ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.347.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 347

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 56
20. decembra 2013


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES

25

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES ( 1 )

33

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES ( 1 )

50

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1289/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

74

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 ( 1 )

81

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES ( 1 )

104

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút ( 1 )

174

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 ( 1 )

185

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1294/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colníctvo v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Colníctvo 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 624/2007/ES

209

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES ( 1 )

221

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania ( 1 )

238

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1297/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti so svojou finančnou stabilitou alebo im takéto ťažkosti hrozia, pravidiel zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade určitých členských štátov, a pravidiel pre záverečné platby

253

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1298/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky pridelené určitým členským štátom z Európskeho sociálneho fondu

256

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17 decembri 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

259

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006

281

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006

289

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení

303

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

320

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006

470

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005

487

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008

549

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009

608

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007

671

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 z 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006

855

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1310/2013 z 17. decembra 2013 ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014

865

 

*

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

884

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1312/2013/EÚ z 11. december 2013 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy ( 1 )

892

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany ( 1 )

924

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 16. decembra 2013, o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu

948

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2013/743/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 3 decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES ( 1 )

965

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1285/2013

z 11. decembra 2013

o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Cieľom európskej politiky v oblasti satelitnej navigácie je poskytnúť Únii dva systémy satelitnej navigácie – systém vytvorený v rámci programu Galileo a systém EGNOS (ďalej len „systémy“). Tieto systémy sa zriaďujú v rámci programov Galileo a EGNOS. Obidve infraštruktúry sa skladajú zo satelitov a siete pozemných staníc.

(2)

Cieľom programu Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú infraštruktúru satelitnej navigácie a určovania polohy špecificky navrhnutú na civilné účely, ktorú môžu používať najrôznejšie verejné a súkromné subjekty v Európe a vo svete. Systém zriadený v rámci programu Galileo funguje nezávisle od ostatných existujúcich alebo potenciálnych systémov, čím prispieva okrem iného k strategickej autonómnosti Únie, ako zdôraznili Európsky parlament a Rada.

(3)

Cieľom programu EGNOS je zlepšiť kvalitu verejne prístupných signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie (ďalej len „GNSS“ – Global Navigation Satellite Systems), ako aj signálov v rámci otvorenej služby, ktorú poskytuje systém zriadený v rámci programu Galileo, keď začnú byť dostupné. Služby poskytované v rámci programu EGNOS by mali prednostne pokrývať územie členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Azory, Kanárske ostrovy a Madeira.

(4)

Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov trvalo poskytujú programom Galileo a EGNOS plnú podporu.

(5)

Keďže programy Galileo a EGNOS už značne pokročili a vyúsťujú do systémov vo fáze prevádzky, je potrebné poskytnúť im osobitný právny nástroj, ktorý lepšie naplní ich potreby najmä z hľadiska správy a bezpečnosti a vyhovie požiadavke riadneho finančného hospodárenia a podporí využitie systémov.

(6)

Systémy sú infraštruktúrami zriadenými ako transeurópske siete, ktorých použitie výrazne presahuje hranice členských štátov. Služby poskytované týmito systémami okrem toho prispievajú k širokej škále hospodárskych a sociálnych aktivít, okrem iného k rozvoju transeurópskych sietí v oblasti dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr.

(7)

Programy Galileo a EGNOS predstavujú nástroj priemyselnej politiky a ako vyplýva z oznámenia Komisie zo 17. novembra 2010 s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“, zapadajú do rámca stratégie Európa 2020. Uvádzajú sa aj v oznámení Komisie zo 4. apríla 2011 pod názvom „Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“. Uvedené programy poskytujú hospodárstvu a občanom Únie mnohé výhody, ktorých celková hodnota za obdobie rokov 2014 – 2034 bola odhadnutá na približne 130 mld. EUR.

(8)

Systémy satelitnej navigácie stále častejšie využíva čoraz väčší počet odvetví hospodárstva, najmä odvetvie dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. Aj verejné orgány môžu využívať výhody plynúce z týchto systémov, a to v rôznych oblastiach, napríklad v záchranných službách, policajných činnostiach, v krízovom riadení či správe hraníc. Rozvoj využitia satelitnej navigácie predstavuje obrovský prínos pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie. Takéto sociálno-ekonomické prínosy možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: priame výhody plynúce z rastu trhu v oblasti vesmíru, priame výhody plynúce z rastu odberateľského trhu s aplikáciami a službami založenými na GNSS a nepriame výhody plynúce z prenikania nových aplikácií do iných odvetví alebo z transferu technológií do iných odvetví, pričom vznikajú nové trhové príležitosti v iných odvetviach, zvyšuje sa produktivita v priemyslovej oblasti a verejným prínosom je zníženie znečisťovania alebo vyššia miera bezpečnosti.

(9)

Je preto dôležité, aby Únia podporovala rozvoj aplikácií a služieb založených na týchto systémoch. Tým sa zabezpečí, že občania Únie budú mať z týchto systémov prospech, a zachová sa dôvera verejnosti v programy Galileo a EGNOS. Vhodným nástrojom na financovanie výskumných a inovatívnych činností týkajúcich sa rozvoja aplikácií založených na GNSS je Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inovácie (ďalej len „program Horizont 2020“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (2). Avšak veľmi osobitná dodávateľská časť činností v oblasti výskumu a inovácií by sa mala financovať z rozpočtu vyčleneného na programy Galileo a EGNOS v rámci tohto nariadenia, ak sa tieto činnosti týkajú základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, ktoré uľahčia rozvoj aplikácií v rozličných odvetviach hospodárstva. Takéto financovanie by však nemalo ohroziť rozmiestňovanie alebo využívanie infraštruktúr vznikajúcich v rámci daných programov.

(10)

So zreteľom na rastúce využívanie satelitnej navigácie v mnohých oblastiach činnosti môže prerušenie dodávky služieb spôsobiť v súčasných spoločnostiach značné škody a mnohým hospodárskym subjektom priniesť materiálne straty. Vzhľadom na svoj strategický rozmer systémy satelitnej navigácie okrem toho predstavujú citlivé infraštruktúry, ktoré môžu byť najmä predmetom zneužitia. Uvedené faktory môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie, jej členských štátov a jej občanov. Bezpečnostné požiadavky by sa preto mali zohľadňovať pri navrhovaní, rozvoji, rozmiestňovaní a využívaní infraštruktúr vznikajúcich v rámci programov Galileo a EGNOS v súlade s štandardnými postupmi.

(11)

Program Galileo pozostáva z fázy vymedzenia, ktorá bola ukončená, fázy vývoja a validácie, ktorá by mala skončiť do roku 2013, fázy rozmiestňovania, ktorá sa začala v roku 2008 a mala by skončiť v roku 2020 a z fázy prevádzky, ktorá by sa mala začať postupne v období 2014-2015, aby bol celý systém plne prevádzkyschopný v roku 2020. Prvé štyri prevádzkyschopné satelity boli skonštruované a vypustené počas fázy vývoja a validácie, pričom úplná konštelácia satelitov by mala byť dokončená v priebehu fázy rozmiestňovania a dobudovanie by malo prebehnúť počas fázy využívania. Súvisiaca pozemná infraštruktúra by sa mala vyvinúť a uviesť do prevádzky obdobným spôsobom.

(12)

Program EGNOS je vo fáze využívania od chvíle, kedy bola vyhlásená za prevádzkyschopnú jeho otvorená služba v októbri 2009 a jeho služba nazývaná „Safety of Life“ v marci 2011. S výhradou technických a finančných obmedzení a na základe medzinárodných dohôd by sa mohlo geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS rozšíriť na ďalšie regióny sveta, najmä územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k iniciatíve jednotné európske nebo, a krajín európskej susedskej politiky. Toto rozšírenie na ďalšie regióny sveta by sa však nemalo financovať z rozpočtových prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na programy Galileo a EGNOS v rámci nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) a nemalo by spôsobiť odklad rozšírenia pokrytia na celé územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe.

(13)

Pôvodná koncepcia služby systému Galileo na ochranu života, ktorá sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (4), bola upravená tak, aby sa zabezpečila jej interoperabilita s ostatnými systémami GNSS a aby sa účinne reagovalo na potreby používateľov služieb na ochranu života a zjednodušila potrebná infraštruktúra a znížilo riziko a náklady s ňou spojené.

(14)

V záujme čo najväčšieho rozšírenia služby ochrany života programu EGNOS by sa mala poskytovať priamym používateľov bezplatne. Verejná regulovaná služba (PRS) v rámci systému Galileo by sa v zmysle rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (5), mala poskytovať bezplatne týmto odberateľom PRS: členským štátom, Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu službu (ESVČ) a riadne oprávneným agentúram Únie. Odstránenie poplatkov by sa však nemalo chápať tak, že sú ním dotknuté ustanovenia týkajúce sa nákladov na fungovanie príslušného orgánu PRS, ako sa ustanovuje v rozhodnutí č. 1104/2011/EÚ.

(15)

S cieľom optimalizovať využívanie poskytovaných služieb by systémy, siete a služby zriadené v rámci programov Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti vzájomne kompatibilné a interoperabilné aj s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami navigácie, ak sa takáto kompatibilita a interoperabilita ustanovuje v medzinárodnej dohode a bez toho, aby tým bol dotknutý cieľ strategickej autonómnosti.

(16)

Keďže Únia v podstate zabezpečuje celé financovanie programov Galileo a EGNOS, Únia by aj mala byť vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa vytvoril alebo vyvinul v rámci uvedených programov. V záujme úplného dodržiavania všetkých základných práv spojených s vlastníctvom by sa mali s existujúcimi vlastníkmi uzavrieť potrebné zmluvy, najmä s ohľadom na hlavné časti infraštruktúr a ich bezpečnosť. Malo by byť zrejmé, že ustanovenia o vlastníctve hmotných aktív stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na nehmotné práva, ktoré nie sú v zmysle príslušných vnútroštátnych právnych predpisov prenosné. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, aby Únia v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, sprístupnila takýto majetok tretím stranám alebo sa ho zbavila. Únia by najmä mala mať možnosť preniesť vlastníctvo práv duševného vlastníctva vyplývajúce z práce vykonávanej v rámci programov Galileo a EGNOS na tretie strany alebo na tieto práva udeľovať licenciu. Aby sa uľahčilo uvedenie satelitnej navigácie na trh, je potrebné zabezpečiť, aby tretie strany mohli optimálne využívať najmä práva duševného vlastníctva, ktoré plynú z programov Galileo a EGNOS a prislúchajú Únii, a to aj v sociálno-ekonomickej oblasti.

(17)

Majetok, ktorý bol vytvorený alebo vyvinutý mimo programov Galileo a EGNOS, nie je dotknutý ustanoveniami o vlastníctve stanovenými v tomto nariadení. Takýto majetok však môže byť v niektorých prípadoch významný pre výkon programov. Na podporu vývoja nových technológií mimo programov Galileo a EGNOS by Komisia mala podnecovať tretie strany k tomu, aby venovali pozornosť relevantnému nehmotnému majetku a v prípade, ak by bol pre programy prínosný, mala by rokovať o podmienkach jeho primeraného využitia.

(18)

Fázy rozmiestňovania a využívania programu Galileo a fázu využívania programu EGNOS by mala plne financovať Únia. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6), by však členské štáty mali mať možnosť na základe príslušných zmlúv dodatočne finančne alebo vecne prispieť na programy Galileo a EGNOS na účely financovania dodatočných prvkov programov, ktoré súvisia s prípadnými konkrétnymi cieľmi dotknutých členských štátov. Na programy by mali mať možnosť prispieť aj tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

(19)

V záujme zabezpečenie kontinuity a stability programov Galileo a EGNOS a so zreteľom na ich celoeurópsky rozmer a ich skutočnú európsku pridanú hodnotu je potrebné dostatočné a sústavné financovanie v priebehu finančných plánovacích období. Mala by sa tiež stanoviť suma, ktorá bude v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 potrebná na financovanie dokončenia fázy rozmiestňovania programu Galileo, ako aj fáz využívania programov Galileo a EGNOS.

(20)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 vyčleňuje maximálne 7 071,73 mil. EUR v bežných cenách na financovanie činností súvisiacich s programami Galileo a EGNOS v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Z dôvodu jednoznačnosti a na uľahčenie kontroly nákladov by celková suma mala byť rozdelená do jednotlivých kategórií. V záujme pružnosti a zabezpečenia bezproblémového fungovania programov by však Komisia mala byť schopná prerozdeliť finančné prostriedky z jednej kategórie do inej. Činnosti programu by mali zahŕňať aj ochranu systémov a ich fungovania, a to aj pri vypúšťaní satelitov. Príspevok na náklady služieb, ktoré takúto ochranu môžu zabezpečiť, by sa preto mohol financovať z rozpočtu prideleného na programy Galileo a EGNOS v medziach dostupnosti danej prísnou kontrolou nákladov a s ohľadom na maximálnu sumu, ktorá je stanovená v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Tento príspevok by sa mal použiť iba na poskytovanie údajov a služieb a nie na nákup žiadnej infraštruktúry. Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie na účely pokračovania programov Galileo a EGNOS, ktoré predstavuje základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (7) pre Európsky parlament a Radu v rámci ročného rozpočtového postupu.

(21)

Činnosti, na ktoré sa majú poskytnúť rozpočtové prostriedky Únie vyčlenené na programy Galileo a EGNOS na obdobie rokov 2014 – 2020 by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. Takéto rozpočtové prostriedky by sa mali poskytnúť predovšetkým na činnosti súvisiace s fázou rozmiestňovania programu Galileo vrátane činností v oblasti riadenia a monitorovania uvedenej fázy a tiež činností súvisiacich s využívaním systému zriadeného v rámci programu Galileo vrátane predbežných a prípravných činností na fázu využívania uvedeného programu, ako aj činností súvisiacich s využívaním systému EGNOS. Mali by sa poskytnúť aj na financovanie niektorých ďalších činností potrebných na riadenie a uskutočňovanie cieľov programov Galileo a EGNOS, najmä podpory výskumu a vývoja základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, vrátane vhodných softvérových modulov slúžiacich na určenie polohy a monitorovanie integrity. Uvedené prvky predstavujú spojenie medzi službami, ktoré poskytujú infraštruktúry a podradené aplikácie, a umožňujú vývoj aplikácií v rôznych odvetviach hospodárstva. Ich rozvoj prispieva k maximalizácii sociálno-ekonomických výhod, pretože uľahčuje trhové uplatnenie ponúkaných služieb. Komisia by mala každoročne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovanej stratégii riadenia nákladov.

(22)

Je potrebné zdôrazniť, že odhadované investičné a prevádzkové náklady na systémy v období rokov 2014 – 2020 nezahŕňajú neplánované finančné záväzky, ktoré môže byť Únia povinná prevziať, najmä záväzky súvisiace so zodpovednosťou vyplývajúcou z výkonu služieb alebo verejného vlastníctva systémov zo strany Únie, osobitne pokiaľ ide o akékoľvek nedostatky vo fungovaní systémov. Uvedené záväzky sú predmetom osobitnej analýzy zo strany Komisie.

(23)

Zároveň treba zdôrazniť, že rozpočtové prostriedky ustanovené týmto nariadením nepokrývajú práce financované z prostriedkov pridelených na program Horizont 2020, ako sú práce spojené s vývojom aplikácií odvodených od systémov. Takéto práce umožnia dosiahnuť optimálnu úroveň využívania služieb ponúkaných v rámci programov Galileo a EGNOS, zabezpečiť primeranú návratnosť investícií Únie v oblasti sociálnych a ekonomických výhod a rozšíriť know-how podnikov Únie o technológiách satelitnej navigácie. Komisia by mala vo vzťahu k jednotlivým zdrojom financovania jednotlivých aspektov programov zabezpečiť transparentnosť a prehľadnosť.

(24)

Okrem toho príjmy zo systémov pochádzajúce najmä z komerčných služieb, ktoré poskytuje systém zavedený v rámci programu Galileo, by mala vyberať Únia, aby sa čiastočne zaistila kompenzácia jej predchádzajúcich investícií, a tieto príjmy by sa mali využiť na podporu cieľov programov Galileo a EGNOS. V zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora by okrem toho malo byť možné stanoviť mechanizmus rozdeľovania príjmov.

(25)

S cieľom zamedziť prekročeniu nákladov a omeškaniam, ktoré v minulosti ovplyvnili priebeh programov Galileo a EGNOS, je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti kontroly rizík zvýšenia nákladov a/alebo omeškaní, ako to požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna2011 o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: posúdenie ich vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania (8) a Rada vo svojich záveroch z 31. marca 2011 a ako to vyplýva z oznámenia Komisie z 29. júna 2011 nazvaného „Rozpočet na stratégiu Európa 2020“.

(26)

Riadne verejná správa programov Galileo a EGNOS si vyžaduje jednak prísne rozdelenie povinností a úloh najmä medzi Komisiu, Agentúru pre európsky GNSS a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), a jednak postupné prispôsobenie tejto správy potrebám prevádzky systémov.

(27)

Komisia by ako zástupkyňa Únie, ktorá v podstate sama zabezpečuje financovanie programov Galileo a EGNOS a je vlastníkom systémov, mala zodpovedať za priebeh uvedených programov a zabezpečovať nad ním celkový dohľad. Mala by tiež hospodáriť s finančnými prostriedkami pridelenými na programy na základe tohto nariadenia a zabezpečiť vykonávanie všetkých činností programu a zaručiť jasné rozdelenie povinností a úloh najmä medzi Agentúru pre európsky GNSS a agentúru ESA. Na tento účel je Komisii potrebné prideliť okrem úloh spojených s touto všeobecnou zodpovednosťou a úloh, ktoré jej prislúchajú v zmysle tohto nariadenia, aj určité osobitné úlohy. V záujme optimalizácie zdrojov a odborných znalostí jednotlivých zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť delegovať určité úlohy prostredníctvom dohôd o delegovaní v súlade nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(28)

Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov pre programy Galileo a EGNOS a jej dopad na ich bezpečnosť by určenie lokality infraštruktúry malo byť jednou z osobitných úloh pridelených Komisii. Rozmiestnenie pozemnej infraštruktúry systémov by naďalej malo byť otvoreným a transparentným procesom. Pri určení lokality takejto infraštruktúry by sa mali zohľadniť geografické a technické obmedzenia spojené s optimálnym geografickým rozdelením pozemnej infraštruktúry a možnou prítomnosťou existujúcich zariadení a vybavenia vhodných pre príslušné úlohy, ako aj zabezpečiť súlad s bezpečnostnými potrebami každej pozemnej stanice a s národnými bezpečnostnými požiadavkami každého členského štátu.

(29)

Agentúra pre európsky GNSS bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 (9) na účely plnenia cieľov programov Galileo a EGNOS a vykonávania určitých úloh spojených s priebehom uvedených programov. Je agentúrou Únie, ktorá ako orgán v zmysle nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 podlieha povinnostiam vzťahujúcim sa na agentúry Únie. Mali by sa jej stanoviť určité úlohy spojené s bezpečnosťou programov a s jej prípadným vymenovaním za zodpovedný orgán PRS. Mala by tiež prispievať k propagácii a uvádzaniu systémov na trh, a to i nadväzovaním kontaktov s používateľmi a potenciálnymi používateľmi služieb poskytovaných v rámci programov Galileo a EGNOS, a mala by zbierať informácie o ich požiadavkách a vývoji na trhu satelitnej navigácie. Ďalej by mala plniť úlohy, ktorými ju Komisia môže poveriť prostredníctvom jednej alebo niekoľkých dohôd o delegovaní, ktoré by sa vzťahovali na rôzne osobitné úlohy súvisiace s programami, najmä úlohy spojené s fázami prevádzky systémov, vrátane prevádzkového riadenia programov, propagácie aplikácií a služieb na trhu satelitnej navigácie a propagácie základných prvkov týkajúcich sa programov. Aby mohla Komisia ako zástupca Únie v plnej miere vykonávať svoju kontrolnú právomoc, mali by uvedené dohody o delegovaní obsahovať najmä všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými Agentúre pre európsky GNSS.

Prenos zodpovednosti za úlohy spojené s prevádzkovým riadením programov Galileo a EGNOS a ich využívaním na Agentúru pre európsky GNSS by mal byť postupný a podmienený úspešným dokončením vhodného protokolu o odovzdaní, ako aj pripravenosťou Agentúry pre európsky GNSS prevziať na seba takéto úlohy s cieľom zabezpečiť kontinuitu týchto programov. V prípade programu EGNOS by odovzdanie malo prebehnúť 1. januára 2014, v prípade programu Galileo by k nemu malo dôjsť v roku 2016.

(30)

Na fázu rozmiestňovania programu Galileo by Únia mala uzavrieť s agentúrou ESA dohodu o delegovaní, v ktorej by sa stanovili úlohy agentúry ESA pre túto fázu. Komisia by v zastúpení Únie mala vynaložiť všetko úsilie o uzavretie uvedenej dohody o delegovaní do šiestich mesiacov odo dňa uplatňovania tohto nariadenia. Aby mohla Komisia v plnej miere vykonávať svoju kontrolnú právomoc, mala by táto dohoda o delegovaní obsahovať najmä všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými ESA. Pokiaľ ide o činnosti, ktoré sú financované výlučne Úniou, takéto podmienky by mali zaistiť stupeň kontroly porovnateľný so stupňom, ktorý by sa požadoval, keby ESA bola agentúrou Únie.

(31)

Pre fázu využívania programov Galileo a EGNOS by Európska agentúra pre GNSS mala uzatvoriť pracovné dohody s agentúrou ESA, v ktorých stanoví jej úlohy pri vývoji budúcich generácií systémov a pri poskytovaní technickej podpory existujúcej generácii systémov. Uvedené dohody by mali byť v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Tieto dohody by sa nemali vzťahovať na úlohu agentúry ESA, pokiaľ ide o činnosti týkajúce sa výskumu a technológie, alebo raných fáz činností v oblasti vývoja a výskumu týkajúcich sa infraštruktúr zriadených v rámci programov Galileo a EGNOS. Takéto činnosti by sa mali financovať mimo rámca rozpočtu vyčleneného na tieto programy, napríklad prostredníctvom finančných prostriedkov vyčlenených na program Horizont 2020.

(32)

Zodpovednosť za priebeh programov Galileo a EGNOS zahŕňa najmä zodpovednosť za ich bezpečnosť, za bezpečnosť systémov a ich prevádzky. Okrem prípadov, keď sa uplatňuje jednotná akcia Rady 2004/552/SZBP (10), ktorá sa musí zrevidovať, aby zohľadňovala zmeny v programoch Galileo a EGNOS, ich správu a zmeny Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, zodpovednosť za bezpečnosť nesie Komisia, aj keď sú určité úlohy v oblasti bezpečnosti zverené Agentúre pre európsky GNSS. Komisia je predovšetkým povinná zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie primeranej koordinácie medzi jednotlivými subjektmi zodpovednými za bezpečnosť.

(33)

Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala otázky týkajúce sa bezpečnosti konzultovať s príslušnými odborníkmi členských štátov v oblasti bezpečnosti.

(34)

ESVČ je vzhľadom na svoje špecifické odborné znalosti a svoje pravidelné styky s úradmi tretích krajín a medzinárodných organizácií podľa všetkého orgánom, ktorý by mohol pomáhať Komisii pri plnení niektorých úloh týkajúcich sa bezpečnosti systémov a programov Galileo a EGNOS v oblasti vonkajších vzťahov v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (11). Komisia by mala zabezpečiť, aby bola ESVČ pri plnení úloh týkajúcich sa bezpečnosti v oblasti vonkajších vzťahov plne zapojená do jej činností. ESVČ by mala získať na tento účel všetku potrebnú technickú podporu.

(35)

S cieľom zabezpečiť bezpečný pohyb informácií v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by príslušné bezpečnostné predpisy mali poskytovať stupeň ochrany na utajované skutočnosti EÚ, ktorý je rovnocenný stupňu, ktorý poskytujú bezpečnostné predpisy uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (12) a bezpečnostné predpisy Rady uvedené v prílohe k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ (13); Každý členský štát zabezpečí, aby sa jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy vzťahovali na všetky fyzické osoby s pobytom na jeho území a na všetky právne subjekty zriadené na jeho území, ktoré dochádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programov Galileo a EGNOS. Bezpečnostné predpisy agentúry ESA a rozhodnutie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. júna 2011 (14) by mali byť považované za rovnocenné k bezpečnostným predpisom bezpečnostným predpisom ustanoveným v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostnými predpismi stanovenými v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ.

(36)

Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce ani budúce predpisy o prístupe k dokumentom prijatým v súlade s článkom 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Okrem toho by sa toto nariadenie nemalo vnímať tak, že ukladá členským štátom povinnosť nezohľadňovať svoje ústavné požiadavky týkajúce sa prístupu k dokumentom.

(37)

Pri prideľovaní finančných prostriedkov Únie poskytovaných na programy Galileo a EGNOS, ktorých výška predstavuje strop, ktorý by Komisia nemala prekročiť, by sa mali uplatniť účinné postupy verejného obstarávania, predovšetkým rokovania o udelení zákazky, ktoré prinesú najlepší pomer medzi kvalitou a cenou, uspokojivé výkony, hladkú kontinuitu programov, správne riadenie rizík a dodržiavanie navrhnutého harmonogramu. Príslušný verejný obstarávateľ by sa mal usilovať splniť uvedené požiadavky.

(38)

Keďže programy Galileo a EGNOS budú v zásade financované Úniou, verejné zákazky uzatvorené v rámci uvedených programov by mali byť v súlade s pravidlami Únie v oblasti verejného obstarávania a mali by predovšetkým priniesť najlepší pomer medzi kvalitou a cenou, kontrolovať náklady, zmierniť riziká, zlepšiť efektívnosť a znížiť závislosť od jedného dodávateľa. Mal by sa zabezpečiť otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v celom dodávateľskom reťazci a vyvážené možnosti účasti priemyselných odvetví na všetkých úrovniach, najmä nových subjektov a malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia a dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia alebo dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. V záujme zmiernenia rizík spojených s programom, zamedzenia závislosti od dodávok z jedného zdroja a zabezpečenia lepšej celkovej kontroly programov, ich nákladov a harmonogramov je potrebné získavať vždy, keď je to možné, dodávky z viacerých zdrojov. Navyše by sa vo všetkých oblastiach týkajúcich sa satelitnej navigácie mal v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorých je Únia zmluvnou stranou, zachovávať a presadzovať rozvoj európskeho priemyslu. Malo by sa čo najviac zmierniť riziko nedostatočného alebo žiadneho plnenia zmluvy. Na tento účel by dodávatelia mali preukázať udržateľnosť svojho zmluvného plnenia, pokiaľ ide o prijaté záväzky a trvanie zmlúv. Verejní obstarávatelia by preto podľa potreby mali spresniť požiadavky týkajúce sa spoľahlivosti dodávok a poskytovania služieb.

Okrem toho v prípade nákupu tovarov a služieb citlivej povahy môžu verejní obstarávatelia podrobiť takýto nákup osobitným požiadavkám, najmä s cieľom zaistiť bezpečnosť informácií. Priemyselné odvetvia Únie by mali mať možnosť využívať na obstarávanie určitých komponentov a služieb zdroje mimo Únie v prípade preukázaných výrazných výhod z hľadiska kvality a nákladov, avšak so zreteľom na strategickú povahu programov a požiadavky Únie v oblasti bezpečnosti a kontroly vývozu. Mali by sa využiť investície verejného sektora a skúsenosti a odborné znalosti subjektov priemyslu vrátane tých, ktoré boli získané počas fáz vymedzenia, vývoja a validácie programov, a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa neporušovali pravidlá konkurenčnej verejnej súťaže.

(39)

S cieľom lepšie posúdiť celkové náklady produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, vrátane ich dlhodobých prevádzkových nákladov, by sa počas obstarávania podľa potreby mali zohľadniť celkové náklad počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom obstarávania, a to použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ako sú napr. náklady počas celého životného cyklu v prípade obstarávania, pri ktorom je najdôležitejším kritériom na udelenie zákazky ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Verejný obstarávateľ by na tento účel mal zaistiť, že metodika, ktorá sa má použiť na výpočet nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, sa výslovne uvádza v zmluvných dokumentoch alebo v oznámení o zmluve, a že umožňuje overenie presnosti informácií poskytnutých uchádzačmi.

(40)

Satelitná navigácia je komplexná technológia, ktorá sa neustále vyvíja. V súvislosti s verejnými zákazkami uzatvorenými v rámci programov Galileo a EGNOS to vyvoláva neistotu a riziká vzhľadom na skutočnosť, že sa takéto zákazky môžu týkať zariadení alebo dlhodobého poskytovania služieb. Takéto charakteristiky si vyžadujú prijatie osobitných opatrení, ktoré sa budú uplatňovať popri pravidlách stanovených nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Verejný obstarávateľ by mal mať preto možnosť obnoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže v prípade, keď podnik alebo podniky majú už pred verejnou súťažou dôverné informácie o činnostiach súvisiacich s verejnou súťažou. Zároveň by mal mať možnosť uskutočniť obstarávanie formou zákazky rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok, alebo tiež stanoviť minimálny podiel zákazky so subdodávateľským plnením. Napokon z dôvodu neistoty súvisiacej s technológiami, ktorá je pre programy Galileo a EGNOS príznačná, nemôžu byť ceny verejných zákaziek vždy určené presne, a preto by sa mali uzatvárať zmluvy v osobitnej forme, v ktorých by sa neuviedla presná a konečná cena a ktoré by obsahovali doložky o ochrane finančných záujmov Únie.

(41)

Je potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii („ZEÚ“) by sa členské štáty mali zdržať akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli poškodiť programy Galileo a EGNOS alebo služby. Malo by sa tiež vyjasniť, že dotknuté členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ochranu pozemných staníc nachádzajúcich sa na ich územiach. Členské štáty a Komisia by navyše mali spoločne s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi zabezpečiť, aby bolo dostupné rádiové frekvenčné spektrum ustanovené v rámci programu Galileo a aby bolo chránené s cieľom umožniť plný rozvoj a využívanie aplikácií založených na uvedenom systéme v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (15).

(42)

So zreteľom na svetový rozmer systémov je dôležité, aby Únia v rámci programov Galileo a EGNOS uzatvárala dohody s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v súlade s článkom 218 ZFEÚ, predovšetkým s cieľom zaistiť ich hladký priebeh, zaoberať sa istými otázkami týkajúcimi sa bezpečnosti a spoplatnenia, optimalizovať služby poskytované občanom Únie a splniť potreby tretích krajín a medzinárodných organizácií. Zároveň je v relevantných prípadoch potrebné prispôsobiť existujúce dohody zmenám v programoch Galileo a EGNOS. Pri príprave alebo vykonávaní týchto dohôd môže Komisia v rozsahu úloh, ktoré jej boli zverené týmto nariadením, požiadať o pomoc ESVČ, agentúru ESA a Agentúru pre európsky GNSS.

(43)

Malo by sa potvrdiť, že Komisia pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy môže v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc môžu využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programov Galileo a EGNOS pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia.

(44)

Únia je založená na dodržiavaní základných práv, a najmä článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, v ktorých sa výslovne uznáva základné právo na súkromie a ochranu osobných údajov. V rámci programov Galileo a EGNOS by sa mala zabezpečiť ochrana osobných údajov a súkromia.

(45)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich zisťovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(46)

Európsky parlament a Rada musia byť pravidelne informovaní o vykonávaní programov Galileo a EGNOS, najmä pokiaľ ide o rizikové riadenie, náklady, časový harmonogram a výkonnosť. Európsky parlament, Rada a Komisia okrem toho zasadnú v medziinštitucionálnom výbore programu Galileo v súlade so spoločným prehlásením o medziinštitucionálnom výbore programu Galileo uverejneným spoločne s týmto nariadením.

(47)

Komisia by mala na základe dohodnutých ukazovateľov vyhodnocovať účinnosť a efektívnosť opatrení prijatých na účely uskutočňovania cieľov programov Galileo a EGNOS.

(48)

S cieľom zaistiť bezpečnosť systémov a ich fungovania by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vysokú mieru objektívnosti potrebnej na zaistenie bezpečnosti systémov a ich fungovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali udeliť Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(50)

Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programov Galileo a EGNOS, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, na práci Výboru pre európske programy GNSS („výbor“) zriadeného na poskytovanie pomoci Komisii by mali mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS a agentúry ESA. Z rovnakých dôvodov by mali mať možnosť zúčastňovať sa na práci výboru zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktorí uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Títo zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS, agentúry ESA, tretích krajín a medzinárodných organizácií nie sú oprávnení zúčastňovať sa hlasovania výboru.

(51)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie a využívanie systémov satelitnej navigácie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože presahuje finančné a technické možnosti jednotlivých členských štátov, ale v dôsledku jeho rozsahu a účinkom ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(52)

Spoločný podnik Galileo vytvorený nariadením Rady (ES) č. 876/2002 (17) ukončil svoju činnosť 31. decembra 2006. Nariadenie (ES) č. 876/2002 by sa preto malo zrušiť.

(53)

Vzhľadom na potrebu vyhodnocovať programy Galileo a EGNOS, rozsah zmien, ktoré sa majú vykonať v nariadení (ES) č. 683/2008 a v záujme jasnosti a právnej istoty by sa nariadenie (ES) č. 683/2008 malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá zriadenia a využívania systémov v rámci európskych programov satelitnej navigácie vrátane pravidiel správy a finančného príspevku Únie.

Článok 2

Európske systémy a programy satelitnej navigácie

1.   Európske programy satelitnej navigácie, Galileo a EGNOS, zahŕňajú všetky činnosti potrebné na vymedzenie, vývoj, validáciu, vybudovanie, prevádzku, obnovu a zdokonalenie európskych systémov satelitnej navigácie, a to systému zriadeného v rámci programu Galileo a systému EGNOS, ako aj na zaistenie ich bezpečnosti a interoperability.

Uvedené programy majú tiež za cieľ maximalizovať sociálno-ekonomické výhody európskych satelitných navigačných systémov, najmä propagáciou využívania systémov a podporou rozvoja aplikácií a služieb založených na uvedených systémoch.

2.   Systém zriadený v rámci programu Galileo je civilný systém pod civilným dohľadom a nezávislá infraštruktúra globálneho satelitného navigačného systému (GNSS), ktorú tvorí sústava satelitov a globálna sieť pozemných staníc.

3.   Systém EGNOS je infraštruktúra regionálneho satelitného navigačného systému na monitorovanie a korekciu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, ako aj signálov z otvorenej služby ponúkanej systémami zriadenými v rámci programu Galileo, keď sa stanú dostupné. Zahŕňa pozemné stanice a niekoľko transpondérov nainštalovaných na geostacionárnych satelitoch.

4.   Osobitnými cieľmi programu Galileo je zabezpečiť, aby sa signály vysielané systémom vytvoreným v rámci tohto programu mohli využívať na plnenie týchto funkcií:

a)

poskytovať otvorenú službu (Open Service – OS), ktorej používanie je bezplatné a ktorá zabezpečuje informácie o polohe a synchronizácii, určenej najmä na masové používanie satelitnej navigácie;

b)

prispievať prostredníctvom signálov otvorenej služby systému Galileo a/alebo v spolupráci s inými systémami satelitnej navigácie k službám monitorujúcim integritu, ktoré sú zamerané na používateľov aplikácií ochrany života v súlade s medzinárodnými normami;

c)

poskytovať komerčnú službu (Commercial Service – CS) na účely vývoja aplikácií na profesionálne alebo komerčné účely vďaka vyšším výkonom a údajom s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s otvorenou službou;

d)

poskytovať verejnú regulovanú službu (Public Regulated Service – PRS) určenú len pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby, a to bezplatne pre členské štáty, Radu, Komisiu, ESVČ a prípadne riadne oprávnené agentúry Únie; táto služba využíva odolné a šifrované signály. Otázka spoplatnenia služby pre ostatných odberateľov PRS uvedených v článku 2 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ sa bude posudzovať v každom jednotlivom prípade a príslušné ustanovenia sa stanovia v dohodách uzavretých v súlade s článkom 3 ods. 5 uvedeného rozhodnutia;

e)

prispievať k pátracej a záchrannej podpornej službe (Search and Rescue Support Service – SAR) systému COSPAS-SARSAT prostredníctvom detekcie núdzových signálov vysielaných majákmi, lokalizácie týchto majákov a spätného zasielania správ.

5.   Osobitnými cieľmi programu EGNOS je zabezpečiť, aby sa signály vysielané systémom EGNOS mohli využívať na plnenie týchto funkcií:

a)

poskytovať otvorenú službu (OS), ktorá je pre užívateľa bezplatná a ktorá zabezpečuje informácie o polohe a synchronizácie, určenej najmä na masové používanie satelitnej navigácie v oblasti pokrytej systémom EGNOS;

b)

poskytovať službu šírenia komerčných údajov, a to EGNOS Data Access Service – EDAS, na podporu vývoja aplikácií na profesionálne alebo komerčné účely vďaka vyšším výkonom a údajom s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s otvorenou službou tohto systému;

c)

poskytovanie služby ochrany života (SoL) určenej pre používateľov, pre ktorých je podstatná bezpečnosť; táto služba, ktorá sa poskytuje bez priamych poplatkov pre používateľov, osobitne vyhovuje požiadavkám určitých odvetví na nepretržitosť, dostupnosť a presnosť a zahŕňa správu o integrite, ktorá umožňuje upozorniť používateľa na poruchy alebo signály „mimo tolerancie“ v systémoch zosilnených systémom EGNOS v oblasti pokrytia.

Prednostne sa čo najskôr poskytujú uvedené funkcie na územiach členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe.

Geografické pokrytie službami systému EGNOS možno rozšíriť na iné regióny sveta, najmä na územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k jednotnému európskemu nebu a krajín európskej susedskej politiky za predpokladu technickej uskutočniteľnosti a na základe medzinárodných dohôd. Náklady na takéto rozšírenie vrátane súvisiacich nákladov na využívanie sa nehradia zo zdrojov uvedených v článku 9. Toto rozšírenie nespôsobí odklad rozšírenia geografického pokrytia systému EGNOS na celé územie členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.

Článok 3

Fázy programu Galileo

Program Galileo tvoria tieto fázy:

a)

fáza vymedzenia, počas ktorej sa navrhla štruktúra systému a stanovili sa jej prvky a ktorá sa skončila v roku 2001;

b)

fáza vývoja a validácie, ktorá má byť podľa plánu dokončená 31. decembra 2013 a zahŕňa výrobu a vypustenie prvých satelitov, zriadenie prvej pozemnej infraštruktúry a všetky činnosti a úkony potrebné na validáciu systému na obežnej dráhe;

c)

fáza rozmiestňovania, ktorej cieľom je, aby sa ukončila do 31. decembra 2020, a ktorá zahŕňa:

i)

výstavbu, zriadenie a ochranu celej vesmírnej infraštruktúry, najmä všetkých satelitov potrebných na dosiahnutie osobitných cieľov uvedených v článku 2 ods. 4 a požadovaných náhradných satelitov, ako aj súvisiacu postupnú údržbu a prevádzku;

ii)

výstavbu, zriadenie a ochranu celej pozemnej infraštruktúry, najmä infraštruktúry potrebnej na kontrolu satelitov a spracovanie satelitných rádionavigačných údajov a centier služieb a iných pozemných centier, ako aj súvisiacu postupnú údržbu a prevádzku;

iii)

prípravu na fázu využívania, a to vrátane prípravných činností súvisiacich s poskytovaním služieb uvedených v článku 2 ods. 4;

d)

fáza využívania, ktorá zahŕňa:

i)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu vesmírnych infraštruktúr vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

ii)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu pozemných infraštruktúr, najmä centier služieb a iných pozemných centier, sietí a lokalít vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

iii)

vývoj budúcich generácií systému a rozvoj služieb uvedených v článku 2 ods. 4;

iv)

certifikačné a štandardizačné úkony súvisiace s programom;

v)

poskytovanie a uvedenie na trh služieb uvedených v článku 2 ods. 4;

vi)

spoluprácu s inými GNSS; ako aj

vii)

všetky ostatné činnosti potrebné na rozvoj systému a zabezpečenie hladkého priebehu programu.

Fáza využívania začne postupne v rokoch 2014 až 2015 poskytovaním prvých služieb pre otvorenú službu, pátraciu a záchrannú službu a verejnú regulovanú službu. Tieto prvé služby sa postupne zdokonalia a postupne sa zavedú ďalšie funkcie, ktoré sú spresnené v osobitných cieľoch uvedených v článku 2 ods. 4, s cieľom dosiahnuť plnú prevádzkovú kapacitu do 31. decembra 2020.

Článok 4

Fáza využívania systému EGNOS

Fáza využívania systému EGNOS zahŕňa hlavne:

a)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu vesmírnych infraštruktúr vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

b)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu pozemných infraštruktúr, najmä sietí, lokalít a podporných zariadení vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

c)

vývoj budúcich generácií systému a rozvoj služieb uvedených v článku 2 ods. 5;

d)

certifikačné a štandardizačné úkony súvisiace s programom;

e)

poskytovanie služieb uvedených v článku 2 ods. 5 a ich uvádzanie na trh;

f)

všetky prvky podávajúce dôkaz o spoľahlivosti systému a jeho využívania;

g)

koordinačné činnosti týkajúce sa dosiahnutia osobitných cieľov v súlade s článkom 2 ods. 5 druhým a tretím pododsekom.

Článok 5

Kompatibilita a interoperabilita systémov

1.   Systémy, siete a služby zriadené v rámci z programov Galileo a EGNOS sú z technického hľadiska vzájomne kompatibilné a interoperabilné.

2.   Systémy, siete a služby zriadené v rámci programov Galileo a EGNOS sú kompatibilné a interoperabilné s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými navigačnými prostriedkami, ak sú takéto požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu ustanovené v medzinárodnej dohode uzavretej v súlade s článkom 29.

Článok 6

Vlastníctvo

Únia je vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa vytvoril alebo vyvinul v rámci programov Galileo a EGNOS. Na tento účel sa v prípade potreby uzavrú s tretími stranami dohody týkajúce sa existujúcich vlastníckych práv.

Komisia zabezpečí prostredníctvom vhodného rámca optimálne využívanie majetku uvedeného v tomto článku; predovšetkým čo najefektívnejšie spravuje práva duševného vlastníctva súvisiace s programami Galileo a EGNOS, pričom zohľadňuje potrebu chrániť práva duševného vlastníctva Únie a dať im hodnotu, záujmy všetkých zainteresovaných strán a potrebu harmonického vývoja na trhoch i nových technológií. Na uvedený účel zabezpečí, aby zmluvy uzatvorené v rámci programov Galileo a EGNOS zahŕňali možnosť prevodu práv duševného vlastníctva alebo udeľovania licencie na využívanie produktov, ktoré sú výsledkom činnosti v rámci uvedených programov, tretím osobám.

KAPITOLA II

ROZPOČTOVÝ PRÍSPEVOK A MECHANIZMY

Článok 7

Činnosti

1.   Rozpočtové prostriedky Únie určené na programy Galileo a EGNOS na obdobie rokov 2014 – 2020 podľa tohto nariadenia sa poskytujú na účely financovania činností súvisiacich s:

a)

dokončením fázy rozmiestňovania programu Galileo, ako sa uvádza v článku 3 písm. c);

b)

fázou využívania programu Galileo, ako sa uvádza v článku 3 písm. d);

c)

fázou využívania programu EGNOS uvedených v článku 4;

d)

riadením a monitorovaním programov Galileo a EGNOS.

2.   Rozpočtové prostriedky Únie vyčlenené na programy Galileo a EGNOS sa v súlade s článkom 9 ods. 2 poskytujú aj na financovanie činností súvisiacich s výskumom a vývojom základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné s programom Galileo.

3.   Z rozpočtových prostriedkov Únie pridelených na programy Galileo a EGNOS sa hradia aj výdavky Komisie na činnosti v oblasti prípravy, monitorovania, kontroly, auditu a vyhodnocovania nevyhnutné na riadenie programov a uskutočňovanie osobitných cieľov uvedených v článku 2 ods. 4 a 5. Takéto výdavky môžu pokrývať najmä:

a)

štúdie a stretnutia expertov;

b)

informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ priamo súvisia s cieľmi tohto nariadenia, a najmä vytvorenie súčinnosti s ostatnými relevantnými politikami Únie;

c)

siete informačných technológií (IT), ktorých cieľom je spracovanie alebo výmena informácií;

d)

akúkoľvek technickú alebo administratívnu pomoc Komisii na účely riadenia programov.

4.   Náklady na programy Galileo a EGNOS a na ich jednotlivé fázy sú jasne identifikované. Komisia v súlade so zásadou transparentného hospodárenia každoročne informuje Európsky parlament, Radu a výbor uvedený v článku 36 (ďalej len „výbor“) o pridelení finančných prostriedkov Únie vrátane rezervy na nepredvídané výdavky na každú činnosť uvedenú v odseku 1, 2 a 3 tohto článku a o využití týchto prostriedkov.

Článok 8

Financovanie programov Galileo a EGNOS

1.   V súlade s článkom 9 financuje Únia činnosti týkajúce sa programov Galileo a EGNOS uvedené v článku 7 ods. 1, 2 a 3 s cieľom splniť ciele vytýčené v článku 2 bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek príspevky z akéhokoľvek iného zdroja financovania vrátane tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.   Členské štáty môžu požiadať o dodatočné finančné prostriedky na programy Galileo a EGNOS, aby sa pokryli dodatočné prvky v konkrétnych prípadoch, pod podmienkou, že takéto dodatočné prvky nespôsobia žiadne finančné alebo technické zaťaženie alebo oneskorenie v predmetnom programe. Komisia na základe tejto žiadosti a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3 rozhodne, či boli splnené uvedené dve podmienky. Komisia informuje Európsky parlament, Radu a výbor o akýchkoľvek vplyvoch uplatňovania tohto odseku na programy Galileo a EGNOS.

3.   Dodatočnými finančnými prostriedkami môžu na programy Galileo a EGNOS prispievať aj tretie krajiny a medzinárodné organizácie. Podmienky a podrobné pravidlá ich prispievania sa stanovujú v medzinárodných dohodách uvedených v článku 29.

4.   Dodatočné finančné prostriedky uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 9

Zdroje

1.   Finančné krytie na vykonávanie činností uvedených v článku 7 ods. 1, 2 a 3 a na pokrytie rizík súvisiacich s uvedenými činnosťami v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 je7 071,73 miliónov EUR v bežných cenách.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

Suma uvedená v prvom pododseku sa rozdelí na tieto kategórie výdavkov v bežných cenách:

a)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. a) 1 930 miliónov EUR;

b)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. b) 3 000 miliónov EUR;

c)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. c) 1 580 miliónov EUR;

d)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. d) a v článku 7 ods. 3) 561,73 miliónov EUR.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté sumy pridelené na vývoj aplikácií založených na systémoch v rámci programu Horizont 2020, sa z rozpočtových prostriedkov vyčlenených na programy Galileo a EGNOS vrátane pripísaných príjmov financujú činnosti uvedené v článku 7 ods. 2 až do výšky 100 miliónov EUR v bežných cenách.

3.   Komisia môže prerozdeliť finančné prostriedky z jednej kategórie výdavkov, ako je stanovené v odseku 1 treťom pododseku písm. a) až d), do inej až do najviac 10 % sumy uvedenej v odseku 1 prvom pododseku. Ak prerozdelenie dosiahne celkovú sumu vyššiu ako 10 % sumy uvedenej v odseku 1 prvom pododseku, Komisia konzultuje s výborom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu o každom presune prostriedkov medzi kategóriami výdavkov.

4.   Tieto rozpočtové prostriedky sa používajú v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami tohto nariadenia a nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

5.   Viazané rozpočtové prostriedky na programy Galileo a EGNOS sa poskytujú v ročných splátkach.

6.   Komisia spravuje rozpočtové zdroje uvedené v odseku 1 transparentne a nákladovo účinne. Komisia každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovanej stratégii riadenia nákladov.

Článok 10

Príjmy plynúce z programov Galileo a EGNOS

1.   Príjmy plynúce z využívania systémov vyberá Únia, odvádzajú sa do rozpočtu Únie a prideľujú sa na programy Galileo a EGNOS a najmä na cieľ uvedený v článku 2 ods. 1. Ak sa ukáže, že príjmy presahujú rámec toho, čo je potrebné na financovanie fáz využívania programov, akúkoľvek úpravu zásady prideľovania musí na návrh Komisie schváliť Európsky parlament a Rada.

2.   V zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora sa môže ustanoviť mechanizmus rozdeľovania príjmov.

3.   Úroky získané z predbežného financovania vyplateného subjektom, ktoré sú nepriamo zodpovedné za plnenie rozpočtu, sa priradia k činnostiam, ktoré sú predmetom dohody o delegovaní alebo zmluvy uzatvorenej medzi Komisiou a dotknutým subjektom. V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia subjekty nepriamo zodpovedné za plnenie rozpočtu otvoria účty, ktoré umožnia identifikáciu finančných prostriedkov a príslušných úrokov.

KAPITOLA III

VEREJNÁ SPRÁVA PROGRAMOV GALILEO a EGNOS

Článok 11

Zásady správy programov Galileo a EGNOS

Verejná správa programov Galileo a EGNOS sa zakladá na týchto zásadách:

a)

prísne rozdelenie úloh a povinností medzi jednotlivé zúčastnené subjekty, najmä medzi Komisiu, Agentúru pre európsky GNSS a agentúru ESA, pričom hlavnú zodpovednosť nesie Komisia;

b)

lojálna spolupráca medzi subjektmi uvedenými v písm. a) a členskými štátmi;

c)

dôsledná kontrola programov vrátane striktného dodržiavania nákladov a harmonogramu všetkými zapojenými subjektmi v rámci ich oblastí zodpovednosti so zreteľom na ciele programov Galileo a EGNOS;

d)

optimalizácia a racionalizácia používania existujúcich štruktúr s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek zdvojovaniu technických znalostí;

e)

využitie osvedčených systémov a techník projektového riadenia na dohľad nad vykonávaním programov Galileo a EGNOS so zreteľom na osobitné požiadavky a s podporou odborníkov v tejto oblasti.

Článok 12

Úloha Komisie

1.   Komisia nesie celkovú zodpovednosť za programy Galileo a EGNOS. Riadi finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté na základe tohto nariadenia a dohliada na vykonávanie všetkých činností programov, najmä pokiaľ ide o ich náklady, časový harmonogram a výkonnosť.

2.   Okrem celkovej zodpovednosti uvedenej v článku 1 a špecifických úloh uvedených v tomto nariadení Komisia:

a)

zabezpečuje jasné rozdelenie úloh medzi jednotlivé subjekty zapojené do programov Galileo a EGNOS a najmä prostredníctvom dohôd o delegovaní zveruje na tento účel Agentúre pre európsky GNSS a agentúre ESA úlohy uvedené v článku 14 ods. 2 a v článku 15 v uvedenom poradí;

b)

zabezpečuje včasné vykonávanie programov Galileo a EGNOS v rozsahu zdrojov vyčlenených pre programy a v súlade s cieľmi programov uvedenými v článku 2.

Na tento účel zriaďuje a zavádza vhodné nástroje a štrukturálne opatrenia potrebné na identifikáciu, kontrolu, zmierňovanie a monitorovanie rizík spojených s programami;

c)

riadi v mene Únie a v rámci svojej pôsobnosti vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

d)

poskytuje členským štátom a Európskemu parlamentu včas príslušné informácie týkajúce sa programov Galileo a EGNOS, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík, celkové náklady, ročné prevádzkové náklady každej významnej položky infraštruktúry programu Galileo, príjmy, harmonogram a výkon, ako aj prehľad vykonávania systémov a techník projektového riadenia uvedených v článku 11 písm. e);

e)

hodnotiť možnosti propagácie a zabezpečenia využívania európskych satelitných navigačných systémov v jednotlivých odvetviach hospodárstva, a to i prostredníctvom analýzy spôsobu, ako možno využívať výhody plynúce z týchto systémov.

3.   So zreteľom na plynulý priebeh fáz rozmiestňovania a využívania programu Galileo a fázy využívania programu EGNOS, ktoré sú uvedené v článkoch 3 a 4, Komisia podľa potreby prijme nevyhnutné opatrenia na:

a)

riadenie a zmenšenie rizík spojených s priebehom programov Galileo a EGNOS;

b)

vymedzenie fáz rozhodovania rozhodujúcich pre hodnotenie vykonávania programov;

c)

určenie lokalizácie pozemnej infraštruktúry systémov v súlade s bezpečnostnými požiadavkami a v nadväznosti na otvorený a transparentný proces a zabezpečenie jej fungovania;

d)

určenie technických a prevádzkových špecifikácií potrebných na plnenie funkcií uvedených v článku 2 ods. 4 písm. b) a c) a na vykonávanie vývoja systémov.

Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3.

Článok 13

Bezpečnosť systémov a ich prevádzky

1.   Komisia zaistí bezpečnosť programov Galileo a EGNOS, a to i bezpečnosť systémov a ich prevádzky. Na tento účel Komisia:

a)

zohľadňuje potrebu dohľadu a integrácie v rámci všetkých programov týkajúcich sa bezpečnostných požiadaviek a noriem;

b)

zabezpečuje, aby celkový vplyv uvedených požiadaviek a noriem podporoval úspešný priebeh programov, najmä pokiaľ ide o náklady, riadenie rizika a harmonogram;

c)

ustanovuje mechanizmy koordinácie medzi jednotlivými zúčastnenými subjektmi;

d)

zohľadňuje platné bezpečnostné normy a požiadavky s cieľom neznížiť všeobecnú mieru bezpečnosti a neovplyvniť fungovanie existujúcich systémov založené na týchto normách a požiadavkách.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 16 tohto nariadenia a článok 8 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ, Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 35, v ktorých sa ustanovujú ciele na vysokej úrovni potrebné na zaistenie bezpečnosti programov Galileo a EGNOS uvedených v odseku 1.

3.   Komisia stanoví potrebné technické špecifikácie a iné opatrenia na dosiahnutie hlavných cieľov uvedených v ods. 2. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3.

4.   V súlade s článkom 2 ods. 2 rozhodnutia 2010/427/EÚ Komisii naďalej pomáha pri výkone jej úloh v oblasti vonkajších vzťahov ESVČ.

Článok 14

Úloha Agentúry pre európsky GNSS

1.   V súlade s usmerneniami Komisie Agentúra pre európsky GNSS:

a)

zabezpečuje, pokiaľ ide o bezpečnosť programov Galileo a EGNOS a bez toho, aby boli dotknuté články 13 a 16:

i)

bezpečnostnú akreditáciu v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 912/2010 prostredníctvom svojej Rady pre bezpečnostnú akreditáciu; na tento účel bude iniciovať bezpečnostné postupy, dohliadať na ich vykonávanie a vykoná audity bezpečnosti systému;

ii)

prevádzku strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 912/2010 článku 6 písm. d), a to v súlade s normami a požiadavkami uvedenými v článku 13 daného nariadenia a pokynmi podľa jednotnej akcie 2004/552/SZBP;

b)

plní úlohy ustanovené v článku 5 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚa pomáha Komisii v súlade s článkom 8 ods. 6 tohto rozhodnutia;

c)

v rámci fáz rozmiestňovania a využívania program Galileo a fázy využívania programu EGNOS prispieva k propagovaniu služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5 a ich uvádzania na trh, a to i prostredníctvom vykonávania potrebnej analýzu trhu, najmä prostredníctvom správy, o trhu pre aplikácie a služby, ktorú každoročne vypracuje Agentúra pre európske GNSS, nadviazaním úzkych kontaktov z používateľmi a potenciálnymi používateľmi systémov s cieľom zhromaždiť informácie o ich potrebách, sledovaním vývoja na podradených trhoch satelitnej navigácie a vypracovaním akčného plánu zameraného na prijatie služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5 spoločenstvom používateľov, ktoré zahŕňajú najmä príslušné normalizačné a certifikačné činnosti.

2.   Agentúra pre európsky GNSS plní aj iné úlohy súvisiace s vykonávaním programov vrátane úloh riadenia programov Galileo a EGNOS a zodpovedá za ne. Týmito úlohami ju Komisia poverí prostredníctvom dohody o delegovaní prijatej na základe rozhodnutia o delegovaní v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a tieto úlohy zahŕňajú:

a)

prevádzkové činnosti vrátane riadenia infraštruktúry systémov, údržby a neustáleho zdokonaľovania a obnovy systémov, certifikačných a štandardizačných úkonov v rámci programov a s poskytovaním služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5;

b)

vývojové činnosti a činnosti rozmiestňovania súvisiace s vývojom a budúcimi generáciami systémov a prispievanie k vymedzeniu vývoja služieb vrátane obstarávania;

c)

podporu rozvoja aplikácií a služieb založených na systémoch, ako aj zvyšovanie povedomia o uvedených aplikáciách a službách vrátane určovania, prepájania a koordinácie siete európskych centier excelentnosti v oblasti aplikácií a služieb GNSS, využitie odborných znalostí verejného a súkromného sektora a hodnotiace opatrenia týkajúce sa tejto propagácie a zvyšovania povedomia;

d)

podpora rozvoja základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače podporované programom Galileo.

3.   Dohoda o delegovaní uvedených v ods. 2 Agentúre pre európsky GNSS s osobitným odkazom na verejného obstarávateľa poskytuje vhodnú úroveň samostatnosti a právomocí v rámci rozsahu pôsobnosti článku 58 ods. 1 písm. c) a článku 60 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Okrem toho sa v nej ustanovia všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými Agentúre pre európsky GNSS, a najmä činnosti, ktoré sa majú vykonať, súvisiace financovanie, postupy riadenia, opatrenia na monitorovanie a kontrolu, opatrenia uplatniteľné v prípade nedostatočného plnenia zmlúv z hľadiska nákladov, harmonogramu a realizácie, a pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Opatrenia na monitorovanie a kontrolu stanovia najmä schému prognózy predbežných nákladov, systematické informovanie Komisie o nákladoch a harmonograme a v prípade rozdielu medzi stanovenými rozpočtami, výkonnosťou a harmonogramom aj nápravné opatrenia, ktorými sa zaručí vybudovanie infraštruktúry v rozsahu pridelených rozpočtov.

4.   Agentúra pre európsky GNSS uzavrie s agentúrou ESA pracovné dojednania, ktoré sú potrebné na plnenie ich príslušných úloh v rámci tohto nariadenia pre fázu využívania programov Galileo a EGNOS. Komisia informuje Európsky parlament, Radu a výbor o takýchto pracovných dojednaniach uzavretých Agentúrou pre európsky GNSS a o ich prípadných zmenách. Agentúra pre európsky GNSS môže vždy, ak je to vhodné, zvážiť, že sa obráti na iné podniky verejného alebo súkromného sektora.

5.   Okrem úloh uvedených v odsekoch 1 a 2 a v rozsahu pôsobnosti svojho poslania Agentúra pre európsky GNSS poskytuje Komisii svoje odborné znalosti a všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh v rámci tohto nariadenia vrátane hodnotenia možnosti podpory a zabezpečenia využitia systémov uvedených v článku 12 ods. 2 písm. e).

6.   Rozhodnutie o delegovaní uvedené v odseku 2 tohto článku sa prekonzultuje s výborom a v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 36 ods. 2. Európsky parlament, Rada a výbor sú vopred informovaní o dohodách o delegovaní, ktoré majú uzavrieť Únia zastúpená Komisiou a Agentúra pre európsky GNSS.

7.   Komisia oznámi Európskemu parlamentu, Rade a výboru predbežné a konečné výsledky vyhodnotenia verejných súťaží a zmlúv s podnikmi súkromného sektora vrátane informácií o zadávaní zákaziek subdodávateľom.

Článok 15

Úloha Európskej vesmírnej agentúry

1.   V súvislosti s fázou rozmiestňovania programu Galileo v zmysle článku 3 písm. c) Komisia bezodkladne uzavrie s agentúrou ESA dohodu o delegovaní, v ktorej sa podrobne uvedú úlohy tejto agentúry, najmä pokiaľ ide o navrhovanie a vývoj systému a jeho obstarávanie. Dohoda o delegovaní s agentúrou ESA sa uzavrie na základe rozhodnutia o delegovaní prijatého Komisiou v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Pokiaľ si to vyžaduje plnenie úloh a rozpočtu, ktoré sú predmetom delegovania, v dohode o delegovaní sa stanovia všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými agentúre ESA, a najmä činnosti, ktoré sa majú vykonať, pokiaľ ide o navrhovanie systému, vývoj a obstarávanie, súvisiace financovanie, postupy riadenia, opatrenia na monitorovanie a kontrolu, opatrenia uplatniteľné v prípade nedostatočného vykonávania zmlúv z hľadiska nákladov, harmonogramu a výkonnosti, ako aj pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Opatrenia na monitorovanie a kontrolu stanovia najmä schému prognózy predbežných nákladov, systematické informovanie Komisie o nákladoch a harmonograme a v prípade rozdielu medzi stanovenými rozpočtami, priebehom plnenia a harmonogramom nápravné opatrenia, ktorými sa zaručí vybudovanie infraštruktúr v rozsahu pridelených rozpočtov.

2.   Rozhodnutie o delegovaní uvedené v odseku 1 tohto článku sa prekonzultuje s výborom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 36 ods. 2. Európsky parlament, Rada a výbor budú vopred informovaní o dohode o delegovaní, ktorú majú uzavrieť Únia zastúpená Komisiou a ESA.

3.   Komisia oznámi Európskemu parlamentu, Rade a výboru predbežné a konečné výsledky vyhodnotenia verejných súťaží a zmlúv s podnikmi, ktoré ESA uzavrie, vrátane informácií o zadávaní zákaziek subdodávateľom.

4.   Pokiaľ ide o fázu využívania programov Galileo a EGNOS uvedených v článku 3 písm. d) a článku 4, pracovné dojednania medzi Agentúrou pre európsky GNSS a agentúrou ESA uvedené v článku 14 ods. 4 sa zaoberajú úlohou agentúry ESA počas uvedenej fázy a jej spolupráce s Agentúrou pre európsky GNSS, najmä pokiaľ ide o:

a)

koncepciu, návrh, verejné obstarávanie, monitorovanie a validáciu v rámci vývoja budúcich generácií systémov;

b)

technickú podporu v rámci prevádzky a údržby existujúcej generácie systémov.

Uvedené dojednania sú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a s opatreniami, ktoré ustanovila Komisia v súlade s článkom 12 ods. 3.

5.   Bez toho, aby tým bola dotknutá dohoda o delegovaní a pracovné dojednania uvedené v odsekoch 1 a 4, Komisia môže od agentúry ESA požadovať technické znalosti a informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia.

KAPITOLA IV

ASPEKTY SÚVISIACE S BEZPEČNOSŤOU ÚNIE A JEJ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Článok 16

Jednotná akcia

Vo všetkých prípadoch, keď prevádzka systémov môže mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, sa uplatnia postupy ustanovené jednotnou akciou 2004/552/SZBP.

Článok 17

Uplatňovanie predpisov o utajovaných skutočnostiach

V rozsahu tohto nariadenia:

a)

každý členský štát zabezpečí, aby jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy poskytovali stupeň ochrany utajovaných skutočností EÚ, ktorý je rovnocenný stupňu, aký poskytujú bezpečnostné predpisy uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohe k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ;

b)

členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o vnútroštátnych bezpečnostných predpisoch uvedených v písmene a);

c)

fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené v tretích krajinách môžu narábať s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programov Galileo a EGNOS, len ak sa na ne v týchto krajinách vzťahujú bezpečnostné predpisy zabezpečujúce aspoň taký stupeň ochrany, aký zaručujú bezpečnostné predpisy Komisie ustanovené v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostné predpisy Rady ustanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ. Rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom ustanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;

d)

bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti, uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom, sa fyzickým osobám alebo právnickým osobám, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.

KAPITOLA V

VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa verejných zákaziek uzavretých v rámci fáz rozmiestňovania a využívanie programu galileo a fázy rozmiestňovania programu egnos

Článok 18

Všeobecné zásady

Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia potrebné na ochranu základných záujmov Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti alebo na splnenie požiadaviek Únie na kontrolu vývozu, sa vo fázach rozmiestňovania a využívania programu Galileo a vo fáze využívania programu EGNOS uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Okrem toho sa vo fázach rozmiestňovania a využívania programu Galileo a vo fáze využívania programu EGNOS uplatňujú tieto všeobecné zásady: otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v celom odvetvovom dodávateľskom reťazci, verejné súťaže na základe transparentných a aktualizovaných informácií, jasné oznamovanie uplatniteľných pravidiel verejného obstarávania, výberových kritérií a kritérií prideľovania zákaziek a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých potenciálnych uchádzačov.

Článok 19

Konkrétne ciele

Počas postupu verejného obstarávania budú verejní obstarávatelia vo svojich výzvach na predkladanie ponúk sledovať tieto ciele:

a)

presadzovanie čo najširšej a čo najviac otvorenej účasti všetkých podnikov, najmä nových subjektov a MSP, v celej Únii, a to aj tým, že uchádzači sa budú nabádať k zadávaniu zákaziek subdodávateľom;

b)

zamedzenie možnému zneužívaniu dominantného postavenia a závislosti od jedného dodávateľa;

c)

využitie predchádzajúcich investícií verejného sektora a získaných poznatkov, ako aj skúseností a odborných znalostí subjektov priemyslu vrátane tých, ktoré sa získali počas fázy vymedzenia, fázy vývoja a validácie a fázy rozmiestňovania programov Galileo a EGNOS, pričom je potrebné zabezpečiť dodržiavanie pravidiel konkurenčnej verejnej súťaže;

d)

využitie viacerých zdrojov vždy, keď je to vhodné, aby sa zabezpečilo lepšie celkové riadenie programov Galileo a EGNOS, ich nákladov a harmonogramu;

e)

zohľadnenie vždy, keď je to vhodné, celkových nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania.

ODDIEL 2

Osobitné ustanovenia týkajúce sa verejného obstarávania uskutočňovaného v rámci fáz rozmiestňovania a využívania programu galileo a fázy rozmiestňovania programu egnos

Článok 20

Stanovenie spravodlivých súťažných podmienok

Verejný obstarávateľ prijme vhodné opatrenia na stanovenie spravodlivých súťažných podmienok v prípade, že predchádzajúca účasť podniku na činnostiach súvisiacich s činnosťami, ktoré sú predmetom verejnej súťaže:

a)

môže tento podnik značne zvýhodniť z hľadiska dôverných informácií a teda vyvolať obavy, či bude dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania; alebo

b)

má vplyv na obvyklé súťažné podmienky alebo na nestrannosť a objektívnosť alebo plnenie zmlúv.

Uvedené opatrenia nebudú narúšať hospodársku súťaž, alebo ohrozovať rovnosť zaobchádzania alebo dôvernosť zozbieraných informácií o podnikoch, ich obchodných vzťahoch a štruktúre ich nákladov. V tejto súvislosti uvedené opatrenia prihliadajú na druh a podmienky navrhovanej zmluvy.

Článok 21

Bezpečnosť informácií

Ak ide o zákazky, ktoré zahŕňajú, vyžadujú si a/alebo obsahujú utajované skutočnosti, verejný obstarávateľ upresní v súťažných podkladoch opatrenia a požiadavky potrebné na to, aby sa zaistila bezpečnosť týchto utajovaných skutočností na požadovanej úrovni.

Článok 22

Spoľahlivosť dodávok

Verejní obstarávateľ upresní v súťažných podkladoch svoje požiadavky vo vzťahu k spoľahlivosti dodávok a poskytovania služieb na realizáciu zákazky.

Článok 23

Zákazky rozdelené na podmienené časti

1.   Verejný obstarávateľ môže uskutočniť obstarávanie formou zákazky rozdelenej na podmienené časti.

2.   Zákazka rozdelená na podmienené časti obsahuje pevnú časť, na ktorú sa vzťahuje rozpočtový záväzok, z ktorého vyplynie pevný záväzok vykonávať práce a poskytovať služby zmluvne dohodnuté pre danú časť, a jednu alebo niekoľko častí podmienených z hľadiska rozpočtu a vykonávania. V súťažných podkladoch sa uvedú informácie špecifické pre zákazky rozdelené na podmienené časti. Vymedzí sa v nich najmä predmet zákazky, cena zákazky a pravidlá uskutočnenia prác, dodávok a služieb v rámci jednotlivých častí.

3.   Výkony uskutočňované v rámci pevnej časti zákazky tvoria súdržný celok; to isté platí pre výkony uskutočňované v rámci jednotlivých podmienených častí so zreteľom na výkony uskutočnené v rámci všetkých predchádzajúcich častí.

4.   Plnenie každej podmienenej časti zákazky podlieha rozhodnutiu verejného obstarávateľa oznámenému dodávateľovi za podmienok stanovených v zmluve. V prípade oneskoreného potvrdenia podmienenej časti zákazky alebo jej nepotvrdenia má dodávateľ nárok na náhradu za čakanie alebo za nedodržanie zmluvy.

5.   Ak so zreteľom na osobitnú časť verejný obstarávateľ skonštatuje, že práce, dodávky alebo služby dohodnuté pre túto časť neboli dokončené, môže žiadať náhradu škody a vypovedať zmluvu, ak to zmluva umožňuje a za podmienok v nej ustanovených.

Článok 24

Zákazky s nákladovo kalkulovanou cenou

1.   Verejný obstarávateľ si môže zvoliť zákazku s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých výkonov alebo ich časti v rozsahu cenového stropu za podmienok ustanovených v odseku 2.

Cenu, ktorá sa má zaplatiť za takéto zákazky, tvorí náhrada všetkých skutočných výdavkov, ktoré vznikli dodávateľovi v súvislosti s plnením zákazky, ako sú výdavky na pracovnú silu, materiál, spotrebný materiál a používanie zariadení a infraštruktúr nevyhnutných na plnenie zákazky. K týmto výdavkom sa pripočíta buď paušálna suma pokrývajúca všeobecné výdavky a zisk, alebo suma pokrývajúca všeobecné výdavky a odmena v závislosti od splnenia cieľov týkajúcich sa dosiahnutia výsledkov a dodržania harmonogramu.

2.   Verejný obstarávateľ si môže zvoliť zmluvu s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých výkonov alebo ich časti v prípade, že objektívne nie je možné presne stanoviť pevnú cenu a možno primerane preukázať, že takáto pevná cena by bola neobvykle vysoká kvôli neistote súvisiacej s realizáciou zákazky, pretože:

a)

zákazka sa vzťahuje na prvky, ktoré sú veľmi komplexné alebo sa v spojitosti s nimi využíva nová technológia, a preto sú s ňou spojené značné technické riziká; alebo

b)

činnosti, ktoré sú predmetom zákazky, musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď ešte nemožno stanoviť celkovú pevnú a konečnú cenu, pretože jestvujú značné riziká alebo plnenie zmluvy sčasti závisí od plnenia iných zmlúv.

3.   Cenovým stropom je v prípade zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov maximálna splatná cena. Možno ju prekročiť len vo výnimočných, riadne odôvodnených prípadoch a s predchádzajúcim súhlasom verejného obstarávateľa.

4.   V súťažných podkladoch v rámci postupu verejného obstarávania týkajúceho sa zákaziek s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov sa spresnia:

a)

povaha zákazky, t. j. že je to zákazka s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov v rozsahu cenového stropu;

b)

v prípade zákazky s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov položky zákazky, ktoré sú zahrnuté do kontrolovaných nákladov;

c)

výška cenového stropu;

d)

kritériá na vyhodnotenie ponuky, na základe ktorých sa musí dať posúdiť pravdepodobnosť dodržania plánovaného rozpočtu, nahraditeľných nákladov, mechanizmov určenia uvedených nákladov, zisku uvedeného v ponuke;

e)

druh sumy uvedenej v odseku 1, ktorá sa pripočíta k výdavkom;

f)

pravidlá a postupy zisťovania oprávnenosti nákladov na plnenie zmluvy plánovaných uchádzačom v súlade so zásadami uvedenými v odseku 5;

g)

účtovné pravidlá, ktorými sa musia riadiť uchádzači;

h)

parametre zmeny v prípade zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov, ktorá sa má zmeniť na zmluvu s pevnou a konečnou cenou.

5.   Náklady dodávateľa vynaložené počas plnenia zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov sú oprávnené iba v prípade, ak:

a)

boli skutočne vynaložené počas trvania zmluvy, s výnimkou nákladov na zariadenia, infraštruktúry a nehmotný majetok nevyhnutný na plnenie zmluvy, ktoré možno považovať za oprávnené v celom rozsahu ich kúpnej hodnoty;

b)

sú uvedené v plánovanom rozpočte, ktorý bol prípadne upravený dodatkami k pôvodnej zmluve;

c)

sú nevyhnutné na plnenie zmluvy;

d)

vyplývajú z plnenia zmluvy a boli vynaložené v súvislosti s ňou;

e)

dajú sa identifikovať, overiť, vykázať v účtovníctve dodávateľa a určiť v súlade s účtovnými normami uvedenými v technických špecifikáciách a v zmluve;

f)

sú v súlade s ustanoveniami platných daňových právnych predpisov a právnych predpisov sociálneho zabezpečenia;

g)

neodchyľujú sa od podmienok zmluvy;

h)

sú primerané, opodstatnené a vyhovujú požiadavkám riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť.

Dodávateľ zodpovedá za zúčtovanie svojich nákladov, riadne vedenie svojich účtovných kníh alebo akéhokoľvek iného dokumentu potrebného na preukázanie skutočnosti, že náklady, o ktorých náhradu žiada, mu skutočne vznikli a sú v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku. Náklady, ktoré dodávateľ nemôže preukázať, sa považujú za neoprávnené a ich náhrada bude zamietnutá.

6.   Verejný obstarávateľ zodpovedá za nasledujúce úlohy, aby zaistil riadne plnenie zmlúv s nákladovo kalkulovanou cenou:

a)

určenie, čo možno najrealistickejší cenový strop, pričom vezme do úvahy flexibilitu potrebnú na zohľadnenie technických rizík;

b)

zmena zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov na zmluvu s celkovou pevnou a konečnou cenou hneď, ako bude počas plnenia zmluvy možné stanoviť takúto pevnú a konečnú cenu; na tento účel určí parametre zmeny, na základe ktorých sa uzavretá zmluva s nákladovo kalkulovanou cenou zmení na zmluvu s pevnou a konečnou cenou;

c)

prijatie opatrení na monitorovanie a kontrolu, ktorými ustanoví najmä schému zálohových platieb na úhradu nákladov;

d)

určenie príslušných zásad, nástrojov a postupov na plnenie zmluvy, najmä na účely zistenia a kontroly oprávnenosti nákladov vynaložených dodávateľom alebo jeho subdodávateľmi počas plnenia zmluvy a na účely pripojenia dodatkov k zmluve;

e)

kontrola, či sa dodávateľ a jeho subdodávatelia riadia účtovnými normami stanovenými v zmluve a povinnosťou predložiť preukazné účtovné doklady;

f)

nepretržitá kontrola účinnosti zásad, nástrojov a postupov uvedených v písm. d) počas plnenia zmluvy.

Článok 25

Dodatky

Verejný obstarávateľ a dodávatelia môžu zmeniť zmluvu dodatkom za predpokladu, že dodatok spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

nemení predmet zmluvy;

b)

nenarúša ekonomickú rovnováhu zmluvy;

c)

nezavádza podmienky, ktoré by umožnili, ak by boli na začiatku stanovené v súťažných podkladoch, prijatie iných ako pôvodných uchádzačov, alebo výber inej ako pôvodne vybranej ponuky.

Článok 26

Zadanie zákazky subdodávateľom

1.   Verejný obstarávateľ požiada uchádzača, aby prostredníctvom konkurenčnej verejnej súťaže na primeraných úrovniach zadávania zákazky subdodávateľom zadal časť zákazky subdodávateľom – spoločnostiam, ktoré nepatria do skupiny uchádzača, najmä novým účastníkom a malým a stredným podnikom.

2.   Verejný obstarávateľ uvedie požadovanú časť zákazky, ktorá sa má zadať subdodávateľom, v podobe minimálneho a maximálneho percentuálneho podielu. Verejný obstarávateľ zabezpečí, aby takéto percentuálne podiely boli primerané cieľu a hodnote zákazky, a vezme do úvahy povahu dotknutého odvetvia činnosti, a najmä zistený stav hospodárskej súťaže a priemyselného potenciálu.

3.   Ak uchádzač vo svojej ponuke uvedie, že nemá v úmysle zadať žiadnu časť zákazky subdodávateľom alebo zadá subdodávateľom podiel, ktorý je menší ako minimálny podiel uvedený v odseku 1a, verejnému obstarávateľovi poskytne dôvody takéhoto postupu. Verejný obstarávateľ predloží uvedenú informáciu Komisii.

4.   Verejný obstarávateľ môže odmietnuť subdodávateľov, ktorých vybral záujemca vo fáze pridelenia pôvodnej zmluvy alebo uchádzač počas plnenia zmluvy. Toto odmietnutie, ktoré môže byť založené len na kritériách výberu uchádzačov pre pôvodnú zmluvu, odôvodní písomne.

KAPITOLA VI

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 27

Plánovanie

Komisia zostavuje ročný pracovný program formou vykonávacieho plánu hlavných činností, ktoré sú potrebné na splnenie osobitných cieľov programu Galileo stanovených v článku 2 ods. 4 podľa fáz, ktoré sú stanovené v článku 3, a osobitných cieľov programu EGNOS stanovených v článku 2 ods. 5. Ročný pracovný program poskytuje aj financovanie týchto činností.

Uvedené vykonávacie opatrenia sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3.

Článok 28

Opatrenia členských štátov

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dobrého fungovania programov Galileo a EGNOS vrátane opatrení na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na ich území, pričom tieto opatrenia sú minimálne rovnocenné s opatreniami požadovanými na ochranu európskych kritických infraštruktúr v zmysle ustanovení smernice Rady 2008/114/ES (18). Členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli poškodiť programy alebo služby poskytované prostredníctvom ich využívania, najmä pokiaľ ide o kontinuitu prevádzky infraštruktúr.

Článok 29

Medzinárodné dohody

Únia môže v rámci programov Galileo a EGNOS uzatvárať s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami dohody, najmä dohody o spolupráci v súlade s postupom podľa článku 218 ZFEÚ.

Článok 30

Technická pomoc

Na účely vykonávania úloh technickej povahy uvedených v článku 12 ods. 2 Komisia môže využívať nevyhnutnú technickú pomoc, osobitne schopnosti a odborné znalosti príslušných vnútroštátnych agentúr pre oblasť vesmíru a pomoc nezávislých expertov a subjektov schopných poskytovať nezávislé analýzy a stanoviská o priebehu programov Galileo a EGNOS.

Rovnakú technickú pomoc môžu okrem Komisie využívať aj podniky zapojené do verejnej správy programov, najmä Agentúra pre európsky GNSS a agentúra ESA pri plnení úloh, ktoré im boli zverené na základe tohto nariadenia.

Článok 31

Ochrana osobných údajov a súkromia

1.   Komisia zabezpečí, aby pri navrhovaní, zavádzaní a využívaní systémov bola zaručená ochrana osobných údajov a súkromia a aby jej primerané záruky boli začlenené do týchto systémov.

2.   Každé spracovanie osobných údajov v rámci vykonávania úloh a činností ustanovených týmto nariadením sa vykonáva v súlade s platným právom v oblasti ochrany osobných údajov, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (19) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (20).

Článok 32

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto nariadenia, a to prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti formou účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí formou vymáhania neoprávnene vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať audity na základe dokladov a kontroly na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorí na základe tohto nariadenia získali finančné prostriedky Únie.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v prípade hospodárskych subjektov, na ktorých sa takéto financovanie vzťahuje priamo alebo nepriamo, v súlade s ustanoveniami a postupmi ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (21) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (22), s cieľom preukázať prípadnú existenciu sprenevery, korupčného konania alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie v spojitosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o pridelení grantu alebo zmluvou o financovaní Úniou.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek, medzinárodné dohody uzavreté s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o pridelení grantu a zmluvy uzavreté v rámci uplatňovania tohto nariadenia obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisia, Dvor audítorov a OLAF výslovne splnomocňujú vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich právomocami.

Článok 33

Informovanie Európskeho parlamentu a Rady

1.   Komisia zabezpečí vykonávanie tohto nariadenia. Každoročne počas predkladania predbežného návrhu rozpočtu predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní programov Galileo a EGNOS. Uvedená správa obsahuje informácie týkajúce sa programov, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík, celkových nákladov, ročných prevádzkových nákladov, príjmov, harmonogramu a výkonnosti, ako sa uvádza v článku 12 ods. 2 písm. d), a pokiaľ ide o fungovanie dohôd o delegovaní uzavretých podľa článkov 14 ods. 2 a 15 ods. 1. Obsahuje:

a)

prehľad prideľovania a využívania finančných prostriedkov vyčlenených na programy, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4;

b)

informácie o stratégii riadenia nákladov, ktorú sleduje Komisia podľa článku 9 ods. 6;

c)

hodnotenie správy práv duševného vlastníctva;

d)

prehľad zavádzania systémov a techník projektového riadenia vrátane systémov a techník riadenia rizík, ako sa uvádza v článku 12 ods. 2 písm. d);

e)

hodnotenie opatrení prijatých na maximalizáciu sociálno-ekonomických prínosov programov.

2.   Komisia oznamuje Európskemu parlamentu a Rade predbežné a konečné výsledky vyhodnotenia verejných súťaží a zmlúv s podnikmi súkromného sektora, ktoré Agentúra pre európsky GNSS a agentúra ESA uzavrú v súlade s článkom 14 ods. 7 a s článkom 15 ods. 3.

Informuje tiež Európsky parlament a Radu o:

a)

každom prerozdelení finančných prostriedkov do kategórií výdavkov vynaložených v zmysle článku 9 ods. 3;

b)

každom vplyve uplatňovania článku 8 ods. 2 na programy Galileo a EGNOS;

Článok 34

Hodnotenie vykonávania tohto nariadenia

1.   Komisia najneskôr do 30. júna 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o vykonávaní tohto nariadenia na účely rozhodnutia o predĺžení, zmene alebo pozastavení opatrení prijatých na základe tohto nariadenia, ktorá sa bude týkať:

a)

uskutočňovania cieľov týchto opatrení z hľadiska výsledkov, ako aj z hľadiska vplyvov;

b)

efektívnosti využívania zdrojov;

c)

európskej pridanej hodnoty.

Okrem toho hodnotenie preskúma technologický vývoj týkajúci sa systémov, možnosti zjednodušenia, vnútorný i vonkajší súlad, relevantnosť všetkých cieľov, ako aj prínos opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zohľadní výsledky hodnotení dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.

2.   Hodnotenie zohľadňuje pokrok dosiahnutý v plnení osobitných cieľov programov Galileo a EGNOS stanovených v článkoch 2 ods. 4 a 5 na základe týchto ukazovateľov výkonnosti:

a)

v prípade programu Galileo a pokiaľ ide o:

i)

rozmiestňovanie jeho infraštruktúry:

počet a dostupnosť prevádzkyschopných satelitov a počet dostupných pozemných náhradných satelitov oproti počtu plánovaných satelitov uvedených v dohode o delegovaní;

aktuálna dostupnosť prvkov pozemných infraštruktúr (ako sú pozemné stanice, kontrolné centrá) v porovnaní s plánovanou dostupnosťou;

ii)

úroveň služieb:

mapa dostupnosti služieb podľa jednotlivých služieb oproti dokumentu vymedzujúcemu služby;

iii)

náklady:

index plnenia nákladov pre hlavnú nákladovú položku programu na základe pomeru, v ktorom sa porovnávajú skutočné náklady s rozpočtovými nákladmi;

iv)

harmonogram:

index plnenia harmonogramu pre hlavný prvok programu založený na porovnaní rozpočtových nákladov uskutočnenej práce s rozpočtovými nákladmi naplánovanej práce;

v)

stav trhu:

vývoj na trhu vychádzajúci z percentuálneho podielu prijímačov Galileo a EGNOS z celkového počtu modelov prijímačov zahrnutých v správy o trhu, ktorú vypracúva Agentúra pre európsky GNSS podľa článku 14 ods.1 písm. c).

b)

v prípade programu EGNOS a pokiaľ ide o:

i)

rozšírenie pokrytia:

pokrok v rozšírení pokrytia oproti schválenému plánu rozšírenia pokrytia;

ii)

úroveň služieb:

index dostupnosti služieb založený na počte letísk s postupmi približovania založenými na programe EGNOS v prevádzke oproti celkovému počtu letísk s postupmi približovania založenými na programe EGNOS;

iii)

náklady:

index plnenia nákladov založený na pomere, v ktorom sa porovnávajú skutočné náklady s rozpočtovými nákladmi;

iv)

harmonogram:

index plnenia harmonogramu založený na porovnaní rozpočtových nákladov uskutočnenej práce s rozpočtovými nákladmi naplánovanej práce.

3.   Subjekty zúčastnené na vykonávaní tohto nariadenia Komisii poskytujú potrebné údaje a informácie na účely monitorovania a vyhodnocovania dotknutých činností.

KAPITOLA VII

DELEGOVANIE PRÁVOMOCÍ A VYKONÁVACIE OPATRENIA

Článok 35

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 1. januára 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Na práci výboru sa ako pozorovatelia zúčastňujú zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS a agentúry ESA za podmienok stanovených v rokovacom poriadku výboru.

5.   V medzinárodných dohodách uzavretých s Úniou podľa článku 29 sa môže prípadne ustanoviť účasť zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií na práci výboru za podmienok stanovených v jeho rokovacom poriadku.

6.   Tento výbor zasadá pravidelne, prednostne štyrikrát ročne, a to každý štvrťrok. Komisia predloží na každom zasadnutí správu o pokroku v programe. V uvedených správach sa poskytne všeobecný prehľad o stave programu a vývoji, najmä pokiaľ ide o riadenie rizika, náklady, harmonogram a výkonnosť. Aspoň raz ročne sa do uvedených správ zahrnú ukazovatele výkonnosti uvedené v článku 34 ods. 2.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 37

Zrušenie

1.   Nariadenia (ES) č. 876/2002 a (ES) č. 683/2008 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Všetky opatrenia prijaté na základe nariadenia (ES) č. 876/2002 alebo nariadenia (ES) č. 683/2008 zostávajú v platnosti.

3.   Odkazy na zrušené nariadenie (ES) č. 683/2008 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 179.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013 ktorým sa zriaďuje Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013 ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020 (Pozri stranu 884 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) (Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(7)  Ú. v. EÚ C 420 20.12.2013, s. 1

(8)  Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 84.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11).

(10)  Jednotná akcia Rady 2004/552/SZBP z 12. júla 2004 o aspektoch fungovania Európskeho satelitného rádionavigačného systému, ktorý má vplyv na bezpečnosť Európskej únie (Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 30).

(11)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010, ktorým sa ustanovuje organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(12)  2001/844/ES, ESUO, Euratom: Rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1).

(13)  2013/488/EÚ: Rozhodnutie Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ C 304, 15.10.2011, s. 7.

(15)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 z 21. mája 2002, ktorým sa zakladá spoločný podnik Galileo (Ú. v. ES L 138, 28.5.2002, s. 1).

(18)  Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(22)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom chrániť finančné záujmy Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 683/2008

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 2

Článok 2

Článok 1

Článok 3

Článok 3

Článok 4

Článok 8

Článok 5

Článok 4

Článok 6

Článok 8

Článok 7

Článok 5

Článok 8

Článok 6

Článok 9

Článok 7

Článok 10

Článok 9

Článok 11

Článok 10

Článok 12 ods. 1

Článok 11

Článok 12 ods. 2 a 3

Článok 12

Článok 13 ods. 1, 2 a 3

Článok 13

Článok 13 ods. 4

Článok 16

Článok 14

Článok 17

Článok 15

Článok 27

Článok 16

Článok 14

Článok 17

Články 18 až 26

Článok 18

Článok 15

Článok 19 ods. 1 až 4

Článok 36

Článok 19 ods. 5

Článok 35

Článok 20

Článok 31

Článok 21

Článok 32

Článok 22

Článok 33

Článok 23

 

Článok 24

Článok 38

Príloha

Článok 1


Spoločné vyhlásenie

Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)

1.   

Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.

2.   

Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:

a)

pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;

b)

medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

c)

prípravu trhov satelitnej navigácie;

d)

účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aj

e)

každoročné preskúmanie pracovného programu.

3.   

V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.

4.   

Komisia zohľadní názory GIP.

5.   

GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:

troch zástupcov za Radu,

troch zástupcov za Európsky parlament,

jedného zástupcu za Komisiu

a bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).

6.   

GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/25


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1286/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 197,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Viacročný akčný program pre dane, ktorý sa uplatňoval pred rokom 2014, významne prispel k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v Únii. Daňové správy zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedeného programu vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných záujmov členských štátov Únie a daňovníkov. Problémy nasledujúceho desaťročia nemožno riešiť, ak sa členské štáty nebudú pozerať za hranice svojich administratívnych území alebo nebudú intenzívne spolupracovať so svojimi náprotivkami. Program Fiscalis, ktorý bude vykonávať Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami, ponúka členským štátom rámec spolupráce Únie, v ktorom sa majú rozvíjať uvedené činnosti, čo je aj nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril samostatné rámce spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni. Preto je primerané, aby sa zabezpečilo pokračovanie uvedeného programu zavedením nového programu v rovnakej oblasti.

(2)

Program „Fiscalis2020“ stanovený týmto nariadením a jeho úspech je v súčasnej hospodárskej situácii kľúčový a mal by podporovať spoluprácu vo fiškálnej oblasti.

(3)

Predpokladá sa, že činnosti v rámci programu Fiscalis 2020, a to európske informačné systémy ako sú vymedzené v tomto nariadení (európske informačné systémy), spoločné akcie pre úradníkov daňových orgánov a spoločné iniciatívy odbornej prípravy prispejú k realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu posilňovaním fungovania vnútorného trhu, poskytovaním rámca na podporu činností zvyšujúcich administratívnu kapacitu daňových orgánov a podporovaním technického pokroku a inovácií. Pri poskytovaní rámca pre činnosti zamerané na to, aby daňové orgány fungovali efektívnejšie, aby sa posilnila konkurencieschopnosť podnikov, podporila zamestnanosť a prispelo k ochrane finančných a ekonomických záujmov členských štátov Únie a daňovníkov, sa programom Fiscalis 2020 aktívne posilní fungovanie daňových systémov na vnútornom trhu. a zároveň sa prispeje k postupnému zrušeniu existujúcich prekážok a náprave narušení v rámci vnútorného trhu.

(4)

Rozsah pôsobnosti programu Fiscalis 2020 by sa mal zosúladiť so súčasnými potrebami, aby sa zameriaval na všetky dane harmonizované na úrovni Únie a ďalšie dane, pokiaľ sú dôležité pre vnútorný trh a administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi.

(5)

Na podporu procesu pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mala účasť na programe Fiscalis 2020 otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám a partnerským krajinám európskej susedskej politiky za predpokladu splnenia určitých podmienok a vtedy, ak ich účasť podporí len tie činnosti v rámci programu Fiscalis 2020, ktoré majú za cieľ boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom a riešenie agresívneho daňového plánovania. Program Fiscalis 2020 by mal vzhľadom na zvyšujúcu sa mieru prepojenosti svetovej ekonomiky aj naďalej poskytovať možnosť požiadať externých odborníkov, aby sa zapojili do činností v rámci programu Fiscalis 2020. Externí odborníci, ako napríklad zástupcovia vládnych orgánov, hospodárske subjekty a ich organizácie alebo zástupcovia medzinárodných organizácií by mali byť prizvaní iba v prípade, že sa ich zapojenie považuje za zásadné z hľadiska dosiahnutia cieľov programu Fiscalis 2020.

(6)

Ciele a priority programu Fiscalis 2020 zohľadňujú problémy a výzvy nasledujúceho desaťročia, ktoré sa zistili v oblasti daní. Program Fiscalis 2020 by mal aj naďalej zohrávať úlohu v kľúčových oblastiach, ako je napríklad jednotné vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti daní, zabezpečenie výmeny informácií a podpora administratívnej spolupráce a zvýšenie administratívnej kapacity daňových orgánov. Vzhľadom na dynamiku problémov súvisiacich s novými zistenými výzvami by sa mal klásť väčší dôraz na podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Dôraz by sa mal klásť aj na zníženie administratívnej záťaže daňových orgánov a nákladov daňovníkov na dodržiavanie predpisov a na predchádzanie prípadov dvojitého zdaňovania.

(7)

Prostredníctvom programu Fiscalis 2020 by sa na operačnej úrovni mali vykonávať, prevádzkovať a podporovať európske informačné systémy a činnosti zamerané na administratívnu spoluprácu, posilňovať zručnosti a kompetencie daňových úradníkov, zvyšovať porozumenie a vykonávanie práva Únie v oblasti daní a podporovať zlepšovanie administratívnych postupov a výmenu a šírenie osvedčených administratívnych postupov. Uvedené ciele by sa mali sledovať s dôrazom na podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

(8)

Nástroje programu Fiscalis 2020, ktoré sa uplatňovali predtým, by sa mali nahradiť, aby sa v nich primeraným spôsobom zohľadnili výzvy nasledujúceho desaťročia pre daňové orgány a aby boli naďalej v súlade s vývojom v práve Únie. Program Fiscalis 2020 by mal zahŕňať dvojstranné alebo viacstranné kontroly a ďalšie formy administratívnej spolupráce stanovené v príslušnom práve Únie o administratívnej spolupráci, skupiny odborníkov, akcie na budovanie kapacít verejnej správy, v rámci ktorých by sa členským štátom so špecifickými a výnimočnými okolnosťami, ktoré odôvodňujú takéto cielené akcie, mali poskytovať školenia v oblasti daní, a v prípade potreby štúdie a spoločné komunikačné činnosti zamerané na podporu vykonávania práva Únie v oblasti daní.

(9)

Európske informačné systémy hrajú kľúčovú úlohu pri vzájomnom prepájaní daňových orgánov a tým pri podpore daňových systémov v rámci Únie, a preto by sa mali v rámci programu Fiscalis 2020 naďalej financovať a zlepšovať. Okrem toho by malo byť možné zahrnúť do programu Fiscalis 2020 nové daňové informačné systémy, ktoré sa zriadili podľa práva Únie. Európske informačné systémy by sa mali vo vhodných prípadoch zakladať na modeloch zdieľaného vývoja a zdieľanej architektúre IT.

(10)

V súvislosti s ďalším zlepšovaním administratívnej spolupráce a podporou boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť pre Úniu vhodné uzatvárať dohody s tretími krajinami, aby sa týmto krajinám umožnilo používať komponenty Únie v európskych informačných systémoch na podporu bezpečnej výmeny informácií medzi nimi a členskými štátmi v rámci dvojstranných daňových dohôd.

(11)

V rámci programu Fiscalis 2020 by sa mali vykonávať aj činnosti zamerané na spoločnú odbornú prípravu. Program Fiscalis 2020 by mal naďalej podporovať zúčastnené krajiny pri rozvíjaní odborných zručností a vedomostí v oblasti daní prostredníctvom lepšieho, spoločne zostaveného obsahu odbornej prípravy zameraného na daňových úradníkov a hospodárske subjekty. Na uvedený účel by sa mal súčasný spoločný prístup k odbornej príprave v rámci programu Fiscalis 2020, ktorý sa zakladal hlavne na centrálnom rozvoji elektronického vzdelávania, rozvinúť do mnohostranného programu Únie na podporu odbornej prípravy.

(12)

Program Fiscalis 2020 by mal pokrývať obdobie siedmych rokov, aby bolo jeho trvanie zosúladené s trvaním viacročného finančného rámca stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2).

(13)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie pre celú dobu trvania programu Fiscalis 2020, ktoré má predstavovať základnú referenčnú hodnotu pre Európsky parlament a Radu počas ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3).

(14)

V súlade so záväzkom Komisie uvedeným v jej oznámení o preskúmaní rozpočtu z roku 2010, ktorý sa týka súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak predpokladané činnosti v rámci programu Fiscalis 2020 sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak s výnimkou dvojitého financovania.

(15)

Opatrenia potrebné na finančné vykonávanie tohto nariadenia sa prijímajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 (4), a v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 (5).

(16)

Zúčastnené krajiny by mali znášať náklady vnútroštátnych prvkov programu Fiscalis 2020, ktoré by okrem iného zahŕňali aj iné komponenty európskych informačných systémov, ako sú komponenty Únie, a akúkoľvek odbornú prípravu, ktorá nie je súčasťou spoločných iniciatív odbornej prípravy.

(17)

Vzhľadom na význam plnej účasti zúčastnených krajín na spoločných akciách je možná miera spolufinancovania vo výške 100 % oprávnených nákladov, pokiaľ ide o cestovné náklady, náklady na ubytovanie, náklady spojené s organizáciou podujatí a denné diéty, ak je to potrebné na úplné dosiahnutie cieľov programu Fiscalis 2020.

(18)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom príslušných opatrení počas celej doby výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a preskúmavania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a prípadne aj pokutami.

(19)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti s prípravou ročných pracovných programov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(20)

Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zavedenie viacročného programu na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na to, že nemôžu efektívne uskutočňovať spoluprácu a koordináciu potrebnú na uskutočnenie tohto cieľa, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

Pri vykonávaní programu Fiscalis 2020 by mal Komisii pomáhať Výbor pre program Fiscalis 2020.

(22)

Už od samého začiatku programu Fiscalis 2020 a s cieľom uľahčiť jeho hodnotenie by sa mal zaviesť vhodný rámec monitorovania výsledkov dosiahnutých v rámci programu Fiscalis 2020. Komisia by mala spolu so zúčastnenými krajinami stanoviť upraviteľné ukazovatele a dopredu vymedzené základné hodnoty pre monitorovanie výsledkov činností v rámci programu Fiscalis 2020. Malo by sa vykonať hodnotenie v strede trvania programu Fiscalis 2020 so zameraním sa na dosahovanie cieľov programu, jeho efektívnosť a jeho pridanú hodnotu na európskej úrovni. Záverečné hodnotenie by sa okrem toho malo zaoberať dlhodobým vplyvom a udržateľnými účinkami programu Fiscalis 2020. Mala by sa zabezpečiť úplná transparentnosť pravidelným predkladaním správ o monitorovaní a hodnotiacich správ Európskemu parlamentu a Rade.

(23)

Spracovanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/ES (7). Spracovanie osobných údajov vykonávané Komisiou v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8). Akákoľvek výmena alebo prenos informácií príslušnými orgánmi by mali byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov podľa ustanovení smernice 95/46/ES a akákoľvek výmena alebo prenos informácií, ktoré vykonáva Komisia, by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 45/2001.

(24)

Toto nariadenie nahrádza rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1482/2007/ES (9). Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto sa zriaďuje viacročný akčný program „Fiscalis 2020“ (ďalej len „program“) na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu a na podporu spolupráce v tejto oblasti.

2.   Program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„daňové orgány“ sú verejné orgány a iné subjekty v zúčastnených krajinách, ktoré sú zodpovedné za správu daní alebo s nimi súvisiace činnosti;

2)

„externí odborníci“ sú:

a)

zástupcovia vládnych orgánov, a to aj z krajín, ktoré sa na programe nezúčastňujú podľa článku 3 ods. 2;

b)

hospodárske subjekty a organizácie zastupujúce hospodárske subjekty;

c)

zástupcovia medzinárodných a iných príslušných organizácií;

3)

„dane“ sú tieto:

a)

daň z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES (10);

b)

spotrebné dane z alkoholu podľa smernice Rady 92/83/EHS (11);

c)

spotrebné dane z tabakových výrobkov podľa smernice Rady 2011/64/EÚ (12);

d)

dane z energetických výrobkov a elektriny podľa smernice Rady 2003/96/ES (13);

e)

ďalšie dane, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2010/24/EÚ (14), pokiaľ sa týkajú vnútorného trhu a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi;

4)

„dvojstranné alebo mnohostranné kontroly“ sú koordinované kontroly daňovej povinnosti jedného daňového subjektu alebo viacerých vzájomne prepojených daňových subjektov, ktoré vykonávajú dve alebo viaceré zúčastnené krajiny, ktoré majú spoločné alebo dopĺňajúce sa záujmy, z ktorých aspoň dve sú členskými štátmi.

Článok 3

Účasť na programe

1.   Zúčastnenými krajinami sú členské štáty a krajiny uvedené v ods. 2 za predpokladu splnenia podmienok uvedených v uvedenom odseku.

2.   Účasť na programe je otvorená ktorejkoľvek z týchto krajín:

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách, v rozhodnutiach Asociačnej rady alebo v podobných dohodách;

b)

partnerské krajiny európskej susedskej politiky za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie.

Dotknuté partnerské krajiny uvedené v prvom pododseku písm. b) sa zúčastňujú na programe v súlade s ustanoveniami, ktoré sa s týmito krajinami stanovia po zavedení rámcových zmlúv o ich účasti na programoch Únie. Ich účasťou sa budú podporovať len tie činnosti v rámci programu, ktorých cieľom je boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom a riešenie agresívneho daňového plánovania.

Článok 4

Účasť na činnostiach v rámci programu

Externých odborníkov možno vyzvať, aby sa zapojili do vybraných činností organizovaných v rámci tohto programu kedykoľvek je to je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 5 a 6. Externých odborníkov vyberá Komisia spolu so zúčastnenými krajinami na základe ich zručností, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétne činnosti, pričom zohľadní akýkoľvek prípadný konflikt záujmov a zároveň sa snaží o dosiahnutie rovnováhy medzi zástupcami podnikateľských subjektov a ďalšími odborníkmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť. Zoznam vybraných externých odborníkov sa zverejní a pravidelne sa aktualizuje.

Článok 5

Celkový a konkrétny cieľ

1.   Celkovým cieľom programu je zlepšiť riadne fungovanie daňových systémov na vnútornom trhu posilnením spolupráce medzi zúčastnenými krajinami, ich daňovými orgánmi a ich úradníkmi.

2.   Konkrétnym cieľom programu je podporiť boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu a vykonávanie práva Únie v oblasti daní zabezpečením výmeny informácií, podporovaním administratívnej spolupráce a v nevyhnutných a vhodných prípadoch zvyšovaním administratívnej kapacity zúčastnených krajín s cieľom prispievať k znižovaniu administratívnej záťaže daňových orgánov a nákladov daňovníkov na dodržiavanie predpisov.

3.   Dosiahnutie cieľov uvedených v tomto článku sa meria najmä na základe:

a)

dostupnosti spoločnej komunikačnej siete pre európske informačné systémy a úplný prístup k nej;

b)

spätnej väzby od zúčastnených krajín o výsledkoch akcií uskutočňovaných v rámci programu.

Článok 6

Operačné ciele a priority programu

1.   Program má tieto operačné ciele a priority:

a)

vykonávať, zlepšovať, prevádzkovať a podporovať európske informačné systémy v oblasti daní;

b)

podporovať činnosti zamerané na administratívnu spoluprácu;

c)

posilňovať zručnosti a kompetencie daňových úradníkov;

d)

zvyšovať porozumenie a podporovať vykonávanie práva Únie v oblasti daní;

e)

podporovať zlepšovanie administratívnych postupov a výmenu osvedčených administratívnych postupov.

2.   Ciele a priority odseku 1 sa sledujú s osobitným dôrazom na podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

KAPITOLA II

Oprávnené akcie

Článok 7

Oprávnené akcie

1.   Program poskytne finančnú podporu v súlade s podmienkami stanovenými v ročnom pracovnom programe uvedenom v článku 14 pre:

a)

spoločné akcie:

i)

semináre a pracovné semináre;

ii)

projektové skupiny, ktoré sa spravidla skladajú z obmedzeného počtu krajín, pôsobia počas obmedzeného obdobia a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne opísaným výsledkom;

iii)

dvojstranné alebo mnohostranné kontroly a ďalšie činnosti stanovené v práve Únie o administratívnej spolupráci, ktoré sú organizované dvomi alebo viacerými zúčastnenými krajinami, z ktorých aspoň dve sú členskými štátmi;

iv)

pracovné návštevy organizované zúčastnenými krajinami alebo inou krajinou s cieľom umožniť úradníkom získať alebo zvýšiť svoju odbornú spôsobilosť alebo znalosti v daňových záležitostiach;

v)

skupiny odborníkov, a to štruktúrované formy spolupráce s dočasným charakterom zhromažďujúce odborné znalosti na uskutočnenie úloh v konkrétnych oblastiach, najmä v súvislosti s európskymi informačnými systémami, prípadne s podporou služieb online spolupráce, administratívnej pomoci, infraštruktúry a zariadení.;

vi)

budovanie kapacít verejnej správy a podporné činnosti;

vii)

štúdie;

viii)

komunikačné projekty;

ix)

akákoľvek iná činnosť podporujúca celkové, konkrétne a operačné ciele a priority uvedené v článkoch 5 a 6 za predpokladu, že potreba takýchto iných činností je riadne odôvodnená;

b)

budovanie európskych informačných systémov: vývoj, údržba, prevádzkovanie a kontrola kvality komponentov Únie v európskych informačných systémoch uvedených v bode A prílohy a nových európskych informačných systémov zriadených právom Únie s cieľom účinne prepojiť navzájom daňové orgány;

c)

spoločné činnosti v oblasti odbornej prípravy: spoločne pripravené akcie v oblasti odbornej prípravy na podporu potrebných odborných zručností a znalostí súvisiacich s daňami.

Dĺžka pracovných návštev uvedených v prvom pododseku písm. a) bode iv) nepresiahne jeden mesiac. V prípade návštev organizovaných v tretích krajinách patria medzi oprávnené náklady v rámci programu len cestovné náklady a náklady na pobyt (ubytovanie a denné diéty).

Skupiny odborníkov uvedené v prvom pododseku písm. a) bode v) organizuje Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami a dĺžka trvania ich pôsobenia s výnimkou riadne odôvodnených prípadov nepresiahne jeden rok.

2.   Zdroje na oprávnené akcie uvedené v tomto článku sa pridelia vyvážene a pomerne ku skutočným požiadavkám týchto akcií.

3.   Komisia bude pri hodnotení programu posudzovať potrebu zavedenia rozpočtových stropov pre jednotlivé oprávnené akcie.

Článok 8

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre spoločné akcie

1.   Účasť na spoločných akciách uvedených v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. a) je dobrovoľná.

2.   Zúčastnené krajiny zabezpečia, aby boli pre účasť na spoločných akciách menovaní úradníci so zodpovedajúcim profilom a kvalifikáciou vrátane jazykových zručností.

3.   Zúčastnené strany v prípade potreby prijmú potrebné opatrenia na zvýšenie informovanosti o spoločných akciách a zabezpečenie využitia vzniknutých výstupov.

Článok 9

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre európske informačné systémy

1.   Komisia a zúčastnené krajiny zabezpečia, aby sa európske informačné systémy uvedené v bode A prílohy vyvíjali, boli v prevádzke a primerane sa udržiavali.

2.   Komisia koordinuje v spolupráci so zúčastnenými krajinami tie aspekty zavedenia a fungovania komponentov Únie v európskych informačných systémoch a iných komponentov v európskych informačných systémoch, ako sú komponenty Únie, uvedených v bode A prílohy, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti, prepojenosti a ustavičného zlepšovania.

3.   Na používanie komponentov Únie v európskych informačných systémoch uvedených v bode A prílohy nezúčastnenými krajinami sa vzťahujú dohody s uvedenými krajinami, ktoré sa majú uzavrieť v súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 10

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre spoločné činnosti v oblasti odbornej prípravy

1.   Účasť na spoločných činnostiach v oblasti odbornej prípravy uvedených v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. c) je dobrovoľná.

2.   Zúčastnené krajiny zabezpečia, aby boli pre účasť na spoločných aktivitách odbornej prípravy menovaní úradníci so zodpovedajúcim profilom a kvalifikáciou vrátane jazykových zručností.

3.   Zúčastnené krajiny v prípade potreby začlenia do svojich vnútroštátnych programov odbornej prípravy spoločne zostavený obsah odbornej prípravy vrátane modulov elektronického vzdelávania, programov odbornej prípravy a spoločne schválených noriem odbornej prípravy.

KAPITOLA III

Finančný rámec

Článok 11

Finančný rámec

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu sa stanovuje vo výške 223 366 000 EUR v bežných cenách.

2.   Finančné prostriedky pridelené na program môžu pokrývať aj výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti potrebné pravidelne na riadenie programu a dosiahnutie jeho cieľov; najmä na štúdie, stretnutia odborníkov, informačné a komunikačné činnosti vzťahujúce sa na ciele stanovené v tomto nariadení, výdavky spojené so sieťami IT zameranými na spracovávanie a výmenu informácií spolu so všetkými ďalšími výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vznikli Komisii pri riadení programu.

Podiel administratívnych výdavkov vo všeobecnosti nepresiahne 5 % celkových nákladov na program.

Článok 12

Druhy zásahov

1.   Komisia vykonáva tento program v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Finančná podpora Únie na činnosti ustanovené v článku 7 má formu:

a)

grantov;

b)

verejných zákaziek;

c)

náhrady nákladov, ktoré vznikli externým odborníkom uvedeným v článku 4.

3.   Miera spolufinancovania v prípade grantov je až do výšky 100 % oprávnených nákladov v prípade cestovných nákladov, nákladov na ubytovanie, nákladov spojených s organizáciou podujatí a denných diét.

Táto miera sa uplatňuje na všetky oprávnené akcie s výnimkou skupín odborníkov uvedených v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode v). Príslušná miera spolufinancovania pre skupiny odborníkov sa určí v ročných pracovných programoch, ak si tieto akcie budú vyžadovať udelenie grantov.

4.   Komponenty Únie v európskych informačných systémoch sú financované z programu. Zúčastnené krajiny budú znášať konkrétne náklady súvisiace s nadobúdaním, vývojom, inštaláciou, údržbou a každodennou prevádzkou iných komponentov európskych informačných systémov, ako sú komponenty Únie.

Článok 13

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme primerané opatrenia, aby zabezpečila, že pri vykonávaní akcií financovaných v rámci tohto nariadenia sa ochránia finančné záujmy Únie, a to uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek ďalším nelegálnym činnostiam, prostredníctvom účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a prípadne aj účinnými, primeranými a odrádzajúcimi administratívnymi a finančnými sankciami.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe kontroly dokumentov a inšpekcie na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe programu.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 (15) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (16), na účely zistenia, či v súvislosti s dohodu alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania zo strany Únie došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

KAPITOLA IV

Vykonávacie právomoci

Článok 14

Pracovný program

Na účely vykonávania programu prijme Komisia formou vykonávacích aktov ročné pracovné programy, v ktorých sa stanovia sledované ciele, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a ich celková suma. Zároveň budú obsahovať opis akcií, ktoré sa majú financovať, údaje o sume vyčlenenej na každý typ akcie a orientačný harmonogram vykonávania. Pokiaľ ide o granty, ročné pracovné programy zahŕňajú priority, základné hodnotiace kritériá a maximálnu mieru spolufinancovania. Tieto vykonávacie akty vychádzajú z výsledkov predchádzajúcich rokov a prijímajú sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 15

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA V

Monitorovanie a hodnotenie

Článok 16

Monitorovanie akcií v rámci programu

1.   Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami monitoruje program a akcie v jeho rámci.

2.   Komisia a zúčastnené krajiny stanovia kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele a v prípade potreby pridajú v priebehu trvania programu nové ukazovatele. Tieto ukazovatele sa použijú na meranie účinkov programu voči dopredu stanoveným základným hodnotám.

3.   Komisia zverejní výsledok monitorovania uvedeného odseku 1 a ukazovatele uvedené v odseku 2.

4.   Výsledky monitorovania sa použijú na hodnotenie programu podľa článku 17.

Článok 17

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu v strede trvania programu a záverečnú hodnotiacu správu, ktoré sa budú týkať záležitostí uvedených v odsekoch 2 a 3. Výsledky týchto hodnotení sa použijú pri rozhodovaní o prípadnom obnovení, úprave alebo zastavení programu pre nasledujúce obdobie. Tieto hodnotenia vykoná nezávislý externý hodnotiteľ.

2.   Komisia do 30. júna 2018 vypracuje hodnotiacu správu v strede trvania programu o dosahovaní cieľov akcií v rámci programu, o efektívnosti využívania zdrojov a o pridanej hodnote programu na európskej úrovni. Uvedená správa sa okrem toho bude zaoberať zjednodušovaním a pokračujúcou opodstatnenosťou cieľov, ako aj prínosom programu k prioritám Únie, ktoré sa týkajú inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

3.   Komisia do 31. decembra 2021 vypracuje záverečnú hodnotiacu správu o záležitostiach uvedených v odseku 2, a o dlhodobom vplyve a udržateľnosti účinkov programu.

4.   Zúčastnené krajiny poskytnú Komisii na jej žiadosť všetky dostupné údaje a informácie, ktoré sú dôležité z hľadiska prípravy jej hodnotiacej správy v strede trvania programu a záverečnej hodnotiacej správy.

KAPITOLA VI

Záverečné ustanovenia

Článok 18

Zrušenie

Rozhodnutie č. 1482/2007/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Finančné záväzky súvisiace s akciami vykonávanými podľa uvedeného rozhodnutia sa ním však naďalej riadia až do ich ukončenia.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 48 a Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 84.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Pozri stranu 884 Ú. v. EÚ).

(3)  Ú. v. EÚ C 37, 20.12.2013, s. 1

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s 13).

(7)  Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(9)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1482/2007/ES z 11. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu (Fiscalis 2013) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2235/2002/ES (Ú. v. EÚ L 330, 15.12.2007, s. 1).

(10)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(11)  Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 21).

(12)  Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24).

(13)  Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(14)  Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi ((Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA

EURÓPSKE INFORMAČNÉ SYSTÉMY A ICH KOMPONENTY ÚNIE

A.

Európske informačné systémy sú tieto:

1)

spoločná komunikačná sieť / spoločné systémové rozhranie (CCN/CSI – CCN2), CCN mail3, CSI bridge, http bridge, CCN LDAP a súvisiace nástroje, webový portál CCN, CCN monitoring;

2)

podporné systémy, najmä nástroj na konfiguráciu aplikácií pre CCN, nástroj na podávanie správ o aktivite (ART2), elektronické riadenie projektov online GR TAXUD (TEMPO), nástroj na riadenie služieb (SMT), systém správy užívateľov (UM), systém BPM, prehľad dostupnosti a AvDB, portál správy služieb IT, správa adresárov a prístupov užívateľov;

3)

informačný a komunikačný priestor programu (PICS);

4)

systémy súvisiace s DPH, predovšetkým systém výmeny informácií o DPH (VIES) a vrátenie DPH, vrátane počiatočnej aplikácie VIES, nástroja monitorovania VIES, daňového štatistického systému, VIES-on-the-web, nástroja konfigurácie VIES-on-the-web, testovacích nástrojov pre VIES a vrátenie DPH, algoritmu pre čísla DPH, výmeny elektronických formulárov o DPH, DPH z elektronických služieb (VAT on e-Services – VoeS); testovací nástroj VoeS, testovací nástroj elektronických formulárov o DPH, zjednodušený režim jedného kontaktného miesta (mini one-stop-shop (MoSS));

5)

systémy súvisiace s vymáhaním, predovšetkým elektronické formuláre na vymáhanie pohľadávok, elektronické formuláre pre jednotný exekučný titul (UIPE) a pre jednotný formulár oznámenia (UNF);

6)

systémy súvisiace s priamymi daňami, predovšetkým systém zdaňovania úspor, testovací nástroj zdaňovania úspor, elektronické formuláre pre priame dane, daňové identifikačné číslo TIN-on-the-web, výmeny súvisiace s článkom 8 smernice Rady 2011/16/EÚ (1) a súvisiace testovacie nástroje;

7)

ďalšie systémy súvisiace s daňami, predovšetkým databáza daní v Európe (TEDB);

8)

systémy spotrebných daní, predovšetkým systém výmeny údajov o spotrebnej dani (SEED), systém kontroly pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (EMCS), elektronické formuláre MVS, testovacia aplikácia (TA);

9)

ďalšie centrálne systémy, predovšetkým informačný a komunikačný systém členských štátov o daniach (TIC), samoobslužný testovací systém (SSTS), štatistický systém súvisiaci s daňami, centrálna aplikácia pre webové formuláre, centrálne služby/systém riadenia informácií pre spotrebné dane (CS/MISE).

B.

Príslušné komponenty Únie v európskych informačných systémoch sú tieto:

1)

prostriedky IT, ako napríklad hardvér, softvér a sieťové pripojenia systémov vrátane súvisiacej dátovej infraštruktúry;

2)

služby IT potrebné na podporu vývoja, údržby, zlepšovania a prevádzky systémov; a

3)

akékoľvek ďalšie prvky, ktoré z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie určila Komisia ako spoločné pre zúčastnené krajiny.


(1)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/33


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1287/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 173 a 195,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Komisia prijala v marci 2010 oznámenie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Oznámenie schválila Európska rada v júni 2010. Stratégia Európa 2020 reaguje na hospodársku krízu a jej cieľom je pripraviť Úniu na nasledujúce desaťročie. Stanovuje sa v nej päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácie, vzdelávania a sociálneho začleňovania, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, a určujú sa v nej kľúčové stimuly pre rast zamerané na zvýšenie dynamickosti a konkurencieschopnosti Únie. Zdôrazňuje sa v nej aj dôležitosť posilnenia rastu európskeho hospodárstva pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne zamestnanosti, nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne, a sociálnej súdržnosti. Malé a stredné podniky (MSP) by mali zohrávať zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Význam tejto úlohy odzrkadľuje skutočnosť, že MSP sa uvádzajú v šiestich zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

(2)

S cieľom zabezpečiť, aby pri dosahovaní hospodárskeho rastu v Únii, čo predstavuje najvyššiu prioritu, zohrávali ústrednú úlohu podniky, najmä MSP, prijala Komisia v októbri 2010 oznámenie s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu, ktoré schválila Rada v decembri 2010. Ide o hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020. V oznámení sa stanovuje stratégia zameraná na podnietenie rastu a zamestnanosti zachovávaním a podporovaním silnej, diverzifikovanej a konkurencieschopnej priemyselnej základne v Európe, najmä zlepšovaním rámcových podmienok pre podniky a posilňovaním niekoľkých aspektov vnútorného trhu vrátane služieb súvisiacich s podnikaním.

(3)

Komisia prijala v júni 2008 oznámenie s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, ktoré Rada uvítala na zasadnutí v decembri 2008. Iniciatíva „Small Business Act“ (SBA) poskytuje komplexný rámec politiky pre MSP, podporuje podnikanie a zakotvuje zásadu „najskôr myslieť na malých“ do práva a politiky s cieľom posilniť konkurencieschopnosť MSP. V iniciatíve SBA sa stanovuje desať zásad a uvádzajú sa politické a legislatívne akcie na podporu potenciálu MSP v oblasti rastu a tvorby pracovných miest. Vykonávaním iniciatívy SBA sa prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020. V hlavných iniciatívach už boli stanovené viaceré akcie pre MSP.

(4)

Medzitým sa vykonalo preskúmanie iniciatívy SBA, ktoré sa zverejnilo vo februári 2011 a na základe ktorého prijala Rada na zasadnutí 30. a 31. mája 2011 závery. V uvedenom preskúmaní sa uvádza stav vykonávania iniciatívy SBA a posudzujú sa potreby MSP aktívnych v súčasnom hospodárskom prostredí, v ktorom čoraz ťažšie získavajú prístup k financiám a na trhy. V rámci uvedeného preskúmania sa poskytuje prehľad o pokroku dosiahnutom počas prvých dvoch rokov uplatňovania iniciatívy SBA, stanovujú sa nové akcie predstavujúce reakciu na výzvy vyplývajúce z krízy, ako uvádzajú zainteresované strany, a navrhujú sa v ňom spôsoby na zlepšenie využívania a vykonávania iniciatívy SBA s jednoznačnou úlohou pre zainteresované strany, pričom podnikateľské organizácie sú v popredí. V špecifických cieľoch programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP by sa mali odzrkadľovať priority stanovené v uvedenom preskúmaní. Je potrebné zabezpečiť, aby sa vykonávanie takéhoto programu koordinovalo s vykonávaním iniciatívy SBA.

Predovšetkým je dôležité, aby akcie v rámci špecifických cieľov prispievali k plneniu uvedených desiatich zásad a nových akcií identifikovaných v procese preskúmania iniciatívy SBA.

(5)

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 -2020. V uvedenom viacročnom finančnom rámci sa uvádza, ako dosiahnuť ciele politík zamerané na zvyšovanie rastu, tvorbu väčšieho počtu pracovných miest v Európe a zavádzanie nízkouhlíkového hospodárstva ohľaduplnejšieho k životnému prostrediu, ako aj na medzinárodne renomovanú Úniu.

(6)

S cieľom prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, najmä MSP, podporiť existujúce MSP, povzbudiť podnikateľskú kultúru a podporiť rast MSP, rozvoj znalostnej spoločnosti a vývoj založený na vyváženom hospodárskom raste by sa mal zriadiť Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (ďalej len „program COSME“).

(7)

Vysokou prioritou programu COSME by mal byť program zjednodušenia, a to v súlade s oznámením Komisie z 8. februára 2012 s názvom Program zjednodušenia VFR na obdobie rokov 2014 – 2020. Použitie finančných prostriedkov Únie a členských štátov na podporu konkurencieschopnosti podnikov a MSP by sa malo lepšie koordinovať v záujme zabezpečenia komplementarity, lepšej efektívnosti a zviditeľnenia, ako aj dosiahnutia väčšej rozpočtovej synergie.

(8)

Komisia sa zaviazala začleniť oblasť klímy do výdavkových programov Únie a nasmerovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Je potrebné zabezpečiť, aby sa pri príprave, tvorbe a vykonávaní programu COSME podporovalo zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj predchádzanie riziku. Opatreniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo prispieť k podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločnosť, ktoré sú odolné voči zmene klímy.

(9)

Z rozhodnutia Rady 2001/822/ES (4) vyplýva, že osoby a orgány z pridružených zámorských krajín a území sú oprávnené na účasť na programe COSME.

(10)

Politika konkurencieschopnosti Únie je zameraná na zavedenie inštitucionálnych a politických opatrení, na základe ktorých sa vytvoria podmienky pre udržateľný rast podnikov, najmä MSP. Dosiahnutie konkurencieschopnosti a udržateľnosti znamená schopnosť dosiahnuť a zachovať si hospodársku konkurencieschopnosť a rast podnikov v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Primárnym zdrojom udržateľného rastu príjmov je zvýšená produktivita vrátane produktivity zdrojov a energie. Konkurencieschopnosť závisí aj od schopnosti spoločností v plnej miere využívať výhody príležitostí, akou je napríklad vnútorný trh. Obzvlášť dôležité je to pre MSP, ktoré tvoria 99 % podnikov v Únii, poskytujú dve z troch existujúcich pracovných miest v súkromnom sektore a 80 % novovytvorených pracovných miest a na celkovej pridanej hodnote vytvorenej podnikmi v Únii sa podieľajú viac než polovicou. MSP sú kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnej integrácie.

(11)

V oznámení Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest sa odhaduje, že podporou prechodu na ekologické hospodárstvo, napríklad podporou politík v oblasti efektívneho využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a zmeny klímy, by mohlo do roku 2020 vzniknúť viac ako päť miliónov pracovných miest, a to najmä v sektore MSP. So zreteľom na túto skutočnosť by konkrétne akcie v rámci programu COSME mohli zahŕňať podporu vývoja udržateľných výrobkov, služieb, technológií a procesov, ako aj efektívneho využívania zdrojov a energie a sociálnej zodpovednosti podnikov.

(12)

Konkurencieschopnosť je už niekoľko rokov stredobodom záujmu tvorby politík Únie, keďže zlyhanie trhu, politík a inštitúcií ohrozuje konkurencieschopnosť podnikov z Únie, najmä MSP.

(13)

Program COSME by mal preto riešiť zlyhanie trhu, ktoré ovplyvňuje konkurencieschopnosť hospodárstva Únie v celosvetovom meradle a ohrozuje schopnosť podnikov, najmä MSP, súťažiť s konkurentmi v iných častiach sveta.

(14)

Program COSME by sa mal zamerať najmä na MSP, ako sa vymedzujú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (5). Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala konzultovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií zastupujúcich MSP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom, podnikom zaoberajúcim sa remeselnými činnosťami, samostatne zárobkovo činným osobám, slobodným povolaniam a sociálnym podnikom. Pozornosť by sa mala venovať aj potenciálnym a novým podnikateľom, mladým podnikateľom, podnikateľkám a iným špecifickým cieľovým skupinám, ako sú starší ľudia, migranti a podnikatelia patriaci k sociálne znevýhodneným alebo zraniteľným skupinám, napríklad osobám so zdravotným postihnutím, ako aj podpore transferov podnikov, ich osamostatňovania, rozširovania a tzv. druhých šancí pre podnikateľov.

(15)

Mnohé z problémov v oblasti konkurencieschopnosti Únie súvisia s ťažkosťami MSP pri získavaní prístupu k financiám, keďže zápasia s preukazovaním svojej úverovej bonity a majú ťažkosti pri získavaní prístupu k rizikovému kapitálu. Tieto ťažkosti majú negatívny vplyv na úroveň a kvalitu novo vytvorených podnikov, na mieru rastu a prežívania podnikov, ako aj na pripravenosť nových podnikateľov na prevzatie životaschopných spoločností v súvislosti s transfermi podnikov/nástupníctvom. Finančné nástroje Únie zavedené podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (6) majú overenú pridanú hodnotu a priniesli pozitívny príspevok najmenej 220 000 malým a stredným podnikom. Zvýšená pridaná hodnota navrhovaných finančných nástrojov pre Úniu spočíva okrem iného v posilnení vnútorného trhu z hľadiska rizikového kapitálu a v rozvoji celoeurópskeho finančného trhu pre MSP, ako aj v riešeniach zlyhania trhu, ktorých realizácia nie je možná na úrovni členských štátov. Akcie Únie by mali byť súdržné, konzistentné a mali by dopĺňať finančné nástroje členských štátov pre MSP, mali by vytvárať pákový efekt a zabraňovať narušeniu trhu, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7). Subjekty poverené vykonávaním akcií by mali zabezpečiť doplnkovosť a zabrániť duplicitnému financovaniu zo zdrojov Únie.

(16)

Komisia by mala venovať pozornosť zviditeľneniu financovania, ktoré sa poskytuje prostredníctvom finančných nástrojov tohto nariadenia, aby sa zabezpečila informovanosť o dostupnosti podpory od Únie a uznanie poskytnutej podpory na trhu. Na tento účel by mali byť finanční sprostredkovatelia zároveň povinní explicitne zdôrazniťkonečným príjemcom, že financovanie umožnila podpora poskytnutá zfinančných nástrojov podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty by mali prijať primerané opatrenia aj prostredníctvom užívateľsky ústretových online systémov na šírenie informácií o dostupných finančných nástrojoch medzi MSP a sprotredkovateľmi. Tieto systémy, ktoré by mohli zahŕňať jediný portál, by nemali byť duplicitné s existujúcimi systémami.

(17)

Sieť Enterprise Europe Network (ďalej len „sieť“) preukázala svoju pridanú hodnotu pre európske MSP ako jednotné kontaktné miesto na podporu podnikania tým, že pomáha podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť a využiť podnikateľské príležitosti na vnútornom trhu a mimo neho. Zjednodušenie metodológií a pracovných metód a dodanie európskeho rozmeru službám na podporu podnikania možno dosiahnuť len na úrovni Únie. Sieť predovšetkým pomohla MSP nájsť na vnútornom trhu a v tretích krajinách partnerov na spoluprácu alebo transfer technológií, získať poradenstvo v oblasti zdrojov financovania zo strany Únie, práva Únie a práv duševného vlastníctva, ako aj v oblasti programov Únie na podporu ekologických inovácií a udržateľnej výroby. Získala tiež spätnú väzbu týkajúcu sa práva a noriem Únie. Jej jedinečné odborné poznatky sú osobitne dôležité pri prekonávaní informačných asymetrií a pri znižovaní transakčných nákladov súvisiacich s cezhraničnými transakciami.

(18)

Naďalej je potrebné vynakladať úsilie na ďalšiu optimalizáciu kvality služieb a výkonnosti siete, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti MSP a následné využívanie navrhovaných služieb, ešte väčšou integráciou služieb zameraných na internacionalizáciu a inovácie, posilňovaním spolupráce medzi sieťou a regionálnymi a miestnymi zainteresovanými stranami z radov MSP, konzultovaním a lepším zapájaním hostiteľských organizácií, znižovaním byrokracie, zlepšovaním podpory v oblasti informačných technológií a zlepšovaním zviditeľnenia siete a jej služieb v pokrytých geografických regiónoch.

(19)

Konkurencieschopnosť je ovplyvňovaná obmedzenou internacionalizáciou MSP v Európe aj mimo nej. Podľa niektorých odhadov v súčasnosti 25 % MSP so sídlom v Únii vyváža alebo v určitom období za posledné tri roky vyvážalo, z čoho len 13 % MSP so sídlom v Únii pravidelne vyváža mimo Únie a iba 2 % investovali mimo svojej domovskej krajiny. Okrem toho, z prieskumu Eurobarometra z roku 2012 vyplýva existencia nevyužitého potenciálu pre rast MSP na ekologických trhoch v rámci Únie aj mimo nej, pokiaľ ide o internacionalizáciu a prístup k verejnému obstarávaniu. V súlade s iniciatívou „Small Business Act“, v ktorej sa Únia a členské štáty vyzývajú, aby podporovali a povzbudzovali MSP pri využívaní výhod rastu trhov mimo Únie, poskytuje Únia finančnú pomoc viacerým iniciatívam, ako napríklad Centru pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom a asistenčnému pracovisku pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva v Číne. Pridaná hodnota pre Úniu sa vytvára podporou spolupráce a ponukou služieb na európskej úrovni, ktoré dopĺňajú, ale nezdvojujú hlavné služby členských štátov na podporu obchodu a ktorými sa posilňuje spoločné úsilie poskytovateľov verejných a súkromných služieb v tejto oblasti. Takéto služby by mali zahŕňať informácie o právach duševného vlastníctva, normách, ako aj o pravidlách a príležitostiach v oblasti verejného obstarávania. V plnom rozsahu by sa mala zohľadniť časť II záverov Rady zo 6. decembra 2011 s názvom Posilňovanie vykonávania priemyselnej politiky v celej EÚ o oznámení Komisie s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“. V tejto súvislosti by dobre vymedzená európska stratégia klastrov mala dopĺňať vnútroštátne a regionálne úsilie o podporu klastrov zameranú na excelentnosť a medzinárodnú spoluprácu, pričom sa zohľadní skutočnosť, že spájanie MSP do klastrov môže byť kľúčovým prostriedkom na posilnenie ich schopnosti inovovať a začatie ich pôsobenia na zahraničných trhoch.

(20)

S cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov Únie, najmä MSP, musia členské štáty a Komisia vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie. Osobitnú pozornosť si vyžadujú záujmy MSP a sektory, v ktorých sú najaktívnejšie. Potrebné sú aj iniciatívy na úrovni Únie, aby dochádzalo k výmene informácií a znalostí v európskom meradle, pričom digitálne služby v tejto oblasti môžu byť obzvlášť nákladovo efektívne. Takéto akcie môžu pomôcť pri vytváraní rovnakých podmienok pre MSP.

(21)

Nedostatky, fragmentácia a zbytočná byrokracia na vnútornom trhu bránia občanom, spotrebiteľom a podnikom, najmä MSP, aby naplno využívali všetky jeho výhody. Preto je naliehavo potrebné, aby členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia vyvinuli koordinované úsilie zamerané na riešenie nedostatkov v oblasti vykonávania, legislatívy a informácií. V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia mali spolupracovať aj na tom, aby sa zbytočné administratívne a regulačné zaťaženie MSP znižovalo a aby sa mu predchádzalo. Opatrenia v rámci programu COSME, ktorý je jediným programom Únie orientovaným konkrétne na MSP, by mali prispieť k realizácii uvedených cieľov, najmä tak, že pomôžu zlepšiť rámcové podmienky pre podniky. Určitú úlohu by v tomto úsilí mali zohrávať kontroly vhodnosti a posúdenia vplyvu financované v rámci programu COSME.

(22)

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje konkurencieschopnosť, je pomerne slabý podnikateľský duch v Únii. Len 45 % občanov Únie (a menej než 40 % žien) by sa rado stalo samostatne zárobkovo činnými osobami v porovnaní s 55 % obyvateľov v Spojených štátoch a 71 % v Číne (podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2009 o podnikaní). Podľa iniciatívy SBA by sa mala venovať pozornosť všetkým situáciám, ktorým podnikatelia čelia, vrátane začatia činnosti, rastu, transferu a konkurzu (druhá šanca). Podpora vzdelávania v oblasti podnikania, ako aj opatrenia na zvyšovanie súdržnosti a konzistentnosti, akými sú napríklad referenčné porovnávanie a výmena osvedčených postupov, zabezpečujú vysokú pridanú hodnotu Únii.

(23)

Program Erasmus pre mladých podnikateľov bol spustený s cieľom umožniť novým podnikateľom alebo tým, ktorí majú o podnikanie záujem, získať podnikateľské skúsenosti v inom členskom štáte, než je ich členský štát, a umožniť im tak posilniť svoj podnikateľský talent. V súvislosti s cieľom spočívajúcim v zlepšení rámcových podmienok na podporu podnikania a podnikateľskej kultúry by Komisia mala mať možnosť prijať opatrenia s cieľom pomôcť novým podnikateľom zlepšiť svoje schopnosti rozvíjať svoju podnikateľskú odbornosť, zručnosti a prístupy, ako aj zlepšiť svoju technologickú spôsobilosť a riadenie podniku.

(24)

Globálna hospodárska súťaž, demografické zmeny, obmedzenia v oblasti zdrojov a vznikajúce sociálne trendy vytvárajú výzvy a príležitosti pre rôzne sektory, ktoré čelia globálnym výzvam a pre ktoré je charakteristický vysoký podiel MSP. Napríklad dizajnérske sektory sa musia prispôsobiť, aby využili vo svoj prospech nevyužitý potenciál vysokého dopytu po personalizovaných, kreatívnych, inkluzívnych produktoch. Keďže sa tieto výzvy týkajú všetkých MSP z Únie v týchto sektoroch, v záujme tvorby dodatočného rastu je potrebné vyvinúť na úrovni Únie spoločné úsilie prostredníctvom iniciatív urýchľujúcich vznik nových produktov a služieb.

(25)

Na podporu akcie prijatej v členských štátoch môže program COSME podporiť iniciatívy v sektorových aj prierezových oblastiach s potenciálom pre rast a podnikateľskú aktivitu, najmä v tých, v ktorých je vysoký podiel MSP, urýchlením vzniku konkurencieschopných a udržateľných odvetví, a to na základe podnikateľských modelov, ktoré majú najvyššiu konkurencieschopnosť, zlepšených výrobkov a procesov, organizačných štruktúr alebo upravených hodnotových reťazcov. Ako je uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, ktoré Rada uvítala na zasadnutí v októbri 2010, cestovný ruch je dôležitým sektorom hospodárstva Únie. Podniky v tomto sektore priamo prispievajú 5 % k hrubému domácemu produktu (HDP) Únie. V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa uznáva význam cestovného ruchu a stanovujú sa v nej právomoci Únie v tejto oblasti. Iniciatívy v oblasti európskeho cestovného ruchu môžu dopĺňať akcie členských štátov povzbudzovaním tvorby priaznivého prostredia a podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi, najmä výmenou osvedčených postupov. Akcie môžu zahŕňať zlepšovanie znalostnej základne v oblasti cestovného ruchu poskytovaním údajov a analýz a rozvojom projektov v oblasti nadnárodnej spolupráce v úzkej súčinnosti s členskými štátmi, pričom by sa malo zabrániť záväzným požiadavkám voči podnikom Únie.

(26)

V programe COSME sa uvádzajú akcie pre ciele, celkové finančné krytie na plnenie týchto cieľov, minimálne finančné krytie finančných nástrojov, rôzne typy vykonávacích opatrení a transparentné mechanizmy na monitorovanie, hodnotenie a ochranu finančných záujmov Únie.

(27)

Programom COSME sa dopĺňajú iné programy Únie, pričom je potrebné uznať, že každý nástroj by mal fungovať podľa svojich vlastných špecifických postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať duplicitne. S cieľom dosiahnuť pridanú hodnotu a výrazný vplyv financovania Únie by sa medzi programom COSME, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (8) („program Horizont 2020“), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (9) („štrukturálne fondy“) a ostatnými programami Únie mali vyvíjať úzke synergie.

(28)

Vo všetkých relevantných iniciatívach a akciách, na ktoré sa vzťahuje COSME program, by sa mala zohľadniť zásada transparentnosti a zásada rovnosti príležitostí pre ženy a mužov. V uvedených iniciatívach a akciách by sa malo zohľadniť aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých občanov.

(29)

Poskytovaniu grantov malým a stredným podnikom by mal predchádzať transparentný proces. Udelenie grantov v rámci takejto podpory a ich vyplatenie by malo byť transparentné, nebyrokratické a v súlade s bežnými pravidlami.

(30)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu COSME, ktoré pre Európsky parlament a Radu predstavuje počas ročného rozpočtového postupu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových veciach a riadnom finančnom hospodárení (10).

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa financovanie obmedzovalo na riešenie zlyhania trhu, politík a inštitúcií a vzhľadom na potrebu zabrániť narušeniam trhu, by financovanie z programu COSME malo byť v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci.

(32)

Účasť príslušných krajín na programoch Únie sa stanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore a v protokoloch k dohodám o pridružení. Účasť iných tretích krajín by mala byť možná, ak sa to uvádza v dohodách a postupoch.

(33)

Dôležité je zabezpečiť riadne finančné riadenie programu COSME a jeho vykonávania čo najefektívnejším a užívateľsky najústretovejším spôsobom, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť právnu istotu a prístupnosť programu COSME všetkým účastníkom.

(34)

Program COSME by sa mal monitorovať a hodnotiť, aby sa umožnili úpravy. Mala by sa vypracúvať výročná správa o jeho vykonávaní, v ktorej by sa uviedol dosiahnutý pokrok a plánované činnosti.

(35)

Vykonávanie programu COSME by sa malo monitorovať ročne s pomocou kľúčových ukazovateľov pre posudzovanie výsledkov a vplyvu. Tieto ukazovatele vrátane relevantných východiskových údajov by mali poskytovať minimálny základ pre posudzovanie miery dosiahnutia cieľov programu COSME.

(36)

Predbežná správa o dosahovaní cieľov všetkých akcií podporovaných v rámci programu COSME, ktorú vypracuje Komisia, by mala obsahovať aj hodnotenie nízkej miery účasti MSP, ak sa zistí vo významnom počte členských štátoch. Ak je to vhodné, príslušné členské štáty by mohli zohľadniť výsledky predbežnej správy vo svojich príslušných politikách.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane prevencie, odhaľovania a prešetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a tam, kde je to vhodné, prostredníctvom administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(38)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby prijala ročné pracovné programy na vykonávanie programu COSME. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11). Niektoré z akcií uvedených v ročnom pracovnom programe zahŕňajú koordináciu akcií na vnútroštátnej úrovni. V tejto súvislosti by sa mal uplatňovať článok 5 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(39)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o doplnenie ukazovateľov, zmeny určitých špecifických podrobností týkajúcich sa finančných nástrojov a o úpravy orientačných súm, ktorými by sa tieto sumy prekročili o viac ako 5 % hodnoty finančného krytia v každom jednotlivom prípade. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas prípravných prác príslušné konzultácie, aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a riadne postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade,

(40)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa rozhodnutie č. 1639/2006/ES malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Predmet

Článok 1

Zriadenie

Na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 sa týmto zriaďuje program pre akcie Únie na zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky (MSP) (ďalej len „program COSME“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sú „MSP“ mikropodniky, malé a stredné podniky, ako sa sú vymedzené v odporúčaní 2003/361/ES.

Článok 3

Všeobecné ciele

1.   Program COSME prispieva k nasledujúcim všeobecným cieľom, pričom sa osobitná pozornosť venuje špecifickým potrebám MSP usadených v Únii a MSP usadených v tretích krajinách, ktoré sa na programe COSME zúčastňujú podľa článku 6:

a)

posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, predovšetkým MSP;

b)

podnietenie podnikateľskej kultúry a podpora vytvárania a rastu MSP.

2.   Dosahovanie cieľov uvedených v odseku 1 sa meria pomocou týchto ukazovateľov:

a)

výkonnosť MSP z hľadiska udržateľnosti;

b)

zmeny v zbytočnom administratívnom a regulačnom zaťažení nových aj existujúcich MSP;

c)

zmeny podielu MSP, ktoré vyvážajú v rámci alebo mimo Únie;

d)

zmeny v raste MSP;

e)

zmeny podielu občanov Únie, ktorí si želajú stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami.

3.   Podrobný zoznam ukazovateľov a cieľov pre program COSME sa uvádza v prílohe.

4.   Program COSME podporuje vykonávanie stratégie Európa 2020 a prispieva k dosahovaniu cieľa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Program COSME prispieva najmä k hlavnému cieľu týkajúcemu sa zamestnanosti.

KAPITOLA II

Špecifické ciele a oblasti akcií

Článok 4

Špecifické ciele

1.   Špecifické ciele programu COSME sú:

a)

zlepšenie prístupu MSP k financiám v podobe kapitálu a dlhových financií;

b)

zlepšenie prístupu na trhy, predovšetkým v rámci Únie, ale aj na celosvetovej úrovni;

c)

zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov Únie, predovšetkým MSP, vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

d)

podpora podnikania a podnikateľskej kultúry.

2.   Pri vykonávaní programu COSME sa podporuje potrebné prispôsobenie podnikov nízkoemisnému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne.

3.   Na meranie vplyvu programu COSME pri dosahovaní špecifických cieľov uvedených v odseku 1 sa používajú ukazovatele stanovené v prílohe I.

4.   V ročných pracovných programoch uvedených v článku 13 sa upresnia všetky akcie, ktoré sa majú vykonať v rámci tohto programu COSME.

Článok 5

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu COSME je 2 298,243 miliónov EUR v bežných cenách, z čoho sa prideľuje najmenej 60 % na finančné nástroje.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Finančné krytie stanovené v tomto nariadení môže pokrývať aj výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ktoré sú potrebné na riadenie programu COSME a dosahovanie jeho cieľov. Nákladovo efektívnym spôsobom pokrýva predovšetkým štúdie, zasadnutia expertov, informačné a komunikačné akcie vrátane komunikácie politických priorít Únie smerom k podnikom, ak sa týkajú všeobecných cieľov programu COSME, výdavky súvisiace so sieťami IT so zameraním na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii pri riadení programu COSME.

Tieto výdavky nepresiahnu 5 % hodnoty finančného krytia.

3.   V rámci finančného krytia programu COSME sa pridelí orientačná suma vo výške 21,5 % hodnoty finančného krytia na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. b), suma vo výške 11 % na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. c) a suma vo výške 2,5 % na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. d). Komisia sa môže odchýliť od týchto orientačných súm, ale nie o viac ako 5 % hodnoty finančného krytia v každom jednotlivom prípade. Ak by sa prekročenie tohto limitu ukázalo ako nevyhnutné, Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 23 upravujúce tieto orientačné sumy.

4.   Pridelené finančné prostriedky sa môžu vzťahovať aj na výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom COSME a opatreniami prijatými v rámci rozhodnutia č. 1639/2006/ES. V prípade potreby sa môžu rozpočtové prostriedky zahrnúť do rozpočtu na obdobie po roku 2020 s cieľom pokryť podobné výdavky, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa do 31. decembra 2020 ešte neukončili.

Článok 6

Účasť tretích krajín

1.   Program COSME je otvorený pre účasť:

a)

krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP a ďalšie európske krajiny, ak to umožňujú dohody a postupy;

b)

pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie ustanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dojednaniach;

c)

krajín patriacich do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky, ak to umožňujú dohody a postupy, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových dohodách, protokoloch k dohodám o pridružení a v rozhodnutiach Rady pre pridruženie.

2.   Subjekt usadený v krajine uvedenej v odseku 1 sa môže zúčastňovať na častiach programu COSME, ak je táto krajina učastníkom v zmysle podmienok stanovených v príslušných dohodách uvedených v odseku 1.

Článok 7

Účasť subjektov nezúčastnených krajín

1.   Na častiach programu COSME, na ktorom sa tretia krajina uvedená v článku 6 nezúčastňuje, sa môžu zúčastňovať subjekty usadené v tejto krajine. Subjekty usadené v iných tretích krajinách sa tiež môžu zúčastňovať na akciách v rámci programu COSME.

2.   Subjekty uvedené v odseku 1 nie sú oprávnené prijímať finančné príspevky Únie s výnimkou prípadu, keď to má pre program COSME zásadný význam, najmä pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a prístup na trhy pre podniky Únie. Táto výnimka sa neuplatňuje na ziskové (profit-making) subjekty.

Článok 8

Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

1.   Komisia podporuje akcie zamerané na uľahčenie a zlepšenie prístupu MSP k financiám v fáze začatia činnosti, fáze rastu a fáze transferu, ktoré dopĺňajú používanie finančných nástrojov pre MSP členskými štátmi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť komplementárnosť sú takéto akcie úzko koordinované s akciami uskutočnenými v rámci politiky súdržnosti, programu Horizont 2020 a na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Takéto akcie sú zamerané na povzbudenie prijímania a poskytovania financií v podobe kapitálu aj úveru, čo môže v závislosti od dopytu na trhu zahŕňať financovanie zárodkovej fázy, financovanie zo strany podnikateľských anjelov a kvázi-kapitálové financovanie, ale vylúčiť odpredaj jednotlivých častí majetku (asset stripping).

2.   Okrem akcií uvedených v odseku 1 môže Únia podporiť aj akcie na zlepšenie cezhraničného a nadnárodného financovania, pričom sa prihliada na dopyt na trhu, čo MSP pomáha pri internacionalizácii ich činností v súlade s právom Únie.

Komisia môže v závislosti od dopytu na trhu preskúmať aj možnosť vytvorenia inovatívnych finančných mechanizmov, ako je davové financovanie (crowdfunding).

3.   Podrobnosti o akciách uvedených v odseku 1 sú ustanovené v článku 17.

Článok 9

Akcie na zlepšenie prístupu na trhy

1.   S cieľom naďalej zlepšovať konkurencieschopnosť podnikov Únie a ich prístup na trhy môže Komisia podporiť akcie na zlepšenie prístupu MSP na vnútorný trh, ako je napríklad poskytovanie informácií (a to aj prostredníctvom digitálnych služieb) a zvyšovanie informovanosti v súvislosti, okrem iného, s programami, právom a normami Únie.

2.   Cieľom špecifických opatrení je uľahčenie prístupu MSP na trhy mimo Únie. Takéto opatrenia môžu zahŕňať poskytovanie informácií o existujúcich prekážkach vstupu na trh a podnikateľských príležitostiach, verejnom obstarávaní a colných postupoch, ako aj zlepšovanie podporných služieb, pokiaľ ide o normy a práva duševného vlastníctva v prioritných tretích krajinách. Tieto opatrenia dopĺňajú, ale nezdvojujú hlavné činnosti členských štátov na podporu obchodu.

3.   Akcie v rámci programu COSME môžu byť zamerané na posilnenie medzinárodnej spolupráce vrátane dialógu o priemysle a regulácii s tretími krajinami. Špecifické opatrenia môžu byť zamerané na zmenšovanie rozdielov medzi Úniou a ďalšími krajinami, pokiaľ ide o regulačné rámce pre produkty, prispievanie k rozvoju podnikovej a priemyselnej politiky a prispievanie k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.

Článok 10

Sieť Enterprise Europe Network

1.   Komisia podporuje sieť Enterprise Europe Network (ďalej len „sieť“) s cieľom zabezpečiť integrované služby na podporu podnikania pre MSP z Únie, ktoré sa snažia o využitie príležitostí na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Akcie uskutočňované prostredníctvom siete môžu zahŕňať:

a)

poskytovanie informačných a poradenských služieb týkajúcich sa iniciatív a práva Únie; podporu posilňovania riadiacich kapacít s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť MSP; podporu zameranú na zlepšovanie finančných znalostí MSP vrátane informačných a poradenských služieb týkajúcich sa príležitostí na financovanie, prístupu k financiám a súvisiace programy vedenia a mentorstva; opatrenia na zvýšenie prístupu MSP k odborným znalostiam v oblasti energetickej efektívnosti, klímy a životného prostredia a podporu programov Únie zameraných na financovanie a finančných nástrojov EÚ (vrátane programu Horizont 2020 v spolupráci s vnútroštátnymi miestami jednotného kontaktu a štrukturálnymi fondmi);

b)

podporu cezhraničnej obchodnej spolupráce, výskumu a vývoja, transferu technológií a znalostí, ako aj partnerstiev v oblasti technológií a inovácie;

c)

poskytnutie komunikačného kanála medzi MSP a Komisiou.

2.   Sieť sa môže použiť aj na poskytovanie služieb v mene iných programov Únie, ako je napríklad program Horizont 2020 vrátane špecializovaných poradenských služieb povzbudzujúcich MSP k účasti na iných programoch Únie. Komisia zabezpečí, aby sa rôzne finančné zdroje siete efektívne koordinovali a aby služby, ktoré sieť poskytuje v mene iných programov Únie, boli financované týmito programami.

3.   Realizácia tejto siete sa úzko koordinuje s členskými štátmi, aby sa v súlade so zásadou subsidiarity zabránilo duplicite činností.

Komisia posudzuje sieť z hľadiska jej riadenia efektívnosti a poskytovania vysoko kvalitných služieb v celej Únii.

Článok 11

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie, najmä MSP

1.   Komisia podporuje akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov Únie, najmä MSP, aby sa zvýšila účinnosť, súdržnosť, koordinácia a konzistentnosť vnútroštátnych a regionálnych politík podporujúcich konkurencieschopnosť, udržateľnosť a rast podnikov z Únie.

2.   Komisia môže podporovať konkrétne akcie na zlepšenie rámcových podmienok podnikov, najmä MSP, prostredníctvom znižovania zbytočného administratívneho a regulačného zaťaženia a zabraňovania takémuto zaťaženiu. Takéto akcie môžu zahŕňať pravidelné meranie vplyvu relevantného práva Únie na MSP, v prípade potreby prostredníctvom hodnotiacej tabuľky, podporu nezávislých expertných skupín a výmenu informácií a osvedčených postupov, vrátane tých, ktoré sa týkajú systematického uplatňovania testu MSP na úrovni Únie a členských štátov.

3.   Komisia môže podporovať akcie určené na vývoj nových stratégií konkurencieschopnosti a rozvoja podnikania. Takéto akcie môžu zahŕňať:

a)

opatrenia na zlepšenie tvorby, vykonávania a hodnotenia politík ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov, aj prostredníctvom výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa rámcových podmienok a riadenia klastrov a podnikových sietí na svetovej úrovni a prostredníctvom podpory nadnárodnej spolupráce klastrov a podnikových sietí, vývoja udržateľných produktov, služieb, technológií a procesov, ako aj efektívne využívanie zdrojov a energie a spoločenskú zodpovednosť podnikov;

b)

opatrenia na riešenie medzinárodných aspektov politík konkurencieschopnosti, pričom sa pozornosť zameria predovšetkým na politickú spoluprácu medzi členskými štátmi, ostatné krajiny zúčastňujúce sa na programe COSME a globálnych obchodných partnerov Únie;

c)

opatrenia na zlepšenie tvorby politiky v oblasti MSP, spoluprácu medzi tvorcami politík, partnerské preskúmanie a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pričom sa v prípade potreby zohľadnia dostupné dôkazy a názory zainteresovaných strán, najmä s cieľom uľahčiť prístup MSP k programom Únie a opatreniam v súlade s akčným plánom týkajúcim sa iniciatívy SBA;

4.   Komisia môže prostredníctvom podporovania koordinácie podporiť akcie uskutočňované v členských štátoch s cieľom urýchliť vznik konkurencieschopných odvetví s trhovým potenciálom. Takáto podpora môže zahŕňať akcie na podporu výmeny osvedčených postupov a identifikáciu požiadaviek zo strany odvetví, najmä MSP, na zručnosti a odbornú prípravu, predovšetkým pokiaľ ide o digitálnu gramotnosť. Môže zahŕňať aj akcie zamerané na nabádanie k osvojovaniu si nových podnikateľských modelov a k spolupráci MSP v nových hodnotových reťazcoch, ako aj komerčnému využitiu relevantných konceptov nových produktov a služieb.

5.   Komisia môže doplniť akcie členských štátov s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť MSP z Únie v oblastiach, pre ktoré je charakteristický významný rastový potenciál, najmä v oblastiach s vysokým podielom MSP, ako je sektor cestovného ruchu. Takéto aktivity môžu zahŕňať podporovanie spolupráce medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom výmeny osvedčených postupov.

Článok 12

Akcie na podporu podnikania

1.   Komisia prispieva k podpore podnikania a podnikateľskej kultúry zlepšovaním rámcových podmienok ovplyvňujúcich rozvoj podnikania, a to aj obmedzovaním prekážok zakladania podnikov. Komisia podporuje podnikateľské prostredie a kultúru, ktoré sú priaznivé pre udržateľné podniky, začatie činnosti podnikov, ich rast, transfer, tzv. druhú šancu (opätovné začatie činnosti), ako aj osamostatňovanie a rozširovanie.

2.   Osobitná pozornosť sa venuje potenciálnym, novým, mladým podnikateľom, podnikateľkám, ako aj iným špecifickým cieľovým skupinám.

3.   Komisia môže vykonávať akcie, ako sú programy mobility pre nových podnikateľov, s cieľom zlepšovať ich schopnosť rozvíjať ich podnikateľskú odbornosť, zručnosti a prístupy, ako aj zlepšovať ich technologickú kapacitu a riadenie podnikov.

4.   Komisia môže podporiť opatrenia členských štátov zamerané na budovanie a zjednodušenie podnikateľského vzdelávania, odbornej prípravy, zručností a prístupov, najmä v prípade potenciálnych a nových podnikateľov.

KAPITOLA III

Vykonávanie programu COSME

Článok 13

Ročné pracovné programy

1.   S cieľom vykonávať program COSME prijíma Komisia ročné pracovné programy v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2. V každom ročnom pracovnom programe sa uvedú ciele určené v tomto nariadení a podrobne sa stanoví:

a)

opis akcií, ktoré sa majú financovať, sledované ciele pre každú akciu, ktoré musia byť v súlade so všeobecnými a konkrétnymi cieľmi stanovenými v článkoch 3 a 4, očakávané výsledky, metóda vykonávania, informácie o sume pridelenej na jednotlivé akcie, celková suma pre všetky akcie a orientačný harmonogram plnenia a platobný profil;

b)

primerané kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele pre každú akciu na účely analýzy a monitorovania efektívnosti pri dosahovaní výsledkov a plnení cieľov príslušnej akcie;

c)

v prípade grantov a súvisiacich opatrení, základné hodnotiace kritériá, ktoré by sa mali stanoviť tak, aby sa dosiahli ciele sledované v programe COSME, a maximálna miera spolufinancovania;

d)

samostatná podrobná kapitola o finančných nástrojoch, v ktorej sa v súlade s článkom 17 tohto nariadenia odzrkadľujú informačné povinnosti vyplývajúce z nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, vrátane očakávaného rozdelenia finančného krytia, medzi kapitálovým nástrojom pre rast a nástrojom na poskytovanie záruk za úvery uvedenými v článkoch 18 a 19 tohto nariadenia a informácie, ako je výška záruky a vzťah k programu Horizont 2020.

2.   Komisia vykonáva program COSME v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Program COSME sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že sa v podporovaných akciách zohľadní budúci vývoj a budúce potreby, najmä po priebežnom hodnotení uvedenom v článku 15 ods. 3, a že budú relevantné pre vyvíjajúce sa trhy, hospodárstvo a zmeny v spoločnosti.

Článok 14

Podporné opatrenia

1.   Okrem opatrení, na ktoré sa vzťahujú výročné pracovné programy uvedené v článku 13, Komisia pravidelne prijíma podporné opatrenia vrátane:

a)

zlepšovania analýzy a monitorovania sektorových a medzisektorových otázok konkurencieschopnosti;

b)

identifikácie a šírenia osvedčených postupov a politických prístupov a ich ďalší rozvoj;

c)

kontroly vhodnosti platného práva a posúdenia vplyvu nových opatrení Únie, ktoré majú osobitný význam pre konkurencieschopnosť podnikov, s cieľom určiť oblasti platného práva, ktoré treba zjednodušiť, a zabezpečiť, aby sa zaťaženie MSP minimalizovalo v oblastiach, v ktorých sa navrhujú nové legislatívne opatrenia;

d)

hodnotenia právnych predpisov ovplyvňujúcich podniky, najmä MSP, priemyselnej politiky a opatrení súvisiacich s konkurencieschopnosťou;

e)

podpory integrovaných a užívateľsky ústretových online systémov, ktoré poskytujú informácie o programoch relevantných pre MSP, pričom sa zabezpečí, aby tieto systémy neboli duplicitné s existujúcimi portálmi.

2.   Celkové náklady na tieto podporné opatrenia nepresiahnu 2,5 % finančného krytia programu COSME.

Článok 15

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia monitoruje vykonávanie a riadenie programu COSME.

2.   Komisia vypracúva ročnú monitorovaciu správu, v ktorej sa skúma efektívnosť a účinnosť podporovaných akcií z hľadiska finančného plnenia, výsledkov, nákladov a prípadne i vplyvu. V správe sú zahrnuté informácie o príjemcoch za každú výzvu na predloženie návrhu, ak je to možné, informácie o výške výdavkov súvisiacich s oblasťou klímy a o vplyve podpory na ciele týkajúce sa zmeny klímy, relevantné údaje týkajúce sa úverov poskytnutých na základe nástroja na poskytnutie záruk za úvery vo výške nad a pod 150 000 EUR do takej miery, aby zber takýchto informácií nespôsobil podnikom, najmä MSP, neodôvodnené administratívne zaťaženie. Monitorovacia správa zahŕňa výročnú správu o každom finančnom nástroji, ako sa vyžaduje v článku 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Najneskôr do roku 2018 vypracuje Komisia predbežnú hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých akcií podporovaných v rámci programu COSME na úrovni výsledkov a vplyvov, o efektívnosti využívania zdrojov a o ich európskej pridanej hodnote s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení. Predbežná hodnotiaca správa sa zaoberá aj rozsahom zjednodušenia, jeho vnútornou a vonkajšou súdržnosťou, otázkou, či sú všetky ciele naďalej relevantné, ako aj príspevkom opatrení k prioritám Únie týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zohľadnia sa v nej výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení, z čoho sa bude čerpať pri rozhodnutí o možnom obnovení, zmene alebo pozastavení následného opatrenia.

4.   Komisia vypracuje záverečnú hodnotiacu správu o dlhodobom vplyve a udržateľnosti účinkov opatrení.

5.   Všetci príjemcovia grantov a ostatné zúčastnené strany, ktoré dostali finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia, poskytnú Komisii primerané údaje a informácie potrebné na to, aby sa dotknuté opatrenia dali monitorovať a hodnotiť.

6.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správy uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 a zverejní ich.

KAPITOLA IV

Finančné ustanovenia a formy finančnej pomoci

Článok 16

Formy finančnej pomoci

Finančná pomoc Únie v rámci programu COSME sa môže vykonávať nepriamo delegovaním úloh plnenia rozpočtu na subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 17

Finančné nástroje

1.   Finančné nástroje v rámci programu COSME stanovené v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa používajú s cieľom uľahčiť prístup MSP k financiám vo fáze začatia činnosti, fáze rastu a fáze transferu. Finančné nástroje zahŕňajú kapitálový nástroj a nástroj na poskytovanie záruk za úvery. Pri prideľovaní prostriedkov uvedeným nástrojom sa zohľadňuje dopyt zo strany finančných sprostredkovateľov.

2.   Finančné nástroje pre MSP sa vtedy, keď je to vhodné, môžu kombinovať a dopĺňať:

a)

s inými finančnými nástrojmi zriadenými členskými štátmi a ich riadiacimi orgánmi a financovanými z vnútroštátnych/regionálnych fondov alebo financovanými v kontexte operácií štrukturálnych fondov v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

s inými finančnými nástrojmi zriadenými členskými štátmi a ich riadiacimi orgánmi a financovanými z vnútroštátnych alebo regionálnych programov mimo operácií štrukturálnych fondov;

c)

s grantmi financovanými Úniou, a to aj v rámci tohto nariadenia.

3.   Kapitálový nástroj pre rast a nástroj na poskytovanie záruk za úvery uvedené v článkoch 18 a 19 môžu dopĺňať používanie finančných nástrojov pre MSP zo strany členských štátov v rámci politiky súdržnosti.

4.   Pri kapitálovom nástroji pre rast a nástroji na poskytovanie záruk za úvery je prípadne možné spojiť finančné zdroje členských štátov a/alebo regiónov, ktoré sú ochotné prispieť časťou prostriedkov štrukturálnych fondov im pridelených v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

5.   Finančné nástroje môžu vytvárať akceptovateľné príjmy potrebné na dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov. Kapitálový nástroj môže fungovať na podriadenom základe, ale s cieľom zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Únie.

6.   Kapitálový nástroj pre rast a nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa zriadia v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a delegovaným nariadením Komisie (EÚ, Euratom) č. 1268/2012 (12).

7.   Finančné nástroje podľa programu COSME sa vyvíjajú a používajú ako komplementárne a koherentné s nástrojmi zriadenými podľa programu Horizont 2020 pre MSP.

8.   V súlade s článkom 60 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 zabezpečia subjekty poverené používaním finančných nástrojov zviditeľnenie akcie Únie pri správe prostriedkov Únie. Na tento účel je poverený subjekt zabezpečí, aby finanční sprostredkovatelia explicitne informovali konečných príjemcov, že financovanie umožnila podpora poskytnutá z finančných nástrojov v rámci programu COSME. Komisia zabezpečí, aby následne zverejnené informácie o príjemcoch v súlade s článkom 60 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 boli ľahko dostupné potenciálnym konečným príjemcom.

9.   Splátky generované nástrojom druhou časťou Fondu pre rýchlorastúce a inovačné MSP zriadeným podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES a prijaté po 31. decembri 2013 sa v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 pripíšu kapitálovému nástroju pre rast zriadenému podľa článku 18 tohto nariadenia.

10.   Finančné nástroje sa používajú v súlade s príslušnými pravidlami Únie pre štátnu pomoc.

Článok 18

Kapitálový nástroj pre rast

1.   Kapitálový nástroj pre rast (Equity Facility for Growth – EFG) – sa používa ako časť jediného kapitálového finančného nástroja Únie, prostredníctvom ktorého sa podporuje rast a výskum a inovácie podnikov z EÚ od počiatočnej fázy vrátane zárodkovej fázy po fázu rastu. Jediný kapitálový finančný nástroj Únie je finančne podporovaný prostredníctvom programu Horizont 2020 a programu COSME.

2.   EFG sa zameriava na fondy, ktoré poskytujú: podnikom vo fáze expanzie a rastu, najmä s cezhraničným pôsobením, rizikový kapitál a mezanínové financie, akými sú napríklad podriadené úvery a úvery s účasťou, pričom existuje možnosť investovať do fondov financujúcich počiatočnú fázu v spojení s kapitálovým nástrojom pre výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020 a poskytnúť nástroje spoločných investícií pre podnikateľských anjelov. V prípade investícií v počiatočnom štádiu nepresahujú investície z EFG 20 % celkových investícií Únie okrem prípadov viacfázových fondov a fondov fondov, ak sa financovanie z EFG a kapitálového nástroja pre výskum a inovácie podľa programu Horizont 2020 poskytuje pomerným dielom, a to na základe investičnej politiky fondov. Komisia môže vzhľadom na meniace sa trhové podmienky rozhodnúť o zmene prahovej hodnoty 20 %. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

3.   EFG a kapitálový nástroj pre výskum a inovácie, ktorý by sa mal zriadiť v rámci programu Horizont 2020, využívajú rovnaký vykonávací mechanizmus.

4.   Podpora z EFG má podobu jednej z týchto investícií:

a)

priamo Európskeho investičného fondu alebo iných subjektov poverených vykonávaním EFG v mene Komisie, alebo

b)

fondov fondov alebo investičných nástrojov investujúcich cezhranične, ktoré sú zriadené Európskym investičným fondom alebo inými subjektmi (vrátane správcov zo súkromného alebo verejného sektora) poverenými vykonávaním EFG v mene Komisie spolu so súkromnými investormi a/alebo verejnými finančnými inštitúciami.

5.   EFG investuje do sprostredkovateľských fondov rizikového kapitálu vrátane fondov, pričom poskytuje MSP investície obvykle v ich fáze expanzie a rastu. Investície v rámci EFG sú dlhodobé, t. j. predstavujú obvykle 5- až 15-ročné pozície vo fondoch rizikového kapitálu. V každom prípade trvanie investícií v rámci EFG nepresahuje 20 rokov od podpísania dohody medzi Komisiou a subjektom povereným jej vykonaním.

Článok 19

Nástroj na poskytovanie záruk za úvery

1.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery (LGF) poskytuje:

a)

protizáruky a iné nástroje s rozdelením rizika pre záručné systémy, prípadne vrátane spoločných záruk;

b)

priame záruky a iné nástroje s rozdelením rizika pre akýchkoľvek iných finančných sprostredkovateľov spĺňajúcich kritériá oprávnenosti uvedené v odseku 5.

2.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa používa ako súčasť jediného dlhového finančného nástroja Únie pre rast a výskum a inovácie podnikov z Únie, pričom sa používa rovnaký vykonávací mechanizmus ako pri časti pre MSP v rámci dlhového nástroja pre výskum a inovácie závislej od dopytu v rámci programu Horizont 2020 (RSI II).

3.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery pozostáva:

a)

zo záruk za dlhové financovanie (aj prostredníctvom podriadených úverov a úverov s účasťou, lízingu alebo bankových záruk), ktoré znižujú osobitné ťažkosti, ktorým čelia životaschopné MSP pri prístupe k financiám buď preto, že predstavujú vysoké riziko, alebo preto, že im chýba dostatočný dostupný kolaterál;

b)

zo sekuritizácie portfólií MSP tvorených dlhovými financiami, ktorá mobilizuje dodatočné dlhové financovanie MSP na základe príslušných dohôd o rozdelení rizika s cieľovými inštitúciami. Podpora týchto sekuritizačných transakcií je podmienená tým, že inštitúcie, ktoré sú originátorom, sa zaviažu použiť značnú časť výslednej likvidity alebo mobilizovaného kapitálu na nové úvery pre MSP v primeranom časovom období. Suma tohto nového dlhového financovania sa vypočíta vo vzťahu k sume portfóliového rizika krytého zárukou. Táto suma a obdobie sa dohodnú individuálne s každou inštitúciou, ktorá je originátorom.

4.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery je spravovaný Európsky investičný fond alebo inými subjektmi poverenými vykonávaním nástroja na poskytovanie záruk v mene Komisie. Jednotlivé záruky v rámci nástroja na poskytovanie záruk za úvery môžu mať splatnosť do 10 rokov.

5.   Oprávnenosť v rámci nástroja na poskytovanie záruk za úvery sa určuje pre každého sprostredkovateľa na základe jeho činností a na základe toho, aký je efektívny pri poskytovaní pomoci MSP pri prístupe k financovaniu životaschopných projektov. Nástroj na poskytovanie záruk za úvery môžu využívať sprostredkovatelia podporujúci podnikanie pri financovaní okrem iného aj nadobudnutia nehnuteľného a hnuteľného majetku, prevádzkového kapitálu a na transfery podnikov. Kritériá týkajúce sa sekuritizácie portfólií MSP tvorených dlhovými financiami zahŕňajú individuálne transakcie a transakcie s viacerými predávajúcimi, ako aj transakcie zahŕňajúce viaceré krajiny. Oprávnenosť sa zakladá na osvedčených trhových postupoch, najmä čo sa týka kreditnej kvality a diverzifikácie rizík sekuritizovaného portfólia.

6.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa s výnimkou úverov v sekuritizovanom portfóliu vzťahuje na úvery do výšky 150 000 EUR a s minimálnou splatnosťou 12 mesiacov. Nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa vzťahuje aj na úvery nad 150 000 EUR v prípadoch, keď MSP, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti v rámci programu COSME, nespĺňajú kritériá oprávnenosti v rámci časti pre MSP v dlhovom nástroji programu Horizont 2020 a s minimálnou splatnosťou 12 mesiacov.

Finanční sprostredkovatelia sú v prípadoch presahujúcich tento limit povinní preukázať oprávnenosť MSP v rámci časti pre MSP v dlhovom nástroji programu Horizont 2020.

7.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa navrhne tak, aby umožnil podávať správy o podporovaných MSP, a to pokiaľ ide o počet aj objem úverov.

Článok 20

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijíma vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia finančné záujmy Únie chránili uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a prípadne aj účinnými, primeranými a odrádzajúcimi administratívnymi a finančnými sankciami.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať audit na základe dokladov a na mieste u všetkých príjemcov grantov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov a iných tretích strán, ktorí dostali finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (14) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo so zmluvou financovanou podľa tohto nariadenia nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia obsahujú ustanovenia výslovne oprávňujúce Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity a vyšetrovania, a to podľa ich príslušných právomocí.

KAPITOLA V

Výbor a záverečné ustanovenia

Článok 21

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 22

Delegované akty

1.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, pokiaľ ide o doplnenia ukazovateľov stanovených v prílohe, ak sa ukáže, že by mohli pomôcť pri meraní pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu COSME.

2.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, pokiaľ ide o zmeny niektorých špecifických podrobností týkajúcich sa finančných nástrojov. Týmito podrobnosťami sú podiel investícií z EFG na celkových investíciách Únie do fondov rizikového kapitálu zameraných na počiatočnú fázu a zloženie sekuritizovaného portfólia úverov.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23 prijímať delegované akty týkajúce sa úpravy orientačných súm uvedených v článku 5 ods. 3, ktoré by tieto sumy presiahli o viac ako 5 % hodnoty finančného krytia v každom jednotlivom prípade, ak by sa prekročenie tohto limitu ukázalo ako nevyhnutné.

Článok 23

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 22 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od [23. decembri 2013]

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 22 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 22 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 24

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutie č. 1639/2006/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Na akcie začaté podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES a finančné záväzky týkajúce sa týchto akcií sa však uvedené rozhodnutie vzťahuje aj naďalej až do ich ukončenia.

3.   Pridelené rozpočtové prostriedky podľa článku 5 môžu zahŕňať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom COSME a opatreniami prijatými podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 125.

(2)  Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 37.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembri 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014-2020 (Pozri stranu 884 Ú. v. EÚ).

(4)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (Rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(5)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 - 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembri 2013, ktorým sa ustanovuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006 (Pozri stranu 104 Ú. v. EÚ).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17. decembri 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) 1083/2006 (Pozri stranu 320 Ú. v. EÚ).

(10)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA

UKAZOVATELE PRE VŠEOBECNÉ A ŠPECIFICKÉ CIELE

Všeobecný cieľ:

1.

Posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov Únie, predovšetkým MSP

A.

Ukazovateľ vplyvu (1)

Súčasná situácia

Dlhodobý cieľ a medzník (2020)

A.1

Výkonnosť MSP z hľadiska udržateľnosti

Bude sa merať v pravidelne, napríklad v prieskumoch Eurobarometra

Zvýšenie podielu MSP z Únie produkujúcich ekologické produkty, t. j. produkty šetrné k životnému prostrediu (2) v porovnaní s východiskovými údajmi (počiatočné meranie)

A.2

Zmeny zbytočného administratívneho a regulačného zaťaženia pre nové aj existujúce MSP (3)

Počet dní potrebných na založenie nového MSP v roku 2012: 5,4 pracovných dní

Výrazné zníženie počtu dní potrebných na založenie nového MSP

Náklady na založenie podniku v roku 2012: 372 EUR

Výrazné zníženie priemerných nákladov na založenie podniku v Únii v porovnaní s východiskovými údajmi

Počet členských štátov, v ktorých čas potrebný na získanie licencií a povolení (vrátane environmentálnych povolení) na začatie a vykonávanie konkrétnej činnosti podniku je jeden mesiac: 2

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov, v ktorých čas potrebný na získanie licencií a povolení (vrátane environmentálnych povolení) na začatie a vykonávanie konkrétnej činnosti podniku je jeden mesiac

Počet členských štátov s jednotným kontaktným miestom pre začínajúce podniky, aby podnikatelia mohli vykonať všetky požadované postupy (týkajúce sa napr. registrácie, dane, DPH a sociálneho zabezpečenia) prostredníctvom jediného administratívneho kontaktného bodu, či už fyzického (úrad), virtuálneho (webová stránka) alebo oboch v roku 2009: 18

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov s jednotným kontaktným miestom pre začínajúce podniky

A.3

Zvýšenie podielu MSP vyvážajúcich v rámci alebo mimo Únie

25 % MSP vyváža a 13 % MSP vyváža mimo Únie (2009) (4)

Zvýšenie podielu MSP, ktoré vyvážajú, a zvýšenie podielu MSP, ktoré vyvážajú mimo Únie, v porovnaní s východiskovými údajmi


Všeobecný cieľ:

2.

Podnietiť podnikateľskú kultúru a podporiť vytváranie a rast MSP

Ukazovateľ vplyvu

Súčasná situácia

Dlhodobý cieľ a medzník (2020)

B.1

Zmeny v raste MSP

V roku 2010 vyprodukovali MSP viac než 58 % celkovej hrubej pridanej hodnoty Únie (Gross Value Added )

Zvýšenie výstupu MSP (pridaná hodnota) a počtu zamestnancov v porovnaní s východiskovými údajmi

Celkový počet zamestnancov v MSP v roku 2010: 87,5 milióna (67 % pracovných miest v súkromnom sektore v Únii)

B.2

Zmeny podielu občanov EÚ, ktorí si želajú stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami

Tento údaj sa zisťuje každé dva alebo tri roky na základe prieskumu Euromarometra. Posledný dostupný údaj je 37 % v roku 2012 (45 % v rokoch 2007 a 2009).

Zvýšenie podielu občanov Únie, ktorí by sa chceli stať samostatne zárobkovo činnými osobami, v porovnaní s východiskovými údajmi


Špecifický cieľ:

Zlepšiť prístup MSP k financiám v podobe kapitálu a dlhových financií

C.

Finančné nástroje pre rast

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

C.1

Počet firiem, ktoré využívajúce dlhové financovanie

K 31. decembru 2012 dosiahli mobilizované prostriedky financovania sumu 13,4 miliardy EUR, čo predstavuje úvery pre 219 000 MSP (Záručný fond pre MSP - SMEG).

Hodnota mobilizovaných prostriedkov financovania sa pohybuje od 14,3 miliardy EUR do 21,5 miliardy EUR; počet firiem prijímajúcich úvery, na ktoré sa vzťahuje záruka v rámci programu COSME, sa pohybuje od 220 000 do 330 000

C.2

Počet investícií v podobe rizikového kapitálu z programu COSME a celkový investovaný objem.

K 31. decembru 2012 dosiahli mobilizované prostriedky financovania vo forme rizikového kapitálu sumu 2,3 miliardy EUR, ktorá sa poskytla 289 MSP (Fond na podporu rýchlorastúcich a inovačných MSP, GIF)

Celkový objem investícií v podobe rizikového kapitálu sa pohybuje od 2,6 miliardy EUR do 3,9 miliardy EUR; počet firiem prijímajúcich investície v podobe rizikového kapitálu v rámci programu COSME sa pohybuje od 360 do 540

C.3

Miera využívania pákového efektu

Miera využívania pákového efektu v prípade nástroja SMEG je 1:32

Miera využívania pákového efektu v prípade nástroja FRI je 1:6,7

Dlhový nástroj 1:20 – 1:30;

Kapitálový nástroj 1:4 – 1:6 (5)

C.4

Doplnkovosť EFG a nástroja na poskytovanie záruk za úvery

Doplnkovosť nástroja SMEG: 64 % konečných príjemcov uviedlo, že podpora mala zásadný význam pre získanie financií, ktoré potrebovali

Doplnkovosť nástroja FRI: 62 % konečných príjemcov, ktorí využili nástroj FRI, uviedlo, že podpora mala zásadný význam pre získanie financií, ktoré potrebovali

Zvýšenie podielu konečných príjemcov, ktorí považujú EFG alebo nástroj na poskytovanie záruk za úvery za významné z hľadiska poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré by neboli získali iným spôsobom, v porovnaní s východiskovými údajmi


Špecifický cieľ:

Zlepšiť prístup na trhy, najmä v rámci Únie, ale aj na celosvetovej úrovni

D.

Medzinárodná priemyselná spolupráca

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

D.1

Počet prípadov zlepšeného zosúladenia predpisov Únie a tretích krajín týkajúcich sa priemyselných produktov

Odhaduje sa, že pri spolupráci v oblasti predpisov s hlavnými obchodnými partnermi (Spojené štáty, Japonsko, Čína, Brazília, Rusko, Kanada, India) existujú v priemere 2 relevantné oblasti so značným zosúladením technických predpisov

Celkom 4 relevantné oblasti značného zosúladenia technických predpisov s hlavnými obchodnými partnermi (Spojené štáty, Japonsko, Čína, Brazília, Rusko, Kanada, India)

E.

Enterprise Europe Network

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

E.1

Počet podpísaných dohôd o partnerstve

Podpísané dohody o partnerstve: 2 475 (2012)

Podpísané dohody o partnerstve: 2 500 /rok

E.2

Uznávanie siete medzi MSP

Uznávanie siete medzi MSP sa zistí v roku 2015

Väčšie uznávanie siete medzi MSP v porovnaní s východiskovými údajmi

E.3

Miera spokojnosti klientov (% MSP, ktoré uvádzajú spokojnosť, pridaná hodnota špecifickej služby poskytovanej sieťou)

Miera spokojnosti klientov (% MSP uvádzajúcich spokojnosť, pridaná hodnota špecifickej služby): 78 %

Miera spokojnosti klientov (% MSP uvádzajúcich spokojnosť, pridaná hodnota špecifickej služby): > 82 %

E.4

Počet MSP prijímajúcich podporné služby

Počet MSP prijímajúcich podporné služby: 435 000 (2011)

Počet MSP prijímajúcich podporné služby: 500 000 /rok

E.5

Počet MSP využívajúcich digitálne služby (vrátane elektronických informačných služieb) poskytované sieťou

2 milióny MSP za rok využívajúcich digitálne služby

2,3 milióna MSP za rok využívajúcich digitálne služby


Špecifický cieľ:

Zlepšiť rámcové podmienky pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie, predovšetkým MSP, vrátane sektora cestovného ruchu

F.

Činnosti na zvýšenie konkurencieschopnosti

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

F.1

Počet prijatých opatrení na zjednodušenie

5 opatrení na zjednodušenie ročne (2010)

Minimálne 7 opatrení na zjednodušenie ročne

F.2

Prispôsobenie regulačného rámca vhodnosti

V roku 2010 sa zaviedli kontroly vhodnosti. Doteraz jedinou relevantnou kontrolou vhodnosti je prebiehajúci pilotný projekt týkajúci sa „typového schvaľovania motorových vozidiel“

Počas programu COSME sa zavedie až 5 kontrol vhodnosti

F.3

Počet členských štátov, ktoré využívajú test potvrdenia konkurencieschopnosti

Počet členských štátov, ktoré využívajú test potvrdenia konkurencieschopnosti: 0

Významné zvýšenie počtu členských štátov, ktoré využívajú test potvrdenia konkurencieschopnosti

F.4

Opatrenia MSP zamerané na efektívnosť využívania zdrojov (čo môže zahŕňať energiu, materiály alebo vodu, recykláciu atď.)

Ukazovateľ sa bude merať pravidelne, napríklad prostredníctvom prieskumu Eurobarometra

Zvýšenie podielu MSP z Únie, ktoré prijmú aspoň jedno opatrenie zamerané na zvýšenie svojej efektívnosti využívania zdrojov (čo môže zahŕňať energiu, materiály alebo vodu, recykláciu atď.) v porovnaní s východiskovými údajmi (počiatočné meranie)

Zvýšenie podielu MSP z Únie, ktoré plánujú zaviesť ďalšie opatrenia zamerané na zvýšenie svojej efektívnosti využívania zdrojov (čo môže zahŕňať energiu, materiály alebo vodu, recykláciu atď.) každé dva roky v porovnaní s východiskovými údajmi (počiatočné meranie)

G.

Tvorba politiky pre MSP

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

G.1

Zvýšenie počtu členských štátov, ktoré využívajú test MSP

Počet členských štátov, ktoré využívajú test MSP: 15 členských štátov

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov, ktoré využívajú test MSP


Špecifický cieľ:

Zlepšiť rámcové podmienky pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie, predovšetkým MSP, vrátane sektora cestovného ruchu

H.

Cestovný ruch

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

H.1

Účasť na projektoch nadnárodnej spolupráce

Tri krajiny pripadajúce na projekt v roku 2011

Zvýšenie počtu členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na projektoch nadnárodnej spolupráce financovaných z programu COSME v porovnaní s východiskovými údajmi

H.2

Počet destinácií prijímajúcich modely rozvoja udržateľného cestovného ruchu podporované prostredníctvom Európskych vysokokvalitných destinácií

Celkový počet ocenených Európskych vysokokvalitných destinácií: 98 (priemerne 20 za rok: 10 v roku 2007, 20 v roku 2008, 22 v roku 2009, 25 v roku 2010, 21 v roku 2011)

Viac ako 200 destinácií prijímajúcich modely rozvoja udržateľného cestovného ruchu podporované prostredníctvom Európskych vysokokvalitných destinácií (približne 20 každý rok.

I.

Nové podnikateľské koncepcie

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

I.1

Počet nových výrobkov/služieb na trhu

Ukazovateľ sa bude pravidelne merať

(Doteraz sa táto činnosť obmedzovala na analytickú prácu obmedzeného rozsahu).

Zvýšenie kumulatívneho počtu nových výrobkov/služieb v porovnaní s východiskovými údajmi (počiatočné zistenie)


Špecifický cieľ:

Podpora podnikania a podnikateľskej kultúry

J.

Podpora podnikania

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

J.1

Počet členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia založené na osvedčených postupoch identifikovaných prostredníctvom programu

Počet členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia: 22 (2010)

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia

J.2

Počet členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia zamerané na potenciálnych, mladých, nových podnikateľov a na podnikateľky, ako aj na iné osobitné cieľové skupiny

V súčasnosti je 12 členských štátov zapojených do Európskej siete mentorov pre podnikateľky. V súčasnosti má 6 členských štátov a 2 regióny osobitnú stratégiu pre podnikateľské vzdelávanie, 10 členských štátov začlenilo vnútroštátne ciele súvisiace s podnikateľským vzdelávaním do širších stratégií celoživotného vzdelávania a v 8 členských štátoch sa v súčasnosti o podnikateľských stratégiách diskutuje.

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia zamerané na potenciálnych, mladých, nových podnikateľov a na podnikateľky, ako aj na iné osobitné cieľové skupiny, v porovnaní s východiskovými údajmi.


(1)  Tieto ukazovatele sa vzťahujú na vývoj politík v oblasti podnikania a priemyslu. Za dosiahnutie cieľov nie je zodpovedná výhradne Komisia. Výsledky v tejto oblasti ovplyvňuje rad iných faktorov, nad ktorými Komisia nemá kontrolu.

(2)  Ekologické výrobky a služby sú také, ktorých dominujúcou funkciou je znižovanie environmentálneho rizika a minimalizácia znečistenia a zdrojov. Zahrnuté sú aj produkty s environmentálnymi prvkami (environmentálne dizajnované, environmentálne značené, ekologicky vyrobené a s významným podielom recyklovanej časti). Zdroj: Flash Eurobarometer 342, „ MSP, efektívne využívanie zdrojov a ekologické trhy“.

(3)  Závery Rady z 31. mája 2011 obsahovali aj výzvu nabádajúcu členské štáty, aby do roku 2012 vo vhodných prípadoch skrátili pre nové podniky čas potrebný na začatie činnosti na tri pracovné dni a súvisiace náklady na 100 EUR a do konca roku 2013 čas potrebný na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie špecifickej činnosti podniku na tri mesiace.

(4)  „Internationalisation of European SMEs“ („Internacionalizácia európskych MSP“), EIM, 2010, http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/market-access/files/internationalisation_of_european_smes_final_en.pdf

(5)  Počas trvania programu COSME prinesie 1 EUR z rozpočtu Únie úvery vo výške 20 – 30 EUR a kapitálové investície vo výške 4 – 6 EUR.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/50


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1288/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 sa požaduje jednotný program v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, zahŕňajúci medzinárodné aspekty vysokoškolského vzdelávania, ktorý spája akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES (4), program Mládež v akcii ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/2006/ES (5), akčný program Erasmus Mundus ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1298/2008/ES (6), program ALFA III ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 (7), a programy Tempus a Edulink, s cieľom zabezpečiť vyššiu efektívnosť, výraznejšie strategické zameranie a súčinnosť, ktorá sa má uplatniť medzi rôznymi aspektmi jednotného programu. Ako súčasť tohto jednotného programu (ďalej len „program“) sa ďalej navrhuje šport.

(2)

V priebežných hodnotiacich správach existujúceho programu celoživotného vzdelávania, programu Mládež v akcii a programu Erasmus Mundus a vo verejných konzultáciách o budúcnosti činnosti Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj vysokoškolského vzdelávania sa zistila vysoká, a v niektorých ohľadoch rastúca potreba pokračujúcej spolupráce a mobility v týchto oblastiach na európskej úrovni. V hodnotiacich správach bola zdôraznená dôležitosť vytvorenia pevnejších väzieb medzi programami Únie a rozvojom politík vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, bolo vyjadrené želanie, aby činnosť Únie bola štruktúrovaná tak, aby lepšie zodpovedala paradigme celoživotného vzdelávania a aby sa presadzoval jednoduchší, užívateľsky prístupnejší a pružnejší prístup k vykonávaniu tejto činnosti a skončila sa roztrieštenosť medzinárodných programov spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

(3)

Program by sa mal zamerať na dostupnosť financovania a transparentnosť administratívnych a finančných postupov, okrem iného využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) a digitalizácie. Zefektívnenie a zjednodušenie organizácie a riadenia a trvalé zameranie na znižovanie administratívnych výdavkov majú pre úspech programu tiež zásadný význam.

(4)

Verejné konzultácie o strategických rozhodnutiach Únie pri vykonávaní nových právomocí Únie v oblasti športu a hodnotiaca správa Komisie o prípravných opatreniach v oblasti športu poskytli užitočné informácie o prioritných oblastiach činnosti Únie, a ukázali pridanú hodnotu, ktorú môže Únia priniesť podporou činností zameraných na vytváranie, vzájomné využívanie a šírenie skúseností a poznatkov o rôznych problémoch, ktoré vplývajú na šport na európskej úrovni, ak sa zameriavajú najmä na masovú úroveň.

(5)

V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa vymedzuje stratégia rastu Únie pre nadchádzajúce desaťročie na podporu takéhoto rastu, stanovujúca päť ambicióznych cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, najmä v oblasti vzdelávania, kde je cieľom znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod úroveň 10 % a umožniť, aby najmenej 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov malo ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie. To sa týka aj jej hlavných iniciatív, najmä iniciatív Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

(6)

Rada vo svojich záveroch z 12. mája 2009 vyzvala na vytvorenie strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) so stanovením štyroch strategických cieľov v snahe riešiť výzvy, ktoré pri vytváraní znalostnej Európy a pri sprístupňovaní celoživotného vzdelávania zostávajú úlohou pre všetkých.

(7)

V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj článkami 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie program podporuje okrem iného rovnosť medzi mužmi a ženami a opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Pri vykonávaní programu je potrebné rozšíriť prístup členov znevýhodnených a zraniteľných skupín a aktívne riešiť osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania.

(8)

Program by mal mať silný medzinárodný rozmer, najmä pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, s cieľom nielen zvyšovať kvalitu európskeho vysokoškolského vzdelávania pri presadzovaní širších cieľov ET 2020 a atraktívnosti Únie ako študijnej destinácie, ale aj podporovať porozumenie medzi ľuďmi a prispievať k udržateľnému rozvoju vysokoškolského vzdelávania v partnerských krajinách, ako aj k ich širšiemu sociálno-ekonomickému rozvoju, okrem iného tým, že bude prostredníctvom akcií na podporu mobility podporovať výmenu odborníkov so štátnymi príslušníkmi partnerských krajín. Na tento účel by sa malo vyčleniť financovanie z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), nástroja európskeho susedstva (ENI), nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (PI). Prostriedky sa môžu tiež vyčleniť z Európskeho rozvojového fondu (EDF) v súlade s príslušnými postupmi. Pri používaní uvedených prostriedkov by sa mali uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia, pričom sa musí zaručiť dodržiavanie príslušných nariadení, ktorými sa zriaďujú uvedené nástroje a fond.

(9)

Rada vo svojej rezolúcii z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) zdôraznila potrebu považovať všetkých mladých ľudí za zdroj pre spoločnosť a chcela uľahčiť ich účasť na vytváraní politík, ktoré sa ich týkajú, a to prostredníctvom nepretržitého štruktúrovaného dialógu medzi tými, čo prijímajú rozhodnutia, a mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami na všetkých úrovniach.

(10)

Prepojením formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa do jedného programu by sa malo dosiahnuť vzájomné spolupôsobenie a podporiť medzisektorová spolupráca naprieč jednotlivými sektormi vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Počas vykonávania programu by sa mali brať náležite do úvahy špecifické potreby jednotlivých sektorov, a kde je to vhodné, aj úloha miestnych a regionálnych orgánov.

(11)

V snahe podporiť mobilitu, rovnosť a špičkovú kvalitu štúdia by Únia mala zriadiť pilotný nástroj záruk za študentské pôžičky, aby študentom bez ohľadu na ich sociálne zázemie umožnila absolvovať magisterské štúdium v inej krajine, ktorej účasť v programe je otvorená (ďalej len „krajina účastniaca sa programu“). Nástroj záruk za študentské pôžičky by mal byť k dispozícii finančným inštitúciám, ktoré budú súhlasiť s poskytnutím pôžičiek na magisterské štúdium v iných krajinách účastniacich sa programu za podmienok ústretových pre študentov. Tento dodatočný a inovačný nástroj pre vzdelávaciu mobilitu by nemal nahrádzať žiadny súčasný systém grantov alebo pôžičiek, ktoré podporujú mobilitu študentov na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ani by nemal brániť rozvoju týchto systémov v budúcnosti. Nástroj záruk za študentské pôžičky by sa mal starostlivo sledovať a vyhodnocovať, najmä pokiaľ ide o jeho využívanie na trhu v jednotlivých krajinách. V súlade s článkom 21 ods. 2 a 3 by mala byť Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do konca roku 2017 predložená strednodobá hodnotiaca správa na účely získania politického usmernenia na ďalšie používanie nástroja záruk za študentské pôžičky.

(12)

Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok správneho fungovania programu. Patrí sem podľa možnosti riešenie administratívnych otázok, ktoré spôsobujú problémy pri získavaní víz a povolení na pobyt. V súlade so smernicou Rady 2004/114/ES (8) sa členské štáty nabádajú, aby zaviedli zrýchlené postupy vydávania povolení k pobytu a víz.

(13)

V oznámení Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania je stanovený rámec, v ktorom Únia, členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania môžu spolupracovať s cieľom zvýšiť počet absolventov, zlepšiť kvalitu vzdelávania a maximalizovať prínos, ktorým vysokoškolské vzdelávanie a výskum môžu pomôcť ekonomikám a spoločnostiam členských štátov, aby vyšli z celosvetovej hospodárskej krízy silnejšie.

(14)

S cieľom lepšie riešiť nezamestnanosť mládeže v Únii by sa osobitná pozornosť mala venovať nadnárodnej spolupráci inštitúcií vysokoškolského a odborného vzdelávania s podnikmi v záujme zlepšenia zamestnateľnosti študentov a rozvoja podnikateľských zručností.

(15)

V Bolonskej deklarácii, ktorú 19. júna 1999 podpísali ministri školstva 29 európskych krajín, sa ustanovil medzivládny proces zameraný na vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý vyžaduje trvalú podporu na úrovni Únie.

(16)

Kľúčová úloha, ktorú zohrávajú odborné vzdelávanie a príprava pri napomáhaní dosahovania niekoľkých cieľov stanovených v stratégii Európa 2020, sa všeobecne uznáva a je vymedzená v obnovenom kodanskom procese (2011 – 2020), najmä s prihliadnutím na ich potenciál pri riešení vysokej miery nezamestnanosti v Európe, predovšetkým nezamestnanosti mládeže a dlhodobej nezamestnanosti, pri podpore kultúry celoživotného vzdelávania, v boji proti sociálnemu vylúčeniu a pri podpore aktívneho občianstva. Na preklenutie rozdielov medzi vedomosťami získanými prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a zručnosťami a kompetenciami potrebnými vo svete práce, ako aj na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí je potrebná kvalitná stáž v podniku a učňovská príprava, a to aj v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch.

(17)

Je potrebné posilniť intenzitu a rozsah európskej spolupráce medzi školami, ako aj mobilitu zamestnancov škôl a učiacich sa s cieľom riešiť priority stanovené v agende pre európsku spoluprácu v školstve pre 21. storočie, najmä zlepšiť kvalitu školského vzdelávania v Únii v oblastiach rozvoja kompetencií a zlepšiť rovnosť a začleňovanie v školských systémoch a inštitúciách, ako aj posilniť povolanie učiteľa a vedenie škôl a poskytovať im podporu. V tejto súvislosti by strategické ciele týkajúce sa znižovania miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, zlepšenia výsledkov v základných zručnostiach a zlepšenia účasti a kvality v predškolskom vzdelávaní a starostlivosti mali byť prioritné spolu s cieľmi posilnenia odbornej spôsobilosti učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl a zlepšenia možností vzdelávania detí s prisťahovaleckým pôvodom a so spoločensko-ekonomickým znevýhodnením.

(18)

Cieľom obnoveného Európskeho programu vzdelávania dospelých, zahrnutého v rezolúcii Rady z 28. novembra 2011, je umožniť, aby všetci dospelí rozvíjali a zlepšovali svoje zručnosti a kompetencie počas celého života. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu vzdelávacích príležitostí pre vysoký počet Európanov s nízkou kvalifikáciou, najmä zvyšovaním všeobecnej a matematickej gramotnosti a podporou flexibilných spôsobov učenia sa a opatrení na podporu druhej šance.

(19)

Činnosť Európskeho fóra mládeže, národných informačných centier pre uznávanie dokladov o akademickom vzdelaní (NARIC), sietí Eurydice, Euroguidance a Eurodesk, národných podporných stredísk pre eTwinning, národných stredísk Europass a národných informačných kancelárií v susedských krajinách má dôležitý význam pri dosahovaní cieľov programu, najmä poskytovaním pravidelných a aktualizovaných informácií o rôznych oblastiach činnosti Komisii a šírením výsledkov programu v Únii a v partnerských krajinách.

(20)

Mala by sa posilniť spolupráca v rámci programu s medzinárodnými organizáciami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, najmä s Radou Európy.

(21)

S cieľom prispieť k rozvoju excelentnosti v štúdiách o európskej integrácii na celom svete a reagovať na rastúcu potrebu vedomostí a dialógu o európskom integračnom procese a jeho vývoji je dôležité stimulovať excelentnosť výučby, výskumu a úvah v tejto oblasti podporou vysokoškolských inštitúcií, združení aktívnych v oblasti európskej integrácie a združení, ktoré presadzujú európske záujmy prostredníctvom akcie Jean Monnet.

(22)

Spolupráca v rámci programu s organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie je veľmi dôležitá na to, aby sa dosiahlo široké osvojenie si stratégií a politík celoživotného vzdelávania a aby sa brali do úvahy predstavy a záujmy zainteresovaných strán na všetkých úrovniach.

(23)

V oznámení Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe sa uvádzajú predstavy Komisie o činnosti na úrovni Únie v oblasti športu po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy a navrhuje sa zoznam konkrétnych akcií, ktoré majú uskutočniť Komisia a členské štáty s cieľom posilniť európsku identitu v oblasti športu v troch širokých kapitolách: spoločenská úloha športu, hospodársky rozmer športu a organizácia športu. Je tiež potrebné vziať do úvahy pridanú hodnotu športu vrátane tradičného športu a jeho prínos ku kultúrnemu a historickému dedičstvu Únie.

(24)

Je potrebné zamerať sa najmä na masový šport a dobrovoľnícku prácu v oblasti športu vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v podpore sociálneho začleňovania, rovnakých príležitostí a zdraviu prospešných pohybových aktivít.

(25)

Vyššia transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a kompetencií a rozsiahlejšie prijímanie nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií by mali prispieť k rozvoju kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a uľahčiť mobilitu medzi krajinami, ako aj jednotlivými sektormi na účely celoživotného vzdelávania i zamestnania v celej Európe. Sprístupnenie metód, postupov a techník používaných v iných krajinách pomôže zlepšiť zamestnateľnosť.

(26)

Na tento účel sa odporúča rozšíriť používanie jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES (9), Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) zriadených na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES (10), Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 (11), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (12) a Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (13), ako aj Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS).

(27)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie, zdroje pridelené na komunikáciu podľa tohto nariadenia by mali prispievať aj k zahrnutiu korporátnej komunikácie politických priorít Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

(28)

Je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých akcií vykonávaných v rámci programu a ich doplnkovosť s činnosťami vykonávanými členskými štátmi v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ a s ostatnými činnosťami, najmä v oblastiach kultúry a médií, zamestnanosti, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikov, politiky súdržnosti a rozvojovej politiky, ako aj politiky rozširovania a iniciatív, nástrojov a stratégií v oblasti regionálnej politiky a vonkajších vzťahov.

(29)

Program je navrhnutý tak, aby sa dosiahol pozitívny a udržateľný vplyv na politiky a postupy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Tento systémový vplyv by sa mal dosiahnuť prostredníctvom rôznych opatrení a činností uvedených v programe, ktoré sa zameriavajú na podporu zmien na inštitucionálnej úrovni a ktoré vedú prípadne k inováciám na úrovni systému. Nie je nutné, aby jednotlivé projekty, pre ktoré sa požaduje finančná podpora z programu, mali ako také systémový vplyv. K dosiahnutiu systémového vplyvu by mal prispieť súhrnný výsledok týchto projektov.

(30)

Účinné riadenie výkonnosti vrátane hodnotenia a monitorovania si vyžaduje vypracovanie osobitných merateľných a realistických ukazovateľov výkonnosti, ktoré možno merať v čase a ktoré odrážajú logiku intervencie.

(31)

Komisia a členské štáty by mali optimalizovať využívanie IKT a nových technológií, aby uľahčili prístup k činnostiam v súvislosti so vzdelávaním, odbornou prípravou, mládežou a športom. To by mohlo zahŕňať virtuálnu mobilitu, ktorá by mala dopĺňať vzdelávaciu mobilitu, ale nie ju nahrádzať.

(32)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (14) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(33)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu na fungovanie subjektov, Komisia by mala mať možnosť počas počiatočnej fázy programu posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností ako oprávnené na financovanie, a to aj vtedy, ak vznikli príjemcovi pred predložením žiadosti o grant.

(34)

Je potrebné stanoviť kritériá výkonnosti, na ktorých by sa malo zakladať rozdelenie rozpočtových finančných prostriedkov medzi členské štáty na činnosti riadené národnými agentúrami.

(35)

Kandidátske krajiny na vstup do Únie a tie krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu účastniť programov Únie na základe rámcových dohôd, rozhodnutí Asociačnej rady alebo podobných dohôd.

(36)

Švajčiarska konfederácia sa môže účastniť programov Únie v súlade s dohodou, ktorá sa má podpísať medzi Úniou a touto krajinou.

(37)

Jednotlivci zo zámorských krajín alebo území a príslušné verejné a/alebo súkromné subjekty a inštitúcie zo zámorských krajín alebo území sa môžu účastniť programov v súlade s rozhodnutím Rady 2001/822/ES (15). Pri vykonávaní programu by sa mali vziať do úvahy obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín alebo území.

(38)

Komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo načrtli okrem iného cieľ ďalej podporovať účasť susedských krajín na akciách Únie v oblasti mobility a budovania kapacít vo vysokoškolskom vzdelávaní a otvoriť budúci vzdelávací program susedským krajinám.

(39)

Finančné záujmy Únie by mali byť chránené primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde je to vhodné, aj udeľovania sankcií. Kým vonkajšia pomoc Únie má rastúce potreby financovania, hospodárska a rozpočtová situácia Únie obmedzuje zdroje dostupné pre túto pomoc. Komisia by sa preto mala snažiť o čo najefektívnejšie a najudržateľnejšie využívanie dostupných zdrojov, najmä využívaním finančných nástrojov s pákovým efektom.

(40)

V záujme rozšírenia prístupu k programu by sa granty poskytované na podporu mobility jednotlivcov mali upravovať podľa životných nákladov a nákladov spojených s pobytom v hostiteľskej krajine. Členské štáty by sa mali tiež nabádať, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré prideľujú túto finančnú podporu príslušným jednotlivcom.

(41)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (16) možno uznať čas, kedy daná osoba pôsobí ako dobrovoľník, ako spolufinancovanie vo forme vecných príspevkov.

(42)

Komisia vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 zdôraznila svoj záväzok zjednodušiť financovanie Únie. Zriadenie jednotného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport by malo viesť k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergickému účinku pri riadení programu. Vykonávanie programu by sa malo ďalej zjednodušiť používaním jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo financovania s paušálnou sadzbou, ako aj znížením formálnych a byrokratických požiadaviek na príjemcov a členské štáty.

(43)

Zlepšenie vykonávania a kvality vynakladaných prostriedkov by malo predstavovať hlavné zásady na dosiahnutie cieľov programu a zároveň zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.

(44)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu a jeho vykonávanie čo najúčinnejším a z hľadiska užívateľov čo najjednoduchším spôsobom a zaručiť tiež právnu istotu a dostupnosť programu pre všetkých účastníkov.

(45)

S cieľom zabezpečiť rýchlu reakciu na meniace sa potreby počas trvania programu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú dodatočných akcií riadených národnými agentúrami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(46)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(47)

Program by sa mal vzťahovať na tri rôzne oblasti a výbor zriadený podľa tohto nariadenia by sa mal zaoberať horizontálnymi aj sektorovými otázkami. Je na členských štátoch, aby zabezpečili vyslanie príslušných zástupcov na schôdze tohto výboru podľa tém jeho programu, pričom predseda výboru zabezpečí, aby bolo z programu schôdzí jasné, ktorého sektora či sektorov sa bude schôdza týkať a o ktorých témach podľa jednotlivých sektorov sa bude na schôdzi rokovať. Tam, kde je to vhodné, v súlade s rokovacím poriadkom výboru a systémom ad hoc by malo byť možné pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na schôdzach výboru ako pozorovatelia.

(48)

Je vhodné zabezpečiť správne ukončenie programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2014 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré do konca roka 2013 ešte neboli skončené v rámci predchádzajúcich programov.

(49)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie programu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(50)

Rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES by sa preto mali zrušiť.

(51)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2014. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Rozsah pôsobnosti programu

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje program pre činnosť Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu s názvom „Erasmus+“ (ďalej len „program“).

2.   Program sa vykoná v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

3.   Program sa vzťahuje na tieto oblasti, pričom sa rešpektujú štruktúry a osobitné potreby rôznych sektorov v členských štátoch:

a)

vzdelávanie a odborná príprava na všetkých úrovniach z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane školského vzdelávania (Comenius), vysokoškolského vzdelávania (Erasmus), medzinárodného vysokoškolského vzdelávania (Erasmus Mundus), odborného vzdelávania a prípravy (Leonardo da Vinci) a vzdelávania dospelých (Grundtvig);

b)

mládež (Mládež v akcii), najmä v súvislosti s neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

c)

šport, najmä masový šport.

4.   Program má medzinárodný rozmer zameraný na podporu vonkajšej činnosti Únie vrátane jej rozvojových cieľov prostredníctvom spolupráce medzi Úniou a partnerskými krajinami.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)

„celoživotné vzdelávanie“ sú všetky formy všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré človek absolvuje počas života a ktorého výsledkom je zlepšenie vedomostí, zručností a kompetencií alebo zapojenie do spoločnosti z osobného, občianskeho, kultúrneho, spoločenského hľadiska a/alebo hľadiska zamestnania vrátane poskytovania služieb profesijnej orientácie a poradenstva;

2)

„neformálne vzdelávanie“ je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných aktivít (z hľadiska cieľov vzdelávania a času určeného na vzdelávanie) s určitou formou podpory vzdelávania (napr. vzťah učiaci sa – učiteľ), ale ktoré nie je súčasťou formálneho vzdelávania a odbornej prípravy;

3)

„informálne učenie sa“ je učenie sa, ktoré je výsledkom každodenných činností spojených s prácou, rodinou alebo voľným časom a ktoré nie je organizované alebo štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory vzdelávania; z hľadiska učiaceho sa môže byť neúmyselné;

4)

„štruktúrovaný dialóg“ je dialóg s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami, ktorý slúži ako fórum na stálu spoločnú výmenu názorov o prioritách európskej spolupráce v oblasti mládeže, o jej realizácii a hodnotení;

5)

„nadnárodný“ sa týka, ak nie je uvedené inak, každej akcie, ktorá zahŕňa aspoň dve krajiny účastniace sa programu, uvedené v článku 24 ods. 1;

6)

„medzinárodný“ sa týka všetkých akcií, ktoré zahŕňajú aspoň jednu krajinu účastniacu sa programu a aspoň jednu tretiu krajinu („partnerská krajina“);

7)

„vzdelávacia mobilita“ je fyzický presun do inej krajiny, ako je krajina pobytu, s cieľom študovať, absolvovať odbornú prípravu alebo neformálne vzdelávanie či informálne učenie sa; môže mať formu stáže v podniku, učňovskej prípravy, mládežníckej výmeny, dobrovoľníckej práce, výučby alebo účasti na činnosti profesijného rozvoja, a môže zahŕňať prípravné činnosti, ako je odborná príprava v jazyku hostiteľskej krajiny, ako aj vysielacie, hostiteľské a nadväzujúce činnosti;

8)

„spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov“ sú projekty nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce zahŕňajúce organizácie pôsobiace v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a/alebo mládeže, a môžu sem patriť aj iné organizácie;

9)

„podpora reformy politík“ je akýkoľvek druh činnosti zameranej na podporu a uľahčenie modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj podpora rozvoja európskej politiky v oblasti mládeže prostredníctvom procesu politickej spolupráce medzi členskými štátmi, najmä otvorenej metódy koordinácie a štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

10)

„virtuálna mobilita“ je súbor činností podporovaných informačnými a komunikačnými technológiami vrátane elektronického učenia sa, ktoré sa organizujú na inštitucionálnej úrovni, v záujme realizácie alebo uľahčenia nadnárodných a/alebo medzinárodných spoločných skúseností súvisiacich s vyučovaním a/alebo učením sa;

11)

„zamestnanci“ sú osoby, ktoré sa profesionálne alebo dobrovoľne podieľajú na vzdelávaní, odbornej príprave alebo neformálnom vzdelávaní mládeže, a môžu zahŕňať profesorov, učiteľov, školiteľov, vedúcich pracovníkov škôl, pracovníkov s mládežou a nepedagogických zamestnancov;

12)

„pracovník s mládežou“ je profesionál alebo dobrovoľník zapojený do neformálneho vzdelávania, ktorý podporuje mladých ľudí v ich osobnom sociálno-vzdelávacom a profesijnom rozvoji;

13)

„mladí ľudia“ sú osoby vo veku od 13 do 30 rokov;

14)

„inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je:

a)

každý druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka uznávané akademické tituly alebo iné uznávané kvalifikácie terciárneho stupňa, bez ohľadu na to, ako sa daná inštitúcia nazýva;

b)

každá inštitúcia, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka odborné vzdelávanie alebo prípravu na terciárnom stupni;

15)

„spoločný študijný program“ je integrovaný študijný program poskytovaný aspoň dvoma inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktorého výsledkom je spoločný diplom, ktorý vydajú a podpíšu spoločne všetky účastnícke inštitúcie a je oficiálne uznávaný v krajinách, v ktorých sa účastnícke inštitúcie nachádzajú;

16)

„dvojitý diplom/viacnásobný diplom“ je študijný program poskytovaný najmenej dvoma (dvojitý) alebo viacerými (viacnásobný) inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, po ktorého absolvovaní dostáva študent osobitný diplom z každej účastníckej inštitúcie;

17)

„mládežnícka činnosť“ je mimoškolská činnosť (napríklad mládežnícka výmena, dobrovoľnícka práca alebo odborná príprava mládeže) vykonávaná mladou osobou buď samostatne, alebo v skupine, najmä prostredníctvom mládežníckych organizácií, a charakterizovaná neformálnym prístupom k vzdelávaniu;

18)

„partnerstvo“ je dohoda medzi skupinou inštitúcií a/alebo organizácií z rôznych krajín účastniacich sa programu o vykonávaní spoločných európskych činností v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu alebo dohoda o vytvorení formálnej alebo neformálnej siete v príslušnej oblasti, ako sú spoločné vzdelávacie projekty pre žiakov a ich učiteľov vo forme výmen tried a dlhodobej mobility jednotlivcov, intenzívne programy v oblasti vysokoškolského vzdelávania a spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi na podporu medziregionálnej spolupráce vrátane cezhraničnej; môže sa rozšíriť na inštitúcie a/alebo organizácie z partnerských krajín s cieľom posilniť kvalitu partnerstva;

19)

„kľúčové kompetencie“ sú základný súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré potrebujú všetky osoby na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a zamestnanosť, ako sú opísané v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES (18);

20)

„otvorená metóda koordinácie (OMK)“ je medzivládna metóda zabezpečujúca rámec spolupráce medzi členskými štátmi, ktorých vnútroštátne politiky možno na jej základe nasmerovať na plnenie určitých spoločných cieľov; v rámci programu sa OMK vzťahuje na vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež;

21)

„nástroje Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií“ sú nástroje, ktoré pomáhajú zainteresovaným stranám chápať, hodnotiť a podľa potreby uznávať výsledky vzdelávania a kvalifikácie v celej Únii;

22)

„susedské krajiny“ sú krajiny a územia, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika;

23)

„duálna kariéra“ je kombinácia vrcholového športového tréningu so všeobecným vzdelávaním alebo zamestnaním;

24)

„masový šport“ je organizovaný šport, ktorý na miestnej úrovni vykonávajú amatérski športovci, a šport pre všetkých.

Článok 3

Európska pridaná hodnota

1.   Program podporuje len tie akcie a činnosti, ktoré predstavujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu všeobecného cieľa uvedeného v článku 4.

2.   Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená najmä ich:

a)

nadnárodným charakterom, najmä pokiaľ ide o mobilitu a spoluprácu zameranú na dosiahnutie udržateľného systémového vplyvu;

b)

doplnkovosťou a synergickým účinkom s ostatnými programami a politikami na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

c)

prínosom k účinnému využívaniu nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií.

Článok 4

Všeobecný cieľ programu

Program prispieva k dosiahnutiu:

a)

cieľov stratégie Európa 2020 vrátane hlavného cieľa v oblasti vzdelávania;

b)

cieľov strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ďalej len „ET 2020“) vrátane zodpovedajúcich referenčných hodnôt;

c)

udržateľného rozvoja partnerských krajín v oblasti vysokoškolského vzdelávania,

d)

celkových cieľov obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018);

e)

cieľa rozvoja európskeho rozmeru v športe, najmä masového športu, v súlade s pracovným plánom Únie pre šport; a

f)

podpory európskych hodnôt v súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii.

KAPITOLA II

Vzdelávanie a odborná príprava

Článok 5

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4, najmä s cieľmi ET 2020, ako aj v záujme podpory udržateľného rozvoja partnerských krajín v oblasti vysokoškolského vzdelávania, zameriava na dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

zlepšiť úroveň kľúčových kompetencií a zručností s osobitným zreteľom na ich relevantnosť pre trh práce a ich príspevok k súdržnej spoločnosti, najmä prostredníctvom väčších príležitostí pre vzdelávaciu mobilitu a prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi oblasťou vzdelávania a odbornej prípravy a svetom práce;

b)

podporovať zlepšovanie kvality, excelentnosť inovácie a internacionalizáciu na úrovni inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy, najmä posilnením nadnárodnej spolupráce medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a ostatnými zainteresovanými stranami;

c)

podporovať vytvorenie európskeho priestoru celoživotného vzdelávania a zvyšovanie povedomia o tomto priestore, ktorý je navrhnutý tak, aby dopĺňal reformy politík na vnútroštátnej úrovni a podporoval modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä posilnenou spoluprácou v oblasti politík, lepším využívaním nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a rozširovaním osvedčených postupov;

d)

zlepšiť medzinárodný rozmer vzdelávania a odbornej prípravy, najmä prostredníctvom spolupráce medzi inštitúciami Únie a partnerských krajín v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania, zvýšením atraktívnosti európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a podporou vonkajšej činnosti Únie vrátane jej rozvojových cieľov presadzovaním mobility a spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania Únie a partnerských krajín a cieleného budovania kapacít v partnerských krajinách;

e)

zlepšovať výučbu a učenie sa jazykov a podporovať širokú jazykovú rozmanitosť a medzikultúrne povedomie v Únii;

f)

podporovať excelentnosť vo výučbe a výskume v európskej integrácii prostredníctvom činností Jean Monnet na celom svete, ako je uvedené v článku 10.

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 6

Akcie programu

1.   V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa ciele programu presadzujú prostredníctvom týchto akcií:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov;

b)

spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov; a

c)

podpora reformy politík.

2.   Konkrétne činnosti Jean Monnet sa uvádzajú v článku 10.

Článok 7

Vzdelávacia mobilita jednotlivcov

1.   Vzdelávacia mobilita jednotlivcov podporuje tieto činnosti v krajinách účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1:

a)

mobilitu študentov vo všetkých cykloch vysokoškolského vzdelávania a študentov, učňov a žiakov odborného vzdelávania a prípravy. Táto mobilita môže mať formu štúdia v partnerskej inštitúcii alebo stáže v podniku, či získavania skúseností ako učeň, asistent alebo stážista v zahraničí. Mobilitu týkajúcu sa magisterského štúdia možno podporiť prostredníctvom nástroja záruk za študentské pôžičky uvedeného v článku 20;

b)

mobilitu zamestnancov v rámci krajín účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1. Táto mobilita môže mať formu vyučovania alebo asistentských pobytov, alebo účasti na činnostiach profesijného rozvoja v zahraničí.

2.   Táto akcia bude podporovať aj medzinárodnú mobilitu študentov a zamestnancov do partnerských krajín a z partnerských krajín v rámci vysokoškolského vzdelávania vrátane mobility organizovanej na základe vysokokvalitných spoločných študijných programov, dvojitých alebo viacnásobných diplomov alebo spoločných výziev.

Článok 8

Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov

1.   Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov podporuje:

a)

strategické partnerstvá medzi organizáciami a/alebo inštitúciami zapojenými do vzdelávania a odbornej prípravy alebo iných relevantných sektorov, ktorých cieľom je vypracúvanie a vykonávanie spoločných iniciatív a podpora partnerského učenia sa a výmeny skúseností;

b)

partnerstvá medzi svetom práce a inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy v podobe:

znalostných aliancií, najmä medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a svetom práce, ktorých cieľom je podpora kreativity, inovácií, učenia sa na pracovisku a podnikavosti poskytovaním príslušných príležitostí na vzdelávanie vrátane vypracúvania nových študijných a učebných programov a pedagogických prístupov;

aliancií pre sektorové zručnosti medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a svetom práce, ktorých cieľom je podporovať zamestnateľnosť, prispievať k vypracúvaniu nových študijných a učebných programov pre jednotlivé sektory a naprieč jednotlivými sektormi, rozvíjať inovačné metódy odborného a ďalšieho vzdelávania a prípravy a zavádzať do praxe nástroje Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií;

c)

podporné IT platformy, ktoré sa vzťahujú na všetky sektory vzdelávania a odbornej prípravy, najmä vrátane eTwinning-u, a ktoré umožňujú partnerské učenie sa, virtuálnu mobilitu a výmenu osvedčených postupov a otvárajú prístup účastníkom zo susedských krajín.

2.   Táto akcia podporuje aj rozvoj, budovanie kapacít, regionálnu integráciu, výmeny vedomostí a procesy modernizácie prostredníctvom medzinárodných partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v Únii a v partnerských krajinách, najmä v prípade partnerského učenia sa a spoločných vzdelávacích projektov, ako aj prostredníctvom podpory regionálnej spolupráce a národných informačných kancelárií, najmä so susedskými krajinami.

Článok 9

Podpora reformy politík

1.   Podpora reformy politík zahŕňa činnosti iniciované na úrovni Únie, ktoré sa týkajú:

a)

vykonávania politického programu Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v kontexte OMK, ako aj bolonského a kodanského procesu;

b)

zavádzania nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií v krajinách účastniacich sa programu, najmä jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass), Európskeho kvalifikačného rámca (EQF), Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET), Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) a poskytovania podpory sieťam na úrovni Únie, ako aj európskym mimovládnym organizáciám aktívnym v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

c)

politického dialógu s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

d)

NARIC, sietí Eurydice a Euroguidance a národných stredísk Europass.

2.   Táto akcia podporuje aj politický dialóg s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Článok 10

Činnosti Jean Monnet

Činnosti Jean Monnet sú zamerané na:

a)

podporu vyučovania a výskumu v oblasti európskej integrácie na celom svete medzi špecializovanými akademikmi, vzdelávajúcimi sa osobami a občanmi, najmä prostredníctvom vytvárania katedier Jean Monnet a iných akademických činností, ako aj poskytovaním pomoci na ostatné činnosti získavania vedomostí v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania;

b)

podporu činností akademických inštitúcií alebo združení pôsobiacich v oblasti štúdií európskej integrácie a na podporu značky Jean Monnet pre excelentnosť,

c)

podporu nasledujúcich inštitúcií presadzujúcich cieľ európskeho záujmu:

i)

Európsky univerzitný inštitút vo Florencii;

ii)

College of Europe (v Bruggách a Natoline);

iii)

Európsky inštitút verejnej správy (EIPA) v Maastrichte;

iv)

Akadémia európskeho práva v Trieri;

v)

Európska agentúra pre rozvoj vzdelávania žiakov so špeciálnymi potrebami v Odense;

vi)

Medzinárodné stredisko európskeho odborného vzdelávania (CIFE) v Nice;

d)

podporu politických diskusií a výmen medzi akademickým svetom a tvorcami politík v súvislosti s politickými prioritami Únie.

KAPITOLA III

Mládež

Článok 11

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4, najmä s cieľmi obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), zameriava na dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

zlepšiť úroveň kľúčových kompetencií a zručností mladých ľudí vrátane mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami a podporovať účasť na demokratickom živote v Európe a trh práce, aktívne občianstvo, medzikultúrny dialóg, sociálne začleňovanie a solidaritu, najmä prostredníctvom väčších príležitostí vzdelávacej mobility pre mladých ľudí, ako aj osôb, ktoré sa aktívne zapájajú do práce s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií, a mládežníckych vedúcich, ako aj prostredníctvom silnejšieho prepojenia medzi oblasťou mládeže a trhom práce;

b)

podporovať zlepšovanie kvality v práci s mládežou, najmä prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi organizáciami v oblasti mládeže a/alebo inými zainteresovanými stranami;

c)

dopĺňať reformy politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a podporovať rozvoj znalostnej politiky a politiky založenej na dôkazoch v oblasti mládeže, ako aj uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, najmä posilnenou spoluprácou v oblasti politík, lepším využívaním nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a rozširovaním osvedčených postupov;

d)

zlepšenie medzinárodného rozmeru činností v oblasti mládeže a úlohy pracovníkov s mládežou a mládežníckych organizácií ako podporných štruktúr pre mladých ľudí v kombinácii s vonkajšou činnosťou Únie, najmä presadzovaním mobility a spolupráce medzi zainteresovanými stranami v Únii a partnerských krajinách a medzinárodnými organizáciami, ako aj cieleným budovaním kapacít v partnerských krajinách.

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 12

Akcie programu

Ciele programu sa presadzujú prostredníctvom týchto druhov akcií:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov;

b)

spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov;

c)

podpora reformy politík.

Článok 13

Vzdelávacia mobilita jednotlivcov

1.   Vzdelávacia mobilita jednotlivcov podporuje:

a)

mobilitu mladých ľudí v neformálnych vzdelávacích činnostiach a činnostiach informálneho učenia sa medzi krajinami účastniacimi sa programu; takáto mobilita môže mať formu mládežníckych výmen a dobrovoľníckej práce prostredníctvom Európskej dobrovoľníckej služby, ako aj inovatívnych činností nadväzujúcich na súčasné ustanovenia o mobilite;

b)

mobilitu osôb aktívnych v práci s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií a mládežníckych vedúcich; táto mobilita môže mať formu činností v oblasti odbornej prípravy a vytvárania sietí.

2.   Táto akcia podporuje aj mobilitu mladých ľudí, osôb, ktoré sa aktívne zapájajú do práce s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií, a mládežníckych vedúcich do partnerských krajín a z partnerských krajín, najmä susedských krajín.

Článok 14

Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov

1.   Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov podporuje:

a)

strategické partnerstvá, ktorých cieľom je vytvorenie a vykonávanie spoločných iniciatív vrátane iniciatív v oblasti mládeže a projektov týkajúcich sa občianstva, ktoré podporujú aktívne občianstvo, sociálne začlenenie, účasť na demokratickom živote a podnikavosť, a to prostredníctvom partnerského učenia sa a výmeny skúseností;

b)

podporné IT platformy, ktoré umožňujú partnerské učenie sa, prácu s mládežou založenú na znalostiach, virtuálnu mobilitu a výmenu osvedčených postupov.

2.   Táto akcia podporuje tiež rozvoj, budovanie kapacít a výmenu vedomostí prostredníctvom partnerstiev medzi organizáciami v krajinách účastniacich sa programu a partnerských krajinách, predovšetkým prostredníctvom partnerského učenia sa.

Článok 15

Podpora reformy politík

1.   Podpora reformy politík zahŕňa činnosti, ktoré sa týkajú:

a)

vykonávania politického programu Únie v oblasti mládeže prostredníctvom OMK;

b)

zavádzania nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií v krajinách účastniacich sa programu, najmä Youthpass-u, a podpory sietí v rámci celej Únie a európskych mimovládnych mládežníckych organizácií;

c)

politického dialógu s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami, ako aj štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

d)

Európskeho fóra mládeže, výskumných centier pre rozvoj práce s mládežou a siete Eurodesk.

2.   Táto akcia podporuje aj politický dialóg s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

KAPITOLA IV

Šport

Článok 16

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4 a pracovným plánom Únie pre oblasť športu sústredí najmä na masový šport a presadzuje dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

riešiť cezhraničné hrozby pre integritu športu, ako je doping, ovplyvňovanie športových výsledkov a násilie, ako aj všetky druhy netolerancie a diskriminácie;

b)

presadzovať a podporovať dobré riadenie v športe a duálnu kariéru športovcov;

c)

podporovať dobrovoľnícku činnosť v športe spolu so sociálnym začleňovaním, rovnakými príležitosťami a povedomím o dôležitosti zdraviu prospešných pohybových aktivít prostredníctvom vyššej účasti a rovnakého prístupu k športu pre všetkých;

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 17

Činnosti

1.   Ciele spolupráce sa presadzujú prostredníctvom týchto nadnárodných činností, ktoré sa sústreďujú hlavne na masový šport:

a)

podpora partnerstiev spolupráce;

b)

podpora neziskových európskych športových podujatí, na ktorých sa podieľajú viaceré krajiny účastniace sa programu, a ktoré sú prínosné pre ciele stanovené v článku 16 ods. 1 písm. c);

c)

podpora posilňovania základných podkladov pre tvorbu politiky;

d)

dialóg s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami.

2.   Činnosti uvedené v odseku 1 môžu získavať doplňujúce financovanie od tretích strán, napríklad od súkromných podnikov.

KAPITOLA V

Finančné ustanovenia

Článok 18

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu od 1. januára 2014 sa stanovuje na 14 774 524 000 EUR v bežných cenách.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Suma uvedená v odseku 1 sa vyčlení na akcie programu takto, pričom rozpätie flexibility nepresahuje 5 % z každej z pridelených súm:

a)

77,5 % na vzdelávania a odbornú prípravu, z čoho sa pridelia nasledujúce minimálne príspevky:

i)

43 % na vysokoškolské vzdelávanie, čo predstavuje 33,3 % z celkového rozpočtu;

ii)

22 % na odborné vzdelávanie a prípravu, čo predstavuje 17 % z celkového rozpočtu;

iii)

15 % na školské vzdelávanie, čo predstavuje 11,6 % z celkového rozpočtu;

iv)

5 % na vzdelávanie dospelých, čo predstavuje 3,9 % z celkového rozpočtu;

b)

10 % na mládež.;

c)

3,5 % na nástroj záruk za študentské pôžičky;

d)

1,9 % na Jean Monnet;

e)

1,8 % na šport, z čoho nie viac ako 10 % na činnosť uvedenú v článku 17 ods. 1 písm. b);

f)

3,4 % na operačné granty pre národné agentúry; a

g)

1,9 % na pokrytie administratívnych výdavkov.

3.   Z pridelených prostriedkov uvedených v odseku 2 písm. a) a b) sa najmenej 63 % pridelí na vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov, najmenej 28 % na spoluprácu v oblasti inovácií a výmenu osvedčených postupov a 4,2 % na podporu pre reformu politík.

4.   Navyše k finančnému krytiu uvedenému v odseku 1 a s cieľom podporovať medzinárodný rozmer v oblasti vysokoškolského vzdelávania sa pridelia dodatočné finančné prostriedky, ako je stanovené v rôznych externých nástrojoch (nástroji rozvojovej spolupráce (DCI), nástroji európskeho susedstva (ENI), nástroji partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (PI) a nástroji predvstupovej pomoci (IPA)) na akcie týkajúce sa vzdelávacej mobility do partnerských krajín alebo z týchto krajín, a na spoluprácu a politický dialóg s orgánmi, inštitúciami a organizáciami z týchto krajín. Toto nariadenie sa vzťahuje na použitie týchto prostriedkov, pričom je potrebné zabezpečiť súlad s príslušnými nariadeniami, ktorými sa riadia uvedené externé nástroje, a v prípade DCI, musí spĺňať aj kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc ustanovenú Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Finančné prostriedky sa budú poskytovať formou dvoch viacročných príspevkov, z ktorých jeden bude pokrývať prvé štyri roky a druhý zvyšné tri roky. Pridelenie uvedených finančných prostriedkov sa určí vo viacročnom orientačnom plánovaní externých nástrojov uvedených v prvom pododseku v súlade so zistenými potrebami a prioritami príslušných krajín. Spolupráca s partnerskými krajinami môže byť podľa potreby založená na dodatočných rozpočtových prostriedkoch z týchto krajín, ktoré sa sprístupnia v súlade s postupmi, ktoré sa s nimi dohodnú.

Akcie v oblasti mobility študentov a zamestnancov medzi krajinami účastniacimi sa programu a partnerskými krajinami financované prostredníctvom pridelenia prostriedkov z DCI sa zameriavajú na oblasti, ktoré sú relevantné pre inkluzívny a udržateľný rast rozvojových krajín.

5.   Finančné prostriedky pridelené na program môžu kryť aj náklady súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré si vyžaduje riadenie programu a dosahovanie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia odborníkov a informačné a komunikačné činnosti vrátane korporátnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií a všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisia vynaloží na riadenie programu.

6.   Finančné príspevky sa môžu použiť aj na krytie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutí č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES. V prípade potreby by sa rozpočtové prostriedky mohli zahrnúť do rozpočtu po roku 2020 na krytie podobných výdavkov s cieľom umožniť riadenie akcií a činností, ktoré ešte nebudú ukončené do 31. decembra 2020.

7.   Finančné prostriedky na vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov uvedenú v článku 6 ods. 1 písm. a) a článku 12 písm. a), s ktorými má hospodáriť národná agentúra alebo agentúry (ďalej len „národná agentúra“), sa prideľujú na základe počtu obyvateľov a životných nákladov v členskom štáte, na základe vzdialenosti medzi hlavnými mestami členských štátov a na základe výkonnosti. Parameter výkonnosti predstavuje 25 % z celkových finančných prostriedkov v súlade s kritériami uvedenými v odsekoch 8 a 9. Pokiaľ ide o strategické partnerstvá uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 1 písm. a), ktoré má vybrať a spravovať národná agentúra, finančné prostriedky sa vyčlenia podľa kritérií, ktoré stanoví Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3. Tieto spôsoby prideľovania prostriedkov musia byť podľa možnosti čo najviac neutrálne, pokiaľ ide o rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov, pričom musia zabrániť podstatnému zníženiu ročného rozpočtu prideľovaného členským štátom z roka na rok a musia minimalizovať neprimeranú nerovnováhu vo výške prideľovaných grantov.

8.   Prideľovanie finančných prostriedkov na základe výkonnosti sa uplatňuje s cieľom podporovať efektívne a účinné využívanie zdrojov. Kritériá používané na meranie výkonnosti sa zakladajú na najnovších dostupných údajoch a zameriavajú sa najmä na:

a)

úroveň ročných realizovaných výstupov; a

b)

úroveň ročných realizovaných platieb.

9.   Prideľovanie finančných prostriedkov na rok 2014 sa zakladá na najnovších dostupných údajoch o uskutočnených akciách a výške čerpaných rozpočtových prostriedkov v rámci programu celoživotného vzdelávania, programov Mládež v akcii a Erasmus Mundus do 31. decembra 2013 vrátane.

10.   Program môže poskytnúť podporu prostredníctvom osobitných inovačných spôsobov financovania, najmä spôsobov stanovených v článku 20.

Článok 19

Osobitné spôsoby financovania

1.   Komisia poskytuje finančnú podporu Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Komisia môže vydať spoločné výzvy s partnerskými krajinami alebo ich organizáciami a agentúrami na financovanie projektov na základe zodpovedajúcich finančných prostriedkov. Projekty sa môžu hodnotiť a vyberať prostredníctvom spoločných postupov hodnotenia a výberu, ktoré dohodnú zapojené financujúce agentúry, v súlade so zásadami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Predpokladá sa, že verejné subjekty, ako aj školy, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a organizácie v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, ktoré dostali viac ako 50 % svojich ročných príjmov z verejných zdrojov počas posledných dvoch rokov, majú potrebnú finančnú, odbornú a administratívnu spôsobilosť vykonávať činnosti v rámci programu. Na preukázanie tejto spôsobilosti nie sú povinné predložiť ďalšiu dokumentáciu.

4.   Odchylne od článku 130 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností, a ktoré vznikli počas prvých šiestich mesiacov roku 2014, ako oprávnené na financovanie od 1. januára 2014, aj keď vzniknú príjemcovi pred predložením žiadosti a grant.

5.   Suma uvedená v článku 137 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa nevzťahuje na finančnú podporu pre vzdelávaciu mobilitu udelenú jednotlivcom.

Článok 20

Nástroj záruk za študentské pôžičky

1.   Nástroj záruk za študentské pôžičky poskytuje čiastočné záruky finančným sprostredkovateľom za pôžičky udelené za najvýhodnejších možných podmienok pre študentov, ktorí študujú v druhom cykle vysokoškolského vzdelávania, ako je napríklad magisterské štúdium, v uznávanej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v krajine účastniacej sa programu, ako je uvedená v článku 24 ods. 1, ktorá nie je ani krajinou ich bydliska, ani krajinou, kde získali svoju kvalifikáciu umožňujúcu prístup k programu magisterského štúdia.

2.   Záruky, ktoré poskytuje nástroj záruk za študentské pôžičky, sa vzťahujú na nové pôžičky pre oprávnených študentov vo výške maximálne 12 000 EUR v prípade ročného programu a vo výške maximálne 18 000 EUR v prípade programu, ktorý trvá do dvoch rokov, alebo rovnocennej hodnoty v miestnej mene.

3.   Riadením nástroja záruk za študentské pôžičky na úrovni Únie je poverený Európsky investičný fond (EIF) v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 na základe dohody s Komisiou o delegovaní, v ktorej sa stanovia podrobné pravidlá a požiadavky upravujúce vykonávanie nástroja záruk za študentské pôžičky a príslušné povinnosti zúčastnených strán. Na tomto základe uzatvorí EIF dohody s finančnými sprostredkovateľmi, ako sú banky, národné a/alebo regionálne inštitúcie poskytujúce študentské pôžičky alebo iné uznávané finančné inštitúcie, a snaží sa vybrať finančného sprostredkovateľa z každej krajiny účastniacej sa programu s cieľom zaistiť, aby študenti zo všetkých krajín účastniacich sa programu mali k nástroju záruk za študentské pôžičky konzistentný a nediskriminačný prístup.

4.   Technické informácie o fungovaní nástroja záruk za študentské pôžičky sú uvedené v prílohe II.

KAPITOLA VI

Výkonnosť, výsledky a šírenie informácií

Článok 21

Monitorovanie a hodnotenie výkonnosti a výsledkov

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi pravidelne monitoruje a predkladá správy o výkonnosti a výsledkoch programu z hľadiska plnenia jeho cieľov, najmä pokiaľ ide o:

a)

európsku pridanú hodnotu uvedenú v článku 3;

b)

rozdelenie finančných prostriedkov spojených so sektormi vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže s cieľom zabezpečiť do konca programu prideľovanie finančných prostriedkov, ktoré zaručuje udržateľný systémový vplyv;

c)

využívanie finančných prostriedkov získaných z externých nástrojov, ako je uvedené v článku 18 ods. 4, a ich prispenie k príslušným cieľom a zásadám uvedených nástrojov.

2.   Komisia navyše k vykonávaniu svojich činností priebežného monitorovania predloží do 31. decembra 2017 strednodobú hodnotiacu správu s cieľom posúdiť účinnosť prijatých opatrení na dosahovanie cieľov programu a zhodnotiť jeho efektívnosť a jeho európsku pridanú hodnotu, doplnenú v prípade potreby legislatívnym návrhom na zmenu tohto nariadenia. Táto strednodobá hodnotiaca správa sa zameria na možnosti zjednodušenia programu, jeho vnútornú a vonkajšiu súdržnosť, pokračujúcu aktuálnosť všetkých jeho cieľov a prínos opatrení prijatých na realizáciu stratégie Európa 2020. Zohľadnia sa v nej aj výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich programov (program celoživotného vzdelávania, Mládež v akcii, Erasmus Mundus a ostatné medzinárodné programy v oblasti vysokoškolského vzdelávania).

3.   Komisia predloží strednodobú hodnotiacu správu uvedenú v odseku 2 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v kapitole VII a povinnosti národných agentúr uvedené v článku 28, členské štáty predložia Komisii do 30. júna 2017 správu o realizácii a vplyve programu na ich územiach.

5.   Komisia predloží záverečné hodnotenie programu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov do 30. júna 2022.

Článok 22

Oznamovanie a šírenie informácií

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí šírenie informácií, propagáciu a následné kroky v súvislosti so všetkými akciami a činnosťami podporovanými v rámci programu, ako aj šírenie výsledkov predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania, Mládež v akcii a Erasmus Mundus.

2.   Príjemcovia projektov podporovaných prostredníctvom akcií a činností uvedených v článkoch 6, 10, 12, 17 a 20 by mali zabezpečiť primerané oznamovanie a šírenie získaných výsledkov a vplyvov. Môže to zahŕňať poskytovanie partnerských informácií o možnostiach mobility.

3.   Národné agentúry uvedené v článku 28 vypracujú jednotnú politiku, pokiaľ ide o účinné šírenie a využívanie výsledkov činností podporovaných v rámci akcií, ktoré riadia v rámci programu, pomáhajú Komisii pri všeobecnej úlohe šírenia informácií o programe vrátane informácií o akciách a činnostiach riadených na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, o jeho výsledkoch a informujú príslušné cieľové skupiny o akciách uskutočnených v ich krajine.

4.   Verejné a súkromné subjekty v rámci sektorov, na ktoré sa vzťahuje program, používajú značku „Erasmus+“ na účely komunikácie a šírenia informácií týkajúcich sa programu. Pre rôzne sektory programu sa používajú tieto značky:

„Comenius“, v súvislosti so školským vzdelávaním;

„Erasmus“, v súvislosti so všetkými stupňami vysokoškolského vzdelávania v krajinách účastniacich sa programu;

„Erasmus Mundus“, v súvislosti so všetkými typmi činností vysokoškolského vzdelávania medzi krajinami účastniacimi sa programu a partnerskými krajinami;

„Leonardo da Vinci“, v súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou;

„Grundtvig“, v súvislosti so vzdelávaním dospelých;

„Mládež v akcii“, v súvislosti s neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v oblasti mládeže;

„Šport“, v súvislosti s činnosťami v oblasti športu.

5.   Komunikačné činnosti prispievajú aj ku korporátnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecného cieľa tohto nariadenia.

KAPITOLA VII

Prístup k programu

Článok 23

Prístup

1.   Žiadosť o financovanie v rámci programu môže podať každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a masového športu. V prípade činností uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 1 písm. a) program podporuje účasť skupín mladých ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do práce s mládežou, ktorá však nemusí nevyhnutne prebiehať v rámci mládežníckej organizácie.

2.   Komisia a členské štáty zabezpečia pri vykonávaní programu okrem iného pri výbere účastníkov a udeľovaní štipendií vyvinutie osobitného úsilia o podporu sociálneho začleňovania a účasti osôb so špeciálnymi potrebami alebo s nedostatkom príležitostí.

Článok 24

Účasť krajiny

1.   Účasť na programe je otvorená pre tieto krajiny (ďalej len „krajiny účastniace sa programu“):

a)

členské štáty;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách, v rozhodnutiach Asociačnej rady alebo v podobných dohodách;

c)

tie krajiny EZVO, ktoré sú stranou Dohody o EHP, v súlade s ustanoveniami uvedenej dohody;

d)

Švajčiarska konfederácia na základe dvojstrannej dohody, ktorá sa uzatvorí s touto krajinou;

e)

tie krajiny, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika a ktoré uzavreli s Úniou dohody umožňujúce ich účasť na programoch Únie, a to v závislosti od uzavretia dvojstrannej dohody s Úniou o podmienkach ich účasti na programe.

2.   Krajiny účastniace sa programu podliehajú všetkým povinnostiam stanoveným v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom a musia plniť všetky úlohy stanovené v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom.

3.   Program podporuje spoluprácu s partnerskými krajinami, najmä so susedskými krajinami, na akciách a činnostiach uvedených v článkoch 6, 10 a 12.

KAPITOLA VIII

Systém riadenia a auditu

Článok 25

Doplnkovosť

Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí celkovú konzistentnosť a doplnkovosť programu s:

a)

príslušnými politikami a programami, najmä s tými, ktoré sa týkajú kultúry a médií, zamestnanosti, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, politiky súdržnosti a rozvojovej politiky, ako aj politiky rozširovania a iniciatív, nástrojov a stratégií v oblasti regionálnej politiky a vonkajších vzťahov;

b)

ostatnými príslušnými zdrojmi financovania Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, najmä s Európskym sociálnym fondom a ostatnými finančnými nástrojmi týkajúcimi sa zamestnanosti a sociálneho začleňovania, Európskym fondom regionálneho rozvoja a programom „Horizont 2020“ - Rámcovým programom pre výskum a inováciu, ako aj s finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spravodlivosti a občianstva, zdravia, s programami vonkajšej spolupráce a s predvstupovou pomocou.

Článok 26

Vykonávajúce subjekty

Program konzistentne vykonávajú tieto subjekty:

a)

Komisia na úrovni Únie;

b)

národné agentúry na vnútroštátnej úrovni v krajinách účastniacich sa programu.

Článok 27

Národný orgán

1.   Pojem „národný orgán“ znamená jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

2.   Do 22. januára 2014 členské štáty formou oficiálneho oznámenia, ktoré zašle ich stále zastúpenie, oznámia Komisii osobu(-y), ktorá(-é) je(sú) právne splnomocnená(-é) konať v ich mene ako národný orgán na účely tohto nariadenia. V prípade výmeny národného orgánu počas trvania programu oznámi príslušný členský štát túto skutočnosť okamžite Komisii v súlade s rovnakým postupom.

3.   Členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok riadneho fungovania programu vrátane, kde je to možné, opatrení zameraných na riešenie otázok, ktoré zapríčiňujú problémy pri získavaní víz.

4.   Národný orgán určí do 22. marec 2014 národnú agentúru alebo národné agentúry. V prípadoch, v ktorých existuje viac než jedna národná agentúra, stanovia členské štáty vhodný mechanizmus na koordinované riadenie vykonávania programu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä s cieľom zabezpečiť jednotné a nákladovo efektívne vykonávanie programu a v tejto súvislosti efektívny kontakt s Komisiou, ako aj uľahčiť prípadný presun finančných prostriedkov medzi agentúrami, čím sa umožní flexibilnejšie a lepšie využívanie finančných prostriedkov pridelených členským štátom. Bez toho, aby bol dotknutý článok 29 ods. 3, každý členský štát určí, ako usporiada vzťah medzi svojím národným orgánom a národnou agentúrou, a to vrátane takých úloh, akými sú vypracovanie ročného pracovného programu národnej agentúry.

Národný orgán predloží Komisii primerané ex-ante posúdenie zhody potvrdzujúce, že národná agentúra spĺňa článok 58 ods. 1 písm. c) body v) a vi) a článok 60 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a článok 38 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (19), ako aj požiadavky Únie na normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov programu určených na grantovú podporu.

5.   Národný orgán určí nezávislý audítorský subjekt uvedený v článku 30.

6.   Národný orgán zakladá svoje ex-ante posúdenie zhody na vlastných kontrolách a auditoch a/alebo na kontrolách a auditoch vykonaných nezávislým audítorským subjektom uvedeným v článku 30.

7.   V prípade, že národná agentúra určená pre program je tá istá ako národná agentúra určená pre predchádzajúce programy celoživotného vzdelávania alebo Mládež v akcii, rozsah kontrol a auditov pre ex-ante posúdenie zhody sa môže obmedzovať na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre program.

8.   Národný orgán monitoruje riadenie programu a vykonáva nad ním dohľad na vnútroštátnej úrovni. Informuje Komisiu a konzultuje s ňou s dostatočným predstihom predtým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže mať značný vplyv na riadenie programu, najmä rozhodnutie týkajúce sa jeho národnej agentúry.

9.   Národný orgán poskytne primerané spolufinancovanie na operácie svojej národnej agentúry s cieľom zabezpečiť, aby sa program riadil podľa platných pravidiel Únie.

10.   V prípade, že Komisia na základe svojho zhodnotenia ex-ante posúdenia zhody odmietne určenú národnú agentúru, národný orgán zabezpečí prijatie potrebných nápravných opatrení, aby národná agentúra spĺňala minimálne požiadavky stanovené Komisiou, alebo určí iný subjekt ako národnú agentúru.

11.   Národný orgán na základe ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry, nezávislého audítorského stanoviska k nemu a analýzy súladu a výkonnosti národnej agentúry, ktorú uskutoční Komisia, informuje Komisiu každoročne do 31. októbra o svojej monitorovacej činnosti a dohľade v súvislosti s programom.

12.   Národný orgán preberá zodpovednosť za riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie, ktoré Komisia previedla na národnú agentúru vo forme grantovej podpory, ktorá sa má poskytnúť v rámci programu.

13.   V prípade akejkoľvek nezrovnalosti, nedbalosti alebo podvodu národnej agentúry, alebo v prípade závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti národnej agentúry, ktoré vedú k vzneseniu nárokov Komisie voči národnej agentúre, národný orgán zodpovedá za vrátenie finančných prostriedkov Komisii, ktoré nie sú získané späť.

14.   Za okolností uvedených v odseku 13 môže národný orgán odvolať mandát národnej agentúry buď z vlastného podnetu, alebo na žiadosť Komisie. V prípade, že národný orgán chce odvolať mandát národnej agentúry z iných opodstatnených dôvodov, oznámi to Komisii najmenej šesť mesiacov pred predpokladaným dátumom ukončenia mandátu národnej agentúry. V takom prípade sa národný orgán a Komisia oficiálne dohodnú na konkrétnych a včasných prechodných opatreniach.

15.   V prípade odvolania vykoná národný orgán potrebné kontroly týkajúce sa finančných prostriedkov Únie zverených národnej agentúre, ktorej mandát bol odvolaný, a zabezpečí nerušený prevod týchto finančných prostriedkov a všetkých dokumentov a nástrojov riadenia potrebných na riadenie programu na novú národnú agentúru. Národný orgán poskytne národnej agentúre, ktorej mandát bol odvolaný, potrebnú finančnú podporu na pokračovanie plnenia jej zmluvných záväzkov voči príjemcom v rámci programu a Komisii, a to až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

16.   Ak o to Komisia požiada, národný orgán určí inštitúcie alebo organizácie, alebo druhy takýchto inštitúcií a organizácií, ktoré sa považujú za oprávnené zúčastniť sa na konkrétnych akciách programu na ich príslušných územiach.

Článok 28

Národná agentúra

1.   Pojem „národná agentúra“ znamená jednu alebo viac vnútroštátnych agentúr v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

2.   Národná agentúra:

a)

má právnu subjektivitu, alebo je súčasťou subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, a riadi sa právom príslušného členského štátu; za národnú agentúru nemožno určiť ministerstvo;

b)

má primeranú kapacitu na riadenie, zamestnancov a infraštruktúru na úspešné plnenie svojich úloh, pričom zabezpečuje efektívne a účinné riadenie programu a riadne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie;

c)

má prevádzkové a právne prostriedky na uplatňovanie administratívnych pravidiel, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie;

d)

poskytuje primerané finančné záruky vydané prednostne orgánom verejnej moci, zodpovedajúce úrovni finančných prostriedkov Únie, na spravovanie ktorých bude vyzvaná;

e)

je určená na obdobie trvania programu.

3.   Národná agentúra zodpovedá za riadenie všetkých fáz trvania projektov nasledujúcich akcií programu v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) bodmi v) a vi) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a s článkom 44 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov s výnimkou mobility organizovanej v rámci spoločného študijného programu alebo dvojnásobného/viacnásobného diplomu, dobrovoľníckych projektov veľkého rozsahu a nástroja záruk za študentské pôžičky;

b)

strategické partnerstvá v rámci akcie „spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov“;

c)

riadenie činností malého rozsahu, ktoré podporujú štruktúrovaný dialóg v oblasti mládeže v rámci akcie „podpora reformy politík“.

4.   Odchylne od odseku 3 sa rozhodnutia o výbere a pridelení prostriedkov pre strategické partnerstvá uvedené v odseku 3 písm. b) môžu prijímať na úrovni Únie, ak sa príslušné rozhodnutie prijalo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3, a to len v osobitných prípadoch, keď na takúto centralizáciu existujú jasné dôvody.

5.   Národná agentúra poskytne grantovú podporu príjemcom buď formou dohody o grante, alebo rozhodnutia o grante, ako Komisia stanoví pre príslušnú akciu programu.

6.   Národná agentúra podáva Komisii a svojmu národnému orgánu správu každý rok v súlade s článkom 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Národná agentúra zodpovedá za realizáciu pripomienok, ktoré vydá Komisia v nadväznosti na svoju analýzu ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a nezávislého audítorského stanoviska k nemu.

7.   Národná agentúra nesmie bez predchádzajúceho písomného schválenia národným orgánom a Komisiou delegovať na tretiu stranu žiadnu úlohu programu ani plnenie rozpočtu, ktoré jej boli zverené. Národná agentúra si zachováva výhradnú zodpovednosť za všetky úlohy delegované na tretiu stranu.

8.   V prípade odvolania mandátu národnej agentúry táto národná agentúra zostáva právne zodpovedná za plnenie svojich zmluvných záväzkov voči príjemcom v rámci programu a voči Komisii až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

9.   Národná agentúra je zodpovedná za riadenie a ukončovanie finančných dohôd týkajúcich sa predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania a Mládež v akcii, ktoré budú na začiatku programu ešte otvorené.

Článok 29

Európska komisia

1.   Do dvoch mesiacov od doručenia ex-ante posúdenie zhody od národného orgánu podľa článku 27 ods. 4 Komisia prijme, prijme podmienečne alebo zamietne určenie národnej agentúry. Komisia uzatvorí zmluvný vzťah s národnou agentúrou až keď prijme ex-ante posúdenie zhody. V prípade podmienečného prijatia môže Komisia na svoj zmluvný vzťah s národnou agentúrou uplatniť primerané preventívne opatrenia.

2.   Po prijatí ex-ante posúdenia zhody národnej agentúry určenej pre program Komisia oficiálne potvrdí právne povinnosti v súvislosti s finančnými dohodami, ktoré sa týkajú predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania a Mládež v akcii a ktoré sú na začiatku programu ešte otvorené.

3.   V súlade s článkom 27 ods. 4 dokument, ktorý upravuje zmluvný vzťah medzi Komisiou a národnou agentúrou:

a)

stanovuje normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu národnými agentúrami;

b)

zahrnuje pracovný program národnej agentúry, obsahujúci riadiace úlohy národnej agentúry, na ktoré je poskytnutá podpora Únie;

c)

stanovuje požiadavky na národnú agentúru v oblasti podávania správ.

4.   Komisia každý rok sprístupní národnej agentúre tieto finančné prostriedky programu:

a)

finančné prostriedky na grantovú podporu v dotknutom členskom štáte na akcie programu, ktorých riadenie je zverené národnej agentúre;

b)

finančný príspevok na podporu úloh národnej agentúry pri riadení programu. Tento príspevok sa poskytne vo forme paušálneho príspevku na prevádzkové náklady národnej agentúry a určí sa na základe výšky finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu zverených národnej agentúre.

5.   Komisia stanoví požiadavky na pracovný program národnej agentúry. Komisia poskytne národnej agentúre finančné prostriedky programu až potom, keď oficiálne schváli pracovný program národnej agentúry.

6.   Komisia preskúma vnútroštátne systémy riadenia a kontroly na základe požiadaviek na súlad národných agentúr podľa článku 27 ods. 4, najmä na základe ex-ante posúdenia zhody, ktoré jej poskytne národný orgán, ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu s náležitým zohľadnením ročných informácií od národného orgánu o jeho činnostiach monitorovania a dohľadu v súvislosti s programom.

7.   Komisia po posúdení ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu zašle svoje stanovisko a pripomienky vo vzťahu k nim národnej agentúre a národnému orgánu.

8.   V prípade, že Komisia nemôže prijať ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu alebo nezávislé audítorské stanovisko k nemu, alebo v prípade neuspokojivej realizácie pripomienok Komisie národnou agentúrou môže Komisia vykonať preventívne a nápravné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie v súlade s článkom 60 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

9.   Komisia organizuje pravidelné stretnutia so sieťou národných agentúr s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie programu vo všetkých krajinách účastniacich sa programu.

Článok 30

Nezávislý audítorský subjekt

1.   Nezávislý audítorský subjekt vydáva audítorské stanovisko k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu uvedenému v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Nezávislý audítorský subjekt:

a)

má potrebnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie auditov vo verejnom sektore;

b)

zabezpečí, aby jeho audity zohľadňovali medzinárodne uznávané štandardy na vykonávanie auditu;

c)

nie je v konflikte záujmov vo vzťahu k právnemu subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra. Predovšetkým je funkčne nezávislý od právneho subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra.

3.   Nezávislý audítorský subjekt poskytne Komisii a jej zástupcom, ako aj Dvoru audítorov úplný prístup ku všetkým dokumentom a správam na podporu audítorského stanoviska, ktoré vydáva k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu národnej agentúry.

KAPITOLA IX

Systém kontroly

Článok 31

Zásady systému kontroly

1.   Komisia prijme primerané opatrenia, ktoré zabezpečia, aby pri výkone akcií financovaných na základe tohto nariadenia boli chránené finančné záujmy Únie, a to uplatňovaním opatrení na zabránenie podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, a ak sa zistia nezrovnalosti, spätným získaním nesprávne vyplatených súm, a podľa potreby účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami.

2.   Komisia je zodpovedná za dozorné kontroly vo vzťahu k akciám a činnostiam programu riadeným národnými agentúrami. Stanoví minimálne požiadavky na kontroly vykonávané národnou agentúrou a nezávislým audítorským subjektom.

3.   Národná agentúra je zodpovedná za primárne kontroly príjemcov grantov na akcie a činnosti programu uvedené v článku 28 ods. 3. Tieto kontroly musia poskytnúť primeranú istotu, že udelené granty sa využívajú v súlade s ich určením a s platnými pravidlami Únie.

4.   Pokiaľ ide o finančné prostriedky programu prevedené na národné agentúry, Komisia zabezpečí riadnu koordináciu svojich kontrol s národnými orgánmi a národnými agentúrami na základe zásady jednotného auditu a v nadväznosti na analýzu založenú na hodnotení rizika. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 32

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonať audity na základe dokladov a audity na mieste vo vzťahu ku všetkým príjemcom grantov, dodávateľom a subdodávateľom a iným tretím stranám, ktoré dostali finančné prostriedky Únie. Môžu vykonávať aj audity a kontroly týkajúce sa národných agentúr.

2.   OLAF môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupom stanoveným v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (20) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať takéto audity a kontroly a inšpekcie na mieste.

KAPITOLA X

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 33

Delegovanie právomoci na Komisiu

S cieľom riadiť úlohy na najprimeranejšej úrovni je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34, pokiaľ ide o zmenu článku 28 ods. 3, ale len v súvislosti so stanovením ďalších akcií, ktoré majú byť riadené národnými agentúrami.

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 33 sa Komisii udeľuje na dobu trvania programu.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 33 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 33 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 35

Vykonávanie programu

Komisia na vykonávanie programu prijíma ročné pracovné programy vo forme vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3. Každý ročný pracovný program zabezpečí, aby sa všeobecné a konkrétne ciele stanovené v článkoch 4, 5, 11 a 16 vykonávali každoročne konzistentným spôsobom, a stanoví predpokladané výsledky, spôsob vykonávania a jeho celkovú sumu. Ročné pracovné programy obsahujú aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, údaje o sume pridelenej na každú akciu a rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty na akcie, ktoré sa riadia prostredníctvom národných agentúr, a orientačný harmonogram vykonávania. V prípade grantov obsahujú maximálnu mieru spolufinancovania, v ktorej sa zohľadnia špecifiká cieľových skupín, najmä ich kapacita spolufinancovania a možnosť získať finančné prostriedky od tretích strán. Konkrétne pri akciách zameraných na organizácie s obmedzenými finančnými kapacitami sa miera spolufinancovania stanoví minimálne na 50 %.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Výbor sa môže schádzať v špecifickom zložení s cieľom riešiť sektorové otázky. Prípadne možno ad hoc a v súlade s rokovacím poriadkom výboru pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na jeho schôdzach ako pozorovatelia.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA XI

Záverečné ustanovenia

Článok 37

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Akcie, ktoré sa začali 31. decembra 2013 alebo pred týmto dátumom na základe rozhodnutí č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES, sa spravujú v prípade, keď je to relevantné, v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

3.   Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni nerušený prechod medzi akciami vykonávanými v súvislosti s predchádzajúcimi programami v oblastiach celoživotného vzdelávania, mládeže a medzinárodnej spolupráce vo vysokoškolskom vzdelávaní a akciami, ktoré sa majú vykonávať v rámci programu.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 154.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 200.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 19. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 3. decembra 2013.

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013 (Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 30).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1298/2008/ES zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje akčný program Erasmus Mundus na roky 2009 – 2013 na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a na podporu porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 340, 19.12.2008, s. 83).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41).

(8)  Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12).

(9)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6).

(10)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60).

(11)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1).

(12)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) (Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11).

(13)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1

(15)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(18)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10).

(19)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

UKAZOVATELE PRE HODNOTENIE PROGRAMU

Program sa starostlivo monitoruje na základe súboru ukazovateľov určených na meranie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a konkrétne ciele programu, a s ohľadom na minimalizáciu administratívneho zaťaženia a nákladov. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom hlavných ukazovateľov:

Hlavný cieľ v oblasti vzdelávania v rámci stratégie Európa 2020

Percentuálny podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov iba s nižším stredoškolským vzdelaním, ktoré nie sú zaradené do vzdelávania ani odbornej prípravy

Percentuálny podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným terciárnym alebo rovnocenným vzdelaním

Referenčná hodnota mobility v súlade so závermi Rady o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu

Percentuálny podiel absolventov vysokoškolského vzdelávania, ktorí absolvovali obdobie súvisiace s vysokoškolským štúdiom alebo odbornou prípravou (vrátane odborných stáží) v zahraničí

Percentuálny podiel osôb vo veku 18 – 34 rokov s počiatočným odborným vzdelaním a prípravou, ktoré absolvovali obdobie súvisiace s počiatočným odborným vzdelávaním a prípravou alebo obdobie odbornej prípravy (vrátane odborných stáží) v zahraničí

Kvantitatívne údaje (všeobecné)

Počet zamestnancov podporovaný programom, podľa krajiny a sektora

Počet účastníkov so špeciálnymi potrebami alebo menšími príležitosťami

Počet a typ organizácií a projektov, podľa krajiny a akcie

Vzdelávanie a odborná príprava

Počet žiakov, študentov a stážistov zúčastňujúcich sa na programe podľa jednotlivých krajín, sektora, akcie a pohlavia

Počet vysokoškolských študentov, ktorí získavajú podporu na štúdium v partnerskej krajine, ako aj počet študentov z partnerských krajín, ktorí prichádzajú študovať do krajiny účastniacej sa programu

Počet inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z partnerských krajín zapojených do akcií v oblasti mobility a spolupráce

Počet užívateľov siete Euroguidance

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí dostali osvedčenie, diplom alebo iný druh formálneho uznania ich účasti na programe

Percentuálny podiel účastníkov potvrdzujúcich, že si zvýšili svoje kľúčové kompetencie

Percentuálny podiel účastníkov dlhodobej mobility potvrdzujúcich, že si zvýšili jazykové zručnosti

Jean Monnet

Počet študentov, ktorí získali odbornú prípravu prostredníctvom činností Jean Monnet

Mládež

Počet mladých ľudí zapojených do akcií v oblasti mobility, ktorí dostali podporu v rámci programu, podľa krajiny, akcie a pohlavia

Počet mládežníckych organizácií z krajín účastniacich sa programu i partnerských krajín zapojených do akcií v oblasti medzinárodnej mobility a spolupráce

Počet užívateľov siete Eurodesk

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí dostali osvedčenie, napríklad Youthpass, diplom alebo iný druh formálneho uznania ich účasti v programe

Percentuálny podiel účastníkov potvrdzujúcich, že si zvýšili svoje kľúčové kompetencie

Percentuálny podiel účastníkov na dobrovoľníckych činnostiach potvrdzujúcich, že si zvýšili jazykové zručnosti

Šport

Veľkosť členstva športových organizácií, ktoré žiadali o účasť v programe a zúčastnili sa na ňom, podľa krajín

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí používajú výsledky cezhraničných projektov na:

a)

boj proti hrozbám pre šport,

b)

zlepšenie dobrého riadenia a duálnu kariéru,

c)

posilnenie sociálneho začleňovania, rovnosti príležitostí a miery účasti.


PRÍLOHA II

TECHNICKÉ INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA NÁSTROJA ZÁRUK ZA ŠTUDENTSKÉ PÔŽIČKY

1.   Výber finančných sprostredkovateľov

Na základe výzvy na vyjadrenie záujmu sa finanční sprostredkovatelia vyberajú v súlade s osvedčenými trhovými postupmi so zreteľom okrem iného na:

a)

výšku finančných prostriedkov, ktoré sa majú dať k dispozícii študentom;

b)

najvýhodnejšie podmienky ponúkané študentom, podmienené plnením minimálnych štandardov pre poskytovanie pôžičiek, ako je uvedené v odseku 2;

c)

prístup všetkých obyvateľov krajín účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1 k financovaniu;

d)

opatrenia na predchádzanie podvodom; a

e)

dodržiavanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (1).

2.   Ochrana dlžníkov

Nasledujúce záruky predstavujú minimálne podmienky, ktoré musia plniť finanční sprostredkovatelia, ak chcú poskytovať študentské pôžičky zaručené nástrojom záruk za študentské pôžičky:

a)

nevyžaduje sa zábezpeka ani rodičovská záruka;

b)

pôžičky sa poskytujú na nediskriminačnom základe;

c)

v rámci hodnotiaceho postupu finančný sprostredkovateľ zváži riziko nadmerného zadlženia študenta, pričom berie do úvahy úroveň akumulovaných dlhov a každé súdne rozhodnutie o nesplatených pohľadávkach; a

d)

splácanie sa uskutoční na základe hybridného modelu, v ktorom sa kombinujú štandardizované platby založené na hypotekárnom úvere so sociálnymi zárukami, a to najmä:

i)

úrokovou sadzbou, ktorá je výrazne nižšia než trhová úroková sadzba;

ii)

počiatočné obdobie odkladu pred začatím splácania v dĺžke minimálne 12 mesiacov po skončení študijného programu, alebo ak vnútroštátne právo neumožňuje takýto odklad, ustanovenie o nominálnych splátkach za toto 12-mesačné obdobie;

iii)

poskytnutie možnosti tzv. splátkových prázdnin na minimálnu dobu 12 mesiacov počas trvania pôžičky, ktorú možno uplatniť na žiadosť absolventa, alebo ak vnútroštátne právo neumožňuje takýto odklad, ustanovenie o nominálnych splátkach za toto 12-mesačné obdobie;

iv)

možnosť odloženia splácania úroku počas obdobia štúdia;

v)

poistenie pre prípad úmrtia alebo zdravotného postihnutia; a

vi)

žiadne sankcie za predčasné úplné alebo čiastočné splatenie.

Finanční sprostredkovatelia môžu ponúknuť splátky podmienené príjmom, rovnako ako lepšie podmienky, ako je dlhšia doba odkladu, dlhšie splátkové prázdniny alebo neskoršia splatnosť, brať do úvahy špecifické potreby absolventov, ako v prípade tých, ktorí následne pokračujú v doktorandskom štúdiu, alebo poskytnúť absolventom viac času na hľadanie zamestnania. Poskytovanie takýchto lepších podmienok sa berie do úvahy pri postupe výberu finančných sprostredkovateľov.

3.   Monitorovanie a hodnotenie

Nástroj záruk za študentské pôžičky sa monitoruje a hodnotí, ako je uvedené v článku 21 tohto nariadenia, a na základe článku 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Ako súčasť tohto postupu predloží Komisia správu o vplyve nástroja záruk za študentské pôžičky na príjemcov a na vysokoškolské vzdelávacie systémy. Správa Komisie zahrnie okrem iného údaje o príslušných oblastiach týkajúcich sa nasledovného a tiež navrhnuté opatrenia na riešenie uvedených oblastí:

a)

počet študentov, ktorí prijali pôžičku krytú nástrojom záruk za študentské pôžičky, vrátane údajov o miere dokončenia;

b)

objem pôžičiek, na ktoré uzatvorili zmluvy finanční sprostredkovatelia;

c)

úroveň úrokových sadzieb;

d)

miera zadlženia a neplnenia záväzkov vrátane všetkých opatrení prijatých finančnými sprostredkovateľmi voči tým, ktorí nesplácajú pôžičky;

e)

opatrenia na predchádzanie podvodom, ktoré prijali finanční sprostredkovatelia;

f)

profil študentov, ktorí dostali podporu, vrátane ich sociálno-ekonomického zázemia, predmetu štúdia, krajiny pôvodu a krajiny určenia, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane údajov;

g)

vyváženosť využívania z geografického hľadiska; a

h)

účasť finančných sprostredkovateľov z geografického hľadiska.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci priznané Európskemu parlamentu a Rade článkom 140 ods. 9 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, Komisia zváži, či navrhne vhodné regulačné zmeny vrátane legislatívnych zmien v prípade, že predpokladané využitie na trhu alebo účasť finančných sprostredkovateľov nie sú uspokojivé.

4.   Rozpočet

Rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady nástroja záruk za študentské pôžičky vrátane platobných záväzkov voči zúčastneným finančným sprostredkovateľom, ktorí požadujú čiastočné záruky, a správnych poplatkov pre EIF.

Rozpočet pridelený na nástroj záruk za študentské pôžičky, ako je uvedené v článku 18 ods. 2 písm. c), nesmie byť vyšší než 3,5 % z celkového rozpočtu programu.

5.   Zviditeľňovanie a zvyšovanie povedomia

Každý zúčastnený finančný sprostredkovateľ prispieva k propagácii nástroja záruk za študentské pôžičky poskytovaním informácií záujemcom o štúdium. Na tento účel Komisia okrem iného poskytne národným agentúram v krajinách účastniacich sa programu potrebné informácie, ktoré im umožnia plniť úlohu sprostredkovateľov informácií o nástroji záruk za študentské pôžičky.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/74


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1289/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Recipročný mechanizmus, ktorý by sa mal uplatniť, ak tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 (2) uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu, je potrebné prispôsobiť vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o sekundárnych právnych základoch. Okrem toho je potrebné uvedený mechanizmus prispôsobiť tak, aby zabezpečil reakciu Únie ako akt solidarity, ak tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu.

(2)

Po prijatí oznámenia od členského štátu, že tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 uplatňuje voči štátnym príslušníkom daného členského štátu vízovú povinnosť, by mali všetky členské štáty reagovať spoločne, a dať tým odpoveď Únie na situáciu, ktorá ovplyvňuje Úniu ako celok a podrobuje jej občanov odlišnému zaobchádzaniu.

(3)

Úplná vízová reciprocita je cieľom, ktorý by mala Únia vo svojich vzťahoch s tretími krajinami aktívne sledovať, a tým prispievať k zvýšeniu dôveryhodnosti a konzistentnosti vonkajšej politiky Únie.

(4)

Týmto nariadením by sa mal ustanoviť mechanizmus pre dočasné pozastavenie výnimky z vízovej povinnosti s treťou krajinou uvedenou v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 („mechanizmus pozastavenia“) v núdzovej situácii, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu s cieľom vyriešiť ťažkosti, ktorým čelí aspoň jeden členský štát, a s ohľadom na celkový dosah núdzovej situácie na Úniu ako celok.

(5)

Na účely mechanizmu pozastavenia výrazné a náhle zvýšenie znamená prekročenie hranice 50 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi dotknutý členský štát, môže tiež znamenať menšie zvýšenie.

(6)

Na účely mechanizmu pozastavenia nízka miera uznaných žiadostí o azyl znamená podiel uznaných žiadostí o azyl na úrovni približne 3 alebo 4 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi dotknutý členský štát, môže byť tento podiel aj vyšší.

(7)

Je potrebné predchádzať a bojovať proti každému zneužitiu vyplývajúcemu z oslobodenia od vízovej povinnosti na krátkodobý pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny, keď títo štátni príslušníci predstavujú ohrozenie verejného poriadku (ordre public) a vnútornej bezpečnosti dotknutého členského štátu.

(8)

V tomto nariadení by sa mal ustanoviť právny základ pre vízovú povinnosť alebo pre oslobodenie od uvedenej povinnosti pre držiteľov cestovných dokladov vydaných niektorými subjektmi uznanými dotknutým členským štátom ako subjekty medzinárodného práva, ktoré nie sú medzivládnymi medzinárodnými organizáciami.

(9)

Keďže pravidlá vzťahujúce sa na utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti zavedené nariadením Rady (ES) č. 1932/2006 (3), sa nevzťahujú na takéto osoby, ak sa zdržiavajú v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, je potrebné vyjasniť situáciu v súvislosti s vízovou povinnosťou určitých utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré sa zdržiavajú v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. Týmto nariadením by sa mala členským štátom ponechať voľnosť rozhodnúť v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami o oslobodení týchto kategórií osôb od vízovej povinnosti. Členské štáty by mali takéto rozhodnutia oznámiť Komisii.

(10)

Nariadením (ES) č. 539/2001 by nemalo byť dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohôd, ktoré Európske spoločenstvo uzavrelo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia a podľa ktorých je nutné odchýliť sa od spoločných vízových pravidiel, pričom sa zohľadňuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

(11)

S cieľom zabezpečiť vhodné zapojenie Európskeho parlamentu a Rady do druhej fázy uplatňovania mechanizmu reciprocity vzhľadom na mimoriadne citlivú politickú povahu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre všetkých štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 a jeho horizontálne dôsledky pre členské štáty, štáty pridružené k schengenskému priestoru a samotnú Úniu, najmä pre ich vonkajšie vzťahy a celkové fungovanie schengenského priestoru, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únii, pokiaľ ide o niektoré prvky mechanizmu reciprocity. Priznaním tejto právomoci Komisii sa zohľadní potreba politickej diskusie o vízovej politike Únie v schengenskom priestore. Uvedené odráža aj potrebu zabezpečiť primeranú transparentnosť a právnu istotu pri uplatňovaní mechanizmu reciprocity na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, najmä prostredníctvom zodpovedajúcej dočasnej zmeny prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(12)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie mechanizmu pozastavenia, určitých ustanovení mechanizmu reciprocity a najmä s cieľom umožniť primerané zohľadnenie všetkých relevantných faktorov a prípadných dôsledkov uplatňovania uvedených mechanizmov, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určovanie kategórií dotknutých štátnych príslušníkov tretej krajiny, na ktorých by sa malo vzťahovať dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti v rámci mechanizmu reciprocity, a o zodpovedajúcom trvaní danej výnimky, ako aj právomoc vykonávať mechanizmus pozastavenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4). Na prijímanie takýchto vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(13)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(14)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(15)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(16)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (11); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (12). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(18)

Nariadenie (ES) č. 539/2001 by sa preto malo zodpovedajúcom spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa týmto mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Ak tretia krajina uvedená v prílohe II uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

a)

dotknutý členský štát to písomne oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 30 dní od zavedenia vízovej povinnosti treťou krajinou alebo v prípadoch, keď sa vízová povinnosť existujúca k 9. januára 2014 zachováva, do 30 dní od uvedeného dátumu.

Uvedené oznámenie:

i)

obsahuje informácie upresňujúce dátum zavedenia vízovej povinnosti a druhoch dotknutých cestovných dokladov a víz;

ii)

obsahuje podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal na účely zabezpečenia bezvízového styku s dotknutou treťou krajinou, a všetky relevantné informácie.

Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie bezodkladne uverejní informáciu o uvedenom oznámení vrátane informácií o dátume zavedenia vízovej povinnosti a druhoch dotknutých cestovných dokladov a víz.

Ak sa tretia krajina rozhodne zrušiť vízovú povinnosť pred uplynutím lehoty uvedenej v prvom pododseku tohto písmena, oznámenie sa nepodá alebo sa vezme späť a informácia sa neuverejní;

b)

Komisia bezodkladne po dátume uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a po porade s dotknutým členským štátom podnikne s orgánmi dotknutej tretej krajiny kroky najmä v politickej, hospodárskej a obchodnej oblasti s cieľom obnoviť alebo zaviesť bezvízový styk a bezodkladne o uvedených krokoch informuje Európsky parlament a Radu;

c)

ak tretia krajina v lehote 90 dní od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a napriek všetkým krokom podniknutým v súlade s písmenom b) vízovú povinnosť nezruší, môže dotknutý členský štát požiadať Komisiu, aby pozastavila oslobodenie od vízovej povinnosti pre určité kategórie štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny. Ak členský štát podá takúto žiadosť, informuje o tom Európsky parlament aj Radu;

d)

Komisia pri zvažovaní ďalších krokov v súlade s písmenom e), f) alebo h) zohľadní výsledok opatrení, ktoré prijal dotknutý členský štát s ohľadom na zabezpečenie bezvízového styku s dotknutou treťou krajinou, kroky podniknuté podľa písmena b) a dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou;

e)

ak dotknutá tretia krajina vízovú povinnosť nezrušila, Komisia najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a následne v intervaloch nepresahujúcich šesť mesiacov v rámci celkovej lehoty, ktorá nepresiahne deň nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v písmene f) alebo sa voči nemu vznesie námietka:

i)

prijme na žiadosť dotknutého členského štátu alebo z vlastného podnetu vykonávací akt, ktorým sa dočasne na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre určité kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny. V uvedenom vykonávacom akte sa stanoví dátum v rámci obdobia 90 dní od nadobudnutia jeho účinnosti, ku ktorému pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti nadobudne účinnosť, pričom sa zohľadnia dostupné zdroje na konzulátoch členských štátov. Pri prijímaní následných vykonávacích aktov môže Komisia obdobie uvedeného pozastavenia predlžovať o ďalšie obdobia nepresahujúce šesť mesiacov a meniť kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, pre ktoré sa oslobodenie od vízovej povinnosti pozastavuje.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, sa počas trvania pozastavenia od všetkých kategórií štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny uvedených vo vykonávacom akte, vyžaduje, aby mali pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza; alebo

ii)

predloží výboru uvedenému v článku 4a ods. 1 správu, v ktorej zhodnotí situáciu a uvedie dôvody, prečo rozhodla, že nepozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti, a informuje o tom Európsky parlament a Radu.

V tejto správe sa zohľadnia všetky relevantné faktory, ako tie, ktoré sú uvedené v písmene d). Európsky parlament a Rada môžu na základe uvedenej správy uskutočniť politické rokovania;

f)

ak v lehote 24 mesiacov od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, prijme Komisia v súlade s článkom 4b delegovaný akt, ktorým sa na 12 mesiacov dočasne pozastaví uplatňovanie prílohy II na štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny. V delegovanom akte sa stanoví dátum v rámci obdobia 90 dní od jeho nadobudnutia účinnosti, ku ktorému má pozastavenie uplatňovania prílohy II nadobudnúť účinnosť, pričom sa zohľadnia dostupné zdroje na konzulátoch členských štátov, a zodpovedajúcim spôsobom sa ním zmení príloha II. Uvedená zmena sa vykoná tak, že k názvu dotknutej tretej krajiny sa vloží poznámka pod čiarou, v ktorej sa uvedie, že oslobodenie od vízovej povinnosti je vo vzťahu k danej tretej krajine pozastavené a trvanie uvedeného pozastavenia.

Dňom, keď pozastavenie uplatňovania prílohy II na štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny nadobudne účinnosť alebo keď sa voči delegovanému aktu vznesie námietka podľa článku 4b ods. 5, sa skončí platnosť vykonávacieho aktu prijatého podľa písmena e) týkajúceho sa dotknutej tretej krajiny.

Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa písmena h), predĺži sa obdobie pozastavenia uvedené v prvom pododseku tohto písmena o šesť mesiacov. Poznámka pod čiarou uvedená v uvedenom pododseku sa zodpovedajúcim spôsobom zmení.

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, počas trvania uvedeného pozastavenia sa od štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, na ktorých sa vzťahuje delegovaný akt, vyžaduje, aby mali pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza;

g)

každé následné oznámenie, ktoré vykoná iný členský štát podľa písmena a) a ktoré sa týka rovnakej tretej krajiny, počas obdobia uplatňovania opatrení prijatých v súlade s písmenom e) alebo f) vo vzťahu k uvedenej tretej krajine, sa spojí s prebiehajúcimi postupmi bez toho, aby sa predĺžili lehoty alebo obdobia ustanovené v uvedených písmenách;

h)

ak počas šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v písmene f) dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, môže Komisia predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I;

i)

postupmi uvedenými v písmenách e), f) a h) nie je dotknuté právo Komisie kedykoľvek predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I;

j)

ak dotknutá tretia krajina zruší vízovú povinnosť, dotknutý členský štát to bezodkladne oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Komisia toto oznámenie bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Platnosť každého vykonávacieho alebo delegovaného aktu prijatého podľa písmena e) alebo f) týkajúceho sa dotknutej tretej krajiny sa skončí sedem dní po uverejnení oznámenia podľa prvého pododseku tohto písmena. Ak dotknutá tretia krajina zaviedla vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov dvoch alebo viacerých členských štátov, platnosť vykonávacieho alebo delegovaného aktu týkajúceho sa uvedenej tretej krajiny skončí sedem dní po uverejnení oznámenia týkajúceho sa posledného dotknutého členského štátu, ktorého štátni príslušníci podliehali vízovej povinnosti uvedenej tretej krajiny. Poznámka pod čiarou uvedená v prvom pododseku písmena f) sa vypúšťa po uplynutí platnosti príslušného delegovaného aktu. Komisia bezodkladne uverejní informáciu o uvedenom skončení platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie.

Ak dotknutá tretia krajina zruší vízovú povinnosť a dotknutý členský štát to neoznámi podľa prvého pododseku tohto písmena, Komisia z vlastného podnetu bezodkladne uverejní informáciu podľa uvedeného pododseku a uplatní sa druhý pododsek tohto písmena.“;

b)

odsek 5 sa vypúšťa.

2.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 1a

1.   Odchylne od článku 1 ods. 2 sa ako krajné riešenie v núdzových situáciách v súlade s týmto článkom dočasne pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II.

2.   Členský štát môže oznámiť Komisii, ak čelí v priebehu šiestich mesiacov oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku alebo oproti posledným šiestim mesiacom pred začatím uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II od vízovej povinnosti jednej alebo viacerým z týchto okolností vyvolávajúcich núdzovú situáciu, ktorú nedokáže sám napraviť, a to výraznému a náhlemu zvýšeniu počtu:

a)

štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny, o ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú na území tohto členského štátu;

b)

žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny, pri ktorej je miera uznaných žiadostí o azyl nízka, ak toto zvýšenie vedie k osobitnému tlaku na azylový systém členského štátu;

c)

zamietnutých žiadostí o readmisiu podaných členským štátom voči uvedenej tretej krajine vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom.

Porovnanie s obdobím šiestich mesiacov pred začatím uplatňovania oslobodenia od vízovej povinnosti ako sa uvádza v prvom pododseku sa uplatňuje len počas obdobia siedmich rokov od začatia uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny od vízovej povinnosti.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku uvádza dôvody, na ktorých je založené a obsahuje relevantné informácie a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal s cieľom napraviť situáciu. Komisia ihneď informuje Európsky parlament a Radu o takomto oznámení.

3.   Komisia preskúma každé oznámenie zaslané podľa odseku 2, pričom prihliada na:

a)

či nastala jedna zo situácií opísaných v odseku 2;

b)

počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v odseku 2;

c)

celkový vplyv týchto zvýšení uvedených v odseku 2 na migračnú situáciu v Únii, ako vyplýva z údajov poskytnutých členskými štátmi;

d)

správy vypracované Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, Európskym podporným úradom pre azyl alebo Európskym policajným úradom (Europol), ak si to okolnosti v konkrétnom oznámenom prípade vyžadujú;

e)

celkovú otázku verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti po konzultácii s dotknutým členským štátom.

Komisia o výsledkoch jej preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.

4.   Ak Komisia na základe preskúmania uvedeného v odseku 3, a pri zohľadnení dôsledkov pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou a v úzkej spolupráci s uvedenou treťou krajinou s cieľom nájsť alternatívne dlhodobé riešenia, rozhodne, že je potrebné prijať opatrenia, do troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 2 prijme vykonávací akt, ktorým sa dočasne pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2. Vo vykonávacom akte sa stanoví dátum, ku ktorému pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti nadobudne účinnosť.

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, sú štátni príslušníci tretej krajiny dotknutej vykonávacím aktom povinní v priebehu obdobia uvedeného pozastavenia mať víza pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov.

5.   Pred skončením platnosti vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 Komisia v spolupráci s dotknutým členským štátom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu. K správe môže byť pripojený legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I.

6.   Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa odseku 5, môže predĺžiť platnosť vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 o obdobie nepresahujúce 12 mesiacov. Rozhodnutie predĺžiť platnosť vykonávacieho aktu sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2.

Článok 1b

Komisia do 10. januára 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi efektívnosť mechanizmu reciprocity uvedeného v článku 1 ods. 4 a mechanizmu pozastavenia stanoveného v článku 1a, a podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. Európsky parlament a Rada o takomto návrhu rozhodnú v súlade s riadnym legislatívnym postupom.“.

3.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členský štát môže ustanoviť výnimky z vízovej povinnosti ustanovenej v článku 1 ods. 1 alebo z oslobodenia od vízovej povinnosti ustanoveného v článku 1 ods. 2 pre:

a)

držiteľov diplomatických pasov, služobných/úradných pasov alebo špeciálnych pasov;

b)

členov civilnej posádky lietadiel a námorných lodí pri ich výkone služby;

c)

členov civilnej posádky lodí pri vystúpení na breh, ak sú držiteľmi preukazu totožnosti námorníka vydaného v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce č. 108 z 13. mája 1958 alebo č. 185 zo 16. júna 2003 alebo s Dohovorom Medzinárodnej námornej organizácie o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy z 9. apríla 1965;

d)

posádku a členov núdzových alebo záchranných misií v prípade katastrofy alebo nehody;

e)

civilnú posádku lodí plaviacich sa v medzinárodných vnútrozemských vodách;

f)

držiteľov cestovných dokladov vydaných medzivládnymi medzinárodnými organizáciami, ktorých členom je aspoň jeden členský štát, alebo inými subjektmi, ktoré dotknutý členský štát uznáva ako subjekty medzinárodného práva, úradníkov uvedených organizácií alebo subjektov.“;

b)

v odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„d)

osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca, a osoby bez štátnej príslušnosti a iné osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny a zdržiavajú sa v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, ktoré sú držiteľmi cestovného dokladu vydaného Spojeným kráľovstvom alebo Írskom, ktorý je uznaný dotknutým členským štátom, a to bez toho, by boli dotknuté požiadavky vyplývajúce z Európskeho dohovoru o zrušení víz pre utečencov podpísanej 20. apríla 1959 v Štrasburgu.“.

4.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*1).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 4b

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo dňa 9. januára 2014. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 4 písm. f) nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote štyroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“."

Článok 2

Článok 1a nariadenia (ES) č. 539/2001 v znení zmien podľa tohto nariadenia, a najmä ustanovenia odseku 2 druhého pododseku sa uplatňujú aj na tretie krajiny, voči štátnym príslušníkom ktorých sa oslobodenie od vízovej povinnosti zaviedlo pred 9. januára 2014.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. decembra 2013.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(5)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(6)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(7)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(8)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(10)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(11)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(12)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/81


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1290/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 173 a 183 a článok 188 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“) sa zriadil nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (4). Uvedené nariadenie je potrebné doplniť pravidlami účasti na nepriamych opatreniach vykonávaných v rámci programu Horizont 2020 a pravidlami využívania a šírenia výsledkov týchto opatrení.

(2)

Program Horizont 2020 by sa mal vykonávať s cieľom priamo prispieť k dosiahnutiu vedúceho postavenia priemyslu a vytváraniu rastu a zamestnanosti, ako aj blahobytu občanov v Európe, a mal by vyjadrovať strategickú víziu oznámenia Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 Únia inovácií“, v ktorej sa Komisia zaväzuje radikálne zjednodušiť prístup účastníkov.

(3)

Programom Horizont 2020 by sa malo podporiť budovanie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa voľne pohybujú výskumní pracovníci, vedecké poznatky a technológie, a to posilnením spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi navzájom, najmä prostredníctvom uplatňovania konzistentného súboru pravidiel.

(4)

V pravidlách účasti, využívania a šírenia programu Horizont 2020 stanovené v tomto nariadení (ďalej len „pravidlá“) by sa mali primerane odzrkadľovať odporúčania Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum (5), ako aj odporúčania Rady, pokiaľ ide o zjednodušenie administratívnych a finančných požiadaviek rámcových programov pre výskum. Pravidlá by mali nadväzovať na zjednodušujúce opatrenia, ktoré sa už vykonali podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (6). Mali by zohľadňovať odporúčania uvedené v záverečnej správe skupiny expertov z 12. novembra 2010 s názvom „Priebežné hodnotenie 7. rámcového programu“ a mali by umožniť ďalší pokrok v znížení administratívneho zaťaženia účastníkov a zložitosti finančných ustanovení s cieľom uľahčiť účasť a znížiť počet finančných chýb. V pravidlách by sa tiež mali náležite odrážať obavy a odporúčania výskumného spoločenstva vyplývajúce z diskusie, ktorú podnietilo oznámenie Komisie z 29. apríla 2010 s názvom „Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum“ a následná zelená kniha z 9. februára 2011 s názvom „Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ“.

(5)

Priebežné hodnotenie programu Horizont 2020 by malo obsahovať posúdenie nového modelu financovania vrátane jeho vplyvu na úrovne financovania, účasť na programe Horizont 2020 a na atraktívnosť programu Horizont 2020.

(6)

Komisia alebo príslušný financujúci subjekt by mali zabezpečiť, aby sa v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov sprístupnili všetkým potenciálnym účastníkom usmernenia a informácie.

(7)

S cieľom zabezpečiť súdržnosť s ostatnými programami financovania Únie by sa mal program Horizont 2020 vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7) a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (8), a to pri náležitom zohľadnení osobitnej povahy činností v oblasti výskumu a inovácie.

(8)

Integrovaný prístup by sa mal zaistiť spojením činností siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) prijatého rozhodnutím č. 1982/2006/ES, rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (9) a Európskeho inovačného a technologického inštitútu (ďalej len „EIT“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 (10) s cieľom uľahčiť účasť, vytvoriť súdržnejší súbor nástrojov, zvýšiť vedecký a hospodársky vplyv a zároveň zabrániť duplicite a roztrieštenosti. V záujme zabezpečenia súdržného rámca, prostredníctvom ktorého by sa uľahčila účasť na programoch financovaných Úniou z rozpočtu programu Horizont 2020 vrátane účasti na programoch riadených EIT, spoločnými podnikmi alebo akýmikoľvek inými štruktúrami podľa článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a účasti na programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ, by sa mali uplatňovať spoločné pravidlá.

Mala by sa však zabezpečiť pružnosť, pokiaľ ide o prijímanie osobitných pravidiel v prípade, ak to odôvodňujú osobitné potreby príslušných opatrení. S cieľom zohľadniť osobitné prevádzkové potreby identifikované v rámci relevantného základného aktu orgánov zriadených podľa článku 187 ZFEÚ by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(9)

Opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznávané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Takéto opatrenia by mali byť v súlade so všetkými právnymi povinnosťami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013 (11), ako aj s etickými zásadami vrátane zabránenia akémukoľvek porušovaniu výskumnej integrity.

(10)

V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce, ako sa uvádza v článkoch 180 a 186 ZFEÚ, by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov usadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií. Vykonávanie pravidiel by malo byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a malo by byť v súlade s medzinárodným právom. Okrem toho, pri vykonávaní pravidiel by sa mali náležite brať do úvahy podmienky účasti subjektov Únie na zodpovedajúcich programoch tretích krajín.

(11)

Pravidlami by sa mal poskytovať súdržný, komplexný a transparentný rámec na účely zabezpečenia čo najúčinnejšieho vykonávania, pričom sa má zohľadniť potreba jednoduchého prístupu všetkých účastníkov prostredníctvom zjednodušených postupov, a to najmä pokiaľ ide o mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“). Finančná pomoc Únie by sa mohla poskytovať v rôznych formách.

(12)

V súlade so zásadou transparentnosti a ako doplnok k požiadavke zverejnenia stanovenej v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v nariadení (EÚ) č. 1268/2012 by mala Komisia tam, kde je to možné, prostredníctvom osobitných informačných kanálov uverejňovať otvorené výzvy na predkladanie návrhov na webových stránkach programu Horizont 2020 a mala by zabezpečiť ich všeobecné rozšírenie, a to aj prostredníctvom národných kontaktných miest a na požiadanie v dostupných formátoch.

(13)

Kritériá výberu a udeľovania stanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať transparentne, na základe objektívnych a merateľných parametrov a s ohľadom na celkový cieľ programu Horizont 2020 dosiahnuť dobre fungujúci Európsky výskumný priestor.

(14)

Vo všeobecnosti by malo byť obdobie medzi konečným termínom na predloženie úplných návrhov a podpísaním dohôd o grantoch so žiadateľmi o grant alebo oznámením rozhodnutí o grantoch týmto žiadateľom kratšie, ako obdobie uvádzané v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012. V náležite odôvodnených prípadoch a v prípade opatrení Európskej rady pre výskum by sa malo povoliť dlhšie obdobie.

(15)

Komisia by mala pokračovať vo svojej snahe o zjednodušenie postupov spôsobmi umožnenými zlepšením IT systémov, ako je napríklad ďalšie rozšírenie portálu účastníkov, ktorý by mal fungovať ako jednotné miesto vstupu od okamihu uverejnenia výziev na návrhy projektov, počas predkladania návrhov až do realizácie opatrenia, s cieľom vytvoriť miesto jednotného kontaktu. Systém by žiadateľom mohol poskytovať aj spätnú väzbu, pokiaľ ide o napredovanie vybavovania a časový harmonogram ich žiadostí.

(16)

Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (12), v ktorom sa uvádzajú ustanovenia o bezpečnosti utajovaných skutočností Európskej únie.

(17)

Potrebné je stanoviť minimálne podmienky účasti ako všeobecné pravidlo, ale aj so zreteľom na osobitosti opatrení v rámci programu Horizont 2020. Predovšetkým by sa mali ustanoviť pravidlá týkajúce sa počtu účastníkov a miest ich sídla. V prípade opatrenia bez účasti subjektu usadeného v členskom štáte by sa malo sledovať dosiahnutie cieľov ustanovených v článkoch 173 a 179 ZFEÚ.

(18)

Podľa rozhodnutia Rady 2001/822/ES (13) sú právne subjekty zo zámorských krajín a území oprávnené zúčastňovať sa na programe Horizont 2020 za predpokladu splnenia osobitných podmienok v ňom stanovených.

(19)

Komisia by mala zvážiť načasovanie výziev na predkladanie návrhov a žiadostí o informácie pri zohľadnení, ak je to možné, obvyklých období pracovného voľna.

(20)

Komisia by mala v prípade neúspešných návrhov poskytnúť dotknutým žiadateľom spätnú väzbu.

(21)

Jasnými a transparentnými mechanizmami na vytváranie výziev na predkladanie návrhov, ktoré sa týkajú osobitných tém, by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky, zvýšiť atraktívnosť programu Horizont 2020 a zvýšiť účasť.

(22)

Komisia by mala v súvislosti so všetkými aspektmi programu Horizont 2020 konať v súlade so zásadami Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, ako sa uvádza v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2000/633/ES, ESUO, Euratom (14).

(23)

Je vhodné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom opatrení v rámci programu Horizont 2020. Na účely zníženia zložitosti existujúcich pravidiel financovania by sa mal prijať zjednodušený systém úhrady nákladov s rozšíreným využívaním jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov.

(24)

Sadzby úhrady v tomto nariadení predstavujú maximá, aby sa splnila požiadavka neziskovosti a zásada spolufinancovania a aby sa účastníkom umožnilo požiadať o nižšiu sadzbu. Sadzby úhrady by však v zásade mali byť vo výške 100 % alebo 70 %.

(25)

Pri klasifikácii technického výskumu, vývoja výrobkov a demonštračných činností by sa mali zohľadniť vymedzenia OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti.

(26)

Osobitné výzvy v oblasti výskumu a inovácie by sa mali riešiť prostredníctvom nových foriem financovania, ako sú ceny, obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, verejné obstarávanie inovačných riešení, nástroj pre MSP a opatrenia „zrýchlenie procesu inovácie“, ktoré si vyžadujú osobitné pravidlá.

(27)

V záujme udržania rovnakých podmienok pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu by sa financovanie poskytované prostredníctvom programu Horizont 2020 malo navrhnúť v súlade s pravidlami štátnej pomoci, aby sa zabezpečila účinnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú napríklad vytláčanie súkromného financovania, vytváranie neefektívnych trhových štruktúr alebo zachovávanie neefektívnych podnikov. Malo by sa dbať na to, aby financovanie opatrení v oblasti inovácie nenarúšalo hospodársku súťaž a ani bezdôvodne nezasahovalo do trhu.

(28)

Finančné záujmy Únie by sa mali ochraňovať prostredníctvom primeraných opatrení v priebehu celého cyklu výdavkov, pričom by sa mala zabezpečiť vhodná rovnováha medzi dôverou a kontrolou.

(29)

V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 by mali pravidlá poskytovať základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva príjemcov.

(30)

Preukázalo sa, že účastnícky záručný fond zriadený podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 (15) a spravovaný Komisiou je dôležitým ochranným mechanizmom, ktorý zmierňuje riziká spojené so splatnými sumami, ktoré neuhradili neplatiaci účastníci. Preto by sa mal zriadiť nový účastnícky záručný fond (ďalej len „fond“). V záujme zabezpečenia efektívnejšieho riadenia a lepšieho pokrytia rizík účastníkov by sa mal fond vzťahovať na opatrenia v rámci programu zriadeného rozhodnutím č. 1982/2006/ES, v rámci programu zriadeného rozhodnutím Rady 2006/970/Euratom (16), v rámci programu zriadeného rozhodnutím Rady 2012/93/Euratom (17), ako aj na opatrenia v rámci programu Horizont 2020 a nariadenia Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 17. decembra 2013 (18). Fond by sa nemal vzťahovať na programy riadené inými subjektmi ako financujúcimi subjektmi Únie.

(31)

V záujme zvýšenia transparentnosti by sa mali uverejniť mená expertov, ktorí pomáhajú Komisii alebo príslušným financujúcim subjektom pri uplatňovaní tohto nariadenia. Ak by uverejnenie mena ohrozilo bezpečnosť alebo integritu experta alebo by neprimerane narúšalo jeho súkromie, Komisia alebo financujúce subjekty by mali mať možnosť upustiť od uverejnenia týchto mien.

(32)

Osobné údaje týkajúce sa expertov by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (19).

(33)

S cieľom zabezpečiť, aby účastníci výsledky náležite chránili, využívali a šírili, a s cieľom poskytnúť možnosť dodatočných podmienok využívania v európskom strategickom záujme, by sa mali stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie týchto výsledkov. Účastníci, ktorí získali finančné prostriedky Únie a ktorých zámerom je využívať výsledky, ktoré vznikli prostredníctvom týchto finančných prostriedkov, najmä v tretích krajinách, ktoré nie sú pridružené k programu Horizont 2020, by mali uviesť, ako finančné prostriedky Únie prispejú k celkovej konkurencieschopnosti Európy (zásada reciprocity), ako sa uvádza v dohode o grante.

(34)

V prípade výskumu s potenciálom pre ďalší rozvoj nových zdravotníckych technológií (napríklad liekov, očkovacích látok a lekárskej diagnostiky) by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa výsledky podľa potreby okamžite využívali a šírili.

(35)

Aj napriek úspechu dlhových a kapitálových finančných nástrojov v súvislosti s výskumom, vývojom, inováciou a rastom, ktoré existujú na úrovni Únie, je prístup k rizikovému financovaniu aj naďalej kľúčovou otázkou, a to najmä v prípade inovačných MSP. Na účely umožnenia ich využitia čo najúčinnejším spôsobom, malo by sa umožniť, aby sa dlhové a kapitálové finančné nástroje vzájomne kombinovali, a aj aby sa kombinovali s grantmi financovanými z rozpočtu Únie vrátane programu Horizont 2020. Okrem toho by mala Komisia predovšetkým zabezpečiť kontinuitu finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk-Sharing Finance Facility - RSFF) vytvoreného podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES a počiatočnej fázy Fondu pre rýchlorastúce a inovačné MSP (FRI1) zriadeného podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES v rámci ich následných dlhových a kapitálových finančných nástrojov podľa programu Horizont 2020, ktorými sú „Služba Únie pre poskytovanie úverov a záruk v oblasti výskumu a inovácie“ a „Kapitálové nástroje Únie v oblasti výskumu a inovácie“. V tejto súvislosti by sa príjmy a vrátené platby vytvorené niektorým z týchto finančných nástrojov mali priamo pripísať v prospech finančných nástrojov zriadených podľa programu Horizont 2020.

(36)

Komisia by mala zabezpečiť dostatočnú doplnkovosť medzi nástrojom pre MSP v rámci programu Horizont 2020 a finančnými nástrojmi v rámci programu Horizont 2020 a programu COSME zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 (20), ako aj s programami a nástrojmi vytvorenými spoločne s členskými štátmi, akým je napríklad spoločný program Eurostars (21).

(37)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa nariadenie (ES) č. 1906/2006 malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa ustanovujú osobitné pravidlá účasti na nepriamych opatreniach vykonávaných na základe nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 vrátane účasti na nepriamych opatreniach financovaných financujúcimi subjektmi v súlade s článkom 9 ods. 2 uvedeného nariadenia.

V tomto nariadení sa ustanovujú aj pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov.

2.   Za podmienky splnenia osobitných pravidiel ustanovených v tomto nariadení sa uplatňujú relevantné pravidlá nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

3.   Nariadenie (ES) č. 294/2008 alebo akýkoľvek základný akt, ktorým sa financujúci subjekt podľa článku 185 ZFEÚ poveruje úlohami plnenia rozpočtu, môže stanoviť pravidlá, ktoré sa odchyľujú od pravidiel ustanovených v tomto nariadení. S cieľom zohľadniť ich osobitné prevádzkové potreby a za dodržania pravidiel stanovených v relevantnom základnom akte je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 56, pokiaľ ide o financujúce subjekty zriadené podľa článku 187 ZFEÚ, týkajúce sa:

a)

podmienok účasti na výzvach na predkladanie návrhov, ktoré vydali financujúce subjekty zriadené v oblasti aeronautiky na účely zníženia minimálneho počtu účastníkov uvedeného v článku 9 ods. 1;

b)

oprávnenosti na financovanie, ako sa uvádza v článku 10, ktorým sa financujúcim subjektom zriadeným v oblasti biopriemyslu a inovačných liekov umožňuje obmedziť oprávnenosť na financovanie na osobitné druhy účastníkov;

c)

pravidiel upravujúcich využívanie a šírenie výsledkov, ktorými sa financujúcim subjektom zriadeným v oblasti inovačných liekov umožňuje:

i)

rozšíriť možnosti prevodu výsledkov a podkladov a udeľovania licencií na ne pre pridružené subjekty, obstarávateľov a všetky následnícke subjekty v súlade s dohodou o grante a bez súhlasu iných účastníkov uvedených v článku 44 ods. 1 a 2;

ii)

uzavierať osobitné dohody o prístupových právach k podkladom uvedených v článku 48 ods. 2 až 4 na rozvoj výsledkov komerčného využívania alebo na vlastné komerčné využívanie výsledkov (priame využívanie);

iii)

dopĺňať pravidlá zavedením v zmysle článkov 41 ods. 2 a článkov 45 až 48 ustanovení o vlastníctve a prístupe k údajom, poznatkom a informáciám, ktoré presahujú rámec cieľov opatrenia a ktoré nie sú potrebné na vykonávanie opatrenia a jeho využívanie (sideground);

iv)

rozšíriť pravidlá týkajúce sa využívania, ako sa uvádza v článku 48, na iné účely, ako vykonávanie opatrenia (výskumné využívanie) alebo rozvoj výsledkov komerčného využívania alebo vlastné komerčné využívanie výsledkov (priame využívanie);

v)

stanoviť osobitné kritériá na umožnenie toho, aby v zmysle článku 46 ods. 2 jeden účastník udeľoval druhému účastníkovi v rámci toho istého opatrenia ďalšie licencie;

vi)

rozšíriť za podmienok vymedzených v dohode o konzorciu uvedenej v článku 24 ods. 2 prístupové práva účastníkov, ich pridružených subjektov a tretích strán ako majiteľov licencií k výsledkom alebo podkladom na iné účely, ako vykonávanie opatrenia (výskumné využívanie), a to za vhodných podmienok vrátane finančných podmienok, alebo rozvoj výsledkov komerčného využívania alebo vlastné komerčné využívanie výsledkov (priame využívanie), ako je uvedené v článkoch 46 až 48;

vii)

podmieniť prístupové práva pre priame využívanie dohode dotknutých účastníkov, ako sa uvádza v článku 48;

viii)

dobrovoľne vykonávať šírenie prostredníctvom vedeckých publikácií formou otvoreného prístupu, ako sa uvádza v článku 43 ods. 2;

d)

financovania opatrení, ktorým sa financujúcim subjektom v oblasti elektronických komponentov a systémov umožňuje uplatňovať iné sadzby úhrady, ako sadzby uvedené v článku 28 ods. 3 v prípadoch, v ktorých jeden alebo viaceré členské štáty spolufinancujú účastníka alebo opatrenie.

Financujúci subjekt poverený úlohami plnenia rozpočtu podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodu i) alebo ii) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 môže uplatňovať pravidlá, ktoré sa odlišujú od pravidiel stanovených v tomto nariadení, a to len so súhlasom Komisie, ak si to vyžadujú jeho osobitné prevádzkové potreby. Komisia v takýchto prípadoch udelí svoj súhlas len za podmienky, že uvedené pravidlá sú v súlade so všeobecnými zásadami stanovenými v tomto nariadení.

4.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na priame opatrenia vykonávané Spoločným výskumným centrom.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)

„prístupové práva“ sú práva na využívanie výsledkov alebo podkladov podľa podmienok stanovených v súlade s týmto nariadením;

2)

„pridružený subjekt“ je akýkoľvek právny subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo kontroluje účastník alebo ktorý je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako účastník alebo ktorý priamo alebo nepriamo kontroluje účastníka; kontrola môže mať ktorúkoľvek z foriem stanovených v článku 8 ods. 2;

3)

„pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je zmluvnou stranou medzinárodnej dohody s Úniou, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013;

4)

„podklady“ sú akékoľvek údaje, odborné znalosti alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, hmotné alebo nehmotné vrátane práv, ako sú práva duševného vlastníctva, ktoré: i) majú účastníci v držbe pred ich pristúpením k opatreniu, ii) ktoré sú potrebné na vykonanie opatrenia alebo na využitie jeho výsledkov a iii) ktoré účastníci uviedli v súlade s článkom 45;

5)

„základný akt“ je právny akt prijatý inštitúciami Únie vo forme nariadenia, smernice alebo rozhodnutia v zmysle článku 288 ZFEÚ, ktorý poskytuje právny základ pre opatrenie;

6)

„inovačné opatrenie“ je opatrenie pozostávajúce prevažne z činností priamo zameraných na vyhotovenie plánov a úprav alebo návrhov nových, upravených alebo vylepšených výrobkov, postupov alebo služieb. Na tieto účely môžu zahŕňať vývoj prototypov, testovanie, demonštráciu, pilotnú prevádzku, veľkoobjemovú validáciu výrobkov a výrobu pre trh;

7)

„koordinačné a podporné opatrenie“ je opatrenie pozostávajúce predovšetkým zo sprievodných opatrení, akými sú normalizácia, šírenie, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, vytváranie sietí, koordinačné alebo podporné služby, politické dialógy a cvičenia a štúdie slúžiace na vzájomnú výmenu skúseností vrátane návrhových štúdií zameraných na novú infraštruktúru a môžu zahŕňať aj doplnkové činnosti vytvárania sietí a koordinácie medzi programami v rôznych krajinách;

8)

„šírenie“ je zverejnenie výsledkov akýmikoľvek vhodnými prostriedkami (okrem prostriedkov vyplývajúcich z ochrany alebo využívania výsledkov) vrátane vedeckých publikácií v akomkoľvek médiu;

9)

„využívanie“ je využitie výsledkov v ďalších výskumných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje dané opatrenie, alebo ich využitie na vývoj a vytvorenie výrobku alebo procesu a jeho uvedenie na trh, alebo na vytvorenie a poskytovanie služby, alebo použitie v normalizačných činnostiach;

10)

„spravodlivé a primerané podmienky“ sú vhodné podmienky vrátane možných finančných podmienok alebo podmienok bezplatného poskytovania, ktoré zohľadňujú konkrétne okolnosti žiadosti o prístup, napríklad skutočnú alebo potenciálnu hodnotu výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa požaduje prístup, a/alebo rozsah, dobu trvania alebo iné charakteristiky plánovaného využívania;

11)

„financujúci subjekt“ je subjekt alebo orgán, okrem Komisie, ako sa uvádza v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ktorý Komisia poverila úlohami plnenia rozpočtu v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013;

12)

„medzinárodná organizácia európskeho záujmu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo pridružené krajiny a ktorej základným cieľom je presadzovať vedeckú a technickú spoluprácu v Európe;

13)

„právny subjekt“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam;

14)

„neziskový právny subjekt“ je právny subjekt, ktorý je podľa svojej právnej formy neziskový alebo ktorý má právnu alebo štatutárnu povinnosť nerozdeľovať zisk svojim akcionárom alebo jednotlivým členom;

15)

„účastník“ je každý právny subjekt vykonávajúci opatrenie alebo časť opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013, ktorý má práva a povinnosti vo vzťahu k Únii alebo inému financujúcemu subjektu podľa tohto nariadenia;

16)

„opatrenie spolufinancované z programu“ je opatrenie financované prostredníctvom grantu, ktorého hlavným účelom je doplnenie jednotlivých výziev alebo programov financovaných inými subjektmi, než sú financujúce subjekty Únie, ktoré riadia výskumné a inovačné programy. Opatrenie spolufinancované z programu môže zahŕňať aj doplňujúce činnosti vytvárania sietí a koordinácie medzi programami v rôznych krajinách;

17)

„obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb z oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb z oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;

18)

„verejné obstarávanie inovačných riešení“ je obstarávanie, v ktorom verejní obstarávatelia konajú ako prvý zákazník inovovaných tovarov alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe a môžu zahŕňať testovanie zhody;

19)

„výsledky“ sú akékoľvek hmotné alebo nehmotné výstupy z opatrenia, ako napríklad údaje, poznatky alebo informácie, ktoré vznikajú v rámci opatrenia nezávisle od ich formy alebo povahy a nezávisle od toho, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva;

20)

„MSP“ sú mikropodniky a malé a stredné podniky, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (22);

21)

„pracovný program“ je dokument prijatý Komisiou na vykonávanie osobitného programu v súlade s článkom 5 rozhodnutia Rady 2013/743/EÚ (23);

22)

„pracovný plán“ je dokument podobný pracovnému programu Komisie, prijatý financujúcimi subjektmi, ktoré boli poverené časťou vykonania programu Horizont 2020 v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

2.   Na účely tohto nariadenia sa subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, považuje za podobný právnemu subjektu za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 131 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a článku 198 nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

3.   Na účely tohto nariadenia sa príjemcovia grantov nepovažujú za financujúce subjekty.

Článok 3

Dôvernosť informácií

V súlade s podmienkami ustanovenými vo vykonávacích dohodách, rozhodnutiach alebo zmluvách sa zachováva dôverný charakter všetkých údajov, poznatkov a informácií, ktoré boli v rámci opatrenia oznámené ako dôverné, s náležitým zreteľom na právo Únie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností a prístupu k nim.

Článok 4

Informácie, ktoré sa majú sprístupniť

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, Komisia na požiadanie sprístupní inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, ktorémukoľvek členskému štátu alebo pridruženej krajine všetky užitočné informácie, ktoré má o výsledkoch, ktoré dosiahol účastník v opatrení financovanom z finančných prostriedkov Únie, za predpokladu splnenia oboch týchto podmienok:

a)

príslušné informácie sú dôležité z hľadiska verejného záujmu;

b)

účastníci nepredložili presvedčivé a dostatočné dôvody neposkytnutia príslušných informácií.

V opatreniach vykonávaných v rámci osobitného cieľa „bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“ Komisia na požiadanie sprístupní inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie alebo vnútroštátnym orgánom členských štátov všetky užitočné informácie, ktoré má o výsledkoch, ktoré dosiahol účastník v rámci opatrenia financovaného z finančných prostriedkov Únie. Komisia o poskytnutí týchto informácií informuje účastníka. Ak o poskytnutie informácií žiada členský štát alebo inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, Komisia o ňom informuje aj všetky členské štáty.

2.   Poskytnutie informácií podľa odseku 1 sa nepovažuje za prevod akýchkoľvek práv alebo povinností Komisie alebo účastníkov na príjemcu. Príjemca však s takýmito informáciami zaobchádza ako s dôvernými, pokiaľ nebudú uverejnené alebo ich účastníci nesprístupnia verejnosti, alebo pokiaľ neboli Komisii oznámené bez obmedzenia, pokiaľ ide o ich dôverný charakter. Na utajované skutočnosti sa uplatňujú pravidlá bezpečnosti Komisie.

Článok 5

Usmernenia a informácie pre potencionálnych účastníkov

Komisia alebo príslušný financujúci subjekt v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadením (EÚ) č. 1268/2012 zabezpečia, aby sa v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov sprístupnili všetkým potenciálnym účastníkom dostatočné usmernenia a informácie, a to najmä uplatniteľná vzorová dohoda o grante.

HLAVA II

PRAVIDLÁ ÚČASTI

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 6

Formy financovania

V súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 môže mať financovanie jednu alebo niekoľko foriem uvedených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä formu grantov, cien, obstarávania alebo finančných nástrojov.

Článok 7

Právne subjekty, ktoré sa môžu zúčastňovať na opatreniach

1.   Na opatrení sa môže zúčastniť každý právny subjekt, nezávisle od miesta jeho sídla, alebo medzinárodná organizácia za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení, spolu s podmienkami stanovenými v príslušnom pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

2.   Účasť na programe Horizont 2020 alebo jeho častiach môže byť v príslušnom pracovnom programe obmedzená pre právne subjekty so sídlom v tretích krajinách, ak sa podmienky účasti právnych subjektov z členských štátov alebo ich pridružených subjektov so sídlom v tretej krajine na programoch v oblasti výskumu a inovácie v tretej krajine považujú za poškodzujúce záujmy Únie.

3.   V príslušnom pracovnom programe alebo pracovnom pláne môžu byť vylúčené subjekty, ktoré nemôžu predložiť uspokojivé záruky bezpečnosti, a to aj pokiaľ ide o bezpečnostnú previerku personálu, ak je odôvodnená z bezpečnostných dôvodov.

4.   Spoločné výskumné centrum sa môže zúčastňovať na opatreniach s rovnakými právami a povinnosťami ako právny subjekt so sídlom v členskom štáte.

Článok 8

Nezávislosť

1.   Dva právne subjekty sa považujú za navzájom nezávislé, ak ani jeden z nich nie je pod priamou alebo nepriamou kontrolou toho druhého ani pod tou istou priamou alebo nepriamou kontrolou ako ten druhý.

2.   Na účely odseku 1 môže mať kontrola najmä jednu z týchto foriem:

a)

priama alebo nepriama držba viac ako 50 % nominálnej hodnoty emitovaného základného imania príslušného právneho subjektu alebo väčšiny hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov daného subjektu;

b)

priama alebo nepriama, skutočná alebo zákonná držba rozhodovacích právomocí v rámci príslušného právneho subjektu.

3.   Na účely odseku 1 sa za vzťah kontroly samy osebe nepovažujú tieto vzťahy medzi právnymi subjektmi:

a)

tá istá verejná investičná spoločnosť, inštitucionálny investor alebo spoločnosť s rizikovým kapitálom priamo alebo nepriamo drží viac ako 50 % nominálnej hodnoty emitovaného základného imania alebo väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov;

b)

príslušné právne subjekty vlastní alebo kontroluje ten istý verejný subjekt.

KAPITOLA II

Granty

Oddiel I

Postup udeľovania grantov

Článok 9

Podmienky účasti

1.   Uplatňujú sa tieto minimálne podmienky:

a)

na opatrení sa zúčastňujú najmenej tri právne subjekty;

b)

každý z troch právnych subjektov je usadený v inom členskom štáte alebo pridruženej krajine; a

c)

tri právne subjekty uvedené v písmene b) musia byť navzájom nezávislé v zmysle článku 8.

2.   Ak je jedným z účastníkov Spoločné výskumné centrum, medzinárodná organizácia európskeho záujmu alebo subjekt vytvorený podľa práva Únie, na účely odseku 1 sa považuje za usadený v inom členskom štáte alebo inej pridruženej krajine ako je akýkoľvek členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej je usadený iný účastník toho istého opatrenia.

3.   Odchylne od odseku 1 je minimálnou podmienkou účasť jedného právneho subjektu usadeného v členskom štáte alebo pridruženej krajine v prípade:

a)

opatrení Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania;

b)

nástroja pre MSP, ak má opatrenie jasnú európsku pridanú hodnotu;

c)

opatrení spolufinancovaných z programu; a

d)

odôvodnených prípadov uvedených v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

4.   Odchylne od odseku 1 je v prípade koordinačných a podporných opatrení a opatrení zameraných na odbornú prípravu a mobilitu minimálnou podmienok účasť jedného právneho subjektu.

5.   Vo vhodných a opodstatnených prípadoch sa môžu v pracovných programoch alebo pracovných plánoch uviesť dodatočné podmienky podľa osobitných politických požiadaviek alebo podľa povahy a cieľov opatrenia, okrem iného aj podmienky týkajúce sa počtu účastníkov, druhu účastníkov a sídla.

Článok 10

Oprávnenosť na financovanie

1.   Získať finančné prostriedky od Únie sú oprávnení títo účastníci:

a)

každý právny subjekt usadený v členskom štáte alebo v pridruženej krajine alebo zriadený podľa práva Únie;

b)

každá medzinárodná organizácia európskeho záujmu;

c)

každý právny subjekt usadený v tretej krajine uvedenej v pracovnom programe.

2.   V prípade zúčastnenej medzinárodnej organizácie alebo v prípade zúčastneného právneho subjektu so sídlom v tretej krajine, ktorí nie sú oprávnení na financovanie podľa odseku 1, sa finančné prostriedky Únie môžu poskytnúť za predpokladu splnenia aspoň jednej z týchto podmienok:

a)

Komisia alebo príslušný financujúci subjekt považuje účasť za nevyhnutnú na vykonanie opatrenia;

b)

takéto financovanie je uvedené v dvojstrannej vedeckej a technickej dohode alebo akejkoľvek inej dohode medzi Úniou a medzinárodnou organizáciou, alebo, v prípade subjektov so sídlom v tretích krajinách, v dohode s krajinou, v ktorej má právny subjekt sídlo.

Článok 11

Výzvy na predkladanie návrhov

1.   Výzvy na predkladanie návrhov sa vydávajú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadením (EÚ) č. 1268/12, pričom sa zohľadňuje najmä potreba transparentnosti a nediskriminácie, ako aj flexibility zodpovedajúcej rôznej povahe odvetví výskumu a inovácie.

2.   Ako výnimka a bez toho, aby boli dotknuté ostatné prípady uvedené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012, sa výzvy na predkladanie návrhov nevydávajú pre koordinačné a podporné opatrenia a opatrenia spolufinancované z programu, ktoré vykonávajú právne subjekty uvedené v pracovných programoch alebo pracovných plánoch za predpokladu, že opatrenie nepatrí do rozsahu pôsobnosti výzvy na predkladanie návrhov.

3.   V súlade s príslušnými pravidlami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 sa poskytujú dostatočné časové obdobia na prípravu návrhov s náležitým oznámením nadchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov prostredníctvom uverejnenia pracovného programu a primeraným časovým obdobím medzi uverejnením výzvy na predkladanie návrhov a termínom na predloženie návrhu.

Článok 12

Spoločné výzvy s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami

1.   Spoločné výzvy na predkladanie návrhov s tretími krajinami alebo ich vedeckými a technickými organizáciami a agentúrami alebo s medzinárodnými organizáciami možno vydávať na účely spoločného financovania opatrení v prioritných oblastiach spoločného záujmu a očakávaného obojstranného prínosu s jasnou pridanou hodnotou pre Úniu. Návrhy sa hodnotia a vyberajú prostredníctvom spoločných postupov hodnotenia a výberu, ktoré sa dohodnú. Tieto postupy hodnotenia a výberu zabezpečia súlad so zásadami stanovenými v hlave VI nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a zahŕňajú vyváženú skupinu nezávislých expertov určených všetkými stranami.

2.   Právne subjekty, ktorým poskytuje finančné prostriedky Únia, uzavrú s Úniou alebo príslušným financujúcim subjektom dohodu o grante. V tejto dohode o grante je uvedený opis práce, ktorú majú vykonať títo účastníci a zúčastnené právne subjekty zo zapojených tretích krajín.

3.   Právne subjekty, ktorým poskytuje finančné prostriedky Únia, uzavrú so zúčastnenými právnymi subjektmi, ktoré dostávajú finančné prostriedky od príslušných tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, dohodu o koordinácii.

Článok 13

Návrhy

1.   Návrhy obsahujú návrh plánu využívania a šírenia výsledkov, ak sa to stanovuje v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

2.   Každý návrh na výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek obsahuje v prípade potreby podrobné údaje o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány dotknutých členských štátov, ako aj podrobné údaje o etických povoleniach, ktoré sa udelia. Pokiaľ ide o získavanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, inštitúcie, organizácie a výskumní pracovníci podliehajú prísnym licenčným a kontrolným požiadavkám v súlade s právnym rámcom dotknutých členských štátov.

3.   Návrh, ktorý je v rozpore s etickými zásadami alebo akýmikoľvek uplatniteľnými právnymi predpismi, alebo ktorý nespĺňa podmienky stanovené v rozhodnutí č. /2013/EÚ v pracovnom programe, pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov, môže byť kedykoľvek vylúčený z postupov hodnotenia, výberu a udeľovania finančných prostriedkov.

4.   Ak je to vhodné a spresnené v pracovnom programe alebo pracovnom pláne, v návrhoch sa objasní, akým spôsobom a do akej miery sú rodové analýzy relevantné, pokiaľ ide o obsah plánovaného projektu.

Článok 14

Etické preskúmanie

1.   Komisia systematicky vykonáva etické preskúmanie návrhov, v ktorých sa nastoľujú etické otázky. Týmto preskúmaním sa overuje dodržiavanie etických zásad a právnych predpisov a v prípade výskumu vykonávaného mimo Únie otázka, či by bol rovnaký výskum povolený v členskom štáte.

2.   Komisia zabezpečuje čo najväčšiu možnú transparentnosť procesu etického preskúmania, ako aj jeho včasné vykonanie, počas ktorého je podľa možnosti potrebné predchádzať opätovnému predkladaniu dokumentov.

Článok 15

Výberové kritériá a kritériá udeľovania finančných prostriedkov

1.   Predložené návrhy sa hodnotia na základe týchto kritérií udeľovania finančných prostriedkov:

a)

excelentnosť;

b)

vplyv;

c)

kvalita a účinnosť vykonávania.

2.   Na návrhy týkajúce sa činností Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa uplatňuje jediné kritérium uvedené v odseku 1 písm. a).

3.   Kritérium uvedené v odseku 1 písm. b) sa môže v prípade návrhov inovačných opatrení prisudzovať väčší význam.

4.   V pracovnom programe alebo pracovnom pláne sa stanovia ďalšie podrobnosti uplatňovania kritérií udeľovania prostriedkov stanovených v odseku 1 a určia sa váhy a prahy.

5.   Komisia zohľadňuje možnosť dvojfázového postupu predkladania návrhov ustanovenú v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012, ak je vhodná a v súlade s cieľmi výzvy na predkladanie návrhov.

6.   Návrhy sa zoradia na základe výsledkov hodnotenia. Výber sa uskutočňuje na základe tohto poradia.

7.   Hodnotenie vykonávajú nezávislí experti.

8.   V prípade právneho subjektu uvedeného v článku 11 ods. 2 alebo za iných náležite odôvodnených výnimočných okolností sa hodnotenie môže vykonať spôsobom, ktorý sa odchyľuje od odseku 7. Pri každom takomto hodnotení poskytuje Komisia členským štátom podrobné informácie o použitom postupe hodnotenia a o jeho výsledku.

9.   V prípadoch, keď je suma požadovaných finančných prostriedkov Únie na opatrenie 500 000 EUR alebo vyššia, Komisia alebo príslušný financujúci subjekt vopred overuje prostriedkami, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom, len finančnú spôsobilosť koordinátorov. Navyše, kde existujú pochybností o finančnej spôsobilosti koordinátora alebo ostatných účastníkov na základe dostupných informácií, Komisia alebo príslušný financujúci subjekt overuje ich finančnú spôsobilosť.

10.   Finančná spôsobilosť sa neoveruje v prípade právnych subjektov, za ktorých životaschopnosť ručí členský štát alebo pridružená krajina, ani v prípade vysokoškolských alebo stredoškolských vzdelávacích zariadení.

11.   Finančnú spôsobilosť môže zaručiť akýkoľvek iný právny subjekt, ktorého finančná spôsobilosť sa potom overí v súlade s odsekom 9.

Článok 16

Postup preskúmania hodnotenia

1.   Komisia alebo príslušný financujúci subjekt uplatnia transparentný postup preskúmania hodnotenia na účastníkov, ktorí sa domnievajú, že hodnotenie ich návrhu sa nevykonalo v súlade s postupmi stanovenými v tomto nariadení, príslušnom pracovnom programe, pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov.

2.   Žiadosť o preskúmanie sa týka konkrétneho návrhu a predkladá ju koordinátor návrhu do 30 dní od dátumu, keď Komisia alebo príslušný financujúci subjekt informoval koordinátora o výsledkoch hodnotenia.

3.   Za preskúmanie žiadosti uvedenej v odseku 2 zodpovedá Komisia alebo príslušný financujúci subjekt. Preskúmanie sa týka len procesných aspektov hodnotenia, a nie obsahu návrhu.

4.   Stanovisko k procesným aspektom procesu hodnotenia poskytne výbor na preskúmanie hodnotenia zostavený zo zamestnancov Komisie alebo zo zamestnancov príslušného financujúceho subjektu. Predsedá mu úradník Komisie alebo príslušného financujúceho subjektu z iného oddelenia než je oddelenie zodpovedné za výzvu na predkladanie návrhov. Výbor môže odporúčať jeden z týchto krokov:

a)

prehodnotenie návrhu najmä hodnotiteľmi, ktorí sa nezúčastnili na predchádzajúcom hodnotení;

b)

potvrdenie počiatočného hodnotenia.

5.   Na základe odporúčania uvedeného v odseku 4 prijme Komisia alebo príslušný financujúci subjekt rozhodnutie a oznámi ho koordinátorovi návrhu. Komisia alebo príslušný financujúci subjekt prijme toto rozhodnutie bezodkladne.

6.   Postup preskúmania nesmie oneskoriť proces výberu návrhov, ktoré nie sú predmetom žiadosti o preskúmanie.

7.   Postupom preskúmania sa nesmie brániť žiadnym iným opatreniam, ktoré môže účastník vykonávať v súlade s právom Únie.

Článok 17

Otázky a sťažnosti

1.   Komisia zabezpečí, aby pre účastníkov existoval postup na predkladanie otázok a sťažností týkajúcich sa ich účasti na programe Horizont 2020.

2.   Komisia zabezpečí, aby informácie o spôsobe registrácie obáv, otázok alebo sťažností boli prístupné všetkým účastníkom a aby boli uverejnené online.

Článok 18

Dohoda o grante

1.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracuje vzorové dohody o grante medzi Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom a účastníkmi v súlade s týmto nariadením. Ak je potrebné vzorovú dohodu o grante výrazne upraviť, Komisia ju v úzkej spolupráci s členskými štátmi podľa potreby zreviduje.

2.   Komisia alebo príslušný financujúci subjekt uzavrie s účastníkmi dohodu o grante. Vylúčenie alebo nahradenie subjektu pred podpísaním dohody o grante sa náležite odôvodní.

3.   V dohode o grante sa stanovia práva a povinnosti účastníkov a buď Komisie, alebo príslušného financujúceho subjektu, a to v súlade s týmto nariadením. Stanovia sa v nej aj práva a povinnosti právnych subjektov, ktoré sa v priebehu vykonávania opatrenia stanú účastníkmi, ako aj úloha a činnosť koordinátora konzorcia.

4.   Na základe požiadavky v pracovnom programe alebo pracovnom pláne sa v dohode o grante môžu stanoviť práva a povinnosti účastníkov, pokiaľ ide o prístupové práva, využívanie a šírenie výsledkov, okrem tých, ktoré sa uvádzajú v tomto nariadení.

5.   Podľa potreby a v možnom rozsahu odráža dohoda o grante všeobecné zásady stanovené v odporúčaní Komisie týkajúcom sa Európskej charty výskumných pracovníkov a kódexu pre nábor výskumných pracovníkov, zásady integrity výskumu, odporúčanie Komisie o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí, kódex postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie, ako aj zásadu rodovej rovnosti stanovenú v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

6.   V prípade potreby obsahuje dohoda o grante ustanovenia, ktoré zabezpečujú rešpektovanie etických zásad vrátane zriadenia nezávislej rady pre etiku a práva Komisie vykonávať audity etiky prostredníctvom nezávislých expertov.

7.   V náležite odôvodnených prípadoch môžu osobitné granty na opatrenia tvoriť súčasť partnerstva v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

Článok 19

Rozhodnutia o grantoch

V prípade potreby a v náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia v súlade s článkom 121 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 alebo príslušný financujúci subjekt namiesto uzavretia dohôd o grantoch oznamovať rozhodnutia o grantoch. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa dohôd o grantoch sa uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 20

Čas na udelenie grantu

1.   V súlade s článkom 128 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa vo výzvach na predkladanie návrhov určuje plánovaný dátum, do ktorého budú všetci žiadatelia informovaní o výsledku hodnotenia ich žiadosti, a predbežný dátum podpísania dohôd o grantoch alebo oznámenia rozhodnutí o grantoch.

2.   Základom pre dátumy uvedené v odseku 1 sú tieto lehoty:

a)

na informovanie všetkých žiadateľov o výsledku vedeckého hodnotenia ich žiadosti je maximálna lehota piatich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov;

b)

na podpísanie dohôd o grante so žiadateľmi alebo na oznámenie rozhodnutí o grante žiadateľom je maximálna lehota troch mesiacov odo dňa informovania žiadateľov, ktorí uspeli.

3.   Lehoty uvedené v odseku 2 sa môžu predĺžiť pre opatrenia Európskej rady pre výskum a vo výnimočných, náležite odôvodnených prípadoch, predovšetkým v prípade zložitých opatrení, v súvislosti s ktorými sa predložil veľký počet návrhov alebo v súvislosti s ktorými o to požiadali žiadatelia.

4.   Účastníkom sa poskytne primeraný čas na predloženie informácií a dokumentácie, ktoré sa požadujú na podpísanie dohody o grante. Komisia prijíma rozhodnutia a zasiela žiadosti o informácie čo najskôr. Opätovnému predkladaniu dokumentov sa musí podľa možnosti predchádzať.

Článok 21

Čas na vykonanie platby

Účastníkom sa finančné prostriedky vyplatia včas v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Po vyplatení finančných prostriedkov koordinátorovi o tom Komisia alebo príslušný financujúci subjekt informuje účastníkov.

Článok 22

Bezpečný elektronický systém

Každá výmena s účastníkmi vrátane uzavretia dohôd o grante, oznámenia rozhodnutí o grante a akékoľvek ich zmeny sa môžu vykonať prostredníctvom elektronického výmenného systému vytvoreného Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, ako sa stanovuje v článku 179 nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

Oddiel II

Vykonávanie

Článok 23

Vykonávanie opatrení

1.   Účastníci vykonávajú opatrenia v súlade so všetkými podmienkami a povinnosťami stanovenými v tomto nariadení, nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, nariadení (EÚ) č. 1268/2012, rozhodnutí 2013/743/EÚ, pracovnom programe alebo pracovnom pláne, vo výzve na predkladanie návrhov a v dohode o grante.

2.   Účastníci neprijímajú žiadne záväzky, ktoré sú nezlučiteľné s týmto nariadením alebo dohodou o grante. Ak si účastník neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o technické vykonávanie opatrenia, ostatní účastníci si plnia povinnosti bez akéhokoľvek doplnkového finančného príspevku Únie, pokiaľ ich Komisia alebo príslušný financujúci subjekt výslovne neoslobodí od tejto povinnosti. V prípade účastníka, ktorý si neplní povinnosti, môže Komisia v súlade s článkom 39 ods. 3 písm. a) previesť splatnú sumu z účastníckeho záručného fondu uvedeného v článku 38 koordinátorovi opatrenia. Finančná zodpovednosť každého účastníka sa obmedzuje iba na jeho vlastný dlh s výhradou ustanovení týkajúcich sa účastníckeho záručného fondu. Účastníci zabezpečia, aby Komisia alebo príslušný financujúci subjekt boli v náležitom čase informovaní o každej udalosti, ktorá by mohla závažne ovplyvniť vykonávanie opatrenia alebo záujmov Únie.

3.   Účastníci vykonajú opatrenie a na tento účel prijmú všetky nevyhnutné a primerané opatrenia. Na vykonanie opatrenia majú k dispozícii vhodné zdroje vždy tak a vtedy, ako je potrebné. Ak je to na účely vykonania opatrenia potrebné, môžu podľa podmienok stanovených v dohode o grante požiadať tretie strany vrátane subdodávateľov o vykonanie práce v rámci opatrenia alebo môžu využiť zdroje, ktoré im tretie strany poskytli vo forme vecných príspevkov. Účastníci si zachovajú zodpovednosť za vykonanú prácu voči Komisii alebo príslušnému financujúcemu subjektu a voči ostatným účastníkom.

4.   Zadávanie zákaziek subdodávateľom na účely vykonania určitých prvkov opatrenia sa obmedzuje na prípady uvedené v dohode o grante a v náležite odôvodnených prípadoch, ktoré nie je možné jasne predpokladať v čase nadobudnutia účinnosti dohody o grante.

5.   Tretie strany, ktoré nie sú subdodávateľmi, môžu vykonať prácu v rámci opatrenia za podmienok stanovených v dohode o grante. Takáto tretia strana a práca, ktorú má vykonať, sa uvedie v dohode o grante.

Náklady vynaložené týmito tretími stranami sa môžu považovať za oprávnené, ak tretia strana spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

bola by oprávnená získať finančné prostriedky, keby bola účastníkom;

b)

je pridruženým subjektom účastníka alebo má na účastníka právnu väzbu, z čoho vyplýva spolupráca, ktorá sa neobmedzuje len na toto opatrenie;

c)

je uvedená v dohode o grante;

d)

dodržiava pravidlá uplatniteľné na účastníka v súlade s dohodou o grante, pokiaľ ide o oprávnenosť nákladov a kontrolu výdavkov;

e)

akceptuje spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť s účastníkom za príspevky Únie zodpovedajúce sume vykázanej treťou stranou, ak to požaduje Komisia alebo príslušný financujúci subjekt.

6.   Tretie strany môžu účastníkovi sprístupniť aj prostriedky formou vecných príspevkov na opatrenie. Náklady vynaložené tretími stranami v súvislosti s takýmito príspevkami, ktoré poskytli bezplatne, sú oprávnené na financovanie za predpokladu, že spĺňajú podmienky ustanovené v dohode o grante.

7.   Opatrenie môže zahŕňať finančnú podporu tretím stranám za podmienok stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012. Sumy uvedené v článku 137 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 možno prekročiť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov opatrenia.

8.   Opatrenie vykonávané účastníkmi, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (24), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (25) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (26), môže zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení, ak je stanovené v pracovnom programe alebo pracovnom pláne a potrebné na jeho vykonanie. V takýchto prípadoch sa na postupy obstarávania realizovaného účastníkmi uplatňujú pravidlá stanovené v článku 51 ods. 2, 4 a 5 tohto nariadenia.

9.   Účastníci musia dodržiavať vnútroštátne právne predpisy, nariadenia a etické pravidlá krajiny, v ktorej sa bude vykonávať opatrenie. V prípade potreby sa účastníci pred začiatkom opatrenia usilujú o získanie súhlasu príslušných vnútroštátnych alebo miestnych etických výborov.

10.   Práca s využitím zvierat sa vykonáva v súlade s článkom 13 ZFEÚ a spĺňa požiadavku týkajúcu sa nahradenia, obmedzenia a zjemnenia využívania zvierat na vedecké účely v súlade s právom Únie a najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ (27).

Článok 24

Konzorcium

1.   Členovia akéhokoľvek konzorcia, ktoré sa chce zúčastniť na opatrení, vymenujú spomedzi seba jedného za koordinátora, ktorý sa uvedie v dohode o grante. Koordinátor je hlavným kontaktným bodom medzi členmi konzorcia vo vzťahoch s Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, pokiaľ sa neuvedie inak v dohode o grante alebo nenastane prípad, že si neplní svoje povinnosti stanovené v dohode o grante.

2.   Členovia konzorcia, ktoré sa zúčastňuje na opatrení, uzavrú vnútornú dohodu (ďalej len „dohoda o konzorciu“), ktorou sa stanovia ich práva a povinnosti týkajúce sa vykonávania opatrenia v súlade s dohodou o grante, s výnimkou náležite odôvodnených prípadov uvedených v pracovnom programe alebo pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov. Komisia uverejní usmernenia týkajúce sa hlavných otázok, ktorým sa môžu účastníci venovať v dohode o konzorciu.

3.   V dohode o konzorciu sa môže, okrem iného, stanoviť:

a)

vnútorná organizácia konzorcia;

b)

rozdeľovanie finančných prostriedkov Únie;

c)

pravidlá v oblasti šírenia, využívania a prístupových práv, ktoré dopĺňajú pravidlá uvedené v hlave III kapitole I tohto nariadenia a ustanovenia dohody o grante;

d)

dojednania pre riešenie vnútorných sporov;

e)

dojednania medzi účastníkmi týkajúce sa zodpovednosti, náhrady škody a zachovávania dôvernosti informácií.

Členovia konzorcia môžu uzavierať akékoľvek dojednania v rámci konzorcia, ktoré považujú za vhodné, a to v rozsahu, v ktorom tieto dojednania nie sú v rozpore s dohodou o grante alebo týmto nariadením.

4.   Konzorcium môže navrhnúť zaradenie alebo vylúčenie účastníka alebo výmenu koordinátora v súlade s príslušnými ustanoveniami dohody o grante za predpokladu, že táto zmena je v súlade s podmienkami účasti, neovplyvňuje nepriaznivo vykonávanie opatrenia a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.

Oddiel III

Formy grantov a pravidlá financovania

Článok 25

Formy grantov

Granty môžu mať ktorúkoľvek z foriem uvedených v článku 123 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a to pri zohľadnení cieľov opatrenia.

Článok 26

Oprávnenosť nákladov

1.   Podmienky oprávnenosti nákladov sú vymedzené v článku 126 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Náklady vynaložené tretími stranami v rámci činnosti môžu byť oprávnené podľa ustanovení tohto nariadenia a dohody o grante.

2.   Neoprávnené náklady sú náklady, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 1, najmä rezervy pre možné budúce straty alebo poplatky, straty v dôsledku výmenných kurzov, náklady súvisiace s návratnosťou kapitálu, náklady nahradené v súvislosti s inou činnosťou alebo programom Únie, dlh a poplatky dlhovej služby a nadmerné náklady alebo náklady vzniknuté z nedbanlivosti.

Článok 27

Priame oprávnené náklady na zamestnancov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovené v článku 26, sa priame oprávnené náklady na zamestnancov obmedzujú na mzdy a odvody do systému sociálneho zabezpečenia a iné náklady zahrnuté v odmene zamestnancov zapojených do opatrenia, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva alebo pracovnej zmluvy.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté podmienky ustanovené v článku 26, možno za priame oprávnené náklady na zamestnancov považovať aj ďalšie odmeny pre zamestnancov účastníkov, ktorí sú neziskovými právnymi subjektmi, zapojených do opatrenia vrátane platieb na základe doplnkových zmlúv, nezávisle od ich povahy, a to do výšky stanovenej v odseku 3, ak spĺňajú tieto dodatočné podmienky:

a)

sú súčasťou bežného postupu odmeňovania účastníka a vyplácajú sa konzistentným spôsobom vždy, keď je takýto druh práce alebo expertízy potrebný;

b)

kritéria na výpočet doplnkových platieb sú objektívne a účastník ich bežne uplatňuje nezávisle od použitého zdroja financovania.

3.   Ďalšie odmeny môžu byť oprávnené do výšky 8 000 EUR na osobu za rok. V súvislosti s osobou, ktorá nepracuje výhradne na účely opatrenia, sa uplatňuje hodinové obmedzenie. Toto hodinové obmedzenie sa vypočíta vydelením sumy 8 000 EUR počtom produktívnych hodín za rok vypočítaných v súlade s článkom 31.

Článok 28

Financovanie opatrenia

1.   Financovanie opatrenia nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady, od ktorých sa odpočítajú príjmy opatrenia.

2.   Za príjmy opatrenia sa považujú:

a)

prostriedky, ktoré účastníkom sprístupnili tretie strany prevodmi finančných prostriedkov alebo bezplatnými vecnými príspevkami, ktorých hodnotu účastník vykázal ako oprávnené náklady, za predpokladu, že tretia strana ich poskytla konkrétne na použitie v rámci opatrenia;

b)

príjmy vytvorené opatrením s výnimkou príjmov vytvorených využívaním výsledkov opatrenia;

c)

príjmy vytvorené predajom aktív zakúpených podľa dohody o grante do výšky nákladov na opatrenie, ktoré účastník zaúčtoval na začiatku.

3.   Sadzba jednorazovej úhrady oprávnených nákladov na opatrenie sa uplatňuje na všetky činnosti financované v rámci neho. Maximálna sadzba je stanovená v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

4.   Grant na program Horizont 2020 môže dosiahnuť najviac 100 % celkových oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania.

5.   Grant programu Horizont 2020 je obmedzený na maximálne 70 % celkových oprávnených nákladov na inovačné opatrenia a opatrenia spolufinancované z programu.

Odchylne od odseku 3 môže grant programu Horizont 2020 v prípade inovačných opatrení dosiahnuť maximálne 100 % celkových oprávnených nákladov v prípade neziskových právnych subjektov, a to bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania.

6.   Sadzby úhrad stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj v prípade opatrení, pri ktorých sa pre celé opatrenie alebo jeho časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.

Článok 29

Nepriame náklady

1.   Nepriame oprávnené náklady sa určujú uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov okrem priamych oprávnených nákladov na subdodávky a nákladov na prostriedky sprístupnené tretími stranami, ktoré sa nepoužívajú v priestoroch príjemcu, ako aj finančnej podpory tretích strán.

2.   Odchylne od odseku 1 sa nepriame náklady môžu vykazovať vo forme jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa to stanovuje v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

Článok 30

Hodnotenie úrovní financovania

Priebežné hodnotenie programu Horizont 2020 zahŕňa hodnotenie vplyvu rôznych prvkov, ktoré sa zaviedli novými úrovňami financovania stanovenými v článkoch 27, 28 a 29 tohto nariadenia, s cieľom zhodnotiť, či nový prístup viedol k vzniku neželaných situácií, ktoré nepriaznivo vplývajú na atraktívnosť programu Horizont 2020.

Článok 31

Počet produktívnych hodín za rok

1.   Oprávnené náklady na zamestnancov zahŕňajú len hodiny skutočne odpracované osobami, ktoré priamo vykonávajú práce v rámci opatrenia. Účastník musí poskytnúť dôkazy o skutočne odpracovaných hodinách obvykle prostredníctvom systému zaznamenávania času.

2.   V prípade osôb, ktoré pracujú výlučne na danom opatrení, sa nevyžaduje zaznamenávanie času. V takýchto prípadoch musí účastník podpísať vyhlásenie, ktorým potvrdzuje, že príslušná osoba pracovala výlučne na danom opatrení.

3.   Dohoda o grante obsahuje:

a)

minimálne požiadavky na systém zaznamenávania času;

b)

možnosť voľby medzi stanoveným počtom produktívnych hodín za rok a metódou na stanovenie počtu produktívnych hodín za rok, ktorý sa použije na výpočet hodinových sadzieb zamestnancov, a to pri zohľadnení obvyklých účtovných postupov účastníka.

Článok 32

Vlastníci MSP a fyzické osoby, ktoré nepoberajú mzdu

Vlastníci MSP, ktorí nepoberajú mzdu, a ostatné fyzické osoby, ktoré nepoberajú mzdu, môžu účtovať náklady na zamestnancov na základe jednotkových nákladov.

Článok 33

Jednotkové náklady

1.   V súlade s článkom 124 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 môže Komisia stanoviť metódy určovania jednotkových nákladov na základe:

a)

štatistických údajov alebo podobných objektívnych prostriedkov;

b)

kontrolovateľných údajov účastníka z minulosti.

2.   Priame oprávnené náklady na zamestnancov sa môžu financovať na základe jednotkových nákladov stanovených podľa bežných postupov nákladového účtovníctva účastníka za predpokladu, že sú v súlade s týmito súhrnnými kritériami:

a)

sú vypočítané na základe celkových skutočných nákladov na zamestnancov vykazovaných vo všeobecných účtoch účastníka, ktoré účastník môže upraviť na základe rozpočtovaných alebo odhadovaných položiek v súlade s podmienkami vymedzenými Komisiou;

b)

sú v súlade s článkami 26 a 27;

c)

zabezpečujú súlad s požiadavkou neziskovosti a zamedzenia dvojitého financovania nákladov;

d)

sú vypočítané s náležitým ohľadom na článok 31.

Článok 34

Osvedčenie o finančných výkazoch

Osvedčenie o finančných výkazoch sa vzťahuje na celkovú výšku grantu požadovanú účastníkom formou úhrady skutočných nákladov a formou jednotkových nákladov, ktoré sa uvádzajú v článku 33 ods. 2, s výnimkou súm vykázaných na základe jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov iných, ako tých, ktoré boli stanovené na základe bežných postupov nákladového účtovníctva účastníka. Osvedčenie sa predkladá len v prípade, že suma sa v čase žiadosti o vyplatenie zostatku grantu rovná 325 000 EUR alebo je vyššia.

Článok 35

Osvedčenie o metodike

1.   Účastníci, ktorí vypočítavajú a uplatňujú priame náklady na zamestnancov na základe jednotkových nákladov v súlade s článkom 33 ods. 2, môžu Komisii predložiť osvedčenie o metodike. Táto metodika musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 33 ods. 2 a spĺňať požiadavky dohody o grante.

2.   Keď Komisia schváli osvedčenie o metodike, toto osvedčenie platí pre všetky opatrenia financované podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a účastník vypočíta a uplatňuje náklady na jej základe. Po tom, ako Komisia osvedčenie o metodike schváli, schválenej metodike nepripisuje žiadnu systémovú či opakovanú chybu.

Článok 36

Audítori poverení osvedčovaním

1.   Osvedčenia o finančných výkazoch a o metodike, uvedené v článkoch 34 a 35, vypracuje nezávislý audítor kvalifikovaný na vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokladov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (28) alebo podobnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo ich vypracuje spôsobilý a nezávislý štátny úradník, ktorému príslušné vnútroštátne orgány udelili právnu spôsobilosť na vykonávanie auditu účastníka a ktorý sa nezúčastnil na vypracovaní finančných výkazov.

2.   Audítor, ktorý vydáva osvedčenie o finančných výkazoch a o metodike, udelí Komisii, Dvoru audítorov alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) na ich požiadanie prístup k podporným dokumentom a pracovným materiálom auditu, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie o finančných výkazoch alebo o metodike.

Článok 37

Kumulatívne financovanie

Opatrenie, na ktoré bol udelený grant z rozpočtu Únie, môže viesť aj k udeleniu grantu na základe nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 za predpokladu, že granty sa nevzťahujú na tie isté položky nákladov.

Oddiel IV

Záruky

Článok 38

Účastnícky záručný fond

1.   Týmto sa zriaďuje účastnícky záručný fond (ďalej len „fond“), ktorý sa vzťahuje na riziká spojené s nevymožením súm splatných Únii v rámci opatrení financovaných Komisiou prostredníctvom grantov na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES a Komisiou alebo financujúcimi subjektmi Únie v rámci programu Horizont 2020 podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení. Fond nahrádza účastnícky záručný fond zriadený podľa nariadenia (ES) č. 1906/2006 a je jeho pokračovaním.

2.   Fond je prevádzkovaný v súlade s článkom 39. Akýkoľvek finančný úrok vytvorený fondom sa pridáva do fondu a slúži výlučne na účely stanovené v článku 39 ods. 3.

3.   Ak úrok nestačí na pokrytie operácií opísaných v článku 39 ods. 3, fond nezasiahne a Komisia alebo príslušný financujúci subjekt Únie vymáha všetky dlžné sumy priamo od účastníkov alebo tretích strán.

4.   Fond sa podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 považuje za dostatočnú záruku. Od účastníkov sa nesmie prijať ani sa im uložiť žiadna dodatočná záruka s výnimkou prípadu opísaného v odseku 3 tohto článku.

5.   Účastníci opatrenia v rámci programu Horizont 2020, ktorých riziko je kryté fondom, poskytnú príspevok vo výške 5 % finančného príspevku Únie na opatrenie. Na konci opatrenia sa účastníkom prostredníctvom koordinátora vráti suma, ktorou prispeli do fondu.

6.   Sadzba príspevku účastníkov do fondu stanovená v odseku 5 sa môže znížiť na základe priebežného hodnotenia programu Horizont 2020.

Článok 39

Prevádzka fondu

1.   Fond spravuje Únia, ktorú zastupuje Komisia konajúca ako výkonný zástupca v mene účastníkov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante.

Komisia môže spravovať fond priamo alebo zveriť finančné riadenie fondu Európskej investičnej banke alebo vhodnej finančnej inštitúcii (ďalej len „depozitná banka“). Depozitná banka riadi fond podľa pokynov Komisie.

2.   Príspevok účastníkov do fondu sa môže vyrovnať z počiatočného predbežného financovania a môže sa zaplatiť do fondu v mene účastníkov.

3.   Ak účastník dlhuje Únii určité sumy, Komisia môže bez toho, aby boli dotknuté sankcie, ktoré sa môžu takémuto neplatiacemu účastníkovi uložiť, prijať jedno z týchto opatrení:

a)

previesť alebo dať depozitnej banke príkaz, aby priamo previedla splatnú sumu z fondu koordinátorovi opatrenia. Tento prevod sa uskutoční po ukončení účasti neplatiaceho účastníka na opatrení alebo jeho odvolaní z neho, ak opatrenie ešte stále prebieha a ak ostatní účastníci súhlasia s jeho vykonávaním podľa rovnakých cieľov. Sumy prevedené z fondu sa považujú za finančný príspevok Únie;

b)

účinne vymáhať túto sumu z fondu.

Komisia vydá príkaz na vymáhanie pohľadávky od daného účastníka alebo tretej strany v prospech fondu. Komisia môže na tento účel prijať rozhodnutie o vymáhaní v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

4.   Vymožené sumy predstavujú príjem pripísaný v prospech fondu v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Keď sa dokončí realizácia všetkých grantov, ktorých riziko pokrýva fond, Komisia vymôže všetky nezaplatené sumy a vráti ich do rozpočtu Únie za podmienok stanovených v rozhodnutiach legislatívneho orgánu.

KAPITOLA III

Experti

Článok 40

Vymenovanie nezávislých expertov

1.   Komisia a prípadne financujúce subjekty môžu vymenovať nezávislých expertov na vyhodnotenie návrhov v súlade s článkom 15 alebo na poskytovanie poradenstva alebo pomoci pri:

a)

hodnotení návrhov;

b)

monitorovaní vykonávania opatrení vykonávaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013, ako aj predchádzajúcich programov v oblasti výskumu a/alebo inovácie;

c)

vykonávaní politiky alebo programov Únie v oblasti výskumu a inovácie vrátane programu Horizont 2020, ako aj pri budovaní a fungovaní Európskeho výskumného priestoru;

d)

hodnotení programov v oblasti výskumu a inovácie;

e)

navrhovaní politiky Únie v oblasti výskumu a inovácie vrátane prípravy budúcich programov.

2.   Nezávislí experti sa vyberajú na základe ich zručností, skúseností a znalostí vhodných na vykonávanie úloh, ktorými sú poverení. V prípade, že nezávislí experti musia pracovať s utajovanými skutočnosťami, pred ich vymenovaním sa vyžaduje vhodná bezpečnostná previerka.

Určovanie a výber nezávislých expertov sa uskutočňuje na základe výziev na predkladanie žiadostí od jednotlivých osôb a výziev adresovaných príslušným organizáciám, ako napríklad výskumným agentúram, výskumným inštitúciám, univerzitám, normalizačným organizáciám, organizáciám občianskej spoločnosti alebo podnikom na účely zostavenia databázy kandidátov.

Ak sa to považuje za vhodné a v náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia alebo príslušný financujúci subjekt transparentným spôsobom vybrať akéhokoľvek jednotlivého experta s vhodnými zručnosťami, ktorý v databáze nie je uvedený.

Pri vymenúvaní nezávislých expertov vykoná Komisia alebo príslušný financujúci subjekt vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o rôzne zručnosti, skúsenosti, znalosti, geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti opatrenia. Podľa potreby sa vynakladá aj snaha o dosiahnutie rovnováhy medzi súkromným a verejným sektorom.

Pri vymenúvaní nezávislých expertov môže Komisia alebo príslušný financujúci subjekt požiadať o poradenstvo poradných orgánov. V prípade opatrení Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania vymenúva Komisia expertov na základe návrhu Vedeckej rady Európskej rady pre výskum.

3.   Komisia alebo príslušný financujúci subjekt zabezpečí, aby expert, ktorý čelí konfliktu záujmov súvisiacemu so záležitosťou, ku ktorej má tento expert poskytnúť svoje stanovisko, v súvislosti s touto osobitnou záležitosťou nevykonával hodnotenia a neposkytoval poradenstvo alebo pomoc.

4.   Každá výmena s nezávislými expertmi vrátane uzavretia zmlúv o ich vymenovaní a akýchkoľvek súvisiacich zmien sa môže vykonať prostredníctvom elektronických výmenných systémov vytvorených Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, ako sa stanovuje v článku 287 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

5.   Mená expertov vymenovaných do funkcie osobne, ktorí pomáhajú Komisii alebo financujúcim subjektom pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a rozhodnutia 2013/743/EÚ a ich odborná oblasť sa aspoň raz ročne uverejňujú na internetovej stránke Komisie alebo príslušného financujúceho subjektu. Takéto informácie sa zhromažďujú, spracúvajú a uverejňujú v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

HLAVA III

PRAVIDLÁ UPRAVUJÚCE VYUŽÍVANIE A ŠÍRENIE VÝSLEDKOV

KAPITOLA I

Granty

Oddiel I

Výsledky

Článok 41

Vlastníctvo výsledkov

1.   Výsledky sú vlastníctvom účastníka, ktorý ich vytvoril.

2.   Ak účastníci opatrenia vytvorili výsledky spoločne a ak nemožno určiť ich jednotlivý príspevok k týmto spoločným výsledkom, alebo ak nie je možné tieto spoločné výsledky rozdeliť na účely požiadania o ochranu príslušných práv duševného vlastníctva, získania tejto ochrany alebo jej zachovania, tieto výsledky sú ich spoločným vlastníctvom. Spoluvlastníci uzavrú dohodu o rozdelení a podmienkach uplatňovania tohto spoluvlastníctva v súlade so svojimi povinnosťami podľa dohody o grante. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že v režime spoluvlastníctva nebudú pokračovať a že sa dohodnú sa na alternatívnom režime, napríklad na tom, že po vytvorení výsledkov prevedú svoje vlastnícke podiely na jediného vlastníka, pričom ostatní účastníci si zachovajú prístupové práva.

Pokiaľ nie je v dohode o spoluvlastníctve dohodnuté inak, každý zo spoluvlastníkov je oprávnený udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov v spoluvlastníctve bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalších licencií, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

ostatní spoluvlastníci musia byť o tom vopred informovaní;

b)

ostatným spoluvlastníkom sa musí poskytnúť spravodlivá a primeraná náhrada.

3.   Ak sú zamestnanci alebo akákoľvek strana pracujúca pre účastníka oprávnení nárokovať si práva na vytvorené výsledky, dotknutý účastník zabezpečí, aby bolo možné tieto práva uplatniť spôsobom zlučiteľným s jeho povinnosťami podľa dohody o grante.

Článok 42

Ochrana výsledkov

1.   Ak sú výsledky vhodné alebo sa dá odôvodnene očakávať, že sú vhodné na komerčné alebo priemyselné využitie, účastník, ktorý tieto výsledky vlastní, preskúma možnosť ich ochrany. Ak je to vzhľadom na okolnosti možné, primerané a opodstatnené, účastník ich náležite ochráni počas primeraného časového obdobia a s primeraným územným rozsahom, pričom náležite zohľadní svoje oprávnené záujmy a oprávnené záujmy, najmä komerčné, ostatných účastníkov na opatrení.

2.   Ak účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, nemá v úmysle ochraňovať výsledky, ktoré vytvoril, z iných dôvodov ako z dôvodu nemožnosti podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo chýbajúceho potenciálu na komerčné alebo priemyselné využitie, a pokiaľ účastník nemá v úmysle ich previesť z hľadiska ich ochrany na iný právny subjekt usadený v členskom štáte alebo v pridruženej krajine, o tom informuje Komisiu alebo príslušný financujúci subjekt, a to pred tým, ako dôjde k akémukoľvek šíreniu týchto výsledkov. Komisia môže v mene Únie alebo príslušného financujúceho subjektu so súhlasom dotknutého účastníka prevziať vlastníctvo týchto výsledkov a prijať potrebné kroky na ich primeranú ochranu.

Účastník môže odmietnuť udeliť súhlas len vtedy, ak preukáže, že jeho oprávnené záujmy by utrpeli značnú ujmu. V súvislosti s týmito výsledkami nesmie dôjsť k žiadnemu šíreniu dovtedy, kým Komisia alebo príslušný financujúci subjekt neprijme rozhodnutie, že neprevezme vlastníctvo výsledkov, alebo nerozhodne, že prevezme vlastníctvo, a neprijme potrebné kroky na zabezpečenie ich ochrany. Komisia alebo príslušný financujúci subjekt prijme toto rozhodnutie bez zbytočného odkladu. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

3.   Ak účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, nemá v úmysle pokračovať v ochrane výsledkov alebo nemá v úmysle usilovať sa o predĺženie takejto ochrany z iných dôvodov, než je chýbajúci potenciál na komerčné alebo priemyselné využitie, v období, ktoré nepresahuje päť rokov nasledujúcich po platbe zostatku splatných súm, musí o tom informovať Komisiu alebo príslušný financujúci subjekt, ktorý môže pokračovať v ochrane alebo ju rozšíriť prevzatím vlastníctva. Účastník môže odmietnuť udeliť súhlas len vtedy, ak preukáže, že jeho oprávnené záujmy by utrpeli značnú ujmu. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

Článok 43

Využívanie a šírenie výsledkov

1.   Každý účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, sa čo najviac snaží využiť výsledky, ktoré vlastní, alebo umožniť ich využitie inému právnemu subjektu, najmä prostredníctvom prevodu výsledkov a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 44.

V dohode o grante sa ustanovia všetky dodatočné povinnosti súvisiace s využívaním. V prípade výskumu s potenciálom na riešenie hlavných spoločenských výziev môžu dodatočné povinnosti súvisiace s využívaním zahŕňať udeľovanie licencií za nevýhradných podmienok. Všetky takéto dodatočné povinnosti sa uvedú v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

2.   Každý účastník šíri výsledky, ktoré vlastní, prostredníctvom vhodných prostriedkov a v čo najkratšom možnom čase s výhradou akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z ochrany duševného vlastníctva, pravidiel bezpečnosti alebo oprávnených záujmov. Lehoty v tejto súvislosti sa môžu stanoviť v dohode o grante.

V dohode o grante sa ustanovia všetky dodatočné povinnosti súvisiace so šírením a uvedú sa v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

Pokiaľ ide o šírenie výsledkov prostredníctvom vedeckých publikácií, uplatňuje sa otvorený prístup v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. Náklady súvisiace s otvoreným prístupom k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného v rámci programu Horizont 2020, vzniknuté počas trvania opatrenia, sú oprávnené na úradu za podmienok stanovených v dohode o grante. S náležitým zreteľom na článok 18 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 sa v dohode o grante nestanovia podmienky týkajúce sa otvoreného prístupu k publikáciám, čo by malo za následok dodatočné náklady na uverejnenie po skončení opatrenia.

Pokiaľ ide o šírenie výskumných údajov, v dohode o grante sa môžu v kontexte otvoreného prístupu k výskumným údajom a ich zachovávania stanoviť podmienky, na základe ktorých sa poskytne otvorený prístup k týmto výsledkom, najmä v oblasti výskumu Európskej rady pre výskum na hraniciach poznania a výskum vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti alebo v iných príslušných oblastiach, pričom sa zohľadnia oprávnené záujmy účastníkov a všetky obmedzenia týkajúce sa pravidiel ochrany údajov, pravidiel bezpečnosti alebo práv duševného vlastníctva. V takomto prípade sa v pracovnom programe alebo pracovnom pláne uvedie, či sa požaduje šírenie výskumných údajov prostredníctvom otvoreného prístupu.

Akékoľvek činnosti spojené so šírením sa vopred oznamujú ostatným účastníkom. Po oznámení môže účastník vzniesť námietky, ak preukáže, že v dôsledku zamýšľaného šírenia by jeho oprávnené záujmy v súvislosti s jeho výsledkami alebo podkladmi utrpeli závažnú ujmu. V takýchto prípadoch sa šírenie nesmie uskutočniť, pokiaľ sa nepodniknú vhodné kroky na ochranu týchto oprávnených záujmov. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

3.   Na účely monitorovania a šírenia, ktoré vykonáva Komisia alebo príslušný financujúci subjekt, poskytujú účastníci všetky informácie o svojich činnostiach, ktoré súvisia s využívaním a šírením, a poskytujú akékoľvek potrebné dokumenty v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. S výhradou oprávnených záujmov účastníkov, ktorí informácie poskytli, sa takéto informácie sprístupnia verejnosti. V dohode o grante sa okrem iného stanovia lehoty v súvislosti s touto oznamovacou povinnosťou.

4.   Všetky žiadosti o registráciu patentov, normy, publikácie alebo akékoľvek iné šírenie výsledkov, aj v elektronickej forme, pokiaľ možno obsahujú vyhlásenie, ktoré môže zahŕňať obrazové prostriedky a v ktorom sa uvádza, že opatrenie získalo finančnú podporu z Únie. Podmienky tohto vyhlásenia sa stanovia v dohode o grante.

Článok 44

Prevod výsledkov a udeľovanie licencií na ne

1.   Ak účastník prevedie vlastníctvo výsledkov, prevedie na nadobúdateľa aj svoje povinnosti týkajúce sa týchto výsledkov podľa dohody o grante vrátane povinnosti previesť tieto povinnosti pri každom následnom prevode.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti mlčanlivosti vyplývajúce zo zákonov alebo predpisov v prípade spojení a splynutí a nadobudnutí, ak ostatní účastníci ešte stále majú prístupové práva alebo ešte stále môžu požiadať o udelenie prístupových práv k výsledkom, ktoré sa majú previesť, účastník, ktorý má v úmysle previesť výsledky, o tom vopred informuje ostatných účastníkov a poskytne im dostatočné informácie o zamýšľanom novom vlastníkovi výsledkov, aby ostatným účastníkom umožnil analyzovať účinok plánovaného prevodu na možné uplatňovanie ich prístupových práv.

Po tomto oznámení môže účastník vzniesť voči prevodu vlastníctva námietky, ak preukáže, že plánovaný prevod by nepriaznivo ovplyvnil uplatňovanie jeho prístupových práv. V takom prípade sa prevod nesmie uskutočniť dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi dotknutými účastníkmi. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

Ostatní účastníci sa môžu prostredníctvom predchádzajúcej písomnej dohody vzdať svojho práva byť vopred informovaní a práva na vznesenie námietky voči prevodom vlastníctva z jedného účastníka na konkrétne určenú tretiu stranu.

2.   Za predpokladu, že je možné uplatňovať prístupové práva k výsledkom a že účastník, ktorý je vlastníkom výsledkov, spĺňa všetky ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania, môže tento účastník udeliť licenciu alebo iným spôsobom udeliť právo na ich využívanie akémukoľvek právnemu subjektu, a to aj na základe výhradného práva. Výhradné licencie na výsledky sa môžu udeliť len so súhlasom všetkých ostatných dotknutých účastníkov, ktorým sa vzdajú svojich prístupových práv k týmto výsledkom.

3.   Pokiaľ ide o výsledky vytvorené účastníkmi, ktorí získali finančné prostriedky Únie, v dohode o grante sa môže ustanoviť, že Komisia alebo príslušný financujúci subjekt môže vzniesť námietku voči prevodu vlastníctva alebo udeleniu výhradnej licencie tretím stranám usadeným v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu Horizont 2020, ak usúdi, že udelenie licencie alebo prevod nie je v súlade so záujmami rozvíjania konkurencieschopnosti hospodárstva Únie alebo je v rozpore s etickými zásadami alebo bezpečnostnými aspektmi.

V takýchto prípadoch sa prevod vlastníctva alebo udelenie výhradnej licencie neuskutoční, pokiaľ sa Komisia alebo príslušný financujúci subjekt neubezpečí, že sa poskytnú vhodné záruky.

V prípade potreby sa v dohode o grante stanoví, že Komisii alebo príslušnému financujúcemu subjektu sa musí vopred oznámiť každý takýto prevod vlastníctva alebo udelenie výhradnej licencie. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

Oddiel II

Prístupové práva k podkladom a výsledkom

Článok 45

Podklady

Účastníci v písomnej dohode akýmkoľvek spôsobom uvedú podklady svojho opatrenia.

Článok 46

Zásady uplatňovania prístupových práv

1.   Všetky žiadosti o uplatňovanie prístupových práv a všetky oznámenia o vzdaní sa prístupových práv sa predkladajú písomne.

2.   Pokiaľ nie je s vlastníkom výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa žiada o prístup, dohodnuté inak, prístupové práva nezahŕňajú právo na udeľovanie ďalších licencií.

3.   Účastníci na tom istom opatrení sa predtým, než pristúpia k dohode o grante, navzájom informujú o akomkoľvek právnom obmedzení alebo inom obmedzení udelenia prístupu k ich podkladom. V každej dohode, ktorú účastník následne uzavrie v súvislosti s podkladmi, sa zabezpečí, že sa môžu uplatňovať všetky prístupové práva.

4.   Ak účastník ukončí svoju účasť na opatrení, jeho povinnosť udeliť prístup podľa podmienok stanovených v dohode o grante tým nie je dotknutá.

5.   V dohode o konzorciu sa môže stanoviť, že v prípade, keď si účastník neplní svoje povinnosti a túto situáciu nenapraví, takýto účastník neplniaci si povinnosti už nesmie mať prístupové práva.

Článok 47

Prístupové práva v súvislosti s vykonávaním

1.   Účastník má prístupové práva k výsledkom iného účastníka na tom istom opatrení, ak tieto výsledky potrebuje na vykonávanie svojej práce v rámci opatrenia.

Tento prístup sa udeľuje bez poplatku.

2.   Účastník má prístupové práva k podkladom iného účastníka na tom istom opatrení, ak tieto podklady potrebuje na vykonávanie svojej práce v rámci opatrenia, s výhradou akýchkoľvek obmedzení podľa článku 46 ods. 3.

Takýto prístup sa udeľuje bez poplatku, pokiaľ sa účastníci pred ich pristúpením k dohode o grante nedohodnú inak.

Článok 48

Prístupové práva v súvislosti s využívaním

1.   Účastník má prístupové práva k výsledkom iného účastníka na tom istom opatrení, ak tieto výsledky potrebuje na využitie svojich vlastných výsledkov.

Takýto prístup sa udeľuje na základe dohody za spravodlivých a primeraných podmienok.

2.   Účastník má prístupové práva k podkladom iného účastníka na tom istom opatrení, ak tieto podklady potrebuje na využitie svojich vlastných výsledkov, s výhradou akýchkoľvek obmedzení podľa článku 46 ods. 3.

Takýto prístup sa udeľuje na základe dohody za spravodlivých a primeraných podmienok.

3.   Pokiaľ sa v dohode o konzorciu nestanovuje inak, má pridružený subjekt usadený v členskom štáte alebo v pridruženej krajine tiež prístupové práva k výsledkom a, s výhradou akýchkoľvek obmedzení podľa článku 46 ods. 3, k podkladom za spravodlivých a primeraných podmienok, ak sú tieto výsledky a podklady potrebné na využívanie výsledkov vytvorených účastníkom, ku ktorému je pridružený. Takéto prístupové práva sa žiadajú a získavajú priamo od účastníka, ktorý vlastní výsledky alebo podklady, pokiaľ v súlade s článkom 46 ods. 2 nie je dohodnuté inak.

4.   Žiadosť o prístup podľa odsekov 1, 2 alebo 3 sa môže predložiť do jedného roka po ukončení opatrenia, pokiaľ sa účastníci nedohodnú na inej lehote.

Článok 49

Prístupové práva pre Úniu a členské štáty

1.   Na náležite odôvodnené účely rozvoja, vykonávania a monitorovania politík alebo programov Únie majú inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie prístupové práva iba k výsledkom účastníka, ktorý získal finančné prostriedky Únie. Tieto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie.

Takýto prístup sa udeľuje bez poplatku.

2.   Pokiaľ ide o opatrenia v rámci osobitného cieľa „Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“ stanoveného v časti III prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1291/2013, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj vnútroštátne orgány členských štátov majú na účely rozvoja, vykonávania a monitorovania svojich politík alebo programov v tejto oblasti potrebné prístupové práva k výsledkom účastníka, ktorý získal finančné prostriedky Únie. Takéto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie. Takéto prístupové práva sa udeľujú bez poplatku a na základe dvojstrannej dohody stanovujúcej konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby sa tieto práva využívali len na zamýšľaný účel a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií. Takéto prístupové práva sa nerozširujú na podklady účastníka. Požadujúci členský štát, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie informujú o takýchto žiadostiach členské štáty. Na utajované skutočnosti sa uplatňujú pravidlá bezpečnosti Komisie.

HLAVA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Článok 50

Ceny

1.   Finančný príspevok Únie môže mať formu cien, ako je vymedzené v hlave VII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012.

2.   Každé udelenie ceny je podmienené prijatím vhodných záväzkov, pokiaľ ide o propagáciu. Pokiaľ ide o šírenie výsledkov, uplatňuje sa hlava III tohto nariadenia. Pracovný program alebo v pracovný plán môže obsahovať osobitné povinnosti týkajúce sa využívania a šírenia.

Článok 51

Obstarávanie, obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení

1.   Každé obstarávanie, ktoré vykonáva Komisia vo svojom mene alebo spoločne s členskými štátmi, podlieha pravidlám verejného obstarávania stanoveným v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012.

2.   Financovanie Únie môže mať formu obstarávania vo fáze pred komerčným využitím alebo obstarávania inovačných riešení, ktoré vykonáva Komisia alebo príslušný financujúci subjekt vo svojom mene alebo spoločne s verejnými obstarávateľmi z členských štátov a pridružených krajín.

Postupy obstarávania:

a)

musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, riadneho finančného hospodárenia, proporcionality, s pravidlami hospodárskej súťaže a v prípade potreby so smernicami 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/81/ES alebo, ak Komisia koná vo svojom mene, s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

b)

môžu obsahovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností pre obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím na územie členských štátov a krajín pridružených k programu Horizont 2020, ak je to riadne odôvodnené cieľmi opatrení;

c)

môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov);

d)

umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorí ponúkajú najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze.

3.   Pokiaľ vo výzvach na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži nie je ustanovené inak, výsledky vytvorené prostredníctvom obstarávania, ktoré vykonáva Komisia, sú vlastníctvom Únie.

4.   Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sú ustanovené v zmluvách týkajúcich sa obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom zabezpečiť maximálne využitie výsledkov a predísť akejkoľvek nespravodlivej výhode. Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, vlastní aspoň práva duševného vlastníctva, ktoré sú s tým spojené. Verejní obstarávatelia majú aspoň práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie, alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Ak dodávateľ v stanovenom období po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužije, prevedie každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.

5.   Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sa môžu ustanoviť v zmluvách týkajúcich sa verejného obstarávania inovačných riešení s cieľom zabezpečiť maximálne využitie výsledkov a predísť akejkoľvek nespravodlivej výhode.

Článok 52

Finančné nástroje

1.   Finančné nástroje môžu mať akúkoľvek z foriem uvedených v hlave VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a vykonávajú sa v súlade s uvedenou hlavou a môžu sa kombinovať navzájom, ako aj s grantmi financovanými v rámci rozpočtu Únie, a to aj v rámci nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

2.   Odchylne od článku 140 ods. 6 druhého pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa príjmy, ako aj anuity vytvorené finančným nástrojom zriadeným podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 pripisujú v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 tomuto finančnému nástroju.

3.   Odchylne od článku 140 ods. 6 druhého pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa príjmy, ako aj anuity, ktoré sa vytvorili finančným nástrojom s rozdelením rizika zriadeným podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES a v počiatočnej fáze činnosti fondu pre rýchlorastúce a inovačné MSP (FRI1) zriadeného podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES, pripisujú v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 následnému finančnému nástroju podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 53

Nástroj pre MSP

1.   Len MSP sa môžu uchádzať o výzvy na predkladanie návrhov vydané v rámci vyhradeného nástroja pre MSP uvedeného v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013. Môžu spolupracovať s inými spoločnosťami a s výskumnými organizáciami alebo univerzitami.

2.   Po potvrdení, že spoločnosť je MSP, toto právne postavenie platí počas celého trvania projektu, a to aj v prípade, že spoločnosť v dôsledku svojho rastu neskôr prekročí hraničné hodnoty uvedené vo vymedzení pojmu MSP.

3.   V prípade nástroja pre MSP alebo grantov udeľovaných financujúcimi subjektmi alebo Komisiou, ktoré sa zameriavajú na MSP, sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva, využívanie a šírenie.

Článok 54

Zrýchlenie procesu inovácie

1.   V súlade s článkom 7 sa každý právny subjekt môže zúčastňovať na opatrení zrýchlenia procesu inovácie. Opatrenia financované v rámci zrýchlenia procesu inovácie sú inovačnými opatreniami. Výzva v rámci zrýchlenia procesu inovácie je otvorená pre návrhy týkajúce sa akejkoľvek technologickej oblasti osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ stanoveného v bode 1 časti II prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1291/2013 alebo ktoréhokoľvek z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ stanovených v bodoch 1 až 7 časti III prílohy I k uvedenému nariadeniu.

2.   Návrhy sa môžu predkladať kedykoľvek. Komisia stanoví tri konečné termíny pre každý rok na hodnotenie návrhov. Doba medzi konečným termínom a podpísaním dohody o grante alebo oznámením rozhodnutia o grante nepresiahne šesť mesiacov. Poradie návrhov sa stanoví na základe vplyvu, kvality a účinnosti vykonávania a excelentnosti, pričom kritériu vplyvu sa prisúdi väčší význam. Na akomkoľvek opatrení sa zúčastní najviac päť právnych subjektov. Výška grantu nepresiahne 3 milióny EUR.

Článok 55

Ďalšie osobitné ustanovenia

1.   V prípade opatrení, ktoré zahŕňajú činnosti spojené s bezpečnosťou, sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, obstarávanie inovačných riešení, zmeny v zložení konzorcia, utajované skutočnosti, využívanie, šírenie, otvorený prístup k výskumným publikáciám, prevody a udeľovanie licencií v súvislosti s výsledkami.

2.   V prípade opatrení na podporu existujúcich alebo nových výskumných infraštruktúr sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa používateľov infraštruktúry a ich prístupu k nim.

3.   V prípade opatrení Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o prístupové práva, prenosnosť a šírenie, alebo ktoré sa týkajú účastníkov, výskumných pracovníkov a všetkých strán, ktorých sa opatrenie týka.

4.   V prípade opatrení v oblasti odbornej prípravy a mobility sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia o záväzkoch týkajúcich sa výskumných pracovníkov, ktorí majú prospech z opatrenia, vlastníctva, prístupových práv a prenosnosti.

5.   V prípade koordinačných a podporných činností sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva, využívanie a šírenie výsledkov.

6.   V prípade znalostných a inovačných spoločenstiev EIT sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva, využívanie a šírenie.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 56

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie trvania programu Horizont 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 57

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Nariadenie (ES) č. 1906/2006 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, toto nariadenie neovplyvňuje pokračovanie alebo úpravu vrátane celkového alebo čiastočného ukončenia dotknutých opatrení až do ich skončenia, alebo do udelenia finančnej pomoci Komisiou alebo financujúcimi subjektmi podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov uplatniteľných na túto pomoc 31. decembra 2013, ktoré sa naďalej uplatňujú na dotknuté opatrenia až do ich skončenia.

3.   Všetky sumy účastníckeho záručného fondu zriadeného nariadením (ES) č. 1906/2006, ako aj všetky jeho práva a povinnosti, sa na fond prevedú k 31. decembru 2013. Účastníci na opatreniach na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES, ktorí podpísali dohody o grantoch po 31. decembri 2013, uhradia svoje príspevky do fondu.

Článok 58

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 318, 20.10.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. novembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(5)  Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 34.

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(9)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1).

(11)  Ú. v. EÚ C 205, 19.7.2013, s. 9.

(12)  2001/844/ES, ESUO, Euratom: rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 317, 3.12.2001).

(13)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(14)  2000/633/ES, ESUO, Euratom: rozhodnutie Komisie zo 17. októbra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 267, 20.10.2000, s. 63).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na činnostiach v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 391, 30.12.2006, s. 1).

(16)  Rozhodnutie Rady 2006/970/Euratom z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 60).

(17)  Rozhodnutie Rady 2012/93/Euratom z 19. decembra 2011, ktorým sa ustanovuje rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2012 – 2013) (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 25).

(18)  Nariadenie Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 17. decembra 2013 o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (2014-2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020 (Pozri stranu 948 tohto úradného vestníka).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 30.11.2001, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Pozri stranu 33 tohto úradného vestníka)

(21)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 743/2008/ES z 9. júla 2008 o účasti Spoločenstva na programe výskumu a vývoja uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi, ktorý je zameraný na podporu výskumu a vývoja vykonávaného malými a strednými podnikmi (Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 58).

(22)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(23)  Rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inováciu (2014-2020) (Pozri stranu 965 tohto úradného vestníka).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/104


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1291/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3 a článok 182 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať pokrok Únie smerom ku znalostnej spoločnosti, ako aj zvyšovanie konkurencieschopnosti a udržateľnosti hospodárstva Únie, pokiaľ ide o jej priemysel. Na presadzovanie tohto cieľa by Únia mala vykonávať činnosti v záujme realizácie výskumu, technologického rozvoja, demonštračných činností a inovácie, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.

(2)

Cieľom Únie je takisto zabezpečiť podmienky potrebné na existenciu konkurencieschopnosti priemyslu Únie. Na tento účel by sa opatrenia mali zameriavať na podporu lepšieho využívania priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technologického rozvoja.

(3)

Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hybnej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a v záujme pritiahnutia súkromných investícií až do výšky dvoch tretín celkových investícií si vytýčila cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj tak, aby dosiahli celkovo 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. Všeobecný rozpočet Únie by mal tento ambiciózny cieľ odzrkadľovať posunom k financovaniu investícií zameraných na budúcnosť, ako sú napr. investície do výskumu, vývoja a inovácie. V hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 „Inovácia v Únii“ sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inovácii, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým by financovanie výskumu a inovácie v Únii v budúcnosti malo prispieť. Výskum a inovácia sú kľúčovými faktormi aj pre iné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pre hlavné iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“, „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ a „Digitálna agenda pre Európu“, ako aj ďalšie politické ciele, ako je napr. politika v oblasti klímy a energetiky. V dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciou má okrem toho kľúčovú úlohu politika súdržnosti, a to prostredníctvom budovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.

(4)

V oznámení Komisie z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ sa uvádzajú kľúčové zásady, na ktorých by mal byť všeobecný rozpočet Únie v budúcnosti založený, najmä zameranie sa na nástroje, ktoré majú pre Úniu preukázanú pridanú hodnotu, väčšia orientácia na výsledky a podnecovanie využívania iných verejných a súkromných zdrojov financovania. Navrhuje sa v ňom tiež zhromaždenie všetkých nástrojov Únie v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca.

(5)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 (4) žiadal o radikálne zjednodušenie financovania výskumu a inovácií v Únii, vo svojom uznesení z 12. mája 2011 (5) zdôraznil dôležitosť iniciatívy Inovácia v Únii v súvislosti s transformáciou Európy po skončení krízy, vo svojom uznesení z 8. júna 2011 (6) upozornil na významné ponaučenia, ktoré si treba zobrať z priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu, a vo svojom uznesení zo 7. septembra 2011 (7) podporil koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie.

(6)

Rada 26. novembra 2010 požiadala, aby sa budúce programy financovania Únie viac zameriavali na priority stratégie Európa 2020, riešili spoločenské výzvy a zaoberali sa kľúčovými technológiami, uľahčovali výskum v rámci spolupráce a výskum, ktorého hybnou silou je priemysel, zefektívnili nástroje, radikálne zjednodušili prístup, skrátili obdobie potrebné na uvedenie na trh a ďalej posilnili excelentnosť.

(7)

Európska rada na svojom zasadnutí 4. februára 2011 podporila koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie v Únii, ktorý je zameraný na zvýšenie efektívnosti takéhoto financovania na úrovni jednotlivých členských štátov a Únie a vyzvala Úniu, aby urýchlene odstránila zostávajúce prekážky brániace prilákaniu talentov a investícií v záujme zavŕšenia budovania EVP do roku 2014 a vytvorenia skutočného jednotného trhu znalostí, výskumu a inovácií

(8)

V zelenej knihe z 9. februára 2011 s názvom „Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ“ sa určili hlavné otázky, ako dosiahnuť ambiciózne ciele stanovené v oznámení Komisie z 19. októbra 2010 a uskutočnila sa široká konzultácia, v rámci ktorej zainteresované strany a inštitúcie Únie vyjadrili prevažný súhlas s myšlienkami, ktoré kniha obsahuje.

(9)

Význam koherentného strategického prístupu sa zdôraznil aj v stanovisku Výboru pre Európsky výskumný priestor a inováciu (ERAC) z 3. júna 2011, v stanovisku Výboru regiónov z 30. júna 2011 (8) a v stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2011 (9).

(10)

Vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ Komisia navrhla, aby sa oblasti pokryté siedmym rámcovým programom Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (ďalej len „siedmy rámcový program“) prijatým rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (10) a časťou venovanou inovácii rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007-2013) ustanoveným rozhodnutím Európskeho parlamentu a rady č. 1639/2006/ES (11), ako aj Európskym inovačným a technologickým inštitútom (ďalej len „EIT“) ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 (12) riešili prostredníctvom jedného spoločného strategického rámca pre výskum a inovácií s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020 zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj na 3 % HDP. Komisia sa v tomto oznámení tiež zaviazala uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a orientovať aspoň 20 % všeobecného rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou.

Opatrenia v oblasti klímy a efektívne využívanie zdrojov sú navzájom sa podporujúce ciele na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Špecifické ciele súvisiace s oboma by sa mali doplniť prostredníctvom ostatných špecifických cieľov programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“) ustanovený týmto nariadením. V dôsledku toho sa očakáva, že minimálne 60 % celkového rozpočtu programu Horizont 2020 by malo súvisieť s trvalo udržateľným rozvojom. Takisto sa očakáva, že výdavky súvisiace s klímou by mali presiahnuť 35 % celkového rozpočtu programu Horizont 2020, vrátane vzájomne zlučiteľných opatrení na zvýšenie efektívneho využívania zdrojov. Komisia by mala poskytnúť informácie o rozsahu a výsledkoch podpory dosahovania cieľov v oblasti zmeny klímy. Výdavky súvisiace s klímou v rámci programu Horizont 2020 by sa mali sledovať v súlade s metodológiou uvedenou v tomto oznámení.

(11)

Program Horizont 2020 sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť svetovú excelentnosť vedy Únie, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikania vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) a inovácie a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy uvedené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Program Horizont 2020 by mal podporovať všetky štádiá reťazca výskumu a inovácie, vrátane netechnologickej a sociálnej inovácie a činností, ktoré sú bližšie k trhu, pričom inovačné a výskumné opatrenia by mali mať rôznu mieru financovania na základe zásady, že čím bližšie je podporovaná činnosť k trh, tým vyššie by malo byť dodatočné financovanie z iných zdrojov. Medzi činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, patria inovačné finančné nástroje a ich cieľom je uspokojiť potreby širokého spektra politík Únie kladením dôrazu na čo najširšie možné využívanie znalostí získaných v rámci podporených činností až po komerčné využitie týchto znalostí. Priority programu Horizont 2020 by sa mali podporovať aj prostredníctvom programu pre jadrový výskum a odbornú prípravu ustanoveným nariadením Rady (Euratom) č. 1314/2013 (13).

(12)

Program Horizont 2020 by mal byť v záujme širokej a vynikajúcej spolupráce s partnermi z celej Únie a v záujme zabezpečenia integrovaného EVP otvorený pre nových účastníkov.

(13)

Spoločné výskumné centrum (JRC) by malo poskytovať politikám Únie vedeckú a technickú podporu zameranú na klienta a zároveň pružne reagovať na nové politické požiadavky.

(14)

V súvislosti s vedomostným trojuholníkom výskumu, inovácie a vysokoškolského vzdelávania by znalostné a inovačné spoločenstvá (ďalej len „ZIS“) v rámci EIT mali významne prispievať k plneniu cieľov programu Horizont 2020 vrátane spoločenských výziev, a to najmä integráciou výskumu, inovácie a vzdelávania. EIT by mal v rámci svojich činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie podporovať podnikanie. Podporovať by mal najmä excelentné vzdelávanie v oblasti podnikania, ako aj vytváranie začínajúcich podnikov a odčlenených subjektov.

(15)

V súlade s článkom 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa v Horizonte 2020 stanovuje maximálna celková suma a stanovujú sa podrobné pravidlá finančnej účasti Únie na ňom a príslušné podiely na každej zo stanovených činností.

(16)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie na celé trvanie programu Horizont 2020, ktoré počas každoročného rozpočtového postupu predstavuje pre Európsky parlament a Radu základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2 decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (14).

(17)

Zodpovedajúca časť rozpočtu na výskumné infraštruktúry by sa mala venovať na elektronické - infraštruktúry.

(18)

Činnosti v rámci osobitného cieľa „Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET)“ by mali dopĺňať činnosti v rámci ostatných častí programu Horizont 2020 a ak je to možné, mali by sa hľadať synergie.

(19)

Je vhodné zabezpečiť správne uzavretie programu Horizont 2020 a jeho predchádzajúcich programov, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných dohôd o jeho riadení, ako je financovanie technickej a administratívnej pomoci.

(20)

Ústredným zámerom programu Horizont 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom hospodárení a vykonávaní. Cieľom programu Horizont 2020 by malo byť prilákanie silnej účasti univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a to najmä MSP, a otvorenie sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory pre výskum a inováciu do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sa uplatňujú na všetky opatrenia v rámci programu Horizont 2020. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispieť k prechádzaniu finančným chybám a ich zníženiu.

(21)

Program Horizont 2020 by mal prispieť k cieľom európskych partnerstiev v oblasti inovácií v súlade s hlavnou iniciatívou „Inovácia v Únii“ združením všetkých príslušných aktérov celého výskumného a inovačného reťazca s cieľom zefektívniť, zjednodušiť a lepšie koordinovať nástroje a iniciatívy.

(22)

S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci programu Horizont 2020 malo podporovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácií prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania zodpovedných agend v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020. Zapojenie občanov a civilnej spoločnosti by s cieľom podnietiť a udržať verejnú podporu programu Horizont 2020 malo byť spojené so šírením informácií verejnosti.

(23)

Mala by existovať primeraná rovnováha medzi malými a veľkými projektmi v rámci priority „Sociálne výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“.

(24)

Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vyvíjajúce sa príležitosti a potreby vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Agendy ako také by mali byť stanovené v úzkom prepojení so zainteresovanými stranami zo všetkých príslušných sektorov a mala by sa poskytnúť dostatočná pružnosť pre nový vývoj. Počas trvania programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako sú napríklad európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov, európske partnerstvá v oblasti inovácie, ako aj poradenstvo z vedeckých panelov, ako je napr. vedecký panel pre zdravie.

(25)

Činnosti v rámci programu Horizont 2020 by mali presadzovať rovnosť medzi ženami a mužmi v oblasti výskumu a inovácií tak, že riešia predovšetkým hlavné dôvody rodovej nerovnováhy, naplno využívajú potenciál výskumníčok aj výskumníkov a začleňujú rodový rozmer do obsahu výskumu a inovácie, ako aj venovaním osobitnej pozornosti rodovej vyváženosti s prihliadnutím na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácie, v hodnotiacich komisiách a iných príslušných poradných a expertných orgánoch, a to s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inováciu. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi stanovených v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 ZFEÚ.

(26)

Program Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumného pracovníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov ako sa uvádza v odporúčaní Komisie z 11. marca 2005 (15), spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s EVP, pričom je potrebné rešpektovať ich dobrovoľný charakter.

(27)

Únia by mala v plnej miere využívať svoje ľudské zdroje, aby dokázala konkurovať v celosvetovom meradle, účinne riešiť hlavné spoločenské výzvy a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020. Program Horizont 2020 by mal v tomto kontexte prispievať k dosiahnutiu EVP, a to podporou rozvoja rámcových podmienok na pomoc európskym výskumným pracovníkom, aby zostali v Európe alebo sa do nej vrátili, ako aj podmienok na prilákanie výskumných pracovníkov z celého sveta a na zvýšenie príťažlivosti Európy pre najlepších výskumných pracovníkov.

(28)

V záujme zvýšenia obehu a využívania znalostí by sa mal zabezpečiť otvorený prístup k vedeckým publikáciám. Okrem toho by sa mal podporovať otvorený prístup k výskumným údajom, ktoré sú výsledkom výskumu v rámci programu Horizont 2020 financovaného z verejných zdrojov, a to s prihliadnutím na obmedzenia týkajúce sa súkromia, národnej bezpečnosti a práv duševného vlastníctva.

(29)

Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácie podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť ich využívanie. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.

(30)

Program Horizont 2020 by mal venovať náležitú pozornosť rovnakému zaobchádzaniu a nediskriminácii v obsahu výskumu a inovácie vo všetkých fázach výskumného cyklu.

(31)

Komisia výslovne nepovzbudzuje používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie ľudských kmeňových buniek, buď dospelých alebo embryonálnych, ak vôbec nejakých, závisí od posúdenia vedcov z hľadiska cieľov, ktoré chcú dosiahnuť, a vzťahuje sa naň prísne etické posúdenie. Nemal by sa financovať žiadny projekt zahŕňajúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, ktorý nezíska potrebné schválenia členských štátov. Nemala by sa financovať žiadna činnosť, ktorá je zakázaná vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte by sa nemala financovať nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.

(32)

S cieľom dosiahnuť čo najväčší vplyv by mal program Horizont 2020 vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, energetika, poľnohospodárstvo a rybárstvo, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá.

(33)

Program Horizont 2020, ako aj politika súdržnosti sa usilujú o komplexnejšie zosúladenie s cieľmi stratégie Európa 2020. Tento prístup predstavuje výzvu na väčšiu súčinnosť medzi programom Horizont 2020 a politikou súdržnosti. Preto by sa v rámci programu Horizont 2020 mali budovať i úzke vzťahy s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní miestnych, regionálnych a národných kapacít v oblasti výskumu a inovácie, najmä v kontexte stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

(34)

MSP predstavujú významný zdroj inovácie, rastu a zamestnanosti v Európe. Preto je v rámci programu Horizont 2020 potrebná silná účasť MSP vymedzených v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (16). Týmto spôsobom by sa mali podporiť ciele iniciatívy Small Business Act ako sa uvádza v oznámení Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act pre Európu“. Program Horizont 2020 by mal poskytovať škálu prostriedkov na podporu činností v oblasti výskumu a inovácie a kapacít MSP počas jednotlivých štádií inovačného cyklu.

(35)

Komisia by mala uskutočňovať hodnotenia a zaznamenávať mieru účasti MSP na programe Horizont 2020. Ak sa nedosiahne cieľ vo výške 20 % celkového kombinovaného rozpočtu pre osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a v rámci priority „Spoločenské výzvy“, Komisia by mala preskúmať príčiny tejto situácie a bezodkladne navrhnúť primerané nové opatrenia, ktorými sa umožní zvýšenie účasti MSP.

(36)

Vykonávanie programu Horizont 2020 môže podnietiť vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo vytvorenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ. Takéto doplnkové programy by sa mali určiť a vykonávať otvoreným, transparentným a účinným spôsobom.

(37)

S cieľom znížiť prechod od myšlienky na trh za využitia prístupu zdola nahor, ako aj s cieľom zvýšiť účasť priemyslu, MSP a žiadateľov, ktorí žiadosť podali prvýkrát, na programe Horizont 2020, by sa mal v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a v rámci priority „Spoločenské výzvy“ uplatňovať pilotný projekt urýchlenie procesu inovácie. Mal by stimulovať investície súkromného sektora do výskumu a inovácií, podporovať výskum a inovácie zamerané na vytváranie hodnôt a urýchliť zavádzanie technológií do inovatívnych produktov, procesov a služieb.

(38)

Pri vykonávaní programu Horizont 2020 by sa mala uznávať jedinečná úloha, ktorú v rámci vedeckej a technologickej základne Únie majú univerzity ako inštitúcie excelentnosti vo vysokoškolskom vzdelávaní, výskume a v inovácii, pričom majú zásadnú úlohu pri prepájaní európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a EVP.

(39)

S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie by mal program Horizont 2020 vytvoriť užšie synergie, ktoré môžu nadobudnúť aj formu partnerstiev v rámci verejného sektora, s medzinárodnými, národnými a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácie. V tomto kontexte by mal program Horizont 2020 podporovať optimálne využívanie zdrojov a predchádzať zbytočnému zdvojovaniu úsilia.

(40)

Väčší vplyv by sa mal dosiahnuť spojením programu Horizont 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, v ktorých by výskum a inovácia mohli prispieť k širším cieľom Európy v oblasti konkurencieschopnosti, stimulovať súkromné investície a pomôcť riešiť spoločenské výzvy. Tieto partnerstvá by sa mali zakladať na dlhodobom záväzku vrátane vyváženého príspevku všetkých partnerov, niesť zodpovednosť za dosiahnutie svojich cieľov a byť v súlade so strategickými cieľmi Únie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie. Riadenie a fungovanie týchto partnerstiev by malo byť otvorené, transparentné, efektívne a účinné a poskytovať širokému spektru zainteresovaných strán pôsobiacich vo svojich špecifických oblastiach možnosti na účasť. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív zriadené podľa siedmeho rámcového programu, môžu ďalej pokračovať za využitia štruktúr, ktoré viac vyhovujú ich účelu.

(41)

Program Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácie by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie, a to okrem iného vytvorením synergií s vonkajšími programami a prispievaním k medzinárodným záväzkom Únie, ako je napríklad dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov Organizácie Spojených národov. Činnosti v rámci medzinárodnej spolupráce by sa mali zachovať aspoň na úrovni siedmeho rámcového programu.

(42)

Aby sa zachovali rovnaké podmienky pre všetky podniky, ktoré sú aktívne v rámci vnútorného trhu, financovanie z programu Horizont 2020 by malo prebiehať v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú vytláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo ochrana neefektívnych podnikov.

(43)

Európska rada uznala 4. februára 2011 potrebu nového prístupu ku kontrole a riadeniu rizík v rámci financovania výskumu v Únii a vyzvala k novej rovnováhe medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa mu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uviedlo sa v ňom, že riadenie financovania európskeho výskumu by malo byť viac založené na dôvere a vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k účastníkom. V priebežnej hodnotiacej správe o siedmom rámcovom programe sa konštatuje, že na dosiahnutie podstatného pokroku v oblasti zjednodušenia je potrebné zaujať radikálnejší prístup a že je potrebné riešiť rovnováhu medzi rizikom a dôverou.

(44)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v priebehu celého cyklu výdavkov vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich zisťovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladaním pokút. Revidovanou stratégiou kontroly, v ktorej sa zameranie presunie od minimalizácie počtu chýb smerom ku kontrole založenej na riziku a odhaľovaniu podvodov, by sa malo znížiť zaťaženie účastníkov kontrolami.

(45)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu Horizont 2020 a jeho vykonávanie najúčinnejším a užívateľsky najprístupnejším spôsobom a zároveň zaručiť právnu istotu a prístup k programu Horizont 2020 pre všetkých účastníkov. Je potrebné zabezpečiť súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (17) a s požiadavkami na zjednodušenie a lepšiu reguláciu.

(46)

Účinné riadenie výkonnosti, ktorého súčasťou je hodnotenie a monitorovanie, si vyžaduje vytvorenie osobitných ukazovateľov výkonnosti, ktoré je možné merať postupne v priebehu času, ktoré sú realistické a zároveň odzrkadľujú logiku intervencie a vyhovujú príslušnému hierarchii cieľov a činností. Mali by sa zaviesť primerané mechanizmy koordinácie medzi vykonávaním a monitorovaním programu Horizont 2020 a monitorovaním pokroku, výsledkov a fungovania EVP.

(47)

Ako súčasť priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 by do konca roka 2017 tak existujúce, ako i nové verejno-súkromné partnerstvá, vrátane spoločných technologických iniciatív, mali byť predmetom hĺbkového posúdenia, súčasťou ktorého by okrem iného bola analýza ich otvorenosti, transparentnosti a efektívnosti. Toto posúdenie by malo prihliadať na hodnotenie EIT uvedené v nariadení (ES) č. 294/2008 s cieľom umožniť posúdenie na základe spoločných zásad.

(48)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenia celého výskumného a inovačného rámca a koordinácie úsilia v celej Únii nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu predchádzania zdvojovaniu úsilia, zachovávania kritického množstva v kľúčových oblastiach a zabezpečenia optimálneho využitia verejných prostriedkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(49)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa rozhodnutie č. 1982/2006/ES malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje program Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie, posilňujúci európsku vedeckú a technologickú základňu a podporujúci prínosy pre spoločnosť, ako aj lepšie využívanie hospodárskeho a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„výskumné a inovačné činnosti“ predstavujú celé spektrum činností v oblasti výskumu, technického rozvoja, demonštračných činností a inovácie vrátane podpory spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a stimulácie vysoko kvalitnej odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Únii;

2)

„priame opatrenia“ sú výskumné a inovačné činnosti, ktoré vykonáva Komisia prostredníctvom Spoločného výskumného centra (JRC);

3)

„nepriame opatrenia“ sú výskumné a inovačné činnosti, na ktoré Únia poskytuje finančnú podporu a ktoré vykonávajú účastníci;

4)

„verejno-súkromné partnerstvo“ je partnerstvo, v ktorom sa partneri zo súkromného sektora, Únia a podľa potreby iní partneri, ako sú napríklad subjekty verejného sektora, zaviažu spoločne podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácie;

5)

„partnerstvo v rámci verejného sektora“ je partnerstvo, v ktorom sa subjekty verejného sektora alebo subjekty poverené vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni zaviažu spoločne s Úniou podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácie.

6)

„výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, zdroje a služby, ktoré výskumné komunity využívajú na realizáciu výskumu a podporu inovácie vo svojich oblastiach. V prípade potreby sa môžu použiť i mimo výskumu, napríklad vo vzdelávaní alebo vo verejných službách. Patria medzi ne: hlavné vedecké vybavenie (alebo súbory nástrojov); zdroje založené na znalostiach, akými sú zbierky, archívy alebo vedecké údaje; elektronické infraštruktúry, ako sú údaje a počítačové systémy a komunikačné siete, a každá ďalšia infraštruktúra jedinečnej povahy potrebná na dosiahnutie excelentnosti vo výskume a inovácii. Takéto infraštruktúry môžu byť „centralizované“, „virtuálne“ alebo „distribuované“;

7)

„stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ má rovnaký význam ako stratégia pre inteligentnú špecializáciu vymedzená v článku 2 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (18).

Článok 3

Zriadenie programu Horizont 2020

Týmto sa zriaďuje program Horizont 2020 na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 4

Pridaná hodnota Únie

Program Horizont 2020 maximalizuje pridanú hodnotu a vplyv Únie, pričom sa zameriava na ciele a činnosti, ktoré členské štáty nemôžu účinne realizovať, ak konajú samostatne. Program Horizont 2020 má ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“) tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie excelentného výskumu a inovácií v Únii, a teda funguje ako prostriedok na získanie súkromných a verejných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti, rastu, hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a konkurencieschopnosti priemyslu, ako aj na riešenie spoločenských výziev v celej Únii.

Článok 5

Všeobecný cieľ, priority a osobitné ciele

1.   Všeobecným cieľom programu Horizont 2020 je prispievanie k budovaniu spoločnosti a hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii v Únii získavaním dodatočných finančných prostriedkov na výskum, vývoj a inováciu, ako aj prispievaním k dosiahnutiu cieľov v oblasti výskumu a vývoja vrátane cieľa, ktorým je do roku 2020 vyčleniť na výskum a vývoj v Únii 3 % HDP. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a iných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“). Prvý súbor príslušných ukazovateľov výkonnosti na posúdenie pokroku pri plnení všeobecného cieľa je uvedený v úvode prílohy I.

2.   Všeobecný cieľ stanovený v odseku 1 sa dosahuje prostredníctvom troch navzájom sa posilňujúcich priorít, ktoré sú venované:

a)

excelentnej vede;

b)

vedúcemu postaveniu priemyslu;

c)

spoločenským výzvam.

Osobitné ciele zodpovedajúce každej z týchto troch priorít sú stanovené v prílohe I častiach I až III spolu so základnými líniami činností.

3.   Všeobecný cieľ stanovený v odseku 1 sa dosahuje aj prostredníctvom osobitného cieľa „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“, ktorý je stanovený v prílohe I časti IV, a osobitného cieľa „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“, ktorý je stanovený v prílohe I časti V, spolu so základnými líniami činností.

4   K všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 prispieva Spoločné výskumné centrum poskytovaním vedeckej a technickej podpory politikám Únie v prípadnej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami v oblasti výskumu na národnej a regionálnej úrovni napríklad v oblasti vypracúvania stratégií pre inteligentnú špecializáciu. Osobitný cieľ a základné línie činností sú stanovené v prílohe I časti VI.

5.   Európsky inovačný a technologický inštitút (ďalej len „EIT“) prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 s osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie. Príslušné ukazovatele výkonnosti EIT sú stanovené v úvode prílohy I a osobitné ciele spolu so základnými líniami činností sú stanovené v prílohe I časti VII.

6.   Nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania programu Horizont 2020, sa môžu zohľadňovať v rámci priorít, osobitných cieľov a základných línií činností uvedených v odsekoch 2 a 3. Ak je to náležite odôvodnené, môže to zahŕňať reakcie na vznikajúce príležitosti, krízy a hrozby ako aj na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie.

Článok 6

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu Horizont 2020 je 77 028,3 miliónov EUR v bežných cenách, z čoho sa maximálne 74 316,9 miliónov EUR pridelí na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Suma na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 tohto nariadenia takto:

a)

excelentná veda – 24 441,1 miliónov EUR v bežných cenách;

b)

vedúce postavenie priemyslu – 17 015,5 miliónov EUR v bežných cenách;

c)

spoločenské výzvy – 29 679 miliónov EUR v bežných cenách.

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z programu Horizont 2020 na osobitné ciele stanovené v článku 5 ods. 3 a na nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra je nasledovná:

i)

Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti, 816,5 miliónov EUR v bežných cenách;

ii)

Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť, 462,2 miliónov EUR v bežných cenách;

iii)

Nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra, 1 902,6 miliónov EUR v bežných cenách.

Orientačné rozdelenie pre priority a osobitné ciele stanovené v článku 5 ods. 2 a 3 je stanovené v prílohe II.

3.   EIT sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z programu Horizont 2020 vo výške 2 711,4 miliónov EUR v bežných cenách, ako je stanovené v prílohe II.

4.   Finančné krytie programu Horizont 2020 sa môže vzťahovať na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami potrebnými na riadenie programu Horizont 2020 a dosiahnutie jeho cieľov, najmä štúdie a stretnutia expertov, pokiaľ súvisia s cieľmi programu Horizont 2020, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií, ako aj všetky ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vzniknú pri riadení programu Horizont 2020.

Ak je to potrebné a náležite odôvodnené, možno rozpočtové prostriedky zaradiť do rozpočtu programu Horizont 2020 po roku 2020 na pokrytie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc s cieľom umožniť riadenie opatrení, ktoré ešte neboli ukončené do 31. decembra 2020. Programom Horizont 2020 sa nefinancuje tvorba ani prevádzka programu Galileo, programu Copernicus ani Európskeho spoločného podniku pre ITER.

5.   S cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj a potreby môže Komisia na základe priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 uvedeného v článku 32 ods. 3 a výsledkov preskúmania EIT uvedeného v článku 32 ods. 2 v rámci každoročného rozpočtového postupu preskúmať sumy stanovené na priority a osobitné ciele „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ a „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ v odseku 2 tohto článku a orientačné rozdelenie podľa osobitných cieľov v rámci týchto priorít uvedený v prílohe II, ako aj príspevok na EIT v odseku 3 tohto článku. Komisia tiež môže za rovnakých podmienok presunúť rozpočtové prostriedky medzi prioritami a osobitnými cieľmi, ako aj EIT maximálne do výšky 7,5 % celkového počiatočného pridelenia na každú prioritu a osobitné ciele „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ a „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ a maximálne do výšky 7,5 % počiatočného orientačného rozdelenia každého osobitného cieľa a maximálne do výšky 7,5 % príspevku na EIT. Žiaden takýto prevod sa nesmie týkať sumy stanovenej na priame opatrenia Spoločného výskumného centra v odseku 2 tohto článku.

Článok 7

Pridruženie tretích krajín

1.   K programu Horizont 2020 sa môžu pridružiť:

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach asociačných rád alebo v podobných dohodách;

b)

členovia Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“) alebo krajiny či územia, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

i)

dobrá kapacita v oblasti vedy, techniky a inovácie;

ii)

dobré výsledky, pokiaľ ide o ich účasť na programoch Únie v oblasti výskumu a inovácie;

iii)

spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva;

c)

krajiny alebo územia pridružené k siedmemu rámcovému programu.

2.   Osobitné podmienky účasti pridružených krajín na programe Horizont 2020 vrátane finančných príspevkov na základe HDP pridruženej krajiny sa určia v medzinárodných dohodách medzi Úniou a pridruženými krajinami.

Podmienky týkajúce sa pridruženia štátov EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), sú v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

HLAVA II

VYKONÁVANIE

KAPITOLA I

Vykonávanie, riadenie a formy podpory

Článok 8

Vykonávanie prostredníctvom osobitného programu a príspevku EIT

Program Horizont 2020 sa vykonáva prostredníctvom konsolidovaného osobitného programu zriadeného rozhodnutím Rady č. 743/2013 (19), v ktorom sa uvádzajú ciele a podrobné pravidlá vykonávania, a finančného príspevku na EIT.

V osobitnom programe sa stanoví jedna časť pre každú z troch priorít stanovených v článku 5 ods. 2, jedna časť pre každý z osobitných cieľov uvedených v článku 5 ods. 3 a jedna časť pre nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra.

Medzi troma prioritami programu Horizont 2020 musí existovať účinná koordinácia.

Článok 9

Riadenie

1.   Komisia vykonáva program Horizont 2020 v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Komisia môže takisto zveriť časť vykonávania programu Horizont 2020 financujúcim subjektom uvedeným v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 10

Formy podpory Únie

1.   Program Horizont 2020 podporuje nepriame opatrenia prostredníctvom jednej alebo viacerých foriem financovania ustanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä grantov, cien, verejného obstarávania a finančných nástrojov. Finančné nástroje sú hlavnou formou financovania činností, ktoré majú blízko k uplatneniu na trhu, v rámci programu Horizont 2020.

2.   Program Horizont 2020 podporuje aj priame opatrenia Spoločného výskumného centra.

3.   Ak priame opatrenia vykonávané zo strany Spoločného výskumného centra prispievajú k iniciatívam zriadeným podľa článku 185 alebo článku 187 ZFEÚ, tento príspevok sa nepovažuje za súčasť finančného príspevku prideleného na tieto iniciatívy.

Článok 11

Pravidlá účasti a šírenia výsledkov

Na nepriame opatrenia sa uplatňujú pravidlá účasti a šírenia výsledkov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (20).

KAPITOLA II

Tvorba programov

Oddiel I

Všeobecné zásady

Článok 12

Externé poradenstvo a zapojenie spoločnosti

1.   Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: nezávislými poradenskými skupinami expertov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; širokou škálou zainteresovaných strán vrátane výskumu, priemyslu a občianskej spoločnosti s cieľom poskytovať potrebné medzidisciplinárne a medzisektorové perspektívy, a to s prihliadnutím na existujúce iniciatívy na úrovni Únie a na národnej a regionálnej úrovni. Ďalšie vstupné údaje sa budú poskytovať zo štruktúr na udržiavanie dialógu vytvorených v rámci medzinárodných vedecko-technických dohôd; z činností orientovaných na budúcnosť; z cielených verejných konzultácií zahŕňajúcich v prípade potreby konzultácie vnútroštátnych a regionálnych orgánov alebo zainteresovaných strán a z transparentných a interaktívnych procesov, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.

V prípade potreby sa vezme do úvahy poradenstvo týkajúce sa určovania a vypracúvania strategických priorít zo strany Výboru pre Európsky výskumný priestor a inováciu (ERAC), iných skupín súvisiacich s EVP a Skupiny pre politiku podnikov (EPG).

2.   V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty agend v oblasti výskumu a inovácií stanovených okrem iného EIT, európskymi technologickými platformami a európskymi partnerstvami v oblasti inovácie, ako aj poradenstvo zo strany vedeckých panelov, ako je napr. vedecký panel pre zdravie.

Článok 13

Synergie s vnútroštátnymi programami a spoločnou tvorbou programov

1.   V záujme vykonávania programu Horizont 2020 sa prihliada na potrebu vybudovať vhodné synergie a komplementárnosť medzi národnými a európskymi programami v oblasti výskumu a inovácie, napríklad v oblastiach, ktoré sa koordinujú prostredníctvom iniciatív pre spoločnú tvorbu programov.

2.   Môže sa zvážiť podpora Únie pre iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov s akoukoľvek podporou poskytnutou prostredníctvom nástrojov uvedených v článku 26, ktoré podliehajú podmienkam a kritériám, ktoré sú pre ne ustanovené.

Článok 14

Prierezové otázky

1.   Medzi prioritami programu Horizont 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje:

a)

vývoju a uplatňovaniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, ako aj vznikajúcim technológiám a technológiám budúcnosti;

b)

oblastiam súvisiacim s prepájaním objavov s ich trhovým uplatnením;

c)

medzidisciplinárnemu a medzisektorovému výskumu a inovácií;

d)

sociálnym a -ekonomickým vedám a humanitným vedám;

e)

zmene klímy a trvalo udržateľnému rozvoju;

f)

podpore fungovania a dokončenia EVP a hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii;

g)

rámcovým podmienkam na podporu hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii;

h)

prispievaniu ku všetkým príslušným hlavným iniciatívam stratégie Európa 2020 (vrátane digitálnej agendy pre Európu);

i)

rozšíreniu zapojenia sa do výskumu a inovácií v celej Únii a podpore odstrániť rozdiel v oblasti výskumu a inovácií v Európe;

j)

medzinárodným sieťam pre excelentných pracovníkov v oblasti výskumu a inovácií, ako je Európska spolupráca v oblasti vedy a techniky (COST);

k)

spolupráci s tretími krajinami;

l)

zodpovednému výskumu a inováciám vrátane rodovej rovnosti;

m)

zapojeniu MSP do výskumu a inovácií a väčšej účasti súkromného sektora;

n)

zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumného pracovníka; a

o)

uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumných pracovníkov.

2.   Ak sa podporuje nepriame opatrenie, ktoré je mimoriadne dôležití pre niekoľko priorít alebo osobitných cieľov uvedených v článku 5 ods. 2 a 3, finančná suma na túto činnosť sa môže skladať zo súm pridelených pre každú dotknutú prioritu alebo osobitný cieľ.

Článok 15

Vyvíjajúci sa charakter vedy, techniky, inovácie, ekonomík a spoločnosti

Program Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a opatrenia zodpovedajú meniacim sa potrebám a zohľadňujú vyvíjajúci sa charakter vedy, techniky, inovácie, ekonomík a spoločnosti v globalizovanom svete, pričom inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné, technické, spoločenské a environmentálne aspekty. V návrhoch zmien týkajúcich sa priorít a opatrení vykonávaných v rámci programu Horizont 2020 sa zohľadňuje externé poradenstvo uvedené v článku 12, ako aj odporúčania vyplývajúce z priebežného hodnotenia uvedeného v článku 32 ods. 3.

Článok 16

Rodová rovnosť

Program Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inováciách. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácie venuje zabezpečeniu rodovej vyváženosti v hodnotiacich komisiách a v orgánoch, ako sú napríklad poradné skupiny a skupiny expertov.

Rodový rozmer sa primerane začleňuje do obsahu výskumu a inovácie v rámci stratégií, programov a projektov a zohľadňuje sa vo všetkých štádiách výskumného cyklu.

Článok 17

Kariéra výskumných pracovníkov

Program Horizont 2020 sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013, čím sa prispieva k posilneniu jednotného trhu pre výskumných pracovníkov a atraktívnosti ich kariéry v celej Únii v kontexte EVP tým, že sa zohľadňuje nadnárodný charakter väčšiny opatrení, ktoré sa v rámci neho podporujú.

Článok 18

Otvorený prístup

1.   Zabezpečí sa otvorený prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov v rámci programu Horizont 2020. Vykonáva sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013.

2.   Podporuje sa otvorený prístup k údajom z výskumu, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov v rámci programu Horizont 2020. Tento prístup sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013.

Článok 19

Etické zásady

1.   Všetky výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Horizont 2020 sú v súlade s etickými zásadami a príslušnými právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, Únie a s medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.

Osobitná pozornosť sa venuje zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.

2.   Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Horizont 2020 sa zameriavajú výhradne na civilné uplatnenie.

3.   Nefinancujú sa tieto oblasti výskumu:

a)

výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí na reprodukčné účely;

b)

výskumná činnosť určená na modifikáciu genetického dedičstva človeka, následkom ktorej by tieto zmeny mohli byť dedičné (21);

c)

výskumné činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

4.   Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych, sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ktorá je zakázaná.

5.   Oblasti výskumu uvedené v odseku 3 tohto článku sa môžu preskúmať v rámci priebežného hodnotenia uvedeného v článku 32 ods. 3 so zreteľom na vedecký pokrok.

Článok 20

Doplnkovosť s inými programami Únie

Program Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné programy a politiky financovania Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (fondy ESI), spoločnej poľnohospodárskej politiky, Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) (2014-2020), programu Erasmus + a programu Life.

Článok 21

Synergie s fondmi ESI

Program Horizont 2020 okrem toho, že prispieva ku štrukturálnym politikám Únie, národným a regionálnym štrukturálnym politikám, prispieva aj k odstráneniu rozdielov vo výskume a inováciách v rámci Únie tým, že podporuje synergie s fondmi ESI. Ak je to možné,, môže sa využiť aj kumulatívne financovanie ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1290/2013.

Oddiel II

Osobitné oblasti opatrení

Článok 22

Mikropodniky, malé a stredné podniky

1.   Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa osobitná pozornosť venuje zabezpečeniu primeranej účasti mikropodnikov, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a vplyvu výskumu a inovácie na ne. Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti MSP.

2.   Okrem vytvárania lepších podmienok na to, aby MSP mohli využívať všetky relevantné príležitosti, ktoré ponúka program Horizont 2020, sa vykonávajú i osobitné opatrenia. Predovšetkým sa v rámci jedného centralizovaného systému riadenia vytvorí vyhradený nástroj pre MSP zameraný na všetky typy MSP s inovačným potenciálom v širokom zmysle a bude sa vykonávať najmä prístupom zdola nahor prostredníctvom neustále otvorenej výzvy prispôsobenej potrebám MSP, ako sa uvádza v rámci osobitného cieľa „Inovácia v MSP“ v prílohe I časti II bode 3. 3 písm. a). Tento nástroj zohľadňuje osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ uvedený v prílohe I časti II bode 1 a každého z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ uvedených v prílohe I časti III bodoch 1 až 7 a vykonáva sa jednotne.

3.   Očakáva sa, že integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2a zjednodušenie postupov by malo viesť k tomu, že minimálne 20 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ sa poskytne MSP.

4.   Osobitná pozornosť by sa mala venovať primeranému zastúpeniu MSP vo verejno-súkromných partnerstvách uvedených v článku 25.

Článok 23

Spoločné projekty a partnerské programy

Program Horizont 2020 by sa mal vykonávať predovšetkým prostredníctvom nadnárodných spoločných projektov, ktoré sa realizujú prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov v rámci pracovných programov programu Horizont 2020 ustanovených v rozhodnutí č. 743/2013. Tieto projekty sa doplnia verejno-súkromnými partnerstvami a partnerstvami v rámci verejného sektora. Takéto partnerstvá sa navrhujú v spolupráci s členskými štátmi a vypracujú sa zásady pre ich vnútorné riadenie.

Článok 24

Urýchlenie procesu inovácie

Urýchlenie procesu inovácie (UPI) sa začne vykonávať od roku 2015 vo forme plného pilotného projektu v súlade s článkom 54 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013, ktorým sa stanovuje výzva v rámci UPI.

Článok 25

Verejno-súkromné partnerstvá

1.   Program Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie predkonkurenčných výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie alebo pre riešenie konkrétnych spoločenských výziev. Verejno-súkromné partnerstvá sa vykonávajú takým spôsobom, ktorý nebráni plnej účasti najlepších európskych aktérov.

2.   Pre účasť Únie vo verejno-súkromných partnerstvách sa využívajú už existujúce a jednoduché štruktúry riadenia a účasť môže mať jednu z týchto foriem:

a)

finančné príspevky Únie pre spoločné podniky zriadené podľa článku 187 ZFEÚ v rámci siedmeho rámcového programu za podmienky zmeny ich základných aktov; pre nové verejno-súkromné partnerstvá zriadené podľa článku 187 ZFEÚ; a pre ďalšie financujúce subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) bodoch iv) a vii) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Táto forma partnerstiev sa uplatňuje iba v prípade, ak to odôvodňuje rozsah pôsobnosti sledovaných cieľov a rozsah potrebných zdrojov, pričom sa v plnej miere zohľadnia príslušné posúdenia vplyvu, a ak by iné formy partnerstiev nespĺňali ciele a nevytvárali potrebný pákový efekt;

b)

zmluvné dohody medzi partnermi uvedenými v odseku 1, v ktorých sa stanovujú ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a výstupy, ktoré sa majú dodať, vrátane určenia výskumných a inovačných činností, ktoré si vyžadujú podporu z programu Horizont 2020.

Na účely zapojenia partnerov, ktorí prejavia záujem, podľa potreby vrátane koncových užívateľov, univerzít, MSP a výskumných inštitúcií sprístupňujú verejno-súkromné partnerstvá verejné finančné prostriedky prostredníctvom transparentných postupov a hlavne výziev na súťaž, pričom sa riadia pravidlami účasti v súlade s pravidlami programu Horizont 2020. Výnimky z používania výziev na predkladanie návrhov by mali byť riadne odôvodnené.

3.   Verejno-súkromné partnerstvá sa určujú a vykonávajú otvoreným, transparentným a účinným spôsobom. Ich určenie sa zakladá na všetkých týchto kritériách:

a)

preukázanie pridanej hodnoty opatrenia na úrovni Únie a výberu nástroja, ktorý sa má použiť;

b)

rozsah vplyvu na konkurencieschopnosť priemyslu, tvorbu pracovných miest, trvalo udržateľný rast a sociálno-ekonomické otázky vrátane spoločenských výziev; posudzovaný so zreteľom na jasne špecifikované a merateľné ciele;

c)

dlhodobý záväzok všetkých partnerov, vrátane vyváženého príspevku, založený na spoločnej vízii a jasne stanovených cieľoch;

d)

rozsah potrebných zdrojov a schopnosť získať dodatočné investície do výskumu a inovácií;

e)

jasne vymedzené úlohy každého z partnerov a dohodnuté kľúčové ukazovatele výkonnosti v zvolenom období;

f)

doplnkovosť s inými časťami programu Horizont 2020 a súlad so strategickými prioritami Únie v oblasti výskumu a inovácie, najmä prioritami stratégie Európa 2020.

Podľa potreby sa doplnkovosť medzi prioritami a činnosťami a zapojením členských štátov zabezpečuje verejno-súkromnými partnerstvami.

4.   Výskumné priority zastrešené verejno-súkromnými partnerstvami sa môžu podľa potreby zahrnúť do pravidelných výziev na predkladanie návrhov v rámci pracovných programov programu Horizont 2020 s cieľom vybudovať nové synergie s činnosťami v oblasti výskumu a inovácie, ktoré majú strategický význam.

Článok 26

Partnerstvá v rámci verejného sektora

1.   Program Horizont 2020 prispieva podľa potreby k posilňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora v prípade, ak sa opatrenia na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni vykonávajú v rámci Únie spoločne.

Osobitná pozornosť sa venuje iniciatívam spoločnej tvorby programov medzi členskými štátmi. Iniciatívy spoločnej tvorby programov, ktoré dostávajú podporu z programu Horizont 2020, sú otvorené pre účasť akéhokoľvek členského štátu alebo pridruženej krajiny.

2.   Partnerstvá v rámci verejného sektora sa môžu podporovať buď v rámci priorít, alebo naprieč viacerými prioritami stanovenými v článku 5 ods. 2, najmä prostredníctvom:

a)

nástroja ERA-NET s použitím grantov na podporu partnerstiev v rámci verejného sektora pri ich príprave, vytváraní štruktúr na budovanie sietí, navrhovaní, vykonávaní a koordinácii spoločných činností, ako aj pri dopĺňaní najviac jednej spoločnej výzvy za rok a opatrení nadnárodnej povahy zo strany Únie;

b)

účasti Únie na programoch, ktoré realizujú viaceré členské štáty v súlade s článkom 185 ZFEÚ, ak je účasť odôvodnená rozsahom sledovaných cieľov a rozsahom požadovaných zdrojov.

Na účely prvého pododseku písmena a) je dopĺňanie financovania podmienené preukázaním pridanej hodnoty opatrenia na úrovni Únie a predchádzajúcimi orientačnými finančnými záväzkami zúčastnených subjektov v peňažnej alebo naturálnej podobe v rámci spoločných výziev a činností. Jedným z cieľov nástroja ERA-NET môže byť podľa možností harmonizácia pravidiel a spôsobov vykonávania spoločných výziev a opatrení. Môže sa takisto použiť pri príprave iniciatívy v súlade s článkom 185 ZFEÚ.

Na účely prvého pododseku písmena b) sa takéto iniciatívy navrhujú len v prípadoch, keď je potrebná špecializovaná vykonávacia štruktúra a keď sa zúčastnené krajiny vo veľkej miere zaviazali k integrácii na vedeckej, riadiacej a finančnej úrovni. Okrem toho, návrhy takýchto iniciatív sa určujú na základe všetkých týchto kritérií:

a)

jasné stanovenie cieľa, ktorý sa má sledovať, a jeho relevantnosť v súvislosti s cieľmi programu Horizont 2020 a širšími politickými cieľmi Únie;

b)

orientačné finančné záväzky zúčastnených krajín v peňažnej alebo naturálnej podobe vrátane predchádzajúcich záväzkov s cieľom zosúladiť národné a/alebo regionálne investície na nadnárodný výskum a inováciu a prípadne združiť zdroje;

c)

pridaná hodnota opatrenia na úrovni Únie;

d)

kritické množstvo z hľadiska veľkosti a počtu dotknutých programov, podobnosti alebo doplnkovosti činností a podielu príslušného výskumu, na ktorý sa vzťahujú a

e)

vhodnosť článku 185 ZFEÚ na dosiahnutie cieľov.

Článok 27

Medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.   Právnické osoby vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 13 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 zriadené v tretích krajinách a medzinárodné organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa na nepriamych opatreniach programu Horizont 2020 za podmienok stanovených v uvedenom nariadení. V rámci programu Horizont 2020 sa podporuje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a začleňuje sa doň, a to najmä v záujme dosiahnutia týchto cieľov:

a)

posilniť excelentnosť a príťažlivosť Únie v oblasti výskumu a inovácie, ako aj jej hospodársku a priemyselnú konkurencieschopnosť;

b)

účinne riešiť spoločné spoločenské výzvy;

c)

podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňaním vonkajších a rozvojových programov vrátane medzinárodných záväzkov a s nimi súvisiacich cieľov, ako je napríklad dosahovanie miléniových rozvojových cieľov Organizácie Spojených národov. Bude sa vyvíjať úsilie o synergie s inými politikami Únie.

2.   Cielené opatrenia zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín, vrátane strategických partnerov Únie, sa vykonávajú na základe strategického prístupu, ako aj spoločného záujmu, priorít a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a osobitné potreby, trhové príležitosti, a očakávaný vplyv takýchto opatrení.

Mal by sa podporovať a podľa potreby monitorovať recipročný prístup k programom tretích krajín. S cieľom maximalizovať vplyv medzinárodnej spolupráce sa podporuje koordinácia a synergie s iniciatívami členských štátov a pridružených krajín. Povaha spolupráce sa môže líšiť podľa konkrétnych partnerských krajín.

Priority spolupráce zohľadňujú vývoj politík Únie, príležitosti spolupráce s tretími krajinami a spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva.

3.   Okrem toho sa v rámci programu Horizont 2020 vykonávajú horizontálne a prierezové činnosti na podporu strategického rozvoja medzinárodnej spolupráce.

Článok 28

Informovanie, komunikácia, využívanie a šírenie

Komisia vykonáva informačné a komunikačné opatrenia týkajúce sa programu Horizont 2020 vrátane prijímania komunikačných opatrení týkajúcich sa podporovaných projektov a výsledkov. Poskytuje najmä včasné a podrobné informácie členským štátom.

Časť rozpočtu programu Horizont 2020 pridelená na komunikáciu prispieva aj na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie v rozsahu, v akom súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

Činnosti zamerané na šírenie informácií a komunikačné činnosti sú neoddeliteľnou časťou všetkých opatrení podporovaných Horizontom 2020. Informácie a komunikácia týkajúca sa programu Horizont 2020, vrátane informácií a komunikácie o podporovaných projektoch, sú dostupné a k dispozícii v digitálnej forme.

Okrem toho sa podporujú tieto osobitné opatrenia:

a)

iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci programu Horizont 2020, najmä v prípade regiónov alebo typov účastníkov, ktoré majú relatívne nízku účasť;

b)

cielená pomoc pre projekty a konzorciá s cieľom poskytnúť im primeraný prístup k potrebným zručnostiam na optimalizáciu komunikácie, využívania a šírenia výsledkov;

c)

opatrenia, ktoré spájajú a šíria výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré môžu byť financované z iných zdrojov, s cieľom poskytnúť užívateľsky ústretové databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia, a v prípade potreby komunikácia a šírenie vedeckej komunite, priemyslu a širokej verejnosti;

d)

šírenie výsledkov tvorcom politík vrátane normalizačných orgánov s cieľom podporiť využívanie výsledkov relevantných pre danú politiku príslušnými orgánmi na medzinárodnej úrovni, na úrovni Únie, na národnej a regionálnej úrovni;

e)

iniciatívy na podporu dialógu a diskusie s verejnosťou o otázkach súvisiacich s vedou, technikou a inováciou prostredníctvom zapojenia výskumnej a inovačnej komunity a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj na využitie sociálnych médií a iných inovačných techník a metodík, najmä s cieľom pomôcť zvýšiť informovanosť verejnosti o prínose výskumu a inovácie pri riešení spoločenských výziev.

KAPITOLA III

Kontrola

Článok 29

Kontrola a audit

1.   Kontrolný systém zriadený na vykonávanie tohto nariadenia je navrhnutý tak, aby poskytoval primerané záruky, že sa dosiahne dostatočné zníženie a vhodné riadenie rizík v súvislosti s účinnosťou a efektívnosťou operácií, ako aj zákonnosťou a riadnosťou príslušných operácií, so zreteľom na viacročnú povahu programov, ako aj na povahu dotknutých platieb.

2.   Kontrolný systém zabezpečuje primeranú rovnováhu medzi dôverou a kontrolou so zreteľom na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach, najmä pre účastníkov, tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu Horizont 2020 a prilákať k účasti na ňom najpoprednejších výskumných pracovníkov a najinovačnejšie podniky.

3.   Súčasťou kontrolného systému je stratégia auditu výdavkov na nepriame opatrenia v rámci programu Horizont 2020, ktorá sa zakladá na finančnom audite reprezentatívnej vzorky výdavkov z celého programu Horizont 2020. K tejto reprezentatívnej vzorke sa doplní výber založený na posúdení rizík súvisiacich s výdavkami.

Audity výdavkov na nepriame opatrenia v rámci programu Horizont 2020 sa vykonávajú jednotným spôsobom v súlade so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti s cieľom znížiť zaťaženie účastníkov auditmi.

Článok 30

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iných nezákonných činností, prostredníctvom účinných kontrol a v prípade, že sa zistia nezrovnalosti, prostredníctvom vymáhania neoprávnene vyplatených súm a prípadne prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov, subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie v rámci programu Horizont 2020.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, audity Komisie sa môžu vykonávať až do dvoch rokov od platby zostatku splatných súm.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom).č. 883/2013 (22) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (23) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou, rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanými v rámci programu Horizont 2020 došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému nezákonnému konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisia, Dvor audítorov a OLAF výslovne splnomocňujú na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade s ich príslušnými právomocami.

KAPITOLA IV

Monitorovanie a hodnotenie

Článok 31

Monitorovanie

1.   Komisia každoročne monitoruje vykonávanie programu Horizont 2020, jeho osobitného programu a činností EIT. Toto monitorovanie, ktoré sa zakladá na kvantitatívnych a podľa potreby kvalitatívnych dôkazoch, zahŕňa informácie o prierezových témach, ako sú sociálne a ekonomické vedy a humanitné vedy, udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s klímou, účasť MSP, účasť súkromného sektora, rodová rovnosť, rozšírenie účasti a pokrok meraný podľa ukazovateľov výkonnosti. Monitorovanie zahŕňa aj informácie o rozsahu financovania verejno-súkromných partnerstiev a partnerstiev v rámci verejného sektora vrátane iniciatív pre spoločnú tvorbu programov. Monitorovanie financovania verejno-súkromných partnerstiev sa v prípade potreby vykonáva po úzkej porade s ich účastníkmi.

2.   Komisia podáva správy o výsledkoch tohto monitorovania a verejne ich sprístupňuje.

Článok 32

Hodnotenie

1.   Hodnotenia sa vykonávajú v dostatočnom časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

2.   Do 31. decembra 2017 preskúma Komisia s pomocou nezávislých expertov vybraných na základe transparentného postupu činnosť EIT, pričom zohľadní hodnotenie ustanovené v článku 16 nariadenia (ES) č. 294/2008. Výzva na predkladanie návrhov v rámci výberu ZIS v roku 2018 sa začne pod podmienkou pozitívneho výsledku tohto prieskumu. V rámci prieskumu sa posudzuje pokrok, ktorý EIT dosiahol na základe všetkých týchto kritérií:

a)

úroveň spotreby a efektívnosť využitia pridelenia finančných prostriedkov podľa článku 6 ods. 3 tohto nariadenia s rozlíšením medzi sumou finančných prostriedkov použitých na rozvoj prvej vlny ZIS a vplyvom počiatočného kapitálu na nasledujúce vlny a schopnosť EIT prilákať finančné prostriedky od partnerov v ZIS, a najmä zo súkromného sektora, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 294/2008;

b)

príspevok EIT a ZIS k priorite „Spoločenské výzvy“ a osobitnému cieľu „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a výkonnosť zhodnotená na základe ukazovateľov vymedzených v prílohe I;

c)

príspevok EIT a ZIS k začleneniu vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie;

d)

schopnosť ZIS začleniť príslušných nových partnerov v prípade, ak môžu poskytnúť pridanú hodnotu.

3.   Do 31. decembra 2017 a s prihliadnutím na hodnotenie ex post siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do 31. decembra 2015, a na preskúmanie činnosti EIT vykoná Komisia s pomocou nezávislých expertov vybraných na základe transparentného postupu priebežné hodnotenie programu Horizont 2020, jeho osobitného programu vrátane Európskej rady pre výskum (ERC) a činností EIT.

Priebežným hodnotením sa posudzuje pokrok dosiahnutý v rôznych častiach programu Horizont 2020, a to na základe všetkých týchto kritérií:

a)

splnenie (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k dosiahnutiu vplyvu podľa možnosti na základe ukazovateľov uvedených v prílohe II osobitného programu) cieľov programu Horizont 2020 a pretrvávajúci význam všetkých súvisiacich opatrení;

b)

účinnosť a využívanie zdrojov s osobitným dôrazom na prierezové otázky a iné prvky uvedené v článku 14 ods. 1 a

c)

pridaná hodnota Únie.

Ako súčasť priebežného hodnotenia sú existujúce i nové verejno-súkromné partnerstvá, vrátane JTI, predmetom hĺbkového posúdenia, ktoré okrem iného zahŕňa analýzu ich otvorenosti, transparentnosti a účinnosti. V tomto posúdení sa zohľadňuje hodnotenie EIT uvedené v článku 16 nariadenia (ES) č. 294/2008 s cieľom umožniť posúdenie na základe spoločných zásad.

Ako súčasť priebežného hodnotenia je urýchlenie procesu inovácie predmetom hĺbkového posúdenia, ktoré zahŕňa okrem iného posúdenie príspevku k inovácii, účasti priemyslu, účasti nových žiadateľov, operačnej efektívnosti a financovania a pákového účinku súkromných investícií. O ďalšom vykonávaní urýchlenia procesu inovácie sa rozhoduje na základe výsledkov hodnotenia a v závislosti od nich sa môže upraviť alebo rozšíriť.

V priebežnom hodnotení sa zohľadňujú aspekty týkajúce sa šírenia a využívania výsledkov výskumu.

V priebežnom hodnotení sa tiež zohľadňuje priestor pre ďalšie zjednodušenie a aspekty týkajúce sa prístupu k príležitostiam financovania pre účastníkov vo všetkých regiónoch a pre súkromný sektor, najmä MSP, ako aj priestor na podporu rodovej vyváženosti. Okrem toho sa v ňom zohľadní príspevok opatrení k cieľom stratégie Európa 2020, výsledky týkajúce sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení a miera synergie a prepojenia s inými programy financovania Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných (ESI) fondov.

Ako súčasť priebežného hodnotenia sa dôkladne posúdi model financovania programu Horizont 2020, a to na základe týchto ukazovateľov:

účasť účastníkov, ktorí disponujú najmodernejšou výskumnou infraštruktúrou alebo ktorí v minulosti využívali v rámci siedmeho rámcového programu systém úplných nákladov;

zjednodušenie pre účastníkov, ktorí disponujú najmodernejšou výskumnou infraštruktúrou alebo ktorí v minulosti využívali v rámci siedmeho rámcového programu systém úplných nákladov;

akceptovanie zvyčajných účtovných postupov príjemcov;

rozsah používania ďalších odmien pre zamestnancov ako sa uvádzajú v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013.

V priebežnom hodnotení sa podľa potreby zohľadňujú aj informácie o koordinácii s činnosťami členských štátov v oblasti výskumu a inovácie, a to aj v oblastiach, v ktorých existujú iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov.

4.   Komisia do 31. decembra 2023 vykoná s pomocou nezávislých expertov vybraných na základe transparentného postupu hodnotenie ex post programu Horizont 2020, jeho osobitného programu a činností EIT. Toto hodnotenie sa bude vzťahovať na odôvodnenie, vykonávanie a dosiahnuté výsledky, ako aj na dlhodobejšie vplyvy a udržateľnosť opatrení, s cieľom poskytnúť informácie pre rozhodnutie o možnom obnovení, úprave alebo pozastavení následného opatrenia. V hodnotení sa zohľadňujú aj aspekty týkajúce sa šírenia a využívania výsledkov výskumu.

5.   Minimálny základ pre posúdenie rozsahu splnenia cieľov programu Horizont 2020 poskytnú ukazovatele výkonnosti na posúdenie pokroku pri plnení všeobecného cieľa a pre EIT stanovené v úvode prílohy I a pre osobitné ciele stanovené v osobitnom programe, vrátane príslušných referenčných hodnôt.

6.   V prípade potreby a dostupnosti poskytnú členské štáty Komisii údaje a informácie potrebné na to, aby sa dotknuté opatrenia mohli monitorovať a hodnotiť.

7.   Komisia oznámi závery hodnotení uvedených v tomto článku spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutie č. 1982/2006/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa na opatrenia začaté podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES a s nimi súvisiace finančné záväzky uvedené rozhodnutie vzťahuje aj naďalej až do ich ukončenia.

3.   Finančné krytie uvedené v článku 6 tohto nariadenia môžu zahŕňať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu od opatrení prijatých podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES k programu Horizont 2020.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 143.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 3. decembra 2013.

(4)  Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 34.

(5)  Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 108.

(6)  Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 9.

(7)  Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 259, 2.9.2011, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 121.

(10)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 - 2013) (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).

(11)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 - 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný inštitút (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1).

(13)  Nariadenie Rady (Euratom) č. 1314/2013 z 11 decembra 2013 o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (2014-2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020 (Pozri stranu 948 tohto úradného vestníka).

(14)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1

(15)  Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2005, s. 67.

(16)  Odporúčanie Komisie 2006/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka.).

(19)  Rozhodnutie Rady č. 743/2013 z 3 decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inováciu (2014-2020) a zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Pozri stranu 965 tohto úradného vestníka.).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11 decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Pozri stranu 81 tohto úradného vestníka.).

(21)  Môže sa financovať výskum súvisiaci s liečbou rakoviny pohlavných žliaz.

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(23)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

Základné línie osobitných cieľov a činností

Všeobecným cieľom programu Horizont 2020 je vybudovať spoločnosť a popredné svetové hospodárstvo založené na znalostiach a inovácii v celej Únii a prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju. Bude podporovať stratégiu Európa 2020 a ostatné politiky Únie, ako aj zavŕšenie budovania Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“) a jeho fungovanie.

Ukazovatele výkonnosti na posúdenie pokroku pri plnení tohto všeobecného cieľa sú:

cieľ stratégie Európa 2020 pre výskum a vývoj (3 % HDP);

hlavný ukazovateľ pre inováciu v kontexte stratégie Európa 2020 (1);

podiel výskumných pracovníkov na aktívnom obyvateľstve.

Tento všeobecný cieľ sa sleduje prostredníctvom troch rôznych, no zároveň vzájomne sa posilňujúcich priorít, z ktorých každá obsahuje súbor osobitných cieľov. Budú sa vykonávať plynule s cieľom podporiť interakcie medzi rôznymi osobitnými cieľmi, vyhnúť sa zdvojovaniu úsilia a posilniť ich kombinovaný vplyv.

Spoločné výskumné centrum prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 s osobitným cieľom poskytovať vedeckú a technickú podporu politikám Únie zameranú na klienta.

Európsky inovačný a technologický inštitút (ďalej len „EIT“) prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 s osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácia. Ukazovatele na posúdenie výkonnosti EIT sú:

organizácie z univerzít, podnikateľského prostredia a z oblasti výskumu integrované v znalostných a inovačných komunitách;

spolupráca vo vnútri vedomostného trojuholníka vedúca k vývoju inovačných produktov, služieb a postupov.

V tejto prílohe sa stanovujú základné línie osobitných cieľov a činností uvedených v článku 5 ods. 2, 3, 4 a 5.

Prierezové otázky a podporné opatrenia v programe Horizont 2020

Prierezové otázky, ktorých orientačný zoznam sa nachádza v článku 14, sa budú podľa potreby podporovať v rámci osobitných cieľov troch priorít s cieľom rozvinúť nové znalosti, kľúčové kompetencie a zásadné prelomové technické objavy, ako aj premeniť znalosti na ekonomickú a spoločenskú hodnotu. Ďalej bude v mnohých prípadoch potrebné vyvinúť medzidisciplinárne riešenia, ktoré zasahujú do mnohých osobitných cieľov programu Horizont 2020. Programom Horizont 2020 sa poskytnú stimuly pre opatrenia zaoberajúce sa takýmito prierezovými otázkami, a to aj prostredníctvom účinného zlučovania rozpočtov.

Spoločenské a humanitné vedy

Výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied bude plne integrovaný do každej z priorít a každého osobitného cieľa programu Horizont 2020 a bude prispievať k budovaniu základne dôkazov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Pokiaľ ide o spoločenské výzvy, spoločenské a humanitné vedy sa uplatnia ako zásadný prvok činností potrebných na riešenie jednotlivých spoločenských výziev na zvýšenie vplyvu týchto činností. Konkrétnym cieľom spoločenskej výzvy „Európa v meniacom sa svete - inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“ sa podporí výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied zameraním sa na inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti.

Veda a spoločnosť

Prostredníctvom činností v rámci programu Horizont 2020, ktorými sa podporuje podložené zapojenie sa občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí týkajúcich sa výskumu a inovácií, sa prehĺbi vzťah medzi vedou a spoločnosťou, ako aj podpora zodpovedného výskumu a inovácie, vedeckého vzdelávania a kultúry a posilní sa dôvera verejnosti vo vedu.

Rodové hľadisko

Únia sa zaviazala podporovať rodovú rovnosť vo vede a inovácii. V programe Horizont 2020 sa bude rodový aspekt riešiť ako prierezová otázka, aby sa odstránili prípady nerovnováhy medzi mužmi a ženami a aby sa do vytvárania programov a obsahu v oblasti výskumu a inovácie začlenil rodový rozmer.

MSP

Programom Horizont 2020 sa integrovaným spôsobom v rámci všetkých osobitných cieľov podnieti a podporí účasť MSP. V súlade s článkom 22 sa v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a priority „Spoločenské výzvy“ uplatňujú opatrenia stanovené v rámci osobitného cieľa „Inovácia v MSP“ (špecializovaný nástroj pre MSP).

Urýchlenie procesu inovácie

Urýchlenie procesu inovácie bude v súlade s článkom 24 podporovať opatrenia v oblasti inovácie v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a priority „Spoločenské výzvy“, a to za uplatnenia prístupu zdola nahor na základe neustále otvorenej výzvy, pričom čas potrebný na udelenie grantu nepresahuje šesť mesiacov.

Rozšírenie účasti

Výskumný a inovačný potenciál členských štátov je napriek nedávnemu zbližovaniu naďalej veľmi rôznorodý a medzi tzv. inovačnými lídrami a slabými inovátormi sú veľké rozdiely. Prostredníctvom činností sa pomáha prekonať rozdiel v oblasti výskumu a inovácie v Európe, pričom sa podporuje synergia s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (fondy ESI) a prijímajú konkrétne opatrenia na stimulovanie excelentnosti v regiónoch, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, a tým sa rozširuje účasť na programe Horizont 2020 a prispieva k realizácii EVP.

Medzinárodná spolupráca

Na účinnú realizáciu mnohých konkrétnych cieľov vymedzených v rámci programu Horizont 2020 je potrebná medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými, regionálnymi alebo globálnymi organizáciami. Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná v oblasti hraničného a základného výskumu, aby sa využívali prínosy pochádzajúce z nových vedeckých a technických možností. Spolupráca je potrebná na riešenie spoločenských výziev a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Podpora mobility výskumných pracovníkov a pracovníkov v oblasti inovácie na medzinárodnej úrovni má tiež rozhodujúci význam pri zlepšovaní tejto celosvetovej spolupráce. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácie je kľúčovým aspektom globálnych záväzkov Únie. Medzinárodná spolupráca sa preto bude podporovať v rámci všetkých troch priorít programu Horizont 2020. Okrem toho sa budú podporovať špecializované horizontálne činnosti, aby sa zabezpečil jednotný a účinný rozvoj medzinárodnej spolupráce v rámci celého programu Horizont 2020.

Trvalo udržateľný rozvoj a zmena klímy

V rámci programu Horizont 2020 sa budú podnecovať a podporovať činnosti zamerané na využitie vedúceho postavenia Európy v úsilí o vyvinutie nových postupov a technológií na podporu trvalo udržateľného rozvoja v širšom zmysle a boj proti zmene klímy. Takýto horizontálny prístup, ktorý je plne začlenený do všetkých priorít programu Horizont 2020, pomôže Únii prosperovať vo svete s nízkou spotrebou uhlíka a s obmedzenými zdrojmi a zároveň budovať udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje.

Prechod od objavu k uplatneniu na trhu

Preklenovacie opatrenia v rámci programu Horizont 2020 sú zamerané na to, aby sa objavy uplatnili na trhu, čo by viedlo k využívaniu a komercializácii nápadov všade tam, kde je to vhodné. Tieto činnosti by mali byť založené na širokej inovačnej koncepcii a mali by stimulovať medzisektorovú inováciu.

Prierezové podporné opatrenia

Prierezové otázky sa budú podporovať viacerými horizontálnymi podpornými opatreniami, a to okrem iného podporou: zvýšenia atraktívnosti výskumnej profesie vrátane všeobecných zásad Európskej charty výskumných pracovníkov; posilnenia základne dôkazov a rozvoja a podpory EVP (vrátane piatich iniciatív EVP) a Inovácie v Únii; zlepšenia rámcových podmienok na podporu Inovácie v Únii vrátane zásad odporúčania Komisie o spravovaní duševného vlastníctva (2) a preskúmania možnosti vytvorenia európskeho valorizačného nástroja pre práva duševného vlastníctva; správy a koordinácie medzinárodných sietí pre excelentných pracovníkov v oblasti výskumu a inovácií ako je napríklad COST.

ČASŤ I

PRIORITA „Excelentná veda“

Cieľom tejto časti je posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Únie a skonsolidovať EVP, aby sa systém Únie v oblasti výskumu a inovácie stal konkurencieschopnejším v celosvetovom meradle. Má štyri osobitné ciele:

a)

„Európska rada pre výskum (ERC)“ - tento cieľ poskytuje príťažlivé a pružné financovanie s cieľom umožniť talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumným pracovníkom a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.

b)

„Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET)“ - tento cieľ podporuje spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a techniky, ako aj tvorbu príslušných vedeckých komunít na úrovni Únie.

c)

„Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie“- tento cieľ zabezpečuje excelentnú a inovačnú odbornú prípravu v oblasti výskumu, ako aj príťažlivé pracovné príležitosti a príležitosti na výmenu znalostí prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumných pracovníkov s cieľom pripraviť ich čo najlepšie na to, aby boli schopní čeliť súčasným a budúcim spoločenským výzvam.

d)

„Výskumné infraštruktúry“ - tento cieľ rozvíja a podporuje excelentné európske výskumné infraštruktúry a pomáha, aby prispievali k EVP podporou ich inovačného potenciálu, priťahovaním výskumníkov na svetovej úrovni a odbornou prípravou ľudského kapitálu, a dopĺňa to príslušnou politikou Únie a medzinárodnou spoluprácou.

Preukázalo sa, že v prípade každého z týchto cieľov má Únia veľkú pridanú hodnotu. Spoločne tvoria silný a vyvážený súbor činností, ktoré spolu s činnosťami na národnej, regionálnej a miestnej úrovni pokrývajú všetky potreby Európy súvisiace s vyspelou vedou a technikou. Zlúčenie do jedného programu im umožní pôsobiť jednotnejšie, racionálne, jednoduchšie a s väčším zameraním, pričom si zachovajú nadväznosť, ktorá je nevyhnutná na udržanie ich efektívnosti.

Činnosti sú vo svojej podstate orientované do budúcnosti, budujú dlhodobé zručnosti, zameriavajú sa na ďalšiu generáciu vedy, techniky, výskumných pracovníkov a inovácie a poskytujú podporu novým talentom z Únie a pridružených krajín, ako aj na celom svete. S ohľadom na ich vedeckú povahu a režimy financovania zväčša zdola nahor orientované na bádateľov bude európska vedecká komunita hrať významnú úlohu pri určovaní smerovania výskumu uskutočňovaného v rámci programu Horizont 2020.

ČASŤ II

PRIORITA „Vedúce postavenie priemyslu“

Cieľom tejto časti je urýchliť vývoj technológií a inovácií, ktoré budú podporovať podniky zajtrajška a pomáhať inovačným európskym MSP narásť na svetové vedúce spoločnosti. Má tri osobitné ciele:

a)

„Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“- tento cieľ poskytne podporu vyhradenú pre výskum, vývoj a demonštračné činnosti a podľa potreby normalizáciu a certifikáciu v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), nanotechnológií, moderných materiálov, biotechnológií, modernej výroby a spracovania a kozmického priestoru. Dôraz sa bude klásť na vzájomné pôsobenie a zbližovanie v rámci rôznych technológií a medzi nimi, ako aj na ich vzťahy k spoločenským výzvam. Vo všetkých uvedených oblastiach sa zohľadňujú potreby užívateľa.

b)

„Prístup k rizikovému financovaniu“ - tento cieľ sa zameriava na odstránenie nedostatkov, pokiaľ ide o dostupnosť úverového a kapitálového financovania pre spoločnosti orientované na výskum a vývoj a na inováciu a pre projekty vo všetkých štádiách vývoja. Spolu s kapitálovým nástrojom Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) (2014–2020) podporí tvorbu rizikového kapitálu na úrovni Únie.

c)

„Inovácia v malých a stredných podnikoch“ tento cieľ poskytne MSP prispôsobenú podporu zameranú na podnietenie všetkých foriem inovácie v MSP so zameraním sa na tie, ktoré majú potenciál rastu a medzinárodného pôsobenia v rámci jednotného trhu a za jeho hranicami.

Činnosti sa riadia programom zameraným na podniky. Rozpočty na osobitné ciele „Prístup k rizikovému financovaniu“ a „Inovácia v MSP“ sa budú riadiť zásadami vychádzajúcimi z dopytu a prístupom zdola nahor. Tieto rozpočty sú doplnené využívaním finančných nástrojov. Nástroj vyhradený pre MSP sa využíva predovšetkým na základe prístupu zdola nahor prispôsobeného potrebám MSP, a to s prihliadnutím na osobitné ciele priority „Spoločenské výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“.

Program Horizont 2020 zaujme integrovaný prístup k účasti MSP, a to s prihliadnutím okrem iného na ich potreby prenosu znalostí a technológií, ktorý by mal viesť k minimálne 20 % celkového kombinovaného rozpočtu na všetky osobitné ciele priority „Spoločenské výzvy“ a osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ venovaných MSP.

Osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa riadi prístupom odvíjajúcim sa od technológií s cieľom vyvinúť podporné technológie, ktoré bude možné použiť vo viacerých oblastiach, v priemysle a službách. Uplatnenie týchto technológií pri riešení spoločenských výziev sa podporí spoločne s prioritou „Spoločenské výzvy“.

ČASŤ III

PRIORITA „Spoločenské výzvy“

Táto časť reaguje priamo na politické priority a spoločenské výzvy vymedzené v stratégii Európa 2020 a jej cieľom je podnietiť dosiahnutie kritického množstva výskumného a inovačného úsilia potrebného na dosiahnutie cieľov politiky Únie. Financovanie sa zameria na tieto osobitné ciele:

a)

zdravie, demografické zmeny a kvalita života;

b)

potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo;

c)

bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia;

d)

inteligentná, ekologická a integrovaná doprava;

e)

opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny;

f)

Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti;

g)

Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov.

V rámci všetkých činností sa uplatňuje prístup založený na výzvach, ktorý môže zahŕňať základný výskum, aplikovaný výskum, prenos znalostí alebo inováciu a zameriava sa na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré by sa mali rozvíjať. Okrem riešení vychádzajúcich z technológií sa pozornosť venuje aj netechnologickej, organizačnej a systémovej inovácii, ako aj inovácii v oblasti verejného sektora. Dôraz sa v záujme riešenia výziev kladie na zhromaždenie kritického množstva zdrojov a znalostí z rôznych oblastí, technológií, vedeckých odborov a vedeckých infraštruktúr. Činnosti pokrývajú celý cyklus od základného výskumu až po trh s novým zameraním na činnosti súvisiace s inováciou, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa, sociálna inovácia, prenos znalostí, prenikanie inovácie na trh a normalizácia.

ČASŤ IV

OSOBITNÝ CIEĽ „ŠÍRENIE EXCELENTNOSTI A ROZŠIROVANIE ÚČASTI“

Osobitným cieľom „Šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti“ sa má plne využiť potenciál fondu európskych talentov a zabezpečiť maximalizáciu a široké rozdelenie prínosov hospodárstva založeného na inovácii v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

ČASŤ V

OSOBITNÝ CIEĽ „VEDA SO SPOLOČNOSŤOU A PRE SPOLOČNOSŤ“

Osobitným cieľom „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ sa sleduje budovanie účinnej spolupráce medzi vedou a spoločnosťou, získavanie nových talentov pre vedu a spojenie vedeckej excelentnosti so sociálnym povedomím a zodpovednosťou.

ČASŤ VI

NEJADROVÉ PRIAME OPATRENIA SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA

Neoddeliteľnou súčasťou programu Horizont 2020 sú činnosti Spoločného výskumného centra s cieľom poskytnúť pevnú podporu politík Únie založenú na faktoch. Táto podpora sa odvíja od potrieb klientov a dopĺňajú ju činnosti zamerané na budúcnosť.

ČASŤ VII

EURÓPSKY INOVAČNÝ A TECHNOLOGICKÝ INŠTITÚT (EIT)

Významnú úlohu zohráva EIT, ktorý spája excelentný výskum, inováciu a vysokoškolské vzdelávanie, a tak integruje vedomostný trojuholník. EIT to dosahuje najmä prostredníctvom ZIS. Okrem toho zabezpečuje, aby sa skúsenosti vymieňali medzi ZIS a nad ich rámec prostredníctvom cielených opatrení zameraných na šírenie a výmenu znalostí, a tak sa podporovalo rýchlejšie zavádzanie inovačných modelov v rámci Únie.

ČASŤ I

EXCELENTNÁ VEDA

1.   Európska rada pre výskum (ERC)

1.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je posilniť excelentnosť, dynamiku a kreativitu európskeho výskumu.

Európa si stanovila cieľ prejsť na nový hospodársky model založený na inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. Tento druh transformácie si bude vyžadovať viac ako len postupné zlepšovanie súčasných technológií a znalostí. Bude si vyžadovať oveľa väčšie množstvo kapacít na základný výskum a uskutočnenie inovácie založenej na vede a poháňanej radikálne novými znalosťami, čo Európe umožní postaviť sa do čela tvorby vedeckých a technických paradigmatických posunov, ktoré budú hnacou silou rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva, trvalo udržateľného rozvoja a sociálneho pokroku v odvetviach a sektoroch v budúcnosti. Tieto paradigmatické posuny v minulosti prevažne vznikali v rámci vedeckej základne verejného sektora a až potom sa z nich vytvoril základ na vytvorenie celých nových odvetví a sektorov.

Popredné svetové inovácie úzko súvisia s excelentnou vedou. Európa bola kedysi nesporným lídrom, no neskôr zaostala v súťaži o vytvorenie najlepšej špičkovej vedy a v porovnaní so Spojenými štátmi americkými zohrávala vedľajšiu úlohu vo významnom povojnovom technickom pokroku. Hoci je Únia aj naďalej najväčším tvorcom vedeckých publikácií na svete, Spojené štáty americké vydávajú dvakrát viac najvplyvnejších vedeckých prác (najlepšie 1 % podľa počtu citácií). Pri zostavovaní medzinárodného poradia univerzít podobne na prvých miestach prevládajú americké univerzity. Okrem toho 70 % nositeľov Nobelovej ceny na svete žije v Spojených štátoch amerických.

Jedna strana výzvy spočíva v tom, že hoci Európa a Spojené štáty americké investujú podobné množstvá finančných prostriedkov do svojich vedeckých základní verejného sektora, v Únii je trikrát viac výskumných pracovníkov vo verejnom sektore, čo vedie k výrazne nižším investíciám na výskumného pracovníka. Okrem toho je financovanie v Spojených štátoch amerických selektívnejšie pri prideľovaní prostriedkov hlavným výskumným pracovníkom. Na základe tohto faktu možno vysvetliť, prečo sú výskumní pracovníci vo verejnom sektore Únie v priemere menej produktívni a celkovo majú nižší kombinovaný vedecký vplyv ako ich kolegovia zo Spojených štátov amerických, ktorých je ďaleko menej.

Ďalšia významná časť výzvy spočíva v tom, že v mnohých európskych krajinách verejný a súkromný sektor stále neponúkajú dostatočne príťažlivé podmienky najlepším výskumným pracovníkom. Môže prejsť veľa rokov, kým sa talentovaní mladí výskumní pracovníci môžu stať nezávislými a samostatnými vedcami. Vedie to k dramatickému plytvaniu európskym výskumným potenciálom tým, že sa odďaľuje a v niektorých prípadoch aj bráni príchodu novej generácie výskumných pracovníkov s novými nápadmi a energiou a podnecuje excelentných výskumných pracovníkov na začiatku kariéry, aby si budovali kariéru inde.

Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty.

1.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Európska rada pre výskum (ERC) bola vytvorená s cieľom poskytovať najlepším európskym výskumným pracovníkom, ženám a mužom, zdroje, ktoré potrebujú na lepšie presadenie sa v celosvetovej súťaži, prostredníctvom financovania jednotlivých tímov na základe celoeurópskej súťaže. Jej činnosť je autonómna: celkovú osobitnú stratégiu stanovuje nezávislá vedecká rada zložená z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou a odbornosťou, tak žien, ako i mužov z rozličných vekových skupín, ktorá má plnú právomoc rozhodovať o druhu výskumu, ktorý sa má financovať. Toto sú základné črty Európske rady pre výskum (ERC), ktorými sa zaručuje účinnosť jej vedeckého programu, kvalita jej pôsobenia a postupu partnerského hodnotenia a jej dôveryhodnosť v rámci vedeckej komunity.

Európska rada pre výskum (ERC) pôsobiaca v celej Európe na základe súťaže môže čerpať zo širšieho fondu talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akéhokoľvek národného systému. Najlepší výskumní pracovníci a najlepšie nápady navzájom súťažia. Uchádzači vedia, že musia podávať špičkový výkon, pričom odmenou je pružné financovanie na rovnakom základe, ktoré nie je ovplyvnené miestnymi bariérami alebo dostupnosťou národného financovania.

Očakáva sa preto, že hraničný výskum financovaný zo zdrojov Európske rady pre výskum (ERC) bude mať podstatný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania otvárajúc cestu k vytvoreniu nových a neočakávaných vedeckých a technických výsledkov a nových oblastí výskumu, vďaka ktorým vzniknú radikálne nové nápady, ktoré budú hnacou silou inovácie a vynaliezavosti podnikov a budú riešiť spoločenské výzvy. Toto spojenie jednotlivých excelentných výskumných pracovníkov a inovačných nápadov slúži ako podpora pre každé štádium reťazca inovácie.

Ďalšou vlastnosťou Európskej rady pre výskum (ERC) je, že má výrazný štrukturálny vplyv, keďže vytvára silné stimuly na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému, ďaleko nad rámec výskumných pracovníkov alebo projekty, ktoré Európsku radu pre výskum (ERC) priamo financuje. Projekty a výskumní pracovníci financovaní Európskou radou pre výskum (ERC) stanovujú jasný a inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jeho profil a zvyšujú jeho príťažlivosť pre najlepších výskumných pracovníkov na celosvetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou prijať na svojej pôde príjemcov grantov Európskej rady pre výskum (ERC) a s tým súvisiaca „pečať excelentnosti“ majú za následok zintenzívnenie konkurencie medzi európskymi univerzitami a ostatnými výskumnými organizáciami s cieľom ponúknuť čo najpríťažlivejšie podmienky popredným výskumným pracovníkom. Okrem toho schopnosť národných systémov a jednotlivých výskumných inštitúcií prilákať a prijať na svojej pôde príjemcov grantov Európskej rady pre výskum (ERC) predstavuje referenčné kritérium, na základe ktorého môžu posúdiť svoje relatívne silné a slabé miesta a reformovať svoje politiky a postupy. Financovanie zo zdrojov Európskej rady pre výskum (ERC) teda dopĺňa existujúce snahy na úrovni Únie, na národnej úrovni a regionálnej úrovni, ktoré sú zamerané na zreformovanie, budovanie kapacít a zaktivizovanie plného potenciálu a príťažlivosti európskeho výskumného systému.

1.3.   Základné línie činností

Základnou činnosťou Európskej rady pre výskum (ERC) je poskytovať príťažlivé dlhodobé financovanie na podporu excelentných bádateľov a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu.

Finančné prostriedky Európskej rady pre výskum (ERC) sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty Európskej rady pre výskum (ERC) sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. Európska rada pre výskum (ERC) funguje na základe prístupu zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty Európskej rady pre výskum (ERC) sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumných pracovníkov každého veku, pohlavia a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. Cieľom Európskej rady pre výskum (ERC) je podporovať zdravú súťaž v celej Európe na základe spoľahlivých, transparentných a objektívnych hodnotiacich postupov, ktoré riešia najmä prípadnú rodovú predpojatosť.

Európska rada pre výskum (ERC) osobitne uprednostňuje podporu najlepších začínajúcich výskumných pracovníkov s excelentnými nápadmi, aby mohli dosiahnuť nezávislosť, a to tak, že im poskytuje primeranú podporu v rozhodujúcom štádiu, keď zostavujú alebo konsolidujú svoj výskumný tím alebo program. Európska rada pre výskum (ERC) bude tiež naďalej poskytovať primeranú úroveň podpory pre etablovaných výskumných pracovníkov.

Európska rada pre výskum (ERC) podľa potreby poskytuje podporu aj novým spôsobom práce vo vedeckom svete, ktoré majú potenciál na vytvorenie prevratných výsledkov, a uľahčuje prieskum komerčného potenciálu alebo potenciálu sociálnej inovácie v rámci výskumu, ktorý financuje.

Do roku 2020 je preto cieľom Európskej rady pre výskum (ERC) preukázať: že najlepší výskumní pracovníci sa zapájajú do súťaží Európskej rady pre výskum (ERC); že financovanie Európskej rady pre výskum (ERC) prispelo k vypracovaniu vedeckých publikácií najvyššej kvality a k výskumných výsledkom s potenciálne vysokým spoločenským a hospodárskym vplyvom a že Európskej rade pre výskum (ERC) významne pomohlo Európe stať sa príťažlivejším prostredím pre najlepších svetových vedcov. Európska rada pre výskum (ERC) sa zameria najmä na merateľné zvýšenie podielu Únie na najlepšom 1 % najčastejšie citovaných publikácií na svete. Okrem toho je jeho cieľom zásadný nárast počtu excelentných výskumných pracovníkov nepochádzajúcich z Európy, ktorých financuje. Európska rada pre výskum (ERC) sa o skúsenosti a najlepšie postupy delí s regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu s cieľom propagovať podporu excelentných výskumných pracovníkov. Okrem toho Európska rada pre výskum (ERC) ďalej zvyšuje viditeľnosť svojich programov.

Vedecká rada Európskej rady pre výskum (ERC) neustále monitoruje činnosť Európskej rady pre výskum (ERC) a hodnotiace postupy a zvažuje, ako najlepšie dosiahnuť jej ciele prostredníctvom grantových režimov, v ktorých sa kladie dôraz na účinnosť, jasnosť, stabilitu a jednoduchosť, či už ide o uchádzačov alebo ich vykonávanie a riadenie, a ak to bude potrebné, ako najlepšie reagovať na nové potreby. Usiluje sa o zachovanie a ešte väčšie skvalitnenie systému partnerského hodnotenia Európskej rady pre výskum (ERC) svetovej úrovne, ktorý sa zakladá na úplnej transparentnosti, spravodlivosti a nestrannosti pri zaobchádzaní s návrhmi tak, aby v jeho rámci bolo možné rozpoznať prelomovú vedeckú excelentnosť, prelomové nápady a talenty bez ohľadu na pohlavie, národnosť, inštitúciu alebo vek výskumného pracovníka. Európska rada pre výskum (ERC) bude napokon pokračovať vo vypracúvaní vlastných strategických štúdií s cieľom pripraviť sa na svoje činnosti a podporovať ich, udržiavať úzky kontakt s vedeckou komunitou, regionálnymi a národnými agentúrami poskytujúcimi financie a ďalšími zainteresovanými stranami a snažiť sa o to, aby jej činnosti dopĺňali výskum vykonávaný na iných úrovniach.

Európska rada pre výskum (ERC) zabezpečí transparentnosť v poskytovaní informácií o svojich činnostiach a výsledkoch vedeckej komunite a širokej verejnosti a bude uchovávať aktualizované údaje z financovaných projektov.

2.   Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET)

2.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je podpora radikálne nových technológií, ktoré majú potenciál otvoriť nové oblasti pre vedecké poznatky a technológiám a prispievajú k európskym priemyselným odvetviam ďalšej generácie preskúmaním novátorských a vysoko rizikových nápadov, ktoré stoja na vedeckých základoch. Tento cieľ spočíva v stanovení a využití príležitostí, ktoré budú mať pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť dlhodobý prínos, a to poskytovaním pružnej podpory pre interdisciplinárny spoločný výskum rôzneho rozsahu, ktorý je orientovaný na ciele, a zavedením inovačných výskumných postupov. FET prinesie pridanú hodnotu Únie na hranice moderného výskumu.

V rámci FET sa podporuje výskum a technológia za hranicami známych, akceptovaných či všeobecne prijatých znalostiach a povzbudzuje sa novátorské a vizionárske uvažovanie s cieľom otvoriť sľubné cesty smerom k novým výkonným technológiám, medzi ktorými môžu vzniknúť také, ktoré sa rozvinú na popredné technologické a intelektuálne paradigmy ďalších desaťročí. Prostredníctvom FET sa povzbudzuje úsilie o využívanie príležitostí pre výskum malého rozsahu vo všetkých oblastiach, a to aj v súvislosti s novými témami a veľkými vedecko-technickými výzvami, ktoré si vyžadujú úzku spoluprácu medzi programami v rámci Európy, ako aj za jej hranicami. Tento prístup sa odvíja od excelentnosti a rozširuje sa na objavovanie predsúťažných myšlienok, ktoré budú formovať budúcnosť technológií, vďaka čomu bude spoločnosť a priemysel profitovať z multidisciplinárnej výskumnej spolupráce, ktorú treba uskutočniť na európskej úrovni vytvorením prepojenia medzi výskumom poháňaným vedou a výskumom poháňaným spoločenskými cieľmi a výzvami alebo konkurencieschopnosťou priemyslu.

2.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Radikálne prelomové poznatky s transformačným vplyvom čoraz viac závisia od intenzívnej spolupráce medzi jednotlivými disciplínami v oblasti vedy a techniky (napr. informácie a komunikácia, biológia, bioinžinierstvo a robotika, chémia, fyzika, matematika, medicínske modelovanie, systémové vedy o zemi, materiálové vedy, neurovedy a kognitívne vedy, spoločenské vedy alebo ekonómia) a s oblasťou umenia, vied o správaní a humanitných vied. To si môže vyžadovať nielen excelentnosť vo vede a technike, ale aj nové postoje a novátorské interakcie medzi širokým okruhom aktérov v oblasti výskumu.

Zatiaľ čo niektoré nápady možno rozvinúť už v malom meradle, iné môžu byť natoľko náročné, že si vyžadujú vyvinutie značného spoločného úsilia počas značne dlhého obdobia. Túto skutočnosť uznali aj hlavné svetové hospodárstva a v súčasnosti badať zvýšenú celosvetovú súťaž o určenie a využitie vznikajúcich technických príležitostí na hraniciach vedy, ktoré môžu mať významný vplyv na inováciu a byť prínosom pre spoločnosť. Na to, aby boli tieto druhy činnosti účinné, môže byť potrebné zriadiť ich rýchlo a vo veľkom rozsahu v rámci spoločného európskeho úsilia založeného na spoločných cieľoch v záujme vytvorenia kritického množstva, podnietenia synergií a získania optimálneho pákového efektu.

FET sa zameriava na celú škálu inovácie založenej na vede: od skúmania zárodkových a krehkých myšlienok v skorej fáze v malom rozsahu zdola nahor po budovanie nových výskumných a inovačných komunít okolo vznikajúcich transformačných výskumných oblastí a veľké spoločné výskumné iniciatívy vybudované na základe výskumného programu, ktorého zámerom je dosiahnuť ambiciózne a vizionárske ciele. Každá z týchto troch úrovní zapojenia má svoju vlastnú hodnotu, pričom sa navzájom doplňujú a vytvárajú sa medzi nimi synergie. Skúmanie v malom rozsahu môže napríklad odhaliť potreby vývoja nových tém, ktoré môžu viesť k opatreniu veľkého rozsahu založenom na primeranom realizačnom pláne. Môže sa na nich zúčastňovať široké spektrum výskumných aktérov vrátane mladých výskumných pracovníkov a MSP s intenzívnou výskumnou činnosťou či komunít zainteresovaných strán (občianska spoločnosť, tvorcovia politík, priemysel a takisto aj výskumní pracovníci z verejného sektora), ktorí sa zhromažďujú okolo rozvíjajúcich sa výskumných programov počas ich formovania, dozrievania a špecializácie.

2.3.   Základné línie činností

Zatiaľ čo cieľom programu FET je byť vizionárskym, transformačným a nekonvenčným, v rámci jeho činností sa využívajú rôzne prístupy, počnúc úplne otvorenými až po rôzne stupne štruktúrovania tém, komunít a financovania.

Činnosti dávajú rôznym logikám opatrenia pevnejšiu podobu, v primeranom rozsahu, pričom sa určia a využijú príležitosti s dlhodobým prínosom pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť:

a)

„Povzbudzovaním nových myšlienok (otvorený FET) FET podporuje výskum v oblasti vedy a techniky v počiatočnom štádiu, ktorý skúma nové základy radikálne nových technológií budúcnosti prostredníctvom spochybňovania súčasných paradigiem a otvárania neprebádaných oblastí. Vďaka výberovému postupu zdola nahor široko otvorenému všetkým výskumným myšlienkam sa vytvára rôznorodé portfólio cielených projektov. Kľúčom bude skoré objavovanie nových sľubných oblastí, vývojov a trendov, spolu s prilákaním nových vysoko potenciálnych výskumných a inovačných aktérov.

b)

Podporovaním vývoja vznikajúcich tém a komunít (proaktívny FET) sa FET v úzkom spojení s témami spoločenských výziev a vedúceho postavenia priemyslu zameriava na niekoľko sľubných novátorských výskumných tém, ktoré majú potenciál na vytvorenie kritického množstva vzájomne súvisiacich projektov, ktoré spoločne zabezpečujú široké a viacstranné skúmanie tém a vytvárajú európsky súbor znalostí.

c)

Riešením veľkých interdisciplinárnych výziev v oblasti vedy a techniky (hlavné iniciatívy FET) program FET podporuje ambiciózny veľkorozmerný výskum založený na vede a technike, ktorý sa zameriava na dosiahnutie vedeckého a technického prevratu v oblastiach, ktoré sa otvoreným a transparentným spôsobom so zapojením členských štátov a príslušných zainteresovaných strán identifikujú ako relevantné, pričom plne zohľadní výsledky prípravných projektov FET. Tieto činnosti by mohli profitovať z koordinácie európskych, národných a regionálnych programov. Vedecký pokrok by mal poskytnúť silný a široký základ pre budúcu technickú inováciu a hospodárske využitie, ako aj novátorský prínos pre spoločnosť. Na realizáciu týchto činností sa využívajú existujúce nástroje financovania.

40 % zdrojov FET sa vyčlení na otvorený FET.

3.   Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie

3.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je zabezpečiť optimálny rozvoj a dynamické využitie intelektuálneho kapitálu Európy, aby sa vytvárali, rozvíjali a prenášali nové zručnosti, znalosti a inovácia a aby sa využil celý jej potenciál vo všetkých sektoroch a regiónoch.

Dostatočne vzdelaní, dynamickí a kreatívni výskumní pracovníci sú základným prvkom pre najlepšiu vedu a najproduktívnejšiu inováciu založené na výskume.

Hoci v Európe hosťuje veľký a rôznorodý súbor zručných ľudských zdrojov v oblasti výskumu a inovácie, je potrebné neustále ho dopĺňať, zlepšovať a prispôsobovať rýchlo sa meniacim potrebám trhu práce. V roku 2011 len 46 % tohto súboru pracovalo v podnikateľskom sektore, čo je oveľa menej v porovnaní s európskymi hlavnými hospodárskymi konkurentmi, napr. v Číne je tento podiel 69 %, v Japonsku 73 % a v Spojených štátoch amerických 80 %. K tomu sa pridáva demografický faktor, ktorý znamená, že nepomerne veľké množstvo výskumných pracovníkov dosiahne v najbližších rokoch dôchodkový vek. Táto skutočnosť v spojení s potrebou omnoho väčšieho množstva výskumných pracovných miest vyššej kvality, keďže sa zvyšuje intenzita výskumu európskeho hospodárstva, bude predstavovať jednu z hlavných výziev, ktorej budú v najbližších rokoch čeliť naše európske systémy výskumu, inovácie a vzdelávania.

Nevyhnutná reforma musí začať už v prvých štádiách kariéry výskumných pracovníkov, počas ich doktorandských štúdií alebo porovnateľného postgraduálneho odborného vzdelávania. Európa musí vytvoriť moderné, inovačné programy vzdelávania, ktoré budú v súlade s vysoko konkurenčnými a čoraz väčšmi interdisciplinárnymi požiadavkami v oblasti výskumu a inovácie. Na vybavenie výskumných pracovníkov prierezovými inovačnými a podnikateľskými zručnosťami, ktoré sa požadujú v rámci pracovných miest budúcnosti, ako aj na ich motivovanie, aby zvážili kariéru v priemysle alebo v najinovačnejších spoločnostiach, bude potrebná významná účasť podnikov vrátane MSP a ďalších sociálno-ekonomických aktérov. Zároveň bude dôležité zvýšiť mobilitu týchto výskumných pracovníkov, keďže v súčasnosti je stále na príliš nízkej úrovni: v roku 2008 študovalo v inom členskom štáte iba 7 % európskych kandidátov na doktorát, pričom cieľom je 20 % do roku 2030.

V tejto reforme treba pokračovať vo všetkých štádiách kariéry výskumných pracovníkov. Nevyhnutnosťou je zvýšiť mobilitu výskumných pracovníkov na všetkých úrovniach vrátane mobility uprostred kariéry, a to nielen medzi krajinami, ale aj medzi verejným a súkromným sektorom. To vytvára silný stimul na učenie sa a rozvíjanie nových zručností. Predstavuje aj kľúčový faktor spolupráce medzi akademickou obcou, výskumnými centrami a priemyslom v rôznych krajinách. Ľudský faktor je základným kameňom udržateľnej spolupráce, ktorá je kľúčovou hnacou silou inovačnej a tvorivej Európy, ktorá je schopná čeliť spoločenským výzvam, a zároveň kľúčom k prekonaniu roztrieštenosti národných politík. Spolupráca a vzájomná výmena znalostí prostredníctvom mobility jednotlivcov vo všetkých štádiách kariéry a výmeny vysoko kvalifikovaných výskumných a inovačných pracovníkov je pre Európu nevyhnutná na to, aby sa opätovne dostala na cestu trvalo udržateľného rastu a mohla riešiť spoločenské výzvy, a tým prispela k prekonaniu rozdielov v kapacitách v oblasti výskumu a inovácie.

Program Horizont 2020 by mal v tomto kontexte podporovať aj kariérny rast a mobilitu výskumných pracovníkov, a to zlepšením podmienok, ktoré sa majú vymedziť, pokiaľ ide o prenosnosť grantov v rámci programu Horizont 2020.

Opatreniami v rámci Marie Skłodowska-Curie sa zabezpečí skutočná rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o mobilitu výskumných pracovníkov i pracovníčok, a to aj prostredníctvom osobitných opatrení zameraných na odstraňovanie prekážok.

Ak sa má Európa vyrovnať svojim konkurentom v oblasti výskumu a inovácie, musí prilákať viac mladých žien a mužov ku kariére výskumného pracovníka a poskytnúť vysoko príťažlivé príležitosti a prostredia pre výskum a inováciu. Najtalentovanejší jednotlivci z Európy a spoza jej hraníc by sa mali na Európu pozerať ako na prvotriedne miesto na prácu. Rodová rovnosť, vysoko kvalitné a spoľahlivé podmienky zamestnania a pracovné podmienky plus uznanie sú rozhodujúcimi aspektmi, ktoré treba zaistiť jednotne v rámci celej Európy.

3.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Túto výzvu nebude možné vyriešiť len financovaním z prostriedkov Únie alebo samostatne členskými štátmi. Hoci členské štáty zaviedli reformy na zdokonalenie inštitúcií terciárneho vzdelávania a na modernizáciu svojich systémov odborného vzdelávania, pokrok v rámci Európy je stále nevyvážený a medzi jednotlivými štátmi sú veľké rozdiely. Celkovo je vedecko-technická spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom vo všeobecnosti v Európe aj naďalej slabá. To isté platí aj pre rodovú rovnosť a úsilie prilákať študentov a výskumných pracovníkov spoza hraníc EVP. V súčasnosti je asi 20 % kandidátov na doktorát v Únii občanom tretej krajiny, pričom v Spojených štátoch amerických je asi 35 % kandidátov zo zahraničia. Na urýchlenie zmeny v tejto oblasti je na úrovni Únie potrebný strategický prístup, ktorý presahuje hranice jednotlivých štátov. Na vytvorenie stimulov pre nevyhnutné štrukturálne reformy a na ich povzbudenie sú rozhodujúce finančné prostriedky Únie.

Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie urobili pozoruhodný pokrok na podporu mobility, či už cezhraničnej alebo medzisektorovej, a na otvorenie profesijných možností v oblasti výskumu na európskej alebo medzinárodnej úrovni, ktoré ponúkajú excelentné zamestnanie a pracovné podmienky v súlade so zásadami Európskej charty pre výskumných pracovníkova Kódexu pre nábor výskumných pracovníkov. V členských štátoch nejestvuje ich obdoba, pokiaľ ide o ich rozmer a rozsah, financovanie, medzinárodnú povahu, získavanie a prenos znalostí. Posilnili sa nimi zdroje tých inštitúcií, ktoré sú schopné prilákať výskumných pracovníkov na medzinárodnej úrovni a podnietilo sa tak rozšírenie centier excelentnosti v Únii. Slúžili ako vzor a výrazne ovplyvnili štruktúru rozšírením svojich najlepších postupov na národnej úrovni. Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie takisto prostredníctvom svojho prístupu zdola nahor umožnili veľkej väčšine týchto inštitúcií poskytovať odbornú prípravu a skvalitnenie zručností novej generácii výskumných pracovníkov, ktorí budú schopní riešiť spoločenské výzvy.

