ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.347.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 347

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
20. decembra 2013


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES

25

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES ( 1 )

33

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES ( 1 )

50

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1289/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

74

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 ( 1 )

81

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES ( 1 )

104

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút ( 1 )

174

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 ( 1 )

185

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1294/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colníctvo v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Colníctvo 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 624/2007/ES

209

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES ( 1 )

221

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania ( 1 )

238

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1297/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti so svojou finančnou stabilitou alebo im takéto ťažkosti hrozia, pravidiel zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade určitých členských štátov, a pravidiel pre záverečné platby

253

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1298/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky pridelené určitým členským štátom z Európskeho sociálneho fondu

256

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17 decembri 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

259

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006

281

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006

289

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení

303

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

320

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006

470

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005

487

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008

549

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009

608

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007

671

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 z 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006

855

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1310/2013 z 17. decembra 2013 ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014

865

 

*

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

884

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1312/2013/EÚ z 11. december 2013 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy ( 1 )

892

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany ( 1 )

924

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 16. decembra 2013, o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu

948

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2013/743/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 3 decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES ( 1 )

965

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1285/2013

z 11. decembra 2013

o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Cieľom európskej politiky v oblasti satelitnej navigácie je poskytnúť Únii dva systémy satelitnej navigácie – systém vytvorený v rámci programu Galileo a systém EGNOS (ďalej len „systémy“). Tieto systémy sa zriaďujú v rámci programov Galileo a EGNOS. Obidve infraštruktúry sa skladajú zo satelitov a siete pozemných staníc.

(2)

Cieľom programu Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú infraštruktúru satelitnej navigácie a určovania polohy špecificky navrhnutú na civilné účely, ktorú môžu používať najrôznejšie verejné a súkromné subjekty v Európe a vo svete. Systém zriadený v rámci programu Galileo funguje nezávisle od ostatných existujúcich alebo potenciálnych systémov, čím prispieva okrem iného k strategickej autonómnosti Únie, ako zdôraznili Európsky parlament a Rada.

(3)

Cieľom programu EGNOS je zlepšiť kvalitu verejne prístupných signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie (ďalej len „GNSS“ – Global Navigation Satellite Systems), ako aj signálov v rámci otvorenej služby, ktorú poskytuje systém zriadený v rámci programu Galileo, keď začnú byť dostupné. Služby poskytované v rámci programu EGNOS by mali prednostne pokrývať územie členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Azory, Kanárske ostrovy a Madeira.

(4)

Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov trvalo poskytujú programom Galileo a EGNOS plnú podporu.

(5)

Keďže programy Galileo a EGNOS už značne pokročili a vyúsťujú do systémov vo fáze prevádzky, je potrebné poskytnúť im osobitný právny nástroj, ktorý lepšie naplní ich potreby najmä z hľadiska správy a bezpečnosti a vyhovie požiadavke riadneho finančného hospodárenia a podporí využitie systémov.

(6)

Systémy sú infraštruktúrami zriadenými ako transeurópske siete, ktorých použitie výrazne presahuje hranice členských štátov. Služby poskytované týmito systémami okrem toho prispievajú k širokej škále hospodárskych a sociálnych aktivít, okrem iného k rozvoju transeurópskych sietí v oblasti dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr.

(7)

Programy Galileo a EGNOS predstavujú nástroj priemyselnej politiky a ako vyplýva z oznámenia Komisie zo 17. novembra 2010 s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“, zapadajú do rámca stratégie Európa 2020. Uvádzajú sa aj v oznámení Komisie zo 4. apríla 2011 pod názvom „Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“. Uvedené programy poskytujú hospodárstvu a občanom Únie mnohé výhody, ktorých celková hodnota za obdobie rokov 2014 – 2034 bola odhadnutá na približne 130 mld. EUR.

(8)

Systémy satelitnej navigácie stále častejšie využíva čoraz väčší počet odvetví hospodárstva, najmä odvetvie dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. Aj verejné orgány môžu využívať výhody plynúce z týchto systémov, a to v rôznych oblastiach, napríklad v záchranných službách, policajných činnostiach, v krízovom riadení či správe hraníc. Rozvoj využitia satelitnej navigácie predstavuje obrovský prínos pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie. Takéto sociálno-ekonomické prínosy možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: priame výhody plynúce z rastu trhu v oblasti vesmíru, priame výhody plynúce z rastu odberateľského trhu s aplikáciami a službami založenými na GNSS a nepriame výhody plynúce z prenikania nových aplikácií do iných odvetví alebo z transferu technológií do iných odvetví, pričom vznikajú nové trhové príležitosti v iných odvetviach, zvyšuje sa produktivita v priemyslovej oblasti a verejným prínosom je zníženie znečisťovania alebo vyššia miera bezpečnosti.

(9)

Je preto dôležité, aby Únia podporovala rozvoj aplikácií a služieb založených na týchto systémoch. Tým sa zabezpečí, že občania Únie budú mať z týchto systémov prospech, a zachová sa dôvera verejnosti v programy Galileo a EGNOS. Vhodným nástrojom na financovanie výskumných a inovatívnych činností týkajúcich sa rozvoja aplikácií založených na GNSS je Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inovácie (ďalej len „program Horizont 2020“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (2). Avšak veľmi osobitná dodávateľská časť činností v oblasti výskumu a inovácií by sa mala financovať z rozpočtu vyčleneného na programy Galileo a EGNOS v rámci tohto nariadenia, ak sa tieto činnosti týkajú základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, ktoré uľahčia rozvoj aplikácií v rozličných odvetviach hospodárstva. Takéto financovanie by však nemalo ohroziť rozmiestňovanie alebo využívanie infraštruktúr vznikajúcich v rámci daných programov.

(10)

So zreteľom na rastúce využívanie satelitnej navigácie v mnohých oblastiach činnosti môže prerušenie dodávky služieb spôsobiť v súčasných spoločnostiach značné škody a mnohým hospodárskym subjektom priniesť materiálne straty. Vzhľadom na svoj strategický rozmer systémy satelitnej navigácie okrem toho predstavujú citlivé infraštruktúry, ktoré môžu byť najmä predmetom zneužitia. Uvedené faktory môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie, jej členských štátov a jej občanov. Bezpečnostné požiadavky by sa preto mali zohľadňovať pri navrhovaní, rozvoji, rozmiestňovaní a využívaní infraštruktúr vznikajúcich v rámci programov Galileo a EGNOS v súlade s štandardnými postupmi.

(11)

Program Galileo pozostáva z fázy vymedzenia, ktorá bola ukončená, fázy vývoja a validácie, ktorá by mala skončiť do roku 2013, fázy rozmiestňovania, ktorá sa začala v roku 2008 a mala by skončiť v roku 2020 a z fázy prevádzky, ktorá by sa mala začať postupne v období 2014-2015, aby bol celý systém plne prevádzkyschopný v roku 2020. Prvé štyri prevádzkyschopné satelity boli skonštruované a vypustené počas fázy vývoja a validácie, pričom úplná konštelácia satelitov by mala byť dokončená v priebehu fázy rozmiestňovania a dobudovanie by malo prebehnúť počas fázy využívania. Súvisiaca pozemná infraštruktúra by sa mala vyvinúť a uviesť do prevádzky obdobným spôsobom.

(12)

Program EGNOS je vo fáze využívania od chvíle, kedy bola vyhlásená za prevádzkyschopnú jeho otvorená služba v októbri 2009 a jeho služba nazývaná „Safety of Life“ v marci 2011. S výhradou technických a finančných obmedzení a na základe medzinárodných dohôd by sa mohlo geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS rozšíriť na ďalšie regióny sveta, najmä územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k iniciatíve jednotné európske nebo, a krajín európskej susedskej politiky. Toto rozšírenie na ďalšie regióny sveta by sa však nemalo financovať z rozpočtových prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na programy Galileo a EGNOS v rámci nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) a nemalo by spôsobiť odklad rozšírenia pokrytia na celé územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe.

(13)

Pôvodná koncepcia služby systému Galileo na ochranu života, ktorá sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (4), bola upravená tak, aby sa zabezpečila jej interoperabilita s ostatnými systémami GNSS a aby sa účinne reagovalo na potreby používateľov služieb na ochranu života a zjednodušila potrebná infraštruktúra a znížilo riziko a náklady s ňou spojené.

(14)

V záujme čo najväčšieho rozšírenia služby ochrany života programu EGNOS by sa mala poskytovať priamym používateľov bezplatne. Verejná regulovaná služba (PRS) v rámci systému Galileo by sa v zmysle rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (5), mala poskytovať bezplatne týmto odberateľom PRS: členským štátom, Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu službu (ESVČ) a riadne oprávneným agentúram Únie. Odstránenie poplatkov by sa však nemalo chápať tak, že sú ním dotknuté ustanovenia týkajúce sa nákladov na fungovanie príslušného orgánu PRS, ako sa ustanovuje v rozhodnutí č. 1104/2011/EÚ.

(15)

S cieľom optimalizovať využívanie poskytovaných služieb by systémy, siete a služby zriadené v rámci programov Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti vzájomne kompatibilné a interoperabilné aj s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami navigácie, ak sa takáto kompatibilita a interoperabilita ustanovuje v medzinárodnej dohode a bez toho, aby tým bol dotknutý cieľ strategickej autonómnosti.

(16)

Keďže Únia v podstate zabezpečuje celé financovanie programov Galileo a EGNOS, Únia by aj mala byť vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa vytvoril alebo vyvinul v rámci uvedených programov. V záujme úplného dodržiavania všetkých základných práv spojených s vlastníctvom by sa mali s existujúcimi vlastníkmi uzavrieť potrebné zmluvy, najmä s ohľadom na hlavné časti infraštruktúr a ich bezpečnosť. Malo by byť zrejmé, že ustanovenia o vlastníctve hmotných aktív stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na nehmotné práva, ktoré nie sú v zmysle príslušných vnútroštátnych právnych predpisov prenosné. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, aby Únia v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, sprístupnila takýto majetok tretím stranám alebo sa ho zbavila. Únia by najmä mala mať možnosť preniesť vlastníctvo práv duševného vlastníctva vyplývajúce z práce vykonávanej v rámci programov Galileo a EGNOS na tretie strany alebo na tieto práva udeľovať licenciu. Aby sa uľahčilo uvedenie satelitnej navigácie na trh, je potrebné zabezpečiť, aby tretie strany mohli optimálne využívať najmä práva duševného vlastníctva, ktoré plynú z programov Galileo a EGNOS a prislúchajú Únii, a to aj v sociálno-ekonomickej oblasti.

(17)

Majetok, ktorý bol vytvorený alebo vyvinutý mimo programov Galileo a EGNOS, nie je dotknutý ustanoveniami o vlastníctve stanovenými v tomto nariadení. Takýto majetok však môže byť v niektorých prípadoch významný pre výkon programov. Na podporu vývoja nových technológií mimo programov Galileo a EGNOS by Komisia mala podnecovať tretie strany k tomu, aby venovali pozornosť relevantnému nehmotnému majetku a v prípade, ak by bol pre programy prínosný, mala by rokovať o podmienkach jeho primeraného využitia.

(18)

Fázy rozmiestňovania a využívania programu Galileo a fázu využívania programu EGNOS by mala plne financovať Únia. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6), by však členské štáty mali mať možnosť na základe príslušných zmlúv dodatočne finančne alebo vecne prispieť na programy Galileo a EGNOS na účely financovania dodatočných prvkov programov, ktoré súvisia s prípadnými konkrétnymi cieľmi dotknutých členských štátov. Na programy by mali mať možnosť prispieť aj tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

(19)

V záujme zabezpečenie kontinuity a stability programov Galileo a EGNOS a so zreteľom na ich celoeurópsky rozmer a ich skutočnú európsku pridanú hodnotu je potrebné dostatočné a sústavné financovanie v priebehu finančných plánovacích období. Mala by sa tiež stanoviť suma, ktorá bude v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 potrebná na financovanie dokončenia fázy rozmiestňovania programu Galileo, ako aj fáz využívania programov Galileo a EGNOS.

(20)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 vyčleňuje maximálne 7 071,73 mil. EUR v bežných cenách na financovanie činností súvisiacich s programami Galileo a EGNOS v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Z dôvodu jednoznačnosti a na uľahčenie kontroly nákladov by celková suma mala byť rozdelená do jednotlivých kategórií. V záujme pružnosti a zabezpečenia bezproblémového fungovania programov by však Komisia mala byť schopná prerozdeliť finančné prostriedky z jednej kategórie do inej. Činnosti programu by mali zahŕňať aj ochranu systémov a ich fungovania, a to aj pri vypúšťaní satelitov. Príspevok na náklady služieb, ktoré takúto ochranu môžu zabezpečiť, by sa preto mohol financovať z rozpočtu prideleného na programy Galileo a EGNOS v medziach dostupnosti danej prísnou kontrolou nákladov a s ohľadom na maximálnu sumu, ktorá je stanovená v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Tento príspevok by sa mal použiť iba na poskytovanie údajov a služieb a nie na nákup žiadnej infraštruktúry. Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie na účely pokračovania programov Galileo a EGNOS, ktoré predstavuje základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (7) pre Európsky parlament a Radu v rámci ročného rozpočtového postupu.

(21)

Činnosti, na ktoré sa majú poskytnúť rozpočtové prostriedky Únie vyčlenené na programy Galileo a EGNOS na obdobie rokov 2014 – 2020 by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. Takéto rozpočtové prostriedky by sa mali poskytnúť predovšetkým na činnosti súvisiace s fázou rozmiestňovania programu Galileo vrátane činností v oblasti riadenia a monitorovania uvedenej fázy a tiež činností súvisiacich s využívaním systému zriadeného v rámci programu Galileo vrátane predbežných a prípravných činností na fázu využívania uvedeného programu, ako aj činností súvisiacich s využívaním systému EGNOS. Mali by sa poskytnúť aj na financovanie niektorých ďalších činností potrebných na riadenie a uskutočňovanie cieľov programov Galileo a EGNOS, najmä podpory výskumu a vývoja základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, vrátane vhodných softvérových modulov slúžiacich na určenie polohy a monitorovanie integrity. Uvedené prvky predstavujú spojenie medzi službami, ktoré poskytujú infraštruktúry a podradené aplikácie, a umožňujú vývoj aplikácií v rôznych odvetviach hospodárstva. Ich rozvoj prispieva k maximalizácii sociálno-ekonomických výhod, pretože uľahčuje trhové uplatnenie ponúkaných služieb. Komisia by mala každoročne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovanej stratégii riadenia nákladov.

