanie a riadenie rybolovných činností svojich členov v závislosti od organizácie hospodárenia s morskými biologickými zdrojmi členskými štátmi, čo zahŕňa aj tvorbu a vykonávanie opatrení na zlepšenie selektivity rybolovných činností a poskytovanie poradenstva príslušným orgánom;

b)

zabraňovanie nechceným úlovkom a ich minimalizovanie prostredníctvom účasti na tvorbe a uplatňovaní technických opatrení a čo najlepšie využívanie nechcených úlovkov komerčných populácií rýb bez toho, aby sa vytváral trh pre úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, v súlade s článkom 15 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a prípadne s článkom 34 ods. 2 tohto nariadenia;

c)

riadenie dočasného uskladnenia produktov rybolovu v súlade s článkami 30 a 31 tohto nariadenia.

3.   Organizácie výrobcov v odvetví akvakultúry môžu využívať aj tieto opatrenia:

a)

presadzovanie udržateľných akvakultúrnych činností, najmä pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

b)

zber informácií o produktoch uvádzaných na trh vrátane ekonomických informácií o prvom predaji a o prognózach produkcie;

c)

zber informácií týkajúcich sa životného prostredia;

d)

plánovanie riadenia akvakultúrnych činností svojich členov;

e)

podpora programov pre profesionálov na propagáciu produktov udržateľnej akvakultúry.

Článok 9

Zriadenie združení organizácií výrobcov

1.   Združenie organizácií výrobcov sa môže zriadiť na základe podnetu organizácií výrobcov uznaných v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

2.   Ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa uplatňujú na organizácie výrobcov, sa uplatňujú aj na združenia organizácií výrobcov, pokiaľ nie je uvedené inak.

Článok 10

Ciele združení organizácií výrobcov

1.   Združenia organizácií výrobcov plnia tieto ciele:

a)

efektívnejšie a udržateľnejšie plnenie cieľov členských organizácií výrobcov stanovených v článku 7;

b)

koordinovať a rozvíjať činnosti spoločného záujmu členských organizácií výrobcov.

2.   Združenia organizácií výrobcov sú oprávnené na finančnú podporu v súlade s budúcim právnym aktom Únie, ktorým sa stanovia podmienky pre finančnú podporu námornej a rybárskej politiky na obdobie rokov 2014-2020.

Článok 11

Zriadenie medziodvetvových organizácií

Medziodvetvové organizácie sa môžu zriadiť na základe podnetu prevádzkovateľov v odvetví produktov rybolovu a akvakultúry v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a uznať v súlade s ustanoveniami oddielu II.

Článok 12

Ciele medziodvetvových organizácií

Medziodvetvové organizácie zlepšujú koordináciu a podmienky sprístupňovania produktov rybolovu a akvakultúry na trhu Únie.

Článok 13

Opatrenia, ktoré môžu prijímať medziodvetvové organizácie

Medziodvetvové organizácie môžu na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 12 využívať tieto opatrenia:

a)

vypracovanie vzorových zmlúv, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie;

b)

propagácia produktov rybolovu a akvakultúry Únie nediskriminačným spôsobom, napríklad využívaním certifikácie, a najmä označení pôvodu, značiek kvality, zemepisných označení, zaručených tradičných špecialít a zásluh v oblasti udržateľnosti;

c)

stanovenie pravidiel produkcie a uvádzania produktov rybolovu a akvakultúry na trh, ktoré sú prísnejšie ako pravidlá ustanovené v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

d)

zlepšovanie kvality, poznania a transparentnosti produkcie a trhu, ako aj vykonávanie činností profesionálnej a odbornej prípravy, napríklad v otázkach kvality a sledovateľnosti, bezpečnosti potravín a s cieľom podnecovať výskumné iniciatívy;

e)

vypracovanie výskumných a trhových štúdií a vývoj techník optimalizácie fungovania trhu aj za využitia informačných a komunikačných technológií, ako aj zber socio-ekonomických údajov;

f)

poskytovanie informácií a vykonávanie výskumu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie udržateľných dodávok v množstve, kvalite a za cenu, ktoré zodpovedajú požiadavkám trhu a očakávaniam spotrebiteľov;

g)

propagácia medzi spotrebiteľmi zameraná na druhy z populácií rýb, ktoré sú v udržateľnom stave, majú vysokú výživovú hodnotu a ktorých konzumácia nie je veľmi rozšírená;

h)

kontrola a prijímanie opatrení na dosiahnutie súladu činností svojich členov s pravidlami ustanovenými príslušnou medziodvetvovou organizáciou.

ODDIEL II

Uznávanie

Článok 14

Uznávanie organizácií výrobcov

1.   Členské štáty môžu za organizácie výrobcov uznať všetky skupiny zriadené na základe podnetu výrobcov v odvetví rybolovu alebo akvakultúry, ktoré požiadajú o toto uznanie, pod podmienkou, že:

a)

spĺňajú zásady stanovené v článku 17 a pravidlá prijaté na účely ich uplatňovania;

b)

sú dostatočne ekonomicky aktívne na území dotknutého členského štátu alebo v jeho časti, najmä pokiaľ ide o počet členov alebo objem produkcie, ktorú je možné uviesť na trh;

c)

majú právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva príslušného členského štátu, sú v tomto štáte usadené a majú úradné sídlo na jeho území;

d)

sú schopné plniť ciele stanovené v článku 7;

e)

dodržiavajú pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v kapitole V;

f)

nezneužívajú dominantné postavenie na danom trhu; a

g)

poskytnú príslušné údaje o svojich členoch, riadení a zdrojoch financovania.

2.   Organizácie výrobcov uznané pred 29. december 2013 sa považujú za organizácie výrobcov na účely tohto nariadenia a sú viazané jeho ustanoveniami.

Článok 15

Finančná podpora organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov

Opatrenia súvisiace s uvádzaním produktov rybolovu a akvakultúry na trh, ktorých cieľom je vytvoriť alebo reštrukturalizovať organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov, možno finančne podporovať v súlade s budúcim právnym aktom Únie, ktorým sa stanovia podmienky pre finančnú podporu námornej a rybárskej politiky na obdobie rokov 2014-2020.

Článok 16

Uznávanie medziodvetvových organizácií

1.   Členské štáty môžu za medziodvetvové organizácie uznať skupiny prevádzkovateľov usadených na ich území, ktoré požiadajú o toto uznanie, pod podmienkou, že:

a)

spĺňajú zásady stanovené v článku 17 a pravidlá prijaté na účely ich uplatňovania;

b)

predstavujú významný podiel produkcie a buď spracovateľskej činnosti alebo činnosti uvádzania na trh, alebo oboch týchto činností v súvislosti s produktmi rybolovu a akvakultúry alebo produktmi spracovanými z produktov rybolovu a akvakultúry;

c)

samy sa nepodieľajú na produkcii, spracovaní či uvádzania produktov rybolovu a akvakultúry na trh alebo produktov spracovaných z produktov rybolovu a akvakultúry;

d)

majú právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva členského štátu, sú v tomto členskom štáte usadené a majú úradné sídlo na jeho území;

e)

sú schopné plniť ciele stanovené v článku 12;

f)

zohľadňujú záujmy spotrebiteľov;

g)

nebránia riadnemu fungovaniu spoločnej organizácie trhov; a

h)

dodržiavajú pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v kapitole V.

2.   Organizácie zriadené pred 29. december 2013 možno uznať za medziodvetvové organizácie na účely tohto nariadenia, ak má dotknutý členský štát za to, že spĺňajú ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa medziodvetvových organizácií.

3.   Medziodvetvové organizácie uznané pred 29. december 2013 sa považujú za medziodvetvové organizácie na účely tohto nariadenia a sú viazané jeho ustanoveniami.

Článok 17

Vnútorné fungovanie organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií

Vnútorné fungovanie organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií uvedených v článkoch 14 a 16 vychádza z týchto zásad:

a)

jej členovia dodržiavajú pravidlá, ktoré organizácia prijala v súvislosti s využívaním rôznych druhov rybolovu, produkciou a uvádzaním na trh;

b)

medzi členmi nedochádza k diskriminácii, najmä z dôvodu štátnej príslušnosti či miesta usadenia;

c)

od členov sa vyberá finančný príspevok na financovanie organizácie;

d)

demokratické fungovanie umožňujúce členom kontrolovať svoju organizáciu a jej rozhodnutia;

e)

ukladanie účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií za porušenie povinností stanovených vo vnútorných pravidlách príslušnej organizácie, najmä v prípade nezaplatenia finančného príspevku;

f)

vymedzenie pravidiel prijímania nových členov a odňatia členstva;

g)

vymedzenie účtovných a rozpočtových pravidiel potrebných na riadenie organizácie.

Článok 18

Kontroly a odňatie uznania členskými štátmi

1.   Členské štáty v pravidelných intervaloch vykonávajú kontroly s cieľom overiť, či organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie dodržiavajú podmienky uznania stanovené v článkoch 14 a 16. Ak sa zistí, že tieto podmienky nedodržiavajú, môže sa im uznanie odňať.

2.   Členský štát, na ktorého území sa nachádza úradné sídlo organizácie výrobcov alebo medziodvetvovej organizácie, ktorá má členov z rozličných členských štátov, alebo združenia organizácií výrobcov uznaných v rôznych členských štátoch, nadviaže administratívnu spoluprácu potrebnú na vykonávanie kontrol činností dotknutej organizácie alebo združenia v spolupráci s ostatnými dotknutými členskými štátmi.

Článok 19

Prideľovanie rybolovných možností

Organizácia výrobcov, ktorej členovia sú štátnymi príslušníkmi rôznych členských štátov, alebo združenie organizácií výrobcov uznané v rôznych členských štátoch musí pri plnení svojich úloh dodržiavať ustanovenia, ktorými sa riadi prideľovanie rybolovných možností členským štátom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

Článok 20

Kontroly vykonávané Komisiou

1.   S cieľom zabezpečiť splnenie podmienok uznania organizácií výrobcov alebo medziodvetvových organizácií stanovených v článkoch 14 a 16, môže Komisia vykonávať kontroly a v prípade potreby požiada, aby členské štáty odňali organizáciám výrobcov alebo medziodvetvovým organizáciám uznanie.

2.   Členské štáty oznamujú Komisii elektronickými prostriedkami každé rozhodnutie udeliť alebo odňať uznanie. Komisia všetky tieto informácie sprístupňuje verejnosti.

Článok 21

Vykonávacie akty

1.   Komisia prijíma vykonávacie akty, pokiaľ ide o:

a)

lehoty, postupy a formu žiadostí, pokiaľ ide o uznanie organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií podľa článkov 14 a 16 alebo o odňatie tohto uznania podľa článku 18;

b)

formu, lehoty a postupy, ktoré uplatňujú členské štáty pri informovaní Komisie o každom rozhodnutí o udelení alebo odňatí uznania podľa článku 20 ods. 2.

Vykonávacie akty prijaté podľa písmena a) sa podľa potreby prispôsobia špecifikám maloobjemového rybolovu a akvakultúry.

2.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 43 ods. 2.

ODDIEL III

Rozšírenie pravidiel

Článok 22

Rozšírenie pravidiel organizácií výrobcov

1.   Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že pravidlá schválené organizáciou výrobcov sú záväzné pre výrobcov, ktorí nie sú členmi tejto organizácie a ktorí uvádzajú na trh akékoľvek produkty v oblasti, v ktorej je daná organizácia výrobcov reprezentatívna, pod podmienkou, že:

a)

organizácia výrobcov je zriadená na aspoň jeden rok a považuje sa za reprezentatívnu v súvislosti s produkciou a uvádzaním na trh, v príslušných prípadoch vrátane odvetvia maloobjemového a drobného rybolovu, v jednom členskom štáte a predloží žiadosť príslušným vnútroštátnym orgánom;

b)

rozširované pravidlá sa týkajú ktoréhokoľvek z opatrení organizácií výrobcov ustanovených v článku 8 ods. 1 písm. a), b) a c), článku 8 ods. 2 písm. a) a b) a článku 8 ods. 3 písm. a) až e);

c)

dodržiavajú sa pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v kapitole V.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) sa organizácia výrobcov v odvetví rybolovu považuje za reprezentatívnu, ak v predchádzajúcom roku realizovala aspoň 55 % objemu príslušných produktov uvádzaných na trh v oblasti, v ktorej sa navrhuje rozšírenie pravidiel.

3.   Na účely odseku 1 písm. a) sa organizácia výrobcov v odvetví akvakultúry považuje za reprezentatívnu, ak v predchádzajúcom roku realizovala aspoň 40 % objemu príslušných produktov uvádzaných na trh v oblasti, v ktorej sa navrhuje rozšírenie pravidiel.

4.   Pravidlá, ktoré sa majú rozšíriť na nečlenov, sa uplatňujú na obdobie od 60 dní do 12 mesiacov.

Článok 23

Rozšírenie pravidiel medziodvetvových organizácií

1.   Členský štát môže rozhodnúť, že niektoré z dohôd, rozhodnutí alebo spoločných postupov dohodnutých v rámci medziodvetvovej organizácie sú záväzné v určitej oblasti alebo určitých oblastiach aj pre iných prevádzkovateľov, ktorí nie sú členmi uvedenej organizácie, pod podmienkou, že:

a)

medziodvetvová organizácia zahŕňa aspoň dve z týchto činností a to v rozsahu najmenej 65 % v rámci každej z nich: produkcia, spracovanie alebo uvádzanie príslušného produktu na trh počas predchádzajúceho roka v príslušnej oblasti alebo oblastiach členského štátu a predloží žiadosť príslušným vnútroštátnym orgánom; a

b)

pravidlá rozširované na iných prevádzkovateľov sa týkajú ktoréhokoľvek z opatrení medziodvetvových organizácií stanovených v článku 13 písm. a) až g) a nepoškodzujú iných prevádzkovateľov v dotknutom členskom štáte alebo v Únii.

2.   Rozšírenie pravidiel môže byť záväzné najviac tri roky, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 25 ods. 4.

Článok 24

Zodpovednosť

Ak sa pravidlá rozširujú na nečlenov v súlade s článkami 22 a 23, dotknutý členský štát môže rozhodnúť, že nečlenovia sú zodpovední voči organizácii výrobcov alebo medziodvetvovej organizácii za ekvivalent všetkých alebo časti nákladov vynaložených členmi v dôsledku uplatňovania pravidiel, ktoré boli rozšírené na nečlenov.

Článok 25

Povolenie zo strany Komisie

1.   Členské štáty oznamujú Komisii pravidlá, ktoré majú byť záväzné pre všetkých výrobcov alebo prevádzkovateľov v určitej oblasti alebo v oblastiach podľa článkov 22 a 23.

2.   Komisia prijme rozhodnutie, ktorým povolí rozšírenie pravidiel uvedených v odseku 1 pod podmienkou, že:

a)

sú dodržané ustanovenia článkov 22 a 23;

b)

sú dodržané pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v kapitole V;

c)

rozšírenie neohrozuje voľný obchod; a

d)

nie je ohrozené dosiahnutie cieľov uvedených v článku 39 ZFEÚ.

3.   Do jedného mesiaca od doručenia oznámenia Komisia prijme rozhodnutie, ktorým povolí alebo odmietne povoliť rozšírenie pravidiel, a informuje o tom členské štáty. Ak Komisia neprijme rozhodnutie v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia, rozšírenie pravidiel sa považuje za povolené Komisiou.

4.   Povolené rozšírenie pravidiel možno naďalej uplatňovať po uplynutí počiatočného obdobia, a to aj na základe tichého súhlasu, bez výslovného obnovenia povolenia za predpokladu, že dotknutý členský štát oznámi Komisii aspoň jeden mesiac pred uplynutím tohto počiatočného obdobia dodatočné obdobie uplatňovania, ktoré Komisia buď povolí, alebo proti nemu do jedného mesiaca od doručenia takéhoto oznámenia nevznesie námietky.

Článok 26

Odňatie povolenia

Komisia môže vykonať kontroly a odňať povolenie na rozšírenie pravidiel, ak zistí, že nie je splnená niektorá z požiadaviek na udelenie povolenia. Komisia o tomto odňatí povolenia informuje členské štáty.

Článok 27

Vykonávacie akty

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa formy a postupu oznamovania uvedeného v článku 27 ods. 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 43 ods. 2.

ODDIEL IV

Plánovanie produkcie a uvádzania na trh

Článok 28

Plán produkcie a uvádzania na trh

1.   Každá organizácia výrobcov predloží svojim príslušným vnútroštátnym orgánom na schválenie plán produkcie a uvádzania na trh aspoň pre svoje hlavné druhy uvádzané na trh. Účelom takýchto plánov produkcie a uvádzania na trh je dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch 3 a 7.

2.   Plán produkcie a uvádzania na trh obsahuje:

a)

program produkcie pre lovené alebo chované druhy;

b)

stratégiu uvádzania na trh zameranú na zosúladenie množstva, kvality a obchodnej úpravy dodávok s požiadavkami trhu;

c)

opatrenia, ktoré má prijať organizácia výrobcov s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 7;

d)

osobitné predbežné opatrenia na prispôsobenie dodávok druhov, ktoré počas roka obvykle spôsobujú odbytové ťažkosti;

e)

sankcie uplatniteľné na členov, ktorí porušujú rozhodnutia prijaté na účely vykonávania príslušného plánu.

3.   Plán produkcie a uvádzania na trh schvália príslušné vnútroštátne orgány. Po schválení plánu ho organizácia výrobcov bezodkladne vykonáva.

4.   Organizácie výrobcov môžu plán produkcie a uvádzania na trh zrevidovať, pričom v tom prípade ho predkladajú na schválenie príslušným vnútroštátnym orgánom.

5.   Organizácie výrobcov vypracujú výročnú správu o svojej činnosti v rámci plánu produkcie a uvádzania na trh a predložia ju na schválenie svojim príslušným vnútroštátnym orgánom.

6.   Organizácie výrobcov môžu získať finančnú podporu na prípravu a vykonávanie plánov produkcie a uvádzania na trh v súlade s budúcim právnym aktom Únie, ktorým sa stanovia podmienky pre finančnú podporu námornej a rybárskej politiky na obdobie rokov 2014-2020.

7.   Členské štáty vykonávajú kontroly na zabezpečenie toho, aby si každá organizácia výrobcov plnila povinnosti ustanovené v tomto článku. Ak sa zistí, že si tieto povinnosti neplní, môže dôjsť k odňatiu uznania.

Článok 29

Vykonávacie akty

1.   Komisia prijíma vykonávacie akty, pokiaľ ide o:

a)

formu a štruktúru plánu produkcie a uvádzania na trh uvedeného v článku 28;

b)

postup a lehoty na predloženie plánu produkcie a uvádzania na trh uvedeného v článku 28 organizáciami výrobcov a na jeho schválenie členskými štátmi.

2.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 43 ods. 2.

ODDIEL V

Stabilizácia trhov

Článok 30

Mechanizmus uskladnenia

Organizácie výrobcov v odvetví rybolovu môžu získať finančnú podporu na uskladnenie produktov rybolovu uvedených v prílohe II pod podmienkou, že:

a)

sú splnené podmienky pre pomoc na uskladnenie stanovené budúcom právnom akte Únie, ktorým sa stanovia podmienky pre finančnú podporu námornej a rybárskej politiky na obdobie rokov 2014-2020;

b)

organizácie výrobcov v odvetví rybolovu uviedli produkty na trh, a nenašiel sa pre ne kupec pri spúšťacej cene uvedenej v článku 31;

c)

produkty spĺňajú spoločné obchodné normy stanovené v súlade s článkom 33 a majú primeranú kvalitu na ľudskú spotrebu;

d)

produkty sú stabilizované alebo spracované a uskladnené v nádržiach alebo klietkach zmrazením, a to buď na palube plavidla alebo v zariadení na pevnine, nasolené, sušené, marinované, alebo prípadne varené a pasterizované, bez ohľadu na to, či sú porciované, nakrájané alebo majú prípadne odstránenú hlavu;

e)

produkty sa po uskladnení neskôr znova uvedú na trh na ľudskú spotrebu;

f)

produkty zostávajú uskladnené aspoň päť dní.

Článok 31

Ceny spúšťajúce mechanizmus uskladnenia

1.   Pred začiatkom každého roka môže každá organizácia výrobcov v odvetví rybolovu individuálne navrhnúť cenu spúšťajúcu mechanizmus uskladnenia uvedený v článku 30 pre produkty rybolovu uvedené v prílohe II.

2.   Spúšťacia cena nepresahuje 80 % priemernej váženej ceny príslušného produktu, ktorá bola zaznamenaná v oblasti pôsobnosti dotknutej organizácie výrobcov počas troch rokov bezprostredne predchádzajúcich roku, pre ktorý sa spúšťacia cena stanovuje.

3.   Pri stanovovaní spúšťacej ceny sa zohľadňujú:

a)

trendy produkcie a dopytu;

b)

stabilizácia trhových cien;

c)

konvergencia trhov;

d)

príjmy výrobcov;

e)

záujmy spotrebiteľov.

4.   Členské štáty po preskúmaní návrhov organizácií výrobcov uznaných na ich území stanovia spúšťacie ceny, ktoré majú tieto organizácie výrobcov uplatňovať. Tieto ceny sa stanovujú na základe kritérií uvedených v odsekoch 2 a 3. Ceny sa sprístupňujú verejnosti.

Článok 32

Vykonávacie akty

Komisia prijme vykonávajúce akty týkajúce sa formy zverejnenia spúšťacích cien podľa článku 31 ods. 4 členskými štátmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 43 ods. 2.

KAPITOLA III

SPOLOČNÉ OBCHODNÉ NORMY

Článok 33

Stanovenie spoločných obchodných noriem

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 47, možno stanoviť spoločné obchodné normy pre produkty rybolovu uvedené v prílohe I bez ohľadu na ich pôvod (v Únii alebo dovezené) a určené na ľudskú spotrebu.

2.   Normy uvedené v odseku 1 môžu súvisieť s kvalitou, veľkosťou, hmotnosťou, balením, obchodnou úpravou alebo označením produktov, a najmä s:

a)

minimálnymi veľkosťami pri uvádzaní na trh, pri ktorých sa zohľadňujú najlepšie dostupné vedecké odporúčania; takéto minimálne veľkosti pri uvádzaní na trh v prípade potreby zodpovedajú minimálnym ochranným referenčným veľkostiam v súlade s článkom 15 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b)

špecifikáciami konzervovaných produktov v súlade s požiadavkami na konzerváciu a medzinárodnými záväzkami.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté:

a)

nariadenie (ES) č. 178/2002;

b)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (14);

c)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (15);

d)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 (16);

e)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (17);

f)

nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 (18); a

g)

nariadenie (ES) č. 1224/2009.

Článok 34

Dodržiavanie spoločných obchodných noriem

1.   Produkty určené na ľudskú spotrebu, pre ktoré sú stanovené spoločné obchodné normy, sa môžu sprístupňovať na trhu v Únii iba v súlade s týmito normami.

2.   Všetky vylodené produkty rybolovu vrátane tých, ktoré nespĺňajú spoločné obchodné normy, možno používať na iné účely, ako je priama ľudská spotreba, a to aj na produkciu rybacej múčky, rybacieho oleja, krmiva pre spoločenské zvieratá, prídavných látok do potravín, farmaceutík alebo kozmetiky.

KAPITOLA IV

INFORMÁCIE PRE SPOTREBITEĽOV

Článok 35

Povinné informácie

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1169/2011, produkty rybolovu a akvakultúry uvedené v písmenách a), b), c) a e) prílohy I k tomuto nariadeniu, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii, možno bez ohľadu na ich pôvod alebo spôsob ich uvádzania na trh ponúkať na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania, iba ak sú na príslušnom označení alebo etikete uvedené tieto informácie:

a)

obchodný a vedecký názov druhu;

b)

spôsob produkcie, konkrétne slová: „… ulovené…“ alebo „… ulovené v sladkých vodách…“ alebo „… odchované…“;

c)

oblasť, v ktorej bol produkt ulovený alebo odchovaný, a kategória rybárskeho výstroja použitého pri rybolove, ako je stanovené v prvom stĺpci prílohy III k tomuto nariadeniu;

d)

či bol produkt rozmrazený;

e)

prípadne dátum minimálnej trvanlivosti.

Požiadavka uvedená v písmene d) sa nevzťahuje na:

a)

zložky konečného produktu;

b)

potraviny, pri ktorých je zmrazovanie technologicky nevyhnutnou súčasťou výrobného procesu;

c)

produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré boli predtým zmrazené z dôvodov ochrany zdravia v súlade s oddielom VIII prílohy III k nariadeniu (ES) č. 853/2004;

d)

produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré boli rozmrazené pred údením, solením, varením, nakladaním, sušením alebo kombináciou akéhokoľvek z týchto postupov.

2.   V prípade nebalených produktov rybolovu a akvakultúry možno povinné informácie uvedené v odseku 1 poskytovať pri maloobchodnom predaji prostredníctvom komerčných oznamov, ako sú vývesné tabule alebo plagáty.

3.   V prípade, že sa konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania ponúka na predaj zmiešaný produkt pozostávajúci z jedného druhu, ktorý sa však získal rôznymi spôsobmi produkcie, uvedie sa spôsob produkcie každej šarže. V prípade, že sa konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania ponúka na predaj zmiešaný produkt pozostávajúci z jedného druhu, ktorý sa však získal z rôznych oblastí výlovu alebo chovných krajín, uvedie sa aspoň oblasť šarže, ktorá je najreprezentatívnejšia z hľadiska množstva, spolu s označením, že produkty pochádzajú aj z iných oblastí výlovu alebo chovných oblastí.

4.   Členské štáty môžu oslobodiť od požiadaviek uvedených v odseku 1 malé množstvá produktov predávané z rybárskych plavidiel priamo spotrebiteľom pod podmienkou, že ich hodnota nepresahuje hodnotu uvedenú v článku 58 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

5.   Produkty rybolovu a akvakultúry a ich balenia, ktoré boli označené pred 13. decembrom 2014, a ktoré nie sú v súlade s týmto článkom, možno uvádzať na trh do vyčerpania ich zásob.

Článok 36

Predloženie správy o environmentálnej značke

Po konzultácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami Komisia do 1. januára 2015 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti rôznych možností systému environmentálnej značky pre produkty rybolovu a akvakultúry, najmä o zavedení takéhoto systému ako systému v celej Únii a o stanovení minimálnych požiadaviek na používanie environmentálnej značky Únie členskými štátmi.

Článok 37

Obchodný názov

1.   Na účely článku 35 ods. 1 členské štáty vypracujú a uverejnia zoznam obchodných názvov akceptovaných na ich území spolu s ich vedeckými názvami. V zozname sa uvedie:

a)

vedecký názov každého druhu podľa informačného systému FishBase alebo, ak je to relevantné, databázy ASFIS Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO);

b)

obchodný názov:

i)

názov druhu v úradnom jazyku alebo jazykoch príslušného členského štátu;

ii)

v príslušných prípadoch akýkoľvek iný názov alebo názvy, ktoré sú akceptované alebo povolené na miestnej alebo regionálnej úrovni.

2.   Všetky druhy rýb, ktoré predstavujú zložku inej potraviny, možno označiť ako „ryba“, ak sa názov a obchodná úprava takejto potraviny nevzťahuje na konkrétny druh.

3.   Všetky zmeny v zozname obchodných názvov akceptovaných členským štátom sa bezodkladne oznamujú Komisii, ktorá o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 38

Uvádzanie oblasti výlovu alebo produkcie

1.   Informácie o oblasti výlovu alebo produkcie v súlade s článkom 35 ods. 1 písm. c) obsahujú tieto údaje:

a)

v prípade produktu rybolovu uloveného na mori, písomný názov podoblasti alebo divízie uvedený medzi rybolovnými oblasťami FAO, ako aj názov tejto zóny uvedený spôsobom zrozumiteľným pre spotrebiteľa, alebo mapu či piktogram zobrazujúci danú zónu, alebo odchylne od uvedenej požiadavky pri produktoch rybolovu ulovených vo vodách, ktoré nepatria do severovýchodného Atlantiku (rybolovná oblasť FAO 27) a do Stredozemného a Čierneho mora (rybolovná oblasť FAO 37), názov rybolovnej oblasti FAO;

b)

v prípade produktov rybolovu ulovených v sladkých vodách, odkaz na vodný útvar pôvodu v členskom štáte alebo v tretej krajine pôvodu produktu;

c)

v prípade produktov akvakultúry, odkaz na členský štát alebo tretiu krajinu, v ktorej produkt dosiahol viac než polovicu svojej konečnej hmotnosti alebo bol dlhšie než polovicu času chovu, alebo v prípade mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov prešiel konečným štádiom chovu alebo pestovania trvajúcim najmenej šesť mesiacov.

2.   Okrem informácií uvedených v odseku 1 môžu prevádzkovatelia uvádzať aj presnejšiu oblasť výlovu alebo produkcie.

Článok 39

Ďalšie dobrovoľné informácie

1.   Okrem povinných informácií vyžadovaných podľa článku 35 sa môžu dobrovoľne poskytovať aj tieto informácie, ak sú jasné a jednoznačné:

a)

dátum výlovu produktov rybolovu alebo dátum vylovenia produktov akvakultúry;

b)

dátum vylodenia produktov rybolovu alebo informácie o prístave vylodenia produktov;

c)

podrobnejšie informácie o druhu rybárskeho výstroja, ako sa uvádza v druhom stĺpci prílohy III;

d)

v prípade produktov rybolovu ulovených na mori, vlajkový štát plavidla, ktoré tieto produkty vylovilo;

e)

environmentálne informácie;

f)

informácie o etickej alebo sociálnej stránke;

g)

informácie o metódach a postupoch produkcie;

h)

informácie o výživovom zložení produktu.

2.   Môže sa použiť QR (Quick Response) kód, ktorý uvádza niektoré alebo všetky informácie uvedené v článku 35 ods. 1.

3.   Dobrovoľné informácie sa nesmú uvádzať spôsobom, ktorým by sa na označení alebo etikete zmenšil priestor pre povinné informácie.

4.   Neuvádzajú sa žiadne dobrovoľné informácie, ktoré nie je možné overiť.

KAPITOLA V

PRAVIDLÁ HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Článok 40

Uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže

Na dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v článku 101 ods. 1 a článku 102 ZFEÚ, ktoré sa vzťahujú na produkciu alebo uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh, sa uplatňujú články 101 až 106 ZFEÚ a ich vykonávacie ustanovenia.

Článok 41

Výnimky z uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže

1.   Bez ohľadu na článok 40 tohto nariadenia sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a postupy organizácií výrobcov, ktoré sa týkajú produkcie alebo predaja produktov rybolovu a akvakultúry alebo používania spoločných zariadení na uskladnenie, ošetrenie alebo spracovanie produktov rybolovu a akvakultúry, a ktoré:

a)

sú potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ;

b)

nestanovujú žiadnu povinnosť účtovať rovnaké ceny;

c)

nevedú ku žiadnej forme rozdelenia trhov v rámci Únie;

d)

nevylučujú hospodársku súťaž a

e)

neodstraňujú hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnému podielu príslušných produktov.

2.   Bez ohľadu na článok 40 tohto nariadenia sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a postupy medziodvetvových organizácií, ktoré:

a)

sú potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ;

b)

nestanovujú žiadnu povinnosť uplatňovať pevnú cenu;

c)

nevedú ku žiadnej forme rozdelenia trhov v rámci Únie;

d)

neuplatňujú rôzne podmienky na ekvivalentné transakcie s inými obchodnými partnermi, a tým ich nedostávajú do konkurenčne nevýhodného postavenia;

e)

neodstraňujú hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnému podielu príslušných produktov a

f)

neobmedzujú hospodársku súťaž spôsobmi, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky.

KAPITOLA VI

ZÍSKAVANIE INFORMÁCIÍ O TRHU

Článok 42

Získavanie informácií o trhu

1.   Komisia:

a)

zhromažďuje, analyzuje a šíri ekonomické znalosti a poznatky o trhu Únie s produktmi rybolovu a akvakultúry v rámci dodávateľského reťazca s prihliadnutím na medzinárodné súvislosti;

b)

poskytuje praktickú podporu organizáciám výrobcov a medziodvetvovým organizáciám s cieľom lepšie koordinovať informácie medzi prevádzkovateľmi a spracovateľmi;

c)

pravidelne skúma ceny produktov rybolovu a akvakultúry na trhu Únie v rámci dodávateľského reťazca a analyzuje trendy na trhoch;

d)

uskutočňuje ad hoc štúdie trhu a poskytuje metodiku skúmania tvorby cien.

2.   Na vykonanie odseku 1 Komisia využíva tieto opatrenia:

a)

uľahčenie prístupu k dostupným údajom o produktoch rybolovu a akvakultúry zozbieraným v súlade s právom Únie;

b)

sprístupňovanie trhových informácií, ako sú cenové prieskumy, trhové analýzy a štúdie, zainteresovaným stranám a širokej verejnosti v prístupnej a zrozumiteľnej forme za dodržania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (19).

3.   Členské štáty prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v odseku 1.

KAPITOLA VII

PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 43

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 44

Zmena nariadenia (ES) č. 1184/2006

Článok 1 nariadenia (ES) č. 1184/2006 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá, ktoré sa týkajú uplatniteľnosti článkov 101 až 106 a článku 108 ods. 1 a 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti s produkciou produktov uvedených v prílohe I k ZFEÚ alebo obchodovaním s nimi, s výnimkou produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 (20) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (21).

Článok 45

Zmeny nariadenia (ES) č. 1224/2009

Nariadenie (ES) č. 1224/2009 sa týmto mení takto:

1.

V článku 57 sa v odseku 1 dopĺňajú tieto vety:

„Členské štáty vykonávajú kontroly na zabezpečenie dodržiavania tejto povinnosti. Kontroly možno vykonávať počas všetkých etáp uvádzania na trh a počas prepravy.“;

2.

V článku 58 sa odsek 5 mení takto:

a)

písmeno g) sa nahrádza takto:

„g)

informácie pre spotrebiteľov stanovené v článku 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (22);

b)

písmeno h) sa vypúšťa.

Článok 46

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 104/2000 sa týmto zrušuje. Článok 4 sa však uplatňuje do 12. decembra 2014.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 47

Pravidlá stanovujúce spoločné obchodné normy

Pravidlá stanovujúce spoločné obchodné normy, najmä nariadenie Rady (EHS) č. 2136/89 (23), nariadenie Rady (EHS) č. 1536/92 (24), nariadenie Rady (ES) č. 2406/96 (25), ako aj ďalšie pravidlá prijaté na účely uplatňovania spoločných obchodných noriem, ako napríklad nariadenie Komisie (EHS) č. 3703/85 (26), sa uplatňujú aj naďalej.

Článok 48

Preskúmanie

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch uplatňovania tohto nariadenia do 31. decembra 2022.

Článok 49

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014 s výnimkou kapitoly IV a článku 45, ktoré sa uplatňujú od 13. decembra 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 20.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. septembra 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní zo 17. októbra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 9. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 1184/2006 z 24. júla 2006, ktorým sa uplatňujú určité pravidlá hospodárskej súťaže na produkciu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 7).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(7)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1220/2012 z 3. decembra 2012 o obchodných opatreniach na zaručenie zásobovania spracovateľov Únie určitými produktmi rybného hospodárstva v rokoch 2013 až 2015, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 104/2000 a (EÚ) č. 1344/2011 (Ú. v. EÚ L 349, 19.12.2012, s. 4).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1026/2012 z 25. októbra 2012 o určitých opatreniach na účely ochrany populácie rýb v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 34).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. december 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Pozri stranu 22 tohto úradného vestníka).

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 83).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. december 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).“.

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. december 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).“;

(23)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2136/89 z 21. júna 1989 stanovujúce spoločné normy na odbyt pre konzervované sardinky a obchodné opisy pre konzervované sardinky a výrobky typu sardiniek (Ú. v. ES L 212, 22.7.1989, s. 79).

(24)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1536/92 z 9. júna 1992 ustanovujúce spoločné trhové normy pre konzervované tuniaky a malé makrely (Ú. v. ES L 163, 17.6.1992, s. 1).

(25)  Nariadenie Rady (ES) č. 2406/96 z 26. novembra 1996 ustanovujúce spoločné normy pre obchodovanie s určitými produktmi rybolovu (Ú. v. ES L 334, 23.12.1996, s. 1).

(26)  Nariadenie Komisie (EHS) č. 3703/85 z 23. decembra 1985 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania spoločných obchodných noriem pre niektoré čerstvé alebo mrazené ryby (Ú. v. ES L 351, 28.12.1985, s. 63).