Ďalším rozvojom opatrení v rámci Marie Skłodowska-Curie sa výrazne prispeje k rozvoju EVP. Vzhľadom na štruktúru financovania založenú na celoeurópskej súťaži sa opatreniami v rámci Marie Skłodowska-Curie v súlade so zásadou subsidiarity povzbudí vznik nových tvorivých a inovačných druhov odborného vzdelávania, ako napr. spoločných alebo viacnásobných doktorátov a priemyselných doktorátov, s účasťou aktérov z oblasti výskumu, inovácie a vzdelávania, ktorí budú musieť celosvetovo súťažiť o povesť excelentnosti. Prostredníctvom udeľovania finančných prostriedkov Únie na najlepšie výskumné programy a programy odbornej prípravy v súlade so zásadami inovačného doktorandského štúdia v Európe sa nimi takisto podporí rozsiahlejšie šírenie a uplatňovanie s cieľom dosiahnuť štruktúrovanejšiu odbornú prípravu doktorandov.

Granty Marie Skłodowska-Curie sa takisto rozšíria na dočasnú mobilitu skúsených výskumných pracovníkov a inžinierov z verejných inštitúcií do súkromného sektora a naopak, čo umožní povzbudiť a podporiť univerzity, výskumné centrá, podniky a iných sociálno-ekonomických aktérov, aby navzájom spolupracovali v európskom a medzinárodnom meradle. S pomocou osvedčeného, transparentného a spravodlivého systému hodnotenia sa opatreniami v rámci Marie Skłodowska-Curie vyberú excelentné talenty v oblasti výskumu a inovácie v medzinárodnej súťaži, čo výskumným pracovníkom prinesie prestíž a zároveň ich to motivuje k rozvíjaniu kariéry v Európe.

Spoločenské výzvy, ktoré by mali riešiť vysoko kvalifikovaní výskumní a inovační pracovníci, nie sú len problémom Európy. Ide o medzinárodné výzvy, ktoré sú nesmierne zložité a obsiahle. Najlepší výskumní pracovníci v Európe a vo svete musia spolupracovať v rámci rôznych krajín, sektorov a disciplín. Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie budú v tomto ohľade zohrávať kľúčovú úlohu, keďže sa nimi bude podporovať výmena pracovníkov s cieľom podnietiť uvažovanie založené na spolupráci prostredníctvom medzinárodnej a medzisektorovej výmeny znalostí, ktorá je tak rozhodujúca pre otvorenú inováciu.

Mechanizmus spolufinancovania opatrení v rámci Marie Skłodowska-Curie bude rozhodujúci pre rozšírenie európskej základne talentov. Číselný a štrukturálny vplyv opatrenia Únie sa zvýši získaním regionálneho, národného a medzinárodného financovania, verejného, ako aj súkromného, na vytváranie nových programov s podobnými a doplnkovými cieľmi a prispôsobenie jestvujúcich programov vývoju v oblasti medzinárodnej a medzisektorovej odbornej prípravy, mobility a kariéry. Pomocou takéhoto mechanizmu sa upevnia prepojenia výskumných a vzdelávacích snáh na národnej úrovni a na úrovni Únie.

Všetkými činnosťami v rámci tejto výzvy sa prispieva k vytvoreniu úplne nového uvažovania v Európe, ktoré je kľúčové pre tvorivosť a inováciu. Opatrenia týkajúce sa financovania z programu Marie Skłodowska-Curie posilnia združovanie zdrojov v Európe, čo bude viesť k zlepšeniu koordinácie a riadenia v oblasti odbornej prípravy, mobility a kariérneho rozvoja výskumných pracovníkov. Činnosťami sa prispeje k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v hlavných iniciatívach „Inovácia v Únii“, „Mládež v pohybe“ a „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ a ich uskutočnenie bude nevyhnutné na premenu EVP na skutočnosť. Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie sa preto vyvinú v úzkej synergii s inými programami, ktorými sa podporujú tieto politické ciele vrátane programu Erasmus + a znalostných a inovačných spoločenstiev EIT.

3.3.   Základné línie činností

a)   Podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej počiatočnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov

Cieľom je odborne pripraviť novú generáciu tvorivých a inovačných výskumných pracovníkov, ktorí budú schopní premeniť znalosti a nápady na produkty a služby s hospodárskym a sociálnym prínosom pre Úniu.

Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovačnej odbornej prípravy začínajúcim výskumným pracovníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov, vrátane mentorstva v záujme prenosu znalostí a skúseností medzi výskumnými pracovníkmi, alebo doktorandských programov, pomoci na rozvoj výskumnej kariéry výskumných pracovníkov a do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, výskumné infraštruktúry, podniky, MSP a iné sociálno-ekonomické skupiny z rôznych členských štátov, pridružených krajín a/alebo tretích krajín. To zlepší kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumných pracovníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore.

b)   Pestovanie excelentnosti pomocou cezhraničnej a medzisektorovej mobility

Cieľom je posilniť kreatívny a inovačný potenciál skúsených výskumných pracovníkov zo všetkých úrovní kariéry vytvorením príležitostí cezhraničnej a medzisektorovej mobility.

Kľúčovou činnosťou je nabádať skúsených výskumných pracovníkov, aby si rozširovali alebo prehlbovali svoje zručnosti pomocou mobility, a to ponúknutím príťažlivých pracovných príležitostí na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, výskumných infraštruktúrach, podnikoch, MSP a v iných sociálno-ekonomických skupinách v celej Európe i za jej hranicami. Tým by sa mala posilniť inovačnosť súkromného sektora a podporovať medzisektorová mobilita. Podporujú sa aj možnosti odbornej prípravy a získavania nových znalostí vo výskumných inštitúciách na vysokej úrovni v tretích krajinách, možnosti na pokračovanie prerušenej výskumnej kariéry a (opätovné) začlenenie výskumných pracovníkov po nadnárodnej/medzinárodnej skúsenosti v rámci mobility do výskumnej pozície v Európe na dlhšie obdobie, a to aj v ich krajine pôvodu a s prihliadnutím na hľadisko návratu a opätovného začlenenia.

c)   Podnecovanie inovácie pomocou vzájomného obohacovania sa znalosťami

Cieľom je posilniť medzinárodnú cezhraničnú a medzisektorovú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácie pomocou výmeny výskumných a inovačných pracovníkov so zámerom lepšie čeliť celosvetovým výzvam.

Kľúčovou činnosťou je podpora výmen výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, výskumnými infraštruktúrami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj v celosvetovom meradle. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami.

d)   Zvyšovanie štrukturálneho vplyvu spolufinancovaním činností

Cieľom je získaním dodatočných finančných prostriedkov zvýšiť číselný a štrukturálny vplyv opatrení v rámci Marie Skłodowska-Curie a podporiť na národnej úrovni excelentnosť odborného vzdelávania, mobility a rozvoja kariéry výskumných pracovníkov.

Kľúčovou činnosťou je povzbudiť pomocou mechanizmu spolufinancovania verejné i súkromné regionálne, národné a medzinárodné organizácie k vytvoreniu nových programov a prispôsobeniu jestvujúcich programov vývoju v oblasti medzinárodnej a medzisektorovej odbornej prípravy, mobilite a kariéry. Zvýši sa kvalita odbornej prípravy v oblasti výskumu v Európe vo všetkých štádiách kariéry, a to aj na doktorskej úrovni, podporí sa voľný pohyb výskumných pracovníkov a vedeckých znalostí v Európe; budú sa podporovať príťažlivé výskumné kariéry prostredníctvom otvoreného prijímania výskumných pracovníkov do zamestnania a ponúknutím príťažlivých pracovných podmienok a podporí sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácie medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi a spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

e)   Osobitná podpora a opatrenie v rámci politiky

Cieľom je monitorovať pokrok, zisťovať medzery a prekážky v opatreniach v rámci Marie Skłodowska-Curie a zvyšovať ich vplyv. V tomto kontexte budú stanovené ukazovatele a budú sa analyzovať údaje súvisiace s mobilitou, zručnosťami, kariérou a rodovou rovnosťou výskumných pracovníkov, snažiac sa o synergie a úzku koordináciu s opatreniami na podporu politiky pre výskumných pracovníkov, ich zamestnávateľov a poskytovateľov finančných prostriedkov v rámci osobitného cieľa „Európa v meniacom sa svete – inkluzívna, inovačná a reflexívna spoločnosť“. Činnosť sa ďalej zameriava na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti a príťažlivosti kariéry výskumného pracovníka a na šírenie výsledkov výskumu a inovácie získaných v rámci práce podporenej opatreniami v rámci Marie Skłodowska-Curie.

4.   Výskumné infraštruktúry

4.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je vybaviť Európu výskumnými infraštruktúrami svetovej triedy, ktoré sú prístupné pre všetkých výskumných pracovníkov v Európe a mimo jej hraníc a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácie.

Výskumné infraštruktúry sú kľúčovým rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti Európy naprieč celou škálou vedeckých oblastí a sú nevyhnutné pre inováciu založenú na vede. Výskum v mnohých oblastiach nie je možný bez prístupu k superpočítačom, analytickým zariadeniam, k zdrojom žiarenia pre nové materiály, k čistým miestnostiam a modernej metrológii v prípade nanotechnológií, k špeciálne vybaveným laboratóriám v prípade biologického a lekárskeho výskumu, k databázam v prípade genomiky a spoločenských vied, k observatóriám a senzorom v prípade vied o Zemi a o životnom prostredí, k vysokorýchlostným širokopásmovým sieťam pri prenášaní údajov atď. Výskumné infraštruktúry sú potrebné na uskutočňovanie výskumu potrebného na riešenie hlavných spoločenských výziev. Sú hnacou silou cezhraničnej a interdisciplinárnej spolupráce a vytvárajú súvislý a otvorený európsky priestor pre on-line výskum. Podporujú mobilitu osôb a nápadov, spájajú najlepších vedcov z Európy a sveta a zlepšujú vedecké vzdelávanie. Podnecujú výskumných pracovníkov a inovačné podniky, aby vyvinuli najmodernejšie technológie. Týmto spôsobom v Európe posilňujú inovačný priemysel so špičkovými technológiami. Prinášajú excelentnosť do európskych výskumných a inovačných komunít a pre širokú verejnosť môžu predstavovať ukážku najlepšej vedy.

Európa musí na základe spoločne dohodnutých kritérií vytvoriť primeranú a stabilnú základňu na budovanie, údržbu a prevádzku výskumných infraštruktúr, ak chce aj naďalej zabezpečiť svetovú úroveň svojho výskumu. Vyžaduje si to podstatnú a účinnú spoluprácu medzi poskytovateľmi financovania na úrovni Únie a na národnej a regionálnej úrovni, pri ktorej sa budú presadzovať silné väzby s politikou súdržnosti s cieľom zabezpečiť synergický účinok a jednotný prístup.

Tento osobitný cieľ rieši ústredný záväzok hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“, v ktorej sa zdôrazňuje rozhodujúca úloha, ktorú hrajú výskumné infraštruktúry svetovej triedy pri umožňovaní prelomového výskumu a inovácie. V iniciatíve sa kladie dôraz na potrebu zhromaždenia zdrojov v rámci Európy a v niektorých prípadoch v rámci celého sveta s cieľom vybudovať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry. V hlavnej iniciatíve „Digitálna agenda pre Európu“ sa podobne zdôrazňuje potreba posilnenia európskych elektronických infraštruktúr a význam rozvoja inovačných klastrov s cieľom získať pre Európu inovačnú výhodu.

4.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Moderné výskumné infraštruktúry sú čoraz zložitejšie a nákladnejšie a často si vyžadujú integráciu rôzneho vybavenia, služieb a zdrojov údajov, či rozsiahlu nadnárodnú spoluprácu. Žiadna krajina nemá dostatok prostriedkov, aby dokázala sama podporovať všetky výskumné infraštruktúry, ktoré potrebuje. Prístup Európy k výskumným infraštruktúram v ostatných rokoch podstatne pokročil, a to vďaka pokračujúcemu rozvoju a plneniu plánu Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) v oblasti infraštruktúr, integrovaniu a otvoreniu národných výskumných zariadení a rozvoju elektronických infraštruktúr podporujúcich otvorený digitálny EVP. Siete výskumných infraštruktúr v Európe posilňujú jej základňu ľudských zdrojov tým, že novej generácii výskumných pracovníkov a inžinierov poskytujú odborné vzdelávanie na svetovej úrovni a podporujú interdisciplinárnu spoluprácu. Budú sa podnecovať synergie s opatreniami v rámci Marie Skłodowska-Curie.

Ďalším rozvojom a širším využívaním výskumných infraštruktúr na európskej úrovni sa výrazne prispeje k vytvoreniu EVP. Zatiaľ čo členské štáty majú naďalej ústrednú úlohu pri rozvoji a financovaní výskumných infraštruktúr, Únia zohráva dôležitú úlohu pri podpore infraštruktúr na európskej úrovni, napr. pri podpore koordinácie európskych výskumných infraštruktúr, podpore vzniku nových a integrovaných zariadení, otváraní a podpore širokého prístupu k národným a európskym infraštruktúram a pri zabezpečovaní jednotnosti a účinnosti regionálnych, národných, európskych a medzinárodných politík. Je nevyhnutné vyhnúť sa zdvojovaniu a triešteniu úsilia, podporovať koordinované a efektívne využívanie zariadení a v prípade, že je to vhodné, zhromažďovať zdroje, aby Európa mohla takisto získať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry na svetovej úrovni.

IKT zmenili vedu tým, že umožňujú spoluprácu na diaľku, spracúvanie veľkého množstva údajov, experimentovanie in silico a prístup k vzdialeným zdrojom. Výskum je preto čoraz nadnárodnejší a medzidisciplinárnejší a vyžaduje si využívanie infraštruktúr IKT, ktoré sú nadnárodné, tak ako sama veda.

Efektívnosť miery a rozsahu, ktorá sa dosiahla pomocou európskeho prístupu k budovaniu, využívaniu a riadeniu výskumných infraštruktúr vrátane elektronických infraštruktúr, výrazne prispeje k zvýšeniu európskeho výskumného a inovačného potenciálu a zvýši sa aj konkurencieschopnosť Únie na medzinárodnej úrovni.

4.3.   Základné línie činností

Činnosti sa zamerajú na rozvoj európskych výskumných infraštruktúr do roku 2020 a neskôr, na podporu ich inovačného potenciálu a ľudských zdrojov a na posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr.

a)   Rozvoj európskych výskumných infraštruktúr do roku 2020 a neskôr

Cieľom je uľahčiť a podporovať opatrenia súvisiace s: 1) prípravou, zavedením a prevádzkou ESFRI a iných výskumných infraštruktúr na svetovej úrovni vrátane rozvoja regionálnych partnerských zariadení, v prípade, keď pre intervenciu Únie existuje veľká pridaná hodnota; 2) so začlenením a nadnárodným prístupom k národným a regionálnym výskumným infraštruktúram európskeho záujmu tak, aby ich európski vedci mohli využívať na uskutočňovanie výskumu na špičkovej úrovni bez ohľadu na svoje sídlo; 3) vývojom, zavádzaním a prevádzkou elektronických infraštruktúr s cieľom zabezpečiť poprednú svetovú schopnosť v oblasti získavania kontaktov, programovania a vedeckých údajov.

b)   Podpora inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr a ich ľudských zdrojov

Cieľom je podnietiť výskumné infraštruktúry, aby medzi prvými prijímali alebo vyvíjali najmodernejšie technológie, podporovali partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja s priemyslom, aby uľahčovali priemyselné využitie výskumných infraštruktúr a stimulovali vytváranie inovačných klastrov. V rámci tejto činnosti sa podporuje aj odborná príprava a/alebo výmeny pracovníkov, ktorí riadia a prevádzkujú výskumné infraštruktúry.

c)   Posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce

Cieľom je podporovať partnerstvá medzi príslušnými tvorcami politík a financujúcimi subjektami, nástroje mapovania a monitorovania pri rozhodovacom procese a takisto činnosti medzinárodnej spolupráce. Európske výskumné infraštruktúry môžu byť podporované v rámci svojich činností v oblasti medzinárodných vzťahov.

Ciele stanovené v rámci línií činností b) a c) sa sledujú prostredníctvom špecializovaných opatrení a ak je to vhodné, v rámci opatrení podľa línie činnosti a).

ČASŤ II

VEDÚCE POSTAVENIE PRIEMYSLU

1.   Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií

Osobitným cieľom je udržať a vybudovať prostredníctvom výskumu a inovácie celosvetové vedúce postavenie v rámci podporných technológií a v oblasti kozmického priestoru, ktoré sú oporou konkurencieschopnosti naprieč rôznymi jestvujúcimi a vznikajúcimi priemyselnými odvetviami a sektormi.

Celosvetové podnikateľské prostredie sa rýchlo mení a ciele stratégie Európa 2020 predstavujú pre európsky priemysel výzvy a príležitosti. Európa potrebuje urýchliť inováciu, ktorou sa transformujú získané znalosti s cieľom podporiť a posilniť jestvujúce produkty, služby a trhy a s cieľom vytvoriť nové produkty, služby a trhy, pričom sa bude naďalej zameriavať na kvalitu a udržateľnosť. Inovácia by sa mala využívať v čo najväčšom rozsahu a ísť nad rámec technológií tak, aby sa zahŕňali podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.

S cieľom zostať na čele v celosvetovej súťaži a mať silnú technologickú základňu a priemyselné kapacity, je potrebné zvýšiť strategické investície do výskumu, vývoja, validácie a pilotných projektov, pokiaľ ide o IKT, nanotechnológie, moderné materiály, biotechnológiu, modernú výrobu a spracovanie a o kozmický priestor.

Úspešné zvládnutie, začlenenie a zavedenie podporných technológií zo strany európskeho priemyslu je kľúčovým faktorom pri posilňovaní produktivity a inovačnej kapacity Európy a pri zabezpečení toho, aby Európa mala moderné, udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo, celosvetové vedúce postavenie v sektoroch využitia špičkových technológií a schopnosť nachádzať účinné a udržateľné riešenia spoločenských výziev. Keďže tieto činnosti sú všadeprítomné, možno dosiahnuť väčší pokrok vďaka doplnkovým vynálezom, aplikáciám a službám a zabezpečiť tak vyššiu návratnosť investícií v rámci týchto technológií, než by bolo možné v akejkoľvek inej oblasti.

Uvedenými činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: „Inovácia v Únii“, „Európa efektívne využívajúca zdroje“, „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ a „Digitálna agenda pre Európu“, ako aj cieľov politiky Únie v oblasti kozmického priestoru.

Doplnkovosť s ostatnými činnosťami programu Horizont 2020

Činnosti patriace do osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa budú zakladať predovšetkým na programoch v oblasti výskumu a inovácií, ktoré zostaví najmä priemysel a podniky, vrátane MSP, spolu s výskumnou komunitou a členskými štátmi otvoreným a transparentným spôsobom a zamerajú sa najmä na prilákanie investícií zo súkromného sektora a na inováciu.

Integrácia podporných technológií do riešení spoločenských výziev sa podporuje spolu s príslušnými výzvami. V rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa podporuje využitie podporných technológií, ktoré nespadajú do žiadnej zo spoločenských výziev, ale sú dôležité pre posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Je potrebné snažiť sa o primeranú koordináciu s prioritami „Excelentná veda“ a „Spoločenské výzvy“.

Spoločný prístup

Súčasťou prístupu sú činnosti založené na programe a otvorenejšie oblasti na podporu inovačných projektov a prelomových riešení, ktoré sa vzťahujú na celý hodnotový reťazec, vrátane výskumu a vývoja, rozsiahlych pilotných a demonštračných činností, testovacích zariadení a živých laboratórií, vytvárania prototypov a overovania produktov v pilotnej fáze projektov. Činnosti sa zamerajú na zvyšovanie priemyselnej konkurencieschopnosti prostredníctvom podnecovania priemyslu a najmä MSP k vynakladaniu väčších investícií na výskum a inováciu aj prostredníctvom otvorených výziev. Primeraná pozornosť sa bude venovať projektom malého a stredného rozsahu.

Integrovaný prístup ku kľúčovým podporným technológiám

Hlavnou zložkou osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sú kľúčové podporné technológie (KET – Key Enabling Technologies), medzi ktoré patria mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, moderné materiály a moderné systémy výroby (3). Tieto multidisciplinárne, znalostné a kapitálovo náročné technológie sa týkajú množstva rôznych sektorov a poskytujú základ na vytvorenie výraznej konkurenčnej výhody pre európsky priemysel, pre stimuláciu rastu a vytváranie nových pracovných miest. Pomocou integrovaného prístupu, ktorý podporuje spájanie, zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa v rámci KET v rôznych inovačných cykloch a hodnotových reťazcoch, možno získať sľubné výsledky výskumu a otvoriť dvere novým priemyselným technológiám, produktom, službám a novátorským využitiam (napr. v oblasti kozmického priestoru, dopravy, poľnohospodárstva, rybárstva, lesného hospodárstva, životného prostredia, potravinárstva, zdravia a energetiky). Početné interakcie KET a iných priemyselných podporných technológií sa preto budú využívať pružným spôsobom ako dôležitý zdroj inovácie. Doplnia podporu pre výskum a inovácie v KET, ktorú môžu poskytovať národné alebo regionálne orgány z fondov politiky súdržnosti v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

Inovácia si vyžaduje posilnené úsilie zamerané na výskum rôznych technológií. Multidisciplinárne a multi-KET projekty by preto mali byť neoddeliteľnou súčasťou priority „Vedúce postavenie priemyslu“. Vykonávacia štruktúra programu Horizont 2020 podporujúca KET a prierezové činnosti v rámci KET (multi-KET) by mala zabezpečiť synergie a účinnú koordináciu okrem iného aj so spoločenskými výzvami. Okrem toho sa bude v príslušných prípadoch vyvíjať úsilie zamerané na synergie medzi činnosťami KET a činnosťami v rámci politiky súdržnosti na roky 2014-2020, ako aj synergie s EIT.

Dôležitým cieľom všetkých podporných a priemyselných technológií vrátane KET bude podporiť interakcie medzi technológiami s využitím v rámci spoločenských výziev. Plne sa to zohľadní pri vytváraní a vykonávaní programov a plnení priorít. Vyžaduje si to plnú účasť zainteresovaných strán zastávajúcich rôzne perspektívy na stanovovaní priorít a ich plnení. V určitých prípadoch si to takisto vyžaduje opatrenia, ktoré sú financované spoločne v rámci podporných a priemyselných technológií a v rámci príslušných spoločenských výziev. Mohlo by sem patriť spoločné financovanie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sa zameriavajú na rozvoj a využívanie takýchto technológií a podporu inovácie s cieľom využiť ich na riešenie spoločenských výziev.

IKT zohrávajú významnú úlohu, keďže poskytujú kľúčové základné infraštruktúry, technológie a systémy pre najdôležitejšie hospodárske a sociálne postupy a nové súkromné a verejné produkty a služby. Je potrebné, aby európsky priemysel aj naďalej zotrval v popredných líniách technického rozvoja IKT, v rámci ktorých mnohé technológie vstupujú do novej prierezovej fázy a otvárajú nové príležitosti.

Kozmický priestor je rýchlo rastúci sektor, ktorý poskytuje významné informácie pre mnohé oblasti modernej spoločnosti, spĺňa jej základné požiadavky, venuje pozornosť univerzálnym vedeckým otázkam a slúži na zabezpečenie pozície Únie ako hlavného aktéra na medzinárodnej scéne. Kozmický výskum slúži ako podpora pre všetky činnosti vykonávané v kozmickom priestore, ale v súčasnosti sa rieši v programoch vykonávaných členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) alebo v kontexte rámcového programu Únie pre výskum. Investície do kozmického výskumu a opatrenie na úrovni Únie sa vyžadujú v súlade s článkom 189 ZFEÚ s cieľom zachovať konkurenčnú výhodu, chrániť kozmické infraštruktúry a programy Únie, ako je Copernicus a Galileo, a udržať si budúcu úlohu Európy v kozmickom priestore.

Okrem toho, inovačné nadväzujúce služby a užívateľsky ústretové aplikácie využívajúce informácie získané z kozmického priestoru sú dôležitým zdrojom rastu a tvorby pracovných miest a ich rozvoj predstavuje pre Úniu významnú príležitosť.

Vytváranie partnerstiev a pridaná hodnota

Európa bude schopná dosiahnuť kritické množstvo, ak bude vytvárať partnerstvá, zoskupenia a siete, prostredníctvom normalizácie, podpory spolupráce rôznych vedeckých a technických disciplín a sektorov s podobnými potrebami, ktoré vedú k prelomovým vynálezom, novým technológiám a inovačným riešeniam, pokiaľ ide o produkty, služby a postupy.

Tvorba a vykonávanie výskumných a inovačných programov okrem iného pomocou verejno-súkromných partnerstiev, ale aj pomocou budovania účinných prepojení priemyslu a akademickej obce, využívanie dodatočných investícií, prístup k prostriedkom rizikového financovania, normalizácia a podpora obstarávania pred komerčným využitím a obstarávania inovačných produktov a služieb – to všetko sú podstatné aspekty riešenia otázky konkurencieschopnosti.

V tejto súvislosti sú takisto potrebné prepojenia s EIT s cieľom vychovávať a podporovať špičkové podnikateľské talenty a urýchliť inováciu prostredníctvom spojenia osôb z rôznych krajín, disciplín a organizácií.

Spoluprácou na úrovni Únie možno takisto podporiť vznik obchodných príležitostí, a to prostredníctvom podpory vypracúvania európskych alebo medzinárodných noriem pre nové vznikajúce produkty, služby a technológie. Vypracovanie takýchto noriem po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, aj z oblasti vedy a priemyslu, by mohlo mať kladný vplyv. Budú sa podporovať činnosti na podporu normalizácie a interoperability, bezpečnosti a činnosti predchádzajúce regulácii.

1.1.   Informačné a komunikačné technológie (IKT)

1.1.1.   Osobitný cieľ v oblasti IKT

V súlade s hlavnou iniciatívou „Digitálna agenda pre Európu“ (4) je osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti IKT umožniť Európe podporovať, vytvárať a využívať príležitosti vyplývajúce z pokroku IKT v prospech svojich občanov, podnikov a vedeckých komunít.

Oprávnenými ambíciami Európy ako najväčšieho svetového hospodárstva a predstaviteľa najväčšieho podielu na svetovom trhu s IKT, ktorý mal v roku 2011 hodnotu viac ako 2 600 miliárd EUR (2 600 000 000 000 EUR), by malo byť, aby sa jej podniky, vlády, centrá výskumu a vývoja a univerzity dostali na čelo európskeho a svetového vývoja IKT, aby nachádzali nové podnikateľské príležitosti a aby viac investovali do inovácií IKT.

Do roku 2020 by mal európsky sektor IKT dodávať najmenej ten istý podiel svetového trhu s IKT, ktorý sa v roku 2011 pohyboval okolo jednej tretiny. Európa by mala takisto podnecovať rast inovačných podnikov v oblasti IKT, aby jedna tretina všetkých investícií podnikov do výskumu a vývoja IKT v Únii, ktorá v roku 2011 predstavovala viac ako 35 mld. EUR ročne pochádzala od spoločností, ktoré vznikli v posledných dvadsiatich rokoch. To by si vyžadovalo nárast verejných investícií do výskumu a vývoja IKT s použitím spôsobov, ktorými sa využije súkromné financovanie, s cieľom rozšíriť investície v nasledujúcom desaťročí, a oveľa väčšie množstvo európskych centier a zoskupení excelentnosti svetovej triedy v oblasti IKT.

Na zvládnutie čoraz zložitejších a multidisciplinárnych technických a obchodných reťazcov v oblasti IKT je v celej Únii potrebné vytvárať partnerstvá, spoločne znášať riziká a dosahovať kritické množstva. Opatrenia na úrovni Únie by mali pomáhať priemyslu riešiť hľadiská jednotného trhu a dosahovať úspory z miery a rozsahu. Spolupráca v rámci spoločných a otvorených technických platforiem s vedľajším vplyvom a pákovým efektom umožní širokému spektru zainteresovaných strán využiť nový vývoj a vytvárať ďalšie inovácie. Vytváraním partnerstiev na úrovni Únie sa takisto umožňuje dosahovať konsenzus, zriadiť viditeľné kontaktné miesto pre medzinárodných partnerov a podporí vytvorenie noriem a nájdenie interoperabilných riešení na úrovni Únie a svetovej úrovni.

1.1.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

IKT podporujú inováciu a konkurencieschopnosť v širokom spektre súkromných a verejných trhov a sektorov a umožňujú vedecký pokrok vo všetkých disciplínach. V nasledujúcom desaťročí bude transformačný vplyv digitálnych technológií a zložiek IKT, infraštruktúr a služieb IKT čoraz badateľnejší vo všetkých oblastiach života. Počítačové a komunikačné zdroje a zdroje na ukladanie údajov sa budú v nasledujúcich rokoch naďalej rozširovať. Snímače, prístroje a produkty založené na informáciách budú produkovať veľké množstvo informácií a údajov, a to aj v reálnom čase, čím sa opatrenie na diaľku stane bežnou vecou, umožní celosvetové zavádzanie obchodných postupov a miest udržateľnej výroby a umožní vytvorenie širokej škály služieb a aplikácií.

Mnohé kritické komerčné a verejné služby a všetky kľúčové postupy produkcie poznatkov v oblasti vedy, vzdelávania, podnikov a kultúrneho a tvorivého odvetvia, ako aj verejného sektora sa budú zabezpečovať prostredníctvom IKT a stanú sa teda dostupnejšími. IKT zabezpečia základnú infraštruktúru na produkciu a obchodné postupy, komunikáciu a transakcie. IKT budú takisto nevyhnutné pri riešení kľúčových spoločenských výziev, ako aj spoločenských postupov, ako je vytváranie komunít, spotrebiteľské správanie, politická účasť a verejná správa, napr. prostredníctvom sociálnych médií a platforiem a nástrojov na zvyšovanie kolektívneho povedomia. V záujme vývoja konkurencieschopných riešení je veľmi dôležité podporovať a začleňovať výskum orientujúci sa na hľadisko užívateľov.

Podpora výskumu a inovácie v oblasti IKT zo strany Únie výrazne prispieva k vývoju technológií a aplikácií novej generácie, keďže predstavuje veľkú časť celkových výdavkov v Európe na výskum a inováciu založené na spolupráci so stredným až vysokým rizikom. Verejné investície do výskumu a inovácie v oblasti IKT na úrovni Únie sú a naďalej budú základom dosahovania kritického množstva, ktoré vedie k prelomovým poznatkom a širšiemu uplatneniu a lepšiemu využitiu inovačných riešení, produktov a služieb. Naďalej zohráva ústrednú úlohu pri tvorbe otvorených platforiem a technológií, ktoré je možné využiť v rámci Únie, pri testovaní inovácií a ich pilotných projektoch v skutočnom celoeurópskom prostredí a pri zabezpečovaní optimálneho využitia zdrojov v rámci zaisťovania konkurencieschopnosti Únie a riešenia spoločných spoločenských výziev. Podpora Únie na výskum a inováciu v oblasti IKT zároveň umožňuje moderným MSP rásť a zvyšovať svoj podiel na trhoch v rámci celej Únie. Posilňuje sa ňou spolupráca a excelentnosť medzi vedcami a inžiniermi z Únie, utužujú sa synergie s a medzi národnými rozpočtami a slúži ako kontaktné miesto spolupráce s partnermi pochádzajúcimi spoza hraníc Európy.

V nadväzujúcich hodnoteniach činností IKT v rámci siedmeho rámcového programu sa ukázalo, že zacielené investície v oblasti výskumu a inovácie IKT uskutočnené na úrovni Únie pomohli vybudovať vedúce postavenie priemyslu v takých oblastiach, ako napr. mobilné komunikácie a systémy IKT nevyhnutné pre bezpečnosť a riešiť výzvy, ako napr. energetickú efektívnosť, zdravie, potravinovú bezpečnosť, dopravu alebo demografické zmeny. Investíciami Únie do výskumných infraštruktúr IKT sa pre európskych výskumných pracovníkov zabezpečili najlepšie svetové zariadenia na vytváranie sietí v oblasti výskumu a počítačové zariadenia.

1.1.3.   Základné línie činností

Viacero činností sa zameriava na výzvy v oblasti IKT týkajúce sa vedúceho postavenia v rámci priemyslu a technológií a bude pokrývať všeobecné programy v oblasti výskumu a inovácie IKT, najmä vrátane tém:

a)

Nová generácia zložiek a systémov: projektovanie moderných vstavaných komponentov a systémov efektívnych z hľadiska využívania energie a zdrojov;

b)

Nová generácia počítačových systémov: moderné a bezpečné počítačové systémy a technológie vrátane cloud computing;

c)

Budúcnosť internetu: softvér, hardvér, infraštruktúry, technológie a služby;

d)

Technológie obsahu a správa informácií: IKT pre digitálny obsah a kultúrne a tvorivé odvetvia;

e)

Moderné rozhrania a roboty: robotika a inteligentné priestory;

f)

Mikroelektronika, nanoelektronika a fotonika: kľúčové podporné technológie súvisiace s mikroelektronikou, nanoelektronikou a fotonikou vrátane kvantových technológií.

Očakáva sa, že týmito šiestimi hlavnými líniami činností sa pokryjú všetky potreby, pričom sa zohľadní konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na celosvetovej úrovni. Ich súčasťou by boli vedúce postavenie priemyslu v oblasti generických riešení, produktov a služieb založených na IKT, ktoré sú potrebné na riešenie hlavných spoločenských výziev, ako aj programy výskumu a inovácií v oblasti IKT orientované na použitie, ktoré sa budú podporovať spolu s príslušnými spoločenskými výzvami. Vzhľadom na stále sa zvyšujúci pokrok v rámci technológií vo všetkých oblastiach života bude mať v tejto súvislosti význam interakcia medzi ľuďmi a technológiou a bude súčasťou uvedeného výskumu v oblasti IKT orientovaného na použitie.

Do týchto šiestich línií činností sú takisto zahrnuté osobitné výskumné infraštruktúry v oblasti IKT, ako napr. živé laboratóriá na experimentovanie a infraštruktúry pre súvisiace kľúčové podporné technológie a ich integrácia do moderných produktov a inovačných inteligentných systémov vrátane vybavenia, nástrojov, podporných služieb, čistých miestností a prístupu k zlievarniam pri vytváraní prototypov.

Programom Horizont 2020 sa bude podporovať výskum a vývoj systémov IKT pri plnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich práva na súkromie.

1.2.   Nanotechnológie

1.2.1.   Osobitný cieľ v oblasti nanotechnológií

Osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti nanotechnológií je zabezpečiť vedúce postavenie Únie na tomto rýchlo rastúcom celosvetovom trhu podnecovaním vedeckého a technického pokroku a investícií do nanotechnológií a ich uplatnenia vo vysoko prínosných, konkurencieschopných produktoch a službách v rámci celej škály aplikácií a sektorov.

Do roku 2020 budú nanotechnológie všeobecne prístupné, t. j. plynulo integrované do väčšiny technológií a aplikácií, ktoré sa zameriavajú na vytváranie pridanej hodnoty pre spotrebiteľov, kvalitu života, zdravotnú starostlivosť, udržateľný rozvoj a silný priemyselný potenciál na dosiahnutie riešení v oblasti produktivity a efektívnosti využívania zdrojov, ktoré predtým neboli dostupné.

Európa musí takisto stanoviť celosvetové referenčné kritériá v oblasti bezpečného a zodpovedného využívania a riadenia nanotechnológií, ktorými sa zabezpečia vysoké spoločenské i priemyselné prínosy, ako aj vysoké normy bezpečnosti a udržateľnosti.

Produkty využívajúce nanotechnológie predstavujú svetový trh, ktorý si Európa nemôže dovoliť prehliadať. Trhové odhady hodnoty produktov, ktoré obsahujú nanotechnológie ako kľúčové zložky, dosiahnu 700 mld. EUR do roku 2015 a 2 bil. EUR do roku 2020, pričom sa v rámci nich vytvorí v prvom prípade 2 milióny a v druhom 6 miliónov pracovných miest. Európske spoločnosti zaoberajúce sa nanotechnológiami by mali využiť tento dvojciferný rast trhu a byť schopné zabezpečiť si do roku 2020 podiel trhu, ktorý sa rovná najmenej európskemu podielu na celosvetovom financovaní výskumu (t. j. jednej štvrtine).

1.2.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nanotechnológie predstavujú spektrum rozvíjajúcich sa technológií s dokázateľným potenciálom, ktoré majú revolučný vplyv napríklad v oblasti materiálov, IKT, dopravnej mobility, vied o živote, zdravotnej starostlivosti (vrátane liečby), a spotrebného tovaru a výroby, pokiaľ sa výskum premení na prevratné, udržateľné a konkurencieschopné produkty a postupy výroby.

Nanotechnológie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri riešení výziev určených v stratégii Európa 2020. Úspešným zavádzaním týchto kľúčových podporných technológií sa prispeje ku konkurencieschopnosti priemyslu Únie, a to prostredníctvom novátorských a vylepšených produktov alebo účinnejších postupov, a zabezpečia sa reakcie na súčasné i budúce spoločenské výzvy.

Celosvetové financovanie výskumu nanotechnológií sa od roku 2004, kedy predstavovalo 6,5 mld. EUR, zdvojnásobilo na asi 12,5 mld. EUR v roku 2008, pričom Únia má na tomto objeme asi štvrtinový podiel. Únia uznala význam vedúceho postavenia v rámci výskumu v oblasti nanovedy a nanotechnológií a do roku 2015 plánuje, že v Únii sa bude touto oblasťou zaoberať 4 000 spoločností. Je nevyhnutné udržať si a posilniť vedúce postavenie v tejto oblasti výskumu a naďalej ho premietať do praktického a obchodného využitia.

Európa si v súčasnosti potrebuje zabezpečiť svoje postavenie na svetovom trhu a stavať na ňom prostredníctvom podpory široko záberovej spolupráce v rámci rôznych hodnotových reťazcov a medzi nimi a medzi rôznymi priemyselnými sektormi s cieľom uskutočniť proces pretvorenia týchto technológií na bezpečné, udržateľné a uskutočniteľné komerčné produkty. Otázky súvisiace s posudzovaním a riadením rizika či so zodpovednou správou sa čoraz viac javia ako určujúce faktory budúceho vplyvu nanotechnológií na spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo.

Činnosti sú preto orientované na široké, zodpovedné a udržateľné využitie nanotechnológií v hospodárstve s cieľom umožniť tvorbu prínosov s veľkým vplyvom na spoločnosť a priemysel. S cieľom zaistiť potenciálne príležitosti vrátane vzniku nových spoločností a vytvárania nových pracovných miest by sa pomocou výskumu mali zabezpečovať potrebné nástroje na správne vykonávanie normalizácie a regulácie.

1.2.3.   Základné línie činností

a)   Rozvoj novej generácie nanomateriálov, nanozariadení a nanosystémov

Zameranie sa na úplne nové produkty podporujúce udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov.

b)   Zabezpečenie bezpečného a udržateľného rozvoja a využitia nanotechnológií

Poskytovanie vedeckých poznatkov o možnom vplyve nanotechnológií a nanosystémov na zdravie alebo životné prostredie a zabezpečovanie nástrojov na posudzovanie a riadenie rizika počas celého životného cyklu, a to aj pokiaľ ide o otázky normalizácie.

c)   Rozvoj spoločenskej dimenzie nanotechnológií

Zameranie sa na riadenie nanotechnológií v prospech spoločnosti a životného prostredia,.

d)   Účinné a udržateľné zlučovanie a výroba nanomateriálov, zložiek a systémov

Zameranie sa na nové operácie, inteligentnú integráciu nových a jestvujúcich postupov vrátane konvergencie technológií, ako aj na zvyšovanie objemu s cieľom dosiahnuť veľkovýrobu produktov s vysokou presnosťou a flexibilné a viacúčelové továrne, ktorými sa zabezpečí účinný prenos znalostí do oblasti priemyselnej inovácie.

e)   Rozvoj a normalizácia techník na zvyšovanie kapacít, metód merania a vybavenia

Zameranie sa na podporné technológie podporujúce rozvoj a uvádzanie na trh bezpečných komplexných nanomateriálov a nanosystémov.

1.3.   Moderné materiály

1.3.1.   Osobitný cieľ v oblasti moderných materiálov

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti moderných materiálov je vývoj materiálov s novými funkciami a zlepšeným výkonom pri ich používaní pre konkurencieschopnejšie a bezpečnejšie produkty, ktoré minimalizujú vplyv na životné prostredie a spotrebu zdrojov.

Materiály sú ťažiskom priemyselnej inovácie a sú jej kľúčovým predpokladom. Moderné materiály s vyšším obsahom znalostí, nové funkcie a zlepšený výkon, sú nevyhnutné pre priemyselnú konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj v rámci širokej škály aplikácií a sektorov.

1.3.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nové moderné materiály sú potrebné na vývoj produktov a postupov s lepším výkonom a udržateľnosťou a na nahrádzanie obmedzených zdrojov. Takéto materiály tvoria súčasť riešenia našich priemyselných a spoločenských výziev a ponúkajú lepší výkon pri ich používaní, nižšie požiadavky na zdroje a energiu a udržateľnosť počas celého životného cyklu produktov.

Rozvoj orientovaný na využitie často zahŕňa tvorbu úplne nových materiálov, ktoré sú schopné zabezpečiť plánovaný výkon pri ich používaní. Takéto materiály sú dôležitým prvkom dodávateľského reťazca v rámci vysoko hodnotnej výroby. Zároveň tvoria základ pokroku v oblastiach prierezových technológií (napr. technológie v oblasti zdravotnej starostlivosti, biovedy, elektroniky a fotoniky) a takmer vo všetkých trhových sektoroch. Samotné materiály predstavujú základný krok pri zvyšovaní hodnoty produktov a ich výkonu. Odhadovaná hodnota a vplyv moderných materiálov sú značné, keďže ich ročná miera rastu sa rovná približne 6 % a očakávaná veľkosť trhu do roku 2015 je 100 mld. EUR.

Pri koncipovaní materiálov sa prihliada na celý životný cyklus, od dodávky dostupných materiálov až po skončenie ich životnosti (od kolísky po kolísku) a budú sa využívať inovačné prístupy na minimalizovanie zdrojov (vrátane energie) potrebných na ich premenu alebo na minimalizovanie negatívnych vplyvov pre ľudí a životné prostredie. Pokryje sa aj neustále využívanie, recyklácia alebo druhotné používanie materiálov po skončení ich životnosti, ako aj súvisiaca spoločenská inovácia, ako napr. zmeny spotrebiteľského správania a nové obchodné modely.

S cieľom urýchliť pokrok sa podporuje využívanie multidisciplinárneho a súdržného prístupu so zapojením chémie, fyziky, technických vied, teoretického a počítačového modelovania, biologických vied a čoraz kreatívnejšieho priemyselného dizajnu.

Podporujú sa novátorské ekologické inovačné spojenectvá a priemyselné symbiózy s cieľom umožniť priemyslu spestriť svoje zameranie a rozšíriť si obchodné modely, opätovne spracovať svoj odpad, čo všetko vytvorí základ pre nové typy výroby.

1.3.3.   Základné línie činností

a)   Prierezové a podporné materiálové technológie

Výskum v oblasti materiálov vyvinutých na mieru, funkčných materiálov, multifunkčných materiálov s vyšším obsahom znalostí, novými funkciami a zlepšeným výkonom a štrukturálnych materiálov na použitie v rámci inovácie vo všetkých priemyselných sektoroch vrátane tvorivých odvetví

b)   Vývoj a transformácia materiálov

Výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie účinného, bezpečného a udržateľného vývoja a rozvoja na podporu priemyselnej výroby budúcich produktov založených na dizajne v záujme „bezodpadového“ nakladania s materiálmi v Európe

c)   Nakladanie so zložkami materiálov

Výskum a vývoj zameraný na nové a inovačné techniky pre materiály a ich komponenty a systémy.

d)   Materiály na zabezpečenie udržateľného priemyslu s nízkymi emisiami, ktorý efektívne využíva zdroje

Rozvoj nových produktov a aplikácií, obchodných modelov a zodpovedného spotrebiteľského správania, ktorými sa znižuje dopyt po energiách a uľahčuje nízkouhlíková výroba.

e)   Materiály pre tvorivé odvetvia vrátane dedičstva

Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitostí vrátane zachovávania a obnovy materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou, ako aj nových materiálov.

f)   Metrológia, charakterizácia, normalizácia a kontrola kvality

Podpora technológií typu charakterizácie, nedeštruktívneho hodnotenia, priebežného posudzovania a monitorovania a prognózovacieho modelovania výkonu na dosiahnutie pokroku a vplyvu v rámci vedy a techniky v oblasti materiálov.

g)   Optimalizácia používania materiálov

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie možností nahrádzania a alternatívneho používania materiálov a inovačných prístupov v oblasti obchodných modelov a na určenie kľúčových zdrojov.

1.4.   Biotechnológia

1.4.1.   Osobitný cieľ v oblasti biotechnológie

Osobitným cieľom biotechnologického výskumu a inovácie je rozvíjať konkurencieschopné, udržateľné, bezpečné a inovačné priemyselné produkty a postupy a prispievať ako inovačná hnacia sila vo viacerých európskych odvetviach, napr. v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, potravinárstve, energetike, chemickom priemysle a zdravotníctve, ako aj znalostnom biohospodárstve.

Pevná vedecká, technická a inovačná základňa v oblasti biotechnológie bude slúžiť ako podpora pre európske priemyselné odvetvia pri zaisťovaní vedúceho postavenia v rámci tejto podporných technológií. Toto postavenie sa bude ďalej upevňovať prostredníctvom integrácie posúdenia zdravia a bezpečnosti, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu používania technológií a riadiacich hľadísk celkového a osobitného rizika pri zavádzaní biotechnológií.

1.4.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Biotechnológia čerpá z rozmachu znalostí o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových aplikácií a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčujú jej priemyselné aplikácie vrátane bioliekov, výroby potravín a krmív a biochemikálií, pričom trhový podiel biochemikálií by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 % až 20 % celkovej chemickej produkcie. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. dvanásť zásad ekologickej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO2, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 miliárd ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách.

Biotechnológia bude zohrávať významnú úlohu pri prechode k biohospodárstvu, a to vyvíjaním nových priemyselných postupov. Biotechnológia takisto otvára nový priestor pre rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, akvakultúry a lesného hospodárstva, ako aj pre využitie obrovského potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovačných priemyselných, zdravotníckych, energetických, chemických a environmentálnych aplikácií. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.

Ďalšie dôležité zdroje inovácie sa nachádzajú v prieniku biotechnológie a iných podporných a zbližujúcich technológií, najmä pokiaľ ide o nanotechnológie a IKT, a používajú sa napr. pri používaní snímačov a v diagnostike.

1.4.3.   Základné línie činností

a)   Podpora špičkových biotechnológií ako budúcej hnacej sily inovácie

Rozvoj vznikajúcich technologických oblastí, ako je napr. syntetická biológia, bioinformatika či systémová biológia, ktoré v sebe nesú veľký prísľub inovačných produktov a technológií a úplne novátorských aplikácií.

b)   Priemyselné postupy a produkty založené na biotechnológii

Rozvoj priemyselnej biotechnológie a navrhovanie bioprocesov na priemyselnej úrovni v záujme konkurencieschopných priemyselných výrobkov a udržateľných postupov (napr. v oblasti chémie, zdravia, baníctva, energetiky, výroby celulózy a papiera, výrobkov z vlákien a dreva, textílií, škrobu, spracovania potravín) a jej environmentálneho a zdravotného rozmeru vrátane činností na odstraňovanie znečistenia.

c)   Inovačné a konkurencieschopné platformové technológie

Rozvoj platformových technológií (napr. genomiky, metagenomiky, proteomiky, metabolomiky, molekulárnych nástrojov, expresívnych systémov, fenotypizačných a bunkových platforiem) s cieľom posilniť vedúce postavenie a konkurenčnú výhodu vo viacerých odvetviach, ktoré majú hospodárske vplyvy.

1.5.   Moderná výroba a spracovanie

1.5.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti modernej výroby a spracovania je transformovať súčasné výrobné podniky, systémy a postupy. Dosiahne sa to okrem iného posilnením kľúčových podporných technológií s cieľom dosiahnuť udržateľné a medzisektorové technológie výroby a spracovania, ktoré intenzívnejšie využívajú znalosti, efektívne využívajú zdroje a energiu, čo bude viesť k vytvoreniu inovačnejších produktov, postupov a služieb. Moderná výroba a spracovanie sú tým, že podporujú nové udržateľné výrobky, postupy a služby a ich konkurencieschopné zavádzanie, nevyhnutné aj na dosiahnutie cieľov priority „Spoločenské výzvy“.

1.5.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Sektor výroby má pre európske hospodárstvo veľký význam, keďže prispieva asi 17 % HDP a pripisuje sa mu približne 22 miliónov pracovných miest v Únii v roku 2007. V dôsledku obmedzovania hospodárskych prekážok obchodu a podporného vplyvu komunikačných technológií je výroba výrazne konkurenčnou oblasťou a presúva sa do krajín s najnižšími celkovými nákladmi. Európsky prístup k výrobe sa preto musí radikálne zmeniť, aby bola schopná udržať krok s celosvetovou konkurenciou, a program Horizont 2020 môže pomôcť spojiť všetky zainteresované strany, aby sa tento cieľ dosiahol.

Európa musí na úrovni Únie zvýšiť investície, aby si udržala vedúce postavenie a konkurencieschopnosť v oblasti výrobných technológií a preorientovať sa na vysoko hodnotné tovary intenzívne využívajúce znalosti, a vytvoriť tak podmienky a základ pre udržateľnú produkciu a zabezpečovanie dlhotrvajúcej služby v súvislosti s vyrábaným produktom. Je potrebné, aby výrobné a spracovateľské odvetvia s intenzívnym využívaním zdrojov naďalej mobilizovali zdroje a znalosti na úrovni Únie a zvýšili investície do výskumu, vývoja a inovácie s cieľom umožniť ďalší pokrok v dosahovaní konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a je udržateľné, a dodržiavali zníženie emisií skleníkových plynov v rámci priemyselných sektorov do roku 2050, na ktorom sa dohodla celá Únia (5).

Vďaka silným politikám Únie by Európa mohla zveľaďovať svoje jestvujúce odvetvia a formovať vznikajúce odvetvia budúcnosti. Odhadovaná hodnota a vplyv sektoru moderných systémov výroby sa nedá prehliadnuť, keďže jeho ročná miera rastu sa rovná 5 % a očakávaná veľkosť trhu do roku 2015 je 150 mld. EUR.

Na to, aby bolo možné v Európe zachovať kapacity v oblasti výroby a spracovania, je nevyhnutné zachovávať znalosti a kompetencie. Výskumné a inovačné činnosti sa musia zameriavať na udržateľnú a bezpečnú výrobu a spracovanie, zavádzanie potrebnej technickej inovácie a orientácie na klienta s cieľom vyrábať produkty s vysokým obsahom znalostí a služby s nízkou spotrebou materiálu a energie.

Európa musí preniesť tieto podporné technológie a znalosti aj do ďalších výrobných odvetví, ako je napr. sektor výstavby, ktorý je hlavným zdrojom skleníkových plynov, keďže stavebné činnosti predstavujú asi 40 % z celkovej energetickej spotreby v Európe a produkujú až 36 % emisií CO2. V sektore výstavby, ktorý vytvára 10 % HDP a zabezpečuje 16 miliónov pracovných miest v Európe v 3 miliónoch podnikov, z ktorých 95 % sú MSP, je potrebné prijať inovačné prístupy k materiálom a výrobe s cieľom zmierniť jeho vplyv na životné prostredie.

1.5.3.   Základné línie činností

a)   Technológie pre továrne budúcnosti

Podpora udržateľného priemyselného rastu prostredníctvom uľahčovania strategického posunu v Európe od výroby založenej na nákladoch k prístupu založenému na efektívnom využívaní zdrojov a vytváraní produktov s vysokou pridanou hodnotou a inteligentnej a vysokovýkonnej výrobe založenej na IKT v integrovanom systéme.

b)   Technológie na podporu energeticky efektívnych systémov a energeticky efektívnych budov s malým vplyvov na životné prostredie

Znižovanie energetickej spotreby a emisií CO2 prostredníctvom výskumu, vývoja a zavádzania udržateľných stavebných technológií a systémov, riešenie celého hodnotového reťazca, ako aj zníženie celkového vplyvu budov na životné prostredie.

c)   Udržateľné, zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové technológie v spracovateľských odvetviach náročných na energiu

Zvyšovanie konkurencieschopnosti spracovateľských odvetví prostredníctvom zásadného zvýšenia efektívnosti využívania zdrojov a energie a prostredníctvom zníženia vplyvu takýchto priemyselných činností na životné prostredie pozdĺž celého hodnotového reťazca, podporovanie zavádzania nízko uhlíkových technológií, udržateľnejších priemyselných postupov a prípadne začlenenia obnoviteľných zdrojov energie.

d)   Nové udržateľné obchodné modely

Vytváranie konceptov a metodík prispôsobivých obchodných modelov založených na znalostiach v rámci vhodne upravených prístupov vrátane alternatívnych prístupov vytvárajúcich zdroje.

1.6.   Kozmický priestor

1.6.1.   Osobitný cieľ v oblasti kozmického priestoru

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti kozmického priestoru je podporovať nákladovo efektívny konkurencieschopný a inovačný kozmický priemysel (vrátane MSP) a výskumnú komunitu, aby bolo možné vytvoriť a využívať kozmickú infraštruktúru a naplniť potreby budúcej politiky Únie a spoločenské potreby.

Posilňovanie európskeho verejného i súkromného kozmického sektoru prostredníctvom zvyšovania kozmického výskumu a inovácie je nevyhnutné na udržanie a zaistenie schopnosti Európy využívať kozmický priestor na podporu politík Únie, medzinárodných strategických záujmov a konkurencieschopnosti v okruhu uznávaných a nových krajín s kozmickým programom. Opatrenie na úrovni Únie sa bude vykonávať v súčinnosti s činnosťami členských štátov a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v oblasti kozmického výskumu a bude sa zameriavať na budovanie komplementarity medzi rôznymi aktérmi.

1.6.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Kozmický priestor je významným, no často neviditeľným faktorom, ktorý umožňuje fungovanie rôznych služieb a produktov nevyhnutných pre modernú spoločnosť, ako je napr. navigácia a komunikácia, ako aj predpovede počasia či geografické informácie získané pozorovaním Zeme satelitmi. Tvorba a vykonávanie politiky na európskej, národnej a regionálnej úrovni čoraz viac závisí od informácií získaných z kozmického priestoru. Globálny kozmický sektor rýchlo rastie a rozširuje sa do nových regiónov (napr. do Číny, Južnej Ameriky a Afriky). Európsky priemysel je v súčasnosti dôležitým vývozcom prvotriednych satelitov na komerčné a vedecké účely. Zvyšujúca sa celosvetová konkurencia ohrozuje postavenie Európy v tejto oblasti.

Preto má Európa záujem zabezpečiť, aby jej priemysel naďalej prekvital na tomto vysoko konkurenčnom trhu. Údaje z európskych vedeckých satelitov a sond sa v ostatných desaťročiach okrem toho rozvinuli do niektorých najdôležitejších vedeckých objavov v oblasti prírodných vied, základnej fyziky, astronómie a planetológie. Inovačné kozmické technológie, napr. robotika, tiež prispeli k pokroku znalostí a technológií v Európe. Vďaka tejto jedinečnej kapacite musí európsky kozmický sektor zohrať dôležitú úlohu v riešení výziev identifikovaných stratégiou Európa 2020.

Výskum, vývoj technológií a inovácia podporujú kapacity v oblasti kozmického priestoru, ktoré sú životne dôležité pre európsku spoločnosť. Zatiaľ čo Spojené štáty americké venujú približne 25 % svojho kozmického rozpočtu na výskum a vývoj, v Únii je to menej ako 10 %. Kozmický výskum v Únii sa navyše rieši v národných programoch členských štátov, v programoch ESA a v rámcových programoch Únie pre výskum.

Na to, aby si Európa zachovala technickú a konkurenčnú výhodu a zužitkovala investície, sú so zreteľom na článok 4 ods. 3 a článok 189 ZFEÚ potrebné opatrenia na úrovni Únie spolu s činnosťami v oblasti kozmického výskumu zo strany členských štátov a ESA, ktorá od roku 1975 riadi vývoj priemyselných satelitov a misií do hlbokého kozmického priestoru na medzivládnom základe v rámci svojich členských štátov. Opatrenia na úrovni Únie sú potrebné aj v záujme podpory účasti najlepších výskumných pracovníkov zo všetkých členských štátov a obmedzenia prekážok kozmických výskumných projektov vykonávaných v rámci medzinárodnej spolupráce.

Navyše informácie, ktoré sa získajú z európskych satelitov, budú ponúkať čoraz väčší potenciál na ďalší rozvoj inovačných nadväzujúcich satelitných služieb. Ide o typický sektor činnosti pre MSP a mal by sa podporovať v rámci opatrení v oblasti výskumu a inovácií s cieľom naplno využiť výhody, ktoré prináša táto príležitosť, a najmä značné investície vynaložené na dve programy Únie, a to Galileo a Copernicus.

Kozmický priestor prirodzene presahuje hranice Zeme a predstavuje jedinečný uhol pohľadu celosvetového rozmeru, a teda inšpiruje k vzniku veľkorozmerných projektov, ktoré sa vykonávajú v medzinárodnej spolupráci. Na zaistenie poprednej úlohy v tejto oblasti medzinárodných kozmických činností v nasledujúcich desaťročiach je nevyhnutné vytvoriť spoločnú európsku politiku v oblasti kozmického priestoru aj výskumné a inovačné programy na európskej úrovni.

Kozmický výskum a inovácia v rámci programu Horizont 2020 je v súlade s prioritami politiky Únie v oblasti kozmického priestoru a potrebami európskych operačných programov, ktoré naďalej vymedzuje Rada a Komisia (6).

Európske kozmické infraštruktúry, ako napríklad Copernicus a Galileo, sú strategické investície a je potrebný vývoj inovatívnych nadväzujúcich využití. Na tento účel sa využívanie kozmických technológií v príslušných prípadoch podporuje v rámci príslušných osobitných cieľov priority „Spoločenské výzvy“ s cieľom zabezpečiť sociálno-ekonomický prínos, ako aj návratnosť investícií a vedúce postavenie Európy, pokiaľ ide o nadväzujúce využitia.

1.6.3.   Základné línie činností

a)   Podpora európskej konkurencieschopnosti, nezávislosti a inovácie európskeho kozmického sektoru

Ide o zaistenie a ďalší rozvoj konkurencieschopného, udržateľného a podnikateľského kozmického priemyslu v spojení s výskumnou komunitou v oblasti kozmického priestoru svetovej triedy s cieľom zachovať a posilniť vedúce postavenie Európy a nezávislosť v kozmických systémoch na podporu inovácie v kozmickom sektore a umožňovať pozemskú inováciu založenú na kozmickom priestore, napr. prostredníctvom využitia prieskumu na diaľku a navigačných údajov.

b)   Podpora pokroku v oblasti kozmických technológií

Zameriava sa na vývoj pokročilých a podporných kozmických technológií a prevádzkových koncepcií, od nápadu až po ich prevedenie v kozmickom priestore. Patria sem technológie podporujúce prístup do kozmického priestoru, technológie zamerané na ochranu kozmických aktív pred hrozbami v podobe nečistôt a slnečnej erupcie, ako aj satelitná telekomunikácia, navigácia a prieskum na diaľku. Vývoj a používanie pokročilých kozmických technológií si vyžaduje neustále vzdelávanie a odbornú prípravu vysoko kvalifikovaných inžinierov a vedcov, ako aj ich silné prepojenie s používateľmi kozmických aplikácií.

c)   Podpora využívania údajov z kozmického priestoru

Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov (na vedecké verejné alebo komerčné účely) možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie ďalšie úsilie o spracovanie, archivovanie, overovanie, normalizáciu a udržateľnú dostupnosť údajov z kozmického priestoru, ako aj o podporu vývoja nových informačných produktov a služieb pochádzajúcich z týchto údajov so zreteľom na článok 189 ZFEÚ, vrátane inovácií v oblasti nakladania s údajmi, ich šírenia a interoperability, najmä podporou prístupu k údajom a metaúdajov vedy o Zemi a ich výmeny. Tieto činnosti možno takisto zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií kozmických infraštruktúr a prispievať k riešeniu spoločenských výziev, najmä pokiaľ sa budú koordinovať v rámci celosvetového úsilia, napríklad prostredníctvom globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS), a to konkrétne plným využitím programu Copernicus, ktorý je jeho hlavným európskym prínosom, ako aj prostredníctvom Európskeho satelitného navigačného systému Galileo alebo Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) pre otázky zmeny klímy. Bude sa podporovať rýchle zavedenie týchto inovácií do príslušných spôsobov využitia a rozhodovacích postupov. Patrí sem aj využívanie údajov na ďalší vedecký výskum.

d)   Podpora európskeho výskumu na podporu medzinárodných kozmických partnerstiev

Podniky v oblasti kozmického priestoru majú v zásade celosvetovú povahu. Túto skutočnosť možno jasne badať v činnostiach, ako je napr. informovanosť o situácii v kozmickom priestore (SSA), a mnohé projekty v oblasti kozmickej vedy a prieskumu. Vývoj špičkovej kozmickej technológie sa stále viac vykonáva v rámci týchto medzinárodných partnerstiev. Zabezpečenie prístupu k nim predstavuje dôležitý faktor úspechu európskych výskumných pracovníkov a priemyslu. Nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie tohto cieľa je vypracovanie a realizácia dlhodobých plánov a koordinácia s medzinárodnými partnermi.

2.   Prístup k prostriedkom rizikového financovania

2.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je pomôcť riešiť nedostatky trhu v oblasti prístupu k prostriedkom rizikového financovania v súvislosti s výskumom a inováciou.

Investičná situácia v oblasti výskumu a inovácie je zúfalá, predovšetkým pre inovačné MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou a vysokým potenciálom rastu. Trh má viacero veľkých medzier v oblasti poskytovania financovania, keďže inovácie potrebné na dosiahnutie cieľov politiky sa spravidla javia ako príliš rizikové na to, aby ich vedel trh zniesť, a to vedie k neúplnému využívaniu výhod v prospech spoločnosti.

Dlhový nástroj a kapitálový nástroj pomôžu prekonať tieto problémy prostredníctvom zlepšenia finančného a rizikového profilu dotknutých činností v oblasti výskumu a vývoja. Na oplátku sa tak uľahčí prístup firiem a ostatných príjemcov k úverom, zárukám a iným formám rizikového financovania; podporia sa investície v ranom štádiu a rozvoj existujúcich a nových fondov rizikového kapitálu; zlepší sa prenos znalostí a trh v oblasti duševného vlastníctva; prilákajú sa fondy na trh s rizikovým kapitálom; a celkovo sa urýchli prechod od koncepcie, vývoja a demonštrácie nových produktov a služieb k ich komercializácii.

Celkovým vplyvom bude zvýšenie ochoty súkromného sektora investovať do výskumu a inovácií, čím sa prispeje k naplneniu kľúčového cieľa stratégie Európa 2020 – investovať 3 % HDP Únie do oblasti výskumu a vývoja do konca desaťročia, pričom dve tretiny týchto investícií budú pochádzať zo súkromného sektora. Využívanie finančných nástrojov pomôže aj pri dosahovaní výskumných a inovačných cieľov vo všetkých sektoroch a oblastiach politiky, ktoré sú dôležité pri riešení spoločenských výziev, posilňovaní konkurencieschopnosti a podpore udržateľného a inkluzívneho rastu a zabezpečovania záujmov životného prostredia a ostatných verejných záujmov.

2.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Treba vytvoriť dlhový nástroj v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie, aby bolo možné zvýšiť pravdepodobnosť vzniku úverov a záruk a zabezpečiť dosahovanie cieľov politiky v oblasti výskumu a inovácie. Súčasná medzera na trhu medzi dopytom a ponukou úverov a záruk pre rizikové investície v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa rieši v rámci súčasného finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), sa pravdepodobne neodstráni, keďže komerčné banky sa prevažne nezúčastňujú poskytovania vysoko rizikových úverov. Dopyt po úverovom financovaní z RSFF je od začatia vykonávania tohto nástroja v polovici roku 2007 vysoký – v prvej fáze (2007 – 2010) jeho využitie prevýšilo počiatočné očakávania o viac ako 50 %, pokiaľ ide o aktívne schválenie úverov (7,6 mld. EUR oproti predpovedaným 5 mld. EUR).

Bankám navyše spravidla chýba schopnosť oceniť znalostný kapitál, ako je napríklad duševné vlastníctvo, a preto často nie sú ochotné investovať do spoločností založených na znalostiach. V dôsledku toho mnohé uznávané inovačné spoločnosti, či už veľké alebo malé, nevedia získať úvery na výskumné a inovačné činnosti s vyšším rizikom. Komisia pri navrhovaní a vykonávaní tohto nástroja (nástrojov), ktorý sa bude realizovať v partnerstve s jedným a lebo viacerými poverenými subjektmi v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012, zabezpečí, aby sa v záujme splnenia určených potrieb zohľadnili primerané úrovne a formy technologických a finančných rizík.

Tieto medzery trhu v zásade vznikajú v dôsledku nepresností, nezosúladených informácií a vysokých nákladov na snahy o riešenie týchto otázok – novo zriadené firmy majú príliš krátke záznamy, aby uspokojili možných veriteľov, a dokonca i uznávané firmy často nevedia poskytnúť dostatok informácií, a na začiatku investícií do výskumu a inovácií nie je vôbec isté, či výsledkom vynaloženého úsilia bude skutočne úspešná inovácia.

Okrem toho podniky vo fáze tvorby koncepcie alebo tie, ktoré pracujú vo vznikajúcich oblastiach spravidla nemajú dostatočné záruky. Odradiť môže aj to, že aj v prípade, že činnosťami v oblasti výskumu a inovácie sa vytvorí komerčný produkt alebo postup, vôbec nie je isté, že spoločnosť, ktorá vyvinula príslušné úsilie si bude schopná výlučne privlastniť výhody, ktoré z neho vyplývajú.

Pokiaľ ide o pridanú hodnotu Únie, dlhový nástroj pomôže napraviť nedostatky trhu, ktoré bránia súkromnému sektoru investovať v oblasti výskumu a inovácií na primeranej úrovni. Jeho vykonávaním sa umožní zhromažďovanie kritického množstva zdrojov z rozpočtu Únie a na základe zdieľania rizika, z finančnej(-ých) inštitúcie(-ií), ktorej/ktorým bolo zverené jeho vykonávanie. Podnieti firmy, aby investovali viac vlastných peňažných prostriedkov v oblasti výskumu a vývoja, než by inak investovali. Dlhový nástroj ďalej pomôže organizáciám, verejným, ako aj súkromným znížiť riziko vykonávania obstarávania pred komerčným využitím alebo obstarávania inovačných produktov a služieb.

Treba vytvoriť kapitálový nástroj v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie, aby bolo možné zlepšiť dostupnosť kapitálového financovania investícií v ranej fáze a fáze rastu a aby sa posilnil rozvoj trhu Únie s rizikovým kapitálom. Vo fáze prenosu technológií a v počiatočnej fáze nové spoločnosti prechádzajú „údolím smrti“, keď sú verejné granty na výskum vyčerpané a prilákať súkromných investorov nie je možné. Verejná podpora súkromného zárodkového kapitálu a fondov na začatie podnikania zameraná na odstránenie tohto nedostatku je v súčasnosti veľmi roztrieštená a nárazová alebo jej riadenie nemá potrebné odborné znalosti. Navyše, väčšina fondov rizikového kapitálu v Európe je na podporu sústavného rastu inovačných spoločností príliš malá a nemá kritické množstvo na špecializáciu a nadnárodné pôsobenie.

Dôsledky sú vážne. Pred finančnou krízou sa suma investovaná v rámci MSP prostredníctvom európskych fondov rizikového kapitálu pohybovala okolo 7 mld. EUR ročne, zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2010 sa hodnoty pohybovali medzi 3 – 4 mld. EUR. Znížené financovanie rizikového kapitálu postihlo viaceré začínajúce podniky, na ktoré sa zameriava rizikový kapitál: v roku 2007 získalo financovanie z fondov rizikového kapitálu 3 000 MSP, pričom v roku 2010 ich bolo iba približne 2 500.

Z hľadiska pridanej hodnoty Únie kapitálový nástroj pre výskum a inováciu doplní národné a regionálne režimy, ktoré sa nemôžu vzťahovať na cezhraničné investície do výskumu a inovácie. Dohody uzavreté v začiatočnej fáze budú mať aj demonštračný vplyv, z ktorého budú mať prospech verejní a súkromní investori v celej Európe. V rámci fázy rastu je len na úrovni EÚ možné dosiahnuť potrebný rozsah a silnú účasť súkromných investorov, ktorí sú nevyhnutní pre fungovanie sebestačného trhu s rizikovým kapitálom.

Dlhový a kapitálový nástroj, ktoré budú podporené súborom sprievodných opatrení, budú podporovať dosahovanie cieľov politiky programu Horizont 2020. Na tento účel sú určené na upevnenie a zvýšenie kvality európskej vedeckej základne; podporu výskumu a inovácie s programom orientovaným na podniky a riešenie spoločenských výziev so zameraním na také činnosti ako sú pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia a prienik na trh. Mali by sa zabezpečiť osobitné podporné opatrenia, ako sú činnosti v oblasti informácií a poradenstva pre MSP. Podľa potreby je v súvislosti s plánovaním a vykonávaním týchto činností možné konzultovať s regionálnymi orgánmi, združeniami MSP, obchodnými komorami a príslušnými finančnými sprostredkovateľmi.

Okrem toho budú nápomocné pri riešení výskumných a inovačných cieľov iných programov a oblastí politiky, napr. spoločnej poľnohospodárskej politiky, opatrení v oblasti klímy (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a adaptácia na zmenu klímy) a spoločnej rybárskej politiky. V kontexte spoločného strategického rámca politiky súdržnosti na roky 2014-2020 sa vytvorí doplnkovosť s národnými a regionálnymi finančnými nástrojmi tam, kde sa predpokladá zvýšená úloha finančných nástrojov.

Dlhové a kapitálové nástroje sú zostavené tak, že prihliadajú na potreby riešenia konkrétnych trhových nedostatkov a povahy (napríklad stupňa dynamiky a miery tvorby spoločností) a požiadaviek financovania týchto a iných oblastí bez narušenia trhu. Využívanie finančných nástrojov musí mať jasnú európsku pridanú hodnotu a malo by poskytovať pákový efekt a dopĺňať národné nástroje. V priebehu programu Horizont 2020 možno pridelené rozpočtové prostriedky upravovať medzi jednotlivými nástrojmi tak, aby reagovali na meniace sa hospodárske podmienky.

Kapitálový nástroj a časť dlhového nástroja venovaná MSP sa budú využívať ako súčasť finančných nástrojov Únie na poskytovanie kapitálu a úverového financovania na podporu výskumu a inovácií a rastu MSP v spojení s kapitálovými a dlhovými nástrojmi v rámci programu COSME. Zabezpečí sa vzájomná doplnkovosť medzi programom Horizont 2020 a programom COSME.

2.3.   Základné línie činností

a)   Dlhový nástroj poskytujúci úverové financovanie výskumu a inovácie: „Služba Únie pre poskytovanie úverov a záruk na výskum a inováciu“

Cieľom je zlepšiť prístup k úverovému financovaniu, ako sú úvery, záruky, protizáruky a ďalšie formy úverového a rizikového financovania, pre verejné a súkromné subjekty a verejno-súkromné partnerstvá zapojené do výskumných a inovačných činností, ktoré si vyžadujú rizikové investície, aby mohli priniesť ovocie. Zámerom je podporiť výskum a inováciu s vysokým potenciálom excelentnosti.

Vzhľadom na to, že jedným z cieľov programu Horizont 2020 je prispievať k znižovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom a inováciou, pomáhať pri uvádzaní nových alebo vylepšených produktov a služieb na trh a zohľadňovať rozhodujúcu úlohu, ktorú má fáza overovania koncepcie v procese prenosu znalostí, môžu sa zaviesť mechanizmy umožňujúce financovanie fáz overovania koncepcie, ktoré sú nevyhnutné na potvrdenie dôležitosti, relevantnosti a budúceho inovačného vplyvu výsledkov výskumu alebo vynálezov, ktoré sú predmetom prenosu.

Cieľovými konečnými prijímateľmi sú potenciálne právne subjekty akejkoľvek veľkosti, ktoré sú schopné požičať si a vrátiť peňažné prostriedky, najmä MSP s potenciálom na vytváranie inovácií a rýchleho rastu; spoločnosti so strednou kapitalizáciou a veľké firmy; univerzity a výskumné inštitúcie; výskumné infraštruktúry a inovačné infraštruktúry; verejno-súkromné partnerstvá; a finančné spoločnosti alebo projekty osobitného účelu.

Financovanie dlhového nástroja má dve hlavné zložky:

1)

Financovanie založené na dopyte, v rámci ktorého sa poskytujú úvery a záruky podľa zásady „kto prvý príde, ten je prvý na rade“, a ktorého súčasťou je osobitná podpora príjemcov typu MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou. V rámci tejto zložky sa reaguje na stabilný a sústavný rast, ktoré možno badať v objeme pôžičiek z RSFF, ktoré sa zakladali na dopyte. V rámci časti pre MSP sa podporujú činnosti, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k financovaniu pre MSP a ostatné subjekty, ktoré sú orientované na výskum a vývoj a/alebo inováciu. Mohlo by to zahŕňať podporu vo fáze 3 nástroja MSP s výhradou úrovne dopytu.

2)

Zacielené financovanie, ktoré sa zameriava na politiky a kľúčové sektory nevyhnutné na riešenie spoločenských výziev, posilňuje vedúce postavenie priemyslu a konkurencieschopnosť, podporuje udržateľný, inkluzívny rast a zabezpečuje záujmy životného prostredia a ostatné verejné záujmy. Táto zložka bude Únii nápomocná pri riešení výskumných a inovačných hľadísk cieľov politiky daných sektorov.

b)   Kapitálový nástroj poskytujúci kapitálové financovanie výskumu a inovácií: „Kapitálové nástroje Únie v oblasti výskumu a inovácie“

Cieľom je prispievať k prekonávaniu nedostatkov európskeho trhu s rizikovým kapitálom a poskytovať kapitál a kvázi -kapitál na pokrytie rozvoja a finančných potrieb inovačných podnikov od počiatočnej fázy až po fázu rastu a rozšírenia. Zámerom je podporiť ciele programu Horizont 2020 a súvisiacich politík.

Cieľovými konečnými prijímateľmi sú potenciálne podniky akejkoľvek veľkosti, ktoré realizujú alebo začínajú realizovať inovačné činnosti, pričom osobitná pozornosť sa venuje inovačným MSP a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou.

Kapitálový nástroj sa zameria na fondy rizikového kapitálu zamerané na ranú fázu projektov a fondy fondov, ktoré poskytujú rizikový kapitál a kvázi -kapitál (vrátane mezanínového kapitálu) pre jednotlivé portfóliové podniky. Nástroj bude mať možnosť investovať do rozširovania a rastu v spojení s kapitálovým nástrojom pre rast v rámci programu COSME s cieľom zaistiť pokračovanie poskytovania podpory pri ich zakladaní a rozvoji.

Kapitálový nástroj, ktorý bude založený predovšetkým na dopyte, sa riadi prístupom k portfóliu, v rámci ktorého si fondy rizikového kapitálu a iní porovnateľní sprostredkovatelia vyberajú firmy, do ktorých investujú.

Na dosiahnutie mimoriadnych politických cieľov sa môže uplatniť vyčleňovanie, vzhľadom na kladnú skúsenosť s vyčleňovaním prostriedkov pre ekoinováciu v rámci rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 až 2013), napríklad na splnenie cieľov v súvislosti s určenými spoločenskými výzvami.

Časť nástroja venovaná začínajúcim podnikom, ktorou sa podporujú počiatočné a rané fázy, umožní kapitálové investície okrem iného do organizácií zaoberajúcich sa prenosom znalostí a podobných orgánov prostredníctvom podpory prenosu technológií (vrátane prenosu výsledkov výskumu a vynálezov, ktoré pochádzajú zo sféry verejného výskumu, do výrobného odvetvia, napr. overením koncepcie), fondov zárodkového kapitálu, cezhraničných zárodkových fondov a fondov zameraných na ranú fázu, investičných prostriedkov spolufinancovania propagovaných neformálnymi investormi (tzv. „business angels“ – podnikateľskí anjeli), platforiem na výmenu a obchodovanie s právami duševného vlastníctva, do fondov rizikového kapitálu zameraných na ranú fázu projektov a fondov z fondov, ktoré pôsobia cezhranične a investujú do fondov rizikového kapitálu. Mohlo by to zahŕňať podporu vo fáze 3 nástroja MSP s výhradou úrovne dopytu.

Časť nástroja venovaná rastu je určená na investície do rozširovania a rastu v spojení s kapitálovým nástrojom pre rast v rámci programu COSME vrátane investícií do cezhraničných fondov z fondov súkromného i verejného sektora, ktoré investujú do fondov rizikového kapitálu a ktorých väčšina sa bude tematicky zameriavať na podporu cieľov stratégie Európa 2020.

3.   Inovácia v MSP

3.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je podnietiť udržateľný hospodársky rast prostredníctvom zvýšenia úrovne inovácie v MSP s pokrytím ich príslušných inovačných potrieb v rámci celého inovačného cyklu všetkých druhov inovácie a vytvoriť tak rýchlejšie rastúce a medzinárodne aktívne MSP. Vzhľadom na ústrednú úlohu MSP v európskom hospodárstve, výskum a inovácia v MSP bude zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, zväčšovaní hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, a teda pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, a najmä jej hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii.

Napriek tomu, že MSP majú dôležitý podiel na hospodárstve a zabezpečovaní zamestnanosti a výrazný inovačný potenciál, k dosiahnutiu vyššej úrovne inovácie a väčšej konkurencieschopnosti im bráni niekoľko typov problémov vrátane nedostatku finančných zdrojov a prístupu k financiám, nedostatku zručností v riadení inovácie, nedostatkov pri budovaní kontaktov a spolupráci s externými subjektmi a nedostatočného využívania verejného obstarávania na posilnenie inovácie v MSP.

Hoci Európa produkuje podobný počet začínajúcich spoločností ako Spojené štáty americké, európske MSP považujú za ťažšie rozrásť sa na veľké spoločnosti ako ich americkí kolegovia. Ďalší zdroj tlaku na ne vytvára obchodné prostredie, ktoré sa stalo cezhraničným a čoraz prepletenejšie hodnotové reťazce. Je potrebné, aby MSP posilnili svoje kapacity v oblasti výskumu a inovácií. Musia rýchlejšie a vo väčšej miere vytvárať, zavádzať a komercializovať nové znalosti a obchodné nápady s cieľom úspešne konkurovať ostatným činiteľom na rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhoch. Výzva spočíva v podnietení väčšej miery inovácie v MSP, ktorými sa tak posilní ich konkurencieschopnosť, udržateľnosť a rast.

Cieľom navrhovaných opatrení je doplniť národné a regionálne politiky a programy v oblasti podnikateľskej inovácie, posilniť spoluprácu medzi MSP vrátane nadnárodnej spolupráce, zoskupení a ďalších činiteľov v Európe podstatných pre inováciu, preklenúť medzeru medzi výskumom a vývojom a úspešným uvedením na trh, vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivejšie podnikateľskej inovácii, vrátane opatrení na strane dopytu a opatrení zameraných na podporu prenosu znalostí, a poskytovať podporu zohľadňujúcu meniacu sa podobu inovačných postupov, nových technológií, trhov a obchodných modelov.

S cieľom zaistiť synergie a jednotný prístup sa vytvoria silné prepojenia s politikami Únie pre jednotlivé priemyselné odvetvia, najmä programom COSME a fondy politiky súdržnosti.

3.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

MSP sú hlavnou hnacou silou inovácie pre ich schopnosť rýchlo a účinne premieňať nové nápady do úspešných podnikov. Slúžia ako dôležitý sprostredkovateľ šírenia znalostí tým, že prinášajú výsledky výskumu na trh. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu v procesoch prenosu technológií a znalostí a prispievajú pritom k prenosu inovácií, ktoré sú výsledkom výskumu, ktorý sa uskutočňuje na univerzitách, vo výskumných ústavoch a v spoločnostiach pôsobiacich vo výskume, na trh. V ostatných dvadsiatich rokoch sme boli svedkami toho, ako sa vďaka inovačným MSP obnovili celé sektory a vytvorili sa nové odvetvia. Rýchlo rastúce podniky sú nevyhnutné pre rozvoj vznikajúcich odvetví a pre urýchlenie štrukturálnych zmien, ktoré Európa potrebuje na to, aby sa stala udržateľným hospodárstvom založeným na znalostiach s udržateľným rastom a vysoko kvalitnými pracovnými miestami.

MSP možno nájsť vo všetkých sektoroch hospodárstva. Tvoria dôležitejší podiel európskeho hospodárstva, ako je tomu v iných regiónoch, napríklad v Spojených štátoch amerických. Všetky typy MSP sú schopné inovácie. Treba ich povzbudzovať a podporovať, aby investovali do výskumu a inovácie a posilňovali svoje kapacity v oblasti riadenia inovačných postupov. Ak sa tak vykoná, mali by môcť naplno čerpať z inovačného potenciálu vnútorného trhu a európskeho výskumného priestoru, aby sa tak mohli vytvárať nové podnikateľské príležitosti v Európe a za jej hranicami a prispievať k nachádzaniu riešení kľúčových spoločenských výziev.

Účasť na výskume a inovácii Únie posilňuje kapacity MSP v oblasti výskumu a vývoja a technológií, zvyšuje ich spôsobilosť na vytváranie, prijímanie a využívanie nových znalostí, posilňuje hospodárske využitie nových riešení, zvyšuje inováciu produktov, služieb a obchodných modelov, propaguje obchodné činnosti na väčších trhoch a pomáha znalostným sieťam MSP nabrať medzinárodný charakter. MSP s dobrým zavedeným riadením inovácie, a ktoré sa teda často spoliehajú na externé odborné znalosti a zručnosti, majú pred ostatnými náskok.

Cezhraničná spolupráca je významným prvkom inovačnej stratégie MSP pri prekonávaní niektorých problémov súvisiacich s ich veľkosťou, ako napr. prístup k technickým a vedeckým kompetenciám a novým trhom. Prispievajú k premieňaniu nápadov na zisk a rast spoločnosti a na oplátku k zvyšovaniu súkromných investícií do výskumu a inovácie.

Regionálne a národné programy v oblasti výskumu a inovácie, často podložené európskou politikou súdržnosti, zohrávajú významnú úlohu pri podpore MSP. Kľúčovú úlohu musia zohrať najmä fondy politiky súdržnosti prostredníctvom budovania kapacít a poskytnutím schodiska k excelentnosti pre MSP s cieľom vytvoriť výnimočné projekty, ktoré môžu súťažiť o financovanie v rámci programu Horizont 2020. Napriek tom len málo národných a regionálnych programov poskytuje financovanie na cezhraničné výskumné a inovačné činnosti vykonávané MSP, šírenie a zavádzanie inovačných riešení po celej Únii alebo cezhraničné služby na podporu inovácie. Výzva spočíva v zabezpečení tematicky otvorenej podpory pre MSP na realizáciu medzinárodných projektov v súlade s inovačnou stratégiou spoločností. Preto sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom doplniť činnosti vykonávané na národnej a regionálnej úrovni, posilniť ich vplyv a otvoriť systémy na podporu výskumu a inovácie.

3.3.   Základné línie činností

a)   Presadzovanie podpory MSP, najmä prostredníctvom vyhradeného nástroja

MSP sa podporujú v rámci celého programu Horizont 2020. Na tento účel sa vytvoria lepšie podmienky pre účasť MSP na programe Horizont 2020. Prostredníctvom vyhradeného nástroja pre MSP sa okrem toho zabezpečí fázovaná a plynulá podpora pokrývajúca celý inovačný cyklus. Nástroj MSP sa zameriava na všetky typy inovačných MSP, ktoré majú pevnú ambíciu na rozvoj, rast a dosiahnutie medzinárodnej povahy. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane služieb, netechnických a spoločenských inovácií pod podmienkou, že každá činnosť má jasnú európsku pridanú hodnotu. Cieľom je rozvinúť a zužitkovať inovačný potenciál MSP vyplnením medzery vo financovaní počiatočného vysoko rizikového výskumu a inovácie, podnietením inovácie a zvýšením komercializácie výsledkov výskumu v súkromnom sektore.

Tento nástroj bude fungovať prostredníctvom jedného ústredného systému riadenia, jednoduchého administratívneho režimu a jednotného kontaktného miesta. Bude sa vykonávať predovšetkým zdola nahor prostredníctvom neustále otvorenej výzvy.

Všetky osobitné ciele priority „Spoločenské výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ budú uplatňovať nástroj vyhradený pre MSP a bude sa na ne vyčleňovať vyhradená suma.

b)   Podpora MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom

Cieľom je podporovať nadnárodnú inováciu orientovanú na trh zo strany MSP venujúcich sa výskumu a inováciám. Osobitné opatrenie sa zameriava na MSP intenzívne sa zaoberajúce výskumom v akýchkoľvek sektoroch, ktoré preukazujú spôsobilosť na komerčné využitie výsledkov projektu. Toto opatrenie bude založené na programe Eurostars.

c)   Posilňovanie inovačných kapacít MSP

V rámci programu Horizont 2020 sa podporujú nadnárodné činnosti sprevádzajúce vykonávanie a dopĺňajúce opatrenia zamerané na MSP, najmä s cieľom posilniť inovačné kapacity MSP. Tieto činnosti sa v náležitých prípadoch koordinujú s podobnými národnými opatreniami. Zabezpečí sa úzka spolupráca so sieťou národných kontaktných miest a sieťou Enterprise Europe Network (EEN).

d)   Podpora inovácie orientovanej na trh

Podporuje sa nadnárodná inovácia orientovaná na trh s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu a rieši sa problém osobitných prekážok, ktoré bránia najmä rastu inovačných MSP.

ČASŤ III

SPOLOČENSKÉ VÝZVY

1.   Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

1.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je zlepšenie zdravia a kvality života pre všetkých.

Zdravie a kvalita života pre všetkých – deti, dospelých i starších ľudí, vysoko kvalitné hospodársky udržateľné a inovačné systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti ako súčasť systémov sociálneho zabezpečenia a príležitosti na tvorbu nových pracovných miest a rastu sú cieľmi podpory poskytovanej výskumu a inovácie v rámci reakcie na túto výzvu, a budú predstavovať významný prínos ku stratégii Európa 2020.

Náklady na systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti Únie rastú, opatrenia v oblasti starostlivosti a preventívne opatrenia vo všetkých vekových kategóriách sú čoraz nákladnejšie. Očakáva sa, že počet Európanov nad 65 rokov sa takmer zdvojnásobí z 85 miliónov v roku 2008 na 151 miliónov v roku 2060, a očakáva sa, že počet tých nad 80 rokov sa zvýši z 22 na 61 miliónov za rovnaké obdobie. Znižovanie alebo upravenie týchto nákladov tak, aby sa nestali neudržateľnými, závisí z časti od zlepšenia zdravia a kvality života všetkých, a teda od účinnej prevencie, liečby a zvládania chorôb a zdravotného postihnutia.

Chronické ochorenia a choroby sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia, invalidného dôchodku a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady

V Únii sa kardiovaskulárnym chorobám pripisuje ročne viac ako 2 milióny úmrtí a náklady pre hospodárstvo vo výške viac ako 192 mld. EUR, zatiaľ čo rakovina spôsobuje štvrtinu všetkých úmrtí a je najčastejšou príčinou smrti osôb vo veku 45 až 64 rokov. Viac ako 27 miliónov ľudí v Únii trpí cukrovkou a vyše 120 miliónov reumatickými ochoreniami a ochoreniami pohybovej a opornej sústavy. Zriedkavé ochorenia zostávajú hlavnou výzvou, postihujú približne 30 miliónov ľudí v celej Európe. Celkové náklady na ochorenia mozgu (vrátane, ale nie výlučne, tých, ktoré majú vplyv na duševné zdravie vrátane depresie) sa odhadujú na 800 mld. EUR. Odhaduje sa, že len samotné duševné poruchy postihujú 165 miliónov ľudí v Únii, pričom s nimi súvisiace náklady predstavujú 118 miliárd EUR. Očakáva sa, že tieto sumy budú výrazne rásť, vo veľkej miere v dôsledku starnutia európskeho obyvateľstva a súvisiaceho nárastu neurodegeneratívnych ochorení. Na viaceré z týchto ochorení pôsobia faktory životného prostredia, profesie, životného štýlu a spoločensko-hospodárske faktory a odhaduje sa, že tieto faktory spôsobujú až jednu tretinu celosvetovej záťaže chorobami.

Infekčné ochorenia (napr. HIV/AIDS, tuberkulóza a malária) sú celosvetovým problémom, pričom spôsobujú 41 % celkového počtu 1,5 miliardy rokov života v zhoršenom zdraví na celom svete a 8 % v Európe. Celosvetový problém predstavujú aj choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia. Treba sa pripraviť aj na nové epidémie, infekčné ochorenia, ktoré sa znova objavujú (vrátane ochorení súvisiacich s vodou), a hrozbu čoraz väčšej antimikrobiálnej rezistencie. Malo by sa zvážiť aj zvýšené riziko chorôb prenášaných zo zvierat.

V súčasnosti sú postupy rozvoja liekov a vakcín čoraz nákladnejšie a menej účinné. Úsilie o zvýšenie úspešnosti vývoja liekov a vakcín zahŕňa i alternatívne metódy, ktoré nahrádzajú klasické postupy testovania bezpečnosti a účinnosti. Treba riešiť prevládajúce nerovnosti v oblasti zdravia a potreby konkrétnych skupín obyvateľstva (napr. tých, ktoré trpia zriedkavými ochoreniami) a všetkým Európanom bez ohľadu na ich vek či pôvod treba zaistiť prístup k účinným a spôsobilým systémom zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Zdravie a kvalitu života ovplyvňujú aj ďalšie faktory, ako sú napríklad výživa, fyzická aktivita, bohatstvo, začlenenie, angažovanosť, sociálny kapitál a práca, a treba k nim zaujať holistický prístup.

Vek a štruktúra obyvateľstva v Európe sa z dôvodu očakávanej vyššej dĺžky života zmení. Výskum zameraný na podporu celoživotného zdravia, aktívneho starnutia a kvality života bude preto základným kameňom úspešného prispôsobenia sa spoločností demografickej zmene.

1.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeraným úsilím v oblasti výskumu, vývoja a inovácie na európskej úrovni, v spolupráci s tretími krajinami a so zapojením všetkých zainteresovaných strán, vrátane pacientov a koncových užívateľov, je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto globálnych výziev, a tým sa usilovať o dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov Organizácie Spojených národov, zabezpečiť lepšie zdravie a kvalitu života pre všetkých a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácie týkajúcich sa zdravia a kvality života.

Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania faktorov zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, zdravých podmienok v zamestnaní, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny vyplývajúcich a jestvujúcich znalostí na inovačné, stupňovateľné, účinné, dostupné a bezpečné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami. Výzvu je tiež potrebné riešiť z hľadiska sociálno-ekonomických a humanitných vied.

Zložitosť výzvy a vzájomná závislosť jej zložiek si podobne vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Mnohé prístupy, nástroje a technológie sú uplatniteľné v mnohých oblastiach výskumu a inovácie tejto výzvy a najlepšie ich možno podporiť na úrovni Únie. Patrí medzi ne pochopenie molekulárneho základu choroby, určenie inovatívnych terapeutických stratégií a novátorských modelových systémov, multidisciplinárne uplatňovanie znalostí vo fyzike, chémii a systémovej biológii, rozvoj dlhodobých skupín a vykonávanie klinických testov (aj so zameraním na vývoj a účinky liekov vo všetkých vekových skupinách), klinické využitie „-omík“, systémová biomedicína a rozvoj IKT a ich využití v zdravotníckej praxi, najmä pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo. Požiadavky osobitných skupín obyvateľstva sa takisto najlepšie napĺňajú s použitím integrovaného prístupu, napr. pri rozvoji stratifikovaných a/alebo personalizovaných liekov, pri liečbe zriedkavých chorôb a pri poskytovaní riešení pomoci a nezávislého života.

Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv, sa bude poskytovať podpora celému spektru opatrení v oblasti výskumu, vývoja a inovácie od základného výskumu cez premenu znalostí o ochorení na nové terapeutiká po veľké testy, pilotné a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií; po verejné obstarávanie a obstarávanie nových produktov pred komerčným využitím, služieb a stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. Takýmto koordinovaným európskym úsilím sa zvýšia vedecké spôsobilosti vo výskume v oblasti zdravia a prispeje k súčasnej tvorbe európskeho výskumného priestoru. To bude podľa potreby spojené aj s činnosťami rozvíjanými v kontexte programu „Zdravie pre rast“, iniciatív spoločnej tvorby programov vrátane iniciatív s názvom „Výskum neurodegeneratívnych chorôb“, „Zdravým stravovaním za zdravý život“, „Antimikrobiálna rezistencia“, „Dlhší a lepší život“ a európskeho partnerstva v oblasti inovácie zameraného na aktívne a zdravé starnutie.

Vedecký panel pre zdravie bude platformou zainteresovaných strán opierajúcou sa o vedecké poznatky, ktorá rozpracúva vedecké vstupné informácie v súvislosti s touto spoločenskou výzvou. Bude poskytovať ucelené vedecké cielené analýzy problémov a príležitostí v oblasti výskumu a inovácií, ktoré súvisia s touto spoločenskou výzvou, prispievať k vymedzeniu jej výskumných a inovačných priorít a podporovať vedeckú účasť na tejto platforme z celej Únie. Prostredníctvom aktívnej spolupráce so zainteresovanými stranami bude pomáhať budovať spôsobilosti a podporovať výmenu znalostí a silnejšiu spoluprácu v tejto oblasti v celej Únii.

1.3.   Základné línie činností

Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu dôkazov pomáha predchádzať ochoreniam, prispieva ku kvalite života a je nákladovo efektívna. Podpora zdravia, aktívneho starnutia, kvality života a prevencia chorôb takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia, od účinných nástrojov prevencie, účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a účinných skríningových programov. Zdravie sa účinne podporuje aj poskytovaním lepších informácií občanom, čo nabáda k zodpovedným voľbám v oblasti zdravia.

Úspešné snahy v oblasti prevencie, včasného odhalenia, zvládania, liečby a liečenia ochorení, zdravotného postihnutia, oslabenosti a obmedzenej funkčnosti sprevádza zásadné pochopenie ich rozhodujúcich faktorov a príčin, procesov a vplyvov, ako aj faktorov podporujúcich dobré zdravie a kvalitu života. Lepšie chápanie zdravia a ochorení si bude vyžadovať úzke prepojenie základného, klinického, epidemiologického a socio-ekonomického výskumu. Dôležitá je aj účinná vzájomná výmena údajov, štandardizované spracovanie údajov a prepojenie týchto údajov s veľkými skupinovými štúdiami, a takisto aj premena zistení výskumu v klinickej oblasti, najmä pomocou vykonávania klinických testov, ktoré by sa mali týkať všetkých vekových skupín s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto lieky prispôsobené na použitie týmito vekovými skupinami.

Obnovený výskyt starých infekčných chorôb, vrátane tuberkulózy, a zvýšený výskyt chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním, zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu v oblasti chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných chorôb. Narastajúci problém antimikrobiálnej rezistencie si takisto vyžaduje podobný komplexný prístup.

S cieľom prispôsobiť preventívne a terapeutické prístupy požiadavkám pacienta je potrebné rozvíjať personalizovanú medicínu, ktorá musí vychádzať zo včasného zistenia choroby. Uspokojiť stále sa zvyšujúce nároky na odvetvia zdravotnej a sociálnej starostlivosti vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva predstavuje spoločenskú výzvu. Na zachovanie efektívnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre všetky vekové skupiny sú potrebné snahy na zlepšenie rozhodovacieho procesu o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie a liečby, určenie a podporu šírenia osvedčených postupov v odvetviach zdravotnej a sociálnej starostlivosti a podporu integrovanej starostlivosti. Lepšie chápanie procesov starnutia a predchádzanie chorobám súvisiacim s vekom je základom toho, aby boli európski občania zdraví a aktívni počas celého svojho života. Rovnako dôležité je rozsiahle využívanie technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým môžu najmä staršie osoby, osoby s chronickým ochorením či osoby so zdravotným postihnutím zostať aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu ich telesného, spoločenského a duševného blaha a predĺženiu jeho trvania.

Všetky tieto činnosti sa vykonávajú tak, aby sa poskytovala podpora v rámci celého výskumného a inovačného cyklu, posilňovala sa konkurencieschopnosť odvetví so sídlom v Európe a aby sa vytvárali nové trhové príležitosti. Dôraz sa bude klásť aj na zapojenie všetkých zainteresovaných strán v oblasti zdravia – vrátane pacientov a pacientskych organizácií a poskytovateľov zdravotnej a sociálnej starostlivosti – s cieľom vypracovať program v oblasti výskumu a inovácií, ktorý aktívne zapája občanov a odzrkadľuje ich potreby a očakávania.

Medzi osobitné ciele patrí: pochopenie rozhodujúcich zdravotných faktorov (vrátane faktorov súvisiacich s výživou, fyzickou aktivitou a rodom, a životným prostredím, sociálno-ekonomických, profesijných faktorov a faktorov súvisiacich s klímou), zlepšenie podpory zdravia a prevencie ochorení; pochopenie ochorení a zlepšenie diagnostiky a prognostiky; vytváranie nákladovo efektívnych preventívnych a skríningových programov a zlepšenie posudzovania náchylnosti na ochorenie; zlepšenie dohľadu nad infekčnými chorobami a pripravenosti na boj proti epidémiám a novým chorobám; vyvíjanie nových a lepších preventívnych a terapeutických vakcín a liekov; používanie medicíny in silico na zlepšenie zvládania a predvídania ochorení; rozvoj regeneračnej medicíny, prispôsobených liečebných postupov a liečby ochorení vrátane paliatívnej medicíny; prenos znalostí do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných činností; zlepšovanie informácií o zdraví a lepší zber a využívanie údajov skupinových a administratívnych údajov o zdraví; štandardizované analýzy údajov a techniky; aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; individuálna informovanosť a schopnosť samostatnej starostlivosti o zdravie; podpora integrovanej starostlivosti vrátane psychosociálnych aspektov; zlepšovanie vedeckých nástrojov a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; optimalizácia efektívnosti a účinnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a zníženie rozdielov v zdraví prijímaním rozhodnutí na základe dôkazov a rozširovaním najlepších postupov a inovačných technológií a prístupov. Je potrebné podnecovať aktívne zapojenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby sa zaistilo rýchle využite a uplatnenie výsledkov.

2.   Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo

2.1.   Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných, zdravých a vysoko kvalitných potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych, udržateľných systémov prvovýroby, ktoré efektívne využívajú zdroje, podpory súvisiacich ekosystémových služieb a obnovy biologickej diverzity spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským, spracovateľským a marketingovým reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo a preklenie medzeru medzi novými technológiami a ich využívaním.

V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmeny klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo vrátane chovu hospodárskych zvierat a záhradníctva, lesné hospodárstvo, rybárstvo a akvakultúra) a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, energie a priemyselných produktov vyrábaných udržateľným spôsobom, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote.

Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 % (7). Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou výskytu a šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné národné preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutné opatrenie na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si holistický a systémový prístup.

Pre potreby trhového dopytu po dodávkach bezpečných a zdravých potravín, biomateriálov a biovýrobkov, od spotrebiteľských výrobkov po väčšinu chemických látok, je potrebných čoraz viac biologických zdrojov. Kapacity zemských a vodných ekosystémov potrebných na ich produkciu sú však obmedzené, pričom čo sa o ich využitie uchádzajú viaceré konkurenčné strany, a často nie sú riadené najlepším spôsobom, čo dokazuje napríklad výrazný pokles obsahu uhlíka v pôde a pokles plodnosti, ako aj prelovenie populácií rýb. Poľnohospodárska pôda, lesy, morské a sladkovodné vody nedostatočne využívajú rozsah podpory služieb pre ekosystémy integrovaním agronomických, environmentálnych a sociálnych cieľov do udržateľnej výroby a spotreby.

Potenciál biologických zdrojov a ekosystémov by bolo možné využívať oveľa udržateľnejšie, účinnejšie a integrovanejšie. Mohol by sa napríklad lepšie využívať potenciál biomasy z poľnohospodárstva, lesov a odpadových tokov z poľnohospodárskeho, vodného, priemyselného a takisto mestského pôvodu.

V zásade je potrebný prechod k čo najlepšiemu a obnoviteľnému využitiu biologických zdrojov a k udržateľným priemyselným systémom prvotnej produkcie a spracovania, ktoré budú schopné vyprodukovať viac potravín, vláknin a iných bioproduktov s minimom vstupov, vplyvov na životné prostredie a emisií skleníkových plynov, s posilnenými službami ekosystémov, bez tvorby odpadu a s príslušnou spoločenskou hodnotou. Cieľom je zaviesť také systémy výroby potravín, ktoré podporujú, posilňujú a živia základňu zdrojov a umožňujú udržateľnú tvorbu bohatstva. Je potrebné lepšie pochopiť a rozvíjať reakcie na to, ako tvoríme, distribuujeme, uvádzame na trh, spotrebúvame a regulujeme výrobu potravín. Aby sa tak mohlo stať, v Európe aj za jej hranicami, je rozhodujúce vyvinúť podstatné úsilie v oblasti vzájomne prepojeného výskumu a inovácií, ako aj nepretržitý dialóg medzi politickými, sociálnymi, hospodárskymi a inými zainteresovanými skupinami.

2.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov a akvakultúra spolu s bioodvetviami sú hlavnými sektormi podporujúcimi biohospodárstvo. Biohospodárstvo predstavuje veľký a rastúci trh, ktorého hodnota sa odhaduje na viac ako 2 000 mld. EUR, poskytuje 20 miliónov pracovných miest a v roku 2009 pokrývalo 9 % celkovej zamestnanosti v Únii. Investície do výskumu a inovácií v rámci tejto spoločenskej výzvy umožnia Európe prevziať vedúcu úlohu na dotknutých trhoch a zohrať úlohu v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív „Inovácia v Únii“ a „Európa efektívne využívajúca zdroje“.

Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov z pôdy, rybolovu a akvakultúry a ich premena na potraviny, krmivá, vlákniny, bioprodukty a bioenergiu, ako aj súvisiace verejné statky, bude pre Úniu veľkou pridanou hodnotou. Biohospodárstvo podporuje súbežne s funkciami orientovanými na trh aj širokú škálu funkcií spojených s verejnými statkami, biodiverzitu a ekosystémové služby. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť, posilniť sebestačnosť Európy a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitostí nevyhnutné na rozvoj vidieka a pobrežia. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a chovu, produkcie z vodného prostredia, lesného hospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivým členským štátom alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumnými pracovníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov, a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácií na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.

Výskum a inovácia budú pôsobiť spoločne so širokým spektrom politík Únie a súvisiacich cieľov a budú podporovať ich vypracovanie, a to aj pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku (najmä politiku rozvoja vidieka, iniciatívy spoločnej tvorby programov vrátane iniciatív s názvom „Poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a zmena klímy“„Zdravým stravovaním za zdravý život“ a „Zdravé a produktívne moria a oceány“) a európske partnerstvo v oblasti inovácie zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, európske partnerstvo v oblasti inovácie zamerané na vodné hospodárstvo, spoločnú rybársku politiku, integrovanú námornú politiku, európsky program pre zmenu klímy, rámcovú smernicu o vode (8), rámcovú smernicu o námornej stratégii (9), akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva, tematickú stratégiu na ochranu pôdy, stratégiu Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategický plán energetických technológií, politiky Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajšie a rozvojové politiky, stratégie v oblasti zdravia rastlín, stratégie v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačné rámce na ochranu životného prostredia, zdravia, a bezpečnosti, a na podporu efektívneho využívania zdrojov a opatrení v oblasti klímy a na zníženie objemu odpadu. Prostredníctvom lepšej integrácie celého cyklu od základného výskumu až po inováciu do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich pridaná hodnota Únie, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť, zabezpečia sa zdravé potravinárske výrobky a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.

Na účel podpory politík Únie spojených s biohospodárstvom a na uľahčenie riadenia a monitorovania výskumu a inovácie sa budú vykonávať činnosti spoločensko-hospodárskeho výskumu a výhľadové činnosti v spojitosti so stratégiou biohospodárstva vrátane vypracovania ukazovateľov, databáz, modelov, vízií a prognóz, a posúdenia vplyvu iniciatív na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie.

Opatrenia na riešenie tejto výzvy zamerané na dosahovanie sociálnych, hospodárskych a environmentálnych prínosov a na modernizáciu sektorov a trhov v oblasti biohospodárstva vychádzajú z multidisciplinárneho výskumu, ktorý bude podnecovať inováciu a viesť k rozvoju nových stratégií, praktík, udržateľných produktov a postupov. Takisto rozvíjajú široký prístup k inovácii počnúc technickou, netechnickou, organizačnou, hospodárskou a spoločenskou inováciou až po napr. spôsoby prenosu technológií, novátorské obchodné modely, označovanie a služby. Musí sa uznať potenciál poľnohospodárov a MSP prispievať k inovácii. V prístupe k biohospodárstvu sa zohľadňuje význam miestnych znalostí a rozmanitosti.

2.3.   Základné línie činností

a)   Udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín, a zároveň chrániť prírodné zdroje, ako sú voda, pôda a biodiverzita z európskeho i celosvetového hľadiska, a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa s podmienkami súvisiacimi so zmenou klímy a jej zmierňovania. Činnosti sú zamerané na zvýšenie kvality a hodnoty poľnohospodárskych výrobkov prostredníctvom vytvorenia udržateľnejších a produktívnejších poľnohospodárskych systémov vrátane chovu hospodárskych zvierat a systémov v oblasti lesného hospodárstva, ktoré sú rozmanité, odolné a efektívne využívajú zdroje (a to nízkouhlíkové a s nízkou mierou vonkajších vstupov a nízkou spotrebou vody), chránia prírodné zdroje, produkujú menej odpadu a dokážu sa prispôsobovať meniacemu sa životnému prostrediu. Okrem toho sa činnosti zameriavajú na rozvoj služieb, koncepcií a politík na zveľadenie vidieckeho živobytia a podporu udržateľnej spotreby.

Konkrétne v prípade lesného hospodárstva je cieľom udržateľným spôsobom produkovať biomasu a bioprodukty a zabezpečovať ekosystémové služby, a to s náležitým ohľadom na ekonomické, ekologické a sociálne aspekty lesného hospodárstva. Činnosti sa zamerajú na ďalší rozvoj produkcie a udržateľnosti zdrojovo efektívnych systémov lesného hospodárstva, ktoré pomáhajú pri posilňovaní odolnosti lesov a ochrane biodiverzity a ktoré sú schopné pokryť zvýšený dopyt po biomase.

Zváži sa aj interakcia funkčných rastlín so zdravím a kvalitou života, ako aj využívanie záhradníctva a lesného hospodárstva na rozvoj zelených oblastí v mestách.

b)   Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky sektor pre bezpečné a zdravé stravovanie

Cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám občanov a životného prostredia na bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny, vytvoriť udržateľnejšie spracovanie, distribúciu a spotrebu potravín a krmív a zvýšiť konkurencieschopnosť potravinového sektora a zároveň zvážiť kultúrnu zložku kvality potravín. Činnosti sú zamerané na zdravé a bezpečné potraviny pre všetkých, rozhodnutia spotrebiteľov na základe informácií, stravovacie riešenia a inovácie pre lepšie zdravie a konkurencieschopné metódy spracovania potravín, v rámci ktorých sa využíva menej zdrojov a prídavných látok a produkuje sa menej vedľajších produktov, odpadu a skleníkových plynov.

c)   Využitie potenciálu živých vodných zdrojov

Cieľom je hospodáriť s živými vodnými zdrojmi, udržateľne ich využívať a zachovávať tak, aby sa získal čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov, morí a vnútrozemských vôd a chránila sa pritom biodiverzita. Činnosti sú zamerané na optimálne prispievanie k zabezpečeniu dodávok potravín prostredníctvom rozvoja udržateľného rybárstva priaznivého k životnému prostrediu, udržateľného riadenia ekosystémov poskytujúcich tovary a služby, konkurencieschopnej a tiež ekologickej európskej akvakultúry v kontexte celosvetového hospodárstva a na podporu morskej a námornej inovácie prostredníctvom biotechnológií na podnietenie inteligentného „modrého“ rastu.

d)   Udržateľné a konkurencieschopné bioodvetvia a podpora rozvoja európskeho biohospodárstva

Cieľom je podpora nízkouhlíkových, zdrojovo efektívnych, udržateľných a konkurencieschopných európskych bioodvetví. Činnosti sú zamerané na podporu znalostného biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia tradičných priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch, efektívne ich využívajú a sú energeticky efektívne, rozvoj integrovaných biorafinérií druhej a ďalších generácií, optimalizáciu využívania biomasy z prvotnej produkcie, vrátane rezíduí, bioodpadu a vedľajších produktov z bioodvetví a otváranie nových trhov prostredníctvom podpory systémov normalizácie a udeľovania povolení, regulačných a demonštračných činností a činností testovania v teréne, pričom sa zohľadňuje vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy, ako aj názory a obavy občianskej spoločnosti.

e)   Prierezový morský a námorný výskum

Cieľom je zvýšenie vplyvu morí a oceánov Únie na spoločnosť a hospodársky rast prostredníctvom udržateľného využívania morských zdrojov, ako aj prostredníctvom využívania rôznych zdrojov morskej energie a širokej škály rôznych využití mora.

Činnosti sa zameriavajú na prierezové morské a námorné vedecké a technické výzvy s cieľom využiť potenciál morí a oceánov v širokej škále morských a námorných odvetví a súčasne chrániť životné prostredie a adaptovať sa na zmenu klímy. Strategický koordinovaný prístup k morskému a námornému výskumu naprieč všetkými výzvami a prioritami programu Horizont 2020 podporí aj vykonávanie relevantných politík Únie s cieľom pomôcť dosiahnuť kľúčové ciele modrého rastu.

3.   Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia

3.1.   Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení prechodu k spoľahlivému, dostupnému, verejnosťou akceptovanému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému zameranému na zníženie závislosti od fosílnych palív v kontexte čoraz väčšieho nedostatku zdrojov, zvyšujúcich sa energetických potrieb a klimatických zmien.

Únia plánuje znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % pod úrovne z roku 1990, a do roku 2050 plánuje ďalšie zníženie o 80 – 95 %. Okrem toho by do roku 2020 mala energia z obnoviteľných zdrojov pokryť 20 % konečnej energetickej spotreby a energetická efektívnosť by sa mala znížiť o 20 %. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje revíziu energetického systému, ktorá spočíva v kombinácií nízkouhlíkového profilu a rozvoja alternatív k fosílnym palivám, energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti, a zároveň si vyžaduje posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti Európy. Európa je v súčasnosti tomuto cieľu veľmi vzdialená. 80 % európskeho energetického systému sa stále spolieha na fosílne palivá a sektor produkuje 80 % všetkých emisií skleníkových plynov Únii. S cieľom dosiahnuť dlhodobé ciele Únie v oblasti klímy a energetiky je v porovnaní so siedmym rámcovým programom vhodné zvýšiť podiel rozpočtu určený na energiu z obnoviteľných zdrojov, efektívne využívanie energie koncovým užívateľom, inteligentné siete a činnosti súvisiace s uskladňovaním energie, ako aj navýšiť rozpočet na činnosti súvisiace s uvádzaním energetických inovácií na trh, ktoré sa vykonávajú v rámci programu Inteligentná energia — Európa, ktorý je súčasťou rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 až 2013). Malo by sa vyvinúť úsilie na to, aby celkové prostriedky pridelené na tieto činnosti dosiahli aspoň 85 % rozpočtu na spoločenskú výzvu. Každoročne sa na dovoz energie vynaloží 2,5 % HDP Únie, čo sa pravdepodobne ešte zvýši. Tento trend by viedol k úplnej závislosti na dovoze ropy a zemného plynu v roku 2050. Európsky priemysel a spotrebitelia čelia nestálosti cien za energie na svetovom trhu, ku ktorej sa pripájajú obavy o bezpečnosť dodávok a čoraz väčší podiel svojich príjmov vynakladajú na energiu. Európske mestá sú zodpovedné za 70 až 80 % (10) celkovej spotreby energie v Únii a ich podiel na emisiách skleníkových plynov je približne rovnaký.

V pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (11) sa naznačuje, že cielené zníženie emisií skleníkových plynov sa bude musieť dosiahnuť prevažne na území Únie. Vyžiada si to zníženie emisií CO2 o viac ako 90 % do roku 2050 v sektore energetiky, o viac ako 80 % v priemysle a najmenej o 60 % v doprave a okolo 90 % v sektore bývania a služieb. V pláne sa tiež uvádza, že k transformácii energetického systému môže z krátkodobého až strednodobého hľadiska prispieť okrem iného aj zemný plyn v kombinácii s využívaním technológie zachytávania a uskladňovania oxidu uhličitého (CCS).

Na dosiahnutie tohto ambiciózneho zníženia je potrebné investovať značné prostriedky do výskumu, vývoja, demonštračných činností a postupného zavádzania cenovo prístupných, účinných, bezpečných a spoľahlivých nízkouhlíkových energetických technológií a služieb na trh, a to vrátane plynu, uskladňovanie elektrickej energie a postupného zavádzania malých energetických systémov a energetických mikrosystémov. Toto úsilie musí ísť ruka v ruke s netechnickými riešeniami na strane ponuky aj dopytu, a to aj zavedením procesov zameraných na účasť a začlenením spotrebiteľov. Všetko toto musí byť súčasťou integrovanej udržateľnej nízkouhlíkovej politiky vrátane zvládnutia kľúčových podporných technológií, najmä riešení IKT, modernej výroby, spracovania a materiálov. Cieľom je vyvinúť a vytvoriť efektívne energetické technológie a služby vrátane integrácie energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré možno zoširoka zaviesť na európskych a medzinárodných trhoch, a zriadiť inteligentné riadenie na strane dopytu prostredníctvom otvoreného a transparentného obchodného trhu s energiou a bezpečných inteligentných systémov na riadenie energetickej efektívnosti.

3.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nové technológie a riešenia musia čeliť konkurencii v oblasti nákladov a spoľahlivosti s energetickými systémami s dobre zabehnutými funkciami a technológiami. Výskum a inovácie tieto nové, čistejšie, nízkouhlíkové, energeticky účinnejšie zdroje podstatne pomáhajú v potrebnom rozsahu komerčne zatraktívniť. Ani priemysel, ani jednotlivé členské štáty nie sú schopní sami znášať náklady a riziká, ktorých hlavné hnacie sily (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, zabezpečovanie cenovo dostupnej energie) sú mimo trhu.

Zrýchlenie tohto rozvoja si bude vyžadovať strategický prístup na úrovni Únie, ktorý bude zastrešovať dodávky energie, dopyt po nej a jej využitie v budovách, službách, domácnostiach, doprave a priemyselných hodnotových reťazcoch. Jeho súčasťou bude aj zosúladenie zdrojov v rámci Únie vrátane fondov politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom národných a regionálnych inteligentných špecializovaných stratégií, systémov obchodovania s emisiami (ETS), verejného obstarávania a ďalších finančných mechanizmov. Bude si to vyžadovať aj politiky v oblasti regulácie a zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, technickej podpory a budovania kapacít na odstránenie netechnických prekážok šitých na mieru.

Takýto strategický prístup ponúka strategický plán energetických technológií (ďalej len „plán SET“). Ten obsahuje dlhodobý program na riešenie kľúčových problémov v oblasti inovácie, ktorým čelia energetické technológie vo fáze hraničného výskumu, výskumu a vývoja/overovania koncepcie a v demonštračnej fáze, v ktorej spoločnosti hľadajú kapitál na financovanie veľkých projektov, ktoré sú prvé svojho druhu a snažia sa začať proces zavádzania na trh. Nezanedbajú sa ani nové technológie s rušivým potenciálom.

Zdroje potrebné na kompletné vykonanie plánu SET sa odhadujú na 8 mld. EUR ročne po dobu 10 rokov (12). Táto suma vysoko presahuje kapacity jednotlivých členských štátov alebo zainteresovaných strán z oblasti výskumu alebo priemyslu. Sú potrebné investície v oblasti výskumu a inovácií na úrovni Únie v spojení s mobilizáciou úsilia v celej Európe vo forme spoločného vykonávania a zdieľania rizika a kapacít. Financovaním energetického výskumu a inovácie na úrovni Únie sa teda doplnia činnosti členských štátov tak, že sa zameria na najmodernejšie technológie a činnosti s jednoznačnou pridanou hodnotou pre EÚ, najmä na tie, ktoré majú veľký potenciál na získanie národných zdrojov a vytváranie pracovných miest v Európe. Činnosťami na úrovni Únie sa takisto podporia vysoko rizikové, vysoko nákladné, dlhodobé programy, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov, zhromaždí sa úsilie na zníženie investičného rizika v rámci veľkorozmerných činností, ako je napr. priemyselná demonštrácia, a vytvoria sa celoeurópske, interoperabilné energetické riešenia.

Vykonávaním plánu SET ako výskumného a inovačného piliera európskej energetickej politiky sa posilní bezpečnosť dodávok Únie a prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu, uľahčí sa prepojenie výskumných a inovačných programov s transeurópskymi a regionálnymi investíciami do energetických infraštruktúr a zvýši sa ochota investorov uvoľniť kapitál na dlhotrvajúce projekty s výraznými technickými a trhovými rizikami. Vytvorí príležitosti na inováciu pre malé a veľké spoločnosti a pomôže im dosiahnuť alebo udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni, v rámci ktorej sú príležitosti v oblasti energetických technológií veľké a rastúce.

Na medzinárodnej úrovni sa opatreniami prijatými na úrovni Únie zabezpečí kritické množstvo na prilákanie záujmu ostatných technických lídrov a posilnia sa medzinárodné partnerstvá v záujme riešenia cieľov Únie. Medzinárodným partnerom uľahčí interakciu s Úniou pri budovaní spoločných činností, ktoré sú prínosné a zaujímavé pre obe strany.

Činnosti v rámci tejto spoločenskej výzvy preto budú tvoriť technický základ európskej politiky v oblasti energie a klímy. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu cieľov hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ v oblasti energetiky a cieľov politiky vymedzených v hlavných iniciatívach „Európa efektívne využívajúca zdroje“, „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ a „Digitálna agenda pre Európu“.

Výskumné a inovačné činnosti v oblasti energie z jadrového štiepenia a jadrovej syntézy sa vykonávajú v programu zriadeného nariadením (Euratom) č. 1314/2013. Podľa potreby by sa malo počítať s prípadnými synergiami medzi touto spoločenskou výzvou a časťou Euratom programu Horizont 2020.

3.3.   Základné línie činností

a)   Zníženie energetickej spotreby a uhlíkovej stopy prostredníctvom inteligentného a udržateľného využívania

Činnosti sa zameriavajú na výskum a testovanie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové koncepcie, netechnické riešenia, účinnejšie, spoločensky prijateľné a cenovo dostupnejšie technické zložky a systémy so zabudovanou inteligenciou, s cieľom umožniť energetické riadenie v reálnom čase pre nové a existujúce budovy, modernizované budovy, mestá a mestské časti s takmer nulovými emisiami, nulovou spotrebou energie a s kladnou energetickou bilanciou, vyhrievanie a chladenie pomocou energie z obnoviteľných zdrojov, vysoko účinné odvetvia a masové preberanie energeticky efektívnych a energeticky úsporných riešení a služieb zo strany spoločností, jednotlivcov, komunít a miest.

b)   Nízkonákladové, nízkouhlíkové dodávky elektrickej energie

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o inovačné obnoviteľné zdroje energie, efektívne a flexibilné elektrárne spaľujúce fosílne palivá s nízkymi uhlíkovými emisiami a technológie na zachytávanie a ukladanie uhlíka alebo technológie pre opätovné využitie CO2, ktoré ponúkajú väčší rozsah, nižšie náklady, technológie bezpečné pre životné prostredie so zvýšenou účinnosťou z hľadiska konverzie a s väčšou dostupnosťou pre rôzne trhové a prevádzkové prostredia.

c)   Alternatívne palivá a mobilné zdroje energie

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o technológie a hodnotové reťazce na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti bioenergie a iných alternatívnych palív určených na výrobu elektrickej energie a tepla, pozemnú, námornú a leteckú dopravu s potenciálom na účinnejšiu energetickú konverziu, na skrátenie času uvedenia technológií založených na vodíku a palivových článkoch na trh a na vytvorenie nových možností vykazujúcich dlhodobý potenciál dozrievania.

d)   Jednotná, inteligentná európska elektrická sieť

Činnosti sa zameriavajú na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové technológie inteligentnej energetickej siete, technológie zálohovania a vyvažovania umožňujúce väčšiu flexibilitu a efektívnosť vrátane tradičných elektrární, pružné uskladnenie energie, systémy a štruktúry trhu na plánovanie, monitorovanie, kontrolu a bezpečnú prevádzku interoperabilných sietí (vrátane otázok normalizácie), a to na otvorenom, nízkouhlíkovom, environmentálne udržateľnom konkurencieschopnom trhu odolnom voči zmene klímy a za bežných a mimoriadnych podmienok.

e)   Nové poznatky a technológie

Činnosti sú zamerané na multidisciplinárny výskum čistých, bezpečných a udržateľných energetických technológií (vrátane vizionárskych opatrení) a spoločnú realizáciu celoeurópskych výskumných programov a zariadení svetovej triedy.

f)   Pevné rozhodovanie a zapojenie verejnosti

Činnosti zahŕňajú vývoj nástrojov, metód, vzorov a možných na budúcnosť orientovaných scenárov pevnej a transparentnej politickej podpory, ako aj činnosti zamerané na angažovanie verejnosti, zapojenie používateľov, environmentálny vplyv a posúdenie udržateľnosti, čím sa zlepší chápanie sociálno-ekonomických trendov a vyhliadok súvisiacich s energetikou.

g)   Uvádzanie energetických inovácií na trh – na základe programu Inteligentná energia – Európa

Činnosti vychádzajú z činností v rámci programu Inteligentná energia – Európa a ďalej ich rozvíjajú. Zameriavajú sa na aplikovanú inováciu a podporu noriem s cieľom uľahčiť uvedenie nových energetických technológií a služieb na trh, odstrániť prekážky netechnologického charakteru a urýchliť cenovo efektívne vykonávanie energetických politík Únie. Pozornosť sa bude venovať aj inovácii v záujme inteligentného a udržateľného využívania existujúcich technológií.

4.   Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava

4.1.   Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva vo vytvorení európskeho dopravného systému, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný voči klíme a životnému prostrediu, bezpečný a plynulý, v prospech všetkých občanov, hospodárstva a spoločnosti.

Európa sa musí vyrovnať s rastúcimi potrebami v oblasti mobility občanov a tovarov, ako aj s meniacimi sa potrebami, ktoré vyplývajú z nových demografických a spoločenských výziev, pričom musí prihliadať na hospodársky výkon a požiadavky nízkouhlíkovej spoločnosti efektívne využívajúcej zdroje a hospodárstva odolného voči zmene klímy. Napriek tomu, že odvetvie dopravy rastie, musí sa v ňom dosiahnuť podstatné zníženie skleníkových plynov a ďalších nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, a musí sa odstrániť jeho závislosť na rope a ďalších fosílnych palivách a zároveň zachovať vysoká miera efektívnosti a mobility a podporovať územná súdržnosť.

Udržateľnú mobilitu možno dosiahnuť len ak sa vykoná radikálna zmena systému dopravy vrátane verejnej dopravy na základe prelomových poznatkov výskumu v oblasti dopravy, rozsiahlej inovácie a súrodým celoeurópskym uplatňovaním ekologickejších, bezpečnejších, spoľahlivejších a inteligentnejších dopravných riešení.

Výskum a inovácia musia priniesť zacielený a včasný pokrok pre všetky druhy dopravy, ktorým sa umožní dosiahnutie kľúčových politických cieľov Únie, a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva, podporí prechod na energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a zachová sa vedúce postavenie na svetovom trhu pre odvetvie služieb, ako aj pre výrobné odvetvie.

Do výskumu, inovácie a zavádzania treba investovať významné prostriedky, no pokiaľ by sa nezabezpečilo zlepšenie udržateľnosti celého dopravného systému a systému mobility a zachovanie vedúceho technologického postavenia Európy v oblasti dopravy, v dlhodobom meradle by to viedlo k neprijateľne vysokým spoločenským, ekologickým a hospodárskym nákladom a škodlivým dôsledkom pre európsku zamestnanosť a dlhodobý hospodársky rast.

4.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Doprava je jednou z hlavných hnacích síl konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a rastu. Zabezpečuje mobilitu osôb a tovarov, ktorá je nevyhnutná pre integrovaný európsky jednotný trh, územnú súdržnosť a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Predstavuje jedno z najväčších aktív Európy, pokiaľ ide o priemyselné kapacity a kvalitu služieb a na mnohých svetových trhoch má vedúce postavenie. Odvetvie dopravy a výroba dopravných zariadení spoločne predstavujú 6,3 % HDP EÚ. Celkový príspevok odvetvia dopravy k hospodárstvu Únie je však s prihliadnutím na obchod, služby a mobilitu pracovníkov ešte väčší. Zároveň európske odvetvie dopravy čelí čoraz tvrdšej konkurencii z ostatných častí sveta. Na zabezpečenie konkurenčnej výhody Európy v budúcnosti a na zmiernenie nedostatkov súčasného dopravného systému budú potrebné prelomové technológie.

Odvetvie dopravy je jedným z hlavných prispievateľov k emisiám skleníkových plynov a produkuje až štvrtinu všetkých emisií. V značnej miere prispieva aj k iným problémom znečistenia ovzdušia. Doprava stále závisí z 96 % od fosílnych palív. Je nevyhnutné, aby sa prostredníctvom cieleného technického zlepšenia znížil environmentálny vplyv, pričom je treba mať na pamäti, že každý druh dopravy čelí rôznym výzvam a je charakterizovaný rozličnými cyklami technickej integrácie. Čoraz väčším problémom je okrem toho hustá premávka; systémy nie sú zatiaľ dostatočne inteligentné; alternatívne možnosti prechodu k udržateľnejším spôsobom dopravy nie sú vždy príťažlivé; obete cestných nehôd sú naďalej na dramaticky vysokej úrovni 34 000 osôb ročne v Únii; občania a podniky očakávajú vytvorenie dopravného systému, ktorý je dostupný pre všetkých, bezpečný a spoľahlivý. Mestské prostredie predstavuje osobitné výzvy a ponúka príležitosti v oblasti udržateľnosti dopravy a lepšej kvality života.

Za niekoľko desaťročí by očakávaná miera rastu dopravy dostala európsku dopravu do slepej uličky a vytvorila by nezvládnuteľné hospodárske náklady a vplyv na spoločnosť s nepriaznivými ekonomickými i sociálnymi dôsledkami. Ak budú trendy z minulosti pokračovať aj v budúcnosti, tak sa podľa prognóz sa počet osobokilometrov v nasledujúcich 40 rokoch zdvojnásobí a porastie dvakrát rýchlejšie ako v prípade leteckej dopravy. Emisie CO2 porastú do roku 2050 o 35 % (13). Náklady na hustú premávku sa zvýšia o 50 % na takmer 200 mld. EUR ročne. Externé náklady na nehody sa zvýšia o približne 60 mld. EUR v porovnaní s rokom 2005.

Postupovať ďalej bez zmien preto nie je možné. Výskum a inovácia vychádzajúce z politických cieľov a zamerané na kľúčové výzvy podstatne prispejú k naplneniu cieľov Únie na obmedzenie zvyšovania svetovej teploty o 2 °C, odstránenie 60 % emisií CO2 z dopravy, radikálne zníženie nákladov na preťaženie premávky a nehody a na takmer úplné odstránenie úmrtnosti na cestách do roku 2050 (13).

Problémy znečistenia, preťaženia, bezpečnosti a zabezpečenia sú bežné v celej Únii a vyžadujú si spoluprácu na reakciách v celej Európe. Zrýchlenie vývoja a nasadzovania nových technológií a inovačných riešení pre vozidlá (14), infraštruktúry a riadenie dopravy bude nevyhnutné na dosiahnutie čistejšieho, bezpečnejšieho, spoľahlivejšieho, dostupnejšieho a efektívnejšieho intermodálneho a multimodálneho systému dopravy v Únii; na dodávanie výsledkov potrebných na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov a na zachovanie vedúceho postavenia Európy na svetových trhoch výrobkov a služieb súvisiacich s dopravou. Tieto ciele nemožno dosiahnuť iba roztrieštenými národnými snahami.

Financovaním výskumu a inovácie v oblasti dopravy na úrovni Únie sa doplnia činnosti členských štátov prostredníctvom zamerania sa na činnosti s jednoznačnou európskou pridanou hodnotou. Znamená to, že dôraz sa bude klásť na prioritné oblasti, ktoré nadväzujú na európske politické ciele, v ktorých je potrebné vynaložiť kritické množstvo úsilia, kde celoeurópske, interoperabilné alebo multimodálne integrované dopravné riešenia môžu pomôcť odstrániť nedostatky v dopravnom systéme; alebo tam, kde spojenie úsilia na nadnárodnej úrovni a lepšie využitie existujúcich výsledkov výskumu a ich efektívne šírenie môže znížiť riziká investovania do výskumu, zaviesť nové spoločné normy a skrátiť čas uvedenia výsledkov výskumu na trh.

Súčasťou výskumných a inovačných činností je široká škála iniciatív vrátane príslušných verejno-súkromných partnerstiev, ktoré pokrývajú celý inovačný reťazec a riadia sa integrovaným prístupom k inovačným dopravným riešeniam. Niektoré činnosti sú osobitne zamerané na presadenie výsledkov na trhu: programový prístup k výskumu a inovácii, demonštračné projekty, činnosti v oblasti presadenia sa na trhu a podpora normalizácie, regulácie a inovačných stratégií obstarávania – všetky tieto oblasti pomáhajú naplniť tento cieľ. Využitie zapojenia zainteresovaných strán a odborníkov pomôže preklenúť medzeru medzi výsledkami výskumu a ich zavedením v odvetví dopravy.

Investovaním do výskumu a inovácie na vytvorenie ekologickejších, inteligentnejších a plne integrovaných spoľahlivých dopravných systémov sa výrazne prispeje k cieľom stratégie Európa 2020 a jej hlavnej iniciatíve „Inovácia v Únii“. Činnosti podporia vykonávanie Bielej knihy „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru - Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v hlavných iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu. Prepoja sa aj s príslušnými iniciatívami spoločnej tvorby programov.

4.3.   Základné línie činností

Činnosti sa zorganizujú tak, aby sa podľa potreby umožnil integrovaný prístup alebo prístup osobitne zameraný na konkrétny druh dopravy. Bude potrebná viacročná viditeľnosť a kontinuita, aby sa zohľadnili špecifiká každého druhu dopravy a holistická povaha výziev, ako aj príslušné strategické programy v oblasti výskumu a inovácie európskych technologických platforiem týkajúcich sa dopravy.

a)   Doprava efektívne využívajúca zdroje ohľaduplná voči životnému prostrediu

Cieľom je zminimalizovať vplyv systémov dopravy na klímu a životné prostredie (vrátane hluku a znečistenia ovzdušia) prostredníctvom zlepšenia ich kvality a efektívnosti v oblasti využívania prírodných zdrojov, palív a zníženia emisií skleníkových plynov a závislosti od fosílnych palív.

Zámerom činností je znížiť spotrebu zdrojov, najmä fosílnych palív, emisie skleníkových plynov a hladinu hluku, ako aj zlepšiť efektívnosť dopravy a vozidiel, urýchliť vývoj, výrobu a zavádzanie novej generácie čistých vozidiel (elektrických, vodíkových a iných vozidiel s nízkymi alebo nulovými emisiami), a to aj prostredníctvom prelomových poznatkov a optimalizácie v oblasti motorov, uskladňovania energie a infraštruktúry; preskúmať a využiť potenciál alternatívnych a udržateľných palív a inovačných a účinnejších pohonných a operačných systémov vrátane palivovej infraštruktúry a nabíjania; vylepšiť plánovanie v oblasti infraštruktúr a ich využívanie prostredníctvom inteligentných systémov dopravy, logistiky a inteligentných zariadení; a zvýšiť využívanie riadenia dopytu a verejnej a nemotorizovanej dopravy a intermodálnych reťazcov mobility, najmä v mestských oblastiach. Bude sa podporovať inovácia zameraná na dosiahnutie nízkych alebo nulových emisií vo všetkých druhoch dopravy.

b)   Lepšia mobilita, menej hustá premávka, viac bezpečnosti a spoľahlivosti

Cieľom je zosúladiť rastúce potreby mobility so zlepšenou plynulosťou premávky prostredníctvom inovačných riešení na vytvorenie plynulých, intermodálnych, inkluzívnych, prístupných, cenovo dostupných, bezpečných, spoľahlivých, zdravých a robustných dopravných systémov.

Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť, interoperabilitu a možnosť výberu pre cestujúcich a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom rozvoja a podpory integrovanej dopravy, riadenia mobility a logistiky „od dverí k dverám“; posilniť intermodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.

c)   Svetové vedúce postavenie európskeho odvetvia dopravy

Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť a výkon európskych výrobných odvetví v oblasti dopravy a súvisiacich služieb (vrátane logistických procesov, údržby, opráv, modernizácie a recyklácie) a pritom zachovať oblasti, v ktorých má Európa vedúce postavenie (napr. aeronautika).

Zámerom činností je vytvoriť novú generáciu inovačných leteckých, lodných a pozemných dopravných prostriedkov, zabezpečiť udržateľnú výrobu inovačných systémov a vybavenia a pripraviť pôdu pre budúce dopravné prostriedky, a to prostredníctvom rozvíjania novátorských technológií, konceptov a projektov, inteligentných kontrolných systémov a interoperabilných noriem, účinných postupov výroby, inovačných služieb a postupov udeľovania povolení, kratších období tvorby a znížených nákladov na životný cyklus bez ohrozenia prevádzkovej bezpečnosti a ochrany.

d)   Sociálno-ekonomický a behaviorálny výskum a činnosti orientované na budúcnosť pri tvorbe politiky

Cieľom je podporovať vylepšenie tvorby politiky, ktorá je nevyhnutná na podporu inovácie a riešenie výziev v oblasti dopravy a súvisiacich spoločenských potrieb.

Zámerom činností je zlepšiť pochopenie sociálno-ekonomických vplyvov, trendov a vyhliadok súvisiacich s dopravou vrátane vývoja budúceho dopytu a pre tvorcov politík zabezpečiť údaje a analýzy založené na dôkazoch. Pozornosť sa bude venovať aj šíreniu výsledkov týchto činností.

5.   Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny

5.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je vytvoriť hospodárstvo a spoločnosť, ktoré efektívne využívajú zdroje a vodu a sú odolné voči zmene klímy, dosiahnuť ochranu a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a ekosystémami a udržateľnú dodávku a využívanie surovín s cieľom uspokojiť potreby rastúcej svetovej populácie v rámci udržateľných obmedzení prírodných zdrojov a ekosystémov planéty. Činnosti prispejú k zvýšeniu európskej konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok surovín a zlepšeniu kvality života a zároveň zabezpečia integritu, odolnosť a udržateľnosť životného prostredia s cieľom udržať priemerné otepľovanie planéty na hodnote pod 2 °C a umožniť ekosystémom a spoločnosti adaptovať sa na zmenu klímy a iné environmentálne zmeny.

V priebehu 20. storočia sa zdesaťnásobilo využívanie fosílnych palív na svete, ako aj ťažba materiálnych zdrojov. Táto éra zjavne hojných a lacných zdrojov sa však končí. Suroviny, voda, vzduch, biodiverzita a suchozemské, vodné a morské ekosystémy sú pod tlakom. Mnohé najväčšie svetové ekosystémy sa narušujú a až 60 % služieb, ktoré sa z nich zabezpečujú, sa využíva neudržateľným spôsobom. V Únii sa na osobu využíva každoročne 16 ton materiálu a 6 ton z nich sa vyhodí, pričom polovica putuje na skládky odpadu. Svetový dopyt po zdrojoch sa naďalej zvyšuje zároveň s rastom populácie a zvyšujúcimi sa požiadavkami, najmä na úrovni vrstvy so stredne veľkými platmi v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Je potrebné oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov.

Priemerná teplota zemského povrchu sa za ostatných 100 rokov zvýšila asi o 0,8 °C a predpokladá sa, že do konca 21. storočia sa zvýši o 1,8 až 4 °C (v porovnaní s priemernými hodnotami rokov 1980 – 1999) (15). Pravdepodobné dôsledky týchto zmien na prírodné a človekom vytvorené systémy postavia planétu pred výzvu, podrobia skúške jej schopnosť adaptácie, a zároveň ohrozia budúci hospodársky rozvoj a kvalitu života ľudstva.

Čoraz väčšie vplyvy zmeny klímy a problémov životného prostredia, ako napr. acidifikácia oceánov, zmeny morských prúdov, zvyšovanie teploty morskej vody, topenie ľadovcov v Arktickom regióne a znížená slanosť morskej vody, degradácia a využívanie pôdy, strata úrodnosti pôdy, nedostatok vody, suchá a povodne, seizmické a vulkanické hrozby, zmeny v priestorovom rozdelení druhov, znečistenie chemikáliami, nadmerné využívanie zdrojov a strata biodiverzity, naznačujú, že Zem sa približuje k hraniciam svojej udržateľnosti. Napríklad, ak sa voda nebude využívať efektívnejšie vo všetkých odvetviach aj prostredníctvom inovačných vodných systémov, predpovedá sa, že za 20 rokov dopyt po vode prevýši jej dodávky o 40 %, dôsledkom čoho bude vážny nedostatok vody a vodný stres. Lesy sa redukujú hrozivo rýchlou mierou 5 miliónov hektárov za rok. Interakcie medzi zdrojmi môžu spôsobiť systémové riziká – poškodenie jedného zdroja vytvorí nezvrátiteľný bod zlomu pre ostatné zdroje a ekosystémy. Ak by sa pokračovalo v súčasných trendoch, v roku 2050 by na zabezpečenie potrieb rastúcej svetovej populácie boli treba viac ako dve Zeme.

Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne riadenie surovín, vrátane ich vyhľadávania, ťažby, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, kozmický, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak. Únia je navyše veľmi závislá od dovozu strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú narušenia trhu.

Okrem toho má Únia ešte cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum a ťažba je obmedzená nedostatkom primeraných technológií, nedostatočným riadením cyklu odpadov a nedostatočnými investíciami a brzdí ju zvyšujúca sa celosvetová konkurencia. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovačných výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín.

Schopnosť hospodárstva adaptovať sa na zmenu klímu a stať sa voči nej odolnejším a efektívnejšie využívať zdroje a zároveň si zachovať konkurencieschopnosť závisí od vysokej úrovne ekoinovácie spoločenskej, ekonomickej, organizačnej aj technickej povahy. Celosvetový trh v oblasti ekoinovácie má ročnú hodnotu približne 1 000 mld. EUR a očakáva sa, že do roku 2030 sa strojnásobí, a teda ekoinovácia predstavuje veľkú príležitosť na zvýšenie konkurencieschopnosti a tvorbu pracovných miest v európskych hospodárstvach.

5.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Napĺňanie cieľov Únie a medzinárodných cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov a koncentrácie a zvládanie dôsledkov zmeny klímy si vyžaduje prechod na nízkouhlíkovú spoločnosť a rozvoj a zavedenie nákladovo efektívnych a udržateľných technologických a netechnologických riešení, opatrenia na zmiernenie a adaptáciu a lepšie chápanie reakcie spoločnosti na tieto výzvy. V politických rámcoch Únie a celosvetových rámcoch sa musí zaistiť, že ekosystémy a biodiverzita sa chránia, cenia a primeraným spôsobom obnovujú s cieľom zachovať ich schopnosť poskytovať v budúcnosti zdroje a služby. Je potrebné riešiť výzvy súvisiace s vodou vo vidieckom, mestskom a priemyselnom prostredí s cieľom podporovať inováciu vodných systémov, efektívne využívanie zdrojov a chrániť vodné ekosystémy. Výskum a inovácia môžu pomôcť zabezpečiť spoľahlivý a udržateľný prístup k surovinám a ich využívanie na zemi i morskom dne a zaistiť výrazné zníženie využívania zdrojov a tvorby odpadu.

Opatrenia Únie sa teda zamerajú na podporu kľúčových cieľov a politík Únie, ktoré sa vzťahujú na celý inovačný cyklus a prvky vedomostného trojuholníka, ktoré zahŕňajú stratégiu Európa 2020, hlavné iniciatívy „Inovácia v Únii“, „Priemyselnú politiku vo veku globalizácie“, „Digitálna agenda pre Európu“ a „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a príslušný plán (16); plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“ (17); Iniciatívu v oblasti surovín (18), stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Únie (19), integrovanú námornú politiku Únie (20), rámcovú smernicu o morskej stratégii, rámcovú smernicu o vode a na nej založené súvisiace smernice, smernicu o povodňových rizikách (21), akčný plán ekologickej inovácie a všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 (22). Tieto opatrenia sa v príslušných prípadoch prepoja s relevantnými európskymi partnerstvami v oblasti inovácie a iniciatívami spoločnej tvorby programov. Tieto činnosti posilnia schopnosť spoločnosti nadobudnúť odolnosť voči zmenám životného prostredia a klímy a zabezpečiť dostupnosť surovín.

Vzhľadom na cezhraničnú a celosvetovú povahu klímy a životného prostredia, na ich rozsah pôsobnosti a zložitosť, a na medzinárodný rozmer reťaze dodávok surovín, činnosti je potrebné vykonávať na úrovni Únie a na ďalších vyšších úrovniach. Multidisciplinárna povaha potrebného výskumu vyžaduje zhromažďovanie doplnkových poznatkov a zdrojov s cieľom účinne riešiť túto výzvu udržateľným spôsobom. Zníženie využívania zdrojov a vplyvov na životné prostredie a súčasné zvýšenie konkurencieschopnosti si bude vyžadovať rozhodný spoločenský a technický prechod na hospodárstvo založené na udržateľnom vzťahu dobrých prírodných podmienok a kvality života ľudí. Koordinovanými výskumnými a inovačnými činnosťami sa zlepší chápanie a predpovedanie zmeny klímy a životného prostredia zo systematického a medzisektorového hľadiska, znížia sa nepresnosti, určia a posúdia sa slabé miesta, riziká, náklady a príležitosti, a takisto sa rozšíri rozsah a zlepší sa účinnosť spoločenských a politických reakcií a riešení. V rámci týchto opatrení sa tiež bude snažiť o zlepšenie dosahovania výsledkov výskumu a inovácie a ich šírenia, aby sa podporila tvorba politík a zúčastneným stranám na všetkých úrovniach spoločnosti sa umožnila aktívna účasť na tomto procese.

Riešenie dostupnosti surovín vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, spracovanie, úprava, udržateľné a opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a zamestnanosť, ako aj inovačné možnosti týkajúce sa vedy, techniky, spoločnosti, politiky a riadenia. Z týchto dôvodov sa vytvorilo európske partnerstvo v oblasti inovácie zamerané na vodné hospodárstvo a suroviny.

Zodpovedná ekoinovácia môže vytvoriť nové hodnotné príležitosti pre rast a zamestnanosť. Riešeniami vytvorenými v rámci opatrení na úrovni Únie sa bude čeliť hrozbám priemyselnej konkurencieschopnosti a umožní sa ich rýchle zavádzanie a prenos na jednotnom trhu a za jeho hranicami. Umožní sa tak prechod k ekologickému hospodárstvu, ktoré prihliada na udržateľné využívanie zdrojov. Partnermi v rámci tohto prístupu budú: medzinárodní, európski a národní tvorcovia politík; medzinárodné výskumné a inovačné programy a programy členských štátov; európske podniky a priemysel; Európska environmentálna agentúra a národné environmentálne agentúry; a ďalšie príslušné zainteresované strany.

Okrem bilaterálnej a regionálnej spolupráce sa v rámci opatrení na úrovni Únie budú podporovať aj príslušné medzinárodné snahy a iniciatívy vrátane Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO).

5.3.   Základné línie činností

a)   Boj proti zmene klímy a adaptácia na ňu

Cieľom je vytvárať a posudzovať inovačné, nákladovo efektívne a udržateľné opatrenia a stratégie na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu zacielené na skleníkové plyny a aerosoly s obsahom CO2 aj bez neho a zdôrazňujúce technické aj netechnické ekologické riešenia prostredníctvom získavania dôkazov ako základu pre informované, skoré a účinné opatrenia a pre vytvorenie siete potrebných spôsobilostí. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšenie pochopenia zmeny klímy a rizík spojených s extrémnymi javmi a náhlymi zmenami súvisiacimi s klímou s cieľom zabezpečovať spoľahlivé predpovede o klíme; posudzovanie vplyvov na globálnej, regionálnej a miestnej úrovni, slabých miest; vytváranie inovačných nákladovo účinných adaptačných opatrení a opatrení na predchádzanie rizikám a na ich riadenie a podporu politík a stratégií na zmiernenie zmeny klímy vrátane štúdií, ktoré sa zameriavajú na vplyv politík ostatných odvetví.

b)   Ochrana životného prostredia, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, vodou, biodiverzitou a ekosystémami

Cieľom je zabezpečiť znalosti a nástroje v oblasti hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany, aby sa dosiahla udržateľná rovnováha medzi obmedzenými zdrojmi a súčasnými a budúcimi potrebami spoločnosti a hospodárstva. Činnosti sa zameriavajú na: rozširovanie nášho chápania biodiverzity a fungovania ekosystémov, ich interakcií so sociálnymi systémami a ich úlohy pri udržiavaní hospodárstva a kvality života ľudí; rozvoj integrovaných prístupov k riešeniu výziev súvisiacich s vodou a prechod k udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi a službami a ich udržateľnému využívaniu; a na zabezpečovanie znalostí a nástrojov na účinné rozhodovanie a zapojenie verejnosti.

c)   Zabezpečenie udržateľných dodávok neenergetických a nepoľnohospodárskych surovín

Cieľom je zlepšiť základňu znalostí o surovinách a vytvoriť inovačné riešenie na skúmanie, ťažbu, spracovanie, použitie a opätovné použitie, recykláciu a opätovné získavanie surovín nákladovo efektívnym spôsobom efektívne využívajúcim zdroje a šetrným voči životnému prostrediu a na ich nahradenie hospodársky príťažlivými a environmentálne udržateľnými alternatívami s nižším vplyvom na životné prostredie vrátane uzavretých procesov a systémov. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšovanie základne znalostí o dostupnosti surovín; podporu udržateľných a účinných dodávok, ako aj používania a opätovného používania surovín vrátane minerálnych zdrojov získavaných na zemi i z mora; nachádzanie alternatív dôležitých surovín; a na zlepšovanie informovanosti a zručností spoločnosti v oblasti surovín.

d)   Umožnenie prechodu k ekologickému hospodárstvu a spoločnosti prostredníctvom ekoinovácie

Cieľom je podporovať všetky formy ekoinovácie, ktoré napomáhajú prechodu k ekologickému hospodárstvu. Činnosti okrem iného vychádzajú z činností vykonávaných v rámci programu ekologickej inovácie a zlepšujú ich a zameriavajú sa na: posilňovanie ekoinovačných technológií, postupov, služieb a produktov vrátane preskúmania spôsobov ako znížiť množstvá surovín vo výrobe a spotrebe, odstrániť prekážky v tomto kontexte a zvyšovanie ich prijatia na trhu a reprodukcie, s osobitnou pozornosťou venovanou MSP; podporu inovačných politík, udržateľných ekonomických modelov a spoločenských zmien; pokrok v oblasti meraní a posudzovania smerom k ekologickému hospodárstvu; a na podporu účinného využívania zdrojov prostredníctvom digitálnych systémov.

e)   Rozvoj komplexných a trvalých celosvetových systémov environmentálnych informácií a pozorovania

Cieľom je zaistiť dodávku dlhodobých údajov a informácií potrebných pri riešení tejto výzvy. Činnosti sa zameriavajú na spôsobilosti, technológie a infraštruktúry údajov na pozorovanie a monitorovanie Zeme pomocou diaľkového snímania i meraní in situ, ktoré dokážu neprestajne poskytovať včasné a príslušné informácie a umožnia vypracúvať predpovede a prognózy. Bude sa povzbudzovať poskytovanie bezplatného, otvoreného a neobmedzeného prístupu k interoperabilným údajom a informáciám. Činnosti napomáhajú určiť budúce operačné činnosti programu Copernicus a zlepšiť využitie údajov programu Copernicus na účely výskumných činností.

f)   Kultúrne dedičstvo

Cieľom je preskúmať stratégie, metódy a nástroje potrebné na to, aby sa prispelo k dynamickému a udržateľnému kultúrnemu dedičstvu v Európe v súvislosti so zmenou klímy. Kultúrne dedičstvo vo svojich rozličných materiálnych formách poskytuje živý kontext pre odolné komunity reagujúce na rôznorodé zmeny. Výskum v oblasti kultúrneho dedičstva si vyžaduje multidisciplinárny prístup na to, aby sa zlepšilo chápanie historického materiálu. Činnosti sa zamerajú na určenie úrovní odolnosti prostredníctvom pozorovaní, monitorovania a modelov, ako aj na zabezpečenie lepšieho chápania toho, ako komunity vnímajú a reagujú na zmenu klímy a seizmické a vulkanické hrozby.

6.   Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti

6.1.   Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva v posilnení chápania Európy, poskytnutí riešení a podpore inkluzívnej, inovačnej a reflexívnej európskej spoločnosti v kontexte bezprecedentných premien a čoraz väčšej vzájomnej celosvetovej závislosti.

Európa čelí veľkým sociálno-ekonomickým výzvam, ktoré majú výrazný vplyv na jej spoločnú budúcnosť. Patria medzi ne: čoraz väčšia vzájomná hospodárska a kultúrna závislosť, starnutie obyvateľstva a demografická zmena, sociálne vylúčenie a chudoba, integrácia a dezintegrácia, nerovnosť, migračné toky, rastúce rozdiely v digitálnej oblasti, presadzovanie kultúry inovácie a tvorivosti v spoločnosti a podnikoch a znižujúci sa pocit dôvery v demokratické inštitúcie a medzi občanmi v rámci i mimo hraníc. Tieto výzvy sú obrovské a vyžadujú spoločný európsky prístup na základe spoločných vedeckých poznatkov, ktoré môžu okrem iných poskytnúť sociálne a humanitné vedy.

V Únii pretrvávajú výrazné rozdiely, či už medzi štátmi, alebo v rámci nich. Index ľudského rozvoja, ktorým sa meria súhrnný pokrok v oblasti zdravia, vzdelávania a príjmov, dosahoval v roku 2011 v prípade členských štátov hodnoty od 0,771 po 0,910, čo dosvedčuje výraznú nerovnováhu medzi krajinami. Pretrvávajú aj značné rozdiely medzi pohlaviami: napríklad rozdiel v platoch mužov a žien v Únii je naďalej v priemere 17,8 % v prospech mužov (23). Jednému zo šiestich občanov Únie (takmer 80 miliónov osôb) v roku 2011 hrozila chudoba. V ostatných dvadsiatich rokoch sa zvýšila chudoba mladých dospelých a rodín s deťmi. Miera nezamestnanosti mládeže je vyše 20 %. Stopäťdesiat miliónov Európanov (25 %) nikdy nepoužilo internet a pravdepodobne nikdy nezískajú dostatočnú digitálnu gramotnosť. Zvýšila sa aj politická ľahostajnosť a polarizácia vo voľbách, ktorá dosvedčuje ochabujúcu dôveru občanov v súčasné politické systémy.

Tieto čísla naznačujú, že na určité sociálne skupiny a komunity sa neustále zabúda pri sociálnom a hospodárskom rozvoji a/alebo demokratickej politike. Tieto rozdiely nielen potláčajú spoločenský rozvoj, ale škodia aj ekonomikám v Únii a znižujú výskumné a inovačné kapacity krajín na národnej i cezhraničnej úrovni.

Ústrednou výzvou pri riešení týchto rozdielov bude posilnenie podmienok, v ktorých európske, národné a etnické identity môžu koexistovať a navzájom sa obohacovať.

Okrem toho sa očakáva, že počet Európanov starších ako 65 rokov sa podstatne zvýši o 42 % z 87 miliónov v roku 2010 na 124 miliónov v roku 2030. Predstavuje to jednu z najväčších výziev pre hospodárstvo, spoločnosť a udržateľnosť verejných financií.

V ostatných štyridsiatich rokoch sa relatívne znížila produktivita Európy a miera hospodárskeho rastu. Navyše sa rýchlo zmenšuje jej podiel na produkcii celosvetových poznatkov a jej vedúce postavenie v oblasti inovačného výkonu v porovnaní s kľúčovými rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami, ako je napr. Brazília alebo Čína. Aj napriek tomu, že má Európa pevnú výskumnú základňu, musí z nej vytvoriť silné východisko pre inovačný tovar a služby.

Je známe, že Európa musí investovať viac do vedy a inovácie, a že okrem toho bude musieť tieto investície koordinovať oveľa lepšie než v minulosti. Finančnou krízou sa mnohé ekonomické a sociálne rozdiely v Európe ešte viac prehĺbili a pre väčšinu krajín Únie sa návrat k hodnotám hospodárskeho rastu spred krízy zdá ešte veľmi vzdialený. Súčasná kríza tiež naznačuje, že je výzvou nájsť riešenia pre krízy, ktoré odzrkadľujú rôznorodosť členských štátov a ich záujmov.

Tieto výzvy treba riešiť spoločne a inovačnými a multidisciplinárnymi spôsobmi, keďže sa medzi nimi vyskytujú zložité a často neočakávané interakcie. Inovácia môže viesť k oslabeniu začlenenia, ako to možno badať napríklad na fenoméne rozdielov v digitálnej oblasti alebo na segmentácii pracovného trhu. Sociálna inovácia a sociálna dôvera sa v rámci politík niekedy len ťažko dajú zosúladiť, napríklad v sociálne znevýhodnených oblastiach veľkých miest v Európe. Spojenie inovácie a meniacich sa potrieb občanov navyše tvorcov politík a hospodárskych a sociálnych činiteľov vedie k hľadaniu nových odpovedí, ktoré nerešpektujú zavedené hranice medzi sektormi, činnosťami, tovarmi alebo službami. Fenomény ako rast internetu, finančných systémov, starnúceho hospodárstva a ekologickej spoločnosti vo veľkej miere dosvedčujú, ako veľmi je potrebné uvažovať a reagovať na tieto problémy zároveň z ich hľadiska začlenenia a inovácie.

Z dôvodu vnútornej zložitosti týchto výziev a meniacich sa požiadaviek je preto nevyhnutné vytvoriť inovačný výskum a nové inteligentné technológie, postupy a metódy, mechanizmy sociálnej inovácie, koordinované opatrenia a politiky, v rámci ktorých sa predpokladá alebo ovplyvňuje hlavný vývoj v Európe. Vyžaduje si obnovené pochopenie faktorov ovplyvňujúcich inováciu. Okrem toho si vyžaduje pochopenie sprievodných trendov a vplyvov v rámci týchto výziev a opätovné preskúmanie alebo pretvorenie úspešných foriem solidarity, správania, koordinácie a kreativity, ktoré Európu robia jedinečnou inkluzívnou, inovačnou a reflexívnou spoločnosťou v porovnaní s ostatnými svetovými regiónmi.

Vyžaduje si to tiež strategickejší prístup k spolupráci s tretími krajinami založený na lepšom chápaní minulosti Únie a jej súčasnej a budúcej úlohy globálneho aktéra.

6.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Tieto výzvy prekračujú národné hranice, a preto si vyžadujú zložitejšiu porovnávaciu analýzu na vytvorenie základu pre lepšie pochopenie národných a európskych politík. Takéto porovnávacie analýzy by sa mali zaoberať mobilitou (osôb, tovarov, služieb a kapitálu, ale aj kompetencií, znalostí a myšlienok) a formy inštitucionálnej spolupráce, medzikultúrne interakcie a medzinárodnú spoluprácu. Ak tieto výzvy lepšie nepochopíme, nebudeme predvídať, globalizačné sily zároveň prinútia európske štáty k vzájomnej hospodárskej súťaži a nie spolupráci, čím sa prehĺbia rozdiely v Európe namiesto toho, aby sa nachádzali spoločné východiská a správna rovnováha medzi spoluprácou a hospodárskou súťažou. Ak sa tieto závažné otázky vrátane sociálno-ekonomických výziev budú riešiť len na národnej úrovni, prináša to so sebou nebezpečenstvo neefektívneho využívania zdrojov, prenášania problémov na ostatné európske a neeurópske krajiny a zintenzívnenia sociálneho, hospodárskeho a politického napätia, čo môže priamo ovplyvniť ciele zmlúv a ich hodnoty, najmä hlavu I Zmluvy o Európskej únii.

Na pochopenie, analyzovanie a vybudovanie inkluzívnych, inovačných a reflexívnych spoločností potrebuje Európa riešenie, ktoré uvoľní potenciál spoločných nápadov, aby bolo v Európe v budúcnosti možné vytvárať nové znalosti, technológie a spôsobilosti. V koncepcii inkluzívnych spoločností sa rozmanitosť v oblasti kultúry, regiónov a sociálno-hospodárskych podmienok považuje za silnú stránku Európy. Je potrebné premeniť európsku rozmanitosť na zdroj inovácie a rozvoja. Tieto snahy pomôžu Európe v boji so svojimi výzvami nielen vnútorne, ale aj z hľadiska svetového hráča na medzinárodnej scéne. Zároveň to pomôže členským štátom mať úžitok zo skúseností získaných mimo nich a umožní im to lepšie vymedziť osobitné opatrenia prispôsobené ich príslušnej situácii.

Ústrednou úlohou spoločenskej výzvy je teda presadzovanie nových spôsobov spolupráce medzi krajinami v Únii a vo svete, ako aj medzi príslušnými výskumnými a inovačnými komunitami. S cieľom posilniť význam všetkých týchto činností pre tvorcov politík, sociálnych a hospodárskych aktérov a občanov sa bude systematicky venovať podpore postupov sociálnej a technologickej inovácie, podpore inteligentnej verejnej správy s účasťou občanov, ako aj formovaniu a podpore tvorby politík založenej na dôkazoch. Výskum a inovácia budú predpokladom konkurencieschopnosti európskych podnikov a služieb s osobitným zameraním na udržateľnosť, podporu vzdelávania, zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie chudoby.

Financovaním Únie v rámci tejto výzvy sa teda bude podporovať rozvoj, vykonávanie a prispôsobovanie kľúčových politík Únie, najmä cieľov stratégie Európa 2020. Spojí sa podľa potreby s iniciatívami spoločnej tvorby programov vrátane iniciatívy „Kultúrne dedičstvo“, „Dlhší a lepší život“ a „Mestská Európa“ a bude sa usilovať o koordináciu s priamymi opatreniami Spoločného výskumného centra.

6.3.   Základné línie činností

6.3.1.   Inkluzívna spoločnosť

Cieľom je lepšie pochopiť spoločenské zmeny v Európe a ich vplyv na sociálnu súdržnosť, ako aj analyzovať a vytvoriť sociálne, hospodárske a politické začlenenie a pozitívnu medzikultúrnu dynamiku v Európe a s medzinárodnými partnermi prostredníctvom prelomovej vedy a interdisciplinárnosti, technického pokroku a organizačnej inovácie. Hlavnými výzvami, ktoré sa musia v súvislosti s európskymi modelmi sociálnej súdržnosti a kvality života riešiť, sú okrem iného migrácia, začlenenie, demografická zmena, starnúca spoločnosť a zdravotné postihnutie, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, ako aj znižovanie chudoby a sociálne vylúčenie s prihliadnutím na rôzne regionálne a kultúrne charakteristiky.

Výskum v oblasti sociálnych a humanitných vied tu zohráva vedúcu úlohu, keďže tieto vedy skúmajú zmeny v čase a priestore a umožňujú skúmanie predpokladanej budúcnosti. Európa má obrovskú spoločnú históriu spolupráce i konfliktu. Jej dynamické kultúrne interakcie prinášajú inšpiráciu a príležitosti. V záujme pochopenia identity a pocitu príslušnosti vo vzťahu ku komunitám, regiónom a národom je potrebný výskum. Výskum bude podporovať tvorcov politík pri ich zostavovaní tak, aby sa nimi podporovala zamestnanosť, boj proti chudobe a predchádzanie rozvoja rôznych foriem rozdelení, konfliktov a politického a sociálneho vyčlenenia, diskriminácie a rozdiely, ako sú napríklad rodové a medzigeneračné rozdiely, diskriminácia na základe zdravotného postihnutia alebo etnického pôvodu alebo rozdiely v digitálnej alebo inovačnej oblasti, v európskych spoločnostiach a v ostatných svetových regiónmi. Predovšetkým prispieva k vykonávaniu a prispôsobovaniu stratégie Európa 2020 a širokého vonkajšieho pôsobenia Únie.

Zámerom činností je pochopiť a posilniť alebo realizovať:

a)

mechanizmy na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

b)

dôveryhodné organizácie, postupy, služby a politiky, ktoré sú potrebné na vybudovanie odolných, inkluzívnych, participačných, otvorených a tvorivých spoločností v Európe, v ktorých sa zohľadní najmä migrácia, začlenenie a demografická zmena;

c)

úlohu Európy ako svetového aktéra, a to najmä pokiaľ ide o ľudské práva a globálnu spravodlivosť;

d)

podporu udržateľných a inkluzívnych prostredí prostredníctvom inovačného priestorového a mestského plánovania a navrhovania.

6.3.2.   Inovačné spoločnosti

Cieľom je podporiť rozvoj inovačných spoločností a politík v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, organizácií občianskej spoločnosti, podnikov a používateľov do výskumu a inovácií a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie, ako aj potrebu podporovať najvyššie etické štandardy. Osobitne sa bude podporovať rozvoj Európskeho výskumného priestoru a rozvoj rámcových podmienok pre inováciu.

Kultúrne a spoločenské znalosti sú jedným z hlavných zdrojov tvorivosti a inovácie, a to vrátane inovácie v podnikaní, verejnom sektore a sociálnej oblasti. Sociálna inovácia a inovácia vychádzajúca z potrieb používateľov v mnohých prípadoch tiež predchádza rozvoju inovačných technológií, služieb a hospodárskych postupov. Tvorivé priemyselné odvetvia sú jedným z hlavných zdrojov pre riešenie spoločenských výziev, ako aj pre konkurencieschopnosť. Vzhľadom na to, že vzájomný vzťah medzi sociálnou a technologickou inováciou je zložitý a zriedka lineárny, je potrebný ďalší výskum rozvoja všetkých druhov inovácie a činností, ktoré sa financujú na podnietenie takéhoto účinného rozvoja do budúcnosti, a to vrátane medzisektorového a multidisciplinárneho rozvoja.

Zámerom činností je:

a)

posilniť základňu dôkazov a podporu hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ a EVP;

b)

preskúmať nové formy inovácie s osobitným dôrazom na sociálnu inováciu a tvorivosť a pochopiť, ako sa jednotlivé druhy inovácie rozvíjajú, sú úspešné alebo zlyhávajú;

c)

využívať inovačný, tvorivý a produktívny potenciál všetkých generácií;

d)

podporovať súdržnú a účinnú spoluprácu s tretími krajinami.

6.3.3.   Reflexívne spoločnosti – kultúrne dedičstvo a európska identita

Cieľom je prispieť k chápaniu intelektuálneho základu Európy: jej histórie a mnohých európskych a neeurópskych vplyvov, ktoré sú inšpiráciou nášho dnešného života. Pre Európu sú charakteristické rôzne skupiny ľudí (vrátane menšín a pôvodného obyvateľstva), tradície a regionálne a národné identity, ako aj rôzne úrovne hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Migrácia a mobilita, média, priemysel a doprava prispievajú k rozmanitosti názorov a životných štýlov. Je potrebné uznať a zohľadniť túto rozmanitosť a príležitosti, ktoré prináša.

Európske zbierky v knižniciach vrátane digitálnych knižníc, v archívoch, múzeách, galériách a iných verejných inštitúciách ukrývajú obrovské bohatstvo nevyužitej dokumentácie a predmetov na štúdium. Tieto archívne zdroje spolu s nehmotným dedičstvom predstavujú históriu jednotlivých členských štátov, ale aj spoločného dedičstva Únie, ktoré vznikalo postupom času. Tieto materiály by sa mali aj prostredníctvom nových technológií sprístupniť výskumným pracovníkom a občanom, aby sa do budúcnosti mohli pozerať cez archív minulosti. Prístupnosť a zachovanie kultúrneho dedičstva v takejto podobe je potrebné pre vitalitu súčasných živých vzťahov v rámci európskych kultúr a medzi nimi a prispieva k udržateľnému hospodárskemu rastu.

Zámerom činností je:

a)

štúdium európskeho dedičstva, pamäte, identity, integrácie a kultúrnej interakcie a premeny vrátane ich zastúpenia v kultúrnych a vedeckých zbierkach, archívoch a múzeách, a to v záujme lepšieho poznania a pochopenia súčasnosti prostredníctvom rozsiahlejšej interpretácie minulosti;

b)

výskum histórie, literatúry, umenia, filozofie a náboženstiev európskych krajín a regiónov, ako aj toho ako prispeli k súčasnej európskej rozmanitosti;

c)

výskum úlohy Európy vo svete, vzájomného vplyvu a väzieb medzi regiónmi sveta a pohľadu na európske kultúry zvonku.

7.   Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov

7.1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je podporovať bezpečné európske spoločnosti v kontexte bezprecedentných premien a čoraz väčšej vzájomnej celosvetovej závislosti a hrozieb a pritom posilňovať európsku kultúru slobody a spravodlivosti.

Európa nebola nikdy v histórii tak mierovo konsolidovaná a úrovne bezpečnosti, ktorú majú európski občania, sú vysoké v porovnaní s ostatnými časťami sveta. Európa je však i naďalej zraniteľná v kontexte čoraz väčšej globalizácie, v súvislosti s ktorou čelia spoločnosti bezpečnostným hrozbám a výzvam, ktorých rozsah a komplikovanosť rastie.

Hrozba vojenskej agresie veľkého rozsahu bola potlačená a bezpečnostné obavy sa zameriavajú na nové mnohostranné, vzájomne prepojené a nadnárodné hrozby. Je potrebné zohľadňovať aspekty, ako sú ľudské práva, zhoršovanie životného prostredia, politická stabilita a demokracia, sociálne otázky, kultúrna a náboženská identita alebo migrácia. V tejto súvislosti sú neoddeliteľne prepojené vnútorné a vonkajšie aspekty bezpečnosti. V záujme ochrany slobody a bezpečnosti si Únia vyžaduje účinné reakcie, ktoré využívajú komplexný a inovatívny súbor bezpečnostných nástrojov. Výskum a inovácia môžu zohrať jednoznačnú podpornú úlohu, aj keď samotné nedokážu zaistiť bezpečnosť. Činnosti v rámci výskumu a inovácie by sa mali zameriavať na pochopenie a určenie bezpečnostných hrozieb, predchádzanie a zamedzovanie týmto hrozbám, prípravu na ne a ochranu pred nimi. Okrem toho predstavuje bezpečnosť základné výzvy, ktorým nemožno čeliť prostredníctvom nezávislého a odvetvovo špecifického riešenia, ale si skôr vyžadujú ambicióznejšie, koordinované a holistické prístupy.

Na občanov čoraz viac vplývajú mnohé formy neistoty, ktoré súvisia s trestnou činnosťou, násilím, terorizmom, prírodnými alebo človekom zapríčinenými katastrofami, počítačovými útokmi, zneužívaním súkromia alebo ďalšími formami sociálneho a hospodárskeho nepokoja.

Odhaduje sa, že v Európe sa pravdepodobne každý rok stane priamou obeťou trestnej činnosti 75 miliónov osôb (24). Priame náklady na trestnú činnosť, terorizmus, nezákonné činnosti, násilie a katastrofy v Európe sa odhadli najmenej na 650 mld. EUR (asi 5 % HDP Únie) v roku 2010. Terorizmus preukázal svoje smrtiace dôsledky v niekoľkých častiach Európy i na celom svete, keď si vyžiadal mnohé životy a významné hospodárske straty. Mal aj významný kultúrny a globálny vplyv.

Občania, podniky a inštitúcie sa čoraz viac zúčastňujú digitálnych interakcií a transakcií v sociálnych, finančných a obchodných oblastiach života, no rozvoj internetu takisto vedie k počítačovej kriminalite, ktorá každý rok spôsobujú náklady v miliardách eur, k počítačovým útokom na kritické infraštruktúry a k narušovaniu súkromia jednotlivcov alebo subjektov na celom kontinente. Zmeny v povahe a vnímaní neistoty v bežnom živote môžu ovplyvniť dôveru občanov nielen v inštitúcie, ale aj voči sebe navzájom.

Na predvídanie týchto hrozieb, predchádzanie im a ich riadenie je potrebné pochopiť príčiny, vypracovať a využívať inovačné technológie, riešenia, prognostické nástroje a znalosti, stimulovať spoluprácu medzi poskytovateľmi a používateľmi, nachádzať riešenia v oblasti civilnej bezpečnosti, zlepšovať konkurencieschopnosť európskej bezpečnosti, priemyslu a služieb vrátane IKT, predchádzať pirátstvu a porušovaniam ľudských práv na internete a inde a bojovať proti nim, a pri tom zabezpečiť individuálne práva a slobody európskych občanov.

Aby sa zlepšila cezhraničná spolupráca medzi rôznymi druhmi záchranných služieb, mala by sa venovať pozornosť interoperabilite a normalizácii.

Keďže bezpečnostné politiky by mali pôsobiť navzájom s inými sociálnymi politikami, dôležitým hľadiskom tejto spoločenskej výzvy bude aj posilnenie spoločenského rozmeru výskumu v oblasti bezpečnosti.

Základom akejkoľvek činnosti, ktorá sa vykonáva v kontexte tejto výzvy zabezpečiť bezpečnosť európskych občanov, musí byť dodržiavanie základných hodnôt, ako je sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát.

7.2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Únia a jej občania, priemysel a medzinárodní partneri musia čeliť rôznym bezpečnostným hrozbám, napríklad trestným činom, terorizmu, nezákonnému obchodovaniu a všeobecnému ohrozeniu spôsobenému prírodnými alebo človekom zapríčinenými katastrofami. Tieto hrozby sa môžu šíriť aj za hranice a zamerať sa na fyzické ciele alebo počítačový priestor, pričom útoky môžu pochádzať z rôznych zdrojov. Útoky proti informačným alebo komunikačným systémom verejných orgánov a súkromných subjektov napríklad nielen podkopávajú dôveru občanov v informačné a komunikačné systémy a vedú k priamym finančným stratám a stratám podnikateľských príležitostí, ale môžu vážne ovplyvniť aj kritickú infraštruktúru a služby, akými sú energetika, letectvo a iné druhy dopravy, dodávky vody a potravín, zdravie, financie alebo telekomunikácie.

Takéto hrozby by mohli ohroziť vnútorné základy našej spoločnosti. Technológia a tvorivý dizajn môžu významným spôsobom prispieť ku každému potrebnému riešeniu. Pri vyvíjaní nových riešení by sa však malo pamätať na vhodnosť prostriedkov a ich adekvátnosť, pokiaľ ide o dopyt spoločnosti, a to najmä v súvislosti so zaručením základných práv a slobôd občanov.

Napokon, bezpečnosť predstavuje aj jednu z hlavných hospodárskych výziev, a to s prihliadnutím na podiel Európy v rámci rýchlo rastúceho celosvetového trhu v oblasti bezpečnosti. Vzhľadom na potenciálny vplyv niektorých hrozieb na služby, siete alebo podniky, sa zavedenie vhodných riešení v oblasti bezpečnosti stalo pre hospodárstvo a európsku výrobnú konkurencieschopnosť zásadným. Súčasťou tejto výzvy je vzájomná spolupráca členských štátov, ale aj spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Financovaním výskumu a inovácie v Únii v rámci tejto spoločenskej výzvy sa teda bude podporovať rozvoj, vykonávanie a prispôsobovanie kľúčových politík Únie, najmä cieľov stratégie Európa 2020, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, stratégie Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti a hlavnej iniciatívy „Digitálna agenda pre Európu“. Bude sa vykonávať koordinácia s priamymi opatreniami Spoločného výskumného centra.

7.3.   Základné línie činností

Cieľom je podporovať politiky Únie v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a zaručovať počítačovú bezpečnosť, dôveru a súkromie na digitálnom jednotnom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť priemyslu a služieb Únie v oblasti bezpečnosti vrátane IKT. Tieto činnosti budú zahŕňať dôraz na výskum a rozvoj ďalšej generácie inovačných riešení tak, že sa bude pracovať na nových koncepciách, návrhoch a na interoperabilných normách. Dosiahne sa to prostredníctvom vytvorenia inovačných technológií a riešení, ktoré sa zameriavajú na odstraňovanie bezpečnostných nedostatkov a vedú k znižovaniu rizika vyplývajúceho z bezpečnostných hrozieb.

Tieto opatrenia orientované na poslanie budú prihliadať na požiadavky rôznych konečných používateľov (občanov, podnikov, organizácií občianskej spoločnosti a úradov vrátane národných a medzinárodných orgánov, civilnej ochrany, presadzovania práva, pohraničnej stráže atď.) s cieľom zohľadniť rozvoj bezpečnostných hrozieb a ochranu súkromia a potrebné spoločenské hľadiská.

Zámerom činností je:

a)

bojovať proti trestnej činnosti, nezákonnému obchodovaniu a terorizmu vrátane pochopenia teroristických myšlienok a presvedčení a ich riešenia;

b)

chrániť a zlepšovať odolnosť kritických infraštruktúr, dodávateľských reťazcov a druhov dopravy;

c)

posilniť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc;

d)

zlepšiť počítačovú bezpečnosť;

e)

zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám;

f)

zabezpečiť súkromie a slobodu okrem iného aj na internete a posilniť spoločenské, právne a etické chápanie všetkých oblastí bezpečnosti, rizika a riadenia;

g)

posilniť normalizáciu a interoperabilitu systémov okrem iného aj na účely núdzových situácií;

h)

podporovať politiky Únie v oblasti vonkajšej bezpečnosti vrátane predchádzania konfliktom a budovania mieru.

ČASŤ IV

ŠÍRENIE EXCELENTNOSTI A ZVYŠOVANIE ÚČASTI

1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je plné využívanie potenciálu európskych talentov a zabezpečenie maximalizácie a širokého rozšírenia prínosov hospodárstva založeného na inovácii v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

Napriek nedávnym tendenciám zblížiť realizáciu inovácie jednotlivých krajín a regiónov stále pretrvávajú veľké rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi. Navyše vzhľadom na obmedzovanie národných rozpočtov hrozí, že v dôsledku finančnej krízy sa rozdiely ešte viac prehĺbia. Využívanie potenciálu európskych talentov, ako aj maximalizovanie a šírenie prínosu inovácie v celej Únii je zásadne dôležité pre konkurencieschopnosť Európy a jej schopnosť riešiť v budúcnosti spoločenské výzvy.

2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Aby mohla Európa pokročiť smerom k udržateľnej, inkluzívnej a inteligentnej spoločnosti, musí čo najlepšie využívať inteligenciu, ktorú má v Únii k dispozícii, a začať využívať potenciál výskumu a inovácie.

Podporou a spájaním zdrojov excelentnosti prispejú navrhované činnosti k posilneniu EVP.

3.   Základné línie činností

Osobitnými opatreniami sa bude podporovať šírenie excelentosti a zvyšovanie účasti prostredníctvom týchto činností:

vytváranie tímov z excelentných výskumných inštitúcií a z regiónov s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie s cieľom vytvárať nové (alebo výrazne modernizovať existujúce) centrá excelentnosti v regiónoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie;

tvorba partnerstiev výskumných inštitúcií s cieľom výrazne posilniť určitú oblasť výskumu v novovznikajúcej inštitúcii, a to prostredníctvom prepojení s najmenej dvoma inštitúciami s vedúcim postavením v danej oblasti na medzinárodnej úrovni;

zriaďovanie pozícií „predsedov EVP“ s cieľom pritiahnuť výnimočných akademických pracovníkov do inštitúcií s jednoznačným potenciálom na dosiahnutie výskumnej excelentnosti, čím tieto inštitúcie dostanú možnosť v plnej miere využiť tento potenciál, a vytvoriť tak rovnaké podmienky na výskum a inováciu v EVP. Mali by sa preskúmať možné synergie s činnosťami Európskej rady pre výskum;

príprava nástroja politickej podpory s cieľom zlepšiť vypracúvanie, vykonávanie a hodnotenie národných a regionálnych politík v oblasti výskumu a inovácie;

podpora prístupu k medzinárodným sieťam pre excelentných výskumníkov a inovátorov, ktorým chýba dostatočné zapojenie sa do európskych a medzinárodných sietí, vrátane COST;

posilnenie administratívnej a operačnej kapacity nadnárodných sietí národných kontaktných miest aj prostredníctvom odbornej prípravy, aby mohli poskytovať prípadným účastníkom lepšiu podporu.

ČASŤ V

VEDA SO SPOLOČNOSŤOU A PRE SPOLOČNOSŤ

1.   Osobitný cieľ

Cieľom je budovanie účinnej spolupráce medzi vedou a spoločnosťou, získavanie nových talentov pre vedu a spájanie vedeckej excelentnosti so spoločenskou informovanosťou a zodpovednosťou.

2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Sila európskeho systému vedy a techniky závisí od jeho schopnosti využiť talent a nápady tam, kde sa nachádzajú. To sa môže dosiahnuť iba vtedy, ak sa nadviaže plodný a intenzívny dialóg a aktívna spolupráca medzi vedou a spoločnosťou, aby sa zaistila zodpovednejšia veda a vytvoril priestor pre rozvoj politík, ktoré sú pre obyvateľov dôležitejšie. V dôsledku rýchleho pokroku v súčasnom vedeckom výskume a inovácii vyvstali dôležité etické, právne a sociálne otázky, ktoré ovplyvňujú vzťah medzi vedou a spoločnosťou. Zlepšovanie spolupráce medzi vedou a spoločnosťou s cieľom zlepšiť spoločenskú a politickú podporu pre vedu a techniku vo všetkých členských štátoch je čoraz viac kľúčovým problémom, ktorý súčasná ekonomická kríza výrazne zhoršila. Verejné investovanie do vedy si vyžaduje rozsiahlu sociálnu a politickú skupinu, ktorá vyznáva hodnoty vedy, je vzdelaná a zapája sa do jej procesov a je schopná oceniť jej prínos k znalostiam, spoločnosti a hospodárskemu pokroku.

3.   Základné línie činností

Zámerom činností je:

a)

zatraktívniť vedeckú a technickú kariéru pre mladých študentov a posilniť udržateľnú interakciu medzi školami a výskumnými inštitúciami, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti;

b)

podporiť rodovú rovnosť, najmä prostredníctvom podpory štrukturálnych zmien v organizácii výskumných inštitúcií a v obsahu a forme výskumných činností;

c)

začleniť spoločnosť do otázok, politík a činností v oblasti vedy a inovácie s cieľom začleniť záujmy a hodnoty občanov a zvýšiť kvalitu, význam, spoločenskú akceptovateľnosť a udržateľnosť výsledkov výskumu a inovácií v rôznych oblastiach činnosti od sociálnej inovácie po oblasti, ako sú napr. biotechnológie a nanotechnológie;

d)

nabádať občanov, aby sa zapájali do vedy, a to prostredníctvom formálneho a informálneho vzdelávania v oblasti vedy, a podporovať šírenie činností opierajúcich sa o vedu, konkrétne vo vedeckých centrách a inými vhodnými spôsobmi;

e)

rozvíjať dostupnosť a využívať výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov;

f)

vytvoriť správu pre rozvoj zodpovedného výskumu a inovácií všetkými zainteresovanými stranami (výskumnými pracovníkmi, verejnými orgánmi, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti), ktorá vníma potreby a požiadavky spoločnosti; ako aj propagovanie etického rámca pre výskum a inovácie;

g)

prijímať náležité a primerané bezpečnostné opatrenia v činnostiach v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom predvídania a posudzovania potenciálnych vplyvov na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť;

h)

zlepšiť znalosti o vedeckej komunikácii s cieľom zvýšiť kvalitu a účinnosť interakcií medzi vedcami, všeobecnými médiami a verejnosťou.

ČASŤ VI

NEJADROVÉ PRIAME OPATRENIA SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA (JRC)

1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je poskytovať vedeckú a technickú podporu politikám Únie orientovanú na klienta a zároveň pružne reagovať na nové politické požiadavky.

2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Únia si vytýčila ambiciózny politický program do roku 2020, v ktorom sa rieši súbor zložitých a vzájomne prepojených výziev, ako je udržateľné nakladanie so zdrojmi a konkurencieschopnosť. Na úspešné riešenie týchto výziev sú potrebné spoľahlivé vedecké dôkazy, ktoré čerpajú z viacerých vedeckých disciplín a umožňujú triezve posudzovanie možností politiky. Spoločné výskumné centrum v rámci plnenia svojej úlohy ako vedeckej služby v oblasti tvorby politík Únie bude poskytovať požadovanú vedeckú a technickú podporu vo všetkých etapách cyklu tvorby politík, počnúc návrhom až po vykonávanie a posúdenie. S cieľom prispieť k tomuto osobitnému cieľu sa zameria svoj výskum na politické priority Únie, a súčasne bude posilňovať prierezové kompetencie a spoluprácu s členskými štátmi.

Vďaka nezávislosti od osobitných záujmov, či už súkromných, alebo národných, a pre svoju vedecko-technickú referenčnú úlohu Spoločného výskumného centra umožňuje uľahčovať potrebné dosahovanie konsenzu medzi zainteresovanými stranami a tvorcami politík. Výskum Spoločného výskumného centra prináša členským štátom a občanom Únie najbadateľnejší úžitok v oblasti zdravotníctva a ochrany spotrebiteľa, životného prostredia, bezpečnosti a ochrany a riadenia kríz a katastrof.

Členské štáty a regióny budú konkrétnejšie tiež mať prínos z podpory ich stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

Spoločné výskumné centrum je integrovanou súčasťou EVP a naďalej bude aktívne podporovať jeho fungovanie prostredníctvom úzkej spolupráce s odbornými partnermi a zainteresovanými stranami, prostredníctvom maximálneho sprístupnenia svojich zariadení a odborného vzdelávania výskumných pracovníkov a tiež prostredníctvom úzkej spolupráce s členskými štátmi a medzinárodnými inštitúciami s podobnými cieľmi. Takýmto spôsobom sa zároveň podporí integrácia nových členských štátov a pridružených krajín; pre ich potreby bude Spoločné výskumné centrum naďalej zabezpečovať vyhradené vzdelávacie kurzy na vedecko-technickom základe právnych predpisov Únie. Spoločné výskumné centrum vytvorí koordinačné prepojenia s príslušnými osobitnými cieľmi programu Horizont 2020. Na doplnenie svojich priamych opatrení a na účel ďalšej integrácie a vytvorenia kontaktov v rámci EVP sa Spoločné výskumné centrum môže zúčastniť aj na nepriamych opatreniach programu Horizont 2020 a koordinovať nástroje v oblastiach, v ktorých vlastní príslušnú odbornosť na vytvorenie pridanej hodnoty Únie.

3.   Základné línie činností

Činnosti Spoločného výskumného centra v rámci programu Horizont 2020 sa zameriavajú na politické priority Únie a na spoločenské výzvy, ktoré sa nimi riešia. Tieto činnosti sú zosúladené s hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020 a s okruhmi viacročného finančného rámca na roky 2014-2020 nazvanými „Bezpečnosť a občianstvo“ a „Globálna Európa“.

Kľúčovými kompetenciami Spoločného výskumného centra sú energetika, doprava, životné prostredie a zmena klímy, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, zdravie a ochrana spotrebiteľa, informačné a komunikačné technológie, referenčné materiály, bezpečnosť a ochrana (vrátane v oblasti jadrovej bezpečnosti v rámci programu Euratomu). Pri vykonávaní týchto činností Spoločného výskumného centra sa zohľadnia príslušné iniciatívy na úrovni regiónov, členských štátov alebo Únie, a to z hľadiska formovania EVP.

Tieto kompetencie sa výrazne posilnia vďaka schopnosti riešiť celý politický cyklus a posudzovať možnosti politiky. Patrí sem:

a)

predvídanie a prognózy – proaktívna strategická spravodajská služba o trendoch a udalostiach vo vede, technike a spoločnosti a ich možných dôsledkoch pre verejnú politiku;

b)

ekonomika – v oblasti integrovaných služieb pokrývajúcich vedecko-technické a makroekonomické hľadiská;

c)

modelovanie – zamerané na udržateľnosť a ekonomiku a znížiť závislosť Komisie od vonkajších dodávateľov v oblasti analýz dôležitých scenárov;

d)

analýza politiky – ktorá umožní medzisektorové skúmanie možností politiky;

e)

posúdenie vplyvu – ktorým sa poskytnú vedecké dôkazy na podporu možností politiky.

Spoločné výskumné centrum naďalej presadzuje excelentnosť vo výskume a rozsiahlu interakciu s výskumnými inštitútmi, ktorá je základom dôveryhodnej a spoľahlivej vedecko-technickej podpory politík. Na tento účel bude posilňovať spoluprácu s európskymi a medzinárodnými partnermi, okrem iného prostredníctvom účasti na nepriamych opatreniach. Bude vykonávať aj bádateľský výskum a vytvárať kompetencie vo vybraných vznikajúcich oblastiach podstatných pre politiku.

Spoločné výskumné centrum sa zameriava na tieto ciele:

3.1.   Excelentná veda

Vykonávať výskum na posilnenie základne vedeckých dôkazov v oblasti tvorby politík a skúmať vznikajúce oblasti vedy a techniky, a to aj prostredníctvom bádateľského výskumného programu.

3.2.   Vedúce postavenie priemyslu

Prispievať ku konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom podpory procesu normalizácie a noriem s použitím prednormatívneho výskumu, tvorby referenčných materiálov a meraní a harmonizácie metodík v piatich oblastiach zamerania (energetika, doprava, hlavná iniciatíva „Digitálna agenda pre Európu“, bezpečnosť a ochrana, ochrana spotrebiteľa). Vykonávať bezpečnostné posudzovanie nových technológií v oblastiach, ako je napr. energetika, doprava, zdravotníctvo alebo ochrana spotrebiteľa. Prispievať k uľahčovaniu využívania, normalizácie a overovania kozmických technológií a údajov, najmä s cieľom riešiť spoločenské výzvy.

3.3.   Spoločenské výzvy

a)   Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

Prispievať k ochrane zdravia a spotrebiteľov prostredníctvom vedeckej a technickej podpory v oblastiach ako potraviny, krmivá a spotrebné produkty; životné prostredie a zdravie; zdravotnícka diagnostika a skríningová prax; a výživa a stravovanie.

b)   Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský, námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo.

Podporovať tvorbu, vykonávanie a monitorovanie európskej politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva vrátane potravinovej bezpečnosti a ochrany a rozvoja biohospodárstva napr. prostredníctvom predpovedania produkcie plodín, technickej a sociálno-ekonomickej analýzy a modelovania, ako aj podpory zdravých a produktívnych morí.

c)   Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia

Podporovať dosahovanie klimatických a energetických cieľov 20-20-20 v rámci výskumu o technických a hospodárskych aspektoch energetických dodávok, efektívnosti, nízkouhlíkových technológiách a prepravných sieťach energie/elektriny.

d)   Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava

Podporovať politiku Únie pre udržateľnú, bezpečnú a chránenú mobilitu osôb a tovaru pomocou laboratórnych štúdií, modelovacích a monitorovacích prístupov vrátane nízkouhlíkových technológií pre dopravu, ako je elektrifikácia, čisté a efektívne vozidlá, alternatívne palivá a inteligentné dopravné systémy.

e)   Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny

Skúmať medzisektorové výzvy v oblasti udržateľného nakladania s prírodnými zdrojmi prostredníctvom monitorovania kľúčových premenných životného prostredia a rozvoja integrovaného modelovacieho rámca v oblasti udržateľného posudzovania.

Podporovať efektívne využívanie zdrojov, znižovanie emisií a udržateľné dodávky surovín prostredníctvom integrovaných spoločenských, environmentálnych a hospodárskych hodnotení čistých výrobných postupov, technológií, produktov a služieb.

Podporovať ciele rozvojovej politiky Únie výskumom zameraným na zaistenie vhodných dodávok základných zdrojov, ktorý sa bude sústreďovať na monitorovanie parametrov životného prostredia a zdrojov, analýzy potravinovej bezpečnosti a prenos znalostí.

f)   Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti;

Prispievať k realizácii hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ makroekonomickými analýzami hnacích síl a prekážok výskumu a inovácie a tvorbou metodík, hodnotiacich tabuliek a ukazovateľov a túto realizáciu monitorovať.

Podporovať EVP prostredníctvom monitorovania fungovania EVP a analýzy hnacích síl a prekážok niektorých jeho kľúčových prvkov; a prostredníctvom vytvárania kontaktov v oblasti výskumu, vzdelávania, sprístupňovania zariadení a databáz Spoločného výskumného centra používateľom v členských štátoch a kandidátskych a pridružených krajinách.

Prispievať k napĺňaniu kľúčových cieľov hlavnej iniciatívy „Digitálna agenda pre Európu“ prostredníctvom kvalitatívnych a kvantitatívnych analýz hospodárskych a spoločenských aspektov (digitálne hospodárstvo, digitálna spoločnosť, digitálny život).

g)   Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov.

Podporovať vnútornú bezpečnosť a ochranu prostredníctvom určovania a posudzovania slabých miest najdôležitejších infraštruktúr, ktoré sú základnými zložkami spoločenských funkcií; a prostredníctvom posudzovania prevádzkového výkonu a sociálneho a etického hodnotenia technológií súvisiacich s digitálnou identitou; riešiť výzvy celosvetovej bezpečnosti vrátane vznikajúcich alebo hybridných hrozieb prostredníctvom rozvoja moderných nástrojov nakladania s informáciami a ich analýzy, ako aj nástrojov na riadenie krízy.

Posilniť schopnosti Únie v oblasti riadenia prírodných a človekom zapríčinených katastrof prostredníctvom posilnenia monitorovania infraštruktúr a rozvoja testovacích zariadení a celosvetových informačných systémov včasného varovania a riadenia rizika zameraných na širokú škálu hrozieb, ktoré využívajú rámce satelitného pozorovania Zeme.

ČASŤ VII

EURÓPSKY INOVAČNÝ A TECHNOLOGICKÝ INŠTITÚT (EIT)

1.   Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je integrovať vedomostný trojuholník, ktorý tvorí vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácia, a tým posilniť inovačnú spôsobilosť Únie a riešiť spoločenské výzvy.

Pokiaľ ide o inovačnú kapacitu a schopnosť dodávať nové služby, výrobky a procesy, Európa čelí viacerým štrukturálnym slabinám, čím sa ohrozuje udržateľný hospodársky rast a tvorba pracovných miest. Hlavnými problémami, ktoré sú poruke, je relatívne slabá história Európy v oblasti prilákania a udržania si talentov; nedostatočné využívanie existujúcich silných stránok výskumu z hľadiska vytvárania hospodárskej a spoločenskej hodnoty; nedostatočný počet výsledkov výskumu, ktoré sa dostanú na trh, nízke úrovne podnikateľskej aktivity a zmýšľania; slabé využívanie súkromných investícií v oblasti výskumu a vývoja, rozsah zdrojov, a to aj ľudských zdrojov, v póloch excelentnosti, ktorý je nedostatočný pre celosvetovú súťaž; a nadmerný počet prekážok spolupráce v rámci vedomostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie na európskej úrovni.

2.   Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Ak má Európa súťažiť v medzinárodnom meradle, musí prekonať tieto štrukturálne slabiny. Uvedené prvky sú bežné vo všetkých členských štátoch a ovplyvňujú inovačnú kapacitu Únie ako celku.

Týmito otázkami sa bude zaoberať EIT presadzovaním štrukturálnych zmien na poli európskej inovácie. Bude to uskutočňovať podporovaním integrácie vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie najvyšších štandardov, a to najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS), čím vytvorí nové prostredia nabádajúce k inovácii, a presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov, ako aj podnecovaním vytvárania inovačných odčlenených subjektov a začínajúcich podnikov. Takto bude EIT v plnej miere prispievať k cieľom stratégie Európa 2020, a to k hlavným iniciatívam „Inovácia v Únii“ a „Mládež v pohybe“.

EIT a jeho ZIS by sa okrem toho mali usilovať o synergie a interakciu medzi prioritami programu Horizont 2020 a s ďalšími relevantnými iniciatívami. Konkrétne bude EIT prostredníctvom ZIS prispievať k osobitným cieľom priority „Spoločenské výzvy“ a osobitnému cieľu „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“.

Integrácia vzdelávania a podnikania do výskumu a inovácií

Osobitnou črtou EIT je integrovať vysokoškolské vzdelávanie a podnikanie do výskumu a inovácií ako článkov spoločného inovačného reťazca naprieč Úniou aj za jej hranicami, výsledkom čoho by okrem iného malo byť zvyšovanie počtu inovačných služieb, produktov a procesov, ktoré sa dostanú na trh.

Zásady podnikania a prístup orientovaný na výsledky

EIT pôsobí prostredníctvom ZIS v súlade s logikou podnikania a uplatňuje prístup orientovaný na výsledky. Predpokladom je silné vedúce postavenie: každé ZIS riadi výkonný riaditeľ. Partnerov ZIS zastupuje jediný právny subjekt s cieľom umožniť zjednodušený rozhodovací proces. ZIS musia zostavovať jasne definovaný ročný obchodný plán, v ktorom sa stanovuje viacročná stratégia a ambiciózny súbor činností od vzdelávania po tvorbu podnikov, ktorý obsahuje jasné ciele a výsledky a prihliada na vplyv na trh a spoločnosť. Súčasné pravidlá týkajúce sa účasti, hodnotenia a monitorovania ZIS umožňujú rýchle rozhodnutia obchodnej povahy. Podnikanie a podnikatelia by mali zohrávať dôležitú úlohu pri podnecovaní činností v ZIS a ZIS by mali byť schopné zmobilizovať investície a dlhodobé záväzky podnikateľského sektora.

Prekonávanie roztrieštenosti pomocou dlhodobých integrovaných partnerstiev

Znalostné a inovačné spoločenstvá EIT sú vysoko integrované partnerstvá, ktoré otvoreným, zodpovedným a transparentným spôsobom spájajú partnerov z priemyslu vrátane MSP, vysokých škôl, výskumu a technologických inštitútov, ktorí sú známi svojou excelentnosťou. ZIS umožňujú partnerom z celej Únie, ako aj z iných krajín zoskupiť sa v novom, cezhraničnom zložení, optimalizovať jestvujúce zdroje a otvoriť prístup k novým podnikateľským príležitostiam prostredníctvom hodnotových reťazcov, v rámci ktorých sa riešia veľké výzvy s vyšším rizikom. ZIS sú otvorené účasti nových subjektov, ktoré partnerstvu prinášajú pridanú hodnotu, a to vrátane MSP.

Podporovanie hlavnej devízy Európy – jej vysoko talentovaných ľudí

Talent je základnou prísadou inovácie. EIT podporuje ľudí a interakcie medzi nimi tak, že do stredu pozornosti svojich inovačných modelov stavia študentov, výskumných pracovníkov a podnikateľov. EIT zabezpečí podnikateľskú a tvorivú kultúru a interdisciplinárne vzdelávanie talentovaných ľudí prostredníctvom magisterských a doktorských titulov s hlavičkou EIT, ktoré by sa mali stať medzinárodne uznávanou značkou excelentnosti. Popri tom EIT silno presadzuje mobilitu a odbornú prípravu v rámci vedomostného trojuholníka.

3.   Základné línie činností

EIT funguje hlavne prostredníctvom ZIS, a to najmä v tých oblastiach, ktoré ponúkajú skutočný potenciál pre inováciu. Hoci sú ZIS celkovo značne autonómne, pokiaľ ide o vymedzenie ich vlastných stratégií a činností, všetky ZIS majú niekoľko spoločných inovačných znakov, v rámci ktorých sa usiluje o koordináciu a synergie. EIT bude okrem toho zvyšovať svoj vplyv šírením osvedčených postupov ako prepojiť vedomostný trojuholník s rozvojom podnikania, začleňovaním relevantných nových partnerov, ak môžu poskytnúť pridanú hodnotu, a aktívnou podporou novej kultúry spoločného využívania vedomostí.

a)   Prenos a uplatňovanie činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie v tvorbe nových podnikov

EIT sa zameriava na vytvorenie prostredia pre rozvoj inovačného potenciálu ľudí a zveľaďovanie ich nápadov bez ohľadu na ich postavenie v rámci inovačného reťazca. EIT tým zároveň pomôže pri riešení tzv. európskeho paradoxu, že jestvujúci excelentný výskum sa ani zďaleka nevyužíva naplno. EIT takto pomáha prinášať nápady na trh. Najmä prostredníctvom svojich ZIS a svojho zamerania sa na podporu podnikateľského myslenia bude vytvárať nové podnikateľské príležitosti vo forme začínajúcich podnikov aj odčlenených subjektov, ako aj v rámci jestvujúceho priemyslu. Pozornosť sa zameria na všetky formy inovácie vrátane technickej, sociálnej i netechnickej inovácie.

b)   Špičkový výskum založený na inovácii v oblastiach kľúčového hospodárskeho a spoločenského záujmu

Stratégia a činnosti EIT sa riadia zameraním sa na oblasti, ktoré ponúkajú skutočný potenciál pre inováciu a sú jednoznačne relevantné pre spoločenské výzvy, ktorým sa venuje program Horizont 2020. Riešením kľúčových spoločenských výziev komplexným spôsobom EIT podporí interdisciplinárne a multidisciplinárne prístupy a pomôže zameriavať výskumné úsilie partnerov v rámci ZIS.

c)   Rozvoj talentovaných, zručných a podnikavých ľudí pomocou vzdelávania a odbornej prípravy

EIT v plnej miere integruje vzdelávanie a odbornú prípravu vo všetkých fázach kariéry a podporuje a uľahčuje rozvoj nových a inovačných učebných osnov s cieľom reagovať na potrebu nových profilov, ktoré si vyžadujú zložité spoločenské a hospodárske výzvy. EIT preto bude zohrávať kľúčovú úlohu v rámci podpory nových spoločných alebo viacnásobných titulov a diplomov v členských štátoch, pričom sa dodržiava zásada subsidiarity.

EIT bude mať takisto podstatnú úlohu pri doladení koncepcie podnikania v rámci svojich vzdelávacích programov, ktoré propagujú podnikanie v kontexte intenzívnych znalostí, ktorý stavia na inovačnom výskume a prispieva k vytváraniu riešení s veľkým spoločenským významom.

d)   Šírenie najlepších postupov a systematická vzájomná výmena znalostí

EIT sa zameriava na skúšanie nových prístupov k inovácii a na rozvoj spoločnej kultúry inovácie a prenosu znalostí, a to aj v MSP. Mohlo by sa to okrem iného realizovať prostredníctvom vzájomnej výmeny rôznych skúseností svojich ZIS pomocou rôznych mechanizmov šírenia informácií, akými sú napr. platforma zainteresovaných strán a systém spoluúčasti.

e)   Medzinárodný rozmer

EIT funguje uvedomujúc si celosvetový kontext, v ktorom pracuje, a pomáha vytvárať prepojenia s kľúčovými medzinárodnými partnermi v súlade s článkom 27 ods. 2. Rozširovaním stredísk excelentnosti prostredníctvom ZIS a podporovaním nových vzdelávacích príležitostí sa zameriava na zvyšovanie príťažlivosti Európy pre talenty zo zahraničia.

f)   Zvyšovanie celoeurópskeho vplyvu prostredníctvom inovačného modelu financovania

EIT výrazne prispeje k dosahovaniu cieľov vytýčených v programe Horizont 2020, najmä prostredníctvom riešenia spoločenských výziev spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné iniciatívy v týchto oblastiach. V rámci programu Horizont 2020 bude testovať nové a zjednodušené prístupy k financovaniu a správe, čím zohráva úlohu priekopníka v rámci európskeho inovačného priestoru. Časť ročného príspevku sa ZIS pridelí na základe súťaže. Prístup EIT k financovaniu bude pevne založený na silnom pákovom efekte, ktorý mobilizuje verejné a súkromné finančné prostriedky na národnej úrovni i na úrovni Únie a bude členským štátom a príslušným zainteresovaným stranám oznámený transparentným spôsobom. Navyše bude používať úplne nové nástroje na cielenú podporu jednotlivých činností prostredníctvom nadácie EIT.

g)   Prepojenie regionálneho rozvoja s európskymi príležitosťami

Prostredníctvom ZIS a stredísk spoločného umiestnenia – uzlov excelentnosti, ktoré spájajú partnerov z oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania v danej zemepisnej lokalite – bude EIT prepojený aj s regionálnou politikou. Predovšetkým zaručí lepšie prepojenie medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, trhom práce a regionálnou inováciou a rastom v kontexte regionálnych a národných stratégií pre inteligentnú špecializáciu. Takýmto pôsobením prispeje k dosahovaniu cieľov politiky Únie v oblasti súdržnosti.


(1)  KOM(2013)0624.

(2)  Odporúčanie Komisie o spravovaní duševného vlastníctva v oblasti činností týkajúcich sa prenosu vedomostí a metodické pokyny pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie (K(2008)1329, 10.4.2008).

(3)  KOM(2009)0512.

(4)  KOM(2010)0245.

(5)  KOM(2011)0112.

(6)  KOM(2011)0152.

(7)  KOM(2011)0112.

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 327, 22.12.2000, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(10)  World Energy Outlook 2008 (Vyhliadky svetovej energetiky 2008), OECD – IEA, 2008.

(11)  KOM(2011)0112.

(12)  KOM(2009)0519.

(13)  Biela kniha Komisie – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (KOM(2011)0144).

(14)  „Vozidlá“ treba chápať v širšom zmysle, zahŕňajú všetky dopravné prostriedky.

(15)  4. hodnotiaca správa IPCC, 2007, (www.ipcc.ch).

(16)  KOM(2011)0571.

(17)  KOM(2009)0147.

(18)  KOM(2011)0025.

(19)  KOM(2009)0400.

(20)  KOM(2007)0575.

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

(22)  KOM(2012)0710.

(23)  KOM(2010)0491 v konečnom znení.

(24)  KOM(2011)0274.


PRÍLOHA II

Rozdelenie rozpočtu

Orientačné rozdelenie rozpočtu programu Horizont 2020 je nasledovné:

 

v miliónoch EUR v bežných cenách

I

Excelentná veda, z čoho:

24 441,1

1.

Európska rada pre výskum (ERC)

13 094,8

2.

Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET)

2 696,3

3.

Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie

6 162

4.

Výskumné infraštruktúry

2 488

II

Vedúce postavenie priemyslu, z čoho:

17 015,5

1.

Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií (*1), (*4)

13 557

2.

Prístup k prostriedkom rizikového financovania (*2)

2 842,3

3.

Inovácia v MSP (*3)

616,2

III

Spoločenské výzvy, z čoho (*4):

29 679

1.

Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

7 471,8

2.

Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský, námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo

3 851,4

3.

Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia

5 931,2

4.

Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava

6 339,4

5.

Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny

3 081,1

6.

Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti

1 309,5

7.

Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov

1 694,6

IV

Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti

816,5

V

Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť

462,2

VI

Nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra (JRC)

1 902,6

VII

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

2 711,4

CELKOVO

77 028,3


(*1)  Vrátane 7 711 miliónov EUR na informačné a komunikačné technológie (IKT) z čoho 1 594 miliónov EUR na fotoniku a mikro- a nanoelektroniku, 3 851 miliónov EUR na nanotechnológie, moderné materiály a modernú výrobu a spracovanie, 516 miliónov EUR na biotechnológiu a 1 479 miliónov EUR na kozmický priestor. Z toho vyplýva, že, [5 961 miliónov EUR ]* bude k dispozícii na podporu kľúčových podporných technológií.

(*2)  Približne 994 miliónov EUR z tejto sumy môže ísť na realizáciu projektov v rámci strategického plánu pre energetické technológie (plánu SET).

(*3)  V rámci cieľa prideliť minimálne 20 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitné ciele „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a prioritu „Spoločenské výzvy pre MSP“ sa minimálne 5 % tohto kombinovaného rozpočtu vyčlení na nástroj pre MSP. Minimálne 7 % celkového rozpočtu v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a priority „Spoločenské výzvy“ sa pridelí na nástroj pre MSP priemerne počas trvania programu Horizont 2020.

(*4)  Pilotné činnosti v rámci urýchlenia procesu inovácie sa budú financovať z osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a z osobitných cieľov priority „Spoločenské výzvy“. S cieľom umožniť úplné hodnotenie pilotných činností v rámci urýchlenia procesu inovácie sa začne vykonávať dostatočný počet projektov.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/174


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1292/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu pripisuje významnú úlohu Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu (ďalej len „EIT“), ktorý prispieva k viacerým hlavným iniciatívam.

(2)

V období rokov 2014 až 2020 by mal EIT prostredníctvom integrácie vedomostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie prispievať k cieľom programu Horizont 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu, ktorý je zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3) (ďalej len „program Horizont 2020“).

(3)

S cieľom zabezpečiť konzistentný rámec pre účastníkov programu Horizont 2020 by sa na EIT malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (4) (ďalej len „pravidlá účasti“).

(4)

V pravidlách účasti sú vymedzené pravidlá týkajúce sa správy práv duševného vlastníctva.

(5)

Pravidlá týkajúce sa združovania tretích krajín sú vymedzené v programe Horizont 2020.

(6)

EIT by mal podporovať podnikanie činnosťami v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie. Predovšetkým by mal podporovať excelentné vzdelávanie v oblasti podnikania a zakladanie nových podnikov a osamostatnených častí podnikov.

(7)

EIT by mal priamo zapojiť zástupcov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a ostatné zainteresované strany z celého inovačného reťazca, pričom by vznikali priaznivé účinky na obidvoch stranách. Aby sa taký dialóg a výmena stali systematickejšími, mala by sa vytvoriť platforma zainteresovaných strán EIT, ktorá by zapojila širšiu komunitu zainteresovaných strán do riešenia horizontálnych otázok. EIT by mal takisto vykonávať informačné a komunikačné činnosti zamerané na príslušné zainteresované strany.

(8)

EIT by mal podporovať primerane vyváženú účasť medzi rôznymi aktérmi vedomostného trojuholníka zapojenými do znalostných a inovačných spoločenstiev (ďalej len „ZIS“). Okrem toho by mal presadzovať výraznú účasť súkromného sektora, najmä mikropodnikov, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“).

(9)

Mal by sa vymedziť rozsah príspevku EIT k ZIS a mali by sa objasniť zdroje finančných prostriedkov ZIS.

(10)

Malo by sa zjednodušiť zloženie orgánov EIT. Malo by sa zracionalizovať fungovanie správnej rady EIT a mali by sa podrobnejšie objasniť príslušné úlohy a povinnosti správnej rady a riaditeľa.

(11)

Na základe podmienok vymedzených v strategickom inovačnom programe v súlade s otvoreným, transparentným a konkurencieschopným postupom by sa malo iniciovať zriadenie nových ZIS vrátane ich prioritných oblastí, organizácie a časového harmonogramu výberového procesu.

(12)

ZIS by mali rozšíriť svoje vzdelávacie činnosti tak, aby posilnili základňu zručností v celej Únii prostredníctvom zabezpečovania kurzov odborného vzdelávania a ďalších príslušných kurzov odbornej prípravy.

(13)

Spolupráca medzi Komisiou a EIT v oblasti organizácie monitorovania a hodnotení ZIS je potrebná s cieľom zabezpečiť súdržnosť s celkovým systémom monitorovania a hodnotenia na úrovni Únie. Predovšetkým by mali byť jasne vymedzené zásady monitorovania ZIS a EIT.

(14)

ZIS by sa mali usilovať o súčinnosť s príslušnými iniciatívami Únie, národnými a regionálnymi iniciatívami.

(15)

Na zabezpečenie širšej účasti organizácií z rôznych členských štátov v ZIS by sa mali vytvoriť partnerské organizácie aspoň v troch rôznych členských štátoch.

(16)

EIT a ZIS by mali rozvíjať činnosti dosahu a šíriť osvedčené postupy, a to aj prostredníctvom regionálneho inovačného programu.

(17)

Pred začatím výberového postupu ZIS by EIT mal prijať kritériá a postupy financovania, monitorovania a hodnotenia činností ZIS.

(18)

V trojročnom pracovnom programe ZIS by sa malo vziať do úvahy stanovisko Komisie týkajúce sa osobitných cieľov EIT vymedzených v programe Horizont 2020 a jeho doplnkovosť s politikami a nástrojmi Únie.

(19)

EIT sa v rámci programu Horizont 2020 bude zaoberať otázkou začlenenia výdavkov súvisiacich so zmenou klímy, ako je vymedzené v programe Horizont 2020.

(20)

Hodnotenie EIT by malo včas poskytnúť vstupné údaje pre hodnotenie programu Horizont 2020 v rokoch 2017 a 2023.

(21)

Komisia by mala posilniť svoju úlohu pri monitorovaní vykonávania osobitných stránok činností EIT.

(22)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu Horizont 2020, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (5) počas ročného rozpočtového postupu. Finančný príspevok na činnosti EIT by sa mal poskytnúť z programu Horizont 2020.

(23)

Napriek pôvodným očakávaniam, nadácia EIT nebude dostávať priamy príspevok z rozpočtu Únie a preto by sa na ňu nemal vzťahovať postup Únie udelenia absolutória.

(24)

Z dôvodov jasnosti by sa príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 (6) mala nahradiť novou prílohou.

(25)

Nariadenie (ES) č. 294/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 294/2008 sa mení takto:

1.

Článok 2 sa mení takto:

a)

bod 1 sa nahrádza takto:

„1.   „inovácia“: je proces vrátane jeho výsledku, ktorým sa novými myšlienkami reaguje na spoločenské alebo hospodárske potreby a dopyt a vytvárajú sa nové výrobky, služby alebo podnikateľské a organizačné modely, ktoré sa úspešne uvádzajú na existujúci trh alebo sú schopné vytvoriť nové trhy a ktoré sú spoločnosti na prospech;“;

b)

bod 2 sa nahrádza takto:

„2.   „znalostné a inovačné spoločenstvo“: (ďalej len „ZIS“) je autonómne partnerstvo inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, výskumných organizácií, podnikov a iných strán zainteresovaných do inovačného procesu, ktoré má formu strategickej siete založenej na spoločnom strednodobom až dlhodobom inovačnom plánovaní v záujme splnenia výziev EIT a prispievania k dosiahnutiu cieľov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (*1) („Horizont 2020“), a to bez ohľadu na jej presnú právnu formu;

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inováciu 2014-2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.).“;"

c)

bod 3 sa nahrádza takto:

„3.   „stredisko spoločného umiestnenia“: je geografická oblasť, v ktorej sídlia hlavní partneri vedomostného trojuholníka, čo im umožňuje ľahko spolu komunikovať, a ktorá slúži ako kontaktné miesto pre činnosti ZIS v tejto oblasti;“;

d)

bod 4 sa vypúšťa;

e)

bod 5 sa nahrádza takto:

„5.   „partnerská organizácia“: je akákoľvek organizácia, ktorá je členom ZIS, a môže zahŕňať najmä inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, výskumné organizácie, verejnoprávne alebo súkromné podnikateľské subjekty, finančné inštitúcie, regionálne a miestne orgány, nadácie a neziskové organizácie;“;

f)

bod 9 sa nahrádza takto:

„9.   „strategický inovačný program“: (ďalej len „SIP“) je strategický dokument, v ktorom sa uvádzajú prioritné oblasti a dlhodobá stratégia EIT pre budúce iniciatívy vrátane prehľadu plánovaných činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie počas siedmich rokov;“;

g)

dopĺňa sa tento bod:

„9a.   „regionálny inovačný program“: je program dosahu zameraný na partnerstvá medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými organizáciami, podnikmi a ďalšími zúčastnenými stranami s cieľom podporovať inováciu v celej Únii;“;

h)

dopĺňajú sa tieto body:

„10.   „platforma zainteresovaných strán“: je platforma otvorená pre zástupcov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, organizované záujmové skupiny a individuálne subjekty z oblasti podnikania, vysokoškolského vzdelávania, výskumu, zo združení, z organizácií občianskej spoločnosti a klastrových organizácií, ako aj pre ostatné zainteresované strany z celého vedomostného trojuholníka;

11.   „činnosti ZIS s pridanou hodnotou“: sú činnosti vykonávané partnerskými organizáciami alebo prípadne právnymi subjektmi ZIS, ktoré prispievajú k integrácii vedomostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie vrátane činností ZIS spojených so zriaďovaním, administratívou a koordináciou a k dosiahnutiu celkových cieľov EIT.“.

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Poslanie a ciele

Poslaním EIT je prispievať k trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti Európy posilňovaním inovačnej kapacity členských štátov a Únie s cieľom reagovať na hlavné výzvy, ktorým čelí európska spoločnosť. Toto poslanie plní prostredníctvom presadzovania súčinnosti a spolupráce medzi oblasťami vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie na najvyššej úrovni a prostredníctvom ich integrácie, a to aj podporou podnikania.

Všeobecné ciele, osobitné ciele a ukazovatele výsledkov EIT na obdobie rokov 2014 až 2020 sú vymedzené v programe Horizont 2020.“.

3.

Článok 4 ods. 1 sa mení takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

správna rada zložená z členov na vysokej úrovni so skúsenosťami z oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu, inovácie a podnikania. Zodpovedá za usmerňovanie činností EIT, výber, vymenúvanie a hodnotenie ZIS a za všetky ostatné strategické rozhodnutia. Pomáha jej výkonný výbor;“;

b)

písmeno b) sa vypúšťa;

c)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

riaditeľ vymenovaný správnou radou, ktorý sa správnej rade zodpovedá za administratívne riadenie a finančné hospodárenie EIT a je zákonným zástupcom EIT;“.

4.

Článok 5 ods. 1 sa mení takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

v súlade so SIP stanovuje svoje hlavné priority a činnosti;“;

b)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

vyberá a vymenúva ZIS v prioritných oblastiach v súlade s článkom 7 a dohodou vymedzuje ich práva a povinnosti, poskytuje im vhodnú podporu, uplatňuje vhodné opatrenia na kontrolu kvality, nepretržite monitoruje a pravidelne hodnotí ich činnosti, zabezpečuje primeranú úroveň koordinácie a umožňuje komunikáciu a tematickú spoluprácu medzi ZIS;“;

c)

písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)

podporuje šírenie osvedčených postupov integrácie vedomostného trojuholníka, a to aj medzi ZIS, v záujme vytvorenia spoločnej kultúry inovácie a prenosu znalostí a nabáda na účasť na činnostiach dosahu, a to aj na regionálnom inovačnom programe;“;

d)

písmeno h) sa nahrádza takto:

„h)

podporuje multidisciplinárne prístupy k inovácii vrátane integrácie technologických, spoločenských a netechnologických riešení, organizačných prístupov a nových obchodných modelov;“;

e)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„i)

podľa potreby zabezpečuje dopĺňanie sa a súčinnosť medzi činnosťami EIT a inými programami Únie;

j)

presadzuje ZIS ako vynikajúcich partnerov v oblasti inovácie v rámci Únie aj mimo nej;

k)

zriaďuje fórum zainteresovaných strán s cieľom informovať o činnostiach EIT, o jeho skúsenostiach, osvedčených postupoch a prínose k politikám a cieľom Únie v oblasti inovácie, výskumu a vzdelávania a umožniť zainteresovaným stranám, aby vyjadrili svoje názory. Zasadnutie fóra zainteresovaných strán sa zvoláva aspoň raz ročne. Zástupcovia členských štátov sa v rámci zasadnutia fóra zainteresovaných strán stretávajú v osobitnom zložení, aby zabezpečili primeranú komunikáciu a tok informácií s EIT a aby boli informovaní o dosiahnutých úspechoch, poskytovali EIT a ZIS poradenstvo a vymieňali si s nimi skúsenosti. Zástupcovia členských štátov, ktorí sa stretávajú v osobitnom zložení v rámci fóra zainteresovaných strán, zabezpečia tiež vhodnú súčinnosť a vzájomné dopĺňanie sa činností EIT a ZIS a národných programov a iniciatív, a to vrátane potenciálneho spolufinancovania činností ZIS na vnútroštátnej úrovni.“.

5.

Článok 6 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa mení takto:

i)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

priekopnícky výskum zameraný na inováciu v oblastiach kľúčového hospodárskeho a spoločenského záujmu, ktorý vychádza z výsledkov európskeho a vnútroštátneho výskumu, s potenciálom posilniť konkurencieschopnosť Európy na medzinárodnej úrovni a nájsť riešenia hlavných výziev, ktorým čelí európska spoločnosť;“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na magisterskej a doktorandskej úrovni, ako aj kurzy odborného vzdelávania v odboroch, ktoré majú potenciál napĺňať budúce sociálno-ekonomické potreby Európy a ktoré rozširujú základňu talentov Únie, podporujú rozvoj zručností spojených s inováciou, zdokonaľovanie manažérskych a podnikateľských zručností a mobilitu výskumných pracovníkov a študentov a presadzujú spoločné využívanie znalostí, mentorstvo a vytváranie sietí medzi osobami, ktoré získali titul alebo absolvovali kurz odbornej prípravy EIT;“;

iii)

písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

činnosti dosahu a šírenie najlepších postupov v oblasti inovácie s dôrazom na rozvoj spolupráce medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumom a podnikaním vrátane sektorov služieb a financií;“;

iv)

dopĺňa sa toto písmeno:

„e)

v prípade potreby sa usilovať o súčinnosť a vzájomné dopĺňanie sa činností ZIS a existujúcich európskych, vnútroštátnych a regionálnych programov.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   ZIS majú značnú celkovú autonómiu, pokiaľ ide o vymedzenie svojej vnútornej organizácie a zloženia, ako aj svojho presného programu a pracovných metód. ZIS predovšetkým:

a)

stanovia opatrenia v oblasti riadenia, ktoré odzrkadľujú vedomostný trojuholník vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie;

b)

majú za cieľ byť otvorené pre nových členov, kedykoľvek predstavujú pre partnerstvo pridanú hodnotu;

c)

fungujú otvoreným a transparentným spôsobom v súlade so svojimi vnútornými pravidlami;

d)

stanovia obchodné plány s cieľmi a kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti;

e)

vypracujú stratégie pre finančnú udržateľnosť.“.

6.

Článok 7 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   EIT vyberá a určuje partnerstvo, ktoré sa má stať ZIS, na základe konkurenčného, otvoreného a transparentného postupu. Podrobné kritériá výberu ZIS, ktoré vychádzajú zo zásad excelentnosti a inovačnej relevantnosti, prijíma a zverejňuje EIT. Na výberovom procese sa zúčastňujú externí a nezávislí experti.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   EIT iniciuje výber a vymenovanie ZIS podľa prioritných oblastí a harmonogramu vymedzeného v SIP.“;

c)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   V súlade so zásadami uvedenými v odseku 1 zahŕňajú kritériá výberu na určovanie ZIS okrem iného:

a)

súčasnú a potenciálnu inovačnú kapacitu vrátane podnikania v rámci partnerstva, ako aj jeho excelentnosť v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie;

b)

kapacitu partnerstva na dosahovanie cieľov SIP, čím sa prispeje k dosiahnutiu všeobecného cieľa a priorít programu Horizont 2020;

c)

multidisciplinárny prístup k inovácii vrátane začlenenia technologických, spoločenských a netechnologických riešení;

d)

kapacitu partnerstva na zabezpečenie udržateľného a dlhodobého sebestačného financovania vrátane výrazného a rastúceho príspevku súkromného sektora, priemyslu a služieb;

e)

primerane vyváženú účasť na partnerstve organizácií, ktoré sú aktívne vo vedomostnom trojuholníku vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie;

f)

predloženie plánu správy duševného vlastníctva, ktorý zodpovedá dotknutému sektoru, vrátane spôsobu, akým sa zohľadnili príspevky jednotlivých partnerských organizácií;

g)

opatrenia na podporu účasti súkromného sektora a spolupráce s ním vrátane finančného sektora a najmä MSP, ako aj vytváranie nových podnikov, osamostatnených častí podnikov a MSP so zámerom komerčne využívať výsledky činností ZIS;

h)

v náležitých prípadoch pripravenosť vypracovať konkrétne opatrenia zamerané na interakciu a spoluprácu s verejným sektorom a tretím sektorom;

i)

pripravenosť komunikovať s ostatnými organizáciami a sieťami mimo ZIS s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a excelentnosť;

j)

pripravenosť vypracovať konkrétne návrhy na súčinnosť s iniciatívami Únie a ostatnými príslušnými iniciatívami.“;

d)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Minimálnou podmienkou na vytvorenie ZIS je účasť aspoň troch partnerských organizácií so sídlom v aspoň troch rôznych členských štátoch. Všetky takéto partnerské organizácie musia byť navzájom nezávislé v zmysle článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (*2).

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81.).“;"

e)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Okrem podmienky stanovenej v odseku 3, musia byť aspoň dve tretiny partnerských organizácií, ktoré tvoria ZIS, usadené v členských štátoch. Súčasťou každého ZIS musí byť aspoň jedna inštitúcia vysokoškolského vzdelávania a jedna súkromná spoločnosť.“;

f)

dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Pred iniciovaním výberového postupu na výber nových ZIS EIT prijme a zverejní kritériá a postupy financovania, monitorovania a hodnotenia činností ZIS. Zástupcovia členských štátov, ktorí sa stretávajú v osobitnom zložení v rámci fóra zainteresovaných strán, sú o nich urýchlene informovaní.“.

7.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 7a

Zásady hodnotenia a monitorovania ZIS

EIT v spolupráci s Komisiou organizuje priebežné monitorovanie a pravidelné externé hodnotenia výstupov, výsledkov a vplyvu každého ZIS na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti uvedených okrem iného v nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a SIP. Správa o výsledkoch takéhoto monitorovania a hodnotenia sa predloží Európskemu parlamentu a Rade a zverejní sa.

Článok 7b

Trvanie, pokračovanie a ukončenie činnosti ZIS

1.   V závislosti od výsledkov neustáleho monitorovania a pravidelných hodnotení a osobitostí jednotlivých oblastí má ZIS zvyčajne trvanie sedem až pätnásť rokov.

2.   EIT môže zaviesť rámcovú dohodu o partnerstve so ZIS na počiatočné obdobie siedmich rokov.

3.   Správna rada môže rozhodnúť o predĺžení platnosti rámcovej dohody o partnerstve so ZIS nad rámec pôvodne stanoveného obdobia, a to v medziach finančného krytia uvedeného v článku 19, ak je to najvhodnejší spôsob, ako splniť ciele EIT.

4.   Ak sa pri hodnoteniach ZIS zistia nedostatočné výsledky, správna rada prijme náležité opatrenia, ktorými môže byť aj zníženie, úprava alebo zrušenie finančnej podpory alebo ukončenie dohody.“.

8.

V článku 8 ods. 2 sa vkladá toto písmeno:

„aa)

šíriť najlepšie postupy v oblasti horizontálnych otázok;“.

9.

Článok 10 sa vypúšťa.

10.

Článok 13 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   EIT zverejní pred vydaním výziev na predkladanie návrhov na výber ZIS rokovací poriadok, osobitné rozpočtové pravidlá uvedené v článku 21 ods. 1 a podrobné kritériá výberu ZIS uvedené v článku 7.“.

11.

Článok 14 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   ZIS sú financované najmä z týchto zdrojov:

a)

príspevky partnerských organizácií, ktoré tvoria podstatný zdroj financovania;

b)

dobrovoľné príspevky členských štátov, tretích krajín alebo verejných orgánov v rámci členských štátov a tretích krajín;

c)

príspevky medzinárodných subjektov alebo inštitúcií;

d)

výnosy z vlastných aktív a vlastnej činnosti ZIS a licenčných poplatkov za práva duševného vlastníctva;

e)

kapitálové dotácie vrátane tých, ktoré spravuje nadácia EIT;

f)

dedičstvá, dary a príspevky od jednotlivcov, inštitúcií, nadácií alebo akýchkoľvek iných vnútroštátnych orgánov;

g)

príspevok z EIT;

h)

finančné nástroje vrátane nástrojov financovaných zo všeobecného rozpočtu Únie.

Príspevky môžu zahŕňať aj vecné príspevky.“.

b)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Príspevok EIT pre ZIS môže pokryť až 100 % celkových oprávnených nákladov na činnosti s pridanou hodnotou ZIS.“;

c)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„6.   Príspevok EIT v priemere nepresiahne 25 % celkových finančných prostriedkov ZIS.

7.   EIT zavedie konkurenčný mechanizmus revízie na účely prideľovania primeraného podielu svojho ročného finančného príspevku pre ZIS. Zahrnie posúdenie obchodných plánov a výkonnosti ZIS na základe merania v rámci priebežného monitorovania.“.

12.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Plánovanie a podávanie správ

1.   EIT prijme priebežný trojročný pracovný program vychádzajúci zo SIP po jeho prijatí, obsahujúci stanovenie hlavných priorít a plánovaných iniciatív EIT a ZIS vrátane odhadu finančných potrieb a zdrojov. Obsahuje tiež vhodné ukazovatele na účely monitorovania činností ZIS a EIT, pričom sa uplatní prístup zameraný na výsledky. Predbežný priebežný trojročný pracovný program predkladá EIT Komisii do 31. decembra roka, ktorý končí dva roky pred nadobudnutím účinnosti príslušného trojročného pracovného programu (rok N - 2).

Komisia poskytne stanovisko so zreteľom na osobitné ciele EIT vymedzené v programe Horizont 2020 a jeho doplnkovosť s politikami a nástrojmi Únie do troch mesiacov od predloženia pracovného programu. EIT náležite zohľadní stanovisko Komisie a v prípade nesúhlasu odôvodní svoju pozíciu. Konečný pracovný program zašle EIT na informáciu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Riaditeľ na požiadanie predloží príslušnému výboru Európskeho parlamentu konečný pracovný program;

2.   EIT prijme do 30. júna každého roka výročnú správu. V tejto správe sa uvedú činnosti, ktoré vykonali EIT a ZIS v predchádzajúcom kalendárnom roku, a zhodnotia sa výsledky z hľadiska stanovených cieľov, ukazovateľov a harmonogramu, riziká súvisiace s vykonanými činnosťami, využitie zdrojov a celkové fungovanie EIT. EIT zašle výročnú správu Európskemu parlamentu a Rade a aspoň raz do roka ich informuje o svojich činnostiach, prínose k programu Horizont 2020 a k politikám a cieľom Únie v oblasti inovácie, výskumu a vzdelávania.“.

13.

Článok 16 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa číslo „päť“ nahrádza číslom „tri“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   Komisia môže vykonávať ďalšie hodnotenia tém alebo námetov strategického významu s pomocou nezávislých odborníkov, ktorí skúmajú pokrok, ktorý dosiahol EIT pri plnení stanovených cieľov, určujú faktory prispievajúce k vykonávaniu činností a stanovujú najlepšie postupy. Komisia pri vykonávaní týchto činností v plnej miere zohľadní administratívny vplyv na EIT a ZIS.“.

14.

Článok 17 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   V SIP sa vymedzia prioritné oblasti a dlhodobá stratégia pre EIT a posúdi sa v ňom jeho sociálno-ekonomický vplyv a kapacita na vytváranie najlepšej inovačnej pridanej hodnoty. V SIP sa zohľadnia výsledky monitorovania a hodnotenia EIT uvedeného v článku 16.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   SIP obsahuje analýzu potenciálnej a primeranej súčinnosti a komplementárnosti medzi činnosťami EIT a ďalšími iniciatívami, nástrojmi a programami Únie.“;

c)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Európsky parlament a Rada prijmú na základe návrhu Komisie SIP v súlade s článkom 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“.

15.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Rozpočtové záväzky

1.   Finančné krytie z programu Horizont 2020 na vykonávanie tohto nariadenia od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 sa stanovuje na 2 711,4 miliónov EUR v bežných cenách.

2.   Uvedená suma predstavuje hlavnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu počas rozpočtového postupu, v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (*3).

3.   Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach finančného rámca. Finančný príspevok EIT na činnosť ZIS sa poskytuje v rámci tohto finančného krytia.

(*3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.“."

16.

Článok 20 sa mení takto:

a)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Správna rada prijme návrh odhadu spolu s návrhom plánu pracovných miest a predbežným priebežným trojročným pracovným programom a zašle ich Komisii do 31. decembra roku N-2.“;

b)

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Na základe tohto odhadu Komisia zaznamená do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za nevyhnutné pre výšku dotácie, akou má byť zaťažený všeobecný rozpočet.“.

17.

Článok 21 sa mení takto

a)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Finančný príspevok určený pre EIT sa uplatňuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013 a nariadením (EÚ) č. 1291/2013.“;

b)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Európsky parlament na odporúčanie Rady do 15. mája roku N + 2 udeľuje absolutórium za rok N riaditeľovi v súvislosti s plnením rozpočtu EIT.“.

18.

Článok 22 ods. 4 sa vypúšťa.

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Ukončenie činnosti EIT

V prípade ukončenia činnosti EIT sa jeho likvidácia uskutoční pod dohľadom Komisie v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. V dohodách so ZIS a v právnom akte o založení nadácie EIT sa uvedú vhodné ustanovenia pre takúto situáciu.“.

Článok 2

Príloha k nariadeniu (ES) č. 294/2008 sa nahrádza prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 122.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020), Pozri stranu 104 Ú. v. EÚ.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (Pozri stranu 81 Ú. v. EÚ).

(5)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008 o zriadení Európskeho inovačného a technologického inštitútu (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1).


PRÍLOHA

Stanovy Európskeho inovačného a technologického inštitútu

ODDIEL 1

ZLOŽENIE SPRÁVNEJ RADY

1.

Správna rada sa skladá z vymenovaných členov a volených členov.

2.

Správna rada má 12 vymenovaných členov, ktorých vymenovala Komisia a u ktorých je rovnováha medzi členmi so skúsenosťami z podnikateľskej oblasti a z oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu. Majú štvorročné neobnoviteľné funkčné obdobie.

Vždy, keď je to potrebné, správna rada predkladá Komisii návrh na vymenovanie nového(-ých) člena(-ov). Kandidát(-i) sa vyberá(-ajú) na základe výsledku transparentného a otvoreného postupu, ktorý zahŕňa konzultácie so zainteresovanými stranami.

Komisia prihliada na rovnováhu medzi skúsenosťami z oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu, inovácie a podnikania, ako aj na rovnováhu medzi ženami a mužmi, geografickú rovnováhu a na oceňovanie prostredia pre vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inováciu v celej Únii.

Komisia vymenuje člena(-ov) a informuje Európsky parlament a Radu o výberovom postupe a konečnom vymenovaní týchto členov správnej rady.

V prípade, ak vymenovaný člen nie je schopný dokončiť svoje funkčné obdobie, rovnakým postupom, ako sa použil pri tomto nespôsobilom členovi, sa vymenuje náhradný člen, aby dokončil jeho funkčné obdobie. Náhradného člena, ktorý vykonával funkciu kratšie než dva roky, môže Komisia na žiadosť správnej rady opätovne vymenovať na ďalšie obdobie štyroch rokov.

Počas prechodného obdobia členovia rady, ktorí boli pôvodne vymenovaní na obdobie šiestich rokov, ukončia svoje funkčné obdobie. Dovtedy bude mať rada 18 vymenovaných členov. Do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia správna rada so súhlasom Komisie vyberie jednu tretinu z dvanástich členov vymenovaných v roku 2012 na funkčné obdobie dvoch rokov, jednu tretinu na obdobie štyroch rokov a jednu tretinu na obdobie šiestich rokov.

Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia z vlastnej iniciatívy a v záujme zachovania integrity správnej rady ukončiť funkčné obdobie člena rady.

3.

V správnej rade sú traja volení členovia, ktorých volia ZIS spomedzi svojich partnerských organizácií. Majú dvojročné funkčné obdobie, ktoré sa môže raz obnoviť. Ich funkčné obdobie sa skončí, ak odídu zo ZIS.

Podmienky a postupy voľby a nahradenia volených členov schváli správna rada na základe návrhu riaditeľa. Týmto mechanizmom sa zabezpečuje vhodné zastúpenie rôznorodosti a zohľadňuje sa vývoj ZIS.

Počas prechodného obdobia volení členovia rady, ktorí boli pôvodne zvolení na obdobie troch rokov, ukončia svoje funkčné obdobie. Dovtedy má rada štyroch volených členov.

4.

Členovia správnej rady konajú v záujme EIT a chránia jeho ciele, poslanie, identitu, samostatnosť a súdržnosť nezávislým a transparentným spôsobom.

ODDIEL 2

POVINNOSTI SPRÁVNEJ RADY

Správna rada a prijíma potrebné strategické rozhodnutia, najmä:

a)

na základe návrhu riaditeľa prijíma návrh strategického inovačného programu (SIP) EIT, trojročný priebežný pracovný program, jeho rozpočet, jeho ročnú účtovnú závierku a súvahu a jeho výročnú správu o činnosti;

b)

na základe návrhu riaditeľa prijíma kritériá a postupy financovania, monitorovania a hodnotenia činností ZIS;

c)

prijíma postup výberu ZIS;

d)

vyberá a vymenúva partnerstvo za ZIS alebo ak je to vhodné, takéto vymenovanie ruší;

e)

zabezpečuje priebežné hodnotenie činností ZIS;

f)

prijíma svoj rokovací poriadok vrátane rokovacieho poriadku výkonného výboru, ako aj osobitné rozpočtové pravidlá EIT;

g)

so súhlasom Komisie stanovuje primerané odmeny pre členov správnej rady a výkonného výboru; takéto odmeny sa stanovujú v porovnaní s podobnými odmenami v členských štátoch;

h)

prijíma postup na výber výkonného výboru a riaditeľa;

i)

vymenúva a v prípade potreby aj odvoláva riaditeľa a vykonáva disciplinárnu právomoc voči riaditeľovi;

j)

vymenúva účtovníka a členov výkonného výboru;

k)

prijíma kódex správania v súvislosti s konfliktom záujmov;

l)

v prípade potreby ustanovuje poradné skupiny, ktoré môžu mať stanovené obdobie trvania;

m)

zriaďuje funkciu vnútorného auditu v súlade s nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 (1);

n)

je splnomocnená zriadiť nadáciu so špecifickým cieľom propagovať a podporovať činnosti EIT;

o)

rozhodne o jazykovej politike EIT, pričom zohľadní existujúce zásady o viacjazyčnosti a praktické potreby jeho fungovania;

p)

propaguje EIT na celom svete s cieľom zvýšiť jeho príťažlivosť a vytvoriť z neho subjekt svetovej úrovne pre excelentnosť vo vysokoškolskom vzdelávaní, výskume a inovácii.

ODDIEL 3

ČINNOSŤ SPRÁVNEJ RADY

1.

Správna rada si zvolí svojho predsedu spomedzi vymenovaných členov. Funkčné obdobie predsedu je dva roky a môže sa raz obnoviť.

2.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, správna rada prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou členov, ktorí majú hlasovacie právo.

Rozhodnutia podľa oddielu 2 písm. a), b), c), i) a o) a odseku 1 tohto oddielu si však vyžadujú dvojtretinovú väčšinu jej členov, ktorí majú hlasovacie právo.

3.

Volení členovia nesmú hlasovať o rozhodnutiach podľa oddielu 2 písm. b), c), d), e), f), g), i), j), k), o) a p).

4.

Správna rada sa stretáva na riadnom zasadnutí najmenej tri razy za rok a na mimoriadnom zasadnutí, keď ho zvolá jej predseda alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny všetkých jej členov.

5.

Správnej rade pomáha výkonný výbor. Výkonný výbor sa skladá z troch vymenovaných členov a predsedu správnej rady, ktorý predsedá aj výkonnému výboru. Troch členov okrem predsedu vyberá správna rada spomedzi svojich vymenovaných členov. Správna rada môže delegovať určité úlohy na výkonný výbor.

ODDIEL 4

RIADITEĽ

1.

Riaditeľ je osoba s odbornými znalosťami a výbornou povesťou v oblastiach, v ktorých EIT pôsobí. Riaditeľa vymenúva správna rada na funkčné obdobie štyroch rokov. Správna rada môže toto funkčné obdobie predĺžiť raz o obdobie ďalších štyroch rokov, keď usúdi, že je to v najlepšom záujme EIT.

2.

Riaditeľ je zodpovedný za činnosť a za každodenné riadenie EIT a je jeho zákonným zástupcom. Riaditeľ sa zodpovedá správnej rade, ktorej priebežne predkladá správy o vývoji činností EIT.

3.

Riaditeľ najmä:

a)

organizuje a riadi činnosti EIT;

b)

podporuje správnu radu a výkonný výbor v ich práci a zabezpečuje sekretariát pre ich zasadnutia a poskytuje všetky informácie potrebné na výkon ich povinností;

c)

pripravuje návrh SIP, predbežný priebežný trojročný pracovný program, návrh výročnej správy a návrh ročného rozpočtu, ktoré predloží správnej rade;

d)

pripravuje a dohliada na postup pri výbere ZIS a zabezpečuje, aby sa jednotlivé fázy tohto postupu uskutočňovali transparentne a objektívne;

e)

pripravuje, dojednáva a uzatvára zmluvné dohody so ZIS;

f)

organizuje fórum zainteresovaných strán vrátane zástupcov členských štátov, ktorí sa stretávajú v osobitnom zložení;

g)

zabezpečuje vykonávanie efektívnych postupov monitorovania a hodnotenia v súvislosti s činnosťou EIT v súlade s článkom 16 tohto nariadenia;

h)

zodpovedá za administratívne a finančné záležitosti vrátane plnenia rozpočtu EIT, náležite zohľadňujúc rady od vnútorného auditu;

i)

zodpovedá za všetky personálne záležitosti;

j)

predkladá vnútornému auditu a následne prostredníctvom výkonného výboru aj správnej rade návrh ročnej účtovnej závierky a súvahy;

k)

zabezpečuje, aby sa plnili povinnosti EIT týkajúce sa zmlúv a dohôd, ktoré EIT uzatvára;

l)

zabezpečuje účinnú komunikáciu s inštitúciami Únie;

m)

koná v záujme EIT a chráni jeho ciele, poslanie, identitu, samostatnosť a súdržnosť nezávislým a transparentným spôsobom.

ODDIEL 5

ZAMESTNANCI EIT

1.

Zamestnancami EIT sú zamestnanci, ktorých zamestnáva priamo EIT na základe zmlúv na dobu určitú. Na riaditeľa a zamestnancov EIT sa vzťahujú Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.

2.

Do EIT sa môžu na obmedzené obdobie vyslať experti. Správna rada prijme ustanovenia, ktoré umožnia vyslaným expertom pracovať v EIT a ktorými sa vymedzia ich práva a povinnosti.

3.

EIT uplatňuje vo vzťahu k svojim zamestnancom právomoci, ktoré sú zverené orgánu oprávnenému uzatvárať zmluvy s jeho zamestnancami.

4.

Od zamestnanca sa môže požadovať, aby v plnej výške alebo čiastočne nahradil všetku škodu, ktorú spôsobil inštitútu EIT v dôsledku závažného porušenia svojich povinností v priebehu plnenia svojich povinností alebo v súvislosti s ich plnením.

(1)  Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 23. decembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/185


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1293/2013

z 11. decembra 2013

o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Politika a právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia a klímy značnou mierou prispeli k zlepšeniu stavu životného prostredia. V oblasti životného prostredia a klímy však naďalej pretrvávajú veľké problémy, ktoré budú mať pre Úniu závažné dôsledky, pokiaľ sa nebudú riešiť.

(2)

Vzhľadom na svoj rozsah a zložitosť by sa riešenie týchto problémov v oblasti životného prostredia a klímy malo financovať najmä prostredníctvom hlavných programov financovania Únie. Komisia vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 uznáva problém zmeny klímy a uvádza, že má v úmysle zvýšiť podiel rozpočtu Únie na oblasť klímy o minimálne 20 % prostredníctvom príspevkov z rôznych politík. Toto nariadenie by malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

(3)

Tieto programy financovania Únie nedokážu vyriešiť všetky osobitné potreby súvisiace s životným prostredím a ochranou klímy. Pre životné prostredie a pre ochranu klímy sa vyžadujú osobitné prístupy, ktoré budú zodpovedať nerovnomernému začleňovaniu cieľov do praxe členských štátov, nerovnomernému a nedostatočnému vykonávaniu právnych predpisov v členských štátoch a nedostatočnému šíreniu informácií o politických cieľoch a podpore politických cieľov. Je vhodné stanoviť opatrenia nadväzujúce na program ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 (4) a prijať nové nariadenie. Preto by sa mal týmto nariadením ustanoviť špecializovaný program financovania pre životné prostredie a ochranu klímy („program LIFE“). Aby financovanie poskytnuté Úniou dosiahlo výrazný dosah, mala by sa rozvíjať úzka súčinnosť a doplnkovosť programu LIFE s ostatnými programami financovania Únie.

(4)

Prírodné bohatstvo je v rámci Únie rozdelené nerovnomerne, no prináša úžitok celej Únii. Povinnosť Únie uchovávať toto bohatstvo si vyžaduje dôsledné uplatňovanie zásad solidarity a spoločnej zodpovednosti, podľa ktorých niektoré problémy Únie v oblasti životného prostredia a klímy sa lepšie riešia na regionálnej alebo miestnej úrovni. Od roku 1992 programy LIFE zohrávajú zásadnú úlohu v záujme lepšieho rozloženia solidarity a rozdelenia spoločnej zodpovednosti prostredníctvom ochrany spoločného bohatstva Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Program LIFE by mal naďalej plniť túto úlohu.

(5)

Vzhľadom na svoju povahu a rozsah nedokáže program LIFE vyriešiť všetky problémy v oblasti životného prostredia a klímy. Jeho cieľom by malo byť skôr urýchľovanie zmien pri tvorbe a vykonávaní politík prostredníctvom poskytovania a rozširovania riešení a najlepších postupov zameraných na dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov, ako aj podpora inovatívnych technológií v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. V tomto úsilí by mal preto program LIFE podporovať vykonávanie všeobecného environmentálneho akčného programu Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (5) (ďalej len „7. environmentálny akčný program“).

(6)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie vo výške 3 456 655 milióna EUR v bežných cenách, ktoré zodpovedá 0,318 % celkovej sumy viazaných rozpočtových prostriedkov uvedenej v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (6) na celé obdobie trvania programu LIFE, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2 decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (7) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(7)

V súlade so závermi, ktoré Európska rada prijala v Luxemburgu v decembri 1997 a v Solúne v júni 2003, by kandidátske krajiny a krajiny západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia, ako aj krajiny, na ktoré sa uplatňuje európska susedská politika, mali byť oprávnené zúčastňovať sa na programoch Únie na základe podmienok stanovených v príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohodách uzatvorených s týmito krajinami.

(8)

Podľa rozhodnutia Rady 2001/822/ES (8) (rozhodnutie o pridružení zámoria) osoby zo zámorských krajín a území a prípadne aj príslušné verejné a/alebo súkromné subjekty a inštitúcie v zámorských krajinách a územiach sú oprávnené zúčastňovať sa na programoch Únie za podmienok dodržania pravidiel a cieľov príslušného programu, ako aj mechanizmov, ktoré platia pre členský štát, s ktorým je zámorská krajina a územie spojené.

(9)

V záujme účinnosti investícií pre životné prostredie a ochranu klímy v rámci Únie sa niektoré činnosti musia vykonávať aj mimo jej hraníc. Tieto investície nemožno vždy financovať v rámci finančných nástrojov vonkajšej činnosti Únie. V prípade, že sú splnené osobitné podmienky stanovené v tomto nariadení, by vo výnimočných prípadoch mali byť možné zásahy v krajinách, ktoré sa priamo nezúčastňujú na programe LIFE, ako aj účasť právnických osôb so sídlom v daných krajinách na činnostiach financovaných v rámci programu LIFE.

(10)

Týmto nariadením by sa okrem toho mal vytvoriť rámec na spoluprácu s relevantnými medzinárodnými organizáciami a na poskytovanie podpory týmto organizáciám s cieľom reagovať na tie potreby politiky v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti finančných nástrojov vonkajšej činnosti, ako napríklad niektoré štúdie.

(11)

Požiadavky v oblasti životného prostredia a klímy by sa mali začleniť do politík a činností Únie. Program LIFE by preto mal dopĺňať ďalšie programy financovania Únie vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (9), Európskeho sociálneho fondu (10), Kohézneho fondu (11), Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (12), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (13), Európskeho fondu pre námorníctvo a rybárstvo a programu Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inovácie (14) (program Horizont 2020).

Komisia a členské štáty by mali takúto doplnkovosť zabezpečovať na všetkých úrovniach. Na úrovni Únie by sa doplnkovosť mala zabezpečiť prostredníctvom vytvorenia štruktúrovanej spolupráce medzi programom LIFE a programami financovania Únie so spoločným hospodárením v spoločnom strategickom rámci, zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. /2013 (15) (nariadenie o spoločných ustanoveniach), najmä na podporu financovania činností, ktoré dopĺňajú integrované projekty alebo na podporu využívania riešení, metód a prístupov vyvinutých v rámci programu LIFE. Program LIFE by mal okrem toho podporovať využívanie výsledkov výskumu a inovácií programu Horizont 2020 v oblasti životného prostredia a klímy. V tomto kontexte by mal poskytovať možnosti spolufinancovania projektov s jasnými prínosmi v oblasti životného prostredia a klímy, aby sa zabezpečila synergia medzi programami LIFE a Horizont 2020. V záujme zamedzenia dvojitého financovania je nevyhnutná koordinácia. Komisia by mala prijať opatrenia s cieľom predchádzať tomu, aby v dôsledku požiadaviek týkajúcich sa predkladania správ v rámci jednotlivých finančných nástrojov dochádzalo v prípade príjemcov projektov k prekrývaniu a dodatočnej administratívnej záťaži. V záujme zaručenia jasnosti a praktickej realizovateľnosti integrovaných projektov v rámci programu LIFE by sa mali už v počiatočnom štádiu stanoviť potenciálne opatrenia na zabezpečenie spolupráce. Členské štáty by mali zvážiť uvádzanie odkazov na takéto opatrenia vo svojich dohodách o partnerstve s cieľom zabezpečiť, aby sa počas vypracúvania operačných programov alebo programov rozvoja vidieka mohli zohľadňovať výhody integrovaných projektov.

(12)

Zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity, ako aj zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov spolu s riešením problémov súvisiacich so životným prostredím a zdravím sú pre Úniu naďalej kľúčovými výzvami. Plnenie týchto výziev si vyžaduje zvýšené úsilie na úrovni Únie s cieľom poskytovať riešenia a najlepšie postupy, ktoré pomáhajú pri dosahovaní cieľov oznámenia Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Okrem toho je na dosahovanie cieľov v oblasti životného prostredia nevyhnutné zlepšenie správy, najmä prostredníctvom zvyšovania informovanosti a zapojenia zainteresovaných strán. Preto by mal mať podprogram „Životné prostredie“ tri prioritné oblasti pre akcie: „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“, „príroda a biodiverzita“, a „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“. Malo by byť možné, aby projekty financované programom LIFE prispievali k dosahovaniu konkrétnych cieľov viacerých týchto prioritných oblastí a aby sa na nich zúčastňovalo viacero členských štátov.

(13)

V oznámení Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje sa navrhli medzníky a opatrenia, ktoré Únia potrebuje na zaistenie efektívneho využívania zdrojov a udržateľného rastu. V rámci prioritnej oblasti „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“ by sa preto malo podporovať účinné vykonávanie environmentálnej politiky Únie zo strany verejného a súkromného sektora, najmä v environmentálnych sektoroch uvedených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, a to prostredníctvom uľahčenia vývoja a výmeny nových riešení a najlepších postupov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť súlad s programom Horizont 2020 a to tak, aby nedochádzalo k prekrývaniu s týmto programom.

(14)

V oznámení Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (ďalej len „stratégia Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020“) sa stanovili ciele na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity. K týmto cieľom okrem iného patrí úplné vykonávanie smernice Rady 92/43/EHS (16) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (17), ako aj zachovávanie a obnovovanie ekosystémov a ich služieb. Program LIFE by mal prispievať k dosahovaniu týchto cieľov. Prioritná oblasť „príroda a biodiverzita“ by sa preto mala zamerať na vykonávanie a riadenie sústavy Natura 2000 zriadenej smernicou 92/43/EHS, najmä pokiaľ ide o prioritný akčný rámec vypracovaný na základe článku 8 uvedenej smernice, na vývoj a šírenie osvedčených postupov týkajúcich sa biodiverzity, na smernice 92/43/EHS a 2009/147/ES, ako aj na širšie problémy v oblasti biodiverzity uvedené v stratégii Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020.

(15)

Príspevok programu LIFE k ročným potrebám financovania sústavy Natura 2000 by sa mal posudzovať v kontexte zabezpečených výdavkov na biodiverzitu z iných fondov Únie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať integrovaným projektom v rámci programu LIFE ako mechanizmu koordinovaného financovania sústavy Natura 2000, a to vzhľadom na ich potenciál mobilizovať finančné prostriedky a zvýšiť absorpčnú kapacitu pre výdavky na oblasť „príroda a biodiverzita“ v rámci iných fondov Únie.

(16)

Lesy zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia a klímy, napríklad z hľadiska biodiverzity, vody, pôdy, ako aj zmiernenia zmeny klímy a adaptácii na ňu. Lesy a pôdy pomáhajú regulovať klímu pohlcovaním oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry a ukladaním obrovského množstva uhlíka. Na optimalizáciu tejto funkcie je potrebné poskytovať relevantné a kompatibilné údaje a informácie. Toto nariadenie by preto malo tiež predstavovať rámec na podporu synergie medzi činnosťami v oblasti životného prostredia a klímy v súvislosti s lesmi a pôdami, a to aj vzhľadom na monitorovanie lesov a pôd. Ďalšími oblasťami na zvýšenie synergie sú nedostatok vody a sucho, ako aj riadenie povodňových rizík.

(17)

S cieľom optimalizovať použitie zdrojov programu LIFE by sa mali podporovať synergie medzi činnosťami v rámci podprogramu „Životné prostredie“, najmä činnosťami na ochranu biodiverzity, a opatreniami na zmiernenie zmeny klímy a adaptačnými opatreniami v rámci podprogramu „Ochrana klímy“.

(18)

V oznámení Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 (ďalej len „plán do roku 2050“) sa uvádza, že na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo je aj naďalej nevyhnutné testovať nové prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy. Takisto je potrebné zabezpečiť, aby sa adaptácia na zmenu klímy stala prioritou v rámci všetkých politík Únie. Okrem toho sú podpora správy a zvyšovanie informovanosti nevyhnutné na dosiahnutie konštruktívnych výsledkov a na zaistenie účasti zainteresovaných strán. Podprogram „Ochrana klímy“ by mal preto podporovať snahy, ktoré prispievajú k týmto trom prioritným oblastiam: „zmierňovanie zmeny klímy“, „adaptácia na zmenu klímy“ a „správa a informovanie v oblasti klímy“. Malo by byť možné, aby projekty financované programom LIFE prispievali k dosahovaniu konkrétnych cieľov viacerých týchto prioritných oblastí a aby sa na nich zúčastňovalo viacero členských štátov.

(19)

Prioritná oblasť „zmierňovanie zmeny klímy“ by mala prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky a právnych predpisov Únie týkajúcich sa klímy, najmä pokiaľ ide o monitorovanie a nahlasovanie skleníkových plynov, politiky v oblasti využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ochranu prirodzených záchytov uhlíka, systém obchodovania s emisiami, snahu členských štátov znižovať emisie skleníkových plynov, zachytávanie a ukladanie uhlíka, energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť, dopravu a palivá, ochranu ozónovej vrstvy a fluórované plyny. Výstavba infraštruktúry na zachytávanie a ukladanie uhlíka sa považuje za presahujúcu rozsah pôsobnosti programu LIFE, a preto sa nebude podporovať.

(20)

V Európe aj na celom svete už možno badať prvé dôsledky zmeny klímy, ako sú extrémne poveternostné podmienky spôsobujúce záplavy a suchá, ako aj rastúce teploty a stúpajúca hladina morí. Prioritná oblasť „adaptácia na zmenu klímy“ by preto mala pomôcť k tomu, aby sa obyvateľstvo, hospodárske sektory a regióny dokázali na takéto vplyvy adaptovať vďaka konkrétnym adaptačným opatreniam a stratégiám s cieľom zabezpečiť väčšiu odolnosť Únie. Opatrenia v tejto oblasti by mali dopĺňať opatrenia oprávnené na financovanie v rámci finančného nástroja civilnej ochrany zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (18). Výstavba rozsiahlej infraštruktúry sa považuje za presahujúcu rozsah pôsobnosti programu LIFE a preto sa nebude podporovať.

(21)

Úplné vykonávanie politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia a klímy je neoddeliteľne spojené s dosahovaním lepšej správy, zlepšovaním zapojenia zainteresovaných strán a šírením informácií. Preto by mala prioritná oblasť „správa a informovanie“ v rámci oboch podprogramov podporovať budovanie platforiem spolupráce a spoločné využívanie osvedčených postupov na dosiahnutie účinnejšieho súladu a presadzovania, a to vrátane vzdelávacích programov pre sudcov a prokurátorov, a mala by získavať podporu zo strany verejnosti a zainteresovaných strán pri tvorbe politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Podporovať by mali najmä zlepšenia pri rozširovaní vedomostnej základne a osvedčených postupov pri vykonávaní právnych predpisov Únie, pri zvyšovaní informovanosti, a pri účasti verejnosti, prístupe k informáciám a prístupe k spravodlivosti v otázkach životného prostredia.

(22)

V rámci tohto nariadenia by sa mala podpora poskytovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (19). Projekty financované v rámci programu LIFE by mali spĺňať kritériá oprávnenosti a prideľovania, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie finančných prostriedkov Únie a pridaná hodnota Únie. Pri hodnotení pridanej hodnoty Únie by v prípade prioritných oblastí Komisia mala venovať osobitnú pozornosť potenciálu opakovateľnosti a prenosnosti projektov, udržateľnosti ich výsledkov a prínosu k dosiahnutiu všeobecných i konkrétnych cieľov prioritných oblastí, ako aj tematickým prioritám vykonávaným prostredníctvom projektových tém. Mali by sa podporovať projekty s medzisektorovými účinkami. Komisia by mala podporovať a povzbudzovať aj využívanie zeleného verejného obstarávania, najmä pri realizácii projektov.

(23)

S cieľom zachovať rovnaké podmienky pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu a predchádzať neodôvodneným narušeniam hospodárskej súťaže by sa malo financovanie poskytnuté v rámci programu LIFE v prípade potreby zamerať na trhové nedostatky. Okrem toho by sa v prípadoch, keď financovanie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), malo koncipovať spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami štátnej pomoci v záujme zamedzenia narušeniam trhu, ako je napríklad vytláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo zachovávanie neefektívnych obchodných spoločností, a nemalo by sa začať uplatňovať skôr, ako ho schváli Komisia v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, s výnimkou prípadu, keď spĺňa podmienky nariadenia prijatého podľa nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (20).

(24)

S cieľom zlepšovať vykonávanie politiky v oblasti životného prostredia a klímy a posilňovať začleňovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík by mal program LIFE presadzovať projekty, ktoré podporujú integrované prístupy k vykonávaniu právnych predpisov a politiky v oblasti životného prostredia a klímy. Takéto integrované projekty by mali slúžiť ako konkrétne nástroje na zlepšenie začleňovania cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do iných politík Únie a do celkových výdavkov Únie v súlade so stratégiou Európa 2020. Mali by poskytovať príklady osvedčených postupov na efektívne a dobre koordinované vykonávanie politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy v členských štátoch a regiónoch. Pokiaľ ide o podprogram „Životné prostredie“, integrované projekty by sa mali v prvom rade zamerať na vykonávanie stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, a to s osobitným prihliadnutím na účinné riadenie a konsolidovanie sústavy Natura 2000 vytvorenej smernicou 92/43/EHS prostredníctvom vykonávania prioritných akčných rámcov vypracovaných na základe článku 8 uvedenej smernice, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (21), a právnych predpisov o odpade a ovzduší.

(25)

Integrované projekty by pri súčasnom zameraní sa na určené témy mali predstavovať viacúčelové výstupné mechanizmy (napr. zameraním sa na environmentálne prínosy a budovanie kapacít), ktoré umožnia dosiahnutie výsledkov v ďalších politických oblastiach, najmä morského životného prostredia v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (22). Integrované projekty by sa mohli zvážiť aj v ďalších oblastiach životného prostredia. V podprograme „Ochrana klímy“ by sa mali uvedené projekty týkať najmä stratégií a akčných plánov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy.

(26)

Integrované projekty by mali podporovať len niekoľko konkrétnych činností a opatrení, kým ostatné činnosti, ktoré dopĺňajú činnosti zaradené do projektu, by mali byť financované z ostatných programov financovania Únie, ako aj z vnútroštátnych, regionálnych a súkromných zdrojov. Financovanie prostredníctvom programu LIFE by malo využívať synergie a zabezpečiť súlad medzi rozličnými zdrojmi financovania Únie prostredníctvom strategického zamerania na oblasť životného prostredia a klímy, a zároveň by malo zabezpečiť aj zjednodušenie postupov.

(27)

Integrované projekty, ktoré kladú silný dôraz na vykonávanie právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy uplatňovaním integrovaných prístupov, si vyžadujú opatrenia vo všetkých častiach Únie a vo všetkých cieľových sektoroch podľa tohto nariadenia. To si vyžaduje zavedenie distribučného prvku v rámci výberového postupu na umožnenie dosiahnutia geografickej vyváženosti, a členské štáty by sa mali usilovať, v prípade potreby s podporou projektov technickej pomoci LIFE, o to, aby počas programového obdobia LIFE pripravili a predložili aspoň jeden integrovaný projekt.

(28)

Vzhľadom na to, že prístup založený na integrovaných projektoch je novinkou, by sa zainteresovaným stranám mala v prípade potreby poskytnúť podpora v podobe technickej pomoci. Štádium podávania žiadostí by mal uľahčiť dvojfázový postup podávania žiadostí. V prvej fáze by mal finančný plán uviesť, ktoré ďalšie unijné, štátne alebo súkromné zdroje financovania sa majú mobilizovať a v akom rozsahu. Až v druhej fáze by sa mali požadovať vyhlásenia o zámere od najmenej jedného ďalšieho zdroja financovania, aby sa zabezpečilo splnenie požiadavky mobilizácie ďalšieho zdroja financovania. Vo fáze prideľovania by sa mala zohľadniť miera mobilizovania iných finančných prostriedkov Únie.

(29)

Úspech integrovaných projektov závisí od úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktorých sa týkajú ciele programu LIFE. Mali by sa preto uplatňovať zásady transparentnosti a zverejňovania rozhodnutí týkajúcich sa vypracúvania, realizácie, posudzovania a monitorovania projektov.

(30)

V prípade projektov v rámci podprogramu „Životné prostredie“, s výnimkou integrovaných projektov, by sa malo v súlade so zásadami solidarity a spoločnej zodpovednosti zabezpečiť úmerné rozdelenie finančných prostriedkov medzi všetky členské štáty na obdobie trvania prvého viacročného pracovného programu, a to zavedením indikatívnych národných alokácií.

(31)

S cieľom rozvíjať kapacity členských štátov umožňujúce ich účasť na programe LIFE by sa malo každému členskému štátu, ktorý spĺňa príslušné požiadavky stanovené týmto nariadením, poskytnúť zaručené financovanie projektov v oblasti budovania kapacít. Takéto financovanie by sa malo poskytnúť na základe schváleného plánu budovania kapacít, v ktorom sú opísané potrebné intervencie a finančné prostriedky.

(32)

Ústredným kritériom hodnotenia projektov a procesu ich schvaľovania v rámci programu LIFE by mala byť kvalita. Distribučné prvky zavedené na účely vyjadrenia geografickej vyváženosti majú indikatívny charakter a nemali by byť pre členský štát zárukou, že mu budú pridelené finančné prostriedky alebo príspevky.

(33)

Únia je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia („Aarhuský dohovor“). Mala by sa preto podporovať práca mimovládnych organizácií a sietí neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie, vzhľadom na to, že účinne podporujú ciele Aarhuského dohovoru tým, že sa zasadzujú za záujmy a názory občanov Únie v rámci tvorby politiky, podporujú vykonávanie dohovoru a zvyšujú informovanosť o problémoch v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj o politických reakciách. Je vhodné, aby program LIFE podporoval širokú škálu mimovládnych organizácií, ako aj sietí neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie a ktoré primárne pôsobia v oblasti životného prostredia alebo klímy, a to prostredníctvom konkurencieschopného a transparentného prideľovania grantov na prevádzku, s cieľom pomáhať týmto subjektom účinne prispievať k politike Únie, a podporovať a posilňovať plnenie a presadzovanie cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy a zároveň budovať a posilňovať schopnosť týchto subjektov stať sa efektívnejšími partnermi.

(34)

Aby mohla Komisia plniť svoju úlohu pri iniciovaní tvorby a vykonávaní politiky v oblasti životného prostredia a klímy, mala by využívať zdroje programu LIFE na podporu iniciovania, vykonávania a uplatňovania právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy vrátane podpory nákupu služieb a tovaru. Finančné zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa tohto nariadenia by mali takisto zahŕňať inštitucionálnu komunikáciu o politických prioritách Únie, ako aj o stave vykonávania a transpozície všetkých významných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy.

(35)

Nepomer, ktorý v súčasnosti existuje na trhu medzi dopytom a ponukou úverov, vlastného kapitálu a rizikového kapitálu v kontexte finančnej krízy pravdepodobne pretrvá, a preto je vhodné umožniť využívanie finančných nástrojov na podporu projektov so schopnosťou vytvárať príjmy v oblastiach životného prostredia alebo klímy. Finančné nástroje podporované programom LIFE by sa mali používať na riešenie konkrétnych trhových potrieb hospodárnym spôsobom a v súlade s cieľmi tohto programu, a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Finančné nástroje by sa mali môcť kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie vrátane grantov podľa tohto nariadenia.

(36)

Skúsenosti s predchádzajúcimi programami LIFE ukázali, že je potrebné zamerať úsilie na konkrétne priority politiky a oblasti činnosti v rámci oblasti životného prostredia a klímy. Tieto tematické priority by nemali byť presne vymedzené, aby tak žiadatelia mohli predkladať návrhy aj v iných oblastiach a dopĺňať nové myšlienky v reakcii na nové výzvy. Viacročné pracovné programy by sa v záujme dosiahnutia zámerov a cieľov programu LIFE mali vyznačovať aj flexibilnosťou a zároveň by mali poskytovať potrebnú stálosť tém projektov, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú tematické priority, aby potenciálni žiadatelia mohli plánovať, pripravovať a predkladať návrhy. Prvý viacročný pracovný program by mal platiť štyri roky a po ňom by mal nasledovať druhý pracovný program s dĺžkou trvania tri roky. Oba pracovné programy by mali obsahovať neúplný zoznam tém projektov, prostredníctvom ktorých by sa vykonávali tematické priority.

(37)

Skúsenosti s predchádzajúcimi programami LIFE poukázali na význam národných kontaktných miest pre LIFE, najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory žiadateľom a príjemcom, čím prispievajú k úspešnému vykonávaniu programov. Systém národných a regionálnych kontaktných miest pre LIFE by sa mal preto ďalej udržať a pokiaľ možno posilňovať, najmä v členských štátoch s nízkou mierou využívania projektov, a mala by sa posilniť spolupráca medzi Komisiou a národnými kontaktnými miestami pre LIFE, a medzi národnými a regionálnymi kontaktnými miestami pre LIFE. Skúsenosti z predchádzajúcich programov LIFE poukázali aj na to, že je dôležité zabezpečiť účinné šírenie výsledkov projektov a činností spojených s vytváraním sietí, aby sa posilnil pákový efekt a zvýšila pridaná hodnota programu LIFE pre Úniu, a to najmä usporadúvaním seminárov, workshopov a iných činností zameraných na výmenu skúseností, poznatkov a osvedčených postupov v rámci Únie. Komisia by preto mala ďalej rozvíjať a posilňovať aktivity zamerané na cielené šírenie, a to vrátane aktivít s osobitným dôrazom na integrované projekty, najmä v členských štátoch s nízkou mierou využívania projektov, a v súvislosti s konkrétnymi sektormi, a uľahčovať spoluprácu a výmenu skúseností medzi príjemcami v rámci programu LIFE a inými. Komisia by mala naďalej prostredníctvom vhodných médií a technológií pravidelne zverejňovať zoznam projektov financovaných prostredníctvom programu LIFE spolu s krátkym opisom dosiahnutých cieľov a výsledkov a zhrnutia viazaných finančných prostriedkov.

(38)

S cieľom zjednodušiť program LIFE a znížiť administratívnu záťaž pre žiadateľov a príjemcov by sa mali viac využívať paušálne sadzby a jednorázové platby bez toho, aby sa tým ohrozila oprávnenosť nákladov na DPH a na stálych zamestnancov v súlade s podmienkami stanovenými nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Podľa súčasnej praxe by suma príspevkov verejných organizácií (ako koordinujúceho príjemcu a/alebo pridruženého príjemcu) pre daný projekt mala byť najmenej o 2 % vyššia než suma nákladov na mzdy zamestnancov vnútroštátnych správnych orgánov zodpovedných za tento projekt. Finančné prostriedky Únie by sa nemali používať na dotovanie vnútroštátnych rozpočtov, napr. na pokrytie nákladov na DPH. O sumách finančných prostriedkov Únie používaných na pokrytie nákladov na DPH je však dostupné len obmedzené množstvo informácií. Komisia by preto mala v rámci strednodobých hodnotení a hodnotení ex-post týkajúcich sa programu LIFE poskytnúť prehľad úhrad DPH podľa jednotlivých členských štátov, o ktoré požiadali príjemcovia z projektov v rámci programu LIFE vo fáze konečnej platby.

(39)

Maximálna miera spolufinancovania by mala byť stanovená na takej úrovni, ktorá je nevyhnutná na zachovanie efektívnej úrovne podpory z programu LIFE.

(40)

Program LIFE a jeho podprogramy by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť na základe príslušných ukazovateľov výkonnosti, aby bolo možné ich upravovať a v prípade potreby aj zrevidovať tematické priority. Pri ďalšom vymedzovaní ukazovateľov výkonnosti na účel hodnotenia programov a projektov by Komisia mala klásť dôraz na monitorovanie kvality na základe ukazovateľov výkonnosti a očakávaných výsledkov a vplyvov. Komisia by tiež mala navrhnúť metódu na monitorovanie dlhodobej úspešnosti projektov, najmä v prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“. Monitorovanie programu LIFE by malo zahŕňať aj sledovanie výdavkov súvisiacich s oblasťou klímy a biodiverzity, ako je vymedzené v Rozpočte stratégie Európa 2020, aby sa poskytol dôkaz o súvisiacich prínosoch, ktoré môžu oba podprogramy znamenať pre ochranu klímy a biodiverzitu, a aby sa poskytli informácie o objeme výdavkov. Takéto sledovanie by malo byť založené na jednoduchej metodike a zaraďovaní výdavkov do jednej z troch kategórií: výdavky súvisiace len s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 100 %), výdavky výrazne súvisiace s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 40 %) a výdavky nesúvisiace s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 0 %). Táto metodika by v náležitých prípadoch nemala vylučovať využitie presnejších metodík.

(41)

Vzhľadom na dlhodobé skúsenosti Komisie s riadením programu LIFE a projektov, ako aj na pozitívne skúsenosti príjemcov LIFE s externými monitorovacími tímami by za riadenie programu LIFE mala byť naďalej zodpovedná Komisia. Akákoľvek zmena v riadiacej štruktúre programu LIFE a projektov by mala byť predmetom predbežnej analýzy nákladov a prínosov, pričom mimoriadnu pozornosť treba venovať zabezpečeniu zodpovedajúcich a rozsiahlych odborných poznatkov, a to najmä v rámci prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“.

(42)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť primeranými opatreniami, ku ktorým patrí okrem iného prevencia, zisťovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, spätné získavanie stratených, neoprávnene vyplatených či nesprávne použitých prostriedkov, a v prípade potreby aj sankcie.

(43)

S cieľom zabezpečiť čo najlepšie možné hodnotenie využitia finančných prostriedkov Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti, ktoré sa uplatňujú na tematické priority v rámci podprogramu „Životné prostredie“, a pre prioritné oblasti v rámci podprogramu „Ochrana klímy“, úpravu tematických priorít stanovených v prílohe III a zvýšenie percentuálneho podielu rozpočtu vyčleneného na granty na projekty podporujúce ochranu prírody a biodiverzity. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(44)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním viacročných pracovných programov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23).

(45)

Ak Výbor programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy nevydá k návrhu vykonávacieho aktu žiadne stanovisko, Komisia by návrh vykonávacieho aktu v súlade s článkom 5 ods. 4 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 182/2011 nemala prijať. Využitie tohto postupu by malo byť odôvodnené okrem iného potrebou posúdiť úmerné rozdelenie finančných prostriedkov medzi integrované projekty, predovšetkým maximálny objem, ktorý môže získať jeden integrovaný projekt.

(46)

S cieľom zabezpečiť účinný prechod medzi opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 a programom LIFE je nevyhnutné pokračovať v monitorovaní, audite a kvalitatívnom hodnotení činností financovaných v rámci uvedeného nariadenia po skončení jeho účinnosti.

(47)

Pridaná hodnota programu LIFE vyplýva z osobitosti jeho prístupu a zamerania, vďaka čomu sú jeho zásahy osobitne prispôsobené potrebám v oblasti životného prostredia a klímy. Program LIFE môže prispieť k účinnejšiemu vykonávaniu politík v oblasti životného prostredia v porovnaní s členskými štátmi konajúcimi individuálne, a to vďaka intenzívnejšiemu združovaniu zdrojov a odborných poznatkov. Poskytuje aj platformu na vývoj a výmenu osvedčených postupov a poznatkov, vďaka ktorej dochádza k zlepšovaniu, stimulovaniu a urýchľovaniu zmien pri vykonávaní acquis, budovaniu kapacít, podporovaniu súkromných subjektov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), pri testovaní technológií a riešení menšieho rozsahu, a ktorá členským štátom a zainteresovaným stranám zároveň umožňuje učiť sa od seba navzájom. Okrem toho program LIFE vytvára synergie v rámci fondov Únie a vnútroštátnych fondov, pričom súčasne mobilizuje dodatočné prostriedky zo súkromných zdrojov, čím sa zvyšuje súdržnosť zásahu Únie a podporuje jednotnejšie vykonávanie acquis.

(48)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievanie k vykonávaniu a vývoju politík a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy vrátane začleňovania cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík, ako aj presadzovanie lepšej správy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(49)

Nariadenie (ES) č. 614/2007 by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PROGRAM PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A OCHRANU KLÍMY LIFE)

Článok 1

Zriadenie

Týmto sa zriaďuje program pre životné prostredie a ochranu klímy na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 (ďalej len „program LIFE“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„pilotné projekty“ sú projekty, ktoré využívajú technológie alebo metódy, ktoré sa ešte nikdy a nikde neuplatnili ani neotestovali, ktoré sú potenciálne výhodné pre životné prostredie alebo klímu v porovnaní so súčasnými najlepšími postupmi a ktoré bude následne možné vo väčšom rozsahu uplatniť v podobných situáciách;

b)

„demonštračné projekty“ sú projekty, ktoré zavádzajú do praxe, testujú, hodnotia a rozširujú opatrenia, metodiky alebo prístupy, ktoré sú nové alebo neznáme v osobitnom kontexte daného projektu, napríklad geografickom, ekologickom alebo sociálno-ekonomickom kontexte, a ktoré by sa za podobných okolností dali uplatniť aj inde;

c)

„projekty využívajúce najlepšie postupy“ sú projekty, ktoré uplatňujú vhodné, nákladovo efektívne a najmodernejšie techniky, metódy a prístupy zohľadňujúce osobitný kontext projektu;

d)

„integrované projekty“ sú projekty, ktoré vo veľkom územnom meradle, najmä na regionálnej, multiregionálnej, vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni, vykonávajú plány alebo stratégie v oblasti životného prostredia alebo klímy vyžadované konkrétnymi právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia alebo klímy, vypracované v rámci ďalších aktov Únie alebo vypracované orgánmi členských štátov predovšetkým v oblasti prírody, okrem iného vrátane riadenia sústavy Natura 2000, vody, odpadu, ovzdušia a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, pričom zároveň zaručujú zapojenie zainteresovaných strán a podporujú koordináciu s najmenej jedným ďalším príslušným unijným, vnútroštátnym alebo súkromným zdrojom financovania, ako aj mobilizáciu prostriedkov z tohto zdroja;

e)

„projekty technickej pomoci“ sú projekty, ktoré formou grantov na opatrenia poskytujú finančnú podporu s cieľom pomôcť žiadateľom v príprave integrovaných projektov a najmä zabezpečiť, aby tieto projekty boli v súlade s časovými, technickými a finančnými požiadavkami programu LIFE a koordinovane s fondmi uvedenými v článku 8 ods. 3;

f)

„projekty budovania kapacít“ sú projekty, ktoré formou grantov na opatrenia poskytujú finančnú podporu činnostiam potrebným na vybudovanie kapacity členských štátov vrátane národných alebo regionálnych kontaktných miest pre LIFE, a to s cieľom umožniť členským štátom účinnejšie sa zúčastňovať na programe LIFE;

g)

„prípravné projekty“ sú projekty, ktoré Komisia v spolupráci s členskými štátmi primárne určila ako projekty na podporu osobitných potrieb týkajúcich sa tvorby a vykonávania politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy;

h)

„informačné projekty, projekty na zvyšovanie informovanosti a šírenie informácií“ sú projekty zamerané na podporu komunikácie, šírenia informácií a zvyšovania informovanosti v oblastiach podprogramov „Životné prostredie“ a „Ochrana klímy“.

Článok 3

Všeobecné ciele a ukazovatele výkonnosti

1.   Program LIFE má predovšetkým tieto všeobecné ciele:

a)

prispievať k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje a ktoré je odolné voči zmene klímy, k ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity vrátane podpory sústavy Natura 2000 a boja proti degradácii ekosystémov;

b)

zlepšovať tvorbu, vykonávanie a presadzovanie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy, a urýchľovať a podporovať začleňovanie a uplatňovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy v ostatných politikách Únie, ako aj v praxi verejného a súkromného sektora, okrem iného aj zvyšovaním kapacity verejného a súkromného sektora;

c)

podporovať na všetkých úrovniach lepšiu správu v oblasti životného prostredia a klímy vrátane lepšieho zapojenia občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a miestnych aktérov;

d)

podporovať vykonávanie 7. environmentálneho akčného programu.

Sledovaním týchto cieľov program LIFE prispieva k udržateľnému rozvoju a dosahovaniu cieľov a zámerov stratégie Európa 2020, ako aj príslušných stratégií a plánov Únie v oblasti životného prostredia a klímy.

2.   Všeobecné ciele stanovené v odseku 1 sa dosahujú prostredníctvom týchto podprogramov:

a)

podprogram „Životné prostredie“;

b)

podprogram „Ochrana klímy“.

3.   Výsledky programu LIFE sa hodnotia najmä z hľadiska týchto ukazovateľov:

a)

pokiaľ ide o všeobecný cieľ uvedený v odseku 1 písm. a), pripísateľné zlepšenia v oblasti životného prostredia a klímy. V súvislosti s cieľom prispievať k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity sa pripísateľné zlepšenia v oblasti životného prostredia merajú na základe percentuálneho podielu sústavy Natura 2000, v prípade ktorého došlo k obnove alebo zavedeniu adekvátneho riadenia, na základe plochy a typu obnovených ekosystémov, ako aj na základe počtu a typu cieľových biotopov a druhov vykazujúcich zlepšenie stavu ochrany;

b)

pokiaľ ide o všeobecné ciele spojené s tvorbou a vykonávaním uvedené v odseku 1 písm. b), počet vypracovaných alebo vykonaných zásahov, ktorými sa realizujú plány, programy alebo stratégie v súlade s politikou a právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia alebo klímy, a počet zásahov, ktoré sa môžu zopakovať alebo preniesť;

c)

pokiaľ ide o všeobecné ciele spojené so začleňovaním a uplatňovaním uvedené v odseku 1 písm. b), počet zásahov, ktorými sa vytvárajú synergie s inými programami financovania Únie alebo ktoré sú začlenené do takýchto programov, alebo zavedené do praxe verejného alebo súkromného sektora;

d)

pokiaľ ide o všeobecný cieľ uvedený v odseku 1 písm. c), počet zásahov zameraných na zlepšenie v oblasti správy, šírenia informácií a zvyšovania informovanosti o environmentálnych a klimatických aspektoch.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijímať delegované akty týkajúce sa ďalšieho vymedzenia ukazovateľov výkonnosti so zreteľom na ich uplatňovanie v rámci prioritných oblastí a tematických priorít uvedených v článku 9 a prílohe III, pokiaľ ide o podprogram „Životné prostredie“, a v článku 13, pokiaľ ide o podprogram „Ochrana klímy“.

Článok 4

Rozpočet

1.   Finančné krytie pre vykonávanie programu LIFE v období rokov 2014 až 2020 je 3 456 655 000 EUR v bežných cenách, čo zodpovedá 0,318 % celkovej sumy viazaných rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1311/2013.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na podprogramy je takéto:

a)

2 592 491 250 EUR celkového finančného krytia uvedeného v odseku 1 sa pridelí podprogramu „Životné prostredie“;

b)

864 163 750 EUR celkového finančného krytia uvedeného v odseku 1 sa pridelí podprogramu „Ochrana klímy“.

Článok 5

Účasť tretích krajín na programe LIFE

Na programe LIFE sa môžu zúčastňovať tieto krajiny:

a)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP);

b)

kandidátske krajiny, potenciálni kandidáti a krajiny pristupujúce k Únii;

c)

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika;

d)

krajiny, ktoré sa stali členmi Európskej environmentálnej agentúry v súlade s nariadením Rady (ES) č. 933/1999 (24).

Takáto účasť sa uskutočňuje v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohodách, ktorými sa upravujú všeobecné zásady účasti týchto tretích krajín na programoch Únie.

Článok 6

Činnosti mimo Únie alebo v zámorských krajinách a územiach

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 5, sa z programu LIFE môžu financovať činnosti mimo Únie a v zámorských krajinách a územiach v súlade s rozhodnutím 2001/822/ES (rozhodnutie o pridružení zámoria) za predpokladu, že sú tieto činnosti nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy a na zabezpečenie efektívnosti zásahov vykonávaných na území členského štátu, na ktorý sa vzťahujú zmluvy.

2.   Právnická osoba so sídlom mimo Únie sa môže zúčastňovať na projektoch uvedených v článku 18 za predpokladu, že koordinujúci príjemca projektu má sídlo v Únii a činnosť, ktorá sa má vykonávať mimo Únie, spĺňa požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku.

Článok 7

Medzinárodná spolupráca

V priebehu vykonávania programu LIFE je možná spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami a s ich inštitúciami a orgánmi, ak je to potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

Článok 8

Doplnkovosť

1.   Komisia a členské štáty zabezpečia, aby bola podpora z programu LIFE v súlade s politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné finančné nástroje Únie, a súčasne zabezpečia zavedenie zjednodušujúcich opatrení.

2.   Činnosti financované z programu LIFE musia byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom vrátane pravidiel Únie o štátnej pomoci. Konkrétne v prípade financovania v rámci programu LIFE, ktoré predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, platí, že ho členské štáty oznamujú Komisii a účinnosť smie nadobudnúť až po schválení Komisiou v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, s výnimkou prípadov, keď je v súlade s nariadením prijatým podľa článku 2 ods. 1 a článku 8 nariadenia (ES) č. 994/98.

3.   Komisia a členské štáty v rámci svojich príslušných povinností zabezpečia koordináciu medzi programom LIFE a Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre námorníctvo a rybárstvo s cieľom vytvoriť synergie, najmä v kontexte integrovaných projektov, a podporiť využívanie riešení, metód a prístupov vyvinutých v rámci programu LIFE. Táto koordinácia sa uskutočňuje ako súčasť rámca zriadeného nariadením o spoločných ustanoveniach a prostredníctvom spoločného strategického rámca a mechanizmov stanovených v dohodách o partnerstve, ako to vyžaduje uvedené nariadenie.

4.   Komisia tiež zabezpečí súlad a synergie a zabráni prekrývaniu programu LIFE s inými politikami a finančnými nástrojmi Únie, najmä s programom Horizont 2020 a programami v rámci vonkajšej činnosti Únie.

HLAVA II

PODPROGRAMY

KAPITOLA 1

Podprogram „Životné prostredie“

Článok 9

Prioritné oblasti podprogramu „Životné prostredie“

1.   Podprogram „Životné prostredie“ má tri prioritné oblasti:

a)

„životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“;

b)

„príroda a biodiverzita“;

c)

„správa a informovanie v oblasti životného prostredia“.

2.   Prioritné oblasti uvedené v odseku 1 zahŕňajú tematické priority stanovené v prílohe III.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijať v prípade potreby delegované akty s cieľom doplniť, vypustiť alebo zmeniť tematické priority stanovené v prílohe III na základe týchto kritérií:

a)

priority stanovené v 7. environmentálnom akčnom programe;

b)

konkrétne ciele stanovené pre každú prioritnú oblasť uvedenú v článkoch 10, 11 a 12;

c)

skúsenosti získané pri vykonávaní viacročného pracovného programu uvedeného v článku 24;

d)

skúsenosti získané pri vykonávaní integrovaných projektov;

e)

priority vychádzajúce z nových právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia prijatých po 23 decembra 2013; alebo

f)

skúsenosti získané pri vykonávaní existujúcich právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia.

Komisia preskúma a v prípade potreby zreviduje tematické priority stanovené v prílohe III, a to najneskôr do uskutočnenia hodnotenia programu LIFE v polovici jeho trvania uvedeného v článku 27 ods. 2 písm. a).

3.   Minimálne 55 % rozpočtových zdrojov pridelených na projekty podporované prostredníctvom grantov na opatrenia v rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa vyčlení na projekty na ochranu prírody a biodiverzity.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijať delegované akty s cieľom zvýšiť percentuálny podiel uvedený v odseku 2 tohto článku najviac o 10 %, a to za predpokladu, že celkové finančné prostriedky požadované počas dvoch po sebe idúcich rokov formou návrhov, ktoré patria do prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“ a spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu, presahujú o viac než 20 % zodpovedajúcu sumu vypočítanú na dva roky, ktoré uvedenému dvojročnému obdobiu predchádzali.

Článok 10

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“

V rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa pre prioritnú oblasť „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

vyvíjať, testovať a demonštrovať prístupy v oblasti politiky alebo riadenia, najlepšie postupy a riešenia environmentálnych problémov vrátane vývoja a demonštrácie inovatívnych technológií, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie, a to aj so zreteľom na prepojenie medzi životným prostredím a zdravím, a ktoré podporujú politiku a právne predpisy týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov vrátane Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;

b)

podporovať uplatňovanie, vývoj, testovanie a demonštráciu integrovaných prístupov k vykonávaniu plánov a programov v zmysle politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, v prvom rade pokiaľ ide o vodu, odpady a ovzdušie;

c)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, vykonávanie, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, ako aj pre posudzovanie a monitorovanie faktorov, záťaží a reakcií, ktoré majú vplyv na životné prostredie v rámci Únie aj mimo nej.

Článok 11

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“

V rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa pre prioritnú oblasť „príroda a biodiverzita“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky a právnych predpisov Únie v oblasti prírody a biodiverzity vrátane stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, a smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, najmä prostredníctvom uplatňovania, vývoja, testovania a demonštrácie prístupov, najlepších postupov a riešení;

b)

podporovať ďalší rozvoj, realizáciu a riadenie sústavy Natura 2000 zriadenej na základe článku 3 smernice 92/43/EHS, a to najmä uplatňovanie, vývoj, testovanie a demonštráciu integrovaných prístupov k vykonávaniu prioritných akčných rámcov vypracovaných na základe článku 8 uvedenej smernice;

c)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, vykonávanie, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti prírody a biodiverzity, ako aj pre posudzovanie a monitorovanie faktorov, záťaží a reakcií, ktoré majú vplyv na prírodu a biodiverzitu v rámci Únie aj mimo nej.

Článok 12

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“

V rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa pre prioritnú oblasť „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

podporovať zvyšovanie informovanosti o otázkach životného prostredia vrátane získavania podpory verejnosti a zainteresovaných strán pre tvorbu politiky Únie v oblasti životného prostredia a podporovať vedomosti o trvalo udržateľnom rozvoji a nové spôsoby udržateľnej spotreby;

b)

podporovať komunikáciu, riadenie a šírenie informácií v oblasti životného prostredia a uľahčovať spoločné využívanie poznatkov o úspešných riešeniach a postupoch v oblasti životného prostredia vrátane budovania platforiem spolupráce medzi zainteresovanými stranami, ako aj odbornú prípravu;

c)

podporovať účinnejšie dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a prispievať k nemu, najmä podporou vývoja a šírenia najlepších postupov a politických prístupov;

d)

podporovať lepšiu správu v oblasti životného prostredia prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií o politike a vykonávania politiky.

KAPITOLA 2

Podprogram „Ochrana klímy“

Článok 13

Prioritné oblasti podprogramu „Ochrana klímy“

Podprogram „Ochrana klímy“ má tri prioritné oblasti:

a)

„zmierňovanie zmeny klímy“;

b)

„adaptácia na zmenu klímy“;

c)

„správa a informovanie v oblasti klímy“.

Článok 14

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „zmierňovanie zmeny klímy“

S cieľom prispievať k znižovaniu emisií skleníkových plynov sa v rámci prioritnej oblasti „zmierňovanie zmeny klímy“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

prispievať k vykonávaniu a tvorbe politiky a právnych predpisov Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy vrátane uplatňovania vo všetkých oblastiach politiky, najmä prostredníctvom vývoja, testovania a demonštrácie prístupov týkajúcich sa politiky alebo riadenia, najlepších postupov a riešení zameraných na zmierňovanie zmeny klímy;

b)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy a zvyšovať kapacitu na uplatňovanie týchto poznatkov v praxi;

c)

uľahčovať vývoj a vykonávanie integrovaných prístupov, napríklad pre stratégie a akčné plány na zmierňovanie zmeny klímy, na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni;

d)

prispievať k vývoju a demonštrácii inovatívnych technológií, systémov, metód a nástrojov na zmiernenie zmeny klímy, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie.

Článok 15

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „adaptácia na zmenu klímy“

S cieľom prispieť k snahe o zvýšenie odolnosti voči zmene klímy sa v rámci prioritnej oblasti „adaptácia na zmenu klímy“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy vrátane uplatňovania vo všetkých politických oblastiach, najmä prostredníctvom tvorby, testovania a demonštrácie politík alebo prístupov v oblasti riadenia, najlepších postupov a riešení zameraných na adaptáciu na zmenu klímy, prípadne vrátane ekosystémových prístupov;

b)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie účinných opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, pričom sa v náležitých prípadoch uprednostnia opatrenia uplatňujúce ekosystémový prístup, a zvyšovať kapacitu na uplatňovanie týchto poznatkov v praxi;

c)

uľahčovať vývoj a vykonávanie integrovaných prístupov, napríklad pre stratégie a akčné plány na adaptáciu na zmenu klímy, na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni, pričom sa vo vhodných prípadoch uprednostnia ekosystémové prístupy;

d)

prispievať k vývoju a demonštrácii inovatívnych technológií, systémov, metód a nástrojov na adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie.

Článok 16

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „Správa a informovanie v oblasti klímy“

V rámci prioritnej oblasti „správa a informovanie v oblasti klímy“ sa sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

podporovať zvyšovanie informovanosti o otázkach klímy vrátane získavania podpory verejnosti a zainteresovaných strán pre tvorbu politiky Únie v oblasti klímy a podporovať poznatky o trvalo udržateľnom rozvoji;

b)

podporovať komunikáciu, riadenie a šírenie informácií v oblasti klímy a uľahčovať spoločné využívanie poznatkov o úspešných riešeniach a postupoch v oblasti klímy vrátane budovania platforiem spolupráce medzi zainteresovanými stranami, ako aj odbornú prípravu;

c)

podporovať účinnejšie dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti klímy a prispievať k nemu, najmä podporou vývoja a šírenia najlepších postupov a politických prístupov;

d)

podporovať lepšiu správu v oblasti klímy prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií o politike a vykonávania politiky.

HLAVA III

SPOLOČNÉ VYKONÁVACIE USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Financovanie

Článok 17

Typy financovania

1.   Financovanie zo strany Únie môže mať tieto právne formy:

a)

granty;

b)

verejné zákazky;

c)

príspevky k finančným nástrojom v súlade s ustanoveniami o finančných nástrojoch podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä jeho článkov 139 a 140, a s prevádzkovými požiadavkami stanovenými v osobitných aktoch Únie;

d)

akékoľvek ďalšie zásahy potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

2.   Komisia vykonáva toto nariadenie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Financovanie podľa tohto nariadenia, ktoré predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, sa vykonáva spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci.

4.   Najmenej 81 % rozpočtových prostriedkov pre program LIFE sa pridelí na projekty podporované formou grantov na opatrenia alebo prípadne prostredníctvom finančných nástrojov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c).

Komisia môže do viacročného pracovného programu uvedeného v článku 24 začleniť tieto finančné nástroje za predpokladu vykonania hodnotenia ex-ante, ako sa uvádza v článku 140 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

5.   Na integrované projekty môže byť v súlade s odsekom 4 pridelených najviac 30 % rozpočtových prostriedkov pridelených na granty na opatrenia. Tento maximálny percentuálny podiel sa prehodnotí v rámci hodnotenia programu LIFE v polovici jeho trvania uvedeného v článku 27 ods. 2 písm. a), ku ktorému sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

Článok 18

Projekty

Granty na opatrenia môžu financovať tieto projekty:

a)

pilotné projekty;

b)

demonštračné projekty;

c)

projekty využívajúce najlepšie postupy;

d)

integrované projekty;

e)

projekty technickej pomoci;

f)

projekty budovania kapacít;

g)

prípravné projekty;

h)

informačné projekty, projekty na zvyšovanie informovanosti a na šírenie informácií;

i)

akékoľvek ďalšie projekty potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

Článok 19

Kritériá oprávnenosti a prideľovania a výber projektov

1.   Projekty uvedené v článku 18 musia spĺňať kritériá oprávnenosti vychádzajúce z pojmov vymedzených v článku 2 a tieto kritériá prideľovania:

a)

sú v záujme Únie tým, že značne prispievajú k dosahovaniu jedného zo všeobecných cieľov programu LIFE stanovených v článku 3, ako aj konkrétnych cieľov pre prioritné oblasti uvedené v článku 9, tematické priority uvedené v prílohe III alebo osobitných cieľov pre prioritné oblasti uvedené v článku 13;

b)

zabezpečujú nákladovo efektívny prístup a sú technicky a finančne súdržné; a

c)

sú zárukou riadneho vykonávania.

2.   Podmienkou pridelenia projektov je, aby projekty spĺňali minimálne požiadavky na kvalitu v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Projekty financované z programu LIFE v rámci niektorej z prioritných oblastí nesmú narúšať ciele v oblasti životného prostredia alebo klímy v inej prioritnej oblasti, a pokiaľ je to možné, podporujú synergie medzi rozličnými cieľmi, ako aj využívanie zeleného verejného obstarávania.

4.   Komisia zabezpečí zemepisnú rovnováhu medzi integrovanými projektmi indikatívnym pridelením aspoň troch integrovaných projektov každému členskému štátu, pričom zaistí, aby počas programového obdobia LIFE uvedeného v článku 1 aspoň jeden integrovaný projekt patril do podprogramu „Životné prostredie“ a aspoň jeden integrovaný projekt do podprogramu „Ochrana klímy“.

Integrované projekty sa rozdeľujú s ohľadom na splnenie cieľov stanovených v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. c) pre každú oblasť uvedenú v článku 2 písm. d).

S cieľom zhodnotiť súlad s ustanovením o mobilizácii unijných, vnútroštátnych alebo súkromných finančných prostriedkov uvedených v článku 2 písm. d) sa k návrhom integrovaných projektov priloží:

a)

v prvej fáze postupu podávania žiadosti: finančný plán a

b)

v druhej fáze postupu podávania žiadosti: najmenej jedno vyhlásenie o zámere, v ktorom je uvedený rozsah, v akom budú mobilizované ďalšie príslušné unijné, vnútroštátne alebo súkromné zdroje financovania, a v ktorom sú tieto zdroje financovania podrobne opísané.

5.   Komisia na obdobie trvania prvého viacročného pracovného programu zabezpečí geografickú rovnováhu medzi projektmi s výnimkou integrovaných projektov predložených v rámci podprogramu „Životné prostredie“, a to tak, že sa finančné prostriedky proporcionálne rozdelia medzi všetky členské štáty podľa indikatívnych národných alokácií stanovených v súlade s kritériami stanovenými v prílohe I. Ak sa indikatívne národné alokácie neuplatnia, projekty sa vyberú výlučne na základe prínosov.

6.   Pokiaľ je suma spolufinancovania, ktorá je potrebná na financovanie iných než integrovaných projektov, ktoré predloží členský štát a ktoré sú uvedené na zozname, ktorý zostavila Komisia na konci výberového postupu, nižšia ako indikatívne alokácie tomuto členskému štátu, Komisia použije za predpokladu splnenia podmienok stanovených v odsekoch 1 a 2 zostatok týchto indikatívnych národných alokácií na spolufinancovanie tých projektov, ktoré predložili iné členské štáty, avšak okrem projektov v zámorských krajinách a územiach, a ktoré najviac prispievajú k plneniu všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

Pri predkladaní zoznamu projektov, ktoré majú byť spolufinancované, Komisia informuje Výbor programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy o tom, ako zohľadnila kritériá prideľovania finančných prostriedkov stanovené v súlade s odsekmi 4 a 5.

7.   Komisia osobitne zohľadňuje nadnárodné projekty, v rámci ktorých je nadnárodná spolupráca nevyhnutná na zaručenie cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, a snaží sa zabezpečiť, aby sa minimálne 15 % rozpočtových zdrojov vyhradených na projekty pridelilo nadnárodným projektom. Komisia zváži pridelenie finančných prostriedkov nadnárodným projektom aj v prípadoch, keď bol prekročený zostatok indikatívnych národných alokácií jedného alebo viacerých členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na týchto nadnárodných projektoch.

8.   Počas prvého viacročného pracovného programu je členský štát oprávnený na financovanie jedného projektu budovania kapacít až do výšky 1 000 000 EUR, pokiaľ spĺňa jedno z týchto kritérií:

a)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2010, 2011 a 2012 zo strany členského štátu, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia (ES) č. 614/2007, je nižšia ako 70 %;

b)

HDP členského štátu na obyvateľa v roku 2012 bol nižší ako 90 % priemeru Únie; alebo

c)

členský štát pristúpil k Únii po 1. januári 2013.

Počas druhého viacročného pracovného programu je členský štát oprávnený na financovanie jedného projektu budovania kapacít až do výšky 750 000 EUR, pokiaľ spĺňa tieto kritériá:

a)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2014, 2015 a 2016 zo strany členského štátu, ako sa uvádza v odseku 5, je nižšia ako 70 %; a

b)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2014, 2015 a 2016 zo strany členského štátu sa zvýšila v porovnaní s priemernou mierou čerpania na roky 2010, 2011 a 2012.

Na to, aby bol členský štát oprávnený na financovanie projektov budovania kapacít, sa musí zaviazať, že zachová zdroje určené na program LIFE vrátane počtu zamestnancov na úrovniach, ktoré nie sú nižšie, než boli úrovne v roku 2012, a to počas celého obdobia trvania príslušného viacročného pracovného programu. Tento záväzok sa uvedie v pláne budovania kapacít uvedenom v odseku 9.

Odchylne od ustanovení o oprávnenosti v prvom a druhom pododseku a na celé obdobie trvania programu LIFE členský štát nie je oprávnený na financovanie projektov budovania kapacít, pokiaľ jeho HDP na obyvateľa v roku 2012 bolo vyššie než 105 % priemeru Únie. Financovanie projektov budovania kapacít je obmedzené na jeden projekt na členský štát na viacročný pracovný program.

9.   Komisia stanoví zrýchlený postup prideľovania finančných prostriedkov pre všetky projekty budovania kapacít. Žiadosti týkajúce sa takýchto projektov budovania kapacít možno predkladať od 23 decembra 2013. Žiadosti sú založené na pláne budovania kapacít, na ktorom sa dohodnú členský štát a Komisia a v ktorom sú uvedené zásahy, ktoré sa majú financovať z programu LIFE s cieľom rozvíjať schopnosť členského štátu predkladať úspešné žiadosti o financovanie pre projekty v rámci podprogramu „Životné prostredie“ a podprogramu „Ochrana klímy“. Takéto zásahy môžu zahŕňať okrem iného:

a)

prijímanie nových zamestnancov a školenia pre národné a regionálne kontaktné miesta pre LIFE;

b)

uľahčovanie výmeny skúseností a najlepších postupov, ako aj podporu šírenia a využívania výsledkov projektov v rámci programu LIFE;

c)

prístupy založené na princípe „školenia pre školiteľov“;

d)

programy výmeny a vysielania pracovníkov medzi orgánmi verejnej moci v členských štátoch, najmä činnosti zamerané na výmenu špičkových pracovníkov.

Medzi zásahmi stanovenými v pláne budovania kapacít môže byť získavanie odborníkov na riešenie ad hoc nedostatkov kapacít v technickej oblasti a oblasti spracovania, nesmú však zahŕňať získavanie odborníkov, ktorých prvoradou úlohou je vypracúvanie návrhov, ktoré sa majú predkladať v rámci každoročných výziev na predkladanie návrhov.

V pláne budovania kapacít sú takisto uvedené odhadované náklady na takéto zásahy.

Článok 20

Miera spolufinancovania a oprávnenosť nákladov na projekty

1.   Maximálne miery spolufinancovania projektov uvedených v článku 18 predstavujú:

a)

počas trvania prvého viacročného pracovného programu až 60 % oprávnených nákladov v prípade všetkých projektov, ktoré nie sú projektmi uvedenými v písmene c), ktoré sú financované tak v rámci podprogramu „Životné prostredie“, ako aj v rámci podprogramu „Ochrana klímy“;

b)

počas trvania druhého viacročného pracovného programu až 55 % oprávnených nákladov v prípade všetkých projektov, ktoré nie sú projektmi uvedenými v písmene c), ktoré sú financované tak v rámci podprogramu „Životné prostredie“, ako aj v rámci podprogramu „Ochrana klímy“;

c)

počas celého trvania programu LIFE:

i)

až 60 % oprávnených nákladov v prípade projektov uvedených v článku 18 písm. d), e) a g);

ii)

pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v bode iii), až 60 % oprávnených nákladov pre projekty financované v rámci prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“ v podprograme „Životné prostredie“;

iii)

až 75 % oprávnených nákladov v prípade projektov financovaných v rámci prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“ v podprograme „Životné prostredie“, ktoré sa týkajú prioritných biotopov alebo druhov, na účel vykonávania smernice 92/43/EHS alebo druhov vtákov, ktoré Výbor pre prispôsobenie sa technickému a vedeckému pokroku zriadený podľa článku 16 smernice 2009/147/ES považuje za prioritu financovania, pokiaľ to je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany;

iv)

až 100 % oprávnených nákladov v prípade projektov uvedených v článku 18 písm. f).

2.   Podmienky oprávnenosti nákladov sú stanovené v článku 126 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Takéto náklady zahŕňajú DPH a náklady na zamestnancov.

Komisia v rámci hodnotení v polovici trvania a následných hodnotení programu LIFE poskytne prehľad úhrad DPH podľa jednotlivých členských štátov, o ktoré požiadali príjemcovia z projektov v rámci programu LIFE vo fáze konečnej platby.

3.   Náklady týkajúce sa kúpy pozemku sa považujú v prípade projektov uvedených v článku 18 za oprávnené na financovanie Úniou za predpokladu, že:

a)

táto kúpa prispeje k zlepšeniu, zachovaniu a obnoveniu integrity sústavy Natura 2000 zriadenej článkom 3 smernice 92/43/EHS, a to aj tým, že sa zlepší prepojenie vytvorením koridorov, nášľapných kameňov alebo iných prvkov zelenej infraštruktúry;

b)

kúpa pozemku je jediným alebo nákladovo najefektívnejším spôsobom dosiahnutia želaného výsledku, ktorým je ochrana;

c)

kúpený pozemok je dlhodobo vyhradený na využitie, ktoré je v súlade s cieľmi stanovenými v článkoch 11, 14 alebo 15; a

d)

príslušný členský štát prostredníctvom prevodu alebo iným spôsobom zabezpečí, aby bol tento pozemok dlhodobo určený na účely ochrany prírody.

Článok 21

Granty na prevádzku

1.   Granty na prevádzku slúžia na pokrytie niektorých prevádzkových a administratívnych nákladov neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie, pôsobia najmä v oblasti životného prostredia alebo ochrany klímy a sú zapojené do tvorby, vykonávania a presadzovania politiky a právnych predpisov Únie.

2.   Maximálna miera spolufinancovania zo strany Únie zameraného na granty na prevádzku, ktoré sú uvedené v odseku 1, predstavuje 70 % oprávnených nákladov.

Článok 22

Iné druhy činností

Z programu LIFE sa môžu financovať činnosti vykonávané Komisiou na podporu iniciácie, vykonávania a uplatňovania politík a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3. Medzi tieto činnosti môžu patriť:

a)

informovanie a komunikácia vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti. Finančné zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa tohto nariadenia zahŕňajú aj inštitucionálnu komunikáciu o politických prioritách Únie, ako aj o stave vykonávania a transpozície všetkých zásadných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy;

b)

štúdie, prieskumy, modelovanie a vytváranie scenárov;

c)

príprava, vykonávanie, monitorovanie, kontrola a hodnotenie projektov, politík, programov a právnych predpisov;

d)

workshopy, konferencie a stretnutia;

e)

vytváranie sietí a platforiem venovaných najlepším postupom;

f)

akékoľvek ďalšie činnosti potrebné na dosiahnutie všeobecných cieľov uvedených v článku 3.

Článok 23

Príjemcovia

Z programu LIFE môžu byť financované verejné a súkromné orgány.

S cieľom zabezpečiť viditeľnosť programu LIFE príjemcovia propagujú program LIFE a výsledky svojich projektov, pričom vždy uvedú podporu prijatú od Únie. Logo programu LIFE zobrazené v prílohe II sa používa pri každej komunikačnej činnosti a uvádza sa na informačných tabuliach na strategických miestach viditeľných pre verejnosť. Všetky predmety dlhodobej spotreby nadobudnuté v rámci programu LIFE sú označené logom programu LIFE, pokiaľ Komisia neurčila inak.

KAPITOLA 2

Vykonávacie opatrenia

Článok 24

Viacročné pracovné programy

1.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pre program LIFE viacročné pracovné programy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Prvý viacročný pracovný program trvá štyri roky a druhý viacročný pracovný program trvá tri roky.

2.   V každom viacročnom pracovnom programe sa v súlade so všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 3 uvádzajú tieto údaje:

a)

rozdelenie finančných prostriedkov medzi prioritné oblasti a medzi jednotlivé typy financovania v rámci každého podprogramu v súlade s článkom 9 ods. 3 a článkom 17 ods. 4 a 5. Na granty na opatrenia projektu medzi jednotlivé prioritné oblasti alebo v rámci týchto oblastí sa predbežne neprideľujú žiadne ďalšie prostriedky, s výnimkou projektov technickej pomoci a projektov budovania kapacít;

b)

témy projektov, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú tematické priority uvedené v prílohe III v prípade projektov, ktoré sa majú financovať počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne výsledky, ukazovatele a ciele pre každú prioritnú oblasť a typ projektu počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program, v súlade s ukazovateľmi výkonnosti podľa článku 3 ods. 3 a s konkrétnymi cieľmi stanovenými pre každú prioritnú oblasť v článkoch 10, 11, 12, 14, 15 a 16;

d)

technická metodológia výberového konania v prípade projektov a kritérií výberu a prideľovania grantov v súlade s článkami 2 a 19 tohto nariadenia a príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

e)

orientačné harmonogramy výziev na predkladanie návrhov na obdobie, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program

3.   V rámci viacročných pracovných programov Komisia každoročne zverejňuje výzvy na predkladanie návrhov pre prioritné oblasti uvedené v článku 9 ods. 1 a článku 13. Komisia zabezpečí, aby sa nevyužité finančné prostriedky v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov prerozdelili medzi rôzne typy projektov uvedené v článku 18.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu preskúma viacročný pracovný program najneskôr do uskutočnenia hodnotenia programu LIFE v polovici jeho trvania. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Článok 25

Metódy vykonávania

Komisia vykonáva činnosti na plnenie všeobecných cieľov stanovených v článku 3 tohto nariadenia podľa metód plnenia rozpočtu stanovených v článku 58 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ku ktorým patrí najmä priame alebo nepriame riadenie Komisiou, a to buď centralizovane alebo prostredníctvom spoločného hospodárenia s medzinárodnými organizáciami.

Článok 26

Administratívna a technická pomoc

Finančné prostriedky z programu LIFE môžu pokrývať aj nevyhnutné výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské, komunikačné a hodnotiace činnosti, ktoré sú priamo potrebné na riadenie programu LIFE a dosahovanie jeho všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

Komisia pravidelne a v spolupráci s národnými kontaktnými miestami pre LIFE organizuje semináre a workshopy, zverejňuje zoznamy projektov financovaných v rámci programu LIFE alebo vykonáva iné činnosti na uľahčenie výmeny skúseností, poznatkov a najlepších postupov v súvislosti so všetkými projektmi, ako aj na zopakovanie a prenos výsledkov projektov v celej Únii. Na tento účel Komisia vykonáva činnosti, ktorých cieľom je šírenie výsledkov projektov medzi príjemcami prostriedkov z programu LIFE a ostatnými stranami, v náležitých prípadoch s osobitným zameraním na členské štáty s nízkou mierou využívania finančných prostriedkov LIFE, a uľahčuje komunikáciu a spoluprácu medzi dokončenými alebo prebiehajúcimi projektmi a novými príjemcami, žiadateľmi alebo zainteresovanými stranami v rámci projektov v rovnakej oblasti.

Komisia takisto usporadúva minimálne každé dva roky špecifické semináre, workshopy alebo prípadne iné druhy činností s cieľom uľahčiť výmenu skúseností, poznatkov a najlepších postupov, pokiaľ ide o navrhovanie, prípravu a vykonávanie integrovaných projektov, ako aj účinnosť pomoci poskytovanej prostredníctvom projektov technickej pomoci. Do týchto činností sú zapojené národné alebo regionálne správne orgány, ktoré spravujú iné fondy Únie, a ďalšie príslušné zainteresované strany.

Článok 27

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia pravidelne monitoruje vykonávanie programu LIFE (a jeho podprogramov) vrátane výšky výdavkov na klímu a výdavkov na biodiverzitu a podáva o tom správy. Komisia takisto posudzuje synergie medzi programom LIFE a ďalšími doplňujúcimi programami Únie, a najmä medzi jeho podprogramami. Komisia vypočítava výšku indikatívnych národných alokácií v súlade s kritériami stanovenými v prílohe I na obdobie trvania druhého viacročného pracovného programu, a to výhradne na účely porovnania výkonnosti členských štátov.

2.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov tieto správy:

a)

najneskôr do 30. júna 2017 externú a nezávislú hodnotiacu správu o programe LIFE (a jeho podprogramoch) v polovici jeho trvania, ktorá na účely prijatia rozhodnutia o obnovení, úprave alebo zrušení opatrení okrem iného obsahuje kvalitatívne a kvantitatívne aspekty jeho vykonávania, výšku výdavkov na klímu a výdavkov na biodiverzitu, rozsah dosiahnutých synergií medzi jednotlivými cieľmi a jeho doplnkovosť s ostatnými relevantnými programami Únie, plnenie cieľov všetkých opatrení (pokiaľ možno na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosť využívania zdrojov a pridanú hodnotu programu pre Úniu. Táto hodnotiaca správa v polovici trvania programu obsahuje aj kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu prínosu programu LIFE k stavu ochrany biotopov a druhov, ktoré sú uvedené v smerniciach 92/43/EHS a 2009/147/ES. Hodnotenie sa navyše zaoberá možnosťami zjednodušenia, vnútornou a vonkajšou celistvosťou programu, trvalým významom všetkých cieľov, ako aj prínosom opatrení v rámci programu LIFE k cieľom a zámerom stratégie Európa 2020 a trvalo udržateľného rozvoja. Zohľadnia sa v ňom výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu LIFE+. K hodnotiacej správe v polovici trvania programu sú pripojené pripomienky Komisie vrátane spôsobu, akým sa zohľadňujú výsledky hodnotenia v polovici trvania programu pri vykonávaní programu LIFE, a najmä rozsahu, v akom je potrebné zmeniť tematické priority stanovené v prílohe III.

Súčasťou hodnotiacej správy v polovici trvania programu je dôkladné posúdenie rozsahu a kvality dopytu po integrovaných projektoch, ich plánovania a vykonávania alebo je k nej takéto posúdenie priložené. Osobitný dôraz sa kladie na dosiahnutý alebo očakávaný úspech integrovaných projektov pri mobilizácii iných finančných prostriedkov Únie, najmä s ohľadom na výhody väčšej súdržnosti s inými nástrojmi financovania Únie, mieru účasti zainteresovaných strán a rozsah, v akom integrované projekty skutočne pokryli alebo majú pokryť predchádzajúce projekty v rámci LIFE+,

b)

najneskôr do 31. decembra 2023 externú a nezávislú hodnotiacu správu ex-post zahŕňajúcu vykonávanie a výsledky programu LIFE (a jeho podprogramov), ktorá okrem iného zahŕňa výšku výdavkov na klímu a výdavkov na biodiverzitu, rozsah, v ktorom program LIFE ako celok a jeho jednotlivé podprogramy dosiahli svoje ciele, rozsah realizovaných synergií medzi rôznymi cieľmi, ako aj prínos programu LIFE k plneniu cieľov a zámerov stratégie Európa 2020. Hodnotiaca správa ex-post takisto preskúma, do akej miery sa podarilo začleniť ciele v oblasti životného prostredia a klímy do iných politík Únie, a v najväčšej možnej miere preskúma hospodársky prínos dosiahnutý prostredníctvom programu LIFE, ako aj jeho dosah a pridanú hodnotu pre zúčastnené komunity.

3.   Komisia verejne sprístupní výsledky hodnotení uskutočnených v súlade s týmto článkom.

Článok 28

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie pri vykonávaní činností financovaných v rámci tohto nariadenia, a to prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam, ako aj pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí, pomocou vymáhania neoprávnene vyplatených súm a prípadne pomocou účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a kontrol na mieste vykonávať audit nad všetkými príjemcami, dodávateľmi a subdodávateľmi, ktorí získali finančné prostriedky Únie v rámci programu LIFE.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych prevádzkovateľov priamo alebo nepriamo dotknutých takýmto financovaním v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (25) s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti vplývajúcej na finančné záujmy Únie v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania zo strany Únie.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste.

3.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie uchovávajú pre potreby Komisie všetky sprievodné doklady týkajúce sa výdavkov na daný projekt, a to počas piatich rokov od poslednej platby súvisiacej s projektom.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 3 a v článku 9 ods. 2 a 4 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 23 decembra 2013.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3 a v článku 9 ods. 2 a 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3 a článku 9 ods. 2 a 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 30

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 31

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 614/2007 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 32

Prechodné opatrenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 prvý odsek, opatrenia, ktoré sa začali pred 1. januárom 2014 podľa nariadenia (ES) č. 614/2007, sa až do svojho skončenia naďalej riadia uvedeným nariadením a musia byť v súlade s technickými ustanoveniami, ktoré sú v ňom vymedzené. Výbor uvedený v článku 30 ods. 1 tohto nariadenia nahrádza výbor uvedený v článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 614/2007 od 23 decembra 2013.

2.   Z finančných prostriedkov pridelených na program LIFE možno pokrývať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc vrátane všetkých povinných monitorovaní, komunikácie a hodnotení požadovaných podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 po uplynutí jeho účinnosti, aby sa zabezpečil prechod medzi opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 a programom LIFE.

3.   Sumy potrebné v rámci finančného krytia na zabezpečenie opatrení na monitorovanie, komunikáciu a vykonávanie auditu v období po 31. decembri 2020 sa považujú za potvrdené len v prípade, že sú v súlade s finančným rámcom platným od 1. januára 2021.

4.   Rozpočtové prostriedky zodpovedajúce prideleným príjmom, ktoré vyplývajú zo splatenia neoprávnene vyplatených súm podľa nariadenia (ES) č. 614/2007, sa použijú na financovanie programu LIFE v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 111.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 61.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. decembra 2013.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 z 23. mája 2007 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE+) (Ú. v. EÚ L 149, 9.6.2007, s. 1).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“.

(6)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2 decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Pozri stranu 884 tohto úradného vestníka).

(7)  Ú. v. ES C 373, 20.12.2013, s. 1.

(8)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 z 17 decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Pozri stranu 289 tohto úradného vestníka).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17 decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia (ES) č. 1081/2006 (Pozri stranu 470 tohto úradného vestníka).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 z 17 decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Pozri stranu 281 tohto úradného vestníka).

(12)  Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1).

(13)  Nariadenie (ES) č. 1290/2005.

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11 decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inováciu (2014-2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17 decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(16)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(18)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1313/2013/EÚ z 17 decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Pozri stranu 924 tohto úradného vestníka).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(24)  Nariadenie Rady (ES) č. 933/1999 z 29. apríla 1999, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1210/90 o zriadení Európskej environmentálnej agentúry a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Ú. v. ES L 117, 5.5.1999, s. 1).

(25)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

Kritéria pre stanovenie indikatívnych národných alokácií pre iné ako integrované projekty, ktoré sú predkladané v rámci podprogramu „Životné prostredie“

V súlade so zásadami solidarity a spoločnej zodpovednosti Komisia rozdelí finančné prostriedky medzi všetky členské štáty pre iné ako integrované projekty na programové obdobie LIFE uvedené v článku 1, a to na základe týchto kritérií:

a)

Počet obyvateľov

i)

celkový počet obyvateľov každého členského štátu (váhový koeficient 50 %); a

ii)

hustota obyvateľstva každého členského štátu až do výšky dvojnásobku priemernej hustoty obyvateľstva Únie (váhový koeficient 5 %).

b)

Príroda a biodiverzita

i)

celková rozloha lokalít sústavy Natura 2000 každého členského štátu vyjadrená ako podiel celkovej rozlohy sústavy Natura 2000 (váhový koeficient 25 %); a

ii)

podiel územia členského štátu, na ktorom sa nachádzajú lokality sústavy Natura 2000 (váhový koeficient 20 %).


PRÍLOHA II

Logo programu LIFE

Image 1L3472013SK110120131211SK0001.0002241241Spoločné vyhlásenieEurópskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)1.Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.2.Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:a)pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;b)medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;c)prípravu trhov satelitnej navigácie;d)účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aje)každoročné preskúmanie pracovného programu.3.V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.4.Komisia zohľadní názory GIP.5.GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:troch zástupcov za Radu,troch zástupcov za Európsky parlament,jedného zástupcu za Komisiua bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).6.GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.L3472013SK18510120131211SK0009.000420812081Vyhlásenia KomisieMaximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektuKomisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.Stav financovania biodiverzity v ZKÚKomisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.L3472013SK25910120131217SK0015.000228012801Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28110120131217SK0016.000328812881Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28910120131217SK0017.000330213021Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK30310120131217SK0018.000231713171Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.L3472013SK30310120131217SK0018.000331813181Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.L3472013SK30310120131217SK0018.000431913191Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.L3472013SK32010120131217SK0019.001546614661Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).L3472013SK32010120131217SK0019.001646714671Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkovEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:i.prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;ii.prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.L3472013SK32010120131217SK0019.001746814681Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.L3472013SK32010120131217SK0019.001846914691Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.L3472013SK54910120131217SK0022.000460716071Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniuRada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.

PRÍLOHA III

Tematické priority podprogramu „Životné prostredie“ uvedené v článku 9

A.

Prioritná oblasť „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“:

a)

tematické priority pre oblasť vody vrátane morského prostredia: činnosti zamerané na vykonávanie konkrétnych cieľov pre oblasť vody stanovených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a v 7. environmentálnom akčnom programe, najmä:

i)

integrované prístupy k vykonávaniu smernice 2000/60/ES;

ii)

činnosti zamerané na vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES (1);

iii)

činnosti zamerané na vykonávanie programu opatrení podľa smernice 2008/56/ES s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav morských vôd;

iv)

činnosti zamerané na zabezpečenie bezpečného a účinného využívania vodných zdrojov, na zlepšenie kvantitatívneho vodného hospodárstva, zachovanie vysokej úrovne kvality vody, ako aj na predchádzanie nesprávnemu využívaniu a zhoršovaniu kvality vodných zdrojov;

b)

tematické priority pre oblasť odpadov: činnosti zamerané na vykonávanie konkrétnych cieľov pre oblasť odpadov stanovených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a v 7. environmentálnom akčnom programe, najmä:

i)

integrované prístupy k vykonávaniu plánov a programov v oblasti odpadov;

ii)

činnosti zamerané na vykonávanie a vypracúvanie právnych predpisov Únie o odpadoch s osobitným dôrazom na prvé stupne hierarchie odpadového hospodárstva Únie (predchádzanie vzniku, opätovné použitie a recyklácia);

iii)

činnosti zamerané na efektívne využívanie zdrojov a vplyv na životný cyklus produktov, modely spotrebiteľského správania a dematerializácia hospodárstva;

c)

tematické priority pre efektívne využívanie zdrojov vrátane pôdy a lesov, a ekologické hospodárstvo a hospodárstvo využívajúce odpad: činnosti zamerané na vykonávanie Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a 7. environmentálneho akčného programu, ktoré nie sú zahrnuté v iných tematických prioritách uvedených v tomto článku, najmä:

i)

činnosti zamerané na priemyselnú symbiózu a prenos poznatkov, ako aj na rozvoj nových modelov prechodu smerom na hospodárstvo využívajúce odpad a ekologické hospodárstvo;

ii)

činnosti zamerané na vykonávanie tematickej stratégie na ochranu pôdy (oznámenie Komisie z 22. septembra 2006 s názvom Tematická stratégia na ochranu pôdy) s osobitným dôrazom na zmiernenie a kompenzáciu zástavby pôdy, ako aj na lepšie využívanie pôdy;

iii)

činnosti pre lesné monitorovacie a informačné systémy a činnosti zamerané na predchádzanie lesným požiarom;

d)

tematické priority pre životné prostredie a zdravie vrátane chemických látok a hluku: činnosti na podporu vykonávania konkrétnych cieľov pre oblasť životného prostredia a zdravia stanovených v 7. environmentálnom akčnom programe, najmä:

i)

činnosti zamerané na podporu vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (2) (REACH) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (3) (nariadenie o biocídnych výrobkoch) s cieľom zabezpečiť bezpečnejšie, udržateľnejšie alebo hospodárnejšie využívanie chemických látok (vrátane nanomateriálov);

ii)

činnosti na podporu uľahčenia vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (4) (smernica o hluku) s cieľom dosiahnuť také hladiny hluku, ktoré nemajú výrazný negatívny vplyv na ľudské zdravie ani preň nepredstavujú riziká;

iii)

činnosti na podporu predchádzania závažným haváriám, najmä podporou vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (5) (smernica Seveso III);

e)

tematické priority pre oblasť kvality ovzdušia a emisie vrátane mestského prostredia: činnosti na podporu vykonávania konkrétnych cieľov pre oblasť ovzdušia a emisií stanovených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a v 7. environmentálnom akčnom programe, najmä:

i)

integrované prístupy k vykonávaniu právnych predpisov o kvalite ovzdušia;

ii)

činnosti podporujúce zabezpečenie súladu s normami Únie týkajúcimi sa kvality ovzdušia a súvisiacich emisií do ovzdušia vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES (6) (smernica o národných emisných stropoch);

iii)

činnosti podporujúce posilnenie vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (7) (smernica o priemyselných emisiách) s osobitným dôrazom na zlepšenie postupu definovania a vykonávania najlepších dostupných techník, zabezpečenie jednoduchého prístupu verejnosti k informáciám a posilnenie prínosu smernice o priemyselných emisiách pre inovácie.

B.

Prioritná oblasť „príroda a biodiverzita“:

a)

tematické priority pre oblasť prírody: činnosti zamerané na vykonávanie smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, najmä:

i)

činnosti, ktorých cieľom je zlepšenie stavu ochrany biotopov a druhov vrátane morských biotopov a druhov, ako aj druhov vtákov v záujme Únie;

ii)

činnosti na podporu biogeografických seminárov v rámci sústavy Natura 2000;

iii)

integrované prístupy k vykonávaniu prioritných akčných rámcov;

b)

tematické priority pre oblasť biodiverzity: činnosti zamerané na vykonávanie stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, najmä:

i)

činnosti, ktorých cieľom je prispieť k dosiahnutiu cieľa 2;

ii)

činnosti, ktorých cieľom je prispieť k dosiahnutiu cieľov 3, 4 a 5.

C.

Prioritná oblasť „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“:

a)

informačné a komunikačné kampane, ako aj kampane na zvyšovanie povedomia v súlade s prioritami 7. environmentálneho akčného programu;

b)

činnosti zamerané na podporu účinného procesu kontroly a opatrení na podporu dodržiavania právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, ako aj činnosti na podporu informačných systémov a informačných nástrojov v súvislosti s vykonávaním právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 27).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).


Vyhlásenia Komisie

Maximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektu

Komisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.

Stav financovania biodiverzity v ZKÚ

Komisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.

Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.

Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/209


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1294/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa ustanovuje akčný program pre colníctvo v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Colníctvo 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 624/2007/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 33,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Viacročným akčným programom pre colníctvo, ktorý sa uplatňoval pred rokom 2014, sa významne prispelo k zjednodušeniu a rozšíreniu spolupráce medzi colnými orgánmi v rámci Únie. Mnohé činnosti v colnej oblasti majú cezhraničný charakter a vyžadujú si účasť všetkých členských štátov a majú na ne vplyv; z tohto dôvodu ich nemôžu účinne a efektívne vykonávať jednotlivé členské štáty. Program Colníctvo na úrovni Únie vykonávaný Komisiou ponúka členským štátom rámec Únie na rozvoj týchto činností spolupráce, čo je nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril vlastný rámec spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni. Preto je vhodné, aby sa zabezpečilo pokračovanie prechádzajúceho viacročného akčného programu pre colníctvo zavedením nového programu v rovnakej oblasti, a to programu Colníctvo 2020 (ďalej len „Program“).

(2)

Aktivitami v rámci Programu, konkrétne európskymi informačnými systémami, spoločnými akciami pre colných úradníkov a spoločnými iniciatívami odbornej prípravy sa prispeje k realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to posilnením fungovania vnútorného trhu. Poskytnutím rámca pre aktivity, ktoré sú zamerané na to, aby colné orgány fungovali efektívnejšie a modernejšie, ktorými sa posilňuje konkurencieschopnosť podnikov, podporuje zamestnanosť a racionalizujú a koordinujú sa akcie členských štátov na ochranu ich finančných a hospodárskych záujmov a finančných a hospodárskych záujmov Únie, sa programom aktívne posilní fungovanie colnej únie, aby podniky a občania mohli využívať úplný potenciál vnútorného trhu a svetového obchodu.

(3)

S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mal Program za predpokladu splnenia určitých podmienok otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. Vzhľadom na zvyšujúcu sa prepojenosť svetovej ekonomiky by mal Program naďalej poskytovať možnosť zapojiť do určitých aktivít externých odborníkov, ako napríklad úradníkov tretích krajín, zástupcov medzinárodných organizácií alebo hospodárske subjekty. Účasť externých odborníkov sa považuje za nevyhnutnú, ak bez nich nemožno splniť ciele programu. Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v pôsobnosti vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uľahčuje koordináciu a súdržnosť politík v oblasti, ktorá je dôležitou zložkou vonkajších stratégií a činností Únie, a to na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni.

(4)

V cieľoch Programu by sa mali zohľadniť problémy a výzvy, ktoré sa identifikovali pre colníctvo v ďalšom desaťročí. Program by mal aj naďalej zohrávať úlohu v kľúčových oblastiach, ako je jednotné uplatňovanie práva Únie v oblasti colníctva a súvisiacich záležitostiach. Navyše by sa Program mal zamerať na ochranu finančných a ekonomických záujmov Únie a zaistenie ochrany a bezpečnosti. To by okrem iného malo zahŕňať spoluprácu a spoločné využívanie informácií medzi orgánmi monitorovania trhu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a colnými orgánmi. Program by sa mal venovať aj zjednodušovaniu obchodovania okrem iného spoluprácou v oblasti boja proti podvodom a zvýšením administratívnej kapacity colných orgánov. Z toho hľadiska by sa mala vykonať analýza nákladovej efektívnosti detekčného vybavenia a súvisiacej techniky s cieľom uľahčiť colným orgánom nadobúdanie moderných nástrojov na colné kontroly po roku 2020. Mali by sa preskúmať aj metódy na uľahčenie nadobúdania moderných nástrojov na colné kontroly vrátane spoločného verejného obstarávania.

(5)

Nástroje Programu, ktoré sa používali pred rokom 2014, sa osvedčili ako primerané, a preto by sa mali ponechať. Vzhľadom na potrebu štruktúrovanejšej operatívnej spolupráce by sa mali pridať ďalšie nástroje, a to konkrétne odborné tímy zložené z odborníkov Únie a členských štátov, aby spoločne vykonávali úlohy v osobitných oblastiach, a akcie na budovanie administratívnej kapacity verejnej správy, ktorými by sa mala poskytovať špecializovaná pomoc tým zúčastneným krajinám, ktoré potrebujú budovať administratívnu kapacitu.

(6)

Európske informačné systémy hrajú pri posilňovaní colných systémov v rámci Únie kľúčovú úlohu, a preto by sa mali Programom naďalej financovať. Okrem toho by sa malo umožniť zahrnúť do Programu nové colné informačné systémy, ktoré sa zaviedli podľa práva Únie. Európske informačné systémy by mali byť vo vhodných prípadoch založené na modeloch zdieľaného vývoja a zdieľanej architektúre IT, aby sa zvýšila pružnosť a efektívnosť colných správ.

(7)

Zvyšovanie kvalifikácie ľudských zdrojov by malo byť realizované aj formou spoločnej odbornej prípravy a prostredníctvom tohto Programu. Colní úradníci si potrebujú rozširovať a obnovovať svoje vedomosti a požadované zručnosti, aby spĺňali požiadavky Únie. Program by mal byť kľúčový pre posilňovanie ľudských zdrojov prostredníctvom zvýšenej podpory odbornej prípravy, ktorá sa zameriava na colných úradníkov, ako aj na hospodárske subjekty. Na tento účel by sa mal súčasný spoločný prístup Únie v rámci odbornej prípravy, ktorý bol založený hlavne na centrálnom rozvoji elektronického vzdelávania (eLearning), rozvinúť do mnohostranného programu Únie na podporu odbornej prípravy.

(8)

V Programe by sa mala náležitá pozornosť a primeraný podiel z jeho rozpočtu venovať fungovaniu existujúcich európskych informačných systémov v colníctve a rozvoju nových európskych informačných systémov potrebných na vykonávanie colného kódexu Únie. Primerané prostriedky by sa mali venovať aj aktivitám spájajúcim úradníkov pracujúcich v oblasti colníctva a zvyšovaniu kvalifikácie ľudských zdrojov. Program by mal navyše mať určitú mieru rozpočtovej pružnosti, aby bolo možné reagovať na zmeny politických priorít.

(9)

Program by mal pokrývať obdobie siedmich rokov, aby bolo jeho trvanie zosúladené s trvaním viacročného finančného rámca ustanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2).

(10)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie pre celé trvanie Programu, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) počas ročného rozpočtového postupu.

(11)

V súlade so záväzkom Komisie uvedeným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, ktorý sa týka súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa mali zdroje zdieľať s ďalšími nástrojmi Únie na financovanie, ak sa predpokladanými aktivitami v rámci Programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, ale s výnimkou zdvojeného financovania. Akcie v rámci Programu by sa mala zabezpečiť súdržnosť využívania zdrojov Únie určených na podporu fungovania colnej únie.

(12)

Opatrenia potrebné na finančné vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (4) a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (5).

(13)

Počas celého výdavkového cyklu by sa mali chrániť finančné záujmy Únie prostredníctvom príslušných opatrení vrátane prevencie, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne aj pokút.

(14)

Spolupráca pri inteligentnom vyhodnocovaní rizika je rozhodujúca pre to, aby sa dôveryhodným podnikom dodržiavajúcim predpisy umožnilo získať čo najväčší úžitok zo zjednodušenia vyplývajúceho z elektronizácie colníctva, a tak umožniť identifikáciu nekalých praktík.

(15)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s vypracúvaním ročných pracovných programov. Uvedené právomoci by Komisia mala vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(16)

S cieľom primerane reagovať na zmeny politických priorít by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny zoznamu ukazovateľov na meranie plnenia konkrétnych cieľov a úprav orientačných súm pridelených na jednotlivé druhy aktivít. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(17)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zavedenie viacročného programu na zlepšenie fungovania colnej únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ktoré nemôžu efektívne uskutočňovať spoluprácu a koordináciu potrebnú na uskutočnenie tohto Programu, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(18)

Pri vykonávaní Programu by mal Komisii pomáhať Výbor pre program Colníctvo 2020.

(19)

Už od samého začiatku Programu by sa mal zaviesť vhodný rámec monitorovania výsledkov dosiahnutých Programom s cieľom uľahčiť jeho hodnotenie. Malo by sa vykonať hodnotenie v polovici trvania Programu zamerané na plnenie cieľov Programu, jeho efektívnosť a jeho pridanú hodnotu na európskej úrovni. Záverečné hodnotenie by sa okrem toho malo zaoberať dlhodobým vplyvom a udržateľnými účinkami Programu. Mala by sa zabezpečiť úplná transparentnosť pravidelného predkladania správ o monitorovaní a hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade. Tieto hodnotenia by mali byť založené na ukazovateľoch, ktoré sa použijú na meranie účinkov Programu v porovnaní s dopredu stanovenými základnými hodnotami. Ukazovateľmi by sa okrem iného mal merať čas, počas ktorého je spoločná komunikačná sieť k dispozícii bez systémových zlyhaní, pretože to je podmienkou na to, aby dobre fungovali všetky európske informačné systémy umožňujúce colným správam, aby v rámci colnej únie spolupracovali efektívne.

(20)

Spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (7). Spracúvanie osobných údajov vykonávané Komisiou v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 45/2001 (8). Akákoľvek výmena alebo prenos informácií príslušnými orgánmi by mali byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov podľa ustanovení smernice 95/46/ES a akákoľvek výmena alebo prenos informácií, ktoré vykonáva Komisia, by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 45/2001.

(21)

Toto nariadenie nahrádza rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 624/2007/ES (9). Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto sa zriaďuje viacročný akčný program „Colníctvo 2020“ (ďalej len „Program“) na podporu fungovania colnej únie.

2.   Program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„colné orgány“ sú orgány zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov;

2)

„externí odborníci“ sú:

a)

zástupcovia vládnych orgánov, a to aj z krajín, ktoré sa na Programe nezúčastňujú podľa článku 3 ods. 2;

b)

hospodárske subjekty a organizácie zastupujúce hospodárske subjekty;

c)

zástupcovia medzinárodných a iných relevantných organizácií.

Článok 3

Účasť na Programe

1.   Zúčastnenými krajinami sú členské štáty a krajiny uvedené v odseku 2, ak spĺňajú podmienky ustanovené v uvedenom odseku.

2.   Účasť na Programe je otvorená ktorejkoľvek z týchto krajín:

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie ustanovených v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách;

b)

partnerské krajiny európskej susedskej politiky za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie.

Partnerské krajiny uvedené v prvom pododseku písmene b) sa zúčastňujú na Programe v súlade s ustanoveniami, ktoré sa s týmito krajinami stanovia pri vypracúvaní rámcových zmlúv o ich účasti na programoch Únie.

Článok 4

Príspevok k aktivitám v rámci Programu

Externých odborníkov možno prizvať, aby prispeli k vybraným aktivitám organizovaným v rámci Programu vždy, keď je to je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedených v článkoch 5 a 6. Externých odborníkov vyberá Komisia spolu so zúčastnenými krajinami na základe ich zručností, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné z hľadiska konkrétnych aktivít.

Článok 5

Všeobecný cieľ a osobitné ciele

1.   Programu je podporiť fungovanie a modernizáciu colnej únie s cieľom posilniť vnútorný trh prostredníctvom spolupráce medzi zúčastnenými krajinami, ich colnými orgánmi a ich úradníkmi. Všeobecný cieľ sa plní prostredníctvom plnenia osobitných cieľov.

2.   Osobitnými cieľmi sú podpora colných orgánov pri ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a členských štátov, vrátane boja proti podvodom a ochrany práv duševného vlastníctva, zvyšovanie ochrany a bezpečnosti a ochrana občanov a životného prostredia, zvýšenie administratívnej kapacity colných orgánov a posilnenie konkurencieschopnosti európskych podnikov.

Osobitné ciele sa plnia najmä:

a)

využívaním výpočtovej techniky;

b)

zaistením moderných a harmonizovaných prístupov k colným režimom a kontrolám;

c)

uľahčením zákonného obchodu;

d)

znížením nákladov na dodržiavanie predpisov a administratívnej záťaže; a

e)

zlepšením fungovania colných orgánov.

3.   Plnenie osobitných cieľov sa meria ukazovateľmi uvedenými v prílohe I. V prípade potreby je možné tieto ukazovatele počas trvania Programu zrevidovať.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15 s cieľom meniť zoznam ukazovateľov stanovený v prílohe I.

Článok 6

Operatívne ciele

Operatívnymi cieľmi Programu sú:

a)

podporovať prípravu, jednotné uplatňovanie a účinné vykonávanie právnych predpisov a politiky Únie v colníctve;

b)

vyvíjať, skvalitňovať, prevádzkovať a podporovať európske informačné systémy pre colníctvo;

c)

určovať, rozvíjať, zdieľať a uplatňovať najlepšie pracovné postupy a administratívne postupy, najmä v nadväznosti na referenčné porovnávanie,

d)

posilňovať zručnosti a kvalifikáciu colných úradníkov;

e)

zlepšovať spoluprácu medzi colnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, tretími krajinami, ostatnými orgánmi štátnej správy vrátane orgánov dohľadu nad trhom na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ako aj hospodárskych subjektov a organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty.

KAPITOLA II

OPRÁVNENÉ AKCIE

Článok 7

Oprávnené akcie

Programom sa za podmienok uvedených v ročnom pracovnom programe uvedenom v článku 14 poskytuje finančná podpora na tieto typy akcií:

a)

spoločné akcie:

i)

semináre a workshopy;

ii)

projektové skupiny, ktoré sú spravidla zložené z obmedzeného počtu krajín, pôsobia počas obmedzeného obdobia a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne vymedzeným výsledkom vrátane koordinácie alebo referenčného porovnávania;

iii)

pracovné návštevy organizované zúčastnenými krajinami alebo inou krajinou s cieľom umožniť úradníkom získať alebo zvýšiť svoju odbornú spôsobilosť alebo znalosti v oblasti colníctva; v prípade pracovných návštev organizovaných v rámci tretích krajín patria medzi oprávnené náklady v rámci Programu len cestovné náklady a náklady na pobyt (ubytovanie a denné diéty);

iv)

monitorovacie aktivity, ktoré vykonávajú spoločné tímy zložené z úradníkov Komisie a úradníkov zúčastnených krajín s cieľom analyzovať colné postupy, identifikovať ťažkosti pri vykonávaní predpisov a prípadne predkladať návrhy na úpravu predpisov a pracovných metód Únie;

v)

tímy odborníkov, konkrétne štruktúrované formy spolupráce so stálym alebo nestálym charakterom, ktoré zhromažďujú odborné znalosti na uskutočnenie úloh v konkrétnych oblastiach alebo vykonávajú operatívne aktivity, prípadne s podporou online služieb spolupráce, administratívnej pomoci, infraštruktúry a zariadení;

vi)

budovanie kapacity colnej správy a podporné akcie;

vii)

štúdie;

viii)

spoločne pripravené komunikačné akcie;

ix)

akákoľvek iná aktivita podporujúca všeobecný cieľ, osobitné a operatívne ciele uvedené v článkoch 5 a 6;

b)

budovanie IT kapacít: vývoj, údržba, prevádzkovanie a kontrola kvality komponentov Únie európskych informačných systémov uvedených v prílohe II oddiele A a nových európskych informačných systémov zriadených právom Únie;

c)

zvyšovanie kvalifikácie ľudských zdrojov: spoločné akcie v oblasti odbornej prípravy na podporu potrebných odborných zručností a znalostí súvisiacich s colníctvom.

Článok 8

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre spoločné akcie

1.   Účasť na spoločných akciách uvedených v článku 7 bode a) je dobrovoľná.

2.   Zúčastnené krajiny zabezpečia, aby boli na účasť na spoločných akciách navrhovaní úradníci s vhodným profilom a kvalifikáciou.

3.   na vykonávanie spoločných akcií, najmä prostredníctvom zvyšovania povedomia o týchto akciách a zabezpečenia, aby sa vypracované výstupy optimálne využívali.

Článok 9

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre budovanie IT kapacít

1.   Komisia a zúčastnené krajiny zabezpečia, aby sa vyvíjali, prevádzkovali a vhodne udržiavali európske informačné systémy uvedené v prílohe II oddiele A.

2.   Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami koordinuje tie aspekty zavádzania a fungovania komponentov Únie uvedených v prílohe II oddiele B a komponentov iných ako komponenty Únie, opísaných v prílohe II oddiele C, európskych informačných systémov a uvedených v prílohe II oddiele A, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti, interoperability a ustavičného zlepšovania.

3.   Únia znáša náklady na nadobudnutie, vývoj, inštaláciu, údržbu a každodennú prevádzku komponentov Únie. Náklady na nákup, nadobudnutie, inštaláciu, údržbu a každodennú prevádzku komponentov, ktoré nie sú komponentmi Únie, hradia zúčastnené krajiny.

Článok 10

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre zvyšovanie kvalifikácie ľudských zdrojov

1.   Účasť na spoločných akciách v oblasti odbornej prípravy uvedených v článku 7 bode c) je dobrovoľná.

2.   Zúčastnené krajiny v prípade potreby začlenia do svojich vnútroštátnych programov odbornej prípravy spoločne zostavený obsah odbornej prípravy vrátane modulov elektronického vzdelávania, programov odbornej prípravy a spoločne schválených noriem odbornej prípravy.

3.   Zúčastnené krajiny zabezpečia, aby ich úradníci absolvovali úvodnú a ďalšiu odbornú prípravu potrebnú na získanie spoločných odborných zručností a znalostí v súlade s programami odbornej prípravy.

4.   Zúčastnené krajiny poskytnú úradníkom potrebnú jazykovú prípravu, aby zabezpečili dostatočnú úroveň jazykovej spôsobilosti pre účasť na Programe.

KAPITOLA III

FINANČNÝ RÁMEC

Článok 11

Finančný rámec

1.   Finančné krytie na vykonávanie Programu na obdobie 2014 - 2020 sa stanovuje na 522 943 000 EUR v bežných cenách.

Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje Európsky parlament a Rada v rámci obmedzení viacročného finančného rámca.

2.   V rámci finančného krytia Programu sa pre oprávnené akcie uvedené v článku 7 pridelia orientačné sumy v rámci percentuálnych podielov, ktoré sú pre každý typ akcie stanovené v prílohe III. Komisia sa môže od orientačných pridelených prostriedkov zo zdrojov stanovených v uvedenej prílohe odchýliť, nesmie však zvýšiť pridelený podiel finančného krytia o viac ako 10 % pre každý druh akcie.

Ak sa ukáže potreba prekročiť uvedený limit, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 15 a meniť orientačné pridelené prostriedky zo zdrojov stanovené v uvedenej prílohe III.

Článok 12

Druhy zásahov

1.   Komisia vykonáva Program v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Finančná podpora Únie na oprávnené akcie ustanovené v článku 7 má formu:

a)

grantov;

b)

verejných zákaziek;

c)

náhrady nákladov, ktoré vznikli externým odborníkom uvedeným v článku 4.

3.   Miera spolufinancovania v prípade grantov je až do výšky 100 % oprávnených nákladov v prípade denných diét, cestovných nákladov, nákladov na ubytovanie a nákladov spojených s organizáciou podujatí.

Ak si akcie vyžadujú udelenie grantov, príslušná miera spolufinancovania sa určí v ročných pracovných programoch.

4.   Finančnými prostriedkami pridelenými na Program možno pokrývať:

a)

výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, auditové a hodnotiace aktivity, ktoré sa vyžadujú na riadenie Programu a dosahovanie jeho cieľov, najmä na štúdie, stretnutia odborníkov, informačné a komunikačné akcie vrátane spoločnej komunikácie politických priorít Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov tohto Programu;

b)

výdavky spojené s IT sieťami so zameraním na spracovanie a výmenu informácií; a

c)

všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vzniknú pri riadení Programu.

Článok 13

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné opatrenia, aby zabezpečila, že pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia sa ochránia finančné záujmy Únie, a to uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek ďalšiemu nezákonnému konaniu, prostredníctvom účinných kontrol a, v prípade zistenia nezrovnalostí, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a prípadne aj účinnými, primeranými a odrádzajúcimi správnymi a finančnými sankciami.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit na základe dokumentov a na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (10) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (11), na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanými podľa tohto nariadenia došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

KAPITOLA IV

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 14

Pracovný program

1.   Na vykonávanie Programu Komisia prijíma ročné pracovné programy vo forme vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Každým ročným pracovným programom sa vykonávajú ciele Programu, a to tak, že sa určia:

a)

akcie v súlade so všeobecným cieľom a osobitnými a operatívnymi cieľmi podľa článkov 5 a 6, metóda vykonávania vrátane prípadných podmienok zriaďovania tímov odborníkov uvedených v článku 7 písmene a)bode v), ako aj očakávané výsledky;

b)

rozčlenenie rozpočtu podľa druhu akcií;

c)

miera spolufinancovania grantov uvedená v článku 12 ods. 3.

2.   Komisia pri príprave ročného pracovného programu berie do úvahy spoločný prístup týkajúci sa colnej politiky. Tento prístup sa pravidelne preskúmava a určuje v spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi v rámci Skupiny pre colnú politiku zloženej z vedúcich pracovníkov colných správ členských štátov alebo ich zástupcov a zo zástupcov Komisie.

Komisia Skupinu pre colnú politiku pravidelne informuje o opatreniach súvisiacich s vykonávaním Programu.

Článok 15

Vykonávanie delegovania právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3 druhom pododseku a v článku 11 ods. 2 druhom pododseku sa Komisii udeľuje na obdobie, ktoré začína 1. januára 2014 a končí 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3 druhom pododseku a v článku 11 ods. 2 druhom pododseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3 druhého pododseku a článku 11 ods. 2 druhom pododseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 16

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA V

MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Článok 17

Monitorovanie akcií programu

1.   Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami, monitoruje vykonávanie Programu a jeho akcií na základe ukazovateľov uvedených v prílohe I.

2.   Komisia výsledky monitorovania zverejňuje.

3.   Výsledky monitorovania sa použijú na hodnotenie Programu v súlade s článkom 18.

Článok 18

Hodnotenie

1.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotenia Programu v polovici jeho trvania, ako aj jeho záverečné hodnotenie, pokiaľ ide o záležitosti uvedené v odsekoch 2 a 3. Výsledky týchto hodnotení vrátane identifikácie závažných nedostatkov sa použijú pri rozhodovaní o prípadnom obnovení, úprave alebo zastavení Programu na ďalšie obdobia. Tieto hodnotenia vykoná nezávislý externý hodnotiteľ.

2.   Komisia vypracuje do 30. júna 2018 správu o hodnotení v polovici trvania Programu, pokiaľ ide o plnenie cieľov akcií v rámci Programu, efektívnosť využívania zdrojov a pridanú hodnotu Programu na európskej úrovni. Táto správa sa bude ďalej zaoberať zjednodušovaním a ďalšou opodstatnenosťou cieľov, ako aj prispievaním Programu k prioritám Únie týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

3.   Komisia vypracuje do 31. decembra 2021 záverečnú hodnotiacu správu o záležitostiach uvedených v odseku 2 a o dlhodobom vplyve a udržateľnosti účinkov programu.

4.   Zúčastnené krajiny poskytnú na žiadosť Komisie všetky údaje a informácie, ktoré sú dôležité na prípravu správy o hodnotení v polovici trvania Programu a záverečnej hodnotiacej správy.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Zrušenie

Rozhodnutie č. 624/2007/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Finančné záväzky súvisiace s akciami vykonávanými podľa uvedeného rozhodnutia sa ním však naďalej riadia až do ich ukončenia.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)

(2)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Pozri stranu 884 tohto úradného vestníka).

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ, Euratom) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi EÚ a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(9)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 624/2004/ES z 23. mája 2007, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colné správy v Spoločenstve (Colníctvo 2013) (Ú. v. EÚ L 154, 14.6.2007, s. 25).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/19 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(11)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

Ukazovatele

Plnenie osobitných cieľov uvedených v článku 5 ods. 2 sa meria na základe týchto ukazovateľov:

a)

spätnou väzbou účastníkov akcií v rámci Programu a používateľov indexu Programu, ktorý bude merať, ako vplyv akcií v rámci Programu vnímajú strany, ktoré sú na ňom zainteresované, pokiaľ ide okrem iného o:

i)

vplyv, ktorý majú akcie v rámci Programu na networking;

ii)

vplyv, ktorý majú akcie v rámci Programu na spoluprácu;

b)

počtu usmernení a odporúčaní, ktoré boli vydané v nadväznosti na aktivity v rámci Programu a týkajú sa moderných a harmonizovaných prístupov k colným režimom;

c)

spoločnej komunikačnej siete pre európske informačné systémy sa bude merať dostupnosť spoločnej siete, ktorá je nevyhnutná pre fungovanie európskych colných informačných systémov. Sieť by mala byť k dispozícii 98 % času;

d)

indexom uplatňovania a vykonávania právnych predpisov a politiky Únie sa bude merať pokrok pri príprave, uplatňovaní a vykonávaní právnych predpisov a politiky Únie v oblasti colníctva, okrem iného na základe:

i)

počtu akcií v rámci Programu organizovaných v tejto oblasti, a to najmä v súvislosti s ochranou práv duševného vlastníctva, otázkami bezpečnosti a ochrany, bojom proti podvodom a bezpečnosťou v dodávateľskom reťazci;

ii)

počtu odporúčaní, ktoré boli vydané v nadväznosti na tieto akcie;

e)

ukazovateľom dostupnosti európskych informačných systémov sa bude merať dostupnosť komponentov Únie v rámci colných IT aplikácií. Mali by byť k dispozícii 97 % času počas pracovných hodín a 95 % mimo nich;

f)

indexom najlepších postupov a usmernení sa bude merať vývoj v rámci identifikácie, rozvoja, zdieľania a uplatňovania najlepších pracovných postupov a administratívnych postupov okrem iného na základe:

i)

počtu akcií v rámci Programu organizovaných v tejto oblasti;

ii)

počtu zdieľaných usmernení a najlepších postupov;

g)

indexom vzdelávania sa bude merať pokrok vyplývajúci z akcií v rámci Programu zameraných na posilnenie zručností a kvalifikácie colných úradníkov, a to okrem iného na základe:

i)

počtu úradníkov, ktorí absolvovali odbornú prípravu pomocou spoločných materiálov odbornej prípravy Únie;

ii)

počtu stiahnutí modulov elektronického vzdelávania (eLearning) Programu;

h)

ukazovateľom spolupráce s tretími stranami sa meria, ako sa Programom podporujú iné orgány, ako sú colné orgány členských štátov, a to meraním počtu akcií v rámci Programu na podporu tohto cieľa.


PRÍLOHA II

Európske informačné systémy a ich komponenty Únie a komponenty iné ako komponenty Únie

A.

Európske informačné systémy sú tieto:

1)

spoločná komunikačná sieť/spoločné systémové rozhranie (CCN/CSI – CCN2), CCN mail3, CSI bridge, http bridge, CCN LDAP a súvisiace nástroje, webový portál CCN, CCN monitoring;

2)

podporné systémy, najmä nástroj na konfiguráciu aplikácií pre CCN, nástroj na podávanie správ o aktivite (ART2), elektronické riadenie projektov online GR TAXUD (TEMPO), nástroj na riadenie služieb (SMT), systém správy používateľov (UM), systém BPM, prehľad dostupnosti a AvDB, portál správy IT služieb, správa adresárov a prístupov užívateľov;

3)

informačný a komunikačný priestor programu (PICS);

4)

systémy colnej správy pre pohyb tovarov, najmä (nový) automatizovaný tranzitný systém ((N)CTS), NCTS TIR pre Rusko, systém kontroly vývozu (ECS) a systém kontroly dovozu (ICS). Uvedené systémy podporujú tieto aplikácie/komponenty: systém na výmenu údajov s tretími krajinami (SPEED bridge), SPEED Edifact Converter Node (SPEED-ECN), štandardná testovacia aplikácia pre SPEED (Standard SPEED Test Application – SSTA), štandardná testovacia aplikácia pre tranzit (Standard Transit Test Application – STTA), testovacia aplikácia pre tranzit (Transit Test Application – TTA), centrálne služby/referenčné údaje (Central Services/Reference Data – CSRD2) a centrálne služby/systém správy informácií (Central Services/Management Information System – CS/MIS);

5)

systém Spoločenstva na riadenie rizika (Community Risk Management System – CRMS), ktorý pokrýva informačné formuláre o rizikách (Risk Information Forms – RIF) a spoločné profily funkčných oblastí CPCA (Common Profiles CPCA functional domains);

6)

systém hospodárskych subjektov (Economic Operators System – EOS) pokrývajúci registráciu a identifikáciu hospodárskych subjektov (EORI), schválené hospodárske subjekty (Authorised Economic Operators – AEO), služby pravidelnej lodnej dopravy (Regular Shipping Services – RSS) a vzájomné uznanie funkčných domén partnerských krajín. Podporným komponentom pre tento systém je Generic Web Service;

7)

tarifný systém (TARIC3), ktorý je referenčným dátovým systémom pre ďalšie aplikácie, ako napríklad systém riadenia kvót (QUOTA2), systém riadenia a monitorovania dohľadu (SURV2), európsky záväzný colný informačný systém (EBTI3), Európsky colný súpis chemických látok (ECICS2). Aplikáciami pre kombinovanú nomenklatúru (KN) a na pozastavovanie (Suspensions) sa spravujú zákonné informácie s priamym napojením na tarifný systém;

8)

aplikácie na kontrolné účely, predovšetkým systém riadenia vzoriek (SMS) a informačný systém o postupoch zošľachťovacieho styku (ISPP);

9)

systém boja proti falšovaniu a pozmeňovaniu a pirátstvu (COPIS);

10)

systém šírenia údajov (DDS2), ktorým sa spravujú všetky informácie dostupné verejnosti prostredníctvom internetu;

11)

informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS); a

12)

akékoľvek iné systémy zahrnuté vo viacročnom strategickom pláne uvedenom v článku 8 ods. 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES (1) a plánoch, ktoré nasledujú po ňom.

B.

Komponenty Únie európskych informačných systémov sú tieto:

1)

IT prostriedky, ako napríklad hardvér, softvér a sieťové prepojenia systémov vrátane súvisiacej dátovej infraštruktúry;

2)

IT služby potrebné na podporu vývoja, údržby, zlepšovania a prevádzky systémov; a

3)

akékoľvek ďalšie prvky, ktoré z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie určí Komisia ako spoločné pre zúčastnené krajiny.

C.

Komponenty európskych informačných systémov iné ako komponenty Únie sú všetky tie komponenty, ktoré nie sú identifikované ako komponenty Únie v oddieli B.

(1)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008, s. 21).


PRÍLOHA III

Orientačné pridelené prostriedky zo zdrojov

Orientačné pridelené prostriedky zo zdrojov na oprávnené akcie uvedené v článku 7 sú tieto:

Druh akcie

Podiel finančného krytia

(v %)

Spoločné akcie

najviac 20 %

Budovanie kapacít v oblasti informačných technológií

najmenej 75 %

Zvyšovanie kvalifikácie ľudských zdrojov

najviac 5 %


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/221


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1295/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 166 ods. 4, článok 167 ods. 5 prvú zarážku a článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Cieľom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je vytvárať čoraz užšie zjednocovanie národov Európy a okrem iného zveruje Únii úlohu prispievať k rozkvetu kultúr členských štátov pri súčasnom rešpektovaní ich národnej a regionálnej rozmanitosti a zároveň zabezpečiť, aby existovali podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť priemyslu Únie. Únia v tejto súvislosti v prípade potreby podporuje a dopĺňa akcie členských štátov zamerané na rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v súlade s článkom 167 ZFEÚ a Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 (ďalej len „Dohovor UNESCO z roku 2005“), posilňovanie konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych sektorov a uľahčenie prispôsobenia sa priemyselným zmenám.

(2)

Podpora Únie pre kultúrne a kreatívne sektory vychádza najmä zo skúseností získaných v rámci programov Únie stanovených v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES (4) (program MEDIA), rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES (5) (program Kultúra) a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1041/2009/ES (6) (program MEDIA Mundus). Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES (7) (akcia Európske hlavné mestá kultúry) a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ (8) (akcia „značka Európske dedičstvo“) tiež prispievajú k podpore kultúrnych a kreatívnych sektorov zo strany Únie.

(3)

V oznámení Komisie o Európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete, ktorú schválila Rada vo svojom uznesení zo 16. novembra 2007 (9) a Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. apríla 2008 (10), sa stanovujú ciele budúcich činností Únie v prospech kultúrnych a kreatívnych sektorov. Jej cieľom je podporovať kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg, kultúru ako katalyzátor kreativity v rámci pre rast a zamestnanosť a kultúru ako dôležitú súčasť medzinárodných vzťahov Únie.

(4)

So zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 11, 21 a 22, kultúrne a kreatívne sektory významne prispievajú k boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane rasizmu a xenofóbie a tvoria významnú platformu pre slobodu prejavu a podporu rešpektovania kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

(5)

V Dohovore UNESCO z roku 2005, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého je Únia zmluvnou stranou, sa zdôrazňuje, že kultúrne činnosti, tovary a služby majú zároveň ekonomickú aj kultúrnu povahu, pretože sú vyjadrením identít, hodnôt a zmyslu, a preto sa s nimi nesmie zaobchádzať, akoby mali len obchodnú hodnotu. Cieľom tohto dohovoru je posilniť medzinárodnú spoluprácu vrátane medzinárodných dohôd o koprodukcii a spoločnej distribúcii, a solidaritu v záujme podpory kultúrnych prejavov všetkých krajín a jednotlivcov. V dohovore sa tiež uvádza, že náležitá pozornosť sa má venovať osobitným podmienkam a potrebám rozličných sociálnych skupín vrátane príslušníkov menšín. Program na podporu kultúrnych a kreatívnych sektorov by mal preto podporovať kultúrnu rozmanitosť na medzinárodnej úrovni v súlade s týmto dohovorom.

(6)

Podpora hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, okrem iného v zmysle Dohovoru UNESCO o zachovaní nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003 a Dohovoru UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972, by mala tiež prispievať k zvyšovaniu hodnoty príslušných lokalít a zároveň dávať národom pocit „vlastníctva“, pokiaľ ide o kultúrnu a historickú hodnotu takýchto lokalít.

(7)

V oznámení Komisie s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“) sa vymedzuje stratégia, ktorej cieľom je vytvoriť z Únie inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré zabezpečí vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Komisia v tomto oznámení upozornila na to, že Únia musí vytvoriť atraktívnejšie rámcové podmienky pre inováciu a kreativitu. V tejto súvislosti sú kultúrne a kreatívne sektory zdrojom inovatívnych nápadov, z ktorých sa môžu stať produkty a služby, ktoré vytvárajú rast a zamestnanosť a pomáhajú riešiť spoločenské zmeny. Okrem toho excelentnosť a konkurencieschopnosť v týchto sektoroch sú v prvom rade výsledkom úsilia umelcov, tvorcov a profesionálov, ktorých treba podporovať. V záujme toho by sa mal zlepšiť prístup k financiám pre kultúrne a kreatívne sektory.

(8)

Vo svojich záveroch o informačných službách zameraných na mobilitu, ktoré sú určené umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry (11), Rada potvrdila význam mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry pre Úniu a pre dosiahnutie jej cieľov v rámci stratégie Európa 2020 a vyzvala v nich členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich príslušných právomocí a s náležitým prihliadnutím na zásadu subsidiarity uľahčili poskytovanie komplexných a presných informácií umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí majú záujem o mobilitu v rámci Únie.

(9)

S cieľom prispieť k posilneniu spoločného kultúrneho priestoru je dôležité podporovať nadnárodnú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov a nadnárodnú cirkuláciu kultúrnych a kreatívnych diel vrátane audiovizuálnych diel a produktov, a tým podporovať kultúrne výmeny a medzikultúrny dialóg.

(10)

Programy MEDIA, Kultúra a MEDIA Mundus boli predmetom pravidelného monitorovania a externých hodnotení a uskutočňovali sa verejné konzultácie o ich budúcnosti, z ktorých vyplýva, že tieto programy zohrávajú veľmi významnú úlohu pri ochrane a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy a že majú význam z hľadiska potrieb kultúrnych a kreatívnych sektorov. Ďalej z týchto monitorovacích, hodnotiacich a konzultačných činností, ako aj z rôznych nezávislých štúdií, najmä zo štúdie o podnikateľskom rozmere kultúrnych a kreatívnych sektorov, vyplýva, že kultúrne a kreatívne sektory čelia spoločným výzvam, konkrétne náhlym zmenám spôsobeným prechodom na digitálne technológie a globalizáciou, fragmentácii trhu spojenej s jazykovou rozmanitosťou, ťažkostiam v prístupe k financiám, zložitým administratívnym postupom a nedostatku porovnateľných údajov, pričom všetky tieto výzvy vyžadujú opatrenia na úrovni Únie.

(11)

Európske kultúrne a kreatívne sektory sú už vo svojej podstate rozmanité v závislosti od národných a jazykových hraníc, v dôsledku čoho vzniká kultúrne bohaté a vysoko nezávislé kultúrne prostredie, ktoré poskytuje možnosť vyjadrenia rôznym kultúrnym tradíciám dedičstva Európy. Takáto rôznorodosť však vedie aj k množstvu prekážok, ktoré bránia plynulej nadnárodnej cirkulácii kultúrnych a kreatívnych diel a obmedzujú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov v rámci Únie a za jej hranicami, čo môže viesť ku geografickej nerovnováhe a následne k obmedzenému výberu pre spotrebiteľa.

(12)

Vzhľadom na to, že európske kultúrne a kreatívne sektory sa vyznačujú jazykovou rozmanitosťou, ktorá v niektorých sektoroch vedie k fragmentácii podľa jazykov, titulky, dabing a hlasové komentovanie pre nevidiacich majú pre cirkuláciu kultúrnych a kreatívnych diel vrátane audiovizuálnych diel zásadný význam.

(13)

Prechod na digitálne technológie má výrazný vplyv na tvorbu, šírenie, prístupnosť, spotrebu a speňaženie kultúrnych a kreatívnych tovarov a služieb. Aj keď sa uznáva potreba hľadať novú rovnováhu medzi zvyšujúcou sa dostupnosťou kultúrnych a kreatívnych diel, spravodlivým odmeňovaním umelcov a tvorcov a vznikom nových podnikateľských modelov, zmeny vyplývajúce z prechodu na digitálne technológie ponúkajú európskym kultúrnym a kreatívnym sektorom a európskej spoločnosti vo všeobecnosti rozsiahle príležitosti. Nižšie distribučné náklady, nové distribučné kanály, potenciál nového a širšieho publika a nové príležitosti pre úzkoprofilové produkty môžu uľahčiť celosvetovú prístupnosť a zvýšiť cirkuláciu kultúrnych a kreatívnych diel. Aby bolo možné tieto príležitosti úplne využiť a prispôsobiť sa prechodu na digitálne technológie a globalizácii, musia si kultúrne a kreatívne sektory osvojiť nové zručnosti a vyžadovať rozšírenie prístupu k financiám na účely modernizácie zariadení, vývoja nových produkčných a distribučných metód a prispôsobenia svojich obchodných modelov.

(14)

Súčasné distribučné postupy podporujú systém financovania kinematografie. Rastie však potreba podporovať vznik atraktívnej legálnej online ponuky a povzbudzovať inovácie. Preto je nevyhnutné podporovať nové spôsoby distribúcie s cieľom umožniť vznik nových obchodných modelov.

(15)

Digitalizácia kín je stále aktuálnou otázkou pre mnohých malých prevádzkovateľov kín, najmä prevádzkovateľov jednosálových kín, z dôvodu vysokých nákladov na digitálne vybavenie. Aj keď právomoc v oblasti kultúry majú v prvom rade členské štáty, a mali by preto aj naďalej riešiť túto otázku podľa potreby na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, existuje potenciál pre financovanie z programov a fondov Únie, najmä z tých, ktoré sú zamerané na miestny a regionálny rozvoj.

(16)

Rozširovanie publika, predovšetkým pokiaľ ide o mladých ľudí, si vyžaduje konkrétny záväzok zo strany Únie podporovať najmä mediálnu a filmovú gramotnosť.

(17)

Jednou z najväčších výziev pre kultúrne a kreatívne sektory, najmä pre mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a mikroorganizácie, malé a stredne veľké organizácie vrátane neziskových a mimovládnych organizácií, je sťažený prístup k finančným prostriedkom, ktoré potrebujú na financovanie svojich činností, rast a udržanie a zvýšenie svojej konkurencieschopnosti alebo internacionalizáciu svojich činností. Zatiaľ čo táto výzva je spoločná pre MSP vo všeobecnosti, situácia je výrazne ťažšia v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, a to pre nehmotný charakter mnohých ich aktív, prototypový profil ich činností a ich nevyhnutnú potrebu riskovať a experimentovať v záujme inovácií. Takéto podstupovanie rizika musí chápať a podporovať aj finančný sektor.

(18)

Európska aliancia kultúrneho priemyslu je ako pilotný projekt medzisektorovou iniciatívou, ktorou sa v prvom rade podporujú kreatívne odvetvia na úrovni politík. Jej cieľom je pritiahnuť ďalšie finančné prostriedky pre kreatívne odvetvia na základe pákového efektu a stimulovať dopyt iných odvetví a sektorov priemyslu po službách kreatívnych odvetví. V záujme lepšej podpory inovácií v kreatívnych odvetviach sa uskutoční testovanie nových nástrojov, ktoré sa využijú v rámci vzdelávacej platformy v oblasti politík, na ktorej sa zúčastňujú zástupcovia európskych, národných a regionálnych zainteresovaných strán.

(19)

Spojenie súčasných programov MEDIA, Kultúra a MEDIA Mundus pre kultúrne a kreatívne sektory do jedného komplexného programu (ďalej len „program“) by účinnejšie podporilo MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v ich úsilí využiť príležitosti ponúkané prechodom na digitálne technológie a globalizáciou, a pomohlo by im riešiť problémy, ktoré v súčasnosti vedú k fragmentácii trhu. Aby bol program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby prostredníctvom individualizovaných prístupov v rámci dvoch nezávislých podprogramov a medzisektorovej oblasti. Je osobitne dôležité zabezpečiť na vykonávacej úrovni súčinnosť medzi programom a vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu. Na tento účel by mal program vytvoriť jednotnú podpornú štruktúru pre rôzne kultúrne a kreatívne sektory, ktorú by tvoril systém grantov doplnený finančným nástrojom.

(20)

V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúry a kultúrnych činností, pričom by sa na jednej strane mala uznať vnútorná a umelecká hodnota kultúry a na druhej strane ekonomická hodnota týchto sektorov vrátane ich širšieho spoločenského príspevku ku kreativite, inovácii a sociálnemu začleneniu.

(21)

Pokiaľ ide o vykonávanie programu, mala by sa zohľadniť vnútorná hodnota kultúry a osobitná povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov vrátane významu neziskových organizácií a projektov v rámci podprogramu Kultúra.

(22)

Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory (ďalej len „záručný mechanizmus“), ako samostatný finančný nástroj, by mal kultúrnym a kreatívnym sektorom umožniť všeobecný rast, a najmä poskytnúť dostatočný pákový efekt v prípade nových akcií a príležitostí. Vybraní finanční sprostredkovatelia by mali pôsobiť v prospech kultúrnych a kreatívnych projektov, aby sa zabezpečilo vyrovnané portfólio úverov z hľadiska geografického pokrytia a zastúpenia sektorov. Okrem toho verejné a súkromné organizácie zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu pre dosiahnutie širokého prístupu v rámci záručného mechanizmu.

(23)

Mali by sa zabezpečiť aj finančné prostriedky pre akciu Európske hlavné mestá kultúry a na riadenie akcie „značka Európske dedičstvo“, pretože prispievajú k posilneniu pocitu príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru, stimulácii medzikultúrneho dialógu a vzájomného porozumenia a k posilneniu hodnoty kultúrneho dedičstva.

(24)

Okrem členských štátov a zámorských krajín a území, ktoré sú oprávnené zúčastniť sa na programe podľa článku 58 rozhodnutia Rady 2001/822/ES (12), by program mal byť otvorený za určitých podmienok aj pre krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktoré sú stranami dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), a Švajčiarskej konfederácii. Pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, ako aj krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, by tiež mali mať možnosť zúčastniť sa na programe, avšak nie na záručnom mechanizme.

(25)

Program by mal byť ďalej otvorený pre akcie dvojstrannej alebo viacstrannej spolupráce s tretími krajinami na základe dodatočných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa určia s dotknutými stranami, a osobitných úprav, ktoré sa s dotknutými stranami dohodnú.

(26)

Mala by sa podporiť spolupráca v kultúrnej a audiovizuálnej oblasti medzi programom a medzinárodnými organizáciami, ako sú UNESCO, Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) a Svetová organizácia duševného vlastníctva (ďalej len „WIPO“).

(27)

Je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých akcií a činností vykonávaných v rámci programu, ich komplementárnosť k činnostiam členských štátov, ich súlad s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ a ich konzistentnosť s inými činnosťami Únie, najmä v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, vnútorného trhu, podnikania, mládeže, zdravia, občianstva a spravodlivosti, výskumu a inovácie, priemyselnej politiky a politiky súdržnosti, cestovného ruchu a vonkajších vzťahov, obchodu a rozvoja a digitálnej agendy.

(28)

V súlade so zásadami posúdenia týkajúceho sa výkonnosti by postupy monitorovania a hodnotenia programu mali zahŕňať podrobné výročné správy a mali by sa vzťahovať na konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo viazané ciele a ukazovatele, a to aj kvalitatívne ciele a ukazovatele. Postupy monitorovania a hodnotenia by mali zohľadňovať prácu relevantných aktérov, ako je Eurostat, a zistenia projektu ESS-net kultúra a Štatistického inštitútu UNESCO. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o audiovizuálny sektor, by mala pokračovať účasť Únie v Európskom audiovizuálnom observatóriu (ďalej len „observatórium“).

(29)

S cieľom zabezpečiť optimálne monitorovanie a hodnotenie programu počas celej doby jeho trvania by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o prijímanie dodatočných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(30)

Ako sa uvádza v správe Komisie z 30. júla 2010 o vplyve rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa upravujú právne základy európskych programov v oblasti celoživotného vzdelávania, kultúry, mládeže a občianstva, značné skrátenie oneskorenia postupov riadenia prispelo k zvýšeniu efektívnosti programov. Osobitná starostlivosť by sa mala venovať tomu, aby sa zabezpečilo, že administratívne a finančné postupy sa budú aj naďalej zjednodušovať, a to aj využívaním riadnych, objektívnych a pravidelne aktualizovaných systémov na určovanie jednorazových súm, jednotkových nákladov a financovania paušálnou sumou.

(31)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(32)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 (14) Komisia poverila od roku 2009 Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru vykonávacími úlohami týkajúcimi sa riadenia akcie Únie v oblastiach vzdelávania, audiovizuálneho sektora a kultúry. Komisia preto na základe analýzy nákladov a výnosov môže použiť existujúcu výkonnú agentúru na vykonávanie programu, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení.

(33)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (15) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(34)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v celom cykle výdavkov vrátane opatrení na predchádzanie, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne uloženia správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (16) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(35)

So zreteľom na Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a na nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (17) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (18), by sa mali vypracovať a realizovať príslušné opatrenia na zabránenie podvodom a na vymáhanie prostriedkov, ktoré sa stratili, previedli alebo nesprávne použili.

(36)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to chrániť, rozvíjať a podporovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, podporovať kultúrne dedičstvo Európy a posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, najmä audiovizuálneho sektora, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na nadnárodný a medzinárodný charakter programu, ale z dôvodov jeho rozsahu a očakávaných vplyvov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)

Rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES by sa preto mali zrušiť.

(38)

Mali by sa stanoviť opatrenia na zabezpečenie prechodu od programov MEDIA, Kultúra a MEDIA Mundus k programu.

(39)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by Komisia mala mať možnosť posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných akcií a činností ako oprávnené na financovanie, a to aj vtedy, ak vznikli príjemcovi pred predložením žiadosti o grant.

(40)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2014. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Ustanovenie a trvanie

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje program Kreatívna Európa na podporu európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov (ďalej len „program“).

2.   Program sa realizuje v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„kultúrne a kreatívne sektory“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách a/alebo umeleckých a iných kreatívnych prejavoch, bez ohľadu na to, či sú tieto činnosti orientované na trh alebo nie, bez ohľadu na druh štruktúry, v ktorej sa realizujú, a nezávisle od spôsobu financovania tejto štruktúry. K týmto činnostiam patrí vývoj, tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovaru a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo iné kreatívne prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie alebo riadenie. Kultúrne a kreatívne sektory zahŕňajú okrem iného architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, dizajn, festivaly, hudbu, literatúru, divadelné umenie, vydavateľskú činnosť, rozhlas a výtvarné umenie;

2)

„MSP“ sú mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (19);

3)

„zúčastnení finanční sprostredkovatelia“ sú finanční sprostredkovatelia v zmysle článku 139 ods. 4 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách, vybraní v rámci záručného mechanizmu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a prílohou I k tomuto nariadeniu, ktorí poskytujú alebo plánujú poskytovať:

a)

úvery MSP a mikroorganizáciám a malým a stredne veľkým organizáciám v kultúrnych a kreatívnych sektoroch (záruky z Európskeho investičného fondu (ďalej len „EIF“)); alebo

b)

záruky za úvery pre iných finančných sprostredkovateľov poskytujúcich úvery MSP a mikroorganizáciám a malým a stredne veľkým organizáciám v kultúrnych a kreatívnych sektoroch (protizáruky z EIF);

4)

„poskytovatelia v oblasti budovania kapacít“ sú subjekty schopné poskytovať odborné znalosti podľa prílohy I s cieľom umožniť zúčastneným finančným sprostredkovateľom dôsledne posúdiť špecifiká a riziká spojené s MSP a mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a s ich projektmi.

Článok 3

Všeobecné ciele

Všeobecné ciele programu sú:

a)

chrániť, rozvíjať a podporovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a podporovať kultúrne dedičstvo Európy;

b)

posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, najmä audiovizuálneho sektora, so zámerom podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Článok 4

Konkrétne ciele

Konkrétne ciele programu sú:

a)

podporovať schopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov pôsobiť na nadnárodnej a medzinárodnej úrovni;

b)

podporovať nadnárodnú cirkuláciu kultúrnych a kreatívnych diel a nadnárodnú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov, najmä umelcov, ako aj osloviť nové a širšie publikum a zlepšiť prístup ku kultúrnym a kreatívnym dielam v Únii a za jej hranicami s osobitným zameraním na deti, mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené skupiny;

c)

udržateľným spôsobom posilňovať finančnú kapacitu MSP a mikroorganizácií a malých a stredne veľkých organizácií v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a zároveň sa usilovať zabezpečiť vyvážené geografické pokrytie a sektorové zastúpenie;

d)

podporovať rozvoj politík, inovácie, kreativitu, rozširovanie publika a nové obchodné modely a modely riadenia prostredníctvom podpory pre nadnárodnú politickú spoluprácu.

Článok 5

Európska pridaná hodnota

1.   V programe sa uznáva vnútorná a ekonomická hodnota kultúry a podporujú sa ním akcie a činnosti s európskou pridanou hodnotou v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Prispieva k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív.

2.   Európska pridaná hodnota sa zabezpečí prostredníctvom jedného či viacerých nasledujúcich prvkov:

a)

nadnárodného charakteru akcií a činností, ktoré dopĺňajú regionálne, národné, medzinárodné a iné programy a politiky Únie, a vplyvu týchto akcií a činností na kultúrne a kreatívne sektory, ako aj na občanov a ich znalosť iných kultúr než vlastnej;

b)

rozvoja a podpory nadnárodnej spolupráce medzi kultúrnymi a kreatívnymi aktérmi vrátane umelcov, pracovníkmi v audiovizuálnej oblasti, kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a subjektmi pôsobiacimi v audiovizuálnom sektore, ktorá sa zameriava na podnecovanie komplexnejších, rýchlejších, účinnejších a dlhodobejších reakcií na globálne výzvy;

c)

úspor z rozsahu a kritického množstva, ku ktorým prispieva podpora Únie vytvárajúca pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky;

d)

zabezpečenia vyrovnanejších podmienok v rámci európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov prostredníctvom zohľadnenia krajín s nižšou výrobnou kapacitou a/alebo krajín či regiónov s obmedzeným geografickým a/alebo jazykovým priestorom.

Článok 6

Štruktúra programu

Program pozostáva z:

a)

podprogramu MEDIA;

b)

podprogramu Kultúra;

c)

medzisektorovej oblasti.

Článok 7

Logá podprogramov

1.   Komisia zabezpečí zviditeľnenie programu prostredníctvom použitia log, ktoré budú samostatné pre každý podprogram.

2.   Príjemcovia v rámci podprogramu MEDIA použijú logo uvedené v prílohe II. Komisia určí podrobnosti používania tohto loga a oznámi ich príjemcom.

3.   Príjemcovia v rámci podprogramu Kultúra použijú logo, ktoré určí Komisia. Komisia určí podrobnosti používania tohto loga a oznámi ich príjemcom.

4.   Komisia a informačné kancelárie programu Kreatívna Európa uvedené v článku 16 sú tiež oprávnené používať logá podprogramov.

Článok 8

Prístup k programu

1.   Program podporuje kultúrnu rozmanitosť na medzinárodnej úrovni v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005.

2.   Na programe sa môžu zúčastňovať členské štáty.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, na programe sa môžu zúčastňovať tieto krajiny za predpokladu, že uhradia dodatočné rozpočtové prostriedky, a pokiaľ ide o podprogram MEDIA, splnia podmienky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (20):

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie, stanovenými v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách;

b)

krajiny EZVO, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP, v súlade s uvedenou dohodou;

c)

Švajčiarska konfederácia na základe dvojstrannej dohody s touto krajinou;

d)

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade s postupmi stanovenými s týmito krajinami na základe rámcových dohôd, v ktorých sa stanovuje ich účasť na programoch Únie.

4.   Krajiny uvedené v odseku 3 písm. a) a d) sú vylúčené z účasti na záručnom mechanizme.

5.   Program je otvorený pre akcie dvojstrannej alebo viacstrannej spolupráce zamerané na vybrané krajiny alebo regióny na základe dodatočných rozpočtových prostriedkov, ktoré uhradia tieto krajiny alebo regióny, a osobitných úprav, ktoré sa s nimi dohodnú.

6.   Program umožňuje spoluprácu a spoločné akcie s krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a s medzinárodnými organizáciami, ktoré sa venujú kultúrnym a kreatívnym sektorom, ako sú UNESCO, Rada Európy, OECD alebo WIPO, na základe spoločných príspevkov na realizáciu cieľov programu.

KAPITOLA II

Podprogram MEDIA

Článok 9

Priority podprogramu MEDIA

1.   V oblasti posilňovania schopnosti európskeho audiovizuálneho sektora pôsobiť na nadnárodnej úrovni sa stanovujú tieto priority:

a)

uľahčovať získavanie a zlepšovanie zručností a schopností pracovníkov v audiovizuálnej oblasti a rozvoj sietí vrátane využívania digitálnych technológií s cieľom prispôsobiť sa vývoju na trhu, testovanie nových prístupov k rozširovaniu publika, ako aj testovanie nových obchodných modelov;

b)

zvyšovať schopnosť subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore vytvárať európske audiovizuálne diela s potenciálom cirkulácie v Únii a mimo nej a uľahčiť európsku a medzinárodnú koprodukciu vrátane koprodukcie s televíznymi vysielateľmi;

c)

podnecovať vzájomnú výmenu medzi podnikmi uľahčovaním prístupu subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore na trhy a k obchodným nástrojom so zámerom zvýšiť viditeľnosť ich projektov na trhu Únie a na medzinárodných trhoch.

2.   V oblasti podpory nadnárodnej cirkulácie sa stanovujú tieto priority:

a)

podporovať distribúciu filmov do kín prostredníctvom nadnárodného marketingu, vytvárania značiek, distribúcie a sprístupňovania audiovizuálnych diel;

b)

presadzovať nadnárodný marketing, vytváranie značiek a distribúciu audiovizuálnych diel na všetkých iných platformách než v kinách;

c)

podporovať rozširovanie publika ako prostriedku na podnecovanie záujmu o európske audiovizuálne diela a zlepšovanie prístupu k nim, najmä prostredníctvom propagácie, podujatí, filmovej gramotnosti a festivalov;

d)

podporovať nové spôsoby distribúcie s cieľom umožniť vznik nových obchodných modelov.

Článok 10

Opatrenia na podporu podprogramu MEDIA

S cieľom plniť priority stanovené v článku 9 sa v rámci podprogramu MEDIA poskytuje podpora na:

a)

vypracovanie komplexnej škály opatrení ďalšej odbornej prípravy podporujúcich získavanie a zlepšovanie zručností a schopností pracovníkov v audiovizuálnej oblasti, spoločné využívanie poznatkov a iniciatívy v oblasti nadväzovania kontaktov vrátane využívania digitálnych technológií;

b)

vývoj európskych audiovizuálnych diel, najmä filmov a televíznych diel, ako je fikcia, dokumentárne filmy a detské a animované filmy, ako aj interaktívne diela, ako sú videohry a multimédiá so zvýšeným potenciálom cezhraničnej cirkulácie;

c)

činnosti zamerané na podporu európskych spoločností produkujúcich audiovizuálne diela, najmä nezávislých produkčných spoločností, v záujme uľahčovania európskych a medzinárodných koprodukcií audiovizuálnych diel vrátane televíznych diel;

d)

činnosti, ktoré umožňujú nadväzovanie kontaktov medzi európskymi a medzinárodnými koprodukčnými partnermi a/alebo poskytujú nepriamu podporu pre koprodukcie audiovizuálnych diel prostredníctvom medzinárodných koprodukčných fondov so sídlom v krajine účastniacej sa programu;

e)

uľahčovanie prístupu na odborné obchodné podujatia a trhy v audiovizuálnom sektore a používania obchodných nástrojov online v rámci Únie aj mimo nej;

f)

vytváranie systémov podpory distribúcie európskych inonárodných filmov prostredníctvom distribúcie v kinách a na iných platformách, ako aj podpory činností medzinárodného predaja, najmä titulkovania, dabingu a hlasového komentovania audiovizuálnych diel;

g)

uľahčenie cirkulácie európskych filmov na celom svete a medzinárodných filmov v Únii na všetkých distribučných platformách prostredníctvom projektov medzinárodnej spolupráce v audiovizuálnom sektore;

h)

siete európskych prevádzkovateľov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov;

i)

iniciatívy predstavujúce a podporujúce rozmanitosť európskych audiovizuálnych diel vrátane krátkych filmov, napríklad festivaly a iné propagačné podujatia;

j)

činnosti zamerané na podporu filmovej gramotnosti a prehlbovanie poznatkov publika o európskych audiovizuálnych dielach vrátane audiovizuálneho a kinematografického dedičstva, ako aj jeho záujmu o ne, a to najmä v prípade mladého publika;

k)

inovatívne akcie, v rámci ktorých sa testujú nové obchodné modely a nástroje v oblastiach, ktoré pravdepodobne ovplyvní zavedenie a používanie digitálnych technológií.

Článok 11

Európske audiovizuálne observatórium

1.   Únia je členom observatória počas trvania programu.

2.   Účasť Únie v observatóriu prispeje k plneniu priorít podprogramu MEDIA prostredníctvom:

a)

podpory transparentnosti a vytvárania rovnakých podmienok, pokiaľ ide o možnosti prístupu k právnym a finančným/trhovým informáciám, a prispievania k porovnateľnosti právnych a štatistických informácií;

b)

zabezpečenia analýzy údajov a trhov, ktorá je užitočná pri vypracúvaní usmernení pre činnosti podprogramu MEDIA a pri hodnotení ich vplyvu na trh.

3.   Komisia zastupuje Úniu v jej vzťahoch s observatóriom.

KAPITOLA III

Podprogram Kultúra

Článok 12

Priority podprogramu Kultúra

1.   V oblasti posilňovania schopnosti kultúrnych a kreatívnych sektorov pôsobiť na nadnárodnej úrovni sa stanovujú tieto priority:

a)

podporovať akcie poskytujúce kultúrnym a kreatívnym aktérom zručnosti, schopnosti a know-how, ktoré prispievajú k posilňovaniu kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to vrátane podpory prispôsobenia sa digitálnym technológiám, skúšania inovatívnych prístupov k rozširovaniu publika a testovania nových obchodných modelov a modelov riadenia;

b)

podporovať akcie umožňujúce kultúrnym a kreatívnym aktérom spolupracovať na medzinárodnej úrovni a internacionalizovať svoju profesionálnu dráhu a činnosti v Únii a za jej hranicami, pokiaľ možno na základe dlhodobých stratégií;

c)

poskytovať podporu pre posilňovanie európskych kultúrnych a kreatívnych organizácií a vytváranie medzinárodných sietí so zámerom uľahčiť prístup k pracovným príležitostiam.

2.   V oblasti podpory nadnárodnej cirkulácie a mobility sa stanovujú tieto priority:

a)

podporovať medzinárodné turné, podujatia, výstavy a festivaly;

b)

podporovať cirkuláciu európskej literatúry, aby sa zaručil čo najširší prístup k nej;

c)

podporovať rozširovanie publika ako prostriedku na podnecovanie záujmu o európske kultúrne a kreatívne diela a hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo a na zlepšovanie prístupu k nim.

Článok 13

Opatrenia na podporu podprogramu Kultúra

1.   S cieľom vykonávať priority stanovené v článku 12 sa v rámci podprogramu Kultúra poskytuje podpora na:

a)

projekty nadnárodnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňujú kultúrne a kreatívne organizácie z rôznych krajín s cieľom vykonávať sektorové alebo medzisektorové činnosti;

b)

činnosti európskych sietí kultúrnych a kreatívnych organizácií z rôznych krajín;

c)

činnosti organizácií s európskym zameraním, ktoré podporujú rozvoj nových talentov a podnecujú nadnárodnú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov a cirkuláciu diel s potenciálom významným spôsobom ovplyvniť kultúrne a kreatívne sektory a zabezpečiť dlhotrvajúce účinky;

d)

preklady literárnych diel a ich ďalšiu propagáciu;

e)

osobitné akcie zamerané na zviditeľňovanie bohatstva a rozmanitosti európskych kultúr a na podnecovanie medzikultúrneho dialógu a vzájomného porozumenia vrátane kultúrnych cien Únie, akcie Európske hlavné mestá kultúry a akcie „značka Európske dedičstvo“.

2.   Opatrenia stanovené v odseku 1 podporujú najmä neziskové projekty.

KAPITOLA IV

Medzisektorová oblasť

Článok 14

Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory

1.   Komisia zriadi záručný mechanizmus zameraný na kultúrne a kreatívne sektory.

Záručný mechanizmus pôsobí ako samostatný nástroj a je vytvorený a riadený v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Záručný mechanizmus má tieto priority:

a)

uľahčovať prístup k finančným prostriedkom pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch;

b)

zlepšovať schopnosť zúčastnených finančných sprostredkovateľov posúdiť riziká spojené s MSP a mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a s ich projektmi, a to aj prostredníctvom technickej pomoci a rozvíjania znalostí a nadväzovania kontaktov.

Priority sa vykonávajú v súlade s prílohou I.

3.   V súlade s článkom 139 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia vykonáva záručný mechanizmus formou nepriameho riadenia tak, že poveruje úlohami EIF, ako sa uvádza v článku 58 ods. 1 písm. c) bode iii) uvedeného nariadenia, za splnenia podmienok dohody medzi Komisiou a EIF.

Článok 15

Nadnárodná spolupráca v oblasti politík

1.   S cieľom presadzovať nadnárodnú spoluprácu v oblasti politík sa v rámci medzisektorovej oblasti podporí:

a)

nadnárodná výmena skúseností a know-how, pokiaľ ide o nové obchodné modely a modely riadenia, činnosti partnerského učenia a nadväzovania kontaktov medzi kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a tvorcami politík vo vzťahu k rozvoju kultúrnych a kreatívnych sektorov, s podporou čo najširšieho využívania digitálnych sietí, ak je to vhodné;

b)

zhromažďovanie údajov o trhu, štúdie, analýzy trhu práce a potrebných zručností, analýzy európskych a vnútroštátnych politík v oblasti kultúry a podpora štatistického zisťovania na základe nástrojov a kritérií podľa jednotlivých sektorov a hodnotení vrátane meraní všetkých aspektov dosahu programu;

c)

úhrada poplatku za členstvo Únie v observatóriu s cieľom podporovať zhromažďovanie a analýzu údajov v audiovizuálnom sektore;

d)

testovanie nových a medzisektorových obchodných prístupov k financovaniu, distribúcii a speňažovaniu tvorby;

e)

konferencie, semináre a politický dialóg, a to aj v oblasti kultúrnej a mediálnej gramotnosti, prípadne s podporou nadväzovania kontaktov v rámci digitálnych sietí;

f)

informačné kancelárie programu Kreatívna Európa uvedené v článku 16 a vykonávanie ich úloh.

2.   Komisia do 30. júna 2014 vypracuje štúdiu uskutočniteľnosti, v ktorej sa preskúma možnosť zhromažďovať a analyzovať údaje v ostatných kultúrnych a kreatívnych sektoroch, okrem audiovizuálneho sektora, a výsledky tejto štúdie predloží Európskemu parlamentu a Rade.

Podľa výsledkov štúdie uskutočniteľnosti môže Komisia predložiť návrh na zmenu tohto nariadenia zodpovedajúcim spôsobom.

Článok 16

Informačné kancelárie programu Kreatívna Európa

1.   Krajiny zúčastňujúce sa na programe zriadia v spolupráci s Komisiou informačné kancelárie programu Kreatívna Európa v súlade so svojím vnútroštátnym právom a praxou (ďalej len „informačné kancelárie programu Kreatívna Európa“).

2.   Komisia podporí sieť informačných kancelárií programu Kreatívna Európa.

3.   Informačné kancelárie programu Kreatívna Európa vykonávajú tieto úlohy, pričom zohľadňujú osobitné charakteristiky každého sektora:

a)

poskytujú informácie o programe v ich krajine a propagujú v nej program;

b)

pomáhajú kultúrnym a kreatívnym sektorom v súvislosti s programom a poskytujú základné informácie o ďalších relevantných možnostiach podpory dostupnej v rámci politiky Únie;

c)

podnecujú cezhraničnú spoluprácu v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov;

d)

poskytujú podporu Komisii v súvislosti s kultúrnymi a kreatívnymi sektormi v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na programe, napríklad prostredníctvom poskytovania dostupných údajov o týchto sektoroch;

e)

podporujú Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie o výsledkoch a vplyvoch programu a ich šírenia;

f)

zabezpečujú komunikáciu a šírenie informácií o financovaní poskytnutom z Únie a o výsledkoch dosiahnutých v ich krajine.

4.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí kvalitu a výsledky služieb poskytovaných informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa prostredníctvom pravidelného a nezávislého monitorovania a hodnotenia.

KAPITOLA V

Výsledky výkonnosti a šírenie

Článok 17

Konzistentnosť a komplementárnosť

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí celkovú konzistentnosť a komplementárnosť programu s:

a)

príslušnými politikami Únie, napríklad v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, vnútorného trhu, digitálneho programu, mládeže, občianstva, vonkajších vzťahov, obchodu, výskumu a inovácií, podnikania, cestovného ruchu, spravodlivosti, rozširovania a rozvoja;

b)

inými príslušnými zdrojmi finančných prostriedkov Únie v oblasti kultúrnej a mediálnej politiky, najmä Európskym sociálnym fondom, Európskym fondom regionálneho rozvoja a programami pre výskum a inovácie, ako aj finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spravodlivosti a občianstva, programami vonkajšej spolupráce a predvstupovými nástrojmi.

2.   Uplatňovaním a vykonávaním tohto nariadenia nie sú dotknuté medzinárodné záväzky Únie.

Článok 18

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia zabezpečí pravidelné monitorovanie a externé hodnotenie programu na základe nižšie uvedených kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov výkonnosti:

a)

ukazovatele pre všeobecné ciele uvedené v článku 3:

i)

úroveň kultúrnych a kreatívnych sektorov, zmeny zamestnanosti a podiel na zamestnanosti a podiel na hrubom domácom produkte;

ii)

počet ľudí, ktorí majú prístup k európskym kultúrnym a kreatívnym dielam, a to aj, pokiaľ možno, k dielam z iných krajín, ako je ich krajina.

b)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. a):

i)

rozsah medzinárodných činností kultúrnych a kreatívnych organizácií a počet vytvorených nadnárodných partnerstiev;

ii)

počet skúseností so vzdelávaním a činností, ktoré sa podporili z programu a ktoré zlepšili schopnosti a zvýšili zamestnateľnosť kultúrnych a kreatívnych aktérov vrátane pracovníkov v audiovizuálnej oblasti;

c)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. b), pokiaľ ide o podprogram MEDIA:

i)

počet návštevníkov kín, pokiaľ ide o európske inonárodné filmy v Európe a európske filmy na celom svete (10 najvýznamnejších neeurópskych trhov),

ii)

percentuálny podiel európskych audiovizuálnych diel v kinách, televízii a na digitálnych platformách;

iii)

počet ľudí v členských štátoch využívajúcich prístup k inonárodným európskym audiovizuálnym dielam a počet ľudí v krajinách zúčastňujúcich sa na programe, ktorí využívajú prístup k európskym audiovizuálnym dielam;

iv)

počet európskych videohier vyrobených v Únii, ako aj v krajinách zúčastňujúcich sa na programe;

d)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. b), pokiaľ ide o podprogram Kultúra:

i)

počet ľudí priamo a nepriamo oslovených prostredníctvom projektov podporovaných programom;

ii)

počet projektov určených deťom, mladým ľuďom a skupinám s nedostatočným zastúpením a odhadovaný počet oslovených ľudí;

e)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. c):

i)

objem úverov, na ktoré boli poskytnuté záruky v rámci záručného mechanizmu, rozdelených do kategórií podľa krajiny pôvodu, veľkosti a sektorov MSP a mikroorganizácií a malých a stredne veľkých organizácií,

ii)

objem úverov poskytnutých zúčastnenými finančnými sprostredkovateľmi rozdelených do kategórií podľa krajiny pôvodu;

iii)

počet a geografické rozloženie zúčastnených finančných sprostredkovateľov,

iv)

počet MSP a mikroorganizácií, malých a stredne veľkých organizácií, ktoré sú príjemcami prostriedkov zo záručného mechanizmu, rozdelených do kategórií podľa krajiny pôvodu, veľkosti a sektorov;

v)

priemerná miera neschopnosti splácať úvery;

vi)

dosiahnutý pákový efekt úverov, na ktoré boli poskytnuté záruky, vo vzťahu k orientačnému pákovému efektu (1:5,7);

f)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. d):

i)

počet členských štátov využívajúcich pri tvorbe svojich vnútroštátnych politík výsledky otvorenej metódy koordinácie;

ii)

počet nových iniciatív a politických výsledkov.

2.   Výsledky procesu monitorovania a hodnotenia sa zohľadnia pri vykonávaní programu.

3.   Okrem pravidelného monitorovania programu Komisia vypracuje hodnotiacu správu v polovici jeho trvania založenú na externom a nezávislom hodnotení, v ktorej:

a)

sa uvedú kvalitatívne a kvantitatívne prvky s cieľom posúdiť efektívnosť programu pri dosahovaní jeho cieľov, účinnosť programu a jeho európsku pridanú hodnotu;

b)

sa riešia možnosti zjednodušenia programu, jeho vnútorná a vonkajšia súdržnosť, trvalá relevantnosť všetkých jeho cieľov a prínos opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

c)

sa zohľadnia výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu rozhodnutí č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES.

4.   Komisia do 31. decembra 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu v polovici trvania uvedenú v odseku 3.

5.   Na základe konečného externého a nezávislého hodnotenia Komisia vypracuje záverečnú hodnotiacu správu, v ktorej vyhodnotí dlhodobé vplyvy a udržateľnosť programu na základe zvolených kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Pokiaľ ide o konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. c), Komisia tiež vyhodnotí účinky záručného mechanizmu na prístup k bankovým úverom a súvisiace náklady pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.

6.   Komisia do 30. júna 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade záverečnú hodnotiacu správu uvedenú v odseku 5.

Článok 19

Komunikácia a šírenie

1.   Komisia poskytne krajinám, ktoré sa zúčastňujú na programe, informácie o projektoch, ktoré dostali finančné prostriedky Únie, a to tak, že im zašle rozhodnutia o výsledkoch výberu do dvoch týždňov po ich prijatí.

2.   Príjemcovia v rámci projektov podporovaných programom zabezpečia komunikáciu a šírenie informácií o financovaní z Únie, ktoré získali, a o dosiahnutých výsledkoch.

3.   Komisia zabezpečí šírenie príslušných informácií informačným kanceláriám programu Kreatívna Európa.

KAPITOLA VI

Delegované akty

Článok 20

Delegovanie právomoci na Komisiu

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21 prijímať delegované akty týkajúce sa doplnenia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov výkonnosti stanovených v článku 18 ods. 1.

Článok 21

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 20 sa Komisii udeľuje na dobu trvania programu.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA VII

Vykonávacie ustanovenia

Článok 22

Vykonávanie programu

1.   Komisia vykonáva program v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov ročný pracovný program týkajúci sa podprogramov a medzisektorovej oblasti. Komisia v ročnom pracovnom programe zabezpečí, aby sa všeobecné a konkrétne ciele stanovené v článkoch 3 a 4, ako aj priority stanovené v článkoch 9 a 12, plnili každý rok konzistentným spôsobom, a uvedie očakávané výsledky, spôsob vykonávania a celkovú výšku plánu financovania. Ročný pracovný program obsahuje taktiež opis opatrení, ktoré sa majú financovať, údaje o sume vyčlenenej na každé opatrenie a orientačný harmonogram vykonávania.

V prípade grantov obsahuje ročný pracovný program priority, kritéria oprávnenosti a výberové kritériá, ako i kritériá prideľovania a maximálnu mieru spolufinancovania. Finančný príspevok z programu je maximálne 80 % nákladov na podporované operácie.

Pokiaľ ide o záručný mechanizmus, ročný pracovný program zahŕňa kritériá oprávnenosti a výberové kritériá pre finančných sprostredkovateľov, kritériá vylúčenia vzťahujúce sa na obsah projektov, ktoré predložili zúčastnení finanční sprostredkovatelia, pridelené ročné finančné prostriedky EIF, ako aj kritériá oprávnenosti, výberové kritériá a kritériá prideľovania pre poskytovateľov v oblasti budovania kapacít.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 4.

3.   Komisia prijme všeobecné usmernenia pre vykonávanie programu v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 3.

Článok 23

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor („Výbor Kreatívna Európa“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Výbor Kreatívna Európa môže na účely riešenia konkrétnych otázok súvisiacich s podprogramami a medzisektorovou oblasťou zasadať v osobitných zloženiach.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 24

Finančné ustanovenia

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 je stanovené na 1 462 724 000 EUR v bežných cenách.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Finančné krytie uvedené v odseku 1 sa pridelí takto:

a)

najmenej 56 % na podprogram MEDIA;

b)

najmenej 31 % na podprogram Kultúra;

c)

najviac 13 % na medzisektorovú oblasť, pričom najmenej 4 % sa pridelia na opatrenia nadnárodnej spolupráce uvedené v článku 15 a pre informačné kancelárie programu Kreatívna Európa.

3.   Administratívne náklady spojené s vykonávaním programu tvoria súčasť pridelenia prostriedkov stanoveného v odseku 2 a celková suma týchto nákladov neprekročí 7 % rozpočtu programu, z čoho sa 5 % pridelí na vykonávanie podprogramu MEDIA a 2 % na vykonávanie podprogramu Kultúra.

4.   Finančné krytie uvedené v odseku 1 môže pokrývať výdavky na prípravné činnosti, činnosti monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sa priamo vyžadujú na riadenie programu a dosahovanie jeho cieľov, najmä na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie v súvislosti s politickými prioritami Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov programu, a výdavky spojené so sieťami IT so zameraním na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ďalšími výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vzniknú pri riadení programu.

5.   Finančné krytie uvedené v odseku 1 môže pokrývať výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie kontinuity medzi opatreniami prijatými podľa rozhodnutí č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES a tohto nariadenia.

V prípade potreby sa rozpočtové prostriedky môžu zahrnúť do rozpočtu na obdobie po roku 2020 na pokrytie podobných výdavkov, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neukončia do 31. decembra 2020.

6.   Odchylne od článku 130 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných akcií a činností ako oprávnené, aj keď tieto náklady vzniknú príjemcovi pred predložením žiadosti o grant.

Článok 25

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iných nezákonných činností, prostredníctvom účinných kontrol a inšpekcií a spätného získania neoprávnene vyplatených súm v prípade odhalenia nezrovnalostí a v prípade potreby, prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc na základe kontrol dokumentov a kontrol a inšpekcií na mieste vykonať audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli v rámci programu poskytnuté finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti vplývajúcej na finančné záujmy Únie v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo so zmluvou financovanou v rámci programu.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF v súlade s ich príslušnými právomocami výslovne udeľuje právomoc vykonávať audity a vyšetrovania.

KAPITOLA VIII

Záverečné ustanovenia

Článok 26

Zrušenie a prechodné ustanovenie

1.   Rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES sa týmto zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Činnosti vykonávané do 31. decembra 2013 na základe rozhodnutí uvedených v odseku 1 sa až do ich ukončenia naďalej riadia podľa uvedených rozhodnutí.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 35.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 156.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 19. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. decembra 2013.

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) (Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES z 12. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 1).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1041/2009/ES z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín (MEDIA Mundus) (Ú. v. EÚ L 288, 4.11.2009, s. 10).

(7)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES z 24. októbra 2006 o činnosti Spoločenstva na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019 (Ú. v. EÚ L 304, 3.11.2006, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorým sa ustanovuje akcia Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo (Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32.

(11)  Ú. v. EÚ C 175, 15.6.2011, s. 5.

(12)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1).

(15)  Ú. v. EÚ C 420, 20.12.2013, s. 1

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(19)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).


PRÍLOHA I

VYKONÁVACIE OPATRENIA PRE ZÁRUČNÝ MECHANIZMUS PRE KULTÚRNE A KREATÍVNE SEKTORY

Finančná podpora poskytovaná zo záručného mechanizmu sa vyčleňuje pre MSP a mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a prispôsobuje sa osobitným potrebám týchto sektorov a ako taká sa špecifikuje.

1.   Úlohy

Záručný mechanizmus poskytuje:

a)

záruky zúčastneným finančným sprostredkovateľom z ktorejkoľvek krajiny zúčastňujúcej sa na záručnom mechanizme;

b)

zúčastneným finančným sprostredkovateľom dodatočné odborné znalosti na hodnotenie rizík spojených s MSP a mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami a s ich kultúrnymi a kreatívnymi projektmi.

2.   Výber zúčastnených finančných sprostredkovateľov

EIF vyberie zúčastnených finančných sprostredkovateľov v súlade s najlepšími trhovými postupmi a konkrétnym cieľom uvedeným v článku 4 písm. c). Výberové kritériá zahŕňajú najmä:

a)

objem dlhových finančných prostriedkov sprístupnených pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie;

b)

politiku riadenia rizík v prípade operácií poskytovania úverov, najmä so zreteľom na kultúrne a kreatívne projekty;

c)

schopnosť vytvoriť diverzifikované úverové portfólio a navrhnúť MSP a mikroorganizáciám a malým a stredne veľkým organizáciám zo všetkých regiónov a sektorov marketingový a propagačný plán.

3.   Dĺžka trvania záručného mechanizmu

Jednotlivé záruky môžu mať splatnosť až 10 rokov.

V súlade s článkom 21 ods. 3 písm. i) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa spätné platby vytvorené zárukami pripisujú záručnému mechanizmu na obdobie, ktoré neprekročí obdobie záväzku plus 10 rokov. Spätné platby vytvorené v súlade s ustanoveniami príslušných dohôd o delegovaní v rámci fungovania garančného fondu výroby MEDIA zriadeného pred rokom 2014 sa pripisujú v prospech záručného mechanizmu v období 2014-2020. Komisia informuje členské štáty o takýchto prípadoch pripísania prostredníctvom Výboru Kreatívna Európa.

4.   Budovanie kapacít

Budovanie kapacít v rámci záručného mechanizmu je poskytovanie odborných znalostí zúčastneným finančným sprostredkovateľom s cieľom rozšíriť ich poznatky o kultúrnych a kreatívnych sektoroch (pokiaľ ide o nehmotnú povahu aktív slúžiacich ako zábezpeka, veľkosť trhu s nedostatkom kritického objemu a charakter prototypu produktov a služieb), a poskytovanie dodatočných odborných znalostí pri vytváraní portfólií a hodnotení rizík spojených s kultúrnymi a kreatívnymi projektmi každému zúčastnenému finančnému sprostredkovateľovi.

Zdroje vyčlenené na budovanie kapacít predstavujú maximálne 10 % rozpočtu záručného mechanizmu.

EIF vyberie poskytovateľov v oblasti budovania kapacít v mene záručného mechanizmu a pod dohľadom Komisie vo verejnom a otvorenom verejnom obstarávaní na základe kritérií, ako sú skúsenosti s financovaním kultúrnych a kreatívnych sektorov, odborné znalosti, geografický dosah, kapacita dodávok a znalosť trhu.

5.   Rozpočet

Pridelené rozpočtové prostriedky pokryjú celkové náklady záručného mechanizmu vrátane platobných záväzkov voči zúčastneným finančným sprostredkovateľom, ako sú straty vyplývajúce zo záruk, poplatky pre EIF za správu finančných prostriedkov Únie, a všetky ostatné oprávnené náklady alebo výdavky.

6.   Zviditeľňovanie a zvyšovanie informovanosti

EIF prispieva k propagácii záručného mechanizmu v rámci európskeho bankového sektora. Okrem toho každý zúčastnený finančný sprostredkovateľ a EIF zabezpečia, aby sa poskytol primeraný stupeň zviditeľnenia a transparentnosti podpore v rámci záručného mechanizmu, a to poskytovaním informácií o možnostiach financovania cieľovým MSP a mikroorganizáciám a malým a stredne veľkým organizáciám.

Komisia na tento účel okrem iného poskytne sieti informačných kancelárií programu Kreatívna Európa informácie nevyhnutné na to, aby mohli vykonávať svoje úlohy.

7.   Druhy úverov

Medzi druhy úverov krytých záručným mechanizmom patria najmä:

a)

investície do hmotných alebo nehmotných aktív;

b)

prevody podnikov;

c)

prevádzkový kapitál (napríklad dočasné financovanie, preklenutie nedostatku finančných prostriedkov, peňažný tok, úverové linky).


PRÍLOHA II

LOGO PODPROGRAMU MEDIA

Podprogram MEDIA má takéto logo:

Image 2L3472013SK110120131211SK0001.0002241241Spoločné vyhlásenieEurópskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)1.Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.2.Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:a)pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;b)medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;c)prípravu trhov satelitnej navigácie;d)účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aje)každoročné preskúmanie pracovného programu.3.V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.4.Komisia zohľadní názory GIP.5.GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:troch zástupcov za Radu,troch zástupcov za Európsky parlament,jedného zástupcu za Komisiua bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).6.GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.L3472013SK18510120131211SK0009.000420812081Vyhlásenia KomisieMaximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektuKomisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.Stav financovania biodiverzity v ZKÚKomisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.L3472013SK25910120131217SK0015.000228012801Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28110120131217SK0016.000328812881Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28910120131217SK0017.000330213021Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK30310120131217SK0018.000231713171Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.L3472013SK30310120131217SK0018.000331813181Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.L3472013SK30310120131217SK0018.000431913191Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.L3472013SK32010120131217SK0019.001546614661Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).L3472013SK32010120131217SK0019.001646714671Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkovEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:i.prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;ii.prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.L3472013SK32010120131217SK0019.001746814681Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.L3472013SK32010120131217SK0019.001846914691Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.L3472013SK54910120131217SK0022.000460716071Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniuRada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/238


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1296/2013

z 11. decembra 2013

o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a) a článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V nadväznosti na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020, v ktorom sa odporúča zracionalizovať a zjednodušiť finančné nástroje Únie a spresniť ich zameranie na prínos Únie, ako aj na vplyv a výsledky, sa týmto nariadením zriaďuje program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (ďalej len „program“) s cieľom zaistiť pokračovanie a rozvoj činností vykonávaných na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES (4), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 (5), vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2012/733/EÚ (6) a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ, ktorým bol zriadený európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (7) (ďalej len „nástroj“).

(2)

Európska rada schválila 17. júna 2010 návrh Komisie o stratégii Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (ďalej len „stratégia Európa 2020“), v ktorej sa stanovilo päť hlavných cieľov (vrátane tých, ktoré sú zamerané na zamestnanosť, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a vzdelávanie) a sedem hlavných iniciatív a ktorá tak vytvára celistvý politický rámec na nastávajúce desaťročie. Európska rada sa zasadila za plnú mobilizáciu príslušných nástrojov Únie a politík s cieľom podporiť dosahovanie spoločných cieľov a vyzvala členské štáty, aby zvyšovali koordinované opatrenia.

(3)

V súlade s článkom 148 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada 21. októbra 2010 prijala usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré spolu s hlavnými smermi hospodárskych politík členských štátov a Únie prijatými v súlade s článkom 121 ZFEÚ tvoria integrované usmernenia stratégie Európa 2020. Program by mal prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, najmä cieľa zníženia chudoby a cieľov v oblasti zamestnanosti, ako sa uvádza v usmerneniach politík zamestnanosti. Na tento účel by mal program podporovať vykonávanie hlavných iniciatív s osobitným zameraním na Európsku platformu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, iniciatívu Mládež v pohybe a balík opatrení pre zamestnanosť mladých ľudí.

(4)

Hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 nazvané Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a Inovácia v Únii vymedzujú sociálnu inováciu ako silný nástroj na riešenie sociálnych výzev vyplývajúcich zo starnutia populácie, chudoby, nezamestnanosti, nových pracovných modelov a životných štýlov a z očakávaní občanov, čo sa týka sociálnej spravodlivosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Programom by sa mali podporiť opatrenia na zvýšenie sociálnej inovácie ako reakcia na sociálne potreby, ktoré sa neplnia alebo sa plnia nedostatočne, pokiaľ ide o boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, propagovanie vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej sociálnej ochrany, ktorou sa predchádza chudobe, zlepšenie pracovných podmienok a uľahčenie prístupu zraniteľných skupín obyvateľstva k odbornej príprave, pričom sa náležite zohľadní úloha regionálnych a miestnych orgánov. Program by mal takisto pôsobiť ako katalyzátor pri vytváraní nadnárodných partnerstiev a sietí medzi činiteľmi z verejného, súkromného a tretieho sektora a podporovať ich v zapájaní sa do vyvíjania a zavádzania nových prístupov na riešenie naliehavých sociálnych potrieb a výziev.

(5)

Program by mal predovšetkým pomôcť nachádzať a analyzovať inovačné riešenia a intenzívnejšie využívať ich zavádzanie do praxe prostredníctvom experimentovania v sociálnej oblasti, aby sa v prípade potreby členské štáty podporili pri zvyšovaní efektívnosti ich pracovných trhov a ďalej zlepšovali ich politiky v oblasti sociálnej ochrany a začleňovania. Experimentovanie v sociálnej oblasti znamená projektové testovanie sociálnych inovácii v praxi. Umožňuje to získať poznatky o uskutočniteľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť, aby sa úspešné nápady uplatňovali v širšom rozsahu s finančnou podporou z Európskeho sociálneho fondu (ESF), ako aj z ďalších zdrojov.

(6)

Otvorená metóda koordinácie, ktorá sa osvedčila svojou pružnosťou a operačnou účinnosťou v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, by sa mala využívať v širokej miere a mala by ťažiť z opatrení podporovaných prostredníctvom programu.

(7)

Pokrok smerom k sociálne a environmentálne udržateľnému rozvoju v Európe si vyžaduje predvídanie a rozvoj nových zručností a kompetencií, čo povedie k zlepšeniu podmienok tvorby pracovných miest, kvality zamestnanosti a pracovných podmienok prostredníctvom sprievodného vzdelávania, politík trhu práce a sociálnych politík v súvislosti s transformáciou priemyselných odvetví a služieb. Program by mal preto prispievať k podpore vytvárania kvalitných a udržateľných tzv. zelených a bielych pracovných miest a pracovných miest v oblasti IKT, ako aj k predvídaniu a rozvoju nových zručností a kompetencií pre nové kvalitné a udržateľné pracovné miesta prepájaním politiky zamestnanosti a sociálnej politiky s priemyselnými a štrukturálnymi politikami a podporovaním prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje. Program by mal pôsobiť ako katalyzátor pri skúmaní potenciálu tvorby pracovných miest v rámci ekologických a sociálnych investícií verejného sektora a v rámci miestnych a regionálnych iniciatív zamestnanosti.

(8)

Program by mal v náležitých prípadoch zohľadňovať územný rozmer nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, a najmä vzrastajúce nerovnosti medzi regiónmi a v rámci nich, medzi vidieckymi oblasťami a mestami, ako aj v rámci miest.

(9)

Je nutné konsolidovať sociálny rozmer vnútorného trhu. Vzhľadom na potrebu posilnenia dôvery vo vnútorný trh, vrátane voľného pohybu služieb prostredníctvom zaistenia dodržiavania práv pracovníkov je nutné zaistiť rovnaký status zodpovedajúcim právam na voľný pohyb pracovníkov i podnikateľov na celom území Únie.

(10)

V nadväznosti na stratégiu Európa 2020 by mal program využívať celistvý prístup na podporu kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, ako aj na boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a ich predchádzanie, a to so zreteľom na potrebu dodržiavať rovnosť medzi ženami a mužmi. Vykonávanie programu by sa malo racionalizovať a zjednodušiť, a to predovšetkým prostredníctvom zavedenia súboru všeobecných ustanovení vrátane všeobecných cieľov a pravidiel monitorovania a hodnotenia. Program by sa mal zameriavať na projekty s jasnou pridanou hodnotou Únie bez ohľadu na ich veľkosť. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by mal program podporovať vytváranie a rozvoj sietí a partnerstiev. Okrem toho by sa mali viac využívať zjednodušené možnosti pokrytia nákladov (financovanie jednorazovou sumou a paušálne financovanie), najmä pokiaľ ide o vykonávanie programov mobility, pričom treba zabezpečiť transparentnosť postupov. Program by mal byť pre poskytovateľov mikrofinancovania spoločným východiskovým miestom na úrovni Únie, ktoré poskytuje finančné prostriedky na mikroúvery a sociálne podnikanie, uľahčuje prístup k úveru a poskytuje technickú pomoc.

(11)

So zreteľom na obmedzené finančné prostriedky, ktoré sú pre tento program k dispozícii, a keďže tieto prostriedky sú vopred prideľované na rôzne osi, mala by sa pri financovaní dávať prednosť rozvoju štruktúr s jasným multiplikačným efektom, ktorý prinesie úžitok ďalším činnostiam a iniciatívam. Mali by sa tiež zaviesť primerané opatrenia, aby sa predišlo akémukoľvek možnému prekrývaniu financovania alebo dvojitému financovaniu s inými fondmi alebo programami, najmä s ESF.

(12)

Únia by sa mala vyzbrojiť poznatkami založenými na spoľahlivej analýze s cieľom podporiť tvorbu politík v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať dosahu finančnej a hospodárskej krízy. Tieto poznatky zvyšujú hodnotu vnútroštátnych opatrení tým, že poskytujú rozmer Únie a porovnanie zberu údajov a vyvíjajú štatistické nástroje a metódy a spoločné ukazovateľe s cieľom vytvoriť celistvý obraz situácie v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky a pracovných podmienok v rámci Únie a zabezpečiť vysoko kvalitné hodnotenie účinnosti a pôsobnosti programov a politík, aby boli okrem iného dosiahnuté ciele stratégie Európa 2020.

(13)

Únia má jedinečné postavenie na to, aby poskytla platformu pre výmenu politík a vzájomné vzdelávanie medzi krajinami účastniacimi sa programu v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, ako aj sociálneho podnikania. Spoznávanie politík uplatnených v iných krajinách a ich výsledkov vrátane tých, ktoré sa dosiahli prostredníctvom experimentovania v oblasti sociálnej politiky na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, rozširuje tvorcom politík škálu možností, čím sa podnecuje nový politický vývoj.

(14)

Ústrednou črtou sociálnej politiky Únie je zabezpečovanie zavádzania minimálnych noriem a nepretržité zlepšovanie pracovných podmienok v Únii. Únia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prispôsobovania legislatívneho rámca vyvíjajúcim sa pracovným modelom a novým rizikám v oblasti zdravia a bezpečnosti so zreteľom na „dôstojnú prácu“, ako aj zásady inteligentnej regulácie. Únia zohráva dôležitú úlohu aj pri financovaní opatrení na zlepšenie súladu s pracovnými normami podľa ratifikovaných dohôd Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a s pravidlami Únie o ochrane práv pracovníkov. To sú najmä prípady opatrení na zvyšovanie informovanosti (napríklad prostredníctvom sociálneho označenia), na šírenie informácií a podporu diskusie o kľúčových výzvach a otázkach politiky v súvislosti s pracovnými podmienkami, a to aj medzi sociálnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami, ako aj opatrení zameraných na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, podnecovanie preventívnych činností a podporovanie kultúry prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci.

(15)

Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri podporovaní kvalitných pracovných miest a boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, ako aj proti nezamestnanosti. Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by sa preto v náležitých prípadoch mali zapájať do procesu vzájomného učenia a do rozvoja, vykonávania a šírenia nových politík. Komisia by mala sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti v Únii informovať o výsledkoch vykonávania programu a vymieňať si s nimi v tejto súvislosti názory.

(16)

Únia sa zaviazala posilňovať sociálny rozmer globalizácie a bojovať proti sociálnemu dumpingu prostredníctvom propagovania dôstojnej práce a pracovných noriem nielen v krajinách účastniacich sa programu, ale aj v medzinárodnom meradle buď priamo vo vzťahu s tretími krajinami alebo nepriamo prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami. V tejto súvislosti je potrebné vytvoriť primerané vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe s cieľom napomôcť dosiahnutie jeho cieľov so zreteľom na všetky príslušné zmluvy medzi týmito krajinami a Úniou. Jednou z možností je účasť predstaviteľov týchto tretích krajín na podujatiach v spoločnom záujme (ako sú konferencie, odborná príprava a semináre), ktoré sa konajú v krajinách účastniacich sa programu. Okrem toho by sa mala vytvoriť spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a ostatnými príslušnými orgánmi OSN, Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), s cieľom vykonávať program takým spôsobom, v rámci ktorého sa zohľadní úloha týchto organizácií.

(17)

V súlade s článkami 45 a 46 ZFEÚ sa v nariadení (EÚ) č. 492/2011 zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi ústrednými službami zamestnanosti členských štátov navzájom a s Komisiou. EURES, ktorá je sieťou európskych služieb zamestnanosti, by mala podporovať zlepšovanie fungovania pracovných trhov tak, že sa zjednoduší dobrovoľná medzištátna cezhraničná geografická mobilita pracovníkov, vytvorí sa väčšia transparentnosť na pracovnom trhu, zabezpečí sa obsadzovanie voľných pracovných miest a žiadosti o zamestnanie a podporné činnosti v oblasti umiestňovania pracovníkov, prijímania nových pracovníkov, služby poradenstva a pomoci na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni, a prispievať tak k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020. Členské štáty by sa mali podporovať v tom, aby v náležitých prípadoch zlúčili služby siete EURES a sprístupnili ich v jednotnom kontaktom mieste.

(18)

Rozsah pôsobnosti siete EURES by sa mal rozšíriť tak, aby v nadväznosti na výzvy na predkladanie návrhov zahŕňal vytváranie a podporu cielených programov mobility na úrovni Únie s cieľom obsadzovať voľné pracovné miesta tam, kde boli na pracovných trhoch zistené nedostatky. V súlade s článkom 47 ZFEÚ tieto programy by mali podporovať uľahčovanie dobrovoľnej mobility mladých pracovníkov v Únii. Cielené programy mobility, ako napríklad také, ktoré sú založené na prípravnej akcii Tvoje prvé pracovné miesto prostredníctvom siete EURES, by mali mladým ľuďom uľahčovať prístup k pracovným príležitostiam a zamestnaniu v inom členskom štáte a mali by podporovať zamestnávateľov pri vytváraní pracovných miest pre mladých mobilných pracovníkov. Programy mobility by však nemali viesť k tomu, aby Úniu a členské štáty odradzovali od poskytovania pomoci mladým ľuďom pri hľadaní zamestnania v ich domovskej krajine.

(19)

Vo viacerých pohraničných regiónoch zohrávajú cezhraničné partnerstvá siete EURES dôležitú úlohu pri vytváraní skutočného európskeho trhu práce. Cezhraničné partnerstvá siete EURES zapájajú minimálne dva členské štáty alebo členský štát a ďalšiu zúčastnenú krajinu. Preto majú jasný horizontálny charakter a predstavujú zdroj pridanej hodnoty Únie. Cezhraničné partnerstvá siete EURES by sa preto aj naďalej mali podporovať horizontálnymi činnosťami Únie, ktoré by mohli dopĺňať vnútroštátne zdroje alebo ESF.

(20)

Hodnotenie činností siete EURES by malo zohľadňovať kvalitatívne aj kvantitatívne kritériá. Keďže odchod pracovníka z jedného členského štátu má za následok príchod pracovníka do iného členského štátu a v závislosti od neustále sa meniacej situácie na pracovnom trhu a príslušných systémov mobility by sa hodnotenie nemalo zameriavať len na umiestňovania pracovníkov v súvislosti s ich príchodom do jednotlivých členských štátov alebo s ich odchodom z týchto štátov, ale aj na súhrnné údaje na úrovni Únie. Okrem toho malo by sa pamätať na to, že výsledkom poradenstva nemusí byť vždy merateľná mobilita alebo pracovné umiestnenie.

(21)

V stratégii Európa 2020, a najmä v usmernení 7 stanovenom v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ (8), sa samostatne zárobková činnosť a podnikanie chápu ako podstatné pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(22)

Nedostatočný prístup k úverom, nedostatočný vlastný kapitál alebo kvázi vlastný kapitál je jednou z hlavných prekážok vytvárania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú pracovnému trhu najvzdialenejšie. Úsilie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v tejto oblasti je potrebné zintenzívniť s cieľom zvýšiť ponuku mikrofinancovania a prístup k nemu a reagovať tak na dopyt zo strany tých, ktorí ho potrebujú najviac, a to najmä nezamestnaní, ženy a zraniteľní ľudia, ktorí by si chceli založiť alebo rozvinúť mikropodnik vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, ale ktorí nemajú prístup k úveru. Okrem toho mikropodniky tvoria väčšinu novovytvorených spoločností v Únii. Preto by sa malo umožniť, aby sa prostredníctvom mikroúverov rýchlo dosiahla pridaná hodnota a konkrétne výsledky. V roku 2010 Európsky parlament a Rada urobili v tomto smere prvý krok a zriadili nástroj mikrofinancovania. Mali by sa zlepšiť komunikačné opatrenia týkajúce sa možností mikrofinancovania na úrovni Únie a členských štátov, aby sa tak mikrofinancovanie lepšie dostalo k tým, ktorí ho potrebujú.

(23)

Mikrofinancovanie a podpora sociálnych podnikov by sa mali dostať k potenciálnym príjemcom a mali by mať dlhodobý vplyv. Mali by prispievať k vysokej miere kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti a slúžiť ako katalyzátor hospodárskej politiky a politiky miestneho rozvoja. S cieľom maximalizovať príležitosti na vytváranie životaschopných podnikov by činnosti zahŕňajúce mikrofinancovanie a sociálne podnikanie mali byť sprevádzané programami mentorstva a odbornej prípravy a všetkými potrebnými informáciami, ktoré by mal pravidelne aktualizovať a sprístupňovať verejnosti príslušný poskytovateľ finančných prostriedkov. Na tento účel je nevyhnutné v prípade potreby poskytovať primerané finančné prostriedky, predovšetkým prostredníctvom ESF.

(24)

Vytvorenie väčšej dostupnosti mikrofinancovania na mladom trhu Únie v oblasti mikrofinancovania si vyžaduje zvýšenie inštitucionálnej kapacity poskytovateľov mikrofinancovania a predovšetkým nebankových inštitúcií mikrofinancovania v súlade s oznámením Komisie z 13. novembra 2007 s názvom Európska iniciatíva za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti a so správou Komisie z 25. júla 2008 s názvom Podpora inovácií a podnikania žien.

(25)

Sociálne hospodárstvo a sociálne podnikanie sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho pluralistického sociálneho trhového hospodárstva a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní väčšieho sociálneho zbližovania v Európe. Sú založené na zásadách solidarity a zodpovednosti a nadradenosti jednotlivca a sociálneho cieľa nad kapitálom a na podpore sociálnej zodpovednosti, sociálnej súdržnosti a sociálneho začlenenia. Sociálne podniky sú schopné pôsobiť ako nositelia sociálnej zmeny ponúkaním inovačných riešení, podporujú inkluzívne trhy práce a sociálne služby prístupné pre všetkých. Preto cenne prispievajú k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020. Program by mal zlepšiť prístup sociálnych podnikov k rôznym druhom financovania poskytnutím vhodných nástrojov na splnenie ich konkrétnych finančných potrieb počas ich celého životného cyklu.

(26)

S cieľom využiť skúsenosti subjektov, ako je skupina Európskej investičnej banky, by opatrenia súvisiace s mikrofinancovaním a sociálnym podnikaním mala Komisia vykonať nepriamo tak, že zverí vykonávanie rozpočtových úloh týmto subjektom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Využívaním zdrojov Únie sa sústreďuje sila medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších investorov, vytvára sa súčinnosť medzi činnosťami členských štátov a Únie a zjednocujú sa prístupy. Zlepšuje sa tak prístup k financovaniu najmä rizikových skupín a mladých ľudí ako aj dostupnosť mikrofinancovania pre nich. Prístup k financovaniu mikropodnikov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a sociálnych podnikov sa tiež zlepšuje. Príspevky od Únie teda pomáhajú pri vývoji novo vznikajúceho sektoru sociálnych podnikov a trhu mikrofinancovania v Únii a podporujú cezhraničné činnosti. Činnosti Únie by mali dopĺňať využívanie finančných nástrojov mikrofinancovania a sociálneho podnikania členskými štátmi. Subjekty poverené vykonávaním činností by mali zaistiť, že pridajú hodnotu a nebudú duplikovať financovania zo zdrojov Únie.

(27)

Program by mal v súlade so stratégiou Európa 2020 prispieť k riešeniu naliehavého problému nezamestnanosti mladých ľudí. Mladí ľudia by preto mali dostať šancu na lepšiu budúcnosť a perspektívu, aby mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji spoločnosti a hospodárstva v Európe, čo je v tomto čase krízy mimoriadne dôležité.

(28)

Program by mal takisto poukázať na osobitnú úlohu a význam malých podnikov, pokiaľ ide o odbornú prípravu, odborné znalosti a tradičné know-how, a mal by zabezpečiť prístup mladých ľudí k mikrofinancovaniu. Mal by zjednodušiť výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a ďalšími krajinami účastniacimi sa programu vo všetkých uvedených oblastiach.

(29)

Opatreniami v rámci programu by sa malo podporovať vykonávanie odporúčania Rady z 22. apríla 2013 (10) týkajúceho sa záruky pre mladých ľudí členskými štátmi a aktérmi pracovného trhu. Uvedené odporúčanie uvádza, že všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov by mali dostať kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania. Program by mal uľahčovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a ďalšími krajinami účastniacimi sa programu v tejto oblasti.

(30)

Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a článku 8 ZFEÚ je potrebné zabezpečiť, aby program prispieval k podpore rovnosti žien a mužov vo všetkých svojich osiach a činnostiach, a to aj prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a v príslušných prípadoch i prostredníctvom konkrétnych opatrení na podporu zamestnanosti a sociálneho začleňovania žien. V súlade s článkom 10 ZFEÚ by mal program zabezpečiť, aby vykonávanie jeho priorít prispievalo k boju proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Malo by sa vykonávať monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa v rámci činností programu pristupuje k otázkam antidiskriminácie.

(31)

Program Progress na obdobie rokov 2007 - 2013 obsahuje oddiely s názvom „Antidiskriminácia a rozmanitosť“ a „Rodová rovnosť“, v ktorých sa má pokračovať a ktoré sa majú ďalej rozvíjať v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 - 2020. Je však mimoriadne dôležité aj naďalej sa dôsledne zameriavať na otázky rovnosti žien a mužov a antidiskriminácie vo všetkých príslušných iniciatívach a činnostiach v rámci tohto programu, predovšetkým v oblasti zvýšenia účasti žien na pracovnom trhu, zlepšenia ich pracovných podmienok a presadzovania lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

(32)

Podľa článku 9 ZFEÚ a cieľov stratégie Európa 2020 by mal program prispievať k zabezpečeniu vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručeniu primeranej sociálnej ochrany, k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a mal by zohľadniť požiadavky spojené s vysokou úrovňou ochrany ľudského zdravia.

(33)

Program by mal dopĺňať iné programy Únie a zároveň by sa malo uznávať, že každý nástroj by mal fungovať v súlade s vlastnými špecifickými postupmi. Tie isté oprávnené náklady by nemali spôsobiť duplicitné financovanie. S cieľom pridať hodnotu a dosiahnuť výrazný vplyv prostredníctvom financovania z Únie by sa medzi programom, ostatnými programami Únie a štrukturálnymi fondmi, najmä ESF a iniciatívou zamestnanosť mládeže, mala vyvíjať úzka súčinnosť. Program by mal dopĺňať ďalšie programy a iniciatívy Únie, ktoré sa zameriavajú na boj proti nezamestnanosti mládeže.

(34)

Program by sa mal vykonávať tak, aby sa uľahčilo príslušnému orgánu alebo orgánom každého členského štátu prispieť k plneniu cieľov programu.

(35)

S cieľom zabezpečiť efektívnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a intenzívnejšiu súčinnosť medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými v rámci iniciatívy Komisie, zdroje vyčlenené na informačné a komunikačné činnosti v rámci tohto programu by mali tiež prispieť k horizontálnej komunikácii o politických prioritách Únie a k poskytnutiu informácií o politických prioritách, ktoré sa týkajú všeobecných cieľov tohto programu.

(36)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre celé trvanie programu, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody [z 2. decembra 2013] medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (11) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v celom výdavkovom cykle vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v príslušných prípadoch sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(38)

S cieľom zabezpečiť dostatočnú pružnosť programu, aby mohol reagovať na meniace sa potreby a príslušné politické priority počas celého svojho trvania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov na osi a jednotlivé tematické sekcie v rámci osí programu. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(39)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(40)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (ďalej len „program“), ktorý sa zameriava na prispievanie k vykonávaniu stratégie Európa 2020, vrátane jej hlavných cieľov, integrovaných usmernení a hlavných iniciatív prostredníctvom poskytovania finančnej podpory na uskutočňovanie cieľov Únie, pokiaľ ide o podporu vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a zlepšovanie pracovných podmienok.

2.   Program sa vykonáva od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

(1)

„sociálny podnik“ je podnik, ktorý bez ohľadu na svoju právnu formu:

a)

má v súlade so svojimi stanovami alebo iným právnym dokumentom, ktorým sa zriaďuje, za hlavný cieľ dosiahnutie merateľného, pozitívneho sociálneho vplyvu, a nie tvorbu zisku pre svojich majiteľov, členov a akcionárov a ktorý:

i)

poskytuje služby alebo tovar s návratnosťou v sociálnej oblasti a/alebo

ii)

používa metódu produkcie tovaru alebo služieb, ktorá predstavuje jeho sociálny cieľ;

b)

využíva svoj zisk v prvom rade na dosiahnutie svojho hlavného cieľa a má vopred vymedzené postupy a pravidlá upravujúce akékoľvek rozdeľovanie zisku medzi akcionárov a majiteľov, ktoré zabezpečí, že takéto rozdeľovanie nenaruší jeho hlavný cieľ; a

c)

je spravovaný v podnikateľskom duchu, zodpovedne a transparentne, najmä zapájaním pracovníkov, zákazníkov a zainteresovaných strán, ktorých sa týkajú jeho obchodné činnosti;

(2)

„mikroúver“ je pôžička do výšky 25 000 EUR;

(3)

„mikropodnik“ je podnik, vrátane samostatne zárobkovo činnej osoby, zamestnávajúci menej ako 10 ľudí, a ktorého ročný obrat alebo celková ročná súvaha neprekračuje 2 milióny EUR, v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES (13);

(4)

„mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky, mikroúvery, vlastný kapitál a kvázi vlastný kapitál rozšírený na osoby a mikropodniky, ktoré majú ťažkosti s prístupom k úveru;

(5)

„sociálne inovácie“ sú inovácie, ktoré sú sociálne z hľadiska svojho účelu i potrieb a predovšetkým tie, ktoré súvisia s vývojom a realizáciou nových zámerov (týkajúce sa produktov, služieb a modelov), ktoré súčasne spĺňajú sociálne potreby a vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spoluprácu; čím sú prospešné pre spoločnosť a zvyšujú jej schopnosť konať;

(6)

„experimentovanie v oblasti sociálnej politiky“ sú opatrenia v oblasti politiky, ktoré ponúkajú inovačné odpovede na sociálne potreby a ktoré sa uskutočňujú v malom rozsahu a v podmienkach, ktoré umožňujú hodnotenie ich vplyvu pred tým, než sa zopakujú vo väčšom rozsahu, ak sa výsledky ukážu ako presvedčivé.

Článok 3

Štruktúra programu

1.   Program pozostáva z týchto troch komplementárnych osí:

a)

os Progress, ktorou sa podporuje vývoj, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov a politík Únie uvedených v článku 1 a príslušného práva Únie, a ktorou sa podporuje tvorba politík, sociálne inovácie a sociálny pokrok založené na poznatkoch, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi;

b)

os EURES, ktorou sa podporujú činnosti vykonávané v rámci siete EURES, t. j. špecializované služby zriadené štátmi EHP a Švajčiarskou konfederáciou, spolu so sociálnymi partnermi, ďalšími poskytovateľmi služieb v oblasti zamestnanosti a s inými zainteresovanými stranami s cieľom rozvinúť výmenu informácií a ich šírenie a ďalšie formy spolupráce, ako sú cezhraničné partnerstvá, na podporu dobrovoľnej geografickej mobility pracovníkov na spravodlivom základe a na prispievanie k vysokej úrovni kvalitných a udržateľných pracovných miest;

c)

os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie, ktorá zvyšuje prístup k finančným prostriedkom a dostupnosť finančných prostriedkov pre právnické a fyzické osoby podľa článku 26.

2.   Okrem osobitných ustanovení hlavy II sa všeobecné ustanovenia uvedené v tejto hlave uplatňujú na všetky tri osi vymedzené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa.

Článok 4

Všeobecné ciele programu

1.   Program sa snaží dosiahnuť tieto všeobecné ciele:

a)

posilniť zmysel pre zodpovednosť medzi tvorcami politík na všetkých úrovniach a prijať konkrétne, koordinované a inovačné opatrenia na úrovni Únie a členských štátov, pokiaľ ide o ciele Únie v oblastiach uvedených v článku 1, a to v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi;

b)

podporovať tvorbu vhodných, dostupných a účinných systémov sociálnej ochrany a pracovných trhov a napomáhať reformu politiky v oblastiach uvedených v článku 1, najmä propagovaním dôstojnej práce a dôstojných pracovných podmienok, kultúry prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, zdravšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a dobrej správy sociálnych cieľov vrátane konvergencie, ako aj vzájomného učenia a sociálnej inovácie;

c)

zabezpečovať účinné uplatňovanie práva Únie v oblastiach uvedených v článku 1 a v prípade potreby prispieť k modernizácii práva Únie v súlade so zásadami dôstojnej práce, pričom sa zohľadnia zásady inteligentnej regulácie;

d)

propagovať dobrovoľnú geografickú mobilitu pracovníkov na spravodlivom základe a zvyšovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania kvalitných a inkluzívnych pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých, pri rešpektovaní práv pracovníkov v celej Únii; vrátane slobody pohybu;

e)

propagovať zamestnanosť a sociálne začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné osoby, ktoré by chceli založiť mikropodnik, ako aj pre existujúce mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych podnikov k financovaniu;

2.   Pri dosahovaní týchto cieľov sa program v rámci všetkých svojich osí a činností zameriava na:

a)

venovanie osobitnej pozornosti zraniteľných skupín, ako sú mladí ľudia;

b)

podporovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, a to aj uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti a v príslušných prípadoch i prostredníctvom rodového rozpočtovania;

c)

boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

d)

pri vymedzovaní a vykonávaní politík a činností Únie presadzovanie vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany a boj proti dlhodobej nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Článok 5

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 predstavuje 919 469 000 EUR v súčasných cenách.

2.   Pre jednotlivé osi uvedené v článku 3 ods. 1 sa vyhradia tieto orientačné percentuálne hodnoty:

a)

61 % pre os Progress;

b)

18 % pre os EURES;

c)

21 % pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie.

3.   Komisia môže využiť do 2 % finančného krytia uvedeného v odseku 1 na financovanie operačných výdavkov na podporu vykonávania programu.

4.   Komisia môže využiť finančné krytie uvedené v odseku 1 na technickú a/alebo administratívnu pomoc, najmä pokiaľ ide o audit, externé zabezpečovanie prekladov, stretnutia odborníkov a informačné a komunikačné činnosti, z ktorých bude mať vzájomný úžitok Komisia aj príjemcovia príspevkov.

5.   Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje Európsky parlament a Rada v rámci obmedzení viacročného finančného rámca.

Článok 6

Spoločné opatrenia

Opatrenia v rámci programu sa vykonávajú spoločne s inými nástrojmi Únie, pokiaľ tieto opatrenia spĺňajú zároveň ciele programu aj iného dotknutého nástroja.

Článok 7

Súlad a komplementárnosť

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zaistí, aby činnosti vykonávané v rámci programu boli v súlade a navzájom sa dopĺňali s ostatnými činnosťami Únie, napríklad európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (ESIF), ako je stanovené v spoločnom strategickom rámci uvedenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (14) a najmä v rámci ESF.

2.   Program dopĺňa ostatné programy Únie bez toho, aby boli dotknuté osobitné postupy týchto programov. Tie isté oprávnené náklady nesmú spsôobiť duplicitné financovanie a medzi programom, ostatnými programami Únie a ESIF, predovšetkým ESF, sa vyvíja úzka súčinnosť.

3.   Činnosti podporované týmto programom sú v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane pravidiel štátnej pomoci a so základnými dohovormi MOP.

4.   Súlad a komplementárnosť sa zabezpečujú aj prostredníctvom úzkeho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov.

Článok 8

Spolupráca s príslušnými orgánmi

Komisia vytvorí potrebné väzby s Výborom pre zamestnanosť, Výborom pre sociálnu ochranu, Poradným výborom pre zdravie a bezpečnosť pri práci, skupinou generálnych riaditeľovi pre pracovnoprávne vzťahy a Poradným výborom pre slobodu pohybu pracovníkov s cieľom zaručiť, aby boli pravidelne a riadne informované o pokroku pri vykonávaní programu. Komisia tiež informuje iné výbory, ktoré sa zaoberajú politikami, nástrojmi a činnosťami relevantnými pre program.

Článok 9

Šírenie výsledkov a komunikácia

1.   Komisia informuje zúčastnené strany v Únii vrátane sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti o výsledkoch vykonávania programu a vyzve ich v tejto súvislosti na výmenu názorov.

2.   Výsledky činností vykonávaných v rámci programu sa pravidelne a vhodnou formou propagujú a šíria Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, ako aj sociálnym partnerom a verejnosti s cieľom maximalizovať ich dosah, udržateľnosť a pridanú hodnotu Únie.

3.   Komunikačné činnosti musia tiež prispieť k horizontálnej komunikácii týkajúcej sa politických priorít Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, a poskytovať informácie o týchto prioritách verejnosti.

Článok 10

Finančné ustanovenia

1.   Komisia riadi program v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.   V dohode o grante sa uvedie, ktorá časť finančného príspevku Únie bude založená na náhrade skutočných oprávnených nákladov a ktorá časť bude založená na paušálnych sadzbách, jednotkových nákladoch alebo paušálnych sumách.

Článok 11

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné preventívne opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie proti podvodu, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam pri vykonávaní činností financovaných v rámci tohto programu, a to tak, že sa vykonajú účinné kontroly, a ak sa zistia nezrovnalosti, nesprávne vyplatené sumy sa spätne získajú, najmä prostredníctvom započítania neoprávnene vyplatených súm, ale tam, kde je to vhodné, prostredníctvom udelenia účinných, proporčných a odrádzajúcich pokút, v súlade s článkom 325 ZFEÚ, s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (15) a s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc na základe kontrol dokumentov a kontrol na mieste vykonať audit vo vzťahu ku všetkým príjemcom grantov, dodávateľom a subdodávateľom, ktorým boli v rámci tohto programu poskytnuté finančné prostriedky Únie.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (17) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou podľa programu nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3 platí, že zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto programu, obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať audity a vyšetrovania uvedené v týchto odsekoch, v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 12

Monitorovanie

S cieľom pravidelne vykonávať monitorovanie programu a akékoľvek potrebné úpravy priorít politiky a poskytovania finančných príspevkov Komisia po roku vypracuje úvodnú kvalitatívnu a kvantitatívnu správu o monitorovaní, po ktorej budú nasledovať tri správy, každá po dvojročnom období a zašle ich Európskemu parlamentu a Rade. Tieto správy sa postúpia na informačné účely aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Tieto správy budú obsahovať výsledky programu a informácie o tom, aký priestor sa v rámci činností programu venoval dodržiavaniu zásad rovnosti žien a mužov a uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti ako aj ako sa riešila otázka antidiskriminácie vrátane problému nedostatočnej dostupnosti. Tieto správy sa v záujme posilnenia transparentnosti programu sprístupnia verejnosti.

Článok 13

Hodnotenie

1.   Do 1. júla 2017 sa vykoná hodnotenie programu v polovici jeho trvania s cieľom zistiť na kvalitatívnom a kvantitatívnom základe pokrok dosiahnutý pri napĺňaní cieľov programu, venovať pozornosť sociálnemu prostrediu v Únii a akýmkoľvek výrazným zmenám vyplývajúcim z právnych predpisov Únie, určiť, či sa prostriedky programu využili účinne a posúdiť ich prínos na úrovni Únie. Výsledky uvedeného hodnotenia programu v polovici jeho trvania sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Ak hodnotenie uvedené v odsek1 tohto článku alebo iné hodnotenie, ktoré sa vykoná v súlade s článkom 19 rozhodnutia č. 1672/2006/ES alebo článkom 9 rozhodnutia č. 283/2010/EÚodhalí, že Program má závažné nedostatky, Komisia v príslušných prípadoch predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade s primeranými zmenami programu, aby sa zohľadnili výsledky hodnotenia.

3.   Pred podaním každého návrhu na predĺženie programu po roku 2020 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov hodnotenie o silných a slabých stránkach koncepcie programu na roky 2014 – 2020.

4.   Do 31. decembra 2022 Komisia vyhodnotí ex-post vplyv programu a jeho prínos na úrovni Únie a predloží správu obsahujúcu uvedené hodnotenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Táto správa sa sprístupní verejnosti.

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE JEDNOTLIVÉ OSI PROGRAMU

KAPITOLA I

Os Progress

Článok 14

Tematické sekcie a financovanie

1.   Os Progress podporuje činnosti v jednej alebo viacerých tematických sekciách uvedených v písmenách a), b) a c). Počas celého obdobia platnosti programu dodržiava orientačné rozčlenenie pridelených prostriedkov podľa článku 5 ods. 2 písm. a) medzi jednotlivé sekcie tieto minimálne percentuálne hodnoty:

a)

zamestnanosť: najmä na účely boja proti nezamestnanosti mladých ľudí: 20 %;

b)

sociálna ochrana, sociálne začlenenie, znižovanie chudoby a predchádzanie chudobe: 50 %;

c)

pracovné podmienky: 10 %.

Akýkoľvek zvyšok sa rozdelí na jednu alebo viac tematických sekcií uvedených v písmenách a), b) alebo c) alebo ich kombináciu.

2.   Z celkových finančných prostriedkov pridelených na os Progress a v rámci jednotlivých tematických sekcií sa 15 až 20 % vyhradí na podporu sociálneho experimentovania ako metódy testovania a hodnotenia inovačných riešení s cieľom využívať ich vo väčšej miere.

Článok 15

Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov ustanovených v článku 4 má os Progress tieto konkrétne ciele:

a)

rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, aby sa politiky Únie v oblastiach uvedených v článku 1 zakladali na dôveryhodných údajoch a reagovali na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch a ostatných krajinách účastniacich sa programu;

b)

umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné učenie a dialóg o politikách Únie v oblastiach uvedených v článku 1 na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ďalšie krajiny účastniace sa programu pri rozvíjaní ich politík a členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov Únie;

c)

poskytovať finančnú podporu na testovanie inovácií v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu a v prípade potreby zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a vykonávania experimentovania v sociálnej politike a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky;

d)

poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na zvýšenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie nástrojov a politík Únie uvedených v článku 1 a príslušného práva Únie.

Článok 16

Druhy činností

V rámci osi Progress sa môžu financovať tieto druhy činností:

1.

Analytické činnosti:

a)

zber údajov a štatistík s ohľadom na kvalitatívne a kvantitatívne kritériá a tvorba spoločných metodík, klasifikácií, mikrosimulácií, ukazovateľov a referenčných hodnôt, ktoré sa v náležitých prípadoch rozčlenia podľa pohlavia a veku;

b)

prieskumy, štúdie, analýzy a správy, a to aj prostredníctvom financovania sietí odborníkov a vypracúvania expertíz týkajúcich sa tematických sekcií;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenia a posúdenia vplyvu vykonané verejnými a súkromnými subjektmi;

d)

monitorovanie a posúdenie transpozície a uplatňovania práva Únie;

e)

príprava a vykonávanie experimentovania v oblasti sociálnej politiky ako metódy testovania a hodnotenia inovačných riešení s cieľom využívať ich vo väčšej miere;

f)

šírenie výsledkov týchto analytických činností.

2.

Vzájomné učenie a činnosti zamerané na zvýšenie informovanosti a šírenie informácií:

a)

výmeny a šírenie osvedčených postupov, inovačných prístupov a skúseností, partnerských preskúmaní, referenčného porovnávania a vzájomného učenia na európskej úrovni;

b)

podujatia, konferencie a semináre predsedníctva Rady;

c)

odborná príprava odborníkov z oblasti práva a politiky;

d)

vypracúvanie a uverejňovanie sprievodcov, správ a vzdelávacích materiálov a opatrení týkajúcich sa informovania o iniciatívach podporovaných programom, ich oznamovania a mediálneho pokrytia;

e)

informačné a komunikačné aktivity;

f)

rozvoj a údržba informačných systémov na výmenu a šírenie informácií o politike a právnych predpisoch Únie a o pracovnom trhu.

3.

Podpora s ohľadom na:

a)

prevádzkové náklady kľúčových sietí na úrovni Únie, ktorých činnosti súvisia s cieľmi osi Progress a prispievajú k nim;

b)

budovanie kapacít vnútroštátnych správnych úradov a špecializovaných služieb zodpovedných za podporu geografickej mobility zriadených členskými štátmi a poskytovateľmi mikroúverov;

c)

organizáciu pracovných skupín zložených z úradníkov z jednotlivých štátov určených na monitorovanie vykonávania práva Únie;

d)

vytváranie kontaktov a spoluprácu medzi špecializovanými orgánmi, ďalšími príslušnými zúčastnenými stranami a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úradmi a službami zamestnanosti na európskej úrovni;

e)

financovanie pozorovacích staníc na európskej úrovni vrátane kľúčových tematických sekcií;

f)

výmenu personálu medzi vnútroštátnymi správnymi úradmi.

Článok 17

Spolufinancovanie Úniou

V prípade, že činnosti v rámci osi Progress sa financujú v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov, môžu byť spolufinancované Úniou, pričom miera spolufinancovania spravidla nesmie prekročiť 80 % celkových oprávnených výdavkov. Každá finančná podpora, ktorá presahuje tento strop, sa poskytuje len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.

Článok 18

Účasť

1.   Účasť na osi Progress je otvorená pre:

a)

členské štáty;

b)

krajiny EHP v súlade s dohodou o EHP a členské štáty EZVO;

c)

kandidátske krajiny a potenciálnych kandidátov v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými v rámcových dohodách o ich účasti na programoch Únie, ktoré s nimi boli uzatvorené.

2.   Os Progress je prístupná pre všetky verejné a/alebo súkromné subjekty, aktérov a inštitúcie, medzi ktoré patria najmä:

a)

vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;

b)

služby zamestnanosti;

c)

špecializované orgány zriadené podľa právnych predpisov Únie;

d)

sociálni partneri;

e)

mimovládne organizácie;

f)

inštitúcie vyššieho vzdelávania a výskumné ústavy;

g)

odborníci na hodnotenie a posudzovanie vplyvu;

h)

vnútroštátne štatistické úrady;

i)

médiá.

3.   Komisia môže spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, OECD, MOP, ďalšími orgánmi Organizácie Spojených národov a so Svetovou bankou.

4.   Komisia môže spolupracovať s tretími krajinami, ktoré sa neúčastnia programu. Predstavitelia týchto tretích krajín sa môžu zúčastňovať na podujatiach v spoločnom záujme (ako sú konferencie, školenia a semináre), ktoré sa konajú v krajinách účastniacich sa programu a náklady na ich účasť sa môžu pokryť z prostriedkov programu.

KAPITOLA II

Os EURES

Článok 19

Tematické sekcie a financovanie

Os EURES podporuje činnosti v jednej alebo viacerých tematických sekciách uvedených v písmenách a), b) a c). Počas celého obdobia programu orientačné rozčlenenie pridelených prostriedkov podľa článku 5 ods. 2 písm. b) medzi jednotlivé sekcie dodržiava tieto minimálne percentuálne hodnoty:

a)

transparentnosť, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta, žiadosti a ďalšie súvisiace informácie pre žiadateľov a zamestnávateľov: 32 %;

b)

rozvoj služieb v oblasti prijímania a umiestňovania pracovníkov do zamestnania obsadzovaním voľných pracovných miest a prostredníctvom žiadostí na úrovni Únie, najmä cielených programov mobility: 30 %;

c)

cezhraničné partnerstvá: 18 %.

Akýkoľvek zvyšok sa rozdelí na jednu alebo viac tematických sekcií uvedených v písmenách a), b) alebo c) alebo ich kombináciu.

Článok 20

Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov ustanovených v článku 4 má os EURES tieto konkrétne ciele:

a)

zabezpečiť, aby boli voľné pracovné miesta a žiadosti o zamestnanie a príslušné informácie a odporúčania, ako aj akékoľvek súvisiace informácie, napríklad tie, ktoré sa týkajú životných a pracovných podmienok, sprehľadnené pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov. Tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom výmeny a šírenia týchto informácií na nadnárodnej, medziregionálnej a cezhraničnej úrovni pomocou použitia zaužívaných foriem interoperability v prípade voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie a pomocou ďalších vhodných prostriedkov, ako sú individuálne poradenstvo a mentorstvo, najmä v prípade nízkokvalifikovaných osôb;

b)

podporovať poskytovanie služieb EURES v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do kvalitného a udržateľného zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie; podpora služieb EURES sa rozšíri na rôzne fázy umiestňovania od prípravy na prijímanie pracovníkov až po pomoc po umiestnení s cieľom úspešne začleniť žiadateľa o prácu do pracovného trhu; takéto služby podpory môžu zahŕňať cielené programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest v určitom odvetví, profesii, krajine alebo skupine krajín alebo pre konkrétne skupiny pracovníkov, napríklad mladých ľudí so sklonom k mobilite, v prípadoch, keď sa preukázala jasná hospodárska potreba.

Článok 21

Druhy činností

Os EURES môže byť použitá na financovanie činnosti na podporu dobrovoľnej mobility jednotlivcov v Únii na spravodlivom základe a s cieľom odstrániť prekážky mobility, a to najmä:

a)

rozvoj a činnosti cezhraničných partnerstiev EURES v prípade žiadosti zo strany služieb, ktoré sú územne zodpovedné za hraničné regióny;

b)

poskytovanie informácií, poradenstvo a služby v oblasti umiestňovania a prijímania pracovníkov v prípade cezhraničných pracovníkov;

c)

vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy pre obsadzovanie voľných pracovných miest a vybavovanie žiadostí;

d)

rozvoj cielených programov mobility na základe výziev na predkladanie návrhov s cieľom obsadzovať voľné pracovné miesta na pracovných trhoch so zistenými nedostatkami a/alebo pomôcť pracovníkom, ktorí majú sklon k mobilite, v prípade, že sa preukázala jasná hospodárska potreba;

e)

vzájomné učenie medzi aktérmi siete EURES a odborná príprava poradcov siete EURES vrátane poradcov cezhraničných partnerstiev siete EURES;

f)

činnosti v oblasti informovania a komunikácie zamerané na zvyšovanie informovanosti o výhodách geografickej a profesijnej mobility vo všeobecnosti a o činnostiach a službách poskytovaných v rámci siete EURES.

Článok 22

Spolufinancovanie Úniou

V prípade, že činnosti v rámci osi EURES sa financujú v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov, môžu byť spolufinancované Úniou, pričom miera spolufinancovania spravidla nesmie prekročiť 95 % celkových oprávnených výdavkov. Každá finančná podpora, ktorá presahuje tento strop, sa poskytne len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.

Článok 23

Monitorovanie modelov mobility

V záujme zistenia negatívnych účinkov vyplývajúcich z geografickej mobility v rámci Únie a predchádzania týmto účinkom Komisia spolu s členskými štátmi v súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) č. 492/2011 pravidelne monitoruje toky a modely mobility.

Článok 24

Účasť

1.   Účasť na osi EURES je otvorená pre:

a)

členské štáty;

b)

krajiny EHP v súlade s dohodou o EHP a Švajčiarsku konfederáciu v súlade s dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a so Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb (18).

2.   Os EURES je prístupná pre všetky subjekty, aktérov a inštitúcie vymenované členským štátom alebo Komisiou, ktoré spĺňajú podmienky účasti v sieti EURES, ako je stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2012/733/EÚ. Medzi tieto subjekty, aktérov a inštitúcie patria najmä:

a)

vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;

b)

služby zamestnanosti;

c)

organizácie sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany.

KAPITOLA III

Os mikrofinancovanie a sociálne podnikanie

Článok 25

Tematické sekcie a financovanie

Os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie podporuje činnosti v jednej alebo viacerých tematických sekciách uvedených v písm. a) a b). Počas celého obdobia platnosti programu dodržiava orientačné rozčlenenie pridelených prostriedkov podľa článku 5 ods. 2 písm. c) medzi jednotlivé sekcie tieto minimálne percentuálne hodnoty:

a)

mikrofinancovanie určené pre zraniteľné skupiny a mikropodniky: 45 %;

b)

sociálne podnikanie: 45 %.

Akýkoľvek zvyšok sa rozdelí na tematické sekcie uvedené v písm. a) alebo b) alebo ich kombináciu.

Článok 26

Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov stanovených v článku 4 má os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie tieto konkrétne ciele:

a)

zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania pre:

i)

zraniteľné osoby, ktoré stratili pracovné miesto alebo ktorým hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so vstupom alebo opätovným vstupom na trh práce, alebo im hrozí sociálne vylúčenie, alebo sú sociálne vylúčené, či zraniteľné osoby, ktoré majú znevýhodnený prístup k tradičnému trhu s úvermi a ktoré chcú založiť alebo ďalej rozvíjať vlastný mikropodnik;

ii)

mikropodniky v začiatočnej fáze aj vo fáze rozvoja, najmä mikropodniky, ktoré zamestnávajú osoby uvedené v písmene i);

b)

budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov;

c)

podporovať vytvorenie trhu sociálnych investícií a uľahčovať sociálnym podnikom prístup k financovaniu sprístupnením vlastného kapitálu, kvázi vlastného kapitálu, úverových nástrojov a grantov do výšky 500 000 EUR sociálnym podnikom, ktorých ročný obrat buď nepresiahne 30 miliónov EUR alebo ktorých celková súvaha za daný rok nepresiahne 30 miliónov EUR a ktoré nie sú podnikmi kolektívneho investovania.

Aby sa zabezpečila doplnkovosť, Komisia a členské štáty v oblastiach svojich kompetencií úzko koordinujú tieto činnosti s činnosťami uskutočňovanými v rámci politiky súdržnosti a vnútroštátnych politík.

Článok 27

Druhy činností

Podpora mikrofinancovania a sociálnych podnikov vrátane budovania inštitucionálnych kapacít, najmä prostredníctvom finančných nástrojov stanovených v rámci hlavy VIII prvej časti nariadenia o rozpočtových pravidlách a grantov môže byť poskytovaná v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podniky.

Článok 28

Účasť

1.   Účasť na osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie je otvorená pre verejné a súkromné subjekty zriadené na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni v krajinách uvedených v článku 18 ods. 1 a pokrýva v týchto krajinách:

a)

mikrofinancovanie určené pre osoby a mikropodniky; a/alebo

b)

financovanie sociálnych podnikov.

2.   Komisia zabezpečí, aby os bola dostupná bez akejkoľvek diskriminácie pre všetky verejné a súkromné subjekty v členských štátoch.

3.   Verejné a súkromné subjekty vykonávajúce činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) úzko spolupracujú s organizáciami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú záujmy konečných príjemcov mikroúverov, a s organizáciami, najmä s tými, ktoré sú podporované z ESF, a poskytujú týmto konečným príjemcom programy mentorstva a odbornej prípravy, s cieľom osloviť konečných príjemcov a vytvárať konkurencieschopné a životaschopné mikropodniky. V tejto súvislosti sa zabezpečí dostatočná kontrola príjemcov pred založením mikropodniku aj po jeho založení.

4.   Verejné a súkromné subjekty, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v odseku 1 písm. a), dodržiavajú vysoký štandard v oblasti hospodárenia, riadenia a ochrany zákazníka v súlade so zásadami Európskeho etického kódexu poskytovania mikroúverov a predchádzajú nadmernému zadlžovaniu osôb a podnikov napríklad v dôsledku toho, že sa im poskytnú úvery s vysokými úrokovými sadzbami alebo za podmienok, ktoré pravdepodobne povedú k ich platobnej neschopnosti.

Článok 29

Finančný príspevok

Okrem spojených akcií, rozpočtovými prostriedkami určenými pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sa pokryjú všetky náklady na činnosti vykonané prostredníctvom finančných nástrojov vrátane splatných záväzkov voči finančným sprostredkovateľom, ako sú straty vyplývajúce zo záruk, správne poplatky pre subjekty spravujúce príspevok Únie a ďalšie oprávnené náklady.

Článok 30

Riadiace činnosti

1.   S cieľom využiť nástroje a granty uvedené v článku 27 môže Komisia uzatvoriť dohody so subjektmi uvedenými v článku 139 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä s Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom. Tieto dohody by mali obsahovať podrobné ustanovenia o vykonávaní úloh zverených uvedeným subjektom vrátane ustanovení o potrebe zaistenia doplnkovosti a koordinácie s existujúcimi finančnými nástrojmi na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni a vyváženého rozdelenia zdrojov medzi členské štáty a ďalšie zapojené krajiny. Finančné nástroje podľa hlavy VIII prvej časti nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môžu získať prostredníctvom vyhradeného investičného nástroja, ktorý možno financovať z prostriedkov programu, môžu ho financovať iní investori alebo oboje.

2.   Vyhradený investičný nástroj uvedený v odseku 1 môže okrem iného poskytovať úvery, vlastný kapitál a nástroje s rozdelením rizika pre sprostredkovateľov alebo priame financovanie pre sociálne podniky alebo oboje. Vlastný kapitál sa môže okrem iného poskytovať vo forme otvorenej kapitálovej účasti, tichej kapitálovej účasti, akcionárskych pôžičiek, ako aj kombináciou rozličných typov kapitálových podielov vydaných investorom.

3.   Podmienky, napríklad úrokové sadzby, ktorú sú v prípade mikroúverov priamo alebo nepriamo podporované v rámci tejto osi, zohľadňujú výhodu podpory a sú odôvodnené, pokiaľ ide o súvisiace riziká a skutočné náklady na financovanie spojené s úverom.

4.   V súlade s článkom 140 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa ročné splátky vytvorené jedným finančným nástrojom pripisujú tomuto finančnému nástroju do 1. januára 2024, zatiaľ čo príjmy sa do všeobecného rozpočtu Únie zapisujú po odpočítaní nákladov a poplatkov na riadenie. V prípade finančných nástrojov, ktoré boli zriadené počas viacročného finančného rámca na roky 2007 - 2013 sa ročné splátky vytvorené v rámci operácií začatých v predchádzajúcom období pripisujú finančnému nástroju v súčasnom období.

5.   Po uplynutí platnosti dohôd uzavretých so subjektmi uvedenými v odseku 1 alebo po ukončení investičného obdobia špecializovaného investičného nástroja sa zostatok splatný Únii vráti do všeobecného rozpočtu Únie.

6.   Subjekty uvedené v odseku 1 tohto článku a v prípade potreby manažéri fondu uzatvoria písomné dohody s verejnými a súkromnými subjektmi uvedenými v článku 28. V týchto dohodách sa ustanovujú povinnosti verejných a súkromných poskytovateľov využívať zdroje poskytnuté v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie v súlade s cieľmi vytýčenými v článku 26 a poskytovať informácie potrebné na zostavovanie výročných správ o vykonávaní uvedených v článku 31.

Článok 31

Správy o vykonávaní

1.   Subjekty uvedené v článku 30 ods. 1 a tam, kde je to vhodné, manažéri fondu, pošlú Komisii výročnú správu o vykonávaní, v ktorej uvedú činnosti, ktorým bola udelená podpora a prehľad ich finančného vykonávania a udeľovania príspevkov a prístupnosti a investícií podľa sektorov, geografickej oblasti a typu príjemcov. V týchto správach sa uvedú aj schválené alebo zamietnuté žiadosti týkajúce sa všetkých konkrétnych cieľov a zmluvy uzavreté zapojenými verejnými a súkromnými subjektmi, financované činnosti a ich výsledky vrátane ich sociálneho vplyvu, vplyvu na tvorbu pracovných miest a udržateľnosti udelenej podpory. Komisia posiela tieto správy Európskemu parlamentu na informačné účely.

2.   Z informácií uvedených v týchto výročných správach o vykonávaní budú vychádzať dvojročné správy o monitorovaní uvedené v článku 12. Správy o monitorovaní zahŕňajú výročné správy uvedené v článku 8 ods. 2 rozhodnutia č. 283/2010/EÚ, podrobné informácie o činnostiach v oblasti komunikácie a informácie o komplementárnosti s ostatnými nástrojmi Únie, najmä ESF.

HLAVA III

PRACOVNÉ PROGRAMY A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Pracovné programy

Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce pracovné programy pre všetky tri osi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 36 ods. 3.

Pracovné programy sa prijmú, ak je to potrebné, na trojročné obdobie a obsahujú opis financovaných opatrení, postupy výberu opatrení podporovaných Úniou, geografického pokrytia, cieľovej skupiny a orientačný časový rámec na vykonávanie. Pracovné programy takisto obsahujú údaj o sume pridelenej na každý konkrétny cieľ a vyjadrujú prerozdelenie zdrojov v súlade s článkom 33. Pracovné programy posilňujú súdržnosť programu uvedením väzieb medzi troma osami.

Článok 33

Prerozdelenie finančných prostriedkov medzi osi a na jednotlivé tematické sekcie v rámci osí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 34 prijímať delegované akty prerozdeľujúce finančné prostriedky medzi osi a na jednotlivé tematické sekcie v rámci každej osi, ktoré by presahovali orientačnú sumu stanovenú v každom prípade o viac než 5 % až do výšky 10 %, ak si to vyžaduje vývoj v sociálno-ekonomickej oblasti alebo závery z hodnotenia programu v polovici jeho trvania uvedeného v článku 13 ods. 1. Prerozdelenie finančných prostriedkov na tematické sekcie v rámci každej osi sa zohľadňuje v pracovných programoch uvedených v článku 32.

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 33 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 1. januára 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 33 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 33 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 35

Dodatočné vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie programu, napríklad kritériá hodnotenia programu, vrátane opatrení, ktoré sa týkajú nákladovej efektívnosti a opatrení na šírenie a prenos výsledkov, sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 37

Prechodné opatrenia

Činnosti uvedené v článkoch 4, 5 a 6 rozhodnutia č. 1672/2006/ES, ktoré sa začnú vykonávať pred 1. januárom 2014, sa naďalej riadia uvedeným rozhodnutím. Pokiaľ ide o tieto činnosti, Komisii pomáha výbor uvedený v článku 36 tohto nariadenia.

Článok 38

Hodnotenie

1.   Konečné hodnotenie uvedené v článku 13 ods. 4 tohto nariadenia zahŕňa konečné hodnotenie uvedené v článku 9 rozhodnutia č. 283/2010/EÚ.

2.   Komisia vykoná osobitné konečné hodnotenie osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie najneskôr do jedného roka po vypršaní platnosti dohôd so subjektami.

Článok 39

Zmeny rozhodnutia č. 283/2010/EÚ

Rozhodnutie č. 283/2010/EÚ sa mení takto:

(1)

V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Zostatok splatný Únii po vypršaní platnosti nástroja sa vyčlení na mikrofinancovanie a podporu sociálnych podnikov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11 decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) (*1).

(*1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238“;"

(2)

V článku 8 sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 88.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 167.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity (Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1).

(6)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/733/EÚ z 26. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011, pokiaľ ide o obsadzovanie voľných pracovných miest a vybavovanie žiadostí o zamestnanie a opätovné zriadenie siete EURES (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 21).

(7)  Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(10)  Odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1).

(11)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1303/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, ktoré sú súčasťou spoločného strategického rámca, a všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(15)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou v záujme ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(18)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/253


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1297/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti so svojou finančnou stabilitou alebo im takéto ťažkosti hrozia, pravidiel zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade určitých členských štátov, a pravidiel pre záverečné platby

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Nebývalá pretrvávajúca svetová finančná kríza a hospodársky útlm vážne poškodili hospodársky rast a finančnú stabilitu a vyvolali výrazné zhoršenie finančných, hospodárskych a sociálnych podmienok v členských štátoch. Niektoré členské štáty majú najmä vážne ťažkosti alebo im takéto ťažkosti hrozia, pričom ide najmä o problémy súvisiace s ich hospodárskym rastom a finančnou stabilitou, ako aj so zvýšením ich deficitu a zhoršením stavu ich zadlženosti, okrem iného aj v dôsledku medzinárodnej hospodárskej a finančnej situácie.

(2)

Hoci sa už prijali dôležité opatrenia na vyváženie negatívnych účinkov finančnej krízy vrátane zmien legislatívneho rámca, vplyv tejto krízy na reálne hospodárstvo, trh práce a občanov je v mnohých smeroch veľmi citeľný. Narastá tlak na vnútroštátne finančné zdroje a mali by sa okamžite prijať ďalšie kroky na jeho zmiernenie prostredníctvom maximálneho a optimálneho využívania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (ďalej len „fondy“). Vzhľadom na pretrvávajúce finančné ťažkosti je potrebné predĺžiť platnosť opatrení prijatých nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1311/2011 (3). Uvedené opatrenia boli prijaté na základe článku 122 ods. 2 a článkov 136 a 143 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)

V záujme jednoduchšieho riadenia finančných prostriedkov Únie, urýchlenia investícií v členských štátoch a regiónoch a lepšej dostupnosti financovania hospodárstva bolo nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (4) zmenené nariadením (EÚ) č. 1311/2011, aby sa umožnilo zvýšiť priebežné platby z fondov o sumu zodpovedajúcu 10 percentuálnym bodom nad podiel súčasného spolufinancovania pre každú prioritnú os v prípade členských štátov, ktoré čelia závažným finančným ťažkostiam v súvislosti s ich finančnou stabilitou a požiadali o možnosť využívať uvedené opatrenie.

(4)

Na základe článku 77 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1083/2006 sa vyšší podiel spolufinancovania môže uplatňovať do 31. decembra 2013. Avšak vzhľadom na to, že členské štáty stále čelia závažným ťažkostiam v súvislosti s ich finančnou stabilitou, by uplatňovanie vyššieho podielu spolufinancovania nemalo byť časovo obmedzené do 31. decembra 2013.

(5)

V súlade so závermi Európskej rady zo 7. - 8. februára 2013 a ako je stanovené v článku 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) sa miera spolufinancovania zvýšená o 10 percentuálnych bodov má uplatňovať v súvislosti s programovým obdobím 2014 – 2020 do 30. júna 2016, keď sa má možnosť zvýšenia preskúmať. Vzhľadom na to, že sa programové obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 prekrývajú, je potrebné zabezpečiť zosúladené a jednotné zaobchádzanie s členskými štátmi prijímajúcimi finančnú pomoc v oboch obdobiach. Preto tieto členské štáty prijímajúce finančnú pomoc by mali tiež benefitovať zo zvýšenia miery spolufinancovania do konca obdobia oprávnenosti a mali by o to žiadať vo svojich žiadostiach o záverečnú platbu, aj keď sa už finančná pomoc naďalej neposkytuje.

(6)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je prispieť k dosiahnutiu toho, aby bola finančná podpora v rámci politiky súdržnosti adekvátne zameraná na najmenej rozvinuté regióny a členské štáty. Aby sa prispelo k obmedzeniu výskytu rozdielov v priemernej intenzite pomoci na hlavu sa podľa budúcich nariadení má stanoviť maximálna úroveň prevodov (horná hranica) z fondov na jednotlivé členské štáty na 2,35 % HDP členského štátu. Horná hranica sa má uplatňovať ročne a má sa prípadne v záujme získania maximálnej úrovne prevodov uplatniť na proporčné zníženie všetkých prevodov (čo neplatí v prípade rozvinutejších regiónov a cieľa európskej územnej spolupráce) na dotknutý členský štát. V prípade členských štátov, ktoré k Únii pristúpili pred rokom 2013 a ktorých priemerný reálny rast HDP v období rokov 2008 – 2010 bol nižší ako – 1 %, sa maximálna úroveň prevodov stanoví na 2,59 % ich HDP.

(7)

Nariadením (EÚ) č. 1303/2013 sa horná hranica pridelených prostriedkov na členský štát stanovuje na 110 % ich úrovne v reálnom vyjadrení za obdobie 2007 – 2013. Členské štáty, ktorých sa táto horná hranica týka, musia byť ďalej chránené pred rizikom automatického zrušenia viazanosti prostriedkov pridelených v období 2007 – 2013.

(8)

Európska rada vo svojich záveroch z 8. februára 2013 vyzvala Komisiu preskúmať v prípade Rumunska a Slovenska praktické riešenia týkajúce sa zníženia rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov v rámci národných krytí týchto štátov na roky 2007 – 2013 vrátane zmeny nariadenia (ES) č. 1083/2006.

(9)

Európska rada zdôraznila aj potrebu zabezpečenia zvládnuteľnej úrovne a profilu týchto platieb vo všetkých okruhoch v záujme obmedzenia nesplatených rozpočtových záväzkov, najmä pomocou uplatňovania pravidiel automatického zrušenia viazanosti vo všetkých okruhoch. Preto by ustanovenia o uvoľnení pravidiel zrušenia viazanosti v prípade členských štátov, pre ktoré sa uplatňuje horná hranica stanovená nariadením (EÚ) č. 1303/2013, mali byť vyvážené z hľadiska jeho účinkov na nesplatené rozpočtové záväzky.

(10)

Lehota na výpočet automatického zrušenia viazanosti ročných rozpočtových záväzkov na roky 2011 a 2012 by sa mala predĺžiť o jeden rok za podmienky, že rozpočtový záväzok za rok 2012, ktorý nie je k 31. decembru 2015 splatený, sa musí k tomuto dátumu odôvodniť. Týmto predĺžením by sa mala zlepšiť schopnosť čerpania finančných prostriedkov vyhradených na operačné programy v členských štátoch, ktorých budúce prostriedky pridelené v rámci politiky súdržnosti sú obmedzené hornou hranicou na 110 % ich úrovne v reálnom vyjadrení za obdobie 2007 – 2013. Takáto flexibilita je potrebná vzhľadom na to, že v daných členských štátoch predovšetkým prebieha vykonávanie programov pomalšie, ako sa očakávalo.

(11)

Pri stanovení výšky záverečnej platby, ktorá má byť vyplatená na operačné programy, by sa pre každú prioritnú os v záujme optimalizácie využívania fondov mali uplatniť obmedzené úpravy maximálnej výšky pomoci z fondov.

(12)

Vzhľadom na bezprecedentnú povahu krízy je nutné urýchlene prijať podporné opatrenia a je teda primerané, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(13)

Nariadenie (ES) č. 1083/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1083/2006 sa mení takto:

1.

Článok 77 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa mení takto:

„2.   Odchylne od článku 53 ods. 2, článku 53 ods. 4 druhej vety a maximálnych hodnôt stanovených v prílohe III sa priebežné platby a záverečné platby zvýšia o sumu zodpovedajúcu 10 percentuálnym bodom nad podiel spolufinancovania uplatniteľný pre každú prioritnú os, pričom však nie je možné prekročiť hranicu 100 %, ktorá sa uplatní na sumu oprávnených výdavkov novo deklarovaných v každom certifikovanom výkaze výdavkov predloženom do konca programového obdobia, ak po 21. decembra 2013 členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)

finančná pomoc je mu k dispozícii v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 407/2010 (*1), alebo je mu k dispozícii finančná pomoc ostatnými členskými štátmi eurozóny pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia;

b)

je mu k dispozícii strednodobá finančná pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 332/2002 (*2);

c)

je mu k dispozícii finančná pomoc v súlade so Zmluvou, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu, po nadobudnutí jej platnosti.

(*1)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1)."

(*2)  Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).“;"

b)

odsek 6 sa vypúšťa;

c)

dopĺňa sa tento odsek:

„12.   Odchylne od odseku 10 nesmie príspevok Únie vo forme záverečnej platby pre každú prioritnú os prekročiť o viac než 10 % maximálnu výšku pomoci z fondov pre každú prioritnú os, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program. Príspevok Únie vo forme záverečných platieb však nesmie prekročiť deklarovaný verejný príspevok a maximálnu výšku pomoci z každého fondu pre každý operačný program, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program.“.

2.

Článok 93 sa mení takto:

a)

vkladá sa tento odsek:

„2b.   Odchylne od odseku 1 prvého pododseku a od odseku 2 platí v prípade členských štátov, ktorých prostriedky pridelené v rámci politiky súdržnosti v programovom období 2014 – 2020 sú obmedzené hornou hranicou na 110 % ich úrovne v reálnom vyjadrení za obdobie 2007 – 2013, že lehotou uvedenou v odseku 1 je 31. december tretieho roku nasledujúceho po roku prijatia ročného rozpočtového záväzku v období 2007 - 2012 v rámci ich operačných programov.“;

b)

v odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Prvý pododsek sa nedotýka platnosti lehoty stanovenej v odseku 2b na rozpočtový záväzok na rok 2012 pre členské štáty uvedené v uvedenom odseku.“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Stanovisko z 19. septembra 2013 (Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 27).

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. decembra 2013.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1311/2011 z 13. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 5).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/256


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1298/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky pridelené určitým členským štátom z Európskeho sociálneho fondu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

V súvislosti s rokovaniami o viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2014 – 2020 by sa mali vyriešiť niektoré otázky vyplývajúce z konečného výsledku týchto rokovaní.

(2)

Na zasadnutí Európskej rady 27. a 28. júna 2013 sa dospelo k záveru, že by sa malo nájsť rozpočtové riešenie týchto otázok v prípade najviac postihnutých členských štátov, konkrétne Francúzska, Talianska a Španielska.