(22)

Je potrebné zdôrazniť, že odhadované investičné a prevádzkové náklady na systémy v období rokov 2014 – 2020 nezahŕňajú neplánované finančné záväzky, ktoré môže byť Únia povinná prevziať, najmä záväzky súvisiace so zodpovednosťou vyplývajúcou z výkonu služieb alebo verejného vlastníctva systémov zo strany Únie, osobitne pokiaľ ide o akékoľvek nedostatky vo fungovaní systémov. Uvedené záväzky sú predmetom osobitnej analýzy zo strany Komisie.

(23)

Zároveň treba zdôrazniť, že rozpočtové prostriedky ustanovené týmto nariadením nepokrývajú práce financované z prostriedkov pridelených na program Horizont 2020, ako sú práce spojené s vývojom aplikácií odvodených od systémov. Takéto práce umožnia dosiahnuť optimálnu úroveň využívania služieb ponúkaných v rámci programov Galileo a EGNOS, zabezpečiť primeranú návratnosť investícií Únie v oblasti sociálnych a ekonomických výhod a rozšíriť know-how podnikov Únie o technológiách satelitnej navigácie. Komisia by mala vo vzťahu k jednotlivým zdrojom financovania jednotlivých aspektov programov zabezpečiť transparentnosť a prehľadnosť.

(24)

Okrem toho príjmy zo systémov pochádzajúce najmä z komerčných služieb, ktoré poskytuje systém zavedený v rámci programu Galileo, by mala vyberať Únia, aby sa čiastočne zaistila kompenzácia jej predchádzajúcich investícií, a tieto príjmy by sa mali využiť na podporu cieľov programov Galileo a EGNOS. V zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora by okrem toho malo byť možné stanoviť mechanizmus rozdeľovania príjmov.

(25)

S cieľom zamedziť prekročeniu nákladov a omeškaniam, ktoré v minulosti ovplyvnili priebeh programov Galileo a EGNOS, je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti kontroly rizík zvýšenia nákladov a/alebo omeškaní, ako to požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna2011 o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: posúdenie ich vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania (8) a Rada vo svojich záveroch z 31. marca 2011 a ako to vyplýva z oznámenia Komisie z 29. júna 2011 nazvaného „Rozpočet na stratégiu Európa 2020“.

(26)

Riadne verejná správa programov Galileo a EGNOS si vyžaduje jednak prísne rozdelenie povinností a úloh najmä medzi Komisiu, Agentúru pre európsky GNSS a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), a jednak postupné prispôsobenie tejto správy potrebám prevádzky systémov.

(27)

Komisia by ako zástupkyňa Únie, ktorá v podstate sama zabezpečuje financovanie programov Galileo a EGNOS a je vlastníkom systémov, mala zodpovedať za priebeh uvedených programov a zabezpečovať nad ním celkový dohľad. Mala by tiež hospodáriť s finančnými prostriedkami pridelenými na programy na základe tohto nariadenia a zabezpečiť vykonávanie všetkých činností programu a zaručiť jasné rozdelenie povinností a úloh najmä medzi Agentúru pre európsky GNSS a agentúru ESA. Na tento účel je Komisii potrebné prideliť okrem úloh spojených s touto všeobecnou zodpovednosťou a úloh, ktoré jej prislúchajú v zmysle tohto nariadenia, aj určité osobitné úlohy. V záujme optimalizácie zdrojov a odborných znalostí jednotlivých zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť delegovať určité úlohy prostredníctvom dohôd o delegovaní v súlade nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(28)

Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov pre programy Galileo a EGNOS a jej dopad na ich bezpečnosť by určenie lokality infraštruktúry malo byť jednou z osobitných úloh pridelených Komisii. Rozmiestnenie pozemnej infraštruktúry systémov by naďalej malo byť otvoreným a transparentným procesom. Pri určení lokality takejto infraštruktúry by sa mali zohľadniť geografické a technické obmedzenia spojené s optimálnym geografickým rozdelením pozemnej infraštruktúry a možnou prítomnosťou existujúcich zariadení a vybavenia vhodných pre príslušné úlohy, ako aj zabezpečiť súlad s bezpečnostnými potrebami každej pozemnej stanice a s národnými bezpečnostnými požiadavkami každého členského štátu.

(29)

Agentúra pre európsky GNSS bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 (9) na účely plnenia cieľov programov Galileo a EGNOS a vykonávania určitých úloh spojených s priebehom uvedených programov. Je agentúrou Únie, ktorá ako orgán v zmysle nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 podlieha povinnostiam vzťahujúcim sa na agentúry Únie. Mali by sa jej stanoviť určité úlohy spojené s bezpečnosťou programov a s jej prípadným vymenovaním za zodpovedný orgán PRS. Mala by tiež prispievať k propagácii a uvádzaniu systémov na trh, a to i nadväzovaním kontaktov s používateľmi a potenciálnymi používateľmi služieb poskytovaných v rámci programov Galileo a EGNOS, a mala by zbierať informácie o ich požiadavkách a vývoji na trhu satelitnej navigácie. Ďalej by mala plniť úlohy, ktorými ju Komisia môže poveriť prostredníctvom jednej alebo niekoľkých dohôd o delegovaní, ktoré by sa vzťahovali na rôzne osobitné úlohy súvisiace s programami, najmä úlohy spojené s fázami prevádzky systémov, vrátane prevádzkového riadenia programov, propagácie aplikácií a služieb na trhu satelitnej navigácie a propagácie základných prvkov týkajúcich sa programov. Aby mohla Komisia ako zástupca Únie v plnej miere vykonávať svoju kontrolnú právomoc, mali by uvedené dohody o delegovaní obsahovať najmä všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými Agentúre pre európsky GNSS.

Prenos zodpovednosti za úlohy spojené s prevádzkovým riadením programov Galileo a EGNOS a ich využívaním na Agentúru pre európsky GNSS by mal byť postupný a podmienený úspešným dokončením vhodného protokolu o odovzdaní, ako aj pripravenosťou Agentúry pre európsky GNSS prevziať na seba takéto úlohy s cieľom zabezpečiť kontinuitu týchto programov. V prípade programu EGNOS by odovzdanie malo prebehnúť 1. januára 2014, v prípade programu Galileo by k nemu malo dôjsť v roku 2016.

(30)

Na fázu rozmiestňovania programu Galileo by Únia mala uzavrieť s agentúrou ESA dohodu o delegovaní, v ktorej by sa stanovili úlohy agentúry ESA pre túto fázu. Komisia by v zastúpení Únie mala vynaložiť všetko úsilie o uzavretie uvedenej dohody o delegovaní do šiestich mesiacov odo dňa uplatňovania tohto nariadenia. Aby mohla Komisia v plnej miere vykonávať svoju kontrolnú právomoc, mala by táto dohoda o delegovaní obsahovať najmä všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými ESA. Pokiaľ ide o činnosti, ktoré sú financované výlučne Úniou, takéto podmienky by mali zaistiť stupeň kontroly porovnateľný so stupňom, ktorý by sa požadoval, keby ESA bola agentúrou Únie.

(31)

Pre fázu využívania programov Galileo a EGNOS by Európska agentúra pre GNSS mala uzatvoriť pracovné dohody s agentúrou ESA, v ktorých stanoví jej úlohy pri vývoji budúcich generácií systémov a pri poskytovaní technickej podpory existujúcej generácii systémov. Uvedené dohody by mali byť v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Tieto dohody by sa nemali vzťahovať na úlohu agentúry ESA, pokiaľ ide o činnosti týkajúce sa výskumu a technológie, alebo raných fáz činností v oblasti vývoja a výskumu týkajúcich sa infraštruktúr zriadených v rámci programov Galileo a EGNOS. Takéto činnosti by sa mali financovať mimo rámca rozpočtu vyčleneného na tieto programy, napríklad prostredníctvom finančných prostriedkov vyčlenených na program Horizont 2020.

(32)

Zodpovednosť za priebeh programov Galileo a EGNOS zahŕňa najmä zodpovednosť za ich bezpečnosť, za bezpečnosť systémov a ich prevádzky. Okrem prípadov, keď sa uplatňuje jednotná akcia Rady 2004/552/SZBP (10), ktorá sa musí zrevidovať, aby zohľadňovala zmeny v programoch Galileo a EGNOS, ich správu a zmeny Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, zodpovednosť za bezpečnosť nesie Komisia, aj keď sú určité úlohy v oblasti bezpečnosti zverené Agentúre pre európsky GNSS. Komisia je predovšetkým povinná zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie primeranej koordinácie medzi jednotlivými subjektmi zodpovednými za bezpečnosť.

(33)

Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala otázky týkajúce sa bezpečnosti konzultovať s príslušnými odborníkmi členských štátov v oblasti bezpečnosti.

(34)

ESVČ je vzhľadom na svoje špecifické odborné znalosti a svoje pravidelné styky s úradmi tretích krajín a medzinárodných organizácií podľa všetkého orgánom, ktorý by mohol pomáhať Komisii pri plnení niektorých úloh týkajúcich sa bezpečnosti systémov a programov Galileo a EGNOS v oblasti vonkajších vzťahov v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (11). Komisia by mala zabezpečiť, aby bola ESVČ pri plnení úloh týkajúcich sa bezpečnosti v oblasti vonkajších vzťahov plne zapojená do jej činností. ESVČ by mala získať na tento účel všetku potrebnú technickú podporu.

(35)

S cieľom zabezpečiť bezpečný pohyb informácií v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by príslušné bezpečnostné predpisy mali poskytovať stupeň ochrany na utajované skutočnosti EÚ, ktorý je rovnocenný stupňu, ktorý poskytujú bezpečnostné predpisy uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (12) a bezpečnostné predpisy Rady uvedené v prílohe k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ (13); Každý členský štát zabezpečí, aby sa jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy vzťahovali na všetky fyzické osoby s pobytom na jeho území a na všetky právne subjekty zriadené na jeho území, ktoré dochádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programov Galileo a EGNOS. Bezpečnostné predpisy agentúry ESA a rozhodnutie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. júna 2011 (14) by mali byť považované za rovnocenné k bezpečnostným predpisom bezpečnostným predpisom ustanoveným v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostnými predpismi stanovenými v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ.

(36)

Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce ani budúce predpisy o prístupe k dokumentom prijatým v súlade s článkom 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Okrem toho by sa toto nariadenie nemalo vnímať tak, že ukladá členským štátom povinnosť nezohľadňovať svoje ústavné požiadavky týkajúce sa prístupu k dokumentom.

(37)

Pri prideľovaní finančných prostriedkov Únie poskytovaných na programy Galileo a EGNOS, ktorých výška predstavuje strop, ktorý by Komisia nemala prekročiť, by sa mali uplatniť účinné postupy verejného obstarávania, predovšetkým rokovania o udelení zákazky, ktoré prinesú najlepší pomer medzi kvalitou a cenou, uspokojivé výkony, hladkú kontinuitu programov, správne riadenie rizík a dodržiavanie navrhnutého harmonogramu. Príslušný verejný obstarávateľ by sa mal usilovať splniť uvedené požiadavky.

(38)

Keďže programy Galileo a EGNOS budú v zásade financované Úniou, verejné zákazky uzatvorené v rámci uvedených programov by mali byť v súlade s pravidlami Únie v oblasti verejného obstarávania a mali by predovšetkým priniesť najlepší pomer medzi kvalitou a cenou, kontrolovať náklady, zmierniť riziká, zlepšiť efektívnosť a znížiť závislosť od jedného dodávateľa. Mal by sa zabezpečiť otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v celom dodávateľskom reťazci a vyvážené možnosti účasti priemyselných odvetví na všetkých úrovniach, najmä nových subjektov a malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia a dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia alebo dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. V záujme zmiernenia rizík spojených s programom, zamedzenia závislosti od dodávok z jedného zdroja a zabezpečenia lepšej celkovej kontroly programov, ich nákladov a harmonogramov je potrebné získavať vždy, keď je to možné, dodávky z viacerých zdrojov. Navyše by sa vo všetkých oblastiach týkajúcich sa satelitnej navigácie mal v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorých je Únia zmluvnou stranou, zachovávať a presadzovať rozvoj európskeho priemyslu. Malo by sa čo najviac zmierniť riziko nedostatočného alebo žiadneho plnenia zmluvy. Na tento účel by dodávatelia mali preukázať udržateľnosť svojho zmluvného plnenia, pokiaľ ide o prijaté záväzky a trvanie zmlúv. Verejní obstarávatelia by preto podľa potreby mali spresniť požiadavky týkajúce sa spoľahlivosti dodávok a poskytovania služieb.

Okrem toho v prípade nákupu tovarov a služieb citlivej povahy môžu verejní obstarávatelia podrobiť takýto nákup osobitným požiadavkám, najmä s cieľom zaistiť bezpečnosť informácií. Priemyselné odvetvia Únie by mali mať možnosť využívať na obstarávanie určitých komponentov a služieb zdroje mimo Únie v prípade preukázaných výrazných výhod z hľadiska kvality a nákladov, avšak so zreteľom na strategickú povahu programov a požiadavky Únie v oblasti bezpečnosti a kontroly vývozu. Mali by sa využiť investície verejného sektora a skúsenosti a odborné znalosti subjektov priemyslu vrátane tých, ktoré boli získané počas fáz vymedzenia, vývoja a validácie programov, a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa neporušovali pravidlá konkurenčnej verejnej súťaže.

(39)

S cieľom lepšie posúdiť celkové náklady produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, vrátane ich dlhodobých prevádzkových nákladov, by sa počas obstarávania podľa potreby mali zohľadniť celkové náklad počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom obstarávania, a to použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ako sú napr. náklady počas celého životného cyklu v prípade obstarávania, pri ktorom je najdôležitejším kritériom na udelenie zákazky ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Verejný obstarávateľ by na tento účel mal zaistiť, že metodika, ktorá sa má použiť na výpočet nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, sa výslovne uvádza v zmluvných dokumentoch alebo v oznámení o zmluve, a že umožňuje overenie presnosti informácií poskytnutých uchádzačmi.