PRÍLOHA I

PRODUKTY RYBOLOVU A AKVAKULTÚRY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE SPOLOČNÁ ORGANIZÁCIA TRHOV

Číselný znak KN

Opis tovaru

a)

0301

Živé ryby

0302

Ryby, čerstvé alebo chladené okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304

0303

Ryby mrazené okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304

0304

Rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté), čerstvé, chladené alebo mrazené

b)

0305

Ryby sušené, solené alebo v slanom náleve; údené ryby, tiež varené pred údením alebo počas údenia; prášky, múčky a pelety z rýb, vhodné na ľudskú spotrebu

c)

0306

Kôrovce, tiež bez panciera, živé, čerstvé, chladené, mrazené, sušené, solené alebo v slanom náleve; kôrovce, v pancieroch, varené vo vode alebo v pare, tiež chladené, mrazené, sušené, solené alebo v slanom náleve; prášky, múčky a pelety z kôrovcov, vhodné na ľudskú spotrebu

0307

Mäkkýše, tiež bez lastúr alebo ulít, živé, čerstvé, chladené, mrazené, sušené, solené alebo v slanom náleve; vodné bezstavovce iné ako kôrovce a mäkkýše, živé, čerstvé, chladené, mrazené, sušené, solené alebo v slanom náleve; prášky, múčky a pelety z vodných bezstavovcov iných ako kôrovcov, vhodné na ľudskú spotrebu

d)

 

Živočíšne produkty inde nešpecifikované ani nezahrnuté; mŕtve zvieratá kapitoly 1 alebo 3, nevhodné na ľudskú spotrebu

Iné

Produkty z rýb alebo kôrovcov, mäkkýšov alebo ostatných vodných bezstavovcov; mŕtve zvieratá kapitoly 3:

0511 91 10

Odpad z rýb

0511 91 90

Iné

e)

1212 20 00

Morské chaluhy a iné riasy

f)

 

Tuky a oleje a ich frakcie, z rýb, rafinované alebo nerafinované, ale chemicky nemodifikované:

1504 10

Oleje z rybacej pečene a ich frakcie

1504 20

Tuky a oleje a ich frakcie, z rýb, iné ako oleje z pečene

g)

1603 00

Výťažky a šťavy z mäsa, rýb alebo kôrovcov, mäkkýšov alebo iných vodných bezstavovcov

h)

1604

Pripravené alebo konzervované ryby; kaviár a náhradky kaviáru z rybacích ikier

i)

1605

Kôrovce, mäkkýše a iné vodné bezstavovce, pripravené alebo konzervované

j)

 

Cestoviny, tiež varené alebo plnené (mäsom alebo ostatnými plnkami) alebo inak upravené, ako napríklad špagety, makaróny, rezance, cestovinové plátky (lazane), halušky (gnocchi), ravioly, canneloni; kuskus, tiež pripravený

1902 20

Plnené cestoviny, tiež varené alebo inak pripravené:

1902 20 10

Obsahujúce viac ako 20 % hmotnosti rýb, kôrovcov, mäkkýšov alebo iných vodných bezstavovcov

k)

 

Múčky, prášky a pelety, z mäsa alebo mäsových drobov, rýb alebo kôrovcov, mäkkýšov alebo iných vodných bezstavovcov, nevhodné na ľudskú spotrebu; škvarky:

2301 20 00

Múčky, prášky a pelety, z rýb alebo kôrovcov, mäkkýšov alebo iných vodných bezstavovcov

l)

 

Prípravky používané ako krmivo pre zvieratá

2309 90

Iné:

ex 2309 90 10

Rozpustné výrobky z rýb


PRÍLOHA II

PRODUKTY RYBOLOVU, KTORÉ PODLIEHAJÚ MECHANIZMU USKLADNENIA

Číselný znak KN

Opis tovaru

0302 22 00

platesa veľká (Pleonectes platessa)

ex 0302 29 90

limanda európska (Limanda limanda)

0302 29 10

kalkany rodu Lepidorhombus (Lepidorhombus spp.)

ex 0302 29 90

platesa bradavičnatá (Platichthys flesus)

0302 31 10

a

0302 31 90

tuniak dlhoplutvý (Thunnus alalunga)

ex 0302 40

sleď atlantický (Clupea harengus)

0302 50 10

treska škvrnitá (Gadus morhua)

0302 61 10

sardinka európska (Sardina pilchardus)

ex 0302 61 80

šprota severná (Sprattus sprattus)

0302 62 00

treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus)

0302 63 00

treska tmavá (Pollachius virens)

ex 0302 64

makrela druhu Scomber scombrus a Scomber japonicus

0302 65 20

a

0302 65 50

ostroň bieloškvrný (Squalus acanthias) a žraloky rodu Scyliorhinus

0302 69 31

a

0302 69 33

sebastesy (Sebastes spp.)

0302 69 41

treska merlang (Merlangius merlangus)

0302 69 45

miene (Molva spp.)

0302 69 55

sardely (Engraulis spp.)

ex 0302 69 68

merlúza európska (Merluccius merluccius)

0302 69 81

čertovité (Lophius spp.)

ex 0302 69 99

koryféna veľká (Coryphaena hippurus)

ex 0307 41 10

sépie (Sepia officinalis a Rossia macrosoma)

ex 0306 23 10

ex 0306 23 31

ex 0306 23 39

krevety druhu Crangon crangon a kreveta boreálna (Pandalus borealis)

0302 23 00

soley (Solea spp.)

0306 24 30

krab piesočný (Cancer pagurus)

0306 29 30

homár štíhly (Nephrops norvegicus)

0303 31 10

halibut tmavý (Reinhardtius hipoglossoides)

0303 78 11

0303 78 12

0303 78 13

0303 78 19

a

0304 29 55

0304 29 56

0304 29 58

merlúza rodu Merluccius

0303 79 71

pagel (Dentex dentex a Pagellus spp.)

0303 61 00

0304 21 00

0304 91 00

mečiar veľký (Xiphias gladius)

0306 13 40

0306 13 50

ex 0306 13 80

krevety čelade Penaeidae

0307 49 18

0307 49 01

sépie druhu Sepia officinalis, Rossia macrosoma a Sepiola rondeletti

0307 49 31

0307 49 33

0307 49 35

a

0307 49 38

kalmáre (Loligo spp.)

0307 49 51

gordan šípový (Ommastrephes sagittatus)

0307 59 10

osmonohy (Octopus spp.)

0307 99 11

gordany rodu Illex

0303 41 10

tuniak dlhoplutvý (Thunnus alalunga)

0302 32 10

0303 42 12

0303 42 18

0303 42 42

0303 42 48

tuniak žltopltuvý (Thunnus albacares)

0302 33 10

0303 43 10

tuniak pruhovaný (Katsuwomus pelamis)

0303 45 10

tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus)

0302 39 10

0302 69 21

0303 49 30

0303 79 20

iné druhy rodov Thunnus a Euthynnus

ex 0302 29 90

kambala malohlavá (Microstomus kitt)

0302 35 10

a

0302 35 90

tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus)

ex 0302 69 51

treska žltkavá (Pollachius pollachius)

0302 69 75

bramy (Brama spp.)

ex 0302 69 82

treska belasá (Micromesistius poutassou)

ex 0302 69 99

treska druhu Trisopterus luscus a treska plavá (Trisopterus minutus)

ex 0302 69 99

boga okatá (Boops boops)

ex 0302 69 99

spikára štíhla (Spicara smaris)

ex 0302 69 99

konger európsky (Conger conger)

ex 0302 69 99

trigly (Trigla spp.)

ex 0302 69 91

ex 0302 69 99

stavridy (Trachurus spp.)

ex 0302 69 99

mugily (Mugil spp.)

ex 0302 69 99

a

ex 0304 19 99

raje (Raja spp.)

ex 0302 69 99

stuhochvost čierny (Lepidopus caudatus a Aphanopus carbo)

ex 0307 21 00

hrebeňovka veľká (Pecten maximus)

ex 0307 91 00

surmovka vlnitá (Buccinum undatum)

ex 0302 69 99

sultánka pruhovaná (Mullus surmuletus) alebo sultánka nachová (Mullus barbatus)

ex 0302 69 99

kantar tmavý (Spondyliosoma cantharus)


PRÍLOHA III

INFORMÁCIE O RYBÁRSKOM VÝSTROJI

Povinné informácie o kategórii rybárskeho výstroja

Podrobnejšie informácie o zodpovedajúcom výstroji a kódoch v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 26/2004 (1) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 404/2011 (2)

Záťahové siete

Pobrežné záťahové siete

SB

Dánske záťahové siete

SDN

Škótske záťahové siete

SSC

Párové záťahové siete

SPR

Vlečné siete

Vlečné siete s rozperným rahnom

TBB

Vlečné siete s vodiacimi štítmi na lov pri dne

OTB

Párové vlečné siete na lov pri dne

PTB

Pelagické vlečné siete s vodiacimi štítmi

OTM

Pelagické párové vlečné siete

PTM

Dvojité vlečné siete s vodiacimi štítmi

OTT

Žiabrovky a podobné siete

Nastavovacie (ukotvené) žiabrovky

GNS

Unášané siete

GND

Obchvatné žiabrovky

GNC

Viacstenné žiabrovky

GTR

Kombinované viacstenné a obyčajné žiabrovky

GTN

Obchvatné siete a čerene

Vakové siete

PS

Lampary

LA

Čerene ovládané z lode

LNB

Pobrežné stacionárne čerene

LNS

Háčiky a lovné šnúry

Ručné lovné šnúry a udice (ovládané ručne)

LHP

Ručné lovné šnúry a udice (mechanizované)

LHM

Osadené lovné šnúry

LLS

Lovné šnúry (unášané)

LLD

Vlečné lovné šnúry

LTL

Dredže

Lodné dredže

DRB

Ručné dredže používané na palube plavidla

DRH

Mechanizované dredže vrátane nasávacích dredžov

HMD

Koše a pasce

Koše (pasce)

FPO


(1)  Nariadenie Komisie (ES) č. 26/2004 z 30. decembra 2003 o registri rybárskej flotily spoločenstva (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 25).

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2011, s. 1).


PRÍLOHA IV

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 104/2000

Toto nariadenie

Článok 1

Články 1 až 5

Články 2 a 3

Články 33 a 34

Článok 4

Články 35 až 39

Článok 5 ods. 1

Články 6, 7 a 8

Článok 5 ods. 2, 3, 4 a článok 6

Články 14, 18 až 21

Článok 7

Články 22 a 24 až 27

Článok 8

Články 9 až 12

Články 28 a 29

Článok 13

Články 11, 12, 13, 16, 18, 20 a 21

Článok 14

Článok 41 ods. 2

Článok 15

Článok 23

Článok 16

Články 24 až 27

Články 17 až 27

Články 30, 31 a 32

Článok 33

Článok 34

Článok 20 ods. 2, články 21 a 32

Článok 35

Článok 36

Článok 37

Článok 43

Články 38 a 39

Článok 43

Článok 40

Článok 41

Článok 48

Článok 42

Články 44, 45 a 46

Článok 43

Článok 49

Článok 40

Článok 41 ods. 1

Článok 42


28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/22


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1380/2013

z 11. decembra 2013

o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 (4) sa zriadil systém Spoločenstva na ochranu a udržateľné využívanie rybolovných zdrojov v rámci spoločnej rybárskej politiky.

(2)

Rozsah pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky zahŕňa ochranu morských biologických zdrojov a riadenie druhov rybolovov, ktoré sa na ne zameriavajú. Okrem toho v súvislosti s trhovými opatreniami a finančnými opatreniami na podporu jej cieľov zahŕňa činnosti v oblasti sladkovodných biologických zdrojov a akvakultúrne činnosti, ako aj spracovanie produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzanie na trh, keď sa takéto činnosti vykonávajú na území členských štátov alebo vo vodách Únie vrátane činností vykonávaných rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín a zaregistrovanými v týchto krajinách alebo činností vykonávaných rybárskymi plavidlami Únie alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov, bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu a pri zohľadnení ustanovení článku 117 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (5) (ďalej len „dohovor UNCLOS“).

(3)

Rekreačné rybárstvo môže mať značný vplyv na rybolovné zdroje a členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa vykonávalo spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky.

(4)

Spoločná rybárska politika by mala zabezpečiť, aby sa rybolovnými a akvakultúrnymi činnosťami prispievalo k dlhodobej environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti. Mala by zahŕňať pravidlá zamerané na zabezpečenie vysledovateľnosti, bezpečnosti a kvality produktov uvádzaných na trh v Únii. Spoločná rybárska politika by okrem toho mala prispieť k zvýšeniu produktivity, primeranej životnej úrovni v rámci odvetvia rybárstva, a to aj v maloobjemovom rybolove, a k stabilným trhom, a mala by zabezpečiť, aby boli potravinové dodávky dostupné a aby sa dostali k spotrebiteľom za rozumné ceny. Spoločná rybárska politika by mala prispieť k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a mala by pomôcť dosiahnuť ciele uvedené v danej stratégii.

(5)

Únia je zmluvnou stranou dohovoru UNCLOS (6) a na základe rozhodnutia Rady 98/414/ES (7) je zmluvnou stranou Dohody Organizácie Spojených národov o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti zo 4. decembra 1995 (8) (ďalej len „dohoda OSN o populáciách rýb“) a na základe rozhodnutia Rady 96/428/ES (9) je tiež zmluvnou stranou Dohody Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z 24. novembra 1993 (10).

(6)

V týchto medzinárodných nástrojoch sa ustanovujú najmä povinnosti v oblasti ochrany vrátane povinností prijať opatrenia na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi zamerané na zachovanie alebo obnovu morských zdrojov na takej úrovni, ktorá dokáže poskytnúť maximálny udržateľný výnos v morských oblastiach patriacich pod právomoc jednotlivých štátov, ako aj na šírom mori, a spolupracovať na uvedený účel s ostatnými štátmi, ďalej vrátane povinností uplatňovať pri ochrane a využívaní populácií rýb a hospodárení s nimi vo veľkej miere prístup predbežnej opatrnosti, povinností zaistiť zlučiteľnosť opatrení na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi, keď sa morské zdroje nachádzajú v morským oblastiach, ktoré patria pod rôznu právomoc, a povinností náležite zohľadniť iné legitímne využívanie morí. Spoločná rybárska politika by preto mala prispieť k plneniu medzinárodných povinností Únie vyplývajúcich z uvedených medzinárodných nástrojov. Ak členské štáty prijmú opatrenia na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi, na ktorých prijatie boli splnomocnené v rámci spoločnej rybárskej politiky, mali by takisto postupovať spôsobom, ktorý je v plnom súlade s medzinárodnými povinnosťami v oblasti ochrany a spolupráce vyplývajúcimi z uvedených medzinárodných nástrojov.

(7)

Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu zmenšovaniu sa mnohých populácií rýb. Únia by preto mala vylepšiť spoločnú rybársku politiku prispôsobením mier využívania, aby sa zabezpečilo, že sa v rozumnom časovom rámci pri využívaní morských biologických zdrojov obnovia a zachovajú stavy lovených populácií nad úrovňami, pri ktorých možno získavať maximálny udržateľný výnos. Tieto miery využívania by sa mali dosiahnuť do roku 2015. Dosiahnutie týchto mier využívania k neskoršiemu dátumu by sa malo povoliť iba vtedy, ak by ich dosiahnutie do roku 2015 vážne ohrozilo sociálnu a hospodársku udržateľnosť dotknutých rybárskych flotíl. Tieto miery by sa mali po roku 2015 dosiahnuť čo najskôr a v každom prípade najneskôr v roku 2020. Ak na stanovenie uvedených úrovní nie je k dispozícii dostatok vedeckých informácií, možno zvážiť približné parametre.

(8)

V riadiacich rozhodnutiach týkajúcich sa maximálneho udržateľného výnosu v zmiešanom rybolove by sa mala zohľadniť náročnosť dosiahnuť pri zmiešanom rybolove maximálny udržateľný výnos naraz pri love všetkých populácií, najmä keď z vedeckého odporúčania vyplýva, že je veľmi ťažké vyhnúť sa fenoménu „blokačných druhov“ zvýšením selektivity používaného rybárskeho výstroja. Príslušné vedecké subjekty by sa mali požiadať o poskytnutie odporúčania o vhodných úrovniach rybolovnej úmrtnosti v takýchto prípadoch.

(9)

Spoločná rybárska politika by mala zaistiť súlad s cieľmi pre rybárstvo, ktoré sa stanovili v rozhodnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020, a s cieľmi pre biodiverzitu, ktoré prijala Európska rada z 25. a 26. marca 2010.

(10)

Udržateľné využívanie morských biologických zdrojov by sa malo zakladať na prístupe predbežnej opatrnosti, ktorý sa odvodzuje od zásady predbežnej opatrnosti uvedenej v článku 191 ods. 2 prvom pododseku zmluvy, s prihliadnutím na dostupné vedecké údaje.

(11)

Spoločná rybárska politika by mala prispieť k ochrane morského prostredia, k udržateľnému hospodáreniu so všetkými komerčne využívanými druhmi, a najmä k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (11).

(12)

Spoločná rybárska politika by tiež mala prispieť k tomu, aby sa na trh v Únii dodávali vysoko výživné potraviny, a k zníženiu závislosti trhu Únie na dovoze potravín. Mala by tiež podporovať priamu a nepriamu tvorbu pracovných miest a hospodársky rozvoj v pobrežných oblastiach.

(13)

Je potrebné uplatňovať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva, mali by sa obmedziť environmentálne vplyvy rybolovných činností a malo by sa zabrániť nechceným úlovkom a čo najviac znížiť ich množstvo.

(14)

Je dôležité, aby sa riadenie spoločnej rybárskej politiky viedlo podľa zásad dobrej správy vecí verejných. Medzi tieto zásady patrí rozhodovanie založené na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, široká účasť zainteresovaných strán a dlhodobá perspektíva. Úspešné riadenie spoločnej rybárskej politiky závisí aj od jasného vymedzenia zodpovedností na úrovni Únie, na regionálnej, národnej a miestnej úrovni a od vzájomnej zlučiteľnosti prijatých opatrení a ich súladu s inými politikami Únie.

(15)

Spoločná rybárska politika by mala prispieť k zlepšeniu bezpečnosti a pracovných podmienok prevádzkovateľov v odvetví rybolovu.

(16)

V spoločnej rybárskej politike by sa v relevantných prípadoch mali v plnej miere zohľadniť zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a krmív.

(17)

Keďže všetky záležitosti týkajúce sa európskych oceánov a morí sú navzájom prepojené, spoločná rybárska politika by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade s inými politikami Únie a najmä ktorý zohľadňuje interakcie s činnosťami Únie v iných oblastiach námornej politiky. Mal by sa zabezpečiť súlad pri riadení rôznych odvetvových politík v rámci morských oblastí Baltského mora, Severného mora, Keltského mora, Biskajského zálivu a pobrežia Pyrenejského polostrova, Stredozemného mora a Čierneho mora.

(18)

Rybárske plavidlá Únie by mali mať rovnaký prístup do vôd a k zdrojom Únie v súlade s pravidlami spoločnej rybárskej politiky.

(19)

Platné pravidlá, ktorými sa obmedzuje prístup k zdrojom v rámci pásiem 12 námorných míľ od členských štátov, fungujú uspokojujúco a tým, že obmedzujú rybolovné úsilie v najcitlivejších vodách Únie, sú prospešné pre ochranu zdrojov. Týmito pravidlami sa takisto zachovali tradičné rybolovné činnosti, od ktorých vo veľkej miere závisí sociálny a hospodársky rozvoj určitých pobrežných spoločenstiev. Tieto pravidlá by sa preto mali naďalej uplatňovať. Členské štáty by sa malo usilovať poskytovať prednostný prístup malým, tradičným alebo pobrežným rybárom.

(20)

Podľa potreby by sa mali osobitne uznať a podporiť malé ostrovy, ktoré sú závislé od rybolovu, s cieľom umožniť im prežiť a prosperovať.

(21)

Morské biologické zdroje v okolí najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 prvom odseku zmluvy by sa mali osobitne chrániť, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto území, a to vzhľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu. Určité rybolovné činnosti v týchto vodách by sa preto mali obmedziť na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto území.

(22)

S cieľom prispievať k ochrane živých vodných zdrojov a morských ekosystémov by sa Únia mala usilovať chrániť biologicky citlivé oblasti tým, že ich označí za chránené oblasti. V takýchto oblastiach by malo byť možné obmedziť alebo zakázať rybolovné činnosti. Pri rozhodovaní o tom, ktoré oblasti sa označia, by sa osobitná pozornosť mala venovať tým oblastiam, v súvislosti s ktorými existujú jasné dôkazy o vysokej koncentrácii rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a o neresiskách, a oblastiam, ktoré sa považujú za biologicko-geograficky citlivé. Mali by sa zohľadniť aj existujúce chránené oblasti. Na účely uľahčenia procesu označenia by členské štáty mali určiť vhodné oblasti vrátane oblastí, ktoré sú súčasťou ucelenej siete, a v prípade potreby by mali navzájom spolupracovať pri príprave a zasielaní spoločných odporúčaní Komisii. Na účely efektívnejšieho vytvárania chránených oblastí by sa malo Komisii umožniť, aby bola splnomocnená ich vytvárať vo viacročnom pláne. S cieľom zabezpečiť vhodnú úroveň demokratickej zodpovednosti a kontroly by Komisia mala pravidelne podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o fungovaní týchto chránených oblastí.

(23)

Cieľ udržateľného využívania morských biologických zdrojov je možné dosiahnuť efektívnejšie prostredníctvom viacročného prístupu k riadeniu rybárstva, pričom sa ako priorita stanovujú viacročné plány odzrkadľujúce osobitosti rôznych druhov rybolovu.

(24)

Ak je to možné, viacročné plány by sa mali vzťahovať na viacero populácií, ak sa tieto populácie využívajú spoločne. Viacročnými plánmi by sa mal vytvoriť rámec pre udržateľné využívanie dotknutých populácií a morských ekosystémov, pričom sa vymedzia jasné časové rámce a bezpečnostné mechanizmy pre nepredvídaný vývoj. Viacročné plány by sa mali riadiť aj jasne vymedzenými cieľmi hospodárenia, aby prispievali k udržateľnému využívaniu dotknutých populácií a k ochrane dotknutých morských ekosystémov. Tieto plány by sa mali prijať po porade s poradnými radami, prevádzkovateľmi v rámci odvetvia rybolovu, vedcami a ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré majú záujem na riadení rybárstva.

(25)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (12), smernicou Rady 92/43/EHS (13) a smernicou 2008/56/ES sa členským štátom ukladajú určité povinnosti, pokiaľ ide o osobitne chránené územia, osobitné chránené územia a chránené morské oblasti. Takéto opatrenia si môžu vyžiadať prijatie opatrení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky. Je preto vhodné povoliť členským štátom, aby vo vodách, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo právomoc, prijali ochranné opatrenia nevyhnutné na splnenie ich povinností, ktoré im vyplývajú z uvedených aktov Únie, keď takéto opatrenia neovplyvnia rybolovné záujmy iných členských štátov. V prípade, že by takéto opatrenia mohli ovplyvniť rybolovné záujmy iných členských štátov, právomoc prijať takéto opatrenia by sa mala udeliť Komisii a mala by sa využiť regionálna spolupráca medzi dotknutými členskými štátmi.

(26)

Sú potrebné opatrenia na zníženie súčasných vysokých úrovní nechcených úlovkov a na postupné odstránenie odhadzovania úlovkov. Nechcené úlovky a odhodené úlovky predstavujú značné plytvanie a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morských biologických zdrojov a morských ekosystémov, a na finančnú životaschopnosť rybárstva. Mala by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vylodiť všetky úlovky (ďalej len „povinnosť vylodiť úlovky“) druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, a v Stredozemnom mori aj úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú minimálne veľkosti, ulovené pri rybolovných činnostiach vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie, a pravidlá, ktoré doteraz rybárov nútili odhodiť úlovky, by sa mali zrušiť.

(27)

Povinnosť vylodiť úlovky by sa mala zavádzať individuálne pre jednotlivé druhy rybolovu. Rybári by mali mať možnosť pokračovať v odhadzovaní druhov, ktoré majú podľa najlepších dostupných vedeckých odporúčaní vysokú mieru prežitia pri vypustení do mora.

(28)

S cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť povinnosti vylodiť úlovky a zmierniť vplyv meniaceho sa zloženia úlovkov počas roka by členské štáty mali mať možnosť prenášať do určitého percenta kvóty z jedného roka do druhého.

(29)

Je nevyhnutné, aby členské štáty v rámci riadenia povinnosti vylodiť úlovky vynakladali maximálne úsilie na zníženie množstva nechcených úlovkov. Na tento účel musí mať vysokú prioritu skvalitňovanie selektívnych techník rybolovu, ktoré povedú k zabráneniu a zníženiu, pokiaľ je to možné, nechcených úlovkov. Pre členské štáty je dôležité, aby rozdeľovali kvóty medzi plavidlá spôsobom, ktorý čo najviac odzrkadľuje predpokladané zloženie druhov pri jednotlivých druhoch rybolovu. V prípade nesúladu medzi dostupnými kvótami a skutočnou štruktúrou rybolovu by mali členské štáty zvážiť úpravy prostredníctvom výmeny kvót s inými členskými štátmi, a to aj na trvalom základe. Členské štáty by mali zvážiť aj uľahčenie spoločného využívania individuálnych kvót vlastníkmi plavidiel, napríklad na úrovni organizácií výrobcov alebo skupín vlastníkov plavidiel. Ako poslednú možnosť by členské štáty mali zvážiť započítanie druhov ulovených ako vedľajší úlovok do kvóty pre cieľový druh, v závislosti od štatútu ochrany druhov ulovených ako vedľajší úlovok.

(30)

Konečné určenie vylodenia úlovkov rýb menších ako minimálna ochranná referenčná veľkosť by sa malo obmedziť a mal by sa vylúčiť predaj na ľudskú spotrebu.

(31)

S cieľom zastrešiť nechcené úlovky, ktorým nemožno zabrániť ani pri uplatňovaní všetkých opatrení na ich zníženie, by sa pre rybolovy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, mali zaviesť určité výnimky de minimis z tejto povinnosti vylodiť úlovky, predovšetkým prostredníctvom viacročných plánov.

(32)

S výhradou vedeckého odporúčania a bez toho, aby boli ohrozené ciele maximálneho udržateľného výnosu alebo aby sa zvýšila rybolovná úmrtnosť, by sa v prípade uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky vrátane povinnosti zdokumentovať úlovky malo umožniť zvýšenie súvisiacich rybolovných možností, aby sa zohľadnila skutočnosť, že sa vylodia ryby, ktoré by sa predtým boli odhodili.

(33)

Prístup k danému rybolovu by mal vychádzať z transparentných a objektívnych kritérií vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy. Členské štáty by mali presadzovať zodpovedný rybolov prostredníctvom stimulov poskytnutých tým prevádzkovateľom, ktorí lovia ryby spôsobom, ktorý je najmenej škodlivý pre životné prostredie, a ktorí prinášajú spoločnosti najväčší prínos.

(34)

V prípade populácií, pre ktoré nebol stanovený viacročný plán, by sa miera využívania prinášajúca maximálny udržateľný výnos mala zabezpečiť stanovením obmedzení výlovu alebo rybolovného úsilia. Ak dostupné údaje nie sú postačujúce, rybolov by sa mal riadiť s použitím približných parametrov.

(35)

Vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu v odvetví rybolovu a na závislosť určitých pobrežných spoločenstiev od rybolovu je potrebné zabezpečiť relatívnu stabilitu rybolovných činností, a to rozdelením rybolovných možností medzi členské štáty na základe predvídateľného podielu populácií rýb pre každý členský štát.

(36)

Takouto relatívnou stabilitou rybolovných činností by sa malo vzhľadom na premenlivý charakter biologického stavu populácií zabezpečiť a v plnej miere zohľadniť splnenie konkrétnych potrieb regiónov, v ktorých sú miestne spoločenstvá obzvlášť závislé od rybárstva a s ním súvisiacich činností, ako rozhodla Rada vo svojej rezolúcii z 3. novembra 1976 (14), a najmä v jej prílohe VII.

(37)

Preto by sa pojem relatívna stabilita mal chápať v tomto zmysle.

(38)

Komisia by mala by mala byť splnomocnená prijímať dočasné opatrenia v prípade vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému, ktoré vyplýva z rybolovných činností a vyžaduje si okamžitú reakciu. Tieto opatrenia by sa mali zaviesť v rámci určených časových rámcov a mali by platiť počas stanoveného časového obdobia.

(39)

Členské štáty by mali spolupracovať na regionálnej úrovni, aby prijali spoločné odporúčania a iné nástroje na rozvoj a vykonávanie ochranných opatrení a opatrení, ktoré ovplyvňujú rybolovné činnosti v oblastiach, ktoré sú chránené právom v oblasti životného prostredia. V rámci regionálnej spolupráce by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov alebo delegovaných aktov prijímať ochranné opatrenia, len ak sa všetky dotknuté členské štáty daného regiónu dohodli na spoločnom odporúčaní. V prípade, že spoločné odporúčanie neexistuje, Komisia by mala predložiť návrh príslušných opatrení podľa zmluvy.

(40)

Členské štáty by mali byť splnomocnené prijímať ochranné opatrenia a opatrenia na hospodárenie pre populácie vo vodách Únie, ktoré sa majú uplatňovať výlučne na rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou.

(41)

Členské štáty by mali byť splnomocnené prijímať ochranné opatrenia a opatrenia na hospodárenie uplatniteľné v ich zónach do 12 námorných míľ na všetky rybárske plavidla Únie za predpokladu, že ak sa takéto opatrenia uplatňujú na rybárske plavidlá Únie z ostatných členských štátov, sú nediskriminačné, vopred sa o nich konzultovalo s ostatnými dotknutými členskými štátmi, a že Únia neprijala opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a hospodárenia v dotknutej zóne do 12 námorných míľ.

(42)

Členské štáty by mali byť schopné zaviesť systém prevoditeľných rybolovných koncesií.

(43)

Členské štáty by mali na základe svojich posúdení rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a rybolovnými možnosťami, ktoré majú k dispozícii, prijať osobitné opatrenia na prispôsobenie počtu rybárskych plavidiel Únie dostupným zdrojom. Posúdenia by sa mali vykonať v súlade s usmerneniami Komisie a mali by byť uvedené vo výročných správach, ktoré sa postupujú Komisii. Uvedené správy by sa mali zverejňovať. Každý členský štát by mal mať možnosť zvoliť si opatrenia a nástroje, ktoré chce prijať, na zníženie nadmernej rybolovnej kapacity.

(44)

Okrem toho by sa na účely riadenia a prispôsobovania rybolovnej kapacity mali zachovať povinné maximálne stropy kapacity flotily a vnútroštátne systémy zaradenia/vyradenia v súvislosti s financovaním vyradenia plavidiel.

(45)

Členské štáty by mali zaznamenávať minimálne informácie o charakteristikách a činnostiach rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou. Tieto záznamy by sa mali sprístupniť Komisii na účely monitorovania veľkosti flotíl členských štátov.

(46)

Riadenie rybárstva vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní si vyžaduje harmonizované, spoľahlivé a presné súbory údajov. Členské štáty by preto mali zbierať údaje o flotilách a ich rybolovných činnostiach, najmä biologické údaje o úlovkoch, a to aj odhodených úlovkoch, a informácie z prieskumov o populáciách rýb a o možnom environmentálnom vplyve rybolovných činností na morský ekosystém. Členské štáty by mali spravovať zozbierané údaje a sprístupňovať ich koncovým používateľom a iným zainteresovaným stranám. Členské štáty by s cieľom koordinovať činnosti zberu údajov mali spolupracovať navzájom a s Komisiou. Členské štáty by v prípade potreby mali pri zbere údajov spolupracovať aj s tretími krajinami. Členské štáty by mali Komisii poskytnúť na posúdenie výročné správy o svojich činnostiach v oblasti zberu údajov, pričom sa tieto správy zverejnia.

(47)

Zber údajov by sa mal vzťahovať aj na údaje, ktoré uľahčujú hospodárske posúdenie podnikov pôsobiacich v odvetví rybolovu, v akvakultúre a v spracovaní produktov rybolovu a akvakultúry, ako aj na údaje, ktoré uľahčujú posúdenie pravdepodobného budúceho vývoja zamestnanosti v týchto odvetviach.

(48)

S Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF), zriadeným rozhodnutím Komisie 2005/629/ES (15), možno konzultovať záležitosti týkajúce sa ochrany morských biologických zdrojov a hospodárenia s nimi s cieľom zabezpečiť požadovanú pomoc vysoko kvalifikovaného vedeckého personálu, a to najmä pri uplatňovaní biologických, ekonomických, environmentálnych, sociálnych a technických odborov.

(49)

Vedecký výskum v oblasti rybárstva vzťahujúci sa na príslušné politiky by sa mal posilniť prostredníctvom vykonávania vnútroštátnych programov zberu vedeckých údajov, výskumu a inovácie v oblasti rybárstva v koordinácii s inými členskými štátmi, ako aj v rámcoch Únie pre výskum a inovácie. Mala by sa presadzovať aj lepšia spolupráca medzi odvetvím a vedcami.

(50)

Únia by mala podporovať ciele spoločnej rybárskej politiky na medzinárodnej úrovni, pričom by sa zabezpečilo, aby rybolovné činnosti Únie mimo vôd Únie vychádzali z rovnakých zásad a noriem, ako tie, ktoré sú uplatniteľné podľa práva Únie, a presadili by sa rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie, ako aj z tretích krajín. Únia by sa na tento účel mala snažiť viesť proces zvyšovania výkonnosti regionálnych a medzinárodných organizácií, aby boli schopné lepšie chrániť živé morské zdroje vo svojej pôsobnosti a hospodáriť s nimi vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Únia by mala spolupracovať s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, aby sa zlepšilo dodržiavanie medzinárodných opatrení vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Pozícia Únie by mala vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní.

(51)

Dohodami o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s tretími krajinami by sa malo zabezpečiť, aby rybolovné činnosti Únie vo vodách tretích krajín vychádzali z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a z výmeny príslušných informácií, čím sa zabezpečí udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, transparentnosť, pokiaľ ide o určenie nadbytku, a následne hospodárenie so zdrojmi, ktoré je v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky. Týmito dohodami, ktorými sa poskytuje prístup k zdrojom úmerným záujmom flotily Únie výmenou za finančný príspevok Únie, by sa malo prispieť k vytvoreniu vysoko kvalitného správneho rámca, ktorým by sa zabezpečili najmä účinné opatrenia v oblasti zberu údajov, monitorovania, kontroly a dozoru.

(52)

Dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv stanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v ďalších príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, ako aj zásady právneho štátu by malo predstavovať základný prvok dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ktoré by mali obsahovať osobitnú doložku o ľudských právach. Zavedenie doložky o ľudských právach v dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva by malo byť v plnej miere v súlade s celkovými cieľmi rozvojovej politiky Únie.

(53)

Akvakultúrou by sa malo prispievať k zachovaniu potenciálu výroby potravín na udržateľnom základe v celej Únii, aby sa tak občanom Únie zaručila dlhodobá potravinová bezpečnosť vrátane dodávok potravín, ako aj rast a zamestnanosť, a aby sa prispievalo k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných organizmov.

(54)

V stratégii udržateľného rozvoja európskej akvakultúry, ktorú Komisia prijala v roku 2009 a ktorú uvítala a potvrdila Rada a uvítal Európsky parlament, sa konštatuje, že je potrebné vytvoriť a podporovať rovnaké podmienky pre akvakultúru ako základ pre jej udržateľný rozvoj.

(55)

Akvakultúrne činnosti v Únii sú v jednotlivých štátoch ovplyvňované rôznymi podmienkami, aj pokiaľ ide o oprávnenia prevádzkovateľov. Preto by sa s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry, podporiť rozvoj a inovácie v tejto oblasti a podporiť hospodársku činnosť, diverzifikáciu a zlepšiť životnú úroveň v pobrežných a vnútrozemských oblastiach mali vypracovať strategické usmernenia Únie pre národné strategické plány. Medzi členskými štátmi by sa okrem toho mali zaviesť mechanizmy výmeny informácií a najlepších postupov prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide bezpečnosť podnikania, prístup do vôd a priestoru Únie a zjednodušenie postupov vydávania licencií.