(3)

Vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu, s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie a ako príspevok na osobitné úsilie potrebné na riešenie špecifických problémov vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku, pokiaľ ide o nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí, o chudobu a sociálne vylúčenie, by sa mali navýšiť rozpočtové prostriedky Európskeho sociálneho fondu (ESF) pridelené týmto členským štátom na rok 2013.

(4)

Na účely stanovenia súm, ktoré sa majú prideliť dotknutým členským štátom podľa prílohy I k nariadeniu Rady (ES) č. 1083/2006 (2), by sa mali upraviť ustanovenia stanovujúce celkové zdroje fondov na tri ciele, ku ktorým prispievajú, a prílohy II k uvedenému nariadeniu, ktorou sa stanovujú kritériá a metodika použité na orientačné ročné rozdelenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa členských štátov.

(5)

S cieľom zabezpečiť účinnosť navýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2013 a uľahčiť vykonávanie operačných programov, mala by sa zohľadniť schopnosť príslušných členských štátov tieto prostriedky využiť na ciele fondov Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

(6)

S cieľom poskytnúť dosť času na využitie dodatočne pridelených rozpočtových prostriedkov ESF v rámci operačných programov, je takisto potrebné predĺžiť lehotu na prijatie rozpočtových záväzkov operačných programov, v rámci ktorých sa majú využívať nové sumy stanovené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1083/2006.

(7)

Vzhľadom na to, že tieto viazané rozpočtové prostriedky sa týkajú roka 2013, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(8)

Nariadenie (ES) č. 1083/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1083/2006 sa mení takto:

1.

Článok 18 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Zdroje disponibilné na záväzky z fondov na obdobie rokov 2007 až 2013 predstavujú 308 542 551 107 EUR v cenách roku 2004 v súlade s ročným rozdelením uvedeným v prílohe I.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Sumy uvedené v odsekoch 12 až 30 a odseku 32 prílohy II sú zahrnuté v sumách uvedených v článkoch 19, 20 a 21 a musia sa jasne určiť v programových dokumentoch.“.

2.

Články 19 a 20 sa nahrádzajú takto:

„Článok 19

Zdroje na cieľ Konvergencia

Celková výška zdrojov na cieľ Konvergencia je 81,53 % zdrojov uvedených v článku 18 ods. 1 (t. j. spolu 251 543 760 146 EUR) a rozdelí sa medzi jednotlivé zložky takto:

a)

70,50 % (t. j. spolu 177 338 880 991 EUR) na financovanie uvedené v článku 5 ods. 1, pričom ako kritériá na výpočet orientačného rozdelenia podľa členských štátov sa použijú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, prosperita štátu a miera nezamestnanosti;

b)

4,98 % (t. j. spolu 12 521 289 405 EUR) na prechodnú a osobitnú podporu uvedenú v článku 8 ods. 1, pričom ako kritériá na výpočet orientačného rozdelenia podľa členských štátov sa použijú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, prosperita štátu a miera nezamestnanosti;

c)

23,23 % (t. j. spolu 58 433 589 750 EUR) na financovanie uvedené v článku 5 ods. 2, pričom ako kritériá na výpočet orientačného rozdelenia podľa členských štátov sa použijú obyvateľstvo, prosperita štátu a celková plocha;

d)

1,29 % (t. j. spolu 3 250 000 000 EUR) na prechodnú a osobitnú podporu uvedenú v článku 8 ods. 3.

Článok 20

Zdroje na cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

Celková výška zdrojov na cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť je 15,96 % zdrojov uvedených v článku 18 ods. 1 (t. j. spolu 49 239 337 841 EUR) a rozdelí sa medzi jednotlivé zložky takto:

a)

78,91 % (t. j. spolu 38 854 031 211 EUR) na financovanie uvedené v článku 6, pričom ako kritériá na výpočet orientačného rozdelenia podľa členských štátov sa použijú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti a hustota zaľudnenia; a

b)

21,09 % (t. j. spolu 10 385 306 630 EUR) na prechodnú a osobitnú podporu uvedenú v článku 8 ods. 2, pričom ako kritériá na výpočet orientačného rozdelenia podľa členských štátov sa použijú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, prosperita štátu a miera nezamestnanosti.“.

3.

V článku 21 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Celková výška zdrojov na cieľ Európska územná spolupráca je 2,51 % zdrojov uvedených v článku 18 ods. 1 (t. j. spolu 7 759 453 120 EUR), a s výnimkou sumy uvedenej v bode 22 prílohy II sa rozdelí medzi jednotlivé zložky takto:“.

4.

V článku 75 sa vkladá tento odsek:

„1b.   Odchylne od odseku 1 sa rozpočtové záväzky na sumy uvedené v bode 32 prílohy II prijmú do 30. júna 2014.“.

5.

Príloha I sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA I

Ročné rozdelenie rozpočtových záväzkov na obdobie rokov 2007 až 2013

(podľa článku 18)

(v EUR, v cenách roku 2004)

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

42 863 000 000

43 318 000 000

43 862 000 000

43 860 000 000

44 073 000 000

44 723 000 000

45 843 551 107 “;

6.

V prílohe II sa dopĺňa tento bod:

„32.

Dodatočné prostriedky z ESF na rok 2013 vo výške 125 513 290 EUR sa pridelia takto: Francúzsku sa pridelí 83 675 527 EUR, Taliansku sa pridelí 25 102 658 EUR a Španielsku sa pridelí 16 735 105 EUR.“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Strasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. decembra 2013.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/259


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1299/2013

z 17 decembri 2013

o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 178,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a k znižovaniu zaostávania najviac znevýhodnených regiónov, medzi ktorými by sa mala osobitná pozornosť venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) stanovuje ustanovenia spoločné pre EFRR, Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond na rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (4) stanovuje osobitné ustanovenia týkajúce sa druhu činností, ktoré možno financovať z EFRR a vymedzuje ciele uvedených činností. Uvedené nariadenia nie sú v plnej miere prispôsobené osobitným potrebám cieľa Európska územná spolupráca, kde spolupracujú najmenej dva členské štáty alebo jeden členský štát a tretia krajina. Preto je potrebné prijať osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca týkajúce sa rozsahu pôsobnosti, zemepisného pokrytia, finančných zdrojov, tematického zamerania a investičných priorít, programovania, monitorovania a hodnotenia, technickej pomoci, oprávnenosti, riadenia, kontroly a určenia, účasti tretích krajín a finančného hospodárenia.

(3)

S cieľom zvýšiť pridanú hodnotu politiky súdržnosti Únie by cieľom týchto osobitných ustanovení malo byť dosiahnutie zásadného zjednodušenia pre všetky zúčastnené subjekty, teda pre prijímateľov, programové orgány, príslušné miestne, regionálne a celonárodné orgány v zúčastnených členských štátoch a tretie krajiny, ako aj pre Komisiu.

(4)

S cieľom podporiť harmonický rozvoj územia Únie na rôznych úrovniach by EFRR mal v rámci cieľa Európska územná spolupráca podporovať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu.

(5)

Cezhraničná spolupráca by mala byť zameraná na riešenie spoločne identifikovaných výziev v pohraničných regiónoch ako je napríklad zlá dostupnosť, najmä čo sa týka prepojiteľnosti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a dopravnej infraštruktúry, upadajúce miestne priemyselné odvetvia, nevhodné podnikateľské prostredie, nedostatočné prepojenie medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, nízke úrovne výskumu a inovácie a zavádzanie IKT, znečistenie životného prostredia, predchádzanie rizikám, negatívne postoje voči občanom susednej krajiny, a zameraná na využitie existujúceho potenciálu rastu v pohraničnej oblasti (budovanie cezhraničných výskumných a inovačných zariadení a klastrov, cezhraničná integrácia trhu práce, spolupráca medzi poskytovateľmi vzdelávania vrátane vysokých škôl alebo medzi zdravotnými strediskami), ako aj na posilňovanie procesu spolupráce v záujme zabezpečenia celkového harmonického rozvoja Únie.

(6)

Cieľom nadnárodnej spolupráce by malo byť posilňovanie spolupráce pomocou opatrení podporujúcich integrovaný územný rozvoj prepojený na priority politiky súdržnosti Únie a mala by sa zahrnúť aj námorná cezhraničná spolupráca, ktorá nie zahrnutá v programoch cezhraničnej spolupráce.

(7)

Cieľom medziregionálnej spolupráce by malo byť zvyšovanie účinnosti politiky súdržnosti prostredníctvom podnecovania výmeny skúseností medzi regiónmi, pokiaľ ide o tematické ciele a rozvoj miest vrátane prepojenia vidieka a miest, zlepšovanie vykonávania programov a opatrení v oblasti územnej spolupráce, ako aj podpora analýz vývojových trendov v oblasti územnej súdržnosti prostredníctvom štúdií, zhromažďovania údajov a ďalších opatrení. Výmena skúseností v oblasti tematických cieľov by mala predovšetkým zlepšiť prípravu a vykonávanie operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ale v náležitých prípadoch aj programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca, vrátane podpory vzájomne prospešnej spolupráce medzi klastrami v oblasti inovácií a intenzívneho výskumu a výmeny medzi výskumníkmi a výskumnými inštitúciami v rozvinutých aj menej rozvinutých regiónoch, pričom je potrebné zohľadniť skúsenosti získané pri vykonávaní projektov „Regióny znalostí“ a „Výskumný potenciál konvergenčných a najvzdialenejších regiónov“ v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu.

(8)

Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určovanie oprávnených regiónov a oblastí. Na tento účel by malo určovanie oprávnených regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (5).

(9)

V rámci cezhraničnej spolupráce by sa mali podporovať regióny nachádzajúce sa na pozemných alebo morských hraniciach. Na základe skúseností z predchádzajúcich programových období by Komisia mala zostaviť zoznam cezhraničných oblastí, ktorým sa má pomoc v rámci cezhraničných programov spolupráce poskytovať jednoduchším spôsobom, prostredníctvom programu spolupráce. Pri zostavovaní tohto zoznamu by Komisia mala brať do úvahy úpravy potrebné na zabezpečenie koherentnosti, najmä s ohľadom na pozemné a morské hranice, a kontinuity programových oblastí stanovených pre programové obdobie 2007 – 2013. Takéto úpravy by mohli zahŕňať zmenšenie alebo rozšírenie existujúcich programových oblastí alebo zníženie alebo zvýšenie počtu programov cezhraničnej spolupráce, a pritom poskytnúť možnosť zemepisného prekrývania.

(10)

Komisia by mala určiť oblasti nadnárodnej spolupráce so zreteľom na opatrenia potrebné na podporu integrovaného územného rozvoja. Pri určovaní uvedených oblastí by Komisia pritom mala zohľadniť skúsenosti získané pri vykonávaní predchádzajúcich programov a v náležitých prípadoch makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti.

(11)

Aby sa zabezpečilo, že všetky regióny v Únii môžu mať prospech z výmeny skúseností a osvedčených postupov, mali by operačné programy medziregionálnej spolupráce zahŕňať celú Úniu.

(12)

Je potrebné naďalej podporovať alebo podľa potreby zavádzať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu so susednými krajinami Únie, keďže takáto spolupráca je dôležitým nástrojom regionálnej politiky a mala by byť na prospech regiónom členských štátov susediacim s tretími krajinami. EFRR by mal v tomto zmysle prispievať na cezhraničné programy a programy pre morské oblasti prijaté v rámci Nástroja európskeho susedstva (ENI) podľa budúceho legislatívneho aktu Únie týkajúceho sa Nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014-2020 („legislatívny akt o ENI“) a Nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) podľa budúceho legislatívneho aktu Únie o predvstupovej pomoci na obdobie rokov 2014-2020 („legislatívny akt o IPA II“).

(13)

Popri intervenciách na vonkajších hraniciach podporovaných z nástrojov vonkajšej politiky Únie a zahŕňajúcich pohraničné regióny vo vnútri Únie aj mimo nej by malo byť možné pre programy spolupráce podporované z EFRR, aby zahŕňali regióny vo vnútri Únie a v určitých prípadoch aj mimo nej, a to v prípade, že sa na regióny mimo Únie nevzťahujú nástroje vonkajšej politiky buď z dôvodu, že nepatria medzi stanovené prijímajúce krajiny, alebo že takéto programy vonkajšej spolupráce nie je možné vypracovať. Je však nevyhnutné zabezpečiť, aby podpora z EFRR na operácie, ktoré sa vykonávajú na území tretích krajín, bolo najmä v prospech regiónov Únie. V rámci uvedených obmedzení by Komisia mala pri zostavovaní zoznamov oblastí, na ktoré sa vzťahujú cezhraničné a nadnárodné programy, do týchto zoznamov zahrnúť aj regióny v tretích krajinách.

(14)

Je potrebné stanoviť finančné prostriedky pridelené na každú z jednotlivých zložiek cieľa Európskej územnej spolupráce, pričom sa musí zachovať ich výrazné zameranie na cezhraničnú spoluprácu, a to vrátane podielu každého členského štátu na celkových sumách určených na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu, a potenciál flexibility medzi týmito zložkami dostupný pre členské štáty a zabezpečiť dostatočnú úroveň financovania určeného na spoluprácu najvzdialenejších regiónov.

(15)

Aby táto spolupráca bola na prospech regiónov Únie, mal by sa vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa organizovala podpora z EFRR pre nástroje vonkajšej politiky, ako sú ENI a IPA II, a to aj v prípadoch, keď programy vonkajšej politiky nie je možné prijať alebo sa musia zrušiť. Cieľom uvedeného mechanizmu by malo byť dosiahnutie optimálneho fungovania a čo najväčšej možnej koordinácie týchto nástrojov.

(16)

Hlavná časť finančných prostriedkov EFRR vyčlenených na programy cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce by sa mala zameriavať na obmedzený počet tematických cieľov, aby sa maximalizoval vplyv politiky súdržnosti v celej Únii. V rámci programu medziregionálnej spolupráce by zameranie programu na tematické ciele malo byť vyjadrené skôr v cieli každej operácie než v obmedzení počtu tematických cieľov, aby sa medziregionálna spolupráca čo najlepšie využila na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti predovšetkým v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a v náležitých prípadoch aj v rámci cieľa Európska územná spolupráca. V prípade ostatných programov medziregionálnych spolupráce by tematické zameranie malo vychádzať z ich osobitného rozsahu pôsobnosti.

(17)

Aby sa dosiahli zámery a ciele stanovené v stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, malo by EFRR v rámci cieľa Európska územná spolupráca prispievať k tematickým cieľom rozvoja ekonomiky založenej na znalostiach, výskume a inovácii, a to aj prostredníctvom podpory spolupráce medzi podnikmi, najmä medzi MSP, a prostredníctvom presadzovania zriadenia systémov cezhraničnej výmeny informácií v oblasti IKT; podpory ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje, a to aj prostredníctvom podpory udržateľnej cezhraničnej mobility; stimulovania vysokej zamestnanosti prinášajúcej sociálnu a územnú súdržnosť, a to aj prostredníctvom činností podporujúcich udržateľný cestovný ruch, kultúru a prírodné dedičstvo ako súčasť územnej stratégie s cieľom dosiahnuť rast podporujúci zamestnanosť; a budovania administratívnych kapacít. Zoznam investičných priorít v rámci jednotlivých tematických cieľov by sa však mal prispôsobiť osobitným potrebám cieľa Európskej územnej spolupráce stanovením dodatočných investičných priorít, ktoré v rámci cezhraničnej spolupráce umožnia pokračovanie právnej a administratívnej spolupráce, spolupráce medzi občanmi a inštitúciami, a spolupráce v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy, začlenenia spoločenstiev a sociálneho začlenenia z cezhraničného hľadiska, prostredníctvom vyvíjania a koordinácie makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti v rámci nadnárodnej spolupráce. Okrem toho by sa v prípade určitých programov medziregionálnej spolupráce mali stanoviť osobitné alebo dodatočné investičné priority, ktoré budú odrážať ich osobitné činnosti.

(18)

V rámci tematického cieľa, ktorým je podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe, a vzhľadom na jeho praktický význam je nevyhnutné zabezpečiť, aby v prípade mierového cezhraničného programu PEACE medzi Severným Írskom a pohraničnými grófstvami Írska podporujúcich mier a zmierenie EFRR prispieval aj na podporu sociálnej a hospodárskej stability v dotknutých regiónoch, najmä prostredníctvom opatrení na posilnenie súdržnosti medzi spoločenstvami. Vzhľadom na osobitosť uvedeného cezhraničného programu by sa určité pravidlá výberu operácií uvedené v tomto nariadení na uvedený cezhraničný program nemali uplatňovať.

(19)

Je potrebné, aby sa požiadavky na obsah programov spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca prispôsobili ich osobitným potrebám. Uvedené požiadavky by mali preto zahŕňať aj aspekty, ktoré sú potrebné na ich účinné vykonávanie na území zúčastnených členských štátov, ako sú napríklad tie, ktoré sa týkajú orgánov zodpovedných za audit a kontrolu, postup na vytvorenie spoločného sekretariátu a určenie zodpovednosti v prípade finančných korekcií. V prípade, že sa členské štáty a regióny zúčastňujú na makroregionálnych stratégiách a stratégiách pre morské oblasti, v príslušných programoch spolupráce by sa malo stanoviť, ako by intervencie mohli prispieť k napĺňaniu týchto stratégií. Okrem toho by sa vzhľadom na horizontálny charakter programov medziregionálnej spolupráce mal prispôsobiť obsah takýchto programov spolupráce, najmä pokiaľ ide o vymedzenie prijímateľa alebo prijímateľov v rámci súčasných programov INTERACT a ESPON.

(20)

S cieľom posilniť koordináciu podpory programov spolupráce prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré zahŕňajú najvzdialenejšie regióny s možným doplnkovým financovaním z Európskeho rozvojového fondu (ERF), ENI, IPA II a s účasťou Európskej investičnej banky (EIB) by členské štáty a tretie krajiny alebo zámorské krajiny alebo územia (spoločne ďalej len „územia“) zúčastňujúce sa na takýchto programoch spolupráce by mali stanoviť pravidlá pre mechanizmy koordinácie v uvedených programoch.

(21)

Je vhodné zapojiť tretie krajiny alebo územia do prípravného procesu programov spolupráce, ak prijali pozvanie zúčastniť sa na takýchto programoch. V tomto nariadení by sa mali stanoviť osobitné postupy na takéto zapojenie. Odchylne od štandardného postupu by zúčastnené členské štáty mali v prípade programov spolupráce, do ktorých sú zapojené najvzdialenejšie regióny a tretie krajiny alebo územia, pred predložením programov Komisii viesť konzultácie s príslušnými tretími krajinami alebo územiami. S cieľom dosiahnuť, aby zapojenie tretích krajín alebo území do programov spolupráce bolo účinnejšie a pragmatickejšie, malo by tiež byť možné, aby sa súhlas s obsahom programov spolupráce a dohoda o možnom príspevku tretích krajín alebo území vyjadrili vo formálne schválenej zápisnici z konzultačného zasadnutia s takýmito tretími krajinami alebo územiami alebo vo formálne schválenej zápisnici z rokovaní organizácií regionálnej spolupráce. So zreteľom na zásady spoločného riadenia a zjednodušovania by mal byť postup schválenia operačných programov taký, že Komisia schváli len hlavné prvky programov spolupráce, pričom ostatné prvky by mal schváliť zúčastnený členský štát alebo členské štáty. V záujme právnej istoty a transparentnosti je nevyhnutné zabezpečiť, aby v prípadoch, keď zúčastnený členský štát alebo členské štáty vykonajú zmenu nejakého prvku programu spolupráce, ktorá nebola predmetom schválenia Komisiou, riadiaci orgán pre uvedený program takéto zmenené rozhodnutie oznámil Komisii do jedného mesiaca od dátumu prijatia uvedeného zmeneného rozhodnutia.

(22)

V súlade so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi mal zabezpečiť integrovanejší a inkluzívnejší prístup k riešeniu miestnych problémov. Na posilnenie takéhoto prístupu by sa podpora z EFRR v pohraničných regiónoch mala koordinovať s podporou z EPRFV a z ENRF a tam, kde je to vhodné, by do nej mali byť zapojené aj európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) vytvorené na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 (6), pokiaľ je miestny rozvoj jedným z ich cieľov.

(23)

Na základe skúseností z programového obdobia 2007 – 2013 by sa mali objasniť a posilniť podmienky výberu operácií, aby sa zaručilo, že budú vybraté len skutočne spoločné operácie. Vzhľadom na osobitný kontext a osobitosti programov spolupráce medzi najvzdialenejšími regiónmi a tretími krajinami alebo územiami by sa v rámci týchto programov mali stanoviť a upraviť zjednodušené podmienky spolupráce, pokiaľ ide o spracovateľské operácie. Mala by sa vymedziť koncepcia jediných prijímateľov a takýto prijímatelia by mali mať povolené, aby sami vykonávali operácie spolupráce.

(24)

Mali by byť presne určené povinnosti hlavných prijímateľov, ktorí naďalej nesú celkovú zodpovednosť za vykonávanie operácie.

(25)

Požiadavky na správy o vykonávaní by sa mali prispôsobiť kontextu spolupráce a mali by odrážať cyklus vykonávania programu. V záujme správneho riadenia by malo byť možné, aby sa výročné hodnotiace stretnutia vykonali písomne.

(26)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1303/2013 by riadiaci orgán mal zabezpečiť, aby sa hodnotenie programov spolupráce uskutočnilo na základe plánu hodnotenia a aby zahŕňalo hodnotenie účinnosti, efektívnosti a vplyvu uvedených programov. Aspoň raz za programové obdobie by sa v hodnotení malo posúdiť, ako poskytnutá podpora prispela k napĺňaniu cieľov programu. Takéto hodnotenia by mali zahŕňať informácie o všetkých navrhovaných úpravách počas programového obdobia.

(27)

Spoločný súbor ukazovateľov výstupov na uľahčenie hodnotenia pokroku vo vykonávaní programu, prispôsobený osobitnému charakteru programov spolupráce by sa mal stanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu. Uvedené ukazovatele by mali byť doplnené ukazovateľmi výsledkov a podľa potreby ukazovateľmi výstupov konkrétnych programov.

(28)

Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov a s tým súvisiace vyššie administratívne náklady, najmä na kontrolu a preklady, by strop výdavkov na technickú pomoc mal byť vyšší ako ich strop stanovený pre cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti. S cieľom vyvážiť vyššie administratívne náklady by členské štáty vždy, keď je to možné, mali byť nabádané k tomu, aby znížili administratívnu záťaž súvisiacu s vykonávaním spoločných projektov. Okrem toho by sa na programy spolupráce s obmedzenou podporou z EFRR mala vyčleniť istá minimálna suma na technickú pomoc, ktorá by mohla byť vyššia ako 6 %, v záujme zabezpečenia dostatočného financovania účinných činností v oblasti technickej pomoci.

(29)

Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov nie je vhodné, aby sa v rámci cieľa Európska územná spolupráca uplatňovalo všeobecné pravidlo ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, podľa ktorého každý členský štát má prijať vlastné pravidlá oprávnenosti výdavkov. Na základe skúseností z programového obdobia 2007 – 2013 by sa mala stanoviť presná hierarchia pravidiel oprávnenosti výdavkov s výraznou inklináciou k pravidlám oprávnenosti výdavkov ustanovených na úrovni Únie alebo pre program spolupráce ako celku, aby sa predišlo možným rozporom či nesúladu medzi jednotlivými nariadeniami a medzi nariadeniami a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Komisia by na základe skúseností z programového obdobia 2007 – 2013 mala najmä prijať pravidlá oprávnenosti výdavkov pre kategórie nákladov stanovené v tomto nariadení.

(30)

Vzhľadom na to, že do vykonávania operácií sú často zapojení pracovníci z viacerých členských štátov, a vzhľadom na počet operácií, v ktorých náklady na zamestnancov predstavujú významnú položku, na náklady zamestnancov by sa mala uplatňovať paušálna sadzba na základe ostatných priamych nákladov na operácie spolupráce, aby vedenie týchto operácií nemuselo robiť individuálne účtovanie.

(31)

Pravidlá flexibility týkajúce sa miesta vykonávania operácií mimo programovej oblasti by sa mali zjednodušiť. Okrem toho treba podporovať a pomocou osobitných opatrení uľahčovať účinnú cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu s tretími krajinami alebo územiami susediacimi s Úniou, ak je takáto spolupráca potrebná na zabezpečenie účinnej podpory pre rozvoj regiónov členských štátov. Preto je vhodné vo výnimočných prípadoch a za určitých podmienok povoliť podporu z EFRR pre operácie vykonávané mimo časti Únie týkajúcej sa programovej oblasti a ba území susediacich tretích krajín, pokiaľ sú uvedené operácie prospešné pre regióny Únie.

(32)

Členské štáty by sa mali nabádať k tomu, aby funkcie riadiaceho orgánu zverili EZÚS alebo aby takéto zoskupenie poverili zodpovednosťou za riadenie tej časti programu spolupráce, ktorá sa vzťahuje na územie patriace do tohto EZÚS.

(33)

Riadiaci orgán by mal zriadiť spoločný sekretariát, ktorý by mal okrem iného poskytovať informácie žiadateľom o pomoc, zaoberať sa projektovými žiadosťami, ako aj pomáhať prijímateľom pri vykonávaní projektov.

(34)

Riadiace orgány by mali byť zodpovedné za funkcie ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 vrátane overovaní týkajúcich sa riadenia s cieľom zaručiť jednotné normy v celej programovej oblasti. Ak je však ako riadiaci orgán určené EZÚS, tieto overovania by mal vykonávať riadiaci orgán alebo by mal byť za ich vykonávanie zodpovedný aspoň v prípade tých členských štátov a tretích krajín alebo území, z ktorých pochádzajú členovia EZÚS, zatiaľ čo kontrolóri by mali pôsobiť iba vo zvyšných členských štátoch a tretích krajinách alebo územiach. Aj v prípade, že ako riadiaci orgán nie je určené EZÚS, zúčastnené členské štáty by mali riadiaci orgán oprávniť na vykonávanie overovaní v celej programovej oblasti.

(35)

Certifikačné orgány by mali byť zodpovedné za funkcie certifikačného orgánu ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013. Členské štáty by mali mať možnosť určiť, že riadiaci orgán vykonáva aj funkcie certifikačného orgánu.

(36)

Jediný orgán auditu by mal byť zodpovedný za vykonávanie funkcií orgánu auditu stanovených v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, s cieľom zabezpečiť jednotné normy v celej programovej oblasti. Ak to nie je možné, orgánu auditu pre program by mala pomáhať skupina audítorov.

(37)

S cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie, ako aj účinnosť jej politiky súdržnosti by mali mať tretie krajiny možnosť zúčastňovať sa na programoch nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce prostredníctvom príspevkov zo zdrojov IPA II a ENI. Operáciami spolufinancovanými v rámci týchto programov by sa však mali naďalej sledovať ciele politiky súdržnosti, a to aj vtedy, ak sa vykonávajú – či už čiastočne, alebo v celom ich rozsahu – mimo územia Únie. V tejto súvislosti ostáva príspevok k cieľom vonkajších činností Únie len vedľajší, keďže ťažisko programov spolupráce by sa malo stanoviť na základe tematických cieľov a investičných priorít politiky súdržnosti. Na účely zabezpečenia efektívnej účasti tretích krajín na programoch spolupráce, ktoré sú riadené v súlade so zásadou spoločného riadenia, by sa mali stanoviť podmienky vykonávania programu, a to v samotných programoch spolupráce a v prípade potreby aj v dohodách o financovaní uzavretých medzi Komisiou, vládou každej tretej krajiny a členským štátom, ktorý je hostiteľom riadiaceho orgánu príslušného programu spolupráce. Podmienky vykonávania programu by mali byť v súlade s platným právom Únie a v náležitých prípadoch s ustanoveniami vnútroštátneho práva zúčastnených členských štátov, ktoré súvisia s jeho uplatňovaním.

(38)

Mala by sa jasne určiť postupnosť finančnej zodpovednosti pri vymáhaní v prípade nezrovnalostí, od prijímateľov cez hlavného prijímateľa, riadiaci orgán až po Komisiu. Malo by sa prijať ustanovenie o zodpovednosti členských štátov v prípade, kde nie je možné dosiahnuť vymáhanie.

(39)

Na základe skúseností z programového obdobia 2007 – 2013 by sa mala ustanoviť výslovná výnimka pre prepočet výdavkov vzniknutých v inej mene, ako je euro, s použitím mesačného prepočítacieho kurzu platného v deň, ktorý je čo najbližší dňu vzniku výdavkov, alebo v mesiaci, v ktorom sa výdavky predložili na overenie alebo v mesiaci, v ktorom boli výdavky oznámené hlavnému prijímateľovi. Finančné plány, správy a účty týkajúce sa spoločných projektov v rámci programu spolupráce by sa spoločnému sekretariátu, orgánom zodpovedným za program a monitorovaciemu výboru mali predkladať len v eurách. Správnosť prepočtu na inú menu by sa mala overovať.

(40)

S cieľom vymedziť osobitné pravidlá o zmene spoločných ukazovateľov výstupov a o oprávnenosti výdavkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu spoločných ukazovateľov výstupov stanovených v prílohe k tomuto nariadeniu a pokiaľ ide o osobitné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov na programy spolupráce. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(41)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa zoznamov cezhraničných a nadnárodných oblastí, zoznamu všetkých programov spolupráce a celkovej sumy z podpory z EFRR pre každý program spolupráce, nomenklatúry kategórií intervencie a modelov programov spolupráce a správ o vykonávaní. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(42)

S cieľom prijať rozhodnutia schvaľujúce určité prvky programov spolupráce a akékoľvek následné zmeny týchto prvkov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci.

(43)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na pokračovanie ani na úpravu pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 (8) alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na uvedenú pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo iné takéto uplatniteľné právne predpisy by sa mali naďalej uplatňovať po 31. decembri 2013 na uvedenú pomoc alebo na dotknuté operácie až do ich ukončenia. Žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1080/2006 by mali ostať v platnosti.

(44)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(45)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení ustanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa ustanovuje rozsah pôsobnosti EFRR so zreteľom na cieľ Európska územná spolupráca a obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa uvedeného cieľa.

2.   Pre cieľ Európska územná spolupráca sa v tomto nariadení vymedzujú prioritné ciele a organizácia EFRR, kritériá oprávnenosti členských štátov a regiónov na pomoc z EFRR, finančné zdroje, ktoré sú k dispozícii na pomoc z EFRR, a kritériá ich prideľovania.

Obsahuje aj ustanovenia potrebné na zabezpečenie účinného vykonávania, monitorovania, finančného hospodárenia a účinnej kontroly operačných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca („programy spolupráce“) vrátane prípadov, keď sa na týchto programoch spolupráce zúčastňujú tretie krajiny.

3.   Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 a kapitola I nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 sa uplatňujú na cieľ Európska územná spolupráca a programy spolupráce patriace pod tento cieľ s výnimkou prípadov, keď je to osobitne ustanovené v tomto nariadení alebo keď sa uvedené ustanovenia môžu uplatňovať len na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti.

Článok 2

Zložky cieľa Európska územná spolupráca

V rámci cieľa Európska územná spolupráca sa z EFRR podporujú tieto zložky:

1)

cezhraničná spolupráca medzi susediacimi regiónmi zameraná na podporu integrovaného regionálneho rozvoja medzi susediacimi pozemnými a námornými pohraničnými regiónmi v dvoch alebo viacerých členských štátoch alebo medzi susediacimi pohraničnými regiónmi v aspoň jednom členskom štáte a jednej tretej krajine na vonkajších hraniciach Únie, okrem regiónov zahrnutých do programov v rámci vonkajších finančných nástrojov Únie;

2)

nadnárodná spolupráca v rámci väčších nadnárodných území, do ktorej sú zapojení národní, regionálni alebo miestni partneri a ktorá zahŕňa námornú cezhraničnú spoluprácu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje cezhraničná spolupráca, s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru územnej integrácie týchto území;

3)

medziregionálna spolupráca na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti prostredníctvom podpory:

a)

výmeny skúseností so zameraním na tematické ciele medzi partnermi v celej Únii, a to aj v súvislosti s rozvojom regiónov uvedených v článku 174 ZFEÚ, týkajúce sa identifikácie a šírenia osvedčených postupov s cieľom preniesť ich v prvom rade do operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ale prípadne aj do programov spolupráce;

b)

výmeny skúseností s identifikáciou, prenosom a šírením osvedčených postupov v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom miest vrátane väzieb medzi mestami a vidiekom;

c)

výmeny skúseností s identifikáciou, prenosom a šírením osvedčených postupov a inovačných prístupov v súvislosti s uplatňovaním opatrení a programov spolupráce, ako aj s vyžívaním EZÚS;

d)

analýzy vývojových trendov vo vzťahu k cieľom územnej súdržnosti vrátane územných aspektov hospodárskej a sociálnej súdržnosti a harmonického rozvoja územia Únie prostredníctvom štúdií, zberu údajov a ďalších opatrení.

Článok 3

Geografické rozloženie

1.   V prípade cezhraničnej spolupráce sú podporovanými regiónmi regióny Únie na úrovni 3 NUTS pozdĺž všetkých vnútorných a vonkajších pozemných hraníc okrem regiónov, na ktoré sa vzťahujú programy v rámci vonkajších finančných nástrojov Únie, a všetky regióny Únie na úrovni 3 NUTS pozdĺž námorných hraníc, vzdialené od seba najviac 150 km, a to bez toho, aby boli dotknuté prípadné úpravy potrebné na zabezpečenie súdržnosti a kontinuity oblastí programov spolupráce určených na programové obdobie 2007 – 2013.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme rozhodnutie, ktorým stanoví zoznam cezhraničné oblasti určené na podporu v členení podľa programov spolupráce. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

V uvedenom zozname sa tiež špecifikujú tie regióny na úrovni 3 NUTS v rámci Únie, ktoré sú zohľadnené pri prideľovaní prostriedkov z EFRR na cezhraničnú spoluprácu na všetkých vnútorných hraniciach a tých vonkajších hraniciach, na ktoré sa vzťahujú vonkajšie finančné nástroje Únie, ako napríklad ENI podľa legislatívneho aktu o ENI a IPA II podľa legislatívneho aktu o IPA II.

Pri podávaní návrhov programov cezhraničnej spolupráce môžu členské štáty v riadne odôvodnených prípadoch a s cieľom zabezpečiť súdržnosť cezhraničných oblastí požiadať, aby boli regióny na úrovni 3 NUTS, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí uvedenom v druhom pododseku, doplnené do danej oblasti cezhraničnej spolupráce.

Na žiadosť dotknutého členského štátu alebo dotknutých členských štátov a zároveň s cieľom uľahčiť najvzdialenejším regiónom cezhraničnú spoluprácu na námorných hraniciach a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia prvého pododseku, môže Komisia do rozhodnutia uvedeného v druhom pododseku zaradiť regióny na úrovni 3 NUTS v najvzdialenejších regiónoch pozdĺž námorných hraníc, ktoré oddeľuje viac ako 150 km, medzi cezhraničné oblasti, ktoré môžu čerpať podporu z príslušných prostriedkov týchto členských štátov.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 2 a 3, programy cezhraničnej spolupráce môžu zahŕňať regióny v Nórsku a Švajčiarsku a tiež Lichtenštajnsko, Andorra, Monako a San Marino a tretie krajiny alebo územia susediace s najvzdialenejšími regiónmi, pričom všetky sú ekvivalentné regiónom na úrovni 3 NUTS.

3.   Na účely nadnárodnej spolupráce prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie, ktorým stanoví zoznam nadnárodných oblastí, ktoré majú získať podporu, v členení podľa programov spolupráce a so zahrnutím regiónov na úrovni 2 NUTS, pričom zabezpečí kontinuitu tejto spolupráce vo väčších súvislých oblastiach na základe predchádzajúcich programov a v náležitých prípadoch zohľadní makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Pri predkladaní návrhov programov nadnárodnej spolupráce môžu členské štáty požiadať, aby sa do danej oblasti nadnárodnej spolupráce začlenili ďalšie regióny na úrovni 2 NUTS susediace s regiónmi uvedenými v rozhodnutí uvedenom v prvom pododseku. Členské štáty takúto žiadosť zdôvodnia.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 2 a 3, programy nadnárodnej spolupráce môžu zahŕňať regióny z obidvoch týchto tretích krajín alebo území:

a)

tretie krajiny alebo územia uvedené v odseku 2 tohto článku;

b)

Faerské ostrovy a Grónsko.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 2 a 3, programy nadnárodnej spolupráce môžu zahŕňať aj regióny v tretích krajinách, na ktoré sa vzťahujú vonkajšie finančné nástroje Únie, ako je ENI podľa legislatívneho aktu o ENI vrátane príslušných regiónov Ruskej federácie a IPA II podľa legislatívneho aktu o IPA II. Ročné finančné prostriedky zodpovedajúce podpore uvedených programov z ENI a IPA II sa poskytnú, ak sa v programoch primeraným spôsobom zohľadňujú príslušné ciele vonkajšej spolupráce.

Takéto regióny sú ekvivalentné regiónom na úrovni 2 NUTS.

5.   Na účely medziregionálnej spolupráce podpora z EFRR zahŕňa celé územie Únie.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 2 a 3, sa programy medziregionálnej spolupráce môžu vzťahovať na celé tretie krajiny alebo územia uvedené v odseku 4 prvom pododseku písm. a) a b) tohto článku, alebo na ich časť.

6.   Na informačné účely sa regióny tretích krajín alebo územia, ktoré sa uvádzajú v odsekoch 2 a 4, uvedú aj v zoznamoch podľa odsekov 1 a 3.

7.   V riadne odôvodnených prípadoch môžu najvzdialenejšie regióny v záujme zvýšenia efektívnosti plnenia programov v rámci jedného programu územnej spolupráce kombinovať sumy z EFRR vyčlenené na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu, vrátane dodatočne pridelených prostriedkov uvedených v článku 4 ods. 2 pri dodržaní príslušných pravidiel pre každú z uvedených pridelených prostriedkov.

Článok 4

Finančné prostriedky na cieľ Európska územná spolupráca

1.   Finančné prostriedky na cieľ Európska územná spolupráca predstavujú 2,75 % z celkových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na rozpočtové záväzky z EFRR, ESF a Kohézneho fondu na programové obdobie rokov 2014 – 2020 a ktoré sú stanovené v článku 91 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (t. j. spolu 8 948 259 330 EUR), a sú pridelené takto:

a)

74,05 % (t. j. spolu 6 626 631 760 EUR) na cezhraničnú spoluprácu;

b)

20,36 % (t. j. spolu 1 821 627 570 EUR) na nadnárodnú spoluprácu;

c)

5,59 % (t. j. spolu 500 000 000 EUR) na medziregionálnu spoluprácu.

2.   Na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca sa najvzdialenejším regiónom vyčlenia prostriedky z EFRR vo výške najmenej 150 % pomoci poskytnutej na programy spolupráce v programovom období rokov 2007 – 2013. Ďalších 50 000 000 EUR sa na spoluprácu najvzdialenejších regiónov vyčlení z rozpočtových prostriedkov na medziregionálnu spoluprácu. Z hľadiska tematického zamerania sa na uvedené ďalšie prostriedky uplatňuje článok 6 ods. 1.

3.   Komisia oznamuje každému členskému štátu jeho každoročný podiel na celkových sumách určených na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu, ako sa uvádzajú v odseku 1 písm. a) a b). Ako kritérium na rozdelenie pre každý členský štát sa použije veľkosť populácie v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 druhom pododseku a v článku 3 ods. 3 prvom pododseku.

Každý členský štát na základe sumy, ktorá mu bola oznámená podľa prvého pododseku, oznámi Komisii, či a ako využil možnosť presunu ustanovenú v článku 5, ako aj výsledné rozdelenie prostriedkov medzi cezhraničnými a nadnárodnými programami, na ktorých sa členský štát zúčastňuje. Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie, v ktorom stanoví zoznam všetkých programov spolupráce a uvedie výšku celkovej sumy podpory z EFRR na program. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

4.   Príspevok z EFRR na programy cezhraničnej spolupráce a programy pre morské oblasti v rámci ENI a na cezhraničné programy v rámci IPA II určí Komisia a príslušné členské štáty. Príspevok z EFRR stanovený pre jednotlivé členské štáty sa nesmie následne prerozdeliť medzi príslušné členské štáty.

5.   Podpora z EFRR na jednotlivé cezhraničné programy a programy pre morskú oblasť v rámci ENI a na cezhraničné programy v rámci IPA II sa poskytne pod podmienkou, že z ENI a z IPA II sa poskytne prinajmenšom ekvivalentná suma. Maximálna výška uvedenej ekvivalentnej sumy je ustanovená v legislatívnom akte o ENI alebo v legislatívnom akte o IPA II.

6.   Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z EFRR pre cezhraničné programy a programy pre morskú oblasť v rámci ENI a cezhraničné programy v rámci IPA II sa zapíšu do príslušných rozpočtových riadkov pre tieto nástroje v rozpočtovom roku 2014.

7.   V rokoch 2015 a 2016 sa ročný príspevok z EFRR na programy v rámci ENI a IPA II, pre ktorý nebol Komisii do 30. júna predložený žiadny program v rámci cezhraničných programov alebo programov pre morskú oblasť v rámci ENI a v rámci cezhraničných programov v rámci IPA II a ktorý nebol pridelený na iný program predložený v rámci rovnakej kategórie programov vonkajšej spolupráce, pridelí na programy vnútornej cezhraničnej spolupráce podľa odseku 1 písm. a), na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

Ak budú k 30. júnu 2017 ešte existovať cezhraničné programy a programy pre morské oblasti v rámci ENI a cezhraničné programy v rámci IPA II, ktoré neboli predložené Komisii, celý príspevok z EFRR uvedený v odseku 4 tieto programy na zostávajúce roky do roku 2020, ktorý nebol pridelený na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov vonkajšej spolupráce, sa pridelí na programy vnútornej cezhraničnej spolupráce podľa odseku 1 písm. a), na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

8.   Cezhraničné programy a programy pre morské oblasti uvedené v odseku 4, ktoré prijala Komisia, sa zastavia alebo sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi znížia prostriedky pridelené na program, najmä ak:

a)

ani jedna partnerská krajina zaradená do programu nepodpísala príslušnú dohodu o financovaní do konca lehoty ustanovenej v legislatívnom akte o ENI alebo v legislatívnom akte o IPA II; alebo

b)

program nie je možné uskutočniť podľa plánu vzhľadom na problémy, ktoré vznikli vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami.

V takýchto prípadoch sa príspevok z EFRR uvedený v odseku 4, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam alebo viazaným ročným splátkam, ktorých viazanosť sa počas dotknutého rozpočtového roka celkom alebo čiastočne zrušila a ktoré neboli prerozdelené na iný program v rámci rovnakej kategórie programov vonkajšej spolupráce, na žiadosť dotknutého členského štátu alebo dotknutých členských štátov pridelí na programy vnútornej cezhraničnej spolupráce podľa odseku 1 písm. a), na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

9.   Komisia poskytne výboru zriadenému podľa článku 150 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 ročnú súhrnnú správu o finančnom plnení cezhraničných programov a programov pre morské oblasti v rámci ENI a cezhraničných programov v rámci IPA II, na ktoré EFRR prispieva podľa tohto článku.

Článok 5

Možnosť presunu

Každý členský štát môže presunúť maximálne 15 % svojich pridelených finančných prostriedkov pre každú zložku uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) z jednej z týchto zložiek na druhú.

KAPITOLA II

Tematické zameranie a investičné priority

Článok 6

Tematické zameranie

1.   Najmenej 80 % prostriedkov z EFRR pridelených na každý cezhraničný program spolupráce a nadnárodný program sa zameriava na maximálne štyri tematické ciele uvedené v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

2.   Pre programy medziregionálnej spolupráce uvedené v článku 2 bode 3 písm. a) tohto nariadenia sa môžu vybrať všetky tematické ciele stanovené v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 7

Investičné priority

1.   EFRR v rámci svojho rozsahu stanoveného v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 prispieva k tematickým cieľom stanoveným v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 prostredníctvom jednotných akcií v rámci programov cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce. Okrem investičných priorít stanovených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 môže EFRR v rámci tematických cieľov uvedených pre každú zložku cieľa Európska územná spolupráca podporovať aj tieto investičné priority:

a)

v rámci cezhraničnej spolupráce;

i)

podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily prostredníctvom: integrácie cezhraničných trhov práce vrátane cezhraničnej mobility, spoločných miestnych iniciatív v oblasti zamestnanosti, informačných a poradenských služieb a spoločného vzdelávania;

ii)

podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii prostredníctvom: presadzovania rodovej rovnosti, rovnosti príležitostí a cezhraničného začleňovania spoločenstiev;

iii)

investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania prostredníctvom: prípravy a vykonávania spoločných vzdelávacích, odborných vzdelávacích a školiacich programov;

iv)

posilnenie inštitucionálnych kapacít verejných orgánov a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy prostredníctvom: podpory právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi a inštitúciami;

b)

v rámci nadnárodnej spolupráce: posilnenie inštitucionálnych kapacít verejných orgánov a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy: rozvoja a koordinácie makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti;

c)

v rámci medziregionálnej spolupráce: posilnenie inštitucionálnych kapacít verejných orgánov a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy prostredníctvom:

i)

šírenia osvedčených postupov a odborných znalostí a využívania výsledkov výmeny skúseností v oblasti udržateľného rozvoja miest vrátane väzieb medzi mestami a vidiekom podľa článku 2 bode 3 písm. b).

ii)

podpory výmeny skúseností s cieľom posilniť účinnosť programov a opatrení v oblasti územnej spolupráce ako aj prostredníctvom využívania EZÚS podľa článku 2 bode 3 písm. c);

iii)

posilnenia základne poznatkov s cieľom zlepšiť účinnosť politiky súdržnosti a dosiahnuť tematické ciele prostredníctvom analýzy rozvojových trendov podľa článku 2 bode 3 písm. d).

2.   V prípade cezhraničného programu PEACE, a v rámci tematického cieľa, ktorým je podpora sociálneho začleňovania, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii, EFRR tiež prispieva k podpore sociálnej a hospodárskej stability v dotknutých regiónoch, najmä prostredníctvom opatrení na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami.

KAPITOLA III

Programovanie

Článok 8

Obsah, prijímanie a zmena programov spolupráce

1.   Program spolupráce tvoria prioritné osi. Bez toho, aby bol dotknutý článok 59 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 zodpovedá prioritná os tematickému cieľu a zahŕňa jednu alebo niekoľko investičných priorít uvedeného tematického cieľa v súlade s článkami 6 a 7 tohto nariadenia. Ak je to vhodné a s cieľom zvýšiť jej vplyv a účinnosť prostredníctvom tematicky koherentného integrovaného prístupu k plneniu cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, možno prioritnú os v riadne odôvodnených prípadoch kombinovať s jednou alebo viacerými doplnkovými investičnými prioritami z rôznych tematických cieľov, aby sa dosiahol maximálny v prospech tejto prioritnej osi.

2.   Program spolupráce prispieva k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a k dosiahnutiu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a uvádza sa v ňom:

a)

zdôvodnenie výberu tematických cieľov, zodpovedajúcich investičných priorít a pridelených finančných prostriedkov so zreteľom na spoločný strategický rámec stanovený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013 na základe analýzy potrieb v rámci programovej oblasti ako celku a zvolenej stratégie ako reakcie na takéto potreby, pričom v náležitých prípadoch sa zaoberá chýbajúcimi spojeniami v cezhraničnej infraštruktúre a zohľadňuje výsledky hodnotenia ex ante vykonaného v súlade s článkom 55 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

pre každú prioritnú os, ktorá sa netýka technickej pomoci:

i)

investičné priority a zodpovedajúce konkrétne ciele;

ii)

s cieľom posilniť zameranie tvorby programov na výsledky, očakávané výsledky pre konkrétne ciele a zodpovedajúce ukazovatele výsledkov s východiskovou a prípadne kvantifikovanou cieľovou hodnotou v súlade s článkom 16;

iii)

opis druhu činností a príklady činností, ktoré sa majú podporiť v rámci každej investičnej priority, a ich očakávaný príspevok ku konkrétnym cieľom uvedeným v bode i) vrátane zásad výberu operácií a podľa potreby určenia hlavných cieľových skupín, konkrétnych cieľových území a typov prijímateľov, plánovaného použitia finančných nástrojov a hlavných projektov;

iv)

spoločné a špecifické ukazovatele výstupov pre každú investičnú prioritu, a to vrátane kvantifikovanej cieľovej hodnoty, ktoré by podľa očakávania mali v súlade s článkom 16 prispieť k dosiahnutiu výsledkov;

v)

určenie vykonávacích opatrení, finančných ukazovateľov a ukazovateľov výstupov, ktoré budú čiastkovými a celkovými cieľmi výkonnostného rámca v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1303/2013 a prílohou II k uvedenému nariadeniu;

vi)

v prípade potreby súhrn plánovaného využitia technickej pomoci, prípadne vrátane činností na posilňovanie administratívnej kapacity orgánov zapojených do riadenia a kontroly programov, ako aj prijímateľov a v prípade potreby činností na zvýšenie administratívnej kapacity príslušných partnerov, pokiaľ ide o účasť na vykonávaní programov;

vii)

zodpovedajúce kategórie intervencií na základe nomenklatúry prijatej Komisiou a orientačné rozdelenie plánovaných zdrojov;

c)

pre každú prioritnú os týkajúcu sa technickej pomoci:

i)

osobitné ciele;

ii)

očakávané výsledky pre každý konkrétny cieľ a v prípade, že je to objektívne odôvodnené vzhľadom na obsah opatrení, zodpovedajúce ukazovatele výsledkov s východiskovou a cieľovou hodnotou v súlade s článkom 16;

iii)

opis opatrení, ktoré sa majú podporovať, a ich očakávaný príspevok k dosiahnutiu osobitných cieľov uvedených v bode i);

iv)

ukazovatele výstupov, ktoré by podľa očakávania mali prispieť k dosiahnutiu výsledkov;

v)

zodpovedajúce kategórie intervencií na základe nomenklatúry prijatej Komisiou a orientačné rozdelenie plánovaných zdrojov;

Bod ii) sa neuplatňuje, ak príspevok Únie na prioritnú os alebo osi týkajúce sa technickej pomoci v programe spolupráce nepresahuje 15 000 000 EUR;

d)

finančný plán obsahujúci dve tabuľky (bez rozdelenia na jednotlivé zúčastnené členské štáty):

i)

tabuľku, v ktorej sa v súlade s pravidlami miery spolufinancovania, ako je stanovené v článkoch 60, 120 a 121 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, špecifikuje celková suma predpokladaných finančných prostriedkov na podporu z EFRR;

ii)

tabuľku, v ktorej sa pre program spolupráce a pre každú prioritnú os špecifikujú celkové finančné prostriedky na podporu z EFRR a z národného spolufinancovania na celé programové obdobie. Pre prioritné osi, ktoré zlučujú investičné priority rôznych tematických cieľov, tabuľka špecifikuje výšku celkových finančných prostriedkov a národné spolufinancovanie pre každý zodpovedajúci tematický cieľ. Ak sa národné spolufinancovanie zabezpečuje prostredníctvom verejného a súkromného spolufinancovania, spolufinancovanie sa v tabuľke orientačne rozčlení na verejnú a súkromnú časť. Na informačné účely sa v nej uvedie každý príspevok tretej krajiny, ktorá sa na programe podieľa, ako aj predpokladaná finančná účasť EIB;

e)

zoznam dôležitých projektov, ktorých vykonávanie je naplánované počas programového obdobia.

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa nomenklatúry uvedenej v prvom pododseku písm. b) bode vii) a písm. c) bode v). Uvedené vykonávacie akty prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

3.   Berúc do úvahy obsah a ciele programu spolupráce sa v ňom opisuje integrovaný prístup k územnému rozvoju, vrátane vo vzťahu k regiónom a oblastiam uvedenými v článku 174 ods. 3 ZFEÚ, so zreteľom na partnerské dohody zúčastňujúcich sa členských štátov, pričom uvedie, ako uvedený program spolupráce prispieva k napĺňaniu jeho cieľov a očakávaných výsledkov, a výslovne sa v prípade potreby uvedie:

a)

prístup k využívaniu nástrojov miestneho rozvoja vedeného komunitou a zásad určovania oblastí, v ktorých sa bude vykonávať;

b)

zásady určovania mestských oblastí, v ktorých sa majú vykonávať integrované opatrenia zamerané na udržateľný rozvoj miest, a orientačné prostriedky pridelené z EFRR na podporu takýchto opatrení;

c)

prístup k využívaniu nástroja integrovaných územných investícií uvedených v článku 11 v iných prípadoch ako tých, na ktoré sa vzťahuje písmeno b), a ich orientačné vyčlenenie financií z každej prioritnej osi;

d)

ak sa členské štáty a regióny zúčastňujú na makroregionálnych stratégiách a stratégiách pre morské oblasti, príspevok plánovaných intervencií v rámci programu spolupráce k týmto stratégiám podľa potrieb oblasti programu stanovených príslušnými členskými štátmi, prípadne so zreteľom na strategicky dôležité projekty určené v týchto stratégiách.

4.   V programe spolupráce sa tiež určia:

a)

vykonávacie ustanovenia, ktoré:

i)

stanovia riadiaci orgán, prípadne certifikačný orgán a orgán auditu;

ii)

stanovia orgán alebo orgány určené na vykonávanie kontrolných úloh;

iii)

stanovia orgán alebo orgány určené ako zodpovedné za vykonávanie úloh auditu;

iv)

ustanovia postup na vytvorenie spoločného sekretariátu;

v)

stanovia stručný opis systémov riadenia a kontroly;

vi)

stanovia rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty v prípade finančných opráv požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou.

b)

orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby;

c)

opatrenia uskutočňované s cieľom zapojiť partnerov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 do prípravy programu spolupráce a úlohy uvedených partnerov pri príprave a vykonávaní programu spolupráce vrátane ich zapojenia do monitorovacieho výboru.

5.   V programe spolupráce sa so zreteľom na obsah partnerskej dohody a s prihliadnutím na inštitucionálny rámec členských štátov tiež stanovujú:

a)

mechanizmy zabezpečujúce účinnú koordináciu medzi EFRR, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka, EMFF a koordináciu s ďalšími finančnými nástrojmi Únie a členských štátov vrátane koordinácie a možnej kombinácie Nástroja na prepájanie Európy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (9), ENI, ERF a IPA II ako aj s EIB, pričom sa zohľadňujú ustanovenia uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013, ak sa členské štáty a tretie krajiny alebo územia zúčastňujú na programoch spolupráce, ktoré zahŕňajú využitie rozpočtových prostriedkov EFRR v prospech najvzdialenejších regiónov a zdroje z ERF, a mechanizmov koordinácie na príslušnej úrovni s cieľom uľahčiť účinnú koordináciu pri využívaní uvedených rozpočtových prostriedkov a zdrojov;

b)

súhrnné posúdenie administratívnej záťaže prijímateľov a prípadne plánovaných činností na zníženie uvedenej záťaže vrátane orientačného harmonogramu uvedených činností.

6.   Informácie požadované podľa odseku 2 prvého pododseku písm. a), odseku 2 prvého pododseku písm. b) bodov i) až vii), odseku 3 a odseku 5 písm. a) sa prispôsobia konkrétnemu charakteru programov spolupráce podľa článku 2 bodu 3 písm. b), c) a d).

Informácie požadované podľa odseku 2 prvého pododseku písm. e) a odseku 5 písm. b) nie sú zahrnuté do programov spolupráce podľa článku 2 bodu 3 písm. c) a d).

7.   Každý program spolupráce v prípade potreby a pod podmienkou riadne odôvodneného posúdenia jeho relevantnosti z hľadiska obsahu a cieľov programu príslušných členských štátov zahŕňa opis:

a)

konkrétnych opatrení zameraných na to, aby sa pri výbere operácií zohľadnili požiadavky ochrany životného prostredia, efektívnosť zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene, odolnosť voči katastrofám, predchádzanie rizikám a riadenie rizík;

b)

konkrétnych opatrení na podporu rovnakých príležitostí a predchádzanie diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy, navrhovania a uskutočňovania programu spolupráce a najmä vo vzťahu k dostupnosti financovania so zreteľom na potreby rôznych cieľových skupín ohrozených takouto diskrimináciou, a najmä na potrebu zabezpečiť dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím;

c)

príspevku programu spolupráce k podpore rovnosti medzi ženami a mužmi a v prípade potreby opis opatrení na zabezpečenie začlenenia hľadiska rodovej rovnosti na úrovni programu a na úrovni operácie.

Písmená a) a b) prvého pododseku sa nevzťahujú na programy spolupráce podľa článku 2 bodu 3 písm. b), c) a d).

8.   V programoch spolupráce podľa článku 2 bodu 3) písm. c) a d) sa vymedzuje prijímateľ alebo prijímatelia a môže sa v nich stanoviť aj postup udeľovania finančných prostriedkov.

9.   Zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny alebo územia, ak prijali pozvanie zúčastniť sa na programe spolupráce, písomne potvrdia svoj súhlas s obsahom programu spolupráce skôr, ako sa predloží Komisii. Súčasťou tohto súhlasu je aj záväzok všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne tretích krajín a území, že poskytnú potrebné spolufinancovanie na vykonávanie programu spolupráce, prípadne záväzok finančného príspevku tretích krajín alebo území.

Odchylne od prvého pododseku v prípade programov spolupráce, na ktorých sa zúčastňujú najvzdialenejšie regióny a tretie krajiny alebo územia, dotknuté členské štáty pred predložením programov spolupráce Komisii konzultujú s príslušnými tretími krajinami alebo územiami. V uvedenom prípade sa súhlas s obsahom programov spolupráce a dohoda, čo sa týka možného príspevku tretích krajín alebo území, môže namiesto toho vyjadriť vo formálne schválenej zápisnici z konzultačných stretnutí s tretími krajinami alebo územiami alebo z rokovaní regionálnych organizácií spolupráce.

10.   Zúčastnené členské štáty a tretie krajiny alebo územia, ktoré prijali pozvanie zúčastniť sa na programe spolupráce, vypracujú program spolupráce v súlade so vzorom prijatým Komisiou.

11.   Komisia prijme vzor uvedený v článku 10 prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

12.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o schválení všetkých prvkov operačného programu vrátane budúcich zmien, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto článku, a to s výnimkou prvkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. b) bodu vii), odseku 2 písm. c) bodu v), odseku 2 písm. e), odseku 4 písm. a) bodu i), odseku 4 písm. c) a odsekov 5 a 7 tohto článku a za ktoré naďalej zodpovedajú zúčastnené členské štáty.

13.   Riadiaci orgán informuje Komisiu o každom rozhodnutí o zmene prvkov programu spolupráce, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie Komisie uvedené v odseku 12, do jedného mesiaca od dátumu tohto rozhodnutia o zmene. V rozhodnutí o zmene sa spresní dátum nadobudnutia jeho účinnosti, ktorý nesmie byť skorší ako dátum jeho prijatia.

Článok 9

Spoločný akčný plán

Pokiaľ sa spoločný akčný plán uvedený v článku 104 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vykonáva v rámci zodpovednosti EZÚS ako prijímateľa, zamestnanci spoločného sekretariátu programu spolupráce a členovia valného zhromaždenia EZÚS sa môžu stať členmi riadiaceho výboru uvedeného v článku 108 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Členovia valného zhromaždenia EZÚS netvoria v rámci tohto riadiaceho výboru väčšinu.

Článok 10

Miestny rozvoj vedený komunitou

Miestny rozvoj vedený komunitou podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa môže uskutočňovať prostredníctvom programov cezhraničnej spolupráce za predpokladu, že skupinu pre miestny rozvoj tvoria zástupcovia najmenej dvoch krajín, z ktorých jednou je členský štát.

Článok 11

Integrované územné investície

Pokiaľ ide o programy spolupráce, sprostredkovateľský orgán zodpovedný za vykonávanie riadenia a uskutočňovanie integrovaných územných investícií uvedených v článku 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je buď právny subjekt zriadený podľa práva jednej zo zúčastnených krajín za predpokladu, že ho zriadili orgány verejnej moci alebo sú ním subjekty z najmenej dvoch zúčastnených krajín, alebo je ním EZÚS.

Článok 12

Výber operácií

1.   Operácie v rámci programov spolupráce vyberá monitorovací výbor uvedený v článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Uvedený monitorovací výbor môže zriadiť riadiaci výbor, ktorý bude pri výbere operácií konať v rámci jeho zodpovednosti.

2.   Do operácií vybraných v rámci cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce sú zapojení prijímatelia z najmenej dvoch zúčastnených krajín, z ktorých je aspoň jeden z členského štátu. Operácia sa môže uskutočniť v jednej krajine pod podmienkou, že sa preukáže cezhraničný alebo nadnárodný vplyv a prínos.

Operácie v rámci medziregionálnej spolupráce uvedenej v článku 2 bode 3 písm. a) a b) zahŕňajú prijímateľov z najmenej troch krajín, z ktorých najmenej dva sú členské štáty.

Podmienky stanovené v prvom pododseku sa neuplatňujú v prípade operácií v rámci cezhraničného programu PEACE medzi Severným Írskom a pohraničnými grófstvami Írska podporujúcich mier a zmierenie, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2.

3.   Bez ohľadu na odsek 2, môže byť EZÚS alebo iný právny subjekt zriadený podľa zákonov jednej zo zúčastnených krajín jediný prijímateľ podpory operácie za predpokladu, že ho zriadili verejné orgány alebo subjekty z najmenej dvoch zúčastnených krajín v prípade cezhraničnej alebo nadnárodnej spolupráce alebo z najmenej troch zúčastnených krajín v prípade medziregionálnej spolupráce.

Právny subjekt, ktorý využíva finančný nástroj, prípadne fond fondov, môže byť jediným prijímateľom operácie bez toho, aby sa uplatňovali požiadavky na jeho zloženie uvedené v prvom pododseku.

4.   Prijímatelia spolupracujú pri príprave a vykonávaní operácií. Okrem toho spolupracujú na personálnom zabezpečení alebo financovaní operácií, alebo na oboch uvedených úlohách.

Pre každú operáciu v rámci programov medzi najvzdialenejšími regiónmi a tretími krajinami alebo územiami sú prijímatelia povinní spolupracovať iba v dvoch oblastiach uvedených v prvom pododseku.

5.   Riadiaci orgán poskytne hlavnému alebo jedinému prijímateľovi pre každú operáciu dokument, v ktorom sú uvedené podmienky poskytovania podpory určenej na operáciu, vrátane osobitných požiadaviek týkajúcich sa výrobkov alebo služieb, ktoré majú byť v rámci operácie poskytnuté, finančný plán a časový limit na realizáciu.

Článok 13

Prijímatelia

1.   Pokiaľ pre operáciu v programe spolupráce existujú dvaja alebo viacerí prijímatelia, určia všetci prijímatelia jedného z nich ako hlavného prijímateľa.

2.   Hlavný prijímateľ:

a)

s ostatnými prijímateľmi vypracuje dohodu obsahujúcu ustanovenia, ktoré medziiným zaručia správne finančné hospodárenie s prostriedkami pridelenými na každú operáciu vrátane postupov na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm;

b)

prevezme zodpovednosť za zabezpečenie vykonávania celej operácie;

c)

uistí sa, že výdavky vykazované všetkými prijímateľmi vznikli pri vykonávaní operácie a zodpovedajú činnostiam, na ktorých sa dohodli všetci prijímatelia, a sú v súlade s dokumentom, ktorý poskytne riadiaci orgán podľa článku 12 ods. 5;

d)

zabezpečí, aby výdavky vykazované ostatnými prijímateľmi overil kontrolór alebo kontrolóri v prípade, že toto overenie nevykonáva riadiaci orgán podľa článku 23 ods. 3.

3.   Ak sa v dojednaniach ustanovených v súlade s odsekom 2 písm. a) neuvádza inak, hlavný prijímateľ zabezpečí, aby ostatní prijímatelia dostali celú sumu príspevku z fondov čo najrýchlejšie a v úplnej výške. Nesmie sa odpočítať ani zadržať žiadna suma a nesmie sa uložiť žiadny ďalší osobitný alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by znížil uvedenú sumu pre ostatných prijímateľov.

4.   Hlavní prijímatelia sa nachádzajú v členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na programe spolupráce. Členské štáty a tretie krajiny alebo územia zúčastňujúce sa na programe spolupráce však môžu súhlasiť s tým, aby sa hlavný prijímateľ nachádzal v tretej krajine alebo na území, ktoré sa zúčastňujú na danom programe spolupráce, pod podmienkou, že riadiaci orgán súhlasí s tým, že hlavný prijímateľ je schopný vykonávať úlohy uvedené v odsekoch 2 a 3, a pod podmienkou, že sa splnia požiadavky riadenia, overovania a auditu.

5.   Jediní prijímatelia sú registrovaní v členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na programe spolupráce. Môžu byť však registrovaní v členskom štáte, ktorý sa nezúčastňuje na programe, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 12 ods. 3.

KAPITOLA IV

Monitorovanie a hodnotenie

Článok 14

Správy o vykonávaní

1.   Riadiaci orgán do 31. mája 2016 a do rovnakého dátumu každého nasledujúceho roku do roku 2022 vrátane predloží Komisii výročnú správu o vykonávaní v súlade s článkom 50 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Správa o vykonávaní predložená v roku 2016 sa vzťahuje na rozpočtové roky 2014 a 2015, ako aj na obdobie medzi začiatočným dátumom oprávnenosti výdavkov a 31. decembrom 2013.

2.   Pre správy predkladané v roku 2017 a 2019 je termínom uvedeným v odseku 1 30. jún.

3.   Vo výročných správach o vykonávaní sa uvádzajú informácie o:

a)

vykonávaní programu spolupráce v súlade s článkom 50 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

v príslušných prípadoch o pokroku dosiahnutom v rámci prípravy a vykonávania hlavných projektov a spoločných akčných plánov.

4.   Vo výročných správach o vykonávaní predložených v rokoch 2017 a 2019 sa uvedú a vyhodnotia informácie vyžadované na základe článku 50 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a informácie uvedené v odseku 2 tohto článku, ako aj tieto informácie:

a)

o pokroku vo vykonávaní plánu hodnotenia a následných opatrení v nadväznosti na zistenia z hodnotení;

b)

výsledky informačných opatrení a opatrení publicity prijatých v rámci komunikačnej stratégie;

c)

zapojenie partnerov do vykonávania, monitorovania a hodnotenia programu spolupráce.

Vo výročných správach o vykonávaní predložených v rokoch 2017 a 2019 sa s výhradou obsahu a cieľov každého programu spolupráce uvedú informácie o a vyhodnotia:

a)

pokrok v uskutočňovaní integrovaného prístupu k rozvoju územia vrátane udržateľného rozvoja miest a miestneho rozvoja vedeného komunitou v rámci programu spolupráce;

b)

pokrok pri vykonávaní činností na posilnenie kapacity orgánov a prijímateľov spravovať a využívať EFRR;

c)

prípadne príspevok ku stratégiám pre makroregióny a morské oblasti;

d)

konkrétne opatrenia prijaté na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi a presadzovanie nediskriminácie, najmä pokiaľ ide o dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, a opatrenia vykonané na zabezpečenie začlenenia hľadiska rodovej rovnosti do programu spolupráce a operácií;

e)

opatrenia na podporu udržateľného rozvoja;

f)

pokrok pri vykonávaní opatrení v oblasti sociálnej inovácie.

5.   Výročná a záverečná správa o vykonávaní sa vypracúvajú podľa vzorov, ktoré prijala Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 15

Výročné hodnotenie

Výročné hodnotiace zasadnutia sa organizujú v súlade s článkom 51 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Ak sa schôdza venovaná výročnému hodnoteniu neorganizuje podľa článku 51 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, výročné hodnotenie sa môže vykonať písomne.

Článok 16

Ukazovatele pre cieľ Európska územná spolupráca

1.   Spoločné ukazovatele výstupov stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu, ukazovatele výsledkov konkrétnych programov a prípadne ukazovatele výstupov konkrétnych programov sa používajú v súlade s článkom 27 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a s článkom 8 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) bodmi ii) a iv) a písm. c) bodmi ii) a iv) tohto nariadenia.

2.   Pre spoločné ukazovatele výstupov a ukazovatele výstupov konkrétnych programov sa stanovia nulové východiská. Pre uvedené ukazovatele sa stanovia kumulatívne kvantifikované cieľové hodnoty na rok 2023.

3.   V prípade ukazovateľov výsledkov konkrétnych programov, ktoré sa týkajú investičných priorít, sa pri východiskách využívajú najnovšie dostupné údaje a ciele sa stanovia na rok 2023. Ciele možno vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijímať delegované akty na účel zmeny zoznamu spoločných ukazovateľov výstupov stanovených v prílohe, a to s cieľom uskutočniť v odôvodnených prípadoch úpravy v záujme zabezpečenia účinného hodnotenia pokroku dosahovaného pri vykonávaní programu.

Článok 17

Technická pomoc

Výška finančných prostriedkov z EFRR pridelených na technickú pomoc nesmie presiahnuť 6 % celkovej sumy pridelenej na program spolupráce. V prípade programov s celkovou pridelenou sumou nepresahujúcou 50 000 000 EUR je výška finančných prostriedkov z EFRR pridelených na technickú pomoc obmedzená na 7 % z celkovej pridelenej sumy, pričom však nesmie byť nižšia ako 1 500 000 EUR ani vyššia ako 3 000 000 EUR.

KAPITOLA V

Oprávnenosť

Článok 18

Pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov

1.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijímať delegované akty s cieľom stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov na programy spolupráce, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov, kancelárske a administratívne výdavky, cestovné náklady a náklady na ubytovanie, náklady na externú expertízu a služby a výdavky na vybavenie. Komisia do 22 apríl 2014 oznámi delegované akty prijaté v súlade s článkom 29 súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá oprávnenosti ustanovené v článkoch 65 až 71 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, v nariadení (EÚ) č. 1301/2013, v tomto nariadení alebo v delegovaných aktoch uvedených v odseku 1 tohto článku, alebo na ich základe, zúčastnené členské štáty v monitorovacom výbore stanovia dodatočné pravidlá oprávnenosti výdavkov pre program spolupráce ako celok.

3.   Pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá oprávnenosti ustanovené v článkoch 65 až 71 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, v nariadení (EÚ) č. 1301/2013, v delegovaných aktoch uvedených v odseku 1 tohto článku alebo v predpisoch ustanovených spoločne zúčastnenými členskými štátmi v súlade s odsekom 2 tohto článku, alebo na ich základe, uplatňujú sa vnútroštátne pravidlá členského štátu, v ktorom vznikli výdavky.

Článok 19

Náklady na zamestnancov

Náklady na zamestnancov v rámci operácie možno vypočítať ako paušálnu sumu až do výšky 20 % priamych nákladov na operáciu bez nákladov na zamestnancov.

Článok 20

Oprávnenosť operácií v programoch spolupráce v závislosti od miesta

1.   Operácie v rámci programov spolupráce, s výhradou výnimiek uvedených v odsekoch 2 a 3, sa vykonávajú v tej časti programovej oblasti, ktorej súčasťou je územie Únie („časť programovej oblasti na území Únie“).

2.   Riadiaci orgán môže uznať, že celá operácia alebo jej časť sa vykonáva mimo časti programovej oblasti na území Únie za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

operácia je prínosná pre programovú oblasť;

b)

celková suma pridelená v rámci programu spolupráce na operácie vykonávané mimo časti programovej oblasti na území Únie nepresiahne 20 % pomoci z EFRR na úrovni programu alebo 30 % v prípade programov spolupráce, kde časť programovej oblasti Únie tvoria najodľahlejšie regióny;

c)

povinnosti riadiacich orgánov a orgánov auditu vo vzťahu k riadeniu, kontrole a auditu operácie vykonávajú orgány pre program spolupráce alebo orgány pre program spolupráce uzavrú dohody s orgánmi v členskom štáte alebo v tretej krajine alebo na území, kde sa vykonáva operácia.

3.   Pokiaľ ide o operácie týkajúce sa technickej pomoci alebo činností v oblasti reklamy a budovania kapacít, výdavky môžu vzniknúť mimo časti programovej oblasti na území Únie za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a) a c).

KAPITOLA VI

Riadenie, kontrola a určenie

Článok 21

Určenie orgánov

1.   Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programe spolupráce, určia na účely článku 123 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 jediný riadiaci orgán; na účely článku 123 ods. 2 uvedeného nariadenia jediný certifikačný orgán; a na účely článku 123 ods. 4 uvedeného nariadenia jediný orgán auditu. Riadiaci orgán a orgán auditu sa nachádzajú v rovnakom členskom štáte.

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programe spolupráce, môžu určiť jediný riadiaci orgán, ktorý je tiež zodpovedný za vykonávanie funkcií certifikačného orgánu. Takýmto určením nie je dotknuté rozdelenie záväzkov v súvislosti s uplatňovaním finančných opráv medzi zúčastnenými členskými štátmi, ako sa ustanovuje v programe spolupráce.

2.   Certifikačný orgán prijíma platby vykonané Komisiou a spravidla vykonáva platby hlavnému prijímateľovi v súlade s článkom 132 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

3.   Postup určenia riadiaceho orgánu a prípadne aj certifikačného orgánu podľa článku 124 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vykoná členský štát, v ktorom sa daný orgán nachádza.

Článok 22

Európske zoskupenie územnej spolupráce

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programe spolupráce, môžu využiť EZÚS na to, aby ho poverili zodpovednosťou za riadenie uvedeného programu spolupráce alebo jeho časti, najmä zveriť mu povinnosti riadiaceho orgánu.

Článok 23

Funkcie riadiaceho orgánu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, vykonáva riadiaci orgán programu spolupráce funkcie ustanovené v článku 125 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

2.   Po konzultácii s členskými štátmi a s akýmikoľvek tretími krajinami, ktoré sa zúčastňujú na programe spolupráce, riadiaci orgán zriadi spoločný sekretariát.

Spoločný sekretariát pomáha riadiacemu orgánu a monitorovaciemu výboru pri výkone ich funkcií. Spoločný sekretariát takisto poskytuje potenciálnym prijímateľom informácie o možnostiach financovania v rámci programov spolupráce a pomáha prijímateľom pri vykonávaní operácií.

3.   Ak je riadiacim orgánom EZÚS, overovania podľa článku 125 ods. 4 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1303/2013 vykonáva riadiaci orgán alebo je za ich vykonávanie zodpovedný aspoň pre tie členské štáty a tretie krajiny alebo územia, z ktorých pochádzajú členovia EZÚS.

4.   Ak riadiaci orgán nevykonáva overovania podľa článku 125 ods. 4 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1303/2013 v celej programovej oblasti alebo ak overovania nevykonáva riadiaci orgán, alebo sa nevykonávajú pod jeho zodpovednosťou v prípade tých členských štátov a tretích krajín alebo území, z ktorých pochádzajú členovia EZÚS v súlade s odsekom 3, každý členský štát alebo každá tretia krajina alebo územie, ak prijalo pozvanie na účasť na programe spolupráce, určí orgán alebo osobu zodpovednú za vykonávanie takýchto overovaní vo vzťahu k prijímateľom na jej území („kontrolór(-i)“).

Kontrolórmi uvedenými v prvom pododseku môžu byť tie isté orgány, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie týchto overovaní pre operačné programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti alebo – v prípade tretích krajín – za vykonávanie porovnateľných overovaní v rámci nástrojov vonkajšej politiky Únie.

Riadiaci orgán sa uistí, že určený kontrolór overil výdavky každého prijímateľa, ktorý sa zúčastňuje na operácii.

Každý členský štát zabezpečí, aby sa výdavky prijímateľa dali overiť v období do troch mesiacov od odovzdania dokumentov dotknutým prijímateľom.

Každý členský štát alebo každá tretia krajina, ak prijala pozvanie na účasť na programe spolupráce, zodpovedá za kontroly vykonávané na svojom území.

5.   Ak poskytovanie spolufinancovaných produktov alebo služieb možno overiť len vo vzťahu k celej operácii, toto overenie vykoná riadiaci orgán alebo kontrolór členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavný prijímateľ.

Článok 24

Funkcie certifikačného orgánu

Certifikačný orgán programu spolupráce vykonáva funkcie ustanovené v článku 126 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 25

Funkcie orgánu auditu

1.   Členské štáty a tretie krajiny, ktoré sa zúčastňujú na programe spolupráce, môžu orgánu auditu povoliť priamo vykonávať úlohy stanovené v článku 127 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na celom území, na ktoré sa vzťahuje program spolupráce. Určia, kedy má orgán auditu sprevádzať audítor členského štátu alebo tretej krajiny.

2.   Ak orgán auditu nemá oprávnenie uvedené v odseku 1, pomáha mu skupina audítorov, v ktorej je zástupca každého členského štátu alebo tretej krajiny zúčastňujúcich sa na programe spolupráce a ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 127 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Každý členský štát alebo každá tretia krajina, ak prijala pozvanie na účasť na programe spolupráce, zodpovedajú za audity vykonávané na ich území.

Každý zástupca z členského štátu alebo tretej krajiny zúčastňujúcich sa na programe spolupráce je zodpovedný za to, že orgánu auditu poskytne faktografické podklady vzťahujúce sa na výdavky na jeho území, ktoré tento orgán potrebuje na vykonanie hodnotenia.

Skupina audítorov sa zriadi do troch mesiacov od rozhodnutia, ktorým sa schváli operačný program. Vypracuje si vlastný rokovací poriadok a predsedá jej orgán auditu pre program spolupráce.

3.   Audítori sú funkčne nezávislí od kontrolórov, ktorí vykonávajú overovanie podľa článku 23.

KAPITOLA VII

Účasť tretích krajín na nadnárodných a medziregionálnych programoch spolupráce

Článok 26

Podmienky vykonávania pre účasť tretích krajín

Príslušné podmienky vykonávania programu, ktorými sa riadi finančné hospodárenie, ako aj tvorba programov, monitorovanie, hodnotenie a kontrola účasti tretích krajín prostredníctvom príspevku zo zdrojov IPA II alebo ENI na nadnárodné alebo medziregionálne programy spolupráce, sa stanovia v príslušnom programe spolupráce a v prípade potreby v dohode o financovaní medzi Komisiou, vládami dotknutých tretích krajín a členským štátom, v ktorom sa nachádza riadiaci orgán daného programu spolupráce. Podmienky vykonávania programu sú v súlade s pravidlami Únie v oblasti politiky súdržnosti.

KAPITOLA VIII

Finančné hospodárenie

Článok 27

Rozpočtové záväzky, platby a vymáhanie

1.   Pomoc z EFRR pre programy spolupráce sa vypláca na jeden účet bez vnútroštátnych podúčtov.

2.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa každá suma vyplatená ako výsledok nezrovnalosti vymáhala od hlavného alebo jediného prijímateľa. Prijímatelia vrátia hlavnému prijímateľovi všetky neoprávnene vyplatené sumy.

3.   Ak sa hlavnému prijímateľovi nepodarí zabezpečiť vrátenie týchto súm od ostatných prijímateľov pomoci alebo ak sa riadiacemu orgánu nepodarí zabezpečiť vrátenie takýchto súm od hlavného alebo jediného prijímateľa, členský štát alebo tretia krajina, na území ktorej sa príslušný prijímateľ nachádza alebo v ktorej je registrovaný EZÚS, nahradí riadiacemu orgánu akúkoľvek sumu neoprávnene vyplatenú tomuto prijímateľovi. Riadiaci orgán je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s rozdelením zodpovednosti medzi zúčastnené členské štáty ustanoveným v programe spolupráce.

Článok 28

Používanie eura

Odchylne od článku 133 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 prijímatelia prepočítajú výdavky vzniknuté v inej mene, ako je euro, na eurá, pričom uplatnia mesačný účtovný výmenný kurz Komisie platný v mesiaci, v ktorom výdavky buď:

a)

vznikli,

b)

v ktorom sa predložili na overenie riadiacemu orgánu alebo kontrolórovi v súlade s článkom 23 tohto nariadenia, alebo

c)

v ktorom boli oznámené hlavnému prijímateľovi.

Zvolená metóda sa stanoví v programe spolupráce a uplatňuje sa v prípade všetkých prijímateľov.

Prepočet overuje riadiaci orgán alebo kontrolór v členskom štáte alebo v tretej krajine, v ktorej sa nachádza prijímateľ.

KAPITOLA IX

Záverečné ustanovenia

Článok 29

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 4 a v článku 18 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu od 21 decembri 2013 do 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 4 a v článku 18 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 4 a článku 18 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 30

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1080/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo iné takéto uplatniteľné právne predpisy sa naďalej uplatňujú po 31. decembri 2013 na túto pomoc alebo na dotknuté operácie až do ich ukončenia. Na účely tohto odseku pomoc zahŕňa operačné programy a veľké projekty.

2.   Žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1080/2006 pred 1. januárom 2014 zostávajú v platnosti.

Článok 31

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 178 ZFEÚ.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 4, 27 a 28 sa uplatňujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 49.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 96.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17 decembri 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 z 17 decembri 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach o cieli Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Pozri stranu 289 tohto úradného vestníka).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 z 17 decembri 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (Pozri stranu 303 tohto úradného vestníka).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316 z 11 decembri 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).


PRÍLOHA

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE VÝSTUPOV PRE CIEĽ EURÓPSKA ÚZEMNÁ SPOLUPRÁCA

 

JEDNOTKA

NÁZOV

Výrobné investície

 

podniky

Počet podnikov, ktorým sa poskytuje podpora

 

podniky

Počet podnikov, ktorým sa poskytujú granty

 

podniky

Počet podnikov, ktorým sa poskytuje finančná pomoc okrem grantov

 

podniky

Počet podnikov, ktorým sa poskytuje nefinančná pomoc

 

podniky

Počet podporených nových podnikov

 

podniky

Počet podnikov zúčastňujúcich sa na cezhraničných, medzinárodných alebo medziregionálnych výskumných projektoch

 

organizácie

Počet výskumných inštitúcií zúčastňujúcich sa na cezhraničných, medzinárodných alebo medziregionálnych výskumných projektoch

 

EUR

Súkromné investície rovnocenné verejnej podpore pre podniky (granty)

 

EUR

Súkromné investície rovnocenné verejnej podpore pre podniky (okrem grantov)

 

ekvivalenty plného pracovného času

Nárast zamestnanosti v podporovaných podnikoch

Udržateľný cestovný ruch

návštevy/rok

Nárast v očakávanom počte návštev podporovaných lokalít kultúrneho a prírodného dedičstva a atrakcií

Infraštruktúra IKT

domácnosti

Ďalšie domácnosti so širokopásmovým prístupom s rýchlosťou najmenej 30 Mbps

Doprava

Železnice

kilometre

Celková dĺžka nových železničných tratí z toho:

 

 

TEN-T

 

kilometre

Celková dĺžka zrekonštruovaných alebo zmodernizovaných železničných tratí z toho:

 

TEN-T

Cesty

kilometre

Celková dĺžka novo vybudovaných ciest z toho:

 

 

TEN-T

kilometre

Celková dĺžka zrekonštruovaných alebo zmodernizovaných ciest z toho:

 

TEN-T

Mestská hromadná doprava

kilometre

Celková dĺžka nových alebo zrekonštruovaných tratí pre električky a metro

Vnútrozemské vodné cesty

kilometre

Celková dĺžka nových alebo zrekonštruovaných vnútrozemských vodných ciest

Životné prostredie

Tuhý odpad

tony/rok

Zvýšené kapacita recyklácie odpadu

Zásobovanie vodou

osoby

Počet ďalších obyvateľov s prístupom k lepšiemu zásobovaniu vodou

Čistenie odpadových vôd

populačný koeficient

Zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd

Predchádzanie rizikám a riadenie rizík

osoby

Počet obyvateľov, ktorí majú prospech z opatrení na ochranu proti povodniam

 

osoby

Počet obyvateľov, ktorí majú prospech z opatrení na ochranu pred lesnými požiarmi

Rekultivácia pôdy

hektáre

Celková plocha rekultivovanej pôdy

Príroda a biodiverzita

hektáre

Plocha biotopov podporených s cieľom dosiahnuť lepší stav ich ochrany

Výskum a inovácie

 

 

 

ekvivalenty plného pracovného času

Počet nových výskumných pracovníkov v podporených subjektoch

 

ekvivalenty plného pracovného času

Počet výskumných pracovníkov pracujúcich v zrekonštruovaných zariadeniach výskumnej infraštruktúry

 

podniky

Počet podnikov spolupracujúcich s výskumnými inštitúciami

 

EUR

Súkromné investície rovnocenné verejnej podpore v oblasti inovácií a výskumno-vývojových projektov

 

podniky

Počet podnikov, ktoré dostávajú podporu s cieľom predstaviť výrobky, ktoré sú pre trh nové

 

podniky

Počet podnikov, ktoré dostávajú podporu s cieľom predstaviť výrobky, ktoré sú pre firmu nové

Energetika a zmena klímy

 

 

Obnoviteľné zdroje energie

MW

Zvýšená kapacita na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov

Energetická efektívnosť

domácnosti

Počet domácností so zlepšenou klasifikáciou podľa spotreby energie

 

kWh/rok

Zníženie ročnej spotreby primárnej energie vo verejných budovách

 

odberatelia

Počet dodatočných odberateľov energie napojených na inteligentné siete

Zníženie emisií skleníkových plynov

tony CO2eq

Odhadované ročné zníženie emisií skleníkových plynov

Sociálna infraštruktúra

Starostlivosť o deti a vzdelávanie

osoby

Kapacita podporovaných zariadení starostlivosti o deti alebo vzdelávacej infraštruktúry

Zdravotníctvo

osoby

Počet obyvateľov s prístupom k zlepšeným zdravotným službám

Špecifické ukazovatele rozvoja miest

 

osoby

Počet obyvateľov žijúcich v oblastiach s integrovanou stratégiou rozvoja miest

 

štvorcové metre

Vytvorené alebo rekultivované otvorené priestranstvá v mestských oblastiach

 

štvorcové metre

Postavené alebo zrenovované verejné alebo komerčné budovy v mestských oblastiach

 

obytné jednotky

Renovované obydlia v mestských oblastiach

Trh práce a odborná príprava (1)

 

osoby

Počet účastníkov iniciatív cezhraničnej mobility

 

osoby

Počet účastníkov spoločných iniciatív týkajúcich sa miestnej zamestnanosti a spoločnej odbornej prípravy

 

osoby

Počet účastníkov cezhraničných projektov na podporu rovnosti žien a mužov, rovnakých príležitostí a sociálneho začleňovania

 

osoby

Počet účastníkov cezhraničných programov spoločného vzdelávania a odbornej prípravy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, možností vzdelávania a vyššieho a odborného vzdelávania


(1)  Podľa potreby sa informácie o účastníkoch rozčlenia podľa postavenia účastníkov na trhu práce, pričom sa uvedie, či sú „zamestnaní“, „nezamestnaní“, „dlhodobo nezamestnaní“, „nečinní“ alebo „nečinní a nezúčastňujúci sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave“.


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fonde

Európsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/281


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1300/2013

zo 17. decembra 2013

o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006

EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na druhý odsek jej článku 177,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V článku 174 prvom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má rozvíjať a uskutočňovať činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Kohézny fond, ktorý sa zriaďuje týmto nariadením, by mal preto slúžiť ako zdroj financií na projekty v oblastiach životného prostredia a dopravnej infraštruktúry transeurópskej dopravnej siete.

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 1303/2013 (3) sa stanovujú ustanovenia, ktoré sú spoločné pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond. Uvedené nariadenie stanovuje nový rámec pre európske štrukturálne a investičné fondy vrátane Kohézneho fondu. Preto je potrebné vymedziť úlohy Kohézneho fondu s ohľadom na uvedený rámec a s ohľadom na účel Kohézneho fondu v ZFEÚ.

(3)

Mali by sa stanoviť konkrétne ustanovenia o druhu činností, ktoré sa môžu podporovať z Kohézneho fondu s cieľom prispieť k investičným prioritám v rámci tematických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1303/2013.

(4)

Únia by mala byť schopná prostredníctvom Kohézneho fondu prispievať na činnosti zamerané na dosiahnutie svojich environmentálnych cieľov v súlade s článkami 11 a 191 ZFEÚ, a to energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a na činnosti v oblasti dopravy mimo oblasti transeurópskych sietí železničnú, riečnu a námornú dopravu, intermodálne dopravné systémy a ich vzájomnú interoperabilitu, riadenie cestnej, námornej a leteckej dopravy, environmentálne vhodnú mestskú dopravu a verejnú dopravu.

(5)

Je potrebné znovu pripomenúť, že zásada „znečisťovateľ platí“ sa napriek tomu uplatňuje v prípadoch, keď sú do opatrení založených na článku 192 ods. 1 ZFEÚ zahrnuté náklady považované za neprimerané pre orgány verejnej správy členského štátu a finančná podpora z Kohézneho fondu sa poskytuje v súlade s článkom 192 ods. 5 ZFEÚ.

(6)

Projekty v oblasti transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) podporené Kohéznym fondom majú dodržiavať usmernenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (4). S cieľom sústrediť úsilie by sa priorita mala prideliť projektom v spoločnom záujme podľa definície v uvedenom nariadení.

(7)

Investície na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (5) by nemali byť oprávnené na podporu z Kohézneho fondu, keďže už majú finančný prospech z uplatňovania uvedenej smernice. Uvedeným vylúčením by sa nemala obmedziť možnosť použitia Kohézneho fondu na podporu činností, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, a to aj v prípade, že tieto činnosti vykonávajú tie isté hospodárske subjekty, a zahŕňajú činnosti ako napríklad investície do energetickej efektívnosti v prípade kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie a v prípade sietí diaľkového vykurovania, inteligentných systémov distribúcie, uchovávania a prepravy elektrickej energie, opatrení zameraných na zníženie znečistenia ovzdušia, a to aj vtedy, ak jedným z nepriamych účinkov uvedených činností je zníženie emisií skleníkových plynov, alebo ak sú uvedené v národnom pláne uvedenom v smernici 2003/87/ES.

(8)

Nie je možné, aby investície do bývania iné, ako tie, ktoré sa týkajú podporovania energetickej efektívnosti alebo využívania energie z obnoviteľných zdrojov, boli oprávnené na podporu z Kohézneho fondu, pretože sa na ne nevzťahuje rozsah podpory Kohézneho fondu, ako je vymedzený v ZFEÚ.

(9)

S cieľom urýchliť rozvoj dopravnej infraštruktúry v Únii by mal Kohézny fond podporovať projekty dopravnej infraštruktúry s európskou pridanou hodnotou, ktoré sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (6) s celkovou sumou 10 000 000 000 EUR. Poskytovanie podpory z Kohézneho fondu na tieto projekty by malo byť v súlade s pravidlami stanovenými v čl. 92 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. V súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013 by podpora mala byť dostupná iba pre členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, pričom by sa mala použiť miera spolufinancovania, ktorá je uplatniteľná na uvedený fond.

(10)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa pri podpore investícií v oblasti riadenia rizík zohľadňovali osobitné riziká na regionálnej, cezhraničnej a nadnárodnej úrovni.

(11)

Mala by sa zabezpečiť doplnkovosť a súčinnosť opatrení, ktoré podporuje Kohézny fond, EFRR, cieľ Európska územná spolupráca a Nástroj na prepájanie Európy, aby sa tak predišlo zdvojovaniu úsilia a zaručilo sa optimálne prepojenie rôznych typov infraštruktúry na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a v celej Únii.

(12)

S cieľom riešiť osobitné potreby Kohézneho fondu a v súlade so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, je nevyhnutné určiť v rámci každého tematického cieľa stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 osobitné opatrenia Kohézneho fondu ako investičné priority. V rámci uvedených investičných priorít by sa mali stanoviť podrobné, navzájom sa nevylučujúce ciele, k dosiahnutiu ktorých má Kohézny fond prispievať. Takéto investičné priority by navyše mali byť základom pre vymedzenie konkrétnych cieľov v rámci operačných programov, v ktorých sa zohľadňujú potreby a charakteristické prvky danej programovej oblasti. V záujme zvýšenia flexibility a zníženia administratívnej záťaže prostredníctvom umožnenia spoločného vykonávania by sa mali zosúladiť investičné priority EFRR a Kohézneho fondu v rámci príslušných tematických cieľov.

(13)

Spoločný súbor ukazovateľov výstupov na posúdenie celkového pokroku dosiahnutého na úrovni Únie pri vykonávaní operačných programov by sa mal stanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu. Tieto ukazovatele by mali zodpovedať investičným prioritám a druhu činností podporovaných v súlade s týmto nariadením a príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Spoločné ukazovatele výstupov by mali byť dopĺňané ukazovateľmi výsledkov konkrétnych programov a podľa potreby ukazovateľmi výstupov konkrétnych programov.

(14)

S cieľom zmeniť toto nariadenie, pokiaľ ide o niektoré nepodstatné prvky, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu spoločných ukazovateľov výstupov stanovených v prílohe I k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(15)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a síce posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie v záujme podpory udržateľného rozvoja, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov je možné ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality v zmysle uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje nevyhnutný rámec na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)

Keďže sa týmto nariadením nahrádza nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (7), uvedené nariadenie by sa malo zrušiť. Toto nariadenie by však nemalo mať vplyv na pokračovanie ani na úpravu pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1084/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2013., Uvedené nariadenie alebo iné takéto uplatniteľné právne predpisy by sa mali naďalej uplatňovať na uvedenú pomoc alebo na dotknuté operácie až do ich ukončenia. Žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1084/2006 by mali ostať v platnosti.

(17)

S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie opatrení ustanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zriadenie Kohézneho fondu a predmet úpravy

1.   Týmto sa zriaďuje Kohézny fond na účel posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie v záujme podpory udržateľného rozvoja.

2.   Týmto nariadením sa ustanovujú úlohy Kohézneho fondu a rozsah jeho pomoci, pokiaľ ide o cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti uvedeného v článku 89 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 2

Rozsah podpory z Kohézneho fondu

1.   Podpora z Kohézneho fondu, zabezpečujúca primeranú vyváženosť a podliehajúca špecifickým potrebám jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o investície a infraštruktúru, je určená na:

a)

investície do životného prostredia vrátane oblastí súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom a energetikou, ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie;

b)

TEN-T v súlade s usmerneniami prijatými nariadením (EÚ) č. 1315/2013;

c)

technickú pomoc.

2.   Kohézny fond nepodporuje:

a)

odstavenie alebo výstavbu jadrových elektrární;

b)

investície, ktorých cieľom je znižovanie emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

c)

investície do bývania s výnimkou tých, ktoré súvisia s podporou energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

d)

výrobu, spracovanie a uvádzanie tabaku a tabakových výrobkov na trh;

e)

podniky v ťažkostiach, ako sú vymedzené v právnych predpisoch Únie o štátnej pomoci;

f)

investície do letiskovej infraštruktúry, ktoré nesúvisia s ochranou životného prostredia, alebo ich nesprevádzajú investície nevyhnutné na zmiernenie alebo zníženie negatívneho vplyvu tejto infraštruktúry na životné prostredie.

Článok 3

Podpora Kohézneho fondu pre projekty dopravnej infraštruktúry v rámci Nástroja na prepájanie Európy

Kohézny fond podporuje projekty dopravnej infraštruktúry s európskou pridanou hodnotou, ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1316/2013 v celkovej výške 10 000 000 000 EUR v súlade s článkom 92 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 4

Investičné priority

Kohézny fond podporuje v rámci tematických cieľov stanovených v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v súlade s vývojom potrieb a potenciálu rastu uvedených v článku 15 ods. 1 písm. a) bode i) uvedeného nariadenia v partnerskej dohode, tieto investičné priority:

a)

podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch prostredníctvom:

i)

podpory výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov;

ii)

podpory energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch;

iii)

podpory energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejnej infraštruktúre vrátane verejných budov a v sektore bývania;

iv)

vývoja a zavádzania inteligentných distribučných systémov, ktoré sú prevádzkované s nízkym a stredným napätím;

v)

podpory nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, najmä pre mestské oblasti, vrátane podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility a adaptačných opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie zmeny klímy;

vi)

podpory využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na základe dopytu po využiteľnom teple;

b)

podpora prispôsobenia sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika prostredníctvom:

i)

podpory investícií na prispôsobovanie sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov;

ii)

podpory investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečením ochrany pred katastrofami a vyvíjaním systémov zvládania katastrof;

c)

zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom:

i)

investovania do sektora odpadového hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec uvedených požiadaviek;

ii)

investovania do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec uvedených požiadaviek;

iii)

ochrany a obnovy biodiverzity a pôdy a podpory ekosystémových služieb, a to aj prostredníctvom siete Natura 2000 a zelenej infraštruktúry;

iv)

prijatia opatrení na zlepšenie mestského prostredia, revitalizácie miest, oživenia a dekontaminácie opustených priemyselných areálov (vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou), zníženie miery znečistenia ovzdušia a podpory opatrení na zníženie hluku.

d)

podpora trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach prostredníctvom:

i)

podpory multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do TEN-T;

ii)

vývoja a zlepšovania ekologicky priaznivých, vrátane nízkohlukových a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej dopravy, prístavov, multimodálnych prepojení a letiskovej infraštruktúry v záujme podpory udržateľnej regionálnej a miestnej mobility;

iii)

vývoja a modernizácie komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality a podpory opatrení na znižovanie hluku;

e)

posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy prostredníctvom činností na posilnenie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy a verejných služieb spojených s implementáciou Kohézneho fondu.

Článok 5

Ukazovatele

1.   Spoločné ukazovatele výstupov stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu, programovo špecifické ukazovatele výsledkov a prípadne programovo špecifické ukazovatele výstupov sa používajú v súlade s článkom 27 ods. 4 a článkom 96 ods. 2 písm. b) bodmi ii) a iv) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

2.   Pokiaľ ide o spoločné a programovo špecifické ukazovatele výstupov, východiská sa stanovujú na nulu. Stanovia sa súhrnné kvantifikované cieľové hodnoty pre tieto ukazovatele na rok 2023.

3.   Pokiaľ ide o programovo špecifické ukazovatele výsledkov, ktoré sa týkajú investičných priorít, používajú sa pri východiskách najnovšie údaje a stanovujú sa ciele na rok 2023. Ciele môžu byť vyjadrené kvantitatívne alebo kvalitatívne.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 7 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť zoznam spoločných ukazovateľov výstupov stanovených v prílohe I na účel úprav, v náležitých prípadoch na zaručenie efektívneho posúdenia napredovania, pokiaľ ide o vykonávanie operačného programu.

Článok 6

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu, vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia, pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1084/2006 alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu, ktorý sa uplatňuje na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo iné takéto uplatniteľné právne predpisy sa naďalej uplatňujú po 31. decembri 2013 na uvedenú pomoc alebo na dotknuté operácie až do ich ukončenia. Na účely tohto odseku pomoc zahŕňa operačné programy a veľké projekty.

2.   Žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe nariadenia Rady (ES) č. 1084/2006 ostávajú v platnosti.

Článok 7

Vykonávanie delegovania právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 4 sa Komisii udeľuje od 21. decembri 2013 do 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 8

Zrušenie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 tohto nariadenia, nariadenie (ES) č. 1084/2006 sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 9

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 177 ZFEÚ.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 38.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 143.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 Ú. v. EÚ).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 79).


PRÍLOHA I

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE VÝSTUPOV PRE KOHÉZNY FOND

 

JEDNOTKA

NÁZOV

Životné prostredie

Tuhý odpad

tony/rok

Zvýšená kapacita recyklácie odpadu

Dodávka vody

osoby

Zvýšený počet obyvateľov so zlepšenou dodávkou pitnej vody

Čistenie odpadových vôd

populačný ekvivalent

Zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd

Prevencia a riadenie rizík

osoby

Počet obyvateľov využívajúcich opatrenia protipovodňovej ochrany

osoby

Počet obyvateľov využívajúcich opatrenia ochrany pred lesnými požiarmi

Rekultivácia pôdy

hektáre

Celkový povrch rekultivovanej pôdy

Príroda a biodiverzita

hektáre

Plocha biotopov podporených s cieľom dosiahnuť lepší stav ich ochrany.

Energetika a zmena klímy

Obnoviteľné zdroje

MW

Zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov

Energetická efektívnosť

domácnosti

Počet domácností so zlepšenou klasifikáciou podľa spotreby energie

kWh/rok

Zníženie ročnej primárnej spotreby energie vo verejných budovách

používatelia

Počet dodatočných používateľov energie napojených na inteligentné siete

Zníženie emisií skleníkových plynov

tony CO2eq

Odhadované ročné zníženie emisií skleníkových plynov

Doprava

Železnica

kilometre

Celková dĺžka nových železničných trás

 

kilometre

Celková dĺžka rekonštruovaných alebo zrenovovaných železničných tratí

Cesty

kilometre

Celková dĺžka novovybudovaných ciest

kilometre

Celková dĺžka rekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest

Mestská hromadná doprava

kilometre

Celková dĺžka nových alebo zmodernizovaných tratí pre električky alebo metro

Vnútrozemské vodné cesty

kilometre

Celková dĺžka nových alebo zmodernizovaných vnútrozemských vodných ciest


PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 1084/2006

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 5

Článok 6

Článok 5a

Článok 7

Článok 6

Článok 8

Článok 7

Článok 9

Článok 8

Článok 10


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fonde

Európsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/289


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1301/2013

zo 17. decembra 2013

o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006

EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 178 a 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 ZFEÚ druhého a tretieho pododseku má EFRR preto prispievať k zmenšovaniu rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov a k zmenšovaniu zaostávania najviac znevýhodnených regiónov, medzi ktorými sa má osobitná pozornosť venovať regiónom, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené náročnými prírodnými a demografickými podmienkami, napríklad najsevernejším regiónom s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovným, cezhraničným a horským regiónom.

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) sa stanovujú ustanovenia spoločné pre EFRR, Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF“), Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond na rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond.

(3)

Mali by sa stanoviť konkrétne ustanovenia o druhu činností, ktoré sa môžu podporiť z EFRR s cieľom prispieť k investičným prioritám v rámci tematických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1303/2013. Zároveň by sa mali vymedziť a vysvetliť činnosti mimo rozsahu EFRR vrátane investícií na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4). S cieľom zabrániť nadmernému financovaniu by takéto investície nemali byť oprávnené na podporu z EFRR, keďže už majú finančný prospech z uplatňovania smernice 2003/87/ES. Uvedeným vylúčením by sa nemala obmedziť možnosť použiť EFRR na podporu činností, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, a to aj v prípade, že sú uvedené činnosti vykonávané tými istými hospodárskymi subjektmi, a zahŕňajú aj také činnosti ako podpora investícií do energetickej efektívnosti sietí diaľkového vykurovania, inteligentných systémov distribúcie, uskladňovania a prenosu energie, a do opatrení zameraných na zníženie znečistenia ovzdušia, aj vtedy, ak jedným z nepriamych účinkov takýchto činností je zníženie emisií skleníkových plynov alebo ak sú uvedené v národnom pláne uvedenom v smernici 2003/87/ES.

(4)

Je potrebné spresniť, aké ďalšie činnosti možno podporovať z EFRR v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

(5)

EFRR by mal prispieť k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a tak zabezpečiť väčšie zameranie podpory EFRR na priority Únie. Podľa toho, ktorá kategória regiónov je podporovaná, by sa podpora z EFRR v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti mala zameriavať na výskum a inováciu, informačné a komunikačné technológie (ďalej len „IKT“), malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a podporu nízkouhlíkového hospodárstva. Uvedené tematické zameranie by sa malo dosiahnuť na národnej úrovni a súčasne by malo umožniť flexibilitu na úrovni operačných programov a v rámci rôznych kategórií regiónov. Uvedené tematické zameranie by sa v prípade potreby malo upraviť, aby zohľadnilo zdroje Kohézneho fondu vyčlenené na podporu investičných priorít týkajúcich sa prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 (5). Stupeň tematického zamerania by mal zohľadňovať úroveň rozvoja regiónu, prípadne príspevok z Kohézneho fondu, ako aj osobitné potreby regiónov, ktorých HDP na obyvateľa použité ako kritérium oprávnenosti v programovom období 2007 – 2013 bol nižší ako priemerný HDP EÚ-25 na príslušné obdobie, regiónov, ktoré majú v programovom období 2007 – 2013 status regiónov s postupným zastavením pomoci, a niektorých regiónov na úrovni NUTS II pozostávajúcich výlučne z ostrovných členských štátov alebo z ostrovov.

(6)

Pre podporu z EFRR v rámci investičnej priority „Miestny rozvoj vedený komunitou“ by malo byť možné prispieť ku všetkým tematickým cieľom uvedeným v tomto nariadení.

(7)

S cieľom riešiť osobitné potreby EFRR a v súlade so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu je nevyhnutné v rámci každého tematického cieľa uvedeného v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 stanoviť konkrétne opatrenia v rámci EFRR ako „investičné priority“. Uvedené investičné priority by mali stanoviť podrobné, navzájom sa nevylučujúce ciele, k dosiahnutiu ktorých má EFRR prispievať. Takéto investičné priority by mali byť základom na vymedzenie konkrétnych cieľov v rámci programov, v ktorých sa zohľadňujú potreby a charakteristiky programovej oblasti.

(8)

Je nevyhnutné presadzovať inováciu a rozvoj MSP v nových oblastiach prepojených s európskymi a regionálnymi výzvami, ako sú kreatívny a kultúrny priemysel a inovačné služby odrážajúce nový spoločenský dopyt po produktoch či službách súvisiacich so starnúcim obyvateľstvom, s opatrovateľstvom a zdravotníctvom, ekologickými inováciami, nízkouhlíkovým hospodárstvom a s efektívnym využívaním zdrojov.

(9)

S cieľom optimalizovať pridanú hodnotu investícií, ktoré sú úplne alebo čiastočne financované prostredníctvom rozpočtu Únie v oblasti výskumu a inovácie, sa bude usilovať o dosiahnutie súčinnosti v súlade s nariadením (EÚ) č1303/2013 predovšetkým medzi fungovaním fondu EFRR a programom Horizont 2020 - rámcovým programom pre výskum a inováciu, pričom sa budú rešpektovať ich odlišné ciele.

(10)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa pri presadzovaní investícií do riadenia rizík zohľadnili osobitné riziká na regionálnej, cezhraničnej a nadnárodnej úrovni.

(11)

Činnosti podporujúce udržateľný cestovný ruch, kultúru a prírodné dedičstvo by mali byť súčasťou územnej stratégie pre konkrétne oblasti, a to aj pokiaľ ide o konverziu upadajúcich priemyselných regiónov, s cieľom maximalizovať ich prínos k dosahovaniu cieľa podpory rastu priaznivého pre zamestnanosť. Podporou týchto činností by sa malo tiež prispieť k posilneniu inovácie a využívaniu IKT, MSP, životnému prostrediu a efektívnemu využívaniu zdrojov alebo k podpore sociálneho začlenenia.

(12)

S cieľom presadzovať udržateľnú regionálnu či miestnu mobilitu alebo obmedziť znečistenie ovzdušia a hluk je nevyhnutné, aby sa podporovali zdravé, udržateľné a bezpečné spôsoby dopravy. Investície do letiskovej infraštruktúry s podporou z EFRR by mali presadzovať ekologicky udržateľnú leteckú dopravu, a to okrem iného pri posilňovaní regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T), a to aj prostredníctvom multimodálnych uzlov.

(13)

S cieľom presadzovať dosiahnutie energetických a klimatických cieľov stanovených Úniou v rámci stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa mali z EFRR podporovať investície na podporu energetickej efektívnosti a bezpečnosti dodávok v členských štátoch, a to okrem iného prostredníctvom rozvoja inteligentných systémov distribúcie, uskladňovania a prenosu energie, ako aj prostredníctvom integrácie distribuovanej výroby z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by mali mať možnosť investovať do energetickej infraštruktúry, ktorá je v súlade s ich zvoleným energetickým mixom, s cieľom zaistiť splnenie požiadaviek na bezpečnosť dodávok tak, aby boli v súlade s ich cieľmi v rámci stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(14)

Ako MSP, ktoré môžu zahŕňať podniky sociálneho hospodárstva, by sa mali v súlade s vymedzením ustanoveným v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 rozumieť tie, ktoré majú rovnaký význam ako mikropodniky, malé a stredné podniky vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (6).

(15)

S cieľom podporiť sociálne začleňovanie a boj proti chudobe, najmä v rámci sociálne marginalizovaných komunít, je potrebné zlepšiť prístup k sociálnym, kultúrnym a rekreačným službám tak, že sa zabezpečí infraštruktúra malého rozsahu, pričom sa zohľadnia špecifické potreby osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb.

(16)

Komunitné služby by sa mali vzťahovať na všetky typy služieb poskytovaných v domácom a rodinnom a prostredí a v pobytových zariadeniach a na ďalšie komunitné služby, ktoré podporujú právo všetkých osôb žiť v komunite pri zaistení rovnakých možností voľby a ktoré sa usilujú zabrániť izolácii alebo segregácii v rámci komunity.

(17)

S cieľom zvýšiť flexibilitu a znížiť administratívnu záťaž prostredníctvom umožnenia spoločného vykonávania by sa investičné priority EFRR a Kohézneho fondu mali v rámci príslušných tematických cieľov zosúladiť.

(18)

V prílohe k tomuto nariadeniu by sa mal stanoviť spoločný súbor ukazovateľov výstupov na posúdenie celkového pokroku dosiahnutého na úrovni Únie pri vykonávaní programov. Tieto ukazovatele by mali zodpovedať investičnej priorite a druhu opatrení podporovaných v súlade s týmto nariadením a príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Spoločné ukazovatele výstupov by mali byť doplnené ukazovateľmi výsledkov konkrétnych programov a v prípade potreby ukazovateľmi výstupov konkrétnych programov.

(19)

V rámci udržateľného rozvoja miest sa považuje za nevyhnutné podporiť integrované činnosti na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických, demografických a sociálnych výziev, ktoré majú vplyv na mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí, pričom sa zohľadní potreba podporiť prepojenia medzi mestom a vidiekom. Kritériá výberu mestských oblastí, v ktorých sa majú uskutočniť integrované opatrenia na udržateľný rozvoj miest a orientačné sumy na tieto opatrenia by sa mali stanoviť v partnerskej dohode, pričom by sa na uvedený účel malo na národnej úrovni vyčleniť najmenej 5 % zdrojov EFRR. Riadiaci orgán by mal po konzultácii s mestským orgánom prijať rozhodnutie o rozsahu delegovania úloh na mestský orgán.

(20)

S cieľom identifikovať alebo testovať nové riešenia, ktoré sú zamerané na výzvy súvisiace s trvalo udržateľným mestským rozvojom, a ktoré majú význam na úrovni Únie, by mal EFRR podporovať inovačné opatrenia v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja.

(21)

S cieľom posilniť kapacity, vytváranie sietí a výmenu skúseností medzi programami a subjektmi zodpovednými za realizáciu stratégií udržateľného rozvoja miest a inovačných opatrení v oblasti udržateľného rozvoja miest a doplniť existujúce programy a orgány je nevyhnutné, aby sa na úrovni Únie vytvorila sieť rozvoja miest.

(22)

EFRR by mal riešiť problémy dostupnosti a odľahlosti od veľkých trhov, ktorým čelia oblasti s mimoriadne nízkou hustotou obyvateľstva, ako sa uvádza v Protokole č. 6 o osobitných ustanoveniach pre cieľ 6 v rámci štrukturálnych fondov vo Fínsku a Švédsku k Aktu o pristúpení z roku 1994. EFRR by mal tiež riešiť osobitné problémy určitých ostrovov, pohraničných regiónov, horských oblastí a riedko osídlených oblastí, ktorých geografická situácia spomaľuje ich rozvoj, s cieľom podporiť ich trvalo udržateľný rozvoj.

(23)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom, a to prijatím opatrení podľa článku 349 ZFEÚ, ktorými sa výnimočne rozšíri rozsah podpory z EFRR na financovanie prevádzkovej pomoci súvisiacej s kompenzáciou dodatočných nákladov vyplývajúcich z osobitnej hospodárskej a sociálnej situácie uvedených regiónov, ktorá je dôsledkom znevýhodnenia vyplývajúceho z faktorov uvedených v článku 349 ZFEÚ, konkrétne z odľahlosti, ostrovnej polohy, malej rozlohy, obtiažnych topografických a klimatických podmienok a hospodárskej závislosti od malého množstva výrobkov, čo spolu negatívne pôsobí na rozvoj týchto území. Prevádzková pomoc, ktorú v tejto súvislosti poskytujú členské štáty, je vyňatá z oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ak v čase, keď sa udeľuje, spĺňa podmienky stanovené v nariadení o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ a prijatých na základe nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (7).

(24)

V súlade so závermi Európskej rady zo 7. – 8. februára 2013 a s prihliadnutím na osobitné ciele stanovené v ZFEÚ, pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ, sa na základe rozhodnutia Európskej rady 2012/419/EÚ (8) zmenil štatút ostrova Mayotte, ktorý sa od 1. januára 2014 stáva novým najvzdialenejším regiónom. S cieľom uľahčiť a podporiť cielený a rýchly rozvoj infraštruktúry ostrova Mayotte by malo byť výnimočne možné, aby sa aspoň 50 % podielu Mayottu z EFRR pridelilo na päť tematických cieľov ustanovených v nariadení (EÚ) č 1303/2013.

(25)

S cieľom doplniť toto nariadenie o niektoré nepodstatné prvky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podrobné pravidlá pre kritériá výberu a riadenia inovačných opatrení. Takáto právomoc by sa tiež mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zmenu prílohy I k tomuto nariadeniu v odôvodnených prípadoch, aby sa zaistilo účinné hodnotenie pokroku vykonávania operačných programov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(26)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov v Únii nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno z dôvodov rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(27)

Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 (9). Preto by sa nariadenie (ES) č. 1080/2006 malo v záujme zrozumiteľnosti zrušiť. Toto nariadenie by však nemalo mať vplyv na pokračovanie ani na úpravu pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1080/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo iné takéto uplatniteľné právne predpisy by sa mali naďalej uplatňovať po 31. decembri 2013 na uvedenú pomoc alebo na dotknuté operácie až do ich ukončenia. Žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1080/2006 by preto mali ostať v platnosti.

(28)

S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie opatrení ustanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Spoločné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú úlohy Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), rozsah jeho podpory, pokiaľ ide o cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti a cieľ Európska územná spolupráca a osobitné ustanovenia týkajúce sa podpory EFRR na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti.

Článok 2

Úlohy EFRR

EFRR prispieva k financovaniu podpory, ktorej cieľom je posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov v Únii prostredníctvom udržateľného rozvoja a štrukturálneho prispôsobenia regionálnych hospodárstiev vrátane konverzie upadajúcich priemyselných regiónov a zaostávajúcich regiónov.

Článok 3

Rozsah podpory z EFRR

1.   EFRR podporuje nasledovné činnosti s cieľom prispieť k investičným prioritám stanoveným v článku 5:

a)

produktívne investície, ktoré prispievajú k tvorbe a zabezpečeniu trvalo udržateľných pracovných miest, prostredníctvom priamej pomoci na podporu investícií do MSP;

b)

produktívne investície bez ohľadu na veľkosť dotknutého podniku prispievajúce k plneniu investičných priorít podľa článku 5 ods. 1 a 4 a v prípade, že uvedená investícia zahŕňa spoluprácu medzi veľkými podnikmi a MSP podľa článku 5 bodu 2;

c)

investície do infraštruktúry, ktorá občanom poskytuje základné služby v oblastiach energie, životného prostredia, dopravy a IKT;

d)

investície do sociálnej, zdravotnej, výskumnej, inovačnej, podnikateľskej a vzdelávacej infraštruktúry;

e)

investície do rozvoja vnútorného potenciálu prostredníctvom fixných investícií do zariadenia a infraštruktúry malého rozsahu, a to vrátane infraštruktúry malého rozsahu v oblasti kultúry a udržateľného cestovného ruchu, služieb podnikom, podpory subjektov pôsobiacich v oblasti výskumu a inovácií a investícií do technológie a aplikovaného výskumu v podnikoch;

f)

vytváranie sietí, spolupráca a výmena skúseností medzi príslušnými regionálnymi, miestnymi, mestskými a ďalšími orgánmi verejnej správy, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a príslušnými subjektmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť uvedenými v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, štúdie, prípravné opatrenia a budovanie kapacít.

2.   V rámci cieľa Európska územná spolupráca sa z EFRR môže podporovať aj spoločné využívanie zariadení a ľudských zdrojov a všetky typy cezhraničnej infraštruktúry vo všetkých regiónoch.

3.   Z EFRR sa nepodporuje:

a)

odstavenie alebo výstavba jadrových elektrární;

b)

investície, ktorých cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe 1 k smernici 2003/87/ES;

c)

výroba, spracovanie a uvádzanie tabaku a tabakových výrobkov na trh;

d)

podniky v ťažkostiach vymedzené v právnych predpisoch Únie o štátnej pomoci;

e)

investície do letiskovej infraštruktúry, pokiaľ nesúvisia s ochranou životného prostredia alebo ich nesprevádzajú investície nevyhnutné na zmiernenie alebo zníženie negatívneho vplyvu tejto infraštruktúry na životné prostredie.

Článok 4

Tematické zameranie

1.   Tematické ciele stanovené v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a zodpovedajúce investičné priority stanovené v článku 5 tohto nariadenia, ku ktorým sa môže prispievať z prostriedkov EFRR v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, sa zameriavajú takto:

a)

v rozvinutejších regiónoch:

i)

najmenej 80 % celkových zdrojov EFRR na národnej úrovni sa vyčlení na dva alebo viaceré tematické ciele stanovené v článku 9 prvom odseku bodoch 1, 2, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013; a

ii)

najmenej 20 % celkových zdrojov EFRR na národnej úrovni sa vyčlení na tematický cieľ stanovený v článku 9 prvom odseku bode 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

v prechodných regiónoch:

i)

najmenej 60 % celkových zdrojov EFRR na národnej úrovni sa vyčlení na dva alebo viaceré tematické ciele stanovené v článku 9 prvom odseku bodoch 1, 2, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013; ako aj

ii)

najmenej 15 % celkových zdrojov EFRR na národnej úrovni sa vyčlení na tematický cieľ stanovený v článku 9 prvom odseku bode 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

c)

v menej rozvinutých regiónoch:

i)

najmenej 50 % celkových zdrojov EFRR na národnej úrovni sa vyčlení na dva alebo viaceré tematické ciele stanovené v článku 9 prvom odseku bodoch 1, 2, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013; a

ii)

najmenej 12 % celkových zdrojov EFRR na národnej úrovni sa vyčlení na tematický cieľ stanovený v článku 9 prvom odseku bode 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Na účely tohto článku sa regióny, v ktorých HDP na obyvateľa použitý ako kritérium oprávnenosti v programovom období 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemerného HDP v EÚ-25 v príslušnom období, a regióny so štatútom regiónu s postupným zastavením pomoci v programovom období 2007 – 2013, ktoré sú však oprávnené v rámci kategórie rozvinutejších regiónov uvedených v článku 90 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v programovom období 2014 – 2020, považujú za regióny s prechodným financovaním.

Na účely tohto článku sa všetky regióny na úrovni NUTS II pozostávajúce výlučne z ostrovných členských štátov alebo ostrovov, ktoré sú súčasťou členských štátov, ktoré prijímajú podporu z Kohézneho fondu, a všetky najvzdialenejšie regióny, považujú za menej rozvinuté regióny.

2.   Odchylne od odseku 1 tohto článku môže byť minimálny podiel zdrojov EFRR vyčlenený pre istú kategóriu regiónu nižší, ako sa stanovuje v uvedenom odseku, pod podmienkou, že sa toto zníženie kompenzuje zvýšením podielu prideleného ostatným kategóriám regiónu. Výsledný súčet všetkých súm pre jednotlivé kategórie regiónov na národnej úrovni v rámci tematických cieľov stanovených v článku 9 prvom odseku bodoch 1, 2, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1300/2013, a tých, ktoré sú stanovené v článku 9 prvom odseku bode 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 nie je teda nižší ako suma na celoštátnej úrovni vyplývajúca z uplatnenia minimálnych podielov zdrojov EFRR stanovených v odseku 1 tohto článku.

3.   Odchylne od odseku 1 tohto článku sa môžu zdroje z Kohézneho fondu vyčlenené na podporu investičných priorít stanovených v článku 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1300/2013 započítať do minimálnych podielov stanovených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) bode ii), písm. b) bode ii) a písm. c) bode ii) tohto článku. V takom prípade sa podiel uvedený v odseku 1 prvom pododseku písm. c) bode ii) tohto článku zvyšuje na 15 %. Uvedené zdroje sa prípadne vyčlenia pomerným dielom pre rôzne kategórie regiónov na základe ich relatívneho podielu na celkovom počte obyvateľov dotknutého členského štátu.

Článok 5

Investičné priority

EFRR podporuje nasledovné investičné priority v rámci tematických cieľov stanovených v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v súlade s vývojom potrieb a potenciálu rastu uvedených v článku 15 ods. 1 písm. a) bode i) uvedeného nariadenia a stanovených v partnerskej dohode:

1.

posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií prostredníctvom:

a)

rozšírenia výskumnej a inovačnej infraštruktúry a kapacít na rozvoj excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie a podpory kompetenčných centier, najmä takýchto centier európskeho záujmu;

b)

podpory investovania podnikov do výskumu a inovácie a vytvárania prepojení a synergií medzi podnikmi, centrami výskumu a vývoja a vysokoškolským vzdelávacím prostredím, najmä podpory investovania do vývoja produktov a služieb, prenosu technológií, sociálnej inovácie, ekologických inovácií, aplikácií verejných služieb, stimulácie dopytu, vytvárania sietí, zoskupení a otvorenej inovácie prostredníctvom inteligentnej špecializácie za podpory technologického a aplikovaného výskumu, pilotných projektov, opatrení skorého overovania výrobkov, rozšírených výrobných kapacít, prvej výroby, najmä v základných podporných technológiách, a šírenia technológií na všeobecný účel;

2.

zlepšenie prístupu k IKT a zlepšenie ich využívania a kvality prostredníctvom:

a)

rozšírenia širokopásmového pripojenia a zavádzania vysokorýchlostných sietí a podpory zavádzania nastupujúcich technológií a sietí pre digitálne hospodárstvo;

b)

vývoja produktov a služieb IKT, elektronického obchodu a posilnenia dopytu po IKT;

c)

posilnenia aplikácií IKT v rámci elektronickej štátnej správy, elektronického vzdelávania, elektronickej inklúzie, elektronickej kultúry a elektronického zdravotníctva;

3.

zvýšenie konkurencieschopnosti MSP prostredníctvom:

a)

podpory podnikania, najmä prostredníctvom uľahčenia využívania nových nápadov v hospodárstve a podpory zakladania nových firiem, a to aj prostredníctvom podnikateľských inkubátorov;

b)

vývoja a uplatňovania nových obchodných modelov MSP, najmä v rámci internacionalizácie;

c)

podpory vytvárania a rozširovania vyspelých kapacít pre vývoj produktov a služieb;

d)

podpory kapacít MSP pre rast na regionálnych, celoštátnych a medzinárodných trhoch a zapojenia sa do procesov inovácií;

4.

podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch prostredníctvom:

a)

podpory výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov;

b)

podpory energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch;

c)

podpory energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach vrátane verejných budov a v sektore bývania;

d)

vývoja a zavádzania inteligentných distribučných systémov prevádzkovaných s nízkym a stredným napätím;

e)

podpory nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, najmä pre mestské oblasti, vrátane podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility a adaptačných opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie zmeny klímy;

f)

podpory výskumu, inovácie a zavádzania nízkouhlíkových technológií;

g)

podpory využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na základe dopytu po využiteľnom teple;

5.

podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika prostredníctvom:

a)

podpory investícií na prispôsobovania sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov;

b)

podpory investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečiť predchádzanie vzniku katastrof a vyvíjanie systémov zvládania katastrof;

6.

zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom:

a)

investovania do sektora odpadového hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec týchto požiadaviek;

b)

investovania do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec týchto požiadaviek;

c)

zachovania, ochrany, podpory a rozvoja prírodného a kultúrneho dedičstva;

d)

ochrany a obnovy biologickej diverzity a pôdy a podpory ekosystémových služieb vrátane prostredníctvom siete Natura 2000 a zelených infraštruktúr;

e)

prijímania opatrení na zlepšenie mestského prostredia, revitalizácie miest, oživenia a dekontaminácie opustených priemyselných lokalít (vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou), zníženia znečistenia ovzdušia a podpory opatrení na zníženie hluku;

f)

podpory inovačných technológií zameraných na zlepšenie ochrany životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov v sektore odpadového a vodného hospodárstva a s ohľadom na pôdu alebo na zníženie miery znečistenia ovzdušia;

g)

podpory prechodu priemyslu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, podpory zeleného rastu, ekologických inovácií a riadenia environmentálneho správania vo verejnom i súkromnom sektore;

7.

podpora trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach prostredníctvom:

a)

podpory multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do TEN-T;

b)

posilnenia regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T vrátane multimodálnych uzlov;

c)

vývoja a zlepšovania ekologicky priaznivých, vrátane nízkohlukových, a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej dopravy, prístavov, multimodálnych prepojení a letiskovej infraštruktúry v záujme podpory udržateľnej regionálnej a miestnej mobility;

d)

vývoja a modernizácie komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality a podpory opatrení na zníženie hluku;

e)

zlepšenia energetickej efektívnosti a bezpečnosti dodávok prostredníctvom rozvoja inteligentných systémov distribúcie, uskladňovania a prenosu energie a prostredníctvom integrácie distribuovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

8.

podpora udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a mobility pracovnej sily prostredníctvom:

a)

podpory vývoja podnikateľských inkubátorov a investičnej podpory samostatnej zárobkovej činnosti, mikropodnikov a zakladania podnikov;

b)

podpory rastu priaznivého pre zamestnanosť, a to rozvíjaním vnútorného potenciálu ako súčasti územnej stratégie pre konkrétne oblasti vrátane konverzie upadajúcich priemyselných regiónov a posilnenia prístupnosti a rozvoja špecifických prírodných a kultúrnych zdrojov;

c)

podpory miestnych iniciatív v oblasti rozvoja a pomoci štruktúram, ktoré poskytujú komunálne služby, zameranej na tvorbu pracovných miest, ak tieto činnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1304/2013 (10);

d)

investícií do infraštruktúry pre služby zamestnanosti;

9.

podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii prostredníctvom:

a)

investícií do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktoré prispievajú k celoštátnemu, regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižujú nerovnosť z hľadiska zdravotného postavenia, podporujú sociálne začleňovanie prostredníctvom lepšieho prístupu k sociálnym, kultúrnym a rekreačným službám a prechod z inštitucionálnych služieb na komunitné;

b)

poskytovania podpory fyzickej, ekonomickej a sociálnej regenerácie zanedbaných komunít v mestských a vidieckych oblastiach;

c)

poskytovania podpory sociálnych podnikov;

d)

záväzných investícií v rámci stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou;

10.

investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, zručností a celoživotného vzdelávania prostredníctvom vývoja vzdelávacej a výcvikovej infraštruktúry;

11.

posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy prostredníctvom činností posilňujúcich inštitucionálne kapacity a efektívnosť orgánov verejnej správy a verejných služieb súvisiacich s realizáciou EFRR a podporu činností v rámci EFRR na posilnenie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy.

Článok 6

Ukazovatele cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

1.   Spoločné ukazovatele výstupov stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu a programovo špecifické ukazovatele výsledkov a prípadne programovo špecifické ukazovatele výstupov sa používajú v súlade s článkom 27 ods. 4, článkom 96 ods. 2 písm. b) bodmi ii) a iv) a písm. c) bodmi i) a iv) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

2.   Pokiaľ ide o spoločné a programovo špecifické ukazovatele výstupov, východiská sa stanovujú na nulu. Stanovujú sa súhrnné kvantifikované cieľové hodnoty pre uvedené ukazovatele na rok 2023.

3.   Pokiaľ ide o programovo špecifické ukazovatele výsledkov, ktoré sa týkajú investičných priorít, pri východiskách sa používajú najnovšie dostupné údaje a stanovujú sa ciele na rok 2023. Ciele môžu byť vyjadrené kvantitatívne alebo kvalitatívne.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o zmenu zoznamu spoločných ukazovateľov výstupov stanovených v prílohe I, s cieľom vykonať úpravy v prípade, že je to odôvodnené na zabezpečenie účinného hodnotenia pokroku vo vykonávaní operačných programov.

KAPITOLA II

Osobitné ustanovenia o postupe pri špecifických územných charakteristikách

Článok 7

Trvalo udržateľný mestský rozvoj

1.   EFRR podporuje v rámci operačných programov trvalo udržateľný mestský rozvoj prostredníctvom stratégií, v ktorých sa stanovujú integrované činnosti na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických, demografických a sociálnych výziev, ktoré majú vplyv na mestské oblasti, pričom sa zohľadňuje podpora prepojení medzi mestom a vidiekom.

2.   Udržateľný rozvoj miest sa uskutočňuje prostredníctvom integrovaných územných investícií uvedených v článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 alebo prostredníctvom osobitného operačného programu alebo osobitnej prioritnej osi v súlade s článkom 96 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

3.   S ohľadom na svoju konkrétnu územnú situáciu každý členský štát vo svojej partnerskej dohode stanoví zásady výberu mestských oblastí, v ktorých sa majú uskutočniť integrované činnosti trvalo udržateľného mestského rozvoja, a stanoví orientačný príspevok na uvedené činnosti na národnej úrovni.

4.   Najmenej 5 % zdrojov EFRR vyčlenených na národnej úrovni v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti sa vyčlení na integrované činnosti udržateľného rozvoja miest, pričom mestá, subregionálne alebo miestne orgány zodpovedné za realizáciu udržateľných mestských stratégií (ďalej len „mestské orgány“) zodpovedajú za úlohy týkajúce sa minimálne výberu operácií v súlade s článkom 123 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, prípadne v súlade s článkom 123 ods. 7 uvedeného nariadenia. Orientačné sumy, ktoré sa majú určiť na účely odseku 2 tohto článku, sa stanovia v príslušnom operačnom programe alebo príslušných operačných programoch.

5.   Riadiaci orgán rozhodne po konzultácii s mestským orgánom o rozsahu úloh, ktoré majú mestské orgány uskutočňovať, pokiaľ ide o riadenie integrovaných činností udržateľného rozvoja miest. Riadiaci orgán svoje rozhodnutie formálne zaznamená písomnou formou. Riadiaci orgán si môže ponechať právo uskutočniť konečné overenie oprávnenosti operácií skôr, než budú schválené.

Článok 8

Inovačné opatrenia v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja

1.   Na podnet Komisie sa môžu z EFRR podporovať inovačné opatrenia v oblasti udržateľného rozvoja miest v súlade s článkom 92 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Takéto opatrenia zahŕňajú štúdie a pilotné projekty s cieľom identifikovať alebo testovať nové riešenia, ktoré sú zamerané na problémy súvisiace s trvalo udržateľným mestským rozvojom, ktoré majú význam na úrovni Únie. Komisia podporuje zapojenie príslušných partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 do prípravy a vykonávania inovačných opatrení.

2.   Odchylne od článku 4 tohto nariadenia sa môžu inovačnými činnosťami podporovať všetky činnosti nevyhnutné na splnenie tematických cieľov stanovených v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a príslušných investičných priorít stanovených v článku 5 tohto nariadenia.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14 prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia podrobných pravidiel týkajúcich sa zásad výberu a riadenia inovačných činností, ktoré má EFRR v súlade s týmto nariadením podporovať.

Článok 9

Sieť mestského rozvoja

1.   Komisia v súlade s článkom 58 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vytvorí sieť rozvoja miest na podporu budovania kapacít, vytvárania sietí a výmenu skúseností na úrovni Únie. Uvedená sieť pozostáva z mestských orgánov zodpovedných za realizáciu stratégií udržateľného rozvoja miest v súlade s článkom 7 ods. 4 a 5 tohto nariadenia a z orgánov zodpovedných sa inovačné činnosti v oblasti udržateľného rozvoja miest v súlade s článkom 8 tohto nariadenia.

2.   Činnosti v rámci siete rozvoja miest dopĺňajú činnosti vykonávané v rámci medziregionálnej spolupráce podľa článku 2 bodu 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 (11).

Článok 10

Oblasti s prírodným alebo demografickým znevýhodnením

V operačných programoch spolufinancovaných z EFRR, ktoré sa vzťahujú na oblasti s vážnym a trvalým prírodným alebo demografickým znevýhodnením uvedené v článku 121 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, sa osobitná pozornosť venuje riešeniu špecifických ťažkostí týchto oblastí.

Článok 11

Najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva

Článok 4 sa nevzťahuje na osobitný dodatočný príspevok pre najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva. Uvedený príspevok sa vyčleňuje na tematické ciele stanovené v článku 9 prvom odseku bodoch 1, 2, 3, 4 a 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 12

Najvzdialenejšie regióny

1.   Článok 4 sa nevzťahuje na osobitný dodatočný príspevok pre najvzdialenejšie regióny. Uvedený príspevok sa použije na vyrovnanie dodatočných nákladov, ktoré sa viažu na osobitné charakteristiky a obmedzenia uvedené v článku 349 ZFEÚ a ktoré vzniknú v najvzdialenejších regiónoch pri podpore:

a)

tematických cieľov stanovených v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

služieb nákladnej dopravy a počiatočnej pomoci pre dopravné služby;

c)

operácií súvisiacich s obmedzeniami skladovania, nadmernými rozmermi a údržbou výrobných nástrojov a nedostatkom ľudského kapitálu na miestnom trhu.

2.   Osobitný dodatočný príspevok uvedený v odseku 1 sa môže použiť aj na podporu financovania prevádzkovej pomoci a výdavkov pokrývajúcich záväzky služieb vo verejnom záujme a zmluvy o službách vo verejnom záujme v najvzdialenejších regiónoch.

3.   Suma, na ktorú sa vzťahuje podiel spolufinancovania, je úmerná dodatočným nákladom, ktoré sa uvádzajú v odseku 1 a ktoré vznikli prijímateľovi, len v prípade prevádzkovej pomoci a výdavkov pokrývajúcich záväzky služieb vo verejnom záujme a zmluvy o službách vo verejnom záujme a môže pokrývať celkové oprávnené náklady v prípade výdavkov na investície.

4.   Osobitný dodatočný príspevok uvedený v odseku 1 tohto článku nefinancuje podporu:

a)

operácií, ktoré zahŕňajú produkty uvedené v prílohe I k ZFEÚ;

b)

pomoci pri prevoze osôb povolenej podľa článku 107 ods. 2 písm. a) ZFEÚ;

c)

oslobodenia od dane a sociálnych odvodov.

5.   Odchylne od článku 3 ods. 1 písm. a)a b) sa z EFRR môžu podporovať produktívne investície do podnikov v najvzdialenejších regiónoch bez ohľadu na veľkosť uvedených podnikov.

6.   Článok 4 sa nevzťahuje na podiel EFRR vyčlenený na Mayotte ako najvzdialenejší región v zmysle článku 349 ZFEÚ a najmenej 50 % uvedeného podielu EFRR sa vyčleňuje na tematické ciele stanovené v článku 9 prvom odseku bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

KAPITOLA III

Záverečné ustanovenia

Článok 13

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1080/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo iné takéto uplatniteľné právne predpisy sa naďalej uplatňujú do 31. decembra 2013 na takúto pomoc alebo na dotknuté operácie až do ich ukončenia. Na účely tohto odseku zahŕňa pomoc operačné programy a veľké projekty.

2.   Žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe nariadenia Rady (ES) č. 1080/2006 ostávajú v platnosti.

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 4 a článku 8 ods. 3 sa Komisii udeľuje od 21. decembra 2013 do 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 4 a článku 8 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 4 a článku 8 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 15

Zrušenie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 tohto nariadenia, nariadenie (ES) č. 1080/2006 sa týmto s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 16

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 177 ZFEÚ.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12 ods. 6 sa uplatňuje od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 44.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 114.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300 /2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1084/2006 (Pozri stranu 281 tohto úradného vestníka).

(6)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Európskej rady 2012/419/EÚ z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 131).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembra 2013, o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1081/2006 (Pozri stranu 470 tohto úradného vestníka).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Pozri stranu 259 tohto úradného vestníka).


PRÍLOHA I

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE VÝSTUPOV PRE PODPORU Z EFRR V RÁMCI CIEĽA INVESTOVANIE DO RASTU A ZAMESTNANOSTI (ČLÁNOK 6)

 

JEDNOTKA

NÁZOV

Výrobné investície

 

podniky

Počet podnikov, ktorým sa poskytuje podpora

 

podniky

Počet podnikov, ktoré dostávajú granty

 

podniky

Počet podnikov, ktoré dostávajú finančnú podporu inú ako granty

 

podniky

Počet podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu

 

podniky

Počet podporených nových podnikov

 

EUR

Súkromné investície zodpovedajúce verejnej podpore pre podniky (granty)

 

EUR

Súkromné investície zodpovedajúce verejnej podpore pre podniky (iné ako granty)

 

ekvivalenty plných pracovných úväzkov

Nárast zamestnanosti v podporovaných podnikoch

Udržateľný cestovný ruch

návštevy/rok

Nárast v očakávanom počte návštev na podporovaných lokalitách kultúrneho a prírodného dedičstva a atrakcií

Infraštruktúra IKT

domácnosti

Ďalšie domácnosti so širokopásmovým prístupom s rýchlosťou najmenej 30 Mbps

Doprava

Železnica

kilometre

Celková dĺžka nových železničných tratí z toho: TEN-T

kilometre

Celková dĺžka rekonštruovaných alebo zrenovovaných železničných tratí z toho: TEN-T

Cesty

kilometre

Celková dĺžka novo vybudovaných ciest z toho: TEN-T

kilometre

Celková dĺžka rekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest z toho: TEN-T

Mestská doprava

kilometre

Celková dĺžka nových alebo zrekonštruovaných tratí pre električky alebo metro

Vnútrozemské vodné cesty

kilometre

Celková dĺžka nových alebo zrekonštruovaných vnútrozemských vodných ciest

Životné prostredie

Tuhý odpad

tony/rok

Zvýšená kapacita recyklácie odpadu

Dodávka vody

osoby

Zvýšený počet obyvateľov so zlepšenou dodávkou vody

Čistenie odpadových vôd

populačný ekvivalent

Zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd

Prevencia a riadenie rizika

osoby

Populácia využívajúca opatrenia protipovodňovej ochrany

osoby

Populácia využívajúca opatrenia ochrany pred lesnými požiarmi

Rekultivácia pôdy

hektáre

Celkový povrch rekultivovanej pôdy

Príroda a biodiverzita

hektáre

Plocha biotopov podporených s cieľom dosiahnuť lepší stav ich ochrany

Výskum a inovácia

 

ekvivalenty plných pracovných úväzkov

Počet nových výskumných pracovníkov v podporovaných podnikoch

 

ekvivalenty plných pracovných úväzkov

Počet výskumných pracovníkov pracujúcich v zrekonštruovaných zariadeniach výskumnej infraštruktúry

 

podniky

Počet podnikov spolupracujúcich s výskumnými inštitúciami

 

EUR

Súkromné investície spojené s verejnou podporou v inovačných projektoch alebo projektoch výskumu a vývoja

 

podniky

Počet podnikov, ktoré dostávajú podporu s cieľom predstaviť výrobky, ktoré sú pre trh nové

 

podniky

Počet podnikov, ktoré dostávajú podporu s cieľom predstaviť výrobky, ktoré sú pre firmu nové

Energetika a zmena klímy

Obnoviteľné zdroje

MW

Zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov

Energetická efektívnosť

domácnosti

Počet domácností so zlepšenou klasifikáciou podľa spotreby energie

 

kWh/rok

Zníženie ročnej spotreby primárnej energie vo verejných budovách

 

používatelia

Počet dodatočných používateľov energie pripojených k inteligentným sieťam

Zníženie emisií skleníkových plynov

tony CO2eq

Odhadované ročné zníženie emisií skleníkových plynov

Sociálna infraštruktúra

Starostlivosť o deti a vzdelávanie

osoby

Kapacita podporovaných zariadení starostlivosti o deti alebo vzdelávacej infraštruktúry

Zdravotníctvo

osoby

Počet obyvateľov s prístupom k zlepšeným zdravotníckym službám

Špecifické ukazovatele mestského rozvoja

 

osoby

Populácia žijúca v oblastiach s integrovanými stratégiami mestského rozvoja

 

metre štvorcové

Vytvorené alebo obnovené otvorené priestranstvá v mestských oblastiach

 

metre štvorcové

Postavené alebo zrenovované verejné alebo komerčné budovy v mestských oblastiach

 

bytové jednotky

Renovované obydlia v mestských oblastiach


PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) No 1080/2006

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 2

Článok 3

Článok 3

Článok 4

Článok 4

Článok 5

Článok 5

Článok 5

Článok 6

Článok 7

Článok 6

Článok 8

Článok 7

Článok 8

Článok 9

Článok 9

v

Článok 10

Článok 10

Článok 11

Článok 11

Článok 12

Článok 12

Článok 13

Článok 14

Článok 15

Článok 16

Článok 17

Článok 18

Článok 19

Článok 20

Článok 21

Článok 22

Článok 13

Článok 14

Článok 23

Článok 15

Článok 24

Článok 16

Článok 25

Článok 17


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fonde

Európsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/303


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1302/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (3) Komisia 29. júla 2011 prijala správu o uplatňovaní uvedeného nariadenia adresovanú Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v tejto správe oznámila svoj zámer navrhnúť obmedzený počet úprav nariadenia (ES) č. 1082/2006 s cieľom uľahčiť zakladanie a fungovanie EZÚS a zároveň navrhla objasniť niektoré existujúce ustanovenia. Mali by sa odstrániť prekážky zakladania nových EZÚS a zároveň by sa mala zachovať kontinuita fungovania existujúcich EZÚS a uľahčiť ich prevádzka, aby sa tak umožnilo širšie využitie EZÚS s cieľom prispieť k lepšej politickej súdržnosti a spolupráci medzi verejnými orgánmi bez vytvárania dodatočnej záťaže pre vnútroštátnu verejnú správu alebo správu Únie.

(2)

Založenie EZÚS je záležitosť, o ktorej by mali rozhodnúť jej členovia a ich národné orgány a nespája sa automaticky s právnymi alebo finančnými výhodami na úrovni Únie.

(3)

Lisabonskou zmluvou sa do politiky súdržnosti vniesol územný rozmer a „Spoločenstvo“ sa nahradilo „Úniou“. Preto by sa táto nová terminológia mala zaviesť v nariadení (ES) č. 1082/2006.

(4)

EZÚS môžu potenciálne rozširovať podporu a podnecovať dosahovanie harmonického rozvoja Únie ako celku a najmä hospodársku, sociálnu a územnú spoluprácu jej regiónov a prispievať k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). EZÚS môžu tiež pozitívne prispievať k zmierňovaniu prekážok územnej spolupráce medzi regiónmi, ktoré majú vážne a stále prírodné a demografické nevýhody, vrátane špecifickej situácie najvzdialenejších regiónov, a môžu byť nástrojom na posilňovanie spolupráce s tretími krajinami, zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“) a okrajovými regiónmi Únie, a to aj prostredníctvom využitia programov vonkajšej spolupráce Únie.

(5)

Skúsenosti s doteraz založenými EZÚS ukazujú, že ako právny nástroj sa EZÚS využívajú aj na spoluprácu v kontexte politík Únie iných ako je politika súdržnosti, a to aj prostredníctvom realizácie programov alebo časti programov s finančnou podporou Únieinou, ako sa poskytuje v rámci politiky súdržnosti. Mala by sa zvýšiť účinnosť a efektívnosť EZÚS rozšírením charakteru EZÚS, odstránením zostávajúcich prekážok a uľahčením zakladania a fungovania EZÚS, pričom by sa členským štátom mala ponechať schopnosť obmedziť /opatrenia, ktoré sú EZÚS schopné vykonávať bez finančnej podpory Únie. Podľa nariadenia (ES) č. 1082/2006 majú EZÚS v každom členskom štáte najrozsiahlejšiu právnu spôsobilosť poskytnutú právnickým osobám podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu, vrátane možnosti uzatvárať dohody s inými EZÚS a inými právnymi subjektmi na účely vykonávania projektov spoločnej spolupráce s cieľom zabezpečiť okrem iného účinnejšie fungovanie makroregionálnych stratégií.

(6)

Podľa vymedzenia pojmu, EZÚS pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte. Preto nariadenie (ES) č. 1082/2006 poskytuje možnosť uviesť v dohovore a stanovách EZÚS rozhodné právo v súvislosti s určitými otázkami. Mali by sa objasniť prípady, v akých sa takéto prehlásenia majú uprednostňovať, v rámci hierarchie rozhodného práva stanoveného v uvedenom nariadení, vnútroštátne právne predpisy členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo. Ustanovenia nariadenia (ES) č. 1082/2006 o rozhodnom práve by sa zároveň mali rozšíriť na akty a činnosti EZÚS na základe právneho dohľadu vykonávaného v každom jednotlivom prípade členskými štátmi.

(7)

Výsledkom rozdielneho postavenia miestnych a regionálnych subjektov v členských štátoch je, že kompetencie, ktoré sú na jednej strane hranice regionálne, môžu byť na druhej strane národné, najmä v menších alebo centralizovaných členských štátoch. Preto by národné orgány mali byť spôsobilé stať sa členmi EZÚS popri členskom štáte.

(8)

Aj napriek tomu, že nariadenie (ES) č. 1082/2006 umožňuje subjektom založeným podľa súkromného práva stať sa členmi EZÚS za predpokladu, že sa považujú za subjekty, ktoré sa riadia verejným právom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (4), malo by sa umožniť, aby sa EZÚS využívali v budúcnosti na spoločné riadenie verejných služieb s osobitným dôrazom na služby všeobecného hospodárskeho záujmu alebo na infraštruktúru. Preto by sa aj iní aktéri založení podľa súkromného alebo verejného práva mohli stať členmi EZÚS. Z tohto dôvodu by mali byť zahrnuté aj „verejné podniky“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (5) a podniky poverené vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v takých oblastiach, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, zdravotná starostlivosť, sociálne potreby v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a dlhodobou starostlivosťou, starostlivosťou o deti, prístupom k trhu práce a opätovnou integráciou do ňho, v súvislosti so sociálnym bývaním a starostlivosťou a sociálnym začleňovaním zraniteľných skupín.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 neobsahuje podrobné pravidlá týkajúce sa účasti subjektov z tretích krajín na EZÚS vytvorenom v súlade s uvedeným nariadením, t. j. medzi členmi aspoň z dvoch členských štátov. Vzhľadom na ďalšie zosúlaďovanie pravidiel upravujúcich spoluprácu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami, najmä v kontexte cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) a nástroja predvstupovej spolupráce (IPA II), ale aj v kontexte doplnkového financovania z Európskeho rozvojového fondu a v kontexte nadnárodnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca, kde sa príspevky z ENI a IPA II majú presunúť tak, aby sa zoskupili s príspevkami z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) v rámci programov spoločnej spolupráce, sa výslovne umožňuje účasť členov z tretích krajín susediacich s členským štátom vrátane jeho najvzdialenejších regiónov na EZÚS založenom aspoň medzi dvomi členskými štátmi. Táto možnosť by mala existovať, ak to povoľujú právne predpisy tretej krajiny alebo dohody medzi aspoň jedným zúčastňujúcim sa členským štátom a treťou krajinou.

(10)

S cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie a tým posilniť najmä účinnosť územnej spolupráce vrátane foriem cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi členmi EZÚS, mala by sa povoliť v EZÚS účasť tretích krajín susediacich s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov. Operácie v rámci programov Európskej územnej spolupráce, ak ich spolufinancuje Únia, by preto mali naďalej postupovať podľa cieľov politiky súdržnosti Únie, aj keď sa sčasti alebo úplne uplatňujú mimo územia Únie, čím sa činnosti EZÚS tiež vykonávajú aspoň v nejakom rozsahu mimo územia Únie. V tomto kontexte, a keď je to relevantné, je prípadný prínos vznikajúci činnosťami EZÚS, ktorého členmi sú tiež tretie krajiny susediace s aspoň jedným členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, k cieľom politík vonkajšej činnosti Únie, ako sú ciele rozvojovej spolupráce alebo hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce, čisto náhodný, ťažisko daných programov spolupráce, a tým aj činností tohto EZÚS by sa malo prvotne zamerať na ciele politiky súdržnosti Únie.V súlade s tým sú akékoľvek ciele rozvojovej spolupráce alebo hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce medzi len jedným členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, a jednou alebo viacerými tretími krajinami len doplnkom k cieľom územnej spolupráce založenej na politike súdržnosti medzi členskými štátmi vrátane ich najvzdialenejších regiónov. Preto článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je dostatočným právnym základom na prijatie tohto nariadenia.

(11)

Na základe povolenia účasti národných, regionálnych, subregionálnych a miestnych orgánov a organizácií a tiež prípadne ostatných orgánov verejnej správy alebo inštitúcií, vrátane poskytovateľov verejných služieb, zo ZKÚ na EZÚS na základe rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (6) a zohľadňujúc, že v prípade programového obdobia 2014 až 2020 osobitné dodatočné rozpočtové prostriedky v rámci viacročného finančného rámca majú posilniť spoluprácu najvzdialenejších regiónov Únie so susednými tretími krajinami a niektorými ZKÚ a susediacimi s týmito najvzdialenejšími regiónmi, by sa mal EZÚS ako právny nástroj otvoriť aj pre členov zo ZKÚ. Na účely právnej istoty a transparentnosti by sa mali stanoviť osobitné procesy schvaľovania pristúpenia členov zo ZKÚ k EZÚS vrátane osobitných pravidiel o rozhodnom práve pre príslušné EZÚS s členmi zo ZKÚ, ak je to potrebné.

(12)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 rozlišuje medzi dohovorom, ktorým sa stanovujú konštitučné prvky budúceho EZÚS, a stanovami, ktorými sa stanovujú realizačné prvky. Stanovy však v zmysle uvedeného nariadenia, v súčasnosti musia obsahovať všetky ustanovenia dohovoru. Napriek tomu, že tak dohovor ako aj stanovy sa majú zasielať členským štátom, sú to samostatné dokumenty a schvaľovací postup by sa mal obmedziť na dohovor. Navyše na niektoré prvky, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú stanovy, by sa mal namiesto toho vzťahovať dohovor.

(13)

Skúsenosti získané zo zakladania EZÚS ukazujú, že trojmesačná lehota na schvaľovací postup členským štátom bola zriedkavo dodržaná. Uvedená lehota by sa preto malo predĺžiť na šesť mesiacov. Na druhej strane, s cieľom zabezpečiť právnu istotu po tejto lehote by sa dohovor mal považovať za schválený tichým súhlasom, ak je to možné, v súlade s vnútroštátnym právom príslušných členských štátov, vrátane príslušných ústavných požiadaviek. Členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, však musí dohovor formálne schváliť. Kým členské štáty by mali uplatňovať vnútroštátne pravidlá na postup schválenia účasti perspektívneho člena v EZÚS alebo vytvoriť osobitné pravidlá v rámci vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva nariadenie (ES) č. 1082/2006, mali by sa vylúčiť odchýlky od ustanovenia týkajúceho sa tichého súhlasu po uplynutí lehoty šiestich mesiacov, okrem prípadov stanovených v tomto nariadení.

(14)

Mal by sa stanoviť dôvody, pre ktoré členský štát odmietne schválenie účasti perspektívneho člena alebo dohovor. Nemalo by sa však zohľadniť akékoľvek vnútroštátne právo, ktoré vyžaduje iné pravidlá a postupy pri uvedenom schvaľovaní ako tie, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 1082/2006.

(15)

Keďže nariadenie (ES) č. 1082/2006 sa nemôže uplatňovať v tretích krajinách, členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, by sa mal presvedčiť pri schvaľovaní účasti perspektívnych členov z tretích krajín založených podľa práva týchto tretích krajín na základe konzultácie s tými členskými štátmi, podľa práva ktorých boli iní perspektívni členovia EZÚS založení, že tretie krajiny uplatňujú podmienky a postupy rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1082/2006 alebo konajú v súlade s medzinárodnými dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami uzatvorenými medzi členskými štátmi Rady Európy, či už sú, alebo nie sú členskými štátmi Únie, a to na základe Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, podpísanej v Madride 21. mája 1980 a ďalších protokolov prijatých na jeho základe. V prípade účasti viacerých členských štátov Únie a jednej alebo viacerých tretích krajín by malo byť postačujúce, aby bola takáto dohoda uzatvorená medzi príslušnou treťou krajinou a jedným zúčastneným členským štátom Únie.

(16)

S cieľom podporiť pristúpenie nových členov k existujúcemu EZÚS by sa mal zjednodušiť postup zmeny dohovorov v takýchto prípadoch. Takéto zmeny by sa v prípade nového člena z členského štátu, ktorý už schválil dohovor, preto nemali oznamovať všetkým zúčastneným členským štátom, ale iba členskému štátu, podľa ktorého právnych predpisov je nový perspektívny člen založený a členskému štátu, v ktorom má EZÚS registrované sídlo. Akákoľvek následná zmena dohovoru by sa mala oznamovať všetkým dotknutým členským štátom. Takéto zjednodušenie postupu zmeny by sa však nemalo uplatňovať v prípade nového budúceho člena z členského štátu, ktorý zatiaľ neschválil dohovor, tretej krajiny alebo ZKÚ, pretože je nevyhnutné umožniť všetkým členským štátom, aby mohli skontrolovať, či je takéto pristúpenie v súlade s jeho verejným záujmom alebo verejným poriadkom.

(17)

Vzhľadom na prepojenie medzi členskými štátmi a ZKÚ, by sa na postupoch schvaľovania účasti perspektívnych členov zo ZKÚ mali zúčastňovať aj tieto členské štáty. V súlade s osobitným vzťahom riadenia medzi členským štátom a ZKÚ, členský štát by mal buď schváliť účasť perspektívneho člena zo ZKÚ, alebo by mal predložiť písomné potvrdenie členskému štátu, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, o tom, že príslušné orgány v ZKÚ schválili účasť perspektívneho člena v súlade s podmienkami a postupmi rovnocennými tým, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1082/2006. Rovnaký postup by sa mal uplatňovať v prípade perspektívneho člena zo ZKÚ, ktorý sa chce pripojiť k existujúcemu EZÚS.

(18)

Keďže stanovy už nemajú viac obsahovať všetky ustanovenia dohovoru, dohovor aj stanovy by sa mali zaregistrovať alebo zverejniť alebo oboje. Okrem toho by sa z dôvodov transparentnosti oznámenie týkajúce sa rozhodnutia o založení EZÚS malo zverejniť v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. V záujme dôslednosti by toto oznámenie malo obsahovať údaje stanovené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1082/2006 v znení zmenenom týmto nariadením.

(19)

Účel EZÚS by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal uľahčovanie a podporu územnej spolupráce vo všeobecnosti vrátane strategického plánovania a riadenia regionálnych a miestnych záujmov v súlade s politikou súdržnosti a inými politikami Únie a tak prispieval k plneniu stratégie Európa 2020 alebo realizácii makroregionálnych stratégií. EZÚS by preto malo mať možnosť vykonávať operácie s finančnou podporou inou, ako umožňuje politika súdržnosti Únie. Okrem toho by sa od každého člena v každom zastúpenom členskom štáte alebo tretej krajine malo požadovať, aby mal všetky kompetencie potrebné na účinné fungovanie EZÚS, pokiaľ členský štát alebo tretia krajina neschváli účasť člena založeného podľa jeho vnútroštátneho práva, aj keď tento člen nie je kompetentný vykonávať všetky úlohy vymedzené v dohovore.

(20)

EZÚS ako právny nástroj nie je určený na obchádzanie rámca stanoveného acquis Rady Európy, ktoré poskytuje rôzne príležitosti a rámce, v ktorých môžu regionálne a miestne orgány cezhranične spolupracovať vrátane najnovších zoskupení euroregionálnej spolupráce (7), alebo na to, aby poskytoval súbor osobitných spoločných pravidiel, ktoré by jednotne upravovali všetky takéto dojednania v celej Únii.

(21)

Osobitné úlohy EZÚS a možnosť členských štátov obmedziť činnosti, ktoré môžu EZÚS vykonávať bez finančnej podpory Únie, by mali byť v súlade s ustanoveniami upravujúcimi ERDF, Európsky sociálny fond a Kohézny fond počas programového obdobia 2014 – 2020.

(22)

Aj keď je v nariadení (ES) č. 1082/2006 stanovené, že úlohy EZÚS sa netýkajú okrem iného „regulačných právomocí“, ktoré môžu mať rôzne právne následky v rôznych členských štátoch, napriek tomu by zhromaždenie EZÚS malo byť schopné, ak je to osobitne stanovené dohovorom a v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, určiť podmienky použitia položky infraštruktúry, ktorú riadi EZÚS, alebo podmienky, podľa ktorých možno poskytovať službu všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane taríf a poplatkov, ktoré musia zaplatiť používatelia.

(23)

V dôsledku otvorenia EZÚS pre členov z tretích krajín alebo ZKÚ by dohovor mal upravovať podrobné ustanovenia o ich účasti.

(24)

V dohovore by sa malo okrem odkazu na rozhodné právo vo všeobecnosti, ako sa stanovuje v článku 2 nariadenia (ES) č. 1082/2006, uvádzať aj právo Únie a vnútroštátne právo uplatniteľné na EZÚS. Navyše by mala existovať možnosť, aby toto vnútroštátne právo bolo právom členského štátu, v ktorom orgány EZÚS vykonávajú svoje právomoci, najmä v prípade zamestnancov, za prácu ktorých zodpovedá riaditeľ, a ktorí sa nachádzajú v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má EZÚS registrované svoje sídlo. V dohovore by sa tiež malo uvádzať rozhodné právo Únie alebo vnútroštátne právo priamo súvisiace s činnosťami EZÚS vykonávanými v rámci úloh vymedzených v dohovore, a to aj vtedy, ak EZÚS riadi verejné služby všeobecného záujmu alebo infraštruktúry.

(25)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na problémy spojené s cezhraničným obstarávaním, s ktorými sa stretávajú EZÚS.

(26)

Vzhľadom na význam pravidiel vzťahujúcich sa na zamestnancov EZÚS a zásady upravujúce ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní, tieto pravidlá a zásady by sa mali vymedziť namiesto stanov v dohovore. Mala by existovať možnosť stanoviť v dohovore rôzne možnosti, čo sa týka výberu pravidiel vzťahujúcich sa na zamestnancov EZÚS. Osobitné ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní by sa mali riešiť v stanovách.

(27)

V tejto súvislosti by členské štáty mali ďalej využívať možnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (8) s cieľom umožniť spoločnú dohodu o výnimkách týkajúcich sa určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa uvedeného nariadenia v záujme určitých osôb alebo kategórií osôb a s cieľom považovať zamestnancov EZÚS za takúto kategóriu osôb.

(28)

Vzhľadom na význam ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti členov, tieto ustanovenia by sa mali vymedziť namiesto stanov v dohovore.

(29)

Ak je výlučným cieľom EZÚS riadenie programu spolupráce alebo jeho časti podporovanej EFRR, alebo ak sa EZÚS zaoberá spoluprácou alebo sieťami medzi regiónmi, informácie týkajúce sa územia, na ktorom EZÚS môže vykonávať svoju úlohu, by sa nemali požadovať. V prvom prípade by sa mal rozsah územia vymedziť, a ak je to vhodné, zmenil by sa v príslušnom programe spolupráce. V druhom prípade by požiadavka takýchto informácií, aj keď sa primárne týkajú nehmotných činností, ohrozila pristúpenie nových členov k medziregionálnej spolupráci alebo sieťam.

(30)

Je dôležité stanoviť rôzne opatrenia týkajúce sa na jednej strane kontroly riadenia verejných finančných prostriedkov a na druhej strane auditu účtovníctva EZÚS.

(31)

EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu, by sa mali jasnejšie odlíšiť od tých, ktorých členovia ručia v neobmedzenom rozsahu. Navyše s cieľom umožniť EZÚS, ktorých členovia ručia v obmedzenom rozsahu, vykonávať činnosti, ktoré by potenciálne mohli vytvárať dlhy, by sa členským štátom malo dovoliť, aby od takýchto EZÚS vyžadovali vhodné poistenie alebo aby boli takéto EZÚS kryté vhodnou finančnou zárukou na ochranu proti rizikám špecifikým pre ich činnosti.

(32)

Členské štáty by mali predložiť Komisii všetky ustanovenia, ako aj ich zmeny, prijaté na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1082/2006. S cieľom zlepšiť výmenu informácií a koordináciu medzi členskými štátmi, Komisiou a Výborom regiónov, by Komisia mala predložiť takéto ustanovenia členským štátom a Výboru regiónov. Výbor regiónov zriadil platformu EZÚS, ktorá všetkým zainteresovaným stranám umožňuje výmenu ich skúseností a osvedčených postupov a zlepšenie komunikácie o príležitostiach a výzvach EZÚS uľahčením výmeny skúseností so zakladaním EZÚS na územnej úrovni a zdieľať poznatky o najlepšej praxi týkajúcej sa územnej spolupráce.

(33)

Mala by sa určiť nová lehota na predloženie správy o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1082/2006. V súlade so smerovaním Komisie k tvorbe politiky vychádzajúcej z dôkazov by sa v tejto správe mali riešiť hlavné otázky hodnotenia vrátane účinnosti, efektívnosti, významu, európskej pridanej hodnoty a rozsahu pre zjednodušenie. a udržateľnosť. Účinnosť by sa mala posudzovať z hľadiska, okrem iného, charakteru snáh v rámci rôznych útvarov Komisie a medzi Komisiou a inými orgánmi, napríklad Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, šíriť poznatky o nástroji EZÚS. Komisia by mala postúpiť túto správu Európskemu parlamentu, Rade a podľa článku 307 prvého odseku ZFEÚ Výboru regiónov. do 1. augusta 2018.

(34)

S cieľom stanoviť zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú použiť pri hodnotení a príprave správy o upatňovaní nariadenia (ES) č. 1082/2006 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(35)

Existujúce EZÚS by nemali byť povinné prispôsobiť svoj dohovor a stanovy zmenám nariadenia (ES) č. 1082/2006 zavedeným týmto nariadením.

(36)

Je nevyhnutné stanoviť, podľa akého súboru pravidiel by sa mali schváliť EZÚS, pri ktorých sa začal schvaľovací postup pred začiatkom dátumu uplatňovania tohto nariadenia.

(37)

S cieľom prispôsobiť existujúce vnútroštátne pravidlá tak, aby sa toto nariadenie vykonalo skôr, ako je potrebné Komisii predložiť programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať šesť mesiacov po dátume jeho nadobudnutia účinnosti. Členské štáty by pri úprave svojich existujúcich vnútroštátnych pravidiel mali zaistiť, že sa stanovia príslušné orgány zodpovedné za schvaľovanie EZÚS a že v súlade s ich zákonným a administratívnym usporiadaním tieto orgány sú rovnaké orgány ako tie, ktoré zodpovedajú za prijatie oznámení v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006.

(38)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zlepšenie právneho nástroja EZÚS, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, keďže využívanie EZÚS je dobrovoľné, a to v súlade s ústavným systémom každého členského štátu.

(39)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (ES) č. 1082/2006

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

"1.   Európske zoskupenie územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) môže byť založené na území Únie v súlade s podmienkami a ustanoveniami tohto nariadenia.

2.   Cieľom EZÚS je uľahčovať a podporovať najmä územnú spoluprácu vrátane jednej alebo viacerých foriem cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi svojimi členmi, ako je stanovené v článku 3 ods. 1, s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie.";

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Sídlo EZÚS sa musí nachádzať v členskom štáte, podľa právnych predpisov ktorého je založený aspoň jeden člen EZÚS.“.

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Činnosť orgánov EZÚS sa riadi:

a)

týmto nariadením;

b)

dohovorom uvedeným v článku 8, ak sa to podľa tohto nariadenia výslovne povoľuje; a

c)

v prípadoch, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, alebo sa vzťahuje iba čiastočne, vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.

Ak je potrebné stanoviť rozhodné právo podľa práva Únie alebo medzinárodného práva súkromného, EZÚS sa považuje za subjekt členského štátu, v ktorom má svoje sídlo.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Činnosti EZÚS súvisiace s vykonávaním úloh uvedených v článku 7 ods. 2 a 3 vnútri Únie sa riadia rozhodným právom Únie a vnútroštátnym právom v zmysle dohovoru uvedeného v článku 8.

Činnosti EZÚS, ktoré sú spolufinancované z rozpočtu Únie, musia spĺňať požiadavky stanovené v uplatniteľnom práve Únie a vnútroštátnom práve týkajúcom sa uplatňovania tohto práva Únie.“.

3.

Článok 3 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.   Členmi EZÚS sa môžu stať tieto subjekty:

a)

členské štáty alebo orgány na národnej úrovni;

b)

regionálne orgány;

c)

miestne orgány;

d)

verejné podniky v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (*1) alebo orgány, ktoré sa riadia verejným právom v zmysle článku 1 ods. 9 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (*2);

e)

podniky poverené prevádzkovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom;

f)

národné, regionálne alebo miestne orgány alebo subjekty alebo verejné podniky z tretích krajín rovnocenné orgánom, subjektom alebo podnikom uvedeným v písmene d), podľa podmienok stanovených v článku 3a.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1)."

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).“;"

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   EZÚS tvoria členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov, s výnimkou ustanovení článku 3a ods. 2 a 5.“;

4.

vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Pristúpenie členov z tretích krajín alebo zámorských krajín alebo území (ZKÚ)

1.   V súlade s článkom 4 ods. 3a môžu EZÚS tvoriť členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov a jednej alebo viacerých tretích krajín susediacich s aspoň jedným z týchto členských štátov, vrátane ich najvzdialenejších regiónov, ak tieto členské štáty a tretie krajiny spoločne vykonávajú opatrenia územnej spolupráce alebo realizujú programy podporované Úniou.

Na účely tohto nariadenia sa tretia krajina alebo ZKÚ považuje za susediacu s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, ak má tretia krajina alebo ZKÚ spoločnú pozemnú hranicu s týmto členským štátom alebo ak tretia krajina alebo ZKÚ a členský štát sú oprávnené v rámci spoločného námorného cezhraničného alebo nadnárodného programu v rámci cieľ Európska územná spolupráca alebo sú oprávnené v rámci iného programu spolupráce prekračujúceho hranice, more alebo morskú panvu vrátane prípadu, keď sú oddelené medzinárodnými vodami.

2.   EZÚS môžu tvoriť členovia, ktorí sa nachádzajú na území iba jedného členského štátu a jednej alebo viacerých tretích krajín susediacich s týmto členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, ak príslušný členský štát považuje tento EZÚS za zoskupenie v súlade s rozsahom svojej územnej spolupráce v kontexte cezhraničnej alebo nadnárodnej spolupráce alebo dvojstranných vzťahov s príslušnými tretími krajinami.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 tretie krajiny susediace s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, zahŕňajú námorné hranice medzi príslušnými krajinami.

4.   V súlade s článkom 4a a za podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku môžu EZÚS tvoriť aj členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov, vrátane ich najvzdialenejších regiónov a jedného alebo viacerých ZKÚ spolu s členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín alebo bez nich.

5.   V súlade s článkom 4a a za podmienok stanovených v odseku 2 tohto článku môžu EZÚS tvoriť aj členovia, ktorí sa nachádzajú na území len jedného členského štátu, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, a jedného alebo viacerých ZKÚ s členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín alebo bez nich.

6.   EZÚS nesmie byť zriadené len medzi členmi z členského štátu a jedného alebo viacerých ZKÚ spojených s tým istým členským štátom.“.

5.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Po oznámení perspektívneho člena podľa odseku 2 členský štát, ktorý prijal uvedené oznámenie, vzhľadom na svoju ústavnú štruktúru schváli účasť perspektívneho člena v EZÚS a dohovor, okrem prípadu, keď uvedený členský štát posúdi, že:

a)

takáto účasť alebo dohovor nie je v súlade ani s jedným z nasledujúcich:

i)

týmto nariadením,

ii)

iným právom Únie týkajúcim sa aktov a činností EZÚS;

iii)

vnútroštátnym právom súvisiacim s právomocami a kompetenciami perspektívneho člena;

b)

takáto účasť nie je odôvodnená verejným záujmom ani verejným poriadkom príslušného členského štátu; alebo

c)

stanovy nie sú v súlade s dohovorom.

V prípade neschválenia členský štát oznámi svoje dôvody odmietnutia schválenia a v prípade potreby navrhne potrebné zmeny dohovoru.

Členský štát prijme svoje rozhodnutie v súvislosti so schválením v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia oznámenia v súlade s odsekom 2. Ak členský štát, ktorý prijal oznámenie, nevyjadrí žiadnu výhradu v uvedenej lehote, účasť perspektívneho člena a dohovor sa považujú za schválené. Členský štát, v ktorom sa má nachádzať sídlo EZÚS, však formálne schváli dohovor, aby sa umožnilo založenie EZÚS.

Všetky žiadosti o ďalšie informácie od členského štátu perspektívnemu členovi prerušujú plynutie lehoty uvedenej v treťom pododseku. Obdobie prerušenia začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorý členský štát poslal svoje výhrady perspektívnemu členovi, a trvá do vtedy, kým perspektívny člen odpovie na výhrady.

K prerušeniu lehoty uvedenej v treťom pododseku však nedôjde, ak perspektívny člen predloží odpoveď na výhrady členského štátu do desiatich pracovných dní od začatia plynutia obdobia prerušenia.

Pri rozhodovaní o účasti perspektívneho člena v EZÚS môžu členské štáty uplatniť svoje vnútroštátne pravidlá.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„3a.   V prípade EZÚS s perspektívnymi členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, po konzultáciách s ostatnými príslušnými členskými štátmi, sa presvedčí, že sú splnené podmienky stanovené v článku 3a a že každá tretia krajina schválila účasť perspektívnych členov v súlade:

a)

s podmienkami a postupmi rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, alebo

b)

s dohodou uzatvorenou aspoň medzi jedným členským štátom, podľa ktorého práva je perspektívny člen založený a príslušnou treťou krajinou.“;

c)

odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5.   Členovia sa dohodnú na dohovore uvedenom v článku 8 a zároveň zabezpečia súlad so schválením v súlade s odsekom 3 tohto článku.

6.   Každú zmenu dohovoru alebo stanov EZÚS oznámi členským štátom, podľa ktorého práva sú členovia EZÚS založení. Každú zmenu dohovoru, iba okrem prípadu pristúpenia nového člena podľa odseku 6a písm. a), schvália tieto členské štáty v súlade s postupom stanoveným v tomto článku.“;

d)

dopĺňa sa tento odsek:

„6a.   Nasledovné ustanovenia sa uplatňujú v prípade pristúpenia nových členov do existujúceho EZÚS:

a)

v prípade pristúpenia nového člena z členského štátu, ktorý už dohovor schválil, takéto pristúpenie schvaľuje iba členský štát, podľa ktorého práva je nový člen založený, v súlade s postupom stanoveným v odseku 3 a oznamuje EZÚS členskému štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo;

b)

v prípade pristúpenia nového člena z členského štátu, ktorý ešte dohovor neschválil, uplatňuje sa postup stanovený v odseku 6;

c)

v prípade pristúpenia nového člena z tretej krajiny k existujúcemu EZÚS, takéto pristúpenie posudzuje členský štát, v ktorom má EZÚS svoje sídlo v súlade s postupom stanoveným v odseku 3a.“;

6.

vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

Účasť členov zo ZKÚ

V prípade EZÚS s perspektívnym členom zo ZKÚ, členský štát, s ktorým je ZKÚ spojené, sa presvedčí, že sú splnené podmienky uvedené v článku 3a, a s prihliadnutím na jeho vzťah so ZKÚ buď:

a)

schváli účasť perspektívneho člena v súlade s článkom 4 ods. 3; alebo

b)

písomne potvrdí členskému štátu, kde sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, že príslušné orgány ZKÚ schválili účasť perspektívneho člena v súlade s podmienkami a postupmi rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.“.

7.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Nadobudnutie právnej subjektivity a uverejnenie v úradnom vestníku

1.   Dohovor a stanovy a ich všetky ďalšie zmeny sa registrujú alebo zverejňujú, prípadne registrujú aj zverejňujú, v členskom štáte, v ktorom má príslušné EZÚS sídlo, v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnym právom tohto členského štátu. EZÚS získa právnu subjektivitu dátumom registrácie alebo uverejnenia dohovoru a stanov, podľa toho, čo nastane skôr. Členovia informujú dotknuté členské štáty a Výbor regiónov o registrácii alebo uverejnení dohovoru a stanov.

2.   EZÚS zabezpečí, aby sa do desiatich pracovných dní od registrácie alebo uverejnenia dohovoru a stanov poslala Výboru regiónov žiadosť podľa vzoru stanoveného v prílohe k tomuto nariadeniu. Výbor regiónov potom uvedenú žiadosť predloží Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie, ktorý uverejní oznámenie v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, v ktorom oznámi založenie EZÚS spolu s údajmi stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu.“.

8.

V článku 6 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Bez ohľadu na odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa na úlohy EZÚS uvedené v článku 7 ods. 3, ktoré zahŕňajú činnosti spolufinancované Úniou, vzťahujú príslušné právne predpisy týkajúce sa kontroly finančných prostriedkov poskytovaných Úniou.“.

9.

Článok 7 sa mení takto:

a)

odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2.   EZÚS koná v rozsahu pridelených úloh, a to uľahčovania a podpory územnej spolupráce s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu a územnú súdržnosť Únie a prekonávanie prekážok vnútorného trhu. Každú úlohu určujú jeho členovia tak, aby patrila do kompetencie každého člena, pokiaľ členský štát alebo tretia krajina neschváli účasť člena založeného podľa svojho vnútroštátneho práva aj vtedy, ak tento člen nie je kompetentný pre všetky úlohy uvedené v dohovore.

3.   EZÚS môže vykonávať osobitné činnosti územnej spolupráce medzi svojimi členmi pri dosahovaní cieľa uvedeného v článku 1 ods. 2 s finančným príspevkom Únie alebo bez neho.

Úlohy EZÚS sa môžu týkať predovšetkým realizácie programov spolupráce alebo ich častí alebo realizácie operácií podporovaných Úniou prostredníctvom EFRR, Európskeho sociálneho fondu a/alebo Kohézneho fondu.

Členské štáty môžu obmedziť úlohy, ktoré EZÚS môžu vykonávať bez finančnej podpory Únie. Členské štáty však bez toho, aby bol dotknutý článok 13, nevylúčia úlohy, ktoré sa týkajú investičných priorít uvedených v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 (*3).

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17 december 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ 347, 20.12.2013, s. 259).“;"

b)

v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:

„Zhromaždenie EZÚS uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a), však môže v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, určiť podmienky použitia položky infraštruktúry, ktorú riadi EZÚS, alebo podmienky, podľa ktorých sa poskytujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane taríf a poplatkov, ktoré musia zaplatiť používatelia.“;

10.

v článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Dohovor uvádza:

a)

názov EZÚS a jeho sídlo;

b)

rozsah územia, na ktorom môže EZÚS vykonávať svoje úlohy;

c)

cieľ a úlohy EZÚS;

d)

doba trvania EZÚS a podmienky jeho rozpustenia;

e)

zoznam členov EZÚS;

f)

zoznam orgánov EZÚS a ich príslušných právomoci;

g)

uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo na účely výkladu a presadzovania dohovoru;

h)

uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom konajú orgány EZÚS;

i)

opatrenia týkajúce sa zapojenia členov z tretích krajín alebo zo ZKÚ, ak je to vhodné, vrátane určenia rozhodného práva, ak EZÚS vykonáva úlohy v tretích krajinách alebo ZKÚ;

j)

uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo priamo súvisiace s činnosťami EZÚS vykonávanými v rámci úloh stanovených v dohovore;

k)

pravidlá uplatniteľné na zamestnancov EZÚS ako aj zásady upravujúce ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní;

l)

ustanovenia o ručení EZÚS a jeho členov v súlade s článkom 12;

m)

príslušné dojednania o vzájomnom uznávaní vrátane finančnej kontroly riadenia verejných finančných prostriedkov; a

n)

postupy na prijatie stanov a zmien dohovoru, ktoré musia byť v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 4 a 5.

3.   Informácie podľa odseku 2 písm. b) sa však nevyžadujú, ak sa úlohy EZÚS týkajú len riadenia programu spolupráce alebo jeho časti podľa nariadenia (EÚ) č. 1299/2013, alebo ak sa EZÚS zaoberá medziregionálnou spoluprácou alebo sieťami.“;

11.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Stanovy

1.   Stanovy EZÚS sa prijímajú jednomyseľne jeho členovia na základe dohovoru a v súlade s ním.

2.   V stanovách EZÚS sa uvádza aspoň toto:

a)

ustanovenia o činnosti jeho orgánov a právomociach týchto orgánov, ako aj počet zástupcov členov v príslušných orgánoch;

b)

jeho rozhodovacích postupoch;

c)

jeho pracovnom jazyku alebo jazykoch;

d)

ustanovenia o jeho fungovaní;

e)

postupy týkajúce sa personálneho manažmentu a náboru zamestnancov;

f)

ustanovenia o finančných príspevkoch členov;

g)

uplatniteľné účtovné a rozpočtové pravidlá pre jeho členov;

h)

určenie nezávislého externého audítora jeho účtovnej závierky; a

i)

postupy na zmenu jeho stanov, ktoré musia byť v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 4 a 5.“.

12.

V článku 11 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Zostavenie účtovnej závierky, vrátane prípadnej požadovanej sprievodnej výročnej správy, audit a uverejnenie účtovnej závierky sa riadi vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo.“.

13.

Článok 12 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„EZÚS ručí za všetky svoje dlhy.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 členovia EZÚS ručia v rozsahu, v akom aktíva EZÚS nestačia na pokrytie jeho záväzkov, za jeho dlhy bez ohľadu na povahu týchto dlhov, pričom podiel každého člena sa stanoví úmerne k jeho finančnému príspevku. V stanovách sa uvedú ustanovania týkajúce sa finančných príspevkov.

Členovia EZÚS môžu v stanovách určiť, že po skončení členstva v EZÚS majú ručiť za záväzky, ktoré vyplynuli z činností EZÚS počas ich členstva.

2a.   Ak je na základe vnútroštátneho práva, podľa ktorého bol člen založený, obmedzené ručenie aspoň jedného člena EZÚS z členského štátu, ostatní členovia môžu v dohovore svoje ručenie takisto obmedziť, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonáva toto nariadenie.

Názov EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu, obsahuje slová „s ručením obmedzeným“.

Požiadavky uverejnenia dohovoru, stanov a účtovnej závierky EZÚS, ktorého členovia ručia obmedzene, sú aspoň také ako v prípade iných právnych subjektov s ručením obmedzeným podľa práva členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.

V prípade EZÚS, ktorého členovia ručia obmedzene, môže každý príslušný členský štát vyžadovať, aby si EZÚS vhodným spôsobom poistilo riziká špecifické pre jeho činnosti, alebo aby bolo kryté zárukou poskytovanou bankou alebo inou finančnou inštitúciou so sídlom v členskom štáte, alebo aby bolo kryté nástrojom, ktoré verejný subjekt alebo členský štát poskytuje ako záruku.“.

14.

V článku 15 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Ak toto nariadenie neustanovuje inak, na spory týkajúce sa EZÚS sa uplatňuje právo Únie o súdnej právomoci. V každom prípade, ktorý nie je ustanovený v takomto práve Únie, sú príslušnými súdmi na riešenie sporov súdy členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.“.

15.

Článok 16 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú ustanovenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia, to vrátane určenia príslušných orgánov zodpovedných za schvaľovací postup v súlade so svojim zákonným a administratívnym usporiadaním.

Ak sa to podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu vyžaduje, členský štát môže vytvoriť komplexný zoznam úloh, ktoré už majú členovia EZÚS v zmysle článku 3 ods. 1, založení podľa jeho práva, ak ide o územnú spoluprácu v rámci tohto členského štátu.

Členský štát predloží Komisii všetky ustanovenia prijaté podľa tohto článku ako aj všetky ich zmeny. Komisia postúpi tieto ustanovenia ostatným členským štátom a Výboru regiónov.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Ustanoveniami uvedenými v odseku 1, vzhľadom na to, že sa týkajú členského štátu, s ktorým je ZKÚ prepojená, berúc do úvahy vzťah členského štátu s touto ZKÚ, sa zabezpečuje aj účinné uplatňovanie tohto nariadenia, čo sa týka tejto ZKÚ, susediacich ďalších členských štátov alebo najodľahlejších regiónov týchto členských štátov.“.

16.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Správa

Komisia do 1. augusta 2018 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v ktorej uvedie hodnotenie jeho účinnosti, efektívnosti, význame, európskej pridanej hodnote a priestore na zjednodušenie na základe ukazovateľov.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17a, v ktorých stanoví kritériá uvedené v prvom odseku“.

17.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 17a

Delegovanie právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 druhom odseku sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 21 december 2013

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 druhom odseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 druhého odseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“.

Článok 2

Prechodné ustanovenia

1.   EZÚS založené pred 21 december 2013 nie sú povinné zosúladiť svoj dohovor a stanovy s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1082/2006, zmeneného týmto nariadením.

2.   V prípade EZÚS, ohľadom ktorých sa postup podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006 začal pred 22 júna 2014 a zostáva už len registrácia alebo uverejnenie podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1082/2006, sa ich dohovor a stanovy zaregistrujú alebo uverejnia alebo oboje, v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1082/2006 pred jeho zmenou týmto nariadením.

3.   EZÚS, v prípade ktorých sa postup podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006 začal viac ako šesť mesiacov pred 22 júna 2014, sa schvália v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1082/2006 pred jeho zmenou týmto nariadením.

4.   EZÚS iné ako tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku, v prípade ktorých sa postup podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006 začal pred 22 júna 2014, sa schvália v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1082/2006 zmeneného týmto nariadením.

5.   Členské štáty predložia Komisii potrebné zmeny vnútroštátnych ustanovení prijaté v súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1082/2006 zmenenom týmto nariadením najneskôr 22 júna 2014

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 22 júna 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 53.

(2)  Ú. v. EÚ C 113, 18.4.2012, s. 22.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

(6)  Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25 novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(7)  Protokol č. 3 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými spoločenstvami alebo orgánmi, ktorý sa týka zoskupení euroregionálnej spolupráce (ZES), otvorený na podpis 16. novembra 2009.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).


PRÍLOHA

Vzor informácií, ktoré sa majú predložiť podľa článku 5 ods. 2

ZALOŽENIE EURÓPSKEHO ZOSKUPENIA ÚZEMNEJ SPOLUPRÁCE (EZÚS)

Názov EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu, obsahuje slová „s ručením obmedzeným“ (článok 12 ods. 2a)

Povinné políčka sú označené hviezdičkou*.

Image 3L3472013SK110120131211SK0001.0002241241Spoločné vyhlásenieEurópskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)1.Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.2.Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:a)pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;b)medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;c)prípravu trhov satelitnej navigácie;d)účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aje)každoročné preskúmanie pracovného programu.3.V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.4.Komisia zohľadní názory GIP.5.GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:troch zástupcov za Radu,troch zástupcov za Európsky parlament,jedného zástupcu za Komisiua bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).6.GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.L3472013SK18510120131211SK0009.000420812081Vyhlásenia KomisieMaximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektuKomisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.Stav financovania biodiverzity v ZKÚKomisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.L3472013SK25910120131217SK0015.000228012801Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28110120131217SK0016.000328812881Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28910120131217SK0017.000330213021Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK30310120131217SK0018.000231713171Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.L3472013SK30310120131217SK0018.000331813181Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.L3472013SK30310120131217SK0018.000431913191Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.L3472013SK32010120131217SK0019.001546614661Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).L3472013SK32010120131217SK0019.001646714671Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkovEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:i.prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;ii.prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.L3472013SK32010120131217SK0019.001746814681Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.L3472013SK32010120131217SK0019.001846914691Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.L3472013SK54910120131217SK0022.000460716071Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniuRada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.

Text obrazu

Image 4L3472013SK110120131211SK0001.0002241241Spoločné vyhlásenieEurópskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)1.Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.2.Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:a)pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;b)medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;c)prípravu trhov satelitnej navigácie;d)účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aje)každoročné preskúmanie pracovného programu.3.V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.4.Komisia zohľadní názory GIP.5.GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:troch zástupcov za Radu,troch zástupcov za Európsky parlament,jedného zástupcu za Komisiua bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).6.GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.L3472013SK18510120131211SK0009.000420812081Vyhlásenia KomisieMaximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektuKomisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.Stav financovania biodiverzity v ZKÚKomisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.L3472013SK25910120131217SK0015.000228012801Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28110120131217SK0016.000328812881Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28910120131217SK0017.000330213021Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK30310120131217SK0018.000231713171Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.L3472013SK30310120131217SK0018.000331813181Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.L3472013SK30310120131217SK0018.000431913191Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.L3472013SK32010120131217SK0019.001546614661Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).L3472013SK32010120131217SK0019.001646714671Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkovEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:i.prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;ii.prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.L3472013SK32010120131217SK0019.001746814681Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.L3472013SK32010120131217SK0019.001846914691Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.L3472013SK54910120131217SK0022.000460716071Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniuRada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.

Text obrazu

Image 5L3472013SK110120131211SK0001.0002241241Spoločné vyhlásenieEurópskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)1.Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.2.Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:a)pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;b)medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;c)prípravu trhov satelitnej navigácie;d)účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aje)každoročné preskúmanie pracovného programu.3.V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.4.Komisia zohľadní názory GIP.5.GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:troch zástupcov za Radu,troch zástupcov za Európsky parlament,jedného zástupcu za Komisiua bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).6.GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.L3472013SK18510120131211SK0009.000420812081Vyhlásenia KomisieMaximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektuKomisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.Stav financovania biodiverzity v ZKÚKomisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.L3472013SK25910120131217SK0015.000228012801Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28110120131217SK0016.000328812881Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28910120131217SK0017.000330213021Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK30310120131217SK0018.000231713171Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.L3472013SK30310120131217SK0018.000331813181Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.L3472013SK30310120131217SK0018.000431913191Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.L3472013SK32010120131217SK0019.001546614661Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).L3472013SK32010120131217SK0019.001646714671Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkovEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:i.prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;ii.prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.L3472013SK32010120131217SK0019.001746814681Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.L3472013SK32010120131217SK0019.001846914691Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.L3472013SK54910120131217SK0022.000460716071Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniuRada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.

Text obrazu

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚS

Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.

V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚS

Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.

V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.

Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚS

Európsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/320


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1303/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanoviská Výboru regiónov (2),

so zreteľom na stanoviská Dvora audítorov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti má zameriavať na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov, a že osobitná pozornosť sa má venovať najmä vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. V článku 175 ZFEÚ sa vyžaduje, aby Únia podporovala dosahovanie týchto cieľov prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, usmerňovacej sekcie, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskej investičnej banky a ďalších nástrojov.

(2)

S cieľom zlepšiť koordináciu a harmonizovať vykonávanie fondov, ktoré poskytujú podporu v rámci politiky súdržnosti, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu s fondmi určenými na rozvoj vidieka, konkrétne Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EPFRV), a námorného a rybárskeho sektora, konkrétne opatrení financovaných na základe spoločného riadenia v Európskom námornom a rybárskom fonde (ENRF), by sa pre všetky tieto fondy (ďalej len „európske štrukturálne a investičné fondy alebo EŠIF“) mali stanoviť spoločné ustanovenia. Okrem toho, toto nariadenie obsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR, ESF a Kohézny fond, ale nevzťahujú sa na EPFRV a ENRF, ako aj všeobecné ustanovenia uplatniteľné na EFRR, ESF, Kohézny fond a ENRF, ale nevzťahujú sa na EPFRV. V dôsledku osobitostí, ktoré existujú pre každý EŠIF, by sa mali v samostatných nariadeniach určiť osobitné pravidlá pre jednotlivé EŠIF, ako aj pre cieľ Európska územná spolupráca v rámci EFRR.

(3)

V súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010, ktorými sa prijala stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, by Únia a členské štáty mali dosahovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a súčasne podporovať harmonický rozvoj Únie a znižovať regionálne rozdiely. EŠIF) by mali zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(4)

Čo sa týka spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), výrazné synergické účinky sa už dosiahli prostredníctvom harmonizácie a zosúladenia pravidiel riadenia a kontroly pre prvý pilier (Európsky poľnohospodársky záručný fond -EPZF) a druhý pilier SPP (EPFRV). Preto by sa malo zachovať silné prepojenie medzi EPZF a EPFRV a zachovať štruktúry, ktoré už v členských štátoch existujú.

(5)

Najvzdialenejšie regióny by mali mať prospech z osobitných opatrení a z dodatočného financovania na vyváženie ich štrukturálnej sociálnej a hospodárskej situácie spolu so znevýhodneniami vyplývajúcimi z faktorov uvedených v článku 349 ZFEÚ.

(6)

Najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva by mali mať prospech z osobitných opatrení a dodatočného financovania na vyváženie závažných a prírodných alebo demografických znevýhodnení uvedených v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.

(7)

S cieľom zabezpečiť správny a jednotný výklad ustanovení a prispieť k právnej istote pre členské štáty a prijímateľov je potrebné vymedziť určité pojmy používané v tomto nariadení.

(8)

V prípade, že je pre Komisiu stanovená časová lehota na prijatie alebo zmenu určitého rozhodnutia v súlade s týmto nariadením, časová lehota na prijatie alebo zmenu takéhoto rozhodnutia by nemala zahŕňať obdobie začínajúce dátumom, keď Komisia zaslala svoje pripomienky členskému štátu, a trvajúce dovtedy, kým členský štát na tieto pripomienky neodpovedal.

(9)

Toto nariadenie pozostáva z piatich častí, z ktorých prvá stanovuje predmet úpravy a vymedzenia pojmov, druhá obsahuje pravidlá uplatniteľné na všetky EŠIF, tretia obsahuje ustanovenia, ktoré sa vzťahujú len na EFRV, ESF a Kohézny fond (ďalej len „fondy“), štvrtá obsahuje ustanovenia, ktoré sa vzťahujú iba na fondy a na ENRF, a piata obsahuje záverečné ustanovenia. Na zabezpečenie súladu pri výklade rôznych častí tohto nariadenia a medzi týmto nariadením a nariadeniami o jednotlivých fondoch je dôležité jasne stanoviť vzťahy medzi nimi. Okrem toho osobitné pravidlá ustanovené v osobitných pravidlách pre jednotlivé fondy môžu byť doplnkové, ale mali by sa odchyľovať od zodpovedajúcich ustanovení v tomto nariadení len vtedy, ak je takáto odchýlka osobitne stanovená v tomto nariadení.

(10)

Podľa článku 317 ZFEÚ a so zreteľom na spoločné riadenie by sa mali určiť podmienky, za ktorých môže Komisia vykonávať svoju zodpovednosť za plnenie rozpočtu Únie, a mala by sa spresniť zodpovednosť vyplývajúca pre členské štáty. Uvedené podmienky by mali umožniť, aby sa Komisia uistila, že členské štáty využívajú EŠIF zákonne a správne, a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (4) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Členské štáty na príslušnej územnej úrovni v súlade s ich inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom a orgány, ktoré na tieto účely určili, by mali byť zodpovedné za vypracúvanie a vykonávanie programov. Uvedené podmienky by mali tiež zabezpečovať, aby sa venovala pozornosť potrebe zaistiť komplementárnosť a konzistentnosť príslušnej intervencie Únie, dodržiavaniu zásady proporcionality a zohľadneniu celkového cieľa znížiť administratívnu zaťaž.

(11)

Pre partnerskú dohodu a pre každý program osobitne by každý členský štát mal utvoriť partnerstvo so zástupcami príslušných regionálnych, miestnych orgánov verejnej správy, orgánov mestskej samosprávy a ostatných orgánov verejnej správy; hospodárskych a sociálnych partnerov a ostatných príslušných subjektov, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov z oblasti ochrany životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za presadzovanie sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a zabraňovanie diskriminácii vrátane „zastrešujúcich organizácií“ takýchto orgánov a subjektov, kde je to vhodné. Účelom tohto partnerstva je zabezpečiť dodržiavanie zásad viacúrovňového riadenia, a subsidiarity a proporcionality a špecifiká rôznych inštitucionálnych a právnych rámcov jednotlivých členských štátov, ako aj zabezpečiť, aby sa zainteresované strany stotožnili s plánovanými intervenciami, a vychádzať zo skúseností a know-how príslušných aktérov. Členské štáty by mali určiť najreprezentatívnejších relevantných partnerov. Medzi týchto partnerov by mali patriť inštitúcie, organizácie a skupiny, ktoré sú schopné ovplyvniť vypracúvanie programov alebo by mohli byť ovplyvnené vypracúvaním a vykonávaním programov. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť určiť tam, kde je to vhodné, za relevantných partnerov aj zastrešujúce organizácie, ktorými sú združenia, federácie alebo konfederácie príslušných regionálnych, miestnych orgánov verejnej správy a orgánov mestskej samosprávy či iných subjektov v súlade s platným vnútroštátnym právom a praxou.

Komisia by mala byť splnomocnená prijať delegovaný akt stanovujúci európsky kódex správania pre partnerstvo s cieľom podporiť a uľahčiť členským štátom organizáciu partnerstva, pokiaľ ide o zabezpečenie zapojenia relevantných partnerov do prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia partnerských dohôd a programov konzistentným spôsobom. Uvedený prijatý delegovaný akt by za žiadnych okolností a na základe žiadneho jeho výkladu nemal mať spätný účinok alebo byť základom pre zisťovanie nezrovnalostí vedúce k finančným opravám. Prijatý delegovaný akt by nemal uvádzať skorší dátum uplatňovania ako je dátum jeho prijatia. Prijatý delegovaný akt by mal umožniť členským štátom, aby sa rozhodli pre najvhodnejšie podrobné spôsoby vykonávania partnerstva v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom, ako aj svojimi kompetenciami na národnej a regionálnej úrovni za predpokladu, že sa dosiahnu jeho ciele stanovené v tomto nariadení.

(12)

Činnosti EŠIF a nimi podporované operácie by mali byť v súlade s platným právom Únie a súvisiacim vnútroštátnym právom, ktorým sa priamo alebo nepriamo vykonáva toto nariadenie a pravidlá pre jednotlivé fondy.

(13)

V súvislosti s úsilím Únie o posilnenie hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti by sa Únia vo všetkých fázach vykonávania EŠIF mala zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti žien a mužov a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe rodu, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), článku 10 ZFEÚ a článku 21 Charty základných práv Európskej únie, s prihliadnutím najmä na prístup osôb so zdravotným postihnutím, ako aj článku 5 ods. 2 Charty základných práv, ktorý stanovuje, že od nikoho sa nemá vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce.

(14)

Ciele EŠIF by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa zachovanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia podľa článkov 11 a 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“. Na tento účel by členské štáty mali poskytovať informácie o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy v súlade s ambíciou venovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na tieto ciele s použitím metodiky založenej na kategóriách intervencií, oblastiach záujmu alebo opatrení prijatej Komisiou prostredníctvom vykonávacieho aktu a odrážajúcej zásadu proporcionality.

(15)

S cieľom prispieť ku stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a k úlohám jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, by sa podpora EŠIF mala zameriavať na obmedzený počet spoločných tematických cieľov. Presný rozsah každého z EŠIF by mal byť stanovený v pravidlách pre jednotlivé fondy. Tento rozsah by sa mal dať obmedziť iba na niektoré z tematických cieľov vymedzených v tomto nariadení.

(16)

S cieľom maximalizovať príspevok EŠIF a stanoviť strategické hlavné zásady na uľahčenie procesu programovania na úrovni členských štátov a regiónov by sa mal stanoviť spoločný strategický rámec (SSR). SSR by mal uľahčiť sektorovú a územnú koordináciu intervencií Únie v rámci EŠIF a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie v súlade so zámermi a cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu pri zohľadnení kľúčových územných výziev rôznych typov území.

(17)

SSR by mal stanoviť spôsob, akým EŠIF majú prispieť ku stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, opatrenia na podporu integrovaného využívania EŠIF, opatrenia na koordináciu medzi EŠIF a inými príslušnými politikami a nástrojmi Únie, horizontálne princípy a prierezové ciele politiky na vykonávanie EŠIF, opatrenia na riešenie kľúčových územných výziev a prioritné oblasti pre činnosti spolupráce v rámci EŠIF.

(18)

Členské štáty a regióny sa čoraz častejšie stretávajú s výzvami, ktoré súvisia s vplyvom globalizácie, environmentálnymi a energetickými aspektmi, starnutím obyvateľstva a demografickými zmenami, technologickou transformáciou a dopytom po inováciách a so sociálnou nerovnosťou. Vzhľadom na zložitý charakter a vzájomnú previazanosť takýchto výziev by riešenia podporované prostredníctvom EŠIF mali byť integrované, viacsektorové a viacdimenzionálne. V tejto súvislosti a v záujme zvýšenia účinnosti a efektívnosti politík by malo byť možné zlúčiť EŠIF do integrovaných balíkov, ktoré sú prispôsobené na konkrétne územné potreby.

(19)

Očakáva sa, že kombinácia poklesu pracujúceho obyvateľstva a rastúceho podielu ľudí v dôchodkovom veku v populácii, ako aj problémy spojené s populačným rozptylom, budú okrem iného naďalej obmedzovať štruktúry vzdelávania a sociálnej podpory v členských štátoch, a tým aj hospodársku konkurencieschopnosť Únie. Prispôsobenie sa týmto demografickým zmenám predstavuje jednu z hlavných výziev, ktorej budú čeliť členské štáty a regióny v nasledujúcich rokoch, a mal by sa preto na ňu klásť zvlášť vysoký dôraz v prípade regiónov najviac postihnutých demografickými zmenami.

(20)

Na základe SSR by mal každý členský štát pripraviť v spolupráci so svojimi partnermi a v dialógu s Komisiou partnerskú dohodu. Partnerská dohoda by mala preniesť prvky vymedzené v SSR do vnútroštátneho kontextu a vymedzovať pevné záväzky na dosiahnutie cieľov Únie prostredníctvom programovania EŠIF. Partnerská dohoda by mala stanoviť opatrenia na zabezpečenie súladu so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj s úlohami jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy, opatrenia na zabezpečenie účinného a efektívneho vykonávania EŠIF a opatrenia na zabezpečenie zásady partnerstva a integrovaný prístup k územnému rozvoju. Malo by sa rozlišovať medzi podstatnými prvkami partnerskej dohody, ktoré sú predmetom rozhodnutia Komisie, a ostatnými prvkami, ktoré nie sú predmetom rozhodnutia Komisie a môže ich zmeniť členský štát. Je potrebné stanoviť osobitné podmienky na predloženie a prijatie partnerskej dohody a programov pre prípad, že by sa oneskorilo nadobudnutie účinnosti jedného alebo viacerých nariadení o jednotlivých fondoch alebo by sa toto oneskorenie očakávalo. Zahŕňa to stanovenie ustanovení, ktoré umožnia predložiť a prijať partnerskú dohodu aj v prípade, že budú chýbať niektoré prvky vo vzťahu k EŠIF či fondom, ktorých sa oneskorenie týka, a neskoršie, po nadobudnutí účinnosti nariadenia či nariadení o jednotlivých fondoch, predložiť revidovanú partnerskú dohodu. Vzhľadom na to, že programy spolufinancované prostredníctvom EŠIF, ktorého sa oneskorenie týka, by v tomto prípade mali byť predložené a prijaté až po nadobudnutí účinnosti nariadenia týkajúceho sa daného fondu, mali by sa tiež stanoviť primerané lehoty na predloženie programov dotknutých týmto oneskorením.

(21)

Členské štáty by sa mali zamerať na zabezpečenie výrazného príspevku k dosiahnutiu cieľov Únie v súlade so svojimi osobitnými národnými a regionálnymi potrebami rozvoja. Mali by sa vymedziť ex ante kondicionality, ako aj stručný a vyčerpávajúci súbor objektívnych kritérií pre ich posúdenie, aby sa zabezpečilo vytvorenie nevyhnutných podmienok pre účinné a efektívne využívanie podpory Únie. Na tento účel by sa ex ante kondicionalita mala uplatňovať na prioritu daného programu iba vtedy, ak je priamo a skutočne spojená s účinným a efektívnym dosiahnutím konkrétneho cieľa investičnej priority alebo priority Únie alebo má na neho priamy vplyv, keďže nie každý špecifický cieľ je nevyhnutne spojený s ex ante kondicionalitou stanovenou v pravidlách pre jednotlivé fondy. Pri posudzovaní uplatniteľnosti ex ante kondicionality sa berie do úvahy podľa potreby aj zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej podpory. Splnenie uplatniteľných ex ante kondicionalít by mal posúdiť členský štát v rámci jeho vypracúvania programov a v prípade potreby partnerskej dohody. Komisia by mala posúdiť súlad a primeranosť informácií poskytovaných zo strany členského štátu. V prípadoch nesplnenia uplatniteľnej ex ante kondicionality v stanovenej lehote by Komisia mala mať právomoc za vopred presne stanovených podmienok pozastaviť priebežné platby pre príslušné priority programu.

(22)

Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi preskúmať v roku 2019 výkonnosť na základe výkonnostného rámca. Výkonnostný rámec by sa mal vymedziť pre každý program s cieľom monitorovať v priebehu celého programového obdobia 2014 - 2020 (ďalej len „programové obdobie“) pokrok v dosahovaní cieľov a zámerov stanovených pre každú prioritu. S cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočet Únie nevyužíval zbytočne alebo neefektívne, v prípade, že existujú dôkazy, že v rámci priority sa výrazne nedosiahli čiastkové ciele týkajúce sa iba finančných ukazovateľov, ukazovateľov výstupov a kľúčových krokov zameraných na vykonávanie stanovených vo výkonnostnom rámci, pre jasne identifikované nedostatky vo vykonávaní, ktoré predtým oznámila Komisia, a ak členský štát neprijal potrebné nápravné opatrenia, by Komisia mala môcť pozastaviť platby na program alebo na konci programového obdobia uplatniť finančné opravy. Pri uplatňovaní finančných opráv by Komisia mala vziať do úvahy úroveň absorpcie a vonkajšie faktory, ktoré prispeli k neúspechu, pričom riadne zohľadňuje zásadu proporcionality. Finančné opravy by sa nemali uplatňovať, ak nesplnenie cieľov vyplýva z pôsobenia sociálno-ekonomických faktorov, závažných zmien v hospodárskych alebo environmentálnych podmienkach v členskom štáte alebo z dôvodov vyššej moci, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú realizáciu príslušných priorít. Na účely pozastavenia platieb a ani na účely finančných opráv by sa nemali brať do úvahy ukazovatele výsledkov.

(23)

Na uľahčenie sústredenia sa na výkon a dosiahnutie cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa mala pre každý členský štát ustanoviť výkonnostná rezerva vo výške 6 % celkovej výšky vyčlenených finančných prostriedkov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ako aj v rámci EPFRV a v rámci opatrení financovaných na základe spoločného riadenia v súlade s budúcim právnym aktom Únie stanovujúcim podmienky pre finančnú podporu pre námornú a rybársku politiku na programové obdobie 2014-2020 (ďalej len „nariadenie o ENRF“). Pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca by výkonnostná rezerva nemala existovať z dôvodu ich rozmanitosti a medzinárodnej povahy. Finančné prostriedky pridelené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako je vymedzené v operačnom programe v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 (5); na technickú pomoc na podnet Komisie; prevody z prvého piliera SPP do EPFRV podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (6); prevody do EPFRV podľa ustanovení o dobrovoľnej úprave priamych platieb v roku 2013 a o prevode na EPFRV ustanovených v nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (7), pokiaľ ide o kalendárne roky 2013 a 2014; prevody do Nástroja na prepájanie Európy z Kohézneho fondu; prevody do Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, ako je vymedzené v budúcom právnom akte Únie,; a inovačné opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj miest by mali byť vyňaté na účel vypočítania výkonnostnej rezervy.

(24)

Je potrebné užšie prepojenie medzi politikou súdržnosti a hospodárskym riadením Únie, aby sa účinnosť výdavkov v rámci EŠIF opierala o zdravé hospodárske politiky a aby EŠIF mohli byť v prípade potreby presmerované na riešenie hospodárskych problémov, ktorým členský štát čelí. V rámci prvej zložky opatrení spájajúcich efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí by mala byť Komisia schopná požiadať o zmeny v partnerskej dohode a v programoch s cieľom podporiť vykonávanie príslušných odporúčaní Rady alebo maximalizovať dosah rastu a konkurencieschopnosti dostupných EŠIF v prípade, že členské štáty dostávajú príslušnú finančnú pomoc. Opätovné programovanie by sa malo uskutočniť iba vtedy, keď by naozaj mali priamy vplyv na úpravu výziev určených v príslušných odporúčaniach Rady v súlade s mechanizmami správy hospodárskych záležitostí, aby sa zabránilo častému opätovnému programovaniu, ktoré by narušilo predvídateľnosť riadenia fondov. V rámci druhej zložky opatrení spájajúcich efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí v prípade, že členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti so správou hospodárskych záležitostí, Komisia by mala navrhnúť Rade, aby pozastavila všetky záväzky či platby určené na programy daného členského štátu alebo ich časť. Je potrebné vytvoriť rozličné postupy pre pozastavenie záväzkov a platieb. Avšak v oboch prípadoch by mala Komisia pri príprave návrhu na pozastavenie zohľadniť všetky príslušné informácie a venovať náležitú pozornosť všetkým prvkom, ktoré vyplynú zo štruktúrovaného dialógu s Európskym parlamentom, a všetkým stanoviskám vyjadreným v jeho priebehu.

Rozsah a miera pozastavenia by mali byť primerané a účinné a mali by rešpektovať aj rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi. Pozastavenie platieb by ďalej malo zohľadňovať hospodársku a sociálnu situáciu príslušných členských štátov, ako aj prípadný celkový hospodársky vplyv na členský štát, ktorý vyplynie z jednotlivých krokov postupu pri nadmernom schodku a postupu pri nadmernej nerovnováhe.

(25)

Na základe Protokolu č. 15 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý je prílohou Zmluvy o EÚ a ZFEÚ, sa určité ustanovenia o nadmernom schodku a súvisiacich postupoch nemajú uplatňovať na Spojené kráľovstvo. Ustanovenia o pozastavení všetkých platieb a záväzkov alebo ich časti by sa preto na Spojené kráľovstvo nemali uplatňovať.

(26)

Vzhľadom na to, že zásada spolufinancovania má pre vykonávanie EŠIF veľký význam, s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za príslušné politiky na mieste a v súlade s pomerným uplatňovaním pozastavení by akékoľvek rozhodnutia o pozastavení prijaté v rámci druhej zložky opatrení prepájajúcich efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí mali zohľadňovať osobitné požiadavky uplatniteľné pre príslušný členský štát na poskytovanie spolufinancovania programov financovaných z EŠIF. Pozastavenie platieb by sa malo zrušiť a finančné prostriedky opäť sprístupniť dotknutému členskému štátu ihneď, ako členský štát prijme potrebné opatrenie.

(27)

EŠIF by sa mali vykonávať prostredníctvom programov týkajúcich sa programového obdobia v súlade s partnerskou dohodou. Programy by mali byť vypracované členskými štátmi na základe transparentných postupov a v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom. Členské štáty a Komisia by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť koordináciu a zosúladenie programových opatrení pre EŠIF. Keďže obsah programov je úzko prepojený s obsahom partnerskej dohody, programy by sa mali predložiť do troch mesiacov od predloženia partnerskej dohody. Na predloženie programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca by sa mala stanoviť lehota deviatich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, aby sa zohľadnil medzinárodný charakter týchto programov. Najmä by sa malo rozlišovať medzi základnými prvkami partnerskej dohody a programami, ktoré by mali byť predmetom rozhodnutia Komisie, a ďalšími prvkami, ktoré nie sú zahrnuté do rozhodnutia Komisie a môžu byť zmenené v rámci zodpovednosti členského štátu. Programovanie by malo zabezpečiť súlad so SSR a partnerskou dohodou, koordináciu medzi EŠIF a s ostatnými existujúcimi nástrojmi financovania a prípadne vstupom Európskej investičnej banky.

(28)

S cieľom zabezpečiť súlad medzi programami podporovanými v rámci rôznych EŠIF, najmä v kontexte zabezpečenia príspevku k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, je potrebné stanoviť spoločné minimálne požiadavky týkajúce sa obsahu programov, ktoré môžu dopĺňať pravidlá pre jednotlivé fondy s cieľom zohľadniť osobitnú povahu každého EŠIF.

(29)

Je nevyhnutné, aby Komisia určila jasné postupy na posudzovanie, prijímanie a zmenu programov. S cieľom zabezpečiť súlad medzi partnerskou dohodou a programami by sa malo spresniť, že programy, s výnimkou programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca, sa nesmú schváliť skôr, než Komisia prijme rozhodnutie o schválení partnerskej dohody. S cieľom zmenšiť administratívnu záťaž pre členské štáty by akékoľvek schválenie zmeny určitých častí programov Komisiou malo automaticky mať za následok zmenu príslušných častí partnerskej dohody. Mala by sa tiež zabezpečiť okamžitá mobilizácia zdrojov pridelených na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí tým, že sa ustanovia osobitné pravidlá pre postupy predkladania a schvaľovania cielených operačných programov pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, uvedené v nariadení o ESF.

(30)

V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie v oblasti výskumu a inovácií by sa malo vyvíjať úsilie o súčinnosť najmä medzi fungovaním EŠIF a programu Horizont 2020, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (8), pri rešpektovaní ich odlišných cieľov. Hlavnými mechanizmami na dosiahnutie tejto súčinnosti by malo byť uznanie paušálnych sadzieb pre oprávnené náklady v rámci programu Horizont 2020 v prípade podobnej operácie a prijímateľa a možnosť kombinovať v rámci tej istej operácie financovanie z rôznych nástrojov Únie vrátane EŠIF a programu Horizont 2020 a vyhnúť sa pritom zdvojeniu financovania. S cieľom posilniť výskumné a inovačné kapacity národných a regionálnych aktérov a dosiahnuť cieľ vytvorenia „cesty k excelentnosti“ v menej rozvinutých regiónoch by sa mali vytvoriť úzke synergie medzi EŠIF a programom Horizont 2020 v rámci všetkých relevantných programových priorít.

(31)

Na základe ZFEÚ sa k cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti pridala územná súdržnosť, a preto je potrebné sa zaoberať úlohou miest, funkčných geografických oblastí a subregionálnych oblastí, ktoré čelia osobitným geografickým alebo demografickým problémom. Na tento účel a s cieľom lepšie mobilizovať potenciál na miestnej úrovni je potrebné posilniť a uľahčiť rozvoj vedený komunitou stanovením spoločných pravidiel a zabezpečením úzkej koordinácie všetkých relevantných EŠIF. Miestny rozvoj vedený komunitou by mal brať do úvahy miestne potreby a potenciál, ako aj príslušné sociálno-kultúrne charakteristiky. Zodpovednosť za návrh a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou by sa v zásade mala prideliť miestnym akčným skupinám, ktoré zastupujú záujmy komunity. Podrobné pravidlá týkajúce sa vymedzenia oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa vzťahujú stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou, by mali byť stanovené v príslušných programoch v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

(32)

S cieľom uľahčiť primeraný prístup k začleneniu miestneho rozvoja vedeného komunitou do procesu programovania sa tento rozvoj môže uskutočniť v rámci jedného tematického cieľa zameraného buď na podporu sociálneho začlenenia a boja proti chudobe alebo na podporu zamestnanosti a pracovnej mobility, a to aj napriek tomu, že opatrenia financované ako súčasť miestneho rozvoja vedeného komunitou by mohli prispieť ku všetkým ostatným tematickým cieľom.

(33)

Keď stratégia mestského alebo územného rozvoja vyžaduje integrovaný prístup, keďže zahŕňa investície z viac ako jednej prioritnej osi jedného alebo viacerých operačných programov, malo by sa umožniť, aby sa opatrenie podporované fondmi, ktoré môžu byť doplnené finančnou podporou z EPFRV alebo ENRF, mohlo realizovať ako integrovaná územná investícia v rámci operačného programu alebo programov.

(34)

Finančné nástroje majú rastúci význam pre ich pákový efekt na EŠIF, ich schopnosť kombinovať rôzne formy verejných a súkromných zdrojov na podporu cieľov verejnej politiky, a pretože revolvingové formy financovania vytvárajú túto podporu z dlhodobejšieho pohľadu udržateľnejšou.

(35)

Finančné nástroje podporované EŠIF by sa mali využiť na riešenie konkrétnych potrieb trhu nákladovo efektívnym spôsobom a v súlade s cieľmi programov a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Z tohto dôvodu by sa k rozhodnutiu financovať podporné opatrenia prostredníctvom finančných nástrojov malo dospieť na základe hodnotenia ex ante, ktoré poskytlo dôkaz o zlyhaniach trhu alebo suboptimálnych investičných situáciách a o odhadovanej úrovni a rozsahu verejných investičných potrieb. V tomto nariadení by sa mali jasne vymedziť podstatné prvky hodnotení ex ante. Vzhľadom na podrobný charakter hodnotenia ex ante by sa mala ustanoviť možnosť vykonávať hodnotenie ex ante postupne a tiež skúmať a aktualizovať hodnotenie ex ante počas vykonávania.

(36)

Finančné nástroje by sa mali navrhnúť a vykonávať tak, aby podporovali výraznú účasť investorov zo súkromného sektora a finančných inštitúcií na základe primeraného rozdelenia rizika. Aby finančné nástroje boli dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, je nevyhnutné, aby boli navrhnuté a vykonávané flexibilným spôsobom. Riadiace orgány by mali preto navrhnúť čo najprimeranejšie formy vykonávania finančných nástrojov, aby sa riešili osobitné potreby cieľových regiónov v súlade s cieľmi príslušných programov, výsledkami hodnotenia ex ante a platnými pravidlami štátnej pomoci. Táto flexibilita by podľa potreby mala zahŕňať aj možnosť opätovného využitia vrátených finančných prostriedkov počas obdobia oprávnenosti, aby sa zabezpečilo preferenčné odmeňovanie súkromných či verejných investorov pôsobiacich podľa zásady trhového hospodárstva. Pri tomto preferenčnom odmeňovaní by sa mali zohľadňovať trhové normy a malo by sa zabezpečiť, aby každá štátna pomoc spĺňala požiadavky uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva a aby sa obmedzovala na minimálnu sumu potrebnú na vyrovnanie nedostatku dostupného súkromného kapitálu, pričom by sa mali zohľadňovať zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

(37)

Podpora z EŠIF poskytovaná konečným prijímateľom vo forme kapitálových alebo kvázikapitálových investícií, úverov alebo záruk alebo iných nástrojov na rozdelenie rizika môcť zahŕňať celý rozsah investícií konečných prijímateľov bez rozlišovania nákladov súvisiacich s DPH s cieľom zohľadniť návratný charakter podpory z finančných nástrojov a zabezpečiť súlad s trhovými postupmi. Spôsob, akým sa zohľadňuje DPH na úrovni konečného prijímateľa, by mal byť relevantný na účely stanovenia oprávnenosti výdavkov súvisiacich s grantom iba v prípadoch, keď sa finančné nástroje kombinujú s grantmi.

(38)

V prípade, že niektoré časti investície neprinášajú dostatočnú priamu návratnosť investícií, by mohlo byť odôvodnené kombinovať finančné nástroje s grantovou podporou do rozsahu povoleného podľa platných pravidiel štátnej pomoci, aby projekty boli ekonomicky udržateľné. Mali by sa stanoviť osobitné podmienky, ktoré by zabránili v takomto prípade dvojitému financovaniu.

(39)

Na zabezpečenie toho, aby zdroje pridelené na finančné nástroje v prospech MSP dosiahli účinné a afektívne kritické množstvo nového financovania dlhov MSP, malo by byť možné, aby sa tieto zdroje mohli využívali na celom území dotknutého členského štátu bez ohľadu na kategórie regiónov v ňom. Malo by však byť možné aj to, aby rokovania o dohode o financovaní medzi členským štátom a EIB umožnili napriek tomu pro-rata návrat regiónu alebo skupiny regiónov v tom istom členskom štáte ako súčasť jedného špecializovaného národného programu na finančný príspevok z EFRR a EPFRV.

(40)

Príspevky členských štátov na spoločnú neobmedzenú záruku a sekuritizáciu finančných nástrojov v prospech MSP by mali byť rozložené počas rokov 2014, 2015 a 2016 a sumy, ktoré majú členské štáty platiť a EIB, by sa mali naplánovať príslušným spôsobom v dohode o financovaní, v súlade s obvyklým bankovým postupom a s cieľom rozložiť účinok na platobné rozpočtové prostriedky v jednotlivých rokoch.

(41)

V prípade sekuritizačných transakcií by sa malo zabezpečiť pri ukončení programu, že sa aspoň suma zodpovedajúca príspevku Únie využila na cieľ podpory MSP v súlade so zásadami o finančných nástrojoch ustanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(42)

Riadiace orgány by mali mať flexibilitu poskytovať prostriedky z programov na finančné nástroje zriadené na úrovni Únie a riadené priamo alebo nepriamo Komisiou alebo na nástroje zriadené na národnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré sú riadené riadiacim orgánom alebo mu podliehajú. Riadiace orgány by tiež mali mať možnosť vykonávať finančné nástroje priamo, prostredníctvom existujúcich alebo novovytvorených fondov alebo cez fondy fondov.

(43)

V záujme zabezpečenia primeraných kontrolných opatrení a ochrany pridanej hodnoty finančných nástrojov by určení koneční prijímatelia nemali byť odrádzaní nadmernou administratívnou záťažou. Orgány zodpovedné za audity programov by mali v prvom rade vykonávať audity na úrovni riadiacich orgánov a orgánov vykonávajúcich finančné nástroje vrátane fondov fondov. Môžu sa však vyskytnúť konkrétne okolnosti, keď na úrovni riadiacich orgánov alebo na úrovni orgánov vykonávajúcich finančné nástroje nie sú k dispozícii dokumenty potrebné na dokončenie týchto auditov alebo keď tieto dokumenty nepredstavujú pravdivý a presný záznam o poskytovanej pomoci. V takýchto konkrétnych prípadoch je potrebné stanoviť určité ustanovenia povoľujúce, aby sa na úrovni konečných prijímateľov mohol tiež vykonávať audit.

(44)

Výška prostriedkov poskytovaných z EŠIF na finančné nástroje by mala vždy zodpovedať výške potrebnej na realizáciu plánovaných investícií a platieb konečným prijímateľom vrátane nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie. V súlade s tým by žiadosti o priebežné platby mali prebiehať vo fázach. Suma, ktorá sa má vyplatiť ako priebežná platba, by mala podliehať stropu maximálne 25 % celkovej sumy príspevkov z programu viazaných na finančný nástroj v zmysle príslušnej dohody o financovaní, pričom následné priebežné platby sú podmienené minimálnym percentuálnym podielom skutočných súm zahrnutých do predchádzajúcich žiadostí, ktoré sa vynaložili ako oprávnené výdavky.

(45)

Je potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa súm, ktoré budú prijateľné ako oprávnené náklady v čase skončenia programu, aby sa zaistilo účinné využívanie súm vrátane nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie, vyplácaných z EŠIF na finančné nástroje na investície u konečných prijímateľov. Pravidlá by mali byť dostatočne flexibilné na to, aby bolo možné podporiť kapitálové nástroje v prospech cieľových podnikov, a preto by mali zohľadňovať určité charakteristiky špecifické pre kapitálové nástroje pre podniky, ako je trhová prax v súvislosti s poskytovaním následného financovania v oblasti fondov rizikového kapitálu. Cieľové podniky by za podmienok stanovených v tomto nariadení mali mať možnosť aj naďalej využívať podporu z EŠIF do takýchto nástrojov po skončení obdobia oprávnenosti.

(46)

Je tiež potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa opätovného použitia prostriedkov pridelených na podporu z EŠIF do konca obdobia oprávnenosti a stanoviť ďalšie pravidlá týkajúce sa využitia odkázaných prostriedkov po uplynutí obdobia oprávnenosti.

(47)

Podpora z EŠIF by sa vo všeobecnosti nemala využívať na financovanie investícií, ktoré sa k dátumu investičného rozhodnutia už fyzicky dokončili alebo v plnej miere realizovali. Čo sa však týka investícií do infraštruktúry s cieľom podpory mestského rozvoja alebo obnovy miest alebo podobných investícií do infraštruktúry s cieľom diverzifikácie nepoľnohospodárskych činností vo vidieckych oblastiach, určitá suma podpory by mohla byť potrebná na reorganizáciu dlhového portfólia súvisiaceho s infraštruktúrou, ktoré tvorí súčasť novej investície. V týchto prípadoch by malo byť možné využiť podporu z EŠIF na reorganizáciu dlhového portfólia najviac do výšky 20 % celkovej sumy podpory na program z finančného nástroja na investície.

(48)

Členské štáty by mali monitorovať programy, aby preskúmali vykonávanie a pokrok dosiahnutý pri napĺňaní cieľov programu. Členské štáty by na tento účel mali, v súlade s ich inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom, zriadiť monitorovacie výbory a ich zloženie a funkcie by sa mali vymedziť pre EŠIF. Z dôvodu osobitnej povahy programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca by sa pre monitorovacie výbory pre tieto programy mali stanoviť osobitné pravidlá. V záujme uľahčenia koordinácie medzi EŠIF by sa mohli zriadiť spoločné monitorovacie výbory. S cieľom zabezpečiť účinnosť by monitorovací výbor mal mať možnosť predkladať pripomienky riadiacim orgánom, čo sa týka vykonávania a hodnotenia programu, vrátane opatrení súvisiacich so znižovaním administratívnej záťaže prijímateľov, a mal by monitorovať opatrenia prijaté v nadväznosti na jeho postrehy.

(49)

Zladenie mechanizmov monitorovania a podávania správ v súvislosti s EŠIF je nevyhnutné na zjednodušenie mechanizmov riadenia na všetkých úrovniach. Je potrebné zabezpečiť primerané požiadavky na podávanie správ, ale aj dostupnosť komplexných informácií o dosiahnutom pokroku v kľúčových bodoch preskúmania. Preto je potrebné, aby požiadavky na podávanie správ odzrkadľovali potreby informácií v daných rokoch a boli zosúladené s načasovaním preskúmania výkonnosti.

(50)

S cieľom monitorovať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní programov by sa každý rok malo konať revízne zasadnutie medzi každým členským štátom a Komisiou. Členský štát a Komisia by však mali mať možnosť dohodnúť sa na nezorganizovaní takéhoto stretnutia v iných rokoch než rokoch 2017 a 2019, aby nedochádzalo k zbytočnej administratívnej záťaži.

(51)

Členské štáty by mali predkladať správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich partnerských dohôd, aby Komisia mohla monitorovať pokrok dosiahnutý pri napĺňaní cieľov Únie, ako aj k plnení úloh jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy. Na základe týchto správ by Komisia mala vypracovať strategickú správu o pokroku v rokoch 2017 a 2019. V záujme zabezpečenia pravidelnej politicko-strategickej diskusie o príspevku EŠIF k plneniu cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a v záujme zefektívnenia výdavkov a politiky v súlade s európskym semestrom, by mala o strategických správach rokovať Rada. Na základe tejto diskusie by Rada mala môcť poskytnúť podklady pre hodnotenie na jarnom zasadnutí Európskej rady venovanom úlohe všetkých politík a nástrojov Únie pri zabezpečovaní udržateľného rastu vedúceho k tvorbe pracovných miest v celej Únii.

(52)

S cieľom zlepšiť kvalitu vytvárania a vykonávania programov a stanoviť vplyv programov v súvislosti s cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a prípadne vzhľadom na rozsah programu v súvislosti s hrubým domácim produktom (HDP) a cieľmi v oblasti nezamestnanosti v príslušnej oblasti programu je potrebné vyhodnotiť účinnosť, efektívnosť a dosah pomoci z EŠIF. V tomto zmysle je potrebné spresniť zodpovednosti členských štátov a Komisie.

(53)

S cieľom zlepšiť kvalitu vytvárania programu a overiť splniteľnosť jeho cieľov a zámerov by sa malo vypracovať hodnotenie ex ante každého programu.

(54)

Riadiaci orgán alebo členský štát by mal vypracovať plán hodnotenia. Tento plán hodnotenia by sa mohol vzťahovať na viacero programov. Riadiace orgány by počas programového obdobia mali zabezpečiť, aby sa vypracúvali hodnotenia posudzujúce účinnosť, efektívnosť a vplyv programu. Monitorovací výbor a Komisia by mali dostávať informácie o výsledkoch hodnotení, aby sa im uľahčilo rozhodovanie týkajúce sa riadenia.

(55)

Mali by sa vykonať hodnotenia ex post s cieľom posúdiť účinnosť a efektívnosť EŠIF a ich vplyv na celkové ciele EŠIF a stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pričom sa zohľadnia ciele stanovené pre túto stratégiu Únie. Pre každý z EŠIF by Komisia mala pripraviť súhrnnú správu so zhrnutím hlavných záverov z hodnotení ex post.

(56)

Mali by sa presne vymedziť druhy opatrení, ktoré sa môžu uskutočniť na podnet Komisie a členských štátov vo forme technickej pomoci s podporou z EŠIF.

(57)

S cieľom zabezpečiť účinné využívanie prostriedkov Únie a zabrániť nadmernému financovaniu operácií vytvárajúcich čistý príjem po dokončení by sa na základe paušálnych sadzieb pre sektory alebo subsektory mali využiť rozličné metódy na určenie čistého príjmu vytvoreného týmito operáciami vrátane zjednodušeného prístupu. Paušálne sadzby by mali vychádzať z historických údajov, ktoré má Komisia k dispozícii, potenciálu úhrady nákladov a prípadne zásady „znečisťovateľ platí“. Prostredníctvom delegovaného aktu by sa malo zabezpečiť aj rozšírenie paušálnych sadzieb na nové sektory, zavedenie subsektorov alebo revízia sadzieb pre budúce operácie, keď sa sprístupnia nové údaje. Využívanie paušálnych sadzieb by mohlo byť obzvlášť vhodné pre operácie v oblastiach informačných a komunikačných technológií (IKT), výskumu, vývoja a inovácie, a energetickej efektívnosti. Na zabezpečenie uplatňovania zásady proporcionality a na zohľadnenie ďalších regulačných a zmluvných ustanovení, ktoré by sa mohli uplatňovať, je okrem toho potrebné stanoviť výnimky z týchto pravidiel.

(58)

Je dôležité zabezpečiť proporcionálny prístup a zamedziť dvojitému overovaniu finančných potrieb v prípade operácií, ktoré po ukončení vytvárajú čistý príjem a na ktoré sa takisto vzťahujú pravidlá poskytovania štátnej pomoci, za predpokladu, že tieto pravidlá stanovujú aj maximálnu výšku pomoci, ktorú je možné poskytnúť. Ak sa teda poskytuje pomoc de minimis, zlučiteľná štátna pomoc pre MSP, pri ktorej je stanovená maximálna intenzita alebo výška pomoci, alebo zlučiteľná štátna pomoc pre veľké podniky, v prípade ktorej sa individuálne overujú finančné potreby v súlade s platnými pravidlami pre poskytovanie štátnej pomoci, nemali by sa uplatňovať ustanovenia požadujúce výpočet čistého príjmu. Malo by však byť ponechané na rozhodnutí členského štátu, či použije metódy pre výpočet čistého príjmu, ak tak ustanovujú vnútroštátne predpisy.

(59)

Verejno-súkromné partnerstvá môžu byť účinným spôsobom realizácie operácií, ktorým sa zabezpečuje plnenie cieľov verejnej politiky spájaním rôznych foriem verejných a súkromných zdrojov. Na účely uľahčenia využívania EŠIF na podporu operácií štruktúrovaných ako verejno-súkromné partnerstvá by sa v tomto nariadení prispôsobením niektorých spoločných ustanovení o EŠIF mali zohľadňovať určité charakteristiky, ktoré sú špecifické pre verejno-súkromné partnerstvá.

(60)

Mal by sa stanoviť počiatočný a konečný dátum pre oprávnenosť výdavkov, aby sa na vykonávanie EŠIF v celej Únii vzťahovalo jednotné a spravodlivé pravidlo. V záujme uľahčenia vykonávania programov je vhodné určiť, že počiatočný dátum pre oprávnenosť výdavkov môže byť pred 1. januárom 2014, ak príslušný členský štát predloží program pred týmto dátumom. Pri zohľadnení naliehavej potreby mobilizovať zdroje pridelené na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí s cieľom podporiť jej okamžité vykonávanie počiatočným dňom oprávnenosti výdavkov mal výnimočne byť 1. september 2013. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie EŠIF a zmenšiť riziko pre rozpočet Únie je potrebné zaviesť obmedzenia na podporu pre dokončené operácie.

(61)

V súlade so zásadou subsidiarity a s výnimkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (9), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 (10), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 (11), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (12) a v nariadení o ENRF by členské štáty mali prijať vnútroštátne predpisy pre oprávnenosť výdavkov.

(62)

S cieľom zjednodušiť využívanie EŠIF a znížiť riziko chýb a zároveň v prípade potreby umožniť rozlíšenie špecifík politiky je vhodné vymedziť formy podpory, zladené podmienky poskytovania grantov a návratnej pomoci, paušálneho financovania, osobitné pravidlá oprávnenosti na granty a návratnú pomoc a osobitné podmienky oprávnenosti operácií v závislosti od miesta.

(63)

Malo by byť možné poskytovanie podpory z EŠIF vo forme grantov, cien, návratnej pomoci alebo finančných nástrojov alebo ich kombinácie, aby sa zodpovedným orgánom poskytla voľba najvhodnejšej formy podpory na riešenie identifikovaných potrieb.

(64)

V záujme účinnosti, spravodlivosti a trvalo udržateľného vplyvu intervencie z EŠIF by sa mali zaviesť ustanovenia, ktoré zaručia, že investície do podnikov a infraštruktúr sú trvalé, a zabránia využívaniu EŠIF na neoprávnené zvýhodnenie. Zo skúseností vyplýva, že vhodné minimálne obdobie je päť rokov s výnimkou prípadov, v ktorých pravidlá štátnej pomoci stanovujú iné obdobie. V súlade so zásadou proporcionality je však možné, že by bolo oprávnené obmedzenejšie obdobie troch rokov, ak sa investície týkajú zachovania investícií alebo pracovných miest vytvorených MSP. V prípade operácie, ktorá zahŕňa investíciu do infraštruktúry alebo výrobnú investíciu, ak prijímateľom nie je MSP, by sa príspevok z EŠIF mal v rámci tejto operácie vrátiť, ak sa výrobná činnosť premiestni mimo Únie do 10 rokov od záverečnej platby prijímateľovi. Zo všeobecnej požiadavky trvalosti je vhodné vylúčiť opatrenia, ktoré podporuje ESF, a opatrenia, ktoré nezahŕňajú investovanie do výroby alebo investovanie do infraštruktúry, ak tieto požiadavky nevyplývajú z uplatniteľných pravidiel štátnej pomoci, a je vhodné vylúčiť príspevky do finančných nástrojov alebo z nich. Sumy vyplatené neoprávnene by sa mali vrátiť a mali by byť predmetom postupov uplatniteľných na nezrovnalosti.

(65)

Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, aby zabezpečili správne vytvorenie a fungovanie svojich systémov riadenia a kontroly s cieľom poskytnúť istotu, ak ide o zákonné a regulárne využívanie EŠIF. Preto by sa mali vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami riadenia a kontroly programov a v súvislosti so zabránením, zisťovaním a opravou nezrovnalostí a porušení práva Únie.

(66)

V súlade so zásadami spoločného riadenia by zodpovednosť za riadenie a kontrolu programov mali niesť členské štáty a Komisia. Hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu operácií v rámci programov by mali niesť členské štáty prostredníctvom svojich systémov riadenia a kontroly. S cieľom posilniť účinnosť kontroly nad výberom a vykonaním operácií a fungovaním systému riadenia a kontroly by sa mali vymedziť funkcie riadiaceho orgánu.

(67)

Členské štáty by si mali plniť povinnosti v oblasti riadenia, kontroly a auditu a mali by prevziať zodpovednosti stanovené v pravidlách spoločného riadenia uvedených v tomto nariadení, nariadení o rozpočtových pravidlách a v pravidlách pre jednotlivé fondy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení zaviedli účinné mechanizmy na preskúmanie sťažností v súvislosti s EŠIF. Členské štáty by v súlade so zásadou subsidiarity mali na požiadanie Komisie preskúmať sťažnosti, ktoré Komisia dostala a ktoré spadajú do pôsobnosti ich mechanizmov, a na požiadanie by mali Komisiu informovať o výsledkoch preskúmania.

(68)

Mali by sa stanoviť právomoci a povinnosti Komisie, pokiaľ ide o overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a pri vyžadovaní, aby členský štát prijal opatrenie. Komisia by takisto mala mať právomoc vykonávať audity a kontroly na mieste zamerané na otázky súvisiace s riadnym finančným hospodárením, aby mohli vyvodiť závery o výkonnosti EŠIF.

(69)

Rozpočtové záväzky Únie by sa mali realizovať každoročne. V záujme zabezpečenia účinného riadenia programov je potrebné stanoviť spoločné pravidlá pre zálohové platby, priebežné žiadosti o platby a záverečnej platby bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá, ktoré sa vyžadujú v prípade každého z EŠIF.

(70)

Zálohové platby na začiatku programov zabezpečujú, aby členský štát mal prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom od začiatku vykonávania programu, aby títo prijímatelia mohli dostať preddavok potrebný na realizáciu plánovaných investícií a aby im boli predložené žiadosti o platbu rýchlo preplatené. Preto je potrebné prijať ustanovenia na počiatočné sumy zálohových platieb z EŠIF. Zálohové platby by sa mali úplne zúčtovať pri ukončení programu.

(71)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by mali existovať opatrenia, ktoré sú časovo obmedzené a ktoré umožňujú poverenému schvaľujúcemu úradníkovi prerušiť platby, ak existuje jasný dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systému riadenia a kontroly, dôkaz o nezrovnalosti týkajúcej sa žiadosti o platbu alebo o nepredložení dokladov na účel preskúmania a schválenia účtov. Toto prerušenie by malo trvať najviac šesť mesiacov s možnosťou jeho predĺženia so súhlasom členského štátu o najviac deväť mesiacov, s cieľom poskytnúť dostatočný čas na vyriešenie príčin prerušenia a tým predísť tomu, aby sa museli pozastaviť platby.

(72)

S cieľom chrániť rozpočet Únie bude Komisia možno musieť vykonať finančné opravy. Na zabezpečenie právnej istoty pre členské štáty je dôležité vymedziť okolnosti, za ktorých porušenie uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva súvisiaceho s jeho uplatňovaním povedie k finančným opravám Komisiou. S cieľom zabezpečiť, aby sa všetky finančné opravy, ktoré Komisia uloží členským štátom, vzťahovali na ochranu finančných záujmov Únie, mali by sa tieto opravy obmedziť na prípady, v ktorých sa porušenie uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva súvisiaceho s uplatňovaním príslušného práva Únie týka oprávnenosti, regulárnosti, riadenia alebo kontroly operácií a príslušných výdavkov vykázaných Komisii. V snahe zabezpečiť proporcionalitu je dôležité, aby Komisia pri rozhodovaní o finančnej oprave posúdila povahu a závažnosť porušenia a súvisiace finančné dôsledky pre rozpočet Únie.

(73)

S cieľom podporiť finančnú disciplínu je vhodné vymedziť podmienky pre zrušenie viazanosti akejkoľvek časti rozpočtového záväzku v programe, osobitne ak sa suma môže vyňať zo zrušenia viazanosti, a to najmä v prípade, ak oneskorenie vo vykonávaní spôsobili okolnosti nezávislé od dotknutej strany, nezvyčajné alebo nepredvídateľné okolnosti a okolnosti, ktorých následkom sa napriek preukázanému úsiliu nemožno vyhnúť, ako aj v situácii, v ktorej bola predložená žiadosť o platbu, ale ktorej termín úhrady uplynul alebo bola platba pozastavená.

(74)

Postup zrušenia viazanosti je tiež nevyhnutnou súčasťou mechanizmu prideľovania výkonnostnej rezervy a v takýchto prípadoch by malo byť možné získať rozpočtové prostriedky späť v záujme ich následného viazania na iné programy a priority. Okrem toho pri vykonávaní určitých osobitných finančných nástrojov v prospech MSP, keď zrušenie viazanosti vyplynie z prerušenia účasti členského štátu na takýchto finančných nástrojoch, by sa malo stanoviť následné pridelenie spätne získaných rozpočtových prostriedkov na záväzky v iných programoch. Vzhľadom na to, že v nariadení o rozpočtových pravidlách bude potrebné zaviesť dodatočné ustanovenia, ktoré takéto spätné získanie rozpočtových prostriedkov umožnia, by mali tieto postupy platiť až s účinnosťou odo dňa nadobudnutia účinnosti príslušných zmien nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(75)

Dodatočné všeobecné ustanovenia sú potrebné v súvislosti s osobitným fungovaním fondov. Najmä s cieľom zvýšiť ich pridanú hodnotu a zlepšiť ich prínos k prioritám stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a úloh jednotlivých fondov na základe ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy by sa malo fungovanie fondov zjednodušiť a zamerať na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti a cieľ Európska územná spolupráca.

(76)

Dodatočné ustanovenia pre osobitné fungovanie EPFRV a ENRF sú stanovené v príslušných sektorových právnych predpisoch.

(77)

S cieľom presadiť ciele ZFEÚ týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by sa v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti mali podporiť všetky regióny. Aby sa poskytovala vyvážená a postupná podpora a odzrkadľovala úroveň hospodárskeho a sociálneho rozvoja, zdroje z EFRR a ESF v rámci uvedeného cieľa by sa mali rozdeliť medzi menej rozvinuté regióny, prechodné regióny a rozvinutejšie regióny podľa ich HDP na obyvateľa vo vzťahu k priemeru krajín EÚ-27. Na zabezpečenie trvalej udržateľnosti investícií zo štrukturálnych fondov, konsolidácie dosiahnutého rozvoja a povzbudenie hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti regiónov, Únie by mali regióny, ktorých HDP na obyvateľa bol v programovom období 2007 – 2013 nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25 v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa vzrástol na viac ako 75 % priemerného HDP v krajinách EÚ-27, dostávať aspoň 60 % svojho orientačného priemeru ročných rozpočtových prostriedkov, ktoré im boli pridelené na roky 2007 – 2013. Celková výška rozpočtových prostriedkov z EFRR, ESF a Kohézneho fondu pre členský štát by mala dosahovať aspoň 55 % individuálnej celkovej sumy rozpočtových prostriedkov, ktoré boli tomuto členskému štátu pridelené na roky 2007 – 2013. Členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie, by mali v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti získavať príspevok z Kohézneho fondu.

(78)

Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určovanie regiónov a oblastí oprávnených na získanie podpory z fondov. Na tieto účely by malo určovanie regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (13), zmeneným nariadením Komisie (ES) č. 105/2007 (14).

(79)

S cieľom určiť primeraný finančný rámec pre fondy by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť ročné rozdelenie dostupných rozpočtových záväzkov na základe objektívnej a transparentnej metódy, aby sa prostriedky sústredili do zaostávajúcich regiónov vrátane regiónov, ktoré dostávajú prechodnú podporu. Na zohľadnenie mimoriadne ťažkej situácie členských štátov, ktoré trpia krízou, a v súlade s nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (15) by Komisia mala preskúmať celkové prídely všetkých členských štátov v roku 2016 na základe vtedy dostupných najaktuálnejších štatistík a v prípade, ak je kumulovaná odchýlka vyššia ako +/- 5 %, tieto prídely upraviť. Požadované úpravy by sa mali rovnomerne rozložiť na obdobie rokov 2017 – 2020.

(80)

S cieľom povzbudiť potrebné urýchlenie rozvoja infraštruktúry v doprave a energetike, ako aj rozvoja IKT naprieč Úniou zriadil sa Nástroj na prepájanie Európy (16). Podpora by sa mala poskytovať z Kohézneho fondu na projekty využívajúce základné siete alebo na projekty a horizontálne činnosti uvedené v časti I prílohy k uvedenému nariadeniu.

(81)

Pridelenie ročných rozpočtových prostriedkov z fondov členskému štátu by malo byť obmedzené do výšky stropu, ktorý by sa stanovil na základe HDP daného členského štátu.

(82)

Je potrebné stanoviť limity zdrojov na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti a prijať objektívne kritériá ich prideľovania regiónom a členským štátom. Členské štáty by mali podporu zameriavať tak, aby zabezpečili dostatočné investície na zamestnanosť mladých ľudí, mobilitu pracovnej sily, znalosti, sociálne začlenenie a boj proti chudobe, čím sa zabezpečí, že príspevok z ESF ako percentuálny podiel z celkových kombinovaných zdrojov v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na úrovni Únie, okrem podpory z Kohézneho fondu na dopravnú infraštruktúru v rámci Nástroja na prepájanie Európy a podpory zo štrukturálnych fondov na pomoc pre najodkázanejšie osoby, nebol v členských štátoch menší ako 23,1 %.

(83)

Vzhľadom na naliehavú prioritu riešiť nezamestnanosť mladých ľudí v najviac zasiahnutých regiónoch Únie, ako aj v Únii ako celku, sa vytvorila Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí financovaná z osobitných rozpočtových prostriedkov a z cielených investícií z ESF na doplnenie a posilnenie značnej podpory, ktorá sa už poskytuje z EŠIF. Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa mala zameriavať na podporu mladých ľudí, najmä tých, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a neabsolvujú odbornú prípravu, žijúcich v oprávnených regiónoch. Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa mala vykonávať ako súčasť cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

(84)

Okrem toho, v súlade s hlavným cieľom zmierňovania chudoby je potrebné presmerovať fond pre európsku pomoc pre najodkázanejšie osoby s cieľom podporovať sociálne začlenenie. Mal by sa naplánovať mechanizmus, ktorý prevedie prostriedky do tohto nástroja z prídelov zo štrukturálnych fondov jednotlivých členských štátov.

(85)

Pri zohľadnení súčasnej ekonomickej situácie by výsledkom maximálnej úrovne prevodov (horná hranica) z fondov každému jednotlivému členskému štátu nemalo byť pridelenie finančných prostriedkov členskému štátu vyššie ako 110 % ich úrovne v reálnych cenách v programovom období 2007-2013.

(86)

S cieľom zabezpečiť primerané pridelenie finančných prostriedkov na každú kategóriu regiónov, by sa prostriedky z fondov nemali presúvať medzi menej rozvinutými regiónmi, prechodnými regiónmi a rozvinutejšími regiónmi s výnimkou náležite opodstatnených okolností súvisiacich s dosahovaním jedného alebo viacerých tematických cieľov. Takéto presuny by mali predstavovať najviac 3 % z celkovej sumy rozpočtových prostriedkov pridelených danej kategórii regiónu.

(87)

Na zabezpečenie skutočného vplyvu na hospodárstvo, podpora z fondov by nemala nahrádzať verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky členských štátov v zmysle tohto nariadenia. Okrem toho, v záujme zabezpečiť, aby podpora z fondov prihliadala na širší hospodársky kontext, sa výška verejných výdavkov určí vzhľadom na všeobecnú makroekonomickú situáciu, v ktorej sa financovanie uskutočňuje na základe ukazovateľov uvedených v stabilizačných a konvergenčných programoch, ktoré členské štáty predkladajú každý rok v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1466/1997 (17). Overovanie zásady doplnkovosti Komisiou by sa vzhľadom na výšku pridelených finančných prostriedkov malo zamerať na členské štáty, v ktorých minimálne 15 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch.

(88)

Je nevyhnutné stanoviť dodatočné ustanovenia týkajúce sa programovania, riadenia, monitorovania a kontroly operačných programov podporovaných fondmi s cieľom posilniť zameranie na výsledky. Je najmä potrebné stanoviť podrobné požiadavky na obsah operačných programov. To by malo uľahčiť prezentáciu jednotnej intervenčnej logiky na riešenie zistených potrieb rozvoja, stanovenie rámca na hodnotenie výkonnosti a podporu účinného a efektívneho vykonávania fondov. Vo všeobecnosti by prioritná os mala pokrývať jeden tematický cieľ, jeden fond a jednu kategóriu regiónu. Podľa potreby a v záujme zvýšenia účinnosti tematicky súdržného integrovaného prístupu by malo byť možné, aby sa prioritná os týkala viac než jednej kategórie regiónu a kombinovala jednu alebo viac doplnkových investičných priorít z EFRR, ESF a Kohézneho fondu v rámci jedného alebo viacerých tematických cieľov.

(89)

Za okolností, keď členský štát pripraví pre každý fond najviac jeden operačný program, takže sa programy aj partnerská dohoda vypracúvajú na národnej úrovni, by sa mali ustanoviť osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa takéto dokumenty navzájom dopĺňali.

(90)

S cieľom zosúladiť potrebu stručných operačných programov stanovujúcich jasné záväzky členských štátov a potrebu umožniť flexibilitu na prispôsobenie sa meniacim sa okolnostiam by sa malo rozlišovať medzi podstatnými prvkami operačných programov, ktoré podliehajú rozhodnutiu Komisie, a inými prvkami, ktoré nepodliehajú rozhodnutiu Komisie a môžu byť zmenené členským štátom. Následne by sa mali ustanoviť postupy, ktoré umožňujú zmenu týchto nepodstatných prvkov na národnej úrovni bez rozhodnutia Komisie.

(91)

Podpora z Kohézneho fondu a EFRR by sa v spoločných operačných programoch mohla kombinovať s podporou z ESF v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, aby sa zlepšila komplementárnosť a zjednodušilo vykonávanie.

(92)

Veľké projekty predstavujú podstatnú časť výdavkov Únie a často sú strategicky dôležité v súvislosti s dosahovaním cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Preto je opodstatnené, aby operácie nad určitú hranicu naďalej podliehali osobitným schvaľovacím postupom podľa tohto nariadenia. Táto hranica by sa mala stanoviť vo vzťahu k celkovým oprávneným nákladom po zohľadnení očakávaných čistých príjmov, pričom pre projekty v oblasti dopravy by sa stanovila vyššia hranica, pretože pre tento sektor sú investície obvykle väčšie. V záujme zabezpečenia jasnosti je vhodné na tento účel vymedziť obsah uplatňovania veľkého projektu. Žiadosť by mala obsahovať potrebné informácie na zabezpečenie toho, že finančný príspevok z fondov nebude viesť k významnej strate pracovných miest na existujúcich lokalitách v Únii.

(93)

S cieľom podporovať vypracúvanie a uskutočňovanie veľkých projektov na zdravom hospodárskom a technickom základe a podporovať využívanie odborného poradenstva v ranom štádiu, keď nezávislí experti podporovaní technickou pomocou Komisie alebo po dohode s Komisiou inými nezávislými expertmi dokážu vypracovať jasné stanoviská o realizovateľnosti veľkých projektov a hospodárskej životaschopnosti, by sa mal zefektívniť schvaľovací postup Komisie. Komisia by však mala mať možnosť odmietnuť schválenie finančného príspevku iba vtedy, keď zistí vážne nedostatky v nezávislom posúdení kvality.

(94)

V prípadoch, keď sa neuskutočnilo nezávislé posúdenie kvality veľkého projektu, členský štát by mal predložiť všetky požadované informácie a Komisia by mala posúdiť veľký projekt, aby sa mohlo určiť, či požadovaný finančný príspevok je odôvodnený.

(95)

V záujme kontinuity vykonávania a s cieľom vyhnúť sa zbytočnej administratívnej záťaži, ako aj na účely zosúladenia s rozhodnutím Komisie týkajúcim sa usmernení pre ukončenie programového obdobia 2007 – 2013 sa určia ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz pre veľké projekty schválené podľa nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (18), u ktorých sa očakáva, že obdobie ich vykonávania sa predĺži nad rámec programového obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Za určitých podmienok by sa malo umožniť použiť zrýchlený postup pre oznámenie a schválenie druhej alebo nasledujúcej fázy veľkého projektu, ktorého predchádzajúcu fázu alebo predchádzajúce fázy Komisia schválila v rámci programového obdobia 2007 – 2013. Každá jednotlivá fáza viacfázovej operácie, ktorá sleduje rovnaký celkový cieľ, by sa mala vykonávať v súlade s pravidlami príslušného programového obdobia.

(96)

Aby členské štáty dostali možnosť vykonať časť operačného programu s využitím prístupu orientovaného na výsledky, je vhodné vypracovať spoločný akčný plán zložený z projektu alebo skupiny projektov, ktoré má prijímateľ realizovať, aby prispel k cieľom operačného programu. S cieľom zjednodušiť a posilniť orientáciu fondov na výsledky by riadenie spoločného akčného plánu malo vychádzať výhradne zo spoločne dohodnutých čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov vymedzených v rozhodnutí Komisie o prijatí spoločného akčného plánu. Kontrola a audit spoločného akčného plánu by sa mali takisto obmedziť na plnenie jeho čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov. Preto je potrebné stanoviť pravidlá jeho prípravy, obsahu, prijatia, finančného riadenia a kontroly spoločných akčných plánov.

(97)

Je potrebné prijať osobitné pravidlá týkajúce sa funkcií monitorovacieho výboru a výročných správ o vykonávaní operačných programov podporovaných z fondov. Dodatočné ustanovenia na konkrétne fungovanie EPFRV sú stanovené v príslušných sektorových právnych predpisoch.

(98)

S cieľom zabezpečiť dostupnosť dôležitých a aktuálnych informácií o vykonávaní programu je potrebné, aby členské štáty pravidelne poskytovali Komisii kľúčové údaje. Aby nedochádzalo k dodatočnému zaťaženiu členských štátov, tieto údaje by sa mali obmedziť na nepretržite zbierané údaje a ich prenos by sa mal uskutočniť prostredníctvom elektronickej výmeny údajov.

(99)

S cieľom posilniť monitorovanie pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie fondov a uľahčenie finančného riadenia, je potrebné zabezpečiť dostupnosť základných finančných údajov týkajúcich sa pokroku vo včasnom vykonávaní.

(100)

V súlade s článkom 175 ZFEÚ má Komisia predkladať Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov každé tri roky správy o súdržnosti týkajúce sa pokroku dosiahnutého v napĺňaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie. Je potrebné stanoviť ustanovenia týkajúce sa obsahu tejto správy.

(101)

Je dôležité upozorniť verejnosť na úspechy fondov a zvýšiť informovanosť o cieľoch politiky súdržnosti. Občania by mali mať právo vedieť, ako sa finančné zdroje Únie investujú. Zodpovednosť za zabezpečenie oznamovania príslušných informácií verejnosti by mali niesť riadiace orgány aj prijímatelia, ako aj inštitúcie Únie a poradné orgány. Na zabezpečenie vyššej efektívnosti komunikácie so širokou verejnosťou a silnejších synergických účinkov medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie by mali prostriedky pridelené na komunikačné akcie podľa tohto nariadenia prispievať aj na financovanie inštitucionálneho oznamovania politických priorít Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.

(102)

S cieľom posilniť prístup k informáciám o možnostiach financovania a prijímateľoch projektov, ako aj transparentnosť takýchto informácií, by v každom členskom štáte mala byť dostupná jednotná webová stránka alebo webový portál, ktorý by poskytoval informácie o všetkých operačných programoch vrátane zoznamu operácií, ktoré sú v rámci každého operačného programu podporované.

(103)

S cieľom zabezpečiť riadne šírenie informácií o úspechoch fondov a úlohe Únie v nich a v záujme informovania potenciálnych prijímateľov o možnostiach financovania by sa mali v tomto nariadení vymedziť pri zohľadnení rozsahu operačných programov v súlade so zásadou proporcionality podrobné pravidlá týkajúce sa informačných a komunikačných opatrení, ako aj určité technické vlastnosti takýchto opatrení.

(104)

S cieľom zabezpečiť, aby sa prostriedky pridelené na každý fond zameriavali na stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na úlohy jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy, je potrebné určiť stropy pre prideľovanie finančných prostriedkov na technickú pomoc členského štátu. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby sa právnym rámcom na programovanie technickej pomoci uľahčovalo vytvorenie podmienok na efektívne poskytovanie pomoci v kontexte, v ktorom členské štáty vykonávajú viacero fondov súbežne a malo by byť možné, aby tento rámec zahŕňal viacero kategórií regiónov.

(105)

Je potrebné určiť prvky na úpravu miery spolufinancovania z fondov na prioritné osi, a to najmä preto, aby sa zvýšil multiplikačný účinok zdrojov Únie. Takisto je potrebné stanoviť maximálnu mieru spolufinancovania podľa kategórie regiónov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady spolufinancovania prostredníctvom vhodnej úrovne verejnej alebo súkromnej vnútroštátnej podpory.

(106)

Je potrebné, aby členské štáty určili riadiaci orgán, certifikačný orgán a funkčne nezávislý orgán auditu pre každý operačný program. S cieľom poskytnúť členským štátom flexibilitu pri zriaďovaní systémov kontroly je vhodné stanoviť možnosť, aby funkcie certifikačného orgánu vykonával riadiaci orgán. Členské štáty by mali mať tiež možnosť určiť sprostredkovateľské orgány na vykonávanie určitých úloh riadiaceho orgánu alebo certifikačného orgánu. Členské štáty by v tomto prípade mali jasne vymedziť ich príslušné zodpovednosti a funkcie.

(107)

S cieľom zohľadniť špecifickú organizáciu systémov riadenia a kontroly v prípade fondov a ENRF a potrebu zabezpečiť primeraný prístup, mali by sa stanoviť osobitné ustanovenia na určenie riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu. Na zabránenie nepotrebného administratívneho zaťaženia by malo byť overovanie ex ante súladu s kritériami určenia uvedenými v tomto nariadení obmedzené na riadiaci a certifikačný orgán a v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení by sa nemali požadovať žiadne dodatočné audity, ak je systém vo svojej podstate rovnaký ako v programovom období 2007-2013. Nemali by existovať žiadne požiadavky na schvaľovanie určenia Komisiou. Avšak na zvýšenie právnej istoty by členské štáty mali mať možnosť predložiť Komisii dokumenty týkajúce sa určenia za podmienok stanovených v tomto nariadení. Monitorovanie dodržiavania kritérií určenia vykonávané na základe auditov a kontrol by v prípade, ak výsledky poukazujú na nedodržiavanie kritérií, malo mať za následok prijatie nápravných opatrení a eventuálne aj ukončenie určenia.

(108)

Riadiaci orgán nesie hlavnú zodpovednosť za účinné a efektívne vykonávanie fondov a ENFR, a teda plní podstatný počet funkcií súvisiacich s riadením a monitorovaním programu, finančným riadením a kontrolami, ako aj s výberom projektu. Na základe toho by sa mali stanoviť zodpovednosti a funkcie riadiaceho orgánu.

(109)

Certifikačný orgán by mal zostavovať a predkladať Komisii žiadosti o platbu. Mal by vypracúvať účty, osvedčovať ich úplnosť, presnosť a správnosť a skutočnosť, že výdavky v nich uvedené zodpovedajú uplatniteľným pravidlám Únie a vnútroštátnym pravidlám. Mali by sa stanoviť zodpovednosti a funkcie certifikačného orgánu.

(110)

Orgán auditu by mal zabezpečiť, aby sa audity vykonávali na riadiacich a kontrolných systémov, na vhodnej vzorke operácií a na účtoch. Mali by sa stanoviť zodpovednosti a funkcie orgánu auditu. Audity vykázaných výdavkov by sa mali vykonávať na reprezentatívnej vzorke operácií, aby bolo možné výsledky extrapolovať. Vo všeobecnosti platí, že na získanie spoľahlivej reprezentatívnej vzorky by sa mala používať štatistická metóda výberu vzoriek. Orgány auditu by však mali môcť za riadne odôvodnených okolností použiť neštatistickú metódu výberu vzorky, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto nariadení.

(111)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie týkajúce sa finančnej kontroly, by sa mala v tejto oblasti zosilniť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou a mali by sa stanoviť kritériá, ktoré Komisii v rámci jej stratégie kontroly vnútroštátnych systémov umožnia určiť úroveň záruky, ktorú má dostať od vnútroštátnych orgánov auditu.

(112)

V prípade fondov a ENFR by sa okrem spoločných pravidiel pre finančné riadenie EŠIF mali stanoviť dodatočné ustanovenia. Najmä vzhľadom na zabezpečenie primeranej istoty pre Komisiu pred schválením účtov by sa žiadosti o priebežné platby mali uhrádzať vo výške 90 % z výslednej sumy, ktorá vyplýva z uplatňovania miery spolufinancovania pre každú prioritu stanovenú v rozhodnutí o prijatí operačného programu na oprávnené výdavky na prioritu. Zvyšné sumy by sa členským štátom mali vyplatiť po schválení účtov za predpokladu, že Komisia bude môcť dospieť k záveru, že účty sú úplné, presné a správne.

(113)

Prijímatelia by mali dostať podporu v plnej výške najneskôr do 90 dní od dátumu, kedy prijímateľ predložil žiadosť o platbu, v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov z počiatočných a ročných zálohových platieb a priebežných platieb. Riadiaci orgán by mal môcť túto lehotu prerušiť, ak nie sú podkladové dokumenty úplné alebo ak existuje dôkaz o nezrovnalosti vyžadujúci ďalšie vyšetrovanie. S cieľom zabezpečiť, aby mal členský štát dostatok prostriedkov na vykonanie programov za týchto podmienok, mali by sa ustanoviť počiatočné a ročné zálohové platby. Ročné zálohové platby by sa mali každý rok zúčtovať pri schvaľovaní účtov.

(114)

S cieľom znížiť riziko vykazovania neoprávnených výdavkov by certifikačný orgán mal mať možnosť bez toho, aby bolo potrebné ďalšie opodstatnenie, zahrnúť sumy, ktoré si vyžadujú ďalšie overovanie, do žiadosti o priebežnú platbu po účtovnom roku, v ktorom sa uviedli v jeho účtovnom systéme.

(115)

S cieľom zabezpečiť vhodné uplatňovanie všeobecných pravidiel o zrušení viazanosti, v pravidlách stanovených pre fondy a EMFF by sa malo podrobne uviesť, ako sa určujú termíny pre zrušenie viazanosti.

(116)

S cieľom uplatniť požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách na finančné riadenie fondov a ENFR je nevyhnutné stanoviť postupy pre prípravu, preskúmanie a schválenie účtov, ktoré by mali zabezpečiť jasný základ a právnu istotu pre tieto opatrenia. Navyše by malo byť členskému štátu umožnené, aby v záujme riadneho plnenia svojich povinností vylúčil sumy, ktoré podliehajú prebiehajúcemu hodnoteniu ich zákonnosti a správnosti.

(117)

V záujme zníženia administratívnej záťaže pre prijímateľov by mali byť stanovené konkrétne lehoty, počas ktorých sú riadiace orgány povinné zabezpečiť dostupnosť dokladov týkajúcich sa operácií v nadväznosti na uplatnenie výdavkov alebo dokončenie operácie. V súlade so zásadou proporcionality by obdobie pre uchovávanie dokumentov malo byť diferencované v závislosti od celkových oprávnených výdavkov operácie.

(118)

Keďže účty sa overujú a schvaľujú každý rok, malo by sa zaviesť značné zjednodušenie postupu ukončenia. Konečné ukončenie programu by tak malo vychádzať iba z dokladov týkajúcich sa záverečného účtovného roka a záverečnej správy o vykonávaní alebo poslednej ročnej správy o vykonávaní bez nutnosti poskytovať akékoľvek ďalšie doklady.

(119)

S cieľom ochrany finančných záujmov Únie a poskytnutia prostriedkov na zabezpečenie účinného vykonávania programu by sa mali stanoviť ustanovenia, na základe ktorých by Komisia mohla pozastaviť platby na úrovni priorít alebo operačných programov.

(120)

S cieľom poskytnúť právnu istotu pre členské štáty je vhodné stanoviť v súvislosti s fondmi a ENFR konkrétne opatrenia a postupy pre finančné opravy vykonávané členskými štátmi a Komisiou v súlade so zásadou proporcionality.

(121)

Je potrebné ustanoviť právny rámec zabezpečujúci pevné systémy riadenia a kontroly na národnej a regionálnej úrovni a primerané rozdelenie úloh a povinností v kontexte spoločného riadenia. Preto by sa mala vymedziť a vysvetliť úloha Komisie a mali by sa stanoviť primerané pravidlá pre uplatnenie finančných opráv Komisiou.

(122)

Frekvencia auditov operácií by mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondov a ENRF. Mal by sa znížiť najmä počet vykonávaných auditov, ak celkové oprávnené náklady na operáciu neprevyšujú 200 000 EUR pre EFRR a Kohézny fond a 150 000 EUR pre ESF a 100 000 EUR pre ENRF. Napriek tomu by malo byť možné uskutočniť audit vždy, keď existuje dôkaz o nezrovnalosti alebo podvode, alebo po uzavretí dokončenej operácie ako súčasť overovanej vzorky. Komisia by mala môcť preskúmať audítorský záznam (audit trail) orgánu auditu alebo sa zúčastniť auditov na mieste vykonávaných orgánom auditu. Ak Komisia nezíska týmito prostriedkami potrebnú istotu o účinnom fungovaní orgánu auditu, mala by Komisia môcť zopakovať audítorskú činnosť, ak je to v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi. Na to, aby bola táto úroveň auditu vykonávaného Komisiou primeraná riziku, Komisia by mala byť schopná znížiť svoju audítorskú prácu v súvislosti s operačnými programami v prípade, keď neexistujú závažné nedostatky, alebo v prípade, ak je možné spoľahnúť sa na orgán auditu. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov by sa mali zaviesť osobitné pravidlá zamerané na zníženie rizika prekrývania medzi auditmi tých istých operácií rôznymi inštitúciami, a to najmä Európskym dvorom audítorov, Komisiou alebo orgánom auditu.

(123)

S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti s európskym kódexom správania pre partnerstvo, doplneniami a zmenami oddielov 4 a 7 SSR, kritériami na stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť, osobitnými pravidlami týkajúcimi sa nákupu pozemkov a kombinácie technickej podpory s finančnými nástrojmi, úlohami, záväzkami a zodpovednosťou orgánov vykonávajúcich finančné nástroje, riadením a kontrolou finančných nástrojov, zrušením platieb na finančné nástroje a následnými úpravami v súvislosti so žiadosťami o platby, riadením systému kapitalizácie ročných splátok pre finančné nástroje, osobitnými pravidlami stanovujúcimi kritériá pre určenie nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie na základe výkonnosti a uplatniteľných prahových hodnôt, ako aj pravidlami na úhradu kapitalizovaných nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie pre kapitálové nástroje a mikroúvery, úpravou paušálnej sadzby pre čistý príjem vytvorený operáciami v osobitných sektoroch, ako aj stanovením paušálnych sadzieb pre určité sektory alebo subsektory v oblastiach IKT, výskumu,

vývoja a inovácie a energetickej efektívnosti, a doplnením sektorov alebo subsektorov, metodikou výpočtu diskontovaného čistého príjmu pre operácie vytvárajúce čistý príjem, dodatočnými pravidlami o nahradení prijímateľa v rámci operácií verejno-súkromných partnerstiev, minimálnymi požiadavkami, ktoré majú obsahovať dohody o verejno-súkromných partnerstvách, ktoré sú potrebné pre žiadosť o výnimku v súvislosti s oprávnenosťou výdavku, vymedzeniami paušálnych sadzieb uplatnených na nepriame náklady na granty založené na jestvujúcich metódach a zodpovedajúcich sadzbách uplatniteľných v politikách Únie, metodikou na použitie pri vykonávaní preskúmania kvality veľkého projektu, kritériami určenia prípadov nezrovnalostí, ktoré sa vykážu, údajmi, ktoré sa poskytnú a podmienkami a postupmi, ktoré sa uplatnia na určenie toho, či sumy, ktoré sú nevymožiteľné, nahradia členské štáty, údajmi, ktoré sa zaznamenajú a uložia v elektronickej podobe v rámci monitorovacích systémov zriadených riadiacimi orgánmi, minimálnymi požiadavkami na audítorský záznam (audit trail), rozsah pôsobnosti a obsah auditov a metodiku výberu vzorky, používaním údajov zozbieraných počas auditov, a kritériami na určenie závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly, na vytvorenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa uplatní, a na uplatnenie paušálnych sadzieb alebo extrapolovaných finančných opráv. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(124)

Čo sa týka všetkých EŠIF, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú prvky partnerských dohôd a ich zmeny, rozhodnutia schvaľujúce prvky upravených partnerských dohôd, rozhodnutia o programoch a prioritách, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele a môžu využívať pridelené prostriedky na výkonnostnú rezervu, rozhodnutia o zmene programov v dôsledku opravných opatrení týkajúcich sa prevodu pridelených finančných prostriedkov na iné programy, rozhodnutia o ročných plánoch opatrení, ktoré sa majú financovať z technickej pomoci z podnetu Komisie a v prípade zrušenia viazanosti aj rozhodnutia, ktorými sa menia rozhodnutia o prijatí programov, a pokiaľ ide o EFRR, ESF a Kohézny fond, rozhodnutia určujúce regióny a členské štáty spĺňajúce kritériá Investovania do rastu a zamestnanosti, rozhodnutia stanovujúce ročné rozdelenie viazaných rozpočtových prostriedkov členským štátom, rozhodnutia stanovujúce sumy, ktoré sa majú previesť z pridelených finančných prostriedkov Kohézneho fondu každému členskému štátu na Nástroj na prepájanie Európy, rozhodnutia stanovujúce sumy, ktoré sa majú previesť z pridelených finančných prostriedkov štrukturálnych fondov každému členskému štátu na pomoc pre najodkázanejšie osoby, rozhodnutia schvaľujúce prevody častí rozpočtových prostriedkov pre cieľ Európska územná spolupráca na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti, rozhodnutia o tom, či sa vykoná finančná oprava alebo nie v prípade

nedodržania doplnkovosti, rozhodnutia o prijatí a zmene operačných programov, rozhodnutia zamietajúce finančný príspevok na veľký projekt, rozhodnutia o schválení finančného príspevku vybranému veľkému projektu a predĺžení doby na splnenie podmienky týkajúcej sa schválenia veľkých projektov a rozhodnutia o spoločných akčných plánoch; a pokiaľ ide o EFRR, ESF, Kohézny fond a ENRF, rozhodnutia o neschválení účtov a účtovateľných súm, ak účty neboli schválené, rozhodnutia pozastavujúce priebežné platby a rozhodnutia o finančných opravách.

(125)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti so vzorom, ktorý sa má použiť na predkladanie správy o pokroku, modelom operačného programu pre fondy, metodikou, ktorá sa má použiť pri vykonávaní analýzy nákladov a prínosov pri veľkých projektoch, formou poskytovania informácií o veľkých projektoch, vzorom spoločného akčného plánu, vzorom výročných a záverečných správ o vykonávaní, periodicitou vykazovania nezrovnalostí a formou správ, ktorá sa má použiť, vzorom vyhlásenia hospodáriaceho subjektu a vzormi pre stratégiu auditu, audítorské stanovisko a výročnú kontrolnú správu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (19).

(126)

S cieľom zabezpečiť potrebné podklady a lepšie zapojenie členských štátov v prípade, keď Komisia vykonáva svoje vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o toto nariadenie, v niektorých obzvlášť citlivých oblastiach politík súvisiacich s EŠIF a s cieľom posilniť úlohu členských štátov pri prijímaní jednotných podmienok v takýchto oblastiach alebo iných výkonných opatrení, ktoré majú zásadné dôsledky alebo potenciálne významný vplyv buď na národné hospodárstvo, štátny rozpočet alebo na riadne fungovanie verejnej správy členských štátov, vykonávacie akty týkajúce sa metodiky na poskytovanie informácií o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy, podrobných postupov na zabezpečenie jednotného prístupu k určovaniu čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostných rámcoch pre každú prioritu a na posúdenie dosiahnutia čiastkových cieľov a zámerov, štandardných podmienok pre monitorovanie finančných nástrojov, podrobných spôsobov pre prevod a správy príspevkov programu riadených orgánmi vykonávajúcimi finančné nástroje, vzoru pre dohody o financovaní týkajúce sa spoločnej neobmedzenej záruky a sekuritizácie finančných nástrojov v prospech MSP, vzorov, ktoré sa majú použiť pri prekladaní dodatočných informácií týkajúcich sa finančných nástrojov so žiadosťami o platbu Komisii, a keď sa Komisii podávajú správy o finančných nástrojoch, podmienok pre elektronickú výmenu údajov systému riadenia a kontroly, nomenklatúry, na základe ktorej sa majú určiť kategórie intervencií v súvislosti

s prioritnou osou v operačných programoch, formátu oznámenia vybraného veľkého projektu, technických charakteristík informačných a komunikačných opatrení k operácii a pokynov pre vytvorenie znaku a vymedzenie jeho štandardných farieb, vzoru, ktorý sa má používať, keď sa Komisii predkladajú finančné údaje na monitorovacie účely, podrobných pravidiel na výmenu informácií medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi, orgánmi auditu a sprostredkovateľskými orgánmi, vzoru správy a stanoviska nezávislého auditného subjektu a opisu funkcií a postupov zavedených pre riadiace orgány a prípadne certifikačné orgány, technických špecifikácií systémov riadenia a kontroly, vzoru žiadostí o platbu a vzoru účtov, by sa mali prijať v súlade s postupom preskúmania, ako je stanovený v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(127)

V prípade niektorých vykonávacích aktov, ktoré sa prijmú v súlade s postupom preskúmania stanoveným v článku 5 nariadenia (EÚ) č 182/2011, sú potenciálny vplyv a dôsledky také významné pre členské štáty, že je odôvodnená výnimka zo všeobecného pravidla. Podľa tejto výnimky, ak výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia by nemala prijať návrh vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty súvisia so stanovením metodiky na poskytovanie informácií na podporu cieľov zmeny klímy; určením metodiky pre čiastkové ciele, pokiaľ ide o výkonnostný rámec; stanovenie štandardných podmienok v súvislosti s finančnými nástrojmi; stanovením podrobných spôsobov prevodu a správy programových príspevkov s ohľadom na určité finančné nástroje; prijatím vzoru dohody o financovaní pre spoločné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu na prospech MSP; určením vzoru, ktorý sa má použiť pri vykazovaní finančných nástrojov Komisii; vymedzením nomenklatúry, na základe ktorej možno určiť kategórie intervencií v súvislosti s prioritnou osou v operačných programoch; určením technických vlastností informačných a komunikačných opatrení k určitej operácii a pokynov pre vytvorenie znaku a vymedzenie jeho štandardných farieb; stanovením technických špecifikácií záznamu a uloženia údajov o riadiacom a kontrolnom systéme. Článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by sa mal preto uplatňovať na uvedené vykonávacie akty.

(128)

Keďže toto nariadenie nahrádza nariadenie (ES) č. 1083/2006, malo by sa uvedené nariadenie zrušiť. Toto nariadenie by však nemalo mať vplyv na pokračovanie alebo úpravu pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc 31. decembra 2013. Žiadosti podané alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006 by preto mali zostať v platnosti. Mali by sa ustanoviť aj osobitné prechodné pravidlá odchylne od článku 59 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1083/2006 týkajúce sa toho, kedy môže riadiaci orgán vykonávať funkcie certifikačného orgánu pre operačné programy vykonávané podľa predchádzajúceho legislatívneho rámca na účely hodnotenia zo strany Komisie v súlade s článkom 73 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1083/2006 pri uplatňovaní článku 123 ods. 5 tohto nariadenia a v súvislosti s postupom schvaľovania veľkých projektov podľa článku 102 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

(129)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, nie je možné uspokojujúco dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(130)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie stanovuje spoločné pravidlá platné pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), ktoré fungujú na základe spoločného rámca (ďalej len „európske štrukturálne a investičné fondy alebo EŠIF“). Stanovuje aj ustanovenia potrebné na zabezpečenie účinnosti EŠIF a ich vzájomnej koordinácie a koordinácie s ďalšími nástrojmi Únie. Spoločné pravidlá vzťahujúce sa na EŠIF sú stanovené v druhej časti.

V tretej časti sa stanovujú všeobecné pravidlá, ktorými sa riadia EFRR, ESF (ďalej spoločne len „štrukturálne fondy“) a Kohézny fond, pokiaľ ide o úlohy, prioritné ciele a organizáciu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (ďalej len „fondy“), kritériá, ktoré majú členské štáty a regióny splniť, aby sa stali oprávnenými na podporu z fondov, dostupné finančné prostriedky a kritériá ich prideľovania.

Vo štvrtej časti sa stanovujú všeobecné pravidlá pre fondy a EMFF, pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, finančné riadenie, účtovníctvo a finančné opravy.

Pravidlá stanovené v tomto nariadení sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (20) a osobitné ustanovenia stanovené v nasledujúcich nariadeniach (ďalej len „nariadenia o jednotlivých fondoch“) v súlade s piatym odsekom tohto článku:

1)

nariadenie (EÚ) č. 1301/2013 (ďalej len „nariadenie o EFRR“);

2)

nariadenie (EÚ) č. 1304/2013 (ďalej len „nariadenie o ESF“);

3)

nariadenie (EÚ) č. 1300/2013 (ďalej len „nariadenie o KF“);

4)

nariadenie (EÚ) č. 1299/2013 (ďalej len „nariadenie o EÚS“);

5)

nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 (ďalej len „nariadenie o EPFRV“); a

6)

budúci právny akt Únie stanovujúci podmienky finančnej pomoci pre námornú a rybársku politiku na programové obdobie 2014 - 2020 (ďalej len „nariadenie o ENRF“).

Druhá časť tohto nariadenia sa uplatňuje na všetky EŠIF okrem prípadov, keď výslovne povoľuje odchýlky. Tretia a štvrtá časť tohto nariadenia ustanovujú doplňujúce pravidlá k druhej časti, ktoré sa obdobne uplatňujú na fondy a fondy a ENRF a môžu výslovne povoľovať odchýlky v príslušných nariadeniach o jednotlivých fondoch. Nariadenia o jednotlivých fondoch môžu ustanoviť doplňujúce pravidlá k druhej časti tohto nariadenia pre EŠIF, k tretej časti tohto nariadenia pre fondy a ku štvrtej časti tohto nariadenia pre fondy a ENRF. Doplňujúce pravidlá v nariadeniach o jednotlivých fondoch nesmú byť v rozpore s druhou, treťou a štvrtou časťou tohto nariadenia. V prípade pochybností o uplatňovaní ustanovení, druhá časť tohto nariadenia je nadradená pravidlám pre jednotlivé fondy, a druhá, tretia a štvrtá časť tohto nariadenia sú nadradené nariadeniam o jednotlivých fondoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ sú zámery a spoločné ciele, ktorými sa riadi opatrenie členských štátov a Únie a ktoré sú uvedené v záveroch prijatých Európskou radou 17. júna 2010 ako príloha I (Nová európska stratégia pre zamestnanosť a rast, hlavné ciele EÚ), v odporúčaní Rady z 13. júla 2010 (21) a v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ (22) a každú revíziu týchto zámerov a spoločných cieľov;

2)

„strategický politický rámec“ je dokument alebo viaceré dokumenty vytvorené na národnej alebo regionálnej úrovni, ktorým sa stanovuje obmedzený počet súdržných priorít určených na základe dôkazov a časový rámec na realizáciu týchto priorít a ktoré môžu zahŕňať monitorovací mechanizmus;

3)

„stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ sú národné alebo regionálne inovačné stratégie, ktoré určujú priority s cieľom vytvoriť konkurenčnú výhodu tým, že rozvíjajú a spájajú silné stránky výskumu a inovácií s potrebami podnikov na riešenie nových príležitostí a vývoja na trhu koherentným spôsobom bez toho aby dochádzalo k duplicite a fragmentácii úsilia; stratégia pre inteligentnú špecializáciu môže mať formu národného alebo regionálneho strategického politického rámca pre výskum a inováciu alebo byť jeho súčasťou;

4)

„pravidlá pre jednotlivé fondy“ sú ustanovenia stanovené v tretej časti alebo vo štvrtej časti tohto nariadenia alebo v nariadení, ktorými sa riadi jeden alebo viaceré EŠIF vymenované vo štvrtom odseku článku 1;

5)

„programovanie“ je proces organizovania, rozhodovania a prideľovania finančných prostriedkov v niekoľkých fázach za účasti partnerov v súlade s článkom 5, určený na realizáciu spoločného opatrenia Únie a členských štátov na viacročnom základe s cieľom plniť ciele stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

6)

„program“ je „operačný program“ uvedený v tretej časti alebo vo štvrtej časti tohto nariadenia a v nariadení o ENRF a „program rozvoja vidieka“ uvedený v nariadení o EPFRV;

7)

„oblasť programu“ je geografická oblasť, na ktorú sa vzťahuje konkrétny program, alebo v prípade programu, na ktorý sa vzťahuje viac než jedna kategória regiónu, geografická oblasť zodpovedajúca každej osobitnej kategórii regiónu;

8)

„priorita“ v druhej časti a štvrtej časti tohto nariadenia je „prioritná os“ uvedená v tretej časti tohto nariadenia pre EFRR, ESF a Kohézny fond a „priorita Únie“ uvedená v nariadení o ENRF a nariadení o EPFRV;

9)

„operácia“ je projekt, zmluva, opatrenie alebo súbor projektov, ktoré boli vybrané riadiacimi orgánmi príslušných programov alebo na ich zodpovednosť a ktoré prispievajú k napĺňaniu cieľov priority alebo priorít; v súvislosti s finančnými nástrojmi operáciu tvoria finančné príspevky z programu na finančné nástroje a následná finančná podpora, ktorú poskytujú uvedené finančné nástroje;

10)

„prijímateľ“ je verejný alebo súkromný subjekt a výhradne na účely nariadenia o EPFRV a nariadenia o ENRF fyzická osoba, ktoré sú zodpovedné za začatie alebo za začatie a vykonávanie operácií; a v kontexte systémov štátnej pomoci, ako je uvedené v bode 13 tohto článku, subjekt, ktorému sa poskytuje pomoc; a v kontexte finančných nástrojov podľa hlavy IV druhej časti tohto nariadenia orgán, ktorý vykonáva finančný nástroj, alebo prípadne fond fondov;

11)

„finančné nástroje“ sú finančné nástroje vymedzené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak;

12)

„konečný prijímateľ“ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá dostáva finančnú podporu z finančného nástroja;

13)

„štátna pomoc“ je pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá na účely tohto nariadenia zahŕňa tiež pomoc de minimis v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 (23), nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2007 (24) a nariadenia Komisie (ES) č. 875/2007 (25);

14)

„ukončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky ukončená alebo plne vykonaná a všetky s ňou súvisiace platby boli uhradené prijímateľmi a prijímateľom bol vyplatený príslušný verejný príspevok;

15)

„verejný výdavok“ je každý verejný príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu národných, regionálnych alebo miestnych orgánov verejnej správy, rozpočtu Únie súvisiaceho s EŠIF, rozpočtu verejnoprávnych subjektov alebo rozpočtu združení orgánov verejnej správy alebo verejnoprávnych subjektov a na účely stanovenia podielu spolufinancovania pre programy alebo priority ESF môže zahŕňať prípadné finančné zdroje, ktorými kolektívne prispeli zamestnávatelia a zamestnanci;

16)

„verejnoprávny subjekt“ je každý subjekt, ktorý sa riadi verejným právom v zmysle článku 1 bodu 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (26), a každé európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) zriadené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (27) bez ohľadu na to, či sa EZÚS považuje podľa príslušných vnútroštátnych vykonávacích ustanovení za verejnoprávny subjekt alebo súkromnoprávny subjekt;

17)

„dokument“ je listina alebo elektronické médium s informáciami relevantnými v kontexte tohto nariadenia;

18)

„sprostredkovateľský orgán“ je každý verejný alebo súkromný subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci orgán alebo certifikačný orgán alebo ktorý v mene tohto orgánu plní povinnosti voči prijímateľom vykonávajúcim operácie;

19)

„stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou“ je ucelený súbor operácií, účelom ktorého je plniť miestne ciele a uspokojovať miestne potreby a ktorý prispieva k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a ktorý je navrhnutý a realizovaný miestnou akčnou skupinou;

20)

„partnerská dohoda“ je dokument pripravený členským štátom spolu s partnermi v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia, v ktorom sa stanovuje stratégia, priority a podmienky členského štátu na využívanie EŠIF efektívnym a účinným spôsobom s cieľom sledovať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a ktorý schvaľuje Komisia po hodnotení a dialógu s dotknutým členským štátom;

21)

„kategória regiónov“ je začlenenie regiónov do kategórie „menej rozvinuté regióny“, „prechodné regióny“ alebo „vyspelejšie regióny“ v súlade s článkom 90 ods. 2;

22)

„žiadosť o platbu“ je žiadosť o platbu alebo vyhlásenie o výdavkoch, ktoré predložil členský štát Komisii;

23)

„EIB“ je Európska investičná banka, Európsky investičný fond alebo každá dcérska spoločnosť Európskej investičnej banky;

24)

„verejno-súkromné partnerstvá“ sú formy spolupráce medzi verejnými subjektmi a súkromným sektorom, ktorej cieľom je realizácia investícií do projektov v oblasti infraštruktúry alebo iných druhov operácií poskytujúcich verejné služby prostredníctvom rozdelenia rizika, združenia odborných znalostí zo súkromného sektora alebo dodatočných zdrojov kapitálu;

25)

„operácia verejno-súkromného partnerstva“ je operácia, ktorá sa uskutočňuje alebo sa má uskutočniť v rámci štruktúry verejno-súkromného partnerstva;

26)

„viazaný účet“ je bankový účet zabezpečený písomnou dohodou medzi riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom a orgánom vykonávajúcim finančný nástroj alebo v prípade operácie verejno-súkromného partnerstva písomnou dohodou medzi verejným subjektom ako prijímateľom a súkromným partnerom, ktorý bol schválený riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom, osobitne založený na účely držby finančných prostriedkov vyplácaných po uplynutí obdobia oprávnenosti, a to výlučne na účely uvedené v článku 42 ods. 1 písm. c), v článku 42 ods. 2, článku 42 ods. 3 a článku 64, alebo bankový účet zriadený za podmienok zabezpečujúcich rovnocenné záruky za platby vyplácané z fondov;

27)

„fond fondov“ je fond založený s cieľom poskytovať podporu z programu alebo programov niekoľkým finančným nástrojom. Ak sa finančné nástroje vykonávajú prostredníctvom fondu fondov, orgán, ktorý vykonáva fond fondov, sa považuje za jediného prijímateľa v zmysle bodu 10 tohto článku;

28)

„MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (28);

29)

„účtovný rok“ je na účely tretej časti a štvrtej časti obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného roka programového obdobia, v súvislosti s ktorým to je obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015. Posledný účtovný rok je od 1. júla 2023 do 30. júna 2024;

30)

„finančný rok“ je na účely tretej časti a štvrtej časti obdobie od 1. januára do 31. decembra;

31)

„makroregionálna stratégia“ je integrovaný rámec, ktorý schválila Európska rada a ktorý môže byť okrem iného podporovaný z EŠIF, určený na riešenie spoločných výziev, ktorým čelí určená geografická oblasť zahŕňajúca členské štáty a tretie krajiny nachádzajúce sa v rovnakej geografickej oblasti, ktoré majú v dôsledku toho prospech z posilnenej spolupráce prispievajúcej k dosiahnutiu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

32)

„stratégia morskej oblasti“ je štruktúrovaný rámec spolupráce vo vzťahu k určitej geografickej oblasti, ktorý vytvorili inštitúcie Únie, členské štáty, ich regióny a prípadne tretie krajiny, ktoré majú spoločnú morskú oblasť; v stratégii morskej oblasti sa zohľadňujú geografické, klimatické, hospodárske a politické osobitosti morskej oblasti.

33)

„použiteľná ex ante kondicionalita“ je konkrétny a presný vopred definovaný rozhodujúci faktor, ktorý je nevyhnutným predpokladom na účinné a efektívne splnenie konkrétneho cieľa v rámci investičnej priority alebo priority Únie, má k nim priamu a konkrétnu väzbu a má na ne priamy vplyv;

34)

„konkrétny cieľ“ je výsledok, ku ktorému investičná priorita alebo priorita Únie prispieva v špecifickom národnom alebo regionálnom kontexte prostredníctvom akcií alebo opatrení uskutočnených v rámci takejto priority;

35)

„príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ“ a „príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ“ sú odporúčania týkajúce sa štrukturálnych úloh, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií patriacich priamo do pôsobnosti EŠIF, ako je stanovené v nariadeniach o jednotlivých fondoch;

36)

„nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúceho sa jeho uplatňovania, vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na vykonávaní EŠIF, dôsledkom čoho je alebo by bol negatívny dopad na rozpočet Únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávneným výdavkom;

37)

„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo iný subjekt, ktorý sa zúčastňuje na poskytnutí pomoci z EŠIF, s výnimkou členského štátu, ktorý svoje právomoci vykonáva ako orgán verejnej správy;

38)

„systémová nezrovnalosť“ je každá nezrovnalosť, ktorá sa môže vyskytnúť opakovane, s vysokou pravdepodobnosťou výskytu pri podobnom type operácií a ktorá je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov v súlade s týmto nariadením a pravidiel pre jednotlivé fondy;

39)

„závažný nedostatok v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly“ je na účely vykonávania fondov a fondu ENRF v rámci štvrtej časti nedostatok, ktorý vyžaduje podstatné zlepšenie systému, ktorý vystavuje fondy a ENRF závažnému riziku nezrovnalostí a ktorého existencia nie je zlučiteľná s audítorským stanoviskom bez výhrad k fungovaniu systému riadenia a kontroly.

Článok 3

Výpočet lehôt pre rozhodnutia Komisie

Ak sa podľa článku 16 ods. 2 a 3, článku 29 ods. 3, článku 30 ods. 2 a 3, článku 102 ods. 2, článku 107 ods. 2 a článku 108 ods. 3 stanoví pre Komisiu prostredníctvom vykonávacieho aktu lehota na prijatie rozhodnutia alebo jeho zmenu, táto lehota nezahŕňa obdobie, ktoré sa začína dátumom nasledujúcim po dátume, keď Komisia poslala členskému štátu svoje pripomienky, a ktoré trvá dovtedy, kým členský štát na pripomienky neodpovie.

DRUHÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA PLATNÉ PRE EŠIF

HLAVA I

ZÁSADY PODPORY ÚNIE PRE EŠIF

Článok 4

Všeobecné zásady

1.   EŠIF poskytujú prostredníctvom viacročných programov, ktoré dopĺňajú národné, regionálne a miestne intervencie, podporu pre napĺňanie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj úloh jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy vrátane ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti, so zreteľom na príslušné integrované usmernenia stratégie Európa 2020 a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ a prípadne na národnej úrovni so zreteľom na národný program reforiem.

2.   Komisia a členské štáty zabezpečujú, s prihliadnutím na konkrétny kontext jednotlivých členských štátov, aby bola pomoc z EŠIF zhodná s príslušnými politikami, horizontálnymi princípmi uvedenými v článkoch 5, 7 a 8 a prioritami Únie a aby bola komplementárna s inými nástrojmi Únie.

3.   Podpora z EŠIF sa poskytuje v úzkej spolupráci Komisie s členskými štátmi v súlade so zásadou subsidiarity.

4.   Členské štáty, na primeranej územnej úrovni a v súlade so svojím inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom, a subjekty nimi určené na tento účel zodpovedajú za prípravu a realizáciu programov a plnenie ich úloh, spolu s príslušnými partnermi uvedenými v článku 5, v súlade s týmto nariadením a pravidlami pre jednotlivé fondy.

5.   Pri opatreniach týkajúcich sa vykonávania a využívania EŠIF, a najmä finančných a administratívnych prostriedkov potrebných na prípravu a vykonávanie programov, ktoré súvisia s monitorovaním, podávaním správ, hodnotením, riadením a kontrolou, sa dodržiava zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej podpory a prihliada sa na celkový cieľ, ktorým je zníženie administratívnej záťaže pre orgány zapojené do riadenia a kontroly programov.

6.   Komisia a členské štáty zabezpečujú v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami koordináciu medzi EŠIF a medzi EŠIF a inými príslušnými politikami, stratégiami a nástrojmi Únie vrátane tých, ktoré tvoria rámec vonkajšej činnosti Únie.

7.   Časť rozpočtu Únie pridelená EŠIF sa plní v rámci spoločného riadenia členských štátov a Komisie v súlade s článkom 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách, s výnimkou výšky podpory z Kohézneho fondu prevedenej na Nástroj na prepájanie Európy, ktorý je uvedený v článku 92 ods. 6 tohto nariadenia, inovatívnych činností na podnet Komisie na základe článku 8 nariadenia o EFRR, technickej pomoci na podnet Komisie a podpory pre priame riadenie na základe nariadenia o ENRF.

8.   Komisia a členské štáty dodržiavajú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s článkom 30 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

9.   Komisia a členské štáty zabezpečujú účinnosť EŠIF počas prípravy a vykonávania, v súvislosti s monitorovaním, podávaním správ a hodnotením.

10.   Komisia a členské štáty vykonávajú svoje úlohy súvisiace s EŠIF s cieľom znížiť administratívnu záťaž prijímateľov.

Článok 5

Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.   Čo sa týka partnerskej dohody a každého programu, každý členský štát v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom vytvorí partnerstvo s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy. Na partnerstve sa podieľajú títo partneri:

a)

príslušné orgány mestskej samosprávy a ostatné orgány verejnej správy;

b)

hospodárski a sociálni partneri; a

c)

príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov činných v oblasti ochrany životného prostredia, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, rodovej rovnosti a nediskriminácie.

2.   V súlade s prístupom viacúrovňového riadenia členské štáty zapoja partnerov uvedených v odseku 1 do prípravy partnerských dohôd a správ o pokroku, ako aj do prípravy a vykonania programov, a to aj prostredníctvom účasti v monitorovacích výboroch pre programy v súlade s článkom 48.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty s cieľom ustanoviť európsky kódex správania pre partnerstvo (ďalej len „kódex správania“) v záujme poskytovania podpory a pomoci členským štátom pri organizovaní partnerstva v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. Kódex správania predstavuje rámec, v ktorom sa členské štáty na základe svojho inštitucionálneho a právneho rámca, ako aj národných a regionálnych kompetencií, usilujú o realizáciu partnerstva. Kódex správania v plnej miere dodržiava zásady subsidiarity a proporcionality a stanovuje tieto prvky:

a)

hlavné zásady týkajúce sa transparentných postupov, ktoré sa majú dodržiavať pri určovaní príslušných partnerov, prípadne vrátane ich zastrešujúcich organizácií, aby sa členským štátom uľahčilo navrhovanie príslušných najreprezentatívnejších partnerov v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom;

b)

hlavné zásady a osvedčené postupy súvisiace so zapojením rozličných kategórií príslušných partnerov stanovených v odseku 1, do prípravy partnerskej dohody a programov, informácie, ktoré sa majú poskytnúť o ich zapojení, a v rozličných fázach vykonávania;

c)

osvedčené postupy súvisiace s formulovaním pravidiel členstva a vnútorných postupov monitorovacích výborov, o ktorých v prípade potreby rozhodnú členské štáty alebo monitorovacie výbory programov v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy;

d)

hlavné ciele a osvedčené postupy v prípadoch, keď riadiaci orgán zapojí príslušných partnerov do prípravy výziev na predkladanie návrhov, a najmä osvedčené postupy na predchádzanie možným konfliktom záujmu v prípadoch, keď existuje možnosť, že príslušní partneri sú aj možnými prijímateľmi, a na zapojenie príslušných partnerov do prípravy správ o pokroku a vo vzťahu s monitorovacími a hodnotiacimi programami v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy;

e)

orientačné oblasti, témy a osvedčené postupy týkajúce sa toho, ako môžu príslušné orgány členských štátov využívať EŠIF vrátane technickej pomoci pri posilňovaní inštitucionálnych kapacít príslušných partnerov v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy;

f)

úlohu Komisie pri šírení osvedčených postupov;

g)

hlavné zásady a osvedčené postupy, ktoré sú vhodné na uľahčovanie hodnotenia realizácie partnerstva a jeho pridanej hodnoty členskými štátmi.

Ustanovenia kódexu správania nesmú byť nijakým spôsobom v rozpore s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia alebo pravidlami pre jednotlivé fondy.

4.   Komisia do 18. apríl 2014 oznámi delegovaný akt uvedený v odseku 3 tohto článku o európskom kódexe správania pre partnerstvo súčasne Európskemu parlamentu a Rade. V uvedenom delegovanom akte sa nesmie uviesť skorší dátum uplatňovania ako je dátum jeho prijatia.

5.   Porušenie akejkoľvek povinnosti uloženej členským štátom na základe tohto článku alebo na základe delegovaného aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku nesmie predstavovať nezrovnalosť vedúcu k finančnej oprave podľa článku 85.

6.   Aspoň raz za rok Komisia v prípade každého EŠIF prerokuje vykonávanie podpory týchto EŠIF s organizáciami zastupujúcimi partnerov na úrovni Únie a podá správu o výsledku Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 6

Súlad s právom Únie a vnútroštátnym právom

Operácie podporované z EŠIF musia byť v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom týkajúcim sa jeho uplatňovania (ďalej len „uplatniteľné právo“).

Článok 7

Podpora rovnosti mužov a žien a nediskriminácie

Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa počas prípravy a vykonávania programov, aj vo vzťahu k ich monitorovaniu, podávaniu správ a hodnoteniu, zohľadňovala a podporovala rovnosť mužov a žien a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti.

Členské štáty a Komisia prijmú primerané opatrenia na zabránenie každej diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy a vykonávania programov. Počas prípravy a vykonávania programov je potrebné brať do úvahy najmä dostupnosť pre zdravotne postihnuté osoby.

Článok 8

Udržateľný rozvoj

Ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja a s podporovaním cieľa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia zo strany Únie, ako je stanovené v článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“.

Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa v priebehu prípravy a vykonávania partnerských dohôd a programov podporovali požiadavky na ochranu životného prostredia, efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na ňu, biodiverzitu, odolnosť voči prírodným katastrofám a predchádzanie rizikám a ich riadenie. Členské štáty poskytnú informácie o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy pomocou metodiky založenej na kategóriách intervencií, oblastiach záujmu alebo opatreniach, a to podľa toho, čo je vhodné pre každý z EŠIF. Táto metodika spočíva v priradení konkrétneho koeficientu podpore poskytovanej v rámci EŠIF na úrovni, ktorá odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Priradený konkrétny koeficient sa rozlišuje na základe toho, či daná pomoc prispieva k plneniu cieľov v oblasti zmeny klímy významne alebo mierne. Pokiaľ daná podpora k týmto cieľom neprispieva alebo prispieva len bezvýznamne, je jej pridelený nulový koeficient. V prípade EFRR, ESF a Kohézneho fondu sú koeficienty priradené kategóriám intervencií ustanoveným v rámci nomenklatúry prijatej Komisiou. V prípade EPFRV sú koeficienty priradené oblastiam záujmu stanoveným v nariadení o EPFRV, a v prípade ENRF opatreniam stanoveným v nariadení o ENRF.

Komisia stanoví jednotné podmienky pre uplatňovanie metodiky uvedenej v druhom pododseku pre každý z EŠIF prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

HLAVA II

STRATEGICKÝ PRÍSTUP

KAPITOLA I

Tematické ciele pre EŠIF a spoločný strategický rámec

Článok 9

Tematické ciele

S cieľom prispieť k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k úlohe jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, z každého EŠIF sa podporujú tieto tematické ciele:

1)

posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií,

2)

zlepšenie prístupu k informáciám a IKT a zlepšenie ich využívania a kvality,

3)

zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva a akvakultúry (v prípade ENRF),

4)

podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch;

5)

podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika,

6)

zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov;

7)

podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach,

8)

podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily,

9)

podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii,

10)

investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania,

11)

posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy.

Tematické ciele sa prevedú do priorít špecifických pre každý z EŠIF a stanovia sa v pravidlách pre jednotlivé fondy.

Článok 10

Spoločný strategický rámec

1.   S cieľom presadiť harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj Únie, týmto sa stanovuje spoločný strategický rámec (ďalej len „SSR), ako je stanovený v prílohe I. SSR ustanoví strategické usmerňujúce zásady na uľahčenie procesu programovania a sektorovej a územnej koordinácie intervencií Únie v rámci EŠIF a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie v súlade so zámermi a cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pričom sa zohľadnia kľúčové územné výzvy rôznych typov území.

2.   Strategické usmerňujúce zásady uvedené v SSR sa stanovia v súlade s účelom a v rámci rozsahu pomoci, ktorá sa poskytuje z každého EŠIF, a v súlade s pravidlami spravujúcimi fungovanie každého EŠIF, ako sa vymedzuje v tomto nariadení a pravidlách pre jednotlivé fondy. Členským štátom sa v SSR neukladajú ďalšie povinnosti presahujúce povinnosti stanovené v rámci príslušných sektorových politík Únie.

3.   SSR uľahčuje vypracovanie partnerskej dohody a programov v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity a pri zohľadnení národných a regionálnych právomocí s cieľom rozhodnúť o konkrétnej a primeranej politike a koordinačných opatreniach.

Článok 11

Obsah

SSR stanoví:

a)

mechanizmy na zaistenie príspevku z EŠIF pre stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a súdržnosti a jednotnosti programovania EŠIF v súvislosti s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijatými v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ, príslušnými odporúčaniami Rady prijatými v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ a prípadne na národnej úrovni národným programom reforiem;

b)

opatrenia na podporu integrovaného využívania EŠIF;

c)

opatrenia na koordináciu medzi EŠIF a ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie vrátane vonkajších nástrojov pre spoluprácu;

d)

horizontálne princípy uvedené v článkoch 5, 7 a 8 a prierezové ciele politiky pre vykonávanie EŠIF;

e)

opatrenia na riešenie kľúčových územných výziev pre mestské, vidiecke, pobrežné a rybárske oblasti, demografických problémov regiónov alebo osobitných potrieb geografických oblastí závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ, a konkrétnych problémov najvzdialenejších regiónov v zmysle článku 349 ZFEÚ;

f)

prioritné oblasti pre činnosti spolupráce na základe EŠIF, v prípade potreby so zreteľom na stratégie pre makroregióny a prímorské oblasti.

Článok 12

Preskúmanie

V prípade významných zmien v sociálnej a ekonomickej situácii Únie alebo zmien v stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, Komisia môže podať návrh na preskúmanie SSR, alebo Európsky parlament či Rada, konajúc v súlade s článkami 225 alebo 241 ZFEÚ, môžu požiadať Komisiu, aby takýto návrh podala.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty s cieľom doplniť alebo zmeniť oddiely 4 a 7 prílohy I, ak je potrebné zohľadniť zmeny politík a nástrojov Únie uvedených v oddiele 4 alebo zmeny v činnostiach spolupráce uvedených v oddiele 7, alebo zohľadniť zavedenie nových politík a nástrojov Únie alebo činností spolupráce.

Článok 13

Pokyny pre prijímateľov

1.   Komisia pripraví pokyny na účinný prístup k EŠIF a na ich účinné využívanie, a na to, ako zužitkovať ich dopĺňanie sa s inými nástrojmi príslušných politík Únie.

2.   Pokyny sa vypracujú do 30. júna 2014 a pre každý tematický cieľ uvedie prehľad dostupných relevantných nástrojov na úrovni Únie s podrobnými zdrojmi informácií, príkladmi osvedčených postupov na kombinovanie dostupných nástrojov financovania v rámci politických oblastí a medzi nimi, opis príslušných orgánov a subjektov zapojených do riadenia každého nástroja a kontrolný zoznam pre možných prijímateľov na pomoc pri určovaní najvhodnejších zdrojov financovania.

3.   Pokyny sa zverejnia na webovej stránke príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie. Komisia a riadiace orgány konajúce v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy a v spolupráci s Výborom regiónov zabezpečia distribúciu pokynov možným prijímateľom.

KAPITOLA II

Partnerská dohoda

Článok 14

Príprava partnerskej dohody

1.   Každý členský štát pripraví partnerskú dohodu na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.   Členské štáty vypracujú partnerskú dohodu v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 5. Partnerská dohoda sa pripraví na základe dialógu s Komisiou. Členské štáty vypracujú partnerskú dohodu na základe postupov, ktoré sú vo vzťahu k verejnosti transparentné, a v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom.

3.   V partnerskej dohode sa upravuje všetka podpora poskytnutá z EŠIF príslušnému členskému štátu.

4.   Každý členský štát predloží svoju partnerskú dohodu Komisii do 22. apríl 2014.

5.   Ak jedno alebo viac nariadení o jednotlivých fondoch nenadobudne účinnosť alebo sa neočakáva, že by nadobudlo účinnosť do 22. február 2014, partnerská dohoda predložená členským štátom podľa odseku 4 nemusí obsahovať prvky uvedené v článku 15 ods. 1 písm. a) bodoch ii), iii), iv) a v) pre EŠIF, v prípade ktorého došlo k oneskoreniu nadobudnutia účinnosti nariadenia o tomto fonde alebo sa takéto oneskorenie očakáva.

Článok 15

Obsah partnerskej dohody

1.   Partnerská dohoda stanovuje:

a)

opatrenia na zabezpečenie súladu so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k úlohám jednotlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, vrátane:

i)

analýzy rozdielov, potrieb v oblasti rozvoja a potenciálu rastu vzhľadom na tematické ciele a územné výzvy a podľa potreby s prihliadnutím na národný program reforiem a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ;

ii)

súhrnu hodnotení ex ante programov alebo kľúčových záverov hodnotení ex ante partnerských dohôd, ak hodnotenie ex ante partnerských dohôd ich členský štát vykonal z vlastnej iniciatívy;

iii)

vybraných tematických cieľov a každého tematického cieľa zhrnutia hlavných výsledkov očakávaných pre každý z EŠIF;

iv)

orientačného rozdelenia podpory Únie podľa tematického cieľa na národnej úrovni pre každý z EŠIF, ako aj celkovú orientačnú sumu podpory plánovanej na ciele súvisiace so zmenou klímy;

v)

uplatňovanie horizontálnych princípov uvedených v článkoch 5, 7 a 8 a cieľov politiky pre vykonávanie EŠIF;

vi)

zoznamu programov v rámci EFRR, ESF a Kohézneho fondu s výnimkou programov v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce a zoznamu programov v prípade EPFRV a ENRF spolu s príslušnými orientačnými pridelenými finančnými prostriedkami podľa EŠIF a roku;

vii)

informácie o finančných prostriedkoch pridelených na výkonnostnú rezervu a rozčlenených podľa EŠIF a prípadne podľa kategórie regiónu a o sumách vylúčených z výpočtu výkonnostnej rezervy v súlade s článkom 20;

b)

opatrenia na zabezpečenie efektívneho vykonávania EŠIF vrátane:

i)

opatrení v súlade s inštitucionálnym rámcom členských štátov na zabezpečenie koordinácie medzi EŠIF a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB;

ii)

informácií potrebných na overenie ex ante súladu s pravidlami o doplnkovosti, ako sú vymedzené v tretej časti;

iii)

súhrn hodnotenia plnenia použiteľných ex ante kondicionalít v súlade s článkom 19 a prílohou XI na národnej úrovni a v prípade, že sa použiteľné ex ante kondicionality nesplnili, súhrn opatrení, ktoré sa majú vykonať, zodpovedných orgánov a harmonogramu vykonania týchto opatrení;

iv)

metodiky a mechanizmov na zabezpečenie súladu vo fungovaní výkonnostného rámca v súlade s článkom 21;

v)

posúdenia toho, či je potrebné posilniť administratívnu kapacitu orgánov zapojených do riadenia a kontroly programov a prípadne prijímateľov, ako aj v prípade potreby súhrnu opatrení, ktoré sa majú vykonať na tento účel;

vi)

súhrnu plánovaných opatrení v programoch vrátane orientačného harmonogramu na dosiahnutie zníženia administratívnej záťaže prijímateľov;

c)

opatrenia pre zásady partnerstva uvedené v článku 5;

d)

orientačný zoznam partnerov uvedených v článku 5 a súhrn opatrení vykonaných na ich zapojenie v súlade s článkom 5 a ich úlohy pri príprave partnerskej dohody, a správy o pokroku, ako sa uvádza v článku 52.

2.   V partnerskej dohode sa ďalej uvádza:

a)

integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný z EŠIF alebo súhrn integrovaných prístupov k územnému rozvoju na základe obsahu programov, ktorý vymedzuje:

i)

opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu k využívaniu EŠIF na územný rozvoj konkrétnych subregionálnych oblastí, najmä vykonávacie opatrenia v súvislosti s článkami 32, 33 a 36 spolu so zásadami identifikácie mestských oblastí, v ktorých sa majú uplatňovať integrované opatrenia pre udržateľný mestský rozvoj;

ii)

hlavné prioritné oblasti pre spoluprácu v rámci EŠIF, v prípade potreby zohľadňujúce makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti;

iii)

prípadne integrovaný prístup na riešenie konkrétnych potrieb geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované komunity a osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa ani neabsolvujú odbornú prípravu;

iv)

prípadný integrovaný prístup na riešenie demografických problémov regiónov alebo konkrétnych potrieb geografických oblastí, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ;

b)

opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania EŠIF, a to vrátane hodnotenia existujúcich systémov elektronickej výmeny údajov a súhrnu plánovaných opatrení s cieľom postupne umožniť, aby sa všetky výmeny informácií medzi prijímateľmi a orgánmi zodpovednými za riadenie a kontrolu programov uskutočňovali formou elektronickej výmeny údajov.

Článok 16

Prijatie a zmena partnerskej dohody

1.   Komisia posúdi súlad partnerskej dohody s týmto nariadením, pričom v prípade potreby zohľadní národné programy reforiem, a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, ako aj hodnotenia programov ex ante, a do troch mesiacov od dátumu, keď členský štát predloží svoju partnerskú dohodu, predloží pripomienky. Príslušný členský štát poskytne všetky potrebné dodatočné informácie a prípadne partnerskú dohodu zreviduje.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o schválení prvkov partnerskej dohody, na ktoré sa vzťahuje článok 15 ods. 1 a prvkov, na ktoré sa vzťahuje článok 15 ods. 2 v prípade, keď členský štát využil ustanovenia článku 96 ods. 8 pre prvky, pre ktoré sa podľa článku 96 ods. 10 vyžaduje rozhodnutie Komisie najneskôr do štyroch mesiacov od dátumu predloženia svojej partnerskej dohody členským štátom za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie sa náležite zohľadnili. Partnerská dohoda nenadobudne účinnosť pred 1. januárom 2014.

3.   Komisia vypracuje do 31. decembra 2015 správu o výsledku rokovaní týkajúcich sa partnerskej dohody a programov vrátane prehľadu kľúčových tém pre každý členský štát. Uvedená správa sa predloží súčasne Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

4.   Ak členský štát navrhne zmenu prvkov partnerskej dohody, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie uvedené v odseku 2, Komisia vykoná posúdenie v súlade s odsekom 1 a v prípade potreby prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o schválení zmeny, a to do troch mesiacov od dátumu predloženia návrhu na zmenu zo strany členského štátu.

5.   Ak členský štát zmení prvky partnerskej dohody, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie Komisie uvedené v odseku 2, informuje o tejto skutočnosti Komisiu do jedného mesiaca od dátumu rozhodnutia o uskutočnení zmeny.

Článok 17

Prijatie revidovanej partnerskej dohody v prípade oneskoreného nadobudnutia účinnosti nariadenia o jednotlivom fonde

1.   Ak sa uplatňuje článok 14 ods. 5, každý členský štát predloží Komisii revidovanú partnerskú dohodu, ktorá zahŕňa prvky chýbajúce z partnerskej dohody pre daný EŠIF, a to do dvoch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti oneskoreného nariadenia o jednotlivom fonde.

2.   Komisia posúdi súlad revidovanej partnerskej dohody s týmto nariadením v súlade s článkom 16 ods. 1 a prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o schválení revidovanej partnerskej dohody v súlade s článkom 16 ods. 2.

KAPITOLA III

Tematické zameranie, ex ante kondicionality a preskúmanie výkonnosti

Článok 18

Tematické zameranie

Členské štáty v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy zameriavajú podporu na intervencie, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu, pokiaľ ide o stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, berúc do úvahy kľúčové územné problémy pre rozličné druhy území v súlade so SSR, prípadne problémy identifikované v národných programoch reforiem a v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ. Ustanovenia o tematickom zameraní podľa pravidiel pre jednotlivé fondy sa nevzťahujú na technickú pomoc.

Článok 19

Ex ante kondicionality

1.   Členské štáty posúdia v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom a v kontexte vypracúvania programov a prípadne partnerskej dohody, či ex ante kondicionality stanovené v príslušných pravidlách pre jednotlivé fondy a všeobecné ex ante kondicionality stanovené v časti II prílohy XI sú uplatniteľné na konkrétne ciele sledované v rámci priorít ich programov a či sú uplatniteľné ex ante kondicionality splnené.

Ex ante kondicionality sa uplatňujú iba v tom rozsahu a za podmienky, že sú v súlade s vymedzením stanoveným v článku 2 bode 33, čo sa týka konkrétnych cieľov sledovaných v rámci priorít programu. Pri posúdení uplatniteľnosti sa bez toho, aby bolo dotknuté vymedzenie stanovené v článku 2 bode 33, podľa potreby berie do úvahy zásada proporcionality v súlade s článkom 4 ods. 5 vzhľadom na výšku pridelenej podpory. Posúdenie plnenia sa obmedzuje na kritériá stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy a v časti II prílohy XI.

2.   Partnerská dohoda stanovuje súhrn posúdenia plnenia použiteľných ex ante kondicionalít na národnej úrovni a pre tie, ktoré na základe posúdenia uvedeného v odseku 1 nie sú splnené v deň predloženia partnerskej dohody, opatrenia, ktoré sa majú vykonať, zodpovedné orgány a harmonogram uskutočnenia týchto opatrení. V každom programe sa určí, ktoré ex ante kondicionality stanovené v príslušných pravidlách pre jednotlivé fondy a všeobecné ex ante kondicionality stanovené v časti II prílohy XI sú uplatniteľné na program a ktoré z nich sú podľa posúdenia uvedeného v odseku 2 splnené k dátumu predloženia partnerskej dohody a programov. Ak uplatniteľné ex ante kondicionality nie sú splnené, program obsahuje opis opatrení, ktoré sa majú uskutočniť, zodpovedné orgány a harmonogram ich vykonania. Členské štáty splnia tieto ex ante kondicionality najneskôr 31. decembra 2016 a o ich splnení podajú správu najneskôr vo výročnej správe o vykonávaní v roku 2017 v súlade s článkom 50 ods. 3 alebo správy o pokroku v roku 2017 v súlade s článkom 52 ods. 2 písm. c).

3.   Komisia posúdi súlad a primeranosť informácií poskytnutých zo strany členského štátu o uplatniteľnosti ex ante kondicionalít a o splnení použiteľných ex ante kondicionalít v rámci jej hodnotenia programov a prípadne partnerskej dohody.

V posudzovaní uplatniteľnosti vykonávanom Komisiou sa v súlade s článkom 4 ods. 5 berie do úvahy podľa potreby aj zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej podpory. Posúdenie splnenia vykonávané Komisiou sa obmedzuje na kritériá stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy a kritériá v časti II prílohy XI a rešpektuje národné a regionálne kompetencie týkajúce sa rozhodovania o konkrétnych a primeraných politických opatreniach vrátane obsahu stratégií.

4.   V prípade nezhody medzi Komisiou a členským štátom o uplatniteľnosti ex ante kondicionalít na konkrétny cieľ priorít programu alebo jeho plnenie, Komisia preukazuje uplatniteľnosť v súlade s vymedzením v článku 2 bode 33 a aj nesplnenie.

5.   Komisia môže pri prijímaní programu v prípade potreby rozhodnúť o pozastavení všetkých alebo len časti priebežných platieb určených na príslušnú prioritu tohto programu do dokončenia opatrení uvedených v odseku 2, aby nedošlo k vážnemu negatívnemu vplyvu na účinnosť a efektívnosť v dosahovaní konkrétnych cieľov dotknutej priority. Ak opatrenia na splnenie použiteľných ex ante kondicionalít, ktoré neboli splnené v deň predloženia partnerskej dohody a príslušného programu, nebudú skončené v rámci lehoty stanovenej v odseku 2, predstavuje to základ pre pozastavenie priebežných platieb na dotknuté priority príslušného programu Komisiou. V oboch prípadoch je rozsah pozastavenia primeraný s prihliadnutím na opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť, a základný rizikový kapitál.

6.   Odsek 5 sa neuplatňuje v prípade dohody medzi Komisiou a členským štátom o nepoužiteľnosti ex ante kondicionalít alebo skutočnosti, že použiteľné ex ante kondicionality sa splnili, ako sa uvádza v schválení programu a partnerskej dohode, alebo v prípade, keď Komisia nevyjadrí svoje pripomienky v lehote 60 dní od predloženia správy uvedenej v odseku 2.

7.   Komisia bezodkladne zruší pozastavenie priebežných platieb pre prioritu, keď členský štát dokončil opatrenia spojené so splnením ex ante kondicionalít, ktoré sú použiteľné na daný program a ktoré neboli splnené v čase, keď Komisia rozhodla o pozastavení. Bezodkladne zruší pozastavenie aj vtedy, keď po zmene programu týkajúceho sa príslušnej priority už ex ante kondicionalita nie je uplatniteľná.

8.   Odseky 1 až 7 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce.

Článok 20

Výkonnostná rezerva

6 % zdrojov pridelených EFRR, ESF a Kohéznemu fondu v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti uvedeného v článku 89 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, ako aj EPFRV a ENRF, a opatreniam financovaným na základe spoločného riadenia v súlade s nariadením o ENRF tvorí výkonnostnú rezervu, ktorá sa stanoví v partnerskej dohode a programoch a pridelí sa na osobitné priority v súlade s ustanoveniami článku 20 tohto nariadenia.

Na účely výpočtu výkonnostnej rezervy sú vylúčené tieto finančné prostriedky:

a)

finančné prostriedky pridelené na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako je stanovené v operačnom programe v súlade s článkom 18 nariadenia o ESF;

b)

finančné prostriedky pridelené na technickú pomoc na podnet Komisie;

c)

finančné prostriedky prevedené z prvého piliera SPP do EPFRV podľa článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

d)

prevody do EPFRV pri uplatňovaní článkov 10b, 136 a 136b nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o kalendárne roky 2013 resp. 2014;

e)

finančné prostriedky prevedené do Nástroja na prepájanie Európy z Kohézneho fondu v súlade s článkom 92 ods. 6 tohto nariadenia;

f)

finančné prostriedky prevedené do Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby v súlade s článkom 92 ods. 7 tohto nariadenia;

g)

finančné prostriedky pridelené na inovačné opatrenia pre trvalo udržateľný mestský rozvoj v súlade s článkom 92 ods. 8 tohto nariadenia.

Článok 21

Preskúmanie výkonnosti

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi preskúma výkonnosť programov v každom členskom štáte v roku 2019 (ďalej len „preskúmanie výkonnosti“) vzhľadom na výkonnostný rámec stanovený v príslušných programoch. Spôsob vytvorenia výkonnostného rámca sa uvádza v prílohe II.

2.   Počas preskúmania výkonnosti sa preskúma dosiahnutie čiastkových cieľov programov na úrovni priorít na základe informácií a hodnotení predložených vo výročných správach o vykonávaní, ktoré predložia členské štáty v roku 2019.

Článok 22

Uplatňovanie výkonnostného rámca

1.   Výkonnostná rezerva tvorí 5 až 7 % pridelených prostriedkov na každú prioritu v rámci programu, s výnimkou priorít venovaných technickej pomoci a programov určených pre finančné nástroje v súlade s článkom 39. Celková výška výkonnostnej rezervy pridelenej na EŠIF a kategóriu regiónov je 6 %. Sumy zodpovedajúce výkonnostnej rezerve sú stanovené v programoch a rozčlenené podľa priorít a v prípade potreby podľa EŠIF a kategórií regiónov.

2.   Na základe preskúmania výkonnosti Komisia do dvoch mesiacov od prijatia príslušnej výročnej správy o vykonávaní v roku 2019 prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie, ktorým sa pre každý EŠIF a členský štát určia programy a priority, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele, uvádzajúc tieto informácie podľa EŠIF a kategórií regiónov, ak sa priorita týka viac ako jedného EŠIF alebo kategórie regiónu.

3.   Výkonnostná rezerva sa prideľuje iba programom a prioritám, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele. Ak priority dosiahli svoje čiastkové ciele, výška výkonnostnej rezervy stanovenej pre prioritu sa považuje s konečnou platnosťou pridelená na základe rozhodnutia Komisie uvedeného v odseku 2.

4.   Ak priority nedosiahli svoje čiastkové ciele, členský štát navrhne prerozdelenie zodpovedajúcej výšky výkonnostnej rezervy na priority stanovené v rozhodnutí Komisie uvedenom v odseku 2, a na ďalšie zmeny v programe, ktoré vyplývajú z prerozdelenia výkonnostnej rezervy, a to najneskôr do troch mesiacov od prijatia rozhodnutia uvedeného v odseku 2.

Komisia schváli zmenu dotknutých programov v súlade s článkom 30 ods. 3 a 4. Ak členský štát nepredloží informácie v súlade s článkom 50 ods. 5 a 6, výkonnostná rezerva pre programy alebo príslušné priority sa dotknutým programom alebo prioritám nepridelí.

5.   Návrh členského štátu na prerozdelenie výkonnostnej rezervy musí byť v súlade s požiadavkami na tematické zameranie a minimálnymi prídelmi stanovenými v tomto nariadení a v pravidlách pre jednotlivé fondy. Odchylne, ak jedna alebo viac priorít spojených s požiadavkami na tematické zameranie alebo minimálnymi prídelmi nedosiahli svoje čiastkové ciele, môže členský štát navrhnúť prerozdelenie rezervy, čo nie je v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami a minimálnymi prídelmi.

6.   Ak existuje dôkaz z preskúmania výkonnosti pre prioritu, že sa vyskytli vážne problémy pri dosahovaní čiastkových cieľov tejto priority týkajúcich sa iba finančných ukazovateľov, ukazovateľov výstupov a kľúčových vykonávacích krokov stanovených vo výkonnostnom rámci, a že tieto problémy sa vyskytli z dôvodu jasne identifikovaných nedostatkov pri vykonávaní, ktoré Komisia vopred oznámila podľa článku 50 ods. 8 po dôkladných konzultáciách s príslušným členským štátom, a že členský štát neprijal nápravné opatrenia potrebné na riešenie týchto nedostatkov, Komisia môže najskôr po piatich mesiacoch od podania tohto oznámenia pozastaviť celú priebežnú platbu alebo jej časť pre danú prioritu programu v súlade s postupom stanoveným v pravidlách pre jednotlivé fondy.

Komisia bezodkladne zruší pozastavenie priebežných platieb v prípade, keď členský štát prijal potrebné nápravné opatrenie. Ak sa nápravné opatrenie týka prevodu pridelených finančných prostriedkov na iné programy alebo priority, ktoré čiastkové ciele dosiahli, Komisia schváli prostredníctvom vykonávacieho aktu zmenu príslušných programov v súlade s článkom 30 ods. 2. Komisia v takomto prípade odchylne od článku 30 ods. 2 rozhodne o zmene najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako členský štát predložil žiadosť o zmenu.

7.   Ak Komisia na základe preskúmania záverečnej správy o vykonávaní programu zistí závažné nedostatky plnenia zámerov týkajúcich sa len finančných ukazovateľov, ukazovateľov výstupov a kľúčových vykonávacích krokov stanovených vo výkonnostnom rámci z dôvodu jasne identifikovaných nedostatkov vo vykonávaní, ktoré Komisia už oznámila podľa článku 50 ods. 8 po dôkladných konzultáciách s príslušným členským štátom, a členský štát neprijal nápravné opatrenie potrebné na riešenie týchto nedostatkov, môže Komisia bez ohľadu na článok 85 uplatniť finančné opravy týkajúce sa dotknutých priorít v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

Pri uplatňovaní finančných opráv berie Komisia do úvahy úroveň absorpcie a vonkajšie faktory, ktoré prispeli k neúspechu, pričom náležite zohľadní zásadu proporcionality.

Finančné opravy sa neuplatňujú, ak nesplnenie cieľov vyplýva z pôsobenia sociálno-ekonomických alebo environmentálnych faktorov, závažných zmien v hospodárskych alebo environmentálnych podmienkach v dotknutom členskom štáte alebo z dôvodov vyššej moci, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú realizáciu príslušných priorít.

Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 149 delegované akty stanovujúce podrobné pravidlá pre kritériá na určenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť.

Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce podrobné pravidlá na zabezpečenie konzistentného prístupu na určenie čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci pre každú prioritu a na posúdenie dosiahnutia čiastkových cieľov a zámerov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

KAPITOLA IV

Opatrenia spojené s riadnou správou hospodárskych záležitostí

Článok 23

Opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí

1.   Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy, a navrhol ich zmeny, ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady alebo na dosiahnutie maximálneho vplyvu EŠIF na rast a konkurencieschopnosť v tých členských štátoch, ktoré dostávajú finančnú pomoc.

Takáto žiadosť sa môže predložiť na tieto účely:

a)

podporiť vykonávanie príslušného odporúčania pre jednotlivú krajinu prijatého v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušného odporúčania Rady prijatého v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, adresovaného dotknutému členskému štátu ZFEÚ;

b)

podporiť vykonávanie príslušných odporúčaní Rady určených príslušnému členskému štátu a prijatých v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (29) za predpokladu, že tieto zmeny sa považujú za potrebné s cieľom pomôcť napraviť makroekonomické nerovnováhy; alebo

c)

maximálne zvýšiť rast a vplyv konkurencieschopnosti dostupných EŠIF, ak členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok:

i)

má sprístupnenú finančnú pomoc Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 (30);

ii)

má sprístupnenú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 332/2002 (31);

iii)

má sprístupnenú finančnú pomoc, ktorá spúšťa program makroekonomických úprav v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (32) alebo spúšťa rozhodnutie Rady v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Na účely písmena b) druhého pododseku sa každá z týchto podmienok považuje za splnenú, ak bola táto pomoc sprístupnená členskému štátu pred alebo po 21. december 2013 a zostáva mu k dispozícii.

2.   Žiadosť Komisie adresovaná členskému štátu v súlade s odsekom 1 musí byť odôvodnená, s prihliadnutím na potrebu podporovať vykonávanie príslušných odporúčaní alebo maximalizovať vplyv EŠIF na rast a konkurencieschopnosť podľa potreby, a uvedie programy alebo priority, ktoré sa domnieva, že sú dotknuté, a povahu očakávaných zmien. Takáto žiadosť sa nesmie predložiť pred rokom 2015 alebo po roku 2019, ani vo vzťahu k tomu istému programu v dvoch po sebe idúcich rokoch.

3.   Členský štát predloží svoju odpoveď na žiadosť uvedenú v odseku 1 do dvoch mesiacov od jej prijatia, pričom uvedie zmeny, ktoré považuje za potrebné v partnerskej dohode a programoch, dôvody týchto zmien, určí dotknuté programy a načrtne charakter navrhovaných zmien a ich očakávaný vplyv na vykonávanie odporúčaní a vykonávanie EŠIF. Ak je to potrebné, Komisia predloží svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od prijatia tejto odpovede.

4.   Členský štát predloží návrh na zmenu partnerskej dohody a príslušných programov do dvoch mesiacov odo dňa predloženia odpovede uvedenej v odseku 3.

5.   Ak Komisia nepredloží pripomienky, alebo ak je Komisia spokojná s tým, že všetky predložené pripomienky boli riadne zohľadnené, Komisia bezodkladne prijme rozhodnutie schvaľujúce zmeny partnerskej dohody a príslušných programov a v každom prípade najneskôr do troch mesiacov po ich predložení členským štátom v súlade s odsekom 3.

6.   Ak členský štát neprijme účinné opatrenie v reakcii na žiadosť podanú v súlade s odsekom 1 do termínov stanovených v odsekoch 3 a 4, Komisia môže do troch mesiacov od zaslania svojich pripomienok podľa odseku 3 alebo po predložení návrhu členského štátu podľa odseku 4, navrhne Rade, aby pozastavila časť alebo všetky platby na príslušné programy alebo priority. Komisia vo svojom návrhu stanoví dôvody, pre ktoré dospela k záveru, že členský štát neprijal účinné opatrenie. Predložením svojho návrhu Komisia zohľadní všetky príslušné informácie a riadne zohľadní všetky prvky vyplývajúce zo stanovísk vyjadrených štruktúrovaným dialógom podľa odseku 15.

Rada o tomto návrhu rozhodne prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa uplatňuje len na žiadosti o platby predložené po dátume prijatia vykonávacieho aktu.

7.   Rozsah a úroveň pozastavenia platieb uložených v súlade s odsekom 6 sú primerané a účinné, a dodržiavajú zásadu rovnakého zaobchádzania medzi členskými štátmi, najmä s ohľadom na vplyv pozastavenia na hospodárstvo dotknutého členského štátu. O programoch, ktoré budú pozastavené, sa rozhodne na základe zistených potrieb v žiadosti uvedenej v odsekoch 1 a 2.

Pozastavenie platieb nepresiahne 50 % platieb každého dotknutého programu. Rozhodnutie môže stanoviť zvýšenie úrovne pozastavenia až do výšky 100 % platieb, ak členský štát neprijme účinné opatrenie v reakcii na žiadosť v súlade s odsekom 1, do troch mesiacov od rozhodnutia o pozastavení platieb podľa odseku 6.

8.   Ak členský štát navrhol zmeny partnerskej dohody a príslušných programov, ako žiadala Komisia, Rada na návrh Komisie rozhodne o zrušení pozastavenia platieb.

9.   Komisia predloží Rade návrh na pozastavenie časti alebo všetkých záväzkov alebo platieb na programy členského štátu v prípadoch, keď:

a)

Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo článkom 126 ods. 11 ZFEÚ rozhodne, že členský štát neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného schodku;

b)

Rada prijme dve následné odporúčania v tom istom postupe pri nerovnováhe v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 z dôvodu, že členský štát predložil nedostatočný nápravný akčný plán;

c)

Rada prijme dve následné rozhodnutia v tom istom postupe pri nerovnováhe v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 ustanovujúce nedodržanie zo strany členského štátu na základe toho, že neprijal odporúčané nápravné opatrenie;

d)

Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia na vykonanie ozdravného programu uvedeného v nariadení (EÚ) č. 407/2010 alebo nariadení (ES) č. 332/2002, a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci udelenej tomuto členskému štátu;

e)

Rada rozhodne, že členský štát nedodržiava program makroekonomických úprav uvedený v článku 7 nariadenia (EÚ) č 472/2013, alebo opatrenia požadované na základe rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Pri predložení svojho návrhu Komisia dodržiava ustanovenia odseku 11 a vezme do úvahy všetky relevantné informácie v tomto smere, a náležite zohľadní všetky prvky vyplývajúce z názorov vyjadrených prostredníctvom štruktúrovaného dialógu podľa odseku 15.

Prioritné je pozastavenie záväzkov: platby sa pozastavia len vtedy, keď sú potrebné okamžité opatrenia a v prípade závažného nedodržiavania predpisov. Pozastavenie platieb sa uplatňuje na žiadosti o platbu predložené pre dotknuté programy po dátume rozhodnutia o pozastavení.

10.   Návrh Komisie uvedený v odseku 9, pokiaľ ide o pozastavenie záväzkov, sa považuje za prijatý Radou, ak Rada nerozhodne prostredníctvom vykonávacieho aktu o zamietnutí takéhoto návrhu kvalifikovanou väčšinou v lehote jedného mesiaca od predloženia návrhu Komisie. Pozastavenie záväzkov sa uplatňuje na záväzky z EŠIF pre príslušný členský štát od 1. januára roku nasledujúceho po rozhodnutí o pozastavení.

Rada prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu na návrh Komisie uvedený v odseku 9, pokiaľ ide o pozastavenie platieb.

11.   Rozsah a úroveň pozastavenia záväzkov alebo platieb, ktoré majú byť uložené na základe odseku 10, je primerané, dodržiava rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi a zohľadňuje hospodárske a sociálne okolnosti v dotknutom členskom štáte, najmä mieru nezamestnanosti v dotknutom členskom štáte vo vzťahu k priemeru Únie a vplyv pozastavenia na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Vplyv pozastavení na programy kritického významu na riešenie nepriaznivých ekonomických alebo sociálnych podmienok je osobitným faktorom, ktorý sa zohľadňuje.

Podrobné ustanovenia o stanovení rozsahu pôsobnosti a úrovne pozastavení sú stanovené v prílohe III.

Pozastavenie záväzkov podlieha nižšiemu z týchto stropov:

a)

maximálne 50 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF v prvom prípade nedodržania postupu pri nadmernom schodku, ako je uvedené v odseku 9 prvom pododseku písm. a) a maximálne 25 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF v prvom prípade nedodržania plánu nápravných opatrení na základe postupu pri nadmernej nerovnováhe uvedeného v odseku 9 prvom pododseku písm. b) alebo nedodržanie odporúčaných nápravných opatrení v súlade s postupom pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 9 prvom pododseku písm. c).

Úroveň pozastavenia sa postupne zvyšuje až do maximálnej výšky 100 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF v prípade postupu pri nadmernom schodku a až do 50 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF v prípade postupu pri nadmernej nerovnováhe v súlade so závažnosťou nedodržania;

b)

najviac 0,5 % nominálneho HDP v prvom prípade nedodržania postupu pri nadmernom schodku, ako je uvedené v odseku 9 prvom pododseku písm. a) a najviac 0,25 % nominálneho HDP v prvom prípade nedodržania týkajúceho sa plánu nápravných opatrení na základe postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedený v odseku 9 prvom pododseku písm. b) alebo v prípade nedodržania odporúčaných nápravných opatrení na základe postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedený v odseku 9 prvom pododseku písm. c).

V prípade pretrvávajúceho nedodržiavania nápravných opatrení uvedených v odseku 9 prvom pododseku písm. a), b) a c) sa percentuálny podiel tejto hranice HDP postupne zvýši na:

najviac 1 % nominálneho HDP v prípade pretrvávajúceho nedodržiavania postupu pri nadmernom schodku v súlade s odsekom 9 prvým pododsekom písm. a); a

najviac 0,5 % nominálneho HDP v prípade pretrvávajúceho nedodržiavania postupu pri nadmernej nerovnováhe v súlade s odsekom 9 prvým pododsekom písm. b) alebo c), podľa závažnosti nedodržiavania;

c)

najviac 50 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho rozpočtového roka pre EŠIF alebo najviac 0,5 % nominálneho HDP v prvom prípade nedodržania, ako je uvedené v odseku 9 prvom pododseku písm. d) a e).

Pri určovaní úrovne pozastavenia a prípadnom pozastavení záväzkov alebo platieb sa zohľadní fáza programového cyklu najmä s ohľadom na obdobie, ktoré zostáva na využitie finančných prostriedkov po opätovnom rozpočtovaní pozastavených záväzkov.

12.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá zrušenia viazanosti stanovené v článkoch 86 až 88, Komisia okamžite zruší pozastavenie záväzkov v prípade, že:

a)

postup pri nadmernom schodku sa dočasne pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (33), alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného schodku;

b)

Rada schválila opravný akčný plán predložený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;

c)

Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát prijal príslušné opatrenia na vykonanie programu úprav uvedeného v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013, alebo opatrenia vyžiadané rozhodnutím Rady v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Komisia pri zrušení pozastavenia záväzkov znova zaradí do rozpočtu pozastavené záväzky v súlade s článkom 8 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.

Rozhodnutie o zrušení pozastavenia platieb prijme Rada na návrh Komisie, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku písm. a), b) a c).

13.   Odseky 6 až 12 sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo, pokiaľ sa pozastavenie záväzkov alebo platieb týkajú záležitostí uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. a), b) a c) bode iii) alebo odseku 9 prvom pododseku písm. a), b) alebo c).

14.   Tento článok sa neuplatňuje na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

15.   Komisia informuje Európsky parlament o vykonávaní tohto článku. Najmä ak niektorá z podmienok stanovených v odseku 6 alebo odseku 9 prvom pododseku písm. a) až e) je splnená pre členský štát, Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament a poskytne mu údaje o EŠIF a programoch, ktoré by mohli byť predmetom pozastavenia záväzkov alebo platieb.

Európsky parlament môže pozvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o uplatňovaní tohto článku, najmä s ohľadom na prenos informácií uvedených v prvom pododseku.

Komisia postúpi návrh na pozastavenie záväzkov alebo platieb alebo návrh na zrušenie takéhoto pozastavenia Európskemu parlamentu a Rade ihneď po jeho prijatí. Európsky parlament môže požiadať Komisiu o vysvetlenie dôvodov jej návrhu.

16.   Komisia v roku 2017 uskutoční preskúmanie uplatňovania tohto článku. Na tento účel Komisia vypracuje správu, ktorú zašle Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej podľa potreby priloží legislatívny návrh.

17.   V prípade významných zmien sociálnej a ekonomickej situácie v Únii môže Komisia podať návrh na preskúmanie uplatňovania tohto článku, alebo môžu Európsky parlament a Rada, konajúc v súlade s článkami 225 alebo 241 ZFEÚ, požiadať Komisiu, aby takýto návrh predložila.

Článok 24

Zvýšenie platieb pre členské štáty s dočasnými rozpočtovými problémami

1.   Na požiadanie členského štátu možno priebežné platby zvýšiť o 10 percentuálnych bodov nad mieru spolufinancovania uplatniteľnú na každú prioritu pre EFRR, ESF a Kohézny fond, alebo na každé opatrenie pre EPFRV a ENRF. Ak členský štát po 21. december 2013 spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok, zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na jeho žiadosti o platby na obdobie do 30. júna 2016:

a)

ak príslušný členský štát dostáva úver od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010;

b)

ak príslušný členský štát dostáva strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením (ES) č. 332/2002 pod podmienkou vykonania programu makroekonomických úprav;

c)

ak sa sprístupnila finančná pomoc príslušnému členskému štátu pod podmienkou vykonania programu makroekonomických úprav, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 472/2013.

Tento odsek sa neuplatňuje na programy v rámci nariadenia o EÚS.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 nie je podpora Únie prostredníctvom priebežných platieb a záverečných platieb vyššia než verejné výdavky alebo maximálna výška podpory z EŠIF na každú prioritu pre EFRR, ESF a Kohézny fond, alebo na každé opatrenie pre EPFRV a ENRF, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie o schválení programu.

3.   Komisia preskúma uplatňovanie odsekov 1 a 2 a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s hodnotením a v prípade potreby legislatívny návrh do 30. júna 2016.

Článok 25

Riadenie technickej pomoci pre členské štáty s dočasnými rozpočtovými problémami

1.   Na žiadosť členského štátu s dočasnými rozpočtovými problémami, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 24 ods. 1, sa časť finančných prostriedkov poskytnutých podľa článku 59 a programovaných v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy môže po dohode s Komisiou presunúť na technickú pomoc na podnet Komisie na vykonanie opatrení v súvislosti s príslušným členským štátom v súlade s článkom 58 ods. 1 tretím pododsekom písm. k) prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia.

2.   Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 sú dodatočné k sumám stanoveným v súlade so stropmi stanovenými v pravidlách pre jednotlivé fondy na technickú pomoc na podnet Komisie. Ak je strop na technickú pomoc na podnet členského štátu stanovený v pravidlách pre jednotlivé fondy, suma, ktoré sa ma presunúť, sa zahrnie na účely výpočtu súladu s týmto stropom.

3.   Členský štát požiada o presun uvedený v odseku 2 na kalendárny rok, v ktorom spĺňa podmienky stanovené v článku 24 ods. 1 do 31. januára roka, v ktorom sa má presun uskutočniť. K požiadavke sa prikladá návrh na zmenu programu alebo programov, z ktorých sa majú prostriedky presunúť. Zodpovedajúce zmeny sa vykonajú v partnerskej dohode v súlade s článkom 30 ods. 2, v ktorom sa stanovuje celková suma presunutá každý rok do Komisie.

Ak členský štát spĺňa podmienky stanovené v článku 24 ods. 1 ku 1. januáru 2014, môže predložiť žiadosť na tento rok zároveň s predložením svojej partnerskej dohody, v ktorej sa stanoví suma na presun na technickú pomoc na podnet Komisie.

HLAVA III

PROGRAMOVANIE

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia o EŠIF

Článok 26

Príprava programov

1.   EŠIF sa vykonávajú prostredníctvom programov v súlade s partnerskou dohodou. Každý program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.   Programy vypracujú členské štáty alebo každý nimi určený orgán v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 5. Členské štáty vypracujú programy na základe postupov, ktoré sú pre verejnosť transparentné, v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom.

3.   Členské štáty a Komisia spolupracujú v záujme zabezpečenia účinnej koordinácie pri príprave a vykonávaní programov pre EŠIF a tiež v prípade potreby aj programov financovaných z viacerých fondov pre fondy, pri zohľadnení zásady proporcionality.

4.   Členské štáty predkladajú Komisii programy do troch mesiacov od predloženia partnerskej dohody. Programy Európskej územnej spolupráce sa predkladajú do 22. september 2014. Všetky programy musia byť doplnené o hodnotenie ex ante, ako sa uvádza v článku 55.

5.   Ak medzi 22. február 2014 nadobudne účinnosť jedno alebo viac nariadení pre jednotlivé fondy, program alebo programy podporované z EŠIF, u ktorých došlo k oneskorenému nadobudnutí účinnosti nariadenia pre daný fond, sú predložené do troch mesiacov od predloženia revidovanej partnerskej dohody uvedenej v článku 17 ods. 1.

6.   Ak po 22. jún 2014, le 22. jún 2014 nadobudne účinnosť jedno alebo viac nariadení o jednotlivých fondoch, program alebo programy podporované z EŠIF, u ktorých došlo k oneskorenému nadobudnutiu účinnosti nariadenia o jednotlivom fonde, sú predložené do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti oneskoreného nariadenia o jednotlivom fonde.

Článok 27

Obsah programov

1.   Pre každý operačný program sa stanoví stratégia s prínosom programu pre stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade s týmto nariadením, pravidlami pre jednotlivé fondy a s obsahom partnerskej dohody.

Každý program obsahuje opatrenia na zabezpečenie účinného, efektívneho a koordinovaného vykonávania EŠIF a opatrenia na dosiahnutie zníženia administratívnej záťaže pre prijímateľov.

2.   V každom programe sa vymedzia priority, pričom sa stanovia konkrétne ciele, finančné rozpočtové prostriedky na podporu z EŠIF a zodpovedajúce národné spolufinancovanie vrátane súm týkajúcich sa výkonnostnej rezervy, ktoré môže byť verejné alebo súkromné v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

3.   Ak sa členské štáty a regióny podieľajú na makroregionálnych stratégiách a stratégiách pre morské oblasti, v príslušnom programe a v súlade s potrebami oblasti programu, ktoré určí členský štát, sa stanoví príspevok plánovaných intervencií do týchto stratégií.

4.   V každej priorite sa stanovia ukazovatele a zodpovedajúce ciele v kvalitatívnom alebo kvantitatívnom vyjadrení v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy na posúdenie pokroku pri vykonávaní programu zameraného na dosiahnutie cieľov ako základu na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie výkonnosti. Uvedené ukazovatele zahrnujú:

a)

finančné ukazovatele súvisiace s vyčlenenými výdavkami;

b)

ukazovatele výstupov súvisiace s podporovanými operáciami;

c)

ukazovatele výsledkov súvisiace s príslušnou prioritou.

Pre každý EŠIF sa v pravidlách pre jednotlivé fondy stanovia spoločné ukazovatele a môžu sa stanoviť ustanovenia súvisiace s ukazovateľmi pre jednotlivé programy.

5.   Každý program s výnimkou tých, ktoré sa vzťahujú výlučne na technickú pomoc, obsahuje opis opatrení v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy, aby sa zohľadnili zásady stanovené v článkoch 5, 7 a 8.

6.   V každom programe, s výnimkou tých, kde sa technická pomoc realizuje v rámci konkrétneho programu, sa uvádza orientačná výška podpory, ktorá sa má použiť na ciele týkajúce sa zmeny klímy, a to na základe metodiky uvedenej v článku 8.

7.   Členské štáty navrhnú program v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

Článok 28

Konkrétne podmienky na obsah programov cielených na spoločné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu, ktoré umožňujú kapitálovú úľavu a ktoré využíva EIB

1.   Odchylne od článku 27 cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) obsahujú:

a)

prvky stanovené v článku 27 ods. 1 prvom pododseku a v odsekoch 2, 3 a 4 uvedeného článku, čo sa týka zásad stavených v článku 5;

b)

určenie orgánov uvedených v článkoch 125, 126 a 127 tohto nariadenia a v článku 65 ods. 2 nariadenia o EPFRV za relevantné pre príslušný fond;

c)

v prípade každej ex ante kondicionality, ktorá je stanovená v súlade s článkom 19 a prílohou XI a ktorá sa vzťahuje na program, hodnotenie faktu, či sú k dátumu predloženia partnerskej dohody a programu tieto ex ante kondicionality splnené, a v prípade, že ex ante kondicionality nie sú splnené, opis opatrení na splnenie ex ante kondicionalít, zodpovedné orgány a harmonogram takýchto opatrení v súlade so zhrnutím predloženým v partnerskej dohode.

2.   Odchylne od článku 55 sa hodnotenie ex ante uvedené v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. a) považuje za hodnotenie ex ante takýchto programov.

3.   Na účely programov uvedených v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) tohto nariadenia, článku 6 ods. 2 a článku 59 ods. 5 a 6 nariadenia EPFRV sa nevzťahuje. Popri prvkoch uvedených v odseku 1 tohto článku sa na programy v rámci EPFRV vzťahujú iba ustanovenia stanovené v článku 8 ods. 1 písm. c) bod i), písm. f), h). i) a písm. m) body i) až iii) nariadenia o EPFRV.

Článok 29

Postup prijímania programov

1.   Komisia posúdi súlad programov s týmto nariadením a s pravidlami pre jednotlivé fondy, ich skutočný prínos pre vybrané tematické ciele a pre priority Únie špecifické pre každý EŠIF, ako aj súlad s partnerskou dohodou, pričom sa prihliada na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, ako aj na hodnotenie ex ante. Posúdenie sa predovšetkým zameria na vhodnosť stratégie programu, zodpovedajúce ciele, ukazovatele, zámery a pridelenie rozpočtových zdrojov.

2.   Odchylne od odseku 1 nemusí Komisia posudzovať súlad s cielenými operačnými programami pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí uvedenú v článku 15iii) druhého odseku písm. a) nariadenia o ESF a cielených programoch uvedených v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) tohto nariadenia s partnerskou dohodou, ak členský štát svoju partnerskú dohodu nepredloží k dátumu predloženia takýchto cielených programov.

3.   Komisia vznesie svoje pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia programu. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie a podľa potreby upraví navrhovaný program.

4.   Komisia v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy schváli každý program najneskôr šesť mesiacov po jeho predložení príslušným členským štátom za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli primerane zohľadnené, avšak nie skôr ako 1. januára 2014 alebo pred tým, ako Komisia prijme rozhodnutie, ktorým schváli partnerskú dohodu.

Odchylne od požiadavky uvedenej v prvom pododseku môžu byť programy v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce schvaľované Komisiou pred prijatím rozhodnutia o schválení partnerskej dohody a cielených operačných programov pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí uvedenú v článku 18 druhom odseku písm. a) nariadenia o ESF a cielených programov uvedených v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) tohto nariadenia pred predložením partnerskej dohody.

Článok 30

Zmena programov

1.   Žiadosti členského štátu o zmenu programov musia byť riadne odôvodnené a musia obsahovať najmä opis očakávaného dosahu zmien programu na naplnenie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a konkrétnych cieľov stanovených v programe, a to pri zohľadnení tohto nariadenia a pravidiel pre jednotlivé fondy, horizontálnych princípov uvedených v článkoch 5, 7 a 8 ako aj partnerské dohody. K žiadostiam sa priloží upravený program.

2.   Komisia posúdi informácie poskytnuté v súlade s odsekom 1, pričom zohľadní odôvodnenie, ktoré poskytol členský štát. Komisia môže predložiť pripomienky do jedného mesiaca od predloženia upraveného programu a členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie. Komisia v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy schváli žiadosti o zmenu programu čo najskôr, ale najneskôr do troch mesiacov po ich predložení členským štátom za predpokladu, že sa všetky pripomienky Komisie náležite zohľadnili.

Ak má zmena programu vplyv na informácie poskytnuté v partnerskej dohode v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a) bodmi iii), iv) a vi), schválenie zmeny programu zo strany Komisie predstavuje zároveň schválenie následnej revízie informácií v partnerskej dohode.

3.   Odchylne od odseku 2, ak je Komisii predložená žiadosť o zmeny s cieľom prerozdeliť výkonnostnú rezervu na základe preskúmania výkonnosti, Komisia vydá pripomienky len v prípade, že sa nazdáva, že navrhovaný prídel rozpočtových prostriedkov nie je v súlade s uplatniteľnými pravidlami, nezodpovedá rozvojovým potrebám členského štátu či regiónu, alebo s ním súvisí významné riziko, že ciele a zámery obsiahnuté v návrhu nebudú môcť byť dosiahnuté. Komisia schváli žiadosť o zmenu programu čo najskôr, a to najneskôr do dvoch mesiacov po predložení žiadosti členským štátom za predpokladu, že sa všetky pripomienky Komisie primerane zohľadnili. Schválenie zmeny programu Komisiou zároveň znamená schválenie následného preskúmania informácií v partnerskej dohode.

4.   Odchylne od odseku 2 sa v nariadení o ENRF môžu ustanoviť osobitné ustanovenia o zmene operačných programov.

Článok 31

Účasť EIB

1.   EIB sa na žiadosť členských štátov môže zúčastniť na príprave partnerskej dohody, ako aj na činnostiach súvisiacich s prípravou operácií, najmä veľkých projektov, finančných nástrojov a verejno-súkromných partnerstiev.

2.   Komisia sa môže pred prijatím partnerskej dohody alebo programov poradiť s EIB.

3.   Komisia môže požiadať EIB o preskúmanie technickej kvality, hospodárskej a finančnej udržateľnosti, a životaschopnosti veľkých projektov a o pomoc, ak ide o finančné nástroje, ktoré sa majú vykonať alebo vytvoriť.

4.   Komisia môže pri vykonávaní ustanovení tohto nariadenia udeliť granty EIB alebo uzavrieť zmluvu s EIB o poskytovaní služieb, ktorá sa vzťahuje na iniciatívy realizované na viacročnom základe. Záväzok týkajúci sa príspevkov z rozpočtu Únie vo vzťahu k týmto grantom alebo zmluvám o poskytovaní služieb sa uplatňuje ročne.

KAPITOLA II

Miestny rozvoj vedený komunitou

Článok 32

Miestny rozvoj vedený komunitou

1.   Miestny rozvoj vedený komunitou sa podporuje z EPFRV, ktorý sa označuje ako miestny rozvoj LEADER, a môže mať podporu z EFRR, ESF alebo ENRF. Na účely tejto kapitoly sa uvedené fondy ďalej označujú ako „príslušné EŠIF“.

2.   Miestny rozvoj vedený komunitou je:

a)

zameraný na osobitné subregionálne oblasti;

b)

vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých na úrovni rozhodovania nemajú ani orgány verejnej správy, ako sú vymedzené v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ani žiadna záujmová skupina viac ako 49 % hlasovacích práv;

c)

uskutočnený prostredníctvom integrovaných a viacsektorových oblastných stratégií miestneho rozvoja;

d)

navrhnutý vzhľadom na miestne potreby a možnosti a zahrnuje inovatívne prvky viažuce sa na miestnu situáciu, vytváranie sietí a prípadne spoluprácu.

3.   Podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z príslušných EŠIF musí byť medzi príslušnými EŠIF jednotná a koordinovaná. To sa zabezpečí okrem iného prostredníctvom koordinovaného budovania kapacít, výberu, schválenia a financovania stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou a miestnych akčných skupín.

4.   Keď výbor pre výber stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou zriadený podľa článku 33 ods. 3 stanoví, že vykonávanie zvolenej stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou si vyžaduje podporu z viacerých fondov, môže v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi určiť hlavný fond na podporu všetkých nákladov na prevádzku a oživenie podľa článku 35 ods. 1 písm. d) a e) týkajúcich sa stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou.

5.   Miestny rozvoj vedený komunitou podporovaný z príslušných EŠIF sa uskutočňuje v rámci jednej alebo viacerých priorít príslušného programu alebo programov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy príslušných EŠIF.

Článok 33

Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou

1.   Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou obsahuje aspoň tieto prvky:

a)

vymedzenia oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia vzťahuje;

b)

analýzu potrieb a možností rozvoja oblasti vrátane analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb;

c)

opis stratégie a jej cieľov, opis integrovaných a inovatívnych znakov stratégie a hierarchického usporiadania cieľov vrátane merateľných zámerov pre výstupy alebo výsledky. V súvislosti s výsledkami sa zámery môžu vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne. Táto stratégia sa musí zhodovať s príslušnými programami všetkých zapojených príslušných EŠIF;

d)

opis postupu zapojenia komunity do rozvoja stratégie;

e)

akčný plán, ktorý ukazuje, ako sa ciele transformujú do akcií;

f)

opis riadiacich a monitorovacích opatrení stratégie, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny uskutočňovať stratégiu, a opis konkrétnych opatrení na hodnotenie;

g)

finančný plán pre stratégiu vrátane plánovaných finančných prostriedkov pridelených z každého z príslušných EŠIF.

2.   Členské štáty určujú kritériá výberu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou.

3.   Výber stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou uskutočňuje výbor, ktorý na tento účel zriadi riadiaci orgán alebo príslušné orgány a schváli riadiaci orgán alebo príslušné orgány.

4.   Prvé kolo výberu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou sa dokončí do dvoch rokov od dátumu schválenia partnerskej dohody. Členské štáty si po tomto dátume môžu vybrať ďalšie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou, ale najneskôr do 31. decembra 2017.

5.   V rozhodnutí o schválení stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou sa určí výška pridelených finančných prostriedkov z každého príslušného EŠIF. V rozhodnutí sa určia aj zodpovednosti vedenia a kontrolné úlohy v rámci programu alebo programov vo vzťahu k stratégii miestneho rozvoja vedeného komunitou.

6.   Počet obyvateľov oblasti uvedených v odseku 1 písm. a) nesmie byť nižší ako 10 000 a vyšší ako 150 000 obyvateľov. Avšak v riadne odôvodnených prípadoch a na základe návrhu členského štátu však môže Komisia prijať alebo zmeniť tieto obmedzenia počtu obyvateľov vo svojom rozhodnutí podľa článku 15 ods. 2 alebo 3 o schválení alebo zmene partnerskej dohody v prípade tohto členského štátu, aby sa zohľadnili riedko alebo husto obývané oblasti alebo aby sa zabezpečila územná súdržnosť oblastí zahrnutých do stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou.

Článok 34

Miestne akčné skupiny

1.   Miestne akčné skupiny navrhujú a uskutočňujú stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou.

Členské štáty určia jednotlivé úlohy miestnej akčnej skupiny a orgánov zodpovedných za vykonávanie príslušných programov, ak ide o všetky úlohy súvisiace s uskutočňovaním stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou.

2.   Riadiaci orgán alebo príslušné orgány zabezpečia, aby miestne akčné skupiny buď vybrali jedného partnera zo skupiny ako hlavného partnera pre administratívne a finančné veci, alebo aby sa spojili do zákonne vytvorenej spoločnej štruktúry.

3.   Medzi úlohy miestnej akčnej skupiny patrí:

a)

budovanie kapacít miestnych aktérov na vytváranie a uskutočňovanie operácií vrátane podporovania ich schopností na riadenie projektu;

b)

vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového konania a objektívnych kritérií výberu operácií, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov, čím sa zabezpečí, aby aspoň 50 % hlasov rozhodnutí o výbere patrilo partnerom, ktorí nie sú orgánmi verejnej správy, a umožní výber písomným konaním;

c)

zabezpečenie súladu so stratégiou miestneho rozvoja vedeného komunitou pri výbere operácií tak, že sa tieto operácie zoradia podľa ich prispievania k plneniu cieľov a zámerov tejto stratégie;

d)

príprava a uverejnenie výziev na predkladanie návrhov alebo konanie pre predkladanie pokračujúcich projektov vrátane vymedzenia výberových kritérií;

e)

prijímanie a posudzovanie žiadostí o podporu;

f)

výber operácií a stanovenie výšky podpory a prípadne predloženie návrhov orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;

g)

monitorovanie vykonávania stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou a podporovaných operácií a vykonávanie špecifických hodnotiacich aktivít súvisiacich s touto stratégiou.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 písm. b), miestna akčná skupina môže byť prijímateľom a môže realizovať operácie v súlade so stratégiou miestneho rozvoja vedeného komunitou.

5.   V prípade činností spolupráce miestnych akčných skupín, ako sa uvádza v článku 35 ods. 1 písm. c), príslušný riadiaci orgán môže vykonávať úlohy stanovené v odseku 3 písm. f) tohto článku.

Článok 35

Podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z EŠIF

1.   Podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z príslušných EŠIF pokrýva:

a)

náklady prípravnej podpory zložené z budovania kapacít, odborného vzdelávania a vytvárania sietí s cieľom vypracovať a uskutočňovať stratégiu miestneho rozvoja vedeného komunitou.

Takéto náklady môžu zahŕňať jeden či viaceré z týchto prvkov:

i)

opatrenia odbornej prípravy pre miestne zainteresované strany;

ii)

štúdie o príslušnej oblasti;

iii)

náklady súvisiace s navrhovaním stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou vrátane nákladov na konzultácie a nákladov na akcie súvisiace s konzultáciami so zainteresovanými stranami na účely prípravy stratégie;

iv)

administratívne náklady (prevádzkové náklady a náklady na zamestnancov) organizácie, ktorá žiada o prípravnú podporu v prípravnej fáze;

v)

podporu pre malé pilotné projekty.

Takáto prípravná podpora je oprávnená bez ohľadu na to, či výbor pre výber zriadený podľa článku 33 ods. 3 vyberie na financovanie stratégiu miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorú vypracovala miestna akčná skupina;

b)

uskutočňovanie operácií v rámci stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou;

c)

prípravu a vykonávanie činností spolupráce miestnej akčnej skupiny;

d)

prevádzkové náklady spojené s riadením uskutočňovania stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou zložené z prevádzkových nákladov, nákladov na zamestnancov, nákladov na odbornú prípravu, nákladov súvisiacich so vzťahmi s verejnosťou, finančné náklady, ako aj náklady spojené s monitorovaním a hodnotením tejto stratégie, ako sa uvádza v článku 34 ods. 3 písm. g);

e)

oživenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou v záujme uľahčenia výmeny medzi zainteresovanými stranami, čoho cieľom je poskytovať informácie a propagovať stratégiu a podporovať potenciálnych prijímateľov na účely rozvoja operácií a prípravy žiadostí.

2.   Podpora pri prevádzkových nákladoch a oživení, ako sa uvádza v odseku 1 písm. d) a e), nepresahuje 25 % celkových verejných nákladov, ktoré vznikli v rámci stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou.

HLAVA III

Územný rozvoj

Článok 36

Integrované územné investície

1.   Ak si stratégia mestského rozvoja alebo iná územná stratégia alebo územný pakt uvedený v článku 12 ods. 1 nariadenia o ESF vyžaduje integrovaný prístup zahŕňajúci investície z ESF, EFRR alebo Kohézneho fondu v rámci viacerých ako jednej prioritnej osi jedného alebo viacerých operačných programov, opatrenie sa môže realizovať ako integrovaná územná investícia (ďalej len „IÚI“).

Opatrenia, ktoré sa vykonávajú ako IÚI, sa môžu doplniť o finančnú podporu z EPFRV alebo ENRF.

2.   V prípade, keď sa IÚI podporuje z ESF, EFRR alebo Kohézneho fondu, v rámci príslušného operačného programu alebo programov sa opíše prístup k použitiu nástroja IÚI a orientačné finančné prostriedky pridelené z každej prioritnej osi v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

V prípade, keď sa IÚI dopĺňa o finančnú podporu z EPFRV alebo ENRF, orientačné pridelené finančné prostriedky a opatrenia, na ktoré sa vzťahujú, sú stanovené v príslušnom programe alebo programoch v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

3.   Členský štát alebo riadiaci orgán môže na riadenie a vykonávanie IÚI v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy určiť jeden alebo viacero sprostredkovateľských orgánov vrátane miestnych orgánov verejnej správy, orgánov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií.

4.   Členský štát alebo príslušné riadiace orgány zabezpečia, aby v rámci monitorovacieho systému programu alebo programov bolo možné identifikovať operácie a výstupy priority, ktoré prispievajú k IÚI.

HLAVA IV

FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 37

Finančné nástroje

1.   EŠIF možno využiť na podporu finančných nástrojov v rámci jedného alebo viacerých programov vrátane situácií, keď sa takýto program organizuje prostredníctvom fondov fondov, s cieľom prispieť k dosiahnutiu konkrétnych cieľov stanovených v rámci danej priority.

Finančné nástroje sa vykonávajú na podporu investícií, od ktorých sa očakáva, že budú finančne životaschopné, ale nemajú zabezpečené dostatočné financovanie z trhových zdrojov. Riadiace orgány, orgány vykonávajúce fondy fondov a orgány vykonávajúce finančné nástroje dodržiavajú pri uplatňovaní tejto hlavy uplatniteľné právo, a to najmä týkajúce sa štátnej pomoci a verejného obstarávania.

2.   Podpora finančných nástrojov vychádza z hodnotenia ex ante, v rámci ktorého sa zistili zjavné trhové nedostatky alebo suboptimálne investičné situácie, ako aj odhadovanej úrovne a rozsahu verejných investičných potrieb vrátané druhov finančných nástrojov, ktoré sa majú podporovať. Takéto hodnotenie ex ante zahŕňa:

a)

analýzu zlyhaní trhov, suboptimálnych investičných situácií a investičných potrieb v oblastiach politík a v rámci tematických cieľov alebo investičných priorít, ktoré sa majú riešiť s cieľom prispieť k splneniu konkrétnych cieľov stanovených v rámci priority, a ktoré sa majú podporovať prostredníctvom finančných nástrojov. Táto analýza vychádza z dostupnej metodiky osvedčených postupov;

b)

hodnotenie pridanej hodnoty finančných nástrojov, ktorých podpora z EŠIF sa zvažuje, súlad s inými formami verejných intervencií zameraných na rovnaký trh, možné dôsledky štátnej pomoci, proporcionalitu plánovanej intervencie a opatrení na minimalizáciu narušenia trhu;

c)

odhad dodatočných verejných a súkromných zdrojov, ktoré možno získať pomocou finančného nástroja, a to až po úroveň konečného prijímateľa (predpokladaný pákový efekt), vrátane buď posúdenia potreby a výšky preferenčnej odmeny s cieľom pritiahnuť dodatočné prostriedky od súkromných investorov a/alebo opisu mechanizmov, ktorými sa určí potreba a rozsah takejto preferenčnej odmeny, napríklad konkurencieschopného alebo vhodne nezávislého procesu posudzovania;

d)

posúdenie skúseností nadobudnutých z podobných nástrojov a z hodnotení ex ante, ktoré vykonali v minulosti členské štáty, a toho, ako sa takéto skúsenosti využijú v budúcnosti;

e)

navrhovanú investičnú stratégiu vrátane preskúmania možností vykonávacích opatrení v zmysle článku 38, finančné produkty, ktoré sa budú ponúkať, konečných prijímateľov, na ktorých sa zameriava, a prípadnú predpokladanú kombináciu s podporou z grantov;

f)

spresnenie očakávaných výsledkov a skutočnosti, ako má daný finančný nástroj prispieť k dosiahnutiu konkrétnych cieľov stanovených v rámci príslušnej priority, vrátane ukazovateľov tohto prínosu;

g)

ustanovenia, na základe ktorých sa hodnotenie ex ante môže počas vykonávania finančného nástroja, ktorý sa vykonáva na základe takéhoto hodnotenia, podľa potreby revidovať a aktualizovať, ak riadiaci orgán dospel vo fáze vykonávania k záveru, že hodnotenie ex ante už nemôže primeraným spôsobom odzrkadľovať trhové podmienky existujúce v čase vykonávania.

3.   Hodnotenie ex ante uvedené v odseku 2 sa môže vykonávať vo fázach. V každom prípade sa skončí skôr, ako riadiaci orgán rozhodne o vyčlenení príspevkov z programu na finančný nástroj.

Súhrnné zistenia a závery hodnotení ex ante týkajúce sa finančných nástrojov sa uverejnia do troch mesiacov od ich dátumu dokončenia.

Hodnotenie ex ante sa v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy predloží monitorovaciemu výboru na informačné účely.

4.   Ak finančné nástroje podporujú financovanie podnikov vrátane MSP, táto podpora sa zameriava na zakladanie nových podnikov, vytvorenie kapitálu pre počiatočnú etapu, t. j. zakladajúceho kapitálu a štartovacieho kapitálu, kapitálu na rozširovanie a kapitálu na posilňovanie všeobecných činností podniku alebo na realizáciu nových projektov, prenikanie na nové trhy či nový vývoj existujúcich podnikov bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá Únie o štátnej pomoci, a v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Takáto podpora môže zahŕňať investície do hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj prevádzkový kapitál v rámci možností uplatniteľných pravidiel Únie o štátnej pomoci a s cieľom stimulovať súkromný sektor ako poskytovateľa finančných prostriedkov podnikom. Môže tiež zahŕňať náklady na prevod vlastníckych práv v podnikoch za predpokladu, že sa takéto prevody uskutočnia medzi nezávislými investormi.

5.   Investície, ktoré sa majú podporovať prostredníctvom finančných nástrojov, sa k dátumu prijatia investičného rozhodnutia fyzicky neskompletizujú ani nevyužijú v plnej miere.

6.   Ak sa z finančných nástrojov poskytuje podpora konečnému prijímateľovi, čo sa týka investícií do infraštruktúry s cieľom podpory mestského rozvoja alebo obnovy miest alebo podobných investícií do infraštruktúry s cieľom diverzifikácie nepoľnohospodárskych činností vo vidieckych oblastiach, táto podpora môže zahrnovať sumu potrebnú na reorganizáciu dlhového portfólia súvisiaceho s infraštruktúrou, ktoré tvorí súčasť novej investícií, do výšky najviac 20 % z celkovej sumy programovej podpory z finančného nástroja do investície.

7.   Finančné nástroje možno kombinovať s grantmi, úrokovými dotáciami a dotáciami záručných poplatkov. Ak sa podpora z EŠIF poskytuje prostredníctvom finančných nástrojov a kombinuje do jedinej operácie s inými formami podpory, ktoré sa priamo týkajú finančných nástrojov zameraných na rovnakých konečných prijímateľov, vrátane technickej podpory, úrokových dotácií a dotácií záručných poplatkov, ustanovenia uplatniteľné na finančné nástroje sa uplatňujú na všetky formy podpory v rámci takejto operácie. V takýchto prípadoch sa musia dodržiavať uplatniteľné pravidlá Únie o štátnej pomoci a pre každú formu podpory sa vedú samostatné záznamy.

8.   Koneční prijímatelia, ktorí získavajú podporu z finančného nástroja EŠIF, môžu dostať tiež pomoc z inej priority alebo programu EŠIF alebo z iného nástroja, na ktorý je poskytovaná podpora z rozpočtu Únie v súlade s príslušnými pravidlami Únie o štátnej pomoci. V tomto prípade je potrebné viesť samostatné záznamy o každom zdroji pomoci a podpora z finančných nástrojov EŠIF musí byť súčasťou činnosti s oprávnenými výdavkami odlíšenej od iných zdrojov pomoci.

9.   Kombinácia podpory poskytovanej prostredníctvom grantov a finančných nástrojov, ako sa uvádza v odsekoch 7 a 8, môže v súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie o štátnej pomoci pokrývať rovnaké položky výdavkov za predpokladu, že súčet všetkých foriem kombinovanej podpory neprekročí celkovú výšku príslušnej výdavkovej položky. Granty sa nevyužívajú na úhradu podpory získanej z finančných nástrojov. Finančné nástroje sa nevyužívajú na zálohové platby grantov.

10.   Vecné príspevky nepredstavujú oprávnené výdavky v súvislosti s finančnými nástrojmi s výnimkou príspevkov vo forme pozemkov alebo nehnuteľností v súvislosti s investíciami s cieľom podporiť rozvoj vidieka, mestský rozvoj alebo obnovenie miest, keď pozemok alebo nehnuteľnosť tvorí časť investície. Takéto príspevky vo forme pozemku alebo nehnuteľnosti sú oprávnené za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v článku 69 ods. 1.

11.   DPH nie je oprávneným výdavkom príslušnej činnosti s výnimkou prípadov, keď je DPH nevratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH. Účtovanie DPH na úrovni investícií zo strany konečných prijímateľov sa na účely stanovenia oprávnenosti výdavkov v rámci finančného nástroja neberie do úvahy. Ak sa však finančné nástroje kombinujú s grantmi podľa odsekov 7 a 8 tohto článku, na granty sa uplatnia ustanovenia článku 69 ods. 3.

12.   Na účely uplatňovania tohto článku sú uplatniteľné pravidlá Únie o štátnej pomoci, ktoré platia v čase, keď sa riadiaci orgán alebo orgán, ktorý vykonáva fond fondov, zmluvne zaviaže k programovým príspevkom pre finančný nástroj, alebo prípadne, keď sa finančný nástroj zmluvne zaviaže k programovým príspevkom pre konečných prijímateľov.

13.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce dodatočné osobitné pravidlá týkajúce sa nákupu pozemkov a kombinácie technickej podpory s finančnými nástrojmi.

Článok 38

Vykonávanie finančných nástrojov

1.   Pri vykonávaní článku 37 môžu riadiace orgány poskytnúť finančný príspevok na tieto finančné nástroje:

a)

finančné nástroje zriadené na úrovni Únie, ktoré priamo alebo nepriamo spravuje Komisia;

b)

finančné nástroje zriadené na národnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré spravuje riadiaci orgán alebo za ne zodpovedá.

2.   Príspevky z EŠIF na finančné nástroje podľa odseku 1 písm. a) sa vložia na osobitné účty a využívajú sa v súlade s cieľmi príslušných EŠIF na podporu opatrení a konečných prijímateľov, ktorí sú v súlade s programom alebo programami, z ktorých sa takéto príspevky poskytujú.

Príspevky na finančné nástroje uvedené v prvom pododseku podliehajú tomuto nariadeniu, ak sa výslovne neuvádzajú výnimky.

Druhým pododsekom nie sú dotknuté pravidlá upravujúce vytváranie a fungovanie finančných nástrojov podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za predpokladu, že tieto pravidlá nie sú v rozpore s pravidlami tohto nariadenia, pričom v takom prípade je určujúce toto nariadenie.

3.   V prípade finančných nástrojov podľa odseku 1 písm. b) môže riadiaci orgán poskytnúť finančný príspevok na tieto finančné nástroje:

a)

finančné nástroje, ktoré spĺňajú štandardné podmienky stanovené Komisiou v súlade s druhým pododsekom tohto odseku;

b)

už existujúce alebo novo vytvorené finančné nástroje, ktoré sú osobitne navrhnuté, aby plnili konkrétne ciele stanovené v rámci príslušnej priority.

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa štandardných podmienok, ktoré musia spĺňať finančné nástroje podľa prvého pododseku písm. a). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

4.   Pri podpore finančných nástrojov uvedených v odseku 1 písm. b) riadiaci orgán môže buď:

a)

investovať do základného imania existujúcich alebo novo vytvorených právnych subjektov vrátane subjektov financovaných z iných EŠIF, ktoré sa venujú vykonávaniu finančných nástrojov v súlade s cieľmi príslušných EŠIF a ktoré plnia úlohy vykonávania; podpora pre tieto subjekty sa obmedzí na sumu nevyhnutnú na vykonanie nových investícií v súlade s článkom 37 a spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi tohto nariadenia;

b)

poveriť úlohami vykonávania:

i)

EIB;

ii)

medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, alebo finančné inštitúcie založené v členskom štáte s cieľom dosiahnuť verejný záujem pod kontrolu orgánu verejnej správy;

iii)

orgán, ktorý sa riadi verejným alebo súkromným právom; alebo

c)

priamo podniknúť úlohy vykonávania v prípade, keď sa finančné nástroje skladajú výlučne z úverov alebo záruk. V tomto prípade sa riadiaci orgán považuje za prijímateľa, ako je vymedzený v článku 2 bode 10.

Orgány uvedené v písmenách a), b) a c) prvého pododseku pri vykonávaní finančného nástroja zabezpečujú dodržiavanie uplatniteľného práva, ako aj pravidiel, ktoré sa vzťahujú na EŠIF, štátnu pomoc a verejné obstarávanie, a príslušných noriem a uplatniteľných právnych predpisov o predchádzaní praniu špinavých peňazí, boji proti terorizmu a daňových podvodoch. Tieto orgány nenadväzujú ani neudržiavajú obchodné vzťahy so subjektmi založenými na územiach, ktorých jurisdikcie nespolupracujú s Úniou pri uplatňovaní medzinárodne dohodnutých daňových noriem, a transponujú takéto požiadavky do ich zmlúv s vybranými finančnými sprostredkovateľmi.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce dodatočné osobitné pravidlá týkajúce sa úlohy, záväzkov a zodpovedností orgánov vykonávajúcich finančné nástroje, príslušné kritériá výberu a produkty, ktoré možno poskytovať pomocou týchto finančných nástrojov v súlade s článkom 37. Komisia do 22. apríl 2014 oznámi tieto delegované akty súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Orgány uvedené v odseku 4 prvom pododseku písm. a) a b) môžu pri vykonávaní fondov fondov ďalej poveriť časťou vykonávania finančných sprostredkovateľov, a to za predpokladu, že takéto orgány na ich vlastnú zodpovednosť zaručia, že finanční sprostredkovatelia splnia kritéria stanovené v článku 140 ods. 1, 2 a 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Finanční sprostredkovatelia sa vyberú na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, ktoré bránia vzniku konfliktu záujmov.

6.   Orgány uvedené v odseku 4 prvom pododseku písm. b), ktoré boli poverené úlohami vykonávania, si môžu otvoriť zverenecké účty vo vlastnom mene a v mene riadiaceho orgánu alebo vytvoriť finančný nástroj ako osobitný blok financovania v rámci finančnej inštitúcie. V prípade osobitného bloku financovania sa účtovne odlíšia prostriedky programu investované do finančného nástroja od iných prostriedkov dostupných vo finančnej inštitúcii. Aktíva uložené na zvereneckých účtoch a v týchto samostatných blokoch financovania sa spravujú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a príslušnými pravidlami obozretného podnikania a majú primeranú likviditu.

7.   Ak sa finančný nástroj vykonáva na základe odseku 4 prvého pododseku písm. a) a b), pri uplatnení vykonávacej štruktúry finančného nástroja, sa podmienky poskytovania príspevkov z programov na finančné nástroje stanovia v dohodách o financovaní v súlade s prílohou III na týchto úrovniach:

a)

v prípade potreby medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu a orgánu, ktorý vykonáva fond fondov, a

b)

medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu alebo v prípade potreby orgánom, ktorý vykonáva fond fondov, a orgánom, ktorý vykonáva finančný nástroj.

8.   V prípade finančných nástrojov, ktoré sa vykonávajú na základe odseku 4 prvého pododseku písm. c), sa podmienky poskytovania príspevkov z programov na finančné nástroje stanovujú v strategickom dokumente v súlade s prílohou IV, ktorý preskúma monitorovací výbor.

9.   Vnútroštátne verejné a súkromné príspevky, v prípade potreby vrátane vecných príspevkov, ako sú uvedené v článku 37 ods. 10, sa môžu poskytovať na úrovni fondu fondov, na úrovni finančného nástroja alebo na úrovni konečných prijímateľov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

10.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia jednotné podmienky týkajúce sa podrobných spôsobov prevodu a správy programových príspevkov riadených orgánmi uvedenými v odseku 4 prvom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

Článok 39

Príspevok EFRR a EPFRV na spoločné finančné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu na prospech MSP, ktoré vykonáva EIB

1.   Na účely tohto článku „dlhové financovanie“ sú pôžičky, lízing či záruky.

2.   Členské štáty môžu využívať EFRR a EPFRV na zabezpečovanie finančného príspevku na finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ktoré nepriamo spravuje Komisia, pričom úlohami vykonávania je poverená EIB podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bod iii) a článku 139 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, vzhľadom na tieto činnosti:

a)

neobmedzené záruky poskytujúce kapitálovú úľavu finančným sprostredkovateľom pre nové portfóliá dlhového financovania pre oprávnené MSP v súlade s článkom 37 ods. 4 tohto nariadenia;

b)

sekuritizáciu definovanú v článku 4 ods. 1 bode 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (34) v prípade:

i)

existujúcich portfólií dlhového financovania pre MSP a ďalšie podniky, ktoré majú menej ako 500 zamestnancov;

ii)

nových portfólií dlhového financovania pre MSP.

Finančný príspevok uvedený v písmenách a) a b) prvého pododseku tohto odseku prispieva do podriadených a/alebo mezanínových tranží portfólií, ktoré sa v ňom spomínajú, za predpokladu, že si príslušný finančný sprostredkovateľ ponechá dostatočnú časť rizika portfólií, ktorá sa bude rovnať požiadavke presunu rizika stanovenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (35) a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 v záujme zabezpečenia primeraného zladenia úroku. V prípade sekuritizácie podľa prvého pododseku písmena b) tohto odseku je finančný sprostredkovateľ povinný vytvoriť nové dlhové financovanie pre oprávnené MSP v súlade s článkom 37 ods. 4 tohto nariadenia.

Každý členský štát, ktorý sa chce podieľať na týchto finančných nástrojoch, prispieva sumou, ktorá je v súlade s potrebami dlhového financovania MSP pre daný členský štát a očakávaným dopytom po takomto dlhovom financovaní pre MSP, berúc do úvahy hodnotenie ex ante uvedené v odseku 4 prvom podoseku písm. a) a ktorá v nijakom prípade nepresahuje hranicu 7 % z prostriedkov z EFRR a EPFRV vyčlenených pre členský štát. Spoločný príspevok EFRR a EPFRV všetkých zúčastnených členských štátov podlieha globálnemu stropu vo výške 8 500 000 000 EUR (ceny z roku 2011).

Ak sa Komisia na základe konzultácie s EIB domnieva, že agregovaný minimálny príspevok do nástroja, ktorý predstavuje súhrn príspevkov všetkých členských štátov, je nedostatočný, berúc do úvahy minimálne kritické množstvo vymedzené v hodnotení ex ante uvedenom v odseku 4 prvom pododseku písm. a), vykonávanie finančného nástroja sa preruší a príspevky sa vrátia členským štátom.

Ak sa členský štát a EIB nedokážu dohodnúť na podmienkach dohody o financovaní uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c) tohto článku, členský štát predloží žiadosť o zmenu programu uvedeného v odseku 4 prvom pododseku písm. b) a prerozdelia príspevok do iných programov a priorít v súlade s požiadavkami na tematické zameranie.

Ak sa splnili podmienky na ukončenie príspevku členského štátu do nástroja stanovené v dohode o financovaní medzi príslušným členským štátom a EIB uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c), členský štát predloží žiadosť o zmenu programu uvedeného v odseku 4 prvom podoseku písm. b) a prerozdelí príspevok do iných programov a priorít v súlade s požiadavkami na tematické zameranie.

Ak sa skončila účasť členského štátu, tento členský štát predloží žiadosť o zmenu programu. Ak sa zrušila viazanosť nevyužitých rozpočtových prostriedkov, uvoľnené rozpočtové prostriedky sa sprístupnia znovu tomuto členskému štátu, aby sa prerozdelili do iných programov a priorít v súlade s požiadavkami na tematické zameranie.

3.   MSP, ktoré sú prijímateľmi nového dlhového financovania, sa v dôsledku nového portfólia vytvoreného finančným sprostredkovateľom v súvislosti s finančným nástrojom uvedeným v odseku 2 považujú za konečných prijímateľov príspevku z EFRR a EPFRV na príslušný finančný nástroj.

4.   Finančný príspevok uvedený v odseku 2 spĺňa tieto podmienky:

a)

odchylne od článku 37 ods. 2 vychádza z hodnotenia ex ante na úrovni Únie, ktoré vypracovala EIB a Komisia.

Na základe dostupných zdrojov údajov o bankovom dlhovom financovaní a MSP sa hodnotenie ex ante týka okrem iného analýzy potrieb financovania MSP na úrovni Únie, podmienok a potrieb financovania MSP, ako aj údajov o nedostatku financovania MSP v každom členskom štáte, profilu hospodárskej a finančnej situácie v odvetví MSP na úrovni členských štátov, minimálneho kritického množstva celkových príspevkov, rozsahu celkového odhadovaného objemu úverov vytvorených z takýchto príspevkov a pridanej hodnoty;

b)

poskytuje ho každý zúčastnený členský štát ako súčasť jednotného cieleného národného programu na každý finančný príspevok z EFRR a EPFRV, ktorý podporuje tematický cieľ stanovený v článku 9 prvom odseku bode 3;

c)

riadi sa podmienkami stanovenými v dohode o financovaní uzavretej medzi každým zúčastneným členským štátom a EIB vrátane okrem iného:

i)

úloh a povinností EIB vrátane odmeny;

ii)

minimálneho pákového efektu, ktorý sa má dosiahnuť v jasne stanovených čiastkových cieľoch v rámci obdobia oprávnenosti uvedenom v článku 65 ods. 2;

iii)

podmienok nového dlhového financovania;

iv)

ustanovení o neoprávnených činnostiach a kritériách vylúčenia;

v)

rozvrhu platieb;

vi)

sankcií v prípade nečinnosti finančných sprostredkovateľov;

vii)

výberu finančných sprostredkovateľov

viii)

monitorovania, vykazovania a auditu;

ix)

viditeľnosti;

x)

podmienok ukončenia dohody;

EIB na účely vykonávania nástroja uzavrie zmluvné vzťahy s vybranými finančnými sprostredkovateľmi;

d)

ak sa dohoda o financovaní uvedená v písmene c) neuzavrie do šiestich mesiacov od prijatia programu uvedeného v písmene b), členský štát má právo na prerozdelenie tohto príspevku do iných programov a priorít v súlade s požiadavkami na tematické zameranie.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku, Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci vzor dohody o financovaní uvedenej v prvom pododseku písm. c). Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

5.   V každom zúčastnenom členskom štáte sa dosiahne minimálny pákový efekt v rámci čiastkových cieľov stanovených v dohode o financovaní uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c), ktorý sa vypočíta ako pomer medzi novým dlhovým financovaním pre oprávnené MSP pochádzajúcim od finančných sprostredkovateľov a zodpovedajúcim príspevkom EFRR a EPFRV od príslušného členského štátu do finančného nástroja. Tento minimálny pákový efekt sa môže medzi zúčastnenými členskými štátmi odlišovať.

Ak sa finančnému sprostredkovateľovi nepodarí dosiahnuť minimálny pákový efekt stanovený v dohode o financovaní uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c), je zmluvne zaviazaný platiť pokuty v prospech zúčastneného členského štátu, a to v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o financovaní.

V prípade, že sa finančnému sprostredkovateľovi nepodarí minimálny pákový efekt stanovený v dohode o financovaní, neovplyvní to poskytované záruky ani príslušné sekuritizačné transakcie.

6.   Odchylne od článku 38 ods. 2 prvého pododseku sa finančné príspevky uvedené v odseku 2 tohto článku môžu ukladať na jednotlivé účty pre každý členský štát alebo, ak s tým súhlasí jeden alebo viacero členských štátov, na jeden účet pokrývajúci všetky tieto členské štáty a používať v súlade s konkrétnymi cieľmi programov, z ktorých sa príspevky vyplácajú.

7.   Odchylne od článku 41 ods. 1 a 2 v súvislosti s finančnými príspevkami uvedenými v odseku 2 tohto článku žiadosť členského štátu o platbu adresovaná Komisii vychádza zo 100 % súm, ktoré má členský štát uhradiť EIB podľa harmonogramu určeného v dohode o financovaní uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c) tohto článku. Tieto žiadosti o platbu vychádzajú zo súm, ktoré EIB požadovala, a považujú sa za potrebné na pokrytie záväzkov pre zmluvy o zárukách alebo sekuritizačné transakcie, ktoré sa majú dokončiť do troch nasledujúcich mesiacov. Platby členských štátov voči EIB sa realizujú bezodkladne a v každom prípade skôr, ako EIB prijme záväzky.

8.   Pri skončení programu predstavujú oprávnené výdavky celkovú sumu programových príspevkov do finančného nástroja,; ktoré zodpovedajú:

a)

pre činnosti uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. a) tohto článku, zdroje uvedené v článku 42 ods. 3 prvom pododseku písm. b);

b)

pre činnosti uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b) tohto článku, súhrnná suma nového dlhového financovania vyplývajúceho zo sekuritizačných transakcií, vyplateného alebo v prospech MSP v rámci obdobia oprávnenosti uvedeného v článku 65 ods. 2.

9.   Na účely článkov 44 a 45 sa nevyžiadané záruky a sumy znovu získané v súvislosti s neobmedzenými zárukami a sekuritizačnými transakciami považujú za zdroje vyplatené späť do finančných nástrojov. Pri likvidácii finančných nástrojov sa čisté výnosy z likvidácie, po odpočítaní nákladov, poplatkov a súm splatných najdôležitejším veriteľom, na ktoré prispel EFRR a EPFRV, sa vrátia príslušným členským štátom v pomere k ich príspevkom do finančného nástroja.

10.   Správa uvedená v článku 46 ods. 1 obsahuje tieto dodatočné prvky:

a)

celkovú výšku podpory EFRR a EPFRV vyplatenej do finančného nástroja v súvislosti s neobmedzenými zárukami alebo sekuritizačnými transakciami podľa programu a priority alebo opatrenia;

b)

pokrok pri vytváraní nového dlhového financovania v súlade s článkom 37 ods. 4 pre oprávnené MSP.

11.   Bez ohľadu na článku 93 ods. 1, zdroje pridelené do nástrojov podľa odseku 2 tohto článku sa môžu využiť na zvýšenie nového dlhového financovania MSP na celom území členského štátu bez ohľadu na kategóriu regiónu, ak sa v dohode o financovaní uvedenej v odseku 4 prvom pododseku písm. c) nestanoví inak.

12.   Článok 70 sa nevzťahuje na programy zriadené na vykonávanie finančných nástrojov podľa tohto článku.

Článok 40

Riadenie a kontrola finančných nástrojov

1.   Orgány určené v súlade s článkom 124 tohto nariadenia v prípade EFRR, Kohézneho fondu, ESF a ENRF a v súlade s článkom 65 nariadenia o EPFRV v prípade EPFRV nevykonávajú overenie operácií na mieste zahŕňajúce finančné nástroje vykonávané na základe článku 38 ods. 1 písm. a). Tieto určené orgány dostávajú pravidelné správy o kontrole od orgánov poverených vykonávaním týchto finančných nástrojov.

2.   Orgány zodpovedné za audit programov nevykonávajú audity operácií, ktoré zahŕňajú finančné nástroje vykonávané na základe článku 38 ods. 1 písm. a), a systémov riadenia a kontroly týkajúcich sa týchto finančných nástrojov. Dostávajú pravidelné správy o kontrole od audítorov určených v dohodách o zriadení týchto finančných nástrojov.

3.   Orgány zodpovedné za audit programov môžu vykonávať audity na úrovni konečných prijímateľov iba v prípade, keď nastane jedna alebo viac nasledujúcich situácií:

a)

podporné dokumenty poskytujúce dôkaz o podpore z finančného nástroja konečným prijímateľom, a o tom, že sa poskytla na plánované účely v súlade s uplatniteľným právom, nie sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu, ani na úrovni orgánov, ktoré vykonávajú finančné nástroje;

b)

existujú dôkazy o tom, že dokumenty, ktoré sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu alebo na úrovni orgánov vykonávajúcich finančné nástroje, nepredstavujú pravdivý a presný obraz o poskytovanej podpore.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom149 prijímať delegované akty týkajúce sa riadenia a kontroly finančných nástrojov uvedených v článku 38 ods. 1 písm. b) vrátane kontrol, ktoré vykonávajú riadiace orgány a orgány auditu, opatrení na uchovávanie podporných dokumentov, prvkov, ktoré sa majú preukázať pomocou podporných dokumentov, ako aj opatrenia na riadenie, kontrolu a audit. Komisia do 22. apríl 2014 oznámi uvedené delegované akty súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Orgány vykonávajúce finančné nástroje zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby podporné dokumenty boli k dispozícii, a nekladú na konečných prijímateľov požiadavky na uchovávanie záznamov, ktoré presahujú požiadavky potrebné na to, aby mohli plniť túto povinnosť.

Článok 41

Žiadosti o platby vrátane výdavkov na finančné nástroje

1.   Pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) a finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. b) vykonávané v súlade s článkom 38 ods. 4 písm. a) a b), fázované žiadosti o priebežné platby sa podávajú na programové príspevky vyplácané na finančný nástroj počas obdobia oprávnenosti ustanoveného v článku 65 ods. 2 (ďalej len „obdobie oprávnenosti“) v súlade s týmito podmienkami:

a)

suma programového príspevku vyplatená finančnému nástroju a zahrnutá do každej žiadosti o priebežnú platbu predloženej počas obdobia oprávnenosti neprekročí 25 % celkovej sumy programových príspevkov viazaných na finančný nástroj v zmysle príslušnej dohody o financovaní, čo zodpovedá výdavku v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a), b) a d), ktorý by sa mal vyplatiť počas obdobia oprávnenosti. Žiadosti o priebežnú platbu predložené po uplynutí obdobia oprávnenosti zahŕňajú celkovú sumu oprávneného výdavku v zmysle článku 42;

b)

každá žiadosť o priebežnú platbu uvedená v písmene a) tohto odseku môže obsahovať až 25 % celkovej sumy národného spolufinancovania, ako sa uvádza v článku 38 ods. 9, ktorá sa má vyplatiť na finančný nástroj, alebo na úrovni konečných prijímateľov, ak ide o výdavky v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a), b) a d), počas obdobia oprávnenosti;

c)

ďalšie žiadosti o priebežné platby predložené počas obdobia oprávnenosti sa podávajú iba v prípade:

i)

druhej žiadosti o priebežnú platbu, ak sa aspoň 60 % sumy zahrnutej do prvej žiadosti o priebežné platby použilo ako oprávnený výdavok v zmysle článku 36 ods. 1 písm. a), b) a d);

ii)

tretej žiadosti a následných žiadostí o priebežnú platbu, ak sa aspoň 85 % súm zahrnutých do predchádzajúcich žiadostí o priebežné platby použilo ako oprávnený výdavok v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a), b) a d);

d)

v každej žiadosti o priebežnú platbu, ktorá zahŕňa výdavok týkajúci sa finančných nástrojov, sa osobitne uverejní celková suma programových príspevkov vyplatená na finančný nástroj a sumy vyplatené ako oprávnený výdavok v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a), b) a d).

V čase skončenia programu zahŕňa žiadosť o úhradu záverečnej platby celkovú sumu oprávneného výdavku uvedeného v článku 42.

2.   Pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. b) vykonávané v súlade s článkom 38 ods. 4 písm. c), žiadosti o priebežné platby a úhradu záverečnej platby zahŕňajú celkovú výšku platieb uskutočnených riadiacim orgánom na investície konečných prijímateľov, ako sa uvádza v článku 42 ods. 1 písm. a) a b).

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce pravidlá na zrušenie platieb na finančné nástroje a dôsledné úpravy v súvislosti so žiadosťami o platby.

4.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce vzory, ktoré sa majú používať, keď sa Komisii predkladajú dodatočné informácie týkajúce sa finančných nástrojov spolu so žiadosťami o platby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

Článok 42

Oprávnené výdavky v čase skončenia programu

1.   Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú v čase skončenia programu celkovú sumu programových príspevkov, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záruk viazaná prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti a ktorá zodpovedá:

a)

platbám konečným prijímateľom a v prípadoch uvedených v článku 37 ods. 7 platbám v prospech konečných prijímateľov;

b)

prostriedkom určeným na záručné zmluvy, či už neuhradené alebo už splatné, s cieľom uhradiť možné žiadosti o uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú na základe obozretného hodnotenia rizika ex ante a zahŕňajú súhrnnú sumu základných nových úverov alebo iných rizikových nástrojov na nové investície pre konečných prijímateľov;

c)

kapitalizovaným úrokovým dotáciám alebo dotáciám záručných poplatkov, ktoré sa majú uhrádzať počas obdobia nepresahujúceho 10 rokov po uplynutí obdobia oprávnenosti, využívaným v kombinácii s finančnými nástrojmi, vloženým na viazaný účet osobitne založený na tento účel, s cieľom ich účinného vyplatenia po období oprávnenosti, ale v prípade úverov alebo iných rizikových nástrojov vyplatených na investovanie pre konečných prijímateľov v rámci obdobia oprávnenosti;

d)

náhrade vzniknutých nákladov na riadenie alebo platbe poplatkov za riadenie finančného nástroja.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce konkrétne pravidlá týkajúce sa vytvorenia systému kapitalizácie ročných splátok pre úrokové dotácie a dotácie záručných poplatkov uvedené v písmene c) prvého pododseku.

2.   V prípade nástrojov vlastného imania a mikroúverov možno kapitalizované náklady na riadenie alebo poplatky za riadenie platené počas obdobia nepresahujúceho šesť rokov po uplynutí obdobia oprávnenosti s ohľadom na investície pre konečných prijímateľov, ktoré sa uskutočnili počas obdobia oprávnenosti a na ktoré sa nevzťahujú články 44 alebo 45, považovať za oprávnené výdavky, ak boli vložené na viazaný účet osobitne založený na tento účel.

3.   V prípade nástrojov vlastného imania zameraných na podniky uvedené v článku 37 ods. 4, pre ktoré sa podpísala dohoda o financovaní uvedená v článku 38 ods. 7 písm. b) pred 31. decembrom 2017, ktoré do konca obdobia oprávnenosti investovali aspoň 55 % programových prostriedkov viazaných v príslušnej dohode o financovaní, obmedzená výška platieb na investície u konečných prijímateľov, ktorá sa má realizovať počas obdobia, ktoré nepresiahne štyri roky po skončení obdobia oprávnenosti, sa môže považovať za oprávnený výdavok, keď sa vkladá na viazaný účet osobitne založený na tento účel pod podmienkou, že sa dodržali pravidlá o štátnej pomoci a splnili sa všetky podmienky stanovené ďalej.

Suma vyplácaná na viazaný účet:

a)

sa používa iba na pokračovanie investícií konečným prijímateľom, ktorí už dostali počiatočné kapitálové investície z finančného nástroja v rámci obdobia oprávnenosti, ktoré sú stále úplne alebo čiastočne nesplatené;

b)

sa využíva iba na pokračovanie investícií, ktoré sa majú realizovať v súlade s trhovými normami a zmluvnými dojednaniami o trhových normách a obmedzujú sa na minimum potrebné na stimulovanie spoluinvestícií zo súkromného sektora, pričom sa zabezpečuje kontinuita financovania cieľových podnikov, aby tieto investície boli prínosom tak pre verejných, ako aj pre súkromných investorov;

c)

neprekročí 20 % oprávneného výdavku nástroja vlastného imania uvedeného v odseku 1 prvom pododseku písm. a), z čoho sa odpočítajú stropy kapitálových zdrojov a výnosy, ktoré sa vrátia do tohto nástroja vlastného imania počas obdobia oprávnenosti.

Všetky sumy vyplatené na viazaný účet, ktoré sa nepoužijú na investície konečným prijímateľom vyplatené v období uvedenom v prvom pododseku, sa použijú v súlade s článkom 45.

4.   Oprávnené výdavky zverejnené v súlade s odsekmi 1 a 2 nesmú byť vyššie ako súčet:

a)

celkovej sumy podpory z EŠIF vyplatenej na účely odsekov 1 a 2; a

b)

zodpovedajúcej sumy národného spolufinancovania.

5.   Náklady na riadenie a poplatky za riadenie uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. d) a v odseku 2 tohto článku môže účtovať orgán vykonávajúci fond fondov alebo orgány vykonávajúce finančné nástroje podľa článku 38 ods. 4 písm. a) a b) a tieto náklady a poplatky neprekročia hraničné hodnoty stanovené v delegovanom akte uvedenom v odseku 6 tohto článku. Zatiaľ čo náklady na riadenie zahŕňajú priame alebo nepriame nákladové položky uhradené na základe dokladu o výdavkoch, poplatky za riadenie odkazujú na dohodnutú cenu za poskytnuté služby stanovenú v rámci konkurencieschopného trhového procesu, ak sa uplatňuje. Náklady na riadenie a poplatky za riadenie sú založené na metodike výpočtu vychádzajúcej z výkonnosti.

Náklady na riadenie a poplatky za riadenie môžu zahŕňať zmluvné poplatky. Ak sa zmluvné poplatky alebo niektorá ich časť účtujú konečným prijímateľom, neuvádzajú sa ako oprávnené výdavky.

Náklady na riadenie a poplatky za riadenie vrátane nákladov a poplatkov na prípravné práce v súvislosti s finančným nástrojom pred podpísaním príslušnej dohody o financovaní sú oprávnené odo dňa podpísania príslušnej dohody o financovaní.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce osobitné pravidlá určujúce kritériá na určenie nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie na základe výkonnosti a aplikovateľných prahových hodnôt, ako aj pravidlá pre náhradu kapitalizovaných nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie v prípade nástrojov vlastného imania a mikroúverov.

Článok 43

Úroky a iné výnosy získané z podpory z EŠIF na finančné nástroje

1.   Podpora z EŠIF vyplatená na finančné nástroje sa uloží na účty finančných inštitúcií so sídlom v členských štátoch a dočasne sa investuje v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.

2.   Úroky a iné výnosy prináležiace podpore z EŠIF vyplatenej na finančné nástroje sa použijú na rovnaké účely vrátane náhrady vzniknutých nákladov na riadenie alebo vyplatenia poplatkov za riadenie finančného nástroja v súlade s článkom 42 ods. 1 prvom pododseku písm. d) a výdavkov vyplatených v súlade s článkom 42 ods. 2 ako pôvodná podpora z EŠIF buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo v nadväznosti na likvidáciu finančného nástroja, v iných finančných nástrojoch alebo formách podpory v súlade s konkrétnymi cieľmi stanovenými v rámci priority, a to až do konca obdobia oprávnenosti.

3.   Riadiaci orgán zabezpečí vedenie primeraných záznamov o využití úrokov a iných výnosov.

Článok 44

Opätovné použitie prostriedkov získaných z podpory z EŠIF do konca obdobia oprávnenosti

1.   Prostriedky vyplatené späť finančným nástrojom z investícií alebo z uvoľnenia prostriedkov vyčlenených na záručné zmluvy vrátane splácania istiny a výnosov a iných zárobkov alebo ziskov, ako sú úroky, záručné poplatky, dividendy, kapitálové zisky alebo akékoľvek iné príjmy z investícií, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF, sa do potrebnej výšky opätovne použijú na tieto účely a v poradí stanovenom v príslušných dohodách o financovaní:

a)

ďalšie investície prostredníctvom rovnakých alebo iných finančných nástrojov v súlade s konkrétnymi cieľmi stanovenými v rámci priority;

b)

v prípade potreby preferenčnú odmenu súkromných investorov alebo verejných investorov pôsobiacich v súlade so zásadou trhového hospodárstva, ktorí poskytujú prostriedky na podporu finančného nástroja z EŠIF alebo ktorí spoluinvestujú na úrovni konečných prijímateľov;

c)

v prípade potreby náhradu vzniknutých nákladov na riadenie alebo úhradu poplatkov za riadenie finančného nástroja.

Potreba a výška preferenčnej odmeny podľa písmena b) prvého pododseku sa stanoví v hodnotení ex ante. Preferenčná odmena nesmie prekročiť hranicu potrebnú na vytvorenie stimulov na prilákanie dodatočných súkromných prostriedkov ani v nadmernej miere nahradiť súkromných investorov či verejných investorov pôsobiacich v súlade so zásadou trhového hospodárstva. Zabezpečí sa zladenie záujmov prostredníctvom primeraného rozdelenia rizika a zisku a musí sa tak stať na normálnom komerčnom základe a v súlade s pravidlami Únie o štátnej pomoci.

2.   Riadiaci orgán zabezpečí vedenie primeraných záznamov o využití prostriedkov uvedených v odseku 1.

Článok 45

Použitie zdrojov po uplynutí obdobia oprávnenosti

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa prostriedky vyplatené späť finančným nástrojom vrátane splatenia istiny a výnosov a iných zárobkov alebo ziskov nadobudnutých počas obdobia aspoň ôsmich rokov po uplynutí obdobia oprávnenosti, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF na finančné nástroje v súlade s článkom 37, využívali v súlade s cieľmi programu alebo programov buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo po vyčerpaní týchto prostriedkov z finančného nástroja v iných finančných nástrojoch za predpokladu, že v oboch prípadoch sa na základe hodnotenia trhových podmienok preukáže ďalšia potreba takýchto investícií, alebo v iných formách podpory.

Článok 46

Správa o vykonávaní finančných nástrojov

1.   Riadiaci orgán pošle Komisii osobitnú správu o operáciách, ktoré zahŕňajú finančné nástroje, ako prílohu k výročnej správe o vykonávaní.

2.   Osobitná správa uvedená v odseku 1 obsahuje v prípade každého finančného nástroja tieto informácie:

a)

vymedzenie programu a priority alebo opatrenia, v rámci ktorých sa poskytuje podpora z EŠIF;

b)

opis finančného nástroja a vykonávacích opatrení;

c)

určenie orgánov vykonávajúcich finančné nástroje a prípadne orgánov vykonávajúcich fondy fondov, ako je uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) a článku 38 ods. 4) písm. a), b) a c), a finančných sprostredkovateľov uvedených v článku 38 ods. 6;

d)

celkovú sumu programových príspevkov vyplatených finančnému nástroju podľa priority alebo opatrenia;

e)

celková výška podpory vyplatenej konečným prijímateľom alebo v ich prospech alebo viazanej v záručných zmluvách z finančného nástroja na investície konečných prijímateľov, ako aj vzniknutých nákladov na riadenie a vyplatených poplatkov za riadenie podľa programu a priority alebo opatrenia;

f)

výkonnosť finančného nástroja vrátane pokroku v jeho zriaďovaní a vo výbere orgánov vykonávajúcich finančný nástroj spolu s orgánom vykonávajúcim fond fondov;

g)

úroky a ďalšie výnosy získané z podpory z EŠIF finančnému nástroju a programové prostriedky zaplatených späť finančnému nástroju z investícií, ako sa uvádza v článkoch 43 a 44;

h)

pokrok pri dosahovaní očakávaného pákového efektu investícií realizovaných finančným nástrojom a hodnota investícií a účastí;

i)

hodnotu kapitálových investícií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi;

j)

príspevok finančného nástroja k dosiahnutiu ukazovateľov príslušnej priority alebo príslušného opatrenia.

Informácie v písmenách h) a j) prvého pododseku možno zahrnúť iba do prílohy k výročným správam o vykonávaní predloženým v rokoch 2017 a 2019 a do záverečnej správy o vykonávaní. Záväzky týkajúce sa podávania správ stanovené v písmenách a) až j) prvého pododseku sa neuplatňujú na úrovni konečných prijímateľov.

3.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce vzory, ktoré sa majú používať pri podávaní správ o finančných nástrojoch Komisii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

4.   Každý rok, počnúc rokom 2016, predloží Komisia do šiestich mesiacov po uplynutí lehoty na predloženie výročnej správy o vykonávaní uvedenej v článku 111 ods. 1 pre EFRR, ESF a Kohézny fond, v článku 75 nariadenia o EPFRV pre EPFRV a v príslušných ustanoveniach pravidiel pre jednotlivé fondy v prípade ENRF súhrny údajov o pokroku dosiahnutom pri financovaní a vykonávaní finančných nástrojov, ktoré zašlú riadiace orgány v súlade s týmto článkom. Tieto súhrny sa postúpia Európskemu parlamentu a Rade a zverejnia sa.

HLAVA V

MONITOROVANIE A HODNOTENIE

KAPITOLA I

Monitorovanie

Oddiel I

Monitorovanie programov

Článok 47

Monitorovací výbor

1.   Do troch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia Komisie o prijatí programu členskému štátu tento členský štát zriadi v súlade so svojím inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom výbor na monitorovanie vykonávania programu po dohode s riadiacim orgánom (ďalej len „monitorovací výbor“).

Členský štát môže zriadiť jeden monitorovací výbor pre viac ako jeden program spolufinancovaný z EŠIF.

2.   Každý monitorovací výbor vypracuje a prijme svoj rokovací poriadok v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom dotknutého členského štátu.

3.   Monitorovací výbor programu v rámci cieľa Európska územná spolupráca zriadia členské štáty zúčastnené na programe spolupráce a tretie krajiny po prijatí pozvania zúčastniť sa na programe spolupráce, a to po dohode s riadiacim orgánom do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia o prijatí programu členskému štátu. Tento monitorovací výbor vypracuje a prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 48

Zloženie monitorovacieho výboru

1.   O zložení monitorovacieho výboru rozhodne členský štát s tým, že monitorovací výbor sa skladá zo zástupcov príslušných orgánov a sprostredkovateľských orgánov členského štátu a zástupcov partnerov uvedených v článku 5. Zástupcov partnerov do monitorovacieho výboru delegujú príslušní partneri na základe transparentného procesu. Každý člen monitorovacieho výboru môže mať hlasovacie právo.

Na zložení monitorovacieho výboru programu v rámci cieľa Európska územná spolupráca sa dohodnú členské štáty zúčastnené na programe a tretie krajiny po prijatí pozvania na účasť na programe spolupráce. Monitorovací výbor zahŕňa príslušných zástupcov týchto členských štátov a tretích krajín. Monitorovací výbor sa môže skladať aj zo zástupcov EZÚS, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s programom v rámci oblasti programu

2.   Zoznam členov monitorovacieho výboru sa zverejní.

3.   Komisia sa na práci monitorovacieho výboru podieľa v poradnej funkcii.

4.   Ak EIB prispieva na program, môže sa zúčastňovať na práci monitorovacieho výboru v poradnej funkcii.

5.   Monitorovaciemu výboru predsedá zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu.

Článok 49

Funkcie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor zasadá aspoň raz do roka a preskúma vykonávanie programu a pokrok dosiahnutý pri plnení jeho cieľov. Pri tom zohľadňuje finančné údaje, spoločné a špecifické ukazovatele týkajúce sa programu vrátane zmien v hodnotách ukazovateľov výsledkov a pokroku pri plnení kvantifikovaných cieľových hodnôt a čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci uvedenom v článku 21 ods. 1 a podľa potreby výsledky kvalitatívnych analýz.

2.   Monitorovací výbor skúma všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu vrátane záverov z preskúmania výkonnosti.

3.   Monitorovací výbor poskytuje konzultácie, a ak to považuje za vhodné, vydáva stanovisko ku každej zmene programu, ktorú navrhol riadiaci orgán.

4.   Monitorovací výbor môže riadiacemu orgánu predkladať pripomienky týkajúce sa vykonávania a hodnotenia programu vrátane opatrení súvisiacich so znižovaním administratívnej záťaže prijímateľov. Monitorovací výbor monitoruje opatrenia prijaté v nadväznosti na jeho pripomienky.

Článok 50

Správy o vykonávaní

1.   Každý členský štát predkladá Komisii od roku 2016 až do roku 2023 vrátane výročnú správu o vykonávaní programu za predchádzajúci rozpočtový rok. Každý členský štát predkladá Komisii záverečnú správu o vykonávaní programu v prípade EFRR, ESF a Kohézneho fondu a výročnú správu o vykonávaní v prípade EPFRV a ENRF do konca lehoty stanovenej v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.   Vo výročných správach o vykonávaní sa podávajú kľúčové informácie o vykonávaní programu a jeho priorít na základe finančných údajov, spoločných ukazovateľov a programovo špecifických ukazovateľov a kvantifikovaných cieľových hodnôt vrátane prípadných zmien v hodnote ukazovateľov výsledkov a počnúc výročnou správou o vykonávaní, ktorá sa má predložiť v roku 2017, aj čiastkových cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci. Poskytnuté údaje sa týkajú hodnôt ukazovateľov úplne vykonaných operácií a, ak je to so zreteľom na štádium vykonávania možné, aj vybraných operácií. Uvádza sa v nich aj súhrn zistení všetkých hodnotení programu, ktoré sa stali dostupnými v predchádzajúcom rozpočtovom roku, všetky problémy, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu, a prijaté opatrenia. Vo výročnej správe o vykonávaní, ktorá sa má predložiť v roku 2016, sa môžu v relevantných prípadoch uviesť aj opatrenia, ktoré boli prijaté s cieľom splniť ex ante kondicionality.

3.   Odchylne od odseku 2 sa v nariadení o ESF môžu stanoviť špecifické pravidlá týkajúce sa údajov, ktoré majú byť poskytnuté v prípade ESF.

4.   Vo výročnej správe o vykonávaní, ktorá sa má predložiť v roku 2017, sa uvedú a posúdia informácie uvedené v odseku 2 a o pokrok dosiahnutý pri dosahovaní cieľov programu vrátane príspevku EŠIF k zmenám hodnoty ukazovateľov výsledkov, ak o tom príslušné hodnotenia poskytujú dôkaz. V tejto výročnej správe o vykonávaní sa uvedú opatrenia prijaté v záujme splnenia ex ante kondicionalít, ktoré sa nesplnili v čase prijatia programov. Posúdi sa v nej aj uskutočnenie opatrení s cieľom zohľadniť zásady uvedené v článkoch 7 a 8, úloha partnerov uvedených v článku 5 v rámci vykonávania programu a podajú sa informácie o podpore použitej na ciele súvisiace so zmenou klímy.

5.   Výročná správa o vykonávaní, ktorá sa má predložiť v roku 2019, a záverečná správa o vykonávaní v prípade EŠIF obsahujú okrem informácií a posúdení uvedených v odsekoch 2 a 3 informácie o plnení cieľov programu a jeho príspevku k napĺňaniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a posúdenie pokroku pri plnení týchto cieľov.

6.   Aby mohli byť výročné správy o vykonávaní, uvedené v odsekoch 1 až 5, považované za prijateľné, musia obsahovať všetky informácie požadované v uvedených odsekoch a v pravidlách pre jednotlivé fondy.

Ak výročná správa nie je prijateľná, Komisia o tom informuje členský štát do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia, avšak ak to Komisia neurobí, považuje sa správa za prijateľnú.

7.   Komisia preskúma výročnú aj záverečnú správu o vykonávaní a informuje členský štát o svojich pripomienkach do dvoch mesiacov od dátumu prijatia výročnej správy o vykonávaní a do piatich mesiacov od dátumu prijatia záverečnej správy o vykonávaní. Ak Komisia nepredloží pripomienky v týchto lehotách, správy sa považujú za prijaté.

8.   Komisia môže poskytnúť riadiacemu orgánu pripomienky týkajúce sa otázok, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú vykonávanie programu. Ak sa takéto pripomienky poskytnú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach.

9.   Výročné a záverečné správy o vykonávaní, ako aj zhrnutie ich obsahu pre občanov, sa sprístupnia verejnosti.

Článok 51

Výročné hodnotiace zasadnutie

1.   Výročné hodnotiace zasadnutie Komisie a každého členského štátu sa organizuje každý rok od roku 2016 do roku 2023 vrátane s cieľom preskúmať výkonnosť každého programu, pričom sa zoberie do úvahy výročná správa o vykonávaní a tam, kde je to možné, aj pripomienky Komisie.

2.   Výročné hodnotiace zasadnutie sa môže týkať viacerých programov. V rokoch 2017 a 2019 sa výročné hodnotiace zasadnutia budú týkať všetkých programov v členskom štáte a zohľadnia aj správy o pokroku, ktoré členský štát predloží v daných rokoch v súlade s článkom 52.

3.   Členský štát a Komisia sa môžu odchylne o odseku 1 dohodnúť, že nezorganizujú výročné hodnotiace zasadnutie týkajúce sa niektorého programu v iných rokoch než v rokoch 2017 a 2019.

4.   Výročnému hodnotiacemu zasadnutiu predsedá Komisia alebo v prípade, keď o to požiada členský štát, mu spolupredsedajú členský štát a Komisia.

5.   Členský štát zabezpečí, aby sa pripomienky Komisie po výročnom hodnotiacom zasadnutí riadne preskúmali, a to vzhľadom na otázky, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú vykonávanie programu, a v prípade potreby informuje Komisiu do troch mesiacov o prijatí opatrení.

Oddiel II

Strategický pokrok

Článok 52

Správa o pokroku

1.   Členský štát do 31. augusta 2017 predloží Komisii správu o pokroku pri vykonávaní partnerskej dohody k 31. decembru 2016 a do 31. augusta 2019 správu o pokroku pri vykonávaní partnerskej dohody k 31. decembru 2018.

2.   Správa o pokroku uvedie a zhodnotí informácie o:

a)

zmenách rozvojových potrieb členského štátu od prijatia partnerskej dohody;

b)

pokroku dosiahnutom pri plnení stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj úloh fondu uvedených v článku 4 ods. 1 prostredníctvom príspevku EŠIF na splnenie vybraných tematických cieľov, a to najmä vzhľadom na čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci pre každý program, a na podporu použitú na ciele súvisiace so zmenou klímy;

c)

tom, či sa opatrenia prijaté s cieľom splniť použiteľné ex ante kondicionality stanovené v partnerskej dohode, ktoré neboli splnené v čase prijatia partnerskej dohody, realizovali podľa stanoveného časového plánu. Toto písmeno sa uplatňuje len pre správu o pokroku, ktorá sa má predložiť v roku 2017;

d)

zavedení mechanizmov na zabezpečenie koordinácie medzi EŠIF a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB;

e)

zavedení integrovaného prístupu k územnému rozvoju alebo zhrnutie zavádzania integrovaných prístupov, ktoré sú založené na programoch, vrátane pokroku pri plnení stanovených prioritných oblastí spolupráce;

f)

podľa potreby o opatreniach prijatých na posilnenie kapacity orgánov a prijímateľov členského štátu na správu a využívanie EŠIF;

g)

prijatých opatreniach a dosiahnutom pokroku v oblasti zníženia administratívnej záťaže pre prijímateľov;

h)

úlohe partnerov uvedených v článku 5 pri vykonávaní partnerskej dohody;

i)

zhrnutí opatrení prijatých v súvislosti s uplatňovaním horizontálnych princípov uvedených v článkoch 5, 7 a 8 a cieľov politík na vykonávanie EŠIF.

3.   Ak Komisia do dvoch mesiacov od predloženia správy o pokroku zistí, že poskytnuté informácie sú neúplné alebo nejasné v takom rozsahu, že to môže významným spôsobom ovplyvniť kvalitu a spoľahlivosť príslušného hodnotenia, môže požiadať členský štát o doplňujúce informácie, a to za podmienky, že táto požiadavka nespôsobí neodôvodnené omeškanie a že Komisia odôvodní, prečo považuje kvalitu a spoľahlivosť za nedostatočné. Členský štát poskytne Komisii požadované informácie do troch mesiacov a v prípade potreby náležite upraví správu o pokroku.

4.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce vzor, ktorý sa má použiť pri predkladaní správy o pokroku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

Článok 53

Správy Komisie a diskusia o EŠIF

1.   Komisia každý rok, počnúc rokom 2016, predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov súhrnnú správu týkajúcu sa programov EŠIF vychádzajúcu z výročných správ o vykonávaní predložených členskými štátmi na základe článku 50, ako aj syntézu zistení z dostupných hodnotení programov. V rokoch 2017 a 2019 bude súhrnná správa súčasťou strategickej správy uvedenej v odseku 2.

2.   V rokoch 2017 a 2019 Komisia vypracuje strategickú správu, v ktorej zhrnie správy o pokroku členských štátov, a do 31. decembra 2017 a 31. decembra 2019 ju predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, pričom vyzve tieto inštitúcie, aby o nej diskutovali.

3.   Rada prediskutuje strategickú správu, najmä vzhľadom na prínos EŠIF k splneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a bude vyzvaná, aby poskytla podnet na diskusiu na jarnom zasadnutí Európskej rady.

4.   Komisia každé dva roky, počnúc rokom 2018, zahrnie do výročnej správy o pokroku pre jarné zasadnutie Európskej rady časť, v ktorej zhrnie najaktuálnejšiu zo správ uvedených v odsekoch 1 a 2, najmä ak ide o prínos EŠIF k pokroku pri plnení stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

KAPITOLA II

Hodnotenie

Článok 54

Všeobecné ustanovenia

1.   Hodnotenia sa vykonajú s cieľom zlepšiť kvalitu vytvárania a vykonávania programov, ako aj hodnotiť ich účinnosť, efektívnosť a vplyv. Vplyv programov sa hodnotí vzhľadom na úlohu každého z EŠIF v súvislosti s cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podľa potreby zohľadňujúc rozsah programu v pomere k HDP a nezamestnanosti v príslušnej oblasti programu.

2.   Členské štáty poskytnú potrebné prostriedky na vypracovanie hodnotení a zabezpečia zavedenie postupov na vytvorenie a zbieranie údajov potrebných na hodnotenie vrátane údajov týkajúcich sa spoločných a prípadne programovo špecifických ukazovateľov.

3.   Hodnotenia vypracúvajú interní alebo externí odborníci, ktorí sú funkčne nezávislí od orgánov zodpovedných za vykonávanie programu. Komisia poskytne pokyny k tomu, ako uskutočniť hodnotenia, a to okamžite po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

4.   Všetky hodnotenia sa sprístupnia verejnosti.

Článok 55

Hodnotenie ex ante

1.   Členské štáty uskutočnia hodnotenia ex ante s cieľom zlepšiť kvalitu vytvárania každého programu.

2.   Hodnotenia ex ante sa vykonajú na zodpovednosť orgánu zodpovedného za prípravu programov. Predložia sa Komisii zároveň s programom a spoločne so zhrnutím. V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu stanoviť hraničné hodnoty, pod hranicou ktorých sa hodnotenie ex ante môže spojiť s hodnotením iného programu.

3.   V hodnotení ex ante sa zhodnotí:

a)

prínos k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vzhľadom na vybrané tematické ciele a priority, pričom sa berú do úvahy národné a regionálne potreby a potenciál rozvoja, ako aj skúsenosti získané z predchádzajúcich programových období;

b)

vnútorná súdržnosť navrhovaného programu alebo činnosti a ich vzťah s inými príslušnými nástrojmi;

c)

súlad pridelených rozpočtových prostriedkov s cieľmi programu;

d)

súlad vybraných tematických cieľov, priorít a súvisiacich cieľov programov so SSR, partnerskou dohodou a s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijatými v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a v prípade potreby na národnej úrovni s národným programom reforiem;

e)

dôležitosť a jasnosť navrhovaných ukazovateľov pre program;

f)

ako očakávané výstupy prispejú k výsledkom;

g)

či sú kvantifikované cieľové hodnoty ukazovateľov realistické vzhľadom na podporu plánovanú z EŠIF;

h)

dôvody formy navrhovanej podpory;

i)

primeranosť ľudských zdrojov a administratívnych kapacít na riadenie programu;

j)

vhodnosť postupov na monitorovanie programu a zber údajov potrebných na vypracovanie hodnotení;

k)

vhodnosť čiastkových cieľov zvolených pre výkonnostný rámec;

l)

primeranosť plánovaných opatrení na podporu rovnakých príležitostí mužov a žien a predchádzanie akejkoľvek diskriminácii, najmä čo sa týka zabezpečenia prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím;

m)

primeranosť plánovaných opatrení na podporu udržateľného rozvoja;

n)

plánované opatrenia na zníženie administratívnej záťaže prijímateľov.

4.   Hodnotenia ex ante v prípade vhodnosti zahŕňajú požiadavky týkajúce sa strategického environmentálneho hodnotenia stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (36), pričom sa berú do úvahy potreby v oblasti zmiernenia zmeny klímy.

Článok 56

Hodnotenie počas programového obdobia

1.   Riadiaci orgán alebo členský štát vypracuje plán hodnotenia a môže sa týkať viac než jedného programu. Predkladá sa v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané hodnotiace kapacity.

3.   Riadiaci orgán počas programového obdobia zabezpečí, aby sa vykonávali hodnotenia vrátane hodnotení na posúdenie účinnosti, efektívnosti a vplyvu každého programu na základe plánu hodnotenia a aby každé hodnotenie podliehalo primeraným nadväzujúcim opatreniam v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Aspoň raz za programové obdobie sa v hodnotení posúdi, ako podpora z EŠIF prispela k napĺňaniu cieľov každej priority. Monitorovací výbor preskúma všetky hodnotenia a zašle ich Komisii.

4.   Komisia môže uskutočniť hodnotenia programov z vlastného podnetu. Informuje o tom riadiaci orgán a výsledky zašle riadiacemu orgánu a poskytne príslušnému monitorovaciemu výboru.

5.   Odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa neuplatňujú na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b).

Článok 57

Hodnotenie ex post

1.   Hodnotenie ex post vykoná Komisia alebo členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou. V rámci hodnotení ex post sa preskúma účinnosť a efektívnosť EŠIF a ich prínos k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu pri zohľadnení cieľov stanovených v uvedenej stratégii Únie a v súlade s osobitnými požiadavkami stanovenými v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.   Hodnotenia ex post sa dokončia do 31. decembra 2024.

3.   Hodnotenia ex post cielených programov uvedených v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) vykoná Komisia a ukončia sa do 31. decembra 2019.

4.   Komisia pripraví do 31. decembra 2025 súhrnnú správu pre každý z EŠIF so zhrnutím hlavných záverov z hodnotení ex post.

HLAVA VI

TECHNICKÁ POMOC

Článok 58

Technická pomoc na podnet Komisie

1.   EŠIF môžu na podnet Komisie podporiť opatrenia na prípravu, monitorovanie, administratívnu a technickú pomoc, hodnotenie, audit a kontrolu, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku môže uskutočniť buď priamo Komisia alebo nepriamo subjekty a osoby, ktoré nie sú členskými štátmi, v súlade s článkom 60 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku môžu zahrnovať najmä:

a)

pomoc pri príprave projektov a ich posudzovaní vrátane EIB;

b)

podporu na inštitucionálne posilnenie a budovanie administratívnych kapacít s cieľom účinného riadenia EŠIF;

c)

štúdie súvisiace s podávaním správ Komisie o EŠIF a so správou o súdržnosti;

d)

opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia, monitorovania, výmeny informácií a vykonávania EŠIF, ako aj opatrenia týkajúce sa uplatňovania systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;

e)

hodnotenia, odborné posudky, štatistiky a štúdie vrátane všeobecných štúdií o súčasnom a budúcom fungovaní EŠIF, ktoré môže v prípade potreby vypracovať EIB;

f)

opatrenia na šírenie informácií, budovanie sietí, uskutočňovanie komunikačných činností, zvyšovanie povedomia a podporu spolupráce a výmeny skúseností vrátane výmeny skúseností s tretími krajinami;

g)

zriadenie, prevádzku a vzájomné prepojenie počítačových systémov riadenia, monitorovania, auditu, kontroly a hodnotenia;

h)

opatrenia na zlepšenie metód hodnotenia a výmenu informácií o postupoch hodnotenia;

i)

opatrenia súvisiace s auditom;

j)

posilnenie národnej a regionálnej kapacity, čo sa týka plánovania investícií, hodnotenia potrieb, prípravy, návrhu a vykonávania finančných nástrojov, spoločných akčných plánov a veľkých projektov vrátane spoločných iniciatív s EIB;

k)

šírenie osvedčených postupov s cieľom pomôcť členským štátom posilniť kapacitu relevantných partnerov uvedených v článku 5 a ich zastrešujúcich organizácií;

l)

opatrenia na určenie, stanovenie priorít a vykonanie štrukturálnych a administratívnych reforiem v reakcii na ekonomické a sociálne problémy v členských štátoch, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 24 ods. 1.

S cieľom zaviesť do komunikácie so širokou verejnosťou väčšiu efektívnosť a silnejšie synergické účinky medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie, prostriedky prideľované na komunikačné opatrenia podľa tohto nariadenia prispievajú aj na inštitucionálnu komunikáciu politických priorít Únie, ak sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.

2.   V prípade, že sa predpokladá príspevok z EŠIF, Komisia každoročne vypracuje prostredníctvom vykonávacích aktov svoje plány týkajúce sa typu činností súvisiacich s opatreniami plánovanými v odseku 1.

Článok 59

Technická pomoc na podnet členských štátov

1.   Na podnet členského štátu sa z EŠIF môžu podporovať činnosti týkajúce sa prípravy, riadenia, monitorovania, hodnotenia, informovania a komunikácie, vytvárania sietí, vybavovania sťažností a kontroly a auditu. Členský štát môže využiť EŠIF na podporu opatrení zameraných na zníženie administratívneho zaťaženia prijímateľov vrátane systémov elektronickej výmeny údajov, a opatrení na posilnenie kapacity orgánov členského štátu a prijímateľov na správu a využívanie týchto fondov EŠIF. EŠIF sa môžu použiť aj na podporu opatrení na posilnenie kapacity príslušných partnerov v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. e) a na podporu výmeny osvedčených postupov medzi týmito partnermi. Opatrenia uvedené v tomto odseku sa môžu týkať predchádzajúcich a nasledujúcich programových období.

2.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu pridať alebo vylúčiť opatrenia, ktoré sa môžu financovať z technickej pomoci každého z EŠIF.

HLAVA VII

FINANČNÁ PODPORA Z EŠIF

KAPITOLA I

Podpora z EŠIF

Článok 60

Určenie miery spolufinancovania

1.   V rozhodnutí Komisie, ktorým sa prijme program, sa stanoví miera alebo miery spolufinancovania a maximálna výška podpory z EŠIF v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

2   Opatrenia technickej pomoci realizované na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu financovať vo výške 100 %.

Článok 61

Operácie vytvárajúce čistý príjem po dokončení

1.   Tento článok sa vzťahuje na operácie, ktoré po svojom dokončení vytvárajú čistý príjem. Na účely tohto článku „čistý príjem“ predstavuje toky hotovosti, ktorú užívatelia platia priamo za tovary alebo služby zabezpečené v rámci operácie, ako napríklad náklady, ktoré priamo znášajú užívatelia za využívanie infraštruktúry, predaj alebo prenájom pozemkov alebo budov, alebo platby za služby po odpočítaní všetkých prevádzkových nákladov a nákladov na náhradu zariadenia s krátkou životnosťou, ktoré vzniknú v priebehu príslušného obdobia. Úspory prevádzkových nákladov, ktoré vznikli počas operácie, sa považujú za čistý príjem, ak nie sú kompenzované rovnocenným znížením prevádzkových dotácií.

Ak na spolufinancovanie nie sú oprávnené všetky investičné náklady, čistý príjem sa pridelí pomerne k oprávneným a neoprávneným častiam investičných nákladov.

2.   Oprávnené výdavky v rámci operácie, ktoré sa majú spolufinancovať z EŠIF, sa znižujú vopred, pričom sa berie do úvahy potenciál operácie vytvárať čistý príjem v priebehu konkrétneho referenčného obdobia, ktoré pokrýva realizáciu operácie, ako aj obdobie po jej dokončení.

3.   Potenciálny čistý príjem z operácie sa určí vopred prostredníctvom jednej z nasledujúcich metód, ktorú si zvolí riadiaci orgán pre daný sektor, subsektor alebo druh operácie:

a)

uplatňovanie percentuálneho podielu paušálnej sadzby čistého príjmu za sektor alebo subsektor, ktorý sa na operáciu vzťahuje, ako sa vymedzuje v prílohe V alebo v niektorom z delegovaných aktov uvedených v druhom, treťom a štvrtom pododseku;

b)

výpočet diskontovaného čistého príjmu z operácie pri zohľadnení referenčného obdobia primeraného pre sektor alebo subsektor, ktorý sa vzťahuje na operáciu, bežne očakávanej ziskovosti v rámci príslušnej kategórie investícií, uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ a prípadne aj zásady spravodlivosti spojenej s relatívnou prosperitou príslušného členského štátu alebo regiónu.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať v riadne odôvodnených prípadoch delegované akty týkajúce sa zmeny prílohy V upravením paušálnych sadzieb stanovených v uvedenej prílohe, pričom zohľadní údaje z minulosti, potenciál návratu nákladov a prípadne zásadu „znečisťovateľ platí“.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce paušálne sadzby pre sektory alebo subsektory v oblasti IKT, výskumu, vývoja a inovácie ako aj energetickej efektívnosti. Komisia oznámi uvedené delegované akty Európskemu parlamentu a Rade najneskôr 30. júna 2015.

Okrem toho je Komisia v riadne odôvodnených prípadoch splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o doplnenie subsektorov alebo sektorov vrátane subsektorov pre sektory do prílohy V, ktoré spadajú do tematických cieľov vymedzených v článku 9 prvom odseku a podporovaných z EŠIF.

Ak sa uplatňuje metóda uvedená v písmene a) prvého pododseku, všetky čisté príjmy vytvorené počas vykonávania operácie a po jej dokončení sa považujú za príjmy, ktoré sa majú brať do úvahy uplatnením paušálnej sadzby, a preto sa potom neodpočítavajú od oprávnených výdavkov na operáciu.

Keď sa paušálna sadzba pre nový sektor alebo subsektor stanoví prijatím delegovaného aktu v súlade s tretím a štvrtým pododsekom, môže sa riadiaci orgán rozhodnúť uplatniť na nové operácie vo vzťahu k príslušnému sektoru alebo subsektoru metódu uvedenú v písmene a) prvého pododseku.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce metódu uvedenú v písmene b) prvého pododseku. Ak sa uplatňuje táto metóda, čistý príjem vytvorený počas realizácie operácie, ktorý pochádza zo zdrojov príjmov, ktoré sa nezohľadnili pri určovaní potenciálneho čistého príjmu operácie, sa odpočíta od oprávnených nákladov na operáciu, najneskôr vtedy, keď prijímateľ podá žiadosť o záverečnú platbu.

4.   Metóda, ktorou sa čisté príjmy odpočítajú od výdavkov operácie zahrnutej v žiadosti o platbu predloženej Komisii, sa určí v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

5.   Ako alternatíva k uplatňovaniu metód ustanovených v odseku 3 sa maximálna miera spolufinancovania uvedená v článku 60 ods. 1 môže na žiadosť členského štátu znížiť v čase prijatia programu v prípade priority alebo opatrenia, v rámci ktorých by sa na všetky operácie podporované podľa tejto priority alebo opatrenia mohla uplatňovať jednotná paušálna sadzba v súlade s odsekom 3 prvým pododsekom písm. a). Zníženie nie je nižšie ako suma vypočítaná vynásobením maximálnej miery spolufinancovania Únie, ktorá sa podľa pravidiel pre jednotlivé fondy uplatňuje pri príslušnej paušálnej sadzbe uvedenej v odseku 3 prvom pododseku písm. a).

Ak sa uplatňuje metóda uvedená v prvom pododseku, všetky čisté príjmy vytvorené počas realizácie operácie a po jej ukončení sa považujú za príjmy, ktoré sa majú brať do úvahy uplatnením zníženej sadzby spolufinancovania, a preto sa potom neodpočítavajú od oprávnených nákladov na operácie.

6.   Ak objektívne nemožno vopred stanoviť príjem podľa jednej z metód uvedených v odsekoch 3 alebo 5, čisté príjmy vytvorené do troch rokov od ukončenia operácie alebo podľa lehoty na predloženie dokumentov pre ukončenie programu stanovenej v pravidlách pre jednotlivé fondy, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, sa odpočítajú z výdavkov vykázaných Komisii.

7.   Odseky 1 až 6 sa neuplatňujú na:

a)

operácie alebo časti operácií, ktoré sa podporujú výlučne z ESF;

b)

operácie, pri ktorých celkové oprávnené náklady pred uplatnením odsekov 1 až 6 nepresahujú 1 000 000 EUR;

c)

návratnú pomoc, ktorá podlieha povinnosti úplného splatenia, a ceny;

d)

technickú pomoc;

e)

podporu na finančné nástroje alebo z finančných nástrojov;

f)

operácie, pri ktorých má verejná podpora formu jednorazových platieb alebo štandardnej stupnice jednotkových nákladov;

g)

operácie realizované podľa spoločného akčného plánu;

h)

operácie, pre ktoré sú sumy alebo miery podpory vymedzené v prílohe I k nariadeniu o EPFRV.

Bez ohľadu na písmeno b) prvého pododseku tohto odseku, ak členský štát uplatňuje odsek 5, môže do príslušnej priority alebo opatrenia zahrnúť operácie, ktorých celkové oprávnené náklady pred uplatnením odsekov 1 až 6 nie sú vyššie ako 1 000 000 EUR.

8.   Okrem toho sa odseky 1 až 6 nevzťahujú na operácie, v prípade ktorých podpora podľa programu predstavuje:

a)

pomoc de minimis;

b)

zlučiteľnú štátnu pomoc MSP, ak sa v súvislosti so štátnou pomocou uplatňuje intenzita pomoci alebo hranica finančnej pomoci;

c)

zlučiteľnú štátnu pomoc, ak sa vykonalo individuálne overenie potrieb financovania v súlade s platnými pravidlami o štátnej pomoci.

Bez ohľadu na prvý pododsek, riadiaci orgán môže uplatňovať odseky 1 až 6 na operácie, ktoré spadajú pod písmená a) až c) prvého pododseku tohto odseku, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnych predpisoch.

KAPITOLA II

Osobitné pravidlá na podporu verejno-súkromných partnerstiev z EŠIF

Článok 62

Verejno-súkromné partnerstvá

EŠIF sa môžu používať na podporu operácií verejno-súkromných partnerstiev. Tieto operácie verejno-súkromných partnerstiev musia dodržiavať uplatniteľné právo, a to najmä z oblasti štátnej pomoci a verejného obstarávania.

Článok 63

Prijímatelia v rámci operácií verejno-súkromných partnerstiev

1.   Čo sa týka operácií verejno-súkromných partnerstiev a odchylne od článku 2 bodu 10 môže byť prijímateľom buď:

a)

verejnoprávny orgán, ktorý operáciu iniciuje, alebo

b)

orgán, ktorý sa riadi súkromným právom členského štátu (ďalej len „súkromný partner“), ktorý bol vybraný alebo sa má vybrať na realizáciu operácie.

2.   Verejnoprávny subjekt, ktorý iniciuje operáciu verejno-súkromného partnerstva, môže navrhnúť, aby súkromný partner, ktorý sa má vybrať po schválení operácie, bol prijímateľom na účely podpory z EŠIF. V tomto prípade sa schvaľovacie rozhodnutie podmieňuje tým, aby sa riadiaci orgán presvedčil, že vybraný súkromný partner spĺňa a preberá všetky príslušné povinnosti prijímateľa podľa tohto nariadenia.

3.   Súkromný partner vybraný na realizáciu operácie sa môže počas realizácie nahradiť ako prijímateľ, ak sa to vyžaduje v podmienkach verejno-súkromného partnerstva alebo v dohode o financovaní medzi súkromným partnerom a finančnou inštitúciou spolufinancujúcou operáciu. V tomto prípade sa náhradný súkromný partner alebo verejnoprávny orgán stáva prijímateľom za predpokladu, že sa riadiaci orgán presvedčí, že náhradný partner spĺňa a preberá všetky príslušné povinnosti prijímateľa podľa tohto nariadenia.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 142 prijímať delegované akty stanovujúce dodatočné pravidlá o náhrade prijímateľa a o zmene súvisiacich zodpovedností.

5.   Náhrada prijímateľa sa nepovažuje za zmenu vlastníctva v zmysle článku 71 ods. 1 písm. b), ak táto náhrada spĺňa uplatniteľné podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku a v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 4 tohto článku.

Článok 64

Podpora operáciám verejno-súkromných partnerstiev

1.   V prípade operácie verejno-súkromného partnerstva, v ktorej je prijímateľom verejno-právny subjekt, sa výdavky v rámci operácie verejno-súkromného partnerstva, ktoré vznikli súkromnému partnerovi a ktoré tento súkromný partner vyplatil, môžu odchylne od článku 65 ods. 2 považovať za vzniknuté prijímateľovi a ním vyplatené a môžu sa zahrnúť do žiadosti Komisii o platbu, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

prijímateľ uzatvoril so súkromným partnerom dohodu o verejno-súkromnom partnerstve;

b)

riadiaci orgán overil, že výdavky, ktoré vykázal prijímateľ, zaplatil súkromný partner a že operácia je v súlade s platnými právom Únie a vnútroštátnym právom, programom a podmienkami pre podporu operácie.

2.   Platby prijímateľom uhradené v súvislosti s výdavkami zahrnutými do žiadosti o platbu v súlade s odsekom 1 sa zaplatia na viazaný účet zriadený na tento účel v mene prijímateľa.

3.   Finančné prostriedky vyplatené na viazaný účet uvedené v odseku 2 sa použijú na platby v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve vrátane všetkých platieb, ktoré sa majú zaplatiť v prípade vypovedania dohody o verejno-súkromnom partnerstve.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce minimálne požiadavky, ktoré sa majú zahrnúť do dohôd o verejno-súkromných partnerstvách a ktoré sú potrebné na uplatňovanie výnimky stanovenej v odseku 1 tohto článku vrátane ustanovení týkajúcich sa vypovedania dohody o verejno-súkromnom partnerstve, a na účel zabezpečenia primeraného audítorského záznamu (audit trail).

KAPITOLA III

Oprávnenosť výdavkov a dĺžka trvania

Článok 65

Oprávnenosť

1.   Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych predpisov okrem prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe tohto nariadenia alebo pravidiel pre jednotlivé fondy.

2.   Výdavok je oprávnený na príspevok z EŠIF, ak vznikol prijímateľovi a bol zaplatený medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo od 1. januára 2014, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2023. Okrem toho, výdavky sú oprávnené na príspevok z EPFRV vtedy, keď platobná agentúra príslušnú pomoc skutočne vyplatila v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2023.

3.   Odchylne od odseku 2 sú výdavky v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí oprávnené od 1. septembra 2013.

4.   V prípade úhrady nákladov na základe článku 67 ods. 1 prvého pododseku písm. b) a c) sa opatrenia predstavujúce základ pre úhradu vykonajú medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom 2023.

5.   Odchylne od odseku 3 je počiatočným dátumom vo vzťahu k nákladom uhradeným na základe článku 67 ods. 1 písm. b) a c) na opatrenia v rámci Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí 1. september 2013.

6.   Podpora z EŠIF sa neudelí na operácie, ktoré sa fyzicky skončili alebo plne realizovali ešte pred predložením žiadosti o financovanie prijímateľom v rámci programu riadiacemu orgánu bez ohľadu na to, či prijímateľ uhradil všetky súvisiace platby.

7.   Tento článok sa netýka pravidiel oprávnenosti na technickú pomoc na podnet Komisie stanovených v článku 58.

8.   Tento odsek sa vzťahuje na operácie, ktoré vytvárajú čistý príjem počas ich realizácie a na ktoré sa nevzťahuje článok 61 ods. 1 až 6.

Oprávnené výdavky na operáciu, ktoré sa majú spolufinancovať z EŠIF, sa znížia o čistý príjem, ktorý sa nezohľadnil v čase schvaľovania operácie a ktorý sa priamo vytvára len počas jej realizácie, a to najneskôr v čase, keď prijímateľ predloží žiadosť o záverečnú platbu. Ak na spolufinancovanie nie sú oprávnené všetky náklady, čistý príjem sa úmerne rozdelí na oprávnenú a neoprávnenú časť nákladov.

Tento odsek sa nevzťahuje na:

a)

technickú pomoc;

b)

finančné nástroje;

c)

návratnú pomoc, na ktorú sa vzťahuje povinnosť úplného splatenia;

d)

ceny,

e)

operácie, na ktoré sa vzťahujú pravidlá o štátnej pomoci,

f)

operácie, v súvislosti s ktorými sa verejná podpora poskytuje vo forme jednorazových platieb alebo štandardného sadzobníka jednotkových nákladov pod podmienkou, že čisté príjmy sa vzali do úvahy ex ante,

g)

operácie realizované v rámci spoločného akčného plánu pod podmienkou, že čisté príjmy sa vzali do úvahy ex ante,

h)

operácie, pre ktoré sú sumy alebo sadzby podpory vymedzené v prílohe II k nariadeniu o EPFRV; alebo

i)

operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 50 000 EUR.

Na účely tohto článku a článku 61 sa platby, ktoré prijímateľ prijal a ktoré vyplývajú zo zmluvných sankcií v dôsledku porušenia zmluvy medzi prijímateľom a treťou stranou a tretími stranami alebo ktoré vznikli v dôsledku stiahnutia ponuky tretej strany vybranej podľa pravidiel verejného obstarávania (záloha), nepovažujú za príjem a neodpočítavajú od oprávnených výdavkov operácie.

9.   Výdavky, ktoré sa stanú oprávnenými v dôsledku zmeny programu, sú oprávnené len odo dňa predloženia žiadosti o zmenu Komisii alebo v prípade uplatnenia článku 96 ods. 11 odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o zmene programu.

Pravidlá pre jednotlivé fondy týkajúce sa ENRF sa môžu odchyľovať od prvého pododseku.

10.   Odchylne od odseku 9 sa v nariadení o EPFRV môžu ustanoviť osobitné ustanovenia o počiatočnom dátume pre oprávnenosť.

11.   Na operáciu možno udeliť podporu z jedného alebo viacerých EŠIF alebo z jedného alebo viacerých programov a z iných nástrojov Únie v prípade, keď sa na výdavkovú položku zahrnutú do žiadosti o platbu na úhradu jedným z EŠIF neposkytla podpora z iného fondu alebo nástroja Únie, ani podpora z rovnakého fondu v rámci iného programu.

Článok 66

Formy podpory

EŠIF sa využívajú na poskytovanie podpory vo forme grantov, cien, návratnej pomoci a finančných nástrojov alebo ich kombinácie.

V prípade návratnej pomoci sa podpora vyplatená orgánu, ktorý podporu poskytol, alebo inému príslušnému orgánu členského štátu uchová na samostatnom účte alebo oddelene podľa účtovných kódov a znovu sa použije na rovnaký účel alebo v súlade s cieľmi programu.

Článok 67

Formy grantov a návratná pomoc

1.   Granty a návratná pomoc môžu mať jednu z týchto foriem:

a)

úhrada oprávnených nákladov skutočne vynaložených a zaplatených spolu s prípadnými vecnými príspevkami a odpismi;

b)

štandardné stupnice jednotkových nákladov;

c)

paušálne sumy nepresahujúce 100 000 EUR vo forme verejného príspevku;

d)

paušálne financovanie stanovené uplatnením percentuálneho podielu na jednu alebo viaceré určené kategórie nákladov.

Pravidlá pre jednotlivé fondy môžu obmedziť formy grantov a návratnej pomoci uplatniteľné na určité operácie.

2.   Odchylne od odseku 1 sa môžu v nariadení o ENRF ustanoviť ďalšie formy grantov a metódy výpočtu.

3.   Možnosti uvedené v odseku 1 možno kombinovať iba vtedy, keď sa každá možnosť vzťahuje na rôzne kategórie nákladov alebo keď sa použijú na rôzne projekty, ktoré tvoria súčasť operácie alebo za sebou nasledujúce fázy operácie.

4.   Ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, realizuje výhradne prostredníctvom verejného obstarávania prác, tovarov alebo služieb, uplatňuje sa iba odsek 1 prvý pododsek písm. a). Ak sa verejné obstarávanie v rámci operácie alebo projektu, ktorý tvorí časť operácie, obmedzuje na určité kategórie nákladov, všetky možnosti uvedené v odseku 1 sa môžu uplatniť.

5.   Sumy uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:

a)

spravodlivá, nestranná a overiteľná metóda výpočtu založená na:

i)

štatistických údajoch alebo iných objektívnych informáciách;

ii)

overených údajoch z minulosti o jednotlivých prijímateľoch; alebo

iii)

na základe uplatnenia zvyčajných postupov pre účtovanie nákladov jednotlivých prijímateľov;

b)

v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade politík Únie pri podobnom druhu operácie a prijímateľa;

c)

v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v rámci systému grantov financovaných výlučne členským štátom pri podobnom druhu operácie a prijímateľa;

d)

na základe sadzieb stanovených týmto nariadením alebo pravidlami pre jednotlivé fondy;

e)

konkrétnych metód na určenie súm stanovených v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

6.   V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory pre každú operáciu, sa stanoví metóda, ktorá sa má uplatniť na určenie nákladov operácie a podmienok na vyplatenie grantu.

Článok 68

Paušálne financovanie nepriamych nákladov a nákladov na zamestnancov týkajúcich sa grantov a návratnej pomoci

1.   Ak realizácia operácie vedie k vzniku nepriamych nákladov, možno ich vypočítať pri paušálnej sadzbe jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)

paušálnej sadzbe až do výšky 25 % oprávnených priamych nákladov pod podmienkou, že táto sadzba sa vypočíta pomocou spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu alebo metódy uplatňovanej v prípade grantov financovaných výlučne členským štátom pri podobnom druhu operácie a prijímateľa;

b)

paušálnej sadzbe až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov bez požiadavky, aby členský štát vykonal výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

c)

paušálnej sadzbe uplatňovanej na oprávnené priame náklady pomocou existujúcich metód a príslušných sadzieb uplatňovaných v prípade politík Únie pri podobnom druhu operácie a prijímateľa.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty týkajúce sa vymedzenia paušálnej sadzby a súvisiacich metód uvedených v písmene c) prvého pododseku tohto odseku.

2.   Na účely určenia nákladov na zamestnancov v súvislosti s realizáciou operácie sa príslušná hodinová sadzba môže vypočítať tak, že sa posledné zdokumentované hrubé ročné náklady na zamestnancov vydelia 1 720 hodinami.

Článok 69

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty a návratnú pomoc

1.   Vecné príspevky vo forme poskytnutia prác, tovarov, služieb, pozemkov a nehnuteľností, v prípade ktorých neboli vykonané platby v hotovosti podložené faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, možno považovať za oprávnené za podmienky, ak tak stanovujú pravidlá oprávnenosti EŠIF a programu, a ak sú splnené všetky nasledujúce kritériá:

a)

verejná podpora vyplácaná na operáciu, ktorá zahŕňa vecné príspevky, neprekročí na konci operácie s výnimkou vecných príspevkov celkové uplatniteľné výdavky;

b)

hodnota pripísaná vecným príspevkom neprekročí náklady, ktorá sú všeobecne prijateľné na príslušnom trhu;

c)

hodnotu a poskytnutie príspevku možno nezávisle posúdiť a overiť;

d)

v prípade poskytnutia pozemku alebo nehnuteľnosti možno na účely zmluvy o prenájme uskutočniť platbu v hotovosti v ročnej nominálnej výške, ktorá neprekročí základnú menovú jednotku členského štátu;

e)

v prípade vecných príspevkov vo forme neplatenej práce sa hodnota tejto práce určí tak, že sa zoberie do úvahy overená dĺžka vynaloženého času a výška odmeny za podobnú prácu.

Hodnotu pozemku alebo nehnuteľnosti uvedenej v prvom pododseku písm. d) tohto odseku osvedčí nezávislý kvalifikovaný znalec alebo náležite oprávnený úradný orgán, pričom táto hodnota nesmie byť vyššia ako obmedzenie uvedené v odseku 3 písm. b).

2.   Odpisy sa môžu považovať za oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

umožňujú to pravidlá oprávnenosti programu;

b)

výška výdavkov je riadne oprávnená podpornými dokladmi dôkaznej hodnoty rovnocennej faktúram na oprávnené náklady, keď sa uhrádzajú vo forme uvedenej v článku 67 ods. 1 prvom podoseku písm. a);

c)

náklady sa vzťahujú výlučne na obdobie podpory operácie;

d)

verejné granty neprispeli k nadobudnutiu odpísaných aktív.

3.   Nasledujúce náklady nie sú oprávnené na príspevok z EŠIF a zo sumy podpory prenesenej z Kohézneho fondu do Nástroja na prepájanie Európy, ako sa uvádza v článku 92 ods. 6:

a)

úroky z dlžných súm okrem grantov poskytnutých vo forme úrokových dotácií alebo dotácií záručných poplatkov;

b)

kúpa nezastavaného a zastavaného pozemku za sumu nepresahujúcu 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu. V prípade zanedbaných plôch a plôch, ktoré sa v minulosti používali na priemyselné účely a ktorých súčasťou sú budovy, sa toto obmedzenie zvyšuje na 15 %. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch možno na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia povoliť vyššie obmedzenie;

c)

DPH s výnimkou prípadov, keď nie je vymáhateľná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH.

Článok 70

Oprávnenosť operácií v závislosti od miesta

1.   Operácie podporované z EŠIF, ktoré sú predmetom výnimiek uvedených odsekoch 2 a 3 a pravidlách pre jednotlivé fondy, sú umiestnené do oblasti programu.

2.   Riadiaci orgán môže odsúhlasiť realizáciu operácie mimo oblasti programu, ale v rámci Únie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

operácia je v prospech oblasti programu;

b)

celková suma pridelená v rámci programu na operácie umiestnené mimo oblasti programu nepresahuje 15 % podpory poskytnutej z EFRR, Kohézneho fondu a ENRF na úrovni priority alebo 5 % podpory z EPFRV na úrovni programu;

c)

monitorovací výbor odsúhlasil operáciu alebo príslušné druhy operácií;

d)

povinnosti orgánov zodpovedných za program, ktoré súvisia s riadením, kontrolou a auditom a týkajú sa operácie, plnia orgány zodpovedné za program, v rámci ktorého je na danú operáciu poskytnutá podpora, alebo uzatvoria dohody s orgánmi v oblasti, v ktorej sa operácia realizuje.

3.   V prípade operácií, ktoré sa týkajú technickej pomoci alebo propagačných aktivít, môžu výdavky vzniknúť mimo Únie za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) a povinnosti súvisiace s riadením, kontrolou a auditom týkajúce sa operácie.

4.   Odseky 1 až 3 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca a odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na operácie podporované z ESF.

Článok 71

Dĺžka trvania operácií

1.   Príspevok z EŠIF na operáciu zloženú z investície do infraštruktúry alebo investície do výroby sa musí vrátiť, ak je operácia do piatich rokov od záverečnej platby poskytnutej prijímateľovi alebo prípadne v období stanovenom v pravidlách o štátnej pomoci predmetom niektorej z nasledujúcich skutočností:

a)

skončenia alebo premiestnenia výrobnej činnosti mimo oblasti programu;

b)

zmeny vlastníctva položky infraštruktúry, ktorá poskytuje firme alebo orgánu verejnej moci neoprávnené zvýhodnenie;

c)

podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje jej povahu, ciele alebo podmienky realizácie, čo by spôsobilo narušenie jej pôvodných cieľov.

Sumy vyplatené neoprávnene v súvislosti s operáciou vráti členský štát späť, a to vo výške, ktorá je úmerná obdobiu, počas ktorého požiadavky neboli splnené.

Členské štáty môžu lehotu stanovenú v prvom pododseku skrátiť na tri roky v prípadoch súvisiacich so zachovaním investícií alebo pracovných miest vytvorených MSP.

2.   Príspevok z EŠIF na operáciu zahŕňajúcu investície do infraštruktúry alebo výroby sa musí vrátiť, ak sa výrobná činnosť do 10 rokov od záverečnej platby prijímateľovi presunie mimo Únie, avšak okrem prípadu, ak je prijímateľom MSP. Ak sa príspevok z EŠIF poskytuje vo forme štátnej pomoci, obdobie 10 rokov nahradí termín platný na základe pravidiel o štátnej pomoci.

3.   V prípade operácií podporovaných z ESF a operácií podporovaných z iných EŠIF, ktoré nepredstavujú investície do infraštruktúry alebo investície do výroby, sa príspevok z fondu vráti späť iba vtedy, keď tieto operácie podliehajú povinnosti zachovať investíciu podľa uplatniteľných pravidiel o štátnej pomoci a keď sa v ich prípade skončí alebo premiestni výrobná činnosť v rámci obdobia stanoveného v týchto pravidlách.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na príspevky na finančné nástroje alebo z finančných nástrojov alebo na každú operáciu, v prípade ktorej sa skončila výrobná činnosť v dôsledku nepodvodného vyhlásenia konkurzu.

5.   Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú na fyzické osoby, ktoré sú prijímateľmi investičnej podpory a po ukončení investičnej operácie sa stanú oprávnenými a dostanú podpory na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013, keď je príslušná investícia priamo spojená s druhom činnosti označenej za oprávnenú na podporu z o Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

HLAVA VIII

RIADENIE A KONTROLA

KAPITOLA I

Systémy riadenia a kontroly

Článok 72

Všeobecné zásady systémov riadenia a kontroly

Systémy riadenia a kontroly v súlade s článkom 4 ods. 8 pozostávajú z:

a)

opisu funkcie každého subjektu zapojeného do riadenia a kontroly a rozdelenie funkcií v rámci každého subjektu;

b)

dodržiavania zásady oddelenia funkcií medzi týmito subjektmi a v rámci nich;

c)

postupov na zabezpečenie bezchybnosti a správnosti vykázaných výdavkov;

d)

počítačových systémov účtovníctva, uchovávania a prenosu finančných údajov a údajov o ukazovateľoch, monitorovania a podávania správ;

e)

systémov podávania správ a monitorovania v prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný orgán;

f)

mechanizmov auditu fungovania systémov riadenia a kontroly;

g)

systémov a postupov na zabezpečenie adekvátneho audítorského záznamu (audit trail);

h)

predchádzania, zisťovania a opravy nezrovnalostí vrátane podvodu a vymáhania neoprávnene vyplatených súm vrátane všetkých úrokov z omeškania.

Článok 73

Zodpovednosti v rámci spoločného riadenia

Členské štáty a Komisia v súlade so zásadou spoločného riadenia zodpovedajú za riadenie a kontrolu programov, a to v súlade s ich príslušnými zodpovednosťami stanovenými v tomto nariadení a v pravidlách pre jednotlivé fondy.

Článok 74

Zodpovednosti členských štátov

1.   Členské štáty plnia povinnosti riadenia kontroly a auditu a preberajú výsledné zodpovednosti stanovené v pravidlách spoločného riadenia uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách a pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa ich systémy riadenia a kontroly programov stanovili v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy a aby tieto systémy účinne fungovali.

3.   Členské štáty zabezpečia zavedenie účinných mechanizmov na posúdenie sťažností týkajúcich sa EŠIF. Za rozsah, pravidlá a postupy týkajúce sa týchto mechanizmov zodpovedajú členské štáty v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom. Členské štáty na požiadanie Komisie preskúmajú sťažnosti predložené Komisii patriace do rozsahu pôsobnosti ich mechanizmov. Členské štáty na požiadanie informujú Komisiu o výsledkoch týchto preskúmaní.

4.   Všetky úradné výmeny informácií medzi členským štátom a Komisiou sa uskutočnia pomocou systému elektronickej výmeny údajov. Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce podmienky, s ktorými musí byť v súlade tento systém elektronickej výmeny údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

KAPITOLA II

Právomoci a zodpovednosti Komisie

Článok 75

Právomoci a zodpovednosti Komisie

1.   Komisia sa na základe dostupných informácií vrátane informácií o určení orgánov zodpovedných za riadenie a kontrolu, dokumentov predkladaných každý rok v súlade s článkom 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách týmito určenými orgánmi, správ o kontrole, výročných správ o vykonávaní a auditov vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie uistí, či si členské štáty vytvorili systémy riadenia a kontroly, ktoré zodpovedajú tomuto nariadeniu a pravidlám pre jednotlivé fondy a či tieto systémy efektívne fungujú počas vykonávania programov.

2.   Úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia Komisie môžu vykonať audity alebo kontroly na mieste za podmienky, že oznámenie bolo podané príslušnému vnútroštátnemu orgánu minimálne 12 pracovných dní vopred s výnimkou naliehavých prípadov. Komisia rešpektuje zásadu proporcionality, pričom zohľadňuje potrebu vyhnúť sa neoprávnenej duplicite auditov alebo kontrol, ktoré vykonávajú členské štáty, úroveň rizika pre rozpočet Únie a potrebu znížiť administratívnu záťaž prijímateľov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Rozsah týchto auditov alebo kontrol môže zahŕňať najmä overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly v programe alebo jeho časti, operácie a hodnotenie riadneho finančného riadenia operácií alebo programov. Na týchto auditoch alebo kontrolách sa môžu zúčastňovať úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu.

Úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov alebo kontrol na mieste, majú prístup ku všetkým potrebným záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z EŠIF, alebo k systémom riadenia a kontroly, bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené. Členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie kópie týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov.

Právomoci stanovené v tomto odseku neovplyvňujú uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré vyhradzujú určité úkony agentom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úradníci a oprávnení zástupcovia Komisie sa okrem iného nezúčastňujú na domácich návštevách ani na úradnom vypočúvaní osôb na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Takíto úradníci a oprávnení zástupcovia však majú prístup k takto získaným informáciám, pričom tým nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a v plnej miere sa dodržiavajú základné práva príslušných právnych subjektov.

3.   Komisia môže od členského štátu vyžadovať prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie účinného fungovania jeho systémov riadenia a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

HLAVA IX

FINANČNÉ RIADENIE, PRESKÚMANIE A SCHVÁLENIE ÚČTOV A FINANČNÉ OPRAVY, ZRUŠENIE ZÁVÄZKU

KAPITOLA I

Finančné riadenie

Článok 76

Rozpočtové záväzky

Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každému programu sa realizujú v ročných splátkach pre každý fond každý rok v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Rozpočtové záväzky týkajúce sa výkonnostnej rezervy v každom programe sa realizujú oddelene od zvyšných prostriedkov, ktoré boli pridelené na program.

Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma program, predstavuje finančné rozhodnutie v zmysle článku 84 nariadenia o rozpočtových pravidlách a po oznámení danému členskému štátu právny záväzok v zmysle uvedeného nariadenia.

Pri každom programe nasledujú rozpočtové záväzky na prvú splátku po tom, čo Komisia prijme program.

Rozpočtové záväzky na nasledujúce splátky realizuje Komisia každý rok pred 1. májom na základe rozhodnutia uvedeného v druhom odseku tohto článku s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 16 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

V prípade, že po uplatnení výkonnostného rámca v súlade s článkom 22 v prípadoch, keď priority nedosiahli svoje čiastkové ciele, Komisia v prípade potreby zruší viazanosť zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov pridelené na príslušné programy ako súčasť výkonnostnej rezervy, a znova ich uvoľní na programy, v prípade ktorých sa navýšila pridelená suma rozpočtových prostriedkov v dôsledku zmeny schválenej Komisiou v súlade s článkom 22 ods. 5.

Článok 77

Spoločné pravidlá platieb

1.   Komisia vykonáva platby príspevku z EŠIF na každý program v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov. Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu.

2.   Platby týkajúce sa záväzkov výkonnostnej rezervy sa nerealizujú skôr ako definitívne pridelenie prostriedkov výkonnostnej rezervy v súlade s článkom 22 ods. 3 a 4.

3.   Platby majú formu zálohových platieb, priebežných platieb a záverečných platieb.

4.   V prípade foriem podpory podľa článku 67 ods. 1 prvom pododseku písm. b), c) a d) a článkov 68 a 69 sa náklady vypočítané na uplatniteľnom základe považujú za oprávnené výdavky.

Článok 78

Spoločné pravidlá výpočtu priebežných platieb a záverečných platieb

Pravidlá na výpočet sumy vyplácanej ako priebežné platby a záverečné platby sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy. Táto suma je funkciou osobitnej sadzby spolufinancovania uplatňovanej na oprávnené výdavky.

Článok 79

Žiadosť o platbu

1.   Osobitný postup a informácie, ktoré sa majú predložiť pri žiadostiach o platbu vo vzťahu ku každému EŠIF, sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.   Žiadosť o platbu, ktorá sa má predložiť Komisii, obsahuje všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na predkladanie účtov v súlade s článkom 68 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 80

Používanie eura

Sumy stanovené v programoch predložených členskými štátmi, odhady výdavkov, výkazy výdavkov, žiadosti o platbu, ročné účty a výdavky uvedené vo výročnej a záverečnej správe o vykonávaní sú vyjadrené v eurách.

Článok 81

Prvá zálohová platba

1.   Po rozhodnutí Komisie, ktorým sa prijíma program, Komisia zaplatí prvú sumu zálohovej platby na celé programové obdobie. Táto prvá suma zálohovej platby sa vyplatí v splátkach podľa rozpočtových potrieb. Úrovne splátok sú vymedzené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.   Prvá zálohová platba sa používa iba na uhradenie platieb prijímateľom pri vykonávaní programu. Na tento účel sú bezodkladne k dispozícii zodpovednému subjektu.

Článok 82

Zúčtovanie prvej zálohovej platby

Suma vyplatená ako prvá zálohová platba sa plne odpíše z účtov Komisie najneskôr pri skončení programu.

Článok 83

Prerušenie lehoty na platbu

1.   Lehotu na platbu žiadosti o priebežnú platbu môže poverený schvaľujúci úradník v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách prerušiť najviac na šesť mesiacov, ak:

a)

na základe informácií poskytnutých vnútroštátnym auditným subjektom alebo orgánom auditu Únie existujú jasné dôkazy, ktoré naznačujú závažné nedostatky vo fungovaní systému riadenia a kontroly;

b)

poverený schvaľujúci úradník musí vykonať dodatočné overenie po tom, ako dostal na vedomie informácie, ktoré ho varovali, že výdavky v žiadosti o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá má vážne finančné dôsledky;

c)

nebol predložený niektorý z dokumentov požadovaných podľa článku 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Členský štát sa môžu dohodnúť na predĺžení obdobia prerušenia o ďalšie tri mesiace.

V pravidlách pre jednotlivé fondy týkajúcich sa ENRF sa môže stanoviť konkrétny dôvod na prerušenie platieb spojený s nedodržaním pravidiel uplatniteľných podľa spoločnej rybárskej politiky, ktoré bude primerané povahe, závažnosti, trvaniu a opakujúcemu sa charakteru nedodržania.

2.   Poverený schvaľujúci úradník obmedzí prerušenie na časť výdavkov, ktorých sa týka žiadosť o platbu a ktoré sú ovplyvnené prvkami uvedenými v prvom pododseku odseku 1, s výnimkou prípadu, keď nemožno určiť časť ovplyvnených výdavkov. Poverený schvaľujúci úradník písomne informuje členský štát a riadiaci orgán ihneď o dôvode prerušenia a požiada ich o napravenie tejto situácie. Poverený schvaľujúci úradník prerušenie ukončí hneď, ako sa prijmú potrebné opatrenia.

KAPITOLA II

Preskúmanie a schválenie účtov

Článok 84

Lehota na preskúmanie a schválenie účtov Komisiou

Do 31. mája roku nasledujúceho po skončení účtovného obdobia Komisia uplatní v súlade s článkom 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách postupy na preskúmanie a schválenie účtov a informuje členský štát o tom, či uznáva, že účty sú úplné, presné a pravdivé v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

KAPITOLA III

Finančné opravy

Článok 85

Finančné opravy Komisie

1.   Komisia uskutočňuje finančné opravy zrušením celého príspevku Únie na program alebo jeho časti a jeho účinným vymáhaním od členského štátu s cieľom vylúčiť z financovania Únie tie výdavky, ktoré porušujú uplatniteľné právo.

2.   Porušenie uplatniteľného práva vedie k finančnej oprave len v súvislosti s výdavkami, ktoré boli vykázané Komisii, a len vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

porušenie ovplyvňuje výber operácie orgánom zodpovedným za podporu z EŠIF alebo v prípadoch, keď vzhľadom na povahu porušenia nie je možné určiť tento dosah, pričom však hrozí odôvodnené riziko, že porušenie malo takýto vplyv;

b)

porušenie má vplyv na výšku výdavkov vykázaných na úhradu z rozpočtu Únie alebo v prípadoch, ak vzhľadom na povahu porušenia nie je možné vyčísliť jeho finančný dosah, pričom však hrozí odôvodnené riziko, že porušenie malo takýto vplyv.

3.   Komisia pri rozhodovaní o finančnej oprave podľa odseku 1 dodrží zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu a závažnosť porušenia uplatniteľného práva a jeho finančné dôsledky pre rozpočet Únie. Komisia informuje Európsky parlament o rozhodnutiach prijatých s cieľom uplatniť finančné opravy.

4.   Kritériá a postupy uplatňovania finančných opráv sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

KAPITOLA IV

Zrušenie viazanosti

Článok 86

Zásady

1.   Všetky programy podliehajú postupu zrušenia viazanosti, ktorý sa zakladá na tom, že viazanosť súm súvisiacich so záväzkom, ktoré nie sú kryté zálohovou platbou alebo žiadosťou o platbu v rámci určeného obdobia, a to vrátane akejkoľvek žiadosti o platbu, na ktorú sa úplne alebo čiastočne vzťahuje prerušenie lehoty na úhradu alebo pozastavenie platieb, sa zruší.

2.   Viazanosť záväzku súvisiaceho s posledným rokom obdobia sa zruší v súlade s pravidlami ukončovania programov.

3.   Presné uplatňovanie pravidla zrušenia viazanosti pre každý EŠIF sa stanoví v pravidlách pre jednotlivé fondy.

4.   Viazanosť časti záväzkov, ktoré sú stále otvorené, sa zruší, ak sa Komisii nepredložil niektorý z dokumentov potrebných na skončenie programu v rámci lehôt stanovených v pravidlách pre jednotlivé fondy.

5.   Rozpočtové záväzky v súvislosti s výkonnostnou rezervou podliehajú iba postupu zrušenia viazanosti stanovenému v odseku 4.

Článok 87

Výnimka zo zrušenia viazanosti

1.   Suma, ktorej sa zrušenie viazanosti týka, sa zníži o sumy rovnocenné tej časti rozpočtového záväzku, pre ktorú:

a)

sú operácie pozastavené súdnym konaním alebo správnym odvolaním s odkladným účinkom; alebo

b)

nebolo možné predložiť žiadosť o platbu z dôvodov vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje vykonávanie celého programu alebo jeho časti.

Vnútroštátne orgány, ktoré sa na pôsobenie vyššej moci odvolávajú podľa písmena b) prvého pododseku, preukážu priame následky vyššej moci na vykonávanie celého programu alebo jeho časti.

Na účely písmen a) a b) prvého pododseku možno o zníženie požiadať raz, ak odklad alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo viac než jeden rok, alebo niekoľkokrát, ak to zodpovedá dĺžke pôsobenia vyššej moci alebo počtu rokov medzi dátumom súdneho alebo správneho rozhodnutia, ktoré majú odkladný účinok na vykonávanie operácie, a dátumom konečného súdneho alebo správneho rozhodnutia.

2.   Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) a b) v prípade sumy, ktorá sa má vykázať do konca predchádzajúceho roka.

Článok 88

Postup

1.   Komisia včas informuje členský štát a riadiaci orgán, ak existuje riziko uplatnenia pravidla zrušenia viazanosti podľa článku 86.

2.   Komisia informuje členský štát a riadiaci orgán o sume zrušenia viazanosti, ktorá vyplýva z týchto informácií, ktoré získala k 31. januáru.

3.   Členský štát má dva mesiace na to, aby súhlasil so sumou, ktorej viazanosť má byť zrušená, alebo aby predložil svoje pripomienky.

4.   Členský štát predloží Komisii do 30. júna zrevidovaný finančný plán na príslušný rozpočtový rok zohľadňujúci zníženú sumu podpory na jednu alebo niekoľko priorít programu, pričom v prípade potreby zohľadní pridelenie prostriedkov podľa fondu a kategórie regiónu. Ak takýto plán nepredloží, Komisia zreviduje finančný plán tým, že zníži príspevok z EŠIF na príslušný rozpočtový rok. Toto zníženie sa úmerne uplatní na každú prioritu.

5.   Komisia zmení rozhodnutie o prijatí programu prostredníctvom vykonávacích aktov najneskôr do 30. septembra.

TRETIA ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ NA EFRR, ESF A KOHÉZNY FOND

HLAVA I

CIELE A FINANČNÝ RÁMEC

KAPITOLA I

Úlohy, ciele a geografické pokrytie podpory

Článok 89

Úlohy a ciele

1.   Fondy prispievajú k rozvoju a uskutočňovaniu činností Únie vedúcich k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ.

Činnosti podporované z fondov takisto prispievajú k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

2.   Na účely úlohy uvedenej v odseku 1 sa sledujú tieto ciele:

a)

„Investovanie do rastu a zamestnanosti“ členských štátov a regiónov, ktoré majú byť podporované z fondov; a

b)

„Európska územná spolupráca“, ktorú má podporovať EFRR.

Článok 90

Cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti

1.   Štrukturálne fondy podporujú cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti vo všetkých regiónoch zodpovedajúcich úrovni 2 spoločnej klasifikácie územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny úrovne 2 NUTS“) stanovenej v nariadení (ES) č. 1059/2003 zmenenom nariadením (ES) č. 105/2007.

2.   Prostriedky na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti sa rozdelia medzi tieto tri kategórie regiónov úrovne 2 NUTS:

a)

menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa je menej ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27;

b)

prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 90 % priemerného HDP v EÚ-27;

c)

rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 90 % priemerného HDP v EÚ-27.

Klasifikácia regiónov do jednej z týchto troch kategórií regiónov sa určí na základe pomeru ich HDP na obyvateľa v každom regióne, meraného paritou kúpnej sily a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie rokov 2007 -2009 k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

3.   Z Kohézneho fondu sa podporujú tie členské štáty, ktorých HND na obyvateľa meraný pomocou parity kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie rokov 2008 - 2010 je menej ako 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

Členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu v roku 2013, ale ktorých nominálny HND na obyvateľa presahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 na základe výpočtov podľa prvého pododseku, dostanú podporu z Kohézneho fondu na prechodnom a osobitnom základe.

4.   Komisia bezprostredne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce zoznam regiónov, ktoré spĺňajú kritériá troch kategórií regiónov uvedených v odseku 2, a členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá v odseku 3. Tento zoznam platí od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

5.   V roku 2016 Komisia prehodnotí oprávnenosť členských štátov na podporu z Kohézneho fondu na základe údajov Únie o HND pre EÚ-27 na obdobie rokov 2012 - 2014. Členské štáty, ktorých nominálny HND na obyvateľa nedosahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27, sa stanú novo oprávnené na podporu z Kohézneho fondu a tie členské štáty, ktorých nominálny HND na obyvateľa presahuje 90 %, stratia oprávnenosť a dostanú podporu z Kohézneho fondu na prechodnom a osobitnom základe.

KAPITOLA II

Finančný rámec

Článok 91

Prostriedky pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť

1.   Prostriedky pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ktoré sú k dispozícii pre rozpočtový záväzok na obdobie rokov 2014 - 2020, predstavujú 325 145 694 739 EUR v cenách roku 2011 v súlade s ročným rozdelením stanoveným v prílohe VI, z čoho 322 145 694 739 EUR prestavuje celkové zdroje pridelené EFRR, ESF a Kohéznemu fondu a 3 000 000 000 EUR predstavuje osobitné pridelené prostriedky pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Na účely programovania a následného zahrnutia do rozpočtu Únie sa výška prostriedkov pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť zaznamenáva s 2 % ročnou sadzbou.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie stanovujúce ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a cieľa Európska územná spolupráca a ročné rozdelenie zdrojov z osobitných pridelených prostriedkov na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí podľa členského štátu spolu so zoznamom oprávnených regiónov v súlade s kritériami a metodikou stanovenou v prílohách VII a VIII bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku alebo článok 92 ods. 8.

3.   Na podnet Komisie sa na technickú pomoc pridelí 0,35 % celkových prostriedkov po odpočítaní podpory pre Nástroj na prepájanie Európy uvedenej v článku 92 ods. 6 a pomoci pre najodkázanejšie osoby uvedenej v článku 92 ods. 7.

Článok 92

Prostriedky na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti a na cieľ Európska územná spolupráca

1.   Prostriedky na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti predstavujú 96,33 % celkových zdrojov (t. j. spolu 313 197 435 409 EUR) a rozdelia sa takto:

a)

52,45 % (t. j. spolu 164 279 015 916 EUR) pre menej rozvinuté regióny;

b)

10,24 % (t. j. spolu 32 084 931 311 EUR) pre prechodné regióny;

c)

15,67 % (t. j. spolu 49 084 308 755 EUR) pre rozvinutejšie regióny;

d)

21,19 % (t. j. spolu 66 362 384 703 EUR) pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu;

e)

0,44 % (t. j. spolu 1 386 794 724 EUR) ako dodatočné finančné prostriedky pre najvzdialenejšie regióny vymedzené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne 2 NUTS, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.

2.   Okrem súm stanovených v článku 91 a v odseku 1 tohto článku sa na roky 2014 a 2015 uvoľnia ďalšie prostriedky vo výške 94 200 000 EUR a 92 400 000 EUR, ako sa uvádza v odseku Dodatočné úpravy v prílohe VII. Tieto sumy sa určia v rozhodnutí Komisie uvedenom v článku 91 ods. 2.

3.   Komisia v roku 2016 v technickej úprave na rok 2017 v súlade s článkami 4 a 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, preskúma celkovú výšku pridelených prostriedkov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti každého členského štátu na roky 2017 – 2020 za použitia rozdeľovacej metódy stanovenej v odsekoch 1 až 16 prílohy VII na základe najnovších dostupných štatistík a porovnania, pre členské štáty s obmedzeniami, medzi nahromadeným národným HDP sledovaným v rokoch 2014 - 2015 a nahromadeným národným HDP za rovnaké obdobie odhadovaný v roku 2012 v súlade s odsekom 10 prílohy VII. Ak kumulatívny rozdiel predstavuje viac ako +/-5 % medzi revidovanými pridelenými prostriedkami a celkovými pridelenými prostriedkami, celkové pridelené prostriedky sa primerane upravia. V súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 sa úpravy rozložia na rovnaké časti počas rokov 2017 - 2020 a podľa toho sa upravia aj príslušné stropy finančného rámca. Celkový čistý účinok úprav, či už kladných alebo záporných, nepresiahne sumu 4 000 000 EUR. Komisia na základe technickej úpravy prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacích aktov stanovujúcich revidované ročné rozdelenie celkových prostriedkov pre každý členský štát.

4.   Aby sa zabezpečilo, že bude zameraný dostatok investícií na zamestnanosť mládeže, mobilitu pracovnej sily, vedomosti, sociálne začleňovanie a boj proti chudobe, podiel prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré sú k dispozícii na programovanie operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, pridelených do ESF v každom členskom štáte nesmie byť nižší ako zodpovedajúci podiel ESF pre tento členský štát stanovený v operačných programoch pre ciele Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť na programové obdobie 2007 – 2013. K tomuto podielu sa pridá dodatočná suma pre každý členský štát určená v súlade s metódou stanovenou v prílohe IX s cieľom zabezpečiť, aby podiel ESF vyjadrený percentom z celkových kombinovaných prostriedkov v rámci fondov na úrovni Únie okrem podpory z Kohézneho fondu na dopravnú infraštruktúru v rámci Nástroja na prepájanie Európy uvedeného v odseku 6 a podpory zo štrukturálnych fondov na pomoc pre najodkázanejšie osoby uvedenej v odseku 7, nebol v členských štátoch menší ako 23,1 %. Na účely tohto odseku sa investície poskytované z ESF na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí považuje za súčasť podielu štrukturálnych fondov prideleného pre ESF.

5.   Zdroje na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí tvoria 3 000 000 000 EUR z osobitných pridelených prostriedkov na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a aspoň 3 000 000 000 EUR vo forme cielených investícií z ESF.

6.   Výška pomoci z Kohézneho fondu, ktorá sa má presunúť do Nástroja na prepájanie Európy, predstavuje 10 000 000 000 EUR. Vynaloží sa na projekty dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013, výlučne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu.

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa má previesť z príspevku prideleného každému členskému štátu z Kohézneho fondu na Nástroj na prepájanie Európy, ktorý sa určí na pomernom základe na celé obdobie. Prostriedky pridelené z Kohézneho fondu každému členskému štátu sa zodpovedajúco znížia.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z Kohézneho fondu uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových riadkov Nástroja na prepájanie Európy počnúc rozpočtovým postupom roku 2014.

Suma presunutá z Kohézneho fondu do Nástroja na prepájanie Európy, uvedená v prvom pododseku, sa použije začatím konkrétnych výziev na projekty vykonávajúce základné siete alebo na projekty a horizontálnymi aktivitami určenými v časti I prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1316/2013.

Pravidlá uplatniteľné pre dopravný sektor v rámci nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 sa vzťahujú na konkrétne výzvy uvedené vo štvrtom pododseku. Výber projektov oprávnených na financovanie až do 31. decembra 2016 rešpektuje národné pridelené prostriedky v rámci Kohézneho fondu. Od 1. januára 2017 sa prostriedky presunuté do Nástroja na prepájanie Európy, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, sprístupnia pre všetky štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu a použijú sa na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013.

S cieľom podporiť členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, ktoré môžu mať ťažkosti s navrhovaním projektov, ktoré sú dostatočne moderné, kvalitné, či oboje, a ktoré majú dostatočnú pridanú hodnotu pre Úniu, sa osobitná pozornosť venuje akciám programovej podpory zameranej na posilnenie inštitučných kapacít a efektívnosti verejnej správy a verejných služieb vo vzťahu k vypracovaniu a realizácii projektov uvedených v časti I prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 1316/2013. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru čerpania presunutých finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch oprávnených na financovanie z Kohézneho fondu môže Komisia organizovať dodatočné výzvy.

7.   Podpora zo štrukturálnych fondov na pomoc pre najodkázanejšie osoby v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti predstavuje najmenej 2 500 000 000 EUR a môže sa zvýšiť až o 1 000 000 EUR dodatočnou podporou, o ktorej dobrovoľne rozhodnú členské štáty.

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa v každom členskom štáte prevedie z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov každého členského štátu pridelených na pomoc pre najodkázanejšie osoby na celé obdobie. Finančné prostriedky štrukturálnych fondov pre každý členský štát sa primerane znížia na základe pomerného zníženia podľa kategórie regiónu.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore zo štrukturálnych fondov uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových riadkov nástroja pomoci pre najodkázanejšie osoby v rámci rozpočtového postupu na rok 2014.