(40)

Satelitná navigácia je komplexná technológia, ktorá sa neustále vyvíja. V súvislosti s verejnými zákazkami uzatvorenými v rámci programov Galileo a EGNOS to vyvoláva neistotu a riziká vzhľadom na skutočnosť, že sa takéto zákazky môžu týkať zariadení alebo dlhodobého poskytovania služieb. Takéto charakteristiky si vyžadujú prijatie osobitných opatrení, ktoré sa budú uplatňovať popri pravidlách stanovených nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Verejný obstarávateľ by mal mať preto možnosť obnoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže v prípade, keď podnik alebo podniky majú už pred verejnou súťažou dôverné informácie o činnostiach súvisiacich s verejnou súťažou. Zároveň by mal mať možnosť uskutočniť obstarávanie formou zákazky rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok, alebo tiež stanoviť minimálny podiel zákazky so subdodávateľským plnením. Napokon z dôvodu neistoty súvisiacej s technológiami, ktorá je pre programy Galileo a EGNOS príznačná, nemôžu byť ceny verejných zákaziek vždy určené presne, a preto by sa mali uzatvárať zmluvy v osobitnej forme, v ktorých by sa neuviedla presná a konečná cena a ktoré by obsahovali doložky o ochrane finančných záujmov Únie.

(41)

Je potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii („ZEÚ“) by sa členské štáty mali zdržať akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli poškodiť programy Galileo a EGNOS alebo služby. Malo by sa tiež vyjasniť, že dotknuté členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ochranu pozemných staníc nachádzajúcich sa na ich územiach. Členské štáty a Komisia by navyše mali spoločne s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi zabezpečiť, aby bolo dostupné rádiové frekvenčné spektrum ustanovené v rámci programu Galileo a aby bolo chránené s cieľom umožniť plný rozvoj a využívanie aplikácií založených na uvedenom systéme v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (15).

(42)

So zreteľom na svetový rozmer systémov je dôležité, aby Únia v rámci programov Galileo a EGNOS uzatvárala dohody s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v súlade s článkom 218 ZFEÚ, predovšetkým s cieľom zaistiť ich hladký priebeh, zaoberať sa istými otázkami týkajúcimi sa bezpečnosti a spoplatnenia, optimalizovať služby poskytované občanom Únie a splniť potreby tretích krajín a medzinárodných organizácií. Zároveň je v relevantných prípadoch potrebné prispôsobiť existujúce dohody zmenám v programoch Galileo a EGNOS. Pri príprave alebo vykonávaní týchto dohôd môže Komisia v rozsahu úloh, ktoré jej boli zverené týmto nariadením, požiadať o pomoc ESVČ, agentúru ESA a Agentúru pre európsky GNSS.

(43)

Malo by sa potvrdiť, že Komisia pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy môže v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc môžu využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programov Galileo a EGNOS pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia.

(44)

Únia je založená na dodržiavaní základných práv, a najmä článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, v ktorých sa výslovne uznáva základné právo na súkromie a ochranu osobných údajov. V rámci programov Galileo a EGNOS by sa mala zabezpečiť ochrana osobných údajov a súkromia.

(45)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich zisťovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(46)

Európsky parlament a Rada musia byť pravidelne informovaní o vykonávaní programov Galileo a EGNOS, najmä pokiaľ ide o rizikové riadenie, náklady, časový harmonogram a výkonnosť. Európsky parlament, Rada a Komisia okrem toho zasadnú v medziinštitucionálnom výbore programu Galileo v súlade so spoločným prehlásením o medziinštitucionálnom výbore programu Galileo uverejneným spoločne s týmto nariadením.

(47)

Komisia by mala na základe dohodnutých ukazovateľov vyhodnocovať účinnosť a efektívnosť opatrení prijatých na účely uskutočňovania cieľov programov Galileo a EGNOS.

(48)

S cieľom zaistiť bezpečnosť systémov a ich fungovania by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vysokú mieru objektívnosti potrebnej na zaistenie bezpečnosti systémov a ich fungovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali udeliť Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(50)

Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programov Galileo a EGNOS, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, na práci Výboru pre európske programy GNSS („výbor“) zriadeného na poskytovanie pomoci Komisii by mali mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS a agentúry ESA. Z rovnakých dôvodov by mali mať možnosť zúčastňovať sa na práci výboru zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktorí uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Títo zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS, agentúry ESA, tretích krajín a medzinárodných organizácií nie sú oprávnení zúčastňovať sa hlasovania výboru.

(51)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie a využívanie systémov satelitnej navigácie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože presahuje finančné a technické možnosti jednotlivých členských štátov, ale v dôsledku jeho rozsahu a účinkom ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(52)

Spoločný podnik Galileo vytvorený nariadením Rady (ES) č. 876/2002 (17) ukončil svoju činnosť 31. decembra 2006. Nariadenie (ES) č. 876/2002 by sa preto malo zrušiť.

(53)

Vzhľadom na potrebu vyhodnocovať programy Galileo a EGNOS, rozsah zmien, ktoré sa majú vykonať v nariadení (ES) č. 683/2008 a v záujme jasnosti a právnej istoty by sa nariadenie (ES) č. 683/2008 malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá zriadenia a využívania systémov v rámci európskych programov satelitnej navigácie vrátane pravidiel správy a finančného príspevku Únie.

Článok 2

Európske systémy a programy satelitnej navigácie

1.   Európske programy satelitnej navigácie, Galileo a EGNOS, zahŕňajú všetky činnosti potrebné na vymedzenie, vývoj, validáciu, vybudovanie, prevádzku, obnovu a zdokonalenie európskych systémov satelitnej navigácie, a to systému zriadeného v rámci programu Galileo a systému EGNOS, ako aj na zaistenie ich bezpečnosti a interoperability.

Uvedené programy majú tiež za cieľ maximalizovať sociálno-ekonomické výhody európskych satelitných navigačných systémov, najmä propagáciou využívania systémov a podporou rozvoja aplikácií a služieb založených na uvedených systémoch.

2.   Systém zriadený v rámci programu Galileo je civilný systém pod civilným dohľadom a nezávislá infraštruktúra globálneho satelitného navigačného systému (GNSS), ktorú tvorí sústava satelitov a globálna sieť pozemných staníc.

3.   Systém EGNOS je infraštruktúra regionálneho satelitného navigačného systému na monitorovanie a korekciu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, ako aj signálov z otvorenej služby ponúkanej systémami zriadenými v rámci programu Galileo, keď sa stanú dostupné. Zahŕňa pozemné stanice a niekoľko transpondérov nainštalovaných na geostacionárnych satelitoch.

4.   Osobitnými cieľmi programu Galileo je zabezpečiť, aby sa signály vysielané systémom vytvoreným v rámci tohto programu mohli využívať na plnenie týchto funkcií:

a)

poskytovať otvorenú službu (Open Service – OS), ktorej používanie je bezplatné a ktorá zabezpečuje informácie o polohe a synchronizácii, určenej najmä na masové používanie satelitnej navigácie;

b)

prispievať prostredníctvom signálov otvorenej služby systému Galileo a/alebo v spolupráci s inými systémami satelitnej navigácie k službám monitorujúcim integritu, ktoré sú zamerané na používateľov aplikácií ochrany života v súlade s medzinárodnými normami;

c)

poskytovať komerčnú službu (Commercial Service – CS) na účely vývoja aplikácií na profesionálne alebo komerčné účely vďaka vyšším výkonom a údajom s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s otvorenou službou;

d)

poskytovať verejnú regulovanú službu (Public Regulated Service – PRS) určenú len pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby, a to bezplatne pre členské štáty, Radu, Komisiu, ESVČ a prípadne riadne oprávnené agentúry Únie; táto služba využíva odolné a šifrované signály. Otázka spoplatnenia služby pre ostatných odberateľov PRS uvedených v článku 2 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ sa bude posudzovať v každom jednotlivom prípade a príslušné ustanovenia sa stanovia v dohodách uzavretých v súlade s článkom 3 ods. 5 uvedeného rozhodnutia;

e)

prispievať k pátracej a záchrannej podpornej službe (Search and Rescue Support Service – SAR) systému COSPAS-SARSAT prostredníctvom detekcie núdzových signálov vysielaných majákmi, lokalizácie týchto majákov a spätného zasielania správ.

5.   Osobitnými cieľmi programu EGNOS je zabezpečiť, aby sa signály vysielané systémom EGNOS mohli využívať na plnenie týchto funkcií:

a)

poskytovať otvorenú službu (OS), ktorá je pre užívateľa bezplatná a ktorá zabezpečuje informácie o polohe a synchronizácie, určenej najmä na masové používanie satelitnej navigácie v oblasti pokrytej systémom EGNOS;

b)

poskytovať službu šírenia komerčných údajov, a to EGNOS Data Access Service – EDAS, na podporu vývoja aplikácií na profesionálne alebo komerčné účely vďaka vyšším výkonom a údajom s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s otvorenou službou tohto systému;

c)

poskytovanie služby ochrany života (SoL) určenej pre používateľov, pre ktorých je podstatná bezpečnosť; táto služba, ktorá sa poskytuje bez priamych poplatkov pre používateľov, osobitne vyhovuje požiadavkám určitých odvetví na nepretržitosť, dostupnosť a presnosť a zahŕňa správu o integrite, ktorá umožňuje upozorniť používateľa na poruchy alebo signály „mimo tolerancie“ v systémoch zosilnených systémom EGNOS v oblasti pokrytia.

Prednostne sa čo najskôr poskytujú uvedené funkcie na územiach členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe.

Geografické pokrytie službami systému EGNOS možno rozšíriť na iné regióny sveta, najmä na územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k jednotnému európskemu nebu a krajín európskej susedskej politiky za predpokladu technickej uskutočniteľnosti a na základe medzinárodných dohôd. Náklady na takéto rozšírenie vrátane súvisiacich nákladov na využívanie sa nehradia zo zdrojov uvedených v článku 9. Toto rozšírenie nespôsobí odklad rozšírenia geografického pokrytia systému EGNOS na celé územie členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.

Článok 3

Fázy programu Galileo

Program Galileo tvoria tieto fázy:

a)

fáza vymedzenia, počas ktorej sa navrhla štruktúra systému a stanovili sa jej prvky a ktorá sa skončila v roku 2001;

b)

fáza vývoja a validácie, ktorá má byť podľa plánu dokončená 31. decembra 2013 a zahŕňa výrobu a vypustenie prvých satelitov, zriadenie prvej pozemnej infraštruktúry a všetky činnosti a úkony potrebné na validáciu systému na obežnej dráhe;

c)

fáza rozmiestňovania, ktorej cieľom je, aby sa ukončila do 31. decembra 2020, a ktorá zahŕňa:

i)

výstavbu, zriadenie a ochranu celej vesmírnej infraštruktúry, najmä všetkých satelitov potrebných na dosiahnutie osobitných cieľov uvedených v článku 2 ods. 4 a požadovaných náhradných satelitov, ako aj súvisiacu postupnú údržbu a prevádzku;

ii)

výstavbu, zriadenie a ochranu celej pozemnej infraštruktúry, najmä infraštruktúry potrebnej na kontrolu satelitov a spracovanie satelitných rádionavigačných údajov a centier služieb a iných pozemných centier, ako aj súvisiacu postupnú údržbu a prevádzku;

iii)

prípravu na fázu využívania, a to vrátane prípravných činností súvisiacich s poskytovaním služieb uvedených v článku 2 ods. 4;

d)

fáza využívania, ktorá zahŕňa:

i)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu vesmírnych infraštruktúr vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

ii)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu pozemných infraštruktúr, najmä centier služieb a iných pozemných centier, sietí a lokalít vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

iii)

vývoj budúcich generácií systému a rozvoj služieb uvedených v článku 2 ods. 4;

iv)

certifikačné a štandardizačné úkony súvisiace s programom;

v)

poskytovanie a uvedenie na trh služieb uvedených v článku 2 ods. 4;

vi)

spoluprácu s inými GNSS; ako aj

vii)

všetky ostatné činnosti potrebné na rozvoj systému a zabezpečenie hladkého priebehu programu.

Fáza využívania začne postupne v rokoch 2014 až 2015 poskytovaním prvých služieb pre otvorenú službu, pátraciu a záchrannú službu a verejnú regulovanú službu. Tieto prvé služby sa postupne zdokonalia a postupne sa zavedú ďalšie funkcie, ktoré sú spresnené v osobitných cieľoch uvedených v článku 2 ods. 4, s cieľom dosiahnuť plnú prevádzkovú kapacitu do 31. decembra 2020.

Článok 4

Fáza využívania systému EGNOS

Fáza využívania systému EGNOS zahŕňa hlavne:

a)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu vesmírnych infraštruktúr vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

b)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu pozemných infraštruktúr, najmä sietí, lokalít a podporných zariadení vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

c)

vývoj budúcich generácií systému a rozvoj služieb uvedených v článku 2 ods. 5;

d)

certifikačné a štandardizačné úkony súvisiace s programom;

e)

poskytovanie služieb uvedených v článku 2 ods. 5 a ich uvádzanie na trh;

f)

všetky prvky podávajúce dôkaz o spoľahlivosti systému a jeho využívania;

g)

koordinačné činnosti týkajúce sa dosiahnutia osobitných cieľov v súlade s článkom 2 ods. 5 druhým a tretím pododsekom.

Článok 5

Kompatibilita a interoperabilita systémov

1.   Systémy, siete a služby zriadené v rámci z programov Galileo a EGNOS sú z technického hľadiska vzájomne kompatibilné a interoperabilné.

2.   Systémy, siete a služby zriadené v rámci programov Galileo a EGNOS sú kompatibilné a interoperabilné s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými navigačnými prostriedkami, ak sú takéto požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu ustanovené v medzinárodnej dohode uzavretej v súlade s článkom 29.

Článok 6

Vlastníctvo

Únia je vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa vytvoril alebo vyvinul v rámci programov Galileo a EGNOS. Na tento účel sa v prípade potreby uzavrú s tretími stranami dohody týkajúce sa existujúcich vlastníckych práv.

Komisia zabezpečí prostredníctvom vhodného rámca optimálne využívanie majetku uvedeného v tomto článku; predovšetkým čo najefektívnejšie spravuje práva duševného vlastníctva súvisiace s programami Galileo a EGNOS, pričom zohľadňuje potrebu chrániť práva duševného vlastníctva Únie a dať im hodnotu, záujmy všetkých zainteresovaných strán a potrebu harmonického vývoja na trhoch i nových technológií. Na uvedený účel zabezpečí, aby zmluvy uzatvorené v rámci programov Galileo a EGNOS zahŕňali možnosť prevodu práv duševného vlastníctva alebo udeľovania licencie na využívanie produktov, ktoré sú výsledkom činnosti v rámci uvedených programov, tretím osobám.