(56)

Osobitný charakter akvakultúry si vyžaduje poradnú radu na konzultáciu so zainteresovanými stranami o prvkoch politík Únie, ktoré by mohli mať vplyv na akvakultúru.

(57)

Je potrebné posilniť konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry Únie a zjednodušiť ho, čím by sa podporilo lepšie riadenie jeho produkcie a obchodných činností. Spoločnou organizáciou trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky produkty rybolovu a akvakultúry uvádzané na trh v Únii bez ohľadu na ich pôvod, malo by sa ňou spotrebiteľom umožniť lepšie sa na základe dostupných informácií rozhodnúť, mala by sa ňou podporiť zodpovedná spotreba a zlepšiť hospodárske znalosti o trhoch Únie v rámci dodávateľského reťazca a ich chápanie.

(58)

Spoločná organizácia trhov by sa mala vykonávať v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie.

(59)

Na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky by sa mal zriadiť účinný systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, ktorý by zahŕňal boj proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam.

(60)

V rámci systému Únie na kontrolu, inšpekcie a presadzovanie predpisov by sa malo podporovať používanie moderných a účinných technológií. Členské štáty a Komisia by mali mať možnosť vykonávať pilotné projekty v oblasti nových kontrolných technológií a systémov správy údajov.

(61)

S cieľom zabezpečiť v rôznych členských štátoch porovnateľné podmienky uplatňovania pravidiel kontroly a presadzovania predpisov by sa mala presadzovať spolupráca medzi členskými štátmi na určení účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií.

(62)

S cieľom zabezpečiť účasť prevádzkovateľov na zbere údajov v Únii a na systéme Únie na kontrolu, inšpekcie a presadzovanie predpisov by členské štáty mali mať možnosť vyžadovať od svojich prevádzkovateľov, aby pomernou časťou prispeli na príslušné operačné náklady.

(63)

Ciele spoločnej rybárskej politiky nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri vývoji odvetvia rybolovu a jeho riadení, a na obmedzené finančné zdroje členských štátov. S cieľom prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov by sa preto mala poskytnúť viacročná finančná pomoc Únie zameraná na priority spoločnej rybárskej politiky a prispôsobená osobitostiam odvetvia rybolovu v jednotlivých členských štátoch.

(64)

Finančná pomoc Únie by mala byť podmienená dodržiavaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky členskými štátmi a prevádzkovateľmi vrátane vlastníkov plavidiel. V súlade s osobitnými pravidlami, ktoré sa prijmú, by sa poskytovanie finančnej pomoci Únie malo prerušiť, pozastaviť alebo upraviť v prípade, že členský štát nedodržiava osobitné povinnosti vyplývajúce zo spoločnej rybárskej politiky, alebo v prípade, že prevádzkovateľ tieto pravidlá závažne porušuje.

(65)

Ukázalo sa, že na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky je nevyhnutný dialóg so zainteresovanými stranami. Vzhľadom na rozdielne podmienky vo vodách Únie a na väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky by poradné rady mali umožniť, aby spoločná rybárska politika využívala znalosti a skúsenosti všetkých zainteresovaných strán.

(66)

Vzhľadom na osobitnú povahu najvzdialenejších regiónov, akvakultúry, trhov a Čierneho mora je vhodné zriadiť novú poradnú radu pre každú z týchto oblastí.

(67)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o prijímanie ochranných opatrení sprevádzajúcich určité povinnosti členských štátov v oblasti životného prostredia, úpravu povinnosti vylodiť úlovky s cieľom splniť medzinárodné záväzky Únie, rozšírenie povinnosti vylodiť úlovky na ďalšie druhy prostredníctvom procesu regionalizácie, prijatie osobitných plánov pre odhadzovanie prostredníctvom procesu regionalizácie, prijatie výnimiek de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ak nebolo prijaté žiadne iné vykonávacie opatrenie pre uvedenú povinnosť, a stanovenie podrobných pravidiel fungovania poradných rád. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(68)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia v súvislosti s dočasnými opatreniami na zmiernenie vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov, systémom zaradenia/vyradenia v riadení flotily a zaznamenávaním, formátom a prenosom údajov do registra rybárskej flotily Únie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(69)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie jeho cieľov.

(70)

Rozhodnutie Rady 2004/585/ES (17) by sa malo zrušiť, keď nadobudnú účinnosť príslušné pravidlá podľa tohto nariadenia.

(71)

Z dôvodu počtu a významu zmien, ktoré je potrebné vykonať, by sa nariadenie (ES) č. 2371/2002 malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Spoločná rybárska politika sa vzťahuje na:

a)

ochranu morských biologických zdrojov a riadenie rybolovu a flotíl, ktoré takéto zdroje využívajú;

b)

vo vzťahu k opatreniam na trhoch a k finančným opatreniam na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky: sladkovodné biologické zdroje, akvakultúru a spracovanie a uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh.

2.   Spoločná rybárska politika sa vzťahuje na činnosti uvedené v odseku 1, keď sa vykonávajú:

a)

na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva;

b)

vo vodách Únie vrátane vykonávania rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín, v ktorých sú aj zaregistrované;

c)

rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie; alebo

d)

štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu.

Článok 2

Ciele

1.   Spoločnou rybárskou politikou sa zabezpečuje, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín.

2.   V rámci spoločnej rybárskej politiky sa na riadenie rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a cieľom tejto politiky je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácií lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos.

V záujme dosiahnutia cieľa postupnej obnovy a udržania populácií rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, sa miera maximálneho udržateľného výnosu využívania dosiahne do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne, na vzostupnom základe, najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie.

3.   V rámci spoločnej rybárskej politiky sa pri riadení rybárstva uplatňuje ekosystémový prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém, a vynakladá sa úsilie o zabezpečenie toho, aby sa akvakultúrnymi a rybolovnými činnosťami zabránilo zhoršovaniu stavu morského prostredia.

4.   Spoločnou rybárskou politikou sa prispieva k zberu vedeckých údajov.

5.   Spoločná rybárska politika predovšetkým:

a)

postupne odstraňuje odhadzovanie úlovkov na individuálnom základe pri zohľadnení najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva a postupným zabezpečením toho, aby sa úlovky vyloďovali;

b)

podľa potreby čo najlepšie využíva nechcené úlovky, bez toho, aby sa pre takéto úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, vytvoril trh;

c)

zabezpečuje podmienky pre hospodársky životaschopné a konkurencieschopné odvetvie rybolovu a spracovania rýb a pre činnosti na súši súvisiace s rybolovom;

d)

zabezpečuje opatrenia na úpravu rybolovnej kapacity flotíl na úrovne rybolovných možností v súlade s odsekom 2 na účely hospodársky životaschopných flotíl bez drancovania morských biologických zdrojov;

e)

podporuje rozvoj udržateľných akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispievať k dodávkam potravín a potravinovej bezpečnosti a k zamestnanosti;

f)

prispieva k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, pamätajúc pritom na pobrežný rybolov a socio-ekonomické aspekty;

g)

prispieva k efektívnemu a transparentnému vnútornému trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry a prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii;

h)

prihliada na záujmy spotrebiteľov aj výrobcov;

i)

presadzuje pobrežné rybolovné činnosti s prihliadnutím na socio-ekonomické aspekty;

j)

dodržiava právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia, a najmä cieľ, ktorým je dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES, ako aj iné politiky Únie.

Článok 3

Zásady dobrej správy vecí verejných

Spoločná rybárska politika sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:

a)

jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie a na regionálnej, národnej a miestnej úrovni;

b)

zohľadňovanie regionálnych špecifík prostredníctvom regionalizovaného prístupu;

c)

ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;

d)

dlhodobá perspektíva;

e)

efektívnosť administratívnych nákladov;

f)

primeraná účasť zainteresovaných strán, najmä poradných rád, vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;

g)

primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

h)

súlad s inými politikami Únie;

i)

podľa potreby využitie posúdení vplyvu;

j)

súdržnosť medzi vnútorným a vonkajším rozmerom spoločnej rybárskej politiky;

k)

transparentnosť nakladania s údajmi v súlade s existujúcimi právnymi požiadavkami s náležitým prihliadnutím na súkromný život, ochranu osobných údajov a pravidlá dôvernosti; dostupnosť údajov príslušným vedeckým orgánom, iným subjektom s vedeckým alebo riadiacim záujmom a iným určeným koncovým používateľom.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„vody Únie“ sú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

2.

„morské biologické zdroje“ sú dostupné a prístupné živé morské vodné druhy vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov počas ich života v mori;

3.

„sladkovodné biologické zdroje“ sú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

4.

„rybárske plavidlo“ je akékoľvek plavidlo vybavené na komerčné využívanie morských biologických zdrojov alebo pasca na tuniaka modroplutvého;

5.

„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

6.

„zaradenie do rybárskej flotily“ je registrácia rybárskeho plavidla v registri rybárskych plavidiel členského štátu;

7.

„maximálny udržateľný výnos“ je najvyšší teoretický vyvážený výnos, ktorý sa môže bez prestania v priemere získať z určitej populácie za existujúcich priemerných environmentálnych podmienok bez toho, aby to malo výrazný vplyv na proces rozmnožovania;

8.

„prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva“, ako sa uvádza v článku 6 dohody OSN o populáciách rýb, je prístup, v rámci ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;

9.

„ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva“ je integrovaný prístup k riadeniu rybárstva v rámci ekologicky zmysluplných hraníc, ktorý sa snaží riadiť využívanie prírodných zdrojov s prihliadnutím na rybolovné a iné ľudské činnosti a zároveň zachovať biologické bohatstvo a biologické procesy potrebné na ochranu zloženia, štruktúry a fungovania biotopov dotknutých ekosystémov zohľadňovaním znalostí a neistôt súvisiacich s biotickými, abiotickými a ľudskými zložkami ekosystémov;

10.

„odhodené úlovky“ sú úlovky, ktoré sa vrátia do mora;

11.

„rybolov s malým vplyvom“ je používanie selektívnych rybolovných techník, ktoré majú malý škodlivý vplyv na morské ekosystémy a/alebo pri ktorých môžu vznikať nízke emisie z paliva;

12.

„selektívny rybolov“ je rybolov rybolovnými metódami alebo rybárskym výstrojom, ktoré sa počas rybolovnej operácie zameriavajú a lovia organizmy podľa veľkosti alebo druhu a umožňujú zabrániť uloveniu jedincov necieľového druhu alebo ich vypustenie bez poškodenia;

13.

„rybolovná úmrtnosť“ je miera, v ktorej sa rybolovnými činnosťami počas daného obdobia odoberá z populácie biomasa alebo jedince;

14.

„populácia“ je morský biologický zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti hospodárenia;

15.

„obmedzenie výlovu“ je podľa vhodnosti buď kvantitatívne obmedzenie úlovkov populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia, ak sa na tieto populácie rýb alebo skupinu populácií rýb vzťahuje povinnosť vylodenia, alebo kvantitatívne obmedzenie vylodení populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia, na ktoré sa povinnosť vylodenia nevzťahuje;

16.

„ochranný referenčný bod“ sú hodnoty parametrov populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo rybolovná úmrtnosť), ktoré sa používajú pri riadení rybárstva, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo želanou úrovňou výnosu;

17.

„minimálna ochranná referenčná veľkosť“ je veľkosť živých morských vodných druhov so zreteľom na dospelosť, ako je stanovená v práve Únie, pričom sa pod jej hranicou uplatňujú obmedzenia alebo stimuly, ktorých cieľom je zabrániť lovu prostredníctvom rybolovných činností; táto veľkosť v príslušných prípadoch nahrádza minimálnu veľkosť pri vylodení;

18.

„populácia v bezpečných biologických hraniciach“ je populácia s vysokou pravdepodobnosťou, že jej predpokladaná biomasa neresiacej sa populácie na konci predchádzajúceho roka je vyššia, ako hraničný referenčný bod biomasy (Blim), a jej odhadovaná miera rybolovnej úmrtnosti za predchádzajúci rok je nižšia ako hraničný referenčný bod miery rybolovnej úmrtnosti (Flim);

19.

„záruka“ je preventívne opatrenie zamerané na zabránenie neželaným situáciám;

20.

„technické opatrenie“ je opatrenie, ktoré stanovením podmienok využívania a štruktúry rybárskeho výstroja a obmedzení prístupu k rybolovným oblastiam reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností;

21.

„rybolovné úsilie“ je výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých plavidiel v danej skupine;

22.

„členský štát s priamym hospodárskym záujmom“ je členský štát, ktorý má záujem pozostávajúci buď z rybolovných možností, alebo rybolovu, ktorý sa vykonáva vo výhradnej hospodárskej zóne dotknutého členského štátu, alebo, pokiaľ ide o Stredozemné more, tradičného rybolovu na šírom mori;

23.

„prevoditeľné rybolovné koncesie“ sú odobrateľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených členskému štátu alebo stanovených v pláne hospodárenia, ktorý členský štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 (18), ktoré ich držiteľ môže preniesť;

24.

„rybolovná kapacita“ je tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 (19);

25.

„akvakultúra“ je chov alebo pestovanie vodných organizmov technikami určenými na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia, ak organizmy zostávajú počas fázy chovu a pestovania majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich výlovu vrátane tohto okamihu;

26.

„licencia na rybolov“ je licencia vymedzená v článku 4 bode 9 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (20);

27.

„oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie vymedzené v článku 4 bode 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

28.

„rybolovná činnosť“ je vyhľadávanie rýb, spustenie, nastavenie, vlečenie a vytiahnutie rybárskeho výstroja, vytiahnutie úlovku na palubu, prekládka, ponechanie na palube, spracovanie na palube, preprava, umiestňovanie do klietok, vykrmovanie a vylodenie rýb a produktov rybolovu;

29.

„produkty rybolovu“ sú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;

30.

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou produkcie, spracovania, uvádzania na trh, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

31.

„závažné porušenie“ je porušenie, ktoré je vymedzené ako také v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 (21) a v článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

32.

„koncový používateľ vedeckých údajov“ je subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybárstva na účely výskumu alebo hospodárenia;

33.

„nadbytok povoleného výlovu“ je tá časť povoleného výlovu, ktorú pobrežný štát nevylovil a ktorá vedie k tomu, že celková miera využívania jednotlivých populácií zostáva pod úrovňami, na ktorých sú populácie schopné sa sami obnoviť, a udržiava populácie lovených druhov nad želanými úrovňami stanovenými na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

34.

„produkty akvakultúry“ sú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;

35.

„biomasa neresiacej sa populácie“ je odhad masy rýb konkrétnej populácie, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane samcov a samíc, a rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;

36.

„zmiešaný rybolov“ je rybolov, pri ktorom je prítomných viacero druhov, a pri ktorom je pravdepodobné, že sa ulovia rôzne druhy v rámci tej istej rybolovnej operácie;

37.

„dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva“ je medzinárodná dohoda uzavretá s tretím štátom na účely získania prístupu do vôd a k zdrojom s cieľom udržateľným spôsobom využívať časť nadbytku morských biologických zdrojov výmenou za finančnú kompenzáciu od Únie, ktorej súčasťou môže byť aj odvetvová podpora.

2.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto geografické vymedzenie zemepisných oblastí:

a)

„Severné more“ sú zóny ICES (22) IIIa a IV;

b)

„Baltské more“ sú zóny ICES IIIb, IIIc a IIId;

c)

„severozápadné vody“ sú zóny ICES V (okrem Va a iba vody Únie v Vb), VI a VII;

d)

„juhozápadné vody“ sú zóny ICES VIII, IX a X (vody okolo Azor) a zóny CECAF (23) 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.0 (vody okolo Madeiry a Kanárskych ostrovov);

e)

„Stredozemné more“ sú morské vody Stredozemného mora na východ od 5°36' z. d.;

f)

„Čierne more“ je zemepisná podoblasť GFCM (General Fisheries Commission for the Mediterranean) vymedzená v uznesení GFCM/33/2009/2.

ČASŤ II

PRÍSTUP DO VÔD

Článok 5

Všeobecné pravidlá prístupu do vôd

1.   Rybárske plavidlá Únie majú rovnaký prístup do vôd a k zdrojom vo všetkých vodách Únie okrem vôd uvedených v odsekoch 2 a 3 s výhradou opatrení prijatých podľa časti III.

2.   Členské štáty majú vo vodách do 12 námorných míľ od základných línií, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo právomoc, až do 31. decembra 2022 právo obmedziť rybolov na rybárske plavidlá, ktoré tradične lovia v týchto vodách z prístavov na priľahlom pobreží bez toho, aby tým boli dotknuté dojednania týkajúce sa rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod vlajkou iných členských štátov v rámci existujúcich susedských vzťahov medzi členskými štátmi a dojednania uvedené v prílohe I, ktorými sa pre každý členský štát stanovujú zemepisné zóny v rámci pobrežných pásiem iných členských štátov, v ktorých sa vykonávajú rybolovné činnosti, a dotknuté druhy. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

3.   Vo vodách do 100 námorných míľ od základných línií najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 prvom odseku zmluvy sú dotknuté členské štáty až do 31. decembra 2022 oprávnené obmedziť rybolov na plavidlá registrované v prístavoch týchto území. Takéto obmedzenia sa neuplatňujú na plavidlá Únie, ktoré tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto plavidlá neprekročia tradične vyvíjané rybolovné úsilie. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

4.   Opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať po skončení platnosti dojednaní stanovených v odsekoch 2 a 3, sa prijmú do 31. decembra 2022.

ČASŤ III

OPATRENIA NA OCHRANU A UDRŽATELNÉ VYUŽÍVANIE MORSKÝCH BIOLOGICKÝCH ZDROJOV

HLAVA I

Ochranné opatrenia

Článok 6

Všeobecné ustanovenia

1.   Na účely dosiahnutia cieľov spoločnej rybárskej politiky zameraných na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, ktoré sú stanovené v článku 2, Únia prijme ochranné opatrenia, ako sa uvádza v článku 7.

2.   Pri uplatňovaní tohto nariadenia sa Komisia radí s príslušnými poradnými orgánmi a príslušnými vedeckými subjektmi. Pri prijímaní ochranných opatrení sa zohľadňujú dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania vrátane v príslušných prípadoch správ STECF a ďalších poradných orgánov, odporúčaní poradných rád a spoločných odporúčaní členských štátov podľa článku 18.

3.   Členské štáty môžu navzájom spolupracovať na účely prijatia opatrení podľa článkov 11, 15 a 18.

4.   Členské štáty pred prijatím vnútroštátnych opatrení podľa článku 20 ods. 2 navzájom koordinujú svoju činnosť.

5.   V osobitných prípadoch, predovšetkým pokiaľ ide o stredomorský región, sa členské štáty môžu splnomocniť na prijatie právne záväzných aktov v oblasti spoločnej rybárskej politiky vrátane ochranných opatrení. V prípade potreby sa uplatňuje článok 18.

Článok 7

Druhy ochranných opatrení

1.   Opatrenia na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov môžu okrem iného zahŕňať:

a)

viacročné plány podľa článkov 9 a 10;

b)

ciele pre ochranu a udržateľné využívanie populácií a súvisiace opatrenia na na minimalizovanie vplyvu rybolovu na morské prostredie;

c)

opatrenia na úpravu rybolovnej kapacity rybárskych plavidiel podľa dostupných rybolovných možností;

d)

stimuly vrátane stimulov hospodárskej povahy, ako sú rybolovné možnosti, na presadzovanie rybolovných metód, ktoré prispievajú k selektívnejšiemu rybolovu, k zabráneniu nechceným úlovkom a k čo najväčšiemu zníženiu ich množstva a k rybolovu s malým vplyvom na morský ekosystém a rybolovné zdroje;

e)

opatrenia na stanovenie a prideľovanie rybolovných možností;

f)

opatrenia na dosiahnutie cieľov článku 15;

g)

minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť;

h)

pilotné projekty týkajúce sa alternatívnych typov techník riadenia rybolovu a výstroja, ktoré zvyšujú selektivitu alebo minimalizujú negatívny vplyv rybolovných činností na morské prostredie;

i)

opatrenia potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia prijatých na základe článku 11;

j)

technické opatrenia uvedené v odseku 2.

2.   Technické opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:

a)

charakteristické znaky rybárskeho výstroja a pravidlá jeho používania;

b)

špecifikácie vzťahujúce sa na konštrukciu rybárskeho výstroja vrátane:

i)

úprav alebo dodatočných zariadení na zlepšenie selektivity alebo na minimalizovanie negatívneho vplyvu na ekosystém;

ii)

úprav alebo dodatočných zariadení na zníženie náhodného ulovenia ohrozených, bezprostredne ohrozených a chránených druhov, ako aj na zníženie ďalších nechcených úlovkov;

c)

obmedzenia alebo zákazy použitia určitého rybárskeho výstroja a rybolovných činností v určitých oblastiach alebo obdobiach;

d)

požiadavky na rybárske plavidlá, aby prestali vykonávať činnosť v danej oblasti počas vymedzeného minimálneho obdobia s cieľom chrániť dočasné zhluknutie ohrozených druhov, neresiacich sa rýb, rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a ďalších zraniteľných morských zdrojov;

e)

osobitné opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu rybolovných činností na morskú biodiverzitu a morské ekosystémy vrátane opatrení na zabránenie nechceným úlovkom a na čo najväčšie zníženie ich množstva.

Článok 8

Zriadenie oblastí na obnovu populácií rýb

1.   Únia sa pri náležitom prihliadnutí na existujúce chránené oblasti usiluje zriaďovať chránené oblasti z dôvodu ich biologickej citlivosti vrátane oblastí, v ktorých existujú jasné dôkazy o vysokých koncentráciách rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, ako aj o neresiskách. V takýchto oblastiach možno rybolovné činnosti obmedziť alebo zakázať s cieľom prispieť k ochrane živých vodných zdrojov a morských ekosystémov. Únia naďalej poskytuje dodatočnú ochranu existujúcim biologicky citlivým oblastiam.

2.   Na tieto účely členské štáty tam, kde je to možné, určia vhodné oblasti, ktoré môžu byť súčasťou ucelenej siete, a podľa potreby pripravia spoločné odporúčania v súlade s článkom 18 ods. 7, aby Komisia mohla predložiť návrh v súlade so zmluvou.

3.   Komisia môže byť vo viacročnom pláne splnomocnená zriadiť takéto chránené biologicky citlivé oblasti. Uplatňuje sa článok 18 ods. 1 až 6. Komisia pravidelne podáva správy o chránených oblastiach Európskemu parlamentu a Rade.

HLAVA II

Osobitné opatrenia

Článok 9

Zásady a ciele viacročných plánov

1.   Viacročné plány sa prijímajú prioritne, a to na základe vedeckých, technických a hospodárskych odporúčaní, a obsahujú ochranné opatrenia na obnovu a udržanie populácií rýb nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos v súlade s článkom 2 ods. 2.

2.   Ak ciele na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2, nemožno určiť z dôvodu nedostatku údajov, vo viacročných plánoch sa ustanovia opatrenia založené na prístupe predbežnej opatrnosti, pričom sa zabezpečí aspoň porovnateľná miera ochrany príslušných populácií.

3.   Viacročné plány sa vzťahujú buď:

a)

na jednotlivé druhy, alebo

b)

v prípade zmiešaného rybolovu alebo keď sa dynamika populácií navzájom ovplyvňuje, na rybolov využívajúci viaceré populácie v danej zemepisnej oblasti, pričom sa zohľadňujú znalosti o vzájomnom pôsobení medzi populáciami rýb, rybolovom a morskými ekosystémami.

4.   Opatrenia, ktoré majú byť súčasťou viacročných plánov, a harmonogram ich vykonávania sú primerané sledovaným cieľom a zámerom a plánovanému harmonogramu. Pred začlenením opatrení do viacročných plánov sa zohľadní ich pravdepodobný hospodársky a sociálny vplyv.

5.   Viacročné plány môžu obsahovať konkrétne ochranné ciele a opatrenia založené na ekosystémovom prístupe s cieľom riešiť konkrétne problémy zmiešaného rybolovu v súvislosti s dosahovaním cieľov stanovených v článku 2 ods. 2 pri rôznych populáciách, na ktoré sa plán vzťahuje, v prípadoch, keď podľa vedeckého odporúčania nemožno dosiahnuť zvýšenie selektivity. Keď je to potrebné, viacročný plán obsahuje konkrétne alternatívne ochranné opatrenia založené na ekosystémovom prístupe a zamerané na niektoré z populácií, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 10

Obsah viacročných plánov

1.   Viacročný plán podľa potreby a bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci podľa zmluvy, obsahuje:

a)

rozsah (vyjadrený v populáciách), druh rybolovu a oblasť, na ktoré sa viacročný plán vzťahuje;

b)

ciele, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 a s príslušnými ustanoveniami článkov 6 a 9;

c)

kvantifikovateľné ciele, ako napríklad miery rybolovnej úmrtnosti a/alebo biomasa neresiacich sa populácií;

d)

jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;

e)

ochranné referenčné body, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2;

f)

ciele pre ochranné a technické opatrenia, ktoré sa majú prijať v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 15, a opatrenia určené na zabránenie a zníženie, pokiaľ je to možné, nechcených úlovkov;

g)

záruky na zabezpečenie dosiahnutia kvantifikovateľných cieľov a potrebné nápravné prostriedky, okrem iného aj pre situácie, keď zhoršujúca sa kvalita alebo dostupnosť údajov ohrozuje udržateľnosť populácie.

2.   Viacročný plán môže obsahovať aj:

a)

ďalšie ochranné opatrenia, najmä opatrenia na postupné odstránenie odhadzovania úlovkov s ohľadom na najlepšie dostupné vedecké odporúčania, alebo opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu rybolovu na ekosystém, ktoré sa podľa potreby ďalej vymedzia v súlade s článkom 18;

b)

kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;

c)

podľa potreby konkrétne ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov.

3.   Vo viacročnom pláne sa stanoví jeho preskúmanie po jeho prvotnom následnom hodnotení, ktoré najmä zohľadní zmeny vo vedeckých odporúčaniach.

Článok 11

Ochranné opatrenia potrebné na splnenie povinností podľa právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia

1.   Členské štáty sú splnomocnené prijímať ochranné opatrenia, ktoré nemajú vplyv na rybárske plavidlá iných členských štátov, sú uplatniteľné na vody, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo právomoc, a ktoré sú nevyhnutné na splnenie ich povinností vyplývajúcich z článku 13 ods. 4 smernice 2008/56/ES, článku 4 smernice 2009/147/ES alebo článku 6 smernice 92/43/EHS, za predpokladu, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2 tohto nariadenia, spĺňajú ciele príslušných právnych predpisov Únie, ktoré sa majú nimi vykonávať, a sú prinajmenšom rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

2.   Ak sa členský štát (ďalej len „iniciujúci členský štát“) domnieva, že opatrenia, ktoré je potrebné prijať na účely splnenia povinností uvedených v odseku 1, a ostatné členské štáty majú priamy hospodársky záujem na druhu rybolovu, na ktorý sa majú takéto opatrenia vzťahovať, Komisia je splnomocnená prijať na základe žiadosti takéto opatrenia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 46. Na tento účel sa mutatis mutandis uplatňuje článok 18 ods. 1 až 4 a 6.

3.   Na tento účel iniciujúci členský štát poskytne Komisii a ostatným členským štátom s priamym hospodárskym záujmom príslušné informácie o požadovaných opatreniach vrátane ich odôvodnenia, vedeckých dôkazov na ich podporu a podrobností o ich praktickom vykonávaní a presadzovaní. Iniciujúci členský štát a iné členské štáty s priamym hospodárskym záujmom môžu do šiestich mesiacov od poskytnutia dostatočných informácií predložiť spoločné odporúčanie uvedené v článku 18 ods. 1. Komisia prijme opatrenia do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, pričom zohľadní všetky dostupné vedecké odporúčania.

Ak sa všetky členské štáty nedohodnú na spoločnom odporúčaní, ktoré sa má predložiť Komisii v súlade s prvým pododsekom v lehote v ňom stanovenej, alebo ak sa spoločné odporúčanie nezdá byť zlučiteľné s požiadavkami uvedenými v odseku 1, Komisia môže predložiť návrh v súlade so zmluvou.

4.   Odchylne od odseku 3, ak spoločné odporúčanie uvedené v odseku 3 neexistuje, Komisia v naliehavom prípade príjme opatrenia. Opatrenia, ktoré sa majú prijať v naliehavom prípade, sa obmedzia na tie, bez ktorých je ohrozené dosiahnutie cieľov spojených so zavedením ochranných opatrení v súlade so smernicami uvedenými v odseku 1 a zámermi členského štátu.

5.   Opatrenia uvedené v odseku 4 sa uplatňujú najviac po dobu 12 mesiacov, ktorá môže byť predĺžená o najviac 12 mesiacov, ak podmienky stanovené v uvedenom odseku naďalej existujú.

6.   Komisia uľahčuje spoluprácu medzi dotknutým členským štátom a ostatnými členskými štátmi s priamym hospodárskym záujmom na druhu rybolovu pri vykonávaní a presadzovaní opatrení prijatých podľa odsekov 2, 3 a 4.

Článok 12

Opatrenia Komisie v prípade vážneho ohrozenia morských biologických zdrojov

1.   Na základe riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému podloženého dôkazmi, Komisia na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy môže s cieľom zmierniť uvedené ohrozenie prijať ihneď uplatniteľné vykonávacie akty platné najviac šesť mesiacov v súlade s postupom uvedeným v článku 47 ods. 3.

2.   Členský štát oznámi žiadosť uvedenú v odseku 1 súčasne Komisii, ostatným členským štátom a príslušným poradným radám. Ostatné členské štáty a poradné rady môžu do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia predložiť písomné pripomienky. Komisia prijme rozhodnutie do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti uvedenej v odseku 1.

3.   Pred uplynutím prvotného obdobia uplatňovania ihneď uplatniteľných vykonávacích aktov uvedených v odseku 1 môže Komisia v prípade splnenia podmienok podľa odseku 1 prijať ihneď uplatniteľné vykonávacie akty predlžujúce uplatňovanie takéhoto núdzového opatrenia najviac o šesť mesiacov s okamžitou účinnosťou. Uvedené vykonávacie akty sa príjmu v súlade s postupom uvedeným v článku 47 ods. 3.

Článok 13

Núdzové opatrenia členských štátov

1.   Na základe dôkazov o vážnom ohrození ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému v súvislosti s rybolovnými činnosťami vo vodách patriacich pod zvrchovanosť alebo právomoc členského štátu, ktoré si vyžaduje okamžité konanie, môže tento členský štát prijať núdzové opatrenia na zmiernenie ohrozenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článku 2 a musia byť aspoň rovnako prísne ako opatrenia stanovené v práve Únie. Takéto opatrenia sa uplatňujú najviac po dobu troch mesiacov.

2.   Ak by núdzové opatrenia, ktoré má prijať členský štát, mohli ovplyvniť rybárske plavidlá iných členských štátov, takéto opatrenia sa prijmú len po konzultáciách s Komisiou, príslušnými členskými štátmi a príslušnými poradnými radami o návrhu opatrení, ktorý dopĺňa dôvodová správa. Na účely tejto konzultácie môže konzultujúci členský štát stanoviť primeranú lehotu, ktorá však nie je kratšia ako jeden mesiac.

3.   Ak sa Komisia domnieva, že opatrenie prijaté podľa tohto článku nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1, môže pod podmienkou poskytnutia relevantných dôvodov požiadať, aby dotknutý členský štát uvedené opatrenie zmenil alebo zrušil.

Článok 14

Zabránenie nechceným úlovkom a ich minimalizovanie

1.   Na uľahčenie zavedenia povinnosti vylodiť všetky úlovky v príslušnom rybolove v súlade s článkom 15 (ďalej len „povinnosť vylodiť úlovky“) môžu členské štáty uskutočniť pilotné projekty, ktoré vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a ktoré prihliadajú na stanoviská príslušných poradných rád, s cieľom plne preskúmať všetky možné metódy na zabránenie, minimalizovanie a odstránenie nechcených úlovkov pri rybolove.

2.   Členské štáty môžu vyhotoviť „atlas odhodených úlovkov“, v ktorom sa uvedú úrovne odhadzovania v každom z druhov rybolovov, na ktoré sa vzťahuje článok 15 ods. 1.

Článok 15

Povinnosť vylodiť úlovky

1.   Všetky úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, a pokiaľ ide o Stredozemné more, úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú minimálne veľkosti vymedzené v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1967/2006, ktoré sa ulovia v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie vo vodách, ktoré nepatria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín, v druhoch rybolovu a zemepisných oblastiach uvedených nižšie, sa vytiahnu a ponechajú na palube rybárskych plavidiel, zaznamenajú a vylodia a v príslušných prípadoch započítajú do kvóty s výnimkou prípadov, keď sa tieto úlovky používajú ako živá návnada, a to v súlade s týmito časovými rámcami:

a)

najneskôr od 1. januára 2015:

rybolov malých pelagických druhov (t. j. lov makrely atlantickej, sleďa atlantického, stavríd, tresky belasej, rýb čeľade Caproidae, sardely európskej, striebristky, sardinky európskej, šproty severnej);

rybolov veľkých pelagických druhov (t. j. lov tuniaka modroplutvého, mečiara veľkého, tuniaka dlhoplutvého, tuniaka okatého, marlína mozaikového a kopijonosa belavého);

rybolov na priemyselné účely (okrem iného lov korušky polárnej, piesočnicovitých a tresky koruškovitej);

rybolov lososa atlantického v Baltskom mori;

b)

najneskôr od 1. januára 2015 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2017 pre všetky ostatné druhy rybolovu vo vodách Únie v Baltskom mori pre druhy, na ktoré sa vzťahujú iné obmedzenia výlovu, ako sú obmedzenia, na ktoré sa vzťahuje písmeno a);

c)

najneskôr od 1. januára 2016 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2019 pre všetky ostatné druhy v:

i)

Severnom mori

lov tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang, tresky tmavej,

lov homára štíhleho,

lov soley európskej a platesy veľkej,

lov merlúzy európskej;

lov krevety boreálnej;

ii)

severozápadných vodách

lov tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang, tresky tmavej,

lov homára štíhleho,

lov soley európskej a platesy veľkej,

lov merlúzy európskej;

iii)

juhozápadných vodách

lov homára štíhleho,

lov soley európskej a platesy veľkej,

lov merlúzy európskej;

iv)

iný rybolov zameraný na druhy, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu;

d)

najneskôr od 1. januára 2017 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2019 pre všetky ostatné druhy v rámci rybolovu, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) v Stredozemnom mori, Čiernom mori a vo všetkých ostatných vodách Únie a vo vodách, ktoré nie sú vodami Únie a ktoré nepatria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín.

2.   Odsekom 1 nie sú dotknuté medzinárodné povinnosti Únie. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na účely vykonávania týchto medzinárodných povinností do práva Únie, čo zahŕňa najmä výnimky z povinnosti vylodiť úlovky podľa tohto článku.

3.   Keď sa všetky členské štáty s priamym hospodárskym záujmom spojeným s určitými druhmi rybolovu dohodnú, že povinnosť vylodiť úlovky sa má uplatňovať na iné druhy, ako druhy uvedené v odseku 1, môžu predložiť spoločné odporúčanie na účely rozšírenia uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky na takéto iné druhy. Na tento účel sa mutatis mutandis uplatňuje článok 18 ods. 1 až 6. Keď sa predloží takéto spoločné odporúčanie, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 46 obsahujúce takéto opatrenia.

4.   Povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje na:

a)

druhy, ktorých lov je zakázaný a ktoré sú takto označené v právnom akte Únie prijatom v rámci spoločnej rybárskej politiky;

b)

druhy, pri ktorých vedecké dôkazy preukazujú vysokú mieru prežitia, pričom sa zohľadňujú charakteristické znaky výstroja, rybolovných postupov a ekosystému;

c)

úlovky, na ktoré sa vzťahujú výnimky de minimis.