8.   Z prostriedkov štrukturálnych fondov sa na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti pridelí 330 000 000 EUR na inovatívne činnosti pod priamym alebo nepriamym riadením Komisie v oblasti udržateľného mestského rozvoja.

9.   Prostriedky na cieľ Európska územná spolupráca predstavujú 2,75 % z celkových prostriedkov disponibilných pre rozpočtové záväzky z fondov na obdobie rokov 2014 - 2020 (t. j. spolu 8 948 259 330 EUR).

10.   Na účely tohto článku, článkov 18, 91, 93, 95, 99, 120, prílohy I a prílohy X tohto nariadenia, článku 4 nariadenia o EFRR, článku 4 a článkov 16 až 23 nariadenia o ESF, článku 3 ods. 3 nariadenia o EÚS sa najvzdialenejší región Mayotte považuje za región úrovne 2 NUTS patriaci do kategórie menej rozvinutých regiónov. Na účely článku 3 ods. 1 a 2 nariadenia o EÚS sa regióny Mayotte a Saint Martin považujú za regióny úrovne 3 NUTS.

Článok 93

Neprevoditeľnosť prostriedkov medzi kategóriami regiónov

1.   Celkové prostriedky, ktoré sú každému členskému štátu pridelené pre menej rozvinuté regióny, prechodné regióny a rozvinutejšie regióny, nemožno prevádzať medzi týmito kategóriami regiónov.

2.   Odchylne od odseku 1 Komisia môže za náležite opodstatnených okolností súvisiacich s dosahovaním jedného alebo viacerých tematických cieľov prijať návrh členského štátu pri prvom predložení partnerskej dohody alebo za riadne odôvodnených okolností, v čase pridelenia výkonnostnej rezervy, alebo v zásadnej revízii partnerskej dohody previesť maximálne 3 % celkových prostriedkov pridelených pre kategóriu regiónov do iných kategórií regiónov.

Článok 94

Neprevoditeľnosť prostriedkov medzi cieľmi

1.   Celkové prostriedky, ktoré sa každému členskému štátu prideľujú v súvislosti s cieľom Investovanie do rastu a zamestnanosti a cieľom Európska územná spolupráca, nemožno prevádzať medzi týmito cieľmi.

2.   Odchylne od odseku 1, Komisia môže v záujme zachovania efektívneho príspevku fondov na úlohy uvedené v článku 89 ods. 1, v riadne odôvodnených prípadoch a na základe podmienky ustanovenej v odseku 3, prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu návrh členského štátu pri prvom predložení partnerskej dohody na prevod časti jeho finančných prostriedkov určených na cieľ Európska územná spolupráca do cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

3.   Podiel cieľa Európska územná spolupráca v členskom štáte, ktorý predkladá návrh uvedený v odseku 2, predstavuje najmenej 35 % celkových prostriedkov pridelených pre tento členský štát v súvislosti s cieľom Investovanie do rastu a zamestnanosti a cieľom Európska územná spolupráca a po prevode predstavuje najmenej 25 % týchto celkových prostriedkov.

Článok 95

Doplnkovosť

1.   Na účely tohto článku a prílohy X sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„tvorba hrubého fixného kapitálu“ sú akvizície všetkých rezidenčných výrobcov po odpočítaní odpredaja fixných aktív počas daného obdobia a pripočítaní určitých dodatkov k hodnotám nevyprodukovaných aktív realizovaných výrobnou činnosťou výrobcu alebo inštitucionálnych jednotiek, ako je vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 2223/96 (37);

2)

„fixné aktíva“ sú všetky hmotné alebo nehmotné aktíva vyprodukované ako výstupy z výrobných procesov, ktoré sú opakovane alebo priebežne používané vo výrobných procesoch počas obdobia dlhšieho ako jeden rok;

3)

„verejná správa“ sú všetky inštitucionálne jednotky, ktoré okrem plnenia svojich politických zodpovedností a úloh v rámci hospodárskej regulácie poskytujú v prvom rade nekomerčné služby (prípadne tovary) pre individuálnu alebo kolektívnu spotrebu a prerozdeľujú príjmy a bohatstvo;

4)

„verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky“ sú tvorba hrubého fixného kapitálu verejnej správy.

2.   Podpora z fondov na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti nenahrádza verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky členského štátu.

3.   Členské štáty si v období rokov 2014 – 2020 zachovajú úroveň priemerných ročných verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov prinajmenšom na referenčnej úrovni stanovenej v partnerskej dohode.

Pri stanovení referenčnej úrovne uvedenej v prvom pododseku Komisia a členské štáty zohľadnia všeobecné makroekonomické podmienky a osobitné alebo výnimočné okolnosti, akými sú privatizácia, výnimočná výška verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov členského štátu počas programového obdobia 2007 – 2013 a vývoj ďalších ukazovateľov verejného investovania. Takisto zohľadnia zmeny vo výške národných pridelených prostriedkov z fondov v porovnaní s rokmi 2007 – 2013.

4.   Overovanie toho, či sa zachovala úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti na dané obdobie, sa uskutoční iba v tých členských štátoch, v ktorých aspoň 15 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých regiónoch.

V tých členských štátoch, v ktorých aspoň 65 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej úrovni.

V tých členských štátoch, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 65 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých regiónoch, sa overenie uskutoční na regionálnej úrovni. Na tento účel príslušné členské štáty poskytnú Komisii informácie o výdavkoch v menej rozvinutých regiónoch v každej etape procesu overovania.

5.   Overenie toho, či sa zachovala úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, sa uskutoční v čase predloženia partnerskej dohody (ďalej len „overenie ex ante“), v roku 2018 (ďalej len „overenie v polovici obdobia“) a v roku 2022 (ďalej len „overenie ex post“).

Podrobné pravidlá overovania doplnkovosti sú uvedené v bode 2 prílohy X.

6.   Ak Komisia v rámci overovania ex post zistí, že členský štát nezachoval referenčnú úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti stanovenú v partnerskej dohode a tak, ako sa uvádza v prílohe X, Komisia môže vzhľadom na stupeň nedodržania záväzkov uskutočniť finančnú opravu prijatím rozhodnutia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Komisia pri rozhodovaní, či uskutočniť finančnú opravu, zohľadňuje skutočnosť, či sa ekonomická situácia členského štátu od overenia v polovici obdobia výrazne zmenila. Podrobné pravidlá týkajúce sa sadzieb finančnej opravy sú uvedené v bode 3 prílohy X.

7.   Odseky 1 až 6 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

HLAVA II

PROGRAMOVANIE

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia o fondoch

Článok 96

Obsah, prijatie a zmena operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

1.   Operačný program sa skladá z prioritných osí. Prioritná os sa týka jedného fondu a jednej kategórie regiónu s výnimkou Kohézneho fondu a bez toho, aby bol dotknutý článok 59, zodpovedá tematickému cieľu a zahŕňa jednu alebo viacero investičných priorít tohto tematického cieľa v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. V prípade potreby a s cieľom zvýšiť jej vplyv a efektívnosť prostredníctvom tematicky súdržného integrovaného prístupu môže prioritná os:

a)

súvisieť s viac než jednou kategóriou regiónu;

b)

kombinovať jednu alebo viacero doplnkových investičných priorít z EFRR, Kohézneho fondu a ESF v rámci jedného tematického cieľa;

c)

v riadne odôvodnených prípadoch kombinovať jednu alebo viaceré doplnkové investičné priority rozličných tematických cieľov v záujme dosiahnutia maximálneho prínosu pre túto prioritnú os;

d)

v prípade ESF kombinovať investičné priority z rozličných tematických cieľov stanovených v článku 9 prvom odseku bodoch 8, 9, 10 a 11 s cieľom uľahčiť ich prínos pre iné prioritné osi a na účely uplatnenia sociálnej inovácie a nadnárodnej spolupráce.

Členské štáty môžu skombinovať dve alebo viacero z možností uvedených v písmenách a) až d).

2.   Operačný program prispieva k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a k dosiahnutiu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vymedzuje:

a)

odôvodnenie výberu tematických cieľov, zodpovedajúcich investičných priorít a pridelených finančných prostriedkov so zreteľom na partnerskú dohodu na základe určenia regionálnych a podľa potreby vnútroštátnych potrieb vrátane potreby zamerať sa na riešenie výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, s prihliadnutím na hodnotenie ex ante v súlade s článkom 55;

b)

pre každú prioritnú os, ktorá sa netýka technickej pomoci:

i)

investičné priority a súvisiace konkrétne ciele;

ii)

s cieľom posilniť orientáciu programovania na výsledky očakávané výsledky pre konkrétne ciele a zodpovedajúce ukazovatele výsledkov spolu s východiskovou a cieľovou hodnotou, podľa potreby kvantifikované, a to v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy;

iii)

opis druhu činností a príklady činností, ktoré sa majú podporiť v rámci každej investičnej priority a ich očakávaný príspevok ku konkrétnym cieľom uvedeným v bode i) vrátane usmerňujúcich zásad výberu operácií, a podľa potreby určenia hlavných cieľových skupín, osobitných cieľových území, typov prijímateľov, plánovaného využitia finančných nástrojov a veľkých projektov;

iv)

ukazovatele výstupu pre každú investičnú prioritu, a to vrátane kvantifikovanej cieľovej hodnoty, ktoré by podľa očakávania mali v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy prispieť k dosiahnutiu výsledkov;

v)

určenie vykonávacích krokov a finančných ukazovateľov a ukazovateľov výstupu, a prípadne ukazovateľov výsledkov, ktoré sa použijú ako čiastkové ciele a zámery výkonnostného rámca v súlade s článkom 21 ods. 1 a prílohou II;

vi)

zodpovedajúce kategórie intervencií na základe nomenklatúry prijatej Komisiou a orientačné rozdelenie plánovaných prostriedkov;

vii)

v prípade potreby zhrnutie plánovaného využitia technickej pomoci vrátane, ak je to potrebné, opatrení na posilnenie administratívnej kapacity orgánov zapojených do riadenia a kontroly programov a prijímateľov;

c)

pre každú prioritnú os týkajúcu sa technickej pomoci:

i)

konkrétne ciele;

ii)

očakávané výsledky pre každý konkrétny cieľ a v prípade, že je to objektívne odôvodnené vzhľadom na obsah činností, zodpovedajúce ukazovatele výsledkov s východiskovou a cieľovou hodnotou v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy;

iii)

opis činností, ktoré sa budú podporovať, a ich očakávaný príspevok k dosiahnutiu konkrétnych cieľov uvedených bode i);

iv)

ukazovatele výstupov, ktoré by podľa očakávania mali prispieť k dosiahnutiu výsledkov;

v)

zodpovedajúce kategórie intervencie na základe nomenklatúry prijatej Komisiou a orientačné rozdelenie plánovaných prostriedkov.

Bod ii) sa neuplatňuje, ak príspevok Únie na prioritnú os alebo osi týkajúce sa technickej pomoci v operačnom programe nepresahuje 15 000 000 EUR.

d)

finančný plán obsahujúci tieto tabuľky:

i)

tabuľky, v ktorých sa za každý rok v súlade s článkami 60, 120 a 121 uvádza výška celkových finančných prostriedkov plánovaných ako podpora z každého fondu a určujúce sumy týkajúce sa výkonnostnej rezervy;

ii)

tabuľky, v ktorých sa na celé programové obdobie uvádza výška celkových finančných prostriedkov podpory pridelenej z každého z fondov a národného spolufinancovania pre operačný program a pre každú prioritnú os s určením súm týkajúcich sa výkonnostnej rezervy. Pre prioritné osi, ktoré sa týkajú viacerých kategórií regiónu, tabuľky uvádzajú výšku celkových finančných prostriedkov pridelených z fondov a národné spolufinancovanie pre každú kategóriu regiónu.

Pre prioritné osi, ktoré kombinujú investičné priority rôznych tematických cieľov, tabuľka uvádza výšku celkových finančných prostriedkov pridelených z každého fondu a národné spolufinancovanie pre každý zodpovedajúci tematický cieľ.

V prípade, že národné spolufinancovanie pozostáva z verejného a súkromného spolufinancovania, tabuľka uvedie orientačné členenie medzi verejnými a súkromnými zložkami. Na informatívne účely poukazuje na plánovanú účasť EIB;

e)

zoznam veľkých projektov, ktorých realizácia je naplánovaná počas programového obdobia.

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa nomenklatúry uvedenej v písmene b) bode vi) a písmene c) bode v) prvého pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

3.   V operačnom programe sa s prihliadnutím na jeho obsah a ciele opíše integrovaný prístup k územnému rozvoju so zreteľom na partnerskú dohodu a uvedie sa, ako tento operačný program prispieva k dosiahnutiu jeho cieľov a k očakávaným výsledkom a podľa potreby sa spresní:

a)

prístup k využívaniu nástrojov v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou a zásady určovania oblastí, v ktorých sa bude vykonávať;

b)

orientačná suma podpory z EFRR na integrované opatrenia pre udržateľný mestský rozvoj, ktoré sa majú vykonávať v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia o EFRR a orientačná výška podpory pridelenej z ESF na integrované opatrenia;

c)

prístup k využívaniu nástroja IÚI okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje písmeno b), a orientačné pridelenie finančných prostriedkov z každej prioritnej osi;

d)

v rámci operačných programov opatrenia pre medziregionálne a nadnárodné opatrenia, ktorých prijímatelia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte;

e)

ak sa členské štáty a regióny podieľajú na makroregionálnych stratégiách a stratégiách pre morské oblasti so zreteľom na potreby oblasti programu určené členským štátom, príspevok plánovaných intervencií k takýmto stratégiám v rámci programu.

4.   V operačnom programe sa ďalej stanovuje:

a)

v prípade potreby určenie, či a ako rieši osobitné potreby geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, s osobitným zreteľom na marginalizované komunity a osoby so zdravotným postihnutím, a podľa potreby prínos k integrovanému prístupu stanovenému v partnerskej dohode;

b)

v prípade potreby určenie, či a ako rieši demografické výzvy regiónov alebo osobitné potreby oblastí, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sú uvedené v článku 174 ZFEÚ, a prínos k integrovanému prístupu stanovenému v partnerskej dohode na tento účel.

5.   V operačnom programe sa určí:

a)

riadiaci orgán, prípadne certifikačný orgán, a orgán auditu;

b)

orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby;

c)

opatrenia prijaté s cieľom zapojiť príslušných partnerov uvedených v článku 5 do prípravy operačného programu a úloha týchto partnerov pri vykonávaní, monitorovaní a hodnotení operačného programu.

6.   V operačnom programe sa tiež so zreteľom na obsah partnerskej dohody a s prihliadnutím na inštitucionálny a právny rámec členských štátov stanovia:

a)

mechanizmy na zabezpečenie koordinácie medzi fondmi, EPFRV, ENRF a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB, a to so zreteľom na príslušné ustanovenia uvedené v SSR;

b)

v prípade každej ex ante kondicionality, ktorá je stanovená v súlade s článkom 19 a prílohou XI a ktorá sa vzťahuje na operačný program, hodnotenie toho, či sú k dátumu predloženia partnerskej dohody a operačného programu tieto ex ante kondicionality splnené, a v prípade, že ex ante kondicionality nie sú splnené, opis opatrení na splnenie ex ante kondicionalít, zodpovedné orgány a harmonogram takýchto opatrení v súlade so zhrnutím predloženým v rámci partnerskej dohody;

c)

súhrnné posúdenie administratívnej záťaže prijímateľov a prípadne plánovaných opatrení, spolu s indikatívnym harmonogramom na zmenšenie administratívnej záťaže.

7.   Každý operačný program s výnimkou tých, keď sa technická pomoc vykonáva v rámci osobitných operačných programov, so zreteľom na riadne odôvodnené posúdenie ich významu pre obsah a ciele operačných programov, ktoré vykoná členský štát, zahŕňa opis:

a)

osobitných opatrení na to, aby sa pri výbere operácií zohľadnili požiadavky ochrany životného prostredia, efektívnosť zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, odolnosť voči katastrofám a predchádzanie a riadenie rizík;

b)

konkrétnych činností na podporu rovnosti príležitostí a zabránenie diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy, navrhovaní a vykonávania operačného programu, a najmä v súvislosti s prístupom k finančným prostriedkom, pričom sa vezmú do úvahy potreby rôznych cieľových skupín, ktorým hrozí takáto diskriminácia, a najmä požiadavky na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím;

c)

príspevku operačného programu k podpore rovnosti medzi mužmi a ženami, a v prípade potreby opis opatrení na zabezpečenie začlenenia rodového hľadiska na úrovni operačného programu a operácie.

Členské štáty môžu predložiť stanovisko národných orgánov pre rovnosť k opatreniam stanoveným v písmenách b) a c) prvého pododseku spolu s návrhom na operačný program v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

8.   Keď členský štát pripraví najviac jeden operačný program pre každý fond, môžu sa prvky operačného programu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 prvom pododseku písm. a), odseku 3 písm. a), c) a d), odseku 4 a odseku 6, začleniť výlučne do príslušných ustanovení partnerskej dohody.

9.   Operačný program sa pripraví v súlade so vzorom. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci tento vzor. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

10.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o schválení všetkých prvkov vrátane akýchkoľvek budúcich zmien operačného programu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto článku, s výnimkou prvkov patriacich do rozsahu pôsobnosti odseku 2 prvom pododseku písm. b) bodu vi), odseku 2 prvého pododseku písm. c) bodu v), odsekov 4 a 5, odseku 6 písm. a) a c) a odseku 7, za ktoré naďalej zodpovedajú členské štáty.

11.   Riadiaci orgán informuje Komisiu o každom rozhodnutí o zmene prvkov operačného programu, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie Komisie uvedené v odseku 10 do jedného mesiaca od dátumu prijatia tohto rozhodnutia o zmene. V rozhodnutí o zmene sa uvedie dátum nadobudnutia jeho účinnosti, ktorý nesmie byť skorší ako dátum jeho prijatia.

Článok 97

Špecifické podmienky na programovanie podpory pre spoločné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

V súlade s článkom 28 operačné programy uvedené v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b) obsahujú len prvky uvedené v článku 96 ods. 2 prvom pododseku písm. b) bodoch i), ii) a iv), článku 96 ods. 5 a článku 96 ods. 6 písm. b).

Článok 98

Spoločná podpora z fondov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

1.   Fondy môžu spoločne poskytovať podporu operačným programom v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

2.   EFRR a ESF môžu doplnkovým spôsobom a najviac do výšky 10 % prostriedkov Únie vyčlenených pre každú prioritnú os operačného programu financovať časť operácie, ktorej náklady sú oprávnené na podporu z iného fondu na základe pravidiel oprávnenosti platných pre daný fond za predpokladu, že tieto náklady sú potrebné na uspokojivú realizáciu operácie a sú s ňou priamo spojené.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

Článok 99

Geografický rozsah operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

Ak sa Komisia a členský štát nedohodnú inak, operačné programy pre EFRR a ESF sa vypracujú na vhodnej geografickej úrovni a aspoň na úrovni 2 NUTS, a to v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členského štátu.

Operačné programy čerpajúce podporu z Kohézneho fondu sa vypracúvajú na vnútroštátnej úrovni.

KAPITOLA II

Veľké projekty

Článok 100

Obsah

V rámci operačného programu alebo operačných programov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie podľa článku 96 ods. 10 tohto nariadenia alebo podľa článku 8 ods. 12 nariadenia o EÚS, sa z EFRR a Kohézneho fondu môže podporiť operácia zahŕňajúca série prác, činností alebo služieb určené svojím charakterom na uskutočnenie nedeliteľnej úlohy presnej ekonomickej alebo technickej povahy, ktorá má presne určené ciele a v súvislosti s ktorou celkové oprávnené náklady presahujú 50 000 000 EUR, a v prípade operácií, ktoré prispievajú k tematickému cieľu podľa článku 9 prvého odseku bodu 7, ak celkové oprávnené náklady presahujú 75 000 000 EUR (ďalej len „veľký projekt“). Finančné nástroje sa nepovažujú za veľké projekty.

Článok 101

Informácie potrebné na schválenie veľkého projektu

Riadiaci orgán pred schválením veľkého projektu zabezpečí, aby boli k dispozícii tieto informácie:

a)

podrobné údaje týkajúce sa orgánu, ktorý má byť zodpovedný za realizáciu veľkého projektu a jeho kapacita;

b)

opis investície a jej lokality;

c)

celkové náklady a celkové oprávnené náklady so zohľadnením požiadaviek stanovených v článku 61;

d)

zrealizované štúdie uskutočniteľnosti vrátane analýzy možností a výsledkov;

e)

analýza nákladov a prínosov vrátane hospodárskej a finančnej analýzy a posúdenia rizika;

f)

analýza vplyvu na životné prostredie so zohľadnením adaptácie na zmenu klímy a potrieb jej zmierňovania a odolnosti voči katastrofám;

g)

vysvetlenie ako je veľký projekt v súlade s príslušnými prioritnými osami príslušného operačného programu alebo operačných programov a jeho očakávaný príspevok k dosiahnutiu osobitných cieľov uvedených prioritných osí, a očakávaný príspevok sociálno-ekonomickému rozvoju;

h)

finančný plán uvádzajúci celkové plánované finančné prostriedky a plánovanú podporu z fondov, EIB a všetkých ostatných zdrojov financovania spolu s fyzickými a finančnými ukazovateľmi monitorovania pokroku vzhľadom na identifikované riziká;

i)

harmonogram realizácie veľkého projektu, a ak sa očakáva, že obdobie realizácie bude dlhšie ako programové obdobie, etapy, na ktoré sa požaduje podpora z fondov počas programového obdobia.

Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce metodiku, ktorá sa má na základe uznávaných osvedčených postupov použiť na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov uvedenej v písmene e) prvého odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

Na podnet členského štátu môžu informácie uvedené v písmenách a) až i) prvého odseku posudzovať nezávislí experti, ktorým Komisia poskytuje technickú pomoc, alebo po dohode s Komisiou iní nezávislí experti (ďalej len „hodnotenie kvality“). V iných prípadoch členské štáty predložia Komisii informácie stanovené v písmenách a) až i) prvého odseku hneď, ako budú k dispozícii.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce metodiku, ktorá sa má použiť na vykonanie hodnotenia kvality veľkého projektu.

Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce formát na predkladanie informácií stanovených v písmenách a) až i) prvého odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

Článok 102

Rozhodnutie o veľkom projekte

1.   Ak nezávislí experti na základe ich posúdenia informácií uvedených v článku 101 prvom odseku kladne vyhodnotili veľký projekt v rámci hodnotenia kvality, riadiaci orgán môže pristúpiť k výberu veľkého projektu v súlade s článkom 125 ods. 3. Riadiaci orgán oznámi Komisii vybraný veľký projekt. Toto oznámenie obsahuje tieto prvky:

a)

dokument uvedený v článku 125 ods. 3 písm. c), v ktorom sa uvádza:

i)

orgán zodpovedný za realizáciu veľkého projektu;

ii)

opis investície, jej lokality, harmonogram a očakávaný príspevok veľkého projektu ku konkrétnym cieľom príslušnej prioritnej osi alebo osí;

iii)

celkové náklady a celkové oprávnené náklady so zohľadnením požiadaviek stanovených v článku 61;

iv)

finančný plán a fyzické a finančné ukazovatele monitorovania pokroku vzhľadom na identifikované riziká;

b)

hodnotenie kvality nezávislými expertmi s jasnými vyhláseniami o uskutočniteľnosti investície a ekonomickej životaschopnosti veľkého projektu.

Finančný príspevok na veľký projekt vybraný členským štátom sa považuje za schválený Komisiou, ak Komisia v lehote do troch mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v prvom pododseku nevydá prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie, v ktorom finančný príspevok zamietne. Komisia finančný príspevok zamietne, len ak v nezávislom hodnotení kvality zistí závažné nedostatky.

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví spôsob oznamovania uvedeného v prvom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

2.   V iných prípadoch než prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku Komisia posúdi veľký projekt na základe informácií uvedených v článku 101 s cieľom zistiť, či je požadovaný finančný príspevok na veľký projekt vybraný riadiacim orgánom v súlade s článkom 125 ods. 3 odôvodnený. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení finančného príspevku na vybraný veľký projekt najneskôr tri mesiace od dátumu poskytnutia informácií uvedených v článku 101.

3.   Schválenie Komisie podľa druhého pododseku odseku 1 a odseku 2 je podmienené uzavretím prvej zmluvy o diele alebo, v prípade operácií realizovaných v rámci štruktúr verejno-súkromných partnerstiev, podpísaním zmluvy o verejno-súkromných partnerstvách medzi orgánom verejnej moci a subjektom súkromného sektora do troch rokov od dátumu schválenia. Komisia môže na základe náležite podloženej žiadosti členského štátu, a to najmä v prípade oneskorení v dôsledku správnych a právnych postupov týkajúcich sa realizácie veľkých projektov, predloženej v lehote troch rokov, prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie o predĺžení lehoty, najviac však o dva roky.

4.   Ak Komisia neschváli finančný príspevok na vybraný veľký projekt, vo svojom rozhodnutí uvedie dôvody jeho zamietnutia.

5.   Veľké projekty oznámené Komisii podľa odseku 1 alebo predložené na schválenie podľa odseku 2 sa uvedú na zozname veľkých projektov operačného programu.

6.   Výdavky súvisiace s veľkým projektom sa môžu do žiadosti o platbu zahrnúť po oznámení uvedenom v odseku 1 alebo po predložení veľkého projektu na schválenie uvedenom v odseku 2. Ak Komisia veľký projekt vybraný riadiacim orgánom neschváli, vyhlásenie o výdavkoch sa musí po prijatí rozhodnutia Komisie zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

Článok 103

Rozhodnutie o veľkom projekte, ktorý sa realizuje vo fázach

1.   Odchylne od článku 101 tretieho odseku a článku 102 ods. 1 a 2 sa postupy stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku vzťahujú na operáciu, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)

operáciu tvorí druhá alebo nasledujúca fáza veľkého projektu v rámci predchádzajúceho programového obdobia, ktorého predchádzajúcu fázu alebo fázy schválila Komisia najneskôr 31. decembra 2015 podľa nariadenia (ES) č. 1083/2006; alebo v prípade členských štátov, ktoré k Únii pristúpili po 1. januári 2013, najneskôr 31. decembra 2016;

b)

výška celkových oprávnených nákladov vo všetkých fázach veľkého projektu prekračuje príslušné úrovne stanovené v článku 100;

c)

žiadosť týkajúca sa veľkého projektu a posúdenie Komisiou v rámci predchádzajúceho programového obdobia sa vzťahovali na všetky plánované fázy;

d)

v informáciách uvedených v článku 101 prvom odseku tohto nariadenia týkajúcich sa veľkého projektu nedošlo k podstatným zmenám v porovnaní s informáciami poskytnutými v súvislosti so žiadosťou týkajúcou sa veľkého projektu, ktorá bola predložená podľa nariadenia (ES) č. 1083/2006, najmä ak ide o celkové oprávnené náklady;

e)

fáza veľkého projektu, ktorá sa má realizovať v rámci predchádzajúceho programového obdobia, je alebo bude pripravená na využitie na plánovaný účel uvedený v rozhodnutí Komisie do ukončenia na predloženie dokumentov o skončení príslušného operačného programu alebo programov.

2.   Riadiaci orgán môže pristúpiť k výberu veľkého projektu podľa článku 125 ods. 3 a predložiť oznámenie, ktoré obsahuje všetky prvky uvedené v článku 102 ods. 1 prvom pododseku písm. a), spolu s potvrdením, že podmienka uvedená v odseku 1 písm. d) tohto článku je splnená. Nevyžaduje sa posúdenie kvality informácií nezávislými expertmi.

3.   Finančný príspevok na veľký projekt vybraný riadiacim orgánom sa považuje za schválený Komisiou, ak Komisia v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia uvedeného v odseku 2 nevydá prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie, v ktorom finančný príspevok na veľký projekt zamietne. Komisia finančný príspevok zamietne len v prípade, keď došlo k podstatným zmenám v informáciách uvedených v odseku 1 písm. d), alebo keď veľký projekt nie je v súlade s príslušnou prioritnou osou príslušného operačného programu alebo programov.

4.   Článok 102 ods. 3 až 6 sa vzťahuje na rozhodnutia o veľkom projekte, ktorý sa realizuje vo fázach.

KAPITOLA III

Spoločný akčný plán

Článok 104

Rozsah pôsobnosti

1.   Spoločný akčný plán je operácia, ktorej rozsah sa vymedzuje a ktorá sa riadi v súvislosti s výstupmi a výsledkami, ktoré sa majú dosiahnuť. Zahŕňa projekt alebo skupinu projektov, ktoré nepredstavujú tvorbu infraštruktúry, za ktorých vykonávanie zodpovedá prijímateľ v rámci operačného programu alebo operačných programov. Členský štát a Komisia sa dohodnú na výstupoch a výsledkoch spoločného akčného plánu, ktoré budú prispievať k dosahovaniu konkrétnych cieľov operačných programov a predstavovať základ pre podporu z fondov. Výsledky predstavujú priame účinky spoločného akčného plánu. Prijímateľom spoločného akčného plánu je verejnoprávny subjekt. Spoločné akčné plány sa nepovažujú za veľké projekty.

2.   Verejné výdavky pridelené na spoločný akčný plán predstavujú minimálne 10 000 000 EUR alebo 20 % verejnej podpory vyčlenenej na operačný program alebo operačné programy podľa toho, ktorá suma je nižšia. Na realizáciu pilotného projektu možno minimálne verejné výdavky pridelené na spoločný akčný plán pre každý operačný program znížiť na 5 000 000 EUR.

3.   Odsek 2 sa neuplatňuje na operácie podporované na základe Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Článok 105

Príprava spoločných akčných plánov

1.   Členský štát, riadiaci orgán alebo každý poverený verejnoprávny subjekt môže predložiť návrh na spoločný akčný plán pri predkladaní príslušných operačných programov alebo po ich predložení. Tento návrh musí obsahovať všetky informácie uvedené v článku 106.

2.   Spoločný akčný plán sa vzťahuje na časť obdobia od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022. Výstupy a výsledky spoločného akčného plánu sú dôvodom na úhradu iba vtedy, keď sa dosiahnu po dátume prijatia rozhodnutia o schválení spoločného akčného plánu uvedeného v článku 107 a pred koncom vykonávacieho obdobia stanoveného v uvedenom rozhodnutí.

Článok 106

Obsah spoločných akčných plánov

Spoločný akčný plán obsahuje:

1)

analýzu potrieb a cieľov rozvoja, ktoré ho odôvodňujú, berúc do úvahy ciele operačných programov a v príslušných prípadoch príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady, ktoré majú členské štáty zohľadniť vo svojich politikách zamestnanosti podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ;

2)

rámec opisujúci vzťah medzi všeobecnými a konkrétnymi cieľmi spoločného akčného plánu, čiastkové ciele a zámery výstupov a výsledkov, ako aj plánované projekty alebo plánované druhy projektov;

3)

v príslušných prípadoch spoločné a osobitné ukazovatele používané na monitorovanie výstupov a výsledkov podľa prioritnej osi;

4)

informácie o jeho geografickom rozsahu a cieľových skupinách;

5)

očakávané obdobie jeho vykonávania;

6)

analýzu jeho vplyvov na presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami a predchádzanie diskriminácii;

7)

v príslušných prípadoch analýzu jeho vplyvu na podporu udržateľného rozvoja;

8)

jeho vykonávacie ustanovenia vrátane:

a)

určenia prijímateľa zodpovedného za vykonávanie spoločného akčného plánu spolu s poskytnutím záruk jeho spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v administratívnom a finančnom riadení;

b)

opatrení na riadenie spoločného akčného plánu v súlade s článkom 108;

c)

opatrení na monitorovanie a hodnotenie spoločného akčného plánu vrátane opatrení na zabezpečenie kvality, zbierania a ukladania údajov o dosiahnutých čiastkových cieľoch, výstupoch a výsledkoch;

d)

opatrení na zabezpečenie šírenia informácií a komunikácie v súvislosti so spoločným akčným plánom a s fondmi;

9)

jeho finančné opatrenia vrátane:

a)

nákladov na dosiahnutie stanovených čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov uvedených v bode 2 pomocou metód stanovených v článku 67 ods. 5 tohto nariadenia a v článku 14 nariadenia o ESF;

b)

orientačného rozvrhu platieb prijímateľovi prepojeného s čiastkovými cieľmi a zámermi;

c)

finančného plánu podľa operačného programu a prioritnej osi, ktorý zahŕňa celkovú oprávnenú sumu a výšku verejných výdavkov.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce štruktúru spoločného akčného plánu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

Článok 107

Rozhodnutie o spoločnom akčnom pláne

1.   Komisia zhodnotí spoločný akčný plán na základe informácií uvedených v článku 106 s cieľom určiť, či je podpora z fondov odôvodnená.

Ak Komisia do dvoch mesiacov po predložení návrhu spoločného akčného plánu usúdi, že nespĺňa požiadavky hodnotenia uvedené v článku 104, predloží členskému štátu pripomienky. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné požadované dodatočné informácie a v prípade potreby náležite upraví spoločný akčný plán.

2.   Za predpokladu, že všetky pripomienky boli náležite zohľadnené, Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie o schválení spoločného akčného plánu najneskôr štyri mesiace po jeho predložení členským štátom, avšak nie pred prijatím príslušných operačných programov.

3.   V rozhodnutí uvedenom v odseku 2 sa určí prijímateľ a všeobecné a konkrétne ciele spoločného akčného plánu, čiastkové ciele a zámery výstupov a výsledkov, náklady na dosiahnutie týchto čiastkových cieľov a stanovených výstupov a výsledkov, a plán financovania podľa operačného programu a prioritnej osi vrátane celkovej oprávnenej sumy a sumy verejného výdavku, vykonávacie obdobie spoločného akčného plánu a v náležitých prípadoch geografické pokrytie a cieľové skupiny spoločného akčného plánu.

4.   Ak Komisia odmietne prostredníctvom vykonávacieho aktu dať súhlas na poskytnutie podpory z fondov pridelenej na spoločný akčný plán, členskému štátu oznámi svoje dôvody v lehote stanovenej v odseku 2.

Článok 108

Riadiaci výbor a zmena spoločného akčného plánu

1.   Členský štát alebo riadiaci orgán zostaví riadiaci výbor pre spoločný akčný plán, ktorý je odlišný od monitorovacieho výboru príslušných operačných programov. Riadiaci výbor sa schádza najmenej dvakrát do roka a podáva správy riadiacemu orgánu. Riadiaci orgán podáva príslušnému monitorovaciemu výboru informácie o výsledkoch práce riadiaceho výboru a o pokroku pri vykonávaní spoločného akčného plánu v súlade s článkom 110 ods. 1 písm. e) a článkom 125 ods. 2 písm. a).

O zložení riadiaceho výboru rozhodne členský štát po dohode s príslušným riadiacim orgánom, a to v súlade so zásadou partnerstva.

Komisia sa môže zúčastňovať na práci riadiaceho výboru v poradnej funkcii.

2.   Riadiaci výbor vykonáva tieto činnosti:

a)

skúma pokrok dosiahnutý v plnení čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov spoločného akčného plánu;

b)

posudzuje a schvaľuje všetky návrhy na zmenu spoločného akčného plánu s cieľom zohľadniť všetky problémy ovplyvňujúce jeho výkonnosť.

3.   Žiadosti o zmenu spoločného akčného plánu predložené zo strany členského štátu Komisii musia byť náležite odôvodnené. Komisia posúdi, či je žiadosť o zmenu opodstatnená na základe informácií, ktoré poskytol členský štát. Komisia môže mať pripomienky a členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie o žiadosti o zmenu najneskôr tri mesiace po jej predložení zo strany členského štátu za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli uspokojivo zohľadnené. Ak je zmena schválená, nadobúda účinnosť od dátumu prijatia rozhodnutia, pokiaľ nie je stanovené inak v rozhodnutí.

Článok 109

Finančné riadenie a kontrola spoločného akčného plánu

1.   Platby prijímateľovi spoločného akčného plánu sa považujú za jednorazové platby alebo štandardné stupnice jednotkových nákladov. Strop jednorazovej platby stanovená v článku 67 ods. 1 prvom pododseku písm. c) sa neuplatňuje.

2.   Cieľom finančného riadenia, kontroly a auditu spoločného akčného plánu je výlučne overenie, či boli splnené podmienky pre platby vymedzené v rozhodnutí, ktorým sa schvaľuje spoločný akčný plán.

3.   Prijímateľ spoločného akčného plánu a subjekty, za ktorých konanie zodpovedá, môžu pri nákladoch vykonávacích operácií uplatňovať vlastné účtovné postupy. Tieto účtovné postupy a náklady, ktoré prijímateľovi skutočne vznikli, nie sú predmetom auditu vykonávaného orgánom auditu alebo Komisiou.

HLAVA III

MONITOROVANIE, HODNOTENIE, INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA

KAPITOLA I

Monitorovanie a hodnotenie

Článok 110

Funkcie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor skúma najmä:

a)

všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť operačného programu;

b)

pokrok dosiahnutý pri plnení plánu hodnotenia a následné opatrenia prijaté vzhľadom na zistenia hodnotení;

c)

realizáciu komunikačnej stratégie;

d)

realizáciu veľkých projektov;

e)

vykonávanie spoločných akčných plánov;

f)

akcie na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, rovnakých príležitostí a nediskriminácie vrátane prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím;

g)

opatrenia na presadzovanie udržateľného rozvoja;

h)

ak uplatniteľné ex ante kondicionality nie sú splnené k dátumu predloženia partnerskej dohody a operačného programu, pokrok pri plnení opatrení na splnenie uplatniteľných ex ante kondicionalít;

i)

finančné nástroje.

2.   Odchylne od článku 49 ods. 3 monitorovací výbor skúma a schvaľuje:

a)

metodiku a kritériá použité pri výbere operácií;

b)

výročné a záverečné správy o vykonávaní;

c)

plán hodnotenia operačného programu a všetky zmeny plánu hodnotenia vrátane prípadov, keď ide o súčasť spoločného plánu hodnotenia podľa článku 114 ods. 1;

d)

komunikačnú stratégiu pre operačný program a všetky zmeny tejto stratégie;

e)

všetky návrhy riadiaceho orgánu na zmenu operačného programu.

Článok 111

Správy o vykonávaní cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

1.   Do 31. mája 2016 a do rovnakého dňa každého nasledujúceho roka až do roku 2023 vrátane predloží členský štát Komisii výročnú správu o vykonávaní v súlade s článkom 50 ods. 1. Správa predložená v roku 2016 sa týka rozpočtových rokov 2014 a 2015, ako aj obdobia od počiatočného dátumu oprávnenosti výdavkov do 31. decembra 2013.

2.   Pre správy predkladané v roku 2017 a 2019, termínom uvedeným v odseku 1 je 30. jún.

3.   Vo výročných správach o vykonávaní sú uvedené informácie o:

a)

vykonávaní operačného programu v súlade s článkom 50 ods. 2;

b)

pokroku dosiahnutom v rámci prípravy a realizácie veľkých projektov a spoločných akčných plánov.

4.   Vo výročných správach o vykonávaní predložených v rokoch 2017 a 2019 sa uvedú a zhodnotia informácie požadované podľa článku 50 ods. 4 a 5, a informácie stanovené v odseku 3 tohto článku spoločne s týmito informáciami:

a)

pokrok dosiahnutý pri plnení plánu hodnotenia a následných opatrení prijatých vzhľadom na zistenia hodnotení;

b)

výsledky opatrení fondov na informovanie a publicitu realizovaných v rámci komunikačnej stratégie;

c)

zapojenie partnerov do vykonávania, monitorovania a hodnotenia operačného programu.

Výročné správy o vykonávaní predložené v rokoch 2017 a 2019 môžu v závislosti od obsahu a cieľov operačných programov stanoviť informácie a posúdiť nasledujúce:

a)

pokrok dosiahnutý pri uplatňovaní integrovaného prístupu k územnému rozvoju vrátane rozvoja regiónov s nepriaznivými demografickými podmienkami a trvalými alebo prírodnými znevýhodneniami, udržateľného mestského rozvoja a miestneho rozvoja vedeného komunitou podľa operačného programu;

b)

pokrok dosiahnutý pri realizovaní opatrení na posilnenie kapacity orgánov členského štátu a prijímateľov na spravovanie a využívanie fondov;

c)

pokrok dosiahnutým pri realizovaní všetkých medziregionálnych a nadnárodných opatrení;

d)

v príslušných prípadoch príspevok k stratégiám pre makroregióny a pre prímorské oblasti;

e)

osobitné opatrenia prijaté s cieľom podporiť rovnosť mužov a žien a predchádzať diskriminácii, najmä zabezpečenie prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím, a opatrenia realizované na zabezpečenie začlenenia rodovej rovnosti do operačného programu a operácií;

f)

opatrenia prijaté na presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja v súlade s článkom 8;

g)

v príslušných prípadoch pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení v oblasti sociálnej inovácie;

h)

pokrok dosiahnutý pri realizácii opatrení na riešenie osobitných potrieb geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí chudoba, diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované komunity a osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných mladých ľudí, prípadne vrátane použitých finančných prostriedkov.

Odchylne od prvého a druhého pododseku a s cieľom zabezpečiť súlad medzi partnerskou dohodou a správou o pokroku môžu členské štáty s najviac jedným operačným programom v rámci jedného fondu zahrnúť informácie týkajúce sa ex ante kondicionalít uvedených v článku 50 ods. 3, informácie požadované v článku 50 ods. 4 a informácie uvedené v písmenách a), b), c) a h) druhého pododseku tohto odseku do správy o pokroku namiesto výročných správ o vykonávaní, ktoré sa majú predložiť v roku 2017 a 2019, a záverečnej správy o vykonávaní, a to bez toho, aby tým bol dotknutý článok 110 ods. 2 písm. b).

5.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty vzory výročných a záverečných správ o vykonávaní. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

Článok 112

Prenos finančných údajov

1.   Členský štát zasiela Komisii na monitorovacie účely do 31. januára, 31. júla a 31. októbra elektronickou poštou pre každý operačný program a podľa prioritnej osi:

a)

celkové a verejné oprávnené náklady na operácie a počet operácií vybraných na podporu;

b)

celkové oprávnené náklady vykázané prijímateľmi riadiacemu orgánu.

2.   Prenos údajov uskutočnený do 31. januára musí okrem toho zahŕňať vyššie uvedené údaje rozdelené podľa kategórií intervencií. Uvedený prenos sa považuje za splnenie požiadaviek na predloženie finančných údajov uvedených v článku 50 ods. 2.

3.   Súčasťou prenosu údajov, ktorý sa má uskutočniť do 31. januára a do 31. júla je odhad sumy, na ktorú členský štát očakáva, že predloží žiadosti o platbu v aktuálnom rozpočtovom roku a nasledujúcom rozpočtovom roku.

4.   Dátum, ku ktorému sa majú predložiť údaje podľa tohto článku, je koniec mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa údaje predkladajú.

5.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce vzor, ktorý sa použije na predkladanie finančných údajov Komisii na účely monitorovania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

Článok 113

Správa o súdržnosti

Správa Komisie uvedená v článku 175 ZFEÚ obsahuje:

a)

záznam o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane sociálno-ekonomickej situácie a rozvoja regiónov, ako aj integrácie priorít Únie;

b)

záznam o úlohe fondov, financovania EIB a ostatných nástrojov pri dosiahnutom pokroku, ako aj o účinku ostatných politík Únie a vnútroštátnych politík na dosiahnutý pokrok;

c)

podľa potreby informácie o budúcich opatreniach a politikách Únie potrebných na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj na plnenie priorít Únie.

Článok 114

Hodnotenie

1.   Plán hodnotenia vypracuje riadiaci orgán alebo členský štát pre jeden alebo viacero operačných programov. Plán hodnotenia sa predkladá monitorovaciemu výboru najneskôr rok po prijatí operačného programu.

2.   Do 31. decembra 2022 predložia riadiace orgány Komisii správu o každom operačnom programe, v ktorej zhrnú zistenia hodnotení uskutočnených počas programového obdobia a hlavné výstupy a výsledky operačného programu, pričom k poskytnutým informáciám priložia pripomienky.

3.   Komisia uskutočňuje hodnotenia ex post v úzkej spolupráci s členskými štátmi a riadiacimi orgánmi.

4.   Odseky 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 prvom pododseku písm. b).

KAPITOLA II

Informovanie a komunikácia

Článok 115

Informovanie a komunikácia

1.   Členské štáty a riadiace orgány zodpovedajú za:

a)

vypracovanie komunikačných stratégií;

b)

zabezpečenie vytvorenia jednej webovej stránky alebo jedného webového portálu, ktorý bude poskytovať informácie o všetkých operačných programoch v danom členskom štáte vrátane informácií o harmonograme vykonávania programovania a všetkých súvisiacich verejných konzultačných postupov, a tiež bude poskytovať prístup k týmto programom;

c)

informovanie potenciálnych prijímateľov o možnostiach financovania v rámci operačných programov;

d)

informovanie občanov Únie o úlohe a úspechoch politiky súdržnosti a fondov prostredníctvom informačných a komunikačných opatrení podávajúcich informácie o výsledkoch a vplyve partnerských dohôd, operačných programov a operácií.

2.   S cieľom zabezpečiť transparentnosť podpory poskytovanej z fondov členské štáty alebo riadiace orgány vedú zoznam operácií podľa jednotlivých operačných programov a fondov vo forme údajov v kalkulačných tabuľkách, ktorý umožňuje triedenie, vyhľadávanie, sťahovanie, porovnávanie a jednoduché zverejňovanie údajov na internete, napríklad vo formáte CSV alebo XML. Zoznam operácií je dostupný na jedinej webovej stránke alebo jedinom webovom portáli, na ktorom sa uvádza zhrnutie všetkých operačných programov v danom členskom štáte.

S cieľom podporovať následné používanie zoznamu operácií súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou alebo národnou verejnou správou môže webová stránka obsahovať zrozumiteľné informácie o uplatniteľných licenčných pravidlách na zverejňovanie údajov.

Zoznam operácií sa aktualizuje najmenej každých šesť mesiacov.

Informácie, ktoré musia byť minimálne uvedené v tomto zozname operácií, sú stanovené v prílohe XII.

3.   Podrobné pravidlá týkajúce sa opatrení v oblasti informovania a komunikácie zameraných na verejnosť a informačných opatrení zameraných na uchádzačov a príjemcov sú stanovené v prílohe VI.

4.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania stanoveným v článku 143 ods. 3 jednotné podmienky týkajúce sa technických vlastností opatrení zameraných na operáciu a pokyny na vytvorenie znaku a vymedzenie štandardných farieb. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

Článok 116

Komunikačná stratégia

1.   Členský štát alebo riadiace orgány vypracujú komunikačnú stratégiu pre každý operačný program. Spoločnú komunikačnú stratégiu možno vypracovať pre niekoľko operačných programov. V komunikačnej stratégii sa v súlade so zásadou proporcionality berie do úvahy veľkosť príslušného operačného programu alebo programov.

Komunikačná stratégia obsahuje prvky stanovené v prílohe XII.

2.   Komunikačná stratégia sa v súlade s článkom 110 ods. 2 písm. d) predloží monitorovaciemu výboru na schválenie najneskôr šesť mesiacov od prijatia príslušného operačného programu alebo programov.

Keď sa pre niekoľko operačných programov vypracuje spoločná komunikačná stratégia, ktorá sa týka niekoľkých monitorovacích výborov, členský štát môže určiť jeden monitorovací výbor, ktorý bude po porade s ďalšími príslušnými monitorovacími výbormi zodpovedať za schválenie spoločnej stratégie a za schválenie všetkých následných zmien tejto stratégie.

Členský štát alebo riadiace orgány môžu v prípade potreby počas programového obdobia komunikačnú stratégiu revidovať. Riadiaci orgán predloží v súlade s článkom 110 ods. 2 písm. d) revidovanú komunikačnú stratégiu monitorovaciemu výboru na schválenie.

3.   Odchylne od odseku 2 tretieho pododseku riadiaci orgán informuje zodpovedný monitorovací výbor alebo výbory aspoň raz do roka o pokroku dosiahnutom pri uplatňovaní komunikačnej stratégie, ako je uvedené v článku 110 ods. 1 písm. c), a o analýze jej výsledkov, ako aj o plánovaných informačných a komunikačných činnostiach, ktoré sa budú vykonávať v nasledujúcom roku. Monitorovací výbor v prípade, keď to považuje za vhodné, vydá stanovisko o plánovaných činnostiach na nasledujúci rok.

Článok 117

Úradníci pre informovanie a komunikáciu a ich siete

1.   Každý členský štát vymenuje úradníka pre informovanie a komunikáciu, ktorý bude koordinovať informačné a komunikačné opatrenia týkajúce sa jedného alebo viacerých fondov vrátane relevantných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca a bude príslušne informovať Komisiu.

2.   Úradník pre informovanie a komunikáciu je zodpovedný za koordináciu vnútroštátnej siete komunikátorov fondov, ak taká sieť existuje, vytvorenie a údržbu webovej stránky alebo webového portálu uvedeného v prílohe XII a poskytovanie prehľadu o komunikačných opatreniach prijímaných na úrovni členského štátu.

3.   Každý riadiaci orgán určí jednu osobu, ktorá bude zodpovedať za informovanie a komunikáciu na úrovni operačného programu, a oznámi určené osoby Komisii. Podľa potreby možno určiť jednu osobu pre niekoľko operačných programov.

4.   Komisia vytvorí siete Únie zložené z členov určených členskými štátmi s cieľom zabezpečiť výmenu informácií o výsledkoch vykonávania komunikačných stratégií, výmenu skúseností získaných pri uplatňovaní informačných a komunikačných opatrení a výmenu osvedčených postupov.

HLAVA IV

TECHNICKÁ POMOC

Článok 118

Technická pomoc z podnetu Komisie

Fondy môžu pri zohľadnení odpočtov vykonaných v súlade s článkom 91 ods. 3 podporovať technickú pomoc do maximálnej výšky 0,35 % ich príslušných ročných pridelených rozpočtových prostriedkov.

Článok 119

Technická pomoc členských štátov

1.   Výška finančných prostriedkov pridelených na technickú pomoc je obmedzená na 4 % celkovej sumy fondov pridelenej na operačné programy v členskom štáte patriace pod každú kategóriu regiónu tam, kde je to vhodné, v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

Členské štáty môžu finančné prostriedky osobitne pridelené na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zohľadniť vo výpočte obmedzenia celkovej sumy z fondov pridelených na technickú pomoc pre členský štát.

2.   Z každého fondu možno podporovať operácie technickej pomoci oprávnené na pomoc z ktoréhokoľvek iného fondu. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, prostriedky pridelené na technickú pomoc z fondu nesmú v príslušnom prípade prekročiť 10 % celkových prostriedkov pridelených z daného fondu na operačné programy v členskom štáte v rámci každej kategórie regiónov, ktorej sa týka cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti.

3.   Odchylne od článku 70 ods. 1 a 2 sa operácie technickej pomoci môžu realizovať mimo oblasti programu, ale v rámci Únie, za predpokladu, že tieto operácie sú v prospech operačného programu, alebo v prípade operačného programu technickej pomoci v prospech iných príslušných programov.

4.   V prípade štrukturálnych fondov, ak sa pridelené prostriedky uvedené v odseku 1 používajú na podporu operácií technickej pomoci týkajúcich sa viac ako jednej kategórie regiónov, výdavky spojené s týmito operáciami sa môžu využiť v rámci prioritnej osi kombinovane pre rôzne kategórie regiónov a môžu sa prideliť na pomernom základe, pričom sa zohľadnia prostriedky pridelené v rámci každej kategórie regiónov ako podiel celkových pridelených prostriedkov členskému štátu.

5.   Odchylne od odseku 1, ak celková suma prostriedkov pridelených členskému štátu v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti nepresahuje 1 000 000 000 EUR, výška prostriedkov pridelených na technickú pomoc sa môže zvýšiť na 6 % tejto celkovej sumy alebo 50 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je nižšia.

6.   Technická pomoc má podobu prioritnej osi financovanej z jedného fondu v rámci operačného programu alebo podobu osobitného operačného programu, alebo oboch.

HLAVA V

FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV

Článok 120

Určenie mier spolufinancovania

1.   Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijme operačný program, stanoví mieru spolufinancovania a maximálnu výšku podpory z fondov pre každú prioritnú os. Ak sa prioritná os týka viacerých kategórií regiónov alebo viacerých fondov, rozhodnutím Komisie sa podľa potreby stanoví miera spolufinancovania podľa kategórie regiónu a fondu.

2.   V prípade každej prioritnej osi sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa miera spolufinancovania prioritnej osi uplatní na:

a)

celkové oprávnené náklady vrátane verejných a súkromných výdavkov; alebo

b)

oprávnené verejné výdavky.

3.   Miera spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi, a kde je to vhodné, podľa kategórie regiónu a fondu operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, nesmie byť vyššia ako:

a)

85 % pre Kohézny fond;

b)

85 % pre menej rozvinuté regióny členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa za obdobie rokov 2007 - 2009 bol nižší ako 85 % priemeru krajín EÚ-27 počas rovnakého obdobia, a pre najvzdialenejšie regióny vrátane dodatočných prostriedkov pridelených pre najvzdialenejšie regióny v súlade s článkom 92 ods. 1 písm. e) a článkom 4 ods. 2 nariadenia o EÚS;

c)

80 % pre iné menej rozvinuté regióny členských štátov ako tie, ktoré sú uvedené v písmene b), a pre všetky regióny, ktorých HDP na obyvateľa použitý ako kritérium oprávnenosti v programovom období 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemeru krajín EÚ-25, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-27, ako aj pre regióny vymedzené v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1083/2006, ktoré dostávali prechodnú podporu v programovom období 2007 – 2013;

d)

60 % pre iné prechodné regióny ako tie, ktoré sú uvedené v písmene c);

e)

50 % pre iné rozvinutejšie regióny ako tie, ktoré sú uvedené v písmene c).

Miera spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi pre všetky operačné programy na Cypre na obdobie od 1. januára 2014 do 30. júna 2017 neprekročí 85 %.

Komisia uskutoční preskúmanie s cieľom zhodnotiť, či je odôvodnené zachovať mieru spolufinancovania uvedenú v druhom pododseku po 30. júni 2017, a v prípade potreby predloží do 30. júna 2016 legislatívny návrh.

Miera spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca nesmie byť vyššia ako 85 %.

Maximálna výška miery spolufinancovania podľa odseku 3 prvého pododseku písm. b), c) d) a e) sa zvýši pre každú prioritnú os, ktorou sa realizuje Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a v prípade, že prioritná os je zameraná na sociálnu inováciu alebo nadnárodnú spoluprácu alebo kombináciu oboch. Toto zvýšenie sa určí podľa pravidiel pre jednotlivé fondy.

4.   Miera spolufinancovania doplnkových pridelených prostriedkov v súlade s článkom 92 ods. 1 písm. e) nebude vyšší ako 50 % pre regióny na úrovni 2 NUTS, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v protokole č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.

5.   Maximálna výška miery spolufinancovania podľa odseku 3 na úrovni prioritnej osi sa zvýši o 10 percentuálnych bodov, keď sa všetko v rámci prioritnej osi dosahuje prostredníctvom finančných nástrojov alebo cez miestny rozvoj vedený komunitou.

6.   Príspevok z fondov na každú prioritnú os nepredstavuje menej ako 20 % oprávnených verejných výdavkov.

7.   V rámci operačného programu na podporu operácií realizovaných prostredníctvom finančných nástrojov vytvorených na úrovni Únie a riadených priamo alebo nepriamo Komisiou možno zriadiť konkrétnu prioritnú os s mierou spolufinancovania až 100 %. Ak sa na tento účel zriadi konkrétna prioritná os, podpora v rámci tejto osi sa nesmie realizovať iným spôsobom.

Článok 121

Zmena mier spolufinancovania

Mieru spolufinancovania prioritnej osi z fondov možno upraviť s cieľom zohľadniť:

1)

dôležitosť prioritnej osi pre plnenie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu so zreteľom na konkrétne nedostatky, ktoré treba riešiť;

2)

ochranu a zlepšovanie životného prostredia, predovšetkým prostredníctvom uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti, zásady prevencie a zásady „znečisťovateľ platí“;

3)

mieru mobilizácie súkromného financovania;

4)

pokrytie oblastí závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami, ktoré sú vymedzené takto:

a)

ostrovné členské štáty oprávnené v rámci Kohézneho fondu a iné ostrovy s výnimkou tých, na ktorých je umiestnené hlavné mesto členského štátu alebo ktoré majú pevné spojenie s pevninou;

b)

horské oblasti, ako sú vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu;

c)

riedko (t. j. menej ako 50 obyvateľov na km2) a veľmi riedko (menej ako 8 obyvateľov na km2) osídlené oblasti.

d)

začlenenie najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ NA FONDY A ENRF

HLAVA I

RIADENIE A KONTROLA

KAPITOLA I

Systémy riadenia a kontroly

Článok 122

Zodpovednosti členských štátov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli systémy riadenia a kontroly operačných programov zavedené v súlade s článkami 72, 73 a 74.

2.   Členské štáty predchádzajú, zisťujú a opravujú nezrovnalosti a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. O nezrovnalostiach, ktoré presahujú 10 000 EUR v príspevku z fondov, ako aj o významnom pokroku týkajúcom sa súvisiacich správnych a súdnych konaní informujú Komisiu.

Členské štáty informujú Komisiu o nezrovnalostiach týkajúcich sa:

a)

prípadov, keď nezrovnalosť spočíva výlučne v tom, že realizácia operácie v rámci spolufinancovaného operačného programu zlyhala úplne alebo čiastočne v dôsledku konkurzu prijímateľa;

b)

prípadov, na ktoré prijímateľ upozornil riadiaci orgán alebo certifikačný orgán dobrovoľne a skôr, ako niektorý z týchto orgánov danú nezrovnalosť zistil, či už pred, alebo po vyplatení verejného príspevku;

c)

prípadov, ktoré zistil a opravil riadiaci orgán alebo certifikačný orgán pred zahrnutím príslušných výdavkov do výkazu výdavkov, ktorý sa predkladá Komisii.

Vo všetkých ostatných prípadoch, najmä v prípadoch predchádzajúcich konkurzu alebo v prípadoch podozrenia z podvodu, sa zistené nezrovnalosti a súvisiace preventívne a nápravné opatrenia oznámia Komisii.

Ak sumy neoprávnene vyplatené prijímateľovi nemožno vymôcť z dôvodu viny alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, členský štát je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do rozpočtu Únie. Členské štáty môžu rozhodnúť, že neoprávnené vyplatenú sumu nebudú vymáhať, ak suma, ktorá sa má vymáhať od prijímateľa, nepresahuje bez úrokov 250 EUR v rámci príspevku z fondov.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce ďalšie podrobné pravidlá o kritériách na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré je potrebné oznámiť, údajov, ktoré je potrebné uviesť, a o podmienkach a postupoch, ktoré sa uplatnia pri určovaní, či členské štáty uhradia nevymožiteľné sumy.

Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce frekvenciu a formu podávaných správ o nezrovnalostiach. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa najneskôr do 31. decembra 2015 všetky výmeny informácií medzi prijímateľmi a riadiacim orgánom, certifikačným orgánom, orgánom auditu a sprostredkovateľskými orgánmi uskutočňovali prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov.

Systémy uvedené v prvom pododseku uľahčia interoperabilitu medzi vnútroštátnymi rámcami a rámcami Únie a umožnia prijímateľom predkladať všetky informácie uvedené v prvom pododseku v rámci jedného prenosu.

Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce podrobné pravidlá týkajúce sa výmeny informácií podľa tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

4.   Odsek 3 sa nevzťahuje na ENRF.

KAPITOLA II

Riadiace a kontrolné orgány

Článok 123

Určenie orgánov

1.   Každý členský štát určí pre každý operačný program ako riadiaci orgán národný, regionálny alebo miestny orgán verejnej moci alebo subjekt verejnej správy alebo súkromný subjekt. Ten istý riadiaci orgán môže byť určený pre viacero operačných programov.

2.   Členský štát urči pre každý operačný program ako certifikačný orgán národný, regionálny alebo miestny orgán verejnej moci alebo subjekt verejnej správy bez toho, aby bol dotknutý odsek 3. Ten istý certifikačný orgán môže byť určený pre viacero operačných programov.

3.   Členský štát môže pre operačný program určiť riadiaci orgán, ktorý je orgánom verejnej moci alebo subjektom verejnej správy, aby vykonával aj funkciu certifikačného orgánu.

4.   Členský štát určí pre každý operačný program ako orgán auditu národný, regionálny alebo miestny orgán verejnej moci alebo subjekt verejnej správy, ktorý je funkčne nezávislý od riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu. Ten istý orgán auditu môže byť určený pre viacero operačných programov.

5.   V prípade fondov týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a v prípade ENRF a za predpokladu zásady oddelenia funkcií môže riadiaci orgán, v príslušných prípadoch certifikačný orgán, a orgán auditu tvoriť súčasť toho istého orgánu alebo subjektu verejnej moci.

Ak celková výška podpory pridelená z fondov na operačný program presahuje 250 000 000 EUR alebo z ENRF presahuje 100 000 000 EUR, môže byť orgán auditu súčasťou toho istého subjektu alebo orgánu verejnej moci ako riadiaci orgán, buď ak Komisia podľa platných ustanovení na predchádzajúce programové obdobie informovala členský štát pred dátumom prijatia príslušného operačného programu o svojich záveroch, že sa v zásade môže spoľahnúť na jeho audítorské stanovisko, alebo ak Komisia na základe skúseností z predchádzajúceho programového obdobia vyjadrila spokojnosť, že inštitucionálna organizácia a zodpovednosť orgánu auditu poskytujú dostatočné záruky, pokiaľ ide o jeho funkčnú nezávislosť a spoľahlivosť.

6.   Členský štát môže určiť viacero sprostredkovateľských orgánov na plnenie určitých úloh riadiaceho alebo certifikačného orgánu, ktoré spadajú do zodpovednosti tohto orgánu. Príslušné dojednania medzi riadiacim orgánom alebo certifikačným orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi sa musia zaznamenať úradne v písomnej forme.

7.   Členský štát alebo riadiaci orgán môže poveriť riadením časti operačného programu sprostredkovateľský orgán formou písomnej dohody uzavretej medzi sprostredkovateľským orgánom a členským štátom alebo riadiacim orgánom (ďalej len „globálny grant“). Sprostredkovateľský orgán poskytne záruky svojej solventnosti a spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj svojej kapacity administratívneho a finančného riadenia.

8.   Členský štát môže z vlastnej iniciatívy určiť koordinačný orgán, ktorý bude zodpovedný za styk s Komisiou a poskytovanie informácií Komisii, za koordináciu činností ostatných príslušných určených orgánov a za podporu harmonizovaného uplatňovania uplatniteľného práva.

9.   Členský štát ustanoví písomne pravidlá, ktorými sa spravuje jeho vzťah s riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi a orgánmi auditu, vzťahy medzi týmito orgánmi a vzťah týchto orgánov s Komisiou.

Článok 124

Postup určenia riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu

1.   Členský štát oznámi Komisii dátum a spôsob určenia riadiaceho orgánu, ktoré sa vykoná na primeranej úrovni, a prípadne aj certifikačného orgánu, a to pred predložením prvej žiadosti o priebežnú platbu Komisii.

2.   Určenie orgánov uvedené v odseku 1 vychádza zo správy a stanoviska nezávislého auditného subjektu, ktorý posúdi, či tieto orgány spĺňajú kritériá súvisiace s prostredím vnútornej kontroly, riadením rizika, riadiacimi a kontrolnými činnosťami a monitorovaním, ako sa uvádza v prílohe XIII. Nezávislý auditný subjekt je orgán auditu alebo iný verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt s potrebnou kapacitou pre audit, ktorý je nezávislý od riadiaceho orgánu, prípadne aj od certifikačného orgánu a ktorý vykonáva svoju prácu, pričom dodržiava medzinárodne uznávané audítorské štandardy. Ak nezávislý auditný subjekt príde k záveru, že časť systému riadenia a kontroly týkajúca sa riadiaceho orgánu alebo certifikačného orgánu je v zásade rovnaká ako v prípade predchádzajúceho programového obdobia a že sa na základe výsledkov audítorskej práce vykonanej v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1083/2006 a nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 (38) preukázalo, že počas toho obdobia účinne fungovala, môže tento nezávislý orgán auditu dospieť k záveru, že príslušné kritériá sú splnené bez toho, aby sa musela vykonať ďalšia audítorská práca.

3.   Ak celková výška podpory z fondov pre operačný program presahuje 250 000 000 EUR, alebo z ENRF presahuje 100 000 000 EUR, Komisia si môže do jedného mesiaca od oznámenia určenia uvedeného v odseku 1 vyžiadať správu a stanovisko nezávislého auditného subjektu uvedeného v odseku 2 a opis existujúcich funkcií a postupov riadiaceho orgánu, alebo prípadne certifikačného orgánu. Komisia na základe svojho posúdenia rizika rozhodne o tom, či sa majú vyžiadať tieto dokumenty, pričom zohľadní informácie o významných zmenách vo funkciách a postupoch riadiaceho orgánu, alebo prípadne certifikačného orgánu, v porovnaní s funkciami a postupmi, ktoré existovali v predchádzajúcom programovom období, a relevantné dôkazy ich účinného fungovania.

Komisia môže predložiť pripomienky do dvoch mesiacov od prijatia dokumentov uvedených v prvom pododseku. Bez toho, aby bol dotknutý článok 83, preskúmaním uvedených dokumentov nie je prerušené spracovanie žiadostí o priebežné platby.

4.   Ak celková výška podpory z fondov pre operačný program presahuje 250 000 000 EUR alebo z ENRF presahuje 100 000 000 EUR, a ak došlo k výrazným zmenám vo funkciách a postupoch riadiaceho orgánu, alebo prípadne certifikačného orgánu v porovnaní s funkciami a postupmi existujúcimi v predchádzajúcom programovom období, členský štát môže z vlastnej iniciatívy predložiť Komisii do dvoch mesiacov od oznámenia určenia uvedeného v odseku 1 dokumenty uvedené v odseku 3. Komisia predloží pripomienky k týmto dokumentom do troch mesiacov od ich prijatia.

5.   Ak existujúce výsledky auditu a kontroly ukazujú, že určený orgán už nespĺňa kritériá uvedené v odseku 2, členský štát stanoví na primeranej úrovni a podľa závažnosti problému skúšobnú dobu, v ktorej sa prijmú potrebné nápravné opatrenia.

Ak určený orgán nevykoná v rámci skúšobnej doby stanovenej členským štátom požadované nápravné opatrenie, členský štát na primeranej úrovni ukončí jeho určenie.

Členský štát bezodkladne oznámi Komisii dátum, od ktorého začína pre určený orgán plynúť skúšobná doba, pričom poskytne informácie o danej skúšobnej dobe, dátum, ku ktorému sa po vykonaní nápravných opatrení skúšobná doba skončí, ako aj dátum ukončenia určenia orgánu. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 83, oznámením, že členský štát stanovil pre určený orgán skúšobnú dobu, nie je prerušené spracovanie žiadostí o priebežné platby.

6.   Ak je ukončené určenie riadiaceho orgánu alebo certifikačného orgánu, členské štáty v súlade s postupom stanoveným v odseku 2 určia nový orgán, ktorý preberie funkcie riadiaceho orgánu alebo certifikačného orgánu, a členský štát o tom informuje Komisiu.

7.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa vzoru správy a stanoviska auditného subjektu auditu a opisu funkcií a postupov riadiaceho orgánu, a prípadne aj certifikačného orgánu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

Článok 125

Funkcie riadiaceho orgánu

1.   Riadiaci orgán zodpovedá za riadenie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

2.   V súvislosti s riadením operačného programu riadiaci orgán:

a)

podporuje prácu monitorovacieho výboru uvedeného v článku 47 a poskytuje mu informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh, a to najmä údaje o pokroku operačného programu v dosahovaní jeho cieľov, finančné údaje a údaje týkajúce sa ukazovateľov a čiastkových cieľov;

b)

zostavuje a po schválení monitorovacím výborom predkladá Komisii výročné a záverečné správy o vykonávaní uvedené v článku 50;

c)

sprístupňuje sprostredkovateľským orgánom a prijímateľom informácie, ktoré sú relevantné pre vykonávanie ich úloh a vykonávanie operácií;

d)

zriadi systém na zaznamenávanie a uchovávanie údajov v elektronickej podobe o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, overovanie a audit, vrátane podľa potreby aj údajov o jednotlivých účastníkoch operácií;

e)

zabezpečuje, aby údaje uvedené v písmene d) boli zozbierané, vložené a uložené do systému uvedeného v písmene d) a aby údaje o ukazovateľoch boli rozdelené podľa pohlavia v prípadoch, keď to vyžadujú prílohy I a II k nariadeniu o ESF.

3.   Čo sa týka výberu operácií, riadiaci orgán:

a)

zostavuje a po ich schválení uplatňuje príslušné výberové postupy a kritériá, ktoré:

i)

zabezpečia, že operácie budú prispievať k dosiahnutiu konkrétnych cieľov a výsledkov príslušnej priority;

ii)

sú nediskriminačné a transparentné;

iii)

zohľadňujú všeobecné zásady stanovené v článkoch 7 a 8;

b)

zabezpečí, aby vybraná operácia patrila do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu alebo fondov a mohla byť priradená do kategórie intervencií alebo, v prípade ENRF, opatrenia identifikovaného v rámci priority alebo priorít operačného programu;

c)

zabezpečí, aby sa prijímateľovi poskytol dokument, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory pre každú operáciu, vrátane osobitných požiadaviek týkajúcich sa výrobkov a služieb poskytovaných v rámci operácie, finančného plánu a časového obmedzenia realizácie;

d)

uistí sa predtým, ako operáciu schváli, že prijímateľ má administratívnu, finančnú a prevádzkovú kapacitu na splnenie podmienok uvedených v písmene c);

e)

sa uistí, že ak sa operácia začala ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, dodržalo sa uplatniteľné právo týkajúce sa operácie;

f)

zabezpečí, aby operácie vybrané na podporu z fondov alebo z ENRF nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie, v prípade ktorej sa začalo alebo malo začať vymáhacie konanie v súlade s článkom 61 po premiestnení výrobnej činnosti mimo oblasti programu;

g)

určí kategórie intervencií alebo, v prípade ENRF, opatrenia, ktorým sa má pripísať výdavok operácie.

4.   Čo sa týka finančného riadenia a kontroly operačného programu, riadiaci orgán:

a)

overí, či sa spolufinancované výrobky dodávajú a spolufinancované služby poskytujú a či výdavky vykázané prijímateľmi boli zaplatené a sú v súlade s uplatniteľným právom, operačným programom a spĺňajú podmienky na získanie podpory na operáciu;

b)

zabezpečí, aby prijímatelia zapojení do realizácie operácií, ktoré sa uhrádzajú na základe skutočne vzniknutých oprávnených nákladov, viedli buď samostatný účtovný systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s operáciou;

c)

zavedie účinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík;

d)

stanoví postupy na zabezpečenie toho, aby sa všetky doklady týkajúce sa výdavkov a auditov, ktoré sú potrebné na účely adekvátneho audítorského záznamu (audit trail), uchovávali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 72 písm. g);

e)

vypracuje vyhlásenie hospodáriaceho subjektu a ročný súhrn, ako sa uvádza v článku 59 ods. 5 písm. a) a b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Odchylne od písmena a) prvého pododseku môže nariadenie o EÚS stanoviť osobitné pravidlá pre overovanie uplatniteľné v prípade programov spolupráce.

5.   Overovanie podľa odseku 4 prvého pododseku písm. a) zahŕňajú tieto postupy:

a)

administratívne overovanie každej žiadosti prijímateľov o úhradu;

b)

overovanie operácií na mieste.

Frekvencia a pokrytie overovania na mieste sú primerané výške verejnej podpory udelenej na operáciu a úrovni rizika stanovenej týmito overovaniami a auditmi celého systému riadenia a kontroly, ktoré vykonáva orgán auditu.

6.   Overovanie jednotlivých operácií na mieste podľa odseku 5 prvého pododseku písm. b) sa môžu vykonávať na základe výberu vzoriek.

7.   Ak je riadiaci subjekt súčasne prijímateľom v rámci operačného programu, opatreniami na účely overovania uvedeného v odseku 4 prvého pododseku písm. a) sa zabezpečí primerané oddelenie funkcií.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce pravidlá, ktoré určujú informácie súvisiace s údajmi, ktoré sa majú zaznamenávať a uchovávať v elektronickej podobe v rámci monitorovacieho systému zriadeného podľa písmena d) odseku 2 tohto článku.

Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce technické špecifikácie systému zriadeného podľa písmena d) odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

9.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce podrobné minimálne požiadavky na audítorský záznam (audit trail) uvedený v odseku 4 prvom pododseku písm. d) tohto článku, ak ide o vedenie účtovných záznamov a uchovávanie podporných dokumentov na úrovni certifikačného orgánu, riadiaceho orgánu, sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov.

10.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa vzoru vyhlásenia hospodáriaceho subjektu uvedeného v odseku 4 prvom pododseku písm. e) tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

Článok 126

Funkcie certifikačného orgánu

Certifikačný orgán operačného programu je zodpovedný najmä za:

a)

zostavenie a predloženie žiadostí o platby Komisii a za osvedčenie, že pochádzajú zo spoľahlivých systémov účtovníctva, sú založené na overiteľných podporných dokumentoch a boli predmetom overovaní vykonaných riadiacim orgánom;

b)

vypracovanie účtov uvedených v článku 59 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

c)

osvedčenie úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov a že zaúčtované výdavky sú v súlade s uplatniteľným právom, a osvedčenie, že boli vynaložené na operácie vybrané na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a dodržiavajúcimi uplatniteľné právo;

d)

zabezpečenie systému na zaznamenávanie a uchovávanie účtovných záznamov o každej operácii v elektronickej podobe, ktorý potvrdzuje všetky údaje potrebné na vypracovanie žiadostí o platbu a účtov vrátane záznamov vymáhateľných súm, vrátených súm a súm vybraných po zrušení celého príspevku na operáciu alebo operačný program alebo časti tohto príspevku;

e)

zabezpečenie toho, aby na účely vypracovávania a predkladania žiadostí o platbu dostal od riadiaceho orgánu primerané informácie o postupoch a overovaniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;

f)

pri vypracovávaní a predkladaní žiadostí o platbu zohľadnenie výsledkov všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť;

g)

vedenie účtovných záznamov v elektronickej podobe o výdavkoch vykázaných Komisii a o príslušných verejných príspevkoch vyplatených prijímateľom;

h)

vedenie účtovných záznamov o vymáhateľných sumách a sumách vybraných po zrušení celého príspevku na operáciu alebo jeho časti. Vrátené sumy sa vyplatia naspäť do všeobecného rozpočtu Únie pred skončením operačného programu tak, že sa odpočítajú z nasledujúceho výkazu výdavkov.

Článok 127

Funkcie orgánu auditu

1.   Orgán auditu zabezpečí, aby sa vykonávali audity riadneho fungovania systému riadenia a kontroly operačného programu a na primeranej vzorke operácií na základe vykázaných výdavkov. Vykázané výdavky sa kontrolujú na základe reprezentatívnej vzorky a vo všeobecnosti na základe štatistických metód výberu vzorky.

V riadne odôvodnených prípadoch v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi, ako aj vo všetkých prípadoch, keď počet operácií v účtovnom roku nie je dostatočný na použitie štatistickej metódy, sa môže na základe odborného úsudku orgánu auditu použiť aj neštatistická metóda výberu vzorky.

V takýchto prípadoch musí byť rozsah vzoriek dostatočný na to, aby orgánu auditu umožnil vypracovať platné audítorské stanovisko v súlade s článkom 59 ods. 5 druhým pododsekom nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Neštatistická metóda výberu vzorky pokrýva najmenej 5 % operácií, ktorých výdavky boli počas účtovného roku vykázané Komisii, a 10 % výdavkov, ktoré boli vykázané Komisii v danom účtovnom roku.

2.   Ak audity vykonáva iný subjekt ako orgán auditu, orgán auditu zabezpečí potrebnú funkčnú nezávislosť tohto subjektu.

3.   Orgán auditu zabezpečí, aby sa pri audite zohľadňovali medzinárodne uznávané audítorské štandardy.

4.   Do ôsmich mesiacov od prijatia operačného programu pripraví orgán auditu stratégiu auditu pre vykonávanie auditov. V rámci stratégie auditu sa stanoví metodika auditu, metóda výberu vzorky na audity operácií a plán auditov na aktuálny účtovný rok a dva nasledujúce účtovné roky. Stratégia auditu sa aktualizuje každý rok od roku 2016 do roku 2024 vrátane. Ak sa na viac ako jeden operačný program uplatňuje spoločný systém riadenia a kontroly, možno pre príslušné operačné programy vypracovať jednu stratégiu auditu. Orgán auditu predloží Komisii na jej žiadosť stratégiu auditu.

5.   Orgán auditu vypracuje:

a)

audítorské stanovisko v súlade s článkom 59 ods. 5 druhým pododsekom nariadenia o rozpočtových pravidlách;

b)

kontrolnú správu, ktorá obsahuje hlavné zistenia auditov vykonaných v súlade s odsekom 1 vrátane zistení týkajúcich sa nedostatkov zistených v rámci systémov riadenia a kontroly, a navrhované a zrealizované nápravné opatrenia.

Ak sa na viac ako jeden operačný program uplatňuje spoločný systém riadenia a kontroly, môžu sa informácie požadované v písmene b) prvého pododseku spojiť do jednej správy.

6.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce vzory pre stratégie auditu, audítorské stanovisko a kontrolnú správu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 150 ods. 2.

7.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce rozsah a obsah auditov operácií a auditov účtov, ako aj metodiku výberu vzoriek operácií podľa odseku 1 tohto článku.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijímať delegované akty stanovujúce podrobné pravidlá týkajúce sa používania údajov zozbieraných v priebehu auditov uskutočnených úradníkmi Komisie alebo oprávnenými zástupcami Komisie.

KAPITOLA III

Spolupráca s orgánmi auditu

Článok 128

Spolupráca s orgánmi auditu

1.   Komisia spolupracuje s orgánmi auditu, aby koordinovala ich plány auditu a audítorské metódy, a s týmito orgánmi si bezodkladne vymieňa výsledky auditov, ktoré sa týkajú systémov riadenia a kontroly.

2.   S cieľom uľahčiť túto spoluprácu v prípadoch, keď členský štát určí viac ako jeden orgán auditu, môže členský štát určiť koordinačný orgán.

3.   Komisia, orgány auditu a každý koordinačný orgán sa pravidelne stretávajú, vo všeobecnosti najmenej raz ročne, ak sa nedohodnú inak, aby preskúmali výročnú kontrolnú správu, audítorské stanovisko a stratégiu auditu a aby si vymenili názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

HLAVA II

FINANČNÉ RIADENIE, PRÍPRAVA, PRESKÚMANIE, SCHVÁLENIE A UZAVRETIE ÚČTOV A FINANČNÉ OPRAVY

KAPITOLA I

Finančné riadenie

Článok 129

Spoločné pravidlá platieb

Členský štát zabezpečí, aby sa do ukončenia operačného programu suma verejných výdavkov vyplatená prijímateľom aspoň rovnala príspevku z fondov, ktorý Komisia vyplatila členskému štátu.

Článok 130

Spoločné pravidlá výpočtu priebežných platieb a vyplácania záverečných platieb

1.   Komisia uhrádza ako priebežné platby 90 % zo sumy, ktorá je výsledkom uplatnenia miery spolufinancovania pre každú prioritu, stanovenej v rozhodnutí, ktorým sa prijíma operačný program, na oprávnený výdavok tejto priority zahrnutý v žiadosti o platbu. Komisia stanoví výšku zostávajúcich súm, ktoré sa majú uhradiť ako priebežné platby alebo vrátiť v súlade s článkom 139.

2.   Príspevok z fondov alebo z ENRF na prioritu vo forme priebežných platieb a záverečných platieb nesmie byť vyšší ako:

a)

oprávnené verejné výdavky uvedené v žiadosti o platbu na prioritu; alebo

b)

príspevok z fondov alebo z ENRF na prioritu stanovený v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program.

Článok 131

Žiadosti o platbu

1.   Žiadosti o platby zahŕňajú pre každú prioritu:

a)

celkovú výšku oprávnených výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri realizácii operácií, ako ju v účtovnom systéme zaznamenal certifikačný orgán;

b)

celkovú výšku verejných výdavkov vynaložených pri realizácii operácií, ako ju v účtovnom systéme zaznamenal certifikačný orgán.

2.   Oprávnené výdavky zahrnuté do žiadosti o platbu sú doložené faktúrami s potvrdením o zaplatení alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty s výnimkou foriem podpory podľa článku 67 ods. 1 prvom pododseku písm. b), c) a d), článku 68, článku 69 ods. 1 a článku 109 tohto nariadenia a podľa článku 14 nariadenia o ESF. Pre tieto formy podpory sú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu nákladmi vypočítanými podľa uplatniteľného základu.

3.   V prípade systémov pomoci v zmysle článku 107 ZFEÚ vyplatí verejný príspevok, ktorý zodpovedá výdavkom zahrnutým do žiadosti o platbu, prijímateľom orgán poskytujúci pomoc.

4.   Odchylne od odseku 1 môže v prípade štátne pomoci žiadosť o platbu zahŕňať preddavky, ktoré prijímateľovi vypláca orgán poskytujúci pomoc za týchto kumulatívnych podmienok:

a)

tieto preddavky podliehajú záruke, ktorú poskytuje banka alebo iná finančná inštitúcia usadená v členskom štáte, alebo sú kryté nástrojom, ktorý poskytuje ako záruku verejný subjekt alebo členský štát;

b)

tieto preddavky nepresahujú 40 % celkovej sumy pomoci, ktorá sa má poskytnúť prijímateľovi na danú operáciu;

c)

tieto preddavky sú kryté výdavkami, ktoré prijímatelia vyplatili pri vykonávaní operácie, a dokladujú sa faktúrami s potvrdením o zaplatení alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty najneskôr do troch rokov od roku, v ktorom bol preddavok vyplatený, alebo k 31. decembru 2023, podľa toho, čo nastane skôr, pričom v opačnom prípade sa ďalšia žiadosť o platbu zodpovedajúcim spôsobom opraví.

5.   V každej žiadosti o platbu, ktorá zahŕňa druh preddavkov uvedený v odseku 4, sa osobitne uvádza celková suma vyplatená z operačného programu ako preddavky, suma, ktorá bola uhradená výdavkami zaplatenými zo strany prijímateľov v období troch rokov od vyplatenia preddavku v súlade s odsekom 4 písm. c) a suma, ktorá nebola krytá výdavkami zaplatenými zo strany prijímateľov a v prípade ktorej zatiaľ neuplynulo obdobie troch rokov.

6.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce vzor žiadostí o platby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

Článok 132

Platby prijímateľom

1.   V závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov z počiatočných a ročných zálohových platieb a priebežných platieb riadiaci orgán zabezpečí, aby prijímateľ dostal celú sumu oprávnených verejných výdavkov, ktorá je splatná v plnej výške najneskôr do 90 dní odo dňa predloženia žiadosti o platbu zo strany prijímateľa.

Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by sumy pre prijímateľov znižoval.

2.   Lehotu na platbu uvedenú v odseku 1 môže riadiaci orgán prerušiť v každom z týchto náležite odôvodnených prípadov:

a)

suma žiadosti o platbu nie je splatná alebo zodpovedajúce podklady, čo zahŕňa aj dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na overovanie riadenia podľa článku 125 ods. 4 prvého pododseku písm. a), neboli poskytnuté;

b)

sa začalo vyšetrovanie v súvislosti s možnou nezrovnalosťou ovplyvňujúcou dotknuté výdavky.

Dotknutý prijímateľ musí byť písomne informovaný o prerušení a o dôvodoch tohto prerušenia.

Článok 133

Používanie eura

1.   Členské štáty, ktoré neprijali euro za svoju menu ku dňu žiadosti o platbu, prepočítajú výšku vynaložených výdavkov v národnej mene na euro. Tieto sumy sa prepočítajú na euro s použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v mesiaci, v ktorom certifikačný orgán príslušného operačného programu výdavok zaznamenal v účtovníctve. Výmenný kurz Komisia uverejňuje v elektronickej podobe každý mesiac.

2.   Odchylne od odseku 1 môže nariadenie o EÚS stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa načasovania prepočítania na eurá.

3.   Ak sa euro stane menou členského štátu, postup prepočítania stanovený v odseku 1 zostane v platnosti pre všetky výdavky, ktoré certifikačný orgán zaznamenal v účtovníctve pred dátumom nadobudnutia účinnosti pevného prepočítacieho kurzu medzi národnou menou a eurom.

Článok 134

Vyplatenie zálohovej platby

1.   Suma počiatočnej zálohovej platby sa vyplatí v splátkach takto:

a)

v roku 2014: 1 % výšky podpory z fondov a ENRF na celé programové obdobie na operačný program alebo 1,5 % výšky podpory z fondov a ENRF na celé programové obdobie na operačný program, ak členský štát dostával finančnú pomoc od roku 2010 v súlade s článkami 122 a 143 ZFEÚ alebo z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), alebo dostáva finančnú pomoc k 31. decembru 2013 v súlade s článkami 136 a 143 ZFEÚ;

b)

v roku 2015: 1 % výšky podpory z fondov a ENRF na celé programové obdobie na operačný program alebo 1,5 % výšky podpory z fondov a ENRF na celé programové obdobie na operačný program, ak členský štát dostával finančnú pomoc od roku 2010 v súlade s článkami 122 a 143 ZFEÚ alebo z ENFS, alebo dostáva finančnú pomoc k 31. decembru 2014 v súlade s článkami 136 a 143 ZFEÚ;

c)

v roku 2016: 1 % výšky podpory z fondov a z ENRF na celé programové obdobie operačného programu.

Ak sa operačný program prijme v roku 2015 alebo neskôr, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia.

2.   Suma ročnej zálohovej platby sa vyplatí pred 1. júlom v rokoch 2016 až 2023. Je to percentuálny podiel výšky podpory z fondov a z ENRF na celé programové obdobie operačnému programu takto:

2016: 2 %

2017: 2,625 %

2018: 2,75 %

2019: 2,875 %

2020 až 2023: 3 %.

3.   Pri výpočte výšky počiatočnej zálohovej platby uvedenej v odseku 1, výška podpory na celé programové obdobie neobsahuje sumy z výkonnostnej rezervy, ktoré boli počiatočne pridelené operačnému programu.

Pri výpočte výšky ročnej zálohovej platby uvedenej v odseku 2 do roku 2020 vrátane, výška podpory na celé programové obdobie neobsahuje sumy z výkonnostnej rezervy, ktoré boli počiatočne pridelené operačnému programu.

Článok 135

Lehoty na predkladanie žiadostí o priebežné platby a ich uhradenie

1.   Certifikačný orgán predkladá pravidelne žiadosť o priebežnú platbu v súlade s článkom 131 ods. 1 zahŕňajúcu sumy zaznamenané v jeho účtovnom systéme v účtovnom roku. Certifikačný orgán však v prípade, keď to považuje za potrebné, môže zahrnúť takéto sumy do žiadostí o platbu predložených v nasledujúcich účtovných rokoch.

2.   Certifikačný orgán predloží konečnú žiadosť o priebežnú platbu do 31. júla nasledujúceho po konci predchádzajúceho účtovného roka a v každom prípade pred prvou žiadosťou o priebežnú platbu v nadchádzajúcom účtovnom roku.

3.   Prvá žiadosť o priebežnú platbu sa nesmie podať skôr než Komisia dostane oznámenie o určení riadiacich orgánov a certifikačných orgánov v súlade s článkom 124.

4.   Priebežné platby sa neuhradia na operačný program, ak výročná správa o vykonávaní nebola zaslaná Komisii v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

5.   V závislosti od dostupných finančných prostriedkov Komisia uhradí priebežnú platbu najneskôr do 60 dní odo dňa, keď Komisia zaevidovala žiadosť o platbu.

Článok 136

Zrušenie viazanosti

1.   Komisia zruší viazanosť na akúkoľvek časť sumy v operačnom programe, ktorá sa nepoužila na platbu počiatočných a ročných zálohových platieb a priebežných platieb do 31. decembra tretieho rozpočtového roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku v rámci operačného programu, alebo v prípade ktorého nebola v súlade s článkom 135 predložená žiadosť o platbu vypracovaná v súlade s článkom 131.

2.   Časť záväzkov, ktorá je 31. decembra 2023 ešte otvorená, sa zruší, ak nebol Komisii do lehoty stanovenej v článku 141 ods. 1 predložený ktorýkoľvek z dokumentov požadovaných podľa článku 141 ods. 1.

KAPITOLA II

Príprava, preskúmanie, schválenie a uzavretie účtov a pozastavenie platieb

Oddiel I

Príprava, preskúkanie a schválenie účtov

Článok 137

Príprava účtov

1.   Účty uvedené v článku 59 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa predkladajú Komisii pre každý operačný program. Účty sa týkajú účtovného roka a obsahujú na úrovni každej priority, prípadne fondu a kategórie regiónov:

a)

celkovú výšku oprávnených výdavkov zaevidovanú v účtovných systémoch certifikačného orgánu, ktoré boli zahrnuté v žiadostiach o platbu predložených Komisii v súlade s článkom 131 a článkom 135 ods. 2 do 31. júla nasledujúceho po skončení účtovného roka, celkovú výšku zodpovedajúcich verejných výdavkov vynaložených počas vykonávania operácií a celkovú výšku zodpovedajúcich platieb prijímateľom podľa článku 132 ods. 1;

b)

vybrané a vrátené sumy v účtovnom roku, sumy, ktoré sa majú vrátiť na konci účtovného roka, sumy vrátené podľa článku 71 a nevymožiteľné sumy;

c)

sumy príspevkov programu vyplatené na finančné nástroje podľa článku 41 ods. 1 a preddavkov štátnej pomoci podľa článku 131 ods. 4;

d)

pre každú prioritu porovnanie výdavkov uvedených podľa písmena a) a výdavkov uvedených pre ten istý účtovný rok v žiadostiach o platbu, spolu s vysvetlením všetkých rozdielov.

2.   Ak členský štát vylúči z účtov výdavky, ktoré v minulosti už boli zahrnuté do žiadosti o priebežnú platbu za účtovný rok, pretože sú predmetom prebiehajúceho hodnotenia ich oprávnenosti a správnosti, všetky takéto výdavky alebo ich časť, ktoré sa následne uznajú za zákonné a správne, možno zahrnúť do žiadosti o priebežnú platbu týkajúcej sa nasledujúcich účtovných rokov.

3.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce vzor pre účty uvedené v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 150 ods. 3.

Článok 138

Predkladanie informácií

Členské štáty predložia za každý rok od roku 2016 do roku 2025 vrátane v lehote stanovenej v článku 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách dokumenty uvedené v uvedenom článku, a to:

a)

účty uvedené v článku 137 ods. 1 tohto nariadenia za predchádzajúci účtovný rok;

b)

vyhlásenie hospodáriaceho subjektu a ročný súhrn uvedené v článku 125 ods. 4 prvom pododseku písm. e) tohto nariadenia za predchádzajúci účtovný rok;

c)

audítorské stanovisko a kontrolnú správu uvedené v článku 127 ods. 5 prvom pododseku písm. a) a b) tohto nariadenia za predchádzajúci účtovný rok.

Článok 139

Preskúmanie a schválenie účtov

1.   Komisia preskúma dokumenty, ktoré jej predložil členský štát podľa článku 138. Členský štát poskytne na žiadosť Komisie všetky potrebné dodatočné informácie, ktoré jej umožnia zistiť, či sú účty úplné, presné a pravdivé, a to v lehote stanovenej v článku 84.

2.   Komisia schváli účty, ak môže dospieť k záveru, že sú úplné, presné a pravdivé. Komisia dospeje k takémuto záveru, ak orgán auditu vydal audítorské stanovisko bez výhrad k úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov za predpokladu, že Komisia nemá osobitný dôkaz o tom, že toto audítorské stanovisko k účtom je nespoľahlivé.

3.   Komisia informuje členský štát v lehote stanovenej v článku 84, či môže schváliť účty.

4.   Ak z dôvodov, ktoré možno pripísať členskému štátu, Komisia nemôže účty schváliť v lehote stanovenej v článku 84, informuje o tom členské štáty, pričom spresní dôvody v súlade s odsekom 2 tohto článku, a opatrenia, ktoré majú byť prijaté, a lehotu na ich vykonanie. Komisia na konci lehoty na vykonanie uvedených opatrení informuje členský štát, či môže schváliť účty.

5.   Otázky týkajúce sa oprávnenosti a správnosti podkladových transakcií týkajúcich sa výdavkov zaznamenaných v účtovných systémoch sa pri schvaľovaní účtov zo strany Komisie nezohľadňujú. Bez toho, aby boli dotknuté články 83 a 142, postup preskúmania a schválenia účtov neprerušuje spracovanie žiadostí o priebežné platby a nevedie k pozastaveniu platieb.

6.   Komisia na základe schválených účtov vypočíta sumu účtovateľnú fondom a ENRF za účtovný rok a následné úpravy v súvislosti s platbami pre členský štát. Komisia zohľadní:

a)

sumy v účtoch uvedené v článku 137 ods. 1 písm. a) a pri ktorých sa má uplatňovať miera spolufinancovania každej priority;

b)

celkovú výšku platieb uhradených Komisiou počas tohto účtovného roka, pozostávajúcej zo:

i)

sumy priebežných platieb uhradených Komisiou v súlade s článkom 130 ods. 1 a článkom 24, a

ii)

sumy ročnej zálohovej platby vyplatenej podľa článku 134 ods. 2.

7.   Komisia v nadväznosti na výpočet vykonaný podľa odseku 1 zúčtuje príslušnú ročnú zálohovú platbu a do 30 dní od schválenia účtov vyplatí akúkoľvek splatnú dodatočnú sumu. Ak existuje suma, ktorú má vrátiť členský štát, stáva sa predmetom príkazu Komisie na vymáhanie, ktorý sa podľa možnosti vykoná započítaním proti sumám, ktoré sa majú vyplatiť členskému štátu v nasledujúcich platbách v rámci toho istého operačného programu. Takéto vrátenie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na operačný program. Vrátená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom 177 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

8.   Ak Komisia po uplatnení postupu stanoveného v odseku 4 nemôže schváliť účty, na základe dostupných informácií a v súlade s odsekom 6 stanoví sumu účtovateľnú fondom za účtovný rok a informuje členský štát. Ak členský štát do dvoch mesiacov od doručenia informácie Komisii oznámi Komisii svoj súhlas, uplatňuje sa odsek 7. V prípade neexistencie takejto dohody Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie, ktorým stanoví sumu účtovateľnú fondom za účtovný rok. Takéto rozhodnutie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na operačný program. Komisia na základe uvedeného rozhodnutia vykoná v súlade s odsekom 7 úpravy platieb pre členský štát.

9.   Schválením účtov zo strany Komisie alebo rozhodnutia Komisie v zmysle odseku 8 tohto článku nie je dotknuté vykonávanie opráv podľa článkov 144 a 145.

10.   Členské štáty môžu nahradiť nesprávne sumy, ktoré sa zistili po predložení účtov, vykonaním príslušných úprav v účtov za účtovný rok, v ktorom sa táto nezrovnalosť zistila bez toho, aby boli dotknuté články 144 a 145.

Článok 140

Dostupnosť dokumentov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktorými sa riadi štátna pomoc, riadiaci orgán zabezpečí, aby všetky podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov podporovaných z fondov na operácie, v prípade ktorých celkové oprávnené výdavky predstavujú menej ako 1 000 000 EUR, boli na požiadanie k dispozícii Komisii a Európskemu dvoru audítorov počas obdobia troch rokov, a to od 31. decembra po predložení účtov, do ktorých sa tieto výdavky na operácie zahrnuli.

V prípade iných operácií než tých, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, sa sprístupnia všetky podporné dokumenty počas obdobia dvoch rokov od 31. decembra po predložení účtov, do ktorých sa zahrnuli konečné výdavky na dokončenú operáciu.

Riadiaci orgán môže rozhodnúť, že na operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky sú nižšie ako 1 000 000 EUR, uplatní pravidlo uvedené v druhom pododseku.

Obdobie uvedené v prvom pododseku je prerušené buď v prípade súdneho konania, alebo na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie.

2.   Riadiaci orgán informuje prijímateľov o začiatku obdobia uvedeného v odseku 1.

3.   Dokumenty sa uchovávajú buď vo forme originálov, alebo úradne overených kópií originálov, alebo na všeobecne prijímaných nosičoch dát vrátane elektronických verzií originálnych dokumentov alebo dokumentov, ktoré existujú iba v elektronickej forme.

4.   Dokumenty sa uchovávajú vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu subjektov údajov po obdobie nie dlhšie ako nevyhnutné na účely, na ktoré boli údaje zozbierané alebo na ktoré boli ďalej spracované.

5.   Postupy osvedčovania zhody dokumentov uchovávaných na všeobecne prijímaných nosičoch údajov s originálnym dokumentom stanovujú vnútroštátne orgány a zabezpečujú, aby uchovávané verzie spĺňali vnútroštátne zákonné požiadavky a boli spoľahlivé na účely auditu.

6.   Ak dokumenty existujú len v elektronickej forme, používané počítačové systémy musia spĺňať uznávané bezpečnostné normy, ktoré zabezpečujú, že uchovávané dokumenty spĺňajú vnútroštátne zákonné požiadavky a môžu byť spoľahlivé na účely auditu.

Oddiel II

Ukončenie operačných programov

Článok 141

Predkladanie záverečných dokladov a vyplatenie záverečnej platby

1.   Okrem dokladov uvedených v článku 138 za posledný účtovný rok od 1. júla 2023 do 30. júna 2024, členské štáty predložia záverečnú správu o vykonávaní operačného programu, alebo poslednú výročnú správu o vykonávaní operačného programu, ktorý čerpá podporu z ENRF.

2.   Záverečná platba sa zaplatí najneskôr tri mesiace po dátume schválenia účtov posledného účtovného roku alebo jeden mesiac po dátume prijatia záverečnej správy o vykonávaní, podľa toho, čo nastalo neskôr.

Oddiel III

Pozastavenie platieb

Článok 142

Pozastavenie platieb

1.   Komisia môže pozastaviť všetky priebežné platby na úrovni priorít alebo operačných programov alebo časť z nich, ak dôjde k splneniu jednej alebo viacerých z týchto podmienok:

a)

existuje závažný nedostatok v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly operačného programu, ktorý ohrozuje príspevok Únie na operačný program a pre ktorý neboli prijaté nápravné opatrenia;

b)

výdavky vo výkaze výdavkov sú spojené s nezrovnalosťou majúcou závažné finančné dôsledky, ktorá nebola napravená;

c)

členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 83;

d)

monitorovací systém alebo údaje o spoločných a špecifických ukazovateľoch sú nedostatočnej kvality a spoľahlivosti;

e)

sa nedokončili opatrenia na splnenie ex ante kondicionalít podľa podmienok stanovených v článku 19;

f)

existuje dôkaz vyplývajúci z preskúmania výkonnosti pre prioritu, že došlo k závažnému zlyhaniu pri dosahovaní čiastkových cieľov tejto priority týkajúcich sa finančných ukazovateľov a ukazovateľov výstupov, ako aj kľúčových krokov zameraných na vykonávanie, ako sa stanovujú vo výkonnostnom rámci, ktorý podlieha podmienkam uvedeným v článku 22.

V pravidlách pre jednotlivé fondy týkajúcich sa ENRF sa môžu ustanoviť osobitné dôvody na pozastavenie platieb spojené s nedodržaním pravidiel uplatňovaných v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktoré je primerané vzhľadom na povahu, závažnosť, trvanie a opakovanie nedodržania pravidiel.

2.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o pozastavení všetkých priebežných platieb alebo ich časti po tom, čo poskytla členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky.

3.   Komisia ukončí pozastavenie všetkých priebežných platieb alebo ich časti, ak členský štát prijal potrebné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie takéhoto pozastavenia.

KAPITOLA III

Finančné opravy

Oddiel I

Finančné opravy vykonané členskými štátmi

Článok 143

Finančné opravy vykonané členskými štátmi

1.   Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za vyšetrovanie nezrovnalostí a uskutočňovanie požadovaných finančných opráv a vymáhanie. V prípade systémovej nezrovnalosti členský štát rozšíri svoje vyšetrovanie na všetky operácie, ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené.

2.   Členské štáty vykonajú požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operáciu alebo operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondom alebo ENRF a uplatní primeranú opravu. Riadiaci orgán zaznamená finančné opravy do účtov za účtovný rok, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.

3.   Príspevok z fondov alebo z ENRF zrušený v súlade s odsekom 2 môže členský štát opätovne použiť v rámci príslušného operačného programu podľa odseku 4.

4.   Príspevok zrušený v súlade s odsekom 2 nemožno opätovne použiť na žiadnu operáciu, ktorá bola predmetom opravy, alebo v prípade, že sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, ani na žiadnu operáciu, ktorá bola negatívne ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou.

5.   V pravidlách pre jednotlivé fondy týkajúcich sa ENRF sa môžu ustanoviť osobitné dôvody na finančné opravy vykonané členskými štátmi, spojené s nedodržaním pravidiel uplatňovaných v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktoré musia byť primerané vzhľadom na povahu, závažnosť, trvanie a opakovanie nedodržania pravidiel.

Oddiel II

Finančné opravy komisie

Článok 144

Kritériá na vykonávanie finančných opráv

1.   Komisia uskutoční finančné opravy prostredníctvom vykonávacích aktov zrušením celého príspevku Únie na operačný program alebo jeho časti v súlade s článkom 85, keď po vykonaní potrebného preskúmania príde k záveru, že:

a)

v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly operačného programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Únie už vyplatený na operačný program;

b)

členský štát si pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neplnil svoje povinnosti podľa článku 143;

c)

výdavky uvedené v žiadosti o platbu sú neregulárne a členský štát ich pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neopravil.

Komisia vychádza pri svojich finančných opravách z jednotlivých prípadov zistených nezrovnalostí a zohľadňuje systémovú povahu nezrovnalosti. Keď sa suma neuplatniteľných výdavkov pre fondy alebo ENRF nedá presne určiť, Komisia uplatní paušálnu sadzbu alebo extrapolovanú finančnú opravu.

2.   Komisia pri rozhodovaní o výške opravy podľa odseku 1 dodržiava zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu a závažnosť nezrovnalosti a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov systémov riadenia a kontroly zistených v operačnom programe.

3.   Keď Komisia vo svojom stanovisku vychádza zo správ iných audítorov než tých, ktorí sú v jej službách, vyvodí vlastné závery o finančných dôsledkoch po preskúmaní opatrení prijatých predmetným členským štátom podľa článku 143 ods. 2, oznámení zaslaných podľa článku 122 ods. 3 a akýchkoľvek odpovedí členského štátu.

4.   V súlade s článkom 22 ods. 7, ak Komisia na základe preskúmania záverečnej správy o vykonávaní operačného programu pre fondy alebo poslednej ročnej správy o vykonávaní v prípade ENRF zistí vážne nesplnenie cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci, môže uplatniť finančné opravy v súvislosti s príslušnými prioritami prostredníctvom vykonávacích aktov.

5.   Ak členský štát nedodržiava svoje záväzky podľa článku 95, Komisia môže s ohľadom na stupeň nedodržania týchto záväzkov urobiť finančnú opravu zrušením celého príspevku štrukturálnych fondov príslušnému členskému štátu alebo jeho časti.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 149 prijať delegované akty stanovujúce podrobné pravidlá týkajúce sa kritérií, na základe ktorých sa určia závažné nedostatky v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly, a to aj základné typy takýchto nedostatkov, kritérií pre stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť, a kritérií použitia paušálnej sadzby alebo extrapolovaných finančných opráv.

7.   V osobitných pravidlách pre jednotlivé fondy týkajúcich sa ENRF sa môžu ustanoviť osobitné dôvody pre finančné opravy Komisie spojené s nedodržaním pravidiel uplatňovaných v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktoré musia byť primerané vzhľadom na povahu, závažnosť, trvanie a opakovanie nedodržania pravidiel.

Článok 145

Konanie

1.   Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský štát o predbežných záveroch svojho skúmania a požiada členský štát, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky.

2.   Ak Komisia navrhne finančnú opravu na základe extrapolácie alebo paušálnej sadzby, členský štát dostane príležitosť preukázať prostredníctvom preskúmania príslušnej dokumentácie, že skutočný rozsah nezrovnalosti bol menší ako podľa hodnotenia Komisie. Po dohode s Komisiou môže členský štát obmedziť rozsah tohto preskúmania na primeraný podiel alebo vzorku príslušnej dokumentácie. Okrem riadne odôvodnených prípadov, čas povolený na uvedené preskúmanie nepresiahne ďalšiu lehotu dvoch mesiacov po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1.

3.   Komisia zohľadní akékoľvek dôkazy poskytnuté zo strany členského štátu v lehote stanovenej v odsekoch 1 a 2.

4.   Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie s cieľom zabezpečiť dostupnosť všetkých relevantných informácií a zistení, ktoré tvoria základ pre závery Komisie týkajúce sa žiadosti o finančnú opravu.

5.   V prípade dohody a bez toho, aby bol dotknutý odsek 6 tohto článku, môže členský štát opätovne použiť príslušné fondy v súlade s článkom 143 ods. 3.

6.   S cieľom uplatniť finančné opravy Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia alebo od dátumu prijatia dodatočných informácií, ak členský štát po vypočutí odsúhlasí predloženie takýchto dodatočných informácií. Komisia zohľadní všetky informácie a pripomienky predložené v priebehu konania. Ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace od dátumu pozývacieho listu na vypočutie, ktorý poslala Komisia.

7.   Ak Komisia pri vykonávaní svojich zodpovedností podľa článku 75 alebo Európsky dvor audítorov zistia nezrovnalosti preukazujúce závažné nedostatky v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly, výsledná finančná oprava zníži podporu z fondov na operačný program.

Prvý pododsek sa nepoužije v prípade závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly, ktoré pred dátumom ich zistenia zo strany Komisie alebo Európskeho dvora audítorov:

a)

boli zistené vo vyhlásení hospodáriaceho subjektu, výročnej kontrolnej správe alebo audítorského stanovisku predložených Komisii v súlade s článkom 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo v iných audítorských správach orgánu auditu predložených Komisii a ak sa príjmu príslušné opatrenia; alebo

b)

boli predmetom náležitých nápravných opatrení zo strany členského štátu.

Hodnotenie závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly sa zakladá na uplatniteľnom práve, keď boli predložené príslušné vyhlásenia hospodáriaceho subjektu, výročné kontrolné správy a audítorské stanoviská.

Pri rozhodovaní o finančnej oprave Komisia:

a)

dodržiava zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu a závažnosť závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a ich finančné dôsledky pre rozpočet Únie;

b)

na účely uplatňovania paušálnej sadzby alebo extrapolovanej opravy vylúči neoprávnené výdavky, ktoré predtým zistil členský štát a ktoré boli predmetom úpravy v účtoch v súlade s článkom 139 ods. 10, a výdavky, ktoré podliehajú prebiehajúcemu hodnoteniu ich oprávnenosti a správnosti v zmysle článku 137 ods. 2;

c)

zohľadní paušálnu sadzbu alebo extrapolované opravy, ktoré v súvislosti s výdavkami vykonal členský štát z dôvodov iných závažných nedostatkov zistených týmto členským štátom pri určovaní reziduálneho rizika pre rozpočet Únie.

8.   Pravidlá pre jednotlivé fondy týkajúce sa ENRF môžu ustanoviť dodatočné pravidlá konania pre finančné opravy uvedené v článku 144 ods. 7.

Článok 146

Povinnosti členských štátov

Finančnú opravu vykoná Komisia bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členského štátu usilovať sa o vrátenie podľa článku 143 ods. 2 tohto nariadenia a vymáhať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (39).

Článok 147

Vrátenie platieb

1.   Splatenie akejkoľvek sumy, ktorá sa má vrátiť do rozpočtu Únie, sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vrátenie vypracovanom v súlade s článkom 73 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po vydaní príkazu.

2.   Akékoľvek omeškanie pri vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý začína dňom splatnosti a končí dňom skutočnej úhrady. Sadzba takéhoto úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba, ktorú v súvislosti s jej veľkými operáciami refinancovania uplatňuje Európska centrálna banka v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane deň splatnosti.

HLAVA III

PROPORCIONÁLNA KONTROLA OPERAČNÝCH PROGRAMOV

Článok 148

Proporcionálna kontrola operačných programov

1.   Na operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 200 000 EUR v prípade EFRR a Kohézneho fondu a 150 000 EUR v prípade ESF alebo 100 000 EUR v prípade ENRF, sa nevzťahuje viac ako jeden audit vykonaný buď orgánom auditu, alebo Komisiou pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom je dokončená operácia. Na ostatné operácie sa nevzťahuje viac ako jeden audit za účtovný rok vykonaný buď orgánom auditu alebo Komisiou pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom je operácia dokončená. Na operácie sa v žiadnom roku nevzťahuje audit vykonávaný Komisiou alebo orgánom auditu, ak už v tom roku vykonal audit Európsky dvor audítorov, a to za predpokladu, že výsledky audítorskej práce vykonanej Európskym dvorom audítorov v prípade takýchto operácií môže použiť orgán auditu alebo Komisia na účely splnenia svojich príslušných úloh.

2.   V prípade operačných programov, pre ktoré z posledného audítorského stanoviska vyplýva, že neboli zistené závažné nedostatky, sa Komisia na najbližšom zasadnutí môže dohodnúť s orgánom auditu uvedenom v článku 128 ods. 3 na znížení miery požadovanej audítorskej práce, aby bola úmerná zistenému riziku. V takýchto prípadoch Komisia vykoná svoje vlastné audity na mieste iba vtedy, ak existuje dôkaz o nedostatkoch v systéme riadenia a kontroly, ktoré ovplyvňujú výdavky vykázané Komisii v účtovnom roku, za ktorý schválila účty Komisia.

3.   V prípade operačných programov, v rámci ktorých Komisia dospeje k záveru, že sa môže spoľahnúť na stanovisko orgánu auditu, sa s orgánom auditu môže dohodnúť na obmedzení vykonávania vlastných auditov Komisie na mieste s cieľom kontroly práce orgánu auditu, pokiaľ neexistuje dôkaz o nedostatkoch v práci orgánu auditu za ten účtovný rok, za ktorý účty Komisia schválila.

4.   Bez ohľadu na odsek 1 môže orgán auditu a Komisia vykonať audity operácií v prípade, že z hodnotenia rizika alebo auditu Európskeho dvora audítorov vyplynie, že existuje osobitné riziko nezrovnalosti alebo podvodu, v prípade, že existuje dôkaz o závažných nedostatkoch v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly príslušného operačného programu, a počas obdobia uvedeného v článku 140 ods. 1. Komisia môže na účely hodnotenia práce orgánu auditu tak, preskúmať audítorský záznam (audit trail) orgánu auditu alebo sa zúčastniť na auditoch na mieste, ktoré orgán auditu vykonáva, a ak je to v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi potrebné na účely získania istoty o účinnom fungovaní orgánu auditu, môže Komisia vykonať audity operácií.

PIATA ČASŤ

DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 149

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3, článku 12 druhom odseku, článku 22 ods. 7 štvrtom pododseku, článku 37 ods. 13, článku 38 ods. 4 treťom pododseku, článku 40 ods. 4, článku 41 ods. 3, článku 42 ods. 1 druhom pododseku, článku 42 ods. 6, článku 61 ods. 3 druhom, treťom, štvrtom a siedmom pododseku, článku 63 ods. 4, článku 64 ods. 4, článku 68 ods. 1 druhom pododseku, článku 101 štvrtom odseku, článku 122 ods. 2 piatom pododseku, článku 125 ods. 8 prvom pododseku, článku 125 ods. 9, článku 125 ods. 9, článku 127 ods. 7 a 8 a článku 144 ods. 6 sa Komisii udeľuje na obdobie od 21. december 2013 do 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3, článku 12 druhom odseku, článku 22 ods. 7 štvrtom pododseku, článku 37 ods. 13, článku 38 ods. 4 treťom pododseku, článku 40 ods. 4, článku 41 ods. 3, článku 42 ods. 1 druhom pododseku, článku 42 ods. 6, článku 61 ods. 3 druhom, treťom, štvrtom a siedmom pododseku, článku 63 ods. 4 a článku 64 ods. 4, článku 68 ods. 1 druhom pododseku, článku 101 štvrtom odseku, článku 122 ods. 2 piatom pododseku, článku 125 ods. 8 prvom pododseku, článku 125 ods. 9, článku 127 ods. 7 a 8 a článku 144 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3, článku 12 druhého odseku, článku 22 ods. 4 štvrtého pododseku, článku 37 ods. 13, článku 38 ods. 4 tretieho pododseku, článku 40 ods. 3, článku 41 ods. 3, článku 42 ods. 1 druhého pododseku, článku 42 ods. 6, článku 61 ods. 3 druhého, tretieho, štvrtého a siedmeho pododseku, článku 63 ods. 4 a článku 64 ods. 4, článku 68 ods. 1 druhého pododseku, článku 101 štvrtého odseku, článku 122 ods. 2 piateho pododseku, článku 125 ods. 8 prvého pododseku, článku 125 ods. 9, článku 127 ods. 7 a 8 a článku 144 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 150

Postup výboru

1.   Pri uplatňovaní tohto nariadenia, nariadenia o EFRR, nariadenia o EÚS, nariadenia o ESF a nariadenia o KF pomáha Komisii Koordinačný výbor pre Európske štrukturálne a investičné fondy. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci uvedené v článku 8 treťom odseku, článku 22 ods. 7 piatom pododseku, článku 38 ods. 3 druhom pododseku, článku 38 ods. 10, článku 39 ods. 4 druhom pododseku, článku 46 ods. 3, článku 96 ods. 2 druhom pododseku, článku 115 ods. 4 a článku 125 ods. 8 druhom pododseku, a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA II

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 151

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 177 ZFEÚ.

Článok 152

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo takéto iné uplatniteľné právne predpisy sa po 31. decembri 2013 naďalej uplatňujú na túto pomoc alebo na príslušné operácie až do ich skončenia. Na účely tohto odseku sa pomoc týka operačných programov a veľkých projektov.

2.   Žiadosti o pomoc, predložené alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006, zostávajú v platnosti.

3.   Ak členský štát využije možnosť uvedenú v článku 123 ods. 3, môže Komisii predložiť žiadosť o to, aby odchylne od článku 59 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1083/2006 funkcie certifikačného orgánu v súvislosti so zodpovedajúcimi operačnými programami, ktoré sa vykonávajú na základe uvedeného nariadenia, vykonával riadiaci orgán. K žiadosti sa priloží posúdenie vypracované orgánom auditu. Ak je Komisia na základe informácií poskytnutých orgánom auditu a na základe vlastného auditu presvedčená o tom, že systémy riadenia a kontroly týchto operačných programov fungujú účinne a že ich fungovanie nebude dotknuté riadiacim orgánom vykonávajúcim funkcie certifikačného orgánu, informuje o svojom súhlase členský štát do dvoch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti.

Článok 153

Zrušenie

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 152, nariadenie (ES) č. 1083/2006 sa týmto s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušuje.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XIV.

Článok 154

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 20 až 24, článok 29 ods. 3, článok 38 ods. 1 písm. a), články 58, 60, 76 až 92, 118, 120, 121 a 129 až 147 sa uplatňujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

Článok 39 ods. 2 siedmy pododsek, druhá veta a článok 76 piaty odsek sa uplatňujú s účinnosťou od dátumu nadobudnutia účinnosti zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúcej sa zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 30, Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 76 a Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 101.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 58 a Ú. v. EÚ C 17, 19.1.2013, s. 56.

(3)  Ú. v. EÚ C 47, 17.2.2011, s. 1, Ú. v. EÚ C 13, 16.1.2013, s. 1 a Ú. v. EÚ C 267, 17.9.2013, s. 1.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26. 10. 2012, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. december 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia (ES) č. 1081/2006 (Pozri stranu 470 tohto úradného vestníka).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Pozri stranu 608 tohto úradného vestníka).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. december 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu(2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. december 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Pozri stranu 289 tohto úradného vestníka).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. december 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Pozri stranu 281 tohto úradného vestníka).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. december 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Pozri stranu 259 tohto úradného vestníka).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. december 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zrušení nariadenie Rady č. 1698/2005 (Pozri stranu 487 tohto úradného vestníka).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(14)  Nariadenie Komisie (ES) č. 105/2007 z 1. februára 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej Nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2007, s. 1).

(15)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. december 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014-2020 (Pozri stranu 884 tohto úradného vestníka).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. december 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. december 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Pozri stranu 549 tohto úradného vestníka).

(21)  Odporúčanie Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28).

(22)  Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).

(23)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).

(24)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 35).

(25)  Nariadenie Komisie (ES) č. 875/2007 z 24. júla 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore rybného hospodárstva, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1860/2004 (Ú. v. EÚ L 193, 25.7.2007, s. 6).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS). (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(28)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(30)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).

(31)  Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1).

(33)  Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(35)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(36)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(37)  Nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1).

(38)  Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1).

(39)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).


PRÍLOHA I

SPOLOČNÝ STRATEGICKÝ RÁMEC

1.   ÚVOD

S cieľom presadiť harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj Únie a dosiahnuť čo najväčší prínos EŠIF k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k úlohám jednotlivých EŠIF vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je potrebné zabezpečiť, aby sa politické záväzky prijaté v kontexte stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu opierali o investície prostredníctvom EŠIF a ďalších nástrojov Únie. Spoločný strategický rámec (SSR) musí preto v súlade s článkom 10 a v súlade s prioritami a cieľmi stanovenými v nariadeniach o jednotlivých fondov, poskytovať strategické hlavné zásady v záujme dosiahnutia integrovaného prístupu rozvoja použijúc EŠIF skoordinované s ďalšími nástrojmi a politikami Únie, a to v súlade s politickými cieľmi a hlavnými zámermi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a prípadne hlavnými iniciatívami, pričom sa zohľadnia kľúčové územné výzvy a konkrétny národný, regionálny a miestny kontext.

2.   PRÍSPEVOK EŠIF K STRATÉGII ÚNIE NA ZABEZPEČENIE INTELIGENTNÉHO, UDRŽATEĽNÉHO A INKLUZÍVNEHO RASTU A SÚLAD SO SPRÁVOU EKONOMICKÝCH ZÁLEŽITOSTÍ ÚNIE

1.

V tomto nariadení sa v záujme podpory zamerania partnerských dohôd a programov na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast určuje jedenásť tematických cieľov, ktoré sa uvádzajú v článku 9 prvom odseku a ktoré zodpovedajú prioritám stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu dostávajúcim podporu z EŠIF.

2.

Členské štáty v súlade s tematickými cieľmi stanovenými v článku 9 prvom odseku a s cieľom zabezpečiť rozhodujúce podmienky potrebné na dosiahnutie rastu a zamestnanosti zameriavajú podporu v súlade s článkom 18 tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy na tematické zameranie a zabezpečia efektívnosť výdavkov. Členské štáty venujú osobitnú pozornosť uprednostňovaniu výdavkov podporujúcich rast vrátane výdavkov na vzdelávanie, výskum, inováciu a energetickú efektívnosť a výdavkov na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k financovaniu a zabezpečeniu environmentálnej udržateľnosti a hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ochranu klímy ako aj na modernizácii verejnej správy. Členské štáty zohľadňujú tiež zachovanie alebo posilnenie záberu a účinnosti služieb zamestnanosti a aktívnych politík v oblasti trhu práce s cieľom bojovať proti nezamestnanosti, pričom sa zameriavajú na mladých ľudí, a riešiť sociálne dôsledky krízy a presadzovať sociálne začlenenie.

3.

S cieľom zabezpečiť jednotnosť s prioritami stanovenými v kontexte európskeho semestra členské štáty plánujú pri príprave svojich partnerských dohôd využívanie EŠIF tak, aby sa pri tom v náležitých prípadoch zohľadnili národné programy reforiem a najnovšie príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, a to v súlade so svojimi príslušnými úlohami a povinnosťami. Členské štáty v prípade potreby berú do úvahy aj príslušné odporúčania Rady na základe Paktu stability a rastu a programov hospodárskeho ozdravenia.

4.

Členské štáty vyberajú tematické ciele pre plánované využitie EŠIF v rámci príslušného národného, regionálneho a miestneho kontextu, aby sa určil spôsob, akým EŠIF môžu čo najúčinnejšie prispievať k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a aby sa zohľadnili ciele zmluvy, pokiaľ ide o hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

3.   INTEGROVANÝ PRÍSTUP K VYUŽÍVANIU EŠIF A OPATRENIA NA VYUŽÍVANIE EŠIF

3.1   Úvod

1.

Partnerská dohoda zahŕňa v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) integrovaný prístup k územnému rozvoju. Členské štáty zabezpečia, aby výber tematických cieľov a investícií a priorít Únie riešil potreby rozvoja a územné výzvy integrovaným spôsobom a v súlade s analýzou stanovenou v bode 6.4. Členské štáty sa snažia o maximálne využívanie možností na zabezpečenie koordinovaného a integrovaného využívania EŠIF.

2.

Členské štáty a prípadne v súlade s článkom 4 ods. 4 regióny zabezpečia, aby sa intervencie podporované z EŠIF vzájomne dopĺňali a vykonávali koordinovaným spôsobom s cieľom vytvoriť synergické účinky, znížiť administratívne náklady a administratívne zaťaženie pre riadiace orgány a prijímateľov v súlade s článkami 4, 15 a 27.

3.2   Koordinácia a komplementárnosť

1.

Členské štáty a riadiace orgány zodpovedné za vykonávanie EŠIF úzko spolupracujú na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení partnerskej dohody a programov. Členské štáty najmä zaistia, aby sa vykonali tieto opatrenia:

a)

stanovenie oblastí intervencie, kde môžu EŠIF pôsobiť spoločne a vzájomne sa dopĺňať s cieľom dosiahnuť tematické ciele stanovené v tomto nariadení;

b)

zabezpečenie existencie opatrení na účinnú koordináciu EŠIF v súlade s článkom 4 ods. 6 s cieľom zvýšiť dosah a efektívnosť fondov, a to aj prípadne využívaním viacfondových programov pre fondy;

c)

podpora zapojenia riadiacich orgánov zodpovedných za iné EŠIF a príslušných ministerstiev do vypracúvania podporných programov v záujme zabezpečenia koordinácie a synergického účinku a predchádzania prekrývaniu;

d)

podľa možnosti, zriadenie spoločných monitorovacích výborov pre programy vykonávajúce EŠIF a vypracovanie ďalších opatrení spoločného riadenia a kontroly v záujme uľahčenia koordinácie medzi orgánmi zodpovednými za vykonávanie EŠIF;

e)

využívanie dostupných spoločných riešení elektronickej štátnej správy, ktoré môžu pomáhať žiadateľom a prijímateľom, a čo najširšie využívanie jednotných kontaktných miest, a to aj pri poskytovaní poradenstva o možnostiach podpory dostupnej zo všetkých EŠIF;

f)

vytvorenie mechanizmov na koordináciu činností spolupráce, ktoré sa financujú z EFRR a ESF s podporou investícií prostredníctvom programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti;

g)

podporovanie spoločných prístupov medzi EŠIF, pokiaľ ide o usmerňovanie rozvoja operácií, výziev na predkladanie návrhov a výberových postupov, alebo iné mechanizmy na uľahčenie prístupu k fondom v prípade integrovaných projektov;

h)

podnecovanie spolupráce medzi riadiacimi orgánmi jednotlivých EŠIF v oblastiach monitorovania, hodnotenia, riadenia, kontroly a auditu.

3.3   Podpora integrovaných prístupov

1.

Členské štáty v prípade potreby kombinujú EŠIF do integrovaných balíkov na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni, ktoré sú prispôsobené na riešenie špecifických územných výziev s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov stanovených v partnerskej dohode a v programoch. Toto sa dá dosiahnuť využívaním IÚI, integrovaných operácií, spoločných akčných plánov a miestneho rozvoja vedeného komunitou.

2.

V súlade s článkom 36 je v rámci IÚI možné kombinovať financovanie z rôznych prioritných osí alebo operačných programov podporovaných z ESF, EFRR a Kohézneho fondu v záujme dosiahnutia integrovaného využitia tematických cieľov. Opatrenia vykonávané na základe IÚI je možné doplniť o finančnú podporu u programov v rámci EPFRV alebo ENRF.

3.

V súlade s príslušnými ustanoveniami pravidiel pre jednotlivé fondy a s cieľom zvýšiť vplyv a účinnosť v tematicky koherentnom integrovanom prístupe sa prioritná os môže týkať viac ako jednej kategórie regiónu, možno v rámci nej kombinovať jednu alebo viacero doplnkových investičných priorít z EFRR, Kohézneho fondu a ESF v rámci jedného tematického cieľa a v náležite odôvodnených prípadoch možno v rámci nej kombinovať jednu alebo viaceré doplnkové investičné priority rôznych tematických cieľov v záujme dosiahnutia maximálneho príspevku k tejto prioritnej osi.

4.

Členské štáty podporujú v súlade so svojím inštitucionálnych a právnym rámcom a s článkom 32 rozvoj miestnych a subregionálnych prístupov. Miestny rozvoj vedený komunitou sa uskutočňuje v rámci strategického prístupu, aby sa zabezpečilo, že pri stanovovaní miestnych potrieb smerom „zdola nahor“ sa zohľadnia priority stanovené na vyššej úrovni. Členské štáty preto vymedzia prístup k miestnemu rozvoju vedenému komunitou v rámci EPFRV a v náležitých prípadoch v rámci EFRR, ESF alebo ENRF v súlade s článkom 15 ods. 2 a v partnerskej dohode uvedú hlavné výzvy, ktoré chcú riešiť týmto spôsobom, hlavné ciele a priority pre miestny rozvoj vedený komunitou, typy území, na ktoré sa má vzťahovať, ako aj konkrétne úlohy, ktoré majú mať miestne akčné skupiny pri realizácii stratégií, a úlohu, ktorú by mal mať EPFRV a v náležitých prípadoch EFRR, ESF alebo ENRF pri vykonávaní stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou na rôznych typoch území, ako sú vidiecke, mestské alebo pobrežné oblasti, a príslušné mechanizmy koordinácie.

4.   KOORDINÁCIA A SYNERGICKÉ ÚČINKY MEDZI EŠIF A INÝMI POLITIKAMI A NÁSTROJMI ÚNIE

Koordinácia zo strany členských štátov uvedená v tejto časti sa uplatňuje v prípade, že členský štát plánuje využiť podporu z EŠIF a iných nástrojov Únie v príslušnej oblasti politiky. Programy Únie uvedené v tejto časti nepredstavujú úplný zoznam.

4.1   Úvod

1.

Členské štáty a Komisia v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami zohľadňujú vplyv politík Únie na národnej a regionálnej úrovni a na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť s cieľom podporiť súčinnosť a účinnú koordináciu a identifikovať a presadzovať najvhodnejšie spôsoby využívania fondov Únie na podporu miestnych, regionálnych a národných investícií. Členské štáty takisto zabezpečujú komplementárnosť medzi politikami a nástrojmi Únie a národnými, regionálnymi a miestnymi intervenciami.

2.

Členské štáty a Komisia v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami a v súlade s článkom 4 ods. 6 zabezpečia koordináciu medzi EŠIF a inými relevantnými nástrojmi Únie na úrovni Únie a na úrovni členských štátov. Prijmú primerané kroky na zabezpečenie toho, aby jednotlivé intervencie podporované z EŠIF a ciele iných politík Únie boli vo fáze programovania a vykonávania konzistentné. Na tento účel sa musia usilovať zohľadniť tieto aspekty:

a)

posilnenie komplementárnosti a súčinnosti medzi jednotlivými nástrojmi Únie na úrovni Únie a na národnej a regionálnej úrovni, a to vo fáze programovania i vykonávania;

b)

optimalizácia existujúcich štruktúr a v prípade potreby vytvorenie nových štruktúr, ktoré uľahčia strategické stanovenie priorít pre jednotlivé nástroje, a štruktúr pre koordináciu na úrovni Únie a na národnej úrovni, ktoré budú zabraňovať duplicite úsilia a určovať oblastí, v ktorých je potrebná ďalšia finančná podpora;

c)

využitie možnosti kombinovať podporu z rôznych nástrojov na podporu jednotlivých operácií a úzka spolupráca s orgánmi zodpovednými za vykonávanie na úrovni Únie a na národnej úrovni s cieľom poskytnúť prijímateľom súdržné a jednoduché možnosti financovania.

4.2   Koordinácia so spoločnou poľnohospodárskou politikou a spoločnou rybárskou politikou

1.

EPFRV je integrálnou súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky a dopĺňa opatrenia v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, ktorý poskytuje priamu podporu poľnohospodárom a podporuje trhové opatrenia. Členské štáty preto riadia tieto intervencie spoločne, aby sa maximalizoval synergický účinok a pridaná hodnota podpory Únie.

2.

ENRF sa zameriava na dosiahnutie cieľov reformovanej spoločnej rybárskej politiky a integrovanej námornej politiky. Členské štáty preto využívajú ENRF na podporu úsilia na zlepšenie zberu údajov a posilnenie kontroly a zabezpečujú, aby sa vyvíjalo úsilie aj na dosiahnutie synergického účinku na podporu priorít integrovanej námornej politiky, ako sú poznatky v námornej oblasti, námorné priestorové plánovanie, integrované riadenie pobrežných zón, integrovaný námorný dohľad, ochrana morského prostredia a biodiverzity a prispôsobenie sa nepriaznivým účinkom zmeny klímy na pobrežné oblasti.

4.3   Program Horizont 2020 a ostatné centrálne riadené programy Únie v oblastiach výskumu a inovácie

1.

Členské štáty a Komisia riadne zohľadnia posilnenie koordinácie, synergického účinku a komplementárnosti medzi EŠIF a programom Horizont 2020, Programom pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 (1), a ďalšími relevantnými centrálne riadenými programami financovania z Únie a zároveň tiež medzi nimi stanovujú jasné hranice oblastí intervencie.

2.

Členské štáty v prípade potreby vypracujú národné a/alebo regionálne stratégie pre inteligentnú špecializáciu v súlade s národným programom reforiem. Takéto stratégie môžu mať podobu národného alebo regionálneho strategického politického rámca v oblasti výskumu a inovácie pre inteligentnú špecializáciu alebo sa doň môžu zahrnúť. Na vypracovaní stratégií pre inteligentnú špecializáciu sa zúčastňujú národné alebo regionálne riadiace orgány a zainteresované strany, ako sú napríklad univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, prostredníctvom ich zapojenia do procesu podnikateľského objavovania. Do tohto procesu sú úzko zapojené orgány, ktorých sa program Horizont 2020 priamo týka. Medzi stratégie pre inteligentnú špecializáciu patria:

a)

Predchádzajúce opatrenia zamerané na prípravu regionálnych aktérov pôsobiacich v oblasti výskumu a inovácie na účasť na programe Horizont 2020 (dosahovanie excelentnosti), ktoré sa podľa potreby majú rozvíjať prostredníctvom budovania kapacít. Posilní sa komunikácia a spolupráca medzi vnútroštátnymi kontaktnými miestami programu Horizont 2020 a riadiacimi orgánmi EŠIF.

b)

Nadväzujúce opatrenia poskytnú prostriedky na trhové využívanie a šírenie výsledkov výskumu a inovácie, ktoré priniesol program Horizont 2020, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na vytváranie prostredia pre podniky a priemysel vrátane MSP priaznivého pre inovácie a v súlade s prioritami určenými pre územia v príslušnej stratégii pre inteligentnú špecializáciu.

3.

Členské štáty podporia využívanie ustanovení tohto nariadenia, ktoré umožňujú kombinovať EŠIF s prostriedkami v rámci programu Horizont 2020 v príslušných programoch využívaných na realizáciu častí stratégií uvedených v bode 2. Spoločná podpora sa národným a regionálnym orgánom poskytuje pri návrhu a vykonávaní týchto stratégií s cieľom určiť možnosti spoločného financovania infraštruktúr európskeho záujmu v oblasti výskumu a inovácie, podpory medzinárodnej spolupráce, metodickej podpory prostredníctvom partnerského hodnotenia, výmeny osvedčených postupov a odbornej prípravy v regiónoch.

4.

S cieľom uvoľniť ich potenciál excelentnosti vo výskume a inovácii spôsobom, ktorý dopĺňa program Horizont 2020 a vytvára s ním synergické účinky, zvážia členské štáty, a prípadne podľa článku 4 ods. 4 regióny, ďalšie opatrenia, najmä prostredníctvom spoločného financovania. Uvedené opatrenia zahŕňajú:

a)

prepojenie excelentných výskumných inštitúcií s menej rozvinutými regiónmi, ako aj s členskými štátmi a regiónmi, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, s cieľom vytvoriť nové alebo modernizovať existujúce centrá excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch, ako aj v členských štátoch a regiónoch, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie;

b)

vytváranie prepojení v menej rozvinutých regiónoch, ako aj v členských štátoch a regiónoch, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, medzi inovačnými zoskupeniami uznanej excelentnosti;

c)

zriaďovanie „predsedníctiev Európskeho výskumného priestoru“ (ERA Chairs) na prilákanie vynikajúcich akademických pracovníkov, najmä do menej rozvinutých regiónov a do členských štátov a regiónov, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie;

d)

podpora prístupu výskumných pracovníkov a inovátorov, ktorí sa dostatočne nezapájajú do Európskeho výskumného priestoru (ERA) alebo sú z menej rozvinutých regiónov či členských štátov a regiónov, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, k medzinárodným sieťam;

e)

prispievanie, vo vhodnom rozsahu, k Európskemu partnerstvu v oblasti inovácií;

f)

príprava vnútroštátnych inštitúcií a/alebo zoskupení excelentnosti na účasť v znalostných a inovačných spoločenstvách (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT); a

g)

usporadúvanie vysokokvalitných medzinárodných programov mobility výskumných pracovníkov so spolufinancovaním z akcií Marie Skłodowska-Curie.

V prípade potreby a v súlade s článkom 70 sa členské štáty usilujú využívať pružnosť na podporu operácií mimo oblasti programu pri dostatočnej výške investícií postačujúcich na dosiahnutie kritického množstva, aby sa opatrenia uvedené v prvom pododseku vykonali čo najefektívnejším spôsobom.

4.4   Program NER 300 (rezerva pre nových účastníkov) na financovanie demonštračných projektov (2).

Členské štáty zabezpečia, aby sa financovanie z EŠIF koordinovalo s podporou z programu NER 300, ktorý využíva výnosy získané z aukcie 300 miliónov kvót vyhradených v rámci rezervy pre nových účastníkov európskeho systému obchodovania s emisiami.

4.5   Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (3) a acquis v oblasti životného prostredia

1.

Členské štáty a Komisia sa prostredníctvom posilnenia tematického zamerania v programoch a uplatňovania zásady trvalo udržateľného rozvoja v súlade s článkom 8 usilujú využívať synergické účinky s politickými nástrojmi Únie (nástrojmi financovania aj nástrojmi, ktoré neslúžia na financovanie), ktoré slúžia na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na ňu, ochranu životného prostredia a efektívne využívanie zdrojov.

2.

Členské štáty podporujú a podľa potreby a v súlade s článkom 4 zabezpečujú komplementárnosť a koordináciu s programom LIFE, najmä s integrovanými projektmi v oblastiach prírody, biodiverzity, vody, odpadu, ovzdušia, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu. Takáto koordinácia sa dosiahne prostredníctvom opatrení, ako je podpora financovania z EŠIF pre tie činnosti, ktoré dopĺňajú integrované projekty v rámci programu LIFE, a podpora využívania riešení, metód a prístupov schválených v rámci programu LIFE okrem iného vrátane investícií v oblasti ekologickej infraštruktúry, energetickej efektívnosti, ekoinovácie, riešení založených na ekosystémoch a prispôsobenia súvisiacich inovatívnych technológií.

3.

Príslušné sektorové plány, programy alebo stratégie (vrátane prioritného akčného rámca, plánu riadenia povodia, plánu odpadového hospodárstva, plánu na zmiernenie zmeny klímy alebo stratégie adaptácie na túto zmenu) môžu slúžiť ako koordinačný rámec v prípade, že je pre príslušné oblasti naplánovaná podpora.

4.6   Program „Erasmus+“ (4)

1.

Členské štáty sa snažia využívať EŠIF na presadzovanie nástrojov a metód vyvinutých a úspešne otestovaných v rámci programu Erasmus+, aby sa maximalizoval sociálny a hospodársky vplyv investícií do ľudí a okrem iného stimulovali iniciatívy mladých a občianske akcie.

2.

Členské štáty podporujú a zabezpečujú v súlade s článkom 4 účinnú koordináciu medzi EŠIF a programom Erasmus+ na národnej úrovni jasným rozlišovaním medzi podporovanými druhmi investícií a cieľovými skupinami. Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť v súvislosti s financovaním opatrení v oblasti mobility.

3.

Koordinácia sa dosiahne zavedením vhodných mechanizmov spolupráce medzi radiacimi orgánmi a národnými agentúrami ustanovenými v rámci programu Erasmus+, čím sa môže podporiť transparentná a dostupná komunikácia smerom k občanom na úrovni Únie a na národnej a regionálnej úrovni.

4.7   Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) (5)

1.

Členské štáty podporujú a zabezpečujú v súlade s článkom 4 ods. 6 účinnú koordináciu medzi programom Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a podporou, ktorú poskytujú EŠIF v rámci tematických cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania. Táto účinná koordinácia zahŕňa koordináciu medzi podporou, ktorá sa poskytuje v rámci osi EURES programu EaSI, a opatreniami zameranými na zvýšenie medzinárodnej mobility pracovnej sily, ktoré podporuje ESF, s cieľom podporiť geografickú mobilitu pracovníkov a rozširovať pracovné príležitosti, ako aj koordináciu medzi podporou z EŠIF poskytovanou na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie, zakladanie podnikov a sociálne podniky a podporou programu EaSI v rámci osi mikrofinancovanie a sociálne podnikanie.

2.

Členské štáty sa snažia o rozšírenie najúspešnejších opatrení vyvinutých v rámci osi Progress programu EaSI, najmä v oblasti sociálnej inovácie a experimentovania v oblasti sociálnej politiky s podporou ESF.

4.8   Nástroj na prepájanie Európy (NPE) (6)

1.

S cieľom dosiahnuť čo najväčšiu európsku pridanú hodnotu v oblastiach dopravy, telekomunikácií a energetiky členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa intervencie EFRR a Kohézneho fondu plánovali v úzkej spolupráci s podporou poskytovanou z Nástroja na prepájanie Európy, aby sa zaistila komplementárnosť, zabránilo sa zdvojeniu úsilia a zabezpečilo sa optimálne prepojenie rôznych druhov infraštruktúry na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a v celej Únii. Zabezpečí sa maximálny pákový efekt rôznych nástrojov financovania pre projekty s únijným rozmerom a rozmerom vnútorného trhu, ktoré majú najvyššiu európsku pridanú hodnotu a ktoré podporujú sociálnu a územnú súdržnosť, najmä tie, ktoré realizujú prioritné infraštruktúry dopravných, energetických a digitálnych sietí, ako sú určené v príslušných politických rámcoch transeurópskej siete, s cieľom vybudovať novú infraštruktúru a podstatným spôsobom zlepšiť existujúcu infraštruktúru.

2.

Plánovanie investícií v oblasti dopravy sa zakladá na skutočných a plánovaných dopravných potrebách a uvádzajú sa v ňom chýbajúce prepojenia a miesta, kde dochádza k spomaleniu, pričom v rámci koherentného prístupu zohľadňuje rozvoj cezhraničných prepojení Únie a rozvoj prepojení medzi regiónmi v rámci členského štátu. Investície do regionálneho pripojenia ku komplexnej transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a k základnej sieti TEN-T zabezpečia, aby mestské a vidiecke oblasti mohli využívať možnosti, ktoré poskytujú veľké siete.

3.

Priorizovanie investícií, ktoré majú vplyv za hranicami určitého členského štátu, najmä tých investícií, ktoré sú súčasťou koridorov základnej siete TEN-T, sa koordinuje s plánovaním TEN-T a realizačnými plánmi koridorov základnej siete, aby investície do dopravnej infraštruktúry poskytované z EFRR a Kohézneho fondu boli plne v súlade s usmerneniami TEN-T.

4.

Členské štáty sa zameriavajú na udržateľné formy dopravy a udržateľnú mestskú mobilitu a na investovanie do oblastí, ktoré ponúkajú najväčšiu európsku pridanú hodnotu, pričom zohľadňujú potrebu zlepšovať kvalitu, dostupnosť a spoľahlivosť dopravných služieb s cieľom podporovať verejnú dopravu. Po identifikácii investícií sa určí priorita investícií podľa ich príspevku k mobilite, udržateľnosti, zníženiu emisií skleníkových plynov a jednotnému európskemu dopravnému priestoru, a to v súlade s víziou uvedenou v bielej knihe s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje, v ktorej sa zdôrazňuje, že v odvetví dopravy je potrebné podstatne znížiť emisie skleníkových plynov. Príspevok projektov k udržateľným európskym nákladným dopravným sieťam prostredníctvom rozvoja vnútrozemských vodných ciest by sa mal podporovať na základe predchádzajúceho posúdenia ich environmentálneho vplyvu.

5.

EŠIF zabezpečia vybudovanie miestnych a regionálnych infraštruktúr a ich previazanosť s prioritnými sieťami Únie v oblasti energetiky a telekomunikácií.

6.

Členské štáty a Komisia zavedú vhodné mechanizmy koordinácie a technickej podpory s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a efektívne plánovanie opatrení v oblasti IKT, aby sa na financovanie infraštruktúr širokopásmových sietí a digitálnych služieb v plnej miere využili rôzne nástroje Únie (EŠIF, Nástroj na prepájanie Európy, transeurópske siete, program Horizont 2020). V záujme zabezpečenia, aby sa verejné prostriedky využili čo najefektívnejšie, pri výbere najvhodnejšieho finančného nástroja sa zohľadňuje potenciál operácie na vytváranie zisku a jej úroveň rizika. Členské štáty by v súvislosti s hodnotením žiadostí o podporu z EŠIF mali zohľadniť hodnotenia operácií, ktoré súvisia s ich členským štátom a ktoré boli predložené na financovanie prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, ale neboli vybrané, a to bez toho, aby tým bolo dotknuté konečné rozhodnutie o výbere zo strany riadiaceho orgánu.

4.9   Nástroj predvstupovej pomoci, nástroj európskeho susedstva a Európsky rozvojový fond

1.

Členské štáty a Komisia sa v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami usilujú o zvýšenie koordinácie medzi vonkajšími nástrojmi a EŠIF s cieľom zlepšiť účinnosť pri dosahovaní mnohých cieľov politík Únie. Osobitne dôležitá je koordinácia a komplementárnosť s Európskym rozvojovým fondom, nástrojom predvstupovej pomoci a nástrojom európskeho susedstva.

2.

S cieľom podporiť hlbšiu územnú integráciu sa členské štáty usilujú využívať synergické účinky medzi činnosťami územnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti a nástrojmi európskeho susedstva, najmä pokiaľ ide o činnosti cezhraničnej spolupráce, pričom zohľadňujú potenciál, ktorý ponúkajú EZÚS.

5.   HORIZONTÁLNE PRINCÍPY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 5, 7 A 8 A PRIEREZOVÉ CIELE POLITIKY

5.1   Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.

V súlade s článkom 5 členské štáty dodržiavajú zásadu partnerstva a viacúrovňového riadenia s cieľom uľahčiť dosahovanie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zabezpečenie priorít Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. S cieľom dodržať uvedené zásady je potrebný koordinovaný postup, najmä medzi rôznymi úrovňami riadenia, vykonávaný v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality vrátane operačnej a inštitucionálnej spolupráce, pokiaľ ide o prípravu a vykonávanie partnerskej dohody a programov.

2.

Členské štáty skúmajú potrebu posilniť inštitucionálnu kapacitu partnerov s cieľom rozvíjať ich potenciál prispievať k účinnosti partnerstva.

5.2   Udržateľný rozvoj

1.

Členské štáty a riadiace orgány vo všetkých fázach vykonávania zabezpečujú plné začlenenie udržateľného rozvoja do EŠIF, pričom dodržiavajú zásadu udržateľného rozvoja, ktorá je stanovená v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a spĺňajú povinnosť začleniť požiadavky na ochranu životného prostredia podľa článku 11 ZFEÚ a zásadu „znečisťovateľ platí“, ktorá je uvedená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ.

Riadiace orgány prijímajú opatrenia v priebehu celej životnosti programu s cieľom odstrániť alebo znížiť škodlivé účinky intervencií na životné prostredie a zabezpečiť výsledky v čistých sociálnych, environmentálnych a klimatických prínosoch. Opatrenia, ktoré sa majú prijať, môžu zahŕňať:

a)

nasmerovanie investícií do alternatív, ktoré najefektívnejšie využívajú zdroje a sú udržateľné,

b)

vyhýbanie sa investíciám, ktoré by mohli mať významný negatívny vplyv na životné prostredie alebo na klímu, a podpora opatrení na zmiernenie všetkých zostatkových vplyvov,

c)

porovnávanie nákladov na životný cyklus alternatívnych možností investovania na základe dlhodobej perspektívy,

d)

zvýšenie využívania zeleného verejného obstarávania.

2.

Členské štáty zohľadnia potenciál v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej v prípade investícií uskutočnených s podporou EŠIF v súlade s článkom 8 a zabezpečia, aby boli odolné voči vplyvu zmeny klímy a prírodným katastrofám, ako sú zvýšené riziká záplav, sucha, vĺn horúčav, lesných požiarov a extrémnych výkyvov počasia.

3.

Investície sú v súlade so systémom priorít v oblasti vodného hospodárstva, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (7), pričom sa zameriavajú na možnosti riadenia dopytu. O alternatívnych možnostiach dodávok sa uvažuje len v prípade, keď sa vyčerpali možnosti úspor vody a jej efektívneho využívania. Verejné intervencie v odvetví odpadového hospodárstva dopĺňa úsilie súkromného sektora, najmä v súvislosti so zodpovednosťou výrobcov. Investíciami sa stimulujú inovatívne prístupy, ktoré podporujú vysokú úroveň recyklácie. Investície sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ktorá je ustanovená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (8). Výdavky súvisiace s biodiverzitou a ochranou prírodných zdrojov sú v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS (9).

5.3   Podpora rovnosti mužov a žien a nediskriminácie

1.

Členské štáty a Komisia v súlade s článkom 7 sledujú cieľ rovnosti mužov a žien a prijímajú primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii počas prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia operácií v programoch spolufinancovaných z EŠIF. Pri plnení cieľov článku 7 členské štáty podrobne opíšu opatrenia, ktoré sa majú prijať, najmä v súvislosti s výberom operácií, stanovením cieľov intervencií a mechanizmov monitorovania a podávania správ. Členské štáty vykonávajú v prípade potreby aj analýzy rodovej rovnosti. Prostredníctvom ESF sa podporujú najmä osobitné cielené opatrenia.

2.

Členské štáty v súlade s článkami 5 a 7 zabezpečia, aby príslušné orgány zodpovedné za podporu rodovej rovnosti a nediskriminácie boli zapojené do partnerstva, a v súlade s vnútroštátnymi postupmi zaistia primerané štruktúry, ktoré budú poskytovať poradenstvo v otázkach rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti, s cieľom zabezpečiť, aby pri príprave, monitorovaní a hodnotení EŠIF boli k dispozícii potrebné odborné znalosti.

3.

Riadiace orgány v spolupráci s monitorovacími výbormi vykonávajú hodnotenia alebo sebahodnotenia so zameraním na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.

4.

Členské štáty primeraným spôsobom riešia potreby znevýhodnených skupín, aby sa mohli lepšie začleniť do trhu práce, a tým im uľahčujú plnú účasť na živote spoločnosti.

5.4   Dostupnosť

1.

Členské štáty a Komisia prijímajú v súlade s článkom 7 príslušné kroky, aby zabránili akejkoľvek diskriminácii založenej na zdravotnom postihnutí. Riadiace orgány prostredníctvom opatrení v priebehu celej životnosti programu zabezpečia, aby všetky výrobky, tovar, služby a infraštruktúry, ktoré sú otvorené pre verejnosť alebo sa poskytujú verejnosti a spolufinancujú sa z EŠIF, boli dostupné všetkým občanom vrátane občanov so zdravotným postihnutím v súlade s uplatniteľným právom, čo prispeje k bezbariérovému prostrediu pre osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby. Na podporu začlenenia znevýhodnených skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím sa zabezpečuje najmä prístup k fyzickému prostrediu, doprave a IKT. Opatrenia, ktoré sa majú prijať, môžu zahŕňať smerovanie investícií na dostupnosť v existujúcich budovách a zavedených službách.

5.5   Riešenie demografických zmien

1.

Výzvy vyplývajúce z demografických zmien vrátane najmä tých, ktoré súvisia so zmenšujúcim sa podielom pracujúceho obyvateľstva, rastúcim podielom osôb v dôchodkovom veku v rámci celkového obyvateľstva a vyľudňovaním sa zohľadňujú na všetkých úrovniach. Členské štáty využívajú EŠIF v súlade s príslušnými národnými alebo regionálnymi stratégiami, pokiaľ sú takéto stratégie zavedené, na riešenie demografických problémov a na vytváranie podmienok pre rast v súvislosti so starnúcou spoločnosťou.

2.

Členské štáty využívajú EŠIF v súlade s príslušnými národnými alebo regionálnymi stratégiami na uľahčenie začlenenia všetkých vekových skupín, a to aj prostredníctvom lepšieho prístupu k štruktúram vzdelávania a sociálnej podpory s cieľom zlepšiť pracovné príležitosti pre starších a mladých ľudí a so zameraním na regióny s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v porovnaní s priemernou mierou v Únii. Investície do zdravotnej infraštruktúry budú zamerané na zabezpečenie dlhého a zdravého pracovného života pre všetkých občanov Únie.

3.

Na riešenie výziev v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté demografickými zmenami, členské štáty určia predovšetkým opatrenia na:

a)

podporu demografickej obnovy prostredníctvom lepších podmienok pre rodiny a lepšieho vyváženia pracovného a rodinného života;

b)

zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie produktivity a hospodárskej výkonnosti prostredníctvom investícií do vzdelávania, IKT a výskumu a inovácie;

c)

zameranie sa na primeranosť a kvalitu vzdelávania, odbornej prípravy a štruktúr sociálnej pomoci a prípadne aj efektívnosť systémov sociálnej ochrany;

d)

podporu poskytovania nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti vrátane investícií do elektronického zdravotníctva, elektronickej starostlivosti a infraštruktúry.

5.6   Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na túto zmenu

V súlade s článkom 8 sa zmierňovanie zmeny klímy, adaptácia na ňu a predchádzanie rizikám začlenia do prípravy a vykonávania partnerských dohôd a programov.

6.   OPATRENIA NA RIEŠENIE KĽÚČOVÝCH ÚZEMNÝCH VÝZIEV

6.1

Členské štáty zohľadňujú geografické alebo demografické črty a prijímajú kroky na riešenie osobitných územných výziev každého regiónu, aby sa uvoľnil ich osobitný potenciál rozvoja, a tým sa im tiež napomohlo dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast čo najúčinnejším spôsobom.

6.2.

Výber a kombinácia tematických cieľov, ako aj výber príslušných investícií a priorít Únie a súbor konkrétnych cieľov odrážajú potreby a potenciál na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast každého členského štátu a regiónu.

6.3.

Členské štáty preto pri príprave partnerských dohôd a programov zohľadňujú, že hlavné spoločenské výzvy, ktorým v súčasnosti čelí Únia – globalizácia, demografické zmeny, zhoršovanie životného prostredia, migrácia, zmena klímy, využívanie energie, hospodárske a sociálne dôsledky krízy – môžu mať na rôzne regióny rôzny vplyv.

6.4.

Na účely integrovaného územného prístupu k riešeniu územných výziev členské štáty zabezpečia, aby programy v rámci EŠIF odrážali rôznorodosť európskych regiónov z hľadiska zamestnanosti a charakteristík trhu práce, vzájomnej závislosti medzi rôznymi sektormi, štruktúr dochádzania, starnutia obyvateľstva a demografických zmien, kultúrnych a krajinných čŕt a čŕt kultúrneho dedičstva, zraniteľnosti v dôsledku zmeny klímy a jej vplyvov, využívania pôdy a obmedzení zdrojov, potenciálu pre udržateľnejšie využívanie prírodných zdrojov vrátane obnoviteľných zdrojov, inštitucionálnych a riadiacich systémov, prepojenia a dostupnosti a väzieb medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Členské štáty a regióny preto v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a) prijmú na účel prípravy svojich partnerských dohôd a programov tieto kroky:

a)

analýza charakteristiky a potenciálu a schopnosti rozvoja daného členského štátu alebo regiónu, a to najmä v súvislosti s kľúčovými výzvami identifikovanými v stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, prípadne v národných programoch reforiem, príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ;

b)

posúdenie najdôležitejších výziev, ktorými sa daný región alebo členský štát má zaoberať, stanovenie prekážok a chýbajúcich väzieb, nedostatkov v inovácii vrátane nedostatočnej kapacity v oblasti programovania a vykonávania, ktoré brzdia dlhodobý potenciál pre rast a zamestnanosť. To bude tvoriť základ na určenie možných oblastí a činností pre stanovenie priorít politík, ich intervencie a zamerania;

c)

posúdenie výziev spojených s koordináciou medzi jednotlivými odvetviami, jurisdikciami alebo cezhraničnou koordináciou, najmä v rámci stratégií pre makroregióny a pre prímorské oblasti;

d)

určenie krokov na dosiahnutie lepšej koordinácie medzi jednotlivými územnými úrovňami pri zohľadnení vhodného územného rozsahu a kontextu pre navrhovanie politiky, ako aj inštitucionálneho a právneho rámca členských štátov a medzi jednotlivými zdrojmi financovania s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup spájajúci stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s regionálnymi a miestnymi aktérmi.

6.5.

Členské štáty a regióny v záujme zohľadnenia cieľa územnej súdržnosti predovšetkým zabezpečia, aby celkový prístup k podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v dotknutých oblastiach:

a)

zohľadňoval úlohu miest, mestských a vidieckych oblastí, rybolovných a pobrežných oblastí a oblastí, ktoré čelia osobitným geografickým alebo demografickým znevýhodneniam;

b)

zohľadňoval osobitné výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné alebo horské regióny;

c)

riešil väzby medzi mestom a vidiekom z hľadiska prístupu k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej infraštruktúre a službám a problémy v regiónoch s vysokou koncentráciou sociálne marginalizovaných komunít.

7.   ČINNOSTI V OBLASTI SPOLUPRÁCE

7.1   Koordinácia a komplementárnosť

1.

Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť medzi činnosťami zameranými na spoluprácu a ostatnými opatreniami podporovanými z EŠIF.

2.

Členské štáty zabezpečia, aby činnosti zamerané na spoluprácu účinne prispievali k cieľom stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a aby sa táto spolupráca organizovala na podporu širších politických cieľov. V záujme dosiahnutia tohto cieľa členské štáty a Komisia v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami zabezpečujú komplementárnosť a koordináciu s inými programami alebo nástrojmi financovanými Úniou.

3.

S cieľom zvýšiť účinnosť politiky súdržnosti sa členské štáty usilujú o koordináciu a komplementárnosť medzi programami v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce a cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, najmä s cieľom zabezpečiť súdržné plánovanie a uľahčiť realizáciu rozsiahlych investícií.

4.

Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby ciele stratégií pre makroregióny a stratégií pre morské oblasti tvorili súčasť celkového strategického plánovania v partnerských dohodách v súlade s článkom 15 ods. 2 tohto nariadenia a v programoch v dotknutých regiónoch a členských štátoch v súlade s príslušnými ustanoveniami pravidiel pre jednotlivé fondy. Ak boli zavedené stratégie pre makroregióny a stratégie pre morské oblasti, členské štáty sa tiež usilujú zabezpečiť, aby vykonávanie týchto stratégií podporovali EŠIF v súlade s článkom 15 ods. 2 tohto nariadenia a príslušnými ustanoveniami pravidiel pre jednotlivé fondy a v súlade s potrebami oblasti programu, ktoré určili členské štáty. Na zabezpečenie účinného vykonávania musí tiež existovať koordinácia s inými nástrojmi financovanými Úniou a s inými príslušnými nástrojmi.

5.

Členské štáty v prípade potreby využívajú možnosť vykonávať medziregionálne a nadnárodné opatrenia v rámci operačných programov a cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, pričom prijímatelia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte, vrátane vykonávania príslušných opatrení v oblasti výskumu a inovácie vychádzajúcich z ich stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

6.

Členské štáty a regióny čo najlepšie využívajú programy územnej spolupráce pri prekonávaní prekážok spolupráce mimo administratívnych hraníc, pričom prispievajú k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje regiónom, na ktoré sa vzťahuje článok 349 ZFEÚ.

7.2   Cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca v rámci EFRR

1.

Členské štáty a regióny sa usilujú využívať spoluprácu na dosiahnutie kritického množstva okrem iného v oblasti IKT a výskumu a inovácie a aj na podporu rozvoja spoločných prístupov inteligentnej špecializácie a partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami. Medziregionálna spolupráca podľa potreby zahŕňa posilňovanie spolupráce medzi inovačnými zoskupeniami intenzívneho výskumu a výmeny medzi výskumnými inštitúciami, pričom sa zohľadňujú skúsenosti z iniciatív „Regióny znalostí“ a „Výskumný potenciál konvergenčných a najvzdialenejších regiónov“ v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum.

2.

Členské štáty a regióny sa v dotknutých oblastiach usilujú čerpať z cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce s cieľom:

a)

zabezpečiť, aby oblasti so spoločnými hlavnými geografickými črtami (ostrovy, jazerá, rieky, morské panvy alebo pohoria) podporovali spoločné hospodárenie so svojimi prírodnými zdrojmi a ich podporu;

b)

využívať úspory z rozsahu, ktoré možno dosiahnuť, najmä v súvislosti s investíciami týkajúcimi sa spoločného využívania bežných verejných služieb;

c)

podporovať súdržné plánovanie a rozvoj sietí cezhraničnej infraštruktúry, a to najmä chýbajúcich cezhraničných prepojení a ekologických a interoperabilných druhov dopravy v rozľahlejších geografických oblastiach;

d)

dosiahnuť kritické množstvo predovšetkým v oblasti výskumu a inovácie, IKT a vzdelávania a v súvislosti s opatreniami, ktorými sa zlepšuje konkurencieschopnosť MSP;

e)

posilniť cezhraničné služby trhu práce s cieľom zlepšiť cezhraničnú mobilitu pracovníkov;

f)

zlepšiť cezhraničnú správu.

3.

Členské štáty a regióny sa usilujú využívať medziregionálnu spoluprácu na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti prostredníctvom podporovania výmeny skúseností medzi regiónmi a mestami, aby sa posilnilo vytváranie a vykonávanie programov v rámci cieľov Investovanie do rastu a zamestnanosti a Európska územná spolupráca.

7.3   Prispievanie hlavných programov k stratégiám pre makroregióny a pre morské oblasti

1.

Členské štáty sa v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) bodom ii) tohto nariadenia a príslušnými ustanoveniami pravidiel pre jednotlivé fondy usilujú zabezpečiť úspešnú mobilizáciu finančných zdrojov z Únie pre stratégie pre makroregióny a pre morské oblasti v súlade s potrebami oblasti programu určenej členskými štátmi. Úspešnú mobilizáciu možno zabezpečiť okrem iného uprednostnením operácií vyplývajúcich zo stratégií pre makroregióny a pre morské oblasti tak, že sa pre ne vyhlásia osobitné výzvy alebo sa tieto operácie uprednostnia vo výberovom konaní prostredníctvom identifikácie operácií, ktoré možno spoločne financovať z rôznych programov.

2.

Členské štáty zvážia využitie príslušných nadnárodných programov ako rámcov na podporu škály politík a fondov potrebných na vykonávanie stratégií pre makroregióny a pre morské oblasti.

3.

Členské štáty v príslušných prípadoch podporujú využívanie EŠIF v súvislosti so stratégiami pre makroregióny na vytvorenie európskych dopravných koridorov vrátane podpornej modernizácie colníc, predchádzanie prírodným katastrofám, prípravu a reakciu na ne, správu vodných zdrojov na úrovni povodia, zelenú infraštruktúru, integrovanú cezhraničnú a medzisektorovú námornú spoluprácu, výskum a inováciu, IKT siete, riadenie spoločných morských zdrojov v morských oblastiach a ochranu morskej biodiverzity.

7.4   Nadnárodná spolupráca v rámci ESF

1.

Členské štáty sa usilujú riešiť oblasti politiky určené v príslušných odporúčaniach Rady, aby sa maximalizovalo vzájomné učenie.

2.

Členské štáty podľa potreby vyberajú témy nadnárodných činností a stanovujú vhodné vykonávacie mechanizmy v súlade so svojimi špecifickými potrebami.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. december 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Pozri stranu 33 tohto úradného vestníka).

(2)  Rozhodnutie Komisie 2010/670/EÚ z 3. novembra 2010, ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2010, s. 39).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. december 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Pozri stranu 185 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. december 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“:program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, 1720/2006/ES a 1298/2008/ES (Pozri stranu 50 tohto úradného vestníka).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. december 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Pozri stranu 238 tohto úradného vestníka).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013, 11. december 2013 ktorým sa zriaďuje nástroj na prepájanie Európy, (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(7)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 327, 22.12.2000, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(9)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).


PRÍLOHA II

METÓDA NA URČENIE VÝKONNOSTNÉHO RÁMCA

1.

Výkonnostný rámec pozostáva z čiastkových cieľov stanovených pre každú prioritu s výnimkou priorít zameraných na technickú pomoc a programov zameraných na finančné nástroje v súlade s článkom 39 na rok 2018 a cieľov stanovených na rok 2023. Čiastkové ciele a celkové zámery sa predložia v súlade s formátom uvedeným v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1:   Štandardný formát výkonnostného rámca

Priorita

Ukazovateľ a prípadne jednotka merania

 

Čiastkový cieľ na rok 2018

Zámer na rok 2023

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.

Čiastkové ciele predstavujú strednodobé ciele priamo spojené s dosahovaním konkrétneho cieľa priority, prípadne vyjadrujúce zamýšľané postupné dosahovanie zámerov stanovených na koniec obdobia. Čiastkové ciele stanovené na rok 2018 zahŕňajú finančné ukazovatele, ukazovatele výstupov a prípadne ukazovatele výsledkov, ktoré sú úzko spojené s intervenciami v rámci podporovaných politík. Ukazovatele výsledkov sa nezohľadňujú na účely článku 22 ods. 6 a 7. Čiastkové ciele sa môžu stanoviť tiež pre kľúčové vykonávacie kroky.

3.

Čiastkové ciele a zámery sú:

a)

realistické, dosiahnuteľné, relevantné a odzrkadľujúce základné informácie o pokroku dosiahnutom v rámci priority;

b)

v súlade s povahou a charakterom konkrétnych cieľov priority;

c)

transparentné, s objektívne overiteľnými cieľmi a identifikovanými a podľa možností verejne dostupnými vstupnými údajmi,

d)

overiteľné a bez neúmerného administratívneho zaťaženia;

e)

jednotné pri všetkých programoch tam, kde je to nutné.

4.

Zámery na rok 2023 pre danú prioritu sa stanovia pri zohľadnení sumy výkonnostnej rezervy súvisiacej s prioritou.

5.

V riadne odôvodnených prípadoch, ako sú napríklad výrazné zmeny hospodárskych, environmentálnych a pracovných podmienok na trhu v členskom štáte alebo regióne, okrem úprav vyplývajúcich zo zmien v pridelení finančných prostriedkov pre danú prioritu, môže tento členský štát navrhnúť revíziu čiastkových cieľov a zámerov v súlade s článkom 30.

PRÍLOHA III

USTANOVENIA O URČOVANÍ ROZSAHU A ÚROVNE POZASTAVENIA ZÁVÄZKOV ALEBO PLATIEB UVEDENÝCH V ČLÁNKU 23 ODS. 11

1.   URČENIE ÚROVNE POZASTAVENIA ZÁVÄZKOV

Maximálna úroveň pozastavenia uplatňovaného na členský štát sa v prvom rade určí s prihliadnutím na stropy stanovené v článku 23 ods. 11 treťom pododseku písm. a) až c). Táto úroveň sa zníži, ak nastala jedna alebo viaceré z nasledujúcich situácií:

a)

miera nezamestnanosti v členskom štáte pre rok predchádzajúci spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9 prevyšuje priemernú mieru pre Úniu o viac ako dva percentuálne body, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 15 %;

b)

miera nezamestnanosti v členskom štáte pre rok predchádzajúci spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9 prevyšuje priemernú mieru pre Úniu o viac ako päť percentuálnych bodov, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 25 %;

c)

miera nezamestnanosti v členskom štáte pre rok predchádzajúci spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9 prevyšuje priemernú mieru pre Úniu o viac ako osem percentuálnych bodov, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 50 %;

d)

podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v členskom štáte prevyšuje priemer Únie o viac ako 10 percentuálnych bodov pre rok predchádzajúci spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 20 %;

e)

v členskom štáte dôjde k poklesu reálneho HDP počas dvoch alebo viacerých nasledujúcich rokov predchádzajúcich spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9, maximálna úroveň pozastavenia sa zníži o 20 %;

f)

ak sa pozastavenie týka záväzkov na roky 2018, 2019 alebo 2020, zníženie sa uplatňuje na úroveň vyplývajúcu z uplatňovania článku 23 ods. 11 takto:

i)

na rok 2018 sa úroveň pozastavenia zníži o 15 %;

ii)

na rok 2019 sa úroveň pozastavenia zníži o 25 %;

iii)

na rok 2020 sa úroveň pozastavenia zníži o 50 %.

Zníženie úrovne pozastavenia vyplývajúce z uplatňovania písmen a) až f) nepresahuje celkovo 50 %.

V prípade, ak naraz nastanú situácie opísané v písmenách b) alebo c) zároveň s písmenami d) a e), účinok pozastavenia sa odloží o jeden rok

2.   URČENIE ROZSAHU POZASTAVENIA ZÁVÄZKOV V PROGRAMOCH A PRIORITÁCH

Pozastavenie záväzkov, ktoré sa uplatňuje na členský štát, v prvom rade úmerne zasiahne všetky programy a priority.

Z rozsahu pozastavenia sú však vyňaté tieto programy a priority:

i)

programy alebo priority, ktoré už sú predmetom rozhodnutia o pozastavení prijatého v súlade s článkom 23 ods. 6;

ii)

programy alebo priority, ktorých zdroje sa zvýšia v dôsledku žiadosti o opätovné programovanie adresovanej Komisiou v súlade s článkom 23 ods. 1 v roku spúšťacej udalosti uvedenej v článku 23 ods. 9;

iii)

programy alebo priority, ktorých zdroje boli zvýšené počas dvoch rokov pred spúšťacou udalosťou uvedenou v článku 23 ods. 9 v dôsledku rozhodnutia prijatého v súlade s článkom 23 ods. 5;

iv)

programy alebo priority, ktoré majú zásadný význam pre riešenie nepriaznivých hospodárskych alebo sociálnych podmienok. Takéto programy alebo priority zahŕňajú programy alebo priority podporujúce investície mimoriadneho významu pre Úniu v súvislosti s Iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Programy alebo priority môžu byť považované za takto zásadne významné, ak podporujú investície súvisiace s vykonávaním odporúčaní určených príslušnému členskému štátu v rámci európskeho semestra a zamerané na štrukturálne reformy, alebo v súvislosti s prioritami na podporu znižovania chudoby alebo finančných nástrojov pre konkurencieschopnosť MSP.

3.   URČENIE KONEČNEJ ÚROVNE POZASTAVENIA ZÁVÄZKOV PRE PROGRAMY SPADAJÚCE DO ROZSAHU PÔSOBNOSTI POZASTAVENIA

Vylúčenie priority v rámci programu sa vykoná znížením záväzku programu pomerne k prostriedkom pridelených na prioritu.

Úroveň pozastavenia, ktorá sa bude uplatňovať na záväzky programov, je taká, aká je nevyhnutná na dosiahnutie celkovej úrovne pozastavenia určenej v bode 1.

4.   URČENIE ROZSAHU A ÚROVNE POZASTAVENIA PLATIEB

Programy a priority uvedené v bode 2 bodoch i) až iv) sú tiež vylúčené z rozsahu pozastavenia platieb.

Uplatňovaná úroveň pozastavenia nepresiahne 50 % platieb programov a priorít.


PRÍLOHA IV

VYKONÁVANIE FINANČNÝCH NÁSTROJOV: DOHODY O FINANCOVANÍ

1.

Ak sa finančný nástroj vykonáva podľa článku 38 ods. 4 písm. a) a b), dohoda o financovaní zahŕňa podmienky poskytovania príspevkov z programu na finančný nástroj a zahŕňa aspoň tieto prvky:

a)

investičnú stratégiu alebo politiku vrátane vykonávacích ustanovení, ponúkaných finančných produktov, konečných prijímateľov, na ktorých sa táto stratégia zameriava, a plánovanej kombinácie s podporou vo forme grantov (v prípade potreby);

b)

podnikateľský plán alebo rovnocenné dokumenty pre finančný nástroj, ktorý sa má vykonávať, vrátane očakávaného pákového efektu uvedeného v článku 37 ods. 2;

c)

očakávané výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom finančného nástroja s cieľom prispieť k osobitným cieľom a výsledkom príslušnej priority;

d)

ustanovenia o monitorovaní realizácie investícií a investičných príležitostí vrátane podávania správ zo strany finančného nástroja fondu fondov a/alebo riadiacemu orgánu na účely zabezpečenia súladu s článkom 46;

e)

audítorské požiadavky, ako sú minimálne požiadavky na vedenie dokumentácie na úrovni finančného nástroja (v prípade potreby na úrovni fondu fondov), a požiadavky v súvislosti s vedením osobitných záznamov pre rôzne formy podpory v súlade s článkom 37 ods. 7 a 8 (v prípade potreby), vrátane ustanovení a požiadaviek týkajúcich sa prístupu k dokumentom zo strany orgánov auditu členských štátov, audítorov Komisie a Európskeho dvora audítorov s cieľom zabezpečiť jednoznačný audítorský záznam (audit trail) v súlade s článkom 40;

f)

požiadavky a postupy týkajúce sa správy postupných príspevkov poskytnutých z programu v súlade s článkom 41 a prognózy investičných príležitostí vrátane požiadaviek na zverenecké/osobitné účtovníctvo, ako sa uvádza v článku 38 ods. 6;

g)

požiadavky a postupy týkajúce sa správy úrokov a iných vytvorených výnosov, ako sa uvádza v článku 43 vrátane prijateľných pokladničných operácií/investícií, ako aj povinnosti a záväzky príslušných strán;

h)

ustanovenia týkajúce sa výpočtu a úhrady vzniknutých nákladov na riadenie alebo poplatkov za riadenie finančného nástroja;

i)

ustanovenia týkajúce sa opätovného využitia prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF, do uplynutia obdobia oprávnenosti v súlade s článkom 44;

j)

ustanovenia týkajúce sa využitia prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF, po uplynutí obdobia oprávnenosti v súlade s článkom 45, a politiky pre prípad vystúpenia z finančného nástroja, pokiaľ ide o príspevok z EŠIF;

k)

podmienky prípadného celkového alebo čiastočného zrušenia programových príspevkov z programov na finančné nástroje, v prípade potreby vrátane fondu fondov;

l)

ustanovenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že orgány vykonávajúce finančné nástroje riadia finančné nástroje nezávisle a v súlade s príslušnými odbornými normami a že konajú výlučne v záujme strán prispievajúcich na finančný nástroj;

m)

ustanovenia o likvidácii finančného nástroja.

Okrem toho musí dohoda o financovaní medzi riadiacim orgánom a orgánom vykonávajúcim fond fondov v prípadoch, keď sa finančné nástroje organizujú prostredníctvom fondu fondov, obsahovať ustanovenia o hodnotení a výbere orgánov vykonávajúcich finančné nástroje vrátane výziev na vyjadrenie záujmu alebo postupov verejného obstarávania.

2.

Strategické dokumenty uvedené v článku 38 ods. 8 týkajúce sa finančných nástrojov vykonávaných podľa článku 38 ods. 4 písm. c) zahŕňajú aspoň tieto prvky:

a)

investičnú stratégiu alebo politiku finančného nástroja, všeobecné podmienky plánovaných dlhových produktov, prijímateľov, na ktorých sa táto stratégia zameriava, a podporované opatrenia;

b)

podnikateľský plán alebo rovnocenné dokumenty pre finančný nástroj, ktorý sa má vykonávať, vrátane očakávaného pákového efektu uvedeného v článku 37 ods. 2 písm. c);

c)

využitie alebo opätovné využitie prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z EŠIF v súlade s článkami 43, 44 a 45;

d)

monitorovanie a podávanie správ o vykonávaní finančného nástroja na účely zabezpečenia súladu s článkom 46.


PRÍLOHA V

VYMEDZENIE PAUŠÁLNYCH SADZIEB PRE PROJEKTY GENERUJÚCE ČISTÝ PRÍJEM

 

Sektor

Paušálne sadzby

1

CESTY

30  %

2

ŽELEZNICE

20  %

3

MESTSKÁ DOPRAVA

20  %

4

VODA

25  %

5

TUHÝ ODPAD

20  %


PRÍLOHA VI

ROČNÉ ROZDELENIE ROZPOČTOVÝCH ZÁVÄZKOV NA OBDOBIE ROKOV 2014 AŽ 2020

Upravený ročný profil (vrátane dodatočných prostriedkov na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí)

 

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

Spolu

v EUR,v cenách z roku 2011

44 677 333 745

45 403 321 660

46 044 910 729

46 544 721 007

47 037 288 589

47 513 211 563

47 924 907 446

325 145 694 739


PRÍLOHA VII

METODIKA PRIDEĽOVANIA PROSTRIEDKOV

Metodika prideľovania prostriedkov pre menej rozvinuté regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti uvedené v článku 90 ods. 2 prvom pododseku písm. a)

1.

Pridelené prostriedky každého členského štátu sú súčtom prostriedkov pridelených jeho jednotlivým oprávneným regiónom na úrovni 2 NUTS, ktoré sa vypočítajú v súlade s týmito krokmi:

a)

určí sa absolútna suma (v EUR) vynásobením počtu obyvateľov daného regiónu rozdielom medzi HDP na obyvateľa v danom regióne meraným pomocou parity kúpnej sily (PKS) a priemerným HDP na obyvateľa (v PKS) v EÚ-27;

b)

na uvedenú absolútnu sumu sa uplatní určitá percentuálna hodnota, aby sa stanovilo finančné krytie pre daný región; táto percentuálna hodnota sa odstupňuje tak, aby odzrkadľovala relatívnu prosperitu členského štátu vyjadrenú paritami kúpnej sily (PKS), v ktorom sa nachádza oprávnený región, v porovnaní s priemerom EÚ-27, t. j.:

i)

pre regióny v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je nižšia ako 82 % priemeru EÚ-27: 3,15 %;

ii)

pre regióny v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je medzi 82 % a 99 % priemeru EÚ-27: 2,70 %;

iii)

pre regióny v členských štátoch, ktorých úroveň HND na obyvateľa je vyššia ako 99 % priemeru EÚ-27: 1,65 %;

c)

k sume získanej v súlade s písmenom b) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z pridelenia príspevku 1 300 EUR za rok na každú nezamestnanú osobu takému počtu osôb, ktorý je rozdielom medzi počtom nezamestnaných osôb v danom regióne a počtom osôb, ktoré by boli nezamestnané, ak by sa použila priemerná miera nezamestnanosti všetkých menej rozvinutých regiónov Únie.

Metodika prideľovania prostriedkov pre prechodné regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti uvedené v článku 90 ods. 2 prvom pododseku písm. b)

2.

Pridelené prostriedky každého členského štátu sú súčtom prostriedkov pridelených jeho jednotlivým oprávneným regiónom na úrovni 2 NUTS, ktoré sa vypočítajú v súlade s týmito krokmi:

a)

stanovenie minimálnej a maximálnej intenzity teoretickej pomoci pre každý oprávnený prechodný región. Minimálna úroveň podpory sa stanoví prostredníctvom priemernej intenzity pomoci na obyvateľa na členský štát pred započítaním regionálnej ochrannej siete pridelenej rozvinutejším regiónom daného členského štátu. Ak členský štát nemá rozvinutejšie regióny, minimálna úroveň podpory bude zodpovedať pôvodnej priemernej intenzite pomoci na obyvateľa všetkých rozvinutejších regiónov, t. j. 19,80 EUR na osobu a rok. Pod maximálnou úrovňou podpory sa rozumie teoretický región s HDP na hlavu vo výške 75 % priemeru EÚ27 a vypočíta sa metódou vymedzenou v bode 1 písm. a) a b). Zo sumy získanej touto metódou sa berie do úvahy 40 %;

b)

výpočet počiatočných regionálnych pridelených prostriedkov, pri ktorom sa zohľadní regionálny HDP na obyvateľa (v PKS) prostredníctvom lineárnej interpolácie relatívneho HDP regiónu na obyvateľa v porovnaní s EÚ-27;

c)

k sume získanej v súlade s písmenom b) sa prípadne pripočíta suma vyplývajúca z pridelenia príspevku 1 100 EUR za rok na každú nezamestnanú osobu takému počtu osôb, ktorý je rozdielom medzi počtom nezamestnaných osôb v danom regióne a počtom osôb, ktoré by boli nezamestnané, ak by sa použila priemerná miera nezamestnanosti všetkých menej rozvinutých regiónov.

Metodika prideľovania prostriedkov pre rozvinutejšie regióny oprávnené v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, uvedené v článku 90 ods. 2 prvom pododseku písm. c)

3.

Celkové počiatočné teoretické finančné krytie sa získa vynásobením intenzity pomoci na obyvateľa ročne vo výške 19,80 EUR počtom oprávnených obyvateľov.

4.

Podiel každého dotknutého členského štátu je súčtom podielov jeho oprávnených regiónov na úrovni 2 NUTS, pričom tieto podiely sa určia na základe týchto kritérií s uvedenými váhami:

a)

celkový počet obyvateľov regiónu (váha 25 %);

b)

počet nezamestnaných osôb v regiónoch na úrovni NUTS 2 s mierou nezamestnanosti vyššou ako priemer všetkých rozvinutejších regiónov (váha 20 %);

c)

o koľko je potrebné zvýšiť zamestnanosť, aby sa dosiahol cieľ stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu týkajúci sa regionálnej miery zamestnanosti (pre vekovú skupinu 20 až 64 rokov) vo výške 75 % (váha 20 %);

d)

o koľko je potrebné zvýšiť počet osôb vo vekovej skupine 30 až 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním, aby sa dosiahol cieľ stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vo výške 40 % (váha 12,5 %);

e)

o koľko je potrebné znížiť počet osôb s predčasne ukončeným vzdelávaním a odbornou prípravou (vo vekovej skupine 18 až 24 rokov), aby sa dosiahol cieľ stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vo výške 10 % (váha 12,5 %);

f)

rozdiel medzi nameraným HDP regiónu (meraný v PKS), a teoretickým regionálnym HDP, ktoré by sa dosiahlo, ak by región mal rovnaké HDP na obyvateľa ako najprosperujúcejší región na úrovni 2 NUTS (váha 7,5 %);

g)

obyvateľstvo regiónov na úrovni 3 NUTS s hustotou obyvateľstva nižšou ako 12,5 obyvateľa/km2 (váha 2,5 %).

Metóda prideľovania prostriedkov členským štátom oprávneným na podporu z Kohézneho fondu podľa článku 90 ods. 3

5.

Celkové teoretické finančné krytie sa získa vynásobením priemernej intenzity pomoci na obyvateľa ročne vo výške 48 EUR počtom oprávnených obyvateľov. Podiel z tohto teoretického finančného krytia, ktorý je každému oprávnenému členskému štátu pridelený a priori, zodpovedá percentuálnej hodnote, ktorá vychádza z jeho počtu obyvateľov, rozlohy a prosperity štátu, a vypočíta sa pomocou týchto krokov:

a)

vypočíta sa aritmetický priemer z pomeru počtu obyvateľov a rozlohy daného členského štátu k celkovému počtu obyvateľov a rozlohe všetkých oprávnených členských štátov. Ak však podiel celkového obyvateľstva členského štátu prekročí jeho podiel celkovej rozlohy päťnásobne alebo viac, čo odráža extrémne vysokú hustotu zaľudnenia, na výpočet tohto kroku sa použije len podiel celkového obyvateľstva;

b)

takto získané percentuálne hodnoty sa upravia o koeficient, ktorý predstavuje jednu tretinu percentuálneho rozdielu, o ktorý HND na obyvateľa tohto členského štátu (meraný v PKS) v rámci obdobia 2008 – 2010 prevyšuje alebo nedosahuje priemer HND na obyvateľa všetkých oprávnených členských štátov (priemer vyjadrený ako 100 %).

6.

S cieľom zohľadniť významné potreby členských štátov, ktoré pristúpili k Únii 1. mája 2004 alebo neskôr, v oblasti dopravnej a environmentálnej infraštruktúry sa ich podiel na Kohéznom fonde stanoví minimálne na jednu tretinu ich celkových pridelených finančných prostriedkov po stanovení stropu, ako je vymedzené v bodoch 10 až 13, ktoré v priemere získali v rámci daného obdobia.

7.

Výška pridelených prostriedkov z Kohézneho fondu pre členské štáty vymedzené v článku 90 ods. 3 druhom pododseku v priebehu siedmich rokov postupne klesá. Táto prechodná podpora bude vo výške 48 EUR na obyvateľa v roku 2014 pri výpočte na celkový počet obyvateľov členského štátu. Sumy uvedené v nasledujúcich rokoch budú vyjadrené ako percento stanovenej sumy na rok 2014, pričom percentuálny podiel je 71 % v roku 2015, 42 % v roku 2016, 21 % v roku 2017, 17 % v roku 2018, 13 % v roku 2019 a 8 % v 2020.

Metóda prideľovania prostriedkov pre cieľ Európska územná spolupráca uvedený v článku 4 nariadenia o EÚS

8.

Pridelenie prostriedkov jednotlivým členským štátom, ktoré sú určené na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu, vrátane príspevku z EFRR pre nástroj európskeho susedstva a nástroj predvstupovej pomoci, sa stanoví ako vážený súčet podielu obyvateľstva hraničných regiónov a podielu z celkového počtu obyvateľov každého členského štátu. Váha sa stanoví prostredníctvom jednotlivých podielov cezhraničných a nadnárodných komponentov. Podiely komponentov cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce sú 77,9 % a 22,1 %.

Metóda prideľovania dodatočných finančných prostriedkov regiónom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. e)

9.

Doplnkové špecifické prostriedky zodpovedajúcej intenzite pomoci vo výške 30 EUR na obyvateľa na rok budú pridelené najvzdialenejším regiónom na úrovni 2 NUTS a severným riedko osídleným regiónom na úrovni 2 NUTS. Tieto prostriedky budú regiónom a členským štátom rozdelené proporčne k celkovému počtu obyvateľov týchto regiónov.

Maximálna úroveň prevodov prostriedkov z fondov podporujúcich súdržnosť

10.

Na to, aby sa prispelo k dosiahnutiu primeraného zamerania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu na najmenej rozvinuté regióny a členské štáty a zníženiu rozdielov v priemernej intenzite pomoci na obyvateľa, bude maximálna úroveň prevodov (stanovenie stropu) finančných prostriedkov z fondov do každého jedného členského štátu 2,35 % HDP členského štátu. Strop sa uplatní ročne s ohľadom na úpravy potrebné na prednostné uskutočnenie Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a prípadne sa v záujme získania maximálnej úrovne prevodov použije na proporčné zníženie všetkých prevodov (čo neplatí v prípade rozvinutejších regiónov cieľa Európska územná spolupráca) na dotknutý členský štát. V prípade členských štátov, ktoré k Únii pristúpili pred rokom 2013 a ktorých priemerný reálny rast HDP v rokoch 2008 – 2010 bol nižší ako –1 %, bude maximálna úroveň prevodov 2,59 %.

11.

Stropy uvedené v bode 10 zahŕňajú príspevky z EFRR na financovanie cezhraničného komponentu nástroja európskeho susedstva a nástroja predvstupovej pomoci. Tieto stropy nezahŕňajú osobitné prostriedky vo výške 3 000 000 000 EUR na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

12.

Komisia bude pri svojich výpočtoch HDP vychádzať zo štatistík dostupných v máji 2012. Jednotlivé národné miery rastu HDP na obdobie rokov 2014 – 2020 opierajúce sa o prognózy Komisie z mája 2012 sa uplatňujú na každý členský štát osobitne.

13.

Pravidlá opísané v bode 10 nesmú viesť k tomu, aby výška pridelených prostriedkov jednotlivým členským štátom bola vyššia ako 110 % ich úrovne v reálnych hodnotách v programovom období 2007 –2013.

Dodatočné ustanovenia

14.

V prípade všetkých regiónov, ktorých HDP na obyvateľa (v PKS)bol použitý ako kritérium oprávnenosti v programovom období 2007 – 2013 a bol nižší ako 75 % priemeru EÚ-25, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemeru EÚ-27, bude minimálna úroveň podpory v rokoch 2014 – 2020 v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti každý rok zodpovedať 60 % ich bývalých orientačných priemerných ročných finančných prostriedkov pridelených v rámci Konvergencie, ktoré vypočítala Komisia v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013.

15.

Žiadny prechodný región nedostane sumu nižšiu ako je suma, ktorú by dostal, ak by bol rozvinutejším regiónom. Na určenie výšky týchto minimálnych pridelených finančných prostriedkov sa na všetky regióny s HDP na obyvateľa vo výške najmenej 75 % priemeru EÚ27 použije metóda prideľovania finančných prostriedkov určená pre rozvinutejšie regióny.

16.

Minimálna celková výška pridelených finančných prostriedkov z fondov pre členský štát zodpovedá 55 % celkovej výšky jemu pridelených finančných prostriedkov v období rokov 2007 – 2013. Úpravy potrebné na splnenie tejto požiadavky sa uplatňujú v pomere k finančným prostriedkom prideleným z fondov s výnimkou finančných prostriedkov pridelených v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

17.

Na riešenie dôsledkov hospodárskej krízy na členské štáty v rámci eurozóny na úrovni ich prosperity a na posilnenie rastu a vytváranie pracovných miest v týchto členských štátoch sa zo štrukturálnych fondov poskytnú tieto doplnkové prostriedky:

a)

1 375 000 000 EUR pre rozvinutejšie regióny Grécka;

b)

1 000 000 000 EUR pre Portugalsko rozdelená takto: 450 000 000 EUR pre rozvinutejšie regióny, z toho 150 000 000 EUR pre Madeiru, 75 000 000 EUR pre prechodný región a 475 000 000 eur pre menej rozvinuté regióny;

c)

100 000 000 EUR regiónom Border, Midlands a Western v Írsku;

d)

1 824 000 000 EUR pre Španielsko, z čoho 500 000 000 EUR pre Extremaduru, 1 051 000 000 EUR pre prechodné regióny a 273 000 000 EUR pre rozvinutejšie regióny;

e)

1 500 000 000 EUR menej rozvinutým regiónom Talianska, z toho 500 000 000 EUR oblastiam mimo miest.

18.

V záujme uznania výziev vyvolaných situáciou na ostrovných členských štátoch a odľahlosťou niektorých častí Únie dostane po uplatnení metódy výpočtu uvedenej v bode 16 Malta dodatočné finančné krytie vo výške 200 000 000 EUR a Cyprus vo výške 150 000 000 EUR v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, pričom sa tieto prostriedky rozdelia takto: jedna tretina pre Kohézny fond a dve tretiny pre štrukturálne fondy.

Španielskym regiónom Ceuta a Melilla sa zo štrukturálnych fondov pridelí finančné krytie v celkovej výške 50 000 000 EUR.

Najvzdialenejšiemu regiónu Mayotte sa zo štrukturálnych fondov pridelí finančné krytie v celkovej výške 200 000 000 EUR.

19.

S cieľom uľahčiť prispôsobenie sa niektorých regiónov zmenám ich statusu oprávnenosti alebo dlhodobým účinkom najnovšieho vývoja v ich hospodárstve sa doplnkové finančné prostriedky pridelia takto:

a)

pre Belgicko 133 000 000 EUR, z toho 66 500 000 EUR pre Limburg a 66 500 000 EUR pre prechodné regióny Valónskeho regiónu;

b)

pre Nemecko 710 000 000 EUR, z toho 510 000 000 EUR pre bývalé konvergenčné regióny v kategórii prechodné regióny a 200 000 000 EUR pre región Lipsko;

c)

bez ohľadu na bod 10 sa zo štrukturálnych fondov pridelí menej rozvinutým regiónom Maďarska dodatočné finančné krytie vo výške 1 560 000 000 EUR, menej rozvinutým regiónom Českej republiky dodatočné finančné krytie vo výške 900 000 000 EUR a menej rozvinutým regiónom Slovinska dodatočné finančné krytie vo výške 75 000 000 EUR.

20.

Celkovo 150 000 000 EUR sa pridelí na program PEACE, z toho 106 500 000 EUR pre Spojené kráľovstvo a 43 500 000 EUR pre Írsko. Uvedený program sa bude vykonávať ako program cezhraničnej spolupráce zahŕňajúci Severné Írsko a Írsko.

Dodatočné úpravy v súlade s článkom 92 ods. 2

21.

Okrem súm uvedených v článkoch 91 a 92 Cyprus získa dodatočné prostriedky vo výške 94 200 000 EUR v roku 2014 a 92 400 000 EUR v roku 2015, ktoré doplnia jemu pridelené prostriedky zo štrukturálnych fondov.

PRÍLOHA VIII

METODIKA PRE OSOBITNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY PRIDELENÉ PRE INICIATÍVU NA PODPORU ZAMESTNANOSTI MLADÝCH ĽUDÍ V ZMYSLE ČLÁNKU 91

I.

Na rozdelenie osobitných rozpočtových prostriedkov pridelených pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa použijú tieto kroky:

1.

V regiónoch na úrovni 2 NUTS v zmysle vymedzenia v článku 16 nariadenia o ESF, konkrétne v regiónoch na úrovni NUTS 2 s mierou nezamestnanosti mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov viac než 25 % v roku 2012, a v prípade členských štátoch, v ktorých miera nezamestnanosti mladých ľudí vzrástla v roku 2012 o viac ako 30 %, v regiónoch s mierou nezamestnanosti mladých ľudí nad 20 % v roku 2012 (ďalej ako „oprávnené regióny“) sa určí počet mladých nezamestnaných osôb vo veku od 15 do 24 rokov.

2.

Pridelené rozpočtové prostriedky pre každý oprávnený región sa vypočítajú na základe pomeru medzi počtom mladých nezamestnaných osôb v oprávnenom regióne a celkovým počtom všetkých mladých nezamestnaných osôb uvedených v bode 1 vo všetkých oprávnených regiónoch.

3.

Pridelené rozpočtové prostriedky pre každý členský štát sa rovnajú súčtu pridelených rozpočtových prostriedkov pre každý jeho oprávnený región.

II.

Osobitné pridelené rozpočtové prostriedky pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa nezapočítavajú na účely uplatnenia pravidiel pre stanovenie stropu v prílohe VII v súvislosti s pridelením celkových zdrojov.

III.

Na určenie konkrétnych rozpočtových prostriedkov pridelených z Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí pre Mayotte sa miera nezamestnanosti mladých ľudí a počet mladých nezamestnaných mladých osôb určí na základe najnovších údajov dostupných na národnej úrovni, pokiaľ nie sú k dispozícii údaje Eurostatu na úrovni 2 NUTS.

IV.

Zdroje pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí môžu byť revidované smerom nahor pre roky 2016 až 2020 v rámci rozpočtového postupu v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Rozdelenie dodatočných zdrojov podľa členských štátov sa riadi rovnakými krokmi aké sa uplatňujú pre počiatočné pridelenie rozpočtových prostriedkov, ale odkazuje sa na najnovšie dostupné ročné údaje.

PRÍLOHA IX

METODIKA NA URČENIE MINIMÁLNEHO PODIELU ESF

Dodatočný percentuálny podiel, ktorý sa pridá k podielu prostriedkov zo štrukturálnych fondov uvedenému v článku 92 ods. 4 pridelených v členskom štáte pre ESF, ktorý zodpovedá podielu daného členského štátu na programové obdobie 2007 – 2013, sa na základe miery zamestnanosti (osôb vo veku od 20 do 64 rokov) referenčného roku 2012 určí takto:

v prípade, že miera zamestnanosti dosahuje 65 % alebo menej, sa podiel zvýši o 1,7 percentuálneho bodu;

v prípade, že miera zamestnanosti dosahuje viac ako 65 %, ale menej ako 70 %, sa podiel zvýši o 1,2 percentuálneho bodu;

v prípade, že miera zamestnanosti dosahuje viac ako 70 %, ale menej ako 75 %, sa podiel zvýši o 0,7 percentuálneho bodu;

v prípade, že miera zamestnanosti dosahuje viac ako 75 %, nie je potrebné žiadne zvýšenie.

Celkový percentuálny podiel členského štátu po pridaní neprekročí 52 % prostriedkov zo štrukturálnych fondov uvedených v článku 92 ods. 4.

V prípade Chorvátska je podielom prostriedkov zo štrukturálnych fondov, s vylúčením cieľa Európska územná spolupráca, pridelených na ESF v programovom období 2007 – 2013 priemerný podiel konvergenčných regiónov tých členských štátov, ktoré pristúpili k Únii 1. januára 2004 alebo po tomto dátume.


PRÍLOHA X

DOPLNKOVOSŤ

1.   VEREJNÉ ALEBO ROVNOCENNÉ ŠTRUKTURÁLNE VÝDAVKY

V členských štátoch, v ktorých minimálne 65 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch, sa pri určení verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov použije údaj o tvorbe hrubého fixného kapitálu uvedený v programoch stability a konvergencie pripravených členskými štátmi v súlade s nariadením (ES) č. 146/97 s cieľom predstaviť ich strednodobú rozpočtovú stratégiu. Použije sa údaj uvádzaný v kontexte všeobecného zostatku vlády a dlhu a súvisiaci s všeobecnými rozpočtovými vyhliadkami vlády a uvádza sa ako percentuálny podiel HDP.

V členských štátoch, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 65 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch, sa pri určení verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov použije celkový údaj o tvorbe hrubého fixného kapitálu v menej rozvinutých regiónoch. Uvádza sa v rovnakom formáte ako je stanovené v prvom pododseku.

2.   OVEROVANIE

Overovania doplnkovosti v súlade s článkom 95 ods. 5 podliehajú týmto pravidlám:

2.1   Overovanie ex ante

a)

Potom, ako členský štát predloží partnerskú dohodu, poskytne informácie o plánovanom profile výdavkov vo formáte uvedenej tabuľky 1.

Tabuľka 1

Výdavky verejnej správy vyjadrené ako podiel HDP

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

P51

X

X

X

X

X

X

X

b)

Členské štáty, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 65 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch, tiež poskytnú informácie o plánovanom profile výdavkov v týchto menej rozvinutých regiónoch vo formáte tabuľky 2.

Tabuľka 2

 

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

Tvorba hrubého fixného kapitálu verejnej správy v menej rozvinutých regiónoch vyjadrená ako podiel HDP

X

X

X

X

X

X

X

c)

Členské štáty poskytnú Komisii informácie o hlavných makroekonomických ukazovateľoch a odhadoch príslušnej úrovne verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov.

d)

Členské štáty, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 65 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch, tiež poskytnú Komisii informácie o metóde použitej pri odhade tvorby hrubého fixného kapitálu v týchto regiónoch. Na tento účel použijú členské štáty údaje o verejných investíciách na regionálnej úrovni, ak sú k dispozícii. V prípade nedostupnosti takýchto údajov alebo v riadne odôvodnených prípadoch vrátane významnej zmeny územného členenia členského štátu v rokoch 2014 – 2020 vymedzeného v nariadení (ES) č. 1059/2003, môže sa tvorba hrubého fixného kapitálu odhadnúť uplatnením regionálnych ukazovateľov verejných výdavkov alebo údajov o pomere regionálneho obyvateľstva k národnej úrovni verejných investícií.

e)

Po uzavretí dohody medzi Komisiou a členským štátom sa tabuľka 1 a prípadne tabuľka 2 vloží do partnerskej dohody príslušného členského štátu ako referenčná úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ktorú je potrebné zachovať v období rokov 2014 – 2020.

2.2   Overovanie v polovici obdobia

a)

V čase overovania v polovici obdobia má členský štát záujem zachovať úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ak priemerné ročné výdavky počas rokov 2014 až 2017 sa rovnali alebo boli vyššie ako referenčná úroveň výdavkov stanovená v partnerskej dohode.

b)

Komisia po uskutočnení overenia v polovici obdobia môže po porade s členským štátom upraviť referenčnú úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov uvedenú v partnerskej dohode, ak sa ekonomická situácia členského štátu v porovnaní so situáciou odhadovanou v čase prijatia partnerskej dohody výrazne zmenila.

2.3   Overovanie ex post

V čase overovania ex post má členský štát záujem zachovať úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ak priemerné ročné výdavky počas rokov 2014 až 2020 sa rovnali alebo boli vyššie ako referenčná úroveň výdavkov stanovená v partnerskej dohode.

3.   SADZBY FINANČNÝCH OPRÁV PO OVERENÍ EX POST

Ak sa Komisia rozhodne vykonať finančnú opravu v súlade s článkom 95 ods. 6, sadzba finančnej opravy sa vypočíta odpočítaním 3 % z rozdielu medzi referenčnou úrovňou partnerskej dohody a dosiahnutou úrovňou, ktorá sa vyjadrí ako percento referenčnej úrovne, a následným vydelením výsledku číslom 10. Finančná oprava sa určí uplatnením tejto sadzby finančnej opravy na príspevok z fondov pridelený príslušnému členskému štátu pre menej rozvinuté regióny na celé programové obdobie.

Ak rozdiel medzi referenčnou úrovňou partnerskej dohody a dosiahnutou úrovňou, ktorá sa vyjadrí ako percento referenčnej úrovne uvedenej v partnerskej dohode, predstavuje 3 % alebo menej, nevykoná sa žiadna finančná oprava.

Finančná oprava nepresiahne 5 % z finančných prostriedkov pridelených príslušnému členskému štátu z fondov pre menej rozvinuté regióny na celé programové obdobie.


PRÍLOHA XI

Ex ante kondicionality

ČASŤ I:   Tematické ex ante kondicionality

Tematické ciele

Investičné priority

Ex ante kondicionality

Kritériá plnenia

1.

posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií;

(cieľ výskum a vývoj)

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 1)

EFRR:

Všetky investičné priority v rámci tematického cieľa č. 1.

1.1.

Výskum a inovácie: existencia národnej a/alebo regionálnej stratégie inteligentnej špecializácie, ktorá je v súlade s národným programom reforiem, na získanie súkromných financií na výskum a vývoj, ktoré spĺňajú znaky národných a regionálnych systémov výskumu a inovácií dosahujúcich vynikajúce výsledky.

Zavedená je vnútroštátna alebo regionálna stratégia inteligentnej špecializácie, ktorá:

je založená na SWOT alebo podobnej analýze s cieľom sústrediť zdroje na obmedzený počet priorít v oblasti výskumu a inovácií,

opisuje opatrenia na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja,

obsahuje monitorovací mechanizmus.

Bol prijatý rámec opisujúci dostupné rozpočtové zdroje na výskum a inovácie.

EFRR:

Rozšírenie výskumnej a inovačnej infraštruktúry (výskum a inovácie) a kapacít na rozvoj excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií a podpora kompetenčných centier, najmä centier európskeho záujmu.

1.2

Výskumná a inovačná infraštruktúra. Existencia viacročného plánu na zostavenie rozpočtu a zoradenie investícií podľa priority.

Bol prijatý orientačný viacročný plán na zostavenie rozpočtu a zoradenie investícií súvisiacich s prioritami Únie a v prípade potreby s Európskym strategickým fórom o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) podľa priority.

2.

Zlepšenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám (IKT), zlepšenie ich využívania a kvality

(cieľ v oblasti širokého pásma)

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 2)

EFRR:

Vývoj produktov a služieb IKT, elektronického obchodu a posilnenie dopytu po IKT.

Posilnenie aplikácií IKT v rámci elektronickej štátnej správy, elektronického vzdelávania, elektronického začlenenia, elektronickej kultúry a elektronického zdravotníctva.

2.1.

Rast v oblasti digitálnych služieb: strategický politický rámec pre digitálny rast, ktorý má podporovať finančne dostupné, kvalitné a interoperabilné súkromné a verejné služby využívajúce IKT a zvýšiť ich využívanie občanmi vrátane zraniteľných skupín, podnikateľskými subjektmi a verejnou správou vrátane cezhraničných iniciatív.

Zavedený je strategický politický rámec pre rast v oblasti digitálnych služieb, napríklad v rámci národnej alebo regionálnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu, ktorý obsahuje:

zostavenie rozpočtu a zoradenie činností podľa priorít pomocou SWOT alebo podobnej analýzy, ktorá je v súlade s hodnotiacou tabuľkou Digitálnej agendy pre Európu,

analýzu vyváženej podpory pre dopyt a ponuku IKT, ktorá sa mala vykonať,

ukazovatele na meranie pokroku intervencií v oblastiach, ako je digitálna gramotnosť, elektronické začlenenie, elektronická dostupnosť, a pokroku elektronického zdravotníctva, v medziach stanovených v článku 168 ZFEÚ, ktoré sú v prípade potreby v súlade s príslušnými sektorovými stratégiami Únie alebo národnými či regionálnymi stratégiami,

posúdenie potrieb na posilnenie budovania kapacít IKT.

EFRR:

Rozšírenie širokopásmového pripojenia a zavádzanie vysokorýchlostných sietí a podpora prijatia nastupujúcich technológií a sietí pre digitálne hospodárstvo.

2.2.

Infraštruktúra sietí novej generácie (NGN): existencia národných alebo regionálnych plánov NGN, ktoré zohľadňujú regionálne činnosti s cieľom dosiahnuť ciele Únie týkajúce sa vysokorýchlostného prístupu na internet, zameriavajúc sa na oblasti, kde trh neposkytuje otvorenú infraštruktúru za dostupnú cenu a kvalitu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a štátnej pomoci v Únii, a poskytovanie dostupných služieb pre zraniteľné skupiny.

Zavedený je vnútroštátny alebo regionálny plán NGN, ktorý obsahuje:

plán investícií do infraštruktúry vychádzajúci z ekonomickej analýzy s prihliadnutím na existujúcu súkromnú a verejnú infraštruktúru a plánované investície,

udržateľné investičné modely, ktoré podporujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej, finančne dostupnej, kvalitnej a nadčasovej infraštruktúre a službám,

opatrenia na podporu súkromných investícií.

3.

Zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP)

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 3)

EFRR:

Podpora podnikania, najmä prostredníctvom uľahčenia ekonomického využívania nových myšlienok a podpory zakladania nových firiem, a to aj prostredníctvom podnikateľských inkubátorov.

Podpora kapacity MSP rásť na regionálnych, národných a medzinárodných trhoch a zapojiť sa do inovačného procesu.

3.1.

Vykonali sa konkrétne činnosti na posilnenie presadzovania podnikania s prihliadnutím na iniciatívu „Small Business Act“ (SBA).

Týmito konkrétnymi činnosťami sú:

opatrenia zavedené s cieľom znížiť čas a náklady potrebné na založenie podniku so zreteľom na ciele SBA,

opatrenia zavedené s cieľom znížiť čas potrebný na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitých činností podniku so zreteľom na ciele SBA,

mechanizmus zavedený na monitorovanie realizácie opatrení SBA, ktoré boli zavedené, a na posudzovanie vplyvu na MSP.

4.

Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 4)

EFRR + Kohézny fond:

Podpora energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach vrátane verejných budov a v sektore bývania.

4.1.

Uskutočnili sa opatrenia na podporu nákladovo efektívnych zlepšení efektívnosti koncového využívania energie a nákladovo efektívnych investícií do energetickej efektívnosti pri stavbe alebo renovácii budov.

Opatreniami sú:

opatrenia na zabezpečenie minimálnych požiadaviek súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov v súlade s článkami 3, 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (1),

opatrenia potrebné na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov v súlade s článkom 11 smernice 2010/31/EÚ,

opatrenia na zabezpečenie strategického plánovania energetickej efektívnosti v súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (2),

opatrenia v súlade s článkom 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES (3) o energetickej efektívnosti konečného využitia energie a energetických službách, aby sa zabezpečilo poskytnutie individuálnych meračov koncovým zákazníkom, pokiaľ je to technicky možné, za rozumnú a primeranú cenu vo vzťahu k možným úsporám energie.

EFRR + Kohézny fond:

Podpora využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na základe užitočného dopytu.

4.2.

Vykonali sa opatrenia na podporu vysoko efektívnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie.

Opatreniami sú:

podpora kombinovanej výroby vychádza z dopytu po využiteľnom teple a z úspor primárnej energie v súlade s článkom 7 ods. 1 a článkom 9 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2004/8/ES. Členské štáty alebo ich príslušné orgány zhodnotili existujúci legislatívny a regulačný rámec s ohľadom na postupy pri udeľovaní povolení alebo na iné postupy s cieľom:

a)

podnecovať navrhovanie jednotiek na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, aby sa uspokojil ekonomicky zdôvodnený dopyt po výrobe využiteľného tepla a predchádzať výrobe väčšieho množstva tepla, než je využiteľné teplo, a

b)

znížiť regulačné a neregulačné prekážky, aby sa zvýšila kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie.

EFRR+Kohézny fond:

Podpora výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov.

4.3.

Vykonali sa opatrenia na podporu výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov (4).

Zaviedli sa transparentné systémy podpory, prioritný prístup do siete alebo garantovaný prístup a priorita pri prenose, ako aj štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, ktoré boli uverejnené, v súlade s článkom 14 ods. 1 a článkom 16 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (4).

Členský štát prijal národný akčný plán pre energie z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 4 smernice 2009/28/ES.

5.

Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika

(cieľ v oblasti zmeny klímy) (podľa článku 9 prvého odseku bodu 5)

EFRR+Kohézny fond:

Podpora investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečenie odolnosti proti katastrofám a vyvíjanie systémov zvládania katastrof.

5.1.

Predchádzanie rizikám a riadenie rizika: existencia národných alebo regionálnych hodnotení rizík na účely riadenia katastrof s ohľadom na prispôsobovanie sa zmene klímy.

Zavedie sa národné alebo regionálne posúdenie rizika s týmito prvkami:

opis postupu, metodiky, metód a údajov, ktoré nie sú citlivé, využívaných na posúdenie rizika, a kritériá prioritizácie investícií založených na riziku,

opis scenárov s jedným rizikom a viacerými rizikami,

v prípade potreby zohľadnenie národných stratégií na prispôsobovanie sa zmene klímy.

6.

Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 6)

EFRR + Kohézny fond:

Investovanie do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a riešiť otázku potrieb identifikovaných členskými štátmi, pokiaľ ide o investície presahujúce rámec týchto požiadaviek.

6.1.

Vodné hospodárstvo: Existencia a) cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá zabezpečuje primerané stimuly pre používateľov na efektívne využívanie vody a b) primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody na úhradu nákladov za vodohospodárske služby vo výške schválenej v pláne riadenia povodia pre investície podporené z operačných programov.

V sektoroch podporovaných z EFRR a Kohézneho fondu členský štát zabezpečil príspevok rôznych spôsobov využívania vody k úhrade nákladov na vodohospodárske služby podľa sektorov v súlade s článkom 9 ods. 1 prvou zarážkou smernice 2000/60/ES podľa potreby so zreteľom na sociálne, environmentálne a hospodárske účinky tejto úhrady, ako aj na geografické a klimatické podmienky dotknutého regiónu alebo regiónov.

Prijatie plánu manažmentu povodia pre správne územie povodia v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES.

EFRR + Kohézny fond:

Investovanie do sektora odpadového hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a riešiť otázku potrieb identifikovaných členskými štátmi, pokiaľ ide o investície presahujúce rámec týchto požiadaviek.

6.2.

Sektor odpadového hospodárstva: Podpora hospodárnych a environmentálne udržateľných investícií v sektore odpadového hospodárstva najmä prostredníctvom vypracovania plánov odpadového hospodárstva v súlade so smernicou 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“) a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva

Komisii bola predložená správa o vykonávaní vyžadovaná podľa článku 11 ods. 5 smernice 2008/98/ES, pokiaľ ide o pokrok pri plnení cieľov stanovených v článku 11 smernice 2008/98/ES.

Existencia jedného alebo viacerých programov odpadového hospodárstva, ako sa vyžaduje v článku 28 smernice 2008/98/ES.

Existencia programov na predchádzanie vzniku odpadu, ako sa vyžaduje v článku 29 smernice 2008/98/ES.

Prijali sa opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov prípravy na opätovné použitie a recykláciu do roku 2020 v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES.

7.

podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach;

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 7)

EFRR + Kohézny fond:

Podpora multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do TEN-T.

Vývoj a modernizácia komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality a podpora opatrení na znižovanie hluku.

Vývoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (a to aj nehlučných) a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej prepravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry na podporu udržateľnej regionálnej a miestnej mobility.

EFRR:

Posilnenie regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T vrátane multimodálnych uzlov.

7.1.

Doprava: existencia komplexného plánu alebo plánov alebo rámca či rámcov pre dopravné investície v súlade s inštitucionálnou štruktúrou členských štátov (vrátane verejnej dopravy na regionálnej a miestnej úrovni), ktorý podporuje rozvoj infraštruktúry a zlepšuje prepojenie na úplnú a základnú sieť TEN-T.

Existuje komplexný plán či plány alebo rámec či rámce pre dopravné investície, ktoré spĺňajú právne požiadavky na strategické environmentálne posúdenie a stanovujú:

príspevok k jednotnému európskemu dopravnému priestoru v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (5) vrátane priorít pre investície do:

základnej siete TEN-T a úplnej siete, pričom sa počíta s investíciami z EFRR a Kohézneho fondu, a

sekundárnej siete,

realistickú a kvalitnú realizáciu projektov, pri ktorých sa počíta s podporou zo strany EFRR a Kohézneho fondu;

opatrenia na zabezpečenie kapacity sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov pri vykonávaní naplánovaných projektov.

EFRR + Kohézny fond:

Podpora multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

Vývoj a modernizácia komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality a podpora opatrení na znižovanie hluku.

Vývoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (a to aj nehlučných) a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej prepravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry na podporu udržateľnej regionálnej a miestnej mobility.

EFRR:

Posilnenie regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T vrátane multimodálnych uzlov.

7.2.

Železničná doprava: existencia komplexného plánu či plánov alebo rámca či rámcov dopravy s osobitnou časťou venovanou rozvoju železničnej siete v súlade s inštitucionálnou štruktúrou členských štátov (vrátane verejnej dopravy na regionálnej a miestnej úrovni), ktorý podporuje rozvoj infraštruktúry a zlepšuje prepojenie na úplnú a základnú sieť TEN-T. Investície zahŕňajú mobilné aktíva, interoperabilitu a budovanie kapacít.

V rámci uvedeného plánu či plánov alebo rámca či rámcov dopravy existuje časť venovaná rozvoju železničnej siete, ktorá spĺňa právne požiadavky na strategické environmentálne posúdenie a stanovuje realisticky a kvalitne vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca).

Opatrenia na zabezpečenie kapacity sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov pri vykonávaní naplánovaných projektov.

EFRR + Kohézny fond:

Podpora multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do TEN-T.

Vývoj a modernizácia komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality a podpora opatrení na znižovanie hluku.

Vývoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (a to aj nehlučných) a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej prepravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry na podporu udržateľnej regionálnej a miestnej mobility.

EFRR:

Posilnenie regionálnej mobility prepojením sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T vrátane multimodálnych uzlov.

7.3.

Iné druhy dopravy vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej prepravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry: existencia komplexného) plánu či plánov alebo rámca či rámcov dopravy s osobitnou časťou venovanou vnútrozemským vodným cestám a námornej preprave, prístavom, multimodálnym spojeniam a letiskovej infraštruktúre, ktoré prispievajú k zlepšovaniu prepojenia na úplnú a základnú sieť TEN-T a podporujú udržateľnú regionálnu a miestnu mobilitu.

Existencia časti venovanej vnútrozemským vodným cestám a námornej preprave, prístavom, multimodálnym spojeniam a letiskovej infraštruktúre v rámci plánu či plánov alebo rámca či rámcov dopravy, ktorá:

je v súlade s právnymi požiadavkami na strategické environmentálne posúdenie,

stanovuje realisticky a kvalitne vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca).

Opatrenia na zabezpečenie kapacity sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov pri vykonávaní naplánovaných projektov.

EFRR:

Zlepšenie energetickej efektívnosti a bezpečnosti dodávok prostredníctvom rozvoja inteligentných systémov distribúcie, uskladňovania a prenosu energie a prostredníctvom integrácie distribuovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

7.4

Rozvoj inteligentných systémov distribúcie, uchovávania a prepravy energie.

Existencia komplexných plánov investícií do inteligentnej energetickej infraštruktúry a regulačných opatrení, ktoré prispievajú k zlepšeniu energetickej efektívnosti a bezpečnosti dodávok.

Zavedené sú komplexné plány, ktoré opisujú priority národnej energetickej infraštruktúry a ktoré sú:

v súlade s článkom 22 smernice 2009/72/ES a článkom 22 smernice 2009/73/ES, ak sú uplatniteľné, a

v súlade s príslušnými regionálnymi plánmi investícií podľa článku 12 a s desaťročným plánom Únie pre rozvoj sietí podľa článku 8 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 (6) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (7) a

v súlade s článkom 3 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (8).

Tieto plány obsahujú:

realistickú a kvalitnú realizáciu projektov, pri ktorých sa počíta s podporou zo strany EFRR,

opatrenia na dosiahnutie cieľov v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti a ochrany životného prostredia v súlade s článkom 3 ods. 10 smernice 2009/72/ES a článkom 3 ods. 7 smernice 2009/73/ES,

opatrenia na optimalizáciu využitia energie a podporu energetickej efektívnosti v súlade s článkom 3 ods. 11 smernice 2009/72/ES a článkom 3 ods. 8 smernice 2009/73/ES.

8.

Podpora udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a mobility pracovnej sily

(cieľ v oblasti zamestnanosti)

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 8)

ESF:

Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, a to aj prostredníctvom miestnych iniciatív v oblasti zamestnávania, a podpora mobility pracovnej sily.

8.1.

Vytváranie a realizácia aktívnych politík trhu práce so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti.

Služby zamestnanosti majú možnosť zabezpečiť a zabezpečujú:

personalizované služby a aktívne a preventívne opatrenia na trhu práce, ktoré sa realizujú včas, sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu a zameriavajú sa osoby najviac ohrozené rizikom sociálneho vylúčenia vrátane osôb z marginalizovaných komunít;

komplexné a transparentné informácie o nových pracovných miestach a príležitostiach na zamestnanie pri zohľadnení meniacich sa potrieb pracovného trhu.

Služby zamestnanosti vypracovali formálne alebo neformálne dohody o spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami.

ESF:

Samostatná zárobková činnosť, podnikanie, zakladanie podnikov vrátane inovatívnych mikropodnikov a malých a stredných podnikov.

EFRR:

Podpora vývoja podnikateľských inkubátorov a investičná podpora samostatnej zárobkovej činnosti, mikropodnikov a zakladania podnikov.

8.2.

Samostatná zárobková činnosť, podnikanie a zakladanie podnikov: existencia strategického politického rámca pre inkluzívne začatie činnosti.

Zavedený je strategický politický rámec pre inkluzívnu podporu na začatie činnosti, ktorý obsahuje tieto prvky:

opatrenia zavedené s cieľom znížiť čas a náklady potrebné na založenie podniku so zreteľom na ciele SBA,

opatrenia zavedené s cieľom znížiť čas potrebný na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitých činností podniku so zreteľom na ciele SBA,

opatrenia spájajúce vhodné služby rozvoja podnikania a finančné služby (prístup ku kapitálu) vrátane služieb pre znevýhodnené skupiny, oblasti alebo oboje v prípade potreby.

ESF:

Modernizácia inštitúcií trhu práce, ako sú verejné a súkromné služby zamestnanosti a zlepšenie prispôsobenia sa potrebám trhu práce vrátane opatrení zameraných na zlepšenie nadnárodnej pracovnej mobility, ako aj prostredníctvom programov mobility a lepšej spolupráce medzi inštitúciami a príslušnými zainteresovanými stranami.

EFRR:

Investície do infraštruktúry pre služby zamestnanosti.

8.3.

Inštitúcie trhu práce sú modernizované a posilnené so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti.

Reformám inštitúcií trhu práce predchádza jasný strategický politický rámec a hodnotenie ex ante zahŕňajúce rodovú dimenziu.

Opatrenia zamerané na reformu služieb zamestnanosti s cieľom vybaviť ich kapacitou na zabezpečovanie:

personalizovaných služieb a aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce, ktoré sa realizujú včas, sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu a zameriavajú sa osoby najviac ohrozené rizikom sociálneho vylúčenia vrátane osôb z marginalizovaných komunít,

komplexné a transparentné informácie o nových pracovných miestach a príležitostiach na zamestnanie pri zohľadnení meniacich sa potrieb pracovného trhu.

Súčasťou reformy služieb zamestnanosti bude aj vytvorenie formálnych alebo neformálnych sietí spolupráce s príslušnými zainteresovanými stranami.

ESF:

Aktívne a zdravé starnutie.

8.4.

Aktívne a zdravé starnutie: vytváranie politík aktívneho starnutia so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti.

Príslušné zainteresované strany sa zapájajú do vytvárania a sledovania politík aktívneho starnutia s cieľom udržať starších pracovníkov na trhu práce a podporiť ich zamestnanosť.

Členský štát zaviedol opatrenia na podporu aktívneho starnutia.

ESF:

Prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám.

8.5.

Prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám: existencia politík, ktorých cieľom je podporiť predvídanie a dobré riadenie zmeny a reštrukturalizácie.

Zavedené sú nástroje na podporu sociálnych partnerov a orgánov verejnej správy pri vytváraní a sledovaní proaktívnych prístupov k zmene a reštrukturalizácii, ktoré zahŕňajú opatrenia:

na podporu predvídania zmien,

na podporu prípravy procesu reštrukturalizácie a jeho riadenia.

ESF:

Udržateľné začleňovanie mladých ľudí, najmä tých bez zamestnania, vzdelania alebo odbornej prípravy vrátane mladých ľudí ohrozených sociálnym vylúčením a mladých ľudí z marginalizovaných komunít, na pracovný trh, a to aj prostredníctvom záruky pre mladých.

8.6.

Existencia strategického politického rámca na podporu zamestnanosti mladých, a to aj uplatňovaním záruky pre mladých.

Táto ex ante kondicionalita sa týka len vykonávania Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Zavedený je strategický politický rámec na podporu zamestnanosti mladých, ktorý:

sa zakladá na dôkazoch hodnotiacich výsledky pre mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy, na základe ktorých sa môžu vypracovať cielené politiky a sledovať vývoj,

určuje relevantný orgán verejnej správy zodpovedný za opatrenia v oblasti zamestnania mladých a koordináciu partnerstiev na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch,

zahŕňa všetky zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na riešení otázky nezamestnanosti mladých,

umožňuje včasnú intervenciu a aktiváciu,

obsahuje opatrenia na podporu prístupu k zamestnaniu, zlepšovania zručností, pracovnej mobility a udržateľného začleňovania mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy, na pracovný trh.

9.

Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii

(cieľ v oblasti chudoby)

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 9)

ESF:

Aktívne začlenenie, a to aj s cieľom podporovať rovnaké príležitosti a aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti.

EFRR:

Investície do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktorí prispieva k národnému, regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižuje nerovnosť z hľadiska zdravotného stavu a podporuje sociálne začleňovanie prostredníctvom lepšieho prístupu k sociálnym, kultúrnym a rekreačným službám a prechod z inštitucionálnych služieb na komunitné.

Poskytovanie podpory fyzickej, ekonomickej a sociálnej regenerácie znevýhodnených komunít v mestských a vidieckych oblastiach.

9.1.

Existencia a vykonávanie národného strategického politického rámca pre znižovanie chudoby, ktorý je zameraný na aktívne začlenenie osôb vyčlenených z trhu práce so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti.

Zavedený je národný strategický politický rámec pre znižovanie chudoby, zameraný na aktívne začleňovanie, ktorý:

poskytuje dostatok dôkazov, na základe ktorých sa dajú stanoviť politiky v oblasti znižovania chudoby a sledovať vývoj,

obsahuje opatrenia na podporu plnenia národného cieľa v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia (ako sa uvádza v národnom programe reforiem), ktorý zahŕňa podporu udržateľných a kvalitných pracovných príležitostí pre ľudí, ktorým najviac hrozí sociálne vylúčenie, vrátane osôb z marginalizovaných komunít,

zahŕňa príslušné strany zainteresované v oblasti boja proti chudobe,

obsahuje opatrenia pre prechod od inštitucionálnej starostlivosti k starostlivosti na úrovni komunít v závislosti od zistených potrieb,

Na žiadosť a podľa potreby sa príslušným zainteresovaným stranám poskytne podpora pri predkladaní žiadostí o projekty a pri vykonávaní a riadení vybraných projektov.

ESF:

Sociálno-ekonomická integrácia marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia.

EFRR:

Investície do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktorá prispieva k národnému, regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižuje nerovnosť z hľadiska zdravotného stavu a podporuje sociálne začleňovanie na základe lepšieho prístupu k sociálnym, kultúrnym a rekreačným službám a prechodu z inštitucionálnych služieb na komunitné.

Poskytovanie podpory fyzickej, ekonomickej a sociálnej regenerácie znevýhodnených komunít v mestských a vidieckych oblastiach.

Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy.

9.2.

Zavedený je národný strategický politický rámec integrácie Rómov.

Zavedený je národný strategický politický rámec integrácie Rómov, ktorý:

stanovuje dosiahnuteľné národné ciele pre integráciu Rómov na premostenie medzery existujúcej vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu. Tieto ciele by mali riešiť štyri ciele Únie týkajúce sa integrácie Rómov, ktoré zahŕňajú prístup ku vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu,

v príslušných prípadoch identifikuje znevýhodnené mikroregióny alebo segregované štvrte, kde žijú najodkázanejšie komunity, s použitím už dostupných sociálno-ekonomických a územných ukazovateľov (t. j. veľmi nízka úroveň vzdelanosti, dlhodobá nezamestnanosť atď.),

zahŕňa výkonné metódy sledovania na posúdenie vplyvu opatrení na integráciu Rómov a mechanizmy preskúmania na prispôsobovanie stratégie,

je navrhnutá, vykonáva sa a monitoruje v úzkej spolupráci a neustálom dialógu s rómskou občianskou spoločnosťou, regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy.

Na žiadosť a podľa potreby sa príslušným zainteresovaným stranám poskytne podpora pri predkladaní žiadostí o projekty a pri vykonávaní a riadení vybraných projektov.

ESF:

Zlepšenia prístupu k cenovo prístupným, trvalo udržateľným a kvalitným službám vrátane zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb všeobecného záujmu.

EFRR:

Investície do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktoré prispieva k národnému, regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižuje nerovnosť z hľadiska zdravotného stavu a podporuje sociálne začleňovanie prostredníctvom lepšieho prístupu k sociálnym, kultúrnym a rekreačným službám a prechodu od inštitucionálnych služieb na komunitné.

9.3.

Zdravie: existencia národného alebo regionálneho strategického politického rámca pre zdravie v medziach článku 168 ZFEÚ, ktorý zabezpečí ekonomickú udržateľnosť.

Zavedený je národný alebo regionálny strategický politický rámec pre zdravie, ktorý zahŕňa:

koordinované opatrenia na zlepšenie prístupu k zdravotným službám,

opatrenia na podporu efektívnosti sektora zdravotníctva prostredníctvom zavádzania modelov poskytovania služieb a infraštruktúry,

systém monitorovania a kontroly.

Členský štát alebo región prijal rámec orientačne opisujúci dostupné rozpočtové prostriedky a nákladovo efektívnu koncentráciu prostriedkov na prioritné potreby pre zdravotnú starostlivosť.

10.

Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania

(cieľ v oblasti vzdelávania)

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 10)

ESF:

Zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, a predchádzanie takémuto ukončovaniu, a podpora rovnocenného prístupu ku kvalitnému predškolskému, základnému a stredoškolskému vzdelávaniu vrátane (formálnych, neformálnych a in formálnych) spôsobov vzdelávania za účelom opätovného začlenenia do vzdelávania a odbornej prípravy.

EFRR:

Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy.

10.1.

Predčasné ukončovanie školskej dochádzky: existencia strategického politického rámca na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v medziach článku 165 ZFEÚ.

Zavedený je systém na zhromažďovanie a analýzu údajov a informácií o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky na príslušných úrovniach, ktorý:

poskytuje dostatok dôkazov, na základe ktorých sa dajú stanoviť cielené politiky, a sleduje vývoj.

Zavedený je strategický politický rámec týkajúci sa predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktorý:

je založený na dôkazoch,

sa vzťahuje na príslušné oblasti vzdelávania vrátane predškolského vzdelávania, zameriava sa najmä na zraniteľné skupiny, ktoré najviac ohrozuje predčasné ukončovanie školskej dochádzky, vrátane marginalizovaných komunít a zaoberá sa preventívnymi, intervenčnými a kompenzačnými opatreniami,

zahŕňa všetky oblasti politík a zainteresované strany, ktorých sa dotýka riešenie predčasného ukončovania školskej dochádzky.

ESF:

Zlepšenie kvality a efektívnosti terciárneho a ekvivalentného vzdelávania a prístupu k nemu s cieľom zvýšiť počet študujúcich a úroveň vzdelania, najmä v prípade znevýhodnených skupín.

EFRR:

Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy.

10.2.

Vyššie vzdelávanie: existencia národného alebo regionálneho strategického politického rámca na zvýšenie dosahovania terciárneho vzdelávania a zvýšenie jeho kvality a účinnosti v medziach článku 165 ZFEÚ.

Je zavedený národný alebo regionálny strategický politický rámec pre terciárne vzdelávanie, ktorý obsahuje tieto prvky:

v prípade potreby opatrenia na zvýšenie účasti a výsledkov, ktoré:

zvyšujú účasť na vysokoškolskom vzdelávaní u skupín s nižším príjmom a u ostatných nízko zastúpených skupín, s osobitným zreteľom na znevýhodnené skupiny vrátane marginalizovaných komunít,

znižujú mieru neukončenia štúdia/zvyšujú mieru ukončenia štúdia,

podporia inovatívny obsah a tvorbu učebných osnov,

opatrenia na zvýšenie zamestnateľnosti a podnikania, ktoré:

podporujú rozvoj tzv. prierezových zručností vrátane podnikania v príslušných programoch vysokoškolského vzdelávania,

znižujú rodové rozdiely, pokiaľ ide o voľbu všeobecného alebo odborného vzdelávania.

ESF:

Zlepšovanie rovnocenného prístupu k celoživotnému vzdelávaniu pre všetky vekové skupiny v rámci formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, zvyšovanie vedomostí, zručností a spôsobilostí pracovnej sily a podpora flexibilných spôsobov vzdelávania, a to aj usmerňovaním pri výbere povolania a potvrdzovaním nadobudnutých zručností.

EFRR:

Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy.

10.3.

Celoživotné vzdelávanie: existencia národného a/alebo regionálneho strategického politického rámca pre celoživotné vzdelávanie v medziach článku 165 ZFEÚ.

Je zavedený národný alebo regionálny strategický politický rámec pre celoživotné vzdelávanie, ktorý zahŕňa opatrenia:

na podporu rozvoja a prepájania služieb celoživotného vzdelávania vrátane ich vykonávania, rozširovania zručností (t. j. validácia, poradenstvo, vzdelávanie a odborná príprava) a zabezpečenia účasti a partnerstva s príslušnými zainteresovanými stranami,

na zabezpečovanie rozvoja zručností rôznych cieľových skupín, keď sú tieto skupiny určené ako priority v národnom alebo regionálnom strategickom politickom rámci (napríklad mladí ľudia zapojení do odbornej prípravy, dospelí, rodičia vracajúci sa na trh práce, nízkokvalifikovaní a starší pracovníci, migranti a ostatné znevýhodnené skupiny, najmä ľudia so zdravotným postihnutím),

na rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, a to aj prostredníctvom úsilia o účinné zavádzanie transparentných nástrojov (napríklad Európskeho kvalifikačného rámca, Národného kvalifikačného rámca, Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy),

na zlepšenie relevantnosti vzdelania a odbornej prípravy z hľadiska pracovného trhu a ich prispôsobenie potrebám identifikovaných cieľových skupín (napríklad mladí ľudia zapojení do odborného vzdelávania, dospelí, rodičia vracajúci sa na trh práce, nízkokvalifikovaní a starší pracovníci, migranti a ostatné znevýhodnené skupiny, najmä ľudia so zdravotným postihnutím).

ESF:

Zvyšovanie významu systémov vzdelávania a odbornej prípravy z hľadiska pracovného trhu, uľahčovanie prechodu od vzdelávania k zamestnaniu a zlepšovanie systémov odborného vzdelávania a prípravy a ich kvality, a to aj prostredníctvom mechanizmov na predvídanie zručností, úpravu učebných plánov a vytváranie a rozvoj systémov vzdelávania na pracovisku vrátane systémov duálneho vzdelávania a učňovského vzdelávania.

EFRR:

Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania na základe rozvoja vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy.

10.4.

Existencia národného alebo regionálneho strategického politického rámca na zvýšenie kvality a účinnosti odborného vzdelávania a prípravy v medziach článku 165 ZFEÚ.

Zavedený je národný alebo regionálny strategický politický rámec na zvýšenie kvality a účinnosti odborného vzdelávania a prípravy v medziach článku 165 ZFEÚ, ktorý obsahuje opatrenia:

na zvýšenie významu systémov odborného vzdelávania a prípravy z hľadiska pracovného trhu v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj prostredníctvom mechanizmov na predvídanie zručností, úpravu učebných plánov a posilňovanie vzdelávania na pracovisku v rozličných formách;

na zvýšenie kvality a atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy, a to aj vytvorením národného prístupu zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (napríklad v súlade s Európskym referenčným rámcom zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy) a zavedením nástrojov transparentnosti a uznávania, napríklad Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu.

11.

Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity i verejnej správy

(podľa článku 9 prvého odseku bodu 11)

ESF:

Investície do inštitucionálnych kapacít a do efektívnosti verejných správ a verejných služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v záujme reforiem, lepšej právnej úpravy a dobrej správy.

EFRR:

Rozšírenie inštitucionálnej kapacity orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy prostredníctvom opatrení na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejnej správy a verejných služieb súvisiacich s vykonávaním EFRR a na podporu opatrení v rámci ESF na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektivity verejnej správy.

Kohézny fond:

Posilnenie inštitucionálnej kapacity orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejných správ prostredníctvom opatrení na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektivity verejných správ a verejných služieb spojených s vykonávaním Kohézneho fondu.

Existencia strategického politického rámca na posilňovanie efektivity verejnej správy členských štátov vrátane reformy verejnej správy.

Zavedený je a vykonáva sa strategický politický rámec na posilňovanie efektivity orgánov verejnej správy členského štátu a ich zručností, ktorý zahŕňa tieto prvky:

analýzu a strategický plán právnych, organizačných a/alebo procesných reformných opatrení,

vývoj systémov riadenia kvality,

integrované opatrenia na zjednodušenie a racionalizáciu administratívnych postupov,

vývoj a vykonávanie stratégií a politík ľudských zdrojov, ktoré zahŕňajú hlavné nedostatky identifikované v tejto oblasti,

rozširovanie zručností na všetkých úrovniach odbornej hierarchie v rámci orgánov verejnej správy,

vývoj postupov a nástrojov na monitorovanie a hodnotenie.


ČASŤ II:   Všeobecné ex ante kondicionality

Oblasť

Ex ante kondicionalita

Kritériá plnenia

1.

Nediskriminácia

Existencia administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie práva Únie v oblasti nediskriminácie a politiky v oblasti EŠIF.

Opatrenia v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov na zapojenie orgánov zodpovedných za podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami počas prípravy a vykonávania programov, a to vrátane poskytovania poradenstva o rovnosti v rámci činností spojených s EŠIF.

Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy pre zamestnancov orgánov zapojených do riadenia a kontroly EŠIF v oblasti práva a politiky Únie v oblasti nediskriminácie.

2.

Rodové otázky

Existencia administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie práva a politiky Únie týkajúcich sa rodovej rovnosti v oblasti EŠIF.

Opatrenia v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov na zapojenie orgánov zodpovedných za podporu rodovej rovnosti počas prípravy a vykonávania programov, a to vrátane poskytovania poradenstva o rodovej rovnosti v rámci činností spojených s EŠIF.

Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy pre zamestnancov orgánov zapojených do riadenia a kontroly EŠIF v oblasti práva a politiky Únie týkajúcich sa rodovej rovnosti a jej uplatňovania.

3.

Zdravotné postihnutie

Existencia administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v oblasti EŠIF v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES (9)

Opatrenia v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov na vykonávanie konzultácií a zapojenie orgánov, ktoré sú zodpovedné za ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím, alebo organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím, a ďalšie príslušné zainteresované osoby počas prípravy a vykonávania programov.

Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy pre zamestnancov orgánov zapojených do riadenia a kontroly EŠIF v oblasti platného práva a politiky Únie a členských štátov týkajúcich sa zdravotného postihnutia vrátane dostupnosti a praktického uplatňovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím transponovaného v právnych predpisoch Únie, a členských štátov.

Opatrenia na zabezpečenie sledovania vykonávania článku 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vo vzťahu k EŠIF počas prípravy a vykonávania programov.

4.

Verejné obstarávanie

Existencia pravidiel na efektívnu aplikáciu legislatívy Únie v oblasti verejného obstarávania.

Opatrenia na účinné uplatňovanie pravidiel Únie o verejnom obstarávaní prostredníctvom primeraných mechanizmov.

Opatrenia, ktorými sa zabezpečia transparentné postupy prideľovania zákaziek.

Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy a informovanie zamestnancov zapojených do vykonávania EŠIF.

Opatrenia na zabezpečenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie pravidiel Únie o verejnom obstarávaní.

5.

Štátna pomoc

Existencia pravidiel na efektívne uplatňovanie práva Únie o štátnej pomoci v oblasti EŠIF.

Opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania pravidiel Únie o štátnej pomoci.

Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do vykonávania EŠIF.

Opatrenia na zabezpečenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie pravidiel Únie o štátnej pomoci.

6.

Právne predpisy v oblasti životného prostredia týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a strategického environmentálneho posudzovania (SEA)

Existencia pravidiel na efektívne uplatňovanie právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia týkajúcich sa EIA a SEA.

Opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (10) (EIA) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (11) (SEA).

Opatrenia v oblasti odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do vykonávania smerníc EIA a SEA.

Opatrenia na zabezpečenie dostatočnej administratívnej kapacity.

7.

Štatistické systémy a ukazovatele výsledkov

Existencia štatistického základu potrebného na uskutočnenie hodnotení pre posúdenie účinnosti a vplyvu programov.

Existencia systému ukazovateľov výsledkov nevyhnutných pre výber opatrení, ktoré čo najúčinnejšie prispievajú k dosiahnutiu želaných výsledkov, pre monitorovanie pokroku pri dosahovaní výsledkov a vykonanie posúdenia vplyvu.

Zavedené sú opatrenia na zabezpečenie včasného zhromaždenia a konsolidácie štatistických údajov s týmito prvkami:

identifikácia zdrojov a mechanizmov na zaručenie validácie štatistických údajov;

opatrenia na uverejnenie konsolidovaných údajov a ich sprístupnenie verejnosti.

Účinný systém ukazovateľov výsledkov vrátane:

výberu ukazovateľov výsledkov pre každý program poskytujúcich informácie o tom, čo motivuje výber politických opatrení financovaných programom;

stanovenia cieľov týchto ukazovateľov;

súladu každého ukazovateľa s týmito náležitosťami: odolnosť a štatistická validácia, jasný normatívny výklad, citlivosť voči politike a včasné zhromažďovanie údajov.

Postupy zavedené na zaručenie toho, aby všetky operácie financované z programu prijali účinný systém ukazovateľov.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj 11. decembra 2013 transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(9)  Rozhodnutie Rady z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).


PRÍLOHA XII

INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA O PODPORE Z FONDOV

1.   ZOZNAM OPERÁCIÍ

Zoznam operácií uvedený v článku 115 ods. 2 obsahuje, a to aspoň v jednom z úradných jazykov členského štátu, tieto rubriky s údajmi:

meno prijímateľa (iba právnických osôb, žiadne fyzické osoby sa nemenujú);

názov operácie;

zhrnutie operácie;

začiatočný dátum operácie;

koncový dátum operácie (očakávaný dátum fyzického dokončenia alebo úplnej realizácie operácie);

celkové oprávnené výdavky pridelené na operáciu;

miera spolufinancovania Únie podľa prioritných osí;

poštové smerové číslo operácie; alebo iný primeraný identifikačný kód miesta;

krajina;

názov kategórie intervencie pre operáciu v súlade s článkom 96 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) bodom vi);

dátum poslednej aktualizácie zoznamu operácií.

Názvy rubrík s údajmi sú uvedené aj v aspoň jednom ďalšom úradnom jazyku Únie.

2.   INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ OPATRENIA ZAMERANÉ NA VEREJNOSŤ

Členský štát, riadiaci orgán a prijímatelia vykonajú potrebné kroky zamerané na poskytnutie informácií verejnosti a komunikáciu s verejnosťou o operáciách podporovaných operačným programom v súlade s týmto nariadením.

2.1.   Povinnosti členského štátu a riadiaceho orgánu

1.

Členský štát a riadiaci orgán zabezpečia, aby sa informačné a komunikačné opatrenia vykonávali v súlade s komunikačnou stratégiou a so zámerom čo najširšieho mediálneho pokrytia týchto opatrení, s použitím rôznych foriem a metód komunikácie na primeranej úrovni.

2.

Členský štát alebo riadiaci orgán je zodpovedný za organizáciu prinajmenšom týchto informačných a komunikačných opatrení:

a)

organizáciu hlavnej informačnej aktivity, ktorou sa zverejní spustenie operačného programu či programov, a to aj pred schválením príslušných komunikačných stratégií;

b)

organizáciu jednej hlavnej informačnej aktivity za rok, ktorá podporuje príležitosti v oblasti financovania, realizované stratégie a informuje o úspechoch operačného programu či programov vrátane prípadne veľkých projektov, spoločných akčných plánov a iných príkladov projektov;

c)

zobrazenie znaku Únie v priestoroch budovy každého riadiaceho orgánu;

d)

elektronické zverejnenie zoznamu operácií v súlade s oddielom 1 tejto prílohy;

e)

uvedenie príkladov operácií podľa operačných programov na jedinej webovej stránke alebo webovej stránke operačného programu s prístupom z jediného webového portálu; príklady by mali byť v široko používanom úradnom jazyku Únie inom, než je úradný jazyk alebo jazyky príslušného členského štátu;

f)

aktualizovanie informácií o vykonávaní operačného programu, prípadne vrátane jeho hlavných úspechov, na jedinej webovej stránke alebo webovej stránke operačného programu s prístupom z jediného webového portálu.

3.

V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi zapojí riadiaci orgán do informačných a komunikačných opatrení v prípade potreby tieto subjekty:

a)

partnerov uvedených v článku 5;

b)

informačné strediská informujúce o Európe, ako aj zastúpenia Komisie a informačné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch;

c)

vzdelávacie a výskumné inštitúcie.

Tieto subjekty budú intenzívne šíriť informácie opísané v článku 115 ods. 1.

2.2.   Povinnosti prijímateľov

1.

Všetky informačné a komunikačné opatrenia uskutočnené prijímateľom oznamujú podporu operácie z fondov zobrazením:

a)

znaku Únie v súlade s technickými vlastnosťami stanovenými vo vykonávacom akte prijatom Komisiou podľa článku 115 ods. 4, spolu s odkazom na Úniu;

b)

odkazu na fond alebo fondy, ktoré operáciu podporujú.

Ak sa informačné alebo komunikačné opatrenia vzťahujú na operáciu alebo niekoľko operácií spolufinancovaných z viac ako jedného fondu, odkaz uvedený v písmene b) sa môže nahradiť odkazom na EŠIF.

2.

Počas realizácie operácie prijímateľa informuje verejnosť o podpore získanej z fondov tým, že:

a)

uverejní na webovej stránke prijímateľa, ak takáto stránka existuje, krátky opis operácie zodpovedajúci úrovni podpory vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôrazní finančnú podporu z Únie,

b)

pri operáciách, na ktoré sa nevzťahujú body 4 a 5, umiestni aspoň jeden plagát s informáciami o projekte (minimálnej veľkosti A3) vrátane uvedenia výšky finančnej podpory z Únie na mieste ľahko viditeľnom verejnosťou, ako sú vstupné priestory budovy.

3.

Pri operáciách podporovaných ESF, a v primeraných prípadoch pri operáciách podporovaných EFRR alebo Kohéznym fondom, prijímateľ zabezpečí, aby tí, ktorí sa zúčastňujú na operácii, boli informovaní o tomto financovaní.

Vo všetkých dokumentoch, ktoré sa týkajú realizácie operácie a sú určené pre verejnosť alebo účastníkov, vrátane potvrdení o účasti alebo iných potvrdení sa uvádza vyhlásenie v tom zmysle, že operačný program bol podporovaný fondom alebo fondmi.

4.

Počas vykonávania operácie EFRR alebo Kohézneho fondu prijímateľ postaví na mieste ľahko viditeľnom verejnosťou dočasný pútač značnej veľkosti pre každú operáciu, ktorá spočíva vo financovaní operácií v oblasti infraštruktúry alebo stavebných činností s celkovou podporou operácie z verejných prostriedkov nad 500 000 EUR.

5.

Najneskôr tri mesiace po ukončení operácie postaví prijímateľ na mieste ľahko viditeľnom verejnosťou stálu tabuľu alebo pútač značnej veľkosti pre každú operáciu, ktorá spĺňa tieto kritériá:

a)

celková podpora z verejných prostriedkov na operáciu je vyššia ako 500 000 EUR,

b)

operácia spočíva v zakúpení fyzického objektu alebo vo financovaní infraštruktúry alebo stavebných činností.

Tabuľa alebo pútač uvádzajú názov a hlavný cieľ operácie. Vyhotoví sa v súlade s technickými vlastnosťami prijatými Komisiou v súlade s článkom 115 ods. 4.

3.   INFORMAČNÉ OPATRENIA PRE POTENCIÁLNYCH PRIJÍMATEĽOV A PRIJÍMATEĽOV

3.1.   Informačné opatrenia pre potenciálnych prijímateľov

1.

V súlade s komunikačnou stratégiou riadiaci orgán zabezpečí, aby sa informácie o stratégii a cieľoch operačného programu a jeho možnostiach financovania ponúkaných v rámci spoločnej podpory z Únie a členského štátu intenzívne rozširovali medzi potenciálnych prijímateľov a všetky zainteresované strany spolu s podrobnými informáciami o finančnej podpore z príslušných fondov.

2.

Riadiaci orgán zabezpečí, aby mali potenciálni prijímatelia prístup k relevantným informáciám vrátane aktualizovaných informácií, ak je to potrebné, a aby s prihliadnutím na dostupnosť elektronických alebo iných komunikačných služieb pre niektorých potenciálnych prijímateľov boli informovaní aspoň o:

a)

možnostiach financovania a začiatku podávania žiadostí;

b)

podmienkach oprávnenosti výdavkov, ktoré majú splniť na to, aby sa kvalifikovali na podporu na základe operačného programu;

c)

opise postupov na preskúmanie žiadostí o financovanie a o príslušných lehotách;

d)

kritériách na výber operácií, ktoré získajú podporu;

e)

kontaktoch na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré môžu poskytnúť informácie o operačných programoch;

f)

povinnosti potenciálnych prijímateľov poskytovať verejnosti informácie o cieli operácie a o podpore na operáciu financovanú z fondov v súlade s bodom 2.2. Riadiaci orgán môže od potenciálnych prijímateľov žiadať, aby v žiadostiach predbežne navrhli komunikačné činnosti úmerné veľkosti operácie.

3.2.   Informačné opatrenia pre prijímateľov

1.

Riadiaci orgán informuje prijímateľov o tom, že prijatie financovania znamená tiež súhlas so začlenením do zoznamu operácií, ktorý sa uverejňuje v súlade s článkom 115 ods. 2.

2.

Riadiaci orgán poskytne informačné a komunikačné nástroje vrátane šablón v elektronickej podobe s cieľom pomôcť v prípade potreby prijímateľom splniť ich povinnosti uvedené v bode 2.2.

4.   PRVKY KOMUNIKAČNEJ STRATÉGIE

Komunikačná stratégia vypracovaná riadiacim orgánom, a prípadne členským štátom, zahŕňa tieto prvky:

a)

opis prijatého prístupu vrátane hlavných informačných a komunikačných opatrení prijatých členským štátom alebo riadiacim orgánom, zameraného na potenciálnych prijímateľov, prijímateľov, multiplikátorov a širokú verejnosť s ohľadom na ciele opísané v článku 115;

b)

opis materiálov, ktoré budú k dispozícii vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím;

c)

opis podpory, ktorú prijímatelia dostanú na svoje komunikačné činnosti,

d)

orientačný rozpočet na vykonanie stratégie;

e)

opis orgánov verejnej správy vrátane ľudských zdrojov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie informačných a komunikačných opatrení;

f)

opatrenia na vykonanie informačných a komunikačných opatrení uvedené v bode 2 vrátane webovej stránky alebo webového portálu, na ktorom takéto údaje možno nájsť;

g)

naznačenie, ako sa informačné a komunikačné opatrenia budú posudzovať z hľadiska viditeľnosti politiky a informovanosti o nej, operačných programov, operácií a úlohy, ktorú zohrávajú fondy a Únia;

h)

kde to je vhodné, opis využitia hlavných výsledkov predchádzajúceho operačného programu;

i)

každoročnú aktualizáciu vymedzujúcu informačné a komunikačné činnosti, ktoré majú byť vykonané v nasledujúcom roku.


PRÍLOHA XIII

KRITÉRIÁ NA URČENIE RIADIACEHO ORGÁNU A CERTIFIKAČNÉHO ORGÁNU

1.   PROSTREDIE VNÚTORNEJ KONTROLY

i)

Existencia organizačnej štruktúry, v ktorej sú zahrnuté funkcie riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu a rozdelenie funkcií v rámci každého z týchto orgánov, pričom sa podľa potreby zabezpečí dodržiavanie zásady oddelenia funkcií.

ii)

V prípade delegovania úloh na sprostredkovateľské orgány, existencia rámca na zabezpečenie vymedzenia ich konkrétnych zodpovedností a povinností, overenia ich kapacít na vykonávanie delegovaných úloh a existencia postupov podávania správ.

iii)

Postupy podávania správ o nezrovnalostiach a ich monitorovania, ako aj postupy vymáhania neoprávnene vyplatených súm.

iv)

Plán na pridelenie primeraných ľudských zdrojov s potrebnými odbornými zručnosťami na rôznych úrovniach a pre rôzne funkcie v organizácii.

2.   RIADENIE RIZÍK

Zohľadnenie zásady proporcionality, existencia rámca na zabezpečenie primeraného vykonávania riadenia rizika v prípade potreby, a najmä v prípade významných zmien činností.

3.   ČINNOSTI RIADENIA A KONTROLY

A.   Riadiaci orgán

i)

Postupy týkajúce sa grantových žiadostí, hodnotenia žiadostí, výberu žiadostí, ktoré budú financované, vrátane pokynov a usmernení na zabezpečenie prínosu operácií k dosiahnutiu konkrétnych cieľov a výsledkov príslušnej priority v súlade s článkom 125 ods. 3 písm. a) bodom i).

ii)

Postupy pre overovanie riadenia vrátane administratívneho overovania každej žiadosti o prijímateľov o úhradu a overovania operácií na mieste.

iii)

Postupy spracúvania žiadostí prijímateľov o úhradu a postupy povoľovania platieb.

iv)

Postupy, pomocou ktorých by mohol systém zbierať, zaznamenávať a uchovávať údaje v elektronickej podobe o každej operácii prípadne aj vrátane údajov o jednotlivých účastníkoch a, ak je to potrebné, rozdelenie údajov o ukazovateľoch podľa pohlavia a zabezpečenie toho, aby bola bezpečnosť systémov v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi.

v)

Postupy, ktoré stanoví riadiaci orgán s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia viedli samostatný účtovný systém alebo mali vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s operáciou.

vi)

Postupy na zavedenie účinných a primeraných opatrení proti podvodom.

vii)

Postupy na zabezpečenie vhodného audítorského záznamu (audit trail) a systému archivovania.

viii)

Postupy na vypracovanie vyhlásenia hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti, správy o uskutočnených kontrolách a zistených nedostatkoch a ročného súhrnu záverečných auditov a kontrol.

ix)

Postupy, ktorými sa zabezpečí, aby prijímateľ dostal dokument, v ktorom sú stanovené podmienky podpory pre každú operáciu.

B.   Certifikačný orgán

i)

Postupy pre certifikovanie žiadostí o priebežnú platbu pre Komisiu.

ii)

Postupy na zostavenie účtov a osvedčenie ich pravdivosti, úplnosti a presnosti a skutočnosti, že výdavky sú v súlade s uplatniteľným právom pri zohľadnení výsledkov všetkých auditov.

iii)

Postupy na zabezpečenie vhodného audítorského záznamu (audit trail) prostredníctvom uchovania účtovných záznamov vrátane vymáhateľných súm, vrátených súm a súm vybraných elektronicky na každú operáciu.

iv)

Prípadne postupy na zabezpečenie toho, aby certifikačný orgán dostával primerané informácie od riadiaceho orgánu o uskutočnených overovaniach a o výsledkoch auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť.

4.   MONITOROVANIE

A.   Riadiaci orgán

i)

Postupy na podporu práce monitorovaciemu výboru.

ii)

Postupy na zostavenie a predkladanie výročnej a záverečnej správy o vykonávaní Komisii.

B.   Certifikačný orgán

Postupy na splnenie zodpovedností certifikačného orgánu za monitorovanie výsledkov overovania riadenia a výsledkov auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť pred tým, ako sa Komisii predložia žiadosti o platbu.


PRÍLOHA XIV

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 1083/2006

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 2

Články 3 a 4

Článok 89

Články 5, 6 a 8

Článok 90

Článok 7

Článok 9

Články 4 a 6

Článok 10

Článok 4 ods. 1

Článok 11

Článok 5

Článok 12

Článok 4 ods. 4

Článok 13

Článok 4 ods. 5

Článok 14

Článok 4 ods. 7 a 8 a článok 73

Článok 15

Článok 95

Článok 16

Článok 7

Článok 17

Článok 8

Článok 18

Článok 91

Články 19 až 21

Článok 92

Článok 22

Články 93 a 94

Článok 23

Článok 92 ods. 6

Článok 24

Článok 91 ods. 3

Článok 25

Články 10 a 11

Článok 26

Článok 12

Článok 27

Článok 15

Článok 28

Články 14 a 16

Článok 29

Článok 52

Článok 30

Článok 53

Článok 31

Článok 113

Článok 32

Články 26, 29 a Článok 96 ods. 9 a 10

Článok 33

Článok 30 a Článok 96 ods. 11

Článok 34

Článok 98

Článok 35

Článok 99

Článok 36

Článok 31

Článok 37

Článok 27 a Článok 96 ods. 1 až 8

Článok 38

Článok 39

Článok 100

Článok 40

Článok 101

Článok 41

Články 102 a 103

Článok 42

Článok 123 ods. 7

Článok 43

Článok 43a

Článok 67

Článok 43b

Článok 67

Článok 44

Články 37 až 46

Článok 45

Články 58 a 118

Článok 46

Články 59 a 119

Článok 47

Článok 54

Článok 48

Článok 55, Článok 56 ods. 1 až 3, Článok 57 a Článok 114 ods. 1 a 2

Článok 49

Článok 56 ods. 4, Článok 57 a Článok 114 ods. 3

Článok 50

Články 20 až 22

Článok 51

Článok 52

Článok 121

Články 53 a 54

Články 60 a 120

Článok 55

Článok 61

Článok 56

Články 65 až 70

Článok 57

Článok 71

Článok 58

Článok 73

Článok 59

Článok 123

Článok 60

Článok 125

Článok 61

Článok 126

Článok 62

Článok 127

Článok 63

Článok 47

Článok 64

Článok 48

Článok 65

Článok 110

Článok 66

Článok 49

Článok 67

Články 50 a 111

Článok 68

Články 51 a 112

Článok 69

Články 115 až 117

Článok 70

Články 74 a 122

Článok 71

Článok 124

Článok 72

Článok 75

Článok73

Článok 128

Článok74

Článok 148

Článok75

Článok 76

Článok 76

Články 77 a 129

Článok 77

Články 78 a 130

Články 78 a 78a

Článok 131

Článok 79

Článok 80

Článok 132

Článok 81

Články 80 a 133

Článok 82

Články 81 a 134

Článok 83

Článok 84

Článok 82

Články 85 až 87

Článok 135

Článok 88

Článok 89

Článok 141

Článok 90

Článok 140

Článok 91

Článok 83

Článok 92

Článok 142

Článok 93

Články 86 a 136

Článok 94

Článok 95

Článok 96

Článok 87

Článok 97

Článok 88

Článok 98

Článok 143

Článok 99

Články 85 a 144

Článok 100

Článok 145

Článok 101

Článok 146

Článok 102

Článok 147

Články 103 a 104

Článok 150

Článok 105

Článok 152

Článok 105a

Článok 106

Článok 151

Článok 107

Článok 153

Článok 108

Článok 154


Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67

Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkov

Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:

i.

prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;

ii.

prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1

Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3

Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:

pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;

delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/470


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1304/2013

z 17. decembri 2013

o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej článok 164,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) sa zavádza rámec pre činnosť Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu a stanovujú sa najmä tematické ciele, zásady a pravidlá programovania, monitorovania a hodnotenia, riadenia a kontroly. Preto je potrebné, aby sa vymedzilo poslanie a rozsah pôsobnosti ESF spolu s príslušnými investičnými prioritami, ktorými sa plnia tematické ciele, a aby sa stanovili osobitné predpisy týkajúce sa druhu činností, ktoré sa môžu financovať zo zdrojov ESF.

(2)

ESF by mal v súlade s úlohami, ktorými bol poverený na základe článku 162 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zlepšiť pracovné príležitosti, posilňovať sociálne začlenenie, bojovať proti chudobe, podporovať vzdelanie, zručnosti a celoživotné vzdelávanie a vytvárať obsiahle a udržateľné politiky v oblasti aktívneho začlenenia, a tým prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ. V súlade s článkom 9 ZFEÚ by mal ESF zohľadniť požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

(3)

Európska rada na svojom zasadnutí 17. júna 2010 žiadala, aby všetky spoločné politiky vrátane politiky súdržnosti podporili Stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). S cieľom zabezpečiť úplné zladenie ESF s cieľmi tejto stratégie, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelanie, odbornú prípravu a boj proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a diskriminácii by mal ESF podporovať členské štáty so zreteľom na príslušné integrované usmernenia a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ a v náležitých prípadoch na národnej úrovni národné programy reforiem podporované národnými stratégiami v oblasti zamestnanosti, národnými sociálnymi správami, národnými stratégiami integrácie Rómov a národnými stratégiami pre osoby so zdravotným postihnutím. ESF by mal takisto prispievať k relevantným aspektom vykonávania hlavných iniciatív s osobitným ohľadom na „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“, „Mládež v pohybe“ a „Európsku platformu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“. Takisto by mal podporovať relevantné činnosti v rámci iniciatív „Digitálna agenda“ a „Inovácia v Únii“.

(4)

Únia je konfrontovaná so štrukturálnymi výzvami, ktoré sú dôsledkom hospodárskej globalizácie, technických zmien a starnúcej pracovnej sily, ako aj narastajúceho nedostatku zručností a pracovných miest v niektorých sektoroch a regiónoch. S nimi sa spája súčasná hospodárska a finančná kríza, ktorej výsledkom je zvýšená miera nezamestnanosti, ktorá zasiahla najmä mladých ľudí a iné znevýhodnené osoby, ako sú migranti a menšiny.

(5)

ESF by sa mal zamerať na podporu zamestnanosti, zlepšenie prístupu na trh práce a venovať pritom osobitnú pozornosť tým, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce a na podporu dobrovoľnej pracovnej mobility. ESF by mal tiež podporovať aktívne a zdravé starnutie, a to aj inovatívnymi formami organizácie práce a presadzovaním ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, a zvyšovaním zamestnateľnosti. Pri podpore lepšieho fungovania trhov práce pomocou zlepšenia prechodnej geografickej mobility pracovníkov by mal ESF predovšetkým podporiť činnosti EURES (činnosti siete Európskych služieb zamestnanosti), pokiaľ ide o výber pracovníkov a služby súvisiace s náležitou informovanosťou, poradenstvom a usmernením na vnútroštátnej i na cezhraničnej úrovni. Operácie financované z ESF by mali byť v súlade s článkom 5 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, v ktorej je stanovené, že od nikoho nemožno vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce.

(6)

ESF by mal tiež podporovať sociálne začlenenie a predchádzať chudobe a bojovať proti nej s cieľom prekonať kolobeh znevýhodňovania medzi generáciami, čo znamená mobilizáciu celej škály politík, ktorých cieľovou skupinou sú najviac znevýhodňované osoby bez ohľadu na vek vrátane detí, chudobných pracujúcich a starších žien. Pozornosť by sa mala zamerať na účasť žiadateľov o azyl a utečencov. ESF sa môže využívať na zlepšenie prístupu k cenovo dostupným, udržateľným a veľmi kvalitným službám všeobecného záujmu, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, k službám zamestnanosti a odbornej prípravy, službám pre bezdomovcov, pre osoby, ktoré neabsolvujú školskú dochádzku, k službám starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti. Podporované služby môžu byť verejné, súkromné alebo komunitné a môžu ich poskytovať rôzne kategórie poskytovateľov, konkrétne orgány verejnej správy, súkromné spoločnosti, sociálne podniky, mimovládne organizácie.

(7)

ESF by sa mal pokúsiť vyriešiť problém predčasného ukončovania školskej dochádzky a podporiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu, investovať do odborného vzdelávania a prípravy, zlepšiť na trhu práce význam vzdelania a odbornej prípravy a posilniť celoživotné vzdelávanie, vrátane formálnych, neformálnych a bežných foriem vzdelávania.

(8)

Okrem týchto priorít by sa v záujme zlepšenia hospodárskeho rastu a pracovných príležitostí v menej rozvinutých regiónoch a členských štátoch mala zvýšiť efektivita verejnej správy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj schopnosť verejnej správy prispievať svojou účasťou sa. Mali by sa posilniť inštitucionálne kapacity zúčastnených strán, vrátane mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú zamestnanie, vzdelanie, odbornú prípravu a sociálne politiky, a to aj v oblasti boja proti diskriminácii.

(9)

Podpora v rámci investičnej priority „miestny rozvoj vedený komunitou“ môže prispieť ku všetkým tematickým cieľom stanoveným v tomto nariadení. Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou podporované z ESF by mali mať inkluzívny charakter, pokiaľ ide o znevýhodnené osoby žijúce na danom území, a to z hľadiska správy miestnej akčnej skupiny a obsahu stratégie.

(10)

Zároveň je mimoriadne dôležité podporiť rozvoj a konkurencieschopnosť mikropodnikov a malých a stredných podnikov Únie, ako aj zabezpečiť, aby sa ľudia pomocou získavania vhodných zručností a vďaka príležitostiam celoživotného vzdelávania dokázali prispôsobiť novým výzvam, ako je prechod k znalostnej ekonomike, digitálnej agende a prechod na nízkouhlíkové a energeticky efektívne hospodárstvo. ESF by mal v duchu svojich hlavných tematických cieľov prispievať k riešeniu týchto úloh. V tejto súvislosti by mal ESF podporovať prechod pracovnej sily zo vzdelávania do pracovného života so zameraním na ekologickejšie zručnosti a pracovné miesta a mal by riešiť nedostatok zručností vrátane zručností v sektoroch účinného využívania energie, energie z obnoviteľných zdrojov a trvalo udržateľnej dopravy. ESF by mal takisto prispievať ku kultúrnym a kreatívnym zručnostiam. Sociokultúrny sektor, sektor tvorivej činnosti a kultúrny sektor sú dôležité pri nepriamom riešení cieľov ESF, a preto by sa ich potenciál mal lepšie začleniť do projektov a tvorby programov ESF.

(11)

Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu bojovať proti nezamestnanosti v Únii ako celku by sa pre najviac postihnuté regióny mala vytvoriť iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí. V takýchto regiónoch by sa mali prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí podporovať mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, ktorí sú nezamestnaní alebo neaktívni, čím sa posilní a zrýchli vykonávanie opatrení podporovaných z ESF. Popri investíciách z ESF v najviac postihnutých regiónoch by sa mali na iniciatívu na podporu zamestnanosti osobitne vyčleniť dodatočné finančné prostriedky. Tým, že by sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí zameriavala skôr na jednotlivé osoby než na štruktúry, by mala dopĺňať ďalšie opatrenia ESF a vnútroštátne opatrenia v prospech mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a to aj vykonávaním systému záruk pre mladých ľudí v súlade s odporúčaním Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (4), ktorým sa stanovuje, že mladí ľudia by mali dostať kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov po tom, čo sa stanú nezamestnanými alebo ukončia formálne vzdelanie. Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí môže tiež podporovať aj opatrenia na boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Prístup k sociálnym dávkam pre mladých ľudí a ich rodiny alebo závislé osoby by nemal byť podmienený účasťou mladých ľudí na iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

(12)

Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by mala byť v plnej miere začlenená do programovania ESF, avšak v náležitých prípadoch by sa mali vytvoriť osobitné ustanovenia týkajúce sa iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v záujme dosahovania jej cieľov. Je potrebné zjednodušiť a uľahčiť vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o finančnom hospodárení a opatrenia týkajúce sa tematického zamerania. S cieľom zaručiť, že výsledky iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú jasne preukázané a oznámené, by sa mali stanoviť opatrenia zamerané na osobitné monitorovanie a hodnotenie, ako aj na poskytovanie informácií a propagáciu. Mládežnícke organizácie by mali byť zapojené do diskusií monitorovacích výborov o príprave, vykonávaní a vyhodnotení iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

(13)

ESF by mal prispieť k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 tým, že zabezpečí väčšiu podporu prioritám Únie. Minimálny podiel ESF na financovaní politiky súdržnosti je stanovený v súlade s článkom 92 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. ESF by mal predovšetkým vo väčšej miere podporiť boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, a to minimálnym účelovým viazaním vyčlenených zdrojov vo výške 20 % celkových zdrojov ESF vyčlenených pre každý členský štát. Výber a počet investičných priorít, ktoré ESF podporí, by mali byť tiež obmedzené v závislosti od úrovne vývoja podporovaných regiónov.

(14)

S cieľom zabezpečiť dôslednejšie monitorovanie a lepšie posúdenie výsledkov dosiahnutých na úrovni Únie prostredníctvom opatrení, ktoré ESF podporuje, by sa mal v tomto nariadení zaviesť spoločný súbor ukazovateľov výstupov a výsledkov. Takéto ukazovatele by mali zodpovedať investičnej priorite a druhu opatrení podporovaných v súlade s týmto nariadením ako aj príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Ukazovatele by mali v prípade potreby dopĺňať ukazovatele výsledkov a/alebo výstupov konkrétnych programov.

(15)

Členské štáty sa vyzývajú, aby predložili správu o účinkoch vplyv investícií ESF na rovnaké príležitosti, rovnaký prístup a integráciu marginalizovaných skupín vo všetkých operačných programoch.

(16)

Členské štáty a Komisia by mali pravidelne hodnotiť efektívnosť, účinnosť a dosah podpory ESF pri presadzovaní sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, najmä v prípade znevýhodnených osôb, ako sú Rómovia, pričom rešpektujú požiadavky na ochranu údajov v súvislosti so zhromažďovaním a uchovávaním citlivých údajov týkajúcich sa účastníkov. Členské štáty by sa mali podporovať v tom, aby v národných správach pripojených k ich národným programom reforiem informovali o iniciatívach financovaných ESF, najmä v súvislosti s marginalizovanými komunitami, ako sú Rómovia a prisťahovalci.

(17)

Efektívne a účinné vykonávanie opatrení podporovaných z ESF závisí od dobrej správy a partnerstva medzi všetkými príslušnými územnými a sociálno-ekonomickými činiteľmi, s prihliadnutím na činiteľov na regionálnej a miestnej úrovni, najmä zastrešujúce združenia zastupujúce miestne a regionálne samosprávy, organizovanú občiansku spoločnosť, hospodárskych, a najmä sociálnych partnerov a mimovládne organizácie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť účasť sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií na strategickom riadení ESF, od vytvárania priorít operačných programov po vykonávanie a hodnotenie výsledkov ESF.

(18)

Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby implementácia priorít financovaných zo zdrojov ESF prispeli k podpore rovnosti žien a mužov v súlade s článkom 8 ZFEÚ. Z hodnotení vyplýva, že je dôležité včas a jednotným spôsobom zohľadniť ciele v oblasti rodovej rovnosti vo všetkých dimenziách a vo všetkých etapách prípravy, monitorovania, vykonávania a hodnotenia operačných programov a zároveň zabezpečiť, aby sa prijímali špecifické opatrenia, ktorými sa podporí rodová rovnosť, hospodárska nezávislosť žien, zvyšovanie vzdelávania a zručností a opätovné začlenenie žien, ktoré sú obeťami násilia, na trh práce a do spoločnosti.

(19)

V súlade s článkom 10 ZFEÚ by vykonávanie priorít financovaných zo zdrojov ESF malo prispieť k boju proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie tým, že sa bude venovať osobitná pozornosť osobám, ktoré sú vystavené viacnásobnej diskriminácii. Diskriminácia z dôvodu pohlavia by sa preto mala chápať v širokom význame tak, aby pokryla všetky rodové aspekty v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Vykonávanie priorít financovaných zo zdrojov ESF by malo prispievať k podporovaniu rovnakých príležitostí. ESF by mal podporovať plnenie povinnosti Únie v zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s ohľadom okrem iného na vzdelanie, prácu, zamestnanie a prístupnosť. ESF by mal takisto podporovať prechod od inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť. ESF by nemal podporovať žiadne opatrenie, ktorým sa prispieva k segregácii či sociálnemu vylúčeniu.

(20)

Podpora sociálnych inovácií prispieva k vytváraniu politík, ktoré vo vyššej miere reagujú na sociálnu zmenu. ESF by mal podporovať inovačné sociálne podniky a podnikateľov ako aj inovačné projekty mimovládnych organizácií a ďalších subjektov v rámci sociálneho hospodárstva. Pre zlepšenie efektívnosti politík je praktické najmä testovanie a hodnotenie inovačných riešení predtým, ako sa zvýši miera ich využívania, čím je opodstatnená aj špecifická podpora zo strany ESF. Za predpokladu, že sa preukáže ich účinnosť, by inovačné riešenia mali zahŕňať rozvoj merania sociálnych kritérií ako je napríklad sociálne označovanie.

(21)

Cezhraničná spolupráca má významnú pridanú hodnotu, a preto by ju mali podporovať všetky členské štáty s výnimkou náležite odôvodnených prípadov so zreteľom na zásadu proporcionality. Je tiež potrebné posilniť úlohu Komisie, ktorou je uľahčiť výmenu skúseností a koordinovať vykonávanie príslušných iniciatív.

(22)

S cieľom posilniť integrovaný a holistický prístup k zamestnanosti a sociálneho začlenenia by mal ESF podporovať medziodvetvové partnerstvá na územnom základe.

(23)

Splnenie stratégie Európa 2020 a jej hlavných cieľov by mala napomôcť mobilizácia regionálnych a miestnych zúčastnených strán. S cieľom aktívnejšie zapojiť regionálne a miestne orgány, mestá, sociálnych partnerov a mimovládne organizácie prostredníctvom prípravy a vykonávania operačných programov možno využiť a podporiť územné dohody, miestne iniciatívy zamerané na zamestnanosť a sociálne začlenenie, udržateľné a inkluzívne stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou v mestských a vidieckych oblastiach a udržateľné stratégie mestského rozvoja.

(24)

V nariadení (EÚ) č. 1303/2013 sa stanovuje, že pravidlá oprávnenosti výdavkov sa majú stanoviť na národnej úrovni s určitými výnimkami, pre ktoré je potrebné stanoviť osobitné ustanovenia s ohľadom na ESF.

(25)

S cieľom zjednodušiť využívanie ESF a znížiť riziko chýb a vzhľadom na špecifickosť operácií, ktoré ESF podporuje, je vhodné stanoviť ustanovenia, ktoré dopĺňajú nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o oprávnenosť nákladov.

(26)

Používanie štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a financovania paušálnou sadzbou by malo viesť k zjednodušeniu pre prijímateľov a malo by sa ním znížiť administratívne zaťaženie všetkých projektových partnerov v rámci ESF.

(27)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci každého operačného programu a jeho vykonávania čo najefektívnejším a pre prijímateľov čo najprijateľnejším spôsobom. Členské štáty by nemali vytvárať dodatočné pravidlá, ktoré by prijímateľom komplikovali využívanie fondov.

(28)

Členské štáty a regióny by sa mali podporiť, aby využívali ESF prostredníctvom finančných nástrojov s cieľom podporovať napríklad študentov, vytváranie pracovných miest, mobilitu pracovníkov, sociálne začlenenie a sociálne podnikanie.

(29)

ESF by mal dopĺňať ďalšie programy Únie a mali by sa rozvíjať úzke synergie medzi ESF a inými finančnými nástrojmi Únie.

(30)

Investície do ľudského kapitálu sú hlavnou hybnou silou, na ktorú sa môže Únia spoľahnúť pri zabezpečovaní medzinárodnú konkurencieschopnosť a udržateľného oživenia hospodárstva. V rámci žiadneho typu investícií sa nemôžu vytvoriť štrukturálne reformy, pokiaľ ich nesprevádza koherentná stratégia v oblasti rozvoja ľudského kapitálu zameraná na rast. Preto je potrebné zabezpečiť, aby v programovom období 2014-2020 umožnili zdroje na zlepšenie zručností a zvýšenie miery zamestnanosti prijímať opatrenia primeraného rozsahu.

(31)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie vymedzenia štandardných stupníc jednotkových nákladov a jednorazových platieb, ako aj ich maximálnych súm podľa rôznych druhov operácií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

Komisii by pri správe ESF mal pomáhať výbor uvedený v článku 163 ZFEÚ.

(33)

Keďže toto nariadenie nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 (5), uvedené nariadenie by sa malo zrušiť. Toto nariadenie by však nemalo mať vplyv na ďalšie poskytovanie pomoci alebo jej zmenu schválené Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1081/2006 alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu, ktorý sa uplatňuje na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo takéto iné uplatniteľné právne predpisy by sa mali po 31. decembri 2013 naďalej uplatňovať na takúto pomoc alebo na príslušné operácie až do ich ukončenia. Žiadosti o poskytnutie pomoci predložené alebo schválené podľa nariadenia (ES) č. 1081/2006 by mali ostať v platnosti,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú úlohy Európskeho sociálneho fondu (ESF) vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, rozsah jeho podpory, osobitné ustanovenia a druhy výdavkov, ktoré sú oprávnené na to, aby sa zahrnuli do pomoci.

Článok 2

Úloha

1.   ESF podporuje vyššiu úroveň zamestnanosti a kvality práce, zlepšuje prístup na trh práce, podporuje geografickú a pracovnú mobilitu pracovníkov a uľahčuje ich prispôsobenie sa priemyselnej zmene a zmenám výrobného systému nevyhnutným na trvalo udržateľný rozvoj, podporuje vysoký stupeň vzdelania a odbornej prípravy pre všetkých a podporuje prechod medzi vzdelávaním a zamestnaním v prípade mladých ľudí, boj proti chudobe, zlepšuje sociálne začlenenie, a podporuje rodovú rovnosť, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti, čím prispieva k prioritám Únie, pokiaľ ide o posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

2.   ESF si plní úlohy stanovené v odseku 1 tým, že členské štáty podporuje v napĺňaní priorít a hlavných cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“), a tak, že členským štátom umožňuje riešiť ich konkrétne problémy s prihliadnutím na plnenie cieľov stratégie Európa 2020. ESF podporuje vytváranie a vykonávanie politík a činností súvisiacich s jeho úlohou, pričom zohľadňuje príslušné integrované usmernenia a príslušné usmernenia pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom121 ods. 2 a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ a prípadne na národnej úrovni, národné programy reforiem, ako aj iné príslušné vnútroštátne stratégie a správy.

3.   ESF je prínosom pre ľudí vrátane znevýhodnených osôb, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, migranti, etnické menšiny, marginalizované komunity a osoby všetkých vekových skupín, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu. ESF takisto poskytuje podporu pracovníkom, podnikom vrátane subjektov v oblasti sociálnej ekonomiky a podnikateľom, ako aj systémom a štruktúram s cieľom uľahčiť im prispôsobenie sa novým úlohám vrátane odstránenia nepomeru medzi ponúkanou a požadovanou odbornou kvalifikáciou a podporiť dobrú správu verejných vecí, spoločenský pokrok a uskutočňovanie reforiem, najmä v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, odbornej prípravy a sociálnych politík.

Článok 3

Rozsah podpory

1.   ESF v zmysle tematických cieľov stanovených v článku 9 prvom odseku bodoch 8, 9, 10 a 11 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktoré zodpovedajú písmenám a), b), c) a d) tohto odseku a v súlade so svojimi úlohami podporuje tieto investičné priority:

a)

v záujme tematického cieľa „podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily“:

i)

prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily;

ii)

trvalo udržateľnú integráciu mladých ľudí, najmä tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, na trh práce, vrátane mladých ľudí ohrozených sociálnym vylúčením a mladých ľudí z marginalizovaných komunít, vrátane vykonávania systému záruk pre mladých ľudí;

iii)

samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie a zakladanie podnikov vrátane inovatívnych mikropodnikov, malých a stredných podnikov:

iv)

rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane v oblasti prístupu k zamestnaniu, kariérnemu postupu, zosúladenia pracovného a súkromného života a presadzovania rovnakej odmeny za rovnakú prácu;

v)

prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám;

vi)

aktívne a zdravé starnutie;

vii)

modernizáciu inštitúcií trhu práce, ako sú verejné a súkromné služby zamestnanosti, a zlepšovanie prispôsobenia sa potrebám trhu práce, vrátane opatrení zameraných na zlepšenie nadnárodnej pracovnej mobility ako aj programov mobility a lepšej spolupráce medzi inštitúciami a príslušnými zainteresovanými stranami;

b)

v záujme tematického cieľa „podpora sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii“:

i)

aktívne začlenenie, a to aj s cieľom podporovať rovnaké príležitosti a aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti;

ii)

sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia;

iii)

boj proti všetkým formám diskriminácie a presadzovanie rovnakých príležitostí;

iv)

zlepšenie prístupu k cenovo prístupným, trvalo udržateľným a kvalitným službám vrátane zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb všeobecného záujmu;

v)

podpora sociálneho podnikania a odbornej integrácie v sociálnych podnikoch a podpory sociálneho a solidárneho hospodárstva na uľahčenie prístupu k zamestnaniu;

vi)

stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou;

c)

v rámci tematického cieľa „investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania“:

i)

zníženie a zabránenie predčasného skončenia školskej dochádzky a podporou prístupu ku kvalitnému predškolskému, základnému a stredoškolskému vzdelávaniu vrátane formálnych, neformálnych a bežných spôsobov vzdelávania za účelom opätovného začlenenia do vzdelávania a prípravy;

ii)

zlepšenie kvality, efektívnosti a prístupu k terciárnemu a ekvivalentnému vzdelávaniu s cieľom zvýšiť počet študujúcich a úroveň vzdelania, najmä v prípade znevýhodnených skupín;

iii)

zlepšenie rovnakého prístupu k celoživotnému vzdelávaniu pre všetky vekové skupiny v rámci formálneho, neformálneho a bežného vzdelávania, zvyšovania vedomostí, zručností a spôsobilostí pracovnej sily a podpory flexibilných spôsobov vzdelávania prostredníctvom usmerňovania pri výbere povolania a potvrdzovania nadobudnutých kompetencií;

iv)

zvyšovanie významu trhu práce v oblasti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, uľahčovanie prechodu od vzdelávania k zamestnanosti a zlepšovanie systémov odborného vzdelávania a prípravy a ich kvality, a to aj prostredníctvom mechanizmov na predvídania zručností, úpravy učebných plánov a vytvárania a rozvoja systémov vzdelávania na pracovisku vrátane systémov duálneho vzdelávania a učňovského vzdelávania;

d)

v záujme tematického cieľa „zvyšovanie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“:

i)

investície do inštitucionálnych kapacít a do efektívnosti verejných správ a verejných služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v záujme nových reforiem, lepšej právnej úpravy a dobrej správy;

Táto investičná priorita je uplatniteľná len v členských štátoch oprávnených na podporu z Kohézneho fondu alebo v členských štátoch, ktoré majú jeden alebo viac regiónov úrovne 2 NUTS uvedených v článku 90 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

ii)

budovanie kapacít pre všetky zainteresované strany, ktoré poskytujú vzdelanie, celoživotné vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanie a sú činné v oblasti sociálnej politiky, a to aj prostredníctvom sektorových a územných dohôd na účely mobilizácie reformy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

2.   Prostredníctvom investičných priorít uvedených v odseku 1 ESF takisto prispieva k ostatným tematickým cieľom uvedeným v článku 9 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, a to najmä prostredníctvom:

a)

podpory prechodu na nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a environmentálne trvalo udržateľné hospodárstvo odolné voči zmene klímy, pomocou zdokonalenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebných na prispôsobenie zručností a spôsobilostí, zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily a vytvárania nových pracovných miest v sektoroch súvisiacich so životným prostredím a s energiou;

b)

zlepšovania prístupu, využitia a kvality informačných a komunikačných technológií pomocou rozvíjania digitálnej gramotnosti a elektronického vzdelávania, a investícií do digitálnej integrácie a súvisiacich podnikateľských zručností;

c)

posilnenia výskumu, technického vývoja a inovácie pomocou rozvoja postgraduálneho štúdia a podnikateľských zručností, odbornej prípravy vedcov, činností zameraných na vytváranie sietí a partnerstiev medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania, výskumnými a technologickými strediskami a podnikmi;

d)

zvyšovania konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti malých a stredných podnikov, pomocou podpory adaptability podnikov, manažérov a pracovníkov a rozsiahlejšej investície do ľudského kapitálu a podpory orgánom poskytujúcim odborné vzdelávanie alebo prípravu zamerané na prax.

Článok 4

Konzistentnosť a tematické zameranie

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby stratégia a opatrenia stanovené v operačných programoch boli konzistentné a reagovali na zistené problémy v rámci národných programov reforiem, ako aj prípadne v ich iných národných stratégiách, ktoré sa zameriavajú na boj proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a tiež v príslušných odporúčaniach Rady prijatých v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ s cieľom prispieť k dosiahnutiu hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby.

2.   Aspoň 20 % celkových zdrojov ESF v každom členskom štáte sa vyčleňuje na tematický cieľ „podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii“ stanovený v článku 9 prvom odseku bode 9 nariadenia EÚ č. 1303/2013.

3.   Pri tematickom zameraní postupujú členské štáty podľa týchto metód:

a)

v prípade rozvinutejších regiónov sústreďujú členské štáty aspoň 80 % vyčlenených prostriedkov ESF na každý operačný program na najviac päť investičných priorít stanovených v článku 3 ods. 1;

b)

v prípade prechodných regiónov sústreďujú členské štáty aspoň 70 % vyčlenených prostriedkov ESF na každý operačný program na najviac päť investičných priorít stanovených v článku 3 ods. 1;

c)

v prípade menej rozvinutých regiónoch sústreďujú členské štáty aspoň 60 % vyčlenených prostriedkov ESF na každý operačný program na najviac päť investičných priorít stanovených v článku 3 ods. 1.

4.   Prioritné osi uvedené v článku 11 ods. 1 sú z výpočtu percentuálnych podielov uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku vyňaté.

Článok 5

Ukazovatele

1.   Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov ako sú stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu a prípadne programovo špecifické ukazovatele sa používajú v súlade s článkom 27 ods. 4 a článkom 96 ods. 2 písm. b) bodmi ii) a iv) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Všetky spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov sa uvádzajú v súvislosti so všetkými investičnými prioritami. Ukazovatele výsledkov stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu sa uvádzajú v súlade s odsekom 2 tohto článku. Ak je to možné, tieto údaje sa roztriedia podľa rodu.

Pokiaľ ide o spoločné a programovo špecifické ukazovatele výstupov, východiská sa stanovujú na nulu. Pre tieto ukazovatele sa stanovia súhrnné kvantifikované cieľové hodnoty pre rok 2023, ak je to relevantné pre charakter podporovaných operácií. Ukazovatele výstupov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.

Pokiaľ ide o tie spoločné a programovo špecifické ukazovatele výsledkov, pre ktoré sa stanovili súhrnné kvantifikované cieľové hodnoty pre rok 2023, základné hodnoty sa stanovia tak, že sa použijú najnovšie dostupné údaje alebo iné relevantné zdroje informácií. Programovo špecifické ukazovatele výsledkov a súvisiace ciele môžu byť vyjadrené kvantitatívne alebo kvalitatívne.

2.   Okrem odseku 1 sa ukazovatele výsledkov uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu použijú na všetky operácie podporované v rámci investičnej priority podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) na vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Všetky ukazovatele uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu sú prepojené so súhrnnou kvantifikovanou cieľovou hodnotou na rok 2023 a s východiskovým stavom.

3.   Každý riadiaci orgán postúpi elektronické údaje pre každú prioritnú os, roztriedené podľa investičnej priority, v rovnakom čase ako výročné vykonávacie správy. Údaje sa predkladajú pre kategórie intervencií uvedené v článku 96 ods. 2 písm. b) bodom iv) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a pre ukazovatele výstupov a výsledkov. Odchylne od článku 50 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa údaje poskytnuté pre ukazovatele výstupov a výsledkov vzťahujú na hodnoty pre čiastočne alebo v plnej miere realizované operácie.

KAPITOLA II

ŠPECIFICKÉ USTANOVENIA PRE PROGRAMOVANIE A VYKONÁVANIE

Článok 6

Zapojenie partnerov

1.   Zapojenie partnerov, ako sa uvádza v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, do vykonávania operačných programov môže mať formu globálnych grantov, ako sa uvádza v článku 123 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. V takýchto prípadoch sa v operačnom programe uvádza časť programu, na ktorý sa vzťahuje globálny grant, vrátane predbežného vyčlenenia financií z každej prioritnej osi na túto časť.

2.   S cieľom podporiť primeranú účasť sociálnych partnerov na činnostiach podporovaných ESF zabezpečujú riadiace orgány operačného programu v regióne vymedzenom v článku 90 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 alebo v členských štátoch oprávnených na podporu Kohézneho fondu, aby sa podľa potrieb vyčlenilo primerané množstvo zdrojov ESF na budovanie kapacít vo forme odbornej prípravy, opatrení zameraných na vytváranie sietí a posilnenia sociálneho dialógu, ako aj na činnosti, ktoré sociálni partneri vykonávajú spoločne.

3.   S cieľom podporiť primeranú účasť mimovládnych organizácií na opatreniach podporovaných ESF a ich prístup k týmto činnostiam, najmä v oblasti sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí, riadiace orgány operačného programu zabezpečujú v regióne vymedzenom v článku 90 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 alebo v členských štátoch oprávnených na podporu z Kohézneho fondu, aby sa vyčlenilo primerané množstvo zdrojov ESF na budovanie kapacít pre mimovládne organizácie.

Článok 7

Podpora rovnosti medzi ženami a mužmi

Členské štáty a Komisia podporujú rovnosť medzi mužmi a ženami uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti počas prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia operačných programov, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Členské štáty a Komisia podporujú prostredníctvom ESF aj špecificky zamerané opatrenia v rámci akejkoľvek z investičných priorít uvedené v článku 3 a najmä v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iv) tohto nariadenia s cieľom zvýšiť udržateľnú účasť a postup žien v zamestnaní a bojovať tak proti feminizácii chudoby, znižovať segregáciu na základe pohlavia na trhu práce, bojovať proti rodovým stereotypom na trhu práce a vo vzdelávaní a odbornej príprave, a podporovať zosúladenie pracovného a súkromného života pre všetkých ako aj rovnocenné rozdelenie opatrovateľských povinností medzi mužov a ženy.

Článok 8

Podpora rovnakých príležitostí a nediskriminácie

Členské štáty a Komisia podporujú rovnaké príležitosti pre všetkých bez diskriminácie založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii podľa zásady uplatňovania nediskriminácie, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Členské štáty a Komisia podporujú prostredníctvom ESF aj špecifické opatrenia v rámci akejkoľvek z investičných priorít uvedených v článku 3, a najmä v článku 3 ods. 1 písm. b) bode iii) tohto nariadenia. Takéto opatrenia sú zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie, ako aj na zlepšenie prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zlepšiť účasť na trhu práce, vzdelávaní a odbornej príprave, a tým posilniť sociálne začlenenie, znižovať rozdiely, pokiaľ ide o úroveň vzdelania a zdravotný stav, a umožniť prechod od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitnej starostlivosti, najmä pre tých, ktorí sú vystavení viacnásobnej diskriminácii.

Článok 9

Sociálna inovácia

1.   ESF podporuje sociálnu inováciu vo všetkých oblastiach, ktoré patria do jeho rozsahu pôsobnosti, ako sa vymedzuje v článku 3 tohto nariadenia, najmä s cieľom otestovať, posúdiť a zhodnotiť, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni, inovačné riešenia s cieľom riešiť sociálne potreby, v rámci partnerstva s relevantnými partnermi a najmä sociálnymi partnermi.

2.   Členské štáty vymedzia v ich operačných programoch alebo v neskoršej fáze počas vykonávania oblasti pre sociálnu inováciu, ktorá zodpovedá špecifickým potrebám členských štátov.

3.   Komisia umožňuje budovanie kapacít pre sociálnu inováciu, najmä podporou vzájomného poznávania, zriaďovaním sietí a šírením a presadzovaním osvedčených postupov a metodík.

Článok 10

Nadnárodná spolupráca

1.   Členské štáty podporujú nadnárodnú spoluprácu s cieľom podporovať vzájomné poznávanie, čím sa zvyšuje efektivita politík podporovaných ESF. Nadnárodná spolupráca zahŕňa partnerov aspoň z dvoch členských štátov.

2.   Odchylne od odseku 1 sa členské štáty s jediným operačným programom podporovaným z ESF alebo s jediným operačným programom financovaným z viacerých programov môžu v náležite odôvodnených prípadoch a s prihliadnutím na zásadu proporcionality výnimočne rozhodnúť, že nepodporia opatrenia nadnárodnej spolupráce.

3.   Členské štáty, spolu s príslušnými partnermi, si môžu vybrať oblasti pre nadnárodnú spoluprácu zo zoznamu spoločných oblastí navrhnutého Komisiou a schváleného výborom uvedeným v článku 25 alebo vybrať akúkoľvek inú oblasť zodpovedajúcu ich konkrétnym potrebám.

4.   Komisia napomáha nadnárodnú spoluprácu v spoločných oblastiach zoznamu uvedeného v odseku 3 a, ak je to vhodné, v iných oblastiach, ktoré vybrali členské štáty, prostredníctvom vzájomného poznávania a koordinovanej alebo jednotnej akcie. Komisia pracuje predovšetkým na úrovni EÚ, aby napomáhala vytváranie nadnárodných partnerstiev, výmenu skúseností, budovanie kapacít a vytváranie sietí, ako aj zhodnocovanie a šírenie príslušných výstupov. Okrem toho Komisia rozvíja koordinovaný vykonávací rámec vrátane spoločných kritérií oprávnenosti, druhov činností a ich časového harmonogramu, ako aj metodických prístupov k monitorovaniu a hodnoteniu s cieľom uľahčiť nadnárodnú spoluprácu.

Článok 11

Osobitné ustanovenia pre operačné programy

1.   Odchylne od článku 96 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa v operačných programoch môžu stanoviť prioritné osi pre vykonávanie sociálnej inovácie a nadnárodnej spolupráce, ako sa uvádza v článkoch 9 a 10 tohto nariadenia.

2.   Odchylne od článku 120 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa maximálna miera spolufinancovania pre prioritnú os zvyšuje o desať percentuálnych bodov, no nepresahuje 100 %, ak je celá prioritná os venovaná sociálnej inovácii alebo nadnárodnej spolupráci alebo ich kombinácii.

3.   Okrem ustanovenia článku 96 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa v operačných programoch stanovuje aj príspevok na plánované činnosti, ktoré ESF podporuje k:

a)

tematickým cieľom uvedeným v článku 9 prvom odseku bodoch 1 až 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 prostredníctvom prioritnej osi, ak je to potrebné;

b)

sociálnej inovácii a nadnárodnej spolupráci, ako sa uvádza v článkoch 9 a 10 tohto nariadenia, ak nepatria do určenej prioritnej osi.

Článok 12

Osobitné ustanovenia o postupe v prípade určitých územných znakov

1.   ESF by mal podporovať stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou v mestských a vidieckych oblastiach, ako sa uvádza v článkoch 32, 33 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, územné dohody a miestne iniciatívy zamerané na zamestnanosť vrátane zamestnanosti mladých ľudí, vzdelanie a sociálne začlenenie, ako aj integrované územné investície uvedené v článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

2.   Ako doplnok k intervenciám EFRR uvedeným v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (6), môže ESF podporovať udržateľný mestský rozvoj pomocou stratégií, pričom stanovuje integrované opatrenia na riešenie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výziev, ktoré zasahujú mestské oblasti identifikované členskými štátmi na základe zásad ustanovených v ich príslušných partnerských dohodách.

KAPITOLA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA O FINANČNOM RIADENÍ

Článok 13

Oprávnenosť výdavkov

1.   ESF podporuje oprávnené výdavky, ktoré môžu ako sa uvádza v článku 120 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 zahŕňať akékoľvek finančné zdroje, na ktoré prispievajú spoločne zamestnávatelia a zamestnanci.

2.   ESF môže podporiť výdavky vynaložené na operácie, ktoré sa vykonávajú mimo oblasti programov, no v rámci Únie za predpokladu, že sú splnené tieto dve podmienky:

a)

operácia je prínosom pre programovú oblasť;

b)

povinnosti orgánov v rámci operačného programu, ktoré súvisia s riadením, kontrolou a auditom operácie, plnia orgány zodpovedné za operačný program, v rámci ktorého sa uvedená operácia podporuje, alebo uzatvárajú dohody s orgánmi v členskom štáte, v ktorom sa operácia vykonáva, za predpokladu, že sú v tomto členskom štáte splnené povinnosti súvisiace s riadením, kontrolou a auditom príslušnej operácie.

3.   Výdavky na takéto operácie vzniknuté mimo Únie sú do výšky 3 % rozpočtu operačného programu ESF alebo časti ESF na operačnom programe financovanom z viacerých fondov oprávnené na príspevok z ESF, pod podmienkou, že súvisia s tematickými cieľmi podľa článku 3 ods. 1 písm. a) alebo článku 3 ods. 1 písm. c), a ak príslušný monitorovací výbor odsúhlasil operáciu alebo príslušné druhy operácií.

4.   Okrem výdavkov uvedených v článku 69 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 nie je ani nákup infraštruktúry, pozemku a nehnuteľnosti oprávnený na príspevok z ESF.

5.   Vecné príspevky vo forme dávok alebo výplat vyplácané treťou stranou v prospech účastníkov operácie môžu byť oprávnené na príspevok z ESF za predpokladu, že vecné príspevky vznikli v súlade s vnútroštátnymi predpisov vrátane účtovníckych predpisov a neprekročia náklady, ktoré znáša tretia strana.

Článok 14

Zjednodušené možnosti nákladov

1.   Okrem možností uvedených v článku 67 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 môže Komisia uhradiť výdavky zaplatené členskými štátmi na základe štandardnej stupnice jednotkových nákladov a jednorazových platieb vymedzených Komisiou. Sumy vypočítané na tomto základe sa pokladajú za verejnú podporu vyplatenú prijímateľom a za oprávnené výdavky na účely uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Na účel prvého pododseku je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24, pokiaľ ide o typ zahrnutých operácií, vymedzenie štandardnej stupnice jednotkových nákladov a jednorazových platieb a ich maximálnych súm, ktoré sa môžu upravovať podľa platných všeobecne odsúhlasených metód, pri riadnom zohľadnení skúseností získaných počas predchádzajúceho programového obdobia.

Finančné audity sú zamerané výlučne na overovanie plnenia podmienok pre úhradu nákladov Komisiou na základe štandardnej stupnice jednotkových nákladov a jednorazových platieb.

V prípade uplatnenia financovania na základe štandardnej stupnice jednotkových nákladov a jednorazových platieb v súlade s prvým pododsekom, môže členský štát uplatňovať svoje vlastné postupy účtovania na podporu operácií. Na účely tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 nie sú takéto postupy účtovania a výsledné sumy predmetom auditu vykonávaného orgánom auditu alebo Komisiou.

2.   V súlade s článkom 67 ods. 1 písm. d) a ods. 5 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa môže použiť paušálna sadzba do výšky 40 % priamych nákladov na zamestnancov, aby sa pokryli zostávajúce oprávnené náklady na operáciu, a to bez požiadavky, aby členský štát vykonal akýkoľvek výpočet na stanovenie uplatniteľnej sadzby.

3.   Ak verejná podpora na granty a návratnú pomoc nepresahuje 100 000 EUR, sumy uvedené v článku 67 ods. 1 písm. b), c) a d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 možno okrem využitia metód stanovených v článku 67 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 stanoviť aj na základe každého konkrétneho prípadu s odvolaním sa na návrh rozpočtu schválený ex ante riadiacim orgánom.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 67 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 granty, v prípade ktorých verejná podpora nepresahuje 50 000 EUR, sú vo forme štandardných stupníc jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, v súlade s odsekom 1 tohto článku alebo článkom 67 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 alebo paušálnych sadzieb v súlade s článkom 67 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 s výnimkou operácií, ktoré sú podporované v rámci schémy štátnej pomoci. Ak sa využíva paušálne financovanie, kategórie nákladov, ktoré sa používajú na výpočet sadzby, sa môžu uhrádzať v súlade s článkom 67 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 15

Finančné nástroje

Podľa článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 môže ESF podporovať činnosti a politiky patriace do jeho rozsahu pôsobnosti pomocou finančných nástrojov vrátane mikroúverov a garančných fondov.

KAPITOLA IV

INICIATÍVA NA PODPORU ZAMESTNANOSTI MLADÝCH ĽUDÍ

Článok 16

Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí

Iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa podporí boj proti nezamestnanosti mladých ľudí v oprávnených regiónoch Únie, prostredníctvom poskytovania podpory opatreniam podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) tohto nariadenia. Zameriava sa na všetkých mladých ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní ani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy, vrátane dlhodobo nezamestnaných, a bez ohľadu na to, či sú zaregistrovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie alebo nie. Na základe dobrovoľnosti môžu členské štáty rozhodnúť o rozšírení cieľovej skupiny s cieľom zahrnúť mladých ľudí vo veku do 30 rokov.

Na účely iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí pre roky 2014 – 2015 sú „oprávnené regióny“ tie regióny úrovne 2 NUTS, v ktorých úroveň nezamestnanosti mladých osôb vo veku od 15 do 24 rokov bola v roku 2012 vyššia ako 25 %, a v prípade členských štátov, kde sa miera nezamestnanosti mladých ľudí v roku 2012 zvýšila o viac ako 30 %, regióny úrovne 2 NUTS, v ktorých miera nezamestnanosti mladých bola v roku 2012 vyššia ako 20 %.

Zdroje pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí môžu byť revidované smerom nahor pre roky 2016 až 2020 v rámci rozpočtového postupu v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 1311/2013. Na určenie regiónov oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na roky 2016 – 2020 sa v druhom pododseku odkaz na údaje z roku 2012 považuje za odkaz na najnovšie ročné údaje. Pri rozdelení dodatočných zdrojov podľa členských štátov sa postupuje rovnako ako pri počiatočnom rozdelení v súlade s prílohou VIII nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Členské štáty sa po dohode s Komisiou môžu rozhodnúť vyčleniť obmedzenú sumu, ktorá nepresahuje 10 % finančných prostriedkov v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, mladým ľudom s pobytom v subregiónoch s vysokou úrovňou nezamestnanosti mladých ľudí, ktoré nespadajú do oprávnených regiónov úrovne 2 NUTS.

Článok 17

Tematické zameranie

Prostriedky osobitne vyčlenené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa nezohľadňujú pri výpočte tematického zamerania podľa článku 4.

Článok 18

Programovanie

Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je začlenená do programovania ESF podľa článku 96 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Členské štáty v prípade potreby stanovia opatrenia týkajúce sa programovania pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí v ich partnerských dohodách a v ich operačných programoch.

Opatrenia týkajúce sa programovania môžu mať jednu alebo viacero z týchto podôb:

a)

osobitný operačný program;

b)

osobitná prioritná os v rámci operačného programu;

c)

časť z jednej alebo viacerých prioritných osí.

Články 9 a 10 tohto nariadenia sa vzťahujú aj na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Článok 19

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Monitorovací výbor okrem funkcií stanovených v článku 110 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 aspoň raz ročne preskúmava vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pokiaľ ide o operačný program a pokrok dosiahnutý pri plnení jej cieľov.

2.   Výročné vykonávacie správy a záverečná správa podľa článku 50 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 obsahujú dodatočné informácie o vykonávaní iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Komisia postúpi Európskemu parlamentu zhrnutie týchto správ, ako sa uvádza v článku 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Komisia sa zúčastní na výročnej rozprave Európskeho parlamentu o týchto správach.

3.   Od apríla 2015 a počas nasledujúcich rokov riadiaci orgán predkladá Komisii pre každú prioritnú os alebo jej časť elektronicky štruktúrované údaje na podloženie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a to v rovnakom čase ako výročnú vykonávaciu správu podľa článku 50 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Predkladaný ukazovateľ údajov sa týka hodnôt ukazovateľov stanovených v prílohách I a II k tomuto nariadeniu a v prípade potreby osobitných ukazovateľov pre jednotlivé programy. Týkajú sa čiastočne alebo plne vykonaných operácií.

4.   Výročné správy o vykonávaní podľa článku 50 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 alebo prípadne správa o pokroku uvedená v článku 111 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a výročná správa o vykonávaní predložená do 31. mája 2016 obsahujú hlavné zistenia vyplývajúce z hodnotenia podľa odseku 6 tohto článku. V správach sa uvádza a hodnotí kvalita pracovných ponúk doručených účastníkom zapojeným do iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí vrátane znevýhodnených osôb, osôb z marginalizovaných komunít a osôb opúšťajúcich vzdelávanie bez kvalifikácie. V správach sa tiež uvádza a hodnotí ich pokrok v pokračujúcom vzdelávaní, pri hľadaní udržateľných a dôstojných pracovných miest alebo pri presune k učňovským prípravám alebo kvalitným stážam.

5.   Správa o pokroku uvedená v článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 obsahuje dodatočné informácie o vykonávaní iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zahŕňa posúdenie jej vykonávania. Komisia postúpi Európskemu parlamentu zhrnutie týchto správ, ako sa uvádza v článku 53 ods. 2 uvedeného nariadenia, a zúčastní sa na rozprave Európskeho parlamentu o zhrnutí týchto správ.

6.   Najmenej dvakrát v priebehu programového obdobia sa v rámci hodnotenia vykonáva posúdenie účinnosti, efektívnosti a vplyvu spoločnej podpory z ESF a osobitne vyčlenených prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to aj na vykonávanie systému záruk pre mladých ľudí.

Prvé hodnotenie sa vypracuje do 31. decembra 2015 a druhé hodnotenie do 31. decembra 2018.

Článok 20

Informačné a komunikačné opatrenia

1.   Prijímatelia zabezpečujú, aby subjekty, ktoré sa na operácii zúčastňujú, boli osobitne informovaní o podpore v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí poskytnutej prostredníctvom finančných prostriedkov z ESF a zdrojov osobitne vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

2.   Akýkoľvek doklad týkajúci sa vykonávania operácie, a ktorý vydaný pre verejnosť alebo účastníkov, vrátane potvrdenia o účasti alebo iné potvrdenie obsahuje vyhlásenie o tom, že operácia bola podporená v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Článok 21

Technická pomoc

Členské štáty môžu finančné prostriedky osobitne vyčlenené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zohľadniť vo výpočte limitu celkovej sumy finančných prostriedkov pridelených na technickú pomoc pre každý členský štát.

Článok 22

Finančná podpora

1.   V rozhodnutí Komisie o prijatí operačného programu sa stanovuje maximálna výška podpory z finančných prostriedkov osobitne vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zodpovedajúcej podpory z ESF ako celková suma a tiež podľa kategórie regiónov na každú prioritnú os. Zodpovedajúca podpora z ESF je aspoň taká vysoká ako podpora z finančných prostriedkov osobitne vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na každú prioritnú os.

2.   Na základe súm uvedených v odseku 1 sa v rozhodnutí Komisie uvedenom v odseku 1 taktiež stanovuje pomer medzi kategóriami regiónov pre podporu z ESF na každú prioritnú os.

3.   Ak sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí vykonáva prostredníctvom osobitnej prioritnej osi, ktorá sa vzťahuje na oprávnené regióny patriace do viac než jednej kategórie, vo vzťahu k prostriedkom vyčleneným z ESF sa použije najvyššia miera spolufinancovania.

Na finančné prostriedky osobitne vyčlenené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa nevzťahuje požiadavka spolufinancovania zo strany členského štátu

Celková miera spolufinancovania prioritnej osi stanovená v rozhodnutí Komisie podľa odseku 1 sa vypočítava na základe zohľadnenia miery spolufinancovania finančných prostriedkov vyčlenených z ESF spolu s finančnými prostriedkami osobitne vyčlenenými na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Článok 23

Finančné riadenie

Okrem článku 130 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 Komisia pri náhrade predbežných platieb a vyplácaní záverečnej platby v prospech iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí podľa prioritnej osi stanovuje rozdelenie výšky prostriedkov, ktoré sa majú nahradiť z rozpočtu Únie, rovnako medzi ESF a finančné prostriedky osobitne vyčlenené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Po náhrade všetkých zdrojov z finančných prostriedkov osobitne vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí Komisia vyčlení pre ESF zvyšné finančné prostriedky, ktoré sa majú nahradiť z rozpočtu Únie.

Komisia rozdelí náhradu z ESF medzi kategórie regiónov podľa pomeru stanoveného v článku 22 ods. 2.

KAPITOLA V

DELEGOVANIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie od 21. decembri 2013 do 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 25

Výbor podľa článku 163 ZFEÚ

1.   Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor ESF“) zriadený podľa článku 163 ZFEÚ.

2.   Člen Komisie zodpovedný za predsedníctvo vo výbore ESF môže delegovať túto zodpovednosť na vyššieho úradníka Komisie. Sekretariát výboru ESF zabezpečuje Komisia.

3.   Každý členský štát vymenúva jedného zástupcu vlády, jedného zástupcu zamestnaneckých organizácií a jedného zástupcu zamestnávateľských organizácií a jedného náhradníka za každého člena na obdobie najviac siedmich rokov. Ak chýba člen, náhradník je automaticky oprávnený zúčastniť sa na rokovaniach.

4.   Výbor ESF pozostáva z jedného zástupcu každej organizácie zastupujúcej zamestnanecké organizácie a zamestnávateľské organizácie na úrovni Únie.

5.   Výbor ESF môže pozvať na svoje zasadnutia nehlasujúcich zástupcov Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu, ako aj nehlasujúcich zástupcov príslušných organizácií občianskej spoločnosti, ak sa na základe programu schôdze vyžaduje ich účasť.

6.   Výbor ESF:

a)

je konzultovaný o návrhoch rozhodnutí Komisie, ktoré sa týkajú operačných programov a programovania v prípade podpory z ESF;

b)

je konzultovaný o plánovanom využívaní technickej pomoci v prípade podpory z ESF ako aj o iných otázkach, ktoré majú vplyv na vykonávanie stratégií na úrovni Únie, ktoré sú relevantné pre ESF;

c)

schvaľuje zoznam spoločných tém pre nadnárodnú spoluprácu podľa článku 10 ods. 3.

7.   Výbor ESF môže vydávať stanoviská k:

a)

otázkam týkajúcim sa príspevku ESF k vykonávaniu stratégie Európa 2020:

b)

otázkam týkajúcim sa nariadenia č. 1303/2013 relevantným pre ESF;

c)

otázkam súvisiacim s ESF, ktoré mu predložila Komisia a ktoré sú iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 6.

8.   Stanoviská výboru ESF sa prijímajú absolútnou väčšinou platných hlasov a oznámia sa na informačné účely Európskemu parlamentu. Komisia informuje výbor ESF o spôsobe, akým zohľadnila jeho stanoviská.

Článok 26

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu, vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia, pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1081/2006 alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu, ktorý sa uplatňuje na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo iné takéto uplatniteľné právne predpisy sa naďalej uplatňujú po 31. decembri 2013 na takúto pomoc alebo dotknuté operácie až do ich ukončenia.

2.   Žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1081/2006 pred 1. januárom 2014 zostávajú v platnosti.

Článok 27

Zrušenie

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 26 tohto nariadenia, nariadenie (ES) č. 1081/2006 sa týmto s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 28

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 164 ZFEÚ.

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 82 a Ú.v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 101.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 127.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja 17. decembri 2013, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(4)  Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Pozri stranu 289 tohto úradného vestníka).


PRÍLOHA I

Spoločné výstupné a výsledné ukazovatele pre investície ESF

1.   Spoločné výstupné ukazovatele pre účastníkov

„Účastníci“ (1) sú osoby, ktoré priamo využívajú intervenciu ESF, ktoré možno identifikovať na základe ich charakteristiky a možno si vyžiadať ich charakteristiku a pre ktoré sú vyhradené špecifické výdavky. Ďalšie osoby sa nepokladajú za účastníkov. Všetky údaje sa roztriedia podľa pohlavia.

Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov sú tieto:

nezamestnané osoby vrátane dlhodobo nezamestnaných*,

dlhodobo nezamestnané osoby*,

neaktívne osoby*,

neaktívne osoby, ktoré nie sú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy*,

zamestnané osoby vrátane samostatne zárobkovo činných osôb*,

osoby vo veku do 25 rokov*,

osoby vo veku nad 54 rokov*,

nad 54 rokov, ktorí sú nezamestnaní, vrátane dlhodobo nezamestnaných alebo neaktívnych osôb, ktoré nie sú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy*,

osoby so základným (ISCED 1) alebo nižším sekundárnym (ISCED 2) vzdelaním*,

osoby s vyšším sekundárnym (ISCED 3) alebo post-sekundárnym (ISCED 4) vzdelaním*,

osoby s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 až 8)*,

účastníci, ktorí žijú v domácnostiach nezamestnaných osôb*;

účastníci, ktorí žijú v domácnostiach nezamestnaných osôb so závislými deťmi*,

účastníci, ktorí žijú v domácnostiach ako osamelé osoby so závislými deťmi*,

migranti, účastníci s cudzím pôvodom, menšiny (vrátane marginalizovaných komunít ako sú napríklad Rómovia)**,

účastníci so zdravotným postihnutím**,

iné znevýhodnené osoby**.

Celkový počet účastníkov sa vypočíta automaticky na základe výstupových ukazovateľov.

Tieto údaje o účastníkov vstupujúcich do operácie podporovanej ESF sa poskytnú v rámci výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 50 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

bezdomovci alebo osoby postihnuté vylúčením z bývania*,

osoby z vidieckych oblastí* (2),

Údaje o účastníkoch v dvoch ukazovateľoch uvedených vyššie sa budú poskytovať v rámci výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 50 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Údaje sa zbierajú na základe reprezentatívnej vzorky účastníkov v rámci každej investičnej priority. Interná platnosť vzorky sa zabezpečí tak, že údaje bude možné zovšeobecniť na úrovni investičnej priority.

2.   Spoločné výstupové ukazovatele pre subjekty sú:

počet projektov, ktoré úplne alebo čiastočne zrealizovali sociálni partneri alebo mimovládne organizácie,

počet projektov vyhradených na udržateľnú účasť žien na zamestnaní a ich postup v ňom,

počet projektov zameraných na verejné správy alebo sociálne služby na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni,

počet podporených mikropodnikov, malých a stredných podnikov (vrátame družstevných podnikov, podnikov sociálneho hospodárstva),

Tieto údaje sa poskytnú v rámci výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 50 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

3.   Spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov pre účastníkov sú:

neaktívni účastníci, ktorí sú v čase odchodu zapojení do hľadania práce*,

účastníci, ktorí sú v čase odchodu v procese vzdelávania/odbornej prípravy*,

účastníci, ktorí v čase odchodu získavajú kvalifikáciu*,

účastníci, ktorí sú v čase odchodu zamestnaní, a to aj samostatne zárobkovo činní*,

znevýhodnení účastníci, ktorí sú v čase odchodu zapojení do hľadania práce, vzdelávania/odbornej prípravy, získavania kvalifikácie, sú zamestnaní, a to aj samostatne zárobkovo činní**.

Tieto údaje sa poskytnú v rámci výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 50 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Všetky údaje sa roztriedia podľa pohlavia.

4.   Spoločné ukazovatele dlhodobých výsledkov pre účastníkov sú:

účastníci, ktorí sú šesť mesiacov po odchode zamestnaní, a to aj samostatne zárobkovo činní*,

účastníci, ktorých situácia na trhu práce sa šesť mesiacov po odchode zlepšila*,

účastníci vo veku nad 54 rokov, ktorí sú šesť mesiacov po odchode zamestnaní, a to aj samostatne zárobkovo činní*,

znevýhodnení účastníci, ktorí sú šesť mesiacov po odchode zamestnaní, a to aj samostatne zárobkovo činní**.

Tieto údaje sa poskytnú v rámci výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 50 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Zbierajú sa na základe reprezentatívnej vzorky účastníkov v rámci každej investičnej priority. Interná platnosť vzorky sa zabezpečí tak, že údaje bude možné zovšeobecniť na úrovni investičnej priority. Všetky údaje sa roztriedia podľa pohlavia.


(1)  Riadiace orgány zriadia systém na zaznamenávanie a uchovávanie údajov o jednotlivých účastníkoch v elektronickej podobe ako sa stanovuje v článku 125 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.Ustanovenia o spracovaní údajov zavedené členskými štátmi musia byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31), a najmä s jej článkami 7 a 8.

Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými * (hviezdička) sú osobné údaje podľa článku 7 smernice 95/46/ES. Ich spracovanie je spracovanie potrebné kvôli súladu s právnymi záväzkami, ktorým podlieha kontrolór (článok 7 písm. c) smernice 95/46/ES). Definíciu kontrolóra možno nájsť v článku 2 smernice 95/46/ES.

Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými ** (dve hviezdičky) sú osobitnou kategóriou podľa článku 8 smernice 95/46/ES. Pod podmienkou poskytnutia vhodných bezpečnostných opatrení môžu členské štáty, z dôvodov závažného verejného záujmu, stanoviť výnimky, okrem tých, ktoré boli stanovené v článku 8 ods. 2 smernice 95/46/ES, a to štátnym zákonom alebo rozhodnutím dozorného úradu (článok 8 ods. 4 smernice 95/46/ES).

(2)  Údaje sa zbierajú na úrovni malých administratívnych jednotiek (malé administratívne jednotky 2), v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).


PRÍLOHA II

Ukazovatele výsledkov týkajúce sa iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí

Tieto údaje sa poskytujú v rámci výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 50 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a v správe, ktorá sa má predložiť v apríli 2015, ako sa uvádza v článku 19v ods. 3 tohto nariadenia. Všetky údaje sa roztriedia podľa pohlavia.

1.   Spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov u účastníkov

„Účastníci“ (1) sú osoby, ktoré priamo využívajú intervenciu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ktoré možno identifikovať, vyžiadať si ich charakteristiku a pre ktoré sú vyhradené špecifické výdavky.

Ukazovatele okamžitých výsledkov sú:

nezamestnaní účastníci, ktorí dokončia intervenciu podporovanú z prostriedkov vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí*,

nezamestnaní účastníci, ktorým bolo v čase odchodu ponúknuté zamestnanie, ďalšie vzdelávanie, učňovská príprava alebo stáž*,

nezamestnaní účastníci, ktorí sú v čase odchodu v procese vzdelávania/odbornej prípravy, alebo získavajú kvalifikáciu alebo sú zamestnaní vrátane samostatne zárobkovo činných*,

dlhodobo nezamestnaní účastníci, ktorí dokončia intervenciu podporovanú z prostriedkov vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí*,

dlhodobo nezamestnaní účastníci, ktorým bolo v čase odchodu ponúknuté zamestnanie, ďalšie vzdelávanie, učňovská príprava alebo stáž*,

dlhodobo nezamestnaní účastníci, ktorí sú v čase odchodu v procese vzdelávania/odbornej prípravy alebo získavajú kvalifikáciu alebo sú zamestnaní vrátane samostatne zárobkovo činných*,

neaktívni účastníci, ktorí nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy a ktorí dokončia intervenciu podporovanú z prostriedkov vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí*,

neaktívni účastníci, ktorí nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy a ktorým bolo v čase odchodu ponúknuté zamestnanie, ďalšie vzdelávanie, učňovská príprava alebo stáž*,

neaktívni účastníci, ktorí nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, ktorí sú v čase odchodu zapojení do procesu vzdelávania/odbornej prípravy, získavania kvalifikácie alebo sú zamestnaní vrátane samostatne zárobkovo činných*.

2.   Spoločné ukazovatele dlhodobých výsledkov pre účastníkov

Ukazovatele dlhodobých výsledkov sú:

účastníci, ktorí šesť mesiacov po odchode absolvujú ďalšie vzdelávanie, program odbornej prípravy vedúci k získaniu kvalifikácie, učňovskú prípravu alebo stáž*,

účastníci, ktorí sú šesť mesiacov po odchode zamestnaní*,

účastníci, ktorí sú šesť mesiacov po odchode samostatne zárobkovo činní*.

Údaje pre dlhodobé ukazovatele výsledkov sa zbierajú na základe reprezentatívnej vzorky účastníkov v rámci každej investičnej priority. Interná platnosť vzorky sa zabezpečí tak, že údaje bude možné zovšeobecniť na úrovni investičnej priority.


(1)  Riadiace orgány zriadia systém zaznamenávania a ukladania údajov o jednotlivých účastníkoch v elektronickej podobe ako sa stanovuje v článku 125 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.Ustanovenia o spracúvaní údajov zavedené členskými štátmi musia byť v súlade s ustanoveniami smernice 95/46/ES, a najmä s jej článkami 7 a 8.

Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými * (hviezdička) sú osobné údaje podľa článku 7 smernice 95/46/ES. Ich spracovanie je spracovanie potrebné kvôli súladu s právnymi záväzkami, ktorým podlieha kontrolór (článok 7 písm. c) smernice 95/46/ES). Definíciu kontrolóra možno nájsť v článku 2 smernice 95/46/ES.

Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými ** (dve hviezdičky) sú osobitnou kategóriou podľa článku 8 smernice 95/46/ES. Pod podmienkou poskytnutia vhodných bezpečnostných opatrení môžu členské štáty, z dôvodov závažného verejného záujmu, stanoviť výnimky, okrem tých, ktoré boli stanovené v článku 8 ods. 2 smernice 95/46/ES, a to štátnym zákonom alebo rozhodnutím dozorného úradu (článok 8 ods. 4 smernice 95/46/ES).


PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 2

Článok 3

Článok 3

Článok 4

Článok 4

 

Článok 5

Článok 5

Článok 6

Článok 6

Článok 7

 

Článok 8

Článok 7

Článok 9

Článok 8

Článok 10

Článok 9

Článok 10

 

Článok 11

 

Článok 12

Článok 11

Článok 13

 

Článok 14

 

Článok 15

 

Články 16 až 23

 

Článok 24

 

Článok 25

Článok 12

Článok 26

Článok 13

Článok 27

Článok 14

Článok 28

Článok 15

Článok 29


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/487


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1305/2013

zo 17. decembra 2013

o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa stanovili potenciálne výzvy, ciele a orientácie spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2013. Z diskusií o tomto oznámení vyplýva, že SPP by sa s účinnosťou od 1. januára 2014 mala zreformovať. Táto reforma by sa mala vzťahovať na všetky hlavné nástroje SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (1). Vzhľadom na rozsah reformy je vhodné nariadenie (ES) č. 1698/2005 zrušiť a nahradiť ho novým znením.

(2)

Politika rozvoja vidieka by mala ustanovená s cieľom sprevádzať a dopĺňať priame platby a trhové opatrenia SPP, a tak prispievať k dosahovaniu cieľov tejto politiky stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Tato politika rozvoja vidieka by mala takisto zahŕňať hlavné politické ciele uvedené v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“) a mala by byť v zhode so všeobecnými cieľmi politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti stanovenými v ZFEÚ.

(3)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozvoj vidieka, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na prepojenie rozvoja vidieka s inými nástrojmi SPP, na mieru rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzené finančné zdroje členských štátov v rozšírenej Únii, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie z dôvodu viacročnej záruky financovania Úniou a sústredením sa na jej priority. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(4)

Na zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieckych oblastí je nevyhnutné zamerať sa na obmedzený počet základných priorít, ktoré sa týkajú prenosu znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach, životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov, konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov, organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, dobrých životných podmienok zvierat, riadenia rizík v poľnohospodárstve, obnovy, zachovania a posilnenia ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, podpory efektívneho využívania zdrojov a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva a podpory sociálneho začleňovania, zmierňovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vidieckych oblastí. V rámci tohto zamerania by sa mala zohľadniť rozmanitosť situácií, ktoré ovplyvňujú vidiecke oblasti s rôznymi charakteristikami alebo rôznymi kategóriami potenciálnych prijímateľov, a prierezové ciele, ako je inovácia, životné prostredie a zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu. Zmierňujúce opatrenia by sa mali týkať obmedzenia emisií v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ktoré pochádzajú z hlavných činností, ako je napríklad živočíšna výroba a používanie hnojív, ale aj zachovania záchytov oxidu uhličitého a zvýšenia sekvestrácie oxidu uhličitého s ohľadom na využívanie pôdy, zmenu využívania pôdy a odvetvie lesného hospodárstva. Priorita Únie v oblasti rozvoja vidieka v súvislosti s prenosom znalostí a inováciou v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach by sa mala uplatňovať horizontálne vo vzťahu k iným prioritám Únie pre rozvoj vidieka.

(5)

Priority Únie v oblasti rozvoja vidieka by sa mali dosahovať v rámci udržateľného rozvoja a podpory zo strany Únie pre cieľ, ktorým je ochrana a zlepšovanie životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 11 ZFEÚ, s ohľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“. Členské štáty by mali poskytovať informácie o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy v súlade so zámerom prideliť na tento účel aspoň 20 % rozpočtu Únie, a to pomocou metodiky, ktorú prijala Komisia.

(6)

Činnosti, ktoré vykonáva Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), a operácie, na ktoré prispieva, by mali byť konzistentné a zlučiteľné s podporou z iných nástrojov SPP.

(7)

S cieľom zabezpečiť bezprostredný začiatok a efektívnu realizáciu programov rozvoja vidieka by sa podpora z EPFRV mala zakladať na existencii podmienok administratívneho rámca, ktoré sú zdravé. Členské štáty by preto mali posúdiť uplatniteľnosť a plnenie určitých podmienok ex-ante. Každý členský štát by mal pripraviť buď národný program rozvoja vidieka pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov, alebo národný program, aj súbor regionálnych programov. V každom programe by sa mala identifikovať stratégia splnenia cieľov vo vzťahu k prioritám Únie pre rozvoj vidieka a výber opatrení. Tvorba programov by mala byť v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a zároveň by sa mala prispôsobiť národným súvislostiam a dopĺňať ostatné politiky Únie, najmä poľnohospodársku trhovú politiku, politiku súdržnosti a spoločnú rybársku politiku. Členské štáty, ktoré si vyberú, že pripravia súbor regionálnych programov, by mali byť tiež schopné pripraviť aj národný rámec bez samostatného vyčlenenia rozpočtových prostriedkov s cieľom uľahčiť koordináciu medzi regiónmi pri riešení celonárodných výziev.

(8)

Členské štáty by mali byť schopné začleniť do svojich programov rozvoja vidieka tematické čiastkové programy na riešenie špecifických potrieb v oblastiach, ktoré pre ne majú osobitný význam. Tematické čiastkové programy by sa mali okrem iného týkať mladých poľnohospodárov, malých poľnohospodárskych podnikov, horských oblastí, vytvorenia krátkych dodávateľských reťazcov, žien vo vidieckych oblastiach, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako aj biodiverzity. Tematické čiastkové programy by sa mali využiť aj na to, aby sa umožnilo prispieť na reštrukturalizáciu poľnohospodárskych sektorov, ktoré majú veľký vplyv na rozvoj vidieckych oblastí. Ako prostriedok na zvýšenie účinnej intervencie určitých tematických čiastkových programov by členské štáty mali mať možnosť stanoviť vyššiu mieru podpory pre určité operácie, na ktoré sa vzťahujú uvedené tematické čiastkové programy.

(9)

V programoch rozvoja vidieka by sa mali identifikovať potreby oblasti, na ktorú sa vzťahujú, a mali by opísať jednotnú stratégiu na ich naplnenie so zreteľom na priority Únie pre rozvoj vidieka. Uvedená stratégia by mala byť založená na stanovení cieľov. Mali by sa vytvoriť prepojenia medzi identifikovanými potrebami, stanovenými cieľmi a výberom opatrení na ich naplnenie. Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať aj všetky informácie požadované na posúdenie ich súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

(10)

Ciele by sa v programoch rozvoja vidieka mali stanoviť na základe spoločného súboru cieľových ukazovateľov pre všetky členské štáty a v prípade potreby na základe programových špecifických ukazovateľov. S cieľom uľahčiť túto úlohu by sa mali v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka vymedziť oblasti, na ktoré sa tieto ukazovatele vzťahujú. Vzhľadom na horizontálne uplatňovanie priority Únie pre rozvoj vidieka týkajúcej sa prenosu znalostí v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve sa intervencie v rámci tejto priority musia považovať za nevyhnutné pre cieľové ukazovatele vymedzené pre zvyšné priority Únie.

(11)

Je nevyhnutné stanoviť určité pravidlá tvorby a revízie programov rozvoja vidieka. Mal by sa stanoviť jednoduchší postup revízií, ktoré neovplyvňujú stratégiu programov ani príslušné finančné príspevky Únie.

(12)

Vývoj a špecializácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a osobitné výzvy, ktorým čelia mikropodniky a malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) vo vidieckych oblastiach, si vyžadujú primeranú úroveň technickej a ekonomickej odbornej prípravy, ako aj vyššiu kapacitu prístupu k znalostiam a informáciám a ich výmeny, aj prostredníctvom šírenia najlepších postupov poľnohospodárskej a lesohospodárskej výroby. Prenos znalostí a informačné opatrenia by nemali mať iba podobu tradičných kurzov odbornej prípravy, ale mali by sa tiež prispôsobiť potrebám vidieckych aktérov. Preto by sa mali podporovať aj semináre, školenia, demonštračné činnosti, informačné opatrenia a aj programy krátkodobých výmen pracovníkov v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch a návštev poľnohospodárskych podnikov a lesov. Získané znalosti a informácie by poľnohospodárom, správcom lesov, osobám pôsobiacim v potravinárskom odvetví a vidieckym MSP mali umožniť zvýšiť najmä svoju konkurencieschopnosť a efektívne využívanie zdrojov a zlepšiť svoju environmentálnu výkonnosť a zároveň prispieť k udržateľnosti vidieckeho hospodárstva. Pri poskytovaní podpory MSP môžu členské štáty uprednostniť MSP späté s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. S cieľom zabezpečiť, aby sa prenosom znalostí a informačnými opatreniami tieto výsledky skutočne dosiahli, by sa malo vyžadovať, aby poskytovatelia služieb v oblasti prenosu znalostí mali všetky primerané spôsobilosti.

(13)

Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky pomáhajú poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom, správcom lesov, iným pôdohospodárom a MSP vo vidieckych oblastiach zlepšovať udržateľné riadenie a celkovú výkonnosť ich poľnohospodárskeho podniku alebo podniku. Preto by sa malo podnecovať zriaďovanie takýchto služieb a využívanie poradenstva poľnohospodármi, mladými poľnohospodármi, správcami lesov, inými pôdohospodármi a MSP. S cieľom zvýšiť kvalitu a efektívnosť ponúkaného poradenstva by sa mali stanoviť minimálne kvalifikácie a pravidelná odborná príprava poradcov. Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (2), by mali pomôcť poľnohospodárom posudzovať výkonnosť ich poľnohospodárskeho podniku a identifikovať potrebné zlepšenie v súvislosti s povinnými požiadavkami týkajúcimi sa hospodárenia, s dobrým poľnohospodárskym a environmentálnym stavom, poľnohospodárskymi postupmi priaznivými pre klímu a životné prostredie stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (3) a opatreniami na úrovni poľnohospodárskych podnikov ustanovenými v programoch rozvoja vidieka zameraných na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov,

budovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu, trhovú orientáciu, ako aj na podporu podnikania. Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky by taktiež mali poľnohospodárom pomôcť identifikovať potrebné zlepšenia v súvislosti s požiadavkami, ktoré sú ustanovené na účely vykonávania článku 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (4) (ďalej len „rámcová smernica o vode“), ako aj požiadavkami určenými na vykonávanie článku 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (5) a článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (6), najmä pokiaľ ide o dodržiavanie všeobecných zásad integrovanej ochrany proti škodcom. Ak je to vhodné, poradenstvo by sa malo vzťahovať aj na pracovné alebo bezpečnostné normy súvisiace s poľnohospodárskym podnikom a malo by zahŕňať aj osobitné poradenstvo pre začínajúcich poľnohospodárov. Malo by byť tiež možné, aby poradenstvo zahŕňalo aj začiatok činnosti mladých poľnohospodárov, udržateľný rozvoj hospodárskych činností poľnohospodárskeho podniku a otázky miestneho spracovania a uvádzania na trh súvisiace s hospodárskou, poľnohospodárskou a environmentálnou výkonnosťou poľnohospodárskeho podniku. Môže sa poskytovať aj osobitné poradenstvo týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, biodiverzity, ochrany vody, rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov, ekologického poľnohospodárstva a zdravotných aspektov chovu zvierat. Pri poskytovaní podpory MSP majú členské štáty možnosť uprednostniť MSP späté s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. Služby riadenia poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky by mali poľnohospodárom pomôcť zlepšiť a uľahčiť riadenie ich poľnohospodárskeho podniku.

(14)

Systémy Únie alebo členských štátov týkajúce sa kvality vrátane systémov certifikácie poľnohospodárskych podnikov pre poľnohospodárske výrobky a potraviny poskytujú spotrebiteľom záruky kvality a charakteristík výrobku alebo použitého výrobného procesu vyplývajúce z účasti poľnohospodárov v týchto režimoch, pomáhajú dosiahnuť pridanú hodnotu príslušných výrobkov a znásobujú ich trhové príležitosti. Preto by sa poľnohospodári a skupiny poľnohospodárov mali povzbudzovať, aby sa na týchto systémoch zúčastňovali. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Vzhľadom na to, že trh poľnohospodárom v čase ich vstupu do takýchto systémov a v prvých rokoch účasti v plnej miere nenahradí ďalšie náklady a uložené povinnosti v dôsledku ich účasti, by sa podpora mala poskytovať novým účastníkom a mala by sa vzťahovať na obdobie najviac päť rokov. Vzhľadom na osobitné charakteristiky bavlny ako poľnohospodárskeho výrobku, by sa mali zahrnúť aj systémy kvality bavlny. Podpora by sa mala poskytovať aj na informačné a propagačné činnosti súvisiace s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú systémy kvality a certifikácie podporované na základe tohto nariadenia.

(15)

S cieľom zlepšiť hospodársku a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych podnikov a vidieckych podnikov, zlepšiť efektívnosť sektora uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh a ich spracovania, čo zahŕňa aj zriaďovanie malých spracovateľských a odbytových zariadení v kontexte krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov, s cieľom poskytnúť infraštruktúru potrebnú na rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podporovať nevýnosné investície potrebné na splnenie environmentálnych cieľov by sa mala poskytovať podpora na fyzické investície prispievajúce k týmto cieľom Počas programového obdobia 2007 – 2013 sa rôzne opatrenia vzťahovali na rôzne intervenčné oblasti. V záujme zjednodušenia, ale aj s cieľom umožniť prijímateľom navrhnúť a realizovať integrované projekty so zvýšenou pridanou hodnotou by sa jedno opatrenie malo vzťahovať na väčšinu druhov fyzických investícií. Členské štáty by mali zameriavať podporu na poľnohospodárske podniky oprávnené na pomoc na investície súvisiace s podporou životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov na základe výsledkov analýzy slabých a silných stránok, príležitostí a hrozieb („SWOT“) ako prostriedku na lepšie zacielenie uvedenej pomoci. V záujme uľahčenia začatia činnosti začínajúcich mladých poľnohospodárov možno udeliť dodatočné obdobie oprávnenosti pre investície zamerané na splnenie noriem Únie. V záujme posilnenia vykonávania nových noriem Únie by mali byť investície súvisiace s dodržiavaním týchto noriem oprávnené počas dodatočného obdobia oprávnené potom, ako sa tieto normy stanú pre poľnohospodársky podnik povinnými.

(16)

Poľnohospodárske odvetvie je viac ako iné odvetvia vystavené poškodeniu svojho produktívneho potenciálu prírodnými pohromami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami a katastrofami. S cieľom pomôcť životaschopnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov v súvislosti s takýmito katastrofami alebo udalosťami by sa mala poľnohospodárom poskytovať podpora na pomoc pri obnove poľnohospodárskeho potenciálu, ktorý bol poškodený. Členské štáty by mali zároveň zabezpečiť, aby sa predišlo nadmernej náhrade škody v dôsledku kombinácie národných a súkromných režimov kompenzácie a takýchto režimov Únie (najmä opatrenia riadenia rizík podľa tohto nariadenia).

(17)

Pre rozvoj vidieckych oblastí je nevyhnutné vytváranie a rozvoj novej hospodárskej činnosti v podobe nových poľnohospodárskych podnikov, diverzifikácie smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam vrátane poskytovania služieb poľnohospodárstvu a lesnému hospodárstvu; činností súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, sociálnou integráciou a činností v oblasti cestovného ruchu. Je tiež možné, aby diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam zahŕňala aj udržateľné riadenie lovných zdrojov. Opatrenie na rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti by malo mladým poľnohospodárom uľahčiť začatie podnikateľskej činnosti a štrukturálne prispôsobenie ich podnikov po ich zriadení. Okrem toho by sa mala podporovať aj diverzifikácia poľnohospodárov smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, ako aj zriaďovanie a rozvoj nepoľnohospodárskych MSP vo vidieckych oblastiach. Týmto opatrením by sa malo podnietiť aj podnikanie žien vo vidieckych oblastiach. Podnecovať by sa mal aj rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú potenciálne hospodársky životaschopné. S cieľom zabezpečiť životaschopnosť nových hospodárskych činností podporovaných v rámci tohto opatrenia by sa podpora mala podmieniť predložením podnikateľského plánu. Podpora na začatie podnikateľskej činnosti by sa mala vzťahovať iba na počiatočné obdobie života takéhoto podniku a nemala by sa z nej stať prevádzková pomoc. Preto ak sa členské štáty rozhodnú poskytnúť pomoc v splátkach, takéto splátky by sa mali vzťahovať na obdobie najviac päť rokov. Okrem toho by sa v záujme povzbudenia reštrukturalizácie odvetvia poľnohospodárstva mala poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení v rámci režimu pre malých poľnohospodárov ustanovenom hlavou V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (ďalej len „režim malých poľnohospodárov“) a ktorí sa zaviazali previesť celý svoj podnik a zodpovedajúce platobné nároky na iného poľnohospodára, poskytovať podpora vo forme ročných alebo jednorazových platieb.

V záujme riešenia problémov mladých poľnohospodárov v súvislosti s prístupom k pôde sú členské štáty schopné ponúkať túto pomoc aj v kombinácii s inými formami podpory, napríklad za pomoci finančných nástrojov.

(18)

MSP sú základom vidieckeho hospodárstva Únie. Rozvoj poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych podnikov by mal byť zameraný na podporu zamestnanosti a vytváranie kvalitných pracovných miest vo vidieckych oblastiach, zachovanie existujúcich pracovných miest, zníženie sezónnych výkyvov zamestnanosti, rozvoj nepoľnohospodárskych sektorov mimo poľnohospodárstva a spracovania poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Zároveň by mal podporovať integráciu podnikov a miestnych medziodvetvových prepojení. Mali by sa podporovať projekty, ktoré spoja poľnohospodárstvo a vidiecky cestovný ruch prostredníctvom propagácie udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach a prírodné a kultúrne dedičstvo, ako aj investície do energie z obnoviteľných zdrojov.

(19)

Rozvoj miestnej infraštruktúry a miestnych základných služieb vo vidieckych oblastiach vrátane služieb v oblasti voľného času a kultúry, obnova dedín a činnosti zamerané na obnovu a skvalitnenie kultúrneho a prírodného dedičstva dedín a vidieckych krajinných oblastí sú podstatným prvkom každého úsilia o využitie potenciálu rastu a na podporu udržateľnosti vidieckych oblastí. Preto by sa mala poskytnúť podpora na operácie s týmto cieľom vrátane prístupu k informačným a komunikačným technológiám a rozvoja rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia. V súlade s týmito cieľmi by sa mal povzbudzovať rozvoj služieb a infraštruktúry, ktorý vedie k sociálnemu začleňovaniu a zvráteniu tendencie sociálneho a hospodárskeho úpadku a vyľudňovania vidieckych oblastí. S cieľom dosiahnuť maximálnu efektívnosť takejto podpory by sa príslušné operácie mali realizovať v súlade s plánmi rozvoja obcí a ich základných služieb, ak takéto plány existujú, vypracovanými jednou alebo viacerými vidieckymi obcami. V záujme tvorby synergií a zlepšenia spolupráce by operácie mali vo vhodných prípadoch podporovať aj väzby medzi vidiekom a mestom. Členské štáty majú možnosť uprednostniť investície komunitných partnerstiev za miestny rozvoj a projekty riadené miestnymi komunitnými organizáciami.

(20)

Lesné hospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou rozvoja vidieka a podpora na udržateľné využívanie pôdy šetrné voči klíme by mala zahŕňať rozvoj zalesnených oblastí a udržateľné obhospodarovanie lesov. Počas programového obdobia 2007 – 2013 sa rôzne opatrenia vzťahovali na rôzne druhy podpory investícií do lesného hospodárstva a podpory jeho riadenia. V záujme zjednodušenia a umožnenia prijímateľom navrhnúť a realizovať integrované projekty so zvýšenou pridanou hodnotou by sa malo jedno opatrenie vzťahovať na všetky druhy podpory investícií do lesného hospodárstva a podpory jeho riadenia. Uvedené opatrenie by sa malo vzťahovať na rozšírenie a zlepšenie lesných zdrojov prostredníctvom zalesňovania pôdy a vytvárania agrolesníckych systémov, v ktorých sa kombinujú systémy extenzívneho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Malo by sa tiež vzťahovať na obnovu lesov poškodených požiarmi alebo inými prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a príslušné preventívne opatrenia; na investície do lesníckych technológií a spracovania, mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh s cieľom zlepšiť ekonomickú a environmentálnu výkonnosť správcov lesov; a na nevýnosné investície, ktorými sa zlepšuje ekosystém, ako aj odolnosť voči zmene klímy a environmentálna hodnota lesných ekosystémov. Podpora by nemala narušiť hospodársku súťaž a mala by byť neutrálna z pohľadu trhu. V dôsledku toho by sa mali zaviesť obmedzenia veľkosti a právneho postavenia prijímateľov. Mali by sa prijať preventívne opatrenia proti požiarom v oblastiach, ktoré členské štáty klasifikovali ako oblasti so stredným alebo vysokým rizikom vzniku požiarov. Všetky preventívne opatrenia by mali byť súčasťou plánu ochrany lesov. V prípade opatrenia prijatého na obnovu poškodeného lesného potenciálu, by mal byť výskyt prírodnej katastrofy predmetom formálneho uznania verejnou vedeckou organizáciou.

Pri prijímaní opatrení v oblasti lesného hospodárstva by sa mali zohľadniť záväzky Únie a členských štátov na medzinárodnej úrovni a dané opatrenia by sa mali zakladať na národných alebo regionálnych lesníckych programoch členských štátov alebo na rovnocenných nástrojoch, ktoré by mali zohľadňovať záväzky prijaté na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe. Mali by prispieť k realizácii stratégie Únie v oblasti lesného hospodárstva v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom: „Nová stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva: pre lesy a odvetvie lesného hospodárstva“.

(21)

Skupiny a organizácie výrobcov pomáhajú poľnohospodárom spoločne čeliť výzvam zvýšenej konkurencie a konsolidácie následných trhov v súvislosti s uvádzaním ich výrobkov na trh, a to aj na miestnych trhoch. Vytváranie skupín a organizácií výrobcov by sa preto malo podnecovať. S cieľom zabezpečiť najlepšie využitie obmedzených finančných zdrojov by mali podporu získavať iba skupiny a organizácie výrobcov, ktorých možno považovať za MSP. Členské štáty majú možnosť uprednostniť skupiny a organizácie výrobcov kvalitných výrobkov, na ktoré sa vzťahujú systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín. S cieľom zabezpečiť, aby sa skupina alebo organizácia výrobcov stala životaschopným subjektom, by sa udelenie podpory skupine alebo organizácii výrobcov malo podmieniť predložením podnikateľského plánu členským štátom. S cieľom predísť poskytovaniu prevádzkovej pomoci a zachovať stimulačnú úlohu podpory by sa jej maximálne trvanie malo obmedziť na päť rokov odo dňa uznania skupiny alebo organizácie výrobcov na základe jej podnikateľského plánu.

(22)

Agro-environmentálne platby súvisiace s klímou by mali ďalej zohrávať prvoradú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja vidieckych oblastí a pri reagovaní na zvýšený dopyt spoločnosti po environmentálnych službách. Mali by ďalej povzbudzovať poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, aby slúžili spoločnosti ako celku tak, že zavedú alebo budú ďalej uplatňovať poľnohospodárske postupy, ktoré prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a ktoré sú zlučiteľné s ochranou a zlepšovaním životného prostredia, krajiny a jej charakteristík, prírodných zdrojov, pôdy a genetickej rozmanitosti. V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať ochrane genetických zdrojov v poľnohospodárstve a ďalším potrebám poľnohospodárskych systémov s vysokou prírodnou hodnotou. Platby by mali prispieť ku krytiu ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku prijatých záväzkov a mali by sa vzťahovať iba na záväzky, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom neviedli k dvojitému financovaniu podľa tohto nariadenia i nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. V mnohých situáciách súčinnosť vyplývajúca zo záväzkov, ktoré spoločne prijala skupina poľnohospodárov, znásobuje prínos pre životné prostredie a klímu. Spoločné činnosti však so sebou prinášajú ďalšie transakčné náklady, ktoré by sa mali primerane nahradiť. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári a iní pôdohospodári mohli správne plniť záväzky, ktoré prijali, by sa členské štáty mali usilovať poskytnúť im požadované zručnosti a znalosti.

Členské štáty by mali pokračovať v úsilí, ktoré vynakladali počas programového obdobia 2007 – 2013, a na každý program rozvoja vidieka zameraný na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu ako aj na environmentálne otázky malo by sa od nich požadovať, aby vynaložili minimálne 30 % celkového príspevku z EPFRV. Tento výdaj by mal uskutočniť prostredníctvom agroenvironmentálno-klimatických opatrení súvisiacich s klímou a platieb v oblasti ekologického poľnohospodárstva a platieb oblastiam s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami na platby v oblasti lesného hospodárstva, prostredníctvom platieb pre územia sústavy Natura 2000 a podpory investícií súvisiacich s klímou a životným prostredím.

(23)

Platby poľnohospodárom na konverziu na ekologické poľnohospodárstvo alebo na jeho zachovanie by mali povzbudzovať poľnohospodárov k účasti na takýchto režimoch, a tým odpovedať na rastúci dopyt spoločnosti po používaní poľnohospodárskych postupov šetrných k životnému prostrediu a po vysokých normách pre dobré životné podmienky zvierat. S cieľom zvýšiť súčinnosť prínosov týchto opatrení pre biologickú diverzitu by sa mali povzbudzovať opatrenia ekologického poľnohospodárstva, kolektívne zmluvy alebo spolupráca medzi poľnohospodármi, ktorých benefity sú schopné pokryť väčšie priľahlé oblasti. S cieľom predísť rozsiahlemu návratu poľnohospodárov ku konvenčnému poľnohospodárstvu by sa mali podporovať opatrenia na konverziu aj opatrenia na zachovanie. Platby by mali prispieť ku krytiu vzniknutých ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku záväzku a mali by sa vzťahovať iba na záväzky, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom neviedli k dvojitému financovaniu podľa tohto nariadenia i nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (DP). V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(24)

Podpora by sa mala naďalej poskytovať poľnohospodárom a správcom lesov na prekonanie osobitných znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (7) a smernice Rady 92/43/EHS (8), a aby sa prispelo k účinnému riadeniu lokalít sústavy Natura 2000. Poľnohospodárom by sa pritom mala poskytovať aj podpora určená na prekonávanie znevýhodnení v povodiach riek, ktoré vyplývajú z vykonania rámcovej smernice o vode. Podpora by mala byť spojená so špecifickými požiadavkami opísanými v programe rozvoja vidieka, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom neviedli k dvojitému financovaniu podľa tohto nariadenia i nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Okrem toho by členské štáty mali pri celkovom navrhovaní svojich programov rozvoja vidieka zohľadniť osobitné potreby území sústavy Natura 2000.

(25)

Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami by mali povzbudzovaním k neustálemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy prispievať k zachovaniu vidieckej krajiny, ako aj k zachovaniu a propagácii udržateľných poľnohospodárskych systémov. Aby sa zabezpečila účinnosť takejto podpory, platby by mali poľnohospodárom nahradiť stratu príjmu a ďalšie náklady spojené so znevýhodnením príslušnej oblasti. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia č. (EÚ) č. 1307/2013.

(26)

S cieľom zabezpečiť efektívne využitie finančných prostriedkov Únie a rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v celej Únii by sa na základe objektívnych kritérií mali vymedziť horské oblasti a oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. V prípade oblastí s prírodnými obmedzeniami by tieto kritériá mali byť biofyzikálne a mali by sa opierať o pevné vedecké dôkazy. Mali by sa prijať prechodné dojednania s cieľom uľahčiť postupné zrušenie platieb v oblastiach, ktoré sa na základe uplatnenia týchto kritérií už nebudú považovať za oblasti s prírodnými obmedzeniami.

(27)

Poskytovaním podpory poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu prijať prísnejšie normy pre chov hospodárskych zvierat, ako sú príslušné povinné normy, by sa poľnohospodári mali naďalej povzbudzovať k tomu, aby zavádzali prísne normy v oblasti životných podmienok zvierat. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(28)

Naďalej by sa mali poskytovať platby správcom lesov, ktorí poskytujú služby ochrany lesov šetrné k životnému prostrediu alebo služby ochrany lesov šetrné voči klíme prostredníctvom prijatia záväzkov na zlepšenie biologickej diverzity, zachovanie lesných ekosystémov s vysokou hodnotou, zlepšenie ich potenciálu na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a posilňovanie ochrannej hodnoty lesov, pokiaľ ide o eróziu pôdy, udržiavanie vodných zdrojov a prírodné riziká. V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať ochrane a propagácii genetických zdrojov lesov. Platby by sa mali poskytnúť na environmentálne záväzky týkajúce sa lesov, ktoré presahujú príslušné povinné normy stanovené vo vnútroštátnom práve.

(29)

Počas programového obdobia 2007 – 2013 bola jediným druhom spolupráce, ktorý sa výslovne podporoval v rámci politiky rozvoja vidieka, spolupráca na vývoji nových výrobkov, procesov a technológií v odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva a v odvetví lesného hospodárstva. Podpora tohto druhu spolupráce je stále potrebná, ale mala by sa prispôsobiť, aby lepšie vyhovovala požiadavkám znalostnej ekonomiky. V tejto súvislosti by malo byť možné financovať v rámci daného opatrenia projekty jedného hospodárskeho subjektu pod podmienkou, že dosiahnuté výsledky sa budú šíriť, čím sa dosiahne cieľ šírenia nových postupov, procesov alebo výrobkov. Okrem toho je zrejmé, že podpora širšej škály druhov spolupráce so širšou škálou prijímateľov, od menších hospodárskych subjektov po väčšie, môže prispieť k splneniu cieľov politiky rozvoja vidieka tak, že pomôže hospodárskym subjektom vo vidieckych oblastiach prekonať ekonomické, environmentálne a iné nevýhody fragmentácie. Toto opatrenie by sa preto malo rozšíriť. Podpora pre malé hospodárske subjekty na organizáciu spoločných pracovných postupov a spoločné využívanie zariadení a zdrojov by im mala pomôcť udržať si hospodársku životaschopnosť napriek ich malej veľkosti. Podpora horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi aktérmi v dodávateľskom reťazci, ako aj na propagačné činnosti v miestnom kontexte by mala slúžiť ako katalyzátor pre ekonomicky racionálny rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov, miestnych trhov a miestnych potravinových reťazcov. Podpora spoločných prístupov k environmentálnym projektom a postupom by mala pomôcť zabezpečiť väčší a konzistentnejší prínos pre životné prostredie a klímu, ako ten, ktorý dokážu poskytnúť jednotlivé hospodárske subjekty konajúce bez spojenia s inými (napríklad prostredníctvom postupov používaných na väčších súvislých plochách).

Podpora by sa mala poskytovať v rôznych formách. Klastre a siete majú osobitný význam pre výmenu odborných znalostí, ako aj pre vývoj nových a špecializovaných odborných znalostí, služieb a výrobkov. Pilotné projekty sú dôležitými nástrojmi na overenie komerčnej uplatniteľnosti technológií, metód a postupov v rôznych kontextoch a na ich prispôsobenie v prípade potreby. Operačné skupiny sú kľúčovým prvkom európskeho partnerstva v oblasti inovácií (ďalej len „EIP“) zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť. Ďalším významným nástrojom sú stratégie miestneho rozvoja fungujúce mimo rámca miestneho rozvoja iniciatívy LEADER – medzi verejnými a súkromnými aktérmi z vidieckych a mestských oblastí. Na rozdiel od prístupu iniciatívy LEADER je možné, by sa takéto partnerstvá a stratégie obmedzili na jeden sektor alebo pomerne špecifické rozvojové ciele vrátane uvedených cieľov. Členské štáty majú možnosť uprednostniť spoluprácu medzi subjektmi zahŕňajúcimi prvovýrobcov. V rámci tohto opatrenia by na podporu mali byť oprávnené aj medziodvetvové organizácie. Takáto podpora by mala byť obmedzená na obdobie siedmich rokov s výnimkou kolektívneho opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy v riadne odôvodnených prípadoch.

(30)

Poľnohospodári sú v súčasnosti v dôsledku zmeny klímy a zvýšenej nestálosti cien vystavení rastúcim ekonomickým a environmentálnym rizikám. V tejto súvislosti narastá pre poľnohospodárov význam efektívneho riadenia rizík. Následne by sa malo vytvoriť opatrenie zamerané na riadenie rizík na pomoc poľnohospodárom pri riešení najčastejších rizík, ktorým čelia. Toto opatrenie by preto malo pomôcť poľnohospodárom pokryť poistné, ktoré platia za poistenie plodín, zvierat a rastlín, ako aj pomôcť vytvoriť vzájomné fondy a kompenzáciu, ktorá sa z takýchto fondov vypláca poľnohospodárom za straty, ktoré utrpia v dôsledku nepriaznivých poveternostných udalostí, vypuknutia chorôb zvierat alebo rastlín, zamorenia škodcami alebo environmentálnych nehôd. Malo by zahŕňať aj nástroj stabilizácie príjmu v podobe vzájomného fondu na podporu pre poľnohospodárov, ktorí čelia prudkému poklesu príjmov. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v celej Únii, nenarušenú hospodársku súťaž a dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie by sa mali stanoviť osobitné podmienky pre poskytnutie podpory v rámci týchto opatrení. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(31)

Prístup k miestnemu rozvoju v rámci iniciatívy LEADER za mnohé roky preukázal svoju efektívnosť v rámci podpory rozvoja vidieckych oblastí, ktorá v celom rozsahu zohľadňuje multisektorové potreby endogénneho rozvoja vidieka prostredníctvom prístupu zdola nahor. Preto by sa v iniciatíve LEADER malo v budúcnosti pokračovať a jej uplatňovanie by malo zostať povinné pre programy rozvoja vidieka na národnej a/alebo regionálnej úrovni.

(32)

Podpora z EPFRV na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER by mala zahŕňať aj projekty spolupráce medzi skupinami v rámci jedného členského štátu alebo projekty nadnárodnej spolupráce medzi skupinami vo viacerých členských štátoch alebo projekty spolupráce medzi skupinami v členských štátoch so skupinami v tretích krajinách.

(33)

S cieľom umožniť partnerom vo vidieckych oblastiach, ktorí ešte neuplatňujú iniciatívu LEADER, vyskúšať si to a pripraviť sa na návrh a realizáciu stratégie miestneho rozvoja by sa mal financovať aj „štartovací balík iniciatívy LEADER.

(34)

Investície sú bežné pre mnoho opatrení rozvoja vidieka podľa tohto nariadenia a môžu sa týkať operácií veľmi rozmanitého charakteru. S cieľom zabezpečiť jasnosť realizácie týchto operácií by sa mali stanoviť určité spoločné pravidlá pre všetky investície. Týmito spoločnými pravidlami by sa mali vymedziť druhy výdavkov, ktoré sa môžu považovať za investičné výdavky, a malo by sa zabezpečiť, aby podporu dostali iba také investície, ktorými sa vytvára nová hodnota v poľnohospodárstve. S cieľom uľahčiť vykonávanie investičných projektov by členské štáty mali mať možnosť vyplácať zálohové platby. S cieľom zabezpečiť efektívnosť, spravodlivosť a udržateľný vplyv pomoci z EPFRV by sa mali stanoviť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že investície spojené s operáciami budú trvalé a podpora z EPFRV sa nepoužije na narušenie hospodárskej súťaže.

(35)

Z EPFRV by malo byť možné podporovať investície do zavlažovania, ktoré prinášajú hospodárske a environmentálne výhody pod podmienkou zabezpečenia, udržateľnosti daného zavlažovania. V dôsledku toho by sa podpora v každom prípade mala poskytovať iba vtedy, keď sa v danej oblasti uplatňuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia v súlade s rámcovou smernicou o vode a keď je na úrovni investície už zavedené alebo sa v rámci investície zavádza meranie vody. Investície zamerané na zlepšenie existujúcej zavlažovacej infraštruktúry alebo zariadenia by mali priniesť určité minimálne zvýšenie pokiaľ ide o efektívnosť využívania vody vyjadrené ako potenciál úspory vody. Ak sa vodný útvar, ktorého sa týka daná investícia, dostáva pod tlak z dôvodu súvisiaceho s množstvom vody podľa analytického rámca stanoveného rámcovou smernicou o vode, polovica tohto zvýšenia pokiaľ ide o efektívnosť využívania vody by sa mala využiť na skutočné zníženie spotreby vody na úrovni podporovanej investície, aby sa znížil tlak na dotknutý vodný útvar. Mali by sa stanoviť určité prípady, v ktorých sa požiadavky na potenciálnu alebo skutočnú úsporu vody nemôžu alebo nemusia uplatňovať, vrátane tých, ktoré sa týkajú investícií do recyklácie alebo opätovného použitia vody. Okrem podpory investícií zameraných na zlepšovanie existujúceho zariadenia by sa mala ustanoviť aj podpora z EPFRV pre investície do nového zavlažovania, ktorá by podliehala zisteniam environmentálnej analýzy. Až na určité výnimky by sa však nové zavlažovanie nemalo podporovať vtedy, ak je už dotknutý vodný útvar pod tlakom a ak existuje veľmi vysoké riziko, že udelením podpory za daných okolností by sa zhoršili existujúce problémy v oblasti životného prostredia.

(36)

Určité opatrenia podľa tohto nariadenia vyžadujú od prijímateľov, aby prevzali záväzky, ktoré trvajú najmenej päť rokov. Počas tohto obdobia sa môže situácia poľnohospodárskeho podniku alebo prijímateľa zmeniť. Preto by sa mali stanoviť pravidlá s cieľom určiť, ako by sa v takýchto prípadoch malo postupovať.

(37)

V niektorých opatreniach podľa tohto nariadenia sa poskytnutie podpory podmieňuje tým, že prijímatelia prijmú záväzky presahujúce referenčnú úroveň vymedzenú v podobe povinných noriem alebo požiadaviek. Vzhľadom na možné zmeny práva počas obdobia záväzkov, ktoré vyústia do zmeny referenčnej úrovne, by sa malo prijať ustanovenie týkajúce sa revízie príslušných zmlúv s cieľom zabezpečiť nepretržité dodržiavanie uvedenej podmienky.

(38)

S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné zdroje na rozvoj vidieka využívali najlepším možným spôsobom, a zamerať opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka s cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi by členské štáty mali stanoviť výberové kritériá na výber projektov. Výnimka z tohto pravidla by sa mala vzťahovať len na platby v rámci agro-environmentálnych opatrení súvisiacich s klímou, ekologickým poľnohospodárstvom, sústavou Natura 2000 a rámcovou smernicou o vode, oblastí čeliacim prírodným alebo iným špecifickým obmedzeniam, dobrých životných podmienok zvierat, lesnícko-environmentálnych a klimatických služieb, ako aj v rámci opatrení súvisiacich s riadením rizika. Pri uplatňovaní výberových kritérií by sa mala zohľadniť veľkosť operácie v súlade so zásadou proporcionality.

(39)

EPFRV by mal prostredníctvom technickej pomoci podporovať opatrenia súvisiace s realizáciou programov rozvoja vidieka vrátane nákladov, ktoré súvisia s ochranou symbolov a skratiek týkajúcich sa systémov kvality Únie, pričom na účasť v nich sa môže poskytovať podpora podľa tohto nariadenia, a nákladov, ktoré členským štátom vznikajú pri vymedzovaní oblastí s prírodnými obmedzeniami.

(40)

Preukázalo sa, že prepojenie národných sietí, organizácií a správnych orgánov zapojených do rôznych fáz realizácie programu organizované v kontexte európskej siete pre rozvoj vidieka môže zohrávať veľmi významnú úlohu pri zlepšovaní kvality programov rozvoja vidieka zvyšovaním účasti zainteresovaných strán na riadení rozvoja vidieka a pri informovaní širokej verejnosti o jeho prínose. Preto by sa malo financovať ako súčasť technickej pomoci na úrovni Únie. S cieľom zohľadniť osobitné potreby hodnotenia by sa mala v rámci európskej siete pre rozvoj vidieka zriadiť európska hodnotiaca zložka pre rozvoj vidieka, aby sa prepojili všetci zainteresovaní aktéri, a uľahčila sa tak výmena odborných znalostí v tejto oblasti.

(41)

EIP zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť by malo prispieť k dosiahnutiu cieľov Európy do roku 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Je dôležité, aby sa v rámci tohto partnerstva spojili všetci relevantní aktéri na úrovni Únie, členských štátov a regiónov a aby členským štátom prezentovali nové nápady, ako zracionalizovať, zjednodušiť a lepšie koordinovať existujúce nástroje a iniciatívy a v prípade potreby k nim doplniť nové opatrenia.

(42)

S cieľom prispieť k splneniu cieľov EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť by sa mala zriadiť sieť EIP, ktorou sa prepoja operačné skupiny, poradenské služby a výskumníci zapojení do realizácie opatrení zameraných na inováciu v poľnohospodárstve. Mala by sa financovať ako súčasť technickej pomoci na úrovni Únie.

(43)

Členské štáty by mali vyhradiť časť celkovej sumy každého programu rozvoja vidieka vyčlenenej na technickú pomoc na financovanie zriadenia a prevádzky národnej vidieckej siete, ktorá spája organizácie a správne orgány zapojené do rozvoja vidieka vrátane EIP s cieľom zvýšiť ich účasť na realizácii programu a zlepšiť kvalitu programov rozvoja vidieka. Národné vidiecke siete by mali na tento pripraviť a realizovať akčný plán.

(44)

Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať inovačné opatrenia propagujúce poľnohospodárske odvetvie, ktoré účinne využíva zdroje, je produktívne a produkuje málo emisií, s podporou EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva. Cieľom EIP by mala byť podpora rýchlejšieho a širšieho uplatňovania inovačných riešení v praxi. EIP by malo vytvoriť pridanú hodnotu posilnením prijímania a efektívnosti nástrojov týkajúcich sa inovácií a posilnením súčinnosti medzi nimi. EIP by malo zaplniť medzery lepším prepojením výskumu s poľnohospodárstvom v praxi.

(45)

Realizáciu inovačných projektov v kontexte EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť by mali vykonávať operačné skupiny, ktoré spájajú poľnohospodárov, správcov lesov, vidiecke komunity, výskumníkov, MVO, poradcov, podniky a iných subjektov, ktorých sa týka inovácia v poľnohospodárskom odvetví. S cieľom zabezpečiť, aby výsledky takýchto projektov boli prínosom pre celé odvetvie, by sa tieto výsledky v oblasti inovácie a výmeny znalostí v rámci Únie a s tretími krajinami mali šíriť.

(46)

Malo by sa prijať ustanovenie, v ktorom sa určí celková suma podpory Únie na rozvoj vidieka podľa tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, v súlade s viacročným finančným rámcom na obdobie 2014 až 2020. Disponibilné rozpočtové prostriedky by sa mali v rámci tvorby programov indexovať paušálne.

(47)

S cieľom uľahčiť správu finančných prostriedkov EPFRV by sa mala stanoviť jednotná miera príspevku podpory z EPFRV na programovanie rozvoja vidieka vo vzťahu k verejným výdavkom v členských štátoch. S cieľom zohľadniť osobitný význam alebo charakter určitých druhov operácií by sa vo vzťahu k nim mali stanoviť osobitné miery príspevku. S cieľom zmierniť osobitné obmedzenia vyplývajúce z úrovne rozvoja, odľahlosti a ostrovného charakteru by sa mala stanoviť vhodná miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny, najvzdialenejšie regióny uvedené v ZFEÚ a menšie ostrovy v Egejskom mori, ako aj prechodné regióny.

(48)

Členské štáty by mali vykonať všetky potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby ich opatrenia rozvoja vidieka boli overiteľné a kontrolovateľné, a mali by zaviesť primerané ustanovenia. Na tento účel by riadiaci orgán a platobná agentúra mali poskytnúť posúdenie ex-ante a zaviazať sa, že budú posudzovať opatrenia počas realizácie programu. Opatrenia, ktoré nezodpovedajú tejto podmienke, by sa mali upraviť.

(49)

Komisia a členské štáty by mali vykonať všetky potrebné kroky, aby zabezpečili riadne riadenie programov rozvoja vidieka. V tejto súvislosti by Komisia mala vykonať primerané opatrenia a kontroly a členské štáty by mali prijať opatrenia s cieľom zaručiť riadne fungovanie ich systémov riadenia.

(50)

Za riadenie a realizáciu každého programu rozvoja vidieka by mal byť zodpovedný jeden riadiaci orgán. Jeho povinnosti by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. Riadiaci orgán by mal mať možnosť delegovať časť svojich povinností a zatiaľ čo si ponechá zodpovednosť za efektívnosť a správnosť riadenia. Ak program rozvoja vidieka obsahuje tematické čiastkové programy, riadiaci orgán by mal mať možnosť poveriť iný subjekt riadením a realizáciou príslušného čiastkového programu vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré sa naň vyčlenili v programe, pričom zabezpečí riadne finančné riadenie týchto čiastkových programov. Ak má členský štát riadiť viac ako jeden program, môže sa zriadiť koordinačný orgán na zabezpečenie súladu.

(51)

Každý program rozvoja vidieka by mal podliehať pravidelnému monitorovaniu jeho vykonávanie a pokrok v plnení stanovených cieľov. Nakoľko preukázanie a zlepšenie vplyvu a efektívnosti činností vykonávaných v rámci EPFRV závisí aj od vhodného hodnotenia vo fáze prípravy, realizácie a dokončenia programu. Komisia a členské štáty by mali spoločne vytvoriť systém monitorovania a hodnotenia s cieľom preukázať pokrok a posúdiť vplyv a efektívnosť realizácie politiky rozvoja vidieka.

(52)

S cieľom zabezpečiť, aby sa informácie mohli zhromažďovať na úrovni Únie, by mal súčasťou tohto systému monitorovania a hodnotenia byť súbor spoločných ukazovateľov. Kľúčové informácie o realizácii programov rozvoja vidieka by sa mali zaznamenávať a uchovávať elektronicky ako prostriedok na uľahčenie zhromažďovania údajov. Od prijímateľov by sa preto malo vyžadovať, aby poskytovali minimálne potrebné informácie nevyhnutné pre monitorovanie a hodnotenie.

(53)

Zodpovednosť za monitorovanie programu by mal mať riadiaci orgán spoločne s monitorovacím výborom zriadeným na tento účel. Monitorovací výbor by mal byť zodpovedný za monitorovanie efektívnosť realizácie programu. Na tento účel by sa mali špecifikovať jeho povinnosti.

(54)

Monitorovanie programu by malo zahŕňať prípravu výročnej správy o realizácii, ktorá sa má poslať Komisii.

(55)

Každý program rozvoja vidieka by mal podliehať hodnoteniu s cieľom zlepšiť jeho kvalitu a preukázať dosiahnuté výsledky.

(56)

Články 107, 108 a 109 ZFEÚ by sa mali vzťahovať na podporu pre opatrenia rozvoja vidieka na základe tohto nariadenia. Napriek tomu by sa malo stanoviť, že vzhľadom na špecifické charakteristiky poľnohospodárskeho odvetvia by sa uvedené ustanovenia ZFEÚ nemali uplatňovať na opatrenia rozvoja vidieka týkajúce sa operácií patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, ktoré sa vykonávajú podľa tohto nariadenia a v súlade s ním, alebo platieb realizovaných členskými štátmi a určených na poskytovanie doplnkového vnútroštátneho financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.

(57)

Okrem toho s cieľom zabezpečiť jednotnosť s opatreniami rozvoja vidieka oprávnenými na podporu Únie a zjednodušiť postupy by sa platby realizované členskými štátmi a určené na poskytnutie doplnkového vnútroštátneho financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, mali zaradiť do programu rozvoja vidieka na posúdenie a schválenie v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť, aby sa nerealizovalo doplnkové vnútroštátne financovanie, okrem prípadu, ak ho schválila Komisia, by sa príslušnému členskému štátu malo zabrániť začať realizovať svoje navrhované doplnkové financovanie rozvoja vidieka, kým nie je schválené. Platby realizované členskými štátmi a určené na poskytnutie doplnkového vnútroštátneho financovania operácií rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, by sa mali oznámiť Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia prijatého podľa nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (9), a členským štátom by sa malo zabrániť začať realizovať, kým sa uvedený postup oznamovania neukončí konečným schválením Komisiou.

(58)

Mal by sa zriadiť elektronický informačný systém s cieľom zabezpečiť efektívnu a bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu, ako aj zaznamenávať, uchovávať a spravovať kľúčové informácie a správy o monitorovaní a hodnotení.

(59)

Malo by sa uplatňovať právo Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (10) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11).

(60)

Na účely doplnenia alebo zmeny určitých nepodstatných prvkov tohto nariadenia by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(61)

Uvedené splnomocnenie by malo zahŕňať: podmienky, za ktorých sa právnická osoba má považovať za „mladého poľnohospodára“, a určenie obdobia odkladu na získanie zručností, trvanie a obsah programov výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch a návštev poľnohospodárskych podnikov a lesov.; Malo by tiež zahŕňať: osobitné systémy Únie podľa článku 17 ods. 1 písm. a) a charakteristiky skupín výrobcov a druhov činností, na ktoré sa môže získavať podpora podľa článku 17 ods. 2, ako aj stanovenie podmienok na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže, na zabránenie diskriminácii výrobkov a na vylúčenie obchodných značiek z podpory.

(62)

Uvedené splnomocnenie by malo okrem toho zahŕňať: minimálny obsah podnikateľských plánov a kritériá, ktoré majú členské štáty používať na stanovenie prahových hodnôt uvedených v článku 19 ods. 4; vymedzenie určitých minimálnych environmentálnych požiadaviek pre zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí; podmienky uplatniteľné na agro-environmentálne záväzky súvisiace s klímou, ktorých cieľom je rozšíriť chov hospodárskych zvierat, chovať miestne plemená, ktorých chov je ohrozený, alebo zachovať genetické zdroje rastlín ohrozených genetickou eróziou, ako aj vymedzenie oprávnených operácií na ochranu a udržateľné využívanie a rozvoj genetických zdrojov. Malo by tiež zahŕňať: metódu výpočtu, ktorá sa má použiť na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 pre agro-environmentálne záväzky súvisiace s klímou, opatrenia v rámci ekologického poľnohospodárstva, opatrenia podľa sústavy Natura 2000 a opatrenia podľa rámcovej smernice o vode; vymedzenie oblastí, v ktorých majú záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat zabezpečiť prísnejšie normy výrobných postupov; druh operácií oprávnených na podporu na účely ochrany a podpory lesných genetických zdrojov; vymedzenie charakteristík pilotných projektov, klastrov, sietí, krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov, ktoré budú oprávnené na podporu, ako aj podmienky poskytnutia pomoci na druhy operácií uvedené v rámci tohto opatrenia.

(63)

Uvedené splnomocnenie by malo ďalej zahŕňať: minimálne a maximálne trvanie komerčných úverov v rámci vzájomných fondov na základe opatrení na riadenie rizík podľa tohto nariadenia; podmienky, za ktorých sa náklady spojené s lízingovými zmluvami alebo zariadením z druhej ruky môžu považovať za oprávnené investičné výdavky, ako aj vymedzenie typov infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú oprávnené na investície; podmienky uplatniteľné na konverziu alebo úpravu záväzkov v rámci opatrení uvedených v článkoch 28, 29, 33 a 34, ako aj vymedzenie iných situácií, v ktorých sa vrátenie pomoci nevyžaduje. Malo by tiež zahŕňať: preskúmanie stropov stanovených v prílohe I; podmienky, za ktorých sa podpora schválená Komisiou podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 môže začleniť do podpory ustanovenej v tomto nariadení, okrem iného aj na technickú pomoc a na hodnotenia ex-post, s cieľom uľahčiť hladký prechod zo systému ustanoveného nariadením (ES) č. 1698/2005 na systém zriadený týmto nariadením. Uvedené akty by mali podľa potreby v záujme zohľadnenia Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky zahŕňať v prípade Chorvátska aj prechod z podpory rozvoja vidieka podľa nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006 (12).

(64)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o obsah programov rozvoja vidieka a národných rámcov, schvaľovanie programov a ich úpravy, postupy a harmonogramy schvaľovania programov, postupy a harmonogramy schvaľovania úprav programov a národných rámcov vrátane nadobudnutia ich účinnosti a frekvencie predkladania, pravidlá platobných metód nákladov účastníkov na činnostiach v oblasti prenosu znalostí a informovania, osobitné podmienky vykonávania opatrení rozvoja vidieka, štruktúru a prevádzku sietí zriadených týmto nariadením, informačné a propagačné požiadavky, prijatie systému monitorovania a hodnotenia a pravidlá fungovania informačného systému, pravidlá prezentácie výročných správ o vykonávaní. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 182/2011 (13).

(65)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný a 14. decembra 2011 prijal stanovisko (14).

(66)

Z dôvodu naliehavosti prípravy bezproblémového vykonania plánovaných opatrení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(67)

Novým režimom podpory ustanoveným v tomto nariadení sa nahrádza režim podpory ustanovený v nariadení (ES) č. 1698/2005. Nariadenie (ES) č. 1698/2005 by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE A STRATÉGIA

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné pravidlá podpory Únie pre rozvoj vidieka financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) č. 1306/2013. Vymedzujú sa v ňom ciele, ku ktorým má politika rozvoja vidieka prispieť, a príslušné priority Únie pre rozvoj vidieka. Vymedzuje strategický kontext politiky rozvoja vidieka a opatrenia na vykonávanie politiky rozvoja vidieka Okrem toho ustanovuje pravidlá týkajúce sa programovania, budovania sietí, riadenia, monitorovania a hodnotenia na základe spoločných zodpovedností členských štátov a Komisie a pravidlá na zabezpečenie koordinácie EPFRV s inými nástrojmi Únie.

2.   Týmto nariadením sa dopĺňajú ustanovenia časti dva nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (15).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov „program“, „operácia“, „prijímateľ“, „stratégia miestneho rozvoja pod vedením komunít“, „verejné výdavky“, „MSP“, „ukončená operácia“ a „finančné nástroje“ ustanovené alebo uvedené v článku 2 a „menej rozvinuté regióny“ a „prechodné regióny“ podľa článku 90 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„tvorba programov“ je proces organizovania, rozhodovania a prideľovania finančných zdrojov vo viacerých fázach, spolu s partnermi, ktorého cieľom je, aby Únia a členské štáty v priebehu viacerých rokov spoločne konali v záujme splnenia priorít Únie pre rozvoj vidieka;

b)

„región“ je územná jednotka, ktorá zodpovedá úrovni 1 alebo 2 nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (úroveň NUTS 1 a 2) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (16);

c)

„opatrenie“ je súbor operácií, ktorými sa prispieva k jednej alebo viacerým prioritám Únie pre rozvoj vidieka;

d)

„miera podpory“ je miera verejného príspevku na operáciu;

e)

„transakčné náklady“ sú ďalšie náklady spojené s plnením záväzku, ale nie priamo zodpovedajúce jeho realizácii alebo nezahrnutého do nákladov alebo ušlého zisku, ktoré sa nahrádzajú priamo; a ktoré sa môžu vypočítať na základe štandardných nákladov;

f)

„poľnohospodárska plocha“ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pastviny alebo trvalé plodiny vymedzené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

g)

„hospodárske straty“ sú dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárovi vznikli v dôsledku mimoriadnych opatrení, ktoré prijal s cieľom znížiť dodávky na dotknutý trh, alebo akýkoľvek výrazný pokles produkcie;

h)

„nepriaznivá poveternostná udalosť“ sú poveternostné podmienky ako mráz, búrky a krupobitie, ľad, prudký dážď alebo veľké sucho, ktoré možno porovnať s prírodnou katastrofou;

i)

„choroby zvierat“ sú choroby uvedené v zozname chorôb zvierat, ktorý vypracovala Svetová organizácia pre zdravie zvierat, alebo v prílohe k rozhodnutiu Rady 2009/470/ES (17);

j)

„environmentálna nehoda“ je špecifické znečistenie, kontaminácia alebo zhoršenie kvality životného prostredia, ktoré súvisí so špecifickou udalosťou a má obmedzený geografický rozsah, ale nezahŕňa všeobecné environmentálne riziká, ktoré sa neviažu na špecifickú udalosť, ako sú napríklad zmena klímy alebo znečistenie atmosféry;

k)

„prírodná katastrofa“ je prirodzene sa vyskytujúca udalosť biotického alebo abiotického charakteru, ktorá vedie k významnému narušeniu systémov poľnohospodárskej výroby alebo lesných štruktúr a ktorá v konečnom dôsledku spôsobí významné hospodárske škody v odvetviach poľnohospodárstva alebo lesníctva;

l)

„katastrofická udalosť“ je nepredvídaná udalosť biotického alebo abiotického charakteru spôsobená ľudským konaním, ktorá vedie k významnému narušeniu systémov poľnohospodárskej výroby alebo lesných štruktúr a ktorá v konečnom dôsledku spôsobí významné hospodárske škody v odvetviach poľnohospodárstva alebo lesníctva;

m)

„krátky dodávateľský reťazec“: je dodávateľský reťazec zahŕňajúci obmedzený počet hospodárskych subjektov, ktoré sa zaviazali spolupracovať, rozvíjať miestne hospodárstvo a vytvárať úzke geografické a sociálne vzťahy medzi výrobcami, spracovateľmi a spotrebiteľmi;

n)

„mladý poľnohospodár“ je osoba, ktorá nemá v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov, má primerané zručnosti a spôsobilosti potrebné na výkon zamestnania a prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako najvyšší predstaviteľ uvedeného podniku;

o)

„tematické ciele“ sú tematické ciele vymedzené v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

p)

„spoločný strategický rámec“ (ďalej len „SSR“) je spoločný strategický rámec uvedený v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

q)

„klaster“ je zoskupenie nezávislých podnikov vrátane začínajúcich, malých, stredných a veľkých podnikov, ako aj poradných orgánov alebo výskumných organizácií –, ktoré sa zameriavajú na stimuláciu ekonomickej/inovačnej činnosti podporou intenzívnych interakcií, spoločným využívaním zariadení a výmenou poznatkov a odborných znalostí ako aj efektívnym prispievaním k prenosu znalostí, vytváraniu sietí a šíreniu informácií medzi podnikmi v klastri;

r)

„les“ je pôda s plochou viac ako 0,5 hektáru so stromami vyššími ako 5 metrov a s pokryvom koruny viac ako 10 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ; a nezahŕňa pôdu, ktorá sa prevažne využíva na poľnohospodárske alebo urbanistické účely s výhradou odseku 2.

2.   Členský štát alebo región sa môže rozhodnúť uplatňovať vymedzenie pojmu les, ktoré je iné ako to uvedené v odseku 1 písm. r), ktoré vychádza z existujúceho vnútroštátneho práva alebo z národného súpisu lesov. Členské štáty alebo regióny vymedzia takýto pojem v programe rozvoja vidieka.

3.   S cieľom zabezpečiť jednotný prístup k prijímateľom a zohľadniť potrebu obdobia na prispôsobenie sa, je Komisia pokiaľ ide o vymedzenie pojmu mladý poľnohospodár ustanovené v odseku 1 písm. n), v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa podmienok, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za „mladého poľnohospodára“, a určenia obdobia odkladu na získanie zručností potrebných na výkon zamestnania.

KAPITOLA II

Poslanie, ciele a priority

Článok 3

Poslanie

EPFRV prispieva k stratégii Európa 2020 podporou udržateľného rozvoja vidieka v celej Únii, pričom dopĺňa ďalšie nástroje SPP, politiky súdržnosti a spoločnej rybárskej politiky. Prispieva k rozvoju poľnohospodárskeho odvetvia Únie, ktoré je územne a environmentálne vyváženejšie, šetrnejšie a odolnejšie voči klíme a konkurencieschopnejšie a inovačnejšie. Prispieva tiež k rozvoju vidieckych území.

Článok 4

Ciele

V celkovom rámci SPP podpora rozvoja vidieka vrátane podpory činností v potravinárskom a nepotravinárskom odvetví a lesnom hospodárstve prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov:

a)

podporovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva;

b)

zabezpečovať udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy;

c)

dosiahnuť vyvážený územný rozvoj vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest.

Článok 5

Priority Únie pre rozvoj vidieka

Na dosiahnutí cieľov rozvoja vidieka, ktoré prispievajú k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sa pracuje prostredníctvom týchto šiestich priorít Únie pre rozvoj vidieka, ktoré odrážajú príslušné tematické ciele SSR:

1)

podpora prenosu znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach so zameraním na tieto oblasti:

a)

podpora inovácie, spolupráce a rozvoja vedomostnej základne vo vidieckych oblastiach;

b)

posilnenie prepojenia poľnohospodárstva, výroby potravín a lesného hospodárstva s výskumom a inováciou, a to aj na účely zlepšenia environmentálneho riadenia a výkonu;

c)

podpora celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

2)

posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov so zameraním na tieto oblasti:

a)

zlepšenie hospodárskeho výkonu všetkých poľnohospodárskych podnikov a uľahčenie reštrukturalizácie a modernizácie poľnohospodárskych podnikov, najmä na účely zvýšenia ich účasti na trhu, zamerania na trh a poľnohospodárskej diverzifikácie;

b)

uľahčenie vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia poľnohospodárstva, a najmä generačnej výmeny;

3)

podpora organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkoch a ich uvádzania na trh, dobrých životných podmienok zvierat a riadenia rizík v poľnohospodárstve so zameraním na tieto oblasti:

a)

zvýšenie konkurencieschopnosti prvovýrobcov prostredníctvom ich lepšej integrácie do poľnohospodársko-potravinového reťazca pomocou systémov kvality, pridávania hodnoty poľnohospodárskym produktom, propagácie na miestnych trhoch a v krátkych dodávateľských reťazcoch, skupín a organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií;

b)

podpora riadenia rizík poľnohospodárskych podnikov a ich predchádzania;

4)

obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom so zameraním na tieto oblasti:

a)

obnova, zachovanie a zvýšenie biologickej diverzity vrátane na územiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a v poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou a obnova, zachovanie ako aj zlepšenie stavu krajinných oblastí Európy;

b)

zlepšenie vodného hospodárstva vrátane riadenia používania hnojív a pesticídov;

c)

predchádzanie erózii pôdy a zlepšenie jej obhospodarovania;

5)

propagácia efektívneho využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva so zameraním na tieto oblasti:

a)

zvýšenie efektívnosti využívania vody v poľnohospodárstve;

b)

zvýšenie efektívnosti využívania energie v poľnohospodárstve a pri spracovaní potravín;

c)

uľahčenie dodávok a využívania obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadov, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účely bioekonomiky;

d)

zníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva;

e)

podpora zachovania a sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve;

6)

podpora sociálneho začleňovania, zmierňovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach so zameraním na tieto oblasti:

a)

uľahčenie diverzifikácie, zakladania a rozvoja malých podnikov ako aj vytvárania pracovných miest;

b)

podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach;

c)

rozšírenie prístupnosti, využívania a kvality informačných a komunikačných technológií (IKT) vo vidieckych oblastiach.

Všetky uvedené priority prispievajú k prierezovým cieľom, a to k inovácii, životnému prostrediu a zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu. Programy sa môžu zameriavať na menej ako šesť priorít, ak je to odôvodnené na základe analýzy situácie y hľadiska silných stránok, slabých stránok, príležitostí a hrozieb (ďalej len „SWOT“) a hodnotenia ex-ante. Každý program sa zameriava aspoň na štyri priority. Keď členský štát predkladá národný program a súbor regionálnych programov, národný program sa môže zameriavať aj na menej ako štyri priority.

Ak je to odôvodnené a merateľné, do programov sa môžu zahrnúť iné oblasti zamerania na riešenie jednej z priorít.

HLAVA II

TVORBA PROGRAMOV

KAPITOLA I

Obsah tvorby programov

Článok 6

Programy rozvoja vidieka

1.   EPFRV pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Týmito programami sa prostredníctvom súboru opatrení vymedzených v hlave III vykonáva stratégia na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka. Podpora z EPFRV sa čerpá s cieľom dosiahnuť ciele rozvoja vidieka dosahované prostredníctvom priorít Únie.

2.   Členský štát môže predložiť buď jediný program pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov. Alternatívne v riadne odôvodnených prípadoch môže predložiť národný program a súbor regionálnych programov. Ak členský štát predkladá národný program a súbor regionálnych programov, opatrenia a/alebo druhy operácií sa programujú buď na národnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a zabezpečí sa jednotnosť stratégií v rámci národných a regionálnych programov.

3.   Členské štáty s regionálnymi programami môžu na schválenie v súlade s článkom 10 ods. 2 predložiť aj národný rámec, ktorý obsahuje spoločné prvky týchto programov bez samostatných pridelených rozpočtových prostriedkov.

Národné rámce členských štátov s regionálnymi programami môžu obsahovať aj súhrnnú tabuľku celkového príspevku (podľa regiónu a roku), ktorý dotknutý členský štát získal z EPFRV na celé programové obdobie.

Článok 7

Tematické čiastkové programy

1.   S cieľom prispieť k dosiahnutiu priorít Únie pre rozvoj vidieka môžu členské štáty do svojich programov rozvoja vidieka začleniť tematické čiastkové programy, ktoré sa zameriavajú na riešenie osobitných potrieb. Takéto tematické čiastkové programy sa môžu týkať okrem iného:

a)

mladých poľnohospodárov,

b)

malých poľnohospodárskych podnikov uvedených v článku 19 ods. 2 treťom pododseku;

c)

horských oblastí uvedených v článku 32 ods. 2;

d)

krátkych dodávateľských reťazcov;

e)

žien vo vidieckych oblastiach;

f)

zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu a biodiverzity.

Orientačný zoznam opatrení a druhov operácií osobitného významu pre každý tematický čiastkový program sa uvádza v prílohe IV.

2.   Tematické čiastkové programy môžu riešiť aj osobitné potreby týkajúce sa reštrukturalizácie poľnohospodárskych sektorov s významným vplyvom na rozvoj konkrétnej vidieckej oblasti.

3.   Miera podpory stanovená v prílohe II sa môže zvýšiť o 10 ďalších percentuálnych bodov v prípade operácií podporovaných v rámci tematických čiastkových programov týkajúcich sa malých poľnohospodárskych podnikov a krátkych dodávateľských reťazcov, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu a biodiverzity. V prípade mladých poľnohospodárov a horských oblastí sa maximálna miera podpory môže zvýšiť v súlade s prílohou II. Maximálna kombinovaná miera podpory však nesmie presiahnuť 90 %.

Článok 8

Obsah programov rozvoja vidieka

1.   Okrem prvkov uvedených v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 každý program rozvoja vidieka obsahuje:

a)

hodnotenie ex-ante uvedené v článku 55 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

SWOT analýzu situácie a identifikáciu potrieb, ktoré sa musia riešiť v zemepisnej oblasti, na ktorú sa program vzťahuje.

Štruktúra analýzy vychádza z priorít Únie pre rozvoj vidieka. S ohľadom na všetky priority Únie pre rozvoj vidieka sa posudzujú osobitné potreby týkajúce sa životného prostredia, inovácie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu s cieľom identifikovať príslušné reakcie v týchto troch oblastiach na úrovni každej priority;

c)

opis stratégie, v ktorom sa preukazuje, že:

i)

pre každú z oblastí zamerania priorít Únie pre rozvoj vidieka zahrnutých v programe sú stanovené primerané ciele na základe spoločných ukazovateľov uvedených v článku 69 a v prípade potreby na základe ukazovateľov špecifických pre daný program;

ii)

v súvislosti s každou z oblastí zamerania priorít Únie pre rozvoj vidieka zahrnutých do programu sú vybrané príslušné kombinácie opatrení, a to na základe dobrej intervenčnej logiky podporenej hodnotením ex-ante uvedeným v písmene a) a analýzy uvedenej v písmene b);

iii)

pridelenie finančných prostriedkov na opatrenia programu je odôvodnené a primerané na dosiahnutie stanovených cieľov;

iv)

sa zohľadňujú osobitné potreby spojené s konkrétnymi podmienkami na regionálnej alebo subregionálnej úrovni a konkrétne sa riešia prostredníctvom primerane navrhnutých kombinácií opatrení alebo tematických čiastkových programov;

v)

do programu je integrovaný vhodný prístup k inovácii s cieľom splniť priority Únie pre rozvoj vidieka vrátane EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, pokiaľ ide o životné prostredie vrátane osobitných potrieb území Natura 2000 a pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;

vi)

prijali sa opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť dostatočnej poradenskej kapacity na poradenstvo o regulačných požiadavkách a o opatreniach týkajúcich sa inovácie;

d)

pre každú podmienku ex-ante stanovenú v súlade s článkom 19 a časťou II prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o všeobecné podmienky ex-ante, a v súlade s prílohou V k tomuto nariadeniu, posúdenie toho, ktoré z podmienok ex-ante sa vzťahujú na program a ktoré z nich sú splnené k ku dňu predloženia dohody o partnerstve a programu. Ak uplatniteľné podmienky ex-ante splnené nie sú, program obsahuje opis opatrení, ktoré sa majú prijať, zodpovedné orgány a harmonogram pre takéto opatrenia v súlade so súhrnom predloženým v rámci dohody o partnerstve.

e)

opis výkonnostného rámca stanoveného na účely článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

f)

opis každého vybraného opatrenia;

g)

plán hodnotenia uvedený v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Členské štáty poskytnú dostatočné zdroje na riešenie potrieb, ktoré sa identifikovali a na zabezpečenie riadneho monitorovania a hodnotenia;

h)

plán financovania pozostávajúci z:

i)

tabuľky, v ktorej sa v súlade s článkom 58 ods. 4 stanovuje celkový príspevok z EPFRV plánovaný na každý rok. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa v rámci celkového príspevku z EPFRV samostatne uvádzajú rozpočtové prostriedky poskytnuté menej rozvinutým regiónom a finančné prostriedky presunuté do EPFRV v rámci uplatňovania článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Plánovaný ročný príspevok z EPFRV je zlučiteľný s viacročným finančným rámcom;

ii)

tabuľky, v ktorej sa pre každé opatrenie, pre každý druh operácie s osobitnou mierou príspevku z EPFRV a pre technickú pomoc uvádza celkový plánovaný príspevok Únie a uplatniteľná miera príspevku z EPFRV. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa samostatne uvádza miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny a pre iné regióny;

i)

plán ukazovateľov, rozdelený podľa oblastí zamerania, ktorý pozostáva z cieľov uvedených v článku 8 ods. 1 písm. c) bode i) a z plánovaných výstupov a plánovaných výdavkov každého opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré sa vybralo vo vzťahu k zodpovedajúcej oblasti zamerania;

j)

ak je to uplatniteľné, tabuľku o doplnkovom vnútroštátnom financovaní podľa opatrení v súlade s článkom 82;

k)

ak je to uplatniteľné, zoznam režimov pomoci, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ods. 1 a ktoré sa majú použiť na vykonávanie programov;

l)

informácie o komplementárnosti s opatreniami financovanými inými nástrojmi spoločnej poľnohospodárskej politiky a z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „ESI“);

m)

vykonávacie dojednania programu vrátane:

i)

určenia všetkých orgánov uvedených v článku 65 ods. 2 členským štátom a pre informáciu súhrnného opisu štruktúry riadenia a kontroly;

ii)

opisu postupov monitorovania a hodnotenia, ako aj zloženia monitorovacieho výboru;

iii)

ustanovení, ktorými sa zabezpečí, že sa program propaguje, aj prostredníctvom národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54;

iv)

opisu prístupu, ktorým sa stanovujú zásady určovania kritérií výberu operácií a stratégií miestneho rozvoja a v ktorom sa zohľadňujú príslušné ciele; v tejto súvislosti môžu členské štáty uprednostniť MSP späté s odvetvím poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

v)

v súvislosti s miestnym rozvojom, ak je to uplatniteľné, vrátane opisu mechanizmov na zabezpečenie jednotnosti činností plánovaných v rámci stratégií miestneho rozvoja, opatrenia zameraného na spoluprácu, ktoré sa uvádza v článku 35, a opatrenia zameraného na základné služby a obnovu obcí vo vidieckych oblastiach, ktoré sa uvádza v článku 20, vrátane prepojení medzi mestom a vidiekom;

n)

opatrenia prijaté na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a súhrn výsledkov konzultácií s partnermi;

o)

podľa potreby štruktúra národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54 ods. 3 a ustanovenia o jej riadení, ktoré by tvorili základ jej ročných akčných plánov.

2.   Ak program rozvoja vidieka obsahuje tematické čiastkové programy, každý čiastkový program obsahuje:

a)

osobitnú analýzu situácie založenú na metodológii SWOT a identifikáciu potrieb, ktoré musí čiastkový program riešiť;

b)

osobitné ciele na úrovni čiastkového programu a výber opatrení na základe dôsledného vymedzenia intervenčnej logiky čiastkového programu vrátane posúdenia očakávaného prínosu opatrení vybraných na dosiahnutie cieľov;

c)

samostatný konkrétny plán ukazovateľov s plánovanými výstupmi a plánovanými výdavkami na každé opatrenie na rozvoj vidieka, ktoré sa vybralo vo vzťahu k zodpovedajúcej oblasti zamerania.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktoré ustanovia pravidlá prezentácie prvkov opísaných v odsekoch 1 a 2 v programoch rozvoja vidieka a pravidlá, ktorými sa riadi obsah národných rámcov uvedených v článku 6 ods. 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

KAPITOLA II

Príprava, schválenie a úprava programov rozvoja vidieka

Článok 9

Podmienky ex ante

Popri všeobecných podmienkach ex-ante uvedených v časti II prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013 sa na tvorbu programov EPFRV uplatňujú podmienky ex-ante uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu, ak sú relevantné a uplatniteľné na osobitné ciele, ktoré sa sledujú v rámci priorít programu.

Článok 10

Schválenie programov rozvoja vidieka

1.   Členské štáty predložia Komisii návrh každého programu rozvoja vidieka, ktorý obsahuje informácie uvedené v článku 8.

2.   Každý program rozvoja vidieka schváli Komisia vykonávacím aktom.

Článok 11

Zmena programov rozvoja vidieka

Žiadosti členských štátov o zmenu programov sa schvaľujú v súlade s týmito postupmi

a)

Komisia vykonávacími aktmi rozhodne o žiadostiach o zmenu programov, ktoré sa týkajú:

i)

zmeny v stratégii programu prostredníctvom viac ako 50-percentnej zmeny kvantifikovaného cieľa súvisiaceho s oblasťou zamerania;

ii)

zmeny miery príspevku z EPFRV pre jedno alebo viac opatrení;

iii)

zmeny celého príspevku Únie alebo jeho ročnej distribúcie na úrovni programu;

b)

Komisia vykonávacími aktmi schváli žiadosti o zmenu programu vo všetkých ostatných prípadoch. Takéto prípady zahŕňajú najmä:

i)

zavedenie alebo zrušenie opatrení alebo druhov operácií;

ii)

zmeny v opise opatrení vrátane zmien podmienok oprávnenosti;

iii)

presun finančných prostriedkov medzi opatreniami vykonávanými s rôznymi mierami príspevku z EPFRV;

Ak sa však na účely písmena b) bodov i), ii) a iii) presun finančných prostriedkov týka menej ako 20 % finančných prostriedkov pridelených na opatrenie a menej ako 5 % celkového príspevku z EPFRV na program, sa však schválenie považuje za udelené, ak Komisia neprijme rozhodnutie o žiadosti po lehote 42 pracovných dní od prijatia žiadosti. Uvedená lehota nezahŕňa obdobie, ktoré sa začína dňom nasledujúcim po dátume, kedy Komisia zaslala členskému štátu pripomienky, a končí dňom, kedy členský štát na tieto pripomienky nezareaguje.

c)

Schválenie zo strany Komisie sa nevyžaduje v prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na vykonávanie politiky a opatrení. Členské štáty o týchto zmenách informujú Komisiu.

Článok 12

Pravidlá týkajúce sa postupov a harmonogramov

Komisia prijme vykonávacie akty, ktoré ustanovia pravidlá týkajúce sa postupov a harmonogramov na:

a)

schválenie programov rozvoja vidieka a národných rámcov,

b)

predloženie a schválenie návrhov zmien programov rozvoja vidieka a návrhov zmien národných rámcov vrátane ich nadobudnutia účinnosti a frekvencie ich predkladania počas programového obdobia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

HLAVA III

PODPORA ROZVOJA VIDIEKA

KAPITOLA I

Opatrenia

Článok 13

Opatrenia

Každé opatrenie rozvoja vidieka sa plánuje tak, aby prispelo konkrétne k dosiahnutiu jednej alebo viacerých priorít Únie pre rozvoj vidieka. Orientačný zoznam opatrení osobitného významu pre priority Únie sa uvádza v prílohe VI.

Článok 14

Prenos znalostí a informačné akcie

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na akcie odborného vzdelávania a získavania zručností, demonštračné činnosti a informačné akcie. Akcie odborného vzdelávania a získavania zručností môžu zahŕňať vzdelávacie kurzy, semináre a školenia.

Podpora sa môže vzťahovať aj na krátkodobé výmeny v rámci riadenia poľnohospodárskych podnikov a obhospodarovania lesov, ako aj na návštevy poľnohospodárskych podnikov a lesov.

2.   Podpora v rámci tohto opatrenia je v prospech osôb pracujúcich v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, pôdohospodárov a iných hospodárskych subjektov, ktorí sú MSP pôsobiacimi vo vidieckych oblastiach.

Prijímateľom podpory je poskytovateľ odborného vzdelávania alebo iného prenosu znalostí a informačných akcií.

3.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa nevzťahuje na vzdelávacie kurzy ani odborné vzdelávanie, ktoré je súčasťou bežných programov alebo systémov vzdelávania na stredoškolskej alebo vyššej úrovni.

Orgány poskytujúce služby prenosu znalostí a informačné služby majú primerané kapacity v podobe kvalifikácií zamestnancov a pravidelného odborného vzdelávania na vykonávanie tejto úlohy.

4.   Oprávnené náklady v rámci tohto opatrenia sú náklady na organizáciu a poskytovanie prenosu znalostí alebo informačnej akcie. V prípade demonštračných projektov sa podpora môže vzťahovať aj na príslušné investičné náklady. Cestovné, ubytovacie a denné výdavky účastníkov a náklady na zastúpenie poľnohospodárov sú tiež oprávnené na podporu. Prijímateľovi sa vyplatia všetky náklady stanovené podľa tohto odseku.

5.   S cieľom zabezpečiť, aby schémy výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch a návštevy poľnohospodárskych podnikov boli jasne vymedzené vo vzťahu k podobným opatreniam v rámci iných schém Únie, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 83 prijímať delegované akty týkajúce sa trvania a obsahu programov výmeny pracovníkov v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch a návštev poľnohospodárskych podnikov a lesov.

6.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá preplácania nákladov účastníkov, okrem iného aj prostredníctvom poukážok alebo iných podobných foriem.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

Článok 15

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje s cieľom:

a)

pomáhať poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom definovaným v tomto nariadení, správcom lesov, iným pôdohospodárom a MSP vo vidieckych oblastiach využívať poradenské služby na zlepšenie ekonomickej a environmentálnej výkonnosti, ako aj šetrnosti voči klíme a odolnosti voči zmene klímy ich poľnohospodárskeho podniku, podniku a/alebo investície;

b)

podporiť zriadenie služieb pomoci pri riadení, výpomocných a poradenských služieb pre poľnohospodárske podniky a poradenských služieb pre lesné hospodárstvo vrátane poľnohospodárskeho poradenského systému uvedeného v článkoch 12 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

c)

podporiť odbornú prípravu poradcov.

2.   Prijímateľom podpory stanovenej v odseku 1 písm. a) a písm. c) je poskytovateľ poradenstva alebo odbornej prípravy. Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytne orgánu alebo subjektu vybranému na zriadenie služby pomoci pri riadení, výpomocnej a poradenskej služby pre poľnohospodárske podniky alebo poradenskej služby pre lesné hospodárstvo.

3.   Orgány alebo subjekty vybrané na poskytovanie poradenstva majú primerané zdroje v podobe kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sa pravidelne vzdelávajú, a poradenskej praxe a spoľahlivosti v oblastiach, v ktorých poskytujú poradenstvo. Prijímatelia podpory v rámci tohto opatrenia sa vyberajú v rámci výziev na predloženie ponúk. Výberové konanie sa riadi právnymi predpismi o verejnom obstarávaní a je otvorené verejným aj súkromným subjektom. Je objektívne a vyraďuje kandidátov s konfliktom záujmov.

Pri poskytovaní poradenstva poradenské služby dodržiavajú povinnosti nesprístupnenia údajov uvedené v článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

4.   Poradenstvo pre jednotlivých poľnohospodárov, mladých poľnohospodárov vymedzených v tomto nariadení a iných pôdohospodárov je spojené najmenej s jednou prioritou Únie pre rozvoj vidieka a vzťahuje sa minimálne na jeden z týchto prvkov:

a)

povinnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré vyplývajú zo zákonných požiadaviek na riadenie a/alebo noriem dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok stanovených v hlave VI kapitole I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

b)

v príslušných prípadoch na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie stanovené v hlave III kapitole 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a udržiavanie poľnohospodárskej plochy uvedené v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

c)

opatrenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov ustanovené v programoch rozvoja vidiek, ktoré sú zamerané na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, budovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu a trhovú orientáciu, ako aj podnikanie;

d)

požiadavky vymedzené členskými štátmi na účely vykonávania článku 11 ods. 3 rámcovej smernice o vode;

e)

požiadavky vymedzené členskými štátmi na účely vykonávania článku 55 nariadenia (ES) č. 1107/2009, najmä dodržiavanie všeobecných zásad integrovanej ochrany proti škodcom, ako sa uvádza v článku 14 smernice 2009/128/ES, alebo

f)

v príslušných prípadoch normy bezpečnosti pri práci alebo bezpečnostné normy spojené s poľnohospodárskym podnikom;

g)

osobitné poradenstvo pre poľnohospodárov, ktorí prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik.

Poradenstvo môže zahŕňať aj iné otázky, najmä informácie súvisiace so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu, biodiverzitou a ochranou vôd, ak sa ustanovuje v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013, alebo otázky súvisiace s hospodársku a environmentálnou výkonnosťou poľnohospodárskeho podniku vrátane aspektov konkurencieschopnosti. Môže zahŕňať poradenstvo týkajúce sa rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov, ekologického poľnohospodárstva a zdravotných aspektov chovu zvierat.

5.   Poradenstvo pre správcov lesov sa vzťahuje minimálne na príslušné povinnosti podľa smerníc 92/43/EHS, 2009/147/ES a rámcovej smernice o vode. Môže sa vzťahovať aj na problémy spojené s ekonomickou a environmentálnou výkonnosťou lesohospodárskeho podniku.

6.   Poradenstvo pre MSP sa môže vzťahovať na problémy spojené s ekonomickou a environmentálnou výkonnosťou podniku.

7.   V náležite odôvodnených a primeraných prípadoch sa môže poradenstvo čiastočne poskytovať skupinovo, pričom sa však zohľadní situácia jednotlivých užívateľov poradenských služieb.

8.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) a písm. c) sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe II. Podpora podľa odseku 1 písm. b) je degresívna počas obdobia najviac päť rokov od zriadenia.

Článok 16

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na novú účasť poľnohospodárov a skupín poľnohospodárov na:

a)

systémoch kvality zriadených podľa týchto nariadení a ustanovení:

i)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (18);

ii)

nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 (19);

iii)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 (20);

iv)

nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 (21);

v)

časť II hlava II kapitola I oddiel 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o víno;

b)

systémoch kvality vrátane systémov certifikácie poľnohospodárskych podnikov pre poľnohospodárske výrobky, bavlnu alebo potraviny, ktoré členské štáty uznali ako systémy kvality spĺňajúce tieto kritériá:

i)

špecifickosť konečného výrobku v rámci týchto systémov je odvodená od jasných povinností na zaručenie nasledujúcich:

špecifických charakteristických vlastností výrobku,

špecifických poľnohospodárskych alebo výrobných postupov alebo

kvality konečného výrobku, ktorá značne presahuje normy komerčných komodít, pokiaľ ide o verejné zdravie, zdravie zvierat alebo rastlín, dobré životné podmienky zvierat alebo ochranu životného prostredia;

ii)

systém je otvorený pre všetkých výrobcov;

iii)

systém zahŕňa záväzné špecifikácie výrobkov a dodržiavanie týchto špecifikácií overujú verejné orgány alebo nezávislý kontrolný orgán;

iv)

systém je transparentný a zaručuje úplnú sledovateľnosť výrobkov alebo

c)

systémoch dobrovoľnej certifikácie poľnohospodárskych výrobkov, ktoré členské štáty uznali ako systémy spĺňajúce usmernenia Únie o najlepších postupoch pre prevádzku systémov dobrovoľnej certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

2.   Podpora v rámci tohto opatrenia môže zahŕňať aj náklady vyplývajúce z informačných a propagačných činností, ktoré vykonávajú skupiny výrobcov na vnútornom trhu v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje systém kvality podporovaný v súlade s odsekom 1.

3.   Podpora podľa odseku 1 sa poskytuje najviac po dobu 5 rokov ako ročná motivačná platba, ktorej výška sa určí podľa výšky fixných nákladov, ktoré vyplývajú z účasti na podporovaných systémoch.

Na účely tohto odseku sú „fixné náklady“ náklady, ktoré vznikli v súvislosti so vstupom do podporovaného systému kvality a ročným príspevkom za účasť na tomto režime, v prípade potreby vrátane výdavkov na kontroly požadované na overenie súladu so špecifikáciami režimu.

Na účely tohto článku je poľnohospodár“ aktívny poľnohospodár v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

4.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory a sumu stanovenú v prílohe II.

5.   S cieľom zohľadniť nové právo Únie, ktoré môže mať vplyv na podporu v rámci tohto opatrenia, a s cieľom zabezpečiť súlad s inými nástrojmi Únie na presadzovanie poľnohospodárskych opatrení a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, pokiaľ ide o osobitné systémy Únie, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 písm. a) a charakteristiky skupín výrobcov a druhy činností, ktoré možno podporovať podľa odseku 2; stanovovanie podmienok na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže a na zabránenie diskriminácii výrobkov a stanovenie podmienok, na základe ktorých sa obchodné značky vylúčia z čerpania podpory.

Článok 17

Investície do hmotného majetku

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na hmotné a/alebo nehmotné investície, ktoré:

a)

zlepšujú celkovú výkonnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho podniku;

b)

sa týkajú spracovania, uvádzania na trh a/alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha I k zmluve, alebo bavlny s výnimkou produktov rybárstva. Výstupom výrobného procesu môže byť výrobok, na ktorý sa uvedená príloha nevzťahuje;

c)

sa týkajú infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo a prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vrátane prístupu k poľnohospodárskej a lesnej pôde, pozemkových úprav a zúrodňovania pôdy, a dodávok energií a vody a ich šetrenia alebo

d)

sú neproduktívne investície spojené so splnením agro-environmentálnych cieľov súvisiacich s klímou, ktoré sa presadzujú týmto nariadením, vrátane statusu ochrany biologickej diverzity druhov a biotopov, ako aj so zvýšením spoločenskej hodnoty územia sústavy Natura 2000 alebo iných systémov s vysokou prírodnou hodnotou, ktoré sa majú vymedziť v programe.

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa poskytuje poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov.

V prípade investícií zameraných na podporu reštrukturalizácie poľnohospodárskych podnikov členské štáty zacieľujú podporu na poľnohospodárske podniky v súlade s analýzou SWOT vykonanou v súvislosti s prioritou Únie pre rozvoj vidieka, konkrétne „posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov“.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) a b) sa obmedzuje na maximálne miery podpory stanovené v prílohe II. Tieto maximálne miery sa môžu zvýšiť v prípade mladých poľnohospodárov, kolektívnych investícií vrátane investícií súvisiacich so zlučovaním organizácií výrobcov a v prípade integrovaných projektov zahŕňajúcich podporu v rámci viac ako jedného opatrenia, v prípade investícií v oblastiach s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami, ako sa uvádza v článku 32, v prípade investícií súvisiacich s operáciami podľa článkov 28 a 29 a v prípade operácií podporovaných v rámci EIP zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva v súlade s mierami podpory stanovenými v prílohe II. Maximálna kombinovaná miera podpory však nesmie presiahnuť 90 %.

4.   Na podporu podľa odseku 1 písm. c) a d) sa vzťahujú miery podpory stanovené v prílohe II.

5.   Podpora sa môže poskytnúť mladým poľnohospodárom, ktorí prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik ako jeho vedúci, na investície, ktoré spĺňajú normy Únie uplatňované na poľnohospodársku výrobu, ako aj na bezpečnosť pri práci. Takáto podpora sa môže poskytovať maximálne 24 mesiacov odo dňa založenia podniku.

6.   Ak sa v práve Únie ukladajú nové požiadavky na poľnohospodárov, podpora na investície vykonané s cieľom splniť tieto požiadavky sa môže poskytovať najviac 12 mesiacov odo dňa, keď sa tieto požiadavky pre poľnohospodársky podnik stanú povinné.

Článok 18

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

a)

investície do preventívnych opatrení zameraných na zníženie následkov pravdepodobných prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí a katastrofických udalostí,

b)

investície na obnovenie poľnohospodárskej pôdy a výrobného potenciálu poškodeného prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami a katastrofickými udalosťami.

2.   Podpora sa poskytuje poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov. Podpora sa môže poskytnúť aj verejným subjektom, ak sa preukáže prepojenie medzi realizovanými investíciami takýchto subjektov a potenciálom poľnohospodárskej výroby.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. b) podlieha oficiálnemu uznaniu príslušnými verejnými orgánmi členských štátov, že sa vyskytla prírodná katastrofa a že táto katastrofa alebo opatrenia prijaté v súlade so smernicou Rady 2000/29/ES (22) s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov spôsobili zničenie najmenej 30 % príslušného poľnohospodárskeho potenciálu.

4.   V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za stratu príjmu v dôsledku prírodnej katastrofy alebo katastrofickej udalosti.

Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia.

5.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa obmedzuje na maximálne miery podpory stanovené v prílohe II.

Článok 19

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

a)

pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre:

i)

mladých poľnohospodárov,

ii)

nepoľnohospodárske činnosti vo vidieckych oblastiach,

iii)

rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov,

b)

investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností;

c)

ročné alebo jednorazové platby poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení zúčastňovať sa na režime pre malých poľnohospodárov ustanoveného hlavou V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (ďalej len „režim pre malých poľnohospodárov“), ktorí trvale prevedú svoj podnik na iného poľnohospodára.

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa poskytuje mladým poľnohospodárom.

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu ii) sa poskytuje poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti, ktorí diverzifikujú svoju činnosť na nepoľnohospodárske činnosti, a mikropodnikom a malým podnikom a fyzickým osobám vo vidieckych oblastiach.

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu iii) sa poskytuje malým poľnohospodárskym podnikom tak, ako ich vymedzujú členské štáty.

Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytuje mikropodnikom a malým podnikom a fyzickým osobám vo vidieckych oblastiach ako aj poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti.

Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí sú v čase predkladania žiadosti o podporu oprávnení sa zúčastňovať na režime pre malých poľnohospodárov už aspoň jeden rok a ktorí sa zaviažu, že trvale prevedú svoj celý podnik a zodpovedajúce platobné nároky na iného poľnohospodára. Podpora sa vypláca odo dňa prevodu do 31. decembra 2020 alebo sa vypočíta za toto obdobie a vyplatí jednorazovo.

3.   Každá fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva sa môže považovať za člena poľnohospodárskej domácnosti s výnimkou poľnohospodárskych pracovníkov. Ak sa právnická osoba alebo skupina právnických osôb považuje za člena poľnohospodárskej domácnosti, tento člen poľnohospodárskej domácnosti musí v čase žiadosti o podporu vykonávať v poľnohospodárskom podniku poľnohospodársku činnosť.

4.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) je podmienená predložením podnikateľského plánu. Realizácia podnikateľského plánu sa musí začať do deväť mesiacov od dátumu rozhodnutia o poskytnutí pomoci.

V prípade mladých poľnohospodárov poberajúcich podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa v podnikateľskom pláne uvádza, že mladý poľnohospodár musí do 18 mesiacov odo dňa začatia činnosti splniť požiadavky na aktívneho poľnohospodára podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

Členské štáty stanovia horné a dolné prahové hodnoty pre povolenie prístupu poľnohospodárskym podnikom k podpore podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a iii). Dolná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu i) je vyššia ako horná prahová hodnota pre podporu podľa odseku 1 písm. a) bodu iii). Podpora sa obmedzuje na poľnohospodárske podniky, ktoré vyhovujú vymedzeniu mikropodnikov a malých podnikov.

5.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vypláca najmenej v dvoch splátkach počas obdobia najviac piatich rokov. Splátky môžu byť degresívne. Úhrada poslednej splátky podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) je podmienená správnou realizáciou podnikateľského plánu.

6.   Maximálna suma podpory podľa odseku 1 písm. a) sa stanovuje v prílohe II. Členské štáty pri vymedzovaní sumy podpory podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) zohľadňujú aj sociálno-ekonomickú situáciu v oblasti programu.

7.   Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa rovná 120 % ročnej platby, ktorú je prijímateľ oprávnený dostať v rámci režimu pre malých poľnohospodárov.

8.   S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné využívanie zdrojov EPFRV je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, ktorý ustanovuje minimálny obsah podnikateľských plánov a kritériá, ktoré majú členské štáty používať na stanovenie prahových hodnôt uvedených v odseku 4 tohto článku.

Článok 20

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje najmä na:

a)

návrh a aktualizáciu plánov rozvoja miest a obcí vo vidieckych oblastiach a ich základných služieb a plánov ochrany a riadenia týkajúcich sa lokalít sústavy Natura 2000 a iných oblastí s vysokou prírodnou hodnotou;

b)

investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie;

c)

širokopásmovú infraštruktúru vrátane jej budovania, zlepšovania a rozširovania, pasívnu širokopásmovú infraštruktúru a poskytovanie širokopásmového prístupu a riešení elektronickej verejnej správy;

d)

investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry;

e)

investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a do turistickej infraštruktúry malých rozmerov na verejné využitie;

f)

štúdie a investície, ktoré súvisia s udržiavaním, obnovou a skvalitňovaním kultúrneho a prírodného dedičstva obcí, vidieckych krajinných oblastí a lokalít s vysokou prírodnou hodnotou vrátane súvisiacich sociálno-ekonomických hľadísk, ako aj opatrení v oblasti environmentálnej osvety;

g)

investície zamerané na premiestnenie činností a konverziu budov alebo iných zariadení umiestnených vo vnútri alebo v blízkosti vidieckych sídel s cieľom zvýšiť kvalitu života alebo environmentálnu výkonnosť takéhoto sídla.

2.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa týka iba infraštruktúry malých rozmerov tak, ako ju každý členský štát vymedzí vo svojom programe. V programoch rozvoja vidieka sa však môžu stanoviť osobitné odchýlky od tohto pravidla pre investície do širokopásmového pripojenia a energie z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa stanovia jasné kritériá na zabezpečenie komplementárnosti s podporou v rámci iných nástrojov Únie.

3.   Investície podľa odseku 1 sú oprávnené na podporu, ak sa príslušné operácie vykonávajú v súlade s plánmi rozvoja miest a obcí vo vidieckych oblastiach a ich základných služieb, ak takéto plány existujú, a sú konzistentné s akoukoľvek príslušnou stratégiou miestneho rozvoja.

Článok 21

Investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

a)

zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí;

b)

vytváranie agrolesníckych systémov;

c)

prevenciu a odstraňovanie škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi, prírodnými pohromami a katastrofami vrátane napadnutia škodcami, prepuknutia chorôb a hrozieb súvisiacich s klímou;

d)

investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov, ako aj ich potenciálu zmiernenia zmeny klímy;

e)

investície do lesníckych technológií a spracovania, do mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh.

2.   Obmedzenia vlastníctva lesov ustanovené v článkoch 22 až 26 sa nevzťahujú na tropické ani subtropické lesy a zalesnené oblasti na území Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov, menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2019/93 (23) a francúzskych zámorských departmánov.

V prípade podnikov presahujúcich určitú veľkosť, ktorú členské štáty určia v programe, je podpora podmienená predložením relevantných informácií z plánu obhospodarovania lesov alebo ekvivalentného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov vymedzeným v rámci ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe v roku 1993.

Článok 22

Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. a) sa poskytuje verejným a súkromným správcom pôdy a ich združeniam a pokrýva náklady na zriadenie a ročnú prémiu na hektár na krytie straty príjmu z poľnohospodárskej činnosti a nákladov na údržbu vrátane skorého a neskorého čistenia počas maximálneho obdobia dvanástich rokov. V prípade pôdy vo vlastníctve štátu sa podpora môže poskytovať len vtedy, ak orgán, ktorý takúto pôdu obhospodaruje, je súkromným orgánom alebo obcou.

Podpora na zalesňovanie pôdy, ktorá je vo vlastníctve verejných orgánov, alebo na rýchlo rastúce stromy pokrýva iba náklady na zriadenie.

2.   Oprávnená je poľnohospodárska aj nepoľnohospodárska pôda. Vysadené druhy sa prispôsobujú environmentálnym a klimatickým podmienkam oblasti a spĺňajú minimálne environmentálne požiadavky. Podpora sa neposkytuje na výsadbu stromov s krátkodobým striedaním mladiny, vianočných stromčekov alebo rýchlo rastúcich stromov na výrobu energie. V oblastiach, kde je zalesňovanie sťažené zlými pôdnoklimatickými podmienkami sa môže poskytnúť podpora na výsadbu iných viacročných druhov drevín, napríklad krovín alebo kríkov, ktorým miestne podmienky vyhovujú.

3.   S cieľom zabezpečiť, aby bolo zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy v súlade s cieľmi politiky v oblasti životného prostredia, je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o vymedzenie minimálnych environmentálnych požiadaviek uvedených v odseku 2 tohto článku.

Článok 23

Vytváranie agrolesníckych systémov

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. b) sa poskytuje súkromným správcom pôdy, obciam a ich združeniam a pokrýva náklady na zriadenie a ročnú prémiu na hektár na krytie nákladov na údržbu maximálne päť rokov.

2.   Na účely tohto článku „agrolesnícke systémy“ sú systémy využívania pôdy, v rámci ktorých sa na tej istej pôde spája pestovanie stromov a poľnohospodárstvo. Minimálny a maximálny počet stromov na hektár určia členské štáty so zreteľom na miestne pôdnoklimatické a environmentálne podmienky, lesné druhy a potrebu zabezpečiť udržateľné poľnohospodárske využívanie pôdy.

3.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe II.

Článok 24

Prevencia poškodzovania lesov lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a obnova poškodených lesov

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. c) sa poskytuje súkromným a verejným správcom lesov a iným subjektom súkromného práva a verejným subjektom a ich združeniam na krytie nákladov na:

a)

vytvorenie ochrannej infraštruktúry. V prípade protipožiarneho pásu môže podpora zahŕňať aj príspevok na náklady na údržbu. Podpora sa neposkytuje na činnosti súvisiace s poľnohospodárstvom v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú agro-environmentálne záväzky;

b)

miestne preventívne činnosti malých rozmerov proti požiaru alebo iným prírodným nebezpečenstvám vrátane využitia pastevných zvierat;

c)

vytvorenie a zlepšenie zariadení na monitorovanie lesných požiarov, škodcov a chorôb a komunikačného vybavenia a

d)

obnovu lesného potenciálu poškodeného požiarmi a inými prírodnými katastrofami vrátane škodcov, chorôb a katastrofických udalostí a javov súvisiacich so zmenou klímy.

2.   V prípade preventívnych opatrení týkajúcich sa škodcov a chorôb musí byť riziko výskytu príslušnej katastrofy podporené vedeckými dôkazmi a uznané verejnými vedeckými organizáciami. V prípade potreby sa v programe musí uviesť zoznam druhov organizmov, ktoré poškodzujú rastliny a môžu spôsobiť katastrofu.

Oprávnené operácie sú konzistentné s plánom ochrany lesov vytvoreným členskými štátmi. V prípade podnikov presahujúcich určitú veľkosť, ktorú členské štáty určia v programe, je podpora podmienená predložením relevantných informácií z plánu obhospodarovania lesov alebo ekvivalentného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov vymedzeným na ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe v roku 1993 s podrobným opisom cieľov prevencie.

Lesné oblasti klasifikované ako oblasti so stredným až vysokým rizikom lesných požiarov podľa plánu ochrany lesov vytvoreného členskými štátmi sú oprávnené na podporu týkajúcu sa prevencie lesných požiarov.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. d) podlieha oficiálnemu uznaniu príslušnými verejnými orgánmi členských štátov, že sa vyskytla prírodná katastrofa a že táto katastrofa alebo opatrenia prijaté v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov spôsobili zničenie najmenej 20 % príslušného lesného potenciálu.

4.   V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za stratu príjmu v dôsledku prírodnej katastrofy.

Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia.

Článok 25

Investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. d) sa poskytuje fyzickým osobám, súkromným a verejným správcom lesov a iným subjektom súkromného práva a verejným subjektom a ich združeniam.

2.   Investície sa zameriavajú na splnenie záväzkov prijatých na environmentálne účely, na poskytovanie ekosystémových služieb a/alebo na zvýšenie spoločenskej hodnoty lesa a zalesnenej pôdy v príslušnej oblasti alebo na zlepšenie potenciálu ekosystémov zmierňovať zmenu klímy bez toho, aby sa vylučovali ekonomické výhody z dlhodobého hľadiska.

Článok 26

Investície do lesníckych technológií a spracovania, do mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh

1.   Podpora podľa článku 21 ods. 1 písm. e) sa poskytuje súkromným správcom lesov, obciam a ich združeniam a MSP na investície zvyšujúce lesohospodársky potenciál alebo na investície súvisiace so spracovaním a mobilizáciou lesníckych výrobkov, ktoré takýmto spôsobom získavajú pridanú hodnotu, a ich uvádzaním na trh. Na území Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov, menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93 a francúzskych zámorských departementov sa podpora môže poskytnúť aj podnikom, ktoré nie sú MSP.

2.   Investície týkajúce sa zlepšenia ekonomickej hodnoty lesov sú odôvodnené z hľadiska očakávaných zlepšení lesa jedného alebo viacerých podnikov a môžu zahŕňať investície do strojného zariadenia na ťažbu a do postupov ťažby, ktoré sú šetrné voči pôde a zdrojom.

3.   Investície, ktoré súvisia s využívaním dreva ako suroviny alebo zdroja energie, sú obmedzené na všetky pracovné operácie pred priemyselným spracovaním.

4.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe II.

Článok 27

Zakladanie skupín a organizácií výrobcov

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje s cieľom uľahčiť zakladanie skupín a organizácií výrobcov v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na účely:

a)

prispôsobenia produkcie a objemu produkcie výrobcov, ktorí sú členmi takýchto skupín alebo organizácií, trhovým požiadavkám;

b)

spoločného umiestňovania tovaru na trh vrátane prípravy na predaj, centralizácie predaja a dodávok pre veľkoodberateľov;

c)

vytvorenia spoločných pravidiel pre informácie o produkcii, najmä o zbere úrody/ťažbe a dostupnosti a

d)

iných činností, ktoré môžu vykonávať skupiny a organizácie výrobcov, ako napríklad rozvoj obchodných a marketingových zručností a organizácia a uľahčovanie inovačných procesov.

2.   Podpora sa poskytuje skupinám a organizáciám výrobcov, ktoré úradne uznal príslušný orgán členského štátu na základe podnikateľského plánu. Obmedzuje sa na skupiny a organizácie výrobcov, ktoré vyhovujú vymedzeniu MSP.

Členské štáty overia, či ciele podnikateľského plánu boli splnené do piatich rokov od uznania skupiny alebo organizácie výrobcov.

3.   Podpora sa vypláca na základe podnikateľského plánu ako paušálna pomoc v ročných splátkach počas najviac piatich rokov odo dňa, keď bola skupina alebo organizácia výrobcov uznaná a je degresívna. Vypočíta sa na základe ročnej produkcie, ktorú skupina alebo organizácia uviedla na trh. Členské štáty poslednú splátku uhradia, až keď overia, že sa podnikateľský plán správne realizoval.

V prvom roku môžu členské štáty vyplácať podporu skupine alebo organizácii výrobcov vypočítanú na základe priemernej ročnej hodnoty produkcie uvedenej na trh jej členmi za tri roky predtým, ako vstúpili do skupiny alebo organizácie. V prípade skupín a organizácií výrobcov v lesohospodárskom sektore sa podpora vypočíta na základe priemernej produkcie členov skupiny alebo organizácie uvedenej na trh za posledných päť rokov pred uznaním, s výnimkou najvyššej a najnižšej hodnoty.

4.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru a sumu stanovenú v prílohe II.

5.   Členské štáty môžu naďalej poskytovať podporu na zakladanie skupín výrobcov aj potom, ako boli uznané za organizácie výrobcov na základe podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 (24).

Článok 28

Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie

1.   Členské štáty poskytujú v rámci tohto opatrenia podporu na celom svojom území v súlade so svojimi národnými, regionálnymi alebo miestnymi osobitnými potrebami a prioritami. Cieľom tohto opatrenia je zachovanie poľnohospodárskych postupov, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie a klímu, a presadzovanie potrebných zmien týchto poľnohospodárskych postupov. Jeho začlenenie do programov rozvoja vidieka je povinné na národnej a/alebo regionálnej úrovni.

2.   Agroenvironmentálno-klimatické platby sa poskytujú poľnohospodárom, skupinám poľnohospodárov alebo skupinám poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, ktorí sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých agroenvironmentálnych-klimatických záväzkov, ktoré vymedzia členské štáty na poľnohospodárskej pôde, pričom táto poľnohospodárska pôda zahŕňa poľnohospodársku plochu vymedzenú v článku 2 tohto nariadenia, ale neobmedzuje sa na ňu. Na účely dosiahnutia environmentálnych cieľov sa v riadne odôvodnených prípadoch môžu agroenvironmentálno-klimatické platby poskytnúť iným pôdohospodárom alebo skupinám iných pôdohospodárov.

3.   Agroenvironmentálno-klimatické platby sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem ustanovených podľa kapitoly I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a príslušných minimálnych požiadaviek pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín a iných príslušných povinných požiadaviek stanovených vnútroštátnym právom. Všetky takéto povinné požiadavky sa určia v programe.

4.   Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby sa osobám, ktorá sa zaviažu vykonať operácie v rámci tohto opatrenia, poskytli znalosti a informácie potrebné na ich vykonanie. Môžu tak konať okrem iného prostredníctvom odborného poradenstva súvisiaceho so záväzkami, a/alebo môžu podmieniť podporu v rámci tohto opatrenia získaním príslušného odborného vzdelania.

5.   Záväzky v rámci tohto opatrenia sa prijímajú na obdobie piatich až siedmich rokov. V prípade potreby však s cieľom dosiahnuť alebo udržať žiadané environmentálne výhody môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť dlhšie obdobie pre osobitné druhy záväzkov aj tak, že stanovia ich ročné predĺženie po uplynutí počiatočného obdobia. V prípade nových záväzkov, ktoré priamo nadväzujú na záväzky vykonané počas počiatočného obdobia, môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť kratšie obdobie.

6.   Platby sa poskytujú ročne a prijímateľom čiastočne alebo v plnej výške kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za agroenvironmentálno-klimatické záväzky. Ak záväzky prijímajú skupiny poľnohospodárov alebo skupiny poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, je maximálna úroveň 30 %.

Pri výpočte platieb uvedených v prvom pododseku členské štáty odpočítajú sumu potrebnú na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

V riadne odôvodnených prípadoch sa na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia môže podpora udeliť vo forme paušálnej alebo jednorazovej platby na jednotku za záväzky vzdať sa obchodného využitia daných plôch, vypočítaná na základe vzniknutých ďalších nákladov a straty príjmu.

7.   Ak je to potrebné na účely zabezpečenia účinného uplatňovania opatrenia, môžu členské štáty na výber prijímateľov použiť postup uvedený v článku 49 ods. 3.

8.   Podpora sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe II.

V rámci tohto opatrenia sa neposkytuje žiadna podpora za záväzky, na ktoré sa vzťahuje opatrenie ekologického poľnohospodárstva.

9.   V prípade operácií, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia podľa odsekov 1 až 8, sa môže podpora poskytnúť na účely zachovania, udržateľného využívania a rozvoja genetických zdrojov v poľnohospodárstve. Takéto záväzky môžu plniť prijímatelia, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.

10.   S cieľom zabezpečiť, aby sa agro-environmentálne záväzky vymedzili v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

podmienok uplatniteľných na záväzky rozšíriť chov hospodárskych zvierat;

b)

podmienok uplatniteľných na záväzky chovať miestne plemená, ktorých chov je ohrozený, alebo zachovať genetické zdroje rastlín, ktorým hrozí genetická erózia; a

c)

vymedzenia oprávnených operácií podľa odseku 9.

11.   V záujme zabezpečenia vylúčenia dvojitého financovania, ako sa uvádza v odseku 6 druhom pododseku, sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, ktorými stanoví metódu výpočtu, ktorá sa má použiť, a to aj v prípade rovnocenných opatrení podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Článok 29

Ekologické poľnohospodárstvo

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje na hektár poľnohospodárskej plochy poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov, ktorí sa dobrovoľne zaviažu prejsť na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva alebo ich naďalej dodržiavať tak, ako sa vymedzuje v nariadení (ES) č. 834/2007, a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

2.   Podpora sa udeľuje len na záväzky, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem stanovených podľa kapitoly I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. PD/2013, príslušných minimálnych požiadaviek pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín a iných príslušných povinných požiadaviek stanovených vnútroštátnym právom. Všetky takéto požiadavky sa určia v programe.

3.   Záväzky v rámci tohto opatrenia sa prijímajú na obdobie piatich až siedmich rokov. Ak sa poskytuje podpora na prechod na ekologické poľnohospodárstvo, môžu členské štáty určiť kratšie počiatočné obdobie zodpovedajúce dobe prechodu. Ak sa poskytuje podpora na zachovanie ekologického poľnohospodárstva, môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka stanoviť ročné predĺženie po uplynutí počiatočného obdobia. V prípade nových záväzkov týkajúcich sa zachovania, ktoré priamo nadväzujú na záväzky vykonané počas počiatočného obdobia, môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť kratšie obdobie.

4.   Platby sa poskytujú ročne a prijímateľom čiastočne alebo v plnej výške kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky. Ak záväzky prijímajú skupiny poľnohospodárov, maximálna úroveň je 30 %.

Pri výpočte platieb uvedených v prvom pododseku členské štáty odpočítajú sumu potrebnú na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

5.   Podpora sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe II.

6.   V záujme zabezpečenia vylúčenia dvojitého financovania, ako sa uvádza v odseku 4 druhom pododseku, sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, ktorými stanoví metódu výpočtu, ktorá sa má použiť.

Článok 30

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje prijímateľom ročne na hektár poľnohospodárskej plochy alebo hektár lesa na kompenzáciu ich ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku znevýhodnenia v príslušných oblastiach, v súvislosti s vykonávaním smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES a rámcovej smernice o vode.

Pri výpočte podpory v rámci tohto opatrenia členské štáty odpočítajú sumu potrebnú na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

2.   Podpora sa poskytuje poľnohospodárom a súkromným správcom lesov a združeniam súkromných správcov lesov. V riadne odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť aj iným pôdohospodárom.

3.   Podpora pre poľnohospodárov spojená so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES sa poskytuje iba v súvislosti so znevýhodnením v dôsledku požiadaviek, ktoré presahujú rámec dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu podľa článku 94 a prílohy II k nariadeniu Rady (EÚ) č. 1306/2013, príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

4.   Podpora pre poľnohospodárov spojená s rámcovou smernicou o vode sa poskytuje iba v súvislosti s osobitnými požiadavkami, ktoré:

a)

sa zaviedli rámcovou smernicou o vode, sú v súlade s programami opatrení stanovenými v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia na účel dosiahnutia environmentálnych cieľov uvedenej smernice a idú nad rámec opatrení, ktoré sa vyžadujú na plnenie práva Únie v oblasti ochrany vôd;

b)

presahujú rámec povinných požiadaviek na hospodárenie a požiadaviek týkajúcich sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu ustanovených v kapitole I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

c)

presahujú rámec úrovne ochrany podľa práva Únie, ktoré existovali v čase prijatia rámcovej smernice o vode, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 9 uvedenej smernice, a

d)

vyžadujú si významné zmeny, pokiaľ ide o druh využitia pôdy a/alebo významné obmedzenia poľnohospodárskej činnosti, ktoré vedú k výraznej strate príjmu.

5.   Požiadavky uvedené v odsekoch 3 a 4 sa určia v programe.

6.   Na platby sú oprávnené tieto oblasti:

a)

poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES;

b)

iné vymedzené chránené krajinné oblasti s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy, ktoré prispievajú k vykonávaniu článku 10 smernice 92/43/EHS pod podmienkou, že tieto oblasti v rámci jedného programu rozvoja vidieka nepresiahnu 5 % určených území sústavy Natura 2000, na ktoré sa vzťahuje jeho územná pôsobnosť;

c)

poľnohospodárske oblasti zahrnuté do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode.

7.   Podpora sa obmedzuje na maximálne sumy stanovené v prílohe II.

8.   V záujme zabezpečenia vylúčenia dvojitého financovania, ako sa uvádza v odseku 1 druhom pododseku, sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, ktorými stanoví metódu výpočtu, ktorá sa má použiť.

Článok 31

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

1.   Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytujú ročne na hektár poľnohospodárskej plochy poľnohospodárom na kompenzáciu všetkých alebo časti ďalších nákladov a straty príjmu súvisiacich s obmedzeniami poľnohospodárskej výroby v príslušnej oblasti.

Ďalšie náklady a strata príjmu sa vypočítajú v porovnaní s oblasťami, ktoré nie sú postihnuté prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pričom sa zohľadnia platby podľa hlavy III kapitoly 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

Pri výpočte dodatočných nákladov a ušlých príjmov môžu členské štáty v riadne odôvodnených prípadoch robiť rozdiely v úrovni platieb s ohľadom na:

vážnosť zisteného trvalého obmedzenia ovplyvňujúceho poľnohospodárske činnosti,

poľnohospodársky systém.

2.   Platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach určených podľa článku 32 a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

3.   Platby sa stanovia medzi minimálnou a maximálnou sumou stanovenou v prílohe I. Tieto platby sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch zvýšiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v programoch rozvoja vidieka.

4.   Členské štáty stanovia znižovanie platieb po presiahnutí prahovej úrovne plochy na poľnohospodársky podnik, ktorá sa vymedzí v programe, s výnimkou toho, ak sa poskytnutie podpory vzťahuje iba na minimálnu platbu na hektár za rok stanovenú v prílohe II.

V prípade právnickej osoby alebo skupiny fyzických a právnických osôb môžu členské štáty uplatniť degresívnosť platieb na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín pod podmienkou, že:

a)

sa podľa vnútroštátneho práva jednotlivým členom priznávajú práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho podniku, najmä pokiaľ ide o ich hospodárske, sociálne a daňové postavenie, a

b)

títo jednotliví členovia prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

5.   Okrem platieb ustanovených v odseku 2 môžu členské štáty poskytnúť platby v rámci tohto opatrenia od roku 2014 do roku 2020 prijímateľom v oblastiach, ktoré boli oprávnené podľa článku 36 písm. a) bodu ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005 počas programového obdobia 2007 – 2013. V prípade prijímateľov v oblastiach, ktoré podľa nového vymedzenia uvedeného v článku 32 ods. 3 už nie sú oprávnené, sú tieto platby degresívne počas obdobia najviac štyroch rokov. Uvedené obdobie začína dňom ukončenia vymedzovania v súlade s článkom 32 ods. 3 a najneskôr v roku 2018. Tieto platby začínajú na úrovni maximálne 80 % priemernej platby stanovenej v programe na programové obdobie 2007 – 2013 v súlade s článkom 36 písm. a) bodom ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005, a skončia najneskôr v roku 2020, keď platby nebudú predstavovať viac ako 20 %. Keď uplatňovanie výsledkov degresívnosti dosiahne úroveň platby 25 EUR, členský štát môže naďalej vyplácať platby na tejto úrovni až do konca obdobia postupného ukončenia.

Po dokončení vymedzenia prijímatelia v oblastiach, ktoré sú naďalej oprávnené, dostávajú v rámci tohto opatrenia platby v plnej výške.

Článok 32

Určenie oblastí s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami

1.   Členské štáty na základe odsekov 2, 3 a 4 určia oblasti oprávnené na platby stanovené v článku 31 v rámci týchto kategórií:

a)

horské oblasti;

b)

iné oblasti ako horské oblasti, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam, a

c)

iné oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami.

2.   Horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak sa vyznačujú značne obmedzenými možnosťami využitia pôdy a výrazne zvýšenými výrobnými nákladmi z dôvodu:

a)

veľmi zložitých klimatických podmienok súvisiacich s nadmorskou výškou, pre ktoré sa podstatne skracuje vegetačné obdobie;

b)

toho, že sa v nižšej nadmorskej výške na väčšej časti príslušného územia nachádzajú svahy, ktoré sú príliš strmé na využívanie strojov alebo ktoré si vyžadujú používanie veľmi nákladných zvláštnych zariadení, alebo v dôsledku kombinácie týchto dvoch faktorov, ak znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z každého tohto faktora zvlášť, sú síce menej závažné, ale kombinácia oboch spôsobuje rovnaké znevýhodnenie.

Oblasti severne od 62. rovnobežky a niektoré priľahlé oblasti sa považujú za horské oblasti.

3.   Iné oblasti ako horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak čelia významným prírodným obmedzeniam a ak najmenej 60 % poľnohospodárskej plochy spĺňa aspoň jedno z kritérií uvedených v prílohe III na uvedenej prahovej úrovni.

Dodržiavanie týchto podmienok sa zabezpečuje na úrovni miestnych administratívnych jednotiek (úroveň „LAU 2“) alebo na úrovni jasne vymedzenej miestnej jednotky, ktorá pokrýva jedinú jasnú a súvislú zemepisnú oblasť s vymedzenou hospodárskou a administratívnou identitou.

Pri vymedzovaní oblastí, na ktoré sa vzťahuje tento odsek, vykonajú členské štáty upresnenie na základe objektívnych kritérií s cieľom vylúčiť oblasti, v ktorých boli doložené významné prírodné obmedzenia uvedené v prvom pododseku, ale už sa prekonali pomocou investícií alebo ekonomickou činnosťou, alebo dôkazom normálnej úrodnosti pôdy, alebo v ktorých výrobné metódy alebo systémy poľnohospodárstva vyrovnajú straty príjmu alebo ďalšie náklady uvedené v článku 31 ods. 1.

4.   Iné oblasti ako oblasti uvedené v odsekoch 2 a 3 sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak sú postihnuté osobitnými obmedzeniami a ak je nevyhnutné, aby sa v týchto oblastiach pokračovalo v územnom plánovaní s cieľom zachovať alebo zlepšiť životné prostredie, zachovať vidiek, potenciál oblasti z hľadiska cestovného ruchu alebo s chrániť pobrežné pásmo.

Oblasti s osobitnými obmedzeniami zahŕňajú poľnohospodárske oblasti, v rámci ktorých sú prírodné podmienky výroby podobné, a celková rozloha ktorých nepresahuje 10 % oblasti príslušného členského štátu.

Okrem toho môžu byť oblasti oprávnené na platby podľa tohto odseku, ak:

aspoň 60 % poľnohospodárskej plochy spĺňa aspoň dve z kritérií uvedených v prílohe III, každé v medziach najviac 20 % stanovenej prahovej hodnoty, alebo

aspoň 60 % poľnohospodárskej plochy pozostáva z oblastí, ktoré spĺňajú aspoň jedno z kritérií uvedených v prílohe III na stanovenej prahovej hodnote, a oblastí, ktoré spĺňajú aspoň dve z kritérií uvedených v prílohe III, každé v medziach najviac 20 % stanovenej prahovej hodnoty.

Dodržiavanie uvedených podmienok sa zabezpečuje na úrovni LAU 2 alebo na úrovni jasne vymedzenej miestnej jednotky, ktorá pokrýva jasnú jedinú zemepisnú oblasť s vymedzenou hospodárskou a administratívnou identitou. Pri vymedzovaní oblastí, ktorých sa týka tento odsek, členské štáty vykonajú upresnenie opísané v článku 32 ods. 3. Oblasti, ktoré sa považujú za oprávnené podľa tohto pododseku, sa zohľadňujú na účely výpočtu 10 % obmedzenia uvedeného v druhom pododseku.

Odchylne od uvedeného sa prvý pododsek neuplatňuje na členské štáty, ktorých celé územie sa považovalo za oblasť čeliacu osobitným znevýhodneniam podľa nariadení (ES) č. 1698/2005 a (ES) č. 1257/1999.

5.   Členské štáty k svojim programom rozvoja vidieka pripoja:

a)

existujúce alebo zmenené vymedzenie podľa odsekov 2 a 4;

b)

nové vymedzenie oblastí uvedených v odseku 3.

Článok 33

Dobré životné podmienky zvierat

1.   Platby na dobré životné podmienky zvierat v rámci tohto opatrenia sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých záväzkov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

2.   Platby na dobré životné podmienky zvierat sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré presahujú príslušné povinné normy stanovené podľa hlavy VI kapitoly I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a iných príslušných povinných požiadaviek. Tieto príslušné požiadavky sa určia v programe.

Uvedené záväzky sa prijímajú na obdobie jedného roka až siedmich rokov s možnosťou predĺženia.

3.   Platby sa poskytujú ročne a poľnohospodárom čiastočne alebo v plnej výške kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatého záväzku. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat.

Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe II.

4.   S cieľom zabezpečiť, aby boli záväzky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v súlade s celkovou politikou Únie v tejto oblasti, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 83, pokiaľ ide o vymedzenie oblastí, v ktorých majú záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat zabezpečiť vyššie normy výrobných postupov.

Článok 34

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje na hektár lesa verejným a súkromným správcom lesov a iným subjektom súkromného práva a verejným subjektom a ich združeniam, ktorí sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých lesnícko-environmentálnych a klimatických záväzkov. V prípade lesov vo vlastníctve štátu sa podpora môže poskytovať len vtedy, ak orgán, ktorý takýto les obhospodaruje, je súkromným orgánom alebo obcou.

V prípade lesohospodárskych podnikov, ktoré presahujú určitú prahovú hodnotu, ktorú členské štáty určia vo svojich programoch rozvoja vidieka, je podpora podľa odseku 1 podmienená predložením relevantných informácií z plánu obhospodarovania lesov alebo rovnocenného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov, ako sa vymedzilo na ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe v roku 1993.

2.   Platby kryjú iba na tie záväzky, ktoré presahujú príslušné povinné požiadavky stanovené vnútroštátnym zákonom o lesnom hospodárstve alebo inými príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Všetky takéto požiadavky sa určia v programe.

Záväzky sa prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov. V prípade potreby a v riadne odôvodnených prípadoch však členské štáty môžu vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť dlhšie obdobie pre osobitné druhy záväzkov.

3.   Platby čiastočne alebo v plnej výške prijímateľom kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za lesnícko-environmentálne záväzky. Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe II.

V riadne odôvodnených prípadoch sa na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia môže podpora udeliť vo forme paušálnej alebo jednorazovej platby na jednotku za záväzky vzdať sa obchodného využitia stromov a lesov, vypočítaná na základe vzniknutých ďalších nákladov a straty príjmu.

4.   V prípade operácií, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1, 2 a 3, sa môže podpora poskytnúť verejným a súkromným subjektom na účely ochrany a podpory lesných genetických zdrojov.

5.   S cieľom zabezpečiť účinné využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o druhy operácií oprávnené na podporu podľa odseku 4 tohto článku.

Článok 35

Spolupráca

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje s cieľom podporovať formy spolupráce, ktoré zahŕňajú najmenej dva subjekty, a najmä:

a)

prístupy spolupráce medzi rôznymi subjektmi v poľnohospodárskom odvetví, odvetví lesného hospodárstva a v potravinovom reťazci Únie a medzi inými subjektmi, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov a priorít politiky rozvoja vidieka vrátane skupín výrobcov, družstiev a medziodvetvových organizácií;

b)

vytváranie klastrov a sietí;

c)

zriaďovanie a prevádzku operačných skupín EIP zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva uvedených v článku 56.

2.   Spolupráca podľa odseku 1 sa týka najmä:

a)

pilotných projektov;

b)

vývoja nových výrobkov, postupov, procesov a technológií v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva;

c)

spolupráce medzi malými hospodárskymi subjektmi pri organizácii spoločných pracovných procesov, spoločnom využívaní zariadení a zdrojov a pri rozvoji služieb v oblasti cestovného ruchu, ktoré súvisia s vidieckym cestovným ruchom, a/alebo ich uvádzania na trh;

d)

horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi subjektami dodávateľského reťazca pri zriaďovaní a rozvoji krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov;

e)

propagačných činností v miestnom kontexte v súvislosti s rozvojom krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov;

f)

spoločnej činnosti realizovanej v záujme zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu;

g)

spoločných prístupov k environmentálnym projektom a súčasných environmentálnym postupom vrátane efektívneho vodného hospodárstva, využívania energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany poľnohospodárskych krajinných oblastí;

h)

horizontálnej a vertikálnej spolupráce medzi subjektmi dodávateľského reťazca v rámci udržateľnej produkcie biomasy na použitie v oblasti potravinárstva, výroby energie a priemyselných procesov;

i)

vykonávania iných stratégií miestneho rozvoja, ako sú stratégie vymedzené v článku 2 ods. 19 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, zameraných na jednu alebo viac priorít Únie pre rozvoj vidieka, a to najmä prostredníctvom iných skupín verejných a súkromných partnerov, ako sú vymedzené v článku 32 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

j)

vypracúvania plánov obhospodarovania lesov alebo rovnocenných nástrojov;

k)

diverzifikácie poľnohospodárskych činností smerom k činnostiam súvisiacim so zdravotnou starostlivosťou, sociálnou integráciou, poľnohospodárstvom podporovaným komunitou a so vzdelávaním o životnom prostredí a výžive.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytuje iba novosformovaným klastrom a sieťam a tým, ktoré začínajú činnosť, ktorá je pre ne nová.

Podpora na operácie podľa odseku 2 písm. a) a b) sa môže poskytnúť aj individuálnym subjektom, ak je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka.

4.   Výsledky pilotných projektov podľa odseku 2 písm. a) a operácií podľa odseku 2 písm. b) vykonávaných jednotlivými aktérmi v súlade s odsekom 3 sa šíria.

5.   Na podporu v rámci tohto opatrenia sú oprávnené tieto náklady spojené s formami spolupráce uvedenými v odseku 1:

a)

náklady na štúdie o príslušnej oblasti, realizačné štúdie a vypracovanie podnikateľského plánu, plánu obhospodarovania lesov alebo rovnocenného nástroja, alebo inej stratégie miestneho rozvoja, ako sa uvádza v článku 33 nariadenia EÚ č. 1303/2013;

b)

náklady na oživenie príslušnej oblasti s cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť kolektívneho územného projektu alebo projektu, ktorý zrealizuje operačná skupina EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako sa uvádza v článku 56. V prípade klastrov sa oživenie môže týkať aj organizácie odbornej prípravy, vytvárania sietí medzi členmi a náboru nových členov;

c)

prevádzkové náklady na spoluprácu;

d)

priame náklady na konkrétne projekty spojené s vykonávaním podnikateľského plánu, plánu v oblasti životného prostredia, plánu obhospodarovania lesov alebo rovnocenného nástroja a inej stratégie miestneho rozvoja, ako sa uvádza v článku 33 nariadenia EÚ č. 1303/2013, alebo priame náklady na iné činnosti zamerané na inovácie vrátane testovania;

e)

náklady na propagačné činnosti.

6.   Ak sa realizuje podnikateľský plán alebo plán v oblasti životného prostredia alebo plán obhospodarovania lesov alebo rovnocenný nástroj, alebo stratégia rozvoja, členské štáty môžu poskytnúť pomoc buď ako celkovú sumu, ktorá zahŕňa náklady na spoluprácu a náklady na vykonávané projekty, alebo ktorá zahŕňa iba náklady na spoluprácu, a na realizáciu projektov môžu využiť finančné prostriedky z iných opatrení alebo iných fondov Únie.

Keď sa pomoc vypláca ako celková suma a vykonávaný projekt je projektom typu, na ktorý sa vzťahuje iné opatrenie tohto nariadenia, uplatní sa príslušná maximálna výška alebo miera pomoci.

7.   Na podporu je oprávnená aj spolupráca medzi subjektami, ktoré sa nachádzajú v rôznych regiónoch alebo členských štátoch.

8.   Podpora sa obmedzuje na maximálne obdobie siedmich rokov s výnimkou kolektívnej environmentálnej činnosti v riadne odôvodnených prípadoch.

9.   Spolupráca v rámci tohto opatrenia sa môže kombinovať s projektmi podporovanými inými fondmi Únie ako EPFRV na tom istom území. Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie.

10.   S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o ďalšie vymedzenie charakteristík pilotných projektov, klastrov, sietí, krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov, ktoré budú oprávnené na podporu, ako aj pokiaľ ide o podmienky poskytnutia pomoci na druhy operácií uvedené v odseku 2 tohto článku.

Článok 36

Riadenie rizík

1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na:

a)

finančné príspevky na poistné za poistenie úrody, zvierat a rastlín proti hospodárskym stratám poľnohospodárov spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobami zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, alebo environmentálnou nehodou;

b)

finančné príspevky do vzájomných fondov na platbu finančných náhrad pre poľnohospodárov za hospodárske straty spôsobené nepriaznivými poveternostnými udalosťami, vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, alebo environmentálnou nehodou;

c)

nástroj stabilizácie príjmov v podobe finančných príspevkov do vzájomných fondov, ktorý poskytuje kompenzáciu poľnohospodárom za prudký pokles príjmov.

2.   Na účely tohto článku je poľnohospodár“ aktívny poľnohospodár v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

3.   Na účely odseku 1 písm. b) a c) je „vzájomný fond“ systém akreditovaný členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi pre združených poľnohospodárov s cieľom poistiť sa, pomocou ktorého sa týmto poľnohospodárom vyplácajú kompenzačné platby za hospodárske straty spôsobené nepriaznivými poveternostnými udalosťami, vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, environmentálnou nehodou alebo za prudký pokles príjmov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie tohto opatrenia s inými nástrojmi podpory na úrovni členských štátov alebo Únie alebo so systémami súkromného poistenia.

5.   S cieľom zabezpečiť účinné využívanie rozpočtových zdrojov EPFRV, je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o minimálne a maximálne trvanie komerčných úverov v rámci vzájomných fondov uvedených v článku 38 ods. 3 písm. b) a článku 39 ods. 4.

Komisia do 31. decembra 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto článku.

Článok 37

Poistenie úrody, zvierat a rastlín

1.   Podpora podľa článku 36 ods. 1 písm. a) sa poskytuje iba na poistné zmluvy, ktorými sa poisťujú straty spôsobené nepriaznivou poveternostnou udalosťou, chorobou zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, environmentálnou nehodou alebo opatrením prijatým v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov, v dôsledku ktorého došlo k zničeniu viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju. Na výpočet ročnej produkcie poľnohospodára sa môžu použiť indexy. Požívaná metóda výpočtu umožňuje určenie skutočnej straty jednotlivého poľnohospodára v danom roku.

Zmeranie rozsahu spôsobenej straty možno prispôsobiť konkrétnym špecifikám každého druhu produktu s využitím:

a)

biologických indexov (množstvo strát na biomase) alebo ekvivalentných indexov strát na úrode, ktoré sa určia na úrovni poľnohospodárskeho podniku, miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni, alebo

b)

indexov počasia (vrátane množstva zrážok a teploty), ktoré sa určia na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni.

2.   Výskyt nepriaznivej poveternostnej udalosti alebo vypuknutie choroby zvierat alebo rastlín, zamorenie škodcami alebo environmentálnu nehodu musí ako také oficiálne uznať príslušný orgán daného členského štátu.

Členské štáty môžu podľa potreby vopred stanoviť kritériá, na základe ktorých sa určí, že došlo k oficiálnemu uznaniu.

3.   Pokiaľ ide o choroby zvierat, finančná náhrada podľa článku 36 ods. 1 písm. a) sa môže poskytnúť iba so zreteľom na choroby, ktoré sú uvedené na zozname vytvorenom Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat alebo zozname uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2009/470/ES.

4.   Platby poistného kompenzujú maximálne celkovú výšku nákladov na náhradu strát uvedených v článku 36 ods. 1 písm. a) a nevyžadujú si ani nešpecifikujú druh ani množstvo budúcej produkcie.

Členské štáty môžu obmedziť výšku poistného, ktoré je oprávnené na podporu, pomocou uplatnenia primeraných stropov.

5.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru stanovenú v prílohe II.

Článok 38

Vzájomné fondy pre nepriaznivé poveternostné udalosti, choroby zvierat a rastlín, zamorenie škodcami a environmentálne nehody

1.   Príslušný vzájomný fond je oprávnený na podporu, ak:

a)

je akreditovaný príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

má transparentnú politiku platieb do fondu a výberov z neho;

c)

má jasné pravidlá pridelenia zodpovednosti za akékoľvek vzniknuté pohľadávky.

2.   Členské štáty stanovia pravidlá vytvárania a riadenia vzájomných fondov, najmä pravidlá poskytovania kompenzačných platieb a oprávnenosti poľnohospodárov v prípade krízy, ako aj pravidlá spravovania a monitorovania dodržiavania týchto pravidiel. Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá fungovania fondov zahŕňali aj sankcie v prípade nedbanlivosti zo strany poľnohospodára.

Výskyt udalostí uvedených v článku 36 ods. 1 písm. b) musí ako taký oficiálne uznať príslušný orgán daného členského štátu.

3.   Finančné príspevky uvedené v článku 36 ods. 1 písm. b) sa môžu vzťahovať iba na:

a)

administratívne náklady na zriadenie vzájomného fondu rozložené degresívnym spôsobom najviac na tri roky;

b)

sumy vyplatené vzájomným fondom ako finančná kompenzácia poľnohospodárom. Finančný príspevok sa ďalej môže týkať úrokov z komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia finančnej kompenzácie poľnohospodárom v prípade krízy.

Podpora podľa článku 36 ods. 1 písm. b) sa poskytuje iba na pokrytie strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobou zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami alebo opatrením prijatým v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov alebo environmentálnu nehodu, v dôsledku ktorých došlo k zničeniu viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju. Na výpočet ročnej produkcie poľnohospodára sa môžu použiť indexy. Požívaná metóda výpočtu umožňuje určenie skutočnej straty jednotlivého poľnohospodára v danom roku.

Do počiatočného základného kapitálu sa nesmie prispievať z verejných finančných prostriedkov.

4.   Pokiaľ ide o choroby zvierat, finančná náhrada podľa článku 36 ods. 1 písm. b) sa môže poskytnúť v súvislosti s chorobami, ktoré sú uvedené v zozname chorôb zvierat vypracovanom Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat alebo uvedenom v prílohe k rozhodnutiu Rady 2009/470/ES.

5.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru podpory stanovenú v prílohe II.

Členské štáty môžu obmedziť náklady, ktoré sú oprávnené na podporu, uplatnením:

a)

stropov na každý fond;

b)

primeraných stropov na jednotku.

Článok 39

Nástroj stabilizácie príjmu

1.   Podpora podľa článku 36 ods. 1 písm. c) sa poskytuje iba vtedy, ak pokles príjmu presiahne 30 % priemerného ročného príjmu konkrétneho poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju. Príjem na účely článku 36 ods. 1 písm. c) je suma príjmov, ktoré poľnohospodár získa z trhu, vrátane akejkoľvek formy verejnej podpory po odpočítaní vstupných nákladov. Platby zo vzájomného fondu poľnohospodárom predstavujú kompenzáciu za menej ako 70 % straty príjmu v roku, v ktorom sa výrobca stal oprávneným na získanie tejto pomoci.

2.   Príslušný vzájomný fond je oprávnený na podporu, ak:

a)

je akreditovaný príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

má transparentnú politiku platieb do fondu a výberov z neho;

c)

má jasné pravidlá pridelenia zodpovednosti za akékoľvek vzniknuté pohľadávky.

3.   Členské štáty stanovia pravidlá vytvárania a riadenia vzájomných fondov, najmä pravidlá poskytovania kompenzačných platieb poľnohospodárom v prípade krízy a pravidlá spravovania a monitorovania súladu s týmito pravidlami. Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá fungovania fondov zahŕňali aj sankcie v prípade nedbanlivosti zo strany poľnohospodára.

4.   Finančné príspevky uvedené v článku 36 ods. 1 písm. c) sa môžu vzťahovať iba na:

a)

administratívne náklady na zriadenie vzájomného fondu rozložené degresívne najviac na tri roky;

b)

sumy vyplatené vzájomným fondom ako finančná kompenzácia poľnohospodárom. Finančný príspevok sa ďalej môže týkať úrokov z komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia finančnej kompenzácie poľnohospodárom v prípade krízy. Do počiatočného základného kapitálu sa nesmie prispievať z verejných finančných prostriedkov.

5.   Podpora sa obmedzuje na maximálnu mieru stanovenú v prílohe II.

Článok 40

Financovanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb pre Chorvátsko

1.   Podporu možno poskytnúť poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení prijímať doplnkové vnútroštátne priame platby podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Podmienky stanovené v uvedenom článku sa vzťahujú aj na podporu, ktorá sa poskytne podľa tohto článku.

2.   Podpora, ktorá sa poľnohospodárovi poskytne na roky 2014, 2015 a 2016, nepresiahne rozdiel medzi:

a)

výškou priamych platieb uplatniteľnou v Chorvátsku na príslušný rok v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013; a

b)

45 % príslušnej výšky priamych platieb, ktorá sa bude uplatňovať od roku 2022.

3.   Príspevok Únie na podporu poskytnutú podľa tohto článku v Chorvátsku na roky 2014, 2015 a 2016 nepresiahne 20 % jej celkovej ročnej pridelenej sumy z EPFRV.

4.   Miera príspevku z EPFRV na doplnenie priamych platieb nepresiahne 80 %.

Článok 41

Pravidlá vykonávania opatrení

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá vykonávania opatrení uvedených v tomto oddiele, ktoré sa týkajú:

a)

postupov výberu orgánov alebo subjektov ponúkajúcich poradenské služby pre poľnohospodárske a lesohospodárske podniky, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky a degresie pomoci v rámci opatrenia poradenských služieb uvedeného v článku 15;

b)

posúdenia zo strany členského štátu týkajúceho sa pokroku v plnení podnikateľského plánu, možností platby, ako aj spôsobov prístupu k iným opatreniam pre mladých poľnohospodárov v rámci opatrenia rozvoja poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti uvedeného v článku 19;

c)

konverzie na iné jednotky, ako sú použité v prílohe II, a koeficientov konverzie zvierat na dobytčie jednotky („DJ“) v rámci opatrení uvedených v článkoch 28, 29, 33 a 34;

d)

možnosti použiť štandardné predpoklady ďalších nákladov a straty príjmu v rámci opatrení článkov 28 až 31, 33 a 34 a kritérií na ich výpočet;

e)

výpočtu sumy podpory, ak je operácia oprávnená na podporu v rámci viac ako jedného opatrenia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

LEADER

Článok 42

Miestne akčné skupiny LEADER

1.   Okrem úloh uvedených v článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 môžu miestne akčné skupiny vykonávať aj ďalšie úlohy, ktorými ich poverí riadiaci orgán a/alebo platobná agentúra.

2.   Miestne akčné skupiny môžu požiadať o platbu zálohovej platby od príslušnej platobnej agentúry, ak je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka. Výška zálohových platieb nesmie presiahnuť 50 % verejnej podpory týkajúcej sa prevádzkových nákladov a nákladov na oživenie.

Článok 43

Štartovací balík iniciatívy LEADER

Podpora pre miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER môže zahŕňať aj „štartovací balík iniciatívy LEADER“ pre miestne komunity, ktoré v programovacom období 2007 – 2013 iniciatívu LEADER nerealizovali. „Štartovací balík iniciatívy LEADER“ pozostáva z podpory na budovanie kapacít a z podpory pre malé pilotné projekty. Podpora v rámci „štartovacieho balíka iniciatívy LEADER“ nie je podmienená predložením stratégie miestneho rozvoja v rámci iniciatívy LEADER.

Článok 44

Činnosti spolupráce v rámci iniciatívy LEADER

1.   Podpora uvedená v článku 35 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa poskytuje na:

a)

projekty spolupráce v rámci členského štátu (spolupráca medzi územnými celkami) alebo projekty spolupráce medzi územiami vo viacerých členských štátoch alebo s územiami v tretích krajinách (nadnárodná spolupráca);

b)

predbežnú technickú podporu pre projekty spolupráce medzi územnými celkami v rámci jedného štátu alebo pre nadnárodné projekty spolupráce pod podmienkou, že miestne akčné skupiny môžu preukázať, že plánujú realizáciu konkrétneho projektu.

2.   Okrem iných miestnych akčných skupín môže partnerom miestnej akčnej skupiny v rámci EPFRV byť:

a)

skupina miestnych partnerov z verejného a súkromného sektora na vidieckom území, ktoré vykonáva stratégiu miestneho rozvoja v Únii alebo mimo nej;

b)

skupina miestnych partnerov z verejného a súkromného sektora na nevidieckom území, ktoré vykonáva stratégiu miestneho rozvoja.

3.   V prípade, že projekty spolupráce nevyberajú miestne akčné skupiny, vytvoria členské štáty systém priebežného predkladania žiadostí.

Najneskôr dva roky od dátumu schválenia programov rozvoja vidieka zverejnia národné alebo regionálne administratívne postupy týkajúce sa výberu nadnárodných projektov spolupráce a zoznam oprávnených nákladov.

Príslušný orgán schváli projekty spolupráce najneskôr do štyroch mesiacov od dátumu predloženia žiadosti na projekt.

4.   Členské štáty informujú Komisiu o schválených nadnárodných projektoch spolupráce.

KAPITOLA II

Spoločné ustanovenia pre niekoľko opatrení

Článok 45

Investície

1.   Investičné operácie sú oprávnené na podporu EPFRV, ak im predchádza posúdenie očakávaného environmentálneho vplyvu v súlade s právom špecifickým pre takýto druh investícií, keď je pravdepodobné, že investícia bude mať negatívne účinky na životné prostredie.

2.   Výdavky oprávnené na podporu EPFRV sa obmedzujú na:

a)

výstavbu, nadobudnutie vrátene lízingu alebo vylepšenie nehnuteľného majetku;

b)

kúpu alebo lízing nových strojov a zariadenia až do výšky trhovej hodnoty aktíva;

c)

všeobecné náklady spojené s výdavkami uvedenými v písmenách a) a b), ako sú honoráre architektov, technikov a za konzultácie, honoráre týkajúce sa poradenstva v oblasti environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti vrátane realizačných štúdií. Realizačné štúdie ostávajú oprávnenými výdavkami, aj keď sa na základe ich výsledkov nerealizujú žiadne výdavky uvedené v písmenách a) a b).

d)

tieto nehmotné investície: nadobudnutie alebo vývoj počítačového softvéru a nadobudnutie patentových práv, licencií, autorských práv a ochranných známok;

e)

náklady na vypracovanie plánov obhospodarovania lesov a ekvivalentných nástrojov.

3.   V prípade investícií do poľnohospodárstva nie je na investičnú podporu oprávnená kúpa poľnohospodárskych výrobných práv, platobných nárokov, zvierat, jednoročných rastlín a ich pestovanie. V prípade obnovy potenciálu poľnohospodárskej produkcie poškodeného prírodnými pohromami alebo katastrofickými udalosťami v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) však výdavky na nákup zvierat môžu byť oprávnenými výdavkami.

4.   Prijímatelia podpory súvisiacej s investíciami môžu príslušné platobné agentúry požiadať o vyplatenie zálohovej platby do výšky 50 % verejnej pomoci súvisiacej s investíciou, ak je táto možnosť zahrnutá v programe rozvoja vidieka.

5.   Oprávneným výdavkom môže byť pracovný kapitál, ktorý je podpornej povahy a súvisí s novou investíciou do poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktorá získava podporu z EPFRV prostredníctvom finančného nástroja zriadeného v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Takéto oprávnené výdavky nepresiahnu 30 % celkovej sumy oprávnených výdavkov na investíciu. Príslušná žiadosť sa riadne zdôvodní.

6.   S cieľom zohľadniť osobitosti konkrétnych druhov investícií je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovujú podmienky, za ktorých sa iné náklady spojené s lízingovými zmluvami, zariadením z druhej ruky môžu považovať za oprávnené výdavky, a ktorými sa vymedzujú typy infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú oprávnené na podporu.

Článok 46

Investície do zavlažovania

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 45 tohto nariadenia sa v prípade zavlažovania na nových a existujúcich zavlažovaných plochách za oprávnené výdavky považujú iba investície, ktoré spĺňajú podmienky v tomto článku.

2.   Ako sa požaduje v zmysle rámcovej smernice o vode, Komisia bola informovaná o pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia v súvislosti s celou oblasťou, ktorej sa investícia týka, ako aj s inými oblasťami, ktorých životné prostredie by táto investícia mohla ovplyvniť opatrenia, ktoré sa uplatňujú na základe plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia v súlade s článkom 11 rámcovej smernice o vode a ktoré sú pre poľnohospodárske odvetvie dôležité, sa upresnili v príslušnom programe opatrení.

3.   Zariadenia na meranie vody umožňujúce meranie využívania vody na úrovni podporovanej investície sú zavedené alebo sa zavedú ako súčasť investície.

4.   Investícia na vylepšenie existujúcich zavlažovacích inštalácií alebo prvku zavlažovacej infraštruktúry je oprávnená, iba ak posúdenie ex-ante preukáže, že ponúka potenciálne úspory vody minimálne medzi 5 % a 25 % podľa technických parametrov existujúcich zavlažovacích inštalácií alebo infraštruktúry.

Ak má investícia vplyv na útvary podzemnej alebo povrchovej vody, ktorých stav bol v príslušnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia označený za menej ako dobrý z dôvodov týkajúcich sa množstva vody:

a)

investíciou sa na jej úrovni zabezpečí skutočné zníženie spotreby vody v objeme aspoň 50 % potenciálnych úspor vody, ktoré sa umožnia prostredníctvom tejto investície;

b)

v prípade investície v jedinom poľnohospodárskom podniku investícia tiež vedie k zníženiu celkovej spotreby vody podniku v objeme aspoň 50 % potenciálnych úspor vody, ktoré sa umožnia na úrovni investície. Celková spotreba vody podniku zahŕňa aj vodu, ktorú podnik predal.

Žiadna z podmienok v odseku 4 sa neuplatňuje na investíciu do existujúcich inštalácií, ktorá má vplyv len na energetickú efektívnosť, ani na investíciu na vytvorenie rezervoáru, ani na investíciu do využívania recyklovanej vody, ktorá nemá vplyv na útvar podzemnej alebo povrchovej vody.

5.   Investícia, v dôsledku ktorej dôjde k čistému zväčšeniu zavlažovanej plochy, ktorá má vplyv na daný útvar podzemnej alebo povrchovej vody, je oprávnená, iba ak:

a)

stav vodného útvaru nebol v príslušnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia označený za menej ako dobrý z dôvodov týkajúcich sa množstva vody a

b)

environmentálna analýza preukazuje, že daná investícia nebude mať výrazný negatívny vplyv na životné prostredie; takúto analýzu vplyvu na životné prostredie vykoná alebo schváli príslušný orgán a môže sa vzťahovať aj na skupiny podnikov.

Plochy, ktoré nie sú zavlažované, ale v ktorých bola zavlažovacia inštalácia aktívna v nedávnej minulosti a ktoré sa určia a odôvodnia v programe, sa môžu považovať za zavlažované plochy na účely určenia čistého nárastu zavlažovaných plôch.

6.   Odchylne od odseku 5 písm. a) môžu byť investície, v dôsledku ktorých dôjde k čistému zväčšeniu zavlažovanej plochy poľnohospodárskeho podniku, stále oprávnené, ak:

a)

sa investícia kombinuje s investíciou do existujúcej zavlažovacej inštalácie alebo prvku zavlažovacej infraštruktúry, v prípade ktorých sa pri posúdení ex-ante skonštatuje, že ponúkajú potenciálnu úsporu vody minimálne medzi 5 % a 25 % podľa technických parametrov existujúcej inštalácie alebo infraštruktúry a

b)

investícia ako celok zabezpečuje účinné zníženie spotreby vody na úrovni investície ako celku, a to vo výške aspoň 50 % potenciálnej úspory vody možnej v dôsledku investície do existujúcej zavlažovacej inštalácie alebo prvku zavlažovacej infraštruktúry.

Podmienka v odseku 5 písm. a) sa okrem toho neuplatňuje na investície do vytvorenia novej zavlažovacej inštalácie zásobovanej vodou z existujúcej nádrže, ktorú príslušné orgány schválili pred 31. októbrom 2013, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

daná nádrž je určená v príslušnom pláne manažmentu povodia a je predmetom požiadaviek preverovania uvedených v článku 11 ods. 3 písm. e) rámcovej smernice o vode,

31. októbra 2013 platil buď maximálny limit pre celkový odber z nádrže alebo minimálna požadovaná úroveň prietoku vo vodných útvaroch, na ktoré má daná nádrž vplyv,

tento maximálny limit alebo minimálna požadovaná úroveň prietoku sú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 4 rámcovej smernice o vode a

výsledkom daných investícií nie je odber nad rámec maximálneho limitu platného 31. októbra 2013, ani pokles úrovne prietoku v ovplyvnených vodných útvaroch pod minimálnu požadovanú úroveň platnú 31. októbra 2013.

Článok 47

Pravidlá pre platby na plochu

1.   Počet hektárov, na ktoré sa vzťahuje záväzok podľa článkov 28, 29 a 34, sa môže z roka na rok líšiť, ak:

a)

je takáto možnosť stanovená v programe rozvoja vidieka;

b)

príslušný záväzok sa nevzťahuje na fixné parcely a

c)

nie je ohrozené dosiahnutie cieľa záväzku.

2.   Ak sa celý pozemok, na ktorý sa vzťahuje záväzok, alebo jeho časť alebo celý podnik prevedie na inú osobu v období, v ktorom platí uvedený záväzok, záväzok alebo jeho časť zodpovedajúcu prevedenej pôde môže na zvyšok obdobia prevziať táto druhá osoba, alebo platnosť záväzku uplynie a za obdobie, v ktorom bol záväzok účinný, sa vrátenie pomoci nevyžaduje.

3.   Ak prijímateľ nie je schopný ďalej plniť prijaté záväzky, pretože jeho podnik alebo časť podniku je rozdelená alebo je predmetom opatrení verejnej pozemkovej úpravy alebo opatrení pozemkovej úpravy schválených príslušnými verejnými orgánmi, prijmú členské štáty opatrenia nevyhnutné na to, aby sa záväzky mohli prispôsobiť novej situácii podniku. Ak sa ukáže, že takéto prispôsobenie nie je možné, účinnosť záväzku uplynie a za obdobie, v ktorom bol záväzok účinný, sa vrátenie pomoci nevyžaduje.

4.   Vrátenie prijatej pomoci sa nevyžaduje v prípadoch vyššej moci a za výnimočných okolností uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

5.   Odsek 2, pokiaľ ide o prípady presunu celého podniku, a odsek 4 sa tiež uplatňujú na záväzky podľa článku 33.

6.   S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení týkajúcich sa plochy a zabezpečiť finančné záujmy Únie je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty ustanovujúce podmienky uplatniteľné na konverziu alebo úpravu záväzkov v rámci opatrení uvedených v článkoch 28, 29, 33 a 34 a pokiaľ ide o špecifikovanie iných situácií, v ktorých sa nepožaduje vrátenie pomoci.

Článok 48

Doložka o revízii

Pre operácie vykonávané podľa článkov 28, 29, 33 a 34 sa zavedie doložka o revízii, aby sa zabezpečilo ich prispôsobenie v prípade zmeny príslušných povinných noriem, požiadaviek alebo povinností uvedených v týchto článkoch, ktoré musia záväzky presiahnuť. Doložka o revízii zahŕňa aj úpravy potrebné na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 v prípade zmien uvedených postupov.

Operácie vykonávané podľa článkov 28, 29, 33 a 34, ktoré presahujú súčasné programové obdobie, obsahujú doložku o revízii, aby sa umožnilo ich prispôsobenie právnemu rámcu nasledujúceho programového obdobia.

Ak prijímateľ takúto úpravu neprijme, účinnosť záväzku uplynie a za obdobie, v ktorom bol záväzok účinný, sa vrátenie pomoci nevyžaduje.

Článok 49

Výber operácií

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 34 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, riadiaci orgán programu rozvoja vidieka stanoví po konzultáciách s monitorovacím výborom kritériá výberu operácií. Cieľom výberových kritérií je zabezpečiť rovnaký prístup k všetkým uchádzačom, lepšie využitie finančných zdrojov a zacielenie opatrení v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka. Pri stanovení a uplatňovaní výberových kritérií sa zohľadňuje zásada proporcionality vo vzťahu k veľkosti operácie.

2.   Orgán členského štátu zodpovedný za výber operácií zabezpečí, aby sa operácie s výnimkou operácií podľa článkov 28 až 31, 33 až 34 a 36 až 39 vyberali v súlade s výberovými kritériami uvedenými v odseku 1 a transparentným a dobre zdokumentovaným postupom.

3.   Prijímatelia sa podľa potreby môžu vybrať na základe výziev na predloženie ponúk, pričom sa uplatnia kritériá hospodárskej a environmentálnej účinnosti.

Článok 50

Vymedzenie vidieckej oblasti

Na účely tohto nariadenia riadiaci orgán vymedzí „vidiecku oblasť“ na úrovni programu. Členské štáty môžu v náležite opodstatnených prípadoch ustanoviť takéto vymedzenie pre určité opatrenie alebo druh operácie.

KAPITOLA III

Technická pomoc a vytváranie sietí

Článok 51

Financovanie technickej pomoci

1.   V súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 môže EPFRV na podnet Komisie a/alebo v jej mene použiť až 0,25 % svojich ročných pridelených rozpočtových prostriedkov na financovanie úloh uvedených v článku 58 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vrátane nákladov na vytvorenie a prevádzku Európskej siete pre rozvoj vidieka uvedenej v článku 52 a siete EIP uvedenej v článku 53.

EPFRV môže financovať aj opatrenia stanovené v článku 41 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (25), vo vzťahu k označeniam a symbolom systémov kvality Únie.

Takéto opatrenia sa vykonávajú v súlade s článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (26) a akýmikoľvek ďalšími ustanoveniami tohto nariadenia a jeho vykonávacími ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú pri tejto forme plnenia rozpočtu.

2.   Z iniciatívy členských štátov sa na úlohy uvedené v článku 59 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a na náklady súvisiace s prípravou vymedzovania oblastí s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, ako sa uvádza v článku 32, môžu vyčleniť prostriedky do výšky 4 % celkovej sumy každého programu rozvoja vidieka.

Náklady súvisiace s certifikačným orgánom uvedeným v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 nie sú oprávnené podľa tohto odseku.

V rámci uvedeného 4 % limitu sa vyhradí určitá čiastka na zriadenie a fungovanie národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54.

3.   V prípade programov rozvoja vidieka, ktoré sa vzťahujú na menej rozvinuté regióny a iné regióny, sa miera príspevku EPFRV na technickú pomoc uvedená v článku 59 ods. 3 môže určiť s prihliadnutím na prevládajúci typ regiónov, podľa ich počtu, v programe.

Článok 52

Európska sieť pre rozvoj vidieka

1.   V súlade s článkom 51 ods. 1 sa zriaďuje Európska sieť pre rozvoj vidieka s cieľom prepojiť národné siete, organizácie a správne orgány činné v oblasti rozvoja vidieka na úrovni Únie.

2.   Cieľom vytvárania sietí prostredníctvom Európskej siete pre rozvoj vidieka je:

a)

zvýšiť účasť všetkých zainteresovaných strán, a najmä poľnohospodárskych, lesníckych a iných vidieckych zainteresovaných strán na realizácii rozvoja vidieka;

b)

zlepšiť kvalitu programov rozvoja vidieka;

c)

zohrávať úlohu pri informovaní širšej verejnosti o prínosoch politiky rozvoja vidieka;

d)

pomáhať pri hodnotení programov rozvoja vidieka.

3.   Úlohou siete je:

a)

zbierať, analyzovať a šíriť informácie o činnosti v oblasti rozvoja vidieka;

b)

poskytovať podporu týkajúcu sa procesov hodnotenia, zberu a správy údajov;

c)

na úrovni Únie zbierať, konsolidovať a šíriť osvedčené postupy rozvoja vidieka vrátane metodík a nástrojov hodnotenia;

d)

zriaďovať a viesť tematické skupiny a/alebo semináre s cieľom uľahčiť výmenu odborných znalostí a podporiť vykonávanie, monitorovanie a ďalší rozvoj politiky rozvoja vidieka;

e)

poskytovať informácie o vývoji vo vidieckych oblastiach Únie a v tretích krajinách;

f)

organizovať stretnutia a semináre na úrovni Únie pre tých, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvoji vidieka;

g)

podporovať národné siete a iniciatívy nadnárodnej spolupráce a výmenu informácií o činnostiach a skúsenostiach v oblasti rozvoja vidieka so sieťami v tretích krajinách;

h)

osobitne pre miestne akčné skupiny:

i)

vytvárať súčinnosť s činnosťami, ktoré na národnej alebo regionálnej úrovni alebo na obidvoch úrovniach, vykonávajú príslušné siete so zreteľom na opatrenia budovania kapacít a výmenu skúseností, a

ii)

spolupracovať so subjektmi zabezpečujúcimi vytváranie sietí a poskytujúcimi technickú podporu pre miestny rozvoj, ktoré boli zriadené EFRR, ESF a EFNR, pokiaľ ide o ich činnosti v oblasti miestneho rozvoja a nadnárodnej spolupráce.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví organizačnú štruktúru a spôsob fungovania Európskej siete pre rozvoj vidieka. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

Článok 53

Sieť európskeho partnerstva v oblasti inovácií

1.   V súlade s článkom 51 ods. 1 sa riadi sieť EIP na podporu EIP zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva uvedeného v článku 55. Táto sieť umožní vytváranie sietí operačných skupín, poradenských služieb a výskumníkov.