KAPITOLA II

ROZPOČTOVÝ PRÍSPEVOK A MECHANIZMY

Článok 7

Činnosti

1.   Rozpočtové prostriedky Únie určené na programy Galileo a EGNOS na obdobie rokov 2014 – 2020 podľa tohto nariadenia sa poskytujú na účely financovania činností súvisiacich s:

a)

dokončením fázy rozmiestňovania programu Galileo, ako sa uvádza v článku 3 písm. c);

b)

fázou využívania programu Galileo, ako sa uvádza v článku 3 písm. d);

c)

fázou využívania programu EGNOS uvedených v článku 4;

d)

riadením a monitorovaním programov Galileo a EGNOS.

2.   Rozpočtové prostriedky Únie vyčlenené na programy Galileo a EGNOS sa v súlade s článkom 9 ods. 2 poskytujú aj na financovanie činností súvisiacich s výskumom a vývojom základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné s programom Galileo.

3.   Z rozpočtových prostriedkov Únie pridelených na programy Galileo a EGNOS sa hradia aj výdavky Komisie na činnosti v oblasti prípravy, monitorovania, kontroly, auditu a vyhodnocovania nevyhnutné na riadenie programov a uskutočňovanie osobitných cieľov uvedených v článku 2 ods. 4 a 5. Takéto výdavky môžu pokrývať najmä:

a)

štúdie a stretnutia expertov;

b)

informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ priamo súvisia s cieľmi tohto nariadenia, a najmä vytvorenie súčinnosti s ostatnými relevantnými politikami Únie;

c)

siete informačných technológií (IT), ktorých cieľom je spracovanie alebo výmena informácií;

d)

akúkoľvek technickú alebo administratívnu pomoc Komisii na účely riadenia programov.

4.   Náklady na programy Galileo a EGNOS a na ich jednotlivé fázy sú jasne identifikované. Komisia v súlade so zásadou transparentného hospodárenia každoročne informuje Európsky parlament, Radu a výbor uvedený v článku 36 (ďalej len „výbor“) o pridelení finančných prostriedkov Únie vrátane rezervy na nepredvídané výdavky na každú činnosť uvedenú v odseku 1, 2 a 3 tohto článku a o využití týchto prostriedkov.

Článok 8

Financovanie programov Galileo a EGNOS

1.   V súlade s článkom 9 financuje Únia činnosti týkajúce sa programov Galileo a EGNOS uvedené v článku 7 ods. 1, 2 a 3 s cieľom splniť ciele vytýčené v článku 2 bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek príspevky z akéhokoľvek iného zdroja financovania vrátane tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.   Členské štáty môžu požiadať o dodatočné finančné prostriedky na programy Galileo a EGNOS, aby sa pokryli dodatočné prvky v konkrétnych prípadoch, pod podmienkou, že takéto dodatočné prvky nespôsobia žiadne finančné alebo technické zaťaženie alebo oneskorenie v predmetnom programe. Komisia na základe tejto žiadosti a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3 rozhodne, či boli splnené uvedené dve podmienky. Komisia informuje Európsky parlament, Radu a výbor o akýchkoľvek vplyvoch uplatňovania tohto odseku na programy Galileo a EGNOS.

3.   Dodatočnými finančnými prostriedkami môžu na programy Galileo a EGNOS prispievať aj tretie krajiny a medzinárodné organizácie. Podmienky a podrobné pravidlá ich prispievania sa stanovujú v medzinárodných dohodách uvedených v článku 29.

4.   Dodatočné finančné prostriedky uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 9

Zdroje

1.   Finančné krytie na vykonávanie činností uvedených v článku 7 ods. 1, 2 a 3 a na pokrytie rizík súvisiacich s uvedenými činnosťami v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 je7 071,73 miliónov EUR v bežných cenách.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

Suma uvedená v prvom pododseku sa rozdelí na tieto kategórie výdavkov v bežných cenách:

a)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. a) 1 930 miliónov EUR;

b)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. b) 3 000 miliónov EUR;

c)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. c) 1 580 miliónov EUR;

d)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. d) a v článku 7 ods. 3) 561,73 miliónov EUR.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté sumy pridelené na vývoj aplikácií založených na systémoch v rámci programu Horizont 2020, sa z rozpočtových prostriedkov vyčlenených na programy Galileo a EGNOS vrátane pripísaných príjmov financujú činnosti uvedené v článku 7 ods. 2 až do výšky 100 miliónov EUR v bežných cenách.

3.   Komisia môže prerozdeliť finančné prostriedky z jednej kategórie výdavkov, ako je stanovené v odseku 1 treťom pododseku písm. a) až d), do inej až do najviac 10 % sumy uvedenej v odseku 1 prvom pododseku. Ak prerozdelenie dosiahne celkovú sumu vyššiu ako 10 % sumy uvedenej v odseku 1 prvom pododseku, Komisia konzultuje s výborom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu o každom presune prostriedkov medzi kategóriami výdavkov.

4.   Tieto rozpočtové prostriedky sa používajú v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami tohto nariadenia a nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

5.   Viazané rozpočtové prostriedky na programy Galileo a EGNOS sa poskytujú v ročných splátkach.

6.   Komisia spravuje rozpočtové zdroje uvedené v odseku 1 transparentne a nákladovo účinne. Komisia každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovanej stratégii riadenia nákladov.

Článok 10

Príjmy plynúce z programov Galileo a EGNOS

1.   Príjmy plynúce z využívania systémov vyberá Únia, odvádzajú sa do rozpočtu Únie a prideľujú sa na programy Galileo a EGNOS a najmä na cieľ uvedený v článku 2 ods. 1. Ak sa ukáže, že príjmy presahujú rámec toho, čo je potrebné na financovanie fáz využívania programov, akúkoľvek úpravu zásady prideľovania musí na návrh Komisie schváliť Európsky parlament a Rada.

2.   V zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora sa môže ustanoviť mechanizmus rozdeľovania príjmov.

3.   Úroky získané z predbežného financovania vyplateného subjektom, ktoré sú nepriamo zodpovedné za plnenie rozpočtu, sa priradia k činnostiam, ktoré sú predmetom dohody o delegovaní alebo zmluvy uzatvorenej medzi Komisiou a dotknutým subjektom. V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia subjekty nepriamo zodpovedné za plnenie rozpočtu otvoria účty, ktoré umožnia identifikáciu finančných prostriedkov a príslušných úrokov.

KAPITOLA III

VEREJNÁ SPRÁVA PROGRAMOV GALILEO a EGNOS

Článok 11

Zásady správy programov Galileo a EGNOS

Verejná správa programov Galileo a EGNOS sa zakladá na týchto zásadách:

a)

prísne rozdelenie úloh a povinností medzi jednotlivé zúčastnené subjekty, najmä medzi Komisiu, Agentúru pre európsky GNSS a agentúru ESA, pričom hlavnú zodpovednosť nesie Komisia;

b)

lojálna spolupráca medzi subjektmi uvedenými v písm. a) a členskými štátmi;

c)

dôsledná kontrola programov vrátane striktného dodržiavania nákladov a harmonogramu všetkými zapojenými subjektmi v rámci ich oblastí zodpovednosti so zreteľom na ciele programov Galileo a EGNOS;

d)

optimalizácia a racionalizácia používania existujúcich štruktúr s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek zdvojovaniu technických znalostí;

e)

využitie osvedčených systémov a techník projektového riadenia na dohľad nad vykonávaním programov Galileo a EGNOS so zreteľom na osobitné požiadavky a s podporou odborníkov v tejto oblasti.

Článok 12

Úloha Komisie

1.   Komisia nesie celkovú zodpovednosť za programy Galileo a EGNOS. Riadi finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté na základe tohto nariadenia a dohliada na vykonávanie všetkých činností programov, najmä pokiaľ ide o ich náklady, časový harmonogram a výkonnosť.

2.   Okrem celkovej zodpovednosti uvedenej v článku 1 a špecifických úloh uvedených v tomto nariadení Komisia:

a)

zabezpečuje jasné rozdelenie úloh medzi jednotlivé subjekty zapojené do programov Galileo a EGNOS a najmä prostredníctvom dohôd o delegovaní zveruje na tento účel Agentúre pre európsky GNSS a agentúre ESA úlohy uvedené v článku 14 ods. 2 a v článku 15 v uvedenom poradí;

b)

zabezpečuje včasné vykonávanie programov Galileo a EGNOS v rozsahu zdrojov vyčlenených pre programy a v súlade s cieľmi programov uvedenými v článku 2.

Na tento účel zriaďuje a zavádza vhodné nástroje a štrukturálne opatrenia potrebné na identifikáciu, kontrolu, zmierňovanie a monitorovanie rizík spojených s programami;

c)

riadi v mene Únie a v rámci svojej pôsobnosti vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

d)

poskytuje členským štátom a Európskemu parlamentu včas príslušné informácie týkajúce sa programov Galileo a EGNOS, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík, celkové náklady, ročné prevádzkové náklady každej významnej položky infraštruktúry programu Galileo, príjmy, harmonogram a výkon, ako aj prehľad vykonávania systémov a techník projektového riadenia uvedených v článku 11 písm. e);

e)

hodnotiť možnosti propagácie a zabezpečenia využívania európskych satelitných navigačných systémov v jednotlivých odvetviach hospodárstva, a to i prostredníctvom analýzy spôsobu, ako možno využívať výhody plynúce z týchto systémov.

3.   So zreteľom na plynulý priebeh fáz rozmiestňovania a využívania programu Galileo a fázy využívania programu EGNOS, ktoré sú uvedené v článkoch 3 a 4, Komisia podľa potreby prijme nevyhnutné opatrenia na:

a)

riadenie a zmenšenie rizík spojených s priebehom programov Galileo a EGNOS;

b)

vymedzenie fáz rozhodovania rozhodujúcich pre hodnotenie vykonávania programov;

c)

určenie lokalizácie pozemnej infraštruktúry systémov v súlade s bezpečnostnými požiadavkami a v nadväznosti na otvorený a transparentný proces a zabezpečenie jej fungovania;

d)

určenie technických a prevádzkových špecifikácií potrebných na plnenie funkcií uvedených v článku 2 ods. 4 písm. b) a c) a na vykonávanie vývoja systémov.

Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3.

Článok 13

Bezpečnosť systémov a ich prevádzky

1.   Komisia zaistí bezpečnosť programov Galileo a EGNOS, a to i bezpečnosť systémov a ich prevádzky. Na tento účel Komisia:

a)

zohľadňuje potrebu dohľadu a integrácie v rámci všetkých programov týkajúcich sa bezpečnostných požiadaviek a noriem;

b)

zabezpečuje, aby celkový vplyv uvedených požiadaviek a noriem podporoval úspešný priebeh programov, najmä pokiaľ ide o náklady, riadenie rizika a harmonogram;

c)

ustanovuje mechanizmy koordinácie medzi jednotlivými zúčastnenými subjektmi;

d)

zohľadňuje platné bezpečnostné normy a požiadavky s cieľom neznížiť všeobecnú mieru bezpečnosti a neovplyvniť fungovanie existujúcich systémov založené na týchto normách a požiadavkách.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 16 tohto nariadenia a článok 8 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ, Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 35, v ktorých sa ustanovujú ciele na vysokej úrovni potrebné na zaistenie bezpečnosti programov Galileo a EGNOS uvedených v odseku 1.

3.   Komisia stanoví potrebné technické špecifikácie a iné opatrenia na dosiahnutie hlavných cieľov uvedených v ods. 2. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3.

4.   V súlade s článkom 2 ods. 2 rozhodnutia 2010/427/EÚ Komisii naďalej pomáha pri výkone jej úloh v oblasti vonkajších vzťahov ESVČ.

Článok 14

Úloha Agentúry pre európsky GNSS

1.   V súlade s usmerneniami Komisie Agentúra pre európsky GNSS:

a)

zabezpečuje, pokiaľ ide o bezpečnosť programov Galileo a EGNOS a bez toho, aby boli dotknuté články 13 a 16:

i)

bezpečnostnú akreditáciu v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 912/2010 prostredníctvom svojej Rady pre bezpečnostnú akreditáciu; na tento účel bude iniciovať bezpečnostné postupy, dohliadať na ich vykonávanie a vykoná audity bezpečnosti systému;

ii)

prevádzku strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 912/2010 článku 6 písm. d), a to v súlade s normami a požiadavkami uvedenými v článku 13 daného nariadenia a pokynmi podľa jednotnej akcie 2004/552/SZBP;

b)

plní úlohy ustanovené v článku 5 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚa pomáha Komisii v súlade s článkom 8 ods. 6 tohto rozhodnutia;

c)

v rámci fáz rozmiestňovania a využívania program Galileo a fázy využívania programu EGNOS prispieva k propagovaniu služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5 a ich uvádzania na trh, a to i prostredníctvom vykonávania potrebnej analýzu trhu, najmä prostredníctvom správy, o trhu pre aplikácie a služby, ktorú každoročne vypracuje Agentúra pre európske GNSS, nadviazaním úzkych kontaktov z používateľmi a potenciálnymi používateľmi systémov s cieľom zhromaždiť informácie o ich potrebách, sledovaním vývoja na podradených trhoch satelitnej navigácie a vypracovaním akčného plánu zameraného na prijatie služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5 spoločenstvom používateľov, ktoré zahŕňajú najmä príslušné normalizačné a certifikačné činnosti.

2.   Agentúra pre európsky GNSS plní aj iné úlohy súvisiace s vykonávaním programov vrátane úloh riadenia programov Galileo a EGNOS a zodpovedá za ne. Týmito úlohami ju Komisia poverí prostredníctvom dohody o delegovaní prijatej na základe rozhodnutia o delegovaní v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a tieto úlohy zahŕňajú:

a)

prevádzkové činnosti vrátane riadenia infraštruktúry systémov, údržby a neustáleho zdokonaľovania a obnovy systémov, certifikačných a štandardizačných úkonov v rámci programov a s poskytovaním služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5;

b)

vývojové činnosti a činnosti rozmiestňovania súvisiace s vývojom a budúcimi generáciami systémov a prispievanie k vymedzeniu vývoja služieb vrátane obstarávania;

c)

podporu rozvoja aplikácií a služieb založených na systémoch, ako aj zvyšovanie povedomia o uvedených aplikáciách a službách vrátane určovania, prepájania a koordinácie siete európskych centier excelentnosti v oblasti aplikácií a služieb GNSS, využitie odborných znalostí verejného a súkromného sektora a hodnotiace opatrenia týkajúce sa tejto propagácie a zvyšovania povedomia;

d)

podpora rozvoja základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače podporované programom Galileo.