5.   Podrobnosti splnenia povinnosti vylodiť úlovky uvedenej v odseku 1 sa stanovia vo viacročných plánoch uvedených v článkoch 9 a 10 a v príslušných prípadoch sa bližšie špecifikujú v súlade s článkom 18, vrátane:

a)

osobitných ustanovení o rybolove alebo druhoch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1;

b)

špecifikácie výnimiek z povinnosti vylodiť úlovky druhov uvedených v odseku 4 písm. b);

c)

ustanovení o výnimkách de minimis do výšky 5 % celkového ročného výlovu všetkých druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1. Výnimka de minimis sa uplatňuje v týchto prípadoch:

i)

ak z vedeckých dôkazov vyplýva, že zvýšenia selektivity je veľmi ťažké dosiahnuť, alebo

ii)

na účely zabránenia neprimeraným nákladom na manipuláciu s nechcenými úlovkami v prípade toho rybárskeho výstroja, pri ktorom nechcené úlovky na druh rybárskeho výstroja nepredstavujú viac ako určité percento, ktoré sa stanoví v pláne, z celkového ročného úlovku týmto výstrojom.

Úlovky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené v tomto písmene, sa nezapočítavajú do príslušných kvót; všetky takéto úlovky sa však plne zaznamenávajú.

Počas prechodného obdobia štyroch rokov sa percentuálny podiel celkových ročných úlovkov uvedený v tomto písmene zvýši:

i)

o dva percentuálne body počas prvých dvoch rokov uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky; a

ii)

o jeden percentuálny bod v nadchádzajúcich dvoch rokoch;

d)

ustanovenia o dokumentácii úlovkov;

e)

prípadné stanovenie minimálnych ochranných referenčných veľkostí v súlade s odsekom 10.

6.   Ak nie je pre daný rybolov prijatý žiaden viacročný plán ani plán hospodárenia v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 1967/2006, Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 18 tohto nariadenia delegované akty v súlade s článkom 46 tohto nariadenia stanovujúce dočasne a na obdobie najviac troch rokov osobitný plán pre odhadzovanie úlovkov obsahujúci špecifikácie uvedené v odseku 5 písm. a) až e) tohto článku. Členské štáty môžu spolupracovať v súlade s článkom 18 tohto nariadenia pri vypracovávaní takéhoto plánu, aby Komisia prijala takéto akty alebo predložila návrh v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

7.   Ak sa neprijali žiadne opatrenia na účely určenia výnimky de minimis, a to ani vo viacročnom pláne v súlade s odsekom 5, ani v osobitnom pláne pre odhadzovanie v súlade s odsekom 6, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 46 stanovujúce výnimku de minimis uvedenú v odseku 4 písm. c), ktorá na základe podmienok stanovených v odseku 5 písm. c) bode i) alebo ii) predstavuje najviac 5 % z celkového ročného úlovku všetkých druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa odseku 1. Uvedená výnimka de minimis sa prijíma tak, aby sa uplatňovala od dátumu uplatňovania príslušnej povinnosti vylodiť úlovky.

8.   Odchylne od povinnosti započítavať úlovky do príslušných kvót v súlade s odsekom 1 úlovky druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky a ktoré boli ulovené nad rámec kvót pre príslušné populácie, alebo úlovky druhov, na ktoré nemá dotknutý členský štát kvótu, možno odpočítať z kvóty na cieľový druh, pokiaľ nepresahujú 9 % kvóty na cieľový druh. Toto ustanovenie sa uplatňuje len vtedy, keď sa daná populácia necieľového druhu nachádza v bezpečných biologických hraniciach.

9.   V prípade populácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, môžu členské štáty využívať medziročnú flexibilitu do výšky 10 % svojich povolených vylodení. Na tento účel môže členský štát povoliť vylodenie dodatočných množstiev rýb z populácie, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, za predpokladu, že takého množstvá nepresiahnu 10 % kvóty pridelenej danému členskému štátu. Uplatňuje sa článok 105 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

10.   S cieľom zabezpečiť ochranu mlade morských organizmov sa môžu stanoviť minimálne ochranné referenčné veľkosti.

11.   Pokiaľ ide o druhy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa odseku 1, využívanie úlovkov druhov nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, možno obmedziť iba na iné účely ako na priamu ľudskú spotrebu, ako je napríklad výroba rybej múčky, rybieho oleja, krmiva pre spoločenské zvieratá, prídavných látok v potravinách, farmaceutík a kozmetických prípravkov.

12.   Pokiaľ ide o druhy, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa odseku 1, úlovky druhov nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, sa neponechávajú na palube, ale okamžite sa vrátia do mora.

13.   Členské štáty zabezpečia podrobnú a presnú dokumentáciu všetkých rybárskych výjazdov a dostatočnú kapacitu a prostriedky na účely monitorovania splnenia povinnosti vylodiť úlovky, ako sú pozorovatelia, priemyselná televízia (CCTV) a iné. Členské štáty pritom dodržiavajú zásadu efektívnosti a proporcionality.

Článok 16

Rybolovné možnosti

1.   Rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom sa jednotlivým členským štátom zabezpečuje relatívna stabilita rybolovných činností v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu. Pri prideľovaní nových rybolovných možností sa zohľadňujú záujmy každého členského štátu.

2.   Pri zavádzaní povinnosti vylodiť úlovky v súvislosti s určitou populáciou rýb sa pri stanovovaní rybolovných možností zohľadní prechod od stanovovania rybolovných možností na základe vylodení na stanovovanie rybolovných možností na základe úlovkov, keďže v prvom roku i v ďalších rokoch už nebudú povolené odhodené úlovky danej populácie.

3.   Ak z nových vedeckých dôkazov vyplýva, že rybolovné možnosti, ktoré sa stanovili pre konkrétnu populáciu, sa výrazne odlišujú od skutočného stavu danej populácie, členské štáty s priamym hospodárskym záujmom môžu Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť, aby táto predložila návrh na zníženie uvedeného rozdielu, ktorý však rešpektuje ciele stanovené v článku 2 ods. 2.

4.   Rybolovné možnosti sa stanovujú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 ods. 2 a s kvantifikovateľnými cieľmi, časovými rámcami a rozmedziami stanovenými v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 10 ods. 1 písm. b) a c).

5.   Opatrenia na stanovenie a prideľovanie rybolovných možností, ktoré sú vo vodách Únie k dispozícii tretím krajinám, sa prijímajú v súlade so zmluvou.

6.   Každý členský štát rozhodne o spôsobe pridelenia rybolovných možností, ktoré sa mu pridelili a na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných koncesií, plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou (napríklad vytvorením individuálnych rybolovných možností). O spôsobe prideľovania informuje Komisiu.

7.   Členské štáty zohľadňujú pri prideľovaní rybolovných možností vzťahujúcich sa na zmiešaný rybolov pravdepodobné zloženie úlovkov plavidiel, ktoré sa na takomto rybolove zúčastňujú.

8.   Členské štáty si môžu po tom, čo informujú Komisiu, medzi sebou vymeniť všetky rybolovné možnosti, ktoré im boli pridelené, alebo ich časť.

Článok 17

Kritériá prideľovania rybolovných možností členskými štátmi

Pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré majú k dispozícii, ako sa uvádza v článku 16, členské štáty používajú transparentné a objektívne kritériá vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy. Medzi kritériá, ktoré sa majú použiť, môže patriť aj vplyv rybolovu na životné prostredie, dodržiavanie predpisov v minulosti, príspevok k miestnemu hospodárstvu a historické úrovne úlovkov. V rámci rybolovných možností, ktoré sú im pridelené, sa členské štáty usilujú poskytovať stimuly rybárskym plavidlám, ktoré používajú selektívny rybársky výstroj alebo rybolovné techniky so zníženým vplyvom na životné prostredie, ako je napríklad znížená spotreba energie alebo menšie poškodenie biotopov.

HLAVA III

Regionalizácia

Článok 18

Regionálna spolupráca zameraná na ochranné opatrenia

1.   Ak sa Komisii udelia právomoci, a to aj vo viacročnom pláne stanovenom podľa článkov 9 a 10, ako aj v prípadoch stanovených v článku 11 a článku 15 ods. 6, prijímať opatrenia prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov v súvislosti s ochranným opatrením Únie, ktoré sa vzťahuje na príslušnú zemepisnú oblasť, členské štáty s priamym hospodárskym záujmom, ktoré sú týmito opatreniami ovplyvnené, sa môžu v lehote stanovenej v príslušnom ochrannom opatrení a/alebo viacročnom pláne dohodnúť, že predložia spoločné odporúčania na dosiahnutie cieľov príslušných ochranných opatrení Únie, viacročných plánov alebo osobitných plánov pre odhadzovanie. Komisia takéto delegované ani vykonávacie akty neprijme skôr, ako uplynie lehota na predloženie spoločných odporúčaní členskými štátmi.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty s priamym hospodárskym záujmom ovplyvneným opatreniami uvedenými v odseku 1 pri formulovaní spoločných odporúčaní navzájom spolupracujú. Taktiež sa radia s príslušnými poradnými radami. Komisia spoluprácu medzi členskými štátmi uľahčuje, okrem iného aj zabezpečením toho, že vedecké príspevky sa získajú od príslušných vedeckých subjektov.

3.   Ak sa podľa odseku 1 predloží spoločné odporúčanie, Komisia môže prijať tieto opatrenia prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov, pokiaľ je takéto odporúčanie zlučiteľné s príslušným ochranným opatrením a/alebo viacročným plánom.

4.   Ak sa ochranné opatrenie vzťahuje na konkrétnu populáciu rýb, ktorá sa využíva spoločne s tretími krajinami a s ktorou hospodária viacstranné rybárske organizácie alebo s ktorou sa hospodári na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd, Únia sa usiluje dohodnúť s príslušnými partnermi na opatreniach potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 2.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby spoločné odporúčania k ochranným opatreniam, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1, vychádzali z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a spĺňali všetky z týchto požiadaviek:

a)

boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2;

b)

boli zlučiteľné s rozsahom pôsobnosti a cieľmi príslušného ochranného opatrenia;

c)

boli zlučiteľné s rozsahom pôsobnosti príslušného viacročného plánu a účinne plnili jeho ciele a kvantifikovateľné zámery;

d)

boli aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

6.   Ak sa všetkým členským štátom nepodarí dohodnúť sa na spoločných odporúčaniach, ktoré sa majú predložiť Komisii v súlade s odsekom 1, v stanovenom termíne alebo ak sa spoločné odporúčania k ochranným opatreniam považujú za nezlučiteľné s cieľmi a kvantifikovateľnými zámermi daných ochranných opatrení, Komisia môže predložiť návrh vhodných opatrení v súlade so zmluvou.

7.   Okrem prípadov uvedených v odseku 1 môžu tiež členské štáty s priamym hospodárskym záujmom na danom rybolove vo vymedzenej zemepisnej oblasti dávať Komisii spoločné odporúčania k opatreniam, ktoré má Komisia predložiť alebo prijať.

8.   Ako doplňujúca alebo alternatívna metóda regionálnej spolupráce budú členské štáty splnomocnené v ochrannom opatrení Únie, ktoré sa vzťahuje na príslušnú zemepisnú oblasť, a to aj v rámci viacročného plánu prijatého podľa článkov 9 a 10, prijať v rámci stanovenej lehoty opatrenia, ktorými sa takéto ochranné opatrenie bližšie špecifikuje. Dotknuté členské štáty úzko spolupracujú pri prijímaní takýchto opatrení. Odseky 2, 4 a 5 tohto článku sa uplatňujú mutatis mutandis. Komisia sa zapája a jej pripomienky sa zohľadňujú. Členské štáty prijímajú iba svoje príslušné vnútroštátne opatrenia, ak sa dosiahla dohoda o ich obsahu so všetkými dotknutými členskými štátmi. Ak sa Komisia domnieva, že opatrenie členského štátu nie je v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom ochrannom opatrení, môže pod podmienkou poskytnutia relevantných dôvodov požiadať, aby dotknutý členský štát uvedené opatrenie zmenil alebo zrušil.

HLAVA IV

Vnútroštátne opatrenia

Článok 19

Opatrenia členského štátu, ktoré sa vzťahujú na rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou alebo na osoby usadené na ich území

1.   Členský štát môže prijať opatrenia na ochranu populácií rýb vo vodách Únie za predpokladu, že tieto opatrenia spĺňajú všetky z týchto požiadaviek:

a)

vzťahujú sa výhradne na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou tohto členského štátu alebo v prípade rybolovných činností, ktoré nevykonávajú rybárske plavidlá, na osoby usadené na tej časti jeho územia, na ktorej sa uplatňuje zmluva;

b)

sú zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2;

c)

sú aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

2.   Členský štát na účely kontroly informuje o ustanoveniach prijatých podľa odseku 1 ostatné dotknuté členské štáty.

3.   Členské štáty zverejňujú príslušné informácie o opatreniach prijatých v súlade s týmto článkom.

Článok 20

Opatrenia členského štátu v rámci zóny do 12 námorných míľ

1.   Členský štát môže prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu populácií rýb a hospodárenie s nimi a na udržanie alebo zlepšenie stavu ochrany morských ekosystémov v rámci zóny do 12 námorných míľ od svojich základných línií za predpokladu, že Únia neprijala osobitne pre túto oblasť opatrenia, ktorými sa riešia ochrana a hospodárenie, alebo opatrenia, ktorými sa konkrétne rieši problém identifikovaný dotknutým členským štátom. Opatrenia členského štátu musia byť zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článku 2 a musia byť aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

2.   Ak by opatrenia na ochranu a hospodárenie, ktoré má prijať členský štát, mohli ovplyvniť rybárske plavidlá iných členských štátov, takéto opatrenia sa prijmú len po konzultáciách s Komisiou, príslušnými členskými štátmi a príslušnými poradnými radami o návrhu opatrení, ktorý doplní dôvodová správa, v ktorej sa okrem iného preukáže, že tieto opatrenia sú nediskriminačné. Na účely tejto konzultácie môže konzultujúci členský štát stanoviť primeranú lehotu, ktorá však nie je kratšia ako dva mesiace.

3.   Členské štáty zverejňujú príslušné informácie o opatreniach prijatých v súlade s týmto článkom.

4.   Ak sa Komisia domnieva, že opatrenie prijaté podľa tohto článku nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1, môže pod podmienkou poskytnutia relevantných dôvodov požiadať, aby dotknutý členský štát príslušné opatrenie zmenil alebo zrušil.

ČASŤ IV

RIADENIE RYBOLOVNEJ KAPACITY

Článok 21

Zriadenie systémov prevoditeľných rybolovných koncesií

Členské štáty môžu zaviesť systém prevoditeľných rybolovných koncesií. Členské štáty, ktoré takýto systém majú, zriadia a vedú register prevoditeľných rybolovných koncesií.

Článok 22

Prispôsobenie a riadenie rybolovnej kapacity

1.   Členské štáty priebežne zavedú opatrenia na prispôsobenie rybolovnej kapacity svojich flotíl svojim rybolovným možnostiam, v ktorých sa zohľadňuje vývoj situácie a ktoré vychádzajú z najlepších vedeckých odporúčaní, aby sa medzi nimi dosiahla stabilná a trvácna rovnováha.

2.   V záujme dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 1 zašlú členské štáty Komisii každý rok do 31. mája správu o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a svojimi rybolovnými možnosťami. Na uľahčenie spoločného prístupu v celej Únii sa uvedená správa pripraví v súlade so spoločnými usmerneniami, ktoré môže vypracovať Komisia a v ktorých sa určia príslušné technické, sociálne a hospodárske parametre.

Správa obsahuje ročné posúdenie kapacity národnej flotily a všetkých segmentov flotily členského štátu. Správa sa snaží identifikovať nadmernú štrukturálnu kapacitu jednotlivých segmentov a odhaduje ich dlhodobú výnosnosť. Správy sa sprístupnia verejnosti.

3.   S ohľadom na posúdenie uvedené v odseku 2 druhom pododseku vychádzajú členské štáty pri svojej analýze z rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a svojimi rybolovnými možnosťami. Vypracujú sa osobitné posúdenia flotíl pôsobiacich v najvzdialenejších regiónoch a plavidiel pôsobiacich výlučne mimo vôd Únie.

4.   Ak z posúdenia jasne vyplynie, že rybolovná kapacita nie je v skutočnej rovnováhe s rybolovnými možnosťami, členský štát vypracuje a zahrnie do svojej správy akčný plán pre segmenty flotily, pri ktorých sa identifikovala nadmerná štrukturálna kapacita. V tomto akčnom pláne sa stanovia ciele na prispôsobenie a nástroje na dosiahnutie rovnováhy a jasný časový rámec jeho plnenia.

Komisia každoročne vypracuje správu pre Európsky parlament a Radu o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou flotíl členských štátov a ich rybolovnými možnosťami v súlade s usmerneniami uvedenými v odseku 2 prvom pododseku. Súčasťou tejto správy sú aj akčné plány uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Prvá správa sa predloží do 31. marca 2015.

Ak členský štát nevypracuje správu uvedenú v odseku 2 a/alebo nesplní akčný plán uvedený v prvom pododseku tohto odseku, môže dôjsť k primeranému pozastaveniu alebo prerušeniu príslušnej finančnej pomoci Únie tomuto členskému štátu na investície v súvislosti s flotilou do dotknutého segmentu alebo segmentov flotily v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politike na obdobie rokov 2014-2020.

5.   Vyradenie z flotily podporované prostredníctvom verejnej pomoci sa nepovoľuje s výnimkou prípadov, keď mu predchádza odobratie licencie na rybolov a oprávnení na rybolov.

6.   Rybolovná kapacita zodpovedajúca rybárskym plavidlám vyradeným s verejnou pomocou sa nenahrádza.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2014 rybolovná kapacita ich flotíl nikdy nepresiahla stropy rybolovnej kapacity stanovené v prílohe II.

Článok 23

Systém zaradenia/vyradenia

1.   Členské štáty riadia zaraďovanie do svojich flotíl a vyraďovanie z nich tak, že zaradenie novej kapacity do flotily bez poskytnutia verejnej pomoci sa kompenzuje predchádzajúcim vyradením kapacity bez verejnej pomoci prinajmenšom v rovnakej výške.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce vykonávacie pravidlá uplatňovania tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

3.   Komisia najneskôr 30. decembra 2018 vyhodnotí systém zaradenia/vyradenia na základe vyvíjajúcich sa vzťahov medzi kapacitou flotily a očakávanými rybolovnými možnosťami a prípadne navrhne úpravu uvedeného systému.

Článok 24

Registre rybárskych flotíl

1.   Členské štáty zaznamenávajú informácie o vlastníctve, plavidle a charakteristických črtách výstroja a o činnosti rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré sú potrebné na riadenie opatrení stanovených podľa tohto nariadenia.

2.   Členské štáty predložia Komisii informácie uvedené v odseku 1.

3.   Komisia vedie register rybárskej flotily Únie, ktorý obsahuje informácie získané podľa odseku 2. Poskytuje prístup verejnosti k registru rybárskej flotily Únie, pričom zabezpečí vhodnú ochranu osobných údajov.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví technické operačné požiadavky vzťahujúce sa na zaznamenávanie, formát a podmienky prenosu informácií uvedených v odsekoch 1, 2 a 3. Uvedené vykonávacie akty sa príjmu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

ČASŤ V

VEDECKÝ ZÁKLAD RIADENIA RYBÁRSTVA

Článok 25

Požiadavky na údaje pre riadenie rybárstva

1.   Členské štáty v súlade s pravidlami prijatými v oblasti zberu údajov zbierajú biologické, environmentálne, technické a socio-ekonomické údaje, ktoré sú potrebné na riadenie rybárstva, spravujú uvedené údaje a sprístupňujú ich koncovým používateľom vrátane subjektov určených Komisiou. Získavanie a správa takýchto údajov sú oprávnené na financovanie z Európskeho námorného a rybárskeho fondu v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politike na obdobie rokov 2014-2020. Na základe týchto údajov sa umožní najmä posúdenie:

a)

stavu využívaných morských biologických zdrojov;

b)

miery rybolovu a vplyvu rybolovných činností na morské biologické zdroje a morské ekosystémy; a

c)

socio-ekonomickej výkonnosti odvetví rybolovu, akvakultúry a spracovania vo vodách Únie a mimo nich.

2.   Zber, správa a využívanie údajov vychádzajú z týchto zásad:

a)

presnosť a spoľahlivosť a včasný zber;

b)

využívanie koordinačných mechanizmov s cieľom predchádzať dvojitému zberu údajov na rôzne účely;

c)

bezpečné uloženie a ochrana zozbieraných údajov v počítačových databázach a prípadne ich sprístupnenie verejnosti, a to aj na agregovanej úrovni, pričom sa zabezpečí dôvernosť údajov;

d)

prístup Komisie alebo subjektov, ktoré Komisia určila, k vnútroštátnym databázam a systémom používaným na spracovanie zozbieraných údajov na účely overenia existencie a kvality údajov;

e)

včasná dostupnosť relevantných údajov a príslušných metodík, ktorými sa získali, subjektom so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybárstva na účely výskumu alebo hospodárenia a akýmkoľvek zainteresovaným stranám, okrem prípadov, keď sa podľa uplatniteľného práva Únie vyžaduje ochrana a dôvernosť údajov.

3.   Členské štáty každý rok predkladajú Komisii správu o vykonávaní svojich vnútroštátnych programov zberu údajov a sprístupnia ju verejnosti.

Komisia posúdi výročnú správu o zbere údajov po konzultácii so svojím vedeckým poradným orgánom a v prípade potreby s regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (ďalej len „RFMO“), ktorých je Únia zmluvnou stranou alebo je v nich pozorovateľom, a s príslušnými medzinárodnými vedeckými subjektmi.

4.   Členské štáty zabezpečia vnútroštátnu koordináciu zberu a správy vedeckých údajov na účely riadenia rybárstva vrátane socio-ekonomických údajov. Na tento účel určia národného korešpondenta a každoročne organizujú národné koordinačné stretnutie. Členské štáty o vnútroštátnych koordinačných činnostiach informujú Komisiu a pozývajú ju na koordinačné stretnutia.

5.   Členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou koordinujú svoje činnosti týkajúce sa zberu údajov s ostatnými členskými štátmi v rovnakom regióne a vyvíjajú maximálne úsilie o koordináciu svojich činností s tretími krajinami, pod ktorých zvrchovanosť alebo právomoc patria vody v rovnakom regióne.

6.   Zber, správa a využívanie údajov sa vykonáva nákladovo-efektívnym spôsobom.

7.   Ak členský štát nezbiera údaje a/alebo ich včas neposkytne koncovým používateľom, môže dôjsť k primeranému pozastaveniu alebo prerušeniu príslušnej finančnej pomoci Únie tomuto členskému štátu v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky finančnej podpory námornej a rybárskej politike na obdobie rokov 2014-2020.

Článok 26

Konzultovanie s vedeckými subjektmi

Komisia konzultuje s vhodnými vedeckými subjektmi. So STECF sa podľa potreby konzultujú záležitosti týkajúce sa ochrany živých morských zdrojov a hospodárenia s nimi vrátane biologických, ekonomických, environmentálnych, sociálnych a technických otázok. Pri konzultáciách s vedeckými subjektmi sa prihliadne na riadne hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami s cieľom zabrániť zdvojeniu práce týchto subjektov.

Článok 27

Výskum a vedecké odporúčania

1.   Členské štáty vykonávajú výskumné a inovačné programy v oblasti rybolovu a akvakultúry. Svoje programy zameraná na výskum, inováciu a poskytovanie vedeckých odporúčaní v oblasti rybárstva koordinujú s ostatnými členskými štátmi v úzkej spolupráci s Komisiou v kontexte rámcov Únie pre výskum a inováciu, pričom podľa potreby zapájajú aj príslušné poradné rady. Tieto činnosti sú oprávnené na financovanie z rozpočtu Únie v súlade s príslušnými právnymi aktmi Únie.

2.   Členské štáty za účasti príslušných zainteresovaných strán a s použitím okrem iného dostupných finančných zdrojov Únie a vo vzájomnej koordinácii zabezpečujú dostupnosť príslušných kompetencií a ľudských zdrojov, ktoré sa majú zapojiť do procesu poskytovania vedeckých odporúčaní.

ČASŤ VI

VONKAJŠIA POLITIKA

Článok 28

Ciele

1.   S cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie a ochranu morských biologických zdrojov a morského prostredia a udržateľné hospodárenie s nimi Únia vedie svoje vonkajšie vzťahy v oblasti rybárstva v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a politickými cieľmi, ako aj s cieľmi a zásadami stanovenými v článkoch 2 a 3.

2.   Únia najmä:

a)

aktívne podporuje rozvoj vedeckých znalostí a odporúčaní a prispieva k nemu;

b)

zlepšuje súdržnosť iniciatív Únie s politikami s osobitným ohľadom na environmentálne, obchodné a rozvojové činnosti a zvyšuje súlad opatrení prijímaných v kontexte rozvojovej spolupráce a vedeckej, technickej a hospodárskej spolupráce;

c)

prispieva k udržateľným rybolovným činnostiam, ktoré sú hospodársky životaschopné a ktorými sa podporuje zamestnanosť v Únii;

d)

zabezpečuje, aby rybolovné činnosti Únie mimo vôd Únie vychádzali z rovnakých zásad a noriem, ako sú zásady a normy uplatniteľné podľa práva Únie v oblasti spoločnej rybárskej politiky, pričom presadzuje rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie vo vzťahu k prevádzkovateľom z tretích krajín;

e)

vo všetkých medzinárodných sférach presadzuje a podporuje činnosť potrebnú na odstránenie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu;

f)

presadzuje zriadenie a posilnenie výborov na posúdenie dodržiavania pravidiel zriadených v rámci RFMO, pravidelné nezávislé preskúmanie výsledkov a vhodné nápravné činnosti vrátane účinných a odradzujúcich sankcií, ktoré sa majú uplatňovať transparentným a nediskriminačným spôsobom.

3.   Ustanoveniami tejto časti nie sú dotknuté osobitné ustanovenia prijaté podľa článku 218 zmluvy.

HLAVA I

Medzinárodné rybárske organizácie

Článok 29

Činnosti Únie v medzinárodných rybárskych organizáciách

1.   Únia aktívne podporuje činnosti medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa rybárstvom vrátane RFMO a prispieva k týmto činnostiam.

2.   Pozícia Únie v rámci medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa rybárstvom a v RFMO sa zakladá na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, aby sa zabezpečilo, že s rybolovnými zdrojmi sa hospodári v súlade s cieľmi ustanovenými v článku 2, a najmä v jeho odseku 2 a odseku 5 písm. c). Únia sa musí usilovať viesť proces zlepšovania výkonnosti RFMO, aby boli schopné lepšie chrániť živé morské zdroje vo svojej pôsobnosti a hospodáriť s nimi.

3.   Únia aktívne podporuje rozvoj vhodných a transparentných mechanizmov prideľovania rybolovných možností.

4.   Únia podporuje spoluprácu medzi jednotlivými RFMO a súlad medzi ich regulačnými rámcami, a podporuje rozvoj vedeckých znalostí a odporúčaní s cieľom zabezpečiť, aby ich odporúčania vychádzali z takýchto vedeckých odporúčaní.

Článok 30

Dodržiavanie medzinárodných ustanovení

Únia spolupracuje s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa rybárstvom vrátane RFMO, a to okrem iného prostredníctvom Európskej agentúry na kontrolu rybárstva (ďalej len „agentúra“), aby sa posilnilo dodržiavanie opatrení, a to najmä opatrení na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, s cieľom zabezpečiť prísne dodržiavanie opatrení prijatých takýmito medzinárodnými organizáciami.

HLAVA II

Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva

Článok 31

Zásady a ciele dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva

1.   Dohodami o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s tretími krajinami sa ustanoví právny, environmentálny, hospodársky a sociálny rámec pre riadenie rybolovných činností vykonávaných rybárskymi plavidlami Únie vo vodách tretích krajín.

Tieto rámce môžu zahŕňať:

a)

rozvoj a podporu potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií;

b)

monitorovacie, kontrolné a dozorné spôsobilosti;

c)

ďalšie prvky na budovanie kapacít týkajúce sa rozvoja politiky tretích krajín v oblasti udržateľného rybárstva.

2.   Na účely zabezpečenia udržateľného využívania nadbytkov morských biologických zdrojov sa Únia usiluje zabezpečiť, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s tretími krajinami boli obojstranným prínosom pre Úniu i dotknutú tretiu krajinu vrátane jej miestneho obyvateľstva a odvetvia rybolovu, a aby sa nimi prispievalo k pokračovaniu činnosti flotíl Únie a aby sa zameriavali na získanie primeraného podielu dostupných nadbytkov, ktorý zodpovedá záujmom flotíl Únie.

3.   Na účely zabezpečenia toho, aby plavidlá Únie, ktoré lovia ryby na základe dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, pôsobili podľa možnosti na základe podobných noriem aké platia pre rybárske plavidlá Únie loviace vo vodách Únie, sa Únia usiluje zahrnúť do dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva vhodné ustanovenia o povinnosti vylodenia rýb a produktov rybolovu.

4.   Rybárske plavidlá Únie lovia len nadbytok povoleného výlovu, ako je uvedené v článku 62 ods. 2 a 3 dohovoru UNCLOS, a identifikovaného jasným a transparentným spôsobom na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a príslušných informácií, ktoré si o celkovom rybolovnom úsilí všetkých flotíl týkajúcom sa dotknutých populácií vymenila Únia s treťou krajinou. Pokiaľ ide o transzonálne populácie rýb alebo populácie rýb migrujúce na veľké vzdialenosti, pri stanovovaní dostupných zdrojov by sa mali náležite zohľadňovať vedecké posudky vypracované na regionálnej úrovni, ako aj opatrenia na ochranu a hospodárenie prijaté príslušnými RFMO.

5.   Rybárske plavidlá Únie nesmú pôsobiť vo vodách tretej krajiny, s ktorou platí dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, pokiaľ nemajú oprávnenie na rybolov, ktoré bolo vydané v súlade s uvedenou dohodou.

6.   Únia zabezpečí, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva obsahovali doložku o dodržiavaní demokratických zásad a ľudských práv, ktorá je podstatným prvkom takýchto dohôd.

Tieto dohody obsahujú, pokiaľ je to možné, aj:

a)

doložku o zákaze poskytovania výhodnejších podmienok iným flotilám loviacim ryby v týchto vodách, než sú podmienky, ktoré sa poskytujú hospodárskym subjektom Únie vrátane podmienok, ktoré sa týkajú ochrany a rozvoja zdrojov a hospodárenia s nimi, finančných dojednaní a poplatkov a práv týkajúcich sa vydávania oprávnení na rybolov;

b)

doložku o výhradnom práve týkajúcu sa pravidla uvedeného v odseku 5.

7.   Na úrovni Únie sa vynakladá úsilie o monitorovanie činností rybárskych plavidiel Únie, ktoré pôsobia vo vodách, ktoré nie sú vodami Únie, mimo rámca dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou a pôsobiace mimo vôd Únie boli schopné poskytovať podrobnú a presnú dokumentáciu o všetkých rybolovných a spracovateľských činnostiach.

9.   Oprávnenie na rybolov uvedené v odseku 5 sa vydá plavidlu, ktoré vystúpilo z registra rybárskej flotily Únie a následne sa doň vrátilo v rámci 24 mesiacov, len ak majiteľ tohto plavidla poskytol príslušným orgánom vlajkového členského štátu všetky požadované údaje na stanovenie, že pôsobenie tohto plavidla počas uvedeného obdobia bolo plne v súlade s normami uplatniteľnými na plavidlá plaviace sa pod vlajkou Únie.

Ak štát, ktorý plavidlu prepožičiava svoju vlajku počas obdobia, keď plavidlo nie je v registri rybárskej flotily Únie, bol uznaný podľa práva Únie za nespolupracujúceho v oblasti boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzania od neho a jeho odstránenia, alebo že umožňuje neudržateľné využívanie živých morských zdrojov, takéto oprávnenie na rybolov sa vydá, len ak je preukázané, že rybolovné operácie plavidla prestali a majiteľ vykonal okamžité opatrenia na vyňatie plavidla z registra daného štátu.

10.   Komisia zabezpečí nezávislé predbežné a následné hodnotenia každého protokolu k dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a poskytne ich Európskemu parlamentu a Rade včas predtým, ako Rade predloží odporúčanie na poverenie začať rokovania o nasledujúcom protokole. Súhrn týchto hodnotení sa sprístupní verejnosti.

Článok 32

Finančná pomoc

1.   Únia poskytuje prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva tretím krajinám finančnú pomoc s cieľom:

a)

podporiť časť nákladov na prístup k rybolovných zdrojom vo vodách tretích krajín; časť nákladov na prístup k rybolovným zdrojom, ktorú majú hradiť vlastníci plavidiel z Únie, sa posúdi pre každú dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo protokole k nej, pričom je potrebné, aby bola spravodlivá, nediskriminačná a primeraná prínosom, ktoré sa zabezpečia podmienkami prístupu;

b)

zriadiť riadiaci rámec, ktorý zahŕňa vytvorenie a prevádzku potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií, a podporovať procesy konzultácií so záujmovými skupinami a monitorovacie, kontrolné a dozorné spôsobilosti a iné prvky budovania kapacít, ktoré sa týkajú rozvoja politiky udržateľného rybárstva vedenej treťou krajinou. Takáto finančná pomoc sa podmieni dosiahnutím konkrétnych výsledkov a dopĺňa rozvojové projekty a programy, ktoré daná tretia krajina vykonáva, a je s nimi v súlade.

2.   Na základe každej dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva sa finančná pomoc v rámci odvetvovej podpory oddelí od platieb za prístup k rybolovným zdrojom. Únia požaduje dosiahnutie konkrétnych výsledkov ako podmienku platieb v rámci finančnej pomoci a podrobne monitoruje pokrok.

HLAVA III

Hospodárenie s populáciami spoločného záujmu

Článok 33

Zásady a ciele hospodárenia s populáciami spoločného záujmu pre Úniu a tretie krajiny, a dohôd o výmene a spoločnom hospodárení

1.   Pokiaľ populácie spoločného záujmu využívajú aj tretie krajiny, Únia spolupracuje s týmito tretími krajinami s cieľom zabezpečiť, aby sa s týmito populáciami hospodárilo udržateľným spôsobom, ktorý je v súlade s týmto nariadením, a najmä s cieľom stanoveným v článku 2 ods. 2. Ak sa nedosiahne žiadna formálna dohoda, Únia vynaloží všemožné úsilie, aby sa dosiahla spoločná dohoda o rybolove takýchto populácií s cieľom umožniť udržateľné hospodárenie, najmä vzhľadom na cieľ stanovený v článku 2 ods. 2, čím sa podporia rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie.

2.   V záujme zabezpečenia udržateľného využívania populácií, ktoré sa využívajú spoločne s tretími krajinami, a zaručenia stability rybolovných operácií svojich flotíl sa Únia v súlade s dohovorom UNCLOS usiluje uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo viacstranné dohody o spoločnom hospodárení s populáciami, ktoré zahŕňajú aj prípadné ustanovenie prístupu do vôd a k zdrojom, ako aj stanovenie podmienok takéhoto prístupu, harmonizácie ochranných opatrení a výmeny rybolovných možností.

ČASŤ VII

AKVAKULTÚRA

Článok 34

Podporovanie udržateľnej akvakultúry

1.   Komisia s cieľom podporovať udržateľnosť a prispievať k potravinovej bezpečnosti a k dodávkam potravín, k rastu a zamestnanosti vypracuje nezáväzné strategické usmernenia Únie o spoločných prioritách a cieľoch v oblasti rozvoja udržateľných akvakultúrnych činností. V takýchto strategických usmerneniach sa zohľadňujú relatívne štartovacie pozície a odlišné okolnosti v jednotlivých častiach Únie, pričom tieto usmernenia tvoria základ viacročných národných strategických plánov a zameriavajú sa na:

a)

zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry a podporu jeho rozvoja a inovácie v tomto odvetví;

b)

zníženie administratívneho zaťaženia a zabezpečenie toho, aby bolo vykonávanie práva Únie efektívnejšie a lepšie reagovalo na potreby zainteresovaných strán;

c)

podnecovanie hospodárskej činnosti;

d)

diverzifikáciu a zlepšenie životnej úrovne v pobrežných a vnútrozemských oblastiach;

e)

začlenenie akvakultúrnych činností do námorného, pobrežného a vnútrozemského priestorového plánovania.

2.   Členské štáty do 30. júna 2014 vypracujú viacročný národný strategický plán rozvoja akvakultúrnych činností na svojom území.

3.   Viacročný národný strategický plán obsahuje ciele členských štátov a opatrenia a potrebné harmonogramy na ich dosiahnutie.