2.   Cieľom siete EIP je:

a)

uľahčovať výmenu odborných znalostí a osvedčených postupov;

b)

nadviazať dialóg medzi poľnohospodármi a výskumnou obcou a uľahčovať začlenenie všetkých zainteresovaných strán do procesu výmeny znalostí.

3.   Úlohou siete EIP je:

a)

zabezpečovať podporné služby a poskytovať kľúčovým subjektom informácie o EIP,

b)

povzbudzovať k vytváraniu operačných skupín a informovať o možnostiach, ktoré poskytujú politiky Únie;

c)

podporovať vytváranie iniciatív v oblasti klastrov a pilotných alebo demonštračných projektov, ktoré sa okrem iného môžu týkať:

i)

zvýšenia poľnohospodárskej produktivity, hospodárskej životaschopnosti, udržateľnosti, výnosu a efektívneho využívania zdrojov;

ii)

inovácií na podporu bioekonomiky;

iii)

biodiverzity, ekosystémových služieb, funkčnosti pôdy a udržateľného vodného hospodárstva;

iv)

inovačných výrobkov a služieb pre integrovaný dodávateľský reťazec;

v)

otvárania trhových príležitosti pre prvovýrobcov, ako aj príležitostí vyrábať nové výrobky;

vi)

kvality potravín, bezpečnosti potravín a zdravej výživy;

vii)

zníženia strát po zbere a plytvania potravinami;

d)

zbierať a šíriť informácie v oblasti EIP vrátane vedeckých zistení a nových technológií, ktoré sa týkajú inovácie a výmeny poznatkov i výmeny v oblasti inovácie s tretími krajinami.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví organizačnú štruktúru a spôsob fungovania siete EIP. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

Článok 54

Národná vidiecka sieť

1.   Každý členský štát zriadi národnú vidiecku sieť, ktorá spojí organizácie a správne orgány, ktoré sa podieľajú na rozvoji vidieka. Partnerstvo uvedené v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je takisto súčasťou národnej vidieckej siete.

Členské štáty s regionálnymi programami môžu predložiť na schválenie aj osobitný program na zriadenie a spôsob fungovania svojich národných vidieckych sietí.

2.   Cieľom prepájania prostredníctvom národnej vidieckej siete je:

a)

zvýšiť účasť zainteresovaných strán na vykonávaní rozvoja vidieka;

b)

zlepšiť kvalitu vykonávania programov rozvoja vidieka;

c)

informovať širšiu verejnosť a potenciálnych prijímateľov o politike rozvoja vidieka a o možnostiach financovania;

d)

podporovať inovácie v poľnohospodárstve, výrobe potravín, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach.

3.   Podpora EPFRV podľa článku 51 ods. 3 sa použije na:

a)

štruktúry potrebné pre prevádzkovanie siete;

b)

prípravu a vykonávanie akčného plánu, ktorý pokrýva aspoň:

i)

činnosti pokiaľ ide o zber príkladov projektov, ktoré zahŕňajú všetky priority programov rozvoja vidieka;

ii)

činnosti pokiaľ ide o uľahčovanie tematických a analytických výmen medzi zainteresovanými stranami v oblasti rozvoja vidieka, spoločné využívanie a šírenie zistení;

iii)

činnosti pokiaľ ide o poskytovanie odbornej prípravy a vytváranie sietí pre miestne akčné skupiny a najmä technickú pomoc pre spoluprácu medzi územnými celkami a pre nadnárodnú spoluprácu, uľahčenie spolupráce medzi miestnymi akčnými skupinami a vyhľadávanie partnerov pre opatrenie uvedené v článku 35;

iv)

činnosti pokiaľ ide o vytváranie sietí pre poradcov a služby na podporu inovácie;

v)

spoločné využívanie a šírenie zistení z monitorovania a hodnotenia;

vi)

činnosti pokiaľ ide o komunikačný plán vrátane propagácie a informácií týkajúcich sa programu rozvoja vidieka po dohode s riadiacimi orgánmi a informácie a komunikačné činnosti zamerané na širšiu verejnosť;

vii)

činnosti na zabezpečenie účasti na činnostiach Európskej siete pre rozvoj vidieka a prispenia k nim.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá vytvárania a spôsobu fungovania národných vidieckych sietí a obsah konkrétnych programov uvedených v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

HLAVA IV

EIP PRE PRODUKTIVITU A UDRŽATEĽNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSTVA

Článok 55

Ciele

1.   EIP zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť:

a)

podporuje vytvorenie odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré efektívne využívajú zdroje, sú hospodársky životaschopné, produktívne a konkurencieschopné, produkujú málo emisií, sú šetrné a odolné voči klíme, smerujú k agro-ekologickým výrobným systémom a fungujú v harmónii so základnými prírodnými zdrojmi, od ktorých poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo závisia;

b)

pomáha poskytovať stabilnú a udržateľnú dodávku potravín, krmív a biomateriálov, vrátane existujúcich aj nových druhov;

c)

zlepšuje postupy zamerané na ochranu životného prostredia, adaptáciu na zmenu klímy a na jej zmierňovanie;

d)

stavia mosty medzi najnovšími poznatkami výskumu a technológiami a poľnohospodármi, správcami lesov, vidieckymi komunitami, podnikmi, MVO a poradenskými službami.

2.   EIP zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť sa usiluje dosiahnuť svoje ciele:

a)

vytvorením pridanej hodnoty prostredníctvom lepšieho prepojenia výskumu s poľnohospodárskou praxou a podporením širšieho používania dostupných inovačných opatrení;

b)

podporou rýchlejšieho a širšieho zavedenia inovačných riešení do praxe a

c)

informovaním vedeckej obce o potrebách poľnohospodárskej praxe v oblasti výskumu.

3.   EPFRV prispieva k cieľom EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť v súlade s článkom 35 prostredníctvom podpory operačných skupín EIP uvedených v článku 56 a siete EIP uvedenej v článku 53.

Článok 56

Operačné skupiny

1.   Operačné skupiny EIP sú súčasťou EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť. Vytvárajú ich zainteresované subjekty, ako napr. poľnohospodári, výskumníci, poradcovia a podniky zapojené do odvetvia poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie cieľov EIP.

2.   Operačné skupiny EIP si stanovia vnútorné postupy, ktorými zabezpečia aby ich operácie a rozhodovania boli transparentné a aby predchádzali situáciám konfliktu záujmov.

3.   Členské štáty sa v rámci svojich programov rozhodnú, do akej miery budú operačné skupiny podporovať.

Článok 57

Úlohy operačných skupín

1.   Operačné skupiny EIP vypracujú plán, ktorý obsahuje:

a)

opis inovačného projektu, ktorý sa má vyvinúť, testovať, prispôsobiť alebo vykonávať;

b)

opis očakávaných výsledkov a prínosu k cieľu EIP, ktorým je zvýšenie produktivity a udržateľné riadenie zdrojov.

2.   Operačné skupiny pri vykonávaní svojich inovačných projektov:

a)

prijímajú rozhodnutia o vypracovaní a vykonávaní inovačných opatrení a

b)

vykonávajú inovačné opatrenia pomocou opatrení financovaných prostredníctvom programov rozvoja vidieka.

3.   Operačné skupiny šíria výsledky svojich projektov, a to najmä prostredníctvom siete EIP.

HLAVA V

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 58

Zdroje a ich rozdeľovanie

1.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5, 6 a 7 tohto článku, je v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2014 až 2020 celková suma podpory Únie pre rozvoj vidieka podľa tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 202084 936 EUR v cenách z roku 2011.

2.   Na technickú pomoc Komisii uvedenú v článku 51 ods. 1 sa poskytne 0,25 % zdrojov uvedených v odseku 1.

3.   Na účely plánovania a následného začlenenia do všeobecného rozpočtu Únie sa sumy uvedené v odseku 1 indexujú sadzbou 2 % ročne.

4.   Ročné rozčlenenie súm uvedených v odseku 1 podľa členských štátov po odpočítaní sumy uvedenej v odseku 2 sa uvádza v prílohe I.

5.   Finančné prostriedky, ktoré členský štát presunul podľa článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sa odpočítajú od súm, ktoré sa danému členskému štátu pridelili v súlade s odsekom 4.

6.   Finančné prostriedky presunuté do EPFRV pri uplatnení článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a finančné prostriedky presunuté do EPFRV pri uplatnení článkov 10b a 136 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (27), pokiaľ ide o kalendárny rok 2013, sa tiež zahrnú do ročného rozčlenenia uvedeného v odseku 4.

7.   S cieľom zohľadniť vývoj týkajúci sa ročného rozčlenenia uvedeného v odseku 4 vrátane presunov uvedených v odsekoch 5 a 6, vykonať technické úpravy bez zmeny celkových pridelených súm, alebo zohľadniť akékoľvek iné zmeny na základe legislatívneho aktu po prijatí tohto nariadenia je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 83 prijímať delegované akty na účely preskúmania stropov stanovených v prílohe I.

8.   Na účely prideľovania výkonnostnej rezervy uvedenej v článku 22 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa k sumám uvedeným v článku 20 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 pripočítajú dostupné účelovo viazané príjmy vybrané pre EPFRV v súlade s článkom 43 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Uvedené dostupné účelovo viazané príjmy sa pridelia členským štátom pomerne k ich podielu z celkovej sumy podpory z EPFRV.

Článok 59

Príspevok fondu

1.   Rozhodnutím o schválení programu rozvoja vidieka sa stanoví maximálny príspevok EPFRV do programu. Rozhodnutím sa podľa potreby jasne určia rozpočtové prostriedky vyčlenené pre menej rozvinuté regióny.

2.   Príspevok EPFRV sa vypočíta na základe sumy oprávnených verejných výdavkov.

3.   V programoch rozvoja vidieka sa stanoví jednotná miera príspevku EPFRV uplatniteľná na všetky opatrenia. Podľa potreby sa stanoví samostatná miera príspevku EPFRV pre menej rozvinuté regióny, najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93 ako aj prechodné regióny. Maximálna miera príspevku EPFRV je:

a)

85 % oprávnených verejných výdavkov v menej rozvinutých regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93,

b)

75 % oprávnených verejných výdavkov pre všetky regióny, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemeru EÚ-25 za referenčné obdobie, ale ktorých HDP na obyvateľa presahuje 75 % priemerného HDP EÚ-27;

c)

63 % oprávnených verejných výdavkov v prípade iných prechodných regiónov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene b) tohto odseku;

d)

53 % oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch.

Minimálna miera príspevku EPFRV je 20 %.

4.   Odchylne od odseku 3 je maximálny príspevok EPFRV:

a)

80 % na opatrenia uvedené v článkoch 14, 27 a 35, na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER uvedený v článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a na operácie uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) bode i). Táto miera sa môže zvýšiť na maximálne 90 % v prípade programov menej rozvinutých regiónov, najvzdialenejších regiónov a menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EHS) č. 2019/93 a prechodných regiónov uvedených v odseku 3 písm. b) a c);

b)

75 % na operácie, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti životného prostredia a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu podľa článku 17, článku 21 ods. 1 písm. a) a b), článkov 28, 29, 30, 31 a 34;

c)

100 % v prípade finančných nástrojov na úrovni Únie uvedených v článku 38 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

d)

miera príspevku uplatniteľná na dotknuté opatrenie zvýšená o 10 ďalších percentuálnych bodov v prípade príspevkov na finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

e)

100 % na operácie financované z finančných prostriedkov prenesených do EPFRV pri uplatnení článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

f)

100 % sumy vo výške 500 miliónov EUR v cenách z roku 2011 pridelenej Portugalsku a 100 % sumy vo výške 7 miliónov EUR v cenách z roku 2011 pridelenej Cypru pod podmienkou, že uvedené členské štáty dostávajú k 1. januáru 2014 alebo neskôr finančnú pomoc v súlade s článkom 136 a článkom 143 ZFEÚ do roku 2016, keď sa uplatňovanie tohto ustanovenia prehodnotí.

g)

v prípade členských štátov, ktoré k 1. januáru 2014 alebo neskôr dostávajú finančnú pomoc v súlade s článkom 136 a článkom 143 ZFEÚ, možno zvýšiť mieru príspevku z EPFRV, ktorá je výsledkom uplatňovania článku 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, o ďalších najviac 10 ďalších percentuálnych bodov na celkovo maximálne 95 % pre výdavky, ktoré tieto členské štáty majú zaplatiť v prvých dvoch rokoch vykonávania programu rozvoja vidieka. Miera príspevku z EPFRV, ktorá by sa uplatnila bez tejto výnimky, sa však dodrží pre celkové verejné výdavky počas programového obdobia.

5.   Najmenej 5 % a v prípade Chorvátska 2,5 % celkového príspevku z EPFRV do programu rozvoja vidieka sa vyhradzuje pre iniciatívu LEADER.

6.   Najmenej 30 % celkového príspevku EPFRV na program rozvoja vidieka sa vyčlení na opatrenia podľa článku 17 na investície súvisiace so životným prostredím a klímou, článkov 21, 28, 29 a 30 s výnimkou platieb súvisiacich s rámcovou smernicou o vode a článkov 31, 32 a 34.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na najvzdialenejšie regióny a zámorské územia členských štátov.

7.   Ak členský štát predloží národný program a aj súbor regionálnych programov, odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na národný program. Príspevok EPFRV na národný program sa zohľadňuje na účel výpočtu percentuálneho podielu uvedeného v odsekoch 5 a 6 pri každom regionálnom programe úmerne podielu tohto regionálneho programu na národnom prídele.

8.   Výdavky, ktoré EPFRV spolufinancuje, nie sú spolufinancované prostredníctvom príspevku zo štrukturálnych fondov, z Kohézneho fondu alebo z akéhokoľvek iného finančného nástroja Únie.

9.   Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, pre verejné výdavky na pomoc podnikom platia limity ustanovené pre štátnu pomoc.

Článok 60

Oprávnenosť výdavkov

1.   Odchylne od článku 65 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v prípadoch núdzových opatrení v dôsledku prírodných katastrof sa v programoch rozvoja vidieka môže ustanoviť, že oprávnenosť výdavkov súvisiacich so zmenami programu sa môže začať odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.

2.   Výdavky sú oprávnené na príspevok EPFRV, iba ak sa vynaložili na operácie, o ktorých v súlade s výberovými kritériami uvedenými v článku 49 rozhodol riadiaci orgán príslušného programu alebo o ktorých sa rozhodlo na jeho zodpovednosť.

S výnimkou všeobecných nákladov vymedzených v článku 45 ods. 2 písm. c) so zreteľom na investičné operácie v rámci opatrení patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, sa za oprávnené považujú iba výdavky, ktoré vznikli po predložení žiadosti príslušnému orgánu.

Členské štáty môžu vo svojich programoch stanoviť, že oprávnené budú iba výdavky, ktoré vznikli po schválení žiadosti o podporu príslušným orgánom.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na článok 51 ods. 1 a ods. 2.

4.   Platby prijímateľov sa dokladajú faktúrami a dokumentmi, ktoré preukazujú platbu. Ak to nie je možné, platby sa doložia dokumentmi s rovnocennou preukaznou hodnotou, s výnimkou foriem podpory podľa článku 67 ods. 1 písm. b), c) a d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 61

Oprávnené výdavky

1.   Keď sa podpora podľa tohto nariadenia vzťahuje na prevádzkové náklady, sú oprávnené tieto druhy nákladov:

a)

prevádzkové náklady;

b)

náklady na zamestnancov;

c)

náklady na odbornú prípravu;

d)

náklady spojené so vzťahmi s verejnosťou;

e)

finančné náklady;

f)

náklady na vytváranie sietí.

2.   Štúdie sú oprávnenými výdavkami iba vtedy, keď sú spojené s konkrétnou operáciou v rámci programu alebo s konkrétnymi cieľmi a zámermi programu.

3.   Príspevky v podobe vecného plnenia vo forme poskytnutia prác, tovaru, služieb, pozemkov a nehnuteľností, za ktoré sa neuskutočnila platba v hotovosti doložená faktúrami alebo dokumentmi s rovnocennou preukaznou hodnotou, môžu byť oprávnené na podporu, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 69 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 62

Overiteľnosť a kontrolovateľnosť opatrení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky opatrenia rozvoja vidieka, ktoré plánujú vykonať, overiteľné a kontrolovateľné. Na tieto účely vykoná riadiaci orgán a platobná agentúra každého programu rozvoja vidieka posúdenie ex-ante overiteľnosti a kontrolovateľnosti opatrení, ktoré sa majú začleniť do programu rozvoja vidieka. Riadiaci orgán a platobná agentúra zároveň vykonajú posúdenie overiteľnosti a kontrolovateľnosti opatrení počas vykonávania programu rozvoja vidieka. V posúdení ex-ante a v posúdení počas obdobia vykonávania sa zohľadňujú výsledky kontrol v predchádzajúcom a v súčasnom programovom období. Ak sa pri posúdení zistí, že požiadavky overiteľnosti a kontrolovateľnosti nie sú splnené, príslušné opatrenia sa primerane upravia.

2.   Keď sa pomoc poskytuje na základe štandardných nákladov alebo ďalších nákladov a straty príjmu, členské štáty zabezpečia, aby príslušné výpočty boli primerané a presné a aby sa stanovili vopred na základe spravodlivého, nestranného a overiteľného výpočtu. Na tento účel subjekt, ktorý je funkčne nezávislý od orgánov zodpovedných za vykonávanie programu a ktorý disponuje primeranými odbornými znalosťami, uskutoční výpočty alebo potvrdí primeranosť a presnosť výpočtov. Súčasťou programu rozvoja vidieka je vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje primeranosť a presnosť výpočtov.

Článok 63

Zálohové platby

1.   Platba zálohových platieb podlieha poskytnutiu bankovej záruky alebo rovnocennej záruky zodpovedajúcej 100 % sumy zálohovej platby. Pokiaľ ide o verejných prijímateľov, zálohové platby sa vyplatia obciam, regionálnym orgánom a ich združeniam, ako aj verejnoprávnym subjektom.

Nástroj, ktorý verejný orgán poskytne ako záruku, sa považuje za ekvivalent záruky uvedenej v prvom pododseku za predpokladu, že sa orgán zaviaže uhradiť sumu, na ktorú sa daná záruka vzťahuje, ak sa nepreukáže nárok na vyplatenú zálohovú platbu.

2.   Záruka sa môže uvoľniť vtedy, ak príslušná platobná agentúra zistí, že výška skutočných výdavkov zodpovedajúcich verejnému príspevku súvisiacemu s operáciou presahuje výšku zálohovej platby.

HLAVA VI

RIADENIE, KONTROLA A PROPAGÁCIA

Článok 64

Povinnosti Komisie

S cieľom zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v kontexte spoločného riadenia v súlade s článkom 317 ZFEÚ Komisia vykonáva opatrenia a kontroly ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1306/2013.

Článok 65

Povinnosti členských štátov

1.   Členské štáty prijmú v súlade s článkom 58 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie.

2.   Členské štáty určia pre každý program rozvoja vidieka tieto orgány:

a)

riadiaci orgán zodpovedný za riadenie dotknutého programu, ktorým môže byť buď verejný alebo súkromný subjekt, ktorý pôsobí na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo samotný členský štát, ak vykonáva túto úlohu;

b)

akreditovanú platobnú agentúru v zmysle článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

c)

certifikačný orgán v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pre každý program rozvoja vidieka zriadil príslušný systém riadenia a kontroly, ktorý zabezpečí, že funkcie riadiaceho orgánu a ostatných orgánov budú jasne rozdelené a oddelené. Členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie účinného fungovania systémov počas celého programového obdobia.

4.   Členské štáty jasne vymedzia úlohy riadiaceho orgánu, platobnej agentúry a miestnych akčných skupín v rámci iniciatívy LEADER, pokiaľ ide o uplatňovanie kritérií oprávnenosti a výberu a postup výberu projektov.

Článok 66

Riadiaci orgán

1.   Riadiaci orgán je zodpovedný za účinné, efektívne a správne riadenie a vykonávanie programu, a predovšetkým:

a)

zabezpečuje vhodný bezpečný elektronický systém zaznamenávania, uchovávania, správy a oznamovania štatistických údajov o programe a jeho vykonávaní, ktoré sú potrebné na účely monitorovania a hodnotenia, a najmä informácií potrebných na sledovaní pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov a priorít;

b)

Komisii do 31. januára a 31. októbra v každom roku programu poskytuje príslušné údaje o ukazovateľoch v súvislosti s operáciami vybranými na financovanie vrátane informácií o výstupoch a finančných ukazovateľov;

c)

zabezpečuje, aby prijímatelia a iné subjekty zapojené do vykonávania operácií:

i)

boli informovaní o povinnostiach, ktoré im vyplývajú z poskytnutej pomoci, a aby pre všetky transakcie, ktoré súvisia s operáciou, viedli buď oddelený účtovný systém, alebo používali patričný účtovný kód;

ii)

poznali požiadavky pre poskytovanie údajov riadiacemu orgánu a zaznamenávanie výstupov a výsledkov;

d)

zabezpečuje, aby hodnotenie ex-ante uvedené v článku 55 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 bolo v súlade so systémom monitorovania a hodnotenia, schvaľuje ho a predkladá Komisii;

e)

zabezpečuje zavedenie plánu hodnotenia uvedeného v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, aby sa hodnotenie programu ex-post uvedené v článku 57 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vykonalo v lehotách stanovených v uvedenom nariadení, a zabezpečuje, aby takéto hodnotenia boli v súlade so systémom monitorovania a hodnotenia, a predkladá ich monitorovaciemu výboru a Komisii;

f)

poskytuje monitorovaciemu výboru informácie a dokumenty potrebné na monitorovanie vykonávania programu vzhľadom na jeho konkrétne ciele a priority;

g)

vypracúva výročnú správu o pokroku vrátane súhrnných tabuliek monitoringu a po schválení monitorovacím výborom ju predkladá Komisii;

h)

zabezpečuje, aby platobná agentúra pred schválením platieb dostala všetky potrebné informácie, najmä o vykonaných postupoch a akýchkoľvek kontrolách vykonaných v súvislosti s operáciami vybranými na financovanie;

i)

zabezpečuje propagáciu programu, aj prostredníctvom národnej vidieckej siete tým, že informuje potenciálnych prijímateľov, profesijné organizácie, hospodárskych a sociálnych partnerov, subjekty, ktoré sa podieľajú na propagácii rovnosti medzi mužmi a ženami, a dotknuté mimovládne organizácie vrátane environmentálnych organizácií o možnostiach, ktoré program ponúka, a o pravidlách na získanie prístupu k financovaniu v rámci daného programu, ako aj tým, že informuje prijímateľov príspevku Únie a širokú verejnosť o úlohe, ktorú Únie v rámci programu plní.

2.   Členský štát alebo riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských subjektov vrátane miestnych orgánov, subjektov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií, ktoré budú operácie rozvoja vidieka riadiť a vykonávať.

Ak je časť jeho úloh delegovaná na iný subjekt, riadiaci orgán ďalej plne zodpovedá za účinnosť a správnosť riadenia a vykonávania týchto úloh. Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa prijali primerané ustanovenia, ktoré tomuto inému subjektu umožnia získať všetky údaje a informácie potrebné na vykonávanie týchto úloh.

3.   Keď je tematický čiastkový program uvedený v článku 7 súčasťou programu rozvoja vidieka, riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských subjektov vrátane miestnych orgánov, miestnych akčných skupín alebo mimovládnych organizácií, ktoré budú túto stratégiu riadiť a vykonávať. V takomto prípade sa uplatňuje odsek 2.

Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa na účely systému monitorovania a hodnotenia uvedeného v článku 67 operácie a výstupy tohto tematického čiastkového programu určili samostatne.

4.   S výhradou úlohy platobných agentúr a ďalších orgánov zriadených v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, ak má členský štát viac ako jeden program, môže sa na účely zabezpečenia jednotnosti v riadení fondov a prepojenia medzi Komisiou a vnútroštátnymi riadiacimi orgánmi určiť koordinačný orgán.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví jednotné podmienky uplatňovania informačných a propagačných požiadaviek uvedených v odseku 1 bode i).

HLAVA VII

MONITOROVANIE A HODNOTENIE

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1

Zavedenie a ciele systému monitorovania a hodnotenia

Článok 67

Systém monitorovania a hodnotenia

V súlade s touto hlavou sa v spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi navrhne spoločný systém monitorovania a hodnotenia, ktorý Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

Článok 68

Ciele

Cieľom systému monitorovania a hodnotenia je:

a)

preukázať pokrok a dosiahnuté výsledky politiky rozvoja vidieka a posúdiť vplyv, efektívnosť, účinnosť a význam intervencií politiky rozvoja vidieka;

b)

prispievať k cielenejšej podpore rozvoja vidieka;

c)

podporovať spoločný proces získavania nových poznatkov súvisiaci s monitorovaním a hodnotením.

Oddiel 2

Technické ustanovenia

Článok 69

Spoločné ukazovatele

1.   S cieľom umožniť zhromažďovanie údajov na úrovni Únie sa v systéme monitorovania a hodnotenia stanovenom v článku 67 stanoví zoznam spoločných ukazovateľov, ktoré sa uplatňujú na každý program a súvisia s východiskovou situáciou, ako aj s finančným plnením, výstupmi, výsledkami a vplyvom programu.

2.   Spoločné ukazovatele vychádzajú z dostupných údajov, súvisia so štruktúrou a cieľmi rámca politiky rozvoja vidieka a umožňujú posúdenie pokroku, účinnosti a efektívnosti vykonávania politiky na základe cieľov na úrovni Únie, jednotlivých členských štátov a programov. Spoločné ukazovatele vychádzajú z dostupných údajov.

3.   Hodnotiteľ určí vplyv programu na základe ukazovateľov vplyvu. Na základe dôkazov v hodnoteniach SPP vrátane hodnotení programov rozvoja vidieka Komisia s pomocou členských štátov posúdi spoločný vplyv všetkých nástrojov SPP.

Článok 70

Elektronický informačný systém

Kľúčové informácie o vykonávaní programu, o každej operácii vybranej na financovanie, ako aj o dokončených operáciách, potrebné na monitorovanie a hodnotenie vrátane kľúčových informácií o každom prijímateľovi a projekte sa zaznamenávajú a uchovávajú elektronicky.

Článok 71

Poskytovanie informácií

Prijímatelia podpory v rámci opatrení rozvoja vidieka a miestne akčné skupiny sa zaviažu, že riadiacemu orgánu a/alebo určeným hodnotiteľom alebo iným subjektom povereným výkonom týchto funkcií v jeho mene, poskytnú všetky informácie potrebné na monitorovanie a hodnotenie programu, najmä v súvislosti s plnením určených cieľov a priorít.

KAPITOLA II

Monitorovanie

Článok 72

Postupy monitorovania

1.   Riadiaci orgán a monitorovací výbor uvedený v článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 monitorujú kvalitu vykonávania programu.

2.   Riadiaci orgán a monitorovací výbor monitorujú každý program rozvoja vidieka pomocou finančných ukazovateľov a ukazovateľov o výstupoch a výsledkoch.

Článok 73

Monitorovací výbor

Členské štáty s regionálnymi programami si môžu vytvoriť národný monitorovací výbor na koordináciu vykonávania týchto programov vo vzťahu k národnému rámcu a čerpaniu finančných zdrojov.

Článok 74

Povinnosti monitorovacieho výboru

Monitorovací výbor sa presvedčí o výsledkoch programu rozvoja vidieka a účinnosti jeho vykonávania. Na tieto účely, popri funkciách uvedených v článku 49 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, monitorovací výbor:

a)

je do štyroch mesiacov od rozhodnutia o schválení programu konzultovaný a vydá stanovisko k výberovým kritériám pre financované operácie, ktoré sa upravia podľa potrieb programovania;

b)

skúma činnosti a výstupy súvisiace s pokrokom vo vykonávaní plánu hodnotenia programu;

c)

skúma predovšetkým činnosti uvedené v programe, ktoré súvisia s napĺňaním podmienok ex-ante, ktoré patria do zodpovedností riadiaceho orgánu, a je informovaný o činnostiach súvisiacich s napĺňaním iných podmienok ex-ante;

d)

zúčastňuje sa na národnej vidieckej sieti na účely výmeny informácií o vykonávaní programu; a

e)

posudzuje a schvaľuje výročné správy o vykonávaní a pred ich odoslaním Komisii.

Článok 75

Výročná správa o vykonávaní

1.   Do 30. júna 2016 a do 30. júna každého nasledujúceho roka do roku 2024 vrátane predložia členské štáty Komisii výročnú správu o vykonávaní programu rozvoja vidieka v predošlom kalendárnom roku. Správa predložená v roku 2016 sa bude vzťahovať na kalendárne roky 2014 a 2015.

2.   Okrem dodržiavania požiadaviek článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 výročné správy o vykonávaní obsahujú informácie okrem iného o finančných záväzkoch a výdavkoch podľa jednotlivých opatrení a zhrnutie činností vykonaných v súvislosti s plánom hodnotenia.

3.   Okrem dodržiavania požiadaviek článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 výročná správa o vykonávaní, ktorá sa predloží v roku 2017, obsahuje aj opis vykonávania všetkých čiastkových programov zahrnutých do programu.

4.   Okrem splnenia požiadaviek článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 výročná správa o vykonávaní, ktorá sa predloží v roku 2019, bude obsahovať aj popis vykonávania všetkých čiastkových programov zahrnutých do programu, posúdenie pokroku dosiahnutého pri zabezpečovaní integrovaného prístupu k používaniu EPFRV a iných finančných nástrojov EÚ na podporu územného rozvoja vidieckych oblastí, a to aj prostredníctvom stratégií miestneho rozvoja.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá prezentácie výročných správ o vykonávaní. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

KAPITOLA III

Hodnotenie

Článok 76

Všeobecné ustanovenia

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty vymedzujúce prvky, ktoré majú hodnotenia ex-ante a ex-post uvedené v článkoch 55 a 57 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 obsahovať, a určujúce minimálne požiadavky na plán hodnotenia uvedený v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby hodnotenia boli v súlade so spoločným prístupom k hodnoteniu dohodnutým podľa článku 67, organizujú prípravu a zber potrebných údajov a hodnotiteľom dodávajú rôzne informácie poskytované systémom monitorovania.

3.   Členské štáty sprístupnia hodnotiace správy na internete a Komisia na svojej webovej stránke.

Článok 77

Hodnotenie ex-ante

Členské štáty zabezpečia, aby sa hodnotiteľ ex-ante od skorého štádia zapájal do procesu vývoja programu rozvoja vidieka vrátane vývoja analýzy uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. b), návrhu intervenčnej logiky programu a stanovenia cieľov programu.

Článok 78

Hodnotenie ex-post

V roku 2024 členské štáty pripravia hodnotenie ex-post každého zo svojich programov rozvoja vidieka. Uvedenú správu predložia Komisii do 31. decembra 2024.

Článok 79

Zhrnutia hodnotení

Vypracovanie zhrnutí správ o hodnotení ex-ante a ex-post na úrovni Únie sa vykoná v rámci zodpovednosti Komisie.

Zhrnutia hodnotiacich správ sa dokončia najneskôr do 31. decembra roku, ktorý nasleduje po roku predloženia príslušných hodnotení.

HLAVA VIII

USTANOVENIA O HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI

Článok 80

Pravidlá vzťahujúce sa na podniky

Keď sa podpora podľa tohto nariadenia poskytuje formám spolupráce medzi podnikmi, môže sa poskytovať iba takým formám spolupráce, ktoré sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže tak, ako sa uplatňujú na základe článkov 206 až 210 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013.

Článok 81

Štátna pomoc

1.   Pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak, na podporu pre rozvoj vidieka poskytovanú členskými štátmi sa vzťahujú články 107, 108 a 109 ZFEÚ.

2.   Články 107, 108 a 109 ZFEÚ sa neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili na základe tohto nariadenia a v súlade s ním, alebo na základe doplnkového vnútroštátneho financovania uvedeného v článku 82, v rámci rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.

Článok 82

Doplnkové vnútroštátne financovanie

Platby realizované členskými štátmi v súvislosti s operáciami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, a určené na poskytovanie doplnkového vnútroštátneho financovania rozvoja vidieka, na ktoré sa kedykoľvek počas programového obdobia poskytuje podpora Únie, začlenia členské štáty do programu rozvoja vidieka v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. j) a pokiaľ tieto platby spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení, Komisia ich schváli.

HLAVA IX

PRÁVOMOCI KOMISIE, SPOLOČNÉ USTANOVENIA, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Právomoci Komisie

Článok 83

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 2 ods. 3, 14 od. 5, 16 ods. 5, 19 ods. 8, 22 ods. 3, 28 ods. 10 a 11, 29 ods. 6, 30 ods. 8, 33 ods. 4, 34 ods. 5, 35 ods. 10, 36 ods. 5, 45 ods. 6, 47ods. 6 a článku 89 za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 2 ods. 3, 14 od. 5, 16 ods. 5, 19 ods. 8, 22 ods. 3, 28 ods. 10 a 11, 29 ods. 6, 30 ods. 8, 33 ods. 4, 34 ods. 5, 35 ods. 10, 36 ods. 5, 45 ods. 6, 47 ods. 6 a článku 89 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 2 ods. 3, 14 od. 5, 16 ods. 5, 19 ods. 8, 22 ods. 3, 28 ods. 10 a 11, 29 ods. 6, 30 ods. 8, 33 ods. 4, 34 ods. 5, 35 ods. 10, 36 ods. 5, 45 ods. 6, 47 ods. 6 a článku 89 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 2 ods. 3, 14 od. 5, 16 ods. 5, 19 ods. 8, 22 ods. 3, 28 ods. 10 a 11, 29 ods. 6, 30 ods. 8, 33 ods. 4, 34 ods. 5, 35 ods. 10, 36 ods. 5, 45 ods. 6, 47 ods. 6 a článku 89 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 84

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor nazvaný „Výbor pre rozvoj vidieka“. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA II

Spoločné ustanovenia

Článok 85

Výmena informácií a dokumentov

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi ustanoví informačný systém, ktorý umožní bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu medzi Komisiou a každým členským štátom. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá fungovania tohto systému. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 84.

2.   Komisia zabezpečí zavedenie vhodného bezpečného elektronického systému do ktorého sa zaznamenajú kľúčové informácie a správy o monitorovaní a hodnotení, v ktorom sa budú uchovávať a spravovať.

Článok 86

Spracovávanie a ochrana osobných údajov

1.   Členské štáty a Komisia zbierajú osobné údaje na účely vykonávania svojich príslušných povinností riadenia, kontroly, monitorovania a hodnotenia podľa tohto nariadenia, najmä povinností stanovených v hlavách VI a VII, a tieto údaje nespracúvajú spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom.

2.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia podľa hlavy VII za využitia bezpečných elektronických systémov uvedených v článku 85, tieto údaje sú anonymné a spracúvajú sa iba v agregovanej podobe.

3.   Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s pravidlami stanovenými v smernici 95/46/ES a nariadení (ES) č. 45/2001. Konkrétne, takéto údaje sa neuchovávajú v podobe, ktorá umožňuje identifikáciu subjektov údajov dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje zozbierali alebo sa ďalej spracúvajú, s prihliadnutím na minimálne doby uchovávania stanovené v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch a právnych predpisoch Únie.

4.   Členské štáty informujú subjekty údajov o tom, že vnútroštátne orgány alebo orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti majú práva stanovené v pravidlách ochrany údajov v smernici 95/46/ES a v nariadení (ES) č. 45/2001.

5.   Články 111 až 114 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa uplatňujú na tento článok.

Článok 87

Všeobecné ustanovenia SPP

V súvislosti s opatreniami stanovenými v tomto nariadení sa uplatňuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a ustanovenia prijaté podľa neho.

KAPITOLA III

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 88

Nariadenie (ES) č. 1698/2005

Nariadenie (ES) č. 1698/2005 sa zrušuje.

Nariadenie (ES) č. 1698/2005 sa ďalej uplatňuje na operácie vykonávané podľa programov schválených Komisiou v rámci uvedeného nariadenia pred 1. januárom 2014.

Článok 89

Prechodné ustanovenia

S cieľom uľahčiť prechod zo systému zavedeného nariadením (ES) č. 1698/2005 na systém zavedený týmto nariadením je Komisia v súlade s článkom 83 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými stanoví podmienky, za ktorých sa podpora schválená Komisiou podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 môže integrovať do podpory stanovenej v tomto nariadení, a to aj pre technickú pomoc a pre hodnotenia ex-post. Týmito delegovanými aktmi sa môžu stanoviť aj podmienky prechodu od podpory rozvoja vidieka pre Chorvátsko podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 na podporu poskytovanú podľa tohto nariadenia.

Článok 90

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 z 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L Pozri stranu 549 tohto úradného vestníka).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 z 17. decembra 2013 ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 637/2008 a (ES) č. 73/2009 (Pozri stranu 608 tohto úradného vestníka).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(8)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(12)  Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 170, 29.6.2007, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(14)  Ú. v. EÚ C 35, 9.2.2012, s. 1.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanoveniao Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006. (Pozri stranu 549 tohto úradného vestníka.).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(17)  Rozhodnutie Rady 2009/470/ES z 25. mája 2009 o výdavkoch na veterinárnom úseku (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 30).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012 s. 1).

(19)  Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).

(21)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 z 10. júna 1991, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá definície, opisu a ponuke aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov (Ú. v. ES L 149, 14.6.1991, s. 1).

(22)  Smernica Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1).

(23)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2019/93 z 19. júla 1993, ktorým sa zavádzajú osobitné opatrenia pre menšie ostrovy v Egejskom mori týkajúce sa určitých poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. ES L 184, 27.7.1993, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007. (Pozri stranu 671 tohto úradného vestníka.).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(27)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).


PRÍLOHA I

ROZDELENIE PODPORY, KTORÚ ÚNIA POSKYTUJE NA ROZVOJ VIDIEKA (2014 AŽ 2020)

(bežné ceny v EUR)

 

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

CELKOVO 2014 – 2020

Belgicko

78 342 401

78 499 837

78 660 375

78 824 076

78 991 202

79 158 713

79 314 155

551 790 759

Bulharsko

335 499 038

335 057 822

334 607 538

334 147 994

333 680 052

333 187 306

332 604 216

2 338 783 966

Česká republika

314 349 445

312 969 048

311 560 782

310 124 078

308 659 490

307 149 050

305 522 103

2 170 333 996

Dánsko

90 287 658

90 168 920

90 047 742

89 924 072

89 798 142

89 665 537

89 508 619

629 400 690

Nemecko

1 178 778 847

1 177 251 936

1 175 693 642

1 174 103 302

1 172 483 899

1 170 778 658

1 168 760 766

8 217 851 050

Estónsko

103 626 144

103 651 030

103 676 345

103 702 093

103 728 583

103 751 180

103 751 183

725 886 558

Írsko

313 148 955

313 059 463

312 967 965

312 874 411

312 779 690

312 669 355

312 485 314

2 189 985 153

Grécko

601 051 830

600 533 693

600 004 906

599 465 245

598 915 722

598 337 071

597 652 326

4 195 960 793

Španielsko

1 187 488 617

1 186 425 595

1 185 344 141

1 184 244 005

1 183 112 678

1 182 137 718

1 182 076 067

8 290 828 821

Francúzsko

1 404 875 907

1 408 287 165

1 411 769 545

1 415 324 592

1 418 941 328

1 422 813 729

1 427 718 983

9 909 731 249

Chorvátsko

332 167 500

332 167 500

332 167 500

332 167 500

332 167 500

332 167 500

332 167 500

2 325 172 500

Taliansko

1 480 213 402

1 483 373 476

1 486 595 990

1 489 882 162

1 493 236 530

1 496 609 799

1 499 799 408

10 429 710 767

Cyprus

18 895 839

18 893 552

18 891 207

18 888 801

18 886 389

18 883 108

18 875 481

132 214 377

Lotyšsko

138 327 376

138 361 424

138 396 059

138 431 289

138 467 528

138 498 589

138 499 517

968 981 782

Litva

230 392 975

230 412 316

230 431 887

230 451 686

230 472 391

230 483 599

230 443 386

1 613 088 240

Luxembursko

14 226 474

14 272 231

14 318 896

14 366 484

14 415 051

14 464 074

14 511 390

100 574 600

Maďarsko

495 668 727

495 016 871

494 351 618

493 672 684

492 981 342

492 253 356

491 391 895

3 455 336 493

Malta

13 880 143

13 965 035

14 051 619

14 139 927

14 230 023

14 321 504

14 412 647

99 000 898

Holandsko

87 118 078

87 003 509

86 886 585

86 767 256

86 645 747

86 517 797

86 366 388

607 305 360

Rakúsko

557 806 503

559 329 914

560 883 465

562 467 745

564 084 777

565 713 368

567 266 225

3 937 551 997

Poľsko

1 569 517 638

1 567 453 560

1 565 347 059

1 563 197 238

1 561 008 130

1 558 702 987

1 555 975 202

10 941 201 814

Portugalsko

577 031 070

577 895 019

578 775 888

579 674 001

580 591 241

581 504 133

582 317 022

4 057 788 374

Rumunsko

1 149 848 554

1 148 336 385

1 146 793 135

1 145 218 149

1 143 614 381

1 141 925 604

1 139 927 194

8 015 663 402

Slovinsko

118 678 072

119 006 876

119 342 187

119 684 133

120 033 142

120 384 760

120 720 633

837 849 803

Slovensko

271 154 575

270 797 979

270 434 053

270 062 644

269 684 447

269 286 203

268 814 943

1 890 234 844

Fínsko

335 440 884

336 933 734

338 456 263

340 009 057

341 593 485

343 198 337

344 776 578

2 380 408 338

Švédsko

248 858 535

249 014 757

249 173 940

249 336 135

249 502 108

249 660 989

249 768 786

1 745 315 250

Spojené kráľovstvo

371 473 873

370 520 030

369 548 156

368 557 938

367 544 511

366 577 113

365 935 870

2 580 157 491

Celkovo EU-28

13 618 149 060

13 618 658 677

13 619 178 488

13 619 708 697

13 620 249 509

13 620 801 137

13 621 363 797

95 338 109 365


Technická pomoc (0,25 %)

34 130 699

34 131 977

34 133 279

34 134 608

34 135 964

34 137 346

34 138 756

238 942 629

Celkovo

13 652 279 759

13 652 790 654

13 653 311 767

13 653 843 305

13 654 385 473

13 654 938 483

13 655 502 553

95 577 051 994


PRÍLOHA II

SUMY A MIERY PODPORY

Článok

Predmet

Maximálna suma v eurách alebo sadzba

 

15 ods. 8

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

1 500

na poradenskú službu

200 000

na tri roky v prípade odborného vzdelávania poradcov

16 ods. 2

Informačné a propagačné činnosti

70  %

oprávnených nákladov na činnosť článok 17 ods. 3

16 ods. 4

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

3 000

na podnik za rok

17 ods. 3

Investície do hmotného majetku

 

poľnohospodárske odvetvie

50  %

sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch a vo všetkých regiónoch, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemeru EÚ-25 za referenčné obdobie, ale ktorých HDP na obyvateľa presahuje 75 % priemerného HDP EÚ-27

75  %

sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch

75  %

sumy oprávnených investícií v Chorvátsku na vykonanie smernice Rady 91/676/EHS (1) v rámci maximálnej lehoty štyroch rokov od dátumu pristúpenia podľa článku 3 ods. 2 a článku 5 ods. 1 uvedenej smernice

75  %

sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori

40  %

sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

Uvedené miery sa môžu zvýšiť o 20 dodatočných percentuálnych bodov pod podmienkou, že maximálna kombinovaná podpora nepresiahne 90 % v prípade:

mladých poľnohospodárov definovaných v tomto nariadení alebo takých, ktorí začali činnosť počas piatich rokov pred podaním žiadosti o podporu,

kolektívnych investícií a integrovaných projektov vrátane tých, ktoré súvisia so zlúčením organizácií výrobcov,

oblastí, ktoré čelia prírodným obmedzeniam a iným osobitným obmedzeniam, ako sa uvádza v článku 32,

operácií podporovaných v rámci EIP,

investícií súvisiacich s operáciami podľa článkov 28 a 29,

 

– spracovania výrobkov uvedených v prílohe I k ZFEÚ a ich uvádzania na trh.

50  %

sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch a vo všetkých regiónoch, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemeru EÚ-25 za referenčné obdobie, ale ktorých HDP na obyvateľa presahuje 75 % priemerného HDP EÚ-27

75  %

sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch

75  %

sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori

40  %

sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

Uvedené sadzby sa môžu zvýšiť o 20 dodatočných percentuálnych bodov pod podmienkou, že maximálna kombinovaná podpora nepresiahne 90 % v prípade operácií podporovaných v rámci EIP alebo súvisiacich so zlučovaním organizácií výrobcov.

17 ods. 4

Investície do hmotného majetku

100  %

neproduktívne investície a poľnohospodárska a lesohospodárska infraštruktúra

18 ods. 5

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

80  %

sumy oprávnených investičných nákladov na preventívne operácie vykonávané jednotlivými poľnohospodármi

100  %

sumy oprávnených investičných nákladov na preventívne operácie vykonávané kolektívne viac ako jedným prijímateľom

100  %

sumy oprávnených investičných nákladov na operácie na obnovenie poľnohospodárskej pôdy a výrobného potenciálu poškodeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami

19 ods. 6

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

70 000

na mladého poľnohospodára podľa článku 19 ods. 1 písm. a) bodu i)

70 000

na prijímateľa podľa článku 19 ods. 1 písm. a) bodu ii)

15 000

na malý poľnohospodársky podnik podľa článku 19 ods. 1 písm. a) bodu iii)

23 ods. 3

Vytváranie agrolesníckych systémov

80  %

sumy oprávnených investícií na vytvorenie agrolesníckych systémov

26 ods. 4

Investície do lesníckych technológií a spracovania, do mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh

65  %

sumy oprávnených investícií v menej rozvinutých regiónoch

75  %

sumy oprávnených investícií v najvzdialenejších regiónoch

75  %

sumy oprávnených investícií na menších ostrovoch v Egejskom mori

40  %

sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

27 ods. 4

Zakladanie skupín a organizácií výrobcov

10  %

Ako percentuálny podiel produkcie uvedenej na trh počas prvých piatich rokoch po uznaní. Podpora sa postupne znižuje.

100 000

vo všetkých prípadoch maximálna suma za rok

28 ods. 8

Agro-environmentálne opatrenia súvisiace s klímou

600  (*1)

na hektár za rok v prípade jednoročných plodín

900  (*1)

na hektár za rok v prípade špeciálnych viacročných plodín

450  (*1)

na hektár za rok v prípade iného využitia pôdy

200  (*1)

na dobytčiu jednotku („DJ“) za rok v prípade miestnych plemien, ktorých chov je ohrozený

29 ods. 5

Ekologické poľnohospodárstvo

600  (*1)

na hektár za rok v prípade jednoročných plodín

900  (*1)

na hektár za rok v prípade špeciálnych viacročných plodín

450  (*1)

na hektár za rok v prípade iného využitia pôdy

30 ods. 7

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode

500  (*1)

maximum na hektár za rok v počiatočnom období, ktoré nepresahuje päť rokov

200  (*1)

maximum na hektár za rok

50  (*2)

minimum na hektár za rok v prípade platieb podľa rámcovej smernice o vode

31 ods. 3

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

25

minimum na hektár za rok na priemernú rozlohu plochy prijímateľa, ktorý dostáva podporu

250  (*1)

maximum na hektár za rok

450 (*1)

maximum na hektár za rok v horských oblastiach v zmysle článku 32 ods. 2

33 ods. 3

Dobré životné podmienky zvierat

500

na DJ

34 ods. 3

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov

200  (*1)

na hektár za rok

37 ods. 5

Poistenie úrody, zvierat a rastlín

65  %

splatného poistného

38 ods. 5

Vzájomné fondy pre nepriaznivé poveternostné udalosti, choroby zvierat a rastlín, zamorenie škodcami a environmentálne nehody

65  %

oprávnených nákladov

39 ods. 5

Nástroj stabilizácie príjmu

65  %

oprávnených nákladov

Poznámka:

Mierami pomoci nie sú dotknuté pravidlá Únie pre štátnu pomoc.


(1)  Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(*1)  Tieto sumy sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch zvýšiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v programoch rozvoja vidieka.

(*2)  Táto suma sa môže v riadne odôvodnených prípadoch znížiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v programoch rozvoja vidieka.


PRÍLOHA III

BIOFYZIKALNE KRITERIA NA VYMEDZENIE OBLASTI S PRIRODNÝMI OBMEDZENIAMI

KRITÉRIUM

DEFINÍCIA

PRAHOVÁ HODNOTA

KLÍMA

Nízka teplota (*1)

dĺžka vegetačného obdobia (počet dní) vymedzená počtom dní s priemernou dennou teplotou > 5° C (LGPt5) alebo

≤ 180 dní

suma teplôt (stupňo-dní) za vegetačné obdobie vymedzené sumou priemerných denných teplôt > 5° C

≤ 1 500 stupňo-dní

Sucho

pomer ročných zrážok (Z) a ročnej potenciálnej evapotranspirácie (PET)

P/PET ≤ 0,5

KLÍMA A PÔDA

Nadmerná vlhkosť pôdy

počet dní na poľnej vodnej kapacite alebo nad ňou (maximálna nasýtenosť pôd)

≥ 230 dní

PÔDA

Slabá priepustnosť pôd (*1)

územia prevlhčené vodou významnú časť roka

mokrá do 80 cm od povrchu viac ako 6 mesiacov, alebo mokrá do 40 cm viac ako 11 mesiacov alebo

slabo alebo veľmi slabo priepustné pôda alebo

glejová farebná vzorka do 40 cm od povrchu

Nepriaznivá textúra a skeletovitosť (*1)

pomerne vysoký obsah ílu, prachu, piesku, organickej hmoty (hmotnostné %) a hrubozrnného materiálu (objemové %)

obsah ≥ 15 % objemových hrubozrnného materiálu vrátane výstupov hornín a balvanov na povrch alebo

trieda textúry v polovici alebo väčšej časti (súhrnne) 100 cm od povrchu pôdy je piesok, hlinitý piesok v súlade s týmto vymedzením:

prach % + (2 × íl %) ≤ 30 % alebo

trieda textúry povrchového horizontu pôdy je ťažký íl

(≥ 60 % íl) alebo

organická pôda (organická hmota ≥ 30 %) aspoň v hrúbke 40 cm ALEBO

povrchový horizont obsahuje 30 % alebo viac ílu a má vertické vlastnosti do 100 cm od povrchu pôdy

Plytká hĺbka zakoreňovania

hĺbka (cm) od povrchu pôdy po súvislú pevnú horninu alebo tvrdé podložie

≤ 30 cm

Nepriaznivé chemické vlastnosti (*1)

prítomnosť solí, vymeniteľného sodíka, nadmerná kyslosť

salinita: ≥ 4 deci-Siemensy na meter (dS/m) v povrchovom horizonte alebo

sodicita: ≥ 6 % vymeniteľného sodíka (ESP) v polovici alebo väčšej časti (súhrnne) 100 cm od povrchu pôdy alebo

Kyslosť pôdy: pH ≤ 5 (vo vode) v povrchovom horizonte

TERÉN

Extrémna svahovitosť

prevýšenie vzhľadom na planimetrickú vzdialenosť (%)

≥ 15 %


(*1)  Členský štátom stačí skontrolovať plnenie tohto kritéria voči prahovým hodnotám, ktoré sú relevantné pre konkrétnu situáciu danej oblasti.


PRÍLOHA IV

ORIENTAČNÝ ZOZNAM OPATRENÍ A OPERÁCIÍ OSOBITNÉHO VÝZNAMU PRE TEMATICKÉ ČIASTKOVÉ PROGRAMY UVEDENÉ V ČLÁNKU 7

Mladí poľnohospodári:

 

Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov, ktorí prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik

 

Investície do hmotného majetku

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Spolupráca

 

Investície do nepoľnohospodárskych činností

Malé poľnohospodárske podniky:

 

Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov

 

Investície do hmotného majetku

 

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Spolupráca

Investície do nepoľnohospodárskych činností

 

Zakladanie skupín výrobcov

 

LEADER

Horské oblasti:

 

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

 

Agroenvironmentálno-klimatické operácie

 

Spolupráca

 

Investície do hmotného majetku

 

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti vo vidieckych oblastiach

 

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

 

Vytváranie agrolesníckych systémov

 

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Zakladanie skupín výrobcov

 

LEADER

Krátke dodávateľské reťazce:

 

Spolupráca

 

Zakladanie skupín výrobcov

 

LEADER

 

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

 

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

 

Investície do hmotného majetku

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

Ženy vo vidieckych oblastiach:

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Investície do hmotného majetku

 

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

 

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

 

Spolupráca

 

LEADER

Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu a biodiverzita:

 

Prenos znalostí a informačné akcie

 

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

 

Investície do hmotného majetku

 

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

 

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

 

Investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov

 

Agroenvironmentálno-klimatické opatrenia

 

Ekologické poľnohospodárstvo

 

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode

 

Platby pre oblasti s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami (biodiverzita)

 

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov

 

Spolupráca

 

Riadenie rizík


PRÍLOHA V

PODMIENKY EX-ANTE PRE ROZVOJ VIDIEKA

1.   PODMIENKY SPOJENÉ S PRIORITAMI

Priorita EÚ pre rozvoj vidieka / tematický cieľ SSR

Podmienka ex-ante

Kritériá splnenia

Priorita rozvoja vidieka 3: podpora organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkoch a ich uvádzania na trh, dobrých životných podmienok zvierat a riadenia rizík v poľnohospodárstve

TC 5: podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizík

3.1.

Prevencia a riadenie rizík: existencia národných alebo regionálnych hodnotení rizík na účely riadenia katastrof s ohľadom na prispôsobovanie sa zmene klímy.

Zavedie sa vnútroštátne alebo regionálne posúdenie rizika s týmito prvkami:

opis postupu, metodiky, metód a necitlivých údajov využívaných na posúdenie rizika, ako aj kritérií založených na riziku pre zoradenie investícií podľa priority,

opis scenárov s jedným rizikom a viacerými rizikami;

ak je to vhodné, zohľadnia sa národné stratégie adaptácie na zmenu klímy,

Priorita rozvoja vidieka 4: obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom

4.1

Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav: normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy uvedené v kapitole I hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sú zavedené na vnútroštátnej úrovni

normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu sú vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a špecifikované v programoch,

TC 5: podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizík

4.2

Minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky na ochranu rastlín: minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky na ochranu rastlín uvedené v hlave III kapitole I článku 28 tohto nariadenia sú definované na vnútroštátnej úrovni

minimálne požiadavky na hnojivá a prostriedky na ochranu rastlín uvedené v hlave III kapitole I tohto nariadenia sú špecifikované v programoch,

TC 6: zachovanie a ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania zdrojov

4.3

Iné príslušné vnútroštátne normy: príslušné povinné vnútroštátne normy sú definované na účely článku 28 kapitoly I hlavy III tohto nariadenia

príslušné povinné vnútroštátne normy sú špecifikované v programoch,

Priorita rozvoja vidieka 5: propagácia účinného využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva

TC 4: podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch

TC 6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania zdrojov

5.1

Energetická efektívnosť: Uskutočnili sa akcie na propagáciu nákladovo efektívnych zlepšení efektívnosti koncového využívania energie a nákladovo efektívnych investícií do energetickej efektívnosti pri stavbe alebo renovácii budov.

Ide o tieto akcie:

opatrenia na zabezpečenie minimálnych požiadaviek súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov v súlade s článkami 3, 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (1),

opatrenia potrebné na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov v súlade s článkom 11 smernice 2010/31/EÚ,

opatrenia na zabezpečenie strategického plánovania energetickej efektívnosti v súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (2),

opatrenia v súlade s článkom 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES (3) energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, aby sa zabezpečilo poskytnutie individuálnych meračov koncovým zákazníkom, pokiaľ je to technicky možné, za rozumnú a primeranú cenu vo vzťahu k možným úsporám energie.

5.2

Odvetvie vody: existencia a) cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá poskytuje primerané stimuly pre používateľov na efektívne využívanie vody, a b) primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov na vodohospodárske služby v sadzbe stanovenej v schválenom pláne riadenia povodia pre investície podporované z programov.

V odvetviach podporovaných z EPFRV členský štát zabezpečil, rôzne spôsoby by využitia vody prispeli k tomu, že odvetviu sa vrátia náklady na vodohospodárske služby, v súlade s článkom 9 ods. 1 prvou zarážkou rámcovej smernice o vode, v príslušných prípadoch s ohľadom na sociálne, environmentálne a hospodárske účinky tohto vrátenia nákladov, ako aj na geografické a klimatické podmienky príslušného regiónu alebo regiónov;

5.3

Energia z obnoviteľných zdrojov: Uskutočnili sa akcie na propagáciu výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov (4).

Zaviedli sa transparentné režimy podpory, prioritný prístup do siete alebo garantovaný prístup a priorita pri prenose, ako aj štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, ktoré boli uverejnené, v súlade s článkom 14 ods. 1 a článkom 16 ods. 2 a ods. 3 smernice 2009/28/ES.

Členský štát prijal vnútroštátny akčný plán pre energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 4 smernice 2009/28/ES.

Priorita rozvoja vidieka 6: podpora sociálneho začlenenia, zmiernenia chudoby a hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach

TC 2: Zlepšenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám, ako aj ich využívania a kvality (cieľ v oblasti širokého pásma)

6.

Infraštruktúra pre siete budúcej generácie (NGN) Existencia vnútroštátnych alebo regionálnych plánov NGA, ktoré zohľadňujú regionálne činnosti s cieľom dosiahnuť ciele Únie týkajúce sa vysokorýchlostného prístupu na internet, zameriavajúc sa na oblasti, kde trh neposkytuje otvorenú infraštruktúru za dostupnú cenu a kvalitu v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, a poskytovanie dostupných služieb pre zraniteľné skupiny.

Národný alebo regionálny plán NGN, ktorý obsahuje:

plán investícií do infraštruktúry založený na hospodárskej analýze zohľadňujúcej existujúce súkromné a verejné infraštruktúry a plánované investície;

modely udržateľných investícií, ktoré zlepšujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej, cenovo dostupnej, kvalitnej infraštruktúre a službám, ktoré budú dobre fungovať aj v budúcnosti,

opatrenia na podnietenie súkromných investícií.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).


PRÍLOHA VI

ORIENTAČNÝ ZOZNAM OPATRENÍ S VÝZNAMOM PRE JEDNU ALEBO VIAC PRIORÍT ÚNIE PRE ROZVOJ VIDIEKA

 

Opatrenia osobitného významu pre viacero priorít Únie

Článok 15

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky

Článok 17

Investície do hmotného majetku

Článok 19

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti

Článok 35

Spolupráca

Články 42 – 44

LEADER

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu prenosu znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach

Článok 14

Prenos znalostí a informačné akcie

Článok 26

Investície do lesníckych technológií a do spracovania a mobilizácie lesníckych výrobkov a do ich uvádzania na trh

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre zlepšovanie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a zlepšovanie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov

Článok 16

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu organizácie potravinového reťazca a riadenia rizík v poľnohospodárstve

Článok 18

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby zničeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení

Článok 24

Prevencia a odstraňovanie škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami

Článok 27

Zakladanie skupín výrobcov

Článok 33

Dobré životné podmienky zvierat

Článok 36

Riadenie rizík

Článok 37

Poistenie úrody, zvierat a rastlín

Článok 38

Vzájomné fondy pre choroby zvierat a rastlín a environmentálne nehody

Článok 39

Nástroj stabilizácie príjmu

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre obnovu, ochranu a posilňovanie ekosystémov závislých na poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve

a

Propagácia účinného využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva

Článok 21 ods. 1 písm. a)

Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí

Článok 21 ods. 1) písm. b)

Vytváranie agrolesníckych systémov

Článok 21 ods. 1) písm. d)

Investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov, ako aj ich potenciálu zmiernenia zmeny klímy

Článok 28

Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie

Článok 39

Ekologické poľnohospodárstvo

Článok 30

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode

Články 31 - 32

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami

Článok 34

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov

 

Opatrenia mimoriadneho významu pre podporu sociálneho začlenenia, znižovanie chudoby a hospodársky rozvoj vo vidieckych oblastiach

Článok 20

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach

Články 42 – 44

LEADER


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/549


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1306/2013

zo 17. decembra 2013

o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa preskúmali potenciálne výzvy, ciele a smerovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013. Na základe diskusie o uvedenom oznámení by sa SPP mala zreformovať s účinnosťou od 1. januára 2014. Táto reforma by sa mala týkať všetkých hlavných nástrojov SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 (2). Zo skúseností z vykonávania uvedeného nariadenia vyplýva, že niektoré prvky mechanizmu financovania a monitorovania je potrebné upraviť. Vzhľadom na rozsah pôsobnosti tejto reformy je vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 1290/2005 a nahradiť ho novým znením. Touto reformou by sa takisto mali, pokiaľ je to možné, harmonizovať, zefektívniť a zjednodušiť jeho ustanovenia.

(2)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a koordinačných orgánov, povinnosti platobných agentúr vzhľadom na verejnú intervenciu, ako aj pravidlá týkajúce sa obsahu ich riadiacich a kontrolných úloh týchto agentúr, opatrenia, ktoré sa majú financovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len „rozpočet Únie“) v rámci verejnej intervencie, a zhodnotenie operácií v súvislosti s verejnou intervenciou. Uvedené udelenie právomoci by malo tiež zahŕňať výnimky týkajúce sa neoprávnenosti platieb, ktoré platobné agentúry vyplatili prijímateľom pred najskorším možným termínom platby alebo po najneskoršom možnom termíne a vyrovnanie medzi výdavkami a príjmami v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Okrem toho by uvedené udelenie právomoci malo zahŕňať metódy uplatniteľné na záväzky a vyplatenie príslušných súm v prípade, ak rozpočet Únie nebol schválený do začiatku rozpočtového roka alebo ak celková výška plánovaných záväzkov presahuje prah stanovený v článku 170 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (3).

Ďalej by uvedené udelenie právomoci malo zahŕňať odloženie mesačných platieb Komisie členským štátom vzhľadom na výdavky z EPZF a plnenie podmienok zníženia alebo pozastavenia priebežných platieb Komisie členským štátom z EPFRV. Navyše by uvedené udelenie právomoci malo zahŕňať pozastavenie mesačných platieb alebo priebežných platieb, v súvislosti s ktorými neboli včas zaslané príslušné štatistické údaje, osobitné povinnosti členských štátov v súvislosti s kontrolami, kritériá a metodiku na uplatňovanie korekcií v kontexte postupu overovania súladu a vymáhanie dlhov. Navyše by uvedené udelenie právomocí malo zahŕňať požiadavky týkajúce sa colných režimov, odňatie pomoci a sankcie za nedodržiavanie podmienok oprávnenosti, záväzkov alebo iných povinností vyplývajúcich z uplatňovania právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva. Takisto by uvedené udelenie právomoci malo zahŕňať trhové opatrenia, pri ktorých môže Komisia pozastaviť mesačné platby, pravidlá týkajúce sa zábezpek a fungovania integrovaného administratívneho a kontrolného systému ako aj opatrenia, na ktoré sa nevzťahuje kontrola transakcií. Rovnako by uvedené udelenie právomoci malo zahŕňať úpravu súm príjmov alebo platieb na takú nižšiu úroveň, pri ktorej by sa normálne obchodné dokumenty podniku nemali podľa tohto nariadenia skúmať, sankcie uložené pri krížovom plnení, požiadavky na kontrolu v sektore vinohradníctva a vinárstva, pravidlá o zachovávaní trvalých pasienkov. Napokon by uvedené udelenie právomoci malo zahŕňať pravidlá týkajúce sa určujúcej skutočnosti a výmenného kurzu, ktorý sa má uplatňovať v členských štátoch, ktoré nepoužívajú euro, opatrenia na zabezpečenie uplatňovania práva Únie, ak tento kurz môžu ohroziť mimoriadne menové postupy v súvislosti s národnou menou, pokiaľ ide o obsah spoločného monitorovacieho a hodnotiaceho rámca opatrení prijatých v rámci SPP a o prechodné opatrenia.

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(3)

SPP pozostáva z viacerých opatrení, z ktorých niektoré sa týkajú rozvoja vidieka. Je dôležité zabezpečiť ich financovanie s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov SPP. Vzhľadom na to, že uvedené opatrenia majú niektoré spoločné prvky, ale z viacerých hľadísk sa líšia, ustanoveniami o ich financovaní by sa mal zaoberať rovnaký súbor ustanovení. V prípade potreby by tieto ustanovenia umožňovali rozdielne postupy. Nariadením (ES) č. 1290/2005 boli vytvorené dva európske poľnohospodárske fondy, konkrétne EPZF a EPFRV (ďalej len „fondy“). Uvedené fondy by sa mali zachovať.

(4)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a ustanovenia prijaté podľa neho by sa mali uplatniť na opatrenia ustanovené v tomto nariadení. Toto nariadenie obsahuje najmä ustanovenia týkajúce sa zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi na základe zásad riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti a nediskriminácie, ako aj ustanovenia o fungovaní akreditovaných orgánov, rozpočtové zásady, ustanovenia, ktoré by sa mali dodržiavať v rámci tohto nariadenia.

(5)

Na zabezpečenie súladu medzi postupmi členských štátov a harmonizovaným uplatňovaním doložky o vyššej moci členskými štátmi by sa v tomto nariadení mali v prípade potreby ustanoviť výnimky pre prípady vyššej moci a mimoriadnych okolností, ako aj neúplný zoznam možných prípadov vyššej moci a mimoriadnych okolností, ktoré by mali uznávať príslušné vnútroštátne orgány. Uvedené orgány by mali prijímať rozhodnutia o vyššej moci alebo o mimoriadnych okolnostiach v každom jednotlivom prípade na základe relevantných dôkazov a uplatňovať koncept vyššej moci, v zmysle poľnohospodárskeho práva Únie vrátane judikatúry Súdneho dvora.

(6)

Z rozpočtu Únie by sa prostredníctvom fondov mali financovať výdavky na SPP vrátane výdavkov na rozvoj vidieka, či už priamo, alebo v kontexte spoločného riadenia s členskými štátmi. Je potrebné spresniť opatrenia, ktoré možno financovať z fondov.

(7)

Mali by sa vypracovať ustanovenia, ktoré sa týkajú akreditácie platobných agentúr členskými štátmi, zavedenia postupov umožňujúcich získať manažérske vyhlásenia o vierohodnosti a získať certifikácie systémov riadenia a kontroly a overenia ročných účtovných závierok nezávislými orgánmi. Okrem toho, aby bola zaistená transparentnosť vnútroštátnych kontrol, najmä pokiaľ ide o postupy schvaľovania, potvrdzovania a vykonávania platieb, aby sa znížilo administratívne zaťaženie Komisie a členských štátov, v ktorých je nutná akreditácia jednotlivých platobných agentúr, a ich zaťaženie súvisiace s auditmi, by sa mal počet úradov a orgánov, na ktoré sa tieto povinnosti delegujú, obmedziť, rešpektujúc ústavné usporiadanie každého členského štátu. Aby sa vyhlo zbytočným nákladom na reorganizáciu, členským štátom by sa malo umožniť, aby si ponechali všetky platobné agentúry, ktoré boli akreditované pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(8)

Ak členský štát akredituje viac ako jednu platobnú agentúru, je dôležité, aby určil jeden verejný koordinačný orgán, ktorého úlohou je zabezpečiť jednotnosť v správe finančných prostriedkov, prepojenie medzi Komisiou a jednotlivými akreditovanými platobnými agentúrami a rýchlu dostupnosť informácií o operáciách jednotlivých platobných agentúr, ktoré požaduje Komisia. Tento verejný koordinačný orgán by mal okrem toho prijímať a koordinovať opatrenia s cieľom vyriešiť akékoľvek nedostatky všeobecnej povahy a informovať Komisiu o všetkých nadväzujúcich krokoch. Okrem toho by mal uvedený orgán presadzovať a v prípade možnosti zabezpečiť jednotné uplatňovanie spoločných pravidiel a noriem.

(9)

Iba využívaním platobných agentúr, ktoré boli akreditované členskými štátmi, sa poskytuje primerané ubezpečenie, že sa pred poskytnutím pomoci Únie prijímateľom vykonali potrebné kontroly. Preto by sa malo výslovne stanoviť v tomto nariadení, že z rozpočtu Únie môžu byť uhradené iba výdavky vynaložené akreditovanými platobnými agentúrami.

(10)

S cieľom zvýšiť informovanosť prijímateľov o vzťahu medzi poľnohospodárskymi postupmi a riadením poľnohospodárskych podnikov na jednej strane a normami týkajúcimi sa životného prostredia, zmeny klímy, dobrého poľnohospodárskeho stavu pôdy, bezpečnosti potravín, verejného zdravia, zdravia zvierat, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat na strane druhej, je nevyhnutné pre členské štáty, aby vytvorili komplexný poľnohospodársky poradenský systém, ktorý bude prijímateľom ponúkať poradenstvo. Týmto poľnohospodárskym poradenským systémom by nijakým spôsobom nemala byť dotknutá povinnosť a zodpovednosť prijímateľov dodržiavať uvedené normy. Členské štáty by mali zabezpečiť aj zreteľné rozlišovanie medzi poradenstvom a kontrolami.

(11)

Poľnohospodársky poradenský systém by mal zahŕňať aspoň povinnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku vyplývajúce z noriem a požiadaviek krížového plnenia. Tento systém by mal zahŕňať aj požiadavky, pokiaľ ide o poľnohospodárske postupy, ktoré sú prospešné pre klímu a životné prostredie, ako aj udržiavanie poľnohospodárskej plochy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (4) a opatrenia na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré sú ustanovené v programoch rozvoja vidieka zameraných na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, zvyšovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu, trhovú orientáciu a podporu podnikania.

Tento systém by mal tiež zahŕňať požiadavky kladené na prijímateľov členskými štátmi na účely vykonávania konkrétnych ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (5) a na účely vykonávania článku 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (6), najmä požiadavky týkajúce sa dodržiavania všeobecných zásad integrovanej ochrany proti škodcom, ako sa uvádza v článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (7).

(12)

Vstup do poľnohospodárskeho poradenského systému by mal byť pre prijímateľov dobrovoľný. Všetci prijímatelia, dokonca aj poľnohospodári, ktorí nepoberajú pomoc v rámci SPP, by mali mať možnosť využívať tento systém. Členským štátom by sa však malo umožniť, aby stanovili kritériá priority. Vzhľadom na povahu tohto systému je vhodné, aby sa s informáciami získanými v rámci poradenskej činnosti zaobchádzalo ako s dôvernými informáciami, okrem prípadu vážneho porušenia práva Únie alebo členských štátov. S cieľom zabezpečiť účinnosť systému by poradcovia mali byť primerane kvalifikovaní a pravidelne školení.

(13)

Vo vzťahu k EPZF by mala Komisia členským štátom sprístupniť finančné zdroje potrebné na pokrytie výdavkov vynaložených akreditovanými platobnými agentúrami vo forme úhrad na základe zaúčtovania výdavkov vynaložených týmito agentúrami. Kým sa takéto úhrady nevyplatia vo forme mesačných platieb, členské štáty zmobilizujú finančné zdroje v závislosti od potrieb svojich akreditovaných platobných agentúr. Členské štáty a prijímatelia zapojení do vykonávania SPP by mali znášať ich vlastné administratívne náklady a náklady na zamestnancov.

(14)

Vďaka využitiu agrometeorologického systému a získavaniu a zlepšovaniu satelitných snímok by Komisia mala mať k dispozícii predovšetkým prostriedky na riadenie poľnohospodárskych trhov, zjednodušenie sledovania poľnohospodárskych výdavkov a strednodobé a dlhodobé monitorovanie poľnohospodárskych zdrojov. Na základe skúseností s uplatňovaním nariadenia Rady (ES) č. 165/94 (8) by sa do tohto nariadenia mali taktiež začleniť niektoré z jeho ustanovení a nariadenie (ES) č. 165/94 by sa preto malo zrušiť.

(15)

V rámci dodržiavania rozpočtovej disciplíny je potrebné stanoviť ročný strop výdavkov financovaných z EPZF so zreteľom na maximálne sumy stanovené pre uvedený fond vo viacročnom finančnom rámci ustanovenom v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (9).

(16)

Rozpočtová disciplína zároveň ukladá, aby sa ročný strop výdavkov financovaných z EPZF dodržiaval za každých okolností a vo všetkých fázach rozpočtového postupu a plnenia rozpočtu. Je preto potrebné, aby sa vnútroštátny strop priamych platieb na členský štát ustanovený v nariadení (EÚ) č. 1307/2013 považoval za finančný strop pre tieto priame platby pre daný členský štát a aby úhrady týchto platieb nepresiahli stanovený finančný strop. Rozpočtová disciplína navyše ukladá, aby všetky právne akty Únie v oblasti SPP navrhnuté Komisiou alebo prijaté Úniou alebo Komisiou a financované z EPZF boli v súlade s ročným stropom výdavkov financovaných z uvedeného fondu.

(17)

S cieľom zabezpečiť, aby sumy určené na financovanie SPP boli v súlade s ročnými stropmi, by sa mal zachovať finančný mechanizmus uvedený v nariadení Rady (ES) č. 73/2009 (10), ktorým sa upravuje výška priamej podpory. V prípade, ak ich Európsky parlament a Rada neurčí do 30. júna kalendárneho roka, na ktorý sa dané úpravy vzťahujú, tieto úpravy by mala byť oprávnená určiť Komisia.

(18)

S cieľom podporiť poľnohospodársky sektor v prípade významných kríz, ktoré ovplyvnia poľnohospodársku výrobu alebo distribúciu, by sa uplatnením určitého zníženia priamych platieb na začiatku každého roka prostredníctvom mechanizmu finančnej disciplíny mala zriadiť rezerva na krízy.

(19)

V článku 169 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa ustanovuje, že neviazané rozpočtové prostriedky na akcie uvedené v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia sa môžu preniesť len do nasledujúceho rozpočtového roka a že takýto prenos môže viesť k dodatočnej platbe určenej len konečným prijímateľom, ktorým boli v predchádzajúcom rozpočtovom roku upravené priame platby, ako sa uvádza v článku 25 tohto nariadenia. Následne, ak sa takto do nasledujúceho rozpočtového roka prenášajú rozpočtové prostriedky, vnútroštátne správne orgány by museli platiť dvom skupinám prijímateľov priamych platieb v jednom rozpočtovom roku: na jednej strane z prenesenej nevyužitej sumy finančnej disciplíny kompenzovať poľnohospodárov, ktorí v predchádzajúcom rozpočtovom roku podliehali finančnej disciplíne, a na strane druhej poskytovať priame platby v rozpočtovom roku N tým poľnohospodárom, ktorí o ne požiadali. Aby sa zabránilo nadmernému administratívnemu zaťaženiu vnútroštátnych správnych orgánov, mala by sa ustanoviť výnimka z článku 169 ods. 3 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ktorou by sa vnútroštátnym správnym orgánom umožnilo uhradiť sumu prenesenú do rozpočtového roku N poľnohospodárom, ktorí podliehali finančnej disciplíne v roku N namiesto poľnohospodárov, ktorí jej podliehali v roku N–1.

(20)

Opatrenia prijaté na určenie finančného príspevku z fondov v súvislosti s výpočtom finančných stropov neovplyvňujú právomoci rozpočtového orgánu určeného ZFEÚ. Uvedené opatrenia by preto mali vychádzať z referenčných súm stanovených v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 19. novembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a o riadnom finančnom hospodárení a nariadením (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.

(21)

Rozpočtová disciplína si vyžaduje aj stálu analýzu strednodobej rozpočtovej situácie. Pri predložení návrhu rozpočtu na daný rok by preto Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade svoje prognózy a analýzy a v prípade potreby navrhnúť zákonodarcovi vhodné opatrenia. Navyše je potrebné, aby Komisia stále plne využívala svoju riadiacu právomoc s cieľom zaručiť dodržiavanie ročného stropu a aby v prípade potreby navrhla Európskemu parlamentu a Rade alebo Rade vhodné opatrenia na ozdravenie rozpočtovej situácie. Ak na konci rozpočtového roka nie je z dôvodu žiadostí o úhradu predložených členskými štátmi možné dodržať ročný strop, Komisia by mala mať možnosť prijať opatrenia umožňujúce provizórne prerozdelenie dostupného rozpočtu medzi členské štáty úmerne k ich nevybaveným žiadostiam o úhradu, ako aj opatrenia na zabezpečenie dodržania stropu stanoveného na príslušný rok. Platby za príslušný rok by sa mali zaúčtovať v nasledujúcom rozpočtovom roku a definitívne by sa mala určiť celková výška financovania Úniou pre jednotlivé členské štáty, ako aj kompenzácia medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť dodržanie stanovenej sumy.

(22)

Pri plnení rozpočtu by mala Komisia zaviesť mesačný systém včasného varovania a monitorovania výdavkov v poľnohospodárstve, aby v prípade, že existuje riziko prekročenia ročného stropu, mohla pri najbližšej príležitosti prijať vhodné opatrenia v rámci jej riadiacich právomocí a ak tieto opatrenia nebudú dostatočné, prijať iné opatrenia. Komisia by mala pravidelne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu porovnávajúcu vývoj výdavkov vynaložených do dňa správy s predpokladanými výdavkami a posudzujúcu predpokladané plnenie na zvyšok rozpočtového roka.

(23)

Výmenný kurz používaný Komisiou pri vypracúvaní rozpočtových dokumentov by mal odrážať posledné dostupné informácie pri zohľadnení časového posunu, ktorý nastane medzi vypracovaním dokumentov a ich predložením.

(24)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (11) ustanovuje pravidlá, ktoré sa týkajú finančnej podpory z fondov, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, vrátane EPFRV. Tieto pravidlá zahŕňajú aj oprávnenosť výdavkov o finančnom hospodárení a systémy riadenia a kontroly. Pokiaľ ide o finančné hospodárenie EPFRV, na účely právnej jasnosti a koherentnosti medzi fondmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mal by sa uviesť odkaz na príslušné ustanovenia o rozpočtových záväzkoch, termínoch platieb a zrušení záväzkov uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013.

(25)

Programy rozvoja vidieka sú financované z rozpočtu Únie na základe záväzkov vykonaných v ročných splátkach. Členské štáty by mali mať možnosť čerpať ustanovené finančné prostriedky Únie hneď, ako začnú realizovať programy. V dôsledku toho je preto nevyhnutné zaviesť vhodne obmedzený systém predbežného financovania, ktorým sa zabezpečí stály tok finančných prostriedkov umožňujúci vyplácať platby prijímateľom v rámci programov v primeranom čase.

(26)

Odhliadnuc od predbežného financovania, je potrebné rozlišovať medzi platbami Komisie akreditovaným platobným agentúram priebežnými platbami a platbou na vyplatenie zostatku a určiť podmienky ich vyplácania. Pravidlo automatického zrušenia záväzku by malo prispieť k urýchleniu využívania programov a k riadnemu finančnému hospodáreniu. Pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych rámcov členských štátov s regionálnymi programami stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (12) taktiež poskytujú členským štátom nástroj na zaistenie využívania programov a na riadne finančné hospodárenie.

(27)

Je dôležité vyplatiť pomoc Únie prijímateľom načas, aby ju mohli efektívne použiť. Nedodržiavanie platobných lehôt stanovených v práve Únie členskými štátmi môže prijímateľom spôsobiť vážne problémy a ohroziť ročný rozpočet Únie. Preto by sa pri nedodržaní lehôt na platby výdavky mali vylúčiť z financovania Úniou. Zásada proporcionality stanovená v nariadení (ES) č. 1290/2005 by sa mala zachovať a uplatňovať na oba fondy. S cieľom rešpektovať zásadu proporcionality je potrebné, aby Komisia mohla stanoviť výnimky z tohto všeobecného pravidla.

(28)

V nariadení (ES) č. 1290/2005 sa stanovuje zníženie a pozastavenie mesačných alebo priebežných platieb v rámci fondov. Aj napriek pomerne všeobecnému zneniu uvedených ustanovení sa tieto v praxi uplatňujú predovšetkým na zníženie platieb za nedodržanie platobných lehôt, stropov a podobných „problémov pri zúčtovaní“, ktoré možno jednoducho zistiť vo vyhláseniach o výdavkoch. Uvedené ustanovenia umožňujú aj znížiť a pozastaviť platby v prípade závažných a pretrvávajúcich nedostatkov vo vnútroštátnych kontrolných systémoch. Uloženie takýchto znížení a pozastavení však podlieha skôr obmedzujúcim základným podmienkam zníženia a pozastavenia a stanovujú využívanie osobitného dvojfázového postupu. Európsky parlament a Rada opakovane žiadali Komisiu, aby pozastavila platby pre tie členské štáty, ktoré nespĺňajú stanovené požiadavky. Z týchto dôvodov je potrebné objasniť systém pre zníženia a pozastavenia stanovený v nariadení (ES) č. 1290/2005 a zlúčiť pravidlá týkajúce sa zníženia a pozastavenia platieb pre oba fondy do jedného článku. Mal by sa zachovať systém zníženia v prípade „problémov pri zúčtovaní“ v súlade s existujúcou správnou praxou. Možnosť zníženia alebo pozastavenia platieb v prípade významných a pretrvávajúcich nedostatkov vo vnútroštátnych kontrolných systémoch by sa mala posilniť, aby mala Komisia možnosť rýchlo pozastaviť platby, keď sa zistia vážne nedostatky. Táto možnosť by sa mala navyše rozšíriť tým, že sa do systému vymáhania nezákonných platieb začlení aj nedbalosť.

(29)

Právne predpisy v oblasti poľnohospodárstva vyžadujú, aby členské štáty zasielali informácie o počte vykonaných kontrol a ich výsledkoch v stanovených lehotách. Tieto kontrolné štatistiky sa používajú na určenie miery chýb na úrovni členských štátov a všeobecnejšie na účely kontroly riadenia fondov. Kontrolné štatistiky sú pre Komisiu dôležitým zdrojom informácií, ktoré jej umožňujú uistiť sa o správnom riadení fondov, a sú základným prvkom každoročného vyhlásenia o vierohodnosti. Vzhľadom na zásadnú povahu kontrolných štatistík a s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali svoje povinnosti včasného zasielania, je nutné, aby sa stanovil odstrašujúci prostriedok proti neskorému zasielaniu potrebných údajov, ktorý zodpovedá rozsahu nedostatočných údajov. Je preto potrebné zaviesť tieto ustanovenia, pričom Komisia môže pozastaviť časť mesačných alebo priebežných platieb, pre ktoré neboli včas poskytnuté príslušné štatistické údaje.

(30)

S cieľom umožniť opätovné použitie finančných prostriedkov z fondov je potrebné stanoviť pravidlá pre pripisovanie konkrétnych súm. Zoznam uvedený v nariadení (ES) č. 1290/2005 by sa mal doplniť o sumy oneskorených platieb a schválenia účtovných závierok, pokiaľ ide o výdavky v rámci EPZF. Aj v nariadení Rady (EHS) č. 352/78 (13) sa stanovujú pravidlá o určení súm pochádzajúcich z prepadnutých zábezpek. Uvedené ustanovenia by sa mali harmonizovať a zlúčiť s platnými ustanoveniami o pripísaných príjmoch. Nariadenie (EHS) č. 352/78 by sa preto malo zrušiť.

(31)

V nariadení Rady (ES) č. 814/2000 (14) a jeho vykonávacích predpisoch sa definujú informačné opatrenia v oblasti SPP, ktoré môžu byť financované podľa článku 5 písm. b) nariadenia (ES) č. 1290/2005. Nariadenie (ES) č. 814/2000 obsahuje zoznam uvedených opatrení a ich ciele a určuje pravidlá ich financovania a vykonávania príslušných projektov. Od prijatia uvedeného nariadenia boli v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 prijaté pravidlá týkajúce sa grantov a verejného obstarávania. Tieto pravidlá by sa mali vzťahovať aj na informačné opatrenia v rámci SPP. Z dôvodu zjednodušenia a koherentnosti by sa nariadenie (ES) č. 814/2000 malo zrušiť, pričom by sa mali zachovať osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľov a typov opatrení, ktoré sa majú financovať. Tieto opatrenia by zároveň mali zohľadniť, že treba zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a silnejšiu synergiu komunikačných činností z podnetu Komisie, ako aj potrebu zaručiť, aby sa účinne komunikovalo o politických prioritách Únie. Mali by preto zahrnúť aj príslušné informačné opatrenia v oblasti SPP v rámci jednotnej komunikácie, ako sa uvádza v oznámení Komisie: Rozpočet stratégie Európa 2020 („Oznámenie Komisie o rozpočte pre Európu 2020“) – Časť II: Kapitoly politiky.

(32)

Financovanie opatrení a činností požadovaných v rámci SPP sa sčasti uskutočňuje v rámci spoločného riadenia. S cieľom zabezpečiť, aby sa s finančnými prostriedkami Únie náležite hospodárilo, by Komisia mala vykonávať kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami zo strany orgánov členských štátov zodpovedných za vykonávanie platieb. Je potrebné určiť charakter kontrol, ktoré má Komisia vykonávať, a stanoviť podmienky jej zodpovednosti za plnenie rozpočtu, ako aj ujasniť povinnosti členských štátov v oblasti spolupráce.

(33)

S cieľom umožniť Komisii splniť svoju povinnosť kontrolovať v členských štátoch existenciu a správne fungovanie systémov riadenia a kontroly výdavkov Únie sú bez ohľadu na inšpekcie vykonávané členskými štátmi potrebné ustanovenia o kontrolách osobami poverenými Komisiou konať v jej mene, ktoré by mali mať možnosť požiadať členské štáty o pomoc pri práci.

(34)

Na vypracúvanie informácií, ktoré sa majú zasielať Komisii, je potrebné v čo najväčšom rozsahu využívať informačné technológie. Pri kontrolách by Komisia mala mať úplný a okamžitý prístup k informáciám súvisiacim s výdavkami, tak v papierovej podobe, ako aj elektronicky.

(35)

S cieľom nadviazať finančný vzťah medzi akreditovanými platobnými agentúrami a rozpočtom Únie je potrebné, aby Komisia každoročne schvaľovala účtovné závierky týchto platobných agentúr (rozpočtové schvaľovanie účtovných uzávierok). Rozhodnutie o schválení účtovných závierok by sa malo týkať úplnosti, správnosti a pravdivosti účtovníctiev, ale nie súladu výdavkov s právom Únie.

(36)

Komisia je zodpovedná za plnenie rozpočtu Európskej únie v spolupráci s členskými štátmi v súlade s článkom 317 ZFEÚ. Komisia je splnomocnená rozhodnúť prostredníctvom vykonávacích aktov o tom, či sú výdavky vynaložené členskými štátmi v súlade s právom Únie. Členské štáty by mali mať právo zdôvodniť svoje rozhodnutia o platbách a možnosť využiť zmierovací postup v prípade nezhody medzi nimi a Komisiou. S cieľom poskytnúť členským štátom právnu a finančnú istotu, pokiaľ ide o výdavky vynaložené v minulosti, je potrebné stanoviť maximálne obdobie, počas ktorého môže Komisia rozhodnúť o finančných dôsledkoch nesplnenia požiadaviek. Čo sa týka EPFRV, postup na overenie súladu by mal byť v súlade s ustanoveniami o finančných korekciách zo strany Komisie podľa časti 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(37)

V prípade EPZF by sa vymožené sumy mali vrátiť do fondu, pokiaľ výdavky nie sú v súlade s právom Únie a keď na ne neexistovalo nijaké oprávnenie. S cieľom poskytnúť dostatok času na vykonanie všetkých potrebných administratívnych postupov vrátane vnútorných kontrol by členské štáty mali vyžadovať, aby prijímateľ vrátil platby do 18 mesiacov po tom, ako platobná agentúra alebo orgán zodpovedný za vymáhanie schválil prípadne dostal správu o kontrole alebo podobný dokument, v ktorom sa uvádza, že došlo k nezrovnalosti. Pre prípady, v ktorých boli spôsobené nezrovnalosti a suma sa vymáhaním nezískala v plnej výške, je potrebné vytvoriť systém finančnej zodpovednosti. Na tento účel je potrebné ustanoviť postup umožňujúci Komisii chrániť záujmy rozpočtu Únie rozhodnutím účtovať danému členskému štátu časť súm, ktoré sa stratili z dôvodu nezrovnalostí a ktoré sa nevymohli v primeranej lehote. Pravidlá by sa mali uplatňovať v prípade všetkých súm, ktoré sa nevymohli v primeranej lehote. V určitých prípadoch nedbanlivosti členského štátu je tiež náležité účtovať danému členskému štátu plnú sumu. Ak však členské štáty spĺňajú povinnosti, ktoré vyplývajú z ich vnútorných postupov, finančné zaťaženie by sa malo spravodlivo rozdeliť medzi Úniu a daný členský štát. Rovnaké pravidlá by sa mali vzťahovať aj na EPFRV, avšak s výhradou požiadavky, aby sumy získané vymáhaním alebo zrušené v dôsledku nezrovnalostí zostali k dispozícii na schválené programy rozvoja vidieka dotknutého členského štátu vzhľadom na to, že boli pridelené tomuto štátu. Zároveň by sa tiež mali stanoviť ustanovenia o povinnosti členských štátov podávať správy.

(38)

Postupy vymáhania uplatňované členskými štátmi môžu mať za následok oneskorenie vymoženia týchto súm o niekoľko rokov bez akejkoľvek záruky, že k nemu skutočne dôjde. Náklady na tieto postupy môžu byť tiež neúmerné vzhľadom na vymožené alebo vymožiteľné sumy. V dôsledku toho je potrebné v niektorých prípadoch umožniť členským štátom zastaviť postupy vymáhania.

(39)

Na ochranu finančných záujmov rozpočtu Únie je potrebné, aby členské štáty prijali opatrenia s cieľom ubezpečiť sa o tom, že transakcie financované z fondov sa skutočne vykonali a správne realizovali. Tiež je potrebné, aby členské štáty predchádzali všetkým nezrovnalostiam alebo nesplneniam povinností zo strany prijímateľov, zistili ich a účinne riešili. Na tento účel by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (15). V prípade porušenia právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva, keď podrobné pravidlá o správnych sankciách nie sú stanovené v právnych aktoch Únie, by členské štáty mali uložiť vnútroštátne sankcie, ktoré by mali byť účinné, odrádzajúce a primerané.

(40)

Malo by sa zabrániť financovaniu aktivít v rámci SPP, ktoré vytvárajú dodatočné náklady na ďalšie oblasti politiky, ktoré patria do všeobecného rozpočtu Európskej únie, najmä životné prostredie a verejné zdravie. Okrem toho by zavádzanie nových platobných systémov a súvisiacich nových systémov monitorovania a sankcií nemalo viesť k ďalším komplikovaným administratívnym postupom a byrokracii.

(41)

Pravidlá týkajúce sa všeobecných zásad vzťahujúce sa na kontroly, odňatia neoprávnených platieb a uloženia sankcií sa nachádzajú v rôznych právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva. Tieto pravidlá by sa mali zoskupiť v rovnakom právnom rámci na horizontálnej úrovni. Mali by zahŕňať povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o administratívne kontroly a kontroly na mieste, ktorých účelom je kontrola súladu s ustanoveniami opatrení SPP, a tiež by mali zahŕňať pravidlá týkajúce sa vymáhania, zníženia a vylúčenia pomoci. Mali by sa stanoviť aj pravidlá týkajúce sa kontroly povinností, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s platbou pomoci.

(42)

Rôzne ustanovenia právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva vyžadujú zloženie zábezpeky na zaistenie zaplatenia dlžnej sumy v prípade, že sa nesplní určitá povinnosť. Aby sa posilnil rámec pre zábezpeky, na všetky tieto ustanovenia by sa malo uplatňovať jednotné horizontálne pravidlo.

(43)

Členské štáty by mali prevádzkovať integrovaný administratívny a kontrolný systém („integrovaný systém“) pre niektoré platby stanovené v nariadení (EÚ) č. 1307/2013 a v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. S cieľom zlepšiť účinnosť a monitorovanie podpory Únie by členské štáty mali byť oprávnené využívať tento integrovaný systém pre ostatné režimy podpory Únie.

(44)

Mali by sa zachovať hlavné prvky integrovaného systému, a najmä ustanovenia týkajúce sa počítačovej databázy, systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, žiadostí o pomoc alebo o platby a systému identifikácie a evidencie platobných nárokov, pričom by sa zohľadnil vývoj politiky, a to predovšetkým zavedenie platieb za poľnohospodárske postupy, ktoré sú prospešné pre klímu a životné prostredie, a ekologický prínos krajinných prvkov. S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zabezpečiť účinné a efektívne kontroly, členské štáty by mali pri vytváraní uvedených systémov náležite využívať technológiu.

(45)

Na účely vytvorenia referenčnej vrstvy v systéme identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa uplatňuje v oblasti ekologického záujmu, by členské štáty mali mať možnosť zohľadniť konkrétne informácie, ktoré sa môžu vyžadovať od poľnohospodárov v ich žiadostiach na roky 2015 až 2017, ako napríklad identifikáciu krajinných prvkov alebo iných oblastí, ktoré sa môžu označiť ako oblasti ekologického záujmu, a v prípade potreby s uvedením veľkosti takýchto prvkov a iných oblastí.

(46)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali prijímateľom vyplácať platby v rámci režimov podpory Únie, na ktoré sa vzťahuje integrovaný systém, v plnej výške, s výhradou akýchkoľvek znížení stanovených v tomto nariadení, a v stanovených lehotách. Na zabezpečenie väčšej pružnosti v spravovaní priamych platieb by sa členským štátom malo umožniť vyplácať platby, na ktoré sa vzťahuje integrovaný systém, až v dvoch splátkach za rok.

(47)

Kontrola obchodných dokumentov podnikov, ktoré prijímajú alebo vykonávajú platby, môže byť veľmi účinným prostriedkom dohľadu nad transakciami tvoriacimi súčasť systému financovania z EPZF. Ustanovenia o kontrole obchodných dokumentov sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 485/2008 (16). Táto kontrola dopĺňa iné kontroly, ktoré už členské štáty vykonali. Uvedeným nariadením navyše nie sú dotknuté vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa kontroly, ktoré sú širšie ako ustanovenia v ňom uvedené.

(48)

Podľa nariadenia (ES) č. 485/2008 by členské štáty mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov rozpočtu Únie, a najmä na kontrolu skutočnej realizácie a súladu operácií financovaných z EPZF. V záujme zrozumiteľnosti a prehľadnosti by sa príslušné ustanovenia mali zahrnúť do toho istého aktu. Nariadenie (ES) č. 485/2008 by sa teda malo zrušiť.

(49)

Dokumenty, na ktorých základe sa uskutočňuje príslušná kontrola, by sa mali určiť tak, aby bola možná úplná kontrola. Podniky, ktoré majú byť kontrolované, by sa mali vybrať na základe povahy transakcií vykonávaných v rámci ich zodpovednosti a rozloženia podnikov prijímajúcich alebo vykonávajúcich platby podľa sektorov a na základe ich finančného významu v systéme financovania z EPZF.

(50)

Je nutné vymedziť právomoci úradníkov, ktorí sú zodpovední za kontrolu, ako aj povinnosť podnikov sprístupniť im na určité obdobie obchodné dokumenty ako aj poskytovať im informácie, ktoré si môžu vyžiadať. Malo by byť možné v niektorých prípadoch obchodné dokumenty skonfiškovať.

(51)

So zreteľom na medzinárodnú štruktúru obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a v záujme fungovania vnútorného trhu je nevyhnutné organizovať spoluprácu medzi členskými štátmi. Je rovnako nevyhnutné vytvoriť na úrovni Únie centralizovaný dokumentačný systém, ktorý sa zameria na podniky, ktoré prijímajú alebo vykonávajú platby a ktoré sú usadené v tretích krajinách.

(52)

Hoci za prijímanie programov kontroly sú zodpovedné členské štáty, je nutné, aby sa tieto programy oznamovali Komisii, aby mohla realizovať svoju koordinačnú a dohliadajúcu úlohu s cieľom zabezpečiť, že tieto programy budú prijaté na základe vhodných kritérií, a zaručiť, že kontrola sa bude zameriavať na sektory alebo podniky s vysokou mierou rizika podvodu. Je nevyhnutné, aby mal každý členský štát osobitný útvar zodpovedný za monitorovanie kontroly obchodných dokumentov podľa tohto nariadenia alebo za koordináciu tejto kontroly. Tieto osobitné útvary by mali byť nezávislé od útvarov vykonávajúcich kontrolu pred platbou. Na informácie získané v priebehu kontrol by sa malo vzťahovať služobné tajomstvo.

(53)

V nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 (17), ktoré bolo nahradené nariadením (ES) č. 73/2009, sa stanovuje zásada, že úplné platby niektorých podpôr v rámci SPP prijímateľom by mali byť spojené s dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa obhospodarovania pôdy, poľnohospodárskej výroby a poľnohospodárskej činnosti. Uvedená zásada sa následne odrazila v nariadení Rady (ES) č. 1698/2005 (18) a v nariadení Rady (ES) č. 1234/2007 (19).

Ako výsledok systému krížového plnenia musia členské štáty uložiť sankcie v podobe zníženia podpory získanej v rámci SPP alebo vylúčenia z prideľovania podpory úplne alebo čiastočne.

(54)

Uvedený systém krížového plnenia začleňuje do SPP základné normy pre životné prostredie, zmenu klímy, dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy, verejné zdravie, zdravie zvierat, zdravie rastlín a dobré životné podmienky zvierat. Cieľom krížového plnenia je prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva prostredníctvom lepšej informovanosti na strane prijímateľov o potrebe dodržiavania týchto základných noriem. Jeho cieľom je tiež prispieť k tomu, aby bola SPP vo väčšom súlade s očakávaniami spoločnosti, a to prostredníctvom zlepšenia súladu tejto politiky s politikou v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, zdravia zvierat, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Systém krížového plnenia predstavuje neoddeliteľnú súčasť SPP, a preto by sa mal zachovať. Jeho pôsobnosť, ktorá zatiaľ spočíva v samostatných zoznamoch povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy, by sa však mala zefektívniť tak, aby sa zabezpečila konzistentnosť systému krížového plnenia a aby sa viac zviditeľnil. Na tieto účely by sa mali požiadavky a normy sformulovať do jedného zoznamu a zoskupiť podľa oblastí a otázok. Zo skúseností zároveň vyplynulo, že mnoho požiadaviek v rámci rozsahu pôsobnosti krížového plnenia sa dostatočne netýka poľnohospodárskej činnosti alebo plochy podniku alebo sa týka skôr vnútroštátnych orgánov ako prijímateľov. Preto by mal byť uvedený rozsah pôsobnosti upravený. V rokoch 2015 a 2016 by sa okrem toho malo ustanoviť zachovávanie trvalých pasienkov.

(55)

Členské štáty musia plne zaviesť povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia s cieľom zabezpečiť funkčnosť na úrovni poľnohospodárskeho podniku a potrebné rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi.

(56)

Podľa článku 22 smernice 2000/60/ES sa smernica Rady 80/68/EHS (20) zruší 23. decembra 2013. V záujme zachovania rovnakých pravidiel krížového plnenia týkajúcich sa ochrany podzemných vôd, ako sa ustanovujú v smernici 80/68/EHS k poslednému dňu jej účinnosti, je vhodné prispôsobiť rozsah pôsobnosti krížového plnenia a vymedziť normu pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav a zahrnúť pritom požiadavky článkov 4 a 5 uvedenej smernice.

(57)

Systém krížového plnenia zahŕňa určité administratívne obmedzenia pre prijímateľov aj štátne správy, pretože je potrebné zabezpečiť evidenciu, vykonávať kontroly a v prípade potreby uplatňovať sankcie. Tieto sankcie by mali byť primerané, účinné a odradzujúce. Tieto sankcie by nemali mať vplyv na ostatné sankcie stanovené na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva. V záujme konzistentnosti je vhodné zlúčiť príslušné ustanovenia Únie do jednotného právneho nástroja. V prípade poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov uvedenom v hlave V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, možno usúdiť, že úsilie, ktoré treba vynaložiť v rámci systému krížového plnenia, prevyšuje prínos vyplývajúci z udržania poľnohospodárov v tomto systéme. Z dôvodu zjednodušenia by preto títo poľnohospodári mali byť oslobodení od krížového plnenia, najmä zo systému kontroly a z rizika sankcií vyplývajúcich z krížového plnenia. Touto výnimkou by však nemala byť dotknutá povinnosť dodržiavať platné ustanovenia odvetvového práva alebo možnosť kontroly a uloženia sankcií podľa uvedeného práva.

(58)

Nariadením (ES) č. 1782/2003 sa vytvoril rámec noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy, v rámci ktorého musia členské štáty prijať vnútroštátne normy so zreteľom na osobitosti dotknutých plôch vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúcich poľnohospodárskych systémov (využitia pôdy, rotácie plodín, poľnohospodárskych postupov) a štruktúry poľnohospodárskych podnikov. Cieľom týchto noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy je prispieť k prevencii erózie pôdy, k udržaniu pôdnej organickej hmoty a štruktúry pôdy, zabezpečiť minimálnu úroveň údržby, zabrániť narušeniu biotopov a chrániť a regulovať vodné zdroje. Širší rozsah pôsobnosti systému krížového plnenia stanovený v tomto nariadení by mal preto zahŕňať rámec pre členské štáty na prijatie vnútroštátnych noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav. Rámec Únie by mal zahŕňať aj pravidlá pre lepšie zaobchádzanie s vodou, pôdou, zásobami uhlíka, biodiverzitou a krajinou, ako aj minimálnu úroveň údržby pôdy.

(59)

Prijímatelia by mali jasne vedieť, čo musia dodržiavať, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa krížového plnenia. Na tento účel by členské štáty mali všetky požiadavky a normy, ktoré sú súčasťou týchto pravidiel, oznámiť vyčerpávajúcim, zrozumiteľným a vysvetľujúcim spôsobom, a ak je to možné, aj elektronickou cestou.

(60)

Na účinné uplatňovanie krížového plnenia je potrebné na úrovni prijímateľov overiť, že si plnia svoje povinnosti. Keď sa členský štát rozhodne využiť možnosť neuplatňovať zníženie platieb alebo vylúčenie platieb v prípadoch, keď ide o sumu nižšiu ako 100 EUR, príslušný kontrolný orgán by mal v nasledujúcom roku vo vzorke prijímateľov overiť, či boli príslušné nesplnenia požiadaviek napravené.

(61)

S cieľom zabezpečiť harmonickú spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi v oblasti financovania výdavkov SPP a predovšetkým s cieľom umožniť Komisii monitorovať finančné hospodárenie členských štátov a schváliť účtovné závierky akreditovaných platobných agentúr je potrebné, aby členské štáty oznámili určité informácie Komisii alebo aby jej boli k dispozícii.

(62)

Na vypracovanie údajov, ktoré je potrebné zaslať Komisii, a na to, aby Komisia mala úplný a okamžitý prístup k údajom súvisiacim s výdavkami v papierovej aj v elektronickej forme, by sa mali stanoviť vhodné pravidlá oznamovania údajov a ich zasielania, ako aj pravidlá týkajúce sa lehôt.

(63)

Vzhľadom na to, že osobné údaje alebo obchodné tajomstvá môžu byť oznamované v rámci uplatňovania vnútroštátnych kontrolných systémov a overenia súladu, by členské štáty a Komisia mali zabezpečiť dôvernosť informácií získaných v tejto súvislosti.

(64)

V záujme riadneho finančného hospodárenia s rozpočtom Únie a spravodlivého zaobchádzania na úrovni členských štátov aj prijímateľov by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa používania eura.

(65)

Výmenný kurz eura vo vzťahu k národným menám sa v priebehu obdobia, počas ktorého sa vykonáva operácia, môže meniť. Kurz uplatniteľný na príslušné sumy by sa mal preto stanoviť s prihliadnutím na skutočnosť, prostredníctvom ktorej sa dosahuje hospodársky cieľ tejto operácie. Mal by sa uplatniť výmenný kurz zo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Túto určujúcu skutočnosť je potrebné špecifikovať alebo upustiť od jej uplatnenia, a to na základe určitých kritérií a najmä rýchlosti, akou sa prenášajú pohyby meny. Tieto kritériá sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2799/98 (21), pričom dopĺňajú podobné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1290/2005. V záujme zrozumiteľnosti a prehľadnosti by sa príslušné ustanovenia mali zahrnúť do toho istého aktu a nariadenie (ES) č. 2799/98 by sa preto malo zrušiť.

(66)

Mali by sa ustanoviť osobitné pravidlá na riešenie výnimočných menových situácií, ku ktorým dochádza buď v Únii alebo na svetovom trhu a ktoré si vyžadujú okamžité kroky, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie dohôd stanovených v rámci SPP.

(67)

Členské štáty, ktoré neprijali euro, by mali mať možnosť vyplácať platby na výdavky vyplývajúce z právnych predpisov SPP skôr v eurách ako v národnej mene. Mali by sa prijať osobitné pravidlá, aby sa zabezpečilo, že táto možnosť neprinesie stranám, ktoré uskutočňujú alebo prijímajú platbu, žiadnu neoprávnenú výhodu.

(68)

Každé opatrenie v rámci SPP by malo byť predmetom monitorovania a hodnotenia s cieľom zlepšiť jeho kvalitu a preukázať jeho prínosy. V tejto súvislosti by Komisia mala určiť zoznam ukazovateľov a posúdiť výsledky SPP vo vzťahu k cieľom politiky životaschopnej výroby potravín, trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a územného rozvoja. Predovšetkým pri posudzovaní výsledkov SPP vo vzťahu k cieľu životaschopnej výroby potravín by sa mali zohľadniť všetky príslušné faktory vrátane vývoja vstupných cien. Komisia by mala vytvoriť rámec pre systém spoločného monitorovania a hodnotenia a okrem iného zabezpečiť včasnú dostupnosť relevantných údajov vrátane informácií od členských štátov. Mala by pritom zohľadňovať potreby týkajúce sa údajov a synergie medzi potenciálnymi zdrojmi údajov. Okrem toho sa v oznámení Komisie Rozpočet stratégie Európa 2020 – časť II uvádza, že výdavky súvisiace s klímou by sa mali v celkovom rozpočte Únie zvýšiť aspoň na 20 %, aj vďaka príspevku z rozličných politík. Komisia by preto mala byť schopná posúdiť vplyv podpory poskytovanej Úniou v rámci SPP vo vzťahu k cieľom v oblasti klímy.

(69)

Uplatňuje sa právo Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľným pohybom takýchto údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (22) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (23).

(70)

Vo svojom rozsudku z 9. novembra 2010 v spojených veciach C-92/09 a 93/09 (24) Volker und Markus Schecke GbR a Hartmut Eifert v Land Hessen Súdny dvor vyhlásil článok 42 bod 8b a článok 44a nariadenia (ES) č. 1290/2005 a nariadenie Komisie (ES) č. 259/2008 (25) za neplatné so zreteľom na fyzické osoby, ktoré sú prijímateľmi pomoci z európskych poľnohospodárskych fondov, ukladajú tieto ustanovenia povinnosť zverejňovať osobné údaje o všetkých prijímateľoch bez toho aby sa rozlišovalo na základe relevantných kritérií, ako je napr. obdobie, počas ktorého tieto osoby príslušnú pomoc dostávali, frekvencia tejto pomoci alebo jej typ či výška.

(71)

V nadväznosti na tento rozsudok a dovtedy, kým sa prijmú nové pravidlá zohľadňujúce námietky, ktoré vyjadril Súdny dvor, bolo nariadenie (ES) č. 259/2008 zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 410/2011 (26) tak, aby sa výslovne stanovilo, že povinnosť zverejňovať informácie sa nevzťahuje na fyzické osoby.

(72)

V septembri 2011 zorganizovala Komisia konzultácie zainteresovaných strán, na ktorých sa zišli zástupcovia profesijných poľnohospodárskych alebo obchodných organizácií, zástupcovia potravinárskeho priemyslu a pracovníkov, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti a inštitúcií Únie. V tomto rámci sa navrhli rôzne možnosti, pokiaľ ide o zverejňovanie údajov týkajúcich sa fyzických osôb, ktoré sú prijímateľmi pomoci z poľnohospodárskych fondov Únie, a dodržiavanie zásady proporcionality pri zverejňovaní dotknutých informácií. Na uvedenej konferencii sa diskutovalo o potrebe zverejňovania mien fyzických osôb s cieľom reagovať na cieľ lepšej ochrany finančných záujmov Únie, zvýšiť transparentnosť a vyzdvihnúť úspechy prijímateľov pri zabezpečovaní verejných statkov, ako aj súčasne zabezpečiť, aby uvedené zverejňovanie neprekračovalo rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto legitímnych cieľov.

(73)

Súdny dvor vo svojom rozsudku Volker und Markus Schecke GbR a Hartmut Eifert v Land Hessen nespochybnil legitímnosť cieľa, ktorým je posilnenie verejnej kontroly využívania peňazí z fondov. Súdny dvor však zdôraznil potrebu zvážiť spôsoby zverejňovania informácií o dotknutých prijímateľoch, ktoré sú v súlade s cieľom takéhoto zverejňovania a zároveň by spôsobovali čo najmenší zásah do práva prijímateľov na rešpektovanie ich súkromného života vo všeobecnosti, a konkrétne do práva na ochranu ich osobných údajov.

(74)

Cieľ posilniť verejnú kontrolu v súvislosti s jednotlivými prijímateľmi by sa mal analyzovať so zreteľom na nový rámec finančného hospodárenia a kontroly, ktorý sa bude uplatňovať od 1. januára 2014 a so zreteľom na skúsenosti získané v členských štátoch. V rámci tohto nového rámca nemôžu byť kontroly zo strany vnútroštátnych správnych orgánov vyčerpávajúce, najmä preto, že takmer pre všetky režimy môže byť kontrola na mieste vykonaná iba v súvislosti s obmedzeným počtom osôb. V uvedenom novom rámci sa navyše stanovuje, že členské štáty môžu za určitých podmienok znížiť počet kontrol na mieste. Dostatočný nárast minimálnej miery kontrol by v dnešnej situácii znamenal také ďalšie finančné a administratívne zaťaženie vnútroštátnych správnych orgánov, že tieto správne orgány by to neboli schopné zvládnuť.

(75)

Na základe uvedeného poskytuje zverejňovanie mien prijímateľov finančných prostriedkov z fondov prostriedok na posilnenie verejnej kontroly využívania týchto fondov, a preto užitočne dopĺňa existujúci rámec hospodárenia a kontroly, ktorý je potrebný na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany finančných záujmov Únie. Toto sa dosahuje čiastočne preventívnym a odrádzajúcim účinkom takéhoto zverejňovania, čiastočne prostredníctvom odrádzania jednotlivých prijímateľov od nezákonného správania a čiastočne tiež posilňovaním osobnej zodpovednosti poľnohospodárov za využívanie verejných prostriedkov, ktoré dostávajú.

(76)

V tejto súvislosti by sa mala riadne uznať úloha, ktorú zohráva občianska spoločnosť vrátane médií a mimovládnych organizácií, ako aj ich príspevok k posilňovaniu kontrolného rámca správnych orgánov proti podvodom a proti akémukoľvek zneužívaniu verejných finančných prostriedkov.

(77)

Zverejňovanie príslušných informácií je taktiež v súlade s prístupom stanoveným v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(78)

Cieľ posilniť verejnú kontrolu v súvislosti s jednotlivými prijímateľmi by sa mohol alternatívne dosiahnuť aj prostredníctvom ustanovenia povinnosti členských štátov zabezpečiť verejný prístup k príslušným informáciám na požiadanie a bez zverejňovania. To by však bolo menej účinné a riskovalo by sa vytváranie neželaných rozdielov pri vykonávaní. Vnútroštátnym orgánom by sa preto malo umožniť spoliehať sa v súvislosti s jednotlivými prijímateľmi na verejnú kontrolu prostredníctvom zverejňovania ich mien a iných príslušných údajov.

(79)

Ak sa má dosiahnuť cieľ verejnej kontroly využívania peňazí z fondov, určitá miera informácií o prijímateľoch musí byť daná do pozornosti verejnosti. Tieto informácie by mali obsahovať údaje o totožnosti prijímateľa, poskytnutú sumu a fond, z ktorého sa poskytuje, ako aj účel a povahu daného opatrenia. Tieto informácie by sa mali zverejňovať takým spôsobom, aby to spôsobilo čo najmenší zásah do práva prijímateľov na rešpektovanie ich súkromného života vo všeobecnosti, a najmä práva na ochranu ich osobných údajov, čo sú práva uznané v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie.

(80)

S cieľom zabezpečiť, aby bolo toto nariadenie v súlade so zásadou proporcionality, zákonodarca preskúmal všetky alternatívne prostriedky dosiahnutia cieľa verejnej kontroly využívania peňazí z fondov, ako sa analyzujú v memorande uvedenom v prílohe k dokumentu Rady 6370/13, a zvolil ten, ktorý by spôsoboval čo najmenší zásah do dotknutých jednotlivých práv.

(81)

Zverejňovanie podrobností o opatrení, ktoré poľnohospodárov oprávňuje na získanie pomoci alebo podpory, ako aj o povahe a účele tejto pomoci alebo podpory verejnosti poskytuje konkrétne informácie o podporovanej činnosti a o účele, na ktorý sa pomoc alebo podpora poskytla. To by prispelo aj k preventívnemu a odrádzajúcemu účinku verejnej kontroly pri ochrane finančných záujmov.

(82)

S cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi sledovaným cieľom verejnej kontroly využívania peňazí z fondov na jednej strane a právom prijímateľov na rešpektovanie ich súkromného života vo všeobecnosti a na ochranu ich osobných údajov na druhej strane, by sa mal zohľadňovať význam podpory. Po rozsiahlej analýze a konzultácii so zainteresovanými stranami bolo zrejmé, že v záujme posilnenia účinnosti takéhoto zverejňovania a obmedzenia zasahovania do práv prijímateľov je nevyhnutné stanoviť prahovú hodnotu vyjadrenú z hľadiska sumy prijatej pomoci, pod ktorou by sa meno prijímateľa nemalo zverejňovať.

(83)

Uvedená prahová hodnota by mala mať charakter de minimis a mala by odrážať výšku režimov podpory zriadených v rámci SPP a vychádzať z nej. Keďže sa však štruktúry poľnohospodárskych odvetví členských štátov podstatne odlišujú a môžu sa významne odlišovať aj od priemernej štruktúry poľnohospodárskych podnikov Únie, členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať minimálne prahové hodnoty, ktoré odrážajú ich konkrétnu situáciu. V nariadení (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovuje jednoduchý a osobitný režim pre malé poľnohospodárske podniky. V článku 63 uvedeného nariadenia sa stanovujú kritériá pre výpočet výšky pomoci. V záujme dôslednosti by sa v prípade, ak členské štáty uplatňujú daný režim, prahová hodnota, ktorá sa berie do úvahy, mala stanoviť v rovnakej výške ako sumy stanovené členským štátom v zmysle článku 63 ods. 1 druhého pododseku alebo článku 63 ods. 2 druhého (EÚ) č. 1307/2013 pododseku uvedeného nariadenia. V prípade členských štátov, ktoré sa rozhodnú uvedený režim neuplatňovať, by sa prahová hodnota, ktorá sa berie do úvahy, mala stanoviť ako maximálna výška možnej pomoci v danom režime, ako sa ustanovuje v článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. S výnimkou mena by malo zverejnenie pod touto konkrétnou prahovou hodnotu obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré daňovým poplatníkom umožnia získať verný obraz o SPP.

(84)

Sprístupnenie týchto informácií verejnosti v spojení so všeobecnými informáciami pre verejnosť ustanovenými v tomto nariadení zvyšuje transparentnosť, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie v rámci SPP, čím sa prispieva k zviditeľneniu a lepšiemu chápaniu tejto politiky. Umožňuje občanom, aby sa výraznejšie zapojili do rozhodovacieho procesu a zaručuje, že správne orgány majú väčšiu legitimitu, pracujú efektívnejšie a správajú sa zodpovednejšie voči občanom. Dáva občanom do pozornosti konkrétne príklady „verejných statkov“, ktoré poskytuje poľnohospodárstvo, čím podporuje legitimitu štátnej podpory pre odvetvie poľnohospodárstva.

(85)

Preto sa musí zvážiť, aby ustanovenie všeobecného zverejňovania príslušných informácií neprekračovalo rámec toho, čo je potrebné v demokratickej spoločnosti vzhľadom na potrebu chrániť finančné záujmy Únie, ako aj na prvoradý význam cieľa verejnej kontroly využívania peňazí z fondov.

(86)

V záujme splnenia požiadaviek na ochranu údajov by prijímatelia finančných prostriedkov mali byť ešte pred samotným zverejnením informovaní o zverejnení ich údajov. Mali by byť tiež informovaní o tom, že tieto údaje môžu na účely ochrany finančných záujmov Únie spracúvať audítorské a vyšetrovacie orgány Únie a členských štátov. Okrem toho by prijímatelia mali byť informovaní aj o svojich právach podľa smernice 95/46/ES a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv.

(87)

V dôsledku toho by sa v nadväznosti na dôkladnú analýzu a zhodnotenie najvhodnejšieho spôsobu dodržiavania práva na ochranu osobných údajov prijímateľov, a to aj na základe informácií, ktoré poskytla Komisia počas rokovaní o tomto nariadení, mali stanoviť v tomto nariadení nové pravidlá zverejňovania informácií o všetkých prijímateľoch finančných prostriedkov z fondov.

(88)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci.

(89)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s týmito aspektmi: postupy vydávania, odoberania a skúmania akreditácie platobných agentúr a koordinačných orgánov, ako aj postupy dohľadu nad akreditáciou platobných agentúr; pravidlá práce a kontrol, z ktorých vychádza manažérske vyhlásenie platobných agentúr, fungovanie koordinačného orgánu a oznamovanie informácií Komisii zo strany tohto koordinačného orgánu; pravidlá týkajúce sa úloh certifikačných orgánov vrátane kontrol a osvedčení a správ spolu so sprievodnými dokumentmi, ktoré majú tieto orgány vypracovať. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (27).

(90)

Vykonávacie právomoci Komisie by mali tiež zahŕňať: zásady auditu, na ktorých sa zakladajú stanoviská certifikačných orgánov, vrátane posúdenia rizika, vnútorných kontrol a požadovanej úrovne informácií relevantných pre audit, metódy auditu, ktoré majú so zreteľom na medzinárodné audítorské normy používať certifikačné orgány na poskytovanie stanovísk, prípadne vrátane používania jednotnej integrovanej vzorky pre každú skupinu osôb a prípadne vrátane možnosti zúčastniť sa kontrol na mieste, ktoré vykonávajú platobné agentúry.

(91)

Mali by tiež zahŕňať: pravidlá jednotnej realizácie poľnohospodárskeho poradenského systému; stanovenie mesačných platieb z EPZF členským štátom; stanovenie súm financovania verejných intervenčných opatrení; opatrenia súvisiace s financovaním získavania satelitných snímok zo strany Komisie potrebných na vykonávanie kontrol a opatrenia prijaté Komisiou prostredníctvom techník diaľkového prieskumu používaných na monitorovanie poľnohospodárskych zdrojov; postup, ktorým Komisia získava tieto satelitné snímky a ktorým monitoruje poľnohospodárske zdroje, rámec upravujúci získavanie, zlepšovanie a využívanie satelitných snímok a meteorologických údajov, ako aj uplatniteľné termíny.

(92)

Mali by tiež zahŕňať: v kontexte postupu rozpočtovej disciplíny miera úpravy pre priame platby aj jej prispôsobenie, ako aj podmienky uplatniteľné na rozpočtové prostriedky prenesené v súlade s článkom 169 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 na účely financovania priamych platieb; v kontexte postupu rozpočtovej disciplíny predbežné stanovenie výšky platieb a predbežné rozdelenie dostupných finančných prostriedkov medzi členské štáty.

(93)

Okrem toho by vykonávacie právomoci Komisie mali zahŕňať: stanovenie obdobia, v rámci ktorého musia akreditované platobné agentúry vypracovať a zaslať Komisii priebežné vyhlásenia o výdavkoch, ktoré sa týkajú programov rozvoja vidieka; zníženie alebo pozastavenie mesačných platieb členským štátom; podrobnosti o vedení samostatných účtovníctiev platobnými agentúrami; osobitné podmienky, ktoré sa vzťahujú na informácie, ktoré sa majú zaevidovať do účtovníctiev vedených platobnými agentúrami; pravidlá financovania a účtovania intervenčných opatrení v podobe verejného skladovania, ako aj ďalších výdavkov financovaných z fondov, podmienky vykonávania automatického zrušenia záväzku, postup a ďalšie praktické dojednania pre správne fungovanie pozastavenia platieb Komisie členským štátom v prípade, že členské štáty predložia informácie neskoro.

(94)

Navyše by vykonávacie právomoci Komisie mali zahŕňať: postupy súvisiace s osobitnými povinnosťami, ktoré musia členské štáty splniť v súvislosti s kontrolami; postupy súvisiace s povinnosťami v oblasti spolupráce, ktoré musia členské štáty splniť v súvislosti s kontrolami na mieste vykonávanými Komisiou a v súvislosti s prístupom k informáciám; postupy a ďalšie praktické opatrenia súvisiace s povinnosťou nahlásiť nezrovnalosti a podvody, podmienky, za ktorých sa uchovávajú podporné dokumenty týkajúce sa vyplatených platieb a dokumenty týkajúce sa vykonávania administratívnych a fyzických kontrol požadovaných podľa práva Únie; schvaľovanie účtovných závierok a overovanie súladu, vylúčenie súm hradených z rozpočtu Únie z financovania zo strany Únie, postupy vymáhania neoprávnených platieb a úrokov a formy, akými majú členské štáty informovať Komisiu v súvislosti s nezrovnalosťami.

(95)

Vykonávacie právomoci Komisie by mali tiež zahŕňať: pravidlá zamerané na dosiahnutie jednotného uplatňovania povinností členských štátov v súvislosti s ochranou finančných záujmov Únie, potrebné pravidlá zamerané na dosiahnutie jednotného uplatňovania kontrol v Únii, uplatňovanie a výpočet čiastočného alebo úplného odňatia platieb alebo platobných nárokov; vymáhanie neoprávnených platieb a sankcií, a to aj pokiaľ ide o neoprávnene pridelené platobné nároky a uplatňovanie úrokov. Mali by tiež zahŕňať: uplatňovanie a výpočet správnych sankcií, podrobné pravidlá na označenie nesplnenia za menej závažné, pravidlá určovania prípadov, v ktorých si členské štáty môžu z dôvodu povahy sankcií vymožené sankcie ponechať a pozastavenie mesačných platieb členským štátom v konkrétnych prípadoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1308/2013.

(96)

Vykonávacie právomoci Komisie by mali zahŕňať: formy zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a postup zloženia zábezpeky, jej prijatia a nahradenia pôvodnej zábezpeky; postupy uvoľnenia zábezpeky a oznámenie zo strany členských štátov alebo Komisie v súvislosti so zábezpekou. Mali by tiež zahŕňať pravidlá, ktoré sú v naliehavej situácii nevyhnutné aj odôvodnené na vyriešenie konkrétnych problémov vo vzťahu k platobným lehotám a vyplácaniu preddavkov; pravidlá týkajúce sa žiadostí o pomoc, žiadostí o platbu a žiadostí o platobné nároky vrátane lehoty na predkladanie žiadostí, požiadavky na minimálne množstvo informácií, ktoré sa majú uvádzať v žiadostiach, ustanovenia o zmenách alebo stiahnutí žiadostí o pomoc, oslobodenie od povinnosti predložiť žiadosti a ustanovenia, ktorými sa členským štátom umožní uplatniť zjednodušené postupy alebo opraviť zrejmé chyby.

(97)

Podobne by vykonávacie právomoci Komisie mali zahŕňať: pravidlá vykonávania kontrol s cieľom overiť plnenie povinností a správnosť a úplnosť informácií uvedených v žiadosti o pomoc alebo v žiadosti o platbu vrátane pravidiel o toleranciách merania pri kontrolách na mieste, technické špecifikácie potrebné na účely jednotného vykonávania integrovaného administratívneho a kontrolného systému; pravidlá pre situácie prevodu podnikov sprevádzané prevodom povinností týkajúcich sa oprávnenosti, pokiaľ ide o danú pomoc, ktoré je ešte potrebné splniť; pravidlá vyplácania preddavkov. Mali by tiež zahŕňať: pravidlá zamerané na zabezpečenie jednotného uplatňovania pravidiel kontroly obchodných dokumentov; postupy týkajúce sa vlastných databáz členských štátov a analytickej databázy izotopických údajov, ktorá pomôže zisťovať podvody; postupy týkajúce sa vzájomnej spolupráce a pomoci kontrolných orgánov a úradov, pravidlá vykonávania kontrol zhody s obchodnými normami, pravidlá týkajúce sa orgánov zodpovedných za vykonávanie týchto kontrol, ako aj obsahu, frekvencie a obchodnej fázy, na ktorú sa uvedené kontroly vzťahujú.

(98)

Vykonávacie právomoci Komisie by mali tiež zahŕňať: oznámenia, ktoré majú členské štáty poskytovať Komisii v súvislosti s kontrolami označení pôvodu a zemepisných označení a chránených tradičných pojmov; pravidlá týkajúce sa orgánu zodpovedného za overovanie súladu so špecifikáciou výrobku vrátane prípadov, keď sa zemepisná oblasť nachádza v tretej krajine, opatrenia, ktoré majú vykonať členské štáty, aby sa zabránilo nezákonnému používaniu chránených označení pôvodu, chránených zemepisných označení a chránených tradičných pojmov, kontroly a overovanie vrátane skúšok, ktoré majú vykonávať členské štáty;

Mali by tiež zahŕňať: pravidlá vykonávania kontrol s cieľom overiť plnenie povinností v oblasti krížového plnenia; podrobné procesné a technické pravidlá týkajúce sa výpočtu a uplatnenia správnych sankcií za nedodržanie požiadaviek v oblasti krížového plnenia; pravidlá oznamovania informácií členských štátov Komisii podľa článku 104 a opatrenia na zabezpečenie uplatňovania práva Únie, ak ho môžu ohroziť mimoriadne menové postupy súvisiace s národnou menou.

(99)

Ďalej by vykonávacie právomoci Komisie mali zahŕňať: súbor špecifických ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie SPP; pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú členské štáty zaslať Komisii na účely monitorovania a hodnotenia SPP; pravidlá týkajúce sa formy a harmonogramu uverejňovania prijímateľov podpory z fondov, jednotného uplatňovania povinnosti informovať prijímateľov o tom, že ich údaje sa zverejnia a spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi v súvislosti s uverejňovaním prijímateľov podpory z fondov.

(100)

Pri prijímaní niektorých vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať konzultačný postup. Pokiaľ ide o vykonávacie akty, ktoré obsahujú výpočet sumy Komisiou, tento konzultačný postup Komisii umožňuje plne prevziať zodpovednosť za riadenie rozpočtu a so zreteľom na lehoty a rozpočtové postupy sa zameriava na zvýšenie účinnosti, predvídateľnosti a rýchlosti. Pokiaľ ide o vykonávacie akty v rámci platieb členským štátom a v rámci fungovania postupu schvaľovania účtovných závierok tento konzultačný postup Komisii umožňuje prevziať plnú zodpovednosť za riadenie rozpočtu a overovanie ročnej účtovnej závierky národných platobných agentúr na účely prijatia takýchto účtovných závierok alebo v prípade výdavkov, ktoré neboli vynaložené v súlade s pravidlami Únie, na účely vylúčenia takýchto výdavkov z financovania Úniou. V iných prípadoch by sa mal pri prijímaní vykonávacích aktov uplatňovať postup preskúmania.

(101)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať vykonávacie akty bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011, týkajúce sa stanovenia čistého zostatku, ktorý je k dispozícii na výdavky z EPZF, a vyplácania doplnkových platieb alebo zrážok v súvislosti s postupom pre mesačné platby.

(102)

Keďže prechod zo systému podľa nariadenia zrušeného týmto nariadením na systém v tomto nariadení by mohol viesť k praktickým a špecifickým ťažkostiam, je potrebné stanoviť, že Komisia môže prijímať potrebné a riadne odôvodnené opatrenia.

(103)

Z dôvodu naliehavosti prípravy bezproblémového vykonania plánovaných opatrení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(104)

Keďže programové obdobie pre programy rozvoja vidieka, ktoré sa financujú na základe tohto nariadenia, sa začína 1. januára 2014, toto nariadenie by malo byť uplatniteľné od tohto dátumu. Nakoľko však poľnohospodársky finančný rok sa vzťahuje na vyplatené výdavky a získané príjmy, ktoré platobné agentúry zaúčtovali do rozpočtu pre fondy za rozpočtový rok „N“ začínajúci 16. októbra roku „N-1“ a končiaci 15. októbra roku „N“, ustanovenia týkajúce sa akreditácie a odobratia akreditácie platobným agentúram a koordinačným orgánom a príslušných právomocí Komisie, finančného hospodárenia s fondmi, ako je napríklad rozpočtový strop, rezerva na krízy v poľnohospodárskom sektore, rozpočtová disciplína a pridelenie výdavkov, by sa mali začať uplatňovať od skoršieho dátumu, ktorý zodpovedá začiatku rozpočtového roka 2014 (t.j. 16. októbra 2013). Z toho istého dôvodu by sa ustanovenia týkajúce postupu pre mesačné platby zo strany Komisie členských štátom a dodržiavanie platobných lehôt platobnými agentúrami mali uplatňovať na výdavky, ktoré sa vynaložili od začiatku rozpočtového roku 2014 (t.j. 16. októbra 2013).

(105)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný a prijal stanovisko (28).

(106)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na jeho prepojenie s inými nástrojmi SPP a obmedzené finančné zdroje členských štátov v rozšírenej Únii, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prostredníctvom viacročnej záruky financovania Úniou a sústredením sa na jeho priority, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)

financovania výdavkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) vrátane výdavkov na rozvoj vidieka;

b)

poľnohospodárskeho poradenského systému;

c)

zavedenia systémov riadenia a kontroly členskými štátmi;

d)

systému krížového plnenia;

e)

schvaľovania účtovných závierok.

Článok 2

Pojmy používané v tomto nariadení

1.   Na účely tohto nariadenia:

a)

„poľnohospodár“ je poľnohospodár v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

b)

„poľnohospodárska činnosť“ je poľnohospodárska činnosť v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

c)

„poľnohospodárska plocha“ je poľnohospodárska plocha v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

d)

„podnik“ je podnik v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, okrem prípadu ustanoveného v článku 91 ods. 3;

e)

„priame platby“ sú priame platby v zmysle článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

f)

„právne predpisy v oblasti poľnohospodárstva“ sú všetky uplatniteľné akty prijaté v rámci SPP na základe článku 43 ZFEÚ, ako aj v príslušných prípadoch všetky delegované alebo vykonávacie akty prijaté na základe týchto aktov a druhá časť nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, a to v rozsahu, v akom sa vzťahuje na EPFRV;

g)

„nezrovnalosť“ je nezrovnalosť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

2.   Na účely financovania, riadenia a monitorovania SPP, pojmy „vyššia moc“ a „mimoriadne okolnosti“ sa môžu uznať najmä v týchto prípadoch:

a)

úmrtie prijímateľa;

b)

dlhodobá pracovná neschopnosť prijímateľa;

c)

závažná prírodná katastrofa, ktorá vážne postihla podnik;

d)

náhodné zničenie budov podniku vyhradených pre hospodárske zvieratá;

e)

epizootické alebo rastlinné ochorenie, ktoré postihlo všetky hospodárske zvieratá alebo plodiny prijímateľa alebo časť z nich;

f)

vyvlastnenie celého podniku alebo jeho veľkej časti, ak sa uvedené vyvlastnenie nedalo predpokladať v deň podania žiadosti.

HLAVA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O POĽNOHOSPODÁRSKYCH FONDOCH

KAPITOLA I

Poľnohospodárske fondy

Článok 3

Fondy financovania poľnohospodárskych výdavkov

1.   S cieľom dosiahnuť ciele SPP stanovené v ZFEÚ sa financovanie rôznych opatrení spadajúcich do rámca tejto politiky vrátane opatrení na rozvoj vidieka zabezpečuje prostredníctvom:

a)

Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“);

b)

Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“).

2.   EPZF a EPFRV (ďalej len „fondy“) sú súčasťou všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len „rozpočet Únie“).

Článok 4

Výdavky EPZF

1.   EPZF sa vykonáva v rámci spoločného riadenia medzi členskými štátmi a Úniou. Financujú sa z neho tieto výdavky vynaložené v súlade s právom Únie:

a)

opatrenia zamerané na reguláciu alebo podporu poľnohospodárskych trhov;

b)

priame platby poľnohospodárom v rámci SPP;

c)

finančný príspevok Únie na informačné a propagačné akcie v prospech poľnohospodárskych produktov na vnútornom trhu Únie a v tretích krajinách, ktoré vykonávajú členské štáty na základe iných programov, ako programov uvedených v článku 5, ktoré vybrala Komisia;

d)

finančný príspevok Únie na program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách uvedený v článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a na opatrenia súvisiace s ochoreniami zvierat a stratou dôvery spotrebiteľov uvedené v článku 155 uvedeného nariadenia.

2.   Z EPZF sa financujú priamym spôsobom a v súlade s právom Únie tieto výdavky:

a)

propagácia poľnohospodárskych výrobkov, vykonávaná priamo Komisiou alebo prostredníctvom medzinárodných organizácií;

b)

opatrenia prijaté v súlade s právom Únie a určené na zachovanie, charakterizáciu, zber a používanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve;

c)

zavedenie a údržbu poľnohospodárskych účtovných informačných systémov;

d)

systémy poľnohospodárskeho prieskumu vrátane prieskumov o štruktúre poľnohospodárskych podnikov.

Článok 5

Výdavky EPFRV

EPFRV sa vykonáva v rámci spoločného riadenia medzi členskými štátmi a Úniou. Financuje sa z neho finančný príspevok Únie na programy rozvoja vidieka vykonávané v súlade s právom Únie v oblasti podpory rozvoja vidieka.

Článok 6

Ďalšie výdavky vrátane technickej pomoci

Z fondov sa môžu priamym spôsobom na podnet Komisie a/alebo v jej mene financovať príprava, monitorovanie, činnosti administratívnej a technickej podpory, ako aj hodnotenie, audit a kontroly potrebné na vykonávanie SPP. Uvedené opatrenia zahŕňajú najmä:

a)

opatrenia potrebné na analýzu, riadenie, monitorovanie, výmenu informácií a vykonávanie SPP, ako aj opatrenia týkajúce sa zavedenia systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;

b)

získavanie satelitných snímok Komisiou potrebných na vykonávanie kontrol v súlade s článkom 21;

c)

opatrenia prijaté Komisiou prostredníctvom techník diaľkového prieskumu Zeme používaných na monitorovanie poľnohospodárskych zdrojov v súlade s článkom 22;

d)

opatrenia potrebné na udržanie a vývoj metód a technických prostriedkov na informovanie, prepojenie, monitorovanie a kontrolu finančného riadenia fondov používaných na financovanie SPP;

e)

poskytovanie informácií o SPP v súlade s článkom 45;

f)

štúdie SPP a hodnotenie opatrení financovaných z fondov vrátane vylepšenia metód hodnotenia a výmeny informácií o postupoch v SPP;

g)

v prípade potreby výkonné agentúry zriadené v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 (29), ktoré konajú v súvislosti s SPP;

h)

opatrenia týkajúce sa šírenia informácií, zvyšovania informovanosti, propagácie spolupráce a výmeny skúseností na úrovni Únie, prijaté v rámci rozvoja vidieka vrátane vytvorenia sieťového prepojenia zainteresovaných strán;

i)

opatrenia potrebné na vytvorenie, registráciu a ochranu log v rámci politík kvality Únie a na ochranu súvisiacich práv duševného vlastníctva, ako aj na rozvoj potrebných informačných technológií.

KAPITOLA II

Platobné agentúry a ostatné orgány

Článok 7

Akreditácia a odobratie akreditácie platobným agentúram a koordinačným orgánom

1.   Platobné agentúry sú útvary alebo orgány členských štátov zodpovedné za riadenie a kontrolu výdavkov uvedených v článku 4 ods. 1 a v článku 5.

S výnimkou platieb sa môže výkon týchto úloh delegovať.

2.   Členské štáty akreditujú ako platobné agentúry útvary alebo orgány, ktorých organizačná štruktúra a systém vnútornej kontroly poskytujú dostatočné záruky, že platby sú zákonné, riadne a náležite zaúčtované. Na tento účel musia platobné agentúry splniť minimálne podmienky akreditácie týkajúce sa vnútorného prostredia, kontrolných činností, informácií a komunikácie a monitorovania, ktoré Komisia ustanoví podľa článku 8 ods. 1 písm. a).

Každý členský štát so zreteľom na svoje ústavné predpisy obmedzí počet svojich akreditovaných platobných agentúr na najviac jednu na vnútroštátnej úrovni alebo v prípade potreby na jednu na región. Ak sa však platobné agentúry zriadia na regionálnej úrovni, členské štáty okrem toho buď akreditujú platobnú agentúru na celoštátnej úrovni pre režimy pomoci, ktoré musia byť na základe svojej povahy riadené na celoštátnej úrovni, alebo zveria riadenie týchto režimov svojim regionálnym platobným agentúram.

Odchylne od druhého pododseku si členské štáty môžu ponechať všetky platobné agentúry, ktoré boli akreditované pred 20. decembra 2013.

Do konca roku 2016 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní systému platobných agentúr v Únii, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívne návrhy.

3.   Do 15. februára roka nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku osoba zodpovedná za akreditovanú platobnú agentúru vypracuje:

a)

ročné účtovné závierky pre výdavky vynaložené pri plnení úloh zverených príslušným akreditovaným platobným agentúram spolu s informáciami potrebnými na ich schválenie v súlade s článkom 51;

b)

manažérske vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa úplnosti, presnosti a vecnej správnosti účtovnej závierky a riadneho fungovania systémov vnútornej kontroly na základe objektívnych kritérií, ako aj zákonnosti a správnosti príslušných operácií;

c)

každoročné zhrnutie záverečných audítorských správ a vykonaných kontrol vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a zistených systémových nedostatkov, ako aj nápravných opatrení, ktoré sa majú prijať alebo sa plánujú.

Komisia môže v mimoriadnych prípadoch na základe oznámenia dotknutého členského štátu posunúť termín 15. februára najneskôr na 1. marca.

4.   Keď je akreditovaná viac ako jedna platobná agentúra, členský štát určí verejný orgán (ďalej len „koordinačný orgán“), ktorý poverí týmito úlohami:

a)

zhromažďovať informácie, ktoré sa majú dať k dispozícii Komisii, a zasielať jej tieto informácie;

b)

prijať či prípadne koordinovať opatrenia v záujme odstránenia akýchkoľvek nedostatkov spoločnej povahy a informovať Komisiu o všetkých nadväzujúcich krokoch;

c)

podporovať a pokiaľ možno zabezpečovať harmonizované uplatňovanie pravidiel Únie.

Pokiaľ ide o spracovanie finančných informácií uvedených v písmene a) prvého pododseku, koordinačný orgán podlieha osobitnej akreditácii členskými štátmi.

5.   Ak akreditovaná platobná agentúra nedodrží alebo už nedodržiava jedno alebo viacero akreditačných kritérií uvedených v odseku 2, členský štát konajúci z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie odoberie uvedenú akreditáciu, pokiaľ platobná agentúra nevykoná potrebné zmeny v lehote stanovenej v závislosti od závažnosti problému.

6.   Platobné agentúry riadia a zabezpečujú kontrolu operácií spojených s verejnou intervenciou, za ktoré sú zodpovedné, a v tejto oblasti nesú celkovú zodpovednosť.

Článok 8

Právomoci Komisie

1.   Na to, aby sa zabezpečilo správne fungovanie systému ustanoveného v článku 7, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 111, pokiaľ ide o:

a)

minimálne podmienky akreditácie platobných agentúr a koordinačných orgánov uvedených v článku 7 ods. 2 a 4;

b)

povinností platobných agentúr, pokiaľ ide o verejnú intervenciu, ako aj pravidlá týkajúce sa obsahu ich riadiacich a kontrolných úloh.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce pravidlá týkajúce sa:

a)

postupov vydávania, odoberania a skúmania akreditácie platobných agentúr a koordinačných orgánov, ako aj postupov pre dohľad nad akreditáciou platobných agentúr;

b)

činností a kontrol, z ktorých vychádza manažérske vyhlásenie platobných agentúr o vierohodnosti;

c)

fungovania koordinačného orgánu a oznamovania informácií Komisii podľa článku 7 ods. 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 9

Certifikačné orgány

1.   Certifikačný orgán je verejný alebo súkromný audítorský orgán určený členským štátom. Ak ide o súkromný audítorský orgán a ak sa to vyžaduje podľa uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, vyberá ho členský štát prostredníctvom verejného výberového konania. Tento orgán poskytuje stanoviská k úplnosti, presnosti a vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky platobnej agentúry, riadnemu fungovaniu jej systému vnútornej kontroly, a k zákonnosti a správnosti výdavkov, v prípade ktorých sa od Komisie žiada úhrada, pričom tieto stanoviská vypracúva v súlade s medzinárodne prijatými normami pre audit. V tomto stanovisku sa uvedie aj to, či pri preskúmaní vznikli pochybnosti o tvrdeniach uvedených v manažérskom vyhlásení o vierohodnosti.

Certifikačný orgán musí mať nevyhnutnú technickú odbornosť. Funguje nezávisle od dotknutej platobnej agentúry a dotknutého koordinačného orgánu, ako aj od orgánu, ktorý túto agentúru akreditoval.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá týkajúce sa úloh certifikačných orgánov, vrátane kontrol a osvedčení a správ spolu so sprievodnými dokumentmi, ktoré majú tieto orgány vypracovať. So zreteľom na potrebu maximálnej účinnosti v súvislosti s testovaním operácií a profesionálnym auditom, sa v súvislosti s integrovaným prístupom vo vykonávacích aktoch stanovia aj:

a)

zásady auditu, na ktorých sa zakladajú stanoviská certifikačných orgánov vrátane posúdenia rizika, vnútorných kontrol a požadovanej úrovne informácií relevantných pre audit;

b)

metódy auditu, ktorú majú so zreteľom na medzinárodné audítorské štandardy používať certifikačné orgány na poskytovanie stanovísk vrátane možnosti použitia jednotnej integrovanej vzorky pre každú populáciu a vrátane možnosti zúčastniť sa kontrol na mieste, ktoré vykonávajú platobné agentúry.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 10

Prijateľnosť platieb realizovaných platobnými agentúrami

Únia môže financovať výdavky uvedené v článku 4 ods. 1 a v článku 5 iba vtedy, ak ich vynaložia akreditované platobné agentúry.

Článok 11

Plné platby prijímateľom

Pokiaľ nie je v práve Únie výslovne stanovené inak, platby súvisiace s financovaním ustanoveným v tomto nariadení sa vyplácajú prijímateľom v plnej výške.

HLAVA III

POĽNOHOSPODÁRSKY PORADENSKÝ SYSTÉM

Článok 12

Zásada a rozsah

1.   Členské štáty zriadia pre prijímateľov poradenský systém o obhospodarovaní pôdy, riadení poľnohospodárskych podnikov (ďalej len „poľnohospodársky poradenský systém“). Poľnohospodársky poradenský systém prevádzkujú určené orgány verejnej moci a/alebo vybrané súkromné orgány.

2.   Poľnohospodársky poradenský systém zahŕňa aspoň:

a)

povinnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré vyplývajú z povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia, a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy stanovené v hlave VI kapitole I;

b)

poľnohospodárske postupy, ktoré sú prospešné pre klímu a životné prostredie v súlade s hlavou III kapitolou 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a zachovanie poľnohospodárskej plochy, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

c)

opatrenia na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré sú ustanovené v programoch rozvoja vidieka na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, zvyšovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu a trhovú orientáciu, ako aj podporu podnikania;

d)

požiadavky na úrovni prijímateľov vymedzené členskými štátmi na účely vykonávania článku 11 ods. 3 smernice 2000/60/ES;

e)

požiadavky na úrovni prijímateľov vymedzené členskými štátmi na účely vykonávania článku 55 nariadenia (ES) č. 1107/2009, najmä požiadavka uvedená v článku 14 smernice 2009/128/ES.

3.   Poľnohospodársky poradenský systém môže okrem toho zahŕňať najmä:

a)

podporu konverzie poľnohospodárskych podnikov a diverzifikácie ich hospodárskej činnosti;

b)

riadenie rizík a zavedenie primeraných preventívnych opatrení na riešenie prírodných katastrof, katastrofických udalostí a ochorení zvierat a rastlín;

c)

minimálne požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, ako sa uvádza v článku 28 ods. 3 a článku 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

d)

informácie týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, biodiverzity a ochrany vody, ako sa stanovuje v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Článok 13

Špecifické požiadavky týkajúce sa poľnohospodárskeho poradenského systému

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poradcovia pracujúci v rámci poľnohospodárskeho poradenského systému boli dostatočne kvalifikovaní a aby pravidelne absolvovali školenia.

2.   Členské štáty zabezpečia oddelenie medzi poradenstvom a kontrolou. V tejto súvislosti a bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom, členské štáty zabezpečia, aby vybrané a určené orgány uvedené v článku 12 ods. 1 neposkytovali nijaké osobné alebo individuálne informácie alebo údaje, ktoré získajú v priebehu svojej poradenskej činnosti, iným osobám, ako je prijímateľ, ktorý spravuje príslušný poľnohospodársky podnik, okrem prípadu nezrovnalosti či porušenia zisteného v priebehu svojej činnosti, pre ktorý vnútroštátne právo alebo právo Únie stanovuje povinnosť informovať verejný orgán, najmä v prípade trestného činu.

3.   Dotknutý vnútroštátny orgán poskytne potenciálnemu prijímateľovi príslušný zoznam vybraných a určených orgánov uvedených v článku 12 ods. 1, a to najmä elektronickými prostriedkami.

Článok 14

Prístup k poľnohospodárskemu poradenskému systému

Prijímatelia a poľnohospodári, ktorí nedostávajú podporu v rámci SPP, môžu dobrovoľne využívať poľnohospodársky poradenský systém.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 99 ods. 2 štvrtý pododsek, členské štáty však môžu na základe objektívnych kritérií určiť kategórie prijímateľov, ktorí majú prioritný prístup k poľnohospodárskemu poradenskému systému vrátane sietí, ktoré fungujú s obmedzenými zdrojmi, v zmysle článkov 53, 55 a 56 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby boli uprednostnení poľnohospodári, ktorí majú najobmedzenejší prístup k inému poradenskému systému, ako je poľnohospodársky poradenský systém.

Poľnohospodársky poradenský systém zabezpečí, aby prijímatelia mali prístup k poradenstvu zodpovedajúcemu konkrétnej situácii ich poľnohospodárskeho podniku.

Článok 15

Právomoci Komisie

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá o jednotnej realizácii poľnohospodárskeho poradenského systému, aby sa systém stal plne funkčným.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

HLAVA IV

FINANČNÉ HOSPODÁRENIE S FONDMI

KAPITOLA I

EPZF

Oddiel 1

Financovanie výdavkov

Článok 16

Rozpočtový strop

1.   Ročný strop výdavkov EPZF tvoria maximálne sumy stanovené podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.

2.   V prípade, že sa v práve Únie stanovujú sumy, ktoré sa majú odpočítať od súm uvedených v odseku 1 alebo k nim pripočítať, Komisia prijme vykonávacie akty bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 116, ktorými sa stanoví čistý zostatok, ktorý je k dispozícii na výdavky EPZF na základe údajov nachádzajúcich sa v práve Únie.

Článok 17

Mesačné platby

1.   Komisia členským štátom sprístupňuje rozpočtové prostriedky potrebné na financovanie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 1 vo forme mesačných platieb na základe výdavkov vynaložených akreditovanými platobnými agentúrami počas referenčného obdobia.

2.   Až do prevodu mesačných platieb Komisiou zabezpečujú prostriedky potrebné na realizáciu výdavkov členské štáty podľa potrieb svojich akreditovaných platobných agentúr.

Článok 18

Postup vyplácania mesačných platieb

1.   Bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť článkov 51 a 52, Komisia vypláca mesačné platby na výdavky vynakladané akreditovanými platobnými agentúrami v priebehu referenčného mesiaca.

2.   Mesačné platby každému členskému štátu sa prevedú najneskôr tretí pracovný deň druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výdavky vynaložili. Výdavky členských štátov vynaložené od 1. do 15. októbra sa považujú za výdavky vynaložené v mesiaci október. Výdavky vynaložené od 16. do 31. októbra sa považujú za vynaložené v mesiaci november.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce mesačné platby, ktoré vypláca na základe vyhlásenia o výdavkoch členských štátov a informácií poskytnutých v súlade s článkom článku 102 ods. 1, pričom zohľadňuje zníženia alebo pozastavenia uplatňované podľa článku 41 alebo iné opravy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 116, ktorými sa stanovia doplnkové platby alebo zrážky. V takomto prípade sa o tom na najbližšom zasadnutí informuje výbor uvedený v článku 116 ods. 1.

Článok 19

Administratívne náklady a náklady na zamestnancov

Výdavky týkajúce sa administratívnych nákladov a nákladov na zamestnancov, ktoré vynaložia členské štáty a prijímatelia pomoci z EPZF, sa z fondu nehradia.

Článok 20

Výdavky na verejnú intervenciu

1.   Ak v rámci spoločnej organizácie trhov nie je stanovená suma na jednotku, pokiaľ ide o verejnú intervenciu, príslušné opatrenie sa financuje z EPZF na základe štandardných súm jednotných pre celú Úniu, najmä v prípade finančných prostriedkov pochádzajúcich z členských štátov a použitých na nákup výrobkov, na materiálové operácie vyplývajúce zo skladovania a v prípade potreby na spracovanie intervenčných výrobkov.

2.   S cieľom zabezpečiť financovanie výdavkov na verejnú intervenciu z EPZF je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 115 delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

typu opatrení, ktoré môže Únia financovať, a podmienok ich úhrad;

b)

podmienok oprávnenosti a spôsobu výpočtu na základe informácií, ktoré platobné agentúry skutočne zistili, alebo na základe paušálnych súm, ktoré určila Komisia, alebo na základe paušálnych alebo nepaušálnych súm, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi v oblasti poľnohospodárstva.

3.   S cieľom zabezpečiť riadne hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami zahrnutými do rozpočtu Únie pre EPZF je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 115 delegované akty, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa hodnotenia operácií spojených s verejnou intervenciou, opatrenia, ktoré je potrebné prijať v prípade straty alebo poškodenia výrobkov vo verejnej intervencii, a pravidlá týkajúce sa stanovenia súm, ktoré sa majú financovať.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými určí sumy uvedené v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

Článok 21

Získavanie satelitných snímok

Komisia a členské štáty sa v súlade so špecifikáciou, ktorú vypracuje každý členský štát, dohodnú na zozname satelitných snímok potrebných na vykonávanie kontrol.

Komisia uvedené satelitné snímky bezplatne poskytne kontrolným orgánom alebo poskytovateľom služieb, ktorých tieto orgány oprávnili, aby ich zastupovali.

Komisia zostáva vlastníkom satelitných snímok a po dokončení práce ich získa naspäť. Môže tiež zabezpečiť, aby sa pracovalo na zlepšení techník a pracovných postupov v súvislosti s kontrolou poľnohospodárskych plôch prostredníctvom diaľkového snímania.

Článok 22

Monitorovanie poľnohospodárskych zdrojov

Cieľom opatrení financovaných podľa článku 6 písm. c) je poskytnúť Komisii prostriedky na:

a)

riadenie poľnohospodárskych trhov Únie v globálnom kontexte;

b)

zabezpečiť agroekonomické a agroenvironmentálne monitorovanie poľnohospodárskej pôdy vrátane agrolesníctva a monitorovanie stavu plodín, aby bolo možné uskutočniť odhady, najmä pokiaľ ide o výnosy a poľnohospodársku produkciu;

c)

zabezpečiť spoločný prístup k takýmto odhadom v medzinárodnom kontexte, ako sú uvedené iniciatívy koordinované organizáciami Organizácie Spojených národov alebo inými medzinárodnými agentúrami;

d)

prispieť k transparentnosti na svetových trhoch a

e)

zabezpečiť technologické monitorovanie agrometeorologického systému.

Opatrenia financované podľa článku 6 písm. c) sa týkajú zberu alebo získavania údajov potrebných na realizáciu a monitorovanie SPP vrátane údajov získaných prostredníctvom satelitov a meteorologických údajov, vytvorenia infraštruktúry satelitných údajov a webovej stránky, vykonania osobitných štúdií o klimatických podmienkach, diaľkového snímania na pomoc pri monitorovaní zdravia pôdy a aktualizácie agrometeorologických a ekonometrických modelov. V prípade potreby sa tieto opatrenia vykonávajú v spolupráci s laboratóriami a orgánmi členských štátov.

Článok 23

Vykonávacie právomoci

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví:

a)

pravidlá týkajúce sa financovania podľa článku 6 písm. b) a c),

b)

postup, podľa ktorého sa majú opatrenia uvedené v článkoch 21 a 22 vykonávať s cieľom dosiahnuť stanovené ciele,

c)

rámec pre získavanie, posilnenie a využívanie satelitných snímok a meteorologických údajov, ako aj uplatniteľné termíny.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Oddiel 2

Rozpočtová disciplína

Článok 24

Dodržiavanie stropu

1.   Rozpočtové prostriedky týkajúce sa výdavkov EPZF nepresiahnu počas rozpočtového postupu a počas plnenia rozpočtu sumu uvedenú v článku 16.

Všetky legislatívne nástroje, ktoré navrhla Komisia a ktoré prijal Európsky parlament a Rada, Rada alebo Komisia a ktoré majú vplyv na rozpočet EPZF, sú v súlade so sumou uvedenou v článku 16.

2.   Ak sa v práve Únie stanovuje pre niektorý členský štát finančný strop poľnohospodárskych výdavkov v eurách, takéto výdavky sa mu uhradia v medziach uvedeného stropu stanoveného v eurách a v prípade, ak sa uplatňuje článok 41, upravené podľa potreby.

3.   Vnútroštátne stropy pre priame platby uvedené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 opravené úpravami ustanovenými v článku 26 tohto nariadenia sa považujú za finančné stropy v eurách.

Článok 25

Rezerva na krízu v poľnohospodárskom sektore

Rezerva určená na poskytnutie dodatočnej podpory pre poľnohospodársky sektor v prípade významnej krízy, ktorá ovplyvňuje poľnohospodársku výrobu alebo distribúciu (ďalej len „rezerva na krízu v poľnohospodárskom sektore“), sa zriadi tak, že na začiatku každého roka sa na priame platby uplatní určité zníženie prostredníctvom mechanizmu finančnej disciplíny podľa článku 26.

Celková výška rezervy dosiahne 2 800 miliónov EUR, pričom rovnaké ročné splátky v období rokov 2014 – 2020 dosiahnu 400 miliónov EUR (v cenách z roku 2011) a začlení sa do okruhu 2 viacročného finančného rámca stanoveného v prílohe k nariadeniu (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.

Článok 26

Finančná disciplína

1.   S cieľom zabezpečiť dodržiavanie ročných stropov stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 na financovanie trhových výdavkov a priamych platieb sa určí úroveň úpravy priamych platieb v prípade, že odhady financovania opatrení financovaných v rámci tohto podstropu pre daný rozpočtový rok naznačujú, že daný ročný strop bude prekročený.

2.   Komisia predloží návrh týkajúci sa úrovne úpravy Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, ktorého sa uvedené úpravy týkajú.

3.   Ak Európsky parlament a Rada do 30. júna ktoréhokoľvek roka úroveň úpravy nestanovia, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými určí úroveň úpravy a bezodkladne o tom informuje Európsky parlament a Radu. Takéto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

4.   Komisia môže do 1. decembra na základe nových informácií, ktoré získala, prijať vykonávacie akty, ktorými upraví úroveň úpravy stanovenú v súlade s odsekom 2 alebo 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

5.   Odchylne od článku 169 ods. 3 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 uhradia členské štáty rozpočtové prostriedky prenesené v súlade s článkom 169 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 konečným prijímateľom, na ktorých sa v rozpočtovom roku, do ktorého sa rozpočtové prostriedky prenášajú, vzťahuje úroveň úpravy.

Úhrada uvedená v prvom pododseku sa vzťahuje len na konečných prijímateľov v tých členských štátoch, kde sa v predchádzajúcom rozpočtovom roku uplatňovala finančná disciplína.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce podmienky uplatniteľné na rozpočtové prostriedky prenesené v súlade s článkom 169 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 na účely financovania výdavkov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

7.   Pri uplatňovaní tohto článku sa v rámci určovania úrovne úpravy zahrnie rezervná suma na krízy v poľnohospodárskom sektore uvedená v článku 25. Akákoľvek suma, ktorá sa neposkytne na krízové opatrenia do konca rozpočtového roka, sa vyplatí v súlade s odsekom 5 tohto článku.

Článok 27

Postup rozpočtovej disciplíny

1.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade zároveň s návrhom rozpočtu na rozpočtový rok N svoje prognózy na rozpočtové roky N - 1, N a N + 1.

2.   Ak sa pri zostavovaní návrhu rozpočtu na rozpočtový rok N javí riziko, že suma uvedená v článku 16 na rozpočtový rok N bude prekročená, Komisia navrhne Európskemu parlamentu a Rade alebo Rade opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržania tejto sumy.

3.   Kedykoľvek, keď sa Komisia domnieva, že existuje riziko prekročenia sumy uvedenej v článku 16 a že nemôže prijať primerané opatrenia na zlepšenie situácie v rámci svojich právomocí, navrhne iné opatrenia na zabezpečenie dodržania tejto sumy. Uvedené opatrenia prijme Rada, ak je právnym základom príslušného opatrenia článok 43 ods. 3 ZFEÚ, alebo Európsky parlament a Rada, ak je právnym základom príslušného opatrenia článok 43 ods. 2 ZFEÚ.

4.   Ak na konci rozpočtového roka N žiadosti členských štátov o úhradu prekračujú alebo môžu prekročiť sumu uvedenú v článku 16, Komisia:

a)

zváži tieto žiadosti v pomere k žiadostiam, ktoré predložili členské štáty, a v rámci disponibilného rozpočtu a prijme vykonávacie akty, ktorými provizórne stanoví výšku platieb na príslušný mesiac;

b)

najneskôr do 28. februára rozpočtového roka N + 1 určí pre všetky členské štáty ich situáciu vzhľadom na financovanie Úniou za rozpočtový rok N;

c)

prijme vykonávacie akty stanovujúce celkovú výšku financovania Úniou rozdelenú medzi členské štáty na základe jednotnej miery financovania Úniou v rámci rozpočtu, ktorý bol k dispozícii na mesačné platby;

d)

najneskôr pri vyplácaní mesačných platieb za mesiac marec roku N + 1 realizuje vyrovnania, ktoré sa majú vykonať s ohľadom na členské štáty.

Vykonávacie akty ustanovené v písmenách a) a c) prvého pododseku sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

Článok 28

Systém včasného varovania a monitorovania

S cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtový strop uvedený v článku 16 nepresiahol, Komisia zavedie mesačný systém včasného varovania a monitorovania, pokiaľ ide o výdavky EPZF.

Na začiatku každého rozpočtového roka Komisia určí na tento účel profily mesačných výdavkov založené v prípade potreby na priemerných mesačných výdavkoch za predchádzajúce tri roky.

Komisia Európskemu parlamentu a Rade pravidelne predkladá správu, v ktorej preskúma vývoj vynaložených výdavkov vo vzťahu k profilom a ktorá obsahuje hodnotenie očakávaného plnenia v aktuálnom rozpočtovom roku.

Článok 29

Referenčné výmenné kurzy

1.   Keď Komisia prijíma návrh rozpočtu alebo opravný list k návrhu rozpočtu, ktorý sa týka poľnohospodárskych výdavkov, použije na odhad rozpočtových prostriedkov EPZF priemerný výmenný kurz eura voči americkému doláru zaznamenaný na trhu za posledný štvrťrok, ktorý končí aspoň 20 dní pred tým, ako Komisia prijme rozpočtový dokument.

2.   Keď Komisia prijíma návrh opravného a doplňujúceho rozpočtu alebo opravný list k nemu, pokiaľ sa uvedené dokumenty týkajú rozpočtových prostriedkov vzťahujúcich sa na opatrenia uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a), používa:

a)

priemerný výmenný kurz eura voči americkému doláru skutočne zaznamenaný na trhu od 1. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka do konca posledného štvrťroka končiaceho sa aspoň 20 dní pred tým, ako Komisia prijme rozpočtový dokument, a najneskôr 31. júla aktuálneho rozpočtového roka a

b)

priemerný výmenný kurz skutočne zaznamenaný v priebehu posledného štvrťroka končiaceho sa aspoň 20 dní pred tým, ako Komisia prijme rozpočtový dokument na účely prognózy na zvyšok rozpočtového roka.

KAPITOLA II

Epfrv

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia pre epfrv

Článok 30

Predchádzanie dvojitému financovaniu

Na výdavky financované z EPFRV sa nevzťahuje žiadne iné financovanie z rozpočtu Únie.

Článok 31

Ustanovenia uplatňujúce sa na všetky platby

1.   V súlade s článkom 77 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 platby príspevku z EPFRV zo strany Komisie podľa článku 5 tohto nariadenia neprekročia rozpočtové záväzky.

Tieto platby sa priradia k najskoršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku.

2.   Uplatňuje sa článok 84 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Oddiel 2

Financovanie programov rozvoja vidieka

Článok 32

Finančný príspevok z EPFRV

Finančný príspevok z EPFRV na výdavky na programy rozvoja vidieka je stanovený pre každý program v rámci stropov ustanovených právom Únie, ktoré sa týkajú podpory rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV.

Článok 33

Rozpočtové záväzky

Pokiaľ ide o rozpočtové záväzky Únie v súvislosti s programami rozvoja vidieka, uplatňuje sa článok 76 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Oddiel 3

Finančný príspevok na programy rozvoja vidieka

Článok 34

Ustanovenia vzťahujúce sa na platby na programy rozvoja vidieka

1.   Rozpočtové prostriedky potrebné na financovanie výdavkov uvedených v článku 5 sú k dispozícii členským štátom vo forme predbežného financovania, priebežných platieb a platieb zostatku, ako je opísané v tomto oddiele.

2.   Kumulovaný súčet predbežného financovania a priebežných platieb neprekročí 95 % príspevku EPFRV na každý program rozvoja vidieka.

Keď sa dosiahne strop 95 %, členské štáty naďalej predkladajú Komisii žiadosti o platby.

Článok 35

Predbežné financovanie

1.   Komisia po prijatí rozhodnutia, ktorým schváli program rozvoja vidieka, vyplatí členskému štátu počiatočnú sumu predbežného financovania na celé programové obdobie. Táto počiatočná suma predbežného financovania sa vyplatí v splátkach takto:

a)

v roku 2014: 1 % sumy podpory z EPFRV na program na celé programové obdobie a 1,5 % sumy podpory z EPFRV na program na celé programové obdobie, ak členský štát dostával finančnú pomoc od roku 2010 buď v súlade s článkami 122 a 143 ZFEÚ alebo z Európskeho nástroja finančnej stability (ďalej len „ENFS“), alebo dostáva finančnú pomoc k 31. decembru 2013 v súlade s článkami 136 a 143 ZFEÚ;

b)

v roku 2015: 1 % sumy podpory z EPFRV na program na celé programové obdobie a 1,5 % sumy podpory z EPFRV na program na celé programové obdobie, ak členský štát dostával finančnú pomoc od roku 2010 buď v súlade s článkami 122 a 143 ZFEÚ alebo z ENFS, alebo dostáva finančnú pomoc k 31. decembru 2014 v súlade s článkami 136 a 143 ZFEÚ;

c)

v roku 2016: 1 % sumy podpory z EPFRV na program na celé programové obdobie.

Ak sa program rozvoja vidieka prijme v roku 2015 alebo neskôr, skoršie splátky sa vyplatia v roku takéhoto prijatia.

2.   Celková suma vyplatená v rámci predbežného financovania sa Komisii uhradí, ak sa nevynaložili žiadne výdavky a ak sa v lehote 24 mesiacov odo dňa, keď Komisia vyplatí prvú splátku zo sumy predbežného financovania, nezašle nijaké vyhlásenie o výdavkoch na program rozvoja vidieka.

3.   Úroky vzniknuté z predbežného financovania sa pripíšu danému programu rozvoja vidieka a odpočítajú sa z výšky verejných výdavkov uvedených v konečnom vyhlásení o výdavkoch.

4.   Celková suma predbežného financovania bude zúčtovaná v súlade s postupom uvedeným v článku 51 tohto nariadenia pred uzavretím programu rozvoja vidieka.

Článok 36

Priebežné platby

1.   Priebežné platby sa vyplácajú na každý program rozvoja vidieka. Vypočítajú sa použitím miery spolufinancovania každého opatrenia na vynaložené verejné výdavky súvisiace s týmto opatrením, ako sa uvádza v článku 59 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

2.   V závislosti od dostupnosti prostriedkov vypláca Komisia priebežné platby na úhradu výdavkov vynaložených akreditovanými platobnými agentúrami pri vykonávaní programov, pričom zohľadní zníženia alebo pozastavenie uplatnené podľa článku 41.

3.   Každú priebežnú platbu vyplatí Komisiou za splnenia týchto požiadaviek:

a)

zaslanie vyhlásenia o výdavkoch podpísaného akreditovanou platobnou agentúrou Komisii v súlade s článkom 102 ods. 1 písm. c);

b)

neprekročenie celkovej výšky príspevku EPFRV na každé opatrenie počas celého obdobia, na ktoré sa daný program vzťahuje;

c)

zaslanie poslednej výročnej správy o pokroku týkajúcej sa vykonávania programu rozvoja vidieka Komisii.

4.   Ak nie je niektorá z požiadaviek stanovených v odseku 3 splnená, Komisia bezodkladne informuje akreditovanú platobnú agentúru alebo koordinačný orgán, ak bol určený. Ak nie je splnená niektorá z požiadaviek stanovených v odseku 3 písm. a) alebo c), vyhlásenie o výdavkoch nemožno prijať.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 51 a 52, Komisia vypláca priebežné platby do 45 dní od zaevidovania vyhlásenia o výdavkoch, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v odseku 3 tohto článku.

6.   Akreditované platobné agentúry vypracujú a zašlú Komisii priamo alebo prostredníctvom koordinačného orgánu, ak je určený, priebežné vyhlásenia o výdavkoch, ktoré sa týkajú programov rozvoja vidieka, za obdobia, ktoré stanoví Komisia.

Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce akreditovaným platobným agentúram obdobia na zaslanie týchto priebežných vyhlásení o výdavkoch. Uvedené vykonávacie akty prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Vyhlásenia o výdavkoch pokrývajú výdavky, ktoré vynaložili platobné agentúry počas každého príslušného obdobia. Ale v prípadoch, keď výdavky uvedené v článku 65 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 nemožno vykázať Komisii v danom období z dôvodu zatiaľ neschválenej zmeny programu zo strany Komisie, možno ich vykázať v nasledujúcich obdobiach.

Priebežné vyhlásenia o výdavkoch, ktoré sa týkajú výdavkov vynaložených od 16. októbra, sa zahrnú do rozpočtu nasledujúceho roka.

7.   Uplatňuje sa článok 83 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 37

Platba zostatku a uzavretie programu

1.   Komisia vyplatí zostatok s výhradou dostupnosti prostriedkov po prijatí poslednej výročnej správy o pokroku týkajúcej sa vykonávania programu rozvoja vidieka, na základe platného finančného plánu, ročnej účtovnej závierky za posledný rok vykonávania príslušného programu rozvoja vidieka a príslušného rozhodnutia o schválení účtovnej závierky. Tieto ročné účtovné závierky sa predložia Komisii najneskôr do šiestich mesiacov od konečného termínu oprávnenosti výdavkov podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a zahŕňa výdavky, ktoré platobná agentúra vynaložila až do posledného termínu oprávnenosti výdavkov.

2.   Zostatok sa vyplatí najneskôr šesť mesiacov potom, ako Komisia uzná informácie a dokumenty uvedené v odseku 1 tohto článku za prijateľné a po schválení poslednej ročnej účtovnej závierky. Bez toho, aby bol dotknutý článok 38 ods. 5, Komisia do šiestich mesiacov zruší viazanosť súm, ktoré po vyplatení zostatku zostali viazané.

3.   Ak sa posledná výročná správa o pokroku a dokumenty potrebné na schválenie účtovnej závierky za posledný rok vykonávania programu Komisii nezašlú v lehote stanovenej v odseku 1, viazanosť zostatku sa automaticky zruší v súlade s článkom 38.

Článok 38

Automatické zrušenie záväzku pri programoch rozvoja vidieka

1.   Komisia automaticky zruší každú časť rozpočtového záväzku na program rozvoja vidieka, ktorá sa nepoužila na predbežné financovanie alebo na priebežné platby, alebo v súvislosti s ktorou sa Komisii nepredložilo nijaké vyhlásenie o výdavkoch spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 36 ods. 3 v súvislosti s výdavkami vynaloženými do 31. decembra tretieho roka nasledujúceho po roku rozpočtového záväzku.

2.   Pre tú časť rozpočtových záväzkov, ktorá je ešte otvorená k poslednému dátumu oprávnenosti výdavkov podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a v súvislosti s ktorou nebolo predložené vyhlásenie o výdavkoch do šiestich mesiacov po uvedenom dátume, sa viazanosť automaticky zruší.

3.   V prípade súdneho konania alebo správneho opravného prostriedku s odkladným účinkom je lehota na automatické zrušenie záväzku uvedená v odseku 1 alebo 2, ktorá sa týka sumy zodpovedajúcej daným operáciám, prerušená počas trvania uvedeného konania alebo správneho opravného prostriedku pod podmienkou, že Komisia dostane od členského štátu riadne odôvodnené oznámenie do 31. decembra roku N + 3.

4.   Pri výpočte automatického zrušenia záväzku sa nezohľadňuje:

a)

časť rozpočtových záväzkov, ktorá bola predmetom vyhlásenia o výdavkoch, ale ktorej úhradu Komisia znížila alebo pozastavila k 31. decembru roku N + 3;

b)

časť rozpočtových záväzkov, ktorú platobná agentúra nemohla vyplatiť z dôvodu vyššej moci s vážnym vplyvom na vykonávanie programu rozvoja vidieka. Vnútroštátne orgány, ktoré uvádzajú ako dôvod vyššiu moc, musia preukázať jej priame následky na vykonávanie celého programu alebo jeho časti.

Do 31. januára členské štáty informujú Komisiu o výnimkách uvedených v prvom pododseku v prípade súm vykázaných do konca predchádzajúceho roka.

5.   Komisia včas informuje členské štáty, ak existuje riziko automatického zrušenia záväzku. Informuje ich o príslušnej sume vyplývajúcej z informácií, ktoré má k dispozícii. Členské štáty majú lehotu dvoch mesiacov od prijatia tejto informácie, aby odsúhlasili danú sumu alebo vyjadrili svoje pripomienky. Komisia vykoná automatické zrušenie záväzku najneskôr deväť mesiacov po poslednom termíne vyplývajúcom z uplatňovania odsekov 1 až 3.

6.   V prípade automatického zrušenia záväzku sa príspevok EPFRV na príslušný program rozvoja vidieka na daný rok zníži o sumu automaticky zrušeného záväzku. Členský štát vypracuje revidovaný plán financovania, v ktorom zníženie pomoci prerozdelí medzi opatrenia a predloží ho na schválenie Komisii. Ak členský štát tento plán nevypracuje, Komisia úmerne zníži sumy pridelené každému opatreniu.

KAPITOLA III

Spoločné ustanovenia

Článok 39

Poľnohospodársky finančný rok

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia o vyhláseniach o výdavkoch a príjmoch, ktoré sa týkajú verejnej intervencie a ktoré ustanovila Komisia podľa článku 46 ods. 6 písm. a), poľnohospodársky finančný rok sa vzťahuje na vyplatené výdavky a získané príjmy, ktoré platobné agentúry zaúčtovali do rozpočtu fondov za rozpočtový rok „N“ začínajúci 16. októbra roku „N-1“ a končiaci 15. októbra roku „N“.

Článok 40

Dodržiavanie platobných lehôt

Ak sú v práve Únie stanovené platobné lehoty, každá platba, ktorú platobné agentúry vyplatia prijímateľom pred najskorším možným termínom platby a po poslednom možnom termíne platby, nie je oprávnená na financovanie Úniou s výnimkou prípadov, podmienok a obmedzení, ktoré sa stanovia so zreteľom na zásadu proporcionality.

Na to, aby boli výdavky vynaložené pred najskorším možným termínom platby alebo po poslednom možnom termíne platby oprávnené na financovanie zo strany Únie a aby sa obmedzil finančný dosah, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 115 týkajúce sa výnimiek z pravidla uvedeného v prvom odseku.

Článok 41

Zníženie a pozastavenie mesačných a priebežných platieb

1.   Ak vyhlásenia o výdavkoch alebo informácie uvedené v článku 102 umožňujú Komisii určiť, že výdavky vynaložili subjekty, ktoré nie sú akreditovanými platobnými agentúrami, že platobné lehoty alebo finančné stropy stanovené v práve Únie neboli dodržané alebo výdavky neboli vynaložené v súlade s pravidlami Únie, môže Komisia dotknutému členskému štátu znížiť alebo pozastaviť mesačné alebo priebežné platby v rámci vykonávacích aktov týkajúcich sa mesačných platieb uvedených v článku 18 ods. 3 alebo v rámci priebežných platieb uvedených v článku 36 potom, ako mal členský štát možnosť predložiť svoje pripomienky.

Ak vyhlásenia o výdavkoch alebo informácie uvedené v článku 102 neumožňujú Komisii určiť, či boli výdavky vynaložené v súlade s pravidlami Únie, Komisia požiada dotknutý členský štát, aby poskytol doplňujúce informácie a predložil svoje pripomienky v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 dní. Ak členský štát neodpovie na žiadosť Komisie v stanovenej lehote alebo ak sa táto odpoveď považuje za neuspokojivú alebo sa v nej preukáže, že výdavky neboli vynaložené v súlade s pravidlami Únie, Komisia môže dotknutému členskému štátu znížiť alebo pozastaviť mesačné alebo priebežné platby v rámci vykonávacích aktov týkajúcich sa mesačných platieb uvedených v článku 18 ods. 3 alebo v rámci priebežných platieb uvedených v článku 36.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými zníži alebo pozastaví mesačné alebo priebežné platby členskému štátu v prípade, ak jedna alebo viaceré kľúčové zložky príslušného vnútroštátneho kontrolného systému neexistujú alebo nie sú účinné z dôvodu závažnosti alebo pretrvávania zistených nedostatkov alebo podobné závažné nedostatky existujú aj v systéme na vymáhanie neoprávnených platieb a ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

nedostatky uvedené v prvom pododseku majú pretrvávajúcu povahu a boli dôvodom pre najmenej dva vykonávacie akty podľa článku 52 o vylúčení výdavkov dotknutého členského štátu z financovania zo strany Únie; alebo

b)

Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát nie je schopný v bezprostrednej budúcnosti vykonať potrebné nápravné opatrenia v súlade s akčným plánom s jasnými ukazovateľmi pokroku, ktorý sa má stanoviť po porade s Komisiou.

Zníženie alebo pozastavenie sa v prípade výskytu nedostatkov uplatňuje na príslušné výdavky vynaložené platobnou agentúrou v rámci lehoty, ktorá sa stanoví vo vykonávacích aktoch uvedených v tomto odseku a ktorá neprekročí 12 mesiacov. Ak podmienky na zníženie alebo pozastavenie sú naďalej splnené, Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými predĺži uvedenú lehotu o ďalšie lehoty nepresahujúce spolu 12 mesiacov. Toto zníženie alebo pozastavenie sa nepredlžuje, ak uvedené podmienky už nie sú splnené.

Vykonávacie akty ustanovené v tomto odseku sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

Komisia pred prijatím vykonávacích aktov uvedených v tomto odseku informuje dotknutý členský štát o svojom zámere a požiada ho o reakciu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

Vo vykonávacích aktoch určujúcich mesačné platby uvedené v článku 18 ods. 3 alebo priebežné platby uvedené v článku 36 sa zohľadnia vykonávacie akty prijaté podľa tohto odseku.

3.   Zníženia a pozastavenia podľa tohto článku sa uplatňujú v súlade so zásadou proporcionality a nie je nimi dotknuté uplatňovanie článkov 51 a 52.

4.   Zníženiami a pozastaveniami podľa tohto článku nie sú dotknuté články 19, 22 a 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Pozastavenia uvedené v článkoch 19 a 22 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa uplatňujú v súlade s postupom ustanoveným v odseku 2 tohto článku.

Článok 42

Pozastavenie platieb v prípade neskorého predloženia

Keď sa v právnych predpisoch v poľnohospodárskom odvetví vyžaduje, aby členské štáty v rámci určitej lehoty predložili informácie o počte kontrol vykonaných podľa článku 59 a o ich výsledku, a keď členské štáty túto lehotu prekročia, Komisia môže pozastaviť mesačné platby podľa článku 18 alebo priebežné platby podľa článku 36, pokiaľ Komisia sprístupnila členským štátom v dostatočnom predstihu pred začiatkom referenčného obdobia všetky informácie, formuláre a vysvetlenia potrebné na zostavenie príslušných štatistík. Suma, ktorá sa pozastaví, nepresiahne 1,5 % výdavkov, ku ktorým sa načas nezaslali príslušné štatistické informácie. Pri uplatňovaní tohto pozastavenia Komisia koná v súlade so zásadou proporcionality, pričom zohľadňuje rozsah omeškania. Konkrétne by sa malo zohľadniť, či neskoré predloženie informácií ohrozuje mechanizmus udeľovania absolutória za plnenie ročného rozpočtu. Predtým, ako Komisia pozastaví mesačné platby, písomne to oznámi dotknutému členskému štátu. Komisia uhradí pozastavené sumy, keď od dotknutých členských štátov dostane štatistické informácie, a to za predpokladu, že dátum prijatia nie je neskorší ako 31. január nasledujúceho roka.

Článok 43

Pripísanie príjmov

1.   „Pripísané príjmy“ v zmysle článku 21 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sú:

a)

sumy, ktoré musia byť podľa článku 40 a článku 51, pokiaľ ide o výdavky z EPZF, a podľa článkov 52 a 54 vyplatené do rozpočtu Únie vrátane úrokov z nich;

b)

sumy, ktoré boli získané alebo vymožené podľa časti II hlavy I kapitoly III oddielu III nariadenia (ES) č. 1234/2007;

c)

sumy, ktoré boli získané v dôsledku sankcií v súlade s osobitnými pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Únie v oblasti poľnohospodárstva, ak sa v týchto právnych predpisoch výslovne neuvádza, že tieto sumy si môžu členské štáty ponechať;

d)

sumy zodpovedajúce sankciám uloženým v súlade s pravidlami pre krížové plnenie stanovenými v hlave VI kapitole II, pokiaľ ide o výdavky z EPZF;

e)

akékoľvek zábezpeky, kaucie alebo záruky poskytnuté na základe práva Únie prijatého v rámci SPP s výnimkou rozvoja vidieka a neskôr prepadnuté. Členské štáty si však ponechávajú prepadnuté zábezpeky zložené pri vydávaní vývozných a dovozných licencií alebo v rámci verejnej súťaže iba na účely zabezpečenia predloženia serióznych ponúk uchádzačmi.

2.   Sumy uvedené v odseku 1 sa prevedú do rozpočtu Únie a v prípade opätovného použitia sa použijú výlučne na financovanie výdavkov z EPZF alebo EPFRV.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje mutatis mutandis na pripísaný príjem uvedený v odseku 1.

4.   Pokiaľ ide o EPZF, články 170 a 171 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa uplatňujú mutatis mutandis na vedenie účtov pripísaných príjmov uvedených v tomto nariadení.

Článok 44

Vedenie samostatných účtovníctiev

Každá platobná agentúra vedie súbor samostatných účtovníctiev pre rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu Únie pre fondy.

Článok 45

Informačné opatrenia

1.   Cieľom poskytovania informácií financovaných podľa článku 6 písm. e) je najmä pomôcť vysvetliť, vykonávať a rozvíjať SPP a zvýšiť informovanosť verejnosti o obsahu a cieľoch tejto politiky, prostredníctvom informačných kampaní obnoviť dôveru spotrebiteľov v období po krízach, informovať poľnohospodárov a ostatné strany pôsobiace vo vidieckych oblastiach, podporovať európsky model poľnohospodárstva, ako aj pomôcť občanom, aby mu porozumeli.

Poskytuje jednotné, objektívne a komplexné informácie, a to aj v Únii aj mimo nej, s cieľom poskytnúť o SPP presný celkový obraz.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 pozostávajú z:

a)

ročných pracovných programov alebo iných osobitných opatrení predložených tretími stranami;

b)

činností vykonávaných z podnetu Komisie.

Uvedené opatrenia vyžadované zo zákona alebo tie opatrenia, ktoré sú už financované v rámci iného opatrenia Únie, sú vylúčené.

Na účely vykonávania činností uvedených v písmene b) môžu Komisii pomáhať externí odborníci.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku zároveň prispievajú ku korporátnej komunikácie politických priorít Únie, pokiaľ tieto priority súvisia so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia.

3.   Do 31. októbra každého roka Komisia uverejní výzvu na predloženie návrhov so zreteľom na podmienky stanovené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

4.   Výbor uvedený v článku 116 ods. 1 je informovaný o opatreniach plánovaných a prijatých podľa tohto článku.

5.   Komisia každé dva roky predkladá správu o vykonávaní tohto článku Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 46

Právomoci Komisie

1.   S cieľom zohľadniť príjmy, ktoré platobné agentúry získali pre rozpočet Únie pri vyplácaní platieb na základe vyhlásení o výdavkoch predkladaných členskými štátmi, je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 115 delegované akty týkajúce sa podmienok, za ktorých sa určité typy výdavkov a príjmov v rámci fondov majú kompenzovať.

2.   S cieľom umožniť spravodlivé rozdelenie dostupných rozpočtových prostriedkov medzi členské štáty v prípade, že rozpočet Únie nebol schválený do začiatku rozpočtového roka alebo ak celková výška plánovaných záväzkov presahuje prah stanovený v článku 170 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 115 tohto nariadenia delegované akty týkajúce sa metódy uplatniteľnej na záväzky a vyplatenie daných súm.

3.   S cieľom overiť súlad údajov, ktoré oznamujú členské štáty v súvislosti s výdavkami, alebo iných informácií ustanovených v tomto nariadení, sa Komisia splnomocňuje prijímať v prípade nesplnenia povinnosti informovať Komisiu podľa článku 102 delegované akty v súlade s článkom 115, pokiaľ ide o odloženie mesačných platieb členským štátom podľa článku 42 v súvislosti s výdavkami v rámci EPFRV a ktorými sa stanovia podmienky, podľa ktorých zníži alebo pozastaví priebežné platby členským štátom v rámci EPZF podľa uvedeného článku.

4.   S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality pri uplatňovaní článku 42 je Komisia oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 115, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa:

a)

zoznamu opatrení, na ktoré sa vzťahuje článok 42;

b)

miery pozastavenia platieb podľa uvedeného článku.

5.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktoré stanovia ďalšie pravidlá o povinnosti ustanovenej v článku 44, ako aj osobitné podmienky, ktoré sa vzťahujú na informácie, ktoré sa majú zaúčtovať do účtovníctiev vedených platobnými agentúrami. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa:

a)

financovania a účtovania intervenčných opatrení v podobe verejného skladovania, ako aj ďalších výdavkov financovaných z fondov;

b)

podmienok vykonávania postupu automatického zrušenia záväzku;

c)

postupu a iných praktických spôsobov v súvislosti s riadnym fungovaním mechanizmu ustanoveného v článku 42.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

KAPITOLA IV

Schvaľovanie účtovných závierok

Oddiel I

Všeobecné ustanovenia

Článok 47

Kontroly na mieste vykonávané Komisiou

1.   Bez toho, aby boli dotknuté kontroly vykonávané členskými štátmi podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení alebo článku 287 ZFEÚ, ako aj všetky kontroly organizované na základe článku 322 ZFEÚ alebo na základe nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (30), môže Komisia v členských štátoch organizovať kontroly na mieste, najmä s cieľom overiť:

a)

súlad administratívnych postupov s pravidlami Únie;

b)

existenciu potrebných podporných dokumentov a ich zhody s operáciami financovanými z EPZF alebo EPFRV;

c)

podmienky, za akých sa realizujú a kontrolujú operácie financované z EPZF alebo EPFRV;

d)

či platobná agentúra spĺňa akreditačné kritériá stanovené v článku 7 ods. 2, a či členský štát správne uplatňuje ustanovenia článku 7 ods. 5.

Osoby splnomocnené Komisiou na vykonávanie kontrol na mieste v jej mene alebo zástupcovia Komisie konajúci v rámci právomocí, ktoré boli na nich prenesené, majú prístup k účtovným knihám a všetkým ostatným dokumentom vrátane dokumentov a metaúdajov zostavených alebo prijatých a uložených na elektronických nosičoch a vzťahujúcich sa na výdavky financované z EPZF alebo EPFRV.

Právomoc vykonávať kontroly na mieste sa nedotýka uplatňovania vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa niektoré úkony vyhradzujú zástupcom, ktorí sú osobitne určení vo vnútroštátnom práve. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (31) a nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 sa osoby splnomocnené Komisiou konať v jej mene nezúčastňujú okrem iného na domových prehliadkach ani na úradných vypočutiach osôb na základe práva dotknutého členského štátu. Majú však prístup k takto získaným informáciám.

2.   Komisia v dostatočnom predstihu pred vykonaním kontroly na mieste upozorní príslušný členský štát alebo členský štát, na ktorého území sa má kontrola vykonať, a to s prihliadnutím na administratívny vplyv na platobné agentúry pri organizovaní kontrol. Na takejto kontrole sa môžu zúčastniť aj zástupcovia z dotknutého členského štátu.

Na žiadosť Komisie a so súhlasom členského štátu vykonávajú príslušné orgány tohto členského štátu dodatočné kontroly alebo vyšetrovania týkajúce sa operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Na týchto kontrolách sa môžu zúčastniť aj zástupcovia Komisie alebo osoby splnomocnené Komisiou konať v jej mene.

Na účely zlepšenia kontrol môže Komisia so súhlasom príslušných členských štátov požiadať v súvislosti s určitými kontrolami a vyšetrovaniami o pomoc orgány týchto členských štátov.

Článok 48

Prístup k informáciám

1.   Členské štáty sprístupnia Komisii všetky informácie potrebné na bezproblémové fungovanie fondov a prijmú všetky vhodné opatrenia na uľahčenie kontrol, ktoré Komisia považuje za vhodné v súvislosti s riadením financovania Úniou vrátane kontrol na mieste.

2.   Členské štáty na požiadanie oznámia Komisii zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré prijali na účel vykonávania právnych aktov Únie týkajúcich sa SPP, ak tieto akty majú finančný vplyv na EPZF alebo EPFRV.

3.   Členské štáty sprístupnia Komisii všetky informácie o zistených nezrovnalostiach a prípadoch podozrenia z podvodu, ako aj informácie o krokoch podniknutých podľa oddielu III tejto kapitoly na vymáhanie neoprávnených platieb v súvislosti s uvedenými nezrovnalosťami a podvodmi.

Článok 49

Prístup k dokumentom

Akreditované platobné agentúry uchovávajú podporné dokumenty týkajúce sa vyplatených platieb a dokumenty týkajúce sa vykonávania administratívnych a fyzických kontrol požadovaných podľa práva Únie a sprístupňujú tieto dokumenty a informácie Komisii. Uvedené podporné dokumenty sa môžu uchovávať v elektronickej podobe za podmienok, ktoré stanoví Komisia na základe článku 50 ods. 2.

V prípade, že tieto dokumenty uchováva orgán konajúci z poverenia platobnej agentúry a zodpovedný za povoľovanie výdavkov, tento orgán zasiela akreditovanej platobnej agentúre správy o počte vykonaných kontrol, o ich obsahu a o opatreniach prijatých s ohľadom na ich výsledky.

Článok 50

Právomoci Komisie

1.   S cieľom zaistiť správne a účinné uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa kontrol na mieste a prístupu k dokumentom a informáciám uvedených v tejto kapitole sa Komisia splnomocňuje v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňajú osobitné povinnosti členských štátov podľa tejto kapitoly.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá o:

a)

postupoch súvisiacich s osobitnými povinnosťami, ktoré musia členské štáty splniť v súvislosti s kontrolami stanovenými v tejto kapitole;

b)

postupoch súvisiacich s povinnosťami v oblasti spolupráce, ktoré musia členské štáty splniť pri vykonávaní článkov 47 a 48;

c)

postupoch a ostatných praktických dojednaniach týkajúcich sa oznamovacej povinnosti podľa článku 48 ods. 3;

d)

podmienkach, za ktorých sa podporné dokumenty uvedené v článku 49 uchovávajú, vrátane ich podoby a dĺžky ich uchovania.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Oddiel II

Schvaľovanie

Článok 51

Schvaľovanie účtovných závierok

Do 31. mája roka nasledujúceho po danom rozpočtovom roku a na základe informácií predložených v súlade s článkom 102 ods. 1 písm. c) Komisia prijme vykonávacie akty obsahujúce jej rozhodnutie o schválení účtovných závierok akreditovaných platobných agentúr. Uvedené vykonávacie akty sa vzťahujú na úplnosť, presnosť a pravdivosť predložených ročných účtovných závierok a nie je nimi dotknutý obsah rozhodnutí prijatých neskôr na základe článku 52.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

Článok 52

Overenie súladu

1.   V prípade, ak Komisia zistí, že výdavky spadajúce do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 a článku 5 neboli vynaložené v súlade s právom Únie, a v prípade EPFRV neboli vynaložené v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom uvedeným v článku 85 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa určia sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

2.   Komisia posúdi sumy, ktoré sa majú vylúčiť, na základe závažnosti zistenej nezlučiteľnosti. Komisia náležite zohľadní charakter porušenia, ako aj finančnú ujmu spôsobenú Únii. Vylúčenie stanoví na základe identifikácie súm, ktoré neboli oprávnene vynaložené, a v prípade, že tieto sumy nie je možné identifikovať vynaložením primeraného úsilia, môže uplatniť extrapolované alebo paušálne korekcie. Paušálne korekcie sa uplatňujú len vtedy, ak vzhľadom na povahu prípadu alebo z dôvodu, že členský štát neposkytol Komisii potrebné informácie, nie je možné pri primeranom úsilí presnejšie určiť finančnú škodu spôsobenú Únii.

3.   Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o zamietnutí financovania sa písomne oznámia výsledky kontrol Komisie, ako aj odpovede dotknutého členského štátu, po čom sa obe strany pokúsia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré je potrebné prijať. V tejto fáze postupu sa členským štátom umožní preukázať, že skutočný rozsah nesúladu je menší, ako vyplýva z posúdenia Komisie.

V prípade, že sa nedospeje k dohode, členský štát môže požiadať o začatie konania s cieľom zosúladiť postoje oboch strán v lehote štyroch mesiacov. Správa o výsledku tohto konania sa predloží Komisii. Komisia zohľadní odporúčania v tejto správe pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí financovania a odôvodní svoje rozhodnutie, ak sa rozhodne uvedené odporúčania nezohľadniť.

4.   Financovanie sa nemôže zamietnuť v prípade:

a)

výdavkov uvedených v článku 4 ods. 1, ktoré sa vynaložili viac ako 24 mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila členskému štátu výsledky svojich kontrol;

b)

výdavkov týkajúcich sa viacročných opatrení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 alebo do rozsahu pôsobnosti programov uvedených v článku 5, pri ktorých posledná povinnosť prijímateľovi vznikla viac ako 24 mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila členskému štátu výsledky svojich kontrol;

c)

výdavkov týkajúcich sa opatrení v programoch uvedených v článku 5, iných, ako sú uvedené v písmene b) tohto odseku, pre ktoré platobná agentúra vyplatila platbu alebo prípadne konečnú platbu viac ako 24 mesiacov pred tým, ako Komisia písomne oznámila členskému štátu výsledky svojich kontrol.

5.   Odsek 4 sa neuplatňuje v prípade:

a)

nezrovnalostí, na ktoré sa vzťahuje oddiel III tejto kapitoly;

b)

vnútroštátnej pomoci, v súvislosti s ktorou Komisia začala konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, alebo v prípade porušení, v súvislosti s ktorými Komisia zaslala dotknutému členskému štátu formálnu výzvu v súlade s článkom 258 ZFEÚ;

c)

porušení povinností členských štátov podľa hlavy V kapitoly III tohto nariadenia pod podmienkou, že Komisia členskému štátu písomne oznámi výsledky svojej kontroly do 12 mesiacov po doručení správy členského štátu o výsledkoch jeho kontrol príslušných výdavkov.

Článok 53

Právomoci Komisie

1.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá o:

a)

schvaľovaní účtovných závierok podľa článku 51, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím rozhodnutia a jeho vykonaním vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a termínov, ktoré sa majú dodržať;

b)

overení súladu podľa článku 52, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím rozhodnutia a jeho vykonaním, vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a termínov, ktoré sa majú dodržať, ako aj zmierovacieho konania stanoveného v uvedenom článku vrátane zriadenia, úloh, zloženia a pracovných podmienok zmierovacieho orgánu.

2.   Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

3.   S cieľom umožniť Komisii chrániť finančné záujmy Únie a zabezpečiť účinné uplatňovanie ustanovení o overovaní súladu podľa článku 52 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 115, pokiaľ ide o kritériá a metodiku uplatňovania korekcií.

Oddiel III

Nezrovnalosti

Článok 54

Spoločné ustanovenia

1.   Členské štáty v prípade akýchkoľvek neoprávnených platieb v dôsledku nezrovnalosti alebo nedbanlivosti požiadajú prijímateľa o ich vrátenie do 18 mesiacov po tom, ako platobná agentúra alebo orgán zodpovedný za vymáhanie schválil prípadne dostal správu o kontrole alebo podobný dokument, v ktorom sa uvádza, že došlo k nezrovnalosti. Príslušné sumy sa v čase požiadania o vrátenie platieb zaznamenajú v účtovnej knihe dlžníkov platobnej agentúry.

2.   Ak k vymoženiu nedošlo do štyroch rokov od dátumu žiadosti o vrátenie prostriedkov alebo do ôsmich rokov, ak je vymáhanie predmetom pojednávania vnútroštátneho súdu, znáša 50 % finančných dôsledkov spojených s nevymožením príslušný členský štát a 50 % sa hradí z rozpočtu Únie bez toho, aby bola dotknutá požiadavka, aby príslušný členský štát pokračoval vo vymáhacom konaní v súlade s článkom 58.

Ak sa v rámci vymáhacieho konania správnym alebo súdnym rozhodnutím s konečnou platnosťou určí, že nedošlo k nijakej nezrovnalosti, dotknutý členský štát vykáže fondom finančné zaťaženie, ktoré znášal podľa prvého pododseku, ako výdavok.

Ak však z dôvodu, ktorý nemožno pripísať dotknutému členskému štátu, nemožno finančné prostriedky vymôcť v lehote uvedenej v prvom pododseku a suma, ktorá sa má vymôcť, presahuje 1 milión EUR, môže Komisia na žiadosť členského štátu predĺžiť uvedenú lehotu najviac o polovicu pôvodnej lehoty.

3.   Členský štát sa môže z riadne opodstatnených dôvodov rozhodnúť, že nebude pokračovať vo vymáhaní. Takéto rozhodnutie sa môže prijať iba v týchto prípadoch:

a)

ak súhrn vynaložených nákladov a predpokladaných ďalších nákladov na vymáhanie je vyšší ako vymáhaná suma, táto podmienka sa považuje za splnenú v prípade:

i)

ak suma, ktorá sa má vymôcť od prijímateľa v súvislosti s jednotlivou platbou za režim pomoci alebo podporné opatrenie, bez úrokov nepresahuje 100 EUR; alebo

ii)

ak suma, ktorá sa má vymôcť od prijímateľa v súvislosti s jednotlivou platbou za režim pomoci alebo podporné opatrenie, je bez úrokov medzi 100 EUR a 150 EUR a dotknutý členský štát uplatňuje vo svojom vnútroštátnom práve na nevymáhanie dlhov voči štátu rovnakú alebo vyššiu sumu, ako je suma, ktorá sa má vymôcť;

b)

ak vymáhanie nie je možné z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka alebo osôb právne zodpovedných za nezrovnalosť, ktorá sa zaznamenala a uznala na základe vnútroštátneho práva.

Keď sa rozhodnutie uvedené v prvom pododseku tohto odseku prijme predtým, ako sa na zostávajúcu sumu začnú vzťahovať pravidlá uvedené v odseku 2, finančné dôsledky vyplývajúce z nevymoženia tejto sumy sa hradia z rozpočtu Únie.

4.   Členské štáty uvedú sumy, ktoré majú znášať podľa odseku 2 tohto článku, v ročnej účtovnej závierke, ktorá sa má zaslať Komisii podľa článku 102 ods. 1 písm. c) bodu iv). Komisia overí, či sa tak stalo, a vykoná všetky potrebné úpravy vykonávacieho aktu uvedeného v článku 51.

5.   Komisia môže za predpokladu, že dodržala postup stanovený v článku 52 ods. 3, prijať vykonávacie akty, ktorými vylúči z financovania Úniou sumy, ktoré sa majú hradiť z rozpočtu Únie, v týchto prípadoch:

a)

ak členský štát nedodržal lehoty uvedené v odseku 1;

b)

ak sa domnieva, že rozhodnutie nepokračovať vo vymáhaní, ktoré prijal členský štát podľa odseku 3, nie je opodstatnené;

c)

ak sa domnieva, že nezrovnalosť alebo nevymoženie vyplývajú z nezrovnalosti alebo nedbanlivosti zo strany správnych orgánov alebo iného oficiálneho orgánu členského štátu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 116 ods. 2.

Článok 55

Osobitné ustanovenia pre EPZF

Sumy vymožené po tom, ako vznikla nezrovnalosť alebo došlo k nedbanlivosti, a úroky s nimi spojené sa prevedú platobnej agentúre, ktorá ich zaúčtuje ako príjem pripísaný do EPZF k mesiacu ich reálneho prijatia.

Pri pripísaní finančných prostriedkov do rozpočtu Únie podľa prvého odseku si členský štát môže ponechať 20 % zodpovedajúcich súm ako paušálne uhradenie nákladov na vymáhanie okrem prípadov týkajúcich sa nezrovnalosti alebo nedbanlivostí pripísateľných správnym orgánom alebo iným oficiálnym orgánom tohto členského štátu.

Článok 56

Osobitné ustanovenia pre EPFRV

Ak sa zistia nezrovnalosti alebo nedbanlivosť v operáciách alebo programoch súvisiacich s rozvojom vidieka, členské štáty úplne alebo čiastočne zrušia príslušné financovanie Úniou. Členské štáty zohľadňujú povahu a závažnosť zistených nezrovnalostí, ako aj úroveň finančnej straty pre EPFRV.

Zrušené sumy financovania Úniou z EPFRV a vymožené sumy, ako aj súvisiace úroky sa znova pridelia príslušnému programu. Zrušené alebo vymožené finančné prostriedky Únie však môžu členské štáty opätovne použiť iba na operáciu v rámci toho istého programu rozvoja vidieka a pod podmienkou, že sa tieto prostriedky nepridelia na operácie, ktoré boli predmetom finančnej úpravy. Po uzavretí programu rozvoja vidieka členský štát vráti vymožené sumy do rozpočtu Únie.

Článok 57

Právomoci Komisie

1.   S cieľom zabezpečiť správne a účinné uplatňovanie ustanovení o podmienkach vymáhania neoprávnených platieb a úrokov z nich je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o osobitné povinnosti členských štátov.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá o:

a)

postupoch vymáhania neoprávnených platieb a úrokov, ako sa uvádza v tomto oddiele, a postupov informovania Komisie o sumách, ktoré sa zatiaľ nevymohli;

b)

formách, akými majú členské štáty informovať Komisiu v súvislosti s povinnosťami stanovenými v tomto oddiele.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

HLAVA V

SYSTÉMY KONTROLY A SANKCIE

KAPITOLA I

Všeobecné pravidlá

Článok 58

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Členské štáty prijímajú v rámci SPP všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, najmä na:

a)

kontrolu zákonnosti a správnosti operácií financovaných z fondov;

b)

zabezpečenie účinnej ochrany proti podvodom, najmä pokiaľ ide o oblasti s vyššou mierou rizika, ktoré majú pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok, so zreteľom na náklady a výnosy, ako aj primeranosť opatrení;

c)

predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich zistenie a nápravu;

d)

zavádzanie účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií v súlade s právom Únie, prípadne vnútroštátnym právom, a podľa potreby na začatie súdneho konania;

e)

vymáhanie neoprávnených platieb a úrokov a podľa potreby na začatie súdneho konania.

2.   Členské štáty zavedú účinné systémy riadenia a kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich režimy podpory Únie, a tak minimalizovať riziko finančnej ujmy pre Úniu.

3.   Členské štáty informujú Komisiu o ustanoveniach a opatreniach prijatých podľa odsekov 1 a 2.

Akékoľvek podmienky, ktoré členské štáty stanovia navyše k podmienkam stanoveným v pravidlách Únie na získanie podpory financovanej z EPZF alebo EPFRV, musia byť overiteľné.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia potrebné pravidlá na účely jednotného uplatňovania tohto článku v súvislosti s:

a)

postupmi, lehotami, výmenami informácií v súvislosti s povinnosťami stanovenými v odsekoch 1 a 2;

b)

informovaním Komisie zo strany členských štátov v súvislosti s povinnosťou stanovenou v odseku 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 59

Všeobecné zásady kontroly

1.   Pokiaľ nie je stanovené inak, systém zavedený členskými štátmi v súlade s článkom 58 ods. 2, zahŕňa systematickú administratívnu kontrolu všetkých žiadostí o pomoc a žiadostí o platbu. Uvedený systém dopĺňajú kontroly na mieste.

2.   Pokiaľ ide o kontroly na mieste, zodpovedný orgán vyberie z celkového súboru žiadateľov kontrolnú vzorku, ktorá sa v prípade potreby skladá z náhodnej časti, aby získal reprezentatívnu mieru výskytu chýb, a z rizikovej časti, ktorá sa zameria na oblasti s najväčším rizikom výskytu chýb.

3.   Zodpovedný orgán vypracuje o každej kontrole na mieste správu.

4.   V prípade potreby sa všetky kontroly na mieste ustanovené v pravidlách Únie, ktoré sa týkajú poľnohospodárskej pomoci a podpory rozvoja vidieka, vykonávajú súčasne.

5.   Členské štáty zabezpečia určitú minimálnu úroveň kontrol na mieste potrebnú na účinné riadenie rizík a túto minimálnu úroveň v prípade potreby zvyšujú. Členské štáty môžu znížiť uvedenú minimálnu úroveň v prípade, že systémy riadenia a kontroly fungujú správne a miera chybovosti dosahuje prijateľnú úroveň.

6.   V prípadoch, ktoré ustanoví Komisia na základe článku 62 ods. 2 písm. h), je možné žiadosti o pomoc a žiadosti o platbu alebo akékoľvek iné oznámenia, požiadavky či žiadosti je možné po predložení opraviť a upraviť v prípade zrejmých chýb, ktoré uzná príslušný orgán.

7.   Žiadosť o pomoc alebo žiadosť o platbu sa zamietne, ak prijímateľ alebo jeho zástupca zabráni vykonaniu kontroly na mieste, s výnimkou prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností.

Článok 60

Doložka o obchádzaní

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, na základe právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva sa neposkytnú nijaké výhody v prospech fyzických alebo právnických osôb, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov sa podmienky požadované na získanie takýchto výhod umelo vytvorili.

Článok 61

Zlučiteľnosť režimov podpory na účely kontroly v sektore vinohradníctva a vinárstva

Na účely uplatňovania režimov podpory v sektore vinohradníctva a vinárstva podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, členské štáty zabezpečia, aby boli administratívne a kontrolné postupy, ktoré sa na tieto režimy uplatňujú, zlučiteľné s integrovaným systémom podľa kapitoly II tejto hlavy, pokiaľ ide o tieto prvky:

a)

počítačovú databázu;

b)

systémy identifikácie poľnohospodárskych pozemkov;

c)

administratívne kontroly.

Tieto postupy umožnia spoločné fungovanie alebo výmenu údajov s integrovaným systémom.

Článok 62

Právomoci Komisie v oblasti kontrol

1.   S cieľom zabezpečiť správne a účinné vykonávanie kontrol a overovanie podmienok oprávnenosti účinným, súdržným a nediskriminačným spôsobom, ktorý chráni finančné záujmy Únie, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty ktorými ustanoví, keď si to vyžaduje dobré riadenie systému, ďalšie požiadavky, pokiaľ ide o colné režimy, a najmä o tie, ktoré sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (32).

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá potrebné na jednotné uplatňovanie tejto kapitoly a najmä:

a)

pravidlá týkajúce sa administratívnych kontrol a kontrol na mieste, ktoré majú členské štáty vykonávať, pokiaľ ide o dodržiavanie povinností, záväzkov a kritérií oprávnenosti vyplývajúcich z uplatňovania práva Únie;

b)

pravidlá o minimálnej úrovni kontrol na mieste a o povinnosti zvýšiť ju alebo možnosti znížiť ju v zmysle článku 59 ods. 5;

c)

pravidlá a metódy uplatniteľné na podávanie správ o vykonávaných kontrolách a overovaniach a o ich výsledkoch;

d)

orgány zodpovedné za vykonávanie kontrol zhody, ako aj obsahu, početnosti a fázy uvedenia na trh, na ktorú sa uvedené kontroly vzťahujú;

e)

pokiaľ ide o konope podľa článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pravidiel týkajúcich sa osobitných kontrolných opatrení a metód na určovanie hladín tetrahydrokanabinolu;

f)

pokiaľ ide o bavlnu podľa článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, systému kontrol schválených medziodvetvových organizácií;

g)

pokiaľ ide o víno podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, pravidiel meraní plôch, ako aj pravidiel súvisiacich s kontrolami a pravidlami pre osobitné finančné postupy na zlepšenie kontrol;

h)

prípadov, v ktorých je možné po predložení opraviť a upraviť žiadosti o pomoc a žiadosti o platbu alebo akékoľvek iné oznámenia, požiadavky či žiadosti uvedené v článku 59 ods. 6;

i)

testov a metód, ktoré sa majú použiť na účel stanovenia oprávnenosti výrobkov na verejnú intervenciu a súkromné skladovanie, ako aj uplatňovania verejnej súťaže pre verejné intervencie a súkromné skladovanie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 63

Neoprávnené platby a správne sankcie

1.   Ak sa zistí, že prijímateľ nespĺňa kritériá oprávnenosti, záväzky alebo iné povinnosti týkajúce sa podmienok pre poskytovanie pomoci alebo podpory, ako sa stanovuje v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva, pomoc sa nevyplatí alebo odníma v plnej miere alebo čiastočne a v prípade potreby sa príslušné platobné nároky uvedené v článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 nepridelia alebo sa odnímu.

2.   Navyše, ak sa tak ustanovuje v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva, členské štáty uložia aj správne sankcie v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 64 a článku 77. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia hlavy VI článkov 91 až 101.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 54 ods. 3, sumy vrátane úrokov s nimi spojených a platobné nároky dotknuté odňatím pomoci podľa odseku 1 a sankciami podľa odseku 2 sa vymôžu.

4.   Komisia v súlade s článkom 115 prijíma delegované akty, stanovujúce podmienky čiastočného alebo úplného odňatia uvedeného v odseku 1.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce podrobné procesné a technické pravidlá týkajúce sa:

a)

uplatňovania a výpočtu čiastočného alebo plného odňatia pomoci uvedeného odseku 1;

b)

vymáhania neoprávnených platieb a sankcií, a to aj pokiaľ ide o neoprávnene pridelené platobné nároky a uplatňovanie úrokov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 64

Uplatňovanie správnych sankcií

1.   Pokiaľ ide o správne sankcie uvedené v článku 63 ods. 2, tento článok sa uplatňuje v prípade nesplnenia kritérií oprávnenosti, záväzkov alebo iných povinností vyplývajúcich z uplatňovania právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva s výnimkou prípadov, ktoré sa uvádzajú v tejto hlave kapitole II článkoch 67 až 78 a hlave VI článkoch 91 až 101, a prípadov, na ktoré sa vzťahujú sankcie ustanovené v článku 89 ods. 3 a 4.

2.   Správne sankcie sa neuložia:

a)

ak je nesplnenie zapríčinené vyššou mocou;

b)

ak je nesplnenie zapríčinené zjavnými chybami, ako sa uvádza v článku 59 ods. 6;

c)

ak je nesplnenie zapríčinené chybou príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak túto chybu osoba dotknutá správnou sankciou nemohla odhaliť pri náležitej starostlivosti;

d)

ak dotknutá osoba môže príslušnému orgánu uspokojivo dokázať, že nie je zodpovedná za nesplnenie povinností uvedených v odseku 1, alebo ak sa príslušný orgán inak presvedčí o tom, že dotknutá osoba nie je zodpovedná;

e)

ak je nesplnenie menej závažné, a to aj keď je vyjadrené vo forme prahovej hodnoty, čo Komisia stanoví v súlade s odsekom 7 písm. b);

f)

ostatné prípady, v ktorých je uloženie sankcie neprimerané, čo určí Komisia v súlade s odsekom 6 písm. b).

3.   Správne sankcie sa môžu uložiť prijímateľovi pomoci alebo podpory a na iným fyzickým alebo právnickým osobám vrátane skupín alebo združení takýchto prijímateľov alebo iných osôb, ktoré sú viazané povinnosťami ustanovenými v pravidlách uvedených v odseku 1.

4.   Správne sankcie môžu mať jednu z týchto foriem:

a)

zníženie sumy pomoci alebo podpory, ktorá sa má vyplatiť v súvislosti so žiadosťou o pomoc alebo žiadosťou o platbu, ktorej sa týka nesplnenie, alebo v súvislosti s ďalšími žiadosťami; avšak pokiaľ ide o podporu rozvoja vidieka, uvedeným ustanovením nie je dotknutá možnosť pozastavenia podpory, ak je možné domnievať sa, že prijímateľ napraví nesplnenie v primeranom čase;

b)

vyplatenie sumy vypočítanej na základe kvantitatívnej povahy a/alebo doby trvania nesplnenia;

c)

pozastavenie alebo odňatie schválenia, uznania alebo povolenia;

d)

vylúčenie z práva zúčastňovať sa na režime pomoci alebo príslušnom podpornom alebo inom opatrení alebo z práva na ich využívanie;

5.   Správne sankcie sú primerané a odstupňované v závislosti od závažnosti, rozsahu, trvania a opakovania zisteného nesplnenia, a sú takto obmedzené:

a)

suma správnej sankcie, ako sa uvádza v odseku 4 písm. a), neprekročí 200 % sumy žiadosti o pomoc alebo žiadosti o platbu;

b)

bez ohľadu na písmeno a), pokiaľ ide o rozvoj vidieka, suma správnej sankcie, ako sa uvádza v odseku 4 písm. a), neprekročí 100 % oprávnenej sumy;

c)

suma správnej sankcie, ako sa uvádza v odseku 4 písm. b), neprekročí sumu porovnateľnú s percentom uvedeným v písmene a) tohto odseku;

d)

pozastavenie, odňatie alebo vylúčenie uvedené v odseku 4 písm. c) a d) sa môže stanoviť najviac na tri po sebe nasledujúce roky, ktoré sa môžu v prípade ďalšieho nesplnenia obnoviť.

6.   S cieľom zohľadniť na jednej strane odrádzajúci účinok poplatkov a sankcií, ktoré sa majú uložiť, a na druhej strane osobitosti každého režimu pomoci alebo podporného opatrenia v rámci právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty:

a)

určujúce pri každom režime pomoci alebo podpornom opatrení a dotknutej osobe v zmysle odseku 3 zo zoznamu ustanoveného v odseku 4 a v rámci obmedzení ustanovených v odseku 5 správnu sankciu, a určujúce osobitnú sadzbu, ktorú majú uložiť členské štáty, vrátane prípadov nevyčísliteľného nesplnenia;

b)

určujúce prípady, v ktorých sa správne sankcie neuložia, ako sa uvádza v odseku 2 písm. f).

7.   Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce podrobné procesné a technické pravidlá na jednotné vykonávanie tohto článku a najmä:

a)

pravidlá na uplatňovanie a výpočet správnych sankcií;

b)

podrobné pravidlá na označenie nesplnenia za menej závažné, vrátane určenia kvantitatívnej prahovej hodnoty, ktorá je vyjadrená ako nominálna hodnota alebo percento oprávnenej sumy pomoci alebo podpory, pričom táto prahová hodnota v oblasti podpory rozvoja vidieka nie je nižšia ako 3 % a vo všetkých ďalších oblastiach pomoci alebo podpory nie je nižšia ako 1 %;

c)

pravidlá určovania prípadov, v ktorých si členské štáty môžu z dôvodu povahy sankcií vymožené sankcie ponechať.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 65

Pozastavenie platieb členským štátom v konkrétnych prípadoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1308/2013

1.   Ak sa v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 vyžaduje, aby členské štáty v rámci stanovenej lehoty predložili konkrétne informácie, a keď členské štáty tieto informácie nepošlú v rámci uvedenej lehoty alebo vôbec, alebo pošlú nesprávne informácie, Komisia môže pozastaviť mesačné platby podľa článku 18, pokiaľ Komisia včas sprístupnila členským štátom všetky potrebné informácie, formuláre a vysvetlenia. Suma, ktorá sa má pozastaviť, súvisí s výdavkami na trhové opatrenia, pri ktorých sa požadované informácie neposlali, neposlali včas alebo boli nesprávne.

2.   S cieľom zaistiť dodržiavanie zásady proporcionality pri uplatňovaní odseku 1 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 115 týkajúce sa trhových opatrení spadajúcich pod pozastavenie platieb a sadzby a lehoty pozastavenia platieb v zmysle odseku 1.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce podrobné pravidlá pre postupy a iné praktické opatrenia v súvislosti s riadnym fungovaním pozastavenia mesačných platieb uvedených v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 66

Zábezpeky

1.   Ak sa tak ustanovuje v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva, členské štáty môžu požiadať o zloženie zábezpeky, ktorá bude zárukou, že sa peňažná suma vyplatí príslušnému orgánu alebo prepadne v jeho prospech, ak sa nesplní určitá povinnosť vyplývajúca z právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva.

2.   Okrem prípadov vyššej moci zábezpeka prepadne celkom alebo čiastočne, ak sa určitá povinnosť nesplní alebo sa splní iba čiastočne.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty ustanovujúce pravidlá, ktorými sa zabezpečí nediskriminačné zaobchádzanie, rovnosť a dodržiavanie proporcionality pri skladaní zábezpeky, a ktorými:

a)

špecifikuje stranu nesúcu zodpovednosť v prípade nesplnenia povinnosti;

b)

ustanoví osobitné situácie, keď môže príslušný orgán upustiť od požiadavky na zloženie zábezpeky;

c)

ustanoví podmienky vzťahujúce sa na zábezpeku, ktorá sa má zložiť, a na ručiteľa a podmienky na zloženie a uvoľnenie zábezpeky;

d)

ustanoví osobitné podmienky týkajúce sa zábezpeky zloženej v súvislosti s platbou preddavkov;

e)

určí dôsledky porušenia záväzkov, na ktorých základe bola zložená zábezpeka, ako sa ustanovuje v odseku 1, a to vrátane prepadnutia zábezpeky, miery zníženia, ktorú treba uplatniť na uvoľnenie zábezpeky v prípade náhrad, povolení, ponúk, verejných súťaží alebo osobitných žiadostí a vtedy, keď povinnosť, na ktorú sa táto zábezpeka vzťahuje, nebola splnená buď vôbec alebo ani čiastočne, a to s prihliadnutím na povahu daného záväzku, na množstvo, v súvislosti s ktorým bol záväzok porušený, na čas prekračujúci lehotu, počas ktorej mal byť záväzok splnený, a na lehotu, počas ktorej bol predložený doklad potvrdzujúci splnenie záväzku.

4.   Komisia môže p prijať vykonávacie akty ustanovujúce pravidlá týkajúce sa:

a)

formy zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a postupu zloženia zábezpeky, jej prijatia a nahradenia pôvodnej zábezpeky;

b)

postupov uvoľnenia zábezpeky;

c)

oznámení, ktoré majú vykonať členské štáty a Komisia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

KAPITOLA II

Integrovaný administratívny a kontrolný systém

Článok 67

Rozsah pôsobnosti a použité termíny

1.   Každý členský štát zriadi a prevádzkuje integrovaný administratívny a kontrolný systém (ďalej len „integrovaný systém“).

2.   Integrovaný systém sa uplatňuje na režimy podpory uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 a na podporu poskytnutú v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. a) a b) a článkami 28 až 31, 33, 34 a 40 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, prípadne v súlade s článkom 35 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Táto kapitola sa však nevzťahuje na opatrenia uvedené v článku 28 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013. Nevzťahuje sa ani na opatrenia podľa článku 21 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o náklady na zriadenie.

3.   V nevyhnutnej miere sa integrovaný systém uplatňuje aj na kontrolu krížového plnenia ustanoveného v hlave VI.

4.   Na účely tejto kapitoly:

a)

„poľnohospodársky pozemok“ je súvislá plocha pôdy, ktorú deklaroval jeden poľnohospodár a na ktorej sa pestuje najviac jedna skupina plodín; ak sa však v kontexte nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 v rámci skupiny plodín vyžaduje osobitné vyhlásenie o využití plochy, toto osobitné využitie v prípade potreby ďalej vymedzuje poľnohospodársky pozemok; členské štáty môžu ustanoviť doplňujúce kritériá na ďalšie vymedzenie poľnohospodárskeho pozemku;

b)

„priama platba na plochu“ je režim základných platieb, režim jednotných platieb na plochu a redistributívna platba, ako sa uvádza v hlave III kapitole 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedená v hlave III kapitole 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, platba na plochy s prírodnými prekážkami uvedená v hlave III kapitole 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, platba pre mladých poľnohospodárov uvedená v hlave III kapitole 5 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, dobrovoľná viazaná podpora uvedená v hlave IV kapitole 1 v prípade, že sa podpora vypláca na hektár, osobitná platba na bavlnu uvedená v hlave IV kapitole 2, režim pre malých poľnohospodárov uvedený v hlave V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie uvedené v kapitole IV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (33) v prípade, že sa podpora vypláca na hektár; a osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori uvedené v kapitole IV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 (34) v prípade, že sa podpora vypláca na hektár.

Článok 68

Prvky integrovaného systému

1.   Integrovaný systém zahŕňa tieto prvky:

a)

počítačovú databázu;

b)

systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov;

c)

systém identifikácie a evidencie platobných nárokov;

d)

žiadosti o pomoc a žiadosti o platbu;

e)

integrovaný kontrolný systém;

f)

jednotný systém zaznamenávania totožnosti každého prijímateľa podpory uvedenej v článku 67 ods. 2, ktorý predloží žiadosť o pomoc alebo žiadosť o platbu.

2.   V prípade potreby integrovaný systém zahŕňa systém na identifikáciu a registráciu zvierat zriadený v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 (35) a nariadením Rady (ES) č. 21/2004 (36).

3.   Bez toho, aby boli dotknutá zodpovednosť členských štátov za zavedenie a uplatňovanie integrovaného systému, môže Komisia v záujme uľahčenia zriaďovania, monitorovania a využívania integrovaného systému požiadať o pomoc špecializované orgány alebo osoby, a to najmä s cieľom poskytnúť príslušným orgánom členských štátov technické poradenstvo, ak by oň požiadali.

4.   Členské štáty prijmú všetky ďalšie opatrenia vyžadované na správne uplatňovanie integrovaného systému a poskytnú si vzájomnú pomoc potrebnú na účely kontrol vyžadovaných podľa tohto nariadenia.

Článok 69

Počítačová databáza

1.   Do počítačovej databázy (ďalej len „databáza“) sa za každého prijímateľa podpory uvedenej v článku 67 ods. 2 zaznamenávajú údaje získané zo žiadostí o pomoc a žiadostí o platbu.

Uvedená databáza umožňuje najmä prístup prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom za aktuálne kalendárne a/alebo hospodárske roky a za predchádzajúcich desať takýchto rokov. V prípade, keď je úroveň podpory poľnohospodárov ovplyvnená údajmi za skoršie kalendárne alebo hospodárske roky počnúc rokom 2000, sa v databáze umožní prístup aj k údajom týkajúcim sa týchto rokov. Databáza umožňuje aj priamu a bezprostrednú konzultáciu údajov, ktoré sa týkajú aspoň štyroch predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a v prípade údajov týkajúcich sa „trvalých pasienkov“ vymedzených v článku 2 písm. c) pôvodného znenia nariadenia Komisie (ES) č. 1120/2009 (37) a na obdobie od dátumu jeho uplatňovania „trvalého trávneho porastu a trvalých pasienkov“ vymedzených v článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 aspoň piatich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov.

Odchylne od druhého pododseku sú členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004 alebo po roku 2004, povinné zabezpečiť konzultáciu údajov len od roku svojho pristúpenia.

2.   Členské štáty môžu vytvárať decentralizované databázy pod podmienkou, že tieto databázy, ako aj administratívne postupy na zaznamenávanie a sprístupňovanie údajov sú upravované tak, aby boli rovnaké na celom území členského štátu a boli vzájomne kompatibilné, aby bolo možné vykonávať krížové kontroly.

Článok 70

Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov

1.   Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov sa vytvorí na základe máp, katastrálnych dokumentov alebo iných kartografických zdrojov. Použijú sa techniky automatizovaného geografického informačného systému vrátane leteckého alebo kozmického ortozobrazovania s homogénnou úrovňou zaručujúcou aspoň takú presnosť ako kartografické zobrazenie v mierke 1:10 000 a od roku 2016 v mierke 1:5 000, pričom sa zohľadní tvar a stav pozemku. Toto sa zabezpečí v súlade s platnými normami Únie.

Bez ohľadu na prvý pododsek, členské štáty môžu pokračovať vo využívaní takýchto techník vrátane leteckého alebo ortometrického zobrazovania homogénnej úrovne zaručujúcej aspoň presnosť kartografického zobrazenia v mierke 1:10 000 v prípade, ak boli získané na základe dlhodobých zmlúv dohodnutých pred novembrom 2012.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov obsahoval referenčnú úroveň s cieľom upraviť oblasti ekologického záujmu. Uvedená referenčná úroveň, sa týka najmä príslušných osobitných záväzkov a/alebo environmentálnych certifikačných systémov uvedených v článku 43 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, rovnocenné postupom v článku 46 uvedeného nariadenia, a to skôr ako budú najneskôr na účely roku 2018 k dispozícii formuláre na podávanie žiadostí v zmysle článku 72 tohto nariadenia pre platby týkajúce sa poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie v zmysle článkov 43 až 46 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

Článok 71

Systém identifikácie a evidencie platobných nárokov

1.   Systém identifikácie a evidencie platobných nárokov umožňuje overovanie nárokov a krížové kontroly so žiadosťami o pomoc a systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov.

2.   Systém uvedený v odseku 1 umožní prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu priamy a bezprostredný prístup k údajom aspoň za ostatné štyri po sebe nasledujúce kalendárne roky.

Článok 72

Žiadosti o pomoc a žiadosti o platbu

1.   Prijímateľ podpory uvedenej v článku 67 ods. 2 každý rok predloží žiadosť o priamu platbu alebo žiadosť o platbu za príslušnú plochu a opatrenia na rozvoj vidieka týkajúce sa zvierat, pričom v prípade potreby uvedie:

a)

všetky poľnohospodárske pozemky poľnohospodárskeho podniku, ako aj nepoľnohospodársku plochu, na ktoré sa požaduje podpora v súlade s článkom 67 ods. 2;

b)

platobné nároky, ktoré nahlasuje na účely aktivácie;

c)

všetky ďalšie informácie stanovené týmto nariadením alebo požadované so zreteľom na vykonávanie príslušných právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva alebo príslušným členským štátom.

Pokiaľ ide o priame platby na plochu, každý členský štát stanoví minimálnu veľkosť poľnohospodárskych pozemkov, v súvislosti s ktorými možno predložiť žiadosť. Minimálna veľkosť však nesmie prekročiť 0,3 ha.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) môžu členské štáty rozhodnúť, že poľnohospodárske pozemky s plochou do 0,1 ha, pri ktorých sa nepodala žiadosť o platbu, sa nemusia nahlásiť v prípade, že takéto pozemky nepresahujú celkovo 1 ha a/alebo môžu rozhodnúť, že poľnohospodár, ktorý nepožiada o žiadne priame platby na plochu, nemusí nahlásiť svoje poľnohospodárske pozemky v prípade, že celková plocha týchto pozemkov nepresahuje 1 ha. Poľnohospodár vo všetkých prípadoch vo svojej žiadosti uvedie, že disponuje poľnohospodárskymi pozemkami, a na žiadosť príslušných orgánov uvedie ich polohu.

3.   Členské štáty poskytnú, okrem iného elektronicky, vopred pripravené formuláre, v ktorých sa vychádza z plôch určených v predchádzajúcom roku, ako aj grafické materiály uvádzajúce polohu týchto plôch.

Členský štát môže rozhodnúť, že žiadosť o pomoc a žiadosť o platbu:

a)

sú platné, ak prijímateľ potvrdí, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa v žiadosti o pomoc a v žiadosti o platbu nevykonali žiadne zmeny;

b)

musí obsahovať len zmeny v porovnaní so žiadosťou o pomoc a žiadosťou o platbu predloženou v predchádzajúcom roku.

Pokiaľ však ide o režim pre malých poľnohospodárov ustanovený v hlave V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, táto možnosť sa poskytne všetkým dotknutým poľnohospodárom.

4.   Členský štát môže rozhodnúť, že jediná žiadosť zahŕňa niekoľko režimov podpory a podporných opatrení alebo všetky režimy podpory a podporné opatrenia uvedené v článku 67, alebo iné režimy podpory a podporné opatrenia.

5.   Odchylne od nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (38), sa výpočet dátumu podania alebo zmeny a doplnenia žiadosti o pomoc, žiadosti o platbu alebo akýchkoľvek podporných dokumentov, zmlúv a vyhlásení podľa tejto kapitoly prispôsobí osobitným požiadavkám integrovaného systému. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty týkajúce sa pravidiel uplatniteľných na lehoty, dátumy a termíny, keď konečným dátumom na predloženie žiadostí alebo zmien je deň pracovného pokoja, sobota alebo nedeľa.

Článok 73

Systém identifikácie prijímateľov

Jednotný systém na zaznamenanie totožnosti každého prijímateľa podpory uvedenej v článku 67 ods. 2 zaručí, že všetky žiadosti o pomoc a žiadosti o platbu od rovnakého prijímateľa bude možné ako také identifikovať.

Článok 74

Overenie podmienok oprávnenosti a zníženia

1.   Členské štáty v súlade s článkom 59 vykonávajú prostredníctvom platobných agentúr alebo orgánov nimi poverených administratívne kontroly žiadostí o pomoc s cieľom overiť oprávnenosť podmienok na poskytnutie pomoci. Tieto kontroly sa doplnia kontrolami na mieste.

2.   Na účely kontrol na mieste vypracujú členské štáty plán výberu poľnohospodárskych podnikov a/alebo prijímateľov.

3.   Členské štáty môžu na uskutočňovanie kontrol poľnohospodárskych pozemkov na mieste využívať techniky diaľkového snímania a globálny navigačný satelitný systém (GNSS).

4.   V prípade nesplnenia podmienok oprávnenosti sa uplatňuje článok 63.

Článok 75

Platby prijímateľom

1.   Platby v rámci režimov a opatrení podpory uvedených v článku 67 ods. 2 sa vykonávajú v období od 1. decembra do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

V rámci tejto lehoty sa platby vyplácajú maximálne v dvoch splátkach.

Bez ohľadu na prvý a druhý pododsek, členské štáty môžu pred 1. decembrom, ale najskôr od 16. októbra vyplácať preddavky až do výšky 50 %, pokiaľ ide o priame platby, a až do výšky 75 % v prípade podpory poskytnutej v rámci rozvoja vidieka, ako sa uvádza v článku 67 ods. 2.

Tento odsek sa uplatňuje v súvislosti s podporou pridelenou v rámci rozvoja vidieka, ako sa uvádza v článku 67 ods. 2, vzhľadom na žiadosti o pomoc alebo žiadosti o platbu predložené od roku 2018, okrem prípadov vyplatenia preddavkov až do výšky 75 % ustanovených v treťom pododseku tohto odseku.

2.   Platby uvedené v odseku 1 sa uskutočnia až po ukončení overovania podmienok oprávnenosti na platbu, ktoré majú členské štáty vykonať podľa článku 74.

Odchylne od prvého pododseku sa preddavky na podporu pridelené v rámci rozvoja vidieka, ako sa uvádza v článku 67 ods. 2, môžu vyplatiť po ukončení administratívnych kontrol podľa článku 59 ods. 1.

3.   V prípade naliehavej situácie Komisia prijme na vyriešenie konkrétnych problémov vo vzťahu k uplatňovaniu tohto článku vykonávacie akty, ktoré sú nevyhnutné aj odôvodnené. Takéto vykonávacie akty sa v striktne potrebnej miere a počas striktne potrebného obdobia môžu odchyľovať od odsekov 1 a 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 76

Delegované právomoci

1.   S cieľom zabezpečiť, aby sa integrovaný systém ustanovený v tejto kapitole vykonával účinným, koherentným a nediskriminačným spôsobom, ktorý chráni finančné záujmy Únie, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

osobitných vymedzení potrebných na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania integrovaného systému okrem tých, ktoré sa ustanovujú v nariadení (EÚ) č. 1307/2013 a nariadení (EÚ) č. 1305/2013;

b)

v súvislosti s článkami 67 až 75 sa pravidlá o ďalších opatreniach potrebných na zabezpečenie súladu s požiadavkami na kontrolu ustanovenými v tomto nariadení alebo v právnych predpisoch v poľnohospodárskom odvetví, ktoré majú členské štáty prijať vo vzťahu k výrobcom, službám, orgánom, organizáciám alebo iným hospodárskym subjektom, ako sú bitúnky alebo združenia zapojené do procesu získavania pomoci, a to v prípade, ak sa v tomto nariadení neustanovujú príslušné správne sankcie, sa v čo najväčšom rozsahu mutatis mutandis riadia ustanoveniami o sankciách ustanovených v článku 77 ods. 1 až 5.

2.   S cieľom zabezpečiť správne rozdelenie finančných prostriedkov vyplývajúcich zo žiadostí o pomoc stanovených v článku 72 oprávneným prijímateľom a umožniť overenie toho, či si plnia povinnosti, ktoré s tým súvisia, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

základných prvkov, technických pravidiel vrátane tých na aktualizáciu príslušných mier tolerancie pri referenčných pozemkoch, berúc do úvahy tvar a stav daného pozemku vrátane pravidiel o zahrnutí krajinných prvkov nachádzajúcich sa v blízkosti pozemku, ako aj kvalitatívnych požiadaviek na identifikačný systém poľnohospodárskych pozemkov ustanovený v článku 70 a na identifikáciu prijímateľov podľa článku 73;

b)

základných prvkov, technických pravidiel a kvalitatívnych požiadaviek na systém identifikácie a evidencie platobných nárokov ustanovený v článku 71;

c)

pravidiel na stanovenie vymedzenia základu pre výpočet pomoci vrátane pravidiel riešenia určitých prípadov, v ktorých sú na oprávnených plochách krajinné prvky alebo stromy; takéto pravidlá umožnia členským štátom pri oblastiach s trvalým trávnym porastom automaticky považovať roztrúsené krajinné prvky a stromy, ktorých celková plocha nepresahuje určité percento referenčného pozemku, za súčasť oprávnenej plochy, bez toho, aby mali povinnosť ich najprv na uvedený účel zmapovať.

Článok 77

Uplatňovanie správnych sankcií

1.   Pokiaľ ide o správne sankcie uvedené v článku 63 ods. 2, tento článok sa uplatňuje v prípade nesplnenia kritérií oprávnenosti, záväzkov alebo iných povinností vyplývajúcich z uplatňovania pravidiel týkajúcich sa podpory uvedených v článku 67 ods. 2.

2.   Správne sankcie sa neuložia:

a)

ak je nesplnenie zapríčinené vyššou mocou;

b)

ak je nesplnenie zapríčinené zjavnými chybami, ako sa uvádza v článku 59 ods. 6;

c)

ak je nesplnenie zapríčinené chybou príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak túto chybu osoba dotknutá správnou sankciou nemohla odhaliť pri náležitej starostlivosti;

d)

ak dotknutá osoba môže príslušnému orgánu uspokojivo dokázať, že nie je zodpovedná za nesplnenie povinností uvedených v odseku 1, alebo ak sa príslušný orgán inak presvedčí o tom, že dotknutá osoba nie je zodpovedná;

e)

ak je nesplnenie menej závažné, a to aj vo forme prahovej hodnoty, čo Komisia určí v súlade s odsekom 7 písm. b);

f)

v ostatných prípadoch, v ktorých je uloženie sankcie neprimerané, čo určí Komisia v súlade s odsekom 7 písm. b).

3.   Správne sankcie sa môžu uložiť prijímateľom pomoci alebo podpory vrátane ich skupín alebo združení, ktorí sú viazaní povinnosťami ustanovenými v pravidlách uvedených v odseku 1.

4.   Správne sankcie môžu mať tieto formy:

a)

zníženie sumy pomoci alebo podpory, ktorá sa vyplatila alebo sa má vyplatiť v súvislosti so žiadosťami o pomoc alebo žiadosťami o platbu, ktorých sa týka nesplnenie, a/alebo v súvislosti so žiadosťami o pomoc alebo so žiadosťami o platbu za predchádzajúce alebo nasledujúce roky;

b)

vyplatenie sumy vypočítanej na základe kvantitatívnej povahy a/alebo doby trvania nesplnenia;

c)

vylúčenie z práva zúčastňovať sa na režime pomoci alebo príslušnom podpornom opatrení.

5.   Správne sankcie sú primerané a odstupňované v závislosti od závažnosti, rozsahu, trvania a opakovania zisteného nesplnenia a sú takto obmedzené:

a)

suma správnej sankcie pre daný rok, ako sa uvádza v odseku 4 písm. a), neprekročí 100 % sumy žiadostí o pomoc alebo žiadostí o platbu;

b)

suma správnej sankcie za daný rok, ako sa uvádza v odseku 4 písm. b), neprekročí 100 % sumy žiadostí o pomoc alebo žiadostí o platbu, na ktoré sa uplatňuje sankcia;

c)

vylúčenie uvedené v odseku 4 písm. c) sa môže stanoviť najviac na tri po sebe nasledujúce roky, ktoré sa môže v prípade akéhokoľvek ďalšieho nesplnenia opäť uplatniť.

6.   Bez ohľadu na odseky 4 a 5, pokiaľ ide o platbu uvedenú v hlave III kapitole 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, nadobúdajú správne sankcie formu zníženia sumy platieb, ktoré sa realizovali alebo majú realizovať podľa uvedeného nariadenia.

Správne sankcie uvedené v tomto odseku sú primerané a odstupňované podľa závažnosti, rozsahu, trvania a opakovania dotknutého neplnenia povinností.

Výška takýchto správnych sankcií v danom roku nepresiahne za prvé dva roky uplatňovania hlavy III kapitoly 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (roky 2015 a 2016) 0 % zo sumy platby uvedenej v hlave III kapitole 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, na ktorú by bol poľnohospodár oprávnený, ak by splnil podmienky na jej vyplatenie, 20 % za tretí rok jej uplatňovania (rok 2017) a 25 % od štvrtého roka jej uplatňovania (rok 2018).

7.   S cieľom zohľadniť na jednej strane odrádzajúci účinok sankcií, ktoré sa majú uložiť, a na druhej strane osobitosti každého režimu pomoci alebo podporného opatrenia uvedeného v článku 67 ods. 2 je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty:

a)

určujúce pri každom režime pomoci alebo podpornom opatrení a dotknutej osobe v zmysle odseku 3 zo zoznamu ustanoveného v odseku 4 a v rámci obmedzení ustanovených v odsekoch 5 a 6, správnu sankciu a stanovujúce osobitnú sadzbu, ktorú majú uložiť členské štáty, vrátane prípadov nevyčísliteľného nesplnenia;

b)

určujúce prípady, v ktorých sa správne sankcie neuložia, ako sa uvádza v odseku 2 písm. f).

8.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví podrobné procesné a technické pravidlá na jednotné uplatňovanie tohto článku, pokiaľ ide o:

a)

pravidlá na uplatňovanie a výpočet správnych sankcií;

b)

podrobné pravidlá na označenie nesplnenia za menej závažné vrátane určenia kvantitatívnej prahovej hodnoty, ktorá je vyjadrená ako nominálna hodnota alebo percento oprávnenej sumy pomoci alebo podpory, pričom však táto prahová hodnota nie je nižšia ako 0,5 %.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 78

Vykonávacie právomoci

Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce:

a)

základné prvky, technické pravidlá a kvalitatívne požiadavky na počítačovú databázu ustanovenú v článku 69;

b)

pravidlá týkajúce sa žiadostí o pomoc a žiadostí o platbu podľa článku 72 a žiadostí o platobné nároky vrátane konečného termínu na predkladanie žiadostí, požiadaviek na minimálne množstvo informácií, ktoré sa majú uvádzať v žiadostiach, ustanovenia o zmenách alebo stiahnutí žiadostí o pomoc, ustanovenia o oslobodení od povinnosti predložiť žiadosti o pomoc a ustanovenia, ktorými sa členským štátom umožní uplatniť zjednodušené postupy alebo opraviť zrejmé chyby;

c)

pravidlá vykonávania kontrol s cieľom overiť plnenie povinností a správnosť a úplnosť informácií uvedených v žiadosti o pomoc alebo v žiadosti o platbu, vrátane pravidiel o toleranciách merania pri kontrolách na mieste;

d)

technické špecifikácie potrebné na účely jednotného vykonávania tejto kapitoly;

e)

pravidlá pre situácie prevodu podnikov sprevádzané prevodom povinností týkajúcich sa oprávnenosti, pokiaľ ide o danú pomoc, ktoré je ešte potrebné splniť;

f)

pravidlá vyplácania preddavkov uvedených v článku 75.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

KAPITOLA III

Kontrola transakcií

Článok 79

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1.   V tejto kapitole sa ustanovujú osobitné pravidlá pre kontrolu obchodných dokumentov tých subjektov, ktoré prijímajú alebo uskutočňujú platby vzťahujúce sa priamo alebo nepriamo na systém financovania z EPZF, alebo ich zástupcov (ďalej len „podniky“) s cieľom zistiť, či boli operácie tvoriace časť systému financovania z EPZF naozaj uskutočnené a či boli uskutočnené správne.

2.   Táto kapitola sa nevzťahuje na opatrenia zahrnuté do integrovaného systému uvedeného v kapitole II tejto hlavy. S cieľom reagovať na zmeny v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva a zabezpečiť účinnosť systému kontrol ex post stanoveného v tejto kapitole je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty ustanovujúce zoznam opatrení, ktoré z dôvodu požiadaviek na ich vypracovanie a kontrolu nie sú vhodné na ďalšie kontroly ex post prostredníctvom kontroly obchodných dokumentov, a preto sa ich netýka takáto kontrola podľa tejto kapitoly.

3.   Na účely tejto kapitoly sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„obchodný dokument“ znamená všetky účtovné knihy, registre, potvrdenky a súvisiace podporné dokumenty, účtovníctvo, záznamy o výrobe a kvalite a korešpondenciu, ktorá sa týka obchodnej činnosti podniku, ako aj obchodné údaje v akejkoľvek podobe vrátane elektronickej, pokiaľ sa tieto dokumenty alebo údaje priamo alebo nepriamo týkajú transakcií uvedených v odseku 1;

b)

„tretia strana“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá je priamo alebo nepriamo spojená s transakciami, ktoré sa vykonávajú v rámci systému financovania z EPZF.

Článok 80

Kontrola zo strany členských štátov

1.   Členské štáty vykonávajú systematickú kontrolu obchodných dokumentov podnikov, pričom prihliadajú na povahu transakcií, ktoré sa majú kontrolovať. Členské štáty zabezpečia, aby výber podnikov, ktoré sa budú kontrolovať, poskytol čo možno najlepšiu záruku účinnosti opatrení na predchádzanie a zisťovanie nezrovnalostí. Pri výbere sa okrem iného vezme do úvahy význam podnikov z finančného hľadiska v danom systéme a ostatné rizikové faktory.

2.   Vo vhodných prípadoch sa kontrola ustanovená v odseku 1 rozšíri aj na fyzické a právnické osoby, s ktorými sú podniky v spojení, a na všetky ďalšie fyzické alebo právnické osoby, ktoré môžu byť relevantné pre sledovanie cieľov stanovených v článku 81.

3.   Kontrolami vykonávanými podľa tejto kapitoly nie sú dotknuté kontroly vykonávané na základe článkov 47 a 48.

Článok 81

Ciele kontroly

1.   Presnosť primárnych údajov podrobovaných kontrole sa overuje viacerými krížovými kontrolami vrátane obchodných dokumentov tretích strán, ak je to potrebné, v závislosti od stupňa prítomného rizika, ktoré zahŕňajú:

a)

porovnania s obchodnými dokumentmi dodávateľov, zákazníkov, dopravcov a iných tretích strán;

b)

prípadne fyzické kontroly zamerané na množstvo a povahu zásob;

c)

porovnanie so záznamami finančných tokov vedúcich k transakciám vykonávaným v rámci systému financovania z EPZF alebo z nich vyplývajúcich a

d)

kontroly vzťahujúce sa na účtovníctvo alebo záznamy o finančných pohyboch, ktoré dokazujú, že v čase kontroly sú podkladové dokumenty v držbe platobnej agentúry pre vyplatenie pomoci prijímateľovi presné.

2.   Najmä, ak majú podniky povinnosť viesť účtovníctvo o skladových zásobách v súlade s predpismi Únie alebo vnútroštátnymi predpismi, zahŕňa kontrola tohto účtovníctva, ak je to vhodné, porovnanie s obchodnými dokumentmi a prípadne so skutočným stavom zásob.

3.   Pri výbere transakcií, ktoré sa majú kontrolovať, sa v plnej miere berie do úvahy miera existujúceho rizika.

Článok 82

Prístup k obchodným dokumentom

1.   Osoby zodpovedné za podnik alebo tretia strana zabezpečia, aby sa úradníkom povereným vykonávaním kontroly alebo osobám, ktoré sú splnomocnené na jej vykonanie v ich mene, poskytli všetky obchodné dokumenty a ďalšie informácie. Elektronicky uchovávané údaje sa poskytujú na vhodnom nosiči.

2.   Úradníci poverení vykonávaním kontroly alebo osoby, ktoré sú splnomocnené na jej vykonanie v ich mene, si môžu vyžiadať poskytnutie výňatkov alebo kópií dokumentov uvedených v odseku 1.

3.   Pokiaľ sa počas kontroly vykonávanej podľa tejto kapitoly obchodné dokumenty uchovávané podnikom označia za neadekvátne na účely kontroly, podniku sa nariadi, aby v budúcnosti viedol dané záznamy tak, ako to požaduje členský štát zodpovedný za kontrolu, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené v iných nariadeniach, ktoré sa týkajú príslušného odvetvia.

Členské štáty určia dátum, od ktorého treba takéto záznamy zriadiť.

Pokiaľ sú všetky obchodné dokumenty požadované na kontrolu podľa tejto kapitoly alebo ich časť umiestnené v podniku tej istej obchodnej skupiny, toho istého konzorcia alebo združenia podnikov riadených na zjednotenej úrovni ako kontrolovaný podnik, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú na území Únie alebo mimo neho, podnik sprístupní tieto obchodné dokumenty úradníkom zodpovedným za kontrolu, a to na mieste a v čase, ktoré určia členské štáty zodpovedné za vykonanie kontroly.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby úradníci poverení vykonávaním kontroly boli tiež oprávnení skonfiškovať alebo dať skonfiškovať obchodné dokumenty. Toto právo sa uplatňuje s náležitým ohľadom na príslušné vnútroštátne ustanovenia a nie je ním dotknuté uplatňovanie pravidiel, ktorými sa upravujú konania v trestných veciach týkajúcich sa konfiškácie dokumentov.

Článok 83

Vzájomná pomoc

1.   Členské štáty si navzájom pomáhajú pri vykonávaní kontrol stanovených v tejto kapitole v týchto prípadoch:

a)

ak podnik alebo tretia strana sú usadené v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom bola alebo mala byť predmetná platba zaplatená alebo prijatá;

b)

ak podnik alebo tretia strana sú usadené v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom možno nájsť dokumenty a informácie potrebné na kontrolu.

Komisia môže koordinovať spoločné činnosti, ktoré zahŕňajú vzájomnú pomoc medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi.

2.   Počas prvých troch mesiacov, ktoré nasledujú po rozpočtovom roku EPZF, v ktorom bola platba vykonaná, členské štáty zašlú Komisii zoznam podnikov so sídlom v tretej krajine, pre ktoré bola alebo mala byť vykonaná alebo prijatá platba danej sumy v danom členskom štáte.

3.   Ak sa v inom členskom štáte požadujú ďalšie informácie ako súčasť kontroly podniku v súlade s článkom 80 a najmä ako súčasť krížových kontrol v súlade s článkom 81, môže sa požiadať o osobitnú kontrolu, pričom sa uvedú dôvody danej žiadosti. Prehľad týchto osobitných žiadostí sa odošle štvrťročne Komisii do jedného mesiaca po ukončení každého štvrťroka. Komisia môže požiadať o poskytnutie kópií jednotlivých žiadostí.

Kontrola sa uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti o kontrolu, výsledky tejto kontroly sa bezodkladne oznámia žiadajúcemu členskému štátu a Komisii. Oznámenie Komisii sa uskutočňuje štvrťročne do jedného mesiaca po ukončení každého štvrťroka.

Článok 84

Plánovanie

1.   Členské štáty vypracujú plán kontrol, ktoré sa majú uskutočniť podľa článku 80 v priebehu nasledujúceho kontrolného obdobia.

2.   Do 15. apríla každého roka členské štáty zašlú Komisii svoj plán kontrol uvedený v odseku 1 a bližšie určia:

a)

počet podnikov, v ktorých sa vykoná kontrola, a ich rozčlenenie podľa sektorov na základe súm, ktoré s nimi súvisia;

b)

kritériá sledované pri vypracovaní plánu kontrol.

3.   Členské štáty splnia plány, ktoré vypracovali a zaslali Komisii, ak k nim Komisia nepodá v lehote ôsmich týždňov pripomienky.

4.   Odsek 3 sa uplatňuje mutatis mutandis na zmeny plánu, ktoré predložia členské štáty.

5.   Komisia môže v ktorejkoľvek fáze požiadať o zaradenie určitej kategórie podnikov do plánu členského štátu.

6.   Podniky, ktoré celkovo prijali alebo vyplatili menej ako 40 000 EUR, sú kontrolované v súlade s touto kapitolou len na základe špecifických dôvodov, ktoré uvedú členské štáty vo svojom ročnom pláne podľa odseku 1 alebo Komisia v akomkoľvek návrhu na zmenu uvedeného plánu. S cieľom zohľadniť hospodársky rozvoj je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 115 delegované akty týkajúce sa úpravy prahu 40 000 EUR.

Článok 85

Osobitné útvary

1.   V každom členskom štáte je sledovaním uplatňovania tejto kapitoly poverený osobitný útvar. Tieto útvary sú zodpovedné konkrétne za:

a)

vykonávanie kontrol ustanovených v tejto kapitole úradníkmi priamo zamestnanými týmto osobitným útvarom alebo

b)

koordináciu a všeobecný dohľad nad kontrolami vykonávanými úradníkmi patriacimi k iným útvarom.

Členské štáty môžu tiež stanoviť, že kontroly, ktoré sa majú vykonávať podľa tejto kapitoly, sa rozdelia medzi osobitné útvary a iné vnútroštátne útvary pod podmienkou, že osobitný útvar je zodpovedný za ich koordináciu.

2.   Útvar alebo útvary zodpovedné za uplatňovanie tejto kapitoly sú organizované tak, aby boli nezávislé od útvarov alebo oddelení útvarov zodpovedných za platby a kontroly pred uskutočnením platby.

3.   S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tejto kapitoly prijme osobitný útvar uvedený v odseku 1 všetky potrebné opatrenia a dotknutý členský štát ho poverí všetkými právomocami potrebnými na vykonávanie úloh uvedených v tejto kapitole.

4.   Členské štáty prijmú primerané opatrenia na potrestanie fyzických alebo právnických osôb, ktoré neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z tejto kapitoly.

Článok 86

Správy

1.   Pred 1. januárom, ktorý nasleduje po kontrolnom období, zašlú členské štáty Komisii podrobnú správu o uplatňovaní tejto kapitoly.

2.   Členské štáty a Komisia si pravidelne vymieňajú názory na uplatňovanie tejto kapitoly.

Článok 87

Prístup Komisie k informáciám a kontrola vykonávaná Komisiou

1.   V súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi majú úradníci Komisie prístup k všetkým dokumentom vypracovaným na účely kontroly organizovanej na základe tejto kapitoly alebo v jej dôsledku, ako aj k zhromaždeným údajom vrátane údajov uložených v systémoch spracovania údajov. Tieto údaje sa na požiadanie poskytnú na vhodnom nosiči.

2.   Kontrola uvedená v článku 80 vykonávajú úradníci členských štátov. Na tejto kontrole sa môžu zúčastňovať úradníci Komisie. Títo nemajú kontrolné právomoci, ktorými disponujú vnútroštátni úradníci. Majú však prístup do rovnakých priestorov a k rovnakým dokumentom ako úradníci členských štátov.

3.   V prípade kontroly vykonávanej podľa článku 83 môžu byť úradníci žiadajúceho členského štátu so súhlasom požiadaného členského štátu prítomní na kontrole v požiadanom členskom štáte a mať prístup do rovnakých priestorov a k rovnakým dokumentom ako úradníci dotknutého členského štátu.

Úradníci žiadajúceho členského štátu, ktorí sú prítomní na kontrole v požiadanom členskom štáte, sú kedykoľvek schopní predložiť dôkaz svojej úradnej moci. Kontrolu vždy vykonávajú úradníci požiadaného členského štátu.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a (Euratom, ES) č. 2185/96, pokiaľ vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa trestného konania vyhradzujú isté úkony úradníkom osobitne určeným vnútroštátnym právom, úradníci Komisie ani úradníci členského štátu uvedení v odseku 3 sa na týchto úkonoch nezúčastnia. V nijakom prípade sa nezúčastnia najmä na domových prehliadkach alebo úradnom vypočúvaní osôb v kontexte trestného práva dotknutého členského štátu. Majú však prístup k takto získaným informáciám.

Článok 88

Právomoci Komisie

Komisia v prípade potreby prijme vykonávacie akty stanovujúce pravidlá na dosiahnutie jednotného uplatňovania tejto kapitoly v Únii, a to najmä v týchto oblastiach:

a)

vykonávanie kontrol uvedených v článku 80, pokiaľ ide o výber podnikov, hĺbku a harmonogram kontroly;

b)

uchovanie obchodných dokumentov a typy dokumentov, ktoré je potrebné uchovať, alebo údaje, ktoré sa majú zaznamenať;

c)

vykonávanie a koordinácia spoločných činností uvedených v článku 83 ods. 1;

d)

podrobnosti a špecifikácie týkajúce sa obsahu, formy a spôsobu podávania žiadostí, obsahu, formy a spôsobov oznamovania, predkladania a výmeny informácií požadovaných v rámci tejto kapitoly;

e)

podmienky a spôsoby uverejňovania alebo špecifické pravidlá a podmienky na šírenie alebo sprístupňovanie informácií potrebných v rámci tohto nariadenia zo strany Komisie príslušným orgánom členských štátov;

f)

povinnosti osobitného útvaru uvedeného v článku 85;

g)

obsah správ uvedených v článku 86.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

KAPITOLA IV

Ostatné ustanovenia o kontrolách a sankciách

Článok 89

Ostatné kontroly a sankcie týkajúce sa pravidiel uvádzania na trh

1.   Členské štáty prijmú opatrenia, aby zabezpečili, že výrobky uvedené v článku 119 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ktoré nie sú označené v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia, sa nebudú uvádzať na trh alebo sa z neho stiahnu.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné ustanovenia, ktoré môže Komisia prijať, dovozy výrobkov uvedených v článku 189 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 do Únie podliehajú kontrolám, aby bolo možné určiť, či sa splnili podmienky stanovené v odseku 1 uvedeného článku.

3.   Členské štáty vykonávajú kontroly na základe analýzy rizika, aby preverili, či sú výrobky uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 v súlade s pravidlami ustanovenými v časti II hlave II kapitole I oddiele I nariadenia (EÚ) č 1308/2013, a v relevantných prípadoch uplatnia správne sankcie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté akty týkajúce sa sektora vinohradníctva a vinárstva prijaté na základe článku 64 v prípade porušenia pravidiel Únie v sektore vinohradníctva a vinárstva, uplatnia členské štáty primerané, účinné a odradzujúce správne sankcie. Takéto sankcie sa neuplatňujú v prípadoch ustanovených v článku 64 ods. 2 písm. a) až d), a ak je nesplnenie menej závažné.

5.   S cieľom chrániť finančné prostriedky Únie a identitu, provenienciu a kvalitu vína v Únii je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 115 delegované akty, pokiaľ ide o:

a)

vytvorenie analytickej databázy izotopických údajov, ktorá pomôže zisťovať podvody a ktorá sa vytvorí na základe vzoriek zozbieraných členskými štátmi;

b)

pravidlá o kontrolných orgánoch a ich vzájomnej pomoci;

c)

pravidlá spoločného využívania zistení členských štátov.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty ustanovujúce všetky opatrenia potrebné na:

a)

postupy týkajúce sa vlastných databáz členských štátov a analytickej databázy izotopických údajov, ktorá pomôže zisťovať podvody;

b)

postupy týkajúce sa vzájomnej spolupráce a pomoci kontrolných orgánov a úradov;

c)

pokiaľ ide o povinnosť ustanovenú v odseku 3, pravidlá vykonávania kontrol zhody s obchodnými normami, pravidlá týkajúce sa orgánov zodpovedných za vykonávanie kontrol zhody, ako aj obsahu, početnosti a fázy uvedenia na trh, na ktorú sa uvedené kontroly vzťahujú.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 90

Kontroly súvisiace s označením pôvodu a zemepisným označením a chránenými tradičnými pojmami

1.   Členské štáty vykonávajú nevyhnutné kroky, aby zastavili nezákonné používanie chránených označení pôvodu, chránených zemepisných označení a chránených tradičných pojmov uvedených v nariadení (EÚ) č. 1308/2013.

2.   Členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie kontrol týkajúcich sa povinností ustanovených v časti 2 hlave II kapitole I oddiele II nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v súlade s kritériami ustanovenými v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (39) a zaistí, aby mal každý hospodársky subjekt, ktorý tieto povinnosti spĺňa, nárok na to, aby sa naň vzťahoval systém kontrol.

3.   V rámci Únie príslušný orgán uvedený v odseku 2 alebo jeden či viac kontrolných orgánov v zmysle článku 2 druhého pododseku bodu 5 nariadenia (ES) č. 882/2004, ktorý vykonáva činnosť certifikačného orgánu pre výrobky v súlade s kritériami stanovenými v článku 5 uvedeného nariadenia, zabezpečia každoročné overovanie súladu so špecifikáciou výrobku, počas výroby alebo školenia vína alebo po jeho školení.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa:

a)

oznámení, ktoré majú členské štáty predkladať Komisii;

b)

pravidiel týkajúcich sa orgánu zodpovedného za overovanie súladu so špecifikáciou výrobku vrátane prípadov, keď sa zemepisná oblasť nachádza v tretej krajine;

c)

opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty, aby sa zabránilo nezákonnému používaniu chránených označení pôvodu, chránených zemepisných označení a chránených tradičných pojmov;

d)

kontrol a overovaní vrátane skúšok, ktoré majú vykonávať členské štáty.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

HLAVA VI

KRÍŽOVÉ PLNENIE

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti

Článok 91

Všeobecná zásada

1.   Keď prijímateľ uvedený v článku 92 nedodržiava pravidlá krížového plnenia stanovené v článku 93, uloží sa mu správnu sankcia.

2.   Správna sankcia uvedená v odseku 1 sa uplatňuje len vtedy, ak je nedodržanie pravidiel výsledkom konania alebo opomenutia, ktoré možno priamo pripísať príslušnému prijímateľovi, a ak je splnená aspoň jedna z týchto dodatočných podmienok:

a)

nedodržanie sa týka poľnohospodárskej činnosti prijímateľa;

b)

ide o plochu podniku prijímateľa.

Ak však ide o lesné plochy, táto pokuta sa neuplatňuje, pokiaľ sa pre danú plochu nežiada o podporu v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. a) a článkami 30 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

3.   Na účely tejto hlavy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„podnik“ sú všetky výrobné jednotky a plochy spravované prijímateľom uvedeným v článku 92, ktoré sa nachádzajú na území rovnakého členského štátu;

b)

„požiadavka“ je každá jednotlivá povinná požiadavka týkajúca sa hospodárenia podľa práva Únie, ktorá je uvedená v prílohe II a ustanovená v danom akte a ktorá sa vo svojej podstate líši od akejkoľvek inej požiadavky uvedenej v rovnakom akte.

Článok 92

Dotknutí prijímatelia

Článok 91 sa vzťahuje na prijímateľov priamych platieb podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, platieb podľa článkov 46 a 47 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a ročných prémií podľa článku 21 ods. 1 písm. a) a b), článkov 28 až 31, 33 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

Článok 91 sa však nevzťahuje na prijímateľov, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov uvedenom v hlave V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Sankcia stanovená v uvedenom článku sa neuplatňuje ani na podporu uvedenú v článku 28 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

Článok 93

Pravidlá krížového plnenia

1.   Pravidlá krížového plnenia pozostávajú z povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia podľa práva Únie a noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy stanovených na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú uvedené v prílohe II a ktoré sa týkajú týchto oblastí:

a)

životné prostredie, zmena klímy a dobrý poľnohospodársky stav pôdy;

b)

verejné zdravie a zdravie zvierat a rastlín;

c)

dobré životné podmienky zvierat.

2.   Právne akty uvedené v prílohe II pokiaľ ide o povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia sa uplatňujú v znení, ktoré je v účinnosti, a v prípade smerníc v znení transponovanom členskými štátmi.

3.   Okrem toho pravidlá o krížovom plnení na roky 2015 a 2016 zahŕňajú aj zachovávanie trvalých pasienkov. Členské štáty, ktoré boli členmi Únie 1. januára 2004 zabezpečia, aby sa na pôde, na ktorej boli trvalé pasienky k dátumu určenom na podanie žiadostí o pomoc na plochu na rok 2003, naďalej zachovali trvalé pasienky v rámci stanovených hraníc. Členské štáty, ktoré sa stali členmi Únie v roku 2004, zabezpečia, aby sa na pôde, na ktorej boli trvalé pasienky 1. mája 2004, naďalej zachovali trvalé pasienky v rámci stanovených hraníc. Bulharsko a Rumunsko zabezpečia, aby sa na pôde, na ktorej boli trvalé pasienky 1. januára 2007, naďalej zachovali trvalé pasienky v rámci stanovených hraníc. Chorvátsko zabezpečí, aby sa na pôde, na ktorej boli trvalé pasienky 1. júla 2013, naďalej zachovali trvalé pasienky v rámci stanovených hraníc.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na pôdu, na ktorej sú trvalé pasienky a ktorá sa má zalesniť, ak toto zalesnenie rešpektuje životné prostredie a nie je určené na sadenie vianočných stromčekov a rýchlo rastúcich druhov pestovaných v krátkom čase.

4.   S cieľom zohľadniť odsek 3 je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 115 delegované akty ustanovujúce pravidlá týkajúce sa zachovania trvalých pasienkov, najmä aby sa zabezpečilo, že sa na úrovni poľnohospodárov prijmú opatrenia na zachovanie pôdy s trvalými pasienkami vrátane splnenia jednotlivých povinností, ako je napríklad povinnosť zmeniť plochy na trvalé pasienky, keď sa zistí, že podiel pôdy s trvalými pasienkami klesá.

Aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie povinností členských štátov na jednej strane a jednotlivých poľnohospodárov na strane druhej, pokiaľ ide o zachovanie trvalých pasienkov, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty na stanovenie podmienok a metód na určenie podielu trvalých pasienkov k poľnohospodárskej pôde, ktorý je nutné zachovať.

5.   Na účely odsekov 3 a 4 sú „trvalé pasienky“ trvalé pasienky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. c) pôvodného znenia nariadenia (ES) č. 1120/2009.

Článok 94

Povinnosti členských štátov týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu

Členské štáty zabezpečia, aby všetka poľnohospodárska pôda vrátane pôdy, ktorá sa už nevyužíva na účely produkcie, bola udržiavaná v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Členské štáty vymedzia pre prijímateľov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni minimálne normy týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu na základe prílohy II, pričom zohľadnia osobitosti dotknutých oblastí vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúcich poľnohospodárskych systémov, využitia pôdy, rotácie plodín, poľnohospodárskych postupov a štruktúry poľnohospodárskych podnikov.

Členské štáty nevymedzia minimálne požiadavky, ktoré sa neustanovujú v prílohe II.

Článok 95

Informácie prijímateľom

Členské štáty poskytnú príslušným prijímateľom, v prípade potreby elektronicky, zoznam požiadaviek a noriem, ktoré sa majú uplatňovať na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ako aj jasné a presné informácie o nich.

KAPITOLA II

Systém kontroly a správne sankcie v súvislosti s krížovým plnením

Článok 96

Kontroly krížového plnenia

1.   Členské štáty v prípade potreby použijú integrovaný systém stanovený v hlave V kapitole II a najmä v článku 68 ods. 1 písm. a), b), d), e) a f).

Členské štáty môžu na zabezpečenie dodržiavania pravidiel krížového plnenia využiť svoje existujúce administratívne a kontrolné systémy.

Tieto systémy a najmä systém identifikácie a registrácie zvierat zriadený v súlade so smernicou Rady 2008/71/ES (40), ako aj s nariadeniami (ES) č. 1760/2000 a (ES) č. 21/2004, sú v súlade s integrovaným systémom uvedeným v hlave V kapitole II tohto nariadenia.

2.   V závislosti od príslušných požiadaviek, noriem, aktov alebo oblastí krížového plnenia môžu členské štáty rozhodnúť o vykonávaní administratívnych kontrol, najmä tých, ktoré sa už ustanovujú v rámci kontrolných systémov uplatniteľných na príslušné požiadavky, normy, akty alebo oblasti krížového plnenia.

3.   Členské štáty vykonávajú kontroly na mieste, aby preverili, či prijímateľ plní povinnosti ustanovené v tejto hlave.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce pravidlá vykonávania kontrol s cieľom overiť plnenie povinností uvedených v tejto hlave vrátane pravidiel umožňujúcich, aby sa v analýze rizika zohľadnili tieto faktory:

a)

účasť poľnohospodárov v poľnohospodárskom poradenskom systéme ustanovenom v hlave III tohto nariadenia;

b)

účasť poľnohospodárov v certifikačnom systéme, ak sa vzťahuje na príslušné požiadavky a normy.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Článok 97

Uplatnenie správnej sankcie

1.   Správne sankcie ustanovené v článku 91 sa uložia v prípade nedodržiavania pravidiel krížového plnenia kedykoľvek v danom kalendárnom roku (ďalej len „príslušný kalendárny rok“) a toto nedodržiavanie je možné priamo pripísať prijímateľovi, ktorý v príslušnom kalendárnom roku predložil žiadosť o pomoc alebo žiadosť o platbu.

Prvý pododsek sa uplatňuje mutatis mutandis na prijímateľov, v prípade ktorých sa zistilo, že nedodržiavajú pravidlá krížového plnenia, a to kedykoľvek v priebehu troch rokov od 1. januára roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola poskytnutá prvá platba v rámci programov podpory na reštrukturalizáciu a konverziu, alebo kedykoľvek počas jedného roka od 1. januára roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola poskytnutá platba v rámci programov podpory na zelený zber uvedených v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 (ďalej len „príslušné roky“).

2.   V prípadoch, keď sa pôda prevádza počas príslušného kalendárneho roka alebo príslušných rokov, odsek 1 sa uplatňuje aj na prípady, keď je toto nedodržiavanie pravidiel dôsledkom konania alebo opomenutia, ktoré je možné priamo pripísať osobe, na ktorú alebo od ktorej sa poľnohospodárska pôda previedla. Odchylne od prvej vety sa v prípade, ak osoba, ktorej možno priamo pripísať takéto konanie alebo opomenutie, predložila v príslušnom kalendárnom roku alebo príslušných rokoch žiadosť o pomoc alebo žiadosť o platbu, správna sankcia sa uloží na základe celkovej výšky platieb uvedených v článku 92, ktoré sa tejto osobe poskytli alebo sa jej majú poskytnúť.

Na účely tohto odseku je „prevod“ akýkoľvek druh transakcie, ktorou poľnohospodárska pôda prestáva byť k dispozícii prevádzajúcej osobe.

3.   Bez ohľadu na odsek 1 a so zreteľom na pravidlá, ktoré sa príjmu podľa článku 101, členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatniť správnu sankciu vo výške 100 EUR alebo menej na prijímateľa a kalendárny rok.

Ak sa členský štát rozhodne využiť možnosť ustanovenú v prvom pododseku, v nasledujúcom roku prijme príslušný orgán pri vzorke prijímateľov opatrenia potrebné na overenie, či prijímateľ vykonal nápravu zisteného príslušného nedodržiavania pravidiel. Takéto zistenie a povinnosť vykonať nápravné opatrenie sa oznámi prijímateľovi.

4.   Uloženie správnej sankcie nemá vplyv na zákonnosť a správnosť platieb, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 98

Uplatnenie správnej sankcie v prípade Bulharska, Chorvátska a Rumunska

V prípade Bulharska a Rumunska sa správne sankcie uvedené v článku 91, pokiaľ ide o povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat uvedené v prílohe II, uplatňujú najneskôr od 1. januára 2016.

Pokiaľ ide o povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (statutory management requirements - SMR) uvedené v prílohe II, uplatnia sa v prípade Chorvátska sankcie uvedené v článku 91 podľa tohto harmonogramu:

a)

od 1. januára 2014, pokiaľ ide o SMR 1 až SMR 3 a SMR 6 až SMR 8;

b)

od 1. januára 2016, pokiaľ ide o SMR 4, SMR 5, SMR 9 a SMR 10;

c)

od 1. januára 2018, pokiaľ ide o SMR 11 až SMR 13;

Článok 99

Výpočet výšky správnej sankcie

1.   Správna sankcia ustanovená v článku 91 sa uplatňuje prostredníctvom zníženia alebo vylúčenia celkovej výšky platieb uvedených v článku 92, ktoré boli poskytnuté alebo sa majú poskytnúť príslušnému prijímateľovi v súvislosti so žiadosťami o pomoc, ktoré predložil alebo predloží počas kalendárneho roka, v ktorom došlo k zisteniu.

Pri výpočte uvedených znížení a vylúčení sa zohľadní závažnosť, rozsah, trvanie a opakovanie zisteného nesplnenia podmienok, ako aj kritériá stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2.   V prípade neúmyselného nedodržania pravidiel z dôvodu nedbanlivosti nepresiahne miera zníženia 5 % a pri opakovanom nedodržaní pravidiel nepresiahne 15 %.

Členské štáty môžu zriadiť systém včasného varovania pre prípady nedodržania pravidiel, ktoré vzhľadom na jeho malú závažnosť, rozsah a trvanie nepovedie v riadne odôvodnených prípadoch k zníženiu alebo vylúčeniu. Ak sa členský štát rozhodne využiť túto možnosť, príslušný orgán pošle prijímateľovi včasné varovanie, v ktorom upozorní prijímateľa na zistenie a na povinnosť prijať nápravné opatrenia. Ak sa pri následnej kontrole konštatuje, že k náprave nedošlo, zníženie podľa prvého pododseku sa uplatní spätne.

Prípady nedodržania pravidiel, ktoré predstavujú priame riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat, však vždy vedú k zníženiu alebo vylúčeniu.

Členské štáty môžu poskytnúť prioritný prístup k poľnohospodárskemu poradenskému systému prijímateľom, ktorí dostali včasné varovanie po prvýkrát.

3.   V prípade úmyselného nesplnenia podmienok nie je miera zníženia v zásade nižšia ako 20 % a môže viesť až k úplnému vylúčeniu z jedného alebo viacerých režimov pomoci a môže sa uplatňovať jeden alebo viac kalendárnych rokov.

4.   V každom prípade nie je celková výška znížení a vylúčení za jeden kalendárny rok vyššia ako celková suma uvedená v prvom pododseku odseku 1.

Článok 100

Sumy vyplývajúce z krížového plnenia

Členské štáty si môžu ponechať 25 % súm vyplývajúcich z uplatňovania znížení alebo vylúčení uvedených v článku 99.

Článok 101

Právomoci Komisie v súvislosti s uplatňovaním a výpočtom výšky správnych sankcií

1.   S cieľom zabezpečiť správne rozdelenie finančných prostriedkov oprávneným prijímateľom a na vykonávanie krížového plnenia účinným, súdržným a nediskriminačným spôsobom je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 115 delegované akty:

a)

stanovujúce harmonizovaný základ pre výpočet výšky správnych sankcií z dôvodu krížového plnenia, ako sa uvádza v článku 99, pričom sa zohľadnia zníženia vyplývajúce z finančnej disciplíny;

b)

stanovujúce podmienky uplatňovania a výpočtu výšky správnych sankcií z dôvodu krížového plnenia vrátane prípadov nedodržania pravidiel, ktoré možno priamo pripísať dotknutému prijímateľovi.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce podrobné procesné a technické pravidlá týkajúce sa výpočtu a uplatnenia správnych sankcií uvedených v článkoch 97 až 99, a to aj pokiaľ ide o prijímateľov pozostávajúcich zo skupín osôb podľa článkov 28 a 29 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

HLAVA VII

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Komunikácia

Článok 102

Oznamovanie informácií

1.   Okrem ustanovení odvetvových nariadení zasielajú členské štáty Komisii tieto informácie, vyhlásenia a dokumenty:

a)

týkajúce sa akreditovaných platobných agentúr a akreditovaných koordinačných orgánov:

i)

doklad o udelení akreditácie;

ii)

ich funkciu (akreditovaná platobná agentúra alebo akreditovaný koordinačný orgán);

iii)

prípadne odobratie ich akreditácie;

b)

týkajúce sa certifikačných orgánov:

i)

ich názov;

ii)

ich adresu;

c)

týkajúce sa opatrení v súvislosti s operáciami financovanými z fondov:

i)

vyhlásenia o výdavkoch, ktoré slúžia aj ako žiadosti o platbu, podpísané akreditovanou platobnou agentúrou alebo akreditovaným koordinačným orgánom a doplnené náležitými informáciami;

ii)

odhady ich finančných požiadaviek, pokiaľ ide o EPZF, a pokiaľ ide o EPFRV, aktualizáciu predpokladaných vyhlásení o výdavkoch, ktoré sa predložia v priebehu roka, a predpokladané vyhlásenia o výdavkoch na nasledujúci rozpočtový rok;

iii)

manažérskeho vyhlásenia o vierohodnosti a ročné účtovné závierky akreditovaných platobných agentúr;

iv)

ročný prehľad výsledkov všetkých dostupných auditov a kontrol vykonaných v súlade s harmonogramom a podrobnými ustanoveniami stanovenými v osobitných pravidlách pre daný sektor.

Ročné účtovné závierky akreditovaných platobných agentúr, ktoré sa týkajú výdavkov EPFRV, sa predkladajú na úrovni každého programu.

2.   Členské štáty podrobne informujú Komisiu o opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav podľa článku 94 a o detailoch poľnohospodárskeho poradenského systému podľa hlavy III.

3.   Členský štát pravidelne informuje Komisiu o uplatňovaní integrovaného systému podľa hlavy V kapitoly II. Komisia organizuje k tejto téme výmenu názorov s členskými štátmi.

Článok 103

Dôvernosť

1.   Členské štáty a Komisia prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie dôvernosti informácií poskytnutých alebo získaných v rámci opatrení týkajúcich sa inšpekcie a schvaľovania účtovných závierok vykonávaných podľa tohto nariadenia.

Pri týchto informáciách sa uplatňujú pravidlá ustanovené v článku 8 nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa súdneho konania, sa na informácie zozbierané počas kontroly podľa hlavy V kapitoly III vzťahuje služobné tajomstvo. Nesmú sa oznámiť iným osobám okrem tých, ktoré ich z dôvodu svojich povinností v členských štátoch alebo inštitúciách Únie musia poznať na účely plnenia uvedených povinností.

Článok 104

Právomoci Komisie

Komisia môže prijať vykonávacie akty ustanovujúce pravidlá týkajúce sa:

a)

formy, obsahu, intervalov, lehôt a podmienok zasielania alebo sprístupňovania týchto informácií Komisii:

i)

vyhlásení o výdavkoch a odhadov výdavkov, ako aj ich aktualizácií vrátane pripísaných príjmov;

ii)

manažérskych vyhlásení o vierohodnosti a ročných účtovných závierok akreditovaných platobných agentúr, ako aj výsledkov všetkých dostupných uskutočnených auditov a kontrol;

iii)

správ o certifikácii účtovných závierok;

iv)

názvov a identifikačných údajov akreditovaných platobných agentúr, akreditovaných koordinačných orgánov a certifikačných orgánov;

v)

podmienok zohľadňovania a uhradenia výdavkov financovaných z fondov;

vi)

oznámení o finančných úpravách, ktoré vykonávajú členské štáty v rámci operácií alebo programov rozvoja vidieka, a súhrnných správ o vymáhacích konaniach, ktoré členské štáty začali v dôsledku nezrovnalostí;

vii)

informácií o opatreniach prijatých podľa článku 58;

b)

podmienok výmeny informácií a dokumentov medzi Komisiou a členskými štátmi a zavedenia informačných systémov vrátane typu, formy a obsahu údajov, ktoré majú tieto systémy spracovať, a zodpovedajúcich pravidiel ich uchovávania;

c)

oznámení členských štátov Komisii o informáciách, dokumentoch, štatistických údajoch a správach, ako aj termínov a metód ich oznamovania.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

KAPITOLA II

Používanie eura

Článok 105

Všeobecné zásady

1.   Sumy uvedené v rozhodnutiach Komisie, ktorými sa prijímajú programy rozvoja vidieka, sumy viazaných prostriedkov a platieb Komisie, ako aj sumy potvrdených alebo certifikovaných výdavkov a sumy vo vyhláseniach o výdavkoch členských štátov sa vyjadrujú a vyplácajú v eurách.

2.   Ceny a sumy stanovené v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva sa vyjadrujú v eurách.

Poskytujú alebo vyberajú sa v eurách v členských štátoch, ktoré prijali euro, a v národnej mene v tých členských štátoch, ktoré euro neprijali.

Článok 106

Výmenný kurz a určujúca skutočnosť

1.   Ceny a sumy uvedené v článku 105 ods. 2 sa v tých členských štátoch, ktoré neprijali euro, prepočítajú na národnú menu pomocou výmenného kurzu.

2.   Určujúcou skutočnosťou pre výmenný kurz je:

a)

ukončenie colných dovozných alebo vývozných formálnych náležitostí v prípade súm získaných alebo poskytnutých v obchode s tretími krajinami;

b)

skutočnosť, pomocou ktorej sa hospodársky cieľ operácie dosahuje vo všetkých ostatných prípadoch.

3.   Keď prijímateľ dostane priamu platbu podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 v inej mene ako euro, členské štáty prepočítajú sumu pomoci vyjadrenú v eurách na národnú menu na základe najaktuálnejšieho výmenného kurzu, ktorý stanovila Európska centrálna banka pred 1. októbrom roku, na ktorý sa pomoc poskytuje.

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty v riadne odôvodnených prípadoch rozhodnúť, že toto prepočítanie vykonajú na základe priemeru výmenných kurzov stanovených Európskou centrálnou bankou počas mesiaca predchádzajúceho 1. októbru roka, na ktorý sa pomoc poskytuje. Členské štáty, ktoré si zvolia uvedenú možnosť, stanovia a zverejnia uvedený priemer pred 1. decembrom daného roka.

4.   Pokiaľ ide o EPZF, pri vypracúvaní vyhlásení o výdavkoch členské štáty, ktoré neprijali euro, uplatnia v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly rovnaký výmenný kurz ako výmenný kurz, ktorý použili pri platbách prijímateľom alebo pri získavaní príjmov.

5.   S cieľom špecifikovať určujúcu skutočnosť podľa odseku 2 alebo ju stanoviť z osobitných dôvodov súvisiacich s organizáciou trhu alebo danou sumou, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty obsahujúce pravidlá týkajúce sa uvedených určujúcich skutočností a výmenného kurzu, ktorý sa má použiť. Konkrétna určujúca skutočnosť sa stanoví s prihliadnutím na tieto kritériá:

a)

skutočná uplatniteľnosť úprav výmenného kurzu, hneď ako to je možné;

b)

podobnosť určujúcich skutočností pri analogických operáciách, ktoré sa vykonali v rámci organizácie trhu;

c)

konzistentnosť určujúcich skutočností v prípade rôznych cien a súm súvisiacich s organizáciou trhu;

d)

uskutočniteľnosť a efektívnosť kontrol uplatňovania vhodných výmenných kurzov.

6.   S cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty, ktoré neprijali euro, uplatňovali rozdielne výmenné kurzy pri zaúčtovaní získaných príjmov alebo pomoci vyplatenej prijímateľom v inej mene ako euro na jednej strane a pri zostavovaní vyhlásenia o výdavkoch platobnou agentúrou na druhej strane, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty ustanovujúce pravidlá týkajúce sa výmenného kurzu uplatniteľného pri zostavovaní vyhlásení o výdavkoch a pri zaznamenávaní operácií verejného skladovania do účtovníctva platobnej agentúry.

Článok 107

Ochranné opatrenia a výnimky

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty zabezpečujúce uplatňovanie práva Únie v prípade, ak je pravdepodobné, že ho mimoriadne menové postupy súvisiace s národnou menou ohrozia. Uvedené vykonávacie opatrenia sa môžu odchýliť od platných pravidiel len na obdobie, ktoré je absolútne nevyhnutné.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku sa bezodkladne oznámia Európskemu parlamentu, Rade a členským štátom.

2.   V prípade, že mimoriadne menové postupy týkajúce sa národnej meny môžu ohroziť uplatňovanie práva Únie, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty, ktoré sa odchyľujú od tohto oddielu, a to najmä v týchto prípadoch:

a)

ak krajina používa neobvyklé techniky výmeny, ako sú napríklad viaceré výmenné kurzy, alebo realizuje barterové dohody;

b)

ak krajiny majú meny, ktoré nie sú kótované na oficiálnych zahraničných devízových trhoch, alebo ak je pravdepodobné, že trend v takýchto menách bude narúšať obchod.

Článok 108

Používanie eura členskými štátmi, ktoré neprijali euro

1.   Ak členský štát, ktorý neprijal euro, uprednostní platbu výdavkov vyplývajúcich z právnych predpisov v poľnohospodárskom odvetví v eurách pred platbou vo svojej národnej mene, daný členský štát prijme opatrenia, ktorými zaistí, aby používanie eura neposkytovalo systematickú výhodu v porovnaní s použitím národnej meny.

2.   Členský štát informuje Komisiu o plánovaných opatreniach predtým, ako nadobudnú účinnosť. Opatrenia nemôžu nadobudnúť účinnosť, pokiaľ Komisia neoznámi svoj súhlas s nimi.

KAPITOLA III

Podávanie správ a hodnotenie

Článok 109

Ročná finančná správa

Komisia vypracuje do konca septembra každého roka nasledujúceho po rozpočtovom roku finančnú správu o správe fondov počas predchádzajúceho rozpočtového roku a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 110

Monitorovanie a hodnotenie SPP

1.   Stanoví sa spoločný monitorovací a hodnotiaci rámec so zámerom zmerať výkonnosť SPP, a najmä:

a)

priamych platieb ustanovených v nariadení (EÚ) č. 1307/2013;

b)

trhových opatrení ustanovených v nariadení (EÚ) č. 1308/2013;

c)

opatrení na rozvoj vidieka ustanovených v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 a

d)

ustanovení tohto nariadenia.

Komisia monitoruje tieto politické opatrenia na základe správ členských štátov v súlade s pravidlami stanovenými v nariadeniach uvedených v prvom pododseku. Komisia vypracuje viacročný hodnotiaci plán s pravidelnými hodnoteniami špecifických nástrojov, ktoré bude vykonávať.

S cieľom zabezpečiť účinné meranie výkonnosti je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o obsah a vytvorenie uvedeného rámca.

2.   Výkonnosť opatrení SPP, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa meria vo vzťahu k týmto cieľom:

a)

životaschopná výroba potravín so zameraním na príjmy z poľnohospodárskej činnosti, poľnohospodársku produktivitu a stabilitu cien;

b)

udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy so zameraním na emisie skleníkových plynov, biodiverzitu, pôdu a vodu;

c)

vyvážený územný rozvoj so zameraním na zamestnanosť na vidieku, rast a chudobu vo vidieckych oblastiach.

Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce súbor špecifických ukazovateľov pre ciele uvedené v prvom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

Ukazovatele súvisia so štruktúrou a cieľmi politiky a umožňujú posúdiť pokrok, účinnosť a efektívnosť politiky vzhľadom na ciele.

3.   Monitorovací a hodnotiaci rámec odráža štruktúru SPP v týchto smeroch:

a)

pre priame platby ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1307/2013, trhové opatrenia ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 a ustanovenia tohto nariadenia Komisia monitoruje tieto nástroje na základe správ členských štátov v súlade s pravidlami stanovenými v týchto nariadeniach. Komisia vytvorí viacročný hodnotiaci plán s pravidelným hodnotením špecifických nástrojov, ktoré sa vykoná pod jej vedením. Hodnotenia vykonajú vo vhodnom čase nezávislí hodnotitelia;

b)

monitorovanie a hodnotenie intervencie v rámci politiky rozvoja vidieka sa vykoná v súlade s článkami 67 až 79 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

Komisia zabezpečí, aby sa kombinovaný dosah všetkých nástrojov SPP uvedených v odseku 1 meral a posudzoval vo vzťahu k spoločným cieľom podľa odseku 2. Výkonnosť SPP pri dosahovaní spoločných cieľov sa meria a posudzuje na základe spoločných ukazovateľov dosahu a pri dosahovaní konkrétnych cieľov na základe ukazovateľov výsledku. Na základe dôkazov získaných z hodnotení SPP vrátane hodnotení programov rozvoja vidieka, ako aj ďalších príslušných zdrojov informácií Komisia pripraví správy o meraní a posúdení spoločnej výkonnosti všetkých nástrojov SPP.

4.   Členské štáty poskytnú Komisii všetky informácie potrebné na monitorovanie a hodnotenie príslušných opatrení. Pokiaľ je to možné, takéto informácie vychádzajú zo zavedených zdrojov údajov, ako je napríklad informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva (Farm Accountancy Data Network) a Eurostat.

Komisia zohľadní potreby týkajúce sa údajov a synergií medzi potenciálnymi zdrojmi, v prípade potreby najmä ich prípadné využitie na štatistické účely.

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú zaslať členské štáty, pričom zohľadní potrebu vyhnúť sa zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa potrieb, pokiaľ ide o údaje, a synergie medzi potenciálnymi zdrojmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

5.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade úvodnú správu o vykonávaní tohto článku vrátane prvých výsledkov týkajúcich sa výkonnosti SPP do 31. decembra 2018. Druhá správa vrátane posúdenia výkonnosti SPP sa predloží do 31. decembra 2021.

KAPITOLA IV

Transparentnosť

Článok 111

Zverejňovanie prijímateľov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa každoročne následne zverejňovali prijímatelia pomoci z fondov. Zverejnenie obsahuje:

a)

bez toho, aby bol dotknutý prvý odsek článku 112 tohto nariadenia, meno prijímateľa, a to takto:

i)

meno a priezvisko, ak je prijímateľom fyzická osoba;

ii)

úplný právny názov v zaregistrovanej podobe, ak je prijímateľom právnická osoba s autonómnou právnou subjektivitou podľa právnych predpisov dotknutého členského štátu;

iii)

úplný názov združenia v zaregistrovanej podobe alebo inak oficiálne uznanej podobe, ak je prijímateľom združenie bez vlastnej právnej subjektivity;

b)

obec, v ktorej má prijímateľ sídlo alebo je zaregistrovaný, prípadne poštové smerovacie číslo alebo jeho časť, ktoré túto obec identifikujú;

c)

objemy platieb zodpovedajúce každému opatreniu financovanému z fondov, ktoré jednotliví prijímatelia dostali v dotknutom rozpočtovom roku;

d)

povahu a opis opatrení financovaných z každého z fondov a na základe ktorých sa poskytli platby uvedené v písmene c).

Informácie uvedené v prvom pododseku sa sprístupnia na jednej webovej stránke na členský štát. Dostupné zostanú počas dvoch rokov od dátumu ich pôvodného uverejnenia.

2.   Pokiaľ ide o platby zodpovedajúce opatreniam financovaným z EPFRV ako sa uvádza v odseku 1 prvom pododseku písm. c), zodpovedajú sumy, ktoré sa uverejňujú, celkovému verejnému financovaniu vrátane príspevku Únie aj vnútroštátneho príspevku.

Článok 112

Prahové hodnoty

Členské štáty neuverejnia meno prijímateľa, ako sa stanovuje v článku 111 ods. 1 prvom podoseku písm. a) tohto nariadenia v týchto situáciách:

a)

v prípade, že členské štáty zavádzajú režim pre malých poľnohospodárov uvedený v hlave V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, ak je výška pomoci, ktorú prijímateľ dostane v jednom roku, rovnaká alebo nižšia ako suma, ktorú stanoví uvedený členský štát podľa článku 63 ods. 1 druhého pododseku alebo článku 63 ods. 2 druhého pododseku uvedeného nariadenia;

b)

v prípade, že členské štáty nezriaďujú režim pre malých poľnohospodárov uvedený v hlave V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, ak je výška pomoci, ktorú prijímateľ dostane v jednom roku, rovnaká alebo nižšia ako 1 250 EUR.

V prípade, na ktorý sa vzťahuje písmeno a) prvého pododseku, sumy, ktoré stanovia členské štáty podľa článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a ktoré sa oznámia Komisii podľa uvedeného nariadenia, zverejní Komisia v súlade s pravidlami prijatými podľa článku 114.

Ak sa uplatňuje prvý odsek tohto článku, uverejnia členské štáty informácie uvedené v článku 111 ods. 1 prvom pododseku písm. b), c) a d) a prijímateľ sa označí kódom. O podobe tohto kódu rozhodnú členské štáty.

Článok 113

Informovanie prijímateľov

Členské štáty informujú prijímateľov, že ich údaje sa zverejnia v súlade s článkom 111 a že tieto údaje môžu na účely ochrany finančných záujmov Únie spracúvať audítorské a vyšetrovacie orgány Únie a členských štátov.

Pokiaľ ide o osobné údaje, členské štáty informujú v súlade s požiadavkami smernice 95/46/ES prijímateľov o ich právach podľa pravidiel ochrany údajov a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv.

Článok 114

Právomoci Komisie

Komisia prijme vykonávacie akty ustanovujúce pravidlá týkajúce sa:

a)

podoby vrátane spôsobu prezentácie podľa opatrenia a časového rozvrhu uverejňovania plánovaného v článkoch 111 a 112;

b)

jednotného uplatňovania článku 113;

c)

spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 116 ods. 3.

HLAVA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 115

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 8, 20, 40, 46, 50, 53, 57, 62, 63, 64, 65, 66, 72, 76, 77, 79, 84, 89, 93, 101, 106, 107, 110 a 120 za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 8, 20, 40, 46, 50, 53, 57, 62, 63, 64, 65, 66, 72, 76, 77, 79, 84, 89, 93, 101, 106, 107, 110 a 120 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8, 20, 40, 46, 50, 53, 57, 62, 63, 64, 65, 66, 72, 76, 77, 79, 84, 89, 93, 101, 106, 107, 110 a 120 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 8, 20, 40, 46, 50, 53, 57, 62, 63, 64, 65, 66, 72, 76, 77, 79, 84, 89, 93, 101, 106, 107, 110 a 120 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 116

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor nazvaný Výbor pre poľnohospodárske fondy. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Na účely článkov 15, 58, 62, 63, 64, 65, 66, 75, 77, 78, 89, 90, 96, 101 a 104 v otázkach týkajúcich sa priamych platieb, rozvoja vidieka a/alebo spoločnej organizácie trhov Komisii pomáha Výbor pre poľnohospodárske fondy, Výbor pre priame platby, Výbor pre rozvoj vidieka a/alebo Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, zriadené týmto nariadením, nariadením (EÚ) č. 1307/2013, nariadením (EÚ) č. 1305/2013, a nariadením (EÚ) č. 1308/2013. Uvedené výbory sú výbormi v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

V prípade aktov uvedených v článku 8, keď výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 117

Spracúvanie a ochrana osobných údajov

1.   Členské štáty a Komisia zhromažďujú osobné údaje na účely vykonávania svojich príslušných povinností riadenia, kontroly a auditu, ako aj monitorovania a hodnotenia podľa tohto nariadenia, najmä povinností stanovených v hlave II kapitole II, hlave III, hlave IV kapitole III a IV, hlave V, hlave VI a v hlave VII kapitole III, ako aj na štatistické účely, pričom tieto údaje nespracúvajú spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom.

2.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia podľa hlavy VII kapitoly III, ako aj na štatistické účely, tieto údaje sú anonymné a spracúvajú sa iba v agregovanej podobe.

3.   Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s pravidlami ustanovenými v smernici 95/46/ES a nariadení (ES) č. 45/2001. Konkrétne, takéto údaje sa neuchovávajú v podobe, ktorá umožňuje identifikáciu subjektov údajov, dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa tieto údaje zhromaždili alebo sa ďalej spracúvajú, s prihliadnutím na minimálne doby uchovávania stanovené v uplatniteľnom vnútroštátnom práve a práve Únie.

4.   Členské štáty informujú subjekty údajov o tom, že vnútroštátne orgány a orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti majú práva stanovené v pravidlách ochrany údajov uvedených v smernici 95/46/ES a nariadení (ES) č. 45/2001.

5.   Na tento článok sa vzťahujú články 111 až 114.

Článok 118

Úroveň vykonávania

Členské štáty zodpovedajú za vykonávanie programov a plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia na takej úrovni, akú považujú za vhodnú, a to v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu a v súlade s týmto nariadením a inými príslušnými pravidlami Únie.

Článok 119

Zrušenie

1.   Nariadenia (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 sa zrušujú.

Článok 31 nariadenia (ES) č. 1290/2005 a príslušné vykonávacie pravidlá sa však uplatňujú až do 31. decembra 2014.

2.   Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 120

Prechodné opatrenia

S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod z ustanovení uvedených v zrušených nariadeniach, ktoré sa uvádzajú v článku 118, na ustanovenia tohto nariadenia je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 115 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o prípady, v ktorých sa môžu uplatniť výnimky z pravidiel ustanovených v tomto nariadení, ako aj doplnenia týchto pravidiel.

Článok 121

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

2.   Nasledujúce ustanovenia sa však uplatňujú takto:

a)

články 7, 8, 16, 25, 26 a 43 od 16. októbra 2013;

b)

články 18 a 40 v súvislosti s vynaloženými výdavkami od 16. októbra 2013;

c)

článok 52 od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 116.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 637/2008 a (ES) č. 73/2009 (Pozri stranu 608 tohto úradného vestníka).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 165/94 z 24. januára 1994 o spolufinancovaní detekčných kontrol Spoločenstvom (Ú. v. ES L 24, 29.1.1994, s. 6).

(9)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 Pozri stranu 884 tohto úradného vestníka.

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Pozri stranu 487 tohto úradného vestníka).

(13)  Nariadenie Rady (EHS) č. 352/78 z 20. februára 1978 o pripisovaní zábezpek, kaucií a záruk, ktoré sa poskytli v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a následne prepadli (Ú. v. ES L 50, 22.2.1978, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 814/2000 zo 17. apríla 2000 o informačných opatreniach týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 100, 20.4.2000, s. 7).

(15)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 485/2008 z 26. mája 2008 o kontrole opatrení tvoriacich súčasť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, vykonávaných členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 143, 3.6.2008, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21. 10. 2005, s. 1).

(19)  Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1).

(20)  Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami (Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43).

(21)  Nariadenie Rady (ES) č. 2799/98 z 15. decembra 1998, ktoré stanovuje poľnohospodárske menové dojednania pre euro (Ú. v. ES L 349, 24.12.1998, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(24)  [2010] ECR I-11063.

(25)  Nariadenie Komisie (ES) č. 259/2008 z 18. marca 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 v súvislosti s uverejňovaním informácií o prijímateľoch pomoci zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 28).

(26)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 410/2011 z 27. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 259/2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 v súvislosti s uverejňovaním informácií o prijímateľoch pomoci zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 108, 28.4.2011, s. 24).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(28)  Ú. v. EÚ C 35, 9.2.2012, s. 1.

(29)  Nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1).

(30)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41).

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1).

(36)  Nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8).

(37)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1120/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (Ú. v. EÚ L 316, 2.12.2009, s. 1).

(38)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1).

(39)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(40)  Smernica Rady 2008/71/ES z 15. júla 2008 o identifikácii a registrácii ošípaných (Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 31).


PRÍLOHA I

INFORMÁCIE V OBLASTI ZMIERŇOVANIA ZMENY KLÍMY A ADAPTÁCIE NA ŇU, BIODIVERZITY A OCHRANY VODNÝCH ZDROJOV PODĽA ČLÁNKU 12 ODS. 3 PÍSM. D)

Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu:

informácie o potenciálnom vplyve zmeny klímy v príslušných regiónoch a emisií skleníkových plynov z príslušných poľnohospodárskych postupov a o príspevku poľnohospodárskeho odvetvia k zmierňovaniu zmeny klímy prostredníctvom zdokonalených poľnohospodárskych a agro-lesníckych postupov a prostredníctvom rozvoja projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch a zdokonalenia energetickej efektívnosti v poľnohospodárskych podnikoch,

informácie, ktoré pomáhajú poľnohospodárom plánovať, ako najlepšie investovať do zvýšenia odolnosti ich poľnohospodárskych systémov proti klíme, a o tom, ako môžu na tento účel použiť fondy Únie; najmä informácie o prispôsobení poľnohospodárskej pôdy klimatickým výkyvom a dlhodobejším zmenám a informácie o tom, ako zaviesť praktické agronomické opatrenia na zvýšenie odolnosti poľnohospodárskych systémov voči povodniam a suchám, ako aj informácie o tom ako zlepšiť a optimalizovať úrovne uhlíka v pôde.

Biodiverzita:

informácie o pozitívnom vzájomnom vzťahu medzi biodiverzitou a odolnosťou agroekosystému a o šírení rizika a tiež prepojenia medzi monokultúrami a náchylnosťou na zlyhanie/poškodenie plodín škodcami a extrémnymi poveternostnými udalosťami,

informácie o tom, ako najlepšie predchádzať šíreniu cudzích invazívnych druhov, a prečo je to dôležité na účinné fungovanie ekosystému a odolnosť voči zmene klímy vrátane informácií o prístupe k financovaniu na režimy eradikácie, ak z nej vyplývajú ďalšie náklady.

Ochrana vodných zdrojov:

informácie o trvalo udržateľných nízkoobjemových systémoch zavlažovania a o tom, ako optimalizovať systémy zásobované dažďovou vodou na podporu efektívneho využívania vody,

informácie o znížení používania vody v poľnohospodárstve vrátane výberu plodín, zlepšenia pôdneho humusu na zvýšenie zadržiavania vody a zníženie potreby zavlažovania.

Všeobecné:

výmena najlepších postupov, odbornej prípravy a budovania kapacít (vzťahuje sa na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, biodiverzitu a ochranu vodných zdrojov uvedenými vyššie v tejto prílohe).


PRÍLOHA II

PRAVIDLÁ KRÍŽOVÉHO PLNENIA PODĽA ČLÁNKU 93

SMR

:

Povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia

GAEC

:

Normy pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy


Oblasť

Hlavná otázka

Požiadavky a normy

Životné prostredie, zmena klímy, dobrý poľnohospodársky stav pôdy

Voda

SMR 1

Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1)

Články 4 a 5

GAEC 1

Vytvorenie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov (1)

 

GAEC 2

Ak používanie vody na zavlažovanie podlieha udeleniu povolenia, dodržiavanie schvaľovacích postupov

 

GAEC 3

Ochrana podzemných vôd proti znečisteniu: zákaz priameho vypúšťania nebezpečných látok do podzemných vôd a opatrenia na predchádzanie priameho znečistenia podzemných vôd prostredníctvom vypúšťania nebezpečných látok na pôdu a ich presakovania cez pôdu, pričom tieto nebezpečné látky sa uvádzajú v prílohe k smernici 80/68/EHS v znení platnom k poslednému dňu jej účinnosti, pokiaľ ide o poľnohospodársku činnosť.

 

Pôda a zásoby uhlíka

GAEC 4

Minimálne pokrytie pôdy

 

GAEC 5

Minimálne obhospodarovanie pôdy odrážajúce špecifické miestne podmienky s cieľom obmedziť eróziu

 

GAEC 6

Udržiavanie množstva organickej hmoty v pôde pomocou vhodných postupov vrátane zákazu vypaľovania ornej pôdy so strniskom, pokiaľ nie je dôvodom zabezpečenie zdravia rastlín (2)

 

Biodiverzita

SMR 2

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7)

Článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 2 písm. b), článok 4 ods. 1, 2 a 4

SMR 3

Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7)

Článok 6 ods. 1 a 2

Krajina, minimálna miera udržiavania

GAEC 7

Zachovanie krajinných prvkov, vo vhodných prípadoch vrátane živých plotov, rybníkov, priekop, stromov v rade, v skupine alebo izolovane, medzí a terás vrátane zákazu strihania živých plotov a stromov počas obdobia reprodukcie vtáctva a v období hniezdenia a prípadné opatrenia na vyhnutie sa inváznym druhom rastlín

 

Verejné zdravie, zdravie zvierat a rastlín

Bezpečnosť potravín

SMR 4

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1)

Články 14 a 15, článok17 ods. 1 (3) a články 18, 19 a 20

SMR 5

Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3)

Článok 3 písm. a), b), d) a e) a články 4, 5 a 7

Identifikácia a registrácia zvierat

SMR 6

Smernica Rady 2008/71/ES z 15. júla 2008 o identifikácii a registrácii ošípaných (Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 31)

Články 3, 4 a 5

SMR 7

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1)

Články 4 a 7

SMR 8

Nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8)

Články 3, 4 a 5

Choroby zvierat

SMR 9

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1)

Články 7, 11, 12, 13 a 15

Prípravky na ochranu rastlín

SMR 10

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1)

Článok 55, prvá a druhá veta

Dobré životné podmienky zvierat

Dobré životné podmienky zvierat

SMR 11

Smernica Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2009, s. 7)

Články 3 a 4

SMR 12

Smernica Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009, s. 5)

Články 3 a 4

SMR 13

Smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23)

Článok 4


(1)  Nárazníkové zóny na účely požiadaviek dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy musia spĺňať v rámci ohrozených pásiem určených podľa článku 3 ods. 2 smernice 91/676/EHS aj mimo nich aspoň požiadavky súvisiace s podmienkami aplikácie hnojív na pôdu v blízkosti vodných tokov uvedenými v bode A.4 prílohy II k smernici 91/676/EHS, ktoré sa majú uplatňovať v súlade s akčnými programami členských štátov vypracovanými podľa článku 5 ods. 4 smernice 91/676/EHS.

(2)  Táto požiadavka sa môže obmedziť na všeobecný zákaz vypaľovania ornej pôdy so strniskom, ale členský štát sa môže rozhodnúť stanoviť ďalšie požiadavky.

(3)  Vykonáva sa najmä:

článkom 14 nariadenia (ES) č. 470/2009 a prílohou k nariadeniu (ES) č. 37/2010,

nariadením (ES) č. 852/2004: článok 4 ods. 1 a príloha I časť A (časť II bod 4 písm. g), h) a j), bod 5 písm. f) a h), bod 6; časť III bod 8 písm. a), b), d) a e), bod 9 písm. a) a c),

nariadením (ES) č. 853/2004: článok 3 ods. 1 a príloha III oddiel IX kapitola 1 (časť I bod 1 písm. b), c), d) a e); časť I bod 2 písm. a) body i), ii) a iii), písm. b) body i) a ii), písm. c); časť I bod 3; časť I bod 4; časť I bod 5; časť II A body 1, 2, 3 a 4; časť II B bod 1 písm. a) a d), bod 2, bod 4 písm. a) a b), príloha III oddiel X kapitola 1 bod 1,

nariadením (ES) č. 183/2005: článok 5 ods. 1 a príloha I časť A (časť I bod 4 písm. e) a g);časť II bod 2 písm. a), b) a e); článok 5 ods. 5 a príloha III (body 1 a 2), článok 5 ods. 6 a

nariadením (ES) č. 396/2005: článok 18.


PRÍLOHA III

TABUĽKA ZHODY

1.   Nariadenie (EHS) č. 352/78

Nariadenie (EHS) č. 352/78

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 43 ods. 1 písm. e)

Článok 2

Článok 43 ods. 2

Článok 3

Článok 46 ods. 1

Článok 4

Článok 5

Článok 6


2.   Nariadenie (ES) č. 2799/98

Nariadenie (ES) č. 2799/98

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 2

Článok 105 ods. 2 a článok 106

Článok 3

Článok 106

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Článok 7

Článok 107

Článok 8

Článok 108

Článok 9

Článok 10

Článok 11


3.   Nariadenie (ES) č. 814/2000

Nariadenie (ES) č. 814/2000

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 45 ods. 1

Článok 2

Článok 45 ods. 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Článok 7

Článok 8

Článok 45 ods. 5

Článok 9

Článok 10

Článok 45 ods. 4 a článok 116

Článok 11


4.   Nariadenie (ES) č. 1290/2005

Nariadenie (ES) č. 1290/2005

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 3

Článok 4

Článok 4

Článok 5

Článok 5

Článok 6

Článok 6

Článok 7

Článok 7

Článok 9

Článok 8

Článok 102

Článok 9

Článok 58

Článok 10

Článok 10

Článok 11

Článok 11

Článok 12

Článok 16

Článok 13

Článok 19

Článok 14

Článok 17

Článok 15

Článok 18

Článok 16

Článok 40

Článok 17

Článok 41 ods. 1

Článok 17a

Článok 41 ods. 2

Článok 18

Článok 24

Článok 19

Článok 27

Článok 20

Článok 28

Článok 21

Článok 29

Článok 22

Článok 32

Článok 23

Článok 33

Článok 24

Článok 34

Článok 25

Článok 35

Článok 26

Článok 36

Článok 27

Článok 41 ods. 1

Článok 27a

Článok 41 ods. 2

Článok 28

Článok 37

Článok 29

Článok 38

Článok 30

Článok 51

Článok 31

Článok 52

Článok 32

Články 54 a 55

Článok 33

Články 54 a 56

Článok 34

Článok 43

Článok 35

Článok 36

Článok 48

Článok 37

Článok 47

Článok 38

Článok 39

Článok 40

Článok 41

Článok 116

Článok 42

Článok 43

Článok 109

Článok 44

Článok 103

Článok 44a

Článok 113 ods. 1

Článok 45

Článok 105 ods. 1 a článok 106 ods. 3 a ods. 4

Článok 46

Článok 47

Článok 119

Článok 48

Článok 120

Článok 49

Článok 121


5.   Nariadenie (ES) č. 485/2008

Nariadenie (ES) č. 485/2008

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 79

Článok 2

Článok 80

Článok 3

Článok 81

Článok 4

Článok 5

Článok 82 odseky 1, 2 a 3

Článok 6

Článok 82 ods. 4

Článok 7

Článok 83

Článok 8

Článok 103 ods. 2

Článok 9

Článok 86

Článok 10

Článok 84

Článok 11

Článok 85

Článok 12

Článok 106 ods. 3

Článok 13

Článok 14

Článok 15

Článok 87

Článok 16

Článok 17


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniu

Rada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/608


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1307/2013

zo 17. december 2013,

ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 1979, a najmä na odsek 6 protokolu č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k uvedenému aktu,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa stanovujú možné výzvy, ciele a smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2013. Z diskusií o tomto oznámení vyplýva, že SPP by sa mala zreformovať s účinnosťou od 1. januára 2014. Táto reforma by sa mala týkať všetkých hlavných nástrojov SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (5). Vzhľadom na rozsah pôsobnosti reformy je vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 73/2009 a nahradiť ho novým znením. Cieľom reformy by malo byť aj zefektívnenie a zjednodušenie príslušných ustanovení.

(2)

Jedným z hlavných cieľov a jednou z kľúčových požiadaviek reformy SPP je zníženie administratívneho zaťaženia. Malo by sa to riadne zohľadniť pri tvorbe príslušných ustanovení režimu priamej podpory.

(3)

Toto nariadenie by malo obsahovať všetky základné prvky týkajúce sa vyplácania podpory Únie poľnohospodárom a mali by sa v ňom stanoviť aj podmienky na získanie prístupu k platbám, ktoré sú neoddeliteľne spojené s týmito základnými prvkami.

(4)

Je potrebné objasniť, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (6) a ustanovenia prijaté podľa neho sa majú uplatňovať na opatrenia ustanovené v tomto nariadení. V záujme jednotnosti s ostatnými právnymi nástrojmi týkajúcimi sa SPP sú niektoré pravidlá zo súčasného nariadenia (ES) č. 73/2009 teraz ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, a to najmä pravidlá na zabezpečenie dodržiavania povinností ustanovených v ustanoveniach o priamych platbách vrátane kontroly a uplatňovania administratívnych opatrení a administratívnych sankcií v prípade nedodržania povinností, pravidlá týkajúce sa krížového plnenia, ako napríklad povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia, dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav, monitorovanie a hodnotenie príslušných opatrení a pravidlá týkajúce sa platieb preddavkov a vymáhania neoprávnených platieb.

(5)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(6)

Toto nariadenie by malo obsahovať zoznam režimov podpory prostredníctvom priamych platieb, na ktoré sa vzťahuje. S cieľom zohľadniť nové právne podpisy v oblasti režimov podpory, ktoré môžu byť prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zmeny uvedeného zoznamu.

(7)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie rámca, v ktorom členské štáty vymedzia kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť zachovať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, a minimálne činnosti, ktoré sa majú vykonávať na plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako aj kritériá na určenie prevahy tráv a iných rastlinných krmív a na určenie zaužívaných miestnych postupov, pokiaľ ide o trvalý trávny porast a trvalé pasienky (ďalej len „trvalý trávny porast“).

(8)

S cieľom zabezpečiť, aby objem financovania SPP bol v súlade s ročnými stropmi uvedenými v článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, by sa mala vykonať úprava úrovne priamej podpory v ktoromkoľvek kalendárnom roku, ako sa ustanovuje v článku 25 uvedeného nariadenia. S cieľom zaručiť, aby úprava priamych platieb prispela k dosiahnutiu cieľa, ktorým je vyváženejšie rozdeľovanie platieb medzi malých a veľkých prijímateľov, mala by sa uplatniť len na platby, ktoré sa majú poskytnúť poľnohospodárom, prevyšujúce 2 000 EUR v príslušnom kalendárnom roku. Vzhľadom na výšku priamych platieb poľnohospodárom v Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku v rámci uplatňovania mechanizmu postupného zavádzania na všetky priame platby poskytované v týchto členských štátoch by sa mal tento nástroj finančnej disciplíny v Bulharsku a Rumunsku uplatňovať až od 1. januára 2016 a v Chorvátsku až od 1. januára 2022. Na účely tohto nástroja finančnej disciplíny a určitých iných ustanovení v prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb by sa mali ustanoviť osobitné pravidlá, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie najvyššieho predstaviteľa poľnohospodárskeho podniku, a to s cieľom posilniť poľnohospodárske štruktúry a podporovať zakladanie dotknutých právnických osôb alebo ich skupín.

(9)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie úpravy priamych platieb so zreteľom na finančnú disciplínu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa základu na výpočet znížení, ktorý majú členské štáty uplatňovať na poľnohospodárov v súlade s uplatňovaním finančnej disciplíny.

(10)

Skúsenosti získané pri uplatňovaní rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by sa členské mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ nemôžu tieto osoby preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. Členské štáty by tiež mali mať možnosť neposkytnúť priame platby iným fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých poľnohospodárska činnosť je okrajová. Členským štátom by sa však malo povoliť, aby poskytovali priame platby menším poľnohospodárom pracujúcim na čiastočný úväzok, keďže títo poľnohospodári priamo prispievajú k životaschopnosti vidieckych oblastí. Členské štáty by sa tiež mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých poľnohospodárske plochy sú predovšetkým oblasti, ktoré sa prirodzene ponechávajú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, a ktorí nevykonávajú určitú minimálnu činnosť.

(11)

S cieľom zaručiť ochranu práv poľnohospodárov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie kritérií na určenie prípadov, keď sa poľnohospodárska plocha poľnohospodára má považovať prevažne za plochu prirodzene ponechanú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, kritériá na stanovenie rozlíšenia medzi príjmami z poľnohospodárskych a z nepoľnohospodárskych činností a na stanovenie výšky priamych platieb relevantných pre uplatnenie testu okrajového charakteru činnosti, ako aj kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dokázali, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová.

(12)

S cieľom zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu spôsobenému spravovaním platieb v malých výškach by sa členské štáty vo všeobecnosti mali vyhnúť poskytovaniu priamych platieb, ak by bola suma nižšia ako 100 EUR, alebo ak by bola plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, patriaca poľnohospodárskemu podniku, ktorý žiada o podporu, menšia ako jeden hektár. Keďže sa však poľnohospodárske štruktúry členských štátov podstatne odlišujú a môžu sa významne odlišovať od priemernej poľnohospodárskej štruktúry Únie, členské štáty by mali mať možnosť uplatniť minimálne prahové hodnoty, ktoré odrážajú ich konkrétnu situáciu. V dôsledku veľmi osobitnej štruktúry poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, či by sa v týchto regiónoch mali uplatňovať minimálne prahové hodnoty. Členské štáty by sa okrem toho mali rozhodnúť podľa vlastného uváženia pre uplatňovanie jedného z týchto dvoch typov minimálnych prahových hodnôt so zreteľom na osobitosti štruktúry ich poľnohospodárskeho odvetvia. Keďže platby by sa mohli poskytovať aj poľnohospodárom s tzv. podnikmi „bez pôdy“, uplatňovanie prahovej hodnoty založenej na hektároch by nebolo účinné. Na týchto poľnohospodárov by sa preto mala vzťahovať minimálna suma súvisiaca s podporou. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku, ktorých priame platby podliehajú mechanizmu postupného zavádzania, by minimálna prahová hodnota v uvedených členských štátoch mala vychádzať z konečnej sumy, ktorá sa pridelí na konci procesu postupného zavádzania.

(13)

Rozdeľovanie priamej podpory príjmov medzi poľnohospodárov sa vyznačuje prideľovaním neprimeraných výšok platieb pomerne malému počtu veľkých prijímateľov. V dôsledku ich schopnosti využívať úspory vyplývajúce z veľkosti nevyžadujú väčší prijímatelia rovnakú mieru jednotkovej podpory na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov. Okrem toho, potenciál na prispôsobenie sa uľahčuje väčším prijímateľom fungovanie s nižšou mierou jednotkovej podpory. Členské štáty by preto mali znížiť aspoň o 5 % časť základnej platby, ktorá sa má udeľovať poľnohospodárom nad rámec sumy 150 000 EUR. Aby sa zabránilo neprimeraným účinkom na veľké poľnohospodárske podniky s vysokým počtom zamestnancov, členské štáty sa môžu rozhodnúť zohľadniť pri uplatňovaní tohto mechanizmu intenzitu platenej práce. V záujme účinnosti takéhoto znižovania úrovne podpory by sa žiadne výhody nemali poskytovať poľnohospodárom, ktorí umelo vytvárajú podmienky s cieľom vyhnúť sa jeho účinkom. Výnosy zo znižovania platieb veľkým prijímateľom by mali zostať v členských štátoch, v ktorých sa vytvorili a mali by byť dostupné ako podpora Únie na opatrenia financované v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej lej „EPFRV“).

(14)

Pre každý členský štát by sa mali určiť čisté stropy, aby sa obmedzili platby, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárom po uplatnení zníženia platieb. S cieľom zohľadniť osobitosti podpory SPP poskytovanej v súlade s nariadením Európskeho parlament a Rady (EÚ) č. 228/2013 (7) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 (8), a skutočnosť, že tieto priame platby nepodliehajú znižovaniu platieb, by čistý strop pre príslušné členské štáty nemal zahŕňať tieto priame platby.

(15)

S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnou celkovou výškou priamych platieb, ktorú je možné prideliť, vrátane výšky vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú v súvislosti s presunmi medzi prvým a druhým pilierom a uplatnením znižovania a prípadne obmedzenia platieb, ako aj z oznámení Chorvátska o odmínovanej pôde, ktorá sa opätovne začala využívať na poľnohospodárske činnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o úpravu vnútroštátnych a čistých stropov stanovených v tomto nariadení.

(16)

Malo by sa uviesť, že tie ustanovenia tohto nariadenia, ktoré by mohli viesť členský štát k správaniu, ktoré by mohlo predstavovať štátnu pomoc, sú vylúčené z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci vzhľadom na to, že príslušné ustanovenia obsahujú primerané podmienky poskytovania podpory alebo predpokladajú prijatie takýchto podmienok zo strany Komisie, aby sa predišlo akémukoľvek neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže.

(17)

Členským štátom by sa v záujme posilnenia ich politiky rozvoja vidieka malo umožniť presunúť finančné prostriedky z ich stropu pre priame platby do ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka. Členským štátom by sa tiež malo umožniť presunúť finančné prostriedky z ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka do ich stropu pre priame platby. Aby sa zabezpečila účinnosť tohto nástroja, členským štátom by sa malo umožniť jedenkrát prehodnotiť svoje pôvodné rozhodnutie s účinnosťou od roku nároku 2018, a to za predpokladu, že žiadne rozhodnutie zakladajúce sa na takomto prehodnotení nebude mať za následok zníženie súm vyčlenených na rozvoj vidieka.

(18)

Na dosiahnutie cieľov SPP môže byť potrebné upraviť režimy podpory podľa meniaceho sa vývoja, v prípade potreby v krátkych lehotách. Je preto potrebné stanoviť možné prehodnotenie režimov podpory, najmä v závislosti od hospodárskeho vývoja alebo rozpočtovej situácie, čo znamená, že prijímatelia sa nemôžu spoliehať na to, že podmienky poskytovania podpory sú nemenné.

(19)

Poľnohospodári v členských štátoch, ktoré pristúpili k Únii 1. mája 2004 alebo po tomto dátume, dostávali priame platby na základe mechanizmu postupného zavádzania, ktorý je stanovený v ich aktoch o pristúpení. V prípade Bulharska a Rumunska bude tento mechanizmus v účinnosti ešte v roku 2015 a v prípade Chorvátska bude v účinnosti do roku 2021. Týmto členským štátom sa okrem toho povolilo poskytovanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb. Možnosť poskytovania týchto platieb by sa v prípade Chorvátska a ako doplnok k režimu základných platieb aj v prípade Bulharska a Rumunska mala zachovať až do úplného zavedenia. Pokiaľ ide o povolenie Chorvátsku poskytovať doplnkové vnútroštátne priame platby, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty bez toho, aby sa uplatňovalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(20)

Nariadením (ES) č. 73/2009 zmeneným Aktom o pristúpení z roku 2011 sa stanovuje osobitná národná odmínovacia rezerva pre Chorvátsko s cieľom financovať počas desaťročného obdobia po jeho pristúpení k Únii prideľovanie platobných nárokov na pôdu, ktorá sa každý rok odmínuje a ktorá sa opätovne začne využívať na poľnohospodárske účely. Je potrebné stanoviť pravidlá určovania súm pridelených na financovanie podpory pre uvedenú pôdu v rámci režimov podpory stanovených v tomto nariadení, a pravidlá spravovania uvedenej rezervy. S cieľom zohľadniť sumy vyplývajúce z oznámení Chorvátska o odmínovanej pôde, ktorá sa opätovne začala využívať na poľnohospodárske činnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o preskúmanie určitých finančných ustanovení vzťahujúcich sa na Chorvátsko.

(21)

S cieľom zabezpečiť lepšie rozdeľovanie podpory medzi poľnohospodársku pôdu v Únii vrátane v tých členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu zavedený v nariadení (ES) č. 73/2009, by mal nový režim základných platieb nahradiť režim jednotnej platby, ktorý sa zaviedol v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 (10), ktorý pokračuje podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktorý zlučuje predchádzajúce mechanizmy podpory do jediného režimu oddelených priamych platieb. Takáto zmena by v zásade mala znamenať aj uplynutie platnosti platobných nárokov získaných na základe uvedených nariadení a pridelenie nových platobných nárokov. Toto pridelenie nových platobných nárokov by vo všeobecnosti malo vychádzať z množstva hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré majú poľnohospodári počas prvého roka vykonávania tohto režimu k dispozícii. Avšak členské štáty, ktoré v súčasnosti uplatňujú režim jednotnej platby na regionálnom alebo regionálnom zmiešanom základe, by mali mať možnosť ponechať si svoje existujúce platobné nároky. Aby sa zabránilo vzniku situácie, za ktorej v danom členskom štáte nárast plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, neprimerane oslabí výšku priamych platieb na hektár, a zasiahne tak proces vnútornej konvergencie, by sa členským štátom malo umožniť, aby pri prvom prideľovaní platobných nárokov uplatnili určité obmedzenia na účely stanovenia počtu platobných nárokov.

(22)

V dôsledku postupného začlenenia rôznych sektorov do režimu jednotnej platby a následného obdobia na prispôsobenie poskytnutého poľnohospodárom je čoraz zložitejšie odôvodniť existenciu výrazných individuálnych rozdielov vo výške podpory na hektár, ktorá vyplýva z uplatnenia historických údajov. Priama podpora príjmov by sa preto mala medzi členské štáty prerozdeliť rovnomernejšie, a to obmedzením viazanosti na historické údaje a so zreteľom na celkové súvislosti v rámci rozpočtu Únie. S cieľom zaistiť spravodlivejšie rozdelenie priamej podpory a zároveň zohľadniť rozdiely, ktoré stále existujú, pokiaľ ide o výšku mzdy a náklady na vstupy, by sa úrovne priamej podpory na hektár mali postupne upravovať. Členské štáty s priamymi platbami pod úrovňou 90 % priemeru Únie by mali znížiť rozdiel medzi ich súčasnou úrovňou a touto úrovňou o tretinu, pričom všetky členské štáty by sa mali dostať na minimálnu úroveň do rozpočtového roku 2020. Túto konvergenciu by mali pomerným dielom financovať všetky členské štáty, ktorých úrovne priamych platieb sú nad priemernou úrovňou Únie.

(23)

Okrem toho by vo všeobecnosti všetky platobné nároky aktivované v roku 2019 v členskom štáte alebo regióne mali mať rovnakú jednotkovú hodnotu. S cieľom zabrániť nepriaznivým finančným dôsledkom pre poľnohospodárov by však členské štáty mali mať možnosť zohľadniť historické faktory pri výpočte hodnoty platobných nárokov, ktoré by mali poľnohospodári mať v roku 2019, za predpokladu, že žiadny platobný nárok v roku 2019 nebude mať nižšiu hodnotu ako 60 % priemernej hodnoty. Členské štáty by mali financovať túto konvergenciu znížením hodnoty platobných nárokov, ktorých hodnota prevyšuje priemer v roku 2019, a to na základe objektívnych a nediskriminujúcich kritérií, ktoré stanovia členské štáty. V tejto súvislosti a v snahe vyhnúť sa neprijateľným narušujúcim stratám pre určitých poľnohospodárov môžu členské štáty obmedziť toto zníženie na 30 % pôvodnej hodnoty dotknutých platobných nárokov, a to aj keď v dôsledku tohto obmedzenia nebude možné, aby všetky platobné nároky dosiahli 60 % priemernej hodnoty za rok 2019. S výnimkou členských štátov, ktoré sa rozhodnú pre rovnakú jednotkovú hodnotu už od prvého roku vykonávania režimu, by sa konvergencia mala dosahovať rovnomernými krokmi. V rámci konvergencie platobných nárokov s nadpriemernou hodnotou by sa mali zohľadniť aj odhadované zdroje, ktoré sú na platobné nároky k dispozícii. Avšak tie členské štáty, ktoré zachovajú svoje súčasné platobné nároky a ktoré sa už rozhodli pre opatrenia na dosiahnutie konvergencie v súlade s článkom 63 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003, by tieto opatrenia na dosiahnutie konvergencie mali podľa potreby vykonať a hodnota všetkých platobných nárokov by sa mala upraviť s cieľom zohľadniť odhadované zdroje k dispozícii pre platobné nároky.

(24)

Skúsenosti získané uplatňovaním režimu jednotnej platby ukázali, že niektoré jeho hlavné prvky by sa mali zachovať, a to vrátane určovania vnútroštátnych stropov, aby sa zabezpečilo, že celková úroveň podpory neprekročí súčasné rozpočtové obmedzenia. Členské štáty by tiež mali naďalej mať národnú rezervu alebo by mali mať možnosť zriadiť regionálne rezervy. Tieto národné alebo regionálne rezervy by sa mali prednostne využívať na uľahčenie účasti mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť, v režime, a mali by sa môcť použiť na zohľadnenie niektorých iných osobitných situácií. Pravidlá prevodu a využívania platobných nárokov by sa mali zachovať.

(25)

Skúsenosti získané prostredníctvom uplatňovania nariadenia (ES) č. 73/2009 ukázali, že členské štáty nevyužili celú sumu finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícií v rámci vnútroštátnych stropov ustanovených v uvedenom nariadení. I keď sa v porovnaní so systémom podľa uvedeného nariadenia týmto nariadením znižuje riziko nevyčerpaných finančných prostriedkov, členské štáty by mali mať možnosť rozdeľovať platobné nároky na vyššiu hodnotu, než je suma, ktorá je k dispozícii pre ich režim základných platieb, s cieľom uľahčiť efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov. Členským štátom by sa preto malo povoliť vypočítať v rámci určitých spoločných limitov a s ohľadom na čisté stropy pre priame platby potrebnú sumu, o ktorú sa môže zvýšiť ich strop základnej platby.

(26)

Vo všeobecnosti je na využívanie základných platieb oprávnená akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, vrátane plôch, ktoré neboli k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave v členských štátoch, ktoré k Únii pristúpili 1. mája 2004 a ktoré sa rozhodli uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť. Vzhľadom na potenciál nepoľnohospodárskych činností prispievať k diverzifikácii príjmov poľnohospodárskych podnikov a k životaschopnosti vidieckych oblastí, sa poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, považuje za plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, pod podmienkou, že sa prevažne využíva na poľnohospodárske činnosti. Na účely posúdenia tejto prevahy by sa mali pre všetky členské štáty stanoviť spoločné kritériá. Členské štáty by mali môcť v tejto súvislosti a na účely lepšieho zacielenia priamych platieb v záujme právnej istoty a jasnosti vypracovať zoznam plôch, ktoré sa využívajú prevažne na nepoľnohospodárske činnosti, a preto na ne nemožno poskytnúť podporu. Aby sa zachovala oprávnenosť pôdy, na ktorú bolo možné poskytnúť podporu na vyňatie z produkcie pred zrušením povinnosti vyňatia z produkcie, malo by sa ustanoviť, že niektoré zalesnené oblasti vrátane oblastí zalesnených v rámci vnútroštátnych systémov v súlade s príslušnými pravidlami nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (11) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (12) alebo oblasti podliehajúce určitým environmentálnym záväzkom sú oprávnené benefitovať zo základných platieb.

(27)

Aby sa zabránilo vzniku situácie, za ktorej v danom členskom štáte nárast plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, neprimerane oslabí výšku priamych platieb na hektár a zasiahne tak proces vnútornej konvergencie, členským štátom by sa malo umožniť použiť koeficient zníženia na účely určenia plochy trvalých trávnych porastov, na ktorú možno poskytnúť podporu, kde na spásaných plochách tradične neprevládajú trávy a iné rastlinné krmivá, ale ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov.

(28)

Pokiaľ ide o konope, mali by sa zachovať osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že sa medzi plodinami, na ktoré možno poskytnúť základnú platbu, nebudú skrývať nelegálne plodiny, čím by sa poškodzoval trh s konope. Platby by sa teda mali naďalej poskytovať iba na plochy, na ktorých boli vysiate odrody konope, ktoré poskytujú určité záruky vzhľadom na jeho obsah psychotropných látok.

(29)

S cieľom zaručiť právnu istotu a objasniť špecifické situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu základných platieb, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu základných platieb v prípade dedičstva a predpokladaného dedičstva, dedičstva, ktoré je v prenájme, zmeny právneho postavenia alebo názvu, prevodu platobných nárokov, v prípade zlúčenia alebo rozdelenia poľnohospodárskeho podniku a v prípade zmluvného ustanovenia týkajúceho sa práva na získanie platobných nárokov v prvom roku pridelenia platobných nárokov. Uvedené delegovanie právomoci by sa navyše malo vzťahovať aj pravidlá výpočtu hodnoty a počtu alebo zmeny hodnoty platobných nárokov v súvislosti s prideľovaním platobných nárokov vrátane pravidiel týkajúcich sa možnosti predbežnej hodnoty a predbežného počtu alebo predbežného zvýšenia platobných nárokov pridelených na základe žiadosti poľnohospodára, podmienok stanovenia predbežnej a konečnej hodnoty a predbežného a konečného počtu platobných nárokov a pravidiel týkajúcich sa prípadov, keď by predajná alebo nájomná zmluva mohla ovplyvniť pridelenie platobných nárokov. Uvedené delegovanie právomoci by sa tiež malo vzťahovať na pravidlá stanovenia a výpočtu hodnoty a počtu platobných nárokov získaných z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv; pravidlá zmeny jednotkovej hodnoty platobných nárokov v prípade častí platobných nárokov a prevodu platobných nárokov bez pôdy. Okrem toho by sa uvedené delegovanie právomoci malo vzťahovať aj na kritériá na prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí nedostávali priame platby v roku 2013, alebo podľa využívania národnej rezervy alebo regionálnych rezerv; kritériá na uplatnenie obmedzení počtu platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť; a kritériá na stanovenie koeficientu zníženia v súvislosti s premenou určitých trvalých trávnych porastov na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

(30)

S cieľom zaistiť riadne spravovanie platobných nárokov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá pre obsah nahlásenia a pre požiadavky na aktiváciu platobných nárokov.

(31)

S cieľom chrániť verejné zdravie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa poskytovanie platieb podmieňuje používaním certifikovaných osív určitých odrôd konope, a vymedzenia postupu určovania odrôd konope a overovania obsahu tetrahydrokanabinolu v nich.

(32)

Vzhľadom na značné administratívne, technické a logistické ťažkosti, ktoré pre členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 predstavuje prechod na režim základných platieb, by sa týmto členským štátom malo umožniť uplatňovať režim jednotnej platby na plochu na účely poskytovania základných platieb počas ďalšieho prechodného obdobia, a to najneskôr do konca roka 2020. Ak sa členský štát rozhodne zaviesť režim základných platieb do roku 2018, môže sa rozhodnúť pre rozlíšenie platieb v rámci režimu jednotnej platby na plochu podľa úrovne určitých platieb poskytnutých v roku 2014 v rámci režimu osobitnej podpory a režimu oddelených platieb stanovených v nariadení (ES) č. 73/2009, alebo v prípade Cypru v rámci odvetvových finančných krytí pre prechodnú vnútroštátnu pomoc.

(33)

S cieľom zaručiť ochranu práv prijímateľov a spresniť špecifické situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu jednotnej platby na plochu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu jednotnej platby na plochu.

(34)

V členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby na plochu, ktorým sa povolilo poskytovať prechodnú vnútroštátnu pomoc, táto pomoc zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o podporu príjmov poľnohospodárov v osobitných sektoroch. Z toho dôvodu a s cieľom vyhnúť sa náhlemu a podstatnému poklesu podpory od roku 2015 v tých sektoroch, ktoré do roku 2014 dostávali prechodnú vnútroštátnu pomoc, je vhodné, aby sa v týchto členských štátoch ustanovila možnosť poskytovať uvedenú pomoc ako doplnok k režimu jednotnej platby na plochu. S cieľom zabezpečiť kontinuitu podpory s prechodnou vnútroštátnou pomocou, ktorá sa doteraz poskytla, je vhodné obmedziť podmienky na tie, ktoré sa na uvedené druhy pomoci uplatňovali v roku 2013, alebo v prípade Bulharska a Rumunska na doplnkové vnútroštátne priame platby, schválené Komisiou na žiadosť členských štátov. Na to, aby sa zabezpečilo neustále znižovanie úrovní pomoci a zabezpečila sa ich zlučiteľnosť s konvergenčným mechanizmom, je tiež vhodné obmedziť maximálnu výšku pomoci pre jednotlivé sektory v porovnaní s ich úrovňou v roku 2013.

(35)

Mali by sa ustanoviť osobitné pravidlá pre prvé prideľovanie a pre výpočet hodnoty platobných nárokov, keď členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu podľa tohto nariadenia, zavedú režim základných platieb. S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod medzi uvedenými režimami by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ďalšie pravidlá v súvislosti so zavádzaním režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu.

(36)

Vzhľadom na to, že jednotková podpora pre poľnohospodárov s menšími podnikmi musí byť postačujúca na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov, členské štáty by mali mať možnosť prerozdeliť priamu podporu medzi poľnohospodárov tak, že im poskytnú mimoriadnu platbu na prvé hektáre.

(37)

Jedným z cieľov novej SPP je zlepšenie ekologickej stránky prostredníctvom povinnej zložky priamych platieb týkajúcej sa ekologizácie, čím sa podporia poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uplatniteľné v celej Únii. Na tento účel by členské štáty mali použiť časť svojho vnútroštátneho stropu na priame platby, aby k základným platbám poskytli ročné platby na povinné postupy poľnohospodárov, v rámci ktorých sa môže zohľadniť vnútorná konvergencia v členskom štáte alebo regióne a ktorých prioritou je plnenie cieľov politiky v oblasti klímy a politiky v oblasti životného prostredia. Uvedené postupy mali mať podobu jednoduchých, všeobecných, nezmluvných a ročných aktivít, ktoré sú nad rámec krížového plnenia a ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, ako napríklad diverzifikácia plodín, zachovanie trvalého trávneho porastu, ktorý zahŕňa aj tradičné sady, kde sú ovocné stromy riedko vysadené na trávnatom poraste, a zriadenie oblastí ekologického záujmu. Na účely lepšieho dosahovania cieľov ekologizácie a umožnenia jeho účinnej správy a kontroly by sa takéto postupy mali uplatňovať na celú plochu podniku, na ktorú možno poskytnúť podporu. Povinná povaha uvedených postupov by sa mala týkať aj poľnohospodárov, ktorých podniky sa čiastočne alebo celkom nachádzajú na územiach sústavy Natura 2000, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 92/43/EHS (13) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (14), alebo v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (15), a to za predpokladu, že uvedené postupy sú zlučiteľné s cieľmi uvedených smerníc.

(38)

Vzhľadom na uznaný environmentálny prínos systémov ekologického poľnohospodárstva by poľnohospodári pre tie jednotky svojich podnikov, pri ktorých spĺňajú podmienky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 (16), mali využívať výhody vyplývajúce zo zložky týkajúcej sa ekologizácie bez toho, aby museli spĺňať akékoľvek iné povinnosti.

(39)

Nesplnenie zložky týkajúcej sa ekologizácie by viedlo k sankciám na základe nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

(40)

V záujme zohľadnenia rôznorodosti poľnohospodárskych systémov a rozličných situácií v oblasti životného prostredia v celej Únii existuje dôvod uznať okrem troch ekologizačných postupov ustanovených v tomto nariadení aj postupy v rámci agro-environmentálnych opatrení súvisiacich s klímou či systémov certifikácie, ktoré sú podobné ekologizácii a ktoré predstavujú rovnocenný alebo väčší prínos pre klímu a životné prostredie. Tieto postupy by sa z dôvodov právnej jasnosti mali ustanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu. Členské štáty by mali rozhodnúť, či poľnohospodárom umožnia využívať rovnocenné postupy a ekologizačné opatrenia ustanovené v tomto nariadení s cieľom vyžadovať od nich dodržiavanie najvhodnejších postupov na dosiahnutie cieľov opatrenia, pričom o svojich rozhodnutiach by mali informovať Komisiu. Komisia by z dôvodov právnej istoty mala posúdiť, či sa na postupy v rámci oznámených rovnocenných opatrení vzťahuje príloha. Ak má Komisia za to, že tomu tak nie je, mala by to oznámiť zodpovedajúcim spôsobom členským štátom prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého bez toho, aby sa uplatňovalo nariadenie (EÚ) č. 182/2011. V snahe umožniť jednoduchšie uplatňovanie rovnocenných postupov a na účely kontroly by sa mali ustanoviť pravidlá týkajúce sa plošnej pôsobnosti rovnocenných opatrení, pričom sa zohľadnia osobitosti agroenvironmentálnych-klimatických opatrení a systémov certifikácie. S cieľom zabezpečiť náležité uplatňovanie rovnocenných postupov a zabrániť dvojitému financovaniu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty na účely doplnenia postupov do zoznamu rovnocenných postupov, stanovenia požiadaviek pre národné alebo regionálne certifikačné systémy a prípadne stanovenia podrobných pravidiel na výpočet príslušných súm.

(41)

Pri vykonávaní povinností súvisiacich s diverzifikáciou plodín by sa mala zohľadniť obtiažnosť diverzifikácie pre malé poľnohospodárske podniky, ale stále by sa nimi mal dosahovať pokrok pri dosahovaní environmentálneho prínosu a predovšetkým zlepšovanie kvality pôdy. Mali by sa ustanoviť výnimky pre poľnohospodárske podniky, ktoré už spĺňajú ciele diverzifikácie plodín tým, že ich do značnej miery pokrýva trávny porast alebo pôda ležiaca úhorom, pre špecializované poľnohospodárske podniky každoročne striedajúce svoje pozemky alebo poľnohospodárske podniky, pre ktoré by bolo zavedenie tretej plodiny z dôvodu ich geografickej polohy príliš náročné. S cieľom zaistiť, aby sa povinnosti uvedené v opatrení na diverzifikáciu plodín uplatňovali proporčným a nediskriminačným spôsobom a aby priniesli environmentálnu pridanú hodnotu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o uznávanie ďalších rodov a druhov a určovanie pravidiel týkajúcich sa uplatňovania presného výpočtu podielov rôznych plodín.

(42)

Na účely environmentálneho prínosu trvalého trávneho porastu a najmä sekvestrácie uhlíka by sa malo zaviesť ustanovenie týkajúce sa zachovania trvalého trávneho porastu. Táto ochrana by mala spočívať v zákaze orby a premeny v oblastiach sústavy Natura 2000, ktoré sú najcitlivejšie z hľadiska životného prostredia, na ktoré sa vzťahujú smernice 92/43/EHS a 2009/147/ES, a vo všeobecnejšej ochrane proti premene na iné využitie na základe podielu trvalého trávneho porastu. Členské štáty by mali byť splnomocnené vymedziť ďalšie oblasti citlivé z hľadiska životného prostredia, na ktoré sa nevzťahujú uvedené smernice. Okrem toho by sa mali rozhodnúť, na akej územnej úrovni by sa mal uvedený podiel uplatňovať. S cieľom zabezpečiť účinnú ochranu trvalého trávneho porastu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty na účely vymedzenia rámca pre určovanie trvalého trávneho porastu zo strany členských štátov, na ktorý sa nevzťahuje smernica 92/43/EHS ani smernica 2009/147/ES.

(43)

S cieľom zabezpečiť správne určenie a zachovanie podielu trvalého trávneho porastu na celkovej poľnohospodárskej ploche by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podrobných metód na určovanie tohto podielu, podrobných pravidiel týkajúcich sa zachovania trvalého trávneho porastu a príslušného časového rámca týkajúceho sa povinnosti jednotlivých poľnohospodárov pôdu opäť premeniť.

(44)

Mali by sa zriadiť oblasti ekologického záujmu najmä s cieľom chrániť a zlepšiť biodiverzitu v poľnohospodárskych podnikoch. Oblasti ekologického záujmu by preto mali pozostávať z oblastí s priamym vplyvom na biodiverzitu, ako napríklad pôda ležiaca úhorom, krajinné prvky, terasy, nárazníkové zóny, zalesnené oblasti a agro-lesnícke plochy, alebo s nepriamym vplyvom na biodiverzitu prostredníctvom zníženého používania vstupov v poľnohospodárskom podniku, ako napríklad oblasti pokryté medziplodinami a zelenou zimnou pokrývkou. Pri vykonávaní povinností ustanovených v súvislosti s oblasťou ekologického záujmu by sa malo dbať na to, aby sa zabránilo neprimeranému zaťažovaniu malých poľnohospodárskych podnikov v porovnaní s dodatočným zlepšením environmentálneho prínosu. Mali by sa ustanoviť výnimky pre poľnohospodárske podniky, ktoré už spĺňajú ciele týkajúce sa oblastí ekologického záujmu tým, že ich do značnej miery pokrýva trávny porast alebo pôda ležiaca úhorom. Výnimky by sa mali v prípade prevažne zalesnených členských štátoch ustanoviť aj pre poľnohospodárov, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v oblastiach s prírodnými prekážkami v určitých prevažne zalesnených oblastiach, kde existuje vysoké riziko opúšťania pôdy. Pre členské štáty a poľnohospodárov by sa mala okrem toho ustanoviť možnosť splniť uvedenú povinnosť na regionálnej alebo kolektívnej úrovni s cieľom získať priľahlé oblasti ekologického záujmu, ktoré majú väčší prínos pre životné prostredie. Členské štáty by v záujme zjednodušenia mali mať možnosť štandardizovať určovanie veľkosti oblastí ekologického záujmu.

(45)

S cieľom zabezpečiť, aby sa zriadili oblasti ekologického záujmu efektívne a jednotne, a so zreteľom na osobitosti členských štátov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie ďalších kritérií na určovanie toho, či oblasti spĺňajú podmienky oblastí ekologického záujmu; uznávanie iných typov oblastí ekologického záujmu; stanovenie konverzných a váhových koeficientov pre určité typy oblastí ekologického záujmu; stanovenie pravidiel, podľa ktorých majú členské štáty vykonávať časť oblasti ekologického záujmu na regionálnej úrovni; stanovenie pravidiel kolektívneho plnenia povinnosti držby oblastí ekologického záujmu poľnohospodárskymi podnikmi v tesnej blízkosti; definovanie rámca pre kritériá určovania takejto tesnej blízkosti, ktoré majú určiť členské štáty; a stanovenie metód určovania podielu lesa na poľnohospodárskej pôde. Komisia by pri dopĺňaní ďalších typov oblastí ekologického záujmu mala zabezpečiť, aby sa zameriavali na zlepšovanie všeobecnej environmentálnej výkonnosti podniku, najmä pokiaľ ide o biodiverzitu, zlepšovanie kvality pôdy a vody, ochranu krajiny a plnenie cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene.

(46)

S cieľom podporiť udržateľný rozvoj poľnohospodárstva v oblastiach s osobitnými prírodnými prekážkami by členské štáty mali mať možnosť použiť časť svojich stropov pre priame platby, aby všetkým poľnohospodárom činným v týchto oblastiach, alebo v niektorých z týchto oblastí, ak tak rozhodne členský štát, poskytli okrem základnej platby aj ročnú platbu na plochu. Uvedená platba by nemala nahrádzať podporu poskytovanú na základe programov rozvoja vidieka a nemala by sa poskytovať poľnohospodárom v oblastiach, ktoré boli určené v súlade s nariadením (ES) č. 1698/2005, ale neboli určené v súlade s nariadením (EÚ) č. 1305/2013.

(47)

Zavádzanie a rozvoj nových hospodárskych činností v odvetví poľnohospodárstva je pre mladých poľnohospodárov finančne náročné a predstavuje prvok, ktorý by sa mal zvážiť pri prideľovaní a smerovaní priamych platieb. Tento rozvoj je pre konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora v Únii zásadný, a preto by sa mala zaviesť podpora príjmov mladých poľnohospodárov začínajúcich s vykonávaním poľnohospodárskych činností, s cieľom uľahčiť mladým poľnohospodárom zakladanie podnikov a ich štrukturálne úpravy po počiatočnom založení. Členské štáty by mali použiť na tento účel časť svojich vnútroštátnych stropov určených na priame platby na poskytnutie ročnej platby mladým poľnohospodárom navyše k základnej platbe. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodovať o metóde výpočtu uvedenej platby a ak je súčasťou tejto metódy povinnosť stanoviť limit platby na poľnohospodára, takýto limit sa má stanoviť so zreteľom na všeobecné zásady práva Únie. Keďže uvedená platba by mala byť určená len na počiatočné obdobie podnikania a nemala by sa z nej stať prevádzková pomoc, táto platba by sa mala poskytovať počas obdobia najviac piatich rokov a mala by byť k dispozícii mladým poľnohospodárom, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou a ktorí majú v roku prvého podania žiadosti v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu najviac 40 rokov.

(48)

S cieľom zaručiť ochranu práv prijímateľov a zabrániť diskriminácii medzi nimi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o určovanie podmienok, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za oprávnenú na prijatie platby pre mladých poľnohospodárov.

(49)

V jasne stanovených prípadoch by mali mať členské štáty možnosť použiť časť svojich vnútroštátnych stropov na priame platby na účely viazanej podpory v určitých sektoroch alebo regiónoch. Zdroje, ktoré možno použiť na akúkoľvek viazanú podporu, by sa mali obmedziť na primeranú úroveň, pričom by sa poskytnutie tejto podpory malo umožniť v členských štátoch, v ich konkrétnych sektoroch alebo regiónoch, ktoré čelia osobitnej situácii a v ktorých sú osobitné druhy poľnohospodárskej činnosti alebo osobitné poľnohospodárske sektory obzvlášť dôležité z hospodárskych, environmentálnych a/alebo sociálnych dôvodov. Členské štáty by mali mať možnosť využiť na túto podporu až 8 % svojho vnútroštátneho stropu alebo 13 %, ak ich úroveň viazanej podpory aspoň v jednom roku za obdobie 2010 – 2014 prekročí 5 %, alebo ak uplatňujú režim jednotnej platby na plochu do 31. decembra 2014. S cieľom zachovať samostatnosť sektora chovu zvierat, pokiaľ ide o bielkoviny, by sa navyše členským štátom, ktoré sa rozhodnú využiť aspoň 2 % svojho vnútroštátneho stropu na podporu produkcie bielkovinových plodín, malo povoliť zvýšiť uvedené percentuálne podiely až o dva percentuálne body. V riadne odôvodnených prípadoch, v ktorých sa preukázali určité citlivé potreby sektora alebo regiónu, a po schválení Komisiou by členským štátom malo byť umožnené použiť viac ako 13 % svojho vnútroštátneho stropu. V rámci alternatívy k uvedeným percentuálnym podielom sa členské štáty môžu rozhodnúť použiť na financovanie viazanej podpory až 3 milióny EUR ročne. Viazaná podpora by sa mala poskytovať len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne produkcie v príslušných sektoroch alebo regiónoch. Uvedená podpora by mala byť dostupná aj pre poľnohospodárov, ktorí sú k 31. decembru 2013 držiteľmi osobitných platobných nárokov pridelených na základe nariadenia (ES) č. 1782/2003 a nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktorí nemajú hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, potrebné na aktivovanie platobných nárokov. Pokiaľ ide o schvaľovanie dobrovoľnej viazanej podpory prekračujúcej 13 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného pre jednotlivé členské štáty, Komisia by naďalej mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty bez toho, aby uplatnila nariadenie (EÚ) č. 182/2011.

(50)

S cieľom zaistiť efektívne a cielené využívanie prostriedkov Únie a zabrániť dvojitému financovaniu v rámci iných podobných nástrojov podpory, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok poskytovania dobrovoľnej viazanej podpory, ako aj pravidiel týkajúcich sa jej súladu s ostatnými opatreniami Únie a kumulácie podpory.

(51)

S cieľom zabrániť akémukoľvek riziku narušenia produkcie v regiónoch produkujúcich bavlnu bola časť podpory sektora bavlny podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 naďalej spojená s pestovaním bavlny prostredníctvom osobitnej platby na plodinu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, pričom je potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory. Táto situácia by sa mala zachovať v súlade s cieľmi stanovenými v protokole č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k Aktu o pristúpení z roku 1979.

(52)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie a správu osobitnej platby na bavlnu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel a podmienok pri schvaľovaní pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu; pravidiel v súvislosti s podmienkami pre poskytovanie danej platby, požiadavkami na oprávnenosť a poľnohospodárskymi postupmi; kritérií schvaľovania medziodvetvových organizácií; povinností výrobcov; a pravidiel, ktorými sa riadi situácia, keď schválená medziodvetvová organizácia nespĺňa uvedené kritériá.

(53)

V kapitole 2 nariadenia Rady (ES) č. 637/2008 (17) sa požadovalo, aby každý členský štát, ktorý produkuje bavlnu, predložil Komisii buď každé štyri roky a po prvý raz do 1. januára 2009 návrh štvorročného programu reštrukturalizácie, alebo do 31. decembra 2009 jednotný návrh upraveného osemročného reštrukturalizačného programu. Zo skúseností vyplýva, že pre reštrukturalizáciu sektora bavlny by boli vhodnejšie iné opatrenia vrátane opatrení v rámci programov rozvoja vidieka financovaných na základe nariadenia (EÚ) č. 1305/2013. Takéto opatrenia by tiež umožnili lepšiu koordináciu s opatreniami v iných sektoroch. Mali by sa však rešpektovať nadobudnuté práva a legitímne očakávania podnikov, ktoré sa už do programov reštrukturalizácie zapojili. Preto by sa malo umožniť, aby sa v prebiehajúcich štvorročných alebo osemročných programoch pokračovalo až do konca bez možnosti predĺženia. Prostriedky dostupné zo štvorročných programov by sa potom mohli začleniť do dostupných prostriedkov Únie určených na opatrenia na rozvoj vidieka od roku 2014. Vzhľadom na programové obdobie by prostriedky dostupné po ukončení osemročných programov neboli užitočné v programoch rozvoja vidieka v roku 2018, a preto by bolo vhodnejšie presunúť ich do režimov podpory podľa tohto nariadenia, ako sa už stanovilo v nariadení (ES) č. 637/2008. Nariadenie (ES) č. 637/2008 sa preto 1. januára 2014 alebo 1. januára 2018 pre členské štáty zapojené do štvorročných alebo osemročných programov stane zastaraným a malo by sa preto zrušiť.

(54)

Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť jednoduchý a špecifický režim pre malých poľnohospodárov s cieľom znížiť administratívne náklady spojené s riadením a kontrolou priamej podpory. Na tento účel by sa malo členským štátom umožniť zaviesť buď paušálnu platbu, ktorá nahradí všetky priame platby, alebo platbu založenú na sume splatnej poľnohospodárom každý rok. Mali by sa zaviesť pravidlá zjednodušujúce formálne náležitosti, a to okrem iného znížením povinností uložených malým poľnohospodárom, napríklad pokiaľ ide o podávanie žiadostí o podporu, poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, krížové plnenie a kontrolu, ktoré sa ustanovujú v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, bez toho, aby sa ohrozilo splnenie celkových cieľov reformy, pričom je zrejmé, že na malých poľnohospodárov sa uplatňujú právne predpisy Únie uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1306/2013. Cieľom uvedeného režimu by mala byť podpora existujúcej poľnohospodárskej štruktúry malých poľnohospodárskych podnikov v Únii bez toho, aby sa tým bránilo vývoju smerom ku konkurencieschopnejším štruktúram. Z tohto dôvodu by sa prístup k tomuto režimu mal v zásade obmedziť na existujúce podniky. Účasť poľnohospodárov na režime by mala byť dobrovoľná. Avšak na ďalšie zvýšenie vplyvu režimu z hľadiska zjednodušenia by členské štáty mali mať možnosť zaradiť niektorých poľnohospodárov do režimu automaticky, pričom by mali mať možnosť z neho vystúpiť.

(55)

S cieľom zaručiť právnu istotu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok účasti na režime pre malých poľnohospodárov, ak sa situácia zúčastňujúceho sa poľnohospodára zmení.

(56)

V záujme zjednodušenia a s cieľom zohľadniť osobitné podmienky najvzdialenejších regiónov by sa priame platby v týchto regiónoch mali riadiť v rámci podporných programov stanovených nariadením (EÚ) č. 228/2013. V dôsledku toho by sa ustanovenia v tomto nariadení týkajúce sa základných platieb a súvisiacich platieb, viazanej podpory a režimu pre malých poľnohospodárov nemali uplatňovať na tieto regióny.

(57)

Na účel uplatňovania tohto nariadenia a na účel monitorovania, analyzovania a riadenia priamych platieb sú potrebné oznámenia od členských štátov. S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení a aby boli takéto oznámenia rýchle, účinné, presné, nákladovo efektívne a zlučiteľné s ochranou osobných údajov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie potrebných opatrení týkajúcich sa oznámení, ktoré majú členské štáty podávať Komisii, alebo na účely overovania, kontroly, monitorovania, hodnotenia a vykonávania auditu priamych platieb a na účely splnenia požiadaviek ustanovených v medzinárodných dohodách vrátane požiadaviek na oznamovanie vyplývajúcich z uvedených dohôd, a pokiaľ ide o ďalšie pravidlá týkajúce sa povahy a typu informácií, ktoré sa majú oznamovať, kategórií spracúvaných údajov a maximálnej doby ich uchovávania, prístupových práv k informáciám alebo informačným systémom a podmienok uverejňovania informácií.

(58)

Osobné údaje, ktoré sa zhromažďujú na účely uplatňovania priamych platieb, by sa mali spracúvať spôsobom, ktorý by týmto účelom zodpovedal. Mali by byť anonymné, v agregovanej podobe, keď sa spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia, a mali by sa chrániť v súlade s právom Únie týkajúcim sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov, najmä smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (18) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (19). Osoby, ktorých sa údaje týkajú, by mali byť informované o takomto spracúvaní a o svojich právach na ochranu údajov.

(59)

Konzultovalo sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 14. decembra 2011 (20).

(60)

S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod od ustanovení nariadenia (ES) č. 73/2009 na ustanovenia tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie opatrení potrebných na ochranu všetkých nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní poľnohospodárov.

(61)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nekalej súťaži alebo diskriminácii medzi poľnohospodármi by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: stanovenie sumy, ktorá sa má zahrnúť do osobitnej národnej odmínovacej rezervy pre Chorvátsko; stanovenie ročného vnútroštátneho stropu pre režim základných platieb; prijatie pravidiel týkajúcich sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov; prijatie opatrení týkajúcich sa vrátenia neaktivovaných platobných nárokov do národnej rezervy; prijatie spôsobov, akými sa má oznamovať prevod platobných nárokov vnútroštátnym orgánom a lehôt, v rámci ktorých sa také oznamovania musia uskutočniť; stanovenie ročného vnútroštátneho stropu pre režim jednotnej platby na plochu; prijatie pravidiel týkajúcich sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, ak členské štáty prejdú na režim základných platieb; stanovenie ročných stropov redistributívnych platieb. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(62)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nekalej súťaži alebo diskriminácii medzi poľnohospodármi by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o: prijatie pravidiel týkajúcich sa postupu pre oznamovanie zo strany členských štátov vrátane harmonogramov pre ich predloženie, a posudzovanie zo strany Komisie, pokiaľ ide o rovnocenné postupy; prijatie určitých limitov, v rámci ktorých sa povinnosť zachovania trvalého trávneho porastu považuje za splnenú; stanovenie ročného stropu pre platby za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie; stanovenie ročného stropu pre platby na oblasti s prírodnými prekážkami; stanovenie ročného stropu pre platby mladým poľnohospodárom. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(63)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nekalej súťaži alebo diskriminácii medzi poľnohospodármi by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o: stanovenie ročných stropov na dobrovoľnú viazanú podporu; prijatie pravidiel týkajúcich sa postupu posudzovania a schvaľovania rozhodnutí v rámci dobrovoľnej viazanej podpory; prijatie pravidiel týkajúcich sa postupu schvaľovania a oznamovania informácií výrobcom v súvislosti so schvaľovaním pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu; prijatie pravidiel týkajúcich sa výpočtu zníženia výšky osobitnej platby na bavlnu; prijatie pravidiel týkajúcich sa všeobecných požiadaviek a metód oznamovania a prijatie potrebných a odôvodniteľných opatrení na vyriešenie konkrétnych problémov v núdzovej situácii. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(64)

S cieľom vyriešiť naliehavé problémy vyskytujúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a zároveň zabezpečiť pokračovanie režimu priamych platieb by mala Komisia prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak v riadne odôvodnených prípadoch výnimočné okolnosti ovplyvňujú poskytovanie podpory a ohrozujú účinné vykonávanie platieb v rámci režimov podpory uvedených v tomto nariadení.

(65)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu prepojení tohto nariadenia s inými nástrojmi SPP, rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzených finančných zdrojov členských štátov v rozšírenej Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prostredníctvom viacročnej záruky financovania Úniou a zameraním sa na jasne vymedzené priority, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(66)

Vzhľadom na to, že nariadenie (ES) č. 73/2009 sa bude uplatňovať aj v roku 2014, toto nariadenie by sa vo všeobecnosti malo uplatňovať od 1. januára 2015. Ustanovenia tohto nariadenia o pružnosti medzi piliermi však poskytujú členským štátom možnosť prijať rozhodnutia a oznámiť ich Komisii do 31. decembra 2013. Okrem toho niektoré iné ustanovenia tohto nariadenia vyžadujú prijatie opatrení v roku 2014. Uvedené ustanovenia by sa preto mali uplatňovať od začiatku nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(67)

Z dôvodu naliehavosti prípravy bezproblémového vykonania plánovaných opatrení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa ustanovujú:

a)

spoločné pravidlá pre platby poskytované priamo poľnohospodárom na základe režimov podpory uvedených v prílohe I (ďalej len „priame platby“);

b)

osobitné pravidlá týkajúce sa:

i)

základnej platby pre poľnohospodárov (ďalej len „režim základnej platby“) a prechodného zjednodušeného režimu (ďalej len „režim jednotnej platby na plochu“);

ii)

dobrovoľnej prechodnej vnútroštátnej pomoci pre poľnohospodárov;

iii)

dobrovoľnej redistributívnej platby;

iv)

platieb pre poľnohospodárov dodržiavajúcich poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie;

v)

dobrovoľných platieb pre poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými prekážkami;

vi)

platieb pre mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť;

vii)

režimu dobrovoľnej viazanej podpory;

viii)

osobitnej platby na bavlnu;

ix)

dobrovoľného zjednodušeného režimu pre malých poľnohospodárov;

x)

rámca, v ktorom Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko môžu doplniť priame platby.

Článok 2

Zmena prílohy I

S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam režimov podpory uvedený v prílohe I, a to v takom rozsahu, ktorý je potrebný na zohľadnenie všetkých nových legislatívnych aktov o režimoch podpory, ktoré sa môžu prijať po prijatí tohto nariadenia.

Článok 3

Uplatňovanie na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori

Článok 11 sa neuplatňuje na regióny Únie uvedené v článku 349 ZFEÚ (ďalej len „najvzdialenejšie regióny“) a na priame platby poskytované na menších ostrovoch v Egejskom mori v súlade s nariadením (EÚ) č. 229/2013.

Hlavy III, IV a V tohto nariadenia sa neuplatňujú na najvzdialenejšie regióny.

Článok 4

Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie takejto skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti zmlúv, ako je vymedzená v článku 52 ZEÚ v spojení s článkami 349 a 355 ZFEÚ, a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť;

b)

„podnik“ sú všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;

c)

„poľnohospodárska činnosť“ je:

i)

produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych výrobkov vrátane zberu, dojenia a rozmnožovania zvierat, a chovu zvierat na poľnohospodárske účely,

ii)

udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravnej činnosti nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov na základe kritérií, ktoré stanovia členské štáty vychádzajúc z rámca stanoveného Komisiou, alebo

iii)

vykonávanie minimálnej činnosti na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, pričom túto činnosť vymedzia členské štáty;

d)

„poľnohospodárske výrobky“ sú produkty, s výnimkou produktov rybárstva, uvedené v prílohe I k zmluvám a bavlna;

e)

„poľnohospodárska plocha“ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pasienky alebo trvalé plodiny;

f)

„orná pôda“ je pôda obrábaná na pestovanie plodín alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ale ležiaca úhorom vrátane plochy vyňatej z produkcie v súlade s článkami 22, 23 a 24 nariadenia (ES) č. 1257/1999, s článkom 39 nariadenia (ES) č. 1698/2005 a s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o pôdu v skleníkoch, alebo pod trvalými alebo mobilnými krytmi;

g)

„trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu okrem trvalého trávneho porastu a trvalých pasienkov, ktoré zaberajú pôdu päť alebo viac rokov a opakovane produkujú úrodu vrátane škôlok a mladín s krátkodobým striedaním;

h)

„trvalý trávny porast a trvalé pasienky“ (spolu ďalej len „trvalý trávny porast“) predstavujú pôdu využívanú na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktorá nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť alebo viac rokov; môžu sem patriť aj iné druhy ako kry a/alebo stromy, ktoré sa môžu spásať, pod podmienkou, že trávy a iné rastlinné krmivá prevládajú, a tiež ak členské štáty rozhodnú, môže sem patriť pôda, ktorú možno spásať a ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov, pri ktorých trávy a iné rastlinné krmivo tradične na spásaných plochách neprevládajú;

i)

„trávy alebo iné rastlinné krmivá“ sú všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú bežne zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členskom štáte, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú využívané na spásanie zvieratami;

j)

„škôlky“ sú nasledovné plochy s mladými drevnatými rastlinami, ktoré sa pestujú vonku a sú určené na presadenie:

škôlky s viničom a vrúbľami,

škôlky ovocných stromov a bobuľovín,

škôlky okrasných rastlín,

komerčné škôlky s lesnými stromami s výnimkou tých, ktoré podnik pestuje v rámci lesa pre vlastné využitie,

škôlky so stromami a kríkmi na sadenie v záhradách, parkoch, popri cestách a na nábrežiach (napríklad rastliny na živé ploty, ružové kríky a iné okrasné kríky, okrasné ihličnany), vo všetkých prípadoch vrátane ich vrúbľov a mladých sadeníc;

k)

„mladina s krátkodobým striedaním“ predstavuje plochy vysadené druhmi stromov s číselným znakom KN 0602 90 41, ktoré vymedzia členské štáty a ktoré pozostávajú z drevnatých viacročných plodín, ktorých vrúble alebo výhonky zostávajú v zemi po zbere, pričom z nich nasledujúci rok vyrastú nové výhonky, a s maximálnym cyklom zberu, ktorý určia členské štáty;

l)

„predaj“ je predaj alebo akýkoľvek iný konečný prevod vlastníctva pôdy alebo platobných nárokov; nezahŕňa predaj pôdy v prípade, že sa pôda prevádza na orgány verejnej správy alebo na použitie vo verejnom záujme, pričom prevod sa uskutočňuje na iné ako poľnohospodárske účely;

m)

„prenájom“ je nájomná dohoda alebo podobná dočasná transakcia;

n)

„prevod“ je prenájom alebo predaj alebo dedičstvo či predpokladané dedičstvo pôdy alebo platobných nárokov, prípadne ich akýkoľvek iný konečný prevod; nezahŕňa navrátenie nárokov po uplynutí prenájmu.

2.   Členské štáty:

a)

stanovia kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť udržiavať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode ii);

b)

pokiaľ je to v členskom štáte vhodné, vymedzia minimálnu činnosť, ktorá sa má vykonávať na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode iii);

c)

vymedzia druhy stromov, ktoré možno považovať za mladinu s krátkodobým striedaním, a určia maximálny cyklus zberu pri týchto druhoch stromov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. k).

Členské štáty môžu rozhodnúť, že pôda, ktorú možno spásať a ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov, pri ktorých trávy a iné rastlinné krmivo tradične na spásaných plochách neprevládajú, sa má považovať za trvalý trávny porast, ako sa uvádza v odseku 1 písm. h).

3.   S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými stanoví:

a)

rámec, v ktorom majú členské štáty stanoviť kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť zachovania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode ii);

b)

rámec, v ktorom členské štáty vymedzia minimálne činnosti, ktoré sa majú vykonávať na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode iii);

c)

kritériá na určenie prevahy tráv a iných rastlinných krmív a kritériá na určenie zaužívaných miestnych postupov uvedených v odseku 1 písm. h).

HLAVA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PRIAMYCH PLATBÁCH

KAPITOLA 1

Spoločné pravidlá pre priame platby

Článok 5

Všeobecné ustanovenia o spoločnej poľnohospodárskej politike

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a ustanovenia prijaté podľa neho sa uplatňujú na režimy ustanovené v tomto nariadení.

Článok 6

Vnútroštátne stropy

1.   V prílohe II sa pre každý členský štát a na každý rok stanovia vnútroštátne stropy obsahujúce celkovú hodnotu všetkých pridelených platobných nárokov, národnej rezervy alebo regionálnych rezerv a stropov stanovených v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53.

Ak členský štát využije možnosť ustanovenú v článku 22 ods. 2, vnútroštátny strop stanovený pre tento členský štát na príslušný rok v prílohe II sa môže prekročiť o sumu vypočítanú v súlade s uvedeným odsekom.

2.   Odchylne od odseku 1 sa v prílohe II pre každý členský štát, ktorý uplatňuje režim jednotnej platby na plochu, a na každý rok stanoví vnútroštátny strop zahŕňajúci stropy stanovené v súlade s článkami 36, 42, 47, 49, 51 a 53.

3.   S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnymi celkovými sumami priamych platieb, ktoré je možné poskytnúť, vrátane výšky sumy vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú v súlade s článkom 14, a výšky sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 20 ods. 2 je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa prispôsobia vnútroštátne stropy uvedené v prílohe II.

Článok 7

Čisté stropy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, celková výška priamych platieb, ktoré je možné v členskom štáte poskytnúť podľa hláv III, IV a V za kalendárny rok, nepresiahne po uplatnení článku 11 zodpovedajúci strop stanovený v prílohe III.

Ak by celková výška priamych platieb, ktoré sa majú poskytnúť v členskom štáte, prekročila strop stanovený v prílohe III, uvedený členský štát lineárne zníži výšky všetkých priamych platieb s výnimkou priamych platieb poskytnutých na základe nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

2.   Pre každý členský štát a za každý kalendárny rok sa ako podpora Únie na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sprístupní odhadovaný produkt zníženia platieb podľa článku 11 (ktorý predstavuje rozdiel medzi vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II, ku ktorému sa pripočíta suma, ktorá je k dispozícii v súlade s článkom 58, a čistým stropom stanoveným v prílohe III).

3.   S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnou celkovou výškou priamych platieb, ktorú je možné poskytnúť, vrátane výšky vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú podľa článku 14, je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa prispôsobia stropy uvedené v prílohe III.

Článok 8

Finančná disciplína

1.   Miera úprav určená v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa uplatňuje len na priame platby nad 2 000 EUR, ktoré sa poľnohospodárom majú poskytnúť v príslušnom kalendárnom roku.

2.   V dôsledku postupného zavedenia priamych platieb ustanoveného v článku 16 sa odsek 1 tohto článku vzťahuje na Bulharsko a Rumunsko od 1. januára 2016.

V dôsledku postupného zavedenia priamych platieb ustanoveného v článku 17 sa odsek 1 tohto článku vzťahuje na Chorvátsko od 1. januára 2022.

3.   S cieľom zaručiť správne uplatňovanie úprav priamych platieb so zreteľom na finančnú disciplínu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa základu na výpočet znížení, ktoré majú členské štáty uplatňovať na poľnohospodárov podľa odseku 1 tohto článku.

4.   V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť mieru úprav uvedenú v odseku 1 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie najvyššieho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

Článok 9

Aktívny poľnohospodár

1.   Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktorých poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie a ktoré na uvedených plochách nevykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členské štáty vymedzili v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b).

2.   Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.

Členské štáty môžu podľa potreby na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že doplnia zoznam uvedený v prvom pododseku o ďalšie podobné nepoľnohospodárske typy podnikania alebo činnosti, a následne sa môžu rozhodnúť ktorékoľvek z takýchto doplnení vypustiť.

Osoba alebo skupina osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti prvého alebo druhého pododseku, sa však považuje za aktívneho poľnohospodára, ak vo forme požadovanej členskými štátmi poskytne overiteľný dôkaz, ktorým preukáže ktorúkoľvek z týchto skutočností:

a)

že ročná výška priamych platieb je aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii;

b)

že jej poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné;

c)

že jej hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti.

3.   Členské štáty sa okrem odsekov 1 a 2 môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že priame platby sa neposkytnú fyzickým alebo právnickým osobám, alebo skupinám fyzických alebo právnických osôb:

a)

ktorých poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti; a/alebo

b)

ktorých hlavnou činnosťou alebo podnikateľským cieľom nie je výkon poľnohospodárskej činnosti.

4.   Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na poľnohospodárov, ktorí v predchádzajúcom roku dostali priame platby nepresahujúce určitú sumu. O tejto sume rozhodujú členské štáty na základe objektívnych kritérií, ako napr. ich národné alebo regionálne charakteristiky, a jej výška nesmie byť vyššia než 5 000 EUR.

5.   S cieľom zaručiť ochranu práv poľnohospodárov je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa určia:

a)

kritériá na stanovenie prípadov, keď sa poľnohospodárska plocha poľnohospodára bude považovať prevažne za plochu prirodzene ponechanú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie;

b)

kritériá na stanovenie rozlíšenia medzi príjmami z poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych činností;

c)

kritériá na stanovenie výšky priamych platieb uvedených v odsekoch 2 a 4, ktoré sa osobitne týkajú priamych platieb v prvom roku pridelenia platobných nárokov v prípade, že hodnota platobných nárokov ešte nie je definitívne stanovená, ako aj kritériá, ktoré sa osobitne týkajú priamych platieb pre nových poľnohospodárov;

d)

kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby na účely odsekov 2 a 3 preukázali, že ich poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné a že ich hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti.

6.   Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2014 každé rozhodnutie uvedené v odsekoch 2, 3 alebo 4 a v prípade zmien do dvoch týždňov od dátumu prijatia každého pozmeňujúceho rozhodnutia.

Článok 10

Minimálne požiadavky na získanie priamych platieb

1.   Členské štáty rozhodnú, v ktorom z nasledujúcich prípadov neposkytnú priame platby poľnohospodárovi:

a)

ak celková výška priamych platieb, ktoré sú požadované alebo sa majú poskytnúť pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v danom kalendárnom roku, je menej ako 100 EUR;

b)

ak plocha podniku, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorú sa požadujú alebo sa majú poskytnúť priame platby pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, je menej ako jeden hektár.

2.   S cieľom zohľadniť štruktúru svojich poľnohospodárskych sektorov môžu členské štáty upraviť prahové hodnoty stanovené v odseku 1 písm. a) a b) v rozsahu uvedenom v prílohe IV.

3.   Ak sa členský štát rozhodol uplatniť prahovú hodnotu pre plochu podľa odseku 1 písm. b), písmeno a) uvedeného odseku sa bez ohľadu na to uplatní na tých poľnohospodárov, ktorým sa poskytuje viazaná podpora na zvieratá uvedená v hlave IV a ktorí majú menej hektárov, ako je prahová hodnota pre plochu.

4.   Dotknuté členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori neuplatnia odsek 1.

5.   V Bulharsku a Rumunsku sa na rok 2015 požadovaná suma alebo suma, ktorá sa má poskytnúť, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), vypočíta na základe príslušnej sumy stanovenej v prílohe V bode A.

V Chorvátsku sa na roky 2015 – 2021 požadovaná suma alebo suma, ktorá sa má poskytnúť, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), vypočíta na základe sumy stanovenej v prílohe VI bode A.

Článok 11

Znižovanie platieb

1.   Členské štáty znížia výšku priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť podľa hlavy III kapitoly 1 pre daný kalendárny rok najmenej o 5 % v tej časti sumy, ktorá prekračuje 150 000 EUR.

2.   Pred uplatnením odseku 1 môžu členské štáty odpočítať mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním, od sumy priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť v danom kalendárnom roku podľa hlavy III kapitoly 1. V prípade, že nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa miezd, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil, použijú sa najnovšie dostupné údaje.

3.   Ak sa členský štát rozhodne poskytnúť poľnohospodárovi redistributívnu platbu podľa hlavy III kapitoly 2 a použiť na tento účel viac ako 5 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, daný členský štát sa môže rozhodnúť neuplatňovať tento článok.

Ak sa členský štát rozhodne poskytnúť poľnohospodárom redistributívnu platbu podľa hlavy III kapitoly 2 a uplatňovanie maximálnych limitov stanovených v článku 41 ods. 4 mu bráni použiť na tento účel viac než 5 % z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, daný členský štát sa môže rozhodnúť neuplatňovať tento článok.

4.   Poľnohospodárom, u ktorých sa zistilo, že po 18. októbri 2011 umelo vytvárali podmienky s cieľom vyhnúť sa účinkom tohto článku, sa neposkytnú žiadne výhody v podobe vyňatia zo znižovania platieb.

5.   V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť zníženie uvedené v odseku 1 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

6.   Členské štáty Komisii do 1. augusta 2014 oznámia rozhodnutia, ktoré prijali v súlade s týmto článkom, a každý odhadovaný produkt znižovania na roky 2015 až 2019.

Článok 12

Viacero nárokov

Plocha zodpovedajúca počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, v súvislosti s ktorou podal poľnohospodár žiadosť o základnú platbu podľa hlavy III kapitoly 1, môže byť predmetom žiadosti o akúkoľvek ďalšiu priamu platbu, ako aj o akúkoľvek ďalšiu pomoc, na ktorú sa toto nariadenie nevzťahuje, ak nie je v tomto nariadení výslovne ustanovené inak.

Článok 13

Štátna pomoc

Odchylne od článku 211 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (21) sa na platby, ktoré uskutočnili členské štáty v súlade s týmto nariadením, neuplatňujú články 107, 108 a 109 ZFEÚ.

Článok 14

Pružnosť medzi piliermi

1.   Členské štáty môžu do 31. decembra 2013 rozhodnúť, že ako dodatočnú podporu sprístupnia až do výšky 15 % svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárny rok 2014 stanovených v prílohe VIII k nariadeniu (ES) č. 73/2009 a svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárne roky 2015 až 2019 stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na poskytovanie priamych platieb.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa Komisii oznámi do 31. decembra 2013. V rozhodnutí sa stanoví percentuálny podiel uvedený v uvedenom pododseku, ktorý môže byť v jednotlivých kalendárnych rokoch rozdielny.

Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v prvom pododseku s ohľadom na kalendárny rok 2014, môžu do 1. augusta 2014 prijať uvedené rozhodnutie, pokiaľ ide o kalendárne roky 2015 až 2019. Členské štáty Komisii oznámia každé takéto rozhodnutie do uvedeného dátumu.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že prehodnotia rozhodnutia uvedené v tomto odseku s účinnosťou od kalendárneho roku 2018. Výsledkom akékoľvek rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zníženie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým a tretím pododsekom. Všetky rozhodnutia založené na takomto prehodnotení oznámia členské štáty Komisii do 1. augusta 2017.

2.   Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v odseku 1, sa môžu do 31. decembra 2013 rozhodnúť, že ako priame platby sprístupnia až 15 %, alebo v prípade Bulharska, Estónska, Španielska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Fínska, Švédska a Spojeného kráľovstva až 25 % sumy vyčlenenej na podporu opatrení v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV v období 2015 – 2020, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na podporné opatrenia v rámci programov na rozvoj vidieka.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa Komisii oznámi do 31. decembra 2013. V uvedenom rozhodnutí sa stanoví percentuálny podiel uvedený v uvedenom pododseku, ktorý môže byť rozdielny v jednotlivých kalendárnych rokoch.

Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v prvom pododseku na rozpočtový rok 2015, môžu do 1. augusta 2014 prijať uvedené rozhodnutie, pokiaľ ide o rozpočtové roky 2016 až 2020. Všetky takéto rozhodnutia oznámia členské štáty Komisii do uvedeného dátumu.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že prehodnotia rozhodnutia uvedené v tomto odseku s účinnosťou pre rozpočtové roky 2019 a 2020. Výsledkom každého rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zvýšenie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým a tretím pododsekom. Všetky rozhodnutia založené na takomto prehodnotení oznámia členské štáty Komisii do 1. augusta 2017.

Článok 15

Preskúmanie

Režimy podpory uvedené v prílohe I sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté prípadné preskúmanie, ktoré sa realizuje kedykoľvek na základe hospodárskeho vývoja a rozpočtovej situácie. Toto preskúmanie môže viesť k prijatiu legislatívnych aktov, delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ alebo vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ.

KAPITOLA 2

Ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko

Článok 16

Postupné zavádzanie priamych platieb v Bulharsku a Rumunsku

Pre Bulharsko a Rumunsko sa stropy stanovené v súlade s článkami 42, 47, 49, 51, 53 a 65 na rok 2015 stanovia na základe sumy stanovenej v prílohe V bode A.

Článok 17

Postupné zavádzanie priamych platieb v Chorvátsku

V Chorvátsku sa priame platby zavedú v súlade s týmto harmonogramom prírastkov vyjadrených ako percentuálny podiel zodpovedajúcej výšky priamych platieb, ako sa bude uplatňovať od roku 2022:

 

25 % v roku 2013,

 

30 % v roku 2014,

 

35 % v roku 2015,

 

40 % v roku 2016,

 

50 % v roku 2017,

 

60 % v roku 2018,

 

70 % v roku 2019,

 

80 % v roku 2020,

 

90 % v roku 2021,

 

100 % od roku 2022.

Článok 18

Doplnkové vnútroštátne priame platby a priame platby v Bulharsku a Rumunsku

1.   V roku 2015 môžu Bulharsko a Rumunsko využívať vnútroštátne priame platby s cieľom doplniť platby poskytnuté v rámci režimu základných platieb uvedeného v hlave III kapitole 1 oddieloch 1, 2 a 3. Celková výška uvedených platieb neprekročí príslušnú sumu stanovenú v prílohe V bode B.

2.   V roku 2015 môže Bulharsko využívať vnútroštátne priame platby s cieľom doplniť platby poskytnuté v rámci režimu osobitnej platby na bavlnu uvedeného v hlave IV kapitole 2. Celková výška uvedených platieb neprekročí sumu stanovenú v prílohe V bode C.

3.   Doplnkové vnútroštátne priame platby sa udeľujú v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

Článok 19

Doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko

1.   Chorvátsko môže v prípade potreby doplniť akýkoľvek režim podpory zo zoznamu v prílohe I pod podmienkou, že to schváli Komisia.

2.   Suma doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, ktorá sa môže poskytnúť v určitom roku a na určitý režim podpory, je obmedzená konkrétnym finančným krytím. Toto finančné krytie sa stanoví ako rozdiel medzi:

a)

výškou priamej podpory, ktorá je k dispozícii pre dotknutý režim podpory po úplnom zavedení priamych platieb v súlade s článkom 17 na kalendárny rok 2022, a

b)

výškou priamej podpory, ktorá je v príslušnom kalendárnom roku k dispozícii pre dotknutý režim podpory na základe uplatňovania harmonogramu prírastkov v súlade s článkom 17.

3.   Celková výška poskytnutých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb nepresahuje strop stanovený v prílohy VI bode B na zodpovedajúci kalendárny rok.

4.   Na základe objektívnych kritérií a po schválení Komisiou môže Chorvátsko rozhodnúť o výške doplnkových vnútroštátnych priamych platbách, ktoré poskytne.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa schvália platby podľa tohto článku, uvedú príslušné režimy podpory a vymedzí výšku, do akej sa doplnkové vnútroštátne priame platby môžu vyplatiť.

Pokiaľ ide o doplnkové vnútroštátne priame platby, ktoré majú doplniť dobrovoľnú viazanú podporu uvedenú v hlave IV kapitole 1, vo vykonávacích aktoch sa uvádzajú aj konkrétne typy hospodárenia alebo konkrétne poľnohospodárske sektory uvedené v článku 52 ods. 3, na ktoré sa doplnkové vnútroštátne priame platby môžu vzťahovať.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3.

6.   Podmienky oprávnenosti na doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko sú rovnaké ako podmienky oprávnenosti na podporu v rámci zodpovedajúceho režimu podpory v súlade s týmto nariadením.

7.   Na doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko sa vzťahujú všetky úpravy, ktoré môžu byť na základe vývoja SPP potrebné. Poskytujú sa v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

8.   Chorvátsko predloží správu s informáciami o opatreniach na vykonanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb do 30. júna roka, ktorý nasleduje po ich vykonaní. V správe uvedie aspoň:

a)

akékoľvek zmeny situácie, ktoré majú vplyv na doplnkové vnútroštátne priame platby;

b)

pre každú doplnkovú vnútroštátnu priamu platbu počet prijímateľov a celkovú sumu poskytnutých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, ako aj údaje o hektároch a počte zvierat alebo iných jednotkách, na ktoré sa uvedená doplnková vnútroštátna priama platba poskytla;

c)

správu o kontrolných opatreniach uplatňovaných v súvislosti s poskytnutými doplnkovými vnútroštátnymi priamymi platbami.

Článok 20

Osobitná národná odmínovacia rezerva pre Chorvátsko

1.   Od roku 2015 Chorvátsko každoročne do 31. januára informuje Komisiu o oblastiach, ktoré sa určia v súlade s článkom 57a ods. 10 nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktoré sa v predchádzajúcom kalendárnom roku začali opätovne využívať na poľnohospodárske činnosti.

Chorvátsko takisto oznamuje Komisii počet platobných nárokov, ktoré sú k dispozícii pre poľnohospodárov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, ako aj sumu, ktorá sa k tomuto rovnakému dátumu z osobitnej národnej odmínovacej rezervy ešte nevyužila.

Oznámenia stanovené v prvom a druhom pododseku sa prípadne predkladajú za jednotlivé regióny vymedzené v súlade s článkom 23 ods. 1 tohto nariadenia.

2.   Pri úprave prílohy II podľa článku 6 ods. 3 Komisia každoročne vypočíta sumu, ktorá sa má pripočítať k sumám stanoveným pre Chorvátsko v uvedenej prílohe, s cieľom financovať podporu, ktorá sa má poskytovať v rámci režimov uvedených v prílohe I pre oblasti uvedené v odseku 1 tohto článku. Táto suma sa vypočíta na základe údajov, ktoré Chorvátsko oznámi v súlade s odsekom 1 tohto článku, a odhadovaného priemeru priamych platieb na hektár v Chorvátsku za príslušný rok.

Maximálna suma, ktorá sa pripočíta v súlade s prvým pododsekom na základe všetkých oblastí, ktoré Chorvátsko oznámi v súlade s odsekom 1 tohto článku do roku 2022, je 9 600 000 EUR a podlieha harmonogramu zavádzania priamych platieb v súlade s článkom 17. Výsledné maximálne ročné sumy sa uvádzajú v prílohe VII.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví časť sumy, ktorá sa má pripočítať v súlade s odsekom 2 a ktorú Chorvátsko zahrnie do osobitnej národnej odmínovacej rezervy s cieľom prideliť platobné nároky pre oblasti uvedené v odseku 1. Táto časť sa vypočíta na základe pomeru medzi stropom pre režim základných platieb a vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II pred zvýšením vnútroštátneho stropu v súlade s odsekom 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

4.   V období rokov 2015 až 2022 Chorvátsko využíva osobitnú národnú odmínovaciu rezervu na prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom na základe odmínovanej pôdy, ktorú poľnohospodári v danom roku nahlásili, ak:

a)

takáto pôda sa skladá z hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v zmysle článku 32 ods. 2 až 5;

b)

predmetná pôda sa opätovne začala využívať na poľnohospodárske činnosti počas predchádzajúceho kalendárneho roka; a

c)

táto pôda sa Komisii oznámila v súlade s odsekom 1 tohto článku.

5.   Hodnota platobných nárokov stanovených na základe tohto článku zodpovedá priemernej vnútroštátnej alebo regionálnej hodnote platobných nárokov v roku pridelenia v rámci sumy, ktorá je k dispozícii v osobitnej národnej odmínovacej rezerve.

6.   S cieľom zohľadniť dôsledky opätovného využívania odmínovanej pôdy na poľnohospodárske činnosti, ktoré Chorvátsko v súlade s týmto článkom oznámilo, Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa prispôsobia sumy stanovené v prílohe VI.

HLAVA III

REŽIM ZÁKLADNÝCH PLATIEB, REŽIM JEDNOTNEJ PLATBYNA PLOCHU A SÚVISIACE PLATBY

KAPITOLA 1

Režim základných platieb a režim jednotnej platby na plochu

Oddiel 1

Vytvorenie režimu základných platieb

Článok 21

Platobné nároky

1.   Podpora v rámci režimu základných platieb je dostupná pre poľnohospodárov, ktorí:

a)

získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia prostredníctvom pridelenia podľa článku 20 ods. 4, prostredníctvom prvého pridelenia podľa článku 24 alebo článku 39, prostredníctvom pridelenia z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv podľa článku 30 alebo prostredníctvom prevodu podľa článku 34; alebo

b)

spĺňajú podmienky článku 9 a sú prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu držiteľmi platobných nárokov v členskom štáte, ktorý sa v súlade s odsekom 3 rozhodol ponechať si svoje existujúce platobné nároky.

2.   Platnosť platobných nárokov získaných v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009 uplynie 31. decembra 2014.

3.   Odchylne od odseku 2 sa môžu členské štáty, ktoré zaviedli režim jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolou 5 oddielom I alebo hlavou III kapitolou 6 nariadenia (ES) č. 1782/2003, alebo hlavou III kapitolou 3 nariadenia (ES) č. 73/2009, od 1. augusta 2014 rozhodnúť ponechať si existujúce platobné nároky. Všetky takéto rozhodnutia oznámia členské štáty Komisii do uvedeného dátumu.

4.   Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré prijmú rozhodnutie uvedené v odseku 3, ak počet platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu stanovený v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009, ktorých je poľnohospodár držiteľom ku konečnému dátumu pre podanie žiadostí, ktorý sa stanoví súlade s článkom 78 prvý pododsek písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, je vyšší ako počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na rok 2015 a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v tomto členskom štáte na zmenu tejto žiadosti o pomoc, platnosť počtu platobných nárokov prevyšujúcich počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uplynie v uvedený deň stanovený členským štátom na zmenu žiadosti.

Článok 22

Strop režimu základných platieb

1.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví pre každý členský štát ročný vnútroštátny strop pre režim základných platieb odpočítaním stropov stanovených v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53, z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

2.   Suma vypočítaná pre každý členský štát v súlade s odsekom 1 tohto článku sa môže zvýšiť o maximálne 3 % príslušného ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, po odpočítaní sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 ods. 1 pre príslušný rok. Ak členský štát uplatní takéto zvýšenie, Komisia uvedené zvýšenie vezme na vedomie pri stanovovaní ročného vnútroštátneho stropu pre režim základných platieb podľa odseku 1 tohto článku. Členské štáty na tento účel Komisii do 1. augusta 2014 oznámia ročné percentuálne podiely, o ktoré sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku zvýšiť.

3.   Členské štáty môžu každoročne prehodnotiť svoje rozhodnutie uvedené v odseku 2 a Komisiu o každom rozhodnutí založenom na takomto prehodnotení informujú do 1. augusta roku predchádzajúceho jeho uplatňovaniu.

4.   Pre každý členský štát a za každý rok sa celková hodnota všetkých platobných nárokov a národnej rezervy alebo regionálnych rezerv rovná príslušnému ročnému vnútroštátnemu stropu, ktorý Komisia stanovila podľa odseku 1.

5.   Ak je strop pre členský štát stanovený Komisiou podľa odseku 1 iný ako strop z predchádzajúceho roka v dôsledku každého rozhodnutia prijatého uvedeným členským štátom v súlade s odsekom 3 tohto článku, článkom 14 ods. 1 tretím a štvrtým pododsekom, článkom 14 ods. 2 tretím a štvrtým pododsekom, článkom 42 ods. 1, článkom 49 ods. 1 druhým pododsekom, článkom 51 ods. 1 druhým pododsekom alebo článkom 53, uvedený členský štát lineárne zníži alebo zvýši hodnotu všetkých platobných nárokov s cieľom zaručiť súlad s odsekom 4 tohto článku.

Článok 23

Regionálne prideľovanie vnútroštátnych stropov

1.   Členské štáty sa môžu do 1. augusta 2014 rozhodnúť, že budú uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni. V takom prípade vymedzia regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ako sú napríklad ich poľnohospodárske a sociálno-ekonomické vlastnosti, ich regionálny poľnohospodársky potenciál alebo ich inštitucionálna či administratívna štruktúra.

Členské štáty uplatňujúce článok 36 môžu do 1. augusta roka, ktorý predchádza prvému roku vykonávania režimu základnej platby, prijať rozhodnutie uvedené v prvom pododseku.

2.   Členské štáty rozdelia ročné vnútroštátne stropy pre režim základných platieb uvedené v článku 22 ods. 1 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.

Členské štáty, ktoré neuplatňujú článok 30 ods. 2, uskutočnia toto rozdelenie po lineárnom znížení ustanovenom v článku 30 ods. 1.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že tieto regionálne stropy budú podliehať postupným ročným úpravám podľa vopred určených každoročných krokov a v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ako je napríklad poľnohospodársky potenciál alebo environmentálne kritériá.

4.   V rozsahu nevyhnutnom na dodržanie platných regionálnych stropov určených v súlade s odsekom 2 alebo 3 členské štáty lineárne znížia alebo zvýšia hodnotu platobných nárokov vo všetkých príslušných regiónoch.

5.   Členské štáty uplatňujúce odsek 1 sa môžu rozhodnúť, že prestanú uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni od dátumu, ktorý stanovia.

6.   Členské štáty uplatňujúce prvý pododsek odseku 1 oznámia Komisii do 1. augusta 2014 rozhodnutie uvedené v uvedenom pododseku a opatrenia prijaté na účely uplatňovania odsekov 2 a 3.

Členské štáty uplatňujúce druhý pododsek odseku 1 oznámia Komisii do 1. augusta príslušného roka každé rozhodnutie uvedené v uvedenom pododseku a opatrenia prijaté na účely uplatňovania odsekov 2 a 3.

Členské štáty uplatňujúce odsek 1 oznámia Komisii každé rozhodnutie uvedené v odseku 5 do 1. augusta roka, ktorý predchádza prvému roku uplatňovania uvedeného rozhodnutia.

Článok 24

Prvé pridelenie platobných nárokov

1.   Platobné nároky sa pridelia poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ak:

a)

požiadajú o pridelenie platobných nárokov v rámci režimu základných platieb do konečného dátumu pre podanie žiadostí v roku 2015, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností, a

b)

boli oprávnení získať platby pred akýmkoľvek znížením či vylúčením stanoveným v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009 v súvislosti so žiadosťou o priame platby, prechodnú vnútroštátnu pomoc alebo o doplnkové vnútroštátne priame platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 na rok 2013.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v členských štátoch uplatňujúcich článok 21 ods. 3 tohto nariadenia.

Členské štáty môžu prideliť platobné nároky poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia a ktorí spĺňajú podmienku ustanovenú v písmene a) prvého pododseku a:

a)

ktorí nedostali platby na rok 2013 v súvislosti so žiadosťou o pomoc, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, a ktorí v deň stanovený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 (22) na rok nároku 2013:

i)

v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby:

produkovali ovocie, zeleninu, konzumné zemiaky, sadivo zemiakov alebo okrasné rastliny na minimálnej ploche vyjadrenej v hektároch, ak sa dotknutý členský štát rozhodne prijať takúto požiadavku, alebo

ktorí pestovali vinič; alebo

ii)

v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby na plochu mali iba poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave, ako je ustanovené v článku 124 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009;

b)

ktorým sa v roku 2014 pridelia platobné nároky z národnej rezervy v rámci režimu jednotnej platby podľa článku 41 alebo 57 nariadenia (ES) č. 73/2009; alebo

c)

ktorí nikdy neboli držiteľmi platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu ustanovených podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 alebo nariadenia (ES) č. 1782/2003 a ktorí predložia overiteľné dôkazy, že v deň stanovený členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 produkovali, pestovali poľnohospodárske výrobky okrem iného prostredníctvom zberu alebo chovali okrem iného prostredníctvom dojenia, rozmnožovania zvierat a chovu zvierat na poľnohospodárske účely. Členské štáty môžu stanoviť vlastné dodatočné objektívne a nediskriminujúce kritériá oprávnenosti pre túto kategóriu poľnohospodárov, a to pokiaľ ide o primerané zručnosti, skúsenosti alebo vzdelanie.

2.   S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sa počet platobných nárokov pridelených na poľnohospodára v roku 2015 rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na rok 2015 a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom. Tento dátum nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc.

3.   Členské štáty môžu uplatniť na počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť podľa odseku 2, jedno alebo viacero z obmedzení stanovených v odsekoch 4 až 7.

4.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť, sa buď rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 v roku 2013, alebo počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku, a to podľa toho, ktoré číslo je nižšie. V súvislosti s Chorvátskom sa využitie tejto možnosti uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté pridelenie platobných nárokov na odmínované hektáre v súlade s článkom 20 ods. 4 tohto nariadenia.

5.   V prípade, že celkový počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku a nahlásených v členskom štáte by predstavoval zvýšenie o viac ako 35 % celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 73/2009 v roku 2009, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013, členské štáty môžu obmedziť počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť v roku 2015, buď na minimálnu hodnotu 135 %, alebo 145 % celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v roku 2009, alebo v prípade Chorvátska celkový počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v roku 2013, v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 73/2009.

Členské štáty pri využití tejto možnosti pridelia poľnohospodárom znížený počet platobných nárokov. Tento počet sa vypočíta uplatnením pomerného zníženia na dodatočný počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených každým poľnohospodárom v roku 2015 v porovnaní s počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, ktoré uvedený poľnohospodár uviedol vo svojej žiadosti o pomoc v roku 2011, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013, a to bez toho, aby boli dotknuté odmínované hektáre, na ktoré sa majú prideliť platobné nároky v súlade s článkom 20 ods. 4 tohto nariadenia.

6.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatniť na účely stanovenia počtu platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárovi, koeficient zníženia na tie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedené v odseku 2, ktoré pozostávajú z trvalého trávneho porastu situovaného v oblastiach s náročnými klimatickými podmienkami, najmä z dôvodu ich nadmorskej výšky a iných prírodných prekážok, akými sú napríklad zlá kvalita pôdy, strmosť a zásobovanie vodou.

7.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárovi, sa rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku, ktoré v deň stanovený členským štátom podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 neboli hektármi vinohradov, ani hektármi ornej pôdy v trvalých skleníkoch.

8.   Fyzické alebo právnické osoby spĺňajúce podmienky odseku 1 tohto článku môžu v prípade predaja alebo prenájmu svojho podniku alebo jeho časti previesť prostredníctvom zmluvy podpísanej pred konečným dátumom pre podanie žiadostí v roku 2015, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, právo dostávať platobné nároky v súlade s odsekom 1 tohto článku, na jedného alebo viacerých poľnohospodárov pod podmienkou, že títo poľnohospodári spĺňajú podmienky stanovené v článku 9 tohto nariadenia.

9.   Členský štát sa môže rozhodnúť, že stanoví minimálnu veľkosť na podnik vyjadrenú v hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, a v súvislosti s ktorými poľnohospodár môže podať žiadosť o pridelenie platobných nárokov. Táto minimálna veľkosť nepresiahne prahovú hodnotu stanovenú v článku 10 ods. 1 písm. b) v spojení s odsekom 2 uvedeného článku.

10.   Členské štáty v príslušných prípadoch oznámia Komisii rozhodnutia uvedené v tomto článku do 1. augusta 2014.

11.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, v prípade sa že uvedené platobné nároky ešte nemôžu definitívne stanoviť a že uvedené prideľovanie ovplyvňujú osobitné okolnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 25

Hodnota platobných nárokov a konvergencia

1.   V roku 2015 členské štáty vypočítajú jednotkovú hodnotu platobných nárokov vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pre každý príslušný rok počtom platobných nárokov v roku 2015 na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré sa v roku 2015 pridelili z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv.

Pevný percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základnej platby, ktorý sa stanoví v súlade článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia na rok 2015, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1, alebo prípadne v článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom na rok 2015 stanoveným v prílohe II. Platobné nároky sa vyjadria číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov.

2.   Odchylne od metódy výpočtu uvedenej v odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť rozlíšiť hodnotu platobných nárokov v roku 2015 pre každý príslušný rok na základe ich pôvodnej jednotkovej hodnoty vypočítanej v súlade článkom 26 s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli v roku 2015 pridelené z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv.

3.   Všetky platobné nároky v členskom štáte alebo v prípade uplatňovania článku 23 v regióne majú najneskôr od roku nároku 2019 rovnakú jednotkovú hodnotu.

4.   Odchylne od odseku 3 môže členský štát rozhodnúť, že jednotková hodnota platobných nárokov s pôvodnou jednotkovou hodnotou vypočítanou v súlade s článkom 26, ktorá je nižšia ako 90 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, sa zvýši aspoň o jednu tretinu rozdielu medzi ich pôvodnou jednotkovou hodnotou a 90 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, a to najneskôr pre rok nároku 2019.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť stanoviť percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku na vyššiu úroveň ako 90 %, ale nie viac ako 100 %.

Členské štáty okrem toho ustanovia, že žiadny platobný nárok nemá nižšiu jednotkovú hodnotu ako 60 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, a to najneskôr pre rok nároku 2019, pokiaľ v členských štátoch, ktoré uplatňujú prahovú hodnotu uvedenú v odseku 7, nie je dôsledkom toho maximálne zníženie prekračujúce uvedenú prahovú hodnotu. V takýchto prípadoch sa stanoví minimálna jednotková hodnota na úrovni potrebnej pre dodržanie uvedenej prahovej hodnoty.

5.   Vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2019 uvedená v odseku 4 sa vypočíta vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, stanoveného v prílohe II, alebo regionálneho stropu pre kalendárny rok 2019, počtom platobných nárokov v roku 2015 v príslušnom členskom štáte alebo regióne, s výnimkou tých, ktoré sa pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom na rok 2015 stanoveným v prílohe II alebo regionálnym stropom na rok 2015.

6.   Regionálne stropy uvedené v odseku 5 sa vypočítajú uplatnením pevného percentuálneho podielu na vnútroštátny strop na rok 2019 stanovený v prílohe II. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením príslušných regionálnych stropov stanovených na rok 2015 v súlade s článkom 23 ods. 2 vnútroštátnym stropom, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1, a to po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 v prípade uplatnenia článku 23 ods. 2 druhého pododseku.

7.   Na účely financovania zvýšení hodnôt platobných nárokov uvedených v odseku 4, ak majú platobné nároky vyššiu pôvodnú jednotkovú hodnotu, ako je vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2019, rozdiel medzi ich pôvodnou jednotkovou hodnotou a vnútroštátnou alebo regionálnou jednotkovou hodnotou v roku 2019 sa zníži na základe objektívnych a nediskriminujúcich kritérií, ktoré stanovia členské štáty. Súčasťou takýchto kritérií môže byť stanovenie maximálneho zníženia pôvodnej jednotkovej hodnoty o 30 %.

8.   Pri uplatňovaní odseku 2 tohto článku sa prechod medzi pôvodnou jednotkovou hodnotou platobných nárokov vypočítanou v súlade s článkom 26 na ich konečnú jednotkovú hodnotu v roku 2019 stanovenú v súlade s odsekom 3 alebo odsekmi 4 až 7 tohto článku vykoná rovnomernými krokmi, počínajúc rokom 2015.

V záujme zabezpečenia dodržania pevne stanoveného percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1 tohto článku na každý rok sa upraví hodnota platobných nárokov, ktorých pôvodná jednotková hodnota v roku 2019 presahuje vnútroštátnu alebo regionálnu jednotkovú hodnotu.

9.   Odchylne od odseku 8 tohto článku, ak členské štáty ktoré sa v súlade s článkom 21 ods. 3 rozhodnú ponechať si existujúce platobné nároky uplatnia odsek 2 tohto článku, prechod medzi pôvodnou jednotkovou hodnotou platobných nárokov stanovenou v súlade s článkom 26 ods. 5 na ich konečnú jednotkovú hodnotu v roku 2019 stanovenú v súlade s odsekom 5 alebo odsekmi 4 až 7 tohto článku sa prípadne vykoná krokmi rozhodnutými na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 63 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie pevného percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1 tohto článku na každý rok, hodnota všetkých platobných nárokov sa lineárne upraví.

10.   Členské štáty v roku 2015 informujú poľnohospodárov o hodnote ich platobných nárokov vypočítanej v súlade s týmto článkom a článkami 26 a 27 pre každý rok obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Článok 26

Výpočet pôvodnej jednotkovej hodnoty

1.   Pôvodná jednotková hodnota platobných nárokov uvedená v článku 25 ods. 2 v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby v kalendárnom roku 2014, a ktoré sa nerozhodli ponechať svoje existujúce platobné nároky v súlade s článkom 21 ods. 3, sa stanoví na základe jednej z metód stanovených v odseku 2 alebo 3.

2.   Vydelením pevného percentuálneho podielu platieb, ktoré poľnohospodár dostal na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelia v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne v článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, sumou platieb na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v príslušnom členskom štáte alebo regióne pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009.

3.   Vydelením pevného percentuálneho podielu hodnoty platobných nárokov vrátane osobitných nárokov, ktorých bol poľnohospodár držiteľom k dátumu podania žiadosti na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelili v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, celkovou hodnotou všetkých platobných nárokov v príslušnom členskom štáte alebo regióne na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby vrátane osobitných nárokov.

Na účely tohto odseku sa rozumie, že poľnohospodár je držiteľom platobných nárokov k dátumu podania žiadosti na rok 2014, keď mu boli k tomuto dátumu platobné nároky pridelené alebo definitívne prevedené.

4.   Členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu v kalendárnom roku 2014 vypočítajú pôvodnú jednotkovú hodnotu platobných nárokov uvedenú v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia vydelením pevného percentuálneho podielu celkovej hodnoty pomoci, ktorú poľnohospodár dostal na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 a podľa článkov 132 a 133a uvedeného nariadenia, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelili v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, celkovou hodnotou podpory poskytnutej v rámci režimu jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 a podľa článkov 132 a 133a uvedeného nariadenia na rok 2014 v dotknutom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia.

5.   Členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby v kalendárnom roku 2014 a ktoré sa v súlade s článkom 21 ods. 3 tohto nariadenia rozhodnú ponechať si svoje existujúce platobné nároky, vypočítajú pôvodnú jednotkovú hodnotu platobných nárokov uvedenú v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia vynásobením jednotkovej hodnoty nárokov pevným percentuálnym podielom. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, sumou platieb na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v príslušnom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009.

6.   Na účely metód výpočtu stanovených v tomto článku a za predpokladu, že príslušné sektory nedostanú žiadnu dobrovoľnú viazanú podporu podľa hlavy IV tohto nariadenia, môžu členské štáty zohľadniť aj podporu poskytnutú na kalendárny rok 2014 v rámci jedného alebo viacerých režimov podľa článku 52, článku 53 ods. 1, článku 68 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 73/2009 a pokiaľ ide o členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, podľa článku 68 ods. 1 písm. c), článkov 126, 127 a 129 uvedeného nariadenia.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať dobrovoľnú viazanú podporu podľa hlavy IV tohto nariadenia, môžu pri uplatnení metódy výpočtu ustanovenej v tomto článku zohľadniť rozdiely medzi úrovňou podpory pridelenej v kalendárnom roku 2014 a úrovňou podpory, ktorá sa má prideliť v súlade s hlavou IV tohto nariadenia, pod podmienkou, že:

a)

dobrovoľná viazaná podpora podľa hlavy IV tohto nariadenia sa poskytne sektoru, ktorému bola poskytnutá podpora v kalendárnom roku 2014 podľa článku 52, článku 53 ods. 1, článku 68 ods. 1 písm. a) a b) a, v prípade členských štátov uplatňujúcich režim jednotnej platby na plochu, podľa článku 68 ods. 1 písm. c) a článkov 126, 127 a 129 nariadenia (ES) č. 73/2009; a

b)

suma na jednotku dobrovoľnej viazanej podpory je nižšia ako suma na jednotku podpory v roku 2014.

Článok 27

Zahrnutie osobitnej národnej odmínovacej rezervy

Pokiaľ ide Chorvátsko, každý odkaz na národnú rezervu v článkoch 25 a 26 sa vykladá tak, že zahŕňa aj osobitnú národnú odmínovaciu rezervu uvedenú v článku 20.

Okrem toho sa suma vyplývajúca z osobitnej národnej odmínovacej rezervy odpočíta od stropov režimu základných platieb uvedených v článku 25 ods. 1 druhom pododseku, v odsekoch 5 a 6 uvedeného článku a v článku 26.

Článok 28

Neočakávaný zisk

Na účely článku 25 ods. 4 až 7 a článku 26 môže členský štát na základe objektívnych kritérií stanoviť, aby sa v prípade predaja alebo postúpenia poľnohospodárskej plochy alebo uplynutia platnosti celkového alebo čiastočného prenájmu poľnohospodárskej plochy po dátume stanovenom podľa článku 35 alebo článku 124 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 a pred dátumom stanoveným podľa článku 33 ods. 1 tohto nariadenia zvýšenie alebo čiastočné zvýšenie hodnoty platobných nárokov, ktoré by sa pridelili príslušnému poľnohospodárovi, previedlo späť do národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv, ak by toto zvýšenie predstavovalo pre príslušného poľnohospodára neočakávaný zisk.

Tieto objektívne kritériá sa stanovujú tak, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pričom obsahujú aspoň:

a)

minimálne trvanie prenájmu; a

b)

časť prijatej platby, ktorá sa prevedie späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv.

Článok 29

Oznámenia týkajúce sa hodnoty platobných nárokov a konvergencie

Členské štáty v oznámia Komisii akékoľvek rozhodnutie uvedené v článkoch 25, 26 a 28 do 1. augusta 2014.

Oddiel 2

Národná rezerva a regionálne rezervy

Článok 30

Zriadenie a využívanie národnej rezervy alebo regionálnych rezerv

1.   Každý členský štát zriadi národnú rezervu. S týmto cieľom pristúpia členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb k lineárnemu percentnému znižovaniu stropu režimu základných platieb na vnútroštátnej úrovni.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty, ktoré uplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, zriadiť regionálne rezervy. S týmto cieľom pristúpia členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb k lineárnemu percentuálnemu zníženiu stropu režimu príslušných základných platieb na regionálnej úrovni podľa článku 23 ods. 2 prvého pododseku.

3.   Zníženie uvedené v odsekoch 1 a 2 neprekročí 3 %, pokiaľ sa nevyžaduje vyšší percentuálny podiel na pokrytie potrieb súvisiacich s prideľovaním podľa odseku 6 alebo odseku 7 písm. a) a b) na rok 2015, alebo, v prípade členských štátov uplatňujúcich článok 36, pre prvý rok vykonávania režimu základných platieb.

4.   Členské štáty pridelia platobné nároky zo svojej národnej alebo regionálnej rezervy v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniam trhu a hospodárskej súťaže.

5.   Platobné nároky uvedené v odseku 4 sa pridelia len poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9.

6.   Členské štáty používajú svoju národnú rezervu alebo regionálne rezervy na prioritné prideľovanie platobných nárokov mladým poľnohospodárom a poľnohospodárom, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou.

7.   Členské štáty môžu svoju národnú rezervu alebo regionálne rezervy využívať na:

a)

prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom s cieľom zabrániť opúšťaniu pôdy, a to aj v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú programy reštrukturalizácie alebo rozvoja súvisiace s určitou formou verejnej intervencie;

b)

prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom s cieľom kompenzovať ich za osobitné nevýhody;

c)

prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorým nebolo možné prideliť platobné nároky v súlade s touto kapitolou v dôsledku vyššej moci alebo výnimočných okolností;

d)

prideľovanie platobných nárokov v prípadoch, ak uplatňujú článok 21 ods. 3 tohto nariadenia, poľnohospodárom, ktorých počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásili v roku 2015 v súlade s článkom 72 ods. 1 prvý pododsek písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a ktoré majú k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc, prevyšuje počet platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu ustanovených v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009, ktorých sú držiteľmi ku konečnému dátumu na podanie žiadostí, ktorý sa stanoví súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

e)

lineárne trvalé zvyšovanie hodnoty všetkých platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ak príslušná národná alebo regionálna rezerva prekročí 0,5 % ročného vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb za predpokladu, že zostane dostatočná suma na prideľovanie podľa odseku 6, podľa písmen a) a b) tohto odseku a podľa odseku 9 tohto článku;

f)

pokrytie ročných potrieb na platby, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkom 51 ods. 2 a článkom 65 ods. 1, 2 a 3 tohto nariadenia.

Na účely tohto odseku členské štáty rozhodnú o prioritách, pokiaľ ide o uvedené rôzne využitia.

8.   Pri uplatňovaní odseku 6 a odseku 7 písm. a), b) a d) členské štáty stanovia hodnotu platobných nárokov prideľovaných poľnohospodárom na vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej hodnote platobných nárokov v roku pridelenia.

Vnútroštátna alebo regionálna priemerná hodnota sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb stanoveného v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 pre rok pridelenia, okrem výšky národnej rezervy alebo regionálnych rezerv a v prípade Chorvátska osobitnej národnej odmínovacej rezervy, počtom pridelených platobných nárokov.

Členské štáty určia kroky pre postupné ročné úpravy hodnoty platobných nárokov pridelených z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv, a to so zreteľom na úpravy vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb stanoveného v článku 22 ods. 1 a článku 23 ods. 2, ktoré vyplývajú z kolísania úrovne vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II.

9.   Keď je poľnohospodár oprávnený získať platobné nároky alebo zvýšiť hodnotu existujúcich nárokov na základe definitívneho rozhodnutia súdu alebo na základe definitívneho administratívneho aktu príslušného orgánu členského štátu, získa počet a hodnotu platobných nárokov stanovených v uvedenom rozhodnutí alebo akte k dátumu, ktorý stanoví členský štát. Tento dátum však nesmie byť neskorší ako posledný dátum na podanie žiadosti v rámci režimu základných platieb, ktorý nasleduje po dátume rozhodnutia súdu alebo administratívneho aktu, pričom sa zohľadňuje uplatňovanie článkov 32 a 33.

10.   Členské štáty môžu pri uplatňovaní odseku 6, odseku 7 písm. a) a b) a odseku 9 buď prideliť nové platobné nároky, alebo zvýšiť jednotkovú hodnotu všetkých existujúcich platobných nárokov poľnohospodára a to až do výšky národnej alebo regionálnej priemernej hodnoty.

11.   Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„mladí poľnohospodári“ sú poľnohospodári spĺňajúci podmienky ustanovené v článku 36 ods. 2 a prípadne podmienky uvedené v článku 50 ods. 3 a 11;

b)

„poľnohospodári, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť“ sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré počas obdobia piatich rokov pred začatím vykonávania poľnohospodárskej činnosti nevykonávali žiadnu poľnohospodársku činnosť vo svojom mene a na vlastné riziko, ani nemali kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť. V prípade právnickej osoby fyzická osoba či fyzické osoby, ktoré majú kontrolu nad právnickou osobou, nesmeli vo svojom vlastnom mene a na vlastné riziko vykonávať žiadnu poľnohospodársku činnosť, ani nesmeli mať kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť počas obdobia piatich rokov pred začatím vykonávania poľnohospodárskej činnosti touto právnickou osobou; členské štáty môžu ustanoviť ich vlastné dodatočné objektívne a nediskriminujúce kritériá oprávnenosti pre túto kategóriu poľnohospodárov, pokiaľ ide o primerané zručnosti, skúsenosti alebo vzdelanie.

Článok 31

Dopĺňanie národnej rezervy alebo regionálnych rezerv

1.   Národná rezerva alebo regionálne rezervy sa dopĺňajú sumami, ktoré vyplývajú z:

a)

platobných nárokov, ktoré neposkytujú právo na platby počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov z dôvodu uplatňovania:

i)

článku 9;

ii)

článku 10 ods. 1; alebo

iii)

článku 11 ods. 4 tohto nariadenia;

b)

počtu platobných nárokov zodpovedajúcich celkovému počtu platobných nárokov, ktoré poľnohospodári neaktivovali v súlade s článkom 32 tohto nariadenia v období dvoch po sebe nasledujúcich rokov, okrem prípadu ak ich aktivácii zabránila vyššia moc alebo výnimočné okolnosti; pri stanovovaní platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, ktorých je poľnohospodár držiteľom a ktoré sa prevedú späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv, sa uprednostnia nároky s najnižšou hodnotou;

c)

platobných nárokov, ktoré poľnohospodári dobrovoľne vrátili;

d)

uplatnenia článku 28 tohto nariadenia;

e)

neoprávnene pridelených platobných nárokov v súlade s článkom 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

f)

lineárneho zníženia hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ak národná rezerva alebo regionálne rezervy nepostačujú na pokrytie prípadov uvedených v článku 30 ods. 9 tohto nariadenia;

g)

keď to členské štáty považujú za potrebné, lineárneho zníženia hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s cieľom pokryť prípady uvedené v článku 30 ods. 6 tohto nariadenia;

h)

uplatnenia článku 34 ods. 4 tohto nariadenia.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia týkajúce sa vrátenia neaktivovaných platobných nárokov do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Oddiel 3

Vykonávanie režimu základných platieb

Článok 32

Aktivácia platobných nárokov

1.   Podpora v rámci režimu základných platieb sa poskytuje poľnohospodárom po aktivácii platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v členskom štáte, v ktorom bol pridelený, prostredníctvom nahlásenia v súlade s článkom 33 ods. 1. Aktivované platobné nároky poskytujú právo na ročnú platbu súm, ktoré sú v ňom stanovené, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 a lineárne znižovanie v súlade s článkom 7, článkom 51 ods. 2 a článkom 65 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

2.   Na účely tejto hlavy je „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“:

a)

akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku vrátane plôch, ktoré neboli k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave v členských štátoch, ktoré k Únii pristúpili 1. mája 2004 a ktoré sa pri pristúpení rozhodli uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plocha využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, je plocha, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodárske činnosti; alebo

b)

akákoľvek plocha, ktorá oprávňovala poľnohospodára na platby v roku 2008 v rámci režimu jednotnej platby alebo režimu jednotnej platby na plochu ustanovených v hlave III a v hlave IVA nariadenia (ES) č. 1782/2003 a ktorá:

i)

už nezodpovedá vymedzeniu pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ podľa písmena a) v dôsledku vykonávania smernice 92/43/EHS, smernice 2000/60/ES a smernice 2009/147/ES;

ii)

je počas trvania príslušného záväzku konkrétneho poľnohospodára zalesnená podľa článku 31 nariadenia (ES) č. 1257/1999 alebo podľa článku 43 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo podľa vnútroštátneho režimu, ktorého podmienky sú v súlade s článkom 43 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013; alebo

iii)

je počas trvania príslušného záväzku konkrétneho poľnohospodára vyňatá z produkcie podľa článkov 22, 23 a 24 nariadenia (ES) č. 1257/1999, článku 39 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo článku 28 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

3.   Na účely odseku 2 písm. a):

a)

ak sa poľnohospodárska plocha podniku využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, takáto plocha sa považuje za plochu využívanú prevažne na poľnohospodársku činnosť v prípade, že sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez toho, aby ju intenzita, povaha, trvanie a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzovali;

b)

členské štáty môžu vypracovať zoznam plôch, ktoré sa využívajú prevažne na nepoľnohospodársku činnosť.

Členské štáty stanovia kritériá na vykonávanie tohto odseku na svojom území.

4.   Plochy sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, iba ak zodpovedajú vymedzeniu pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ po celý kalendárny rok, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností.

5.   Na účely určenia „hektára, na ktorý možno poskytnúť podporu“, členské štáty, ktoré prijmú rozhodnutie, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2 druhom pododseku, môžu uplatniť koeficient zníženia v záujme premeny dotknutých hektárov na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

6.   Plochy využívané na pestovanie konope sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, len ak obsah tetrahydrokanabinolu používaných odrôd nepresahuje 0,2 %.

Článok 33

Nahlásenie hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu

1.   Na účely aktivácie platobných nárokov ustanovenej v článku 32 ods. 1 poľnohospodár v súvislosti s každým platobným nárokom nahlási pozemky zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu. Okrem prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností musia byť nahlásené pozemky poľnohospodárovi k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu žiadosti o pomoc uvedenej v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

2.   Členské štáty môžu za riadne odôvodnených okolností povoliť poľnohospodárovi, aby zmenil svoje nahlásenie pod podmienkou, že zachová aspoň počet hektárov zodpovedajúci jeho platobným nárokom a dodrží podmienky stanovené na poskytnutie platby v rámci režimu základných platieb na príslušnú plochu.

Článok 34

Prevod platobných nárokov

1.   Platobné nároky sa môžu previesť len na poľnohospodára oprávneného získať priame platby v súlade s článkom 9 usadeného v tom istom členskom štáte, okrem prípadu prevodu prostredníctvom dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.

Platobné nároky, a to aj v prípade dedičstva alebo predpokladaného dedičstva, sa môžu aktivovať len v členskom štáte, kde sa pridelili.

2.   Ak členské štáty uplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, platobné nároky sa môžu previesť alebo aktivovať len v rámci toho istého regiónu, okrem prípadu dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.

Platobné nároky, a to aj v prípade dedičstva alebo predpokladaného dedičstva, sa môžu aktivovať len v regióne, kde boli pridelené.

3.   Členské štáty, ktoré neuplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, môžu rozhodnúť, že sa platobné nároky môžu previesť alebo aktivovať len v rámci toho istého regiónu, okrem prípadu dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.

Takéto regióny sa vymedzia na vhodnej územnej úrovni v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

4.   Ak sa platobné nároky prevádzajú bez pôdy, členské štáty môžu, konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, rozhodnúť, že časť prevedených platobných nárokov sa prevedie späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv alebo že sa ich jednotková hodnota zníži v prospech národnej rezervy alebo regionálnych rezerv. Takéto zníženie sa môže uplatniť na jeden alebo viac typov prevodu.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia podrobné pravidlá, podľa ktorých poľnohospodári oznamujú prevod platobných nárokov na vnútroštátne orgány, a lehoty, v rámci ktorých sa také oznámenie má uskutočniť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 35

Delegované právomoci

1.   S cieľom zabezpečiť právnu istotu a objasniť špecifické situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu základných platieb, je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

pravidiel oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu základných platieb v prípade dedičstva a predpokladaného dedičstva, dedičstva, ktoré je v prenájme, zmeny právneho postavenia alebo názvu, prevodu platobných nárokov, zlúčenia alebo rozdelenia podniku a uplatňovania zmluvnej doložky uvedenej v článku 24 ods. 8;

b)

pravidiel výpočtu hodnoty a počtu alebo zníženia či zvýšenia hodnoty platobných nárokov v súvislosti s pridelením platobných nárokov na základe akéhokoľvek ustanovenia tejto hlavy vrátane pravidiel:

i)

týkajúcich sa možnosti stanoviť predbežnú hodnotu a počet alebo predbežné zvýšenie platobných nárokov pridelených na základe žiadosti poľnohospodára;

ii)

týkajúcich sa podmienok stanovenia predbežnej a definitívnej hodnoty a počtu platobných nárokov;

iii)

týkajúcich sa prípadov, v ktorých môže zmluva o predaji alebo o nájme ovplyvniť pridelenie platobných nárokov;

c)

pravidiel stanovenia a výpočtu hodnoty a počtu platobných nárokov získaných z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv;

d)

pravidiel zmeny jednotkovej hodnoty platobných nárokov v prípade častí platobných nárokov a v prípade prevodu platobných nárokov, ako sa uvádza v článku 34 ods. 4;

e)

kritérií uplatňovania možností podľa článku 24 ods. 1 tretieho pododseku písm. a), b) a c);

f)

kritérií uplatňovania obmedzení počtu platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť, v súlade s článkom 24 ods. 4 až 7;

g)

kritérií prideľovania platobných nárokov podľa článku 30 ods. 6 a 7;

h)

kritérií na stanovenie koeficientu zníženia uvedeného v článku 32 ods. 5.

2.   V záujme zabezpečenia riadneho hospodárenia s platobnými nárokmi sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 70 ustanovujúce pravidlá pre obsah nahlásenia a pre požiadavky na aktiváciu platobných nárokov.

3.   V záujme ochrany verejného zdravia je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 70 ustanovujúce pravidlá podmieňujúce poskytnutie platby používaním certifikovaných osív určitých odrôd konope a postup určovania odrôd konope a overovania obsahu tetrahydrokanabinolu v nich podľa článku 32 ods. 6.

Oddiel 4

Režim jednotnej platby na plochu

Článok 36

Režim jednotnej platby na plochu

1.   Členské štáty, ktoré v roku 2014 uplatňujú režim jednotnej platby na plochu ustanovený v hlave V kapitole 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, môžu za podmienok stanovených v tomto nariadení rozhodnúť naďalej uplatňovať tento režim najneskôr do 31. decembra 2020. Komisiu do 1. augusta 2014 informujú o svojom rozhodnutí, ako aj o konečnom dátume uplatňovania uvedeného režimu.

Počas obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu sa na tieto členské štáty neuplatňujú oddiely 1, 2 a 3 tejto kapitoly s výnimkou článku 23 ods. 1 druhého pododseku, článku 23 ods. 6, ako aj článku 32 ods. 2 až 6.

2.   Jednotná platba na plochu sa poskytuje na ročnom základe pre každý hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. Každoročne sa vypočíta vydelením ročného finančného krytia stanoveného v súlade s odsekom 4 tohto článku celkovým počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

3.   Odchylne od odseku 2 tohto článku členské štáty, ktoré sa rozhodnú najneskôr od 1. januára 2018 uplatňovať článok 38 tohto nariadenia, môžu v období, počas ktorého uplatňujú tento článok, použiť až 20 % ročného finančného krytia uvedeného v odseku 2 tohto článku na rozlíšenie jednotnej platby na plochu na hektár.

Členské štáty pritom zohľadnia podporu poskytnutú na kalendárny rok 2014 v rámci jedného alebo viacerých režimov podľa článku 68 ods. 1 písm. a), b) a c) a článkov 126, 127 a 129 nariadenia (ES) č. 73/2009.

V prípade Cypru sa pomoc môže rozlišovať s prihliadnutím na finančné krytia pre jednotlivé sektory stanovené v prílohe XVIIa k nariadeniu (ES) č. 73/2009, pričom sa zníži o každú pomoc poskytnutú tomu istému sektoru podľa článku 37 tohto nariadenia.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanoví pre každý členský štát ročný vnútroštátny strop pre režim jednotnej platby na plochu odpočítaním stropov, ktoré sa stanovia v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53, z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

5.   S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sú hektáre uvedené v odseku 2 poľnohospodárovi k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu žiadosti o pomoc, ako sa uvádza v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

6.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu jednotnej platby na plochu.

Článok 37

Prechodná vnútroštátna pomoc

1.   Členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu v súlade s článkom 36, sa môžu rozhodnúť poskytovať v období rokov 2015 – 2020 prechodnú vnútroštátnu pomoc.

2.   Prechodná vnútroštátna pomoc sa môže poskytnúť poľnohospodárom v sektoroch, v súvislosti s ktorými sa táto pomoc, alebo v prípade Bulharska a Rumunska doplnkové vnútroštátne priame platby, poskytovali v roku 2013.

3.   Podmienky poskytnutia prechodnej vnútroštátnej pomoci sú rovnaké ako podmienky, ktorými sa povoľuje poskytnutie platieb podľa článku 132 ods. 7 alebo článku 133a nariadenia (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o rok 2013, s výnimkou znižovania platieb v dôsledku uplatňovania článku 132 ods. 2 v spojení s článkami 7 a 10 uvedeného nariadenia.

4.   Celková výška prechodnej vnútroštátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť poľnohospodárom v ktoromkoľvek zo sektorov uvedených v odseku 2, sa obmedzuje na tento percentuálny podiel odvetvových finančných krytí, ktoré schválila Komisia v roku 2013 v súlade s článkom 132 ods. 7 alebo článkom 133a ods. 5 nariadenia (ES) č. 73/2009:

75 % v roku 2015,

70 % v roku 2016,

65 % v roku 2017,

60 % v roku 2018,

55 % v roku 2019,

50 % v roku 2020.

V prípade Cypru sa percentuálny podiel vypočíta na základe finančných krytí jednotlivých sektorov stanovených v prílohe XVIIa k nariadeniu (ES) č. 73/2009.

5.   Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na Cyprus.

6.   Členské štáty oznámia každé rozhodnutie uvedené v odseku 1 Komisii do 31. marca každého roku. Oznámenie zahŕňa tieto informácie:

a)

odvetvové finančné krytie;

b)

podľa potreby maximálnu sadzbu prechodnej vnútroštátnej pomoci.

7.   Členské štáty môžu na základe objektívnych kritérií a v rámci limitov stanovených v odseku 4 rozhodnúť o výške prechodnej vnútroštátnej pomoci, ktorá sa poskytne.

Oddiel 5

Vykonávanie režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu

Článok 38

Zavedenie režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu

Pokiaľ sa v tomto oddiele neustanovuje inak, táto hlava sa uplatňuje na členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu stanovený v oddiele 4 tejto kapitoly.

Články 24 až 29 sa neuplatňujú v uvedených členských štátoch.

Článok 39

Prvé pridelenie platobných nárokov

1.   Platobné nároky sa prideľujú poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ak:

a)

požiadajú o pridelenie platobných nárokov v rámci režimu základných platieb do konečnému dátumu na podanie žiadostí, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v prvom roku vykonávania režimu základných platieb, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností; a

b)

ak boli oprávnení získať platby pred akýmkoľvek znížením alebo vylúčením ustanoveným v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009 v súvislosti so žiadosťou o pomoc na rok 2013 týkajúcou sa priamych platieb, prechodnej vnútroštátnej pomoci či doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009.

Členské štáty môžu prideliť platobné nároky poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení na udelenie priamych platieb v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ktorí spĺňajú podmienku stanovenú v písmene a) prvého pododseku, ktorým na rok 2013 neboli poskytnuté platby v súvislosti so žiadosťou o pomoc uvedenou v písmene b) prvého pododseku tohto odseku a ktorí mali v deň stanovený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 len poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave, ako je ustanovené v článku 124 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009.

2.   S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sa počet platobných nárokov pridelených na poľnohospodára v prvom roku vykonávania režimu základných platieb rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvý pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na prvý rok vykonávania režimu základných platieb a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom. Uvedený dátum však nesmie byť neskôr ako deň stanovený v danom členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc.

3.   Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa stanovia ďalšie pravidlá týkajúce sa zavedenia režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, v prípade, že sa tieto platobné nároky ešte nemôžu definitívne stanoviť a že uvedené prideľovanie ovplyvňujú osobitné okolnosti.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 40

Hodnota platobných nárokov

1.   Členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb vypočítajú jednotkovú hodnotu platobných nárokov vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pre každý príslušný rok počtom platobných nárokov v prvom roku vykonávania režimu základných platieb s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré sa pridelili z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Pevný percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb, ktorí sa stanoví v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia na prvý rok vykonávania režimu základných platieb po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1, alebo prípadne v článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II na prvý rok vykonávania režimu základných platieb. Platobné nároky sa vyjadria číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov.

2.   Odchylne od metódy výpočtu uvedenej v odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť rozlíšiť hodnotu platobných nárokov v prvom roku vykonávania režimu základných platieb pre každý príslušný rok na základe ich pôvodnej jednotkovej hodnoty s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli pridelené z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

3.   Pôvodná jednotková hodnota platobných nárokov uvedená v odseku 2 sa stanoví vydelením pevného percentuálneho podielu celkovej hodnoty pomoci s výnimkou pomoci podľa článkov 41, 43, 48 a 50 a hlavy IV tohto nariadenia, ktorá sa poľnohospodárovi poskytla v súlade s týmto nariadením na kalendárny rok predchádzajúci vykonávanie režimu základných platieb, a to pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, počtom platobných nárokov, ktoré boli danému poľnohospodárovi pridelené v prvom roku vykonávania režimu základných platieb s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli pridelené z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.

Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na prvý rok uplatňovania režimu základných platieb v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2, celkovou hodnotou pomoci s výnimkou typov pomoci podľa článkov 41, 43, 48 a 50 a hlavy IV tohto nariadenia poskytnutou na kalendárny rok predchádzajúci vykonávaniu režimu základných platieb v dotknutom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

4.   Pri uplatňovaní odseku 2 členské štáty, konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, sa usilujú o priblíženie hodnoty platobných nárokov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty na tento účel stanovia kroky, ktoré sa majú prijať, a metódu výpočtu, ktorá sa má použiť, a oznámia ich Komisii do 1. augusta roka predchádzajúceho vykonávanie režimu základných platieb. K týmto krokom patria ročné postupné úpravy pôvodnej hodnoty platobných nárokov, ako sa uvádza v odseku 3, v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, počínajúc prvým rokom vykonávania režimu základných platieb.

Členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb informujú poľnohospodárov o hodnote svojich nárokov vypočítaných v súlade s týmto článkom pre každý rok obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5.   Na účely odseku 3 môže členský štát na základe objektívnych kritérií stanoviť, že v prípade predaja alebo darovania poľnohospodárskej plochy alebo uplynutia platnosti celkového alebo čiastočného prenájmu poľnohospodárskej plochy po dátume stanovenom podľa článku 36 ods. 5 a pred dátumom stanoveným podľa článku 33 ods. 1 sa zvýšenie alebo čiastočné zvýšenie hodnoty platobných nárokov, ktoré by sa pridelili príslušnému poľnohospodárovi, vracia do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv, ak by toto zvýšenie predstavovalo pre príslušného poľnohospodára neočakávaný zisk.

Uvedené objektívne kritériá sa stanovujú tak, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pričom obsahujú aspoň:

a)

minimálne trvanie prenájmu;

b)

časť prijatej platby, ktorá sa má previesť späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv.

KAPITOLA 2

Redistributívne platby

Článok 41

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty sa môžu do 1. augusta ktoréhokoľvek príslušného roku rozhodnúť, že od nasledujúceho roku poskytnú ročnú platbu poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb uvedeného v kapitole 1 oddieloch 1, 2, 3 a 5 alebo v rámci režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 oddiele 4 (ďalej len „redistributívna platba“).

Členské štáty oznámia každé takéto rozhodnutie Komisii do dátumu uvedeného v prvom pododseku.

2.   Členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni v súlade s článkom 23, môžu uplatňovať redistributívnu platbu na regionálnej úrovni.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11, lineárne zníženia uvedené v článku 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sa redistributívna platba poskytuje ročne potom, ako poľnohospodár aktivuje platobné nároky, alebo v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia potom, ako nahlási hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

4.   Redistributívnu platbu vypočítajú členské štáty každý rok vynásobením čísla, ktoré stanoví členský štát a ktoré nepresiahne 65 % vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej platby na hektár, počtom platobných nárokov aktivovaných poľnohospodárom v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených poľnohospodárom v súlade s článkom 36 ods. 2. Počet takýchto platobných nárokov alebo takýchto hektárov nepresiahne maximum, ktoré stanovia členské štáty a ktoré nesmie byť vyššie ako 30 hektárov alebo priemerná veľkosť poľnohospodárskych podnikov, ako sa ustanovuje v prílohe VIII, ak je v dotknutom členskom štáte táto priemerná veľkosť presahuje 30 hektárov.

5.   Za predpokladu, že sa dodržia maximálne limity stanovené v odseku 4, členské štáty môžu na vnútroštátnej úrovni zaviesť odstupňovanie počtu hektárov stanoveného v súlade s uvedeným odsekom, ktoré sa uplatňuje na všetkých poľnohospodárov rovnako.

6.   Vnútroštátnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 4 tohto článku stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2.

Regionálnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 4 tohto článku stanovia členské štáty na základe podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa nahlásili v danom regióne v súlade s článkom 33 ods. 1 v roku 2015. Pre každý región sa tento podiel vypočíta vydelením príslušného regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 23 ods. 2, vnútroštátnym stropom stanoveným v súlade s článkom 22 ods. 1, po lineárnom znížení ustanovenom v článku 30 ods. 1, ak sa neuplatňuje článok 30 ods. 2.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že po 18. októbri 2011 rozdelili svoj podnik s jediným zámerom využívať redistributívnu platbu, neposkytne žiadna výhoda poskytovaná podľa tejto kapitoly. Uplatňuje sa to aj na poľnohospodárov, ktorých podniky sú výsledkom uvedeného rozdelenia.

8.   V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť maximálny počet platobných nárokov alebo hektárov podľa odseku 4 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie najvyššieho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

Článok 42

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať redistributívnu platbu sa môžu členské štáty do dátumu uvedeného v článku 41 ods. 1 rozhodnúť využiť až 30 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do uvedeného dátumu.

2.   Na základe percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, ktorý členské štáty využijú podľa odseku 1 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy redistributívnej platby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

KAPITOLA 3

Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie

Článok 43

Všeobecné pravidlá

1.   Poľnohospodári oprávnení na platbu v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu dodržiavajú v zmysle článku 32 ods. 2 až 5 na všetkých svojich hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedené v odseku 2 tohto článku alebo rovnocenné postupy uvedené v odseku 3 tohto článku.

2.   Poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie sú tieto:

a)

diverzifikácia plodín;

b)

zachovávanie existujúceho trvalého trávneho porastu a

c)

existencia oblasti ekologického záujmu v rámci poľnohospodárskej plochy.

3.   Rovnocenné postupy sú tie postupy, ktoré zahŕňajú podobné postupy predstavujúce rovnocennú alebo väčšiu úroveň prínosu pre klímu a životné prostredie v porovnaní s jedným alebo viacerými postupmi uvedenými v odseku 2. Uvedené rovnocenné postupy a postup alebo postupy uvedené v odseku 2, ktorým sú rovnocenné, sú uvedené na zozname v prílohe IX, pričom sa na ne vzťahujú:

a)

záväzky prijaté buď v súlade s článkom 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1698/2005, alebo článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

b)

národné alebo regionálne environmentálne certifikačné systémy vrátane systémov certifikácie súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem ustanovených podľa hlavy VI kapitoly I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktorých cieľom je splniť ciele týkajúce sa kvality pôdy a vody, biodiverzity, ochrany krajiny a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Uvedené certifikačné systémy môžu zahŕňať postupy uvedené na zozname v prílohe IX tohto nariadenia, postupy uvedené v odseku 2 tohto článku alebo kombináciu týchto postupov.

4.   Rovnocenné postupy uvedené v odseku 3 nesmú byť predmetom dvojitého financovania.

5.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, v náležitých prípadoch tiež na regionálnej úrovni, že obmedzia možnosť poľnohospodárov využívať možnosti uvedené v odseku 3 písm. a) a b).

6.   Členské štáty môžu rozhodnúť, v náležitých prípadoch tiež na regionálnej úrovni, že poľnohospodári vykonávajú všetky svoje príslušné povinnosti podľa odseku 1 v súlade s národnými alebo regionálnymi environmentálnymi certifikačnými systémami uvedenými v odseku 3 písm. b).

7.   S výhradou rozhodnutí členských štátov uvedených v odsekoch 5 a 6 môže poľnohospodár dodržiavať jeden alebo viacero z postupov uvedených v odseku 3 písm. a), len ak tieto postupy v plnej miere nahrádzajú zodpovedajúci postup alebo zodpovedajúce postupy uvedené v odseku 2. Poľnohospodár môže využívať certifikačné systémy uvedené v odseku 3 písm. b), len ak sa vzťahujú na celú povinnosť uvedenú v odseku 1.

8.   Členské štáty Komisii oznámia svoje rozhodnutia uvedené v odsekoch 5 a 6 a konkrétne záväzky alebo certifikačné systémy, ktoré majú v úmysle uplatňovať ako rovnocenné postupy v zmysle odseku 3.

Komisia posúdi, či sa na postupy, ktoré sú súčasťou konkrétnych záväzkov alebo certifikačných systémov, vzťahuje zoznam v prílohe IX, a ak usúdi, že to tak nie je, zodpovedajúcim spôsobom to oznámi členským štátom prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez použitia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3. Ak Komisia oznámi členskému štátu, že na uvedené postupy sa nevzťahuje zoznam v prílohe IX, tento členský štát neuzná ako rovnocenné postupy v zmysle odseku 3 tohto článku konkrétne záväzky alebo certifikačné systémy, na ktoré sa vzťahuje oznámenie Komisie.

9.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 10 a 11 tohto článku, uplatňovanie finančnej disciplíny a lineárneho zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, členské štáty poskytnú platbu uvedenú v tejto kapitole poľnohospodárom, ktorí dodržiavajú postupy uvedené v odseku 1 tohto článku, ktoré sú pre nich relevantné, a v rozsahu, ako v akom títo poľnohospodári spĺňajú ustanovenia článkov 44, 45 a 46 tohto nariadenia.

Táto platba má formu ročnej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý je nahlásený podľa článku 33 ods. 1, alebo článku 36 ods. 2, pričom jej výška sa vypočíta ročne vydelením sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 47 celkovým počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sú v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 nahlásené v dotknutom členskom štáte alebo regióne.

Odchylne od druhého pododseku sa členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať článok 25 ods. 2, môžu rozhodnúť poskytnúť platbu uvedenú v tomto odseku ako percentuálny podiel celkovej hodnoty platobných nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 33 ods. 1 pre každý príslušný rok.

Uvedený percentuálny podiel sa pre každý rok a každý členský štát alebo región vypočíta vydelením sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 celkovou hodnotou všetkých platobných nárokov aktivovaných v súlade s článkom 33 ods. 1 v danom členskom štáte alebo regióne.

10.   Poľnohospodári s podnikmi úplne alebo čiastočne situovanými v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú smernice 92/43/EHS, 2000/60/ES alebo 2009/147/ES, majú nárok na platbu uvedenú v tejto kapitole za predpokladu, že dodržiavajú postupy uvedené v tejto kapitole v rozsahu, v akom sú uvedené postupy v príslušnom podniku v súlade s cieľmi uvedených smerníc.

11.   Poľnohospodári spĺňajúci požiadavky ustanovené v článku 29 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007 v oblasti ekologického poľnohospodárstva majú ipso facto nárok na platbu uvedenú v tejto kapitole.

Prvý pododsek sa uplatňuje len na tie jednotky podniku, ktoré sa používajú na ekologickú výrobu v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 834/2007.

12.   Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:

a)

doplnia rovnocenné postupy do zoznamu uvedeného v prílohe IX;

b)

stanovia primerané požiadavky uplatniteľné na národné alebo regionálne certifikačné systémy uvedené v písmene b) odseku 3 tohto článku vrátane úrovne záruky, ktorú majú tieto systémy poskytovať;

c)

stanovia podrobné pravidlá na výpočet sumy uvedenej v článku 28 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 pre postupy uvedené v oddiele I bodoch 3 a 4 a v oddiele III bode 7 prílohy IX tohto nariadenia a všetky ďalšie rovnocenné postupy doplnené do uvedenej prílohy podľa písmena a) tohto odseku, pre ktoré je potrebný osobitný výpočet na zabránenie dvojitému financovaniu.

13.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá postupu pre oznamovanie vrátane harmonogramov pre ich predloženie, a posudzovanie zo strany Komisie uvedené v odseku 8. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 44

Diverzifikácia plodín

1.   Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva od 10 do 30 hektárov a značnú časť roka alebo značnú časť cyklu plodiny sa na celej tejto pôde nepestujú plodiny pod vodou, musia byť na nej aspoň dve rôzne plodiny. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto ornej pôdy.

Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva viac ako 30 hektárov a značnú časť roka alebo značnú časť cyklu plodiny sa na celej tejto pôde nepestujú plodiny pod vodou, musia na nej byť aspoň tri rôzne plodiny. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % tejto ornej pôdy.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý počet plodín vyžadovaný podľa odseku 1, maximálne prahové hodnoty v nich stanovené sa neuplatňujú na podniky v prípade, že viac ako 75 % ornej pôdy pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom. V takýchto prípadoch hlavná plodina na zvyšnej ornej ploche nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto zvyšnej ornej pôdy s výnimkou prípadu, keď túto zvyšnú plochu pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá alebo pôda ležiaca úhorom.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:

a)

podniky, v ktorých sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, sa ponecháva úhorom alebo je predmetom kombinácie týchto využití, za predpokladu, že orná plocha, ktorá sa takto nevyužíva, nepresahuje 30 hektárov;

b)

podniky, v ktorých viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, predstavuje trvalý trávny porast a využíva sa na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, alebo na pestovanie plodín pod vodou počas značnej časti roka alebo značnej časti cyklu plodiny, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, za predpokladu, že orná plocha, ktorá sa takto nevyužíva, nepresahuje 30 hektárov;

c)

podniky, v ktorých viac ako 50 % plôch nahlásenej ornej pôdy poľnohospodár nenahlásil vo svojej žiadosti o podporu v predchádzajúcom roku a v ktorých sa na základe porovnania žiadostí o geopriestorovú podporu na celej ornej pôde pestuje iná plodina ako v predchádzajúcom kalendárnom roku;

d)

podniky, ktoré sa nachádzajú v oblastiach severne od 62. rovnobežky alebo v určitých priľahlých oblastiach. Ak plocha ornej pôdy v týchto podnikoch pokrýva viac ako 10 hektárov, na ornej pôde sa musia pestovať aspoň dve plodiny a žiadna z týchto plodín nesmie pokrývať viac ako 75 % ornej pôdy s výnimkou tých prípadov, keď je hlavnou plodinou tráva alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom.

4.   Na účely tohto článku je „plodina“:

a)

kultúra niektorého z rôznych rodov definovaných v botanickej klasifikácii plodín;

b)

kultúra niektorého z druhov v prípade Brassicaceae, Solanaceae a Cucurbitaceae;

c)

pôda ležiaca úhorom;

d)

trávy alebo iné rastlinné krmivá.

Ozimina a jarina sa považujú za rozličné plodiny, aj keď patria do toho istého rodu.

5.   Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:

a)

uznajú iné typy rodov a druhov plodín než tie, čo sú uvedené v odseku 4 tohto článku; a

b)

ustanovia pravidlá týkajúce sa uplatňovania presného výpočtu podielov rôznych plodín.

Článok 45

Trvalý trávny porast

1.   Členské štáty určia trvalé trávne plochy citlivé z hľadiska životného prostredia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica 92/43/EHS alebo smernica 2009/147/ES a pre ktoré je potrebná prísna ochrana na účely splnenia cieľov týchto smerníc, vrátane močarísk a mokradí nachádzajúcich sa v týchto oblastiach.

S cieľom zaručiť ochranu trvalých trávnych porastov vzácnych z hľadiska životného prostredia sa členské štáty môžu rozhodnúť určiť ďalšie citlivé plochy nachádzajúce sa mimo oblastí patriacich do pôsobnosti smernice 92/43/EHS alebo smernice 2009/147/ES, vrátane trvalých trávnych porastov na pôdach bohatých na uhlík.

Poľnohospodári nepremieňajú ani neorú trvalý trávny porast nachádzajúci sa na plochách určených členskými štátmi podľa prvého a prípadne druhého pododseku.

2.   Členské štáty zabezpečia, že podiel oblastí s trvalým trávnym porastom vo vzťahu k celkovej poľnohospodárskej ploche nahlásenej poľnohospodármi v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa nezníži o viac ako 5 % v porovnaní s referenčným podielom, ktorý stanovia členské štáty v roku 2015 vydelením oblastí s trvalým trávnym porastom, ako sa uvádza v písmene a) druhého pododseku tohto odseku, celkovou poľnohospodárskou plochou, ako sa uvádza v písmene b) uvedeného pododseku.

Na účely určenia referenčného podielu uvedeného v prvom pododseku:

a)

„oblasti s trvalým trávnym porastom“ je pôda pokrytá trvalými pasienkami, ktorú nahlásili v roku 2012, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, ako aj oblasti pokryté trvalým trávnym porastom, ktorú nahlásili v roku 2015 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a ktoré neboli nahlásené ako pôda pokrytá trvalými pasienkami v roku 2012, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013;

b)

„celková poľnohospodárska plocha“ je poľnohospodárska plocha, ktorú nahlásili v roku 2015 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Referenčný podiel v súvislosti s trvalým trávnym porastom sa prepočíta v prípadoch, keď majú poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, povinnosť opäť premeniť plochu na trvalý trávny porast v roku 2015 alebo v roku 2016 v súlade s článkom 93 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. V takom prípade sa tieto plochy doplnia k oblastiam s trvalým trávnym porastom, ako sa uvádza v písmene a) druhého pododseku tohto odseku.

Podiel v súvislosti s trvalým trávnatým porastom sa stanoví každý rok na základe plôch nahlásených na príslušný rok poľnohospodármi, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Povinnosť podľa tohto odseku sa uplatňuje na vnútroštátnej, regionálnej alebo príslušnej subregionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť, aby podiel trvalého trávneho porastu neklesol o viac ako 5 %, sa členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať povinnosť zachovať trvalý trávny porast na úrovni podnikov. Členské štáty oznámia Komisii každé takéto rozhodnutie do 1. augusta 2014.

Členské štáty oznámia referenčný podiel a podiel uvedený v tomto odseku Komisii.

3.   Pokiaľ sa zistí, že podiel uvedený v odseku 2 sa znížil o viac ako 5 % na regionálnej, subregionálnej alebo prípadne vnútroštátnej úrovni, dotknutý členský štát uloží na úrovni podnikov povinnosť opäť premeniť pôdu na trvalé trávne porasty pre tých poľnohospodárov, ktorí majú k dispozícii pôdu, ktorá bola počas minulého obdobia premenená z pôdy pokrytej trvalými pasienkami alebo trvalým trávnym porastom na pôdu využívanú na iné účely.

Ak sa však množstvo oblastí s trvalým trávnym porastom vyjadrené v absolútnych hodnotách stanovené v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom písm. a) zachová v rámci určitých limitov, povinnosť stanovená v prvom pododseku odseku 2 sa považuje za splnenú.

4.   Odsek 3 sa neuplatňuje, ak je pokles pod prahovú hodnotu výsledkom zalesňovania, ktoré rešpektuje životné prostredie a nezahŕňa sadenie mladín s krátkodobým striedaním, vianočných stromčekov alebo rýchlo rastúcich stromov na výrobu energie.

5.   S cieľom zaručiť zachovanie podielu trvalého trávneho porastu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými ustanoví podrobné pravidlá pre zachovanie trvalého trávneho porastu vrátane pravidiel týkajúcich sa opätovnej premeny pôdy v prípade nedodržania povinnosti podľa odseku 1 tohto článku, pravidiel uplatňovaných na členské štáty v prípade stanovovania povinností na úrovni podnikov, ako sa uvádza v odsekoch 2 a 3, a akejkoľvek úpravy referenčného podielu uvedeného v odseku 2, ktorá môže byť potrebná.

6.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 70, ktorými sa:

a)

ustanoví rámec na určovanie ďalších citlivých plôch uvedených v druhom pododseku odseku 1 tohto článku;

b)

ustanovia podrobné metódy určovania podielu trvalého trávneho porastu na celkovej poľnohospodárskej ploche, ktorý sa musí zachovať v súlade s odsekom 2 tohto článku;

c)

vymedzí minulé obdobie uvedené v prvom pododseku odseku 3 tohto článku.

7.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia limity uvedené v druhom pododseku odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 46

Oblasť ekologického záujmu

1.   V prípade, že orná pôda podniku pokrýva viac ako 15 hektárov, poľnohospodár zabezpečí, aby od 1. januára 2015 plocha zodpovedajúca aspoň 5 % ornej pôdy podniku, ktorú poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ak sa považujú za oblasť ekologického záujmu členským štátom v súlade s odsekom 2 tohto článku vrátane oblastí uvedených v odseku 2 písm. c), d), g) a h), bola oblasťou ekologického záujmu.

Percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa môže zvýšiť z 5 % na 7 %, ak Európsky parlament a Rada prijmú legislatívny akt v súlade s článkom 43 ods. 2 ZFEÚ.

Komisia do 31. marca 2017 predloží hodnotiacu správu týkajúcu sa vykonávania prvého pododseku tohto odseku, ku ktorej prípadne pripojí návrh legislatívneho aktu, ako sa uvádza v druhom pododseku.

2.   Členské štáty sa do 1. augusta 2014 rozhodnú, že jedna alebo viaceré z týchto plôch sa budú považovať za oblasť ekologického záujmu:

a)

pôda ležiaca úhorom;

b)

terasy;

c)

krajinné prvky vrátane takých prvkov, ktoré sú priľahlé k ornej pôde podniku, ktoré odchylne od článku 43 ods. 1 tohto nariadenia môžu zahŕňať krajinné prvky, ktoré nie sú súčasťou plôch, na ktoré možno poskytnúť podporu v súlade s článkom 76 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

d)

nárazníkové zóny vrátane nárazníkových zón pokrytých trvalým trávnym porastom za predpokladu, že sú odlišné od priľahlej poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu;

e)

hektáre agrolesníckej pôdy, na ktorú sa poskytuje alebo sa poskytla podpora v súlade s článkom 44 nariadenia (ES) č. 1698/2005 a/alebo článkom 23 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

f)

pásy hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, popri okrajoch lesov;

g)

plochy s mladinami s krátkodobým striedaním bez použitia hnojív a/alebo prípravkov na ochranu rastlín;

h)

zalesnené oblasti uvedené v článku 32 ods. 2 písm. b) bode ii) tohto nariadenia;

i)

plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou, ktorá vznikla sadením a klíčením osív, ktoré podliehajú uplatneniu váhových faktorov uvedených v odseku 3 tohto článku;

j)

plochy s plodinami, ktoré viažu dusík.

S výnimkou oblastí podniku uvedených písmenách g) a h) prvého pododseku tohto odseku sa oblasť ekologického záujmu nachádza na ornej pôde podniku. V prípade oblastí uvedených v písmenách c) a d) prvého pododseku tohto odseku oblasť ekologického záujmu môže byť tiež priľahlá k ornej pôde podniku, ktorú poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

3.   S cieľom zjednodušiť administratívne postupy a zohľadniť charakteristiky typov oblastí ekologického záujmu vymenovaných v prvom pododseku odseku 2, ako aj uľahčiť ich meranie môžu členské štáty pri výpočte celkových hektárov, ktoré predstavujú oblasť ekologického záujmu podniku, použiť konverzné a/alebo váhové faktory stanovené v prílohe X. Ak sa členský štát rozhodne považovať za oblasť ekologického záujmu oblasti uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. i) alebo akúkoľvek inú oblasť, na ktorú sa vzťahuje váhový koeficient menší ako 1, je použitie váhových faktorov uvedených v prílohe X povinné.

4.   Odsek 1 sa neuplatňuje na:

a)

podniky, v ktorých sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, ponecháva sa úhorom, používa sa na pestovanie bôbovitých plodín, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, za predpokladu, že orná plocha, ktorá sa takto nevyužíva, nepresahuje 30 hektárov;

b)

podniky, v ktorých viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, predstavuje trvalý trávny porast, využíva sa na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, alebo sa na nej buď značnú časť roka alebo vegetačného cyklu pestujú plodiny pod vodou, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, za predpokladu, že orná plocha, ktorá sa takto nevyužíva, nepresahuje 30 hektárov.

5.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že až polovica percentuálnych bodov oblastí ekologického záujmu uvedených v odseku 1 uplatnia na regionálnej úrovni s cieľom získať priľahlé oblasti ekologického záujmu. Členské štáty určia oblasti a povinnosti zúčastnených poľnohospodárov alebo skupiny poľnohospodárov. Cieľom určenia oblastí a povinností je podporiť vykonávanie politík Únie v oblasti životného prostredia, klímy a biodiverzity.

6.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť povoliť poľnohospodárom, ktorých podniky sa nachádzajú v tesnej blízkosti, splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 kolektívne (ďalej len „kolektívne plnenie“) pod podmienkou, že dotknuté oblasti ekologického záujmu sú priľahlé. S cieľom podporiť vykonávanie politík Únie v oblasti životného prostredia, klímy a biodiverzity môžu členské štáty určiť plochy, na ktorých je možné kolektívne plnenie, a poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárom, ktorí sa zúčastňujú takéhoto kolektívneho plnenia, môžu uložiť ďalšie povinnosti.

Každý poľnohospodár zúčastňujúci sa na kolektívnom plnení zabezpečí, že aspoň 50 % plochy, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 1, sa nachádza na pôde jeho podniku a je v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom. Počet poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú na takomto kolektívnom plnení, nesmie byť vyšší ako 10.

7.   Členské štáty, v ktorých viac ako 50 % celkovej plochy pôdy pokrýva les, sa môžu rozhodnúť, že odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na podniky nachádzajúce sa v oblastiach, ktoré tieto členské štáty označili za oblasti s prírodnými prekážkami v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, a to za predpokladu, že viac ako 50 % plochy pôdy jednotky uvedenej v druhom pododseku tohto odseku pokrýva les a pomer zalesnenej pôdy k poľnohospodárskej pôde je viac ako 3:1.

Zalesnená plocha a podiel lesnej pôdy k poľnohospodárskej pôde sa posúdi na úrovni plochy, ktorá zodpovedá úrovni LAU 2, alebo na úrovni inej jasne vymedzenej jednotky, ktorá pokrýva jasnú jedinú súvislú zemepisnú oblasť s podobnými poľnohospodárskymi podmienkami.

8.   Členské štáty Komisii oznámia rozhodnutia uvedené v odseku 2 do 1. augusta 2014 a každé rozhodnutie uvedené v odsekoch 3, 5, 6 alebo 7 do 1. augusta roku predchádzajúceho ich uplatňovanie.

9.   Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:

a)

stanovia ďalšie kritériá pre typy oblastí uvedené v odseku 2 tohto článku, aby sa mohli označiť ako oblasť ekologického záujmu;

b)

doplnia ďalšie typy oblastí okrem oblastí uvedených v odseku 2, ktoré možno zohľadniť na účely dodržania percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1;

c)

upraví príloha X s cieľom stanoviť konverzné a váhové faktory uvedené v odseku 3 a zohľadniť kritériá a/alebo typy oblastí, ktoré má Komisia vymedziť podľa písmen a) a b) tohto odseku;

d)

stanovia pravidlá plnenia uvedeného v odsekoch 5 a 6, a to vrátane minimálnych požiadaviek na takéto plnenie;

e)

stanoví rámec, v medziach ktorého majú členské štáty určiť kritériá, ktoré musia spĺňať podniky, aby ich na účely odseku 6 bolo možné považovať za podniky v tesnej blízkosti;

f)

stanovia metódy určovania percentuálneho podielu celkovej zalesnenej plochy pôdy a pomeru lesnej pôdy k poľnohospodárskej pôde podľa odseku 7.

Článok 47

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať platby uvedené v tejto kapitole využijú členské štáty 30 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II.

2.   Členské štáty uplatnia platby uvedené v tejto kapitole na vnútroštátnej úrovni.

Členské štáty uplatňujúce článok 23 sa môžu rozhodnúť uplatňovať platby na regionálnej úrovni. V takýchto prípadoch využijú v každom regióne podiel stropu stanovený podľa odseku 3 tohto článku. Pre každý región sa tento podiel vypočíta vydelením príslušného regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 23 ods. 2 vnútroštátnym stropom určeným v súlade s článkom 22 ods. 1, po lineárnom znižovaní podľa článku 30 ods. 1 v prípade neuplatnenia článku 30 ods. 2.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví príslušné stropy pre platby uvedené v tejto kapitole. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

KAPITOLA 4

Platba na oblasti s prírodnými prekážkami

Článok 48

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty môžu poskytnúť platbu poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 a ktorých podniky sa úplne alebo čiastočne nachádzajú v oblastiach s prírodnými prekážkami určených členskými štátmi v súlade s článkom 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 (ďalej len „platba na oblasti s prírodnými prekážkami“).

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že platbu na oblasti s prírodnými prekážkami poskytnú všetkým oblastiam, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 1, alebo obmedzia platbu na niektoré z týchto oblastí na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 tohto nariadenia a lineárne zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, platba na oblasti s prírodnými prekážkami sa poskytuje ročne na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý sa nachádza v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku. Vypláca sa po aktivovaní platobných nárokov na uvedené hektáre, ktorých držiteľom je príslušný poľnohospodár, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia, po nahlásení tých hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, príslušným poľnohospodárom.

4.   Platba na oblasti s prírodnými prekážkami na hektár sa vypočíta vydelením sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 49 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré sa nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 a nachádzajú sa v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Členské štáty môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií stanoviť aj maximálny počet hektárov na podnik, na ktoré možno poskytnúť podporu podľa tejto kapitoly.

5.   Členské štáty môžu uplatniť platbu na oblasti s prírodnými prekážkami na regionálnej úrovni za podmienok ustanovených v tomto odseku pod podmienkou, že určili príslušné regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami a predovšetkým charakteristikami ich prírodných prekážok vrátane závažnosti prekážok, a ich poľnohospodárskymi podmienkami.

Členské štáty rozdelia vnútroštátne stropy uvedené v článku 49 ods. 1 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.

Platba na oblasti s prírodnými prekážkami na regionálnej úrovni sa vypočíta vydelením regionálneho stropu vypočítaného v súlade s druhým pododsekom tohto odseku počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré sa nahlásili v príslušnom regióne v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 a ktoré sa nachádzajú v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Článok 49

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať platbu na oblasti s prírodnými prekážkami sa môžu členské štáty do 1. augusta 2014 rozhodnúť využiť až 5 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do uvedeného dátumu.

Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje rozhodnutie a zmeniť ho s účinnosťou od 1. januára 2017. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do 1. augusta 2016.

2.   Na základe percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, ktorý členské štáty použijú podľa odseku 1, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy platby na oblasti s prírodnými prekážkami. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

KAPITOLA 5

Platba pre mladých poľnohospodárov

Článok 50

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty poskytnú ročnú platbu mladým poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb alebo v rámci režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 (ďalej len „platba pre mladých poľnohospodárov“).

2.   Na účely tejto kapitoly sú „mladí poľnohospodári“ fyzické osoby:

a)

ktoré prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik ako vedúci predstaviteľ podniku alebo ktoré už taký podnik založili počas piatich rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o zaradenie do režimu základných platieb alebo do režimu jednotnej platby na plochu uvedenej v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a

b)

ktoré nemajú v roku predloženia žiadosti o zaradenie uvedenej v písmene a) viac ako 40 rokov.

3.   Členské štáty môžu stanoviť ďalšie objektívne a nediskriminačné kritériá oprávnenosti pre mladých poľnohospodárov, ktorí podávajú žiadosť o platbu pre mladých poľnohospodárov, pokiaľ ide o primerané zručnosti a/alebo požiadavky na odbornú prípravu.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 a lineárne zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sa platba pre mladých poľnohospodárov poskytuje ročne potom, ako poľnohospodár aktivuje platobné nároky, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia, na základe nahlásenia hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, zo strany poľnohospodára.

5.   Platba pre mladých poľnohospodárov sa poskytuje poľnohospodárovi na maximálne obdobie piatich rokov. Uvedené obdobie sa skracuje o počet rokov, ktoré uplynuli medzi založením podniku uvedeným v odseku 2 písm. a) a prvým podaním žiadosti o platbu pre mladých poľnohospodárov.

6.   Členské štáty neuplatňujúce článok 36 každý rok vypočítajú výšku platby pre mladých poľnohospodárov tak, že počet nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 32 ods. 1, vynásobia číslom zodpovedajúcim:

a)

25 % priemernej hodnoty platobných nárokov, ktorých je poľnohospodár držiteľom prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu; alebo

b)

25 % sumy vypočítanej vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu na kalendárny rok 2019 stanoveného v prílohe II počtom všetkých hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1. Uvedený pevný percentuálny podiel sa rovná podielu vnútroštátneho stropu zostávajúceho pre režim základných platieb v súlade s článkom 22ods. 1 na rok 2015.

7.   Členské štáty uplatňujúce článok 36 vypočítajú každý rok výšku platby pre mladých poľnohospodárov vynásobením čísla zodpovedajúceho 25 % jednotnej platby na plochu vypočítanej v súlade s článkom 36 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 36 ods. 2.

8.   Odchylne od odsekov 6 a 7 môžu členské štáty každý rok vypočítať výšku platby pre mladých poľnohospodárov vynásobením čísla zodpovedajúceho 25 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár počtom nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 32 ods. 1 alebo počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 36 ods. 2.

Vnútroštátna priemerná platba na hektár sa vypočíta vydelením vnútroštátneho stropu na kalendárny rok 2019 stanoveného v prílohe II počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2.

9.   Členské štáty stanovia jednotný maximálny limit uplatniteľný na počet platobných nárokov aktivovaných poľnohospodárom alebo na počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil. Tento limit nesmie byť nižší ako 25 alebo vyšší ako 90. Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 6, 7 a 8 dodržiavajú tento limit.

10.   Namiesto uplatňovania odsekov 6 až 9 môžu členské štáty prideliť ročnú paušálnu sumu na poľnohospodára, ktorá sa vypočíta vynásobením pevného počtu hektárov číslom zodpovedajúcim 25 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár ustanovenej v súlade s odsekom 8.

Pevný počet hektárov uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa vypočíta vydelením celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 mladí poľnohospodári žiadajúci o platbu pre mladých poľnohospodárov v roku 2015, celkovým počtom mladých poľnohospodárov, ktorí požiadali o uvedenú platbu v roku 2015.

Členský štát môže prepočítať pevný počet hektárov v ktoromkoľvek roku po roku 2015 v prípade, že sa významne zmení počet mladých poľnohospodárov žiadajúcich o túto platbu alebo veľkosť podnikov mladých poľnohospodárov, alebo oboje.

Ročná paušálna suma, ktorá sa môže poskytnúť poľnohospodárovi, nepresiahne celkovú sumu jeho základnej platby pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v danom roku.

11.   S cieľom zaručiť ochranu práv prijímateľov a zabrániť diskriminácii medzi nimi je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa podmienok, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za oprávnenú na prijatie platby pre mladých poľnohospodárov.

Článok 51

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať platbu pre mladých poľnohospodárov použijú členské štáty percentuálny podiel, ktorý nie je vyšší ako 2 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2014 odhadovaný percentuálny podiel potrebný na financovanie uvedenej platby.

Členské štáty môžu do 1. augusta každého roka prehodnotiť svoj odhadovaný percentuálny podiel s účinnosťou od nasledujúceho roka. Prehodnotený percentuálny podiel oznámia Komisii do 1. augusta roka, ktorý predchádza jeho uplatňovaniu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý maximálny percentuálny podiel vo výške 2 % stanovený v odseku 1 tohto článku, v prípade, že celková výška platby pre mladých poľnohospodárov, o ktorú sa v členskom štáte žiada v konkrétnom roku, presiahne strop stanovený podľa odseku 4 tohto článku a ak je uvedený strop nižší ako uvedené maximum, daný členský štát financuje rozdiel uplatnením článku 30 ods. 7 prvého pododseku písm. f) v príslušnom roku alebo uplatnením lineárneho zníženia na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť všetkým poľnohospodárom v súlade s článkom 32 alebo článkom 36 ods. 2 alebo oboma prostriedkami.

3.   V prípade, že celková výška platby pre mladých poľnohospodárov, o ktorú sa v členskom štáte žiada v konkrétnom roku, presiahne strop stanovený podľa odseku 4 tohto článku a ak uvedený strop dosiahne 2 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na sumy, ktoré sa majú vyplatiť na základe článku 50, aby dodržali uvedený strop.

4.   Na základe percentuálneho podielu, ktorý členské štáty oznámili podľa odseku 1 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy pre platbu pre mladých poľnohospodárov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

HLAVA IV

VIAZANÁ PODPORA

KAPITOLA 1

Dobrovoľná viazaná podpora

Článok 52

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty môžu za podmienok ustanovených v tejto kapitole poskytnúť poľnohospodárom viazanú podporu (v tejto kapitole ďalej len ako „viazaná podpora“).

2.   Viazaná podpora sa môže poskytnúť v týchto sektoroch a oblastiach výroby: obilniny, olejnaté semená, bielkovinové plodiny, strukoviny, ľan, konope, ryža, orechy, zemiaky na výrobu škrobu, mlieko a mliečne výrobky, osivo, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, trstina a čakanka, ovocie a zelenina a mladiny s krátkodobým striedaním.

3.   Viazanú podporu možno poskytnúť len tým sektorom alebo tým regiónom členského štátu, v ktorých majú určité typy hospodárenia alebo určité poľnohospodárske sektory, ktoré sú osobitne významné pre hospodárstvo, spoločnosť alebo životné prostredie, určité ťažkosti.

4.   Odchylne od odseku 3 možno viazanú podporu poskytnúť aj poľnohospodárom:

a)

ktorým k 31. decembru 2014 boli platobné nároky poskytnuté v súlade s hlavou III kapitolou 3 oddielom 2 a článkom 71m nariadenia (ES) č. 1782/2003 a v súlade s článkom 60 a článkom 65 štvrtým odsekom nariadenia (ES) č. 73/2009, a

b)

ktorí nemajú k dispozícii hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, na aktiváciu platobných nárokov v rámci režimu základných platieb, ako sa uvádza v hlave III kapitole 1 tohto nariadenia.

5.   Viazanú podporu je možné poskytnúť len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne produkcie v príslušných sektoroch alebo regiónoch.

6.   Viazaná podpora má podobu ročnej platby a poskytuje sa v rámci vymedzených kvantitatívnych obmedzení a na základe stanovených oblastí a výnosov alebo stanoveného počtu zvierat.

7.   V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť obmedzenia uvedené v odseku 6 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

8.   Každá viazaná podpora poskytovaná podľa tohto článku je v súlade s ostatnými opatreniami a politikami Únie.

9.   S cieľom zabezpečiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie a zabrániť dvojitému financovaniu na základe iných podobných nástrojov podpory je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa ustanovia:

a)

podmienky poskytovania viazanej podpory;

b)

pravidlá súladu s ostatnými opatreniami Únie a kumulovania podpory.

Článok 53

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať viazanú podporu môžu členské štáty do 1. augusta v roku, ktorý predchádza prvému roku vykonávania takejto podpory, rozhodnúť, že použijú až 8 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II.

2.   Odchylne od odseku 1 sa môžu členské štáty rozhodnúť, že použijú až 13 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pod podmienkou, že:

a)

do 31. decembra 2014:

i)

uplatňujú režim jednotnej platby na plochu ustanovený v hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009,

ii)

financujú opatrenia podľa článku 111 uvedeného nariadenia alebo

iii)

sa na ne vzťahuje odchýlka ustanovená v článku 69 ods. 5 alebo v prípade Malty v článku 69 ods. 1 uvedeného nariadenia; a/alebo

b)

aspoň počas jedného roka v období 2010 – 2014 pridelia spolu viac ako 5 % svojej sumy, ktorú mali k dispozícii na poskytovanie priamych platieb ustanovených v hlave III, hlave IV s výnimkou hlavy IV kapitoly 1 oddielu 6, a hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009 na financovanie:

i)

opatrení ustanovených v hlave III kapitole 2 oddiele 2 nariadenia (ES) č. 73/2009,

ii)

podpory ustanovenej v článku 68 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iv) a písm. b) a e) uvedeného nariadenia alebo

iii)

opatrení podľa hlavy IV kapitoly 1 uvedeného nariadenia s výnimkou oddielu 6.

3.   Percentuálny podiel ročného vnútroštátneho stropu uvedený v odsekoch 1 a 2 sa môže zvýšiť až o dva percentuálne body pre tie členské štáty, ktoré sa rozhodnú použiť aspoň 2 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na podporu pestovania bielkovinových plodín podľa tejto kapitoly.

4.   Odchylne od odsekov 1 a 2 členské štáty, ktoré aspoň počas jedného roka v období 2010 – 2014 pridelia spolu viac ako 10 % svojej sumy, ktorú mali k dispozícii na poskytovanie priamych platieb ustanovených v hlave III, hlave IV s výnimkou hlavy IV kapitoly 1 oddielu 6, a hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009 na financovanie:

a)

opatrení ustanovených v hlave III kapitole 2 oddiele 2 nariadenia (ES) č. 73/2009;

b)

podpory ustanovenej v článku 68 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iv) a písm. b) a e) uvedeného nariadenia; alebo

c)

opatrení podľa hlavy IV kapitoly 1 uvedeného nariadenia s výnimkou jej oddielu 6,

môžu rozhodnúť, že po schválení Komisiou v súlade s článkom 55 tohto nariadenia použijú viac ako 13 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II k tomuto nariadeniu.

5.   Odchylne od percentuálnych podielov stanovených v odsekoch 1 až 4 sa môžu členské štáty rozhodnúť použiť na financovanie viazanej podpory až 3 milióny EUR ročne.

6.   Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje rozhodnutie podľa odsekov 1 až 4 a rozhodnúť sa, že s účinnosťou od roku 2017:

a)

ponechajú nezmenené, zvýšia alebo znížia percentuálne podiely stanovené podľa odsekov 1, 2 a 3 v rámci limitov, ktoré sú v nich prípadne ustanovené, alebo ponechajú nezmenené alebo znížia percentuálne podiely stanovené podľa odseku 4;

b)

zmenia podmienky poskytovania podpory;

c)

prestanú poskytovať podporu na základe tejto kapitoly.

7.   Na základe rozhodnutia, ktoré prijmú jednotlivé členské štáty podľa odsekov 1 až 6 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy viazanej podpory. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 54

Oznamovanie

1.   Členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia uvedené v článku 53 do dátumov uvedených v uvedenom článku. S výnimkou rozhodnutia uvedeného v článku 53 ods. 6 písm. c) obsahuje oznámenie informácie o cieľových regiónoch, vybratých typoch hospodárenia alebo sektorov, ako aj o úrovni podpory, ktorá sa má poskytnúť.

2.   Rozhodnutia uvedené v článku 53 ods. 2 a 4 alebo v prípade potreby v článku 53 ods. 6 písm. a) obsahujú podrobný opis konkrétnej situácie v cieľovom regióne a konkrétnych vlastností typov hospodárenia alebo konkrétnych poľnohospodárskych sektorov, v dôsledku ktorých je percentuálny podiel uvedený v článku 53 ods. 1 nedostatočný na riešenie ťažkostí uvedených v článku 52 ods. 3 a ktoré odôvodňujú zvýšenú úroveň podpory.

Článok 55

Schválenie Komisiou

1.   Komisia prijme vykonávacie akty bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3, ktorými schváli rozhodnutie uvedené v článku 53 ods. 4 alebo prípadne v článku 53 ods. 6 písm. a), ak sa v príslušnom sektore alebo regióne preukáže jedna z týchto potrieb:

a)

potreba udržiavať určitú úroveň konkrétnej produkcie z dôvodu nedostatku alternatív a potreba znížiť riziko ukončenia produkcie a z toho vyplývajúcich sociálnych a/alebo environmentálnych problémov;

b)

potreba poskytovať stabilné dodávky miestnemu spracovateľskému priemyslu s cieľom vyhnúť sa negatívnym sociálnym a hospodárskym dôsledkom následnej reštrukturalizácie;

c)

potreba kompenzovať nevýhody, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárov v určitom sektore a ktoré sú dôsledkom pretrvávajúcich narušení súvisiaceho trhu;

d)

potreba zasiahnuť, ak sa existencia akejkoľvek inej podpory dostupnej na základe tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo akéhokoľvek schváleného režimu štátnej pomoci považuje za nedostatočnú na splnenie potrieb uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá postupu pri posudzovaní a schvaľovaní rozhodnutí uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

KAPITOLA 2

Osobitná platba na bavlnu

Článok 56

Rozsah pôsobnosti

Poľnohospodárom pestujúcim bavlnu s číselným znakom KN 5201 00 sa poskytuje pomoc za podmienok ustanovených v tejto kapitole (ďalej len „osobitná platba na bavlnu“).

Článok 57

Oprávnenosť

1.   Osobitná platba na bavlnu sa poskytuje na hektár plochy, na ktorej sa pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu. Na plochu možno poskytnúť podporu, iba ak sa nachádza na poľnohospodárskej pôde, na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, je osiata odrodami, ktoré členský štát schválil, a bavlna sa skutočne zbiera za bežných podmienok pestovania.

Osobitná platba na bavlnu sa vypláca na bavlnu vhodnej, primeranej a predajnej kvality.

2.   Členské štáty schvaľujú pôdu a odrody, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, v súlade s pravidlami a podmienkami, ktoré sa prijmú podľa odseku 3.

3.   S cieľom zabezpečiť účinnú správu osobitnej platby na bavlnu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel a podmienok schvaľovania pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá postupu pri schvaľovaní pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu a pri oznamovaní týkajúcom sa tohto schvaľovania pestovateľom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 58

Základné plochy, stanovené výnosy a referenčné sumy

1.   Stanovujú sa tieto vnútroštátne základné plochy:

v Bulharsku: 3 342 ha,

v Grécku: 250 000 ha,

v Španielsku: 48 000 ha,

v Portugalsku: 360 ha.

2.   Stanovujú sa tieto pevné výnosy v referenčnom období:

v Bulharsku: 1,2 tony/ha,

v Grécku: 3,2 tony/ha,

v Španielsku: 3,5 tony/ha,

v Portugalsku: 2,2 tony/ha.

3.   Výška osobitnej platby na bavlnu na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, sa vypočíta vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:

v Bulharsku: 584,88 EUR v roku 2015 a 649,45 EUR na rok 2016 a ďalšie roky,

v Grécku: 234,18 EUR,

v Španielsku: 362,15 EUR,

v Portugalsku: 228,00 EUR.

4.   Ak plocha, na ktorej sa v danom členskom štáte a v danom roku pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu, prevyšuje základnú plochu stanovenú v odseku 1, suma, ktorá sa pre tento členský štát uvádza v odseku 3, sa zníži v príslušnom pomere k prekročeniu základnej plochy.

5.   S cieľom umožniť uplatňovanie osobitnej platby na bavlnu je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel v súvislosti s podmienkami poskytovania tejto platby, požiadaviek na oprávnenosť a poľnohospodárskych postupov.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá výpočtu zníženia ustanoveného v odseku 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 59

Schválené medziodvetvové organizácie

1.   Na účel tejto kapitoly je „schválená medziodvetvová organizácia“ právny subjekt, ktorý tvoria poľnohospodári produkujúci bavlnu a aspoň jedna čistička bavlny a ktorý vykonáva činnosti, ako napríklad:

a)

pomoc zameranú na lepšiu koordináciu spôsobu uvádzania bavlny na trh, najmä prostredníctvom výskumných štúdií a prieskumov trhu;

b)

vypracovanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie;

c)

zameriavanie produkcie na výrobky, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu a požiadavkám spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu a ochranu spotrebiteľa;

d)

aktualizáciu metód a prostriedkov na zlepšenie kvality výrobkov;

e)

vývoj marketingových stratégií na propagáciu bavlny prostredníctvom systémov certifikácie kvality.

2.   Členský štát, v ktorom sa čističky bavlny nachádzajú, schváli medziodvetvové organizácie, ktoré spĺňajú kritériá, ktoré sa ustanovia podľa odseku 3.

3.   S cieľom zabezpečiť efektívne uplatňovanie osobitnej platby na bavlnu je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktorými sa ustanovia:

a)

kritériá schvaľovania medziodvetvových organizácií;

b)

povinnosti výrobcov;

c)

pravidlá, ktorými sa riadi situácia, keď schválená medziodvetvová organizácia nespĺňa kritériá uvedené v písmene a).

Článok 60

Poskytnutie platby

1.   Poľnohospodárom sa osobitná platba na bavlnu poskytuje na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, podľa článku 58.

2.   V prípade poľnohospodárov, ktorí sú členmi schválenej medziodvetvovej organizácie, sa osobitná platba na bavlnu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v rámci základnej plochy ustanovenej v článku 58 ods. 1 zvýši o 2 EUR.

HLAVA V

REŽIM PRE MALÝCH POĽNOHOSPODÁROV

Článok 61

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty môžu vytvoriť režim pre malých poľnohospodárov v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto hlave (ďalej len „režim pre malých poľnohospodárov“).

Poľnohospodári, ktorí sú v roku 2015 držiteľmi platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36, poľnohospodári, ktorí žiadali podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, a spĺňajú minimálne požiadavky ustanovené v článku 10 ods. 1, sa môžu rozhodnúť, že sa zúčastnia na režime pre malých poľnohospodárov.

2.   Platby v rámci režimu pre malých poľnohospodárov nahradia platby, ktoré sa majú poskytnúť podľa hláv III a IV.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak sa členský štát rozhodne pre metódu platby uvedenú v článku 63 ods. 2 prvý pododsek písm. a). V tomto prípade je platba podmienená príslušnými podmienkami stanovenými v hlavách III a IV bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku.

3.   Poľnohospodári, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov, sú oslobodení od poľnohospodárskych postupov ustanovených v hlave III kapitole 3.

4.   Na základe tejto hlavy sa neposkytnú žiadne výhody v prospech poľnohospodárov, u ktorých sa zistilo, že po 18. októbri 2011 umelo vytvárali podmienky na získanie podpory z režimu pre malých poľnohospodárov.

Článok 62

Účasť

1.   Poľnohospodári, ktorí sa chcú zúčastniť na režime pre malých poľnohospodárov, predložia žiadosť do dátumu, ktorý stanovia členské štáty, ale najneskôr do 15. októbra 2015. Dátum, ktorý stanovia členské štáty, však nemôže byť skorší ako posledný deň na podanie žiadosti podľa režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu.