3.   Dohoda o delegovaní uvedených v ods. 2 Agentúre pre európsky GNSS s osobitným odkazom na verejného obstarávateľa poskytuje vhodnú úroveň samostatnosti a právomocí v rámci rozsahu pôsobnosti článku 58 ods. 1 písm. c) a článku 60 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Okrem toho sa v nej ustanovia všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými Agentúre pre európsky GNSS, a najmä činnosti, ktoré sa majú vykonať, súvisiace financovanie, postupy riadenia, opatrenia na monitorovanie a kontrolu, opatrenia uplatniteľné v prípade nedostatočného plnenia zmlúv z hľadiska nákladov, harmonogramu a realizácie, a pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Opatrenia na monitorovanie a kontrolu stanovia najmä schému prognózy predbežných nákladov, systematické informovanie Komisie o nákladoch a harmonograme a v prípade rozdielu medzi stanovenými rozpočtami, výkonnosťou a harmonogramom aj nápravné opatrenia, ktorými sa zaručí vybudovanie infraštruktúry v rozsahu pridelených rozpočtov.

4.   Agentúra pre európsky GNSS uzavrie s agentúrou ESA pracovné dojednania, ktoré sú potrebné na plnenie ich príslušných úloh v rámci tohto nariadenia pre fázu využívania programov Galileo a EGNOS. Komisia informuje Európsky parlament, Radu a výbor o takýchto pracovných dojednaniach uzavretých Agentúrou pre európsky GNSS a o ich prípadných zmenách. Agentúra pre európsky GNSS môže vždy, ak je to vhodné, zvážiť, že sa obráti na iné podniky verejného alebo súkromného sektora.

5.   Okrem úloh uvedených v odsekoch 1 a 2 a v rozsahu pôsobnosti svojho poslania Agentúra pre európsky GNSS poskytuje Komisii svoje odborné znalosti a všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh v rámci tohto nariadenia vrátane hodnotenia možnosti podpory a zabezpečenia využitia systémov uvedených v článku 12 ods. 2 písm. e).

6.   Rozhodnutie o delegovaní uvedené v odseku 2 tohto článku sa prekonzultuje s výborom a v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 36 ods. 2. Európsky parlament, Rada a výbor sú vopred informovaní o dohodách o delegovaní, ktoré majú uzavrieť Únia zastúpená Komisiou a Agentúra pre európsky GNSS.

7.   Komisia oznámi Európskemu parlamentu, Rade a výboru predbežné a konečné výsledky vyhodnotenia verejných súťaží a zmlúv s podnikmi súkromného sektora vrátane informácií o zadávaní zákaziek subdodávateľom.

Článok 15

Úloha Európskej vesmírnej agentúry

1.   V súvislosti s fázou rozmiestňovania programu Galileo v zmysle článku 3 písm. c) Komisia bezodkladne uzavrie s agentúrou ESA dohodu o delegovaní, v ktorej sa podrobne uvedú úlohy tejto agentúry, najmä pokiaľ ide o navrhovanie a vývoj systému a jeho obstarávanie. Dohoda o delegovaní s agentúrou ESA sa uzavrie na základe rozhodnutia o delegovaní prijatého Komisiou v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Pokiaľ si to vyžaduje plnenie úloh a rozpočtu, ktoré sú predmetom delegovania, v dohode o delegovaní sa stanovia všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými agentúre ESA, a najmä činnosti, ktoré sa majú vykonať, pokiaľ ide o navrhovanie systému, vývoj a obstarávanie, súvisiace financovanie, postupy riadenia, opatrenia na monitorovanie a kontrolu, opatrenia uplatniteľné v prípade nedostatočného vykonávania zmlúv z hľadiska nákladov, harmonogramu a výkonnosti, ako aj pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Opatrenia na monitorovanie a kontrolu stanovia najmä schému prognózy predbežných nákladov, systematické informovanie Komisie o nákladoch a harmonograme a v prípade rozdielu medzi stanovenými rozpočtami, priebehom plnenia a harmonogramom nápravné opatrenia, ktorými sa zaručí vybudovanie infraštruktúr v rozsahu pridelených rozpočtov.

2.   Rozhodnutie o delegovaní uvedené v odseku 1 tohto článku sa prekonzultuje s výborom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 36 ods. 2. Európsky parlament, Rada a výbor budú vopred informovaní o dohode o delegovaní, ktorú majú uzavrieť Únia zastúpená Komisiou a ESA.

3.   Komisia oznámi Európskemu parlamentu, Rade a výboru predbežné a konečné výsledky vyhodnotenia verejných súťaží a zmlúv s podnikmi, ktoré ESA uzavrie, vrátane informácií o zadávaní zákaziek subdodávateľom.

4.   Pokiaľ ide o fázu využívania programov Galileo a EGNOS uvedených v článku 3 písm. d) a článku 4, pracovné dojednania medzi Agentúrou pre európsky GNSS a agentúrou ESA uvedené v článku 14 ods. 4 sa zaoberajú úlohou agentúry ESA počas uvedenej fázy a jej spolupráce s Agentúrou pre európsky GNSS, najmä pokiaľ ide o:

a)

koncepciu, návrh, verejné obstarávanie, monitorovanie a validáciu v rámci vývoja budúcich generácií systémov;

b)

technickú podporu v rámci prevádzky a údržby existujúcej generácie systémov.

Uvedené dojednania sú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a s opatreniami, ktoré ustanovila Komisia v súlade s článkom 12 ods. 3.

5.   Bez toho, aby tým bola dotknutá dohoda o delegovaní a pracovné dojednania uvedené v odsekoch 1 a 4, Komisia môže od agentúry ESA požadovať technické znalosti a informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia.

KAPITOLA IV

ASPEKTY SÚVISIACE S BEZPEČNOSŤOU ÚNIE A JEJ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Článok 16

Jednotná akcia

Vo všetkých prípadoch, keď prevádzka systémov môže mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, sa uplatnia postupy ustanovené jednotnou akciou 2004/552/SZBP.

Článok 17

Uplatňovanie predpisov o utajovaných skutočnostiach

V rozsahu tohto nariadenia:

a)

každý členský štát zabezpečí, aby jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy poskytovali stupeň ochrany utajovaných skutočností EÚ, ktorý je rovnocenný stupňu, aký poskytujú bezpečnostné predpisy uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohe k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ;

b)

členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o vnútroštátnych bezpečnostných predpisoch uvedených v písmene a);

c)

fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené v tretích krajinách môžu narábať s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programov Galileo a EGNOS, len ak sa na ne v týchto krajinách vzťahujú bezpečnostné predpisy zabezpečujúce aspoň taký stupeň ochrany, aký zaručujú bezpečnostné predpisy Komisie ustanovené v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostné predpisy Rady ustanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ. Rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom ustanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;

d)

bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti, uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom, sa fyzickým osobám alebo právnickým osobám, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.

KAPITOLA V

VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa verejných zákaziek uzavretých v rámci fáz rozmiestňovania a využívanie programu galileo a fázy rozmiestňovania programu egnos

Článok 18

Všeobecné zásady

Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia potrebné na ochranu základných záujmov Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti alebo na splnenie požiadaviek Únie na kontrolu vývozu, sa vo fázach rozmiestňovania a využívania programu Galileo a vo fáze využívania programu EGNOS uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Okrem toho sa vo fázach rozmiestňovania a využívania programu Galileo a vo fáze využívania programu EGNOS uplatňujú tieto všeobecné zásady: otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v celom odvetvovom dodávateľskom reťazci, verejné súťaže na základe transparentných a aktualizovaných informácií, jasné oznamovanie uplatniteľných pravidiel verejného obstarávania, výberových kritérií a kritérií prideľovania zákaziek a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých potenciálnych uchádzačov.

Článok 19

Konkrétne ciele

Počas postupu verejného obstarávania budú verejní obstarávatelia vo svojich výzvach na predkladanie ponúk sledovať tieto ciele:

a)

presadzovanie čo najširšej a čo najviac otvorenej účasti všetkých podnikov, najmä nových subjektov a MSP, v celej Únii, a to aj tým, že uchádzači sa budú nabádať k zadávaniu zákaziek subdodávateľom;

b)

zamedzenie možnému zneužívaniu dominantného postavenia a závislosti od jedného dodávateľa;

c)

využitie predchádzajúcich investícií verejného sektora a získaných poznatkov, ako aj skúseností a odborných znalostí subjektov priemyslu vrátane tých, ktoré sa získali počas fázy vymedzenia, fázy vývoja a validácie a fázy rozmiestňovania programov Galileo a EGNOS, pričom je potrebné zabezpečiť dodržiavanie pravidiel konkurenčnej verejnej súťaže;

d)

využitie viacerých zdrojov vždy, keď je to vhodné, aby sa zabezpečilo lepšie celkové riadenie programov Galileo a EGNOS, ich nákladov a harmonogramu;

e)

zohľadnenie vždy, keď je to vhodné, celkových nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania.

ODDIEL 2

Osobitné ustanovenia týkajúce sa verejného obstarávania uskutočňovaného v rámci fáz rozmiestňovania a využívania programu galileo a fázy rozmiestňovania programu egnos

Článok 20

Stanovenie spravodlivých súťažných podmienok

Verejný obstarávateľ prijme vhodné opatrenia na stanovenie spravodlivých súťažných podmienok v prípade, že predchádzajúca účasť podniku na činnostiach súvisiacich s činnosťami, ktoré sú predmetom verejnej súťaže:

a)

môže tento podnik značne zvýhodniť z hľadiska dôverných informácií a teda vyvolať obavy, či bude dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania; alebo

b)

má vplyv na obvyklé súťažné podmienky alebo na nestrannosť a objektívnosť alebo plnenie zmlúv.

Uvedené opatrenia nebudú narúšať hospodársku súťaž, alebo ohrozovať rovnosť zaobchádzania alebo dôvernosť zozbieraných informácií o podnikoch, ich obchodných vzťahoch a štruktúre ich nákladov. V tejto súvislosti uvedené opatrenia prihliadajú na druh a podmienky navrhovanej zmluvy.

Článok 21

Bezpečnosť informácií

Ak ide o zákazky, ktoré zahŕňajú, vyžadujú si a/alebo obsahujú utajované skutočnosti, verejný obstarávateľ upresní v súťažných podkladoch opatrenia a požiadavky potrebné na to, aby sa zaistila bezpečnosť týchto utajovaných skutočností na požadovanej úrovni.

Článok 22

Spoľahlivosť dodávok

Verejní obstarávateľ upresní v súťažných podkladoch svoje požiadavky vo vzťahu k spoľahlivosti dodávok a poskytovania služieb na realizáciu zákazky.

Článok 23

Zákazky rozdelené na podmienené časti

1.   Verejný obstarávateľ môže uskutočniť obstarávanie formou zákazky rozdelenej na podmienené časti.

2.   Zákazka rozdelená na podmienené časti obsahuje pevnú časť, na ktorú sa vzťahuje rozpočtový záväzok, z ktorého vyplynie pevný záväzok vykonávať práce a poskytovať služby zmluvne dohodnuté pre danú časť, a jednu alebo niekoľko častí podmienených z hľadiska rozpočtu a vykonávania. V súťažných podkladoch sa uvedú informácie špecifické pre zákazky rozdelené na podmienené časti. Vymedzí sa v nich najmä predmet zákazky, cena zákazky a pravidlá uskutočnenia prác, dodávok a služieb v rámci jednotlivých častí.

3.   Výkony uskutočňované v rámci pevnej časti zákazky tvoria súdržný celok; to isté platí pre výkony uskutočňované v rámci jednotlivých podmienených častí so zreteľom na výkony uskutočnené v rámci všetkých predchádzajúcich častí.

4.   Plnenie každej podmienenej časti zákazky podlieha rozhodnutiu verejného obstarávateľa oznámenému dodávateľovi za podmienok stanovených v zmluve. V prípade oneskoreného potvrdenia podmienenej časti zákazky alebo jej nepotvrdenia má dodávateľ nárok na náhradu za čakanie alebo za nedodržanie zmluvy.

5.   Ak so zreteľom na osobitnú časť verejný obstarávateľ skonštatuje, že práce, dodávky alebo služby dohodnuté pre túto časť neboli dokončené, môže žiadať náhradu škody a vypovedať zmluvu, ak to zmluva umožňuje a za podmienok v nej ustanovených.

Článok 24

Zákazky s nákladovo kalkulovanou cenou

1.   Verejný obstarávateľ si môže zvoliť zákazku s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých výkonov alebo ich časti v rozsahu cenového stropu za podmienok ustanovených v odseku 2.

Cenu, ktorá sa má zaplatiť za takéto zákazky, tvorí náhrada všetkých skutočných výdavkov, ktoré vznikli dodávateľovi v súvislosti s plnením zákazky, ako sú výdavky na pracovnú silu, materiál, spotrebný materiál a používanie zariadení a infraštruktúr nevyhnutných na plnenie zákazky. K týmto výdavkom sa pripočíta buď paušálna suma pokrývajúca všeobecné výdavky a zisk, alebo suma pokrývajúca všeobecné výdavky a odmena v závislosti od splnenia cieľov týkajúcich sa dosiahnutia výsledkov a dodržania harmonogramu.

2.   Verejný obstarávateľ si môže zvoliť zmluvu s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých výkonov alebo ich časti v prípade, že objektívne nie je možné presne stanoviť pevnú cenu a možno primerane preukázať, že takáto pevná cena by bola neobvykle vysoká kvôli neistote súvisiacej s realizáciou zákazky, pretože:

a)

zákazka sa vzťahuje na prvky, ktoré sú veľmi komplexné alebo sa v spojitosti s nimi využíva nová technológia, a preto sú s ňou spojené značné technické riziká; alebo

b)

činnosti, ktoré sú predmetom zákazky, musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď ešte nemožno stanoviť celkovú pevnú a konečnú cenu, pretože jestvujú značné riziká alebo plnenie zmluvy sčasti závisí od plnenia iných zmlúv.

3.   Cenovým stropom je v prípade zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov maximálna splatná cena. Možno ju prekročiť len vo výnimočných, riadne odôvodnených prípadoch a s predchádzajúcim súhlasom verejného obstarávateľa.