4.   Viacročné národné strategické plány sa zameriavajú najmä na:

a)

administratívne zjednodušenie, najmä pokiaľ ide o hodnotenia, štúdie vplyvu a licencie;

b)

primeranú istotu prevádzkovateľov akvakultúry, pokiaľ ide o prístup do vôd a priestoru;

c)

ukazovatele environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;

d)

posúdenie ďalších možných cezhraničných vplyvov, predovšetkým na morské biologické zdroje a morské ekosystémy v susedných členských štátoch;

e)

vytvorenie synergií medzi národnými výskumnými programami a spoluprácu medzi odvetvím a vedeckou komunitou;

f)

presadzovanie konkurenčnej výhody udržateľných vysoko kvalitných potravín;

g)

presadzovanie postupov a výskumu v akvakultúre s cieľom posilniť pozitívny vplyv na životné prostredie a na zdroje rýb, a zmenšiť negatívny vplyv vrátane zníženia tlaku na populácie rýb využívané na produkciu krmív a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov.

5.   Členské štáty si prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení obsiahnutých vo viacročných národných strategických plánoch vymieňajú informácie a najlepšie postupy.

6.   Komisia podporuje výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi a uľahčuje koordináciu vnútroštátnych opatrení obsiahnutých vo viacročnom národnom strategickom pláne.

ČASŤ VIII

SPOLOČNÁ ORGANIZÁCIA TRHOV

Článok 35

Ciele

1.   Zavádza sa spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (ďalej len „spoločná organizácia trhov“), aby sa:

a)

prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2, a najmä k udržateľnému využívaniu živých morských biologických zdrojov;

b)

umožnilo, aby sa spoločná rybárska politika uplatňovala v rámci odvetvia rybolovu a akvakultúry na primeranej úrovni;

c)

posilnila konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry Únie, najmä výrobcov;

d)

prostredníctvom oznámení a označenia so zrozumiteľnými informáciami zlepšila transparentnosť a stabilita trhov, najmä pokiaľ ide o hospodárske znalosti o trhoch Únie s produktmi rybolovu a akvakultúry v rámci dodávateľského reťazca a ich chápanie, zabezpečila lepšia rovnováha rozdelenia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského reťazca odvetvia, zlepšila sa informovanosť spotrebiteľov a zvýšilo sa ich povedomie;

e)

prispelo k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetky produkty uvádzané na trh v Únii, a to prostredníctvom podporovania udržateľného využívania rybolovných zdrojov;

f)

prispelo k zabezpečeniu toho, aby spotrebitelia mali široký výber produktov rybolovu a akvakultúry;

g)

spotrebiteľom zabezpečili overiteľné a presné informácie o pôvode produktu a o spôsobe jeho produkcie, najmä prostredníctvom označenia.

2.   Spoločná organizácia trhov sa uplatňuje na produkty rybolovu a akvakultúry uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (24), ktoré sa uvádzajú na trh v Únii.

3.   Spoločná organizácia trhov zahŕňa najmä:

a)

organizáciu odvetvia vrátane opatrení na stabilizáciu trhu;

b)

plány produkcie a uvádzania na trh rybolovných a akvakultúrnych organizácií výrobcov;

c)

spoločné obchodné normy;

d)

informácie pre spotrebiteľov.

ČASŤ IX

KONTROLA A PRESADZOVANIE

Článok 36

Ciele

1.   Dodržiavanie pravidiel spoločnej rybárskej politiky sa zabezpečuje prostredníctvom účinného systému Únie na kontrolu rybárstva vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

2.   Kontrola a presadzovanie spoločnej rybárskej politiky najmä vychádza a pozostáva:

a)

z globálneho, integrovaného a spoločného prístupu;

b)

zo spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi, Komisiou a agentúrou;

c)

z nákladovej efektívnosti a primeranosti;

d)

z používania účinných technológií kontroly dostupnosti a kvality údajov z oblasti rybárstva;

e)

z rámca Únie pre kontrolu, inšpekcie a presadzovanie;

f)

zo stratégie vychádzajúcej z rizík a zameranej na systematické a automatické krížové kontroly všetkých dostupných relevantných údajov;

g)

z rozvoja kultúry dodržiavania pravidiel a spolupráce medzi všetkými prevádzkovateľmi a rybármi.

Únia prijme vhodné opatrenia, pokiaľ ide o tretie krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov.

3.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie kontroly, inšpekcií a presadzovania činností vykonávaných v rámci rozsahu pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky vrátane stanovenia účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií.

Článok 37

Expertná skupina pre dodržiavanie pravidiel

1.   Komisia zriadi expertnú skupinu pre dodržiavanie pravidiel na účely posúdenia, uľahčenia a posilnenia plnenia a dodržiavania povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva.

2.   Expertná skupina pre dodržiavanie pravidiel sa skladá zo zástupcov Komisie a členských štátov. Na žiadosť Európskeho parlamentu môže Komisia vyzvať Európsky parlament, aby vyslal expertov, ktorí sa zúčastnia na zasadnutiach expertnej skupiny. Na zasadnutiach expertnej skupiny pre dodržiavanie pravidiel sa môže ako pozorovateľ zúčastňovať agentúra.

3.   Expertná skupina plní najmä tieto úlohy:

a)

pravidelne skúma otázky súvisiace s dodržiavaním a plnením povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva a identifikuje možné ťažkosti spoločného záujmu pri vykonávaní pravidiel spoločnej rybárskej politiky;

b)

formuluje odporúčania v súvislosti s vykonávaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky vrátane stanovovania priorít finančnej pomoci Únie; a

c)

vymieňa si informácie o kontrolných a inšpekčných činnostiach vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

4.   Expertná skupina pre dodržiavanie pravidiel pravidelne v plnom rozsahu informuje Európsky parlament a Radu o činnostiach uvedených v odseku 3.

Článok 38

Pilotné projekty v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov

Komisia a členské štáty môžu vykonávať pilotné projekty v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov.

Článok 39

Prispievanie k nákladom na kontrolu, inšpekcie, presadzovanie a zber údajov

Členské štáty môžu od svojich prevádzkovateľov vyžadovať, aby pomerne prispievali na prevádzkové náklady spojené s uplatňovaním systému Únie na kontrolu rybárstva a so zberom údajov.

ČASŤ X

FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 40

Ciele

Finančná pomoc Únie sa môže poskytnúť s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2.

Článok 41

Podmienky poskytnutia finančnej pomoci členským štátom

1.   Za podmienok, ktoré sa určia v uplatniteľných právnych aktoch Únie, sa finančná pomoc Únie členským štátom podmieňuje ich dodržiavaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky.

2.   Ak členské štáty nedodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky, môže to viesť k prerušenie alebo pozastaveniu platieb alebo uplatneniu finančnej opravy na finančnú pomoc Únie v rámci spoločnej rybárskej politiky. Takéto opatrenia musia byť úmerné charakteru, závažnosti, trvaniu a opakovaniu nedodržiavania pravidiel.

Článok 42

Podmienky poskytnutia finančnej pomoci prevádzkovateľom

1.   Za podmienok, ktoré sa určia v uplatniteľných právnych aktoch Únie, sa finančná pomoc Únie prevádzkovateľom podmieňuje ich dodržiavaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky.

2.   V súlade s osobitnými pravidlami, ktoré sa prijmú, povedú závažné porušenia pravidiel spoločnej rybárskej politiky zo strany prevádzkovateľov k dočasnému alebo trvalému zákazu prístupu k finančnej pomoci Únie a/alebo k uplatneniu znížení finančnej pomoci. Takéto opatrenia, ktoré prijme členský štát, musia byť odradzujúce, účinné a úmerné charakteru, závažnosti, trvaniu a opakovaniu závažných porušení.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa finančná pomoc Únie poskytovala len vtedy, ak sa na dotknutého prevádzkovateľa počas obdobia jedného roka pred podaním žiadosti o finančnú pomoc Únie neuvalili žiadne sankcie za závažné porušenie.

ČASŤ XI

PORADNÉ RADY

Článok 43

Zriadenie poradných rád

1.   Pre každú zo zemepisných oblastí alebo z oblastí pôsobnosti podľa prílohy III sa zriaďujú poradné rady, aby sa podporilo vyvážené zastúpenie všetkých zainteresovaných strán v súlade s článkom 45 ods. 1 a prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2.

2.   Predovšetkým sa v súlade s prílohou III zriaďujú tieto nové poradné rady:

a)

poradná rada pre najvzdialenejšie regióny, rozdelená do troch sekcií pre každú z týchto morských oblastí: západný Atlantik, východný Atlantik a Indický oceán;

b)

poradná rada pre akvakultúru;

c)

poradná rada pre trhy;

d)

poradná rada pre Čierne more.

3.   Každá poradná rada prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 44

Úlohy poradných rád

1.   Komisia pri uplatňovaní tohto nariadenia konzultuje v prípade potreby s poradnými radami.

2.   Poradné rady môžu:

a)

Komisii a dotknutému členskému štátu predkladať odporúčania a návrhy v otázkach týkajúcich sa riadenia rybárstva a socio-ekonomických a ochranných aspektov rybolovu a akvakultúry, a najmä odporúčania o možnostiach zjednodušenia pravidiel riadenia rybárstva;

b)

Komisiu a členské štáty informovať o problémoch týkajúcich sa riadenia a socio-ekonomických a ochranných aspektoch rybolovu a podľa potreby akvakultúry v ich zemepisnej oblasti alebo v oblasti pôsobnosti a navrhovať riešenia na vyriešenie týchto problémov;

c)

v úzkej spolupráci s vedcami prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

Ak je záležitosť spoločným záujmom dvoch lebo viacerých poradných rád, tieto koordinujú svoje pozície s cieľom prijať k tejto záležitosti spoločné odporúčania.

3.   S poradnými radami sa konzultujú spoločné odporúčania podľa článku 18. Komisia a členské štáty s nimi môžu konzultovať aj iné opatrenia. Ich poradenstvo sa zohľadňuje. Týmito konzultáciami nie sú dotknuté konzultácie so STECF ani s inými vedeckými subjektmi. Poradné rady môžu predkladať svoje stanoviská všetkým dotknutým členským štátom a Komisii.

4.   Komisia a v prípade potreby dotknutý členský štát reagujú na každé odporúčanie, návrh alebo informácie získané podľa odseku 1 do dvoch mesiacov. Ak sa konečné opatrenia, ktoré sú prijaté, líšia od stanovísk, odporúčaní a návrhov poradných rád získaných podľa odseku 1, Komisia alebo dotknutý členský štát uvedú podrobné dôvody, prečo sa líšia.

Článok 45

Zloženie, fungovanie a financovanie poradných rád

1.   Poradné rady sa skladajú z:

a)

organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov v odvetví rybolovu a v prípade potreby v odvetví akvakultúry a zástupcov spracovateľského odvetvia a obchodného odvetvia;

b)

ďalších záujmových skupín, ktoré spoločná rybárska politika ovplyvňuje (napríklad environmentálnych organizácií a spotrebiteľských skupín).

2.   Každá poradná rada pozostáva z valného zhromaždenia a výkonného výboru, čo podľa potreby zahŕňa sekretariát a pracovné skupiny pre záležitosti regionálnej spolupráce podľa článku 18, a prijíma opatrenia potrebné na svoje fungovanie.

3.   Poradné rady fungujú a získavajú financie tak, ako sa stanovuje v prílohe III.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 46 delegované akty stanovujúce podrobné pravidlá fungovania poradných rád.

ČASŤ XII

PROCESNÉ USTANOVENIA

Článok 46

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 2, 3, 6 a 7 a v článku 45 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 29. decembra 2013 Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 2, 3, 6 a 7 a v článku 45 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 2, 3, 6 a 7 a článku 45 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 47

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu, ktorý sa má prijať podľa článku 23, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

ČASŤ XIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Zrušenia a zmeny

1.   Nariadenie (ES) č. 2371/2002 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

2.   Rozhodnutie 2004/585/ES sa zrušuje s účinnosťou odo dňa, keď nadobudnú účinnosť pravidlá prijaté podľa článku 45 ods. 4 tohto nariadenia.

3.   Článok 5 nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 (25) sa vypúšťa.

4.   Nariadenie Rady (ES) č. 639/2004 (26) sa zrušuje.

5.   V článku 105 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa vkladá tento odsek:

„3a.   Odchylne od odsekov 2 a 3 sa na úlovky, ktoré podliehajú povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (27) neuplatňuje koeficient násobenia za predpokladu, že rozsah prekročenia vo vzťahu k povoleným vykládkam nepresahuje 10 %.

Článok 49

Preskúmanie

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní spoločnej rybárskej politiky do 31. decembra 2022.

Článok 50

Výročná správa

Komisia každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri dosahovaní maximálneho udržateľného výnosu a o stave populácií rýb, a to čo najskôr po prijatí každoročného nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti dostupné vo vodách Únie a v určitých vodách mimo Únie pre plavidlá Únie.

Článok 51

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 20.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. februára 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní zo 17. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu 9. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59).

(5)  Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve a dohoda o vykonávaní jeho časti XI (Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 3).

(6)  Rozhodnutie Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve a Dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1).

(7)  Rozhodnutie Rady 98/414/ES z 8. júna 1998 o ratifikácii Dohody o vykonávaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 týkajúcich sa zachovania a riadenia násad rýb žijúcich na oboch stranách mora a násad veľmi sťahovavých rýb Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 14).

(8)  Dohoda o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní obsádok rýb vyskytujúcich sa v oblastiach podliehajúcich jurisdikcii rôznych štátov a rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 16).

(9)  Rozhodnutie Rady 96/428/ES z 25. júna 1996 o prijatí Dohody o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori zo strany Spoločenstva (Ú. v. ES L 177, 16.7.1996, s. 24).

(10)  Dohoda o podpore dodržiavania medzinárodných opatrení na zachovanie a riadenie rybárskych plavidiel na otvorenom mori (Ú. v. ES L 177, 16.7.1996, s. 26).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúcich vtákov (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(13)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(14)  Rezolúcia Rady z 3. novembra 1976 o určitých externých aspektoch vytvorenia 200-míľovej rybolovnej zóny v Spoločenstve, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 1977 (Ú. v. ES C 105, 7.5.1981, s. 1).

(15)  Rozhodnutie Komisie 2005/629/ES z 26. augusta 2005, ktorým sa zriaďuje Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 225, 31.8.2005, s. 18).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Rozhodnutie Rady 2004/585/ES z 19. júla 2004, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. EÚ L 256, 3.8.2004, s. 17).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).

(19)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2930/86 z 22. septembra 1986, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel (Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(21)  Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(22)  Zóny ICES (Medzinárodná rada pre výskum mora (International Council for the Exploration of the Sea - ICES)) sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 70).

(23)  Zóny CECAF (stredovýchodný Atlantik alebo FAO hlavná oblasť rybolovu 34) sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v určitých oblastiach s výnimkou severného Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(25)  Nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003 zo 4. novembra 2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov Spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 685/95 a (ES) č. 2027/95 (Ú. v. EÚ L 289, 7.11.2003, s. 1).

(26)  Nariadenie Rady (ES) č. 639/2004 z 30. marca 2004 o riadení rybárskych flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 9).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 23).“.


PRÍLOHA I

PRÍSTUP K POBREŽNÝM VODÁM V ZMYSLE ČLÁNKU 5 ODS. 2

1.   Pobrežné vody spojeného kráľovstva

A.   PRÍSTUP PRE FRANCÚZSKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

 

 

1.

Berwick-upon-Tweed – východ

Coquet Island – východ

sleď atlantický

neobmedzený

2.

Flamborough Head – východ

Spurn Head – východ

sleď atlantický

neobmedzený

3.

Lowestoft – východ

Lyme Regis – juh

všetky druhy

neobmedzený

4.

Lyme Regis – juh

Eddystone – juh

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

5.

Eddystone – juh

Longships – juhozápad

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

hrebeňovkovité

neobmedzený

homár

neobmedzený

rakovité

neobmedzený

6.

Longships juhozápad

Hartland Point – severozápad

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

rakovité

neobmedzený

homár

neobmedzený

7.

Hartland Point k čiare od severu Lundy Island

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

8.

Od čiary, ktorá sa tiahne na západ od ostrova Lundy ku Cardigan Harbour

všetky druhy

neobmedzený

9.

Point Lynas – sever

Majáková loď v zálive Morecambe – východ

všetky druhy

neobmedzený

10.

County Down

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

11.

New Island – severovýchod

Sanda Island – juhozápad

všetky druhy

neobmedzený

12.

Port Stewart – sever

Barra Head – západ

všetky druhy

neobmedzený

13.

57°40’ s. š.

Butt of Lewis – západ

všetky druhy, s výnimkou mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov

neobmedzený

14.

St Kilda, Flannan Islands

všetky druhy

neobmedzený

15.

Na západ od spojnice medzi majákom Butt of Lewis a bodom 59°30' s. š. – 5°45' z. d.

všetky druhy

neobmedzený


B.   PRÍSTUP PRE ÍRSKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

 

 

1.

Point Lynas – sever

Mull of Galloway – juh

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

homár štíhly

neobmedzený

2.

Mull of Oa – západ

Barra Head – západ

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

homár štíhly

neobmedzený


C.   PRÍSTUP PRE NEMECKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

 

 

1.

Na východ od Shetlandov a ostrova Fair Isle medzi čiarami vedenými juhovýchodne od majáka Sumburgh Head, severovýchodne od majáka Skroo a juhozápadne od majáka Skadan

sleď atlantický

neobmedzený

2.

Berwick-upon-Tweed – východ, maják Whitby High – východ

sleď atlantický

neobmedzený

3.

Maják North Foreland – východ, nový maják Dungeness – juh

sleď atlantický

neobmedzený

4.

Pásmo okolo St Kilda

sleď atlantický

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

5.

Maják Butt of Lewis – západ k spojnici majáka Butt of Lewis a bodu 59°30' s. š. – 5°45' z. d.

sleď atlantický

neobmedzený

6.

Pásmo okolo North Rona a Sulisker (Sulasgeir)

sleď atlantický

neobmedzený


D.   PRÍSTUP PRE HOLANDSKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

 

 

1.

Na východ od Shetlandov a ostrova Fair Isle medzi čiarami vedenými juhovýchodne od majáka Sumburgh Head, severovýchodne od majáka Skroo a juhozápadne od majáka Skadan

sleď atlantický

neobmedzený

2.

Berwick upon Tweed – východ, Flamborough Head – východ

sleď atlantický

neobmedzený

3.

Maják North Foreland – východ, nový maják Dungeness – juh

sleď atlantický

neobmedzený


E.   PRÍSTUP PRE BELGICKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

 

 

1.

Berwick upon Tweed – východ Coquet Island – východ

sleď atlantický

neobmedzený

2.

Cromer – sever North Foreland – východ

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

3.

North Foreland – východ Nový maják Dungeness – juh

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

4.

Nový maják Dungeness – juh, Selsey Bill – juh

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

5.

Straight Point – juhovýchod, South Bishop – severozápad

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

2.   Pobrežné vody írska

A.   PRÍSTUP PRE FRANCÚZSKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ)

 

 

1.

Erris Head – severozápad Sybil Point – západ

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

homár štíhly

neobmedzený

2.

Mizen Head – juh Stags – juh

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

homár štíhly

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

3.

Stags – juh Cork – juh

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

homár štíhly

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

4.

Cork – juh, Carnsore Point – juh

všetky druhy

neobmedzený

5.

Carnsore Point – juh, Haulbowline – juhovýchod

všetky druhy, s výnimkou mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov

neobmedzený


B.   PRÍSTUP PRE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 míľ)

 

 

1.

Mizen Head – juh Hook Point

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

2.

Hook Point Carlingford Lough

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

homár štíhly

neobmedzený

hrebeňovkovité

neobmedzený


C.   PRÍSTUP PRE HOLANDSKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 míľ)

 

 

1.

Stags – juh Carnsore Point – juh

sleď atlantický

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený


D.   PRÍSTUP PRE NEMECKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ)

 

 

1.

Old Head of Kinsale –juh Carnsore Point – juh

sleď atlantický

neobmedzený

2.

Cork – juh Carnsore Point – juh

makrela atlantická

neobmedzený


E.   PRÍSTUP PRE BELGICKO

Zemepisná oblasť

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ)

 

 

1.

Cork – juh Carnsore Point – juh

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

2.

Wicklow Head – východ Carlingford Lough – juhovýchod

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

3.   Pobrežné vody belgicka

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

3 až 12 námorných míľ

Holandsko

všetky druhy

neobmedzený

 

Francúzsko

sleď atlantický

neobmedzený

4.   Pobrežné vody dánska

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Severného mora (dánsko-nemecká hranica po Hanstholm) (6 až 12 námorných míľ)

 

 

 

 

 

Dánsko-nemecká hranica po Blåvands Huk

Nemecko

platesotvaré

neobmedzený

krevety

neobmedzený

Holandsko

platesotvaré

neobmedzený

súmerné ryby

neobmedzený

Od Blåvands Huk po Bovbjerg

Belgicko

treska škvrnitá

neobmedzený len od 1. júna do 31. júla

treska jednoškvrnná

neobmedzený len od 1. júna do 31. júla

Nemecko

platesotvaré

neobmedzený

Holandsko

platesa veľká

neobmedzený

solea európska

neobmedzený

Od Thyborøn po Hanstholm

Belgicko

treska merlang

neobmedzený len od 1. júna do 1. júla

platesa veľká

neobmedzený len od 1. júna do 31. júla

Nemecko

platesotvaré

neobmedzený

šprota severná

neobmedzený

treska škvrnitá

neobmedzený

treska tmavá

neobmedzený

treska jednoškvrnná

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

treska merlang

neobmedzený

Holandsko

treska škvrnitá

neobmedzený

platesa veľká

neobmedzený

solea európska

neobmedzený

Skagerrak

(Od Hanstholm po Skagen)

(4 až 12 námorných míľ)

Belgicko

platesa veľká

neobmedzený len od 1. júna do 31. júla

Nemecko

platesotvaré

neobmedzený

šprota severná

neobmedzený

treska škvrnitá

neobmedzený

treska tmavá

neobmedzený

treska jednoškvrnná

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

treska merlang

neobmedzený

Holandsko

treska škvrnitá

neobmedzený

platesa veľká

neobmedzený

solea európska

neobmedzený

Kattegat (3 až 12 míľ)

Nemecko

treska škvrnitá

neobmedzený

platesotvaré

neobmedzený

homár štíhly

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

Severne od Zeeland k rovnobežke so zemepisnou šírkou prechádzajúcou majákom Forsnæs

Nemecko

šprota severná

neobmedzený

Baltské more

(vrátane Beltov, Sundu, Bornholmu)

(3 až 12 námorných míľ)

Nemecko

platesotvaré

neobmedzený

treska škvrnitá

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

šprota severná

neobmedzený

úhor európsky

neobmedzený

losos atlantický

neobmedzený

treska merlang

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

Skagerrak

(4 až 12 míľ)

Švédsko

všetky druhy

neobmedzený

Kattegat

(3 až 12 míľ (1))

Švédsko

všetky druhy

neobmedzený

Baltské more

(3 až 12 míľ)

Švédsko

všetky druhy

neobmedzený

5.   Pobrežné vody nemecka

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Severného mora

(3 až 12 námorných míľ)

celé pobrežie

Dánsko

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

šprota severná

neobmedzený

piesočnicovité

neobmedzený

Holandsko

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

krevety

neobmedzený

Dánsko-nemecká hranica k severnému cípu ostrova Amrum na 54°43′ s. š.

Dánsko

krevety

neobmedzený

Pásmo okolo Helgolandu

Spojené kráľovstvo

treska škvrnitá

neobmedzený

platesa veľká

neobmedzený

Pobrežie Baltského mora

(3 až 12 míľ)

Dánsko

treska škvrnitá

neobmedzený

platesa veľká

neobmedzený

sleď atlantický

neobmedzený

šprota severná

neobmedzený

úhor európsky

neobmedzený

treska merlang

neobmedzený

makrela atlantická

neobmedzený

6.   Pobrežné vody francúzska a zámorských departamentov

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Severovýchodné pobrežie Atlantiku

(6 až 12 námorných míľ)

 

 

 

Belgicko-francúzska hranica po východ departementu Manche (ústie Vire-Grandcamp les Bains 49° 23' 30" s. š. – 1° 2 ' z. d. smerom severoseverovýchod)

Belgicko

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

hrebeňovkovité

neobmedzený

Holandsko

všetky druhy

neobmedzený

Od Dunkerque (2° 20' v. d.) po mys Cap d'Antifer (0° 10' v. d.)

Nemecko

sleď atlantický

neobmedzený len od 1. októbra do 31. decembra

Belgicko-francúzska hranica po mys Cap d'Alprech – západ

(50° 42' 30" s. š. — 1° 33' 30" v. d.)

Spojené kráľovstvo

sleď atlantický

neobmedzený

Pobrežie Atlantiku (6 až 12 námorných míľ)

 

 

 

Španielsko-francúzska hranica po 46° 08' s. š.

Španielsko

sardela európska

cielený rybolov, neobmedzený len od 1. marca do 30. júna

rybolov na získanie živej návnady len od 1. júla do 31. októbra

sardinka európska

neobmedzený len od 1. januára do 28. februára a od 1. júla do 31. decembra

činnosti vzťahujúce sa na uvedené druhy sa okrem toho musia vykonávať v súlade s činnosťami vykonávanými v roku 1984 a v rámci ich limitov

Pobrežie Stredozemného mora

(6 až 12 námorných míľ)

 

 

 

Španielska hranica / mys Leucate

Španielsko

všetky druhy

neobmedzený

7.   Pobrežné vody španielska

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Atlantiku (6 až 12 námorných míľ)

 

 

 

Francúzsko-španielska hranica po maják na myse Mayor (3° 47' z. d.)

Francúzsko

pelagické ryby

neobmedzený v súlade s činnosťami vykonávanými v roku 1984 a v rámci ich limitov

Pobrežie Stredozemného mora

(6 až 12 námorných míľ)

 

 

 

Francúzska hranica/mys Creus

Francúzsko

všetky druhy

neobmedzený

8.   Pobrežné vody chorvátska  (2)

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo konkrétna charakteristika

12 míľ vymedzených v morskej oblasti patriacej pod zvrchovanosť Chorvátska severne od rovnobežky 45 stupňov a 10 minút severnej šírky, pozdĺž západného pobrežia Istrie, od vonkajšej hranice pobrežného mora Chorvátska, kde sa táto rovnobežka dotýka pevniny západného pobrežia Istrie (Mys Grgatov rt Funtana)

Slovinsko

Druhy žijúce pri morskom dne a malé pelagické druhy vrátane sardiniek a sardel

100 ton pre maximálne 25 rybárskych plavidiel vrátane 5 rybárskych plavidiel vybavených vlečnými sieťami

9.   Pobrežné vody holandska

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

(3 až 12 námorných míľ) celé pobrežie

Belgicko

všetky druhy

neobmedzený

Dánsko

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

šprota severná

neobmedzený

piesočnicovité

neobmedzený

stavrida

neobmedzený

Nemecko

treska škvrnitá

neobmedzený

krevety

neobmedzený

(6 až 12 námorných míľ) celé pobrežie

Francúzsko

všetky druhy

neobmedzený

Južný cíp ostrova Texel na západ k holandsko-nemeckej hranici

Spojené kráľovstvo

druhy žijúce pri morskom dne

neobmedzený

10.   Pobrežné vody slovniska  (3)

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo konkrétna charakteristika

12 míľ vymedzených v morskej oblasti patriacej pod zvrchovanosť Chorvátska severne od rovnobežky 45 stupňov a 10 minút severnej šírky, pozdĺž západného pobrežia Istrie, od vonkajšej hranice pobrežného mora Chorvátska, kde sa táto rovnobežka dotýka pevniny západného pobrežia Istrie (Mys Grgatov rt Funtana)

Chorvátsko

Druhy žijúce pri morskom dne a malé pelagické druhy vrátane sardiniek a sardel

100 ton pre maximálne 25 rybárskych plavidiel vrátane 5 rybárskych plavidiel vybavených vlečnými sieťami

11.   Pobrežné vody fínska

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Baltské more (4 až 12 míľ) (4)

Švédsko

všetky druhy

neobmedzený

12.   Pobrežné vody švédska

Zemepisná oblasť

Členský štát

Druh

Význam alebo osobitné charakteristiky

Skagerrak (4 až 12 námorných míľ)

Dánsko

všetky druhy

neobmedzený

Kattegat (3 až 12 míľ (5))

Dánsko

všetky druhy

neobmedzený

Baltské more (4 až 12 míľ)

Dánsko

všetky druhy

neobmedzený

Fínsko

všetky druhy

neobmedzený


(1)  Merané od pobrežnej čiary.

(2)  Uvedený režim sa začne uplatňovať odvtedy, ako sa v plnej miere vykoná arbitrážne rozhodnutie vyplývajúce z arbitrážnej dohody medzi vládou Slovinskej republiky a vládou Chorvátskej republiky podpísanej 4. novembra 2009 v Štokholme.

(3)  Uvedený režim sa začne uplatňovať odvtedy, ako sa v plnej miere vykoná arbitrážne rozhodnutie vyplývajúce z arbitrážnej dohody medzi vládou Slovinskej republiky a vládou Chorvátskej republiky podpísanej 4. novembra 2009 v Štokholme.

(4)  3 až 12 míľ okolo ostrovov Bogskär.

(5)  Merané od pobrežnej čiary.


PRÍLOHA II

STROPY RYBOLOVNEJ KAPACITY

Stropy kapacity

Členský štát

GT (hrubá tonáž)

kW

Belgicko

18 962

51 586

Bulharsko

7 250

62 708

Dánsko

88 762

313 333

Nemecko

71 117

167 078

Estónsko

21 677

52 566

Írsko

77 568

210 083

Grécko

84 123

469 061

Španielsko (vrátane najvzdialenejších regiónov)

423 550

964 826

Francúzsko (vrátane najvzdialenejších regiónov)

214 282

1 166 328

Chorvátsko

53 452

426 064

Taliansko

173 506

1 070 028

Cyprus

11 021

47 803

Lotyšsko

46 418

58 496

Litva

73 489

73 516

Malta

14 965

95 776

Holandsko

166 859

350 736

Poľsko

38 270

90 650

Portugalsko (vrátane najvzdialenejších regiónov)

114 549

386 539

Rumunsko

1 908

6 356

Slovinsko

675

8 867

Fínsko

18 066

181 717

Švédsko

43 386

210 829

Spojené kráľovstvo

231 106

909 141


Stropy kapacity

Najvzdialenejšie regióny Únie

GT (hrubá tonáž)

kW

Španielsko

Kanárske ostrovy: D (1) < 12 m; vody Únie

2 617

20 863

Kanárske ostrovy: D > 12 m; vody Únie

3 059

10 364

Kanárske ostrovy: D > 12 m; medzinárodné vody a vody tretích krajín

28 823

45 593

Francúzsko

Ostrov Reunion: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D < 12 m

1 050

19 320

Ostrov Reunion: pelagické druhy; D > 12 m

10 002

31 465

Francúzska Guyana: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D < 12 m

903

11 644

Francúzska Guyana: plavidlá na lov kreviet

7 560

19 726

Francúzska Guyana: pelagické druhy; príbrežné plavidlá

3 500

5 000

Martinique: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D < 12 m

5 409

142 116

Martinique: pelagické druhy; D > 12 m

1 046

3 294

Guadeloupe: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D < 12 m

6 188

162 590

Guadeloupe: pelagické druhy; D > 12 m

500

1 750

Portugalsko

Madeira: druhy žijúce pri morskom dne; D < 12 m

604

3 969

Madeira: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D > 12 m

4 114

12 734

Madeira: pelagické druhy; záťahová sieť; D > 12 m

181

777

Azorské ostrovy: druhy žijúce pri morskom dne; D < 12 m

2 617

29 870

Azorské ostrovy: druhy žijúce pri morskom dne a pelagické druhy; D > 12 m

12 979

25 721


(1)  „D“ znamená celkovú dĺžku plavidla.


PRÍLOHA III

PORADNÉ RADY

1.   Názov a oblasť pôsobnosti poradných rád

Názov

Oblasti pôsobnosti

Baltské more

zóny ICES IIIb, IIIc a IIId

Čierne more

zemepisná podoblasť GFCM vymedzená v uznesení GFCM/33/2009/2

Stredozemné more

morské vody Stredozemného mora na východ od čiary 5°36′ z. d.

Severné more

zóny ICES IV a IIIa

severozápadné vody

zóny ICES V (okrem Va a v rámci Vb len vody Únie), VI a VII

juhozápadné vody

zóny ICES VIII, IX a X (vody okolo Azorských ostrovov), a zóny CECAF 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.0 (vody okolo Madeiry a Kanárskych ostrovov)

najvzdialenejšie regióny

vody Únie okolo najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 prvom odseku zmluvy rozdelené do troch morských oblastí: západný Atlantik, východný Atlantik, Indický oceán

pelagické populácie (treska belasá, makrela atlantická, stavrida, sleď atlantický, ryby čeľade Caproidae)

všetky zemepisné oblasti okrem Baltského mora a Stredozemného mora

šíre moria/diaľkové flotily

všetky vody, ktoré nie sú vodami Únie

akvakultúra

akvakultúra podľa vymedzenia v článku 4

trhy

všetky trhové oblasti

2.   Fungovanie a financovanie poradných rád

a)

V rámci valného zhromaždenia a výkonného výboru sa 60 % kresiel pridelí zástupcom rybárov, a v prípade poradnej rady pre akvakultúru, prevádzkovateľov v odvetví akvakultúry, a zástupcom spracovateľského odvetvia a obchodného odvetvia, a 40 % kresiel sa pridelí zástupcom iných záujmových skupín, ktoré ovplyvňuje spoločná rybárska politika, napríklad environmentálnych organizácií a spotrebiteľských skupín.

b)

S výnimkou poradnej rady pre akvakultúru a poradnej rady pre trhy je členom výkonného výboru aspoň jeden zástupca pododvetvia výlovu z každého dotknutého členského štátu.

c)

Ak je to možné, členovia výkonného výboru prijímajú odporúčania dohodou. Ak dohodu nie je možné dosiahnuť, nesúhlasné stanoviská členov sa zaznamenajú v odporúčaniach prijatých väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.

d)

Každá poradná rada si dohodou určí predsedu. Predseda koná nestranne.

e)

Každá poradná rada prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie transparentnosti a rešpektovania všetkých vyjadrených názorov.

f)

Odporúčania, ktoré prijme výkonný výbor, sa bezodkladne poskytnú valnému zhromaždeniu, Komisii, dotknutým členským štátom a na žiadosť aj komukoľvek z verejnosti.

g)

Zasadnutia valného zhromaždenia sú prístupné verejnosti. Zasadnutia výkonného výboru sú prístupné verejnosti, pokiaľ vo výnimočných prípadoch výkonný výbor väčšinou nerozhodne inak.

h)

Európske a národné organizácie, ktoré zastupujú odvetvie rybárstva, a iné záujmové skupiny môžu dotknutým členským štátom navrhnúť členov. Tieto členské štáty sa dohodnú na členoch valného zhromaždenia.

i)

Zástupcovia národných a regionálnych správ, ktoré majú rybolovné záujmy v dotknutej oblasti, a výskumní pracovníci z vedeckých a výskumných inštitúcií členských štátov v oblasti rybárstva a z medzinárodných vedeckých inštitúcií, ktorí Komisii radia, sa môžu na zasadnutiach poradných rád zúčastniť ako aktívni pozorovatelia. Môžu sa prizvať aj iní kvalifikovaní vedci.

j)

Zástupcovia Európskeho parlamentu a Komisie sa môžu na zasadnutiach poradných rád zúčastniť ako aktívni pozorovatelia.

k)

Na zasadnutia poradnej rady možno prizývať ako aktívnych pozorovateľov zástupcov odvetvia rybolovu a iných záujmových skupín z tretích krajín vrátane zástupcov z RFMO, ktoré majú rybolovný záujem súvisiaci s oblasťou alebo druhom rybolovu, ktoré patria do pôsobnosti poradnej rady, a to keď sa rokuje o otázkach, ktoré na nich majú vplyv.

l)

Poradné rady môžu ako orgány, ktoré plnia ciele vo všeobecnom európskom záujme, žiadať o finančnú pomoc Únie.

m)

Komisia podpíše s každou poradnou radou dohodu o poskytnutí grantu, aby prispela na pokrytie prevádzkových nákladov vrátane nákladov na preklad a tlmočenie.

n)

Komisia môže uskutočniť všetky kontroly, ktoré považuje za potrebné na zabezpečenie plnenia úloh zverených poradným radám.

o)

Každá poradná rada zasiela každoročne Komisii a dotknutým členským štátom svoj rozpočet a správu o svojej činnosti.

p)

Komisia alebo Dvor audítorov môžu kedykoľvek zorganizovať vykonanie auditu buď vonkajším subjektom podľa vlastného výberu, alebo útvarmi samotnej Komisie alebo Dvora audítorov.

q)

Každá poradná rada vymenuje na obdobie, počas ktorého využíva finančné prostriedky Únie, certifikovaného audítora.