Poľnohospodári, ktorí nepožiadali o účasť na režime pre malých poľnohospodárov do dátumu, ktorý stanovili členské štáty, alebo ktorí sa rozhodli z neho vystúpiť po uvedenom dátume, alebo ktorí boli vybraní na podporu podľa článku 19 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, viac nemajú nárok zúčastniť sa na uvedenom režime.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty stanoviť, že poľnohospodári, v prípade ktorých je výška priamych platieb podľa hláv III a IV nižšia ako maximálna výška stanovená členským štátom v súlade s článkom 63, sa majú zaradiť do režimu pre malých poľnohospodárov automaticky, pokiaľ z neho výslovne nevystúpia do dátumu, ktorý stanovil členský štát v súlade s odsekom 1 alebo v ktoromkoľvek nasledujúcom roku. Členské štáty, ktoré využívajú túto možnosť, včas informujú príslušných poľnohospodárov o ich práve vystúpiť z tohto režimu.

3.   Každý členský štát zabezpečí, aby poľnohospodári boli o odhade výšky platby uvedenej v článku 63 informovaní dostatočne včas pred dátumom pre podanie žiadostí alebo vystúpenie stanoveným daným členským štátom.

Článok 63

Výška platby

1.   Členské štáty stanovia výšku ročnej platby pre každého poľnohospodára zúčastňujúceho sa na režime pre malých poľnohospodárov na jednej z týchto úrovní:

a)

suma, ktorá nepresahuje 25 % vnútroštátnej priemernej platby na prijímateľa, ktorú stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu poľnohospodárov, ktorí nahlásili hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu v roku 2015 podľa článku 33 ods. 1 alebo článku 36 ods. 2;

b)

suma, ktorá zodpovedá vnútroštátnej priemernej platbe na hektár vynásobenej číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov, ale nesmie presiahnuť päť hektárov, ktorú stanovia členské štáty. Vnútroštátnu priemernú platbu na hektár stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 v roku 2015.

Suma uvedená v písmene a) alebo b) prvého pododseku nesmie byť nižšia ako 500 EUR a nesmie byť vyššia ako 1 250 EUR.

V prípade, že výsledkom uplatnenia písmen a) a b) prvého pododseku je suma, ktorá je nižšia ako 500 EUR alebo vyššia ako 1 250 EUR, táto suma sa zaokrúhli nahor na danú minimálnu sumu alebo nadol na maximálnu sumu.

2.   Odchylne od odseku 1 sa členský štát môže rozhodnúť zúčastneným poľnohospodárom poskytnúť:

a)

sumu, ktorá sa rovná celkovej hodnote platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi prideliť každý rok podľa hláv III a IV; alebo

b)

sumu, ktorá sa rovná celkovej hodnote platieb, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárovi v roku 2015 podľa hláv III a IV, a ktorú môže členský štát v nasledujúcich rokoch upraviť s cieľom proporcionálne zohľadniť zmeny vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II.

Suma uvedená v písmene a) alebo b) prvého pododseku nesmie byť vyššia ako suma stanovená daným členským štátom, ktorá je v rozmedzí 500 EUR až 1 250 EUR.

V prípade, že výsledkom uplatňovania písmena a) alebo b) prvého pododseku je suma nižšia ako 500 EUR, sa môže dotknutý členská štát rozhodnúť zaokrúhliť túto sumu nahor na 500 EUR.

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 na Cypre, v Chorvátsku, na Malte a v Slovinsku sa môže suma uvedená v uvedených odsekoch stanoviť na hodnotu nižšiu ako 500 EUR, nie však nižšiu ako 200 EUR, alebo v prípade Malty nie nižšiu ako 50 EUR.

Článok 64

Osobitné podmienky

1.   Počas účasti na režime pre malých poľnohospodárov, poľnohospodári:

a)

si ponechávajú aspoň taký počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktorý zodpovedá počtu platobných nárokov, ktorých sú držiteľmi prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, alebo počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v roku 2015 v súlade s článkom 36 ods. 2;

b)

spĺňajú minimálnu požiadavku ustanovenú v článku 10 ods. 1 písm. b).

2.   Platobné nároky, ktoré v roku 2015 podľa článkov 32 a 33 aktivoval poľnohospodár, ktorý sa zúčastňuje na režime pre malých poľnohospodárov, sa považujú za aktivované nároky na obdobie účasti poľnohospodára na uvedenom režime.

Platobné nároky, ktorých je poľnohospodár držiteľom prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu počas účasti na uvedenom režime, sa nepovažujú za nevyužité platobné nároky, ktoré majú byť vrátené do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv v súlade s článkom 31 ods. 1 písm. b).

V členských štátoch uplatňujúcich odsek 36 sa hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár zúčastňujúci sa na režime pre malých poľnohospodárov nahlásil v roku 2015 v súlade s článkom 36 ods. 2, považujú za nahlásené na obdobie účasti poľnohospodára na uvedenom režime.

3.   Odchylne od článku 34 nie sú platobné nároky držané poľnohospodármi, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov, prenosné, s výnimkou prípadov dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.

Poľnohospodári, ktorí získajú platobné nároky prostredníctvom dedičstva alebo predpokladaného dedičstva od poľnohospodára zúčastňujúceho sa na režime pre malých poľnohospodárov, sú oprávnení zúčastniť sa na uvedenom režime pod podmienkou, že spĺňajú požiadavky na využívanie režimu základných platieb a že zdedia všetky platobné nároky, ktorých držiteľom bol poľnohospodár, od ktorého dostávajú platobné nároky.

4.   Odseky 1 a 2, ako aj odsek 3 prvý pododsek tohto článku sa neuplatňujú, ak sa členský štát rozhodne pre metódu platby uvedenú v článku 63 ods. 2 prvom pododseku písm. a) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku.

5.   S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 70 prijať delegované akty, ktorými sa stanovujú podmienky účasti na režime v prípade, že sa situácia zúčastneného poľnohospodára zmení.

Článok 65

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať platbu uvedenú v tejto hlave členské štáty odpočítajú z celkových súm, ktoré sú k dispozícií pre jednotlivé platby, sumy na ktoré by malí poľnohospodári mali nárok:

a)

na základe režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu uvedených v hlave III kapitole 1;

b)

v podobe redistributívnej platby uvedenej v hlave III kapitole 2;

c)

v podobe platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedenej v hlave III kapitole 3;

d)

v podobe platby na plochy s prírodnými prekážkami uvedenej v hlave III kapitole 4;

e)

v podobe platby pre mladých poľnohospodárov uvedenej v hlave III kapitole 5; a

f)

v podobe viazanej podpory uvedenej v hlave IV.

V prípade členských štátov, ktoré sa rozhodli pre výpočet výšky platby podľa článku 63 ods. 2 prvého pododseku písm. a), sa v prípade, že súčet týchto súm pre jednotlivého poľnohospodára prekročí maximálnu sumu, ktorú štáty určili, každá suma v príslušnom pomere zníži.

2.   Rozdiel medzi súčtom všetkých platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov a celkovou sumou financovanou v súlade s odsekom 1 sa financuje jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a)

uplatnením článku 30 ods. 7 v príslušnom roku;

b)

využitím finančných prostriedkov na financovanie platieb pre mladých poľnohospodárov stanovených v hlave III kapitole 5, ktoré sa nepoužili v príslušnom roku;

c)

uplatnením lineárneho zníženia na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkami 32 alebo 36.

3.   S výnimkou prípadov, keď sa členský štát rozhodol pre stanovenie výšky ročnej platby podľa článku 63 ods. 2 prvého pododseku písm. a), zostanú prvky, na základe ktorých sa stanovia sumy uvedené v odseku 1 tohto článku, rovnaké počas celého trvania účasti poľnohospodára na režime pre malých poľnohospodárov.

4.   Ak celková výška platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov prekročí 10 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, členské štáty uplatnia na sumy, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s touto hlavou, lineárne zníženie s cieľom dodržať uvedený percentuálny podiel, pokiaľ nestanovili výšku platby v súlade s článkom 63 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku.

Rovnaká výnimka sa uplatňuje v prípade členských štátov, ktoré stanovili výšku platby v súlade s článkom 63 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku, ktorých vnútroštátny strop stanovený v prílohe II pre rok 2019 je vyšší ako pre rok 2015 a ktoré uplatňujú metódu výpočtu stanovenú v článku 25 ods. 1 alebo v článku 36 ods. 2.

HLAVA VI

VNÚTROŠTÁTNE PROGRAMY REŠTRUKTURALIZÁCIE PRE SEKTOR BAVLNY

Článok 66

Využívanie ročného rozpočtu na programy reštrukturalizácie

1.   V prípade členských štátov, ktoré uplatňujú článok 4 ods. 1 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 637/2008, sa príslušný ročný rozpočet dostupný podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia prevedie s účinnosťou od 1. januára 2014 a predstavuje dodatočné prostriedky Únie určené na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

2.   V prípade členských štátov, ktoré uplatňujú článok 4 ods. 1 druhý pododsek nariadenia (ES) č. 637/2008, sa príslušný ročný rozpočet, ktorý je k dispozícii podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia, začlení s účinnosťou od 1. januára 2017 do ich vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu.

HLAVA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Oznámenia a naliehavé situácie

Článok 67

Oznamovacia povinnosť

1.   S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o potrebné opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré členské štáty podávajú Komisii na účely tohto nariadenia, na účely overovania, kontroly, monitorovania, hodnotenia a vykonávania auditu priamych platieb alebo na účely splnenia požiadaviek ustanovených v medzinárodných dohodách, ktoré sa uzavreli rozhodnutím Rady, vrátane oznamovacích povinností vyplývajúcich z uvedených dohôd. Komisia vezme pri tom do úvahy potreby týkajúce sa údajov a synergie medzi potenciálnymi zdrojmi údajov.

Získané informácie sa môžu v prípade potreby predložiť alebo sprístupniť medzinárodným organizáciám a príslušným orgánom tretích krajín a môžu sa zverejniť pod podmienkou ochrany osobných údajov a oprávneného záujmu podnikov o ochranu svojho obchodného tajomstva.

2.   Aby boli oznámenia uvedené v odseku 1 rýchle, účinné, presné a nákladovo efektívne, je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty ustanovujúce ďalšie pravidlá týkajúce sa:

a)

povahy a typu informácií, ktoré sa majú oznamovať;

b)

kategórií údajov, ktoré sa majú spracúvať, a maximálnej doby ich uchovávania;

c)

prístupových práv k informáciám alebo dostupným informačným systémom;

d)

podmienok zverejnenia informácií.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví:

a)

metódy oznamovania;

b)

pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tohto článku;

c)

ustanovenia na spravovanie informácií, ktoré sa majú oznamovať, ako aj pravidlá týkajúce sa obsahu oznámení, ich formy, načasovania, frekvencie a lehôt;

d)

ustanovenia týkajúce sa predkladania alebo sprístupňovania informácií a dokumentov členským štátom, medzinárodným organizáciám, príslušným orgánom tretích krajín alebo verejnosti, pod podmienkou ochrany osobných údajov a oprávneného záujmu poľnohospodárov a podnikov o ochranu svojho obchodného tajomstva.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

Článok 68

Spracúvanie a ochrana osobných údajov

1.   Členské štáty a Komisia zbierajú osobné údaje na účely uvedené v článku 67 ods. 1. Členské štáty nespracúvajú tieto údaje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s uvedenými účelmi.

2.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia, ako sa uvádza v článku 67 ods. 1, tieto údaje sú anonymné a spracúvajú sa iba v agregovanej podobe.

3.   Osobné údaje sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES a nariadením (ES) č. 45/2001. Konkrétne, takéto údaje sa neuchovávajú v podobe, ktorá umožňuje identifikáciu osôb, ktorých sa údaje týkajú, dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje zozbierali alebo na ktoré sa ďalej spracúvajú, s prihliadnutím na minimálne doby uchovávania údajov stanovené v uplatniteľnom vnútroštátnom práve alebo v práve Únie.

4.   Členské štáty informujú osoby, ktorých sa údaje týkajú, o tom, že vnútroštátne orgány alebo orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti majú práva stanovené v smernici 95/46/ES a v nariadení (ES) č. 45/2001.

5.   Tento článok podlieha článkom 111 až 114 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Článok 69

Opatrenia na riešenie konkrétnych problémov

1.   Komisia prijme na vyriešenie konkrétnych problémov vykonávacie akty, ktoré sú v naliehavej situácii nevyhnutné a zároveň odôvodnené. Takéto vykonávacie akty sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia v miere a po dobu, ktoré sú striktne nevyhnutné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.

2.   V prípade, že si to vyžiadajú riadne odôvodnené vážne a naliehavé dôvody, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 71 ods. 3 s cieľom vyriešiť takéto konkrétne problémy, pričom však zabezpečí pokračovanie režimu priamych platieb v prípade mimoriadnych okolností.

3.   Opatrenia prijaté na základe odsekov 1 alebo 2 zostávajú v účinnosti najviac dvanásť mesiacov. Ak po tejto dobe konkrétne problémy uvedené v uvedených odsekoch pretrvávajú, Komisia môže predložiť vhodný legislatívny návrh s cieľom nájsť trvalé riešenie.

4.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o všetkých opatreniach prijatých podľa odseku 1 alebo 2 do dvoch pracovných dní od ich prijatia.

KAPITOLA 2

Delegovanie právomocí a vykonávacie ustanovenia

Článok 70

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku 43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a v článku 73 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 1. januára 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku 43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a v článku 73 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku 43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a v článku 73 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 71

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor nazvaný „Výbor pre priame platby“. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

V prípade aktov uvedených v článku 24 ods. 11, článku 31 ods. 2 a v článku 67 ods. 3, keď výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

KAPITOLA 3

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 72

Zrušenie

1.   Nariadenie (ES) č. 637/2008 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Naďalej sa však uplatňuje do 31. decembra 2017 v prípade členských štátov, ktoré využili možnosť ustanovenú v článku 4 ods. 1 druhom pododseku uvedeného nariadenia.

2.   Nariadenie (ES) č. 73/2009 sa zrušuje.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa odkazy na zrušené nariadenie považujú za odkazy na toto nariadenie alebo nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI tohto nariadenia.

3.   Odkazy v tomto nariadení na nariadenie (ES) č. 73/2009 a nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa považujú za odkazy na uvedené nariadenia v znení, ktoré bolo v účinnosti pred ich zrušením.

Článok 73

Prechodné pravidlá

S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod od ustanovení nariadenia (ES) č. 73/2009 na ustanovenia tohto nariadenia je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú potrebných opatrení na ochranu všetkých nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní poľnohospodárov.

Článok 74

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Článok 8, článok 9 ods. 6, článok 11 ods. 6, článok 14, článok 16, článok 21 ods. 2 a 3, článok 22 ods. 2, článok 23 ods. 1 prvý pododsek, článok 23 ods. 6, článok 24 ods. 10, článok 29, článok 36 ods. 1 prvý pododsek, článok 41 ods. 1, článok 42 ods. 1, článok 43 ods. 2 a 13, článok 45 ods. 2 štvrtý pododsek, článok 46 ods. 2 a 8, článok 49 ods. 1, článok 51 ods. 1, článok 53, článok 54, článok 66 ods. 1, články 67 a 70 a článok 72 ods. 1 sa však uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)  Stanovisko z 8. marca 2012 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 116 a Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 159.

(3)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 174.

(4)  Pozícia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. december 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Pozri stranu 549 tohto úradného vestníka).

(7)  Nariadenie Európskeho parlament a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1).

(11)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 z 17. december 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenie Rady č. 1698/2005 (Pozri stranu 487 tohto úradného vestníka).

(13)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a ustanovujú sa národné reštrukturalizačné programy pre sektor bavlny (Ú. v. EÚ L 178, 5.7.2008, s. 1).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(20)  Ú. v. EÚ C 35, 9.2.2012, s. 1.

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1601/96, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Pozri stranu 671 tohto úradného vestníka).

(22)  Nariadenie komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 316, 2.12.2009, s. 65).


PRÍLOHA I

Zoznam režimov podpory

Sektor

Právny základ

Poznámky

Režim základných platieb

Hlava III kapitola 1 oddiely 1, 2, 3 a 5 tohto nariadenia

Oddelená platba

Režim jednotnej platby na plochu

Článok 36 tohto nariadenia

Oddelená platba

Redistributívna platba

Hlava III kapitola 2 tohto nariadenia

Oddelená platba

Platba pre poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie

Hlava III kapitola 3 tohto nariadenia

Oddelená platba

Platba pre oblasti s prírodnými prekážkami

Hlava III kapitola 4 tohto nariadenia

Oddelená platba

Platba pre mladých poľnohospodárov

Hlava III kapitola 5 tohto nariadenia

Oddelená platba

Dobrovoľná viazaná podpora

Hlava IV kapitola 1 tohto nariadenia

 

Osobitná platba na bavlnu

Hlava IV kapitola 2 tohto nariadenia

Platba na plochu

Režim pre malých poľnohospodárov

Hlava V tohto nariadenia

Oddelená platba

Posei

Kapitola IV nariadenia (EÚ) č. 228/2013

Priame platby v rámci opatrení stanovených v programoch

Ostrovy v Egejskom mori

Kapitola IV nariadenia (EÚ) č. 229/2013

Priame platby v rámci opatrení stanovených v programoch


PRÍLOHA II

Vnútroštátne stropy uvedené v článku 6

(v tisícoch EUR)

Kalendárny rok

 

2015

2016

2017

2018

2019 a nasledujúci rok

Belgicko

 

536 076

528 124

520 170

512 718

505 266

Bulharsko

 

721 251

792 449

793 226

794 759

796 292

Česká republika

 

874 484

873 671

872 830

872 819

872 809

Dánsko

 

916 580

907 108

897 625

889 004

880 384

Nemecko

 

5 144 264

5 110 446

5 076 522

5 047 458

5 018 395

Estónsko

 

121 870

133 701

145 504

157 435

169 366

Írsko

 

1 215 003

1 213 470

1 211 899

1 211 482

1 211 066

Grécko

 

2 039 122

2 015 116

1 991 083

1 969 129

1 947 177

Španielsko

 

4 842 658

4 851 682

4 866 665

4 880 049

4 893 433

Francúzsko

 

7 553 677

7 521 123

7 488 380

7 462 790

7 437 200

Chorvátsko (*1)

 

130 550

149 200

186 500

223 800

261 100

Taliansko

 

3 902 039

3 850 805

3 799 540

3 751 937

3 704 337

Cyprus

 

50 784

50 225

49 666

49 155

48 643

Lotyšsko

 

195 649

222 363

249 020

275 887

302 754

Litva

 

417 890

442 510

467 070

492 049

517 028

Luxembursko

 

33 603

33 545

33 486

33 459

33 431

Maďarsko

 

1 271 593

1 270 410

1 269 187

1 269 172

1 269 158

Malta

 

5 127

5 015

4 904

4 797

4 689

Holandsko

 

780 815

768 340

755 862

744 116

732 370

Rakúsko

 

693 065

692 421

691 754

691 746

691 738

Poľsko

 

2 987 267

3 004 501

3 021 602

3 041 560

3 061 518

Portugalsko

 

565 816

573 954

582 057

590 706

599 355

Rumunsko

 

1 629 889

1 813 795

1 842 446

1 872 821

1 903 195

Slovinsko

 

137 987

136 997

136 003

135 141

134 278

Slovensko

 

380 680

383 938

387 177

390 781

394 385

Fínsko

 

523 333

523 422

523 493

524 062

524 631

Švédsko

 

696 890

697 295

697 678

698 723

699 768

Spojené kráľovstvo

 

3 555 915

3 563 262

3 570 477

3 581 080

3 591 683


(*1)  Vnútroštátny strop pre Chorvátsko je 298 400 000 EUR na kalendárny rok 2020, 335 700 000 EUR na rok 2021 a 373 000 000 EUR na rok 2022.


PRÍLOHA III

Čisté stropy uvedené v článku 7

(v miliónoch EUR)

Kalendárny rok

 

2015

2016

2017

2018

2019 a nasledujúci rok

Belgicko

 

536,1

528,1

520,2

512,7

505,3

Bulharsko

 

723,6

795,1

795,8

797,4

798,9

Česká republika

 

874,5

873,7

872,8

872,8

872,8

Dánsko

 

916,6

907,1

897,6

889,0

880,4

Nemecko

 

5 144,3

5 110,4

5 076,5

5 047,5

5 018,4

Estónsko

 

121,9

133,7

145,5

157,4

169,4

Írsko

 

1 215,0

1 213,5

1 211,9

1 211,5

1 211,1

Grécko

 

2 227,0

2 203,0

2 178,9

2 157,0

2 135,0

Španielsko

 

4 903,6

4 912,6

4 927,6

4 941,0

4 954,4

Francúzsko

 

7 553,7

7 521,1

7 488,4

7 462,8

7 437,2

Chorvátsko (*1)

 

130,6

149,2

186,5

223,8

261,1

Taliansko

 

3 902,0

3 850,8

3 799,5

3 751,9

3 704,3

Cyprus

 

50,8

50,2

49,7

49,2

48,6

Lotyšsko

 

195,6

222,4

249,0

275,9

302,8

Litva

 

417,9

442,5

467,1

492,0

517,0

Luxembursko

 

33,6

33,5

33,5

33,5

33,4

Maďarsko

 

1 271,6

1 270,4

1 269,2

1 269,2

1 269,2

Malta

 

5,1

5,0

4,9

4,8

4,7

Holandsko

 

780,8

768,3

755,9

744,1

732,4

Rakúsko

 

693,1

692,4

691,8

691,7

691,7

Poľsko

 

2 987,3

3 004,5

3 021,6

3 041,6

3 061,5

Portugalsko

 

566,0

574,1

582,2

590,9

599,5

Rumunsko

 

1 629,9

1 813,8

1 842,4

1 872,8

1 903,2

Slovinsko

 

138,0

137,0

136,0

135,1

134,3

Slovensko

 

380,7

383,9

387,2

390,8

394,4

Fínsko

 

523,3

523,4

523,5

524,1

524,6

Švédsko

 

696,9

697,3

697,7

698,7

699,8

Spojené kráľovstvo

 

3 555,9

3 563,3

3 570,5

3 581,1

3 591,7


(*1)  Čistý strop pre Chorvátsko je 298 400 000 EUR na kalendárny rok 2020, 335 700 000 EUR na rok 2021 a 373 000 000 EUR na rok 2022.


PRÍLOHA IV

Limity pre úpravu prahových hodnôt uvedené v článku 10 ods. 2

Členský štát

Limit pre prahovú hodnotu v EUR

(článok 10 ods. 1 písm. a))

Limit pre prahovú hodnotu v hektároch

(článok 10 ods. 1 písm. b))

Belgicko

400

2

Bulharsko

200

0,5

Česká republika

200

5

Dánsko

300

5

Nemecko

300

4

Estónsko

100

3

Írsko

200

3

Grécko

400

0,4

Španielsko

300

2

Francúzsko

300

4

Chorvátsko

100

1

Taliansko

400

0,5

Cyprus

300

0,3

Lotyšsko

100

1

Litva

100

1

Luxembursko

300

4

Maďarsko

200

0,3

Malta

500

0,1

Holandsko

500

2

Rakúsko

200

2

Poľsko

200

0,5

Portugalsko

200

0,3

Rumunsko

200

0,3

Slovinsko

300

0,3

Slovensko

200

2

Fínsko

200

3

Švédsko

200

4

Spojené kráľovstvo

200

5


PRÍLOHA V

Finančné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na Bulharsko a Rumunsko, uvedené v článkoch 10, 16 a 18

A.

Sumy na uplatňovanie článku 10 ods. 1 písm. a) a na výpočet vnútroštátnych stropov pre platby uvedených v článku 16 v roku 2015:

Bulharsko

:

790 909 000 EUR

Rumunsko

:

1 783 426 000 EUR

B.

Celková výška doplnkových vnútroštátnych priamych platieb k režimu základných platieb uvedená v článku 18 ods. 1 v roku 2015:

Bulharsko

:

69 657 000 EUR

Rumunsko

:

153 536 000 EUR

C.

Celková výška doplnkových vnútroštátnych priamych platieb k osobitnej platbe na bavlnu uvedená v článku 18 ods. 2 v roku 2015:

Bulharsko

:

258 952 EUR


PRÍLOHA VI

Finančné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na Chorvátsko, uvedené v článkoch 10 a 19

A.

Suma na uplatňovanie článku 10 ods. 1 písm. a):

373 000 000 EUR

B.

Celkové sumy doplnkových vnútroštátnych priamych platieb uvedených v článku 19 ods. 3:

(v tisícoch EUR)

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

242 450

223 800

186 500

149 200

111 900

74 600

37 300


PRÍLOHA VII

Maximálne sumy, ktoré sa majú pripočítať k sumám stanoveným v prílohe II v súlade s článkom 20 ods. 2

(v tisícoch EUR)

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

3 360

3 840

4 800

5 760

6 720

7 680

8 640

9 600


PRÍLOHA VIII

Priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku uvedená v článku 41 ods. 4

Členský štát

Priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku

(v hektároch)

Belgicko

29

Bulharsko

6

Česká republika

89

Dánsko

60

Nemecko

46

Estónsko

39

Írsko

32

Grécko

5

Španielsko

24

Francúzsko

52

Chorvátsko

5,9

Taliansko

8

Cyprus

4

Lotyšsko

16

Litva

12

Luxembursko

57

Maďarsko

7

Malta

1

Holandsko

25

Rakúsko

19

Poľsko

6

Portugalsko

13

Rumunsko

3

Slovinsko

6

Slovensko

28

Fínsko

34

Švédsko

43

Spojené kráľovstvo

54


PRÍLOHA IX

Zoznam rovnocenných postupov uvedených v článku 43 ods. 3

I.

Postupy rovnocenné diverzifikácii plodín:

1)

Diverzifikácia plodín

Požiadavka: aspoň tri plodiny, hlavná plodina pokrýva najviac 75 % a uplatňuje sa ktorákoľvek z týchto požiadaviek:

sú tam aspoň štyri plodiny,

uplatňujú sa nižšie maximálne prahové hodnoty,

existuje vhodnejší výber plodín, ako napríklad bôbovité plodiny, bielkovinové plodiny, plodiny, ktoré si nevyžadujú zavlažovanie alebo ošetrovanie pesticídmi – podľa vhodnosti,

regionálne odrody starých, tradičných alebo ohrozených typov plodín sa nachádzajú aspoň na 5 % plochy, na ktorej sa plodiny striedajú.

2)

Striedanie plodín

Požiadavka: aspoň tri plodiny, hlavná plodina pokrýva najviac 75 % a uplatňuje sa ktorákoľvek z týchto požiadaviek:

sleduje sa viacročné poradie plodín a/alebo úhorom priaznivejším pre životné prostredie,

sú tam aspoň štyri plodiny.

3)

Pokrytie pôdy v zime (*1)

4)

Medziplodiny (*1)

II.

Postupy rovnocenné zachovaniu trvalého trávneho porastu:

1)

Obhospodarovanie lúk alebo pasienkov

Požiadavka: zachovanie trvalého trávneho porastu a ktorékoľvek z týchto:

Režim kosenia alebo vhodné kosenie (dátumy, metódy, limity)

Zachovanie krajinných prvkov na trvalom trávnom poraste a kontrola krovinatých porastov

Osobitné odrody tráv a /alebo osobitný výsevný režim zameraný na obnovu v závislosti od typu trávneho porastu bez ničenia vysokej prírodnej hodnoty

Odstránenie krmiva alebo sena

Náležité obhospodarovanie strmých svahov

Režim hnojenia

Obmedzenie pesticídov

2)

Systémy extenzívneho spásania

Požiadavka: zachovanie trvalého trávneho porastu a ktorékoľvek z týchto:

Extenzívne spásanie (časový rámec, maximálna intenzita chovu)

Pastierstvo alebo horské pastierstvo

Využívanie miestnych alebo tradičných plemien na spásanie trvalých trávnych porastov

III.

Postupy rovnocenné oblastiam ekologického záujmu:

Požiadavka: uplatňovanie ktoréhokoľvek z týchto postupov aspoň na percentuálny podiel ornej pôdy stanovený podľa článku 46 ods. 1:

1)

Ekologické vyňatie pôdy z produkcie

2)

Vytvorenie „nárazníkových zón“ pre oblasti s vysokou prírodnou hodnotou, oblasti sústavy Natura 2000 alebo iné lokality s ochranou biodiverzity, a to aj pozdĺž živých plotov a vodných tokov

3)

Obhospodarovanie neobrábaných nárazníkových zón a medzí (režim kosenia, miestne alebo osobitné odrody tráv a/alebo osobitný výsevný režim, opätovné osiatie regionálnymi odrodami, nepoužívania pesticídov, hnoja a/alebo minerálnych hnojív, žiadne zavlažovanie, žiadna zástavba pôdy)

4)

Hranice, pásy a plochy v poliach obhospodarované pre voľne žijúce zvieratá alebo špecifickú faunu (rastlinné hranice, ochrana hniezd, pásy lúčnych kvetov, zmes miestnych semien, nezbierané plodiny)

5)

Obhospodarovanie (štepenie, orezávanie, dátumy, metódy, obnova) krajinných prvkov (stromov, živých plotov, pobrežného drevnatého porastu, kamenných stien (terás), priekop, jazier)

6)

Udržiavanie pokrytia rašelinovej alebo mokrej ornej pôdy trávou (bez použitia hnojív a prípravkov na ochranu rastlín)

7)

Pestovanie na ornej pôde bez použitia hnojív (minerálnych hnojív a hnoja) a/alebo prípravkov na ochranu rastlín a bez zavlažovania, bez toho, aby sa jedna plodina siala dva roky po sebe a na tom istom mieste (*1)

8)

Premena ornej pôdy na extenzívne využívané trvalé trávnaté porasty


(*1)  Postupy podliehajúce výpočtu uvedenému v článku 43 ods. 12 písm. c)


PRÍLOHA X

Konverzné a váhové faktory uvedené v článku 46ods. 3

Prvky

Konverzný faktor

Váhový faktor

Oblasť ekologického záujmu

Pôda ležiaca úhorom

 

 

 

Terasy

 

 

 

Krajinné prvky

 

 

 

Nárazníkové zóny

 

 

 

Hektáre agro-lesníckej plochy

 

 

 

Pásy hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, popri okrajoch lesov

 

 

 

Plochy s mladinami s krátkodobým striedaním

 

 

 

Zalesnené oblasti uvedené v článku 32 ods. 2 písm. b) bode ii)

 

 

 

Plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou

 

 

 

Plochy s plodinami, ktoré viažu dusík

 

 

 


PRÍLOHA XI

Tabuľka zhody

Uvedená v článku 72 ods. 2

Nariadenie (ES) č. 73/2009

Toto nariadenie

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 4

Článok 3

Článok 5

Článok 4 ods. 1

Článok 91

Článok 4 ods. 2

Článok 95

Článok 5

Článok 93

Článok 6 ods. 1

Článok 94

Článok 6 ods. 2

Článok 7

Článok 8

Článok 7

Článok 9

Článok 10

Článok 10a

Článok 10b

Článok 10c

Článok 10d

Článok 11

Článok 8

Článok 26 ods. 1 a ods. 2

Článok 11 ods. 3

Článok 8 ods. 2

Článok 11a

Článok 8 ods. 3

Článok 12 ods. 1 a ods. 2

Článok 12

Článok 12 ods. 3

Článok 14

Článok 12 ods. 4

Článok 13

Článok 13 ods. 2

Článok 14

Článok 67

Článok 15

Článok 68 ods. 1 a ods. 2

Článok 16

Článok 69

Článok 17

Článok 70

Článok 18

Článok 71

Článok 19

Článok 72

Článok 20

Článok 74 ods. 1, ods. 2 a ods. 3

Článok 21

Článok 74 ods. 4

Článok 22

Článok 96

Článok 23

Článok 97

Článok 24

Článok 99

Článok 25

Článok 100

Článok 26

Článok 61

Článok 27 ods. 1

Článok 102 ods. 3

Článok 27 ods. 2

Článok 47

Článok 27 ods. 3

Článok 68 ods. 3

Článok 28 ods. 1

Článok 10

Článok 28 ods. 2

Článok 9 ods. 3

Článok 28 ods. 3

Článok 31 ods. 1 písm. a) bod i) a bod ii)

Článok 29

Článok 75

Článok 30

Článok 60

Článok 31

Článok 2 ods. 2

Článok 32

Článok 15

Článok 33

Článok 34 ods. 2

Článok 32 ods. 2 a ods. 4

Článok 35

Článok 33

Článok 36

Článok 37

Článok 12

Článok 38

Článok 39 ods. 1

Článok 32 ods. 6

Článok 39 ods. 2

Článok 35 ods. 3

Článok 40 ods. 1

Článok 6 ods. 1

Článok 41 ods. 1

Článok 30 ods. 1

Článok 41 ods. 2

Článok 30 ods. 3 a ods. 6

Článok 41 ods. 3

Článok 30 ods. 3 a ods. 7 písm. a)

Článok 41 ods. 4

Článok 41 ods. 5

Článok 30 ods. 10

Článok 41 ods. 6

Článok 42

Článok 31 ods. 1 písm. b)

Článok 43 ods. 1

Článok 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 3

Článok 43 ods. 2

 

Článok 43 ods. 3

Článok 34 ods. 4

Článok 44

Článok 45

Článok 46

Článok 47

Článok 48

Článok 49

Článok 50

Článok 51

Článok 52

Článok 53

Článok 54

Článok 55

Článok 56

Článok 57

Článok 57a

Článok 20 a príloha VII

Článok 58

Článok 59

Článok 60

Článok 61

Článok 62

Článok 63

Článok 64

Článok 65

Článok 66

Článok 67

Článok 68

Článok 69

Článok 70

Článok 71

Článok 72

Článok 73

Článok 74

Článok 75

Článok 76

Článok 77

Článok 78

Článok 79

Článok 80

Článok 81

Článok 82

Článok 83

Článok 84

Článok 85

Článok 86

Článok 87

Článok 88

Článok 56

Článok 89

Článok 57

Článok 90

Článok 58

Článok 91

Článok 59

Článok 92

Článok 60

Článok 93

Článok 94

Článok 95

Článok 96

Článok 97

Článok 98

Článok 99

Článok 100

Článok 101

Článok 102

Článok 103

Článok 104

Článok 105

Článok 106

Článok 107

Článok 108

Článok 109

Článok 110

Článok 111

Článok 112

Článok 113

Článok 114

Článok 115

Článok 116

Článok 117

Článok 118

Článok 119

Článok 120

Článok 121

Články 16 a 17

Článok 121a

Článok 98, druhý pododsek

Článok 122

Článok 123

Článok 124 ods. 1 až ods. 5, ods. 7 a ods. 8

Článok 124 ods. 6

Článok 98, prvý pododsek

Článok 125

Článok 126

Článok 127

Článok 128

Článok 129

Článok 130

Článok 131

Článok 132

Články 18 a 19

Článok 133

Článok 133a

Článok 37

Článok 134 (vypustený)

Článok 135 (vypustený)

Článok 136

Článok 137

Článok 138

Článok 3

Článok 139

Článok 13

Článok 140

Článok 67

Článok 141

Článok 71

Článok 142 písm. a) až písm. q) a písm. s)

Článok 70

Článok 142 písm. r)

Článok 69

Článok 143

Článok 144

Článok 145

Článok 146

Článok 72

Článok 146a

Článok 147

Článok 73

Článok 148

Článok 149

Článok 74

Príloha I

Príloha I

Príloha II

Príloha II

Príloha III

Príloha II

Príloha IV

Príloha III

Príloha V

Príloha VI

Príloha VII

Príloha IV

Príloha VIII

Príloha II

Príloha IX

Príloha X

Príloha XI

Príloha XII

Príloha XIII

Príloha XIV

Príloha XV

Príloha XVI

Príloha XVII

Príloha XVIIa


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/671


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1308/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 prvý pododsek a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa stanovujú potenciálne výzvy, ciele a smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2013. Na základe diskusie o uvedenom oznámení by sa SPP mala zreformovať s účinnosťou od 1. januára 2014. Uvedená reforma by sa mala vzťahovať na všetky hlavné nástroje SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 (5). Vzhľadom na rozsah pôsobnosti tejto reformy je vhodné toto nariadenie zrušiť a nahradiť ho novým nariadením o jednotnej spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Reformou by sa takisto, pokiaľ je to možné, mali harmonizovať, zefektívniť a zjednodušiť ustanovenia, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na viac ako jeden poľnohospodársky sektor, a to aj tak, že sa zaistí, aby nepodstatné prvky opatrení mohla prijímať Komisia prostredníctvom delegovaných aktov.

(2)

Toto nariadenie by malo obsahovať všetky základné prvky jednotnej spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami.

(3)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na všetky poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (ďalej spolu len „zmluvy“), aby sa zabezpečila existencia spoločnej organizácie trhu so všetkými takými výrobkami, ako sa požaduje v článku 40 ods. 1 ZFEÚ.

(4)

Malo by sa objasniť, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (6) a ustanovenia prijaté podľa neho by sa mali v zásade uplatňovať na opatrenia ustanovené v tomto nariadení. V nariadení (EÚ) č. 1306/2013 sa uvádzajú najmä ustanovenia, ktorými sa má zaručiť súlad s povinnosťami zakotvenými v ustanoveniach týkajúcich sa SPP vrátane kontrol a uplatňovania administratívnych opatrení a administratívnych sankcií v prípade nesúladu, ako aj pravidlá súvisiace so skladaním a uvoľňovaním zábezpek a vymáhaním neoprávnených platieb.

(5)

Na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ Rada prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení. V záujme jasnosti by sa v prípade uplatnenia článku 43 ods. 3 ZFEÚ malo toto nariadenie výslovne odvolávať na skutočnosť, že Rada prijme opatrenia na uvedenom právnom základe.

(6)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(7)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť určité vymedzenia pojmov týkajúce sa určitých sektorov. S cieľom zohľadniť osobitosti sektora ryže by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zmenu vymedzení pojmov týkajúcich sa sektora ryže, a to do tej miery, ktorá je potrebná na ich aktualizáciu na základe vývoja trhu.

(8)

Toto nariadenie odkazuje na opis výrobkov a obsahuje odkazy na položky a podpoložky kombinovanej nomenklatúry. Zmeny nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka si môžu vyžadovať následné technické úpravy tohto nariadenia. S cieľom zohľadniť takéto zmeny by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o vykonanie potrebných technických úprav. V záujme jasnosti a jednoduchosti by sa nariadenie Rady (EHS) č. 234/79 (7), ktorým sa v súčasnosti taká právomoc ustanovuje, malo zrušiť a právomoc by sa mala začleniť do tohto nariadenia.

(9)

Pre obilniny, ryžu, cukor, sušené krmivo, osivo, víno, olivový olej a stolové olivy, ľan a konope, ovocie a zeleninu, spracované ovocie a zeleninu, banány, mlieko a mliečne výrobky a húsenice priadky morušovej by sa mali stanoviť hospodárske roky, pričom by sa mali čo najviac prispôsobiť biologickým produkčným cyklom každého z uvedených produktov.

(10)

S cieľom stabilizovať trhy a zabezpečiť primeranú životnú úroveň pre poľnohospodárov sa vytvoril diferencovaný systém podpory trhu podľa jednotlivých sektorov a zaviedli sa režimy priamej podpory, pričom sa zohľadnili rôzne potreby v každom z týchto sektorov na jednej strane a vzájomná závislosť medzi rôznymi sektormi na strane druhej. Uvedené opatrenia majú formu verejnej intervencie alebo vyplatenia pomoci na súkromné skladovanie. Naďalej je potrebné zachovať opatrenia na podporu trhu, ktoré však treba zároveň zefektívniť a zjednodušiť.

(11)

Mala by sa stanoviť stupnica Únie na klasifikáciu, identifikáciu a obchodnú úpravu jatočných tiel v sektoroch hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa a ovčieho a kozieho mäsa na účely zaznamenávania cien a na uplatňovanie intervenčných dojednaní v týchto sektoroch. Okrem toho je cieľom takýchto stupníc Únie aj zlepšenie transparentnosti trhu.

(12)

Z dôvodu jasnosti a prehľadnosti by ustanovenia o verejnej intervencii mali mať spoločnú štruktúru, pričom sa zachová politika sledovaná v každom sektore. Na tento účel je vhodné rozlišovať medzi referenčnými prahmi a intervenčnými cenami a intervenčné ceny by sa mali vymedziť. Pritom je obzvlášť dôležité objasniť, že len intervenčné ceny na verejnú intervenciu zodpovedajú uplatneným spravovaným cenám uvedeným v prílohe 3 k Dohode WTO o poľnohospodárstve odseku 8 prvej vete (t. j. podpora trhovej ceny). V tejto súvislosti by sa malo chápať, že trhová intervencia môže mať podobu verejnej intervencie, ako aj iných foriem intervencie, pri ktorých sa nepoužívajú cenové indikácie stanovené ex ante.

(13)

V každom dotknutom sektore by vzhľadom na postupy a skúsenosti z predchádzajúcich spoločných organizácií trhov mal byť počas určitých období v roku k dispozícii systém verejných intervencií a v uvedených obdobiach by mal byť otvorený buď trvalo alebo v závislosti od trhových cien.

(14)

Cena vo verejnej intervencii by mala pozostávať zo stanovenej ceny za určité množstvá niektorých výrobkov a v iných prípadoch by mala závisieť od verejnej súťaže a vychádzať z postupov a skúseností z predchádzajúcich spoločných organizácií trhu.

(15)

V tomto nariadení by sa mala ustanoviť možnosť nakladať s výrobkami nakúpenými vo verejnej intervencii. Takéto opatrenia by sa mali prijať tak, aby sa predišlo narušeniam trhu a aby sa zaistil rovnaký prístup k tovaru a rovnaké zaobchádzanie s nákupcami.

(16)

Existujúci program rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii prijatý v rámci SPP by mal byť predmetom osobitného nariadenia, ktoré sa prijme s cieľom odzrkadľovať ciele politiky sociálnej súdržnosti uvedeného programu. V tomto nariadení by sa však mala ustanoviť možnosť naložiť s výrobkami držanými vo verejnej intervencii tak, že sa dajú k dispozícii na využitie v rámci tohto programu.

(17)

Na dosiahnutie trhovej rovnováhy a stabilizácie trhových cien bude možno potrebné poskytnúť pomoc na súkromné skladovanie určitých poľnohospodárskych výrobkov. S cieľom zabezpečiť transparentnosť trhu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok, za ktorých môže rozhodnúť o poskytnutí pomoci na súkromné skladovanie, pričom zohľadní situáciu na trhu.

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie alebo výrobky, na ktoré sa vzťahuje pomoc na súkromné skladovanie, boli vhodné na dlhodobé skladovanie a mali vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu, a s cieľom zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov na účely zaručenia nákladovo efektívneho fungovania verejnej intervencie a súkromného skladovania by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek a podmienok, ktoré majú uvedené výrobky spĺňať v otázke kvality a oprávnenosti, a to okrem požiadaviek ustanovených v tomto nariadení.

(19)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora obilnín a nelúpanej ryže, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktorými sa ustanovia kritériá kvality, pokiaľ ide o nákup a predaj týchto produktov.

(20)

S cieľom zabezpečiť primeranú skladovaciu kapacitu a účinnosť systému verejnej intervencie z hľadiska nákladovej efektívnosti, rozdeľovania a prístupu pre hospodárske subjekty a s cieľom zachovať kvalitu výrobkov nakúpených vo verejnej intervencii na účely určitého naloženia s nimi na konci obdobia skladovania by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré majú spĺňať skladovacie miesta v prípade všetkých výrobkov, ktoré sú predmetom verejnej intervencie, o pravidlá týkajúce sa skladovania výrobkov vnútri a mimo členského štátu, ktorý je zodpovedný za tieto výrobky a za nakladanie s nimi, pokiaľ ide o clá a iné sumy, ktoré sa poskytujú alebo vyberajú v rámci SPP.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby malo súkromné skladovanie požadovaný vplyv na trh, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o uplatniteľné pravidlá a podmienky, ak je uskladnené množstvo nižšie ako zmluvné množstvo, o podmienky na poskytnutie preddavku a o podmienky opätovného uvádzania výrobkov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o súkromnom skladovaní, na trh a o inom nakladaní s nimi.

(22)

S cieľom zabezpečiť náležité fungovanie systému verejnej intervencie a systémov súkromného skladovania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o využitie postupov verejnej súťaže, stanovenie ďalších podmienok, ktoré musia hospodárske subjekty splniť a požiadavku na hospodársky subjekt zložiť zábezpeku.

(23)

S cieľom zohľadniť technický vývoj a potreby sektorov hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa a ovčieho a kozieho mäsa, ako aj potrebu štandardizovať obchodnú úpravu rôznych výrobkov na účely zlepšenia transparentnosti trhu, zaznamenávania cien a uplatňovania trhových intervenčných opatrení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o úpravu a aktualizovanie stupníc Únie na klasifikáciu jatočných tiel v týchto sektoroch, ako aj pokiaľ ide o stanovenie určitých ďalších súvisiacich ustanovení a výnimiek.

(24)

Mala by sa podporovať konzumácia ovocia a zeleniny, ako aj mlieka a mliečnych výrobkov u školopovinných detí, na účely dlhodobého zvýšenia podielu uvedených výrobkov v strave detí vo veku, keď sa formujú ich stravovacie návyky, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľov SPP, predovšetkým k stabilizácii trhov a zabezpečeniu dostupnosti ponuky v súčasnosti aj v budúcnosti. Preto by sa mala podporovať pomoc Únie na financovanie alebo spolufinancovanie dodávania týchto výrobkov deťom vo vzdelávacích zariadeniach.

(25)

S cieľom zaistiť riadne finančné hospodárenie programu Únie na podporu konzumácie ovocia a zeleniny a programu Únie na podporu konzumácie mlieka v školách v súvislosti s týmito programami by sa pre každý z nich mali stanoviť vhodné ustanovenia. Pomoc Únie by sa nemala použiť ako náhrada za financovanie akýchkoľvek existujúcich vnútroštátnych programov podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách a programov na podporu konzumácie mlieka v školách. Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia by však členské štáty mali mať možnosť nahradiť svoj finančný príspevok do týchto programov príspevkami zo súkromného sektora. Na zaistenie efektívnosti programu podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách budú možno potrebné sprievodné opatrenia, na ktoré by členské štáty mali byť oprávnené poskytovať vnútroštátnu pomoc. Členské štáty, ktoré sa do týchto programov zapájajú, by mali zverejniť informácie o tom, že Únia tieto programy finančne podporuje.

(26)

S cieľom propagovať zdravé stravovacie návyky u detí a zabezpečiť, že pomoc sa zameria na deti, ktoré pravidelne navštevujú jedno zo vzdelávacích zariadení spravovaných alebo uznaných členským štátom, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách, ktoré sa týkajú ďalších kritérií vzťahujúcich sa na zameranie pomoci, na schvaľovanie a výber žiadateľov o pomoc, na vypracovanie národných a regionálnych stratégií a na sprievodné opatrenia.

(27)

S cieľom zaistiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách, ktoré sa týkajú metódy prerozdelenia pomoci medzi členské štáty na základe prijatých žiadostí o pomoc, nákladov oprávnených na pomoc Únie vrátane možnosti stanoviť celkový strop pre takéto náklady, ako aj povinnosti členských štátov monitorovať a vyhodnocovať účinnosť ich programov podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách.

(28)

S cieľom podporovať informovanosť o programe podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o vyžadovanie od zúčastnených členských štátov s programom podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách, aby zverejnili podpornú úlohu pomoci Únie.

(29)

S cieľom zohľadniť vývoj modelov konzumácie mliečnych výrobkov, inovácie a rozvoja na trhu s mliečnymi výrobkami, dostupnosti výrobkov na jednotlivých trhoch Únie a nutričnej stránky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o program podpory konzumácie mlieka v školách, ktoré sa týkajú výrobkov, ktoré sú oprávnené na výber do programu, národných alebo regionálnych stratégií členských štátov v prípade potreby vrátane sprievodných opatrení a monitorovania a hodnotenia programu.

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby sa na získanie pomoci Únie kvalifikovali vhodní prijímatelia a žiadatelia, aby bola účinne a efektívne využitá by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa prijímateľov a žiadateľov oprávnených na pomoc, požiadavky na žiadateľov, aby boli schválení členskými štátmi a použitie mliečnych výrobkov pri príprave jedál vo vzdelávacích zariadeniach.

(31)

S cieľom zaistiť, aby si žiadatelia o pomoc plnili svoje povinnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú požiadaviek v súvislosti so skladaním zábezpeky v prípade, že sa vypláca preddavok.

(32)

S cieľom podporovať informovanosť o programe na podporu konzumácie mlieka v školách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú podmienok, na základe ktorých členské štáty uverejnia informácie o tom, že sa zapájajú do uvedeného programu a že ho Únia finančne podporuje.

(33)

S cieľom zabezpečiť, že sa pomoc odrazí v cene výrobkov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú zavedenia monitorovania cien v rámci programu na podporu konzumácie mlieka v školách.

(34)

Financovanie zo strany Únie je potrebné na podporu uznaných organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov alebo medziodvetvových organizácií, aby vypracovali pracovné programy na účely zlepšenia výroby a uvádzania olivového oleja a stolových olív na trh. V danom kontexte by sa týmto nariadením mala ustanoviť podpora Únie, ktorá sa bude udeľovať v súlade s prioritami pripisovanými činnostiam vykonávaným v rámci príslušných pracovných programov. V záujme zlepšenia účinnosti takýchto programov by sa však malo obmedziť spolufinancovanie.

(35)

S cieľom zaistiť účinné a efektívne využitie pomoci Únie poskytovanej organizáciám výrobcov, združeniam organizácií výrobcov alebo medziodvetvovým organizáciám v sektore olivového oleja a stolových olív a s cieľom zlepšiť kvalitu výroby olivového oleja a stolových olív by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o osobitné opatrenia, ktoré možno financovať z pomoci Únie, a činnosti a náklady, ktoré takto financovať nemožno, minimálne prideľovanie financií Únie na konkrétne oblasti, požiadavku zložiť zábezpeku a kritériá, ktoré členské štáty majú zohľadniť pri výbere a schvaľovaní pracovných programov.

(36)

V tomto nariadení by sa malo rozlišovať medzi ovocím a zeleninou určeným na priamu spotrebu spotrebiteľovi a ovocím a zeleninou určeným na spracovanie na jednej strane a spracovaným ovocím a zeleninou na strane druhej. Pravidlá týkajúce sa operačných fondov, operačných programov a finančnej pomoci Únie by sa mali uplatňovať len na prvú kategóriu, pričom by sa s oboma typmi ovocia a zeleniny v rámci uvedenej kategórie malo nakladať podobne.

(37)

Produkcia ovocia a zeleniny sa nedá predvídať a produkty podliehajú skaze. Aj obmedzené prebytky môžu podstatne narušiť trh. Mali by sa preto stanoviť opatrenia súvisiace s krízovým riadením a uvedené opatrenia by sa mali naďalej začleňovať do operačných programov.

(38)

Pri produkcii ovocia a zeleniny a ich uvádzaní na trh by sa mali v plnej miere zohľadniť environmentálne otázky vrátane pestovateľských postupov, nakladania s odpadovým materiálom a nakladania s produktmi stiahnutými z trhu, najmä pokiaľ ide o ochranu kvality vody, zachovanie biodiverzity a udržiavanie krajiny.

(39)

Podpora na zriaďovanie skupín výrobcov by sa mala pre všetky sektory vo všetkých členských štátoch ustanoviť v rámci politiky rozvoja vidieka. Osobitná podpora v sektore ovocia a zeleniny by sa preto mala skončiť.

(40)

S cieľom zvýšiť zodpovednosť organizácií výrobcov a ich združení v sektore ovocia a zeleniny za ich finančné rozhodovanie a zamerať verejné finančné prostriedky, ktoré sú im pridelené, na budúce požiadavky, by sa mali stanoviť podmienky využívania uvedených prostriedkov. Vhodným riešením je spoločné financovanie operačných fondov, ktoré organizácie výrobcov a ich združenia zriadili. V osobitných prípadoch by mali byť povolené ďalšie možnosti financovania. Operačné fondy by sa mali používať len na financovanie operačných programov v sektore ovocia a zeleniny. S cieľom kontrolovať výdavky Únie by sa mala stanoviť hranica pre pomoc poskytovanú organizáciám výrobcov a ich združeniam, ktoré zriaďujú operačné fondy.

(41)

V regiónoch, v ktorých je miera organizovania výroby v sektore ovocia a zeleniny slabá, by sa malo povoliť poskytovanie dodatočných vnútroštátnych finančných príspevkov. V prípade členských štátov, ktoré sú obzvlášť znevýhodnené z hľadiska štruktúr, by uvedené príspevky mala Únia preplácať.

(42)

S cieľom zaistiť efektívnu, cielenú a udržateľnú podporu organizácií výrobcov a ich združení v sektore ovocia a zeleniny by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o operačné fondy a operačné programy, vnútroštátny rámec a národnú stratégiu pre operačné programy týkajúce sa povinnosti monitorovať a hodnotiť efektívnosť vnútroštátneho rámca a národných stratégií, finančnú pomoc Únie, opatrenia na predchádzanie krízam a krízové riadenie a vnútroštátnu finančnú pomoc.

(43)

Je dôležité ustanoviť podporné opatrenia v sektore vinohradníctva a vinárstva, ktoré posilnia konkurenčné štruktúry. Zatiaľ čo by uvedené opatrenia mala vymedziť a financovať Únia, členským štátom by sa mala ponechať možnosť výberu vhodného súboru opatrení, ktorými by reagovali na potreby svojich regionálnych orgánov, pričom sa v prípade potreby vezmú do úvahy ich osobitosti, ako aj možnosť začleniť ich do vnútroštátnych podporných programov. Členské štáty by mali byť zodpovedné za vykonávanie takých programov.

(44)

Jedným z hlavných opatrení oprávnených na vnútroštátne podporné programy by mala byť propagácia vín Únie a ich uvádzanie na trh. Podpora na inovácie môže zvýšiť predajnosť a konkurencieschopnosť vinárskych výrobkov Únie. Podpora by sa mala naďalej poskytovať na činnosti v oblasti reštrukturalizácie a konverzie z dôvodu ich pozitívneho štrukturálneho vplyvu na sektor vinohradníctva a vinárstva. Takisto by sa mala poskytovať podpora na investície v sektore vinohradníctva a vinárstva, ktoré sú zamerané na zlepšenie ekonomickej výkonnosti podnikov. Podpora na destiláciu vedľajších produktov by mala byť opatrením dostupným členským štátom, ktoré chcú takýto nástroj využiť na zabezpečenie kvality vína a zároveň chrániť životné prostredie.

(45)

Nástroje na predchádzanie krízam, ako napr. poistenie úrody, vzájomné fondy a zelený zber by mali byť oprávnené na podporu v rámci podporných programov v sektore vinohradníctva a vinárstva s cieľom podporovať zodpovedný prístup ku krízovým situáciám.

(46)

Podľa článku 103n nariadenia (ES) č. 1234/2007 a s výhradou podmienok uvedených v danom ustanovení sa ustanovenia týkajúce sa podpory vinohradníkom prostredníctvom pridelenia platobných nárokov, o ktorej už členské štáty rozhodli, stali konečnými s účinnosťou od rozpočtového roku 2015.

(47)

S cieľom zaistiť, aby podporné programy členských štátov v sektore vinohradníctva a vinárstva splnili svoje ciele a aby sa finančné prostriedky Únie využívali účinne a efektívne, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú: pravidiel o zodpovednosti za výdavky medzi dátumom, ku ktorému Komisia obdrží podporné programy a zmeny podporných programov, a dátumom ich uplatniteľnosti; pravidiel o obsahu podporných programov a o výdavkoch, administratívnych a personálnych nákladoch a operáciách, ktoré možno zahrnúť do podporných programov členských štátov; o podmienkach a možnosti vykonať platby prostredníctvom sprostredkovateľov v prípade podpory pre poistenie úrody; pravidiel o požiadavke zložiť zábezpeku v prípade, že sa vypláca preddavok; pravidiel o používaní určitých pojmov; pravidiel o stanovovaní prahu pre výdavky na opätovnú výsadbu vinohradov zo zdravotných a fytosanitárnych dôvodov; pravidiel o zabránení dvojitého financovania, pravidiel podľa ktorých výrobcovia stiahnu vedľajšie produkty výroby vína, a pravidlá pre výnimky z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie destilačných podnikov; a pravidlá, ktoré členským štátom umožnia stanoviť podmienky pre správne fungovanie podporných opatrení.

(48)

Včelárstvo charakterizuje rôznorodosť výrobných podmienok a výnosov a rozptyl a rozmanitosť hospodárskych subjektov vo fáze výroby aj uvádzania na trh. Okrem toho je vzhľadom na zvyšujúci sa výskyt určitých chorôb a škodcov včiel a predovšetkým na rozšírenie varoázy vo viacerých členských štátoch za posledné roky a na problémy, ktoré táto choroba spôsobuje vo výrobe medu, naďalej nevyhnutná činnosť Únie, pretože varoázu nie je možné úplne vyhubiť a musí sa ošetrovať schválenými výrobkami. Vzhľadom na tieto okolnosti a v záujme zlepšenia výroby včelárskych výrobkov a ich uvádzania na trh v Únii by sa mali každé tri roky vypracovať vnútroštátne programy pre daný sektor s cieľom zlepšiť všeobecné podmienky včelárskej výroby a uvádzanie včelárskych výrobkov na trh. Uvedené vnútroštátne programy by mala čiastočne financovať Únia.

(49)

Mali by špecifikovať opatrenia, ktoré možno zahrnúť do včelárskych programov. S cieľom zabezpečiť, aby sa režim pomoci Únie prispôsobil najnovšiemu vývoju a aby boli opatrenia, na ktoré sa vzťahuje, efektívne pri zlepšovaní všeobecných podmienok výroby včelárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o aktualizovanie zoznamu opatrení úpravou existujúcich opatrení alebo dopĺňaním nových opatrení.

(50)

S cieľom zaistiť účinné a efektívne využívanie financií Únie vo včelárstve by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zabránenie dvojitému financovaniu medzi včelárskymi programami členských štátov a programami rozvoja vidieka a o základ prideľovania finančného príspevku Únie každému zúčastnenému členskému štátu.

(51)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 73/2009 (8) boli platby na plochu pre chmeľ odviazané od 1. januára 2010. S cieľom umožniť organizáciám výrobcov v sektore chmeľu pokračovať v ich činnostiach ako predtým, by sa malo prijať osobitné ustanovenie, na základe ktorého by sa v dotknutých členských štátoch mali používať rovnocenné sumy na rovnaké činnosti. S cieľom zabezpečiť, aby sa prostredníctvom pomoci financovali ciele organizácii výrobcov uvedené v tomto nariadení, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o žiadosti o pomoc, pravidlá týkajúce sa oprávnených chmeliarskych oblastí a výpočet výšky pomoci.

(52)

Pomoc Únie na chov húseníc priadky morušovej by mala byť oddelená a začlenená do systému priamych platieb v nadväznosti na prístup, ktorý sa uplatňuje na pomoc v iných sektoroch.

(53)

Pomoc na odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko vyrobené v Únii a určené na použitie ako krmivo a na spracovanie na kazeín a kazeináty sa pri podporovaní trhu ukázala ako neefektívna, a preto by sa mala ukončiť, a to spolu s pravidlami týkajúcimi sa používania kazeínu a kazeinátov pri výrobe syra.

(54)

Rozhodnutie ukončiť platnosť dočasného zákazu výsadby viniča na úrovni Únie sa odôvodňuje dosiahnutím hlavných cieľov reformy organizácie trhu s vínom v Únii z roku 2008, najmä ukončením dlhotrvajúceho štrukturálneho prebytku výroby vína a postupným zlepšovaním konkurencieschopnosti a trhovej orientácie sektora vinohradníctva a vinárstva v Únii. Takýto pozitívny vývoj bol výsledkom výrazného poklesu plôch vinohradov v celej Únii, odchodu menej konkurencieschopných výrobcov, a postupného rušenia určitých opatrení na podporu trhu, čím vymizli stimuly na investovanie bez ekonomickej životaschopnosti. Zníženie dodávateľskej kapacity, podpora štrukturálnych opatrení a podpora vývozu vína umožnili lepšie prispôsobenie sa klesajúcemu dopytu na úrovni Únie, ktorý je dôsledkom postupného poklesu spotreby v členských štátoch s vinárskou tradíciou.

(55)

Vyhliadky postupného rastu dopytu na úrovni svetového trhu však poskytujú stimul pre zvýšenie dodávateľskej kapacity, a tým výsadbu nového viniča v nasledujúcom desaťročí. Mal by sa sledovať hlavný cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť sektora vinohradníctva a vinárstva Únie, aby nedošlo k strate podielu na svetovom trhu, avšak príliš rýchly nárast novej výsadby viniča v reakcii na predpokladaný vývoj medzinárodného dopytu môže v strednodobom horizonte opätovne viesť k situácii nadmernej dodávateľskej kapacity s možnými sociálnymi a environmentálnymi dopadmi v konkrétnych vinárskych oblastiach. Na zabezpečenie kontrolovaného rastu výsadby viniča v období rokov 2016 až 2030 by sa mal na úrovni Únie zriadiť nový systém riadenia výsadby viniča vo forme režimu povolení na výsadbu viniča.

(56)

Podľa tohto nového systému sa povolenia na výsadbu viniča môžu udeľovať bez toho, aby sa výrobcom účtovali náklady, pričom platnosť týchto povolení by sa mala v prípade ich nepoužitia skončiť po troch rokoch. Prispelo by to k rýchlemu a priamemu využívaniu povolení zo strany výrobcov vína, ktorým sa tieto povolenia udelili, a predišlo by sa tak špekuláciám.

(57)

Nárast novej výsadby viniča by mal prebiehať v rámci ochranného mechanizmu na úrovni Únie na základe povinnosti členských štátov každoročne poskytovať povolenia na novú výsadbu, ktorá bude predstavovať 1 % z vysadenej plochy vinohradov, a zároveň umožňovať určitú pružnosť s cieľom reagovať na osobitné podmienky v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o poskytnutí menších oblastí na národnej alebo regionálnej úrovni vrátane na úrovni oblastí, ktoré sú oprávnené na konkrétne chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia, a to na základe objektívnych a nediskriminačných dôvodov, pričom sa zaručí, že uložené obmedzenia sú vyššie ako 0 % a nie sú vo vzťahu k cieľom nadmerne obmedzujúce.

(58)

Na zaručenie nediskriminačného spôsobu udeľovania povolení by sa mali stanoviť určité kritériá, a najmä ak celkový počet hektárov požadovaných v žiadostiach predložených výrobcami prekročí celkový počet hektárov dostupných na základe povolení, ktoré členské štáty môžu udeliť.

(59)

Udeľovanie povolení výrobcom, ktorí klčujú existujúcu plochu vinohradov, by malo byť automatické, a to na základe predloženia žiadosti, a nezávislé od ochranného mechanizmu pre novú výsadbu, pretože neprispievajú k celkovému rozširovaniu plochy vinohradov. V konkrétnych oblastiach oprávnených na výrobu vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením by členské štáty mali mať možnosť obmedziť udeľovanie takýchto povolení na opätovnú výsadbu na základe odporúčaní uznaných a reprezentatívnych profesijných organizácií.

(60)

Tento nový režim povolení pre výsadbu viniča by sa nemal vzťahovať na členské štáty, v ktorých sa neuplatňuje prechodný režim práv na výsadbu, a mal by byť nepovinný pre tie členské štáty, v ktorých sa práva na výsadbu uplatňujú, no plocha vyčlenená na výsadbu viniča sa nachádza pod určitou hranicou.

(61)

Na zabezpečenie hladkého prechodu z predchádzajúceho režimu práv na výsadbu na nový režim by sa mali ustanoviť prechodné ustanovenia, a to najmä s cieľom predísť nadmernej výsadbe pred spustením nového režimu. Členské štáty by mali mať určitú flexibilitu pri rozhodovaní o lehote na podávanie žiadostí o zmenu práv na výsadbu na povolenie, ktorú môžu stanoviť v období od 31. decembra 2015 do 31. decembra 2020.

(62)

S cieľom zabezpečiť harmonizované a účinné vykonávanie nového režimu povolení na výsadbu viniča by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky vyňatia určitej výsadby viniča z režimu, pravidlá týkajúce sa kritérií oprávnenosti a prioritných kritérií, doplnenie kritérií oprávnenosti a prioritných kritérií, súbežnú existenciu viničov, ktoré sa majú vyklčovať, a novovysadených viničov, a o dôvody, na základe ktorých môžu členské štáty obmedziť udeľovanie povolení na opätovnú výsadbu.

(63)

Mala by sa účinne vykonávať kontrola neoprávnenej výsadby, aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel podľa nového režimu.

(64)

Uplatňovanie noriem pre uvádzanie poľnohospodárskych výrobkov na trh môže prispieť k zlepšeniu hospodárskych podmienok výroby uvedených výrobkov a ich uvádzania na trh a ich kvality. Uplatňovanie takýchto noriem je preto v záujme výrobcov, obchodníkov a spotrebiteľov.

(65)

Na základe oznámenia Komisie o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov a následných diskusií je vhodné zachovať obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov s cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a prispieť k zlepšeniu hospodárskych podmienok výroby a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh a ich kvality.

(66)

Pre obchodné normy by sa mali zaviesť ustanovenia horizontálnej povahy.

(67)

Obchodné normy by sa mali rozdeliť na povinné pravidlá pre konkrétne sektory alebo výrobky a nepovinné vyhradené výrazy, ktoré sa stanovia pre jednotlivé sektory či výrobky.

(68)

Obchodné normy by sa mali v zásade uplatňovať na všetky dotknuté poľnohospodárske výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii.

(69)

V tomto nariadení by sa mali uviesť sektory a výrobky, na ktoré sa obchodné normy môžu vzťahovať. S cieľom prihliadnuť na očakávania spotrebiteľov a potrebu zlepšiť kvalitu výroby poľnohospodárskych výrobkov a hospodárske podmienky ich uvádzania na trh by sa však mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zmenu tohto zoznamu za veľmi prísnych podmienok.

(70)

S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a zlepšiť hospodárske podmienky výroby a uvádzania na trh, ako aj kvalitu určitých poľnohospodárskych výrobkov a s cieľom prispôsobiť sa neustále sa meniacim trhovým podmienkam, vyvíjajúcim sa požiadavkám spotrebiteľov a vývoju príslušných medzinárodných noriem, ako aj s cieľom ako aj zabrániť vytváraniu prekážok pre inováciu výrobkov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prijímanie obchodných noriem podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov vo všetkých fázach uvádzania na trh, ako aj o odchýlky a výnimky z takýchto noriem. V obchodných normách by sa okrem iného mali zohľadniť aj prirodzené a základné vlastnosti dotknutých výrobkov, čím sa predíde tomu, aby spôsobili rozsiahle zmeny v bežnom zložení dotknutých výrobkov. Okrem toho by sa v obchodných normách malo zohľadniť možné riziko uvedenia spotrebiteľov do omylu v dôsledku ich vnímania výrobku a očakávania. Žiadna odchýlka alebo výnimka z noriem by nemala viesť k ďalším nákladom, ktoré by mali znášať výlučne poľnohospodári.

(71)

Obchodné normy by sa mali uplatňovať s cieľom umožniť, aby sa na trh bez problémov dodávali výrobky normalizovanej a uspokojivej kvality, a mali by sa týkať najmä vymedzenia technických pojmov, klasifikácie, obchodnej úpravy a označovania, balenia, spôsobu výroby, uchovávania, skladovania, dopravy, súvisiacich administratívnych dokumentov, certifikácie a časových limitov, obmedzení ich používania a nakladania s nimi.

(72)

Vzhľadom na záujem výrobcov oznamovať vlastnosti výrobkov a poľnohospodárskej výroby a záujem spotrebiteľov dostávať primerané a transparentné informácie o výrobkoch by malo byť možné určiť v jednotlivých prípadoch a na primeranej zemepisnej úrovni miesto poľnohospodárskej výroby a/alebo miesto pôvodu, pričom sa vezmú do úvahy osobitosti niektorých sektorov, najmä tie, ktoré sa týkajú spracovaných poľnohospodárskych výrobkov.

(73)

Mali by sa ustanoviť osobitné pravidlá pre výrobky dovážané z tretích krajín, pod podmienkou, že vnútroštátne ustanovenia platné v tretích krajinách odôvodňujú udelenie výnimky z obchodných noriem a je zaručená ich rovnocennosť s právnymi predpismi Únie. Je tiež vhodné ustanoviť pravidlá týkajúce sa uplatňovania obchodných noriem na výrobky vyvážané z Únie.

(74)

Výrobky sektora ovocia a zeleniny, ktoré sa majú spotrebiteľom predávať čerstvé, by sa mali uvádzať na trh, iba ak majú vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu a len s označením krajiny pôvodu. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto požiadavky a zohľadniť určité osobitné situácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o osobitné výnimky z tejto požiadavky.

(75)

V celej Únii by sa malo postupovať v súlade s politikou kvality, a to uplatňovaním postupu certifikácie pre výrobky sektora chmeľu a zákazom uvádzania uvedených výrobkov, ktoré nedostali certifikát, na trh. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto požiadavky a zohľadniť určité osobitné situácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa odchyľujú od tejto požiadavky, aby splnili obchodné požiadavky určitých tretích krajín, alebo v prípade výrobkov určených na osobitné použitie.

(76)

V prípade určitých sektorov a výrobkov sú vymedzenia pojmov, označenia a obchodné názvy dôležitým prvkom na stanovenie podmienok hospodárskej súťaže. Z toho dôvodu je vhodné ustanoviť pre uvedené sektory a/alebo výrobky vymedzenie pojmov, označenia a obchodné názvy, ktoré by sa mali používať výhradne v Únii pri uvádzaní výrobkov spĺňajúcich zodpovedajúce požiadavky.

(77)

S cieľom upraviť vymedzenia pojmov a obchodné názvy určitých výrobkov podľa potrieb vyplývajúcich z vyvíjajúcich sa požiadaviek spotrebiteľov, technického pokroku alebo potreby inovácie výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o úpravu vymedzenia pojmov a obchodných názvov, odchýlky od nich alebo výnimky z nich.

(78)

S cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a členské štáty jasne a správne chápali vymedzenia pojmov a obchodné názvy ustanovené pre určité sektory, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá ich presného stanovenia a uplatňovania.

(79)

S cieľom zohľadniť osobitosti každého výrobku alebo sektora, jednotlivé fázy uvádzania na trh, technické podmienky, akýkoľvek možný značný praktický problém, ako aj presnosť a opakovateľnosť analytických metód, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú stanovenia tolerancie pre jednu alebo viacero osobitných noriem, nad rámec ktorej sa celá dávka výrobkov považuje za nespĺňajúcu uvedenú normu.

(80)

Mali by sa stanoviť určité enologické postupy a obmedzenia výroby vína, najmä pokiaľ ide o kupáž a používanie určitých druhov hroznového muštu, hroznovej šťavy a čerstvého hrozna s pôvodom v tretích krajinách. S cieľom splniť medzinárodné normy by Komisia mala pri ďalších enologických postupoch zohľadňovať enologické postupy, ktoré odporúča Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV).

(81)

Mali by sa ustanoviť pravidlá klasifikácie muštových odrôd, podľa ktorých by členské štáty, ktoré vyrábajú viac ako 50 000 hektolitrov ročne, mali zostať naďalej zodpovedné za klasifikáciu muštových odrôd, z ktorých sa môže na ich území vyrábať víno. Určité muštové odrody by sa mali vylúčiť.

(82)

Členské štáty by mali byť schopné zachovať alebo prijať určité vnútroštátne pravidlá týkajúce sa úrovní kvality, pokiaľ ide o roztierateľné tuky.

(83)

Členským štátom by sa v sektore vinohradníctva a vinárstva malo umožniť, aby obmedzili alebo vylúčili používanie určitých enologických postupov, aby zachovali prísnejšie obmedzenia pre vína vyrábané na ich území, a aby umožnili skúšobné používanie nepovolených enologických postupov.

(84)

S cieľom zaistiť správne a transparentné uplatňovanie medzinárodných pravidiel týkajúcich sa určitých výrobkov a sektorov, pokiaľ ide o obchodné normy, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok uplatňovania takých obchodných noriem, ako aj podmienok držby, obehu a používania výrobkov získaných skúšobnými postupmi.

(85)

Okrem obchodných noriem by sa mali zaviesť nepovinné akostné výrazy, aby sa zabezpečilo, že termíny opisujúce špecifické vlastnosti výrobku alebo vlastnosti poľnohospodárskej výroby či spracovania sa nebudú na trhu zneužívať a spotrebitelia sa na ne budú môcť spoľahnúť pri identifikácii rôznej kvality výrobku. Vzhľadom na ciele tohto nariadenia a v záujme jasnosti by sa existujúce nepovinné vyhradené výrazy mali uviesť v tomto nariadení.

(86)

Členským štátom by sa malo umožniť ustanoviť pravidlá týkajúce sa nakladania z vinárskymi výrobkami, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť správne a transparentné uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa vinárskych výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podmienok na využitie vinárskych výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia.

(87)

S cieľom zohľadniť situáciu na trhu a vývoj obchodných noriem a medzinárodných noriem by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o rezervovanie dodatočného nepovinného vyhradeného výrazu a stanovenia podmienok na jeho používanie, zmenu podmienok používania nepovinného vyhradeného výrazu a zrušenie nepovinného vyhradeného výrazu.

(88)

S cieľom zohľadniť charakteristiky určitých sektorov a očakávania spotrebiteľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ustanovenie ďalších podrobností o požiadavkách na zavedenie dodatočného vyhradeného výrazu.

(89)

S cieľom zaručiť, aby výrobky opísané prostredníctvom nepovinných vyhradených výrazov spĺňali príslušné podmienky používania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, ktoré sa týkajú ustanovenia ďalších pravidiel na používanie nepovinných vyhradených výrazov.

(90)

S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu medzi Úniou a určitými tretími krajinami a osobitosti určitých poľnohospodárskych výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa dovezené výrobky považujú za výrobky, ktoré majú rovnocennú úroveň súladu s požiadavkami Únie týkajúcimi sa obchodných noriem, a ktorými sa umožňujú opatrenia odchyľujúce sa od pravidiel, na základe ktorých sa majú výrobky v Únii uvádzať na trh len v súlade s takými normami, a pravidlá týkajúce sa uplatňovania obchodných noriem na výrobky vyvážané z Únie.

(91)

Ustanovenia týkajúce sa vína by sa mali uplatňovať vzhľadom na medzinárodné dohody uzavreté v súlade so ZFEÚ.

(92)

Koncepcia akostných vín v Únii je okrem iného založená na osobitných vlastnostiach vína, ktoré sa pripisujú jeho zemepisnému pôvodu. Takéto vína spotrebiteľ rozoznáva prostredníctvom chránených označení pôvodu a zemepisných označení. Aby sa požiadavky na kvalitu dotknutých výrobkov mohli zahrnúť do transparentného a prepracovanejšieho rámca, mal by sa ustanoviť systém, v ktorom sa budú žiadosti o chránené označenie pôvodu a zemepisné označenie skúmať v súlade s prístupom, ktorý sa uplatňuje v rámci horizontálnej politiky Únie v oblasti kvality potravín iných než víno a destiláty, stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (9).

(93)

S cieľom zachovať osobitné kvalitatívne vlastnosti vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením by sa malo členským štátom umožniť uplatňovať prísnejšie pravidlá.

(94)

Na to, aby označenia pôvodu a zemepisné označenia mohli byť v Únii chránené, by mali byť uznávané a zapísané do registra na úrovni Únie v súlade s procesnými pravidlami, ktoré ustanovila Komisia.

(95)

Ochrana by mala byť dostupná aj pre označenia pôvodu a zemepisné označenia tretích krajín, ak sú v krajine pôvodu chránené.

(96)

Postupom zápisu do registra by sa malo každej fyzickej alebo právnickej osobe s oprávneným záujmom v členskom štáte alebo tretej krajine umožniť, aby uplatnila svoje práva formou vznesenia námietok.

(97)

Označenia pôvodu a zemepisné označenia zapísané do registra by mali byť chránené pred používaním, ktorým sa zneužíva povesť výrobkov spĺňajúcich požiadavky. S cieľom podporovať spravodlivú hospodársku súťaž a neuvádzať spotrebiteľov do omylu by sa takáto ochrana mala rozšíriť aj na výrobky a služby, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vrátane tých, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k zmluvám.

(98)

S cieľom zohľadniť existujúce postupy označovania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o povolenie používať názov muštovej odrody, ktorá obsahuje chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie alebo z takéhoto označenia pozostáva.

(99)

S cieľom zohľadniť osobitosti výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie ďalších kritérií vymedzovania príslušnej zemepisnej oblasti a obmedzenia a výnimky týkajúce sa výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

(100)

S cieľom zaistiť kvalitu a vysledovateľnosť výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa do špecifikácií výrobkov môžu zahrnúť ďalšie požiadavky.

(101)

S cieľom chrániť legitímne práva alebo záujmy výrobcov a hospodárskych subjektov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o typ žiadateľa, ktorý môže žiadať o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia; podmienky, ktoré treba dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia; preskúmanie zo strany Komisie, námietkové konanie a postupy pri zmene, zrušení a premene chránených označení pôvodu alebo chránených zemepisných označení; podmienky podávania cezhraničných žiadostí; Uvedená právomoc by mala zahŕňať aj podmienky podávania žiadostí týkajúcich sa zemepisných oblastí v tretej krajine; dátum, od ktorého sa ochrana alebo zmena ochrany uplatňujú a pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa zmien špecifikácií výrobkov.

(102)

S cieľom zabezpečiť primeraný stupeň ochrany by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o obmedzenia v súvislosti s chráneným názvom.

(103)

S cieľom zaistiť, aby hospodárske subjekty ani príslušné orgány neboli nadmerne dotknuté uplatňovaním tohto nariadenia na názvy vín, ktorým sa poskytla ochrana pred 1. augustom 2009, alebo na ktorých ochranu bola podaná žiadosť pred uvedeným dátumom, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ustanovenie prechodných pravidiel týkajúcich sa takýchto názvov vín, vín uvedených na trh alebo označených pred určitým dátumom a zmien špecifikácií výrobkov.

(104)

Určité pojmy sa tradične používajú v Únii na poskytnutie informácií spotrebiteľom o osobitostiach a kvalite vín a dopĺňajú tak informácie poskytované chránenými označeniami pôvodu a chránenými zemepisnými označeniami. Tieto tradičné pojmy by mali byť oprávnené na ochranu v Únii, aby sa zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a aby sa zabránilo uvádzaniu spotrebiteľov do omylu.

(105)

S cieľom zaistiť primeraný stupeň ochrany by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o jazyk a spôsob písania tradičného pojmu, ktorý sa má chrániť.

(106)

S cieľom zaistiť ochranu oprávnených nárokov výrobcov a hospodárskych subjektov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o typ žiadateľa, ktorý môže žiadať o ochranu tradičného pojmu; podmienky platnosti žiadostí o uznanie tradičného pojmu; dôvody na vznesenie námietky voči navrhovanej ochrane tradičného pojmu; rozsah ochrany, a to aj vo vzťahu k obchodným známkam, chráneným tradičným pojmom, chráneným označeniam pôvodu alebo zemepisným označeniam, homonymám alebo určitým názvom muštových odrôd; dôvody zrušenia tradičného pojmu; dátum podávania žiadosti alebo požiadavky a postupy, ktoré treba dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o ochranu tradičného pojmu vrátane preskúmania zo strany Komisie, námietkového konania a postupov pri zrušení a zmene.

(107)

S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu medzi Úniou a určitými tretími krajinami by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa tradičné pojmy môžu používať pri výrobkoch z tretích krajín, ako aj o súvisiace výnimky.

(108)

Opis, označovanie a obchodná úprava výrobkov v sektore vinohradníctva a vinárstva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, môže mať významný dosah na ich predajnosť. Rozdiely v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa označovania výrobkov v sektore vinohradníctva a vinárstva môžu narúšať hladké fungovanie vnútorného trhu. Mali by sa preto ustanoviť pravidlá, ktorými sa zohľadnia oprávnené záujmy spotrebiteľov a výrobcov. Z tohto dôvodu je vhodné ustanoviť pravidlá Únie týkajúce sa označovania a obchodnej úpravy.

(109)

S cieľom zaistiť súlad s existujúcimi postupmi označovania by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie výnimočných okolností odôvodňujúcich vynechanie odkazu na pojem „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“.

(110)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora vinohradníctva a vinárstva by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o obchodnú úpravu a používanie iných údajov týkajúcich sa označovania ako tých, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení, určitých povinných a nepovinných údajov a obchodnej úpravy.

(111)

S cieľom zaistiť ochranu oprávnených záujmov hospodárskych subjektov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o dočasné označovanie a obchodnú úpravu vín s označením pôvodu alebo zemepisným označením, ak dané označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa potrebné požiadavky.

(112)

S cieľom zaistiť, aby neboli dotknuté hospodárske subjekty, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia týkajúce sa vína uvedeného na trh a označeného v súlade s príslušnými pravidlami, ktoré sa uplatňovali pred 1. augustom 2009.

(113)

S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu s výrobkami sektora vinohradníctva a vinárstva medzi Úniou a určitými tretími krajinami by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o výnimky z pravidiel týkajúcich sa označovania a obchodnej úpravy, pokiaľ ide o výrobky určené na vývoz, ak si to vyžaduje právo dotknutej tretej krajiny.

(114)

Na zabezpečenie spravodlivého vyváženia práv a povinností cukrovarníckych podnikov a pestovateľov cukrovej repy budú po ukončení systému kvót stále potrebné osobitné nástroje. Mali by sa preto prijať štandardné ustanovenia, ktorými sa budú riadiť písomné dohody v rámci odvetvia, ktoré sa medzi nimi uzavreli.

(115)

Reformou režimu pre cukor z roku 2006 sa do sektora cukru v Únii zaviedli ďalekosiahle zmeny. S cieľom umožniť pestovateľom cukrovej repy, aby sa v plnom rozsahu prispôsobili novej situácii na trhu a zvýšenej trhovej orientácii v sektore, by sa súčasný systém kvót na cukor mal predĺžiť do konca hospodárskeho roka 2016/2017, kedy sa zruší.

(116)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o aktualizáciu vymedzení technických pojmov týkajúcich sa sektora cukru, aktualizáciu nákupných podmienok ustanovených v tomto nariadení, a o ďalšie pravidlá určovania hrubej hmotnosti, tary a obsahu cukru, ktorý sa podniku dodáva, a pravidiel týkajúcich sa rezkov cukrovej repy.

(117)

Nedávne skúsenosti preukázali, že sú potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie dostatočnej dodávky cukru na trh Únie počas zostávajúceho obdobia cukrových kvót.

(118)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán a vzhľadom na potrebu zabrániť akýmkoľvek narušeniam trhu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o nákupné podmienky a dodávateľské zmluvy; aktualizáciu nákupných podmienok pre cukrovú repu ustanovených v tomto nariadení a o kritériá, ktoré majú cukrovarnícke podniky uplatňovať, keď predajcom cukrovej repy prideľujú množstvá cukrovej repy, na ktoré uzatvorili dodávateľské zmluvy pred vysiatím.

(119)

S cieľom zohľadniť technický vývoj by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o vypracovanie zoznamu výrobkov, na výrobu ktorých sa môže použiť priemyselný cukor, priemyselná izoglukóza alebo priemyselný inulínový sirup.

(120)

S cieľom zaistiť, aby schválené podniky, ktoré vyrábajú alebo spracovávajú cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, dodržiavali svoje povinnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o udeľovanie a odoberanie schválení takýchto podnikov, ako aj kritériá pre administratívne sankcie.

(121)

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o význam podmienok pre fungovanie systému kvót a o podmienky, ktorými sa riadi predaj do najvzdialenejších regiónov.

(122)

S cieľom zaistiť, aby boli pestovatelia úzko zapojení do rozhodnutia preniesť určité množstvo výroby, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prenos cukru.

(123)

S cieľom lepšie riadiť vinohradnícky potenciál by členské štáty mali oznamovať Komisii súpis svojho výrobného potenciálu na základe registra viníc. S cieľom podporiť členské štáty, aby oznamovali svoj súpis, by sa podpora na reštrukturalizáciu a konverziu mala obmedziť na tie členské štáty, ktoré súpis oznámili.

(124)

S cieľom uľahčiť monitorovanie a overovanie výrobného potenciálu členskými štátmi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o obsah registra viníc a výnimky.

(125)

S cieľom zabezpečiť uspokojivú úroveň vysledovateľnosti dotknutých výrobkov, najmä v záujme ochrany spotrebiteľa, by sa malo vyžadovať, aby ku všetkým výrobkom sektora vinohradníctva a vinárstva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, bol pri obehu v Únii priložený sprievodný dokument.

(126)

S cieľom uľahčiť prepravu vinárskych výrobkov a jej overovanie členskými štátmi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa sprievodného dokumentu a jeho použitia; podmienok, za ktorých sa sprievodný dokument má považovať za dokument potvrdzujúci chránené označenia pôvodu alebo zemepisné označenia; povinnosti viesť evidenciu a jej použitia; upresnenia, kto má evidenciu viesť, a výnimiek z povinnosti viesť evidenciu, ako aj operácií, ktoré má evidencia obsahovať.

(127)

V prípade, že neexistujú právne predpisy Únie o štandardizovaných písomných zmluvách, môžu členské štáty podľa vnútroštátneho zmluvného práva rozhodnúť o povinnom používaní takýchto zmlúv pod podmienkou, že sa pri tom budú dodržiavať právne predpisy Únie, a najmä že sa bude rešpektovať riadne fungovanie vnútorného trhu a spoločnej organizácie trhov. Vzhľadom na rozdielne okolnosti v Únii a v záujme subsidiarity by sa takéto rozhodnutie malo ponechať členským štátom. V sektore mlieka a mliečnych výrobkov by sa však s cieľom zaistiť primerané minimálne normy týkajúce sa takýchto zmlúv a riadne fungovanie vnútorného trhu a spoločnej organizácie trhu mali na úrovni Únie ustanoviť niektoré základné podmienky používania takýchto zmlúv. O všetkých takýchto základných podmienkach by sa malo rokovať bez obmedzenia. Keďže niektoré mliekarenské družstvá môžu mať vo svojich stanovách pravidlá s podobným účinkom, mali by sa v záujme zjednodušenia oslobodiť od požiadavky uzatvárať zmluvy. Na to, aby sa zvýšila účinnosť takéhoto systému zmlúv, členské štáty by mali rozhodnúť o tom, či by sa mali uplatňovať aj v prípade, keď sprostredkovatelia zbierajú mlieko od poľnohospodárov a dodávajú ho spracovateľom.

(128)

S cieľom zabezpečiť realizovateľný vývoj výroby, a tým aj vyplývajúcu primeranú životnú úroveň prvovýrobcov mlieka by sa mala posilniť ich vyjednávacia sila voči spracovateľom, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu pridanej hodnoty v dodávateľskom reťazci. Preto by sa na účel dosiahnutia uvedených cieľov SPP malo prijať ustanovenie podľa článku 42 a článku 43 ods. 2 ZFEÚ, ktorým by sa organizáciám výrobcov pozostávajúcim z prvovýrobcov mlieka alebo ich združeniam umožnilo kolektívne dohodnúť s mliekarenským podnikom zmluvné podmienky, vrátane ceny, týkajúce sa produkcie surového mlieka niektorých alebo všetkých ich členov. S cieľom zachovať účinnú hospodársku súťaž na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami by táto možnosť mala podliehať primeraným kvantitatívnym obmedzeniam. Aby sa nenarušilo účinné fungovanie družstiev a v záujme zrozumiteľnosti by sa malo presne stanoviť, že v prípade, ak členstvo v družstve zaväzuje poľnohospodára k tomu, aby všetku výrobu mlieka alebo jej časť dodával ako surové mlieko za podmienok stanovených v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach na nich založených, nemožno o týchto podmienok rokovať prostredníctvom organizácie výrobcov.

(129)

Vzhľadom na význam chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, najmä pre zraniteľné vidiecke regióny, a s cieľom zaistiť pridanú hodnotu a zachovať kvalitu predovšetkým syrov s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením a v s ohľadom na blížiace sa ukončenie systému kvót na mlieko by členské štáty mali mať možnosť uplatňovať na žiadosť medziodvetvovej organizácie, organizácie výrobcov alebo skupiny, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 1151/2012, pravidlá na regulovanie celej ponuky takýchto syrov vyrobených vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Takúto žiadosť by mala podporiť prevažná väčšina výrobcov mlieka dodávajúcich prevažnú väčšinu objemu mlieka používaného na výrobu príslušného syra a v prípade medziodvetvových organizácií a skupín by takúto žiadosť mala podporiť prevažná väčšina výrobcov syra predstavujúca prevažnú väčšinu výroby príslušného syra.

(130)

Komisia potrebuje včasné informácie o množstve dodaného surového mlieka, aby mohla sledovať vývoj na trhu. Preto by sa malo prijať ustanovenie na zaistenie toho, aby prvonákupca tieto informácie pravidelne oznamoval členským štátom, a aby členské štáty o nich informovali Komisiu.

(131)

Organizácie výrobcov a ich združenia môžu zohrávať užitočnú úlohu pri koncentrácii ponuky, zlepšovaní uvádzania na trh, plánovania a prispôsobovania výroby dopytu, pri optimalizácii výrobných nákladov a stabilizácii výrobných cien, vedení výskumu, presadzovaní najlepších postupov a pri poskytovaní technickej pomoci, pri nakladaní s vedľajšími produktmi a pri riadení nástrojov na zvládanie rizík, ktoré majú ich členovia k dispozícii, čím prispejú k posilneniu postavenia výrobcov v potravinovom reťazci.

(132)

Medziodvetvové organizácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri umožňovaní dialógu medzi subjektmi v dodávateľskom reťazci a presadzovaní najlepších postupov a transparentnosti trhu.

(133)

Existujúce pravidlá týkajúce sa vymedzenia a uznávania organizácií výrobcov, ich združení a medziodvetvových organizácií by sa preto mali harmonizovať, zefektívniť a rozšíriť s cieľom umožniť pre určité sektory uznanie na požiadanie podľa stanov stanovených v súlade s týmto nariadením. Kritériá uznania a stanovy organizácií výrobcov by predovšetkým mali zabezpečiť, aby sa takéto subjekty vytvárali na základe iniciatívy výrobcov a aby boli kontrolované v súlade s pravidlami, ktoré vyrábajúcim členom umožňujú demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia.

(134)

Existujúce ustanovenia v rôznych sektoroch, ktorými sa posilnil vplyv organizácií výrobcov, ich združení a medziodvetvových organizácií tým, že sa členským štátom umožnilo, aby za určitých podmienok rozšírili určité pravidlá takýchto organizácií na nečlenské hospodárske subjekty, sa ukázali ako účinné a mali by sa harmonizovať, zefektívniť a rozšíriť na všetky sektory.

(135)

Mala by sa ustanoviť možnosť prijať určité opatrenia s cieľom uľahčiť prispôsobovanie ponuky požiadavkám trhu, čo môže prispieť k stabilizácii trhov a k zaisteniu primeranej životnej úrovne pre danú poľnohospodársku komunitu.

(136)

S cieľom podporiť činnosť organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií, ktorá by uľahčila prispôsobovanie ponuky požiadavkám trhu, s výnimkou činností týkajúcich sa stiahnutia výrobkov z trhu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa zlepšenia kvality, podpory lepšej organizácie výroby, spracovania a uvádzania na trh, zjednodušenia zaznamenávania vývoja trhových cien a umožnenia vypracúvania krátkodobých a dlhodobých predpovedí na základe používaných výrobných prostriedkov.

(137)

Členské štáty by v záujme zlepšenia fungovania trhu s vínom mali mať možnosť vykonávať rozhodnutia, ktoré prijali medziodvetvové organizácie. Z rozsahu pôsobnosti týchto rozhodnutí by sa však mali vylúčiť postupy, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž.

(138)

Vzhľadom na to, že sa na využívanie formálnych písomných zmlúv v sektore mlieka vzťahujú samostatné ustanovenia, využívanie takýchto zmlúv môže pomôcť posilniť zodpovednosť hospodárskych subjektov v iných sektoroch a zvýšiť ich povedomie o potrebe viac prihliadať na signály trhu, zlepšiť prenos cien a upraviť ponuku dopytu, ako aj prispieť k tomu, aby sa vyhli určitým nekalým obchodným praktikám. Keďže neexistujú právne predpisy Únie týkajúce sa takýchto zmlúv, členské štáty môžu v rámci vnútroštátneho zmluvného práva ustanoviť povinnosť takéto zmluvy používať pod podmienkou, že sa pritom dodrží právo Únie a najmä, že sa nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu a spoločnej organizácie trhov.

(139)

S cieľom zabezpečiť realizovateľný vývoj výroby, a tým aj primeranú životnú úroveň poľnohospodárov v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa a v sektore olivového olej, ako aj pestovateľov určitých plodín pestovaných na ornej pôde, by sa mala posilniť ich vyjednávacia sila voči hospodárskym subjektom, ktoré na nich v potravinovom reťazci nadväzujú, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu pridanej hodnoty v dodávateľskom reťazci. Na dosiahnutie týchto cieľov SPP by sa uznaným organizáciám výrobcov malo umožniť v rámci kvantitatívnych obmedzení rokovať o podmienkach dodávateľských zmlúv vrátane cien týkajúcich sa výroby niektorých alebo všetkých ich členov za predpokladu, že tieto organizácie sledujú jeden alebo viacero cieľov, ktorými je koncentrácia ponuky, umiestňovanie výrobkov ich členov na trh a optimalizácia výrobných nákladov, a za predpokladu, že sledovanie uvedených cieľov vedie k integrácii činností a že takáto integrácia pravdepodobne povedie k významnému zefektívneniu, takže činnosti organizácie výrobcov celkovo prispievajú k napĺňaniu cieľov článku 39 ZFEÚ. Možno to dosiahnuť pod podmienkou, že organizácia výrobcov vykonáva určité špecifické činnosti a že tieto činnosti sú významné z hľadiska množstva dotknutej výroby a z hľadiska nákladov na výrobu a umiestňovanie výrobku na trh.

(140)

S cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu a udržať kvalitu predovšetkým údenej šunky s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením by členské štáty mali mať možnosť za prísnych podmienok uplatňovať pravidlá na regulovanie ponuky takejto údenej šunky pod podmienkou, že uvedené pravidlá podporuje veľká väčšina jej výrobcov a v prípade potreby chovatelia ošípaných v zemepisnej oblasti, v ktorej sa táto šunka vyrába.

(141)

Povinnosť evidencie všetkých zmlúv o dodávkach chmeľu vyrobeného v Únii je zbytočne zaťažujúca a mala by sa ukončiť.

(142)

S cieľom zaistiť, aby ciele a zodpovednosti organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií boli jasne vymedzené, a prispievať k efektívnej činnosti, a to bez uloženia neprimeraného administratívneho zaťaženia a ohrozenia zásady slobody združovania, najmä vo vzťahu k nečlenom takýchto organizácií, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o:

pravidlá týkajúce sa osobitných cieľov, ktoré také organizácie a združenia môžu, musia alebo nemusia sledovať a v prípade potreby by mali doplniť k cieľom stanoveným v tomto nariadení; pravidiel takýchto organizácií a združení, stanov iných organizácií, ako sú organizácie výrobcov, osobitných podmienok, ktoré sa vzťahujú na stanovy organizácií výrobcov v určitých sektoroch, vrátane výnimiek, štruktúry, doby členstva, veľkosti, demokratickej zodpovednosti a činností takýchto organizácií a združení, ako aj vplyvu vyplývajúceho zo zlúčení, podmienok uznania, odobratia a pozastavenia uznania a ich vplyv, ako aj ako aj požiadavky na prijatie nápravných opatrení v prípade nedodržiavania kritérií podmieňujúcich udelenie uznania;

nadnárodných organizácií a združení a pravidiel týkajúcich sa administratívnej pomoci v prípade nadnárodnej spolupráce; sektorov, ktoré podliehajú povoleniu zo strany členských štátov a ktorých sa zadávanie týka, a podmienok a charakteru činností, ktoré je možné zadať tretím stranám, ako aj poskytovania technických prostriedkov organizáciami alebo združeniami; základu pre výpočet minimálneho objemu alebo hodnoty predajnej výroby organizácií a združení; pravidiel pre výpočet objemu surového mlieka, ktorého sa týkajú rokovania vedené organizáciou výrobcov, prijímania členov, ktorí nie sú výrobcami, v prípade organizácií výrobcov a členov, alebo ktorí nie sú organizáciou výrobcov, v prípade združení organizácií výrobcov;

rozšírenia určitých pravidiel organizácií na nečlenov a povinnej úhrady členských príspevkov nečlenmi, a to vrátane využitia a rozdelenia takýchto platieb zo strany uvedených organizácií, ako aj zoznamu prísnejších výrobných pravidiel, ktoré možno rozšíriť, ďalších požiadaviek týkajúcich sa reprezentatívnosti, príslušných hospodárskych oblastí, ako aj preskúmania ich vymedzenia Komisiou, minimálnych období, počas ktorých by sa pravidlá mali uplatňovať predtým, ako sa rozšíria, osôb alebo organizácií, na ktoré sa pravidlá alebo príspevky môžu uplatňovať, a okolností, za ktorých Komisia môže požadovať, aby sa rozšírenie pravidiel alebo povinných príspevkov zamietlo alebo stiahlo.

(143)

Monitorovanie obchodných tokov je predovšetkým záležitosťou riadenia, ku ktorému by sa malo pristupovať pružne. Malo by sa prijať rozhodnutie o zavedení požiadaviek týkajúcich sa licencií so zreteľom na potrebu licencií, potrebu pre riadenie príslušných trhov, a najmä potrebu pre monitorovanie dovozu alebo vývozu príslušných výrobkov.

(144)

S cieľom zohľadniť medzinárodné povinnosti Únie a uplatniteľné sociálne, environmentálne normy Únie, ako aj jej normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, zohľadniť potrebu monitorovania vývoja obchodovania a vývoja trhu a dovozu a vývozu, potrebu spoľahlivého trhového riadenia a potrebu znížiť administratívne zaťaženie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zoznam výrobkov, ktoré podliehajú povinnosti predložiť dovoznú alebo vývoznú licenciu, a prípady a situácie, keď sa predloženie dovoznej alebo vývoznej licencie nevyžaduje.

(145)

S cieľom poskytnúť ďalšie prvky systému licencií by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa: práv a povinností vyplývajúcich z licencie, jeho právnych účinkov a prípadov, keď sa uplatňuje tolerancia, pokiaľ ide o plnenie povinnosti doviesť alebo vyviesť množstvo uvedené v licencii, alebo keď je potrebné uviesť pôvod, otázky, aby vydávanie dovoznej licencie alebo prepúšťanie do voľného obehu podliehalo predloženiu dokladu, ktorý vydala tretia krajina alebo subjekt a ktorým sa okrem iného potvrdzuje pôvod, pravosť a kvalitatívne vlastnosti výrobkov; prevodu licencie alebo obmedzenia jej prevoditeľnosti; dodatočných podmienok vzťahujúcich sa na dovozné licencie pre konope; a zásady administratívnej pomoci medzi členskými štátmi s cieľom zabrániť prípadom podvádzania a nezrovnalostí alebo ich riešiť a prípadov a situácií, keď sa vyžaduje alebo nevyžaduje zloženie zábezpeky, ktorou sa zaručí, že sa výrobky dovezú alebo vyvezú v období platnosti licencie.

(146)

Základné prvky ciel uplatniteľných na poľnohospodárske výrobky, ktoré odrážajú dohody WTO a dvojstranné dohody, sú ustanovené v Spoločnom colnom sadzobníku. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať opatrenia na podrobný výpočet dovozných ciel podľa týchto základných prvkov.

(147)

Pre určité výrobky by sa mal zachovať systém vstupných cien. S cieľom zaistiť účinnosť uvedeného systému by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o kontrolu pravdivosti nahlásených vstupných cien zásielky pomocou paušálnej dovoznej hodnoty a stanoviť podmienky, za ktorých sa vyžaduje stanovenie zábezpeky.

(148)

S cieľom predísť alebo zabrániť nepriaznivým účinkom na trh Únie, ktoré by mohli byť dôsledkom dovozu určitých poľnohospodárskych výrobkov, by mal dovoz takých výrobkov podliehať platbe dodatočného cla, ak sú splnené určité podmienky.

(149)

Za určitých podmienok je vhodné otvoriť a spravovať dovozné colné kvóty, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ alebo z iných právnych aktov Únie. Pri dovozných colných kvótach by mala prijatá metóda spravovania klásť náležitý dôraz na požiadavky zásobovania existujúceho a vytvárajúceho sa výrobného, spracovateľského a spotrebiteľského trhu v Únii, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, istotu a kontinuitu dodávok a potrebu udržiavať rovnováhu uvedeného trhu.

(150)

S cieľom dosiahnutia súladu so záväzkami obsiahnutými v dohodách uzavretých v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní, ktoré sa týkajú colných kvót na dovoz 2 000 000 ton kukurice a 300 000 ton ciroku do Španielska a colných kvót na dovoz 500 000 ton kukurice do Portugalska, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ustanovenia potrebné na vykonanie dovozu v rámci colných kvót a podľa potreby na verejné skladovanie množstiev dovezených platobnými agentúrami dotknutých členských štátov.

(151)

S cieľom zaistiť spravodlivý prístup k dostupným množstvám a rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi v rámci colnej kvóty by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o určenie podmienok a požiadaviek oprávnenosti, ktoré musí hospodársky subjekt splniť, aby mohol predložiť žiadosť v rámci colnej kvóty; stanovenie pravidiel týkajúcich sa prevodu práv medzi hospodárskymi subjektmi a v prípade potreby obmedzení, ktoré sa vzťahujú na prevody v rámci spravovania colnej kvóty; podmienenie účasti na colnej kvóte zložením zábezpeky; a stanovenie všetkých potrebných ustanovení týkajúcich sa všetkých konkrétnych osobitostí, požiadavky alebo obmedzenia uplatniteľné na colnú kvótu, ako sa ustanovuje v príslušnej medzinárodnej dohode alebo v inom príslušnom akte.

(152)

Poľnohospodárske výrobky môžu byť v určitých prípadoch pri dovoze do tretích krajín predmetom osobitného zaobchádzania, ak zodpovedajú určitým špecifikáciám a/alebo cenovým podmienkam. Administratívna spolupráca medzi orgánmi v dovážajúcej tretej krajine a Úniou je nevyhnutá na zabezpečenie správneho uplatňovania takého systému. Na tento účel by malo byť k výrobkom priložené osvedčenie vydané v Únii.

(153)

S cieľom zaistiť, že výrobky, ktoré sa vyvážajú, môžu byť pri splnení určitých podmienok predmetom osobitného zaobchádzania pri dovoze do tretej krajiny podľa medzinárodných dohôd, ktoré Únia uzavrela v súlade so ZFEÚ, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá, ktorými sa vyžaduje, aby príslušné orgány členských štátov na požiadanie a po primeraných kontrolách vydali doklad potvrdzujúci splnenie týchto podmienok.

(154)

S cieľom zabrániť tomu, aby ilegálne pestovanie narušilo trh s konope na vlákno, by sa týmto nariadením mali ustanoviť kontroly dovozu konope a konopných semien, ktorými sa zaistí, že tieto výrobky ponúkajú určité záruky, pokiaľ ide o ich obsah tetrahydrokanabinolu. Okrem toho by dovoz konopných semien určených na iné použitie ako na siatie mal naďalej podliehať kontrolnému systému, v ktorom sa ustanovuje schválenie príslušných dovozcov.

(155)

V celej Únii sa uplatňuje politika kvality výrobkov sektora chmeľu. V prípade dovezených výrobkov, by sa do tohto nariadenia mali začleniť ustanovenia, ktorými sa zaistí, že sa dovezú iba výrobky, ktoré spĺňajú rovnocenné minimálne kvalitatívne charakteristiky. S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prípady, v ktorých by sa nemali uplatňovať povinnosti týkajúce sa potvrdenia rovnocennosti a označovania na obaloch.

(156)

Únia uzavrela s tretími krajinami niekoľko dohôd o zvýhodnenom prístupe na trh, ktoré týmto tretím krajinám umožňujú vyvážať do Únie trstinový cukor za výhodných podmienok. Mali by sa na určité obdobie zachovať súvisiace ustanovenia o hodnotení toho, koľko cukru na rafináciu rafinérie potrebujú, a za určitých podmienok aj rezervácia vývozných licencií pre špecializovaných užívateľov významných množstiev dovezeného surového trstinového cukru, ktorí sa v Únii považujú za rafinérie s celoročnou prevádzkou. S cieľom zaistiť, že dovezený cukor na rafináciu sa rafinuje v súlade s danými požiadavkami, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o používanie zmluvných podmienok na vykonávanie dovozných dohôd; podmienky a požiadavky oprávnenosti, ktoré musí hospodársky subjekt splniť, aby mohol požiadať o dovoznú licenciu, vrátane zloženia zábezpeky a pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií, ktoré sa majú ukladať.

(157)

Systém ciel umožňuje upustiť od všetkých ostatných ochranných opatrení na vonkajších hraniciach Únie. Vo výnimočných prípadoch sa vnútorný trh a colný mechanizmus môžu preukázať ako nedostatočné. Únia by mala mať možnosť bezodkladne prijať všetky potrebné opatrenia, aby trh Únie neostal v takýchto prípadoch bez ochrany voči narušeniam, ktoré by z toho mohli vyplynúť. Také opatrenia by mali byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.

(158)

Je vhodné, aby sa v prípade, že takéto režimy narušujú trh Únie, alebo v prípade, že trh Únie je náchylný k takémuto narušeniu, umožnilo pozastavenie využívania režimov „aktívny zušľachťovací styk“ a „pasívny zušľachťovací styk“.

(159)

Náhrady za vývoz do tretích krajín, ktoré vychádzajú z rozdielu medzi cenami v rámci Únie a na svetovom trhu a ktoré sa nachádzajú v hraniciach stanovených záväzkami prijatými v rámci WTO, by sa mali zachovať ako opatrenie, ktoré sa môže vzťahovať na určité výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, keď podmienky na vnútornom trhu sú také ako tie, ktoré sú popísané pre výnimočné opatrenia. Dotovaný vývoz by mal podliehať obmedzeniam, pokiaľ ide o hodnotu a množstvo, a dostupné náhrady by mali byť nulové bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie výnimočných opatrení.

(160)

Dodržanie obmedzení vyjadrených v hodnote, by sa malo zaistiť pri stanovení vývozných náhrad prostredníctvom monitorovania platieb podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na Európsky poľnohospodársky záručný fond. Monitorovanie by sa malo uľahčiť povinným stanovením vývozných náhrad vopred, pričom sa v prípade diferencovaných náhrad umožní zmeniť stanovené miesto určenia v rámci zemepisnej oblasti, na ktorú sa uplatňuje jednotná sadzba vývoznej náhrady. V prípade zmeny miesta určenia by sa mala zaplatiť vývozná náhrada, ktorá sa uplatňuje na skutočné miesto určenia, a to maximálne vo výške náhrady uplatniteľnej na vopred stanovené miesto určenia.

(161)

Súlad s kvantitatívnymi obmedzeniami by sa mal zaistiť prostredníctvom spoľahlivého a účinného systému monitorovania. Poskytovanie vývozných náhrad by preto malo podliehať vývoznej licencii. Vývozné náhrady by sa mali poskytovať v rámci dostupných obmedzení v závislosti od konkrétnej situácie každého dotknutého výrobku. Výnimky z tohto pravidla by sa mali povoliť iba pre spracované výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k zmluvám a na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia týkajúce sa objemu. Mala by sa ustanoviť odchýlka od požiadavky prísneho dodržiavania pravidiel riadenia v prípade, keď je pravdepodobné, že vývozy, na ktoré sa poskytujú vývozné náhrady, neprekročia stanovené množstvo.

(162)

V prípade vývozu živého hovädzieho dobytka by sa vývozné náhrady mali poskytnúť a vyplatiť len vtedy, ak sú dodržané ustanovenia uvedené v právnych predpisoch Únie týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, a najmä ochrany zvierat počas prepravy.

(163)

S cieľom zaručiť riadne fungovanie systému vývozných náhrad by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o požiadavku zložiť zábezpeku, ktorou sa zaručí, že hospodárske subjekty splnia svoje povinnosti.

(164)

S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov a orgánov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie prahových hodnôt, pod ktorými sa nemusí vyžadovať vydanie alebo predloženie vývoznej licencie, stanovenie miesta určenia alebo operácie, pri ktorých môže byť oslobodenie od povinnosti predložiť vývoznú licenciu odôvodnené, a v odôvodnených situáciách umožnenie udeľovania vývozných licencií ex-post.

(165)

S cieľom riešiť konkrétne situácie, ktoré odôvodňujú úplnú alebo čiastočnú oprávnenosť na vývozné náhrady, a s cieľom pomôcť hospodárskym subjektom prekonať obdobie medzi žiadosťou o vývoznú náhradu a jej konečnou platbou, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa: iného dátumu náhrady; vyplatenia preddavku vývoznej náhrady vrátane podmienok na zloženie zábezpeky a jej uvoľnenie; ďalších dôkazov, ak existujú pochybnosti o skutočnom mieste určenia výrobkov a možnosti spätného dovozu na colné územie Únie; miest určení považovaných za vývoz z Únie a zaradenia miest určení na colnom území Únie medzi miesta určenia oprávnené na vývozné náhrady.

(166)

S cieľom zaistiť rovnaký prístup k vývozným náhradám pre vývozcov výrobkov, uvedených v prílohe I k zmluvám a výrobkov vyrobených ich spracovaním by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o uplatňovanie určitých pravidiel pre poľnohospodárske výrobky na výrobky vyvážané v podobe spracovaného tovaru.

(167)

S cieľom zaistiť, aby boli výrobky, za ktoré sa poskytuje vývozná náhrada, vyvezené z colného územia Únie, a predísť ich návratu na uvedené územie ako aj minimalizovať administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov pri získavaní a predkladaní dôkazov o tom, že výrobky, za ktoré sa poskytla náhrada, sa dostali do krajiny určenia oprávnenej na diferencované náhrady, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa: lehoty, do ktorej musí byť ukončený výstup z colného územia Únie vrátane lehoty na dočasný opätovný vstup; spracovania, ktorým môžu výrobky, za ktoré sa poskytujú vývozné náhrady, prejsť počas uvedeného obdobia; dôkazu o dosiahnutí miesta určenia, aby boli oprávnené na diferencované náhrady; prahových hodnôt pre náhrady a podmienok, za ktorých možno vývozcov oslobodiť od takého dôkazu; a podmienok na schválenie dôkazu poskytnutého nezávislými tretími stranami o dosiahnutí miesta určenia, kde sa uplatňujú diferencované náhrady.

(168)

S cieľom nabádať vývozcov, aby rešpektovali dobré životné podmienky zvierat, a s cieľom umožniť príslušným orgánom overovať riadne vynaloženie vývozných náhrad, ak sú podmienené dodržiavaním požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o požiadavky na dobré životné podmienky zvierat mimo colného územia Únie vrátane využitia nezávislých tretích strán.

(169)

S cieľom zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o osobitné požiadavky a podmienky týkajúce sa hospodárskych subjektov a výrobkov oprávnených na vývoznú náhradu a stanovenie koeficientov na účely výpočtu vývozných náhrad, a to s ohľadom na proces zrenia u niektorých alkoholických nápojov získaných z obilnín.

(170)

Minimálne vývozné ceny za cibule kvetín už nie sú prínosné a mali by sa zrušiť.

(171)

V súlade s článkom 42 ZFEÚ sa ustanovenia ZFEÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže uplatňujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi len do tej miery, ktorá je vymedzená v právnych predpisoch Únie v rámci článku 43 ods. 2 ZFEÚ, a v súlade s postupom, ktorý je v nich ustanovený.

(172)

Vzhľadom na osobitosti poľnohospodárskeho sektora a jeho závislosti na riadnom fungovaní celého potravinového dodávateľského reťazca vrátane účinného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže vo všetkých súvisiacich sektoroch v celom potravinovom reťazci, ktorý môže byť veľmi koncentrovaný, by sa mala osobitná pozornosť venovať uplatňovaniu pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže stanovených v článku 42 ZFEÚ. Na tento účel je potrebná úzka spolupráca medzi Komisiou a orgánmi zodpovednými za hospodársku súťaž v členských štátoch. Usmernenia, ktoré v prípade potreby prijala Komisia, sú okrem toho vhodným nástrojom na usmernenie podnikov a ďalších dotknutých zainteresovaných strán.

(173)

Malo by sa ustanoviť, že pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sa vzťahujú na dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v článku 101 ZFEÚ a na zneužitie dominantného postavenia, sa uplatňujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi, pokiaľ ich uplatňovanie neohrozuje dosiahnutie cieľov SPP.

(174)

V prípade organizácií poľnohospodárov alebo organizácií výrobcov alebo ich združení, ktorých cieľom je spoločná výroba alebo uvádzanie poľnohospodárskych výrobkov na trh alebo využívanie spoločných zariadení, by sa mal umožniť osobitný prístup, pokiaľ takáto spoločná činnosť nevylučuje hospodársku súťaž alebo neohrozuje dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ.

(175)

Bez toho, aby bola dotknutá regulácia ponuky určitých výrobkov, akým sú napríklad syry a šunky s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením alebo víno, ktoré sa riadi osobitným súborom pravidiel, by sa mal uplatniť osobitný prístup, pokiaľ ide o určité činnosti medziodvetvových organizácií pod podmienkou, že nevedú k rozdeľovaniu trhov, neovplyvňujú riadne fungovanie spoločnej organizácie trhu, nenarúšajú alebo nevylučujú hospodársku súťaž, nemajú za následok stanovenie cien alebo kvót, ani nevedú k diskriminácii.

(176)

Poskytovaním vnútroštátnej pomoci by bolo ohrozené riadne fungovanie vnútorného trhu. Na poľnohospodárske výrobky by sa preto mali vo všeobecnosti uplatňovať ustanovenia ZFEÚ, pokiaľ ide o vnútroštátnu pomoc. Bez ohľadu na uvedené, v určitých situáciách by sa mali umožniť výnimky. V prípade existencie takýchto výnimiek by Komisia mala mať možnosť vypracovať zoznam existujúcej, novej alebo navrhovanej vnútroštátnej pomoci, náležite členské štáty upozorniť a navrhnúť im vhodné opatrenia.

(177)

Ustanovenia o prémii za vyklčovanie a určité opatrenia v rámci podporných programov v sektore vinohradníctva a vinárstva by nemali sami osebe zabraňovať vnútroštátnym platbám na tie isté účely.

(178)

Vzhľadom na osobitnú hospodársku situáciu, pokiaľ ide o chov sobov, produkciu sobieho mäsa a výrobu výrobkov z neho, ako aj obchodovanie s nimi, by Fínsko a Švédsko mali v tomto smere naďalej poskytovať vnútroštátne platby.

(179)

Na pestovanie cukrovej repy vo Fínsku okrem všeobecných účinkov reformy v sektore cukru nepriaznivo pôsobia aj osobitné geografické a klimatické podmienky. Uvedený členský štát by preto mal byť trvalo oprávnený poskytovať svojim pestovateľom cukrovej repy vnútroštátne platby.

(180)

Členské štáty by mali byť schopné poskytovať vnútroštátne platby s cieľom financovať opatrenia v oblasti včelárstva ustanovené v tomto nariadení, ako aj chrániť včelíny znevýhodnených štrukturálnymi alebo prírodnými podmienkami alebo ktoré podliehajú programom hospodárskeho rozvoja, okrem vnútroštátnych platieb, ktoré sa vyčlenili na výrobu alebo obchod.

(181)

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programoch zameraných na zlepšenie prístupu detí k potravinám by mali mať okrem podpory Únie aj možnosť udeliť vnútroštátnu pomoc na dodávku výrobkov a na určité súvisiace náklady.

(182)

S cieľom riešiť odôvodnené prípady krízy aj po tom, ako skončí prechodné obdobie, by členské štáty mali mať možnosť poskytovať vnútroštátne platby na krízovú destiláciu do výšky celkového rozpočtového stropu, ktorý zodpovedá 15 % z výšky príslušného ročného rozpočtu príslušného členského štátu na jeho vnútroštátny podporný program. Také vnútroštátne platby by sa mali oznámiť Komisii a schváliť predtým, ako sa poskytnú.

(183)

Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť uskutočňovať vnútroštátne platby na orechy, ako sa v súčasnosti ustanovuje podľa článku 120 nariadenia (ES) č. 73/2009, s cieľom zmierniť účinky odviazania predchádzajúceho režimu pomoci Únie na orechy. Keďže sa uvedené nariadenie zruší, mali by sa v záujme jasnosti tieto vnútroštátne platby ustanoviť v tomto nariadení.

(184)

S cieľom účinne a efektívne reagovať na hrozby narušenia trhu by sa mali ustanoviť osobitné intervenčné opatrenia. Mal by sa vymedziť rozsah uvedených opatrení.

(185)

S cieľom účinne a efektívne reagovať na hrozby narušenia trhu spôsobené výrazným nárastom alebo poklesom cien na vnútorných alebo vonkajších trhoch alebo inými udalosťami a okolnosťami, ktoré narušujú alebo ohrozujú trh, ak je pravdepodobné, že táto situácia alebo jej účinky na trh budú pokračovať alebo sa zhoršovať, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o opatrenia potrebné na riešenie danej situácie na trhu, pričom sa dodržia všetky povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd a za predpokladu, že iné opatrenia, ktoré sú podľa tohto nariadenia v dispozícii, nie sú postačujúce, vrátane opatrení, ktorými sa rozšíri alebo zmení rozsah pôsobnosti, trvanie alebo iné aspekty iných opatrení ustanovených podľa tohto nariadenia, alebo ktorými sa stanovia vývozné náhrady alebo sa úplne alebo čiastočne pozastavia dovozné clá, a to aj podľa potreby v prípade určitých množstiev alebo období.

(186)

Obmedzenia voľného pohybu vyplývajúce z uplatňovania opatrení, ktorých cieľom je zabrániť rozšíreniu chorôb zvierat, by mohli spôsobovať ťažkosti na trhu v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Zo skúseností vyplýva, že vážne narušenia trhu ako významný pokles spotreby alebo cien, možno pripísať strate dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín. Vzhľadom na skúsenosti by sa opatrenia prijaté v reakcii na stratu dôvery spotrebiteľov, mali rozšíriť na rastlinné produkty.

(187)

Výnimočné opatrenia na podporu trhu s hovädzím a teľacím mäsom, mliekom a mliečnymi výrobkami, bravčovým mäsom, ovčím a kozím mäsom, vajciami a hydinovým mäsom by mali priamo súvisieť so zdravotnými a veterinárnymi opatreniami prijatými s cieľom bojovať proti šíreniu choroby. Mali by sa prijať na požiadanie členských štátov, aby sa predišlo závažnému narušeniu trhov.

(188)

S cieľom efektívne reagovať na mimoriadne okolnosti by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o rozšírenie zoznamu výrobkov uvedeného v tomto nariadení, v súvislosti s ktorými možno prijať mimoriadne podporné opatrenia.

(189)

Komisia by mala byť oprávnená prijať v naliehavých prípadoch potrebné opatrenia na vyriešenie osobitných problémov.

(190)

Účinne a efektívne reagovať na hrozby narušenia trhu môže byť osobitne dôležité v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Podobne, v tomto sektore môžu v naliehavých prípadoch vzniknúť osobitné problémy. Je preto potrebné zdôrazniť, že opatrenia uvedené vyššie, ktoré Komisia prijme v prípade narušenia trhu vrátane nerovnováhy na trhu alebo ktoré sú potrebné na vyriešenie osobitných problémov v naliehavých prípadoch, sa môžu týkať predovšetkým sektora mlieka a mliečnych výrobkov.

(191)

S cieľom reagovať na obdobia závažnej nerovnováhy na trhu by ako mimoriadne opatrenia mohli byť vhodné osobitné kategórie kolektívnych činností súkromných hospodárskych subjektov s cieľom stabilizovať dotknuté sektory, pričom budú podliehať presným ochranným opatreniam, obmedzeniam a podmienkam. Keď takáto činnosť by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, Komisia by mala mať možnosť poskytnúť výnimku na obmedzené obdobie. Tieto činnosti by však mali dopĺňať činnosť Únie v rámci verejnej intervencie a súkromného skladovania alebo v rámci mimoriadnych opatrení, s ktorými sa počíta v tomto nariadení, a nemali by narušiť fungovanie vnútorného trhu.

(192)

Malo by byť možné vyžadovať od podnikov, členských štátov alebo tretích krajín, aby podávali oznámenia na účely uplatňovania tohto nariadenia, monitorovania, analýzy a riadenia trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, zabezpečenia transparentnosti trhu a riadneho fungovania opatrení SPP, overovania, kontroly, sledovania, hodnotenia a vykonávania auditu opatrení SPP a dodržiavania požiadaviek stanovených v medzinárodných dohodách vrátane oznamovacích povinností vyplývajúcich z uvedených dohôd. S cieľom zaručiť harmonizovaný, efektívny a zjednodušený prístup by Komisia mala byť splnomocnená prijať potrebné opatrenia týkajúce sa oznámení. Mala by pritom zohľadňovať potreby týkajúce sa údajov a synergie medzi prípadnými zdrojmi údajov.

(193)

S cieľom zabezpečiť integritu informačných systémov a pravosť a čitateľnosť dokumentov a súvisiacich údajov, ktoré sa predkladajú, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o povahu a druh informácií, ktoré sa majú oznamovať, kategórie údajov, ktoré sa majú spracovávať a maximálnej doby ich uchovávania, účel spracovania, najmä v prípade uverejnenia takýchto údajov a ich presunu tretím krajinám, prístupové práva k informáciám alebo dostupným informačným systémom a podmienky zverejnenia informácií.

(194)

Uplatňuje sa právo Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takých údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (10) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11).

(195)

Konzultovalo sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 14. decembra 2011 (12).

(196)

Z rezervy pre krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva by sa mali previesť finančné prostriedky podľa podmienok a postupu, ktoré sú uvedené v článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a v odseku 22 Medziinštitucionálnej 17. decembra 2013 dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (13), a malo by sa objasniť, že toto nariadenie je uplatniteľným základným aktom.

(197)

S cieľom zaistiť bezproblémový prechod z režimov ustanovených v nariadení (ES) č. 1234/2007 na režimy ustanovené v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie potrebných opatrení, najmä tých, ktoré sú potrebné na ochranu nadobudnutých nárokov a oprávnených očakávaní podnikov.

(198)

Použitie postupu pre naliehavé prípady pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia by sa malo vyhradiť na výnimočné prípady, keď to bude naliehavo nutné na umožnenie účinnej a efektívnej reakcie na hrozby narušenia trhu alebo v prípadoch, že dôjde k narušeniu trhu. Uplatnenie postupu pre naliehavé prípady by malo byť opodstatnené a mali by sa určiť prípady, v ktorých by sa tento postup mal použiť.

(199)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu delegovať vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(200)

Na prijímanie aktov, ktorými sa vykonáva toto nariadenie, by sa mal uplatňovať postup preskúmania vzhľadom na to, že uvedené akty sa týkajú SPP, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 písm. b) bode ii) nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Na prijímanie aktov, ktorými sa vykonáva toto nariadenie v súvislosti s hospodárskou súťažou, by sa však mal používať konzultačný postup, keďže konzultačný postup sa vo všeobecnosti používa na prijímanie vykonávacích aktov v oblasti práva hospodárskej súťaže.

(201)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ktoré sa týkajú prijímania, zmeny alebo zrušenia ochranných opatrení Únie, pozastavenia využívania režimov prepracovanie pod colným dohľadom alebo aktívny či pasívny zušľachťovací styk, ak je nutné okamžite reagovať na situáciu na trhu, ako aj riešenia osobitných problémov v naliehavej situácii, ktoré je potrebné riešiť okamžite, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch.

(202)

Pokiaľ ide o určité opatrenia podľa tohto nariadenia, ktoré si vyžadujú rýchly zásah alebo ktoré pozostávajú z jednoduchého uplatnenia všeobecných ustanovení na konkrétne situácie bez priestoru na akékoľvek voľné rozhodovanie, by Komisia mala byť splnomocnená prijať vykonávacie akty bez toho, aby uplatnila nariadenie (EÚ) č. 182/2011.

(203)

Komisia by mala byť ďalej splnomocnená vykonávať určité administratívne alebo riadiace úlohy, ktoré nemajú za následok prijatie delegovaných alebo vykonávacích aktov.

(204)

V tomto nariadení by sa mali ustanoviť určité osobitné pravidlá týkajúce sa Chorvátska v súlade s Aktom o pristúpení Chorvátska (15).

(205)

Podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007 stratí v rozumnej lehote po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia účinnosť viacero opatrení podľa sektorov. Po zrušení nariadenia (ES) č. 1234/2007 by sa príslušné ustanovenia mali naďalej uplatňovať až do ukončenia dotknutých režimov.

(206)

Nariadenie Rady (EHS) č. 922/72 (16) týkajúce sa podpory pre priadku morušovú pre chovný rok 1972/1973 je už zastarané; nariadenie (EHS) č. 234/79 týkajúce sa postupov pre úpravy nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka sa nahrádza týmto nariadením; nariadenie Rady (ES) č. 1061/96 (17) o pomoci výrobcom v sektore chmeľu na úrodu v roku 1995 je dočasné opatrenie, ktoré je dnes z dôvodu svojej povahy zastarané. Nariadenie Rady(ES) č. 1037/2001 (18) povoľujúce ponuku a dodávanie niektorých dovážaných vín bolo nahradené ustanoveniami Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o obchode s vínom prijatej rozhodnutím Rady 2006/232/ (19) a z toho dôvodu je zastarané. V záujme jasnosti a právnej istoty by sa tieto nariadenia mali zrušiť.

(207)

Nedávno nadobudli účinnosť určité pravidlá v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, najmä pokiaľ ide o pravidlá o zmluvných vzťahoch a rokovaniach; regulácii dodávky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením; a o nahlasovaní prvonákupcov, organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov a medziodvetvové organizácie a zostávajú opodstatnené z hľadiska súčasnej ekonomickej situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a štruktúry dodávateľského reťazca. Mali by sa preto uplatňovať v tomto sektore dostatočne dlhé obdobie (pred zrušením kvót na mlieko aj po ňom), aby mohli dosiahnuť plný účinok. Tieto pravidlá by však mali byť dočasné a mali by podliehať revízii. Komisia by mala prijať správy o vývoji na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, z ktorých prvá správa sa má predložiť do 30. júna 2014 a druhá správa sa má predložiť do 31. decembra 2018, najmä pokiaľ ide o prípadné stimuly, ktorými sa majú poľnohospodári nabádať na uzavieranie dohôd o spoločnej výrobe,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, to znamená so všetkými výrobkami uvedenými v prílohe I k zmluvám s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry definovaných v legislatívnych aktoch Únie o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry.

2.   Poľnohospodárske výrobky vymedzené v odseku 1 sa rozdeľujú do týchto sektorov uvedených v príslušných častiach prílohy I:

a)

obilniny, časť I;

b)

ryža, časť II;

c)

cukor, časť III;

d)

sušené krmivo, časť IV;

e)

osivá, časť V;

f)

chmeľ, časť VI;

g)

olivový olej a stolové olivy, časť VII;

h)

ľan a konope, časť VIII;

i)

ovocie a zelenina, časť IX;

j)

výrobky zo spracovaného ovocia a zeleniny, časť X;

k)

banány, časť XI;

l)

víno, časť XII;

m)

živé stromy a ostatné rastliny, hľuzy, korene a podobne, rezané kvety a ozdobné listy, časť XIII;

n)

tabak, časť XIV;

o)

hovädzie a teľacie mäso, časť XV;

p)

mlieko a mliečne výrobky, časť XVI;

q)

bravčové mäso, časť XVII;

r)

ovčie a kozie mäso, časť XVIII;

s)

vajcia, časť XIX;

t)

hydinové mäso, časť XX;

u)

etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu, časť XXI;

v)

včelárske výrobky, časť XXII;

w)

húsenice priadky morušovej, časť XXIII;

x)

ostatné výrobky, časť XXIV.

Článok 2

Všeobecné ustanovenia spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a ustanovenia prijaté podľa neho sa uplatňujú na opatrenia ustanovené v tomto nariadení.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov týkajúce sa určitých sektorov tak, ako sú uvedené v prílohe II.

2.   Vymedzenia pojmov uvedené v prílohe II časti II oddiele B sa uplatňujú iba do konca hospodárskeho roka pre cukor 2016/2017.

3.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v nariadení (EÚ) č. 1306/2013 nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (20) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (21) ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

4.   S cieľom zohľadniť osobitosti sektora ryže je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa menia vymedzenia pojmov týkajúce sa sektora ryže uvedené v časti I prílohy II v rozsahu potrebnom na aktualizovanie vymedzení pojmov v závislosti od vývoja trhu.

5.   Na účely tohto nariadenia:

a)

„menej rozvinuté regióny“ sú regióny vymedzené ako také v článku 90 ods. 2 prvom pododseku písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (22).

b)

„nepriaznivá poveternostná udalosť, ktorú možno prirovnať k prírodným katastrofám“ znamená poveternostné podmienky, ako je napríklad mráz, krupobitie, námraza, dážď alebo sucho, ktoré zničia viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie príslušného poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju.

Článok 4

Úpravy nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka používanej pri poľnohospodárskych výrobkoch

Ak je to potrebné s cieľom zohľadniť zmeny kombinovanej nomenklatúry, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa upraví opis výrobkov a odkazy v tomto nariadení na položky alebo podpoložky kombinovanej nomenklatúry.

Článok 5

Prepočítacie koeficienty pre ryžu

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa:

a)

stanovia prepočítacie koeficienty pre ryžu v rôznych fázach spracovania, náklady na spracovanie a hodnotu vedľajších produktov;

b)

prijmú všetky potrebné opatrenia týkajúce sa uplatňovania prepočítacích koeficientov pre ryžu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 6

Hospodárske roky

Stanovujú sa tieto hospodárske roky:

a)

od 1. januára do 31. decembra daného roka pre sektory ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a pre sektor banánov;

b)

od 1. apríla do 31. marca nasledujúceho roka pre sektor sušeného krmiva a sektor priadky morušovej;

c)

od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roka pre:

i)

sektor obilnín;

ii)

sektor osív;

iii)

sektor olivového oleja a stolových olív;

iv)

sektor ľanu a konope;

v)

sektor mlieka a mliečnych výrobkov;

d)

od 1. augusta do 31. júla nasledujúceho roka pre sektor vinohradníctva a vinárstva;

e)

od 1. septembra do 31. augusta nasledujúceho roka pre sektor ryže;

f)

od 1. októbra do 30. septembra nasledujúceho roka pre sektor cukru.

Článok 7

Referenčné prahy

1.   Stanovujú sa tieto referenčné prahy:

a)

pokiaľ ide o sektor obilnín, 101,31 EUR za tonu, týkajúci sa veľkopredajnej etapy tovaru dodaného do skladu pred naložením;

b)

pokiaľ ide o sektor ryže, 150 EUR za tonu ryže štandardnej kvality, ako sa vymedzuje v prílohe III bode A, týkajúci sa veľkopredajnej etapy tovaru dodaného do skladu pred naložením;

c)

pokiaľ ide o cukor štandardnej kvality, ako sa vymedzuje v prílohe III bode B, týkajúci sa nebaleného cukru, zo závodu:

i)

pre biely cukor: 404,4 EUR za tonu;

ii)

pre surový cukor: 335,2 EUR za tonu;

d)

pokiaľ ide o sektor hovädzieho a teľacieho mäsa, 2 224 EUR za tonu pre jatočné telá hovädzieho dobytka samčieho pohlavia triedy mäsitosti/pretučnenosti R3, ako sa stanovuje v stupnici Únie na klasifikáciu jatočných tiel hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov uvedenej v prílohe IV bode A;

e)

pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov:

i)

246,39 EUR za 100 kg masla;

ii)

169,80 EUR za 100 kg sušeného odstredeného mlieka;

f)

pokiaľ ide o bravčové mäso, 1 509,39 EUR za tonu jatočných tiel ošípaných štandardnej kvality vymedzenej podľa hmotnosti a obsahu chudého mäsa, ako sa stanovuje v stupnici Únii na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných uvedenej v prílohe IV bode B, a to takto:

i)

jatočné telá s hmotnosťou od 60 do 120 kg: trieda mäsitosti E;

ii)

jatočné telá s hmotnosťou od 120 do 180 kg: trieda mäsitosti R;

g)

pokiaľ ide o sektor olivového oleja a stolových olív:

i)

1 779 EUR za tonu extra panenského olivového oleja;

ii)

1 710 EUR za tonu panenského olivového oleja;

iii)

1 524 EUR za tonu lampantového panenského olivového oleja s dvoma stupňami voľnej kyslosti, pričom sa táto suma zníži o 36,70 EUR za tonu pri každom ďalšom stupni kyslosti.

2.   Komisia reviduje referenčné prahy stanovené v odseku 1, pričom zohľadňuje objektívne kritériá, najmä vývoj vo výrobe, náklady na výrobu (predovšetkým vstupy) a pravdepodobný vývoj na trhu. V prípade potreby sa referenčné prahy aktualizujú v súlade s bežným legislatívnym postupom na základe vývoja vo výrobe a na trhu.

ČASŤ II

VNÚTORNÝ TRH

HLAVA I

TRHOVÁ INTERVENCIA

KAPITOLA I

Verejná intervencia a pomoc na súkromné skladovanie

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia o verejnej intervencii a pomoci na súkromné skladovanie

Článok 8

Rozsah pôsobnosti

V tejto kapitole sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa trhovej intervencie v súvislosti s:

a)

verejnou intervenciou, pri ktorej príslušné orgány členských štátov nakupujú výrobky a skladujú ich až do iného naloženia s nimi; a

b)

poskytovaním pomoci na skladovanie výrobkov súkromnými hospodárskymi subjektmi.

Článok 9

Pôvod výrobkov oprávnených na intervenciu

Výrobky oprávnené na nákup v rámci verejnej intervencie alebo na poskytnutie pomoci na súkromné skladovanie pochádzajú z Únie. Ak sa navyše získavajú z plodín, tieto plodiny sa zozbierali v Únii, a ak sa získavajú z mlieka, toto mlieko sa vyprodukovalo v Únii.

Článok 10

Stupnica Únie na klasifikáciu jatočných tiel

Stupnica Únie na klasifikáciu jatočných tiel sa uplatňuje v súlade s prílohou IV bodmi A a B v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, pokiaľ ide o jatočné telá hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov, a v sektore bravčového mäsa, pokiaľ ide o iné ošípané ako ošípané využívané na plemenitbu.

V sektore ovčieho a kozieho mäsa môžu členské štáty uplatňovať stupnicu Únie na klasifikáciu jatočných tiel oviec v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe IV bode C.

Oddiel 2

Verejná intervencia

Článok 11

Výrobky oprávnené na verejnú intervenciu

Verejná intervencia sa uplatňuje na tieto výrobky v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto oddiele a akýmikoľvek ďalšími požiadavkami a podmienkami, ktoré môže Komisia určiť prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 19 a vykonávacích aktov podľa článku 20:

a)

pšenica obyčajná, tvrdá pšenica, jačmeň a kukurica;

b)

nelúpaná ryža;

c)

čerstvé alebo chladené mäso v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 0201 10 00 a 0201 20 20 až 0201 20 50;

d)

maslo vyrobené priamo a výhradne z pasterizovanej smotany získanej priamo a výhradne z kravského mlieka v schválenom podniku v Únii s minimálnym obsahom maslového tuku 82 % hmotnosti a maximálnym obsahom vody 16 % hmotnosti;

e)

sušené odstredené mlieko najvyššej kvality vyrobené z kravského mlieka v schválenom podniku v Únii metódou rozprašovania s minimálnym obsahom bielkovín 34,0 % hmotnosti beztukovej sušiny.

Článok 12

Obdobia verejnej intervencie

Verejná intervencia je k dispozícii:

a)

pre pšenicu letnú, tvrdú pšenicu, jačmeň a kukuricu od 1. novembra do 31. mája;

b)

pre nelúpanú ryžu od 1. apríla do 31. júla;

c)

pre hovädzie a teľacie mäso počas celého roka;

d)

pre maslo a sušené odstredené mlieko od 1. marca do 30. septembra.

Článok 13

Otvorenie a uzavretie verejnej intervencie

1.   Počas období uvedených v článku 11:

a)

verejná intervencia je otvorená pre pšenicu letnú, maslo a sušené odstredené mlieko;

b)

Komisia môže otvoriť verejnú intervenciu prostredníctvom vykonávacích aktov pre tvrdú pšenicu, jačmeň, kukuricu a nelúpanú ryžu (vrátane špecifických odrôd alebo typov nelúpanej ryže), ak si to vyžaduje situácia na trhu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2;

c)

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 otvoriť verejnú intervenciu pre sektor hovädzieho a teľacieho mäsa, ak je v členskom štáte alebo v regióne členského štátu počas reprezentatívneho obdobia stanoveného podľa článku 20 prvého odseku písm. c) priemerná trhová cena zaznamenaná na základe stupnice Únie na klasifikáciu jatočných tiel hovädzieho dobytka uvedenej v prílohe IV bode A nižšia ako 85 % referenčného prahu stanoveného v článku 7 od. 1 písm. d).

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa uzavrie verejná intervencia pre sektor hovädzieho a teľacieho mäsa v prípade, že počas reprezentatívneho obdobia stanoveného podľa článku 20 prvého odseku písm. c) už nie sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 písmene c) tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

Článok 14

Nákup pri pevnej cene alebo vo verejných súťažiach

Ak sa otvorila verejná intervencia podľa článku 13 ods. 1, Rada prijme v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ opatrenia týkajúce sa stanovenia nákupných cien produktov uvedených v článku 11 a prípadne opatrenia týkajúce sa kvantitatívnych obmedzení v prípade nákupu pri pevnej cene.

Článok 15

Cena vo verejnej intervencii

1.   Cena vo verejnej intervencii je:

a)

cena, za ktorú sa výrobky nakúpia v rámci verejnej intervencie, ak sa nákup uskutočňuje pri pevnej cene, alebo

b)

maximálna cena, za ktorú sa výrobky oprávnené na verejnú intervenciu môžu nakúpiť, ak sa nákup uskutoční prostredníctvom verejnej súťaže.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia výšky ceny vo verejnej intervencii vrátane zvýšení a znížení prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 16

Všeobecné zásady nakladania s výrobkami z verejnej intervencie

1.   S výrobkami nakúpenými v rámci verejnej intervencie sa nakladá takým spôsobom, aby:

a)

sa predišlo akémukoľvek narušeniu trhu;

b)

sa zaistil rovnaký prístup k tovaru a rovnaké zaobchádzanie s nákupcami a

c)

bol v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ.

2.   S výrobkami nakúpenými v rámci verejnej intervencie možno naložiť tak, že sa dajú k dispozícii pre program rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii ako je stanovené v príslušných právnych aktoch Únie. V takých prípadoch je účtovná hodnota takých výrobkov vo výške príslušnej pevnej ceny vo verejnej intervencii uvedenej v článku 14 ods. 2 tohto nariadenia.

3.   Komisia každý rok uverejní informácie o podmienkach, za akých sa v predošlom roku predali výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie.

Oddiel 3

Pomoc na súkromné skladovanie

Článok 17

Oprávnené výrobky

V súlade s podmienkami stanovenými v tomto oddiele a s akýmikoľvek ďalšími požiadavkami a podmienkami, ktoré Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 18 ods. 1 alebo článku 19 a vykonávacích aktov podľa článku 18 ods. 2 alebo článku 20, sa pomoc na súkromné skladovanie môže poskytnúť na tieto výrobky:

a)

biely cukor;

b)

olivový olej;

c)

ľanové vlákno;

d)

čerstvé alebo chladené mäso z hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov;

e)

maslo vyrobené zo smotany získanej priamo a výhradne z kravského mlieka;

f)

syr;

g)

sušené odstredené mlieko vyrobené z kravského mlieka;

h)

bravčové mäso;

i)

ovčie a kozie mäso.

Prvý pododsek písmeno f) sa obmedzuje na syr s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením podľa nariadenia (EÚ)č. 1151/2012, ktorý sa skladuje po skončení doby zrenia stanoveného v špecifikácii výrobku uvedenej v článku 7 tohto nariadenia a/alebo po dobe zrenia, ktoré prispieva k zvýšeniu hodnoty syra.

Článok 18

Podmienky na poskytnutie pomoci

1.   S cieľom zabezpečiť transparentnosť trhu je Komisia v prípade potreby splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovia podmienky, za ktorých môže rozhodnúť o poskytnutí pomoci na súkromné skladovanie pre výrobky uvedené v článku 17, pričom zohľadní:

a)

priemerné ceny zaznamenané v Únii a referenčné prahy a výrobné náklady príslušných výrobkov; a/alebo

b)

potrebu včas reagovať na výnimočne ťažkú trhovú situáciu alebo hospodársky vývoj, ktoré majú významný negatívny vplyv na marže v danom sektore.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty:

a)

o poskytnutí pomoci na súkromné skladovanie pre výrobky uvedené v článku 17, pričom zohľadní podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku;

b)

o obmedzení poskytnutia pomoci na súkromné skladovanie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

3.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia výšky pomoci na súkromné skladovanie ustanovenej v článku 17 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Oddiel 4

Spoločné ustanovenia o verejnej intervencii a pomoci na súkromné skladovanie

Článok 19

Delegované právomoci

1.   S cieľom zabezpečiť, aby výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie alebo výrobky, na ktoré sa vzťahuje pomoc na súkromné skladovanie, boli vhodné na dlhodobé skladovanie a mali vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu, a s cieľom zohľadniť osobitosti rôznych sektorov na účely zaručenia nákladovo efektívneho fungovania verejnej intervencie a súkromného skladovania je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa k požiadavkám ustanoveným v tomto nariadení ustanovia ďalšie požiadavky a podmienky, ktoré majú uvedené výrobky spĺňať. Uvedené požiadavky a podmienky sa zameriavajú na to, aby sa pre nakúpené a skladované výrobky zaručila:

a)

ich kvalita vzhľadom na parametre kvality, skupiny kvality, triedy kvality, kategórie, vlastnosti výrobku a vek;

b)

ich oprávnenosť vzhľadom na množstvá, balenie vrátane označenia, konzervovanie, predchádzajúce zmluvy o skladovaní, schválenie podnikov a stav výrobkov, na ktoré sa uplatňuje cena vo verejnej intervencii a pomoc na súkromné skladovanie.

2.   S cieľom zohľadniť osobitosti sektorov obilnín a nelúpanej ryže je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa ustanovia kritériá kvality, pokiaľ ide o nákup i predaj pšenice letnej, tvrdej pšenice, jačmeňa, kukurice a nelúpanej ryže.

3.   S cieľom zabezpečiť primeranú skladovaciu kapacitu a účinnosť systému verejnej intervencie z hľadiska nákladovej efektívnosti, rozdeľovania a prístupu pre hospodárske subjekty a zachovať kvalitu výrobkov nakúpených vo verejnej intervencii na účely určitého naloženia s nimi na konci skladovacieho obdobia je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovia:

a)

požiadavky, ktoré majú spĺňať skladovacie miesta pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje verejná intervencia;

b)

pravidlá týkajúce sa skladovania výrobkov v rámci a mimo členského štátu, ktorý je zodpovedný za tieto výrobky a za nakladanie s nimi, pokiaľ ide o clá a iné sumy, ktoré sa poskytujú alebo vyberajú v rámci SPP.

4.   S cieľom zaistiť, aby pomoc na súkromné skladovanie mala požadovaný vplyv na trh, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovia:

a)

pravidlá a podmienky uplatniteľné v prípade, ak je uskladnené množstvo nižšie ako zmluvné množstvo;

b)

podmienky na poskytnutie preddavku takejto pomoci;

c)

podmienky, podľa ktorých možno rozhodnúť o tom, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o súkromnom skladovaní, možno opätovne uviesť na trh alebo uvoľniť.

5.   S cieľom zaručiť náležité fungovanie systému verejnej intervencie a systému súkromného skladovania je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa ustanoví:

a)

využívanie verejných súťaží, ktorými sa zaručí rovnaký prístup k tovaru a rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi;

b)

ďalšie podmienky, ktoré majú spĺňať hospodárske subjekty s cieľom uľahčiť pre členské štáty a hospodárske subjekty efektívne riadenie a kontrolu systému;

c)

požiadavka na hospodárske subjekty zložiť zábezpeku, ktorou sa zaručí, že si splnia svoje povinnosti.

6.   S cieľom zohľadniť technický vývoj a potreby sektorov uvedených v článku 10, ako aj potrebu štandardizovať obchodnú úpravu rôznych výrobkov na účely zlepšenia transparentnosti trhu, zaznamenávania cien a uplatňovania trhových intervenčných opatrení je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227:

a)

prijímať delegované akty, ktorými sa upravia a aktualizujú ustanovenia prílohy IV o stupniciach Únie na klasifikáciu, identifikáciu a obchodnú úpravu jatočných tiel;

b)

ustanoviť ďalšie ustanovenia týkajúce sa klasifikácie (vrátane klasifikácie kvalifikovanými klasifikátormi), určovania tried kvality (vrátane automatizovaných metód určovania tried kvality), identifikácie, váženia a označovania jatočných tiel, ako aj výpočtu priemerných cien Únie a váhových koeficientov používaných pri výpočte uvedených cien;

c)

v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa stanoviť výnimky z ustanovení a osobitné výnimky, ktoré môžu členské štáty udeliť bitúnkom, v ktorých sa zabíja málo hovädzieho dobytka, ako aj ďalšie ustanovenia pre príslušné výrobky vrátane ustanovení týkajúcich sa tried mäsitosti a pretučnenosti a v sektore ovčieho mäsa ďalšie ustanovenia, pokiaľ ide o hmotnosť, farbu mäsa a pretučnenosť a kritériá na klasifikáciu jahniat s nízkou hmotnosťou;

d)

povoliť členským štátom neuplatňovať stupnicu na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných a povolenie používať okrem hmotnosti a odhadovaného obsahu chudého mäsa iné hodnotiace kritériá, alebo ustanoviť výnimky z tejto stupnice.

Článok 20

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na jednotné uplatňovanie tejto kapitoly. Tieto opatrenia sa môžu týkať najmä:

a)

nákladov hradených hospodárskym subjektom v prípade, že výrobky dodané na verejnú intervenciu nespĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu;

b)

stanovenia minimálnej skladovacej kapacity pre intervenčné skladovacie miesta;

c)

reprezentatívnych období, trhov a trhových cien potrebných na uplatňovanie tejto kapitoly;

d)

dodania výrobkov, ktoré sa majú nakúpiť v rámci verejnej intervencie, prepravných nákladov, ktoré má znášať ponúkajúci, prevzatia výrobkov platobnými agentúrami a platieb;

e)

rôznych operácií spojených s procesom vykosťovania v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa;

f)

praktických opatrení pre balenie, uvádzanie na trh a označovanie výrobkov;

g)

postupov schvaľovania podnikov, ktoré vyrábajú maslo a sušené odstredené mlieko, na účely tejto kapitoly;

h)

každého povolenia na uskladnenie mimo územia členského štátu, v ktorom sa výrobky nakúpili a skladovali;

i)

predaja výrobkov nakúpených v rámci verejnej intervencie alebo naloženia s nimi, najmä pokiaľ ide o predajné ceny, podmienky na vyskladnenie, následné použitie alebo určenie uvoľnených výrobkov vrátane postupov týkajúcich sa výrobkov daných k dispozícii na využitie v rámci programu uvedeného v článku 16 ods. 2 vrátane presunov medzi členskými štátmi;

j)

pokiaľ ide o výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie, ustanovení týkajúcich sa možnosti členských štátov predať na ich vlastnú zodpovednosť malé množstvá, ktoré zostanú na sklade, alebo množstvá, ktoré už nemožno prebaliť alebo ktoré boli znehodnotené;

k)

pokiaľ ide o súkromné skladovanie, uzavierania a obsahu zmlúv medzi príslušným orgánom členského štátu a žiadateľmi;

l)

umiestnenia výrobkov do súkromného skladovania, ich uchovávania v ňom a vyskladnenia;

m)

dĺžky obdobia súkromného skladovania a ustanovení, podľa ktorých sa tieto obdobia, stanovené v zmluvách, môžu skrátiť alebo predĺžiť;

n)

postupov, ktoré sa majú dodržiavať pri nákupe za pevnú cenu, vrátane postupov týkajúcich sa zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a jej výšky alebo poskytovania pomoci na súkromné skladovanie stanovenej vopred;

o)

konania verejných súťaží pri verejnej intervencii aj súkromnom skladovaní, najmä pokiaľ ide:

i)

podávanie ponúk a minimálne množstvo na predloženie žiadosti alebo podanie ponuky;

ii)

postupy týkajúce sa zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a jej výšky; a

iii)

výber ponúk, ktorým sa zaistí, že sa uprednostnia tie ponuky, ktoré sú pre Úniu najvýhodnejšie, a zároveň sa umožní, že sa rozhodnutie o uzavretí zmluvy neprijme nevyhnutne;

p)

uplatňovania stupníc Únie na klasifikáciu jatočných tiel hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec;

q)

inej obchodnej úpravy jatočných tiel a jatočných polovíc ako tá, ktorá je ustanovená v prílohe IV bode A.IV na účely stanovenia trhových cien;

r)

korekčných faktorov, ktoré členské štáty uplatnia na účely inej obchodnej úpravy jatočných tiel hovädzieho dobytka a oviec, ak sa nepoužije referenčná úprava;

s)

praktických opatrenia pre označovanie klasifikovaných jatočných tiel a výpočet váženej priemernej ceny Únie za jatočné telá hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec, ktorý uskutočňuje Komisia;

t)

povolenia členským štátom, aby pre ošípané, ktoré sa zabíjajú na ich území, ustanovili inú obchodnú úpravu jatočných tiel ošípaných, ako tá, ktorá sa ustanovuje v prílohe IV bode B.III, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

i)

bežná obchodná prax na ich území sa líši od štandardnej obchodnej úpravy vymedzenej v prílohe IV bode B.III prvom pododseku;

ii)

oprávňujú ich k tomu technické požiadavky;

iii)

jatočné telá sú zbavené kože jednotným spôsobom;

u)

ustanovení o tom, že výbor Únie zložený z odborníkov z Komisie a odborníkov vymenovaných členskými štátmi priamo na mieste preskúma uplatňovanie klasifikácie jatočných tiel v členských štátoch, aby sa zabezpečila jej presnosť a spoľahlivosť. V týchto ustanoveniach sa ustanoví, že náklady vyplývajúce z takéhoto preskúmania znáša Únia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 21

Iné vykonávacie právomoci

Komisia prijme vykonávacie akty na povolenie členským štátom, aby v prípade jahniat s jatočnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg používali odchylne od prílohy IV bodu C.III na klasifikáciu tieto kritériá:

a)

hmotnosť jatočného tela;

b)

farbu mäsa;

c)

pretučnenosť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

KAPITOLA II

Režimy pomoci

Oddiel 1

Režimy zamerané na zlepšenie prístupu k potravinám

Článok 22

Cieľová skupina

Režimy pomoci na zlepšenie distribúcie poľnohospodárskych výrobkov a na zlepšenie stravovacích návykov detí sa zameriavajú na deti, ktoré pravidelne navštevujú materské školy, predškolské alebo vzdelávacie zariadenia na úrovni základnej alebo strednej školy, ktoré spravujú príslušné orgány členských štátov alebo ktoré takéto orgány uznávajú.

Pododdiel 1

Program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách

Článok 23

Pomoc na dodávanie ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a banánov a ich výrobkov deťom

1.   Pomoc Únie sa poskytuje:

a)

na dodávanie produktov sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a banánov deťom vo vzdelávacích zariadeniach uvedených v článku 22; a

b)

na určité súvisiace náklady spojené s logistikou a distribúciou, vybavením, reklamou, monitorovaním, hodnotením a sprievodnými opatreniami.

2.   Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na programe, najskôr vypracujú na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni stratégiu jeho vykonávania. Takisto ustanovia sprievodné opatrenia, medzi ktoré môže patriť informovanie o vzdelávacích opatreniach o zdravých stravovacích návykoch, o miestnych potravinových reťazcoch a o boji proti mrhaniu jedlom, ktoré sú potrebné na to, aby bol program účinný.

3.   Pri koncipovaní svojich stratégií členské štáty vypracujú zoznam produktov sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a banánov, ktoré budú oprávnené v rámci ich príslušných programov. Tento zoznam neobsahuje výrobky uvedené v prílohe V.

Avšak v riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak členský štát chce zabezpečiť široký výber výrobkov v rámci svojho programu alebo chce svoj program zatraktívniť, sa v jeho stratégii môže ustanoviť, že takéto výrobky sa môžu stať oprávnenými, ak sa pridáva len obmedzené množstvo látok uvedených v danej prílohe.

Členské štáty zabezpečia, že ich príslušné zdravotné orgány schvália zoznam takýchto výrobkov, ktoré sú v rámci programu oprávnené.

Pri výbere svojich produktov vychádzajú členské štáty z objektívnych kritérií, medzi ktoré môžu patriť zdravotné a environmentálne motívy, sezónnosť, rôznorodosť alebo dostupnosť produktov, pričom dá v čo najväčšej možnej miere prednosť produktom pochádzajúcim z Únie, a predovšetkým miestnym nákupom, miestnym trhom, krátkym dodávateľským reťazcom alebo environmentálnym výhodám.

4.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia pomoci Únie uvedenej v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

5.   Pomoc Únie uvedená v odseku 1 sa pridelí každému členskému štátu na základe objektívnych kritérií, ktoré vychádzajú z podielu šesť až desaťročných detí.

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programe, žiadajú o pomoc Únie každý rok na základe svojej stratégie uvedenej v odseku 2.

Opatrenia týkajúce sa minimálnej výšky pomoci Únie pre každý členský štát, ktorý sa zúčastňuje na programe, a orientačného a definitívneho pridelenia pomoci členským štátom prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

6.   Pomoc Únie ustanovená v odseku 1 sa nepoužije ako náhrada za financovanie akýchkoľvek existujúcich vnútroštátnych programov podpory konzumácie ovocia v školách, ktoré poskytujú ovocie a zeleninu, spracované ovocie a zeleninu a banány, ani iných programov, v rámci ktorých sa do škôl dodávajú aj takéto výrobky.

Ak však už členský štát zaviedol program, ktorý by bol oprávnený na pomoc Únie podľa tohto článku, a chce ho rozšíriť alebo zefektívniť, aj pokiaľ ide o cieľovú skupinu programu, jeho trvanie alebo oprávnené výrobky, pomoc Únie sa môže poskytnúť, ak sa dodržia maximálne hodnoty stanovené v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ ide o pomer pomoci Únie k celkovému vnútroštátnemu príspevku. V takomto prípade členský štát vo svojej stratégii vykonávania uvedie, ako chce svoj program rozšíriť alebo zefektívniť.

7.   Členské štáty môžu okrem pomoci Únie poskytnúť vnútroštátnu pomoc v súlade s článkom 217.

8.   Programom Únie na podporu konzumácie ovocia a zeleniny v školách nie je dotknutý žiadny samostatný vnútroštátny program na podporu konzumácie ovocia a zeleniny v školách, ktorý je zlučiteľný s právom Únie.

9.   Únia môže takisto podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 financovať opatrenia zamerané na informovanie, monitorovanie a hodnotenie súvisiace s programom podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách vrátane opatrení na zvyšovanie informovanosti verejnosti o programe, ako aj súvisiace opatrenia na prepojenie zainteresovaných strán.

10.   Členské štáty, ktoré sa na programe zúčastňujú, zverejnia na miestach, kde sa potraviny distribuujú, informácie o tom, že sa zapájajú do tohto programu pomoci a že ho Únia finančne podporuje.

Článok 24

Delegované právomoci

1.   S cieľom presadzovať zdravé stravovacie návyky u detí a zaručiť, že pomoc sa zameria na deti z cieľovej skupiny uvedenej v článku 22, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel, pokiaľ ide o:

a)

ďalšie kritériá týkajúce sa zamerania pomoci zo strany členských štátov;

b)

schvaľovanie a výber žiadateľov o pomoc zo strany členských štátov;

c)

vypracovanie národných alebo regionálnych stratégií a sprievodných opatrení.

2.   S cieľom zaistiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

metódy prerozdelenia orientačne pridelenej pomoci uvedenej v článku 23 ods. 5 medzi členské štáty na základe prijatých žiadostí o pomoc;

b)

nákladov v rámci stratégií členských štátov, ktoré sú oprávnené na pomoc Únie, a možnosti stanovenia celkového stropu pre špecifické náklady;

c)

povinnosti členských štátov monitorovať a hodnotiť účinnosť svojich programov podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách.

3.   S cieľom podporovať informovanosť o programe je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa od členských štátov s programom podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách vyžaduje, aby propagovali podpornú úlohu pomoci Únie.

Článok 25

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto pododdielu vrátane:

a)

informácií, ktoré majú stratégie členských štátov obsahovať;

b)

žiadosti o pomoc a vyplácanie pomoci;

c)

metódy propagovania programu a opatrenia na prepojenie zainteresovaných strán súvisiace s programom;

d)

predkladanie, formu a obsah monitorovacích a hodnotiacich správ členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na programe podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Pododdiel 2

Program na podporu konzumácie mlieka v školách

Článok 26

Pomoc na dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov deťom

1.   Pomoc Únie sa poskytne na dodávanie určitých mliečnych výrobkov a spracovaných mliečnych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 0401, 0403, 0404 90 a 0406 alebo číselný znak KN 2202 90, deťom vo vzdelávacích zariadeniach uvedených v článku 22.

2.   Od 1. augusta 2015 členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na programe, a to na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, najskôr musia mať stratégiu jeho vykonávania. Môžu tiež stanoviť sprievodné opatrenia, medzi ktoré môže patriť informovanie o vzdelávacích opatreniach o zdravých stravovacích návykoch, o miestnych potravinových reťazcoch a o boji proti mrhaniu jedlom, ktoré sú potrebné na to, aby bol program účinný.

3.   Pri koncipovaní svojich stratégií členské štáty vypracujú zoznam mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré budú oprávnené v rámci ich príslušných programov, v súlade s pravidlami, ktoré Komisia prijala na základe článku 27.

4.   S výnimkou bezplatnej distribúcie jedál deťom vo vzdelávacích zariadeniach sa pomoc Únie ustanovená v odseku 1 nepoužije ako náhrada za financovanie akýchkoľvek existujúcich vnútroštátnych programov na podporu konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov v školách ani iných programov, v rámci ktorých sa do škôl dodáva mlieko a mliečne výrobky. Ak však už členský štát zaviedol program, ktorý by bol oprávnený na pomoc Únie podľa tohto článku, a chce ho rozšíriť alebo zefektívniť, aj pokiaľ ide o cieľovú skupinu programu, jeho trvanie alebo oprávnené produkty, pomoc Únie sa môže poskytnúť. V takomto prípade členský štát vo svojej stratégii vykonávania uvedie, ako chce svoj program rozšíriť alebo zefektívniť.

5.   Členské štáty môžu okrem pomoci Únie poskytnúť vnútroštátnu pomoc v súlade s článkom 217.

6.   Programom Únie na podporu konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov v školách nie je dotknutý žiadny samostatný vnútroštátny program na podporu konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov v školách, ktorý je zlučiteľný s právom Únie.

7.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia pomoci Únie na všetko mlieko a mliečne výrobky a maximálneho množstva oprávneného na pomoc Únie ustanovenú v odseku 1, prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

8.   Členské štáty, ktoré sa na programe zúčastňujú, zverejnia na miestach, kde sa potraviny distribuujú, informácie o tom, že sa zapájajú do tohto programu pomoci a že ho Únia finančne podporuje.

Článok 27

Delegované právomoci

1.   S cieľom zohľadniť vývoj modelov spotreby mliečnych výrobkov, inovácie a vývoj na trhu s mliečnymi výrobkami, dostupnosť výrobkov na jednotlivých trhoch Únie a nutričnú stránku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa určia:

a)

výrobky, ktoré sú oprávnené na výber do programu, v súlade s ustanoveniami článku 26 ods. 1 a s prihliadnutím na nutričnú stránku;

b)

vypracovanie národných alebo regionálnych stratégií členskými štátmi, podľa potreby vrátane sprievodných opatrení; a

c)

opatrenia potrebné na monitorovanie a hodnotenie.

2.   S cieľom zaistiť účinné a efektívne využitie pomoci Únie je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

pravidiel o oprávnenosti na pomoc pre prijímateľov a žiadateľov;

b)

požiadavky na žiadateľov, aby boli schválení členskými štátmi;

c)

používania mliečnych výrobkov, ktoré profitujú z pomoci, na prípravu jedál vo vzdelávacích zariadeniach.

3.   S cieľom zaistiť, aby si žiadatelia pomoci plnili svoje povinnosti, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú požiadaviek v súvislosti so skladaním zábezpeky v prípade, že sa vypláca preddavok.

4.   S cieľom podporovať informovanosť o programe pomoci je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, v ktorých stanoví podmienky, na základe ktorých členské štáty uverejnia informácie o tom, že sa zapájajú do tohto programu pomoci, a že ho Únia finančne podporuje.

5.   S cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc premietla do ceny, za ktorú sú výrobky dostupné v rámci tohto programu, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa zavedenia monitorovania cien v rámci tohto programu.

Článok 28

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto pododdielu vrátane:

a)

postupov na zaistenie dodržiavania maximálneho množstva, ktoré je oprávnené na pomoc;

b)

postupov na skladanie zábezpeky a jej výšky v prípade, že sa vypláca preddavok;

c)

informácií, ktoré je potrebné predložiť členským štátom na účely schválenia žiadateľov, žiadostí o pomoc a vyplácania pomoci;

d)

metód propagovania programu;

e)

riadenia monitorovania cien v súlade s článkom 27 ods. 5.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Pomoc v sektore olivového oleja a stolových olív

Článok 29

Programy na podporu sektora olivového oleja a stolových olív

1.   Únia financuje trojročné pracovné programy, ktoré vypracujú organizácie výrobcov uznané podľa článku 152, združenia organizácií výrobcov uznané podľa článku 156 alebo medziodvetvové organizácie uznané podľa článku 157 v jednej alebo viacerých z týchto oblastí:

a)

sledovanie a riadenie trhu v sektore olivového oleja a stolových olív;

b)

zlepšenie vplyvu pestovania olív na životné prostredie;

c)

zlepšenie konkurencieschopnosti pestovania olív prostredníctvom modernizácie;

d)

zlepšenie kvality výroby olivového oleja a stolových olív;

e)

systém vysledovateľnosti pôvodu, certifikácia a ochrana kvality olivového oleja a stolových olív, najmä sledovanie kvality olivových olejov predávaných konečným spotrebiteľom pod dohľadom vnútroštátnych správnych orgánov;

f)

šírenie informácií o opatreniach, ktoré vykonávajú organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov alebo medziodvetvové organizácie s cieľom zvýšiť kvalitu olivového oleja a stolových olív.

2.   Suma, ktorou Únia financuje pracovné programy uvedené v odseku 1, je:

a)

11 098 000 EUR ročne pre Grécko;

b)

576 000 EUR ročne pre Francúzsko; a

c)

35 991 000 EUR ročne pre Taliansko.

3.   Maximálna suma, ktorou Únia financuje pracovné programy uvedené v odseku 1, sa rovná sumám, ktoré členské štáty zadržali. Maximálna výška financovania oprávnených nákladov je:

a)

75 % na činnosti v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c);

b)

75 % na investície do stálych aktív a 50 % na ostatné činnosti v oblasti uvedenej v odseku 1 písm. d);

c)

75 % na pracovné programy, ktoré aspoň v troch tretích krajinách alebo neproducentských členských štátoch vykonávajú uznané organizácie uvedené v odseku 1 z aspoň dvoch producentských členských štátov v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. e) a f), a 50 % na ostatné činnosti v týchto oblastiach.

Doplnkové financovanie zaistí členský štát až do výšky 50 % nákladov, ktoré financovanie Únie nekryje.

Článok 30

Delegované právomoci

S cieľom zaistiť účinné a efektívne využitie pomoci Únie ustanovenej v článku 29 a v záujme zlepšenia kvality výroby olivového oleja a stolových olív, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

v prípade oblastí uvedených v článku 29 ods. 1 osobitných opatrení, ktoré možno financovať v rámci pomoci Únie, a činností a nákladov, ktoré takto financovať nemožno;

b)

vyčleňovania minimálnych finančných prostriedkov Únie zo strany členských štátov na osobitné oblasti;

c)

požiadavky zložiť zábezpeku pri predkladaní žiadosti o schválenie pracovného programu a v prípade, že sa vypláca preddavok pomoci;

d)

kritérií, ktoré majú členské štáty zohľadniť pri výbere a schvaľovaní pracovných programov.

Článok 31

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto oddielu, ktoré sa týkajú:

a)

vykonávania pracovných programov a zmien takých programov;

b)

vyplácania pomoci vrátane vyplácania preddavkov pomoci;

c)

postupy na skladanie zábezpeky a jej výšky pri predkladaní žiadosti o schválenie pracovného programu a v prípade, že sa vypláca preddavok pomoci.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 3

Pomoc v sektore ovocia a zeleniny

Článok 32

Operačné fondy

1.   Organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny a/alebo ich združenia môžu zriadiť operačný fond. Tento fond sa financuje:

a)

z finančných príspevkov:

i)

členov organizácií výrobcov a/alebo samotných organizácií výrobcov; alebo

ii)

združení organizácií výrobcov prostredníctvom členov týchto združení;

b)

z finančnej pomoci Únie, ktorá sa môže poskytnúť organizáciám výrobcov alebo ich združeniam, keď tieto združenia predkladajú, riadia a vykonávajú operačný program alebo čiastkový operačný program, v súlade s ustanoveniami a podmienkami, ktoré Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 37 a vykonávacích aktoch podľa článku 38.

2.   Operačné fondy sa použijú len na financovanie operačných programov, ktoré sa predložili členským štátom a ktoré členské štáty schválili.

Článok 33

Operačné programy

1.   Operačné programy v sektore ovocia a zeleniny trvajú najmenej tri a najviac päť rokov. Majú najmenej dva z cieľov uvedených v článku 152 ods. 1 písm. c) alebo dva z týchto cieľov:

a)

plánovanie výroby vrátane prognózy a sledovania výroby a spotreby;

b)

zlepšenie kvality výrobkov v čerstvej alebo spracovanej forme;

c)

zvýšenie obchodnej hodnoty výrobkov;

d)

propagácia výrobkov v čerstvej alebo spracovanej forme;

e)

environmentálne opatrenia, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú vody, a spôsoby výroby s ohľadom na životné prostredie vrátane ekologického poľnohospodárstva;

f)

predchádzanie krízam a krízové riadenie.

Operačné programy sa predložia členským štátom na ich schválenie.

2.   Združenia organizácií výrobcov môžu tiež predložiť celý alebo čiastkový operačný program zložený z opatrení, ktoré členské organizácie určili, ale nezrealizovali vo svojich operačných programoch. Operačné programy združení organizácií výrobcov podliehajú rovnakým pravidlám ako operačné programy organizácií výrobcov a posudzujú sa spoločne s operačnými programami členských organizácií.

Členské štáty v tejto súvislosti zabezpečia, aby:

a)

sa opatrenia v operačných programoch združenia organizácií výrobcov financovali výhradne z príspevkov uvedených členských organizácií príslušného združenia a aby sa takéto finančné prostriedky hradili z operačných fondov týchto členských organizácií;

b)

tieto opatrenia a ich príslušný finančný podiel boli určené v operačnom programe každej členskej organizácie;

c)

neprichádzalo k dvojitému financovaniu.

3.   Predchádzanie krízam a krízové riadenie uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. f) sa týkajú zabraňovania krízam a riešenia kríz na trhoch s ovocím a zeleninou a v tejto súvislosti sa vzťahujú na:

a)

investície, ktoré zvyšujú účinnosť riadenia objemov umiestnených na trh;

b)

vzdelávacie opatrenia a výmenu najlepších postupov;

c)

propagáciu a komunikáciu, či už s cieľom predísť kríze alebo počas obdobia krízy;

d)

podporu na administratívne náklady spojené so zriadením vzájomných fondov;

e)

opätovnej výsadby ovocných sadov, keď je to potrebné po povinnej likvidácii, ktorá sa vykonala zo zdravotných alebo fytosanitárnych dôvodov na príkaz príslušných orgánov členského štátu;

f)

stiahnutie z trhu;

g)

zelený zber alebo neuskutočnenie zberu ovocia a zeleniny;

h)

poistenie úrody.

Podporou na poistenie úrody sa prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ktorí utrpeli straty následkom prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, chorôb alebo zamorenia škodcami.

V poistných zmluvách sa vyžaduje, aby prijímatelia prijali potrebné opatrenia na predchádzanie rizika.

Na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením vrátane splácania istiny a úrokov podľa piateho pododseku sa v rámci operačného programu nevynaloží viac ako jedna tretina výdavkov.

Organizácie výrobcov si môžu za obchodných podmienok brať úvery na financovanie opatrení súvisiacich s predchádzaním krízam a krízovým riadením. V takom prípade môže byť splácanie istiny a úrokov z uvedených pôžičiek súčasťou operačného programu a teda môže byť oprávnené na finančnú pomoc Únie podľa článku 34. Z takýchto úverov alebo priamo alebo oboma spôsobmi možno financovať akúkoľvek konkrétnu činnosť v rámci predchádzania krízam a krízového riadenia.

4.   Na účely tohto oddielu:

a)

„zelený zber“ je celkový zber v určitej oblasti nezrelých nepredajných produktov, ktoré neboli pred zeleným zberom poškodené v dôsledku poveternostných udalostí, ochorenia alebo inak;

b)

„neuskutočnenie zberu“ je ukončenie súčasného výrobného cyklu v dotknutej oblasti, keď je produkt dobre vyvinutý a má primeranú, vyhovujúcu a predajnú kvalitu. Zničenie produktov v dôsledku poveternostnej udalosti alebo choroby sa nepovažuje za neuskutočnenie zberu.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

operačné programy obsahovali dve alebo viaceré environmentálne opatrenia; alebo

b)

sa aspoň 10 % výdavkov v rámci operačných programov vzťahovalo na environmentálne opatrenia.

Environmentálne opatrenia spĺňajú požiadavky na agroenvironmentálne platby súvisiace s klímou ustanovené v článku 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013

Ak aspoň 80 % vyrábajúcich členov organizácie výrobcov podlieha jednému alebo viacerým rovnakým agroenvironmentálnym záväzkom súvisiacim s klímou ustanoveným v článku 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, potom sa každý z týchto záväzkov považuje za environmentálne opatrenie podľa tohto odseku prvého pododseku písm. a).

Podpora na environmentálne opatrenia uvedené v tomto odseku prvom pododseku sa vzťahuje na dodatočné náklady a ušlé príjmy vyplývajúce z opatrenia.

6.   Členské štáty zaistia, aby sa investície, ktoré zvyšujú tlak na životné prostredie, povolili iba vtedy, ak sa zaviedli účinné ochranné opatrenia na ochranu životného prostredia pred týmito tlakmi.

Článok 34

Finančná pomoc Únie

1.   Finančná pomoc Únie sa rovná výške skutočne zaplatených finančných príspevkov uvedených v článku 32 ods. 1 písm. a), obmedzenej na 50 % skutočne vzniknutých výdavkov.

2.   Finančná pomoc Únie sa obmedzí na 4,1 % hodnoty predávanej produkcie každej organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov.

Toto percento sa však v prípade organizácií výrobcov môže zvýšiť na 4,6 % hodnoty predávanej produkcie za predpokladu, že časť prevyšujúca 4,1 % hodnoty predávanej produkcie sa použije výhradne na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením.

V prípade združení organizácií výrobcov sa uvedené percento môže zvýšiť na 4,7 % hodnoty predávanej produkcie, a to za predpokladu, že časť prevyšujúca 4,1 % hodnoty predávanej produkcie sa využije výhradne na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením, ktoré dané združenie organizácií výrobcov vykoná v mene svojich členov.

3.   Hranica 50 % ustanovená v odseku 1 sa na žiadosť organizácie výrobcov zvýši na 60 % na operačný program alebo časť operačného programu, ak tento program spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

a)

predkladá ho viacero organizácií výrobcov Únie, ktoré pôsobia v rámci nadnárodných režimov v rôznych členských štátoch;

b)

predkladá ho jedna alebo viacero organizácií výrobcov zapojených do režimov, ktoré fungujú na medziodvetvovom základe;

c)

vzťahuje sa iba na osobitnú podporu na výrobu ekologických výrobkov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 (23);

d)

je prvým, ktorý predkladá uznaná organizácia výrobcov, ktorá vznikla zlúčením dvoch uznaných organizácií výrobcov;

e)

je prvým, ktorý predkladá uznané združenie organizácií výrobcov;

f)

predkladajú ho organizácie výrobcov v členských štátoch, v ktorých organizácie výrobcov predávajú menej ako 20 % produkcie ovocia a zeleniny;

g)

predkladá ho organizácia výrobcov v jednom z najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ.

4.   Hranica 50 % ustanovená v odseku 1 sa zvýši na 100 % v prípade stiahnutia ovocia a zeleniny z trhu v množstve, ktoré nepresiahne 5 % objemu predávanej produkcie každej organizácie výrobcov a s ktorým sa naloží spôsobom:

a)

bezplatnej distribúcie dobročinným organizáciám a nadáciám, ktoré členské štáty schválili na tento účel, na použitie pri ich činnostiach zameraných na pomoc osobám, ktorých nárok na verejnú pomoc je uznaný vo vnútroštátnom práve, najmä z dôvodu ich nedostatku potrebných prostriedkov; alebo

b)

bezplatnej distribúcie akémukoľvek z týchto zariadení: väzenským zariadeniam, školám, zariadeniam uvedeným v článku 22, detským prázdninovým táborom, nemocniciam a domovom dôchodcov, ktoré členské štáty určia, pričom prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zaistili, že takto distribuované množstvá dopĺňajú množstvá, ktoré takéto zariadenia bežne nakupujú.

Článok 35

Vnútroštátna finančná pomoc

1.   V regiónoch členských štátov, v ktorých je miera organizovanosti výrobcov v sektore ovocia a zeleniny obzvlášť nízka, môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými sa povolí členským štátom na základe ich riadne odôvodnenej žiadosti, aby vyplatili organizáciám výrobcov vnútroštátnu finančnú pomoc vo výške najviac 80 % finančných príspevkov uvedených v článku 32 ods. 1 písm. a). Táto pomoc dopĺňa operačný fond.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

2.   V regiónoch členských štátov, v ktorých organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov a skupiny výrobcov uvedené v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 predávajú menej ako 15 % hodnoty produkcie ovocia a zeleniny uvedených regiónov, v ktorých produkcia ovocia a zeleniny predstavuje aspoň 15 % celkovej poľnohospodárskej produkcie uvedených regiónov, môže Únia na žiadosť príslušného členského štátu uhradiť vnútroštátnu finančnú podporu uvedenú v odseku 1 tohto článku.

Komisia prijme vykonávacie akty o uvedenom uhradení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 36

Vnútroštátny rámec a národná stratégia pre operačné programy

1.   Členské štáty vytvoria vnútroštátny rámec obsahujúci všeobecné podmienky, ktoré sa týkajú environmentálnych opatrení uvedených v článku 33 ods. 5. Týmto rámcom sa stanoví najmä to, že takéto opatrenia spĺňajú príslušné požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 najmä požiadavky uvedené v jeho článku 3.

Členské štáty predložia svoj navrhovaný rámec Komisii, ktorá môže do troch mesiacov od predloženia prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3, požiadať o úpravy, ak by podľa nej návrh neprispieval k sledovaniu cieľov stanovených v článku 191 ZFEÚ a v siedmom environmentálnom akčnom programe Únie. Investície pre jednotlivé poľnohospodárske podniky podporované z operačných programov takisto spĺňajú uvedené ciele.

2.   Každý členský štát vytvorí národnú stratégiu pre udržateľné operačné programy na trhu s ovocím a zeleninou. Uvedená stratégia zahŕňa:

a)

analýzu situácie z hľadiska silných a slabých stránok a potenciálu rozvoja;

b)

odôvodnenie zvolených priorít;

c)

ciele operačných programov a nástrojov a ukazovatele výkonu;

d)

posúdenie operačných programov;

e)

oznamovacie povinnosti organizácií výrobcov.

Do národnej stratégie sa začlení aj vnútroštátny rámec uvedený v odseku 1.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na členské štáty, ktoré nemajú žiadne uznané organizácie výrobcov.

Článok 37

Delegované právomoci

S cieľom zaistiť efektívnu, cielenú a udržateľnú podporu organizácií výrobcov a ich združení v sektore ovocia a zeleniny je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlá, pokiaľ ide o:

a)

operačné fondy a operačné programy, ktoré sa týkajú:

i)

odhadovaných súm, rozhodnutí organizácií výrobcov a ich združení v súvislosti s finančnými príspevkami a využívaním operačných fondov;

ii)

opatrení, činností, výdavkov a administratívnych a personálnych nákladov, ktoré sa majú alebo nemajú zahrnúť do operačných programov, ich úprav a ďalších požiadaviek, ktoré určia členské štáty;

iii)

zabránenia dvojitému financovaniu medzi operačnými programami a programami rozvoja vidieka;

iv)

operačných programov združení organizácií výrobcov;

v)

konkrétnych pravidiel uplatniteľných v prípadoch, keď združenia organizácií výrobcov úplne alebo čiastočne riadia, spracúvajú, vykonávajú a predkladajú operačné programy;

vi)

povinnosti používať spoločné ukazovatele na účely monitorovania a hodnotenia operačných programov;

b)

vnútroštátny rámec a národnú stratégiu pre operačné programy v súvislosti s povinnosťou monitorovať a hodnotiť efektívnosť vnútroštátnych rámcov a národných stratégií;

c)

finančnú pomoc Únie týkajúcu sa:

i)

základu pre výpočet finančnej pomoci Únie a hodnoty predávanej produkcie uvedenej v článku 34 ods. 2;

ii)

uplatniteľných referenčných období na výpočet pomoci;

iii)

vyplácania preddavkov a požiadavky zložiť zábezpeku v prípade, že sa vypláca preddavok pomoci;

iv)

konkrétnych pravidiel uplatniteľných na financovanie operačných programov združení organizácií výrobcov, a to predovšetkým tých, ktoré sa týkajú uplatnenia obmedzení uvedených v článku 34 ods. 2;

d)

opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a s krízovým riadením týkajúce sa:

i)

možnosti pre členské štáty neuplatniť jedno alebo viacero opatrení súvisiacich s predchádzaním krízam a krízovým riadením;

ii)

podmienok, ktoré sa týkajú článku 33 ods. 3 prvom pododseku písm. a), b) a c);

iii)

povolených miest určenia výrobkov stiahnutých z trhu, o ktorých rozhodnú členské štáty;

iv)

maximálnej výšky podpory na sťahovanie z trhu;

v)

požiadaviek na predchádzajúce oznámenia v prípade stiahnutí z trhu;

vi)

základu pre výpočet objemu predávanej produkcie na bezplatnú distribúciu podľa článku 34 ods. 4 a pre určenie maximálneho objemu predávanej produkcie v prípade stiahnutia z trhu;

vii)

požiadavky uvádzať emblém Únie na baleniach výrobkov určených na bezplatnú distribúciu;

viii)

podmienok pre prijímateľov stiahnutých výrobkov;

ix)

používania pojmov na účely tohto oddielu;

x)

podmienok, ktoré majú prijať členské štáty a ktoré sa týkajú zeleného zberu a neuskutočnenia zberu;

xi)

poistenia úrody;

xii)

vzájomných fondov; a

xiii)

stanovenia prahu pre výdavky na opätovnú výsadbu sadov zo zdravotných alebo fytosanitárnych dôvodov v súlade s článkom 33 ods. 3 prvým pododsekom písm. e) a podmienok, ktoré sa ho týkajú;

e)

vnútroštátnu finančnú pomoc týkajúcu sa:

i)

stupňa organizovanosti výrobcov;

ii)

požiadavky zložiť zábezpeku v prípade, že sa vypláca preddavok;

iii)

maximálneho podielu uhrádzania vnútroštátnej finančnej pomoci Úniou.

Článok 38

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia týkajúce sa:

a)

riadenia operačných fondov;

b)

informácií, ktoré majú obsahovať operačné programy vnútroštátne rámce a národné stratégie uvedené v článku 36, predkladania operačných programov členským štátom, lehôt, sprievodných dokumentov a schválenia členskými štátmi;

c)

vykonávania operačných programov organizáciami výrobcov a združeniami organizácií výrobcov;

d)

predkladania, formy a obsahu monitorovacích a hodnotiacich správ týkajúcich sa národných stratégií a operačných programov;

e)

žiadostí o pomoc a vyplácania pomoci vrátane preddavkov a čiastočného vyplatenia pomoci;

f)

praktických opatreniach pre uvádzanie emblému Únie na baleniach výrobkov určených na bezplatnú distribúciu;

g)

dodržiavania obchodných noriem v prípade stiahnutia z trhu;

h)

nákladov na dopravu, triedenie a balenie v prípade bezplatnej distribúcie;

i)

propagačných, komunikačných a vzdelávacích opatrení v súvislosti s predchádzaním krízam a krízovým riadením;

j)

vykonávania operácií týkajúcich sa stiahnutia z trhu, zeleného zberu alebo neuskutočnenia zberu a opatrení týkajúcich sa poistenia úrody;

k)

žiadosti, schválenia, vyplatenia a uhradenia vnútroštátnej finančnej pomoci;

l)

postupov na skladanie zábezpeky a jej výšky v prípade, že sa vypláca preddavok.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 4

Podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia a oprávnené opatrenia

Článok 39

Rozsah pôsobnosti

V tomto oddiele sa ustanovujú pravidlá, ktorými sa riadi prideľovanie finančných prostriedkov Únie členským štátom a ich využívanie členskými štátmi prostredníctvom päťročných vnútroštátnych podporných programov (ďalej len „podporné programy“) na financovanie osobitných podporných opatrení na pomoc sektoru vinohradníctva a vinárstva.

Článok 40

Zlučiteľnosť a súlad

1.   Podporné programy sú zlučiteľné s právom Únie a sú v súlade s činnosťami, politikami a prioritami Únie.

2.   Členské štáty sú zodpovedné za podporné programy a zabezpečia, aby boli vnútorne jednotné a aby sa vypracúvali a vykonávali objektívnym spôsobom pri zohľadnení hospodárskej situácie dotknutých výrobcov a potreby predchádzať bezdôvodnému nerovnakému zaobchádzaniu s výrobcami.

3.   Podpora sa neposkytuje na:

a)

výskumné projekty a opatrenia zamerané na podporu výskumných projektov okrem tých, ktoré sa uvádzajú v článku 45 ods. 2 písm. d) a písm. e);

b)

opatrenia uvedené v programoch rozvoja vidieka členských štátov podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

Článok 41

Predkladanie podporných programov

1.   Každý producentský členský štát uvedený v prílohe VI predloží Komisii návrh päťročného podporného programu, ktorý obsahuje aspoň jedno oprávnené opatrenie ustanovené v článku 38.

2.   Podporné opatrenia v návrhu podporných programov sa vypracujú na takej geografickej úrovni, ktorú členský štát považuje za najvhodnejšiu. Daný členský štát prekonzultuje návrh podporného programu pred jeho predložením Komisii s príslušnými orgánmi a organizáciami na danej územnej úrovni.

3.   Každý členský štát predkladá jeden návrh podporného programu, ktorý môže prihliadať na regionálne osobitosti.

4.   Podporné programy nadobúdajú platnosť tri mesiace po predložení návrhu podporného programu Komisii.

Komisia však môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví, že predložený návrh podporného programu nie je v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto oddiele, a informuje o tom členský štát. Členský štát v takom prípade predloží Komisii zrevidovaný návrh podporného programu. Ak sa nesúlad napravil, zrevidovaný podporný program nadobúda platnosť dva mesiace po predložení návrhu podporného programu; v opačnom prípade sa uplatňuje tento pododsek.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

5.   Odsek 4 sa uplatňuje mutatis mutandis na zmeny týkajúce sa uplatniteľných podporných programov, ktoré predkladajú členské štáty.

Článok 42

Obsah podporných programov

Podporné programy obsahujú aspoň jeden z týchto prvkov:

a)

podrobný opis navrhovaných opatrení a ich kvantifikované ciele;

b)

výsledky uskutočnených konzultácií;

c)

posúdenie predpokladaných technických, hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov;

d)

časový plán vykonávania opatrení;

e)

všeobecný rozvrh financovania s uvedením zdrojov, ktoré sa majú použiť, a predpokladaného orientačného pridelenia zdrojov na jednotlivé opatrenia v súlade s rozpočtovými stropmi stanovenými v prílohe VI;

f)

kritériá a kvantitatívne ukazovatele určené na sledovanie a hodnotenie, ako aj kroky podniknuté na zabezpečenie primeraného a účinného vykonávania podporných programov; a

g)

určenie príslušných orgánov a subjektov zodpovedných za vykonávanie podporného programu.

Článok 43

Oprávnené opatrenia

Podporné programy môžu obsahovať len jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

propagácia v súlade s článkom 45;

b)

reštrukturalizácia a konverzia vinohradov v súlade s článkom 46;

c)

zelený zber v súlade s článkom 47;

d)

vzájomné fondy v súlade s článkom 48;

e)

poistenie úrody v súlade s článkom 49;

f)

investície v súlade s článkom 50;

g)

inovácia v sektore vinohradníctva a vinárstva v súlade s článkom 51;

h)

destilácia vedľajších produktov v súlade s článkom 52.

Článok 44

Všeobecné pravidlá týkajúce sa podporných programov

1.   Dostupné finančné prostriedky Únie sa pridelia v rámci rozpočtových stropov ustanovených v prílohe VI.

2.   Podpora Únie sa poskytne len na oprávnené výdavky, ktoré vzniknú po predložení príslušného návrhu podporného programu.

3.   Členské štáty neprispievajú na náklady v súvislosti s opatreniami, ktoré Únia financuje v rámci podporných programov.

Pododdiel 2

Osobitné podporné opatrenia

Článok 45

Propagácia

1.   Podpora podľa tohto článku sa vzťahuje na informačné a propagačné opatrenia týkajúce sa vín Únie:

a)

v členských štátoch s cieľom informovať spotrebiteľov o zodpovednej konzumácii vína a o systémoch Únie vzťahujúcich sa na označenia pôvodu, zemepisné označenia; alebo

b)

v tretích krajinách, ktorými sa zvyšuje ich konkurencieschopnosť.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b) sa uplatňujú na vína s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením alebo na vína s označením muštovej odrody a zahŕňajú iba jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

opatrenia zamerané na styk s verejnosťou, propagáciu alebo reklamu, ktoré poukazujú najmä na vysokú úroveň výrobkov z Únie, predovšetkým pokiaľ ide o kvalitu, bezpečnosť potravín alebo životné prostredie;

b)

účasť na podujatiach, veľtrhoch alebo výstavách s medzinárodným významom;

c)

informačné kampane zamerané najmä na systémy Únie vzťahujúce sa na označenia pôvodu, zemepisné označenia a ekologickú výrobu;

d)

prieskumy nových trhov potrebných na rozšírenie odbytísk;

e)

štúdie zamerané na vyhodnotenie výsledkov informačných a propagačných opatrení.

3.   Príspevok Únie na informačné a propagačné opatrenia uvedené v odseku 1 neprekročí 50 % oprávnených výdavkov.

Článok 46

Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov

1.   Cieľom opatrení týkajúcich sa reštrukturalizácie a konverzie vinohradov je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína.

2.   Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov sa podporuje, ak členské štáty predložia súpis svojho výrobného potenciálu v súlade s článkom 145 ods. 3.

3.   Podpora pre reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, ktorá by mohla prispieť aj k zlepšeniu udržateľných výrobných systémov a environmentálnej stopy sektora vinohradníctva a vinárstva, sa môže vzťahovať iba na jednu alebo viaceré z týchto činností:

a)

prechod na iné odrody, a to aj pomocou preštepenia;

b)

premiestnenie vinohradov;

c)

opätovnú výsadbu vinohradov, keď je to potrebné po povinnom vyklčovaní, ktoré prebehlo zo zdravotných alebo fytosanitárnych dôvodov na príkaz príslušných orgánov členského štátu;

d)

zlepšenia techník obhospodarovania vinohradov, najmä zavedenia pokročilých systémov udržateľnej produkcie.

Nepodporuje sa bežná obnova vinohradov, čo je opätovná výsadba tej istej parcely tou istou odrodou viniča a podľa rovnakého systému pestovania, ak sa prirodzená životnosť viniča skončila.

Členské štáty môžu stanoviť ďalšie špecifikácie, a to predovšetkým v súvislosti s vekom nahradených vinohradov.

4.   Podpora na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov vrátane zlepšenia techník riadenia vinohradu môže mať len tieto podoby:

a)

náhrada výrobcom za straty na príjmoch, ku ktorým došlo v dôsledku vykonania opatrenia;

b)

príspevok na náklady spojené s reštrukturalizáciou a konverziou.

5.   Náhrada výrobcom za straty na príjmoch podľa odseku 4 písm. a) môže pokrývať až 100 % príslušnej straty a môže mať jednu z týchto podôb:

a)

povolenie súbežnej existencie starých a nových viničov do konca prechodného režimu počas maximálneho obdobia, ktoré neprekročí tri roky, bez ohľadu na časť II hlavu I kapitolu III oddiel IVa pododdiel II nariadenia (ES) č. 1234/2007, v ktorej sa ustanovuje prechodný režim práv na výsadbu;

b)

finančná náhrada.

6.   Príspevok Únie na skutočné náklady na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov nepresiahne 50 %. Príspevok Únie na náklady na reštrukturalizáciu a konverziu v menej rozvinutých regiónoch nepresiahne 75 %.

Článok 47

Zelený zber

1.   Na účely tohto článku je „zelený zber“ úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušnej plochy na nulu.

Ponechanie hrozna určeného na komerčné účely na rastline viniča na konci riadneho výrobného cyklu (neuskutočnenie zberu) sa nepovažuje za zelený zber.

2.   Podporou na zelený zber sa prispieva k obnoveniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom v Únii s cieľom predchádzať krízam na trhu.

3.   Podpora na zelený zber sa môže poskytnúť ako náhrada v podobe paušálnej platby na hektár, ktorej výšku určí dotknutý členský štát. Výška platby nepresiahne 50 % súčtu priamych nákladov na zničenie alebo odstránenie strapcov hrozna a straty na príjmoch v súvislosti s takýmto zničením alebo odstránením.

4.   Dotknutý členský štát vytvorí systém založený na objektívnych kritériách s cieľom zaistiť, aby opatrenie zamerané na zelený zber neviedlo k poskytnutiu náhrady individuálnym výrobcom vína nad rámec stropu stanoveného v odseku 3.

Článok 48

Vzájomné fondy

1.   Podporou na zriaďovanie vzájomných fondov sa poskytuje pomoc výrobcom, ktorí sa usilujú poistiť sa proti výkyvom na trhu.

2.   Podpora na zriaďovanie vzájomných fondov sa môže poskytovať vo forme dočasnej klesajúcej pomoci na pokrytie administratívnych nákladov fondov.

Článok 49

Poistenie úrody

1.   Podporou na poistenie úrody sa prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ktorí utrpeli straty následkom prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, chorôb alebo zamorenia škodcami.

V poistných zmluvách sa vyžaduje, aby prijímatelia prijali potrebné opatrenia na predchádzanie rizika.

2.   Podpora na poistenie úrody sa môže poskytovať vo forme finančného príspevku Únie, ktorý nepresiahne:

a)

80 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie proti stratám zapríčineným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám;

b)

50 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie:

i)

proti stratám uvedeným v písmene a) a proti ďalším stratám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami;

ii)

proti stratám spôsobeným zvieratami, chorobami rastlín alebo zamorením škodcami.

3.   Podpora na poistenie úrody sa môže poskytnúť, ak sa príslušnými poistnými platbami výrobcom neposkytuje náhrada vo výške viac ako 100 % vzniknutej straty príjmov, pričom sa zohľadnia všetky náhrady, ktoré výrobcovia mohli získať z iných režimov podpory súvisiacich s poisteným rizikom.

4.   Podpora na poistenie úrody nenaruší hospodársku súťaž na poistnom trhu.

Článok 50

Investície

1.   Podpora sa môže poskytovať na hmotné alebo nehmotné investície do spracovateľských zariadení a infraštruktúry vinárskych závodov, ako aj do marketingových štruktúr a nástrojov. Zámerom takýchto investícií je zlepšiť celkovú výkonnosť podniku a jeho prispôsobenie sa požiadavkám trhu, ako aj zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a týkajú sa výroby vinárskych výrobkov uvedených v prílohe VII časti II alebo ich uvádzanie na trh, a to aj s cieľom zvýšiť úspory energie, zlepšiť celkovú energetickú efektivitu a udržateľné postupy.

2.   Maximálna miera podpory podľa odseku 1 sa:

a)

uplatňuje len na mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (24);

b)

okrem toho môže uplatňovať na všetky podniky v prípade najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ a menších ostrovov v Egejskom mori vymedzených v článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 (25).

Pre podniky, na ktoré sa nevzťahuje hlava I článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a ktoré majú menej ako 750 zamestnancov alebo nižší obrat ako 200 miliónov EUR, sa maximálna miera podpory znižuje na polovicu.

Podpora sa neposkytuje podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (26).

3.   Z oprávnených výdavkov sa vylučujú neoprávnené náklady uvedené v článku 69 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013

4.   Na príspevok Únie sa vzťahujú tieto maximálne výšky pomoci týkajúce sa oprávnených nákladov na investície:

a)

50 % v menej rozvinutých regiónoch;

b)

40 % v iných ako menej rozvinutých regiónoch;

c)

75 % v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ;

d)

65 % na menších ostrovoch v Egejskom mori vymedzených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

5.   Na podporu uvedenú v odseku 1 tohto článku sa článok 71 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 uplatňuje mutatis mutandis.

Článok 51

Inovácia v sektore vinohradníctva a vinárstva

Podpora sa môže poskytovať na hmotné alebo nehmotné investície zamerané na vývoj nových výrobkov, postupov a technológií, ktoré sa týkajú výrobkov uvedených v prílohe VII časti II. Účelom podpory je zvýšiť predajnosť a konkurencieschopnosť vinárskych výrobkov Únie a môže zahŕňať prvok transferu poznatkov. Maximálne miery podpory týkajúce sa príspevku Únie na podporu poskytnuté podľa tohto článku sú rovnaké ako tie, ktoré sú stanovené v článku 50 ods. 4.

Článok 52

Destilácia vedľajších produktov

1.   Podpora sa môže poskytovať na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vedľajších produktov z výroby vína, ktorá sa uskutočnila v súlade s podmienkami ustanovenými v prílohe VIII časti II oddiele D.

Výška pomoci sa stanovuje na % objemu a na hektoliter vyrobeného liehu. Na objem alkoholu obsiahnutý vo vedľajších produktoch určených na destiláciu, ktorý prevyšuje 10 % alkoholu obsiahnutého vo vyrobenom víne, sa pomoc nevypláca.

2.   Pomoc sa vyplatí liehovarom, ktoré spracúvajú vedľajšie produkty výroby vína dodané na destiláciu na čistý alkohol s obsahom alkoholu minimálne 92 % objemu.

Členské štáty môžu podmieniť poskytnutie podpory zložením zábezpeky zo strany prijímateľa pomoci.

3.   Maximálne uplatniteľné výšky pomoci sú založené na nákladoch na zber a spracovanie a Komisia ich stanovuje prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 54.

4.   Príslušná pomoc zahŕňa paušálnu sumu na kompenzáciu nákladov na zber vedľajších produktov výroby vína. Uvedená suma sa prevedie z liehovaru k výrobcovi, ak príslušné náklady znáša výrobca.

5.   Lieh získaný pri podporovanej destilácii uvedenej v odseku 1 sa využíva výlučne na priemyselné alebo energetické účely, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže.

Pododdiel 3

Procesné ustanovenia

Článok 53

Delegované právomoci

S cieľom zaistiť, aby podporné programy členských štátov v sektore vinohradníctva a vinárstva splnili svoje ciele a aby sa finančné prostriedky Únie využívali účinne a efektívne, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú:

a)

pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za výdavky medzi dátumom, ku ktorému Komisia obdrží podporné programy a zmeny podporných programov, a dátumom ich uplatniteľnosti;

b)

pravidlá týkajúce sa obsahu podporných programov a výdavkov, administratívnych a personálnych nákladov a operácií, ktoré možno zahrnúť do podporných programov členských štátov, a možnosti vykonať platby prostredníctvom sprostredkovateľov v prípade podpory na poistenie úrody ustanovenej v článku 49 a podmienok pre takéto platby;

c)

pravidlá týkajúce sa požiadavky zložiť zábezpeku, ak sa vypláca preddavok;

d)

pravidlá týkajúce sa používania pojmov na účely tohto oddielu;

e)

pravidlá týkajúce sa stanovenia strop pre výdavky na opätovnú výsadbu vinohradov zo zdravotných alebo fytosanitárnych dôvodov v súlade s článkom 46 ods. 3 prvým pododsekom písm. c);

f)

pravidlá týkajúce sa zabránenia dvojitému financovaniu medzi:

i)

rôznymi operáciami v rámci podporného programu členského štátu v sektore vinohradníctva a vinárstva; a

ii)

podporným programom členského štátu v sektore vinohradníctva a vinárstva a jeho programom na rozvoj vidieka alebo propagačným programom;

g)

pravidlá, podľa ktorých výrobcovia majú stiahnuť vedľajšie produkty výroby vína, a výnimky z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie liehovarov;

h)

pravidlá umožňujúce členským štátom stanoviť podmienky pre správne fungovanie podporných opatrení v rámci ich programov.

Článok 54

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia týkajúce sa:

a)

predkladania podporných programov, zodpovedajúceho finančného plánovania a revízie podporných programov;

b)

postupov pre podávanie žiadostí, výber a platby;

c)

predkladania, formy a obsahu správ a hodnotení týkajúcich sa podporných programov členských štátov;

d)

stanovenia výšky pomoci na zelený zber a destiláciu vedľajších produktov zo strany členských štátov;

e)

finančného riadenia a ustanovení týkajúcich sa uplatňovania podporných opatrení členskými štátmi;

f)

postupov na skladanie zábezpeky a jej výšky v prípade, že sa vypláca preddavok.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 5

Pomoc v sektore včelárstva

Článok 55

Vnútroštátne programy a financovanie

1.   S cieľom zlepšiť všeobecné podmienky výroby včelárskych výrobkov a ich uvádzania na trh môžu členské štáty vypracovať vnútroštátne programy pre sektor včelárstva na obdobie troch rokov (ďalej len „včelárske programy“). Tieto programy sa vypracujú v spolupráci so zástupcami organizácií v oblasti včelárstva.

2.   Príspevok Únie na včelárske programy zodpovedá 50 % výdavkov, ktoré znášajú členské štáty pre dané programy, ako boli schválené v súlade s článkom 57 prvým odsekom písm. c).

3.   Aby boli členské štáty oprávnené na príspevok Únie ustanovený v odseku 2, vypracujú štúdiu o štruktúre výroby a uvádzania na trh v sektore včelárstva na svojom území.

4.   Do včelárskych programov možno zahrnúť tieto opatrenia:

a)

technickú pomoc včelárom a včelárskym organizáciám;

b)

boj proti škodcom a chorobám včelstiev, predovšetkým varoáze;

c)

racionalizáciu sezónneho presunu včelstiev;

d)

opatrenia na podporu laboratórií na analýzu včelárskych výrobkov s cieľom pomôcť včelárom uvádzať výrobky na trh a zvyšovať ich hodnotu;

e)

opatrenia na podporu obnovenia stavu včelstiev v Únii,

f)

spoluprácu so špecializovanými orgánmi na vykonávanie programov aplikovaného výskumu v oblasti chovu včiel a včelárskych výrobkov;

g)

monitorovanie trhu;

h)

zvyšovanie kvality výrobkov s cieľom využiť potenciál výrobkov na trhu.

Článok 56

Delegované právomoci

1.   S cieľom zaistiť efektívne a účinné využívanie finančných prostriedkov Únie na včelárstvo je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o:

a)

zabránenie dvojitému financovaniu medzi včelárskymi programami členských štátov a ich programami na rozvoj vidieka;

b)

základ na pridelenie finančného príspevku Únie každému zúčastnenému členskému štátu okrem iného na základe celkového počtu včelstiev v Únii.

2.   S cieľom zabezpečiť, aby sa režim pomoci Únie prispôsobil najnovšiemu vývoju a aby boli opatrenia, na ktoré sa vzťahuje, efektívne pri zlepšovaní všeobecných podmienok výroby včelárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa aktualizuje zoznam opatrení uvedených v článku 55 ods. 4, ktoré možno zahrnúť do včelárskych programov členských štátov, a to tak, že sa doplnia iné opatrenia alebo upravia uvedené opatrenia bez toho, aby sa ktorékoľvek z nich vypustilo. Táto aktualizácia zoznamu opatrení sa nedotýka vnútroštátnych programov prijatých pred nadobudnutím účinnosti delegovaného aktu.

Článok 57

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto oddielu, ktoré sa týkajú:

a)

obsahu vnútroštátnych programov a štúdií, ktoré členské štáty vypracovali v oblasti štruktúry výroby a uvádzania na trh vo svojich sektoroch včelárstva;

b)

postupu na prerozdelenie nepoužitých finančných prostriedkov;

c)

schvaľovania včelárskych programov, ktoré členské štáty predkladajú, vrátane pridelenia finančného príspevku Únie jednotlivým zúčastneným členským štátom a maximálnej miery financovania zo strany členských štátov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 6

Pomoc v sektore chmeľu

Článok 58

Pomoc pre organizácie výrobcov

1.   Únia poskytne organizáciám výrobcov v sektore chmeľu uznaným podľa článku 152 pomoc na financovanie plnenia cieľov uvedených v článku 152 ods. 1 písm. c) bodoch i), ii) alebo iii).

2.   Výška finančnej pomoci Únie organizáciám výrobcov podľa odseku 1 predstavuje pre Nemecko 2 277 000 EUR ročne.

Článok 59

Delegované právomoci

S cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc uvedená v článku 58 použila na financovanie plnenia cieľov uvedených v článku 152, je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

žiadostí o pomoc vrátane pravidiel týkajúcich sa termínov a sprievodných dokumentov;

b)

pravidlá o oprávnených chmeliarskych oblastiach a výpočet súm, ktoré sa majú vyplatiť každej organizácii výrobcov.

Článok 60

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto oddielu, ktoré sa týkajú platby pomoci.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

KAPITOLA III

Režim povolení na výsadbu viniča

Článok 61

Doba trvania

Režim povolení na výsadby viniča ustanovený v tejto kapitole sa uplatňuje od 1. januára 2016 do 31. decembra 2030. Komisia ho v polovici trvania preskúma s cieľom zhodnotiť jeho fungovanie a podľa potreby vypracuje návrhy.

Oddiel 1

Riadenie režimu povolení na výsadbu viniča

Článok 62

Povolenia

1.   Vinič muštových odrôd klasifikovaných v súlade s článkom 81 ods. 2 sa môže vysádzať alebo opätovne vysádzať, len ak sa povolenie udelí v súlade s článkami 64, 66 a 68 podľa podmienok ustanovených v tejto kapitole.

2.   Členské štáty udeľujú povolenie uvedené v odseku 1 pre konkrétnu plochu vyjadrenú v hektároch, na základe podania žiadosti zo strany výrobcov, ktorí spĺňajú objektívne a nediskriminačné kritériá oprávnenosti. Takéto povolenie sa udeľuje bez toho, aby sa výrobcom účtovali poplatky.

3.   Povolenia uvedené v odseku 1 sú platné tri roky od dátumu udelenia. Výrobca, ktorý nevyužil udelené povolenie v priebehu doby jeho platnosti, podlieha administratívnym sankciám stanoveným v článku 89 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

4.   Táto kapitola sa nevzťahuje na výsadbu ani opätovnú výsadbu plôch určených na pokusné účely alebo podpníkové vinohrady, na plochy, z ktorej víno alebo vinárske výrobky sú určené výhradne na vlastnú potrebu vinohradníka, ani na plochy, ktoré majú byť novo vysadené v dôsledku vyvlastňovacích opatrení uskutočňovaných vo verejnom záujme podľa vnútroštátneho práva.

Článok 63

Ochranný mechanizmus pre novú výsadbu

1.   Členské štáty každoročne poskytujú povolenia na novú výsadbu, ktoré zodpovedajú 1 % celkovej plochy skutočne vysadenej viničom na ich území, a to vymeranej k 31. júlu predchádzajúceho roka.

2.   Členské štáty môžu:

a)

na vnútroštátnej úrovni uplatniť percentuálny podiel, ktorý je nižší ako podiel stanovený v odseku 1;

b)

obmedziť vydávanie povolení na regionálnej úrovni pre konkrétne oblasti oprávnené na výrobu vín s chráneným označením pôvodu, oblasti oprávnené na výrobu vín s chráneným zemepisným označením alebo oblasti bez zemepisného označenia.

3.   Akékoľvek z obmedzení uvedených v odseku 2 prispejú ku kontrolovanému nárastu výsadby viniča, stanovujú sa na úroveň vyššiu ako 0 % a sú zdôvodnené jedným alebo viacerými z týchto konkrétnych dôvodov:

a)

potrebou predísť jasne preukázanému riziku nadmerných dodávok vinárskych výrobkov vo vzťahu k trhovým vyhliadkam pre tieto výrobky, pričom sa nesmie prekročiť úroveň potrebná na uspokojenie tejto potreby;

b)

potrebou predísť jasne preukázanému riziku výrazného znehodnotenia chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia.

4.   Členské štáty zverejňujú všetky rozhodnutia prijaté podľa odseku 2, pričom tieto rozhodnutia sú riadne odôvodnené. Členské štáty takéto rozhodnutia a odôvodnenia bezodkladne oznamujú Komisii.

Článok 64

Udeľovanie povolení na novú výsadbu

1.   Ak celková plocha, na ktorú sa vzťahujú oprávnené žiadosti v danom roku, nie je väčšia ako plocha poskytnutá členským štátom, schvália sa všetky takéto žiadosti.

Členské štáty môžu na účely tohto článku uplatňovať jedno alebo viacero z týchto objektívnych a nediskriminačných kritérií oprávnenosti:

a)

žiadateľ má poľnohospodársku plochu, ktorá nie je menšia ako plocha, na ktorú žiada povolenie;

b)

žiadateľ má príslušné profesionálne zručnosti a spôsobilosti;

c)

žiadosť nepredstavuje významné riziko zneužitia dobrého mena chráneného označenia pôvodu, čo sa predpokladá, ak verejné orgány nepreukážu existenciu takéhoto rizika;

d)

v riadne odôvodnených prípadoch jedno alebo viacero kritérií uvedených v odseku 2 za predpokladu, že sa uplatňujú objektívnym a nediskriminačným spôsobom.

2.   Ak celková plocha, na ktorú sa vzťahujú oprávnené žiadosti uvedené v odseku 1, je v danom roku väčšia ako plocha poskytnutá členským štátom, povolenia sa udeľujú podľa pomerného rozdelenia hektárov všetkým žiadateľom na základe plochy, na ktorú podali žiadosť o povolenie. Takéto udeľovanie povolení sa môže čiastočne alebo úplne vykonať podľa jedného alebo viacerých objektívnych a nediskriminačných prioritných kritérií:

a)

výrobcovia, ktorí uskutočňujú výsadbu viniča po prvýkrát a ktorí vedú poľnohospodársky podnik (noví účastníci);

b)

oblasti, v ktorých vinohrady prispievajú k ochrane životného prostredia;

c)

plochy, ktoré majú byť novo vysadené v rámci projektov sceľovania pozemkov;

d)

oblasti, ktoré čelia prírodným alebo iným osobitným prekážkam;

e)

udržateľnosť projektov rozvoja alebo opätovnej výsadby na základe hospodárskeho hodnotenia;

f)

plochy, ktoré majú byť novo vysadené a ktoré prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku aj na regionálnej úrovni;

g)

projekty s potenciálom zlepšenia kvality výrobkov so zemepisným označením;

h)

plochy, ktoré majú byť novo vysadené v rámci zväčšenia veľkosti malých a stredných poľnohospodárskych podnikov.

3.   Členské štáty zverejnia kritériá uvedené v odsekoch 1 a 2, ktoré uplatňujú a bezodkladne ich oznámia Komisii.

Článok 65

Úloha profesijných organizácií

Pri uplatňovaní článku 63 ods. 2 môže členský štát prihliadnuť na odporúčania, ktoré predložili profesijné organizácie pôsobiace v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v článkoch 152, 156 a 157 alebo zainteresované skupiny výrobcov uvedené v článku 95 alebo iné typy profesijných organizácií uznané na základe právnych predpisov daného členského štátu, a to za predpokladu, že týmto odporúčaniam predchádza dohoda uzavretá zástupcami príslušných strán v danej zemepisnej oblasti.

Odporúčania sa poskytujú na obdobie najviac troch rokov.

Článok 66

Opätovná výsadba

1.   Členské štáty automaticky udeľujú povolenie výrobcom, ktorí vyklčovali plochu vysadenú viničom od 1. januára 2016 a podali žiadosť. Takéto povolenie zodpovedá rovnakej ploche, ako bola vyklčovaná plocha tejto plodiny. Plochy, na ktoré sa vzťahujú tieto povolenia, sa na účely článku 63 nezapočítavajú.

2.   Členské štáty môžu povolenie uvedené v odseku 1 udeliť výrobcom, ktorí sa zaviažu vyklčovať plochu vysadenú viničom, ak sa príslušná plocha vyklčuje najneskôr do konca štvrtého roka od dátumu výsadby nového viniča.

3.   Povolenie uvedené v odseku 1 sa uplatňuje na ten istý poľnohospodársky podnik, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie. Členské štáty môžu v oblastiach oprávnených na výrobu vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením obmedziť výsadbu na základe odporúčania profesijnej organizácie v súlade s článkom 65 na odrodu viniča, ktoré zodpovedá rovnakej špecifikácii odrody s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, ako mala vyklčovaná plocha.

4.   Tento článok sa neuplatňuje v prípade, že sa vyklčuje neoprávnená výsadba.

Článok 67

Pravidlo de minimis

1.   Režim povolení na výsadbu viniča ustanovený v tejto kapitole sa neuplatňuje v členských štátoch, v ktorých sa k 31. decembru 2007 neuplatňoval prechodný režim práv na výsadbu ustanovený v časti II hlave I kapitole III oddiele IVa pododdiele II nariadenia (ES) č. 1234/2007.

2.   Členské štáty, v ktorých sa režim uvedený v odseku 1 k 31. decembru 2007 uplatňoval a v prípade ktorých plochy, na ktorých je v súčasnosti vysadený vinič, nepresahujú 10 000 hektárov, sa môžu rozhodnúť režim povolení na výsadbu viniča ustanovený v tejto kapitole neuplatňovať.

Článok 68

Prechodné ustanovenia

1.   Práva na výsadbu udelené výrobcom v súlade s článkom 85h, článkom 85i alebo článkom 85k nariadenia (ES) č. 1234/2007 pred 31. decembrom 2015, ktoré títo výrobcovia nevyužili a ktoré sú k tomuto dátumu stále platné, sa môžu od 1. januára 2016 zmeniť na povolenia podľa tejto kapitoly.

Takáto zmena sa uskutočňuje na základe žiadosti, ktorú predkladajú títo výrobcovia pred 31. decembrom 2015. Členské štáty sa môžu rozhodnúť povoliť výrobcom, aby takéto žiadosti o zmenu práv na povolenie predkladali do 31. decembra 2020.

2.   Povolenia udelené podľa odseku 1 majú rovnakú dobu platnosti ako práva na výsadbu uvedené v odseku 1. Ak sa tieto povolenia nevyužijú, stratia platnosť najneskôr 31. decembra 2018, alebo ak členské štáty prijali rozhodnutie uvedené v odseku 1 druhom pododseku, najneskôr do 31. decembra 2023.

3.   Plochy, na ktoré sa vzťahujú povolenia udelené podľa odseku 1, sa na účely článku 63 nezapočítavajú.

Článok 69

Delegované právomoci

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

podmienok uplatnenia výnimky uvedenej v článku 62 ods. 4;

b)

pravidiel pre kritériá uvedené v článku 64 ods. 1 a 2;

c)

doplnenia kritérií k už uvedeným kritériám v článku 64 ods. 1 a 2;

d)

súbežnej existencie viničov, ktoré sa výrobca zaviazal vyklčovať, a novo vysadených viničov podľa článku 66 ods. 2;

e)

dôvodov pre rozhodnutia členských štátov podľa článku 66 ods. 3.

Článok 70

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví potrebné opatrenia týkajúce sa:

a)

postupov udeľovania povolení;

b)

záznamov, ktoré majú viesť členské štáty, a oznámení, ktoré sa majú zasielať Komisii.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Riadenie režimu povolení na výsadbu viniča

Článok 71

Neoprávnená výsadba

1.   Výrobcovia na vlastné náklady vyklčujú plochy vysadené viničom bez povolenia.

2.   Ak výrobcovia nevykonajú vyklčovanie do štyroch mesiacov od dátumu, kedy boli informovaní o nezrovnalosti, vyklčovanie takejto neoprávnenej výsadby zabezpečia členské štáty, a to do dvoch rokov po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty. Príslušné náklady sa vyúčtujú dotknutým výrobcom.

3.   Členské štáty každoročne Komisii do 1. marca oznámia celkovú plochu, na ktorej sa zistila výsadba viniča bez povolenia po 1. januári 2016, ako aj plochy vyklčované podľa odsekov 1 a 2.

4.   Výrobca, ktorý nesplnil povinnosť stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha sankciám, ktoré sa mu uložia v súlade s článkom 64 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

5.   Plochy vysadené viničom bez povolenia nie sú predmetom žiadnych vnútroštátnych podporných opatrení ani podporných opatrení zo strany Únie.

Článok 72

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia nevyhnutné opatrenia, ktorými sa stanovujú podrobnosti oznamovacích povinností, ktoré majú členské štáty dodržať, vrátane možného zníženia rozpočtových prahov stanovených v prílohe VI v prípade nesplnenia týchto povinností.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

HLAVA II

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA UVÁDZANIA VÝROBKOV NA TRH A ORGANIZÁCIÍ VÝROBCOV

KAPITOLA I

Pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh

Oddiel 1

Obchodné normy

Pododdiel 1

Úvodné ustanovenia

Článok 73

Rozsah pôsobnosti

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné ustanovenia uplatniteľné na poľnohospodárske výrobky, ako aj ustanovenia prijaté vo veterinárnom, fytosanitárnom a potravinárskom sektore, a s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali hygienické a zdravotné normy, a chrániť zdravie zvierat, rastlín a ľudí, sa v tomto oddiele ustanovujú pravidlá pre poľnohospodárske výrobky týkajúce sa obchodných noriem. Tieto pravidlá sa rozdeľujú na povinné pravidlá a nepovinné vyhradené výrazy pre poľnohospodárske výrobky.

Pododdiel 2

Obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov

Článok 74

Všeobecná zásada

Výrobky, pre ktoré boli v súlade s týmto oddielom ustanovené obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov, sa v Únii môžu uvádzať na trh, len ak vyhovujú týmto normám.

Článok 75

Stanovenie a obsah noriem

1.   Obchodné normy sa môžu vzťahovať na jeden alebo viacero z týchto sektorov a výrobkov:

a)

olivový olej a stolové olivy;

b)

ovocie a zelenina;

c)

výrobky spracované z ovocia a zeleniny;

d)

banány;

e)

živé rastliny;

f)

vajcia;

g)

hydinové mäso;

h)

roztierateľné tuky určené na ľudskú spotrebu;

i)

chmeľ.

2.   S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a zlepšiť hospodárske podmienky výroby a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 4 tohto článku, na trh, ako aj ich kvalitu, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa obchodných noriem podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov vo všetkých fázach uvádzania na trh, ako aj odchýlok a výnimiek z takýchto noriem s cieľom prispôsobiť sa neustále sa meniacim trhovým podmienkam, vyvíjajúcim sa požiadavkám spotrebiteľov, vývoju príslušných medzinárodných noriem a zabrániť vytváraniu prekážok pre inováciu výrobkov.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (27), sa obchodné normy uvedené v odseku 1 môžu vzťahovať na jednu alebo viacero z týchto požiadaviek stanovených podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov, a to na základe vlastností každého sektora, potreby regulovať uvádzanie výrobkov na trh a podmienok stanovených v odseku 5 tohto článku:

a)

vymedzenia technických pojmov, označenie a obchodné názvy pre iné sektory ako tie, ktoré sú stanovené v článku 78;

b)

klasifikačné kritériá ako zaraďovanie do tried, hmotnosť, veľkosť, vek a kategória;

c)

druh, odroda rastliny alebo plemeno zvieraťa alebo obchodný druh;

d)

obchodná úprava, označovanie spojené s povinnými obchodnými normami, balenie, pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať vo vzťahu k baliacim strediskám, označovanie značkami, rok zberu a používanie osobitných pojmov bez toho, aby boli dotknuté články 92 až 123;

e)

kritériá ako vzhľad, konzistencia, mäsitosť, vlastnosti výrobku a percento obsahu vody;

f)

špecifické látky používané pri výrobe alebo zložky vrátane ich kvantitatívneho obsahu, čistoty a identifikácie;

g)

typ poľnohospodárskej výroby a spôsob výroby vrátane enologických postupov a pokročilé systémy udržateľnej výroby;

h)

kupáž muštov a vín vrátane ich vymedzení, sceľovanie a jeho obmedzenie;

i)

frekvencia zberu, dodávanie, konzervovanie a spôsob zaobchádzania, spôsob a teplota uchovávania, skladovanie a doprava;

j)

miesto poľnohospodárskej výroby a/alebo pôvodu okrem hydinového mäsa a roztierateľných tukov;

k)

obmedzenia, pokiaľ ide o použitie určitých látok a postupov;

l)

osobitné použitie;

m)

podmienky, ktorými sa riadi nakladanie s výrobkami, držba, obeh a používanie výrobkov, ktoré nie sú v súlade s obchodnými normami prijatými podľa odseku 1 alebo s vymedzeniami pojmov, označeniami a obchodnými názvami uvedenými v článku 78, ako aj nakladanie s vedľajšími produktmi.

4.   Okrem odseku 1 sa obchodné normy môžu vzťahovať na sektor vinohradníctva a vinárstva. Písmená f), g), h), k) a m) odseku 3 sa uplatňujú na daný sektor.

5.   Obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov prijaté podľa odseku 1 tohto článku sa ustanovujú bez toho, aby boli dotknuté články 84 až 88 a príloha IX, pričom sa berie ohľad na:

a)

osobitosti dotknutého výrobku;

b)

potrebu zabezpečiť podmienky na uľahčenie uvádzania výrobkov na trh;

c)

záujem výrobcov informovať o vlastnostiach výrobkov a poľnohospodárskej výroby, ako aj záujem spotrebiteľov získať primerané a transparentné informácie o výrobku vrátane miesta poľnohospodárskej výroby, ktoré sa určia jednotlivo v závislosti od prípadu na primeranej zemepisnej úrovni po uskutočnení hodnotenia, a to predovšetkým nákladov a administratívneho zaťaženia hospodárskych subjektov a prínosov pre výrobcov a konečných spotrebiteľov;

d)

dostupné metódy na určenie fyzických, chemických a organoleptických vlastností výrobkov;

e)

štandardné odporúčania, ktoré prijali medzinárodné organizácie;

f)

potrebu zachovať prirodzené a základné vlastnosti výrobkov a zabrániť podstatnej zmene v zložení príslušného výrobku.

6.   S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a potrebu zlepšiť kvalitu a hospodárske podmienky výroby a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam sektorov v odseku 1. Takéto delegované akty sa prísne obmedzia len na dokázané potreby, ktoré sú výsledkom vyvíjajúceho sa spotrebiteľského dopytu, technického pokroku, alebo na potrebu inovácie výrobkov, a budú predmetom správy Komisie určenej Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej sa zhodnotia predovšetkým potreby spotrebiteľov, náklady a administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov vrátane vplyvu na vnútorný trh a medzinárodný trh, a prínosy pre výrobcov a konečných spotrebiteľov.

Článok 76

Ďalšie požiadavky na uvádzanie výrobkov sektora ovocia a zeleniny na trh

1.   Okrem toho, keď je to relevantné pre uplatniteľné obchodné normy uvedené v článku 75, výrobky sektora ovocia a zeleniny, ktoré sa majú spotrebiteľom predávať čerstvé, sa môžu uviesť na trh, iba ak majú vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu a len s označením krajiny pôvodu.

2.   Obchodné normy uvedené v odseku 1, ako aj akékoľvek obchodné normy, ktoré sa týkajú sektora ovocia a zeleniny a ktoré sú stanovené v súlade s týmto pododdielom, sa uplatňujú vo všetkých štádiách uvádzania na trh vrátane dovozu a vývozu a môžu sa vzťahovať na kvalitu, kategorizáciu, hmotnosť, veľkosť, balenie, obaly, skladovanie, prepravu, obchodnú úpravu a uvádzanie na trh.

3.   Držiteľ výrobkov sektora ovocia a zeleniny, na ktoré sa vzťahujú obchodné normy, nesmie tieto výrobky vystavovať, ponúkať na predaj ani dodávať či uvádzať na trh Únie inak, ako v súlade s týmito normami, a je za zabezpečenie takéhoto súladu zodpovedný.

4.   S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie požiadaviek ustanovené v odseku 1 tohto článku a zohľadniť určité špecifické situácie je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa osobitných odchýlok od tohto článku, ktoré sú nevyhnutné pre jeho riadne uplatňovanie.

Článok 77

Certifikácia chmeľu

1.   Okrem uplatniteľných obchodných noriem podliehajú výrobky sektora chmeľu, ktoré sa zozbierali alebo pripravili v rámci Únie, keď je to vhodné aj postupu certifikácie podľa tohto článku.

2.   Certifikáty sa môžu vydať iba na produkty, ktoré majú minimálne kvalitatívne charakteristiky primerané pre špecifické štádium uvedenia na trh. V prípade chmeľového prášku, chmeľového prášku s vyšším obsahom lupulínu, chmeľového výťažku a zmiešaných chmeľových výrobkov sa certifikát môže vydať iba vtedy, ak obsah alfa-kyseliny v týchto výrobkoch nie je nižší ako v chmeli, z ktorého sa pripravili.

3.   V certifikáte sa uvádza aspoň:

a)

miesto (miesta) produkcie chmeľu;

b)

rok (roky) zberu; a

c)

odroda alebo odrody.

4.   Výrobky sektora chmeľu sa môžu uvádzať na trh alebo vyvážať iba s certifikátom vydaným v súlade s týmto článkom.

V prípade dovážaných výrobkov sektora chmeľu sa za ekvivalent certifikátu považuje potvrdenie podľa článku 190 ods. 2.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými stanoví opatrenia odchylné od odseku 4 tohto článku:

a)

s cieľom splniť obchodné požiadavky určitých tretích krajín; alebo

b)

v prípade produktov určených na osobitné použitie.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku:

i)

sa nedotýkajú riadneho uvádzania produktov, pre ktoré bol vydaný certifikát, na trh; a

ii)

sú spojené so zárukami, ktorých cieľom je vyhnúť sa akejkoľvek zámene s týmito produktmi.

Článok 78

Vymedzenia pojmov, označenia a obchodné názvy v prípade určitých sektorov a výrobkov

1.   Okrem uplatniteľných obchodných noriem sa vymedzenia pojmov, označenia a obchodné názvy ustanovené v prílohe VII uplatňujú, keď je to vhodné, na tieto sektory alebo výrobky:

a)

hovädzie a teľacie mäso;

b)

víno;

c)

mlieko a mliečne výrobky určené na ľudskú spotrebu;

d)

hydinové mäso;

e)

vajcia;

f)

roztierateľné tuky určené na ľudskú spotrebu; a

g)

olivový olej a stolové olivy.

2.   Vymedzenia pojmov, označenia alebo obchodné názvy ustanovené v prílohe VII sa v Únii môžu používať len pri uvádzaní výrobku na trh, ktorý vyhovuje zodpovedajúcim požiadavkám ustanoveným v uvedenej prílohe.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú úprav, odchýlok alebo výnimiek týkajúcich sa vymedzenia pojmov a obchodných názvov ustanovených v prílohe VII. Uvedené delegované akty sa prísne obmedzia len na dokázané potreby, ktoré sú výsledkom vyvíjajúceho sa spotrebiteľského dopytu, technického pokroku, alebo na potrebu inovácie výrobkov.

4.   S cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a členské štáty jasne a správne chápali vymedzenia pojmov a obchodné názvy ustanovené v prílohe VII, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú ich presného stanovenia a uplatňovania.

5.   S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov a vývoj trhu s mliečnymi výrobkami je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa určia mliečne výrobky, pre ktoré sa uvádza druh zvieraťa, od ktorého mlieko pochádza, ak sa nejedná o hovädzí dobytok, a ktorými sa stanovia potrebné pravidlá.

Článok 79

Tolerancia

1.   S cieľom zohľadniť osobitosti každého výrobku alebo sektora, rôzne fázy uvádzania na trh, technické podmienky, akýkoľvek značný praktický problém, ako aj presnosť a opakovateľnosť analytických metód, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú tolerancie pre jednu alebo viacero osobitných noriem, nad rámec ktorej sa celá dávka výrobkov považuje za nespĺňajúcu uvedenú normu.

2.   Pri prijímaní aktov uvedených v odseku 1 Komisia zohľadní potrebu nemeniť základné vlastnosti výrobku a predchádzať zníženiu jeho kvality.

Článok 80

Enologické postupy a metódy analýzy

1.   V Únii sa pri výrobe a uchovávaní výrobkov uvedených v prílohe VIII časti II používajú len enologické postupy povolené v súlade s prílohou VIII a ustanovené v článku 75 ods. 3 písm. g) a článku 83 ods. 2 a ods. 3.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na:

a)

hroznovú šťavu a zahustenú hroznovú šťavu; a

b)

hroznový mušt a zahustený hroznový mušt určený na výrobu hroznovej šťavy.

Na účely zaistenia riadnej vinifikácie, riadneho uchovávania alebo riadneho zrenia výrobku sa používajú len povolené enologické postupy.

Výrobky uvedené v prílohe VII časti II sa v Únii vyrábajú v súlade s pravidlami ustanovenými v prílohe VIII.

2.   Výrobky uvedené v prílohe VII časti II sa v Únii neuvádzajú na trh, ak:

a)

prešli enologickými postupmi, ktoré v Únii nie sú povolené;

b)

prešli enologickými postupmi, ktoré nie sú povolené na vnútroštátnej úrovni; alebo

c)

nespĺňajú pravidlá ustanovené v prílohe VIII.

Vinárske výrobky, ktoré sú podľa prvého pododseku nepredajné, sa zničia. Odchylne od tohto pravidla môžu členské štáty povoliť využitie niektorých takýchto výrobkov, ktorých vlastnosti určia, v liehovaroch alebo octárňach alebo na priemyselné účely, pokiaľ sa toto povolenie nestane podnetom na výrobu vinárskych výrobkov prostredníctvom nepovolených enologických postupov.

3.   Komisia pri povoľovaní enologických postupov pre víno podľa článku 75 ods. 3 písm. g):

a)

prihliada na enologické postupy a metódy analýzy, ktoré odporučila a uverejnila OIV, ako aj na výsledky pokusného využívania zatiaľ nepovolených enologických postupov;

b)

zohľadňuje ochranu ľudského zdravia;

c)

zohľadňuje možné riziko uvádzania spotrebiteľov do omylu vzhľadom na ich obvyklé vnímanie výrobku a zodpovedajúce očakávania, pričom prihliada na dostupnosť a použiteľnosť informačných prostriedkov na vylúčenie takých rizík;

d)

dbá na to, aby si víno zachovalo svoje prirodzené a základné vlastnosti, aby nedošlo k zásadným zmenám v zložení daného výrobku;

e)

zaistí prijateľnú minimálnu úroveň starostlivosti o životné prostredie;

f)

dodržiava všeobecné pravidlá týkajúce sa enologických postupov a pravidlá ustanovené v prílohe VIII.

4.   S cieľom zabezpečiť správne nakladanie s nepredajnými vinárskymi výrobkami je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel pre vnútroštátne postupy uvedené v článku 80 ods. 2 druhého pododseku, a výnimiek z týchto pravidiel na stiahnutie alebo zničenie vinárskych výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky.

5.   Komisia v prípade potreby prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia metódy uvedené v článku 75 ods. 5 písm. d), pokiaľ ide o výrobky uvedené v prílohe VII časti II. Uvedené metódy sú založené na akýchkoľvek príslušných metódach, ktoré OIV odporučila a uverejnila, pokiaľ nie sú neúčinné alebo nevhodné z hľadiska cieľa, ktorý Únia sleduje. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Kým sa takéto vykonávacie akty neprijmú, používajú sa metódy a pravidlá, ktoré povolil príslušný členský štát.

Článok 81

Muštové odrody

1.   Výrobky uvedené v prílohe VII časti II a vyrobené v Únii sa vyrábajú z muštových odrôd, ktoré možno klasifikovať v súlade s odsekom 2 tohto článku.

2.   S výhradou odseku 3 členské štáty klasifikujú muštové odrody, ktoré sa môžu na ich území vysádzať, presádzať alebo štepiť na účely výroby vína.

Členské štáty môžu klasifikovať len muštové odrody, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

dotknutá odroda patrí k druhu Vitis vinifera alebo vznikla krížením druhu Vitis vinifera a iného druhu rodu Vitis;

b)

daná odroda nie je jednou z týchto odrôd: Noah, Othello, Isabelle, Jacquez, Clinton a Herbemont.

Ak sa niektorá muštová odroda vypustí z klasifikácie uvedenej v prvom pododseku, jej vyklčovanie sa uskutoční do 15 rokov od vypustenia.

3.   Členské štáty, ktorých výroba vína vypočítaná na základe priemernej výroby za posledných päť vinárskych rokov nepresahuje 50 000 hektolitrov na vinársky rok, sa oslobodzujú od povinnosti klasifikácie ustanovenej v odseku 2 prvom pododseku.

Aj v uvedených členských štátoch sa však môžu na účely výroby vína vysádzať, presádzať alebo štepiť len muštové odrody, ktoré sú v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom.

4.   Odchylne od prvého a tretieho pododseku odseku 2 a druhého pododseku odseku 3 členské štáty na účely vedeckého výskumu a pokusov povolia vysádzanie, presádzanie alebo štepenie týchto muštových odrôd:

a)

muštové odrody, ktoré nie sú klasifikované, v prípade členských štátov iných ako uvedených v odseku 3;

b)

muštové odrody, ktoré nie sú v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom, v prípade členských štátov uvedených v odseku 3.

5.   Plochy vysadené muštovými odrodami na účely výroby vína, ktoré sa vysadili v rozpore s odsekmi 2, 3 a 4, sa vyklčujú.

Takéto plochy sa však nemusia vyklčovať, ak je príslušná produkcia určená výhradne na vlastnú spotrebu vinárov.

Článok 82

Osobitné využitie vína, ktoré nezodpovedá kategóriám uvedeným v prílohe VII časti II

S výnimkou fľašovaného vína, pri ktorom možno dokázať, že sa do fliaš plnilo pred 1. septembrom 1971, sa víno, ktoré je vyrobené z muštových odrôd uvedených v klasifikácii vypracovanej v súlade s článkom 81 ods. 2 prvým pododsekom, ale ktoré nezodpovedá niektorej z kategórií ustanovených v prílohe VII časti II, využíva výhradne na vlastnú spotrebu jednotlivých vinárov, na výrobu vínneho octu alebo na destiláciu.

Článok 83

Vnútroštátne predpisy pre určité výrobky a sektory

1.   Bez ohľadu na článok 75 ods. 2 členské štáty môžu prijímať alebo zachovávať vnútroštátne predpisy, ktorými sa ustanovujú rôzne úrovne kvality pre roztierateľné tuky. Takýmito predpismi sa umožňuje, aby sa uvedené úrovne kvality posudzovali na základe kritérií vzťahujúcich sa najmä na používané suroviny, organoleptické vlastnosti výrobkov a ich fyzikálnu a mikrobiologickú stabilitu.

Členské štáty, ktoré využijú možnosť ustanovenú v prvom pododseku, zaistia, aby výrobky ostatných členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá ustanovené v uvedených vnútroštátnych predpisoch, mohli nediskriminujúcim spôsobom používať označenia, ktorými sa uvádza, že uvedené kritériá boli splnené.

2.   Členské štáty môžu obmedziť alebo zakázať používanie určitých enologických postupov a ustanoviť prísnejšie pravidlá v prípade vín, ktoré sú povolené podľa práva Únie a ktoré sa vyrábajú na ich území, aby tak prispeli k zachovaniu základných vlastností vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, ako aj šumivých a likérových vín.

3.   Členské štáty môžu povoliť pokusné využívanie nepovolených enologických postupov.

4.   S cieľom zaistiť správne a transparentné uplatňovanie tohto článku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovia podmienky uplatňovania odsekov 1, 2 a 3 tohto článku, ako aj podmienky držby, obehu a používania výrobkov získaných pokusnými postupmi uvedenými v odseku 3 tohto článku.

5.   Členské štáty môžu prijímať alebo zachovávať doplňujúce vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahuje obchodná norma Únie, len ak sú tieto ustanovenia v súlade s právnymi predpismi Únie, najmä pokiaľ ide o zásadu voľného pohybu tovaru, a podliehajú smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (28).

Pododdiel 3

Nepovinné vyhradené výrazy

Článok 84

Všeobecné ustanovenie

Zavádza sa režim pre nepovinné vyhradené výrazy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov s cieľom uľahčiť výrobcom poľnohospodárskych výrobkov s vlastnosťami alebo charakteristickými znakmi, ktoré predstavujú pridanú hodnotu, sprostredkúvanie týchto vlastností alebo charakteristických znakov v rámci vnútorného trhu, a najmä podporiť a doplniť osobitné obchodné normy.

Tento pododdiel sa neuplatňuje na vinárske výrobky uvedené v článku 92 ods. 1.

Článok 85

Existujúce nepovinné vyhradené výrazy

1.   Zoznam nepovinných vyhradených výrazov, na ktoré sa tento režim vzťahuje k 20. decembra 2013, sa uvádza v prílohe IX a podmienky ich používania sa ustanovia v súlade s článkom 86 písm. a).

2.   Nepovinné vyhradené výrazy uvedené v odseku 1 tohto článku zostávajú naďalej účinné s výhradou akejkoľvek zmeny, kým sa na základe článku 86 nezrušia.

Článok 86

Rezervácia zmena a zrušenie nepovinných vyhradených výrazov

S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľov, vývoj vedeckých a technických poznatkov, situáciu na trhu a vývoj obchodných noriem a medzinárodných noriem je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa:

a)

rezervuje dodatočný nepovinný vyhradený výraz a ustanovia podmienky jeho používania;

b)

menia podmienky používania nepovinného vyhradeného výrazu; alebo

c)

ruší nepovinný vyhradený výraz.

Článok 87

Dodatočné nepovinné vyhradené výrazy

1.   Výraz sa môže stať dodatočným nepovinným vyhradeným výrazom, iba ak spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

výraz sa vzťahuje na vlastnosť výrobku alebo na poľnohospodársky či spracovateľský charakteristický znak a týka sa určitého sektora alebo výrobku;

b)

jeho používanie umožňuje jasnejšie sprostredkovanie pridanej hodnoty výrobku prostredníctvom jeho osobitostí alebo poľnohospodárskeho či spracovateľského charakteristického znaku;

c)

pri uvádzaní výrobku na trh je vlastnosť alebo charakteristický znak výrobku, ktoré sa uvádzajú v písm. a), identifikovateľný spotrebiteľmi vo viacerých členských štátoch;

d)

podmienky a používanie výrazu sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES (29) alebo nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

Komisia pri zavádzaní dodatočného nepovinného vyhradeného výrazu zohľadní všetky relevantné medzinárodné normy a existujúce vyhradené výrazy pre dotknuté výrobky alebo sektory.

2.   S cieľom zohľadniť vlastnosti určitých sektorov, ako aj očakávania spotrebiteľov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví ďalšie podrobnosti týkajúce sa požiadaviek na zavedenie dodatočného vyhradeného výrazu podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 88

Obmedzenia používania nepovinných vyhradených výrazov

1.   Nepovinný vyhradený výraz sa môže používať iba na opis výrobkov, ktoré spĺňajú príslušné podmienky používania.

2.   Členské štáty prijmú primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby označenie výrobkov nevyvolávalo zámenu s nepovinnými vyhradenými výrazmi.

3.   S cieľom zaručiť, aby výrobky opísané prostredníctvom nepovinných vyhradených výrazov spĺňali príslušné podmienky používania, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví ďalšie pravidlá na používanie nepovinných vyhradených výrazov.

Pododdiel 4

Obchodné normy týkajúce sa dovozu a vývozu

Článok 89

Všeobecné ustanovenia

S cieľom zohľadniť osobitosti obchodovania medzi Úniou a určitými tretími krajinami a osobitného charakteru určitých poľnohospodárskych výrobkov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

podmienok, za ktorých sa dovezené výrobky považujú za spĺňajúce rovnocenné obchodné normy ako sú normy Únie, a podmienok, za ktorých sa umožňuje odchýlenie od článku 74; a

b)

pravidiel týkajúcich sa uplatňovania obchodných noriem na výrobky, ktoré sa z Únie vyvážajú.

Článok 90

Osobitné ustanovenia pre dovoz vína

1.   Pokiaľ sa v medzinárodných dohodách uzavretých v súlade so ZFEÚ neustanovuje inak, ustanovenia týkajúce sa označenia pôvodu a zemepisných označení, ako aj označovania vína ustanovené v tejto kapitole oddiele 2 a vymedzenia pojmov, označenia a obchodné názvy uvedené v článku 78 tohto nariadenia sa uplatňujú na výrobky, ktoré sa dovážajú do Únie a na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2009 61, 2009 69 a 2204.

2.   Pokiaľ sa v medzinárodných dohodách uzavretých v súlade so ZFEÚ neustanovuje inak, výrobky uvedené v odseku 1 tohto článku sa vyrábajú v súlade s enologickými postupmi, ktoré Únia povolila podľa tohto nariadenia, alebo sa pred udelením povolenia podľa článku 80 ods. 3 vyrábajú v súlade s enologickými postupmi, ktoré odporučila a uverejnila OIV.

3.   Dovoz výrobkov uvedených v odseku 1 podlieha predloženiu:

a)

certifikátu potvrdzujúceho súlad s ustanoveniami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktorý v krajine pôvodu výrobku vystavil príslušný orgán uvedený v zozname, ktorý Komisia zverejní;

b)

správy o analýze, ktorú vypracoval orgán alebo útvar určený krajinou pôvodu výrobku, ak je výrobok určený na priamu ľudskú spotrebu.

Pododdiel 5

Spoločné ustanovenia

Článok 91

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými:

a)

zostaví zoznam mlieka a mliečnych výrobkov uvedených v prílohe VII časti III bode 5 druhom odseku a roztierateľných tukov uvedených v prílohe VII časti VII oddiele I šiestom odseku písm. a) na základe orientačných zoznamov výrobkov, ktoré členské štáty na svojom území považujú za zodpovedajúce uvedeným ustanoveniam, a ktoré členské štáty zašlú Komisii;

b)

ustanoví pravidlá vykonávania obchodných noriem podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov;

c)

ustanoví pravidlá, ktorými sa určí, či výrobky prešli procesom, ktorý je v rozpore s povolenými enologickými postupmi;

d)

ustanoví pravidlá týkajúce sa metód analýzy na určenie vlastností výrobkov;

e)

ustanoví pravidlá na stanovenie miery tolerancie;

f)

ustanoví pravidlá na vykonávanie opatrení uvedených v článku 89;

g)

ustanoví pravidlá pre identifikáciu a registráciu výrobcu a/alebo priemyselných zariadení, v ktorých bol výrobok pripravený alebo spracovaný, postupy certifikácie a obchodné dokumenty, sprievodné dokumenty a záznamy, ktoré je potrebné viesť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Označenia pôvodu, zemepisné označenia a tradičné pojmy v sektore vinohradníctva a vinárstva

Pododdiel 1

Úvodné ustanovenia

Článok 92

Rozsah pôsobnosti

1.   Pravidlá týkajúce sa označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov ustanovené v tomto oddiele sa uplatňujú na výrobky uvedené v prílohe VIII časti II bodoch 1, 3 až 6, 8, 9, 11, 15 a 16.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sú založené na:

a)

ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľov a výrobcov;

b)

zabezpečení hladkého fungovania vnútorného trhu s dotknutými výrobkami; a

c)

propagácii výroby kvalitných výrobkov, ako sa uvádzajú v tomto oddiele, pričom sa umožňuje uplatňovanie vnútroštátnych opatrení v oblasti politiky kvality.

Pododdiel 2

Označenia pôvodu a zemepisné označenia

Článok 93

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto oddielu sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„označenie pôvodu“ je názov oblasti, osobitného miesta alebo vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch krajiny, ktoré sa používa na opis výrobku uvedeného v článku 92 ods. 1 a spĺňajúceho tieto požiadavky:

i)

kvalita a vlastnosti výrobku sú v podstatnej miere alebo výlučne ovplyvnené osobitným zemepisným prostredím s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi;

ii)

hrozno, z ktorého sa výrobok vyrába, pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti;

iii)

výroba sa uskutočňuje v tejto zemepisnej oblasti; a

iv)

výrobok sa získava z odrôd viniča patriacich k druhu Vitis vinifera;

b)

„zemepisné označenie“ je označenie odkazujúce na oblasť, osobitné miesto alebo vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch na krajinu, ktoré sa používa na opis výrobku uvedeného v článku 92 ods. 1 a spĺňajúceho tieto požiadavky:

i)

má špecifickú kvalitu, povesť alebo iné vlastnosti, ktoré možno pripísať uvedenému zemepisnému pôvodu;

ii)

aspoň 85 % hrozna použitého na jeho výrobu pochádza výlučne z uvedenej zemepisnej oblasti;

iii)

vyrába sa v tejto zemepisnej oblasti; a

iv)

získava sa z odrôd viniča patriaceho k druhu Vitis vinifera alebo z krížencov druhu Vitis vinifera s inými druhmi rodu Vitis.

2.   Určité tradične používané názvy sú označením pôvodu, ak:

a)

označujú víno;

b)

odkazujú na zemepisný názov;

c)

spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) bodoch i) až iv); a

d)

prešli postupom udeľovania ochrany označeniam pôvodu a zemepisným označeniam, ktorý sa ustanovuje v tomto pododdiele.

3.   Označenia pôvodu a zemepisné označenia vrátane označení, ktoré sa vzťahujú na zemepisné oblasti v tretích krajinách, sú v rámci Únie oprávnené na ochranu v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto pododdiele.

4.   Výroba uvedená v odseku 1 písm. a) bode iii) zahŕňa všetky príslušné operácie, od zberu hrozna až po ukončenie procesov výroby vína, s výnimkou akýchkoľvek procesov po výrobe.

5.   Na účely uplatňovania odseku 1 písm. b) bodu ii) pochádza maximálne 15-percentný podiel hrozna, ktorý môže pochádzať z inej oblasti, ako je vymedzená oblasť, z členského štátu alebo tretej krajiny, v ktorej sa daná vymedzená oblasť nachádza.

Článok 94

Žiadosti o ochranu

1.   Súčasťou žiadostí o ochranu názvov ako označení pôvodu alebo zemepisných označení sú technické podklady, ktoré obsahujú:

a)

názov, ktorý sa má chrániť;

b)

meno a adresu žiadateľa;

c)

špecifikáciu výrobku, ako sa uvádza v odseku 2; a

d)

jednotný dokument so zhrnutím špecifikácie výrobku uvedenej v odseku 2.

2.   Špecifikáciou výrobku sa zainteresovaným stranám umožňuje, aby preverili príslušné podmienky výroby týkajúce sa označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

Špecifikácia výrobku obsahuje aspoň:

a)

názov, ktorý sa má chrániť;

b)

opis vína alebo vín:

i)

pokiaľ ide o označenie pôvodu, hlavné analytické a organoleptické vlastnosti;

ii)

pokiaľ ide o zemepisné označenie, hlavné analytické vlastnosti, ako aj hodnotenie alebo uvedenie ich organoleptických vlastností;

c)

v prípade potreby osobitné enologické postupy použité pri výrobe vína alebo vín, ako aj príslušné obmedzenia týkajúce sa výroby daného vína alebo vín;

d)

vymedzenie príslušnej zemepisnej oblasti;

e)

maximálne hektárové výnosy;

f)

označenie muštovej odrody alebo muštových odrôd, z ktorých sa víno alebo vína vyrába(-jú);

g)

údaje potvrdzujúce spojitosť uvedenú v článku 70 ods. 1 písm. a) bode i) alebo prípadne v článku 93 ods. 1 písm. b) bode i);

h)

uplatniteľné požiadavky ustanovené v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, alebo ak tak ustanovia členské štáty, uplatniteľné požiadavky ustanovené organizáciou, ktorá riadi udeľovanie chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia, so zreteľom na skutočnosť, že takéto požiadavky sú objektívne, nediskriminačné a v súlade s právom Únie;

i)

názov a adresu orgánov alebo subjektov, ktoré overujú súlad s ustanoveniami v špecifikácii výrobku, a ich osobitné úlohy.

3.   Ak sa žiadosť o ochranu týka zemepisnej oblasti v tretej krajine, obsahuje okrem prvkov ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj dôkaz o tom, že príslušný názov je chránený v krajine jeho pôvodu.

Článok 95

Žiadatelia

1.   O ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia môže požiadať každá zainteresovaná skupina výrobcov alebo vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch jednotlivý výrobca. K žiadosti sa môžu pripojiť ďalšie zainteresované strany.

2.   Výrobcovia môžu požiadať o ochranu len v prípade vín, ktoré vyrábajú.

3.   V prípade názvu, ktorý označuje cezhraničnú zemepisnú oblasť, alebo tradičného názvu spojeného s cezhraničnou zemepisnou oblasťou sa môže predložiť spoločná žiadosť.

Článok 96

Predbežný vnútroštátny postup

1.   Žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre vína s pôvodom v Únii sú predmetom predbežného vnútroštátneho postupu.

2.   Žiadosť o ochranu sa podáva v členskom štáte, z ktorého územia označenie pôvodu alebo zemepisné označenie pochádza.

3.   Členský štát, v ktorom sa podáva žiadosť o ochranu, túto žiadosť preskúma, aby overil, či spĺňa podmienky ustanovené v tomto pododdiele.

Uvedený členský štát uplatňuje vnútroštátny postup, ktorým sa zabezpečí primerané uverejnenie žiadosti a stanoví aspoň dvojmesačné obdobie od jej uverejnenia, počas ktorého môže každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a s bydliskom alebo so sídlom na jeho území vzniesť námietku proti navrhovanej ochrane tak, že v uvedenom členskom štáte predloží riadne odôvodnené vyhlásenie.

4.   Ak členský štát posudzujúci žiadosť usúdi, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie nespĺňa podmienky stanovené v tomto pododdiele alebo nie je v súlade s právom Únie, žiadosť zamietne.

5.   Ak členský štát posudzujúci žiadosť usúdi, že požiadavky sú splnené, uskutoční vnútroštátny postup, ktorým sa zaistí zodpovedajúce uverejnenie špecifikácie výrobku prinajmenšom na internete a postúpi žiadosť Komisii.

Článok 97

Preskúmanie zo strany Komisie

1.   Komisia zverejní dátum predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

2.   Komisia preskúma, či žiadosti o ochranu podľa článku 94 spĺňajú podmienky ustanovené v tomto pododdiele.

3.   Ak Komisia usúdi, že podmienky ustanovené v tomto pododdiele sú splnené, prijme vykonávacie akty týkajúce sa uverejnenia jednotného dokumentu uvedeného v článku 94 ods. 1 písm. d) a odkazu na uverejnenie špecifikácie výrobku v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sa vykonalo počas predbežného vnútroštátneho postupu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

4.   Ak Komisia usúdi, že podmienky ustanovené v tomto pododdiele nie sú splnené, prijme vykonávacie akty, ktorými žiadosť zamietne.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 98

Námietkové konanie

Každý členský štát alebo tretia krajina alebo každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a s bydliskom alebo so sídlom v členskom štáte okrem členského štátu, ktorý žiada o ochranu, alebo v tretej krajine, môže do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia jednotného dokumentu podľa článku 94 ods. 1 písm. d) podať námietku proti navrhovanej ochrane tak, že Komisii predloží náležite odôvodnené vyhlásenie týkajúce sa podmienok oprávnenosti ustanovených v tomto pododdiele.

Ak ide o fyzickú alebo právnickú osobu s bydliskom alebo so sídlom v tretej krajine, takéto vyhlásenie sa predkladá buď priamo alebo prostredníctvom orgánov dotknutej tretej krajiny v lehote dvoch mesiacov uvedenej v prvom odseku.

Článok 99

Rozhodnutie o ochrane

Na základe informácií, ktoré má k dispozícii po skončení námietkového konania uvedeného v článku 98, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa udelí ochrana označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu, ktoré spĺňa podmienky ustanovené v tomto pododdiele a je v súlade s právom Únie, alebo prijme vykonávacie akty o zamietnutí žiadosti, ak uvedené podmienky nie sú splnené.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 100

Homonymá

1.   Názov, ktorý je predmetom podanej žiadosti a ktorý je homonymný alebo čiastočne homonymný s názvom už zapísaným v registri podľa tohto nariadenia, sa zapíše do registra s náležitým ohľadom na miestne a tradičné použitie a riziko zámeny.

Homonymný názov, ktorý vyvoláva u spotrebiteľa mylnú predstavu, že výrobky pochádzajú z iného územia, sa nezapíše do registra, ani keď je názov presný, pokiaľ ide o skutočné územie, región alebo miesto pôvodu uvedených výrobkov.

Homonymný názov zapísaný v registri sa môže používať, iba ak je možné v praxi dostatočne rozlíšiť homonymum, ktoré sa do registra zapísalo dodatočne, od názvu, ktorý je už v registri zapísaný, so zreteľom na potrebu zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s dotknutými výrobcami a vyhnúť sa tomu, aby sa spotrebiteľ uvádzal do omylu.

2.   Ak názov, ktorý je predmetom podanej žiadosti, je úplne homonymný alebo čiastočne homonymný so zemepisným označením, ktoré je podľa práva členských štátov chránené, odsek 1 sa uplatňuje mutatis mutandis.

3.   Ak názov muštovej odrody obsahuje chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie alebo z takéhoto označenia pozostáva, uvedený názov sa nepoužije na účely označovania poľnohospodárskych výrobkov.

S cieľom zohľadniť existujúce postupy označovania je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými ustanoví výnimky z uvedeného pravidla.

4.   Ochrana označení pôvodu a zemepisných označení výrobkov, na ktoré sa vzťahuje článok 93 tohto nariadenia, sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté chránené zemepisné označenia, ktoré sa uplatňujú na liehoviny podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 (30).

Článok 101

Ďalšie dôvody na zamietnutie ochrany

1.   Názov, ktorý sa stal druhovým, nie je chránený ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie.

Na účely tohto oddielu je „názov, ktorý sa stal druhovým“ názov vína, ktorý sa napriek tomu, že sa vzťahuje na miesto alebo oblasť, kde sa tento výrobok pôvodne vyrábal alebo uvádzal na trh, stal bežným názvom určitého vína v Únii.

S cieľom určiť, či sa názov stal alebo nestal druhovým, sa zohľadnia príslušné faktory, najmä:

a)

existujúci stav v Únii, najmä v oblastiach spotreby;

b)

príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právo.

2.   Názov sa nechráni ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ak by sa vzhľadom na povesť ochrannej známky a jej dobré meno mohol ochranou spotrebiteľ uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočnú identitu vína.

Článok 102

Vzťah k ochranným známkam

1.   Zápis ochrannej známky, ktorá obsahuje chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie, ktoré nie je v súlade s dotknutou špecifikáciou výrobku, alebo na používanie ktorej sa vzťahuje článok 103 ods. 2 a ktoré sa týka výrobku patriaceho do jednej z kategórií uvedených v prílohe VII časti II sa:

a)

zamietne, ak sa žiadosť o zápis ochrannej známky predloží Komisii po dátume predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia a ak sa označenie pôvodu alebo zemepisné označenie následne chráni; alebo

b)

zruší.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 101 ods. 2, sa ochranná známka uvedená v tomto článku odseku 1, o ktorú sa požiadalo, ktorá bola zapísaná do registra alebo zaužívaná v dobrej viere, ak je táto možnosť ustanovená v príslušnom práve na území Únie buď pred dátumom ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v krajine pôvodu alebo pred 1. januárom 1996, môže naďalej používať a obnovovať bez ohľadu na ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pod podmienkou, že neexistujú žiadne dôvody na zrušenie alebo odvolanie tejto ochrannej známky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 (31) alebo podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 (32).

V takých prípadoch sa povoľuje používanie označenia pôvodu alebo zemepisného označenia popri príslušných ochranných známkach.

Článok 103

Ochrana

1.   Chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie môže používať akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý obchoduje s vínom vyrobeným v súlade s príslušnou špecifikáciou výrobku.

2.   Chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie ako aj víno používajúce tento chránený názov v súlade so špecifikáciou výrobku sú chránené pred:

a)

akýmkoľvek priamym alebo nepriamym obchodným používaním uvedeného chráneného názvu:

i)

v prípade porovnateľných výrobkov, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou výrobku s chráneným názvom; alebo

ii)

ak sa takýmto používaním zneužíva dobré meno označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

b)

akýmkoľvek zneužitím, napodobením alebo vyvolaním mylnej predstavy, aj keď sa uvádza skutočný pôvod výrobku alebo služby alebo keď je chránený názov preložený, foneticky prepísaný alebo transliterovaný alebo sa uvádza v spojení s výrazmi ako „štýl“, „typ“, „spôsob“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „s príchuťou“, „na spôsob“ alebo podobne;

c)

akýmkoľvek iným nepravdivým alebo do omylu uvádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy alebo základných vlastností výrobku na vnútornom alebo vonkajšom obale, na reklamných materiáloch alebo v dokumentoch týkajúcich sa dotknutého vinárskeho výrobku, ako aj balením výrobku do nádob, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o jeho pôvode;

d)

akýmkoľvek iným postupom, ktorým by sa spotrebiteľ mohol uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.

3.   Chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia sa v Únii nestávajú druhovými v zmysle článku 101 ods. 1.

Článok 104

Register

Komisia zriadi a následne spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín. Označenia pôvodu a zemepisné označenia vzťahujúce sa na výrobky z tretích krajín, ktoré sú v Únii chránené podľa medzinárodnej dohody, ktorej je Únia zmluvnou stranou, sa môžu zapísať do registra. Pokiaľ také názvy nie sú v uvedenej dohode špecificky uvedené ako chránené označenia pôvodu v zmysle tohto nariadenia, do registra sa zapíšu ako chránené zemepisné označenia.

Článok 105

Zmeny špecifikácií výrobkov

Žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v článku 95, môže požiadať o schválenie zmeny špecifikácie výrobku týkajúcej sa chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia, a to najmä s cieľom zohľadniť vývoj vedecko-technických poznatkov alebo upraviť vymedzenie zemepisnej oblasti uvedenej v článku 94 ods. 2 druhom pododseku písm. d). V žiadostiach sa opíšu a zdôvodnia požadované zmeny.

Článok 106

Zrušenie

Komisia môže z vlastného podnetu alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať vykonávacie akty, ktorými sa zruší ochrana označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak už nie je zaručený súlad s príslušnou špecifikáciou výrobku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 107

Existujúce chránené názvy vín

1.   Názvy vín, ktoré sa uvádzajú v článkoch 51 a 54 nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 (33) a v článku 28 nariadenia Komisie (ES) č. 753/2002 (34), sú automaticky chránené podľa tohto nariadenia. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 104 tohto nariadenia.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 tohto nariadenia vykoná príslušný formálny úkon, ktorým z registra ustanoveného v článku 104 tohto nariadenia odstráni názvy vín, na ktoré sa uplatňuje článok 118s ods. 3 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

3.   Článok 106 sa neuplatňuje na existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1 tohto článku.

Komisia môže do 31. decembra 2014 z vlastného podnetu prijať vykonávacie akty, ktorými sa zruší ochrana existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1 tohto článku, ak nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 93.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

4.   V prípade Chorvátska sú názvy vín uverejnené Úradnom vestníku Európskej únie (35) chránené podľa tohto nariadenia pod podmienkou priaznivého výsledku námietkového konania. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 104.

Článok 108

Poplatky

Členské štáty môžu vyberať poplatky na pokrytie svojich nákladov vrátane tých, ktoré vznikli pri skúmaní žiadostí o ochranu, vyhlásení o námietkach, žiadostí o zmeny a žiadostí o zrušenie podľa tohto pododdielu.

Článok 109

Delegované právomoci

1.   S cieľom zohľadniť osobitosti výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými stanoví:

a)

ďalšie kritériá vymedzovania zemepisnej oblasti; a

b)

obmedzenia a odchýlky týkajúce sa výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

2.   S cieľom zaistiť kvalitu a vysledovateľnosť výrobkov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa ustanovia podmienky, za ktorých sa do špecifikácií výrobkov môžu zahrnúť ďalšie požiadavky.

3.   S cieľom zaistiť ochranu oprávnených nárokov a záujmov výrobcov a hospodárskych subjektov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)

typu žiadateľa, ktorý môže žiadať o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

b)

podmienok, ktoré treba dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, preskúmania zo strany Komisie, námietkového konania a postupov pri zmene, zrušení a premene chránených označení pôvodu alebo chránených zemepisných označení;

c)

podmienok uplatniteľných na cezhraničné žiadosti;

d)

podmienok pre žiadosti týkajúce sa zemepisných oblastí v tretej krajine;

e)

dátumu, od ktorého sa ochrana alebo zmena ochrany uplatňujú;

f)

podmienok súvisiacich so zmenami špecifikácií výrobkov.

4.   S cieľom zaistiť primeranú úroveň ochrany je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú obmedzení v súvislosti s chráneným názvom.

5.   S cieľom zaistiť, aby uplatňovaním tohto pododdielu neboli nadmerne dotknuté hospodárske subjekty ani príslušné orgány, pokiaľ ide o názvy vín, ktorým sa poskytla ochrana pred 1. augustom 2009, alebo na ktorých ochranu bola podaná žiadosť pred uvedeným dátumom, je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty ustanovujúce prechodné pravidlá v súvislosti s:

a)

názvami vín, ktoré členské štáty uznávali ako označenia pôvodu alebo zemepisné označenia k 1. augustu 2009, a názvami vín, na ktorých ochranu bola podaná žiadosť pred uvedeným dátumom;

b)

vín uvedených na trh alebo označených pred určitým dátumom; a

c)

zmien špecifikácií výrobkov.

Článok 110

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví potrebné opatrenia týkajúce sa:

a)

informácií, ktoré musí obsahovať špecifikácia výrobku, pokiaľ ide o prepojenie medzi zemepisnou oblasťou a konečným výrobkom;

b)

zverejňovania rozhodnutí o ochrane alebo zamietnutí;

c)

zriadenia a vedenia registra uvedeného v článku 104;

d)

premeny z chráneného označenia pôvodu na chránené zemepisné označenie;

e)

podávania cezhraničných žiadostí.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví potrebné opatrenia, pokiaľ ide o postup týkajúci sa preskúmania žiadostí o ochranu alebo schválenie zmeny označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ako aj postup týkajúci sa žiadostí o námietku, zrušenie alebo premenu označenia a podávanie informácií súvisiacich s existujúcimi chránenými názvami vín, najmä pokiaľ ide o:

a)

vzory dokumentov a formát zasielania;

b)

lehoty;

c)

podrobnosti týkajúce sa faktov, dôkazy a podklady, ktoré sa majú predložiť na podloženie žiadosti alebo požiadavky.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 111

Iné vykonávacie právomoci

Ak sa námietka považuje za neprijateľnú, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa zamietne ako neprijateľná. Uvedený vykonávací akt sa prijme bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

Pododdiel 3

Tradičné pojmy

Článok 112

Vymedzenie pojmu

„Tradičný pojem“ je pojem, ktorý sa v členských štátoch tradične používa pri výrobkoch uvedených v článku 92 ods. 1 na označenie:

a)

skutočnosti, že výrobok má chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva; alebo

b)

spôsobu výroby alebo spôsobu zrenia, alebo kvality, farby, typu miesta alebo konkrétnej udalosti spojenej s históriou výrobku s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením.

Článok 113

Ochrana

1.   Chránený tradičný pojem sa môže používať len pri výrobku, ktorý sa vyrobil v súlade s vymedzením uvedeným v článku 112.

Tradičné pojmy sú chránené proti nezákonnému používaniu.

2.   Tradičné pojmy sa chránia len v jazyku a pre kategórie vinárskych výrobkov uvedených v žiadosti pred:

a)

akýmkoľvek nesprávnym použitím chráneného pojmu, a to aj vtedy, ak je doplnený výrazom ako „štýl“, „typ“, „spôsob“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „s príchuťou“, „na spôsob“ a podobne;

b)

akýmkoľvek iným nepravdivým alebo zavádzajúcim označením, čo sa týka povahy, charakteristík alebo základných vlastností výrobku, na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo dokumentoch s ním súvisiacich;

c)

akýmkoľvek iným postupom, ktorý môže viesť k uvedeniu spotrebiteľa do omylu, najmä ak vyvoláva dojem, že víno spĺňa podmienky na použitie chráneného tradičného pojmu.

3.   Tradičné pojmy sa v Únii nestávajú druhovými.

Článok 114

Delegované právomoci

1.   S cieľom zaistiť primeranú úroveň ochrany je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa jazyka a spôsobu písania tradičného pojmu, ktorý sa má chrániť.

2.   S cieľom zaistiť ochranu oprávnených nárokov a záujmov výrobcov a hospodárskych subjektov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa stanoví:

a)

typ žiadateľov, ktorí môžu žiadať o ochranu tradičného pojmu;

b)

podmienky platnosti žiadosti o ochranu tradičného pojmu;

c)

dôvody na vznesenie námietky proti navrhovanému uznaniu tradičného pojmu;

d)

rozsah ochrany, vzťah k obchodným známkam, chráneným tradičným pojmom, chráneným označeniam pôvodu alebo zemepisným označeniam, homonymám alebo určitým názvom muštových odrôd;

e)

dôvody zrušenia tradičného pojmu;

f)

dátum podávania žiadosti alebo návrhu na námietkové konanie alebo návrhu na konanie o zrušení;

g)

postupy, ktoré treba dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o ochranu tradičného pojmu vrátane preskúmania zo strany Komisie, námietkového konania a konaní o zrušení a zmene.

3.   S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu medzi Úniou a určitými tretími krajinami je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými stanoví podmienky, za ktorých sa tradičné pojmy môžu používať pri výrobkoch z tretích krajín, a ustanoví odchýlky od článku 112 a článku 113 ods. 2.

Článok 115

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví nevyhnutné opatrenia, pokiaľ ide o postup týkajúci sa preskúmania žiadostí o ochranu alebo schválenia úpravy tradičného pojmu, ako aj postup týkajúci sa žiadosti o námietku alebo zrušenie, najmä pokiaľ ide o:

a)

vzory dokumentov a formát zasielania;

b)

lehoty;

c)

podrobností týkajúce sa faktov, dôkazy a podklady, ktoré sa majú predložiť na podloženie žiadosti alebo požiadavky;

d)

podrobné pravidlá sprístupňovania tradičných pojmov verejnosti.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa schváli alebo zamietne žiadosť o ochranu tradičného pojmu alebo požiadavka o úpravu chráneného pojmu alebo zrušenie ochrany tradičného pojmu.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa ustanovenia ochrany tradičných pojmov, v prípade ktorých bola žiadosť o ochranu prijatá, najmä tým, že ich zatriedi v súlade s článkom 112 a uverejní vymedzenie a/alebo podmienky používania.

4.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 116

Iné vykonávacie právomoci

Ak sa námietka považuje za neprijateľnú, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým ju zamietne ako neprijateľnú. Tento vykonávací akt sa prijme bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

Oddiel 3

Označovanie a obchodná úprava v sektore vinohradníctva a vinárstva

Článok 117

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto oddielu:

a)

„označenie“ sú všetky slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, zobrazenie alebo symbol, ktoré sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, upozornení, etikete, krúžku alebo prstenci, ktoré sú k danému výrobku priložené alebo naň odkazujú;

b)

„obchodná úprava“ je každá informácia, ktorá sa spotrebiteľovi poskytuje prostredníctvom balenia dotknutého výrobku vrátane formy a typu fliaš.

Článok 118

Uplatniteľnosť horizontálnych pravidiel

Ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak, na označovanie a obchodnú úpravu sa uplatňuje smernica Rady 89/396/EHS (36), smernica 2000/13/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES (37), smernica 2008/95/ES a nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.

Označenie výrobkov uvedených v prílohe VII časti II bodoch 1 až 11, 13, 15 a 16 nemožno doplniť o iné údaje, než sú údaje stanovené v tomto nariadení, ak tieto údaje nespĺňajú požiadavky smernice 2000/13/ES alebo nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.

Článok 119

Povinné údaje

1.   Označenie a obchodná úprava výrobkov uvedených v prílohe VII časti II bodoch 1 až 11, 13, 15 a 16, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii alebo sú určené na vývoz, obsahujú tieto povinné údaje:

a)

označenie kategórie vinárskeho výrobku v súlade s prílohou VII časťou II;

b)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením:

i)

pojem „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“; a

ii)

názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia;

c)

skutočný obsah alkoholu v objemových percentách;

d)

údaj o proveniencii;

e)

údaj o fľašovateľovi alebo v prípade šumivého vína, sýteného vína, akostného šumivého vína alebo akostného aromatického šumivého vína meno/názov výrobcu alebo predajcu;

f)

v prípade dovážaných vín údaj o dovozcovi; a

g)

v prípade šumivého vína, sýteného vína, akostného šumivého vína alebo akostného aromatického šumivého vína údaj o cukornatosti.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) sa odkaz na kategóriu vinárskeho výrobku môže vynechať v prípade vín, na ktorých etikete sa nachádza názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia.

3.   Odchylne od odseku 1 písm. b) sa odkaz na pojmy „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“ môže vynechať v týchto prípadoch:

a)

ak sa na etikete uvádza tradičný pojem v súlade s článkom 112 písm. a) v súlade so špecifikáciou výrobku uvedenou v článku 94 ods. 2;

b)

za výnimočných a riadne opodstatnených okolností, ktoré Komisia určí prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 227 s cieľom zaistiť súlad s existujúcou praxou v označovaní.

Článok 120

Nepovinné údaje

1.   Označenie a obchodná úprava výrobkov uvedených v prílohe VII časti II bodoch 1 až 11, 13, 15 a 16 môžu obsahovať najmä tieto nepovinné údaje:

a)

ročník;

b)

názov jednej alebo viacerých muštových odrôd;

c)

v prípade iných vín, ako sú vína uvedené v článku 119 ods. 1 písm. g), údaje o cukornatosti;

d)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením tradičné pojmy v súlade s článkom 112 ods. 1 písm. b);

e)

symbol Únie pre chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie;

f)

pojmy odkazujúce na určité spôsoby výroby;

g)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením názov inej zemepisnej jednotky, ktorá je menšia alebo väčšia ako oblasť zodpovedajúca označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 100 ods. 3, pokiaľ ide o používanie údajov uvedených v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku v súvislosti s vínami bez chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia:

a)

členské štáty zavedú zákony, iné právne predpisy alebo administratívne opatrenia na zabezpečenie postupov certifikácie, schvaľovania a overovania, ktorými sa zaručí pravdivosť príslušných informácií;

b)

členské štáty môžu na základe nediskriminačných a objektívnych kritérií a s náležitým zreteľom na spravodlivú hospodársku súťaž vypracovať pre víno vyrobené z muštových odrôd vyskytujúcich sa na ich území zoznamy vylúčených muštových odrôd, najmä ak:

i)

existuje riziko, že spotrebitelia si pomýlia skutočný pôvod vína vzhľadom na skutočnosť, že daná muštová odroda je neoddeliteľnou súčasťou existujúceho chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia;

ii)

by kontroly neboli nákladovo efektívne vzhľadom na skutočnosť, že príslušná muštová odroda predstavuje veľmi malú časť vinohradov členského štátu;

c)

v prípade zmesí vín z rôznych členských štátov sa muštová odroda nebude označovať, pokiaľ sa dotknuté členské štáty nedohodnú inak a nezabezpečia uskutočniteľnosť príslušných postupov certifikácie, schvaľovania a overovania.

Článok 121

Jazyky

1.   Ak sú povinné a nepovinné údaje uvedené v článkoch 119 a 120 vyjadrené slovne, sú uvedené v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Únie.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia alebo tradičný pojem podľa článku 112 písm. b) uvádza na etikete v jazyku alebo jazykoch, pri ktorých sa uplatňuje ochrana. V prípade chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia alebo osobitného vnútroštátneho označenia, ktoré sa nepíšu latinkou, sa názov môže takisto uvádzať v jednom alebo vo viacerých úradných jazykoch Únie.

Článok 122

Delegované právomoci

1.   S cieľom zohľadniť osobitosti sektora vinohradníctva a vinárstva je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)

obchodnej úpravy a používania iných údajov týkajúcich sa označovania ako tých, ktoré sú ustanovené v tomto oddiele;

b)

povinných údajov, pokiaľ ide o:

i)

pojmy, ktoré treba použiť na formulovanie povinných údajov a podmienky ich používania;

ii)

pojmy odkazujúce na podnik a podmienky ich používania;

iii)

ustanovenia, ktorými sa producentským členským štátom umožňuje stanoviť ďalšie pravidlá týkajúce sa povinných údajov;

iv)

ustanovenia, ktorými sa umožňujú ďalšie odchýlky okrem odchýlok uvedených v článku 119 ods. 2, pokiaľ ide o vynechanie odkazu na kategóriu vinárskeho výrobku; a

v)

ustanovenia o používaní jazykov;

c)

nepovinných údajov, pokiaľ ide o:

i)

pojmy, ktoré treba použiť na formulovanie nepovinných údajov, a podmienky ich používania;

ii)

ustanovenia, ktorými sa producentským členským štátom umožňuje stanoviť ďalšie pravidlá týkajúce sa nepovinných údajov;

d)

obchodnej úpravy, pokiaľ ide o:

i)

podmienky používania určitých tvarov fliaš a zoznamu určitých osobitných tvarov fliaš;

ii)

podmienky používania fliaš a uzáverov typických pre „šumivé víno“;

iii)

ustanovenia, ktorými sa producentským členským štátom umožňuje stanoviť ďalšie pravidlá týkajúce sa obchodnej úpravy;

iv)

ustanovenia o používaní jazykov.

2.   S cieľom zaistiť ochranu oprávnených záujmov hospodárskych subjektov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa pravidiel dočasného označovania a obchodnej úpravy vín s označením pôvodu alebo so zemepisným označením, ak dané označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa potrebné požiadavky.

3.   S cieľom zaistiť, aby neboli dotknuté hospodárske subjekty, je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktoré sa týkajú prechodných ustanovení týkajúcich sa vína uvedeného na trh a označeného v súlade s príslušnými pravidlami, ktoré sa uplatňovali pred 1. augustom 2009.

4.   S cieľom zohľadniť osobitosti obchodu medzi Úniou a určitými tretími krajinami je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa odchýlok od tohto oddielu, pokiaľ ide o výrobky určené na vývoz, ak si to vyžaduje právo dotknutej tretej krajiny.

Článok 123

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví potrebné opatrenia týkajúce sa postupov a technických kritérií uplatniteľných na tento oddiel vrátane opatrení potrebných v súvislosti s postupmi certifikácie, schvaľovania a overovania uplatniteľnými na vína bez chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

KAPITOLA II

Osobitné ustanovenia pre jednotlivé sektory

Oddiel 1

Cukor

Článok 124

Doba trvania

S výhradou článkov 125 a 126 sa tento oddiel uplatňuje do konca hospodárskeho roka 2016/2017.

Pododdiel 1

Osobitné opatrenia

Článok 125

Dohody v sektore cukru

1.   Podmienky nákupu cukrovej repy a cukrovej trstiny vrátane dodávateľských zmlúv podpísaných pred vysiatím sa riadia písomnými dohodami v rámci odvetvia uzavretými medzi pestovateľmi cukrovej repy a cukrovej trstiny v Únii alebo v ich mene organizáciami, ktorých sú títo pestovatelia členmi, na jednej strane a cukrovarníckymi podnikmi v Únii alebo v ich mene organizáciami, ktorých sú tieto podniky členmi, na strane druhej.

2.   Cukrovarnícke podniky oznamujú dohody v rámci odvetvia uvedené v prílohe II časti II oddiele A bode 6 príslušným orgánom členského štátu, v ktorom vyrábajú cukor.

3.   Od 1. októbra 2017 zodpovedajú dohody v rámci odvetvia podmienkam nákupu stanoveným v prílohe X.

4.   S cieľom zohľadniť špecifické vlastnosti sektora cukru a vývoj v tomto sektore v období po ukončení výrobných kvót je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

aktualizácie pojmov uvedených v prílohe II časti II oddiele A;

b)

aktualizácia podmienok nákupu cukrovej repy uvedených v prílohe X;

c)

stanovenia ďalších pravidiel určovania hrubej hmotnosti, tary a obsahu cukru v cukrovej repe, ktorá sa podniku dodáva, a pravidiel týkajúcich sa rezkov cukrovej repy.

5.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku, a to aj pokiaľ ide o postupy, oznámenia a administratívnu pomoc v prípade dohôd v rámci odvetvia, ktoré sa vzťahujú na viac ako jeden členský štát. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 126

Oznamovanie cien na trhu s cukrom

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa zavedie systém na oznamovanie trhových cien cukru vrátane režimu na zverejňovanie cenových úrovní pre trh s cukrom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Systém uvedený v prvom pododseku sa zakladá na informáciách poskytovaných podnikmi, ktoré vyrábajú biely cukor, alebo inými hospodárskymi subjektmi v cukrovarníckom odvetví. S týmito informáciami sa zaobchádza ako s dôvernými.

Komisia zabezpečí, aby sa nezverejňovali konkrétne ceny alebo mená konkrétnych hospodárskych subjektov.

Pododdiel 2

Požiadavky, ktoré sa na sektor cukru uplatňujú v období uvedenom v článku 124

Článok 127

Dodávateľské zmluvy

1.   Okrem požiadaviek stanovených v článku 125 ods. 1 dohody v rámci odvetvia zodpovedajú podmienkam nákupu stanoveným v prílohe XI.

2.   V dodávateľských zmluvách sa rozlišuje podľa toho, či sú množstvá cukru, ktoré treba vyrobiť z cukrovej repy:

a)

kvótovaný cukor; alebo

b)

cukor mimo kvóty.

3.   Každý cukrovarnícky podnik poskytne členskému štátu, v ktorom cukor vyrába, tieto informácie:

a)

množstvo cukrovej repy uvedené v odseku 2 písm. a), na ktoré uzatvoril dodávateľské zmluvy pred vysiatím, a obsah cukru, z ktorej tieto zmluvy vychádzajú;

b)

príslušný odhadovaný výnos.

Členské štáty môžu vyžadovať ďalšie informácie.

4.   Cukrovarnícke podniky, ktoré nepodpísali dodávateľské zmluvy pred vysiatím pri minimálnej cene kvótovanej cukrovej repy, ako je uvedené v článku 135, na množstvo cukrovej repy zodpovedajúce ich kvótovanému cukru upravené podľa potreby koeficientom pre preventívne stiahnutie z trhu stanoveným v súlade s článkom 130 ods. 2 pododsekom 1, sú povinné zaplatiť za všetku cukrovú repu aspoň minimálnu cenu za kvótovanú cukrovú repu, ktorú spracujú na cukor.

5.   S výhradou schválenia príslušným členským štátom sa dohody v rámci odvetvia môžu odchyľovať od odsekov 2, 3 a 4.

6.   Ak neexistujú žiadne dohody v rámci odvetvia, príslušný členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, zlučiteľné s týmto nariadením, na ochranu záujmov dotknutých strán.

Článok 128

Výrobný poplatok

1.   Výrobný poplatok sa ukladá podnikom vyrábajúcim cukor, izoglukózu a inulínový sirup, ktoré sú držiteľmi kvóty na cukor, kvóty na izoglukózu a kvóty na inulínový sirup, ako sa uvádza v článku 136 ods. 2.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia výrobného poplatku za kvótovaný cukor, kvótovanú izoglukózu a kvótovaný inulínový sirup uvedený v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 129

Výrobná náhrada

1.   Výrobnú náhradu možno priznať za výrobky sektora cukru uvedené v prílohe I časti III písm. b) až e), ak nadbytočný alebo dovezený cukor, nadbytočná izoglukóza alebo nadbytočný inulínový sirup nie sú na výrobu výrobkov uvedených v článku 140 ods. 2 druhom pododseku písm. b) a c) dostupné za cenu zodpovedajúcu svetovej cene.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia výrobnej náhrady uvedenej v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 130

Stiahnutie cukru z trhu

1.   S cieľom zabrániť prudkým poklesom cien na vnútornom trhu a vyriešiť stav nadvýroby, ktorý vznikol na základe predbežného odhadu ponuky, a vzhľadom na záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd uzatvorených v súlade so ZFEÚ môže Komisia prijať vykonávacie akty o tom, že v danom hospodárskom roku sa z trhu stiahne množstvo cukru alebo izoglukózy vyrobené v rámci kvót, ktoré presahuje prahovú hodnotu vypočítanú podľa odseku 2.

2.   Prahová hodnota na stiahnutie z trhu uvedená v odseku 1 sa pre každý podnik, ktorému bola pridelená kvóta, vypočíta vynásobením jeho kvóty koeficientom. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa na základe predpokladaného vývoja trhu určí uvedený koeficient na hospodársky rok najneskôr do 28. februára predchádzajúceho hospodárskeho roka.

Komisia môže na základe aktualizovaného predpokladaného vývoja trhu do 31. októbra príslušného hospodárskeho roka prijať vykonávacie akty o tom, či koeficient upraví alebo v prípade, že koeficient nebol stanovený podľa prvého odseku, ho stanoví.

3.   Každý podnik, ktorému bola pridelená kvóta, skladuje na vlastné náklady cukor vyrobený v rámci kvóty nad prahovú hodnotu vypočítanú v súlade s odsekom 2 až do začiatku nasledujúceho hospodárskeho roka. Množstvá cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu stiahnuté z trhu počas hospodárskeho roka sa považujú za prvé množstvá vyrobené v rámci kvóty na ďalší hospodársky rok.

Odchylne od prvého pododseku môže Komisia vzhľadom na predpokladaný vývoj trhu s cukrom prijať vykonávacie akty pod podmienkou, že sa v danom, v nasledujúcom alebo v oboch hospodárskych rokoch všetok stiahnutý cukor, všetka izoglukóza alebo všetok inulínový sirup, alebo ich časť považuje za:

a)

nadbytočný cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, ktoré sa môžu stať priemyselným cukrom, priemyselnou izoglukózou alebo priemyselným inulínovým sirupom; alebo

b)

dočasnú výrobu v rámci kvóty, ktorej časť možno vyhradiť na vývoz v súlade so záväzkami Únie, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd uzatvorených v súlade so ZFEÚ.

4.   Ak je ponuka cukru v Únii nedostatočná, Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa umožní, aby sa určité množstvo stiahnutého cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu predalo na trhu Únie ešte pred uplynutím obdobia, na ktoré boli tieto výrobky stiahnuté z trhu.

5.   Ak sa stiahnutý cukor považuje za prvú výrobu cukru v nasledujúcom hospodárskom roku, pestovateľom cukrovej repy sa zaplatí minimálna cena uvedeného hospodárskeho roka, ako je uvedené v článku 135.

Ak sa stiahnutý cukor stane priemyselným cukrom alebo sa vyvezie v súlade s ods. 3 druhým pododsekom písm. a) alebo b) tohto článku, požiadavky článku 135 na minimálnu cenu sa neuplatňujú.

Ak sa stiahnutý cukor predá na trhu Únie pred uplynutím obdobia stiahnutia z trhu podľa odseku 4 tohto článku, pestovateľom cukrovej repy sa vyplatí minimálna cena prebiehajúceho hospodárskeho roka.

6.   Vykonávacie akty podľa tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 131

Dočasný mechanizmus riadenia trhu

1.   Počas obdobia uvedeného v článku 124 môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktoré ustanoví opatrenia potrebné na zabezpečenie dostatočnej ponuky cukru na trhu v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Takýmito opatreniami sa môže pre potrebné množstvo a na potrebný čas upraviť výška cla splatného na dovezený surový cukor.

V kontexte mechanizmu súčasného riadenia trhu prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ opatrenia týkajúce sa stanovenia poplatku za nadbytočné množstvo.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví príslušné množstvo cukru mimo kvóty a dovezeného surového cukru, ktoré možno uvoľniť na trh v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 132

Delegované právomoci

S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán a vzhľadom na potrebu zabrániť akýmkoľvek narušeniam trhu je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa:

a)

podmienok nákupu a dodávateľských zmlúv, ako sa uvádza v článku 127;

b)

aktualizácie podmienok nákupu pre cukrovú repu uvedené v prílohe XI;

c)

kritérií, ktoré majú cukrovarnícke podniky uplatňovať, keď predajcom cukrovej repy prideľujú množstvá cukrovej repy, na ktoré uzatvorili dodávateľské zmluvy pred vysiatím uvedené v článku 127 ods. 3.

Článok 133

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto pododdielu, ktoré sa týkajú postupov, obsahu a technických kritérií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Pododdiel 3

Systém regulácie výroby

Článok 134

Kvóty v sektore cukru

1.   Systém kvót sa uplatňuje na cukor, izoglukózu a inulínový sirup.

2.   Pokiaľ ide o systém kvót uvedený v odseku 1 tohto článku, ak výrobca prekročí príslušnú kvótu a nepoužije nadbytočné množstvo ustanovené v článku 139, za toto množstvo sa uloží poplatok za nadbytočné množstvo podľa podmienok stanovených v článkoch 139 až 142.

Článok 135

Minimálna cena cukrovej repy

Minimálnu cenu cukrovej repy stanoví Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 136

Prideľovanie kvót

1.   Kvóty na výrobu cukru, izoglukózy a inulínového sirupu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni sa stanovujú v prílohe XII.

2.   Členské štáty pridelia kvótu každému podniku, ktorý vyrába cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, má sídlo na ich území a bol schválený podľa článku 137.

Každému podniku sa pridelí kvóta, ktorá sa rovná kvóte, ktorá bola podniku pridelená pre hospodársky rok 2010/2011 podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007.

3.   Keď sa kvóta prideľuje cukrovarníckemu podniku, ktorý má viac ako jednu výrobnú jednotku, členské štáty prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné na riadne zohľadnenie záujmov pestovateľov cukrovej repy a cukrovej trstiny.

Článok 137

Schválené podniky

1.   Členské štáty na žiadosť schvália podnik, ktorý vyrába cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, alebo podnik, ktorý spracúva tieto výrobky na výrobky uvedené na zozname v článku 140 ods. 2, pod podmienkou, že podnik:

a)

dokáže svoje profesionálne výrobné kapacity;

b)

súhlasí s poskytovaním všetkých informácií a s tým, že bude kontrolovaný v zmysle tohto nariadenia;

c)

nepodlieha zadržaniu alebo odobratiu schválenia.

2.   Schválené podniky poskytnú členskému štátu, na území ktorého vykonávajú zber cukrovej repy, cukrovej trstiny alebo rafináciu, tieto informácie:

a)

množstvá cukrovej repy alebo trstiny, na ktoré sa uzatvorila dodávateľská zmluva, ako aj príslušné odhady výnosov cukrovej repy alebo cukrovej trstiny a cukru na hektár;

b)

údaje o predbežných a skutočných dodávkach cukrovej repy, cukrovej trstiny a surového cukru, ako aj o výrobe cukru a vyhlásenia o zásobách cukru;

c)

množstvá predaného bieleho cukru a príslušné ceny a podmienky.

Článok 138

Prerozdelenie národných kvót a zníženie kvót

1.   Členský štát môže znížiť kvótu na cukor alebo izoglukózu pridelenú podniku so sídlom na jeho území až o 10 %. Členské štáty pri tom uplatňujú objektívne a nediskriminačné kritériá.

2.   Členské štáty môžu prevádzať kvóty medzi podnikmi v súlade s pravidlami ustanovenými v prílohe XIII, pričom zvážia záujmy každej z dotknutých strán, najmä pestovateľov cukrovej repy a cukrovej trstiny.

3.   Príslušný členský štát pridelí množstvá znížené podľa odsekov 1 a 2 jednému alebo viacerým podnikom na svojom území bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pridelené kvóty.

Článok 139

Výroba mimo kvóty

1.   Cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup vyrobené počas hospodárskeho roka nad kvótu uvedenú v článku 136 možno:

a)

použiť na spracovanie určitých výrobkov, ako sa uvádza v článku 140;

b)

preniesť do výrobnej kvóty na nasledujúci hospodársky rok v súlade s článkom 141;

c)

použiť v osobitnom režime zásobovania pre najvzdialenejšie regióny v súlade s kapitolou III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (38);

d)

vyviezť v rámci množstvového obmedzenia, ktoré Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov pri dodržaní záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uzatvorených v súlade so ZFEÚ; alebo

e)

uvoľniť na vnútorný trh v súlade s mechanizmom opísaným v článku 131 na účel prispôsobenia ponuky dopytu na základe predbežného odhadu ponuky.

Opatrenia uvedené v prvom odseku písm. e) tohto článku sa uplatňujú pred každou aktiváciou opatrení proti narušeniu trhu uvedených v článku 219 ods. 1.

Ostatné množstvá podliehajú poplatku za nadbytočné množstvo uvedenému v článku 142.

2.   Vykonávacie akty podľa tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 140

Priemyselný cukor

1.   Priemyselný cukor, priemyselná izoglukóza alebo priemyselný inulínový sirup sa vyhradzujú na výrobu jedného z výrobkov uvedených v odseku 2, ak:

a)

boli predmetom dodávateľskej zmluvy uzatvorenej pred koncom hospodárskeho roka medzi výrobcom a používateľom, ktorí boli obaja schválení podľa článku 137; a

b)

boli užívateľovi dodané najneskôr 30. novembra nasledujúceho hospodárskeho roka.

2.   S cieľom zohľadniť technický vývoj je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa stanoví zoznam výrobkov, na výrobu ktorých sa môže použiť priemyselný cukor, priemyselná izoglukóza alebo priemyselný inulínový sirup.

Zoznam zahŕňa najmä:

a)

bioetanol, alkohol, rum, živé kvasinky a množstvá sirupov na natieranie a sirupov na spracovanie na „Rinse appelstroop“ (sirup ochutený kyslými jablkami);

b)

určité priemyselné výrobky, ktoré neobsahujú cukor, ale pri výrobe ktorých sa používa cukor, izoglukóza alebo inulínový sirup;

c)

určité výrobky chemického alebo farmaceutického priemyslu, ktoré obsahujú cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup.

Článok 141

Prenesenie nadbytočného cukru

1.   Každý podnik môže rozhodnúť o prenesení celej svojej výroby alebo jej časti predstavujúcej nadbytok nad pridelenú kvótu na cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup, pričom sa táto považuje za časť výroby nasledujúceho hospodárskeho roka. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, je toto rozhodnutie neodvolateľné.

2.   Podniky, ktoré prijmú rozhodnutie uvedené v odseku 1,:

a)

to oznámia príslušnému členskému štátu pred dátumom, ktorý tento členský štát určí:

i)

medzi 1. februárom a 31. augustom bežného hospodárskeho roka pre množstvo trstinového cukru, ktoré sa má preniesť;

ii)

medzi 1. februárom a 31. augustom bežného hospodárskeho roka pre ostatné množstvá repného cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu, ktoré sa majú preniesť;

b)

sa zaviažu skladovať tieto množstvá na svoje vlastné náklady až do konca bežného hospodárskeho roka.

3.   Ak bola celková výroba podniku v príslušnom hospodárskom roku nižšia ako odhad vykonaný pri prijatí rozhodnutia v súlade s odsekom 1, prenesené množstvo možno so spätnou platnosťou upraviť najneskôr do 31. októbra nasledujúceho hospodárskeho roka.

4.   Prenesené množstvá sa považujú za prvé množstvá vyrobené v rámci kvóty pre nasledujúci hospodársky rok.

5.   Cukor skladovaný počas hospodárskeho roka v súlade s týmto článkom nesmie byť predmetom iných skladovacích opatrení ustanovených v článkoch 16 alebo 130.

Článok 142

Poplatok za nadbytočné množstvo

1.   Poplatok za nadbytočné množstvo sa ukladá na množstvá:

a)

nadbytočného cukru, nadbytočnej izoglukózy a nadbytočného inulínového sirupu, ktoré sa vyrobia počas ktoréhokoľvek hospodárskeho roka, okrem množstiev prenesených do výrobnej kvóty pre nasledujúci hospodársky rok a skladovaných v súlade s článkom 141 alebo množstiev uvedených v článku 139 ods. 1 prvom pododseku písm. c), d) a e);

b)

priemyselného cukru, priemyselnej izoglukózy alebo priemyselného inulínového sirupu, pri ktorých sa do dátumu, ktorý stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov, nepreukázalo, že sa spracovali na jeden z výrobkov uvedených v článku 140 ods. 2;

c)

cukru, izoglukózy a inulínového sirupu, ktoré boli stiahnuté z trhu podľa článku 130 a pri ktorých nie sú splnené povinnosti stanovené v článku 130 ods. 3.

Vykonávacie akty podľa prvého pododseku písm. b) sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia poplatku za nadbytočné množstvo uvedeného v odseku 1 prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 143

Delegované právomoci

1.   S cieľom zabezpečiť, aby podniky uvedené v článku 137 dodržiavali svoje povinnosti, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa udeľovania a odoberania schválení takýchto podnikov, ako aj kritériá pre administratívne sankcie.

2.   S cieľom zohľadniť osobitosti sektora cukru a zabezpečiť riadne zohľadnenie záujmov všetkých strán je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa významu pojmov pre fungovanie systému kvót, ako aj podmienky, ktorými sa riadi predaj do najvzdialenejších regiónov.

3.   S cieľom zabezpečiť, aby boli pestovatelia úzko zapojení do rozhodnutia preniesť určité množstvo výroby, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa prenosu cukru.

Článok 144

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Pokiaľ ide o podniky uvedené v článku 137, Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa:

a)

žiadostí podnikov o schválenie záznamov, ktoré majú viesť schválené podniky, ako aj informácií, ktoré majú schválené podniky predkladať;

b)

systému kontrol, ktoré majú členské štáty vykonávať v schválených podnikoch;

c)

komunikácie členských štátov s Komisiou a so schválenými podnikmi;

d)

dodávok surovín podnikom vrátane dodávateľských zmlúv a záznamov o dodávkach;

e)

rovnocennosti v súvislosti s cukrom uvedeným v článku 139 ods. 1 prvom pododseku písm. a);

f)

osobitného režimu zásobovania pre najvzdialenejšie regióny;

g)

vývozov, ako sa uvádza v článku 139 ods. 1 prvom pododseku písm. d);

h)

spolupráce členských štátov na zabezpečenie účinnej kontroly;

i)

zmeny dátumov stanovených v článku 141 pre špecifické hospodárske roky;

j)

stanovenia nadbytočného množstva, oznamovania a úhrady poplatku za nadbytočné množstvo podľa článku 142;

k)

prijatia zoznamu rafinérií s celoročnou prevádzkou v zmysle prílohy II časti II oddielu B bodu 6.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Víno

Článok 145

Vinohradnícky register a súpis výrobného potenciálu

1.   Členské štáty vedú vinohradnícky register, ktorý obsahuje aktuálne informácie o výrobnom potenciáli. Od 1. januára 2016 sa táto povinnosť vzťahuje iba vtedy, ak členské štáty uplatňujú režim povolení pre výsadbu viniča ako sa uvádza v hlave I kapitole III alebo vnútroštátny podporný program.

2.   Členské štáty, v ktorých celková plocha vysadená viničom muštových odrôd klasifikovaných v súlade s článkom 81 ods. 2 má rozlohu menšiu ako 500 hektárov, nepodliehajú do 31. decembra 2015 povinnosti ustanovenej v odseku 1 tohto článku.

3.   Členské štáty, ktoré vo svojich podporných programoch ustanovujú reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov v súlade s článkom 46, predložia Komisii každoročne do 1. marca aktualizovaný súpis svojho výrobného potenciálu vypracovaný na základe vinohradníckeho registra. Od 1. januára 2016 podrobnosti o oznámeniach Komisii, ktoré sa týkajú vinohradníckych oblastí, stanovuje Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

4.   S cieľom uľahčiť monitorovanie a overovanie výrobného potenciálu členskými štátmi je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa obsahu vinohradníckeho registra a výnimky z povinnosti viesť tento register.

Článok 146

Príslušné vnútroštátne orgány pre sektor vinohradníctva a vinárstva

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa týkajú určenia príslušných vnútroštátnych orgánov, členské štáty určia jeden alebo viacero orgánov, ktoré sú zodpovedné za zabezpečenie súladu s pravidlami Únie v sektore vinohradníctva a vinárstva. Predovšetkým členské štáty určia laboratóriá, ktoré môžu vykonávať oficiálne analýzy v sektore vinohradníctva a vinárstva. Určené laboratória spĺňajú všeobecné kritériá prevádzky testovacích laboratórií stanovených v norme ISO/IEC 17025.

2.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy orgánov a laboratórií uvedených v odseku 1. Komisia tieto informácie zverejní a pravidelne ich aktualizuje.

Článok 147

Sprievodné dokumenty a evidencia

1.   Výrobky sektora vinohradníctva a vinárstva sa do obehu v Únii uvádzajú s úradne schváleným sprievodným dokumentom.

2.   Fyzické alebo právnické osoby alebo skupiny osôb, ktoré v rámci svojej obchodnej činnosti majú v držbe výrobky sektora vinohradníctva a vinárstva, najmä výrobcovia, fľašovatelia, spracovatelia a obchodníci vedú vstupnú a výstupnú evidenciu uvedených výrobkov.

3.   S cieľom uľahčiť prepravu vinárskych výrobkov a jej overovanie členskými štátmi je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o:

a)

pravidlá týkajúce sa sprievodného dokumentu a jeho použitia;

b)

podmienky, za ktorých sa sprievodný dokument má považovať za dokument potvrdzujúci chránené označenia pôvodu alebo zemepisné označenia;

c)

povinnosť viesť evidenciu a jej použitie;

d)

skutočnosť, kto je povinný viesť evidenciu, a výnimky z tejto povinnosti;

e)

operácie, ktoré sa majú začleniť do evidencie.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví:

a)

pravidlá týkajúce sa zloženia evidencií, výrobkov, ktoré má obsahovať, lehôt na zápisy do evidencie a uzatvorenia evidencie;

b)

opatrenia, ktorými sa od členských štátov požaduje, aby určili maximálne prijateľné percento strát;

c)

všeobecné a prechodné ustanovenia týkajúce sa vedenia evidencie;

d)

pravidlá, ktorými sa určuje, ako dlho treba uchovávať sprievodné dokumenty a evidenciu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Oddiel 3

Mlieko a mliečne výrobky

Článok 148

Zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Ak sa niektorý členský štát rozhodne, že každá dodávka surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi na jeho území musí byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, a/alebo ak rozhodne, že prvonákupcovia musia dať písomný návrh na uzavretie zmluvy o dodávke surového mlieka poľnohospodármi, takáto zmluva a/alebo takýto návrh na uzavretie zmluvy musí spĺňať podmienky stanovené v odseku 2.

V prípade, že členský štát rozhodne, že dodávky surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka musia byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, rozhodne aj o tom, ktorá etapa alebo etapy dodávky musia byť predmetom takejto zmluvy, ak sa dodávka surového mlieka vykonáva prostredníctvom jedného alebo viacerých zberných stredísk mlieka.

Na účely tohto článku je „zberné stredisko mlieka“ podnik, ktorý preváža surové mlieko od poľnohospodára alebo iného zberného strediska mlieka k spracovateľovi surového mlieka alebo inému zbernému stredisku mlieka, pričom sa vlastníctvo surového mlieka v každom prípade prevádza.

2.   Zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy uvedené v odseku 1:

a)

sa uzavrie pred dodávkou,

b)

písomne a

c)

zahŕňa najmä tieto náležitosti:

i)

cenu za dodávku, ktorá:

je nemenná a stanovená v zmluve, a/alebo

sa vypočíta na základe kombinácie rozličných faktorov stanovených v zmluve, ku ktorým môžu patriť trhové ukazovatele odrážajúce zmeny trhových podmienok, dodaný objem a kvalita alebo zloženie dodávaného surového mlieka;

ii)

objem surového mlieka, ktorý sa môže dodať a/alebo sa musí dodať a časový rozvrh takýchto dodávok;

iii)

trvanie platnosti zmluvy, ktoré môže byť buď na určitý alebo na neurčitý čas s doložkou o ukončení;

iv)

podrobnosti týkajúce sa termínov splatnosti a platobných podmienok;

v)

pravidlá zberu alebo dodania surového mlieka; a

vi)

pravidlá uplatniteľné v prípade vyššej moci.

3.   Odchylne od odseku 1 sa zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy nevyžaduje v prípade, že surové mlieko dodá prvovýrobca družstvu, ktorého členom je aj príslušný poľnohospodár, ak stanovy uvedeného družstva alebo pravidlá a rozhodnutia, ktoré sú v týchto stanovách stanovené alebo z nich vyplývajú, obsahujú ustanovenia s podobným účinkom ako ustanovenia odseku 2 písm. a), b) a c).

4.   Príslušné strany rokujú bez obmedzenia o všetkých náležitostiach zmluvy o dodávke surového mlieka, ktorú uzatvorili poľnohospodári, zberné strediská mlieka alebo spracovatelia surového mlieka, vrátane náležitostí uvedených v odseku 2 písm. c).

Bez ohľadu na prvý pododsek sa uplatňuje jedna alebo obe podmienky:

a)

ak členský štát rozhodne, že písomná zmluva o dodávke surového mlieka je povinná v súlade s odsekom 1, môže stanoviť minimálnu dĺžku trvania, ktorá sa uplatní len v prípade písomných zmlúv medzi poľnohospodárom a prvonákupcom surového mlieka. Takáto minimálna dĺžka trvania je najmenej šesť mesiacov a nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu;

b)

ak členský štát rozhodne, že prvonákupca surového mlieka musí poľnohospodárovi dať písomný návrh na uzavretie zmluvy v súlade s odsekom 1, môže stanoviť, že návrh musí zahŕňať minimálnu dĺžku trvania zmluvy, ako sa na tieto účely stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Takáto minimálna dĺžka trvania je najmenej šesť mesiacov a nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu.

Druhým pododsekom nie je dotknuté právo poľnohospodárov odmietnuť túto minimálnu dĺžku trvania zmluvy v prípade, že tak urobia písomne. V takom prípade strany voľne rokujú o všetkých náležitostiach zmluvy vrátane náležitostí uvedených v odseku 2 písm. c).

5.   Členské štáty, ktoré využívajú možnosti uvedené v tomto článku, informujú Komisiu o tom, ako ich uplatňujú.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie odseku 2 písm. a) a b) a odseku 3 tohto článku a opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré majú členské štáty vydávať v súlade s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 149

Zmluvné rokovania v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Organizácia výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá je uznaná podľa článku 152 ods. 3, môže, pokiaľ ide o časť spoločnej výroby alebo celkovú spoločnú výrobu, rokovať v mene svojich členov – poľnohospodárov – o zmluvách o dodávke surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka alebo zbernému stredisku mlieka v zmysle článku 148 ods. 1 tretieho pododseku.

2.   Organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania:

a)

či sa uskutočnil alebo neuskutočnil prenos vlastníctva surového mlieka z poľnohospodárov na organizáciu výrobcov;

b)

či je alebo nie je dohodnutá cena rovnaká, pokiaľ ide o spoločnú produkciu niektorých alebo všetkých členov – poľnohospodárov;

c)

ak v prípade konkrétnej organizácie výrobcov sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

objem surového mlieka, ktorého sa tieto rokovania týkajú, neprekračuje 3,5 % celkovej výroby Únie;

ii)

objem surového mlieka, ktorého sa tieto rokovania týkajú a ktorý sa vyrobil v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekračuje 33 % celkovej vnútroštátnej výroby tohto členského štátu; a

iii)

objem surového mlieka, ktorého sa tieto rokovania týkajú, a ktoré sa dodáva v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekračuje 33 % celkovej vnútroštátnej výroby tohto členského štátu;

d)

ak príslušní poľnohospodári nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov, ktorá takisto rokuje o zmluvách v ich mene; členské štáty sa však od tejto podmienky môžu odchýliť v riadne odôvodnených prípadoch, ak poľnohospodári vlastnia dve rôzne výrobné jednotky nachádzajúce sa v odlišných zemepisných oblastiach;

e)

ak sa na poľnohospodára nevzťahuje žiadna povinnosť vyplývajúca z jeho členstva v družstve, aby dodávky surového mlieka uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú; a

f)

ak organizácia výrobcov oznámi príslušným orgánom členského štátu alebo členských štátov, kde vykonáva činnosť, objem surového mlieka, ktorého sa tieto rokovania týkajú.

3.   Bez ohľadu na podmienky stanovené v odseku 2 písm. c) bodov ii) a iii,) organizácie výrobcov môžu rokovať podľa odseku 1, ak v prípade uvedenej organizácie výrobcov objem surového mlieka, ktorého sa rokovania týkajú, a ktoré je vyrobené alebo dodávané v členskom štáte, ktorého celková ročná výroba surového mlieka je nižšia ako 500 000 ton, neprekračuje 45 % celkovej vnútroštátnej výroby tohto členského štátu.

4.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú združenia takýchto organizácií výrobcov.

5.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) a odseku 3 Komisia spôsobom, ktorý uzná za vhodný, uverejní objem výroby surového mlieka v Únii a členských štátoch, pričom použije najaktuálnejšie dostupné informácie.

6.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a odseku 3 a aj keď sa prahové hodnoty, ktoré sú v nich stanovené, neprekročia, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v individuálnych prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa vôbec konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo na zamedzenie vážnemu poškodeniu malých a stredných podnikov, ktoré sú spracovateľmi surového mlieka, na svojom území.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3. V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutým podnikom.

7.   Na účely tohto článku:

a)

„vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ je orgán uvedený v článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (39);

b)

„malý a stredný podnik“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik v zmysle odporúčania 2003/361/ES.

8.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, informujú Komisiu o uplatňovaní odseku 2 písm. f) a odseku 6.

Článok 150

Regulácia ponuky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením

1.   Členské štáty môžu na žiadosť organizácie výrobcov uznanej podľa článku 152 ods. 3, medziodvetvovej organizácie uznanej podľa článku 157 ods. 3 alebo skupiny hospodárskych subjektov uvedenej v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 stanoviť na obmedzené obdobie záväzné pravidlá regulácie ponuky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením podľa článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 tohto článku podliehajú predchádzajúcej dohode medzi stranami v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Takáto dohoda sa uzatvára medzi najmenej dvoma tretinami výrobcov mlieka alebo ich zástupcov, ktorých výroba predstavuje najmenej dve tretiny objemu surového mlieka použitého na výrobu syra uvedeného v odseku 1 tohto článku, a v prípade potreby najmenej dvoma tretinami výrobcov tohto syra, ktorých výroba predstavuje najmenej dve tretiny výroby tohto syra v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

3.   Na účely odseku 1, pokiaľ ide o syr s chráneným zemepisným označením, je zemepisná oblasť pôvodu surového mlieka, ako je uvedená v špecifikácii výrobku pre daný syr, rovnaká ako zemepisná oblasť uvedená v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 týkajúca sa tohto syra.

4.   Pravidlá uvedené v odseku 1:

a)

sa vzťahujú iba na reguláciu ponuky príslušného výrobku a ich cieľom je prispôsobenie ponuky tohto syra dopytu;

b)

sa týkajú len príslušného výrobku;

c)

sa môžu stanoviť za záväzné na najviac tri roky a po uplynutí tohto obdobia sa môžu obnoviť na základe novej žiadosti uvedenej v odseku 1;

d)

nesmú narušiť obchodovanie s inými výrobkami, ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú uvedené pravidlá;

e)

sa nesmú vzťahovať na žiadne operácie po prvom uvedení príslušného syra na trh;

f)

nesmú umožňovať pevné stanovenie cien, a to ani pokiaľ by ceny boli stanovené orientačne alebo ako odporúčané ceny;

g)

nesmú viesť k tomu, že k dispozícii nebude nadmerný podiel príslušného výrobku, ktorý by bol inak dostupný;

h)

nesmú vytvárať diskrimináciu, predstavovať prekážku pre nových účastníkov na trhu či nepriaznivo vplývať na malých výrobcov;

i)

prispievajú k zachovaniu kvality a/alebo rozvoja príslušného výrobku;

j)

nedotýkajú sa článku 149.

5.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa uverejňujú v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

6.   Členské štáty uskutočňujú kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 4 a v prípade, že príslušné vnútroštátne orgány zistia, že tieto podmienky splnené neboli, zrušia pravidlá uvedené v odseku 1.

7.   Členské štáty bezodkladne oznamujú Komisii pravidlá uvedené v odseku 1, ktoré prijali. Komisia informuje ostatné členské štáty o všetkých oznámeniach týkajúcich sa týchto pravidiel.

8.   Komisia môže kedykoľvek prijať vykonávacie akty, na základe ktorých bude požadovať, aby členský štát zrušil pravidlá, ktoré stanovil podľa odseku 1, ak Komisia zistí, že tieto pravidlá nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4, bránia hospodárskej súťaži alebo ju narúšajú v podstatnej časti vnútorného trhu alebo ohrozujú voľný obchod či dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatňovania postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 tohto nariadenia.

Článok 151

Povinné nahlasovanie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

Prvonákupcovia surového mlieka nahlasujú od 1. apríla 2015 príslušnému vnútroštátnemu orgánu množstvá surového mlieka, ktoré im boli každý mesiac dodané.

Na účely tohto článku a článku 148 je „prvonákupca“ podnik alebo skupina, ktoré nakupujú mlieko od výrobcov na účely:

a)

zvozu, balenia, skladovania, chladenia alebo spracovania aj na základe zmluvy;

b)

predaja jednému alebo viacerým podnikom, ktoré upravujú alebo spracúvajú mlieko alebo iné mliečne výrobky.

Členské štáty oznamujú Komisii množstvo surového mlieka uvedeného v prvom pododseku.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví pravidlá pre obsah, formu a časový rozvrh týchto nahlasovaní a opatrení týkajúcich sa oznámení, ktoré majú členské štáty vydávať v súlade s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

KAPITOLA III

Organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov a medziodvetvové organizácie

Oddiel 1

Vymedzenie pojmov a uznávanie

Článok 152

Organizácie výrobcov

1.   Členské štáty môžu na základe žiadosti uznať organizácie výrobcov, ktoré:

a)

tvoria a v súlade s článkom 153 ods. 2 kontrolujú výrobcovia v ktoromkoľvek zo špecifických sektorov uvedených v článku 1 ods. 2;

b)

sa zriadili z podnetu výrobcov;

c)

majú konkrétne zameranie, ktoré môže zahŕňať aspoň jeden z týchto cieľov:

i)

zaistenie plánovania výroby a jej prispôsobenie dopytu, a to najmä z hľadiska kvality a kvantity;

ii)

koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov, ktoré vyrobili ich členovia, na trh, a to aj prostredníctvom priameho uvádzania na trh;

iii)

optimalizácia výrobných nákladov a investičnej návratnosti v reakcii na normy v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat a stabilizácia výrobných cien;

iv)

vedenie výskumu a rozvojových iniciatív zameraných na udržateľné spôsoby výroby, inovatívne postupy, hospodársku konkurencieschopnosť a vývoj trhu;

v)

podpora a poskytovanie technickej pomoci pri využívaní pestovateľských postupov a výrobných techník bez nepriaznivého vplyvu na životné prostredie a vyhovujúcich postupov a techník v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

vi)

podpora a poskytovanie technickej pomoci pri využívaní výrobných noriem, zlepšovanie kvality výrobkov a vývoj výrobkov s chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením alebo výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne označenia kvality;

vii)

nakladanie s vedľajšími produktmi a s odpadom najmä na účely ochrany kvality vody, pôdy a krajiny a zachovanie alebo podpora biodiverzity;

viii)

prispievanie k udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov a k zmierňovaniu zmeny klímy;

ix)

príprava iniciatív v oblasti propagácie a uvádzania na trh;

x)

riadenie vzájomných fondov uvedených v operačných programov v sektore ovocia a zeleniny uvedených v článku 31 ods. 2 tohto nariadenia a podľa článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

xi)

poskytovanie potrebnej technickej pomoci na využívanie budúcich trhov a poisťovacích systémov.

2.   Organizácia výrobcov uznaná podľa odseku 1 môže byť naďalej uznaná, ak sa zapája do uvádzania iných výrobkov patriacich pod číselný znak KN ex 2208, ako sú výrobky uvedené v prílohe I k zmluvám, pod podmienkou, že podiel takýchto výrobkov nepresiahne 49 % celkovej hodnoty predávanej produkcie danej organizácie výrobcov a že na takéto výrobky nedostávajú podporu Únie. Takéto výrobky sa pre organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny nezapočítavajú do výpočtu hodnoty predávanej výroby na účely článku 34 ods. 2.

3.   Odchylne od odseku 1 členské štáty uznajú organizácie výrobcov zložené z výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré:

a)

sa zriadili z podnetu výrobcov;

b)

majú konkrétne zameranie, ktoré môže zahŕňať jeden alebo viac z týchto cieľov:

i)

zaistenie plánovania výroby a jej prispôsobenie dopytu, a to najmä z hľadiska kvality a kvantity;

ii)

koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov, ktoré vyrobili ich členovia, na trh;

iii)

optimalizácia výrobných nákladov a stabilizácia výrobných cien.

Článok 153

Stanovy organizácií výrobcov

1.   V stanovách organizácie výrobcov sa od vyrábajúcich členov predovšetkým žiada, aby:

a)

uplatňovali pravidlá, ktoré organizácie výrobcov prijali v oblasti nahlasovania výroby, výroby, uvádzania výrobkov na trh a ochrany životného prostredia;

b)

boli členmi iba jednej organizácie výrobcov pre akýkoľvek výrobok, ktorý sa v danom podniku vyrába; členské štáty sa však od tejto podmienky môžu odchýliť v riadne odôvodnených prípadoch, ak vyrábajúci členovia majú dve samostatné výrobné jednotky v odlišných zemepisných oblastiach;

c)

poskytovali informácie, ktoré organizácia výrobcov požaduje na štatistické účely.

2.   V stanovách organizácie výrobcov sa tiež stanovia:

a)

postupy na stanovenie, prijatie a zmenu pravidiel uvedených v odseku 1 písm. a);

b)

finančné príspevky členok potrebné na financovanie organizácie výrobcov;

c)

pravidlá, ktoré vyrábajúcim členom umožnia demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia;

d)

sankcie za porušenie povinností podľa stanov, najmä za nezaplatenie finančných príspevkov, alebo pravidiel stanovených organizáciou výrobcov;

e)

pravidlá pre prijatie nových členov, a najmä minimálnu dobu členstva, ktorá nemôže byť kratšia ako jeden rok;

f)

účtovné a rozpočtové pravidlá potrebné na fungovanie organizácie.

3.   Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na organizácie výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

Článok 154

Uznávanie organizácií výrobcov

1.   Aby organizácia výrobcov, ktorá žiada o uznanie, mohla byť uznaná členským štátom, je uvedená organizácia výrobcov právnickou osobou alebo jasne vymedzenou častou právnickej osoby, ktorá:

a)

spĺňa požiadavky stanovené v článku 152 ods. 1 písm. a), b) a c);

b)

má minimálny počet členov a/alebo pokrýva minimálny objem alebo hodnotu predajnej výroby, ktorý stanoví príslušný členský štát, v oblasti, kde vykonáva svoju činnosť;

c)

poskytuje dostatočné dôkazy o tom, že riadne vykonáva svoje činnosti, a to z hľadiska času aj efektívnosti, poskytovania ľudskej, materiálnej a technickej podpory svojim členom a podľa potreby koncentrácie ponuky;

d)

má stanovy, ktoré sú v súlade s písmenami a), b) a c) tohto odseku.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 1. januárom 2014 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, sa považujú za uznané organizácie výrobcov podľa článku 152.

3.   Organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 1. januárom 2014 na základe vnútroštátneho práva a ktoré podmienky stanovené v odseku 1 nespĺňajú, môžu vykonávať svoje činnosti podľa vnútroštátneho práva do 1. januára 2015.

4.   Členské štáty:

a)

do štyroch mesiacov od podania žiadosti spolu so všetkými príslušnými podpornými dokladmi rozhodnú, či organizáciu výrobcov uznajú; organizácia výrobcov podáva žiadosť v členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie;

b)

v intervaloch, ktoré si určia samy, uskutočňujú kontroly s cieľom preveriť, či uznané organizácie výrobcov spĺňajú ustanovenia tejto kapitoly;

c)

v prípade zistenia nedodržiavania alebo nezrovnalostí pri vykonávaní opatrení stanovených v tejto kapitole uložia týmto organizáciám a združeniam príslušné sankcie, ktoré stanovili, a v prípade potreby rozhodnú o tom, či sa má uznanie odobrať;

d)

každý rok do 31. marca informujú Komisiu o každom rozhodnutí o udelení, zamietnutí alebo odobratí uznania, ktoré prijali v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Článok 155

Zadávanie činností tretím stranám

Členské štáty môžu uznanej organizácii výrobcov alebo uznanému združeniu organizácií výrobcov v sektoroch, ktoré Komisia určí v súlade s článkom 173 ods. 1 písm. f), povoliť zadávať tretím stranám vrátane sesterských spoločností akékoľvek iné činnosti ako výroba, pod podmienkou, že daná organizácia výrobcov alebo združenie organizácií výrobcov sú aj naďalej zodpovedné za zabezpečovanie výkonu zadávanej činnosti a za celkovú kontrolu riadenia a dohľad obchodných dojednaní o výkone danej činnosti.

Článok 156

Združenia organizácií výrobcov

1.   Členské štáty môžu na základe žiadosti uznať združenia organizácií výrobcov v konkrétnom sektore uvedenom v článku 1 ods. 2, ktoré sa zriadili z podnetu uznaných organizácií výrobcov.

S výhradou pravidiel prijatých podľa článku 173 môžu združenia organizácií výrobcov vykonávať ktorúkoľvek z činností alebo funkcií organizácií výrobcov.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty na základe žiadosti uznať združenie uznaných organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ak sa príslušný členský štát domnieva, že združenie je schopné účinne vykonávať všetky činnosti uznanej organizácie výrobcov a spĺňa podmienky stanovené v článku 161 ods. 1.

Článok 157

Medziodvetvové organizácie

1.   Členské štáty môžu na základe žiadosti uznať medziodvetvové organizácie v akomkoľvek špecifickom sektore uvedenom v článku 1 ods. 2, ktoré:

a)

združujú zástupcov hospodárskych činností spojených s výrobou výrobkov v jednom alebo vo viacerých sektoroch a spojených aspoň s jednou z týchto fáz dodávateľského reťazca: ich spracovanie alebo obchodovanie s nimi vrátanie ich distribúcie;

b)

sa zriadili z podnetu všetkých alebo niektorých organizácií alebo združení, ktoré ich tvoria;

c)

s prihliadnutím na záujmy svojich členov a spotrebiteľov majú konkrétne zameranie, ktoré môže zahŕňať predovšetkým jeden z týchto cieľov:

i)

zlepšovanie vedomostí a transparentnosti výroby a trhu, a to aj uverejňovaním agregovaných štatistických údajov o výrobných nákladoch, cenách podľa potreby vrátane cenových indexov, objemoch a trvaní zmlúv, ktoré už boli uzavreté, a poskytovaním analýz možného budúceho vývoja trhu na regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni;

ii)

odhady výrobného potenciálu a zaznamenávanie verejných trhových cien;

iii)

prispievanie k lepšej koordinácii uvádzania výrobkov na trh, najmä prostredníctvom výskumu a trhových štúdií;

iv)

prieskum potenciálnych exportných trhov;

v)

bez toho, aby boli dotknuté články 148 a 168, vypracovanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie pre predaj poľnohospodárskych výrobkov nákupcom a/alebo dodávku spracovaných výrobkov distribútorom a maloobchodníkom, so zohľadnením potreby dosiahnuť spravodlivé konkurenčné podmienky a zamedziť narušeniu trhu;

vi)

intenzívnejšie využívanie potenciálu výrobkov, a to aj na úrovni odbytísk, a príprava iniciatív na posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti a inovácie;

vii)

poskytovanie informácií a uskutočňovanie výskumu, ktorý je potrebný na inováciu, racionalizáciu, zlepšenie a prispôsobenie výroby, a v prípade potreby na spracovanie a uvádzanie na trh, so zameraním na výrobky, ktoré viac vyhovujú požiadavkám trhu a chuti a očakávaniam spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobku, vrátane osobitostí výrobkov s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, a ochranu životného prostredia;

viii)

hľadanie spôsobov na obmedzenie používania veterinárnych prípravkov alebo prípravkov na ochranu rastlín, lepšie riadenie iných prípravkov, zabezpečenie kvality výrobkov a ochrany pôdy a vody, presadzovanie potravinovej bezpečnosti, najmä prostredníctvom vysledovateľnosti výrobkov, a zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

ix)

vývoj spôsobov a nástrojov na zlepšovanie kvality výrobkov vo všetkých fázach výroby a podľa potreby spracovania a uvádzania na trh;

x)

prijímanie všetkých možných opatrení na udržanie, ochranu a presadzovanie ekologického poľnohospodárstva, označení pôvodu, označení kvality a zemepisných označení;

xi)

podpora a vykonávanie výskumu integrovanej udržateľnej výroby alebo iných environmentálne vhodných spôsobov výroby;

xii)

podpora zdravej a zodpovednej spotreby výrobkov na vnútornom trhu; a/alebo informovanie o škodlivých účinkoch spotreby v nebezpečnej miere;

xiii)

presadzovanie spotreby výrobkov a/alebo poskytovanie informácií o nich na vnútornom trhu a na vonkajších trhoch;

xiv)

prispievanie k nakladaniu s vedľajšími produktmi a k znižovaniu odpadu a k nakladaniu s ním.

2.   V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty rozhodnúť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, že podmienka v článku 158 ods. 1 písm. c) je splnená obmedzením počtu medziodvetvových organizácií na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni, ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnych pravidlách platných pred 1. januárom 2014, a keď to nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu.

3.   Pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov, môžu členské štáty odchylne od odseku 1 uznať medziodvetvové organizácie, ktoré:

a)

formálne požiadali o uznanie a združujú zástupcov hospodárskych činností spojených s výrobou surového mlieka a spojených aspoň s jednou z týchto fáz dodávateľského reťazca: spracovanie výrobkov sektora mlieka a mliečnych výrobkoch alebo obchodovanie s nimi vrátane ich distribúcie;

b)

sa vytvorili z podnetu všetkých alebo niektorých zástupcov uvedených v písmene a);

c)

vykonávajú jednu alebo viaceré z nasledujúcich činností v jednom alebo vo viacerých regiónoch Únie a zohľadňujú pri tom záujmy členov týchto medziodvetvových organizácií a záujmy spotrebiteľov:

i)

zlepšovanie vedomostí a transparentnosti výroby a trhu vrátane uverejňovania štatistických údajov o cenách, objemoch a trvaní zmlúv týkajúcich sa dodávok surového mlieka, ktoré už boli uzatvorené, a poskytovania analýzy možného budúceho vývoja trhu na regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni;

ii)

pomoc pri zlepšení koordinácie spôsobu, akým sa výrobky sektora mlieka a mliečnych výrobkov umiestňujú na trh, najmä prostredníctvom výskumných a trhových štúdií;

iii)

podpora spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a poskytovanie informácií o nich na vnútornom i vonkajšom trhu;

iv)

prieskum potenciálnych exportných trhov;

v)

vypracovanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie pre predaj surového mlieka nákupcom alebo dodávku spracovaných výrobkov distribútorom a maloobchodníkom, so zohľadnením potreby dosiahnuť spravodlivé konkurenčné podmienky a zamedziť narušeniu trhu;

vi)

poskytovanie informácií a uskutočňovanie výskumu, ktorý je potrebný na prispôsobenie výroby na výrobky, ktoré viac vyhovujú požiadavkám trhu a chuti a očakávaniam spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobku a ochranu životného prostredia;

vii)

udržiavanie a rozvoj výrobného potenciálu sektora mlieka a mliečnych výrobkov okrem iného podporou inovácie a programov aplikovaného výskumu a vývoja s cieľom využiť plný potenciál mlieka a mliečnych výrobkov, najmä preto, aby sa vytvárali výrobky s pridanou hodnotou, ktoré budú príťažlivejšie pre spotrebiteľov;

viii)

hľadanie spôsobov na obmedzenie používania veterinárnych prípravkov, zlepšenie riadenia iných prípravkov, zvýšenie bezpečnosti potravín a zlepšenie zdravia zvierat;

ix)

vývoj spôsobov a nástrojov na zlepšovanie kvality výrobkov vo všetkých fázach výroby a uvádzania na trh;

x)

využívanie potenciálu ekologického poľnohospodárstva a ochrana a podpora takéhoto poľnohospodárstva, ako aj výroba výrobkov s označením pôvodu, označeniami kvality a zemepisnými označeniami; a

xi)

presadzovanie integrovanej výroby alebo iných environmentálne vhodných spôsobov výroby.

Článok 158

Uznávanie medziodvetvových organizácií

1.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie, ktoré o takéto uznanie požiadajú, ak tieto organizácie:

a)

spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 157;

b)

vykonávajú svoje činnosti v jednom alebo vo viacerých regiónoch príslušného územia;

c)

predstavujú významný podiel hospodárskych činností uvedených v článku 157 ods. 1 písm. a);

d)

s výnimkou prípadov stanovených v článku 162 sa nezapájajú do výroby, spracovania alebo obchodovania.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že medziodvetvové organizácie, ktoré boli uznané pred 1. januárom 2014 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, sa považujú za uznané medziodvetvové organizácie podľa článku 157.

3.   Medziodvetvové organizácie, ktoré boli uznané pred 1. januárom 2014 na základe vnútroštátneho práva a ktoré podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku nespĺňajú, môžu vykonávať svoje činnosti podľa vnútroštátneho práva do 1. januára 2015.

4.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie vo všetkých sektoroch, ktoré existovali pred 1. januárom 2014, či už boli uznané na základe žiadosti alebo vytvorené na základe právneho predpisu, aj keď nespĺňajú podmienku stanovenú v článku 157 ods. 1 písm. b) alebo v článku 157 ods. 3 písm. b).

5.   Ak členské štáty uznajú medziodvetvovú organizáciu v súlade s odsekom 1 alebo 2,:

a)

do štyroch mesiacov od podania žiadosti spolu so všetkými príslušnými podpornými dokladmi rozhodnú, či organizáciu uznajú; organizácia podáva žiadosť v členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie;

b)

v intervaloch, ktoré si určia samy, uskutočňujú kontroly s cieľom preveriť, či uznané medziodvetvové organizácie dodržiavajú podmienky, ktoré upravujú ich uznávanie;

c)

v prípade zistenia nedodržiavania alebo nezrovnalostí pri vykonávaní opatrení stanovených v tomto nariadení uložia týmto organizáciám príslušné sankcie, ktoré stanovili, a v prípade potreby rozhodnú o tom, či sa má uznanie odobrať;

d)

odoberú uznanie, ak už nie sú splnené požiadavky a podmienky na uznanie, ktoré sú stanovené v tomto článku;

e)

každý rok do 31. marca informujú Komisiu o každom rozhodnutí o udelení, zamietnutí alebo odobratí uznania, ktoré prijali v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Oddiel 2

Ďalšie pravidlá pre konkrétne sektory

Článok 159

Povinné uznávanie

Odchylne od článkov 152 až 158 členské štáty na základe žiadosti uznajú:

a)

organizácie výrobcov v sektoroch:

i)

sektor ovocia a zeleniny vzhľadom na jeden alebo viacero výrobkov tohto sektora a /alebo takýchto výrobkov určených výlučne na spracovanie;

ii)

sektor olivového oleja a stolových olív;

iii)

sektor priadky morušovej;

iv)

sektor chmeľu;

b)

medziodvetvové organizácie v sektore olivového oleja a stolových olív a v sektore tabaku.

Článok 160

Organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny

Organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny sledujú aspoň jeden z cieľov stanovených v článku 152 ods. 1 písm. c) bodoch i), ii) a iii).

V stanovách organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny sa od vyrábajúcich členov žiada, aby svoju celú príslušnú výrobu uvádzali na trh prostredníctvom danej organizácie výrobcov.

Usudzuje sa, že organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny konajú v mene a v záujme svojich členov v hospodárskych záležitostiach v rámci svojich právomocí.

Článok 161

Uznávanie organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Členské štáty uznávajú ako organizáciu výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov každú právnickú osobu alebo jasne vymedzenú súčasť právnickej osoby, ktorá o uznanie požiada, ak:

a)

spĺňa požiadavky ustanovené v článku 152 ods. 3;

b)

má minimálny počet členov a/alebo pokrýva minimálny objem predajnej výroby, ktorý stanoví príslušný členský štát, v oblasti, kde vykonáva svoju činnosť;

c)

je dostatočne preukázané, že môže riadne vykonávať svoje činnosti tak z hľadiska času, ako aj z hľadiska efektívnosti a koncentrácii ponuky,

d)

má stanovy, ktoré sú v súlade s písmenami a), b) a c) tohto odseku.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, sa považujú za uznané organizácie výrobcov podľa článku 152 ods. 3.

3.   Členské štáty:

a)

do štyroch mesiacov od podania žiadosti spolu so všetkými príslušnými podpornými dokladmi rozhodnú, či organizáciu výrobcov uznajú; táto žiadosť sa podáva v členskom štáte, v ktorom má organizácia svoje ústredie;

b)

v intervaloch, ktoré určia samy, uskutočňujú kontroly s cieľom preveriť, či uznané organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov dodržiavajú ustanovenia tejto kapitoly;

c)

v prípade zistenia nedodržiavania alebo nezrovnalostí pri vykonávaní opatrení stanovených v tejto kapitole uložia týmto organizáciám a združeniam príslušné sankcie, ktoré stanovili, a v prípade potreby rozhodnú o tom, či sa má uznanie odobrať;

d)

každý rok do 31. marca informujú Komisiu o každom rozhodnutí o udelení, zamietnutí alebo odobratí uznania, ktoré prijali v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Článok 162

Medziodvetvové organizácie v sektore olivového oleja a stolových olív a v sektore tabaku

V prípade medziodvetvových organizácií v sektore olivového oleja a stolových olív a v sektore tabaku môže konkrétne zameranie uvedené v článku 157 ods. 1 písm. c) tiež zahŕňať aspoň jeden z týchto cieľov:

a)

koncentrácia a koordinovanie ponuky a uvádzanie výrobkov členov na trh;

b)

spoločné prispôsobenie výroby a spracovania požiadavkám trhu a zlepšenie výrobku;

c)

presadzovanie racionalizácie a skvalitňovania výroby a spracovania.

Článok 163

Uznávanie medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ak tieto organizácie:

a)

spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 157 ods. 3;

b)

vykonávajú svoje činnosti v jednom alebo vo viacerých regiónoch príslušného územia;

c)

predstavujú významný podiel hospodárskych činností uvedených v článku 157 ods. 3 písm. a);

d)

samotné nie sú zapojené do výroby alebo spracovania výrobkov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ani sa nezapájajú do obchodovania s nimi.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že medziodvetvové organizácie, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, sa považujú za uznané medziodvetvové organizácie podľa článku 157 ods. 3.

3.   Ak členské štáty využijú možnosť uznať medziodvetvovú organizáciu v súlade s odsekom 1 alebo 2:

a)

do štyroch mesiacov od podania žiadosti spolu so všetkými príslušnými podpornými dokladmi rozhodnú, či organizáciu výrobcov uznajú; táto žiadosť sa podáva v členskom štáte, v ktorom má organizácia svoje ústredie;

b)

v intervaloch, ktoré si určia samy, uskutočňujú kontroly s cieľom preveriť, či uznané medziodvetvové organizácie dodržiavajú podmienky, ktoré upravujú ich uznávanie;

c)

v prípade zistenia nedodržiavania alebo nezrovnalostí pri vykonávaní opatrení stanovených v tejto kapitole uložia týmto organizáciám príslušné sankcie, ktoré stanovili, a v prípade potreby rozhodnú o tom, či sa má uznanie odobrať;

d)

odoberú uznanie, ak:

i)

už nie sú splnené požiadavky a podmienky na uznanie, ktoré sú stanovené v tomto článku;

ii)

sa medziodvetvová organizácia podieľa na dohodách, rozhodnutiach a zosúladených postupoch uvedených v článku 210 ods. 4; takéto rozhodnutie o odobratí nemá vplyv na akékoľvek ďalšie sankcie ukladané podľa vnútroštátneho práva;

iii)

medziodvetvová organizácia neplní oznamovaciu povinnosť uvedenú v článku 210 ods. 2 prvom pododseku písm. a);

e)

každý rok do 31. marca informujú Komisiu o každom rozhodnutí o udelení, zamietnutí alebo odobratí uznania, ktoré prijali v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Oddiel 3

Rozšírenie pravidiel a povinné príspevky

Článok 164

Rozšírenie pravidiel

1.   V prípadoch, keď sa uznaná organizácia výrobcov, uznané združenie organizácií výrobcov alebo uznaná medziodvetvová organizácia pôsobiace v konkrétnej hospodárskej oblasti alebo hospodárskych oblastiach členského štátu považuje za reprezentatívnu pre výrobu daného výrobku, obchod s ním alebo jeho spracovanie, príslušný členský štát môže na požiadanie uvedenej organizácie ustanoviť, že niektoré dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy, ktoré sa odsúhlasili v rámci uvedenej organizácie, budú počas obmedzeného obdobia záväzné pre ostatné hospodárske subjekty, jednotlivcov alebo skupiny, ktoré pôsobia v príslušnej hospodárskej oblasti alebo oblastiach a nie sú členmi tejto organizácie alebo združenia.

2.   Na účely tohto oddielu „hospodárska oblasť“ je zemepisné územie vytvorené z pripojených alebo susediacich výrobných regiónov, v ktorých sú rovnorodé podmienky výroby a uvádzania na trh.

3.   Organizácia alebo združenie sa považuje za reprezentatívne, ak v príslušnej hospodárskej oblasti alebo oblastiach členského štátu:

a)

na ne pripadá nasledujúci objem výroby príslušného výrobku alebo výrobkov, alebo obchodu s nimi alebo ich spracovania:

i)

v prípade organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny aspoň 60 %; alebo

ii)

v ostatných prípadoch aspoň dve tretiny; a

b)

pokiaľ ide o organizácie výrobcov, na ne pripadá viac ako 50 % dotknutých výrobcov.

V prípade medziodvetvových organizácií, u ktorých určenie podielu objemu výroby príslušného výrobku alebo výrobkov, alebo obchodu s nimi alebo ich spracovania spôsobuje praktické ťažkosti, však členský štát môže ustanoviť vnútroštátne pravidlá na určenie konkrétnej úrovne reprezentatívnosti uvedenej v prvom pododseku písm. a) bode ii).

V prípade, že sa žiadosť o rozšírenie pravidiel na iné hospodárske subjekty vzťahuje na viac ako jednu hospodársku oblasť, organizácia alebo združenie preukáže minimálnu úroveň reprezentatívnosti vymedzenú v prvom pododseku pre každé odvetvie, ktoré zoskupuje, v každej z dotknutých hospodárskych oblastí.

4.   Pravidlá, v prípade ktorých je možné požiadať o rozšírenie na iné hospodárske subjekty ako je stanovené v odseku 1, majú jeden z týchto cieľov:

a)

informovanie o výrobe a trhu;

b)

prísnejšie výrobné pravidlá ako tie, ktoré sú ustanovené v pravidlách Únie alebo vo vnútroštátnych pravidlách;

c)

vypracovanie štandardných zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie;

d)

uvádzanie na trh;

e)

ochrana životného prostredia;

f)

opatrenia na propagáciu a využívanie potenciálu výrobkov;

g)

opatrenia na ochranu ekologického poľnohospodárstva, ako aj označení pôvodu, označení kvality a zemepisných označení;

h)

výskum zameraný na ďalšie zhodnotenie výrobkov, najmä prostredníctvom nových spôsobov využitia, ktoré neohrozujú verejné zdravie;

i)

štúdie zamerané na zlepšenie kvality výrobkov;

j)

výskum týkajúci sa predovšetkým spôsobov pestovania, ktoré umožňujú používanie prípravkov na ochranu rastlín alebo veterinárnych prípravkov v menšom rozsahu a zaručujú ochranu pôdy a ochranu alebo zlepšenie životného prostredia;

k)

vymedzenie minimálnych kvalít a vymedzenie minimálnych noriem balenia a obchodnej úpravy;

l)

používanie certifikovaného osiva a monitorovanie kvality výrobkov;

m)

zdravie zvierat, rastlín alebo potravinová bezpečnosť;

n)

nakladanie s vedľajšími produktmi.

Uvedené pravidlá nespôsobia žiadne škody iným hospodárskym subjektom v príslušnom členskom štáte alebo Únii a nemajú žiadny z účinkov uvedených v článku 210 ods. 4 ani nie sú inak nezlučiteľné s platným právom Únie ani platnými vnútroštátnymi pravidlami.

5.   Rozšírenie pravidiel uvedených v odseku 1 sa hospodárskym subjektom oznámi ich plným uverejnením v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

6.   Členské štáty oznámia Komisii o všetky rozhodnutia, ktoré prijali podľa tohto článku.

Článok 165

Finančné príspevky nečlenov

Ak sú pravidlá uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie rozšírené podľa článku 164 a ak sú činnosti, na ktoré sa uvedené pravidlá vzťahujú, vo všeobecnom hospodárskom záujme hospodárskych subjektov, ktorých činnosti súvisia s dotknutými výrobkami, môže členský štát, ktorý uznanie udelil, po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami rozhodnúť, že jednotlivé hospodárske subjekty alebo skupiny, ktoré nie sú členmi organizácie, ale majú z uvedených činností úžitok, zaplatia organizácii všetky finančné príspevky alebo časť finančných príspevkov, ktoré platia jej členovia, a to v takom rozsahu, v ktorom majú také príspevky pokryť náklady vznikajúce priamo v dôsledku vykonávania príslušných činností.

Oddiel 4

Prispôsobenie ponuky

Článok 166

Opatrenia na uľahčenie prispôsobenia ponuky požiadavkám trhu

S cieľom podporiť činnosť organizácií uvedených v článkoch 152 až 163 zameranú na uľahčenie prispôsobovania ponuky požiadavkám trhu, s výnimkou činnosti týkajúcej sa stiahnutia výrobkov z trhu, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrení v sektoroch uvedených v článku 2 ods. 1, ktorými sa:

a)

zlepšuje kvalita;

b)

presadzuje lepšia organizácia výroby, spracovania a uvádzania na trh;

c)

zjednodušuje zaznamenávanie vývoja trhových cien;

d)

umožňuje vypracúvanie krátkodobých a dlhodobých predpovedí na základe používaných výrobných prostriedkov.

Článok 167

Pravidlá uvádzania výrobkov na trh na účely zlepšenia a stabilizácie fungovania spoločného trhu s vínom

1.   S cieľom zlepšiť a stabilizovať fungovanie spoločného trhu s vínom vrátane trhu s hroznom, muštom a vínom, z ktorých sa toto víno vyrába, môžu producentské členské štáty ustanoviť pravidlá uvádzania na trh na účel regulácie ponuky, najmä prostredníctvom rozhodnutí, ktoré prijali medziodvetvové organizácie uznané podľa článkov 157 a 158.

Takéto pravidlá sú úmerné sledovaným cieľom a:

a)

nevzťahujú sa na žiadne operácie po prvom uvedení dotknutého výrobku na trh;

b)

neumožňujú stanovenie cien, a to ani orientačných či odporúčaných;

c)

nevedú k tomu, že nebude dostupný príliš veľký podiel úrody, ktorý by inak bol k dispozícii;

d)

neumožňujú zamietnutie vydania vnútroštátnych certifikátov alebo certifikátov Únie potrebných na obeh vín a ich uvádzanie na trh, ak je takéto uvádzanie na trh v súlade s uvedenými pravidlami.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa hospodárskym subjektom oznámia ich plným uverejnením v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

3.   Členské štáty oznámia Komisii všetky rozhodnutia, ktoré prijali podľa tohto článku.

Oddiel 5

Systémy uzatvárania zmlúv

Článok 168

Zmluvné vzťahy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 148, ktorý sa týka sektora mlieka a mliečnych výrobkov, a článok 125, ktorý sa týka sektora cukru, ak členský štát rozhodne, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky zo sektora uvedeného v článku 1 ods. 2, iného ako je sektor mlieka a mliečnych výrobkov a sektor cukru,:

a)

že každá dodávka týchto výrobkov na jeho území, ktorú vykonáva výrobca spracovateľovi alebo distribútorovi, musí byť zaistené písomnou zmluvou medzi stranami; a/alebo

b)

že prvonákupca musí dať písomný návrh na uzavretie zmluvy o dodaní týchto poľnohospodárskych výrobkov výrobcom na jeho území,

takáto zmluva alebo takýto návrh zmluvy spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 4 a 6 tohto článku.

2.   V prípade, že členský štát rozhodne, že dodávky výrobkov, na ktoré sa vzťahuje tento článok, od výrobcu spracovateľovi musia byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, rozhodne aj o tom, ktorá etapa alebo etapy dodávky musia byť predmetom takejto zmluvy, ak sa dodávka dotknutého výrobku vykonáva prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľov.

Členské štáty zabezpečia, že ustanovenia, ktoré prijmú podľa tohto článku, nenarušia riadne fungovanie vnútorného trhu.

3.   V prípade opísanom v odseku 2 môžu členské štáty vytvoriť mediačný mechanizmus, ktorý sa uplatní v prípadoch, keď neexistuje vzájomný súhlas na uzavretie takejto dohody, čím sa zaručia spravodlivé zmluvné vzťahy.

4.   Akákoľvek zmluva alebo návrh zmluvy uvedené v odseku 1:

a)

sa uzavrie pred dodávkou;

b)

sa uzavrie písomne; a

c)

zahŕňa najmä tieto náležitosti:

i)

cenu za dodávku, ktorá:

je nemenná a stanovená v zmluve a/alebo

sa vypočíta na základe kombinácie rozličných faktorov stanovených v zmluve, ku ktorým môžu patriť trhové ukazovatele odrážajúce zmeny trhových podmienok, dodané množstvá a kvalita alebo zloženie dodaných poľnohospodárskych výrobkov;

ii)

množstvo a kvalita dotknutého výrobku, ktorý sa môže a/alebo musí dodať a časový rozvrh takýchto dodávok;

iii)

doba trvania zmluvy, ktorá sa môže uzavrieť buď na dobu určitú alebo neurčitú s doložkou o ukončení zmluvy;

iv)

podrobnosti týkajúce sa termínov splatnosti a platobných podmienok;

v)

opatrenia týkajúce sa zberu alebo dodávania poľnohospodárskych výrobkov; a

vi)

pravidlá uplatniteľné v prípade vyššej moci.

5.   Odchylne od odseku 1 sa zmluva alebo návrh na uzavretie zmluvy nevyžaduje v prípade, že výrobca dodá dotknutý výrobok nákupcovi, ktorým je družstvo, ktorého je príslušný výrobca členom, ak stanovy uvedeného družstva alebo pravidlá a rozhodnutia, ktoré sú v týchto stanovách stanovené alebo z nich vyplývajú, obsahujú ustanovenia s podobným účinkom ako ustanovenia odseku 4 písm. a), b) a c).

6.   Strany rokujú bez obmedzenia o všetkých náležitostiach zmluvy o dodávke poľnohospodárskych výrobkov, ktorú uzatvorili výrobcovia, zberné strediská, spracovatelia alebo distribútori, vrátane náležitostí uvedených v odseku 4 písm. c).

Bez ohľadu na prvý pododsek sa uplatňuje jedna alebo obe tieto podmienky:

a)

ak členský štát rozhodne, že písomné zmluvy o dodávke poľnohospodárskeho výrobku sú povinné v súlade s odsekom 1, môže stanoviť minimálnu dĺžku trvania, ktorá sa uplatní len v prípade písomných zmlúv medzi výrobcom a prvonákupcom poľnohospodárskeho výrobku. Táto minimálna dĺžka trvania je najmenej šesť mesiacov a nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu;

b)

ak členský štát rozhodne, že prvonákupca poľnohospodárskeho výrobku musí výrobcovi dať písomný návrh na uzavretie zmluvy v súlade s odsekom 1, môže stanoviť, že návrh musí zahŕňať minimálnu dĺžku trvania zmluvy, ako sa na tieto účely stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Táto minimálna dĺžka trvania je najmenej šesť mesiacov a nenaruší riadne fungovanie vnútorného trhu.

Druhým pododsekom nie je dotknuté právo výrobcov odmietnuť túto minimálnu dĺžku trvania zmluvy v prípade, že tak urobia písomne. V takom prípade strany voľne rokujú o všetkých náležitostiach zmluvy vrátane náležitostí uvedených v odseku 4 písm. c).

7.   Členské štáty, ktoré využívajú možnosť uvedenú v tomto článku, zabezpečia, že prijaté ustanovenia nenarušia riadne fungovanie vnútorného trhu.

Členské štáty informujú Komisiu o tom, ako uplatňujú akékoľvek opatrenia, ktoré zaviedli podľa tohto článku.

8.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie odseku 4 písm. a) a b) a odseku 5 tohto článku a opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré majú členské štáty vykonávať v súlade s týmto článkom.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 169

Zmluvné rokovania v sektore olivového oleja

1.   Organizácia výrobcov v sektore olivového oleja, ktorá je uznaná podľa článku 152 ods. 1 a ktorá sleduje jeden alebo viacero z cieľov koncentrácie ponuky, umiestňovania výrobkov svojich členov na trh a optimalizácie výrobných nákladov, môže v mene svojich členov rokovať, pokiaľ ide o časť agregovanej výroby alebo celkovú agregovanú výrobu svojich členov, o zmluvách o dodávke olivového oleja.

Organizácia výrobcov plní ciele uvedené v tomto odseku za predpokladu, že sledovanie uvedených cieľov vedie k integrácii činností a že takáto integrácia pravdepodobne povedie k významnému zefektívneniu, takže činnosti organizácie výrobcov celkovo prispievajú k napĺňaniu cieľov článku 39 ZFEÚ.

Možno to dosiahnuť za týchto podmienok:

a)

organizácia výrobcov vykonáva aspoň jednu z týchto činností:

i)

spoločná distribúcia vrátane spoločnej predajnej platformy alebo spoločnej prepravy;

ii)

spoločné balenie, označovanie alebo propagácia;

iii)

spoločná organizácia kontroly kvality;

iv)

spoločné využívanie zariadení alebo skladovacích priestorov;

v)

spoločné spracovávanie;

vi)

spoločné nakladanie s odpadom, ktorý je priamo spojený s výrobou olivového oleja;

vii)

spoločné obstarávanie vstupných surovín;

b)

tieto činnosti sú významné z hľadiska objemu dotknutého olivového oleja a z hľadiska nákladov na výrobu a umiestňovanie výrobku na trh.

2.   Uznaná organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania:

a)

či sa uskutočnil alebo neuskutočnil prevod vlastníctva dotknutého olivového oleja z výrobcov na organizáciu výrobcov;

b)

či je alebo nie je dohodnutá cena rovnaká, pokiaľ ide o agregovanú produkciu niektorých alebo všetkých členov;

c)

za predpokladu, že v prípade konkrétnej organizácie výrobcov objem výroby olivového oleja, ktorého sa takéto rokovania týkajú a ktorý sa vyrába v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekročí 20 % príslušného trhu; na účely výpočtu tohto objemu výroby sa rozlišuje medzi olivovým olejom na ľudskú spotrebu a olivovým olejom na iné účely;

d)

za predpokladu, že v prípade objemu dotknutého olivového oleja, ktorého sa takéto rokovania týkajú, organizácia výrobcov koncentruje ponuku a umiestňuje výrobok svojich členov na trh;

e)

ak príslušní výrobcovia nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov, ktorá takisto rokuje o zmluvách v ich mene;

f)

ak sa na výrobcu dotknutého olivového oleja nevzťahuje žiadna povinnosť vyplývajúca z jeho členstva v družstve, ktoré samo nie je členom príslušnej organizácie výrobcov, aby dodávky olivového oleja uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú; a

g)

ak organizácia výrobcov oznámi príslušným orgánom členského štátu, kde vykonáva činnosť, objem olivového oleja, ktorého sa takéto rokovania týkajú.

3.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú aj združenia takýchto organizácií výrobcov uznaných podľa článku 156 ods. 1.

4.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) Komisia spôsobom, ktorý uzná za vhodný, uverejní objem výroby olivového oleja v členských štátoch.

5.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a aj keď sa prahová hodnota, ktorá je v nich stanovená, neprekročí, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v individuálnych prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa vôbec konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo ak sa nazdáva, že sú ohrozené ciele článku 39 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3. V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutým podnikom.

Na účely tohto článku sa uplatňuje vymedzenie pojmu „vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ v článku 149 ods. 7 písm. a).

6.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, informujú Komisiu o uplatňovaní odseku 2 písm. g) a odseku 5.

Článok 170

Zmluvné rokovania v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa

1.   Organizácia výrobcov v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, ktorá je uznaná podľa článku 152 ods. 1 a ktorá sleduje jeden alebo viacero z cieľov koncentrácie ponuky, umiestňovania výrobkov svojich členov na trh a optimalizácie výrobných nákladov, môže v mene svojich členov rokovať, pokiaľ ide o časť agregovanej výroby alebo celkovú agregovanú výrobu svojich členov, o zmluvách o dodávke živého jatočného hovädzieho dobytka druhu Bos taurus spadajúceho pod číselné znaky KN ex 0102 29 21, ex 0102 29 41, ex 0102 29 51, ex 0102 29 61 alebo ex 0102 29 91:

a)

vo veku do 12 mesiacov; a

b)

vo veku od 12 a viac mesiacov.

Organizácia výrobcov plní ciele uvedené v tomto odseku za predpokladu, že sledovanie uvedených cieľov vedie k integrácii činností a že takáto integrácia pravdepodobne povedie k významnému zefektívneniu, takže činnosti organizácie výrobcov celkovo prispievajú k napĺňaniu cieľov článku 39 ZFEÚ.

Uvedené možno dosiahnuť za týchto podmienok:

a)

organizácia výrobcov vykonáva aspoň jednu z týchto činností:

i)

spoločná distribúcia vrátane spoločnej predajnej platformy alebo spoločnej prepravy;

ii)

spoločná propagácia;

iii)

spoločná organizácia kontroly kvality;

iv)

spoločné využívanie zariadení alebo skladovacích priestorov;

v)

spoločné nakladanie s odpadom, ktorý je priamo spojený s chovom hovädzieho dobytka;

vi)

spoločné obstarávanie vstupných surovín;

b)

tieto činnosti sú významné z hľadiska množstva dotknutého hovädzieho a teľacieho mäsa a z hľadiska nákladov na výrobu a umiestňovanie výrobku na trh.

2.   Uznaná organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania:

a)

ak sa uskutočnil alebo neuskutočnil prevod vlastníctva z poľnohospodárov na organizáciu výrobcov;

b)

ak je alebo nie je dohodnutá cena rovnaká, pokiaľ ide o agregovanú produkciu niektorých alebo všetkých členov;

c)

za predpokladu, že v prípade konkrétnej organizácie výrobcov množstvo výroby hovädzieho a teľacieho mäsa, ktorého sa takéto rokovania týkajú a ktoré sa vyrába v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekročí 15 % celkovej vnútroštátnej produkcie každého výrobku uvedeného v odseku 1 prvom pododseku písm. a) a b) v danom členskom štáte vyjadrenej v ekvivalente jatočnej hmotnosti;

d)

za predpokladu, že v prípade množstva hovädzieho a teľacieho mäsa, ktorého sa takéto rokovania týkajú, organizácia výrobcov koncentruje ponuku a umiestňuje výrobok svojich členov na trh;

e)

ak príslušní výrobcovia nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov, ktorá takisto rokuje o zmluvách v ich mene;

f)

ak sa na výrobcu dotknutého výrobku nevzťahuje žiadna povinnosť vyplývajúca z jeho členstva v družstve, ktoré samo nie je členom príslušnej organizácie výrobcov, aby dodávky uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú; a

g)

ak organizácia výrobcov oznámi príslušným orgánom členského štátu, kde vykonáva činnosť, množstvo hovädzieho a teľacieho mäsa, ktorého sa takéto rokovania týkajú.

3.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú aj združenia takýchto organizácií výrobcov uznaných podľa článku 156 ods. 1.

4.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) Komisia spôsobom, ktorý uzná za vhodný, uverejní množstvo vyprodukovaného hovädzieho a teľacieho mäsa v členských štátoch vyjadrené v ekvivalente jatočnej hmotnosti.

5.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a aj keď sa prahové hodnoty, ktoré sú v nich stanovené, neprekročia, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v individuálnych prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa vôbec konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo ak sa nazdáva, že výrobok, ktorého sa rokovania týkajú, tvorí súčasť samostatného trhu vzhľadom na osobitné vlastnosti výrobku alebo jeho zamýšľaného spôsobu použitia, a že takéto kolektívne rokovanie by sa týkalo viac ako 15 % vnútroštátnej produkcie takéhoto trhu, alebo ak sa nazdáva, že sú ohrozené ciele článku 39 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3. V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutým podnikom.

Na účely tohto článku sa uplatňuje vymedzenie pojmu „vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ v článku 149 ods. 7 písm. a).

6.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, informujú Komisiu o uplatňovaní odseku 2 písm. g) a odseku 5.

Článok 171

Zmluvné vzťahy pre určité pestované plodiny na ornej pôde

1.   Organizácia výrobcov, ktorá je uznaná podľa článku 152 ods. 1 a ktorá sleduje jeden alebo viacero z cieľov koncentrácie ponuky, umiestňovania výrobkov svojich členov na trh a optimalizácie výrobných nákladov, môže v mene svojich členov rokovať, pokiaľ ide o časť agregovanej výroby alebo celkovú agregovanú výrobu svojich členov, o zmluvách o dodávke jedného alebo viacerých z týchto produktov, ktoré nie sú určené na siatie a v prípade jačmeňa ktoré nie sú určené na výrobu sladu:

a)

pšenica obyčajná, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1001 99 00;

b)

jačmeň, na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN ex 1003 90 00;

c)

kukurica, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1005 90 00;

d)

raž, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1002 90 00;

e)

tvrdá pšenica, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1001 19 00;

f)

ovos, na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN ex 1004 90 00;

g)

tritikale (hybrid pšenice a raže), na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 1008 60 00;

h)

semeno repky olejnej, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 1205;

i)

semeno slnečnice, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 1206 00;

j)

sója, na ktorú sa vzťahuje číselný znak KN ex 1201 90 00;

k)

bôb, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky KN ex 0708 a ex 0713;

l)

hrach, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky KN ex 0708 a ex 0713.

Organizácia výrobcov plní ciele uvedené v tomto odseku za predpokladu, že sledovanie uvedených cieľov vedie k integrácii činností a že takáto integrácia pravdepodobne povedie k významnému zefektívneniu, takže činnosti organizácie výrobcov celkovo prispievajú k napĺňaniu cieľov článku 39 ZFEÚ.

Možno to dosiahnuť za týchto podmienok:

a)

organizácia výrobcov vykonáva aspoň jednu z týchto činností:

i)

spoločná distribúcia vrátane spoločnej predajnej platformy alebo spoločnej prepravy;

ii)

spoločná propagácia;

iii)

spoločná organizácia kontroly kvality;

iv)

spoločné využívanie zariadení alebo skladovacích priestorov;

v)

spoločné obstarávanie vstupných surovín;

b)

tieto činnosti sú významné z hľadiska množstva dotknutého produktu a z hľadiska nákladov na produkciu a umiestňovanie produktu na trh.

2.   Uznaná organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania:

a)

či sa uskutočnil alebo neuskutočnil prenos vlastníctva z výrobcov na organizáciu výrobcov;

b)

či je alebo nie je dohodnutá cena rovnaká, pokiaľ ide o agregovanú produkciu niektorých alebo všetkých členov;

c)

za predpokladu, že v prípade konkrétnej organizácie výrobcov množstvo produkcie, ktorého sa takéto rokovania týkajú a ktoré sa produkuje v ktoromkoľvek konkrétnom členskom štáte, neprekročí 15 % celkovej vnútroštátnej produkcie daného produktu uvedeného v odseku 1 v danom členskom štáte;

d)

za predpokladu, že v prípade množstva produktu, ktorého sa takéto rokovania týkajú, organizácia výrobcov koncentruje ponuku a umiestňuje produkt svojich členov na trh;

e)

ak príslušní výrobcovia nie sú členmi žiadnej inej organizácie výrobcov, ktorá takisto rokuje o zmluvách v ich mene;

f)

ak sa na výrobcu dotknutého produktu nevzťahuje žiadna povinnosť vyplývajúca z jeho členstva v družstve, ktoré samo nie je členom príslušnej organizácie výrobcov, aby dodávky uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú; a

g)

ak organizácia výrobcov oznámi príslušným orgánom členského štátu, kde vykonáva činnosť, množstvo produkcie každého produktu, ktorého sa takéto rokovania týkajú.

3.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú aj združenia takýchto organizácií výrobcov uznaných podľa článku 156 ods. 1.

4.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) Komisia spôsobom, ktorý uzná za vhodný, uverejní množstvo produkcie v členských štátoch, pokiaľ ide o produkty uvedené v odseku 1.

5.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a aj keď sa prahové hodnoty, ktoré sú v nich stanovené, neprekročia, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v individuálnych prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa vôbec konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo ak sa nazdáva, že produkt, ktorého sa rokovania týkajú, tvorí súčasť samostatného trhu vzhľadom na osobitné vlastnosti produktu alebo jeho zamýšľaného spôsobu použitia, a že takéto kolektívne rokovanie by sa týkalo viac ako 15 % vnútroštátnej produkcie takéhoto trhu, alebo ak sa nazdáva, že sú ohrozené ciele článku 39 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3. V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutým podnikom.

Na účely tohto článku sa uplatňuje vymedzenie pojmu „vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ v článku 149 ods. 7 písm. a).

6.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, informujú Komisiu o uplatňovaní odseku 2 písm. g) a odseku 5.

Článok 172

Regulácia ponuky šunky s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením

1.   Členské štáty môžu na žiadosť organizácie výrobcov uznanej podľa článku 152 ods. 1 tohto nariadenia, medziodvetvovej organizácie uznanej podľa článku 157 ods. 1 tohto nariadenia alebo skupiny hospodárskych subjektov uvedenej v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 stanoviť na obmedzené obdobie záväzné pravidlá regulácie ponuky šunky s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením podľa článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 tohto článku podliehajú predchádzajúcej dohode medzi stranami v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Takáto zmluva sa uzatvára po porade s chovateľmi ošípaných v zemepisnej oblasti medzi aspoň dvoma tretinami spracovávateľov tejto šunky, ktorí predstavujú aspoň dve tretiny výroby tejto šunky v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, a, ak to daný členský štát považuje za vhodné, aspoň dvoma tretinami chovateľov ošípaných v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

3.   Pravidlá uvedené v odseku 1:

a)

sa vzťahujú iba na reguláciu ponuky príslušného výrobku a/alebo jeho suroviny a ich cieľom je prispôsobenie ponuky tejto šunky dopytu;

b)

sa týkajú len príslušného výrobku;

c)

sa môžu stanoviť za záväzné na najviac tri roky a po uplynutí tohto obdobia sa môžu obnoviť na základe novej žiadosti uvedenej v odseku 1;

d)

nesmú narušiť obchodovanie s inými výrobkami, ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú uvedené pravidlá;

e)

sa nesmú vzťahovať na žiadne operácie po prvom uvedení príslušnej šunky na trh;

f)

nesmú umožňovať pevné stanovenie cien, a to ani orientačných či odporúčaných;

g)

nesmú viesť k tomu, že k dispozícii nebude nadmerný podiel príslušného výrobku, ktorý by bol inak dostupný;

h)

nesmú vytvárať diskrimináciu, predstavovať prekážku pre nových účastníkov na trhu či nepriaznivo vplývať na malých výrobcov;

i)

prispievajú k zachovaniu kvality a/alebo rozvoja príslušného výrobku.

4.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa uverejňujú v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

5.   Členské štáty uskutočňujú kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 3 a v prípade, že príslušné vnútroštátne orgány zistia, že tieto podmienky splnené neboli, zrušia pravidlá uvedené v odseku 1.

6.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii pravidlá uvedené v odseku 1, ktoré prijali. Komisia informuje ostatné členské štáty o všetkých oznámeniach týkajúcich sa týchto pravidiel.

7.   Komisia môže kedykoľvek prijať vykonávacie akty, na základe ktorých bude požadovať, aby členský štát zrušil pravidlá, ktoré stanovil podľa odseku 1, ak Komisia zistí, že tieto pravidlá nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4, bránia hospodárskej súťaži alebo ju narúšajú v podstatnej časti vnútorného trhu alebo že ohrozujú voľný obchod či dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatňovania postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 tohto nariadenia.

Oddiel 6

Procesné pravidlá

Článok 173

Delegované právomoci

1.   S cieľom zaistiť, aby boli ciele a zodpovednosti organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií jasne vymedzené, a prispieť tak k efektívnosti činností takýchto organizácií a združení bez toho, aby to viedlo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu a ohrozeniu zásady slobody združovania, najmä vo vzťahu k nečlenom takýchto organizácií, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o tieto záležitosti týkajúce sa organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií pre jeden alebo viacero zo sektorov uvedených v článku 1 ods. 2 alebo pre konkrétne výrobky týchto sektorov:

a)

osobitné ciele, ktoré takéto organizácie a združenia musia alebo nemusia sledovať; a v prípade potreby sa takéto ciele pridajú k cieľom stanoveným v článkoch 152 až 163;

b)

pravidlá takýchto organizácií a združení, stanovy iných organizácií, ako sú organizácie výrobcov, osobitné podmienky platné pre stanovy organizácií výrobcov v určitých sektoroch vrátane výnimiek z povinnosti uvádzať celú výrobu na trh prostredníctvom organizácie výrobcov uvedenej v článku 160 druhom odseku, štruktúra, doba členstva, veľkosť, zodpovednosť a činnosti takýchto organizácií a združení, vplyv vyplývajúci z uznania, odobratia uznania a zo zlúčení;

c)

podmienky uznania, odobratia a pozastavenia uznania, vplyv vyplývajúci z uznania, odobratia a pozastavenia uznania, ako aj požiadavky, aby takéto organizácie a združenia prijali nápravné opatrenia v prípade nedodržiavania kritérií podmieňujúcich udelenie uznania;

d)

nadnárodné organizácie a združenia vrátane pravidiel uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku;

e)

pravidlá týkajúce sa ustanovenia a podmienok administratívnej pomoci poskytovanej príslušnými kompetentnými orgánmi v prípade nadnárodnej spolupráce;

f)

sektory, na ktoré sa vzťahuje článok 161, podmienky zadávania činností tretím stranám, povaha činností, ktoré možno zadávať tretím stranám, a poskytovanie technických prostriedkov zo strany organizácií a združení;

g)

základ pre výpočet minimálneho objemu alebo hodnoty predajnej výroby organizácií a združení;

h)

akceptovanie neproducentských členov v prípade organizácií výrobcov a neproducentských organizácií v prípade združení organizácií výrobcov;

i)

rozšírenie určitých pravidiel organizácií stanovených v článku 164 na nečlenov a povinná úhrada členských príspevkov nečlenmi podľa článku 165 vrátane využitia a rozdelenia týchto príspevkov zo strany takýchto organizácií a zoznam prísnejších výrobných pravidiel, ktoré možno rozšíriť na základe článku 164 ods. 4 prvého pododseku písm. b), pričom sa zabezpečí, že takéto organizácie sú transparentné a zodpovedné voči nečlenom a že nezaobchádzajú so svojimi členmi priaznivejšie ako s nečlenmi, a to najmä pokiaľ ide o využitie povinnej úhrady členských príspevkov;

j)

ďalšie požiadavky týkajúce sa reprezentatívnosti organizácií uvedených v článku 164, príslušné hospodárske oblasti, ako aj preskúmanie ich vymedzenia Komisiou, minimálne obdobia, počas ktorých sa pravidlá uplatňujú predtým, ako sa rozšíria, osoby alebo organizácie, na ktoré sa pravidlá alebo príspevky môžu uplatňovať, a okolnosti, za ktorých Komisia môže požadovať, aby sa rozšírenie pravidiel alebo povinných príspevkov zamietlo alebo stiahlo.

2.   Odchylne od odseku 1 a aby sa zabezpečilo jednoznačné vymedzenie cieľov a povinností organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a prispelo sa tak k účinnosti činnosti týchto organizácií bez uloženia neprimeranej záťaže, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, v ktorých sa stanovia:

a)

podmienky uznávania nadnárodných organizácií výrobcov a nadnárodných združení organizácií výrobcov;

b)

pravidlá týkajúce sa ustanovenia a podmienok administratívnej pomoci, ktorú v prípade nadnárodnej spolupráce poskytujú príslušné kompetentné orgány organizáciám výrobcov vrátane združení organizácií výrobcov;

c)

ďalšie pravidlá týkajúce sa výpočtu objemu surového mlieka, ktorého sa týkajú rokovania uvedené v článku 149 ods. 2 písm. c) a v článku 149 ods. 3;

d)

pravidlá týkajúce sa rozšírenia určitých pravidiel organizácií ustanovené v článku 164 na nečlenov a povinná úhrada členských príspevkov zo strany nečlenov uvedená v článku 165.

Článok 174

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto kapitoly, najmä opatrenia týkajúce sa:

a)

opatrenia týkajúce sa uplatňovania podmienok uznávania organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií stanovených v článkoch 154 a 158;

b)

postupy v prípade zlúčenia organizácií výrobcov;

c)

postupy, ktoré majú určiť členské štáty v súvislosti s minimálnou veľkosťou a minimálnou dobou členstva;

d)

postupy týkajúce sa rozšírenia pravidiel a finančných príspevkov uvedených v článkoch 164 a 165, najmä vykonávanie koncepcie hospodárskej oblasti uvedenej v článku 164 ods. 2;

e)

postupy týkajúce sa administratívnej pomoci;

f)

postupy týkajúce sa zadávania činností tretím stranám;

g)

postupy a technické podmienky vykonávania opatrení uvedených v článku 166.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

2.   Odchylne od odseku 1, pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov, môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia podrobné pravidlá potrebné na:

a)

uplatňovanie podmienok uznávania organizácií výrobcov a ich združení a medziodvetvových organizácií stanovených v článkoch 161 a 163;

b)

oznamovanie uvedené v článku 149 ods. 2 písm. f);

c)

oznámenia, ktoré majú členské štáty podať Komisii v súlade s článkom 161 ods. 3 písm. d), článkom 163 ods. 3 písm. e), článkom 149 ods. 8 a článkom 150 ods. 7;

d)

postupy týkajúce sa administratívnej pomoci v prípade nadnárodnej spolupráce.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 175

Iné vykonávacie právomoci

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať jednotlivé rozhodnutia týkajúce sa:

a)

uznávania organizácií, ktoré vykonávajú činnosti vo viac ako jednom členskom štáte, podľa pravidiel prijatých na základe článku 174 ods. 1 písm. d);

b)

námietky proti uznaniu, ktoré členský štát udelil medziodvetvovej organizácii, alebo odobratia tohto uznania členským štátom;

c)

zoznamu hospodárskych oblastí, ktoré členské štáty nahlásia podľa pravidiel prijatých na základe článku 174 ods. 1 písm. h) a článku 174 ods. 2 písm. d);

d)

požiadavky, aby členský štát odmietol alebo zrušil rozšírenie pravidiel alebo finančné príspevky nečlenov, o ktorých tento členský štát rozhodol. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

ČASŤ III

OBCHOD S TRETÍMI KRAJINAMI

KAPITOLA I

Dovozné a vývozné licencie

Článok 176

Všeobecné pravidlá

1.   Bez toho, aby boli dotknuté prípady, v ktorých sa dovozné alebo vývozné licencie vyžadujú v súlade s týmto nariadením, môže dovoz do Únie alebo vývoz z Únie na účely prepustenia jedného alebo viacerých výrobkov z týchto sektorov do voľného obehu podliehať predloženiu licencie:

a)

obilniny;

b)

ryža;

c)

cukor;

d)

osivá;

e)

olivový olej a stolové olivy, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky 1509, 1510 00, 0709 92 90, 0711 20 90, 2306 90 19, 1522 00 31 a 1522 00 39;

f)

ľan a konope, pokiaľ ide o konope;

g)

ovocie a zelenina;

h)

spracované ovocie a zelenina;

i)

banány;

j)

víno;

k)

živé rastliny;

l)

hovädzie a teľacie mäso;

m)

mlieko a mliečne výrobky;

n)

bravčové mäso;

o)

ovčie a kozie mäso;

p)

vajcia;

q)

hydinové mäso;

r)

etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu.

2.   Členské štáty vydajú licencie každému žiadateľovi bez ohľadu na to, kde má v Únii sídlo, pokiaľ nie je v niektorom akte prijatom v súlade s článkom 43 ods. 2 ZFEÚ ustanovené inak, a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 177, 178 a 179 tohto nariadenia.

3.   Licencie sú platné v celej Únii.

Článok 177

Delegované právomoci

1.   S cieľom zohľadniť medzinárodné povinnosti Únie a uplatniteľné sociálne, environmentálne normy Únie, ako aj jej normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, potrebu monitorovať vývoj obchodu a trhu, dovozu a vývozu výrobkov, potrebu spoľahlivého trhového riadenia a potrebu zmenšiť administratívne zaťaženie je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými určí:

a)

zoznam výrobkov v sektoroch uvedených v článku 176 ods. 1, ktoré podliehajú predloženiu dovoznej alebo vývoznej licencie;

b)

prípady a situácie, keď sa predloženie dovoznej alebo vývoznej licencie nevyžaduje vzhľadom na colný status dotknutých výrobkov, obchodných dohôd, ktoré sa majú dodržiavať, účelov operácií, právneho postavenia žiadateľa a dotknutých množstiev.

2.   S cieľom stanoviť ďalšie prvky systému licencií je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)

práv a povinnosti vyplývajúcich z licencie, jej právnych účinkov a prípadov, v ktorých sa uplatňuje tolerancia, pokiaľ ide o plnenie povinnosti dovozu alebo vývozu množstva uvedeného v povolení, alebo miesta, kde sa má v licencii uviesť pôvod

b)

vydávania dovoznej licencie alebo prepúšťania do voľného obehu, ktoré podliehajú predloženiu dokladu vydaného treťou krajinou alebo subjektom, ktorým sa okrem iného potvrdzuje pôvod, pravosť a kvalitatívne vlastnosti výrobkov;

c)

prevodu licencie alebo obmedzení jej prevoditeľnosti;

d)

ďalších podmienok vzťahujúcich sa na dovoznú licenciu pre konope v súlade s článkom 189 a zásady administratívnej pomoci medzi členskými štátmi, aby sa zabránilo prípadom podvádzania a nezrovnalostí alebo aby sa takéto prípady riešili;

e)

prípadov a situácií, keď sa vyžaduje alebo nevyžaduje zloženie zábezpeky, ktorou sa zaručí, že sa výrobky dovezú alebo vyvezú počas doby platnosti licencie.

Článok 178

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto kapitoly vrátane pravidiel týkajúcich sa:

a)

formy a obsahu licencie;

b)

podávania žiadostí a vydávania licencií a ich používania;

c)

doby platnosti licencie,

d)

postupov týkajúcich sa zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a jej výšky;

e)

dôkazu, že požiadavky na používanie licencií sú splnené;

f)

miery tolerancie, pokiaľ ide o plnenie povinnosti dovozu alebo vývozu množstva uvedeného v licencii;

g)

vydávania náhradných licencií a duplikátov licencií;

h)

zaobchádzania s licenciami zo strany členských štátov a výmeny informácií potrebných na riadenie systému vrátane postupov týkajúcich sa osobitnej administratívnej pomoci medzi členskými štátmi.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 179

Iné vykonávacie právomoci

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými:

a)

obmedzí množstvá, na ktoré možno vydať licencie;

b)

zamietne množstvá, na ktoré sa žiada o licenciu;

c)

pozastaví podávanie žiadostí s cieľom riadiť trh, v súvislosti s ktorým sa žiada o licencie na veľké množstvá.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

KAPITOLA II

Dovozné clá

Článok 180

Vykonávanie medzinárodných dohôd a niektorých iných aktov

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia na splnenie požiadaviek ustanovených v medzinárodných dohodách, ktoré sa uzavreli v súlade so ZFEÚ, alebo v akýchkoľvek iných príslušných aktoch prijatých v súlade s článkom 43 ods. 2 alebo článkom 207 ZFEÚ alebo so Spoločným colným sadzobníkom, pokiaľ ide o výpočet dovozných ciel vzťahujúcich sa na poľnohospodárske výrobky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

Článok 181

Systém vstupných cien pre určité výrobky sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a vinohradníctva a vinárstva

1.   Na účely uplatňovania colnej sadzby Spoločného colného sadzobníka na výrobky sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a na hroznovú šťavu a mušty sa vstupná cena zásielky rovná jej colnej hodnote vypočítanej v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 (40) („Colný kódex“) a nariadením Komisie (EHS) č. 2454/93 (41).

2.   S cieľom zabezpečiť efektívnosť systému je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví, že sa pravdivosť vstupných cien zásielky skontroluje pomocou paušálnej dovoznej hodnoty, a stanoví podmienky, za ktorých sa vyžaduje zloženie zábezpeky.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá týkajúce sa výpočtu paušálnej dovoznej hodnoty uvedenej v odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 182

Dodatočné dovozné clá

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými určí výrobky sektorov obilnín, ryže, cukru, ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny, hovädzieho a teľacieho mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, bravčového mäsa, ovčieho a kozieho mäsa, vajec, hydiny a banánov, ako aj výrobky z hroznovej šťavy a hroznového muštu, na ktoré sa pri dovoze podliehajúcemu colnej sadzbe stanovenej v Spoločnom colnom sadzobníku uplatňuje dodatočné dovozné clo s cieľom predísť alebo zabrániť nepriaznivým účinkom, ktoré môže mať tento dovoz na trh Únie, ak:

a)

sa dovoz uskutočňuje za cenu nižšiu, ako je cena, ktorú Únia nahlásila WTO (ďalej len „spúšťacia cena“); alebo

b)

objem dovozu v ktoromkoľvek roku presahuje určitú úroveň (ďalej len „spúšťací objem“).

Spúšťací objem sa stanoví na základe možností prístupu na trh vymedzených ako vyjadrenie percentuálneho podielu dovozu zodpovedajúcej domácej spotreby počas troch predchádzajúcich rokov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

2.   Dodatočné dovozné clá sa neuložia, ak je nepravdepodobné, že by dovoz narušil trh Únie, alebo ak by účinky boli neprimerané plánovanému cieľu.

3.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. a) sa dovozné ceny určia na základe dovozných cien CIF príslušnej zásielky. Dovozné ceny CIF sa overujú v porovnaní s reprezentatívnymi cenami výrobku na svetovom trhu alebo na dovoznom trhu Únie pre tento výrobok.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 183

Iné vykonávacie právomoci

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými:

a)

stanoví úroveň uplatneného dovozného cla v súlade s pravidlami ustanovenými v medzinárodnej dohode uzavretej v súlade so ZFEÚ, v Spoločnom colnom sadzobníku a vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 180;

b)

stanoví reprezentatívne ceny a spúšťacie objemy na účely uplatňovania dodatočných dovozných ciel v rámci pravidiel prijatých podľa článku 182 ods. 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

KAPITOLA III

Spravovanie colnej kvóty a osobitné zaobchádzanie pri dovoze do tretích krajín

Článok 184

Colné kvóty

1.   Colné kvóty na dovoz poľnohospodárskych výrobkov určených na prepustenie do voľného obehu v Únii alebo jej časti alebo colné kvóty na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Únie do tretích krajín, ktoré má čiastočne alebo v plnej miere spravovať Únia a ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ alebo z akéhokoľvek iného aktu prijatého v súlade s článkom 43 ods. 2 alebo článkom 207 ZFEÚ, Komisia otvorí a/alebo spravuje prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 186 tohto nariadenia a vykonávacích aktov podľa článkov 187 a 188 tohto nariadenia.

2.   Colné kvóty sa spravujú spôsobom, ktorý vylučuje akúkoľvek diskrimináciu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi, a to tak, že sa uplatňuje niektorá z týchto metód, ich kombinácia alebo iná vhodná metóda:

a)

metóda vychádzajúca z chronologického poradia podania žiadostí (zásada uprednostnenia toho, kto príde skôr);

b)

metóda rozdeľovania podľa pomeru požadovaných množstiev v čase podania žiadostí („metóda simultánneho preskúmania“);

c)

metóda vychádzajúca zo zohľadnenia tradičných modelov obchodovania („metódy tradičný dovozca/nový dovozca“).

3.   Prijatou metódou spravovania sa:

a)

pri dovozných colných kvótach kladie náležitý dôraz na zásobovacie požiadavky existujúceho a vytvárajúceho sa výrobného, spracovateľského a spotrebiteľského trhu v Únii, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, istotu a kontinuitu dodávok, a na potrebu udržiavať rovnováhu uvedeného trhu; a

b)

pri vývozných colných kvótach umožňuje v plnej miere využiť dostupné možnosti v rámci príslušnej kvóty.

Článok 185

Osobitné colné kvóty

S cieľom uviesť do platnosti colné kvóty na dovoz 2 000 000 ton kukurice a 300 000 ton cirku do Španielska a colné kvóty na dovoz 500 000 ton kukurice do Portugalska, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými stanoví ustanovenia potrebné na vykonanie dovozu v rámci colných kvót a podľa potreby na verejné uskladnenie množstiev dovezených platobnými agentúrami dotknutých členských štátov a na naloženie s nimi na trhoch týchto členských štátov.

Článok 186

Delegované právomoci

1.   S cieľom zaistiť spravodlivý prístup k dostupným množstvám a rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi v rámci colnej kvóty je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými:

a)

určí podmienky a požiadavky oprávnenosti, ktoré musí hospodársky subjekt splniť, aby mohol predložiť žiadosť v rámci colnej kvóty; v príslušných ustanoveniach sa môže vyžadovať minimálna skúsenosť v obchodovaní s tretími krajinami a asimilovanými územiami alebo v spracovateľskej činnosti, vyjadrená ako minimálne množstvo a obdobie v danom trhovom sektore; uvedené ustanovenia môžu zahŕňať osobitné pravidlá, ktoré vyhovujú potrebám a platným postupom v určitom sektore a zvykom a potrebám spracovateľského priemyslu;

b)

stanoví pravidlá pre prevod práv medzi hospodárskymi subjektmi a v prípade potreby obmedzenia takéhoto prevodu v rámci spravovania colnej kvóty;

c)

podmieni účasť na colnej kvóte zložením zábezpeky;

d)

v prípade potreby ustanoví všetky konkrétne osobitosti, požiadavky alebo obmedzenia uplatniteľné na colnú kvótu, ako sa ustanovuje v medzinárodnej dohode alebo v inom akte uvedenom v článku 184 ods. 1.

2.   S cieľom zaistiť, aby vyvážané výrobky mohli pri dovoze do tretích krajín za určitých podmienok využiť výhody osobitného zaobchádzania podľa medzinárodných dohôd, ktoré Únia uzavrela v súlade so ZFEÚ, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 tohto nariadenia prijímať delegované akty týkajúce sa pravidiel, ktorými sa od príslušných orgánov členských štátov vyžaduje, aby na požiadanie a po primeraných kontrolách vydali doklad potvrdzujúci, že dané podmienky sú splnené pre výrobky, s ktorými sa v prípade vývozu môže osobitne zaobchádzať pri dovoze do tretej krajiny, ak sú dodržané určité podmienky.

Článok 187

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví:

a)

ročné colné kvóty, v prípade potreby vhodne rozložené počas roka, a metódu spravovania, ktorá sa má používať;

b)

postupy pre uplatňovanie osobitných ustanovení dohody alebo aktu, ktorým sa prijíma režim dovozu alebo vývozu, ktoré sa týkajú najmä:

i)

záruk vzťahujúcich sa na povahu, provenienciu a pôvod výrobku;

ii)

uznávania dokladu, ktorý sa použije na overenie záruk uvedených v bode i);

iii)

predloženia dokladu, ktorý vydala vyvážajúca krajina;

iv)

miesta určenia a používania výrobkov;

c)

obdobie platnosti licencií alebo povolení;

d)

postupy týkajúce sa zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a jej výšku;

e)

používanie licencií a v prípade potreby osobitné opatrenia týkajúce sa predovšetkým podmienok, za ktorých sa podávajú žiadosti o dovoznú licenciu, a udeľujú povolenia v rámci colnej kvóty;

f)

postupy a technické kritériá na uplatňovanie článku 185;

g)

potrebné opatrenia týkajúce sa obsahu, formy, vydávania a používania dokladu uvedeného v článku 186 ods. 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 188

Iné vykonávacie právomoci

1.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa riadenia procesu, ktorým sa zaručí neprekročenie množstiev dostupných v rámci colnej kvóty, a to najmä tak, že sa v prípade dosiahnutia dostupných množstiev pre každú žiadosť stanoví prideľovací koeficient, zamietnu sa nevybavené žiadosti a v prípade potreby sa pozastaví podávanie žiadostí.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty týkajúce sa prerozdelenia nevyužitých množstiev.

3.   Vykonávacie akty uvedené v tomto článku sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

KAPITOLA IV

Osobitné ustanovenia pre dovoz niektorých výrobkov

Článok 189

Dovoz konope

1.   Tieto výrobky možno dovážať do Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a)

surové pravé konope, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 5302 10 00 a ktoré spĺňa podmienky ustanovené v článku 32 ods. 6 a v článku 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

b)

semená odrôd konope určené na siatie, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 1207 99 20 a ku ktorým je priložený dôkaz, že hladina tetrahydrokanabinolu príslušnej odrody neprekračuje hladinu stanovenú v súlade s článkom 32 ods. 6 a článkom 35 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

c)

konopné semená na iný účel ako siatie, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 1207 99 91 a ktoré dovážajú len dovozcovia oprávnení členským štátom, aby sa zaistilo, že takéto semená nie sú určené na siatie.

2.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté reštriktívnejšie pravidlá, ktoré členské štáty prijali v súlade so ZFEÚ a povinnosťami podľa Dohody WTO o poľnohospodárstve.

Článok 190

Dovoz chmeľu

1.   Výrobky sektora chmeľu sa môžu dovážať z tretích krajín, len ak sú ich kvalitatívne normy minimálne rovnocenné tým, ktoré sa prijali pre podobné produkty zberané v Únii, alebo ak sú vyrobené z takýchto produktov.

2.   Výrobky sa považujú za odpovedajúce norme uvedenej v odseku 1, ak je k nim pripojené potvrdenie, ktoré vydali orgány krajiny pôvodu a ktoré sa uznáva za rovnocenné certifikátu uvedenému v článku 77.

V prípade chmeľového prášku, chmeľového prášku s vyšším obsahom lupulínu, chmeľového výťažku a zmiešaných chmeľových výrobkov sa osvedčenie môže uznať za rovnocenné certifikátu, iba ak obsah alfa-kyseliny v týchto výrobkoch nie je nižší ako obsah v chmeli, z ktorého sa vyrobili.

3.   S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú podmienky, za ktorých sa neuplatňujú povinnosti týkajúce sa osvedčenia rovnocennosti a označovania na obaloch.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá potrebné na uplatňovanie tohto článku vrátane pravidiel o uznávaní osvedčení o rovnocennosti a o kontrole dovozu chmeľu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 191

Výnimky pre dovážané výrobky a osobitná zábezpeka v sektore vinohradníctva a vinárstva

Na základe medzinárodných povinností Únie sa môžu v súlade s článkom 43 ods. 2 ZFEÚ prijať výnimky z prílohy VIII časti II oddielu B bodu 5 alebo oddielu C pre dovážané výrobky.

V prípade výnimiek z prílohy VIII časti II oddielu B bodu 5 dovozcovia zložia určeným colným orgánom zábezpeku na uvedené výrobky v čase ich prepustenia do voľného obehu. Zábezpeka sa uvoľní, keď dovozca predloží colným orgánom členského štátu, v ktorom sa výrobky prepustili do voľného obehu, vyhovujúci dôkaz o tom, že:

a)

na výrobky sa neuplatnili výnimky; alebo

b)

ak sa na ne uplatnili výnimky, že výrobky sa nevinifikovali, alebo ak sa vinifikovali, výsledné výrobky boli náležite označené.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá, aby zaistila jednotné uplatňovanie tohto článku vrátane výšky zábezpeky a vhodného označenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 192

Dovozy surového cukru na rafináciu

1.   Do konca hospodárskeho roka 2016 – 2017 sa rafinériám s celoročnou prevádzkou udeľuje výhradná dovozná kapacita 2 500 000 ton za hospodársky rok vyjadrená v bielom cukre.

2.   Jediný závod na spracovanie cukrovej repy v prevádzke v Portugalsku v roku 2005 sa považuje za rafinériu s celoročnou prevádzkou.

3.   Dovozné licencie na cukor určený na rafináciu sa vydávajú iba rafinériám s celoročnou prevádzkou pod podmienkou, že príslušné množstvá neprekročia množstvá uvedené v odseku 1. Licencie sa môžu prevádzať iba medzi rafinériami s celoročnou prevádzkou a ich platnosť uplynie na konci hospodárskeho roka, na ktorý boli vydané.

Tento odsek sa uplatňuje prvé tri mesiace každého hospodárskeho roka.

4.   Vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby bol cukor dovážaný na rafináciu v súlade s týmto článkom rafinovaný, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú:

a)

používanie zmluvných podmienok na vykonávanie dovozných dohôd uvedených v odseku 1;

b)

podmienky a požiadavky oprávnenosti, ktoré musí hospodársky subjekt splniť, aby mohol požiadať o dovoznú licenciu, vrátane zloženia zábezpeky;

c)

pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií, ktoré sa majú ukladať.

5.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia potrebné pravidlá týkajúce sa podkladových dokumentov, ktoré treba predložiť, pokiaľ ide o požiadavky a povinnosti vzťahujúce sa na dovozcov, a to najmä na rafinérie s celoročnou prevádzkou. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 193

Pozastavenie uplatňovania dovozných ciel v sektore cukru

S cieľom zabezpečiť dodávky potrebné na výrobu výrobkov uvedených v článku 140 ods. 2 môže Komisia do konca hospodárskeho roka 2016 – 2017 prijať vykonávacie akty, ktorými sa pozastaví uplatňovanie dovozných ciel na všetky alebo časť určitých množstiev, pokiaľ ide o tieto výrobky:

a)

cukor, na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN 1701;

b)

izoglukóza, na ktorú sa vzťahujú číselné znaky KN 1702 30 10, 1702 40 10, 1702 60 10 a 1702 90 30.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

KAPITOLA V

Ochranné opatrenia a aktívny zušľachťovací styk

Článok 194

Ochranné opatrenia

1.   Komisia prijme ochranné opatrenia proti dovozom do Únie s výhradou odseku 3 tohto článku v súlade s nariadeniami Rady (ES) č. 260/2009 (42) a (ES) č. 625/2009 (43).

2.   Pokiaľ sa v akomkoľvek inom akte Európskeho parlamentu a Rady a v akomkoľvek inom akte Rady neustanovuje inak, Komisia prijme v súlade s odsekom 3 tohto článku ochranné opatrenia proti dovozom do Únie podľa medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ.

3.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Ak Komisia dostane od členského štátu žiadosť, rozhodne o nej prostredníctvom vykonávacích aktov do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

V riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 229 ods. 3.

Prijaté opatrenia sa oznámia členským štátom a okamžite nadobudnú účinnosť.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými zruší alebo zmenené ochranné opatrenia Únie, ktoré boli prijaté podľa odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

V riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 229 ods. 3.

Článok 195

Pozastavenie režimov zušľachťovací styk a aktívny zušľachťovací styk

Ak je trh Únie narušený alebo je pravdepodobné, že sa naruší režimom zušľachťovací styk alebo režimom aktívny zušľachťovací styk, Komisia môže prijať na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu vykonávacie akty, ktorými úplne alebo čiastočne pozastaví využívanie režimu zušľachťovací styk alebo režimu aktívny zušľachťovací styk v prípade výrobkov zo sektorov obilnín, ryže, cukru, olivového oleja a stolových olív, ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny, vína, hovädzieho a teľacieho mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, bravčového mäsa, ovčieho a kozieho mäsa, vajec, hydinového mäsa a etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Ak Komisia dostane od členského štátu žiadosť, rozhodne o nej prostredníctvom vykonávacích aktov do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

V riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 229 ods. 3.

Prijaté opatrenia sa oznámia členským štátom a okamžite nadobudnú účinnosť.

KAPITOLA VI

Vývozné náhrady

Článok 196

Rozsah pôsobnosti

1.   V rozsahu nevyhnutnom na to, aby sa umožnil vývoz na základe kurzov alebo cien na svetovom trhu, keď podmienky na vnútornom trhu sú také ako podmienky opísané v článku 219 ods. 1 alebo v článku 221, a v rámci obmedzení vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ, sa rozdiel medzi uvedenými kurzami alebo cenami a cenami v Únii môže pokryť vývoznými náhradami za:

a)

výrobky týchto sektorov, ktoré sa majú vyviezť bez ďalšieho spracovania:

i)

obilniny;

ii)

ryža;

iii)

cukor, pokiaľ ide o výrobky uvedené v prílohe I časti III písm. b) až d) a písm. g);

iv)

hovädzie a teľacie mäso;

v)

mlieko a mliečne výrobky;

vi)

bravčové mäso;

vii)

vajcia;

viii)

hydinové mäso;

b)

výrobky uvedené v tomto odseku písm. a) bodoch i) až iii), v) a vii), ktoré sa majú vyviesť v podobe spracovaného tovaru v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1216/2009 (44) a v podobe výrobkov obsahujúcich cukor uvedených v prílohe I časti X písm. b) tohto nariadenia.

2.   Vývozné náhrady za výrobky vyvážané v podobe spracovaného tovaru nesmú byť vyššie ako náhrady uplatniteľné na tie isté výrobky vyvážané bez ďalšieho spracovania.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 219 ods. 1 a článku 221, sa náhrada uplatniteľná na výrobky uvedené v odseku 1 tohto článku rovná 0 EUR.

Článok 197

Rozdelenie vývozných náhrad

Množstvá, ktoré sa môžu vyviesť s vývoznou náhradou, sa rozdelia metódou, ktorá:

a)

najviac vyhovuje charakteru výrobku a situácii na príslušnom trhu, pričom sa umožní čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov a zohľadní sa efektívnosť a štruktúra vývozu Únie a jeho vplyv na trhovú rovnováhu bez toho, aby došlo k diskriminácii medzi príslušnými hospodárskymi subjektmi, a najmä medzi veľkými a malými hospodárskymi subjektmi;

b)

je pre hospodárske subjekty vzhľadom na administratívne požiadavky administratívne najmenej zložitá.

Článok 198

Stanovenie vývozných náhrad

1.   V celej Únii sa na rovnaké výrobky uplatňujú rovnaké vývozné náhrady. Môžu sa meniť v závislosti od miesta určenia, najmä ak si to vyžiada situácia na svetovom trhu, osobitné požiadavky určitých trhov alebo povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ.

2.   Opatrenia týkajúce sa stanovenia náhrad príjme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 199

Poskytovanie vývozných náhrad

1.   Náhrady za výrobky uvedené v článku 196 ods. 1 písm. a), ktoré sa vyvážajú ako také bez ďalšieho spracovania, sa poskytujú len na základe žiadosti a po predložení vývoznej licencie.

2.   Náhrada uplatniteľná na výrobky uvedené v článku 196 ods. 1 písm. a) je náhrada, ktorá bola uplatniteľná ku dňu podania žiadosti o licenciu alebo náhrada vyplývajúca z príslušnej verejnej súťaže a v prípade diferencovanej náhrady tá, ktorá je uplatniteľná v ten istý deň:

a)

na miesto určenia uvedené v licencii; alebo

b)

na skutočné miesto určenia, ak sa líši od miesta určenia uvedeného v licencii, pričom v takom prípade uplatniteľná suma neprevýši sumu uplatniteľnú na miesto určenia uvedené v licencii.

3.   Náhrada sa vyplatí po predložení dôkazov o tom, že:

a)

výrobky opustili colné územie Únie v súlade s režimom vývozu uvedeným v článku 161 Colného kódexu;

b)

v prípade diferencovanej náhrady sa výrobky doviezli na miesto určenia uvedené v licencii alebo na iné miesto určenia, pre ktoré sa stanovila náhrada, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 písm. b).

Článok 200

Vývozné náhrady za živé zvieratá v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa

Pokiaľ ide o výrobky sektora hovädzieho a teľacieho mäsa, poskytovanie a vyplácanie náhrady za vývoz živých zvierat podlieha dodržiavaniu požiadaviek stanovených v práve Únie, ktoré sa týka dobrých životných podmienok zvierat, a najmä požiadaviek na ochranu zvierat počas prepravy.

Článok 201

Vývozné obmedzenia

Objemové záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ sa dodržiavajú na základe vývozných licencií vydaných na referenčné obdobia, ktoré sa týkajú príslušných výrobkov.

So zreteľom na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z Dohody WTO o poľnohospodárstve nemá ukončenie referenčného obdobia vplyv na platnosť vývozných licencií.

Článok 202

Delegované právomoci

1.   S cieľom zaručiť riadne fungovanie systému vývozných náhrad je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví požiadavka zložiť zábezpeku, ktorou sa zaručí, že hospodárske subjekty splnia svoje povinnosti.

2.   S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov a orgánov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými stanoví prahové hodnoty, pod ktorými sa nemusí vyžadovať vydanie alebo predloženie vývoznej licencie, určí miesta určenia alebo operácie, pri ktorých môže byť oslobodenie od povinnosti predložiť vývoznú licenciu odôvodnené, a v odôvodnených situáciách umožní udeľovanie vývozných licencií ex-post.

3.   S cieľom riešiť konkrétne situácie, ktoré zdôvodňujú úplnú alebo čiastočnú oprávnenosť na vývozné náhrady, a pomôcť hospodárskym subjektom prekonať obdobie medzi žiadosťou o vývoznú náhradu a jej konečnou platbou, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa:

a)

iného dátumu náhrady;

b)

vyplatenia preddavku vývoznej náhrady vrátane podmienok na zloženie zábezpeky a jej uvoľnenie;

c)

ďalšieho dôkazu, ak existujú pochybnosti o skutočnom mieste určenia výrobkov, a možnosti spätného dovozu na colné územie Únie;

d)

miest určení považovaných za vývoz z Únie a zaradenia miest určení na colnom území Únie medzi miesta určenia oprávnené na vývozné náhrady.

4.   S cieľom zaručiť, aby vývozcovia výrobkov uvedených v prílohe I k zmluvám a výrobkov vyrobených ich spracovaním mali rovnaký prístup k vývozným náhradám, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa uplatňovania článku 199 ods. 1 a 2 na výrobky uvedené v článku 196 ods. 1 písm. b).

5.   S cieľom zaručiť, aby boli výrobky, za ktoré sa poskytuje vývozná náhrada, vyvezené z colného územia Únie, predísť ich návratu na uvedené územie a minimalizovať administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov pri získavaní a predkladaní dôkazov o tom, že výrobky, za ktoré sa poskytla náhrada, sa dostali do krajiny určenia oprávnenej na diferencované náhrady, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa:

a)

lehoty, do ktorej musí byť ukončený výstup z colného územia Únie vrátane lehoty na dočasný opätovný vstup;

b)

spracovania, ktorým môžu výrobky, za ktoré sa poskytujú vývozné náhrady, prejsť počas uvedeného obdobia;

c)

dôkazu o dosiahnutí miesta určenia oprávneného na diferencované náhrady;

d)

prahových hodnôt pre náhrady a podmienok, za ktorých možno vývozcov oslobodiť od takého dôkazu;

e)

podmienok na schválenie dôkazu poskytnutého nezávislými tretími stranami o dosiahnutí miesta určenia, kde sa uplatňujú diferencované náhrady.

6.   S cieľom nabádať vývozcov, aby dodržiavali dobré životné podmienky zvierat a umožniť príslušným orgánom overovať správne vydávanie vývozných náhrad v prípade, že sú podmienené dodržiavaním požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat mimo colného územia Únie vrátane využitia nezávislých tretích strán.

7.   S cieľom zohľadniť osobitosti rôznych sektorov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví osobitné požiadavky a podmienky týkajúce sa hospodárskych subjektov a výrobkov oprávnených na vývoznú náhradu a koeficienty na účely výpočtu vývozných náhrad, pričom zohľadní proces zrenia u niektorých alkoholických nápojov získaných z obilnín.

Článok 203

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto kapitoly, najmä opatrenia týkajúce sa:

a)

prerozdelenia množstiev, ktoré doteraz neboli pridelené alebo využité a ktoré možno vyviesť;

b)

metódy na prepočítanie platby vývoznej náhrady v prípade, že číselný znak výrobku alebo miesto určenia uvedené v licencii nie je v súlade so skutočným výrobkom alebo miestom určenia;

c)

výrobkov uvedených v článku 196 ods. 1 písm. b);

d)

postupov týkajúcich sa zábezpeky, ktorá sa má zložiť, a jej výšky;

e)

uplatňovania opatrení prijatých podľa článku 202 ods. 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 204

Iné vykonávacie právomoci

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými:

a)

ustanoví náležité opatrenia, aby sa zabránilo zneužitiu flexibility ustanovenej v článku 199 ods. 2, najmä pokiaľ ide o postup na podávanie žiadostí;

b)

ustanoví opatrenia potrebné na dodržanie objemových záväzkov uvedených v článku 201 vrátane zastavenia alebo obmedzenia vydávania vývozných licencií, keď sa také záväzky prekročia alebo sa môžu prekročiť;

c)

stanoví koeficienty, ktoré sa uplatňujú na vývozné náhrady v súlade s pravidlami prijatými podľa článku 202 ods. 7.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

KAPITOLA VII

Pasívny zušľachťovací styk

Článok 205

Pozastavenie režimu pasívny zušľachťovací styk

Ak je trh Únie narušený alebo by sa mohol narušiť režimom pasívny zušľachťovací styk, môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu úplne alebo čiastočne pozastaví využívanie režimu pasívny zušľachťovací styk v prípade výrobkov zo sektorov obilnín, ryže, ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny, vína, hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa, ovčieho a kozieho mäsa a hydinového mäsa. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Ak Komisia dostane od členského štátu žiadosť, rozhodne o nej prostredníctvom vykonávacích aktov do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

V riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 229 ods. 3.

Prijaté opatrenia sa oznámia členským štátom a okamžite nadobudnú účinnosť.

ČASŤ IV

PRAVIDLÁ HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

KAPITOLA I

Pravidlá vzťahujúce sa na podniky

Článok 206

Usmernenia Komisie o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže na poľnohospodárstvo

Pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak a v súlade s článkom 42 ZFEÚ sa články 101 až 106 ZFEÚ a vykonávacie ustanovenia, ktoré sa na ne vzťahujú, s výhradou článkov 207 až 210 tohto nariadenia uplatňujú na všetky dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v článku 101 ods. 1 a článku 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú výroby poľnohospodárskych výrobkov alebo obchodu s nimi.

S cieľom zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu a jednotné uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže Komisia a príslušné orgány členských štátov uplatňujú pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže v úzkej vzájomnej spolupráci.

Okrem toho, Komisia podľa potreby uverejní usmernenia, aby pomohla príslušným vnútroštátnym orgánom a podnikom.

Článok 207

Príslušný trh

Vymedzenie príslušného trhu je nástrojom na identifikovanie a vymedzenie hraníc hospodárskej súťaže medzi podnikmi a vychádza z dvoch kumulatívnych prvkov:

a)

trh s príslušným výrobkom: na účely tejto kapitoly je „trh s výrobkom“ trh, ktorý zahŕňa všetky výrobky, ktoré spotrebiteľ na základe ich vlastností, ceny a zamýšľaného spôsobu použitia považuje za nahraditeľné alebo zameniteľné;

b)

príslušný zemepisný trh: na účely tejto kapitoly je „zemepisný trh“ trh, ktorý zahŕňa oblasť, v ktorej sa dotknuté podniky zapájajú do dodávky príslušných výrobkov, v ktorej sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne rovnorodé a ktorú možno odlíšiť od susedných oblastí, predovšetkým preto, že podmienky hospodárskej súťaže sú týchto oblastiach značne odlišné.

Článok 208

Dominantné postavenie

Na účely tejto kapitoly je „dominantné postavenie“ postavenie hospodárskej sily, ktorá podniku umožňuje zabraňovať účinnej hospodárskej súťaži na príslušnom trhu, a to tým, že mu umožňuje do značnej miery konať nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a v konečnom dôsledku od spotrebiteľov.

Článok 209

Výnimky z cieľov SPP a poľnohospodári a ich združenia

1.   Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v článku 206 tohto nariadenia, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ.

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy poľnohospodárov, združení poľnohospodárov alebo združení takýchto združení, ani organizácií výrobcov uznaných podľa článku 152 tohto nariadenia, či združení organizácií výrobcov uznaných podľa článku 156 tohto nariadenia, ktoré sa týkajú výroby alebo predaja poľnohospodárskych výrobkov alebo využívania spoločných zariadení na skladovanie, ošetrovanie alebo spracovanie poľnohospodárskych výrobkov, pokiaľ sa tým neohrozujú ciele článku 39 ZFEÚ.

Tento odsek sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, z ktorých vyplýva povinnosť účtovať rovnaké ceny alebo ktoré vylučujú hospodársku súťaž.

2.   Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku, sa nezakazujú a ani sa nevyžaduje predchádzajúce rozhodnutie v tomto smere.

V akýchkoľvek vnútroštátnych konaniach alebo v konaniach Únie týkajúcich sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ, dôkazné bremeno porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ znáša strana alebo orgán, ktorý tvrdí, že došlo k porušeniu. Strana, ktorá si nárokuje výnimky ustanovené v odseku 1 tohto článku, znáša dôkazné bremeno preukázať, že sú splnené podmienky uvedeného odseku.

Článok 210

Dohody a zosúladené postupy uznaných medziodvetvových organizácií

1.   Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy medziodvetvových organizácií uznaných podľa článku 157 tohto nariadenia s cieľom vykonávať činnosti uvedené v článku 157 ods. 1 písm. c) a v prípade sektora mlieka a mliečnych výrobkov činností uvedených v článku 157 ods. 3 písm. c) tohto nariadenia a v prípade sektora olivového oleja a stolových olív a sektora tabaku činností uvedených v článku 162 tohto nariadenia.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje pod podmienkou, že:

a)

dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy tam uvedené sa oznámili Komisii; a

b)

Komisia do dvoch mesiacov od prijatia všetkých požadovaných podrobností nerozhodne, že tieto dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy nie sú nezlučiteľné s pravidlami Únie.

Ak Komisia zistí, že dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy uvedené v odseku 1 sú nezlučiteľné s pravidlami Únie, vydá rozhodnutie bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

3.   Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy uvedené v odseku 1 nemôžu nadobudnúť platnosť alebo účinnosť pred uplynutím dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 2 prvom pododseku písm. b).

4.   Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy sa v každom prípade vyhlásia za nezlučiteľné s pravidlami Únie, ak:

a)

môžu viesť k rozdeľovaniu trhov v rámci Únie v akejkoľvek podobe;

b)

môžu ovplyvniť riadne fungovanie organizácie trhu;

c)

môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré nie je nutné na dosiahnutie cieľov SPP, ktoré svojou činnosťou sledujú medziodvetvové organizácie;

d)

majú za následok stanovenie cien alebo stanovenie kvót;

e)

môžu viesť k diskriminácii alebo vylúčeniu hospodárskej súťaže v prípade značného podielu príslušných výrobkov.

5.   Ak po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 2 prvom pododseku písm. b) Komisia rozhodne, že podmienky na uplatňovanie odseku 1 neboli splnené, bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 prijme rozhodnutie, ktorým vyhlási, že na dotknutú dohodu, rozhodnutie alebo zosúladený postup sa uplatňuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ.

Takéto rozhodnutie Komisie sa neuplatňuje pred dátumom jeho oznámenia príslušnej medziodvetvovej organizácii, pokiaľ uvedená medziodvetvová organizácia neposkytla nesprávne informácie alebo nezneužila výnimku ustanovenú v odseku 1.

6.   V prípade viacročných dohôd je oznámenie pre prvý rok platné aj na nasledujúce roky dohody. V takom prípade však Komisia môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť iného členského štátu kedykoľvek vydať rozhodnutie o nezlučiteľnosti.

7.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovujú opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

KAPITOLA II

Pravidlá štátnej pomoci

Článok 211

Uplatňovanie článkov 107 až 109 ZFEÚ

1.   Na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchod s nimi sa uplatňujú články 107 až 109 ZFEÚ.

2.   Odchylne od odseku 1 sa články 107 až 109 ZFEÚ neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty vykonajú na základe ktoréhokoľvek z týchto bodov a v súlade s nimi:

a)

opatrenia ustanovené v tomto nariadení, ktoré čiastočne alebo úplne financuje Únia;

b)

články 213 až 218 tohto nariadenia.

Článok 212

Vnútroštátne platby súvisiace s podpornými programami v sektore vinohradníctva a vinárstva

Odchylne od článku 44 ods. 3 môžu členské štáty poskytnúť vnútroštátne platby v súlade s pravidlami Únie o štátnej pomoci na opatrenia uvedené v článkoch 45, 49 a 50.

Maximálna miera pomoci ustanovená v príslušných pravidlách Únie o štátnej pomoci sa uplatňuje na celkové verejné financovanie, ktoré zahŕňa prostriedky Únie aj vnútroštátne prostriedky.

Článok 213

Vnútroštátne platby na mäso zo sobov vo Fínsku a Švédsku

S výhradou schválenia zo strany Komisie prijatého bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 môžu Fínsko a Švédsko poskytovať vnútroštátne platby na produkciu sobieho mäsa a výrobu výrobkov z neho a na ich uvádzanie na trh (číselné znaky KN ex 0208 a ex 0210), ak to nebude mať za následok nárast tradičných úrovní výroby.

Článok 214

Vnútroštátne platby pre sektor cukru vo Fínsku

Fínsko môže pestovateľom cukrovej repy poskytnúť vnútroštátne platby vo výške do 350 EUR na hektár na hospodársky rok.

Článok 215

Vnútroštátne platby na včelárstvo

Členské štáty môžu poskytovať vnútroštátne platby na ochranu včelínov znevýhodnených štrukturálnymi alebo prírodnými podmienkami alebo na základe programov hospodárskeho rozvoja, okrem tých, ktoré sa vyčlenili na výrobu alebo obchod.

Článok 216

Vnútroštátne platby na destiláciu vína v prípade krízy

1.   Členské štáty môžu v odôvodnených prípadoch krízy poskytovať výrobcom vína vnútroštátne platby na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vína.

Tieto platby sú primerané a umožňujú riešiť uvedenú krízu.

Celková výška platieb, ktorá je v členskom štáte k dispozícii na takéto platby v ktoromkoľvek danom roku, nepresiahne 15 % celkovo dostupných finančných prostriedkov na členský štát na uvedený rok, ako sa stanovuje v prílohe VI.

2.   Členské štáty, ktoré chcú využiť vnútroštátne platby uvedené v odseku 1, o tom predložia Komisii riadne odôvodnené oznámenie. Komisia bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 rozhodne, či sa opatrenie schvaľuje a či sa platby môžu poskytnúť.

3.   Alkohol získaný z destilácie uvedenej v odseku 1 sa využíva výlučne na priemyselné alebo energetické účely, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 217

Vnútroštátne platby na distribúciu výrobkov deťom

Členské štáty môžu okrem pomoci Únie ustanovenej v článkoch 23 a 26 poskytovať vnútroštátne platby na dodávanie výrobkov deťom vo vzdelávacích zariadeniach alebo na súvisiace náklady uvedené článku 23 ods. 1.

Členské štáty môžu financovať uvedené platby prostredníctvom poplatkov vyberaných v príslušnom sektore alebo prostredníctvom akéhokoľvek iného príspevku zo súkromného sektora.

Členské štáty môžu okrem pomoci Únie ustanovenej v článku 23 poskytovať vnútroštátne platby na financovanie sprievodných opatrení potrebných na zabezpečenie efektívnosti programu Únie na dodávanie ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a výrobkov z banánov, ako sa uvádza v článku 23 ods. 2.

Článok 218

Vnútroštátne platby na orechy

1.   Členské štáty môžu poskytovať vnútroštátne platby v maximálnej výške 120,75 EUR na hektár na rok poľnohospodárom, ktorí produkujú:

a)

mandle s číselnými znakmi KN 0802 11 a 0802 12;

b)

lieskové orechy liesky obyčajnej alebo liesky najväčšej s číselnými znakmi KN 0802 21 a 0802 22;

c)

vlašské orechy s číselnými znakmi KN 0802 31 00 a 0802 32 00;

d)

pistácie s číselnými znakmi KN 0802 51 00 a 0802 52 00;

e)

svätojánsky chlieb s číselným znakom KN 1212 92 00.

2.   Vnútroštátne platby uvedené v odseku 1 možno poskytnúť len na maximálnu plochu:

Členský štát

Maximálna plocha (ha)

Belgicko

100

Bulharsko

11 984

Nemecko

1 500

Grécko

41 100

Španielsko

568 200

Francúzsko

17 300

Taliansko

130 100

Cyprus

5 100

Luxembursko

100

Maďarsko

2 900

Holandsko

100

Poľsko

4 200

Portugalsko

41 300

Rumunsko

1 645

Slovinsko

300

Slovensko

3 100

Spojené kráľovstvo

100

3.   Členské štáty môžu poskytovanie vnútroštátnych platieb uvedených odseku 1 podmieniť členstvom poľnohospodárov v organizácii výrobcov uznanej podľa článku 152.

ČASŤ V

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Výnimočné opatrenia

Oddiel 1

Narušenie trhu

Článok 219

Opatrenia proti narušeniu trhu

1.   S cieľom účinne a efektívne reagovať na hrozby narušenia trhu spôsobené výrazným nárastom alebo poklesom cien na vnútorných alebo vonkajších trhoch alebo inými udalosťami a okolnosťami, ktoré výrazne narušujú alebo ohrozujú trh, ak je pravdepodobné, že táto situácia alebo jej následky na trh budú pokračovať alebo sa zhoršovať, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrení potrebných na riešenie danej situácie na trhu, pričom sa dodržia všetky povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ a za predpokladu, že iné opatrenia, ktoré sú podľa tohto nariadenia v dispozícii, nie sú postačujúce.

Ak je to v prípade hrozby narušenia trhu podľa prvého pododseku tohto odseku potrebné z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa prvého pododseku tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 228.

Takéto vážne a naliehavé dôvody môžu zahŕňať potrebu prijať bezodkladné opatrenia na riešenie narušenia trhu alebo zabránenie takémuto narušeniu, ak sa hrozba narušenia trhu objaví tak rýchlo či nečakane, že v záujme účinného a efektívneho riešenia situácie je potrebné konať okamžite, alebo ak by takáto činnosť mohla zabrániť tomu, aby sa takéto hrozby narušenia trhu naplnili, aby pretrvávali alebo aby sa zmenili na vážnejšie či dlhotrvajúce narušenie, alebo ak by odloženie okamžitej činnosti mohlo spôsobiť narušenie alebo ho zhoršiť alebo by zvýšilo rozsah opatrení, ktoré by neskôr boli potrebné na riešenie hrozby alebo narušenia, alebo by malo negatívny vplyv na výrobné alebo trhové podmienky.

Takými opatreniami sa v nevyhnutnom rozsahu a na čas potrebný na vyriešenie narušenia trhu alebo takejto hrozby môže rozšíriť alebo zmeniť rozsah pôsobnosti, trvanie alebo iné aspekty ostatných opatrení ustanovených podľa tohto nariadenia, alebo sa môžu ustanoviť vývozné náhrady alebo úplne alebo čiastočne pozastaviť dovozné clá, a to podľa potreby aj na určité množstvá alebo obdobia.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú na výrobky uvedené v prílohe I časti XXIV oddiele 2.

Komisia však môže prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s postupom pre naliehavé prípady uvedeným v článku 228 rozhodnúť, že opatrenia uvedené v odseku 1 sa uplatňujú na jeden alebo viacero z výrobkov uvedených v prílohe I časti XXIV oddiele 2.

3.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorým sa ustanovia procesné pravidlá a technické kritériá potrebné na uplatňovanie opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Oddiel 2

Opatrenia na podporu trhu súvisiace s chorobami zvierat a so stratou dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín

Článok 220

Opatrenia týkajúce sa chorôb zvierat a straty dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými prijme výnimočné podporné opatrenia pre postihnutý trh s cieľom zohľadniť:

a)

obmedzenia obchodu v rámci Únie a obchodu s tretími krajinami, ktoré môžu byť dôsledkom uplatnenia opatrení na zabránenie rozšírenia chorôb zvierat; a

b)

vážne narušenia trhu, ktoré priamo súvisia so stratou dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín a v dôsledku rizík chorôb.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

2.   Opatrenia ustanovené v odseku 1 sa uplatňujú na každý z týchto sektorov:

a)

hovädzie a teľacie mäso;

b)

mlieko a mliečne výrobky;

c)

bravčové mäso;

d)

ovčie a kozie mäso;

e)

vajcia;

f)

hydinové mäso.

Opatrenia ustanovené v odseku 1 prvom podoseku písm. b) súvisiace so stratou dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia rastlín sa uplatňujú aj na všetky ostatné poľnohospodárske výrobky s výnimkou tých, ktoré sa uvádzajú v prílohe I časti XXIV oddiele 2.

Komisia je splnomocnená v súlade s postupom pre naliehavé prípady uvedeným v článku 228 prijímať delegované akty týkajúce sa rozšírenia zoznamu výrobkov uvedeného v prvých dvoch pododsekoch tohto odseku.

3.   Opatrenia ustanovené v odseku 1 sa prijmú na žiadosť dotknutého členského štátu.

4.   Opatrenia ustanovené v odseku 1 prvom pododseku písm. a) možno prijať, iba ak príslušný členský štát prijal zdravotné a veterinárne opatrenia na rýchle odstránenie danej choroby, a to len v takom rozsahu a na také obdobie, ktoré sú úplne nevyhnutné na podporu príslušného trhu.

5.   Na opatrenia ustanovené v odseku 1 poskytuje Únia čiastočné financovanie vo výške 50 % výdavkov, ktoré hradia členské štáty.

V sektoroch hovädzieho a teľacieho mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, bravčového mäsa a ovčieho a kozieho mäsa však Únia poskytne čiastočné financovanie vo výške 60 % uvedených výdavkov v prípade boja proti slintačke a krívačke.

6.   Ak výrobcovia prispievajú na náklady, ktoré hradia členské štáty, potom členské štáty zaistia, aby táto skutočnosť neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže medzi výrobcami v rôznych členských štátoch.

Oddiel 3

Konkrétne problémy

Článok 221

Opatrenia na riešenie konkrétnych problémov

1.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými prijme potrebné a opodstatnené núdzové opatrenia na riešenie konkrétnych problémov. Uvedené opatrenia sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia iba v takom v rozsahu a na také obdobie, ktoré sú úplne nevyhnutné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

2.   S cieľom riešiť konkrétne problémy a v riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch týkajúcich sa situácií, ktoré by mohli spôsobiť rýchle zhoršenie výrobných alebo trhových podmienok, ktoré by bolo ťažké napraviť, ak by sa prijatie opatrení odložilo, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 229 ods. 3.

3.   Komisia prijme opatrenia podľa článku 1 alebo 2 iba vtedy, ak nie je možné prijať potrebné naliehavé opatrenia v súlade s článkom 219 alebo 220.

4.   Opatrenia prijaté podľa odseku 1 alebo 2 zostanú účinné po dobu, ktorá neprekročí dvanásť mesiacov. Ak po tejto dobe konkrétne problémy, ktoré viedli k prijatiu týchto opatrení, pretrvávajú, Komisia môže s cieľom nájsť stále riešenie, prijať delegované akty v súlade s článkom 227, pokiaľ ide danú záležitosť, alebo predloží vhodné legislatívne návrhy.

5.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o akýchkoľvek opatreniach prijatých podľa odseku 1 alebo 2 do dvoch pracovných dní od ich prijatia.

Oddiel 4

Dohody a rozhodnutia počas obdobia vážnej nerovnováhy na trhu

Článok 222

Uplatňovanie článku 101 ods. 1 ZFEÚ

1.   Počas obdobia vážnej nerovnováhy na trhu môže Komisia prijať vykonávacie akty na účely toho, aby sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ nevzťahoval na dohody a rozhodnutia uznaných organizácií výrobcov, ich združení a uznaných medziodvetvových organizácií v ktoromkoľvek zo sektorov uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia pod podmienkou, že takéto dohody a rozhodnutia nenarušia riadne fungovanie vnútorného trhu, ich cieľom je výlučne stabilizovať dotknutý sektor a patria do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

a)

stiahnutie ich výrobkov z trhu alebo ich bezplatná distribúcia;

b)

transformácia a spracovanie;

c)

skladovanie súkromnými hospodárskymi subjektmi;

d)

spoločné opatrenia na propagáciu;

e)

dohody o požiadavkách kvality;

f)

spoločný nákup vstupných surovín potrebných na boj proti rozšíreniu škodcov a chorôb zvierat a rastlín v Únii alebo vstupov potrebných na riešenie vplyvu prírodných katastrof v Únii;

g)

dočasné plánovanie výroby s prihliadnutím na osobitnú povahu výrobného cyklu.

Komisia vo vykonávacích aktoch presne uvedie hmotný a zemepisný rozsah pôsobnosti tejto výnimky a s výhradou odseku 3 obdobie, na ktoré sa výnimka vzťahuje.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje iba vtedy, ak Komisia už prijala jedno z opatrení uvedených v tejto kapitole, ak sa výrobky nakúpili v rámci verejnej intervencie alebo aj ak sa poskytla pomoc na súkromné skladovanie uvedené v časti II hlave I kapitole I.

3.   Dohody a rozhodnutia uvedené v odseku 1 sú platné iba najviac šesť mesiacov.

Komisia však môže priať vykonávacie akty, ktorými povolí takéto dohody a rozhodnutia na ďalšie maximálne šesťmesačné obdobie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

KAPITOLA II

Oznámenia a podávanie správ

Článok 223

Požiadavky na oznámenia

1.   Na účely uplatňovania tohto nariadenia, monitorovania, analýzy a riadenia trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, zabezpečenia transparentnosti trhu, riadneho fungovania opatrení SPP, overovania, kontroly, sledovania, hodnotenia a vykonávania auditu opatrení SPP a plnenia požiadaviek ustanovených v medzinárodných dohodách uzavretých v súlade so ZFEÚ vrátane oznamovacích povinností vyplývajúcich z uvedených dohôd, môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 prijať potrebné opatrenia, pokiaľ ide o oznámenia, ktoré majú podávať podniky, členské štáty a tretie krajiny. Zohľadní pritom potreby týkajúce sa údajov a synergie medzi prípadnými zdrojmi údajov.

Získané informácie možno predložiť alebo sprístupniť medzinárodným organizáciám a príslušným orgánom tretích krajín a možno ich zverejniť s výhradou ochrany osobných údajov a oprávneného záujmu podnikov o ochranu svojho obchodného tajomstva vrátane cien.

2.   S cieľom zabezpečiť integritu informačných systémov a pravosť a čitateľnosť dokumentov a súvisiacich údajov, ktoré sa predkladajú, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví:

a)

povahu a typ informácií, ktoré sa majú oznamovať;

b)

kategórie spracúvaných údajov, maximálne doby ich uchovávania a účel spracovania, najmä v prípade zverejnenia takýchto údajov a ich postúpenia tretej krajine;

c)

prístupové práva k informáciám alebo dostupným informačným systémom;

d)

podmienky zverejnenia informácií.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto článku vrátane:

a)

spôsobov oznamovania;

b)

pravidiel týkajúcich sa informácií, ktoré sa majú oznamovať;

c)

ustanovení týkajúcich sa správy informácií, ktoré sa majú oznamovať, ako aj obsahu oznámení, ich formy, načasovania, frekvencie a lehôt;

d)

ustanovení týkajúcich sa predkladania alebo sprístupňovania informácií a dokumentov členským štátom, medzinárodným organizáciám, príslušným orgánom tretích krajín alebo verejnosti s výhradou ochrany osobných údajov a oprávneného záujmu podnikov o ochranu svojho obchodného tajomstva.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

Článok 224

Spracovávanie a ochrana osobných údajov

1.   Členské štáty a Komisia zbierajú osobné údaje na účely uvedené v článku 223 ods. 1 a nespracúvajú tieto údaje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s danými účelmi.

2.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia, ako sa uvádza v článku 223 ods. 1, tieto údaje sú anonymné a spracúvajú sa iba v agregovanej podobe.

3.   Osobné údaje sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES a nariadení (ES) č. 45/2001. Takéto údaje sa predovšetkým neuchovávajú v podobe, ktorá umožňuje identifikáciu subjektov údajov, dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje zozbierali alebo sa ďalej spracúvajú, a to s prihliadnutím na minimálne doby uchovávania údajov stanovené v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v právnych predpisoch Únie.

4.   Členské štáty informujú subjekty údajov o tom, že vnútroštátne orgány alebo orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti majú práva stanovené v smernici 95/46/ES a v nariadení (ES) č. 45/2001.

Článok 225

Povinnosť Komisie predkladať správy

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu:

a)

každé tri roky a po prvýkrát do21. decembra 2016 o vykonávaní opatrení týkajúcich sa sektora včelárstva, ako sa uvádza v článkoch 55, 56 a 57, ako aj o najnovšom vývoji systémov identifikácie úľov;

b)

do 30. júna 2014 a taktiež do 31. decembra 2018 o vývoji situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, a najmä o realizácii článkov 148 až 151, článku 152 ods. 3 a článku 157 ods. 3 v ktorej predovšetkým posúdi účinok na výrobcov mlieka a na výrobu mlieka v znevýhodnených regiónoch v súvislosti so všeobecným cieľom udržania výroby v týchto regiónoch, a ktorá sa bude sa zaoberať možnými stimulmi na podporu toho, aby poľnohospodári pristúpili k spoločným výrobným zmluvám, spolu s príslušnými návrhmi;

c)

do 31. decembra 2014 o možnosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti programov podpory konzumácie potravín v školách na olivový olej a stolové olivy;

d)

do 31. decembra 2017 o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže na odvetvie poľnohospodárstva vo všetkých členských štátoch, najmä o realizácií článkov 209 a 210 a článkov 169, 170 a 171 v príslušných sektoroch.

KAPITOLA III

Rezerva na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva

Článok 226

Využívanie rezervy

Finančné prostriedky prevedené z rezervy na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva podľa podmienok a postupu uvedených v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a v bode 22 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení sa sprístupnia pre opatrenia, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie, na rok alebo roky, pre ktoré sa požaduje ďalšia podpora, a ktoré sa vykonávajú za okolností, ktoré presahujú obvyklý trhový vývoj.

Finančné prostriedky sa konkrétne prevedú v prípade akýchkoľvek výdavkov na základe:

a)

článkov 8 až 21;

b)

článkov 196 až 204; a

c)

článkov 219, 220 a 221 tohto nariadenia.

ČASŤ VI

DELEGOVANIE PRÁVOMOCÍ, VYKONÁVACIE USTANOVENIA, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 227

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v tomto nariadení, sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od20. decembra 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v tomto nariadení môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa tohto nariadenia nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 228

Postup pre naliehavé prípady

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu prijatého podľa tohto článku sa Európskemu parlamentu a Rade uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu prijatému podľa tohto článku námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 227 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

Článok 229

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor, ktorý sa nazýva Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

V prípade aktov uvedených v článku 80 ods. 5, článku 91 písm. c) a d), článku 97 ods. 4, článku 99, článku 106 a v článku 107 ods. 3, keď výbor nevydáva žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

KAPITOLA II

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 230

Zrušenia

1.   Nariadenie (ES) č. 1234/2007 sa zrušuje.

Naďalej sa však uplatňujú tieto ustanovenia nariadenia (ES) č. 1234/2007:

a)

pokiaľ ide o systém obmedzenia výroby mlieka: oddiel III kapitoly III hlavy I časti II, článok 55, článok 85 a prílohy IX a X do 31. marca 2015;

b)

pokiaľ ide o sektor vinohradníctva a vinárstva:

i)

články 85a až 85e, pokiaľ ide o oblasti uvedené v článku 85a ods. 2, ktoré ešte neboli vyklčované, a pokiaľ ide o oblasti uvedené v článku 85b ods. 1, ktoré neboli legalizované, kým také oblasti nebudú vyklčované alebo legalizované, a článok 188a ods. 1 a 2;

ii)

prechodný režim práv na výsadbu uvedený v časti II hlave I kapitole III oddiele IVa pododdiele II do 31. decembra 2015;

iii)

článok 118m ods. 5 do vyčerpania zásob vín s označením “Mlado vino portugizac” existujúcich k 1. júlu 2013;

iv)

článok 118s ods. 5 do 30. júna 2017;

c)

článok 113a ods. 4, články 114, 115 a 116, článok 117 ods. 1 až 4 a článok 121 písm. e) bod iv), ako aj body I ods. 2 a 3 a III ods. 1 časti B a časti C prílohy XIV a body 1, 3, 5 a 6 časti II a bod 2 časti IV prílohy XV na účely uplatňovania uvedených článkov, a to až do začatia uplatňovania príslušných obchodných pravidiel, ktoré sa stanovia v súlade s delegovanými aktmi podľa článku 75 ods. 2, článku 76 ods. 4, článku 78 ods. 3 a 4, článku 79. 1, článku 80 ods. 4, článku 83 ods. 4, článku 86, článku 87 ods. 2, článku 88 ods. 3 článku 89 tohto nariadenia;

d)

článok 133a ods. 1 a článok 140a do 30. septembra 2014;

e)

prvý a druhý pododsek článku 182 ods. 3 do konca hospodárskeho roka 2013/2014 pre cukor, ktorý sa končí 30. septembra 2014;

f)

článok 182 ods. 4 do 31. decembra 2017;

g)

článok 182 ods. 7 do 31. marca 2014;

h)

príloha XV časť III bod 3 písm. b) do 31. decembra 2015;

i)

príloha XX do dňa nadobudnutia účinnosti legislatívneho aktu, ktorým sa nahrádza nariadenie (ES) č. 1216/2009 a nariadenie Rady (ES) č. 614/2009 (45)

2.   Odkazy na nariadenie (ES) č. 1234/2007 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a na nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XIV k tomuto nariadeniu.

3.   Nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1601/96 a (ES) č. 1037/2001 sa zrušujú.

Článok 231

Prechodné pravidlá

1.   S cieľom zaistiť bezproblémový prechod z režimov ustanovených v nariadení (ES) č. 1234/2007 na režimy ustanovené v tomto nariadení je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrení, ktoré sú potrebné na ochranu nadobudnutých nárokov a oprávnených očakávaní podnikov.

2.   Všetky viacročné programy prijaté pred 1. januárom 2014 sa naďalej riadia príslušnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1234/2007, a to od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia až do ukončenia týchto programov.

Článok 232

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Avšak:

a)

článok 181 sa uplatňuje od 1. októbra 2014;

b)

príloha VII časť VII bod II ods. 3 sa uplatňuje od 1. januára 2016.

2.   Články 148 až 151, článok 152 ods. 3, článok 156 ods. 2, článok 157 ods. 3, články 161 a 163, článok 173 ods. 2 a článok 174 ods. 2 sa uplatňujú do 30. júna 2020.

3.   Články 127 až 144, 192 a 193 sa uplatňujú až do konca hospodárskeho roku 2016/2017 pre cukor do 30. septembra 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)  Stanovisko z 8. marca 2012 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku)

(2)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 116 a Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 158.

(3)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 174.

(4)  Pozícia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 z 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485 / 2008 (Pozri stranu 549tohto úradného vestníka).

(7)  Nariadenie Rady (EHS) č. 234/79 z 5. februára 1979 o postupe pre úpravy nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka používaného pre poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 34, 9.2.1979, s. 2).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(12)  Ú. v. EÚ C 35, 9.2.2012, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(15)  Ú. v. EÚ L 112, 24.4.2012, s. 21.

(16)  Nariadenie Rady (EHS) č. 922/72 z 2. mája 1972, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá poskytovania podpory vzťahujúcej sa na chov húseníc priadky morušovej pre chovný rok 1972/73 (Ú. v. ES L 106, 5.5.1972, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 1601/96 z 30. júla 1996, ktorým sa ustanovuje výška pomoci výrobcom v sektore chmeľu na úrodu v roku 1995 (Ú. v. ES L 206, 16.8.1996, s. 46).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1037/2001 z 22. mája 2001 povoľujúce ponuku a dodávanie niektorých dovážaných vín určených na priamu ľudskú spotrebu, ktoré mohli byť podrobené enologickým postupom, ktoré nie sú v súlade s nariadením (ES) č. 1493/1999 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 12).

(19)  Rozhodnutie Rady 2006/232/ES z 20. decembra 2005 o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o obchode s vínom (Ú. v. EÚ L 87, 24.3.2006, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Pozri stranu 608 tohto úradného vestníka)

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 z 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 (Pozri stranu 487 tohto úradného vestníka)

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 85 tohto úradného vestníka).

(23)  Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

(24)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41).

(26)  Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37).

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 25).

(32)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1).

(33)  Nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1).

(34)  Nariadenie Komisie (ES) č. 753/2002 z 29. apríla 2002, ktorým sa stanovujú určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999, pokiaľ ide o popis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. ES L 118, 4.5.2002, s. 1).

(35)  Ú. v. EÚ C 116, 14.4.2011, s. 12.

(36)  Smernica Rady 89/396/EHS zo 14. júna 1989 o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria (Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 21).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 17).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).

(39)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(40)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1).

(41)  Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).

(42)  Nariadenie Rady (ES) č. 260/2009 z 26. februára 2009 o spoločných pravidlách na dovozy (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2009, s. 1).

(43)  Nariadenie Rady (ES) č. 625/2009 zo 7. júla 2009 o spoločných pravidlách pre dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 185, 17.7.2009, s. 1).

(44)  Nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 z 30. novembra 2009 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10).

(45)  Nariadenie Rady (ES) č. 614/2009 zo 7. júla 2009 o spoločnom systéme obchodovania s ovalbumínom a laktalbumínom (Ú. v. EÚ L 181, 14.7.2009, s. 8).


PRÍLOHA I

ZOZNAM VÝROBKOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 1 ODS. 2

Časť I

Obilniny

Sektor obilnín sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Kód KN

Opis

a)

0709 99 60

Kukurica cukrová, čerstvá alebo chladená

0712 90 19

Sušená kukurica cukrová, celá, rozrezaná, v plátkoch, drvená alebo v prášku, ale ďalej neupravená, okrem hybridov na siatie

1001 91 20

Pšenica obyčajná a súraž

ex 1001 99 00

Špalda, pšenica obyčajná a súraž, iné ako na siatie

1002

Raž

1003

Jačmeň

1004

Ovos

1005 10 90

Semená kukurice iné ako na siatie

1005 90 00

Kukurica iná ako na siatie

1007 10 90 ,

1007 90 00

Zrná ciroku, okrem hybridov na siatie

1008

Pohánka, proso a lesknica kanárska; ostatné obilniny

b)

1001 11 00 ,

1001 19 00

Tvrdá pšenica

c)

1101 00

Múka z pšenice alebo zo súraže

1102 90 70

Múka z raže

1103 11

Krúpy a krupica z pšenice

1107

Slad, tiež pražený

d)

0714

Maniok, marantové korene, salepové korene, topinambur, sladké zemiaky a podobné korene a hľuzy s vysokým obsahom škrobu alebo inulínu, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež rozrezané na plátky alebo vo forme peliet; dreň ságovníka

ex 1102

Múky z obilnín iných ako z pšenice alebo zo súraže:

1102 20

– Múka z kukurice

1102 90

– Ostatná:

1102 90 10

– – Múka z jačmeňa

1102 90 30

– – Múka z ovsa

1102 90 90

– – Ostatné

ex 1103

Obilné krúpy, krupica a pelety okrem krúp a krupice z pšenice (podpoložka 1103 11 ), krúpy a krupica z ryže (podpoložka 1103 19 50 ) a pelety z ryže (podpoložka 1103 20 50 )

ex 1104

Obilné zrná inak spracované (napr. ošúpané, drvené na valcoch, vločkované, perlovité, rezané alebo šrotované), okrem ryže položky 1006 a ryžových vločiek podpoložky 1104 19 91 ; obilné klíčky, celé, drvené na valcoch, vločkované alebo mleté

1106 20

Múka, krupica a prášok zo sága alebo koreňov alebo hľúz položky 0714

ex 1108

Škroby; inulín:

– Škroby:

1108 11 00

– – Pšeničný škrob

1108 12 00

– – Kukuričný škrob

1108 13 00

– – Zemiakový škrob

1108 14 00

– – Maniokový (cassavový) škrob

ex 1108 19

– – Ostatné škroby:

1108 19 90

– – – Ostatné

1109 00 00

Pšeničný lepok, tiež sušený

1702

Ostatné cukry, vrátane chemicky čistej laktózy, maltózy, glukózy a fruktózy, v pevnej forme; cukrové sirupy neobsahujúce pridané ochucujúce alebo farbiace látky; umelý med, tiež zmiešaný s prírodným medom; karamel:

ex 1702 30

– Glukóza a glukózový sirup, neobsahujúce fruktózu alebo obsahujúce v suchom stave menej ako 20 % hmotnosti fruktózy:

– – Ostatné:

ex 1702 30 50

– – – Vo forme bieleho kryštalického prášku, tiež aglomerované, obsahujúce v suchom stave menej ako 99 % hmotnosti glukózy

ex 1702 30 90

– – – Ostatné, obsahujúce v suchom stave menej ako 99 % hmotnosti glukózy

ex 1702 40

– Glukóza a glukózový sirup, obsahujúce v suchom stave najmenej 20 % hmotnosti, ale menej ako 50 % hmotnosti fruktózy, okrem invertného cukru

1702 40 90

– – Ostatné

ex 1702 90

– Ostatné, vrátane invertného cukru a ostatného cukru a cukrových sirupových zmesí, obsahujúcich v suchom stave viac ako 50 % hmotnosti fruktózy

1702 90 50

– – Maltodextrín a maltodextrínový sirup

– – Karamel:

– – – Ostatné:

1702 90 75

– – – – Vo forme prášku, tiež aglomerované

1702 90 79

– – – – Ostatné

2106

Potravinové prípravky inde nešpecifikované ani nezahrnuté:

ex 2106 90

– Ostatné

– – Ochutené alebo farbené cukrové sirupy:

– – – Ostatné

2106 90 55

– – – – Glukózový sirup a maltodextrínový sirup

ex 2302

Otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a ostatné zvyšky, tiež vo forme peliet, získané preosievaním, mletím alebo iným spracovaním obilnín:

ex 2303

Zvyšky z výroby škrobu a podobné zvyšky, repné rezky, bagasa a ostatný odpad z výroby cukru, pivovarnícke alebo liehovarnícke mláto a odpad, tiež vo forme peliet:

2303 10

– Zvyšky z výroby škrobu a podobné zvyšky

2303 30 00

– Pivovarnícke alebo liehovarnícke mláto a odpad

ex 2306

Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii rastlinných tukov alebo olejov, iné ako zvyšky položiek 2304 a 2305 :

– Ostatné

2306 90 05

– – Z kukuričných klíčkov

ex 2308 00

Rastlinné materiály a rastlinný odpad, rastlinné zvyšky a vedľajšie produkty, tiež vo forme peliet, druhov používaných ako krmivo pre zvieratá, inde nešpecifikované ani nezahrnuté:

2308 00 40

– Žalude a konské gaštany; ovocné výlisky, iné ako hroznové

2309

Prípravky druhov používaných ako krmivo pre zvieratá:

ex 2309 10

– Krmivo pre psy alebo mačky, v balení na predaj v malom:

2309 10 11

2309 10 13

2309 10 31

2309 10 33

2309 10 51

2309 10 53

– – Obsahujúce škrob, glukózu, glukózový sirup, maltodextrín alebo maltodextrínový sirup podpoložiek 1702 30 50 , 1702 30 90 , 1702 40 90 , 1702 90 50 a 2106 90 55 alebo mliečne výrobky

ex 2309 90

– Ostatné:

2309 90 20

– – Výrobky uvedené v doplnkovej poznámke 5 ku kapitole 23 Kombinovanej nomenklatúry

– – Ostatné, vrátane premixov:

2309 90 31

2309 90 33

2309 90 41

2309 90 43

2309 90 51

2309 90 53

– – – Obsahujúce škrob, glukózu, glukózový sirup, maltodextrín alebo maltodextrínový sirup podpoložiek 1702 30 50 , 1702 30 90 , 1702 40 90 , 1702 90 50 a 2106 90 55 alebo mliečne výrobky:

(1)

Na účely tejto podpoložky „mliečne výrobky“ znamená výrobky, na ktoré sa vzťahujú položky 0401 až 0406 , ako aj podpoložky 1702 11 00 , 1702 19 00 a 2106 90 51 .

Časť II

Ryža

Sektor ryže sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

1006 10 21 až

1006 10 98

Ryža v plevách (nelúpaná), iná ako na siatie

1006 20

Lúpaná (hnedá) ryža

1006 30

Polobielená alebo bielená ryža, tiež hladená alebo leštená

b)

1006 40 00

Zlomková ryža

c)

1102 90 50

Múka z ryže

1103 19 50

Krúpy a krupica z ryže

1103 20 50

Pelety z ryže

1104 19 91

Vločkované zrná z ryže

ex 1104 19 99

Zrná z ryže drvené na valcoch

1108 19 10

Ryžový škrob

Časť III

Cukor

Sektor cukru sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

1212 91

Cukrová repa

1212 93 00

Cukrová trstina

b)

1701

Trstinový alebo repný cukor a chemicky čistá sacharóza, v pevnom stave

c)

1702 20

Javorový cukor a javorový sirup

1702 60 95 a

1702 90 95

Ostatné cukry v pevnej forme a cukrové sirupy neobsahujúce pridané ochucujúce ani farbiace látky, ale neobsahujúce laktózu, glukózu, maltodextrín ani izoglukózu

1702 90 71

Karamel obsahujúci v suchom stave 50 % hmotnosti alebo viac sacharózy

2106 90 59

Ochutené alebo farbené cukrové sirupy, iné ako izoglukózové, laktózové, glukózové a maltodextrínové sirupy

d)

1702 30 10

1702 40 10

1702 60 10

1702 90 30

Izoglukóza

e)

1702 60 80

1702 90 80

Inulínový sirup

f)

1703

Melasy získané z extrakcie alebo rafinácie cukru

g)

2106 90 30

Ochutené alebo farbené izoglukózové sirupy

h)

2303 20

Repné rezky, bagasa a ostatný odpad z výroby cukru

Časť IV

Sušené krmivo

Sektor sušeného krmiva sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

ex 1214 10 00

– Múka a pelety z lucerny umelo sušenej teplom

– Múka a pelety z lucerny inak sušenej a mletej

ex 1214 90 90

– Lucerna siata, vičenec vikolistý, ďatelina, vlčí bôb, vika a podobné objemové krmivá, umelo sušené teplom, s výnimkou sena, kŕmneho kelu a produktov obsahujúcich seno

– Lucerna siata, vičenec vikolistý, ďatelina, vlčí bôb, vika, komonica, hrachor siaty a ľadenec rožkatý, sušené iným spôsobom a drvené

b)

ex 2309 90 96

– Bielkovinových koncentrátov získaných z lucernovej šťavy a trávovej šťavy

– Dehydrované produkty získané výlučne z pevných zvyškov a šťavy, ktoré vznikli prípravou uvedených koncentrátov

Časť V

Osivá

Sektor osív sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke

Číselný znak KN

Opis

0712 90 11

Hybridy kukurice cukrovej:

– na siatie

0713 10 10

Hrach (Pisum sativum):

– na siatie

ex 0713 20 00

Cícer:

– na siatie

ex 0713 31 00

Fazuľa odrôd Vigna mungo (L) Hepper alebo Vigna radiata (L) Wilczek:

– na siatie

ex 0713 32 00

Malá červená (Adzuki) fazuľa (Phaseolus alebo Vigna angularis):

– na siatie

0713 33 10

Fazuľa obyčajná, vrátane malej bielej fazule (Phaseolus vulgaris):

– na siatie

ex 0713 34 00

Fazuľa druhov (Vigna subterranea alebo Voandzeia subterranea):

ex 0713 35 00

– na siatie

ex 0713 39 00

Vigna čínska (Vigna unguiculata):

– na siatie

Ostatná:

– na siatie

ex 0713 40 00

Šošovica:

– na siatie

ex 0713 50 00

Bôb (Vicia faba var. major) a konský bôb (Vicia faba var. equina, Vicia faba var. minor):

ex 0713 60 00

– na siatie

Kajan indický (Cajanus cajan):

– na siatie

ex 0713 90 00

Ostatné sušené strukoviny:

– na siatie

1001 91 10

Špalda:

– na siatie

1001 91 90

Ostatná

– na siatie

ex 1005 10

Osivo hybridnej kukurice

1006 10 10

Ryža v plevách (nelúpaná):

– na siatie

1007 10 10

Zrná hybridného ciroku:

– na siatie

1201 10 00

Sójové bôby, tiež drvené:

– na siatie

1202 30 00

Arašidové oriešky, nepražené ani inak tepelne neupravené, tiež lúpané alebo drvené:

– na siatie

1204 00 10

Semená ľanové, tiež drvené:

– na siatie

1205 10 10 a

Semená repky alebo semená repky olejnej, tiež drvené:

ex 1205 90 00

– na siatie

1206 00 10

Semená slnečnicové, tiež drvené:

– na siatie

ex 1207

Ostatné olejnaté semená a olejnaté plody, tiež drvené:

– na siatie

1209

Semená, plody a výtrusy, druhov používaných na siatie

Časť VI

Chmeľ

Sektor chmeľu sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke

Číselný znak KN

Opis

1210

Chmeľové šištičky, čerstvé alebo sušené, tiež mleté, v prášku alebo vo forme peliet; lupulín

1302 13 00

Rastlinné šťavy a výťažky z chmeľu

Časť VII

Olivový olej a stolové olivy

Sektor olivového oleja a stolových olív sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

1509

Olivový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

1510 00

Ostatné oleje a ich frakcie, získané výlučne z olív, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované, vrátane zmesí týchto olejov alebo frakcií s olejmi alebo frakciami položky 1509

b)

0709 92 10

Olivy, čerstvé alebo chladené, na iné účely ako na výrobu oleja

0709 92 90

Ostatné olivy, čerstvé alebo chladené

0710 80 10

Olivy (nevarené alebo varené v pare alebo vo vode), mrazené

0711 20

Olivy dočasne konzervované (napríklad plynným oxidom siričitým, v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch), ale v tomto stave nevhodné na bezprostrednú konzumáciu

ex 0712 90 90

Sušené olivy, celé, rozrezané, v plátkoch, drvené alebo v prášku, ale ďalej neupravené

2001 90 65

Olivy pripravené alebo konzervované v octe alebo kyseline octovej

ex 2004 90 30

Olivy pripravené alebo konzervované inak ako v octe alebo kyseline octovej, mrazené

2005 70 00

Olivy pripravené alebo konzervované inak ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazené

c)

1522 00 31

1522 00 39

Zvyšky zo spracovania tukových látok alebo živočíšnych alebo rastlinných voskov obsahujúce olej s charakteristikami olivového oleja

2306 90 11

2306 90 19

Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky vznikajúce pri extrakcii olivového oleja

Časť VIII

Ľan a konope

Sektor ľanu a konope sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

5301

Ľan, surový alebo spracovaný, ale nespradený; ľanová kúdeľ a ľanový odpad (vrátane odpadu z priadze a trhaného materiálu)

5302

Pravé konope (Cannabis sativa L.), surové alebo spracované, ale nespradené; kúdeľ a odpad z pravého konope (vrátane odpadu z priadze a trhaného materiálu)

Časť IX

Ovocie a zelenina

Sektor ovocia a zeleniny sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

0702 00 00

Rajčiaky, čerstvé alebo chladené

0703

Cibuľa, šalotka, cesnak, pór a ostatná cibuľová zelenina, čerstvá alebo chladená

0704

Kapusta, karfiol, kaleráb, kel a podobná jedlá zelenina druhu Brassica, čerstvé alebo chladené

0705

Hlávkový šalát (Lactuca sativa) a čakanka (Cichorium spp.), čerstvé alebo chladené

0706

Mrkvy, repy, cvikla, kozia brada, zeler buľvový, reďkev a podobné jedlé korene, čerstvé alebo chladené

0707 00

Uhorky šalátové a uhorky nakladačky, čerstvé alebo chladené

0708

Strukoviny, lúpané alebo nelúpané, čerstvé alebo chladené

ex 0709

Ostatná zelenina, čerstvá alebo chladená, s výnimkou zeleniny podpoložiek 0709 60 91 , 0709 60 95 , 0709 60 99 , 0709 92 10 , 0709 92 90 a 0709 99 60

ex 0802

Ostatné orechy, čerstvé alebo sušené, tiež vylúpané zo škrupiny alebo obielené, s výnimkou arekových (alebo betelových) orechov a orechov kola podpoložiek 0802 70 00 , 0802 80 00

0803 10 10

Čerstvé plantajny

0803 10 90

Sušené plantajny

0804 20 10

Figy, čerstvé

0804 30 00

Ananásy

0804 40 00

Avokáda

0804 50 00

Guavy, mangá a mangostany

0805

Citrusové ovocie, čerstvé alebo sušené

0806 10 10

Čerstvé stolové hrozno

0807

Melóny (vrátane vodových melónov) a papáje, čerstvé

0808

Jablká, hrušky a duly, čerstvé

0809

Marhule, čerešne, višne, broskyne (vrátane nektáriniek), slivky a trnky, čerstvé

0810

Ostatné ovocie, čerstvé

0813 50 31

0813 50 39

Zmesi výlučne z orechov položiek 0801 a 0802

0910 20

Šafran

ex 0910 99

Tymián, čerstvý alebo chladený

ex 1211 90 86

Bazalka, melisa, mäta, Origanum vulgare (oregano/divý majorán), rozmarín, šalvia, čerstvé alebo chladené

1212 92 00

Svätojánsky chlieb (rohovník)

Časť X

Výrobky zo spracovaného ovocia a zeleniny

Sektor spracovaného ovocia a zeleniny sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

ex 0710

Zelenina (nevarená alebo varená v pare alebo vo vode) mrazená, okrem kukurice cukrovej podpoložky 0710 40 00 , olív podpoložky 0710 80 10 a plodov rodu Capsicum alebo Pimenta podpoložky 0710 80 59

ex 0711

Zelenina, dočasne konzervovaná (napríklad plynným oxidom siričitým, v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch), ale v tomto stave nevhodná na bezprostrednú konzumáciu, okrem olív podpoložky 0711 20 , plodov rodu Capsicum alebo Pimenta podpoložky 0711 90 10 a kukurice cukrovej podpoložky 0711 90 30

ex 0712

Sušená zelenina, celá, rozrezaná, v plátkoch, drvená alebo v prášku, ale ďalej neupravená, okrem dehydrovaných zemiakov umelo sušených teplom a nevhodných na ľudskú spotrebu, patriacich do podpoložky ex 0712 90 05 , kukurice cukrovej patriacej do podpoložiek 0712 90 11 a 0712 90 19 a olív patriacich do podpoložky ex 0712 90 90

0804 20 90

Sušené figy

0806 20

Sušené hrozno

ex 0811

Ovocie a orechy, nevarené alebo varené vo vode alebo v pare, mrazené, neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, okrem mrazených banánov podpoložky ex 0811 90 95

ex 0812

Ovocie a orechy, dočasne konzervované (napríklad plynným oxidom siričitým, v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch), ale v tomto stave nevhodné na bezprostrednú konzumáciu, okrem banánov dočasne konzervovaných patriacich do podpoložky ex 0812 90 98

ex 0813

Ovocie, sušené, iné ako ovocie položiek 0801 až 0806 ; zmesi orechov alebo sušeného ovocia tejto kapitoly okrem zmesí výlučne z orechov položiek 0801 a 0802 patriacich do podpoložiek 0813 50 31 a 0813 50 39

0814 00 00

Šupy citrusových plodov alebo melónov (vrátane vodových melónov), čerstvé, mrazené, sušené alebo dočasne konzervované v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch

0904 21 10

Sušená sladká paprika (Capsicum annuum), nedrvená ani nemletá

b)

ex 0811

Ovocie a orechy, nevarené alebo varené vo vode alebo v pare, mrazené, obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá

ex 1302 20

Pektínové látky a pektináty

ex 2001

Zelenina, ovocie, orechy a ostatné jedlé časti rastlín, pripravené alebo konzervované v octe alebo kyseline octovej, s výnimkou:

plodov rodu Capsicum iných ako sladká paprika alebo pimentos podpoložky 2001 90 20

sladkej kukurice (Zea mays var. saccharata) podpoložky 2001 90 30

yamov, sladkých zemiakov a podobných jedlých častí rastlín obsahujúcich 5 % hmotnosti alebo viac škrobu podpoložky 2001 90 40

palmových jadier podpoložky ex 2001 90 92

olív podpoložky 2001 90 65

listov viniča, chmeľových výhonkov a iných podobných jedlých častí rastlín patriacich do podpoložky ex 2001 90 97

2002

Rajčiaky pripravené alebo konzervované inak ako v octe alebo kyseline octovej

2003

Huby a hľuzovky, pripravené alebo konzervované inak ako v octe alebo kyseline octovej

ex 2004

Ostatná zelenina pripravená alebo konzervovaná inak ako v octe alebo kyseline octovej, mrazená, iná ako výrobky položky 2006 , okrem kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) podpoložky 2004 90 10 , olív podpoložky ex 2004 90 30 a zemiakov pripravených alebo konzervovaných v podobe múky, krupice alebo vločiek podpoložky 2004 10 91

ex 2005

Ostatná zelenina pripravená alebo konzervovaná inak ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, iná ako výrobky položky 2006 okrem olív podpoložky 2005 70 00 , kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) podpoložky 2005 80 00 a plodov rodu Capsicum, iných ako sladká paprika alebo pimentos podpoložky 2005 99 10 a zemiakov pripravených alebo konzervovaných v podobe múky, krupice alebo vločiek podpoložky 2005 20 10

ex 2006 00

Zelenina, ovocie, orechy, ovocné kôry a šupy a ostatné časti rastlín, konzervované cukrom (máčaním, glazovaním alebo kandizovaním) okrem banánov konzervovaných cukrom patriacich do položiek ex 2006 00 38 a ex 2006 00 99

ex 2007

Džemy, ovocné rôsoly, lekváre, ovocné alebo orechové pyré a ovocné alebo orechové pasty, získané varením, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, okrem:

homogenizovaných prípravkov z banánov podpoložky ex 2007 10

džemov, rôsolov, marmelád, pyré alebo pást z banánov podpoložiek ex 2007 99 39 , ex 2007 99 50 a ex 2007 99 97

ex 2008

Ovocie, orechy a ostatné jedlé časti rastlín, inak upravené alebo konzervované, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, alebo alkohol, inde nešpecifikované ani nezahrnuté, okrem:

arašidového masla podpoložky 2008 11 10

palmových jadier podpoložky 2008 91 00

kukurice podpoložky 2008 99 85

yamov, sladkých zemiakov a podobných jedlých častí rastlín obsahujúcich 5 % hmotnosti alebo viac škrobu podpoložky 2008 99 91

listov viniča, chmeľových výhonkov a iných podobných jedlých častí rastlín patriacich do podpoložky ex 2008 99 99

zmesí banánov inak pripravených alebo konzervovaných podpoložiek ex 2008 97 59 , ex 2008 97 78 , ex 2008 97 93 a ex 2008 97 98

banánov inak pripravených alebo konzervovaných podpoložiek ex 2008 99 49 , ex 2008 99 67 a ex 2008 99 99

ex 2009

Šťavy ovocné (okrem hroznovej šťavy a hroznového muštu podpoložiek 2009 61 a 2009 69 a banánovej šťavy podpoložky ex 2009 89 35 , 2009 89 38 , 2009 89 79 , 2009 89 86 , 2009 89 89 a 2009 89 99 ) a zeleninové šťavy, nekvasené a neobsahujúce pridaný lieh, tiež s pridaným cukrom alebo iným sladidlom

Časť XI

Banány

Sektor banánov sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

0803 90 10

Čerstvé banány s výnimkou plantajnov

0803 90 90

Sušené banány s výnimkou plantajnov

ex 0812 90 98

Banány dočasne konzervované

ex 0813 50 99

Zmesi obsahujúce sušené banány

1106 30 10

Múka, krupica a prášok z banánov

ex 2006 00 99

Banány konzervované cukrom

ex 2007 10 99

Homogenizované prípravky z banánov

ex 2007 99 39

ex 2007 99 50

ex 2007 99 97

Džemy, rôsoly, marmelády, pyré a pasty z banánov

ex 2008 97 59

ex 2008 97 78

ex 2008 97 93

ex 2008 97 96

ex 2008 97 98

Zmesi obsahujúce inak pripravené alebo konzervované banány, neobsahujúce pridaný lieh

ex 2008 99 49

ex 2008 99 67

ex 2008 99 99

Banány inak pripravené alebo konzervované

ex 2009 89 35

ex 2009 89 38

ex 2009 89 79

ex 2009 89 86

ex 2009 89 89

ex 2009 89 99

Banánová šťava

Časť XII

Víno

Sektor vinohradníctva a vinárstva sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

2009 61

2009 69

Hroznová šťava (vrátane hroznového muštu)

2204 30 92

2204 30 94

2204 30 96

2204 30 98

Ostatné hroznové mušty, iné ako kvasiace alebo s kvasením zastaveným inak ako pridaním alkoholu

b)

ex 2204

Víno z čerstvého hrozna, vrátane vína obohateného alkoholom; hroznový mušt iný ako položky 2009 , s výnimkou ostatného hroznového muštu podpoložiek 2204 30 92 , 2204 30 94 , 2204 30 96 a 2204 30 98

c)

0806 10 90

Čerstvé hrozno iné ako stolové

2209 00 11

2209 00 19

Vínny ocot

d)

2206 00 10

Piquette

2307 00 11

2307 00 19

Vínny kal

2308 00 11

2308 00 19

Hroznové výlisky

Časť XIII

Živé stromy a ostatné rastliny, hľuzy, korene a podobne, rezané kvety a okrasné lístie

Sektor živých rastlín sa vzťahuje na všetky výrobky patriace do kapitoly 6 Kombinovanej nomenklatúry.

Časť XIV

Tabak

Sektor tabaku sa vzťahuje na surový alebo nespracovaný tabak a tabakový odpad, na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN 2401.

Časť XV

Hovädzie a teľacie mäso

Sektor hovädzieho a teľacieho mäsa sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

0102 29 05 až

0102 29 99 , 0102 39 10 a 0102 90 91

Živé zvieratá domácich druhov hovädzieho dobytka iné ako plemenné čistokrvné zvieratá

0201

Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené

0202

Mäso z hovädzích zvierat, mrazené

0206 10 95

Hrubá bránica a tenká bránica, čerstvé alebo chladené

0206 29 91

Hrubá bránica a tenká bránica, mrazené

0210 20

Mäso z hovädzích zvierat, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené

0210 99 51

Hrubá bránica a tenká bránica, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené

0210 99 90

Jedlé múčky a prášky z mäsa alebo mäsových drobov

1602 50 10

Ostatné pripravené alebo konzervované mäso alebo mäsové droby z hovädzích zvierat, tepelne neupravené; zmesi tepelne upraveného mäsa alebo drobov a tepelne neupraveného mäsa alebo drobov

1602 90 61

Ostatné pripravené alebo konzervované mäso obsahujúce hovädzie mäso alebo droby, tepelne neupravené; zmesi tepelne upraveného mäsa alebo drobov a tepelne neupraveného mäsa alebo drobov

b)

0102 21 , 0102 31 00 a 0102 90 20

Živé hovädzie plemenné čistokrvné zvieratá

0206 10 98

Jedlé droby z hovädzích zvierat s výnimkou hrubej bránice a tenkej bránice, čerstvé alebo chladené, iné ako na výrobu farmaceutických výrobkov

0206 21 00

0206 22 00

0206 29 99

Jedlé droby z hovädzích zvierat s výnimkou hrubej bránice a tenkej bránice, mrazené, iné ako na výboru farmaceutických výrobkov

0210 99 59

Jedlé mäsové droby z hovädzích zvierat, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené, iné ako hrubá bránica a tenká bránica

ex 1502 10 90

Tuk z hovädzích zvierat, iný ako tuk položky 1503

1602 50 31 a

1602 50 95

Ostatné pripravené alebo konzervované mäso alebo mäsové droby z hovädzích zvierat, iné ako tepelne neupravené mäso alebo mäsové droby a zmesi tepelne upraveného mäsa alebo drobov a tepelne neupraveného mäsa alebo drobov

1602 90 69

Ostatné pripravené alebo konzervované mäso obsahujúce hovädzie mäso alebo droby iné ako tepelne neupravené a zmesi tepelne upraveného mäsa alebo drobov a tepelne neupraveného mäsa alebo drobov

Časť XVI

Mlieko a mliečne výrobky

Sektor mlieka a mliečnych výrobkov sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

0401

Mlieko a smotana, nekoncentrované ani neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá

b)

0402

Mlieko a smotana, koncentrované alebo obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá

c)

0403 10 11 až

0403 10 39

0403 9011 11 to

0403 90 69

Cmar, kyslé mlieko a smotana, jogurt, kefír a ostatné fermentované alebo acidofilné mlieko a smotana, tiež koncentrované alebo obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá neochutené ani neobsahujúce pridané ovocie, orechy alebo kakao

d)

0404

Srvátka, tiež koncentrovaná alebo obsahujúca pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; výrobky pozostávajúce z prírodných zložiek mlieka, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, inde nešpecifikované ani nezahrnuté

e)

ex 0405

Maslo a ostatné tuky a oleje pochádzajúce z mlieka; mliečne nátierky s hmotnostným obsahom tuku viac ako 75 %, ale menej ako 80 %

f)

0406

Syry a tvaroh

g)

1702 19 00

Laktóza a laktózový sirup neobsahujúce pridané ochucujúce ani farbiace látky, obsahujúce viac ako 99 % hmotnosti laktózy vyjadrenej ako bezvodá laktóza počítaná na sušinu

h)

2106 90 51

Ochutený alebo farbený laktózový sirup

i)

ex 2309

Prípravky druhov používaných ako krmivo pre zvieratá:

ex 2309 10

– Krmivo pre psy alebo mačky, v balení na predaj v malom:

2309 10 15

2309 10 19

2309 10 39

2309 10 59

2309 10 70

– – Obsahujúce škrob, glukózu, glukózový sirup, maltodextrín alebo maltodextrínový sirup podpoložiek 1702 30 50 , 1702 30 90 , 1702 40 90 , 1702 90 50 a 2106 90 55 alebo mliečne výrobky

ex 2309 90

– Ostatné:

2309 90 35

– – Ostatné, vrátane premixov:

2309 90 39

2309 90 49

2309 90 59

2309 90 70

– – – Obsahujúce škrob, glukózu, glukózový sirup, maltodextrín alebo maltodextrínový sirup podpoložiek 1702 30 50 , 1702 30 90 , 1702 40 90 , 1702 90 50 a 2106 90 55 alebo mliečne výrobky

Časť XVII

Bravčové mäso

Sektor bravčového mäsa sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

ex 0103

Živé svine domáce druhy, iné ako čistokrvné plemenné zvieratá

b)

ex 0203

Mäso z domácich svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené

ex 0206

Jedlé droby z domácich svíň, iné ako určené na výrobu farmaceutických výrobkov, čerstvé, chladené alebo mrazené

0209 10

Prasací tuk, neprerastaný chudým mäsom, nie vyškvarený alebo inak extrahovaný, čerstvý, chladený, mrazený, solený, v slanom náleve, sušený alebo údený

ex 0210

Mäso a jedlé mäsové droby z domácej svine, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené

1501 10

1501 20

Prasací tuk (vrátane sadla)

c)

1601 00

Párky, salámy a podobné výrobky, z mäsa, mäsových drobov alebo krvi; potravinové prípravky na základe týchto výrobkov

1602 10 00

Homogenizované prípravky z mäsa, mäsových drobov alebo krvi

1602 20 90

Prípravky alebo konzervy z pečene akéhokoľvek zvieraťa, iného ako husi alebo kačky

1602 41 10

1602 42 10

1602 49 11 až

1602 49 50

Ostatné prípravky a konzervy obsahujúce mäso alebo droby z domácej svine

1602 90 10

Prípravky z krvi akýchkoľvek zvierat

1602 90 51

Ostatné prípravky alebo konzervy obsahujúce mäso alebo mäsové droby z domácej svine

1902 20 30

Plnené cestoviny, tiež varené alebo inak pripravené, obsahujúce v hmotnosti viac ako 20 % párkov, salám a podobných výrobkov z mäsa a mäsových drobov akéhokoľvek druhu, vrátane tukov akéhokoľvek druhu alebo pôvodu

Časť XVIII

Ovčie a kozie mäso

Sektor ovčieho a kozieho mäsa sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

0104 10 30

Jahňatá (do jedného roka veku)

0104 10 80

Živé ovce iné ako plemenné čistokrvné zvieratá a jahňatá

0104 20 90

Živé kozy iné ako plemenné čistokrvné zvieratá

0204

Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené

0210 99 21

Mäso z oviec a kôz, nevykostené, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené

0210 99 29

Mäso z oviec a kôz, vykostené, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené

b)

0104 10 10

Živé ovce — plemenné čistokrvné zvieratá

0104 20 10

Živé kozy — plemenné čistokrvné zvieratá

0206 80 99

Jedlé droby z oviec a kôz, čerstvé alebo chladené, iné ako určené na výrobu farmaceutických výrobkov

0206 90 99

Jedlé droby z oviec a kôz, mrazené, iné ako určené na výrobu farmaceutických výrobkov

0210 99 85

Jedlé droby z oviec a kôz, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené

ex 1502 90 90

Tuk z oviec alebo kôz, iný ako tuk položky 1503

c)

1602 90 91

Ostatné pripravené alebo konzervované mäso alebo mäsové droby z oviec alebo kôz

1602 90 95

 

Časť XIX

Vajcia

Sektor vajec sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

0407 11 00

0407 19 11

0407 19 19

0407 21 00

0407 29 10

0407 90 10

Hydinové vajcia, v škrupinách, čerstvé, konzervované alebo varené

b)

0408 11 80

0408 19 81

0408 19 89

0408 91 80

0408 99 80

Vtáčie vajcia, bez škrupín a vaječné žĺtky, čerstvé, sušené, varené v pare alebo vo vode, tvarované, mrazené alebo inak konzervované, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, iné ako nevhodné na ľudskú spotrebu

Časť XX

Hydinové mäso

Sektor hydinového mäsa sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

a)

0105

Živá hydina, t. j. hydina druhu Gallus domesticus, kačice, husi, moriaky, morky a perličky

b)

ex 0207

Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105 , čerstvé, chladené alebo mrazené, okrem pečene uvedenej v písmene c)

c)

0207 13 91

0207 14 91

0207 26 91

0207 27 91

0207 43 00

0207 44 91

0207 45 93

0207 45 95

Hydinové pečene, čerstvé, chladené alebo mrazené

0210 99 71

0210 99 79

Hydinové pečene, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené

d)

0209 90 00

Hydinový tuk, nie vyškvarený alebo inak extrahovaný, čerstvý, chladený, mrazený, solený, v slanom náleve, sušený alebo údený

e)

1501 90 00

Hydinový tuk

f)

1602 20 10

Husacie alebo kačacie pečene, inak pripravené alebo konzervované

1602 31

1602 32

1602 39

Mäso alebo mäsové droby z hydiny položky 0105 , inak pripravené alebo konzervované

Časť XXI

Etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu

1.

Sektor etylalkoholu sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

ex 2207 10 00

Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým titrom 80 % vol alebo vyšším, získaný z poľnohospodárskych produktov uvedených v prílohe I k Zmluvám

ex 2207 20 00

Etylalkohol a ostatné destiláty, denaturované, s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom, získané z poľnohospodárskych produktov uvedených v prílohe I k Zmluvám

ex 2208 90 91

a

ex 2208 90 99

Nedenaturovaný etylalkohol s objemovým alkoholometrickým titrom menším ako 80 % vol, získaný z poľnohospodárskych produktov uvedených v prílohe I k Zmluvám

2.

Sektor etylalkoholu sa vzťahuje aj na výrobky z etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 2208, balené v nádobách s objemom väčším ako dva litre a vykazujúce všetky vlastnosti etylalkoholu, ako sa uvádza v bode 1.

Časť XXII

Včelárske výrobky

Sektor včelárstva sa vzťahuje na výrobky uvedené v tejto tabuľke:

Číselný znak KN

Opis

0409 00 00

Prírodný med

ex 0410 00 00

Materská kašička a propolis, jedlé

ex 0511 99 85

Materská kašička a propolis, nejedlé

ex 1212 99 95

Peľ

ex 1521 90

Včelí vosk

Časť XXIII

Húsenice priadky morušovej

Sektor húseníc priadky morušovej sa vzťahuje na húsenice priadky morušovej, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 0106 90 00 a na vajíčka priadky morušovej, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 0511 99 85.

Časť XXIV

Ostatné výrobky

„Ostatné výrobky“ znamenajú všetky iné poľnohospodárske výrobky ako výrobky uvedené v častiach I až XXIII vrátane výrobkov uvedených v nasledujúcich oddieloch 1 a 2 tejto časti.

Oddiel 1

Číselný znak KN

Opis

ex 0101

Živé kone, somáre, muly a mulice:

– Kone

0101 21 00

– – Plemenné čistokrvné zvieratá (1):

0101 29

– – Ostatné:

0101 29 90

– – – Iné ako jatočné

0101 30 00

– – Somáre

0101 90 00

Ostatné

ex 0102

Živé hovädzie zvieratá:

– – Iné ako plemenné čistokrvné zvieratá:

– – – Iné ako domáce druhy

0102 39 90 ,

0102 90 99 a

 

ex 0103

Živé svine:

0103 10 00

– Plemenné čistokrvné zvieratá (2)

– Ostatné:

ex 0103 91

– – Vážiace menej ako 50 kg:

0103 91 90

– – – Iné ako domáce druhy

ex 0103 92

– – Vážiace 50 kg alebo viac

0103 92 90

– – Iné ako domáce druhy

0106

Ostatné živé zvieratá

ex 0203

Mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené:

– Čerstvé alebo chladené:

ex 0203 11

– – Trupy a polovičky trupov:

0203 11 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 0203 12

– – Stehná, pliecka a kusy z nich, nevykostené:

0203 12 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 0203 19

– – Ostatné:

0203 19 90

– – – Iné ako z domácich svíň

– Mrazené:

ex 0203 21

– – Trupy a polovičky trupov:

0203 21 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 0203 22

– – Stehná, pliecka a kusy z nich, nevykostené:

0203 22 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 0203 29

– – Ostatné:

0203 29 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 0205 00

Mäso zo somárov, múl alebo mulíc, čerstvé, chladené alebo mrazené

ex 0206

Jedlé droby z hovädzích zvierat, svíň, oviec, kôz, koní, somárov, múl alebo mulíc, čerstvé, chladené alebo mrazené:

ex 0206 10

– Z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené

0206 10 10

– – Na výrobu farmaceutických výrobkov (3)

– Z hovädzích zvierat, mrazené:

ex 0206 22 00

– – Pečene:

– – – Na výrobu farmaceutických výrobkov (3)

ex 0206 29

– – Ostatné:

0206 29 10

– – – Na výrobu farmaceutických výrobkov (3)

ex 0206 30 00

– Zo svíň, čerstvé alebo chladené:

– – Na výrobu farmaceutických výrobkov (3)

– – Ostatné:

– – – iné ako z domácich svíň

– Zo svíň, mrazené:

ex 0206 41 00

– – Pečene:

– – – Na výrobu farmaceutických výrobkov (3)

– – – Ostatné:

– – – – iné ako z domácich svíň

ex 0206 49 00

– – Ostatné:

– – – Z domácich svíň:

– – – – Na výrobu farmaceutických výrobkov (3)

– – – Ostatné

ex 0206 80

– Ostatné, čerstvé alebo chladené:

0206 80 10

– – Na výrobu farmaceutických výrobkov (3)

– – Ostatné:

0206 80 91

– – – Z koní, somárov, múl a mulíc

ex 0206 90

– Ostatné, mrazené:

0206 90 10

– – Na výrobu farmaceutických výrobkov (3)

– – Ostatné:

0206 90 91

– – – Z koní, somárov, múl a mulíc

0208

Ostatné mäso a jedlé mäsové droby, čerstvé, chladené alebo mrazené

ex 0210

Mäso a jedlé mäsové droby, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené; jedlé múčky a prášky z mäsa alebo mäsových drobov:

– Mäso zo svíň:

ex 0210 11

– – Stehná, pliecka a kusy z nich, nevykostené:

0210 11 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 0210 12

– – Bôčiky (prerastené) a kusy z nich:

0210 12 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 0210 19

– – Ostatné:

0210 19 90

– – – Iné ako z domácich svíň

– Ostatné, vrátane jedlých múčok a práškov z mäsa alebo mäsových drobov:

0210 91 00

– – Z primátov

0210 92

– – Z veľrýb, delfínov a sviňúch (cicavce radu Cetacea); z lamantínov a dugongov (cicavce radu Sirenia); z tuleňov, uškatcov a mrožov (cicavce podradu Pinnipedia)

0210 93 00

– – Z plazov (vrátane hadov a korytnačiek)

ex 0210 99

– – Ostatné:

– – – Mäso:

0210 99 31

– – – – Zo sobov

0210 99 39

– – – – Ostatné

– – – Droby:

– – – – Iné ako z domácich svíň, hovädzích zvierat, oviec a kôz

0210 99 85

– – – – – Iné ako hydinové pečene

ex 0407

Vtáčie vajcia, v škrupinách, čerstvé, konzervované alebo varené:

0407 19 90 ,

0407 29 90 a

0407 90 90

– Iné ako hydiny

ex 0408

Vtáčie vajcia, bez škrupín a vaječné žĺtky, čerstvé, sušené, varené v pare alebo vo vode, tvarované, mrazené alebo inak konzervované, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá:

– Vaječné žĺtky:

ex 0408 11

– – Sušené:

0408 11 20

– – – Nevhodné na ľudskú spotrebu (4)

ex 0408 19

– – Ostatné:

0408 19 20

– – – Nevhodné na ľudskú spotrebu (4)

– Ostatné:

ex 0408 91

– – Sušené:

0408 91 20

– – – Nevhodné na ľudskú spotrebu (4)

ex 0408 99

– – Ostatné:

0408 99 20

– – – Nevhodné na ľudskú spotrebu (4)

0410 00 00

Jedlé výrobky živočíšneho pôvodu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté

0504 00 00

Zvieracie črevá, mechúre a žalúdky (iné ako rybacie), celé a ich časti, čerstvé, chladené, mrazené, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené

ex 0511

Živočíšne produkty inde nešpecifikované ani nezahrnuté; mŕtve zvieratá kapitoly 1 alebo 3, nespôsobilé na ľudskú spotrebu

0511 10 00

– Býčie spermie

– Ostatné:

ex 0511 99

– – Ostatné:

0511 99 85

– – – Ostatné

ex 0709

Ostatná zelenina, čerstvá alebo chladená:

ex 0709 60

– Plody rodu Capsicum alebo rodu Pimenta

– – Ostatné:

0709 60 91

– – – – Rodu Capsicum, na výrobu kapsicínu alebo kapsikumových oleorezínových farieb (3)

0709 60 95

– – – Na priemyselnú výrobu éterických olejov alebo rezinoidov (3)

0709 60 99

– – – Ostatné

ex 0710

Zelenina (nevarená alebo varená v pare alebo vo vode), mrazená:

ex 0710 80

– Ostatná zelenina:

– – Plody rodu Capsicum alebo rodu Pimenta

0710 80 59

– – – Iné ako sladká paprika

ex 0711

Zelenina dočasne konzervovaná (napríklad plynným oxidom siričitým, v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch), ale v tomto stave nevhodná na bezprostrednú konzumáciu:

ex 0711 90

– Ostatná zelenina; zeleninové zmesi:

– – Zelenina:

0711 90 10

– – – – Plody rodu Capsicum alebo rodu Pimenta, okrem sladkej papriky

ex 0713

Suché strukoviny, lúpané, tiež ošúpané alebo polené:

ex 0713 10

– Hrach (Pisum sativum):

0713 10 90

– – Iný ako na siatie

ex 0713 20 00

– Cícer:

– – Iný ako na siatie

– Fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.):

ex 0713 31 00

– – Fazuľa odrôd Vigna mungo (L) Hepper alebo Vigna radiata (L) Wilczek:

– – – Iná ako na siatie

ex 0713 32 00

– – Malá červená (Adzuki) fazuľa (Phaseolus alebo Vigna angularis):

– – – Iná ako na siatie

ex 0713 33

– – Fazuľa obyčajná, vrátane malej bielej fazule (Phaseolus vulgaris):

0713 33 90

– – – Iná ako na siatie

ex 0713 34 00

– – Fazuľa druhov Vigna subterranea alebo Voandzeia subterranea

ex 0713 35 00

– – – Iná ako na siatie

ex 0713 39 00

– – Vigna čínska (Vigna unguiculata)

– – – Iná ako na siatie

– – Ostatná:

– – – Iná ako na siatie

ex 0713 40 00

– Šošovica:

– – Iná ako na siatie

ex 0713 50 00

– Bôb (Vicia faba var. major) a konský bôb (Vicia faba var. equina, Vicia faba var. minor):

– – Iný ako na siatie

ex 0713 60 00

– Kajan indický (Cajanus cajan)

 

– – Iný ako na siatie

ex 0713 90 00

– Ostatné:

– – Iné ako na siatie

0801

Kokosové orechy, para orechy a kešu orechy, čerstvé alebo sušené, tiež vylúpané zo škrupiny alebo obielené

ex 0802

Ostatné orechy, čerstvé alebo sušené, tiež vylúpané zo škrupiny alebo obielené:

0802 70 00

– Orechy kola (Cola spp.)