4.   V súťažných podkladoch v rámci postupu verejného obstarávania týkajúceho sa zákaziek s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov sa spresnia:

a)

povaha zákazky, t. j. že je to zákazka s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov v rozsahu cenového stropu;

b)

v prípade zákazky s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov položky zákazky, ktoré sú zahrnuté do kontrolovaných nákladov;

c)

výška cenového stropu;

d)

kritériá na vyhodnotenie ponuky, na základe ktorých sa musí dať posúdiť pravdepodobnosť dodržania plánovaného rozpočtu, nahraditeľných nákladov, mechanizmov určenia uvedených nákladov, zisku uvedeného v ponuke;

e)

druh sumy uvedenej v odseku 1, ktorá sa pripočíta k výdavkom;

f)

pravidlá a postupy zisťovania oprávnenosti nákladov na plnenie zmluvy plánovaných uchádzačom v súlade so zásadami uvedenými v odseku 5;

g)

účtovné pravidlá, ktorými sa musia riadiť uchádzači;

h)

parametre zmeny v prípade zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov, ktorá sa má zmeniť na zmluvu s pevnou a konečnou cenou.

5.   Náklady dodávateľa vynaložené počas plnenia zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov sú oprávnené iba v prípade, ak:

a)

boli skutočne vynaložené počas trvania zmluvy, s výnimkou nákladov na zariadenia, infraštruktúry a nehmotný majetok nevyhnutný na plnenie zmluvy, ktoré možno považovať za oprávnené v celom rozsahu ich kúpnej hodnoty;

b)

sú uvedené v plánovanom rozpočte, ktorý bol prípadne upravený dodatkami k pôvodnej zmluve;

c)

sú nevyhnutné na plnenie zmluvy;

d)

vyplývajú z plnenia zmluvy a boli vynaložené v súvislosti s ňou;

e)

dajú sa identifikovať, overiť, vykázať v účtovníctve dodávateľa a určiť v súlade s účtovnými normami uvedenými v technických špecifikáciách a v zmluve;

f)

sú v súlade s ustanoveniami platných daňových právnych predpisov a právnych predpisov sociálneho zabezpečenia;

g)

neodchyľujú sa od podmienok zmluvy;

h)

sú primerané, opodstatnené a vyhovujú požiadavkám riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť.

Dodávateľ zodpovedá za zúčtovanie svojich nákladov, riadne vedenie svojich účtovných kníh alebo akéhokoľvek iného dokumentu potrebného na preukázanie skutočnosti, že náklady, o ktorých náhradu žiada, mu skutočne vznikli a sú v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku. Náklady, ktoré dodávateľ nemôže preukázať, sa považujú za neoprávnené a ich náhrada bude zamietnutá.

6.   Verejný obstarávateľ zodpovedá za nasledujúce úlohy, aby zaistil riadne plnenie zmlúv s nákladovo kalkulovanou cenou:

a)

určenie, čo možno najrealistickejší cenový strop, pričom vezme do úvahy flexibilitu potrebnú na zohľadnenie technických rizík;

b)

zmena zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov na zmluvu s celkovou pevnou a konečnou cenou hneď, ako bude počas plnenia zmluvy možné stanoviť takúto pevnú a konečnú cenu; na tento účel určí parametre zmeny, na základe ktorých sa uzavretá zmluva s nákladovo kalkulovanou cenou zmení na zmluvu s pevnou a konečnou cenou;

c)

prijatie opatrení na monitorovanie a kontrolu, ktorými ustanoví najmä schému zálohových platieb na úhradu nákladov;

d)

určenie príslušných zásad, nástrojov a postupov na plnenie zmluvy, najmä na účely zistenia a kontroly oprávnenosti nákladov vynaložených dodávateľom alebo jeho subdodávateľmi počas plnenia zmluvy a na účely pripojenia dodatkov k zmluve;

e)

kontrola, či sa dodávateľ a jeho subdodávatelia riadia účtovnými normami stanovenými v zmluve a povinnosťou predložiť preukazné účtovné doklady;

f)

nepretržitá kontrola účinnosti zásad, nástrojov a postupov uvedených v písm. d) počas plnenia zmluvy.

Článok 25

Dodatky

Verejný obstarávateľ a dodávatelia môžu zmeniť zmluvu dodatkom za predpokladu, že dodatok spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

nemení predmet zmluvy;

b)

nenarúša ekonomickú rovnováhu zmluvy;

c)

nezavádza podmienky, ktoré by umožnili, ak by boli na začiatku stanovené v súťažných podkladoch, prijatie iných ako pôvodných uchádzačov, alebo výber inej ako pôvodne vybranej ponuky.

Článok 26

Zadanie zákazky subdodávateľom

1.   Verejný obstarávateľ požiada uchádzača, aby prostredníctvom konkurenčnej verejnej súťaže na primeraných úrovniach zadávania zákazky subdodávateľom zadal časť zákazky subdodávateľom – spoločnostiam, ktoré nepatria do skupiny uchádzača, najmä novým účastníkom a malým a stredným podnikom.

2.   Verejný obstarávateľ uvedie požadovanú časť zákazky, ktorá sa má zadať subdodávateľom, v podobe minimálneho a maximálneho percentuálneho podielu. Verejný obstarávateľ zabezpečí, aby takéto percentuálne podiely boli primerané cieľu a hodnote zákazky, a vezme do úvahy povahu dotknutého odvetvia činnosti, a najmä zistený stav hospodárskej súťaže a priemyselného potenciálu.

3.   Ak uchádzač vo svojej ponuke uvedie, že nemá v úmysle zadať žiadnu časť zákazky subdodávateľom alebo zadá subdodávateľom podiel, ktorý je menší ako minimálny podiel uvedený v odseku 1a, verejnému obstarávateľovi poskytne dôvody takéhoto postupu. Verejný obstarávateľ predloží uvedenú informáciu Komisii.

4.   Verejný obstarávateľ môže odmietnuť subdodávateľov, ktorých vybral záujemca vo fáze pridelenia pôvodnej zmluvy alebo uchádzač počas plnenia zmluvy. Toto odmietnutie, ktoré môže byť založené len na kritériách výberu uchádzačov pre pôvodnú zmluvu, odôvodní písomne.

KAPITOLA VI

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 27

Plánovanie

Komisia zostavuje ročný pracovný program formou vykonávacieho plánu hlavných činností, ktoré sú potrebné na splnenie osobitných cieľov programu Galileo stanovených v článku 2 ods. 4 podľa fáz, ktoré sú stanovené v článku 3, a osobitných cieľov programu EGNOS stanovených v článku 2 ods. 5. Ročný pracovný program poskytuje aj financovanie týchto činností.

Uvedené vykonávacie opatrenia sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3.

Článok 28

Opatrenia členských štátov

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dobrého fungovania programov Galileo a EGNOS vrátane opatrení na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na ich území, pričom tieto opatrenia sú minimálne rovnocenné s opatreniami požadovanými na ochranu európskych kritických infraštruktúr v zmysle ustanovení smernice Rady 2008/114/ES (18). Členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli poškodiť programy alebo služby poskytované prostredníctvom ich využívania, najmä pokiaľ ide o kontinuitu prevádzky infraštruktúr.

Článok 29

Medzinárodné dohody

Únia môže v rámci programov Galileo a EGNOS uzatvárať s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami dohody, najmä dohody o spolupráci v súlade s postupom podľa článku 218 ZFEÚ.

Článok 30

Technická pomoc

Na účely vykonávania úloh technickej povahy uvedených v článku 12 ods. 2 Komisia môže využívať nevyhnutnú technickú pomoc, osobitne schopnosti a odborné znalosti príslušných vnútroštátnych agentúr pre oblasť vesmíru a pomoc nezávislých expertov a subjektov schopných poskytovať nezávislé analýzy a stanoviská o priebehu programov Galileo a EGNOS.

Rovnakú technickú pomoc môžu okrem Komisie využívať aj podniky zapojené do verejnej správy programov, najmä Agentúra pre európsky GNSS a agentúra ESA pri plnení úloh, ktoré im boli zverené na základe tohto nariadenia.

Článok 31

Ochrana osobných údajov a súkromia

1.   Komisia zabezpečí, aby pri navrhovaní, zavádzaní a využívaní systémov bola zaručená ochrana osobných údajov a súkromia a aby jej primerané záruky boli začlenené do týchto systémov.

2.   Každé spracovanie osobných údajov v rámci vykonávania úloh a činností ustanovených týmto nariadením sa vykonáva v súlade s platným právom v oblasti ochrany osobných údajov, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (19) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (20).

Článok 32

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto nariadenia, a to prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti formou účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí formou vymáhania neoprávnene vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať audity na základe dokladov a kontroly na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorí na základe tohto nariadenia získali finančné prostriedky Únie.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v prípade hospodárskych subjektov, na ktorých sa takéto financovanie vzťahuje priamo alebo nepriamo, v súlade s ustanoveniami a postupmi ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (21) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (22), s cieľom preukázať prípadnú existenciu sprenevery, korupčného konania alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie v spojitosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o pridelení grantu alebo zmluvou o financovaní Úniou.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek, medzinárodné dohody uzavreté s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o pridelení grantu a zmluvy uzavreté v rámci uplatňovania tohto nariadenia obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisia, Dvor audítorov a OLAF výslovne splnomocňujú vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich právomocami.

Článok 33

Informovanie Európskeho parlamentu a Rady

1.   Komisia zabezpečí vykonávanie tohto nariadenia. Každoročne počas predkladania predbežného návrhu rozpočtu predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní programov Galileo a EGNOS. Uvedená správa obsahuje informácie týkajúce sa programov, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík, celkových nákladov, ročných prevádzkových nákladov, príjmov, harmonogramu a výkonnosti, ako sa uvádza v článku 12 ods. 2 písm. d), a pokiaľ ide o fungovanie dohôd o delegovaní uzavretých podľa článkov 14 ods. 2 a 15 ods. 1. Obsahuje:

a)

prehľad prideľovania a využívania finančných prostriedkov vyčlenených na programy, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4;

b)

informácie o stratégii riadenia nákladov, ktorú sleduje Komisia podľa článku 9 ods. 6;

c)

hodnotenie správy práv duševného vlastníctva;

d)

prehľad zavádzania systémov a techník projektového riadenia vrátane systémov a techník riadenia rizík, ako sa uvádza v článku 12 ods. 2 písm. d);

e)

hodnotenie opatrení prijatých na maximalizáciu sociálno-ekonomických prínosov programov.

2.   Komisia oznamuje Európskemu parlamentu a Rade predbežné a konečné výsledky vyhodnotenia verejných súťaží a zmlúv s podnikmi súkromného sektora, ktoré Agentúra pre európsky GNSS a agentúra ESA uzavrú v súlade s článkom 14 ods. 7 a s článkom 15 ods. 3.

Informuje tiež Európsky parlament a Radu o:

a)

každom prerozdelení finančných prostriedkov do kategórií výdavkov vynaložených v zmysle článku 9 ods. 3;

b)

každom vplyve uplatňovania článku 8 ods. 2 na programy Galileo a EGNOS;

Článok 34

Hodnotenie vykonávania tohto nariadenia

1.   Komisia najneskôr do 30. júna 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o vykonávaní tohto nariadenia na účely rozhodnutia o predĺžení, zmene alebo pozastavení opatrení prijatých na základe tohto nariadenia, ktorá sa bude týkať:

a)

uskutočňovania cieľov týchto opatrení z hľadiska výsledkov, ako aj z hľadiska vplyvov;

b)

efektívnosti využívania zdrojov;

c)

európskej pridanej hodnoty.

Okrem toho hodnotenie preskúma technologický vývoj týkajúci sa systémov, možnosti zjednodušenia, vnútorný i vonkajší súlad, relevantnosť všetkých cieľov, ako aj prínos opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zohľadní výsledky hodnotení dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.

2.   Hodnotenie zohľadňuje pokrok dosiahnutý v plnení osobitných cieľov programov Galileo a EGNOS stanovených v článkoch 2 ods. 4 a 5 na základe týchto ukazovateľov výkonnosti:

a)

v prípade programu Galileo a pokiaľ ide o:

i)

rozmiestňovanie jeho infraštruktúry:

počet a dostupnosť prevádzkyschopných satelitov a počet dostupných pozemných náhradných satelitov oproti počtu plánovaných satelitov uvedených v dohode o delegovaní;

aktuálna dostupnosť prvkov pozemných infraštruktúr (ako sú pozemné stanice, kontrolné centrá) v porovnaní s plánovanou dostupnosťou;

ii)

úroveň služieb:

mapa dostupnosti služieb podľa jednotlivých služieb oproti dokumentu vymedzujúcemu služby;

iii)

náklady:

index plnenia nákladov pre hlavnú nákladovú položku programu na základe pomeru, v ktorom sa porovnávajú skutočné náklady s rozpočtovými nákladmi;

iv)

harmonogram:

index plnenia harmonogramu pre hlavný prvok programu založený na porovnaní rozpočtových nákladov uskutočnenej práce s rozpočtovými nákladmi naplánovanej práce;

v)

stav trhu:

vývoj na trhu vychádzajúci z percentuálneho podielu prijímačov Galileo a EGNOS z celkového počtu modelov prijímačov zahrnutých v správy o trhu, ktorú vypracúva Agentúra pre európsky GNSS podľa článku 14 ods.1 písm. c).

b)

v prípade programu EGNOS a pokiaľ ide o:

i)

rozšírenie pokrytia:

pokrok v rozšírení pokrytia oproti schválenému plánu rozšírenia pokrytia;

ii)

úroveň služieb:

index dostupnosti služieb založený na počte letísk s postupmi približovania založenými na programe EGNOS v prevádzke oproti celkovému počtu letísk s postupmi približovania založenými na programe EGNOS;

iii)

náklady:

index plnenia nákladov založený na pomere, v ktorom sa porovnávajú skutočné náklady s rozpočtovými nákladmi;

iv)

harmonogram:

index plnenia harmonogramu založený na porovnaní rozpočtových nákladov uskutočnenej práce s rozpočtovými nákladmi naplánovanej práce.

3.   Subjekty zúčastnené na vykonávaní tohto nariadenia Komisii poskytujú potrebné údaje a informácie na účely monitorovania a vyhodnocovania dotknutých činností.

KAPITOLA VII

DELEGOVANIE PRÁVOMOCÍ A VYKONÁVACIE OPATRENIA

Článok 35

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 1. januára 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Na práci výboru sa ako pozorovatelia zúčastňujú zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS a agentúry ESA za podmienok stanovených v rokovacom poriadku výboru.

5.   V medzinárodných dohodách uzavretých s Úniou podľa článku 29 sa môže prípadne ustanoviť účasť zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií na práci výboru za podmienok stanovených v jeho rokovacom poriadku.