28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/62


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1381/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 19 ods. 2, článok 21 ods. 2 a články 114, 168, 169 a 197,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Európska únia je založená na hodnotách dodržiavania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, kde sa uplatňuje pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Osoby sú oprávnené uplatňovať v Únii práva, ktoré im boli udelené Zmluvou o fungovaní Európskej Únie (ZFEÚ) a Zmluvou o Európskej únii (ZEÚ). Okrem toho Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorá sa nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy stala právne záväznou, vyjadruje základné práva a slobody, na ktoré majú právo jednotlivci v rámci Únie. Tieto práva by sa mali podporovať a rešpektovať. Malo by sa zaručiť plné využívanie týchto práv, ako i práv odvodených z medzinárodných dohovorov, ku ktorým Únia pristúpila, ako je napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, a mali by sa odstrániť všetky súvisiace prekážky. Súčasťou uplatňovania týchto práv je i zodpovednosť a povinnosti voči iným osobám, ľudskému spoločenstvu a budúcim generáciám.

(2)

Európska Rada v Štokholmskom programe (4) opätovne potvrdila prioritu, ktorou je rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a za svoju politickú prioritu vyhlásila vytvorenie Európy práv. Za jeden z dôležitých nástrojov slúžiacich na úspešné vykonávanie politických priorít Štokholmského programu sa označilo financovanie. Ambiciózne ciele stanovené v zmluvách a Štokholmskom programe by sa mali okrem iného dosiahnuť aj zavedením flexibilného a účinného programu Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 až 2020 (ďalej len „program“), ktorý by mal uľahčiť plánovanie a vykonávanie. Všeobecné a špecifické ciele programu by sa mali vykladať v súlade s relevantnými strategickými usmerneniami definovanými Európskou radou.

(3)

Oznámenie Komisie z 3. marca 2010 o stratégii Európa 2020 stanovuje stratégiu pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Podpora a presadzovanie práv jednotlivcov v rámci Únie, boj proti diskriminácii a nerovnosti a podpora občianstva Únie prispievajú k podpore špecifických cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

(4)

Nediskriminácia je základnou zásadou Únie. Článok 19 ZFEÚ ustanovuje opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty, ktorý by sa mal uplatňovať v medziach článku 51 charty a v súlade s ním. Treba zohľadňovať jednotlivé znaky rôznych podôb diskriminácie a súčasne vypracovať primerané opatrenia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej.

(5)

Program by sa mal vykonávať vzájomne sa posilňujúcim spôsobom s inými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s tými, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“ (5), a v záveroch Rady z 19. mája 2011 o rámci EÚ pre vnútroštátnu stratégiu integrovania Rómov do roku 2020, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby riešili sociálne a hospodárske vylúčenie Rómov prostredníctvom všeobecne prijateľného prístupu v štyroch kľúčových oblastiach, ktorými sú vzdelávanie, zamestnanie, zdravie a bývanie, ako aj zabezpečením, že Rómovia nebudú diskriminovaní a poskytne sa im rovnaké uznávanie ich základných práv, a aby prijali opatrenia na odstránenie segregácie, pokiaľ k nej dochádza, a to najmä v oblasti vzdelávania a bývania.

(6)

Rasizmus, xenofóbia, homofóbia a iné formy neznášanlivosti sú priamym porušením zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, t. j. zásad, na ktorých je Únia založená a ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty. Boj proti týmto javom je preto stálym cieľom, ktorý si vyžaduje koordinované opatrenia vrátane prideľovania finančných prostriedkov. K týmto javom patria okrem iného verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny, ako aj iné trestné činy, ak boli spáchané s rasovou, xenofóbnou alebo homofóbnou motiváciou. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu, napríklad vo verejnej správe, v rámci polície, na súdoch, v školách a na pracovisku.

(7)

Jednou zo základných hodnôt Únie je rovnosť medzi ženami a mužmi. Nerovnakým zaobchádzaním medzi ženami a mužmi sa porušujú základné práva. Okrem toho podpora rovnosti medzi ženami a mužmi prispieva tiež k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Cieľ podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi by sa mal vykonávať vzájomne sa posilňujúcim spôsobom s inými činnosťami Únie alebo členských štátov, ktoré majú rovnaký cieľ, najmä s tými, ktoré sú uvedené v Európskom pakte pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020.

(8)

Diskriminácia na základe pohlavia zahŕňa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie aj diskrimináciu vyplývajúcu zo zmeny pohlavia. Pri vykonávaní tohto programu by sa mal zohľadňovať vývoj v práve Únie a v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, aj pokiaľ ide o ďalšie rodové aspekty vrátane rodovej identity.

(9)

Výrazom týchto základných hodnôt Únie je právo na dôstojné zaobchádzanie v rámci pracoviska a spoločnosti všeobecne a potrebné sú koordinované opatrenia, ktoré umožnia cielené činnosti zamerané na trh práce. Preto by súčasťou opatrení v oblasti rodovej rovnosti a odstraňovania diskriminácie mala byť aj podpora rovnosti medzi ženami a mužmi a boj proti diskriminácii na pracovisku a na trhu práce.

(10)

Násilie voči deťom, mladým ľuďom a ženám, ako aj voči iným ohrozeným skupinám predstavuje vo všetkých svojich formách porušovanie základných práv a vážne ohrozenie zdravia. Takéto násilie existuje v celej Únii a má vážne dôsledky pre fyzické a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Na riešenie tohto problému a ochranu obetí sú potrebné silná politická vôľa a koordinované opatrenia založené na metódach a výsledkoch programov Daphne (6). Prijatie opatrení na boj proti násiliu voči ženám prispieva k presadzovaniu rovnosti medzi ženami a mužmi. Keďže financovanie Daphne bolo od svojho zavedenia v roku 1997 ozajstným úspechom, a to pokiaľ ide o jeho obľúbenosť u zainteresovaných strán (verejných, akademických orgánov a mimovládnych organizácií (MVO)) aj pokiaľ ide o efektívnosť financovaných projektov, je veľmi dôležité, aby sa vo vykonávaní programu zachoval názov Daphne v súvislosti so špecifickým cieľom, ktorý je zameraný na predchádzanie a boj proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám, aby bola aj naďalej zabezpečená čo najvyššia viditeľnosť programov Daphne.

(11)

V článku 3 ods. 3 ZEÚ sa od Únie vyžaduje, aby podporovala ochranu práv dieťaťa a bojovala proti diskriminácii. Deti sú zraniteľné, najmä v podmienkach chudoby, sociálneho vylúčenia, zdravotného postihnutia alebo v iných osobitných situáciách, ktoré ich vystavujú rizikám, ako sú zanedbávanie, únosy a zmiznutia. Mali by sa prijať opatrenia na podporu práv dieťaťa a prispieť k ochrane detí pred ujmou a násilím, ktoré ohrozujú ich telesné alebo duševné zdravie a predstavujú porušenie ich práv na rozvoj, ochranu a dôstojnosť.

(12)

Osobné údaje by sa mali aj naďalej účinne chrániť so zreteľom na neustály technický vývoj a globalizáciu. Právny rámec Únie v oblasti ochrany údajov by sa mal účinne a konzistentne uplatňovať v rámci Únie. Aby sa tak stalo, Únia by mala byť schopná podporiť úsilie členských štátov pri uplatňovaní tohto právneho rámca, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na zabezpečenie toho, aby jednotlivci mohli účinne uplatňovať svoje práva.

(13)

Občania by mali byť lepšie informovaní o svojich právach vyplývajúcich z občianstva Únie a mali by ich vedieť uplatňovať, a to konkrétne právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať v rámci Únie, právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu a do orgánov miestnej samosprávy v ich členskom štáte pobytu, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci uvedeného štátu, petičné právo vo vzťahu k Európskemu parlamentu v ktoromkoľvek z jazykov Zmluvy, právo predkladať občianske iniciatívy a právo podávať európskemu ombudsmanovi sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií a mali by byť schopní tieto práva vykonávať. Nabádaním občanov, aby sa aktívnejšie zúčastňovali demokratických procesov na úrovni Únie, sa posilní európska občianska spoločnosť a podporí rozvoj európskej identity. Občania by mali mať pocit istoty, pokiaľ ide o život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte, a mali by mať pocit dôvery v rovnaký prístup k svojim právam, ich plnú vymáhateľnosť a ochranu bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú.

(14)

Spotrebitelia alebo podnikatelia na vnútornom trhu by mali mať možnosť uplatňovať svoje práva vyplývajúce z práva Únie v cezhraničnom kontexte.

(15)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach. Malo by sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a nediskriminácie v rámci činností programu.

(16)

Zo skúseností s činnosťou na úrovni Únie vyplynulo, že dosiahnutie cieľov programu v praxi si vyžaduje spojenie jednotlivých nástrojov vrátane právnych aktov, politických iniciatív a financovania. Financovanie je dôležitým nástrojom dopĺňajúcim legislatívne opatrenia.

(17)

Činnosti financované v rámci programu môžu okrem toho, že sú skutočnou hodnotou pre príjemcov, poslúžiť ako dôkaz, z ktorého bude vychádzať lepšia tvorba politík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Napríklad programy Daphne umožnili skutočný prenos vedomostí a osvedčených postupov medzi všetkými zúčastnenými zainteresovanými stranami vrátane členských štátov v súvislosti s predchádzaním násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám a bojom proti nemu.

(18)

V oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ sa zdôrazňuje potreba racionalizácie a zjednodušenia financovania zo zdrojov Únie. Najmä s ohľadom na súčasnú hospodársku krízu je mimoriadne dôležité, aby finančné prostriedky Únie boli štrukturované a aby sa s nimi hospodárilo čo najsvedomitejšie. Zmysluplné zjednodušenie a účelné hospodárenie s finančnými prostriedkami možno dosiahnuť znížením počtu programov a racionalizáciou, zjednodušením a harmonizáciou pravidiel financovania a postupov.

(19)

V reakcii na potrebu zjednodušenia, efektívneho hospodárenia s finančnými prostriedkami a jednoduchšieho prístupu k nim by mal tento program pokračovať v činnostiach, ktoré sa predtým vykonávali na základe oblasti 4 („Antidiskriminácia a rozmanitosť“) a oblasti 5 („Rodová rovnosť“) programu Progress zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES (7), programu Základné práva a občianstvo ustanoveného rozhodnutím Rady 2007/252/ES (8), a programu Daphne III. Hodnotenia uvedených programov v polovici obdobia trvania zahŕňajú odporúčania, ktorých cieľom je zlepšiť vykonávanie programu. Pri vykonávaní programu je potrebné zohľadniť zistenia vyplývajúce z týchto hodnotení v polovici trvania, ako aj zistenia príslušných hodnotení ex-post.

(20)

Hlavnými zásadami pre dosiahnutie cieľov programu by mali byť zabezpečenie optimálneho využívania finančných prostriedkov a zvýšenie efektívnosti výdavkov. Malo by sa zaručiť primerané financovanie na podporu úsilia vytvoriť Európu práv. Je dôležité zabezpečiť, aby sa program vykonával čo najefektívnejším a užívateľsky najjednoduchším spôsobom, pričom by sa mala zaručiť právna istota a prístup k nemu pre všetkých účastníkov. S cieľom uľahčiť prístup k financovaniu pre všetkých potenciálnych príjemcov mali by zjednodušiť postupy podávania žiadostí a požiadavky finančného hospodárenia a mala by sa odstrániť administratívna záťaž.

(21)

V oznámení Komisie z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ a oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet pre Európu 2020“ sa zdôrazňuje význam zamerania financovania na činnosti s jasnou európskou pridanou hodnotou, teda také, pri ktorých môže byť intervencia Únie v porovnaní s činnosťou iba samotných členských štátov prínosnejšia. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k budovaniu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, posilňovaniu cezhraničnej spolupráce, vytváraniu sietí a zabezpečeniu správneho, jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie. Financovanie by malo takisto prispievať k zvýšeniu účinnosti a lepšiemu poznaniu práva a politík Únie pre všetky dotknuté strany a malo by poskytnúť kvalitnú analytickú základňu pre podporu a rozvoj práva a politík Únie, a tým prispievať k ich presadzovaniu a náležitému vykonávaniu. Intervencia Únie umožní, aby sa tieto činnosti vykonávali jednotne v celej Únii a aby prinášali úspory systému. Okrem toho môže Únia lepšie reagovať na cezhraničnú situáciu než členské štáty a môže poskytnúť európsku platformu pre vzájomné čerpanie skúseností.

(22)

Pri výbere činností, ktoré by sa mali financovať z programu, by Komisia mala návrhy posudzovať podľa vopred stanovených kritérií. Tieto kritériá by mali zahŕňať aj posúdenie európskej pridanej hodnoty navrhovaných činností. Európsku pridanú hodnotu je možné preukázať aj pri vnútroštátnych projektoch a projektoch malého rozsahu.

(23)

Orgány a subjekty, ktoré sa usilujú o dosahovanie cieľa všeobecného európskeho záujmu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program, by sa mali považovať za kľúčových aktérov v miere, v ktorej preukázali alebo v ktorej možno očakávať, že preukážu, že majú značný vplyv na splnenie uvedeného cieľa, a financie by mali dostávať v súlade s postupmi a kritériami stanovenými v ročných pracovných programoch, ktoré Komisia prijme podľa tohto nariadenia.

(24)

Harmonizované služby spoločenskej hodnoty by sa mali vykladať v zmysle článku 2 rozhodnutia Komisie č. 116/2007/ES (9).

(25)

K orgánom a subjektom, ktoré majú prístup k programu, by mali patriť vnútroštátne, regionálne a miestne orgány.

(26)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (10) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby program dostatočne pružne reagoval na meniace sa potreby a zodpovedajúce politické priority prostredníctvom svojho trvania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu percentuálnych podielov stanovených v prílohe tohto nariadenia pre každú skupinu špecifických cieľov, ktorá by tieto percentuálne podiely prekročila o viac než 5 percentuálnych bodov. Na posúdenie potreby takéhoto delegovaného aktu by sa tieto percentuálne podiely mali vypočítať na základe finančného krytia programu na jeho celé trvanie, a nie na základe ročných rozpočtových prostriedkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať v plnom súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (11) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Najmä pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorú platia príjemcovia grantov, oprávnenosť DPH by nemala závisieť od právneho postavenia príjemcov pre činnosti, ktoré môžu vykonávať súkromné alebo verejné orgány a subjekty za rovnakých právnych podmienok. Vzhľadom na osobitnú povahu cieľov a činností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo vo výzvach na predkladanie návrhov malo ozrejmiť, že v prípade činností, ktoré môžu vykonávať verejné aj súkromné orgány a subjekty sa neodpočítateľná DPH, ktorú zaplatili verejné orgány a subjekty, považuje za oprávnenú, pokiaľ sa platí za vykonávanie činností, ako je odborná príprava alebo zvyšovanie povedomia, ktoré sa nedajú považovať za výkon verejnej moci. V tomto nariadení by sa mali použiť aj nástroje na zjednodušenie zavedené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Okrem toho by kritériá výberu činností, ktoré by sa mali podporiť, mali zabezpečovať prideľovanie dostupných finančných zdrojov na činnosti s najvyšším účinkom z hľadiska sledovaného politického cieľa.

(29)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia ročných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(30)

V ročných pracovných programoch prijatých Komisiou podľa tohto nariadenia by sa malo zabezpečiť náležité rozdelenie finančných prostriedkov medzi granty a verejné zákazky. Finančné prostriedky z programu by sa mali prideľovať hlavne na granty pri zachovaní dostatočnej úrovne finančných prostriedkov pre obstarávanie. V ročných pracovných programoch by sa mala určiť minimálna percentuálna hodnota ročných výdavkov, ktorá sa vyčlení na granty a ktorá by mala byť najmenej vo výške 65 %. Na účely uľahčenia plánovania projektov a spolufinancovania zainteresovanými stranami, Komisia by mala stanoviť jasný harmonogram pre výzvy na predkladanie návrhov, výber projektov a rozhodnutia o zadaní zákaziek.

(31)

S cieľom zabezpečiť efektívne prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie je potrebné usilovať sa o konzistentnosť, doplnkovosť a súčinnosť medzi finančnými programami určenými na podporu úzko prepojených politických oblastí, najmä medzi týmto programom a programom Spravodlivosť ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 (13), programom Európa pre občanov, Programom v Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (14) a inými programami v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, vnútorných záležitostí, zdravia a ochrany spotrebiteľa, vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, informačnej spoločnosti, rozširovania – najmä pokiaľ ide o nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) a Európske štrukturálne a investičné fondy, ktorých spoločné ustanovenia sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (15).

(32)

Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, doplnkovosť a súčinnosť s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, ako sú Európsky inštitút pre rodovú rovnosť a Agentúra pre základné práva, a mala by zhodnotiť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu.

(33)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(34)

S cieľom uplatniť zásadu riadneho finančného hospodárenia by sa v tomto nariadení mali stanoviť vhodné nástroje na posúdenie jeho efektívnosti. V záujme toho by sa v ňom mali stanoviť všeobecné a špecifické ciele. Na meranie plnenia týchto špecifických cieľov by sa mal určiť súbor konkrétnych a merateľných ukazovateľov, ktoré by mali zostať v platnosti po celú dobu trvania programu. Komisia by mala každý rok predkladať Európskemu parlamentu a Rade monitorovaciu správu, ktorá by okrem iného vychádzala z ukazovateľov stanovených v tomto nariadení a ktorá by informovala o použití dostupných finančných prostriedkov.

(35)

Pri vykonávaní programu by Komisia mala zohľadniť cieľ, ktorým je spravodlivé geografické rozdelenie financií, a mala by poskytnúť pomoc tým členským štátom, v ktorých je počet financovaných činností relatívne nízky. Pri vykonávaní programu by Komisia mala tiež zohľadniť, či je podľa medzinárodne uznávaných ukazovateľov/monitorovacích orgánov potrebné prijať v niektorých členských štátoch opatrenia s cieľom zabezpečiť účinné dosiahnutie cieľov programu a mala by podporovať činnosti členských štátov a občianskej spoločnosti v týchto oblastiach.

(36)

V súlade s článkom 180 ods. 1 písm. l) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (16) („pravidlá uplatňovania“), by sa v grantovej dohode mali stanoviť ustanovenia upravujúce viditeľnosť finančnej podpory Únie, okrem riadne odôvodnených prípadov, keď uverejnenie nie je možné alebo vhodné.

(37)

V súlade s článkom 35 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 21 pravidiel uplatňovania by Komisia mala zverejniť primeraným a včasným spôsobom informácie o príjemcoch a o povahe a účele opatrení financovaného zo všeobecného rozpočtu Únie. Uvedené informácie by sa mali sprístupniť pri náležitom dodržaní požiadaviek dôvernosti a bezpečnosti, najmä ochrany osobných údajov.

(38)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k ďalšiemu rozvoju priestoru, v ktorom sa podporuje, ochraňuje a účinne uplatňuje rovnosť a práva jednotlivcov zakotvené v ZEÚ, ZFEÚ a Charte a medzinárodných dohovoroch o ľudských právach, ku ktorým Únia pristúpila, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)

S cieľom zabezpečiť nepretržitosť financovania činností, ktoré boli pôvodne vykonávané na základe oblastí 4 a 5 rozhodnutia č. 1672/2006/ES, rozhodnutia 2007/252/ES a rozhodnutia č. 779/2007/ES, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ustanovenie programu a jeho trvanie

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo (ďalej len „program“).

2.   Program zahŕňa obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Európska pridaná hodnota

1.   V rámci programu sa financujú činnosti s európskou pridanou hodnotou. Komisia na tento účel zabezpečí, aby činnosti vybrané na financovanie boli určené na dosahovanie výsledkov s európskou pridanou hodnotou.

2.   Európska pridaná hodnota činností, vrátane činností malého rozsahu a vnútroštátnych činností, sa posudzuje na základe kritérií ako je ich prínos ku konzistentnému a jednotnému uplatňovaniu práva Únie a k rozširovaniu povedomia verejnosti o právach, ktoré z nich vyplývajú, ich potenciál rozvíjať vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu, ich nadnárodný dopad, ich podiel na vypracovaní a šírení najlepších postupov alebo ich potenciál prispieť k vytvoreniu minimálnych štandardov, praktických nástrojov a riešení pre cezhraničné výzvy či výzvy zasahujúce celú Úniu.

Článok 3

Všeobecný cieľ

Všeobecným cieľom programu je prispievať v súlade s článkom 4 k ďalšiemu rozvoju priestoru, v ktorom sa podporuje, chráni a účinne uplatňuje rovnosť a práva jednotlivcov zakotvené v ZEÚ, ZFEÚ, Charte a medzinárodných dohovoroch o ľudských právach, ku ktorým Únia pristúpila.

Článok 4

Špecifické ciele

1.   Na dosiahnutie všeobecného cieľa uvedeného v článku 3 má program tieto špecifické ciele:

a)

podporovať účinné uplatňovanie zásady nediskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a dodržiavať zásadu nediskriminácie z dôvodov stanovených v článku 21 Charty;

b)

predchádzať rasizmu, xenofóbii, homofóbii a iným formám neznášanlivosti a bojovať proti nim;

c)

podporovať a ochraňovať práva osôb so zdravotným postihnutím;

d)

podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi a napredovať v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti;

e)

predchádzať všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám, ako aj násiliu voči iným ohrozeným skupinám, najmä skupinám, ktorým hrozí násilie v blízkych vzťahoch, a bojovať proti nim a ochraňovať obete pred takýmto násilím;

f)

podporovať a ochraňovať práva dieťaťa

g)

prispievať k zabezpečeniu najvyššej úrovne ochrany súkromia a osobných údajov;

g)

podporovať a zlepšiť uplatňovanie práv vyplývajúcich z občianstva Únie;

i)

umožniť spotrebiteľom alebo podnikateľom na vnútornom trhu, aby mohli uplatňovať svoje práva vyplývajúce z práva Únie, pokiaľ ide o projekty financované v rámci programu na ochranu spotrebiteľa.

2.   Špecifické ciele programu sa sledujú najmä:

a)

zvyšovaním povedomia a znalosti o práve Únie a jej politík, ako aj znalosti práv, hodnôt a zásad, na ktorých je Únia založená;

b)

podporou účinného, komplexného a jednotného vykonávania a uplatňovania právnych nástrojov Únie a politík v členských štátoch a ich monitorovania a hodnotenia;

c)

podporou cezhraničnej spolupráce, zlepšovaním vzájomných znalostí a zvyšovaním vzájomnej dôvery medzi všetkými zainteresovanými stranami;

d)

zdokonaľovaním znalostí a porozumenia o prípadných prekážkach uplatňovania práv a zásad, ktoré zaručuje ZEÚ, ZFEÚ, Charta, medzinárodné dohovory, ku ktorým Únia pristúpila, a sekundárna legislatíva Únie.

Článok 5

Druhy činností

1.   Z programu sa financujú okrem iného tieto druhy činností:

a)

analytické činnosti, napríklad zhromažďovanie údajov a štatistík; rozvoj spoločných metodík, prípadne aj ukazovateľov alebo merítok; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia; vypracovanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu; workshopy, semináre, stretnutia odborníkov a konferencie;

b)

vzdelávacie činnosti, ako je výmena pracovníkov, workshopy, semináre, školiace programy pre školiteľov a rozvíjanie online vzdelávacích nástrojov alebo iných vzdelávacích modulov;

c)

vzájomné využívanie poznatkov, spolupráca, zvyšovanie povedomia a šírenia informácií, napríklad vyhľadávanie a výmena osvedčených postupov, inovatívnych prístupov a skúseností a organizovanie partnerského preskúmania a vzájomnej výmeny poznatkov; organizácia konferencií, seminárov; mediálnych kampaní vrátane kampaní v online médiách, informačných kampaní vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických priorít Únie, pokiaľ súvisia s cieľmi programu; zhromažďovanie a uverejňovanie materiálov určených na šírenie informácií o programe a jeho výsledkoch, rozvíjanie, prevádzka a údržba systémov a nástrojov využívajúcich informačné a komunikačné technológie;

d)

podpora hlavných aktérov, ktorých činnosti prispievajú k plneniu cieľov programu, ako je napríklad podpora pre MVO pri vykonávaní činností s európskou pridanou hodnotou, podpora kľúčových európskych aktérov, sietí na európskej úrovni a harmonizovaných služieb sociálneho významu; podpora členských štátov pri vykonávaní práva Únie a jej politík; a podpora vytvárania sietí na európskej úrovni medzi špecializovanými orgánmi a subjektami, ako aj celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a MVO vrátane podpory prostredníctvom grantov na činnosť alebo prevádzkových grantov.

2.   S cieľom zabezpečiť inkluzívnosť príjemcovia podporujú účasť príslušných cieľových skupín na činnostiach financovaných prostredníctvom programu.

Článok 6

Účasť

1.   Prístup k programu je otvorený pre všetky orgány a subjekty právne usadené v:

a)

členských štátoch;

b)

krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v súlade s uvedenou Dohodou;

c)

kandidátskych krajinách, potenciálnych kandidátoch a krajinách pristupujúcich k Únii v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými pre účasť týchto krajín na programoch Únie ustanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách.

2.   Orgány a subjekty, ktoré sú zamerané na dosahovanie zisku, majú prístup k programu len spolu s neziskovými alebo verejnými organizáciami.

3.   Orgány a subjekty právne usadené v iných tretích krajinách než sú krajiny zúčastňujúce sa programu v súlade s odsekom 1 písm. b) a c), najmä v krajinách, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, sa môžu pridružiť k činnostiam v rámci programu na svoje vlastné náklady, pokiaľ to poslúži účelu týchto činností.

4.   Komisia môže spolupracovať s medzinárodnými organizáciami podľa podmienok stanovených v príslušnom ročnom pracovnom programe. Prístup k programu je otvorený pre medzinárodné organizácie pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a príslušnými ročnými pracovnými programami.

Článok 7

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie rokov 2014 až 2020 sa stanovuje na 439 473 000 EUR.

2.   Z pridelených finančných prostriedkov v rámci programu možno hradiť aj výdavky súvisiace s činnosťami v rámci prípravy, sledovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sú potrebné na riadenie programu a na posudzovanie dosiahnutia jeho cieľov. Z pridelených finančných prostriedkov možno hradiť aj výdavky spojené s nevyhnutnými štúdiami, stretnutiami odborníkov, informačnými a komunikačnými činnosťami vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia,, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií a inú technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisia potrebuje v súvislosti s riadením programu.

3.   Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca stanoveného nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (17).

4.   V rámci finančného krytia programu sa sumy prideľujú pre každú skupinu špecifických cieľov v súlade s percentuálnymi podielmi stanovenými v prílohe.

5.   Komisia sa od pridelených percentuálnych podielov finančného krytia, ako sú stanovené v prílohe, nesmie odchýliť o viac než 5 percentuálnych bodov pre každú skupinu špecifických cieľov. Ak sa ukáže, že je potrebné prekročiť tento limit, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 7a s cieľom upraviť každý z podielov uvedených v prílohe o viac než 5 a najviac 10 percentuálnych bodov.

Článok 8

Vykonávanie delegovania právomocí

1.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie trvania programu.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote 2 mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 9

Vykonávacie opatrenia

1.   Komisia vykonáva program v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.   Komisia prijme na účely vykonávania programu ročné pracovné programy vo forme vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2.

3.   Každý ročný pracovný program uskutočňuje ciele programu tým, že určí:

a)

činnosti, ktoré sa majú vykonať, v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 a článku 4 ods. 1, a to vrátane orientačného pridelenia finančných zdrojov;

b)

základné kritériá oprávnenosti, výberu a udeľovania grantov, podľa ktorých sa vyberajú návrhy, ktoré majú obdržať finančné príspevky v súlade s článkom 84 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 94 jeho pravidiel uplatňovania;

c)

minimálny percentuálny podiel ročných výdavkov, ktoré sa majú prideliť na granty.

4.   Zabezpečí sa primerané a spravodlivé rozdeľovanie finančnej podpory medzi jednotlivé oblasti, na ktoré sa vzťahujú špecifické ciele uvedené v článku 4 ods. 1 e toto nariadenie, pričom sa zohľadní výška financovania, ktorá sa už pridelila v rámci predchádzajúcich programov na roky 2007 – 2013 ustanovených rozhodnutiami uvedenými v článku 15. Pri rozhodovaní o pridelení finančných prostriedkov do týchto oblastí v ročných pracovných programov Komisia zohľadní potrebu zachovať dostatočnú úroveň financovania a zabezpečí kontinuitu činností a predvídateľnosť financovania vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahujú špecifické ciele stanovené v článku 4 ods. 1.

5.   Výzvy sa predkladanie návrhov sa uverejňujú každoročne.

Článok 10

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 11

Doplnkovosť

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zaistí celkový súlad, doplnkovosť a súčinnosť s ďalšími nástrojmi Únie vrátane, okrem iného, s programom Spravodlivosť, programom Európa pre občanov a programom Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a s inými programami v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, vnútorných záležitostí, zdravia a ochrany spotrebiteľa, vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, informačnej spoločnosti a rozšírenia – najmä pokiaľ ide o nástroj predvstupovej pomoci (IPAII) a Európske štrukturálne a investičné fondy.

2.   Komisia tiež zabezpečí celkový súlad doplnkovosť a súčinnosť s činnosťou orgánov, úradov a agentúr Únie pôsobiacich v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu.

3.   Program môže zdielať zdroje s ostatnými nástrojmi Únie, najmä s programom Spravodlivosť, na vykonávanie činností zodpovedajúcich cieľom obidvoch programov. Na činnosti financované z programu možno takisto čerpať prostriedky z programu Spravodlivosť za predpokladu, že sa financovanie netýka tých istých nákladových položiek.

Článok 12

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní činností financovaných na základe tohto programu chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe programu.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (18) a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (19) na účely zistenia, či v súvislosti s grantovou dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou v rámci programu nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, grantové dohody, rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto programu, musia obsahovať ustanovenia, ktoré Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF v súlade s ich právomocami výslovne udeľujú právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania uvedené v týchto odsekoch.

Článok 13

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia každoročne monitoruje program s cieľom sledovať realizáciu činností vykonávaných v rámci neho a sledovať plnenie špecifických cieľov stanovených v článku 4. Monitorovanie zároveň umožní posúdiť, ako boli v rámci činností programu riešené otázky rodovej rovnosti, nediskriminácie a ochrany detí.

2.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

a)

výročnú monitorovaciu správu vychádzajúcu z ukazovateľov stanovených v článku 14 ods. 2 a o využívaní dostupných finančných prostriedkov;

b)

priebežnú hodnotiacu správu do 30. júna 2018;

c)

správu o hodnotení ex post do 31. decembra 2021.

3.   Priebežná hodnotiaca správa posúdi pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov programu, účinnosť využívaných zdrojov a európsku pridanú hodnotu programu s cieľom určiť, či je financovanie v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, treba po roku 2020 malo predĺžiť, upraviť alebo ukončiť. Zároveň sa preverí, či je možné program ešte zjednodušiť, či je vnútorne i navonok súdržný a či sú všetky jeho ciele a činnosti naďalej relevantné. V správe sa zohľadnia výsledky hodnotení ex post predchádzajúcich programov na obdobie 2007 – 2013, zavedených rozhodnutiami uvedenými článku 15.

4.   V správe o hodnotení ex post, ktorá sa použije pri rozhodovaní o nasledujúcom programe posúdi dlhodobý dopad programu a udržateľnosť jeho účinkov.

Článok 14

Ukazovatele

1.   V súlade s článkom 13 slúžia ukazovatele uvedené v odseku 2 tohto článku ako základ pre monitorovanie a hodnotenie miery, v akej bol činnosťami stanovenými v článku 5 dosiahnutý každý zo špecifických cieľov programu stanovených v článku 4. Merajú sa na základe vopred stanovených základných hodnôt, ktoré odrážajú situáciu pred vykonávaním. V prípade potreby sa ukazovatele rozčlenia aj podľa pohlavia, veku a zdravotného postihnutia.

2.   Ukazovatele uvedené v odseku 1 okrem iného zahŕňajú:

a)

počet a percento osôb v cieľovej skupine, ktoré boli oslovené činnosťami zameranými na zvyšovanie povedomia;

b)

počet zainteresovaných strán zúčastňujúcich sa okrem iného na vzdelávacích činnostiach, výmenách pracovníkov, študijných návštevách, workshopoch a seminároch financovaných z programu;

c)

zvýšenie úrovne znalostí o práve Únie a prípadne práv, hodnôt a zásad, na ktorých je Únia založená, v skupinách osôb, ktoré sa zúčastnili na činnostiach financovaných prostredníctvom programu v porovnaní s celou cieľovou skupinou;

d)

počet prípadov, činností a výsledkov v oblasti cezhraničnej spolupráce;

e)

hodnotenie zo strany účastníkov, pokiaľ ide o činnosti, na ktorých za zúčastnili, a ich (očakávanú) udržateľnosť;

f)

územné pokrytie činností financovaných z programu;

g)

počet žiadostí a grantov týkajúcich sa každého špecifického cieľa;

h)

výška finančných prostriedkov požadovaných žiadateľmi a udelených finančných prostriedkov vo vzťahu ku každému špecifickému cieľu.

3.   V priebežnej hodnotiacej správe a v správe o hodnotení programu ex-post sa okrem ukazovateľov stanovených v odseku 2 posudzujú aj tieto prvky:

a)

európska pridaná hodnota programu vrátane hodnotenia činností programu v súvislosti s podobnými iniciatívami na vnútroštátnej alebo európskej úrovni, ktoré neboli podporené finančnými prostriedkami Únie, a ich (očakávaných) výsledkov a výhody a/alebo nevýhody financovania tohto druhu činnosti zo strany Únie v porovnaní s financovaním na vnútroštátnej úrovni;

b)

úroveň financovania v pomere k dosiahnutým výsledkom (účinnosť);

c)

možné administratívne, organizačné a/alebo štrukturálne prekážky brániace plynulejšej, účinnejšej a účelnejšej realizácii programu (priestor pre zjednodušenie).

Článok 15

Prechodné opatrenia

Na činnosti, ktoré sa začali na základe oblasti 4 („Antidiskriminácia a rozmanitosť“) a oblasti 5 („Rodová rovnosť“) rozhodnutia č. 1672/2006/ES, rozhodnutia 2007/252/ES alebo rozhodnutia č. 779/2007/ES, sa až do ukončenia ich realizácie vzťahujú ustanovenia týchto rozhodnutí. V prípade uvedených činností sa odkazy na výbory ustanovené v článku 13 rozhodnutia č. 1672/2006/ES, v článku 10 rozhodnutia 2007/252/ES a článku 10 rozhodnutia č. 779/2007/ES vykladajú ako odkazy na výbor ustanovený v článku 10 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 108.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 43.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. decembra 2013.

(4)  Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 258, 2.9.2011, s. 6.

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 293/2000/ES z 24. januára 2000, ktorým sa prijíma program akcie Spoločenstva (Daphne program) (2000 až 2003) o preventívnych opatreniach na boj proti násiliu na deťoch, mladých ľuďoch a ženách (Ú. v. ES L 34, 9.2.2000, s. 1); Rozhodnutie európskeho parlamentu a rady 803/2004/ES z 21. apríla 2004, ktorým sa prijíma program opatrení spoločenstva (na roky 2004 až 2008) na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na deťoch, mládeži a ženách a na ochranu obetí a rizikových skupín (program Daphne II) (Ú. v. ES L 143, 30.4.2004, s. 1); Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 779/2007/ES z 20. júna 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť (Ú. v. EÚ L 173, 3.7.2007, s. 19).

(7)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress (Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Rady 2007/252/ES z 19. apríla 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 až 2013 ustanovuje osobitný program Základné práva a občianstvo ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť (Ú. v. EÚ L 110, 27.4.2007, s. 33).

(9)  Rozhodnutie Komisie č. 116/2007/ESz 15. februára 2007 o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (Ú. v. EÚ L 49, 17.2.2007, s. 30).