0802 80 00

– Arekové orechy

ex 0804

Datle, figy, ananásy, avokáda, guavy, mangá a mangostany, čerstvé alebo sušené:

0804 10 00

– Datle

0902

Čaj, tiež aromatizovaný

ex 0904

Korenie rodu Piper; sušené alebo drvené alebo mleté plody rodu Capsicum alebo rodu Pimenta, okrem sladkých paprík patriacich do podpoložky 0904 21 10

0905

Vanilka

0906

Škorica a kvety škoricovníka

0907

Klinčeky (celé plody, klinčeky a stopky)

0908

Muškátové oriešky, muškátový kvet a kardamómy

0909

Semená anízu, badiánu, fenikla, koriandra, rasce alebo korenistej rasce; bobuľky borievky

ex 0910

Zázvor, kurkuma, bobkový list, karí a ostatné korenie okrem tymiánu a šafranu

ex 1106

Múka, krupica a prášok zo suchých strukovín položky 0713 , zo sága alebo koreňov, alebo hľúz položky 0714 alebo produktov kapitoly 8:

1106 10 00

– Zo suchých strukovín položky 0713

ex 1106 30

– Z produktov kapitoly 8:

1106 30 90

– – Iné ako z banánov

ex 1108

Škroby; inulín:

1108 20 00

– Inulín

1201 90 00

Sójové bôby, tiež drvené, iné ako na siatie

1202 41 00

Arašidové oriešky, nepražené ani inak tepelne neupravené, nelúpané, iné ako na siatie

1202 42 00

Arašidové oriešky, nepražené ani inak tepelne neupravené, lúpané, tiež drvené, iné ako na siatie

1203 00 00

Kopra

1204 00 90

Semená ľanové, tiež drvené, iné ako na siatie

1205 10 90 a ex 1205 90 00

Semená repky alebo semená repky olejnej, tiež drvené, iné ako na siatie

1206 00 91

Semená slnečnicové, tiež drvené, iné ako na siatie

1206 00 99

 

1207 29 00

Semená bavlníkové, tiež drvené, iné ako na siatie

1207 40 90

Semená sezamové, tiež drvené, iné ako na siatie

1207 50 90

Semená horčičné, tiež drvené, iné ako na siatie

1207 91 90

Semená makové, tiež drvené, iné ako na siatie

1207 99 91

Semená konopné, tiež drvené, iné ako na siatie

ex 1207 99 96

Ostatné olejnaté semená a olejnaté plody, tiež drvené, iné ako na siatie

1208

Múka a krupica z olejnatých semien alebo olejnatých plodov, z iných ako horčičných semien

ex 1211

Rastliny a časti rastlín (vrátane semien a plodov), druhov používaných hlavne v parfumérii, vo farmácii alebo na insekticídne, fungicídne alebo podobné účely, čerstvé alebo sušené, tiež rezané, drvené alebo v prášku, s výnimkou produktov uvedených v časti IX pod číselným znakom KN ex 1211 90 86 ;

ex 1212

Svätojánsky chlieb, morské riasy a ostatné riasy, cukrová repa a cukrová trstina, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež mleté; kôstky a jadrá plodov a ostatné rastlinné produkty (vrátane nepražených koreňov čakanky Cichorium intybus odroda sativum) druhov používaných hlavne na ľudskú spotrebu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté

ex 1212 99

– – Iné ako cukrová trstina:

1212 99 41 a 1212 99 49

– – – Semená svätojánskeho chleba

ex 1212 99 95

– – – Ostatné, okrem koreňov čakanky

1213 00 00

Obilná slama a plevy, nespracované, tiež rezané, mleté, lisované alebo vo forme peliet

ex 1214

Kvaka, kŕmna repa, kŕmne korene, seno, lucerna (alfalfa), ďatelina, vičenec (hedysárum), kŕmny kel, vlčí bôb, vika a podobné krmovinové produkty, tiež vo forme peliet:

ex 1214 10 00

– Múka a pelety z lucerny (alfalfa), okrem lucerny umelo sušenej teplom alebo inak sušenej a mletej lucerny

ex 1214 90

– Ostatné:

1214 90 10

– – Kŕmna repa, kvaka a ostatné kŕmne korene

ex 1214 90 90

– – Ostatné, okrem:

– Lucerny siatej, vičenca vikolistého, ďateliny, vlčieho bôbu, viky a podobných objemových krmív umelo sušených teplom, s výnimkou sena, kŕmneho kelu a produktov obsahujúcich seno

– Lucerna siata, vičenec vikolistý, ďatelina, vlčí bôb, vika, komonica, hrachor siaty a ľadenec rožkatý, sušené iným spôsobom a drvené

ex 1502

Tuk z hovädzích zvierat, oviec alebo kôz, iný ako tuk položky 1503 :

ex 1502 10 10

ex 1502 90 10

– Na priemyselné účely, iné ako na výrobu potravín na ľudskú spotrebu, okrem tukov získaných z kostí a odpadu (3)

1503 00

Stearín zo sadla, sadlový olej, oleostearín, oleomargarín a lojový olej, nie emulgované alebo zmiešané alebo inak upravené

ex 1504

Tuky a oleje a ich frakcie, z rýb alebo morských cicavcov, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované, okrem olejov z rybacej pečene a ich frakcií položky 1504 10 a tuky a oleje a ich frakcie, z rýb, iné ako oleje z pečene položky1504 20

1507

Sójový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

1508

Arašidový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

1511

Palmový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

1512

Slnečnicový olej, požltový olej alebo bavlníkový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

1513

Olej z kokosových orechov (koprový olej), olej z palmových jadier alebo babasový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

1514

Olej z repky, repky olejnej alebo horčicový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

ex 1515

Ostatné stále rastlinné tuky a oleje (okrem jojobového oleja podpoložky ex 1515 90 11 ) a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

ex 1516

Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje a ich frakcie, čiastočne alebo úplne hydrogenované, interesterifikované, reesterifikované alebo elaidinizované, tiež rafinované, ale ďalej neupravené (okrem hydrogenovaného ricínového oleja, tiež nazývaného „opalwax“, podpoložky 1516 20 10 )

ex 1517

Margarín; jedlé zmesi alebo prípravky zo živočíšnych alebo rastlinných tukov alebo olejov alebo frakcií rôznych tukov alebo olejov tejto kapitoly, iné ako jedlé tuky alebo oleje alebo ich frakcie položky 1516 , okrem podpoložiek 1517 10 10 , 1517 90 10 a 1517 90 93

1518 00 31 a

1518 00 39

Stále rastlinné oleje, tekuté, miešané, určené na technické alebo priemyselné použitie, iné ako na výrobu potravín na ľudskú konzumáciu (3)

1522 00 91

Olejové zvyšky a usadeniny; mydlové kaly zo spracovania tukových látok alebo živočíšnych alebo rastlinných voskov, okrem tých, ktoré obsahujú olej s charakteristikami olivového oleja

1522 00 99

Ostatné zvyšky zo spracovania tukových látok alebo živočíšnych alebo rastlinných voskov, okrem tých, ktoré obsahujú olej s charakteristikami olivového oleja

ex 1602

Ostatné pripravené alebo konzervované mäso, mäsové droby alebo krv:

– Zo svíň:

ex 1602 41

– – Stehná a kusy z nich:

1602 41 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 1602 42

– – Pliecka a kusy z nich:

1602 42 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 1602 49

– – Ostatné, vrátane zmesí:

1602 49 90

– – – Iné ako z domácich svíň

ex 1602 90 ;

– Ostatné, vrátane prípravkov z krvi akýchkoľvek zvierat:

– – Iné ako prípravky z krvi akýchkoľvek zvierat:

1602 90 31

– – – Zo zveriny alebo králikov

– – – Ostatné:

– – – – Iné ako obsahujúce mäso alebo mäsové droby z domácej svine:

– – – – – Iné ako obsahujúce hovädzie mäso alebo droby:

1602 90 99

– – – – – – Iné ako z oviec alebo kôz

ex 1603 00

Výťažky a šťavy z mäsa

1801 00 00

Kakaové bôby, celé alebo drvené, surové alebo pražené

1802 00 00

Kakaové škrupiny, šupky, kožky a ostatný kakaový odpad

ex 2001

Zelenina, ovocie, orechy a ostatné jedlé časti rastlín, upravené alebo konzervované octom alebo kyselinou octovou:

ex 2001 90

– Ostatné:

2001 90 20

– – Plody rodu Capsicum, iné ako sladká paprika alebo pimentos

ex 2005

Ostatná zelenina upravená alebo konzervovaná inak ako octom či kyselinou octovou, nezmrazená, iná ako produkty položky 2006 :

ex 2005 99

– Ostatná zelenina a zeleninové zmesi:

2005 99 10

– – Plody rodu Capsicum, iné ako sladká paprika alebo pimentos

ex 2206

Ostatné kvasené nápoje (napríklad jablčné, hruškové, medovina); zmesi kvasených nápojov a zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov, inde nešpecifikované ani nezahrnuté:

2206 00 31 až

2206 00 89

– Iné ako piquette

ex 2301

Múčky, prášky a pelety, z mäsa alebo mäsových drobov, rýb alebo kôrovcov, mäkkýšov alebo ostatných vodných bezstavovcov, nevhodné na ľudskú spotrebu; škvarky:

2301 10 00

– Múčky, prášky a pelety, z mäsa alebo mäsových drobov; škvarky

ex 2302

Otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a ostatné zvyšky, tiež vo forme peliet, získané preosievaním, mletím alebo iným spracovaním obilnín alebo strukovín:

2302 50 00

– Zo strukovín

2304 00 00

Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii sójového oleja

2305 00 00

Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

ex 2306

Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii rastlinných tukov alebo olejov, iné ako zvyšky položky 2304 alebo 2305 s výnimkou podpoložky 2306 90 05 (pokrutiny a ostatné pevné zvyšky vznikajúce pri extrakcii z kukuričných klíčkov) a 2306 90 11 a 2306 90 19 (pokrutiny a ostatné pevné zvyšky vznikajúce pri extrakcii olivového oleja)

ex 2307 00

Vínny kal; vínny kameň:

2307 00 90

– Vínny kameň

ex 2308 00

Rastlinné materiály a rastlinný odpad, rastlinné zvyšky a vedľajšie produkty, tiež vo forme peliet, druhov používaných ako krmivo pre zvieratá, inde nešpecifikované ani nezahrnuté:

2308 00 90

– Iné ako hroznové výlisky, žalude a konské gaštany; ovocné výlisky, iné ako hroznové

ex 2309

Prípravky druhov používaných ako krmivo pre zvieratá:

ex 2309 10

– Krmivo pre psy alebo mačky, v balení na predaj v malom:

2309 10 90

– – Iné ako obsahujúce škrob, glukózu, glukózový sirup, maltodextrín alebo maltodextrínový sirup podpoložiek 1702 30 50 , 1702 30 90 , 1702 40 90 , 1702 90 50 a 2106 90 55 alebo mliečne výrobky

ex 2309 90

– Ostatné:

ex 2309 90 10

– – Ostatné, vrátane premixov:

– – Rozpustné výrobky („solubles“) z morských cicavcov

ex 2309 90 91 až

2309 90 96

– – – Iné ako obsahujúce škrob, glukózu, glukózový sirup, maltodextrín alebo maltodextrínový sirup podpoložiek 1702 30 50 , 1702 30 90 , 1702 40 90 , 1702 90 50 a 2106 90 55 alebo mliečne výrobky, okrem

– Bielkovinových koncentrátov získaných z lucernovej šťavy a trávovej šťavy

– Dehydrovaných produktov získaných výlučne z pevných zvyškov a šťavy, ktoré vznikli prípravou koncentrátov uvedených v prvej zarážke


Oddiel 2

Číselný znak KN

Opis

0101 29 10

Živé kone, jatočné (5)

ex 0205 00

Mäso z koní, čerstvé, chladené alebo mrazené

0210 99 10

Mäso z koní, solené, v slanom náleve alebo sušené

0409 00 00

Prírodný med

0511 99 10

Šľachy; odrezky a podobný odpad zo surových koží alebo kožiek

0701

Zemiaky, čerstvé alebo chladené

0901

Káva, tiež pražená alebo dekofeínovaná; kávové plevy a šupky; náhradky kávy obsahujúce kávu v akomkoľvek pomere

1105

Múka, krupica, prášok, vločky, granuly a pelety zo zemiakov

ex 1212 99 95

Korene čakanky

2209 00 91 a 2209 00 99

Ocot a náhradky octu získané z kyseliny octovej iné ako vínny ocot

4501

Prírodný korok, surový alebo jednoducho upravený; korkový odpad; rozdrvený, granulovaný alebo zomletý korok


(1)  Tovar uvedený v tejto podpoložke musí spĺňať podmienky ustanovené v príslušných ustanoveniach Únie (pozri smernica Rady 94/28/ES (1) a nariadenie Komisie (ES) č. 504/2008 (2)

(1)  Smernica Rady 94/28/ES z 23. júna 1994, ktorou sa ustanovujú zásady týkajúce sa zootechnických a genealogických podmienok pre dovoz zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí z tretích krajín a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/504/EHS o čistokrvnom plemennom hovädzom dobytku (Ú. v. ES L 178, 12.7.1994, s. 66).

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 504/2008 zo 6. júna 2008, ktorým sa vykonávajú smernice Rady 90/426/EHS a 90/427/EHS, pokiaľ ide o spôsoby identifikácie koňovitých zvierat (Ú. v. EÚ L 149, 7.6.2008, s. 3).

(2)  Tovar uvedený v tejto podpoložke musí spĺňať podmienky ustanovené v príslušných ustanoveniach Únie (pozri smernica Rady 88/661/EHS (3); smernica 94/28/ES a rozhodnutie Komisie 96/510/ES (4)

(3)  Smernica Rady 88/661/EHS z 19. decembra 1988 o zootechnických normách pre plemenné prasatá (Ú. v. ES L 382, 31.12.1988, s. 36).

(4)  Rozhodnutie Komisie 96/510/ES z 18. júla 1996, ktorým sa ustanovujú rodokmeňové a zootechnické osvedčenia pre dovoz plemenných zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí (Ú. v. ES L 210, 20.8.1996, s. 53).

(3)  Tovar uvedený v tejto podpoložke musí spĺňať podmienky ustanovené v príslušných ustanoveniach Únie (pozri články 291 až 300 nariadenia (EHS) č. 2454/93).

(4)  Tovar uvedený v tejto podpoložke musí spĺňať podmienky ustanovené v oddiele II písm. F úvodných ustanovení Kombinovanej nomenklatúry

(5)  Tovar uvedený v tejto podpoložke musí spĺňať podmienky ustanovené v príslušných ustanoveniach Únie (pozri články 291 až 300 nariadenia (EHS) č. 2454/93).


PRÍLOHA II

VYMEDZENIE POJMOV UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 1

ČASŤ I

Vymedzenie pojmov sektora ryže

I.

Výrazy „nelúpaná ryža“, „lúpaná ryža“, „polobielená ryža“, „bielená ryža“, „guľatozrnná ryža“, „strednozrnná ryža“, „dlhozrnná ryža A alebo B“ a „zlomková ryža“ sú vymedzené takto:

1.

a)

„Nelúpaná ryža“ je ryža, ktorá si po vymlátení zachovala celistvú vrchnú šupku.

b)

„Lúpaná ryža“je nelúpaná ryža, z ktorej boli odstránené iba plevy. Príkladmi ryže patriacej pod toto vymedzenie sú ryže s obchodnými opismi „hnedá ryža“, „ryža cargo“, „ryža loonzain“ a „riso sbramato“.

c)

„Polobielená ryža“ je nelúpaná ryža, z ktorej pleva, časť klíčka a celé oplodie alebo časť jeho vonkajších vrstiev, ale nie vnútorné vrstvy, boli odstránené.

d)

„Bielená ryža“ je nelúpaná ryža, z ktorej pleva, celé oplodie alebo jeho vonkajšie a vnútorné vrstvy, celý klíček v prípade ryže s dlhým zrnom alebo ryže s priemerným zrnom a prinajmenšom časť klíčka v prípade ryže s okrúhlym zrnom boli odstránené, ale u ktorej môžu zostať pozdĺžne biele prúžky, avšak nie viac ako na 10 % zrna.

2.

a)

„Guľatozrnná ryža“ je ryža, ktorej zrná majú dĺžku nepresahujúcu 5,2 mm a pomer dĺžky k šírke je menej ako 2.

b)

„Strednozrnná ryža“ je ryža, ktorej zrná majú dĺžku presahujúcu 5,2 mm, ale nepresahujúcu 6,0 mm a pomer dĺžky k šírke nie je väčší ako 3.

c)

„Dlhozrnná ryža“ je

i)

dlhozrnná ryža A, a to ryža, ktorej zrná majú dĺžku presahujúcu 6,0 mm a pomer dĺžky k šírke viac ako 2, ale menej ako 3;

ii)

dlhozrnná ryža B, a to ryža, ktorej zrná majú dĺžku presahujúcu 6,0 mm a pomer dĺžky k šírke sa rovná 3 alebo je väčší ako 3.

d)

„Merania zŕn“ sú merania zrna vykonávané pre bielenú ryžu týmto spôsobom:

i)

odobratie reprezentatívnej vzorky z dávky;

ii)

preosiatie vzorky tak, aby zostali iba celé zrná vrátane nezrelých zŕn;

iii)

vykonanie dvoch meraní po 100 zŕn a vypočítanie priemeru;

iv)

vyjadrenie výsledku v milimetroch, zaokrúhleného na jedno desatinné miesto.

3.

„Zlomková ryža“ je ryža v zlomkoch, ktorých dĺžka nepresahuje tri štvrtiny priemernej dĺžky celého zrna.

II.

Na zrná a zlomkové zrná, ktoré majú zníženú kvalitu, sa vzťahujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„Celé zrná“ sú zrná, z ktorých bola odstránená iba časť konca, bez ohľadu na charakteristiky v každom štádiu bielenia.

2.

„Skrátené zrná“ sú zrná, z ktorých bol odstránený celý koniec.

3.

„Zlomkové zrná alebo zlomky“ sú zrná, z ktorých bola odstránená časť objemu väčšieho ako koniec; medzi zlomkové zrná patria:

i)

veľké zlomkové zrná (kusy zrna s dĺžkou, ktorá nie je menšia ako polovica zrna ale nepredstavuje celé zrno),

ii)

stredné zlomkové zrná (kusy zrna s dĺžkou, ktorá nie je menšia ako štvrtina dĺžky zrna, ale ktoré sú menšie ako minimálna veľkosť „veľkých zlomkových zŕn“),

iii)

jemné zlomkové zrná (kusy zrna s veľkosťou menšou ako štvrtina veľkosti zrna, ale príliš veľké na to, aby prešli cez sito s otvormi 1,4 mm),

iv)

zlomky (malé kusy alebo časti zrna, ktoré môžu prejsť cez sito s otvormi 1,4 mm); rozlomené zrná (kusy vytvorené pozdĺžnym rozdelením zrna) patria do tejto definície.

4.

„Zelené zrná“ sú zrná, ktoré nie sú celkom zrelé.

5.

„Zrná vykazujúce prirodzenú deformáciu“ sú zrná, ktoré vykazujú prirodzený kaz, tiež dedičného pôvodu, v porovnaní s morfologickými charakteristikami typickými pre odrodu.

6.

„Kriedové zrná“ sú zrná, ktorých prinajmenšom tri štvrtiny povrchu vyzerajú matne a kriedovo.

7.

„Zrná s červenými prúžkami“ sú zrná, na ktorých sú pozdĺžne červené prúžky, odlišujúce sa intenzitou a odtieňom, spôsobené zvyškami oplodia.

8.

„Škvrnité zrná“ sú zrná, ktoré majú dobre ohraničený malý kruh tmavej farby viac alebo menej pravidelného tvaru; medzi škvrnité zrná patria aj tie, ktoré majú jemné čierne ryhy iba na povrchu; ryhy a škvrny nesmú mať žlté alebo tmavé obrysy.

9.

„Sfarbené zrná“ sú zrná, ktoré prešli na malej časti svojho povrchu zrejmou zmenou svojej prirodzenej farby; škvrny môžu byť rôznych farieb (načernasté, červenkasté, hnedé); tmavé čierne ryhy sa tiež pokladajú za škvrny. Ak je dostatočne výrazná farba škvŕn (čierne, ružové, červenohnedé) tak, že sú bezprostredne viditeľné a ak pokrývajú plochu aspoň polovice tohto zrna, zrná sa musia pokladať za žlté zrná.

10.

„Žlté zrná“ sú zrná, u ktorých došlo, celkom alebo čiastočne, inak ako sušením, k zmene ich prirodzenej farby a ktoré získali citrónový alebo pomarančovo žltý nádych.

11.

„Jantárové zrná“ sú zrná, u ktorých došlo, inak ako sušením, k miernej jednotnej zmene farby na celom povrchu; táto zmena mení farbu zŕn na svetlú jantárovožltú.

ČASŤ II

Vymedzenie technických pojmov sektora cukru

Oddiel A

Vymedzenie všeobecných pojmov

1.

„Biely cukor“ je cukor bez aróm, farbív alebo iných pridaných látok, obsahujúci v sušine 99,5 hmotnostných % alebo viac sacharózy stanovených polarimetrickou metódou.

2.

„Surový cukor“ je cukor bez aróm, farbív či iných pridaných látok, obsahujúci v sušine menej ako 99,5 hmotnostných % sacharózy stanovených polarimetrickou metódou.

3.

„Izoglukóza“ je produkt získaný z glukózy alebo jej polymérov s obsahom najmenej 10 hmotnostných % fruktózy v sušine.

4.

„Inulínový sirup“ je bezprostredný produkt získaný pri hydrolýze inulínu alebo oligofruktóz obsahujúci v sušine najmenej 10 % fruktózy vo voľnej forme alebo v podobe sacharózy, a vyjadrenej ako ekvivalent cukru/izoglukózy. S cieľom zabrániť obmedzeniam na trhu s výrobkami s nízkou sladivosťou, ktoré vyrábajú spracovatelia inulínového vlákna bez kvót na inulínový sirup, môže Komisia vymedzenie tohto pojmu zmeniť prostredníctvom delegovaných aktov na základe článku 125 ods. 4 písm. a).

5.

„Dodávateľská zmluva“ je zmluva medzi predajcom a cukrovarom o dodávke cukrovej repy na výrobu cukru.

6.

„Dohoda v rámci odvetvia“ je niektorá z týchto možností:

a)

dohoda uzatvorená ešte pred uzatvorením akejkoľvek dodávateľskej zmluvy, medzi cukrovarmi alebo organizáciou cukrovarov uznanými príslušným členským štátom alebo skupinou takýchto organizácií na jednej strane a združením predajcov, ktoré je uznané príslušným členským štátom, alebo skupinou takýchto organizácií predajcov na strane druhej;

b)

ak neexistuje žiadna dohoda podľa písmena a), ustanovenia zákona o podnikoch a ustanovenia zákona o družstvách, pokiaľ upravujú podmienky, za akých cukrovú repu dodávajú podielnici alebo členovia podniku alebo družstva produkujúceho cukor.

Oddiel B

Vymedzenie pojmov, ktoré sa uplatňujú počas obdobia uvedeného v článku 124

1.

„Kvótovaný cukor“, „kvótovaná izoglukóza“ a „kvótovaný inulínový sirup“ je akékoľvek množstvo vyrobeného cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu pridelené na konkrétny hospodársky rok v rámci kvóty pre príslušný podnik.

2.

„Priemyselný cukor“ je akékoľvek množstvo vyrobeného cukru pridelené na konkrétny hospodársky rok a presahujúce príslušné množstvá uvedené v bode 5, určené na priemyselnú výrobu niektorého z výrobkov uvedených v článku 140 ods. 2.

3.

„Priemyselná izoglukóza“ a „priemyselný inulínový sirup“ je akékoľvek množstvo vyrobenej izoglukózy alebo inulínového sirupu pridelené na konkrétny hospodársky rok, určené na priemyselnú výrobu niektorého z výrobkov uvedených v článku 140 ods. 2.

4.

„Nadbytočný cukor“, „nadbytočná izoglukóza“ a „nadbytočný inulínový sirup“ je akékoľvek množstvo vyrobeného cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu pridelené na konkrétny hospodársky rok a presahujúce príslušné množstvá uvedené v bodoch 1, 2 a 3.

5.

„Kvótovaná cukrová repa“ je všetka cukrová repa spracovaná na kvótovaný cukor;

6.

„Rafinéria s celoročnou prevádzkou“ je výrobná jednotka:

ktorej jediná aktivita pozostáva z rafinácie dovezeného surového trstinového cukru alebo

ktorá v hospodárskom roku 2004/2005 alebo v prípade Chorvátska v hospodárskom roku 2007/2008 rafinovala najmenej 15 000 ton dovezeného surového trstinového cukru.

ČASŤ III

Vymedzenie pojmov sektora chmeľu

1.

„Chmeľ“ sú sušené súkvetia, tiež známe ako šištice (hlávky), samičej popínavej rastliny (Humulus lupulus); tieto súkvetia zelenožltej farby a ovoidného tvaru majú kvetnú stopku a všeobecne dosahujú dĺžku od 2 do 5 cm.

2.

„Chmeľový prášok“ je produkt získaný mletím chmeľu obsahujúci všetky jeho prirodzené zložky.

3.

„Chmeľový prášok so zvýšeným obsahom lupulínu“ je produkt získaný mletím chmeľu po mechanickom odstránení časti listov, stopiek, podporných listeňov a šupín.

4.

„Výťažok z chmeľu“ je koncentrovaný produkt získaný pôsobením rozpúšťadla na chmeľ alebo na chmeľový prášok.

5.

„Zmiešané chmeľové produkty“ sú zmes dvoch alebo viacerých produktov uvedených v bodoch 1 až 4.

ČASŤ IV

Vymedzenie pojmov sektora vinohradníctva a vinárstva

V súvislosti s viničom

1.

„Vyklčovanie“ je úplné odstránenie všetkých krov viniča z plochy vysadenej viničom.

2.

„Výsadba“ je definitívne zasadenie štepených alebo neštepených rastlín viniča alebo ich častí, na účely výroby hrozna alebo založenia podpníkového vinohradu.

3.

„Preštepenie“ je štepenie viniča, ktorý sa už predtým zaštepil.

V súvislosti s výrobou

4.

„Čerstvé hrozno“ sú plody viniča, zrelé alebo aj mierne zhrozienkovatené, používané na výrobu vína, ktoré možno pomlieť alebo vylisovať bežnými vinárskymi prostriedkami a v ktorých môže spontánne začať alkoholové kvasenie.

5.

„Čerstvý hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu“ je produkt, ktorý:

a)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 12 obj. % a najviac 15 obj. %;

b)

sa získava tak, že do nevykvaseného hroznového muštu, ktorého prirodzený obsah alkoholu je najmenej 8,5 obj. % a ktorý sa získava výhradne z muštových odrôd, ktoré možno klasifikovať v súlade s článkom 81 ods. 2, sa pridá:

i)

buď neutrálny alkohol vínneho pôvodu vrátane alkoholu získaného destiláciou sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 96 obj. %

ii)

alebo nerektifikovaný produkt získaný destiláciou vína, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 52 obj. % a najviac 80 obj. %.

6.

„Hroznová šťava“ je nekvasený ale kvasiteľný tekutý produkt, ktorý:

a)

sa získava primeranou úpravou tak, aby bol vhodný na priamu spotrebu;

b)

sa získava z čerstvého hrozna alebo hroznového muštu alebo obnovením. Pri výrobe obnovením sa získava buď zo zahusteného hroznového muštu alebo zo zahustenej hroznovej šťavy.

Povolený skutočný obsah alkoholu hroznovej šťavy je najviac 1 obj. %.

7.

„Zahustená hroznová šťava“ je nekaramelizovaná hroznová šťava získaná čiastočnou dehydratáciou hroznovej šťavy vykonanou akoukoľvek povolenou metódou okrem pôsobenia priameho tepla tak, aby hodnota nameraná refraktometrom používaným v súlade s metódou, ktorá sa má predpísať, bola pri teplote 20 °C najmenej 50,9 %.

Povolený skutočný obsah alkoholu zahustenej hroznovej šťavy je najviac 1 obj. %.

8.

„Vínny kal“ sú zvyšky:

a)

hromadiace sa v nádobách obsahujúcich víno po vykvasení, počas skladovania alebo po vykonaní povoleného ošetrenia;

b)

získané filtrovaním alebo odstredením produktu uvedeného v písmene a);

c)

hromadiace sa v nádobách obsahujúcich hroznový mušt počas skladovania alebo po vykonaní povoleného ošetrenia alebo

d)

získané filtrovaním alebo odstredením produktu uvedeného v písmene c).

9.

„Hroznové výlisky“ sú skvasené alebo neskvasené zvyšky po vylisovaní čerstvého hrozna.

10.

„Piquette (víno z hroznových výliskov)“ je produkt získaný:

a)

kvasením nespracovaných hroznových výliskov macerovaných vo vode alebo

b)

vylúhovaním vykvasených hroznových výliskov vo vode.

11.

„Víno doalkoholizované na destiláciu“ je produkt, ktorý:

a)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 18 obj. % a najviac 24 obj. %;

b)

sa získava výhradne pridaním nerektifikovaného produktu vyrobeného destiláciou vína so skutočným obsahom alkoholu najviac 86 obj. % do vína, ktoré neobsahuje zvyškový cukor, alebo

c)

má obsah prchavých kyselín najviac 1,5 g/l vyjadrený ako kyselina octová.

12.

„Cuvée“ je

a)

hroznový mušt;

b)

víno alebo

c)

zmes hroznových muštov a/alebo vín s rozdielnymi vlastnosťami,

ktoré sú určené na výrobu špecifického druhu šumivých vín.

Obsah alkoholu

13.

„Skutočný obsah alkoholu v objemových percentách“ je počet objemových jednotiek čistého alkoholu obsiahnutého pri teplote 20 °C v 100 objemových jednotkách daného produktu pri tejto teplote.

14.

„Potenciálny obsah alkoholu v objemových percentách“ je počet objemových jednotiek čistého alkoholu pri teplote 20 °C, ktorý môže vzniknúť úplným prekvasením cukrov obsiahnutých v 100 objemových jednotkách daného produktu pri tejto teplote.

15.

„Celkový obsah alkoholu v objemových percentách“ je súčet skutočného a potenciálneho obsahu alkoholu.

16.

„Prirodzený obsah alkoholu v objemových percentách“ je celkový obsah alkoholu daného produktu v objemových percentách pred akýmkoľvek obohatením.

17.

„Skutočný obsah alkoholu v hmotnostných percentách“ je počet kilogramov čistého alkoholu obsiahnutého v 100 kilogramoch produktu.

18.

„Potenciálny obsah alkoholu v hmotnostných percentách“ je počet kilogramov čistého alkoholu, ktorý môže vzniknúť úplným prekvasením cukrov obsiahnutých v 100 kg produktu.

19.

„Celkový obsah alkoholu v hmotnostných percentách“je súčet skutočného a potenciálneho obsahu alkoholu.

ČASŤ V

Vymedzenie pojmov sektora hovädzieho a teľacieho mäsa

„Hovädzí dobytok“ sú živé zvieratá domácich plemien hovädzieho dobytka patriacich pod číselné znaky KN 0102 21, 0102 31 00, 0102 90 20, ex 0102 29 10 až ex 0102 29 99, 0102 39 10, 0102 90 91.

ČASŤ VI

Vymedzenie pojmov sektora mlieka a mliečnych výrobkov

Na účely zavedenia colnej kvóty na maslo s pôvodom na Novom Zélande sa slovným spojením „vyrobené priamo z masla alebo smotany“ nevylučuje maslo vyrobené z mlieka alebo smotany, bez použitia zásob, jednoduchým, samostatným a neprerušeným procesom, ktorý môže zahŕňať prechod smotany do štádia zahusteného mliečneho tuku a/alebo frakcionáciu takéhoto mliečneho tuku.

ČASŤ VII

Vymedzenie pojmov sektora vajec

1.

„Vajcia v škrupine“ sú hydinové vajcia v škrupine, čerstvé, konzervované alebo uvarené, iné ako násadové vajcia vymedzené v bode 2.

2.

„Násadové vajcia“ sú hydinové vajcia nasadené na liahnutie.

3.

„Celé produkty“ sú vtáčie vajcia bez škrupiny, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo iné sladidlo, vhodné na ľudskú konzumáciu.

4.

„Oddelené produkty“ sú žĺtky z vtáčích vajec, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo iné sladidlo, vhodné na ľudskú spotrebu.

ČASŤ VIII

Vymedzenie pojmov sektora hydiny

1.

„Živá hydina“ sú živé domáce kury, kačice, husi, morky a perličky s kusovou hmotnosťou viac ako 185 gramov.

2.

„Jednodňová hydina“ sú živé domáce kury, kačice, husi, morky a perličky s kusovou hmotnosťou nepresahujúcou 185 gramov.

3.

„Jatočná hydina“ sú mŕtve domáce kury druhu gallus domesticus, kačice, husi, morky a perličky, celé, tiež s drobami.

4.

„Odvodené produkty“ sú:

a)

produkty vymedzené v prílohe I časti XX písm. a);

b)

produkty vymedzené v prílohe I časti XX písm. b), s výnimkou jatočnej hydiny a jedlých drobov známych ako „hydinové odrezky“;

c)

jedlé droby vymedzené v prílohe I časti XX písm. b);

d)

produkty vymedzené v prílohe I časti XX písm. c);

e)

produkty vymedzené v prílohe I časti XX písm. d) a e);

f)

produkty uvedené v prílohe I časti XX písm. f), iné ako tie, ktoré patria pod číselný znak KN 1602 20 10.

ČASŤ IX

Vymedzenie pojmov sektora včelárstva

1.

Med sa považuje za med podľa vymedzenia v smernici 2001/110/ES (1), a to aj pokiaľ ide o hlavné druhy medu.

2.

„Včelárske výrobky“ sú med, včelí vosk, materská kašička, propolis alebo peľ.

(1)  Smernica Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede (Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 47).


PRÍLOHA III

ŠTANDARDNÁ KVALITA RYŽE A CUKRU UVEDENÁ V ČLÁNKOCH 7 A 135

A.   Štandardná kvalita nelúpanej ryže

Nelúpaná ryža štandardnej kvality:

a)

má vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu, je bez zápachu;

b)

má obsah vlhkosti maximálne 13 %;

c)

má výnos 63 hmotnostných % bielenej ryže v celých zrnách (pri tolerancii 3 % skrátených zŕn), z čoho bielené ryžové zrná so zníženou kvalitou predstavujú tieto hmotnostné percentá:

kriedové zrná nelúpanej ryže, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 1006 10 27 a 1006 10 98 :

1,5  %

kriedové zrná nelúpanej ryže, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN iné ako číselné znaky KN 1006 10 27 a 1006 10 98 :

2,0  %

zrná s červenými prúžkami

1,0  %

škvrnité zrná

0,50  %

sfarbené zrná

0,25  %

žlté zrná

0,02  %

jantárové zrná

0,05  %

B.   Štandardná kvalita cukru

I.   Štandardná kvalita cukrovej repy

Cukrová repa štandardnej kvality:

a)

má vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu;

b)

má na mieste príjmu cukornatosť 16 %.

II.   Štandardná kvalita bieleho cukru

1.

Biely cukor štandardnej kvality má tieto vlastnosti:

a)

má vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu; je suchý, vo forme homogénnych granulovaných kryštálov a voľne sa sype;

b)

minimálna polarizácia: 99,7;

c)

maximálny obsah vlhkosti: 0,06 %;

d)

maximálny obsah invertného cukru: 0,04 %;

e)

počet bodov určený podľa bodu 2 nepresahuje celkovo 22 ani:

15 bodov pre obsah popola,

9 bodov pre typ farby podľa metódy Ústavu pre poľnohospodársku technológiu v Brunswicku („brunswická metóda“),

6 bodov pre farbu roztoku podľa metódy Medzinárodnej komisie pre jednotné metódy analýzy cukru („metóda ICUMSA“).

2.

Jeden bod zodpovedá:

a)

0,0018 % obsahu popola podľa metódy ICUMSA pri 28° Brix;

b)

0,5 jednotky typu farby podľa brunswickej metódy;

c)

7,5 jednotkám farby roztoku podľa metódy ICUMSA.

3.

Na stanovenie faktorov uvedených v bode 1 sa použijú metódy, ktoré sa používajú na stanovenie uvedených faktorov pri intervenčných opatreniach.

III.   Štandardná kvalita surového cukru

1.

Surový cukor štandardnej kvality je cukor s výťažnosťou 92 % vyjadrenou v bielom cukre.

2.

Výťažnosť surového repného cukru sa vypočíta tak, že sa od jeho stupňa polarizácie odpočíta:

a)

jeho percentuálny obsah popola vynásobený štyrmi;

b)

jeho percentuálny obsah invertného cukru vynásobený dvoma;

c)

číslo 1.

3.

Výťažnosť surového trstinového cukru sa vypočíta tak, že sa od dvojnásobku jeho stupňa polarizácie odpočíta 100.

PRÍLOHA IV

STUPNICE ÚNIE NA KLASIFIKÁCIU JATOČNÝCH TIEL UVEDENÉ V ČLÁNKU 10

A.   Stupnica Únie na klasifikáciu jatočných tiel hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov:

I.   Vymedzenie pojmov

Uplatňujú sa tieto vymedzenia pojmov:

1.

„jatočné telo“ je celé telo zabitého zvieraťa, po vykrvení, vyvrhnutí a bez kože;

2.

„jatočná polovica“ je výrobok získaný symetrickým rozdelením jatočného tela stredom všetkých krčných, chrbtových, bedrových a krížových stavcov a stredom hrudnej kosti a sedaco-lonovej spony.

II.   Kategórie

Jatočné telá hovädzieho dobytka sa rozdeľujú do týchto kategórií:

Z: jatočné telá zvierat vo veku od 8 do 12 mesiacov;

A: jatočné telá nekastrovaných zvierat samčieho pohlavia vo veku od 12 do 24 mesiacov;

B: jatočné telá nekastrovaných zvierat samčieho pohlavia vo veku od 24 mesiacov;

C: jatočné telá kastrovaných zvierat samčieho pohlavia vo veku od 12 mesiacov;

D: jatočné telá zvierat samičieho pohlavia, ktoré sa otelili;

E: jatočné telá ostatných zvierat samičieho pohlavia vo veku od 12 mesiacov.

III.   Klasifikácia

Jatočné telá sa klasifikujú na základe postupného hodnotenia:

1.

Mäsitosť definovaná takto:

Vývoj profilov jatočných tiel, predovšetkým hlavných mäsitých častí (stehno, chrbát, plece)

Trieda mäsitosti

Opis

S

vynikajúca

Všetky profily extrémne vyklenuté; výnimočne vyvinutá svalovina (zdvojené svalstvo)

E

výborná

Všetky profily vyklenuté až výrazne vyklenuté; výnimočne vyvinutá svalovina

U

veľmi dobrá

Profily takmer vyklenuté, veľmi dobre vyvinutá svalovina

R

dobrá

Profily takmer rovné; dobre vyvinutá svalovina

O

priemerná

Profily rovné až prehĺbené; priemerne vyvinutá svalovina

P

slabá

Všetky profily prehĺbené až veľmi prehĺbené; slabo vyvinutá svalovina

2.

Pretučnenosť definovaná takto:

Vrstva loja na povrchu jatočného tela a v hrudnej dutine

Trieda pretučnenosti

Opis

1

nízka

Žiadna alebo len veľmi slabá vrstva podkožného loja

2

mierna

Slabá vrstva podkožného loja, svalovina takmer na všetkých častiach tela dobre viditeľná

3

priemerná

Svalovina je takmer všade pokrytá lojom okrem stehna a pleca, hrudná dutina je mierne pokrytá lojom

4

silná

Svalovina je pokrytá lojom, ale na stehne a pleci ešte čiastočne viditeľná, v hrudnej dutine sú výrazné ložiská loja

5

veľmi silná

Celý povrch jatočného tela je pokrytý súvislou vrstvou loja; v hrudnej dutine sú veľké ložiská loja

Členské štáty sú oprávnené ďalej rozdeliť každú z tried uvedených v bodoch 1 a 2 na najviac tri podtriedy.

IV.   Obchodná úprava

Jatočne telá alebo jatočné polovice sa ponúkajú v tejto obchodnej úprave:

a)

bez hlavy a bez nôh; hlava je oddelená od jatočného tela pred prvým krčným stavcom a nohy sú oddelené v zápästných alebo pätových kĺboch;

b)

bez orgánov nachádzajúcich sa v hrudnej dutine a v brušnej dutine, s obličkami, obličkovým lojom a panvovým lojom, alebo bez obličiek, obličkového loja a panvového loja;

c)

bez pohlavných orgánov a s nimi spojených svalov a u samíc bez vemena a vemenného loja.

V.   Klasifikácia a identifikácia

Bitúnky schválené podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (1) prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, že všetky jatočné telá alebo jatočné polovice hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov, ktorý sa zabíja v týchto bitúnkoch a ktorý nesie zdravotnú značku ustanovenú v článku 5 ods. 2 v spojení s kapitolou III oddielu I prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 (2), sú klasifikované a identifikované v súlade so stupnicou Únie.

Členské štáty môžu udeliť povolenie na odstránenie povrchového loja z jatočných tiel alebo jatočných polovíc pred ich identifikáciou označením, ak je to vzhľadom na vrstvu loja potrebné.

B.   Stupnica Únie na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných

I.   Vymedzenie pojmov

„jatočné telo“ je telo zabitej ošípanej, po vykrvení a vyvrhnutí, celé alebo rozdelené pozdĺž stredovej línie.

II.   Klasifikácia

Jatočné telá sa delia do tried podľa odhadovaného obsahu chudého mäsa a podľa toho sa klasifikujú:

Triedy

Chudé mäso ako percento hmotnosti jatočného tela

S

60 alebo viac

E

55 alebo viac, ale menej ako 60

U

50 alebo viac, ale menej ako 55

R

45 alebo viac, ale menej ako 50

O

40 alebo viac, ale menej ako 45

P

menej ako 40

III.   Obchodná úprava

Jatočné telá sa ponúkajú v obchodnej úprave bez jazyka, štetín, paznechtov, pohlavných orgánov, obličkového tuku, obličiek a bránice.

IV.   Obsah chudého mäsa

1.

Obsah chudého mäsa sa odhaduje metódou na určovanie tried kvality, ktorú povolila Komisia. Povoliť sa môžu len štatisticky overené metódy odhadu, ktoré sa zakladajú na fyzickom meraní jednej alebo viacerých anatomických častí jatočného tela ošípanej. Metódy na určovanie tried kvality sa povolia, len ak neprekročia maximálnu toleranciu štatistickej chyby odhadu.

2.

Komerčná hodnota jatočných tiel sa však neurčuje len na základe ich odhadnutého obsahu chudého mäsa.

V.   Identifikácia jatočných tiel

Ak Komisia neustanoví inak, klasifikované jatočné telá sa identifikujú označením v súlade so stupnicou Únie.

C.   Stupnica Únie na klasifikáciu jatočných tiel oviec

I.   Vymedzenie pojmov

Uplatňujú sa pojmy „jatočné telo“ a „jatočná polovica“ vymedzené v bode A.I.

II.   Kategórie

Jatočné telá sa rozdeľujú do týchto kategórií:

A: jatočné telá oviec vo veku do 12 mesiacov;

B: jatočné telá ostatných oviec.

III.   Klasifikácia

Jatočné telá sa klasifikujú uplatňovaním ustanovení bodu A.III. mutatis mutandis. Pojem „stehno“ v bode A.III.1 a v riadkoch 3 a 4 tabuľky v bode A.III.2. sa však nahrádza pojmom „zadná štvrť“.

IV.   Obchodná úprava

Jatočné telá a jatočné polovice sa ponúkajú v obchodnej úprave bez hlavy (oddelenej pred prvým krčným stavcom), nôh (oddelených v zápästných alebo pätových kĺboch), chvostu (oddeleného medzi šiestym a siedmym chvostovým stavcom), vemena, pohlavných orgánov, pečene a orgánov hrudnej, brušnej a panvovej dutiny. Obličky a obličkový tuk sú súčasťou jatočného tela.

Pokiaľ sa predpísaná obchodná úprava nepoužíva, sú členské štáty oprávnené povoliť aj iné obchodné úpravy.

V.   Identifikácia jatočných tiel

Klasifikované jatočné telá a jatočné polovice sa identifikujú označením v súlade so stupnicou Únie.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206).


PRÍLOHA V

ZOZNAM VÝROBKOV VYLÚČENÝCH Z PROGRAMU PODPORY KONZUMÁCIE OVOCIA A ZELENINY V ŠKOLÁCH, KTORÝ SA SPOLUFINANCUJE S POMOCOU ÚNIE, UVEDENÝ V ČLÁNKU 23 ODS. 3

Výrobky obsahujúce čokoľvek z nasledujúcich:

pridaný cukor,

pridaný tuk,

pridanú soľ,

pridané sladidlá.


PRÍLOHA VI

ROZPOČTOVÉ STROPY NA PODPORNÉ PROGRAMY UVEDENÉ V ČLÁNKU 44 ODS. 1

v 1000 EUR na rozpočtový rok

 

2014

2015

2016

2017 a ďalej

Bulharsko

26 762

26 762

26 762

26 762

Česká republika

5 155

5 155

5 155

5 155

Nemecko

38 895

38 895

38 895

38 895

Grécko

23 963

23 963

23 963

23 963

Španielsko

353 081

210 332

210 332

210 332

Francúzsko

280 545

280 545

280 545

280 545

Chorvátsko

11 885

11 885

11 885

10 832

Taliansko

336 997

336 997

336 997

336 997

Cyprus

4 646

4 646

4 646

4 646

Litva

45

45

45

45

Luxembursko

588

Maďarsko

29 103

29 103

29 103

29 103

Malta

402

Rakúsko

13 688

13 688

13 688

13 688

Portugalsko

65 208

65 208

65 208

65 208

Rumunsko

47 700

47 700

47 700

47 700

Slovinsko

5 045

5 045

5 045

5 045

Slovensko

5 085

5 085

5 085

5 085

Spojené kráľovstvo

120


PRÍLOHA VII

VYMEDZENIE POJMOV, OZNAČENIA A OBCHODNÉ NÁZVY VÝROBKOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 78

Na účely tejto prílohy „obchodný názov“ znamená názov, pod ktorým sa potravina predáva, v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2000/13/ES alebo názov potraviny v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

ČASŤ I

Mäso z hovädzieho dobytka vo veku do 12 mesiacov

I.   Vymedzenie pojmu

Na účely tejto časti „mäso“ znamená všetky jatočné telá, mäso s kosťou alebo bez kosti v celku alebo krájané vnútornosti určené na ľudskú konzumáciu získané z hovädzieho dobytka vo veku do 12 mesiacov, ktoré sú v čerstvom, mrazenom alebo hlboko zmrazenom stave, balené v priamom obale alebo druhotnom obale alebo nebalené.

II.   Klasifikácia hovädzieho dobytka vo veku do 12 mesiacov na bitúnku

Prevádzkovatelia pod dohľadom príslušného orgánu klasifikujú pri porážke všetok hovädzí dobytok vo veku do 12 mesiacov do jednej z týchto dvoch kategórií:

A)

Kategória V: hovädzí dobytok vo veku do osem mesiacov

Identifikačné písmeno kategórie: V;

B)

Kategória Z: hovädzí dobytok vo veku od 8 mesiacov do 12 mesiacov

Identifikačné písmeno kategórie: Z.

Toto zaradenie sa vykonáva na základe informácií obsiahnutých v sprievodných pasoch hovädzieho dobytka alebo, ak to nie je možné, na základe údajov obsiahnutých v počítačovej databáze ustanovenej v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 (1).

III.   Obchodné názvy

1.

Mäso z hovädzieho dobytka vo veku do 12 mesiacov sa v jednotlivých členských štátoch uvádza na trh len pod týmito obchodnými názvami ustanovenými pre každý členský štát:

A)

V prípade mäsa z hovädzieho dobytka vo veku do osem mesiacov (identifikačné písmeno kategórie: V):

Krajina, v ktorej sa mäso uvádza na trh

Obchodné názvy, ktoré sa majú používať

Belgicko

veau, viande de veau/kalfsvlees/Kalbfleisch

Bulharsko

месо от малки телета

Česká republika

Telecí

Dánsko

Lyst kalvekød

Nemecko

Kalbfleisch

Estónsko

Vasikaliha

Írsko

Veal

Grécko

μοσχάρι γάλακτος

Španielsko

Ternera blanca, carne de ternera blanca

Francúzsko

veau, viande de veau

Chorvátsko

teletina

Taliansko

vitello, carne di vitello

Cyprus

μοσχάρι γάλακτος

Lotyšsko

Teļa gaļa

Litva

Veršiena

Luxembursko

veau, viande de veau/Kalbfleisch

Maďarsko

Borjúhús

Malta

Vitella

Holandsko

Kalfsvlees

Rakúsko

Kalbfleisch

Poľsko

Cielęcina

Portugalsko

Vitela

Rumunsko

carne de vițel

Slovinsko

Teletina

Slovensko

Teľacie mäso

Fínsko

vaalea vasikanliha/ljust kalvkött

Švédsko

ljust kalvkött

Spojené kráľovstvo

Veal

B)

V prípade mäsa z hovädzieho dobytka vo veku od 8 mesiacov do 12 mesiacov (identifikačné písmeno kategórie: Z):

Krajina, v ktorej sa mäso uvádza na trh

Obchodné názvy, ktoré sa majú používať

Belgicko

jeune bovin, viande de jeune bovin/jongrundvlees/Jungrindfleisch

Bulharsko

Телешко месо

Česká republika

hovězí maso z mladého skotu

Dánsko

Kalvekød

Nemecko

Jungrindfleisch

Estónsko

noorloomaliha

Írsko

rosé veal

Grécko

νεαρό μοσχάρι

Španielsko

Ternera, carne de ternera

Francúzsko

jeune bovin, viande de jeune bovin

Chorvátsko

mlada junetina

Taliansko

vitellone, carne di vitellone

Cyprus

νεαρό μοσχάρι

Lotyšsko

jaunlopa gaļa

Litva

Jautiena

Luxembursko

jeune bovin, viande de jeune bovin/Jungrindfleisch

Maďarsko

Növendék marha húsa

Malta

Vitellun

Holandsko

rosé kalfsvlees

Rakúsko

Jungrindfleisch

Poľsko

młoda wołowina

Portugalsko

Vitelão

Rumunsko

carne de tineret bovin

Slovinsko

meso težjih telet

Slovensko

mäso z mladého dobytka

Fínsko

vasikanliha/kalvkött

Švédsko

Kalvkött

Spojené kráľovstvo

Beef

2.

K obchodným názvom uvedeným v odseku 1 sa môže doplniť názov alebo označenie príslušných kusov mäsa či vnútorností.

3.

Obchodné názvy uvedené pre kategóriu V v bode A tabuľky uvedenej v odseku 1 a akýkoľvek nový názov odvodený od uvedených obchodných názvov sa môžu používať len vtedy, ak sú splnené požiadavky tejto prílohy.

Najmä výrazy „veau“, „telecí“, „Kalb“, „μοσχάρι“, „ternera“, „kalv“, „veal“, „vitello“, „vitella“, „kalf“, „vitela“ a „teletina“ sa nemôžu používať v obchodných názvoch, ani sa nemôžu použiť na označenie mäsa hovädzieho dobytka vo veku viac ako 12 mesiacov.

4.

Podmienky uvedené v odseku 1 sa však neuplatňujú na mäso hovädzieho dobytka, v prípade ktorého sa chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie zapísalo do registra v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012 pred 29. júnom 2007.

IV.   Povinné označenie na etiketách

1.

Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/13/ES, nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 a články 13, 14 a 15 nariadenia (ES) č. 1760/2000, prevádzkovatelia pri každom štádiu výroby a predaja uvádzajú na etiketách na mäse z hovädzieho dobytka vo veku maximálne dvanástich mesiacov nasledujúce informácie:

a)

obchodný názov v súlade s bodom III tejto časti;

b)

vek zvierat pri porážke uvedený, podľa okolností, v tejto podobe:

„vek pri porážke: menej ako 8 mesiacov;

„vek pri porážke: od 8 mesiacov do 12 mesiacov.

Odchylne od prvého pododseku písm. b) môžu prevádzkovatelia v etapách pred uvoľnením do predaja konečnému spotrebiteľovi nahradiť označenie veku pri porážke označením príslušnej kategórie: „kategória V“ alebo „kategória Z“.

2.

Členské štáty ustanovia pravidlá, podľa ktorých sa budú na etikete uvádzať informácie uvedené v odseku 1 v prípade, že mäso z hovädzieho dobytka vo veku do 12 mesiacov sa na mieste maloobchodného predaja ponúka konečnému spotrebiteľovi na predaj nebalené.

V.   Evidencia

Prevádzkovatelia zaznamenávajú v každom stupni výroby a predaja tieto informácie:

a)

identifikačné číslo a dátum narodenia zvierat, len na úrovni bitúnku;

b)

referenčné číslo, ktoré umožňuje zistiť prepojenie medzi identifikáciou zvierat, z ktorých mäso pochádza, na jednej strane a obchodným názvom, vekom pri porážke a identifikačným písmenom kategórie, ktoré sú uvedené na etikete mäsa, na strane druhej;

c)

dátum príchodu zvierat a mäsa do prevádzkarne a ich odchodu z neho.

VI.   Úradné kontroly

1.

Členské štáty určia príslušný orgán alebo orgány, ktoré budú zodpovedné za úradné kontroly vykonávané s cieľom overiť uplatňovanie tejto časti a informovať o tom Komisiu.

2.

Úradné kontroly vykonáva príslušný orgán alebo orgány v súlade so všeobecnými zásadami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (2).

3.

Odborníci z Komisie vykonajú podľa potreby spolu s príslušnými orgánmi a prípadne s odborníkmi z členských štátov kontroly priamo na mieste, aby sa uistili, že ustanovenia tejto prílohy sa vykonávajú.

4.

Každý členský štát, na ktorého území sa kontrola vykonáva, poskytne Komisii všetku potrebnú pomoc, ktorú môže Komisia pri plnení svojich úloh vyžadovať.

5.

V prípade mäsa dovážaného z tretích krajín príslušný orgán určený treťou krajinou, prípadne nezávislý orgán tretej strany zabezpečí, aby sa splnili požiadavky tejto časti. Nezávislý orgán musí poskytnúť plnú záruku, že dodržiava podmienky ustanovené v európskej norme EN 45011 alebo ISO/IEC usmernenie 65.

ČASŤ II

Kategórie vinárskych výrobkov

1)   Víno

„Víno“ je produkt získaný výhradne úplným alebo čiastočným alkoholovým kvasením pomletého alebo nepomletého čerstvého hrozna alebo hroznového muštu.

Víno:

a)

má, bez ohľadu na to, či sa použili procesy uvedené v prílohe VIII časti I oddiele B, skutočný obsah alkoholu najmenej 8,5 obj. % za predpokladu, že sa získalo výhradne z hrozna zozbieraného vo vinohradníckych zónach A a B uvedených v dodatku I k tejto prílohe, a najmenej 9 obj. % v prípade ostatných vinohradníckych zón;

b)

má odchylne od inak uplatniteľného najnižšieho skutočného obsahu alkoholu skutočný obsah alkoholu najmenej 4,5 obj. % bez ohľadu na to, či sa použili procesy uvedené v prílohe VIII časti I oddiele B, ak ide o produkt s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením;

c)

má celkový obsah alkoholu najviac 15 obj. %. Avšak výnimočne:

horná hranica celkového obsahu alkoholu môže dosiahnuť 20 obj. % v prípade vín, ktoré sa vyrobili bez akéhokoľvek obohacovania v určitých vinohradníckych oblastiach Únie, ktoré Komisia určí prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2,

horná hranica celkového obsahu alkoholu môže prekročiť 15 obj. % v prípade vín s chráneným označením pôvodu, ktoré sa vyrobili bez obohacovania;

d)

má s výhradou odchýlok, ktoré Komisia môže prijať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2, celkový obsah kyselín vyjadrený ako kyselina vínna najmenej 3,5 g/l alebo 46,6 miliekvivalentu na liter.

„Retsina“ je víno vyrobené výhradne na zemepisnom území Grécka použitím hroznového muštu ošetreného živicou borovice halepskej. Použitie živice borovice halepskej sa povoľuje výhradne na účely výroby vína „Retsina“ za podmienok ustanovených v uplatniteľných právnych predpisoch Grécka.

Odchylne od druhého pododseku písm. b) sa „Tokaji eszencia“ a „Tokajská esencia“ považujú za víno.

Členské štáty však môžu povoliť používanie pojmu „víno“, ak:

a)

sa pri uvádzaní produktov získaných kvasením iného ovocia ako hrozna na trh uvádza spolu s názvom ovocia v podobe zloženého názvu alebo

b)

je súčasťou zloženého názvu.

Predíde sa zámene s produktmi, ktoré zodpovedajú kategóriám vín v tejto prílohe.

2)   Ešte kvasiace mladé víno

„Ešte kvasiace mladé víno“ je produkt, ktorého alkoholové kvasenie sa ešte neukončilo a ktorý sa ešte neoddelil od kalov.

3)   Likérové víno

„Likérové víno“ je produkt:

a)

ktorý má skutočný obsah alkoholu najmenej 15 obj. % a najviac 22 obj. %;

b)

ktorý má celkový obsah alkoholu najmenej 17,5 obj. % s výnimkou určitých likérových vín s označením pôvodu alebo so zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý má Komisia vypracovať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2;

c)

ktorý sa získava:

z kvasiaceho hroznového muštu,

z vína,

kombináciou uvedených produktov alebo

z hroznového muštu alebo jeho zmesi s vínom v prípade určitých likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, ktoré má Komisia určiť prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2;

d)

ktorý má počiatočný prirodzený obsah alkoholu najmenej 12 obj. % s výnimkou určitých likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý má Komisia vypracovať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2;

e)

ktorý sa vyrába pridaním:

i)

samostatne alebo v kombinácii:

neutrálneho alkoholu vínneho pôvodu vrátane alkoholu vyrobeného destiláciou sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 96 obj. %,

vína alebo destilátu zo sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 52 obj. % a najviac 86 obj. %;

ii)

spolu s jedným alebo viacerými z týchto produktov, podľa potreby:

zahustený hroznový mušt;

kombinácia jedného z produktov uvedených v písmene e) bode i) a hroznového muštu uvedeného v písmene c) prvej a štvrtej zarážke;

f)

ku ktorému sa odchylne od ustanovení písmena e) v prípade určitých likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý má Komisia vypracovať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2, pridal:

i)

niektorý z produktov uvedených v písmene e) bode i), a to buď samostatne alebo v kombinácii alebo

ii)

jeden alebo viaceré z týchto produktov:

vínny destilát alebo alkohol zo sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 95 obj. % a najviac 96 obj. %,

destiláty z vína alebo z hroznových výliskov, ktorých skutočný obsah alkoholu je najmenej 52 obj. % a najviac 86 obj. %,

destiláty zo sušeného hrozna, ktorých skutočný obsah alkoholu je najmenej 52 obj. % a menej ako 94,5 obj. %, a

iii)

prípadne jeden alebo viaceré z týchto produktov:

čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna,

zahustený hroznový mušt získaný pôsobením priameho tepla, ktorý je s výnimkou tejto operácie v súlade s vymedzením pojmu zahustený hroznový mušt,

zahustený hroznový mušt;

kombinácia jedného z produktov uvedených v písmene f) bode ii) a hroznového muštu uvedeného v písmene c) prvej a štvrtej zarážke.

4)   Šumivé víno

„Šumivé víno“ je produkt:

a)

ktorý sa získava prvotným alebo druhotným alkoholovým kvasením:

z čerstvého hrozna,

z hroznového muštu alebo

z vína;

b)

z ktorého sa pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý pochádzajúci výhradne z kvasenia;

c)

ktoré, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3 bary; a

d)

v prípade ktorého celkový obsah alkoholu cuvée určenej na jeho prípravu je najmenej 8,5 obj. %.

5)   Akostné šumivé víno

„Akostné šumivé víno“ je produkt:

a)

ktorý sa získava prvotným alebo druhotným alkoholovým kvasením:

z čerstvého hrozna,

z hroznového muštu alebo

z vína;

b)

z ktorého sa pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý pochádzajúci výhradne z kvasenia;

c)

ktoré, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3,5 bary; a

d)

v prípade ktorého celkový obsah alkoholu cuvée určenej na jeho prípravu je najmenej 9 obj. %.

6)   Akostné aromatické šumivé víno

„Akostné aromatické šumivé víno“ je akostné šumivé víno:

a)

ktoré sa získava tak, že sa pri zostavovaní cuvée použije len hroznový mušt alebo kvasiaci hroznový mušt, ktoré pochádzajú z osobitných muštových odrôd uvedených na zozname, ktorý má Komisia vypracovať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2.

Akostné aromatické šumivé víno tradične vyrábané tak, že sa pri zostavovaní cuvée používajú vína, má určiť Komisia prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2;

b)

ktoré, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3 bary;

c)

ktorého skutočný obsah alkoholu nesmie byť menší ako 6 obj. % a

d)

ktorého celkový obsah alkoholu nesmie byť menší ako 10 obj. %.

7)   Sýtené víno

„Sýtené víno“ je produkt:

a)

ktorý sa získava z vína bez chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia;

b)

z ktorého sa pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý pochádza výhradne alebo čiastočne z pridania tohto plynu, a

c)

ktorý, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3 bary.

8)   Perlivé víno

„Perlivé víno“ je produkt, ktorý:

a)

sa získava z vína, nového ešte kvasiaceho vína, hroznového muštu alebo z kvasiaceho hroznového muštu za predpokladu, že tieto výrobky majú celkový obsah alkoholu najmenej 9 obj. %;

b)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 7 obj. %;

c)

ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, má v dôsledku endogénneho oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 1 bar a najviac 2,5 baru a

d)

sa stáča do nádob s objemom najviac 60 litrov.

9)   Sýtené perlivé víno

„Sýtené perlivé víno“ je produkt, ktorý:

a)

sa získava z vína, nového ešte kvasiaceho vína, hroznového muštu alebo z kvasiaceho hroznového muštu;

b)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 7 obj. % a celkový obsah alkoholu najmenej 9 obj. %;

c)

ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, má v dôsledku oxidu uhličitého v roztoku, ktorý bol výhradne alebo čiastočne pridaný, pretlak najmenej 1 bar a najviac 2,5 baru a

d)

sa stáča do nádob s objemom najviac 60 litrov.

10)   Hroznový mušt

„Hroznový mušt“ je tekutý produkt získaný z čerstvého hrozna prirodzenou cestou alebo fyzikálnymi procesmi. Povolený skutočný obsah alkoholu hroznového muštu je najviac 1 obj. %.

11)   Čiastočne prekvasený hroznový mušt

„Kvasiaci hroznový mušt“ je produkt získaný kvasením hroznového muštu so skutočným obsahom alkoholu vyšším ako 1 obj. %, ale nižším ako tri pätiny jeho celkového obsahu alkoholu v objemových percentách.

12)   Čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna

„Kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna“ je produkt získaný čiastočným prekvasením hroznového muštu získaného zo zhrozienkovateného hrozna, ktorého celkový obsah cukru pred kvasením je najmenej 272 g/l a ktorého prirodzený obsah alkoholu a skutočný obsah alkoholu je najmenej 8 obj. %. Určité vína, ktoré má Komisia určiť prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2 a ktoré spĺňajú tieto požiadavky, sa však nepovažujú za kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna.

13)   Zahustený hroznový mušt

„Zahustený hroznový mušt“ je nekaramelizovaný hroznový mušt, ktorý sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu vykonanou akoukoľvek povolenou metódou okrem pôsobenia priameho tepla tak, aby hodnota nameraná refraktometrom používaným v súlade s metódou, ktorá sa má predpísať v súlade s článkom 80 ods. 5 prvým pododsekom a článkom 91 prvým pododsekom písm. d), bola pri teplote 20 °C najmenej 50,9 %.

Povolený skutočný obsah alkoholu zahusteného hroznového muštu je najviac 1 obj. %.

14)   Rektifikovaný zahustený hroznový mušt

„Rektifikovaný zahustený hroznový mušt“ je:

a)

tekutý nekaramelizovaný produkt, ktorý:

i)

sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu vykonávanou akoukoľvek povolenou metódou okrem pôsobenia priameho tepla tak, aby hodnota nameraná refraktometrom používaným podľa metódy, ktorá sa má predpísať v súlade s článkom 80 ods. 5 prvým pododsekom a článkom 91 prvým pododsekom písm. d), bola pri teplote 20 °C najmenej 61,7 %;

ii)

bol ošetrený povoleným spôsobom na účely znižovania obsahu kyselín a eliminácie iných zložiek ako cukru;

iii)

má tieto vlastnosti:

pH najviac 5 pri 25 °Brix,

optickú hustotu meranú pri 425 nm a hrúbke 1 cm najviac 0,100 pre hroznový mušt s hustotou 25 °Brix,

obsah sacharózy nezistiteľný analytickou metódou, ktorá sa má určiť,

index Folin-Ciocalteau najviac 6,00 pri 25 °Brix,

titrovateľné kyseliny najviac 15 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov,

obsah oxidu siričitého najviac 25 miligramov na kilogram celkového obsahu cukrov,

celkový obsah katiónov najviac 8 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov,

vodivosť pri 25 °Brix a 20 °C najviac 120 mikrosiemens/cm,

obsah hydroxymetylfurfuralu najviac 25 miligramov na kilogram celkového obsahu cukrov,

obsahuje mesoinozitol.

b)

pevný nekaramelizovaný produkt, ktorý:

i)

sa získava kryštalizáciou tekutého rektifikovaného zahusteného hroznového muštu bez použitia rozpúšťadiel;

ii)

bol ošetrený povoleným spôsobom na účely znižovania obsahu kyselín a eliminácie iných zložiek ako cukru;

iii)

po rozpustení v roztoku pri 25 °Brix má v tieto vlastnosti:

pH najviac 7,5,

optickú hustotu meranú pri 425 nm a hrúbke 1 cm najviac 0,100,

obsah sacharózy nezistiteľný analytickou metódou, ktorá sa má určiť,

index Folin-Ciocalteau najviac 6,00,

titrovateľné kyseliny najviac 15 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov,

obsah oxidu siričitého najviac 10 miligramov na kilogram celkového obsahu cukrov,

celkový obsah katiónov najviac 8 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov,

vodivosť pri 20 °C najviac 120 mikrosiemens/cm,

obsah hydroxymetylfurfuralu najviac 25 miligramov na kilogram celkového obsahu cukrov,

obsahuje mesoinozitol.

Povolený skutočný obsah alkoholu rektifikovaného zahusteného hroznového muštu je najviac 1 obj. %;

15)   Víno zo zhrozienkovateného hrozna

„Víno zo zhrozienkovateného hrozna“ je produkt, ktorý:

a)

sa vyrába bez obohacovania z hrozna ponechaného na slnku alebo v tieni na účely čiastočnej dehydratácie;

b)

má celkový obsah alkoholu najmenej 16 obj. % a skutočný obsah alkoholu najmenej 9 obj. % a

c)

má prirodzený obsah alkoholu najmenej 16 obj. % (alebo 272 gramov cukru/liter).

16)   Víno z prezretého hrozna

„Víno z prezretého hrozna“ je produkt, ktorý:

a)

sa vyrába bez obohacovania;

b)

má prirodzený obsah alkoholu vyšší ako 15 obj. % a

c)

má celkový obsah alkoholu najmenej 15 obj. % a skutočný obsah alkoholu najmenej 12 obj. %.

Členské štáty môžu stanoviť dĺžku zretia tohto produktu.

17)   Vínny ocot

„Vínny ocot“ je ocot, ktorý:

a)

sa získava výhradne octovým kvasením vína a

b)

má celkový obsah kyselín najmenej 60 g/l vyjadrený ako kyselina octová.

ČASŤ III

Mlieko a mliečne výrobky

1.

„Mlieko“ je výhradne bežný výlučok mliečnych žliaz cicavcov získaný z jedného alebo viacerých dojení bez toho, aby sa doň niečo pridávalo alebo sa z neho niečo odoberalo.

Pojem „mlieko“ však možno používať:

a)

pri mlieku spracovanom bez toho, aby sa zmenilo jeho zloženie, alebo pri mlieku, ktorého obsah tuku je normalizovaný podľa časti IV;

b)

v spojení so slovom alebo slovami na označenie druhu, triedy, pôvodu a/alebo zamýšľaného spôsobu použitia takého mlieka alebo na opis fyzikálneho ošetrenia alebo úpravy zloženia, ktorým sa mlieko podrobilo, za predpokladu, že takáto úprava sa obmedzuje na pridanie a/alebo odobratie prirodzených zložiek mlieka.

2.

Na účely tejto časti sú „mliečne výrobky“ výrobky získané výlučne z mlieka, pričom sa môžu pridávať látky potrebné na ich výrobu, pokiaľ sa tieto látky nepoužívajú ako úplná alebo čiastočná náhrada akejkoľvek mliečnej zložky.

Výlučne pre mliečne výrobky sa vyhradzujú:

a)

tieto názvy používané vo všetkých fázach uvádzania na trh:

i)

srvátka,

ii)

smotana,

iii)

maslo,

iv)

cmar,

v)

maslový olej,

vi)

kazeíny,

vii)

bezvodý mliečny tuk (BMT),

viii)

syr,

ix)

jogurt,

x)

kefír,

xi)

kumys,

xii)

viili/fil,

xiii)

smetana,

xiv)

fil,

xv)

rjaženka,

xvi)

rūgušpiens;

b)

názvy v zmysle článku 5 smernice 2000/13/ES alebo článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 skutočne používané pri mliečnych výrobkoch.

3.

Pojem „mlieko“ a názvy mliečnych výrobkov sa môžu používať aj v spojení so slovom alebo slovami na označenie zložených výrobkov, ktorých žiadna časť sa nepoužíva ani sa neplánuje používať ako náhrada mliečnej zložky, pričom mlieko alebo mliečny výrobok je ich základnou časťou, a to v zmysle množstva alebo charakteristiky daného výrobku.

4.

Pokiaľ ide o mlieko, ak sa nejedná o hovädzí dobytok, uvádza sa druh zvieraťa, od ktorého mlieko pochádza.

5.

Označenia uvedené v bodoch 1, 2 a 3 sa nesmú použiť pre žiaden iný výrobok, ako výrobky uvedené v danom bode.

Toto ustanovenie sa však neuplatňuje na označenie výrobkov, ktorých presná povaha vyplýva jasne z tradičného používania a/alebo keď sa označenia jasne používajú na opis charakteristickej vlastnosti výrobku.

6.

Pokiaľ ide o iné výrobky, ako sú výrobky uvedené v bodoch 1, 2 a 3 tejto časti, nesmie sa použiť žiadne označenie, obchodný dokument, reklamný materiál ani iná forma reklamy, ako sa vymedzuje v článku 2 smernice Rady 2006/114/ES (3), ani žiadna iná forma prezentácie, ktorou sa tvrdí, z ktorej vyplýva alebo ktorá navodzuje dojem, že ide o mliečny výrobok.

Pokiaľ však ide o výrobok obsahujúci mlieko alebo mliečne výrobky, označenie „mlieko“ alebo označenia uvedené v bode 2 druhom pododseku tejto časti sa môžu použiť iba na opis základných surovín a na vymenovanie zložiek v súlade so smernicou 2000/13/ES alebo nariadením (EÚ) č. 1169/2011.

ČASŤ IV

Mlieko na ľudskú spotrebu, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 0401

I.   Vymedzenie pojmov

Na účely tejto časti:

a)

„mlieko“ je produkt dojenia jednej alebo viacerých kráv;

b)

„konzumné mlieko“ sú výrobky uvedené v bode III, ktoré sú určené na rozvoz spotrebiteľovi bez ďalšieho spracovania;

c)

„obsah tuku“ je hmotnostný podiel mliečneho tuku na sto dielov daného mlieka;

d)

„obsah bielkovín“ je hmotnostný podiel bielkovín v sto dieloch daného mlieka (získa sa vynásobením celkového obsahu dusíka v mlieku vyjadreného v hmotnostných percentách číslom 6,38).

II.   Dodávka alebo predaj konečnému spotrebiteľovi

1.

Len mlieko, ktoré vyhovuje požiadavkám stanoveným pre konzumné mlieko, sa môže bez ďalšieho spracovania dodávať alebo predávať konečnému spotrebiteľovi, a to buď priamo, alebo cez medzičlánky, ako sú reštaurácie, nemocnice, jedálne alebo iné podobné zariadenia spoločného stravovania.

2.

Obchodné názvy, ktoré sa pre tieto výrobky majú používať, sú uvedené v bode III. Tieto názvy sa používajú iba pri výrobkoch uvedených v danom bode bez toho, aby bolo dotknuté ich použitie v zložených označeniach.

3.

Členské štáty prijmú opatrenia, aby zabezpečili informovanie spotrebiteľov o povahe a zložení príslušných výrobkov v prípadoch, v ktorých by nedostatok takýchto informácií mohol spotrebiteľa uviesť do omylu.

III.   Konzumné mlieko

1.

Za konzumné mlieko sa pokladajú tieto výrobky:

a)

surové mlieko: mlieko, ktoré nebolo zahriate na teplotu vyššiu ako 40 °C, ani nebolo podrobené ošetreniu s rovnakým účinkom;

b)

plnotučné mlieko: tepelne ošetrené mlieko, ktoré z hľadiska obsahu tuku spĺňa niektorú z týchto požiadaviek:

i)

štandardizované plnotučné mlieko: mlieko s obsahom tuku najmenej 3,50 hmotnostných % (ďalej len „hm. %“). Členské štáty však môžu ustanoviť ďalšiu kategóriu plnotučného mlieka s obsahom tuku najmenej 4,00 hm. %;

ii)

neštandardizované plnotučné mlieko: mlieko s obsahom tuku, ktorý sa od štádia dojenia nezmenil ani pridaním alebo odobratím mliečnych tukov, ani zmiešaním s mliekom, ktorého prirodzený obsah tuku bol zmenený. Obsah tuku však nesmie byť nižší ako 3,50 hm. %.

c)

polotučné mlieko: tepelne ošetrené mlieko, ktorého obsah tuku bol znížený na hodnotu najmenej 1,50 hm. % a najviac na 1,80 hm. %;

d)

odstredené mlieko: tepelne ošetrené mlieko, ktorého obsah tuku bol znížený na hodnotu, ktorá nie je vyššia ako 0,50 hm. %.

Tepelne ošetrené mlieko, ktorého obsah tuku nevyhovuje požiadavkám uvedeným v písmenách b), c) a d) prvého pododseku, sa považuje za konzumné mlieko za predpokladu, že obsah tuku je na obale jasne uvedený s presnosťou na jedno desatinné miesto vo forme „… % tuku“ a je ľahko čitateľný. Takéto mlieko sa neuvádza ako plnotučné mlieko, polotučné mlieko ani odstredené mlieko.

2.

Bez toho, aby bol dotknutý bod 1 písm. b) bod ii), povoľujú sa iba tieto úpravy:

a)

s cieľom zachovať obsah tuku stanovený pre konzumné mlieko, úprava prirodzeného obsahu tuku odobratím alebo pridaním smotany alebo pridaním plnotučného, polotučného alebo odstredeného mlieka;

b)

obohatenie mlieka mliečnymi bielkovinami, minerálnymi soľami alebo vitamínmi v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 (4);

c)

zníženie obsahu laktózy premenou na glukózu a galaktózu.

Úpravy zloženia mlieka uvedené v písmenách b) a c) sa povoľujú iba vtedy, ak sa nezmazateľne označia na obale výrobku tak, aby boli ľahko viditeľné a čitateľné. Takéto označenie však nezbavuje povinnosti uvádzať výživovú hodnotu podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Keď sa pridávajú bielkoviny, musí byť ich obsah v obohatenom mlieku najmenej 3,8 hm. %.

Členské štáty však môžu obmedziť alebo zakázať úpravy zloženia mlieka uvedené v písmenách b) a c).

3.

Konzumné mlieko:

a)

má bod mrazu blízky priemernému bodu mrazu surového mlieka, ktorý sa zaznamenal v oblasti pôvodu zozbieraného konzumného mlieka;

b)

má hmotnosť najmenej 1 028 gramov na liter v prípade mlieka, ktoré obsahuje 3,5 hm.% tuku pri teplote 20 °C alebo ekvivalentnú hmotnosť na liter v prípade mlieka s odlišným obsahom tuku;

c)

obsahuje najmenej 2,9 hm. % bielkovín v prípade mlieka s obsahom 3,5 hm. % tuku alebo ekvivalentnú koncentráciu v prípade mlieka s odlišným obsahom tuku.

ČASŤ V

Výrobky sektora hydinového mäsa

I.   Táto časť sa uplatňuje na uvádzanie prostredníctvom obchodu alebo predaja určitých druhov a spôsobov obchodnej úpravy hydinového mäsa a prípravkov a výrobkov z hydinového mäsa alebo hydinových drobov týchto druhov na trh Únie

Gallus domesticus,

kačice,

husi,

morky,

perličky.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú aj na hydinové mäso v slanom náleve, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 0210 99 39.

II.   Vymedzenie pojmov

1)

„hydinové mäso“ je hydinové mäso vhodné na ľudskú spotrebu, ktoré neprešlo inou úpravou ako chladením;

2)

„čerstvé hydinové mäso“ je hydinové mäso, ktoré predtým, ako sa začalo uchovávať pri teplote medzi – 2 °C a + 4 °C, nikdy pôsobením chladu nestuhlo. Členské štáty však môžu stanoviť mierne odlišné teplotné požiadavky na minimálne časové obdobie potrebné na rozrábanie čerstvého hydinového mäsa a manipuláciu s ním v maloobchode alebo v priestoroch patriacich k miestam predaja, ak sa rozrábanie a manipulácia uskutočňujú výlučne na účely predaja spotrebiteľovi priamo na mieste;

3)

„mrazené hydinové mäso“ je hydinové mäso, ktoré sa musí zmraziť čo najskôr v rámci obmedzenia bežných postupov jatočného opracovania a ktoré sa má nepretržite uchovávať pri teplote najviac – 12 °C;

4)

„hlboko zmrazené hydinové mäso“ je hydinové mäso, ktoré sa má nepretržite uchovávať pri teplote najviac –18 °C v rámci odchýlok ustanovených v smernici Rady 89/108/EHS (5);

5)

„prípravok z hydinového mäsa“ je hydinové mäso vrátane hydinového mäsa rozdeleného na drobné časti, do ktorého sa pridali potraviny, pochutiny alebo prísady, alebo ktoré podstúpilo procesy, pri ktorých nedošlo k zmene vnútornej svalovej štruktúry mäsa;

6)

„prípravok z čerstvého hydinového mäsa“

je prípravok z hydinového mäsa, na ktorého výrobu sa použilo čerstvé hydinové mäso.

Členské štáty však môžu ustanoviť mierne odlišné teplotné požiadavky, ktoré sa uplatňujú počas potrebného minimálneho časového obdobia a len do tej miery, ktorá je potrebná na uľahčenie rozrábania a manipulácie v závode počas výroby prípravkov z čerstvého hydinového mäsa;

7)

„výrobok z hydinového mäsa“ je mäsový výrobok, vymedzený v bode 7.1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004, na ktorého výrobu sa použilo hydinové mäso.

III.   Hydinové mäso a prípravky z hydinového mäsa sa uvádzajú na trh v jednom z týchto stavov:

čerstvé,

mrazené,

hlboko zmrazené.

ČASŤ VI

Slepačie vajcia druhu Gallus gallus

I.   Rozsah pôsobnosti

1.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 75, pokiaľ ide o obchodné normy týkajúce sa násadových vajec a jednodňovej hydiny, sa táto časť uplatňuje na uvádzanie vajec na trh v rámci Únie, ktoré boli vyprodukované v Únii, dovezené z tretích krajín alebo určené na vývoz mimo Únie.

2.

Členské štáty môžu udeliť výnimku z požiadaviek ustanovených v tejto časti okrem bodu III ods. 3 na vajcia, ktoré výrobca predáva priamo konečnému spotrebiteľovi:

a)

na mieste produkcie, alebo

b)

na miestnom verejnom trhovisku alebo podomovým predajom v oblasti produkcie dotknutého členského štátu.

V prípade udelenia takejto výnimky má každý výrobca možnosť rozhodnúť sa, či ju uplatní alebo nie. Ak sa takáto výnimka uplatní, nesmie sa použiť triedenie podľa kvality a hmotnosti.

Členský štát môže podľa vnútroštátneho práva vymedziť pojmy „miestne verejné trhovisko“, „podomový predaj“ a „oblasť produkcie“.

II.   Triedenie podľa kvality a hmotnosti

1.

Vajcia sa triedia podľa kvality takto:

a)

trieda A alebo „čerstvé vajcia“;

b)

trieda B.

2.

Vajcia triedy A sa triedia aj podľa hmotnosti. Triedenie podľa hmotnosti sa však nevyžaduje pri vajciach dodávaných do potravinárskeho a nepotravinárskeho priemyslu.

3.

Vajcia triedy B sa dodávajú len do potravinárskeho a nepotravinárskeho priemyslu.

III.   Označovanie vajec

1.

Vajcia triedy A sa označujú kódom výrobcu.

Vajcia triedy B sa označujú kódom výrobcu a/alebo iným označením.

Členské štáty môžu udeliť výnimku z tejto požiadavky na vajcia triedy B, s ktorými sa obchoduje výlučne na ich území.

2.

Označovanie vajec v súlade s bodom 1 sa uskutoční vo výrobnom zariadení alebo v prvej triediarni, do ktorej sa vajcia dodajú.

3.

Vajcia, ktoré výrobca predáva konečnému spotrebiteľovi na miestnom trhovisku v regióne produkcie dotknutého členského štátu, sa označujú v súlade s odsekom 1 tohto článku.

Členské štáty však môžu od tejto požiadavky oslobodiť výrobcov, ktorí chovajú menej než 50 nosníc, za predpokladu, že sa na mieste predaja uvedie meno/názov a adresa výrobcu.

ČASŤ VII

Roztierateľné tuky

I.   Obchodný názov

Výrobky uvedené v článku 78 ods. 1 písm. f) sa nesmú bez spracovania dodávať ani prepravovať ku konečnému spotrebiteľovi priamo, ani prostredníctvom reštaurácií, nemocníc, závodných jedální ani podobných zariadení, ak nespĺňajú požiadavky ustanovené v dodatku II.

Obchodné názvy týchto výrobkov musia byť názvy špecifikované v dodatku II bez toho, aby bol dotknutý bod II ods. 2, 3 a 4.

Obchodné názvy uvedené v dodatku II sú vyhradené pre vymedzené výrobky s týmito číselnými znakmi KN a s obsahom tuku najmenej 10 %, ale menej ako 90 hm. %:

a)

mliečne tuky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 0405 a ex 2106;

b)

tuky, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN ex 1517;

c)

tuky zložené z rastlinných a/alebo živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN ex 1517 a ex 2106.

Množstvo tuku bez soli musí predstavovať najmenej dve tretiny sušiny.

Tieto obchodné názvy sa však uplatňujú iba na výrobky, ktoré zostávajú tuhé pri teplote 20 °C a ktoré sú vhodné na použitie ako nátierky.

Tieto vymedzenia pojmov sa neuplatňujú na:

a)

označenie výrobkov, ktorých presná povaha jasne vyplýva z tradičného používania a/alebo keď je zrejmé, že sa označenia používajú na opis charakteristickej vlastnosti daného výrobku;

b)

koncentrované výrobky (maslo, margarín, tukové zmesi) s obsahom tuku najmenej 90 %.

II.   Terminológia

1.

Výraz „tradičný“ sa môže používať spolu s názvom „maslo“ uvedeným v bode 1 časti A dodatku II, keď sa výrobok získava priamo z mlieka alebo zo smotany.

Na účely tohto bodu je „smotana“ výrobok získaný z mlieka v podobe emulzie typu olej vo vode s obsahom mliečneho tuku najmenej 10 %.

2.

Výrazy pri výrobkoch uvedených v dodatku II, ktoré uvádzajú alebo priamo či nepriamo naznačujú iný obsah tuku než, ako sa uvádza v danom dodatku, sú zakázané.

3.

Okrem toho a odchylne od odseku 2 sa výraz „so zníženým obsahom tuku“ alebo „light“ môže používať pre výrobky uvedené v dodatku II s obsahom tuku, ktorý nepresahuje 62 %.

Výrazy „s trojštvrtinovým obsahom tuku“ alebo „s polovičným obsahom tuku“ uvedené v dodatku II je však možné nahradiť výrazom „so zníženým obsahom tuku“ a výrazom „light“.

4.

Obchodné názvy „minarine“ alebo „halvarine“ sa môžu použiť pri výrobkoch uvedených v časti B bode 3 dodatku II.

5.

Výraz „rastlinný“ sa môže použiť spolu s obchodnými názvami v časti B dodatku II v prípade, že výrobok obsahuje iba tuk rastlinného pôvodu s odchýlkou 2 % obsahu živočíšnych tukov. Táto odchýlka sa vzťahuje aj na prípady, keď je uvedený odkaz na konkrétny rastlinný druh.

ČASŤ VIII

Názvy a vymedzenie pojmov olivového oleja a olejov z olivových výliskov

Uvádzanie názvov a vymedzení olivových olejov a olejov z olivových výliskov uvedených v tejto časti je povinné pri uvádzaní dotknutých výrobkov na trh v Únii, a ak sú v súlade so záväznými medzinárodnými predpismi, aj pri obchodovaní s tretími krajinami.

V rámci maloobchodu sa môžu uvádzať na trh iba oleje uvedené v bode 1 písm. a) a b) a v bodoch 3 a 6.

1)   PANENSKÉ OLIVOVÉ OLEJE

„Panenský olivový olej“ sú oleje, ktoré sa získali z plodov olivovníka výlučne mechanickými alebo inými fyzikálnymi postupmi za podmienok bez následkov zmeny oleja, ktoré nepodliehali inej technologickej operácii okrem opláchnutia, dekantácie, odstredenia alebo filtrácie, s vylúčením olejov získaných s použitím rozpúšťadiel alebo s použitím pomocných látok vyznačujúcich sa chemickým alebo biochemickým pôsobením alebo procesov reesterifikácie a akýchkoľvek zmesí s olejmi iných druhov.

Panenské olivové oleje sa triedia a označujú výhradne takto:

a)

Extra panenský olivový olej

„Extra panenský olivový olej“ je panenský olivový olej, ktorého voľná kyslosť vyjadrená ako kyselina olejová je maximálne 0,8 g na 100 g a ktorého ostatné vlastnosti sú v súlade s vlastnosťami ustanovenými Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 2 pre túto kategóriu.

b)

Panenský olivový olej

„Panenský olivový olej“ je panenský olivový olej, ktorého voľná kyslosť vyjadrená ako kyselina olejová je maximálne 2 g na 100 g a ktorého ostatné vlastnosti sú v súlade s vlastnosťami ustanovenými Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 2 pre túto kategóriu.

c)

Lampantový panenský olivový olej

„Lampantový panenský olivový olej“ je panenský olivový olej, ktorého voľná kyslosť vyjadrená ako kyselina olejová je viac ako 2 g na 100 g a/alebo ktorého ostatné vlastnosti sú v súlade s vlastnosťami ustanovenými Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 2 pre túto kategóriu.

2)   RAFINOVANÝ OLIVOVÝ OLEJ

„Rafinovaný olivový olej“ je olivový olej získaný rafinovaním panenského olivového oleja, ktorého obsah voľnej kyslosti vyjadrený ako kyselina olejová je najviac 0,3 g na 100 g a ktorého ostatné vlastnosti sú v súlade s vlastnosťami ustanovenými Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 2 pre túto kategóriu.

3)   OLIVOVÝ OLEJ — ZLOŽENÝ Z RAFINOVANÝCH OLIVOVÝCH OLEJOV A PANENSKÝCH OLIVOVÝCH OLEJOV

„Olivový olej zložený z rafinovaných olivových olejov a panenských olivových olejov“ je olivový olej, ktorý sa získal zmiešaním rafinovaného olivového oleja a panenského olivového oleja iného ako lampantového olivového oleja, ktorého obsah voľnej kyslosti vyjadrený ako kyselina olejová je najviac 1 g na 100 g a ktorého ostatné vlastnosti sú v súlade s vlastnosťami ustanovenými Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 2 pre túto kategóriu.

4)   SUROVÝ OLEJ Z OLIVOVÝCH VÝLISKOV

„Surový olej z olivových výliskov“ je olej, ktorý sa získal z olivových výliskov s použitím rozpúšťadiel alebo fyzikálnymi spôsobmi, alebo olej, ktorý zodpovedá lampantovému olivovému oleju s výnimkou určitých špecifických vlastností, okrem oleja, ktorý sa získal reesterifikáciou, a okrem zmesí s inými druhmi olejov, a ktorého ostatné vlastnosti sú v súlade s vlastnosťami ustanovenými Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 2 pre túto kategóriu.

5)   SUROVÝ OLEJ Z OLIVOVÝCH VÝLISKOV

„Surový olej z olivových výliskov“ je olej, ktorý sa získal rafináciou surového oleja z olejových výliskov, ktorého obsah voľnej kyslosti vyjadrený ako kyselina olejová je najviac 0,3 g na 100 g a ktorého ostatné vlastnosti sú v súlade s vlastnosťami ustanovenými Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 2 pre túto kategóriu.

6)   Olej Z Olivových Výliskov

„Olej z olivových výliskov“ je olej, ktorý sa získal zmiešaním rafinovaného oleja z olivových výliskov a panenského olivového oleja iného ako lampantového olivového oleja, ktorého obsah voľnej kyslosti vyjadrený ako kyselina olejová je najviac 1 g na 100 g a ktorého ostatné vlastnosti sú v súlade s vlastnosťami ustanovenými Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 2 pre túto kategóriu.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.)

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 26).

(5)  Smernica Rady 89/108/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa rýchlozmrazených potravín určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 40, 11.2.1999, s. 34).

Dodatok I

Vinohradnícke zóny

Vinohradnícke zóny sú tieto:

1)

Vinohradnícka zóna A, ktorú tvoria:

a)

v Nemecku: plochy vysadené viničom iné ako tie, ktoré sú zahrnuté v bode 2 písm. a);

b)

v Luxembursku: luxemburská vinohradnícka oblasť;

c)

v Belgicku, Dánsku, Holandsku, Írsku, Poľsku, v Spojenom kráľovstve a vo Švédsku: vinohradnícke oblasti týchto členských štátov;

d)

v Českej republike: vinohradnícka oblasť Čechy.

2)

Vinohradnícka zóna B, ktorú tvoria:

a)

v Nemecku: plochy vysadené viničom v špecifikovanej oblasti Baden;

b)

vo Francúzsku: plochy vysadené viničom v departementoch, ktoré sa neuvádzajú v tejto prílohe, a v týchto departementoch:

Alsasko: Bas-Rhin, Haut-Rhin,

Lotrinsko: Meurthe-et-Moselle, Meuse, Moselle, Vosges,

Champagne: Aisne, Aube, Marne, Haute-Marne, Seine-et-Marne,

Jura: Ain, Doubs, Jura, Haute-Saône,

Savojsko: Savoie, Haute-Savoie, Isère (obec Chapareillan),

Val de Loire: Cher, Deux-Sèvres, Indre, Indre-et-Loire, Loir-et-Cher, Loire-Atlantique, Loiret, Maine-et-Loire, Sarthe, Vendée, Vienne a plochy vysadené viničom v okrese Cosne-sur-Loire v departemente Nièvre;

c)

v Rakúsku: rakúska vinohradnícka oblasť;

d)

v Českej republike: vinohradnícka oblasť Morava a plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v bode 1 písm. d);

e)

na Slovensku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Malokarpatská vinohradnícka oblasť, Južnoslovenská vinohradnícka oblasť, Nitrianska vinohradnícka oblasť, Stredoslovenská vinohradnícka oblasť a Východoslovenská vinohradnícka oblasť a vinohradnícke plochy, ktoré nie sú zahrnuté v bode 3 písm. f);

f)

v Slovinsku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach:

v oblasti Podravje: Štajerska Slovenija, Prekmurje,

v oblasti Posavje: Bizeljsko Sremič, Dolenjska a Bela krajina a plochy vysadené viničom v oblastiach, ktoré nie sú zahrnuté v bode 4 písm. d);

g)

v Rumunsku: v oblasti Podișul Transilvaniei;

h)

v Chorvátsku: plochy vysadené viničom v týchto podoblastiach: Moslavina, Prigorje-Bilogora, Plešivica, Pokuplje a Zagorje-Međimurje.

3)

Vinohradnícka zóna C I, ktorú tvoria:

a)

vo Francúzsku: plochy vysadené viničom:

v týchto departementoch: Allier, Alpes-de-Haute-Provence, Hautes-Alpes, Alpes-Maritimes, Ariège, Aveyron, Cantal, Charente, Charente-Maritime, Corrèze, Côte-d’Or, Dordogne, Haute-Garonne, Gers, Gironde, Isère (okrem obce Chapareillan), Landes, Loire, Haute-Loire, Lot, Lot-et-Garonne, Lozère, Nièvre (okrem okresu Cosne-sur-Loire), Puy-de-Dôme, Pyrénées-Atlantiques, Hautes-Pyrénées, Rhône, Saône-et-Loire, Tarn, Tarn-et-Garonne, Haute-Vienne, Yonne,

v okresoch Valence a Die v departemente Drôme (okrem kantónov Dieulefit, Loriol, Marsanne a Montélimar),

v okrese Tournon, v kantónoch Antraigues, Burzet, Coucouron, Montpezat-sous-Bauzon, Privas, Saint-Etienne de Lugdarès, Saint-Pierreville, Valgorge a la Voulte-sur-Rhône v departemente Ardèche;

b)

v Taliansku: plochy vysadené viničom v oblasti Valle d’Aosta a v provinciách Sondrio, Bolzano, Trento a Belluno;

c)

v Španielsku: plochy vysadené viničom v provinciách A Coruña, Asturias, Cantabria, Guipúzcoa a Vizcaya;

d)

v Portugalsku: plochy vysadené viničom v tej časti regiónu Norte, ktorá zodpovedá označeniu vinohradníckeho rajóna „Vinho Verde“, ako aj „Concelhos de Bombarral, Lourinhã, Mafra e Torres Vedras“ (okrem „Freguesias da Carvoeira e Dois Portos“), ktoré patria do „Região viticola da Extremadura“;

e)

v Maďarsku: všetky plochy vysadené viničom;

f)

na Slovensku: plochy vysadené viničom v Tokajskej vinohradníckej oblasti;

g)

v Rumunsku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v bode 2 písm. g) alebo v bode 4 písm. f),

h)

v Chorvátsku: plochy vysadené viničom v týchto podoblastiach: Hrvatsko Podunavlje a Slavonija.

4)

Vinohradnícka zóna C II, ktorú tvoria:

a)

vo Francúzsku: plochy vysadené viničom:

v týchto departementoch: Aude, Bouches-du-Rhône, Gard, Hérault, Pyrénées-Orientales (okrem kantónov Olette a Arles-sur-Tech), Vaucluse,

v časti departementu Var, ktorá je z juhu ohraničená severnou hranicou obcí Evenos, Le Beausset, Solliès-Toucas, Cuers, Puget-Ville, Collobrières, La Garde-Freinet, Plan-de-la-Tour a Sainte-Maxime,

v okrese Nyons a kantóne Loriol-sur-Drôme v departemente Drôme,

v tých častiach departementu Ardèche, ktoré nie sú uvedené v bode 3 písm. a);

b)

v Taliansku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Abruzzo, Kampánia, Emilia-Romagna, Furlandsko-Júlske Benátky, Lazio, Ligúria, Lombardsko (okrem provincie Sondrio), Marky, Molise, Piemont, Toskánsko, Umbria, Benátsko (okrem provincie Belluno) vrátane ostrovov patriacich k uvedeným oblastiam, ako napríklad Elba a ostatné ostrovy Toskánskeho súostrovia, Pontinské ostrovy, Capri a Ischia;

c)

v Španielsku: plochy vysadené viničom v týchto provinciách:

Lugo, Orense, Pontevedra,

Ávila (okrem obcí, ktoré zodpovedajú označeniu vinohradníckeho rajóna „comarca“ Cebreros), Burgos, León, Palencia, Salamanca, Segovia, Soria, Valladolid, Zamora,

La Rioja,

Álava,

Navarra,

Huesca,

Barcelona, Girona, Lleida,

v časti provincie Zaragoza, ktorá leží na sever od rieky Ebro,

v obciach provincie Tarragona, na ktoré sa vzťahuje označenie pôvodu Penedés,

v časti provincie Tarragona, ktorá zodpovedá označeniu vinohradníckeho rajóna „comarca“ Conca de Barberá;

d)

v Slovinsku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Brda alebo Goriška Brda, Vipavska dolina alebo Vipava, Kras a Slovenska Istra;

e)

v Bulharsku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Dunavska Ravnina (Дунавска равнина), Černomorski Rajon (Черноморски район), Rozova Dolina (Розова долина);

f)

v Rumunsku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach:

Dealurile Buzăului, Dealu Mare, Severinului a Plaiurile Drâncei, Colinele Dobrogei, Terasele Dunării, južná vinohradnícka oblasť vrátane piesočnatých a iných priaznivých oblastí;

g)

v Chorvátsku: plochy vysadené viničom v týchto podoblastiach: Hrvatska Istra, Hrvatsko primorje, Dalmatinska zagora, Sjeverna Dalmacija a Srednja i Južna Dalmacija.

5)

Vinohradnícka zóna C III a), ktorú tvoria:

a)

v Grécku: plochy vysadené viničom na území týchto nomoi: Florina, Imathia, Kilkis, Grevena, Larisa, Ioannina, Levkas, Akhaia, Messinia, Arkadia, Korinthia, Iraklio, Khania, Rethimni, Samos, Lasithi a ostrov Thira (Santorini);

b)

na Cypre: plochy vysadené viničom v nadmorskej výške nad 600 metrov;

c)

v Bulharsku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v bode 4 písm. e).

6)

Vinohradnícka zóna C III b), ktorú tvoria:

a)

vo Francúzsku: plochy vysadené viničom:

v departementoch Korziky,

v časti departementu Var, ktorá sa nachádza medzi morom a hranicou, ktorú tvoria obce (ktoré sú tam zahrnuté) Evenos, Le Beausset, Solliès-Toucas, Cuers, Puget-Ville, Collobrières, La Garde-Freinet, Plan-de-la-Tour a Sainte Maxime,

v kantónoch Olette a Arles-sur-Tech v departemente Pyrénées-Orientales;

b)

v Taliansku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Kalábria, Basilicata, Apúlia, Sardínia a Sicília vrátane ostrovov patriacich k uvedeným oblastiam ako Pantelleria a Liparské, Egadské a Pelagické ostrovy;

c)

v Grécku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú uvedené v bode 5 písm. a);

d)

v Španielsku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v bode 3 písm. c) alebo v bode 4 písm. c);

e)

v Portugalsku: plochy vysadené viničom v oblastiach, ktoré nie sú zahrnuté v bode 3 písm. d);

f)

na Cypre: plochy vysadené viničom v nadmorskej výške nepresahujúcej 600 metrov;

g)

na Malte: plochy vysadené viničom.

7)

Vymedzenie území, ktoré patria k správnym jednotkám uvedeným v tejto prílohe, vychádza z vnútroštátnych právnych predpisov platných k 15. decembru 1981, v prípade Španielska z vnútroštátnych právnych predpisov platných k 1. marcu 1986 a v prípade Portugalska z vnútroštátnych právnych predpisov platných k 1. marcu 1998.

Dodatok II

Roztierateľné tuky

Skupina tukov

Obchodný názov

Kategórie výrobkov

Vymedzenie pojmov

Doplňujúci opis kategórie s uvedením obsahu tuku v hmotnostných %

A.   Mliečne tuky

Výrobky v podobe tuhej, tvárnej emulzie, prevažne typu voda v oleji, získané výhradne z mlieka a/alebo určitých mliečnych výrobkov, kde tuk tvorí podstatnú zložku. Pri výrobe však môžu byť pridané aj iné látky pod podmienkou, že sa nepoužijú na účely náhrady niektorej mliečnej zložky alebo jej časti.

1.

Maslo

Výrobok s obsahom mliečneho tuku najmenej 80 %, ale menej ako 90 %, s obsahom vody najviac 16 % a s obsahom netukovej mliečnej sušiny najviac 2 %.

2.

Maslo s trojštvrtinovým obsahom tuku (*1)

Výrobok s obsahom mliečneho tuku najmenej 60 %, ale najviac 62 %.

3.

Maslo s polovičným obsahom tuku (*2)

Výrobok s obsahom mliečneho tuku najmenej 39 %, ale najviac 41 %.

4.

Mliečna nátierka X %

Výrobok s týmito obsahmi mliečneho tuku:

menej ako 39 %,

viac ako 41 %, ale menej ako 60 %,

viac ako 62 %, ale menej ako 80 %.

B.   Tuky

Výrobky v podobe tuhej, tvárnej emulzie, prevažne typu voda v oleji, získané z tuhých a/alebo tekutých rastlinných a/alebo živočíšnych tukov vhodných na ľudskú spotrebu, s obsahom mliečneho tuku najviac 3 % z celkového obsahu tuku.

1.

Margarín

Výrobok získaný z rastlinného a/alebo živočíšneho tuku s obsahom tuku najmenej 80 %, ale menej ako 90 %.

2.

Margarín s trojštvrtinovým obsahom tuku (*3)

Výrobok získaný z rastlinných a/alebo živočíšnych tukov s obsahom tuku najmenej 60 %, ale najviac 62 %.

3.

Margarín s polovičným obsahom tuku (*4)

Výrobok získaný z rastlinných a/alebo živočíšnych tukov s obsahom tuku najmenej 39 %, ale najviac 41 %.

4.

Tukové nátierky X %

Výrobok získaný z rastlinných a/alebo živočíšnych tukov s týmito obsahmi tuku:

menej ako 39 %,

viac ako 41 %, ale menej ako 60 %,

viac ako 62 %, ale menej ako 80 %.

C.   Tuky zložené z rastlinných a/alebo živočíšnych produktov

Výrobky vo forme tuhej a tvárnej emulzie, prevažne typu voda v oleji, získané z tuhých a/alebo tekutých rastlinných a/alebo živočíšnych tukov vhodných na ľudskú konzumáciu, s obsahom mliečneho tuku od 10 % do 80 % celkového obsahu tuku.

1.

Zmes

Výrobok získaný zo zmesi rastlinných a/alebo živočíšnych tukov s obsahom tuku najmenej 80 %, ale menej ako 90 %.

2.

Zmes s trojštvrtinovým obsahom tuku (*5)

Výrobok získaný zo zmesi rastlinných a/alebo živočíšnych tukov s obsahom tuku najmenej 60 %, ale najviac 62 %.

3.

Zmes s polovičným obsahom tuku (*6)

Výrobok získaný zo zmesi rastlinných a/alebo živočíšnych tukov s obsahom tuku najmenej 39 %, ale najviac 41 %.

4.

Zmesná nátierka X %

Výrobok získaný zo zmesi rastlinných a/alebo živočíšnych tukov s týmito obsahmi tuku:

menej ako 39 %,

viac ako 41 %, ale menej ako 60 %,

viac ako 62 %, ale menej ako 80 %.


(*1)  Zodpovedá pojmu „smør 60“ v dánčine.

(*2)  Zodpovedá pojmu „smør 40“ v dánčine.

(*3)  Zodpovedá pojmu „margarine 60“ v dánčine.

(*4)  Zodpovedá pojmu „margarine 40“ v dánčine.

(*5)  Zodpovedá pojmu „blandingsprodukt 60“ v dánčine.

(*6)  Zodpovedá pojmu „blandingsprodukt 40“ v dánčine.


PRÍLOHA VIII

ENOLOGICKÉ POSTUPY UVEDENÉ V ČLÁNKU 80

ČASŤ I

Obohacovanie, zvyšovanie a znižovanie obsahu kyselín v určitých vinohradníckych zónach

A.   Povolené hodnoty obohacovania

1.

Ak je to v dôsledku klimatických podmienok v určitých vinohradníckych zónach Únie nutné, môžu dotknuté členské štáty povoliť doplnenie prirodzeného obsahu alkoholu v objemových percentách v prípade čerstvého hrozna, hroznového muštu, kvasiaceho hroznového muštu, ešte kvasiaceho mladého vína a vína získaného z muštových odrôd, ktoré možno klasifikovať v súlade s článkom 81.

2.

Zvyšovanie prirodzeného obsahu alkoholu v objemových percentách sa dosahuje enologickými postupmi uvedenými v oddiele B a nesmú sa ním presiahnuť tieto hodnoty:

a)

3 obj. % vo vinohradníckej zóne A;

b)

2 obj. % vo vinohradníckej zóne B;

c)

1,5 obj. % vo vinohradníckej zóne C.

3.

V rokoch s mimoriadne nepriaznivými klimatickými podmienkami môžu členské štáty požiadať, aby sa hodnoty ustanovené v bode 2 zvýšili o 0,5 %. Komisia ako odpoveď na túto žiadosť a na základe právomocí uvedených v článku 91 čo najskôr prijme vykonávací akt. Komisia sa snaží prijať rozhodnutie do štyroch týždňov po podaní žiadosti.

B.   Procesy obohacovania

1.

Zvyšovanie prirodzeného obsahu alkoholu v objemových percentách ustanovené v oddiele A možno vykonávať výhradne:

a)

v prípade čerstvého hrozna, kvasiaceho hroznového muštu alebo ešte kvasiaceho mladého vína pridaním sacharózy, zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu;

b)

v prípade hroznového muštu pridaním sacharózy, zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu alebo čiastočným zahustením vrátane reverznej osmózy;

c)

v prípade vína čiastočným zahustením prostredníctvom chladenia.

2.

Procesy uvedené v bode 1 sa navzájom vylučujú, ak sú víno alebo hroznový mušt obohatené zahusteným hroznovým muštom alebo rektifikovaným zahusteným hroznovým muštom a vypláca sa pomoc podľa článku 103y nariadenia (ES) č. 1234/2007.

3.

Pridávanie sacharózy ustanovené v bode 1 písm. a) a b) sa môže uskutočňovať len suchým cukrením a len v týchto oblastiach:

a)

vinohradnícka zóna A;

b)

vinohradnícka zóna B;

c)

vinohradnícka zóna C,

s výnimkou vinohradov v Grécku, Španielsku, Taliansku, na Cypre, v Portugalsku a vinohradov vo francúzskych departementoch, ktoré patria do súdnej právomoci odvolacích súdov:

Aix-en-Provence,

Nîmes,

Montpellier,

Toulouse,

Agen,

Pau,

Bordeaux,

Bastia.

V uvedených francúzskych departementoch však môžu obohacovanie suchým cukrením ako výnimku povoliť vnútroštátne orgány. Akékoľvek takéto povolenie Francúzsko bezodkladne oznámi Komisii a ostatným členským štátom.

4.

Pridávanie zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu nesmie mať za následok zvýšenie pôvodného objemu čerstvého pomletého hrozna, hroznového muštu, kvasiaceho hroznového muštu ani ešte kvasiaceho mladého vína o viac ako 11 % vo vinohradníckej zóne A, 8 % vo vinohradníckej zóne B a 6,5 % vo vinohradníckej zóne C.

5.

Zahusťovanie hroznového muštu alebo vína podrobeného procesom uvedeným v bode 1:

a)

nesmie spôsobiť zníženie počiatočného objemu týchto produktov o viac ako 20 %;

b)

bez ohľadu na oddiel A bod 2 písm. c) nezvyšuje prirodzený obsah alkoholu týchto produktov o viac ako 2 obj. %.

6.

Procesy uvedené v bodoch 1 a 5 nesmú zvyšovať celkový obsah alkoholu v objemových percentách čerstvého hrozna, hroznového muštu, kvasiaceho hroznového muštu, ešte kvasiaceho mladého vína ani vína:

a)

vo vinohradníckej zóne A na viac ako 11,5 % obj.;

b)

vo vinohradníckej zóne B na viac ako 12 % obj.;

c)

vo vinohradníckej zóne C I na viac ako 12,5 % obj.;

d)

vo vinohradníckej zóne C II na viac ako 13 % obj. a

e)

vo vinohradníckej zóne C III na viac ako 13,5 % obj.

7.

Odchylne od bodu 6 môžu členské štáty:

a)

v súvislosti s červeným vínom zvýšiť hornú hranicu celkového obsahu alkoholu v objemových percentách produktov uvedených v bode 6 na 12 obj. % vo vinohradníckej zóne A a na 12,5 obj. % vo vinohradníckej zóne B;

b)

zvýšiť celkový obsah alkoholu v objemových percentách produktov uvedených v bode 6 v prípade výroby vín s označením pôvodu na úroveň, ktorú majú určiť členské štáty.

C.   Zvyšovanie a znižovanie obsahu kyselín

1.

Čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt, ešte kvasiace mladé víno a víno možno podrobiť:

a)

znižovaniu obsahu kyselín vo vinohradníckych zónach A, B a C I;

b)

zvyšovaniu a znižovaniu obsahu kyselín vo vinohradníckych zónach C I, C II a C III a) bez toho, aby bol dotknutý bod 7, alebo

c)

zvyšovaniu obsahu kyselín vo vinohradníckej zóne C III b).

2.

Zvyšovanie obsahu kyselín produktov uvedených v bode 1 okrem vína sa môže vykonávať len najviac do 1,50 g/l vyjadreného ako kyselina vínna alebo do 20 miliekvivalentov na liter.

3.

Zvyšovanie obsahu kyselín vo víne sa môže vykonávať len najviac do 2,50 g/l vyjadreného ako kyselina vínna alebo do 33,3 miliekvivalentov na liter.

4.

Znižovanie obsahu kyselín vo víne sa môže vykonávať len najviac do 1 g/l vyjadreného ako kyselina vínna alebo do 13,3 miliekvivalentov na liter.

5.

Obsah kyselín hroznového muštu určeného na zahustenie sa môže čiastočne znížiť.

6.

Bez ohľadu na bod 1 môžu členské štáty v rokoch s mimoriadnymi klimatickými podmienkami povoliť zvyšovanie obsahu kyselín produktov uvedených v bode 1 vo vinohradníckych zónach A a B, a to za podmienok uvedených v bodoch 2 a 3.

7.

Zvyšovanie obsahu kyselín a obohacovanie, s výhradou odchýlok, ktoré Komisia môže prijať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2, a zvyšovanie a znižovanie obsahu kyselín jedného a toho istého produktu sú procesy, ktoré sa navzájom vylučujú

D.   Procesy

1.

S výnimkou zvyšovania a znižovania obsahu kyselín vín sa nepovoľuje žiadny proces uvedený v oddieloch B a C, ak sa tento postup nevykonáva za podmienok, ktoré Komisia určí prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2, v čase, keď čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt alebo ešte kvasiace mladé víno prechádza procesom premeny na víno alebo na akýkoľvek iný nápoj určený na priamu ľudskú spotrebu okrem šumivého vína alebo sýteného vína vo vinohradníckej zóne, z ktorej pochádza použité čerstvé hrozno.

2.

Zahusťovanie vín sa uskutočňuje vo vinohradníckej zóne, z ktorej pochádza použité čerstvé hrozno.

3.

Zvyšovanie a znižovanie obsahu kyselín vo víne sa uskutočňuje výhradne vo vinárskom podniku a vo vinohradníckej zóne, z ktorej pochádza hrozno použité na výrobu príslušného vína.

4.

Vykonanie každého z procesov uvedených v bodoch 1, 2 a 3 sa oznámi príslušným orgánom. To isté sa uplatňuje aj na množstvá zahusteného hroznového muštu, rektifikovaného zahusteného hroznového muštu alebo sacharózy, ktoré majú vzhľadom na výkon svojho povolania fyzické alebo právnické osoby alebo skupiny takýchto osôb, najmä výrobcovia, fľašovatelia, spracovatelia a obchodníci, ktoré určí Komisia prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2, v tom istom čase a na tom istom mieste v držbe ako čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt alebo víno v inom ako spotrebiteľskom obale. Oznámenie týchto množstiev sa však môže nahradiť záznamom do vstupnej evidencie a evidencie použitých zásob.

5.

Každý z procesov uvedených v oddieloch B a C sa zaznamenáva do sprievodného dokladu, ako sa ustanovuje v článku 147, na základe ktorého sa produkty, ktoré sa podrobili týmto procesom, uvádzajú do obehu.

6.

S výhradou odchýlok odôvodnených mimoriadnymi klimatickými podmienkami sa procesy uvedené v oddieloch B a C nevykonávajú:

a)

vo vinohradníckej zóne C po 1. januári;

b)

vo vinohradníckych zónach A a B po 16. marci a vykonávajú sa výhradne v prípade produktov pochádzajúcich z hrozna, ktorého zber sa vykonal bezprostredne pred uvedenými dňami.

7.

Odchylne od bodu 6 sa zahusťovanie chladením a zvyšovanie a znižovanie obsahu kyselín vo víne však môže vykonávať po celý rok.

ČASŤ II

Obmedzenia

A.   Všeobecné ustanovenia

1.

Pridávanie vody sa vylučuje zo všetkých povolených enologických postupov okrem prípadov, v ktorých je to nevyhnutné zo špecifických technických dôvodov.

2.

Pridávanie alkoholu sa vylučuje zo všetkých povolených enologických postupov okrem postupov spojených s výrobou čerstvého hroznového muštu, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, likérového vína, šumivého vína, vína doalkoholizovaného na destiláciu a perlivého vína.

3.

Víno doalkoholizované na destiláciu sa používa výhradne na destiláciu.

B.   Čerstvé hrozno, hroznový mušt a hroznová šťava

1.

Čerstvý hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, sa používa výhradne v štádiu prípravy produktov, na ktoré sa nevzťahujú číselné znaky KN 2204 10, 2204 21 a 2204 29. Týmto nie sú dotknuté prísnejšie ustanovenia, ktoré môžu členské štáty uplatňovať na svojom území na prípravu produktov, na ktoré sa nevzťahujú číselné znaky KN 2204 10, 2204 21 a 2204 29.

2.

Hroznová šťava a zahustená hroznová šťava sa nesmú využívať na výrobu vína, ani sa nesmú do vína pridávať. Na území Únie nesmú prejsť procesom alkoholového kvasenia.

3.

Body 1 a 2 sa v Írsku, Poľsku a v Spojenom kráľovstve neuplatňujú na produkty určené na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 2206 00 a v prípade ktorých môžu členské štáty povoliť používanie zloženého názvu obsahujúceho obchodné označenie „víno“.

4.

Kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna sa na trh uvádza výhradne na výrobu likérových vín len v tých vinohradníckych oblastiach, v ktorých bolo takéto využívanie tradičné k 1. januáru 1985, a na výrobu vína z prezretého hrozna.

5.

Čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt, zahustený hroznový mušt, rektifikovaný zahustený hroznový mušt, hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, hroznová šťava, zahustená hroznová šťava a víno alebo zmesi uvedených výrobkov s pôvodom v tretích krajinách sa na území Únie nesmú spracovávať na výrobky uvedené v prílohe VII časti II, ani sa do nich pridávať.

C.   Sceľovanie vín

Kupáž vína s pôvodom v tretej krajine s vínom s pôvodom v Únii a kupáž vín s pôvodom v tretích krajinách medzi sebou sa v Únii zakazuje.

D.   Vedľajšie produkty

1.

Zakazuje sa nadmerné lisovanie hrozna. Členské štáty rozhodnú o minimálnom množstve alkoholu obsiahnutom vo výliskoch a v kaloch po vylisovaní hrozna, pričom zohľadňujú miestne a technické podmienky.

O množstve alkoholu obsiahnutého v týchto vedľajších produktoch rozhodnú členské štáty, pričom toto množstvo je na úrovni najmenej 5 % vo vzťahu k objemu alkoholu obsiahnutom vo vyrobenom víne.

2.

Z vínnych kalov ani hroznových výliskov sa okrem alkoholu, liehovín a vína z hroznových výliskov nesmie vyrábať víno, ani žiadny iný nápoj určený na priamu ľudskú spotrebu. Nalievanie vína na kaly, hroznové výlisky alebo matolinové výlisky cibéb (aszú) sa povoľuje za podmienok, ktoré stanoví Komisia prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2, ak sa tento proces tradične používa na výrobu vína „Tokaji fordítás“ a „Tokaji máslás“ v Maďarsku a „Tokajský forditáš“ a „Tokajský mášláš“ na Slovensku.

3.

Zakazuje sa lisovanie vínnych kalov a opätovné kvasenie hroznových výliskov na iné účely ako na destiláciu alebo výrobu vína z hroznových výliskov. Filtrovanie a odstreďovanie vínnych kalov sa nepovažuje za lisovanie, ak získané produkty majú vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu.

4.

Víno z hroznových výliskov, ktorého výrobu príslušný členský štát povolil, sa využíva výhradne na destiláciu alebo na vlastnú spotrebu vinárov.

5.

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov rozhodnúť o požadovaní toho, aby sa s vedľajšími produktmi nakladalo destiláciou, sa od fyzických alebo právnických osôb alebo skupín osôb, ktoré majú v držbe vedľajšie produkty, vyžaduje, aby s týmito tieto produktmi naložili, za podmienok, ktoré stanoví Komisia prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 75 ods. 2.

PRÍLOHA IX

NEPOVINNÉ VYHRADENÉ VÝRAZY

Kategória výrobku

(odkaz na klasifikáciu kombinovanej nomenklatúry)

Nepovinný vyhradený výraz

hydinové mäso

(číselné znaky KN 0207 a 0210 )

kŕmené … % …

hus kŕmená ovsom

chované na hlbokej podstielke (chov v hale)

výbehový chov (chov v exteriéri)

chované navoľno

úplne voľný chov

vek pri zabití

dĺžka výkrmového obdobia

vajcia

(číselný znak KN 0407 )

čerstvé

extra alebo extra čerstvé

označenie spôsobu kŕmenia nosníc

olivový olej

(číselný znak KN 1509 )

prvé lisovanie za studena

extrakcia za studena

kyslosť

trpký

plody: zrelšie alebo zelenšie

horký

intenzívny

stredne silný

jemný

vyvážený

stredne mastný


PRÍLOHA X

PODMIENKY NÁKUPU CUKROVEJ REPY V OBDOBÍUVEDENOM V ČLÁNKU 125 ODS. 3

BOD I

1.

Dodávateľské zmluvy sa vyhotovujú v písomnej podobe na konkrétne množstvo kvótovanej cukrovej repy.

2.

Dodávateľské zmluvy môžu byť viacročné.

3.

V dodávateľských zmluvách sa môže uviesť, či je možné dodať dodatočné množstvo cukrovej repy a za akých podmienok.

BOD II

1.

V dodávateľskej zmluve sa uvedú nákupné ceny na množstvá cukrovej repy uvedené v bode I.

2.

Cena uvedená v odseku 1 sa uplatňuje na cukrovú repu štandardnej kvality vymedzenej v prílohe III časti B.

Cena sa upraví zvýšením alebo znížením, na ktorom sa zmluvné strany vopred dohodnú, podľa odchýlok od štandardnej kvality.

3.

V dodávateľskej zmluve sa stanoví, ako sa rozdiel vyplývajúci z vývoja cien rozdelí medzi zmluvné strany.

4.

V dodávateľských zmluvách sa stanovuje nemenný obsah cukru v cukrovej repe. Uvádza sa v nich aj prevodná stupnica, ktorá uvádza rôzne obsahy cukru a faktory umožňujúce prepočet množstva dodanej cukrovej repy na množstvá zodpovedajúce obsahu cukru uvedeného v dodávateľskej zmluve.

Stupnica vychádza z výnosov zodpovedajúcich rôznym obsahom cukru.

BOD III

Dodávateľské zmluvy obsahujú ustanovenia týkajúce sa rozvrhnutia a bežného trvania dodávok cukrovej repy.

BOD IV

1.

V dodávateľských zmluvách sa stanovia miesta na zhromažďovanie cukrovej repy a podmienky spojené s dodaním a prepravou.

2.

V dodávateľských zmluvách sa ustanovuje zodpovednosť za nakládku a jasne sa v nich určujú náklady na prepravu z miesta zhromažďovania. Ak cukrovarnícke podniky musia na základe dodávateľských zmlúv prispieť na náklady na nakládku a prepravu, v zmluvách sa jasne určí percento alebo výška sumy.

3.

V dodávateľských zmluvách sa stanoví, že náklady, ktoré majú zmluvné strany znášať, sa jasne určia.

BOD V

1.

V dodávateľských zmluvách sa ustanovujú miesta príjmu cukrovej repy.

2.

Ak predajcovia cukrovej repy a cukrovarnícke podniky už podpísali dodávateľskú zmluvu na predchádzajúci hospodársky rok, miesta príjmu, na ktorých sa dohodli vo vzťahu k dodávkam počas tohto hospodárskeho roka, zostávajú v platnosti. Dohody v rámci odvetvia sa môžu od tohto ustanovenia odchyľovať.

BOD VI

1.

V dodávateľských zmluvách sa stanovuje, že obsah cukru sa určuje polarimetrickou metódou alebo akoukoľvek inou metódou, na ktorej sa dohodnú obe strany, s cieľom zohľadniť technologický vývoj. Pri príjme sa odoberá vzorka cukrovej repy.

2.

Dohody v rámci odvetvia môžu ustanovovať odber vzoriek v inej fáze. V takých prípadoch sa v dodávateľskej zmluve ustanovuje korekcia na vyrovnanie akéhokoľvek úbytku cukornatosti medzi príjmom cukrovej repy a odberom vzorky.

BOD VII

V dodávateľských zmluvách sa ustanovuje hrubá hmotnosť, tara a obsah cukru, ktoré sa určujú jedným z dohodnutých postupov:

a)

spoločne cukrovarníckym podnikom a odvetvovou organizáciou pestovateľov cukrovej repy, ak tak stanovuje dohoda v rámci odvetvia;

b)

cukrovarníckym podnikom pod dohľadom odvetvovej organizácie pestovateľov cukrovej repy;

c)

stanoví ich cukrovarnícky podnik pod dohľadom odborníka uznaného príslušným členským štátom, pričom náklady znáša predajca cukrovej repy.

BOD VIII

1.

V dodávateľských zmluvách sa vyžaduje, aby cukrovarnícke podniky pre celé množstvo dodanej cukrovej repy vykonali jeden alebo viacero z týchto úkonov:

a)

bezplatne vrátili predajcovi cukrovej repy čerstvé rezky z tonáže doručenej cukrovej repy, franko zo závodu;

b)

bezplatne vrátili časť týchto lisovaných, sušených alebo sušených a vyextrahovaných rezkov predajcovi cukrovej repy, franko zo závodu;

c)

vrátili lisované alebo sušené rezky predajcovi cukrovej repy, franko zo závodu; v tomto prípade môže cukrovarnícky podnik žiadať od predajcu cukrovej repy úhradu nákladov na lisovanie alebo sušenie;

d)

zaplatili kompenzáciu predajcovi cukrovej repy, v ktorej sa zohľadnia možnosti predaja príslušných rezkov.

2.

Pokiaľ sa s časťami z celkovo dodaného množstva cukrovej repy nakladá rozdielne, v dodávateľskej zmluve sa uloží viac ako jeden zo záväzkov ustanovených v odseku 1.

3.

V dohode v rámci odvetvia sa môže ustanoviť dodanie rezkov v inej fáze, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), b) a c).

BOD IX

V dodávateľských zmluvách sa stanovujú lehoty na úhradu všetkých záloh a platieb za nákup cukrovej repy.

BOD X

Ak sa v dodávateľských zmluvách stanovia pravidlá týkajúce sa otázok, ktoré sú predmetom tejto prílohy, alebo ak dodávateľské zmluvy obsahujú ustanovenia upravujúce iné otázky, ich ustanovenia a účinky nesmú byť v rozpore s touto prílohou.

BOD XI

1.

Dohody v rámci odvetvia uvedené v prílohe II časti II oddliele A bode 6 obsahujú doložku o rozhodcovskom konaní.

2.

V dohodách v rámci odvetvia sa môže stanoviť štandardný vzor dodávateľskej zmluvy, ktorý je v súlade s týmto nariadením a pravidlami Únie.

3.

Ak dohody v rámci odvetvia na úrovni Únie, na regionálnej alebo miestnej úrovni stanovujú pravidlá týkajúce sa otázok, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo ak obsahujú ustanovenia upravujúce iné otázky, ich ustanovenia a účinky nesmú byť v rozpore s touto prílohou.

4.

Dohody uvedené v odseku 3 stanovujú predovšetkým:

a)

prevodnú stupnicu podľa bodu II ods. 4;

b)

pravidlá výberu a zásobovania semenami odrôd cukrovej repy, ktorá sa má dopestovať;

c)

minimálny obsah cukru v cukrovej repe, ktorá sa má dodať;

d)

požiadavku konzultácie medzi cukrovarníckym podnikom a zástupcami predajcov cukrovej repy pred stanovením dátumu začatia dodávok cukrovej repy;

e)

vyplácanie prémií predajcom cukrovej repy za včasné alebo neskoré dodávky;

f)

podrobnosti o podmienkach a nákladoch týkajúcich sa rezkov uvedených v bode VIII;

g)

odvoz rezkov, ktorý zabezpečí predajca cukrovej repy;

h)

pravidlá úpravy cien v prípade, keď je dohodnutá viacročná zmluva;

i)

pravidlá odberu vzoriek a metódy určovania hrubej hmotnosti, tary a obsahu cukru.


PRÍLOHA XI

PODMIENKY NÁKUPU CUKROVEJ REPY V OBDOBÍ UVEDENOM V ČLÁNKU 124

BOD I

1.

Dodávateľské zmluvy sa vyhotovujú v písomnej podobe na konkrétne množstvo kvótovanej cukrovej repy.

2.

V dodávateľských zmluvách sa uvedie, či je možné dodať dodatočné množstvo cukrovej repy a za akých podmienok.

BOD II

1.

V dodávateľskej zmluve sa uvedú nákupné ceny na množstvá cukrovej repy uvedené v článku 127 ods. 2 písm. a) a v príslušných prípadoch aj v písm. b). Ak ide o množstvá uvedené v článku 127 ods. 2 písm. a), tieto ceny nemôžu byť nižšie, ako je minimálna cena kvótovanej cukrovej repy uvedená v článku 135.

2.

V dodávateľských zmluvách sa stanovuje nemenný obsah cukru v cukrovej repe. Uvádza sa v nich aj prevodná stupnica, ktorá uvádza rôzne obsahy cukru a faktory umožňujúce prepočet množstva dodanej cukrovej repy na množstvá zodpovedajúce obsahu cukru uvedeného v dodávateľskej zmluve.

Stupnica vychádza z výnosov zodpovedajúcich rôznym obsahom cukru.

3.

Ak predajca cukrovej repy podpísal dodávateľskú zmluvu s cukrovarníckym podnikom na dodanie cukrovej repy podľa článku 127 ods. 2 písm. a), všetky dodávky od tohto predajcu, prepočítané v súlade s odsekom 2 tohto bodu, sa považujú za dodávky vykonané v zmysle článku 127 ods. 2 písm. a), a to až do množstva cukrovej repy uvedeného v dodávateľskej zmluve.

4.

Cukrovarnícke podniky vyrábajúce menej cukru, ako je ich kvótovaná cukrová repy, na ktorú podpísali dodávateľskú zmluvu pred vysiatím podľa článku 127 ods. 2 písm. a), rozdelia množstvo cukrovej repy zodpovedajúce akejkoľvek dodatočnej výrobe až do výšky svojej kvóty medzi predajcov cukrovej repy, s ktorými podpísali dodávateľské zmluvy pred vysiatím v zmysle článku 127 ods. 2 písm. a).

Dohody v rámci odvetvia sa môžu od tohto ustanovenia odchyľovať.

BOD III

1.

Dodávateľské zmluvy obsahujú ustanovenia týkajúce sa rozvrhnutia a bežného trvania dodávok cukrovej repy.

2.

Ustanovenia uvedené v odseku 1 sú také isté ako ustanovenia, ktoré sa uplatňovali v predchádzajúcom hospodárskom roku, pričom sa zohľadňuje úroveň skutočnej produkcie; dohody v rámci odvetvia sa od nich môžu odchyľovať.

BOD IV

1.

V dodávateľských zmluvách sa stanovia miesta na zhromažďovanie cukrovej repy.

2.

Pokiaľ predajcovia cukrovej repy a cukrovarnícke podniky už podpísali dodávateľskú zmluvu na predchádzajúci hospodársky rok, miesta zhromažďovania, na ktorých sa vtedy dohodli, zostávajú v platnosti. Dohody v rámci odvetvia sa môžu od tohto ustanovenia odchyľovať.

3.

V dodávateľských zmluvách sa ustanovuje, že náklady na nakládku a prepravu z miesta zhromažďovania má znášať cukrovarnícky podnik na základe osobitných dohôd podliehajúcich miestnym pravidlám alebo zvyklostiam platným pred predchádzajúcim hospodárskym rokom.

4.

V Dánsku, Írsku, Grécku, Španielsku, Portugalsku, vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve, kde sa cukrová repa dodáva do závodu, sa však v dodávateľských zmluvách od cukrovarníckych podnikov vyžaduje, aby prispeli na náklady na nakládku a prepravu, čo sa v zmluve určí v percentách alebo vo výške sumy.

BOD V

1.

V dodávateľských zmluvách sa ustanovujú miesta príjmu cukrovej repy.

2.

Ak predajcovia cukrovej repy a cukrovarnícke podniky už podpísali dodávateľskú zmluvu na predchádzajúci hospodársky rok, miesta príjmu, na ktorých sa dohodli vo vzťahu k dodávkam počas tohto hospodárskeho roka, zostávajú v platnosti. Dohody v rámci odvetvia sa môžu od tohto ustanovenia odchyľovať.

BOD VI

1.

V dodávateľských zmluvách sa stanovuje, že obsah cukru sa určuje polarimetrickou metódou. Pri príjme sa odoberá vzorka cukrovej repy.

2.

Dohody v rámci odvetvia môžu ustanovovať odber vzoriek v inej fáze. V takých prípadoch sa v dodávateľskej zmluve ustanovuje korekcia na vyrovnanie akéhokoľvek úbytku cukornatosti medzi príjmom cukrovej repy a odberom vzorky.

BOD VII

V dodávateľských zmluvách sa ustanovuje hrubá hmotnosť, tara a obsah cukru, ktoré sa určujú jedným z nasledujúcich postupov:

a)

spoločne cukrovarníckym podnikom a odvetvovou organizáciou pestovateľov cukrovej repy, ak tak stanovuje dohoda v rámci odvetvia;

b)

cukrovarníckym podnikom pod dohľadom odvetvovej organizácie pestovateľov cukrovej repy;

c)

stanoví ich cukrovarnícky podnik pod dohľadom odborníka uznaného príslušným členským štátom, pričom náklady znáša predajca cukrovej repy.

BOD VIII

1.

V dodávateľských zmluvách sa vyžaduje, aby cukrovarnícke podniky pre celé množstvo dodanej cukrovej repy vykonali jeden alebo viacero z týchto úkonov:

a)

bezplatne vrátili predajcovi cukrovej repy čerstvé rezky z tonáže doručenej cukrovej repy, zo závodu;

b)

bezplatne vrátili časť týchto lisovaných, sušených alebo sušených a vyextrahovaných rezkov predajcovi cukrovej repy, franko zo závodu;

c)

vrátili lisované alebo sušené rezky predajcovi cukrovej repy, zo závodu; v tomto prípade môže cukrovarnícky podnik žiadať od predajcu cukrovej repy úhradu nákladov na lisovanie alebo sušenie;

d)

zaplatili kompenzáciu predajcovi cukrovej repy, v ktorej sa zohľadnia možnosti predaja príslušných rezkov.

2.

Pokiaľ sa s časťami z celkovo dodaného množstva cukrovej repy nakladá rozdielne, v dodávateľskej zmluve sa uloží viac ako jeden zo záväzkov ustanovených v odseku 1.

3.

V dohode v rámci odvetvia sa môže ustanoviť dodanie rezkov v inej fáze, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), b) a c).

BOD IX

1.

V dodávateľských zmluvách sa stanovujú lehoty na úhradu všetkých záloh a platieb za nákup cukrovej repy.

2.

Lehoty uvedené v odseku 1 zodpovedajú lehotám, ktoré boli v platnosti počas predchádzajúceho hospodárskeho roka. Dohody v rámci odvetvia sa môžu od tohto ustanovenia odchyľovať.

BOD X

Ak sa v dodávateľských zmluvách stanovia pravidlá týkajúce sa otázok, ktoré sú predmetom tejto prílohy, alebo ak dodávateľské zmluvy obsahujú ustanovenia upravujúce iné otázky, ich ustanovenia a účinky nesmú byť v rozpore s touto prílohou.

BOD XI

1.

Dohody v rámci odvetvia uvedené v prílohe II časti II oddiele A bode 6 obsahujú doložku o rozhodcovskom konaní.

2.

Ak dohody v rámci odvetvia v Únii alebo na regionálnej či miestnej úrovni stanovujú pravidlá týkajúce sa otázok, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo ak obsahujú ustanovenia upravujúce iné otázky, ich ustanovenia a účinky nesmú byť v rozpore v touto prílohou.

3.

Dohody uvedené v odseku 2 stanovujú predovšetkým:

a)

pravidlá, podľa ktorých sa predajcom cukrovej repy distribuujú množstvá cukrovej repy na výrobu cukru v rámci kvótových obmedzení, ktoré sa cukrovarnícky podnik rozhodne kúpiť ešte pred vysiatím;

b)

pravidlá rozdeľovania, ako sa uvádza v bode II ods. 4;

c)

prevodnú stupnicu podľa bodu II ods. 2;

d)

pravidlá výberu a zásobovania semenami odrôd cukrovej repy, ktorá sa má dopestovať;

e)

minimálny obsah cukru v cukrovej repe, ktorá sa má dodať;

f)

požiadavku konzultácie medzi cukrovarníckym podnikom a zástupcami predajcov cukrovej repy pred stanovením dátumu začatia dodávok cukrovej repy;

g)

vyplácanie prémií predajcom cukrovej repy za včasné alebo neskoré dodávky;

h)

podrobnosti o:

i)

časti rezkov uvedenej v bode VIII ods. 1 písm. b),

ii)

nákladoch uvedených v bode VIII ods. 1 písm. c),

iii)

kompenzácii uvedenej v bode VIII ods. 1 písm. d);

i)

odvoz rezkov, ktorý zabezpečí predajca cukrovej repy;

j)

bez toho, aby bol dotknutý článok 135, pravidlá rozdelenia akéhokoľvek rozdielu medzi referenčnou prahovou hodnotou a skutočnou predajnou cenou cukru medzi cukrovarnícky podnik a predajcov cukrovej repy.

BOD XII

Ak nie je uzavretá dohoda v rámci odvetvia, čo sa týka toho, ako by sa množstvá cukrovej repy určenej na výrobu cukru v rámci kvótových obmedzení, ktoré cukrovarnícky podnik ponúka nakúpiť pred vysiatím, mali rozdeliť medzi predajcov cukrovej repy, príslušný členský štát môže stanoviť vlastné pravidlá týkajúce sa uvedeného rozdelenia.

Uvedenými pravidlami sa tradičným predajcom cukrovej repy, ktorí predávajú družstvám, môžu tiež udeliť iné dodávateľské práva ako tie, ktoré by mali ako členovia týchto družstiev.


PRÍLOHA XII

NÁRODNÉ A REGIONÁLNE KVÓTY NA VÝROBU CUKRU, IZOGLUKÓZY A INULÍNOVÉHO SIRUPU UVEDENÉ V ČLÁNKU 136

(v tonách)

Členské štáty alebo regióny

(1)

Cukor

(2)

Izoglukóza

(3)

Inulínový sirup

(4)

Belgicko

676 235,0

114 580,2

0

Bulharsko

0

89 198,0

 

Česká republika

372 459,3

 

 

Dánsko

372 383,0

 

 

Nemecko

2 898 255,7

56 638,2

 

Írsko

0

 

 

Grécko

158 702,0

0

 

Španielsko

498 480,2

53 810,2

 

Francúzsko (kontinentálne)

3 004 811,15

 

0

Francúzske zámorské departmány

432 220,05

 

 

Chorvátsko

192 877,0

 

 

Taliansko

508 379,0

32 492,5

 

Lotyšsko

0

 

 

Litva

90 252,0

 

 

Maďarsko

105 420,0

250 265,8

 

Holandsko

804 888,0

0

0

Rakúsko

351 027,4

 

 

Poľsko

1 405 608,1

42 861,4

 

Portugalsko (pevnina)

0

12 500,0

 

Autonómny región Azory

9 953,0

 

 

Rumunsko

104 688,8

0

 

Slovinsko

0

 

 

Slovensko

112 319,5

68 094,5

 

Fínsko

80 999,0

0

 

Švédsko

293 186,0

 

 

Spojené kráľovstvo

1 056 474,0

0

 

SPOLU

13 529 618,2

720 440,8

0


PRÍLOHA XIII

PODROBNÉ PRAVIDLÁ PRENOSU KVÓT NA CUKOR ALEBO IZOGLUKÓZU V SÚLADE S ČLÁNKOM 138

BOD I

Na účely tejto prílohy:

a)

„fúzia podnikov“ je zlúčenie dvoch alebo viacerých podnikov do jedného;

b)

„prevod podniku“ je prevod majetku podniku s pridelenou kvótou na jeden alebo viaceré podniky alebo jeho prevzatie jedným alebo viacerými podnikmi;

c)

„prevod závodu“ je prevod vlastníckych práv k technickej jednotke vrátane všetkých zariadení potrebných na výrobu daného výrobku na jeden alebo viacero podnikov, čoho výsledkom je čiastočné alebo úplné prevzatie výroby podniku, ktorého sa prevod týka;

d)

„prenájom závodu“ je nájomná zmluva týkajúca sa technickej jednotky vrátane všetkých zariadení potrebných na výrobu cukru na účely jej prevádzky, uzatvorená na obdobie najmenej troch po sebe nasledujúcich hospodárskych rokov, v rámci ktorej sa strany zaväzujú, že neukončia platnosť tejto zmluvy pred koncom tretieho hospodárskeho roka, pričom ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára s podnikom so sídlom v rovnakom členskom štáte, ako príslušný závod, ak sa po nadobudnutí účinnosti nájomnej zmluvy môže podnik, ktorý si závod prenajal, z hľadiska celej svojej výroby pokladať za podnik vyrábajúci výhradne cukor.

BOD II

1.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, v prípade fúzie alebo prevodu cukrovarníckych podnikov alebo prevodu cukrovarníckych závodov sa kvóta upraví takto:

a)

v prípade fúzie cukrovarníckych podnikov pridelia členské štáty podniku, ktorý vznikol fúziou, kvótu, ktorá sa rovná súčtu kvót pridelených príslušným cukrovarníckym podnikom pred fúziou;

b)

v prípade prevodu cukrovarníckeho podniku pridelí členský štát prevádzajúcemu podniku kvótu na výrobu cukru prevedeného podniku, alebo ak existuje viac ako jeden prevádzajúci podnik, kvóta sa prerozdelí úmerne k výrobe cukru, ktorú prevzal každý z týchto podnikov;

c)

v prípade prevodu cukrovarníckeho závodu zníži členský štát kvótu podniku, ktorý vlastníctvo k závodu prevádza, a zvýši kvótu cukrovarníckemu podniku alebo podnikom kupujúcim daný závod, a to v pomere zodpovedajúcom prevzatej výrobe.

2.

Ak pestovatelia cukrovej repy alebo cukrovej trstiny, ktorých priamo ovplyvňuje niektorý z úkonov uvedených v odseku 1, výslovne prejavia ochotu dodávať svoju repu či trstinu cukrovarníckemu podniku, ktorý sa uvedených operácií nezúčastňuje, členský štát môže prideliť kvótu na základe výroby prevzatej podnikom, ktorému títo pestovatelia zamýšľajú svoju cukrovú repu či trstinu dodávať.

3.

V prípade, že za iných podmienok, než sa uvádza v odseku 1, dôjde ku skončeniu činnosti:

a)

cukrovarníckeho podniku,

b)

jedného alebo viacerých závodov cukrovarníckeho podniku.

Členský štát môže prideliť časť kvót, ktorých sa skončenie týka, jednému alebo viacerým cukrovarníckym podnikom.

Aj v prípade uvedenom v písmene b) prvého pododseku, keď niektorí z dotknutých výrobcov výslovne prejavia ochotu dodávať svoju cukrovú repu či cukrovú trstinu určitému cukrovarníckemu podniku, členský štát môže prideliť časť kvót, ktorá zodpovedá danej cukrovej repe či cukrovej trstine, podniku, ktorému výrobcovia majú v úmysle tieto výrobky dodávať.

4.

Pokiaľ sa použije odchýlka v zmysle článku 127 ods. 5, príslušný členský štát môže požadovať, aby pestovatelia cukrovej repy a cukrovarnícke podniky, na ktoré sa táto odchýlka vzťahuje, zahrnuli do svojich dohôd v rámci odvetvia osobitné doložky umožňujúce členskému štátu uplatňovať odseky 2 a 3 tohto bodu.

5.

V prípade prenájmu závodu, ktorý patrí cukrovarníckemu podniku, môže členský štát znížiť kvótu podniku, ktorý ponúka závod na prenajatie, a prideliť podiel, o ktorý bola kvóta znížená, podniku, ktorý si závod prenajíma na výrobu cukru.

Ak sa prenájom skončí počas obdobia troch hospodárskych rokov uvedeného v bode I písm. d), členský štát zruší úpravu kvóty vykonanú podľa prvého pododseku tohto bodu so spätnou platnosťou k dátumu, keď prenájom nadobudol účinnosť. Ak sa však prenájom skončí z dôvodu vyššej moci, členský štát nie je povinný zrušiť úpravu kvóty.

6.

Ak cukrovarnícky podnik nedokáže plniť svoje záväzky vyplývajúce z právnych predpisov Únie vo vzťahu k príslušným pestovateľom cukrovej repy alebo cukrovej trstiny a ak túto situáciu zistia príslušné orgány dotknutého členského štátu, môže tento členských štát prideliť na jeden alebo viac hospodárskych rokov časť príslušných kvót jednému alebo viacerým cukrovarníckym podnikom v pomere k prevzatej výrobe.

7.

Pokiaľ členský štát poskytne cukrovarníckemu podniku spracúvajúcemu cukrovú repu na etylalkohol záruky na cenu a odbyt, môže tento štát po dohode s príslušným podnikom a príslušnými pestovateľmi cukrovej repy prideliť všetky kvóty na výrobu cukru alebo ich časť jednému alebo viacerým podnikom na jeden alebo viac hospodárskych rokov.

BOD III

V prípade fúzie alebo prevodu podniku vyrábajúceho izoglukózu alebo prevodu závodu vyrábajúceho izoglukózu môže členský štát prideliť kvóty určené na výrobu izoglukózy jednému alebo viacerým podnikom bez ohľadu na to, či im bola pridelená výrobná kvóta.

BOD IV

Opatrenia podľa bodov II a III môžu nadobudnúť účinnosť iba pri splnení týchto podmienok:

a)

sú zohľadnené záujmy všetkých dotknutých strán;

b)

príslušný členský štát predpokladá, že tieto opatrenia povedú k zlepšeniu štruktúry sektorov produkujúcich cukrovú repu a cukrovú trstinu a sektora výroby cukru;

c)

opatrenia sa týkajú podnikov zriadených na rovnakom území, pre ktoré platí kvóta vymedzená v prílohe XII.

BOD V

Ak sa fúzia alebo prevod uskutoční medzi 1. októbrom a 30. aprílom nasledujúceho roka, opatrenia uvedené v bodoch II a III nadobúdajú účinnosť v bežnom hospodárskom roku.

Ak sa fúzia alebo prevod uskutoční medzi 1. májom a 30. septembrom toho istého roka, opatrenia uvedené v bodoch II a III nadobúdajú účinnosť v nasledujúcom hospodárskom roku.

BOD VI

Ak sa uplatňujú body II a III, členské štáty informujú Komisiu o upravených kvótach najneskôr do 15 dní od uplynutia obdobia uvedeného v bode V.


PRÍLOHA XIV

TABUĽKA ZHODY UVEDENÁ V ČLÁNKU 230

Nariadenie (ES) č. 1234/2007

Toto nariadenie

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013

Článok 1

Článok 1

Článok 2 ods. 1

Článok 3 ods. 1 a ods. 2

Článok 2 ods. 2 písm. a) a písm. b)

Článok 2 ods. 2 písm. c)

Článok 15 ods. 1 písm. a)

Článok 3

Článok 6

Článok 4

Článok 5, prvý ods.

Článok 5, druhý ods., prvá časť

Článok 3 ods. 4

Článok 5, druhý ods., druhá časť

Článok 5, tretí ods.

Článok 5 písm. a)

Článok 6

Článok 7

Článok 9

Článok 8

Článok 7

Článok 9

Článok 126

Článok 10

Článok 11

Článok 11

Článok 12

Článok 12

Článok 13

Článok 13

Článok 14 (1)

Článok 14 (vypustený)

Článok 15 (vypustený)

Článok 16 (vypustený)

Článok 17 (vypustený)

Článok 18 ods. 1 to písm. 4)

Článok 15 ods. 2 (1)

Článok 18 ods. 5

Článok 19 (vypustený)

Článok 20 (vypustený)

Článok 21 (vypustený)

Článok 22 (vypustený)

Článok 23 (vypustený)

Článok 24 (vypustený)

Článok 25

Článok 16 ods. 1

Článok 26

Článok 27

Článok 28

Článok 29

Článok 30 (vypustený)

Článok 31

Článok 17

Článok 32

Článok 33

[Článok 18]

Článok 34

[Článok 18]

Článok 35 (vypustený)

Článok 36 (vypustený)

Článok 37

[Článok 18]

Článok 38

[Článok 18]

Článok 39

[Článok 19 ods. 3]

Článok 40

[Článok 19 ods. 5 písm. a) a článok 20 písm. o) bod iii)]

Článok 41

Článok 42 ods. 1

Článok 10

Článok 42 ods. 2

Článok 20 písm. u)

Článok 43 písm. a) to písm. f), písm. i), písm. j) a písm. l)

Článok 19 a 20

Článok 43 písm. g), písm. h) a písm. k)

Článok 44

Článok 220 ods. 1 písm. a), ods. 2 a ods. 3

Článok 45

Článok 220 ods. 1 písm. b), ods. 2 a ods. 3

Článok 46 ods. 1

Článok 220 ods. 5

Článok 46 ods. 2

Článok 220 ods. 6

Článok 47

Článok 219

Článok 48

Článok 219

Článok 49

Článok 135 (1)

Článok 50

Články 125 a 127

Článok 51

Článok 128 (1)

Článok 52

Článok 130

Článok 52a

Článok 53 ods. a)

Článok 132 ods. c)

Článok 53 ods. b)

Článok 130 ods. 2)

Článok 53 ods. c)

Článok 130 ods. 6)

Článok 54

Článok 166

Článok 55

 (2)

Článok 56

Článok 136

Článok 57

Článok 137

Článok 58

Článok 59

Článok 60

Článok 138

Článok 61

Článok 139

Článok 62

Článok 140

Článok 63

Článok 141

Článok 64 ods. 1

Článok 142 ods. 1

Článok 64 ods. 2 a ods. 3

Článok 142 ods. 2 (1)

Článok 65

 (2)

Článok 66

Článok 67

Článok 68

Článok 69

Článok 70

Článok 71

Článok 72

Článok 73

Článok 74

Článok 75

Článok 76

Článok 77

Článok 78

Článok 79

Článok 80

Článok 81

Článok 82

Článok 83

Článok 84

Článok 84a

Článok 85 písm. a)

Článok 143 ods. 1 a článok 144 písm. a)

Článok 85 písm. b)

Článok 144 písm. j)

Článok 85 písm. c)

Článok 144 písm. i)

Článok 85 písm. d)

Článok 85a

 (1)

Článok 85b

 (1)

Článok 85c

 (1)

Článok 85d

 (1)

Článok 85e

 (1)

Článok 85f

 (1)

Článok 85g

 (1)

Článok 85h

 (1)

Článok 85i

 (1)

Článok 85j

 (1)

Článok 85k

 (1)

Článok 85l

 (1)

Článok 85m

 (1)

Článok 85n

 (1)

Článok 85o

Článok 85p

Článok 85q

Článok 85r

Článok 85s

Článok 85t

Článok 85u

Článok 85v

Článok 85w

Článok 85x

Článok 86 (vypustený)

Článok 87 (vypustený)

Článok 88 (vypustený)

Článok 89 (vypustený)

Článok 90 (vypustený)

Článok 91

Článok 92

Článok 93

Článok 94

Článok 94a

Článok 95

Článok 95a

Článok 96 (vypustený)

Článok 97

Článok 129 (1)

Článok 98

 (1)

Článok 99

Článok 100

Článok 101 (vypustený)

Článok 102

Článok 26 (1)

Článok 102 ods. 2

Článok 217

Článok 102a

Článok 58

Článok 103

Články 29, 30 a 31

Článok 103a

Článok 103b

Článok 32

Článok 103c

Článok 33

Článok 103d

Článok 34

Článok 103e

Článok 35

Článok 103f

Článok 36

Článok 103g

Článok 37 písm. a) a článok 38 písm. b)

Článok 103ga

Článok 23

Článok 103ga ods. 7

Článok 217

Článok 103h písm. a) až písm. e)

Články 37 a 38

Článok 103h písm. f)

Články 24 a 25

Článok 103i

Článok 39

Článok 103j

Článok 40

Článok 103k

Článok 41

Článok 103l

Článok 42

Článok 103m

Článok 43

Článok 103n

Článok 44

Článok 103n ods. 4

Článok 212

Článok 103o

Článok 103p

Článok 45

Článok 103q

Článok 46

Článok 103r

Článok 47

Článok 103s

Článok 48

Článok 103t

Článok 49

Článok 103u ods. 1 písm. a)

Článok 50

Článok 103u ods. 1 písm. b)

Článok 51

Článok 103u ods. 2 až ods. 5

Článok 52

Článok 103v

Článok 50

Článok 103w

Článok 103x

Článok 103y

Článok 103z

Článok 103za

Články 53 a 54

Článok 104

Článok 105 ods. 1

Článok 55 ods. 1

Článok 105 ods. 2

Článok 215

Článok 106

Článok 55 ods. 4

Článok 107

Článok 55 ods. 3

Článok 108 ods. 1

Článok 55 ods. 2

Článok 108 ods. 2

Článok 109, prvá veta

Článok 55 ods. 1, posledná veta

Článok 110

Články 56 a 57

Článok 111

Článok 112

Článok 113 ods. 1

Článok 75 ods. 1 písm. a) až e) a ods. 2

Článok 113 ods. 2

Článok 75 ods. 5

Článok 113 ods. 3, prvý podods.

Článok 74

Článok 113 ods. 3, druhý podods.

Článok 89

Článok 113a ods. 1 až ods. 3

Článok 76

Článok 113a ods. 4

 (1)

Článok 189

Článok 113b

Článok 75 ods. 3

Článok 113c

Článok 167

Článok 113d ods. 1, prvý podods.

Článok 78 ods. 1 a ods. 2

Článok 113d ods. 1, druhý podods.

Príloha VII, Časť II ods. 1

Článok 113d ods. 2

Článok 78 ods. 3)

Článok 113d ods. 3

Článok 82

Článok 114

Článok 78 ods. 1 (1)

Článok 115

Článok 78 ods. 1, článok 75 ods. 1 písm. h)

Článok 116

Článok 78 ods. 1, článok 75 ods. 1 písm. f) a g)

Článok 117

Článok 77

Článok 118

Článok 78 ods. 1

Článok 118a

Článok 92

Článok 118b

Článok 93

Článok 118c

Článok 94

Článok 118d ods. 1

Článok 94 ods. 3

Článok 118d ods. 2 a ods. 3

[Článok 109 ods. 3]

Článok 118e

Článok 95

Článok 118f

Článok 96

Článok 118g

Článok 97

Článok 118h

Článok 98

Článok 118i

Článok 99

Článok 118j

Článok 100

Článok 118k

Článok 101

Článok 118l

Článok 102

Článok 118m

Článok 103

Článok 118n

Článok 104

Článok 118o

Článok 118p

Článok 118q

Článok 105

Článok 118r

Článok 106

Článok 118s

Článok 107

Článok 118t

Článok 108

Článok 118u

Článok 112

Článok 118v

Článok 113

Článok 118w

Článok 117

Článok 118x

Článok 118

Článok 118y

Článok 119

Článok 118z

Článok 120

Článok 118za

Článok 121

Článok 118zb

Článok 119

Článok 120

Článok 120a

Článok 81

Článok 120b

Článok 120c

Článok 80

Článok 120d, prvý podods.

Článok 83 ods. 2

Článok 120d, druhý podods.

[Článok 223]

Článok 120e ods. 1

Článok 75 ods. 3 a ods. 4

Článok 120e ods. 2

Článok 83 ods. 3 a ods. 4

Článok 120f

Článok 80 ods. 3

Článok 120g

Článok 80 ods. 5 a Článok 91 ods. c)

Článok 121 písm. a) bod i)

Článok 75 ods. 2

Článok 121 písm. a) bod ii)

Článok 75 ods. 3

Článok 121 písm. a) bod iii)

Článok 89

Článok 121 písm. a) bod iv)

Článok 75 ods. 2) a článok 91 písm. b)

Článok 121 písm. b)

Článok 91 písm. a), článok 78 ods. 3

Článok 121 písm. c) bod i)

Článok 91 písm. a)

Článok 121 písm. c) bod ii) a bod iii)

Článok 91 písm. d)

Článok 121 písm. c) bod iv)

[Článok 223]

Článok 121 písm. d) bod i)

Článok 78 ods. 1)

Článok 121 písm. d) bod ii) až písm. v) a bod vii)

Článok 75 ods. 2) a ods. 3)

Článok 121 písm. d) bod vi)

Článok 89

Článok 121 písm. e) bod i)

Článok 78 ods. 1)

Článok 121 písm. e) bod ii) až písm. v), bod vii)

Článok 75 ods. 2 a 3

Článok 121 písm. e) bod vi)

Článok 75 ods. 2)

Článok 121 písm. f) bod i)

Článok 78 ods. 1)

Článok 121 písm. f) bod ii), bod iii) a bod v)

Článok 75 ods. 3)

Článok 121 písm. f) bod iv) a bod vii)

Článok 91 písm. g)

Článok 121 písm. f) bod vi)

[Článok 223]

Článok 121 písm. g)

Článok 75 ods. 3)

Článok 121 písm. h)

Článok 91 písm. d)

Článok 121 písm. i)

Článok 121 písm. j) bod i)

Článok 75 ods. 3

Článok 121 písm. j) bod ii)

Článok 91 písm. d)

 

Článok 121 písm. k)

Článok 122

Článok 121 písm. l)

Články 114, 115 a 116

Článok 121 písm. m)

Článok 122

Článok 121, druhý odsek

Článok 78 ods. 3)

Článok 121, tretí odsek

Článok 75 ods. 3) a ods. 4)

Článok 121, štvrý odsek, písm. a) až písm. f)

Článok 75 ods. 3)

Článok 121, štvrtý odsek, písm. g)

Článok 75 ods. 3) písm. m)

Článok 121, štvrtý odsek, písm. h)

Článok 80 ods. 4)

Článok 122

Článok 152

Článok 123

Článok 157

Článok 124

Článok 125

Článok 125a

Článok 153

Článok 125b

Článok 154

Článok 125c

Článok 156

Článok 125d

Článok 155

Článok 125e

Článok 125f

Článok 164

Článok 125g

Článok 164 ods.6

Článok 125h

Článok 175 písm. d)

Článok 125i

Článok 165

Článok 125j

Článok 164

Článok 125k

Článok 158

Článok 125l

Článok 164

Článok 125m

Článok 164 ods. 6 [a článok 175 písm. d)]

Článok 125n

Článok 165

Článok 125o

Články 154 a 158

Článok 126

Článok 165

Článok 126a ods. 1, 3 a 4

Článok 161

 

Článok 126a ods. 2

Článok 156 ods. 2

Článok 126b

Článok 157 ods. 3

Článok 126c

Článok 149

Článok 126d

Článok 150

Článok 126e

Článok 173 ods. 2 a článok 174 ods. 2

Článok 127

Článok 173

Článok 128

Článok 129

Článok 130

Článok 176 ods. 1

Článok 131

Článok 176 ods. 2

Článok 132

Článok 176 ods. 3

Článok 133

[Článok 177 ods. 2 písm.e)]

Článok 133a ods. 1

Článok 181

Článok 133a ods. 2

Článok 191

Článok 134

Články 177 a 178

Článok 135

Článok 136

[Článok 180]

Článok 137

[Článok 180]

Článok 138

[Článok 180]

Článok 139

[Článok 180]

Článok 140

[Článok 180]

Článok 140a

Článok 181

Článok 141

Článok 182

Článok 142

Článok 193

Článok 143

Článok 180

Článok 144

Článok 184

Článok 145

Článok 187 písm. a)

Článok 146 ods. 1

Článok 146 ods. 2

Článok 185

Článok 147

Článok 148

Článok 187

Článok 149

[Článok 180]

Článok 150

[Článok 180]

Článok 151

[Článok 180]

Článok 152

[Článok 180]

Článok 153

Článok 192

Článok 154

Článok 155

Článok 156

Článok 192 ods. 5

Článok 157

Článok 189

Článok 158

Článok 190

Článok 158a

Článok 90

Článok 159

Článok 194

Článok 160

Článok 195

Článok 161

Články 176, 177, 178 a 179

Článok 162

Článok 196

Článok 163

Článok 197

Článok 164 ods. 1

Článok 198 ods. 1

Článok 164 ods. 2 až ods. 4

Článok 198 ods. 2 (1)

Článok 165

 (1)

Článok 166

 (1)

Článok 167

Článok 199

Článok 168

Článok 200

Článok 169

Článok 201

Článok 170

Články 202 a 203

Článok 171

Článok 184

Článok 172

[Článok 186 ods. 2]

Článok 173

Článok 174

Článok 205

Článok 175

Článok 206

Článok 176

Článok 209

Článok 176a

Článok 210

Článok 177

Článok 210

Článok 177a

Článok 210

Článok 178

Článok 164

Článok 179

Článok 210 ods. 7

Článok 180

Článok 211

Článok 181

Článok 211

Článok 182 ods. 1

Článok 213

Článok 182 ods. 2

Článok 182 ods. 3, tretí podods.

Článok 214

Článok 182 ods. 3, prvý, druhý a štvrtý podods.

Článok 182 ods. 4 až ods. 7

Článok 182a

Článok 216

Článok 183

Článok 184 ods. 1

Článok 184 ods. 2

Článok 225 písm. a)

Článok 184 ods. 3 až ods. 8

Článok 184 ods. 9

Článok 225 písm. b)

Článok 185

185a

Článok 145

Článok 185b

Článok 223

Článok 185c

Článok 147

Článok 185d

Článok 146

Článok 185e

Článok 151

Článok 185f

Článok 148

Článok 186

Článok 219

Článok 187

Článok 219

Článok 188

Článok 219

Článok 188a ods. 1 a ods. 2

 (1)

Článok 188a ods. 3 a ods. 4

Článok 188a ods. 5 až ods. 7

[Článok 223]

Článok 189

[Článok 223]

Článok 190

Článok 190a

Článok 191

Článok 221

Článok 192

Článok 223

Článok 193

Článok 194

Články 62 a 64

Článok 194a

Článok 61

Článok 195

Článok 229

Článok 196

Článok 196a

Článok 227

Článok 196b

Článok 229

Článok 197

Článok 198

Článok 199

Článok 200

Článok 201

230 ods. 1 a ods. 3

Článok 202

230 ods. 2

Článok 203

Článok 203a

Článok 231

Článok 203b

Článok 231

Článok 204

Článok 232

Príloha I

Príloha I (časti I až XX, XXIV/1)

Príloha II

Príloha I (časti XXI až XXIII)

Príloha III

Príloha II

Príloha IV

Príloha III

Príloha V

Príloha IV

Príloha VI

Príloha XII

Príloha VII

Príloha VIIa

Príloha VIIb

Príloha VIIc

Príloha VIII

Príloha XIII

Príloha IX

 (1)

Príloha X

 (1)

Príloha Xa

Príloha Xb

Príloha VI

Príloha Xc

Príloha Xd

Príloha Xe

Príloha XI

Príloha XIa

Príloha VII, časť I

Príloha XIb

Príloha VII, časť II

Príloha XII

Príloha VII, časť III

Príloha XIII

Príloha VII, časť IV

Príloha XIV.A

Príloha VII, časť VI

Príloha XIV.B

Príloha VII, časť V

Príloha XIV.C

Článok 75 ods. 2 a 3 (1)

Príloha XV

Príloha VII, časť VII

Príloha XVa

Príloha VIII, časť I

Príloha XVb

Príloha VIII, časť II

Príloha XVI

Príloha VII, časť VIII

Príloha XVIa

[Článok 173 ods. 1 bod i)]

Príloha XVII

[Článok 180]

Príloha XVIII

[Článok 180]

Príloha XIX

Príloha XX

Príloha XXI

Príloha XXII

Príloha XIV


(1)  Pozri tiež nariadenie Rady, ktoré má byť prijaté v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

(2)  Avšak pozri článok 230.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/855


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1309/2013

z 17. decembra 2013

o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 odsúhlasila návrh Komisie zrealizovať novú stratégiu na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Jednou z troch priorít stratégie Európa 2020 je inkluzívny rast pomocou posilnenia ľudí prostredníctvom vysokej miery zamestnanosti, investovania do zručností, boja s chudobou a modernizácie trhov práce, systémov vzdelávania a sociálnej ochrany s cieľom pomôcť ľuďom predvídať a riadiť zmeny a vytvárať inkluzívnu, súdržnú spoločnosť. Prekonanie negatívnych dôsledkov globalizácie si tiež vyžaduje vytváranie pracovných miest v celej Únii a rozhodnú politiku podpory rastu.

(2)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 (3) na obdobie trvania viacročného finančného rámca od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013. EGF umožňuje Únii preukázať solidaritu pracovníkom, ktorí boli prepustení z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie a svetovej finančnej a hospodárskej krízy, a umožňuje aj podporiť prijímateľov na menších trhoch práce alebo za výnimočných okolností, najmä pokiaľ ide o kolektívne žiadosti zahŕňajúce malé a stredné podniky (MSP), aj keď je počet prepustených pracovníkov pod bežnou prahovou hodnotou pre mobilizáciu EGF.

(3)

Komisia vo svojom oznámení z 29. júna 2011 pod názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ uznáva úlohu EGF ako flexibilného fondu, ktorého cieľ je podporiť pracovníkov, ktorí stratili prácu, a pomôcť im čo najskôr nájsť ďalšiu prácu. Únia by mala počas trvania viacročného finančného rámca od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 naďalej poskytovať špecifickú jednorazovú podporu s cieľom uľahčiť prepusteným pracovníkom opätovné začlenenie do zamestnania v takých oblastiach, sektoroch a na takých územiach alebo trhoch práce, ktoré utrpeli šok vyvolaný závažným narušením hospodárstva. Vzhľadom na jeho cieľ, ktorým je poskytnúť podporu v naliehavých situáciách a za nečakaných okolností, by EGF mal zostať mimo viacročného finančného rámca.

(4)

Rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1927/2006 sa rozšíril v roku 2009 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 (4) ako súčasť Plánu hospodárskej obnovy Európy s cieľom zahrnúť pracovníkov prepustených v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. S cieľom umožniť EGF, aby zasiahol v prebiehajúcich alebo budúcich krízových situáciách, by mal jeho rozsah pôsobnosti zahŕňať aj prepúšťanie vyplývajúce zo závažného narušenia hospodárstva spôsobeného pokračovaním svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorou sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009, alebo novou svetovou finančnou a hospodárskou krízou.

(5)

Európske stredisko pre sledovanie zmien, ktoré sídli v Európskej nadácii na zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline, pomáha Komisii a členským štátom s kvalitatívnou a kvantitatívnou analýzou s cieľom pomôcť pri hodnotení trendov globalizácie a využitia EGF.

(6)

S cieľom zachovať európsky charakter EGF by sa žiadosť o podporu mala podať vtedy, keď počet prepustených pracovníkov dosiahne minimálnu prahovú hodnotu. Na malých trhoch práce, ako sú malé členské štáty alebo vzdialené regióny, alebo za výnimočných okolností sa však žiadosti môžu predkladať aj v prípade nižšieho počtu prepustených pracovníkov.

(7)

Prepustení pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť skončila, by mali mať rovnaký prístup k EGF nezávisle od typu ich pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru. Preto by sa za prijímateľov EGF na účely tohto nariadenia mali pokladať prepustení pracovníci, ako aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť skončila.

(8)

EGF by mal dočasne poskytovať pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy s bydliskom v regiónoch oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, nakoľko uvedené regióny neprimerane postihlo rozsiahle prepúšťanie.

(9)

Finančné príspevky z EGF by mali byť zamerané najmä na aktívne opatrenia trhu práce, ktorých cieľom je rýchle opätovné začlenenie prijímateľov do udržateľného zamestnania, a to buď v rámci alebo mimo ich pôvodného odvetvia činnosti. Preto by sa malo obmedziť zahrnutie peňažných dávok do koordinovaného súboru personalizovaných služieb. Podniky by sa mali nabádať k tomu, aby poskytovali spolufinancovanie na opatrenia podporované v rámci EGF.

(10)

Pri vypracúvaní koordinovaného balíka aktívnych opatrení politiky trhu práce by členské štáty mali uprednostniť opatrenia, ktoré významnou mierou prispejú k zamestnateľnosti prijímateľov. Členské štáty by sa mali usilovať o to, aby bol čo najväčší počet prijímateľov zúčastňujúcich sa na týchto opatreniach čo najskôr v priebehu šesťmesačného obdobia. predtým ako sa má predložiť záverečná správa o využívaní finančného príspevku, opätovne začlenený do udržateľného zamestnania.

(11)

Pri vypracúvaní koordinovaného balíka aktívnych opatrení politiky trhu práce by členské štáty mali klásť osobitný dôraz na znevýhodnených prijímateľov vrátane mladých a starších nezamestnaných osôb a tých, ktorí sú ohrození chudobou, keďže tieto skupiny osôb čelia pri opätovnom zaradení na trh práce osobitným problémom v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy a globalizácie.

(12)

Pri vykonávaní EGF by sa mali dodržiavať a presadzovať zásady rodovej rovnosti a nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a sú zakotvené v stratégii Európa 2020.

(13)

S cieľom efektívne a rýchlo podporiť prijímateľov by mali členské štáty vynaložiť maximálne úsilie na predloženie úplných žiadostí na finančný príspevok z EGF. Predkladanie dodatočných informácií by malo byť časovo obmedzené.

(14)

V záujme prijímateľov a orgánov zodpovedných za vykonávanie opatrení by žiadajúce členské štáty mali všetkých aktérov zapojených do procesu predkladania žiadosti informovať o stave spracovania žiadosti.

(15)

V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia by finančné príspevky z EGF nemali nahrádzať ale podľa možnosti by mali dopĺňať podporné opatrenia, ktoré sú pre prijímateľov dostupné z fondov Únie alebo iných politík alebo programov Únie.

(16)

Pri informačných a komunikačných činnostiach by sa mali zahrnúť osobitné ustanovenia o prípadoch využitia EGF a ich výsledkoch.

(17)

S cieľom vyjadriť solidaritu Únie s prepustenými pracovníkmi a samostatne zárobkovo činnými osobami, ktorých činnosť skončila, by sa mala miera spolufinancovania stanoviť na 60 % na náklady balíka a jeho vykonávanie.

(18)

Aby sa uľahčilo vykonávanie tohto nariadenia, výdavky by mali byť oprávnené buď od dátumu, kedy členský štát začne poskytovať personalizované služby alebo od dátumu, kedy členskému štátu vzniknú administratívne výdavky na využívanie EGF.

(19)

S cieľom pokryť potreby, ktoré vznikajú najmä počas prvých mesiacov každého roka, ak sú možnosti presunov z iných rozpočtových riadkov mimoriadne obmedzené, by sa v rámci ročného rozpočtového postupu mala v rozpočtovom riadku EGF uvoľniť primeraná suma platobných rozpočtových prostriedkov.

(20)

Rozpočtový rámec EGF sa stanovuje v Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (5) (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“).

(21)

V záujme prijímateľov by mala byť pomoc poskytovaná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Členské štáty a inštitúcie Únie zapojené do procesu rozhodovania o EGF by mali vynaložiť maximálne úsilie na skrátenie obdobia spracovania žiadostí a zjednodušenie postupov, a zabezpečiť tak hladké a rýchle prijímanie rozhodnutí o mobilizácii EGF.

(22)

V prípade zatvorenia podniku sa prepusteným pracovníkom uvedeného podniku môže pomôcť pri prevzatí niektorých alebo všetkých jeho činností a členský štát, v ktorom sa podnik nachádza, môže poskytnúť ako zálohu prostriedky, ktoré si realizácia tohto kroku naliehavo vyžaduje.

(23)

Aby mohol Európsky parlament vykonávať politickú kontrolu a aby Komisia mohla nepretržite monitorovať výsledky dosiahnuté s pomocou EGF, mali by členské štáty predložiť záverečnú správu o vykonávaní EGF.

(24)

Členské štáty by však mali zostať zodpovedné za využívanie finančného príspevku, ako aj za riadenie a kontrolu opatrení, ktoré Únia finančne podporuje, v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (6). Členské štáty by mali odôvodniť použitie finančného príspevku prijatého z EGF. Vzhľadom na krátke obdobie vykonávania operácií EGF by povinnosti týkajúce sa podávania správ mali odrážať osobitnú povahu zásahov v rámci EGF. Preto je potrebné v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ odchýliť sa od nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(25)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ciele

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na obdobie viacročného finančného rámca od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Cieľom EGF je prispievať k inteligentnému, inkluzívnemu a udržateľnému hospodárskemu rastu a podporovať udržateľnú zamestnanosť v Únii tým, že umožní Únii prejaviť solidaritu a poskytnúť podporu tým pracovníkom, ktorí boli prepustení alebo samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých činnosť skončila z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie alebo z dôvodu pokračovania svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorou sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009, či z dôvodu novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy.

Cieľom opatrení, na ktoré sa vzťahujú finančné príspevky z EGF, je zabezpečiť, aby si čo najväčší počet prijímateľov zapojených do týchto opatrení našiel čo najskôr v priebehu šesťmesačného obdobia, predtým ako sa má predložiť záverečná správa uvedená v článku 18 ods. 1, udržateľné zamestnanie.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na žiadosti členských štátov o finančné príspevky z EGF na opatrenia zamerané na:

(a)

pracovníkov, ktorí boli prepustení, a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré ukončili činnosť z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, ktorá sa prejavila najmä podstatným nárastom dovozu do Únie, výraznou zmenou v obchodovaní Únie s tovarom alebo so službami, rýchlym znižovaním trhového podielu Únie v danom sektore alebo premiestnením činností do tretích krajín, pokiaľ takéto prepúšťanie má výrazný nepriaznivý dosah na miestne, regionálne alebo národné hospodárstvo;

(b)

pracovníkov ktorí boli prepustení, a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré ukončili činnosť z dôvodu pokračujúcej svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorou sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009, alebo z dôvodu novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia je „prijímateľ“:

(a)

pracovník, ktorého pracovný pomer skončil predčasne z dôvodu prepustenia alebo končí počas referenčného obdobia stanoveného v článku 4 a nie je obnovený;

(b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá zamestnávala najviac 10 prepustených pracovníkov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktorej činnosť skončila v, za predpokladu, že uvedená činnosť bola preukázateľne závislá od dotknutého podniku v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) alebo že v súlade s článkom 4 ods. 1 psím. b) samostatne zárobkovo činná osoba pôsobila v jednom z dotknutých hospodárskych sektorov.

Článok 4

Kritériá zásahu

1.   Finančný príspevok z EGF sa poskytuje vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 2 a ich výsledkom bude:

(a)

aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení, alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť v referenčnom období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte, vrátane pracovníkov, ktorí boli u jeho dodávateľov alebo u nadväzujúcich výrobcov prepustení, a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť u jeho dodávateľov alebo u nadväzujúcich výrobcov skončila;

(b)

aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť skončila v referenčnom období deviatich mesiacov, najmä v MSP, ktoré všetky fungujú v rovnakom hospodárskom sektore vymedzenom ako divízia klasifikácie NACE Revízia 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch úrovne 2 NUTS, alebo vo viac ako dvoch susediacich regiónoch vymedzených ako regióny úrovne 2 NUTS za predpokladu, že v oboch regiónoch spolu je počet dotknutých pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb vyšší ako 500.

2.   Na malých trhoch práce alebo za výnimočných okolností, najmä pokiaľ ide o kolektívne žiadosti zahŕňajúce MSP, riadne zdôvodnených žiadajúcim členským štátom môže byť žiadosť o finančný príspevok podľa tohto článku považovaná za prijateľnú, aj keď kritériá stanovené v odseku 1 písm. a) alebo b) nie sú v plnej miere splnené, ak má prepúšťanie vážny dosah na zamestnanosť a miestne, regionálne alebo národné hospodárstvo. Žiadajúci členský štát určí, ktoré kritériá zásahu stanovené v odseku 1 písm. a) a b) nie sú v plnej miere splnené. Celková suma príspevkov v prípade výnimočných okolností nesmie presiahnuť 15 % ročnej maximálnej sumy EGF.

Článok 5

Stanovenie počtu prepustených pracovníkov a ukončených činností

1.   Žiadajúci členský štát opíše použitú metódu výpočtu počtu pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb uvedených v článku 3 na účel článku 4.

2.   Žiadajúci členský štát vypočíta počet uvedený v odseku 1 vychádzajúc z jedného z nasledujúcich dátumov:

a)

dátumu, keď zamestnávateľ v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice Rady 98/59/ES (7) písomne oznámi príslušnému verejnému orgánu plánované kolektívne prepúšťanie; v tomto prípade žiadajúci členský štát poskytne Komisii dodatočné informácie o príslušnom počte prepustených pracovníkov podľa článku 4 ods. 1 tohto nariadenia predtým, ako Komisia vykoná posúdenie;

b)

dátumu individuálnej výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorou prepúšťa alebo ukončuje pracovný pomer pracovníka;

c)

dátumu ukončenia pracovného pomeru de facto alebo uplynutia doby, na ktorú bol uzavretý;

d)

ukončenia pridelenia do užívateľského podniku, alebo

e)

v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby od dátumu ukončenia činností v súlade s vnútroštátnym právom alebo správnymi predpismi.

Článok 6

Oprávnení prijímatelia

1.   Žiadajúci členský štát môže poskytnúť personalizované služby, ktoré sú spolufinancované z EGF, oprávneným prijímateľom, medzi ktorých môžu patriť:

a)

pracovníci prepustení a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť skončila, na základe výpočtu v súlade s článkom 5 v priebehu referenčného obdobia stanoveného v článku 4;

b)

pracovníci prepustení a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť skončila, na základe výpočtu v súlade s článkom 5 pred referenčným obdobím stanoveným v článku 4 ods. 1 písm. a) alebo

c)

pracovníci prepustení a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť skončila v prípadoch, keď sa žiadosť v zmysle článku 4 ods. 2 odchyľuje od kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a).

Pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v prvom pododseku písmenách b) a c) sa pokladajú za oprávnených za predpokladu, že boli prepustení alebo skončili činnosť po všeobecnom oznámení o plánovanom prepúšťaní a za predpokladu, že možno preukázať jednoznačnú príčinnú súvislosť s udalosťou, ktorej dôsledkom bolo prepúšťanie počas referenčného obdobia.

2.   Odchylne od článku 2 môže žiadajúci členský štát do 31. decembra 2017 poskytovať personalizované služby, ktoré sú spolufinancované z EGF, mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy a k dátumu predloženia žiadosti majú menej ako 25 rokov, alebo, ak tak členské štáty rozhodnú, menej ako 30 rokov, ktorých počet zodpovedá cieľovému počtu prijímateľov, pričom uprednostní mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy pred prepustenými pracovníkmi alebo osobami, ktorých činnosť skončila, za predpokladu, že aspoň určitý počet prepustení v zmysle článku 3 nastane v regiónoch úrovne 2 NUTS oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Podpora sa môže poskytovať mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy vo veku do 25 rokov, alebo, ak tak členské štáty rozhodnú, menej ako 30 rokov, v tých regiónoch úrovne 2 NUTS, ktoré sú oprávnené v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Článok 7

Oprávnené opatrenia

1.   Finančný príspevok z EGF sa môže poskytovať na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré tvoria súčasť koordinovaného súboru personalizovaných služieb určených na uľahčenie opätovného začlenenia dotknutých prijímateľov a najmä znevýhodnených, starších alebo mladých nezamestnaných ľudí do zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Koordinovaný súbor personalizovaných služieb môže zahŕňať najmä:

a)

individualizovanú odbornú prípravu a rekvalifikáciu vrátane zručností v oblasti informačných a komunikačných technológií a osvedčovania nadobudnutých skúseností, pomoc pri hľadaní práce, poradenstvo týkajúce sa zamestnania, poradenské služby, inštruktáž, pomoc pri preradení, podporu pri podnikaní, pomoc pre samostatnú zárobkovú činnosť, založenie podniku a prevzatie podniku zamestnancami a činnosti zamerané na spoluprácu;

b)

osobitné časovo obmedzené opatrenia, ako sú príspevky na hľadanie zamestnania, stimuly pre zamestnávateľov k náboru pracovníkov, príspevok na mobilitu, príspevky na pobyt alebo odbornú prípravu (vrátane príspevkov pre osoby poskytujúce starostlivosť);

c)

opatrenia na podporu najmä znevýhodnených, starších a mladých nezamestnaných osôb, ktoré im pomôžu zostať na trhu práce alebo sa naň vrátiť.

Náklady na opatrenia podľa písmena b) nesmú prekročiť 35 % celkových nákladov na koordinovaný súbor personalizovaných služieb uvedených v tomto odseku.

Náklady súvisiace s investíciami pre samostatnú zárobkovú činnosť, založenie podniku a prevzatie podniku zamestnancami nesmú prekročiť 15 000 EUR.

V návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb by sa mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti. Koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné.

2.   Na príspevok z EGF nie sú oprávnené tieto opatrenia:

a)

osobitné časovo obmedzené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), ktorých podmienkou nie je aktívna účasť dotknutých prijímateľov na procese hľadania práce alebo odbornej prípravy;

b)

opatrenia, za ktoré sú zodpovedné podniky na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych dohôd.

Opatrenia podporované z EGF nenahrádzajú pasívne opatrenia sociálnej ochrany.

3.   Koordinovaný balík personalizovaných služieb sa navrhne po porade s dotknutými prijímateľmi alebo ich zástupcami, alebo sociálnymi partnermi.

4.   Z iniciatívy žiadajúceho členského štátu možno udeliť finančný príspevok z EGF na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ.

Článok 8

Žiadosti

1.   Žiadajúci členský štát predloží žiadosť Komisii do 12 týždňov od dátumu splnenia kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 alebo 2.

2.   Do dvoch týždňov od dátumu predloženia žiadosti alebo v prípadne od dátumu, keď Komisia dostala preklad žiadosti, podľa toho, čo nastane neskôr, informuje Komisia o doručení žiadosti a členskému štátu oznámi akékoľvek dodatočné informácie, ktoré potrebuje na posúdenie žiadosti.

3.   Ak Komisia požaduje takéto dodatočné informácie, členský štát odpovie do šiestich týždňov od dátumu oznámenia tejto požiadavky. Komisia túto lehotu predĺži o dva týždne na základe odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu.

4.   Komisia na základe informácií, ktoré poskytne členský štát, posúdi, či sú v prípade žiadosti splnené podmienky poskytnutia finančného príspevku, do 12 týždňov od prijatia úplnej žiadosti alebo v prípade potreby prekladu žiadosti. Ak Komisia nemôže vo výnimočných prípadoch dodržať túto lehotu, poskytne písomné odôvodnenie, v ktorom vysvetlí dôvody omeškania.

5.   Úplná žiadosť obsahuje tieto informácie:

a)

odôvodnenú analýzu súvislosti medzi prepúšťaním alebo ukončením činnosti a významnými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu alebo vážnym narušením miestneho, regionálneho a národného hospodárstva spôsobeného globalizáciou alebo pokračujúcou svetovou finančnou a hospodárskou krízou alebo novou svetovou finančnou a hospodárskou krízou. Táto analýza je založená na štatistických údajoch a iných informáciách na najvhodnejšom stupni, ktorým možno preukázať splnenie kritérií zásahu stanovených v článku 4;

b)

potvrdenie o tom, že prepúšťajúci podnik v prípade, že po prepúšťaní v činnostiach pokračuje, si splnil právne záväzky, ktoré sa vzťahujú na prepúšťanie, a že prijal primerané opatrenia týkajúce sa jeho zamestnancov;

c)

posúdenie počtu prepustených v súlade s článkom 5 a vysvetlenie okolností, ktoré viedli k nárastu tohto počtu;

d)

prípadnú identifikáciu prepúšťajúcich podnikov, dodávateľov alebo nadväzujúcich výrobcov, sektorov, ako aj kategórií dotknutých prijímateľov rozdelených podľa pohlavia a veku;

e)

očakávaný účinok prepúšťania na miestne, regionálne alebo národné hospodárstvo a zamestnanosť;

f)

opis koordinovaného balíka personalizovaných služieb a súvisiacich výdavkov vrátane predovšetkým akýchkoľvek opatrení, ktorými sa podporujú iniciatívy zamerané na podporu znevýhodnených, starších a mladých prijímateľov;

g)

informácie vysvetľujúce, ako balík opatrení dopĺňa opatrenia financované inými vnútroštátnymi fondmi alebo fondmi Únie, ako aj informácie o opatreniach, ktoré sú povinné pre príslušné podniky na základe vnútroštátneho práva alebo podľa kolektívnych dohôd;

h)

odhadovaný rozpočet na každý prvok koordinovaného súboru personalizovaných služieb na podporu dotknutých prijímateľov a na všetky činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ;

i)

dátumy, kedy začali fungovať personalizované služby pre dotknutých prijímateľov a činnosti na využívanie EGF, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 a 4, alebo dátumy, kedy mali začať fungovať;

j)

postupy pre konzultácie s dotknutými prijímateľmi alebo ich zástupcami, alebo so sociálnymi partnermi, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi, alebo prípadne inými relevantnými organizáciami;

k)

vyhlásenie o zhode požadovanej podpory EGF s procesnými a hmotnoprávnymi normami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci, ako aj vyhlásenie, v ktorom je vysvetlené, prečo personalizované služby nenahrádzajú opatrenia, za ktoré sú zodpovedné podniky na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych dohôd;

l)

zdroje vnútroštátnych zálohových platieb alebo spolufinancovania a podľa okolností iného financovania.

Článok 9

Doplnkovosť, dodržiavanie predpisov a koordinácia

1.   Finančný príspevok z EGF nenahrádza opatrenia, za ktoré zodpovedajú na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych dohôd podniky.

2.   Podpora pre dotknutých prijímateľov dopĺňa opatrenia členských štátov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane opatrení spolufinancovaných z prostriedkov Únie.

3.   Finančný príspevok z EGF je obmedzený na to, čo je potrebné na preukázanie solidarity a poskytnutie dočasnej, jednorazovej podpory jednotlivým dotknutým prijímateľom. Opatrenia podporované prostredníctvom EGF sú v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom vrátane pravidiel o štátnej pomoci.

4.   Komisia a žiadajúci členský štát zabezpečujú v súlade so svojimi príslušnými právomocami koordináciu pomoci z fondov Únie.

5.   Žiadajúci členský štát zabezpečuje, aby sa na špecifické opatrenia, na ktoré sa poskytuje príspevok z EGF, neposkytovala pomoc aj z iných finančných nástrojov Únie.

Článok 10

Rovnosť medzi mužmi a ženami a nediskriminácia

Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby sa rovnosť medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti považovali za neoddeliteľnú súčasť a aby boli podporované počas rôznych stupňov využívania finančného príspevku z EGF. Komisia a členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia, aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii na základe rodu, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas rôznych stupňov využívania finančného príspevku z EGF a v rámci prístupu k nemu.

Článok 11

Technická pomoc na podnet Komisie

1.   Na podnet Komisie sa môže na financovanie aktivít súvisiacich s prípravou, monitorovaním, zberom údajov a tvorbou vedomostnej základne pre využívanie EGF použiť maximálne 0,5 % maximálnej ročnej sumy EGF. Môžu sa takisto použiť na financovanie administratívnej a technickej podpory, informačných a komunikačných činností, ako aj činností súvisiacich s auditom, kontrolou a hodnotením, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia.

2.   Európsky parlament a Rada poskytnú na začiatku každého roka na návrh Komisie sumu na technickú pomoc v medziach limitu stanoveného v odseku 1.

3.   Úlohy uvedené v odseku 1 sa vykonávajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, ako aj s jeho vykonávacími pravidlami, ktoré sa vzťahujú na tento spôsob plnenia rozpočtu.

4.   Technická pomoc Komisie zahŕňa poskytovanie informácií a usmernení členským štátom pre využívanie, monitorovanie a hodnotenie EGF. Komisia by mala poskytnúť informácie, ako aj jasné usmernenia týkajúce sa používania EGF aj európskym a vnútroštátnym sociálnym partnerom.

Článok 12

Informovanosť, komunikácia a propagácia

1.   Žiadajúce členské štáty poskytujú a zverejňujú informácie o financovaných opatreniach. Takéto informácie sú určené dotknutým prijímateľom, miestnym a regionálnym orgánom, sociálnym partnerom, médiám a širokej verejnosti. Vyzdvihujú úlohu Únie a zabezpečujú zviditeľnenie príspevku z EGF.

2.   Komisia udržiava a pravidelne aktualizuje webovú stránku prístupnú vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie, ktorou sa poskytnú aktualizované informácie o EGF, pokyny k podávaniu žiadostí, ako aj informácie o prijatých a zamietnutých žiadostiach, a o úlohe Európskeho parlamentu a Rady v rozpočtovom postupe.

3.   Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s prípadmi využívania EGF a ich výsledkami na základe jej skúseností s cieľom zlepšiť účinnosť EGF a zabezpečiť, aby občania Únie a pracovníci mali informácie o EGF. Komisia každé dva roky informuje o využívaní EGF podľa krajiny a podľa sektora.

4.   Zdroje vyčlenené na komunikačné opatrenia v zmysle tohto nariadenia takisto prispievajú k spoločnej komunikácii týkajúcej sa politických priorít Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia.

Článok 13

Stanovenie finančného príspevku

1.   Komisia na základe posúdenia vykonaného podľa článku 8 a najmä vzhľadom na počet dotknutých prijímateľov, zhodnotí navrhované opatrenia a odhadované náklady a čo najrýchlejšie navrhne výšku prípadného finančného príspevku z EGF, ktorý možno poskytnúť v rámci dostupných zdrojov. Suma nesmie prekročiť 60 % celkových odhadnutých nákladov uvedených v článku 8 ods. 5 písm. h).

2.   Ak Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 8 dospeje k záveru, že podmienky pre finančný príspevok v rámci tohto nariadenia sú splnené, začne ihneď postupovať podľa článku 15.

3.   V prípade, že Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 8 dospeje k záveru, že podmienky udelenia finančného príspevku podľa tohto nariadenia nie sú splnené, bezodkladne to oznámi žiadajúcemu členskému štátu.

Článok 14

Oprávnenosť výdavkov

1.   Výdavky sú oprávnené na finančný príspevok z EGF od dátumov stanovených v žiadosti podľa článku 8 ods. 5 písm. i), keď dotknutý členský štát začína alebo má začať poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom alebo vzniknú administratívne výdavky na využívanie EGF v súlade s článkom 7 ods. 1 a 4.

2.   V prípade grantov sa primerane uplatnia články 67 a 68 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1303/2013 (8) a článok 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1304/2013 (9) ako aj akékoľvek delegované akty prijaté Komisiou podľa uvedených nariadení,.

Článok 15

Rozpočtový postup

1.   Opatrenia pre EGF sú v súlade s bodom 13 medziinštitucionálnej dohody.

2.   Rozpočtové prostriedky týkajúce sa EGF sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Únie ako rezerva.

3.   Komisia na jednej strane a Európsky parlament a Rada na druhej strane sa snažia minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu EGF.

4.   Ak Komisia dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na poskytnutie finančného príspevku z EGF, predloží návrh na ich mobilizáciu. Rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov EGF prijmú spoločne Európsky parlament a Rada do jedného mesiaca od dátumu, keď bola daná záležitosť postúpená Európskemu parlamentu a Rade. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament väčšinou svojich poslancov a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o mobilizácii prostriedkov EGF Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

Presuny týkajúce sa EGF sa vykonajú v súlade s článkom 27 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.   Súčasne s prijatím návrhu rozhodnutia o mobilizácii prostriedkov EGF prijíma Komisia rozhodnutie o finančnom príspevku prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý nadobudne účinnosť dňom, keď Európsky parlament a Rada prijmú rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov EGF.

6.   Návrh na rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov EGF podľa odseku 4 obsahuje:

a)

posúdenie vykonané v súlade s článkom 8 ods. 4 spolu s prehľadom informácií, na ktorých sa posúdenie zakladá;

b)

dôkaz o tom, že kritériá stanovené v článkoch 4 a 9 sú splnené; a

(c)

odôvodnenie navrhovaných súm.

Článok 16

Platba a použitie finančného príspevku

1.   Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku v súlade s článkom 15 ods. 5 Komisia vyplatí finančný príspevok dotknutému členskému štátu formou jednorazovej zálohovej platby vo výške 100 %, a to v zásade do 15 dní. Zálohová platba sa vyúčtuje keď dôjde k ukončeniu poskytovania finančného príspevku v súlade s článkom 18 ods. 2.

2.   Finančný príspevok uvedený v odseku 1 sa využíva na základe zdieľaného hospodárenia v súlade s článkom 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Podrobné technické podmienky financovania stanovuje Komisia v rozhodnutí o finančnom príspevku uvedenom v článku 15 ods. 5.

4.   Členský štát vykoná oprávnené opatrenia stanovené v článku 7 čo najskôr, a najneskôr do 24 mesiacov od dátumu predloženia žiadosti podľa článku 8 ods. 1.

Členský štát môže rozhodnúť, že odloží začiatok vykonávania oprávnených opatrení až o tri mesiace od dátumu predloženia žiadosti. V prípade takéhoto odloženia sa oprávnené opatrenia vykonajú v priebehu 24 mesiacov od dátumu začatia, ktorý členský štát uviedol v žiadosti.

Ak sa prijímateľ zúčastňuje na vzdelávacom kurze alebo na kurze odbornej prípravy trvajúcom dva alebo viac rokov, poplatky za takýto kurz sa môžu pokryť zo spolufinancovania EGF do dátumu, ku ktorému sa má predložiť záverečná správa uvedená v článku 18 ods. 1, pod podmienkou, že príslušné poplatky boli zaplatené pred týmto dátumom.

5.   Pri vykonávaní opatrení zahrnutých v súbore personalizovaných služieb môže dotknutý členský štát predložiť Komisii návrh na zmenu zahrnutých opatrení pridaním iných oprávnených opatrení uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a) a c) za predpokladu, že takéto zmeny sú náležite odôvodnené, a celková suma neprekračuje finančný príspevok uvedený v článku 15 ods. 5. Komisia posúdi navrhované zmeny a v prípade súhlasu o tom zodpovedajúcim spôsobom informuje príslušný členský štát.

6.   Výdavky podľa článku 7 ods. 4 sú oprávnené do termínu podania záverečnej správy.

Článok 17

Používanie eura

V žiadostiach, rozhodnutiach o finančných príspevkoch a v správach v rámci tohto nariadenia, ako aj v akýchkoľvek iných súvisiacich dokumentoch, sa všetky sumy vyjadrujú v eurách.

Článok 18

Záverečná správa a ukončenie

1.   Najneskôr šesť mesiacov po uplynutí lehoty uvedenej v článku 16 ods. 4 predkladá dotknutý členský štát Komisii záverečnú správu o využívaní finančného príspevku vrátane informácií:

a)

o druhu opatrení a hlavných výstupoch,

b)

o názvoch agentúr vykonávajúcich súbor opatrení v členskom štáte,

c)

o charakteristikách dotknutých prijímateľov a ich pracovnom statuse,

d)

o tom, či podnik, s výnimkou mikropodnikov a MSP, bol v predchádzajúcich piatich rokoch prijímateľom štátnej pomoci alebo predchádzajúceho financovania z Kohézneho fondu alebo zo štrukturálnych fondov Únie;

e)

vyhlásenie, v ktorom sa odôvodňujú výdavky a v ktorom sa podľa možnosti uvádza doplnkovosť opatrení s opatreniami financovanými z Európskeho sociálneho fondu (ESF).

Vždy, keď je to možné, sú údaje týkajúce prijímateľov rozčlenené podľa pohlavia.

2.   Najneskôr šesť mesiacov po tom, ako Komisia dostane všetky informácie vyžadované podľa odseku 1, ukončí finančné prispievanie stanovením konečnej sumy finančného príspevku z EGF a prípadného splatného zostatku pre dotknutý členský štát v súlade s článkom 22.

Článok 19

Dvojročná správa

1.   Do 1. augusta 2015 a potom každé dva roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade komplexnú kvalitatívnu a kvantitatívnu súhrnnú správu o činnostiach podľa tohto nariadenia a nariadenia (ES) č. 1927/2006 v predchádzajúcich dvoch rokoch. Táto správa sa zameriava hlavne na výsledky, ktoré EGF dosiahol, a obsahuje najmä informácie o predložených žiadostiach, prijatých rozhodnutiach, financovaných opatreniach vrátane štatistických údajov o miere opätovného začlenenia prijímateľov pomoci v jednotlivých členských štátoch a doplnkovosti takýchto opatrení s opatreniami financovanými prostredníctvom iných fondov Únie, najmä ESF, a informácie o ukončení poskytnutých finančných príspevkov. Mali by sa v nej zdokumentovať aj žiadosti, ktoré boli zamietnuté alebo obmedzené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov alebo preto, že neboli oprávnené.

2.   Správa sa pre informáciu zasiela Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a sociálnym partnerom.

Článok 20

Hodnotenie

1.   Komisia vykonáva z vlastnej iniciatívy a v úzkej spolupráci s členskými štátmi:

a)

do 30. júna 2017 strednodobé hodnotenie efektívnosti a trvalej udržateľnosti dosiahnutých výsledkov;

b)

do 31. decembra 2021 hodnotenie ex post s pomocou externých odborníkov s cieľom zistiť vplyv EGF a jeho pridanú hodnotu.

2.   Výsledky hodnotení uvedených v odseku 1 sa pre informáciu zasielajú Európskemu parlamentu, Rade, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a sociálnym partnerom. Odporúčania vyplývajúce z hodnotení by sa mali zohľadniť pri vypracúvaní nových programov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

3.   Hodnotenia uvedené v odseku 1 zahŕňajú údaje o počte žiadostí a pokrývajú plnenie EGF podľa krajiny a podľa sektora, aby bolo možné posúdiť, či sa prostriedky z EGF dostávajú ku svojim cieľovým prijímateľom.

Článok 21

Riadenie a finančná kontrola

1.   Za riadenie opatrení podporovaných z EGF a za ich finančnú kontrolu sú v prvom rade zodpovedné členské štáty, bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť Komisie za plnenie všeobecného rozpočtu Únie. Na tieto účely opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú, zahŕňajú:

a)

overenie, či riadiace a kontrolné opatrenia boli prijaté a vykonávané tak, aby sa zabezpečilo, že použitie fondov Únie prebieha efektívne a správne, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

b)

overenie, či sa financované opatrenia vykonávajú náležitým spôsobom;

c)

zabezpečenie, aby boli financované výdavky podložené podpornou dokumentáciou, ktorá sa dá overiť, a realizované zákonným a správnym spôsobom;

d)

predchádzanie nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a nápravu, ako sa vymedzuje v článku 122 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1303/2013, a prípadné vymáhanie neoprávnene vyplatených súm aj s úrokmi z omeškania. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých takýchto nezrovnalostiach, ako aj o priebežnom pokroku súvisiacich administratívnych a súdnych konaní.

2.   Členské štáty určia orgány zodpovedné za riadenie a kontrolu opatrení podporovaných z EGF v súlade s článkom 59 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1303/2013. Tieto určené orgány poskytujú Komisii informácie stanovené v článku 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách o využívaní finančného príspevku pri predkladaní záverečnej správy uvedenej v článku 18 tohto nariadenia.

3.   Keď sa zistí nezrovnalosť, členské štáty vykonajú potrebné finančné opravy. Opravy vykonávané členskými štátmi spočívajú v zrušení celého finančného príspevku alebo jeho časti. Členské štáty vymáhajú úhradu akejkoľvek sumy neoprávnene vyplatenej na základe zistenej nezrovnalosti, uhrádza ju Komisii, a ak túto sumu neuhradí príslušný členský štát v stanovenej lehote, vyberá sa úrok z omeškania.

4.   Komisia v rámci svojej zodpovednosti za plnenie všeobecného rozpočtu Únie podniká všetky kroky potrebné na overenie, či sú financované opatrenia vykonávané v súlade so zásadami riadneho a efektívneho finančného hospodárenia. Žiadajúci členský štát zodpovedá za zabezpečenie toho, že má riadne fungujúce riadiace a kontrolné systémy. Komisia sa ubezpečí, že tieto systémy sú zavedené do praxe.

Na uvedené účely a bez toho, aby boli dotknuté právomoci Dvora audítorov alebo kontroly vykonávané členským štátom v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, môžu úradníci alebo zamestnanci Komisie na mieste vykonávať kontroly opatrení financovaných z EGF vrátane náhodných kontrol, ktoré budú oznámené najmenej jeden pracovný deň vopred. Komisia o kontrolách informuje žiadajúci členský štát, aby jej mohol poskytnúť všetku potrebnú pomoc. Úradníci alebo zamestnanci dotknutého členského štátu sa takýchto kontrol môžu zúčastniť.

5.   Členské štáty zabezpečujú, aby bola celá podporná dokumentácia, ktorá sa týka realizovaných výdavkov, uchovaná pre potreby Komisie a Dvora audítorov počas troch rokov po ukončení finančného príspevku poskytnutého z EGF.

Článok 22

Vrátenie finančného príspevku

1.   Ak sú skutočné náklady na opatrenie menšie než oznámená odhadovaná suma podľa článku 15, Komisia prijme rozhodnutie pomocou vykonávacieho aktu, ktorým od dotknutého členského štátu vyžiada vrátenie zodpovedajúcej sumy z prijatého finančného príspevku.

2.   Ak dotknutý členský štát nesplnil povinnosti uvedené v rozhodnutí o finančnom príspevku, prijme Komisia potrebné opatrenia formou prijatia vykonávacieho aktu, na základe ktorého od uvedeného členského štátu vyžiada vrátenie celého prijatého finančného príspevku alebo jeho časti.

3.   Pred prijatím rozhodnutia podľa odsekov 1 alebo 2 Komisia prípad náležite preskúma a najmä poskytne dotknutému členskému štátu lehotu na predloženie pripomienok.

4.   Ak Komisia po ukončení nevyhnutných overení dospeje k záveru, že členský štát nedodržiava svoje povinnosti vyplývajúce z článku 21 ods. 1, v prípade, že sa nedosiahla dohoda a členský štát nevykonal opravy v lehote stanovenej Komisiou, rozhodne Komisia pri zohľadnení všetkých pripomienok členského štátu do troch mesiacov od konca obdobia uvedeného v odseku 3 o uskutočnení potrebných finančných opráv zrušením celého finančného príspevku z EGF alebo jeho časti na príslušné opatrenie. Každá suma neoprávnene vyplatená na základe zistenej nezrovnalosti sa vymáha, a ak suma nie je uhradená dotknutým členským štátom v stanovenej lehote, vyberajú sa úroky z omeškania.

Článok 23

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1927/2006 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Bez ohľadu na prvý odsek sa naďalej uplatňuje na žiadosti predložené do 31. decembra 2013.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa na všetky žiadosti predložené medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 42.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 159.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26).

(5)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(7)  Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1303/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde zahrnuté do spoločného strategického rámca, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka.).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1304/2013 z 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenie Rady (ES) č. 1081/2006 (Pozri stranu 470 tohto úradného vestníka.).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/865


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1310/2013

z 17. decembra 2013

ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 42 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (2), ktoré sa má uplatňovať od 1. januára 2014, sa stanovujú pravidlá upravujúce podporu Únie v oblasti rozvoja vidieka, a zrušuje sa nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 (3), a to bez toho, aby bolo dotknuté ďalšie uplatňovanie nariadení, ktorými sa uvedené nariadenie vykonáva, kým sa nezrušia. S cieľom uľahčiť prechod od existujúcich režimov podpory podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 na nový právny rámec, ktorý sa týka programového obdobia začínajúceho 1. januárom 2014 (ďalej len „nové programové obdobie“), by sa mali prijať prechodné opatrenia, aby sa zabránilo ťažkostiam alebo oneskoreniam pri realizácii podpory rozvoja vidieka, ktoré môžu byť spôsobené dátumom prijatia nových programov rozvoja vidieka. Z tohto dôvodu by sa členským štátom malo umožniť naďalej v rámci svojich existujúcich programov rozvoja vidieka prijímať v roku 2014 právne záväzky týkajúce sa určitých opatrení a takto vzniknuté výdavky by mali byť oprávnené na podporu v novom programovom období.

(2)

Vzhľadom na to, že pre nové programové obdobie bola navrhnutá zásadná zmena metódy vymedzenia oblastí, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam, by sa povinnosť uložená poľnohospodárovi pokračovať v poľnohospodárskej činnosti v danej oblasti ďalších päť rokov nemala vzťahovať na nové právne záväzky prijaté v roku 2014.

(3)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu v období prechodu by určité výdavky podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 mali byť oprávnené na príspevok z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v novom programovom období, keď je ešte potrebné uhradiť platby. Toto by sa malo vzťahovať aj na určité dlhodobé záväzky v rámci podobných opatrení ustanovených v nariadení Rady (EHS) č. 2078/92 (4), v nariadení Rady (EHS) č. 2080/92 (5) a v nariadení Rady (ES) č. 1257/1999 (6), keď sa týmto opatreniam poskytovala podpora podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 a keď je v roku 2014 ešte potrebné uhradiť platby. V záujme riadneho finančného hospodárenia a efektívneho vykonávania programu by sa mali takéto výdavky jednoznačne vymedziť v programoch rozvoja vidieka, ako aj v systémoch riadenia a kontroly členských štátov. S cieľom zabrániť zbytočnej zložitosti finančného hospodárenia v rámci programov rozvoja vidieka v novom programovom období by sa na prechodné výdavky mali vzťahovať miery spolufinancovania nového programového obdobia.

(4)

Vzhľadom na závažné ťažkosti s finančnou stabilitou, ktorým naďalej čelí viacero členských štátov, a s cieľom obmedziť negatívne vplyvy týchto ťažkostí počas prechodu zo súčasného na nové programové obdobie tým, že sa umožní maximálne využívanie dostupných finančných prostriedkov z EPFRV, je potrebné predĺžiť trvanie uplatňovania výnimky, ktorou sa zvyšuje maximálna výška príspevkov z EPFRV stanovená v článku 70 ods. 4c nariadenia (ES) č. 1698/2005, až do konečného dátumu oprávnenosti výdavkov za programové obdobie 2007 – 2013, a to do 31. decembra 2015.

(5)

Od 1. januára 2015 sa má uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (7), v ktorom sa stanovujú nové režimy podpory. Základom, podľa ktorého sa bude v kalendárnom roku 2014 poľnohospodárom poskytovať podpora príjmov, preto aj naďalej zostane nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (8), avšak malo by sa riadne prihliadnuť na nariadenie Rady (EÚ) č. 1311/2013 (9). S cieľom zabezpečiť jednotnosť pri vykonávaní ustanovení o krížovom plnení a dodržiavanie noriem požadovaných v niektorých opatreniach by sa malo zabezpečiť, aby sa príslušné ustanovenia uplatňované v programovom období rokov 2007 – 2013 uplatňovali naďalej až do začiatku platnosti nového legislatívneho rámca. Z rovnakých dôvodov by sa malo zabezpečiť, aby sa naďalej uplatňovali ustanovenia týkajúce sa doplnkových vnútroštátnych priamych platieb pre Chorvátsko, ktoré platia v roku 2013.

(6)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (10) členským štátom umožňuje vyplácať preddavky na priame platby. Na základe nariadenia (ES) č. 73/2009 musí využitie takejto možnosti schváliť Komisia. Zo skúsenosti získaných s realizáciou režimov priamej podpory vyplýva, že je vhodné umožniť vyplácanie preddavkov poľnohospodárom. Pokiaľ ide o žiadosti z roku 2014, tieto preddavky by sa mali obmedziť na maximálne 50 % režimov podpory uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 73/2009 a na maximálne 80 % platieb na hovädzie a teľacie mäso.

(7)

S cieľom zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) č. 1311/2013 a najmä vyrovnanie sumy dostupnej na pridelenie priamej podpory poľnohospodárom, ako aj mechanizmus externej konvergencie, je potrebné upraviť vnútroštátne stropy stanovené na rok 2014 v prílohe VIII k nariadeniu (ES) č. 73/2009. Úprava vnútroštátnych stropov bude mať nevyhnutne vplyv na sumy, ktoré môžu jednotliví poľnohospodári v roku 2014 dostať vo forme priamych platieb. Preto by sa mal stanoviť spôsob, akým táto úprava ovplyvní hodnotu platobných nárokov, a úroveň iných priamych platieb. S cieľom zohľadniť situáciu malých poľnohospodárov, najmä z toho dôvodu, že v roku 2014 nie je uplatniteľný mechanizmus modulácie ani mechanizmus prispôsobenia predovšetkým vrátane výnimky z priamych platieb vo výške do 5 000 EUR z takýchto mechanizmov, by členské štáty, ktoré neposkytujú redistributívnu platbu a ktoré sa nerozhodnú pre presun finančných prostriedkov do podpory rozvoja vidieka prostredníctvom mechanizmu flexibility, mali mať možnosť neznížiť hodnotu všetkých platobných nárokov.

(8)

Určité ustanovenia nariadenia (ES) č. 73/2009, a to najmä tie, ktoré sa týkali prvkov, na ktoré sa vzťahovali údaje stanovené v prílohe VIII k danému nariadeniu, ako aj prepojenie na možnosť, ktorú mali členské štáty k dispozícii na využívanie prostriedkov nevyužitých v rámci režimu jednotnej platby na financovanie osobitnej podpory, by sa mali objasniť na základe skúseností získaných pri finančnom vykonávaní uvedeného nariadenia.

(9)

Na základe naradenia (ES) č. 73/2009 by členské štáty mohli rozhodnúť o použití určitého percenta svojich vnútroštátnych stropov na osobitnú podporu pre svojich poľnohospodárov, ako aj možnosť preskúmať predchádzajúce rozhodnutie a rozhodnúť sa upraviť alebo ukončiť takúto podporu. Je vhodné umožniť dodatočné preskúmanie takýchto rozhodnutí s účinkom od kalendárneho roka 2014. Zároveň je potrebné na ďalší jeden rok predĺžiť platnosť osobitných podmienok stanovených v článku 69 ods. 5 nariadenia (ES) č. 73/2009, za ktorých sa v niektorých členských štátoch vypláca osobitná podpora, ktorých platnosť má uplynúť v roku 2013, aby sa zabránilo narušeniu úrovne podpory. Vzhľadom na zavedenie dobrovoľnej viazanej podpory, ktorá bude k dispozícii od 1. januára 2015 pre určité sektory alebo regióny v jasne vymedzených prípadoch, je vhodné umožniť členským štátom, aby zvýšili úroveň určitých typov osobitnej podpory podľa článku 68 nariadenia (ES) č. 73/2009 na 6,5 % v roku 2014.

(10)

Jednotková podpora pre poľnohospodárov s menšími podnikmi by mala byť postačujúca na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov. Keďže v roku 2014 nie je uplatniteľný mechanizmus modulácie ani mechanizmus prispôsobenia predovšetkým vrátane výnimky z priamych platieb vo výške do 5 000 EUR z takýchto mechanizmov, by členské štáty mali mať už v roku 2014 možnosť prerozdeliť priamu podporu medzi poľnohospodárov tak, že im poskytnú mimoriadnu platbu na prvé hektáre.

(11)

Režim jednotnej platby na plochu stanovený v nariadení (ES) č. 73/2009 má prechodný charakter a mal platiť do 31. decembra 2013. V rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) sa rozhodlo, že členským štátom, ktoré uplatňujú tento režim, by sa malo umožniť uplatňovať ho na účely poskytovania základných platieb počas ďalšieho prechodného obdobia, a to najneskôr do konca roka 2020. Preto by sa obdobie uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu uvedené v nariadení (ES) č. 73/2009 malo predĺžiť o jeden rok. Okrem toho s cieľom zohľadniť prebiehajúcu reštrukturalizáciu pôdy a z dôvodu zjednodušenia by sa do poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, v daných členských štátoch mali zahrnúť aj tie plochy, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré neboli k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave, ako tomu bude od 1. januára 2015 podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(12)

V súlade s článkom 133a nariadenia (ES) č. 73/2009 môžu nové členské štáty, s výnimkou Bulharska a Rumunska, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, poskytovať v roku 2013 prechodnú vnútroštátnu pomoc poľnohospodárom. Vzhľadom na predĺženie uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu v roku 2014 by uvedeným členským štátom mala zostať takáto možnosť aj v roku 2014. Vzhľadom na úroveň doplnkových vnútroštátnych priamych platieb podľa článku 132 nariadenia (ES) č. 73/2009 v Bulharsku a Rumunsku v roku 2014, by tieto členské štáty mali byť schopné zvoliť si v roku 2014 prechodnú vnútroštátnu pomoc namiesto poskytovania doplnkových vnútroštátnych priamych platieb.

(13)

Prechodná vnútroštátna pomoc sa má poskytovať za rovnakých podmienok, ako sú podmienky, ktoré sa vzťahujú na túto pomoc v roku 2013, alebo v prípade Bulharska a Rumunska, za rovnakých podmienok, ako sú podmienky, ktoré sa uplatňujú na doplnkové vnútroštátne priame platby v roku 2013. S cieľom zjednodušiť riadenie prechodnej vnútroštátnej pomoci v roku 2014 by sa však zníženia uvedené v článku 132 ods. 2 v spojení s článkami 7 a 10 nariadenia (ES) č. 73/2009 nemali uplatňovať. Okrem toho, s cieľom zabezpečiť súdržnosť prechodnej vnútroštátnej pomoci s konvergenčným mechanizmom by sa maximálna výška podpory pre jednotlivé sektory mala obmedziť určitým percentuálnym podielom. Vzhľadom na náročnú finančnú situáciu na Cypre by sa pre tento členský štát mali ustanoviť určité prispôsobenia.

(14)

S cieľom umožniť členským štátom, aby riešili potreby svojich poľnohospodárskych sektorov alebo flexibilnejšie posilňovali ich politiku rozvoja vidieka, mala by sa im poskytnúť možnosť presunúť finančné prostriedky zo stropov pre priame platby do ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka a naopak. Zároveň by sa tým členským štátom, v ktorých úroveň priamej platby zostáva nižšia ako 90 % priemernej úrovne podpory v Únii, mala dať možnosť presunúť ďalšie finančné prostriedky z ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka do ich stropu pre priame platby. Takéto rozhodnutia by sa mali v rámci určitých obmedzení vykonať na celé obdobie rozpočtových rokov 2015 – 2020 s možnosťou preskúmania v roku 2017 za predpokladu, že žiadne rozhodnutie založené na tomto preskúmaní nebude mať za následok zníženie súm pridelených na rozvoj vidieka.

(15)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (11) sa ustanovilo zrušenie smernice Rady 80/68/EHS (12) s účinnosťou od 22. decembra 2013. V záujme zachovania rovnakých pravidiel týkajúcich sa ochrany podzemných vôd v rámci krížového plnenia, ako sa ustanovujú v smernici 80/68/EHS k poslednému dňu jej platnosti, je vhodné prispôsobiť rozsah pôsobnosti krížového plnenia a vymedziť normu pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav, ktorý bude zahŕňať požiadavky článkov 4 a 5 uvedenej smernice.

(16)

V článku 83 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (13) sa stanovuje, že odkazy v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 73/2009 na článok 3 smernice Rady 91/414/EHS (14) sa považujú za odkazy na článok 55 nariadenia (ES) č. 1107/2009. V nariadení (EÚ) č. 1306/2013 sa však tento odkaz obmedzuje tak, že odkazuje iba na prvú a druhú vetu článku 55 nariadenia (ES) č. 1107/2009. S cieľom zabezpečiť jednotnosť požiadaviek na používanie prípravkov na ochranu rastlín v roku 2014 a v ďalších rokoch by sa príloha II k nariadeniu (ES) č. 73/2009 mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(17)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (15) sa stanovuje začlenenie podpory chovu priadky morušovej do režimu priamej podpory, a následne jej vypustenie z nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Vzhľadom na časový odklad uplatňovania nového režimu priamej podpory by sa pomoc v sektore priadky morušovej mala poskytovať ešte jeden rok.

(18)

Fínsku bolo v súlade s článkom 141 Aktu o pristúpení z roku 1994 povolené vyplácať vnútroštátnu podporu určitým poľnohospodárskym sektorom v južnom Fínsku. So zreteľom na načasovanie reformy SPP a vzhľadom na skutočnosť, že ekonomická situácia v poľnohospodárstve v južnom Fínsku je zložitá, a výrobcovia teda stále potrebujú osobitnú podporu, je vhodné zaviesť integračné opatrenia, ktorými môže Komisia Fínsku v súlade s článkom 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únie povoliť poskytovať vnútroštátnu pomoc v južnom Fínsku za určitých podmienok. Podpora príjmov by sa mala postupne počas celého obdobia znižovať a v roku 2020 by nemala presiahnuť 30 % výšky podpory poskytnutej v roku 2013.

(19)

Od 1. januára 2015 by sa mali uplatňovať ustanovenia o poľnohospodárskom poradenskom systéme, integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme a o krížovom plnení stanovené v hlave III, hlave V kapitole II a v hlave VI nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

(20)

Po vložení článku 136a do nariadenia (ES) č. 73/2009 je potrebné zmeniť odkazy na článok 14 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 v nariadení (EÚ) č. 1305/2013.

(21)

Nariadenia (ES) č. 73/2009, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1308/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(22)

S cieľom umožniť rýchle uplatňovanie plánovaných prechodných ustanovení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia a malo by sa uplatňovať od 1. januára 2014. S cieľom zabrániť prekrývaniu pravidiel flexibility medzi piliermi stanovených v nariadení (ES) č. 73/2009 a nariadení (EÚ) č. 1307/2013, zmenenom týmto nariadením, by sa táto konkrétna zmena nariadenia (ES) č. 73/2009 mala uplatňovať od 31. decembra 2013 a zmeny nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 by sa mali uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia. Okrem toho by sa od 22. decembra 2013, čo je dátum zrušenia smernice 80/68/EHS, mali uplatňovať zmeny príloh II a III k nariadeniu (ES) č. 73/2009, ktorých cieľom je zabezpečiť pokračovanie v uplatňovaní súčasných pravidiel krížového plnenia.

(23)

S prihliadnutím na skutočnosť, že rok 2014 bude prechodným rokom, počas ktorého sa členské štáty budú musieť pripraviť na plné vykonávanie reformy SPP, je dôležité zabezpečiť, aby sa administratívne zaťaženie vyplývajúce z prechodných dojednaní ustanovených v tomto nariadení obmedzilo na absolútne minimum,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA PODPORY ROZVOJA VIDIEKA

Článok 1

Právne záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 v roku 2014

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 88 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013. môžu členské štáty aj naďalej prijímať nové právne záväzky týkajúce sa prijímateľov v roku 2014 vo vzťahu k opatreniam uvedeným v článku 20, s výnimkou písmena a) bodu iii), písmena c) bodu i) a písmena d), a v článku 36 nariadenia (ES) č. 1698/2005 podľa programov rozvoja vidieka prijatých na základe uvedeného nariadenia, a to aj po vyčerpaní finančných zdrojov na programové obdobie rokov 2007 – 2013 za predpokladu, že sa žiadosť o podporu predloží pred prijatím príslušného programu rozvoja vidieka na programové obdobie rokov 2014 – 2020.

Bez toho, aby bola dotknutá príloha VI bod E k Aktu o pristúpení z roku 2012 a ustanovenia prijaté na jej základe, môže Chorvátsko naďalej prijímať nové právne záväzky voči prijímateľom v roku 2014 vo vzťahu k opatreniam uvedeným v článku 171 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia Komisie (ES) č. 718/2007 (16), podľa programu nástroja predvstupovej pomoci rozvoja vidieka (IPARD) prijatého na základe uvedeného nariadenia, a to aj po vyčerpaní príslušných finančných zdrojov uvedeného programu a za predpokladu, že sa žiadosť o podporu predloží pred prijatím jeho programu rozvoja vidieka na programové obdobie rokov 2014 – 2020.

Výdavky, ktoré vznikli na základe uvedených záväzkov, sú oprávnené v súlade s článkom 3 tohto nariadenia.

2.   Podmienka stanovená v článku 14 ods. 2 druhej zarážke nariadenia (ES) č. 1257/1999 sa nevzťahuje na nové právne záväzky prijaté členskými štátmi v roku 2014 podľa článku 36 písm. a) bodu i) a ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005.

Článok 2

Pokračovanie uplatňovania článkov 50a a 51 nariadenia (ES) č. 1698/2005

Bez toho, aby bol dotknutý článok 88 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, sa články 50a a 51 nariadenia (ES) č. 1698/2005 naďalej uplatňujú do 31. decembra 2014 na činnosti vybraté v rámci programov rozvoja vidieka v programovom období rokov 2014 – 2020 podľa článku 21 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o ročnú prémiu, a podľa článkov 28 až 31, 33 a 34 uvedeného nariadenia.

Článok 3

Oprávnenosť určitých druhov výdavkov

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 1 a článok 88 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, sú výdavky týkajúce sa právnych záväzkov voči prijímateľom a vynaložené na základe opatrení uvedených v článkoch 20 a 36 nariadenia (ES) č. 1698/2005 a bez toho, aby bola v prípade Chorvátska dotknutá príloha VI bod E k Aktu o pristúpení z roku 2012 a ustanovenia prijaté na jej základe, opatrenia uvedené v článku 171 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia (ES) č. 718/2007 oprávnené na príspevok z EPFRV v programovom období rokov 2014 –2020 v týchto prípadoch:

a)

na platby uskutočnené od 1. januára 2014 do 31. decembra 2015 a v prípade Chorvátska od 1. januára 2014 do 31. decembra 2016, ak sa už vyčerpali finančné prostriedky pridelené na príslušné opatrenie z príslušného programu prijatého podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo nariadenia (ES) č. 718/2007; a

b)

na platby, ktoré sa majú uskutočniť po 31. decembri 2015 a v prípade Chorvátska po 31. decembri 2016.

Tento odsek sa uplatňuje aj v prípade právnych záväzkov voči prijímateľom prijatých na základe príslušných opatrení stanovených v nariadeniach (ES) č. 1257/1999, (EHS) č. 2078/92 a (EHS) č. 2080/92, ktorým sa poskytla podpora podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005.

2.   Výdavky uvedené v odseku 1 sú oprávnené na príspevok z EPFRV v programovom období rokov 2014 – 2020 za týchto podmienok:

a)

tieto výdavky sú stanovené v príslušnom programe rozvoja vidieka na programové obdobie rokov 2014 – 2020;

b)

uplatňuje sa miera príspevku EPFRV príslušného opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ako sa stanovuje v prílohe I k tomuto nariadeniu; a

c)

členské štáty zabezpečia prostredníctvom svojich systémov riadenia a kontroly jasné vymedzenie príslušných činností vykonávaných v prechodnom období.

Článok 4

Uplatňovanie určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 73/2009 v roku 2014

Odchylne od nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 na rok 2014:

a)

sa odkaz na hlavu VI kapitolu I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v článkoch 28, 29, 30 a 33 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 chápe ako odkaz na články 5 a 6 nariadenia (ES) č. 73/2009 a na jeho prílohy II a III;

b)

sa odkaz v článku 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 na článok 19 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 chápe ako odkaz na článok 132 nariadenia (ES) č. 73/2009;

c)

sa odkaz v článku 40 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 na článok 17 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 chápe ako odkaz na článok 121 nariadenia (ES) č. 73/2009.

KAPITOLA II

ZMENY

Článok 5

Zmeny nariadenia (ES) č. 1698/2005

Článok 70 ods. 4c nariadenia (ES) č. 1698/2005 sa týmto mení takto:

a)

v prvom pododseku sa úvodná časť nahrádza takto:

„4c.   Odchylne od stropov stanovených v odsekoch 3, 4 a 5 sa príspevok z EPFRV môže zvýšiť do výšky najviac 95 % oprávnených verejných výdavkov v regiónoch oprávnených na základe konvergenčného cieľa, v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori a do výšky 85 % oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch. Tieto sadzby sa vzťahujú na oprávnené výdavky novonahlásené v každom certifikovanom vyhlásení výdavkov do posledného dňa oprávnenosti výdavkov za programové obdobie rokov 2007 – 2013, ktorým je 31. december 2015, ak k 20. decembri 2013 alebo po tomto dátume členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok:“;

b)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Členský štát, ktorý si želá využiť výnimku ustanovenú v prvom pododseku, predloží Komisii žiadosť o zodpovedajúce pozmenenie svojho programu rozvoja vidieka. Táto výnimka sa uplatňuje odo dňa, keď Komisia schváli pozmenenie programu.“.

Článok 6

Zmeny nariadenia (ES) č. 73/2009

Nariadenie (ES) č. 73/2009 sa týmto mení takto:

1.

V článku 29 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Odchylne od odseku 2 môžu členské štáty od 16. októbra 2014 vyplácať poľnohospodárom preddavky vo výške až 50 % priamych platieb v rámci režimov podpory uvedených v prílohe I v prípade žiadostí podaných v roku 2014. V prípade platieb na hovädzie a teľacie mäso uvedených v hlave IV kapitole 1 oddiele 11, členské štáty môžu zvýšiť uvedený percentuálny podiel až na 80 %.“.

2.

Článok 40 sa nahrádza takto:

„Článok 40

Vnútroštátne stropy

1.   Pre každý členský štát a na každý rok je celková hodnota všetkých pridelených platobných nárokov, národnej rezervy uvedenej v článku 41 a stropov stanovených v súlade s článkom 51 ods. 2, článkom 69 ods. 3 a článkom 72b rovnaká ako jeho vnútroštátny strop stanovený v prílohe VIII.

2.   Členský štát v prípade potreby hodnotu všetkých platobných nárokov, alebo výšku národnej rezervy uvedenú v článku 41, alebo obe lineárne zníži alebo zvýši, aby zabezpečil dodržanie jeho vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe VIII.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú neuplatňovať hlavu III kapitolu 5a tohto nariadenia a nevyužiť možnosť ustanovenú v článku 136a ods. 1, sa môžu rozhodnúť, že na účely dosiahnutia potrebného zníženia v hodnote platobných nárokov uvedených v prvom pododseku, neznížia platobné nároky, ktoré v roku 2013 aktivovali poľnohospodári, ktorí si v roku 2013 nárokovali sumu nižšiu než sumu priamych platieb, ktorú určí dotknutý členský štát; uvedená suma nesmie byť vyššia ako 5 000 EUR.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (*1), nesmú sumy priamych platieb, ktoré sa môžu poskytnúť v členskom štáte za kalendárny rok 2014 podľa článkov 34, 52, 53, 68 a 72a tohto nariadenia a na pomoc chovateľom priadky morušovej podľa článku 111 nariadenia (ES) č. 1234/2007, prekročiť stropy na daný rok stanovené v prílohe VIII k tomuto nariadeniu, znížené o sumy, ktoré sú výsledkom uplatňovania článku 136b tohto nariadenia na kalendárny rok 2014, ako sa uvádza v prílohe VIIIa k tomuto nariadeniu.

V prípade potreby členské štáty lineárne znížia sumy priamych platieb za kalendárny rok 2014 s cieľom dodržať stropy stanovené v prílohe VIII k tomuto nariadeniu, znížené o sumy, ktoré sú výsledkom uplatňovania článku 136b tohto nariadenia na kalendárny rok 2014, ako sa uvádza v prílohe VIIIa k tomuto nariadeniu.

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 z 17. decembri 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).“."

3.

V článku 41 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

celkovou hodnotou všetkých pridelených platobných nárokov a stropmi stanovenými v súlade s článkom 51 ods. 2, článkom 69 ods. 3 a článkom 72b tohto nariadenia.“.

4.

V článku 51 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„V roku 2014 sú stropy pre priame platby uvedené v článkoch 52 a 53 rovnaké ako stropy stanovené na rok 2013, pričom sa vynásobia koeficientom vypočítaným pre každý príslušný členský štát vydelením vnútroštátneho stropu na rok 2014 stanoveného v prílohe VIII vnútroštátnym stropom na rok 2013. Toto vynásobenie sa vzťahuje len na členské štáty, v ktorých je vnútroštátny strop stanovený v prílohe VIII na rok 2014 nižší než vnútroštátny strop na rok 2013.“.

5.

V článku 68 ods. 8 sa úvodná časť nahrádza takto:

„8.   Členské štáty, ktoré prijali rozhodnutie uvedené v článku 69 ods. 1, môžu toto rozhodnutie do 1. februára 2014 preskúmať a rozhodnúť, že s účinnosťou od roku 2014:“.

6.

Článok 69 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty sa môžu do 1. augusta 2009, 1. augusta 2010, 1. augusta 2011, 1. septembra 2012, v prípade Chorvátska do dátumu jeho pristúpenia, alebo do 1. februára 2014 rozhodnúť, že od roku nasledujúceho po roku prijatia tohto rozhodnutia, v prípade Chorvátska od prvého roku vykonávania režimu jednotnej platby, alebo v prípade rozhodnutia prijatého do 1. februára 2014 od roku 2014 budú využívať až 10 % svojich vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40, alebo v prípade Malty sumu vo výške 2 000 000 EUR na osobitnú podporu stanovenú v článku 68 ods. 1.“;

b)

v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Výlučne na účely zabezpečenia dodržiavania vnútroštátnych stropov stanovených v článku 40 ods. 2 a na účely výpočtu uvedeného v článku 41 ods. 1 sa sumy použité na podporu uvedenú v článku 68 ods. 1 písm. c) odčítajú od vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40 ods. 1. Počítajú sa ako pridelené platobné nároky.“;

c)

v odseku sa 4 sa percentuálny podiel „3,5 %“ nahrádza percentuálnym podielom „6,5 %“;

d)

v odseku 5 sa v prvej vete rok „2013“ nahrádza rokom „2014“;

e)

v odseku 6 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Výlučne na účely zabezpečenia dodržiavania vnútroštátnych stropov stanovených v článku 40 ods. 2 a na účely výpočtu uvedeného v článku 41 ods. 1 sa v prípade, že členský štát využíva možnosť stanovenú v písmene a) prvého pododseku tohto odseku, dotknutá suma nepočíta ako časť stropu stanoveného podľa odseku 3 tohto článku.“.

7.

V hlave III sa dopĺňa táto kapitola:

„Kapitola 5a

REDISTRIBUTÍVNA PLATBA V ROKU 2014

Článok 72a

Všeobecné pravidlá

1.   Členské štáty sa môžu do 1. marca 2014 rozhodnúť poskytnúť na rok 2014 platby poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu jednotnej platby uvedeného v kapitolách 1, 2 a 3 (ďalej len „redistributívna platba“).

Členské štáty oznámia svoje rozhodnutie Komisii do 1. marca 2014.

2.   Členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať režim jednotnej platby na regionálnej úrovni v súlade s článkom 46, môžu uplatňovať redistributívnu platbu na regionálnej úrovni.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, lineárne znižovanie uvedené v článku 40 ods. 3 a uplatňovanie článkov 21 a 23, sa redistributívna platba poskytne po tom, ako poľnohospodár aktivuje svoje platobné nároky.

4.   Redistributívnu platbu vypočítajú členské štáty vynásobením čísla, ktoré stanoví členský štát a ktoré nepresiahne 65 % vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej platby na hektár, počtom platobných nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 34. Počet takýchto platobných nárokov nepresiahne maximum, ktoré stanovia členské štáty, a nesmie byť vyššie ako 30 hektárov alebo, ak je v dotknutom členskom štáte priemerná veľkosť väčšia ako 30 hektárov, priemernú veľkosť poľnohospodárskych podnikov, ako sa ustanovuje v prílohe VIIIb.

5.   Za predpokladu, že sa dodržia maximálne limity stanovené v odseku 4, členské štáty môžu na vnútroštátnej úrovni zaviesť odstupňovanie počtu hektárov stanoveného v súlade s uvedeným odsekom, ktoré sa uplatňuje na všetkých poľnohospodárov rovnako.

6.   Vnútroštátnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 4 stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe VIIIc a na základe počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2014 nahlásili v súlade s článkom 34 ods. 2.

Regionálnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 4 stanovia členské štáty na základe podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe VIIIc a na základe počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2014 nahlásili v danom regióne v súlade s článkom 34 ods. 2. Pre každý región sa tento podiel vypočíta vydelením príslušného regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 46 ods. 3 vnútroštátnym stropom stanoveným v súlade s článkom 40 na rok 2014.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že po 18. októbri 2011 rozdelili svoj podnik s jediným zámerom využívať redistributívnu platbu, neposkytla žiadna výhoda podľa tejto kapitoly. Uplatňuje sa to aj na poľnohospodárov, ktorých podniky sú výsledkom uvedeného rozdelenia.

Článok 72b

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať redistributívnu platbu sa môžu členské štáty do 1. marca 2014 rozhodnúť využiť až 30 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v súlade s článkom 40 na rok nároku 2014. Každé takéto rozhodnutie oznámia do uvedeného dátumu Komisii.

2.   Na základe percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, ktorý členské štáty použijú podľa odseku 1 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví pre redistributívnu platbu zodpovedajúci strop. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 141b ods. 2.“.

8.

V článku 90 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Výška pomoci na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, sa stanoví vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:

Bulharsko

:

520,20 EUR

Grécko

:

234,18 EUR

Španielsko

:

362,15 EUR

Portugalsko

:

228,00 EUR.“.

9.

V článku 122 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Režim jednotnej platby na plochu možno využívať do 31. decembra 2014.“.

10.

V článku 124 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Poľnohospodárska plocha nového členského štátu, na ktorú sa vzťahuje režim jednotnej platby na plochu, je tá časť jeho využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá sa udržiava v dobrom poľnohospodárskom stave bez ohľadu na to, či sa využíva na produkciu alebo nie, a ktorá je prípadne upravená v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ktoré stanoví príslušný nový členský štát po schválení Komisiou.

Na účely tejto hlavy je „využívaná poľnohospodárska plocha“ celková plocha, ktorú zaberajú orná pôda, trvalý trávny porast, trvalé plodiny a záhradky, ako to stanovila Komisia na svoje štatistické účely.

2.   Platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu možno poskytovať na všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1, ako aj na poľnohospodárske pozemky, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním (kód KN ex 0602 90 41).

Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností musia byť pozemky uvedené v prvom pododseku k dispozícii poľnohospodárovi k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý nie je neskorší ako dátum stanovený týmto členským štátom na zmenu žiadosti o pomoc.

Minimálna veľkosť plochy, na ktorú možno poskytnúť platbu, na jeden podnik je 0,3 ha. Každý nový členský štát sa však môže na základe objektívnych kritérií a po schválení Komisiou rozhodnúť, že stanoví vyššiu minimálnu veľkosť plochy, avšak za predpokladu, že táto nepresiahne 1 ha.“.

11.

V hlave V sa vkladá táto kapitola:

„Kapitola 2a

REDISTRIBUTÍVNA PLATBA V ROKU 2014

Článok 125a

Všeobecné pravidlá

1.   Nové členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, sa môžu do 1. marca 2014 rozhodnúť poskytnúť na rok 2014 platby poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 2 (ďalej len „redistributívna platba pre nové členské štáty“).

Dotknuté nové členské štáty oznámia svoje rozhodnutie Komisii do 1. marca 2014.

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny a uplatňovanie článkov 21 a 23, má redistributívna platba pre nové členské štáty formu zvýšenia súm na hektár poskytnutých v rámci režimu jednotnej platby na plochu.

3.   Redistributívnu platbu pre nové členské štáty vypočítajú členské štáty vynásobením čísla, ktoré stanoví členský štát a ktoré nepresiahne 65 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár, počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a na ktoré poľnohospodár dostal pomoc v rámci režimu jednotnej platby na plochu. Počet takýchto hektárov nepresiahne maximum, ktoré stanovia členské štáty a ktoré nesmie byť vyššie ako 30 hektárov alebo, ak je v dotknutom novom členskom štáte priemerná veľkosť väčšia ako 30 hektárov, priemernú veľkosť poľnohospodárskych podnikov, ako sa ustanovuje v prílohe VIIIb.

4.   Za predpokladu, že sa dodržia maximálne limity stanovené v odseku 3, členské štáty môžu na vnútroštátnej úrovni zaviesť odstupňovanie počtu hektárov stanoveného v súlade s uvedeným odsekom, ktoré sa uplatňuje na všetkých poľnohospodárov rovnako.

5.   Vnútroštátnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 3 stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe VIIIc a na základe počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2014 nahlásili v rámci režimu jednotnej platby na plochu.

6.   Nové členské štáty zabezpečia, aby sa poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že po 18. októbri 2011 rozdelili svoj podnik s jediným zámerom využívať redistributívnu platbu pre nové členské štáty, neposkytla žiadna výhoda podľa tejto kapitoly. Uplatňuje sa to aj na poľnohospodárov, ktorých podniky sú výsledkom uvedeného rozdelenia.

Článok 125b

Finančné ustanovenia

1.   S cieľom financovať redistributívnu platbu pre nové členské štáty sa môžu nové členské štáty do 1. marca 2014 rozhodnúť využiť až 30 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 40 na rok nároku 2014 alebo pre Bulharsko a Rumunsko 30 % súm uvedených v prílohe VIIId. Každé takéto rozhodnutie oznámia do uvedeného dátumu Komisii.

Ročný finančný rámec v článku 123 sa zníži o sumu uvedenú v prvom pododseku.

2.   Na základe percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, ktorý dotknuté nové členské štáty použijú podľa odseku 1 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví pre redistributívnu platbu pre nové členské štáty zodpovedajúci strop a zodpovedajúce zníženie ročného finančného rámca uvedeného v článku 123. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 141b ods. 2.“.

12.

V článku 131 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Nové členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, sa môžu do 1. augusta 2009, 1. augusta 2010, 1. augusta 2011, 1. septembra 2012 alebo do 1. februára 2014 rozhodnúť, že od roku nasledujúceho po roku, v ktorom prijali toto rozhodnutie, alebo v prípade rozhodnutia prijatého do 1. februára 2014 od roku 2014 budú využívať až 10 % svojich vnútroštátnych stropov uvedených v článku 40 na poskytovanie podpory poľnohospodárom, ako sa stanovuje v článku 68 ods. 1, a v súlade s hlavou III kapitolou 5 podľa toho, ako sa na ne vzťahuje.“.

13.

Nadpis článku 133a sa nahrádza takto:

Prechodná vnútroštátna pomoc v roku 2013“.

14.

V hlave V sa v kapitole 4 vkladá tento článok:

„Článok 133b

Prechodná vnútroštátna pomoc v roku 2014

1.   Nové členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu v súlade s článkom 122, sa môžu rozhodnúť poskytovať v roku 2014 prechodnú vnútroštátnu pomoc.

2.   Bulharsko a Rumunsko môžu poskytovať pomoc podľa tohto článku iba vtedy, ak sa do 1. februára 2014 rozhodnú, že v roku 2014 neposkytnú žiadne doplnkové vnútroštátne priame platby podľa článku 132.

3.   Pomoc podľa tohto článku možno poskytovať poľnohospodárom v sektoroch, na ktoré sa v roku 2013 poskytla prechodná vnútroštátna pomoc podľa článku 133a, alebo v prípade Bulharska a Rumunska, na ktoré sa poskytli doplnkové vnútroštátne priame platby podľa článku 132.

4.   Podmienky poskytnutia pomoci podľa tohto článku sú rovnaké ako podmienky, ktorými sa povoľuje poskytnutie platieb podľa článkov 132 alebo 133a, pokiaľ ide o rok 2013, s výnimkou znižovania platieb z dôvodu uplatnenia článku 132 ods. 2 v spojení s článkami 7 a 10.

5.   Celková výška pomoci, ktorú možno poskytnúť poľnohospodárom v ktoromkoľvek zo sektorov uvedených v odseku 3, je obmedzená na 80 % finančných rámcov pre jednotlivé odvetvia na rok 2013 schválených Komisiou v súlade s článkom 133a ods. 5 alebo v prípade Bulharska a Rumunska schválených v súlade s článkom 132 ods. 7.

Pokiaľ ide o Cyprus, finančné rámce pre jednotlivé sektory sú stanovené v prílohe XVIIa.

6.   Odseky 3 a 4 sa neuplatňujú na Cyprus.

7.   Nové členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 a 2 do 31. marca 2014. Oznámenie rozhodnutia uvedeného v odseku 1 zahŕňa tieto informácie:

a)

finančný rámec pre každý sektor;

b)

podľa potreby maximálnu sadzbu prechodnej vnútroštátnej pomoci.

8.   Nový členský štát môže na základe objektívnych kritérií a v rámci limitov povolených Komisiou podľa odseku 5 rozhodnúť o výške prechodnej vnútroštátnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť.“.

15.

V hlave VI sa dopĺňa tento článok:

„Článok 136a

Flexibilita medzi piliermi

1.   Do 31. decembra 2013 sa členské štáty môžu rozhodnúť, že ako dodatočnú podporu opatrení v rámci programovania rozvoja vidieka financovaného v rámci EPFRV v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (*2) sprístupnia až 15 % zo svojich ročných vnútroštátnych stropov na kalendárny rok 2014, ako sa stanovuje v prílohe VIII k tomuto nariadeniu a zo svojich ročných vnútroštátnych stropov na kalendárne roky 2015 až 2019 stanovených v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č 1307/2013 (*3). V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na poskytnutie priamych platieb.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa Komisii oznámi do 31. decembra 2013. V uvedenom rozhodnutí sa stanoví percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku, ktorý sa môže v každom kalendárnom roku líšiť.

Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v prvom pododseku na kalendárny rok 2014, môžu do 1. augusta 2014 prijať uvedené rozhodnutie, pokiaľ ide o kalendárne roky 2015 až 2019. Do uvedeného dátum oznámia toto rozhodnutie Komisii.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že rozhodnutie uvedené v tomto odseku prehodnotia s účinnosťou od kalendárneho roku 2018. Výsledkom každého rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zníženie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým a tretím pododsekom. Členské štáty oznámia každé rozhodnutie založené na takomto prehodnotení Komisii do 1. augusta 2017.

2.   Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v odseku 1, sa do 31. decembra 2013 môžu rozhodnúť, že ako priame platby sprístupnia až 15 %, alebo v prípade Bulharska, Estónska, Španielska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Fínska, Švédska a Spojeného kráľovstva až 25 % sumy vyčlenenej na podporu opatrení v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV v období 2015 – 2020, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na podporné opatrenia v rámci programov na rozvoj vidieka.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa Komisii oznámi do 31. decembra 2013. V uvedenom rozhodnutí sa stanoví percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku, ktorý sa môže v každom kalendárnom roku líšiť.

Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v prvom pododseku, pokiaľ ide o rozpočtový rok 2015, môžu pred 1. augustom 2014 prijať uvedené rozhodnutie, pokiaľ ide o rozpočtové roky 2016 až 2020. Do uvedeného dátum oznámia každé takéto rozhodnutie Komisii.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že rozhodnutie uvedené v tomto odseku prehodnotia s účinnosťou pre rozpočtové roky 2019 a 2020. Výsledkom každého rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zníženie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým a tretím pododsekom. Členské štáty oznámia každé rozhodnutie založené na takomto prehodnotení Komisii do 1. augusta 2017.

3.   S cieľom zohľadniť rozhodnutia oznámené členskými štátmi podľa odsekov 1 a 2 je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 141a prijímať delegované akty o preskúmaní stropov stanovených v prílohe VIII.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 z 17. decembri 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608)“."

16.

V hlave VI sa dopĺňa tento článok:

„Článok 136b

Prevod do EPFRV

Členské štáty, ktoré sa v súlade s článkom 136 rozhodli, že od rozpočtového roku 2011 vyčlenia sumu na podporu Únie v rámci programovania a financovania rozvoja vidieka v rámci EPFRV, vyčlenia aj naďalej sumy uvedené v prílohe VIIIa na programovanie a financovanie rozvoja vidieka v rámci EPFRV na rozpočtový rok 2015.“.

17.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 140a

Delegovanie právomoci

S cieľom zohľadniť rozhodnutia oznámené členskými štátmi podľa článku 136a ods. 1 a 2, ako aj akékoľvek iné úpravy vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe VIII, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 141a prijímať delegované akty, ktorými sa upravia stropy stanovené v prílohe VIIIc.

S cieľom zaručiť správne uplatňovanie lineárneho zníženia ustanoveného podľa článku 40 ods. 3 v roku 2014 je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 141a prijímať delegované akty, ktorými sa ustanovujú pravidlá výpočtu znížení, ktorý majú členské štáty uplatňovať na poľnohospodárov podľa článku 40 ods. 3.“.

18.

Článok 141a sa nahrádza takto:

„Článok 141a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11a, článku 136a ods. 3 a v článku 140a sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 11a, článku 136a ods. 3 a v článku 140a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 11a, článku 136a ods. 3 a článku 140a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu alebo Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“.

19.

Prílohy I, VIII a XVIIa sa menia a dopĺňajú sa nové prílohy VIIIa, VIIIb, VIIIc a VIIId v súlade s bodmi (1), (4), (5) a (6) prílohy II k tomuto nariadeniu.

20.

Prílohy II a III sa menia v súlade s bodmi (2) a (3) prílohy II k tomuto nariadeniu.

Článok 7

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1307/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 sa mení takto:

1.

V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnou celkovou výškou priamych platieb, ktoré je možné poskytnúť, vrátane výšky vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú v súlade s článkom 136a nariadenia (ES) č. 73/2009 a článkom 14 tohto nariadenia, a výšky vyplývajúcej z uplatňovania článku 20 ods. 2 tohto nariadenia je Komisia v súlade s článkom 70 tohto nariadenia splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa upravia vnútroštátne stropy uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.“.

2.

V článku 26 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely výpočtových metód stanovených v tomto článku a za predpokladu, že sa neposkytuje redistributívna platba podľa článku 41, členské štáty v plnej miere zohľadňujú podporu poskytnutú za kalendárny rok 2014 podľa článkov 72a a 125a nariadenia (ES) č. 73/2009.“.

3.

V článku 36 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„V záujme diferenciácie režimu jednotnej platby na plochu a za predpokladu, že sa neposkytuje redistributívna platba podľa článku 41, členské štáty v plnej miere zohľadňujú podporu poskytnutú za kalendárny rok 2014 podľa článku 125a nariadenia (ES) č. 73/2009.“.

4.

V článku 72 ods. 2 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Naďalej sa však uplatňuje v súvislosti so žiadosťami o podporu týkajúcimi sa rokov nároku začínajúcich pred 1. januárom 2015.“.

Článok 8

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1306/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 sa týmto mení takto:

1.

V článku 119 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Článok 31 nariadenia (ES) č. 1290/2005 a príslušné vykonávacie pravidlá sa však naďalej uplatňujú až do 31. decembra 2014 a články 30 a 44a nariadenia (ES) č. 1290/2005 a príslušné vykonávacie pravidlá sa naďalej uplatňujú na vzniknuté výdavky a uskutočnené platby za poľnohospodársky rozpočtový rok 2013.“.

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 119a

Výnimka z nariadenia (EÚ) č. 966/2012

Odchylne od článku 59 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 966/2012 a od článku 9 ods. 1 tohto nariadenia sa pre poľnohospodársky rozpočtový rok 2014 nevyžaduje stanovisko certifikačného orgánu k zákonnosti a správnosti výdavkov, v prípade ktorých sa od Komisie žiada úhrada.“.

3.

V článku 121 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Nasledujúce ustanovenia sa však uplatňujú takto:

a)

články 7, 8, 16, 25, 26 a 43 od 16. októbra 2013;

b)

článok 52, hlava III, kapitola II hlavy V a hlava VI od 1. januára 2015.

3.   Bez ohľadu na odseky 1 a 2:

a)

články 9, 18, 40 a 51 sa uplatňujú v súvislosti s vynaloženými výdavkami od 16. októbra 2013;

b)

kapitola IV hlavy VII sa uplatňuje pre platby uskutočnené od poľnohospodárskeho rozpočtového roku 2014.“.

Článok 9

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1308/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 sa týmto mení takto:

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 214a

Vnútroštátne platby pre určité sektory vo Fínsku

S povolením Komisie môže Fínsko v období rokov 2014 – 2020 aj naďalej poskytovať vnútroštátnu pomoc, ktorú v roku 2013 poskytovalo výrobcom na základe článku 141 Aktu o pristúpení z roku 1994 za predpokladu, že:

a)

výška podpory príjmov postupne počas celého obdobia klesá a v roku 2020 nepresiahne 30 % výšky podpory poskytnutej v roku 2013; a

b)

pred využitím tejto možnosti sa v plnej miere využijú režimy podpory podľa SPP pre príslušné sektory.

Komisia prijme toto povolenie bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 tohto nariadenia.“.

2.

V článku 230 ods. 1 sa vkladajú tieto písmená:

„ba)

článok 111 do 31. marca 2015;“;

„ca)

článok 125a ods. 1 písm. e) a ods. 2 a v súvislosti so sektorom ovocia a zeleniny príloha XVIa do dátumu začatia uplatňovania súvisiacich pravidiel, ktoré sa stanovia v súlade s delegovanými aktmi stanovenými v článku 173 ods. 1 písm. b) a i);“;

„da)

články 136, 138 a 140, ako aj príloha XVIII na účely uplatňovania uvedených článkov do dátumu začatia uplatňovania pravidiel, ktoré sa stanovia v súlade s vykonávacími aktmi stanovenými v článku 180 a článku 183 písm. a), alebo do 30. júna 2014 podľa toho, ktorý dátum je skorší.“.

Článok 10

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1305/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 sa týmto mení takto:

1.

V článku 31 sa dopĺňa tento odsek:

„6.   Chorvátsko môže poskytnúť platby v rámci tohto opatrenia prijímateľom v oblastiach, ktoré boli určené podľa článku 32 ods. 3, aj keď sa upresnenie uvedené v treťom pododseku uvedeného odseku ešte neukončilo. Upresnenie sa ukončí najneskôr do 31. decembra 2014. Prijímatelia v oblastiach, ktoré po ukončení upresnení už nie sú oprávnené na platby, v rámci tohto opatrenia nedostanú žiadne ďalšie platby.“.

2.

V článku 58 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6.   Finančné prostriedky presunuté do EPFRV pri uplatnení článku 136a ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009 a článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a finančné prostriedky presunuté do EPFRV pri uplatnení článkov 10b, 136 a 136b nariadenia (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o kalendárne roky 2013 a 2014, sa tiež začlenia do ročného rozčlenenia uvedeného v odseku 4 tohto článku.“.

3.

V článku 59 ods. 4 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

100 % sumy vo výške 100 miliónov EUR v cenách z roku 2011 pridelenej Írsku, 100 % sumy vo výške 500 miliónov EUR v cenách z roku 2011 pridelenej Portugalsku a 100 % sumy vo výške 7 miliónov EUR v cenách z roku 2011 pridelenej Cypru pod podmienkou, že tieto členské štáty dostávajú k 1. januáru 2014 alebo neskôr finančnú pomoc v súlade s článkami 136 a 143 ZFEÚ do roku 2016, keď sa uplatňovanie tohto ustanovenia prehodnotí.“.

KAPITOLA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Avšak:

body 15, 17 a 18 článku 6 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia,

bod 20 článku 6 sa uplatňuje od 22. decembra 2013; a

bod 3 článku 8 sa uplatňuje od dátumov uplatňovania, ktoré sú v ňom uvedené.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)  Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 71.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 z 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenie Rady č. 1698/2005 (Pozri stranu 487 tohto úradného vestníka).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).

(4)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2078/92 z 30. júna 1992 o metódach poľnohospodárskej výroby zlučiteľných s požiadavkami ochrany životného prostredia a zachovania vidieka (Ú. v. ES L 215, 30.7.1992, s. 85).

(5)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2080/92 z 30. júna 1992, ktorým sa zriaďuje režim pomoci Spoločenstva pre lesnícke opatrenia v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 215, 30.7.1992, s. 96).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Pozri stranu 608 tohto úradného vestníka).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

(9)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Pozri stranu 884 tohto úradného vestníka).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 z 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Pozri stranu 549 tohto úradného vestníka).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(12)  Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami (Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(14)  Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorou sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 and (ES) č. 1234/2004 (Pozri stranu 671 tohto úradného vestníka).

(16)  Nariadenie Komisie (ES) č. 718/2007 z 12. júna 2007, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 170, 29.6.2007, s. 1).


PRÍLOHA I

Zhoda článkov v opatreniach v rámci programových období rokov 2007 – 2013 a 2014 – 2020

Nariadenie (ES) č. 1698/2005

Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013

článok 20 písm. a) bod i): Odborné vzdelávanie a informovanie

článok 14

článok 20 písm. a) bod ii): Začatie činnosti mladých poľnohospodárov

článok 19 ods. 1 písm. a) bod i)

článok 20 písm. a) bod iii): Predčasný odchod do dôchodku

/

článok 20 písm. a) bod iv): Využívanie poradenských služieb

článok 15 ods. 1 písm. a)

článok 20 písm. a) bod v): Zriaďovanie riadiacich, podporných a poradenských služieb

článok 15 ods. 1 písm. b)

článok 20 písm. b) bod i): Modernizácia poľnohospodárskych podnikov

článok 17 ods. 1 písm. a)

článok 20 písm. b) bod ii): Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov

článok 21 ods. 1 písm. d)

článok 20 písm. b) bod iii): Pridávanie hodnoty poľnohospodárskym produktom a produktom lesného hospodárstva

článok 17 ods. 1 písm. b)

článok 21 ods. 1 písm. e)

článok 20 písm. b) bod iv): Spolupráca pri vývoji nových produktov, procesov a technológií

článok 35

článok 20 písm. b) bod v): Infraštruktúra v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve

článok 17 ods. 1 písm. c)

článok 20 písm. b) bod vi): Opatrenia na obnovu a prevenciu

článok 18

článok 20 písm. c) bod i): Splnenie noriem

/

článok 20 písm. c) bod ii): Schémy kvality potravín

článok 16

článok 20 písm. c) bod iii): Informačné a propagačné činnosti

článok 16

článok 20 písm. d) bod i): Polosamozásobiteľské poľnohospodárske podniky

článok 19 ods. 1 písm. a) bod iii)

článok 20 písm. d) bod ii): Organizácie výrobcov

článok 27

článok 36 písm. a) bod i): Platby za znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach

článok 31

článok 36 písm. a) bod ii): Platby za znevýhodnené prírodné podmienky v iných ako v horských oblastiach

článok 31

článok 36 písm. a) bod iii): Sústava Natura 2000 a platby súvisiace so smernicou 2000/60/ES

článok 30

článok 36 písm. a) bod iv): Agro-environmentálne platby

článok 28

článok 29

článok 36 bod v): Platby za dobré životné podmienky zvierat

článok 33

článok 36 písm. b) bod i): Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy

článok 21 ods. 1 písm. a)

článok 36 písm. b) bod ii): Prvé zriadenie poľnohospodársko-lesníckych systémov v

článok 21 ods. 1 písm. b)

článok 36 písm. b) bod iii): Prvé zalesnenie nepoľnohospodárskej pôdy

článok 21 ods. 1 písm. a)

článok 36 písm. b) bod iv): Platby v rámci sústavy Natura 2000

článok 30

článok 36 písm. b) bod v): Lesnícko-environmentálne platby

článok 34

článok 36 písm. b) bod vi): Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení

článok 21 ods. 1 písm. c)

článok 36 písm. b) bod vii): Neproduktívne investície

článok 21 ods. 1 písm. d)

Opatrenia podľa nariadenia (ES) č. 718/2007

Opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013

článok 171 ods. 2 písm. a): Investície do poľnohospodárskych podnikov v záujme reštrukturalizácie a prispôsobenia sa normám Spoločenstva

článok 17 ods. 1 písm. a)

článok 171 ods. 2 písm. c): Investície do spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybárstva na trh v záujme reštrukturalizácie týchto činností a ich prispôsobenia normám Spoločenstva

článok 17 ods. 1 písm. b)


PRÍLOHA II

Prílohy k nariadeniu (ES) č. 73/2009 sa menia takto:

1.

V prílohe I sa po riadku „Osobitná podpora“ vkladá tento riadok:

„Redistributívna platba

Hlava III kapitola 5a a hlava V kapitola 2a

Oddelená platba“

2.

Príloha II sa mení takto:

a)

bod A. „Životné prostredie“ sa nahrádza takto:

„1

Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1)

Článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 2 písm. b), článok 4 ods. 1, 2 a 4 a článok 5 písm. a), b) a d)

2

3

Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6)

Článok 3

4

Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1)

Články 4 a 5

5

Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7)

Článok 6 a článok 13 ods. 1 písm. a)“;

b)

v bode B. sa bod 9 „Zdravie ľudí, zvierat a rastlín“ nahrádza takto:

„9

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1)

Článok 55 prvá a druhá veta“.

3.

V prílohe III sa časť „Ochrana vody a hospodárenie s vodou“ nahrádza takto:

„Ochrana vody a hospodárenie s vodou:

vytvorenie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov (1)

Chrániť vodu pred znečistením a odtokom a regulovať používanie vody

ak používanie vody na zavlažovanie podlieha udeleniu povolenia, dodržiavanie schvaľovacích postupov

 

ochrana podzemných vôd pred znečistením: zákaz priameho vypúšťania nebezpečných látok do podzemných vôd a opatrenia na predchádzanie priamemu znečisteniu podzemných vôd prostredníctvom vypúšťania nebezpečných látok na pôdu a ich presakovania cez pôdu, pričom tieto nebezpečné látky sa uvádzajú v prílohe k smernici 80/68/EHS v znení platnom k poslednému dňu jej platnosti, pokiaľ ide o poľnohospodársku činnosť

4.

V prílohe VIII sa stĺpec pre rok 2014 nahrádza takto:

„Tabuľka 1

(v tisícoch EUR)

Členský štát

2014

Belgicko

544 047

Dánsko

926 075

Nemecko

5 178 178

Grécko

2 047 187

Španielsko

4 833 647

Francúzsko

7 586 341

Írsko

1 216 547

Taliansko

3 953 394

Luxembursko

33 662

Holandsko

793 319

Rakúsko

693 716

Portugalsko

557 667

Fínsko

523 247

Švédsko

696 487

Spojené kráľovstvo

3 548 576


Tabuľka 2( (*1)

(v tisícoch EUR)

Bulharsko

642 103

Česká republika

875 305

Estónsko

110 018

Cyprus

51 344

Lotyšsko

168 886

Litva

393 226

Maďarsko

1 272 786

Malta

5 240

Poľsko

2 970 020

Rumunsko

1 428 531

Slovinsko

138 980

Slovensko

377 419

Chorvátsko

113 908

5.

Za prílohu VIII sa vkladajú tieto prílohy:

„Príloha VIIIa

Sumy vyplývajúce z uplatňovania článku 136b v roku 2014

Nemecko

:

42 600 000

Švédsko

:

9 000 000

„Príloha VIIIb

Priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa má uplatňovať podľa článku 72a ods. 4 a článku 125a ods. 3

Členský štát

Priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku

(v hektároch)

Belgicko

29

Bulharsko

6

Česká republika

89

Dánsko

60

Nemecko

46

Estónsko

39

Írsko

32

Grécko

5

Španielsko

24

Francúzsko

52

Chorvátsko

5,9

Taliansko

8

Cyprus

4

Lotyšsko

16

Litva

12

Luxembursko

57

Maďarsko

7

Malta

1

Holandsko

25

Rakúsko

19

Poľsko

6

Portugalsko

13

Rumunsko

3

Slovinsko

6

Slovensko

28

Fínsko

34

Švédsko

43

Spojené kráľovstvo

54

„Príloha VIIIc

Vnútroštátne stropy uvedené v článku 72a ods. 3 a v článku 125a ods. 3

(v tisícoch EUR)

Belgicko

505 266

Bulharsko

796 292

Česká republika

872 809

Dánsko

880 384

Nemecko

5 018 395

Estónsko

169 366

Írsko

1 211 066

Grécko

1 931 177

Španielsko

4 893 433

Francúzsko

7 437 200

Chorvátsko

265 785

Taliansko

3 704 337

Cyprus

48 643

Lotyšsko

302 754

Litva

517 028

Luxembursko

33 432

Maďarsko

1 269 158

Malta

4 690

Holandsko

732 370

Rakúsko

691 738

Poľsko

3 061 518

Portugalsko

599 355

Rumunsko

1 903 195

Slovinsko

134 278

Slovensko

394 385

Fínsko

524 631

Švédsko

699 768

Spojené kráľovstvo

3 591 683

„Príloha VIIId

Sumy pre Bulharsko a Rumunsko uvedené v článku 125b ods. 1

Bulharsko

789 365 000  EUR

Rumunsko

1 753 000 000  EUR

6.

Príloha XVIIa sa nahrádza takto:

„Príloha XVIIa

Prechodná vnútroštátna pomoc na Cypre

(v EUR)

Sektor

2013

2014

Obilniny (okrem tvrdej pšenice)

141 439

113 151

Tvrdá pšenica

905 191

724 153

Mlieko a mliečne výrobky

3 419 585

2 735 668

Hovädzie mäso

4 608 945

3 687 156

Ovce a kozy

10 572 527

8 458 022

Sektor ošípaných

170 788

136 630

Hydina a vajcia

71 399

57 119

Víno

269 250

215 400

Olivový olej

3 949 554

3 159 643

Stolové hrozno

66 181

52 945

Sušené hrozno

129 404

103 523

Spracované rajčiaky

7 341

5 873

Banány

4 285 696

3 428 556

Tabak

1 027 775

822 220

Ovocie z listnatých stromov vrátane kôstkovíc

173 390

138 712

Spolu

29 798 462

23 838 770 “


(1)  

Poznámka:

Nárazníkové zóny na účely požiadaviek dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu musia spĺňať v rámci ohrozených pásiem určených podľa článku 3 ods. 2 smernice 91/676/EHS aj mimo nich aspoň požiadavky súvisiace s podmienkami aplikácie hnojív na pôdu v blízkosti vodných tokov uvedenými v bode A4 prílohy II k smernici 91/676/EHS, ktoré sa majú uplatňovať v súlade s akčnými programami členských štátov vytvorenými podľa článku 5 ods. 4 smernice 91/676/EHS.“.

(*1)  Pri výpočte stropov sa zohľadnil harmonogram postupného zvyšovania ustanovený v článku 121.“


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/884


NARIADENIE RADY (EÚ, EURATOM) č. 1311/2013

z 2. decembra 2013,

ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 312,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Ročné stropy pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórie výdavkov a ročné stropy pre platobné rozpočtové prostriedky zavedené týmto nariadením musia dodržiavať stropy stanovené pre záväzky a vlastné zdroje v rozhodnutí Rady 2007/436/Euratom (1).

(2)

Pri zohľadnení potreby primeranej úrovne predvídateľnosti pri príprave a realizácii strednodobých investícií by sa trvanie viacročného finančného rámca malo stanoviť na sedem rokov počnúc 1. januárom 2014. Preskúmanie sa uskutoční najneskôr v roku 2016, po voľbách do Európskeho parlamentu. Inštitúciám vrátane Európskeho parlamentu, ktorý bude zvolený v roku 2014, sa tak umožní opätovne posúdiť priority. Výsledky tohto preskúmania by sa mali zohľadniť pri akejkoľvek revízii tohto nariadenia na zostávajúce roky viacročného finančného rámca. Táto úprava sa ďalej označuje ako „preskúmanie/revízia“.

(3)

V súvislosti so strednodobým preskúmaním/revíziou viacročného finančného rámca Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia so spoločným preskúmaním najvhodnejšej dĺžky trvania nasledujúceho viacročného finančného rámca, a to skôr, ako Komisia predloží svoje návrhy, s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi dĺžkou trvania príslušného funkčného obdobia členov Európskeho parlamentu a Európskej komisie - a potrebou zabezpečenia stability programových cyklov a predvídateľnosti investícií.

(4)

Uplatniť by sa mala špecifická a maximálna možná flexibilita, aby sa Únii umožnilo plniť si povinnosti v súlade s článkom 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(5)

Nasledovné osobitné nástroje sú potrebné, aby Únia mohla reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo financovať jasne identifikované výdavky, ktoré by sa nemohli financovať v rámci stanovených stropov pre jeden alebo viaceré okruhy viacročného finančného rámca, čím sa uľahčí rozpočtový postup: rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity Európskej únie, nástroj flexibility, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, rezerva na nepredvídané udalosti, osobitný nástroj flexibility na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a posilnenie výskumu a celková rezerva na záväzky pre rast a zamestnanosť, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť mladých ľudí. Malo by sa preto prijať osobitné ustanovenie, aby sa poskytla možnosť zahrnúť do rozpočtu viazané rozpočtové prostriedky nad rámec stropov stanovených vo viacročnom finančnom rámci, pokiaľ je potrebné využiť osobitné nástroje.

(6)

Ak je potrebné mobilizovať záruky zo všeobecného rozpočtu Únie za úvery poskytnuté v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie stanoveného v nariadení Rady (ES) č. 332/2002 (2) alebo v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu stanoveného v nariadení Rady (EÚ) č. 407/2010 (3), potrebná suma sa mobilizuje nad rámec stropov viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov viacročného finančného rámca pri súčasnom dodržaní stropu vlastných zdrojov.

(7)

Viacročný finančný rámec by sa mal stanoviť v cenách roku 2011. Ustanoviť by sa takisto mali pravidlá technických úprav viacročného finančného rámca na prepočítanie stropov a zostávajúcich rezerv.

(8)

Vo viacročnom finančnom rámci by sa nemali zohľadňovať rozpočtové položky financované z pripísaných príjmov v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (4) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(9)

Toto nariadenie možno bude potrebné revidovať v prípade nepredvídaných okolností, ktoré nemožno pokryť v rámci stropov stanovených ako súčasť viacročného finančného rámca. Preto je potrebné ustanoviť pre takéto prípady revíziu viacročného finančného rámca.

(10)

Mali by sa ustanoviť pravidlá aj pre iné situácie, ktoré si môžu vyžadovať úpravy alebo revíziu viacročného finančného rámca. Takéto úpravy alebo revízie môžu súvisieť s plnením rozpočtu, opatreniami spájajúcimi efektívnosť prostriedkov a riadnu správu hospodárskych záležitostí, revíziou zmlúv, rozšírením, opätovným zjednotením Cypru alebo oneskoreným prijatím nových pravidiel pre niektoré oblasti politiky.

(11)

Balíky finančných prostriedkov na politiku súdržnosti určené pre jednotlivé štáty sú stanovené na základe štatistických údajov a prognóz použitých na aktualizáciu návrhu tohto nariadenia, ktorý predložila Komisia, z júla 2012. Vzhľadom na neistotu prognózy a na dosah na členské štáty s obmedzenými balíkmi prostriedkov a v snahe zohľadniť osobitne zložitú situáciu členských štátov postihnutých krízou Komisia v roku 2016 preskúma celkové pridelené prostriedky všetkých členských štátov v rámci cieľa „Investície pre rast a zamestnanosť“ politiky súdržnosti na roky 2017 až 2020.

(12)

Je nevyhnutné zaviesť všeobecné pravidlá medziinštitucionálnej spolupráce v rámci rozpočtového postupu.

(13)

Osobitné pravidlá je potrebné prijať aj pre veľké projekty infraštruktúry, ktorých trvanie výrazne presahuje trvanie viacročného finančného rámca. Je potrebné stanoviť maximálne sumy príspevkov na tieto projekty zo všeobecného rozpočtu Únie, čím sa zabezpečí, že nebudú mať žiadny vplyv na iné projekty financované z tohto rozpočtu.

(14)

Komisia by mala predložiť návrh nového viacročného finančného rámca pred 1. januárom 2018, aby ho inštitúcie mohli prijať v dostatočnom časovom predstihu pred začatím nasledujúceho viacročného finančného rámca. Toto nariadenie by sa malo naďalej uplatňovať v prípade, že sa nový finančný rámec neprijme pred skončením platnosti viacročného finančného rámca ustanoveného v tomto nariadení.

(15)

Uskutočnili sa konzultácie s Hospodárskym a sociálnym výborom i Výborom regiónov, ktoré prijali príslušné stanoviská (5),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Viacročný finančný rámec

Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (ďalej len „viacročný finančný rámec“) je stanovený v prílohe.

Článok 2

Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca

Komisia najneskôr do konca roku 2016 predloží preskúmanie fungovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, v ktorom sa plne zohľadní hospodárska situácia v tom čase, ako aj najnovšie makroekonomické prognózy. Toto povinné preskúmanie bude podľa potreby sprevádzať legislatívny návrh na revíziu tohto nariadenia v súlade s postupmi stanovenými v ZFEÚ. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 tohto nariadenia, sa na základe takejto revízie nezníži finančné krytie vopred pridelené jednotlivým krajinám.

Článok 3

Dodržiavanie stropov viacročného finančného rámca

1.   Európsky parlament, Rada a Komisia v priebehu každého rozpočtového postupu a počas plnenia rozpočtu v danom roku dodržiavajú ročné výdavkové stropy stanovené vo viacročnom finančnom rámci.

Čiastkový strop okruhu 2 stanovený v prílohe je stanovený bez ohľadu na to, aby tým bola dotknutá flexibilita medzi dvomi piliermi spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Upravený strop, ktorý sa má vzťahovať na prvý pilier SPP po presunoch medzi Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a priamymi platbami, sa stanoví v príslušnom právnom akte a viacročný finančný rámec sa zodpovedajúcim spôsobom upraví v rámci technických úprav podľa článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.

2.   Osobitné nástroje podľa článkov 9 až 15 zabezpečujú flexibilitu viacročného finančného rámca a ich cieľom je umožniť hladký priebeh rozpočtového postupu. Do rozpočtu je možné zahrnúť viazané rozpočtové prostriedky nad rámec stropov príslušných okruhov stanovených vo viacročnom finančnom rámci, ak je potrebné využiť zdroje z rezervy na núdzovú pomoc, Fondu solidarity Európskej únie, nástroja flexibility, Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a rezervy na nepredvídané udalosti, osobitného nástroja flexibility na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a posilnenie výskumu a celkovej rezervy na záväzky pre rast a zamestnanosť, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť mladých ľudí, v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 (6), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 (7), a Medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou (8).

3.   Ak je potrebné zo všeobecného rozpočtu Únie mobilizovať záruku za úver v súlade s nariadením (ES) č. 332/2002 alebo nariadením (EÚ) č. 407/2010, mobilizuje sa nad rámec stropov stanovených pre viacročný finančný rámec.

Článok 4

Dodržiavanie stropu vlastných zdrojov

1.   V žiadnom z rokov, na ktoré sa vzťahuje viacročný finančný rámec, nesmú celkové požadované platobné rozpočtové prostriedky po ročnej úprave a po zohľadnení všetkých ostatných úprav a revízií, ako aj po uplatnení článku 3 ods. 2 a 3, viesť k takej sadzbe uplatňovanej na vlastné zdroje, ktorá presahuje strop vlastných zdrojov stanovený v súlade s rozhodnutím 2007/436/ES, Euratom.

2.   Ak je to potrebné, stropy stanovené vo viacročnom finančnom rámci sa znížia prostredníctvom revízie s cieľom dosiahnuť súlad so stropom vlastných zdrojov stanoveným v súlade s rozhodnutím 2007/436/ES, Euratom.

Článok 5

Celková rezerva pre platby

1.   Komisia každoročne počnúc rokom 2015 v rámci technických úprav podľa článku 6 upraví strop platieb pre roky 2015 – 2020 o sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi vykonanými platbami a stropom platieb viacročného finančného rámca pre rok n-1.

2.   Ročné úpravy nepresiahnu nasledujúce maximálne sumy (v cenách roku 2011) na roky 2018 – 2020 v porovnaní s pôvodným stropom platieb príslušných rokov:

 

2018 - 7 miliárd EUR

 

2019 - 9 miliárd EUR

 

2020 - 10 miliárd EUR.

3.   Akákoľvek úprava smerom nahor sa v plnom rozsahu kompenzuje zodpovedajúcim znížením stropu platieb na rok n-1.

Článok 6

Technické úpravy

1.   Každý rok ešte pred začatím rozpočtového postupu pre rok n+1 Komisia vykoná tieto technické úpravy viacročného finančného rámca:

a)

prehodnotenie stropov a celkových viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v cenách roku n+1;

b)

výpočet rezervy disponibilnej v rámci stropu vlastných zdrojov stanoveného v súlade s rozhodnutím 2007/436/ES, Euratom;

c)

výpočet absolútnej sumy rezervy na nepredvídané udalosti stanovenej v článku 13;

d)

výpočet celkovej rezervy pre platby stanovenej v článku 5.

e)

výpočet celkovej rezervy pre záväzky stanovenej v článku 14.

2.   Komisia vykoná technické úpravy uvedené v odseku 1 na základe fixného deflátora vo výške 2 % ročne.

3.   Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade výsledky technických úprav uvedených v odseku 1 a relevantné hospodárske prognózy.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 8, nesmú sa v súvislosti s dotknutým rokom vykonať žiadne ďalšie technické úpravy, a to ani počas tohto roka ani formou následných korekcií počas nasledujúcich rokov.

Článok 7

Úpravy balíkov finančných prostriedkov na politiku súdržnosti

1.   So zreteľom na osobitne zložitú situáciu členských štátov postihnutých krízou Komisia v roku 2016 spolu s technickými úpravami pre rok 2017 preskúma celkové pridelené finančné prostriedky všetkých členských štátov v rámci cieľa „Investície pre rast a zamestnanosť“ politiky súdržnosti na roky 2017 – 2020, pričom uplatní metódu prideľovania prostriedkov vymedzenú v príslušnom základnom akte na základe najaktuálnejších štatistík, ktoré budú vtedy k dispozícii, a v prípade členských štátov s obmedzenými balíkmi prostriedkov na základe porovnania kumulovaného národného HDP za roky 2014 a 2015 a kumulovaného národného HDP odhadnutého v roku 2012. V prípade kumulatívnej odchýlky presahujúcej +/- 5 % Komisia vykoná úpravu týchto celkových pridelených prostriedkov.

2.   Požadované úpravy sa rozložia rovnomerne počas rokov 2017 – 2020 a príslušné stropy viacročného finančného rámca sa zodpovedajúcim spôsobom upravia. Zodpovedajúcim spôsobom sa upravia aj stropy platieb, aby sa zabezpečil plynulý vývoj v súvislosti s viazanými rozpočtovými prostriedkami.

3.   V rámci technických úprav na rok 2017 v nadväznosti na strednodobé preskúmanie oprávnenosti členských štátov na podporu z Kohézneho fondu podľa článku 90 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (9), a v prípade, že členský štát nadobudne nové oprávnenie na podporu z Kohézneho fondu alebo stratí jeho existujúce oprávnenie, Komisia pripočíta výsledné sumy k prostriedkom prideleným členskému štátu na roky 2017 až 2020 alebo ich od týchto prostriedkov odpočíta.

4.   Požadované úpravy vyplývajúce z odseku 4 sa rozložia rovnomerne počas rokov 2017 – 2020 a príslušné stropy viacročného finančného rámca sa zodpovedajúcim spôsobom upravia. Zodpovedajúcim spôsobom sa upravia aj stropy platieb, aby sa zabezpečil plynulý vývoj v súvislosti s viazanými rozpočtovými prostriedkami.

5.   Celkový čistý pozitívny alebo negatívny vplyv úprav uvedených v odsekoch 1 a 3 nesmie presiahnuť 4 miliardy EUR.

Článok 8

Úpravy týkajúce sa opatrení spájajúcich efektívnosť prostriedkov a riadnu správu hospodárskych záležitostí

V prípade zrušenia pozastavenia rozpočtových záväzkov zo strany Komisie týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka alebo Európskeho námorného a rybárskeho fondu v kontexte opatrení spájajúcich efektívnosť prostriedkov a riadnu správu hospodárskych záležitostí Komisia v súlade s príslušným základným aktom presunie pozastavené záväzky do nasledujúcich rokov. Pozastavené záväzky roku n nemožno opäť zahrnúť do rozpočtu po roku n+3.

KAPITOLA 2

Osobitné nástroje

Článok 9

Rezerva na núdzovú pomoc

1.   Cieľom rezervy na núdzovú pomoc je umožniť rýchlu reakciu na špecifické požiadavky tretích krajín týkajúce sa pomoci v dôsledku udalostí, ktoré sa nedali predvídať pri zostavovaní rozpočtu, predovšetkým pomoci na humanitárne operácie, ale v prípade, že si to vyžadujú okolnosti, aj na riadenie civilných krízových situácií a ochranu, ako aj na osobitne naliehavé situácie vyplývajúce z migračných tokov na vonkajších hraniciach Únie.

2.   Ročná suma rezervy je stanovená na 280 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a možno ju čerpať do roku n + 1 v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Do všeobecného rozpočtu Únie sa zahrnie ako rezerva. Časť ročnej sumy pochádzajúcej z predchádzajúceho roka sa čerpá ako prvá. Táto časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nevyčerpá v roku n+1, prepadne.

Článok 10

Fond solidarity Európskej únie

1.   Cieľom Fondu solidarity Európskej únie je finančná pomoc v prípade veľkých katastrof, ku ktorým došlo na území členského štátu alebo kandidátskej krajiny, ako sa vymedzuje v príslušnom základnom akte. Strop pre ročnú sumu, ktorá je tomuto fondu k dispozícii, je 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011). Najmenej jedna štvrtina ročnej sumy sa k 1. októbru každého roka ponechá k dispozícii na krytie potrieb vzniknutých do konca tohto roka. Časť ročnej sumy, ktorá nie je zahrnutá do rozpočtu, sa môže použiť až do roku n+1. Časť ročnej sumy pochádzajúcej z predchádzajúcich rokov sa čerpá ako prvá. Táto časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nevyčerpá v roku n+1, prepadne.

2.   Vo výnimočných prípadoch a v prípade, že zostávajúce finančné zdroje, ktoré sú vo Fonde solidarity Európskej únie k dispozícii v roku, v ktorom došlo ku katastrofe, ako sa vymedzuje v príslušnom základnom akte, nepostačujú na krytie výšky pomoci, ktorú Európsky parlament a Rada považujú za potrebnú, Komisia môže navrhnúť, aby sa rozdiel financoval z ročných súm, ktoré sú k dispozícii na nasledujúci rok.

Článok 11

Nástroj flexibility

1.   Cieľom nástroja flexibility je umožniť za daný rozpočtový rok financovanie jasne identifikovaných výdavkov, ktoré nemožno financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero okruhov. Strop ročnej sumy dostupný pre nástroj flexibility je 471 miliónov EUR (ceny roku 2011).

2.   Nevyčerpanú časť ročnej sumy nástroja flexibility možno vyčerpať do roka n+3. Časť ročnej sumy pochádzajúcej z predchádzajúcich rokov sa čerpá ako prvá, a to v poradí podľa veku. Táto časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nevyčerpá v roku n+3, prepadne.

Článok 12

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

1.   Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorého ciele a rozsah pôsobnosti sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006, nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

2.   Rozpočtové prostriedky pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva.

Článok 13

Rezerva na nepredvídané udalosti

1.   Rezerva na nepredvídané udalosti až do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie sa vytvorí mimo stropov viacročného finančného rámca, a to ako nástroj, ktorý predstavuje poslednú- možnosť v rámci reakcie na nepredvídateľné okolnosti. Možno ju mobilizovať len v súvislosti s opravným alebo ročným rozpočtom.

2.   Čerpanie rezervy na nepredvídané udalosti nepresiahne v žiadnom danom roku maximálnu sumu stanovenú v ročnej technickej úprave viacročného finančného rámca, pričom rešpektuje strop vlastných zdrojov.

3.   Sumy, ktoré sú k dispozícii v dôsledku mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti, sa plne kompenzujú rezervami v jednom alebo viacerých okruhoch viacročného finančného rámca pre súčasný rozpočtový rok alebo budúce rozpočtové roky.

4.   Sumy, ktoré sa takto kompenzovali, sa v kontexte viacročného finančného rámca ďalej nemobilizujú. V dôsledku čerpania rezervy na nepredvídané udalosti sa neprekročia celkové stropy pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky, ktoré sú stanovené vo viacročnom finančnom rámci na súčasný rozpočtový rok a budúce rozpočtové roky.

Článok 14

Celková rezerva na záväzky na rast a zamestnanosť, najmä zamestnanosť mladých ľudí

1.   Rezervy ponechané ako dostupné pod úrovňou stropov viacročného finančného rámca na viazané rozpočtové prostriedky na roky 2014 – 2017 predstavujú celkovú rezervu viacročného finančného rámca na záväzky, ktorá sa sprístupní nad stropy stanovené v prílohe na roky 2016 až 2020 na politické ciele súvisiace s rastom a zamestnanosťou, najmä zamestnanosťou mladých ľudí.

2.   Komisia každý rok, ako súčasť technickej úpravy ustanovenej v článku 4, vypočíta dostupnú sumu. Celkovú rezervu viacročného finančného rámca alebo jej časť môžu mobilizovať Európsky parlament a Rada v rámci rozpočtového postupu podľa článku 314 ZFEÚ.

Článok 15

Osobitná flexibilita na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a posilnenie výskumu

Sumu až do výšky 2 543 miliónov EUR (v cenách roku 2011) možno v rokoch 2014 a 2015 v rámci ročného rozpočtového postupu prednostne vyčleniť na konkrétne politické ciele v súvislosti so zamestnanosťou mladých ľudí, výskumom a programom ERASMUS, najmä pokiaľ ide o učňovskú prípravu, a malé a stredne veľké podniky. Tieto sumy sa plne kompenzujú rozpočtovými prostriedkami v rámci okruhov a/alebo medzi okruhmi s cieľom ponechať nezmenené celkové ročné stropy na roky 2014 – 2020 a celkové pridelené prostriedky na okruh alebo pod okruh počas daného obdobia.

Článok 16

Príspevok na financovanie veľkých projektov

1.   Na roky 2014 – 2020 je zo všeobecného rozpočtu Únie pre európske programy satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) k dispozícii maximálne 6 300 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

2.   Na roky 2014 – 2020 je zo všeobecného rozpočtu Únie na medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER) k dispozícii maximálne 2 707 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

3.   Na roky 2014 – 2020 je zo všeobecného rozpočtu Únie na program Copernicus (európsky program monitorovania Zeme) k dispozícii maximálne 3 786 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

KAPITOLA 3

Revízia

Článok 17

Revízia viacročného finančného rámca

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 2, články 18 až 22 a článok 25, v prípade nepredvídaných okolností môže byť viacročný finančný rámec revidovaný v súlade so stropom vlastných zdrojov stanoveným v súlade s rozhodnutím 2007/436/ES, Euratom.

2.   Ako všeobecné pravidlo sa každý návrh na revíziu viacročného finančného rámca v súlade s odsekom 1 predkladá a prijme pred začatím rozpočtového postupu pre daný rok alebo prvý z daných rokov.

3.   V každom návrhu na revíziu viacročného finančného rámca v súlade s odsekom 1 sa preskúma možnosť prerozdelenia výdavkov medzi programami zahrnutými v okruhu, ktorého sa revízia týka, a to najmä so zreteľom na každé očakávané nedostatočné čerpanie rozpočtových prostriedkov. Cieľom by malo byť, aby značná časť sumy v absolútnom vyjadrení a ako percento plánovaných nových výdavkov nepresiahla existujúci strop pre daný okruh.

4.   V rámci každej revízie viacročného finančného rámca vykonávanej v súlade s ods. 1 sa preskúma možnosť kompenzácie zvýšenia stropu jedného okruhu znížením stropu iného okruhu.

5.   Každá revízia viacročného finančného rámca vykonávaná v súlade s ods. 1 zachová vyrovnaný pomer medzi záväzkami a platbami.

Článok 18

Revízia v súvislosti s plnením

Pri informovaní Európskeho parlamentu a Rady o výsledkoch technických úprav viacročného finančného rámca Komisia predloží všetky návrhy na revíziu celkových platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré považuje z hľadiska plnenia za potrebné, aby sa zabezpečilo riadne hospodárenie v súvislosti s ročnými stropmi platieb, a najmä ich riadny vývoj v súvislosti s viazanými rozpočtovými prostriedkami. Európsky parlament a Rada rozhodnú o týchto návrhoch pred 1. májom roku n.

Článok 19

Revízia v nadväznosti na nové pravidlá alebo programy pre štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond pre námorné otázky a rybárstvo, Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť

1.   Ak sa po 1. januári 2014 prijmú nové pravidlá alebo programy v rámci spoločného hospodárenia pre štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond pre námorné otázky a rybárstvo, Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť, viacročný finančný rámec sa reviduje s cieľom presunúť do nasledujúcich rokov pridelené prostriedky, ktoré neboli v roku 2014 použité, pričom sa prekročia zodpovedajúce stropy pre výdavky.

2.   Revízia týkajúca sa presunu nepoužitých prostriedkov pridelených na rok 2014 sa prijme pred 1. májom 2015.

Článok 20

Revízia viacročného finančného rámca v prípade revízie zmlúv

Ak sa v rokoch 2014 až 2020 uskutoční revízia zmlúv, ktorá má vplyv na rozpočet, zodpovedajúcim spôsobom sa reviduje viacročný finančný rámec.

Článok 21

Revízia viacročného finančného rámca v prípade rozšírenia Únie

Ak v rokoch 2014 až 2020 dôjde k rozšíreniu alebo rozšíreniam Únie, viacročný finančný rámec sa zreviduje tak, aby zohľadňoval požiadavky na výdavky vyplývajúce z týchto rozšírení.

Článok 22

Revízia viacročného finančného rámca v prípade opätovného zjednotenia Cypru

Ak dôjde v rokoch 2014 až 2020 k opätovnému zjednoteniu Cypru, viacročný finančný rámec sa zreviduje tak, aby zohľadňoval komplexné riešenie cyperského problému a dodatočné finančné potreby vyplývajúce z opätovného zjednotenia.

Článok 23

Medziinštitucionálna spolupráca v rámci rozpočtového postupu

Európsky parlament, Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) prijmú všetky opatrenia na uľahčenie ročného rozpočtového postupu.

Inštitúcie počas postupu spolupracujú v dobrej viere s cieľom zosúladiť svoje pozície. Inštitúcie spolupracujú na všetkých úrovniach postupu prostredníctvom príslušných medziinštitucionálnych kontaktov s cieľom monitorovať dosiahnutý pokrok a analyzovať stupeň konvergencie.

Inštitúcie zabezpečia čo najväčšiu možnú koordináciu svojich pracovných harmonogramov, aby sa postup uskutočnil súvisle a vo vzájomnej súčinnosti a viedol ku konečnému prijatiu všeobecného rozpočtu Únie.

Trialógy sa môže uskutočniť v každej fáze postupu a na rôznych úrovniach zastúpenia v závislosti od charakteru očakávanej diskusie. Každá inštitúcia vymenuje podľa vlastného rokovacieho poriadku svojich zástupcov pre každé zasadnutie, určí ich mandát na rokovania a v dostatočnom časovom predstihu informuje ostatné inštitúcie o podrobnostiach zasadnutia.

Článok 24

Jednotnosť rozpočtu

Všetky výdavky a príjmy Únie a Euratomu sa zahrnú do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkom 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek relevantného rozhodnutia, ktoré Rada prijme jednomyseľne po konzultácii s Európskym parlamentom, v rámci článku 332 ZFEÚ.

Článok 25

Prechod na nový viacročný finančný rámec

Komisia pred 1. januárom 2018 predloží návrh nového viacročného finančného rámca.

Ak sa do 31. decembra 2020 neprijme nariadenie Rady, ktorým sa stanovuje nový viacročný finančný rámec, predĺži sa platnosť stropov a ostatných ustanovení platných pre posledný rok existujúceho viacročného finančného rámca, až kým sa neprijme nariadenie o novom finančnom rámci. Ak po roku 2020 pristúpi k Únii nový členský štát a ak sa to bude považovať za potrebné, predĺžený finančný rámec sa podľa potreby reviduje tak, aby zohľadňoval toto pristúpenie.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosti tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 2. decembra 2013

Za Radu

predseda

E. GUSTAS


(1)  Rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 32); Stanovisko Výboru regiónov k „Novému viacročnému finančnému rámcu na obdobie po roku 2013“ (Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 31).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1).

(8)  Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).


PRÍLOHA I

VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC (EÚ-28)

(v mil. EUR – v cenách roku 2011)

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

Spolu 2014-2020

1.

Inteligentný a inkluzívny rast

60 283

61 725

62 771

64 238

65 528

67 214

69 004

450 763

1a:

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

15 605

16 321

16 726

17 693

18 490

19 700

21 079

125 614

1b:

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

44 678

45 404

46 045

46 545

47 038

47 514

47 925

325 149

2.

Udržateľný rast: prírodné zdroje

55 883

55 060

54 261

53 448

52 466

51 503

50 558

373 179

z toho: výdavky súvisiace s trhom a priame platby

41 585

40 989

40 421

39 837

39 079

38 335

37 605

277 851

3.

Bezpečnosť a občianstvo

2 053

2 075

2 154

2 232

2 312

2 391

2 469

15 686

4.

Globálna Európa

7 854

8 083

8 281

8 375

8 553

8 764

8 794

58 704

5.

Administratíva

8 218

8 385

8 589

8 807

9 007

9 206

9 417

61 629

z toho: administratívne výdavky inštitúcií

6 649

6 791

6 955

7 110

7 278

7 425

7 590

49 798

6.

Kompenzácie

27

0

0

0

0

0

0

27

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU

134 318

135 328

136 056

137 100

137 866

139 078

140 242

959 988

ako % HND

1,03  %

1,02  %

1,00  %

1,00  %

0,99  %

0,98  %

0,98  %

1,00  %

 

PLATOBNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU

128 030

131 095

131 046

126 777

129 778

130 893

130 781

908 400

ako % HND

0,98  %

0,98  %

0,97  %

0,92  %

0,93  %

0,93  %

0,91  %

0,95  %

Rezerva k dispozícii

0,25  %

0,25  %

0,26  %

0,31  %

0,30  %

0,30  %

0,32  %

0,28  %

Strop vlastných zdrojov ako % HND

1,23  %

1,23  %

1,23  %

1,23  %

1,23  %

1,23  %

1,23  %

1,23  %


ROZHODNUTIA

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/892


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1312/2013/EÚ

z 11. december 2013

o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 (1),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 294/2008 sa od Komisie vyžaduje, aby predložila na základe návrhu od Európskeho inovačného a technologického inštitútu (ďalej len „EIT“) návrh prvého strategického inovačného programu (ďalej len „SIP“).

(2)

V SIP by sa mali vymedzovať prioritné oblasti a dlhodobá stratégia EIT a tento program by mal obsahovať posúdenie jeho hospodárskeho vplyvu a kapacít na vytváranie najlepšej inovačnej pridanej hodnoty. V SIP by sa mali zohľadniť výsledky monitorovania a hodnotenia EIT.

(3)

Do prvého SIP by sa mali zahrnúť podrobné špecifikácie a referenčný rámec prevádzky EIT, postupy pre spoluprácu medzi správnou radou a znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ďalej len „ZIS“) a spôsoby financovania ZIS,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa na obdobie od roku 2014 do roku 2020 prijíma strategický inovačný program (ďalej len „SIP“) Európskeho inovačného a technologického inštitútu, ako je stanovený v prílohe.

Článok 2

SIP sa vykonáva v súlade s nariadením (ES) č. 294/2008.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1).

(2)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 122.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)


PRÍLOHA

STRATEGICKÝ INOVAČNÝ PROGRAM EIT

Obsah

Zhrnutie kľúčových opatrení

1.

Európsky inovačný a technologický inštitút: aktér Únie v oblasti inovácií

1.1.

EIT: riešenie spoločenských výziev prostredníctvom inovácií vo vedomostnom trojuholníku

1.2.

Pridaná hodnota EIT: výnimočné črty

1.3.

Synergie a doplnkovosť s inými politickými iniciatívami a iniciatívami financovania

2.

Prehĺbenie úlohy EIT po roku 2013: priority

2.1.

Podnietenie rastu, vplyvu a udržateľnosti prostredníctvom EIT

2.1.1.

Konsolidácia a posilnenie rastu a vplyvu jestvujúcich ZIS

2.1.2.

Vytváranie nových ZIS

2.2.

Posilňovanie vplyvu EIT

2.3.

Nové mechanizmy plnenia a monitorovanie orientované na výsledky

3.

Účinné rozhodovanie a organizácia práce

3.1.

Zjednodušenie a ujasnenie postupu rozhodovania EIT

3.2.

Investície do ZIS: vzťahy medzi EIT a ZIS

3.3.

Nadviazanie kontaktu so zainteresovanými stranami

4.

Odhad finančných potrieb a zdrojov financovania na roky 2014 – 2020

4.1.

Konsolidácia inteligentného modelu financovania ZIS

4.2.

Potreby rozpočtu EIT

Informačný hárok 1:

Inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia

Informačný hárok 2:

Suroviny – udržateľné skúmanie, ťažba, spracovanie, recyklácia a nahrádzanie

Informačný hárok 3:

Food4Future (potraviny budúcnosti) – udržateľný dodávateľský reťazec od zdrojov po spotrebiteľov

Informačný hárok 4:

Výroba s pridanou hodnotou

Informačný hárok 5:

Mobilita v meste

Zhrnutie kľúčových opatrení

Oddiel 2.1.1.   Konsolidácia a posilnenie rastu a vplyvu jestvujúcich ZIS

EIT:

povzbudí ZIS, aby vytvárali a poskytovali rôznorodejšie vzdelávacie činnosti a činnosti odbornej prípravy, poskytovali poradenstvo v oblasti týchto činností a zvyšovali informovanosť o existencii týchto činností.;

postupne zavedie konkurenčné mechanizmy preskúmania v oblasti prideľovania percenta grantu ZIS, ktoré budú založené na obchodných plánoch a výkonnosti ZIS a v ktorých sa zohľadní skutočnosť, že ZIS rastú rôznymi rýchlosťami;

podnieti ZIS, aby vyvíjali spoločné činnosti zamerané na horizontálne otázky;

vytvorí systém partnerských hodnotení kvalifikácií s označením EIT a nadviaže dialóg s vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi na zabezpečenie kvality s cieľom podporovať jednotný prístup.

Oddiel 2.1.2.   Vytváranie nových ZIS

EIT:

pripraví výberové konanie pre každú vlnu ZIS, ktorým sa poskytne dostatočný čas pre žiadateľov ZIS na prípravu návrhov;

zverejní výzvy na týchto päť nových ZIS: výzvu na dve nové ZIS v roku 2014 v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia a surovín; výzvu na dve nové ZIS v roku 2016 v oblasti Food4Future (potraviny budúcnosti) a výroby s pridanou hodnotou a výzvu na jedno nové ZIS v roku 2018 v oblasti mobility v meste;

vynaloží maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby čo najviac prípadných zainteresovaných strán bolo informovaných o budúcich výberových konaniach ZIS;

zabezpečí, že rámcové podmienky budúcich výberových konaní ZIS budú nastavené tak, aby viedli k optimálnym výsledkom, najmä prostredníctvom poskytnutia jasných usmernení o požiadavkách a postupoch a prostredníctvom udelenia dostatočného času navrhovateľom na zorganizovanie partnerstva.

Oddiel 2.2.   Posilňovanie vplyvu EIT

EIT:

podporí účasť na činnostiach so širším dosahom a v náležitých prípadoch najmä poskytne podporu ZIS vo vzťahu k regionálnemu inovačnému programu;

zriadi/prispôsobí internetový nástroj, ktorým sa vytvorí platforma na spoločné využívanie poznatkov a vytváranie kontaktných sietí okolo EIT;

vybuduje a podporí funkčnú a silnú sieť absolventov vzdelávacích činností a činností odborného vzdelávania EIT/ZIS („EIT alumni“);

systematicky sprístupní ponaučenia zo ZIS a ich úspechy širšiemu inovačnému spoločenstvu v Únii aj mimo nej; súčasťou tohto úsilia môže byť vytvorenie registra otvorených vzdelávacích programov vytvorených v rámci činností vzdelávania a odbornej prípravy EIT a ZIS;

zabezpečí vysokú účasť súkromného sektora, a to aj MSP, na vedomostnom trojuholníku.

Oddiel 2.3.   Nové mechanizmy plnenia a monitorovanie orientované na výsledky

EIT:

vytvorí program zjednodušenia vrátane referenčných kritérií na posúdenie pokroku a Komisii bude podávať správy o pokroku pri vykonávaní prostredníctvom výročnej správy o činnosti; zaručí, aby sa nové modely zjednodušenia šírili v celej Únii, a poskytuje informácie v prospech iných iniciatív Únie;

v spolupráci s Komisiou a ZIS vytvorí komplexný systém na monitorovanie príspevku EIT k programu Horizont 2020, vplyvu EIT prostredníctvom jeho vlastných činností a činností ZIS a výsledkov ZIS. EIT bude informovať Európsky parlament a Radu o všetkých svojich činnostiach monitorovania formou výročnej správy o činnosti.

Oddiel 3.1.   Zjednodušenie a ujasnenie postupu rozhodovania EIT

EIT:

prostredníctvom inteligentnej stratégie v oblasti ľudských zdrojov vrátane systematického využívania vnútorných a vonkajších odborných poznatkov a vnútorných riadiacich postupov zaručí, že sa postupne stane referenčnou inštitúciou v oblasti inovatívnej správy;

prijme konkrétne opatrenia na ďalšiu podporu kultúry otvorenosti a transparentnosti.

Oddiel 3.2.   Investície do ZIS: vzťahy medzi EIT a ZIS

EIT:

poskytne jasné a jednotné usmernenia o očakávaniach, povinnostiach a zodpovednostiach počas celého životného cyklu ZIS;

v úzkej spolupráci so ZIS vytvorí kapacity v rámci ústredia EIT na uľahčenie výmeny a vzdelávania medzi ZIS;

zabezpečí viacero služieb, ktorými podporí ZIS v oblasti horizontálnych otázok, v ktorých možno dosiahnuť väčšiu účinnosť, a zavedie ďalšie podnikové politiky s tým istým cieľom;

poskytne usmernenia o pridružovaní a združovaní partnerov, ktorí sa nemôžu stať plnoprávnymi investormi a partnermi ZIS.

Oddiel 3.3.   Nadviazanie kontaktu so zainteresovanými stranami

EIT:

vytvorí pravidelné fórum zainteresovaných strán EIT a v jeho rámci osobitné zoskupenie zástupcov členských štátov s cieľom uľahčiť interakciu a vzájomné vzdelávanie so širším inovačným spoločenstvom v rámci vedomostného trojuholníka a vrátane vnútroštátnych a regionálnych orgánov; v tomto kontexte sa prostredníctvom internetovej platformy umožní väčšia podpora interakcie medzi účastníkmi;

bude systematicky využívať jestvujúce združenia univerzít, podnikov a výskumných organizácií a skupinových organizácií, ako sú platformy na výmenu poznatkov a šírenie výsledkov;

zriadi mechanizmus akým je napríklad výročné stretnutie medzi EIT, ZIS a príslušnými útvarmi Európskej komisie na ďalšie uľahčenie synergií medzi EIT a ZIS na jednej strane a ostatnými iniciatívami Únie na strane druhej.

STRATEGICKÝ INOVAČNÝ PROGRAM EIT

1.   Európsky inovačný a technologický inštitút: aktér Únie v oblasti inovácií

V tomto strategickom inovačnom programe (SIP) sa predstavujú priority Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na obdobie rokov 2014 – 2020 a jeho spôsob fungovania. Je preto kľúčovým nástrojom európskych tvorcov politík pri určovaní strategického smerovania EIT, pričom sa EIT ponecháva značná autonómnosť pri vymedzovaní spôsobov a prostriedkov na dosiahnutie stanovených cieľov.

SIP je výsledkom hĺbkového postupu, v rámci ktorého sa dbalo na čerpanie z doterajších skúseností EIT a na celistvé zohľadnenie skutočnosti európskeho inovačného priestoru. Vychádza z prvého návrhu SIP, ktorý v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 (1) predložila správna rada EIT Európskej komisii 15. júna 2011.

Takisto stavia na výsledkoch nezávislého hodnotenia počiatočnej prevádzky EIT a na postupe konzultácií otvorených účasti všetkých strán, ktorých sa v súčasnosti týkajú alebo by sa potenciálne mohli týkať činnosti EIT vrátane podnikov, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a výskumných organizácií, a takisto aj vnútroštátnych a regionálnych orgánov.

1.1.   EIT: riešenie spoločenských výziev prostredníctvom inovácií vo vedomostnom trojuholníku

V rýchlo sa meniacom svete sa cesta Európy do budúcnosti odvíja od rastu, ktorý je inteligentný, udržateľný a inkluzívny. Za kľúčové hnacie sily na dosiahnutie tohto cieľa a zachovanie konkurencieschopnosti v rámci svetovej znalostnej ekonomiky a spoločnosti sa považuje tzv. vedomostný trojuholník vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácií a vzájomné pôsobenie týchto troch zložiek. Európska únia na túto skutočnosť nadviazala a vymenované oblasti označila vo svojej stratégii Európa 2020 za priority politiky. Tieto priority sa predovšetkým vykonávajú prostredníctvom hlavných iniciatív „Inovácia v Únii“ a „Mládež v pohybe“, ktoré vytvárajú zastrešujúci politický rámec opatrení Únie v týchto oblastiach. Dopĺňajú ich ďalšie hlavné iniciatívy, ktorými sú „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie“, „Digitálna agenda pre Európu“ a „Európa efektívne využívajúca zdroje“. EIT bude plnohodnotne prispievať k dosahovaniu cieľov týchto hlavných iniciatív.

Dôvody zamerania stredobodu záujmu na vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inováciu sú jednoznačné. V kontexte znalostnej ekonomiky a čoraz väčšej celosvetovej konkurencie a v súvislosti s riešením domácich demografických výziev bude budúci hospodársky rast a tvorba pracovných miest v Európe vo zvyšujúcej sa miere pochádzať z prelomovej inovácie produktov, služieb a obchodných modelov, ako aj z jej schopnosti podporovať, prilákať a udržať si talenty. V Európe možno nájsť viacero jednotlivých prípadov úspešnosti, no napriek tomu je potrebné, aby Únia na svetovej úrovni dobehla vedúce štáty v oblasti inovácie. Okrem toho Únia čelí čoraz väčšej konkurencii, pokiaľ ide o talenty prichádzajúce z nových centier excelentnosti v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach.

Európa musí ďalej zintenzívňovať svoje úsilie v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie a osvojiť si silnú a otvorenú kultúru skutočného podnikania, ktorá musí podporiť využívanie hodnôt výskumu a inovácie, vytváranie nových projektov a dosiahnutie skutočného zavedenia inovácií na trh v sektoroch s vysokým potenciálom rastu. Európa musí posilniť úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania ako hnacích síl inovácií, keďže talentované osoby potrebujú nadobudnúť správne zručnosti, poznatky a postoje, aby boli schopné presadzovať inováciu.

EIT bol zriadený presne na tento účel, t. j. prispievať k udržateľnému hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti tak, že bude posilňovať inovačnú kapacitu Únie a jej členských štátov a podporovať ich kapacitu využívať výsledky výskumu pri vytváraní vysokohodnotných výrobkov a služieb. Plnou integráciou vedomostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie bude EIT výrazne prispievať k riešeniu najmä spoločenských výziev vymedzených v programe Horizont 2020 a prinášať systémové zmeny spôsobov spolupráce európskych inovačných činiteľov.

Na dosiahnutie tohto cieľa EIT kombinuje strategickú orientáciu na úrovni EIT s prístupom zdola nahor v rámci tematických pôsobností svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). ZIS sú vysoko integrované celoeurópske partnerstvá, v rámci ktorých sa dlhodobo združujú excelentné univerzity, výskumné strediská, malé a veľké spoločnosti a ďalší inovační činitelia, aby spolu riešili osobitné spoločenské výzvy. Každé ZIS je organizované v rámci siete malého počtu vzájomne prepojených stredísk spoločného umiestnenia, v ktorých partneri úzko spolupracujú na každodennej báze a majú spoločné strategické ciele. Strediská spoločného umiestnenia stavajú na jestvujúcich centrách excelentnosti, pričom ich ďalej rozvíjajú na miestne inovačné ekosystémy a prepájajú ich so širšou sieťou inovačných uzlov v celej Európe. V rámci EIT sa jednotlivým ZIS poskytol veľký stupeň autonómnosti, pokiaľ ide o vymedzovanie ich vnútornej organizácie, zloženia, programu a pracovných metód, čo im umožňuje zvoliť si prístup, ktorý je najvhodnejší na dosiahnutie ich cieľov. EIT by mal v celej Európe slúžiť ako vzor, a to vykonávaním účinnej a nenásilnej správy. Na strategickej úrovni EIT organizuje na základe tematických okruhov stanovených Európskym parlamentom a Radou výberové konanie ZIS, koordinuje ich v pružnom rámci, podporuje ich a v náležitých prípadoch im poskytuje poradenstvo v administratívnych otázkach a šíri ich najlepšie postupy dobrej správy a modely financovania. EIT by mal podporovať koordináciu a spoluprácu naprieč ZIS s cieľom zabezpečiť synergie a pridanú hodnotu.

Prostredníctvom ZIS sa EIT snaží urýchľovať inovácie a pomáha vytvárať multidisciplinárne a interdisciplinárne prostredia, ktoré sú priaznivejšie naklonené rozmachu inovácií a tvorbe prelomových poznatkov spôsobom, v rámci ktorého spolupracujú vysokoškolské vzdelávanie, výskum a podnikanie. Tento prístup umožňuje riešiť čoraz zložitejšie a vzájomne prepojené spoločenské výzvy stanovené v programe Horizont 2020 tak, že spája inovácie v rámci sektora a medzi sektormi a združuje excelentných ľudí z rôznych sektorov, prostredí a disciplín, ktorí by sa inak zrejme nestretli, s cieľom spoločne nachádzať riešenia danej výzvy.

Dosiahnuté úspechy

EIT ukončil svoju počiatočnú fázu zameranú na začatie svojej prevádzky prostredníctvom prvých ZIS a zavedenie rozhodovacieho postupu EIT a výkonných funkcií v podobe správnej rady a ústredia. EIT takisto úspešne naplnil svoj hlavný cieľ, ktorým je plná integrácia celého inovačného reťazca, tým, že združil inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, výskumné organizácie a podniky prostredníctvom troch počiatočných ZIS zriadených v roku 2010 v oblastiach, ktoré určil Európsky parlament a Rada ako podstatné pre budúci rozvoj Európy. Týmito oblasťami sú udržateľná energetika (KIC InnoEnergy), prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie (Climate KIC) a informačná a komunikačná spoločnosť v budúcnosti (Laboratóriá EIT pre informačné a komunikačné technológie - EIT ICT Labs).

EIT okrem toho v súčasnosti upevňuje svoju pozíciu inovačného inštitútu z jeho ústredia v Budapešti. Taktiež vytvoril nadáciu EIT Foundation, ktorá je právne nezávislou organizáciou venujúcou sa propagácii a podpore práce a činností EIT a posilňovaniu spoločenského vplyvu EIT.

ZIS na ceste k integrovaným partnerstvám svetovej triedy

Prvé tri ZIS zriadené v roku 2010 vykonávali svoje prvé činnosti v roku 2011. Napriek tomu, že ešte nemali veľa skúseností, úspešne dosiahli kritické množstvá vo svojich príslušných oblastiach vrátane vyváženej účasti rôznych zložiek vedomostného trojuholníka. Kombinovaná sila partnerov v ZIS, či už ide o číselné vyjadrenie alebo dôležitosť, ktorú predstavujú vo svojich príslušných oblastiach, vytvára potenciál na to, aby dosiahli svetovú úroveň.

Graf č. 1 -   Spoločné umiestnenie ZIS

Image 6L3472013SK110120131211SK0001.0002241241Spoločné vyhlásenieEurópskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)1.Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.2.Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:a)pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;b)medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;c)prípravu trhov satelitnej navigácie;d)účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aje)každoročné preskúmanie pracovného programu.3.V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.4.Komisia zohľadní názory GIP.5.GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:troch zástupcov za Radu,troch zástupcov za Európsky parlament,jedného zástupcu za Komisiua bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).6.GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.L3472013SK18510120131211SK0009.000420812081Vyhlásenia KomisieMaximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektuKomisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.Stav financovania biodiverzity v ZKÚKomisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.L3472013SK25910120131217SK0015.000228012801Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28110120131217SK0016.000328812881Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28910120131217SK0017.000330213021Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK30310120131217SK0018.000231713171Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.L3472013SK30310120131217SK0018.000331813181Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.L3472013SK30310120131217SK0018.000431913191Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.L3472013SK32010120131217SK0019.001546614661Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).L3472013SK32010120131217SK0019.001646714671Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkovEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:i.prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;ii.prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.L3472013SK32010120131217SK0019.001746814681Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.L3472013SK32010120131217SK0019.001846914691Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.L3472013SK54910120131217SK0022.000460716071Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniuRada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.

Climate KIC

Stredisko spoločného umiestnenia

RIS (regionálne implementačné stredisko)

EIT ICT Labs

Spoločné umiestnenie

Pridružený partner

KIC InnoEnergy

Stredisko spoločného umiestnenia

ZIS využili rôzne prístupy pri budovaní svojich stratégií a správnych štruktúr, v ktorých sa prihliadalo na rôzne tematické oblasti. Jedno ZIS sa zriadilo ako spoločnosť, zatiaľ čo ostatné dve sú neziskové združenia. Ich štruktúru tvorí približne 30 hlavných partnerov a päť až šesť stredísk spoločného umiestnenia, ktoré obyčajne sprevádza rôzny počet dodatočných pridružených partnerov vrátane malých a stredných podnikov (MSP).

Podoba ZIS vo forme jedného právneho subjektu, ktorý vedie generálny riaditeľ (CEO), sa jednoznačne odkláňa od tradičného prístupu viacerých príjemcov. Všetky ZIS sa okrem toho pri strategickom plánovaní svojich činností riadia zásadami obchodného plánu a všetky ZIS zrealizovali koncepciu spoločného umiestnenia: zoskupením rôznych tímov na jednom fyzickom mieste, ktoré slúži ako stredisko výmeny informácií v oblasti mnohých činností ZIS a spája spôsobilosti a zručnosti rozvinuté v rôznych oblastiach špecializácie na celoeurópskej úrovni. Dôležitú úlohu pri realizácii činností ZIS bude zohrávať najmä podnikateľský sektor a ZIS by mali byť schopné zmobilizovať investície a dlhodobé záväzky z tohto sektora.

Činnosti ZIS zahŕňajú celý inovačný reťazec a ich súčasťou je okrem iného vytváranie magisterských a doktorandských (PhD) programov s označením EIT, v rámci ktorých sa spája excelentná veda s podnikateľským vzdelávaním, službami vytvárania podnikov a programami mobility. Keďže spočiatku sa činnosti ZIS zameriavali na talent a ľudí, prvé výsledky sa dosiahli v oblasti vzdelávania a podnikania vrátane vytvorenia magisterských a doktorandských (PhD) programov. Dve ZIS spojili svoje sily a spolupracujú na spoločnom magisterskom programe Smart Grids (inteligentné siete).

Úspechy, ktoré ZIS dosiahli v prvom roku pôsobenia (2010 – 2011), sú sľubné:

Takmer 500 študentov absolvovalo odbornú prípravu v rámci letných kurzov a viac ako 200 študentov je v súčasnosti zapísaných do osobitných magisterských programov s označením ZIS. Dopyt od talentovaných ľudí je vysoký: napríklad spoločenstvu KIC InnoEnergy bolo doručených 950 prihlášok na jeho magisterský program, pričom prijať bolo možné 155 študentov. Absolventi kurzov Climate KIC z roku 2010 a 2011 vytvorili združenie absolventov s cieľom udržiavať dlhodobé zapojenie sa do ZIS.

Vďaka počiatočnému kapitálu z cien a ocenení alebo vďaka podpore od ZIS bolo doteraz vytvorených šesť nových podnikov. Viac ako 50 nových podnikov je v súčasnosti zapojených do inkubačných činností. EIT ICT Labs podporuje 18 malých spoločností prostredníctvom obchodných poradcov.

Na regionálnej úrovni sa vytvorili prepojenia v rámci vedomostného trojuholníka prostredníctvom medzidisciplinárnych programov profesijného rozvoja, ako je program spoločenstva Climate KIC s názvom Priekopníci v praxi (Pioneers in practice) (doteraz sa na tomto programe mobility zúčastnilo 59 jednotlivcov).

Vytvorili sa nové pravidlá duševného vlastníctva, podľa ktorých si zisk vyplývajúci z práv duševného vlastníctva spoločne delia zapojené spoločnosti a právny subjekt ZIS.

Graf č. 2 –   Partneri ZIS v roku 2011 (podniky, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, výskumné organizácie)

Image 7L3472013SK110120131211SK0001.0002241241Spoločné vyhlásenieEurópskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)1.Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.2.Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:a)pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;b)medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;c)prípravu trhov satelitnej navigácie;d)účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aje)každoročné preskúmanie pracovného programu.3.V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.4.Komisia zohľadní názory GIP.5.GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:troch zástupcov za Radu,troch zástupcov za Európsky parlament,jedného zástupcu za Komisiua bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).6.GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.L3472013SK18510120131211SK0009.000420812081Vyhlásenia KomisieMaximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektuKomisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.Stav financovania biodiverzity v ZKÚKomisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.L3472013SK25910120131217SK0015.000228012801Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28110120131217SK0016.000328812881Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28910120131217SK0017.000330213021Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK30310120131217SK0018.000231713171Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.L3472013SK30310120131217SK0018.000331813181Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.L3472013SK30310120131217SK0018.000431913191Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.L3472013SK32010120131217SK0019.001546614661Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).L3472013SK32010120131217SK0019.001646714671Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkovEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:i.prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;ii.prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.L3472013SK32010120131217SK0019.001746814681Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.L3472013SK32010120131217SK0019.001846914691Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.L3472013SK54910120131217SK0022.000460716071Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniuRada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.

Podniky

Výskumné organizácie

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania

Iné

EIT ICT Labs

Climate KIC

KIC InnoEnergy

1.2.   Pridaná hodnota EIT: výnimočné črty

Prístup EIT sa vyznačuje množstvom prvkov, ktorými prináša skutočnú pridanú hodnotu na úrovni Únie:

Prekonávanie roztrieštenosti pomocou dlhodobých integrovaných partnerstiev a vytváranie kritického množstva prostredníctvom európskeho rozmeru: Budovaním na jestvujúcich iniciatívach spolupráce EIT pozdvihuje vybrané partnerstvá v ZIS na trvalejšiu a strategickejšiu úroveň. ZIS umožňujú partnerom svetovej triedy zoskupiť sa v novom zložení, zlepšiť jestvujúce zdroje a rozvíjať nové a v náležitých prípadoch otvorené inovačné modely, dostať sa k novým podnikateľským príležitostiam prostredníctvom nových hodnotových reťazcov, v rámci ktorých sa riešia výzvy s vyšším rizikom a väčším rozmerom. Hoci je v členských štátoch veľký počet centier excelentnosti, často jednotlivo nedosahujú kritické množstvo pre celosvetovú súťaž. Strediská spoločného umiestnenia ZIS ponúkajú silným miestnym činiteľom príležitosť úzko sa prepojiť s inými excelentnými partnermi cez hranice, a umožňujú im tak konať a presadiť sa na celosvetovej úrovni.

Zvyšovanie vplyvu investícií na vzdelávanie, výskum a inováciu a testovanie nových spôsobov riadenia inovácií: EIT pôsobí ako „katalyzátor inovácií“, pridáva hodnotu jestvujúcej výskumnej základni tak, že urýchľuje preberanie a využívanie technológií a výsledkov výskumu a prenáša výsledky výskumu do vzdelávania. Inovačné činnosti zase prispievajú k zosúladeniu a mobilizácii investícií do výskumu a k nastaveniu činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby viac reagovali na obchodné potreby. Preto sa EIT umožnilo disponovať vysokým stupňom pružnosti, aby bolo možné testovať nové inovačné modely, čím sa umožní skutočná diferenciácia modelov riadenia a financovania ZIS a rýchla adaptácia s cieľom lepšie reagovať na nové príležitosti.

Podpora talentov na cezhraničnej úrovni a podpora podnikateľstva prostredníctvom integrácie vedomostného trojuholníka: EIT podporuje inováciu, ktorej hnacou silou sú ľudia, a svoje úsilie upriamuje na študentov, výskumníkov a podnikateľov. Poskytuje nové možnosti kariéry a mobility medzi akademickou obcou a súkromným sektorom a inovatívne programy profesionálneho rozvoja. Očakáva sa, že značkou EIT pripojenou k inovatívnym magisterským a doktorandským (PhD) programom ZIS sa bude prispievať k vytváraniu medzinárodne uznávanej značky excelentnosti, ktorá pomôže prilákať talenty z Európy a zahraničia. Podnikateľstvo sa podporuje prostredníctvom novej generácie študentov svetovej triedy vrátane študentov PhD, ktorí majú poznatky a postoje, ktoré im umožnia premieňať nápady na podnikateľské príležitosti. Títo študenti zohrávajú kľúčovú úlohu pri integrácii vedomostného trojuholníka.

Inteligentné financovanie prostredníctvom pákového efektu v spojení s prístupom orientovaným na výsledky a podnikanie: EIT zabezpečuje až 25 % rozpočtu ZIS a katalyzuje 75 % finančných zdrojov od širokej škály verejných partnerov, súkromných partnerov a partnerov z tretieho sektora, čo predstavuje podnikateľský prístup samo o sebe, a vytvára tak výrazný pákový efekt, keďže zoskupuje veľké investície a usmerňuje rôzne verejné a súkromné zdroje v prospech spoločne schválených stratégií. ZIS zavedú vnútorné pravidlá na zabránenie dvojitému financovaniu činností na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EIT.

Zameriavaním sa na vplyv na trh, ako aj na vplyv na spoločnosť EIT navyše uplatňuje prístup orientovaný na výsledky. ZIS vykonávajú činnosť na základe podnikateľskej logiky, ročného obchodného plánu vrátane ambiciózneho portfólia činností od vzdelávania po tvorbu podnikov, s jasnými cieľmi, výsledkami a kľúčovými ukazovateľmi výkonu, na základe ktorých sa hodnotia.

1.3.   Synergie a doplnkovosť s inými politickými iniciatívami a iniciatívami financovania

Vzájomná prepojenosť výskumu, inovácie a vysokoškolského vzdelávania sa v iniciatívach a programoch Únie uznáva čoraz viac. V oblasti vzájomne sa posilňujúcich akcií na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni jestvuje veľký potenciál. Pokiaľ ide o úroveň Únie, strategickým rámcom zabezpečeným programom Horizont 2020 - rámcový program v oblasti výskumu a inovácie (2014 – 2020) sa ešte viac zabezpečí, že tieto synergie sa budú naplno využívať.

EIT výrazne prispeje k dosahovaniu cieľov vytýčených v programe Horizont 2020, najmä prostredníctvom riešenia spoločenských výziev spôsobom, ktorý bude dopĺňať iné iniciatívy v týchto oblastiach. V rámci programu Horizont 2020 sa EIT bude zaraďovať do cieľa „spoločenské výzvy“, ale v dôsledku nenarušenej interakcie rôznych cieľov bude prispievať aj k cieľu „vedúce postavenie priemyslu“, a to tak, že bude podnecovať výskum orientovaný na výsledky a podporovať vytváranie inovatívnych MSP s vysokým rastom. Napokon bude prispievať k dosahovaniu cieľa „excelentná vedecká základňa“ tak, že bude podporovať cezhraničnú mobilitu medzi disciplínami, sektormi a krajinami, a začleňovaním podnikateľstva a kultúry podstupovania rizika do inovatívnych študijných postgraduálnych programov.

EIT týmto výrazne prispeje k podpore rámcových podmienok, ktoré sú potrebné na realizáciu inovačného potenciálu výskumu Únie a na podporu dokončenia budovania Európskeho výskumného priestoru (European Research Area - ERA).

EIT navyše prináša do politiky Únie v oblasti výskumu a inovácie plnohodnotný a potrebný rozmer vzdelávania. Prostredníctvom inovatívneho podnikateľského vzdelávania významným spôsobom premosťuje výskumný a inovačný rámec s politikami a programami v oblasti vzdelávania a zabezpečuje, aby sa vyvinulo dlhodobé úsilie potrebné na zabezpečenie udržateľných zmien v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Predovšetkým prostredníctvom nových, transdisciplinárnych a medzidisciplinárnych titulov s označením EIT, ktoré udeľujú zúčastnené inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a akreditačnými postupmi, vedie EIT spoločné snahy o vytvorenie vzdelávania zameraného na inováciu s jasným prepojením so širším európskym programom modernizácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, čím sa zároveň podporuje európsky priestor vysokoškolského vzdelávania.

Okrem toho sa vytvárajú príležitosti na vzájomne sa posilňujúce interakcie s politikou Únie v oblasti súdržnosti, a to tak, že sa riešia prepojenia medzi miestnymi a celosvetovými aspektmi inovácií. Strediská spoločného umiestnenia umožňujú cezhraničnú spoluprácu a majú vhodné postavenie na to, aby vedeli zhodnotiť rôzne schémy financovania v ich príslušných regiónoch. Strediská spoločného umiestnenia zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní prepojenosti miestnej a celosvetovej úrovne ZIS ako celku, a to aj prostredníctvom úzkej spolupráce s regionálnymi orgánmi, najmä s tými, ktoré sú zapojené do vytvárania a zabezpečovania regionálnych inovačných stratégií inteligentnej špecializácie (RIS3). Okrem toho by bolo možné posilniť prepojenia medzi ZIS a miestnymi skupinovými organizáciami s cieľom zvýšiť zapojenie MSP do činností ZIS. Zatiaľ čo príležitosti na vytváranie synergií sa líšia v závislosti od tematického zamerania ZIS, množstvo iniciatív a programov na úrovni Únie má veľký potenciál na ponúknutie výhod vyplývajúcich zo spolupráce a z koordinácie. Keďže celková koncepcia EIT/ZIS spočíva vo vytváraní pridanej hodnoty k súčasnej európskej excelentnosti, súčasné aj budúce ZIS by sa mali usilovať o čo najväčšie využitie týchto synergií už aj z hľadiska toho, ako sú vymedzené. Očakáva sa, že ZIS budú prínosné pre iniciatívy, ktoré môžu jestvovať v súvisiacich oblastiach vrátane iniciatív spoločného plánovania, európskych partnerstiev v oblasti inovácií a verejno-súkromných partnerstiev.

Spoločnými programovými iniciatívami, ktoré sú kľúčovým nástrojom na riešenie roztrieštenosti v oblasti výskumu, sa v prípade potreby zabezpečí jadro celoeurópskej výskumnej základne ZIS. ZIS môžu zasa zrýchliť a posilniť využívanie excelentného verejného výskumu, ku sústredeniu ktorého dochádza vďaka iniciatívam spoločného plánovania, a riešiť tak roztrieštenosť v oblasti inovácie. Spoločné technologické iniciatívy (STI) a novo vytvorené verejno-súkromné partnerstvá poskytujú platformy na podporu výskumu veľkého rozsahu, ktorého hybnou silou je priemysel, a posilňujú rozvoj hlavných technológií. ZIS môžu pomôcť katalyzovať tieto veľké výskumné investície s cieľom urýchliť prenos technológií a komercializáciu a vytvoriť nové projekty v rámci jestvujúcich podnikov prostredníctvom podnikateľských talentov. Prístupom založeným na vedomostnom trojuholníku EIT doplní investície Európskej rady pre výskum (European Research Council - ERC) do hraničného výskumu svetovej triedy, keďže sa zameria na celý inovačný reťazec od nápadov až po ich uplatnenie a využitie a poskytne ďalšie príležitosti pre výskumníkov v rámci programu Marie Curie-Skłodowskej a študentov v rámci programu Erasmus+, pokiaľ ide o inovácie a otvorenie sa svetu podnikania, s cieľom podporiť vytvorenie Európskeho výskumného priestoru a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania.

Pripravované európske partnerstvá v oblasti inovácie poskytnú zastrešujúce rámce, ktoré uľahčia zosúladenie a inteligentné synergie výskumných a inovačných nástrojov a politík odvíjajúcich sa od ponuky a dopytu. ZIS môžu prispieť k európskemu partnerstvu v oblasti inovácie prostredníctvom svojej distribuovanej povahy a skúseností z terénu, a to najmä tak, že budú rozvíjať potrebný ľudský kapitál, vzdelávať kľúčových činiteľov, ako sú podnikatelia a výskumníci, a určovať rámcové podmienky a najlepšie postupy v otázkach politiky, regulácie alebo normalizácie vo svojom príslušnom sektore.

V praxi to znamená, že možnosti synergií vzniknú rôznymi spôsobmi v závislosti od rôznych ZIS a výziev. V súčasnosti sa na úrovni ZIS vytvárajú prepojenia s inými iniciatívami, ktoré sa odlišujú v závislosti od osobitostí konkrétneho ZIS a jeho tematického zamerania. EIT by okrem toho mal posilňovať synergie a interakciu medzi ZIS vo všetkých pilieroch programu Horizont 2020, ako aj s ďalšími relevantnými iniciatívami, a to pri náležitom zohľadnení rizika prekrývania sa.

Príklady synergií medzi ZIS a inými iniciatívami v praxi (k septembru 2011)

EIT ICT Labs sú prepojené a úzko spolupracujú s verejno-súkromným partnerstvom v oblasti budúceho internetu, spoločnou technologickou iniciatívou Artemis a s iniciatívami EUREKA, ako je ITEA2 (Informačné technológie pre pokrok Európy), a s partnerstvom Trust in Digital Life (Dôvera v digitálnom svete). Uplatňovaním tzv. katalyzátorov ZIS, ako je inovačný radar, podnecovateľ patentovania a prenos technológií počas celého životného cyklu výskumných projektov financovaných Úniou, sa zvýši trhový vplyv EIT ICT Labs. Poskytnutím prístupu k svojim strediskám spoločného umiestnenia môže zvýšiť mobilitu osôb a nápadov v rámci Európy.

KIC InnoEnergy prispieva k napĺňaniu strategického plánu energetických technológií Únie (plán SET) okrem iného prostredníctvom svojej účasti na platforme SETIS v oblasti sledovania a mapovania technológií a svojimi podnetmi v súvislosti s európskymi priemyselnými iniciatívami. Takisto v súčasnosti spolupôsobí so Spoločným výskumným centrom Komisie (Joint Research Centre - JRC) v oblasti simulačných spôsobilostí pri zostavovaní scenárov.

Climate KIC aktívne zabezpečuje synergie s iniciatívami spoločného plánovania v oblasti, keďže inovačný program a vykonávací plán spoločenstva Climate KIC sa bude sčasti zakladať na spoločnom strategickom programe, ktorý sa stanovil v rámci iniciatívy spoločného plánovania – klíma (klimatické služby a prispôsobenie sa zmenám). Regionálne inovačné a vykonávacie spoločenstvá v rámci Climate KIC prinesú originálny celoeurópsky regionálny inovačný model, ktorý využíva regióny na skúšobné účely a prepája tak rozvoj riadiacich schopností a regionálne silné miesta s celosvetovými výzvami.

2.   Prehĺbenie úlohy EIT po roku 2013: priority

2.1.   Podnietenie rastu, vplyvu a udržateľnosti prostredníctvom EIT

Poučenia z fázy zriaďovania

Postup zriaďovania prvých ZIS bol procesom učenia sa z vlastných skúseností. Vyplynulo z neho, že ZIS sú novátorskou myšlienkou a všetky strany zapojené do postupu podcenili právnu organizáciu ZIS a vytváranie zmluvných vzťahov so ZIS a ich partnermi. Nedostatočné vedomosti o vhodnosti rôznych foriem právnej subjektivity takisto nepomohli dospieť k plynulému postupu zriaďovania. Mal by sa zachovať prístup zdola nahor, ktorý každému ZIS prenecháva značný priestor na zorganizovanie svojich partnerstiev, no zároveň by sa mali poskytnúť ďalšie usmernenia a podporu s cieľom určiť vhodné právne formy. Nemala by sa podceňovať ani otázka zbližovania rozličných akademických a podnikateľských kultúr v jednom právnom subjekte; preto je dôležité mať spoločné hodnoty na úrovni ZIS aj na úrovni EIT. ZIS sú takisto inštitucionálnymi inováciami veľkého rozsahu a každé ZIS je odlišné, pokiaľ ide o ich charakteristické znaky vrátane veľkosti a organizácie. Vďaka tomu sa vytvára bohatá ponuka inovačných modelov, ale súčasne sa tak sťažuje celková koordinácia a monitorovanie ZIS.

V budúcnosti by mal EIT poskytovať jasnejšie usmernenia už od výberového postupu, aby sa zabezpečilo, že všetky ZIS budú mať spoločné základné strategické črty, a umožnila sa rôznorodosť prístupov k organizácii ZIS, dosahovaniu výsledkov a financovaniu.

EIT by mal znížiť administratívne zaťaženie a šíriť osvedčené postupy a skúsenosti existujúcich ZIS novým ZIS. Celkový súčasný počet ZIS – tri – nepredstavuje kritické množstvo, ktoré by EIT umožňovalo naplno rozvinúť potenciál stať sa vedúcim inovačným inštitútom.

Okrem toho musí byť EIT viac než len „súhrnom jednotlivých svojich častí“, pričom zároveň treba podporovať súčinnosť rôznych ZIS.

Z dlhodobého hľadiska musí EIT kultivovať jednoznačnú identitu a musí sa stať celosvetovo uznávanou značkou EIT. Súčasťou pestovania silnej značky EIT môžu byť činnosti na vytvorenie pevnej siete ľudí a podnikov okolo spoločenstva EIT (študenti, absolventi, učitelia, podnikatelia, odborníci atď.) a usporadúvanie konferencií a podujatí na podporu zmyslu pre identitu a viditeľnosť.

EIT ako investor do vedomostného trojuholníka

Na základe doterajších poznatkov sa EIT snaží o upevnenie a ďalšie rozvíjanie svojej úlohy „investora“, ktorý podporuje jestvujúce centrá excelentnosti v oblasti výskumu, podnikania a vysokoškolského vzdelávania v Európe a umožňuje im spájať sa a posilňovať dlhodobú systematickú spoluprácu prostredníctvom ZIS.

Investorským prístupom EIT sa podporuje zameranie na určenie najlepších strategických príležitostí a zvolenie portfólia partnerstiev svetovej triedy, t. j. ZIS, aby ich bolo možné naplniť. V rámci tohto prístupu EIT udeľuje pre ZIS ročné granty na základe ich predchádzajúcich výsledkov a činností, ktoré navrhujú vo svojom obchodnom pláne, na základe jasného a transparentného postupu. Pri posudzovaní obchodných plánov sa využijú služby externých, nezávislých odborníkov. Preto by EIT nemalo len vymedzovať hlavné smerovanie a víziu, ale musí tiež ZIS poskytnúť vhodnú úroveň podpory a monitorovať ich výkon. ZIS majú zároveň k dispozícii vysoký stupeň voľnosti, pokiaľ ide o vymedzenie svojho programu, vnútorných stratégií a organizácie, a takisto aj pri zabezpečovaní svojich činností a mobilizácii potrebných talentov a zdrojov.

Návratnosť investícií EIT do ZIS sa bude merať na základe hmatateľného úžitku pre európske hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti, ako je vytvorenie nových podnikov, produktov a služieb na jestvujúcich a budúcich trhoch, príprava podnikavých ľudí vybavených lepšími zručnosťami, vytváranie nových a príťažlivejších pracovných príležitostí a pritiahnutie a udržanie talentov z Únie a zahraničia.

Zo strany EIT si to vyžaduje zriadenie pevného systému monitorovania a hodnotenia zameraného na dosiahnuté úspechy, výsledky a vytváranie hospodárskeho aj spoločenského vplyvu, ktoré sa majú porovnávať s referenčnými kritériami najlepších medzinárodných postupov. Prioritou v tomto smere je vytvorenie vyváženého systému monitorovania výkonu na posúdenie vplyvu EIT prostredníctvom ZIS, vlastného výkonu EIT ako organizácie a príspevku EIT k programu Horizont 2020.

Významným prvkom v tomto ohľade je takisto rozvíjanie skutočnej firemnej identity EIT, ktorú dosiahne spoločne so ZIS na základe súboru spoločne vyznávaných hodnôt. Zatiaľ čo všetky ZIS a ich jednotliví partneri majú svoju vlastnú firemnú identitu a hodnoty, všetci spoločne vyznávajú hodnoty, ktoré spájajú spoločenstvo EIT/ZIS. Patria medzi ne: excelentnosť vo vedomostnom trojuholníku; vysokokvalifikovaní a podnikaví ľudia; dlhodobá spolupráca cez hranice, disciplíny a sektory; a zameranie na spoločenský a hospodársky vplyv. Takouto identitou sa takisto posilní vonkajšia viditeľnosť a reputácia EIT a ZIS.

2.1.1.   Konsolidácia a posilnenie rastu a vplyvu jestvujúcich ZIS

EIT bude aktívne podporovať počiatočné tri ZIS s cieľom posilniť ich potenciál a vplyv a ich príspevok k napĺňaniu cieľov programu Horizont 2020. ZIS časom rozšíria svoje počiatočné portfólio činností s cieľom využiť nové trhové alebo spoločenské príležitosti a prispôsobiť sa meniacemu prostrediu na celom svete. S cieľom podporiť tento vývoj bude EIT poskytovať poradenstvo a otvoreným a transparentným spôsobom a v úzkej spolupráci s každým jednotlivým ZIS vymedzovať stratégie spolufinancovania šité na mieru, ktorými sa súčasne podporia strategické činnosti z hľadiska EIT.

ZIS by mali byť aj naďalej dynamickými partnerstvami, a teda byť otvorené novým partnerom z celej Európy na základe excelentnosti, ale mala by existovať možnosť v prípade potreby zrušiť jestvujúce partnerstvá. ZIS by mali využiť nové zdroje jestvujúcej a potenciálnej excelentnosti, pokiaľ prinášajú pridanú hodnotu, prostredníctvom účasti nových partnerov v jestvujúcich strediskách spoločného umiestnenia, posilnenej práce cez hranice spoločného umiestnenia v rámci každého ZIS, alebo dokonca prostredníctvom zriadenia nového strediska spoločného umiestnenia, a zároveň zachovať zameranie, silu a riaditeľnosť svojich ZIS.

Správna rovnováha medzi spoluprácou a súťažou je takisto dôležitá na dosiahnutie maximálneho výkonu ZIS. EIT bude podnecovať ZIS, aby navzájom spolupracovali v oblastiach, ktoré ponúkajú veľký potenciál na vytvorenie synergií, napríklad prostredníctvom spoločných kurzov profesijného rozvoja, spoločných výskumných činností, magisterských alebo doktorandských programov (PhD) alebo cezhraničnej mobility ZIS medzi akademickou obcou a svetom obchodu. Zároveň EIT vytvorí podnety na určitý stupeň súťaže s cieľom povzbudiť ZIS, aby si udržali svoje zameranie na výsledky a vplyv a prijali vhodné opatrenia v prípade nedostatočného výkonu.

ZIS nielen budujú na jestvujúcej excelentnej výskumnej základni svojich partnerov, ale takisto sú aj priekopníkmi v oblasti podpory a realizácie vzdelávacieho poslania EIT. Cieľom je vzdelávať a vybaviť talentovaných ľudí odbornými zručnosťami, poznatkami a zmýšľaním vrátane podnikania, ktoré sú potrebné pre celosvetovú znalostnú ekonomiku a spoločnosť. Preto EIT aktívne okrem iného podporuje vysokoškolské programy s označením EIT prostredníctvom monitorovania ich kvality a jednotného vykonávania v rámci ZIS. V rámci tohto úsilia sa vo veľkej miere využije partnerské a odborné hodnotenie a nadviaže sa dialóg s vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi na zabezpečenie kvality. Týmto spôsobom sa podporí vnútroštátne a medzinárodné uznávanie a reputácia kvalifikácií s označením EIT a zvýši sa ich príťažlivosť v celosvetovom meradle, čím sa zlepšia možnosti zamestnania absolventov, pričom zároveň sa vytvorí platforma spolupráce na medzinárodnej úrovni. V budúcnosti sa bude ZIS odporúčať, aby rozšírili svoje vzdelávacie činnosti za hranice postgraduálneho vzdelávania smerom k väčšej rôznorodosti študijných programov s cieľom zabezpečiť širší záber inovatívnych činností zameraných na profesijný rozvoj vrátane vzdelávania vedúcich pracovníkov, odborných vzdelávacích kurzov šitých na mieru vrátane kurzov odbornej prípravy a letných škôl, ako aj stáží v rámci ZIS a ich partnerov.

S cieľom posilniť vplyv vzdelávacích činností ZIS a sprístupniť ich širšiemu počtu účastníkov môžu ZIS uvažovať na experimentálnej báze o moduloch diaľkového a elektronického vzdelávania v rámci vysokoškolských programov prvého stupňa alebo balíkov zameraných na vyučovanie na školách.

EIT:

povzbudí ZIS, aby vytvárali rôznorodejšie vzdelávacie činnosti a činnosti odbornej prípravy a poskytovali poradenstvo v oblasti týchto činností a zvyšovali informovanosť o existencii týchto činností;

postupne zavedie konkurenčné mechanizmy preskúmania v oblasti prideľovania percent grantu ZIS, ktoré budú založené na obchodných plánoch a výkonnosti ZIS a v ktorých sa zohľadní, že ZIS rastú rôznymi rýchlosťami;

podnieti ZIS, aby vyvíjali spoločné akcie zamerané na horizontálne otázky;

vytvorí systém partnerských hodnotení kvalifikácií s označením EIT a nadviaže dialóg s vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi na zabezpečenie kvality s cieľom podporovať jednotný prístup.

2.1.2.   Vytváranie nových ZIS

S cieľom ešte viac posilniť vplyv a podnietiť inovácie v nových oblastiach spoločenských výziev bude EIT postupne rozširovať svoje portfólio ZIS. Pridržiavaním sa cesty postupného rozvoja v oblasti zriaďovania nových ZIS EIT zabezpečí, že poučenia z predchádzajúcich vĺn sa riadne vezmú do úvahy a že ZIS sa budú vytvárať len v tých oblastiach, ktoré majú jasný inovačný potenciál a excelentnosť špičkovej triedy, na ktorých možno stavať. V rokoch 2014 – 2020 sa preto nové ZIS zriadia v troch vlnách. Výzva na dve ZIS sa zverejní v roku 2014, ďalšia výzva na dve ZIS v roku 2016 a napokon výzva na jedno ZIS v roku 2018, a to na základe priaznivého výsledku preskúmania EIT stanoveného v článku 32 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (2), čo bude viesť k portfóliu ôsmich ZIS v rokoch 2014 – 2020 (čo sa rovná vytvoreniu 35 až 45 stredísk spoločného umiestnenia v Únii). Výberové konanie ZIS pevne buduje na pozitívnych výsledkoch poznatkov získaných z procesu prvej vlny ZIS a z podrobného externého hodnotenia EIT a jestvujúcich ZIS vrátane posúdenia hospodárskeho a spoločenského vplyvu ZIS a príspevku EIT k posilneniu inovačných kapacít Únie a členských štátov, a v náležitých prípadoch takisto aj na hodnoteniach programu Horizont 2020.

Nové ZIS sa zriadia v oblastiach so skutočným inovačným potenciálom. EIT teda plnohodnotne prispieva k dosahovaniu cieľov širšieho politického programu Únie, a najmä k cieľom programu Horizont 2020, v ktorom sa vymedzuje niekoľko veľkých spoločenských výziev a podporných a priemyselných technológií. Cieľom je zriadiť ZIS v tematických okruhoch, ktoré pre ich veľký rozmer a zložitú povahu možno riešiť len pomocou medzidisciplinárneho, cezhraničného a medzisektorového prístupu. Výber tematických okruhov preto musí vychádzať z dôkladnej analýzy, v ktorej sa bude zisťovať, či ZIS dokáže priniesť skutočnú pridanú hodnotu a kladne vplývať na hospodárstvo a spoločnosť.

Európska komisia túto analýzu uskutočnila pomocou postupu zostaveného tak, aby bolo možné objektívne posúdiť potenciál budúcich tematických zameraní ZIS. Jedným z východiskových bodov bol návrh SIP, ktorý správna rada EIT predložila Komisii v júni 2011. Zároveň sa vytvoril súbor pevných kritérií s cieľom umožniť objektívne posúdenie inovačného potenciálu, ktorý ponúka každý z budúcich tematických okruhov. Platnosť týchto kritérií sa overila v rámci širšieho inovačného spoločenstva vedomostného trojuholníka prostredníctvom otvorenej verejnej konzultácie. Výsledkom tohto postupu je tento zoznam kritérií:

riešiť hlavné hospodárske a spoločenské výzvy, ktorým čelí Európa, a prispievať k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020;

nadväzovať na príslušné politiky Únie a zosúlaďovať ich s nimi, a takisto aj na jestvujúce iniciatívy v rámci programu Horizont 2020 a programu Erasmus+;

byť schopný mobilizovať investície a dlhodobé záväzky zo sektoru podnikania; mať jestvujúci trh pre svoje produkty alebo byť schopný vytvárať nové trhy;

vytvárať udržateľné a systémové vplyvy, ktoré sa merajú podľa počtu nových vzdelaných podnikavých ľudí, nových technológií, nových podnikov a vysokokvalifikovaných pracovných miest;

združovať kritické množstvo zainteresovaných strán z oblasti špičkového výskumu, vzdelávania a inovácií z celej Európy, ktoré by sa inak nestretli, vrátane spolupráce s partnermi mimo Európy;

vyžadovať medzidisciplinárny prístup a nabádať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby vyvinuli nové typy vzdelávania naprieč hranicami disciplín,

riešiť hlavné inovačné medzery, ako je európsky paradox, t. j. tematické okruhy, v ktorých má Európa silnú výskumnú základňu, ale slabý inovačný výkon.

Z posúdenia tematických okruhov predložených v návrhu EIT, ako aj v rámci širšieho spoločenstva zainteresovaných strán jasne vyplynulo, že tematické okruhy sa do určitej miery líšia, pokiaľ ide o ich potenciálny vplyv, ktorý by ponúkli v prípade zriadenia ZIS. Preto sa množstvo tematických okruhov úplne zamietlo; ďalšie sa pretvorili tak, aby lepšie reagovali na osobitosti európskeho a celosvetového kontextu v tejto oblasti.

Za hlavné tematické okruhy s najväčším potenciálom na vytvorenie prínosu pre jestvujúce činnosti a skutočné zrýchlenie inovácií v prípade zriadenia nového ZIS sa určili tieto okruhy:

Inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia

Suroviny – udržateľné skúmanie, ťažba, spracovanie, recyklácia a nahrádzanie

Food4future (potraviny budúcnosti) – udržateľný dodávateľský reťazec od zdrojov po spotrebiteľov

Výroba s pridanou hodnotou

Mobilita v meste

Viac podrobných informácií o jednotlivých okruhoch sa uvádza v informačných hárkoch na konci tohto dokumentu (3).

Na základe týchto tém bude môcť EIT autonómne rozhodovať o zorganizovaní budúcich výberových konaní ZIS. Úspešnosť budúcich výziev na vytvorenie ZIS bude vo veľkej miere závisieť od jasných usmernení, pokiaľ ide o očakávania a požiadavky, ako aj časového rámca umožňujúceho uchádzačom o vytvorenie ZIS solídne sa zorganizovať z právneho a finančného hľadiska pred tým, ako predložia návrh. ZIS sa budú vyberať na základe podrobných kritérií vymedzených v nariadení o EIT a na základe zastrešujúcich zásad excelentnosti a podstatnosti pre oblasť inovácií. Každé vybrané ZIS bude musieť preukázať, ako bude vytvárať čo najväčší vplyv v danej oblasti, a podložiť dôveryhodnosť svojej stratégie.

S cieľom reagovať na potrebu postupného prístupu pri zriaďovaní nových ZIS sa výber tematických okruhov pre všetky tri vlny odvíjal od vyspelosti oblasti, možného spoločenského a hospodárskeho vplyvu a od príležitostí na vytvorenie synergií s inými iniciatívami. Tematickými okruhmi pre vlnu v roku 2014 sú:

Inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia

Suroviny – udržateľné skúmanie, ťažba, spracovanie, recyklácia a nahrádzanie

Tematickými okruhmi pre vlnu v roku 2016 sú:

Food4future (potraviny budúcnosti) – udržateľný dodávateľský reťazec od zdrojov po spotrebiteľov

Výroba s pridanou hodnotou

Tematickým okruhom pre vlnu v roku 2018 je:

Mobilita v meste

EIT:

pripraví výberové konanie pre každú vlnu ZIS, ktorým sa poskytne dostatočný čas pre žiadateľov ZIS na prípravu návrhov;

zverejní výzvy na týchto päť nových ZIS: výzvu na dve nové ZIS v roku 2014 v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia a surovín; výzvu na dve nové ZIS v roku 2016 v oblasti Food4future (potraviny budúcnosti) a výroby s pridanou hodnotou a výzvu na jedno nové ZIS v roku 2018 v oblasti mobility v meste;

vynaloží maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby čo najviac prípadných zainteresovaných strán bolo informovaných o budúcich výberových konaniach ZIS;

zabezpečí, že rámcové podmienky budúcich výberových konaní ZIS budú nastavené tak, aby viedli k optimálnym výsledkom, najmä prostredníctvom poskytnutia jasných usmernení o požiadavkách a postupoch a prostredníctvom udelenia dostatočného času navrhovateľom na zorganizovanie partnerstva.

2.2.   Posilňovanie vplyvu EIT

Podpora inovácií v celej Únii

V počiatočnom období sa EIT zameriaval najmä na snahy o zriadenie ZIS. Hoci je jednoznačným cieľom EIT posilňovať jestvujúce centrá excelentnosti, EIT bude musieť dbať aj na to, aby prinášal prínos v oblastiach Únie, ktoré sa priamo nezúčastňujú na ZIS. Dôležitým poslaním EIT je preto aktívne podporovať šírenie osvedčených postupov v oblasti integrácie vedomostného trojuholníka s cieľom vytvárať spoločnú kultúru inovácií a spoločného využívania poznatkov.

Do budúcna EIT musí pracovať na tom, aby skúsenosti ZIS urobil zrozumiteľnými a opakovateľnými a musí ich zabudovať do kultúry, ktorá môže pôsobiť ako vzor v Európe a za jej hranicami. Určovaním, analýzou a zdieľaním osvedčených postupov, ako aj prostredníctvom nových modelov správy a financovania zo strany ZIS EIT zaručuje, že poznatky vytvorené v rámci EIT a jeho ZIS sa šíria a zhodnocujú v prospech ľudí a inštitúcií vrátane tých, ktoré nie sú priamo zapojené do ZIS.

EIT sa takisto bude snažiť viac sa zviditeľniť v celej Únii. Mali by sa využívať všetky vhodné prostriedky a spôsoby komunikácie, aby sa zabezpečil dostatočný prístup k informáciám o fungovaní a rozsahu pôsobnosti EIT a ZIS.

EIT môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zlučovaní rôznorodých prístupov uplatnených v rámci ZIS a pri ich premene na prenosné prístupy využiteľné v oblastiach s nízkou inovačnou kapacitou, ktoré by inak neboli schopné využiť vo svoj prospech skúsenosti nadobudnuté v rámci EIT. Týmto širším dosahom sa zaručí, že výhodami vyplývajúcimi zo skúseností EIT sa podporuje rozvoj inovačnej kapacity v týchto oblastiach. V rámci tejto činnosti je možné vytvoriť veľkú návratnosť, pokiaľ stavia na práci ZIS.

Zavedenie regionálneho inovačného programu zameraného na partnerstvá inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, výskumných organizácií, spoločností a ďalších organizácií zúčastnených strán prinesie konkrétny mechanizmus na šírenie najlepších postupov a prehĺbenie účasti na činnostiach ZIS.

Týmto programom sa nielenže umožní účastníkom mimo rámca ZIS získať odborné poznatky od ZIS a uľahčí sa interakcia s nimi, ale program im takisto poskytne stimuly na plné využívanie poznatkov a know-how získaných v oblastiach mimo rámca ZIS, čím sa posilní kapacita inovácií v celej Únii. Účastníci regionálneho inovačného programu budú musieť navyše preukázať jasné tematické zosúladenie, a to tým, že odkážu na príslušné regionálne inovačné plány, najmä stratégie inteligentnej špecializácie, s cieľom zabezpečiť strategický vplyv.

Program zavedú ZIS na dobrovoľnom základe, v náležitých prípadoch aj za podpory EIT. Účastníci sa vyberú v rámci otvoreného a transparentného postupu, ktorý riadia ZIS.

Činnosti vykonávané ako súčasť regionálneho inovačného programu budú záležitosťou ZIS. Mohli by zahŕňať štruktúrované opatrenia mobility s cieľom zabezpečiť, aby talenty – študenti, výskumní pracovníci, učitelia a podnikatelia každého veku a pohlavia a na všetkých kariérnych úrovniach – mimo ZIS mali možnosť zapojiť sa do činností ZIS.

Zatiaľ čo účastníci regionálneho inovačného programu budú využívať predovšetkým iné zdroje financovania vrátane vnútroštátneho financovania, štrukturálnych fondov a vlastných zdrojov s cieľom umožniť účasť na regionálnom inovačnom programe, EIT môže stimulovať vykonávanie regionálneho inovačného programu zo strany ZIS financovaním štruktúrovaných opatrení mobility ako súčasť ich programu šírenia informácií a činností so širším dosahom.

Hlavnými hnacími silami vzdelávania na úrovni EIT môžu byť: špičkový výskum orientovaný na inovácie v oblasti tvorby nových podnikov a nových obchodných modelov vrátane možnosti pre MSP a verejné inštitúcie aktívnejšie sa podieľať na inováciách, riadenie portfólií práv duševného vlastníctva a nové prístupy k zdieľaniu práv duševného vlastníctva, podnikateľstvo a nové integrované formy multidisciplinárneho vzdelávania; inovatívna správa a finančné modely založené na koncepcii otvorenej inovácie alebo zahrňujúce verejné orgány. Pomôžu EIT pôsobiť ako vzor a konať ako „rozhodujúci hráč“ v európskom inovačnom priestore a stať sa medzinárodne uznávanou inovačnou inštitúciou na svetovej úrovni.

Podpora a prilákanie talentov

Úspešné inovácie sa odvíjajú od talentovaných ľudí. Jednou z hlavných úloh EIT je poskytnúť talentovaným ľuďom príležitosť na plné využitie svojho potenciálu a vytvoriť prostredie, v ktorom môžu prosperovať. EIT vytvára takéto prostredia prostredníctvom ZIS, no potrebuje ich doplniť o stratégie na prilákanie talentov vrátane tých najšpičkovejších spoza hraníc ZIS.

Ďalšou jednoznačnou úlohou EIT je prilákať talenty spoza hraníc Únie. Vytvorením silnej značky a utužením strategických vzťahov s kľúčovými partnermi z celého sveta môže EIT prispieť k zvýšeniu príťažlivosti partnerov v rámci ZIS. EIT by mal v úzkej spolupráci so ZIS vytvoriť silnú medzinárodnú stratégiu, v ktorej sa vymedzia a prepoja príslušné kontaktné osoby a potenciálni partneri. V tejto súvislosti by mali EIT a ZIS naplno využívať jestvujúce iniciatívy Únie v danej oblasti, ako sú programy Únie zamerané na výskum, vzdelávanie, odbornú prípravu a programy pre mládež vrátane programu Erasmus+ a akcií programu Marie Curie-Skłodowskej a ďalších iniciatív mobility na úrovni Únie. EIT môže okrem iného zvyšovať spoločné využívanie poznatkov, poradenstvo a vytváranie sietí, okrem iného aj podporovaním zriaďovania siete absolventov štúdia EIT.

EIT doplní svoje snahy v oblasti podpory talentovaných ľudí a bystrých nápadov ďalšími opatreniami, napríklad zorganizovaním súťaží o najlepšie nápady alebo udeľovaním ocenení za inovácie, a to buď ako vlastnú iniciatívu, alebo v spolupráci s vedúcimi svetovými partnermi.

EIT:

odporučí účasť na činnostiach so širším dosahom a v náležitých prípadoch predovšetkým poskytne podporu ZIS vo vzťahu k regionálnemu inovačnému programu;

zriadi/prispôsobí internetový nástroj, ktorým sa vytvorí platforma na spoločné využívanie poznatkov a vytváranie kontaktných sietí okolo EIT;

vybuduje a podporí funkčnú a silnú sieť absolventov vzdelávacích činností a činností odborného vzdelávania EIT/ZIS (EIT alumni);

systematicky sprístupní ponaučenia zo ZIS a ich úspechy širšiemu inovačnému spoločenstvu v Únii a mimo nej; súčasťou tohto úsilia môže byť vytvorenie registra otvorených vzdelávacích programov vytvorených v rámci činností vzdelávania a odbornej prípravy EIT a ZIS;

zabezpečí vysokú účasť súkromného sektora, a to aj MSP, na vedomostnom trojuholníku.

2.3.   Nové mechanizmy plnenia a monitorovanie orientované na výsledky

Zjednodušenie vykonané zodpovedne a svedomito je pre EIT nevyhnutnosťou, ak chce dosiahnuť účinné výsledky, podporovať prelomové inovácie a zapojenie podnikateľskej komunity. EIT má stále priestor na plnšie využitie svojej pružnosti s cieľom dosiahnuť ešte väčšie zjednodušenie.

Ako „investor“ do ZIS považuje EIT zjednodušenie za dynamický postup, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou fungovania EIT, a za súčasť svojej podpornej funkcie v prospech ZIS. EIT sa bude preto snažiť o prispôsobenie, vylepšenie a zjednodušenie svojich postupov monitorovania, podávania správ a financovania a neustále sa bude usilovať využívať zjednodušené prístupy, ktoré môžu pomôcť ZIS vyrovnať sa s novými, vznikajúcimi potrebami a posilniť svoj vplyv.

ZIS poskytnú ideálnu pôdu na testovanie nových prístupov k financovaniu a riadeniu inovácií. S pomocou experimentovania a nadobúdania skúsenosti v rámci ZIS EIT naplní cieľ zjednodušenia programu v kľúčových oblastiach, napríklad pokiaľ ide o zmluvné dohody, zjednodušené podávanie správ, paušálne sumy a paušálne sadzby, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie ZIS.

Komisia bude podrobne monitorovať schopnosť EIT vytvárať čo najjednoduchšie dohody a zásady v oblasti financovania a riadenia činností ZIS, ktoré budú založené na vlastnom programe zjednodušenia EIT. Získané poznatky vrátane neúspechov sa budú spoločne využívať s budúcimi ZIS a programami a schémami Únie v rámci programu Horizont 2020.

Komisia posilnila svoje snahy v oblasti podpory EIT smerom k zriadeniu zdravého a pevného systému monitorovania orientovaného na výsledky. Týmto systémom monitorovania sa zaistí úplná zodpovednosť EIT a ZIS, kvalita výsledkov, príspevok k napĺňaniu priorít programu Horizont 2020 a súčasne sa umožní dostatočná pružnosť činnosti ZIS a otvorenosť voči novým myšlienkam a partnerom. Umožní EIT nadobudnúť solídne kapacity v oblasti zberu a analýzy vstupov od ZIS vrátane zdrojov financovania s cieľom merať výkon EIT na základe jeho vlastných cieľov a referenčne porovnať EIT a ZIS s najlepšími postupmi na európskej a celosvetovej úrovni.

Systém sa vytvorí tak, aby bol pružný, a ak je to potrebné, aby sa dal upraviť s cieľom zohľadniť zmeny a nárast portfólia činností EIT a ZIS. Na základe odporúčaní nezávislého externého hodnotenia a zastrešujúcich ustanovení o monitorovaní vymedzených v programe Horizont 2020 Komisia v spolupráci s EIT a ZIS navrhla vytvoriť monitorovanie výkonu EIT orientované na výsledky, ktoré sa zameriava na štyri úrovne činností:

Úroveň programu Horizont 2020: pravidelne monitorovať príspevok EIT a ZIS k dosahovaniu cieľov programu Horizont 2020.

Úroveň EIT: posudzovať výkon EIT ako účinného a efektívneho subjektu Únie; to sa bude merať na základe podpory poskytnutej ZIS, intenzity a pokrytia jeho činností so širším dosahom, šírenia informácií a medzinárodných činností a na základe jeho schopnosti vytvárať zjednodušené postupy.

Úroveň ZIS ako celku: monitorovať príspevok všetkých ZIS k dosahovaniu strategických cieľov EIT, ktoré sú uvedené v špecializovanom nástroji, napríklad v hodnotiacej tabuľke EIT.

Úroveň jednotlivých ZIS: monitorovať výkon jednotlivých ZIS na základe individuálnych cieľov a kľúčových ukazovateľov výkonu, ktoré sú vymedzené v obchodných plánoch jednotlivých ZIS. ZIS majú rôzne obchodné modely a trhy, a teda aj rôzne odvetvové kľúčové ukazovatele výkonu, ktoré sú základom úspešného riadenia jednotlivých ZIS.

EIT:

vytvorí program zjednodušenia vrátane referenčných kritérií na posúdenie pokroku a Komisii bude podávať správy o pokroku pri jeho vykonávaní prostredníctvom výročnej správy o činnosti; zabezpečí, aby sa nové modely zjednodušenia šírili v celej Únii a informácie sa poskytovali iným iniciatívam Únie;

v spolupráci s Komisiou a ZIS vytvorí komplexný systém na monitorovanie: príspevku EIT k programu Horizont 2020; vplyvu EIT prostredníctvom jeho vlastných činností a činností ZIS; a výsledkov ZIS. EIT bude informovať Európsky parlament a Radu o všetkých svojich činnostiach monitorovania formou výročnej správy o činnosti.

3.   Účinné rozhodovanie a organizácia práce

V správnej štruktúre EIT sa kombinuje prístup zdola nahor v súvislosti so ZIS so strategickým vedením na úrovni EIT. Rozhodovanie na úrovni EIT sa preto musí vyznačovať skutočne strategickým smerovaním, ktoré sa skombinuje s účinnými mechanizmami vykonávania a systematickým zapájaním činiteľov vedomostného trojuholníka v celej Európe.

Model správy EIT preukázal svoju celkovú hodnotu. Skúsenosti z počiatočnej fázy však naznačujú, že možno vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie účinnosti rozhodovania EIT a jeho mechanizmov vykonávania. Vzťah medzi správnou radou EIT zodpovednou za strategické rozhodnutia a ústredím EIT zodpovedným za ich vykonávanie sa musí jednoznačnejšie zadefinovať a zjednodušiť. Ústredie EIT bude musieť vymedziť kritické oblasti, v ktorých by EIT mohol poskytovať podporu ZIS, pričom zaručí vhodnú vyváženosť funkcií podporovania a monitorovania. Správna rada musí lepšie zabezpečovať, aby boli v strategických rozhodnutiach riadne zohľadnené skúsenosti ZIS a širšieho inovačného spoločenstva. Napokon, EIT by sa mal aj naďalej zodpovedať Rade a členským štátom.

3.1.   Zjednodušenie a objasnenie postupu rozhodovania EIT

Správna rada EIT určuje strategické smerovanie EIT a rámcové podmienky pre ZIS a prostredníctvom svojich členov prepája EIT s rôznymi spoločenstvami zainteresovaných strán v danej oblasti. V súlade s prístupom EIT orientovaným na podnikanie musia byť postupy jeho rozhodovania účinné, rýchle a cielené.

Určujúcimi faktormi v tomto ohľade sú veľkosť, zloženie a postupy správnej rady. Uplatňovanie zásady nezávislých členov v spojení s obmedzeným počtom zvolených členov zastupujúcich spoločenstvo ZIS preukázalo svoju hodnotu a umožňuje zozbierať odborné poznatky z celého vedomostného trojuholníka. Počiatočný model zložený z 18 zvolených členov doplnených o štyroch nedávno pridaných zástupcov ZIS však preukázal aj svoje nedostatky. Menej početná správna rada bude viesť k účinnejšiemu rozhodovaniu, a znížia sa tým administratívne výdavky.

Väčšiu účinnosť možno napokon získať opätovným preorientovaním správnej rady EIT na jej ústrednú úlohu, ktorou je poskytovanie strategického vedenia. Súrodosť s inými iniciatívami Únie sa ďalej zvýši prostredníctvom posilnenej konzultácie s Európskou komisiou o trojročnom pracovnom programe EIT. Informácie o EIT a ZIS z trojročného pracovného programu EIT umožnia posúdenie a zabezpečenie doplnkovosti s inými časťami programu Horizont 2020 a inými politikami a nástrojmi Únie. Všetky tieto zmeny boli zahrnuté do upraveného nariadenia (ES) č. 294/2008.

Rozhodnutia správnej rady EIT vykonáva ústredie EIT, ktoré riadi riaditeľ zodpovedný za činnosti EIT. Takto sa v ústredí odráža orientácia EIT a jeho ZIS na výsledky a ústredie je hnacou silou zjednodušenia postupov. Zároveň si ústredie EIT rozvíja kapacity na systematické zbieranie poznatkov zo ZIS a sprostredkúva tieto zistenia širšiemu inovačnému spoločenstvu. Časom sa ústredie EIT stane bohatým registrom osvedčených postupov a skutočným znalostným partnerom pre tvorcov politík.

Prilákanie a udržanie talentovaných odborníkov je pre ústredie EIT výzvou. S cieľom vybaviť EIT najlepšími talentami a zručnosťami sa vytvorí jasná stratégia v oblasti ľudských zdrojov vrátane možností siahajúcich nad rámec priameho zamestnania, ako je dočasné vyslanie alebo pridelenie, podpora pravidelnej výmeny pracovníkov a stáží v excelentných inovačných, výskumných a vzdelávacích inštitúciách z Únie a celého sveta.

EIT:

prostredníctvom inteligentnej stratégie v oblasti ľudských zdrojov vrátane systematického využívania vnútorných a vonkajších odborných poznatkov a vnútorných riadiacich postupov zabezpečí, aby sa EIT stal referenčnou inštitúciou v oblasti inovatívnej správy;

prijme konkrétne opatrenia na ďalšiu podporu kultúry otvorenosti a transparentnosti.

3.2.   Investície do ZIS: vzťahy medzi EIT a ZIS

Interakciou medzi EIT a ZIS sa ZIS poskytne rámec na úspešnú prevádzku, ale zároveň sú základom postupu vzájomného vzdelávania, ktorý EIT umožňuje pôsobiť ako skúšobný priestor nových inovačných modelov. S cieľom zabezpečiť vhodné rámcové podmienky pre ZIS musí EIT vo všetkých fázach tohto postupu poskytovať jasné a jednotné vedenie, v ktorom sa však všetko nepredpisuje. Tieto usmernenia by zahŕňali najmä riadenie ZIS a spôsob zapájania hlavných a vedľajších partnerov. Interakcie medzi ústredím EIT a ZIS musia byť systematické a pravidelné, ako aj jasné, transparentné a založené na dôvere s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu efektívnosť. K tomuto cieľu by mali prispievať zmluvné vzťahy medzi EIT a ZIS, a takisto aj organizačné usporiadanie ústredia EIT.

Posunom od čisto administratívnej úlohy ústredie EIT vylepší svoje prevádzkové funkcie s cieľom viesť ZIS k čo najväčšiemu výkonu a široko sprístupniť dobré výsledky. Poskytovaním určitého množstva centralizovaných služieb a funkcií namiesto na úrovni jednotlivých ZIS možno dosiahnuť lepšiu účinnosť. Zatiaľ čo všetky ZIS pracujú na osobitných tematických okruhoch, množstvo prvkov má horizontálnu povahu a to je presne priestor, v ktorom môže EIT poskytnúť hmatateľný prínos. Tieto funkcie poskytovateľa znalostí sa môžu vzťahovať predovšetkým na pôsobenie ústredia EIT ako informačného makléra a vynaliezavého kontaktného bodu, napríklad prostredníctvom podpory výmeny a vzájomného vzdelávania medzi ZIS, uľahčovaním vzťahov s inštitúciami Únie a inými kľúčovými organizáciami, ako je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), alebo na osobitné horizontálne otázky, ako je poradenstvo v oblasti práv duševného vlastníctva, prenosu technológií a znalostí, referenčné porovnávanie s medzinárodnými najlepšími postupmi alebo vypracovanie predpovedí a prognóz s cieľom určiť budúce smerovanie EIT a ZIS. EIT a ZIS by mali spoločne rozhodnúť, kde sa tieto úlohy môžu dať čo najúčinnejšie vykonať. V tomto ohľade bude pre EIT a ZIS mimoriadne dôležité, aby zriadili životaschopné mechanizmy systematickej spolupráce okolo horizontálnych otázok.

EIT:

poskytne jasné a súvislé usmernenia o očakávaniach, povinnostiach a zodpovednostiach počas celého životného cyklu ZIS;

v úzkej spolupráci so ZIS vytvorí kapacitu v rámci ústredia EIT na uľahčenie výmeny a vzdelávania medzi ZIS;

zabezpečí viacero služieb pre ZIS v oblasti horizontálnych otázok, v ktorých možno dosiahnuť väčšiu účinnosť, a zavedie ďalšie podnikové politiky s tým istým cieľom;

poskytne usmernenia o pridružovaní a združovaní partnerov, ktorí sa nemôžu stať plnoprávnymi investormi a partnermi ZIS.

3.3.   Nadviazanie kontaktu so zainteresovanými stranami

Aktívna výmena a vzájomné vzdelávanie, pokiaľ ide o ďalšie iniciatívy, by mohli tvoriť základný kameň úsilia EIT v oblasti skúšania nových inovačných modelov. EIT preto musí stavať na jestvujúcich osvedčených postupoch a externých odborných poznatkoch, aby sa mohol stať referenčným orgánom v oblasti inovácie, o čo sa usiluje. Je teda nevyhnutné, aby správna rada prijímala rozhodnutia podložené pohľadmi a potrebami inovačných činiteľov z praxe a v kontexte širšieho európskeho rámca. Orientovaním sa na kultúru otvorenosti a zapojenie vonkajších strán môže EIT aktívne podporovať osvojovanie si a prijímanie nových inovácií širokou verejnosťou.

S týmto cieľom EIT nadviaže priamy kontakt s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami z inovačného reťazca, čo bude prospešné pre obe strany. S cieľom zosystematizovať tento dialóg a výmenu sa ako vhodný nástroj na uľahčenie obojstrannej a interaktívnej komunikácie javí vytvorenie fóra zainteresovaných strán EIT, ktoré bude združovať širšie spoločenstvo zainteresovaných strán okolo horizontálnych otázok.

Medzi zainteresovanými stranami budú predstavitelia vnútroštátnych a regionálnych orgánov, organizované záujmové a individuálne subjekty zo sveta podnikania, vysokoškolského vzdelávania a výskumu, skupinové organizácie a takisto aj ďalšie dotknuté strany z vedomostného trojuholníka.

Zástupcovia členských štátov sa v rámci fóra zainteresovaných strán stretávajú v osobitnom zoskupení, aby sa zabezpečila vhodná komunikácia a tok informácií s EIT, a sú informovaní o dosiahnutých úspechoch, pričom pre EIT a ZIS poskytujú poradenstvo a vymieňajú si s nimi skúsenosti. Týmto osobitným zoskupením zástupcov členských štátov v rámci fóra zainteresovaných strán sa zabezpečujú aj vhodné synergie a doplnkovosť činností EIT a ZIS s vnútroštátnymi programami a iniciatívami vrátane potenciálneho vnútroštátneho spolufinancovania činností ZIS. Zorganizovanie fóra zainteresovaných strán bolo zahrnuté do upraveného nariadenia (ES) č. 294/2008.

Aktívne konzultácie s ďalšími inštitúciami Únie, najmä s príslušnými útvarmi Komisie, už od raných štádií umožnia čo najlepšie využitie synergií a vzájomné vzdelávanie, pokiaľ ide o ďalšie iniciatívy Únie.

EIT:

vytvorí pravidelné fórum zainteresovaných strán EIT a jeho osobitné zoskupenie zástupcov členských štátov s cieľom uľahčiť interakciu a vzájomné vzdelávanie so širším inovačným spoločenstvom v rámci vedomostného trojuholníka a vrátane vnútroštátnych a regionálnych úradov; v tomto kontexte sa prostredníctvom internetovej platformy umožní väčšia podpora interakcie medzi účastníkmi;

bude systematicky využívať jestvujúce združenia univerzít, podnikov a výskumných organizácií a skupinových organizácií, ako sú platformy na výmenu poznatkov a šírenie výsledkov;

zriadi mechanizmus akým je napríklad výročné stretnutie medzi EIT, ZIS a príslušnými útvarmi Európskej komisie na ďalšie uľahčenie synergií medzi EIT a ZIS na jednej strane a ostatnými iniciatívami Únie na druhej strane.

4.   Odhad finančných potrieb a zdrojov financovania na roky 2014 – 2020

4.1.   Konsolidácia inteligentného modelu financovania ZIS

EIT vytvoril originálny model financovania, ktorý stavia na spoločných silných miestach a zdrojoch jestvujúcich excelentných organizácií; financovanie EIT pôsobí ako katalyzátor na zhromaždenie dodatočných finančných zdrojov od širokej škály verejných a súkromných partnerov a dosiahnutie pákového efektu. Na tomto základe EIT poskytuje v priemere až 25 % z celkového financovania ZIS a zostávajúcich minimálne 75 % z celkového rozpočtu ZIS by malo pochádzať z iných zdrojov ako EIT. Ide o vlastné príjmy a zdroje partnerov ZIS, ale aj o verejné financovanie na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a úrovni Únie, najmä o – súčasné a budúce – štrukturálne fondy a rámcový program v oblasti výskumu a inovácií. V druhom prípade sa ZIS (a niektorí ich partneri) uchádzajú o financovanie v súlade s príslušnými pravidlami daných programov a na rovnoprávnom základe s ostatnými účastníkmi. Príspevok od partnerov ZIS sa nepovažuje za klasickú požiadavku grantového „spolufinancovania“, ale skôr za predpoklad minimálnej úrovne zapojenia jestvujúcich organizácií a ich finančného záväzku k ZIS. Týmto prístupom zdola nahor sa zaručuje silný záväzok partnerov ZIS, podnecujú sa investície a podporujú sa štrukturálne a organizačné zmeny medzi partnermi ZIS a ďalšími činiteľmi.

Skúsenosti nadobudnuté pri prvých ZIS ukázali, že priemysel má svojím financovaním záujem o napĺňanie obchodných plánov ZIS a že podiel rozpočtu ZIS od priemyselných partnerov predstavuje 20 % až 30 % z celkového ročného rozpočtu ZIS.

Financovanie EIT sa predpokladá len v prípade činností ZIS s pridanou hodnotou, teda činností, ktoré umožňujú integráciu politík týkajúcich sa vedomostného trojuholníka (vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácie) a partnerov jednotlivých ZIS a v rámci ZIS v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v obchodných plánoch ZIS. Ide najmä o projekty ZIS v oblasti základného a aplikovaného výskumu, inovácií, vzdelávania, podnikania a vytvárania podnikov, ktoré dopĺňajú investície v dobre zavedených činnostiach (napríklad jestvujúcich výskumných projektoch). Príspevkom od EIT by sa mali takisto pokrývať administratívne, riadiace a koordinačné činnosti ZIS.

ZIS prechádzajú rôznymi fázami rozvoja s rozličnou povahou ich celkových rozpočtov, a až potom fungujú zabehnutým spôsobom. Schopnosť absorpcie ZIS je spočiatku relatívne obmedzená, no v ďalších rokoch sa podstatne rozvíja.

Po počiatočnej zriaďovacej fáze v trvaní dvoch rokov by rozpočet ZIS mal podstatne rásť a ZIS dokážu zmobilizovať výraznú úroveň nových zdrojov od jestvujúcich a nových partnerov v relatívne krátkom čase. S cieľom dosiahnuť dostatočné kritické množstvo a vytvoriť vplyv na európskej úrovni sa ročný rozpočet ZIS v zabehnutom stave bude pohybovať od 250 do 450 miliónov EUR, v závislosti od stratégie, partnerstva a trhového potenciálu každého jednotlivého ZIS.

Hoci ZIS nebudú počas prvých rokov činnosti plne finančne nezávislé od EIT, v strednodobom horizonte sa bude podporovať, aby nadobudli udržateľnosť; t. j. aby postupne znižovali svoju závislosť od financovania EIT v záujme svojej ďalšej konsolidácie a rozšírenia. Financovanie EIT sa bude naďalej poskytovať na určité činnosti ZIS s pridanou hodnotou v oblastiach, v ktorých investície EIT majú dobrú návratnosť, napríklad vzdelávanie, vytváranie podnikov, spoločné umiestňovanie, činnosti so širším dosahom a šírenie informácií.

V súčasnosti sa financovanie EIT určené ZIS poskytuje výlučne prostredníctvom grantov. V novom viacročnom finančnom rámci (VFR 2014 – 2020) sa budú môcť zriadiť nové finančné mechanizmy pomocou dlhového alebo majetkového nástroja. EIT, ktorý je „investorom“ do ZIS, bude tento vývoj podrobne sledovať a bude povzbudzovať prístup k ZIS v záujme ich plného využitia, a ak to bude potrebné, bude uľahčovať a koordinovať tento prístup.

4.2.   Potreby rozpočtu EIT

Potreby rozpočtu EIT na obdobie 2014 – 2020 dosahujú výšku 2 711,4 miliónov EUR a vychádzajú z troch hlavných prvkov: výdavky potrebné na konsolidáciu troch jestvujúcich ZIS, postupný rozvoj nových ZIS v roku 2014, 2016 a 2018 a na činnosti šírenia informácií a činnosti so širším dosahom a administratívne výdavky.

Na financovanie ZIS zriadených v roku 2009, ktoré už fungujú zabehnutým spôsobom, sa predpokladá približne 1 695 miliónov EUR (62,5 % z celkového rozpočtu EIT); 542 miliónov EUR (20 %) sa predpokladá pre ZIS druhej vlny, 249 miliónov EUR (9,2 %) pre tretiu vlnu a 35 miliónov EUR (1,3 %) pre poslednú vlnu.

Plánovaný rozpočet EIT v oblasti ZIS na obdobie 2014 – 2020 sa teda odhaduje na 2,5 miliardy EUR (93 % celkového rozpočtu EIT na obdobie 2014 – 2020). Očakáva sa, že prostredníctvom silného pákového efektu EIT ZIS zmobilizuje ďalších 7,5 miliardy EUR z ďalších verejných a súkromných zdrojov.

EIT sa takisto zapojí do niekoľkých činností šírenia informácií a činností so širším dosahom vrátane poskytovania podpory pre štruktúrovanú mobilitu v rámci regionálneho inovačného programu, čím sa výrazne posilní vplyv jeho pôsobenia v rámci Európy. Pridanú hodnotu a lepšiu účinnosť činností ZIS pomôžu zaistiť ďalšie horizontálne podporné a monitorovacie služby. Pri vykonávaní a rozvoji týchto činností sa bude EIT musieť riadiť stratégiou zameranou na dosiahnutie vysokého pomeru účinnosti, t. j. maximálneho vplyvu, ktorý možno dosiahnuť prostredníctvom miernych mechanizmov. Približne 125 miliónov EUR (4,6 %) z rozpočtu EIT je potrebných na vykonanie týchto činností.

Ak má EIT presadzovať nové spôsoby otvorenej inovácie a zjednodušenia, malo by sa to odrážať aj v jeho prístupe k správe. Ústredie EIT musí byť štíhlou organizáciou, ktorá sa riadi strategickým prístupom k využívaniu odborných poznatkov vždy, keď je to potrebné, ale nevytvára zbytočne ťažké a trvalé štruktúry. Náklady na administratívne výdavky pokrývajúce potrebné výdavky na zamestnancov, administratívu, infraštruktúru a prevádzku v dlhodobom meradle nepresiahnu 2,4 % rozpočtu EIT. Časť administratívnych výdavkov pokrýva hosťujúca krajina Maďarsko prostredníctvom poskytnutia bezplatných kancelárskych priestorov do konca roku 2030, a takisto aj ročného príspevku vo výške 1,5 milióna EUR na zamestnanecké náklady do konca roku 2015. Z uvedeného vyplýva, že administratívne výdavky sa budú pohybovať okolo 65 miliónov EUR na obdobie 2014 – 2020.

Graf č. 3:   Rozdelenie potrieb rozpočtu

Image 8L3472013SK110120131211SK0001.0002241241Spoločné vyhlásenieEurópskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)1.Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.2.Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:a)pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;b)medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;c)prípravu trhov satelitnej navigácie;d)účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aje)každoročné preskúmanie pracovného programu.3.V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.4.Komisia zohľadní názory GIP.5.GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:troch zástupcov za Radu,troch zástupcov za Európsky parlament,jedného zástupcu za Komisiua bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).6.GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.L3472013SK18510120131211SK0009.000420812081Vyhlásenia KomisieMaximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektuKomisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.Stav financovania biodiverzity v ZKÚKomisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.L3472013SK25910120131217SK0015.000228012801Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28110120131217SK0016.000328812881Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK28910120131217SK0017.000330213021Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní článku 6 nariadenia o EFRR, článku 15 nariadenia o Európskej územnej spolupráci a článku 4 nariadenia o Kohéznom fondeEurópsky parlament a Rada berú na vedomie uistenie, ktoré poskytla Komisia zákonodarcom EÚ, že spoločné ukazovatele výstupov pre nariadenie o EFRR, nariadenie o Európskej územnej spolupráci a nariadenie o Kohéznom fonde, ktoré majú byť zahrnuté v prílohe ku každému nariadeniu, sú výsledkom dlhodobého prípravného procesu, ktorý zahŕňa hodnotenie expertmi Komisie a členských štátov, a v zásade sa očakáva, že zostanú stabilné.L3472013SK30310120131217SK0018.000231713171Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.L3472013SK30310120131217SK0018.000331813181Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.L3472013SK30310120131217SK0018.000431913191Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚSEurópsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.L3472013SK32010120131217SK0019.001546614661Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k článku 67Rada a Komisia sa zhodujú, že článkom 67 ods. 4, ktorý vylučuje uplatnenie zjednodušených nákladov ustanovených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d), ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom verejného obstarávania, sa nevylučuje možnosť vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania operáciu, v rámci ktorej príjemca uhrádza dodávateľovi platby na základe vopred stanovených jednotkových nákladov. Rada a Komisia sa zhodujú, že náklady stanovené a uhradené príjemcom na základe týchto jednotkových nákladov stanovených prostredníctvom verejného obstarávania predstavujú skutočné náklady skutočne vynaložené a zaplatené príjemcom v zmysle článku 67 ods. 1 písm. a).L3472013SK32010120131217SK0019.001646714671Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu , Rady a Komisie o revízii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 spojenej so spätným získaním rozpočtových prostriedkovEurópsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, aby sa do revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorým sa zosúlaďuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s VFR na roky 2014 – 2020, zahrnuli ustanovenia potrebné na uplatňovanie opatrení na pridelenie výkonnostnej rezervy a v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podľa článku 39 (iniciatíva MSP) na základe nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ ide o spätné získanie:i.prostriedkov, ktoré boli viazané na programy vo vzťahu k výkonnostnej rezerve a ktorých viazanie sa musí zrušiť v dôsledku priorít v rámci týchto programov, ktoré nedosiahli svoje čiastkové ciele, a;ii.prostriedkov, ktoré boli viazané na cielené programy uvedené v článku 39 ods. 4 písm. b) a ktorých viazanie sa musí zrušiť z dôvodu skončenia účasti členského štátu na finančnom nástroji.L3472013SK32010120131217SK0019.001746814681Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 1Ak sú potrebné ďalšie odôvodnené výnimky zo spoločných pravidiel na zohľadnenie špecifík EPFRV a EFNRH, Európsky parlament, Rada a Európska komisia sa zaväzujú, že povolia tieto výnimky starostlivým pokračovaním potrebných úprav nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy.L3472013SK32010120131217SK0019.001846914691Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vylúčení akejkoľvek spätnej účinnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 ods. 3Európsky parlament a Rada sa dohodli, že:pokiaľ ide o uplatňovanie článku 14 ods. 2, článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 26 ods. 2 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, opatrenia členských štátov na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 ods. 1 do prípravy dohody o partnerstve a programov uvedených v článku 5 ods. 2 zahŕňajú všetky opatrenia prijaté v praxi členskými štátmi bez ohľadu na ich časové rozvrhnutie, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia a pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu na zabezpečenie Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3 toho istého nariadenia, a to počas prípravných fáz programovacieho postupu členského štátu za predpokladu, že sa dosiahli ciele zásady partnerstva stanovené v spomínanom nariadení. V tejto súvislosti členské štáty na základe svojich národných a regionálnych kompetencií a v súlade s príslušnými ustanoveniami daného nariadenia a s pravidlami pre jednotlivé fondy rozhodnú o obsahu navrhovanej dohody o partnerstve i navrhovaných programov;delegovaný akt stanovujúci Európsky kódex správania a prijatý v súlade s článkom 5 ods. 3 nebude mať za žiadnych okolností a ani priamo, ani nepriamo žiadny spätný účinok, najmä pokiaľ ide o postup schvaľovania dohody o partnerstve a programov, pretože nie je zámerom právnych predpisov EÚ preniesť na Komisiu akékoľvek právomoci, ktoré by jej umožňovali zamietnuť schválenie dohody o partnerstve a programov výlučne na základe akéhokoľvek porušenia Európskeho kódexu správania prijatého v súlade s článkom 5 ods. 3;Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby im návrh znenia delegovaného aktu, ktorý sa má prijať na základe článku 5 ods. 3, sprístupnila čo najskôr, ale najneskôr ku dňu, keď Rada prijme politickú dohodu o nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia pre európske štrukturálne a investičné fondy, alebo ku dňu, keď bude Európsky parlament v pléne hlasovať o návrhu správy o danom nariadení, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.L3472013SK54910120131217SK0022.000460716071Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniuRada a Európsky Parlament vyzývajú Komisiu, aby monitorovala v členských štátoch transpozíciu a vykonanie smernice 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a aby po vykonaní týchto smerníc vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, prípadne predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení toto nariadenie s cieľom zahrnúť príslušné časti uvedených smerníc do systému krížového plnenia.

2009 ZIS

2014 ZIS

2016 ZIS

2018 ZIS

Činnosti šírenia a dosahu

Administratívne výdavky

Počas nového VFR sa bude EIT financovať predovšetkým prostredníctvom príspevkov z programu Horizont 2020, v rámci ktorého sa predpokladá suma 2 711,4 miliónov EUR.

Informačný hárok 1:   Inovácia v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia

1.   VÝZVA

Zdravie, demografické zmeny a blaho sa určili za hlavné spoločenské výzvy, ktoré sa budú riešiť v rámci programu Horizont 2020. Zastrešujúcim cieľom všetkých akcií na riešenie tejto výzvy by malo byť zlepšovanie kvality života európskych občanov všetkých vekových kategórií a udržiavanie hospodárskej udržateľnosti systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti v súvislosti so zvyšujúcimi sa nákladmi, ubúdajúcimi ľudskými zdrojmi a očakávaniami občanov na zaistenie čo najlepšej možnej starostlivosti.

Výzvy súvisiace so sektormi zdravotnej a sociálnej starostlivosti sú početné a úzko prepojené. Patria medzi ne chronické ochorenia (srdcovo-cievne ochorenia, rakovina, cukrovka), nadváha a obezita, infekčné ochorenia (HIV/AIDS, tuberkulóza) a neurodegeneratívne ochorenia (ktoré sa zvyšujú spolu so starnutím obyvateľstva), a takisto aj sociálna izolácia, narušené blaho, zvýšená závislosť pacientov na formálnej a neformálnej starostlivosti a opakujúce sa vystavenie environmentálnym faktorom s neznámymi dlhotrvajúcimi zdravotnými dôsledkami. Prekážky uplatnenia, využívania a zavádzania nových poznatkov, produktov a služieb bránia účinným reakciám na tieto výzvy.

Ako reakcia na tieto výzvy v rámci programu Horizont 2020 sa vymedzil cieľ „zabezpečovať lepšie zdravie, kvalitu života a všeobecné blaho v rámci všetkých podporných výskumných a inovačných činností. Tieto činnosti sa budú zameriavať na zachovávanie a podporu zdravia počas celého nášho života a na prevenciu ochorení; na zlepšovanie našich schopností v oblasti liečby a riadenia ochorení a zdravotného postihnutia; podporovanie aktívneho starnutia; a na prispievanie k vytvoreniu udržateľného a efektívneho sektora starostlivosti vrátane miestnych a regionálnych služieb a k prispôsobeniu miest a ich vybavenosti starnúcemu obyvateľstvu.“

2.   RELEVANTNOSŤ A VPLYV

ZIS zamerané na inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia pomôže napĺňať priority programu Horizont 2020, konkrétne tie, ktoré sú vymedzené v rámci spoločenskej výzvy „Zdravie, demografické zmeny a blaho“.

Tento tematický okruh je z pohľadu spoločenského a verejného poriadku vysoko relevantný. Otázky zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia súvisia takmer so všetkými odvetviami nášho života a spoločnosti a často si vyžadujú regulačné opatrenia. Sektor zdravotnej a sociálnej starostlivosti je takisto vysoko relevantný zo sociálno-ekonomického hľadiska, keďže patrí medzi sektory, na ktoré sa vynakladajú najväčšie finančné prostriedky (verejné a súkromné) (4); a tento sektor ponúka nielen dostatok príležitostí na hospodárske a technologické inovácie, no takisto má veľký potenciál v oblasti sociálnych inovácií. Starnúce obyvateľstvo je výzvou pre verejné služby a vyžaduje si napríklad rozvoj a zlepšenie miestnych služieb a prispôsobovanie mestských oblastí.

Sociálno-ekonomickú podstatnosť možno ďalej podčiarknuť skutočnosťou, že Európa čerpá výhody z prítomnosti stabilného farmaceutického sektora a dobre vyvinutých systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú prácu miliónom ľudí v celej Únii. Tento sektor je takisto jedným z najväčších vyspelých výrobných sektorov v Únii. Potenciál rastu v týchto oblastiach je veľmi veľký, keďže starnúca spoločnosť znamená zvýšenie súhrnného dopytu po starostlivosti a produktoch a službách na zabezpečenie nezávislého života.

Do úvahy prichádzajú aj ďalšie sektory, napríklad cestovný ruch. Starnúce obyvateľstvo tvorí vo veľkej miere generácia, ktorá je zvyknutá cestovať a chce v tom pokračovať, má vysoké požiadavky na kvalitu, a teda si vyžaduje čoraz viac prístupných služieb (doprava, hotely, zábava atď.). Prístupnejšie služby cestového ruchu môžu zvýšiť konkurencieschopnosť celého sektora a podporili by väčšie začlenenie starnúceho obyvateľstva.

V neposlednom rade Únia profituje v tejto oblasti z výskumu a vzdelávania na svetovej úrovni. V mnohých členských štátoch sú excelentné výskumné infraštruktúry a inštitúcie, ktoré zabezpečujú príťažlivú základňu pre zapojenie priemyslu do plánovaných činností EIT.

Výzvy spojené so zdravým životným štýlom platia v celej Európe. Reakcie, ktoré môže zabezpečiť ZIS, si vyžadujú intenzívnu spoluprácu excelentných, multidisciplinárnych a multisektorových tímov s účastníkmi zo všetkých sektorov vedomostného trojuholníka (vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácia). Pridanou hodnotou ZIS s týmto tematickým zameraním by bolo prepájanie činností v oblasti inovácií a vysokoškolského vzdelávania s už jestvujúcou excelentnou výskumnou základňou. Týmto počínaním bude klásť zvláštny dôraz na učebné osnovy vysokoškolského vzdelávania, rozvoj nových zručností (potrebných napríklad pre technologický rozvoj, ale aj v oblasti starostlivosti o starších), bude posilňovať hľadisko podnikania s cieľom podporiť rozvoj vysoko podnikavej pracovnej sily v tejto oblasti, podporovať vývoj nových produktov a služieb a posilňovať jestvujúce hodnotové reťazce alebo dokonca vytvárať nové.

Príklady možných produktov a služieb, ktoré by bolo možné vytvoriť prostredníctvom ZIS, siahajú za hranice technologických aplikácií (napríklad aplikácie na ošetrovanie, kódovanie, normalizáciu a interpretáciu údajov v oblastiach, ako je rakovina, srdcovo-cievne ochorenia; alebo nástroje na posudzovanie rizika a včasné odhalenie) a mohli by podnietiť sociálne inovácie vrátane nových koncepcií na zlepšenie napríklad riadenia životného štýlu a stravovania, podporu aktívneho a nezávislého života v prostredí priaznivom pre danú vekovú skupinu alebo na zachovávanie hospodársky udržateľných systémov starostlivosti.

Zameraním sa na systémové hľadiská európskych systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti a na podporu aktívneho starnutia by ZIS s týmto tematickým zameraním mohlo takisto zahŕňať väčšiu spoluprácu medzi veľkými a menšími, špecializovanejšími firmami s cieľom dosiahnuť väčší obeh poznatkov. Konkrétnym prínosom ZIS v tejto oblasti by okrem toho mohlo byť vytvorenie inovatívnych partnerstiev na miestnej úrovni, ktoré sú mimoriadne dôležité v sektore služieb.

Prostredníctvom svojho integrovaného prístupu k vedomostnému trojuholníku by tak ZIS zamerané na zdravý životný štýl a aktívne starnutie bolo kľúčovým prispievateľom k riešeniu tzv. „európskeho paradoxu“: predstavovalo by pridanú hodnotu v oblasti excelentného postavenia Únie v rámci vedeckého výskumu a túto devízu by premieňalo na inovatívne produkty a služby a nové obchodné príležitosti a trhy.

Hlavné riziká spojené s úspechom ZIS v tomto tematickom okruhu súvisia predovšetkým s nevyhnutnými sprievodnými rámcovými podmienkami v oblasti inovácie a politiky, ktoré by si mohli vyžadovať určité úpravy, na riešenie ktorých sa ZIS priamo nezameriavajú (5). Preto musia ZIS nadväzovať na súčasné činnosti Únie a vnútroštátne činnosti v oblasti inovácie a politiky zamerané na tieto otázky (pozri nasledujúci oddiel).

3.   SYNERGIE A DOPLNKOVOSŤ S JESTVUJÚCIMI INICIATÍVAMI

Otázky zdravia a aktívneho starnutia sa výrazne podporujú v mnohých iniciatívach Únie. Tieto iniciatívy zahŕňajú okrem sektora zdravia široké rozpätie politických oblastí, napríklad hospodárstvo, bezpečnosť a životné prostredie. Nepriamo tak prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti výskumu a vývoja/inovácie, zamestnanosti a sociálneho začlenenia.

ZIS zamerané na inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia bude úzko spolupracovať s pilotným európskym partnerstvom v oblasti inovácií v rámci aktívneho a zdravého starnutia. Bude prihliadať na konkrétne opatrenia predstavené v strategickom inovačnom pláne európskeho partnerstva v oblasti inovácie a prispievať k dosahovaniu jeho cieľov. Vytvorí doplnkovosť s kľúčovými činiteľmi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a takisto aj v oblasti poskytovania jedinečnej štruktúrovanej siete odborníkov, ktorí sú kompetentní určovať rámcové podmienky a najlepšie postupy v otázkach politiky, regulácie alebo normalizácie, ktoré vplývajú na tento sektor. V kontexte európskeho partnerstva v oblasti inovácie môže ZIS v tejto oblasti takisto prispieť k iniciatíve Vedúce trhy v oblasti elektronických zdravotníckych služieb, ktorej cieľom je podnietiť trh k vytváraniu inovatívnych riešení v oblasti elektronických zdravotníckych služieb prostredníctvom zamerania sa na politické nástroje (normalizácia, systémy osvedčovania a verejné obstarávanie).

Podporovať sa bude aj koordinácia s iniciatívou spoločného plánovania na podporu výskumu Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení a s iniciatívou spoločného plánovania „Viac rokov, lepší život“ – potenciál a výzvy demografických zmien a iniciatívou spoločného plánovania „Zdravá strava pre zdravý život“. ZIS v tejto oblasti zrýchli a posilní využívanie excelentného verejného výskumu zhromaždeného v rámci iniciatívy spoločného plánovania a bude tak riešiť roztrieštenosť v oblasti inovácií.

ZIS bude takisto výrazne stavať na hlavných výsledkoch výskumu spoločnej technologickej iniciatívy v oblasti inovatívnych liekov a početných výskumných projektov rámcového programu, ktoré riešia tento tematický okruh (napríklad výskumný program v oblasti zdravia alebo výskumné činnosti informačných a komunikačných technológií (IKT) v oblasti zdravia a starnutia), a využívať ich s cieľom posilniť prenos technológií a komercializáciu prostredníctvom podnikavých najšpičkovejších talentov. Koordinácia sa rozvinie aj s prácou programu Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní a Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie.

ZIS v tejto oblasti by tieto činnosti dopĺňalo, keďže by sa sústreďovalo na transdisciplinárne činnosti v rámci vedomostného trojuholníka a intenzívne sa zameriavalo na inovatívne produkty a služby a podnikateľské vzdelávanie.

4.   ZÁVER

ZIS zamerané na širšie otázky inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia spĺňa kritériá výberu tematických okruhov ZIS:

Rieši hlavné hospodárske a spoločenské výzvy (zdravie a blaho počas celého života pre všetkých a zároveň zachovávanie hospodársky udržateľných systémov starostlivosti) a prispieva k vykonávaniu stratégie Európa 2020 a jej cieľov v oblasti zamestnanosti, inovácií, vzdelávania a sociálneho začlenenia.

Zameranie tohto ZIS je v súlade s prioritami vymedzenými v programe Horizont 2020 a navzájom sa dopĺňa s ostatnými činnosťami Únie v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, najmä s príslušnými iniciatívami spoločného plánovania a európskym partnerstvom v oblasti inovácií v oblasti aktívneho a zdravého starnutia.

Môže stavať na pevnej výskumnej základni a solídnom sektore priemyslu, ktorý ZIS priláka. Je schopné zmobilizovať investície a dlhodobé záväzky zo sektoru podnikania a ponúka možnosti pre rôzne vznikajúce produkty a služby.

Bude riešiť európsky paradox, keďže bude stavať na silnej výskumnej základni Únie a hľadať nové inovatívne prístupy s cieľom zlepšiť kvalitu života európskych občanov a zachovať hospodársku udržateľnosť systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Vytvára udržateľné a systémové vplyvy, ktoré sa merajú podľa počtu nových vzdelaných podnikavých ľudí, nových technológií a nových podnikov. Bude podporovať rozvoj nových technológií a sociálnych inovácií.

Zameriava sa na prekonávanie vysokej úrovne roztrieštenosti celého sektoru zdravotnej a sociálnej starostlivosti; a bude združovať kritické množstvo excelentných zainteresovaných strán v oblasti výskumu, inovácie, vzdelávania a odbornej prípravy v celom sektore.

Využíva systémový prístup, a preto si vyžaduje transdisciplinárnu prácu so zapojením rôznych oblastí poznatkov, napríklad medicíny, biológie, psychológie, ekonómie, sociológie, demografie a IKT.

Informačný hárok 2:   Suroviny (6) – udržateľné skúmanie, ťažba, spracovanie, recyklácia a nahrádzanie

1.   VÝZVA

Moderná spoločnosť je úplne závislá od prístupu k surovinám. Prístup k surovinám je základom účinného fungovania hospodárstva Únie. Trojica faktorov, ktoré predstavuje ubúdanie vyčerpateľných prírodných zdrojov, rastúca svetová populácia a rýchlo sa zvyšujúca úroveň spotreby v rozvíjajúcom sa svete, kladie čoraz väčšie požiadavky na suroviny a prírodné zdroje planéty. Tieto faktory patria medzi tie, ktoré sú zodpovedné za predpovedaný nárast spotreby prírodných zdrojov v nasledujúcich desaťročiach.

Ako sa zdôrazňuje v pláne na dosiahnutie energetickej účinnosti a programe Horizont 2020, mali by sme sa zamerať na zabezpečenie prístupnosti, dostupnosti a udržateľného využívania surovín potrebných pre európske hospodárstvo a zabezpečenie nášho blaha, a zároveň vytvárať hospodárstvo účinné z hľadiska zdrojov, ktoré napĺňa potreby rastúcej populácie v rámci ekologických obmedzení vyčerpateľnej planéty.

2.   RELEVANTNOSŤ A VPLYV

Tento tematický okruh je vysoko relevantný z hľadiska dosahovania hospodárskeho a spoločenského vplyvu. Suroviny sú základom svetového hospodárstva a kvality života; rastúca účinnosť zdrojov bude kľúčom k zabezpečeniu rastu a tvorby pracovných miest v Európe. Prinesie veľké hospodárske príležitosti, zlepší produktivitu, zníži náklady a zvýši konkurencieschopnosť.

Hoci Únia má excelentnú výskumnú tradíciu a jestvujú rôzne centrá excelentnosti, na ich využitie v tejto prioritnej oblasti by bolo možné urobiť oveľa viac. ZIS by bolo na tento účel mimoriadne vhodné.

V súlade s inými činnosťami Únie by sa ZIS v tejto oblasti malo zameriavať na podporu vytvárania znalostných osí a odborných stredísk zameraných na akademické, technické a praktické vzdelávanie a výskum v oblasti udržateľnej povrchovej, podpovrchovej, podmorskej ťažby, získavania surovín z komunálneho odpadu a zo skládok odpadu, nakladania s materiálmi, recyklačných technológií, riadenia konca životnosti, nahradzovania materiálov a otvoreného obchodovania so surovinami, ako aj ich globálneho riadenia. Pôsobilo by tak ako maklér a stredisko výmeny informácií pre európske centrá excelentnosti v týchto súvisiacich tematických oblastiach a riadilo by výskumné programy so strategickým významom pre priemysel Únie. Z tohto dôvodu a s cieľom maximalizovať vplyv opatrení a vyhnúť sa akémukoľvek zdvojovaniu v rámci činností Únie vrátane európskeho partnerstva v oblasti inovácie v oblasti surovín ZIS zabezpečí potrebné doplnenie v oblasti ľudského kapitálu (t. j. odborná príprava, vzdelávanie), pokiaľ ide o inovačné pilotné akcie v oblasti technológií (napríklad demonštračné zariadenia) pre udržateľné skúmanie zeme a mora, ťažbu a spracovanie, efektívne využívanie zdrojov, zber, recykláciu, opätovné používanie a nahrádzanie.

Zároveň by sa mohli vytýčiť ciele na nadobudnutie postavenia priekopníka v oblasti technológií vytváraním pilotných schém a demonštrácií inovatívnych postupov a riešení vrátane napríklad využívania hospodársky príťažlivých a udržateľných alternatívnych materiálov vrátane biomateriálov so strategickým významom pre Úniu. Neskôr môže podnietiť rozvoj jestvujúcich trhov a vytváranie nových trhov, a to najmä v oblastiach udržateľného prieskumu, ťažby a spracovania, riadenia materiálov, ktoré efektívne využívajú zdroje, recyklačných technológií a nahrádzania materiálov. Bude potrebné posúdiť vplyvy a vypracovať inovačné, nákladovo efektívne opatrenia na prispôsobenie a zabránenie riziku v prípade obzvlášť citlivých biotopov, ako je Arktída.

ZIS bude v tejto oblasti zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri prekonávaní prekážky, ktorú predstavuje nedostatok technológií. Na vytvorenie súboru doplnkových technológií, ktorými by bolo možné zmeniť podobu tradičných hodnotových reťazcov v oblasti minerálov a surovín, sú potrebné technické inovácie. Ide o oblasť, ktorá si vyžaduje ďalšiu prácu na vytvorenie nových postupov s cieľom čo najlepšie využiť a komercializovať jestvujúce poznatky v tejto oblasti. Podnikateľský prístup ZIS by bol mimoriadne vhodný pri riešení tejto otázky.

Ďalšou pridanou hodnotou ZIS zameraného na suroviny je to, že prispieva k riešeniu obmedzených príležitostí sektora v oblasti vytvárania kontaktných sietí. Rôznorodá povaha rôznych zapojených výskumných oblastí znamená, že jestvujú obmedzené možnosti na stretávanie výskumníkov z iných oblastí zamerania a na profitovanie zo vzájomného obohacovania sa nápadmi a spolupráce, ktorá si bude vyžadovať podporovanie nákladovo efektívnych nízkouhlíkových riešení šetrných voči životnému prostrediu. Vytváraním kontaktných sietí v rámci ZIS, ktoré spájajú zainteresované strany z troch oblastí vedomostného trojuholníka pozdĺž celého hodnotového reťazca, by sa prispelo k prekonávaniu týchto slabých miest. Umožní posilnenie prenosu technológií, poznatkov a know-how a takisto umožní výskumníkom, študentom a podnikateľom nadobudnúť poznatky a zručnosti potrebné na vytváranie inovatívnych riešení a na ich premenu na nové obchodné príležitosti.

3.   SYNERGIE A DOPLNKOVOSŤ S JESTVUJÚCIMI INICIATÍVAMI

Únia zaradila túto prioritnú oblasť medzi najväčšie výzvy. ZIS by prispievalo k programu Horizont 2020, a to k riešeniu spoločenskej výzvy súvisiacej s udržateľnými dodávkami surovín a energetickou účinnosťou. Prispievalo by k navrhovanému európskemu partnerstvu v oblasti inovácií v rámci surovín. Európske partnerstvo v oblasti inovácií v rámci surovín poskytne zastrešujúce rámce, ktoré uľahčia zosúladenie a synergie jestvujúcich výskumných a inovačných nástrojov a politík v tejto oblasti odvíjajúcich sa od ponuky a dopytu. Pokryjú sa činnosti zamerané na technológie a takisto aj určovanie rámcových podmienok a najlepších postupov v otázkach politiky, regulácie alebo normalizácie, ktoré majú vplyv na inovácie v danom sektore alebo výzve. ZIS v tejto oblasti by vytvorilo doplnkovosť v oblasti vzdelávania kľúčových činiteľov a takisto aj v oblasti zabezpečovania jedinečnej štruktúrovanej siete odborníkov. Vytvorilo by pevnú základňu na podporovanie iných inovačných činností, ktoré sa budú realizovať v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií a ktoré k svojmu úspechu nevyhnutne potrebujú ľudské zdroje.

Bude mať tiež vhodné postavenie, aby podporovalo európske partnerstvo v oblasti inovácií pri určovaní rámcových podmienok a najlepších postupov v otázkach politiky, regulácie alebo normalizácie, ktoré majú vplyv na daný sektor. ZIS by takisto výrazne stavalo na výsledkoch početných výskumných projektov 7. rámcového programu zameraných na daný tematický okruh a využívalo by ich, a to najmä tie, ktoré sú financované v rámci nanovedy, nanotechnológií, materiálov a nových výrobných technológií, a na tematické okruhy životného prostredia.

Ďalej by stavalo na projektoch trhového uplatnenia ekologických inovácií v rámci Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), v ktorých recyklácia materiálov patrí medzi prioritné oblasti. Tieto skúsenosti sa budú ďalej využívať v programe Horizont 2020, najmä čo sa týka spoločenských výziev opatrení v oblasti klímy, životného prostredia, efektívneho využívania zdrojov a surovín.

Okrem toho sa hľadá synergia s Európskou kompetenčnou sieťou pre vzácne zeminy, ktorá bola vytvorená pre kritické suroviny s názvom vzácne zeminy.

ZIS v tejto oblasti by hľadalo doplnkovosť a synergie s týmito činnosťami a malo by sa sústrediť na transdisciplinárne činnosti v rámci vedomostného trojuholníka a intenzívne sa zamerať na inovatívne produkty a služby a podnikateľské vzdelávanie.

4.   ZÁVER

ZIS v tejto oblasti je najvhodnejšie na riešenie výziev vymenovaných vyššie. Zároveň spĺňa kritériá presadzované v oblasti výberu tematických okruhov ZIS v rámci SIP:

Rieši hlavné hospodárske a spoločenské výzvy, ktorým čelí Európa (potreba vytvárania inovatívnych riešení v oblasti skúmania, ťažby, spracovania, používania, opätovného používania, recyklácie a riadenia konca životnosti surovín, ktoré sú nákladovo efektívne, nízkouhlíkové a šetrné voči životnému prostrediu) a prispieva k dosahovaniu stratégie Európa 2020 a jej cieľov týkajúcich sa klímy a energie, zamestnanosti, inovácie a vzdelávania.

Zameranie tohto ZIS je v súlade s prioritami vymedzenými v programe Horizont 2020 a navzájom sa dopĺňa s ostatnými činnosťami Únie v oblasti surovín, najmä s európskym partnerstvom v oblasti inovácie v rámci surovín.

Je schopné mobilizovať investície zo sektoru podnikania a ponúka možnosti pre rôzne vznikajúce produkty a služby, a to najmä v oblastiach udržateľnej ťažby a spracovania, riadenia materiálov, recyklačných technológií a nahrádzania materiálov.

Vytvára udržateľné a systémové vplyvy, ktoré sa merajú podľa počtu nových vzdelaných podnikavých ľudí, nových technológií a nových podnikov. Predovšetkým ponúka príležitosti na vytváranie sociálnej hodnoty vyvíjaním úsilia na dosiahnutie cieľa udržateľnosti celého životného cyklu produktu: účinnejšie využívanie surovín a účinné zlepšovanie recyklácie a obnovy surovín.

Jeho súčasťou je silná vzdelávacia zložka, ktorá chýba v iných iniciatívach, a bude združovať kritické množstvo excelentných zainteresovaných strán z oblasti výskumu a inovácie.

Vyžaduje si transdisciplinárnu prácu, do ktorej sú zapojené rôzne oblasti poznatkov, napríklad geológia, ekonomika, veda o životnom prostredí, chémia, mechanika a mnohé ďalšie priemyselné odvetvia (stavebníctvo, automobilový priemysel, letecký a kozmický priemysel, stroje a zariadenia a obnoviteľné energie).

Bude riešiť európsky paradox, keďže Európa v tejto oblasti počíta so silnou vedeckou základňou a slabým inovačným výkonom. Ponúka možnosti inovácií v oblasti udržateľnej ťažby a riadenia materiálov. Nahrádzaním a recykláciou možno podporovať ďalšie zmeny v sektore a posilňovať investičné činnosti prostredníctvom vytvárania nových produktov, služieb a prístupov dodávateľského reťazca.

Informačný hárok 3:   Food4Future (potraviny budúcnosti) – udržateľný dodávateľský reťazec od zdrojov po spotrebiteľov

1.   VÝZVA

Celosvetový potravinový dodávateľský reťazec čelí zložitému súboru výziev.

Na strane dopytu sa situácia vyznačuje zväčšujúcou sa svetovou populáciou, zvyšujúcim sa životným štandardom (najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách), v dôsledku čoho vzniká dopyt po pestrejšej strave vysokej kvality, čo si vyžaduje dodatočnú produkciu potravín. V dôsledku týchto faktov OSN predpovedá, že dopyt po potravinách sa do roku 2050 zvýši o približne 70 % (7). Rýchly rozvoj sektora bioenergií zároveň ešte viac zvyšuje dopyt po vedľajších produktoch vznikajúcich v rámci postupov výroby potravín.

Pokiaľ ide o stranu dodávok, celosvetová zmena klímy zhorší tlak na potravinovú produkciu a dodávky potravín. Množstvo systémov produkcie potravín na svete je okrem toho neudržateľných. Bez vykonania zmeny bude svetový potravinový systém naďalej ničiť životné prostredie a podkopávať svetové kapacity v oblasti produkcie potravín v budúcnosti.

Na tieto problémy sa treba pozerať predovšetkým v súvislosti s postojmi, záujmami a správaním spotrebiteľov, keďže produkcia sa odvíja od spotrebiteľov a trhov. V ostatných dvoch desaťročiach sa zložitosť potravinovej spotreby radikálne zvýšila. Spotrebitelia si vyžadujú cenovo dostupné, rôznorodé, vysoko kvalitné a vhodné potravinové výrobky, ktoré zodpovedajú ich chuti a potrebám. Obavy v rôznych oblastiach, od bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia až po etické ohľady, ako sú spravodlivé obchodné postupy alebo dobré podmienky zvierat, sú čoraz väčšie a spôsobujú rastúci dopyt zo strany spotrebiteľských skupín po politických opatreniach. Návyky v oblasti potravinovej spotreby (vrátane plytvania potravinami) môžu výrazne ovplyvniť zdravie a blaho spotrebiteľov, a takisto aj prvotnú produkciu a životné prostredie.

Program Horizont 2020 rieši túto zložitosť a určuje výzvy v spojitosti s týmto sektorom: „Výzva spočíva v zabezpečení dodávky bezpečných a vysoko kvalitných potravín a bioproduktov s cieľom zabezpečiť udržateľné nakladanie s biologickými zdrojmi, ktorým sa prispeje k rozvoju vidieka aj pobrežia a ku konkurencieschopným európskym bioodvetviam, a zároveň sa budú zachovávať pozemské a morské ekosystémy, bude sa znižovať závislosť na fosílnych palivách, zmierňovať zmena klímy a prispôsobovať sa jej a podporovať nulová tvorba odpadu a efektívne využívanie zdrojov.“

2.   RELEVANTNOSŤ A VPLYV

ZIS zamerané na udržateľný dodávateľský reťazec pomôže napĺňať priority programu Horizont 2020, konkrétne tých, ktoré sú vymedzené v rámci spoločenskej výzvy „potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo“.

Tento tematický okruh je okrem toho vysoko relevantný v oblasti dosahovania hospodárskeho a spoločenského vplyvu. Otázky potravinovej bezpečnosti a ochrany súvisia takmer so všetkými sektormi nášho hospodárstva a spoločnosti a často si vyžadujú regulačné opatrenia.

Potravinársky priemysel je najväčším výrobným sektorom v Európe a v rámci širokého hospodárskeho rozvoja zohráva kľúčovú úlohu. Napriek tomu, že európsky potravinársky a nápojový priemysel má významnú úlohu, v oblasti konkurencieschopnosti sa stretáva s problémami. V ostatných desiatich rokoch európsky podiel na celosvetovom trhu klesol z 25 % na 21 % z dôvodu konkurencie zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev, ako je Čína, India a Brazília. Európsky potravinársky priemysel je čoraz menej schopný konkurovať len na základe ceny, a preto musí nadobudnúť schopnosť vytvárať pridanú hodnotu tak, že bude produkovať zdravšie, udržateľnejšie a zdrojovo účinnejšie produkty, ak chce tento vývoj zvrátiť.

Sú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť celosvetový potravinový systém, ktorý je odolný voči zmene klímy a udržateľný, a zároveň uspokojujúci rastúci dopyt po potravinách v rámci obmedzení dostupnej pôdy a úbytku zásob rýb, ochrany prírodného prostredia a zachovávania ľudského zdravia.

ZIS v tejto oblasti sa bude zameriavať na dodávateľský potravinový reťazec. Toto zameranie sa mimoriadne dobre hodí k holistickému prístupu ZIS. Pokrýva vstup zdrojov na úplnom začiatku reťazca (hnojivá atď.), výrobu potravín, spracovanie, balenie a distribúciu; a končí spotrebiteľmi, ktorí sa môžu v rámci ZIS považovať za osobitnú prioritu (znižovanie odpadu z potravín, zdravá strava atď.). Cieľom je zaistiť účinnejší a efektívnejší systém dodávateľského reťazca potravín a zároveň zlepšiť udržateľnosť a vysledovateľnosť vo všetkých súčastiach tohto reťazca.

Riešenie dodávateľského reťazca potravín prostredníctvom ZIS teda umožní riešiť nielen niektoré hlavné hospodárske a spoločenské výzvy, ktorým čelí Európa, ale takisto umožní mobilizovať investície a dlhodobé záväzky zo sektoru podnikania – konkrétne v oblasti zavádzania nových a inovatívnych technológií, postupov a poznatkov na zvýšenie udržateľnej potravinovej produkcie, spracovania, balenia a distribúcie, na zníženie odpadu a podporu lepšieho stravovania. Prostredníctvom svojho integračného prístupu bude ZIS v tejto oblasti schopné ovplyvňovať prístup priemyslu tak, aby sa viac zameral na inováciu odvíjajúcu sa od spotrebiteľov, čo bude na osoh spotrebiteľom z hľadiska ich zdravia a kvality života. To pôjde ruka v ruke s potenciálom nových obchodných modelov a trhových stratégií, ktoré sa sústreďujú na potreby spotrebiteľov a trendy a stavajú na posilnenej informovanosti o potravinovom reťazci, čo môže mať potenciál na zosúladenie inovácií a technologických možností so záujmami spotrebiteľov, a vytvárať tak nové podnikateľské príležitosti.

ZIS v tejto oblasti bude mať veľký význam pri prekonávaní vysokej úrovne roztrieštenosti celého dodávateľského reťazca potravín. Bude združovať kritické množstvo excelentných zainteresovaných strán z oblasti výskumu, inovácie, vzdelávania a odbornej prípravy pozdĺž celého reťazca. Všetky prvky reťazca (prvotný sektor, výroba potravín, spracovatelia potravín, obchodníci, kanály potravinových služieb a v neposlednom rade spotrebitelia) sú nevyhnutne navzájom prepojené, pokiaľ ide o koncipovanie budúcich inovácií. ZIS zabezpečí potrebný systémový a transdisciplinárny prístup na riešenie týchto otázok.

Hlavnou pridanou hodnotou ZIS v tejto oblasti bude jeho pôsobenie v oblasti riešenia súčasného nedostatku zručností a ľudských zdrojov. V súčasnosti čelí pravdepodobne až polovica európskych potravinárskych a nápojových výrobných odvetví nedostatku vedeckého a kvalifikovaného personálu. To je prekážka inovácií v tomto sektore. Integrovaním vzdelávania a ostatných sektorov vedomostného trojuholníka bude ZIS tento problém riešiť. Zároveň ponúkne príležitosť stimulovať nových vzdelaných podnikavých ľudí, ktorí sú schopní vyvíjať nové inovatívne technológie a podniky. Toto zameranie na podnikanie bude dôležité najmä v potravinovom sektore, ktorý sa vyznačuje vysokým počtom MSP.

Hlavné riziká spojené s úspechom ZIS v tomto tematickom okruhu súvisia predovšetkým s nevyhnutnými sprievodnými inovačnými rámcovými podmienkami, ktorými sa ZIS priamo nezaoberajú. Na zvýšenie udržateľnosti v rámci dodávateľského reťazca potravín môžu byť potrebné určité zmeny predpisov, aby bolo napríklad možné internalizovať náklady na produkciu potravín. Preto musia ZIS nadväzovať na súčasné činnosti Únie a vnútroštátne činnosti v oblasti inovácií a politiky zamerané na tieto otázky (pozri nasledujúci oddiel).

3.   SYNERGIE A DOPLNKOVOSŤ S JESTVUJÚCIMI INICIATÍVAMI

Únia sa tejto oblasti plne venuje. ZIS by prispievalo k riešeniu spoločenskej výzvy programu Horizont 2020 „Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo“. Predovšetkým by spolupracovalo s navrhovaným európskym partnerstvom v oblasti inovácií v rámci poľnohospodárskej produktivity a udržateľnosti. Zatiaľ čo toto partnerstvo kladie dôraz na budovanie prepojení medzi prelomovým výskumom a praktickými inováciami, ZIS by najmä vytváralo doplnkovosť v oblasti vzdelávania kľúčových činiteľov, ako sú podnikatelia a spotrebitelia. Takisto je potrebná koordinácia so spoločnou programovou iniciatívou „Poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a zmena klímy“, v rámci ktorej sa spoja vnútroštátne výskumné snahy s cieľom integrácie prispôsobenia, zmierňovania a potravinovej bezpečnosti v sektore poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy.

Európsky fond pre námorníctvo a rybárstvo bude podporovať environmentálnu a sociálnu udržateľnosť rybolovu a akvakultúry a tak podčiarkne potrebu technického rozvoja v spojení s novými podnikateľskými zručnosťami v týchto oblastiach, v súlade s vývojom správania spotrebiteľov, a poskytne príležitosť pre synergie. Podobne bude možné vytvoriť koordináciu s nedávno vytvorenou iniciatívou spoločného plánovania „Zdravá strava pre zdravý život“ a „Prepájanie výskumu klímy v Európe“ a s európskymi technologickými platformami v príbuzných oblastiach (najmä s platformou Jedlo pre život) alebo s početnými projektmi 7. rámcového programu. Podobne by stavalo na projektoch trhového uplatnenia ekologickej inovácie v rámci Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), v ktorých potraviny a nápoje patria medzi prioritné oblasti. Tieto skúsenosti sa budú naďalej využívať v programe Horizont 2020, najmä pokiaľ ide o spoločenskú výzvu „Opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia, efektívneho využívania zdrojov a suroviny“.

ZIS v tejto oblasti by tieto činnosti dopĺňalo, keďže by sa zameriavalo na transdisciplinárne činnosti v rámci vedomostného trojuholníka a intenzívne sa zameriavalo na inovatívne produkty a služby a na podnikateľské vzdelávanie a takisto aj na spotrebiteľské otázky.

4.   ZÁVER

ZIS zamerané na dodávateľský reťazec potravín je najvhodnejšie na riešenie výziev vymenovaných vyššie. Zároveň spĺňa kritériá presadzované v oblasti výberu tematických okruhov ZIS:

Rieši hlavné hospodárske a spoločenské výzvy (potreba zabezpečiť odolný a udržateľný celosvetový potravinový systém a zároveň uspokojovať rastúci dopyt po potravinách v rámci obmedzení dostupnej pôdy, ochrany prírodného prostredia a zachovávania ľudského zdravia) a prispieva k napĺňaniu stratégie Európa 2020 a jej cieľov v oblasti klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácií a vzdelávania.

Zameranie tohto ZIS je v súlade s prioritami vymedzenými v programe Horizont 2020 a navzájom sa dopĺňa s ostatnými činnosťami Únie v potravinovom sektore, najmä s európskym partnerstvom v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“.

Je schopné mobilizovať investície a dlhodobé záväzky zo sektoru podnikania a ponúka možnosti pre rôzne vznikajúce produkty a služby – konkrétne v oblasti zavádzania nových a inovatívnych technológií, postupov a poznatkov na zvýšenie udržateľnej potravinovej produkcie, spracovania, balenia a distribúcie, na zníženie odpadu a podporu lepšieho stravovania a zdravšieho obyvateľstva.

Vytvára udržateľné a systémové vplyvy, ktoré sa merajú podľa počtu nových vzdelaných podnikavých ľudí, nových technológií a nových podnikov. Bude podporovať nový rozvoj technológií a účinnejšie a udržateľnejšie systémy produkcie.

Zameriava sa na prekonávanie vysokej úrovne roztrieštenosti celého dodávateľského reťazca potravín; podporuje vysledovateľnosť; a bude združovať kritické množstvo excelentných zainteresovaných strán v oblasti výskumu, inovácie, vzdelávania a odbornej prípravy pozdĺž celého reťazca.

Vyžaduje si preto transdisciplinárnu prácu, ktorá zahŕňa rôzne oblasti poznatkov, napríklad agronómie, ekológie, biológie, chémie, vedy o stravovaní a sociálnej ekonomiky.

Bude riešiť európsky paradox, keďže bude hľadať nové inovatívne prístupy s cieľom zaistiť udržateľnejší a účinnejší dodávateľský reťazec a zlepšiť potravinovú bezpečnosť.

Informačný hárok 4:   Výroba s pridanou hodnotou

1.   VÝZVA

Jednou z hlavných výziev vymedzených v európskom inovačnom programe, ktorá sa takisto rieši v rámci programu Horizont 2020, je konkurencieschopnosť členských štátov Únie na svetovom trhu. Jedným zo sektorov, kde je tento problém mimoriadne naliehavý, je výroba.

Výroba je v európskych krajinách pod značným tlakom: zvýšená konkurencia zo strany iných rozvinutých hospodárstiev, nízkonákladová produkcia v rozvojových krajinách a nedostatok surovín vyvíjajú na európske výrobné spoločnosti veľký tlak. Súčasne sa objavujú ďalšie faktory, ktoré v sektore výroby spôsobujú zmeny: nové potreby trhu a spoločnosti, rýchly vedecký a technický pokrok, požiadavky v oblasti životného prostredia a udržateľnosti.

Jednou z možných odpovedí na riešenie týchto výzev je rozvoj „vysoko hodnotného výrobného priemyslu (alebo priemyslu s pridanou hodnotou)“. Súčasťou tejto koncepcie je integrovaný systém vrátane celého cyklu výroby, distribúcie a nakladania s tovarom a produktmi/službami po skončení ich životnosti a uplatňuje sa v nej inovačný systém orientovaný na zákazníka/užívateľa. Výrobcovia s pridanou hodnotou sa v rámci hospodárskej súťaže nezameriavajú predovšetkým na cenu, ale vytvárajú hodnotu tak, že zabezpečujú inováciu produktov/služieb, zavádzajú excelentnosť postupov, dosahujú vysoké uznávanie značky a/alebo prispievajú k udržateľnej spoločnosti.

Sektor výroby má veľký hospodársky, sociálny a environmentálny význam. V roku 2010 sektor výroby predstavoval 15,4 % HDP Únie a viac ako 33 miliónov pracovných miest. Toto číslo sa zvýši na 37 % po započítaní oblasti výroby energie, výstavby a pridružených obchodných služieb. Zároveň však sektor výroby prispel k vytvoreniu približne 25 % odpadu, 23 % skleníkových plynov a 26 % emisií NOx vyprodukovaných v Európe.

So zreteľom na tieto skutočnosti je celkom jasné, že celkovými cieľmi v oblasti výroby musia byť zvýšenie konkurencieschopnosti Európy na svetovom trhu a rozvoj výrobných postupov, ktoré sú udržateľnejšie a šetrnejšie voči životnému prostrediu.

2.   RELEVANTNOSŤ A VPLYV

ZIS zamerané na výrobu s pridanou hodnotou pomôže dosahovať priority programu Horizont 2020 v oblasti modernej výroby a spracovania a jeho osobitného cieľa „pretvoriť súčasné priemyselné modely produkcie na technológie výroby a spracovania, ktoré intenzívnejšie využívajú poznatky, sú udržateľnejšie, produkujú menej emisií a sú medzisektorovejšie a ktorých výsledkom sú inovatívnejšie produkty, postupy a služby“.

Bude schopné zmobilizovať investície a dlhodobé záväzky zo sektoru podnikania a rozšíriť a vytvoriť nové trhy. Predovšetkým by mohlo byť užitočné pri podporovaní akcií vymedzených v strategickom výskumnom programe Európskej technologickej platformy (ETP) „Manufuture“:

Ekodizajn

tvorba produktov a služieb s pridanou hodnotou,

tvorba nových obchodných modelov,

tvorba moderných výrobných inžinierskych postupov,

nové vznikajúce výrobné vedy a technológie,

premena jestvujúcich výskumných a vzdelávacích infraštruktúr tak, aby podporovali výrobu svetovej triedy.

Okrem podpory tvorby nových produktov, služieb, obchodných modelov a výrobných postupov by sa mal klásť dôraz aj na udržateľnosť a ekologické inovácie, ako aj na zníženie neúčinnosti z hľadiska zdrojov a energie, maximalizáciu kladných environmentálnych vplyvov a takisto aj na prispievanie k posilňovaniu kladných hospodárskych a sociálnych vplyvov. Súčasťou takéhoto čistého prístupu konkrétne budú účinné postupy a prístroje z hľadiska energie a materiálov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a/alebo využívanie inteligentného riadenia energie, čo povedie k výraznému zníženiu odpadu a emisií. Prispievaním k tvorbe a využívaniu udržateľnejšej, zdrojovo účinnejšej a konkurencieschopnejšej výroby by ZIS mohlo podnietiť zmenu správania priemyslu a spotrebiteľov a vytvoriť systémový vplyv.

ZIS zamerané na výrobu s pridanou hodnotou by takisto mohlo zohrávať veľmi dôležitú úlohu a mať významný vplyv na regionálnej úrovni: kľúčovým poslaním ZIS na regionálnej úrovni by bola podpora tvorby vzájomne prepojených regionálnych zoskupení s miestnymi prenosmi a spoluprácou, tvorba spôsobilostí v oblasti špičkových výrobných technológií a rozvoj excelentnosti výrobných technológií. V tejto súvislosti by sa mohla venovať osobitná pozornosť tým regiónom, ktoré sú viac ovplyvnené ubúdajúcimi výrobnými kapacitami, ako aj MSP.

Medzi hlavné výzvy dosiahnutia týchto cieľov patrí dostupnosť vysoko kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá je dostatočná, pokiaľ ide o jej kvalitu aj kvantitu. ZIS by teda zohrávalo veľmi dôležitú úlohu pri pretváraní vzdelávacieho priestoru v tejto oblasti. Vytvorením užších prepojení medzi žiadateľmi zručností a poskytovateľmi vzdelávania by ZIS podporovalo spoločné postgraduálne vysokoškolské programy, postgraduálnu odbornú prípravu a priemyselné kurzy „z reálneho života“.

Budovanie kapacít bude ďalším kľúčovým prvkom ZIS zameraného na výrobu s pridanou hodnotou. Netýka sa to iba dodávky vysoko kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj možnosti zriadenia ZIS ako interaktívneho a podporného fóra v oblasti medzidisciplinárnych zručností a spôsobilostí, najmä pokiaľ ide o spájanie viacerých kľúčových podporných technológií, ako navrhuje skupina na vysokej úrovni v oblasti kľúčových podporných technológií (Key Enabling Technologies - KET) (8).

ZIS v tejto oblasti bude mať potenciál na spájanie rôznych činiteľov a zainteresovaných strán v tomto veľmi medzidisciplinárnom sektore vrátane kľúčových predchádzajúcich a nadväzujúcich častí hodnotového reťazca. Týka sa to aj spracovateľských odvetví (napríklad oceliarskeho alebo chemického), ktoré sú priamo prepojené s hodnotovým reťazcom výroby s pridanou hodnotou.

3.   SYNERGIE A DOPLNKOVOSŤ S JESTVUJÚCIMI INICIATÍVAMI

ZIS uvedené vyššie by sa dopĺňalo s viacerými ďalšími iniciatívami Únie, ako aj na úrovni členských štátov a priemyselných združení.

Okrem už spomenutej platformy ETP „Manufuture“ by takisto mohlo vytvoriť prepojenia s ETP v oblasti integrácie inteligentných systémov a so spoločnou technologickou iniciatívou (STI) v oblasti zabudovaných počítačových systémov. Verejno-súkromné partnerstvo v oblasti tovární budúcnosti a ďalšie, ktoré možno začnú pôsobiť na základe programu Horizont 2020 v rámci tohto tematického okruhu, ako aj viaceré projekty rámcových programov by boli takisto prirodzenými partnermi spolupráce. ZIS by zohľadňovalo výskumné priority a akčné plány vymedzené v rámci ETP a doteraz vykonané výskumné práce v tejto oblasti v rámci STI, verejno-súkromných partnerstiev a projektov rámcových programov.

Podobne by stavalo na projektoch trhového uplatnenia ekologických inovácií v rámci Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), v ktorých sa nadobudli skúsenosti v oblasti udržateľnejšej výroby. Tieto skúsenosti sa budú naďalej využívať v programe Horizont 2020, najmä pokiaľ ide o spoločenskú výzvu „Opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia, efektívneho využívania zdrojov a surovín“. Do úvahy prichádzajú aj synergie s pilotným programom overovania environmentálnych technológií, ktorý sa zameriava na podporu vysoko hodnotných environmentálnych technológií prostredníctvom poskytovania overovania ich výkonu tretími stranami.

ZIS zamerané na výrobu s pridanou hodnotou by mohlo byť takisto prepojením synergických účinkov s Európskou radou pre výskum technológií, čo odporúča skupina na vysokej úrovni v oblasti kľúčových podporných technológií s cieľom podporovať excelentnosť výskumu a inovácie technológií.

ZIS v tejto oblasti by tieto činnosti dopĺňalo, keďže by sa sústredilo na transdisciplinárne činnosti v rámci vedomostného trojuholníka a intenzívne sa zameriavalo na podnikateľské vzdelávanie.

4.   ZÁVER

Na riešenie výzev vymenovaných vyššie by bolo najvhodnejšie také ZIS, ktoré sa zameriava na integráciu všetkých zainteresovaných strán zapojených do výroby a ktoré sa intenzívne zameriava na pretvorenie vzdelávacieho programu v tejto oblasti. Zároveň spĺňa kritériá presadzované v oblasti výberu tematických okruhov ZIS v rámci SIP:

Rieši hlavné hospodárske a spoločenské výzvy, ktorým čelí Európa (s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť členských štátov na svetovom trhu a prispievať k rozvoju výrobných postupov, ktoré sú udržateľnejšie a šetrnejšie voči životnému prostrediu), a prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného a udržateľného rastu.

Zameranie tohto ZIS je v súlade s prioritami vymedzenými v programe Horizont 2020 a navzájom sa dopĺňa s ostatnými činnosťami Únie v tejto oblasti.

Môže stavať na pevnom sektore priemyslu, ktorý ZIS priláka.

Ponúka možnosti v oblasti rôznych vznikajúcich produktov, služieb a obchodných modelov a predovšetkým bude vhodné na riešenie urgentnej potreby kvalifikovaných ľudí v tomto sektore.

Využíva systematický prístup, a teda si vyžaduje transdisciplinárnu prácu a rozvoj nových typov vzdelávania cez hranice disciplín.

Bude združovať kritické množstvo excelentných zainteresovaných strán z oblasti výskumu, inovácie, vzdelávania a odbornej prípravy pozdĺž hodnotového reťazca, ktoré by sa inak nestretli.

Bude riešiť európsky paradox, keďže bude stavať na silnej výskumnej základni Únie a hľadať nové inovatívne prístupy s cieľom zaistiť vytvorenie sektoru výroby, ktorý je konkurencieschopnejší, udržateľnejší a účinnejší z hľadiska zdrojov.

Informačný hárok 5:   Mobilita v meste

1.   VÝZVA

Tematický okruh inteligentnej, zelenej a integrovanej dopravy sa určil za jednu z hlavných spoločenských výziev, ktoré sa budú riešiť v rámci programu Horizont 2020. Biela kniha o doprave z roku 2011 podčiarkuje význam prijatia opatrení v tejto oblasti v nastávajúcom desaťročí. Mobilita v meste je mimoriadne náročná úloha. Týka sa množstva tém, ako je doprava (vrátane nových koncepcií mobility, organizácie dopravy, logistiky, bezpečnosti a ochrany dopravných systémov), otázky ochrany životného prostredia (znižovanie emisií skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a hluk), urbanistické plánovanie (nové koncepcie zbližovania práce a života), a má významný vplyv na úrovni hospodárstva aj spoločnosti (vytváranie nových podnikov, zamestnanosť, sociálne začlenenie, stratégie v oblasti bývania a umiestňovania). Zastrešujúcim cieľom je zlepšovať kvalitu života európskych občanov, ktorí v čoraz väčšom množstve žijú vo veľkých mestských konglomeráciách, v ktorých sa vytvára veľký podiel európskeho hospodárskeho výkonu (9).

Udržateľnú mobilitu v meste možno dosiahnuť, len ak sa vytvoria prelomové inovácie vedúce k ekologickejším, inkluzívnejším, bezpečnejším a inteligentnejším riešeniam. Ak sa tak nestane, v dlhodobom meradle to spôsobí vysoké spoločenské, ekologické a hospodárske náklady. Avšak nové inovatívne koncepcie mobility, najmä v prípade, keď sa individuálne dopravné prostriedky majú nahradiť verejnou a hromadnou dopravou, by mali občania vedieť prijať. Prinášanie zmeny správania bez znevýhodnenia kvality života a nákladov na život v mestských oblastiach predstavuje jednu z najväčších výzev, ktorú bude treba riešiť v tejto oblasti.

2.   RELEVANTNOSŤ A VPLYV

Kľúčovým cieľom ZIS zameraného na mobilitu v meste bude zabezpečiť ekologickejší, inkluzívnejší, bezpečnejší a inteligentnejší systém mobility v meste.

Ako sa už uviedlo vyššie, tento tematický okruh je z pohľadu spoločnosti a verejnej politiky vysoko relevantný. Takisto je vysoko relevantný zo sociálno-ekonomického pohľadu, keďže zahŕňa významné hospodárske sektory s ohľadom na HDP a zamestnanosť, napríklad automobilový sektor alebo sektor stavebníctva. Mobilita v meste je ďalej prepojená so stratégiami na ochranu životného prostredia a je plne vstavaná do politík v oblasti sociálneho začlenenia, umiestňovania, bývania a urbanistického plánovania.

ZIS zamerané na mobilitu v meste nadväzuje na priority vymedzené v programe Horizont 2020, ako aj na ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentnejšieho, udržateľnejšieho, nízkouhlíkového a inkluzívneho mestského rozvoja. ZIS v tejto tematickej oblasti by mohlo prispievať k dosahovaniu všetkých cieľov stratégie Európa 2020, napríklad prostredníctvom podpory ekologicky účinných riešení, inteligentných systémov IKT na riadenie dopravy a zabezpečovania účinnejších a cenovo dostupnejších dopravných služieb.

Keďže mobilita v meste je vo svojej podstate systémová, ZIS v tejto oblasti by mohlo poskytnúť množstvo možností na inováciu pozdĺž inovačného reťazca, napríklad vytváranie multimodálnych dopravných systémov a inteligentnejších a udržateľnejších dopravných riešení.

ZIS so zameraním na mobilitu v meste vychádza z pevnej technologickej a priemyselnej základne a ponúka potenciál na vytváranie nových produktov a služieb (10), a to najmä v oblasti udržateľného plánovania a v ekopriemysle.

Intenzívna politická pozornosť a podpora tejto tematickej priority sa takisto využije pri rozvoji inovatívnych modelov mobility v meste. Tieto inovatívne mestské modely by okrem toho mohli mať celosvetový vplyv, ak sa ako osvedčené postupy prenesú do masívne rastúcich mestských konglomerácií v iných častiach sveta, najmä v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike.

ZIS v tejto oblasti by mobilitu v meste a plánovanie dopravy v meste umiestnili do širšieho kontextu udržateľného urbanistického plánovania a územného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni. ZIS by tak ponúkalo výhodu pracovať v multidisciplinárnej a medzisektorovej oblasti a prispievať k prekonávaniu súčasnej úrovne organizačnej roztrieštenosti, ktorej tento sektor čelí. Vytvorilo by príležitosť na vytvorenie užšej spolupráce medzi verejnými orgánmi (hlavne na miestnej a regionálnej úrovni), miestnymi združeniami a súkromným sektorom (ako sú developeri a infraštruktúrni činitelia), výskumnými inštitútmi a univerzitami (integrácia vedomostného trojuholníka).

Zoskupovaním partnerov svetovej triedy v nových zloženiach umožní ZIS zameranému na mobilitu v meste čo najlepšie využívať jestvujúce zdroje a obchodné príležitosti vytvorené prostredníctvom týchto nových hodnotových reťazcov.

ZIS zamerané na mobilitu v meste sa bude zameriavať na tie činnosti inovačného trojuholníka, ktoré budú môcť využiť dodatočnú podporu Únie, najmä prostredníctvom EIT. V skutočnosti bude hlavnou pridanou hodnotou ZIS v tejto oblasti jeho úloha v oblasti integrácie troch zložiek vedomostného trojuholníka a prinášania systémovej zmeny spôsobu spolupráce inovačných hráčov. Zameranie ZIS na inovácie, ktorých hybnou silou sú ľudia, čím sa centrálnym bodom úsilia ZIS stávajú študenti, výskumníci a podnikatelia, bude takisto podstatné pri riešení výziev vymenovaných vyššie. Výsledkom bude kladenie veľkého dôrazu na vzdelávanie/odbornú prípravu, podnikanie a využívanie výsledkov, napríklad rozvoj zručností a poznatkov odborníkov na dopravu v meste v rámci miestnych a regionálnych orgánov (celoživotné vzdelávanie, program výmeny pracovníkov, odborná príprava pre odborníkov), poskytovanie osobitných vysokoškolských programov v oblasti mobility v meste (letné školy, výmenné programy), úspešný prenos inovatívnych dopravných koncepcií na trh (podniky založené ako vedľajší produkt a nové podniky zo strany univerzít a výskumných inštitúcií atď.).

V rámci ZIS s týmto tematickým zameraním by sa mohla viac rozvinúť koncepcia spoločného umiestnenia, keďže tento tematický okruh má prirodzene silný miestny a regionálny rozmer.

3.   SYNERGIE A DOPLNKOVOSŤ S JESTVUJÚCIMI INICIATÍVAMI

Otázky mobility sa výrazne podporujú v mnohých iniciatívach Únie. Únia sa tejto oblasti plne venuje.

Prepojenia s inými činnosťami Únie jestvujú a budú sa posilňovať. ZIS zamerané na mobilitu v meste bude takisto zohľadňovať opatrenia vytvorené v rámci akčného plánu v oblasti mobility v meste a akčného plánu v oblasti inteligentného systému dopravy.

Predovšetkým bude spolupracovať s plánovanými európskymi iniciatívami v oblasti inteligentných miest a spoločenstiev zastrešujúcimi energetickú účinnosť, IKT a mestskú dopravu.

ZIS by predovšetkým vytvorilo doplnkovosť v oblasti vzdelávajúcich kľúčových činiteľov, a takisto aj v oblasti poskytovania štruktúrovanej siete odborníkov, ktorí sú kompetentní určovať rámcové podmienky a najlepšie postupy v otázkach politiky a regulácie, ktoré majú vplyv na tento sektor.

Potrebná je aj koordinácia so spoločnou programovou iniciatívou „Mestská Európa“, ktorá spojí vnútroštátne výskumné snahy na pretvorenie mestských oblastí na inovačné a technologické strediská, vytvorí ekologicky prijateľné a inteligentné vnútorné a medzimestské dopravné logistické systémy, zníži ekologickú stopu a zvýši klimatickú neutrálnosť. ZIS v tejto oblasti zrýchli a posilní využívanie excelentného verejného výskumu zhromaždeného v rámci iniciatívy spoločného plánovania a bude tak riešiť roztrieštenosť v oblasti inovácií.

Ďalšou prirodzenou iniciatívou spolupráce ZIS zameraného na mobilitu v meste budú iniciatíva CIVITAS, ktorá podporuje demonštračné a výskumné projekty na vykonávanie inovatívnych opatrení v oblasti čistej mestskej dopravy, a európska priemyselná iniciatíva Inteligentné mestá a komunity, ktorá sa zameriava na dosiahnutie väčšej udržateľnosti a účinnosti produkcie a využívania energie v mestách.

ZIS v tejto oblasti by takisto mohlo vytvoriť prepojenia s európskymi technologickými platformami (ETP) v oblasti dopravy a energetiky, s verejno-súkromným partnerstvom v oblasti európskych ekologických automobilov a s početnými projektmi rámcového programu v tejto oblasti. ZIS by zohľadňovalo výskumné priority a akčné plány vymedzené v rámci ETP a doteraz vykonané výskumné práce v tejto oblasti v rámci verejno-súkromných partnerstiev a projektov rámcových programov s cieľom posilniť a zrýchliť preberanie a využívanie týchto výsledkov výskumu.

Doplnkovosť sa bude vytvárať aj s „Európskou alianciou priemyslu mobilných technológií a mobility“. Európska aliancia priemyslu mobilných technológií a mobility spolufinancovaná v rámci Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) sa zameriava na združovanie regionálnych a národných tvorcov politík, ktorí podporujú inovatívne riešenia služieb v oblasti mobilných technológií a mobility s cieľom lepšie zmobilizovať inovatívne služby MSP v takýchto odvetviach a poskytnúť im lepšiu podporu.

Takisto bude stavať na programe Inteligentná energia – Európa, projektoch trhového uplatnenia ekologických inovácií, službách IKT a pilotných projektoch v oblasti inteligentnej mobility v meste v rámci programu CIP.

ZIS v tejto oblasti by tieto činnosti dopĺňalo, keďže by sa sústreďovalo na transdisciplinárne činnosti v rámci vedomostného trojuholníka a intenzívne sa zameriavalo na inovatívne produkty a služby a podnikateľské vzdelávanie.

ZIS so zameraním na mobilitu v meste by sa takisto navzájom dopĺňalo s niektorými osobitnými činnosťami, ktoré sa už vykonávajú v rámci dvoch jestvujúcich ZIS. Ide konkrétne o činnosti spoločenstva Climate KIC v rámci témy prechodu na nízkouhlíkové odolné mestá a činnosť spoločenstva EIT ICT Labs v rámci zamerania sa na inteligentné systémy dopravy a digitálne mestá budúcnosti. ZIS so zameraním na mobilitu v meste prevezme prácu vykonávanú v rámci týchto ZIS a umiestni ju do širšieho kontextu vytvárania ekologickejších, inkluzívnejších, bezpečnejších a inteligentnejších systémov mobility v meste.

4.   ZÁVER

ZIS zamerané na mobilitu v meste je najvhodnejšie na riešenie výziev vymenovaných vyššie. Zároveň spĺňa kritériá presadzované v oblasti výberu tematických okruhov ZIS:

Rieši hlavné hospodárske a spoločenské výzvy (vytvoriť európsky dopravný systém, ktorý je účinný z hľadiska zdrojov, šetrný voči životnému prostrediu, bezpečný a plynulý v prospech občanov, hospodárstva a spoločnosti) a prispieva k napĺňaniu stratégie Európa 2020 a jej cieľov v oblasti klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácie a vzdelávania.

Zameranie tohto ZIS je v súlade s prioritami vymedzenými v programe Horizont 2020 a navzájom sa dopĺňa s ostatnými činnosťami Únie v oblasti dopravy, životného prostredia a energetiky.

Upevňovaním podnikateľského zmýšľania integruje vznikajúce technológie s novými hodnotovými reťazcami a podporuje prenášanie akademického výskumu do produktov a služieb.

Bude tak riešiť európsky paradox, keďže bude stavať na silnej výskumnej základni Únie a hľadať nové inovatívne prístupy s cieľom zaistiť systém mobility v meste, ktorý je ekologickejší, inkluzívnejší, bezpečnejší a inteligentnejší.

Bude združovať kritické množstvo excelentných zainteresovaných strán z oblasti výskumu, inovácie, vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by sa inak nestretli.

Využíva medzisektorový prístup, a teda prepája rôzne úrovne zodpovednosti od súkromných subjektov po verejnú správu, najmä na miestnej úrovni, s jednotlivými občanmi.

Vyžaduje si medzidisciplinárnu činnosť so zapojením rôznych oblastí poznatkov a rozvoj nových typov vzdelávania cez hranice disciplín.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inováciu (2014-2020) (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(3)  V informačných hárkoch sa uvádza syntéza analýzy o relevantnosti a pridanej hodnote vytvárania ZIS v navrhovaných tematických okruhoch. Sú v nich uvedené predbežné informácie o tom, čo by ZIS v špecifických oblastiach mohli robiť, no budúcim ZIS sa nenariaďujú činnosti ani pracovné metódy.

(4)  Výdavky na zdravie sa líšia v závislosti od krajiny. Podiel na HDP sa pohybuje od 1,1 po 9,7 % a od 4 % až po viac ako 18 % z celkových verejných výdavkov. V sektoroch súvisiacich so zdravím je vysoká intenzita výskumu a vývoja – farmaceutický sektor a biotechnológie zďaleka prevyšujú akýkoľvek iný sektor (15,9 %); zdravotnícke vybavenie a služby sú takisto veľmi vysoké (6,8 %).

(5)  Napríklad v oblasti prístupu pacienta k vysoko kvalitným liekom, ktorý sa odďaľuje pre právne predpisy na schválenie nových liekov na trhu, ku ktorým sa pridáva viac času venovanému testovaniu a osvedčovaniu, a pre postupy stanovovania cien a spôsoby preplácania.

(6)  V tomto informačnom hárku sa bude používať užšie vymedzenie pojmu “neenergetických, nepoľnohospodárskych surovín“, aby sa predišlo prelínaniu s jestvujúcim ZIS v oblasti zmeny klímy a energetiky, ako aj s ďalšími budúcimi prioritnými oblasťami ZIS, ako je oblasť potravín.

(7)  Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). 2009. Svetové poľnohospodárstvo do roku 2050 (Global agriculture towards 2050).

(8)  http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/ict/files/kets/hlg_report_final_en.pdf.

(9)  Viac ako 70 % Európanov žije v mestských oblastiach, ktoré predstavujú viac ako 25 % územia Únie. Približne 85 % HDP Únie sa vytvára v mestských oblastiach. Očakáva sa, že urbanizácia sa v Európe do roku 2050 zvýši na 83 %.

(10)  Niekoľko príkladov nových možných trhov: nové služby pre cestujúcich, údržba a riadenie pohybu premávky a hustoty premávky; nové využitia vo vozidlách; imerzné komunikačné služby na podporu komunikácie a vyhýbania sa cestovaniu (JRC 65426 EN).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/924


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1313/2013/EÚ

zo 17. decembra 2013

o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 196,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Vzhľadom na výrazný nárast počtu a závažnosti prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou v posledných rokoch a v situácii, v ktorej budúce katastrofy pravdepodobne budú extrémnejšie a zložitejšie, a to s ďalekosiahlymi a dlhotrvajúcimi dôsledkami vyplývajúcimi najmä zo zmeny klímy a potenciálnej interakcie medzi viacerými prírodnými a technologickými rizikami, je stále dôležitejší integrovaný prístup k zvládaniu katastrof. Európska únia by mala podporovať solidaritu a mala by podporovať a dopĺňať opatrenia členských štátov v oblasti civilnej ochrany a uľahčovať ich koordináciu s cieľom zlepšiť účinnosť systémov predchádzania prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, prípravy a reakcie na ne.

(2)

Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany bol zriadený rozhodnutím Rady 2001/792/ES, Euratom (2), ktoré bolo prepracované rozhodnutím Rady 2007/779/ES, Euratom (3). Financovanie mechanizmu sa zabezpečilo rozhodnutím Rady 2007/162/ES, Euratom (4), ktorým sa ustanovil finančný nástroj civilnej ochrany (ďalej len „finančný nástroj“). Stanovuje sa ním poskytovanie finančnej pomoci Únie ako príspevku na zlepšenie účinnosti reakcie na závažné mimoriadne udalosti a na posilnenie preventívnych opatrení a opatrení zameraných na pripravenosť týkajúcich sa všetkých druhov mimoriadnych udalostí, ako aj na pokračovanie vykonávania opatrení, ktoré sa predtým prijali podľa rozhodnutia Rady 1999/847/ES (5). Účinnosť finančného nástroja sa skončí 31. decembra 2013.

(3)

Ochrana, ktorá sa má mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) zabezpečovať, by sa mala vzťahovať prednostne na ľudí, ale aj na životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to pred všetkými druhmi prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou vrátane environmentálnych katastrof, znečisťovania morí a akútnych zdravotných mimoriadnych udalostí, ku ktorým dochádza v rámci Únie alebo mimo nej. Pri všetkých týchto katastrofách môže byť potrebné, aby civilná ochrana a iná pomoc v núdzi v rámci mechanizmu Únie doplnili spôsobilosti reakcie postihnutej krajiny. Pokiaľ ide o katastrofy spôsobené teroristickými útokmi, jadrovými alebo radiačnými haváriami, mechanizmus Únie by sa mal vzťahovať iba na opatrenia týkajúce sa pripravenosti a reakcie v oblasti civilnej ochrany.

(4)

Mechanizmus Únie by mal zároveň prispievať k vykonávaniu článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) tým, že podľa potreby poskytne svoje zdroje a kapacity.

(5)

Mechanizmus Únie predstavuje viditeľné vyjadrenie európskej solidarity prostredníctvom zabezpečenia praktického a včasného príspevku k prevencii katastrof a pripravenosti na ne a k reakcii na katastrofy a hrozbu katastrof bez toho, aby boli ohrozené relevantné hlavné zásady a dojednania v oblasti civilnej ochrany. Týmto rozhodnutím by preto nemali byť dotknuté recipročné práva a povinností členských štátov vyplývajúce z dvojstranných alebo viacstranných zmlúv, ktoré súvisia so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, ani povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie a majetok na svojom území.

(6)

V mechanizme Únie by sa malo náležite zohľadňovať príslušné právo Únie a medzinárodné záväzky Únie a využívať synergie s príslušnými iniciatívami Únie, akými sú napríklad európsky program pozorovania Zeme (Copernicus), Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP) a spoločné prostredie na výmenu informácií (CISE).

(7)

Veľmi dôležitá je úloha regionálnych a miestnych orgánov pôsobiacich v oblasti riadenia katastrof. Je preto potrebné, aby sa tieto regionálne a miestne orgány náležite zapájali do činností uskutočňovaných v rámci tohto rozhodnutia v súlade s národnými štruktúrami členských štátov.

(8)

Prevencia má kľúčový význam pre ochranu pred katastrofami a vyžaduje si ďalšie opatrenia, ako sa požaduje v záveroch Rady z 30. novembra 2009 a v uznesení Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o oznámení Komisie s názvom „Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“. Mechanizmus Únie by mal zahŕňať všeobecný rámec politiky pre opatrenia Únie v oblasti prevencie rizík katastrof zamerané na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany pred katastrofami a odolnosti voči nim, zabránením ich účinkom alebo ich obmedzením a rozvíjaním kultúry prevencie vrátane náležitého zváženia pravdepodobných vplyvov zmeny klímy a potreby primeraných opatrení zameraných na prispôsobenie sa im. Z tohto hľadiska má pre zabezpečenie integrovaného prístupu k zvládaniu katastrof, v ktorom sa spájajú opatrenia týkajúce sa prevencie rizík, pripravenosti a reakcie na ne zásadný význam posúdenie rizík, plánovanie riadenia rizík, posúdenie spôsobilosti na riadenie rizík, ktoré uskutočňujú jednotlivé členské štáty na národnej alebo príslušnej nižšej úrovni a do ktorých sú prípadne zapojené ďalšie príslušné útvary, prehľad rizík vypracovaný na úrovni Únie a partnerské preskúmania. Mechanizmus Únie by mal preto zahŕňať všeobecný rámec na výmenu informácií o rizikách a spôsobilostiach riadenia rizík bez toho, aby bol dotknutý článok 346 ZFEÚ, v ktorom sa zaručuje, že žiadny členský štát by nemal byť povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie podľa jeho názoru odporuje základným záujmom jeho bezpečnosti.

(9)

Prispievaním k ďalšiemu rozvíjaniu a lepšej integrácii nadnárodných systémov monitorovania a včasného varovania, ako aj systémov výstrahy európskeho záujmu by Únia mala členským štátom pomáhať minimalizovať prípravný čas potrebný na reakciu na katastrofy a výstrahu občanov Únie. Takéto systémy by mali zohľadňovať existujúce a budúce informačné zdroje a systémy a vychádzať z nich a zároveň by mali podporovať príslušné nové technológie.

(10)

Mechanizmus Únie by mal zahŕňať všeobecný rámec politiky zameraný na neustále zlepšovanie úrovne pripravenosti systémov a služieb civilnej ochrany, ich pracovníkov a obyvateľstva v rámci Únie. Tento rámec by mal zahŕňať program cvičení, program získaných skúseností, ako aj programy odbornej prípravy a sieť odbornej prípravy na úrovni Únie a členských štátov so zameraním na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na katastrofy, ako sa požaduje v záveroch Rady z 27. novembra 2008 o európskych mechanizmoch odbornej prípravy zameraných na zvládanie katastrof.

(11)

Rozvoj modulov civilnej ochrany pozostávajúcich zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov, ktorých cieľom je dosiahnuť úplnú interoperabilitu, by sa malo uskutočňovať s cieľom prispieť k posilneniu spolupráce v oblasti civilnej ochrany a ďalej rozvíjať koordinovanú spoločnú rýchlu reakciu členských štátov. Moduly by sa mali organizovať na úrovni členských štátov a podliehať ich riadeniu a kontrole.

(12)

Mechanizmus Únie by mal uľahčiť podporné zásahy aktivácie a koordinácie pomoci pri nasadení. Mechanizmus Únie by mal vychádzať zo štruktúry Únie, ktorá pozostáva z Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie (ERCC), európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie (EERC) vo forme dobrovoľného zoskupenia kapacít vopred poskytnutých členských štátmi, vyškolených odborníkov, zo spoločného systému komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (CECIS) riadeného Komisiou a z kontaktných bodov v členských štátoch. Mal by poskytovať rámec na zhromažďovanie overených informácií o situácii s cieľom ich šírenia členským štátom a spoločného využívania skúseností získaných pri zásahoch.

(13)

Na zlepšenie plánovania operácií zameraných na reakciu na katastrofy v rámci mechanizmu Únie a posilnenie dostupnosti kľúčových kapacít je potrebné vybudovať EERC vo forme dobrovoľného zoskupenia kapacít vopred poskytnutých členských štátmi a štruktúrovaný proces na identifikáciu prípadných nedostatkových kapacít.

(14)

V súvislosti s podpornými zásahmi pri reakcii na katastrofy mimo Únie by mal mechanizmus Únie napomáhať a podporovať opatrenia vykonávané členskými štátmi a Úniou ako celkom, aby propagoval konzistentnosť práce vykonávanej na medzinárodnej úrovni v oblasti civilnej ochrany. V prípade účasti Organizácie Spojených národov zohráva táto organizácia celkovú koordinačnú úlohu pri záchranných operáciách v tretích krajinách. Pomoc poskytovaná v rámci mechanizmu Únie by sa mala koordinovať s Organizáciou Spojených národov a ďalšími relevantnými medzinárodnými aktérmi, aby sa maximalizovalo využívanie dostupných zdrojov a zabránilo akejkoľvek zbytočnej duplicite úsilia. Posilnená koordinácia pomoci v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom mechanizmu Únie je predpokladom podpory celkového koordinačného úsilia a zabezpečenia komplexného príspevku Únie k celkovému úsiliu zameranému na pomoc v núdzi. V prípadoch katastrof, v ktorých sa pomoc poskytuje v rámci mechanizmu Únie aj nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 (6), Komisia by mala zabezpečiť účinnosť, súdržnosť a doplnkovosť celkovej reakcie Únie, a to pri rešpektovaní Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci (7).

(15)

Treba zlepšiť dostupnosť a prípustnosť primeraných dopravných prostriedkov s cieľom podporiť rozvoj schopnosti rýchlej reakcie na úrovni Únie. Únia by mala podporovať a dopĺňať úsilie členských štátov uľahčovaním koordinácie a zdieľania dopravných zdrojov členských štátov a v prípade potreby prispievať na financovanie dodatočných dopravných prostriedkov, a to na základe určitých kritérií a pri zohľadnení existujúcich systémov.

(16)

Podporné zásahy by mali vychádzať z dopytu a podliehať úplnej koordinácii na mieste s cieľom maximalizovať účinnosť a zabezpečiť prístup k postihnutému obyvateľstvu. Komisia by mala poskytovať primeranú logistickú podporu pre vyslané tímy odborníkov.

(17)

Mechanizmus Únie by sa mohol používať aj na podporu konzulárnej pomoci, pokiaľ ide o civilnú ochranu, určenej občanom Únie v prípade katastrof v tretích krajinách, ak o to požiadajú konzulárne orgány dotknutých členských štátov. Dotknuté členské štáty by mali podľa možností takéto žiadosti koordinovať navzájom, ako aj s akýmikoľvek ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť optimálne využívanie mechanizmu Únie a zabrániť praktickým ťažkostiam na mieste. O takúto podporu by mohol požiadať napríklad „vedúci štát“ alebo členský štát, ktorý koordinuje pomoc pre všetkých občanov Európskej únie. Koncepcia vedúceho štátu by sa mala chápať v súlade s usmerneniami Európskej únie týkajúcimi sa vykonávania koncepcie „vedúceho štátu v konzulárnych otázkach“ (8). Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa konzulárnej ochrany občanov Únie v zahraničí.

(18)

Pri plánovaní operácií reakcie je užitočné skontaktovať príslušné mimovládne organizácie a ďalšie príslušné subjekty s cieľom identifikovať akékoľvek dodatočné kapacity v oblasti reakcie, ktoré by mohli byť v prípade katastrof sprístupnené prostredníctvom príslušných orgánov členských štátov.

(19)

Využitie vojenských prostriedkov ako poslednej možnosti v rámci civilného dohľadu môže predstavovať významný prínos k reakcii na katastrofy. V prípadoch, v ktorých sa použitie vojenských kapacít na podporu operácií v oblasti civilnej ochrany považuje za vhodné, by sa spolupráca s ozbrojenými silami mala riadiť podmienkami, postupmi a kritériami ustanovenými Radou alebo jej príslušnými orgánmi týkajúcimi sa sprístupnenia vojenských kapacít, ktoré sú relevantné pre ochranu civilného obyvateľstva, mechanizmu Únie, a mala by byť v súlade s príslušnými medzinárodnými usmerneniami.

(20)

V prípade, keď pomoc v rámci mechanizmu Únie prispieva k humanitárnej reakcii Únie, najmä v prípade komplexných núdzových situácií, by opatrenia, na ktoré sa podľa tohto rozhodnutia poskytuje finančná pomoc, mali byť v súlade s humanitárnymi zásadami a zásadami týkajúcimi sa využívania civilnej ochrany a vojenských zdrojov stanovenými v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

(21)

Mala by sa umožniť účasť krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín. Kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí nie sú zapojení do mechanizmu Únie, ako aj krajiny, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky (ENP), by mali mať tiež prospech z určitých opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia.

(22)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o interakciu ERCC s členskými štátmi a operačné postupy týkajúce sa reakcie na katastrofy v rámci Únie i mimo nej; zložky CECIS a organizáciu zdieľania informácií prostredníctvom CECIS; proces nasadzovania tímov expertov; určovanie modulov; ďalšie kapacity a expertov v oblasti reakcie; operačné požiadavky na fungovanie a interoperabilitu modulov; ciele v oblasti kapacity; požiadavky na kvalitu, interoperabilitu a postup certifikácie a registrácie potrebný na fungovanie EERC, ako aj finančné dojednania; identifikáciu nedostatkov, pokiaľ ide o EERC a ich odstránenie; organizáciu programov odbornej prípravy; rámec cvičení a program získaných skúseností; a organizáciu podpory pre dopravu pomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(23)

Na prijímanie vykonávacích aktov stanovených v tomto rozhodnutí by sa mal použiť postup preskúmania.

(24)

Týmto rozhodnutím sa posilňuje spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčuje sa koordinácia v oblasti civilnej ochrany, čím sa umožňujú účinnejšie opatrenia z dôvodu ich rozsahu a komplementárnosti. Ak na zvládnutie katastrofy nestačia spôsobilosti reakcie členského štátu, tento štát sa môže rozhodnúť, že mechanizmus Únie využije na doplnenie vlastných zdrojov v oblasti civilnej ochrany a iných zdrojov reakcie na katastrofy.

(25)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(26)

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti budúceho legislatívneho aktu Únie ustanovujúceho nástroj stability, opatrenia v oblasti verejného zdravia prijaté podľa právnych aktov Únie týkajúcich sa akčných programov Únie v oblasti zdravia, ani opatrenia týkajúce sa bezpečnosti spotrebiteľa prijaté podľa budúceho legislatívneho aktu Únie o programe v oblasti spotrebiteľskej politiky (2014 – 2020).

(27)

Z dôvodov súdržnosti sa toto rozhodnutie nevzťahuje na opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia Rady 2007/124/ES, Euratom (10) alebo budúceho legislatívneho aktu Únie o zriadení nástroja pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť, alebo ktoré sa týkajú udržiavania práva a poriadku a ochrany vnútornej bezpečnosti. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1257/96.

(28)

Ustanoveniami tohto rozhodnutia nie je dotknuté prijímanie právne záväzných aktov podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v ktorých sa ustanovujú osobitné núdzové opatrenia pre prípad jadrových alebo radiačných katastrof.

(29)

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na opatrenia v oblasti prevencie znečisťovania morí a pripravenosti a reakcie na toto znečisťovanie, a to s výnimkou opatrení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (11).

(30)

Komisia na účely zabezpečenia vykonávania tohto rozhodnutia môže financovať také činnosti, ktoré súvisia s pripravenosťou, monitorovaním, kontrolou, auditom a hodnotením a ktoré sú potrebné na riadenie mechanizmu Únie a dosiahnutie jeho cieľov.

(31)

Úhrada výdavkov, prideľovanie zákaziek v rámci verejného obstarávania a prideľovanie grantov podľa tohto rozhodnutia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (12). Z dôvodu osobitného charakteru opatrení v oblasti civilnej ochrany je vhodné ustanoviť, že granty možno prideľovať právnickým osobám, či už sa spravujú súkromným alebo verejným právom. Ďalej je dôležité, aby sa dodržiavali pravidlá nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä pokiaľ ide o zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, ktoré sú v ňom stanovené.

(32)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v celom výdavkovom cykle vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a v prípade potreby administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(33)

Toto rozhodnutie stanovuje finančné krytie pre celé trvanie mechanizmu Únie, ktoré predstavuje pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v priebehu ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (13). Táto suma by sa sčasti mala financovať z okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a sčasti z okruhu 4 (Globálna Európa) viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020.

(34)

Finančné krytie na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa malo rozdeliť podľa percentuálneho podielu stanoveného v prílohe I.

(35)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala na Komisiu delegovať najneskôr do 30. júna 2017, pokiaľ ide o preskúmanie rozdelenia finančného krytia na vykonávanie tohto rozhodnutia na základe predbežného hodnotenia. Kedykoľvek je potrebná bezodkladná revízia rozpočtových zdrojov, ktoré sú k dispozícii v prípade operácií reakcie, prostredníctvom postupu pre naliehavé prípady, mal by sa uplatniť postup pre naliehavé prípady. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(36)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2014, pretože sa týka viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ A OSOBITNÉ CIELE, PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Všeobecný cieľ a predmet úpravy

1.   Cieľom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) je posilňovať spoluprácu medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčovať koordináciu v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia účinnosti systémov predchádzania prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, prípravy a reakcie na ne.

2.   Ochrana, ktorá sa má mechanizmom Únie zabezpečovať, sa vzťahuje prednostne na ľudí, ale aj na životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to pred všetkými druhmi prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou vrátane dôsledkov terorizmu a technologických, radiačných alebo environmentálnych katastrof, znečisťovania morí a akútnych zdravotných mimoriadnych udalostí, ku ktorým dochádza v rámci Únie alebo mimo nej. V prípade dôsledkov teroristických činov a radiačných katastrof sa mechanizmus Únie môže vzťahovať len na opatrenia týkajúce sa pripravenosti a reakcie.

3.   Mechanizmom Únie sa podporuje solidarita medzi členskými štátmi prostredníctvom praktickej spolupráce a koordinácie bez toho, aby bola dotknutá primárna povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva na svojom území pred katastrofami a vybaviť svoje systémy zvládania katastrof dostatočnými spôsobilosťami, aby boli schopné náležite a konzistentne zvládnuť katastrofy takej povahy a takého rozsahu, ktoré možno dôvodne predpokladať a na ktoré sa možno pripraviť.

4.   V tomto rozhodnutí sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre mechanizmus Únie a pravidlá poskytovania finančnej pomoci v rámci mechanizmu Únie.

5.   Mechanizmom Únie nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z platných relevantných právnych aktov Únie, podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, alebo podľa platných medzinárodných dohôd.

6.   Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na opatrenia vykonávané podľa nariadenia (ES) č. 257/96; nariadenia (ES) č. 1406/2002, nariadenia (ES) č. 1717/2006, rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013./EÚ (14) alebo právnych predpisov Únie týkajúcich sa akčných programov v oblasti zdravia, vnútorných vecí a spravodlivosti.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto rozhodnutie sa vzťahuje na spoluprácu v oblasti civilnej ochrany. Takáto spolupráca zahŕňa:

a)

opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti v rámci Únie, a pokiaľ ide o článok 5 ods. 2, článok 13 ods. 3 a článok 28, aj mimo Únie, a

b)

opatrenia zamerané na pomoc pri reakcii na bezprostredné nepriaznivé následky katastrofy, a to v rámci Únie alebo mimo nej, a to aj v krajinách, na ktoré odkazuje článok 28 ods. 1, na žiadosť o pomoc prostredníctvom mechanizmu Únie.

2.   V tomto rozhodnutí sa zohľadňujú osobitné potreby izolovaných, okrajových a ostatných regiónov alebo ostrovov Únie, pokiaľ ide o prevenciu katastrof a pripravenosť a reakciu na ne, ako aj osobitné potreby zámorských krajín a území týkajúce sa reakcie na katastrofy.

Článok 3

Osobitné ciele

1.   Mechanizmom Únie sa podporuje, dopĺňa a uľahčuje koordinácia opatrení členských štátov v záujme plnenia týchto spoločných osobitných cieľov:

a)

dosiahnuť vysokú úroveň ochrany pred katastrofami zabránením ich potenciálnym účinkom, ich zmiernením, podporovaním kultúry prevencie a zlepšovaním spolupráce medzi útvarmi civilnej ochrany a ostatnými príslušnými útvarmi;

b)

zvýšiť úroveň pripravenosti reagovať na katastrofy na úrovni členského štátu a Únie;

c)

uľahčiť rýchlu a účinnú reakciu v prípade katastrof alebo hrozby katastrof, a

d)

zvýšiť povedomie a pripravenosť verejnosti v prípadoch katastrof.

2.   Ukazovatele sa podľa potreby budú využívať na monitorovanie, hodnotenie a preskúmavanie uplatňovania tohto rozhodnutia. Tieto ukazovatele sú:

a)

pokrok vo vykonávaní rámca prevencie katastrof: meraný počtom členských štátov, ktoré sprístupnili Komisii zhrnutie svojho posúdenia rizika a posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizika, ako sa uvádza v článku 6.

b)

pokrok vo zvyšovaní úrovne pripravenosti na katastrofy: meraný množstvom kapacít v oblasti reakcie zahrnutých do dobrovoľného zoskupenia vo vzťahu k cieľom týkajúcich sa kapacít uvedených v článku 11 a počtu modulov registrovaných v CECIS;

c)

pokrok dosiahnutý pri zlepšovaní reakcie na katastrofy: meraný rýchlosťou zásahov v rámci mechanizmu Únie a rozsahom, v ktorom pomoc prispieva k potrebám na mieste; a

d)

pokrok vo zvyšovaní povedomia a pripravenosti verejnosti na katastrofy meraný úrovňou povedomia občanov Únie o rizikách v ich regióne.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„katastrofa“ je akákoľvek situácia, ktorá má alebo môže mať závažný vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok, vrátane kultúrneho dedičstva;

2)

„reakcia“ je akékoľvek opatrenie na základe žiadosti o pomoc, ktoré sa vykoná v rámci mechanizmu Únie v prípade hrozby katastrofy alebo počas katastrofy samotnej alebo po nej s cieľom riešiť jej bezprostredné nepriaznivé dôsledky;

3)

„pripravenosť“ je stav pohotovosti a spôsobilosti ľudských zdrojov, materiálnych prostriedkov, štruktúr, spoločenstiev a organizácií, ktoré umožňujú zabezpečiť účinnú rýchlu reakciu na katastrofu a ktoré sú výsledkom vopred uskutočnených opatrení;

4)

„prevencia“ je akékoľvek opatrenie zamerané na zníženie rizika alebo zmierňovanie nepriaznivých následkov katastrof pre ľudí, životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva;

5)

„včasné varovanie“ je včasné a účinné poskytovanie informácií, ktoré umožňuje prijať opatrenia na zabránenie rizikám katastrof a ich nepriaznivému vplyvu alebo na ich zníženie, ako aj uľahčenie pripravenosti na účinnú reakciu;

6)

„modul“ je sebestačné a autonómne usporiadanie spôsobilostí členských štátov, ktoré je vzhľadom na úlohy a potreby vopred vymedzené, alebo mobilný operačný tím členských štátov predstavujúci kombináciu ľudských zdrojov a materiálnych prostriedkov, ktorý je možné charakterizovať na základe jeho kapacity, pokiaľ ide o zásah, alebo úlohy (úloh), ktorú je schopný vykonať;

7)

„posúdenie rizík“ znamená celkový medzisektorový proces zisťovania rizík, analýzy rizík a hodnotenia rizík vykonávaný na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia, ako vnútroštátna úroveň;

8)

„spôsobilosť na riadenie rizík“ je schopnosť členského štátu alebo jeho regiónov znížiť alebo zmierniť riziká, (vplyv a pravdepodobnosť katastrofy), ktoré zistili na základe svojich posúdení rizík, a prispôsobiť sa im, a to do takej miery, ktorá je v danom členskom štáte prijateľná. Spôsobilosť na riadenie rizík sa môže posudzovať na základe technickej, finančnej a administratívnej kapacity vykonávať náležité:

a)

posúdenia rizík,

b)

plánovanie riadenia rizík na účely prevencie a pripravenosti a

c)

opatrenia týkajúce sa prevencie rizík a pripravenosti na ne;

9)

„podpora hostiteľskej krajiny“ je akékoľvek opatrenie vykonávané vo fáze pripravenosti a reakcie zo strany krajiny, ktorá dostáva alebo vysiela pomoc, alebo Komisie, zamerané na odstránenie predvídateľných prekážok medzinárodnej pomoci, ktorá sa poskytuje prostredníctvom mechanizmu Únie. Zahŕňa podporu, ktorú členské štáty poskytujú na účely uľahčenia tranzitu tejto pomoci cez svoje územie;

10)

„kapacita v oblasti reakcie“ je pomoc, ktorá sa na požiadanie môže poskytovať prostredníctvom mechanizmu Únie

11)

„logistická podpora“ znamená základné vybavenie alebo služby, ktoré tímy odborníkov uvedené v článku 17 ods. 1 potrebujú na vykonávanie svojich úloh, okrem iného komunikáciu, dočasné ubytovanie, potraviny alebo dopravu v rámci krajiny.

KAPITOLA II

PREVENCIA

Článok 5

Preventívne opatrenia

1.   Komisia na účely dosiahnutia cieľov a vykonania opatrení v oblasti prevencie:

a)

prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a napomáha spoločné využívanie vedomostí, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;

b)

podporuje a presadzuje posúdenie rizík a činnosti v oblasti mapovania, ktoré vykonávajú členské štáty, prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu;

c)

vytvára a pravidelne aktualizuje medzisektorový prehľad a mapu rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktorým Únia môže čeliť, využívajúc jednotný prístup v rámci rôznych oblastí politík, ktoré sa môžu zaoberať prevenciou katastrof alebo mať na ňu vplyv, pričom sa náležite zohľadnia pravdepodobné vplyvy zmeny klímy;

d)

nabáda na výmenu osvedčených postupov pri vypracúvaní národných systémov civilnej ochrany v záujme vyrovnania sa s vplyvom zmeny klímy;

e)

presadzuje a podporuje rozvoj a vykonávanie činnosti členských štátov v oblasti riadenia rizík, a to prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu;

f)

zhromažďuje a šíri informácie sprístupnené členskými štátmi, organizuje výmenu skúseností o hodnotení spôsobilosti na riadenie rizík, spolu s členskými štátmi do 22. decembra 2014 vytvára usmernenia týkajúce sa obsahu, metodiky a štruktúry týchto hodnotení a uľahčuje spoločné využívanie osvedčených postupov v oblasti plánovania prevencie a pripravenosti, a to aj prostredníctvom dobrovoľného partnerského preskúmania;

g)

v lehotách stanovených v článku 6 písm. c) pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu a Rade o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní článku 6;

h)

podporuje využívanie rôznych fondov Únie, prostredníctvom ktorých by bolo možné podporovať udržateľné predchádzanie katastrofám a nabáda členské štáty a regióny, aby tieto možnosti financovania využívali;

i)

zdôrazňuje význam prevencie rizík a podporuje členské štáty pri zvyšovaní povedomia, informovanosti verejnosti a zabezpečovaní vzdelávania;

j)

podporuje preventívne opatrenia v členských štátoch a tretích krajinách uvedených v článku 28, a to prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu; a

k)

v úzkej konzultácii s členskými štátmi vykonáva ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové preventívne opatrenia na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a).

2.   Komisia môže na žiadosť členského štátu, tretej krajiny alebo Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr nasadiť tím odborníkov na mieste na poskytovanie poradenstva o preventívnych opatreniach.

Článok 6

Riadenie rizík

Členské štáty na účely podpory účinného a súdržného prístupu k prevencii katastrof a pripravenosti na katastrofy prostredníctvom spoločného využívania informácií, ktoré nemajú citlivý charakter, a to informácií, ktorých sprístupnenie by nebolo v rozpore so základnými záujmami bezpečnosti členských štátov, a najlepších postupov v rámci mechanizmu Únie:

a)

vypracúvajú posúdenia rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a Komisii sprístupňujú zhrnutie ich relevantných prvkov, a to do 22. decembra 2015 a potom každé tri roky;

b)

rozvíjajú a skvalitňujú svoje plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň;

c)

sprístupňujú Komisii posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a to každé tri roky po finalizácii príslušných usmernení uvedených v článku 5 ods. 1 písm. f) alebo kedykoľvek v prípade významných zmien; a

d)

dobrovoľne sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní hodnotení spôsobilosti riadenia rizík.

KAPITOLA III

PRIPRAVENOSŤ

Článok 7

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie

Týmto sa zriaďuje Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC). ERCC zabezpečuje operačnú spôsobilosť 24 hodín denne a 7 dní v týždni a slúži členským štátom a Komisii na dosahovanie cieľov mechanizmu Únie.

Článok 8

Všeobecné opatrenia Komisie v oblasti pripravenosti

Komisia vykonáva tieto opatrenia zamerané na pripravenosť:

a)

riadi (ERCC);

b)

riadi spoločný systému komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (Common Emergency Communication and Information System – CECIS) s cieľom umožniť komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi ERCC a kontaktnými bodmi členských štátov;

c)

prispieva k rozvoju a lepšej integrácii nadnárodných systémov spoločného európskeho záujmu zameraných na odhaľovanie, včasné varovanie a výstrahu s cieľom umožniť rýchlu reakciu, a podporovať vzájomné prepojenie medzi vnútroštátnymi systémami včasného varovania a výstrahy a ich prepojenie s ERCC a CECIS. Tieto systémy zohľadňujú existujúce a budúce zdroje a systémy týkajúce sa informácií, monitorovania a odhaľovania a stavajú na nich;

d)

vytvára a riadi spôsobilosti na aktiváciu a vysielanie tímov odborníkov zodpovedných za:

i)

posudzuje potreby, ktorým sa možno bude môcť vyhovieť v rámci mechanizmu Únie, v štáte žiadajúcom o pomoc,

ii)

v prípade potreby uľahčuje koordináciu pomoci pri reakcii na katastrofy na mieste a udržiava spojenie s príslušnými orgánmi štátu žiadajúceho o pomoc, a

iii)

podporuje žiadajúce štáty prostredníctvom odborných znalostí o opatreniach týkajúcich sa prevencie, pripravenosti a reakcie,

e)

vytvára a udržiava spôsobilosti poskytovať logistickú podporu pre tieto tímy odborníkov;

f)

vytvára a udržiava systém vyškolených odborníkov členských štátov, ktorí môžu byť k dispozícii v krátkom čase, aby ERCC pomohli pri monitorovaní, informovaní a uľahčení koordinácii;

g)

uľahčuje koordináciu predbežného umiestňovania kapacít v oblasti reakcie na katastrofy, ktoré vykonávajú členské štáty, v rámci Únie;

h)

podporuje úsilie o zlepšenie interoperability modulov a iných kapacít v oblasti reakcie pri zohľadnení najlepších postupov na úrovni členských štátov, ako aj medzinárodnej úrovni;

i)

v rámci svojich právomocí prijíma opatrenia potrebné na uľahčenie podpory hostiteľskej krajiny vrátane vypracúvania a aktualizácie usmernení o podpore hostiteľskej krajiny, na čom na základe operačných skúseností spolupracuje s členskými štátmi;

j)

podporuje vytváranie dobrovoľných programov partnerského preskúmania na posúdenie stratégií pripravenosti členských štátov, a to na základe vopred vymedzených kritérií, čo umožní formulovanie odporúčaní na posilnenie pripravenosti na úrovni Únie; a

k)

v úzkej konzultácii s členskými štátmi prijíma ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové opatrenia v oblasti pripravenosti na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b).

Článok 9

Všeobecné opatrenia členských štátov v oblasti pripravenosti

1.   Členské štáty pracujú dobrovoľne na rozvoji modulov, najmä s cieľom vyhovieť v rámci mechanizmu Únie prioritným potrebám súvisiacim so zásahmi alebo podporou.

Členské štáty vopred určia moduly, iné kapacity v oblasti reakcie a odborníkov v rámci svojich príslušných útvarov, a najmä útvarov svojej civilnej ochrany alebo iných útvarov pre núdzové situácie, ktoré by sa na požiadanie mohli prostredníctvom mechanizmu Únie poskytnúť na účely zásahu. Zohľadnia, že zloženie modulov alebo iných kapacít v oblasti reakcie môže závisieť od druhu katastrofy a od konkrétnych potrieb z nej vyplývajúcich.

2.   Moduly pozostávajú zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov a:

a)

sú schopné vykonávať vopred vymedzené úlohy v oblastiach reakcie v súlade s platnými medzinárodnými usmerneniami a preto:

i)

je možné ich vyslať prostredníctvom ERCC vo veľmi krátkom čase po predložení žiadosti o pomoc; a

ii)

sú schopné pracovať sebestačne a autonómne v danom časovom období;

b)

sú interoperabilné s inými modulmi;

c)

zúčastňujú sa na odbornej príprave a cvičeniach s cieľom splniť požiadavku interoperability;

d)

sú podriadené vedeniu osoby, ktorá je zodpovedná za činnosť modulov; a

e)

sú schopné podľa potreby spolupracovať s ostatnými orgánmi Únie a/alebo medzinárodnými inštitúciami, najmä Organizáciou Spojených národov.

3.   Členské štáty vopred dobrovoľne určia odborníkov, ktorí by sa mohli vyslať ako členovia odborných tímov, ako sa uvádza v článku 7 písm. d).

4.   Členské štáty zvážia možnosť poskytnúť v prípade potreby iné kapacity v oblasti reakcie, ktoré by mohli dať k dispozícií príslušné útvary alebo ktoré môžu poskytnúť mimovládne organizácie a iné relevantné subjekty.

Iné kapacity v oblasti reakcie môžu pozostávať zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov a v prípade potreby:

a)

sú schopné vykonávať úlohy v oblastiach reakcie v súlade s platnými medzinárodnými usmerneniami a preto:

i)

je možné ich vyslať prostredníctvom ERCC vo veľmi krátkom čase po predložení žiadosti o pomoc; a

ii)

sú v prípade potreby schopné pracovať sebestačne a autonómne v danom časovom období;

b)

sú schopné podľa potreby spolupracovať s ostatnými orgánmi Únie a/alebo medzinárodnými inštitúciami, najmä Organizáciou Spojených národov.

5.   Členské štáty môžu za predpokladu vhodných bezpečnostných opatrení poskytovať informácie o relevantných vojenských kapacitách, ktoré by sa mohli použiť ako posledná možnosť v rámci pomoci prostredníctvom mechanizmu Únie, akými sú napríklad doprava a logistická alebo zdravotnícka podpora.

6.   Členské štáty poskytujú Komisii relevantné informácie o odborníkoch, moduloch a iných kapacitách v oblasti reakcie, ktoré sprístupňujú na účely pomoci prostredníctvom mechanizmu Únie, ako sa uvádza v článkoch 1 až 4, a podľa potreby tieto informácie aktualizujú.

7.   Členské štáty určia kontaktné body uvedené v článku 7 písm. b) a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu.

8.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia v oblasti pripravenosti na uľahčenie podpory hostiteľskej krajiny.

9.   Členské štáty s podporou Komisie prijmú v súlade s článkom 23 vhodné opatrenia na zabezpečenie včasnej dopravy pomoci, ktorú ponúkajú.

Článok 10

Plánovanie operácií

1.   Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení plánovania operácií reakcie na katastrofy v rámci mechanizmu Únie, a to aj prostredníctvom zostavovania scenárov pre reakcie na katastrofy, mapovania prostriedkov a vytvárania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie.