6.   Tento výbor zasadá pravidelne, prednostne štyrikrát ročne, a to každý štvrťrok. Komisia predloží na každom zasadnutí správu o pokroku v programe. V uvedených správach sa poskytne všeobecný prehľad o stave programu a vývoji, najmä pokiaľ ide o riadenie rizika, náklady, harmonogram a výkonnosť. Aspoň raz ročne sa do uvedených správ zahrnú ukazovatele výkonnosti uvedené v článku 34 ods. 2.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 37

Zrušenie

1.   Nariadenia (ES) č. 876/2002 a (ES) č. 683/2008 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Všetky opatrenia prijaté na základe nariadenia (ES) č. 876/2002 alebo nariadenia (ES) č. 683/2008 zostávajú v platnosti.

3.   Odkazy na zrušené nariadenie (ES) č. 683/2008 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 179.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013 ktorým sa zriaďuje Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013 ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020 (Pozri stranu 884 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) (Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(7)  Ú. v. EÚ C 420 20.12.2013, s. 1

(8)  Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 84.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11).

(10)  Jednotná akcia Rady 2004/552/SZBP z 12. júla 2004 o aspektoch fungovania Európskeho satelitného rádionavigačného systému, ktorý má vplyv na bezpečnosť Európskej únie (Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 30).

(11)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010, ktorým sa ustanovuje organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(12)  2001/844/ES, ESUO, Euratom: Rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1).

(13)  2013/488/EÚ: Rozhodnutie Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ C 304, 15.10.2011, s. 7.

(15)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 z 21. mája 2002, ktorým sa zakladá spoločný podnik Galileo (Ú. v. ES L 138, 28.5.2002, s. 1).

(18)  Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(22)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom chrániť finančné záujmy Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 683/2008

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 2

Článok 2

Článok 1

Článok 3

Článok 3

Článok 4

Článok 8

Článok 5

Článok 4

Článok 6

Článok 8

Článok 7

Článok 5

Článok 8

Článok 6

Článok 9

Článok 7

Článok 10

Článok 9

Článok 11

Článok 10

Článok 12 ods. 1

Článok 11

Článok 12 ods. 2 a 3

Článok 12

Článok 13 ods. 1, 2 a 3

Článok 13

Článok 13 ods. 4

Článok 16

Článok 14

Článok 17

Článok 15

Článok 27

Článok 16

Článok 14

Článok 17

Články 18 až 26

Článok 18

Článok 15

Článok 19 ods. 1 až 4

Článok 36

Článok 19 ods. 5

Článok 35

Článok 20

Článok 31

Článok 21

Článok 32

Článok 22

Článok 33

Článok 23

 

Článok 24

Článok 38

Príloha

Článok 1


Spoločné vyhlásenie

Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie na tému MEDZIINŠTITUCIONÁLNEHO VÝBORU PROGRAMU GALILEO (GIP)

1.

Vzhľadom na význam, jedinečnosť a zložitosť európskych programov GNSS, vlastnícke práva Únie vo vzťahu k systémom vytvoreným v rámci programov a financovanie programov v plnej miere z rozpočtu Únie v období rokov 2014 – 2020 uznáva Európsky parlament, Rada a Európska komisia potrebu úzkej spolupráce týchto troch inštitúcií.

2.

Medziinštitucionálny výbor programu Galileo (ďalej len "GIP") bude zasadať z cieľom uľahčiť jednotlivým inštitúciám plnenie ich povinností. Na tento účel sa zriadi GIP, aby podrobne sledoval:

a)

pokrok vo vykonávaní európskych programov GNSS, najmä pokiaľ ide o vykonávanie obstarávania a zmluvných dohôd, najmä vo vzťahu k ESA;

b)

medzinárodné dohody s tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

c)

prípravu trhov satelitnej navigácie;

d)

účinné uplatňovanie riadiacich opatrení; ako aj

e)

každoročné preskúmanie pracovného programu.

3.

V súlade s existujúcimi pravidlami bude GIP rešpektovať potrebu diskrétnosti, najmä vzhľadom na dôvernosť a citlivosť niektorých údajov.

4.

Komisia zohľadní názory GIP.

5.

GIP bude pozostávať zo siedmich zástupcov, z toho:

troch zástupcov za Radu,

troch zástupcov za Európsky parlament,

jedného zástupcu za Komisiu

a bude zasadať pravidelne (spravidla 4-krát ročne).

6.

GIP neovplyvňuje ustanovené povinnosti ani medziinštitucionálne vzťahy.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/25


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1286/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 197,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Viacročný akčný program pre dane, ktorý sa uplatňoval pred rokom 2014, významne prispel k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v Únii. Daňové správy zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedeného programu vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných záujmov členských štátov Únie a daňovníkov. Problémy nasledujúceho desaťročia nemožno riešiť, ak sa členské štáty nebudú pozerať za hranice svojich administratívnych území alebo nebudú intenzívne spolupracovať so svojimi náprotivkami. Program Fiscalis, ktorý bude vykonávať Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami, ponúka členským štátom rámec spolupráce Únie, v ktorom sa majú rozvíjať uvedené činnosti, čo je aj nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril samostatné rámce spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni. Preto je primerané, aby sa zabezpečilo pokračovanie uvedeného programu zavedením nového programu v rovnakej oblasti.

(2)

Program „Fiscalis2020“ stanovený týmto nariadením a jeho úspech je v súčasnej hospodárskej situácii kľúčový a mal by podporovať spoluprácu vo fiškálnej oblasti.

(3)

Predpokladá sa, že činnosti v rámci programu Fiscalis 2020, a to európske informačné systémy ako sú vymedzené v tomto nariadení (európske informačné systémy), spoločné akcie pre úradníkov daňových orgánov a spoločné iniciatívy odbornej prípravy prispejú k realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu posilňovaním fungovania vnútorného trhu, poskytovaním rámca na podporu činností zvyšujúcich administratívnu kapacitu daňových orgánov a podporovaním technického pokroku a inovácií. Pri poskytovaní rámca pre činnosti zamerané na to, aby daňové orgány fungovali efektívnejšie, aby sa posilnila konkurencieschopnosť podnikov, podporila zamestnanosť a prispelo k ochrane finančných a ekonomických záujmov členských štátov Únie a daňovníkov, sa programom Fiscalis 2020 aktívne posilní fungovanie daňových systémov na vnútornom trhu. a zároveň sa prispeje k postupnému zrušeniu existujúcich prekážok a náprave narušení v rámci vnútorného trhu.

(4)

Rozsah pôsobnosti programu Fiscalis 2020 by sa mal zosúladiť so súčasnými potrebami, aby sa zameriaval na všetky dane harmonizované na úrovni Únie a ďalšie dane, pokiaľ sú dôležité pre vnútorný trh a administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi.

(5)

Na podporu procesu pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mala účasť na programe Fiscalis 2020 otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám a partnerským krajinám európskej susedskej politiky za predpokladu splnenia určitých podmienok a vtedy, ak ich účasť podporí len tie činnosti v rámci programu Fiscalis 2020, ktoré majú za cieľ boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom a riešenie agresívneho daňového plánovania. Program Fiscalis 2020 by mal vzhľadom na zvyšujúcu sa mieru prepojenosti svetovej ekonomiky aj naďalej poskytovať možnosť požiadať externých odborníkov, aby sa zapojili do činností v rámci programu Fiscalis 2020. Externí odborníci, ako napríklad zástupcovia vládnych orgánov, hospodárske subjekty a ich organizácie alebo zástupcovia medzinárodných organizácií by mali byť prizvaní iba v prípade, že sa ich zapojenie považuje za zásadné z hľadiska dosiahnutia cieľov programu Fiscalis 2020.

(6)

Ciele a priority programu Fiscalis 2020 zohľadňujú problémy a výzvy nasledujúceho desaťročia, ktoré sa zistili v oblasti daní. Program Fiscalis 2020 by mal aj naďalej zohrávať úlohu v kľúčových oblastiach, ako je napríklad jednotné vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti daní, zabezpečenie výmeny informácií a podpora administratívnej spolupráce a zvýšenie administratívnej kapacity daňových orgánov. Vzhľadom na dynamiku problémov súvisiacich s novými zistenými výzvami by sa mal klásť väčší dôraz na podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Dôraz by sa mal klásť aj na zníženie administratívnej záťaže daňových orgánov a nákladov daňovníkov na dodržiavanie predpisov a na predchádzanie prípadov dvojitého zdaňovania.

(7)

Prostredníctvom programu Fiscalis 2020 by sa na operačnej úrovni mali vykonávať, prevádzkovať a podporovať európske informačné systémy a činnosti zamerané na administratívnu spoluprácu, posilňovať zručnosti a kompetencie daňových úradníkov, zvyšovať porozumenie a vykonávanie práva Únie v oblasti daní a podporovať zlepšovanie administratívnych postupov a výmenu a šírenie osvedčených administratívnych postupov. Uvedené ciele by sa mali sledovať s dôrazom na podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

(8)

Nástroje programu Fiscalis 2020, ktoré sa uplatňovali predtým, by sa mali nahradiť, aby sa v nich primeraným spôsobom zohľadnili výzvy nasledujúceho desaťročia pre daňové orgány a aby boli naďalej v súlade s vývojom v práve Únie. Program Fiscalis 2020 by mal zahŕňať dvojstranné alebo viacstranné kontroly a ďalšie formy administratívnej spolupráce stanovené v príslušnom práve Únie o administratívnej spolupráci, skupiny odborníkov, akcie na budovanie kapacít verejnej správy, v rámci ktorých by sa členským štátom so špecifickými a výnimočnými okolnosťami, ktoré odôvodňujú takéto cielené akcie, mali poskytovať školenia v oblasti daní, a v prípade potreby štúdie a spoločné komunikačné činnosti zamerané na podporu vykonávania práva Únie v oblasti daní.

(9)

Európske informačné systémy hrajú kľúčovú úlohu pri vzájomnom prepájaní daňových orgánov a tým pri podpore daňových systémov v rámci Únie, a preto by sa mali v rámci programu Fiscalis 2020 naďalej financovať a zlepšovať. Okrem toho by malo byť možné zahrnúť do programu Fiscalis 2020 nové daňové informačné systémy, ktoré sa zriadili podľa práva Únie. Európske informačné systémy by sa mali vo vhodných prípadoch zakladať na modeloch zdieľaného vývoja a zdieľanej architektúre IT.

(10)

V súvislosti s ďalším zlepšovaním administratívnej spolupráce a podporou boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť pre Úniu vhodné uzatvárať dohody s tretími krajinami, aby sa týmto krajinám umožnilo používať komponenty Únie v európskych informačných systémoch na podporu bezpečnej výmeny informácií medzi nimi a členskými štátmi v rámci dvojstranných daňových dohôd.

(11)

V rámci programu Fiscalis 2020 by sa mali vykonávať aj činnosti zamerané na spoločnú odbornú prípravu. Program Fiscalis 2020 by mal naďalej podporovať zúčastnené krajiny pri rozvíjaní odborných zručností a vedomostí v oblasti daní prostredníctvom lepšieho, spoločne zostaveného obsahu odbornej prípravy zameraného na daňových úradníkov a hospodárske subjekty. Na uvedený účel by sa mal súčasný spoločný prístup k odbornej príprave v rámci programu Fiscalis 2020, ktorý sa zakladal hlavne na centrálnom rozvoji elektronického vzdelávania, rozvinúť do mnohostranného programu Únie na podporu odbornej prípravy.

(12)

Program Fiscalis 2020 by mal pokrývať obdobie siedmych rokov, aby bolo jeho trvanie zosúladené s trvaním viacročného finančného rámca stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2).

(13)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie pre celú dobu trvania programu Fiscalis 2020, ktoré má predstavovať základnú referenčnú hodnotu pre Európsky parlament a Radu počas ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3).

(14)

V súlade so záväzkom Komisie uvedeným v jej oznámení o preskúmaní rozpočtu z roku 2010, ktorý sa týka súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak predpokladané činnosti v rámci programu Fiscalis 2020 sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak s výnimkou dvojitého financovania.

(15)

Opatrenia potrebné na finančné vykonávanie tohto nariadenia sa prijímajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 (4), a v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 (5).

(16)

Zúčastnené krajiny by mali znášať náklady vnútroštátnych prvkov programu Fiscalis 2020, ktoré by okrem iného zahŕňali aj iné komponenty európskych informačných systémov, ako sú komponenty Únie, a akúkoľvek odbornú prípravu, ktorá nie je súčasťou spoločných iniciatív odbornej prípravy.

(17)

Vzhľadom na význam plnej účasti zúčastnených krajín na spoločných akciách je možná miera spolufinancovania vo výške 100 % oprávnených nákladov, pokiaľ ide o cestovné náklady, náklady na ubytovanie, náklady spojené s organizáciou podujatí a denné diéty, ak je to potrebné na úplné dosiahnutie cieľov programu Fiscalis 2020.

(18)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom príslušných opatrení počas celej doby výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a preskúmavania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a prípadne aj pokutami.

(19)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti s prípravou ročných pracovných programov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(20)

Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zavedenie viacročného programu na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na to, že nemôžu efektívne uskutočňovať spoluprácu a koordináciu potrebnú na uskutočnenie tohto cieľa, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

Pri vykonávaní programu Fiscalis 2020 by mal Komisii pomáhať Výbor pre program Fiscalis 2020.

(22)

Už od samého začiatku programu Fiscalis 2020 a s cieľom uľahčiť jeho hodnotenie by sa mal zaviesť vhodný rámec monitorovania výsledkov dosiahnutých v rámci programu Fiscalis 2020. Komisia by mala spolu so zúčastnenými krajinami stanoviť upraviteľné ukazovatele a dopredu vymedzené základné hodnoty pre monitorovanie výsledkov činností v rámci programu Fiscalis 2020. Malo by sa vykonať hodnotenie v strede trvania programu Fiscalis 2020 so zameraním sa na dosahovanie cieľov programu, jeho efektívnosť a jeho pridanú hodnotu na európskej úrovni. Záverečné hodnotenie by sa okrem toho malo zaoberať dlhodobým vplyvom a udržateľnými účinkami programu Fiscalis 2020. Mala by sa zabezpečiť úplná transparentnosť pravidelným predkladaním správ o monitorovaní a hodnotiacich správ Európskemu parlamentu a Rade.

(23)

Spracovanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/ES (7). Spracovanie osobných údajov vykonávané Komisiou v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8). Akákoľvek výmena alebo prenos informácií príslušnými orgánmi by mali byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov podľa ustanovení smernice 95/46/ES a akákoľvek výmena alebo prenos informácií, ktoré vykonáva Komisia, by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 45/2001.