(10)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 z 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 z 17. decembra 2013 ktorým sa ustanovuje program Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 – 2020 (Pozri stranu 73 tohto úradného vestníka.).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17. decembra 2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(16)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013 ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. ES L 248, 18.9.2013, s. 1).

(19)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. EÚ L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA

PRIDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV

V rámci finančného krytia programu na jednotlivé skupiny špecifických cieľov stanovené v článku 4 ods. 1 prideľujú tieto čiastky:

Skupiny špecifických cieľov

Podiel na finančnom krytí(v %)

Skupina 1

57 %

podporovať účinné uplatňovanie zásady nediskriminácie na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a dodržiavať zásadu nediskriminácie z dôvodov stanovených v článku 21 Charty;

predchádzať rasizmu, xenofóbii, homofóbii a iným formám neznášanlivosti a bojovať proti nim;

podporovať a ochraňovať práva osôb so zdravotným postihnutím;

podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi a napredovať v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti;

Skupina 2

43 %

predchádzať všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám, ako aj násiliu voči iným ohrozeným skupinám, najmä skupinám ohrozeným domácim násilím, a bojovať proti nim a ochraňovať obete pred takýmto násilím;

podporovať a ochraňovať práva dieťaťa;

prispievať k zabezpečeniu najvyššej úrovne ochrany súkromia a osobných údajov;

podporovať a zlepšiť uplatňovanie práv vyplývajúcich z občianstva Únie;

umožniť spotrebiteľom alebo podnikateľom na vnútornom trhu, aby mohli uplatňovať svoje práva vyplývajúce z práva Únie, pokiaľ ide o projekty financované v rámci programu na ochranu spotrebiteľa.


28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/73


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1382/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa ustanovuje program Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 – 2020

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 81 ods. 1 a 2, článok 82 ods. 1 a článok 84,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v rámci ktorého sa môžu osoby slobodne pohybovať. Únia môže na tento účel prijímať opatrenia na rozvoj justičnej spolupráce v civilných a trestných veciach a na podporu opatrení členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti. Pri ďalšom rozvoji európskeho priestoru spravodlivosti by sa malo zabezpečiť dodržiavanie základných práv, ako aj spoločných zásad, ako sú nediskriminácia, rodová rovnosť, účinný prístup k spravodlivosti pre všetkých, právny štát a dobre fungujúci nezávislý justičný systém.

(2)

Európska rada v Štokholmskom programe (4) opätovne potvrdila prioritu, ktorou je rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a za politickú prioritu vyhlásila vytvorenie Európy práva a spravodlivosti. Za jeden z dôležitých nástrojov slúžiacich na úspešné vykonanie politických priorít Štokholmského programu sa označilo financovanie. Ambiciózne ciele stanovené v zmluvách a Štokholmskom programe by sa mali dosiahnuť okrem iného zavedením flexibilného a účinného programu Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (ďalej len „program“), ktorý by mal uľahčiť plánovanie a vykonávanie. Všeobecné a špecifické ciele programu by sa mali vykladať v súlade s príslušnými strategickými usmerneniami vymedzenými Európskou radou.

(3)

Oznámenie Komisie z 3. marca 2010 o stratégii Európa 2020 stanovuje stratégiu pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Ako kľúčový prvok podpory špecifických cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 a na uľahčenie fungovania mechanizmov určených na podporu rastu by sa mal vytvoriť dobre fungujúci priestor spravodlivosti, v ktorom sa odstránili prekážky cezhraničných súdnych konaní a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných situáciách.

(4)

Na účely tohto nariadenia by sa pojem „súdnictvo a justiční zamestnanci“ mal vykladať tak, aby zahŕňal sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov, ako aj iné osoby vykonávajúce právnické povolanie, ktorí sa zúčastňujú na výkone justície, ako sú advokáti, notári, exekútori, probační úradníci, mediátori a súdni tlmočníci.

(5)

Odborná justičná príprava je zásadným prvkom pri budovaní vzájomnej dôvery a zlepšuje sa ňou spolupráca medzi justičnými orgánmi a odborníkmi z právnej praxe v rôznych členských štátoch. Odborná justičná príprava by sa mala považovať za základný prvok pri podpore skutočnej európskej justičnej kultúry v kontexte oznámenia Komisie z 13. septembra 2013 s názvom „Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ. Nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy“, uznesenia Rady o odbornej príprave sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov v Európskej únii (5), záverov Rady z 27. a 28. októbra 2011 o európskej odbornej justičnej príprave a uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2012 o odbornej justičnej príprave.

(6)

Na odbornej justičnej príprave sa môžu podieľať rôzni aktéri, ako sú právne, justičné a správne orgány členských štátov, akademické inštitúcie, vnútroštátne orgány zodpovedné za odbornú justičnú prípravu, organizácie alebo siete poskytujúce odbornú prípravu na európskej úrovni alebo siete koordinátorov súdov práva Únie. Orgány a subjekty, ktoré sledujú všeobecný európsky záujem v oblasti odbornej justičnej prípravy, ako je Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN), Akadémia európskeho práva (ERA), Európska sieť súdnych rád (ENCJ), Združenie štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie (ACA – Europe), Sieť predsedov najvyšších súdov Európskej únie (RPCSJUE) a Európsky inštitút verejnej správy (EIPA), by mali aj naďalej plniť svoju úlohu pri podpore vzdelávacích programov pre súdnictvo a justičných zamestnancov so skutočným európskym rozmerom, a preto by sa im mala priznať primeraná finančná podpora v súlade s postupmi a kritériami stanovenými v ročných pracovných programoch prijatých Komisiou podľa tohto nariadenia.

(7)

Únia by mala uľahčovať vzdelávacie činnosti zamerané na vykonávanie práva Únie tým, že by sa platy zúčastneného súdnictva a justičných zamestnancov, ktoré vzniknú orgánom členských štátov, považovali za oprávnené náklady alebo spolufinancovanie vo vecnej forme v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 966/2012 (6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(8)

Prístup k spravodlivosti by mal zahŕňať najmä prístup k súdom, alternatívnym metódam urovnávania sporov a k osobám zastávajúcim verejnú funkciu, ktoré majú podľa zákona poskytovať stranám nezávislé a nestranné právne poradenstvo.

(9)

Rada 1. decembra 2012 schválila Protidrogovú stratégiu EÚ (2013 – 20) (7), ktorej cieľom je vyvážený prístup založený na súčasnom znižovaní dopytu po drogách a ponuky drog, pričom sa uznáva, že znižovanie dopytu po drogách a ponuky drog sú vzájomne sa posilňujúcimi prvkami politiky týkajúcej sa boja proti zakázaným drogám. Táto stratégia má ako jeden z hlavných cieľov prispieť k merateľnému zníženiu ponuky drog, drogovej závislosti a zdravotných a sociálnych rizík a škôd spojených s užívaním drog. Zatiaľ čo program Protidrogová prevencia a informovanosť ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1150/2007/ES (8) sa zakladal na právnom základe týkajúcom sa verejného zdravia a vzťahoval sa na tieto aspekty, program je založený na inom právnom základe a jeho cieľom by mal byť ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti, ktorý sa zakladá na vzájomnom uznávaní a dôvere, a to najmä presadzovaním justičnej spolupráce. Tak v reakcii na potrebu zjednodušenia a v súlade s právnym základom každého programu sa môžu programom Zdravie pre rast podporovať opatrenia na doplnenie opatrení členských štátov pri dosahovaní cieľa spočívajúceho v znížení poškodenia zdravia súvisiaceho s drogami vrátane informovanosti a prevencie.

(10)

Ďalším dôležitým prvkom Protidrogovej stratégie EÚ (2013 – 20) je zníženie ponuky drog. Zatiaľ čo z nástroja pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť, by sa mali podporovať opatrenia zamerané na prevenciu obchodovania s drogami a iných druhov trestnej činnosti a boj proti nim, a najmä opatrenia zamerané proti výrobe, zhotoveniu, získavaniu, predaju, preprave, dovozu a vývozu zakázaných drog vrátane držby a nákupu s cieľom zapojiť sa do obchodovania s drogami, program by sa mal vzťahovať na tie aspekty protidrogovej politiky, na ktoré sa nevzťahuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo program Zdravie pre rast a sú úzko prepojené s jeho všeobecným cieľom.

(11)

V každom prípade by sa malo zabezpečiť nepretržité financovanie priorít v rámci programovacieho obdobia 2007 – 2013, ktoré sa ponechali ako ciele v rámci novej Protidrogovej stratégie EÚ (2013 – 20), a preto by mali byť k dispozícii finančné prostriedky z programu Zdravie pre rast, z nástroja pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť a programu v súlade s ich príslušnými prioritami a právnymi základmi, pričom sa zabráni akémukoľvek duplicitnému financovaniu.

(12)

Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej lej „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1989 o právach dieťaťa by sa programom mala podporovať ochrana práv dieťaťa vrátane práva na riadny proces, práva porozumieť priebehu súdneho konania, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na nedotknuteľnosť osoby a ľudskú dôstojnosť. Program by sa mal predovšetkým zamerať na zvýšenie ochrany detí v rámci súdnych systémov a na zlepšenie prístupu detí ku spravodlivosti a presadzovanie práv dieťaťa by malo byť súčasťou vykonávania všetkých jeho opatrení.

(13)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie rovnosti medzi ženami a mužmi a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach. Malo by sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a nediskriminácie v rámci činností programu.

(14)

Zo skúseností s opatreniami na úrovni Únie vyplynulo, že dosiahnutie cieľov programu v praxi si vyžaduje spojenie nástrojov vrátane právnych aktov, politických iniciatív a financovania. Financovanie je dôležitým nástrojom dopĺňajúcim legislatívne opatrenia.

(15)

Rada vo svojich záveroch z 22. a 23. septembra 2011 o zlepšení efektívnosti budúcich programov Únie na financovanie podpory justičnej spolupráce zdôraznila významnú úlohu, ktorú zohrávajú programy financovania zo strany Únie pri účinnom vykonávaní acquis Únie, a opätovne vyjadrila potrebu transparentnejšieho, flexibilnejšieho, súdržnejšieho a jednoduchšieho prístupu k uvedeným programom.

(16)

V oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020 “ sa zdôrazňuje potreba racionalizácie a zjednodušenia financovania zo zdrojov Únie. Najmä s ohľadom na súčasnú hospodársku krízu je mimoriadne dôležité, aby finančné prostriedky Únie boli štrukturované a aby sa s nimi hospodárilo čo najsvedomitejšie. Zmysluplné zjednodušenie a efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami možno dosiahnuť znížením počtu programov a racionalizáciou, zjednodušením a harmonizáciou pravidiel a postupov financovania.

(17)

V snahe reagovať na potrebu zjednodušenia, efektívneho hospodárenia a jednoduchšieho prístupu k financovaniu by mal program pokračovať v činnostiach, ktoré sa predtým vykonávali na základe troch programov ustanovených rozhodnutím Rady 2007/126/SVV (9), rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1149/2007/ES (10) a rozhodnutím č. 1150/2007/ES, a tieto činnosti by sa mali na základe programu ďalej rozvíjať. Hodnotenia uvedených programov v polovici obdobia zahŕňajú odporúčania zamerané na zlepšenie vykonávania uvedených programov. Zistenia týchto hodnotení v polovici obdobia, ako aj zistenia príslušných hodnotení ex-post, je potrebné zohľadniť pri vykonávaní programu.

(18)

V oznámení Komisie z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ a v oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet pre Európu 2020“sa zdôrazňuje význam zamerania financovania na činnosti s jasnou európskou pridanou hodnotou, teda také, pri ktorých môže byť intervencia Únie v porovnaní s opatrením iba samotných členských štátov prínosnejšia. Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti prostredníctvom podpory zásady vzájomného uznávania, budovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, posilňovania cezhraničnej spolupráce a vytvárania sietí a dosahovania správneho, jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie. Financovanie by malo takisto prispievať k tomu, aby všetky dotknuté strany dosiahli účinné a lepšie poznanie práva a politík Únie, a malo by poskytnúť kvalitnú analytickú základňu pre podporu a rozvoj práva a politík Únie. Intervencia Únie umožní, aby sa tieto opatrenia vykonávali jednotne v celej Únii a aby prinášali úspory systému. Okrem toho môže Únia lepšie reagovať na cezhraničnú situáciu než členské štáty a môže poskytnúť európsku platformu pre vzájomné čerpanie skúseností.

(19)

Pri výbere opatrení, ktoré by sa mali financovať z programu, by Komisia mala návrhy posudzovať podľa vopred stanovených kritérií. Tieto kritériá by mali zahŕňať aj posúdenie európskej pridanej hodnoty navrhovaných opatrení. Európsku pridanú hodnotu môžu mať aj vnútroštátne projekty a projekty malého rozsahu.

(20)

Medzi orgány a subjekty, ktoré majú prístup k programu, by mali patriť aj celoštátne, regionálne a miestne orgány.

(21)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (11) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(22)

S cieľom zabezpečiť, aby program dostatočne pružne reagoval na meniace sa potreby a zodpovedajúce politické priority prostredníctvom svojho trvania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu percentuálnych podielov stanovených v prílohe tohto nariadenia pre každý špecifický cieľ, ktorý by tieto percentuálne podiely prekročil o viac než 5 percentuálnych bodov. Na posúdenie potreby takéhoto delegovaného aktu by sa tieto percentuálne podiely mali vypočítať na základe finančného krytia programu na jeho celé trvanie, a nie na základe ročných rozpočtových prostriedkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(23)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách Najmä pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti dane z pridanej hodnoty (DPH) platenej príjemcami grantov, by oprávnenosť DPH nemala závisieť od právneho postavenia príjemcov v prípade činností, ktoré môžu uskutočňovať súkromné a verejné orgány a subjekty za rovnakých právnych podmienok. Vzhľadom na osobitnú povahu cieľov a činností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo vo výzvach na predkladanie návrhov ozrejmiť, že v prípade činností, ktoré môžu vykonávať verejné, ako aj súkromné orgány a subjekty sa neodpočítateľná DPH, ktorú zaplatili verejné orgány a subjekty, považuje za oprávnenú, pokiaľ sa platí za vykonávanie činností, ako je odborná príprava alebo zvyšovanie povedomia, ktoré sa nemôžu považovať za výkon verejnej moci. V tomto nariadení by sa mali použiť aj nástroje týkajúce sa zjednodušenia, ktoré sa zaviedli nariadením o rozpočtových pravidlách. Okrem toho by kritériá výberu opatrení, ktoré by sa mali podporiť, mali zabezpečovať prideľovanie dostupných finančných zdrojov na opatrenia s najvyšším účinkom z pohľadu sledovaného politického cieľa.

(24)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia ročných pracovných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(25)

V ročných pracovných programoch prijatých Komisia podľa tohto nariadenia by sa malo zabezpečiť náležité rozdelenie finančných prostriedkov medzi granty a verejné zákazky. Finančné prostriedky z programu by sa mali prideľovať hlavne na granty pri zachovaní dostatočnej úrovne finančných prostriedkov pre obstarávanie. V ročných pracovných programoch by sa mala určiť minimálna percentuálna hodnota ročných výdavkov, ktorá sa vyčlení na granty a ktorá by mala byť najmenej vo výške 65 %. Na uľahčenie plánovania projektov a spolufinancovania zainteresovanými stranami by Komisia mala stanoviť jasný harmonogram pre výzvy na predkladanie návrhov, výber projektov a rozhodnutia o zadaní zákaziek.

(26)

S cieľom zabezpečiť efektívne prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie je potrebné usilovať sa o konzistenciu, doplnkovosť a súčinnosť medzi finančnými programami určenými na podporu úzko prepojených politických oblastí, najmä medzi týmto programom a programom Práva, rovnosť a občianstvo ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 (13), nástrojom pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť, programom Zdravie pre rast, programom Erasmus+ ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (14), rámcovým programom Horizont 2020 ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (15) a nástrojom predvstupovej pomoci (IPA II).

(27)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(28)

S cieľom uplatniť zásadu riadneho finančného hospodárenia by sa v tomto nariadení mali stanoviť vhodné nástroje na posúdenie jeho efektívnosti. V záujme toho by sa v ňom mali vymedziť všeobecné a špecifické ciele. Na meranie dosiahnutia týchto špecifických cieľov by sa mal určiť súbor konkrétnych a merateľných ukazovateľov, ktoré by mali zostať v platnosti po celú dobu trvania programu. Komisia by mala každý rok predkladať Európskemu parlamentu a Rade monitorovaciu správu, ktorá by okrem iného vychádzala z ukazovateľov stanovených v tomto nariadení a ktorá by informovala o použití dostupných finančných prostriedkov.

(29)

Program by mal byť vykonávaný účinným spôsobom, ktorý by dodržiaval zásady riadneho finančného hospodárenia a zároveň by umožnil potenciálnym žiadateľom účinný prístup k programu. S cieľom podporiť účinný prístup k programu by Komisia mala vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby sa zjednodušili a harmonizovali postupy a dokumenty týkajúce sa žiadostí, administratívne formality a požiadavky na finančné hospodárenie, aby sa odstránilo administratívne zaťaženie a podporili sa žiadosti o granty od subjektov, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch s nedostatočným zastúpením v programe. Komisia by mala zverejniť na osobitných webových stránkach informácie o programe, jeho cieľoch, rôznych výzvach na predkladanie návrhov a ich harmonogramy. Základné dokumenty a usmernenia týkajúce sa výziev na predkladanie návrhov by mali byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.

(30)

V súlade s článkom 180 ods. 1 písm. l) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (16) („pravidlá uplatňovania“) by sa v grantovej dohode mali stanoviť ustanovenia upravujúce viditeľnosť finančnej podpory Únie, okrem riadne odôvodnených prípadov, keď uverejnenie nie je možné alebo vhodné.

(31)

V súlade s článkom 35 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 21 pravidiel uplatňovania by Komisia mala zverejniť primeraným a včasným spôsobom informácie o príjemcoch a o povahe a účele opatrení financovaného zo všeobecného rozpočtu Únie. Uvedené informácie by sa mali sprístupniť pri náležitom dodržaní požiadaviek dôvernosti a bezpečnosti, najmä ochrany osobných údajov.

(32)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k ďalšiemu rozvoju európskeho priestoru spravodlivosti na základe vzájomného uznávania a dôvery, najmä podporou justičnej spolupráce v civilných a trestných veciach, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(33)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(34)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(35)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(36)

S cieľom zabezpečiť nepretržitosť financovania činností, ktoré boli pôvodne vykonávané na základe rozhodnutia 2007/126/SVV, rozhodnutia č. 1149/2007/EC a rozhodnutia č. 1150/2007/ES, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ustanovenie programu a jeho trvanie

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje program Spravodlivosť (ďalej len „program“).

2.   Program zahŕňa obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Európska pridaná hodnota

1.   V rámci programu sa financujú opatrenia s európskou pridanou hodnotou, ktoré prispievajú k ďalšiemu rozvoju európskeho priestoru spravodlivosti. Komisia na tento účel zabezpečí, aby opatrenia vybrané na financovanie boli určené na dosahovanie výsledkov s európskou pridanou hodnotou.

2.   Európska pridaná hodnota opatrení vrátane opatrení malého rozsahu a vnútroštátnych opatrení sa posudzuje na základe kritérií, ako je ich prínos ku konzistentnému a jednotnému uplatňovaniu práva Únie a rozširovaniu povedomia verejnosti o právach, ktoré z nich vyplývajú, ich potenciál rozvíjať vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu, ich nadnárodný dopad, ich podiel na vypracovaní a šírení najlepších postupov alebo ich potenciál vytvoriť praktické nástroje a riešenia pre cezhraničné výzvy či výzvy zasahujúce celú Úniu.

Článok 3

Všeobecný cieľ

Všeobecným cieľom programu je prispieť k ďalšiemu rozvoju európskeho priestoru spravodlivosti založenému na vzájomnom uznávaní a dôvere, a to najmä podporou justičnej spolupráce v civilných a trestných veciach.

Článok 4

Špecifické ciele

1.   Na dosiahnutie všeobecného cieľa uvedeného v článku 3 má program tieto špecifické ciele:

a)

zjednodušenie a podpora justičnej spolupráce v civilných a trestných veciach;

b)

podpora a presadzovanie justičného vzdelávania vrátane jazykového vzdelávania v oblasti právnej terminológie s cieľom posilniť spoločnú právnu a justičnú kultúru;

c)

uľahčenie účinného prístupu k spravodlivosti pre všetkých vrátane presadzovania a podpory práv obetí trestných činov, pričom sa bude rešpektovať právo na obhajobu;

d)

podpora iniciatív v oblasti protidrogovej politiky, pokiaľ ide o aspekty justičnej spolupráce a predchádzania trestnej činnosti, ktoré sú úzko prepojené so všeobecným cieľom programu, pokiaľ sa na ne nevzťahuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo program Zdravie pre rast.

2.   Špecifické ciele programu sa sledujú najmä:

a)

zvyšovaním povedomia verejnosti a znalostí o práve a politikách Únie;

b)

s cieľom zaistiť účinnú justičnú spoluprácu v civilných a trestných veciach, zlepšovaním znalostí o práve Únie vrátane hmotného a procesného práva, nástrojov justičnej spolupráce a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a porovnávacieho práva;

c)

podporou účinného, komplexného a jednotného vykonávania a uplatňovania nástrojov Únie v členských štátoch a ich monitorovania a hodnotenia;

d)

podporou cezhraničnej spolupráce, zlepšovaním vzájomných znalostí a porozumenia, pokiaľ ide o občianske a trestné právo a právne a súdne systémy členských štátov, ako aj posilnením vzájomnej dôvery;

e)

zdokonaľovaním znalostí a porozumenia o prípadných prekážok bezproblémového fungovania európskeho priestoru spravodlivosti;

f)

zlepšovaním účinnosti súdnych systémov a spolupráce medzi nimi prostredníctvom informačných a komunikačných technológií vrátane cezhraničnej interoperability systémov a aplikácií.

Článok 5

Začleňovanie rôznych hľadísk

Program pri uskutočňovaní všetkých svojich opatrení usiluje o podporu rovnosti žien a mužov a presadzovanie práv dieťaťa, a to aj prostredníctvom súdnictva zohľadňujúceho potreby detí. Program musí byť v súlade so zákazom diskriminácie založenej na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 21 charty, a to v súlade s obmedzeniami stanovenými v článku 51 charty a v ich rámci.

Článok 6

Druhy opatrení

1.   Z programu sa financujú okrem iného tieto druhy opatrení:

a)

analytické činnosti, napríklad zhromažďovanie údajov a štatistík; rozvoj spoločných metodík, a prípadne aj ukazovateľov alebo merítok; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia; vypracovanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu; workshopy, semináre, stretnutia odborníkov a konferencie;

b)

vzdelávacie činnosti, ako je výmena pracovníkov, workshopy, semináre, školiace programy pre školiteľov vrátane jazykového vzdelávania v oblasti právnej terminológie a rozvíjanie on-line vzdelávacích nástrojov alebo iných vzdelávacích modulov pre členov súdnictva a justičných zamestnancov;

c)

vzájomné využívanie poznatkov, spolupráca, činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia a šírenia informácií, napríklad vyhľadávanie a výmena osvedčených postupov, inovatívnych prístupov a skúseností; organizovanie partnerského preskúmania a vzájomnej výmeny poznatkov; organizácia konferencií, seminárov, informačných kampaní vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia s cieľmi programu; zhromažďovanie a uverejňovanie materiálov určených na šírenie informácií o programe a jeho výsledkoch; rozvíjanie, prevádzka a údržba systémov a nástrojov využívajúcich informačné a komunikačné technológie vrátane ďalšieho rozvoja Európskeho portálu elektronickej justície ako nástroja na zlepšenie prístupu občanov ku spravodlivosti;

d)

podpora hlavných aktérov, ktorých činnosti prispievajú k vykonávaniu cieľov programu, ako je napríklad podpora pre členské štáty pri vykonávaní práva a politík Únie, podpora kľúčových európskych aktérov a sietí na európskej úrovni vrátane sietí v oblasti odbornej justičnej prípravy; a podpora vytvárania sietí na európskej úrovni medzi špecializovanými orgánmi a subjektmi, ako aj celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami.

2.   Európska sieť odbornej justičnej prípravy dostane operačný grant na spolufinancovanie výdavkov, ktoré súvisia s jej stálym pracovným programom.

Článok 7

Účasť

1.   Prístup k programu je otvorený pre všetky orgány a subjekty zriadené v súlade so zákonom v:

a)

členských štátoch;

b)

krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v súlade s uvedenou dohodou;

c)

kandidátskych krajinách, potenciálnych kandidátskych krajinách a krajinách pristupujúcich k Únii v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými pre účasť týchto krajín na programoch Únie ustanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách.

2.   Orgány a subjekty orientované na dosahovanie zisku majú prístup k programu len spolu s neziskovými alebo verejnými organizáciami.

3.   Orgány a subjekty zriadené v súlade so zákonom v iných tretích krajinách, ako sú krajiny účastniace sa programu v súlade s odsekom 1 písm. b) a c), najmä v krajinách, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, sa môžu pridružiť k opatreniam v rámci programu na vlastné náklady, pokiaľ to poslúži účelu týchto opatrení.

4.   Komisia môže spolupracovať s medzinárodnými organizáciami na základe podmienok stanovených v príslušnom ročnom pracovnom programe. Prístup k programu je otvorený pre medzinárodné organizácie pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a príslušným ročným pracovným programom.

Článok 8

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie rokov 2014 až 2020 sa stanovuje na 377 604 000 EUR.

2.   Z pridelených finančných prostriedkov programu možno hradiť aj výdavky súvisiace s činnosťami prípravy, monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sú potrebné na riadenie programu a na posudzovanie dosiahnutia jeho cieľov. Z pridelených finančných prostriedkov možno hradiť aj výdavky spojené s nevyhnutnými štúdiami, stretnutiami odborníkov, informačnými a komunikačnými opatreniami vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií a s inou technickou a administratívnou pomocou, ktorú Komisia potrebuje v súvislosti s riadením programu.

3.   Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca ustanoveného nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (17).

4.   V rámci finančného krytia programu sa sumy prideľujú pre každý špecifický cieľ v súlade s percentuálnymi podielmi stanovenými v prílohe.

5.   Komisia sa od pridelených percentuálnych podielov finančného krytia, ako sú stanovené v prílohe, nesmie odchýliť o viac než 5 percentuálnych bodov pre každý špecifický cieľ. Ak sa ukáže, že je potrebné tento limit prekročiť, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 9 s cieľom upraviť každý z podielov uvedených v prílohe o viac než 5 a najviac 10 percentuálnych bodov.

Článok 9

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie trvania programu.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 10

Vykonávacie opatrenia

1.   Komisia vykonáva program v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.   Komisia prijme na účely vykonávania programu ročné pracovné programy vo forme vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

3.   Každý ročný pracovný program uskutočňuje ciele programu tým, že určí:

a)

opatrenia, ktoré sa majú vykonať, v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi stanovenými v článku 3 a článku 4 ods. 1 vrátane orientačného pridelenia finančných zdrojov;

b)

základné kritériá oprávnenosti, výberu a udeľovania grantov, podľa ktorých sa vyberajú návrhy, ktoré majú získať finančné príspevky v súlade s článkom 84 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s článkom 94 jeho pravidiel uplatňovania;

c)

minimálny percentuálny podiel ročných výdavkov, ktoré sa majú prideliť na granty.

4.   Zabezpečí sa primerané a spravodlivé rozdeľovanie finančnej podpory medzi jednotlivé oblasti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Pri rozhodovaní o pridelení finančných prostriedkov do týchto oblastí v ročných pracovných programoch Komisia zohľadní potrebu zachovať dostatočnú úroveň financovania pre oblasť civilného a trestného súdnictva, ako aj pre odbornú justičnú prípravu a iniciatívy v oblasti protidrogovej politiky v rámci rozsahu pôsobnosti programu.

5.   Výzvy na prekladanie návrhov sa uverejňujú každoročne.

6.   Na účely podpory činností odbornej justičnej prípravy sa náklady spojené s účasťou súdnictva a justičných zamestnancov na týchto činnostiach, ktoré vzniknú orgánom členských štátov, zohľadnia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách pri poskytovaní zodpovedajúcich finančných prostriedkov.

Článok 11

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 12

Doplnkovosť

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zaistí celkový súlad, doplnkovosť a súčinnosť s ďalšími nástrojmi Únie, vrátane okrem iného s programom Práva, rovnosť a občianstvo, nástrojom pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť, programom Zdravie pre rast, programom Erasmus+, rámcovým programom Horizont 2020 a nástrojom predvstupovej pomoci (IPA II).

2.   Komisia tiež zabezpečí celkový súlad doplnkovosť a súčinnosť s činnosťou orgánov, úradov a agentúr Únie pôsobiacich v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu, ako sú Eurojust, zriadený rozhodnutím rady 2002/187/SVV (18), a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006 (19).

3.   Program môže využívať zdroje spoločne s ostatnými nástrojmi Únie, najmä s programom Práva, rovnosť a občianstvo na vykonávanie opatrení zodpovedajúcich cieľom obidvoch programov. Na opatrenie, ktorému bolo pridelené financovanie z programu, možno takisto čerpať prostriedky z programu Práva, rovnosť a občianstvo za predpokladu, že sa financovanie netýka tých istých nákladových položiek.

Článok 13

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe programu chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu, účinnými kontrolami, a pri odhalení nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe programu.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (20) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (21) na účely zistenia, či v súvislosti s grantovou dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou v rámci programu nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3 platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, grantové dohody a rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania programu, musia obsahovať ustanovenia, ktoré Komisiu, Dvor audítorov a OLAF výslovne splnomocňujú vykonávať audity a vyšetrovania uvedené v uvedených odsekoch v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 14

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia každoročne monitoruje program s cieľom sledovať realizáciu opatrení vykonávaných v rámci neho a sledovať plnenie špecifických cieľov stanovených v článku 4. Monitorovanie zároveň umožní posúdiť, ako boli v rámci opatrení programu riešené otázky rodovej rovnosti a nediskriminácie.

2.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

a)

výročnú monitorovaciu správu vychádzajúcu z ukazovateľov stanovených v článku 15 ods. 2 a o použití dostupných finančných prostriedkov;

b)

priebežnú hodnotiacu správu do 30. júna 2018;

c)

správu o hodnotení ex post do 31. decembra 2021.

3.   Priebežná hodnotiaca správa posúdi pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov programu, účinnosť využívaných zdrojov a európsku pridanú hodnotu programu s cieľom určiť, či by sa financovanie v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, malo po roku 2020 predĺžiť, upraviť alebo ukončiť. Zároveň sa preverí, či je možné program ešte zjednodušiť, či je vnútorne i navonok súdržný a či sú všetky jeho ciele a opatrenia naďalej relevantné. V správe sa zohľadnia výsledky hodnotení ex post predchádzajúcich programov na obdobie 2007 – 2013, ustanovených rozhodnutiami uvedenými v článku 16.

4.   V správe o hodnotení ex post sa posúdi dlhodobý dopad programu a udržateľnosť jeho účinkov s cieľom poskytnúť podklad pre rozhodovanie o nasledujúcom programe.

5.   Hodnotenie zároveň posúdi, ako boli v rámci opatrení programu riešené otázky rodovej rovnosti a nediskriminácie.

Článok 15

Ukazovatele

1.   V súlade s článkom 14 slúžia ukazovatele stanovené v odseku 2 tohto článku ako základ pre monitorovanie a hodnotenie miery, v akej bol opatreniami stanovenými v článku 6 dosiahnutý každý zo špecifických cieľov programu stanovených v článku 4. Merajú sa na základe vopred stanovených základných hodnôt, ktoré odrážajú situáciu pred vykonávaním. V prípade potreby sa ukazovatele rozčlenia aj podľa pohlavia, veku a zdravotného postihnutia.

2.   Ukazovatele uvedené v odseku 1 okrem iného zahŕňajú:

a)

počet a percentuálny podiel osôb v cieľovej skupine, ktoré boli oslovené opatreniami na zvyšovanie povedomia financovanými z programu;

b)

počet a percentuálny podiel sudcov a justičných zamestnancov v cieľovej skupine, ktorí sa zúčastnili na vzdelávacích činnostiach, výmene pracovníkov, študijných návštevách, workshopoch a seminároch financovaných z programu;

c)

zvýšenie úrovne znalostí o práve a politikách Únie v skupinách osôb, ktoré sa zúčastnili na činnostiach financovaných z programu, v porovnaní s celou cieľovou skupinou;

d)

počet prípadov, činností a výsledkov v oblasti cezhraničnej spolupráce vrátane spolupráce prostredníctvom nástrojov informačných technológií a postupov zavedených na úrovni Únie;

e)

hodnotenie zo strany účastníkov, pokiaľ ide o činnosti, na ktorých za zúčastnili, a ich (očakávanú) udržateľnosť;

f)

územné pokrytie činností financovaných z programu.

3.   V priebežnej hodnotiacej správe programu a v správe o hodnotení programu ex post sa okrem ukazovateľov stanovených v odseku 2 posudzujú aj tieto prvky:

a)

vnímaný dopad programu na otázku prístupu k spravodlivosti založený na kvalitatívnych a kvantitatívnych údajoch zozbieraných na európskej úrovni;

b)

počet a kvalita nástrojov a prostriedkov vytvorených v rámci činností financovaných z programu;

c)

európska pridaná hodnota programu vrátane hodnotenia činností programu v súvislosti s podobnými iniciatívami, ktoré sa vyvinuli na vnútroštátnej alebo európskej úrovni a ktoré neboli podporené finančnými prostriedkami Únie, a ich (očakávaných) výsledkov a výhody a/alebo nevýhody financovania tohto druhu činnosti zo strany Únie v porovnaní s financovaním na vnútroštátnej úrovni;

d)

úroveň financovania v pomere k dosiahnutým výsledkom (účinnosť);

e)

možné administratívne, organizačné a/alebo štrukturálne prekážky brániace plynulejšiemu, účinnejšiemu a účelnejšiemu vykonávaniu programu (priestor pre zjednodušenie).

Článok 16

Prechodné opatrenia

Na opatrenia, ktoré sa začali na základe rozhodnutia 2007/126/SVV, rozhodnutia č. 1149/2007/ES alebo rozhodnutia č. 1150/2007/ES, sa až do ich ukončenia vzťahujú ustanovenia uvedených rozhodnutí. V prípade uvedených opatrení sa odkazy na výbory ustanovené v článku 9 rozhodnutia 2007/126/SVV, článkoch 10 a 11 rozhodnutia č. 1149/2007/ES a článku 10 rozhodnutia č. 1150/2007/ES vykladajú ako odkazy na výbor ustanovený v článku 11 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 103.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 43.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. decembra 2013.

(4)  Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 299, 22.11.2008. s. 1.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(7)  Ú. v. EÚ C 402, 29.12.2012, s. 1.

(8)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1150/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program Protidrogová prevencia a informovanosť ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť (Ú. v. EÚ L 257, 3.10.2007, s. 23).

(9)  Rozhodnutie Rady 2007/126/SVV z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu o základných právach a spravodlivosti osobitný program Trestná justícia (Ú. v. EÚ L 58, 24.2.2007, s. 13).

(10)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1149/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť ustanovuje osobitný program Civilná justícia (Ú. v. EÚ L 257, 3.10.2007, s. 16).

(11)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 z 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 (pozri stranu 62 tohto úradného vestníka).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, 1720/2006/ES a 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

(16)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884)

(18)  Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006 z 12. decembra 2006 o Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogovú závislosť (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(21)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA

PRIDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV

V rámci finančného krytia programu sa na jednotlivé špecifické ciele stanovené v článku 4 ods. 1 prideľujú tieto čiastky:

 

Špecifický cieľ

Podiel na finančnom krytí (v %)

a)

uľahčenie a podpora justičnej spolupráce v civilných a trestných veciach

30%

b)

podpora a presadzovanie odbornej justičnej prípravy vrátane jazykovej odbornej prípravy v oblasti právnej terminológie s cieľom posilniť spoločnú právnu a justičnú kultúru

35%

c)

uľahčenie účinného prístupu k spravodlivosti pre všetkých vrátane propagácie a presadzovania práv obetí trestných činov, pričom sa rešpektuje právo na obhajobu

30%

d)

podpora iniciatív v oblasti protidrogovej politiky, pokiaľ ide o aspekty spojené s justičnou spoluprácou a predchádzaním trestnej činnosti, ktoré úzko súvisia so všeobecným cieľom programu, pokiaľ sa na ne nevzťahuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo program Zdravie pre rast

5 %.