2.   Komisia a členské štáty určujú a podporujú synergie medzi pomocou v oblasti civilnej ochrany a humanitárnou pomocou financovanou Úniou a členskými štátmi pri plánovaní operácií reakcie na humanitárnu krízu mimo Únie.

Článok 11

Európska kapacita pre reakcie na núdzové situácie

1.   Vytvorí sa európska kapacita pre reakcie na núdzové situácie (EERC). Bude pozostávať z dobrovoľného zoskupenia kapacít v oblasti reakcie vopred poskytnutých členských štátmi vrátane modulov, iných kapacít v oblasti reakcie a odborníkov.

2.   Komisia na základe zistených rizík v spolupráci s členskými štátmi vymedzí druhy a počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre EERC (ďalej len „ciele kapacity“).

3.   Komisia vymedzí požiadavky na kvalitu kapacít v oblasti reakcie, ktoré členské štáty poskytnú pre EERC. Tieto požiadavky na kvalitu vychádzajú z platných medzinárodných noriem v prípade, že takéto normy už existujú. Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie kvality svojich kapacít v oblasti reakcie.

4.   Komisia zavedie a riadi proces certifikácie a registrácie kapacít v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia EERC.

5.   Členské štáty na základe dobrovoľnosti určia a zaregistrujú kapacity v oblasti reakcie, ktoré poskytnú pre EERC. Registráciu viacnárodných modulov poskytnutých dvomi alebo viacerými členskými štátmi vykonávajú spoločne všetky dotknuté členské štáty.

6.   Kapacity v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia pre EERC, zostávajú vždy k dispozícii na vnútroštátne účely.

7.   Kapacity v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia pre EERC, sú v zásade k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC. Konečné rozhodnutie o ich nasadení prijímajú členské štáty, ktoré príslušnú kapacitu v oblasti reakcie registrovali. Ak vnútroštátne mimoriadne udalosti, vyššia moc alebo vo výnimočných prípadoch iné závažné dôvody členskému štátu bránia, aby v prípade konkrétnej katastrofy dal k dispozícii tieto kapacity v oblasti reakcie, daný členský štát o tom čo najskôr informuje Komisiu s odkazom na tento článok.

8.   V prípade nasadenia zostávajú kapacity členských štátov v oblasti reakcie pod ich velením a kontrolou a po konzultácii s Komisiou ich možno stiahnuť, ak vnútroštátne mimoriadne udalosti, vyššia moc alebo vo výnimočných prípadoch iné závažné dôvody členskému štátu bránia v tom, aby tieto kapacity v oblasti reakcie ponechal k dispozícii. Koordináciu medzi jednotlivými kapacitami v oblasti reakcie v prípade potreby uľahčuje Komisia prostredníctvom ERCC v súlade s článkami 15 a 16.

9.   Členské štáty a Komisia zabezpečujú primerané povedomie verejnosti o zásahoch s účasťou EERC.

Článok 12

Riešenie nedostatkov kapacity v oblasti reakcie

1.   Komisia monitoruje pokrok dosahovaný pri plnení cieľov kapacity stanovených v súlade s článkom 11 ods. 2 a zisťuje možné závažné nedostatky kapacity v oblasti reakcie v rámci EERC.

2.   Ak sa zistia potenciálne závažné nedostatky, Komisia preskúma, či potrebné kapacity sú členským štátom dostupné mimo EERC.

3.   Komisia nabáda členské štáty, aby buď samostatne alebo v rámci konzorcia členských štátov spolupracujúcich na spoločných rizikách riešili všetky nedostatky v strategických kapacitách, ktoré sa zistia v súlade s odsekom 1a. Komisia môže členským štátom pri týchto činnostiach poskytovať podporu v súlade s článkom 20, článkom 21 ods. 1 písm. g) a h) a článkom 21 ods. 2.

4.   Komisia každé dva roky informuje Európsky parlament a Radu o pokroku dosiahnutom pri dosahovaní cieľov kapacity a o zostávajúcich nedostatkoch v rámci EERC.

Článok 13

Odborná príprava, cvičenia, získané skúsenosti a šírenia znalostí

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní v rámci mechanizmu Únie tieto úlohy v oblasti odbornej prípravy, cvičení, získaných skúseností a šírenia znalostí:

a)

vytvorenie a riadenie programu odbornej prípravy pre pracovníkov v oblasti civilnej ochrany a pracovníkov v oblasti núdzového riadenia zameranej na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne. Tento program zahŕňa spoločné kurzy a systém výmeny odborníkov, v rámci ktorého sa jednotlivci môžu dočasne vysielať do iných členských štátov.

Cieľom programu odbornej prípravy je zlepšiť koordináciu, zlučiteľnosť a komplementárnosť medzi kapacitami uvedenými v článkoch 9 a 11 a zvyšovať spôsobilosti odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a f);

b)

vytvorenie a riadenie siete odbornej prípravy prístupnej strediskám odbornej prípravy pre pracovníkov v oblasti civilnej ochrany a pracovníkov v oblasti núdzového riadenia, ako aj iných relevantných aktérov a inštitúcie, zameranej na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne.

Cieľom siete odbornej prípravy je:

i)

posilniť všetky fázy zvládania katastrof pri zohľadnení prispôsobovania sa zmene klímy a jej zmierňovania;

ii)

vytvárať synergie medzi svojimi členmi prostredníctvom výmeny skúseností a najlepších postupov, relevantného výskumu, získaných skúseností, kurzov a seminárov, cvičení a pilotných projektov; a

iii)

vytvárať usmernenia pre odborné vzdelávanie v oblasti civilnej ochrany Únie a medzinárodnej civilnej ochrany vrátane odborného vzdelávania v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie na katastrofy;

c)

vytvorenie strategického rámca, v ktorom sa stanovujú ciele a úlohy cvičení, ako aj dlhodobého komplexného plánu, v ktorom sa uvádzajú priority cvičení, ako aj vytvorenie a riadenie programu cvičení.

d)

vytvorenie a riadenie programu skúseností získaných z opatrení v oblasti civilnej ochrany vykonávaných v rámci mechanizmu Únie vrátane aspektov celkového cyklu zvládania katastrof s cieľom poskytnúť širokú základňu pre procesy vzdelávania a rozvoj znalostí. Tento program obsahuje:

i)

monitorovanie, analýzu a hodnotenie všetkých relevantných opatrení v oblasti civilnej ochrany v rámci mechanizmu Únie;

ii)

podporu uplatňovania získaných skúseností s cieľom získať základ postavený na skúsenostiach, z ktorého bude vychádzať rozvoj činností v rámci cyklu zvládania katastrof; a

iii)

vytváranie metód a nástrojov na zhromažďovanie, analýzu, poskytovanie a uplatňovanie získaných skúseností.

Uvedený program zahŕňa v náležitých prípadoch aj skúsenosti získané zo zásahov mimo Únie, pokiaľ ide o využitie prepojení a synergií medzi pomocou poskytovanou v rámci mechanizmu Únie a humanitárnou reakciou;

e)

vytváranie usmernení pre šírenie a uplatňovanie znalostí z rôznych úloh uvedených v písmenách a) až d) na úrovni členského štátu; a

f)

stimulovanie a povzbudzovanie zavádzania a využívania relevantných nových technológií na účely tohto mechanizmu Únie.

2.   Komisia pri vykonávaní úloh stanovených v odseku 1 zohľadňuje najmä potreby a záujmy členských štátov, ktoré čelia podobným typom rizík katastrof.

3.   Komisia môže na žiadosť členského štátu, tretej krajiny, Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr nasadiť tím odborníkov na mieste na poskytnutie poradenstva o opatreniach v oblasti pripravenosti.

KAPITOLA IV

REAKCIA

Článok 14

Oznamovanie katastrof v rámci Únie

1.   V prípade katastrofy v rámci Únie alebo hrozby katastrofy, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky alebo postihuje alebo môže postihnúť iné členské štáty, členský štát, v ktorom sa táto katastrofa vyskytla alebo sa pravdepodobne vyskytne, to bezodkladne oznámi členským štátom, ktoré môžu byť touto katastrofou postihnuté, a ak účinky môžu byť závažné, aj Komisii.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v prípade, že povinnosť oznámenia už bola splnená podľa ostatných právnych predpisov Únie, podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, alebo podľa platných medzinárodných dohôd.

2.   V prípade katastrofy v rámci Únie alebo hrozby katastrofy, ktorá pravdepodobne povedie k predloženiu žiadosti o pomoc od jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, členský štát, v ktorom ku katastrofe došlo alebo sa pravdepodobne dôjde, to bezodkladne oznámi Komisii, ak je možné očakávať žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC, aby Komisia mohla podľa potreby informovať ostatné členské štáty a aktivovať svoje príslušné útvary.

3.   Oznámenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa v prípade potreby vykonajú prostredníctvom CECIS.

Článok 15

Reakcia na katastrofy v rámci Únie

1.   Ak v rámci Únie dôjde ku katastrofe alebo bezprostredne hrozí katastrofa, postihnutý členský štát môže požiadať o pomoc prostredníctvom ERCC. Žiadosť musí byť čo najkonkrétnejšia.

2.   Vo výnimočných situáciách zvýšeného rizika môže členský štát takisto požiadať o pomoc vo forme dočasného predbežného rozmiestnenia kapacít v oblasti reakcie.

3.   Komisia po prijatí žiadosti o pomoc podľa potreby a bezodkladne:

a)

postúpi žiadosť kontaktným bodom ostatných členských štátov;

b)

v súčinnosti s postihnutým členským štátom zhromaždí overené informácie o situácii a poskytne ich členským štátom;

c)

vypracuje po porade so žiadajúcim členským štátom odporúčania týkajúce sa poskytovania pomoci prostredníctvom mechanizmu Únie na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, vyzve členské štáty, aby nasadili konkrétne kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci; a

d)

prijme ďalšie opatrenia na uľahčenie koordinácie reakcie.

4.   Každý členský štát, ktorému je žiadosť o pomoc prostredníctvom mechanizmu Únie určená, bezodkladne rozhodne, či je schopný požadovanú pomoc poskytnúť a informuje o tomto rozhodnutí žiadajúci členský štát prostredníctvom CECIS, pričom uvedie rozsah, podmienky a prípadne náklady pomoci, ktorú by mohol poskytnúť. ERCC priebežne informuje členské štáty.

5.   Žiadajúci členský štát je zodpovedný za riadenie podporných zásahov. Orgány žiadajúceho členského štátu ustanovia usmernenia a v prípade potreby vymedzia rámec úloh zverených modulom alebo iným kapacitám v oblasti reakcie. O podrobnostiach vykonávania týchto úloh rozhoduje zodpovedná osoba, ktorú vymenuje členský štát poskytujúci pomoc. Žiadajúci členský štát môže tiež požiadať o nasadenie tímu odborníkov na účely podpory hodnotenia, ktoré vykonáva, uľahčenia koordinácie na mieste medzi tímami členských štátov alebo poskytovania technického poradenstva.

6.   Žiadajúci členský štát prijme vhodné opatrenia na uľahčenie podpory hostiteľskej krajiny pre prichádzajúcu pomoc.

7.   Úlohou Komisie uvedenou v tomto článku nie sú dotknuté právomoci a zodpovednosť členských štátov za ich tímy, moduly a iné podporné kapacity vrátane vojenských kapacít. Najmä podpora poskytovaná Komisiou nezahŕňa velenie tímom, modulom a inej podpore členských štátov, ktorá sa nasadzuje na dobrovoľnom základe v súlade s koordináciou na úrovni veliteľstva a na mieste, a kontrolu nad ňou.

Článok 16

Podpora konzistentnosti v reakcii na katastrofy mimo Únie

1.   Ak mimo Únie dôjde ku katastrofe alebo bezprostredne hrozí katastrofa, postihnutá krajina môže požiadať o pomoc prostredníctvom ERCC. O pomoc je možné požiadať aj prostredníctvom Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, či relevantnej medzinárodnej organizácie.

2.   Zásahy podľa tohto článku sa môžu vykonať ako autonómne podporné zásahy, alebo ako príspevky k zásahu vedeného medzinárodnou organizáciou. Koordinácia Únie je úplne integrovaná s celkovou koordináciou zabezpečovanou Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a rešpektuje jej vedúcu úlohu.

3.   Komisia podporuje konzistentnosť poskytovania pomoci prostredníctvom týchto opatrení:

a)

udržiava dialóg s kontaktnými bodmi členských štátov s cieľom zabezpečiť účinný a jednotný príspevok reakcie Únie na katastrofy prostredníctvom mechanizmu Únie k celkovému úsiliu zameranému na pomoc v núdzi, a to najmä prostredníctvom:

i)

bezodkladného informovania členských štátov o žiadostiach o pomoc a o ich celom rozsahu,

ii)

podpory spoločného posúdenia situácie a potrieb, poskytovania technického poradenstva a/alebo uľahčenia koordinácie pomoci poskytovanej prostredníctvom prítomnosti tímu odborníkov civilnej ochrany na mieste,

iii)

spoločného využívania relevantných posúdení a analýz so všetkými relevantnými aktérmi,

iv)

poskytovania prehľadu o pomoci, ktorú poskytujú členské štáty a iní aktéri,

v)

poradenstva o druhu pomoci, ktorá je potrebná na zabezpečenie súladu poskytovanej pomoci s posúdením potrieb, a

vi)

pomoci pri prekonávaní akýchkoľvek praktických ťažkostí pri poskytovaní pomoci v oblastiach, akými sú napríklad preprava a colníctvo;

b)

bezodkladne vypracuje odporúčania, podľa možnosti v spolupráci s postihnutou krajinou, na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, vyzve členské štáty, aby nasadili osobitné kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci;

c)

udržiava styk s postihnutou krajinou v súvislosti s technickými podrobnosťami, akými sú napríklad konkrétna potreba pomoci, prijímanie ponúk a praktické mechanizmy na prijímanie a rozdeľovanie pomoci na mieste;

d)

udržiava styk s OCHA a spolupracuje s inými príslušnými aktérmi, ktorí prispievajú k celkovému úsiliu vynakladanému na poskytovanie pomoci, alebo ich podporuje s cieľom maximalizovať synergie, dosiahnuť komplementárnosť a zabrániť duplicite a nedostatkom; a

e)

udržiava styk so všetkými relevantnými aktérmi, najmä v záverečnej etape podporného zásahu v rámci mechanizmu Únie, na účely uľahčenia hladkého odovzdania.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá úloha Komisie vymedzená v odseku 3, a pri rešpektovaní nevyhnutnosti bezprostrednej operačnej reakcie prostredníctvom mechanizmu Únie, Komisia po aktivácii mechanizmu Únie informuje Európsku službu pre vonkajšiu činnosť s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi činnosťami v oblasti civilnej ochrany a celkovými vzťahmi Únie s postihnutou krajinou. Komisia priebežne a v plnom rozsahu informuje členské štáty v súlade s odsekom 3.

5.   Na mieste sa podľa potreby zabezpečí styk s delegáciou Únie s cieľom uľahčiť jej kontakty s vládou postihnutej krajiny. V prípade potreby poskytuje delegácia Únie logistickú podporu tímom odborníkov civilnej ochrany uvedeným v odseku 3 písm. a) bode ii).

6.   Každý členský štát, ktorému je žiadosť o pomoc prostredníctvom mechanizmu Únie určená, bezodkladne rozhodne, či je schopný požadovanú pomoc poskytnúť a informuje o tomto rozhodnutí ERCC prostredníctvom CECIS, pričom uvedie rozsah a podmienky akejkoľvek pomoci, ktorú by mohol poskytnúť. ERCC priebežne informuje členské štáty.

7.   Mechanizmus Únie by sa mohol používať aj na podporu konzulárnej pomoci, pokiaľ ide o civilnú ochranu, určenej občanom Únie v prípade katastrof v tretích krajinách, ak o to požiadajú konzulárne orgány dotknutých členských štátov.

8.   Komisia na základe žiadosti o pomoc môže prijať ďalšie podporné a doplnkové opatrenia potrebné na zabezpečenie konzistentnosti poskytovania pomoci.

9.   Koordináciou prostredníctvom mechanizmu Únie nie sú dotknuté dvojstranné styky medzi členskými štátmi a postihnutou krajinou, ani spolupráca medzi členskými štátmi a Organizáciou Spojených národov a inými relevantnými medzinárodnými organizáciami. Takéto dvojstranné styky sa môžu použiť aj na prispievanie ku koordinácii prostredníctvom mechanizmu Únie.

10.   Úlohou Komisie uvedenou v tomto článku nie sú dotknuté právomoci a zodpovednosť členských štátov za ich tímy, moduly a inú podporu vrátane vojenských kapacít. Konkrétne, podpora poskytovaná Komisiou nezahŕňa velenie tímom, modulom a inej podpore členských štátov, ktorá sa nasadzuje na dobrovoľnom základe v súlade s koordináciou na úrovni veliteľstva a na mieste, a kontrolu nad nimi.

11.   Vynakladá sa úsilie o synergie s ostatnými nástrojmi Únie, najmä opatreniami financovanými podľa nariadenia (ES) č. 1257/96. Komisia zabezpečuje koordináciu medzi príslušnými nástrojmi a prípadne zabezpečí, aby sa opatrenia členských štátov v oblasti civilnej ochrany, ktoré sú príspevkom k širšej humanitárnej reakcii, v čo najväčšej miere financovali podľa tohto rozhodnutia.

12.   Kedykoľvek sa mechanizmus Únie aktivuje, členský štát poskytujúci pomoc v prípade katastrofy priebežne a v plnom rozsahu informuje ERCC o svojich činnostiach.

13.   Tímy a moduly členských štátov na mieste, ktoré sa zúčastňujú na zásahu prostredníctvom mechanizmu Únie, udržiavajú úzke styky s ERCC a tímami odborníkov na mieste uvedenými v odseku 3 písm. a) bode ii).

Článok 17

Podpora na mieste

1.   Komisia môže vybrať, vymenovať a vyslať tím odborníkov zložený z odborníkov, ktorých poskytli členské štáty:

a)

v prípade katastrofy mimo Únie uvedenej v článku 16 ods. 3,

b)

v prípade katastrofy v rámci Únie uvedenej v článku 15 ods. 5,

c)

na žiadosť o odborné znalosti z oblasti prevencie v súlade s článkom 5 ods. 2 alebo

d)

na žiadosť o odborné znalosti z oblasti pripravenosti v súlade s článkom 13 ods. 3.

Do tímu môžu byť začlenení odborníci z Komisie a ďalších útvarov Komisie v záujme podpory tímu a uľahčenia udržiavania stykov s ERCC. Odborníci, ktorých vyslal OCHA alebo iné medzinárodné organizácie, sa môžu do tímu začleniť s cieľom posilniť spoluprácu a uľahčovať spoločné hodnotenia.

2.   Uplatňuje sa tento postup výberu a vymenúvania odborníkov:

a)

Členské štáty určia v rámci svojej zodpovednosti odborníkov, ktorí sa môžu nasadiť ako členovia tímov odborníkov;

b)

Komisia vyberie odborníkov a vedúceho týchto tímov na základe ich kvalifikácie a skúseností vrátane úrovne absolvovanej odbornej prípravy týkajúcej sa mechanizmu Únie, predchádzajúcich skúseností z misií v rámci mechanizmu Únie a inej práce v oblasti poskytovania pomoci na medzinárodnej úrovni. Výber sa zakladá aj na ďalších kritériách vrátane jazykových zručností, aby sa zabezpečilo, že tím ako celok disponuje zručnosťami, ktoré sú potrebné v konkrétnych situáciách; a

c)

Komisia vymenúva odborníkov/vedúcich tímov pre misiu po dohode s členským štátom, ktorý ich nominoval.

3.   V prípade, že sú tímy odborníkov vyslané, uľahčujú koordináciu medzi zásahovými tímami členských štátov a udržiavajú styky s príslušnými orgánmi žiadajúceho štátu, ako sa uvádza v článku 8 písm. d). ERCC udržiava úzke styky s tímami odborníkov a poskytuje im usmernenia a logistickú podporu.

Článok 18

Doprava a vybavenie

1.   V prípade katastrofy v rámci Únie alebo mimo Únie môže Komisia podporovať členské štáty pri získavaní prístupu k vybaveniu alebo dopravným zdrojom prostredníctvom:

a)

poskytovania a spoločného využívania informácií o vybavení a dopravných zdrojoch, ktoré môžu členské štáty sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takého vybavenia alebo dopravných zdrojov;

b)

pomoc členským štátom pri určovaní dopravných zdrojov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovanie ich prístupu k nim; alebo

c)

pomoci členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť k dispozícii z iných zdrojov vrátane komerčného trhu.

2.   Komisia môže dopĺňať dopravné zdroje poskytované členskými štátmi prostredníctvom poskytnutia ďalších dopravných zdrojov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie na katastrofy.

KAPITOLA V

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Rozpočtové zdroje

1.   Finančné krytie na vykonávanie mechanizmu Únie na roky 2014 až 2020 je stanovené na 368 428 000 EUR v bežných cenách.

Suma223 776 000 EUR v bežných cenách bude pochádzať z okruhu 3 „Bezpečnosť a občianstvo“ viacročného finančného rámca a suma 144 652 000 EUR v bežných cenách z okruhu 4 „Globálna Európa“.

Európsky parlament a Rady schvaľujú ročné rozpočtové prostriedky v rámci limitov viacročného finančného rámca.

2.   Rozpočtové prostriedky vyplývajúce z úhrady nákladov príjemcami za opatrenia týkajúce sa reakcie na katastrofu predstavujú pripísané príjmy v zmysle článku 18 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Pridelené rozpočtové prostriedky uvedené v odseku 1 môžu kryť aj výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na riadenie mechanizmu Únie a dosiahnutie jeho cieľov.

Takéto výdavky sa môžu vzťahovať najmä na štúdie, zasadnutia odborníkov, informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie v súvislosti s politickými prioritami Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov mechanizmu Únie, výdavky spojené so sieťami IT zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane ich prepojenia s existujúcimi alebo budúcimi systémami určenými na podporu výmeny údajov medzi sektormi a so súvisiacim vybavením spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii pri riadení programu.

4.   Finančné krytie uvedené v odseku 1 sa pridelí v rokoch 2014 – 2020 v súlade s percentuálnymi podielmi a zásadami ustanovenými v prílohe.

5.   Komisia preskúma rozdelenie uvedené v prílohe na základe výsledku predbežného hodnotenia uvedeného v článku 34 ods. 2 písm. a). Ak to na základe výsledkov takéhoto hodnotenia bude potrebné, Komisii sa udelí právomoc na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 30 s cieľom upraviť jednotlivé číselné údaje uvedené v prílohe I o najmenej 8 a najviac 16 percentuálnych bodov. Uvedené delegované akty sa prijmú do 30. júna 2017.

6.   Ak je to potrebné z naliehavých dôvodov v prípade nevyhnutnej revízie rozpočtových zdrojov, ktoré sú k dispozícii na opatrenia v oblasti reakcie, Komisii sa udelí právomoc na prijatie delegovaných aktov s cieľom upraviť jednotlivé číselné údaje uvedené v prílohe I o najmenej 8 a najviac 16 percentuálnych bodov, a to v rámci dostupných pridelených rozpočtových prostriedkov a v súlade s postupom ustanoveným v článku 31.

Článok 20

Všeobecné oprávnené opatrenia

Na finančnú pomoc na účely zlepšenia prevencie, pripravenosti a účinnej reakcie na katastrofy sú oprávnené tieto všeobecné opatrenia:

a)

štúdie, prieskumy, vytváranie modelov a zostavovanie scenárov na uľahčenie spoločného využívania znalostí, najlepších postupov a informácií;

b)

odborná príprava, cvičenia, semináre, výmena pracovníkov a odborníkov, vytváranie sietí, demonštračné projekty a prenos technológií;

c)

opatrenia týkajúce sa monitorovania, posudzovania a hodnotenia;

d)

informovanie verejnosti, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia a súvisiace opatrenia v oblasti šírenia informácií, a to v záujme zapojenia občanov do prevencie a minimalizácie účinkov katastrof v Únii a s cieľom pomôcť občanom Únie účinnejšie sa chrániť udržateľným spôsobom;

e)

vytvorenie a vykonávanie programu skúseností získaných zo zásahov a cvičení v kontexte mechanizmu Únie, ako aj v oblastiach súvisiacich s prevenciou a pripravenosťou; a

f)

komunikačné činnosti a opatrenia na zvyšovanie povedomia o práci civilnej ochrany členských štátov a Únie v oblastiach prevencie, pripravenosti a reakcie na katastrofy.

Článok 21

Oprávnené akcie v oblasti prevencie a pripravenosti

1.   Na finančnú pomoc v oblasti prevencie a pripravenosti sú oprávnené tieto opatrenia:

a)

spolufinancovanie projektov, štúdií, seminárov, prieskumov a podobných opatrení a činností uvedených v článku 5;

b)

spolufinancovanie partnerského preskúmania uvedeného v článku 6 písm. d) a článku 8 písm. j);

c)

zachovávanie funkcií, ktoré poskytuje ERCC, a to v súlade s článkom 8 písm. a);

d)

príprava na mobilizáciu a vyslanie tímov odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a článku 17 a rozvoj a udržiavanie kapacity rýchleho zapojenia prostredníctvom siete vyškolených odborníkov členských štátov uvedených v článku 8 písm. f);

e)

zriadenie a udržiavanie CECIS a nástrojov umožňujúcich komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi ERCC a kontaktnými bodmi členských štátov a ostatnými účastníkmi v kontexte mechanizmu Únie;

f)

prispievanie k rozvoju nadnárodných systémov európskeho záujmu zameraných na odhaľovanie, včasné varovanie a výstrahu s cieľom umožniť rýchlu reakciu, ako aj podporovať vzájomné prepojenie medzi vnútroštátnymi systémami včasného varovania a výstrahy a ich prepojenie s ERCC a CECIS. Tieto systémy zohľadňujú existujúce a budúce zdroje a systémy týkajúce sa informácií, monitorovania alebo odhaľovania a stavajú na nich;

g)

plánovanie operácií reakcie v rámci mechanizmu Únie v súlade s článkom 10;

h)

podpora činností v oblasti pripravenosti uvedených v článku 13;

i)

rozvoj EERC uvedenej v článku 11 v súlade s odsekom 2 tohto článku.

j)

zisťovanie nedostatkov EERC v súlade s článkom 12 a podpora členských štátov pri ich odstraňovaní spolufinancovaním nových kapacít v oblasti reakcie do výšky maximálne 20 % oprávnených nákladov za predpokladu, že:

i)

sa potreba nových kapacít potvrdí posúdeniami rizík;

ii)

sa pri procese zisťovania nedostatkov ustanovenom v článku 12 preukáže, že tieto kapacity členské štáty nemajú k dispozícii;

iii)

tieto kapacity rozvinuli členské štáty, či už samostatne alebo v rámci konzorcia;

iv)

tieto kapacity sú poskytnuté do dobrovoľného zoskupenia na najmenej dva roky a

v)

takéto spolufinancovanie týchto kapacít je nákladovo efektívne.

Tam, kde je to vhodné, sa uprednostňujú konzorciá členských štátov spolupracujúcich na spoločnom riziku;

k)

zabezpečenie dostupnosti logistickej podpory pre tímy odborníkov uvedené v článku 17 ods. 1.

l)

uľahčovanie koordinácie predbežného umiestňovania kapacít v oblasti reakcie na katastrofy v rámci Únie zo strany členských štátov v rámci Únie v súlade s článkom 8 písm. g); a

m)

podpora poskytovania poradenstva týkajúceho sa opatrení v oblasti prevencie pripravenosti prostredníctvom nasadenia tímu odborníkov na mieste, a to na žiadosť členského štátu, tretej krajiny, Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 a článku 13 ods. 3.

2.   Oprávnenosť na finančnú pomoc na opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) sa obmedzuje na:

a)

náklady na úrovni Únie na vytvorenie a riadenie EERC, ako aj súvisiace procesy uvedené v článku 11;

b)

náklady na povinné kurzy, cvičenia a workshopy v rámci odbornej prípravy potrebné na certifikáciu kapacít členských štátov v oblasti reakcie na účely EERC („náklady na certifikáciu“). Náklady na certifikáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo paušálnych súm určených podľa druhu kapacity a pokrývajúcich až 100 % oprávnených nákladov;

c)

jednorazové náklady potrebné na to, aby sa kapacity členských štátov v oblasti reakcie využívané výlučne na vnútroštátnej úrovni zlepšili a dosiahli tak stav pohotovosti a dostupnosti, v ktorom by ich bolo možné nasadiť ako súčasť EERC v súlade s požiadavkami na kvalitu dobrovoľného zoskupenia kapacít a s odporúčaniami vypracovanými v rámci procesu certifikácie („náklady na adaptáciu“). Náklady na adaptáciu môžu zahŕňať náklady súvisiace s interoperabilitou modulov a ďalších kapacít v oblasti reakcie, autonómnosťou, sebestačnosťou, prepraviteľnosťou, balením a podobné náklady, ako aj náklady na vytvorenie nadnárodných kapacít v oblasti reakcie (napríklad workshopy, odborná príprava, vypracúvanie spoločných metodík, noriem, postupov a podobné činnosti), za predpokladu, že tieto náklady konkrétne súvisia so zapojením kapacít do dobrovoľného zoskupenia kapacít. Nekryjú sa tým náklady na vybavenie alebo ľudské zdroje potrebné na počiatočné vytvorenie kapacít v oblasti reakcie alebo prebiehajúcu údržbu, ani prevádzkové náklady. Tieto náklady na adaptáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo paušálnych súm určených podľa druhu kapacity, pokrývajúcich až 100 % oprávnených nákladov, za predpokladu, že táto suma nepresiahne 30 % priemerných nákladov na vývoj kapacity; a

d)

náklady na vypracovanie a správu rámcových zmlúv, rámcových dohôd o partnerstve alebo podobných dojednaní s cieľom riešiť dočasné nedostatky pri mimoriadnych katastrofách so zohľadnením prístupu zameraného na viacnásobné nebezpečenstvo.

Financovanie podľa písm. d) tohto odseku:

i)

môže pokrývať náklady alebo poplatky potrebné na navrhnutie, vypracovanie, prerokovanie, uzatvorenie a správu zmlúv alebo dojednaní, ako aj náklady na vypracovanie štandardných operačných postupov a cvičení s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie prostriedkov. Takéto financovanie môže pokrývať taktiež najviac 40 % nákladov na zabezpečenie rýchleho prístupu k prostriedkom.

ii)

nepokrýva náklady na nákup alebo rozvoj nových kapacít v oblasti reakcie, ani náklady na prevádzku týchto dodatočných kapacít v prípade katastrofy. Náklady na prevádzku týchto ďalších kapacít v prípade katastrofy znášajú členské štáty, ktoré žiadajú o pomoc.

iii)

nesmie presiahnuť 10 % finančného krytia ustanoveného v článku 19 ods. 1. V prípade, že sa dosiahne 10 % finančného krytia pred skončením programového obdobia, a ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania mechanizmu Únie, strop 10 % finančného krytia je možné prostredníctvom vykonávacích aktov presiahnuť maximálne o 5 percentuálnych bodov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 22

Všeobecné oprávnené opatrenia

Na finančnú pomoc sú oprávnené tieto opatrenia týkajúce sa reakcie:

a)

vysielanie tímov odborníkov uvedených v článku 17 ods. 1 spolu s logistickou podporou a vysielaním odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a e);

b)

v prípade katastrofy podpora členských štátov pri získavaní prístupu k vybaveniu a dopravným zdrojom, ako sa uvádza v článku 23; a

c)

na základe žiadosti o pomoc, prijatie ďalších podporných a doplnkových opatrení potrebných na uľahčenie čo najúčinnejšej koordinácie reakcie.

Článok 23

Oprávnené opatrenia spojené s vybavením a dopravnými zdrojmi

1.   Na finančnú pomoc na účely umožnenia prístupu k vybaveniu a dopravným zdrojom v rámci mechanizmu Únie sú oprávnené tieto opatrenia:

a)

poskytovanie a spoločné využívanie informácií o vybavení a dopravných zdrojoch, ktoré sa členské štáty rozhodnú sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takého vybavenia alebo dopravných zdrojov;

b)

pomoc členským štátom pri určovaní dopravných zdrojov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovanie ich prístupu k nim;

c)

pomoc členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu; a

d)

financovanie dopravných zdrojov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie na katastrofy. Takéto opatrenia sú oprávnené na finančnú podporu len v prípade, že sú splnené tieto kritériá:

i)

žiadosť o pomoc sa podala v rámci mechanizmu Únie v súlade s článkami 15 a 16;

ii)

na zabezpečenie účinnosti reakcie na katastrofu v rámci mechanizmu Únie sú potrebné dodatočné dopravné zdroje;

iii)

pomoc zodpovedá potrebám, ktoré zistilo ERCC, a poskytuje sa v súlade s odporúčaniami vydanými ERCC, pokiaľ ide o technické špecifikácie, kvalitu, časový harmonogram a spôsoby poskytovania;

iv)

pomoc akceptovala krajina, ktorá o ňu v rámci mechanizmu Únie požiadala, a to priamo alebo prostredníctvom Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, alebo relevantnej medzinárodnej organizácie; a

v)

pri katastrofách v tretích krajinách dopĺňa táto pomoc celkovú humanitárnu reakciu Únie.

2.   Výška finančnej podpory Únie pre dopravné zdroje nepresahuje 55 % celkových oprávnených nákladov.

3.   Finančná podpora Únie na dopravné zdroje môže okrem toho pokrývať najviac 85 % celkových oprávnených nákladov, a to v nasledujúcich prípadoch:

a)

náklady sa týkajú dopravy kapacít poskytnutých do dobrovoľného zoskupenia v súlade s článkom 11; alebo

b)

pomoc je potrebná na vyriešenie kritickej potreby a nie je k dispozícii v rámci dobrovoľného zoskupenia, prípadne je k dispozícii len čiastočne.

4.   Finančná podpora Únie na dopravné zdroje môže okrem toho pokrývať najviac 100 % celkových oprávnených nákladov podľa bodov i), ii) a iii), ak je potrebné operačne zefektívniť zoskupenie pomoci členských štátov a náklady sa týkajú jednej z nasledujúcich oblastí:

i)

krátkodobý prenájom skladovacej kapacity na dočasné uskladnenie pomoci od členských štátov v záujme uľahčenia jej koordinovanej dopravy;

ii)

prebalenie pomoci členských štátov s cieľom maximálne využiť dostupné dopravné kapacity alebo splniť osobitné operačné požiadavky; alebo

iii)

miestna doprava zoskupenej pomoci s cieľom zabezpečiť jej koordinované poskytnutie na mieste konečného určenia v krajine, ktorá o pomoc požiadala.

Finančná pomoc Únie podľa tohto odseku nepresahuje 75 000 EUR v bežných cenách na aktiváciu mechanizmu Únie. Vo výnimočných prípadoch je tento strop možné prostredníctvom vykonávacích aktov prekročiť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2.

5.   V prípade zoskupovania dopravných operácií zahŕňajúcich niekoľko členských štátov môže vedenie týkajúce sa žiadosti o finančnú podporu Únie pre celú operáciu prevziať jeden členský štát.

6.   Ak členský štát od Komisie žiada, aby zadala zákazku na dopravné služby, Komisia požaduje úhradu časti nákladov podľa sadzieb financovania uvedených v odsekoch 2, 3 a 4.

7.   Podľa tohto článku sú na získanie finančnej podpory Únie týkajúcej sa nákladov na dopravné zdroje oprávnené tieto náklady: všetky náklady súvisiace s prepravou dopravných zdrojov vrátane nákladov na všetky služby, poplatkov, nákladov na logistiku, obsluhu a palivo a možných nákladov na ubytovanie, ako aj iné nepriame náklady, akými sú napríklad vo všeobecnosti dane, clá a náklady na tranzit.

Článok 24

Príjemcovia

Podľa tohto rozhodnutia sa môžu granty udeliť právnickým osobám, a to bez ohľadu na to, či sa riadia súkromným, alebo verejným právom.

Článok 25

Druhy finančných intervencií a vykonávacie postupy

1.   Komisia vykonáva finančnú pomoc Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Finančná pomoc podľa tohto rozhodnutia môže mať akúkoľvek z foriem uvedených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä formu grantov, úhrady výdavkov, verejného obstarávania alebo príspevkov do trustových fondov.

3.   Na účely vykonávania tohto rozhodnutia Komisia prijme ročné pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov, a to s výnimkou opatrení v rámci reakcie na katastrofy podľa kapitoly IV, ktoré nemožno vopred predvídať. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. V ročných pracovných programoch sa stanovia ciele, ktoré sa budú sledovať, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a celková suma programu. Budú obsahovať aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, sumu pridelenú na každé opatrenie a orientačný časový plán vykonávania. So zreteľom na finančnú pomoc uvedenú v článku 28 ods. 2 ročné pracovné programy obsahujú opis opatrení plánovaných pre každú v nich uvedenú krajinu.

Článok 26

Komplementárnosť a konzistentnosť opatrenia Únie

1.   Na opatrenia, v súvislosti s ktorými sa prijíma finančná pomoc podľa tohto rozhodnutia, sa neprijíma pomoc z ostatných finančných nástrojov Únie.

Komisia zabezpečí, aby žiadatelia o finančnú pomoc podľa tohto rozhodnutia a príjemcovia takejto pomoci jej poskytovali informácie o finančnej pomoci prijímanej z iných zdrojov vrátane všeobecného rozpočtu Únie a o podaných žiadostiach o takúto pomoc.

2.   Je potrebné vyvíjať úsilie o synergie a komplementárnosť s ostatnými nástrojmi Únie. Komisia v prípade reakcie na humanitárnu situáciu v tretích krajinách zabezpečí komplementárnosť a súdržnosť opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia a opatrení financovaných podľa nariadenia (ES) č. 1257/96.

3.   V prípade, keď pomoc v rámci mechanizmu Únie prispieva k humanitárnej reakcii Únie, najmä v prípade komplexných mimoriadnych udalostí, by opatrenia, na ktoré sa podľa tohto rozhodnutia poskytuje finančná pomoc, mali vychádzať zo zistených potrieb a byť v súlade s humanitárnymi zásadami, ako aj zásadami týkajúcimi sa využívania civilnej ochrany a vojenských zdrojov stanovenými v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

Článok 27

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zabránenie podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, a to prostredníctvom účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit na základe dokumentov a na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým sa poskytli finančné prostriedky Únie na základe tohto rozhodnutia.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (15) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (16) na účely zistenia, či došlo k podvodu, ku korupcii, alebo k inej protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou podľa tohto rozhodnutia.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisia, Dvor audítorov a úrad OLAF výslovne splnomocňujú vykonávať takéto audity a vyšetrovania, a to v súlade s ich príslušnými právomocami.

KAPITOLA VI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Tretie krajiny a medzinárodné organizácie

1.   Účasť na mechanizme Únie je otvorená pre:

a)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP, ako aj pre ostatné európske krajiny, ak sa to umožňuje dohodami a postupmi;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách;

2.   Finančnú pomoc uvedenú v článku 20 a článku 21 ods. 1 písm. a), b), f) a h) je možné poskytnúť aj kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám, ktoré sa na mechanizme Únie nezúčastňujú, ako aj krajinám, ktoré sú časťou ENP vtedy, ak táto finančná pomoc dopĺňa financovanie prístupné podľa budúceho legislatívneho aktu Únie týkajúceho sa zriadenia nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) a budúceho legislatívneho aktu Únie týkajúceho sa zriadenia nástroja európskeho susedstva.

3.   Medzinárodné alebo regionálne organizácie môžu spolupracovať na činnostiach v rámci mechanizmu Únie, ak je to možné na základe príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohôd medzi týmito organizáciami a Úniou.

Článok 29

Príslušné orgány

Na účely uplatňovania tohto rozhodnutia členské štáty určia príslušné orgány a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu.

Článok 30

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 19 ods. 5 a 6 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 ods. 5 a 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 31

Postup pre naliehavé prípady

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť ihneď a uplatňujú sa, pokiaľ sa voči v súlade s odsekom 2 nevznesie námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 5. Komisia v takom prípade na základe oznámenia Európskeho parlamentu alebo Rady o vznesení námietky bezodkladne zruší daný akt.

Článok 32

Vykonávacie akty

1.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa:

a)

Interakcie ERCC s kontaktnými bodmi členských štátov, ako sa uvádza v článku 8 písm. b), článku 15 ods. 3 a článku 16 ods. 3 písm. a); operačných postupov reakcie na katastrofy v rámci Únie, ako sa uvádza v článku 15, ako aj mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16, vrátane identifikácie príslušných medzinárodných organizácií.

b)

zložiek CECIS, ako aj organizácie spoločného využívania informácií prostredníctvom CECIS, ako sa uvádza v článku 8 písm. b);

c)

procesu vysielania tímov odborníkov, ako sa uvádza v článku 17;

d)

identifikácie modulov, ďalších kapacít reakcie a odborníkov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1

e)

operačných požiadaviek na fungovanie a interoperabilitu modulov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2, vrátane ich úloh, kapacít, hlavných zložiek, sebestačnosti a nasadzovania;

f)

cieľov týkajúcich sa kapacity, požiadaviek na kvalitu a interoperabilitu a postupu certifikácie a registrácie potrebných na fungovanie EERC, ako sa ustanovuje v článku 11, ako aj finančných dojednaní, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2;

g)

zisťovania a riešenia nedostatkov EERC, ako sa uvádzajú v článku 12;

h)

organizácie programu odbornej prípravy, rámca cvičení a programu získaných skúseností, ako sa uvádza v článku 13; a

i)

organizácie podpory pre dopravu pomoci, ako sa uvádza v článkoch 18 a 23.

2.   Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 33

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 34

Hodnotenie

1.   Opatrenia, ktoré na ktoré sa poskytuje finančná pomoc, sa pravidelne monitorujú s cieľom sledovať ich vykonávanie.

2.   Komisia vyhodnotí uplatňovanie tohto rozhodnutia a predloží Európskemu parlamentu a Rade:

a)

najneskôr 30. júna 2017 správu o priebežnom hodnotení dosiahnutých výsledkov a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania tohto rozhodnutia;

b)

najneskôr do 31. decembra 2018 oznámenie o pokračovaní vykonávania tohto rozhodnutia; a

c)

najneskôr do 31. decembra 2021 správu o hodnotení ex post.

K správe o priebežnom hodnotení a k oznámeniu uvedeným v písmenách a) a b) sa prípadne priložia návrhy na zmeny a doplnenia tohto rozhodnutia.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Prechodné ustanovenia

1.   Opatrenia, ktoré sa začali pred 1. januárom 2014 na základe rozhodnutia 2007/162/ES, Euratom, sa podľa potreby naďalej spravujú v súlade s uvedeným rozhodnutím.

2.   Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni nerušený prechod medzi opatreniami vykonávanými v kontexte finančného nástroja a opatreniami, ktoré sa majú vykonávať podľa ustanovení uvedených v tomto rozhodnutí.

Článok 36

Zrušenie

Rozhodnutie 2007/162/ES, Euratom a rozhodnutie 2007/779/ES, Euratom sa zrušujú. Odkazy na zrušené rozhodnutia sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 37

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Článok 38

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 164.

(2)  Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany (Ú. v. ES L 297, 15.11.2001, s. 7).

(3)  Rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2007, s. 9).

(4)  Rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2007, s. 9).

(5)  Rozhodnutia Rady 1999/847/ES z 9. decembra 1999, ktorým sa ustanovuje Akčný program Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. ES L 327, 21.12.1999, s. 53).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1).

(7)  Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie (Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1).

(8)  Ú. v. EÚ C 317, 12.12.2008, s. 6.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10)  Rozhodnutie Rady 2007/124/ES, Euratom z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013, ako súčasť všeobecného programu o bezpečnosti a ochrane slobôd osobitný program Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík (Ú. v. EÚ L 58, 24.2.2007, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002 ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(13)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1

(14)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

Percentuálne podiely pre pridelenie finančného krytia na vykonávanie mechanizmu Únie ako je uvedené v článku 19 ods. 1

Prevencia

:

20 % +/- 8 percentuálnych bodov

Pripravenosť

:

50 % +/- 8 percentuálnych bodov

Reakcia

:

30 % +/- 8 percentuálnych bodov

Zásady

Pri vykonávaní tohto rozhodnutia uprednostňuje Komisia opatrenia, pre ktoré sa v tomto rozhodnutí stanovuje konečný termín v rámci lehoty, ktorá vedie k uplynutiu uvedeného končeného termínu, s cieľom splniť príslušný konečný termín.


PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Rozhodnutie Rady 2007/162 ES, Euratom

Rozhodnutie 2007/779 ES, Euratom

Toto rozhodnutie

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 4

článok 1 ods. 3

článok 1 ods. 4

článok 1ods. 2

článok 2 ods. 2

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2, prvý pododsek

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 2, druhý pododsek

článok 1 ods. 5

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 1, písm. a)

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 1, písm. b)

článok 2 ods. 3

článok 1 ods. 6

článok 2, ods. 1

článok 2, ods. 2

článok 13 ods. 1, písm. a)

článok 2, ods. 3

článok 20, písm. b)

článok 2, ods. 4

článok 8, písm. d)

článok 2, ods. 5

článok 7 a článok 8, písm. a)

článok 2, ods. 6

článok 8, písm. b)

článok 2, ods. 7

článok 8, písm. c)

článok 2, ods. 8

článok 18 ods. 1

článok 2, ods. 9

článok 18 ods. 2

článok 2, ods. 10

článok 16 ods. 7

článok 2, ods. 11

článok 3

článok 3

článok 4

článok 4 ods. 1

článok 20 a článok 21

článok 4 ods. 2, písm. a)

článok 22, písm. a)

článok 4 ods. 2, písm. b)

článok 22, písm. b), a článok 23 ods. 1, písm. a), b) a písm. c)

článok 4 ods. 2, písm. c)

článok 23 ods. 1, písm. d)

článok 4 ods. 3

článok 23 ods. 2 a ods. 4

článok 4 ods. 4

článok 32 ods. 1, písm. i)

článok 4ods. 1

článok 9 ods. 1

článok 4 ods. 2

článok 9 ods. 3

článok 4 ods. 3

článok 9 ods. 1 a 2

článok 4 ods. 4

článok 9 ods. 4

článok 4 ods. 5

článok 9 ods. 5

článok 4 ods. 6

článok 9 ods. 6

článok 4 ods. 7

článok 9 ods. 9

článok 4 ods. 8

článok 9 ods. 7

článok 5

článok 24

článok 5, ods. 1

článok 8, písm. a)

článok 5, ods. 2

článok 8, písm. b)

článok 5, ods. 3

článok 8, písm. c)

článok 5, ods. 4

článok 8, písm. d)

článok 5, ods. 5

článok 13 ods. 1, písm. a)

článok 5, ods. 6

článok 5, ods. 7

článok 13 ods. 1, písm. d)

článok 5, ods. 8

článok 13 ods. 1, písm. f)

článok 5, ods. 9

článok 18

článok 5, ods. 10

článok 8, písm. e)

článok 5, ods. 11

článok 8, písm. g)

článok 6 ods. 1

článok 25 ods. 1

článok 6 ods. 2

článok 25 ods. 2

článok 6 ods. 3

článok 25 ods. 3, tretia a štvrtá veta

článok 6 ods. 4

článok 6 ods. 5

článok 25 ods. 3, prvá a druhá veta

článok 6 ods. 6

článok 6

článok 14

článok 7

článok 28 ods. 1

článok 7 ods. 1

článok 15 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 15 ods. 3

článok 7 ods. 2, písm. a)

článok 15 ods. 3, písm. a)

článok 7 ods. 2, písm. c)

článok 15 ods. 3, písm. b)

článok 7 ods. 2, písm. b)

článok 15 ods. 3, písm. c)

článok 7 ods. 3, prvá a tretia veta

článok 15 ods. 4 a článok 16 ods. 6

článok 7 ods. 4

článok 15 ods. 5

článok 7 ods. 5

článok 7 ods. 6

článok 17 ods. 3, prvá veta

článok 8

článok 26

článok 8 ods. 1 prvý pododsek

článok 16 ods. 1

článok 8 ods. 1, druhý pododsek

článok 16 ods. 2, prvá veta

článok 8 ods. 1, tretí pododsek

článok 8 ods. 1, štvrtý pododsek

článok 8 ods. 2

článok 16 ods. 4

článok 8 ods. 3

článok 8 ods. 4, písm. a)

článok 16 ods. 3, písm. a)

článok 8 ods. 4, písm. b)

článok 16 ods. 3, písm. c)

článok 8 ods. 4, písm. c)

článok 16 ods. 3, písm. d)

článok 8 ods. 4, písm. d)

článok 16 ods. 3, písm. e)

článok 8 ods. 5

článok 16 ods. 8

článok 8 ods. 6, prvý pododsek

článok 17 ods. 1 a článok 17 ods. 2, písm. b)

článok 8 ods. 6, druhý pododsek

článok 17 ods. 3, druhá veta

článok 8 ods. 7, prvý pododsek

článok 8 ods. 7, druhý pododsek

článok 16 ods. 2, druhá veta

článok 8 ods. 7, tretí pododsek

článok 16 ods. 9

článok 8 ods. 7, štvrtý pododsek

článok 16 ods. 11

článok 8 ods. 7, piaty pododsek

článok 8 ods. 8

článok 16 ods. 10

článok 8 ods. 9, písm. a)

článok 16 ods. 12

článok 8 ods. 9, písm. b)

článok 16 ods. 13

článok 9

článok 16 ods. 2

článok 9

článok 18

článok 10

článok 19 ods. 3

článok 10

článok 28

článok 11

článok 11

článok 29

článok 12 ods. 1

článok 27 ods. 1

článok 12 ods. 2

článok 12 ods. 3

článok 12 ods. 4

článok 12 ods. 5

článok 12 ods. 1

článok 32 ods. 1, písm. e)

článok 12 ods. 2

článok 32 ods. 1, písm. a)

článok 12 ods. 3

článok 32 ods. 1, písm. b)

článok 12 ods. 4

článok 32 ods. 1, písm. c)

článok 12 ods. 5

článok 32 ods. 1, písm. h)

článok 12 ods. 6

článok 32 ods. 1, písm. d)

článok 12 ods. 7

článok 12 ods. 8

článok 12 ods. 9

článok 32 ods. 1, druhá časť písmena a)

článok 13

článok 13

článok 33

článok 14

článok 19

článok 15

článok 14

článok 34

článok 15

článok 36

článok 16

článok 37, druhá veta

článok 17

článok 16

článok 38


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/948


NARIADENIE RADY (EURATOM) č. 1314/2013

zo 16. decembra 2013,

o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 7 prvý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

keďže:

(1)

Jedným z cieľov Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“) je prispievať k zvyšovaniu životnej úrovne v členských štátoch, okrem iného podporou a uľahčovaním jadrového výskumu v členských štátoch, pričom tento výskum bude dopĺňať program Spoločenstva v oblasti výskumu a odborného vzdelávania.

(2)

Jadrovým výskumom sa môže prispieť k sociálnej a hospodárskej prosperite a udržateľnosti životného prostredia, a to zvyšovaním jadrovej bezpečnosti, skvalitňovaním fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a zvyšovaním ochrany pred žiarením. Rovnako dôležitým je potenciálny prínos jadrového výskumu k bezpečnej a efektívnej dlhodobej dekarbonizácii energetického systému.

(3)

Programom Spoločenstva v oblasti výskumu a odbornej prípravy na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2018 (ďalej len „program Euratomu“) sa prostredníctvom podpory jadrového výskumu prispeje k dosiahnutiu cieľov rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 (ďalej len „rámcový program Horizont 2020“) ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (2) a uľahčí sa vykonávanie stratégie Európa 2020, ako aj budovanie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru.

(4)

Bez ohľadu na možný vplyv jadrovej energie na dodávky energie a hospodársky rozvoj, vážne jadrové havárie môžu ohroziť ľudské zdravie. Preto by sa v rámci programu Euratomu mala čo najväčšia pozornosť venovať jadrovej bezpečnosti, prípadne bezpečnostným aspektom, ktorými sa zaoberá Spoločné výskumné centrum (JRC).

(5)

Európsky strategický plán pre energetické technológie (plán SET) ustanovený v záveroch zasadnutia Rady z 28. februára 2008 v Bruseli urýchľuje rozvoj portfólia nízkouhlíkových technológií. Európska rada sa na zasadnutí 4. februára 2011 dohodla, že Únia a jej členské štáty budú presadzovať investície do obnoviteľných zdrojov a bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových technológií a zamerajú sa na realizáciu technologických priorít stanovených v pláne SET. Každý členský štát si bude môcť vybrať typ technológií, ktoré by chcel podporovať.

(6)

Keďže vo všetkých členských štátoch sú jadrové zariadenia alebo sa využívajú rádioaktívne materiály najmä na lekárske účely, Rada vo svojich záveroch na zasadnutí v Bruseli z 1. a 2. decembra 2008 uznáva neustálu potrebu získavania spôsobilostí v oblasti jadrovej energie, najmä prostredníctvom vhodného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú prepojené s výskumom a koordinované na úrovni Spoločenstva.

(7)

Aj keď rozhodnutie o využívaní alebo nevyužívaní jadrovej energie je na každom členskom štáte, uznáva sa tiež, že jadrová energia zohráva rôzne úlohy v rôznych členských štátoch.

(8)

Podpísaním Dohody o založení Medzinárodnej organizácie ITER pre energiu jadrovej syntézy pre spoločnú implementáciu projektu ITER (3) sa Spoločenstvo zaviazalo k účasti na budovaní projektu ITER a k jeho využívaniu v budúcnosti. Príspevok Spoločenstva sa riadi prostredníctvom Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy (ďalej len „podnik Syntéza pre energiu“), ktorý sa zriadil rozhodnutím Rady 2007/198/Euratom (4). Činnosti uvedeného spoločného podniku vrátane projektu ITER má upravovať samostatný legislatívny akt.

(9)

Na to, aby sa jadrová syntéza stala dôveryhodnou možnosťou komerčnej energetickej produkcie, musí sa najprv úspešne a včas vybudovať organizácia projektu ITER a spustiť jej prevádzka. Po druhé je potrebné vytvoriť ambiciózny, no zároveň uskutočniteľný plán pre výrobu elektriny do roku 2050. Na dosiahnutie týchto cieľov treba preorientovať európsky program v oblasti jadrovej syntézy na spoločný program činností zameraných na realizáciu tohto plánu. V záujme dosiahnutia výsledkov prebiehajúcich výskumných činností v oblasti jadrovej syntézy a zabezpečenia dlhodobého záväzku zainteresovaných strán v oblasti jadrovej syntézy a ich vzájomnej spolupráce je potrebné zaistiť pokračovanie podpory zo strany Spoločenstva. Väčší dôraz treba klásť najmä na činnosti na podporu projektu ITER, ale aj na vývoj smerom k demonštračnému reaktoru, a to vrátane prípadnej väčšej angažovanosti súkromného sektora. Túto racionalizáciu a preorientovanie treba vykonať tak, aby sa nenarušilo vedúce postavenie Európy v rámci vedeckej komunity jadrovej syntézy.

(10)

JRC by malo naďalej poskytovať nezávislú vedeckú a technologickú podporu orientovanú na zákazníka, pokiaľ ide o vytváranie, rozvíjanie, vykonávanie a monitorovanie politík Spoločenstva, najmä v oblasti výskumu a odbornej prípravy týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany. S cieľom optimalizovať ľudské zdroje a zabezpečiť, aby sa výskum v Únii nezdvojoval, by sa všetky nové činnosti JRC mali analyzovať, aby sa skontroloval ich súlad s existujúcimi činnosťami v členských štátoch. Bezpečnostné aspekty rámcového programu Horizont 2020 by sa mali obmedziť len na priame akcie JRC.

(11)

JRC by malo pokračovať vo vytváraní dodatočných zdrojov prostredníctvom konkurencieschopných činností vrátane účasti na nepriamych akciách programu Euratomu, práci tretích strán a v menšej miere využívania duševného vlastníctva.

(12)

Úlohou Únie je vytvoriť, v záujme všetkých jej členských štátov, rámec na podporu spoločného špičkového výskumu, vytvárania a zachovávania poznatkov v oblasti technológií jadrového štiepenia s osobitným dôrazom na bezpečnosť, fyzickú ochranu, ochranu pred žiarením a nešírenie zbraní. To si vyžaduje nezávislé vedecké dôkazy, ku ktorým môže JRC významným spôsobom prispievať. Táto skutočnosť sa uznala v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. októbra 2010 s názvom „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií“, v ktorom Komisia uviedla svoj úmysel posilniť získavanie vedeckých dôkazov slúžiacich na tvorbu politík prostredníctvom JRC. JRC navrhuje reagovať na túto výzvu zameraním svojho výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany na politické priority Únie.

(13)

S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a posilniť dôveru verejnosti vo vedu by mal program Euratomu presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie podporovaním vzdelávania v oblasti vedy, lepším sprístupňovaním vedeckých poznatkov, vývojom zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré odpovedajú na obavy a očakávania občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Euratomu.

(14)

Vykonávaním programu Euratomu by sa malo reagovať na vyvíjajúce sa príležitosti a potreby v oblasti vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Programy by sa teda mali byť vypracúvať v úzkom kontakte so zainteresovanými stranami zo všetkých dotknutých sektorov a mali by byť dostatočne pružné, aby mohli obsiahnuť nové vývojové trendy. V priebehu programu Euratomu by sa mohlo vyhľadávať externé poradenstvo, a to aj využitím príslušných štruktúr, ako sú napríklad európske technologické platformy.

(15)

Výsledky diskusií, ktoré sa uskutočnili počas sympózia, ktoré pod názvom „Prínosy a obmedzenia výskumu jadrového štiepenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo“ pripravil a 26. a 27. februára 2013 v Bruseli zorganizoval spoločne s Komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom medzinárodný panel, okrem iného za účasti expertov z oblasti energetiky, ekonomiky a sociálnych vied, pričom sa uznala potreba pokračovať v jadrovom výskume na európskej úrovni.

(16)

Programom Euratomu by sa malo prispievať k príťažlivosti povolania výskumného pracovníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov (5) spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v kontexte Európskeho výskumného priestoru, pričom by sa malo rešpektovať, že ich dodržiavanie je dobrovoľné.

(17)

Činnosti vyvíjané v rámci programu Euratomu by sa mali zameriavať na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti výskumu a inovácie tak, že sa budú zaoberať predovšetkým prvotnými dôvodmi rodovej nerovnosti, budú naplno využívať potenciál výskumníčok aj výskumníkov a rodový rozmer začlenia do obsahu projektov s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inováciu. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, ako sú ustanovené v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(18)

Pri výskumných a inovačných činnostiach podporovaných v rámci programu Euratomu by sa mali rešpektovať základné etické zásady. Podľa vhodnosti by sa mali zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách týkajúce sa energetických záležitostí. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat vo výskume a pri testovaní, pričom konečným cieľom je využívanie zvierat nahradiť. Všetky činnosti by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý zabezpečuje vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

(19)

Väčší vplyv by sa mal dosiahnuť aj kombinovaním finančných prostriedkov programu Euratomu a súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, kde by výskum a inovácia mohli prispieť k širším cieľom Únie v oblasti konkurencieschopnosti. Osobitnú pozornosť si zaslúži účasť malých a stredných podnikov.

(20)

Programom Euratomu by sa mala podporovať spolupráca s tretími krajinami, predovšetkým v oblasti bezpečnosti, založená na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu, a to najmä s cieľom podporiť ďalšie zvyšovanie jadrovej bezpečnosti.

(21)

V záujme udržania rovnakých východiskových podmienok pre všetky podniky, ktoré aktívne pôsobia na vnútornom trhu, by sa financovanie poskytované programom Euratomu malo riadiť pravidlami štátnej pomoci, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo sa narušeniam trhu, ako je vytesnenie súkromného financovania, vytváranie neefektívnych trhových štruktúr alebo zachovávanie neefektívnych firiem.

(22)

Európska rada vo svojich záveroch zo 4. februára 2011 uznala potrebu nového prístupu k riadeniu kontrol a rizika v rámci financovania výskumu Úniou a vyzvala k novej rovnováhe, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa riziku. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum (6) vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza v ňom, že riadenie financovania výskumu Únie by malo viac vychádzať z prístupu založenom na dôvere a malo by vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k účastníkom.

(23)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť pomocou primeraných opatrení vrátane prevencie, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne aj ukladania pokút. Revíziou kontrolnej stratégie, v rámci ktorej sa zameranie presunie z minimalizácie chybovosti na kontrolu na základe rizika a odhaľovanie podvodov, by sa malo znížiť zaťaženie účastníkov kontrolami.

(24)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu Euratomu a jeho vykonávanie najúčinnejším a používateľsky najprístupnejším spôsobom, a zároveň zaručiť právnu istotu a jeho prístupnosť pre všetkých účastníkov. Je potrebné zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (7) a s požiadavkami na zjednodušenie a lepšiu reguláciu.

(25)

Aby sa zabezpečilo čo najúčinnejšie vykonávanie, jednoduchý prístup pre všetkých účastníkov prostredníctvom zjednodušených postupov a konzistentný, komplexný a transparentný rámec pre účastníkov, účasť v programe Euratomu a šírenie výsledkov výskumu by mali podliehať pravidlám uplatniteľným na rámcový program Horizont 2020 vymedzeným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013s určitými úpravami alebo výnimkami.

(26)

Je dôležité pokračovať v uľahčovaní využívania duševného vlastníctva vytvoreného účastníkmi a zároveň ochraňovať oprávnené záujmy ostatných účastníkov a Spoločenstva v súlade s kapitolou 2 Zmluvy.

(27)

Ukázalo sa, že účastnícke záručné fondy spravované Komisiou a zriadený podľa nariadenia Rady (Euratom) č. 1908/2006 (8) a nariadenia Rady (Euratom) č. 139/2012 (9), sú dôležitým ochranným mechanizmom, ktoré zmierňujú riziká spojené so splatnými sumami, ktoré neuhradili neplatiaci účastníci. Účastnícke záručné fondy zriadené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (10) by sa mali vzťahovať aj na akcie podľa nariadenia (Euratom) č. 1908/2006, nariadenia (Euratom) č. 139/2012 a tohto nariadenia.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nepriamych akcií programu Euratomu by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijímania pracovných programov a rozhodnutí o schválení financovania nepriamych akcií. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(29)

Dosiahnutie cieľov programu Euratomu v príslušných oblastiach je podmienené podporovaním prierezových činností, jednak v rámci programu Euratomu, ale aj spoločne s činnosťami rámcového programu Horizont 2020.

(30)

Na účinné riadenie výkonnosti vrátane hodnotenia a monitorovania je potrebné vyvinúť osobitné ukazovatele výkonnosti, ktoré možno merať v priebehu času; sú realistické a zároveň odzrkadľujú logiku zásahu a vyhovujú príslušnej hierarchii cieľov a činností. Mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy koordinácie medzi vykonávaním a monitorovaním programu Euratomu na jednej strane a monitorovaním pokroku, dosiahnutých výsledkov a fungovania Európskeho výskumného priestoru na strane druhej.

(31)

Vedecký a technický obsah priamych akcií JRC sa prekonzultoval so správnou radou JRC zriadenou rozhodnutím Komisie 96/282/Euratom (12).

(32)

Z dôvodov právnej istoty by sa malo zrušiť rozhodnutie Rady zo 16. decembra 1980, ktorým sa zriaďuje poradný výbor pre program jadrovej syntézy (13), rozhodnutie Rady 84/338/Euratom, ECSC, EHS (14), rozhodnutie Rady 2006/970/Euratom (15), rozhodnutie Rady 2006/976/Euratom (16), rozhodnutie Rady 2006/977/Euratom (17), nariadenie (Euratom) č. 1908/2006, rozhodnutie Rady 2012/93/Euratom (18), nariadenie (Euratom) č. 139/2012, rozhodnutie Rady 2012/94/Euratom (19) a rozhodnutie Rady2012/95/Euratom (20).

(33)

Komisia uskutočnila konzultácie s Vedeckým a technickým výborom Euratomu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ZRIADENIE

Článok 1

Zriadenie

Týmto nariadením sa zriaďuje program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti výskumu a odbornej prípravy na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2018 (ďalej len „program Euratomu“) a ustanovujú sa v ňom pravidlá účasti na uvedenom programe vrátane účasti na programoch orgánov financovania spravujúcich fondy poskytnuté v súlade s týmto nariadením a na činnostiach, ktoré sa vykonávajú spoločne podľa tohto nariadenia a v rámci rámcového programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie (ďalej len „program Horizont 2020“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„činnosti v oblasti výskumu a inovácie“ sú celé spektrum činností v oblasti výskumu, technického rozvoja, demonštrácie a inovácie vrátane presadzovania spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a podnecovania odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“);

b)

„priame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, ktoré vykonáva Komisia prostredníctvom svojho Spoločného výskumného centra (JRC);

c)

„nepriame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, na ktoré Únia alebo Spoločenstvo (ďalej len „Únia“) poskytujú finančnú podporu a ktoré vykonávajú účastníci;

d)

„verejno-súkromné partnerstvo“ je partnerstvo, v ktorom sa partneri zo súkromného sektora, Spoločenstvo a prípadne ostatní partneri, ako napríklad subjekty verejného sektora zaviažu spoločne podporovať vývoj a vykonávanie výskumného a inovačného programu alebo činností;

e)

„verejno-verejné partnerstvo“ je partnerstvo, v rámci ktorého sa subjekty verejného sektora alebo subjekty s funkciami verejnej služby na miestnej, regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni zaviažu spolu so Spoločenstvom podporovať vývoj a vykonávanie výskumného a inovačného programu alebo činností.

Článok 3

Ciele

1.   Všeobecným cieľom programu Euratomu je jadrový výskum a odborné vzdelávanie s dôrazom na ďalšie zvyšovanie jadrovej bezpečnosti, fyzickú ochranu jadrových materiálov a jadrových zariadení a ochranu pred žiarením, a najmä potenciálne prispieť k bezpečnej a efektívnej dlhodobej dekarbonizácii energetického systému. Všeobecný cieľ sa dosahuje vykonávaním činností vymedzených v prílohe I vo forme priamych a nepriamych akcií, ktoré sledujú konkrétne ciele stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.   Nepriamymi akciami programu Euratomu sa sledujú tieto konkrétne ciele:

a)

podporovať bezpečnosť jadrových systémov;

b)

prispievať k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie;

c)

podporovať rozvoj a udržateľnosť odborných znalostí a excelentnosti v oblasti jadrovej energie v Únii;

d)

podporovať ochranu pred žiarením a rozvoj lekárskeho využitia žiarenia, a to okrem iného aj pokiaľ ide o bezpečné a zabezpečené dodávky a využitie rádioizotopov;

e)

smerovať k demonštrácii využiteľnosti jadrovej syntézy ako zdroja energie využívaním existujúcich a budúcich zariadení jadrovej syntézy;

f)

vytvárať základ pre budúce termojadrové elektrárne vyvíjaním materiálov, technológií a koncepčných návrhov;

g)

podporovať inováciu a konkurencieschopnosť priemyslu;

h)

zabezpečiť dostupnosť a využívanie výskumných infraštruktúr celoeurópskeho významu;

3.   Priamymi akciami programu Euratomu sa sledujú tieto konkrétne ciele:

a)

zlepšovať jadrovú bezpečnosť vrátane bezpečnosti jadrových reaktorov a jadrového paliva, nakladania s odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie; vyraďovania z prevádzky a havarijnej pripravenosti;

b)

zlepšovať fyzickú ochranu vrátane jadrových bezpečnostných záruk, nešírenia, boja proti nezákonnému obchodovaniu a jadrovej súdnej analýzy;

c)

zvyšovať excelentnosť jadrovej vedeckej základne v oblasti normalizácie;

d)

posilňovať riadenie poznatkov, vzdelávanie a odbornú prípravu;

e)

podporovať politiku Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany.

Správna rada JRC preskúma každú novú činnosť pridelenú JRC, aby skontrolovala, či je v súlade s existujúcimi činnosťami v členských štátoch.

4.   Program Euratomu sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, aby sa podporovanými prioritami a činnosťami reagovalo na meniace sa potreby a aby sa nimi prihliadalo na vývoj vedy, techniky, inovácie, tvorby politík, trhov a spoločnosti, s cieľom optimalizovať ľudské a finančné zdroje a predchádzať zdvojovaniu jadrového výskumu a vývoja v Únii.

5.   Nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania programu Horizont 2020, sa môžu zohľadňovať v rámci konkrétnych cieľov uvedených v odseku 2 a 3. Ak je to riadne odôvodnené, môžu sem byť zahrnuté reakcie na vznikajúce príležitosti, krízy a hrozby, na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie a na pilotné projekty akcií, na ktoré sa poskytne podpora v rámci budúcich programov.

Článok 4

Rozpočet

1.   Finančné krytie na realizáciu programu Euratomu je 1 603 329 000 EUR. Táto suma sa rozdelí takto:

a)

nepriame akcie výskumného a vývojového programu v oblasti jadrovej syntézy 728 232 000 EUR;

b)

nepriame akcie v oblasti jadrového štiepenia, bezpečnosti a ochrany pred žiarením 315 535 000 EUR;

c)

priame akcie 559 562 000 EUR.

V rámci vykonávania nepriamych akcií programu Euratomu neprekročia administratívne výdavky Komisie 7 % priemeru počas trvania programu Euratomu a v roku 2018 nebudú vyššie ako 6 %.

2.   Z finančného krytia programu Euratomu sa môžu pokryť výdavky týkajúce sa prípravných, monitorovacích, kontrolných, auditových a hodnotiacich činností, ktoré sú potrebné na riadenie uvedeného programu a plnenie jeho cieľov, najmä štúdie a stretnutia expertov, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia, výdavky súvisiace so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií, ako aj všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu Euratomu. Výdavky na pokračujúce a opakované akcie, ako sú kontrola, audit a IT siete, sa kryjú v rámci obmedzení administratívnych výdavkov Komisie uvedených v odseku 1.

3.   Ak je to potrebné a riadne odôvodnené, možno rozpočtové prostriedky zaradiť do rozpočtu aj po roku 2018, na pokrytie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré nebudú dokončené do 31. decembra 2018.

4.   Ak sa priamymi akciami prispieva k iniciatívam, ktorých pôvodcami sú subjekty, ktoré Komisia poverila vykonávaním úloh v súlade s článkom 6 ods. 2 a článkom 15, takéto prispievanie sa nepovažuje za súčasť finančného príspevku prideleného na tieto iniciatívy.

5.   Rozpočtové záväzky možno rozdeliť do ročných splátok. Komisia každoročne viaže ročné splátky so zreteľom na pokrok finančne podporovaných akcií, na odhadované potreby a na dostupný rozpočet.

Článok 5

Pridruženie tretích krajín

1.   K programu Euratomu sa môžu pridružiť:

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie ustanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach asociačných rád alebo podobných dohodách;

b)

členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) alebo krajiny či územia, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

i)

dobrú spôsobilosť v oblasti vedy, techniky a inovácie;

ii)

preukázateľnú dobrú povesť, pokiaľ ide o ich účasť na programoch Únie v oblasti výskumu a inovácie;

iii)

spravodlivo a rovnocenne zaobchádzajú s právami duševného vlastníctva.

c)

krajiny alebo územia pridružené k siedmemu rámcovému programu Euratomu.

2.   Konkrétne podmienky a pravidlá účasti pridružených krajín na programe Euratomu vrátane finančných príspevkov na základe hrubého domáceho produktu pridruženej krajiny sa určia v medzinárodných dohodách medzi Úniou a danou pridruženou krajinou.

HLAVA II

VYKONÁVANIE

KAPITOLA I

Vykonávanie, riadenie a formy podpory

Článok 6

Riadenie a formy podpory Spoločenstva

1.   Program Euratomu sa vykonáva prostredníctvom nepriamych akcií s využitím jednej alebo viacerých foriem financovania ustanoveného v nariadení o rozpočtových pravidlách, predovšetkým grantov, ocenení, obstarávania a finančných nástrojov. Podpora Spoločenstva pozostáva tiež z priamych akcií vo forme výskumných a inovačných činností, ktoré vykonáva JRC.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 Zmluvy, Komisia môže vykonávanie časti programu Euratomu zveriť financujúcim orgánom uvedeným v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia môže taktiež zveriť vykonávanie nepriamych akcií programu Euratomu orgánom zriadeným podľa rámcového programu Horizont 2020 alebo orgánom, na ktoré sa v ňom odkazuje.

3.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 3 prijme rozhodnutie o schválení financovania nepriamych akcií.

Článok 7

Pravidlá účasti a šírenia výsledkov výskumu

1.   S výhradou odsekov 2 a 3 tohto článku sa účasť akejkoľvek právnickej osoby na nepriamych akciách vykonávaných v rámci programu Euratomu riadi pravidlami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013.

2.   Na účely programu Euratomu zahŕňajú „bezpečnostné pravidlá“ uvedené v článku 43 ods. 2 prvom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 obranné záujmy členských štátov v zmysle článku 24 Zmluvy.

Odchylne od článku 41 ods. 3 prvého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 môže Komisia alebo financujúci orgán so zreteľom na výsledky, ktoré vytvorili účastníci poberajúci finančný príspevok Spoločenstva, namietať proti prevodu vlastníctva alebo udeľovaniu výhradných a nevýhradných licencií tretím stranám so sídlom v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu Euratomu, ak sa domnieva, že udelenie licencie alebo prevod vlastníctva nie je v súlade so záujmom rozvoja konkurencieschopnosti hospodárstva Únie alebo je nezlučiteľné s etickými zásadami alebo bezpečnostnými zreteľmi. „Bezpečnostné zretele“ zahŕňajú obranné záujmy členských štátov v zmysle článku 24 Zmluvy.

Odchylne od článku 46 ods. 1 prvého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 Spoločenstvo a jeho spoločné podniky požívajú na účel vývoja, vykonávania a monitorovania politík a programov Spoločenstva alebo záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami práva na prístup k výsledkom účastníka, ktorý dostal finančný príspevok Spoločenstva. Takéto prístupové práva zahŕňajú právo oprávniť tretie strany na použitie výsledkov vo verejnom obstarávaní a právo udeľovať sublicencie, obmedzujú sa na nekomerčné a nesúťažné využitie a udeľujú sa bezodplatne.

3.   Účastnícky záručný fond zriadený podľa nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 nahrádza účastnícke záručné fondy zriadené podľa nariadenia (Euratom) č. 1908/2006 a nariadenia (Euratom) č. 139/2012 a je ich nástupníckym fondom.

Všetky sumy z účastníckych záručných fondov zriadených podľa nariadenia (Euratom) č. 1908/2006 a nariadenia (Euratom) č. 139/2012 sa k 31. decembru 2013 prevedú do účastníckeho záručného fondu zriadeného nariadením (EÚ) č. 1290/2013. Účastníci akcií podľa rozhodnutia 2012/93/Euratom, ktorí podpíšu dohody o grantoch po 31. decembri 2013, prispievajú do účastníckeho záručného fondu.

Článok 8

Prierezové činnosti

1.   Na účel dosiahnutia cieľov programu Euratomu a riešenia spoločných výziev programu Euratomu a rámcového programu Horizont 2020 môže Únia finančne prispievať na činnosti, ktoré sú prierezom nepriamych akcií ustanovených v prílohe I a/alebo akcií, ktorými sa vykonáva osobitný program rámcového programu Horizont 2020 zriadeného rozhodnutím Rady 2013/743/EÚ (21).

2.   Finančné príspevky, ktoré sa uvádzajú v odseku 1 tohto článku, možno kombinovať z finančných príspevkov na nepriame akcie ustanovených v článku 4 tohto nariadenia a v článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a poskytovať prostredníctvom jedinej schémy financovania.

Článok 9

Rovnosť pohlaví

V rámci programu Euratomu sa zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodovej dimenzie v oblasti výskumu a inovácie.

Článok 10

Etické zásady

1.   Všetky výskumné a inovačné činnosti programu Euratomu vykonávané v rámci programu Euratomu musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, predpismi Únie a medzinárodnými predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.

Osobitná pozornosť sa venuje zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na fyzickú a mentálnu nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

2.   Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Euratomu sa zameriavajú výlučne na civilné využitie.

Článok 11

Pracovné programy

1.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 3 prijme pracovné programy na vykonávanie nepriamych akcií. V takýchto pracovných programoch sa umožňuje prístup zdola nahor, ktorým sa ciele dosahujú inovatívnymi spôsobmi.

V pracovných programoch sa uvedú základné prvky vykonávania akcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, ako aj ich podrobné ciele, príslušné financovanie a harmonogram, a takisto aj viacročný prístup a strategické usmernenia na nasledujúce roky vykonávania.

2.   Pre priame akcie Komisia v súlade s rozhodnutím 96/282/Euratom vypracuje viacročný pracovný program, v ktorom sa podrobnejšie ustanovia ciele a vedecké a technické priority uvedené v prílohe I a harmonogram vykonávania.

V tomto viacročnom pracovnom programe sa takisto zohľadňujú relevantné výskumné činnosti vykonávané členskými štátmi, pridruženými krajinami a európskymi i medzinárodnými organizáciami. V prípade potreby sa pracovný program aktualizuje.

3.   V pracovných programoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zohľadňuje stav vedy, techniky a inovácie na úrovni členských štátov, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, ako aj relevantný politický, trhový a spoločenský vývoj. Pracovné programy sa v prípade potreby aktualizujú.

4.   Pracovné programy uvedené v odseku 1 a 2 obsahujú oddiel, v ktorom sú vymedzené prierezové činností uvedené v článku 8.

Článok 12

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Výbor (22) zasadá v dvoch rozdielnych zloženiach, ktoré sa zaoberajú štiepnymi a syntéznymi aspektmi programu Euratomu.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa postup preskúmania v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

Článok 13

Komisia pravidelne informuje výbor uvedený v článku 12 o celkovom pokroku pri vykonávaní programu Euratomu a poskytuje mu včasné informácie o všetkých nepriamych akciách navrhnutých alebo financovaných v rámci programu Euratomu.

Článok 14

Vonkajšie poradenstvo a zapojenie spoločnosti

1.   Pri vykonávaní programu Euratomu sa zohľadňuje poradenstvo a vstupy, ktoré podľa vhodnosti poskytujú:

a)

Vedecký a technický výbor Euratomu uvedený v článku 134 Zmluvy o Euratome;

b)

nezávislé skupiny poradcov zložené z vysoko kvalifikovaných expertov, ktoré zostaví Komisia;

c)

štruktúry dialógu vytvorené v rámci medzinárodných dohôd v oblasti vedy a techniky;

d)

činnosti s výhľadom do budúcnosti;

e)

cielené verejné konzultácie (prípadne vrátane regionálnych a vnútroštátnych orgánov alebo zainteresovaných strán) a

f)

transparentné a interaktívne procesy, ktorými sa zabezpečuje podpora zodpovedného výskumu a inovácie.

2.   V plnej miere sa zohľadňujú aj programy v oblasti výskumu a inovácií zriadené okrem iného európskymi technologickými platformami, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií.

KAPITOLA II

Osobitné činnosti

Článok 15

Malé a stredné podniky

V rámci programu Euratomu sa osobitná pozornosť venuje zaisťovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a súkromného sektora vo všeobecnosti, a vplyvu inovácií na ne. V rámci opatrení hodnotenia a monitorovania sa vykonáva kvantitatívne a kvalitatívne posudzovanie účasti MSP.

Článok 16

Verejno-súkromné a verejno-verejné partnerstvá

Na dosiahnutie cieľov stanových v článku 3 sa môžu osobitné činnosti programu Euratomu vykonávať prostredníctvom:

a)

spoločných podnikov zriadených podľa kapitoly 5 Zmluvy o Euratome,

b)

verejno-verejných partnerstiev založených na schéme financovania „akcie spolufinancované programom“,

c)

zmluvných verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sú uvedené v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 17

Medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.   Nepriamych akcií programu Euratomu sú oprávnené zúčastňovať sa subjekty so sídlom v tretích krajinách a medzinárodné organizácie za podmienok vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1290/2013. Výnimky zo všeobecnej zásady sú stanovené v článku 7 tohto nariadenia. V rámci programu Euratomu sa podporuje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami s cieľom:

a)

posilniť excelentnosť a príťažlivosť Únie v oblasti výskumu a inovácie, ako aj jej hospodársku a priemyselnú konkurencieschopnosť;

b)

účinne riešiť spoločné spoločenské výzvy;

c)

podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie, dopĺňajúc vonkajšie a rozvojové programy. Bude sa vyvíjať úsilie o synergie s inými politikami Únie.

2.   Cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín sa vykonávajú na základe strategického prístupu, ako aj spoločných záujmov, priorít a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a trhové príležitosti a na rozsah očakávaného vplyvu.

Mal by sa podporovať vzájomný prístup k programom tretích krajín. S cieľom maximalizovať vplyv sa podporuje koordinácia a synergie s iniciatívami členských štátov a pridružených krajín. Povaha spolupráce sa môže líšiť podľa konkrétnych partnerských krajín.

V prioritách spolupráce sa zohľadňuje vývoj príležitostí, ktoré politika Únie ponúka v oblasti spolupráce s tretími krajinami, a spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva.

Článok 18

Informovanie, komunikácia, využívanie a šírenie

1.   Pri vykonávaní programu Euratomu sa činnosti šírenia a komunikácie považujú za neoddeliteľnú súčasť akcií podporovaných v rámci programu Euratomu.

2.   Súčasťou komunikačných činností môžu byť:

a)

iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci programu Euratomu, najmä v prípade tých regiónov alebo typov účastníkov, ktorí sú relatívne nízko zastúpení;

b)

cielená pomoc pre projekty a konzorciá s cieľom poskytnúť im prístup k potrebným zručnostiam na optimalizáciu komunikácie, využívania a šírenia výsledkov;

c)

iniciatívy na podporu dialógu a diskusie s verejnosťou o otázkach súvisiacich s vedou, technológiami a inováciami a na využitie sociálnych médií a iných inovačných technológií a metodík.

d)

oznamovanie politických priorít Únie za predpokladu, že sa týkajú cieľov tohto nariadenia. Komisia predovšetkým poskytuje včasné a podrobné informácie členským štátom.

3.   S výhradou Zmluvy a príslušných právnych predpisov Únie môžu súčasťou činností šírenia byť:

a)

akcie, ktoré spájajú výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré môžu byť financované z iných zdrojov, s cieľom zabezpečiť používateľsky ústretové databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia;

b)

šírenie výsledkov medzi tvorcami politík vrátane orgánov pre normalizáciu s cieľom umožniť príslušným orgánom na medzinárodnej úrovni, na úrovni Únie, na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni využívanie výsledkov podstatných pre tvorbu politiky.

KAPITOLA III

Kontrola

Článok 19

Kontrola a audit

1.   Kontrolný systém zriadený na vykonávanie tohto nariadenia je nastavený tak, aby poskytoval primerané záruky, že sa dosiahne vhodné riadenie rizík v súvislosti s účinnosťou a efektívnosťou operácií, ako aj zákonnosť a regulárnosť základných transakcií, so zreteľom na viacročnú povahu programov, ako aj na povahu dotknutých platieb.

2.   Kontrolným systémom sa zaručí primeraná rovnováha, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou, so zreteľom na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach, najmä v prípade účastníkov, tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu Euratomu a prilákať k účasti na ňom najexcelentnejších výskumných pracovníkov a najinovačnejšie podniky.

3.   Súčasťou kontrolného systému je stratégia auditu pre výdavky na nepriame akcie v rámci programu Euratomu, ktorá je založená na finančnom audite reprezentatívnej vzorky výdavkov celého programu. Takáto reprezentatívna vzorka sa doplní o výber založený na posúdení rizika súvisiaceho s výdavkami.

Audity výdavkov na nepriame akcie v rámci programu Euratomu sa vykonávajú koherentne v súlade so zásadami hospodárenia, účinnosti a efektívnosti s cieľom znížiť zaťaženie účastníkov auditmi.

Článok 20

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam prostredníctvom účinných kontrol a, ak sa zistia nezrovnalosti, vymáhania neoprávnene vyplatených súm, a tam, kde je to vhodné, prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, Komisia môže vykonávať audity až dva roky po poslednej platbe.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (23) a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (24) na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou v rámci programu Euratomu došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grantoch, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne splnomocňujú Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami.

KAPITOLA IV

Monitorovanie a hodnotenie

Článok 21

Monitorovanie

1.   Komisia raz ročne monitoruje vykonávanie programu Euratomu vrátane pokroku a dosiahnutých úspechov. Komisia informuje o výsledkoch svojho monitorovania výbor uvedený v článku 12.

2.   Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a výsledky monitorovania uvedeného v odseku 1 verejne sprístupňuje.

Článok 22

Hodnotenie

1.   Hodnotenia sa vykonávajú dostatočne včas, aby sa nimi mohlo prispievať k rozhodovaciemu procesu.

Komisia zohľadní ex-post hodnotenie 7. rámcového programu Euratomu zriadeného rozhodnutím 2006/970/Euratom a rámcového programu Euratomu (2012 – 2013) zriadeného rozhodnutím 2012/93/Euratom, ktoré sa má vypracovať do konca roku 2015, a s pomocou nezávislých odborníkov vybraných transparentným procesom vykoná do 31. mája 2017 priebežné hodnotenie programu Euratomu, pokiaľ ide o dosiahnuté úspechy (na úrovni výsledkov a pokroku v dosahovaní vplyvov), ciele a ďalšiu opodstatnenosť všetkých opatrení, účinnosť a využívanie zdrojov, priestor na ďalšie zjednodušenia a európsku pridanú hodnotu. V hodnotení sa dodatočne zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, výsledky týkajúce sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení, stupeň synergie a interakcia s inými programami financovania zo strany Únie vrátane štrukturálnych fondov.

Komisia do 31. decembra 2022 vykoná s pomocou nezávislých odborníkov vybraných transparentným procesom ex-post hodnotenie programu Euratomu. V takomto hodnotení sa posúdi opodstatnenie, vykonávanie a dosiahnuté úspechy, ako aj dlhodobé vplyvy a udržateľnosť opatrení s cieľom využiť výstupy hodnotenia pri rozhodovaní o možnej obnove, úprave alebo pozastavení nasledujúceho opatrenia.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, priame a nepriame akcie programu Euratomu podliehajú samostatnému hodnoteniu.

3.   Hodnoteniami uvedenými v odsekoch 1 a 2 sa posudzuje pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3 s prihliadnutím na príslušné výkonnostné ukazovatele vymedzené v prílohe II.

4.   V prípade potreby a dostupnosti poskytnú členské štáty Komisii údaje a informácie potrebné na monitorovanie a hodnotenie dotknutých opatrení.

5.   Komisia oznámi závery hodnotení uvedených v odsekoch 1 a 2 spolu so svojimi poznámkami Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 23

Ustanovenia o zrušení a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutie Rady zo 16. decembra 1980, ktorým sa zriaďuje poradný výbor pre program jadrovej syntézy, rozhodnutie Rady 84/338/Euratom, ESUO, EHS, rozhodnutie 2006/970/Euratom, rozhodnutie 2006/976/Euratom, rozhodnutie 2006/977/Euratom, nariadenie (Euratom) č. 1908/2006, rozhodnutie 2012/93/Euratom, nariadenie (Euratom) č. 139/2012, rozhodnutie 2012/94/Euratom a rozhodnutie 2012/95/Euratom sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Činnosti, na ktoré sa poberá finančný príspevok Spoločenstva v rámci programov ustanovených rozhodnutiami uvedenými v odseku 1, a súvisiace finančné záväzky sa naďalej riadia pravidlami uplatniteľnými na tieto programy až do ich ukončenia.

3.   Pridelené finančné prostriedky uvedené v článku 4 môžu pokrývať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu od programu Euratomu k opatreniam prijatým podľa rozhodnutia 2012/93/Euratom, rozhodnutia 2012/94/Euratom a rozhodnutia 2012/95/Euratom.

4.   S cieľom zabezpečiť pokračovanie podpory na výskum v oblasti jadrovej syntézy z programu Euratomu sú výdavky príjemcov grantu na akciu spolufinancovanú programom, ako sa uvádza v prílohe I písm. i), ktoré vzniknú od 1. januára 2014, oprávnené získať podporu Spoločenstva.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. decembra 2013

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 (2014-2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(3)  Ú. v. EÚ L 358, 16.12.2006, s. 62.

(4)  Rozhodnutie Rady 2007/198/Euratom z 27. marca 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody (Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007, s. 58)

(5)  Odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 týkajúce sa Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov (Ú. v. ES L 75, 22.3.2005, s. 67).

(6)  Ú. v. C 74E, 13.3.2012, s. 34

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(8)  Nariadenie Rady (Euratom) č. 1908/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na činnosti v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a šírenia výsledkov výskumu (2007 – 2011) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (Euratom) č. 139/2012 z 19. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na nepriamych akciách rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a pre šírenie výsledkov výskumu (2012 – 2013) (Ú. v L 47, 18.2.2012, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Pozri stranu 81 tohto úradného vestníka).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Rozhodnutie Komisie 96/282/Euratom z 10. apríla 1996 o reorganizácii Spoločného výskumného centra (Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 12).

(13)  Dokument Rady 4151/81 (ATO 103) z 8.1.1981, neuverejnený v úradnom vestníku.

(14)  Rozhodnutie Rady 84/338/Euratom, ESUO, EHS z 29. júna 1984 o štruktúrach a postupoch správy a koordinácie výskumných, rozvojových a demonštračných činností spoločenstva (Ú. v. ES L 177, 4.7.1984, s. 25).

(15)  Rozhodnutie Rady 2006/970/Euratom z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011) (Ú. v. ES L 400, 30.12.2006, s. 60).

(16)  Rozhodnutie Rady 2006/976/Euratom z 19. januára 2006 o osobitnom programe, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 404).

(17)  Rozhodnutie Rady 2006/977/Euratom z 19. decembra 2006 o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 434).

(18)  Rozhodnutie Rady 2012/93/Euratom z 19. decembra 2011 o rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013) (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 25).

(19)  Rozhodnutie Rady 2012/94/Euratom z 19. decembra 2011 o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom nepriamych akcií a ktorým sa vykonáva rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013) (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 33).

(20)  Rozhodnutie Rady 2012/95/Euratom z 19. decembra 2011 o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra a ktorým sa vykonáva rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013) (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 40).

(21)  Rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembri 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program vykonávajúci rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 (2014 - 2020) (Pozri stranu 965 tohto úradného vestníka).

(22)  Komisia v záujme ľahšieho vykonávania programu Euratomu hradí v súlade so stanovenými usmerneniami výdavky jedného zástupcu členského štátu a jedného experta/poradcu z členského štátu, spojené s jeho účasťou na rokovaniach o bodoch programu, ktoré si podľa členského štátu vyžadujú osobitné poradenstvo, a to v prípade každého zasadnutia výboru uvedeného v programe príslušného zasadnutia.

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(24)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

ČINNOSTI

Opodstatnenie programu Euratomu – plán do roku 2020

Plnením cieľov vymedzených v článku 3 program Euratomu posilňuje výsledky v rámci troch priorít rámcového programu Horizont 2020, a to excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy.

Jadrová energia figuruje v diskusii o boji proti zmene klímy a znížení závislosti Európy od dovážanej energie. Program Euratomu v širšom kontexte hľadania udržateľného energetického mixu pre budúcnosť prispeje prostredníctvom svojich výskumných činností k diskusii o prínosoch a obmedzeniach energie z jadrového štiepenia v súvislosti s nízkouhlíkovým hospodárstvom. Zabezpečením ďalšieho zvyšovania jadrovej bezpečnosti by vyspelejšie jadrové technológie mohli ponúknuť aj perspektívu výrazného zlepšenia účinnosti a využívania zdrojov a poklesu objemu produkovaného odpadu v porovnaní so súčasnými technológiami. Aspektom jadrovej bezpečnosti sa bude venovať najväčšia možná pozornosť.

Programom Euratomu sa posilňuje výskumný a inovačný rámec v oblasti jadrovej energie a koordinuje výskumné úsilie členských štátov, čím sa predchádza zdvojovaniu úsilia, zachováva kritické množstvo v kľúčových oblastiach a zabezpečuje optimálne využitie verejných prostriedkov. Koordinácia však nebude brániť členským štátom pri vykonávaní programov zameraných na realizáciu vnútroštátnych potrieb.

Stratégia rozvoja energie jadrovej syntézy ako dôveryhodnej možnosti komerčnej výroby energie bez uhlíkových emisií sa musí riadiť plánom s míľnikmi, ktorého cieľom je výroba elektriny do roku 2050. S cieľom vykonať túto stratégiu sa vykoná reštrukturalizácia činnosti súvisiacej s jadrovou syntézou v Únii vrátane správy, financovania a riadenia, aby sa dôraz presunul zo zamerania na čistý výskum na zameranie na navrhovanie, výstavbu a prevádzku budúcich zariadení, ako sú napr. ITER, DEMO a podobne. To si vyžaduje si úzku spoluprácu celej komunity Únie zaoberajúcej sa jadrovou syntézou, Komisie a vnútroštátnych agentúr financovania.

Aby sa v Únii zachovali odborné znalosti potrebné na dosiahnutie týchto cieľov, sa rozšíri úloha programu Euratomu v oblasti odbornej prípravy prostredníctvom zriaďovania vzdelávacích zariadení v celoeurópskom záujme, ktoré budú zabezpečovať špecializované programy. Týmto spôsobom sa naďalej bude podporovať európsky výskumný priestor a hlbšia integrácia nových členských štátov a pridružených krajín.

Činnosti nevyhnutné na dosiahnutie cieľov programu

Nepriame akcie

S cieľom zabezpečiť, aby sa nepriame akcie programu Euratomu vzájomne podporovali s výskumnými snahami členských štátov a súkromného sektora, sa stanovia priority pracovných programov na základe vhodných príspevkov vnútroštátnych orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán v oblasti jadrového výskumu zoskupených v orgánoch alebo rámcoch, ako sú napr. technologické platformy a technické fóra pre jadrové systémy a bezpečnosť, pre nakladanie s konečným odpadom a pre ochranu pred žiarením/nebezpečenstvo nízkych dávok žiarenia, výskum v oblasti jadrovej syntézy alebo akákoľvek iná príslušná organizácia alebo fórum zainteresovaných strán v oblasti jadrovej energie.

a)   podpora bezpečnosti jadrových systémov (spoločenské výzvy, excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu)

V súlade so všeobecným cieľom podpora spoločných výskumných činností týkajúcich sa bezpečnej prevádzky a vyraďovania systémov jadrových reaktorov (vrátane zariadení s palivovým cyklom) používaných v Únii alebo, v rozsahu potrebnom na udržanie rozsiahlych odborných znalostí v oblasti jadrovej bezpečnosti v Únii, tých typov reaktorov, ktoré sa možno budú používať v budúcnosti, zameriavajúc sa výlučne na bezpečnostné hľadiská vrátane všetkých hľadísk palivového cyklu, ako je napr. delenie a transmutácia;

b)   prispievanie k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie (excelentná veda, spoločenské výzvy)

Spoločné a/alebo koordinované výskumné činnosti zamerané na zostávajúce kľúčové hľadiská geologického ukladania vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu s dlhým polčasom rozpadu, prípadne s demonštrovaním technológií a bezpečnosti. Týmito činnosťami sa podporuje vytváranie spoločného názoru Únie na hlavné otázky týkajúce sa nakladania s odpadom, od vypúšťania paliva po jeho ukladanie.

Výskumné činnosti týkajúce sa nakladania s ďalšími rádioaktívnymi odpadovými tokmi, pre ktoré zatiaľ neexistujú priemyselne vyspelé postupy;

c)   podpora rozvoja a udržateľnosti odborných znalostí a excelentnosti v oblasti jadrovej energie v Európskej únii (excelentná veda)

Podpora spoločných činností v oblasti odbornej prípravy a mobility medzi výskumnými centrami a priemyslom a medzi rôznymi členskými štátmi a pridruženými štátmi, ako aj podpora udržiavania multidisciplinárnych jadrových spôsobilostí s cieľom zaručiť dlhodobú dostupnosť primerane kvalifikovaných výskumných pracovníkov, inžinierov a zamestnancov v sektore jadrovej energie v Únii;

d)   podpora ochrany pred žiarením a vývoj lekárskych využití žiarenia vrátane, okrem iného, bezpečných a zabezpečených dodávok a používania rádioizotopov (excelentná veda, spoločenské výzvy)

Spoločné a/alebo koordinované výskumné činnosti zamerané najmä na nebezpečenstvo nízkych dávok žiarenia z vystavenia sa priemyselným, lekárskym alebo prírodným zdrojom žiarenia, na riadenie núdzových situácií v súvislosti s haváriami, pri ktorých dochádza k ožiareniu, a na rádioekológiu, s cieľom vytvoriť celoeurópsku vedeckú a technickú základňu pre silný, spravodlivý a spoločensky prijateľný systém ochrany.

Výskumné činnosti zamerané na lekárske využitie ionizujúceho žiarenia a riešenie prevádzkových bezpečnostných aspektov ochrany pred žiarením a ich používania;

e)   pokrok smerom k demonštrácii využiteľnosti jadrovej syntézy ako zdroja energie využívaním existujúcich a budúcich zariadení jadrovej syntézy (vedúce postavenie priemyslu; spoločenské výzvy)

Podpora spoločných výskumných činností vykonávaných členmi Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy a akoukoľvek právnickou osobou v zmysle písm. i) s cieľom zabezpečiť rýchle spustenie vysokovýkonnej prevádzky projektu ITER vrátane využitia príslušných zariadení (vrátane JET – Spoločný európsky torus), integrovaného modelovania s použitím okrem iného vysokovýkonných počítačov a činností odbornej prípravy zameraných na prípravu ďalšej generácie výskumných pracovníkov a inžinierov;

f)   vytváranie základu pre budúce termojadrové elektrárne vyvíjaním materiálov, technológií a koncepčných návrhov (vedúce postavenie priemyslu; spoločenské výzvy)

Podpora spoločných činností vykonávaných členmi Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy a akoukoľvek právnickou osobou v zmysle písm. i) s cieľom vyvinúť a kvalifikovať materiály pre demonštračnú elektráreň, ktoré si okrem iného vyžadujú prípravné práce na náležitom zariadení na testovanie materiálov, ako aj rokovania o účasti Únie vo vhodnom medzinárodnom rámci v súvislosti s týmto zariadením. Pri takomto vývoji a kvalifikáciách sa musia využívať všetky možné dostupné úrovne pokusných, výpočtových a teoretických kapacít.

Podpora spoločných výskumných činností vykonávaných členmi Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy a akoukoľvek právnickou osobou v zmysle písm. i), ktoré sa zamerajú na otázky súvisiace s prevádzkou reaktora a v rámci ktorých sa vyvinú a demonštrujú všetky príslušné technológie demonštračnej termojadrovej elektrárne. Súčasťou týchto činností je príprava kompletných koncepčných návrhov demonštračnej elektrárne a preskúmanie potenciálu stelarátorov ako elektrárenskej techniky;

g)   podpora inovácie a konkurencieschopnosti priemyslu (vedúce postavenie priemyslu)

Vykonávanie alebo podpora riadenia poznatkov a prenos technológií z výskumu spolufinancovaného programom Euratomu do priemyslu využívajúceho všetky inovačné hľadiská výskumu.

Podpora inovácie, okrem iného prostredníctvom otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám a databázy riadenia a šírenia poznatkov, a presadzovania technických tém vo vzdelávacích programoch.

V dlhodobom meradle sa programom Euratomu podporuje príprava a rozvoj konkurencieschopného priemyselného sektora jadrovej syntézy, čím sa uľahčuje prípadná účasť súkromného sektora a malých a stredných podnikov, a to najmä prostredníctvom vykonávania technického plánu na realizáciu termojadrovej elektrárne za aktívnej účasti priemyslu na projektoch v oblasti navrhovania a vývoja;

h)   zabezpečenie dostupnosti a využívania výskumných infraštruktúr celoeurópskeho významu (excelentná veda)

Činnosti podporujúce výstavbu, modernizáciu, využívanie a stálu dostupnosť kľúčových výskumných infraštruktúr v rámci programu Euratomu, ako aj primeraný prístup k týmto infraštruktúram a spoluprácu medzi nimi;

i)   Európsky program v oblasti jadrovej syntézy

Grant (na akciu spolufinancovanú programom) sa udelí právnickým osobám, ktoré zriadia alebo určia členské štáty a akákoľvek tretia krajina pridružená k programu Euratomu, pričom právnické osoby vypracujú spoločný program činností zameraných na realizáciu plánu pre výrobu elektriny do roku 2050. Tento grant môže zahŕňať nefinančné zdroje Spoločenstva, ako je využívanie zariadenia JET na vedecké a technické účely v súlade s článkom 10 Zmluvy o Euratome alebo dočasné vyslanie pracovníkov Komisie.

Priame akcie JRC

Priority priamych akcií sa stanovia prostredníctvom konzultácií s generálnymi riaditeľstvami Európskej Komisie, ktoré sa zaoberajú danou oblasťou politiky, ako aj so správnou radou JRC.

Jadrové činnosti JRC sa musia zamerať na vykonávanie smerníc Rady 2009/71/Euratom (1) a 2011/70/Euratom (2), ako aj záverov Rady, v ktorých sa do popredia kladie zavedenie čo najprísnejších noriem jadrovej bezpečnosti v Únii a v medzinárodnom meradle.

JRC musí prispievať najmä k výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý je potrebný na bezpečné, zabezpečené a mierové využívanie jadrovej energie a iné neštiepne využitia. JRC poskytuje vedecké podklady pre príslušné politiky Únie a prípadne v medziach svojho poslania a právomoci reaguje na jadrové udalosti, incidenty a havárie. Na tento účel JRC vykonáva výskum a posúdenia, zabezpečuje referencie a normy a poskytuje špecializovanú odbornú prípravu a vzdelávanie. Podľa potreby sa vyvíja úsilie o dosiahnutie synergií s príslušnými prierezovými iniciatívami s cieľom optimálne využiť ľudské a finančné zdroje a vyhnúť sa duplikácii v jadrovom výskume a vývoji v Európskej únii. Pri vykonávaní týchto činností JRC sa zohľadnia príslušné iniciatívy na úrovni regiónov, členských štátov alebo na úrovni Európskej únie, a to z hľadiska formovania Európskeho výskumného priestoru.

a)   zlepšovanie jadrovej bezpečnosti vrátane: bezpečnosti jadrových reaktorov a jadrového paliva, nakladania s odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie, vyraďovania z prevádzky a havarijnej pripravenosti

JRC prispieva k vývoju nástrojov a metód na plnenie prísnych bezpečnostných noriem, pokiaľ ide o jadrové zariadenia a palivové cykly relevantné pre Európu. Tieto nástroje a metódy zahŕňajú:

1)

modelovanie analýz závažných havárií a metodík posudzovania prevádzkových bezpečnostných rezerv jadrových zariadení; podporu vytvorenia spoločného európskeho prístupu k hodnoteniu pokročilých palivových cyklov a návrhov; a skúmanie a šírenie poučení z prevádzkových skúseností. JRC ďalej sleduje svoje európske klíringové centrum pre informácie o skúsenostiach z prevádzky jadrových elektrární s cieľom zamerať svoje činnosti na bezpečnostné výzvy po havárii vo Fukušime, pričom bude v tejto oblasti apelovať na právomoci členských štátov;

2)

minimalizáciu vedeckých nepresností pri predpovedaní dlhodobého správania jadrového odpadu a rozptylu rádionuklidov do životného prostredia; a kľúčové hľadiská výskumu v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky;

3)

výmenu s relevantnými zainteresovanými stranami v záujme posilnenia spôsobilosti Únie reagovať na jadrové havárie a incidenty prostredníctvom výskumu výstražných systémov a modelov rádiologického rozptylu do ovzdušia a prostredníctvom mobilizácie zdrojov a odborných poznatkov v oblasti analýzy a modelovania jadrových havárií;

b)   zlepšovanie fyzickej ochrany vrátane: jadrových bezpečnostných záruk, nešírenia, boja proti nezákonnému obchodovaniu a jadrovej súdnej analýzy

Najvyššia možná pozornosť sa musí venovať oblasti nešírenia. JRC:

1)

vytvára pokročilé metodiky a metódy a technológie odhaľovania/overovania na podporu bezpečnostných záruk Spoločenstva a posilnenie medzinárodných bezpečnostných záruk;

2)

vytvára a uplatňuje pokročilé metódy a techniky na predchádzanie a odhaľovanie jadrových a rádioaktívnych incidentov a reagovanie na ne vrátane kvalifikácie detekčných technológií a rozvoja metód a techník jadrovej súdnej analýzy v rámci boja proti nezákonnému obchodovaniu v synergii s celosvetovým rámcom CBRN (chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby);

3)

podporuje vykonávanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a stratégie týkajúce sa Únie prostredníctvom analytických štúdií a využívania technického vývoja režimov na kontrolu vývozu zbraní s cieľom podporovať príslušné útvary Komisie a Únie;

c)   zvyšovanie excelentnosti jadrovej vedeckej základne v oblasti normalizácie

JRC hlbšie rozvíja vedeckú základňu v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany. Dôraz kladie na výskum základných vlastností a správania aktinoidov, štrukturálnych a jadrových materiálov. V rámci podpory normalizácie Únie JRC zabezpečuje najmodernejšie jadrové normy, referenčné údaje a merania vrátane vývoja a používania príslušných databáz a nástrojov na posudzovanie. JRC podporuje ďalší rozvoj lekárskeho využitia, najmä pokiaľ ide o nové postupy liečby rakoviny založené na žiarení alfa;

d)   posilňovanie riadenia poznatkov, vzdelávania a odbornej prípravy

JRC musí pozorne sledovať nový vývoj v oblasti výskumu a prístrojového vybavenia, bezpečnosti a environmentálnych predpisov. S týmto cieľom vykonáva viacročný investičný plán pre vedecké infraštruktúry.

So zámerom udržať vedúce postavenie Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany, JRC vyvíja nástroje riadenia poznatkov, monitoruje trendy Únie v oblasti ľudských zdrojov prostredníctvom svojho observatória ľudských zdrojov v odvetví jadrovej energie a zabezpečuje špecializované programy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré pokrývajú aj hľadiská vyraďovania z prevádzky;

e)   podpora politiky Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany

JRC musí posilňovať svoje odborné znalosti a excelentnosť s cieľom poskytovať nezávislé vedecké a technické dôkazy, ktoré môžu byť potrebné na podporu politiky Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany.

Z titulu výkonného orgánu Euratomu v rámci Medzinárodného fóra pre IV. generáciu (GIF) JRC naďalej koordinuje príspevky Euratomu do GIF. JRC sa podieľa na medzinárodnej výskumnej spolupráci s kľúčovými partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami (MAAE, OECD/NEA) a prehlbuje ju, a to s cieľom podporovať politiku Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany.

Prierezové činnosti v rámci programu Euratomu

V záujme dosiahnutia všeobecných cieľov programu Euratomu sa ním podporujú doplnkové činnosti (priame a nepriame, koordinačné a podnecujúce spoločné programovanie), ktorými sa zabezpečí synergia výskumného úsilia pri riešení spoločných výzev (ako sú materiály, technológia chladiaceho média, referenčné jadrové údaje, modelovanie a simulácia, diaľková manipulácia, nakladanie s odpadom, ochrana pred žiarením).

Prierezové činnosti a prepojenia s rámcovým programom pre výskum a inovácie Horizont 2020

Na dosiahnutie cieľov programu Euratomu sa zabezpečia príslušné prepojenia s osobitným programom rámcového programu Horizont 2020, napr. vo forme spoločných výziev.

Programom Euratomu sa môže prispievať k úverovému nástroju a kapitálovému nástroju zriadenému podľa rámcového programu Horizont 2020, ktoré sa rozšíria tak, aby sa vzťahovali na ciele uvedené v článku 3.

Medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

Naďalej sa bude pokračovať v medzinárodnej spolupráci v oblasti jadrového výskumu a inovácie založenej na spoločných cieľoch a vzájomnej dôvere, aby z nej Únia a jej životné prostredie mali jednoznačný a významný úžitok. Spoločenstvo prispeje k plneniu konkrétnych cieľov ustanovených v článku 3 tak, že sa bude snažiť o posilnenie odborných znalostí Únie v oblasti vedy a techniky prostredníctvom dohôd o medzinárodnej spolupráci a bude podporovať prístup jadrového odvetia Únie k novým rozvíjajúcim sa trhom.

Činnosti medzinárodnej spolupráce sa podporujú prostredníctvom viacstranných rámcov (ako sú MAAE, OECD, ITER, GIF) a existujúcej a alebo novej bilaterálnej spolupráce s krajinami so silným odvetvím výskumu a vývoja, priemyselnou základňou a výskumnými zariadeniami, ktoré sú v prevádzke, vo fáze projektovania alebo výstavby.


(1)  Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(2)  Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).


PRÍLOHA II

VÝKONNOSTNÉ UKAZOVATELE

Táto príloha obsahuje pre každý osobitný cieľ programu Euratomu istý počet kľúčových ukazovateľov výkonnosti na posúdenie výsledkov a vplyvov, ktoré sa môžu ďalej upresniť počas vykonávania programu Euratomu.

1.   Ukazovatele týkajúce sa nepriamych akcií

a)

podpora bezpečnosti jadrových systémov

počet projektov (spoločné výskumné a/alebo koordinované akcie), ktoré by mohli viesť k preukázateľnému zlepšeniu postupov v oblasti jadrovej bezpečnosti v Európe;

b)

prispievanie k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie

počet projektov, ktoré prispievajú k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom;

c)

podpora rozvoja a udržateľnosti odborných znalostí a excelentnosti v oblasti jadrovej energie v Európskej únii

odborná príprava prostredníctvom výskumu – počet študentov na doktorandskom stupni (PhD.) a postdoktorandských výskumných pracovníkov podporovaných prostredníctvom projektov Euratomu v oblasti jadrového štiepenia;

počet hosťujúcich výskumných pracovníkov a stážistov v rámci programu Euratomu v oblasti jadrovej syntézy;

d)

podpora ochrany pred žiarením a vývoj lekárskych využití žiarenia vrátane, okrem iného, bezpečných a zabezpečených dodávok a používania rádioizotopov

počet projektov, ktoré by mohli mať preukázateľný vplyv na regulačnú prax v oblasti ochrany pred žiarením a rozvoja lekárskeho využitia žiarenia;

e)

pokrok smerom k demonštrácii využiteľnosti jadrovej syntézy ako zdroja energie využívaním existujúcich a budúcich zariadení jadrovej syntézy

počet publikácií v partnersky hodnotených odborných časopisoch s veľkým vplyvom;

f)

vytváranie základu pre budúce termojadrové elektrárne vyvíjaním materiálov, technológií a koncepčných návrhov

percento míľnikov v rámci realizačného plánu v oblasti jadrovej syntézy vytýčených na obdobie 2014 – 2018, ktoré sa podarilo dosiahnuť v rámci programu Euratomu;

g)

podpora inovácie a konkurencieschopnosti priemyslu

počet vedľajších podnikov, ktoré vznikli pri výskume jadrovej syntézy v rámci programu Euratomu;

patentové prihlášky na základe výskumných činností podporovaných z programu Euratomu a patenty udelené na základe takýchto činností;

h)

zabezpečenie dostupnosti a využívania výskumných infraštruktúr celoeurópskeho významu

počet výskumných pracovníkov, ktorí majú prístup k výskumným infraštruktúram vďaka podpore Euratomu.

2.   Ukazovatele týkajúce sa priamych akcií

a)

ukazovateľ vplyvu podpory politiky JRC

počet konkrétnych hmatateľných vplyvov na politiky Únie, ktoré vyplývajú z technickej a vedeckej podpory politík poskytovanej zo strany JRC;

b)

ukazovateľ vedeckej produktivity JRC

počet partnersky preskúmaných publikácií.

Ukazovatele uvedené v písmenách a) a b) môžu byť zastúpené podľa týchto cieľov Spoločenstva týkajúcich sa priamych akcií:

zlepšovanie jadrovej bezpečnosti vrátane: bezpečnosti jadrových reaktorov a jadrového paliva, nakladania s odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie; vyraďovania z prevádzky a havarijnej pripravenosti,

zlepšovanie fyzickej ochrany vrátane: jadrových bezpečnostných záruk, nešírenia, boja proti nezákonnému obchodovaniu a jadrovej súdnej analýzy,

zvyšovanie excelentnosti jadrovej vedeckej základne v oblasti normalizácie,

posilňovanie riadenia poznatkov, vzdelávania a odbornej prípravy,

podpora politiky Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany.


ROZHODNUTIA

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/965


ROZHODNUTIE RADY

z 3 decembra 2013,

ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES

(Text s významom pre EHP)

(2013/743/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 182 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 182 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa má rámcový program pre výskum a inováciu 2014-2020 (ďalej len „Horizont 2020“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3) vykonávať prostredníctvom osobitného programu, ktorým sa stanovujú osobitné ciele a pravidlá jeho vykonávania, určuje jeho trvanie a zabezpečujú prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné.

(2)

Všeobecný cieľ programu Horizont 2020 by sa mal dosahovať prostredníctvom troch priorít venovaných vytvoreniu excelentnej vedy („Excelentná veda“), dosahovanie vedúceho postavenia priemyslu („Vedúce postavenie priemyslu“) a riešenie spoločenských výziev („Spoločenské výzvy“). Všeobecný cieľ by sa mal dosahovať aj prostredníctvom osobitných cieľov „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ a „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“. Tieto priority a osobitné ciele by sa mali realizovať prostredníctvom osobitného programu stanovujúcom jednu časť pre každú z troch priorít, jednu časť pre osobitný cieľ „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“, jednu časť pre osobitný cieľ „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ a jednu časť pre priame opatrenia Spoločného výskumného centra (JRC).

(3)

Všetky priority a osobitné ciele programu Horizont 2020 by mali zahŕňať medzinárodný rozmer. Činnosti v rámci medzinárodnej spolupráce by sa mali zachovať minimálne na úrovni siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007-2013) (ďalej len „siedmy rámcový program“), ktorý bol prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (4).

(4)

Zatiaľ čo sa nariadením (EÚ) č. 1291/2013 stanovuje všeobecný cieľ tohto rámcového programu, ako aj priority a hlavné črty osobitných cieľov a činností, ktoré sa majú vykonať, osobitným programom by sa mali vymedziť osobitné ciele a hlavné črty činností, ktoré sú špecifické pre jednotlivé časti. Ustanovenia o vykonávaní stanovené v nariadení (EÚ) č. 1291/2013 týkajúce sa vykonávania vrátane ustanovení týkajúcich sa etických zásad sa v plnej miere uplatňujú aj na tento osobitný program.

(5)

Každá časť by mala dopĺňať ostatné časti a mala by sa vykonávať v spojitosti s ostatnými časťami osobitného programu.

(6)

V záujme zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti a blahobytu Európy je naliehavo potrebné posilniť, zvýšiť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Únie a zabezpečiť prísun výskumu a talentov svetovej úrovne. Prioritou „Excelentná veda“ by sa mali podporiť činnosti Európskej rady pre výskum (ERC) v oblasti hraničného výskumu, technológií budúcnosti a vznikajúcich technológií, opatrení v rámci Marie Skłodowská-Curie a európskych výskumných infraštruktúr. Tieto činnosti by sa mali zameriavať na budovanie kompetencií v dlhodobom horizonte, pričom by sa mali dôsledne sústreďovať na ďalšiu generáciu vedy, systémov a výskumných pracovníkov a mali by poskytovať podporu nádejným talentom z celej Únie a z pridružených krajín. Činnosti Únie na podporu excelentnej vedy by mali pomôcť skonsolidovať Európsky výskumný priestor (EVP) a v celosvetovom meradle zvýšiť konkurencieschopnosť a príťažlivosť systému vedy Únie.

(7)

Opatrenia v oblasti výskumu uskutočňované v rámci priority „Excelentná veda“ by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy. Výskumný program by sa mal stanoviť na základe úzkej spolupráce s vedeckou komunitou. Výskum by mal byť financovaný na základe excelentnosti.

(8)

ERC by mala nahradiť ERC zriadenú rozhodnutím Komisie 2007/134/ES (5) a byť jej nástupcom. Svoju činnosť by mala vykonávať podľa zavedených zásad vedeckej excelentnosti, samostatnosti, účinnosti a transparentnosti.

(9)

Ak sa má zachovať a zlepšiť vedúce postavenie priemyslu Únie, je naliehavo potrebné podnecovať investície súkromného sektora do výskumu, vývoja a inovácie, podporovať výskum a inováciu na základe podnikateľsky orientovaného programu a urýchliť vývoj nových technológií, čím sa podporia podniky budúcnosti a budúci hospodársky rast. Prioritou „Vedúce postavenie priemyslu“ by sa mali podporiť investície do excelentného výskumu a inovácie v oblasti kľúčových podporných technológií a ďalších priemyselných technológií, zjednodušiť prístup k prostriedkom rizikového financovania v prípade inovačných podnikov a projektov a poskytnúť široká podpora Únie inovácii v mikro, malých a stredných podnikoch (MSP).

(10)

Výskum a inovácia v oblasti kozmického priestoru, ktoré patria do spoločnej právomoci Únie, by sa mali ako súdržný prvok začleniť do priority „Vedúce postavenie priemyslu“ s cieľom maximalizovať vedecký, hospodársky a spoločenský dosah tohto výskumu a zabezpečiť jeho účinnú a nákladovo efektívnu realizáciu.

(11)

Na riešenie hlavných spoločenských výziev určených v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia 2020“) sú potrebné značné investície do výskumu a inovácie s cieľom rozvinúť a nasadiť nové a prelomové riešenia, ktoré majú potrebnú škálu a rozsah. Tieto výzvy sú aj významnými hospodárskymi príležitosťami pre inovačné podniky a prispievajú preto k zamestnanosti v Únii, ako aj k jej konkurencieschopnosti.

(12)

Priorita „Spoločenské výzvy“ by mala viesť k zvýšeniu efektivity výskumu a inovácie v reakcii na kľúčové spoločenské výzvy tým, že sa ňou podporia činnosti v oblasti excelentného výskumu a inovácie. Tieto činnosti by sa mali vykonávať pomocou prístupu založeného na výzvach, pri ktorom sa zhromaždia zdroje a znalosti z rozličných oblastí, technológií a disciplín. Výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied je dôležitým prvkom riešenia všetkých týchto výziev. Činnosti by mali zahŕňať celú škálu výskumu a inovácie vrátane činností súvisiacich s inováciou, akými sú napríklad pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia (testbeds) a podpora verejného obstarávania, prednormatívny výskum, normalizácia a prenikanie inovácie na trh. Tieto činnosti by mali v prípade potreby slúžiť na priamu podporu príslušných právomocí v oblasti sektorových politík na úrovni Únie. Všetky výzvy by mali prispievať k dosahovaniu všeobecného cieľa udržateľného rozvoja.

(13)

Mala by sa vytvoriť primeraná rovnováha medzi malými a veľkými projektmi v rámci priority „Spoločenské výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“.

(14)

Osobitným cieľom „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ by sa malo zabezpečiť plné využitie potenciálu európskych talentov a maximalizácia, ako aj široké rozdelenie prínosov hospodárstva založeného na inovácii v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

(15)

Osobitným „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ by sa malo zabezpečiť budovanie účinnej spolupráce medzi vedou a spoločnosťou, podpora získavania nových talentov pre vedu a spojenie vedeckej excelentnosti so spoločenskou informovanosťou a zodpovednosťou.

(16)

Spoločné výskumné centrum by malo ako nedeliteľná súčasť programu Horizont 2020 aj naďalej poskytovať nezávislú vedeckú a technickú podporu na základe požiadaviek zákazníkov v záujme vypracovávania, rozvoja, vykonávania a monitorovania politík Únie. Spoločné výskumné centrum by malo na účely napĺňania svojho poslania uskutočňovať výskum najvyššej kvality. Pri vykonávaní priamych opatrení v súlade so svojím poslaním by malo Spoločné výskumné centrum klásť mimoriadny dôraz na oblasti hlavného záujmu Únie, a to na inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast, a na okruhy viacročného finančného rámca na roky 2014-2020 nazvané „Bezpečnosť a občianstvo“ a „Globálna Európa“.

(17)

Priame opatrenia Spoločného výskumného centra by sa mali realizovať flexibilným, účinným a transparentným spôsobom a mali by sa pritom zohľadňovať príslušné potreby užívateľov Spoločného výskumného centra a politík Únie, a dodržiavať cieľ, ktorým je ochrana finančných záujmov Únie. Tieto opatrenia v oblasti výskumu by sa mali v prípade potreby prispôsobiť týmto potrebám a vedeckému a technologickému pokroku a mali by sa zameriavať na dosahovanie vedeckej excelentnosti.

(18)

Spoločné výskumné centrum by malo aj naďalej vytvárať dodatočné zdroje prostredníctvom konkurenčných činností vrátane účasti na nepriamych opatreniach uskutočňovaných v rámci programu Horizont 2020, práce s tretími stranami a v menšom rozsahu aj využívania duševného vlastníctva.

(19)

Osobitným programom by sa mali dopĺňať opatrenia vykonávané v členských štátoch, ako aj ďalšie opatrenia Únie, ktoré sú potrebné vzhľadom na celkové strategické úsilie vyvíjané na vykonávanie stratégie Európa 2020.

(20)

Podľa zmeneného rozhodnutia Rady 2001/822/ES (6) sú právnické osoby zo zámorských krajín a území oprávnené zúčastňovať sa na programe Horizont 2020 s výhradou osobitných podmienok v ňom stanovených.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v osobitných podmienkach na využívanie finančných nástrojov odrážali trhové podmienky by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na účely prispôsobenia alebo ďalšieho vymedzenia osobitných podmienok na využívanie finančných nástrojov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Rade.

(22)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie osobitného programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať pracovné programy na vykonávanie osobitného programu.

(23)

Ak sa stanovisko Komisie nelíši od stanoviska vedeckej rady, vykonávacie právomoci súvisiace s pracovnými programami pre priority „Excelentná veda“, „Vedúce postavenie priemyslu“ a „Spoločenské výzvy“ a osobitné ciele „Šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti“ a „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(24)

V súvislosti s vedeckým a technologickým obsahom osobitného programu, ktorý sa týka nejadrových priamych opatrení Spoločného výskumného centra, sa uskutočnili konzultácie so správnou radou Spoločného výskumného centra zriadenou rozhodnutím Komisie 96/282/Euratom (8).

(25)

Z dôvodov právnej istoty a právnej jednoznačnosti by sa malo zrušiť rozhodnutie Rady 2006/971/ES (9), rozhodnutie Rady 2006/972/ES (10), rozhodnutie Rady 2006/973/ES (11), rozhodnutie Rady 2006/974/ES (12) a rozhodnutie Rady 2006/975/ES (13),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto rozhodnutím sa zriaďuje osobitný program vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a stanovujú sa osobitné ciele podpory Únie zameranej na činnosti v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sú stanovené v článku 1 uvedeného nariadenia, ako aj pravidlá ich vykonávania.

Článok 2

Zriadenie osobitného programu

1.   Týmto sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „osobitný program“) na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.   V súlade s článkom 5 ods. 2, článkom 5 ods. 3 a článkom 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 osobitný program pozostáva z týchto častí:

a)

časť I „Excelentná veda“;

b)

časť II „Vedúce postavenie priemyslu“;

c)

časť III „Spoločenské výzvy“;

d)

časť IV „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“;

e)

časť V „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“;

f)

časť VI „Nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra (SVC)“.

Článok 3

Osobitné ciele

1.   Časť I „Excelentná veda“ posilní excelentnosť európskeho výskumu v súlade s prioritou „Excelentná veda“ stanovenou v článku 5 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1291/2013, a to prostredníctvom plnenia týchto osobitných cieľov:

a)

posilniť hraničný výskum prostredníctvom činností Európskej rady pre výskum („Európska rada pre výskum (ERC)“);

b)

posilniť výskum v oblasti technológii budúcnosti a vznikajúcich technológií („Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET)“);

c)

posilniť zručnosti, odbornú prípravu a profesijný rozvoj prostredníctvom opatrení v rámci Marie Skłodowská-Curie („Opatrenia v rámci Marie Skłodowská-Curie“);

d)

posilniť európske výskumné infraštruktúry vrátane elektronických infraštruktúr („Výskumné infraštruktúry“).

Základné línie činností na dosahovanie týchto osobitných cieľov sú stanovené v prílohe I časti I.

2.   Časť II „Vedúce postavenie priemyslu“ posilní vedúce postavenie a konkurencieschopnosť priemyslu v súlade s prioritou „Vedúce postavenie priemyslu“ stanovenou v článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1291/2013, a to prostredníctvom plnenia týchto osobitných cieľov:

a)

posilniť vedúce postavenie európskeho priemyslu prostredníctvom výskumu, technologického vývoja, demonštračných činností a inovácie v oblasti týchto podporných a priemyselných technológií („Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“):

i)

informačné a komunikačné technológie („IKT“);

ii)

nanotechnológie;

iii)

progresívne materiály;

iv)

biotechnológia;

v)

pokročilá výroba a spracovanie;

vi)

kozmický priestor;

b)

zlepšiť prístup k rizikovému financovaniu na účely investovania do výskumu a inovácie („Prístup k prostriedkom rizikového financovania“);

c)

zintenzívniť inováciu v MSP („Inovácia v MSP“).

Základné línie činností na dosahovanie týchto osobitných cieľov sú stanovené v prílohe I časti II.

Na použitie finančných nástrojov v rámci osobitného cieľa podľa písmena b) prvého pododseku sa vzťahujú osobitné podmienky. Tieto podmienky sú stanovené v prílohe I časti II oddieli 2.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11 v súvislosti s úpravami podielu investícií z kapitálového nástroja programu Horizont 2020 v rámci celkových investícií Únie do fázy rozširovania a rastu, pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v prílohe I časti II oddieli 2.

3.   Časť III „Spoločenské výzvy“ prispieva k napĺňaniu priority „Spoločenské výzvy“ stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 prostredníctvom opatrení v oblasti výskumu, technologického vývoja, demonštračných a inovačných činností, ktoré prispievajú k plneniu týchto osobitných cieľov:

a)

zlepšiť celoživotné zdravie a blahobyt všetkých („Zdravie, demografické zmeny a kvalita života“);

b)

zabezpečiť dostatočné dodávky bezpečných, zdravých a vysokokvalitných potravín a iných biologických produktov prostredníctvom rozvoja produktívnych a udržateľných systémov prvovýroby, ktoré efektívne využívajú zdroje, podpory súvisiacich ekosystémových služieb a obnovy biologickej diverzity a zároveň zabezpečiť konkurencieschopný a nízkouhlíkový dodávateľský, spracovateľský a obchodný reťazec („Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský, námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo“);

c)

zrealizovať prechod na spoľahlivý, cenovo dostupný, verejne akceptovaný, udržateľný a konkurencieschopný energetický systém zameraný na zníženie závislosti od fosílnych palív v kontexte čoraz väčšieho nedostatku zdrojov, zvyšujúcich sa energetických potrieb a zmeny klímy („Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia“);

d)

vybudovať európsky dopravný systém, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný ku klíme a životnému prostrediu, bezpečný a hladko funguje v prospech všetkých občanov, hospodárstva a spoločnosti („Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava“);

e)

vybudovať hospodárstvo a spoločnosť, ktoré efektívne využívajú zdroje a vodu a sú odolné voči zmene klímy, dosiahnuť ochranu a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a ekosystémami a udržateľné dodávky surovín a ich využívanie s cieľom napĺňať potreby rastúcej svetovej populácie v udržateľnom rámci prírodných zdrojov a ekosystémov planéty („Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny“);

f)

podporiť zlepšenie chápania Európy, poskytnúť riešenia a podporiť inkluzívnu, inovačnú a reflexívnu európsku spoločnosť v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej globálnej závislosti („Európa v meniacom sa svete - inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“);

g)

podporovať bezpečnú európsku spoločnosť v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej globálnej závislosti a hrozieb a pritom posilňovať európsku kultúru slobody a spravodlivosti („Bezpečné spoločnosti - ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“).

Základné línie činností na dosahovanie týchto osobitných cieľov sú stanovené v prílohe I časti III.

4.   Časťou IV) „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ sa prispeje k osobitnému cieľu „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“, ktorý je stanovený v článku 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 tým, že sa v plnej miere využije potenciál európskych talentov a zabezpečí sa maximalizácia a široké rozdelenie prínosov hospodárstva založeného na inovácii v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

Základné línie činností na dosahovanie tohto osobitného cieľa sú stanovené v prílohe I časti IV.

5.   Časťou V „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ sa prispeje k osobitnému cieľu „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“, ktorý je stanovený v článku 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 tým, že sa podporí účinná spolupráca medzi vedou a spoločnosťou, získavanie nových talentov pre vedu a spojí sa vedecká excelentnosť so spoločenskou informovanosťou a zodpovednosťou.

Základné línie činností na dosahovanie tohto osobitného cieľa sú stanovené v prílohe I časti V.

6.   Časť IV „Nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra (JRC)“ prispieva ku všetkým prioritám stanoveným v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 s osobitným cieľom poskytovať politikám Únie vedeckú a technickú podporu, ktorá vychádza z požiadaviek spotrebiteľov.

Základné línie činností tohto osobitného cieľa sa stanovujú v prílohe I časti VI.

7.   Osobitný program sa posudzuje na základe výsledkov a vplyvu, ktoré sa merajú vo vzťahu k ukazovateľom výkonnosti.

Podrobnejšie informácie o kľúčových ukazovateľoch výkonu sa uvádzajú v prílohe II.

Článok 4

Rozpočet

1.   V súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 dosahuje finančné krytie na vykonávanie osobitného programu [74 316,9] milióna EUR.

2.   Suma uvedená v odseku 1 tohto článku sa rozdelí medzi šesť častí uvedených v článku 2 ods. 2 tohto rozhodnutia v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013. Orientačné rozdelenie rozpočtu na osobitné ciele stanovené v článku 3 tohto rozhodnutia a maximálna celková suma príspevku na opatrenia Spoločného výskumného centra sú stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1291/2013.

3   Na administratívne výdavky Komisie sa použije najviac 5 % zo súm uvedených v článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 určených pre časti I až V osobitného programu. Komisia zabezpečí, že počas vykonávania programu sa jej administratívne výdavky znížia, a bude sa usilovať o to, aby sa v roku 2020 dosiahol cieľ 4,6 % alebo menej. Tieto hodnoty podliehajú preskúmaniu ako súčasť priebežného hodnotenia programu Horizont 2020, ako sa uvádza v článku 32 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

4.   V prípade potreby sa môžu prostriedky zahrnúť aj do rozpočtu po roku 2020 s cieľom pokryť technické a administratívne výdavky, aby sa umožnilo riadenie činností, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2020.

HLAVA II

VYKONÁVANIE

Článok 5

Pracovné programy

1.   Osobitný program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov.

2.   Komisia prijme spoločné alebo samostatné pracovné programy na vykonávanie častí I až V osobitného programu uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) až e) s výnimkou vykonávania opatrení v rámci osobitného cieľa „Európska rada pre výskum (ERC)“ uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a). Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 4.

3.   Pracovné programy na vykonávanie opatrení v rámci osobitného cieľa „Európska rada pre výskum (ERC)“ uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a) ako sú stanovené vedeckou radou ERC podľa článku 7 ods. 2 písm. b) prijme Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 10 ods. 3. Komisia sa od pracovného programu stanoveného vedeckou radou odkloní iba vtedy, keď program podľa jej názoru nie je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Komisia v takom prípade prijme pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 4. Toto opatrenie Komisia náležite zdôvodní.

4.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu samostatný viacročný pracovný program, ktorý sa vzťahuje na časť VI osobitného programu uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. f).

V tomto pracovnom programe sa zohľadní stanovisko správnej rady Spoločného výskumného centra uvedené v rozhodnutí 96/282/Euratom.

5.   V pracovných programoch sa zohľadní stav vedy, technológie a inovácie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni ako aj relevantný politický a spoločenský vývoj a vývoj na trhoch. Programy vo vhodných prípadoch obsahujú informácie o koordinácii s výskumnými a inovačnými činnosťami vykonávanými členskými štátmi (vrátane ich regiónov) okrem iného aj v oblastiach, v ktorých existujú spoločné programové iniciatívy. V prípade potreby sa tieto programy aktualizujú.

6.   V pracovných programoch na vykonávanie častí I až V uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) až e) tohto rozhodnutia sa stanovia sledované ciele, očakávané výsledky, metóda vykonávania a celková suma vyčlenená na ne vrátane prípadných orientačných informácií o sume výdavkov súvisiacich so zmenou klímy. Obsahujú aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, údaj o sume vyčlenenej na jednotlivé opatrenia, orientačný harmonogram plnenia, ako aj viacročnú koncepciu a strategické usmernenia na nasledujúce roky plnenia. V súvislosti s grantami sa v nich uvádzajú priority, kritériá výberu a udeľovania a relatívna váha rôznych kritérií udeľovania, ako aj maximálna miera financovania celkových oprávnených nákladov. Uvádzajú sa v nich aj všetky ďalšie povinnosti účastníkov v oblasti využívania a šírenia v súlade s článkom 43nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (14). Umožňujú podľa potreby uplatňovať strategické zostupné, ako aj vzostupné prístupy, ktoré riešia ciele inovačnými spôsobmi.

Uvedené pracovné programy okrem toho obsahujú časť, v ktorej sa určujú prierezové otázky uvedené v článku 14 a pod názvom „Prierezové otázky a podporné opatrenia v programe Horizont 2020“ v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1291/2013, a to v rámci dvoch alebo viacerých osobitných cieľov v rámci tej jednej priority a v rámci dvoch alebo viacerých priorít. Tieto opatrenia sa vykonávajú integrovane.

7.   Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 4 tieto opatrenia:

a)

rozhodnutie o schválení financovania nepriamych opatrení, ak odhadovaná výška príspevku Únie v rámci osobitného programu dosahuje 2,5 milióna EUR alebo viac, a to s výnimkou opatrení v rámci osobitného cieľa „Európska rada pre výskum (ERC)“ uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a) tohto rozhodnutia a s výnimkou opatrení financovaných v rámci pilotného projektu „Zrýchlený postup k inovácii“ uvedený v článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013;

b)

rozhodnutie o schválení financovania opatrení, v ktorých sa využívajú ľudské embryá a ľudské embryonálne kmeňové bunky, a opatrení v rámci osobitného cieľa „Bezpečné spoločnosti - ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“ uvedeného v článku 3 ods. 3 písm. g);

c)

rozhodnutie o schválení financovania opatrení, v súvislosti s ktorými je odhadovaná výška príspevku Únie v rámci programu Horizont 2020 rovná 0,6 milióna EUR alebo vyššia na opatrenia, ktoré patria pod osobitný cieľ „Európa v meniacom sa svete - inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“ uvedený v článku 3 ods. 3 písm. f) a na opatrenia, ktoré patria do osobitných cieľov „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ a „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ uvedené v článku 3 ods. 4 a 5;

d)

vypracovanie referenčného rámca pre hodnotenia ustanovené v článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 6

Európska rada pre výskum

1.   Komisia zriadi Európsku radu pre výskum (ďalej len „ERC“ – European Research Council), ktorá je prostriedkom vykonávania opatrení v rámci časti I „Excelentná veda“ týkajúcich sa osobitného cieľa „Európska rada pre výskum (ERC)“ uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a) tohto rozhodnutia. ERC je nástupníckou organizáciou ERC, ktorá bola zriadená rozhodnutím 2007/134/ES.

2.   Európska rada pre výskum sa skladá z nezávislej vedeckej rady ustanovenej v článku 7 a z špecializovanej realizačnej štruktúry ustanovenej v článku 8.

3.   ERC má predsedu, ktorý sa vyberá spomedzi skúsených a medzinárodne uznávaných vedeckých pracovníkov.

Predsedu vymenúva Komisia na základe transparentného výberového konania, na ktorom sa zúčastňuje nezávislá špecializovaná výberová komisia, na funkčné obdobie najviac štyroch rokov, ktoré je možné raz obnoviť. Proces výberového konania a vybraného kandidáta schvaľuje vedecká rada.

Predseda predsedá aj vedeckej rade, pričom zabezpečuje jej vedúce postavenie a udržiavanie vzťahov so špecializovanou realizačnou štruktúrou a zastupuje ju v oblasti vedy.

4.   ERC pôsobí v súlade so zásadami vedeckej excelentnosti, nezávislosti, účinnosti, efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti. Zabezpečuje kontinuitu s opatreniami ERC vykonávané na základe rozhodnutia 2006/972/ES.

5.   ERC svojou činnosťou podporuje výskum vo všetkých oblastiach uskutočňovaný samostatnými a nadnárodnými tímami, ktoré si navzájom konkurujú na európskej úrovni. Granty ERC v oblasti hraničného výskumu sa udeľujú výlučne na základe kritéria excelentnosti.

6.   Komisia koná ako garant nezávislosti a integrity ERC a zabezpečuje náležité vykonávanie jej zverených úloh.

Komisia zabezpečuje, aby vykonávanie opatrení ERC bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 4 tohto článku, ako aj s celkovou stratégiou ERC uvedenou v článku 7 ods. 2 písm. a) vypracovanou vedeckou radou.

Článok 7

Vedecká rada

1.   Vedecká rada sa skladá z vedcov, technikov a akademických pracovníkov s najlepšou reputáciou a zodpovedajúcimi odbornými znalosťami, a to žien i mužov rozličných vekových skupín pričom sa zabezpečuje rozmanitosť výskumných oblastí a členovia konajú samostatne a nezávisle od vedľajších záujmov.

Členov vedeckej rady vymenúva Komisia na základe nezávislého a transparentného postupu na ich určenie, na ktorom sa dohodne vedecká rada a ktorý zahŕňa konzultáciu s vedeckou obcou a predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade.

Funkčné obdobie je obmedzené na štyri roky, je ho možno jedenkrát obnoviť na základe rotačného systému, ktorý je zárukou kontinuity práce vedeckej rady.

2.   Vedecká rada vypracúva:

a)

celkovú stratégiu ERC;

b)

pracovný program na vykonávanie činností ERC;

c)

metódy a postupy partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov, na základe ktorých sa určujú návrhy, ktoré sa majú financovať;

d)

stanovisko ku všetkým otázkam, ktoré môžu z vedeckého hľadiska zlepšiť výsledky a vplyv ERC, ako aj kvalitu vykonávaného výskumu;

e)

kódex správania, v ktorom sa okrem iného upraví otázka zabránenia konfliktu záujmov.

Komisia sa odchýli od pozícií vedeckej rady stanovených v súlade s písmenami a), c), d) a e) prvého pododseku iba vtedy, keď sa domnieva, že neboli dodržané ustanovenia tohto rozhodnutia. V takom prípade Komisia prijme opatrenia na zabezpečenie kontinuity vykonávania osobitného programu a plnenia jeho cieľov, pričom stanoví body odchýlenia sa od pozícií vedeckej rady a náležite ich odôvodní.

3.   Vedecká rada koná v súlade s mandátom uvedeným v prílohe I časti I oddieli 1.1.

4.   Vedecká rada koná výhradne v záujme plnenia osobitného cieľa „Európska rada pre výskum (ERC)“ uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a) podľa zásad stanovených v článku 6 ods. 4. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a čo najtransparentnejšie.

Článok 8

Špecializovaná realizačná štruktúra

1.   Špecializovaná realizačná štruktúra zodpovedá za administratívne vykonávanie a za plnenie programu, ako sa uvádza v prílohe I časti I oddieli 1.2. Podporuje vedeckú radu pri plnení všetkých jej úloh.

2.   Komisia zabezpečuje, aby špecializovaná realizačná štruktúra dôsledne, účinne a s potrebnou pružnosťou dodržiavala výlučne ciele a požiadavky ERC.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 9

Monitorovanie a informovanie o vykonávaní

1.   Komisia každoročne monitoruje vykonávanie programu Horizont 2020 a podáva o ňom správy, a to v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a prílohy III k tomuto rozhodnutiu.

2.   Komisia pravidelne informuje výbor uvedený v článku 9 o celkovom pokroku vo vykonávaní nepriamych opatrení osobitného programu, aby mohol výbor včas poskytnúť primerané podklady na prípravu pracovných programov, najmä viacročný prístup a strategické usmernenia, a včas mu poskytuje informácie o všetkých opatreniach, ktoré sa navrhujú alebo financujú v rámci Horizontu 2020, ako sa uvádza v prílohe IV.

Článok 10

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor (programový výbor). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Tento výbor zasadá v rôznych zloženiach uvedených v prílohe V podľa toho, o akej téme sa má rokovať.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

5.   Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

Článok 11

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie trvania programu Horizont 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

6.   Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o akýchkoľvek námietkach vyjadrených v súvislosti s nimi, ako aj o odvolaní delegovania právomocí Radou.

Článok 12

Ustanovenia o zrušení a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Opatrenia, ktoré sa začali vykonávať na základe rozhodnutí uvedených v odseku 1 tohto článku, a finančné záväzky súvisiace s opatreniami vykonávanými na základe týchto rozhodnutí sa však až do ukončenia riadia týmito rozhodnutiami. V prípade potreby preberie všetky zostávajúce úlohy výborov zriadených na základe rozhodnutí uvedených v odseku 1 tohto článku výbor uvedený v článku 10.

3.   Finančné prostriedky vyčlenené na osobitný program môžu pokrývať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi osobitným programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutí 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 3. decembra 2013

Za Radu

predseda

E. GUSTAS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 143.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z11 decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007-2013) (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).

(5)  Rozhodnutie Komisie z 2. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Európska rada pre výskum (Ú. v. EÚ L 57, 24.2.2007, s. 14).

(6)  Rozhodnutie Rady z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu („Rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 314, 30.11.2001, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8)  Rozhodnutie Komisie 96/282/Euratom z 10. apríla 1996 o reorganizácii Spoločného výskumného centra (Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 12).

(9)  Rozhodnutie Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86).

(10)  Rozhodnutie Rady 2006/972/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Myšlienky, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 242).

(11)  Rozhodnutie Rady 2006/973/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Ľudia, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 269).

(12)  Rozhodnutie Rady 2006/974/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Kapacity, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 298).

(13)  Rozhodnutie Rady 2006/975/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 367).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11 decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Pozri stranu 81 tohto úradného vestníka).


PRÍLOHA I

ZÁKLADNÉ LÍNIE ČINNOSTÍ

Spoločné prvky nepriamych opatrení

1.   TVORBA PROGRAMOV

1.1.   Všeobecne

Nariadením (EÚ) č. 1291/2013 sa stanovuje súbor zásad na podporu programového prístupu, na základe ktorého činnosti strategicky a integrovane prispievajú k jeho cieľom, a na zabezpečenie výraznej komplementárnosti s inými súvisiacimi politikami a programami v celej Únii.

Nepriame opatrenia v rámci programu Horizont 2020 sa budú vykonávať prostredníctvom foriem financovania ustanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (1), predovšetkým prostredníctvom grantov, ocenení, obstarávania a finančných nástrojov. Všetky formy financovania sa budú používať flexibilne v rámci všetkých všeobecných a osobitných cieľov programu Horizont 2020, pričom ich použitie sa bude určovať na základe potrieb a osobitostí daného osobitného cieľa.

Osobitná pozornosť sa bude venovať tomu, aby sa uplatňoval vyvážený prístup k výskumu a inovácii, ktorý sa neobmedzuje iba na vývoj nových produktov a služieb na základe prelomových objavov v oblasti vedy a techniky, ale zahŕňa aj aspekty, ako je napríklad novátorské využívanie existujúcich technológií, neustále zlepšovanie a inovácia mimo technologickej oblasti a sociálna inovácia. Iba holistickým prístupom k inovácii je možné riešiť spoločenské problémy a zároveň podporovať vznik nových konkurencieschopných podnikov a odvetví.

Predovšetkým v prípade priority „Spoločenské výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa bude osobitný dôraz klásť na výskumné a inovačné činnosti dopĺňané činnosťami, ktoré prebiehajú v úzkom vzťahu ku koncovým používateľom a trhu, ako sú napríklad demonštračné činnosti, pilotné projekty alebo overenie koncepcie. Vo vhodných prípadoch sem budú patriť aj činnosti na podporu sociálnej inovácie, prístupov na strane dopytu, akými sú predbežná normalizácia či obstarávanie v predkomerčnej fáze, obstarávanie inovačných riešení, normalizácia a ďalšie opatrenia zamerané na používateľa s cieľom pomôcť urýchliť nasadenie a šírenie inovačných produktov a služieb na trhu. Okrem toho sa poskytne dostatočný priestor vzostupným prístupom k výzvam na predkladanie návrhov, pričom činnosti v pracovných programoch sa vymedzia všeobecným spôsobom. V rámci jednotlivých výziev a technológií sa vytvoria otvorené, jednoduché a rýchle systémy, čím sa najlepším výskumným pracovníkom, podnikateľom a podnikom v Európe poskytne príležitosť predkladať prelomové riešenia podľa ich výberu.

Podrobné určovanie priorít počas vykonávania programu Horizont 2020 bude zahŕňať strategický prístup k tvorbe programov v oblasti výskumu s použitím spôsobov riadenia, ktoré sa budú dôkladne zosúlaďovať s vývojom politiky, ale zároveň budú presahovať hranice tradičných odvetvových politík. Bude sa pritom vychádzať z jednoznačných dôkazov, analýz a prognóz a pokrok sa bude merať na základe dobre zostaveného súboru ukazovateľov výkonnosti. Tento prierezový prístup k tvorbe programov a riadeniu umožní účinnú koordináciu medzi všetkými osobitnými cieľmi programu Horizont 2020 a umožní riešiť prierezové výzvy, ako je napríklad udržateľnosť, zmena klímy, spoločenské a humanitné vedy alebo oceánológia a morské technológie.

Určovanie priorít bude takisto vychádzať zo širokého spektra vstupov a odporúčaní. Podľa okolností bude zahŕňať skupiny nezávislých expertov vytvorené konkrétne na účel poradenstva pri vykonávaní programu Horizont 2020 alebo ktoréhokoľvek z jeho osobitných cieľov. Tieto skupiny expertov musia preukázať primeranú úroveň odbornosti a znalostí v predmetných oblastiach a rozmanité profesionálne zázemie vrátane činnosti v rámci akademickej obce, priemyslu a občianskej spoločnosti. Podľa okolností sa vezmú do úvahy aj odporúčania týkajúce sa určovania a vypracúvania strategických priorít zo strany Výboru pre Európsky výskumný priestor a inováciu (ERAC), iných skupín súvisiacich s Európskym výskumným priestorom a skupiny pre politiku podnikov (EPG).

Pri určovaní priorít sa môžu zohľadňovať aj strategické výskumné programy európskych technologických platforiem, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov alebo vstupy z európskych partnerstiev v oblasti inovácie. Vo vhodných prípadoch budú k procesu určovania priorít a ich plneniu prispievať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013 aj verejno-verejné partnerstvá a verejno-súkromné partnerstvá podporované prostredníctvom programu Horizont 2020. Základným kameňom procesu určovania priorít budú aj pravidelné styky s koncovými používateľmi, občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti prostredníctvom vhodných metodických postupov, ako sú napríklad konsenzuálne konferencie, participatívne hodnotenia technológií alebo priame zapojenie do výskumného a inovačného procesu.

Keďže program Horizont 2020 je sedemročným programom, hospodársky, spoločenský a politický kontext, v ktorom bude prebiehať, sa môže počas jeho trvania výrazne zmeniť. Program Horizont 2020 musí byť schopný sa týmto zmenám prispôsobiť. V rámci každého z osobitných cieľov bude preto existovať možnosť zaradiť podporu činností, ktoré presahujú rámec opisu uvedeného nižšie, ak to bude náležite odôvodnené riešením zásadných zmien, potrebami politiky alebo nepredvídanými okolnosťami.

Pri vykonávaní činností podporovaných v rámci jednotlivých častí a ich osobitných cieľov by sa podľa potreby mal medzi nimi zabezpečiť komplementárnosť a súlad.

1.2.   Prístup k rizikovému financovaniu

Program Horizont 2020 pomôže spoločnostiam a ostatným typom subjektov získať prístup k úverom, zárukám a kapitálovému financovaniu prostredníctvom dvoch nástrojov.

Dlhový nástroj poskytne úvery jednotlivým príjemcom určené na investície do výskumu a inovácie; záruky pre sprostredkovateľov poskytujúcich úvery príjemcom; kombinácie úverov a záruk a záruky alebo protizáruky pre vnútroštátne, regionálne a miestne systémy úverového financovania. Bude zahŕňať špecializovaný nástroj pre MSP zameraný na MSP orientované na výskum a inováciu prostredníctvom úverov, ktoré dopĺňajú financovanie MSP z nástroja pre úverové záruky v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) (2014-2020).

Kapitálový nástroj bude jednotlivým podnikom v úvodnej fáze poskytovať rizikový a/alebo mezanínový kapitál (nástroj pre počiatočný kapitál). Tento nástroj spolu s kapitálovým nástrojom pre rast v rámci programu COSME bude mať takisto možnosť poskytovať investície na expanziu a rastovú fázu, a to vrátane investícií do tzv. fondov fondov.

Tieto nástroje budú rozhodujúce pre osobitný cieľ „Prístup k rizikovému financovaniu“, môžu sa však podľa okolností používať aj v rámci všetkých ďalších osobitných cieľov programu Horizont 2020.

Kapitálový nástroj a špecializovaný nástroj pre MSP v rámci dlhového nástroja sa budú uplatňovať spolu s kapitálovým a dlhovým nástrojom v rámci programu COSME ako súčasť dvoch finančných nástrojov Únie, ktoré poskytujú kapitálové a úverové financovanie na podporu výskumu a inovácie MSP a rastu.

1.3.   Komunikácia, využívanie a šírenie

Kľúčovou pridanou hodnotou výskumu a inovácie financovaných na úrovni Únie je možnosť šíriť, využívať a oznamovať výsledky v celoeurópskom meradle, a tak zväčšiť ich vplyv. Program Horizont 2020 bude preto v rámci všetkých svojich osobitných cieľov zahŕňať osobitnú podporu šírenia (aj prostredníctvom otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám), oznamovania a dialógu, pričom veľký dôraz sa bude klásť na oznamovanie výsledkov koncovým používateľom, občanom, akademickej obci, organizáciám občianskej spoločnosti, priemyslu a tvorcom politík. Program Horizont 2020 môže na tento účel využiť siete na prenos informácií. Komunikačnými činnosťami v rámci programu Horizont 2020 sa propaguje skutočnosť, že výsledky sa dosiahli za finančnej podpory Únie, a prostredníctvom publikácií, podujatí, zdrojov poznatkov, databáz, webových stránok alebo cieleného využívania sociálnych médií sa zvyšuje informovanosť verejnosti o význame výskumu a inovácie.

2.   KOMPLEMENTÁRNOSŤ, PRIEREZOVÉ OTÁZKY A PODPORNÉ OPATRENIA

Program Horizont 2020 je postavený na cieľoch stanovených pre jeho tri priority: „Excelentná veda“, „Vedúce postavenie priemyslu“ a „Spoločenské výzvy“. Osobitná pozornosť sa bude venovať zabezpečeniu náležitej koordinácie medzi týmito prioritami a plnému využitiu synergií medzi všetkými osobitnými cieľmi, aby sa maximalizoval ich spoločný vplyv na ciele politiky Únie vyššej úrovni. Pri plnení cieľov programu Horizont 2020 sa preto bude klásť veľký dôraz na hľadanie účinných riešení, ktoré značne presahujú prístup vychádzajúci výlučne z tradičných vedeckých a technických disciplín a hospodárskych odvetví.

V záujme spoločného rozvoja nových znalostí, budúcich a nových technológií, výskumných infraštruktúr a kľúčových kompetencií sa budú podporovať prierezové opatrenia v rámci časti I „Excelentná veda“, časti II „Vedúce postavenie priemyslu“, časti III „Spoločenské výzvy“, časti IV „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ a časti V „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“. Taktiež sa bude presadzovať väčšie využívanie výskumných infraštruktúr v spoločnosti, napríklad vo verejných službách, pri podpore vedy, verejnej bezpečnosti a kultúry. Určovanie priorít pri vykonávaní priamych opatrení Spoločného výskumného centra a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) sa bude navyše náležite koordinovať s ostatnými časťami programu Horizont 2020.

Okrem toho v mnohých prípadoch si bude účinný prínos k cieľom stratégie Európa 2020 a k hlavnej iniciatíve „Inovácia v Únii“ vyžadovať vypracovanie riešení, ktoré majú medzidisciplinárnu povahu, a teda zasahujú do viacerých osobitných cieľov programu Horizont 2020. Program Horizont 2020 zahŕňa osobitné ustanovenia na podnietenie takýchto prierezových opatrení, okrem iného aj účinným zlučovaním rozpočtov. Patrí sem napríklad aj možnosť, aby sa v rámci priority „Spoločenské výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ využívali ustanovenia o finančných nástrojoch a špecializovanom nástroji pre MSP.

Prierezové opatrenia budú mať rozhodujúci význam aj pri podnecovaní vzájomného pôsobenia medzi prioritou „Spoločenské výzvy“ a osobitným cieľom „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ spoločenskými výzvami a podpornými a priemyselnými technológiami potrebnými, aby sa dospelo k významným prelomovým objavom v oblasti technológie. Príkladmi oblastí, v ktorých takéto vzájomné pôsobenie možno rozvinúť, sú: oblasť elektronického zdravotníctva, inteligentné siete, inteligentné dopravné systémy, uplatňovanie opatrení v oblasti klímy, nanomedicína, progresívne materiály pre ľahké vozidlá alebo vývoj priemyselných bioprocesov a bioproduktov. Posilnia sa tak silné synergie medzi prioritou „Spoločenské výzvy“ a vývojom generických podporných a priemyselných technológií. Táto skutočnosť sa explicitne zohľadní pri vypracúvaní viacročných stratégií a pri určovaní priorít pre každý z týchto osobitných cieľov. Na to bude potrebné, aby sa do realizácie plne zapojili zainteresované strany zastupujúce rozličné hľadiská, a v mnohých prípadoch si to bude vyžadovať aj opatrenia, pri ktorých sa spojí financovanie z osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a príslušných osobitných cieľov priority „Spoločenské výzvy“.

Osobitná pozornosť sa bude venovať aj koordinácii činností financovaných prostredníctvom programu Horizont 2020 s činnosťami podporovanými na základe iných programov financovania Únie, ako sú napríklad v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, programu LIFE, programu Erasmus+ alebo programu Zdravie pre rast a vonkajších a rozvojových programov financovania zo strany Únie. Zahŕňa to aj primerané skĺbenie s politikou súdržnosti v kontexte vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácie v záujme inteligentnej špecializácie, kde môže podpora budovania kapacít pre výskum a inováciu na regionálnej úrovni slúžiť ako „brána k excelentnosti“, zriadenie regionálnych centier excelentnosti môže pomôcť odstrániť inovačný predel v Európe alebo kde podpora rozsiahlych demonštračných činností a pilotných projektov môže pomôcť pri dosahovaní cieľa, ktorým je dosiahnutie vedúceho postavenia priemyslu v Európe.

A.   Spoločenské a humanitné vedy

Výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied sa plne integruje do každého z osobitných cieľov programu Horizont 2020. Tento prístup bude zahŕňať rozsiahle možnosti na podporu takéhoto výskumu prostredníctvom osobitných cieľov „Európska rada pre výskum (ERC)“, „opatrenia v rámci Marie Skłodowská-Curie“ alebo „Výskumné infraštruktúry“.

Na tento účel budú spoločenské a humanitné vedy zásadnou zložkou činností potrebných na posilnenie vedúceho postavenia priemyslu a na riešenie jednotlivých spoločenských výziev. Pokiaľ ide o spoločenské výzvy, patrí sem: pochopenie určujúcich determinantov zdravia a optimalizácia efektivity zdravotnej starostlivosti; podpora politík, ktorými sa posilňuje postavenie vidieckych oblastí a v rámci ktorých sa skúma a chráni kultúrne dedičstvo a bohatstvo Európy; podporujú rozhodnutia spotrebiteľov založené na informáciách; vytvára inkluzívny digitálny ekosystém založený na znalostiach a informáciách; fundované rozhodovanie v oblasti energetickej politiky a pri zabezpečovaní európskej elektrizačnej sústavy priaznivej pre spotrebiteľov a prechodu na udržateľný energetický systém; podpora dopravnej politiky založenej na dôkazoch a podpora prognostiky; podpora stratégie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; iniciatívy za efektívne využívanie zdrojov a opatrenia smerujúce k ekologickému a udržateľnému hospodárstvu; ako aj pochopenie kultúrnych a socio-ekonomických aspektov otázok bezpečnosti, rizík a riadenia (vrátane právnych aspektov a aspektov ľudských práv).

Okrem toho v rámci osobitného cieľa „Európa v meniacom sa svete: inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“ sa podporí aj výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied týkajúci sa otázok horizontálnej povahy, ako je napríklad vytváranie inteligentného a udržateľného rastu, sociálne, kultúrne a behaviorálne transformácie v európskych spoločnostiach, sociálna inovácia, inovácia vo verejnom sektore alebo postavenie Európy ako globálneho aktéra.

B.   Veda a spoločnosť

Prehĺbi sa vzťah a interakcia medzi vedou a spoločnosťou, ako aj podpora zodpovedného výskumu a inovácie a vedeckého vzdelávania, vedeckej komunikácie a kultúry a prostredníctvom činností v rámci programu Horizont 2020 sa posilní dôvera verejnosti vo vedu a inováciu, čím sa vytvoria podmienky pre informačne podložené zapojenie sa občanov a občianskej spoločnosti do výskumu a inovácie, ako aj pre dialóg s nimi.

C.   Rodové aspekty

Únia sa zaviazala presadzovať rodovú rovnosť vo vede a inovácii. V programe Horizont 2020 sa rodová rovnosť bude riešiť ako prierezová otázka, aby sa odstránili prípady nerovnováhy medzi ženami a mužmi a aby sa rodový rozmer začlenil do vytvárania programov a obsahu v oblasti výskumu a inovácie.

D.   MSP

Programom Horizont 2020 sa integrovaným spôsobom podnieti a podporí zvýšená účasť MSP v rámci všetkých osobitných cieľov.

Okrem vytvorenia lepších podmienok na účasť MSP na programe Horizont 2020 sa v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 špecializované opatrenia stanovené v osobitnom cieli „Inovácia v MSP“ (špecializovaný nástroj pre MSP) uplatňujú v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a v priorite „Spoločenské výzvy“. Tento integrovaný prístup by mal viesť k tomu, že minimálne 20 % ich celkových kombinovaných rozpočtov pôjde do MSP.

Osobitná pozornosť sa venuje primeranému zastúpeniu MSP vo verejno-súkromných partnerstvách uvedených v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

E.   Zrýchlený postup k inovácii (FTI)

Prostredníctvom FTI sa výrazne skráti čas medzi nápadom a jeho uplatnením na trhu, pričom sa očakáva, že sa ním zvýši účasť priemyslu a žiadateľov, ktorí podávajú žiadosť po prvýkrát, na programe Horizont 2020.

Zrýchleným postupom k inovácii, ako sa uvádza v článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013, sa budú v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v podporných a priemyselných technológiách“ a v rámci priority „Spoločenské výzvy“ podporovať opatrenia, ktoré sa zameriavajú na inováciu, so vzostupným prístupom a trvalo otvorenou výzvou na predkladanie ponúk, pričom lehota na udelenie grantu nepresiahne šesť mesiacov. FTI bude prispievať k inovácii v Európe a podporí konkurencieschopnosť Únie.

F.   Zvyšovanie účasti

Výskumný a inovačný potenciál členských štátov je napriek istému stupňu nedávno dosiahnutej konvergencie naďalej veľmi rôznorodý a medzi „inovačnými lídrami“ a „skromnými inovátormi“ sú veľké rozdiely. Prostredníctvom činností sa pomôže prekonať rozdiely v oblasti výskumu a inovácie v Európe, a to prostredníctvom podpory synergií s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami, ako aj prostredníctvom osobitných opatrení na stimulovanie excelentnosti v regiónoch, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, čím sa zvýši účasť na programe Horizont 2020 a prispeje sa k realizácii EVP.

G.   Medzinárodná spolupráca

Medzinárodná spolupráca s partnermi v tretích krajinách je potrebná na účinné riešenie mnohých osobitných cieľov stanovených v rámci programu Horizont 2020, predovšetkým cieľov súvisiacich s vonkajšími a rozvojovými politikami a medzinárodnými záväzkami Únie. Týka sa to všetkých spoločenských výziev, ktorými sa zaoberá program Horizont 2020 a ktoré majú spoločnú povahu. Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná aj v oblasti hraničného a základného výskumu, aby sa využívali prínosy, ktoré ponúkajú nové vedné disciplíny a technológie. Podpora mobility pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie na medzinárodnej úrovni má preto pri zlepšovaní tejto globálnej spolupráce rozhodujúci význam. Činnosti na medzinárodnej úrovni sú takisto dôležité pri zvyšovaní konkurencieschopnosti európskeho priemyslu podporou osvojovania si nových technológií a obchodovania s nimi, napríklad prostredníctvom vypracúvania celosvetových noriem a usmernení týkajúcich sa interoperability a prostredníctvom akceptovania a zavádzania európskych riešení mimo Európy. Všetky medzinárodné činnosti by mal podporovať účinný a spravodlivý rámec prenosu znalostí, ktorý má pre inováciu a rast kľúčový význam.

Medzinárodná spolupráca v rámci programu Horizont 2020 sa bude zameriavať na spoluprácu s tromi hlavnými skupinami krajín:

1)

industrializované a rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky;

2)

krajiny usilujúce sa o pristúpenie a susedné krajiny a

3)

rozvojové krajiny.

Program Horizont 2020 bude vo vhodných prípadoch podporovať spoluprácu na bi-regionálnej a viacstrannej úrovni. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácie je kľúčovým aspektom globálnych záväzkov Únie a zohráva dôležitú úlohu v partnerstvách Únie s rozvojovými krajinami, napríklad pri dosahovaní pokroku pri plnení miléniových rozvojových cieľov Organizácie Spojených národov.

V článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 sa ustanovujú všeobecné zásady účasti právnych subjektov z tretích krajín a medzinárodných organizácií. Vzhľadom na to, že výskum a inovácia vo všeobecnosti výrazne ťažia z otvorenosti voči tretím krajinám, program Horizont 2020 bude pokračovať v uplatňovaní zásady všeobecnej otvorenosti a súčasne bude presadzovať recipročný prístup k programom tretích krajín. Vo vhodných prípadoch, a najmä v záujme ochrany európskych záujmov v súvislosti s duševným vlastníctvom, je možné zaujať obozretnejší prístup.

Okrem toho sa bude realizovať rad cielených opatrení, prostredníctvom ktorých sa bude presadzovať strategický prístup k medzinárodnej spolupráci na základe spoločného záujmu, priorít a obojstrannej výhodnosti a podporovať koordinácia a synergie s činnosťami členských štátov. Súčasťou tohto procesu bude aj mechanizmus podpory spoločných výziev a možnosť spolufinancovania programov spolu s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Bude sa vyvíjať úsilie o synergie s inými politikami Únie.

Naďalej sa bude požadovať strategické poradenstvo od strategického fóra pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu (SFIC).

Bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti spolupráce, príkladmi oblastí, v ktorých možno rozvinúť takúto strategickú medzinárodnú spoluprácu, sú:

a)

pokračovanie Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok (EDCTP2), ktoré sa zaoberá klinickými skúškami spôsobov liečby HIV, malárie, tuberkulózy a zanedbávaných ochorení;

b)

podpora prostredníctvom ročného členstva v Programe pre hraničné vedy o človeku (HFSP) umožňujúceho členským štátom, ktoré nepatria do skupiny G7, plne využívať financovanie poskytované týmto programom;

c)

medzinárodné konzorcium pôsobiace v oblasti zriedkavých chorôb, ktorého členom je niekoľko členských štátov a tretích krajín. Cieľom tejto iniciatívy je do roku 2020 vyvinúť diagnostické skúšky pre najzriedkavejšie choroby a 200 nových postupov liečby zriedkavých chorôb;

d)

podpora činností medzinárodného fóra pre znalostné biohospodárstvo a osobitnej skupiny EÚ – USA pre biotechnologický výskum, ako aj spolupráce s príslušnými medzinárodnými organizáciami a iniciatívami (ako sú napríklad globálne výskumné aliancie v oblasti skleníkových plynov v poľnohospodárstve alebo v oblasti zdravia zvierat);

e)

príspevok k viacstranným procesom a iniciatívam, ako je napríklad Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Skupina pre pozorovanie Zeme (GEO);

f)

dialógy o kozmickom priestore medzi Úniou, Spojenými štátmi a Ruskom, dvoma kozmickými veľmocami, sú mimoriadne cenným príkladom a tvoria základ pre nadviazanie strategickej spolupráce pri partnerstvách týkajúcich sa kozmického priestoru;

g)

vykonávacie dojednanie pre činnosti v oblasti spolupráce medzi Úniou a Spojenými štátmi v oblasti vnútornej bezpečnosti/civilnej bezpečnosti/výskumu podpísané 18. novembra 2010;

h)

spolupráca s rozvojovými krajinami vrátane krajín subsaharskej Afriky v oblasti decentralizovanej výroby energie na účely zmierňovania chudoby;

i)

pokračovanie vo výskumnej spolupráci s Brazíliou v oblasti novej generácie biopalív a ďalšieho využívania biomasy.

Okrem toho sa budú podporovať špecializované horizontálne činnosti, aby sa zabezpečil jednotný a účinný rozvoj medzinárodnej spolupráce v rámci celého programu Horizont 2020.

H.   Udržateľný rozvoj a zmena klímy

V rámci programu Horizont 2020 sa budú podnecovať a podporovať činnosti zamerané na využitie vedúceho postavenia Európy v úsilí o vyvinutie nových postupov a technológií na podporu udržateľného rozvoja v širšom zmysle, ako aj na boj proti zmene klímy. Takýto horizontálny prístup, ktorý je plne začlenený do všetkých priorít programu Horizont 2020, pomôže Únii prosperovať vo svete s nízkou spotrebou uhlíka a s obmedzenými zdrojmi a zároveň budovať udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje.

I.   Prechod od objavu k uplatneniu na trhu

Premosťovacie opatrenia v rámci programu Horizont 2020 sú zamerané na to, aby sa objavy uplatnili na trhu, čo povedie k využívaniu a komercializácii nápadov všade tam, kde je to vhodné. Tieto opatrenia by mali byť založené na širokej inovačnej koncepcii a mali by stimulovať medziodvetvovú inováciu.

J.   Prierezové podporné opatrenia

Prierezové otázky sa budú podporovať viacerými horizontálnymi podpornými opatreniami, okrem iného podporou: zvýšenia atraktívnosti výskumnej profesie vrátane všeobecných zásad Európskej charty výskumných pracovníkov ako sa stanovuje v odporúčaní Komisie z 11. marca 2005 (2); posilnenia základne poznatkov a rozvoja a podpory EVP (vrátane piatich iniciatív EVP) a hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“; vyjadrenia uznania príjemcom a projektom programu Horizont 2020 s najlepšími výsledkami v jednotlivých oblastiach prostredníctvom symbolických cien; zlepšenia rámcových podmienok na podporu hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ vrátane zásad vyplývajúcich z oznámenia Komisie o správe duševného vlastníctva (3) a preskúmania možnosti vytvorenia európskeho valorizačného nástroja pre práva duševného vlastníctva; a správy a koordinácie medzinárodných sietí pre excelentných pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie, ako je Európska spolupráca v oblasti vedy a techniky (COST).

3.   NADVÄZOVANIE PARTNERSTIEV

V záujme dosiahnutia udržateľného rastu v Európe je potrebné optimalizovať príspevky verejných a súkromných aktérov. Je to nevyhnutné na konsolidáciu EVP a na splnenie „Inovácia v Únii“, „Digitálna agenda pre Európu“ a ďalších hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Zodpovedný výskum a inovácia si navyše vyžadujú, aby sa z výmeny informácií medzi partnermi s rozličnými pohľadmi, ale spoločnými záujmami získavali tie najlepšie riešenia.

Program Horizont 2020 zahŕňa vymedzenie a jednoznačný súbor kritérií na vytváranie partnerstiev v rámci verejného sektora a verejno-súkromných partnerstiev. Verejno-súkromné partnerstvá môžu vychádzať zo zmluvnej dohody medzi verejnými a súkromnými aktérmi a v obmedzenom počte prípadov môže ísť o inštitucionalizované verejno-súkromné partnerstvá (ako sú napríklad spoločné technologické iniciatívy (JTI) a iné spoločné podniky).

Existujúce partnerstvá v rámci verejného sektora a verejno-súkromné partnerstvá môžu získať podporu z programu Horizont 2020 za predpokladu, že sa týkajú cieľov programu Horizont 2020, prispievajú k realizácii Európskeho výskumného priestoru, spĺňajú kritériá stanovené v programe Horizont 2020 a preukázali významný pokrok v rámci siedmeho rámcového programu.

Medzi iniciatívy podľa článku 185 ZFEÚ podporované na základe šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (ďalej len „šiesty rámcový program“) prijatý na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES (4) a/alebo na základe siedmeho rámcového programu, ktorým je možné za uvedených podmienok poskytnúť ďalšiu podporu, patria: Partnerstvá európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok (EDCTP), spoločný program Bývanie s podporou okolia (AAL), Program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS), program Eurostars a Európsky program metrologického výskumu (EMRP). Ďalšiu podporu možno poskytnúť aj Európskej aliancii pre energetický výskum (EERA) zriadenej na základe európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET). Iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov sa môžu podporovať z programu Horizont 2020 prostredníctvom nástrojov uvedených v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 vrátane iniciatív podľa článku 185 ZFEÚ.

Spoločnými podnikmi zriadenými v rámci siedmeho rámcového programu na základe článku 187 ZFEÚ, ktorým možno za uvedených podmienok poskytnúť ďalšiu podporu, sú: iniciatíva za inovačné lieky (IMI), Čisté nebo, výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), spoločný podnik pre palivové články a vodík (FCH) a elektronické komponenty a systémy pre iniciatívu „Elektronické súčasti a systémy“ (ECSEL).

Ďalšie verejno-súkromné partnerstvá podporované v rámci siedmeho rámcového programu, ktorým možno za uvedených podmienok poskytnúť ďalšiu podporu: Továrne budúcnosti, Energeticky efektívne budovy (EeB), Európska iniciatíva v oblasti ekologických vozidiel a Internet budúcnosti. Ďalšiu podporu možno poskytnúť aj európskym priemyselným iniciatívam (EII) zriadeným na základe plánu SET.

V rámci programu Horizont 2020 možno vytvoriť aj ďalšie partnerstvá v rámci verejného sektora a verejno-súkromné partnerstvá, ak spĺňajú stanovené kritériá.

ČASŤ I

EXCELENTNÁ VEDA

1.   EURÓPSKA RADA PRE VÝSKUM (ERC)

ERC bude podporovať výskum na hraniciach poznania svetovej úrovne. Výskum, ktorý je na hraniciach súčasného chápania a ktorý tieto hranice presahuje, má zásadný význam pre hospodársky a sociálny blahobyt, ale súčasne je vo svojej podstate rizikový, pretože prebieha v nových a najnáročnejších oblastiach výskumu a vyznačuje sa stieraním hraníc medzi jednotlivými vednými odbormi.

S cieľom podnecovať výrazný pokrok na hraniciach poznania bude ERC podporovať jednotlivé tímy pri ich výskumnej činnosti vo všetkých oblastiach základného vedecko-technického výskumu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu Horizont 2020, vrátane inžinierstva, spoločenských a humanitných vied. Podľa potreby je možné zohľadniť osobitné cieľové skupiny (akými sú napríklad začínajúci výskumní pracovníci a vznikajúce tímy) v súlade s cieľmi ERC a potrebami efektívneho vykonávania. Osobitná pozornosť sa bude venovať novým a rýchlo rastúcim oblastiam na hranici poznania a na rozhraní disciplín.

Budú sa podporovať nezávislí výskumní pracovníci rôzneho veku a pohlavia vrátane začínajúcich výskumných pracovníkov z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí prechádzajú zmenami a stávajú sa samostatnými vedúcimi výskumnými pracovníkmi, aby mohli svoju výskumnú činnosť vykonávať v Európe.

ERC osobitne uprednostňuje podporu najlepších začínajúcich výskumných pracovníkov s excelentnými nápadmi, aby mohli dosiahnuť nezávislosť, a to tak, že im poskytuje primeranú podporu v rozhodujúcej fáze, keď zostavujú alebo konsolidujú svoj výskumný tím alebo program. ERC bude tiež naďalej poskytovať primeranú úroveň podpory pre etablovaných výskumných pracovníkov.

Bude sa dodržiavať prístup „iniciatívy zo strany výskumných pracovníkov“. Znamená to, že ERC bude podporovať projekty výskumných pracovníkov na témy podľa ich vlastného výberu v rámci výziev na predkladanie návrhov. Návrhy sa budú vyhodnocovať výlučne z hľadiska kritéria excelentnosti na základe partnerského preskúmania, pričom sa bude prihliadať na excelentnosť nových skupín, začínajúcich výskumných pracovníkov, ako aj etablovaných tímov, a osobitná pozornosť sa bude venovať návrhom, ktoré majú vo veľkej miere priekopnícky charakter a zahŕňajú zodpovedajúce vysoké vedecké riziká.

ERC bude fungovať ako autonómny orgán pre financovanie vedený vedou a bude ho tvoriť nezávislá vedecká rada, ktorú bude podporovať jednoduchá a nákladovo efektívna špecializovaná vykonávacia štruktúra.

Vedecká rada bude stanovovať celkovú vedeckú stratégiu a bude v plnej miere oprávnená rozhodovať o type výskumu, ktorý sa má financovať.

Vedecká rada bude stanovovať pracovný program v súlade s cieľmi ERC na základe vedeckej stratégie uvedenej nižšie. Bude vytvárať potrebné iniciatívy medzinárodnej spolupráce v súlade so svojou vedeckou stratégiou vrátane informačných činností zameraných na zviditeľnenie ERC u najlepších výskumných pracovníkov z ostatných častí sveta.

Vedecká rada bude neustále monitorovať činnosť ERC a jej hodnotiacich postupov a zvažovať najlepšie spôsoby dosiahnutia jej širších cieľov. Ak bude nevyhnutné reagovať na nové potreby, navrhne kombináciu podporných opatrení ERC.

ERC sa bude usilovať o excelentnosť svojich činností. Administratívne a personálne náklady ERC týkajúce sa vedeckej rady a špecializovanej vykonávacej štruktúry budú v súlade s jednoduchým a hospodárnym riadením. Administratívne výdavky budú čo najnižšie v záujme zabezpečenia zdrojov potrebných na vykonávanie svetovej úrovne, aby bolo čo najviac finančných prostriedkov na financovanie výskumu na hraniciach poznania.

Ocenenia ERC a granty sa budú udeľovať na základe jednoduchých transparentných postupov zameraných na excelentnosť, podporu iniciatívnosti a kombinovanie flexibility a zodpovednosti. ERC bude neustále hľadať nové spôsoby zjednodušenia a zlepšenia svojich postupov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie týchto zásad.

Vzhľadom na jedinečnú štruktúru a úlohu ERC ako finančného orgánu vedeného vedou sa vykonávanie a riadenie činností ERC budú posudzovať a hodnotiť priebežne za plnej účasti vedeckej rady, ktorá tak môže posúdiť dosiahnuté výsledky ERC a na základe skúseností upraviť a zlepšiť jej postupy a štruktúry.

1.1.   Vedecká rada

S cieľom vykonávať svoje úlohy stanovené v článku 7 vedecká rada:

1)

pokiaľ ide o vedeckú stratégiu:

stanoví celkovú vedeckú stratégiu pre ERC na základe vedeckých príležitostí a potrieb európskej vedy,

v súlade s vedeckou stratégiou bude neustále pripravovať pracovný program a v potrebnej miere ho upravovať, čo zahŕňa aj výzvy na predkladanie návrhov a kritériá a (ak sa to bude vyžadovať) vymedzenie konkrétnych cieľových skupín (napríklad začínajúce alebo vznikajúce tímy);

2)

pokiaľ ide o vedecké riadenie, monitorovanie a kontrolu kvality:

v prípade potreby zaujme z vedeckého hľadiska stanoviská k vykonávaniu a riadeniu výziev na predkladanie návrhov, hodnotiacim kritériám, procesom partnerského skúmania vrátane výberu expertov a metód pre partnerské skúmanie a hodnotenie návrhov a potrebných pravidiel a usmernení pre vykonávanie, na základe ktorých sa pod dohľadom vedeckej rady určí návrh, ktorý sa má financovať a zaujme stanoviská o akýchkoľvek iných záležitostiach ovplyvňujúcich výsledky a vplyv činností ERC a kvalitu vykonávaného výskumu vrátane hlavných ustanovení vzorovej grantovej dohody ERC,

bude monitorovať kvalitu činností, vyhodnocovať vykonávanie a dosiahnuté výsledky a dávať odporúčania pre nápravné alebo budúce opatrenia;

3)

pokiaľ ide o komunikáciu a šírenie informácií:

bude zabezpečovať transparentnosť pri oznamovaní činností a výsledkov ERC vedeckej komunite, kľúčovým zainteresovaným stranám a širokej verejnosti,

bude pravidelne podávať správy o svojej činnosti Komisii.

Vedecká rada má vo svoje plnej právomoci rozhodnutia o druhu výskumu, ktorý sa má financovať, a ručí za kvalitu činnosti z vedeckého hľadiska.

Vedecká rada v prípade potreby uskutočňuje konzultácie s vedeckou, inžinierskou a akademickou obcou, regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu a ďalšími zainteresovanými stranami.

Členovia vedeckej rady poberajú za uskutočňované úlohy honorár a v prípade potreby sa im uhradia cestovné výdavky a diéty.

Predseda ERC bude počas svojho funkčného obdobia sídliť v Bruseli a väčšinu svojho pracovného času (5) bude venovať záležitostiam ERC. Jeho plat bude na úrovni porovnateľnej s vrcholovým manažmentom Komisie.

Vedecká rada si spomedzi svojich členov volí troch podpredsedov, ktorí predsedovi pomáhajú pri zastupovaní vedeckej rady a pri organizácii jej práce. Títo podpredsedovia môžu zastávať aj funkciu podpredsedu ERC.

Trom podpredsedom sa bude poskytovať podpora, aby bola zabezpečená primeraná pomoc na miestnej úrovni v ich domovských ústavoch.

1.2.   Špecializovaná vykonávacia štruktúra

Špecializovaná vykonávacia štruktúra zodpovedá za všetky aspekty administratívneho vykonávania a realizácie programu podľa pracovného programu. Konkrétne bude vykonávať postupy hodnotenia, partnerské preskúmanie a výberový proces v súlade so stratégiou ustanovenou vedeckou radou a bude zabezpečovať finančné a vedecké riadenie grantov.

Špecializovaná vykonávacia štruktúra bude podporovať vedeckú radu pri vykonávaní všetkých jej úloh uvedených vyššie, zabezpečovať prístup k potrebným dokumentom a údajom vo svojom vlastníctve a bude priebežne informovať vedeckú radu o svojich činnostiach.

Na zabezpečenie účinného spojenia so špecializovanou vykonávacou štruktúrou v strategických a prevádzkových záležitostiach budú vedúci pracovníci vedeckej rady a riaditeľ špecializovanej vykonávacej štruktúry uskutočňovať pravidelné koordinačné zasadnutia.

Riadenie ERC budú vykonávať zamestnanci prijatí na tento účel a v prípade potreby aj úradníci z inštitúcií Únie, pričom toto riadenie sa bude vzťahovať výlučne na skutočné administratívne potreby v záujme zabezpečenia stability a kontinuity potrebnej pre účinnú správu.

1.3.   Úloha Komisie

Na účely plnenia povinností stanovených v článkoch 6, 7 a 8 Komisia:

zaistí kontinuitu a obmenu vedeckej rady a poskytne podporu stálej výberovej komisii pri výbere budúcich členov vedeckej rady,

zaistí kontinuitu a delegovanie úloh a povinností v rámci špecializovanej vykonávacej štruktúry, pričom zohľadní stanoviská vedeckej rady,

vymenuje riaditeľa a vedúcich pracovníkov špecializovanej vykonávacej štruktúry, pričom prihliada na názor vedeckej rady,

zaistí včasné prijatie pracovného programu, stanovísk k vykonávacej metodike a potrebných vykonávacích pravidiel uvedených v pravidlách ERC pre predkladanie návrhov a vo vzorovej dohode o grante ERC, pričom zohľadní stanoviská vedeckej rady,

pravidelne informuje a konzultuje programový výbor o vykonávaní činností ERC.

2.   BUDÚCE A VZNIKAJÚCE TECHNOLÓGIE

Činnosti v oblasti budúcich a vznikajúcich technológií (FET) sú určené na konkretizáciu rôznych druhov intervenčnej logiky, od celkom otvorených koncepcií až po rôzne stupne štruktúrovania tém, komunít a financovania rozčlenené do troch línií – FET Open, FET Proactive a FET hlavné iniciatívy.

2.1.   FET Open: podpora novátorských nápadov

Na úspešné preskúmanie nových základov pre úplne nové budúce vedecké znalosti a technológie je potrebná podpora rozsiahleho súboru vysokorizikových vizionárskych vedecko-technických výskumných projektov spolupráce v ranom štádiu. Keďže táto činnosť nie je tematicky presne obmedzená a nie je normatívna, umožňuje vznik nových nápadov v najširšom spektre tém a odborov, a to hneď ako sa objavia, a z ktoréhokoľvek zdroja pochádzajú, a aktívne stimuluje tvorivé a nekonvenčné myslenie. Podpora takýchto krehkých nápadov si vyžaduje angažovaný, rizikový a intenzívny medziodborový prístup k výskumu, ktorý presahuje striktne technologické hranice. Pre podporu subjektov s vedúcim postavením vo výskume a priemysle v budúcnosti je dôležité aj pritiahnutie a podnecovanie účasti nových subjektov s vysokým potenciálom, napríklad mladých výskumných pracovníkov a MSP zaoberajúcich sa špičkovými technológiami, vo výskume a inovácii.

2.2.   FET Proactive: podpora vznikajúcich tém a komunít

Novátorské oblasti a témy musia dozrieť, k čomu môže prispieť štruktúrovane vznikajúcich komunít a podpora navrhovania a rozvoja tém v oblasti transformatívneho výskumu. Hlavným prínosom tohto štruktúrovaného, avšak skúmajúceho prístupu je vznik novátorských oblastí, ktoré ešte nie sú pripravené na začlenenie do plánov priemyselného výskumu, a vytváranie a štruktúrovanie príslušných výskumných komunít okolo nich. Je to posun od spolupráce medzi malým počtom výskumných pracovníkov ku skupine projektov, z ktorých každý sa zameriava na aspekty určitej výskumnej témy a ktoré si vymieňajú výsledky. Bude sa to uskutočňovať v úzkej spojitosti s prioritami „Vedúce postavenie priemyslu“ a „Spoločenské výzvy“.

2.3.   FET hlavné iniciatívy: riešenie veľkých medziodborových vedecko-technických výziev

Výskumné iniciatívy v rámci tejto línii sú stimulované vedou a technikou, sú rozsiahle, viacodborové a spája ich spoločný vizionársky cieľ. Zaoberajú sa veľkými vedecko-technickými výzvami, čo si vyžaduje spoluprácu mnohých vedných odborov, komunít a programov. Vedecko-technický pokrok by mal zabezpečiť silnú a širokú základňu pre budúcu inováciu a hospodárske využívanie, ako aj novátorský prínos pre spoločnosť s potenciálne veľkým vplyvom. Ich všeobecná povaha a význam naznačujú, že na ich realizáciu je potrebné vyvinúť spoločné dlhodobé a nepretržité úsilie.

2.4.   Osobitné aspekty vykonávania

Poradný orgán pre FET vrátane vedcov a inžinierov s najlepšou reputáciou a odbornými znalosťami poskytne zainteresovaným stranám informácie o celkovej vedecko-technickej stratégii vrátane poradenstva v súvislosti s vymedzením pracovného programu.

FET sa budú aj naďalej riadiť vedou a technikou a bude ich podporovať jednoduchá a efektívna vykonávacia štruktúra. Prijmú sa jednoduché administratívne postupy s cieľom naďalej sa zameriavať na excelentnosť v oblasti technologickej inovácie stimulovanej vedou, podnecovať iniciatívnosť a spájať rýchlosť rozhodovania a flexibilitu so zodpovednosťou. Pri preverovaní výskumného prostredia v oblasti FET (napr. pri analýze portfólia) a zapájaní komunít zainteresovaných strán (napríklad do konzultácií) sa budú využívať najvhodnejšie postupy. Cieľom bude sústavné zlepšovanie a hľadanie ďalších možností zjednodušenia a zlepšenia postupov, aby sa zabezpečil súlad s týmito zásadami. Vypracujú sa posúdenia efektívnosti a vplyvu činností v oblasti FET, ktorými sa budú dopĺňať posúdenia na programovej úrovni.

Keďže poslaním iniciatív v oblasti FET je posilnenie výskumu stimulovaného vedou a zameraného na budúce technológie, snažia sa spájať subjekty z oblasti vedy, techniky a inovácie, vo vhodných prípadoch vrátane používateľov, podľa možností z verejného i súkromného sektora. Iniciatívy v oblasti FET by preto mali zohrávať aktívnu úlohu katalyzátora stimulujúceho nové myslenie, nové postupy a novú spoluprácu.

V rámci iniciatívy FET Open sa činnosti členia do skupín s cieľom vyhľadávať nové sľubné nápady výlučne vzostupným spôsobom. Vysoké riziko spojené s každým nápadom je vyvážené možnosťou preskúmania množstva nápadov. Ku kľúčovým vlastnostiam týchto činností patria efektívnosť, pokiaľ ide o čas a zdroje, nízke alternatívne náklady pre navrhovateľov a nepopierateľná otvorenosť voči nekonvenčným a medziodborovým nápadom. Pomocou jednoduchých a rýchlych otvorených systémov predkladania návrhov sa budú vyhľadávať nové vysokorizikové a sľubné výskumné nápady, pričom tieto systémy budú obsahovať mechanizmy určené pre nové subjekty s vysokým inovačným potenciálom, akými sú napríklad mladí výskumní pracovníci a MSP zaoberajúce sa špičkovými technológiami. Na doplnenie činností FET-Open sa prostredníctvom činností v rámci priorít „Vedúce postavenie priemyslu“ a „Spoločenské výzvy“ môže podporovať úplne nové využívanie znalostí a technológií.

V rámci FET Proactive sa budú pravidelne uverejňovať výzvy na predkladanie návrhov v niekoľkých oblastiach vysokorizikových tém s vysokým inovačným potenciálom financovaných tak, aby bolo možné vybrať viacero projektov. Tieto projekty sa podporia opatreniami budovania komunít, ktorými sa posilnia činnosti, ako napr. spoločné podujatia či príprava nových výskumných osnov a plánov. Pri výbere tém sa zohľadní excelentnosť výskumu zameraného na budúce technológie a stimulovaného vedou, potenciál vytvorenia kritickej masy a vplyv na vedu a technológie.

V prípade pozitívneho výsledku prípravných projektov zameraných na FET by sa mohla vykonať široká škála cielených iniciatív (FET hlavné iniciatívy). Tieto iniciatívy by mali byť založené na otvorených partnerstvách umožňujúcich dobrovoľné kombinovanie vnútroštátnych a súkromných príspevkov, ako aj príspevkov Únie, s vyváženým riadením, ktoré subjektom zodpovedným za program poskytne zodpovedajúci vplyv, ako aj veľkú mieru autonómie a flexibility vo vykonávaní, čím sa umožní, aby sa pri hlavných iniciatívach prísne dodržiaval všeobecne podporovaný výskumný plán. Pri výbere tém, ktoré sa budú vykonávať ako hlavné iniciatívy, sa bude vychádzať z vedeckej a technickej excelentnosti a zohľadní sa spoločný cieľ, potenciálny vplyv, integrácia zainteresovaných strán a zdrojov v rámci súdržného výskumného plánu a v prípade potreby podpora od zainteresovaných strán a vnútroštátnych/regionálnych výskumných programov. Na realizáciu týchto činností sa využívajú existujúce nástroje financovania.

Činnosti v rámci troch línií FET dopĺňajú činnosti zamerané na vytváranie sietí a činnosti v rámci komunít s cieľom vytvoriť plodnú a aktívnu európsku základňu pre výskum týkajúci sa budúcich technológií stimulovaný vedou. Podporí sa nimi budúci vývoj činností v oblasti FET, posilnia diskusie o vplyvoch nových technológií a zrýchli ich vplyv.

3.   OPATRENIA V RÁMCI MARIE SKŁODOWSKÁ-CURIE

3.1.   Podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej počiatočnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov

Európa potrebuje silnú a tvorivú základňu ľudských zdrojov, ktorá je mobilná v rámci štátov aj odvetví a má tú správnu kombináciu inovačných zručností a schopností premeniť znalosti a nápady na produkty a služby v záujme hospodárskeho a spoločenského prínosu.

To sa dosiahne predovšetkým štruktúrovaním a zvyšovaním excelentnosti podstatnej časti vysokokvalitnej počiatočnej odbornej prípravy pre začínajúcich výskumných pracovníkov a doktorandov zo všetkých členských štátov a pridružených krajín, a to prípadne aj so zapojením tretích krajín. Ak sa začínajúcim výskumným pracovníkom poskytne možnosť získať rozmanité zručnosti, ktoré im umožnia čeliť aktuálnym i budúcim výzvam, ďalšia generácia výskumných pracovníkov bude mať prínos v podobe lepšej profesijnej perspektívy vo verejnom i súkromnom sektore, čím sa zároveň zvýši príťažlivosť kariéry v oblasti výskumu pre mladých ľudí.

Opatrenie sa bude vykonávať prostredníctvom podpory výskumných programov odbornej prípravy vybratých na základe súťaže v rámci celej Únie, ktoré sa budú vykonávať formou partnerstva univerzít, výskumných inštitúcií, výskumných infraštruktúr, podnikov, MSP a ďalších socio-ekonomických subjektov z rôznych európskych aj mimoeurópskych krajín. Podporia sa aj jednotlivé inštitúcie, ktoré dokážu pripraviť rovnako stimulujúce prostredie. V záujme plnenia rôznych potrieb je potrebné zabezpečiť flexibilitu pri vykonávaní jednotlivých cieľov. Úspešné partnerstvá budú mať zvyčajne formu sietí pre odbornú prípravu v oblasti výskumu, ktoré môžu ponúknuť inovačné typy odbornej prípravy, ako napríklad spoločné alebo viacnásobné doktorandské tituly alebo priemyselné doktoráty, kým jednotlivé inštitúcie sa zvyčajne budú zapájať do inovačných doktorandských programov. Priemyselné doktoráty sú významným prvkom na podporu inovačného ducha medzi výskumnými pracovníkmi a vytváranie užšieho prepojenia medzi priemyslom a akademickou obcou. V tomto rámci sa predpokladá podpora pre najlepších začínajúcich výskumných pracovníkov zo všetkých krajín, aby sa mohli zapojiť do týchto excelentných programov, ktoré môžu okrem iného zahŕňať mentorstvo na účely prenosu znalostí a skúseností.

Tieto programy odbornej prípravy sa budú zameriavať na rozvoj a rozširovanie základných výskumných kompetencií a súčasne vybavia výskumných pracovníkov tvorivým myslením, podnikateľským duchom a inovačnými zručnosťami, ktoré budú vyhovovať budúcim potrebám na trhu práce. V rámci týchto programov sa zabezpečí aj odborná príprava v oblasti prenosných kompetencií, ako napríklad tímová práca, podstupovanie rizika, riadenie projektov, normalizácia, podnikanie, etika, práva duševného vlastníctva, komunikácia a oslovovanie spoločnosti, ktoré sú dôležité pre vytváranie, vývoj, obchodné využitie a šírenie inovácie.

3.2.   Pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility

Európa musí byť atraktívna pre najlepších európskych aj mimoeurópskych výskumných pracovníkov. To sa dá dosiahnuť predovšetkým podporou príťažlivých pracovných príležitostí pre skúsených výskumných pracovníkov vo verejnom aj súkromnom sektore a podnecovaním ich mobility medzi jednotlivými krajinami, sektormi a vednými odbormi, aby tak mohli zvýšiť svoj tvorivý a inovačný potenciál.

Financovanie sa bude poskytovať najlepším alebo najsľubnejším skúseným výskumným pracovníkom, ktorí chcú rozvíjať svoje zručnosti prostredníctvom skúseností s nadnárodnou alebo medzinárodnou mobilitou, a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Môžu sa podporovať vo všetkých fázach ich kariéry, teda aj na začínajúcich výskumných pozíciách s čerstvým doktorátom alebo ekvivalentným postavením. Títo výskumní pracovníci získajú finančné prostriedky pod podmienkou, že sa presťahujú do inej krajiny, aby tak rozšírili alebo prehĺbili svoje kompetencie na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, výskumných infraštruktúrach, podnikoch, MSP alebo v iných socio-ekonomických subjektoch podľa vlastného výberu (napríklad v organizáciách občianskej spoločnosti), v ktorých budú pracovať na výskumných a inovačných projektoch vyhovujúcich ich osobným potrebám a záujmom. Budú sa nabádať, aby sa presunuli z verejného do súkromného sektora alebo opačným smerom prostredníctvom podpory dočasného vysielania pracovníkov. Tým by sa mala posilniť inovačnosť súkromného sektora a podporovať medzisektorová mobilita. Podporia sa aj pracovné príležitosti na čiastočný úväzok, čím sa umožní kombinovať pozíciu vo verejnom aj súkromnom sektore, zvýši prenos znalostí medzi týmito sektormi a zároveň stimuluje zakladanie nových podnikov. Takéto individualizované výskumné príležitosti pomôžu sľubným výskumným pracovníkom získať úplnú nezávislosť a uľahčia zmenu zamestnania medzi verejným a súkromným sektorom.

Podporia sa aj možnosti absolvovania odbornej prípravy a získavania nových znalostí vo výskumnej inštitúcii na vysokej úrovni v tretej krajine, pokračovania v prerušenej výskumnej kariére a (opätovného) začlenenia výskumných pracovníkov po nadnárodnej/medzinárodnej skúsenosti v rámci mobility pokrývajúcej aspekty súvisiace s návratom a reintegráciou do výskumnej pozície v Európe na dlhšie obdobie, a to aj v ich krajine pôvodu, s cieľom v plnej miere využiť aktuálny potenciál výskumných pracovníkov.

3.3.   Stimulácia inovácie prostredníctvom vzájomného obohacovania sa znalosťami

Spoločenské výzvy sa čoraz viac týkajú celého sveta a na ich úspešné riešenie je rozhodujúca cezhraničná a medzisektorová spolupráca. Nesmierne dôležité je preto spoločné využívanie znalostí a nápadov výskumu na trhu (a naopak), ktoré sa dá dosiahnuť len prostredníctvom spájania ľudí. Bude sa to presadzovať prostredníctvom podpory flexibilnej výmeny vysokokvalifikovaných pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie medzi jednotlivými sektormi, krajinami a odbormi.

S cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu sa z európskych finančných prostriedkov podporia výmeny pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie v rámci partnerstiev univerzít, výskumných inštitúcií, výskumných infraštruktúr, podnikov, MSP a ďalších socio-ekonomických subjektov v Európe, ako aj medzi Európou a tretími krajinami. Tieto výmeny budú otvorené pre pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie na všetkých kariérnych úrovniach, od najmladších (na postgraduálnej úrovni) až po najskúsenejších (riadiacich pracovníkov) vrátane administratívnych a technických pracovníkov.

3.4.   Zvyšovanie štrukturálneho vplyvu spolufinancovaním činností

Podnecovaním regionálnych, vnútroštátnych alebo medzinárodných programov na podporu excelentnosti a šírenia najlepších postupov pri opatreniach v rámci Marie Skłodowská-Curie z hľadiska možností celoeurópskej mobility v oblasti odbornej prípravy, profesijného rozvoja a výmeny výskumných pracovníkov sa zvýši kvantitatívny a štrukturálny vplyv opatrení v rámci Marie Skłodowská-Curie. Tým sa takisto zvýši príťažlivosť centier excelentnosti v celej Európe.

Uvedené ciele sa dosiahnu spolufinancovaním nových alebo existujúcich verejných, ako aj súkromných regionálnych, vnútroštátnych a medzinárodných programov so zámerom otvoriť a zabezpečiť medzinárodnú, medzisektorovú a medziodborovú odbornú prípravu v oblasti výskumu, ako aj cezhraničnú a medzisektorovú mobilitu pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie vo všetkých fázach ich kariéry.

Tým sa využijú synergie medzi opatreniami Únie a opatreniami na regionálnej a vnútroštátnej úrovni v boji proti fragmentácii cieľov, hodnotiacich metód a pracovných podmienok výskumných pracovníkov. V rámci činností spolufinancovania sa bude výrazne podporovať využívanie pracovných zmlúv.

3.5.   Osobitné podporné a politické opatrenia

V záujme účinného riešenia výzvy bude nevyhnutné monitorovať pokrok. Opatreniami v rámci Marie Skłodowska-Curie sa bude podporovať vypracovanie ukazovateľov a analýza údajov súvisiacich s mobilitou výskumných pracovníkov, zručnosťami, kariérou a rodovou rovnosťou výskumných pracovníkov, aby bolo možné určiť nedostatky a prekážky pri týchto opatreniach a zvýšiť ich účinok. Tieto opatrenia sa budú vykonávať zároveň s úsilím o synergie a v úzkej spolupráci s podpornými politickými opatreniami zameranými na výskumných pracovníkov, ich zamestnávateľov a poskytovateľov financovania, ktoré sa vykonávajú v rámci osobitného cieľa „Európa v meniacom sa svete – Inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“. Budú sa financovať osobitné opatrenia s cieľom podporiť iniciatívy na zvýšenie informovanosti o význame kariéry vo výskume a na šírenie výsledkov v oblasti výskumu a inovácie vyplývajúcich z činností podporených opatreniami v rámci Marie Skłodowská-Curie.

S cieľom ďalej prehĺbiť vplyv opatrení v rámci Marie Skłodowská-Curie sa pomocou stratégie služieb absolventom posilní vytváranie sietí súčasných a minulých výskumných pracovníkov zapojených do opatrení v rámci Marie Skłodowská-Curie. Bude k nim patriť podpora fóra na kontaktovanie a výmenu výskumných pracovníkov, poskytovanie možností spolupráce a pracovných príležitostí, ako aj organizovanie spoločných podujatí a zapojenie kolegov do informačných činností ako veľvyslancov opatrení v rámci Marie Skłodowská-Curie a EVP.

3.6.   Osobitné aspekty vykonávania

Opatrenia v rámci Marie Skłodowská-Curie budú otvorené pre činnosti v rámci odbornej prípravy a profesijného rozvoja vo všetkých hlavných oblastiach výskumu a inovácie v zmysle ZFEÚ, od základného výskumu až po uvedenie na trh a inovačné služby. Oblasti výskumu a inovácie, ako aj sektory, si uchádzači budú môcť vyberať podľa vlastného uváženia.

V záujme využitia celosvetovej znalostnej základne budú opatrenia v rámci Marie Skłodowská-Curie otvorené pre výskumných pracovníkov a pracovníkov v oblasti inovácie, ako aj pre univerzity, výskumné ústavy, výskumné infraštruktúry, podniky a iné socio-ekonomické subjekty zo všetkých krajín vrátane tretích krajín, za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 1290/2013.

V rámci všetkých činností uvedených vyššie sa pozornosť bude venovať podpore významnej účasti podnikov, najmä MSP, ako aj ďalších socio-ekonomických subjektov v záujme úspešného vykonávania a vplyvu opatrení v rámci Marie Skłodowská-Curie. Vo všetkých opatreniach v rámci Marie Skłodowská-Curie sa podporuje dlhodobá spolupráca medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými organizáciami a verejným a súkromným sektorom, pričom sa zohľadní ochrana práv duševného vlastníctva.

Opatrenia v rámci Marie Skłodowská-Curie sa budú tvoriť v úzkej súčinnosti s inými programami podporujúcimi tieto ciele politiky vrátane programu Erasmus+ a znalostných a inovačných spoločenstiev EIT.

V prípade potreby je zachovaná možnosť zacieliť určité činnosti na základe opatrení v rámci Marie Skłodowska-Curie, pokiaľ ide o konkrétne spoločenské výzvy, typy výskumných a inovačných inštitúcií alebo zemepisné lokality, s cieľom reagovať na vývoj európskych požiadaviek so zreteľom na zručnosti, odbornú prípravu v oblasti výskumu, profesijný rozvoj a spoločné využívanie znalostí.

S cieľom otvoriť sa všetkým zdrojom talentu sa zavedú všeobecné opatrenia na prekonanie prekážok pri prístupe ku grantom, napríklad podpora rovnosti príležitostí pre výskumných pracovníkov - mužov i ženy vo všetkých opatreniach v rámci Marie Skłodowská-Curie a stanovenie referenčných hodnôt pre účasť žien a mužov. Okrem toho sa opatreniami v rámci Marie Skłodowská-Curie podporia výskumní pracovníci, aby si mohli upevniť svoj kariérny postup a aby bolo zaistené, že môžu dosiahnuť zodpovedajúcu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, pričom sa zohľadní ich rodinná situácia, a s cieľom prispieť k ľahšiemu návratu ku kariére v oblasti výskumu po jej prerušení. Odporúča sa, aby všetci finančne podporení účastníci dodržiavali a uplatňovali zásady Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre prijímanie výskumných pracovníkov, ktoré podporujú otvorený postup prijímania zamestnancov a atraktívne pracovné podmienky.

V záujme lepšieho šírenia informácií a verejného zapojenia sa od príjemcov v rámci opatrení v rámci Marie Skłodowská-Curie môže vyžadovať vypracovanie plánu vhodných informačných činností určených širokej verejnosti. Tento plán sa posúdi počas procesu hodnotenia, ako aj počas nadväzných opatrení na projekt.

4.   VÝSKUMNÉ INFRAŠTRUKTÚRY

Činnosti sa zamerajú na rozvoj excelentných európskych výskumných infraštruktúr do roku 2020 a v ďalších rokoch, pričom budú posilňovať inovačný potenciál, ľudské zdroje a európsku politiku. Bude sa presadzovať koordinácia s finančnými zdrojmi z kohéznych fondov, ktorá bude zameraná na zabezpečenie synergií a súdržného prístupu pri rozvoji výskumných infraštruktúr. Budú sa podnecovať synergie s opatreniami v rámci Marie Skłodowská-Curie.

4.1.   Rozvoj Európskeho výskumného priestoru do roku 2020 a neskôr

4.1.1.   Rozvíjanie nových výskumných infraštruktúr svetovej úrovne

Cieľom je uľahčiť a podporiť prípravu, zavedenie, dlhodobú udržateľnosť a efektívne fungovanie výskumných infraštruktúr určených Európskym strategickým fórom pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) a ostatných výskumných infraštruktúr svetovej úrovne, ktoré Európe pomôžu reagovať na veľké výzvy v oblasti vedy, priemyslu a v spoločnosti. Tento cieľ sa týka predovšetkým infraštruktúr, v ktorých sa má zaviesť, v ktorých sa zavádza alebo zaviedol systém riadenia, napríklad na základe Konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) alebo na základe inej rovnocennej štruktúry na európskej alebo medzinárodnej úrovni.

Finančné prostriedky Únie podľa potreby prispejú k:

a)

prípravnej fáze budúcich infraštruktúr (napr. na podrobné konštrukčné plány, právne ustanovenia, viacročné plánovanie a včasné zapojenie priemyslu);

b)

fáze vykonávania (napr. prácam v oblasti výskumu a vývoja a inžinierskej činnosti uskutočňovanej spoločne s priemyslom a používateľmi a rozvoju regionálnych partnerských zariadení (6) usilujúcich sa o vyváženejší rozvoj EVP) a/alebo

c)

prevádzkovej fáze (napr. činnostiam v oblasti prístupu, spracovania údajov, informovania, odbornej prípravy a medzinárodnej spolupráce).

Touto činnosťou sa podporia aj projektové štúdie týkajúce sa nových výskumných infraštruktúr, a to prostredníctvom vzostupného prístupu.

4.1.2.   Integrovanie a otvorenie existujúcich vnútroštátnych a regionálnych výskumných infraštruktúr európskeho záujmu

Cieľom je otvoriť vo vhodných prípadoch kľúčové vnútroštátne a regionálne výskumné infraštruktúry všetkým európskym výskumným pracovníkom z akademickej obce i priemyslu a zaistiť ich optimálne využívanie a spoločný rozvoj týchto infraštruktúr.

Únia podporí siete a zoskupenia, ktoré v európskom meradle spájajú a integrujú kľúčové vnútroštátne výskumné infraštruktúry. Financovanie sa poskytne predovšetkým na zabezpečenie nadnárodného a virtuálneho prístupu výskumných pracovníkov a na harmonizáciu a zlepšenie služieb, ktoré infraštruktúry zabezpečujú.

4.1.3.   Rozvoj, zavedenie a fungovanie elektronických infraštruktúr založených na IKT (7)

Cieľom je dosiahnuť, aby sa do roku 2020 dosiahla špičková svetová spôsobilosť v oblasti vytvárania sietí, výpočtov a vedeckých údajov v jednotnom a otvorenom európskom priestore pre výskum online, v rámci ktorého výskumní pracovníci pri vytváraní sietí a výpočtoch využívajú popredné, všadeprítomné a spoľahlivé služby a bezproblémový a otvorený prístup k prostrediu elektronickej vedy a globálnym zdrojom dát.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa podpora poskytne: svetovým výskumným a vzdelávacím sieťam poskytujúcim pokročilé, štandardizované a škálovateľné medzidoménové služby na požiadanie; sieťovým a diaľkovým dátovým („cloud“) infraštruktúram poskytujúcim prakticky neobmedzenú kapacitu v oblasti výpočtov a spracovávania údajov; ekosystému superpočítačových zariadení vyvíjajúcich sa smerom k exa-kapacite; infraštruktúre v oblasti softvéru a služieb, napríklad na simulácie a vizualizácie; nástrojom spolupráce fungujúcim v reálnom čase a interoperabilnej, otvorenej a dôveryhodnej infraštruktúre vedeckých údajov.

4.2.   Podpora inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr a ich ľudských zdrojov

4.2.1.   Využívanie inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr

Cieľom je podnecovať inováciu v samotných infraštruktúrach i v jednotlivých sektoroch, ako napríklad dodávateľskom a používateľskom sektore.

Na tento účel sa podpora poskytne:

a)

partnerstvám s priemyslom v oblasti výskumu a vývoja na rozvoj kapacít Únie a priemyselných dodávok v oblastiach špičkových technológií, ako je vedecké vybavenie alebo IKT;

b)

obstarávanie pred komerčným využitím, ktoré vykonávajú subjekty výskumnej infraštruktúry s cieľom stimulovať inováciu a stať sa prvými, ktorí si osvoja alebo vyvíjajú najmodernejšie technológie;

c)

stimulovanie využívania výskumných infraštruktúr v priemysle, napríklad experimentálnych testovacích zariadení a znalostných centier, a

d)

povzbudenie integrácie výskumných infraštruktúr do miestnych, regionálnych a celosvetových inovačných ekosystémov.

Opatreniami Únie sa takisto zabezpečí pákový efekt pri využívaní výskumných infraštruktúr, a to najmä elektronických infraštruktúr, v oblasti verejných služieb, sociálnej inovácie, kultúry, vzdelávania a odbornej prípravy.

4.2.2.   Posilňovanie ľudského kapitálu výskumných infraštruktúr

Zložitosť výskumných infraštruktúr a úplné využívanie ich potenciálu si vyžaduje zodpovedajúce zručnosti manažérov, inžinierov, technikov, ako aj používateľov.

Z finančných prostriedkov Únie sa podporí odborná príprava pracovníkov riadiacich a prevádzkujúcich výskumné infraštruktúry celoeurópskeho záujmu, výmena personálu a najlepších postupov medzi jednotlivými zariadeniami, ako aj primerané zabezpečenie ľudských zdrojov v kľúčových odboroch vrátane prípravy osobitných vzdelávacích plánov. Budú sa podporovať synergie s opatreniami v rámci Marie Skłodowská-Curie.

4.3.   Posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce

4.3.1.   Posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr

Cieľom je využívať synergie medzi vnútroštátnymi iniciatívami a iniciatívami Únie vytváraním partnerstiev medzi príslušnými tvorcami politík, orgánmi financovania alebo poradnými skupinami (napríklad ESFRI, reflexná skupina pre elektronickú infraštruktúru (e-IRG), organizácie skupiny EIROforum, vnútroštátne verejné orgány) na rozvoj komplementárnosti a spolupráce medzi výskumnými infraštruktúrami a činností, ktorými sa vykonávajú ďalšie politiky Únie (napríklad regionálna, kohézna, priemyselná, politika v oblasti zdravia, životného prostredia, zamestnanosti alebo rozvoja), ako aj zabezpečenie koordinácie medzi rôznymi zdrojmi financovania zo strany Únie. Opatreniami Únie sa podporia aj prieskumy, monitorovanie a posúdenie výskumných infraštruktúr na úrovni Únie, ako aj príslušné politické štúdie a úlohy v oblasti komunikácie.

Programom Horizont 2020 sa uľahčí úsilie členských štátov o optimalizáciu ich výskumných infraštruktúr prostredníctvom podpory a aktualizácie databázy otvorene prístupných výskumných infraštruktúr v Európe, ktorá by pokrývala celú Úniu.

4.3.2.   Uľahčenie strategickej medzinárodnej spolupráce

Cieľom je uľahčiť vývoj celosvetových výskumných infraštruktúr, napríklad výskumných infraštruktúr, ktoré si vyžadujú financovanie a uzavretie dohôd v celosvetovom meradle. Cieľom je takisto uľahčiť spoluprácu európskych výskumných infraštruktúr s ich mimoeurópskymi partnermi a zaistiť ich celosvetovú interoperabilitu a dosah, presadzovať medzinárodné dohody o recipročnom využívaní, otvorenosti alebo spolufinancovaní infraštruktúr. V tejto súvislosti sa náležite zohľadnia odporúčania vysokých úradníkov nadácie Carnegie Group k celosvetovým výskumným infraštruktúram. Pozornosť sa bude venovať aj zaisteniu zodpovedajúcej účasti Únie na koordinácii s medzinárodnými inštitúciami, napríklad s Organizáciou Spojených národov (OSN) alebo Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

4.4.   Osobitné aspekty vykonávania

V priebehu vykonávania sa budú konzultovať skupiny nezávislých odborníkov, ako aj zainteresované strany a poradné orgány, ako napríklad ESFRI a e-IRG.

Pri vykonávaní sa bude uplatňovať trojstupňový prístup: vzostupný prístup, ak nie známy presný obsah a partnerstvo projektov; cielený prístup, ak sú náležite vymedzené osobitné výskumné infraštruktúry a/alebo komunity; a konkrétni príjemcovia, napríklad v prípade, že sa prevádzkovateľovi alebo prevádzkovateľom infraštruktúry (či ich združení) poskytuje príspevok na prevádzkové náklady.

Ciele stanovené v rámci línií ustanovených v rámci oddielov 4.2 a 4.3 sa plnia prostredníctvom špecializovaných opatrení a ak je to vhodné, v rámci opatrení vypracovaných podľa oddielu 4.1.

ČASŤ II

VEDÚCE POSTAVENIE PRIEMYSLU

1.   VEDÚCE POSTAVENIE V PODPORNÝCH A PRIEMYSELNÝCH TECHNOLÓGIÁCH

Všeobecne

Úspešné zvládnutie, začlenenie a zavedenie podporných technológií zo strany európskeho priemyslu je kľúčovým faktorom pri posilňovaní produktivity a inovačných kapacít Európy a pri zaisťovaní toho, že Európa bude mať moderné, udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo, vedúce postavenie z celosvetového hľadiska v sektoroch využitia špičkových technológií a schopnosť nachádzať účinné a udržateľné riešenia spoločenských výziev, pri ktorých sa okrem iného zohľadnia potreby používateľov. Integrálnou súčasťou financovania je kombinovanie inovačných činností s výskumom a vývojom.

Integrovaný prístup ku kľúčovým podporným technológiám

Hlavný prvok osobitného cieľa „Vedúce postavenie v podporných a priemyselných technológiách“ tvoria kľúčové podporné technológie vymedzené ako mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, progresívne materiály a vyspelé výrobné systémy. V mnohých inovačných produktoch sa využíva viacero týchto technológií zároveň, a to ako samostatné alebo integrované súčasti. Hoci každá technológia ponúka technologickú inováciu, nahromadené prínosy vyplývajúce z početných interakcií kľúčových podporných technológií a iných priemyselných podporných technológií a ich kombinácií môže tiež viesť k technologickým skokom. Využívanie prierezových kľúčových podporných technológií povedie k zvyšovaniu konkurencieschopnosti produktov a k ich väčšiemu vplyvu, bude stimulovať rast a zamestnanosť a poskytne nové príležitosti na riešenie spoločenských výziev. Preto sa preskúmajú početné interakcie týchto technológií. Cielená podpora sa bude venovať rozsiahlym pilotným a demonštračným projektom, ktoré sa majú vykonať v rôznych prostrediach a podmienkach.

Bude to zahŕňať kľúčové podporné technológie, prierezové činnosti v oblasti kľúčových podporných technológií (multi KET), ktorými sa spájajú a integrujú rôzne technológie, výsledkom čoho bude validácia technológií v priemyselnom prostredí s cieľom dokončiť a kvalifikovať systém pripravený alebo takmer pripravený vstúpiť na trh. Predpokladom je intenzívne zapojenie súkromného sektora do týchto činností a demonštrácia toho, ako výsledky projektov prispejú k trhovej hodnote v prospech Únie, pričom realizovať by sa mohli formou verejno-súkromných partnerstiev. Na tento účel a prostredníctvom vykonávacej štruktúry programu Horizont 2020 sa vypracuje spoločný pracovný program pre prierezové činnosti v oblasti kľúčových podporných technológií. So zreteľom na potreby trhu a požiadavky súvisiace so spoločenskými výzvami sa tento program zameria na poskytovanie stavebných blokov generických kľúčových podporných technológií a multi KET pre rôzne oblasti použitia vrátane spoločenských výziev. Okrem toho sa v príslušných prípadoch bude vyvíjať úsilie o synergie medzi činnosťami v oblasti KET a činnosťami v rámci politiky súdržnosti v kontexte vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácie v záujme inteligentnej špecializácie, ako aj synergie s EIT, Európskou investičnou bankou (EIB) a v prípade potreby s činnosťami stimulovanými členskými štátmi v rámci iniciatív pre spoločnú tvorbu programov.

Osobitné aspekty vykonávania

Inovačné činnosti budú zahŕňať integráciu jednotlivých technológií; preukázanie schopnosti vyrábať a dodávať inovačné produkty, systémy, procesy a služby; používateľské a spotrebiteľské pilotné projekty na preukázanie uskutočniteľnosti a pridanej hodnoty; a rozsiahle demonštračné projekty na uľahčenie uvedenia výsledkov výskumu na trh. Primeraná pozornosť sa bude venovať projektom malého a stredného rozsahu. Vykonávanie v rámci tejto časti bude navyše podnecovať zapojenie malých a stredných výskumných tímov, čím sa prispeje aj k aktívnejšej účasti MSP.

Integruje sa množstvo jednotlivých technológií, výsledkom čoho bude validácia technológií v priemyselnom prostredí s cieľom dokončiť a kvalifikovať systém pripravený na trh. Predpokladom je intenzívne zapojenie súkromného sektora, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

Opatrenia v oblasti dopytu doplnia technologické stimulovanie výskumných a inovačných iniciatív. Patrí sem čo najlepšie využívanie verejného obstarávania inovácií, vypracúvanie primeraných technických noriem a technické činnosti na podporu normalizácie a regulácie; súkromný dopyt a zapojenie používateľov s cieľom vytvárať trhy viac orientované na inováciu.

Konkrétne v oblasti nanotechnológie a biotechnológie sa bude zapojenie zainteresovaných strán a verejnosti zameriavať na zvýšenie informovanosti o výhodách a rizikách. Systematicky sa bude riešiť posudzovanie bezpečnosti a riadenie celkových rizík pri zavádzaní týchto technológií. Vo vhodných prípadoch spoločenské a humanitné vedy prispejú k zohľadňovaniu preferencií používateľov a akceptácii z ich strany, ako aj k zabezpečeniu spoločenskej angažovanosti a rozhodnutí spotrebiteľov založených na informáciách.

Činnosťami, ktoré sa podporujú v rámci tohto osobitného cieľa, sa doplní podpora výskumu a inovácie v oblasti podporných technológií, ktoré môžu financovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov kohéznej politiky v rámci inteligentných špecializačných stratégií.

Týmto osobitným cieľom sa ako súčasť financovania opatrení podporia aj činnosti zamerané na prenos technológií (na vnútroštátnej i regionálnej úrovni) vrátane tvorby medzinárodných a regionálnych inovačných zoskupení, aby sa podporili účinnejšie väzby medzi univerzitami a priemyslom.

Iniciatívy v oblasti strategickej medzinárodnej spolupráce sa budú uskutočňovať v oblastiach spoločných záujmov a prínosov s poprednými partnerskými krajinami. Význam pre podporné a priemyselné technológie má osobitne, nie však výhradne:

prístup k odborným znalostiam v oblasti vedy a techniky na špičkovej úrovni,

vypracúvanie celosvetových noriem,

odstraňovanie problémových oblastí priemyselného využívania, spolupráce v oblasti výskumu a vývoja a podmienok obchodovania,

bezpečnosť produktov založených na nanotechnológiách a biotechnológiách a dlhodobý vplyv ich používania,

vývoj materiálov a metód na znižovanie spotreby energie a zdrojov,

medzinárodné iniciatívy spolupráce v rámci výrobného odvetvia pod vedením priemyslu a

interoperabilita systémov.

1.1.   Informačné a komunikačné technológie (IKT)

Viacero oblastí činností sa zameria na výzvy súvisiace s vedúcim postavením IKT v priemysle a technológiách v rámci celého hodnotového reťazca, ako aj na všeobecné programy výskumu a vývoja v oblasti IKT, a to najmä na tieto oblasti:

1.1.1.   Komponenty a systémy novej generácie: projektovanie pokročilých vstavaných komponentov a systémov efektívne využívajúcich energiu a zdroje

Cieľom je udržať a posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií súvisiacich s pokročilými a silnými vstavanými komponentmi a systémami efektívne využívajúcimi energiu a zdroje. Patria sem aj mikrosystémy, nanosystémy a biosystémy, organická elektronika, rozsiahla integrácia, podporné technológie Internetu vecí (8) vrátane platforiem na podporu poskytovania pokročilých služieb, senzorov, inteligentných integrovaných systémov, vstavaných a distribuovaných systémov, systémov systémov a inžinierstva zložitých systémov.

1.1.2.   Výpočtová technika budúcej generácie: pokročilé a bezpečné počítačové systémy a technológie vrátane diaľkovej správy údajov (cloud computing)

Cieľom je dosiahnuť pákový efekt pre európske aktíva v procesorovej a systémovej architektúre, technológiách prepojenia a lokalizácie údajov, technológiách diaľkovej správy údajov, technológiách paralelných výpočtov, modelovaní a simulačných softvéroch vo všetkých trhových segmentoch vrátane inžinierskych aplikácií (ako sú napríklad výpočet neistoty, analýza rizík a rozhodovanie v inžinierstve).

1.1.3.   Internet budúcnosti: Softvér, hardvér, infraštruktúry, technológie a služby

Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti vývoja, zvládania a formovania internetu budúcej generácie, ktorý postupne nahradí a prekoná súčasný web, pevné a mobilné siete a infraštruktúry služieb, a umožní prepojenie biliónov zariadení (Internet vecí) množstva operátorov a domén, čím sa zmení spôsob oznamovania znalostí, prístupu k nim a ich využívania. Patrí sem výskum a inovácia v oblasti sietí, softvéru, procesov a služieb, počítačovej bezpečnosti, ochrany súkromia, spoľahlivosti a dôveryhodnosti, bezdrôtovej (9) komunikácie a všetkých optických sietí, zážitkových interaktívnych multimédií a prepojených podnikov budúcnosti.

1.1.4.   Obsahové technológie a riadenie informácií: IKT pre digitálny obsah a pre kultúrne a tvorivé odvetvia

Cieľom je to posilniť pozíciu Európy ako poskytovateľa produktov a služieb založených na tvorivosti jednotlivcov a podnikov. Dosiahne sa tak, že odborníkom a občanom sa poskytnú nové nástroje na vytváranie, využívanie, uchovávanie a opätovné využívanie všetkých foriem digitálneho obsahu a na prístup k nim, a to v každom jazyku na účely modelovania, analyzovania a vizualizácie veľkých objemov údajov (veľké údaje) vrátane prepojených údajov. Patria sem nové technológie pre umenie, jazyky, učenie, interakcie, digitálne uchovávanie, navrhovanie webových stránok, prístup k obsahu, jeho analýza a médiá; a systémy inteligentného a prispôsobiteľného riadenia informácií vychádzajúce z pokročilej hĺbkovej analýzy údajov, strojové učenie, štatistické analýzy a technológie vizuálneho elektronického spracovania údajov.

1.1.5.   Pokročilé rozhrania a roboty: robotika a inteligentné priestory

Cieľom je posilniť vedúce vedecké a priemyselné postavenie Európy v oblastiach priemyselnej a servisnej robotiky, kognitívnych a komunikačných systémov, pokročilých rozhraní a inteligentných priestorov, umelej inteligencie, nadviazaním na zvyšovanie výkonu výpočtovej techniky a sietí, ako aj na pokroku pri navrhovaní a budovaní systémov, ktoré majú schopnosť učiť sa, samostatne sa zostaviť, prispôsobovať sa a reagovať alebo ktoré optimalizujú interakcie medzi človekom a strojom. Tam, kde je to vhodné, by sa vyvinuté systémy a pokrok v najmodernejších technológiách mali validovať v reálnom prostredí.

1.1.6.   Mikroelektronika, nanoelektronika a fotonika: kľúčové podporné technológie súvisiace s mikroelektronikou, nanoelektronikou a fotonikou, ktoré sa vzťahujú aj na kvantové technológie

Cieľom je využívať výhody excelentnosti Európy v týchto kľúčových podporných technológiách, ako aj podporiť a ďalej posilňovať konkurencieschopnosť a vedúce postavenie tohto odvetvia na trhu. K činnostiam budú patriť aj výskum a inovácia v oblasti navrhovania, pokročilých procesov, pilotných projektov pre výrobu, súvisiacich produktových technológií a demonštračné činnosti na validáciu technologického vývoja a inovačné obchodné modely, ako aj základné technológie novej generácie využívajúce pokrok v kvantovej fyzike.

Očakáva sa, že týmito šiestimi hlavnými líniami činností sa pokryje plné spektrum potrieb, pričom sa zohľadní konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na celosvetovej úrovni. Medzi ne bude patriť vedúce postavenie v oblasti generických riešení vychádzajúcich z IKT, produkty a služby potrebné na riešenie najzásadnejších spoločenských výziev, ako aj aplikačný výskum IKT a inovačné programy, ktoré sa podporia spolu s riešením príslušných spoločenských výziev. Vzhľadom na stále sa zvyšujúci technologický pokrok vo všetkých oblastiach života bude mať v tejto súvislosti význam interakcia medzi ľuďmi a technológiou, pričom bude súčasťou uvedeného výskumu v oblasti IKT orientovaného na použitie. Výskum s perspektívou zameranou na používateľov prispeje k vývoju konkurencieschopných riešení.

Každá z týchto šiestich hlavných línií činností obsahuje aj výskumné infraštruktúry založené na IKT, ako napríklad živé laboratóriá na výskum, a infraštruktúry na podporu kľúčových podporných technológií a ich začlenenie do pokročilých produktov a inovačných inteligentných systémov vrátane zariadení, nástrojov, podporných služieb, bezprašných miestností a prístupu do zlievarenských priestorov pre výrobu prototypov.

Malo by sa to realizovať spôsobom, ktorým sa zabezpečí komplementárnosť a súlad s osobitným cieľom „Výskumné infraštruktúry“ v rámci priority „Excelentná veda“.

Činnosťami sa podporí výskum a vývoj systémov IKT, pričom sa budú v plnej miere dodržiavať základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie.

1.2.   Nanotechnológie

1.2.1.   Vývoj nanomateriálov, nanozariadení a nanosystémov budúcej generácie

Vývoj a integrácia znalostí o fenoméne nanorozmerov na križovatke rôznych vedeckých disciplín s cieľom vývoja úplne nových produktov a systémov prinášajúcich udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov.

1.2.2.   Zabezpečenie bezpečného a udržateľného vývoja a využitia nanotechnológií

Získavanie vedeckých poznatkov o možnom vplyve nanotechnológií na zdravie alebo životné prostredie s cieľom dosiahnuť iniciatívnu, vedecky podložené riadenie nanotechnológií a poskytnúť validované vedecké nástroje, metódy a platformy na posudzovanie a riadenie nebezpečenstva, rizika a vystavenia nebezpečenstvu a riziku počas celého životného cyklu nanomateriálov a nanosystémov vrátane otázok normalizácie.

1.2.3.   Rozvoj spoločenského rozmeru nanotechnológie

Riešenie ľudských a fyzických potrieb pri zavádzaní nanotechnológií a zameranie na riadenie nanotechnológií tak, aby prinášali spoločenský a environmentálny úžitok vrátane komunikačných stratégií na zabezpečenie spoločenskej angažovanosti.

1.2.4.   Účinná a udržateľná syntéza a výroba nanomateriálov, zložiek a systémov

Zameranie sa na nové flexibilné, škálovateľné a opakovateľné základné operácie, inteligentnú integráciu nových a existujúcich procesov vrátane konvergencie technológií, ako napr. nanobiotechnológia, ako aj na ich ďalší rozvoj s cieľom umožniť udržateľnú vysoko presnú masovú výrobu produktov a zakladanie flexibilných a viacúčelových podnikov, čím sa zabezpečí účinný prenos znalostí do oblasti priemyselnej inovácie.

1.2.5.   Rozvoj a normalizácia techník na zvyšovanie kapacít, metód merania a vybavenia

Zameranie na podporné technológie podporujúce vývoj a uvádzanie na trh bezpečných komplexných nanomateriálov a nanosystémov vrátane nanometrológie, charakterizovania a spracovania hmoty na nanoúrovni, modelovania, počítačového navrhovania a pokročilého inžinierstva na úrovni atómu.

1.3.   Progresívne materiály

1.3.1.   Technológie prierezových a podporných materiálov

Výskum materiálov vyvinutých na mieru, funkčných materiálov, multifunkčných materiálov s vyšším obsahom znalostí, novými funkciami a zlepšeným výkonom, ako napríklad samoopravných, biokompatibilných či samostatne sa zostavujúcich materiálov, nových magnetických materiálov a štrukturálnych materiálov na použitie v rámci inovácie vo všetkých priemyselných sektoroch, a najmä na trhoch s vysokou hodnotou vrátane tvorivého priemyslu.

1.3.2.   Vývoj a transformácia materiálov

Výskum a vývoj na zabezpečenie efektívneho, bezpečného a udržateľného vývoja a rozvoja na podporu priemyselnej výroby budúcich produktov založených na dizajne v záujme „bezodpadového“ nakladania s materiálmi v Európe, napríklad v kovospracujúcom, chemickom alebo biotechnologickom priemysle, a zlepšenie pochopenia mechanizmov degradácie materiálov (opotrebovanie, korózia a mechanická spoľahlivosť).

1.3.3.   Riadenie materiálových komponentov

Výskum a vývoj nových a inovačných techník pre materiály, komponenty a systémy, postupov spájania, lepenia, oddeľovania, montáže, samousporiadania a rozloženia, rozoberania a demontáže materiálových komponentov a riadenie nákladov na životný cyklus a vplyv na životné prostredie prostredníctvom nového využívania technológie progresívnych materiálov.

1.3.4.   Materiály pre udržateľný priemysel s nízkymi emisiami, ktorý efektívne využíva zdroje

Vývoj nových produktov a aplikácií, modelov podnikania a rozvoj zodpovedného správania spotrebiteľov s cieľom zvyšovať využívanie obnoviteľných zdrojov pre udržateľné aplikácie, znižovať spotrebu energie v rámci celého životného cyklu produktov a uľahčovať produkciu s nízkymi emisiami, ako aj vývoj intenzifikácie procesov, recyklácie, odstraňovania znečistenia a materiálov na uskladňovanie energie a materiálov s potenciálom na vysokú pridanú hodnotu z odpadu a opätovnej výroby.

1.3.5.   Materiály pre tvorivé odvetvia vrátane dedičstva

Uplatňovanie návrhov a vývoja konvergenčných technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitosti vrátane zachovania a reštaurovania európskeho dedičstva a materiálov historickej alebo kultúrnej hodnoty, ako aj nových materiálov.

1.3.6.   Metrológia, charakterizácia, normalizácia a kontrola kvality

Podpora technológií typu charakterizácie, nedeštruktívneho hodnotenia, neustáleho posudzovania a monitorovania a predpovedného modelovania výkonu na dosiahnutie pokroku a vplyvu v rámci vedy a inžinierstva v oblasti materiálov.

1.3.7.   Optimalizácia využívania materiálov

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie možností náhrady a alternatívneho používania materiálov vrátane riešenia výzvy v oblasti surovín prostredníctvom materiálov prispôsobených na mieru alebo nahrádzaním zriedkavých, kritických alebo nebezpečných materiálov, ako aj na hľadanie inovačných prístupov v oblasti obchodných modelov a identifikácia kritických zdrojov.

1.4.   Biotechnológie

1.4.1.   Podpora najmodernejších biotechnológií ako stimulu budúcej inovácie

Cieľom je položiť základy na udržanie popredného postavenia európskeho priemyslu v oblasti inovácie, a to aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Patrí sem rozvoj vznikajúcich oblastí technológie, akými sú syntetická biológia, bioinformatika a systémová biológia, ako aj využívanie konvergencie s inými podpornými technológiami, napríklad s nanotechnológiou (napr. bionanotechnológiou), IKT (napr. bioelektronikou) a inžinierskou technológiou. Tieto aj ďalšie najmodernejšie oblasti si zaslúžia primerané opatrenia v oblasti výskumu a vývoja na uľahčenie účinného prenosu do nových aplikácií a realizácie v rámci nich.

1.4.2.   Priemyselné produkty a procesy založené na biotechnológiách

Tento cieľ je dvojaký: na jednej strane sa ním zaisťuje, aby subjekty európskeho priemyslu (napr. v oblastiach chemického priemyslu, zdravotníctva, baníctva, energetiky, celulózového a papierenského priemyslu, textilného priemyslu, škrobového priemyslu a potravinárskeho priemyslu) mohli vyvíjať nové produkty a procesy vyhovujúce požiadavkám priemyslu a spoločnosti, pri ktorých by sa mali pokiaľ možno využívať environmentálne šetrné a udržateľné metódy výroby; a konkurencieschopné a pokročilé biotechnologické alternatívy, ktorými sa majú nahradiť zaužívané možnosti, a na druhej strane využíva potenciál biotechnológie na zisťovanie, monitorovanie a odstraňovanie znečistenia, ako aj na predchádzanie znečisteniu. Patrí sem výskum a inovácia v oblasti nových enzýmov s optimalizovanými biokatalytickými funkciami, v oblasti enzymatických a metabolických ciest, navrhovania bioprocesov na priemyselnej úrovni, integrácie bioprocesov do procesov priemyselnej výroby, pokročilej fermentácii, predchádzajúceho a následného spracovania a získavania poznatkov o dynamike mikrobiálnych komunít. Bude takisto obsahovať vývoj prototypov na posudzovanie technologicko-hospodárskej uskutočniteľnosti, ako aj udržateľnosti vyvinutých produktov a procesov.

1.4.3.   Inovačné a konkurencieschopné technológie platforiem

Cieľom je vyvinúť platformové technológie (napr. genomiky, metagenomiky, proteomiky, metabolomiky, molekulárne nástroje, expresívne systémy, fenotypizačné platformy a platformy založené na bunkách), ktoré zabezpečia vedúce postavenie a konkurenčnú výhodu vo veľkom množstve sektorov, ktoré majú hospodársky vplyv. Patria sem aspekty ako podpora rozvoja biologických zdrojov s optimalizovanými vlastnosťami a aplikácií mimo konvenčných alternatív, umožnenie skúmania, pochopenia a udržateľného využívania suchozemskej a morskej biodiverzity pre novátorské aplikácie, bioprodukty a bioprocesy, a udržanie vývoja biotechnologických riešení v zdravotníctve (napr. diagnostika, biologické látky, biomedicínske zariadenia).

1.5.   Pokročilá výroba a spracovanie

1.5.1.   Technológie pre továrne budúcnosti

Podpora udržateľného priemyselného rastu prostredníctvom uľahčovania strategického posunu v Európe od výroby založenej na nákladoch k prístupu založenému na vytváraní produktov s vysokou pridanou hodnotou a inteligentnej a vysokovýkonnej výrobe založenej na IKT v integrovanom systéme. Na to je nevyhnutné zaoberať sa výzvou, ktorou je vyšší objem produkcie pri súčasnej nižšej spotrebe materiálov a energie a vytváraní menšieho objemu odpadu a znečistenia v záujme vysokej ekologickej efektívnosti. Dôraz sa bude klásť na vývoj a integráciu adaptabilných výrobných systémov budúcnosti s osobitným zameraním na potreby európskych MSP s cieľom dosiahnuť pokročilé a udržateľné výrobné systémy a procesy. Dôraz sa bude klásť aj na metodiky posilňovania flexibilnej, bezpečnej a inteligentnej výroby, pri ktorej sa uplatňujú primerané úrovne automatizácie v prostredí vhodnom pre pracovníkov.

1.5.2.   Technológie na podporu energeticky efektívnych budov a systémov s nízkym vplyvom na životné prostredie

Znižovanie spotreby energie a emisií CO2 vývojom a zavádzaním udržateľných stavebných technológií a systémov a realizáciou a rozširovaním opatrení na intenzívnejšie využívanie energeticky efektívnych systémov a materiálov v nových, zrenovovaných a zmodernizovaných budovách. Pri riešení výzvy, ktorou je prechod na budovy s takmer nulovou spotrebou energií, ktorá sa má v Európe realizovať do roku 2020, a vytváraní energeticky efektívnych okresov prostredníctvom zapojenia širokého spektra zainteresovaných strán budú kľúčové faktormi životného cyklu a čoraz dôležitejšie koncepcie navrhovania, budovania a prevádzkovania.

1.5.3.   Udržateľné nízkouhlíkové technológie efektívne využívajúce zdroje v spracovateľských odvetviach náročných na energiu

Zvyšovanie konkurencieschopnosti spracovateľských odvetví, ako napríklad chemického, cementárskeho, celulózového a papierenského, sklárskeho priemyslu, odvetvia nerastov alebo farebných kovov a oceliarskeho priemyslu, drastickým zvýšením efektívneho využívania zdrojov a energie a znížením environmentálneho vplyvu týchto priemyselných činností. Dôraz sa bude klásť na vývoj a validáciu podporných technológií pre inovačné látky, materiály a technologické riešenia pre nízkouhlíkové produkty a rozvoj menej energeticky náročných procesov a služieb v hodnotovom reťazci, ako aj na prijatie ultranízkouhlíkových výrobných technológií a postupov na dosiahnutie konkrétneho zníženia emisií skleníkových plynov.

1.5.4.   Nové udržateľné obchodné modely

Medzisektorová spolupráca na koncepciách a metodikách špecializovanej výroby založenej na znalostiach môže podnietiť učenie v organizáciách, tvorivosť a inováciu zamerané na obchodné modely v rámci individualizovaných prístupov, ktoré sa dokážu prispôsobiť požiadavkám globalizovaných hodnotových reťazcov a sietí, meniacim sa trhom a novým a budúcim priemyselným odvetviam. Patrí sem riešenie udržateľných podnikateľských modelov prostredníctvom pokrytia celého životného cyklu produktov a procesov.

1.6.   Kozmický priestor

V oblasti kozmického výskumu sa činnosť na úrovni Únie koordinuje s výskumnou činnosťou členských štátov a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v záujme dosiahnutia komplementárnosti činností jednotlivých aktérov.

1.6.1.   Podpora európskej konkurencieschopnosti, nezávislosti a inovácie európskeho kozmického sektoru

Cieľom je udržať si vedúce postavenie vo svete v oblasti kozmického priestoru zabezpečením a ďalším vývojom nákladovo efektívneho, konkurencieschopného a inovačného kozmického priemyslu (vrátane MSP) a výskumnej komunity a posilnením inovácie súvisiacej s kozmickým priestorom.

1.6.1.1.   Zabezpečenie a ďalší rozvoj konkurencieschopného, udržateľného a podnikavého kozmického priemyslu a výskumnej komunity a posilnenie európskej nezávislosti v kozmických systémoch

Európa zohráva vedúcu úlohu v kozmickom výskume a pri vývoji kozmických technológií a kontinuálne vyvíja vlastnú funkčnú kozmickú infraštruktúru (napr. program Galileo a program Copernicus). Európsky priemysel sa etabloval ako vývozca prvotriednych satelitov a iných kozmických technológií. Toto postavenie však ohrozuje konkurencia iných významných kozmických veľmocí. Cieľom tohto opatrenia je rozvoj výskumnej základne, aby sa vytvorila kontinuita programov zameraných na kozmický výskum a inováciu, napríklad prostredníctvom série menších a častejších demonštračných projektov v kozmickom priestore. Umožní sa tým, aby Európa rozvíjala priemyselnú základňu a komunitu kozmického výskumu a technologického rozvoja (VTR), čo prispeje k prekročeniu súčasného stupňa a vývoja technológií a k jej nezávislosti od dovozu kľúčových technológií.

Mala by sa podporovať normalizácia s cieľom optimalizovať investície a rozvíjať prístup na trh.

1.6.1.2.   Stimulovanie inovácie medzi kozmickým sektorom a inými sektormi

Množstvo úloh, ktoré súvisia s kozmickými technológiami, sa zároveň týka aj pozemských technológií, napríklad v oblastiach ako aeronautika, energetika, životné prostredie, telekomunikácie, IKT, využívanie prírodných zdrojov, senzory, robotika, progresívne materiály, bezpečnosť a zdravie. Tieto spoločné charakteristiky ponúkajú príležitosti, a to najmä pre MSP, na včasný spoločný vývoj technológií týkajúcich sa kozmických i iných komunít vrátane nekozmických odvetví, ktoré môžu priniesť prelomové inovácie rýchlejšie než v odčlenených subjektoch v neskoršej fáze. Využívanie existujúcej európskej kozmickej infraštruktúry by sa malo stimulovať podporou vývoja inovačných produktov a služieb vychádzajúcich z diaľkového snímania, určovania geografickej polohy alebo iných typov satelitných údajov. Európa by okrem toho mala vo vhodných prípadoch posilňovať počiatočný rozvoj podnikavého kozmického sektora dobre cielenými opatreniami, okrem iného aj podporou iniciatív zameraných na prenos kozmických technológií.

1.6.2.   Umožnenie pokroku v oblasti kozmických technológií

Cieľom je to vyvíjať pokročilé a podporné kozmické technológie a prevádzkové koncepcie od nápadu až po demonštráciu v kozmickom priestore.

Schopnosť zabezpečiť prístup do kozmického priestoru a vyvíjať, udržiavať a prevádzkovať kozmické systémy na orbite Zeme a ďalej v kozmickom priestore je pre budúcnosť európskej spoločnosti životne dôležitá. Zabezpečenie potrebných kapacít si vyžaduje investície do výskumu a vývoja množstva kozmických technológií (napr. nosných rakiet a iných nosných systémov, satelitov, robotiky, nástrojov a senzorov) a operačných koncepcií, a to od prvotného nápadu k ich realizácii v kozmickom priestore. Európa je v súčasnosti jednou z troch najvýznamnejších kozmických veľmocí, najmä vďaka investíciám členských štátov prostredníctvom ESA a vnútroštátnych programov, ale v porovnaní s úrovňou investícií, ktoré do kozmického výskumu a vývoja vkladajú Spojené štáty (napr. približne 20 % celkového rozpočtu agentúry NASA), je potrebné dôraz Európy na budúce kozmické technológie a aplikácie potrebné posilniť vo všetkých oblastiach:

a)

výskum nízkej úrovne technologickej pripravenosti (TRL), často do veľkej miery závislý od kľúčových podporných technológií, s potenciálom prinášať prelomové technológie využiteľné na Zemi;

b)

zlepšovanie existujúcich technológií, napr. prostredníctvom miniaturizácie, vyššej energetickej efektívnosti a vyššej citlivosti senzorov;

c)

demonštrácia a validácia nových technológií a koncepcií v kozmickom priestore a analogických prostrediach na Zemi;

d)

kontext misií, napríklad analýzy kozmického prostredia, pozemné stanice, ochrana kozmických systémov a infraštruktúry pred škodami alebo zničením spôsobenými zrážkou s odpadom alebo inými kozmickými objektmi, ako aj pred účinkami kozmických poveternostných javov vrátane slnečných protuberancií (získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore), posilnenie inovačnej infraštruktúry pre zhromažďovanie a prenos údajov a archiváciu vzoriek;

e)

satelitná komunikácia, pokročilé technológie navigácie a diaľkového snímania týkajúce sa výskumu dôležitého pre budúce generácie kozmických systémov Únie (napr. Galileo a Copernicus).

1.6.3.   Umožnenie využívania údajov získaných v kozmickom priestore

Cieľom je zabezpečiť rozsiahlejšie využívanie údajov získaných v kozmickom priestore zo súčasných, archivovaných aj budúcich európskych misií vo vedeckej, verejnej aj komerčnej oblasti.

Kozmické systémy prinášajú informácie, ktoré sa často nedajú získať iným spôsobom. Napriek tomu, že európske misie majú svetovú úroveň, informácie o publikovaní ukazujú, že údaje z európskych misií sa tak často nevyužívajú tak ako údaje z misií USA. Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov (na vedecké, verejné alebo komerčné účely) možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie ďalšie úsilie o spracovanie, archivovanie, validáciu, normalizáciu a udržateľnú dostupnosť údajov získaných v kozmickom priestore v rámci európskych misií, ako aj o podporu vývoja nových informačných produktov a služieb pochádzajúcich z týchto údajov, pokiaľ možno v kombinácii s údajmi z pozemných pozorovaní. Inovácie v oblastiach získavania, spracovania, fúzie a šírenia údajov a interoperability, najmä podpora prístupu k údajom týkajúcim sa vedy o Zemi a metaúdajom a ich výmeny, pri využití inovačných IKT umožňujúcich rôzne formy spolupráce môžu zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií do kozmickej infraštruktúry a zároveň prispieť k riešeniu spoločenských výziev. Pre efektívne využívanie údajov získaných v kozmickom priestore vo všetkých oblastiach sú kľúčovými faktormi kalibrácia a validácia údajov získaných v kozmickom priestore (pre jednotlivé nástroje, v rámci nástrojov a misií a vzhľadom na objekty na mieste), pričom existuje potreba posilniť normalizáciu údajov pochádzajúcich z kozmického priestoru a referenčných rámcov.

Prístup k údajom a využívanie kozmických misií si vyžadujú koordináciu na celosvetovej úrovni. V prípade údajov o pozorovaní Zeme sa harmonizované prístupy a najlepšie postupy dosahujú čiastočne aj v spolupráci s medzivládnou organizáciou Skupina pre pozorovanie Zeme (GEO) zameranou na udržiavanie Globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS), na ktorom sa Únia zúčastňuje, konkrétne využívaním programu Copernicus v plnej miere. Bude sa podporovať rýchle zavedenie týchto inovácií do príslušných spôsobov využitia a rozhodovacích postupov. Patrí sem aj využívanie údajov na ďalší vedecký výskum.

1.6.4.   Umožnenie európskeho výskumu na podporu medzinárodných partnerstiev týkajúcich sa kozmického priestoru

Cieľom je podporiť príspevok európskeho výskumu a inovácie k dlhodobým medzinárodným partnerstvám týkajúcim sa kozmického priestoru.

Hoci majú informácie o kozmickom priestore významný miestny prínos, kozmické podniky majú v zásade celosvetový charakter. Jednoznačne je to vidno v prípade kozmických hrozieb pre Zem a kozmické systémy. Odhaduje sa, že strata satelitov v dôsledku kozmického počasia a kozmického odpadu ročne stojí okolo 100 miliónov EUR. Rovnako majú celosvetový charakter aj mnohé projekty v oblasti kozmickej vedy a prieskumných činností. Aj vývoj najmodernejších kozmických technológií sa čoraz častejšie uskutočňuje v rámci takýchto medzinárodných partnerstiev, prístup k týmto medzinárodným projektom je významným faktorom úspechu európskych výskumných pracovníkov a európskeho priemyslu. Príspevok Únie k týmto celosvetovým snahám v oblasti kozmického priestoru sa musí definovať v dlhodobých strategických plánoch (na 10 alebo viac rokov), ktoré musia byť v súlade s prioritami politiky Únie v oblasti kozmického priestoru, a v koordinácii s členskými štátmi a internými európskymi partnermi, ako je napr. ESA a národné kozmické agentúry, prípadne s medzinárodnými partnermi a s kozmickými agentúrami štátov, ktoré dobývajú kozmický priestor.

1.6.5.   Osobitné aspekty vykonávania

Priority týkajúce sa vykonávania kozmického výskumu a inovácie v rámci programu Horizont 2020 sú v súlade s prioritami politiky Únie v oblasti kozmického priestoru, ktoré určuje Rada pre kozmický priestor a ktoré sú stanovené v oznámení Komisie s názvom „Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“. Pri vykonávaní sa vo vhodných prípadoch vychádza zo strategických výskumných programov vypracovaných po konzultácii s členskými štátmi a národnými kozmickými agentúrami, agentúrou ESA, zainteresovanými stranami z európskeho kozmického priemyslu (vrátane MSP), akademickou obcou, technologickými inštitútmi a poradnou skupinou pre kozmický priestor. Pokiaľ ide o účasť na medzinárodných podnikoch, program výskumu a inovácie sa bude definovať v spolupráci s európskymi zainteresovanými stranami a medzinárodnými partnermi (napr. NASA, ROSCOSMOS a JAXA).

Uplatňovanie kozmických technológií sa bude vo vhodných prípadoch podporovať prostredníctvom príslušných osobitných cieľov priority „Spoločenské výzvy“.

2.   PRÍSTUP K RIZIKOVÉMU FINANCOVANIU

V rámci programu Horizont 2020 sa zriadia dva nástroje („kapitálový nástroj“ a „dlhový nástroj“) zložené z rôznych špecializovaných nástrojov. Kapitálový nástroj a špecializovaný nástroj pre MSP v rámci dlhového nástroja sa budú uplatňovať v závislosti od nástrojov COSME ako súčasť dvoch finančných nástrojov Únie, ktoré poskytujú kapitál a úverové financovanie na podporu výskumu a inovácie v MSP a rastu.

Kapitálový nástroj a dlhový nástroj môžu prípadne umožniť spojenie finančných zdrojov s členskými štátmi alebo regiónmi ochotnými prispieť časťou fondov ESI, ktoré im boli pridelené, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (10).

Namiesto poskytovania napríklad pôžičiek, záruk alebo kapitálu priamo finančným príjemcom poverí Komisia finančné inštitúcie, aby poskytovali podporu, a to najmä prostredníctvom rozdelenia rizika, garančných systémov a kapitálových a kvázikapitálových investícií.

2.1.   Dlhový nástroj

V rámci dlhového nástroja sa poskytnú úvery jednotlivým príjemcom na investície do výskumu a inovácie; (proti-) záruky pre finančných sprostredkovateľov poskytujúcich úvery príjemcom; kombinácie úverov a (proti-) záruk; a záruky a/alebo protizáruky pre vnútroštátne alebo regionálne systémy financovania dlhov. V rámci dlhového nástroja sa vykonajú činnosti na predĺženie splatnosti a podporí sa nástroj vyhradený pre MSP, podliehajúci úrovni dopytu (pozri časť II, oddiel 3 „Inovácia v MSP“). Ustanovenia dlhového finančného nástroja možno v jednom alebo viacerých integrovaných systémoch kombinovať, s možným pridaním grantov (vrátane paušálnych súm), s ustanoveniami kapitálového nástroja do jedného alebo viacerých integrovaných systémov. Možné sú aj zvýhodnené, konvertibilné úvery, podriadené úvery, úvery s účasťou na zisku, lízingové úvery a sekuritizácia.

Dlhový nástroj bude na základe trhových faktorov poskytovať záujemcom pôžičky a záruky podľa poradia a v rámci série oblastí a zameria sa tiež na konkrétne politiky a sektory. Účelovo viazané rozpočtové prostriedky na tento účel môžu vo vhodných prípadoch pochádzať z:

a)

iných častí programu Horizont 2020, najmä z časti III „Spoločenské výzvy“;

b)

iných rámcov, programov a rozpočtových položiek všeobecného rozpočtu Únie;

c)

konkrétnych regiónov a členských štátov, ktoré chcú prispieť dostupnými zdrojmi z fondov kohéznej politiky; a

d)

osobitných subjektov (napríklad spoločné technologické iniciatívy) alebo iniciatív.

Takéto rozpočtové príspevky možno poskytnúť alebo navýšiť kedykoľvek počas trvania programu Horizont 2020.

Rozdelenie rizika a ďalšie parametre sa môžu v rámci oblastí politiky alebo sektora líšiť za predpokladu, že ich hodnoty a stav zodpovedajú spoločným pravidlám pre dlhové nástroje. Oblasti môžu okrem toho obsahovať osobitné komunikačné stratégie v rámci celkovej propagačnej kampane dlhového nástroja. Ak budú na posúdenie perspektívnych úverov v konkrétnej oblasti potrebné špecifické odborné znalosti, môžu sa okrem toho využiť odborní sprostredkovatelia na vnútroštátnej úrovni.

Špecializovaný nástroj pre MSP v rámci dlhového nástroja sa zameria na MSP orientované na výskum a inováciu a malé spoločnosti so strednou kapitalizáciou, a to výškou úverov nad 150 000 EUR, čím sa doplní financovanie poskytované MSP z nástroja pre úverové záruky v rámci programu COSME. Špecializovaný nástroj pre MSP v rámci dlhového nástroja pokrýva aj úvery nižšie ako 150 000 EUR pre MSP a malé spoločnosti so strednou kapitalizáciou orientované na výskum a inováciu.

Očakáva sa, že pákový efekt dlhového nástroja, vymedzeného ako celkové finančné prostriedky (t. j. finančné prostriedky Únie plus príspevok z ostatných finančných inštitúcií) vydelené finančným príspevkom Únie, dosiahne v priemernom rozsahu 1,5 až 6,5, v závislosti od typu využívaných operácií (úroveň rizika, cieľoví príjemcovia a príslušný konkrétny dlhový nástroj). Multiplikačný účinok, vymedzený ako celkové investície podporených príjemcov vydelené finančným príspevkom Únie, sa očakáva v rozsahu 5 až 20, opäť v závislosti od typu využívaných operácií.

2.2.   Kapitálový nástroj

Kapitálový nástroj sa zameria na fondy rizikového kapitálu a verejné a súkromné fondy fondov v počiatočnej fáze a bude poskytovať jednotlivým portfóliovým podnikom rizikový a/alebo mezaninový kapitál. Tieto podniky môžu okrem toho žiadať dlhové financovanie od finančných sprostredkovateľov vykonávajúcich dlhový nástroj. Okrem toho sa v rámci kapitálového nástroja preskúmajú aj možnosti podpory „podnikateľských anjelov“ a ďalšie potenciálne zdroje kapitálového financovania. Mohlo by to zahŕňať aj podporu vo fáze 3 nástroja pre MSP podliehajúcu úrovni dopytu, ako aj prenos technológií (vrátane prenosu výsledkov výskumu a vynálezov pochádzajúcich z oblasti verejného výskumu do oblasti výroby, napríklad prostredníctvom overenia koncepcie).

Kapitálový nástroj bude takisto môcť spolu s kapitálovým nástrojom pre rast v rámci programu COSME poskytovať investície pre expanzívnu a rastovú fázu (patria sem investície do fondov fondov so širokou investorskou základňou a súkromní inštitucionálni a strategickí investori a takisto vnútroštátne verejné a poloverejné finančné inštitúcie). V druhom prípade investície kapitálového nástroja programu Horizont 2020 nepresiahnu 20 % celkových investícií Únie s výnimkou prípadu fondov, ktoré investujú vo viacerých fázach, kedy sa budú finančné prostriedky kapitálového nástroja pre rast a kapitálového nástroja programu Horizont 2020 poskytovať pomerne na základe investičnej politiky fondov. Rovnako ako kapitálový nástroj pre rast sa kapitálový nástroj vyhýba odkúpeniu alebo presunu kapitálu s cieľom rozdeliť nadobudnutú spoločnosť. Komisia môže so zreteľom na meniace sa trhové podmienky rozhodnúť o zmene 20 % limitu.

Finančný kapitálový nástroj Únie na podporu výskumu a inovácie MSP a rastu uvedený v prvom odseku oddielu 2 by mal mať primeranú veľkosť a rozsah, aby v rámci neho bolo možné integrovaným spôsobom podporovať inovačné podniky od najskoršej fázy po rast a expanziu.

Investičné parametre sa nastavia tak, aby sa mohli dosiahnuť osobitné politické ciele vrátane zamerania sa na konkrétne skupiny potenciálnych príjemcov, ale zároveň sa zachoval trhový prístup tohto nástroja stimulovaný dopytom.

Kapitálový nástroj sa môže podporiť z rozpočtových príspevkov:

a)

z iných častí programu Horizont 2020;

b)

iných rámcov, programov a rozpočtových položiek vo všeobecnom rozpočte Únie;

c)

konkrétnych regiónov a členských štátov;

d)

ako aj osobitných subjektov a iniciatív.

Očakáva sa, že pákový efekt kapitálového nástroja, vymedzeného ako celkové finančné prostriedky (t. j. finančné prostriedky Únie plus príspevok z ostatných finančných inštitúcií) vydelené finančným príspevkom Únie, bude okolo 6, v závislosti od špecifík trhu, a očakávaný multiplikačný účinok, vymedzený ako celkové investície podporených príjemcov vydelené finančným príspevkom Únie, dosiahne v priemernom rozsahu 18.

2.3.   Osobitné aspekty vykonávania

Vykonávanie dvoch nástrojov bude delegované na Skupinu Európskej investičnej banky (EIB a Európsky investičný fond (EIF)) a/alebo na iné finančné inštitúcie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Ich návrh a vykonávanie budú v súlade so všeobecnými ustanoveniami pre finančné nástroje stanovenými v uvedenom nariadení a s konkrétnymi prevádzkovými požiadavkami, ktoré sa stanovia v usmernení Komisie. Využívanie finančných nástrojov musí mať jasnú európsku pridanú hodnotu a malo by poskytovať pákový efekt a dopĺňať vnútroštátne nástroje.

Finančnými sprostredkovateľmi, ktorých poverené subjekty vyberú na vykonávanie finančných nástrojov podľa článku 139 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, môžu byť aj súkromné finančné inštitúcie, štátne a pološtátne finančné inštitúcie, národné a regionálne verejné banky, ako aj národné a regionálne investičné banky.

Ich prvky možno kombinovať, s možným pridaním grantov (vrátane paušálnych súm), v jednom alebo viacerých integrovaných systémoch podporujúcich konkrétne kategórie príjemcov alebo projekt s osobitným účelom, napríklad MSP a stredne veľké spoločnosti s potenciálom rastu alebo rozsiahle demonštrácie inovačných technológií.

Ich vykonávanie podporí súbor sprievodných opatrení. Môžu zahŕňať technickú pomoc pre finančných sprostredkovateľov zapojených do posudzovania oprávnenosti žiadostí o úver alebo hodnoty znalostných aktív; systémy investičnej pripravenosti zahŕňajúce „inkubátory“, školenie a mentorstvo pre MSP, ako aj posilňovanie ich interakcie s potenciálnymi investormi; opatrenia na zvyšovanie informovanosti firiem rizikového kapitálu a „podnikateľských anjelov“ o potenciáli rastu inovačných MSP zapojených do programov financovania Únie; systémy na pritiahnutie súkromných investorov, ktorí môžu podporiť rast inovačných MSP a stredne veľkých podnikov, opatrenia na zlepšenie cezhraničného a viacnárodného dlhového a kapitálového financovania; systémy stimulácie dobročinných nadácií a jednotlivcov, aby podporili výskum a inováciu; a systémy na podporu obchodného podnikania spoločností a stimulovanie činnosti rodinných podnikov a „podnikateľských anjelov“.

Tam, kde je to vhodné, sa v súvislosti s prípravou a vykonávaním týchto činností môže konzultovať so subjektmi, ako sú napríklad regionálne orgány, združenia MSP, obchodné komory a príslušní finanční sprostredkovatelia.

Zabezpečí sa komplementárnosť s finančnými nástrojmi programu COSME.

3.   INOVÁCIA V MSP

3.1.   Uplatňovanie podpory MSP, najmä prostredníctvom určeného nástroja

MSP sa podporia v rámci celého programu Horizont 2020. Preto sa vytvoria lepšie podmienky, aby sa MSP mohli zúčastňovať na programe Horizont 2020. Na tento účel je určený nástroj vyhradený pre MSP, ktorý sa zameriava na všetky typy inovačných MPS vykazujúcich silnú ambíciu vyvíjať sa, rásť a internacionalizovať sa. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane netechnických a spoločenských inovácií pod podmienkou, že každá činnosť má jasnú európsku pridanú hodnotu. Cieľom je prekonať nedostatočné financovanie počiatočných fáz vysokorizikového výskumu a inovácie, stimulovať prelomové inovácie a zvýšiť komercializáciu výsledkov výskumu v rámci súkromného sektora.

Všetky osobitné ciele priority „Spoločenské výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ využívajú nástroj vyhradený pre MSP a prispejú naň primeranou sumou, aby sa dosiahol minimálny cieľ, ktorým je venovať MSP 20 % celkových kombinovaných rozpočtov na všetky osobitné ciele priority „Spoločenské výzvy“ a osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“.

Žiadať o financovanie a podporu budú môcť len MSP. Môžu vytvárať spoluprácu podľa svojich potrieb a uzatvárať subdodávateľské zmluvy na práce v oblasti výskumu a vývoja. Projekty musia byť jednoznačne v záujme MSP, ktorým z nich musí vyplývať potenciálny prínos, pričom musia mať jednoznačný európsky rozmer.

Nástroj MSP sa bude týkať všetkých oblastí vedy, technológie a inovácie pri vzostupnom prístupe v rámci konkrétnej spoločenskej výzvy alebo podpornej technológie, aby sa ponechal dostatočný priestor na financovanie všetkých sľubných nápadov, konkrétne medzisektorových a interdisciplinárnych projektov.

Nástroj MSP bude fungovať prostredníctvom jedného ústredného systému riadenia, jednoduchého administratívneho režimu a jednotného kontaktného miesta. Bude sa vykonávať predovšetkým zdola nahor prostredníctvom neustále otvorenej výzvy.

V rámci nástroja MSP sa poskytne zjednodušená a postupná podpora. Jeho tri fázy sa pokrývajú celý inovačný cyklus. Prechod z fázy do fázy bude bezproblémový za predpokladu, že projekt MSP v predchádzajúcej fáze preukáže, že stojí za ďalšie financovanie. Žiadatelia nie sú povinní absolvovať postupne všetky tri fázy. Zároveň bude každá fáza otvorená pre všetky MSP:

Fáza 1: Posúdenie koncepcie a uskutočniteľnosti:

MSP získajú financie na preskúmanie vedeckej alebo technologickej uskutočniteľnosti a komerčného potenciálu nového nápadu (overenie koncepcie) s cieľom pripraviť projekt inovácie. Pozitívny výsledok tohto posúdenia, v ktorom zohráva dôležitú úlohu prepojenie medzi témou projektu a potrebami potenciálnych používateľov/kupujúcich, umožní financovanie ďalšej fázy (ďalších fáz).

Fáza 2: Výskum a vývoj, demonštračné činnosti, trhové uplatnenie:

S primeranou pozornosťou venovanou koncepcii inovačného poukazu sa výskum a vývoj podporia s osobitným zameraním na demonštračné činnosti (testovanie, prototyp, štúdie rozšírenia, návrh, pilotné inovačné procesy, produkty a služby, validácia, overenie výkonu atď.) a trhové uplatnenie, pričom sa podnecuje účasť koncových používateľov alebo potenciálnych klientov. Inovačnými poukazmi sa podporí účasť mladých podnikateľov.

Fáza 3: Obchodné využitie:

V tejto fáze sa okrem podporných činností podpory neposkytne priame financovanie, je však zameraná na uľahčenie prístupu k súkromnému kapitálu a prostrediam umožňujúcim inováciu. Predpokladajú sa prepojenia na finančné nástroje (pozri časť II, kapitolu 2 Prístup k rizikovým financiám), napríklad pridelenie priority v účelovo viazaných finančných zdrojoch MSP, ktoré úspešne ukončili fázu 1 a/alebo 2. MSP budú takisto využívať výhody pomocných opatrení ako sú napríklad vytváranie sietí, odporná príprava, školenia a poradenstvo. Okrem toho sa táto fáza môže prepojiť na opatrenia podporujúce obstarávanie pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení.

Jednoduchý prístup pre MSP sa zabezpečí pomocou jednotnej podpory, vykonávania a monitorovania nástroja MSP v rámci programu Horizont 2020. Na urýchlenie vplyvu poskytnutej podpory sa zavedie systém mentorstva pre MSP, ktoré sú príjemcami pomoci, vychádzajúci z existujúcich sietí podpory MSP, ako napríklad Európskej siete podnikov a iných poskytovateľov inovačných služieb. Okrem toho sa preskúmajú prepojenia s príslušnými vnútroštátnymi a/alebo regionálnymi sprostredkovateľmi s cieľom zabezpečiť efektívne vykonávanie systému mentorstva.

Zriadi sa vyhradený orgán zainteresovaných strán a odborníkov na výskum a inovácie MSP s cieľom zabezpečovať podporu a doplniť osobitné opatrenia pre MSP v rámci programu Horizont 2020.

3.2.   Osobitná podpora

3.2.1.   Podpora MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom

Osobitné opatrenie podporí nadnárodnú inováciu orientovanú na trh vytvorenú MSP, ktoré sa venujú výskumu a vývoju. Zameriava sa na MSP intenzívne sa zaoberajúce výskumom vo všetkých sektoroch, ktoré takisto potrebujú preukázať svoju schopnosť komerčného využívania výsledkov projektov.

Opatrenie sa bude týkať celej oblasti vedy a technológie so vzostupným prístupom, aby sa vyhovelo potrebám MSP vykonávajúcim výskum a vývoj.

Opatrenie sa bude vykonávať na základe iniciatívy článku 185 ZFEÚ, bude vychádzať zo spoločného programu Eurostars a preorientuje sa podľa cieľov stanovených v jeho priebežnom hodnotení.

3.2.2.   Zlepšovanie inovačných kapacít MSP

Podporia sa nadnárodné činnosti, ktoré pomáhajú pri vykonávaní osobitných opatrení MSP v rámci programu Horizont 2020 a dopĺňajú ich, a to najmä s cieľom zlepšiť inovačné kapacity MSP. K týmto činnostiam môže patriť zvyšovanie povedomia, informovanosť a šírenie informácií, činnosti v oblasti odbornej prípravy a mobility, vytváranie sietí a výmena najlepších postupov, vývoj vysokokvalitných mechanizmov a služieb podporujúcich inováciu s veľkou pridanou hodnotou Únie pre MSP (napr. riadenie duševného vlastníctva a inovácie, prenos znalostí, inovačné využívanie IKT a internetové zručnosti v MSP), ako aj pomoc MSP pri získavaní prepojení na výskumných a inovačných partnerov v celej Únii, čo im umožní využívať technológie a rozvíjať svoje inovačné kapacity. Sprostredkovateľské organizácie zastupujúce skupiny inovačných MSP sa vyzvú na vykonávanie medzisektorových a medziregionálnych inovačných činností s cieľom pripraviť nové priemyselné hodnotové reťazce, pričom MSP budú mať vzájomne sa posilňujúce kompetencie.

Tieto činnosti sa v náležitých prípadoch koordinujú s podobnými vnútroštátnymi opatreniami. Plánuje sa úzka spolupráca so sieťou národných kontaktných miest. V kontexte vnútroštátnych a regionálnych inovačných stratégií v oblasti inteligentnej špecializácie sa budú hľadať synergie s kohéznou politikou Únie.

Predpokladá sa posilnené prepojenie na sieť Enterprise Europe Network (EEN) (v rámci programu COSME), pričom sa zabezpečí jej koordinácia s národnými kontaktnými miestami. Podpora sa môže týkať zlepšených služieb informovanosti a poradenstva prostredníctvom mentorstva, školení a partnerských činností vyhľadávania pre MSP, ktoré chcú pripravovať cezhraničné inovačné projekty, ako aj poskytovania služieb podpory pri inovácii. Tým sa skonsoliduje prístup jedného kontaktného miesta siete Enterprise Europe Network na podporu MSP a posilní regionálna a miestna prítomnosť siete.

3.2.3.   Podpora inovácie stimulovanej trhom

Týmito činnosťami sa podporí nadnárodná inovácia stimulovaná trhom s cieľom zlepšenia inovačných kapacít MSP prostredníctvom zlepšenia rámcových podmienok pre inováciu, ako aj riešenia konkrétnych prekážok zabraňujúcich rastu inovačných MSP s potenciálom rýchleho rastu. Bude sa podporovať špecializovaná inovačná podpora (napr. využívanie práv duševného vlastníctva, siete dodávateľov, podpora podnikov uskutočňujúcich prenos technológií a strategický návrh) a preskúmanie verejných politík v súvislosti s inováciou.

ČASŤ III

SPOLOČENSKÉ VÝZVY

1.   ZDRAVIE, DEMOGRAFICKÉ ZMENY A KVALITA ŽIVOTA

Účinná podpora zdravia opierajúca sa o solídnu základňu poznatkov zabraňuje vzniku ochorení, prispieva ku kvalite života a k obmedzeniu nákladov. Podpora zdravia, aktívneho starnutia, kvality života a prevencia ochorení takisto závisia od pochopenia determinantov zdravia, od účinných nástrojov prevencie, napríklad vakcín, účinného dohľadu a pripravenosti v oblasti zdravia a ochorení a účinných skríningových programov.

Základom úspešných snáh v oblasti prevencie, včasného odhalenia, zvládania, liečby a vyliečenia ochorení, zdravotného postihnutia, oslabenia a zníženej funkčnosti je hĺbkové pochopenie ich príčin, procesov a vplyvov, ktoré sú s nimi späté, ako aj faktorov podmieňujúcich dobré zdravie a kvalitu života. Lepšie chápanie zdravia a ochorení si bude vyžadovať úzke prepojenie základného, klinického, epidemiologického a socio-ekonomického výskumu. Rovnako je nevyhnutné účinné spoločné využívanie údajov a ich prepojenie s rozsiahlymi kohortnými štúdiami v reálnych podmienkach, ako aj prenesenie výsledkov výskumov do klinickej praxe, predovšetkým formou klinických skúšok.

Prispôsobiť sa rastúcim nárokom na sektory zdravia a starostlivosti vyplývajúcim zo starnutia obyvateľstva predstavuje spoločenskú výzvu. Ak sa má zachovať zdravie a účinná starostlivosť pre všetky vekové skupiny, je potrebné vyvinúť úsilie o zlepšenie a urýchlenie rozhodovacieho procesu pri poskytovaní prevencie a liečby, o určenie a podporu šírenia osvedčených postupov v sektore zdravotnej starostlivosti, o zvýšenie povedomia a o podporu integrovanej starostlivosti. Lepšie chápanie procesov starnutia a predchádzanie chorobám súvisiacim s vekom je základom toho, aby boli európski občania zdraví a aktívni počas celého života. Podobne je dôležité aj rozsiahle využívanie technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým môžu byť staršie osoby, osoby s chronickými chorobami, ako aj osoby so zdravotným postihnutím naďalej aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu ich fyzickej, sociálnej a psychickej pohody a ich predĺženiu.

Tento osobitný cieľ by sa v rámci príslušných činností mal venovať chronickým diagnózam a ochoreniam, medzi ktoré patria aj kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, poruchy metabolizmu a rizikové faktory vrátane diabetu, chronická bolesť, neurologické, neurodegeneratívne a duševné ochorenia ako aj poruchy spojené so závislosťami od látok, zriedkavé ochorenia, nadváha a obezita, autoimunitné ochorenia, reumatické choroby a choroby pohybového ústrojenstva a rôzne ochorenia týkajúce sa rôznych orgánov, ako aj akútne stavy a rôzne funkčné obmedzenia. Podobným spôsobom by sa mali riešiť aj infekčné ochorenia, okrem iného aj HIV/AIDS, tuberkulóza a malária, choroby, ktorým sa nevenuje veľká pozornosť a ochorenia súvisiace s chudobou a choroby prenášané zo zvierat, vznikajúce epidémie, infekčné ochorenia, ktoré sa znova objavujú (vrátane ochorení súvisiacich s vodou), ako aj hrozba rastúcej antimikrobiálnej rezistencie, choroby z povolania a poruchy súvisiace s výkonom zamestnania.

Mala by sa vyvinúť personalizovaná medicína, ktorá musí byť založená na včasnom zistení choroby, s cieľom prispôsobiť preventívne a terapeutické prístupy požiadavkám pacienta.

Všetky tieto činnosti sa budú realizovať tak, aby poskytovali podporu počas celého cyklu výskumu a inovácie, čím sa zvýši konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví a podporí vznik nových príležitostí na trhu. Budú sa podporovať translačné prístupy, v rámci ktorých sa spájajú viaceré kroky inovačného procesu v sektore zdravotnej starostlivosti.

Konkrétne činnosti sú opísané nižšie.

1.1.   Pochopenie zdravia, kvality života a ochorení

1.1.1.   Pochopenie determinantov zdravia, zlepšenie podpory zdravia a prevencie ochorení

Lepšie pochopenie determinantov zdravia je nevyhnutné pre zdôvodnenie účinnej propagácie zdravia a prevencie ochorení a tiež umožní vypracovať komplexné ukazovatele zdravia a kvality života v rámci Únie vychádzajúc z existujúcich zdrojov údajov a systémov ukazovateľov. Výskum sa zameria na faktory správania (vrátane životného štýlu), environmentálne, psychologické, organizačné, kultúrne, socio-ekonomické, biologické a genetické faktory v najširšom zmysle. Využijú sa pritom dlhodobé kohortné štúdie a ich prepojenie s údajmi z výskumu v tzv. omických vedách (vedy s príponou „-omika“), systémová biomedicína vrátane príslušných aplikácií systémovej biológie a iné metódy.

Zvlášť lepšie pochopenie životného prostredia ako determinantu zdravia si bude vyžadovať interdisciplinárny prístup, v rámci ktorého sa okrem iného spoja metódy z oblasti molekulárnej biológie, epidemiológie a toxikológie relevantné pre ľudí a získané údaje sa využijú na skúmanie modelov pôsobenia rôznych chemických látok, kombinovanej expozície znečisťujúcim látkam a iným stresovým faktorom súvisiacim so životným prostredím a klímou, na integrované toxikologické testovanie, ako aj hľadanie metód testovania, ktoré budú alternatívou k testovaniu na zvieratách. Pri hodnotení expozície sú potrebné inovačné prístupy využívajúce biomarkery novej generácie vychádzajúce z omických vied a epigenetiky, biomonitorovania ľudí, hodnotenia expozície jednotlivcov a modelovania s cieľom pochopiť kombinovanú a kumulatívnu expozíciu, ako i nové druhy expozície, pričom sa integrujú socio-ekonomické, kultúrne, psychologické i behaviorálne faktory, ako i faktory súvisiace so zamestnaním. Podporí sa lepšie prepojenie s údajmi o životnom prostredí pomocou pokročilých informačných systémov.

Týmto spôsobom bude možné posúdiť existujúce i plánované politiky a programy a zabezpečiť pre ne podporu. Podobným spôsobom je možné vypracovať účinnejšie opatrenia v oblasti správania, lepšie programy prevencie a vzdelávania vrátane programov zameraných na zdravotnú gramotnosť v oblasti výživy, fyzickej aktivity, vakcinácie a iných opatrení v rámci základnej starostlivosti.

1.1.2.   Pochopenie ochorení

Vývoj nových a lepších preventívnych opatrení, diagnostiky a opatrení v oblasti liečby a rehabilitácie si vyžaduje lepšie pochopenie zdravia a ochorení vo všetkých vekových kategóriách. Nevyhnutným predpokladom lepšieho pochopenia všetkých aspektov procesov ochorení vrátane opätovnej klasifikácie bežných variácií a ochorení na základe molekulárnych údajov a predpokladom overenia a využitia výsledkov výskumu v klinickej praxi je interdisciplinárny, základný a translačný výskum patofyziológie ochorenia.

Podporný výskum bude zahŕňať a podnecovať vývoj a použitie nových nástrojov a prístupov pre tvorbu biomedicínskych údajov a bude zahŕňať biologické zobrazovanie, omické vedy, vysokovýkonné metódy a postupy systémovej medicíny. Tieto činnosti si budú vyžadovať úzke prepojenie medzi základným a klinickým výskumom a dlhodobými kohortnými štúdiami (a zodpovedajúcimi oblasťami výskumu), ako je to uvedené vyššie. V záujme normalizácie, uchovávania a spoločného využívania údajov a prístupu k nim, čo sú všetko základné predpoklady maximálneho využívania údajov a stimulácie inovačnejších a efektívnejších spôsobov analýzy a kombinovania databáz, bude potrebné aj úzke prepojenie s výskumom a zdravotnými infraštruktúrami (databázy, biobanky atď.).

1.1.3.   Zlepšenie dohľadu a pripravenosti

Ľudské populácie ohrozujú nové a vznikajúce infekcie vrátane infekcií zoonotického pôvodu, ako aj tie, ktoré sú zapríčinené rezistenciou existujúcich patogénov voči liekom, ako aj inými priamymi a nepriamymi dôsledkami zmeny klímy a medzinárodným pohybom ľudí. Modelovanie epidémií a efektívne reagovanie na pandémie si vyžadujú nové alebo dokonalejšie metódy v oblasti dohľadu, diagnostiky, sietí včasného varovania, organizácie zdravotníckych služieb a kampaní zameraných na pripravenosť na tieto situácie. Je potrebná aj snaha o udržanie a zvýšenie kapacít potrebných na boj proti infekčným ochoreniam rezistentným voči liekom.

1.2.   Prevencia ochorení

1.2.1.   Vytváranie efektívnych preventívnych a skríningových programov a zlepšenie posudzovania náchylnosti na ochorenia

Vývoj preventívnych a skríningových programov závisí od identifikácie biomarkerov (vrátane funkčných a behaviorálnych), ktoré včas indikujú riziko a vypuknutie ochorení, a ich tvorba by sa mala riadiť podľa všeobecne uznávaných kritérií. Ich zavedenie závisí od testovania a validácie skríningových metód a programov. Mali by sa získať poznatky a vyvinúť metódy s cieľom identifikovať jedincov a populácie s klinicky relevantným zvýšeným rizikom ochorení. Schopnosť identifikovať jedincov a skupiny obyvateľov s vysokým rizikom ochorení umožní vyvinúť personalizované, stratifikované a kolektívne stratégie účinnej a nákladovo efektívnej prevencie.

1.2.2.   Zlepšenie diagnostiky a prognostiky

Aby sa vyvinuli nové a efektívnejšie metódy diagnostiky a theranostiky je potrebné hlbšie pochopiť zdravie, ochorenia a procesy ochorení počas celého životného cyklu. Budú sa rozvíjať inovačné a existujúce metódy, technológie a nástroje s cieľom výrazne zlepšiť dôsledky ochorení vďaka včasnejšej a presnejšej diagnostike a prognostike i tomu, že sa umožní prístupné, lepšie prispôsobenie liečby konkrétnym pacientom.

1.2.3.   Vývoj lepších preventívnych a terapeutických vakcín

Je potrebné pripraviť efektívnejšie preventívne a terapeutické zákroky a vakcíny a odborne podložené vakcinačné programy pre rozšírený súbor ochorení vrátane ochorení, ktoré súvisia s chudobou, ako napríklad HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a zanedbávané infekčné ochorenia a pre ďalšie závažné ochorenia. Tento krok si vyžaduje lepšie pochopenie ochorení, procesov ochorení a následných epidémií a realizáciu klinických skúšok a súvisiacich štúdií.

1.3.   Liečba a zvládanie ochorení

1.3.1.   Liečba ochorení vrátane rozvoja regeneratívnej medicíny

Je potrebné podporiť zdokonaľovanie prierezových podporných technológií v oblasti liekov, bioterapií, vakcín a iných terapeutických prístupov vrátane transplantácie, chirurgie, génovej a bunkovej terapie a jadrovej medicíny, zvýšiť úspešnosť procesu vývoja liekov a vakcín (vrátane alternatívnych metód, ktoré nahrádzajú klasické postupy testovania bezpečnosti a účinnosti, napr. vývoj nových metód), rozvinúť postupy regeneratívnej medicíny vrátane postupov využívajúcich kmeňové bunky, vyvíjať nové biofarmaceutiká vrátane terapeutických vakcín, vyvinúť zdokonalené liečebné a asistenčné zariadenia a systémy, zlepšiť paliatívne terapie, udržiavať a rozvíjať naše schopnosti v oblasti boja proti ochoreniam a podniknúť medicínske opatrenia v závislosti od dostupnosti účinných a bezpečných antimikrobiálnych liekov a vyvinúť komplexné postupy na liečenie komorbidít vo všetkých vekových kategóriách a vylúčiť polyfarmáciu. Tieto zlepšenia pomôžu pri vývoji nových, efektívnejších, účinnejších, udržateľných a personalizovaných spôsobov liečby ochorení a pri zvládaní zdravotného postihnutia a oslabenia vrátane pokročilých terapií a bunkových terapií na liečbu chronických chorôb.

1.3.2.   Prenos znalostí do klinickej praxe a škálovateľné opatrenia zamerané na inováciu

Bude sa poskytovať podpora pre klinické skúšky, ako aj zlepšenie ich vykonávania, keďže sú dôležitým prostriedkom na prenos biomedicínskych poznatkov do praxe k pacientom. Ako príklady je možné uviesť vývoj lepších metodík, ktoré umožnia zameranie skúšok na relevantné skupiny populácie vrátane pacientov, ktorí trpia inými sprievodnými ochoreniami a/alebo už podstupujú liečbu, porovnanie efektívnosti zákrokov a riešení; a zvýšené využívanie databáz a elektronických zdravotných záznamov ako zdrojov údajov pri skúškach a prenose poznatkov. Bude sa podporovať predklinický a/alebo klinický vývoj vybraných liekov na ojedinelé ochorenia. Poskytne sa tiež podpora pre prenos iných druhov opatrení, napríklad opatrení súvisiacich s nezávislým životom do reálnych podmienok.

1.4.   Aktívne starnutie a starostlivosť jednotlivca o vlastné zdravie

1.4.1.   Aktívne starnutie a nezávislý život a život s asistenciou

Nákladovo výhodné a ľahko použiteľné riešenia pre aktívny nezávislý život a život s asistenciou pre starnúcich obyvateľov a ľudí so zdravotným postihnutím (doma, na pracovisku, na verejných priestoroch) si vyžadujú multidisciplinárny pokročilý a aplikovaný výskum a inováciu s využitím socio-ekonomických, behaviorálnych, gerontologických, digitálnych a iných vied, pričom sa zohľadnia rodové rozdiely. Vzťahuje sa to na celú škálu prostredí a na technológie, systémy a služby vedúce k zvýšeniu kvality života a funkčnosti vrátane mobility, inteligentných personalizovaných asistenčných technológií, servisnej a sociálnej robotiky a podporného prostredia. Podporia sa pilotné projekty v oblasti výskumu a inovácie s cieľom posúdiť zavádzanie a široké využívanie riešení. Dôraz sa bude klásť na koncových užívateľov, spoločenstvá užívateľov a formálnych a neformálnych poskytovateľov starostlivosti.

1.4.2.   Individuálna informovanosť a posilnenie schopnosti starať sa o vlastné zdravie

Posilnenie postavenia jednotlivcov pri zlepšovaní vlastného zdravia a starostlivosti oň počas celého života povedie k vytvoreniu systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré budú nákladovo efektívnejšie, tým, že sa umožní zvládanie chronických ochorení mimo inštitúcií a že sa zlepšia výsledky v oblasti zdravia. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný výskum socio-ekonomických faktorov a kultúrnych hodnôt, behaviorálnych a sociálnych modelov, sociálnych postojov a cieľov v oblasti personalizovaných zdravotníckych technológií, mobilných a/alebo prenosných nástrojov, nová diagnostika, senzory a zariadenia pre monitoring a personalizované služby, medzi ktoré patria aj nástroje založené na nanomedicíne zamerané na podporu zdravého životného štýlu, kvality života, duševného zdravia a starostlivosti o vlastné zdravie, zdokonalená profesionálna interakcia medzi občanom a zdravotníckymi pracovníkmi a personalizované programy zvládania ochorení a zdravotného postihnutia, ktorých cieľom bude okrem iného zlepšiť samostatnosť pacientov, ako aj podpora znalostných infraštruktúr. Riešenia sa budú vyvíjať a testovať v rámci otvorených inovačných platforiem, ako sú napríklad rozsiahle demonštračné modely zamerané na inováciu v sociálnej oblasti a inováciu služieb.

1.5.   Metódy a údaje

1.5.1.   Zlepšovanie informácií o zdraví a lepšie využívanie údajov o zdraví

Podporí sa integrácia infraštruktúr, informačných štruktúr a zdrojov informácií (vrátane informácií získaných z kohortných štúdií, protokolov, zhromaždených údajov, ukazovateľov, prieskumov v oblasti zdravia, atď.), ako aj normalizácia, interoperabilita, uchovávanie údajov, ich spoločné využívanie a prístup k nim s cieľom umožniť dlhodobú udržateľnosť a správne využívanie týchto údajov. Pozornosť by sa mala venovať spracovaniu údajov, správe znalostí, modelovaniu, vizualizácii, bezpečnosti IKT a otázkam súvisiacim s ochranou súkromia. V prvom rade je potrebné zlepšiť dostupnosť informácií a údajov o negatívnych výsledkoch a nežiaducich účinkoch liečby.

1.5.2.   Zdokonaľovanie vedeckých nástrojov a metód s cieľom podporiť tvorbu politík a reguláciu

Je potrebné podporiť výskum, vývoj, integráciu a využívanie vedeckých nástrojov, metód a štatistík na rýchle, presné a prognostické hodnotenie bezpečnosti, účinnosti a kvality zdravotníckych zákrokov a technológií vrátane nových liekov, biologických opatrení, progresívnych terapií a zdravotníckych pomôcok. Táto otázka je zvlášť relevantná, pokiaľ ide o nový vývoj v oblastiach týkajúcich sa biofarmaceutík, vakcín, antimikrobiálnych látok, génovej, bunkovej a tkaninovej terapie, orgánov a transplantácie, špecializovanej výroby, biobaniek, nových zdravotníckych pomôcok, kombinovaných výrobkov, diagnostických a liečebných postupov, genetického testovania, interoperability a elektronického zdravotníctva vrátane aspektov týkajúcich sa súkromia. Podobne je potrebné podporiť aj zdokonaľovanie metodík na hodnotenie rizík, rámcov dodržiavania, postupov a stratégií testovania týkajúcich sa životného prostredia a zdravia. Je tiež potrebné podporiť vývoj relevantných pomocných metód na posúdenie etických aspektov vo vyššie uvedených oblastiach.

1.5.3.   Využívanie medicínskych postupov in silico na zlepšenie zvládania ochorení a prognóz ochorení

Pomocou zdravotníckych systémov založených na počítačových simuláciách využívajúcich údaje konkrétnych pacientov a vychádzajúcich z postupov systémovej medicíny a fyziologického modelovania je možné predpovedať náchylnosť na ochorenia, vývoj ochorení a pravdepodobnú úspešnosť liečby. Modelovú simuláciu je možné využiť na podporu klinických skúšok, posúdenie pravdepodobnosti reakcie na liečbu a personalizáciu a optimalizáciu liečby.

1.6.   Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a integrovaná starostlivosť

1.6.1.   Podpora integrovanej starostlivosti

Podpora zvládania chronických ochorení mimo inštitúcií, a to aj pokiaľ ide o pacientov so zdravotným postihnutím, závisí aj od zdokonalenia spolupráce medzi poskytovateľmi zdravotnej a sociálnej alebo neformálnej starostlivosti. Podporí sa výskum a inovačné aplikácie s cieľom umožniť rozhodovanie na základe distribuovaných informácií v oblasti fyzického i duševného zdravia vrátane psychosociálnych aspektov a získať dôkazy pre rozsiahle uplatňovanie nových riešení a ich využitie na trhu vrátane interoperabilných diaľkových služieb v oblasti zdravia a starostlivosti (tele-health, tele-care). Bude sa tiež podporovať výskum a inovácia s cieľom zlepšiť organizáciu dlhodobej starostlivosti, ako aj inovácia v oblasti politík a riadenia, a to najmä v súvislosti s demografickou zmenou. Cieľom zavádzania nových a integrovaných riešení starostlivosti bude posilniť postavenie jednotlivca a existujúce kapacity a tiež dosiahnuť zameranie sa na kompenzáciu deficitov.

1.6.2.   Optimalizácia efektívnosti a účinnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a odstraňovanie nerovnosti na základe odborne podloženého rozhodovania a šírenia najlepších postupov a inovačných technológií a prístupov

Je potrebné podporiť vývoj systémového prístupu k hodnoteniu zdravotníckych technológií a ekonomike zdravia, ako aj zbieranie dôkazov a šírenie najlepších postupov, inovačných technológií a postupov v oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane IKT a aplikácií elektronického zdravotníctva. Podporí sa komparatívna analýza reformy systémov verejného zdravotníctva v Európe a tretích krajinách a hodnotenie ich strednodobého a dlhodobého vplyvu na hospodárstvo a spoločnosť. Podporí sa analýza budúcich potrieb týkajúcich sa pracovných síl v oblasti zdravotníctva, pokiaľ ide o počty a požadované zručnosti na základe nových modelov starostlivosti. Podporí sa výskum vývoja nerovnosti v oblasti zdravia, jej spolupôsobenia s inými hospodárskymi a sociálnymi nerovnosťami a účinností politík zameraných na ich obmedzenie v Európe i mimo nej. Nakoniec je potrebné podporiť posudzovanie riešení v oblasti bezpečnosti pacientov a systémov zabezpečenia kvality vrátane úlohy pacientov.

1.7.   Konkrétne aspekty vykonávania

V rámci vykonávania tohto osobitného cieľa sa bude podporovať prenos znalostí a technológií a iné formy šírenia, rozsiahle pilotné a demonštračné činnosti, ako aj normalizácia. Týmto spôsobom sa urýchli uvádzanie produktov a služieb na trh a validujú sa škálovateľné riešenia vhodné pre Európu aj širší priestor. Takéto činnosti nepodporia len konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zapojenie inovačných MSP, budú si tiež vyžadovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán. Budú sa hľadať synergie s ďalšími relevantnými programami a činnosťami vo verejnej a súkromnej sfére v Únii i na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni. Pôjde hlavne o synergie s činnosťami v rámci programu Zdravie pre rast.

Vedecký panel pre zdravie bude vedecky fundovanou platformou zainteresovaných strán, ktorá vypracúva vedecké vstupy týkajúce sa spoločenskej výzvy. Bude poskytovať ucelenú vedecky zameranú analýzu problémových miest v oblasti výskumu a inovácie a príležitostí týkajúcich sa tejto spoločenskej výzvy, prispievať k stanovovaniu svojich priorít v oblasti výskumu a inovácie a nabádať na vedeckú účasť na úrovni celej EÚ. Prostredníctvom aktívnej spolupráce so zainteresovanými stranami bude pomáhať budovať kapacity a podporovať spoločné využívanie znalostí a užšiu spoluprácu v tejto oblasti v rámci celej Únie.

Môže sa tiež zvážiť podpora pre relevantné iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá.

Vytvoria sa aj vhodné prepojenia medzi relevantnými opatreniami európskych partnerstiev v oblasti inovácie a relevantnými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

2.   POTRAVINOVÁ BEZPEČNOSŤ, UDRŽATEĽNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO, MORSKÝ, NÁMORNÝ VÝSKUM A VÝSKUM V OBLASTI VNÚTROZEMSKÝCH VÔD A BIOHOSPODÁRSTVO

2.1.   Udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Aby sa podporili produktívnejšie, nákladovo efektívnejšie, environmentálne šetrnejšie a odolnejšie systémy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré budú dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín a poskytovať ekosystémové služby, a aby sa zároveň chránila biodiverzita a podporil rozvoj prosperujúceho života na vidieku, sú potrebné príslušné poznatky, nástroje, služby a inovácie. Výskum a inovácia ponúknu možnosti začlenenia agronomických a environmentálnych cieľov do rámca udržateľnej výroby, a tak sa dosiahne zvýšenie produktivity a efektívnosti využívania zdrojov v poľnohospodárstve vrátane vody, zvýšenie bezpečnosti živočíšnej a rastlinnej výroby, zníženie emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve, zníženie produkcie odpadu i vyplavovania živín a iných chemických vstupov z obrábanej pôdy do pôdy i vodného prostredia, zníženie závislosti od medzinárodného dovozu proteínov rastlinného pôvodu do Európy, zvýšenie stupňa diverzity v systémoch prvovýroby; a podpora obnovenia biologickej diverzity.

2.1.1.   Zvýšenie efektivity výroby a vyrovnanie sa so zmenou klímy pri súčasnom zabezpečení udržateľnosti a odolnosti

Uvedené činnosti zvýšia produktivitu, ako aj schopnosť rastlín, zvierat a výrobných systémov prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim podmienkam životného prostredia/klimatickým podmienkam a rastúcemu nedostatku prírodných zdrojov. Výsledné inovácie prispejú k prechodu na nízkoenergetické hospodárstvo s nízkou produkciou emisií a odpadov a k zníženiu dopytu po prírodných zdrojoch v rámci celého reťazca zásobovania potravinami a krmivami. Okrem príspevku k potravinovej bezpečnosti sa vytvoria nové možnosti na využitie biomasy a vedľajších produktov poľnohospodárstva v širokom spektre aplikácií mimo potravinárskeho priemyslu.

Vyvinie sa úsilie o multidisciplinárne prístupy s cieľom zlepšiť vlastnosti rastlín, zvierat a mikroorganizmov pri súčasnom zabezpečení efektívneho využívania zdrojov (vody, krajiny, pôdy, živín, energie a iných vstupov) a ekologickej integrity vidieckych oblastí. Dôraz sa bude klásť na integrované a rozmanité systémy výroby a agronomické postupy vrátane využívania presných technológií a ekologických stratégií intenzifikácie s cieľom využiť výhody bežného i ekologického poľnohospodárstva. Bude sa tiež podporovať rozvoj zelených oblastí v mestách, prostredníctvom nových foriem poľnohospodárstva, záhradníctva a lesného hospodárstva v mestách a priľahlých oblastiach. Pri tejto činnosti sa zohľadnia nové nároky na vlastnosti rastlín, metódy pestovania, technológie, uvádzanie na trh a plánovanie miest vo vzťahu k ľudskému zdraviu, kvalite života, životnému prostrediu a zmene klímy. Genetické zdokonaľovanie vlastností rastlín a zvierat zamerané na adaptáciu, zdravie a produktivitu si vyžiada vhodné konvenčné i moderné metódy chovu a ochranu a lepšie využívanie genetických zdrojov.

Náležitá pozornosť sa bude venovať pôdohospodárstvu s cieľom zvýšiť produktivitu plodín. Bude sa propagovať zdravie rastlín a zvierat so zreteľom na celkový cieľ, ktorým je zabezpečiť vysokokvalitnú a bezpečnú výrobu potravín. Činnosti týkajúce sa zdravia a ochrany rastlín obohatia znalosti a podporia vývoj integrovaných stratégií ochrany rastlín proti škodcom, ako aj produktov a nástrojov na zabránenie zavedeniu patogénov, ochranu proti škodcom a ochoreniam a zníženie strát výnosov pred žatvou a po nej, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. V oblasti zdravia zvierat sa budú podporovať stratégie na elimináciu ochorení vrátane zoonóz alebo ich účinné zvládanie, ako aj výskum antimikrobiálnej rezistencie. Posilní sa integrovaná kontrola ochorení, parazitov a škodcov, a to od lepšieho pochopenia interakcií medzi hostiteľom a patogénom až po dozor, diagnostiku a možnosti liečby. K zmierneniu spoločenských obáv prispeje štúdium vplyvov používaných postupov na životné podmienky zvierat. Uvedené oblasti budú vychádzať z hlbšieho výskumu zameraného na príslušné biologické otázky, ako aj na podporu vývoja a vykonávania politík Únie a bude ich podporovať primerané posúdenie ich ekonomického a trhového potenciálu.

2.1.2.   Zabezpečenie ekosystémových služieb a verejných statkov

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú jedinečnými systémami, ktoré poskytujú komerčné produkty, ako aj širšie ponímané verejné statky (vrátane kultúrnej a rekreačnej hodnoty) a dôležité ekologické služby, napríklad funkčnú biodiverzitu a biodiverzitu in situ, opeľovanie, skladovanie a reguláciu vody, funkcie pôdy, krajinné prostredie, potláčanie erózie, odolnosť voči povodniam a suchám a sekvestráciu uhlíka a znižovanie množstva skleníkových plynov. Činnosti v oblasti výskumu prispejú k lepšiemu pochopeniu komplexných interakcií medzi systémami prvovýroby a ekosystémovými službami a podporia poskytovanie týchto verejných statkov a služieb prostredníctvom riešení v oblasti správy, nástrojov na podporu rozhodovania a hodnotenia ich trhovej a mimotrhovej hodnoty. Medzi konkrétne problémy, ktoré sa budú riešiť, patrí určenie tých systémov vidieckeho a prímestského poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a krajinných modelov, ktoré majú predpoklady na dosiahnutie týchto cieľov. Zmeny v aktívnom riadení poľnohospodárskych systémov vrátane využitia technológií a zmien postupov posilnia znižovanie množstva skleníkových plynov a schopnosť sektora poľnohospodárstva prispôsobovať sa negatívnym následkom zmeny klímy.

2.1.3.   Posilnenie vidieckych oblastí, podpora politík a vidieckej inovácie

Podporia sa možnosti rozvoja vidieckych komunít formou posilnenia ich kapacít v oblasti prvovýroby a poskytovania ekosystémových služieb, ako aj vytvorením možností výroby nových a diverzifikovaných produktov (vrátane potravín, krmív, materiálov a energie), ktoré zodpovedajú rastúcemu dopytu po nízkouhlíkových dodávateľských systémoch s krátkym reťazcom. Na zabezpečenie súdržnosti vidieckych oblastí a prevenciu hospodárskej a sociálnej marginalizácie, podporu diverzifikácie hospodárskych činností (vrátane sektora služieb), zabezpečenie vhodných vzťahov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ako aj zjednodušenie výmeny informácií, demonštračných činností, inovácie a šírenia informácií a podporu participačného riadenia zdrojov je potrebný socio-ekonomický výskum a výskum spoločnosti spolu s vývojom nových koncepcií a inštitucionálnych inovácií. Je tiež potrebné zamerať sa na spôsoby, ktoré umožňujú využitie spoločenského a hospodárskeho prínosu verejných statkov vo vidieckych oblastiach na miestnej a regionálnej úrovni. Potreby v oblasti inovácie definované na regionálnej a miestnej úrovni budú doplnené prostredníctvom medzisektorových výskumných opatrení na medzinárodnej medziregionálnej a európskej úrovni. Výskumné projekty poskytnú podporu tvorcom politík a iným aktérom pri vykonávaní, monitorovaní a posudzovaní príslušných stratégií, politík a právnych predpisov nielen vo vidieckych oblastiach, ale aj v rámci celého biohospodárstva poskytnutím potrebných analytických nástrojov, ukazovateľov, integrovaných modelov a činností zameraných na budúcnosť. Potrebné sú aj nástroje a údaje na správne posúdenie prípadných kompromisov medzi rôznymi typmi využívania zdrojov (krajina, voda, pôda, živiny, energia a iné vstupy) a produktmi biohospodárstva. Pozornosť sa sústredí na socio-ekonomické a komparatívne hodnotenie systémov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a ich udržateľnosti.

2.1.4.   Udržateľné lesné hospodárstvo

Cieľom je produkovať bioprodukty, ekosystémy, služby (vrátane služieb týkajúcich sa vody a zmierňovania následkov zmeny klímy) a dostatočný objem biomasy udržateľným spôsobom s náležitým prihliadnutím na ekonomické, ekologické a sociálne aspekty lesného hospodárstva, ako aj na regionálne rozdiely. Celkovým cieľom činností v oblasti lesného hospodárstva bude podporovať multifunkčné lesy, ktoré poskytnú množstvo ekologických, hospodárskych a sociálnych prínosov. Činnosti sa sústredia na ďalší rozvoj udržateľných systémov lesného hospodárstva, ktoré môžu riešiť spoločenské výzvy a požiadavky vrátane potrieb vlastníkov lesov prostredníctvom zavedenia multifunkčných prístupov, vďaka ktorým sa vyhovie potrebe dosiahnuť inteligentný udržateľný a inkluzívny rast a zároveň zohľadniť zmenu klímy. Udržateľné systémy lesného hospodárstva sú dôležitým nástrojom na posilnenie odolnosti lesov a ochranu biodiverzity a na naplnenie vzrastajúcich nárokov na produkciu biomasy. Tieto činnosti bude musieť podporiť výskum zdravia stromov, ochrana lesov a ich obnova po požiaroch.

2.2.   Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky priemysel pre bezpečné a zdravé stravovanie

Je potrebné venovať pozornosť potrebám spotrebiteľov v oblasti bezpečných, zdravých, vysokokvalitných a cenovo dostupných potravín a súčasne zvážiť vplyv správania v oblasti spotreby potravín a výroby potravín a krmív na zdravie ľudí, životné prostredie a globálny ekosystém. Pozornosť sa bude venovať potravinovej/krmivovej bezpečnosti, ako i bezpečnosti potravín a krmív, konkurencieschopnosti európskeho agropotravinárskeho priemyslu a udržateľnosti potravinárskej výroby, zásobovaniu a spotrebe so zameraním na celý potravinový reťazec a súvisiace služby, či už bežné alebo bio, od prvovýroby až po spotrebu. Tento prístup prispeje k zabezpečeniu bezpečnosti potravín a potravinovej bezpečnosti pre všetkých Európanov a k odstráneniu hladu v celosvetovom meradle; uľahčeniu bremena, ktoré predstavujú ochorenia súvisiace s potravinami a stravovaním prostredníctvom podpory prechodu na zdravé a udržateľné stravovanie, výchovy spotrebiteľov a inovácií v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle; zníženiu spotreby vody a energie pri spracovaní, prevoze a distribúcii potravín; zníženiu plytvania potravinami o 50 % do roku 2030; a dosiahnutiu širokej rozmanitosti zdravých, vysokokvalitných a bezpečných potravín pre všetkých.

2.2.1.   Rozhodnutia spotrebiteľov založené na informáciách

Pozornosť sa bude venovať otázke preferencií spotrebiteľa, jeho postojom, potrebám, správaniu, životnému štýlu a vzdelaniu ako aj kultúrnemu aspektu kvality potravín a zlepší sa komunikácia medzi spotrebiteľmi, výskumnou obcou, ktorá sa zaoberá potravinovým reťazcom, a zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o produkcii potravín vo všeobecnosti a umožniť rozhodovanie založené na informáciách, udržateľnú a zdravú konzumáciu a zlepšiť ich vplyv na výrobu, inkluzívny rast a kvalitu života, najmä v prípade zraniteľných skupín. Inovácia v sociálnej oblasti bude reagovať na problémy v spoločnosti a inovačné prognostické modely a metodiky v oblasti spotrebiteľských vied poskytnú porovnateľné údaje a pripravia podmienky pre riešenie potrieb politík Únie.

2.2.2.   Bezpečné a zdravé potraviny a stravovanie pre všetkých

Pozornosť sa bude venovať potrebám v oblasti výživy, vyváženého stravovania a vplyvu potravín na fyziologické funkcie, fyzický a mentálny výkon, ako aj prepojeniu medzi stravovaním, demografickými trendmi (napríklad starnutím) a chronickými ochoreniami a poruchami. Určia sa riešenia a inovácie v oblasti stravovania vedúce k zlepšeniu zdravotného stavu a kvality života. Bude sa analyzovať, hodnotiť, monitorovať, kontrolovať a sledovať chemická a mikrobiálna kontaminácia potravín a krmív v rámci celého dodávateľského reťazca potravín, krmív a pitnej vody od výroby a skladovania až po spracovanie, balenie, distribúciu, stravovacie služby a prípravu v domácnostiach, ako aj súvisiace riziká, expozícia a alergény. Inovácie v oblasti bezpečnosti potravín, zlepšené nástroje na hodnotenie rizika a pomeru rizika a prínosov, ako aj na oznamovanie rizika a zlepšené normy v oblasti bezpečnosti potravín, ktoré sa majú zaviesť do celého potravinového reťazca, zvýšia dôveru spotrebiteľov v Európe a posilnia ich ochranu. Globálne sprísnenie noriem v oblasti bezpečnosti potravín tiež prispeje k posilneniu konkurencieschopnosti európskeho potravinárskeho priemyslu.

2.2.3.   Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky priemysel

V oblasti potravinárstva a odvetvia krmív sa bude venovať pozornosť potrebe vyrovnať sa so zmenou lokálneho charakteru spoločnosti, životného prostredia, klímy a hospodárstva na globálny na všetkých úrovniach potravinového a krmivového výrobného reťazca vrátane navrhovania potravín, ich spracovania, balenia, kontroly procesov, znižovania odpadu, zhodnocovania vedľajších produktov a bezpečného využívania alebo likvidácie vedľajších živočíšnych produktov. Na základe vedeckých dôkazov sa vytvoria inovačné a udržateľné technológie a procesy s efektívnym využívaním zdrojov, ako aj diverzifikované, bezpečné, zdravé, cenovo dostupné a vysokokvalitné produkty. Tým sa posilní inovačný potenciál európskeho dodávateľského potravinového reťazca, zvýši sa jeho konkurencieschopnosť, podnieti sa hospodársky rast a zamestnanosť a umožní sa prispôsobenie európskeho potravinárskeho priemyslu zmenám. Medzi ďalšie otázky, ktoré sa majú riešiť, patria sledovateľnosť, logistika a služby, socio-ekonomické a kultúrne faktory, dobré životné podmienky zvierat a iné etické otázky, odolnosť potravinového reťazca voči environmentálnym a klimatickým rizikám, obmedzenie negatívnych vplyvov činností v rámci potravinového reťazca, zmien stravovania, ako i výrobných systémov na životné prostredie.

2.3.   Využitie potenciálu živých vodných zdrojov

Jednou z hlavných vlastností živých vodných zdrojov je ich obnoviteľnosť, pričom ich udržateľné využívanie závisí od dôkladného pochopenia a vysokej úrovne kvality a produktivity vodných ekosystémov. Celkovým cieľom je hospodáriť so živými vodnými zdrojmi tak, aby sa získal čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov, morí a vnútrozemských vôd.

Súčasťou tohto procesu je potreba optimalizovať udržateľný prínos rybolovu a akvakultúry k potravinovej bezpečnosti v kontexte globálneho hospodárstva a znížiť výraznú závislosť Únie od dovozu morských plodov (približne 60 % celkovej spotreby morských plodov v Európe závisí od dovozu, pričom Únia je najväčším svetovým dovozcom produktov rybného hospodárstva) a posilniť inováciu v morskej a námornej oblasti prostredníctvom biotechnológií s cieľom podnietiť inteligentný „modrý“ rast. Činnosti v oblasti výskumu podporia ekosystémový prístup k riadeniu a využívaniu prírodných zdrojov, pričom sa umožní udržateľné využívanie morských tovarov a služieb, ako aj zvyšovanie ekologického charakteru príslušných sektorov v súlade s existujúcimi politickými rámcami, konkrétne integrovanou námornou politikou a rámcovou smernicou o námornej stratégii (11).

2.3.1.   Rozvoj udržateľného a environmentálne šetrného rybolovu

V rámci novej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, rámcovej smernice o morskej stratégii a stratégie Únie 2020 v oblasti biodiverzity sa vyzýva na dosiahnutie udržateľnejšieho, konkurencieschopnejšieho a environmentálne šetrnejšieho európskeho rybolovu. Prechod na ekosystémový prístup k rybnému hospodárstvu si bude vyžadovať dôsledné pochopenie morských ekosystémov. Vytvoria sa nové pohľady, nástroje a modely s cieľom zdokonaliť naše chápanie zdravia a produktivity morských ekosystémov a vyhodnotiť analyzovať a zmierňovať vplyv rybného hospodárstva na morské ekosystémy (vrátane hlbokého mora). Vypracujú sa nové stratégie a technológie lovu, vďaka ktorým sa budú poskytovať služby pre spoločnosť a zároveň zachovajú zdravé morské ekosystémy. Zmeria sa socio-ekonomický vplyv jednotlivých možností hospodárenia. Preskúma sa vplyv zmien životného prostredia i adaptácia na tieto zmeny vrátane zmeny klímy, ako i nové nástroje hodnotenia a riadenia, ktoré sa majú použiť na riešenie rizík a neistoty. Činnosti sa zamerajú na podporu výskumu v oblasti biológie, genetiky a dynamiky populácií rýb, úlohy kľúčových druhov v ekosystémoch, rybárskej činnosti a jej monitorovania, typov správania v odvetví rybolovu a prispôsobovanie sa novým trhom (napr. ekologickému označovaniu), a účasti odvetvia rybolovu na procesoch rozhodovania. Pozornosť sa bude venovať i spoločnému využívaniu mora na iné činnosti, najmä v pobrežných oblastiach, a jeho socio-ekonomickému vplyvu.

2.3.2.   Rozvoj konkurencieschopnej a environmentálne šetrnej európskej akvakultúry

Udržateľná akvakultúra má výrazný potenciál z hľadiska vývoja zdravých, bezpečných a konkurencieschopných produktov prispôsobených potrebám a preferenciám spotrebiteľov, ako aj pri poskytovaní environmentálnych služieb (biosanácia, pôdohospodárstvo a vodné hospodárstvo atď.) a výrobe energie, tento potenciál je však potrebné v Európe plne rozvinúť. Posilnia sa poznatky a technológie týkajúce sa všetkých aspektov domestifikácie zavedených druhov a diverzifikácie nových druhov, pričom sa zohľadní vzájomné pôsobenie medzi akvakultúrou a vodnými ekosystémami s cieľom zmierniť vplyv akvakultúry na životné prostredie a tiež sa zohľadnia vplyvy zmeny klímy a možnosti tohto odvetvia prispôsobiť sa im. Pokračovanie výskumu je zvlášť potrebné v oblasti zdravia a ochorení vodných organizmov chovaných na farmách (vrátane nástrojov a metód prevencie a zmierňovania následkov) v oblasti výživy vrátane vývoja alternatívnych individualizovaných zložiek a krmív pre akvakultúru) a v oblasti reprodukcie a chovu, ktoré patria k hlavným prekážkam udržateľného rozvoja európskej akvakultúry. Budú sa tiež podporovať inovácia udržateľných systémov výroby vo vnútrozemí, na pobreží i na mori. Prihliadne sa aj na osobitné charakteristiky najodľahlejších európskych regiónov. Dôraz sa bude klásť aj na porozumenie spoločenským a hospodárskym aspektom tohto odvetvia so zameraním na nákladovo a energeticky efektívnu výrobu zohľadňujúcu požiadavky trhu i zákazníkov pri súčasnom zabezpečení konkurencieschopnosti a atraktívnych vyhliadok pre investorov i výrobcov.

2.3.3.   Rozvoj inovácie v morskej a námornej oblasti pomocou biotechnológií

Morská biodiverzita ostáva aj naďalej z 90 % nepreskúmaná, čím vzniká obrovský potenciál objavenia nových druhov a pre aplikácie v oblasti morských biotechnológií, čo by mohlo viesť k predpokladanému 10 % ročnému rastu v tomto sektore. Podporí sa ďalšie skúmanie a využívanie veľkého potenciálu, ktorý ponúka morská biodiverzita a vodné biomasy s cieľom uviesť na trh nové, inovačné a udržateľné procesy, produkty a služby s potenciálnym uplatnením v rôznych odvetviach vrátane chemického priemyslu a odvetvia výroby materiálov, rybolovu a akvakultúry a farmaceutického priemyslu, zásobovania energiou a kozmetického priemyslu.

2.4.   Udržateľné a konkurencieschopné bio-odvetvia a podpora rozvoja európskeho biohospodárstva

Celkovým cieľom je urýchliť konverziu európskych priemyselných odvetví založených na fosílnych palivách na nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a udržateľné odvetvia. Výskum a inovácia poskytnú prostriedky na zníženie závislosti Únie od fosílnych palív a prispejú k dosiahnutiu politických cieľov v oblasti energie a zmeny klímy do roku 2020 (10 % pohonných hmôt vyrobených z obnoviteľných zdrojov a 20 % zníženie emisií skleníkových plynov). Odhaduje sa, že prechod na biosuroviny a biologické metódy spracovania umožní do roku 2030 zníženie emisií na úrovni 2,5 miliardy ton ekvivalentu CO2 ročne, čím sa podstatne zvýši trh s biosurovinami a novými spotrebnými bioproduktmi. Využitie tohto potenciálu si vyžaduje vybudovanie širokej znalostnej základne a vývoj príslušných (bio)technológií zameraných najmä na tri kľúčové oblasti: a) transformácia súčasných procesov využívajúcich fosílne palivá na procesy využívajúce biotechnológie s efektívnym využitím zdrojov a energií, b) vybudovanie spoľahlivých, udržateľných a vhodných dodávateľských reťazcov pre biomasu, tokov vedľajších produktov a odpadu a širokej siete biorafinérií v celej Európe a c) podpora rozvoja trhu s bioproduktami a bioprocesmi pri zohľadnení súvisiacich rizík a prínosov. Bude sa pracovať na dosiahnutí synergie s osobitným cieľom „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“.

2.4.1.   Posilňovanie biohospodárstva v záujme rozvoja biopriemyslu

Významný pokrok v úsilí o nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a udržateľné priemyselné odvetvia sa podporí objavovaním a využívaním suchozemských a vodných biologických zdrojov pri minimalizácii negatívnych vplyvov na životné a vodné prostredie, napríklad prostredníctvom vytvorenia uzavretých okruhov živín, a to aj medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Je potrebné preskúmať prípadné kompromisné riešenia týkajúce sa rôznych spôsobov využívania biomasy. Činnosti by sa mali zamerať na biomasu schopnú konkurencie mimo potravinárskeho priemyslu a zároveň by sa mala zvážiť udržateľnosť súvisiacich systémov využívania pôdy. Cieľom bude vývoj bioproduktov a biologicky aktívnych zmesí pre priemysel i spotrebiteľov s novými vlastnosťami, funkciami a vyššou udržateľnosťou. Ekonomická hodnota obnoviteľných zdrojov, biologického odpadu a vedľajších produktov sa bude maximalizovať prostredníctvom využívania nových a zdrojovo efektívnych procesov vrátane transformácie mestského bioodpadu na poľnohospodárske vstupy.

2.4.2.   Rozvoj integrovaných biorafinérií

Budú sa podporovať činnosti zamerané na podporu udržateľných bioproduktov, medziproduktov, bioenergie a biopalív so zameraním najmä na postupné (kaskádové) zavádzanie, pričom prioritou bude výroba produktov s vysokou pridanou hodnotou. Vyvinú sa nové technológie a stratégie na zabezpečenie dodávok surovín. Rozšírenie škály druhov biomasy používaných v biorafinériách druhej a tretej generácie vrátane biomasy z lesného hospodárstva, biologického odpadu a priemyselných vedľajších produktov prispeje k odstráneniu konfliktu medzi výrobou potravín a paliva, čím sa podporí hospodársky a environmentálne šetrný rozvoj vidieckych a pobrežných oblastí Únie.

2.4.3.   Podpora rozvoja trhu s bioproduktmi a bioprocesmi

Opatrenia na strane dopytu otvoria nové trhy pre biotechnologickú inováciu. Normalizácia a certifikácia na úrovni Únie i medzinárodnej úrovni je okrem iného potrebná aj na presné určenie bioobsahu, funkčnosti produktov a ich biologickej rozložiteľnosti. Je potrebné ďalej rozvíjať metodiky a prístupy k analýzam životných cyklov a súčasne ich neustále prispôsobovať vývoju vo vede i priemysle. Pri podpore tvorby nových trhov a realizácii obchodných príležitostí sa za kľúčové považujú výskumné činnosti zamerané na podporu normalizácie produktov a procesov (vrátane harmonizácie medzinárodných noriem) a činnosť regulačných úradov v oblasti biotechnológie.

2.5.   Prierezový morský a námorný výskum

Cieľom je zvýšiť vplyv morí a oceánov Únie na spoločnosť a hospodársky rast prostredníctvom využívania morských zdrojov, ako aj rôznych zdrojov morskej energie a širokého spektra rôznych využití morí. Činnosti sa zamerajú na prierezové vedecké a technické výzvy v morskej a námornej oblasti na účely využitia potenciálu morí a oceánov v rámci celého spektra morských a námorných priemyselných odvetví a zároveň chrániť životné prostredie a prispôsobovať sa zmene klímy. Strategickým koordinovaným prístupom k morskému a námornému výskumu týkajúcemu sa všetkých výziev a priorít programu Horizont 2020 sa zároveň podporí vykonávanie príslušných politík Únie s cieľom pomôcť plniť kľúčové ciele stratégie modrého rastu.

Vzhľadom na multidisciplinárnu povahu morského a námorného výskumu sa bude vyvíjať úsilie o úzku koordináciu a spoločné činnosti s ďalšími súčasťami programu Horizont 2020, najmä s osobitným cieľom „Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny“ priority „Spoločenské výzvy“.

2.5.1.   Vplyv zmeny klímy na morské ekosystémy a námorné hospodárstvo

Budú sa podporovať činnosti na zlepšenie súčasného chápania fungovania morských ekosystémov a interakcií medzi oceánom a atmosférou. Zvýši sa tým schopnosť posúdiť úlohu, ktorú oceány zohrávajú v oblasti klímy a vplyv zmeny klímy a acidifikácie oceánov na morské ekosystémy a pobrežné oblasti.

2.5.2.   Rozvoj potenciálu morských zdrojov prostredníctvom integrovaného prístupu

Podpora dlhodobého udržateľného rastu námorného sektora a vytváranie synergií v celom spektre námorných sektorov si vyžaduje integrovaný prístup. Výskumné činnosti sa zamerajú na ochranu morského prostredia, ako aj vplyv námorných činností a produktov na iné ako námorné sektory. Umožní sa tak pokrok v oblasti ekologickej inovácie, ako napríklad nové produkty, postupy a uplatňovanie koncepcií, nástrojov a opatrení v oblasti riadenia s cieľom posúdiť vplyv ľudského tlaku na morské prostredie a zmierniť ho na účely dosiahnutia pokroku na ceste k udržateľnému riadeniu námorných činností.

2.5.3.   Prierezové koncepcie a technológie umožňujúce rast námorného sektora

Pokrok v prierezových podporných technológiách (napríklad v oblasti IKT, elektroniky, nanomateriálov, zliatin, biotechnológií atď.) a nový vývoj a nové koncepcie v inžinierstve budú aj naďalej podporovať rast. Činnosťami sa umožní dosiahnuť výrazný prelom v oblasti morského a námorného výskumu a pozorovania oceánov (napríklad hlbokomorský výskum, systémy pozorovania, senzory, automatizované systémy na monitorovanie činností a dohľad, sledovanie morskej biodiverzity, morské georiziká, diaľkovo ovládané vozidlá). Cieľom je znížiť vplyv na morské prostredie (napr. podvodný hluk a zavedenie inváznych druhov a znečisťujúce látky z mora a súše) a minimalizovať uhlíkovú stopy ľudských činností. Prierezové podporné technológie budú základom pre vykonávanie morských a námorných politík Únie.

2.6.   Osobitné aspekty vykonávania

Okrem bežných zdrojov externého poradenstva budú prebiehať aj špecializované konzultácie so Stálym výborom pre poľnohospodársky výskum (SCAR) zamerané na celú škálu tém vrátane strategických aspektov v rámci jeho prognostickej činnosti a koordinácie poľnohospodárskeho výskumu medzi členskými štátmi a Úniou. Vytvoria sa aj vhodné prepojenia medzi relevantnými opatreniami európskych partnerstiev v oblasti inovácie a relevantnými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

Prostredníctvom osobitných opatrení v oblasti oznamovania, výmeny poznatkov a zapojenia rôznych subjektov do všetkých fáz projektov sa aktívne podporí vplyv a šírenie výsledkov výskumu. Pri vykonávaní sa uplatní široké spektrum činností vrátane zásadných demonštračných a pilotných činností. Bude sa presadzovať jednoduchý a otvorený prístup k výsledkom výskumu a najlepším postupom.

Konkrétna podpora pre MSP umožní zvýšiť účasť fariem, rybárov a iných typov MSP na výskume a demonštračných činnostiach. Zohľadnia sa konkrétne potreby sektora prvovýroby v oblasti služieb zameraných na podporu inovácie a v oblasti podporných štruktúr. Pri vykonávaní sa uplatní široké spektrum činností vrátane opatrení slúžiacich na výmenu poznatkov, pri ktorých sa aktívne zabezpečí účasť farmárov alebo iných prvovýrobcov a sprostredkovateľov s cieľom sumarizovať potreby koncových používateľov v oblasti výskumu. Bude sa presadzovať jednoduchý a otvorený prístup k výsledkom výskumu a najlepším postupom.

S cieľom urýchliť uvádzanie nových biologických produktov a služieb na trh sa podporia normalizačné a regulačné aspekty.

Môže sa tiež zvážiť podpora pre relevantné iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá.

Bude sa hľadať synergia s ďalšími finančnými zdrojmi Únie, ktoré súvisia s touto spoločenskou výzvou, ako sú napríklad Európsky poľnohospodársky fond na rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), a ďalšie možnosti ich využívania.

V rámci všetkých oblastí biohospodárstva sa budú vyvíjať perspektívne činnosti vrátane vývoja databáz ukazovateľov a modelov s globálnym, európskym, vnútroštátnym a regionálnym zameraním. Vytvorí sa Európske observatórium pre biohospodárstvo, ktoré bude mapovať a monitorovať výsledky výskumu a inovácie vrátane posudzovania technológií v Únii aj celosvetovo, vypracuje kľúčové ukazovatele výkonu a bude monitorovať inovačné politiky v oblasti biohospodárstva.

3.   BEZPEČNÁ, ČISTÁ A EFEKTÍVNA ENERGIA

3.1.   Zníženie spotreby energie a uhlíkovej stopy prostredníctvom inteligentného a udržateľného využívania

Zdroje energie a modely spotreby v európskom priemysle, systémoch dopravy, budovách, mestských častiach, mestách a veľkomestách sú vo veľkej miere neudržateľné, pričom majú výrazný vplyv na životné prostredie a zmenu klímy. Energetické manažérstvo v reálnom čase pre nové a existujúce budovy s takmer nulovými emisiami, budovy s takmer nulovou spotrebou energie a energeticky pozitívne budovy, rekonštruované, ako aj aktívne budovy, vysoko efektívne odvetvia a masové preberanie energeticky účinných riešení podnikmi, jednotlivcami, komunitami, mestami a mestskými časťami si budú vyžadovať nielen technický pokrok, ale aj netechnické riešenia, napríklad nové poradenské a finančné služby a služby v oblasti riadenia dopytu, ako aj príspevok spoločenských a behaviorálnych vied pri súčasnom zohľadnení otázky akceptácie zo strany verejnosti. Zlepšená energetická efektívnosť môže týmto spôsobom predstavovať jeden z nákladovo najefektívnejších spôsobov zníženia dopytu po energii, a tým zlepšenia bezpečnosti dodávok energie a konkurencieschopnosti, ako aj zníženia vplyvu na životné prostredie a klímu. Na riešenie týchto výziev je dôležitý ďalší vývoj obnoviteľných zdrojov energie a využitie potenciálu v oblasti energetickej efektívnosti.

3.1.1.   Uvedenie technológií a služieb zameraných na inteligentné a efektívne využitie energie na masový trh

Zníženie spotreby energie a odstránenie plytvania energiou pri súčasnom poskytovaní služieb potrebných pre spoločnosť a hospodárstvo si vyžaduje nielen uvedenie väčšieho počtu účinných, nákladovo efektívnych, environmentálne šetrných a inteligentnejších zariadení, produktov a služieb na masový trh, ale aj integráciu komponentov a zariadení tak, aby vzájomne prispievali k optimalizácii celkovej spotreby energie, pokiaľ ide o budovy, služby a priemysel.

Je potrebné prispôsobiť zákazníkom a optimalizovať energetickú hospodárnosť týchto technológií a služieb pre príslušné prostredia a v ich rámci s cieľom zabezpečiť, aby ich spotrebitelia plne prijali a profitovali z ich výhod (vrátane možnosti, aby si sami monitorovali vlastnú spotrebu). Na to je potrebný výskum, vývoj a testovanie inovačných IKT a monitorovacích a kontrolných techník, ako aj demonštračné projekty a aktivity týkajúce sa zavádzania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a škálovateľnosť. Cieľom takýchto projektov by malo byť výrazne prispieť k zníženiu alebo optimalizácii celkovej spotreby energie a nákladov na energiu prostredníctvom vývoja spoločných postupov zameraných na zber, porovnanie a analýzu údajov o spotrebe energie a emisiách s cieľom zvýšiť merateľnosť, transparentnosť, spoločenskú prijateľnosť, plánovanie a viditeľnosť využitia energie a jeho vplyvu na životné prostredie. V rámci týchto procesov by sa mala zohľadňovať bezpečnosť a ochrana súkromia už od štádia návrhov s cieľom chrániť techniky monitorovania a kontroly. Spoľahlivosť pomôže zaručiť vývoj platforiem a ich uplatňovanie s cieľom overiť stabilitu takýchto systémov.

3.1.2.   Využitie potenciálu efektívnych a obnoviteľných vykurovacích a chladiacich systémov

Podstatná časť energie sa v Únii spotrebuje na vykurovanie alebo chladenie, pričom zásadný vplyv na zníženie spotreby energie v tejto oblasti by mal rozvoj účinných a nákladovo efektívnych technológií a metód integrácie systémov, ako je napríklad prepojenie siete s normalizovanými jazykmi a službami v tejto oblasti. Na to je potrebný výskum a demonštračné činnosti v oblasti nových techník a systémov konštrukčného riešenia a komponentov pre priemyselné a komerčné využitie, ako i využitie v domácnostiach, napríklad pri decentralizovanej a oblastnej dodávke teplej vody a vykurovaní a chladení budov. Tento prístup má zahŕňať rôzne technológie ako sú napríklad solárna tepelná energia, geotermálna energia, biomasa, tepelné čerpadlá, kombinácia tepla a elektrickej energie, zhodnocovanie odpadovej energie, a zodpovedať požiadavkám na budovy a mestské časti s takmer nulovou spotrebou energie, ako aj podporovať inteligentné budovy. Sú potrebné ďalšie prelomové objavy, najmä v oblasti uskladňovania tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov a pri podpore rozvoja a zavádzania efektívnych kombinácií hybridných vykurovacích a chladiacich systémov pre centralizované i decentralizované aplikácie.

3.1.3.   Podpora európskych inteligentných miest a komunít

Medzi najväčších spotrebiteľov energie v Únii patria mestské oblasti, v ktorých sa uvoľňuje rovnako veľký podiel skleníkových plynov a vytvára podstatné množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie. Mestské oblasti sú súčasne zasiahnuté znižujúcou sa kvalitou ovzdušia a zmenou klímy a musia vypracovať vlastné stratégie zmiernenia vplyvu a adaptácie. Pri transformácii na nízkouhlíkovú spoločnosť je preto kľúčové nachádzať inovačné riešenia v oblasti energetiky (napríklad energetická efektívnosť, systémy zásobovania elektrickou energiou a vykurovania a chladenia a integrácia obnoviteľných zdrojov energie do zastavaného prostredia) integrované s dopravnými systémami, riešeniami v oblasti inteligentného stavebníctva a plánovania miest, spracovania odpadov a úpravy vody, ako aj s riešeniami v oblasti IKT pre mestské prostredie. Je potrebné naplánovať cielené iniciatívy na podporu konvergencie priemyselných hodnotových reťazcov sektorov energetiky, dopravy a IKT na inteligentné využívanie v mestách. Zároveň je potrebné vyvinúť a testovať v plnom rozsahu a v súlade s potrebami a prostriedkami miest a komunít a ich občanov nové modely v oblasti technológie, organizácie, plánovania a podnikania. Potrebný je aj výskum zameraný na pochopenie sociálnych, environmentálnych, hospodárskych a kultúrnych otázok tejto transformácie.

3.2.   Dodávanie nízkonákladovej elektriny s nízkym obsahom uhlíka

Elektrická energia bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vytvorení ekologicky udržateľného nízkouhlíkového hospodárstva. Základom tohto vývoja sú obnoviteľné zdroje energie. Zavádzanie nízkouhlíkovej výroby elektrickej energie je príliš pomalé, pretože si vyžaduje vysoké náklady. Je naliehavé nájsť riešenia, ktoré výrazne znížia náklady a posilnia hospodárnosť, udržateľnosť a verejnú akceptáciu s cieľom urýchliť zavedenie nízkonákladovej nízkouhlíkovej a spoľahlivej výroby elektrickej energie na trh. Činnosti sa sústredia na výskum, vývoj a komplexné demonštračné činnosti, pokiaľ ide o inovačné obnoviteľné zdroje energie vrátane malých a mikroúrovňových energetických systémov, efektívne, flexibilné a fosílne elektrárne s nízkymi emisiami uhlíka a zachytávanie a ukladanie CO2 alebo technológie opakovaného používania CO2.

3.2.1.   Rozvoj plného potenciálu veternej energie

V oblasti veternej energie je cieľom znížiť náklady na výrobu elektrickej energie pomocou vetra na pobreží i na mori približne o 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 2010, presunúť väčšiu časť výroby na more a umožniť náležitú integráciu do elektrizačnej sústavy. V centre pozornosti budú vývoj, testovanie a demonštračné činnosti zamerané na rozsiahlejšie systémy konverzie veternej energie novej generácie (vrátane inovačných systémov skladovania energie), vyššia efektívnosť konverzie a vyššia dostupnosť výroby na pobreží i na mori (vrátane vzdialených lokalít a prostredí s nepriaznivými poveternostnými podmienkami), ako aj nové procesy sériovej výroby. Zohľadnia sa tie aspekty rozvoja veternej energie, ktoré súvisia so životným prostredím a biodiverzitou.

3.2.2.   Vývoj efektívnych, spoľahlivých a nákladovo konkurencieschopných solárnych energetických systémov

Ak má solárna energia zahŕňajúca fotovoltaické články (FV) a koncentrovanú slnečnú energiu (CSP) výrazne zvýšiť svoj podiel na trhu s elektrickou energiou, náklady na ňu by sa do roku 2020 mali znížiť o polovicu v porovnaní s rokom 2010.

V prípade fotovoltaických článkov bude potrebný ďalší výskum zameraný okrem iného na nové koncepcie a systémy, ako aj demonštračné činnosti a testovanie masovej výroby s cieľom dosiahnuť ich široké využívanie integrované do budov.

V prípade elektrární založených na CSP budú v centre pozornosti spôsoby zvyšovania efektívnosti a súčasného znižovania nákladov a vplyvu na životné prostredie, ktoré umožnia priemyselné rozšírenie predvedených technológií prostredníctvom budovania prvých elektrární svojho druhu. Budú sa testovať riešenia efektívnej kombinácie výroby solárnej elektrickej energie s odsoľovaním vody.

3.2.3.   Vývoj konkurencieschopných a ekologicky bezpečných technológií na zachytávanie, prepravu, ukladanie a opakované používanie CO2

Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) je kľúčovou možnosťou, ktorá sa musí široko využívať v komerčnom rozsahu na celosvetovej úrovni, aby mohli byť splnené ciele v rámci dekarbonizovanej výroby elektrickej energie a nízkouhlíkového priemyslu do roku 2050. Cieľom je minimalizovať dodatočné náklady na CCS v energetike v prípade elektrární spaľujúcich uhlie, plyn a roponosné bridlice v porovnaní s porovnateľnými elektrárňami bez CCS a energeticky náročnými priemyselnými zariadeniami.

Podpora sa zameria najmä na demonštráciu úplného reťazca CCS pre reprezentatívne portfólio rôznych technických možností zachytávania, prepravy, ukladania a opakovaného použitia uhlíka. Tieto aktivity bude sprevádzať výskum zameraný na ďalší rozvoj týchto technológií a získanie konkurencieschopnejších technológií zachytávania, zdokonalených komponentov, integrovaných systémov a procesov, bezpečného geologického uloženia, racionálnych riešení a akceptácie zo strany verejnosti, pokiaľ ide o opakované použitie zachyteného CO2 s cieľom umožniť komerčné využitie technológií CCS elektrárňami spaľujúcimi fosílne palivá a inými priemyselnými odvetviami s veľkou uhlíkovou záťažou, ktoré budú uvedené do prevádzky po roku 2020. Podporovať sa budú aj technológie čistého uhlíka ako technológie, ktoré dopĺňajú CCS.

3.2.4.   Rozvoj využitia geotermálnej, vodnej energie, morskej a inej energie z obnoviteľných zdrojov

Geotermálna, vodná a morská energia, ako aj iné druhy energie z obnoviteľných zdrojov môžu prispieť k dekarbonizácii dodávok energie v Európe a súčasne zvýšiť ich flexibilitu pre rôzne typy výroby a využitia energie. Cieľom je ďalej rozvíjať a pripraviť na komerčne použitie nákladovo efektívne a udržateľné technológie a umožniť ich rozsiahle využitie v priemyselnom rozsahu vrátane integrácie do sústav. Technológia vylepšených geotermálnych systémov by sa mala ďalej skúmať, rozvíjať a prezentovať v rámci demonštračných činností, a to najmä pokiaľ ide o prieskum, vrty a produkciu tepla. Energia oceánov, napríklad energia prílivových vĺn, morských prúdov alebo morských vĺn a osmotická energia ponúkajú predvídateľnú energiu bez produkcie emisií a tiež môžu prispieť k rozvoju plného potenciálu veternej energie na mori (kombinácia morských energií). K výskumným činnostiam by mali patriť laboratórny inovačný výskum nízkonákladových spoľahlivých komponentov a materiálov využívaných vo vysokokoróznom prostredí a prostredí, v ktorom dochádza k nadmernej akumulácii živých organizmov, ako aj demonštračné činnosti v rôznych podmienkach európskeho vodstva.

3.3.   Alternatívne palivá a mobilné zdroje energie

Splnenie európskych cieľov v oblasti energetiky a zníženia emisií CO2 si vyžaduje aj vývoj nových palív a mobilných zdrojov energie. Táto úloha je dôležitá najmä pri riešení otázky inteligentnej, ekologickej a integrovanej dopravy. Hodnotové reťazce týchto technológií a alternatívnych palív nie sú dostatočne rozpracované a je potrebné urýchliť ich prechod do demonštračnej fázy.

3.3.1.   Zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti bioenergie

V oblasti bioenergie je cieľom komerčné dopracovanie najsľubnejších technológií s cieľom umožniť rozsiahlu udržateľnú výrobu progresívnych biopalív s rôznymi hodnotovými reťazcami v biorafinériách pre pozemnú, námornú a leteckú dopravu a získavanie vysokoefektívneho kombinovaného tepla a energie a ekologického plynu z biomasy a odpadu vrátane CCS. Cieľom je vyvíjať a demonštrovať technológie pre rôzne spôsoby získavania bioenergie na rozličných úrovniach s prihliadnutím na rôzne geografické a klimatické podmienky a logistické obmedzenia a zároveň minimalizovať negatívne environmentálne a sociálne následky spojené s využívaním pôdy. Dlhodobejší výskum sa zameria na vývoj udržateľného bioenergetického priemyslu po roku 2020. Tieto činnosti budú dopĺňať výskum predvýrobných (krmivo, biologické zdroje) i povýrobných (začlenenie do vozidiel) aspektov realizovaný v rámci iných relevantných osobitných cieľov priority „Spoločenské výzvy“.

3.3.2.   Skrátenie času potrebného na uvedenie vodíkových technológií a technológií palivových článkov na trh

Palivové články a vodík majú veľký potenciál prispieť k riešeniu energetických problémov, ktorým Európa čelí. Ak majú byť tieto technológie schopné konkurencie na trhu, je potrebné výrazné zníženie nákladov. Len pre ilustráciu, náklady na systémy s palivovými článkami určené na dopravu sa v najbližších 10 rokoch musia znížiť desaťnásobne. V záujme dosiahnutia tohto cieľa bude zabezpečená podpora pre demonštračné činnosti a činnosti v rámci zavedenia prenosných, stacionárnych a mikro-stacionárnych dopravných aplikácií a súvisiacich služieb pred komerčným využitím, ako aj pre dlhodobý výskum a rozvoj technológie na vybudovanie konkurencieschopného reťazca palivových článkov a udržateľnej produkcie vodíka a súvisiacej infraštruktúry v rámci Únie. Je potrebná intenzívna vnútroštátna a medzinárodná spolupráca vrátane vypracovania príslušných noriem, ktorá by umožnila preniknúť na trh v dostatočnom rozsahu.

3.3.3.   Nové alternatívne palivá

Existuje celá škála nových možností s dlhodobým potenciálom, ako sú práškové kovové palivo, palivo získané pomocou fotosyntetických mikroorganizmov (vo vode a pôde), z umelého napodobnenia fotosyntézy a solárne palivá. Tieto nové spôsoby môžu mať potenciál na efektívnejšiu konverziu energie a technológie, ktoré budú udržateľnejšie a nákladovo konkurencieschopnejšie. Podporí sa najmä prechod týchto nových a ďalších potenciálnych technológií z laboratória do fázy demonštračných činností s cieľom dospieť do fázy demonštrácie pred komerčným využitím do roku 2020.

3.4.   Jednotná inteligentná európska elektrizačná sústava

Pri elektrických sieťach sa musia zohľadniť tri vzájomne prepojené výzvy, aby sa umožnilo vytvorenie spotrebiteľsky priaznivej a čoraz viac dekarbonizovanej elektrickej sústavy: vytvorenie paneurópskeho trhu; integrácia masívneho nárastu obnoviteľných zdrojov energie a riadenie interakcií medzi miliónmi dodávateľov a zákazníkov (pričom bude rásť počet domácností aktívnych v oboch smeroch) vrátane vlastníkov elektrických vozidiel. Budúce elektrické siete, ktoré poskytnú viac flexibility a výhody v oblasti nákladov pre spotrebiteľov, zohrajú kľúčovú úlohu pri prechode na dekarbonizovaný energetický systém. Hlavným cieľom do roku 2020 je prenos a distribúcia približne 35 % (12) elektrickej energie z rozptýlených a koncentrovaných obnoviteľných zdrojov energie.

Dôsledne integrovaný výskum a demonštračné činnosti budú podporovať vývoj nových komponentov, technológií a procesov, ktoré budú reagovať na osobitné aspekty prenosovej i distribučnej strany siete, ako aj flexibilného uskladňovania energie.

Pri minimalizácii emisií a nákladov musia byť zohľadnené všetky možnosti úspešného dosiahnutia rovnováhy medzi ponukou a dopytom v oblasti energie. Je potrebné vyvinúť nové technológie pre inteligentné energetické siete, technológie zálohovania a vyrovnávania umožňujúce väčšiu flexibilitu a efektívnosť vrátane konvenčných elektrární, nové komponenty siete s cieľom zlepšiť prenosovú kapacitu a kvalitu, ako aj spoľahlivosť sietí. Je potrebné preskúmať nové technológie pre energetické systémy a infraštruktúru na dvojsmernú digitálnu komunikáciu a integrovať ich do elektrizačnej sústavy a tiež využiť ich na dosiahnutie inteligentnej komunikácie s ostatnými energetickými sieťami. Prispeje to k lepšiemu plánovaniu, monitorovaniu, kontrole a bezpečnej prevádzke sietí vrátane otázok normalizácie v bežných i núdzových podmienkach, ako aj riadeniu interakcií medzi dodávateľmi a zákazníkmi a preprave a riadeniu toku energie a obchodovaniu s ňou. Pri zavádzaní budúcej infraštruktúry by mali ukazovatele a analýzy prínosu z hľadiska nákladov zohľadniť celosystémové aspekty energetických sústav. Súčasne sa budú maximalizovať synergie medzi inteligentnými a telekomunikačnými sieťami s cieľom zabrániť duplicite investícií, zvýšiť bezpečnosť a zrýchliť prenikanie inteligentných služieb v oblasti energií.

Novátorské prostriedky uskladnenia energie (batérie i veľkokapacitné uskladnenie, ako napríklad „power-to-gas“ – uskladnenie nadbytočnej elektrickej energie vo forme plynu)) a systémy vo vozidlách poskytnú požadovanú flexibilitu vo vzťahu medzi výrobou a dopytom. Zdokonalené technológie IKT ďalej zvýšia flexibilitu dopytu po elektrickej energii tým, že poskytnú zákazníkom (priemyselným a komerčným zákazníkom i domácnostiam) potrebné nástroje na automatizáciu. V tejto súvislosti sú dôležitými faktormi aj bezpečnosť, spoľahlivosť a ochrana súkromia.

Hnacou silou celkovej účinnosti a nákladovej efektívnosti reťazca zásobovania elektrickou energiou a interoperability infraštruktúr, ako aj vytvorenia otvoreného a konkurencieschopného trhu s inteligentnými energetickým sieťovými technológiami, produktmi a službami musí byť nová podoba plánovania, trhu a regulácie. Pred zavedením riešení na európskej úrovni je potrebné vytvoriť rozsiahle demonštračné projekty na ich testovanie a overovanie a hodnotenie prínosov pre systém i jednotlivé zainteresované strany. Demonštračné činnosti majú byť doplnené výskumom s cieľom lepšie porozumieť reakciám spotrebiteľov a podnikov na hospodárske stimuly, zmeny v správaní, informačné služby a iné možnosti inovácie, ktoré poskytujú inteligentné siete.

3.5.   Nové znalosti a technológie

Z dlhodobého hľadiska sú potrebné nové, efektívnejšie a nákladovo konkurencieschopnejšie, ako aj čisté, bezpečné a udržateľné technológie. Pokrok by sa mal urýchliť pomocou multidisciplinárneho výskumu a spoločnej realizácie celoeurópskych výskumných programov a zariadení svetovej triedy s cieľom dosiahnuť prelomové vedecké objavy v oblasti energetických koncepcií a podporných technológií (napr. nanoveda, veda o materiáloch, fyzika tuhých látok, IKT, bioveda, výpočtová technika, geologické vedy a kozmický priestor). Prípadne sa tiež podporí bezpečný a environmentálne udržateľný prieskum nekonvenčných zdrojov zemného plynu a ropy a ich produkcie, ako aj vývoj budúcich inovácii a vznikajúcich technológií.

Pokročilý výskum bude potrebný aj s cieľom poskytnúť riešenia pri prispôsobovaní energetických systémov meniacim sa klimatickým podmienkam. Priority je možné prispôsobiť novým vedeckým a technologickým potrebám a možnostiam alebo novoobjaveným javom, ktoré by mohli poukazovať na sľubný vývoj či riziká pre spoločnosť a ktoré by sa mohli objaviť v priebehu vykonávania programu Horizont 2020.

3.6.   Silný rozhodovací proces a zaangažovanie verejnosti

Výskum v oblasti energie by mal podporovať energetickú politiku a prebiehať dôsledne v súlade s ňou. Aby tvorcovia politík mali k dispozícii solídne analýzy, sú potrebné rozsiahle znalosti a výskum v oblasti prenikania a využívania energetických technológií a služieb, infraštruktúry, trhov (vrátane regulačných rámcov) a správania spotrebiteľov. Podpora sa poskytne najmä v rámci informačného systému Komisie pre strategický plán energetických technológií (plán SET) (SETIS) s cieľom pripraviť podložené a transparentné teórie, nástroje, metódy, modely, ako aj možné a na budúcnosť orientované scenáre posudzovania hlavných hospodárskych a spoločenských problémov týkajúcich sa energetiky; vytvárať databázy a scenáre pre rozšírenú Úniu a posudzovať vplyv energetiky a politík súvisiacich s energiou na bezpečnosť dodávok, spotrebu, životné prostredie, prírodné zdroje, zmenu klímy, spoločnosť a konkurencieschopnosť energetického priemyslu; a realizovať činnosti v oblasti socio-ekonomického výskumu, ako aj výskumu v oblasti spoločenských vied.

Využívanie možností poskytovaných internetom a sociálnymi technológiami, správanie spotrebiteľov vrátane zraniteľných skupín, ako sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím, a zmeny správania sa budú študovať v rámci otvorených inovačných platforiem, ako sú živé laboratóriá a rozsiahle demonštračné modely pre inováciu v oblasti služieb, ako aj prostredníctvom panelových prieskumov pri zaručení ochrany súkromia.

3.7.   Prenikanie energetických inovácií na trh – na základe programu Inteligentná energia – Európa (IEE)

Prenikanie inovácií na trh a riešenia v oblasti ich replikácie sú kľúčovými predpokladmi pre včasné a nákladovo efektívne zavádzanie nových energetických technológií. Na dosiahnutie tohto cieľa sú okrem výskumu založeného na technológiách a demonštračných činnostiach potrebné činnosti s jasnou pridanou hodnotou pre Úniu zamerané na rozvoj, uplatňovanie, spoločné využívanie a replikáciu netechnologických inovácií s vysokou mierou pákového efektu na trhoch s udržateľnou energiou v Únii, a to v rôznych odvetviach a na rôznych úrovniach riadenia.

Tieto inovácie sa zamerajú na vytvorenie priaznivých trhových podmienok pre obnoviteľné a energeticky efektívne technológie a riešenia s nízkou produkciou uhlíka na regulačnej, administratívnej a finančnej úrovni. Podporia sa opatrenia uľahčujúce uplatňovanie energetickej politiky, ktoré pripravia pôdu pre nové investície tým, že podporia budovanie kapacít a budú pôsobiť na verejnú mienku. Pozornosť sa bude venovať aj inovácii zameranej na inteligentné a udržateľné využívanie existujúcich technológií.

Výskum a analýzy opakovane potvrdili, že kľúčovú úlohu pri úspechu či neúspechu politík zameraných na udržateľnú energiu hrá ľudský faktor. Podporia sa inovačné organizačné štruktúry, šírenie a výmena osvedčených postupov, špecializovaná odborná príprava a opatrenia zamerané na tvorbu kapacít.

3.8.   Osobitné aspekty vykonávania

Určovanie priorít pre realizáciu činností v rámci tejto spoločenskej výzvy sa riadi potrebou posilniť výskum a inovácie v oblasti energetiky na európskej úrovni. Hlavným cieľom bude podpora vykonávania programu výskumu a inovácie v rámci strategického plánu energetických technológií (plán SET) (13), aby sa dosiahli ciele politiky Únie v oblasti energetiky a zmeny klímy. Dôležitým vstupom pri tvorbe pracovných programov budú preto programy plánu SET a plány jeho vykonávania. Základným východiskom pri stanovovaní strategických priorít a pri koordinácii výskumu a inovácie v oblasti energetiky a v rámci celej Únie bude štruktúra riadenia plánu SET.

Netechnologická časť plánu sa bude riadiť právnymi predpismi a politikou Únie v energetickej oblasti. Podporí sa vytvorenie priaznivého prostredia pre masové zavedenie preukázaných riešení v oblasti technológií a služieb, procesov a politických iniciatív zameraných na nízkouhlíkové technológie a energetickú efektívnosť v rámci celej Únie. Táto podpora môže zahŕňať i podporu technickej pomoci pri rozvoji a realizácii investícií v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie.

Pokiaľ ide o prenikanie na trh, činnosti vychádzajú z činností v rámci programu Inteligentná energia – Európa (IEE) a ďalej ich rozvíjajú.

Pri spoločnom využívaní zdrojov a realizácii spoločných činností bude dôležitá partnerská spolupráca s európskymi zainteresovanými stranami. Je možné predpokladať, že v niektorých prípadoch sa existujúce európske priemyselné iniciatívy (EII) plánu SET zmenia na formalizované verejno-súkromné partnerstvá, ak sa takáto zmena bude považovať za primeranú, s cieľom zvýšiť úroveň a súdržnosť financovania a stimulovať spoločný výskum a inovačné činnosti verejných i súkromných zainteresovaných strán. Zváži sa poskytovanie podpory vrátane podpory za účasti členských štátov alianciám verejných výskumných inštitúcií, predovšetkým Európskej aliancii pre energetický výskum (EERA) založenej v rámci plánu SET, s cieľom spojiť verejné zdroje a infraštruktúry a riešiť tie oblasti výskumu, ktoré sú kľúčové pre európske záujmy. Priority plánu SET by mali podporiť medzinárodné koordinačné činnosti v súlade so zásadou variabilnej geometrie, pričom sa zohľadnia schopnosti a osobitosti krajín. Vytvoria sa aj vhodné prepojenia medzi relevantnými opatreniami európskych partnerstiev v oblasti inovácie a relevantnými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

Môže sa tiež zvážiť podpora pre relevantné iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá. Činnosti sa tiež sústredia na zvýšenie podpory a účasti MSP.

Zmobilizuje sa informačný systém Komisie pre plán SET (SETIS) s cieľom vypracovať v spolupráci so zúčastnenými stranami kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) na účely monitorovania postupu vykonávania. KPI sa budú pravidelne revidovať tak, aby zohľadnili najnovší vývoj. Činnosti v rámci tejto spoločenskej výzvy sa budú v širšom meradle zameriavať na zlepšenie koordinácie príslušných programov, iniciatív a politík Únie, napríklad politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych stratégií v oblasti inteligentnej špecializácie a mechanizmov systému obchodovania s emisiami (ETS), napríklad v súvislosti s podporou demonštračných projektov.

4.   INTELIGENTNÁ, EKOLOGICKÁ A INTEGROVANÁ DOPRAVA

4.1.   Zdrojovo efektívna doprava rešpektujúca životné prostredie

Európa stanovila za cieľ svojich politík znížiť produkciu CO2 do roku 2050 o 60 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Do roku 2030 plánuje v mestách znížiť používanie áut s konvenčným palivom na polovicu a v centrách najvýznamnejších miest dosiahnuť mestskú logistiku prakticky bez produkcie CO2. Použitie nízkouhlíkových palív v letectve by malo do roku 2050 dosiahnuť úroveň 40 % a emisie CO2 z palív námorných lodí by sa do roku 2050 mali znížiť o 40 % (14) v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

Je nevyhnutné, aby sa prostredníctvom cieleného technického pokroku znížil tento vplyv na životné prostredie, pričom je treba mať na pamäti, že každý druh dopravy čelí rôznym výzvam a je charakterizovaný špecifickými cyklami technickej integrácie.

Výskum a inovácia výrazne prispejú k vývoju a zavádzaniu potrebných riešení pre všetky druhy dopravy, ktoré podstatne znížia produkciu emisií škodlivých pre životné prostredie (ako sú napríklad CO2, NOx, SOx a hluk) v doprave, znížia závislosť dopravy od fosílnych palív, a tým znížia vplyv dopravy na biodiverzitu a zmenu klímy a prispejú k zachovaniu prírodných zdrojov.

Uvedené ciele sa dosiahnu prostredníctvom týchto konkrétnych činností:

4.1.1.   Čistejšie a tichšie lietadlá, vozidlá a plavidlá prispejú k zlepšeniu environmentálnych parametrov a znížia vnímaný hluk a vibrácie

Činnosti v tejto oblasti sa sústredia na koncové produkty, ako aj na úspornejšie a ekologickejšie konštrukčné riešenia a výrobné procesy, so zohľadnením celého procesu životného cyklu, pričom recyklovateľnosť bude začlenená už do fázy návrhu. Činnosti sa zamerajú aj na zdokonaľovanie existujúcich produktov a služieb prostredníctvom integrácie nových technológií.

a)

Vývoj a urýchlené zavádzanie čistejších a tichších pohonných technológií sú dôležité v záujme zníženia alebo eliminácie vplyvov na zmenu klímy a zdravie európskych občanov, pokiaľ ide o napr. CO2, hluk a znečisťovanie z dopravy. Potrebné sú nové a inovačné riešenia založené na elektrických motoroch a batériách, vodíku a palivových článkoch, plynových motoroch, pokročilých architektúrach a technológiách v motoroch alebo hybridnom pohone. Prelomové technické objavy zároveň prispejú k zlepšeniu environmentálnych parametrov tradičných a nových pohonných systémov.

b)

Skúmanie ďalších možností využívania alternatívnych energií s nízkou produkciou emisií prispeje k znižovaniu spotreby fosílnych palív. Medzi tieto možnosti patrí napríklad používanie udržateľných palív a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých druhoch dopravy vrátane leteckej, znižovanie spotreby paliva prostredníctvom získavania energie či diverzifikovaného zásobovania energiou a iné inovačné riešenia. Budú sa hľadať nové holistické prístupy zamerané na vozidlá, uskladňovanie energie, dodávky energie, palivové a dobíjacie infraštruktúry vrátane rozhraní medzi vozidlom a sieťou a inovačných riešení na využívanie alternatívnych palív.

c)

Zlepšenie celkového výkonu lietadiel, plavidiel a vozidiel znížením ich hmotnosti a aerodynamického, hydrodynamického a valivého odporu použitím ľahších materiálov, účelnejších konštrukcií a inovačných konštrukčných riešení prispeje k zníženiu spotreby paliva.

4.1.2.   Vývoj inteligentných zariadení, infraštruktúr a služieb

Tieto činnosti prispejú k optimalizácií dopravnej prevádzky a zníženiu spotreby zdrojov. Zamerajú sa predovšetkým na riešenia v oblasti efektívneho plánovania, navrhovania, využívania a riadenia letísk, prístavov, logistických platforiem a infraštruktúr pozemnej dopravy, ako aj na autonómne a efektívne systémy údržby, monitorovania a inšpekcií. Na účely zvýšenia kapacít je potrebné prijať nové politiky, podnikateľské modely, koncepcie, technológie a riešenia v oblasti IT. Osobitná pozornosť sa bude venovať odolnosti zariadení a infraštruktúr voči klimatickým podmienkam, nákladovo efektívnym riešeniam založeným na prístupe zohľadňujúcom celý životný cyklus a rozsiahlejšiemu zavádzaniu nových materiálov a technológií, ktoré umožnia efektívnejšiu a finančne menej nákladnú údržbu. Pozornosť sa zameria aj na dostupnosť, jednoduchosť pre užívateľov a zabezpečenie sociálneho začlenenia.

4.1.3.   Zlepšovanie dopravy a mobility v mestských oblastiach

Tieto činnosti budú prínosom pre veľkú a narastajúcu časť populácie, ktorá žije a pracuje v mestách alebo využíva mestá, pokiaľ ide o služby a oddychové aktivity. Je potrebné vypracovať a testovať nové koncepcie mobility, organizáciu dopravy, multimodálne modely prístupnosti, logistiku, poskytovanie inovačných vozidiel a mestských verejných služieb a riešenia v oblasti plánovania, ktoré prispejú k zníženiu preťaženosti, znečistenia ovzdušia a hluku a k zvýšeniu efektivity mestskej dopravy. Mala by sa rozvíjať verejná a nemotorová doprava, ako aj iné možnosti zdrojovo efektívnej dopravy pre pasažierov a náklad, ktoré budú reálnou alternatívou používania súkromných motorových vozidiel; tento typ dopravy bude podporovaný vyšším využívaním inteligentných dopravných systémov, ako aj inovačným riadením dopytu a ponuky. Osobitný dôraz sa bude klásť na interakciu medzi systémom dopravy a inými mestskými systémami.

4.2.   Zvýšená mobilita, nižšia preťaženosť dopravy, vyššia bezpečnosť a ochrana

Príslušné ciele európskej dopravnej politiky sa zameriavajú na optimalizáciu výkonu a efektivity v čase zvyšujúceho sa dopytu po mobilite s cieľom vytvoriť z Európy najbezpečnejšiu oblasť pre leteckú, železničnú a vodnú dopravu a pokročiť pri dosahovaní cieľa nulovej úmrtnosti v cestnej doprave do roku 2050 a pri znižovaní počtu obetí v cestnej doprave na polovicu do roku 2020. Do roku 2030 by 30 % nákladnej cestnej dopravy nad 300 kilometrov malo prejsť na železničnú alebo lodnú dopravu. Plynulá, prístupná, cenovo dostupná a efektívna celoeurópska preprava osôb a tovaru zameraná na používateľov a spojená s internalizáciou externých nákladov si vyžaduje nový európsky systém riadenia multimodálnej dopravy, informácií a platieb a tiež účinné rozhrania medzi sieťami diaľkovej a mestskej mobility.

Zdokonalený európsky systém dopravy prispeje k efektívnejšiemu využívaniu dopravy, zlepší sa ním kvalita života občanov a podporí sa ním zdravšie životné prostredie.

Výskum a inovácia výrazne prispejú k týmto ambicióznym politickým cieľom prostredníctvom týchto konkrétnych okruhov činností:

4.2.1.   Výrazné zníženie preťaženosti dopravy

Tento cieľ je možné dosiahnuť zavedením inteligentného, multimodálneho a plne intermodálneho dopravného systému „od dverí k dverám“ a odstránením nepotrebného využívania dopravy. Toto riešenie si vyžaduje podporu silnejšej integrácie medzi jednotlivými druhmi dopravy, optimalizáciu dopravných reťazcov a lepšiu integráciu dopravných činností a služieb. Takéto inovačné riešenia tiež posilnia dostupnosť a zjednodušia rozhodovanie pasažierov, a to aj seniorov a zraniteľných užívateľov, a poskytnú príležitosti znížiť preťaženosť prostredníctvom zlepšenia zvládania nehôd a vývoja systémov optimalizácie dopravy.

4.2.2.   Výrazné zlepšenie mobility osôb i prepravy nákladu

Tento cieľ je možné dosiahnuť prostredníctvom vývoja, demonštračných činností a rozsiahleho využívania inteligentných dopravných aplikácií a systémov riadenia. To znamená: plánovanie analýzy a riadenia dopytu, informačné a platobné systémy, ktoré sú interoperabilné v rámci celej Európy; plná integrácia informačných tokov, systémov riadenia, sietí infraštruktúr a služieb v oblasti mobility do nového spoločného multimodálneho rámca založeného na otvorených platformách. Tým sa súčasne zaručí flexibilita a schopnosť rýchlo reagovať na krízové situácie či extrémne poveternostné podmienky zmenou konfigurácie osobnej a nákladnej prepravy v rámci jednotlivých druhov dopravy. K dosiahnutiu tohto cieľa prispejú nové lokalizačné, navigačné a časovacie aplikácie využívajúce satelitné navigačné systémy Galileo a Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie (EGNOS).

a)

Inovačné technológie riadenia leteckej dopravy prispejú pri rýchlo rastúcom dopyte k postupnej zmene v oblasti bezpečnosti a efektívnosti, zvýšeniu presnosti, skráteniu času stráveného na letisku postupmi súvisiacimi s cestovaním a zvýšeniu odolnosti systému leteckej dopravy. Realizáciu a ďalšie rozvíjanie projektu jednotného európskeho neba podporia výskumné a inovačné činnosti poskytujúce riešenia zamerané na zvyšovanie automatizácie a autonómie v oblasti manažmentu letovej prevádzky, ako aj prevádzky a kontroly lietadiel, lepšiu integráciu zložiek vzdušnej a pozemnej dopravy, ako aj nové riešenia v oblasti efektívneho a plynulého vybavovania cestujúcich a nákladov v rámci celého dopravného systému.

b)

V prípade lodnej dopravy prispejú zdokonalené a integrované technológie plánovania a riadenia k vytvoreniu tzv. modrého pásu (Blue Belt) v moriach okolo Európy, čím sa zlepší prevádzka prístavov, ako aj k vytvoreniu vhodného rámca pre vnútrozemskú plavbu.

c)

Optimalizácia správy a interoperability sietí v prípade železničnej a cestnej dopravy zvýši efektívnosť využívania infraštruktúr a uľahčí cezhraničnú prevádzku. Vytvoria sa komplexné vzájomne spolupracujúce systémy riadenia cestnej dopravy a informačné systémy založené na komunikácii medzi jednotlivými vozidlami a vozidlami a infraštruktúrou.

4.2.3.   Vývoj nových koncepcií nákladnej dopravy a logistiky

Tento cieľ umožní znížiť tlak na dopravný systém a životné prostredie a zvýšiť bezpečnosť a kapacitu nákladnej dopravy. Činnosti môžu napríklad kombinovať vozidlá s vysokým výkonom a minimálnym vplyvom na životné prostredie s inteligentnými zabezpečenými systémami vo vozidlách alebo v rámci infraštruktúry. Mali by vychádzať z integrovaného logistického prístupu v oblasti dopravy. Činnosti sa zamerajú aj na podporu rozvoja koncepcie bezpapierového fungovania nákladnej dopravy e-Freight, ktorá prepojí elektronické toky informácií, služieb a platieb s fyzickou prepravou nákladu v rámci rôznych druhov dopravy.

4.2.4.   Zníženie nehodovosti, úmrtnosti a počtu obetí a zvýšenie bezpečnosti

Tento cieľ sa dosiahne riešením otázok týkajúcich sa organizácie, riadenia a monitorovania výkonnosti a rizík dopravných systémov a zameraním sa na konštrukčné riešenie, výrobu a prevádzku lietadiel, vozidiel, plavidiel, infraštruktúr a terminálov. Pozornosť sa bude venovať aktívnym a pasívnym formám bezpečnosti, preventívnej bezpečnosti a zdokonaleniu automatizácie a procesov odbornej prípravy s cieľom znížiť riziko a vplyv ľudských chýb. Vyvinú sa špecifické nástroje a metódy zamerané na presnejšie predvídanie, posudzovanie a zmiernenie vplyvu počasia, prírodných hrozieb a iných krízových situácií. Činnosti sa zamerajú aj na integráciu bezpečnostných aspektov do plánovania a riadenia tokov pasažierov a nákladu, na koncepciu lietadiel, vozidiel a plavidiel, na riadenie dopravy a systémov a konštrukčné riešenia dopravných infraštruktúr a terminálov pre náklady a pasažierov. Inteligentné aplikácie v oblasti dopravy a prepojení môžu tiež poskytnúť užitočné nástroje pre posilnenie bezpečnosti. Činnosti sa zamerajú aj na zvýšenie bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky, najmä tých najohrozenejších, a to najmä v mestských oblastiach.

4.3.   Vedúce postavenie európskeho dopravného priemyslu v celosvetovom meradle

Schopnosť udržať si náskok v oblasti technického rozvoja a zlepšovať konkurencieschopnosť existujúcich výrobných procesov, výskumu a inovácie prispeje k rastu a počtu vysokokvalifikovaných pracovných miest v európskom dopravnom priemysle v podmienkach rastúcej konkurencie. V hre je ďalšie posilnenie konkurencieschopnosti jedného z hlavných hospodárskych sektorov, ktorý priamo predstavuje 6,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) Únie a v Európe poskytuje zamestnanie takmer 13 miliónom ľudí. Medzi konkrétne ciele patrí vyvinúť novú generáciu inovačných a environmentálne šetrných leteckých, lodných a pozemných dopravných prostriedkov, zabezpečiť udržateľnú výrobu inovačných systémov a zariadení a pripraviť pôdu pre budúce dopravné prostriedky, a to prostredníctvom rozvíjania novátorských technológií, koncepcií a projektov, inteligentných kontrolných systémov, účinných postupov vývoja a výroby, inovačných služieb a postupov udeľovania osvedčení. Cieľom Európy je stať sa globálnym lídrom, pokiaľ ide o efektívnosť, environmentálne parametre a bezpečnosť všetkých druhov dopravy, a posilniť svoje vedúce postavenie na globálnych trhoch, pokiaľ ide o konečné produkty, ako aj subsystémy.

Výskum a inovácia sa zamerajú na tieto konkrétne činnosti:

4.3.1.   Vývoj dopravných prostriedkov novej generácie s cieľom zabezpečiť podiel na trhu v budúcnosti

Táto činnosť prispeje k posilneniu vedúceho postavenia Európy v oblasti lietadiel, vysokorýchlostných vlakov, konvenčnej a koľajovej dopravy v rámci miest a mestských častí, cestných vozidiel, elektromobility, výletných lodí, trajektov a špecializovaných lodí využívajúcich špičkové technológie a morských plošín. Súčasne podnieti konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti nových technológií a systémov a podporí ich diverzifikáciu smerom k novým trhom vrátane iných odvetví, ako je doprava. Táto oblasť zahŕňa vývoj inovačných bezpečných a environmentálne šetrných lietadiel, vozidiel a plavidiel využívajúcich efektívne pohonné systémy a vysokovýkonné a inteligentné systémy prevádzky a kontroly.

4.3.2.   Palubné inteligentné systémy riadenia

Tieto systémy sú potrebné na zabezpečenie vyššej výkonnosti a integrácie systémov v oblasti dopravy. S cieľom vymedziť spoločné prevádzkové normy sa vyvinú príslušné rozhrania na komunikáciu medzi lietadlami, vozidlami a plavidlami a infraštruktúry pre všetky príslušné kombinácie, pričom sa zohľadní vplyv elektromagnetických polí. Ich súčasťou môže byť poskytovanie údajov o riadení dopravy a informácií pre používateľov priamo do zariadení vo vozidlách, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivých údajov o doprave, podmienkach na cestách a preťaženiach v reálnom čase z tých istých zariadení.

4.3.3.   Pokročilé výrobné procesy

Táto činnosť umožní prispôsobenie, zníženie nákladov v rámci životného cyklu a skrátenie času potrebného na vývoj a zjednoduší normalizáciu a osvedčovanie lietadiel, vozidiel a plavidiel, ako aj ich komponentov, vybavenia a súvisiacej infraštruktúry. Činnosti v tejto oblasti budú viesť k vývoju rýchlych a nákladovo efektívnych metód projektovania a výroby vrátane montáže, výstavby, údržby a recyklácie pomocou digitálnych nástrojov a automatizácie a k vytvoreniu kapacity na integráciu zložitých systémov. Podporí sa tým vytvorenie konkurencieschopných dodávateľských reťazcov schopných dodávať na trh v krátkom čase a pri nižších nákladoch bez toho, aby sa narušila operačná bezpečnosť a ochrana. Využitie inovačných materiálov v doprave je prioritou z hľadiska cieľov v oblasti životného prostredia a konkurencieschopnosti, ako aj z hľadiska zvyšovania bezpečnosti a ochrany.

4.3.4.   Preskúmanie úplne nových dopravných koncepcií

Tieto činnosti zvýšia náskok Európy pred konkurenciou v dlhodobom horizonte. Inovačným riešeniam v oblasti systémov dopravy sa bude venovať strategický multidisciplinárny výskum a činnosti zamerané na overovanie koncepcií. Zameria sa aj na plne automatizované a iné typy lietadiel, vozidiel a plavidiel s dlhodobým potenciálom a vysokými environmentálnymi parametrami, ako aj na nové služby.

4.4.   Socio-ekonomický a behaviorálny výskum a činnosti s výhľadom do budúcnosti na účely vytvárania politík

Na podporu inovácie a vytvorenie spoločnej znalostnej základne pre riešenie problémov v oblasti dopravy sú potrebné opatrenia zamerané na podporu analýzy a tvorby politík vrátane zhromažďovania poznatkov s cieľom pochopiť správanie v oblasti dopravy v priestorových, socio-ekonomických a širších spoločenských súvislostiach. Tieto činnosti sa zamerajú na vývoj a vykonávanie európskych politík v oblasti výskumu a inovácie so zameraním na dopravu a mobilitu, prognostické štúdie a predvídanie technológií a posilnenie EVP.

Kľúčovú úlohu pri vývoji európskeho dopravného systému hrá pochopenie lokálnych a regionálnych špecifík, správania používateľov a ich vnímania situácie, spoločenskej prijateľnosti, vplyvu politických opatrení, mobility, meniacich sa potrieb aj ich vzorcov, vývoja dopytu v budúcnosti a obchodných modelov a ich vplyvov. Vypracujú sa scenáre s perspektívou do roku 2050 zohľadňujúce spoločenské trendy, dôkazné údaje týkajúce sa obetí, politické ciele a technologické prognózy. V záujme lepšieho pochopenia súvislostí medzi územným rozvojom, sociálnou súdržnosťou a európskym dopravným systémom sú potrebné presné modely, ktoré môžu byť podkladom pre premyslené rozhodnutia.

Výskum sa zameria na hľadanie spôsobov, ako znížiť sociálne a teritoriálne nerovnosti pri prístupe k mobilite a zlepšiť postavenie zraniteľných používateľov dopravy. Rovnako je potrebné riešiť hospodárske otázky so zameraním na spôsoby internalizácie vonkajších aspektov všetkých druhov dopravy, ako aj na zdaňovanie a modely určovania cien. Na posúdenie budúcich požiadaviek týkajúcich sa zručností a pracovných miest, ako aj vývoja v oblasti výskumu a inovácie, prenikania jeho výsledkov a nadnárodnej spolupráce je potrebný výskum zameraný na budúce perspektívy.

4.5.   Osobitné aspekty vykonávania

Činnosti sa zorganizujú tak, aby sa podľa potreby umožnil integrovaný prístup alebo prístup osobitne zameraný na konkrétny druh dopravy. Bude potrebné viacročné zviditeľnenie a kontinuita, aby sa zohľadnili špecifiká každého druhu dopravy a holistická povaha výziev, ako aj príslušné aspekty strategických výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

Môže sa tiež zvážiť podpora pre relevantné iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnom sektore, ako aj verejno-súkromné partnerstvá. Vytvoria sa aj vhodné prepojenia s opatreniami relevantných európskych partnerstiev v oblasti inovácie. Činnosti sa sústredia aj na zvýšenie podpory a propagáciu účasti MSP.

5.   OPATRENIE V OBLASTI ZMENY KLÍMY, ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, EFEKTÍVNOSŤ ZDROJOV A SUROVINY

5.1.   Boj proti zmene klímy a adaptácia na zmenu klímy

V súčasnosti sú koncentrácie CO2 vo vzduchu o takmer 40 % vyššie než na začiatku priemyselnej revolúcie a najvyššie za posledné 2 milióny rokov. K zmene klímy prispievajú aj skleníkové plyny neobsahujúce CO2, ktoré začínajú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu. Bez prijatia ráznych opatrení môže zmena klímy každoročne stáť svet minimálne 5 % HDP a podľa niektorých scenárov dokonca až 20 %. Prijatím účinných opatrení sa však môžu čisté náklady obmedziť na približne 1 % HDP ročne. Ak sa má splniť cieľ udržať globálne otepľovanie na úrovni nižšej ako 2 °C a zabrániť najhorším vplyvom zmeny klímy, vyspelé krajiny budú musieť do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Cieľom tejto činnosti je preto pripraviť a posúdiť inovačné, nákladovo efektívne a udržateľné adaptačné a zmierňujúce opatrenia a stratégie zamerané na skleníkové plyny obsahujúce CO2 i na skleníkové plyny bez obsahu CO2 a aerosoly, pričom sa využijú technologické i netechnologické ekologické riešenia prostredníctvom tvorby dôkazov s cieľom umožniť prijať opatrenia, ktoré sú založené na informáciách, včasné a účinné, a vytvoriť siete s požadovanými kompetenciami.

Aby sa tento cieľ dosiahol, výskum a inovácia sa zamerajú na tieto oblasti:

5.1.1.   Zlepšenie pochopenia zmeny klímy a vypracovanie spoľahlivých klimatických prognóz

Lepšie pochopenie príčin a vývoja zmeny klímy a presnejšie klimatické prognózy sú kľúčové pre spoločnosť v jej úsilí o ochranu ľudských životov, tovaru a infraštruktúry a zabezpečenie účinného rozhodovania a primeraných možností zmierňovania následkov zmeny klímy a adaptácie na ňu. Je nesmierne dôležité ďalej skvalitňovať súbor vedeckých poznatkov týkajúci sa hybných síl zmeny klímy a súvisiacich procesov, ako aj mechanizmov, spätných väzieb a limitov týkajúcich sa fungovania suchozemských, morských a polárnych ekosystémov a atmosféry. Hlbšie pochopenie problematiky umožní aj presnejšie sledovanie zmeny klímy a rozlíšenie medzi prírodnými alebo antropogénnymi kauzálnymi faktormi. Posilnenie spoľahlivosti prognóz a odhadov v oblasti zmeny klímy v príslušných časových a priestorových rámcoch sa podporí prostredníctvom kvalitnejšieho merania a vývoja presnejších scenárov a modelov vrátane plne prepojených modelov systémov Zeme, ktoré zohľadnia paleoklimatické údaje.

5.1.2.   Posudzovanie vplyvov a zraniteľných miest a vytváranie inovačných nákladovo efektívnych opatrení zameraných na adaptáciu, predchádzanie rizikám a ich riadenie

Poznatky o tom, ako sa môžu spoločnosť, hospodárstvo a ekosystémy prispôsobiť následkom zmeny klímy, nie sú úplné. Účinné, spravodlivé a sociálne prijateľné opatrenia na vytvorenie životného prostredia, hospodárstva a spoločnosti, ktoré budú odolné voči zmene klímy, si vyžadujú integrovanú analýzu súčasných a budúcich vplyvov, zraniteľných miest, vystavenia obyvateľstva zmene klímy, rizík a ich riadenia, sekundárnych vplyvov, ako napríklad migrácia a konflikty, nákladov a príležitostí v oblasti zmeny klímy a jej variability, pričom je potrebné zohľadniť mimoriadne udalosti a súvisiace nebezpečenstvá, ktoré zapríčiňuje zmena klímy, ako aj ich opakovanie. Táto analýza sa vypracuje aj v oblasti nepriaznivých vplyvov zmeny klímy na biodiverzitu, ekosystémy a ekosystémové služby, vodné zdroje, infraštruktúry a hospodárske a prírodné zdroje. Dôraz sa bude klásť na najcennejšie prírodné ekosystémy a vybudované prostredia, ako aj na kľúčové spoločenské, kultúrne a hospodárske sektory Európy. Opatrenia sa budú zameriavať na vplyvy a rastúce riziká pre zdravie človeka, ktoré sú zapríčinené zmenou klímy, hrozbami spôsobenými klímou a zvyšujúcimi sa koncentráciami skleníkových plynov v atmosfére. V rámci výskumu sa vyhodnotia inovačné, rovnovážne distribuované a nákladovo efektívne reakcie zamerané na adaptáciu na zmenu klímy vrátane ochrany a adaptácie prírodných zdrojov a ekosystémov, ako aj s ňou súvisiace účinky s cieľom poskytnúť informácie a podporu pre ich zdokonalenie a vykonávanie na všetkých úrovniach. Budú sa zohľadňovať aj potenciálne vplyvy, náklady a riziká a výhody súvisiace s geoinžinierstvom. Preskúmajú sa zložité vnútorné prepojenia, rozpory a synergie politík zameraných na adaptáciu a na predchádzanie rizikám s ďalšími politikami zameranými na klímu a sektorovými politikami, a to vrátane vplyvov na zamestnanosť a životnú úroveň zraniteľných skupín.

5.1.3.   Podpora politík zameraných na zmiernenie následkov vrátane štúdií zameraných na vplyv iných sektorových politík

Prechod Únie na konkurencieschopné hospodárstvo a spoločnosť, v ktorých sa účinne využívajú zdroje a ktoré sú odolné voči zmene klímy, ktorý sa má uskutočniť do roku 2050, si vyžaduje navrhnutie účinných a dlhodobých stratégií na znižovanie emisií, ako aj zásadné zvýšenie inovačných kapacít. V rámci výskumu sa posúdia environmentálne a socio-ekonomické riziká, príležitosti a vplyvy možností zmierňovania účinkov zmeny klímy. Posúdi sa aj vplyv iných odvetvových politík. Výskumom sa podporí vývoj a overenie nových modelov klíma–energetika–hospodárstvo, pričom sa zohľadnia hospodárske nástroje a príslušné externality s cieľom otestovať politiky zamerané na zmiernenie následkov a metódy nízkouhlíkovej technológie v rôznom rozsahu a v kľúčových hospodárskych a spoločenských sektoroch Únie, ako aj na celosvetovej úrovni. Opatreniami spočívajúcimi v zlepšení prepojení medzi výskumom a jeho aplikáciou a medzi podnikateľmi, koncovými používateľmi, výskumnými pracovníkmi, tvorcami politík a znalostnými inštitúciami sa podporí technologická, inštitucionálna a socio-ekonomická inovácia.

5.2.   Ochrana životného prostredia, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, vodou, biodiverzitou a ekosystémami

Spoločnosti čelia závažnej výzve spočívajúcej v nastolení udržateľnej rovnováhy medzi potrebami človeka a životným prostredím. Environmentálne zdroje ako voda, vzduch, biomasa, úrodná pôda, biodiverzita, ekosystémy a služby, ktoré poskytujú, prispievajú k fungovaniu európskeho a celosvetového hospodárstva a ku kvalite života. Očakáva sa, že obchodné príležitosti súvisiace s prírodnými zdrojmi dosiahnu v celosvetovom meradle do roku 2050 hodnotu 2 biliónov EUR (15). Napriek tomu sa stav ekosystémov v Európe a na celom svete zhoršuje do takej miery, že príroda samotná ich už nedokáže obnovovať, a environmentálne zdroje sa využívajú nadmerne a dokonca ničia. V Únii sa napríklad každoročne stratí 1 000 km2 najúrodnejšej pôdy a cenných ekosystémov a štvrtina sladkej vody sa minie zbytočne. V takomto správaní nemožno pokračovať. Výskum sa musí podieľať na zvrátení týchto trendov, ktoré poškodzujú životné prostredie, a musí zabezpečiť, aby ekosystémy naďalej poskytovali zdroje, tovar a služby, ktoré sú pre kvalitu života, hospodársku prosperitu a trvalo udržateľný rozvoj najdôležitejšie.

Cieľom je preto zabezpečiť znalosti a nástroje v oblasti hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany, dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi obmedzenými zdrojmi a súčasnými a budúcimi potrebami spoločnosti a hospodárstva.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa výskum a inovácia zamerajú na tieto oblasti:

5.2.1.   Rozšíriť naše chápanie biodiverzity a fungovania ekosystémov, ich interakcií so sociálnymi systémami a ich úlohy pri udržiavaní hospodárstva a kvality života človeka.

Ľudské konanie môže vyvolať nezvratné zmeny v životnom prostredí, ktoré ovplyvňujú charakter ekosystémov a ich biodiverzitu. Je dôležité tieto rizika predvídať, a to pomocou posudzovania, monitorovania a predpovedania vplyvu ľudskej činnosti na životné prostredie vrátane zmeny využívania pôdy a vplyvu environmentálnych zmien na kvalitu života človeka. Naše chápanie zložitých vzťahov medzi prírodnými zdrojmi a sociálnym, hospodárskym a ekologickým systémom, ako aj chápanie prirodzených bodov zlomu a odolnosti, resp. krehkosti ľudského a biologického systému, zlepší výskum v oblasti morského (od pobrežných oblastí až po otvorené more vrátane udržateľnosti morských zdrojov), polárneho, sladkovodného, suchozemského a mestského ekosystému vrátane ekosystémov závislých od podzemných vôd. V rámci tohto výskumu sa preskúma spôsob fungovania a reagovania biodiverzity a ekosystémov na atropogénne vplyvy, spôsoby ich obnovy a vplyv na hospodárstva a kvalitu života človeka. Preskúmajú sa tiež riešenia výziev súvisiacich so zdrojmi v európskom a medzinárodnom kontexte. Prispeje to k politikám a postupom na zabezpečenie fungovania sociálnych a hospodárskych činností v rámci obmedzení vyplývajúcich z udržateľnosti a prispôsobiteľnosti ekosystémov a biodiverzity.

5.2.2.   Rozvoj integrovaných prístupov k výzvam súvisiacim s vodou a prechod na udržateľný manažment vodných zdrojov a služieb a ich využívanie

Dostupnosť a kvalita sladkej vody sa stali celosvetovým problémom s ďalekosiahlymi hospodárskymi a spoločenskými dôsledkami. Vzhľadom na neustále narastajúci dopyt po rôznych a často protichodných druhoch využitia (napríklad v poľnohospodárstve, priemysle, rekreačných činnostiach, verejných službách, zachovávaní ekosystémov a krajiny, obnove a zlepšovaní životného prostredia, zvýšenú zraniteľnosť zdrojov, ktorú zhoršuje zmena klímy a globálne zmeny, urbanizácia, znečisťovanie a nadmerné využívanie zdrojov sladkej vody, sa kritickou výzvou pre spotrebiteľov vody v rôznych odvetviach, ako aj pre vodné ekosystémy stáva udržanie a zlepšenie kvality a dostupnosti vody a zmiernenie vplyvu ľudskej činnosti na sladkovodné ekosystémy.

Výskum a inovácia sa týmito tlakmi budú zaoberať a poskytnú integrované stratégie, nástroje, technológie a inovačné riešenia s cieľom naplniť súčasné a budúce potreby. Pomôžu vypracovať vhodné stratégie hospodárenia s vodou, zlepšiť kvalitu vody, odstrániť nerovnováhu medzi dopytom po vode a jej dostupnosťou alebo dodávkou na rôznych úrovniach a v rôznej škále, uzavrieť vodný cyklus, podporovať udržateľné správanie konečných používateľov a riešiť riziká súvisiace s vodou a zároveň zachovajú integritu, štruktúru a fungovanie vodných ekosystémov v súlade s prevládajúcimi politikami Únie.

5.2.3.   Zabezpečiť znalosti a nástroje na účinné rozhodovanie a angažovanosť verejnosti

Vyčerpávanie zdrojov a poškodzovanie ekosystémov sa musí riešiť na úrovni sociálneho a hospodárskeho systému i systému správy vecí verejných. Na základe výskumu a inovácie sa budú prijímať politické rozhodnutia v oblasti hospodárenia s prírodnými zdrojmi a riadenia ekosystémov s cieľom zabrániť ničivým zmenám klímy a životného prostredia (alebo sa im prispôsobiť) a podporiť inštitucionálne, hospodárske, behaviorálne a technologické zmeny, ktorými sa zaručí trvalá udržateľnosť. Výskumom sa teda podporí rozvoj systémov na zhodnotenie biodiverzity a ekosystémových služieb vrátane pochopenia zásob prírodného kapitálu a toku ekosystémových služieb. Dôraz sa bude klásť na najdôležitejšie ekosystémy a ekosystémové služby významné pri tvorbe politík, akými sú sladká voda, moria a oceány (vrátane pobrežných oblastí), lesy, polárne regióny, kvalita ovzdušia, biodiverzita, využívanie pôdy a pôda. Odolnosť spoločností a ekosystémov voči znečisťujúcim a patogénnym látkam, ako aj voči katastrofickým udalostiam vrátane prírodných hrozieb (napr. seizmická a sopečná činnosť, povodne a suchá) a lesným požiarom sa podporí prostredníctvom zvyšovania kapacít na predpovedanie, včasné varovanie a posudzovanie slabých miest a vplyvov, a to aj z hľadiska kombinácie viacerých rizík. Výskum a inovácia tak poskytnú podporu politikám zameraným na životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov a možnostiam účinného odborne podloženého riadenia v rámci bezpečných operačných limitov. S cieľom zvýšiť súdržnosť politík, vyriešiť problematiku kompromisov a riadiť konflikty záujmov, ako aj zvýšiť informovanosť verejnosti o výsledkoch výskumu a účasť občanov na procese rozhodovania sa vypracujú inovačné postupy.

5.3.   Zaistenie udržateľných dodávok surovín, ktoré nesúvisia s energetikou ani poľnohospodárstvom

Od prístupu k surovinám závisia také sektory ako chemický, automobilový, letecký priemysel či výroba strojov a zariadení, ktorých pridaná hodnota presahuje 1 000 miliárd EUR a ktoré zamestnávajú viac než 30 miliónov ľudí. V oblasti stavebných nerastov je Únia sebestačná. Napriek tomu, že Únia je jedným z najväčších svetových producentov niektorých priemyselných nerastov, v prípade väčšiny z nich je čistým dovozcom. Okrem toho je Únia do veľkej miery závislá od dovozu kovových nerastov a úplne závislá od dovozu niektorých kritických surovín.

Súčasné trendy ukazujú, že dopyt po surovinách sa bude zintenzívňovať rozvojom rozvíjajúcich sa ekonomík a rýchlym rozširovaním kľúčových podporných technológií. Európa musí zabezpečiť udržateľné hospodárenie so surovinami a udržateľné dodávky surovín zo svojho územia aj mimo neho pre všetky sektory, ktoré od prístupu k surovinám závisia. Politické ciele pre rozhodujúce suroviny sa stanovujú v iniciatíve Komisie v oblasti surovín (16).

Cieľom tejto činnosti je preto zlepšiť znalostnú základňu týkajúcu sa surovín a vypracovať inovačné riešenia na ich nákladovo efektívne a environmentálne šetrné využívanie, ťažbu, spracovanie, opätovné využitie, recykláciu a obnovu, ako aj na ich nahradenie hospodársky príťažlivými a environmentálne udržateľnými alternatívami s nižším vplyvom na životné prostredie.

Ak sa má tento cieľ dosiahnuť, výskum a inovácia sa musia zamerať na tieto oblasti:

5.3.1.   Zlepšiť znalosti o dostupnosti surovín

Zlepší sa posudzovanie dlhodobej dostupnosti zdrojov na globálnej úrovni aj na úrovni Únie vrátane prístupu k mestským baniam (skládky a banský odpad), pobrežných a hlbokomorských zdrojov (napr. ťažba vzácnych nerastov z morského dna) a s tým súvisiacich neistôt. Tieto poznatky pomôžu spoločnosti dosiahnuť efektívnejšie využívanie, recykláciu a opätovné využívanie zriedkavých alebo environmentálne škodlivých surovín. Pomôžu aj pri vypracovaní globálnych pravidiel, postupov a noriem týkajúcich sa hospodársky životaschopného, environmentálne šetrného a spoločensky prijateľného prieskumu, ťažby a spracovania zdrojov, ako aj postupov pri využívaní pôdy a námornom priestorovom plánovaní na základe ekosystémového prístupu.

5.3.2.   Podporovať udržateľné dodávky a využívanie surovín vrátane nerastných zdrojov zo zeme a mora v súvislosti s využívaním, ťažbou, spracovaním, opätovným použitím, recykláciou a zhodnocovaním

Výskum a inovácia sú potrebné počas celého životného cyklu materiálov, aby sa zabezpečili cenovo dostupné, spoľahlivé a udržateľné dodávky surovín, ktoré sú nevyhnutné pre európske priemyselné odvetvia, a hospodárenie s nimi. Prípravou a zavedením hospodársky životaschopných, spoločensky a environmentálne prijateľných technológií prieskumu, ťažby a spracovania sa posilní efektívne využívanie zdrojov. Bude to zahŕňať nerastné zdroje zo zeme i mora, ako aj preskúmanie potenciálnu mestských baní. K zníženiu závislosti Únie od dodávok primárnych surovín prispejú aj nové a hospodársky životaschopné technológie recyklácie a zhodnocovania materiálov, ako aj obchodné modely a procesy vrátane procesov a systémov v uzavretej slučke, pri ktorých sa efektívne využívajú zdroje. Týka sa to aj nevyhnutnosti dlhšieho používania, vysokokvalitnej recyklácie a zhodnocovania a nevyhnutnosti výrazne znížiť plytvanie zdrojmi. Prijme sa prístup úplného životného cyklu, čiže od dodania dostupných surovín až do konca ich životnosti, s minimálnymi požiadavkami na energie a zdroje.

5.3.3.   Nájdenie alternatívy za kritické suroviny

Vzhľadom na očakávanú možnosť nižšej dostupnosti určitých materiálov na celosvetovej úrovni, napríklad z dôvodu obchodných obmedzení, sa preskúmajú a vypracujú návrhy vhodných náhrad a alternatív za kritické suroviny, ktoré budú mať podobné funkčné vlastnosti. Tým sa zníži závislosť Únie od primárnych surovín a zlepší ich vplyv na životné prostredie.

5.3.4.   Zlepšenie spoločenskej informovanosti a zručnosti v oblasti surovín

Nevyhnutný posun smerom k hospodárstvu, ktoré je viac sebestačné a efektívnejšie využíva zdroje, si bude vyžadovať zmeny na kultúrnej, behaviorálnej, socio-ekonomickej, systémovej a inštitucionálnej úrovni. S cieľom riešiť rastúci problém nedostatočných zručností v sektore surovín Únie (vrátane európskeho banského priemyslu) sa budú stimulovať efektívnejšie partnerstvá medzi univerzitami, oblasťou geologického prieskumu, priemyslu a iných zainteresovaných strán. Dôležité takisto bude podporiť vývoj inovačných ekologických zručností. Okrem toho verejnosť stále nie je dostatočne informovaná o dôležitosti domácich surovín pre európske hospodárstvo. S cieľom uľahčiť potrebné štrukturálne zmeny sa výskum a inovácia zamerajú na posilnenie postavenia občanov, tvorcov politík, odborníkov z praxe a inštitúcií.

5.4.   Umožnenie prechodu k ekologickému hospodárstvu a ekologickej spoločnosti prostredníctvom ekologickej inovácie

Únia nemôže prosperovať vo svete, v ktorom sa čoraz viac spotrebúvajú zdroje a dochádza k poškodzovaniu životného prostredia a strate biodiverzity. Oddelenie rastu od využívania prírodných zdrojov si vyžaduje štrukturálne zmeny v spôsoboch využívania, opätovného využívania zdrojov a hospodárenia s nimi, pri ktorom sa zároveň chráni naše životné prostredie. Ekologické inovácie nám umožnia znižovať tlak na životné prostredie, zvýšiť efektívne využívanie zdrojov a priviesť Úniu na cestu k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu. Ekologická inovácia zároveň predstavuje veľké príležitosti na rast a vytváranie pracovných miest, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť Európy na svetovom trhu, ktorého hodnota podľa odhadov po roku 2015 dosiahne jeden bilión EUR (17). Už 45 % spoločností zaviedlo niektoré určitý typ ekologických inovácií. Odhaduje sa, že približne 4 % ekologických inovácií viedlo k viac než 40 % zníženiu využívania materiálov na jednotku výstupu (18), čo naznačuje obrovský potenciál do budúcnosti. Nie je však zriedkavé, že sa nanajvýš sľubné a technicky pokročilé ekologicky inovačné technológie, procesy, služby a produkty nedostanú na trh pre ťažkosti súvisiace s uvádzaním na trh, a nenaplnia v plnej miere svoj environmentálny a hospodársky potenciál, keďže súkromní investori považujú ich rozšírenie a uvedenie na trh za príliš riskantné.

Cieľom tejto činnosti je preto posilniť všetky formy ekologickej inovácie, ktoré umožňujú prechod na ekologické hospodárstvo.

Ak sa má tento cieľ dosiahnuť, výskum a inovácia sa musia zamerať na tieto oblasti:

5.4.1.   Posilňovanie ekologických inovačných technológií, postupov, služieb a produktov vrátane preskúmania spôsobov zníženia množstva surovín vo výrobe a spotrebe a odstránenia prekážok v tejto súvislosti a zvyšovania ich prenikania na trh

Podporia sa všetky formy ekologickej inovácie, prírastkové aj radikálne, v ktorých sa spája technologická, organizačná, spoločenská, behaviorálna, obchodná a politická inovácia a posilňuje účasť občianskej spoločnosti. Posilní sa tým cyklické hospodárstvo a zároveň zníži vplyv na životné prostredie, zvýši odolnosť životného prostredia a zohľadnia odrazové účinky na životné prostredie a potenciálne aj na iné sektory. Bude to zahŕňať inováciu stimulovanú používateľmi, obchodné modely, priemyselnú symbiózu, systémy produktových služieb, navrhovanie produktov, prístup založený na celom životnom cykle a prístup „od kolísky po kolísku“, ako aj preskúmanie spôsobov zníženia množstva surovín vo výrobe a spotrebe a prekonanie prekážok v tejto súvislosti. Bude sa riešiť potenciál posunúť sa smerom k udržateľnejším vzorom spotreby. Cieľom bude zlepšiť efektívne využívanie zdrojov absolútnym znížením vstupov, odpadu a uvoľňovania škodlivých látok (napríklad látok označených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (19)) v hodnotovom reťazci a posilniť opätovné využívanie, recykláciu a nahrádzanie zdrojov.

Dôraz sa bude klásť na zjednodušenie prechodu z výskumu na trh, od vývoja prototypov a demonštrácie technickej, spoločenskej a environmentálnej výkonnosti k ich prvému použitiu a uplatneniu ekologicky inovačných techník, produktov, služieb alebo postupov relevantných pre Úniu na trhu, pričom sa do tohto procesu zapoja subjekty priemyslu, a najmä začínajúce a inovačné MSP, organizácie občianskej spoločnosti a koncoví používatelia. Opatrenia prispejú k odstraňovaniu prekážok pre rozvoj a širokému využívaniu ekologickej inovácie, vytváraniu alebo rozširovaniu trhov pre konkrétne riešenia a zlepšovaniu konkurencieschopnosti podnikov Únie, najmä MSP, na svetových trhoch. Cieľom vytvárania sietí ekologických inovátorov bude zlepšenie šírenia a využívania znalostí a prepojenia ponuky a dopytu.

5.4.2.   Podporovanie inovačných politík a spoločenských zmien

Prechod na ekologické hospodárstvo a ekologickú spoločnosť si vyžaduje štrukturálne a inštitucionálne zmeny. Pri výskume a inovácii sa budú riešiť najväčšie prekážky, ktoré stoja v ceste zmene spoločnosti a trhu, pričom cieľom bude poveriť spotrebiteľov, riadiacich pracovníkov podnikov a tvorcov politík, aby zaujali inovačný a udržateľný postoj, k čomu prispejú aj spoločenské a humanitné vedy. Pripravia sa silné a transparentné nástroje, metódy a modely na posudzovanie a umožnenie zásadných hospodárskych, spoločenských, kultúrnych a inštitucionálnych zmien potrebných na dosiahnutie zmeny v základnom vnímaní ekologického hospodárstva a ekologickej spoločnosti. Výskum sa zameria na preskúmanie spôsobov podpory udržateľného životného štýlu a spotrebiteľského správania, čo zahŕňa socio-ekonomický výskum, behaviorálnu vedu, zapojenie používateľov a verejné akceptovanie inovácie, ako aj činnosti na zlepšenie komunikácie a informovanosti verejnosti. Naplno sa využijú demonštračné činnosti.

5.4.3.   Meranie a posudzovanie pokroku smerom k ekologickému hospodárstvu

Je nevyhnutné vypracovať spoľahlivé ukazovatele na všetkých príslušných priestorových úrovniach, ktoré budú dopĺňať HDP, metódy a systémy na podporu a posudzovanie prechodu na ekologické hospodárstvo a účinnosti príslušných politík. Výskum a inovácia, ktoré sú stimulované prístupom životného cyklu, zlepšia kvalitu a dostupnosť údajov, metódy a systémy merania týkajúce sa efektívnosti využívania zdrojov a ekologickej inovácie a uľahčia vývoj inovačných kompenzačných systémov. Socio-ekonomický výskum bude zabezpečovať lepšie pochopenie kľúčových príčin správania výrobcov a spotrebiteľov, čím prispeje k navrhovaniu efektívnejších politických nástrojov na uľahčenie prechodu na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmene klímy. Okrem toho sa na podporu politík zameraných na efektívnosť vyžívania zdrojov a ekologickú inováciu na všetkých úrovniach vypracujú metodiky posudzovania technológií a integrované modelovanie, pričom sa zároveň bude zvyšovať súdržnosť politík a riešiť problematika kompromisov. Výsledky umožnia monitorovanie, posudzovanie a zníženie tokov materiálu a energie v rámci výroby a spotreby, pričom tvorcom politík a podnikom umožnia začleniť do ich opatrení a rozhodnutí environmentálne náklady a externality.

5.4.4.   Posilňovanie efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom digitálnych systémov

Inovácie v informačných a komunikačných technológiách môžu predstavovať kľúčový nástroj na podporu efektívneho využívania zdrojov. Aby sa dosiahol tento cieľ, moderné a inovačné IKT prispejú k výraznej efektívnosti produktivity, a to najmä prostredníctvom automatizácie procesov, monitorovania v reálnom čase a systémov podpory rozhodovania. Cieľom využívania IKT bude zrýchlenie postupnej dematerializácie hospodárstva intenzívnejším prechodom na digitálne služby, ako aj uľahčenie zmeny správania spotrebiteľov a obchodných modelov pomocou IKT budúcnosti.

5.5.   Vývoj komplexných a udržateľných globálnych environmentálnych pozorovacích a informačných systémov

Komplexné environmentálne pozorovacie a informačné systémy sú veľmi dôležité na zabezpečenie poskytovania dlhodobých údajov a informácií potrebných na riešenie tejto spoločenskej výzvy. Tieto systémy sa budú používať na monitorovanie, posudzovanie a predpovedanie podmienok, stavu a trendov v oblasti klímy, prírodných zdrojov vrátane surovín, pozemných a morských (od pobrežných zón až po hlboké more) ekosystémov a ekosystémových služieb, ako aj na hodnotenie politík týkajúcich sa nízkouhlíkového hospodárstva, politík zameraných na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy a možností vo všetkých sektoroch hospodárstva. Informácie a znalosti získané z týchto systémov sa použijú na stimulovanie inteligentného využívania strategických zdrojov, podporu rozvoja odborne podložených politík, posilnenie nových environmentálnych a klimatických služieb a tvorba nových príležitostí na svetových trhoch.

S cieľom neustále poskytovať včasné a presné informácie, predpovede a prognózy musia kapacity, technológie a dátové infraštruktúry pre pozorovanie a monitorovanie Zeme vychádzať z pokroku v oblasti IKT, kozmických technológií a aktivovaných sietí, vzdialených pozorovaní, nových senzorov in situ, mobilných služieb, komunikačných sietí, participatívnych webových nástrojov a zlepšenej výpočtovej a modelovacej infraštruktúry. Podporí sa bezplatný, otvorený a neobmedzený prístup k interoperabilným údajom a informáciám, ako aj efektívne a podľa potreby bezpečné ukladanie, riadenie a šírenie výsledkov výskumu. Činnosti pomáhajú určiť budúce operačné činnosti programu Copernicus a zlepšiť využitie údajov programu Copernicus na účely výskumných aktivít.

5.6.   Kultúrne dedičstvo

Kultúrne dedičstvo je jedinečné a nenahraditeľné vo svojej hmotnej forme, ako aj nehmotnej hodnote, kultúrnej dôležitosti a význame. Je hlavným stimulom spoločenskej súdržnosti, identity a kvality života a zároveň významne prispieva k udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest. Európske kultúrne dedičstvo sa ničí a poškodzuje, čo sa ďalej zhoršuje čoraz intenzívnejším vystavením ľudskej činnosti (napr. cestovnému ruchu) a extrémnym poveternostným udalostiam vyplývajúcim zo zmeny klímy, ako aj ďalšími prírodnými hrozbami a katastrofami.

Účelom tejto činnosti je zabezpečovať znalosti a inovačné riešenia prostredníctvom adaptačných a zmierňujúcich stratégií, metodík a technológií a produktov a služieb zameraných na ochranu a správu hmotného kultúrneho dedičstva v Európe, ktoré je vystavené riziku v dôsledku zmeny klímy.

Aby sa tento cieľ dosiahol, výskum a inovácia sa zamerajú na tieto oblasti:

5.6.1.   Určenie úrovne odolnosti pozorovaním, monitorovaním a modelovaním

Vypracujú sa nové a zlepšené techniky posudzovania škôd, monitorovania a modelovania s cieľom zlepšiť základňu vedeckých znalostí o vplyve zmeny klímy a ďalších environmentálnych a ľudských rizikových faktorov. Znalosti a porozumenie, ktoré sa vytvoria pomocou rôznych scenárov, modelov a nástrojov vrátane analýzy vnímania hodnoty, pomôžu zabezpečiť zdravý vedecký základ pre vypracovanie stratégií, politík a noriem týkajúcich sa odolnosti, a to v súdržnom rámci pre posudzovanie rizika a správu kultúrneho dedičstva.

5.6.2.   Zabezpečenie lepšieho porozumenia toho, ako komunity vnímajú zmenu klímy a seizmické a vulkanické hrozby a ako na ne reagujú

V rámci výskumu a inovácie sa prostredníctvom integrovaných prístupov vypracujú riešenia, pri ktorých sa efektívne využívajú zdroje a ktoré sú zamerané na predchádzanie, adaptáciu a zmiernenie, vrátane inovačných metodík, technológií, produktov a služieb na ochranu kultúrneho dedičstva, kultúrnej krajiny a historických habitatov.

5.7.   Osobitné aspekty vykonávania

V rámci činností sa zlepší účasť Únie a finančné príspevky na viacstranné procesy a iniciatívy, ako napríklad Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), Medzivládnu platformu pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Skupinu pre pozorovania Zeme (GEO). Spoluprácou s ďalšími významnými financovateľmi verejného a súkromného výskumu, ako aj významnými výskumnými sieťami sa zlepší celosvetová a európska efektívnosť výskumu a prispeje sa k celosvetovému riadeniu výskumu.

Spoluprácou v oblasti vedy a techniky sa prispeje ku globálnemu technologickému mechanizmu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a uľahčí sa vývoj a prenos technológií a technologická inovácia na podporu adaptácie na zmenu klímy a zníženie množstva skleníkových plynov.

Na základe výsledkov konferencie OSN Rio+20 sa preskúma mechanizmus, ktorého cieľom je zabezpečiť systematický zber, overovanie a analýzu vedeckých a technických znalostí o kľúčovom udržateľnom vývoji a otázkach ekologického hospodárstva a ktorého súčasťou je aj rámec na meranie pokroku. Bude dopĺňať existujúce vedecké panely a orgány a snažiť sa o nájdenie synergií s nimi.

Výskumné opatrenia v rámci tejto sociálnej výzvy prispejú k operačným službám programu Copernicus prostredníctvom poskytovania vývojovej znalostnej základne pre program Copernicus.

Môže sa tiež zvážiť podpora pre relevantné iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá.

Vytvoria sa aj vhodné prepojenia medzi opatreniami relevantných európskych partnerstiev v oblasti inovácie a relevantnými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

Osobitnými opatrenia sa zabezpečí použitie výsledkov z výskumu a inovácie Únie v oblastiach klímy, efektívneho využívania zdrojov a surovín v iných programoch Únie, napríklad v programe LIFE, v ESI fondoch a programoch vonkajšej spolupráce.

Činnosti okrem iného budú zároveň vychádzať z tých činností, ktoré sa vykonali v rámci programu ekologickej inovácie a nadviažu na ne.

Prostredníctvom opatrení sa budú zabezpečovať aj: neustále analýzy vedecko-technického pokroku v Únii a v jej hlavných partnerských krajinách a regiónoch, včasné preskúmanie možností uplatnenia nových environmentálnych technológií a postupov na trhu a prognózy pre výskum a inováciu a politiky.

6.   EURÓPA V MENIACOM SA SVETE – INKLUZÍVNE, INOVAČNÉ A REFLEXÍVNE SPOLOČNOSTI

Tento oddiel zahŕňa výskumné a inovačné činnosti prispievajúce k inkluzívnejším, inovačnejším a reflexívnejším spoločnostiam, ako aj osobitné opatrenia, ktorými sa podporujú najmä prierezové otázky uvedené v tejto spoločenskej výzve (20).

6.1.   Inkluzívne spoločnosti

Súčasné trendy v európskych spoločnostiach prinášajú množstvo príležitostí ešte viac zjednotiť Európu, obsahujú však aj riziká a výzvy. Tieto príležitosti, riziká a výzvy je potrebné pochopiť a predvídať, aby sa Európa mohla na spoločenskej, hospodárskej, politickej, vzdelávacej a kultúrnej úrovni a so zohľadnením čoraz prepojenejšieho a vzájomne závislého sveta primerane rozvíjať.

V tejto súvislosti je cieľom pochopiť, analyzovať a rozvíjať sociálne, hospodárske a politické začlenenie, ako aj inkluzívne trhy práce, bojovať proti chudobe a marginalizácii, zlepšiť dodržiavanie ľudských práv, schopnosť digitálnej inklúzie, rovnosť, solidaritu a dynamiku medzi kultúrami, a to podporou modernej vedy, medzidisciplinárneho výskumu, vývoja ukazovateľov, technologického pokroku, organizačných inovácií, rozvoja regionálnych inovačných zoskupení, a nových foriem spolupráce a spolutvorby. Výskumom a ďalšími činnosťami sa podporí vykonávanie stratégie Európa 2020, ako aj ďalšie príslušné politiky Únie. V tejto súvislosti zohráva vedúcu úlohu výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied. Určenie, monitorovanie a posúdenie cieľov európskych stratégií a politík si bude vyžadovať cielený výskum, ktorý tvorcom politík umožní analyzovať a posúdiť vplyv a účinnosť plánovaných opatrení, najmä v prospech sociálneho začlenenia. Na tento účel musí úplné sociálne začlenenie a účasť zahŕňať všetky oblasti života a všetky vekové kategórie.

V záujme pochopenia, posilnenia alebo vykonávania sa budú sledovať tieto osobitné ciele:

6.1.1.   Mechanizmy na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu

Európa si vyvinula osobitnú a pomerne špecifickú kombináciu hospodárskeho pokroku, sociálnych politík zameraných na vysokú úroveň sociálnej súdržnosti, spoločné humanistické kultúrne hodnoty týkajúce sa demokracie a právneho štátu, ľudských práv, rešpektovania a ochrany rozmanitosti, ako aj podpory vzdelania a vedy, umenia a humanitných odborov ako základnej hnacej sily sociálneho a hospodárskeho pokroku a kvality života.

Neustála snaha o hospodársky rast znamená vysoké personálne, sociálne, environmentálne a hospodárske náklady. Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v Európe predstavuje významnú zmenu v spôsobe definovania, merania (aj prostredníctvom merania pokroku na základe iného ukazovateľa, než je bežne používané HDP), vytvárania a dlhodobejšieho udržiavania rastu a sociálneho blahobytu. Vo výskume sa bude analyzovať vývoj účasti občanov, udržateľného životného štýlu, kultúrneho porozumenia a socio-ekonomického správania a hodnôt a ich súvis s paradigmami, politikami a fungovaním inštitúcií, komunít, trhov, firiem, systémov riadenia a vierovyznania v Európe a ich vzťahov s inými náboženstvami a ekonomikami. Vyvinú sa nástroje na lepšie posúdenie kontextuálnych a vzájomných vplyvov tohto vývoja, verejné politiky sa porovnajú s rozličnými výzvami, ktorým Európa čelí, a zanalyzujú sa politické možnosti a rozhodovacie mechanizmy v oblastiach ako zamestnanosť, zdaňovanie, nerovnosť, chudoba, sociálne začlenenie, vzdelanie a zručnosti, vývoj komunít, konkurencieschopnosť a vnútorný trh s cieľom pochopiť nové podmienky a možnosti hlbšej európskej integrácie a úlohy jej sociálnych, kultúrnych, vedeckých a hospodárskych zložiek a synergií ako zdrojov komparatívnych výhod Únie na celosvetovej úrovni.

Bude sa analyzovať demografická zmena vyplývajúca zo starnúcich spoločností a migračných pohybov z hľadiska jej vplyvov na rast, trh práce a kvalitu života. V tejto súvislosti je na riešenie výzvy budúceho rastu potrebné zohľadniť jednotlivé súčasti znalostí so zameraním výskumu na otázky učenia, vzdelávania a odbornej prípravy alebo na úlohu a miesto mladých ľudí v spoločnosti. V rámci výskumu sa tiež vyvinú nástroje na posúdenia vplyvu jednotlivých hospodárskych politík na udržateľnosť. Bude sa tiež analyzovať vývoj vnútroštátnych ekonomík a foriem riadenia na európskej aj medzinárodnej úrovni, ktoré môžu zabrániť makroekonomickej nerovnováhe, menovým problémom, finančnej súťaži, problémom nezamestnanosti a zamestnanosti, ako aj iným druhom spoločenskej, hospodárskej a finančnej nerovnováhy. Zohľadní sa rastúca prepojenosť medzi Úniou a svetovými ekonomikami, trhmi a finančnými systémami a z tohto vyplývajúce výzvy pre inštitucionálny vývoj a verejnú správu. V kontexte európskej krízy verejného dlhu sa dôraz bude klásť na výskum v záujme určenia rámcových podmienok pre stabilné európske finančné a hospodárske systémy.

6.1.2.   Dôveryhodné organizácie, postupy, služby a politiky, ktoré sú potrebné na vybudovanie odolných, inkluzívnych, participatívnych, otvorených a tvorivých spoločností v Európe, v ktorých sa zohľadní najmä migrácia, začlenenie a demografická zmena

Pochopenie spoločenskej, kultúrnej a politickej transformácie v Európe si vyžaduje analýzu meniacich sa demokratických postupov a očakávaní, ako aj historického vývoja identít, rozmanitosti, území, náboženstiev, kultúr, jazykov a hodnôt. K tomu patrí aj dobré pochopenie histórie európskej integrácie. Výskum sa bude usilovať o určenie možností na prispôsobenie a zlepšenie európskych systémov sociálneho zabezpečenia, verejných služieb a rozmeru politík zameraného na širšie sociálne zabezpečenie s cieľom dosiahnuť súdržnosť a rodovú rovnosť a podporiť participatívne, otvorené a tvorivé spoločnosti a sociálnu a hospodársku rovnosť a medzigeneračnú solidaritu. Vo výskume sa bude analyzovať, ako sa spoločnosti a politiky môžu stať európskejšími v širšom zmysle prostredníctvom vývoja identít, kultúr a hodnôt, šírenia nápadov a presvedčení a kombinovaním zásad a postupov reciprocity, spoločných znakov a rovnosti, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať migrácii, integrácii a demografickej zmene. Bude sa analyzovať, ako sa môžu zraniteľné skupiny obyvateľstva (napr. Rómovia) v plnej miere zapájať do vzdelávania, spoločnosti a demokracie, a to najmä prostredníctvom získavania rôznych zručností a ochrany ľudských práv. Ústrednou preto bude analýza vývoja politických systémov a tiež ich reakcia na vyššie uvedený spoločenský vývoj.

Výskum sa takisto bude zaoberať vývojom kľúčových systémov, ktoré poskytujú základné formy ľudských a sociálnych väzieb, ako napríklad rodina, práca, vzdelávanie a zamestnanie, a pomáhajú bojovať proti spoločenskému vylúčeniu a chudobe. Sociálna súdržnosť a spravodlivá a spoľahlivá justícia, vzdelávanie, demokracia, tolerancia a rozmanitosť sú faktormi, ktoré je potrebné dôsledne zvážiť, aby sa identifikovali a lepšie využili komparatívne výhody Európy na celosvetovej úrovni a aby sa politikám poskytla odborne podložená podpora. Pri výskume sa zohľadní sa aj dôležitosť, ktorú pri budúcom vývoji európskych politík zohráva mobilita a migrácia vrátane tokov v rámci Európy, ako aj demografia.

Okrem toho je pochopenie úsilia a príležitostí vyplývajúcich z realizácie IKT na individuálnej aj kolektívnej úrovni dôležité aj pri nachádzaní nových ciest inkluzívnej inovácie. Vzhľadom na čoraz dôležitejšiu socio-ekonomickú úlohu digitálnej inklúzie sa v rámci výskumu a inovácie budú podporovať inkluzívne riešenia IKT a účinné nadobúdanie digitálnych zručností, ktoré vedie k posilneniu postavenia občanov a konkurencieschopnej pracovnej sile. Dôraz sa bude klásť na technologický pokrok, ktorý umožní radikálne zlepšenie v oblasti personalizácie, jednoduchšieho používania a prístupnosti prostredníctvom lepšieho pochopenia správania a hodnôt občanov, spotrebiteľov a používateľov vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Bude sa vyžadovať prístup k výskumu a inovácii, v ktorom sa inklúzia zohľadňuje už of fázy návrhu.

6.1.3.   Úloha Európy ako globálneho aktéra, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a globálnu spravodlivosť

Osobitný historický, politický, sociálny a kultúrny systém Európy je čoraz viac konfrontovaný s vplyvom celosvetových zmien. Ak chce Európa ďalej rozvíjať svoju vonkajšiu činnosť v okolitých a ďalších krajinách a svoju úlohu globálneho aktéra, musí zlepšiť svoje kapacity v oblasti definovania, určovania priorít, vysvetľovania, posudzovania a podpory svojich politických cieľov vo vzťahu k iným regiónom a spoločnostiam sveta, aby sa posilnila vzájomná spolupráca, zabránilo konfliktom alebo aby sa konflikty riešili. V tejto súvislosti musí zároveň zlepšiť svoje kapacity v oblasti predvídania vývoja a vplyvu globalizácie a svojej reakcie na ne. Pritom sa vyžaduje lepšie pochopenie histórie, kultúr a politicko-hospodárskych systémov iných regiónov sveta, ako aj úlohy a vplyvu nadnárodných aktérov a poučenie z nich. Európa zároveň musí účinne prispieť ku globálnemu riadeniu a globálnej spravodlivosti v kľúčových oblastiach, akými sú obchod, rozvoj, práca, hospodárska spolupráca, životné prostredie, vzdelávanie, rodová rovnosť a ľudské práva, obrana a bezpečnosť. S tým prichádza potenciál budovania nových kapacít, či už v zmysle nástrojov, služieb, systémov a prostriedkov analýzy alebo diplomacie na formálnom aj neformálnom medzinárodnom poli s vládnymi aj mimovládnymi aktérmi.

6.1.4.   Podpora udržateľných a inkluzívnych prostredí prostredníctvom inovačného priestorového a mestského plánovania a navrhovania

V súčasnosti žije 80 % občanov Únie v mestách a ich okolí, nevhodné mestské plánovanie a navrhovanie preto môže mať na ich život ohromné dôsledky. Pre úspech Európy pri vytváraní rastu, pracovných príležitostí a udržateľnej budúcnosti má zásadný význam pochopenie fungovania miest pre všetkých občanov ako aj pochopenie ich navrhovania, obývateľnosti a atraktívnosti okrem iného aj pre investície a zručnosti.

Európsky výskum a inovácia by mali poskytnúť nástroje a metódy pre udržateľnejšie, otvorenejšie, inovačnejšie a inkluzívnejšie mestské a prímestské plánovanie a projektovanie; lepšie pochopenie dynamiky mestských spoločností a spoločenských zmien, ako aj prepojenia medzi energetikou, životným prostredím, dopravou a využívaním pôdy vrátane vzájomnej interakcie s okolitými vidieckymi oblasťami; lepšie pochopenie projektovania a využívania verejných priestranstiev v mestách, a to aj v kontexte migrácie s cieľom zlepšiť sociálne začlenenie a vývoj a znížiť mestské riziká a trestnú činnosť; nové spôsoby znižovania tlaku na prírodné zdroje a stimulovanie udržateľného hospodárskeho rastu so súčasným zlepšovaním kvality života občanov európskych miest; progresívnu víziu socio-ekologického prechodu na nový model mestského rozvoja posilňujúci mestá v Únii ako centrá inovácie, tvorby pracovných miest a sociálnej súdržnosti.

6.2.   Inovačné spoločnosti

Podiel Únie na celosvetovom vytváraní znalostí je aj naďalej značný, napriek tomu je však potrebné maximalizovať jeho socio-ekonomický vplyv. Bude sa vyvíjať úsilie o zvýšenie efektívnosti politík v oblasti výskumu a inovácie a ich synergií a súdržnosti s medzinárodnými politikami. K inovácii sa bude pristupovať v širšom zmysle, čo zahŕňa rozsiahle politiky a inováciu stimulovanú spoločnosťou, používateľmi a trhom. Prihliadne sa aj na skúsenosti a inovačnú silu sektora kultúry a tvorivej činnosti. Týmito činnosťami sa podporí dosahovanie výsledkov a fungovanie EVP, a najmä hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 „Inovácia v Únii“ a „Digitálnej agendy pre Európu“.

Budú sa presadzovať tieto osobitné ciele:

6.2.1.   Posilňovanie znalostnej základne a podpory pre Inováciu v Únii a EVP

S cieľom posúdiť investície a priradiť im prioritu, ako aj posilniť Úniu inovácií a Európsky výskumný priestor, sa podporí analýza politík, systémov a aktérov zameraných na výskum, vzdelávanie a inováciu v Európe i tretích krajinách, ako aj vývoj ukazovateľov a dátových a informačných infraštruktúr. Potrebné budú aj progresívne činnosti a pilotné iniciatívy, hospodárske a rodové analýzy, monitorovanie politík, vzájomné učenie, koordinačné nástroje a činnosti, ako aj vývoj metodík na posúdenie vplyvu a hodnotenia, z ktorých sa získa priama spätná väzba od zainteresovaných strán, podnikov, verejných orgánov, organizácií občianskej spoločnosti a občanov. Tieto analýzy by sa mali viesť v súlade so štúdiami o systémoch vysokoškolského vzdelávania v Európe a tretích krajinách v rámci programu Erasmus+.

Aby sa zabezpečil jednotný trh pre výskum a inováciu, budú sa vykonávať opatrenia na motivovanie správania vyhovujúceho Európskemu výskumnému priestoru. Podporia sa činnosti na podporu politík súvisiacich s kvalitou odbornej prípravy vo výskume, mobilitou a profesijným rozvojom výskumných pracovníkov vrátane iniciatív na podporu služieb v oblasti mobility, otvorených postupov prijímania zamestnancov, účasti žien vo vede, práv výskumných pracovníkov a prepojení s celosvetovými komunitami výskumných pracovníkov. Tieto činnosti sa budú vykonávať prostredníctvom hľadania synergií a úzkej koordinácie s opatreniami v rámci Marie Skłodowská-Curie v rámci priority „Excelentná veda“. Budú sa podporovať inštitúcie, ktoré predstavujú inovačné koncepcie pre urýchlené vykonávanie zásad EVP vrátane Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre prijímanie výskumných pracovníkov, odporúčania Komisie o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí a kódexu postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie (21).

Pokiaľ ide o koordináciu politík, zriadi sa nástroj politického poradenstva, pomocou ktorého sa vnútroštátnym orgánom pri definovaní národných programov reforiem a stratégií v oblasti výskumu a inovácie sprístupní politické poradenstvo odborníkov.

Ak sa má hlavná iniciatíva Inovácia v Únii vykonávať, je potrebné podporiť inováciu stimulovanú trhom, otvorenú inováciu, inováciu vo verejnom sektore a sociálnu inováciu s cieľom zlepšiť inovačnú kapacitu firiem a podporiť európsku konkurencieschopnosť. Bude si to vyžadovať zlepšenie celkových rámcových podmienok pre inováciu, ako aj riešenie konkrétnych prekážok brániacich rastu inovačných firiem. Podporia sa silné mechanizmy na podporu inovácie (ako je napríklad zlepšené riadenie zoskupení, verejno-súkromné partnerstvá a spolupráca v rámci sietí), vysokošpecializované služby na podporu inovácie (napríklad riadenie/využívanie duševného vlastníctva, vytváranie sietí vlastníkov a používateľov práv duševného vlastníctva, riadenie inovácie, podnikateľské zručnosti a siete obstarávateľov) a preskúmanie verejných politík v súvislosti s inováciou. V rámci osobitného cieľa „Inovácia v rámci MSP“ sa podporia otázky týkajúce sa MSP.

6.2.2.   Preskúmanie nových foriem inovácie s osobitným dôrazom na sociálnu inováciu a tvorivosť a pochopenie, ako sa jednotlivé formy inovácie rozvíjajú, sú úspešné alebo zlyhávajú

Sociálna inovácia vytvára nový tovar, služby, procesy a modely vyhovujúce spoločenským potrebám a vytvárajúce nové sociálne vzťahy. Vzhľadom na neustále sa meniace spôsoby inovácie je potrebný ďalší výskum týkajúci sa rozvoja všetkých foriem inovácie a spôsobu, akým inovácia plní potreby spoločnosti. Je dôležité pochopiť, ako môže sociálna inovácia a tvorivosť viesť k zmenám v existujúcich štruktúrach, postupoch a politikách a ako ich možno stimulovať a zintenzívňovať. Je dôležité posúdiť vplyv platforiem online, ktoré vytvárajú siete medzi občanmi. Podporí sa aj využívanie návrhov v podnikoch, vytváranie sietí a experimentálne využívanie IKT na zlepšovanie procesov učenia, ako aj vytváranie sietí sociálnych inovátorov a sociálnych podnikateľov. Výskum sa tiež zameria na procesy inovácie a na spôsoby ich rozvoja, úspechu či zlyhania (vrátane prijímania rizík a úlohy rôznych regulačných prostredí).

Mimoriadne dôležitou bude podpora inovácie s cieľom posilniť efektívne a otvorené verejné služby zamerané na občana (napr. elektronická verejná správa). Bude si to vyžadovať viacodvetvový výskum nových technológií a rozsiahle inovácie súvisiace najmä s digitálnym súkromím, interoperabilitou, personalizovanou elektronickou identifikáciou, otvorenými údajmi, dynamickými užívateľskými rozhraniami, platformami pre celoživotné vzdelávanie a elektronické vzdelávanie, distribuovanými vzdelávacími systémami, nastavením verejných služieb zameraných na občana, integráciou a inováciou stimulovanou používateľmi vrátane spoločenských a humanitných vied. Tieto opatrenia sa budú zaoberať aj dynamikou sociálnych sietí a využívaním zapojenia verejnosti a inteligencie na spoločné riešenie sociálnych problémov, napríklad na základe otvorených súborov údajov. Pomôžu pri riadení zložitého procesu rozhodovania, najmä pri spracovaní a analýze veľkého množstva údajov na spoločné modelovanie politík, simulovaní procesu rozhodovania, postupoch vizualizácie, modelovaní procesov a systémoch účasti, ako aj pri analyzovaní meniacich sa vzťahov medzi občanmi a verejným sektorom.

Vypracujú sa osobitné opatrenia v záujme zapojenia verejného sektora ako činiteľa v oblasti inovácie a zmeny, a to na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie, najmä prostredníctvom politickej podpory a cezhraničných inovačných opatrení na najširšej geografickej úrovni umožňujúcich inteligentné využívanie IKT vo verejnej správe na hladké poskytovanie verejných služieb občanom a podnikom.

6.2.3.   Využívať inovačný, tvorivý a produktívny potenciál všetkých generácií

Činnosťami sa prispeje k preskúmaniu inovačných príležitostí v Európe z hľadiska nových produktov a technológií, zlepšených služieb a nových podnikateľských a spoločenských modelov prispôsobených meniacej sa demografickej štruktúre spoločnosti. Činnosťami sa zintenzívni využívanie potenciálu všetkých generácií prostredníctvom podpory rozvoja inteligentných politík na realizovanie aktívneho starnutia vo vyvíjajúcom sa medzigeneračnom kontexte a podporou začlenenia generácií mladých Európanov do všetkých oblastí spoločenského, politického, kultúrneho a hospodárskeho života, pričom sa okrem iného zohľadní vnímanie príležitostí pre inováciu v kontexte vysokej nezamestnanosti v mnohých regiónoch Únie.

6.2.4.   Podporovanie súdržnej a efektívnej spolupráce s tretími krajinami

Strategický rozvoj medzinárodnej spolupráce v rámci programu Horizont 2020 a riešenie prierezových cieľov politík sa zabezpečí horizontálnymi činnosťami. Výmenu politík, vzájomné učenie a stanovenie priorít, ako aj podporu recipročného prístupu k programom a monitorovanie vplyvu spolupráce uľahčia činnosti na podporu dvojstranných a viacstranných politických dialógov a politických dialógov medzi dvomi regiónmi v oblasti výskumu a inovácie s tretími krajinami, regiónmi, medzinárodnými fórami a organizáciami. Vytváranie optimálnych partnerstiev medzi subjektmi pôsobiacimi v oblasti výskumu a inovácie na oboch stranách a zlepšovanie kompetencií a kapacít spolupráce v menej rozvinutých tretích krajinách sa uľahčí pomocou činností vytvárania sietí a partnerstiev. Budú sa vykonávať činnosti na podporu koordinácie Únie a vnútroštátnych politík a programov spolupráce, ako aj spoločných opatrení členských štátov a pridružených krajín s tretími krajinami s cieľom zvýšiť ich celkový vplyv. Skonsoliduje a posilní sa prítomnosť európskeho výskumu a inovácie v tretích krajinách, a to najmä prostredníctvom preskúmania vytvárania európskych virtuálnych „vedeckých a inovačných domov“, poskytovania služieb európskym organizáciám, ktoré rozširujú svoju činnosť do tretích krajín, a otvárania výskumných stredísk zriaďovaných spoločne s tretími krajinami organizáciám alebo výskumným pracovníkom z iných členských štátov a pridružených krajín.

6.3.   Reflexívne spoločnosti – kultúrne dedičstvo a európska identita

Cieľom je prispieť k chápaniu intelektuálneho základu Európy, jej histórie a mnohých európskych a neeurópskych vplyvov ako inšpirácie pre naše dnešné životy. Pre Európu sú charakteristické rôzne národy (vrátane menšín a pôvodného obyvateľstva), tradície a regionálne a národné identity, ako aj rôzne úrovne hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Migrácia a mobilita, média, priemysel a doprava prispievajú k rozmanitosti názorov a životných štýlov. Túto rozmanitosť a príležitosti, ktoré prináša, je potrebné uznať a zohľadniť.

Európske zbierky v knižniciach vrátane digitálnych knižníc, v archívoch, múzeách, galériách a iných verejných inštitúciách ukrývajú obrovské bohatstvo nevyužitej dokumentácie a predmetov na štúdium. Tieto archívne zdroje spolu s nehmotným dedičstvom predstavujú históriu jednotlivých členských štátov, ale aj spoločné dedičstvo Únie, ktoré vznikalo postupom času. Tieto materiály by sa mali aj prostredníctvom nových technológií sprístupniť výskumným pracovníkom a občanom, aby sa do budúcnosti mohli pozerať cez archív minulosti. Prístupnosť a zachovanie kultúrneho dedičstva v takejto podobe je potrebné pre vitalitu súčasných živých vzťahov v rámci európskych kultúr a medzi nimi a prispieva k udržateľnému hospodárskemu rastu.

Zámerom činností je:

6.3.1.   Štúdium európskeho dedičstva, pamäte, identity, integrácie a kultúrnej interakcie a premeny vrátane ich zastúpenia v kultúrnych a vedeckých zbierkach, archívoch a múzeách, a to v záujme lepšieho poznania a pochopenia súčasnosti prostredníctvom rozsiahlejšej interpretácie minulosti

Činnosťami sa bude prispievať ku kritickej analýze spôsobu, akým sa európske hmotné a nehmotné dedičstvo postupne vyvinulo, vrátane jazyka, spomienok, postupov, inštitúcií a identít. Budú obsahovať štúdie výkladov a postupov v oblasti kultúrnych interakcií, kultúrneho začlenenia a vylúčenia.

V rámci zintenzívneného procesu európskej integrácie sa zdôraznilo, že existuje sféra širšej európskej identity, ktorá dopĺňa ďalšie typy identít v Európe. V európskych a neeurópskych vedeckých zbierkach, archívoch, múzeách, knižniciach a lokalitách kultúrneho dedičstva sa nachádza široké spektrum dôkazov a svedectiev o sférach európskej identity. Ponúkajú materiály a dokumenty, ktoré umožňujú lepšie porozumieť procesom budovania identity a uvažovať o spoločenských, kultúrnych alebo dokonca hospodárskych procesoch, ktoré prispievajú k minulým, súčasným a budúcim formám európskej identity. Cieľom je vyvíjať inovácie a používať a analyzovať objekty a/alebo dokumentáciu v kultúrnych a vedeckých zbierkach, archívoch a múzeách s cieľom zlepšiť naše porozumenie toho, ako možno vystopovať a budovať európsku identitu alebo o nej diskutovať.

Budú sa skúmať otázky, ako je viacjazyčnosť, preklad a šírenie myšlienok v rámci Európy, z Európy a do nej, ako aj spôsob, akým tieto otázky tvoria súčasť spoločného európskeho intelektuálneho dedičstva.

6.3.2.   Výskum histórie, literatúry, umenia, filozofie a náboženstiev európskych krajín a regiónov, ako aj toho, ako prispeli k súčasnej európskej rozmanitosti

Kultúrna rozmanitosť je významnou stránkou jedinečnosti Európy a zároveň zdrojom sily, dynamizmu a tvorivosti. Činnosti sa budú zaoberať súčasnou európskou rozmanitosťou a spôsobom, ako ju formuje história, pričom budú zároveň prispievať k analýze toho, ako rozmanitosť vedie k novému medzikultúrnemu vývoju alebo prípadne napätiam a konfliktom. Ústrednou vo vzťahu k rozmanitosti bude úloha umenia, médií, okolitého prírodného prostredia, literatúry, jazykov, filozofie a náboženstiev, keďže ponúkajú rôzny výklad spoločenskej, politickej a kultúrnej reality a ich vplyvu na vnímanie a konanie jednotlivcov a subjektov pôsobiacich v spoločnosti.

6.3.3.   Výskum úlohy Európy vo svete, vzájomného vplyvu a väzieb medzi regiónmi sveta a pohľadu na európske kultúry zvonku

Činnosti sa budú zaoberať komplexnosťou socio-ekonomických a kultúrnych prepojení medzi Európou a ďalšími regiónmi sveta a posúdi sa v rámci nich potenciál na zlepšenie medzikultúrnych výmen a dialógov, pričom sa zohľadní širší spoločenský, politický a hospodársky vývoj. Pomôžu zanalyzovať vývoj rôznych názorov, ktoré v Európe panujú na ďalšie regióny sveta, a naopak.

6.4.   Osobitné aspekty vykonávania

V záujme podpory optimálnej kombinácie prístupov sa vytvorí spolupráca medzi touto spoločenskou výzvou a prioritou „Vedúce postavenie priemyslu“, a to vo forme prierezových opatrení zameraných na oblasť interakcie medzi ľuďmi a technológiou. Technologická inovácia založená na IKT bude v inovačnej spoločnosti zohrávať dôležitú úlohu pri podpore produktivity a využitia tvorivosti občanov všetkých generácií.

Vykonávanie v rámci tejto spoločenskej výzvy sa bude podporovať aj formou správy a koordinácie medzinárodných sietí excelentných výskumných pracovníkov a inovátorov, ako napríklad COST a EURAXESS, a bude teda tiež predstavovať príspevok k EVP.

Môže sa tiež zvážiť podpora pre relevantné iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá.

Vytvoria sa aj vhodné prepojenia s opatreniami v rámci relevantných európskych partnerstiev v oblasti inovácie a relevantnými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

Opatreniami zameranými na výskum a inováciu v rámci tejto spoločenskej výzvy sa prispeje k vykonávaniu činností Únie zameraných na spoluprácu v oblasti výskumu a inovácie, prostredníctvom strategickejšieho zapájania sa do spolupráce v oblasti vedy, technológie a inovácie s jej hlavnými partnermi z tretích krajín. V tejto súvislosti bude Rade a Komisii strategické poradenstvo o medzinárodnom rozmere EVP naďalej poskytovať Strategické fórum pre medzinárodnú vedeckú a technickú spoluprácu (SFIC).

7.   BEZPEČNÉ SPOLOČNOSTI – OCHRANA SLOBODY A BEZPEČNOSTI EURÓPY A JEJ OBČANOV

Únia, jej občania a medzinárodní partneri musia čeliť rôznym bezpečnostným hrozbám a výzvam, ako napríklad trestným činom, terorizmu a všeobecnému ohrozeniu v dôsledku prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. Tieto sa môžu šíriť aj za hranice a zamerať sa na fyzické ciele alebo kybernetický priestor. Útoky proti kritickým infraštruktúram, sieťam a internetovým stránkam verejných orgánov a súkromných subjektov nielen podkopávajú dôveru občanov, ale môžu zároveň závažne ovplyvniť také dôležité sektory, ako sú napríklad energetika, doprava, zdravotníctvo, finančníctvo alebo telekomunikácie.

Na predvídanie týchto hrozieb a ich prevenciu a zvládanie je potrebné vypracovať a využívať inovačné technológie, riešenia, prognostické nástroje a znalosti, stimulovať spoluprácu medzi poskytovateľmi a používateľmi, nachádzať riešenia v oblasti civilnej bezpečnosti, zlepšovať konkurencieschopnosť európskej bezpečnosti, priemyslu a služieb vrátane IKT, predchádzať pirátstvu a porušovaniam ľudských práv na internete a inde a bojovať proti nim, a pri tom zabezpečiť individuálne práva a slobody európskych občanov.

Koordinácia a zlepšovanie v oblasti bezpečnostného výskumu a inovácie preto bude najdôležitejším prvkom, pomocou ktorého sa zmapuje súčasné výskumné úsilie vrátane prognóz a zlepšia sa príslušné právne podmienky a postupy koordinácie vrátane prednormatívnych činností.

Činnosti v rámci tejto spoločenskej výzvy sa budú zameriavať výlučne na civilné využitie a zaujme sa pri nich prístup orientovaný na určité ciele, podporí sa efektívna spolupráca s koncovými používateľmi, priemyslom a výskumnými pracovníkmi a začlenia sa príslušné spoločenské rozmery, pričom sa dodržia etické zásady. Tieto činnosti podporia politiky Únie v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a jej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a zlepší sa počítačová bezpečnosť, dôvera a ochrana na digitálnom jednotnom trhu. Tieto činnosti budú klásť dôraz na výskum a rozvoj ďalšej generácie inovačných riešení tak, že sa bude pracovať na nových koncepciách a návrhoch, ako aj na interoperabilných normách. Dosiahne sa to prostredníctvom vytvorenia inovačných technológií a riešení, ktoré sa zameriavajú na odstraňovanie bezpečnostných nedostatkov a vedú k znižovaniu rizika vyplývajúceho z bezpečnostných hrozieb.

Budú sa presadzovať tieto osobitné ciele:

7.1.   Boj proti trestnej činnosti, nezákonnému obchodovaniu a terorizmu vrátane pochopenia teroristických myšlienok a presvedčení a boja proti nim

Ambíciou je zabrániť udalosti alebo zmierniť jej možné následky. Vyžaduje si to nové technológie a spôsobilosti na boj proti trestnej činnosti (vrátane počítačovej trestnej činnosti), nezákonnému obchodovaniu a terorizmu (vrátane počítačového terorizmu) a ich predchádzaniu vrátane pochopenia príčin a vplyvov radikalizácie a násilného extrémizmu a boja proti teroristickým myšlienkami a presvedčeniam s cieľom zabrániť aj hrozbám súvisiacim s letectvom.

7.2.   Ochrana a zlepšovanie odolnosti kritických infraštruktúr, dodávateľských reťazcov a druhov dopravy

Nové technológie, procesy, metódy a špecializované spôsobilosti pomôžu chrániť kritické infraštruktúry (a to aj v mestských oblastiach), systémy a služby, ktoré sú zásadné pre správne fungovanie spoločnosti a hospodárstva (vrátane komunikácií, dopravy, finančníctva, zdravotníctva, potravinárstva, vodohospodárstva, energetiky, logistiky, dodávateľského reťazca a životného prostredia). To bude zahŕňať analyzovanie a zabezpečenie súkromných a verejných kritických sieťových infraštruktúr a služieb proti všetkým druhom hrozieb vrátane hrozieb súvisiacich s leteckou dopravou. Bude to zahŕňať aj ochranu námorných dopravných trás.

7.3.   Zvyšovanie bezpečnosti prostredníctvom riadenia hraníc

Na posilnenie systémov, vybavenia, nástrojov, procesov a metód rýchlej identifikácie v záujme zlepšenia pozemnej, námornej a pobrežnej ochrany a riadenia hraníc vrátane riešenia otázok kontroly i dohľadu pri využívaní plného potenciálu Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) sa tiež vyžadujú technológie a schopnosti. Tie sa pripravia a odskúšajú, pokiaľ ide o ich efektívnosť, súlad s právnymi a etickými zásadami, proporcionalitu, sociálnu prijateľnosť a dodržiavanie základných práv. Výskumom sa podporí aj zlepšenie integrovaného riadenia európskych hraníc vrátane zlepšenia spolupráce s kandidátskymi, potenciálnymi kandidátskymi krajinami a krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika.

7.4.   Zlepšovanie počítačovej bezpečnosti

Počítačová bezpečnosť je predpokladom na to, aby ľudia, podniky a verejné služby využívali príležitosti, ktoré im ponúka internet a ďalšie dátové siete a komunikačné infraštruktúry. Vyžaduje si zaistenie lepšej bezpečnosti systémov, sietí, prístupových zariadení, softvérov a služieb vrátane diaľkovej správy údajov (cloud computing), pričom zároveň zohľadňuje interoperabilitu viacerých technológií. Výskum a inovácia sa budú podporovať v záujme predchádzania počítačovým útokom, ich odhaľovania a zvládania v reálnom čase vo viacerých oblastiach a krajinách a v záujme ochrany dôležitých infraštruktúr IKT. Digitálna spoločnosť sa neustále vyvíja, využívanie a zneužívanie internetu sa neustále mení, objavujú sa nové spôsoby sociálnej interakcie, nové mobilné a lokalizačné služby a internet vecí. Na to je potrebný nový druh výskumu, ktorý by mali podnecovať nové aplikácie, využívanie a spoločenské trendy. Zrealizujú sa rýchle výskumné iniciatívy vrátane proaktívneho výskumu a vývoja, ktorým sa má rýchlo reagovať na nový moderný vývoj v oblasti dôvery a bezpečnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane detí, keďže sú v súvislosti s novými formami počítačovej trestnej činnosti a zneužívaniu počítačov mimoriadne zraniteľné.

Práca v tejto oblasti by sa mala viesť v úzkej koordinácii s líniou, ktorá je v rámci priority „Vedúce postavenie priemyslu“ venovaná IKT.

7.5.   Zvyšovanie odolnosti Európy voči krízam a katastrofám

Je na to potrebný vývoj špecializovaných technológií a spôsobilostí na podporu rôznych druhov činností núdzového riadenia počas krízy a katastrof (napr. civilná ochrana, hasenie požiarov, kontaminácia životného prostredia, znečisťovanie morí, civilná obrana, vypracovanie záchranných úloh infraštruktúr pre zdravotnícke informácie a procesy obnovy po katastrofách), ako aj presadzovania práva. Výskum sa bude týkať celého reťazca krízového riadenia a spoločenskej odolnosti a podporí sa ním vytvorenie európskej kapacity reakcie na núdzové situácie.

7.6.   Zabezpečovanie súkromia a slobody, okrem iného aj na internete, a posilňovanie spoločenského, právneho a etického chápania všetkých oblastí bezpečnosti, rizika a riadenia

Na zabezpečenie ochrany ľudského práva na súkromie okrem iného aj v digitálnej spoločnosti bude potrebný vývoj rámcov a technológií navrhnutých na ochranu súkromia a určených na podporu nových produktov a služieb. Vyvinú sa technológie, ktoré používateľom umožnia kontrolovať svoje osobné údaje a ich použitie tretími stranami, ako aj nástroje na odhaľovanie a blokovanie nezákonného obsahu a narušenia ochrany údajov i na ochranu ľudských práv online, ktorými sa zabráni tomu, aby sa individuálne alebo skupinové správanie ľudí nebolo obmedzované nezákonným vyhľadávaním alebo profilovaním.

Každé nové bezpečnostné riešenie a technológia musia byť pre spoločnosť prijateľné, musia byť v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, účinné a proporčné v oblasti zisťovania a riešenia bezpečnostných hrozieb. Lepšie pochopenie socio-ekonomických, kultúrnych a antropologických rozmerov bezpečnosti, príčin neistoty, úlohy médií a komunikácie a názorov občanov je preto podstatné. Budú sa riešiť etické a právne otázky a ochrana ľudských hodnôt a základných práv, ako aj otázky týkajúce sa rizika a riadenia.

7.7.   Posilňovanie normalizácie a interoperability systémov, okrem iného aj na účely núdzových situácií

Vo všetkých oblastiach úloh sa podporia prednormatívne činnosti a normalizačné činnosti. Pozornosť sa bude venovať medzerám v normalizácii a nasledujúcej generácii nástrojov a technológií. Činnosti v rámci všetkých oblastí úloh sa budú zameriavať aj na integráciu a interoperabilitu systémov a služieb vrátane takých aspektov, ako komunikácia, distribuované architektúry a ľudské faktory, a to aj na účely núdzových situácií.

7.8.   Podporovanie vonkajších bezpečnostných politik Únie aj prostredníctvom predchádzania konfliktom a budovania mieru

Na podporu vonkajších bezpečnostných politík Únie v civilných úlohách, počnúc civilnou ochranou až po humanitárnu obnovu, riadenie hraníc alebo zachovanie mieru a stabilizáciu po kríze vrátane predchádzania konfliktom, budovania mieru a sprostredkovania, sa vyžadujú nové technológie, spôsobilosti a riešenia. Bude si to vyžadovať výskum týkajúci sa riešenia konfliktov a obnovy mieru a spravodlivosti, včasnej identifikácie faktorov vedúcich ku konfliktu a vplyvu procesov nápravnej justície.

Vyžaduje si to aj podporu interoperability medzi civilnými a vojenskými spôsobilosťami pri rôznych civilných úlohách, od civilnej ochrany po humanitárnu pomoc, riadenie hraníc alebo udržiavanie mieru. Bude to zahŕňať aj technologický vývoj v citlivej oblasti technológií dvojakého použitia v záujme zlepšenia interoperability medzi civilnou ochranou a vojenskými silami a medzi zložkami civilnej ochrany na celom svete, ako aj spoľahlivosť, organizačné, právne a etické aspekty, obchodné otázky, ochranu dôvernosti a integrity informácií, ako aj sledovateľnosť všetkých transakcií a spracovania.

7.9.   Osobitné aspekty vykonávania

Zatiaľ čo činnosti v oblasti výskumu a inovácie sa budú zameriavať výlučne na civilné účely, bude sa viesť aktívne úsilie o koordináciu s činnosťami Európskej obrannej agentúry (EDA) v záujme posilnenia spolupráce s EDA, a to najmä prostredníctvom už zavedeného európskeho rámca pre spoluprácu (EFC), pričom sa uznáva, že existujú oblasti týkajúce sa technológií dvojakého použitia. Ďalej sa posilnia aj koordinačné mechanizmy s príslušnými agentúrami Únie, ako sú napríklad Európska agentúra pre vonkajšie hranice (FRONTEX), Európska agentúra pre námornú bezpečnosť (EMSA), Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a Európsky policajný úrad (Europol), s cieľom zlepšiť koordináciu programov a politík Únie v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ako aj ďalších iniciatív Únie.

Vzhľadom na osobitnú povahu bezpečnosti sa zavedú konkrétne dojednania v súvislosti s tvorbou programov a riadením vrátane dojednaní s výborom uvedených v článku 10. Dôverné alebo inak citlivé informácie týkajúce sa bezpečnosti sa budú chrániť a v pracovných programoch môžu byť stanovené konkrétne požiadavky a kritériá pre medzinárodnú spoluprácu. To sa bude odzrkadľovať aj pri dojednaniach týkajúcich sa tvorby programov a riadenia pre osobitný cieľ „Bezpečné spoločnosti - ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“ (vrátane aspektov komitológie).

ČASŤ IV

ŠÍRENIE EXCELENTNOSTI A ZVYŠOVANIE ÚČASTI

Cieľom je v plnej miere využiť potenciál európskych talentov a zabezpečiť maximalizáciu a široké rozdelenie prínosov hospodárstva založeného na inovácii v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

V Európe existujú závažné rozdiely vo výkonnosti výskumu a inovácie, ktoré je potrebné riešiť prostredníctvom osobitných opatrení. Tieto opatrenia sa zamerajú na rozvoj excelentnosti a inovácie, budú samostatné a v prípade potreby budú dopĺňať politiky a opatrenia ESI fondov a vytvárať s nimi synergie. Patrí medzi ne:

a)

Vytváranie tímov excelentných výskumných inštitúcií a regiónov s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie: cieľom vytvárania tímov je vytvorenie nových (alebo výrazné zvýšenie úrovne existujúcich) centier excelentnosti v členských štátoch a regiónoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie. Zameria sa na prípravnú fázu pri zriaďovaní alebo zvyšovaní úrovne a modernizácii takýchto inštitúcií, čo sa uľahčí procesom vytvárania tímov s partnerom s vedúcim postavením v Európe vrátane podpory vypracovania podnikateľského plánu. Očakáva sa záväzok prijímajúceho regiónu alebo členského štátu (napr. podpora z ESI fondov). Na základe kvality podnikateľského plánu môže Komisia poskytnúť ďalšiu finančnú podporu na prvé kroky pri realizácii centra.

Zváži sa vytváranie prepojení s inovačnými zoskupeniami a uznanie excelentnosti v členských štátoch a regiónoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, a to aj prostredníctvom partnerských preskúmaní a udeľovania označení excelentnosti inštitúciám, ktoré spĺňajú medzinárodné normy.

b)

Družobné partnerstvá výskumných inštitúcií: cieľom družobných partnerstiev je výrazné posilnenie určenej oblasti výskumu v novovznikajúcej inštitúcii, a to prostredníctvom prepojení s najmenej dvoma inštitúciami s vedúcim postavením na medzinárodnej úrovni v určenej oblasti. Bude sa podporovať komplexný súbor opatrení podporujúcich toto prepojenie (napr. výmeny zamestnancov, návštevy expertov, krátkodobá odborná príprava na mieste alebo virtuálna odborná príprava a workshopy, účasť na konferenciách, organizácia spoločných činností typu letná škola, činnosti v oblasti šírenia a podpory).

c)

„Predsedovia Európskeho výskumného priestoru (EVP)“ má za cieľ zriaďovanie pozícií „predsedov EVP“ s cieľom pritiahnuť do inštitúcií výnimočných akademických pracovníkov s jednoznačným potenciálom na dosiahnutie výskumnej excelentnosti, čím tieto inštitúcie dostanú možnosť v plnej miere uvoľniť tento potenciál, a vytvoriť tak rovnaké podmienky na výskum a inováciu v EVP. To bude zahŕňať inštitucionálnu podporu pre vytváranie konkurenčného výskumného prostredia a rámcových podmienok potrebných na pritiahnutie, udržanie a rozvoj špičkových výskumných talentov v týchto inštitúciách. Mali by sa preskúmať možné synergie s činnosťami ERC.

d)

Nástroj politickej podpory: jeho cieľom je zlepšiť navrhovanie, vykonávanie a hodnotenie politík v oblasti výskumu a inovácie na národnej a regionálnej úrovni. Prostredníctvom nástroja sa zabezpečí dobrovoľné odborné poradenstvo verejným orgánom na národnej alebo regionálnej úrovni, čím sa splní potreba mať prístup k relevantnému súboru znalostí, využívať odborné skúsenosti medzinárodných expertov, využívať najmodernejšie metodiky a nástroje a dostávať poradenstvo prispôsobené na mieru.

e)

Podporovanie prístupu k medzinárodným sieťam pre excelentných výskumných pracovníkov a inovátorov, ktorým chýba dostatočné zapojenie do európskych a medzinárodných sietí. Bude sem patriť i podpora poskytovaná prostredníctvom nástroja COST.

f)

Posilňovanie administratívnej a prevádzkovej kapacity nadnárodných sietí národných kontaktných miest (NCP), okrem iného prostredníctvom odbornej prípravy, finančnej a technickej podpory, a súčasné zlepšenie rámca fungovania národných kontaktných miest a toku informácií medzi nimi a orgánmi vykonávajúcimi program Horizont 2020 tak, aby národné kontaktné miesta mohli poskytovať lepšiu podporu potenciálnym účastníkom.

ČASŤ V

VEDA SO SPOLOČNOSŤOU A PRE SPOLOČNOSŤ

Cieľom je budovanie účinnej spolupráce medzi vedou a spoločnosťou, získavanie nových talentov pre vedu a spájanie vedeckej excelentnosti so spoločenskou informovanosťou a zodpovednosťou.

Sila systému európskej vedy a techniky závisí od jeho schopnosti využívať talenty a nápady bez ohľadu na ich pôvod. Dá sa to dosiahnuť, len ak sa medzi vedou a spoločnosťou rozvinie plodný a bohatý dialóg a aktívna spolupráca s cieľom zabezpečiť zodpovednejšiu spoločnosť a umožniť vypracúvanie politík, ktoré sú pre občanov relevantnejšie. Rýchly pokrok v súčasnom vedeckom výskume a inovácii vedie k dôležitým etickým, právnym a sociálnym otázkam, ktoré ovplyvňujú vzťah medzi vedou a spoločnosťou.

Zlepšenie spolupráce medzi vedou a spoločnosťou s cieľom umožniť zvýšenie spoločenskej a politickej podpory pre vedu a techniku vo všetkých členských štátoch je čoraz naliehavejšou otázkou, ktorú vo veľkej miere zdôraznila súčasná hospodárska kríza. Verejné investovanie do vedy si vyžaduje rozsiahlu sociálnu a politickú skupinu stúpencov, ktorá vyznáva hodnoty vedy, má znalosti o jej procesoch a je do nich zapojená a schopná uznať jej prínos k znalostiam, spoločnosti a hospodárskemu pokroku.

Činnosti sa zamerajú na:

a)

zatraktívnenie kariéry v oblasti vedy a techniky pre mladých študentov a podporu udržateľnej interakcie medzi školami, výskumnými inštitúciami, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti;

b)

podporu rodovej rovnosti, najmä podporou štrukturálnych zmien v organizácii výskumných inštitúcií a v obsahu a forme výskumných činností;

c)

zapojenie spoločnosti do otázok, politík a činností týkajúcich sa vedy a inovácie s cieľom začleniť záujmy a hodnoty občanov a zvýšiť kvalitu, relevantnosť, spoločenskú prijateľnosť a udržateľnosť výsledkov výskumu a inovácie v jednotlivých oblastiach činnosti od sociálnej inovácie až po oblasti, ako sú napr. biotechnológia a nanotechnológia;

d)

nabádanie občanov, aby sa zapájali do vedy, a to prostredníctvom formálneho a informálneho vzdelávania v oblasti vedy, a podporu šírenia činností opierajúcich sa o vedu, konkrétne vo vedeckých centrách a inými vhodnými spôsobmi;

e)

zvýšenie dostupnosti a využívania výsledkov verejne financovaného výskumu;

f)

rozvinutie riadenia na účely dosiahnutia pokroku v zodpovednom výskume a inovácii u všetkých zainteresovaných strán (výskumných pracovníkov, verejných orgánov, priemyslu a občianskej spoločnosti), ktoré je citlivé na potreby a požiadavky spoločnosti, a podporu etického rámca pre výskum a inováciu;

g)

prijatie riadnych a primeraných preventívnych opatrení vo výskumných a inovačných činnostiach prostredníctvom predvídania a posúdenia potenciálnych vplyvov na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť;

h)

zlepšenie znalostí o vedeckej komunikácii s cieľom zlepšiť kvalitu a účinnosť interakcií medzi vedcami, všeobecnými médiami a verejnosťou.

ČASŤ VI

NEJADROVÉ PRIAME OPATRENIA SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA (JRC)

K všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 prispieva Spoločné výskumné centrum poskytovaním vedeckej a technickej podpory politikám Únie v prípadnej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami v oblasti výskumu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Pri realizácii činností Spoločného výskumného centra sa zohľadnia relevantné iniciatívy na úrovni regiónov, členských štátov alebo Únie z hľadiska formovania EVP.

1.   EXCELENTNÁ VEDA

Spoločné výskumné centrum bude vykonávať výskum na posilnenie vedeckej základne poznatkov na účely tvorby politík a skúmať vznikajúce oblasti vedy a techniky, a to aj prostredníctvom prieskumného výskumného programu.

2.   VEDÚCE POSTAVENIE PRIEMYSLU

Spoločné výskumné centrum bude prispievať k inovácii a konkurencieschopnosti prostredníctvom:

a)

pokračovania v prispievaní k strategickej orientácii a vedeckému programu príslušných nástrojov nepriameho výskumu, ako sú napríklad európske partnerstvá v oblasti inovácie, ako aj partnerstvá medzi verejnou a súkromnou sférou a partnerstvá v rámci verejnej sféry;

b)

podpory prenosu znalostí a technológií prostredníctvom definovania vhodných rámcov práv duševného vlastníctva pre rozličné nástroje výskumu a inovácie a prostredníctvom presadzovania spolupráce v oblasti prenosu znalostí a technológií medzi veľkými verejnými výskumnými organizáciami;

c)

podielu na podpore používania, normalizácie a overovania kozmických technológií a údajov, najmä pri riešení spoločenských výziev.

3.   SPOLOČENSKÉ VÝZVY

3.1.   Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

Spoločné výskumné centrum bude prispievať k harmonizácii metód, noriem a postupov zameraných na podporu právnych predpisov Únie v záujme ochrany zdravia a spotrebiteľov prostredníctvom:

a)

posúdenia rizika a príležitostí, ktoré prinášajú nové technológie a chemické látky vrátane nanomateriálov v oblasti potravín, krmív a spotrebiteľských produktov; vývoj a overovanie harmonizovaných metód merania, identifikácie a kvantifikácie, integrovaných stratégií testovania a najmodernejších nástrojov na posudzovanie toxikologických rizík vrátane metód, ktoré sú alternatívou k testovaniu na zvieratách; posudzovanie vplyvu znečistenia životného prostredia na zdravie;

b)

rozvoj a zabezpečenie kvality postupov vyšetrovania zdravotného stavu a skríningu vrátane genetického vyšetrenia a skríningu rakoviny.

3.2.   Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo

Spoločné výskumné centrum bude podporovať rozvoj, vykonávanie a monitorovanie európskych politík v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva vrátane potravinovej bezpečnosti a rozvoja biohospodárstva prostredníctvom:

a)

zriadenia globálneho systému a nástrojov na prognózu a monitorovanie výnosov plodín; podporu a zlepšenie krátkodobých a strednodobých výhľadov v súvislosti s poľnohospodárskymi komoditami vrátane predpovedaných vplyvov zmeny klímy;

b)

príspevku k biotechnologickej inovácii a zvýšenej efektívnosti využívania zdrojov v záujme vyprodukovania „viac za menej“, a to prostredníctvom technologicko-hospodárskych analýz a modelovania;

c)

situačného modelovania na účely rozhodovania v oblasti poľnohospodárskych politík a analýzy vplyvu politík na makroúrovni, regionálnej úrovni a mikroúrovni; analýzy vplyvu SPP do roku 2020 (22) na rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky;

d)

ďalšieho rozvoja metód na kontrolu a presadzovanie právnych predpisov v oblasti rybného hospodárstva a sledovateľnosti rýb a produktov z rýb; rozvoja presných ukazovateľov zdravia ekosystémov a biohospodárskeho modelovania s cieľom lepšie pochopiť priame účinky (napr. rybolov) a nepriame účinky (zmena klímy) ľudských činností na dynamiku populácií rýb, morského prostredia a ich socio-ekonomického vplyvu.

3.3.   Bezpečná, čistá a efektívna energia

Spoločné výskumné centrum sa zameria na tzv. ciele 20-20-20 týkajúce sa klímy a energetiky a na prechod Únie na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 s výskumom technologických a socio-ekonomických aspektov v týchto oblastiach:

a)

bezpečnosť dodávok energie, najmä pokiaľ ide o prepojenia a vzájomnú závislosť s mimoeurópskymi systémami dodávok a prenosu energie; mapovanie domácich primárnych a vonkajších zdrojov energie a energetických infraštruktúr, od ktorých je Európa závislá;

b)

energetické a elektrické prenosové siete, najmä modelovanie a simulácia transeurópskych energetických sietí, analýza technológií inteligentných prenosových sústav a supersústav a simulácia energetických sústav v reálnom čase;

c)

energetická efektívnosť, najmä metodiky na monitorovanie a hodnotenie výsledkov nástrojov politiky dosahovania energetickej efektívnosti, technologicko-hospodárske analýzy využitia energeticky efektívnych technológií a nástrojov a inteligentných sústav;

d)

nízkouhlíkové technológie (vrátane bezpečnosti jadrovej energie v programe Euratom), najmä hodnotenie výkonnosti a prednormatívny výskum perspektívy nízkouhlíkových technológií; analýza a modelovanie stimulov a prekážok ich vývoja a zavádzania; hodnotenie obnoviteľných zdrojov a problémových oblastí v dodávateľskom reťazci nízkouhlíkových technológií, ako napríklad kritických surovín; neustály rozvoj informačného systému pre plán SET (SETIS) a súvisiacich činností.

3.4.   Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava

Spoločné výskumné centrum bude podporovať ciele stanovené na rok 2050 vo vzťahu ku konkurencieschopnému, inteligentnému a integrovanému systému dopravy, ktorý efektívne využíva zdroje s cieľom zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prepravu osôb a tovaru prostredníctvom laboratórnych štúdií, modelovania a monitorovania v týchto oblastiach:

a)

strategické nízkouhlíkové dopravné technológie pre všetky druhy dopravy vrátane elektrifikácie cestnej dopravy a lietadiel, plavidiel a vozidiel na alternatívny pohon, ďalší rozvoj strediska Komisie na výmenu informácií s cieľom zhromažďovať a šíriť informácie o príslušných technológiách; dostupnosť nefosílnych palív a zdrojov energie a náklady na ne vrátane vplyvu elektrifikovanej cestnej dopravy na elektrizačné sústavy a výrobu elektrickej energie;

b)

ekologické a efektívne vozidlá, najmä definícia harmonizovaných postupov testovania a hodnotenie inovačných technológií z hľadiska emisií a efektívnosti a bezpečnosti konvenčných a alternatívnych palív; vypracovanie lepších metodík na meranie emisií a tlakov na životné prostredie; koordinácia a harmonizácia činností zameraných na stanovenie celkového objemu a monitorovanie emisií na európskej úrovni;

c)

inteligentné systémy mobility s cieľom dosiahnuť spoľahlivú, inteligentnú a integrovanú mobilitu vrátane technologicko-hospodárskeho hodnotenia nových dopravných systémov a komponentov, aplikácií na zdokonalenie riadenia dopravy a podpory vytvorenia integrovaného prístupu k dopyte a riadeniu v oblasti dopravy;

d)

bezpečnosť integrovanej dopravy, najmä poskytovanie nástrojov a služieb na zhromažďovanie, spoločné využívanie a analýzu informácií o incidentoch a haváriách v leteckej, námornej a pozemnej doprave; zlepšenie predchádzania haváriám prostredníctvom analýz a bezpečnostných informácií o rôznych druhoch dopravy pri súčasnom prispievaní k znižovaniu nákladov a zvyšovaní efektívnosti.

3.5.   Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny

Spoločné výskumné centrum prispeje k budovaniu ekologickejšej Európy, bezpečnosti zásobovania zdrojmi a globálnemu trvalo udržateľnému hospodáreniu s prírodnými zdrojmi prostredníctvom:

a)

vytvorenia prístupu k interoperabilným údajom a informáciám o životnom prostredí prostredníctvom ďalšieho rozvoja noriem a dojednaní v súvislosti s interoperabilitou, geo-priestorových nástrojov a inovačných infraštruktúr pre informačné a komunikačné technológie, napríklad Infraštruktúry pre priestorové informácie v Európskej únii (INSPIRE) a iných iniciatív v rámci Únie i na celosvetovej úrovni;

b)

merania a monitorovania kľúčových environmentálnych premenných a hodnotenia stavu a zmeny prírodných zdrojov na základe ďalšieho rozvoja ukazovateľov a informačných systémov ako súčasti environmentálnych infraštruktúr; posudzovania ekosystémových služieb vrátane ich ocenenia a vplyvov zmeny klímy;

c)

vývoja integrovaného modelovacieho rámca na hodnotenie trvalej udržateľnosti na základe tematických modelov (napríklad pôda, využitie pôdy, voda, kvalita ovzdušia, biodiverzita, emisie skleníkových plynov, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, energetika a doprava) a riešenia vplyvov zmeny klímy a reakcií na ňu;

d)

podpory cieľov rozvojovej politiky Únie presadzovaním prenosu technológií, monitorovaním základných zdrojov (ako sú napríklad lesy, pôda a zásobovanie potravinami) a výskumom zameraným na obmedzenie následkov zmeny klímy a následkov využívania zdrojov na životné prostredie a na riešenie súperenia o pôdu medzi výrobou potravín alebo energie a biodiverzitou;

e)

integrovaného posudzovania politík udržateľnej výroby a spotreby vrátane bezpečnosti zásobovania strategickými surovinami, efektívnosti využívania zdrojov, nízkouhlíkových a ekologických výrobných postupov a technológií, vývoja výrobkov a služieb, modelov spotreby a obchodu; ďalším vývojom a integráciou analýz politík v oblasti hodnotenia životného cyklu;

f)

integrovanej analýzy vplyvov vo vzťahu k možnostiam zmiernenia zmeny klímy alebo adaptácie na ňu na základe vývoja súboru kvantitatívnych nástrojov v podobe modelov v regionálnom i celosvetovom meradle od sektorovej až po makroekonomickú úroveň.

3.6.   Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti

Spoločné výskumné centrum prispeje k cieľom hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ a k okruhu viacročného finančného rámca na roky 2014-2020 nazvanému „Globálna Európa“ prostredníctvom:

a)

komplexných analýz stimulov a prekážok výskumu a inovácie a vývoja modelovacej platformy na hodnotenie mikroekonomických a makroekonomických vplyvov;

b)

príspevku k monitorovaniu vykonávania hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ prostredníctvom prehľadu výsledkov, vývoja ukazovateľov atď. a prevádzky verejného informačného a spravodajského systému poskytujúceho príslušné údaje a informácie;

c)

prevádzky platformy verejných informácií a spravodajských informácií na pomoc vnútroštátnym a regionálnym orgánom pri inteligentnej špecializácii; kvantitatívnej hospodárskej analýzy priestorového modelu hospodárskej aktivity so zameraním najmä na hospodárske, sociálne a územné rozdiely a zmeny modelu v reakcii na technologický vývoj;

d)

ekonometriky a makroekonomickej analýzy reformy finančného systému s cieľom prispieť k udržaniu efektívneho rámca Únie pre zvládanie finančnej krízy; pokračovania v poskytovaní metodickej podpory pre monitorovanie rozpočtových pozícií členských štátov v súvislosti s Paktom stability a rastu;

e)

monitorovania fungovania EVP a analýzy stimulov a prekážok niektorého z jeho kľúčových prvkov (napríklad mobility výskumných pracovníkov a otvorenie vnútroštátnych výskumných programov), navrhovania príslušných možností v rámci politík; pokračovania v plnení dôležitej úlohy v EVP prostredníctvom vytvárania sietí, odbornej prípravy, otvorenia jej zariadení a databáz pre používateľov v členských, kandidátskych a pridružených krajinách;

f)

vypracovania kvantitatívnych hospodárskych analýz pre digitálnu ekonomiku; uskutočňovania výskumu o vplyve informačných a komunikačných technológií na ciele digitálnej spoločnosti; štúdia vplyvu citlivých bezpečnostných otázok na životy jednotlivcov (digitálny život).

3.7.   Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov

Spoločné výskumné centrum bude prispievať k cieľom iniciatívy „Bezpečnosť a občianstvo“ viacročného finančného rámca na roky 2014-2020 prostredníctvom týchto činností:

a)

zameranie sa na identifikáciu a posudzovanie zraniteľnosti kľúčových infraštruktúr (vrátane globálnych navigačných systémov a finančných trhov); zlepšenie nástrojov na boj proti podvodom, ktoré sa týkajú všeobecného rozpočtu Únie, a nástrojov námorného dozoru; ako aj posudzovanie prevádzkovej výkonnosti technológií na zabezpečenie osobnej identity (digitálna identita) alebo technológií, ktoré ju ovplyvňujú;

b)

zvyšovanie schopnosti Únie obmedziť riziká katastrof a zvládať prírodné a ľuďmi zapríčinené katastrofy najmä prostredníctvom vývoja globálnych informačných systémov včasného varovania a riadenia rizík v prípade viacerých nebezpečenstiev s využitím technológií pozorovania Zeme;

c)

pokračujúce poskytovanie nástrojov na hodnotenie a zvládanie výziev v oblasti svetovej bezpečnosti, ako sú terorizmus a nešírenie zbraní (chemických, biologických, rádiologických a jadrových (v rámci programu Euratom)) a hrozby vyplývajúce zo spoločensko-politickej nestability a prenosných ochorení; nové oblasti, ktoré je potrebné riešiť, vrátane zraniteľnosti a odolnosti voči novým a kombinovaným hrozbám, ako sú prístup k surovinám, pirátstvo, nedostatok zdrojov a súperenie o ne a vplyv zmeny klímy na výskyt prírodných katastrof.

4.   OSOBITNÉ ASPEKTY VYKONÁVANIA

Spoločné výskumné centrum v súlade s prioritami iniciatívy „Globálna Európa“ viacročného finančného rámca na roky 2014-2020 posilní vedeckú spoluprácu s kľúčovými medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami (napr. orgánmi OSN, OECD, Spojenými štátmi, Japonskom, Ruskom, Čínou, Brazíliou a Indiou) v oblastiach so silným celosvetovým vplyvom, napr. v oblasti zmeny klímy, potravinovej bezpečnosti alebo nanotechnológií. Táto spolupráca sa bude úzko koordinovať s činnosťami, ktoré Únia a členské štáty vykonávajú v rámci medzinárodnej spolupráce.

Spoločné výskumné centrum bude v záujme poskytovania kvalitnejších služieb pri tvorbe politík ďalej rozvíjať svoju kapacitu na analýzu a predkladanie medziodvetvových politických riešení a posudzovanie súvisiacich vplyvov. Táto kapacita sa bude podporovať najmä posilnením týchto oblastí:

a)

modelovanie v kľúčových oblastiach (napr. energia a doprava, poľnohospodárstvo, klíma, životné prostredie, ekonómia); pozornosť sa sústredí na odvetvové aj integrované modely (na posudzovanie trvalej udržateľnosti) a zahrnie vedecko-technické i hospodárske aspekty;

b)

výhľadové štúdie zahŕňajúce analýzu trendov a udalostí v oblasti vedy, techniky a spoločnosti a ich prípadný vplyv na verejné politiky, inováciu a posilnenie konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rastu; Spoločné výskumné centrum by sa tak mohlo zamerať na otázky, ktoré si môžu v budúcnosti vyžiadať politický zásah, a odhadovať potreby zákazníkov.

Spoločné výskumné centrum zintenzívni svoju podporu procesu normalizácie a noriem ako horizontálny komponent podpory európskej konkurencieschopnosti. Činnosti v tejto oblasti budú zahŕňať prednormatívny výskum, vypracovanie referenčných materiálov a meraní a harmonizáciu metodík. Identifikovalo sa päť kľúčových oblastí (energetika, doprava, hlavná iniciatíva „Digitálna agenda“, bezpečnosť a ochrana (vrátane jadrovej bezpečnosti v programe Euratom) a ochrana spotrebiteľa). Spoločné výskumné centrum bude súčasne naďalej podporovať šírenie svojich výsledkov a podporovať správu práv duševného vlastníctva v rámci inštitúcií a orgánov Únie.

Spoločné výskumné centrum vybuduje kapacity v oblasti behaviorálnych vied s cieľom podporiť vypracovanie efektívnejšej regulácie a doplniť činnosť Spoločného výskumného centra vo vybraných oblastiach, akými sú výživa, energetická efektívnosť a politiky týkajúce sa produktov.

Súčasťou týchto činností v jednotlivých oblastiach, ako sú hlavná iniciatíva „Digitálna agenda“, trvalo udržateľná výroba a spotreba alebo verejné zdravie, bude socio-ekonomický výskum.

V záujme splnenia tohto poslania je dôležité, aby malo Spoločné výskumné centrum ako referenčné centrum Únie najmodernejšiu infraštruktúru, ktorá mu umožní naďalej zohrávať dôležitú úlohu v EVP i vstupovať do nových oblastí výskumu. Spoločné výskumné centrum bude pokračovať vo svojom programe renovácie a obnovy s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými nariadeniami v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany a bude investovať do vedeckej infraštruktúry vrátane rozvoja modelovacích platforiem, zariadení pre nové oblasti, napríklad genetické testovanie atď. Tieto investície sa budú realizovať v úzkej koordinácii s plánom ESFRI a prihliadne sa pri nich na zariadenia existujúce v členských štátoch.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(2)  Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2005, s. 67.

(3)  Odporúčanie Komisie o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí a kódex postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie, (C(2008)1329 z 10.4.2008).

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES z 27. júna 2002, ktoré sa týka šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006) (Ú. v. ES L 232, 29.8.2002, s. 1).

(5)  V zásade minimálne 80 %.

(6)  Regionálne partnerské zariadenie (RPF) je výskumná infraštruktúra národného alebo regionálneho významu z hľadiska socio-ekonomickej návratnosti, poskytovania odbornej prípravy pre výskumných a technických pracovníkov a ich prilákania, ktorá je uznaná ako partner celoeurópskej ESFRI alebo inej výskumnej infraštruktúry svetovej úrovne. Kvalita RPF vrátane úrovne jej vedeckých služieb, riadenia a politiky týkajúcej sa prístupu musí spĺňať tie isté normy, ktoré sa vyžadujú v prípade celoeurópskych výskumných infraštruktúr.

(7)  Keďže pri všetkých výskumoch sa už intenzívne využívajú počítače a množstvo údajov, pre všetkých výskumných pracovníkov je základnou požiadavkou prístup k najmodernejším elektronickým infraštruktúram. Napríklad výskumná sieť GÉANT spája 40 miliónov používateľov vo viac než 8 000 inštitúciách v 40 krajinách a európska sieťová infraštruktúra s 290 lokalitami v 50 krajinách je najväčšou počítačovou infraštruktúrou na svete. Neustály pokrok v oblasti IKT a čoraz náročnejšie požiadavky vedy na využívanie počítačov a spracovanie obrovského objemu údajov predstavujú veľké finančné a organizačné výzvy s cieľom zabezpečiť bezproblémové služby pre výskumných pracovníkov.

(8)  Internet vecí sa bude koordinovať ako prierezová otázka.

(9)  Vrátane sietí založených na kozmických technológiách.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(12)  Pracovný dokument útvarov Komisie SEC (2009) 1295, ktorý je priložený k oznámeniu o investovaní do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET) KOM (2009) 519 v konečnom znení.

(13)  KOM(2007) 723.

(14)  Biela kniha Komisie s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ KOM(2011) 144 v konečnom znení.

(15)  Odhady realizované spoločnosťou PricewaterhouseCoopers pre „udržateľné obchodné príležitosti súvisiace s prírodnými zdrojmi (vrátane energetiky, lesného hospodárstva, potravinárstva a poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a kovopriemyslu)“ a program Vision 2050 rady WBCSD (2010): Nový program pre obchod, Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj: Ženeva, URL: http://www.wbcsd.org/web/projects/BZrole/Vision2050-FullReport_Final.pdf

(16)  KOM(2008) 699 v konečnom znení.

(17)  Štúdia a poznámky tematického oddelenia Európskeho parlamentu pre hospodársku a vedeckú politiku s názvom Ekologická inovácia – nasmerovanie EÚ na cestu k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu, z marca 2009.

(18)  Výročná správa Observatória pre ekologickú inováciu za rok 2010 s názvom „Výzva v podobe ekologickej inovácie – cesty k Európe, ktorá efektívne využíva zdroje“, máj 2011.

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(20)  Bez toho, aby bol dotknutý rozpočet vyčlenený pre túto spoločenskú výzvu.

(21)  KOM(2008) 1329 v konečnom znení, 10.4.2008.

(22)  KOM(2010) 672 v konečnom znení.


PRÍLOHA II

UKAZOVATELE VÝKONNOSTI

V nasledujúcej časti sa uvádza niekoľko kľúčových ukazovateľov na posudzovanie výsledkov a vplyvov osobitných cieľov programu Horizont 2020. Tieto kľúčové ukazovatele sa môžu počas realizácie programu Horizont 2020 ešte doladiť.

1.   ČASŤ I. PRIORITA „EXCELENTNÁ VEDA“

Ukazovatele pre osobitné ciele:

Európska rada pre výskum (ERC)

podiel publikácií z projektov financovaných Európskou radou pre výskum, ktoré v jednotlivých vedeckých odboroch patria k 1 % najčastejšie citovaných publikácií

Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET)

publikácie v renomovaných recenzovaných časopisoch

žiadosti o udelenie patentu a udelené patenty v oblasti vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti

Opatrenia v rámci Marie Skłodowská-Curie

pohyb výskumných pracovníkov vrátane doktorandov medzi odvetviami a medzi krajinami

Výskumné infraštruktúry (vrátane elektronických infraštruktúr)

počet výskumných pracovníkov, ktorí majú vďaka podpore z Únie prístup k výskumným infraštruktúram.

2.   ČASŤ II. PRIORITA „VEDÚCE POSTAVENIE PRIEMYSLU“

Ukazovatele pre osobitné ciele:

Vedúce postavenie v oblasti podporných a priemyselných technológií žiadosti o udelenie patentu a udelené patenty v rôznych oblastiach podporných a priemyselných technológií

podiel zúčastnených firiem zavádzajúcich inovácie, ktoré sú nové pre firmu alebo trh (za obdobie projektu plus tri roky)

počet spoločných verejno-súkromných publikácií

Prístup k rizikovému financovaniu

celkové investície zmobilizované prostredníctvom úverového financovania a investícií do rizikového kapitálu

počet financovaných organizácií a suma získaných súkromných finančných prostriedkov

Inovácia v MSP

podiel zúčastnených MSP zavádzajúcich inovácie, ktoré sú nové pre firmu alebo trh (za obdobie projektu plus tri roky)

rast a tvorba pracovných miest v zúčastňujúcich sa MSP

3.   ČASŤ III. PRIORITA „SPOLOČENSKÉ VÝZVY“

Ukazovatele pre osobitné ciele:

Pre všetky spoločenské výzvy:

publikácie z oblasti rôznych spoločenských výziev uverejnené v recenzovaných časopisoch s vysokým impakt faktorom

žiadosti o udelenie patentu a udelené patenty v oblasti rôznych spoločenských výziev

počet prototypov a testovacích činností

počet spoločných verejno-súkromných publikácií

Okrem toho sa pokrok v súvislosti s jednotlivými výzvami posúdi na základe prínosu k osobitným cieľom podrobne opísaným v prílohe I k nariadeniu č. 104/2013.

4.   ČASŤ VI. NEJADROVÉ PRIAME OPATRENIA SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA (JRC)

Ukazovatele pre osobitný cieľ:

počet výskytov pozorovateľných konkrétnych vplyvov na európske politiky vyplývajúcich z technickej a vedeckej podpory poskytovanej Spoločným výskumným centrom

počet recenzovaných publikácií v renomovaných časopisoch


PRÍLOHA III

MONITOROVANIE

Komisia bude monitorovať realizáciu programu Horizont 2020, a najmä:

1.

Prínos programu k realizácii EVP

2.

Zvyšovanie účasti

3.

Účasť MSP

4.

Spoločenské a humanitné vedy

5.

Veda a spoločnosť

6.

Pohlavie

7.

Medzinárodná spolupráca

8.

Trvalo udržateľný rozvoj a zmena klímy vrátane informácií o výdavkoch súvisiacich so zmenou klímy

9.

Vytváranie prepojenia medzi objavmi a použitím na trhu

10.

Digitálna agenda

11.

Účasť súkromného sektora

12.

Finančné prostriedky pre verejno-súkromné partnerstvá a partnerstvá vo verejnej sfére

13.

Komunikácia a šírenie

14.

Modely účasti nezávislých expertov


PRÍLOHA IV

Informácie poskytované Komisii podľa článku 9 ods. 2

1.

Informácie o jednotlivých projektoch, ktoré umožňujú monitorovanie celého životného cyklu každého návrhu so zameraním najmä na:

predložené návrhy,

výsledky hodnotenia jednotlivých návrhov,

dohody o grante,

dokončené projekty.

2.

Informácie o výsledkoch jednotlivých výziev a vykonávaní projektov so zameraním najmä na:

výsledky jednotlivých výziev,

výsledky rokovaní o dohodách o grante,

realizáciu projektov vrátane údajov o platbách a výsledkoch projektov.

3.

Informácie o vykonávaní programu vrátane relevantných informácií na úrovni rámcového programu, osobitného programu, každého osobitného cieľa a súvisiacich tém a Spoločného výskumného centra, ako aj o synergiách s ďalšími relevantnými programami Únie.

4.

Informácie o plnení rozpočtu programu Horizont 2020 vrátane informácií o záväzkoch a platbách v súvislosti s iniciatívami podľa článku 185 a 187 ZFEÚ.

PRÍLOHA V

Zloženia výboru pre program

Zoznam zloženia (1) programového výboru v súlade s článkom 10 ods.2:

1.

Strategické zloženie: Strategický prehľad vykonávania celého programu, koherentnosť rôznych častí programu a prierezových otázok vrátane osobitných cieľov „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ a „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“.

Časť I —   Excelentná veda:

2.

Európska rada pre výskum (ERC), budúce a vznikajúce technológie (FET) a opatrenia v rámci Marie Skłodowská-Curie

3.

Výskumné infraštruktúry

Časť II —   Vedúce postavenie priemyslu:

4.

Informačné a komunikačné technológie (IKT)

5.

Nanotechnológie, progresívne materiály, biotechnológie, pokročilá výroba a spracovanie

6.

Kozmický priestor

7.

MSP a prístup k rizikovému financovaniu

Časť III —   Spoločenské výzvy:

8.

Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

9.

Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo

10.

Bezpečná, čistá a efektívna energia

11.

Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava

12.

Činnosť v oblasti zmeny klímy, životné prostredie, efektívnosť zdrojov a suroviny

13.

Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti

14.

Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov


(1)  V záujme uľahčenia vykonávania programu Komisia na každé zasadnutie programového výboru vymedzené v programe uhradí v súlade so svojimi platnými usmerneniami výdavky jedného zástupcu za členský štát, ako aj jedného experta/poradcu za členský štát pri tých bodoch programu, pri ktorých potrebuje členský štát osobitné poradenstvo.