28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/84


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1383/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017

(Text s významom pre EHP a pre Švajčiarsko)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 (2) sa stanovuje rámec a ustanovujú sa ciele a výstupy pre tvorbu, rozvoj a šírenie európskej štatistiky na obdobie rokov 2013 až 2017.

(2)

V nariadení (EÚ) č. 99/2013 sa stanovuje iba finančné krytie na rok 2013, ktoré pokrýva programové obdobie 2007 až 2013, a Komisia sa vyzýva, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh zavádzajúci pridelenie rozpočtových prostriedkov na obdobie rokov 2014 až 2017, a to najneskôr tri mesiace po prijatí viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020.

(3)

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1311/2013 (3) bolo prijaté 2. decembra 2013.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 99/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia stanovené v tomto nariadení boli účinné, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V nariadení (EÚ) č. 99/2013 sa článok 7 nahrádza takto:

„Článok 7

Financovanie

1.   Finančné krytie Únie na vykonávanie programu na rok 2013 je 57,3 milióna EUR, ktoré pokrýva programové obdobie 2007 až 2013. Finančné krytie Únie na vykonávanie programu na roky 2014 až 2017 je 234,8 milióna EUR, ktoré pokrýva programové obdobie 2014 až 2020.

2.   Komisia poskytuje finančnú podporu Únie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

3.   Komisia prijme svoje rozhodnutie o ročných rozpočtových prostriedkoch v súlade s výhradnými právomocami Európskeho parlamentu a Rady.“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. decembra 2013.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 z 15 januára 2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 (Ú. v. EÚ L 39, 9.2.2013, s. 12).

(3)  Nariadenie Rady (EÚ) č.1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).


28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/85


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1384/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 55/2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 55/2008 (2) sa zriaďuje osobitný systém autonómnych obchodných preferencií pre Moldavskú republiku (ďalej len „Moldavsko“). Uvedený systém poskytuje voľný prístup na trh Únie všetkým výrobkom s pôvodom v Moldavsku s výnimkou určitých poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k uvedenému nariadeniu, vzhľadom na ktoré sa udelili obmedzené koncesie buď v podobe oslobodenia od cla v rámci colných kvót alebo v podobe zníženia ciel.

(2)

Moldavsko v rámci európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“), akčného plánu ESP medzi EÚ a Moldavskom, ako aj v rámci Východného partnerstva prijalo ambiciózny program politického pridruženia a ďalšej hospodárskej integrácie s Úniou. Takisto už Moldavsko dosiahlo výrazný pokrok pri regulačnej aproximácii, ktorá vedie k zblíženiu s právnymi predpismi a normami Únie.

(3)

Rokovania o novej dohode o pridružení vrátane zriadenia prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu medzi Úniou a Moldavskom sa začali v januári 2010 a boli ukončené v júli 2013. V tejto dohode sa stanovuje úplná liberalizácia bilaterálneho obchodu s vínom.

(4)

S cieľom podporiť úsilie Moldavska v súlade s ESP a Východným partnerstvom a zabezpečiť atraktívny a spoľahlivý trh pre víno vyvážané z Moldavska by sa dovoz vína z Moldavska do Únie mal bezodkladne liberalizovať.

(5)

S cieľom zabezpečiť pokračovanie obchodných tokov z Moldavska a právnu istotu pre hospodárske subjekty je nevyhnutné, aby sa autonómne obchodné preferencie uplatňovali bez prerušenia až do dátumu uplynutia ich platnosti stanoveného v nariadení (ES) č. 55/2008.

(6)

Nariadenie (ES) č. 55/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 55/2008 sa mení takto:

1.

V článku 16 sa vypúšťa tretí, štvrtý a piaty odsek.

2.

V tabuľke 1 prílohy I sa vypúšťa posledný riadok týkajúci sa poradového čísla 09.0514 „Víno z čerstvého hrozna, okrem šumivého vína“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. decembra 2013.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 55/2008 z 21. januára 2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 980/2005 a rozhodnutie Komisie 2005/924/ES (Ú. v. EÚ L 20, 24.1.2008, s. 1).


28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/86


NARIADENIE RADY (EÚ) č. 1385/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 850/98 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, (EÚ) č. 1379/2013 a (EÚ) č. 1380/2013 z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Európska rada rozhodnutím 2012/419/EÚ (3) zmenila štatút Mayotte vo vzťahu k Únii s účinnosťou od 1. januára 2014. Mayotte teda od tohto dátumu prestáva byť zámorským krajinou alebo územím a stáva sa najvzdialenejším regiónom Únie v zmysle článku 349 a článku 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Po tejto zmene právneho postavenia Mayotte sa na Mayotte bude od 1. januára 2014 uplatňovať právo Únie. Vzhľadom na špecifickú štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu Mayotte, ktorá je ovplyvnená jeho odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou a obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, mali by sa ustanoviť určité osobitné opatrenia pre viaceré oblasti.

(2)

V oblasti rybárstva a zdravia zvierat by sa mali zmeniť ďalej uvedené nariadenia.

(3)

Pokiaľ ide o nariadenie Rady (ES) č. 850/98 (4), vody okolo Mayotte ako nového najvzdialenejšieho regiónu by sa mali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia a malo by sa zakázať používanie vakových sietí na húfy tuniakov a rýb príbuzných tuniakom v oblasti do 24 míľ od základných línií ostrova s cieľom chrániť húfy veľkých migrujúcich rýb v blízkosti ostrova Mayotte.

(4)

Pokiaľ ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (5), uplatňovanie pravidiel o označovaní produktov rybolovu by so zreteľom na veľmi fragmentované a málo rozvinuté systémy marketingu Mayotte predstavovalo pre maloobchodníkov záťaž, ktorá je neprimeraná vo vzťahu k informáciám oznamovaným spotrebiteľovi. Preto je vhodné stanoviť dočasnú výnimku z pravidiel týkajúcich sa označovania produktov rybolovu ponúkaných na maloobchodný predaj konečnému spotrebiteľovi na Mayotte.

(5)

Pokiaľ ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (6), mali by sa prijať osobitné opatrenia týkajúce sa rybolovnej kapacity a registra flotily.

(6)

Značnú časť flotily plaviacej sa pod vlajkou Francúzska a pôsobiacej z francúzskeho departmánu Mayotte tvoria plavidlá menšie ako 10 metrov, ktoré sú rozptýlené okolo ostrova, nemajú špecifické miesta vylodenia a ešte sa musia identifikovať, zmerať a vybaviť minimálnym bezpečnostným vybavením, aby mohli byť začlenené do registra rybárskych plavidiel Únie. V dôsledku toho Francúzsko nestihne dokončiť tento register do 31. decembra 2021. Francúzsko by však malo zriadiť provizórny register flotily, čím sa zaručí minimálna identifikácia plavidiel tohto segmentu, a zabráni sa tak rozšíreniu počtu neoficiálnych rybárskych plavidiel.

(7)

So zreteľom na skutočnosť, že Francúzsko predložilo Komisii pre tuniaky z Indického oceánu (IOTC) plán rozvoja, v ktorom uviedlo orientačnú veľkosť flotily Mayotte a očakávaný rozvoj nerozvinutej flotily plavidiel s mechanicky ovládanými lovnými šnúrami s dĺžkou menej ako 23 metrov a plavidiel s vlečnými sieťami na Mayotte ako novom najvzdialenejšom regióne a voči ktorému ani jedna zmluvná strana IOTC vrátane Únie nevzniesla nijaké námietky, je vhodné použiť referenčné hodnoty tohto plánu ako hraničné úrovne pre kapacitu flotily plavidiel s mechanicky ovládanými lovnými šnúrami s dĺžkou menej ako 23 metrov a plavidiel s vlečnými sieťami registrovaných v prístavoch Mayotte. Odchylne od všeobecne platných pravidiel Únie by sa mal z dôvodu súčasnej osobitnej sociálnej a hospodárskej situácie na Mayotte poskytnúť Francúzsku dostatočný čas na zväčšenie kapacity nerozvinutého segmentu flotily menších plavidiel Mayotte do roku 2025.

(8)

Pokiaľ ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (7), treba poznamenať, že Mayotte nemá výrobnú kapacitu na spracovanie vedľajších živočíšnych produktov. Preto by sa Francúzsku malo povoliť obdobie piatich rokov na vybudovanie infraštruktúry potrebnej na identifikáciu, nakladanie, prepravu, spracovanie a likvidáciu vedľajších živočíšnych produktov na Mayotte v plnom súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009.

(9)

Pokiaľ ide o nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 (8), zdá sa, že Francúzsko nebude môcť splniť všetky kontrolné povinnosti Únie pre segment „Mayotte. Pelagické a bentické druhy. Dĺžka < 10 m“ flotily Mayotte do dátumu, keď sa Mayotte stane najvzdialenejším regiónom. Plavidlá tohto segmentu, ktoré sú rozptýlené okolo ostrova, nemajú špecifické miesta vylodenia a zatiaľ nie sú identifikované. Okrem toho treba odborne pripraviť rybárov a kontrolórov a zriadiť príslušnú administratívnu a fyzickú infraštruktúru. Preto je v súvislosti s týmto segmentom flotily potrebné stanoviť dočasnú výnimku z určitých pravidiel týkajúcich sa kontroly rybárskych plavidiel a ich vlastností, ich činností na mori, ich výstroja a ich úlovkov vo všetkých fázach od plavidla po trh. Francúzsko by však na dosiahnutie aspoň niektorých najdôležitejších cieľov nariadenia (ES) č. 1224/2009 malo zriadiť systém národných kontrol, ktorý mu umožní kontrolovať a monitorovať činnosti tohto segmentu flotily a dodržiavať medzinárodné oznamovacie povinnosti Únie.

(10)

Nariadenia (ES) č. 850/98, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1224/2009, (EÚ) č. 1379/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (ES) č. 850/98

Nariadenie (ES) č. 850/98 sa mení takto:

1.

V článku 2 ods. 1 sa písmeno h) nahrádza takto:

„h)

Región 8

Všetky vody pri pobreží francúzskych departmánov Réunion a Mayotte, ktoré spadajú pod jurisdikciu alebo zvrchované práva Francúzska.“.

2.

Vkladá tento článok:

„Článok 34g

Obmedzenia činností rybolovu v oblasti do 24 míľ okolo Mayotte

Plavidlám sa zakazuje používať akékoľvek vakové siete na húfy tuniakov a rýb príbuzných tuniakom v oblasti do 24 míľ od pobrežia Mayotte ako najvzdialenejšieho regiónu v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie meraných od základných línií, od ktorých sa merajú výsostné vody.“.

Článok 2

Zmena nariadeniu (EÚ) č. 1379/2013

Do článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 sa vkladá tento odsek:

„6.   Odseky 1, 2 a 3 sa do 31. decembra 2021 neuplatňujú na produkty ponúkané do maloobchodného predaja konečnému spotrebiteľovi na Mayotte ako najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 ZFEÚ.“.

Článok 3

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1380/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 sa mení takto:

1.

Do článku 23 sa dopĺňa odsek:

„4.   Francúzsko je odchylne od odseku 1 oprávnené zaviesť na Mayotte ako najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Mayotte“) do 31. decembra 2025 novú kapacitu v rôznych segmentoch uvedených v prílohe II bez zrušenia ekvivalentnej kapacity.“.

2.

V článku 36 sa dopĺňajú tieto odseky:

„5.   Francúzsko je odchylne od odseku 1 do 31. decembra 2021 oslobodené od povinnosti začleniť do svojho registra rybárskych plavidiel Únie plavidlá s celkovou dĺžkou menšou ako 10 metrov, ktoré vykonávajú svoju činnosť z Mayotte.

6.   Francúzsko do 31. decembra 2021 vedie provizórny register rybárskych plavidiel s celkovou dĺžkou menšou ako 10 metrov, ktoré vykonávajú svoju činnosť z Mayotte. V registri sa pre každé plavidlo uvádza aspoň jeho názov, jeho celková dĺžka a identifikačný kód. Plavidlá registrované v provizórnom registri sa považujú za plavidlá registrované na Mayotte.“.

3.

Údaje týkajúce sa Mayotte uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa vkladajú do tabuľky v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1380/2013 po vstupe „Guadeloupe. Pelagické druhy. L> 12 m.“

Článok 4

Zmena nariadenia (ES) č. 1069/2009

V nariadení (ES) č. 1069/2009 sa článok 56 nahrádza takto:

„Článok 56

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 4. marca 2011.

Na Mayotte ako najvzdialenejší región v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Mayotte“) sa však článok 4 uplatňuje od 1. januára 2021. Vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty vyrobené na Mayotte pred 1. januárom 2021 sa likvidujú v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“.

Článok 5

Zmena nariadenia (ES) č. 1224/2009

V nariadení (ES) č. 1224/2009 sa vkladá tento článok:

„Článok 2a

Uplatňovanie systému kontroly Únie na určité segmenty flotily Mayotte ako najvzdialenejšieho regiónu

1.   Článok 5 ods. 3 a články 6, 8, 41, 56, 58 až 62, 66, 68 a 109 sa do 31. decembra 2021 neuplatňujú na Francúzsko, pokiaľ ide o rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menšou ako 10 metrov vykonávajúce svoju činnosť z Mayotte ako najvzdialenejšieho regiónu v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Mayotte“), činnosti a úlovky takýchto rybárskych plavidiel.

2.   Francúzsko do 30. septembra 2014 zriadi zjednodušený a dočasný systém kontrol pre rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menšou ako 10 metrov, ktoré vykonávajú svoju činnosť z Mayotte. Tento systém rieši tieto otázky:

a)

znalosť rybolovnej kapacity;

b)

prístup do vôd Mayotte;

c)

vykonávanie oznamovacích povinností;

d)

určenie orgánov zodpovedných za kontrolné činnosti;

e)

opatrenia, ktorými sa zabezpečí presadzovanie predpisov v prípade plavidiel s dĺžkou nad 10 metrov na nediskriminačnom základe.

Francúzsko do 30. septembra 2020 predloží Komisii akčný plán, v ktorom stanoví opatrenia, ktoré sa prijmú na zabezpečenie úplného vykonávania nariadenia (ES) č. 1224/2009 od 1. januára 2022, pokiaľ ide o rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 10 metrov, ktoré vykonávajú svoju činnosť z Mayotte. Tento akčný plán je predmetom dialógu medzi Francúzskom a Komisiou. Francúzsko prijme všetky potrebné opatrenia na vykonávanie tohto akčného plánu.“.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013.

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Stanovisko z 12 decembra 2013 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s.97.

(3)  Rozhodnutie Európskej rady 2012/419/EÚ z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 131).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov (Ú. v. ES L 125, 27.4.1998, s. 1).

(5)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(6)  Pozri stranu 22 tohto úradného vestníka.

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).


PRÍLOHA

STROPY RYBOLOVNEJ KAPACITY PRE FLOTILY REGISTROVANÉ NA MAYOTTE AKO NAJVZDIALENEJŠOM REGIÓNE V ZMYSLE ČLÁNKU 349 ZFEÚ

Mayotte. Plavidlá so záťahovými sieťami

13 916 (1)

24 000 (1)

Mayotte.

Plavidlá s mechanicky ovládanými lovnými šnúrami < 23 m

2 500 (1)

8 500 (1)

Mayotte.

Bentické a pelagické druhy. Plavidlá < 10 m

p.m. (2)

p.m. (2)


(1)  Podľa plánu rozvoja predloženého IOTC 7. januára 2011.

(2)  Stropy sa do tabuľky vložia, keď budú známe, a to najneskôr do 31. decembra 2025.


SMERNICE

28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/90


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/53/EÚ

z 20. novembra 2013

o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (3) bola prijatá v súvislosti so zriaďovaním vnútorného trhu s cieľom harmonizovať bezpečnostné vlastnosti rekreačných plavidiel vo všetkých členských štátoch a odstrániť prekážky obchodu s rekreačnými plavidlami medzi členskými štátmi.

(2)

Pôvodne sa smernica 94/25/ES vzťahovala len na rekreačné plavidlá s minimálnou dĺžkou trupu 2,5 m a maximálnou dĺžkou 24 m. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/44/ES zo 16. júna 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/25/ES (4), sa rozšíril rozsah pôsobnosti smernice 94/25/ES, aby zahŕňal aj vodné skútre, a začlenili sa do zmenenej smernice požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia prijatím výfukových emisných limitov (CO, HC, NOX a pevných častíc) a limitov hluku pre vznetové a zážihové hnacie motory.

(3)

Smernica 94/25/ES sa zakladá na zásadách nového prístupu stanoveného v uznesení Rady zo 7. mája 1985 o novom prístupe k technickej harmonizácii a normám (5). Preto sa v nej stanovujú iba základné požiadavky týkajúce sa rekreačných plavidiel, pričom technické podrobnosti prijíma Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (6). Vzhľadom na zhodu s takto ustanovenými harmonizovanými normami, ktorých referenčné čísla sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, možno predpokladať zhodu s požiadavkami smernice 94/25/ES. Skúsenosti ukázali, že tieto základné zásady sa v tomto odvetví osvedčili, a preto by sa mali zachovať a ešte viac podporovať.

(4)

Technický vývoj na trhu však priniesol nové problémy, pokiaľ ide o environmentálne požiadavky smernice 94/25/ES. S cieľom zohľadniť tento vývoj a objasniť rámec, v ktorom možno výrobky v oblasti pôsobnosti tejto smernice uvádzať na trh, by sa mali niektoré aspekty smernice 94/25/ES zrevidovať a posilniť a v záujme jasnosti by sa mala uvedená smernica zrušiť a nahradiť touto smernicou.

(5)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (7), obsahuje horizontálne ustanovenia o akreditácii orgánov posudzovania zhody, o označení CE, ako aj o rámci dohľadu nad trhom Únie v súvislosti s výrobkami vstupujúcimi na trh Únie a o kontrole týchto výrobkov, pričom dané ustanovenia sa vzťahujú aj na výrobky v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

(6)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (8) sa ustanovujú spoločné zásady a referenčné ustanovenia na účely právnych predpisov založených na zásadách nového prístupu. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s ostatnými odvetvovými právnymi predpismi týkajúcimi sa výrobkov je vhodné zosúladiť niektoré ustanovenia tejto smernice s uvedeným rozhodnutím, pokiaľ si špecifiká odvetvia nevyžadujú iné riešenie. Preto by sa mali niektoré vymedzenia pojmov, všeobecné povinnosti hospodárskych subjektov, predpoklad zhody, pravidlá týkajúce sa označenia CE, požiadavky na orgány posudzovania zhody a postupy notifikácie, ako aj ustanovenia týkajúce sa postupov, pokiaľ ide o výrobky predstavujúce riziko, zosúladiť s uvedeným rozhodnutím. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii (9) sa ustanovuje postup na vznesenie námietok proti harmonizovaným normám v prípade, že tieto normy nespĺňajú úplne požiadavky tejto smernice.

(7)

S cieľom uľahčiť pochopenie a jednotné uplatňovanie tejto smernice hospodárskymi subjektmi a vnútroštátnymi orgánmi by sa mal objasniť rozsah pôsobnosti a vymedzenia pojmov smernice 94/25/ES. Malo by sa najmä spresniť, že obojživelné vozidlá sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Je tiež potrebné určiť, ktorý druh kanoe a kajakov je vyňatý z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a objasniť, že táto smernica sa vzťahuje len na vodné skútre určené na šport a voľný čas.

(8)

Takisto je vhodné vymedziť pojmy „plavidlo postavené na vlastné používanie“, „dĺžka trupu“ a „súkromný dovozca“, ktoré sú pre toto odvetvie špecifické, aby sa uľahčilo pochopenie a jednotné uplatňovanie smernice. Je potrebné rozšíriť súčasné vymedzenie pojmu „hnací motor“, aby sa vzťahoval aj na inovatívne riešenia pohonných systémov.

(9)

Výrobky v oblasti pôsobnosti tejto smernice uvádzané na trh Únie alebo uvedené do prevádzky by mali byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a hospodárske subjekty by mali niesť zodpovednosť za súlad výrobkov v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany verejných záujmov, ako je zdravie, bezpečnosť, ochrana spotrebiteľa a ochrana životného prostredia, a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie.

(10)

Všetky hospodárske subjekty zapojené do dodávateľského a distribučného reťazca by mali prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že výrobky v oblasti pôsobnosti tejto smernice neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb, majetok ani životné prostredie, keď sú správne konštruované a udržiavané, a že sprístupňujú na trhu len výrobky, ktoré sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. V tejto smernici by sa malo ustanoviť presné a primerané rozdelenie povinností, ktoré by zodpovedalo úlohe každého subjektu v rámci dodávateľského a distribučného reťazca.

(11)

Vzhľadom na to, že určité úkony môže vykonať iba výrobca, je potrebné v ďalšom stupni distribučného reťazca jasne rozlišovať medzi výrobcom a inými subjektmi. Okrem toho je potrebné jasne rozlišovať medzi dovozcom a distribútorom, keďže dovozca uvádza na trh Únie výrobky z tretích krajín. Je preto úlohou dovozcu zabezpečiť, aby tieto výrobky spĺňali uplatniteľné požiadavky Únie.

(12)

Výrobca, ktorý má podrobné znalosti, pokiaľ ide o proces projektovania a výroby výrobku, je na vykonanie úplného postupu posudzovania zhody najvhodnejší. Posudzovanie zhody by malo preto ostať výlučne povinnosťou výrobcu.

(13)

Je potrebné zabezpečiť, aby výrobky v oblasti pôsobnosti tejto smernice, ktoré vstupujú na trh Únie z tretích krajín, spĺňali všetky uplatniteľné požiadavky Únie, a najmä aby výrobcovia vykonali v súvislosti s týmito výrobkami príslušné postupy posudzovania. Je preto potrebné ustanoviť, že dovozcovia sa musia uistiť, že výrobky, ktoré uvádzajú na trh, spĺňajú uplatniteľné požiadavky a že neuvádzajú na trh také výrobky, ktoré tieto požiadavky nespĺňajú alebo ktoré predstavujú riziko. Z toho istého dôvodu je tiež potrebné ustanoviť, že dovozcovia sa musia uistiť o vykonaní postupov posudzovania zhody a o tom, že označenie CE a dokumentácia vypracovaná výrobcami sú k dispozícii orgánom dohľadu nad trhom na účely inšpekcie.

(14)

Keď distribútor sprístupňuje výrobok v oblasti pôsobnosti tejto smernice na trhu po jeho uvedení na trh výrobcom alebo dovozcom, mal by konať s náležitou starostlivosťou, aby zabezpečil, že jeho zaobchádzanie s výrobkom nebude mať negatívny vplyv na súlad výrobku. Od dovozcov aj distribútorov sa očakáva, že vo vzťahu k uplatniteľným požiadavkám budú pri uvádzaní výrobku na trh alebo jeho sprístupňovaní na trhu konať s náležitou starostlivosťou.

(15)

Pri uvádzaní výrobku v oblasti pôsobnosti tejto smernice na trh by dovozcovia mali uviesť na výrobku svoje meno a adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. Výnimky by sa mali povoliť v prípadoch, v ktorých takémuto označeniu bráni veľkosť alebo povaha komponentu.

(16)

Akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý buď uvedie výrobok na trh pod vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo upraví výrobok takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s uplatniteľnými požiadavkami, by sa mal považovať za výrobcu a mal by plniť povinnosti výrobcu.

(17)

Vzhľadom na to, že distribútori a dovozcovia majú k trhu blízko, mali by sa zúčastňovať na úlohách spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány, a mali by byť pripravení aktívne sa do nich zapájať a týmto orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa dotknutého výrobku.

(18)

Dovoz rekreačných plavidiel a vodných skútrov z tretích krajín do Únie fyzickými alebo právnickými osobami usadenými v Únii je špecifickou črtou tohto odvetvia. Smernica 94/25/ES však obsahuje len málo ustanovení, ktoré sú uplatniteľné alebo ktoré možno považovať za uplatniteľné na súkromných dovozcov, pokiaľ ide o vykonávanie posudzovania zhody (posúdenie po konštrukcii). Preto je potrebné objasniť ďalšie povinnosti súkromných dovozcov, ktoré by mali byť v zásade zosúladené s povinnosťami výrobcov s určitými výnimkami súvisiacimi s nekomerčným charakterom ich činností.

(19)

Zabezpečenie sledovateľnosti výrobku v rámci celého dodávateľského reťazca prispieva k zjednodušeniu a zefektívneniu dohľadu nad trhom. Efektívny systém sledovateľnosti uľahčuje úlohu orgánov dohľadu nad trhom nájsť hospodársky subjekt zodpovedný za sprístupnenie nevyhovujúcich výrobkov na trhu.

(20)

Z dôvodov jasnosti a súladu s inými smernicami nového prístupu je potrebné výslovne určiť, že výrobky v oblasti pôsobnosti tejto smernice môžu byť uvedené na trh alebo do prevádzky, len ak spĺňajú všeobecnú požiadavku, ktorou je neohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb, majetku alebo životného prostredia, a len ak spĺňajú základné požiadavky uvedené v tejto smernici.

(21)

Pokiaľ ide o motory upravené na námorné účely a zdrojový motor bol už typovo schválený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (10), alebo s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel (11), osoby upravujúce motory by mali mať možnosť spoľahnúť sa na doklad o zhode vydaný výrobcom pôvodného motora v prípade, že tieto úpravy nezmenili charakteristiky týkajúce sa emisií výfukových plynov.

(22)

Možnosti ďalšieho znižovania výfukových emisných limitov motorov rekreačných plavidiel sa posúdili v správe o možnostiach ďalšieho zlepšenia environmentálnych charakteristík motorov rekreačných plavidiel predloženej podľa článku 2 smernice 2003/44/ES. V tejto správe sa uvádza, že je vhodné stanoviť prísnejšie limity, než sú stanovené v smernici 2003/44/ES. Tieto limity by sa mali stanoviť na úrovni, ktorá by odzrkadľovala technický vývoj čistejších technológií lodných motorov a ktorá by umožňovala pokrok smerom k harmonizácii výfukových emisných limitov na celom svete. Limity CO by sa však mali zvýšiť, aby sa mohli významne znížiť iné látky znečisťujúce ovzdušie, zohľadniť tak technickú uskutočniteľnosť a dosiahnuť čo najrýchlejšie možnú implementáciu a zároveň zabezpečiť, že sociálno-ekonomický dosah na toto hospodárske odvetvie bude prijateľný.

(23)

V závislosti od paliva a výkonovej kategórie by sa mali používať skúšobné cykly pre motory na námorné účely opísané v príslušnej harmonizovanej norme, a kým nebudú k dispozícií, mali by sa používať skúšobné cykly opísané v príslušnej norme ISO, pričom sa zohľadnia hodnoty určené v prílohe I časti B bode 2.3. Skúšobné cykly by sa mali vyvinúť pre všetky spaľovacie motory, ktoré sú súčasťou pohonného systému, vrátane hybridných pohonných zariadení.

(24)

Skúšobné palivá používané pri posudzovaní zhody plavidla s výfukovými emisnými limitmi by mali odzrkadľovať zloženie palív používaných na príslušnom trhu, a preto by mali byť v typovom schválení v Európskej únii použité európske skúšobné palivá. Keďže výrobcovia z tretích krajín nemusia mať prístup k európskym referenčným palivám, je potrebné umožniť schvaľovacím orgánom pripustiť, aby sa motory testovali s inými referenčnými palivami. Výber referenčných palív by však mal byť obmedzený podľa špecifikácií uvedených v príslušnej norme ISO, aby sa zabezpečila kvalita a porovnateľnosť výsledkov skúšok.

(25)

V snahe prispieť k ochrane morského prostredia je vhodné prijať požiadavku ukladajúcu povinnú inštaláciu zberných nádrží na plavidlá vybavené toaletami.

(26)

Štatistiky nehôd ukazujú, že riziko prevrátenia obytného viactrupového rekreačného plavidla je nízke. Napriek tomuto nízkemu riziku je vhodné brať ohľad na to, že určité riziko prevrátenia obytného viactrupového rekreačného plavidla existuje, pričom v prípade prevrátenia by toto plavidlo malo zostať na hladine v prevrátenej polohe a malo by byť možné uniknúť z neho.

(27)

Ustanovenia tejto smernice by v súlade so zásadou subsidiarity nemali mať vplyv na oprávnenie členských štátov ustanoviť také požiadavky, aké považujú za potrebné, čo sa týka plavby v určitých vodách na účely ochrany životného prostredia, zahŕňajúcej znečistenie hlukom, štruktúru vodných ciest a zaistenie bezpečnosti na vodných cestách, za predpokladu, že sa na ich základe nevyžaduje úprava plavidla, ktoré je v súlade s touto smernicou, a že sú odôvodnené a primerané cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť.

(28)

Označenie CE, ktorým sa označuje zhoda výrobku, je viditeľným výsledkom celého procesu posudzovania zhody v širokom zmysle. Všeobecné zásady, ktorými sa riadi označenie CE, sú stanovené v nariadení (ES) č. 765/2008. Pravidlá upravujúce umiestnenie označenia CE na plavidlá, komponenty a hnacie motory by sa mali ustanoviť v tejto smernici. Je vhodné rozšíriť povinnosť umiestniť označenie CE takisto na všetky vnútorné motory a kormové hnacie motory bez zabudovaného výfukového systému, pri ktorých sa usudzuje, že spĺňajú základné požiadavky ustanovené v tejto smernici.

(29)

Je nevyhnutné jasne informovať výrobcov, súkromných dovozcov a používateľov, že umiestnením označenia CE na výrobok výrobca vyhlasuje, že výrobok spĺňa všetky uplatniteľné požiadavky a že výrobca za to nesie plnú zodpovednosť.

(30)

Označenie CE by malo byť jediným označením zhody označujúcim, že výrobok v oblasti pôsobnosti tejto smernice je v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie. Môžu sa však použiť aj iné označenia za predpokladu, že pomáhajú zlepšiť ochranu spotrebiteľa a nevzťahujú sa na ne harmonizačné právne predpisy Únie.

(31)

S cieľom zabezpečiť splnenie základných požiadaviek je potrebné ustanoviť príslušné postupy posudzovania zhody, ktoré musí výrobca dodržiavať. Tieto postupy by sa mali ustanoviť s ohľadom na moduly posudzovania zhody ustanovené v rozhodnutí č. 768/2008/ES. Mali by byť navrhnuté vzhľadom na mieru rizika, ktoré môže byť vlastné plavidlám, motorom a komponentom. Z tohto dôvodu by každá kategória zhody mala byť doplnená primeraným postupom alebo možnosťou výberu medzi niekoľkými rovnocennými postupmi.

(32)

Skúsenosti ukázali, že v prípade komponentov je vhodné umožniť širšie spektrum modulov posudzovania zhody. Pokiaľ ide o posudzovanie zhody výfukových emisií a požiadaviek na emisiu hluku, malo by sa rozlišovať medzi prípadmi, keď sa na jednej strane použili harmonizované normy, a prípadmi, keď neboli použité, keďže v tomto druhom prípade je odôvodnené požadovať prísnejšie postupy posudzovania zhody. Okrem toho možnosť využitia údajov referenčného plavidla na testovanie emisií hluku by sa mala zrušiť ako nadbytočná, keďže sa v praxi nevyužíva.

(33)

S cieľom poskytnúť jasné informácie o prijateľnom prevádzkovom prostredí pre plavidlo by sa názvy konštrukčných kategórií plavidiel mali zakladať len na základných podmienkach prostredia pre plavbu, konkrétne na sile vetra a prevládajúcej výške vĺn. Štyri projektové kategórie A, B, C a D s vysvetlivkami špecifikujú stupnice sily vetra a prevládajúcu výšku vĺn na účely projektovania.

(34)

Smernica 94/25/ES obsahuje pravidlá posudzovania rekreačného plavidla po jeho konštrukcii, ktoré vykonáva akákoľvek fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá výrobok uvádza na trh alebo ho uvádza do prevádzky, v prípadoch, ak si výrobca neplní povinnosti týkajúce sa súladu výrobku so smernicou. V záujme konzistencie je vhodné rozšíriť rozsah posudzovania rekreačného plavidla po jeho konštrukcii, aby zahŕňalo nielen rekreačné plavidlá, ale aj vodné skútre. Na účely jasnosti by sa malo spresniť, v ktorých situáciách posudzovania rekreačného plavidla po jeho konštrukcii možno tento postup použiť. Okrem toho, pokiaľ ide o dovoz, malo by sa jeho použitie obmedziť na prípady nekomerčného dovozu súkromnými dovozcami, aby sa zabránilo zneužívaniu posudzovania rekreačného plavidla po jeho konštrukcii na komerčné účely. S cieľom zaručiť spoľahlivé posúdenie zhody výrobku notifikovaným orgánom je takisto potrebné rozšíriť povinnosti osoby žiadajúcej o posúdenie po konštrukcii o poskytnutie dokumentov notifikovanému orgánu.

(35)

Keďže je potrebné zabezpečiť v celej Únii rovnomerne vysokú úroveň výkonu orgánov vykonávajúcich posudzovanie zhody výrobkov v oblasti pôsobnosti tejto smernice a keďže všetky tieto orgány by mali plniť svoje úlohy na rovnakej úrovni a za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže, mali by sa stanoviť záväzné požiadavky na orgány posudzovania zhody, ktoré chcú byť notifikované, aby mohli poskytovať služby posudzovania zhody podľa tejto smernice.

(36)

S cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň kvality posudzovania zhody výrobkov v oblasti pôsobnosti tejto smernice je potrebné nielen skonsolidovať požiadavky, ktoré musia spĺňať orgány posudzovania zhody, ktoré si želajú byť notifikované, ale súčasne aj stanoviť požiadavky, ktoré musia spĺňať notifikujúce orgány a iné orgány zapojené do posudzovania, notifikácie a monitorovania notifikovaných orgánov.

(37)

Nariadením (ES) č. 765/2008 sa dopĺňa a posilňuje súčasný rámec dohľadu nad trhom výrobkov, na ktoré sa vzťahujú harmonizované právne predpisy Únie, vrátane výrobkov v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Členské štáty by preto mali organizovať a vykonávať dohľad nad trhom týchto výrobkov v súlade s týmto nariadením a prípadne v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (12).

(38)

V záujme zvýšenia transparentnosti a skrátenia času spracovania je potrebné zlepšiť súčasný ochranný postup, ktorý umožňuje Komisii preskúmať zdôvodnenie opatrenia prijatého členským štátom voči výrobkom, ktoré považuje za nevyhovujúce, s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a využiť odborné znalosti existujúce v členských štátoch.

(39)

Súčasný systém by sa mal doplniť o postup, na základe ktorého sa zainteresovaným stranám umožní, aby boli informované o prijatých opatreniach v súvislosti s výrobkami v oblasti pôsobnosti tejto smernice, ktoré predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť osôb, alebo pokiaľ ide o iné aspekty týkajúce sa ochrany verejného záujmu. V súvislosti s týmito výrobkami by sa orgánom dohľadu nad trhom malo takisto umožniť konať v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi v skoršej fáze.

(40)

Ak členské štáty a Komisia súhlasia s opodstatnenosťou opatrenia prijatého členským štátom, ďalší zásah Komisie by nemal byť potrebný.

(41)

S cieľom zohľadniť pokrok v technických znalostiach a nové vedecké poznatky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na zmeny prílohy I časti B bodov 2.3, 2.4 a 2.5, ako aj oddielu 3 a časti C oddielu 3 a príloh V, VII a IX. V dôsledku toho bude môcť Komisia v budúcnosti doplniť skúšobné cykly pre hybridné motory a zahrnúť skúšobné palivá zložené zo zmesi biopalív do tabuľky skúšobných palív po odsúhlasení týchto skúšobných palív na medzinárodnej úrovni. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(42)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (13).

(43)

Na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa od notifikujúceho členského štátu požaduje, aby prijal potrebné nápravné opatrenia v súvislosti s notifikovanými orgánmi, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať požiadavky na ich notifikáciu, by sa mal používať konzultačný postup.

(44)

Mal by sa používať postup preskúmania na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa zabezpečuje jednotné uplatňovanie tejto smernice, najmä pokiaľ ide o dodatočné ustanovenia uvedené v článku 24 o postupoch posudzovania zhody a pokiaľ ide o požiadavky na projektové kategórie plavidiel, identifikáciu plavidiel, štítok výrobcu, návod na použitie, plynový systém, predchádzanie úniku znečisťujúcich látok, dotazník a navigačné svetlá.

(45)

Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov a vzhľadom na ich osobitú povahu bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011 určiť, či sú opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty v súvislosti s výrobkom