(24)

Toto nariadenie nahrádza rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1482/2007/ES (9). Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto sa zriaďuje viacročný akčný program „Fiscalis 2020“ (ďalej len „program“) na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu a na podporu spolupráce v tejto oblasti.

2.   Program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)

„daňové orgány“ sú verejné orgány a iné subjekty v zúčastnených krajinách, ktoré sú zodpovedné za správu daní alebo s nimi súvisiace činnosti;

2)

„externí odborníci“ sú:

a)

zástupcovia vládnych orgánov, a to aj z krajín, ktoré sa na programe nezúčastňujú podľa článku 3 ods. 2;

b)

hospodárske subjekty a organizácie zastupujúce hospodárske subjekty;

c)

zástupcovia medzinárodných a iných príslušných organizácií;

3)

„dane“ sú tieto:

a)

daň z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES (10);

b)

spotrebné dane z alkoholu podľa smernice Rady 92/83/EHS (11);

c)

spotrebné dane z tabakových výrobkov podľa smernice Rady 2011/64/EÚ (12);

d)

dane z energetických výrobkov a elektriny podľa smernice Rady 2003/96/ES (13);

e)

ďalšie dane, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2010/24/EÚ (14), pokiaľ sa týkajú vnútorného trhu a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi;

4)

„dvojstranné alebo mnohostranné kontroly“ sú koordinované kontroly daňovej povinnosti jedného daňového subjektu alebo viacerých vzájomne prepojených daňových subjektov, ktoré vykonávajú dve alebo viaceré zúčastnené krajiny, ktoré majú spoločné alebo dopĺňajúce sa záujmy, z ktorých aspoň dve sú členskými štátmi.

Článok 3

Účasť na programe

1.   Zúčastnenými krajinami sú členské štáty a krajiny uvedené v ods. 2 za predpokladu splnenia podmienok uvedených v uvedenom odseku.

2.   Účasť na programe je otvorená ktorejkoľvek z týchto krajín:

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách, v rozhodnutiach Asociačnej rady alebo v podobných dohodách;

b)

partnerské krajiny európskej susedskej politiky za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie.

Dotknuté partnerské krajiny uvedené v prvom pododseku písm. b) sa zúčastňujú na programe v súlade s ustanoveniami, ktoré sa s týmito krajinami stanovia po zavedení rámcových zmlúv o ich účasti na programoch Únie. Ich účasťou sa budú podporovať len tie činnosti v rámci programu, ktorých cieľom je boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom a riešenie agresívneho daňového plánovania.

Článok 4

Účasť na činnostiach v rámci programu

Externých odborníkov možno vyzvať, aby sa zapojili do vybraných činností organizovaných v rámci tohto programu kedykoľvek je to je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 5 a 6. Externých odborníkov vyberá Komisia spolu so zúčastnenými krajinami na základe ich zručností, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétne činnosti, pričom zohľadní akýkoľvek prípadný konflikt záujmov a zároveň sa snaží o dosiahnutie rovnováhy medzi zástupcami podnikateľských subjektov a ďalšími odborníkmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť. Zoznam vybraných externých odborníkov sa zverejní a pravidelne sa aktualizuje.

Článok 5

Celkový a konkrétny cieľ

1.   Celkovým cieľom programu je zlepšiť riadne fungovanie daňových systémov na vnútornom trhu posilnením spolupráce medzi zúčastnenými krajinami, ich daňovými orgánmi a ich úradníkmi.

2.   Konkrétnym cieľom programu je podporiť boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu a vykonávanie práva Únie v oblasti daní zabezpečením výmeny informácií, podporovaním administratívnej spolupráce a v nevyhnutných a vhodných prípadoch zvyšovaním administratívnej kapacity zúčastnených krajín s cieľom prispievať k znižovaniu administratívnej záťaže daňových orgánov a nákladov daňovníkov na dodržiavanie predpisov.

3.   Dosiahnutie cieľov uvedených v tomto článku sa meria najmä na základe:

a)

dostupnosti spoločnej komunikačnej siete pre európske informačné systémy a úplný prístup k nej;

b)

spätnej väzby od zúčastnených krajín o výsledkoch akcií uskutočňovaných v rámci programu.

Článok 6

Operačné ciele a priority programu

1.   Program má tieto operačné ciele a priority:

a)

vykonávať, zlepšovať, prevádzkovať a podporovať európske informačné systémy v oblasti daní;

b)

podporovať činnosti zamerané na administratívnu spoluprácu;

c)

posilňovať zručnosti a kompetencie daňových úradníkov;

d)

zvyšovať porozumenie a podporovať vykonávanie práva Únie v oblasti daní;

e)

podporovať zlepšovanie administratívnych postupov a výmenu osvedčených administratívnych postupov.

2.   Ciele a priority odseku 1 sa sledujú s osobitným dôrazom na podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

KAPITOLA II

Oprávnené akcie

Článok 7

Oprávnené akcie

1.   Program poskytne finančnú podporu v súlade s podmienkami stanovenými v ročnom pracovnom programe uvedenom v článku 14 pre:

a)

spoločné akcie:

i)

semináre a pracovné semináre;

ii)

projektové skupiny, ktoré sa spravidla skladajú z obmedzeného počtu krajín, pôsobia počas obmedzeného obdobia a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne opísaným výsledkom;

iii)

dvojstranné alebo mnohostranné kontroly a ďalšie činnosti stanovené v práve Únie o administratívnej spolupráci, ktoré sú organizované dvomi alebo viacerými zúčastnenými krajinami, z ktorých aspoň dve sú členskými štátmi;

iv)

pracovné návštevy organizované zúčastnenými krajinami alebo inou krajinou s cieľom umožniť úradníkom získať alebo zvýšiť svoju odbornú spôsobilosť alebo znalosti v daňových záležitostiach;

v)

skupiny odborníkov, a to štruktúrované formy spolupráce s dočasným charakterom zhromažďujúce odborné znalosti na uskutočnenie úloh v konkrétnych oblastiach, najmä v súvislosti s európskymi informačnými systémami, prípadne s podporou služieb online spolupráce, administratívnej pomoci, infraštruktúry a zariadení.;

vi)

budovanie kapacít verejnej správy a podporné činnosti;

vii)

štúdie;

viii)

komunikačné projekty;

ix)

akákoľvek iná činnosť podporujúca celkové, konkrétne a operačné ciele a priority uvedené v článkoch 5 a 6 za predpokladu, že potreba takýchto iných činností je riadne odôvodnená;

b)

budovanie európskych informačných systémov: vývoj, údržba, prevádzkovanie a kontrola kvality komponentov Únie v európskych informačných systémoch uvedených v bode A prílohy a nových európskych informačných systémov zriadených právom Únie s cieľom účinne prepojiť navzájom daňové orgány;

c)

spoločné činnosti v oblasti odbornej prípravy: spoločne pripravené akcie v oblasti odbornej prípravy na podporu potrebných odborných zručností a znalostí súvisiacich s daňami.

Dĺžka pracovných návštev uvedených v prvom pododseku písm. a) bode iv) nepresiahne jeden mesiac. V prípade návštev organizovaných v tretích krajinách patria medzi oprávnené náklady v rámci programu len cestovné náklady a náklady na pobyt (ubytovanie a denné diéty).

Skupiny odborníkov uvedené v prvom pododseku písm. a) bode v) organizuje Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami a dĺžka trvania ich pôsobenia s výnimkou riadne odôvodnených prípadov nepresiahne jeden rok.

2.   Zdroje na oprávnené akcie uvedené v tomto článku sa pridelia vyvážene a pomerne ku skutočným požiadavkám týchto akcií.

3.   Komisia bude pri hodnotení programu posudzovať potrebu zavedenia rozpočtových stropov pre jednotlivé oprávnené akcie.

Článok 8

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre spoločné akcie

1.   Účasť na spoločných akciách uvedených v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. a) je dobrovoľná.

2.   Zúčastnené krajiny zabezpečia, aby boli pre účasť na spoločných akciách menovaní úradníci so zodpovedajúcim profilom a kvalifikáciou vrátane jazykových zručností.

3.   Zúčastnené strany v prípade potreby prijmú potrebné opatrenia na zvýšenie informovanosti o spoločných akciách a zabezpečenie využitia vzniknutých výstupov.

Článok 9

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre európske informačné systémy

1.   Komisia a zúčastnené krajiny zabezpečia, aby sa európske informačné systémy uvedené v bode A prílohy vyvíjali, boli v prevádzke a primerane sa udržiavali.

2.   Komisia koordinuje v spolupráci so zúčastnenými krajinami tie aspekty zavedenia a fungovania komponentov Únie v európskych informačných systémoch a iných komponentov v európskych informačných systémoch, ako sú komponenty Únie, uvedených v bode A prílohy, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti, prepojenosti a ustavičného zlepšovania.

3.   Na používanie komponentov Únie v európskych informačných systémoch uvedených v bode A prílohy nezúčastnenými krajinami sa vzťahujú dohody s uvedenými krajinami, ktoré sa majú uzavrieť v súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 10

Osobitné vykonávacie ustanovenia pre spoločné činnosti v oblasti odbornej prípravy

1.   Účasť na spoločných činnostiach v oblasti odbornej prípravy uvedených v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. c) je dobrovoľná.

2.   Zúčastnené krajiny zabezpečia, aby boli pre účasť na spoločných aktivitách odbornej prípravy menovaní úradníci so zodpovedajúcim profilom a kvalifikáciou vrátane jazykových zručností.

3.   Zúčastnené krajiny v prípade potreby začlenia do svojich vnútroštátnych programov odbornej prípravy spoločne zostavený obsah odbornej prípravy vrátane modulov elektronického vzdelávania, programov odbornej prípravy a spoločne schválených noriem odbornej prípravy.

KAPITOLA III

Finančný rámec

Článok 11

Finančný rámec

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu sa stanovuje vo výške 223 366 000 EUR v bežných cenách.

2.   Finančné prostriedky pridelené na program môžu pokrývať aj výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti potrebné pravidelne na riadenie programu a dosiahnutie jeho cieľov; najmä na štúdie, stretnutia odborníkov, informačné a komunikačné činnosti vzťahujúce sa na ciele stanovené v tomto nariadení, výdavky spojené so sieťami IT zameranými na spracovávanie a výmenu informácií spolu so všetkými ďalšími výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vznikli Komisii pri riadení programu.

Podiel administratívnych výdavkov vo všeobecnosti nepresiahne 5 % celkových nákladov na program.

Článok 12

Druhy zásahov

1.   Komisia vykonáva tento program v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Finančná podpora Únie na činnosti ustanovené v článku 7 má formu:

a)

grantov;

b)

verejných zákaziek;

c)

náhrady nákladov, ktoré vznikli externým odborníkom uvedeným v článku 4.

3.   Miera spolufinancovania v prípade grantov je až do výšky 100 % oprávnených nákladov v prípade cestovných nákladov, nákladov na ubytovanie, nákladov spojených s organizáciou podujatí a denných diét.

Táto miera sa uplatňuje na všetky oprávnené akcie s výnimkou skupín odborníkov uvedených v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode v). Príslušná miera spolufinancovania pre skupiny odborníkov sa určí v ročných pracovných programoch, ak si tieto akcie budú vyžadovať udelenie grantov.

4.   Komponenty Únie v európskych informačných systémoch sú financované z programu. Zúčastnené krajiny budú znášať konkrétne náklady súvisiace s nadobúdaním, vývojom, inštaláciou, údržbou a každodennou prevádzkou iných komponentov európskych informačných systémov, ako sú komponenty Únie.

Článok 13

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme primerané opatrenia, aby zabezpečila, že pri vykonávaní akcií financovaných v rámci tohto nariadenia sa ochránia finančné záujmy Únie, a to uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek ďalším nelegálnym činnostiam, prostredníctvom účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a prípadne aj účinnými, primeranými a odrádzajúcimi administratívnymi a finančnými sankciami.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe kontroly dokumentov a inšpekcie na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe programu.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 (15) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (16), na účely zistenia, či v súvislosti s dohodu alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania zo strany Únie došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

KAPITOLA IV

Vykonávacie právomoci

Článok 14

Pracovný program

Na účely vykonávania programu prijme Komisia formou vykonávacích aktov ročné pracovné programy, v ktorých sa stanovia sledované ciele, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a ich celková suma. Zároveň budú obsahovať opis akcií, ktoré sa majú financovať, údaje o sume vyčlenenej na každý typ akcie a orientačný harmonogram vykonávania. Pokiaľ ide o granty, ročné pracovné programy zahŕňajú priority, základné hodnotiace kritériá a maximálnu mieru spolufinancovania. Tieto vykonávacie akty vychádzajú z výsledkov predchádzajúcich rokov a prijímajú sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 15

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA V

Monitorovanie a hodnotenie

Článok 16

Monitorovanie akcií v rámci programu

1.   Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami monitoruje program a akcie v jeho rámci.

2.   Komisia a zúčastnené krajiny stanovia kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele a v prípade potreby pridajú v priebehu trvania programu nové ukazovatele. Tieto ukazovatele sa použijú na meranie účinkov programu voči dopredu stanoveným základným hodnotám.

3.   Komisia zverejní výsledok monitorovania uvedeného odseku 1 a ukazovatele uvedené v odseku 2.

4.   Výsledky monitorovania sa použijú na hodnotenie programu podľa článku 17.

Článok 17

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu v strede trvania programu a záverečnú hodnotiacu správu, ktoré sa budú týkať záležitostí uvedených v odsekoch 2 a 3. Výsledky týchto hodnotení sa použijú pri rozhodovaní o prípadnom obnovení, úprave alebo zastavení programu pre nasledujúce obdobie. Tieto hodnotenia vykoná nezávislý externý hodnotiteľ.

2.   Komisia do 30. júna 2018 vypracuje hodnotiacu správu v strede trvania programu o dosahovaní cieľov akcií v rámci programu, o efektívnosti využívania zdrojov a o pridanej hodnote programu na európskej úrovni. Uvedená správa sa okrem toho bude zaoberať zjednodušovaním a pokračujúcou opodstatnenosťou cieľov, ako aj prínosom programu k prioritám Únie, ktoré sa týkajú inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

3.   Komisia do 31. decembra 2021 vypracuje záverečnú hodnotiacu správu o záležitostiach uvedených v odseku 2, a o dlhodobom vplyve a udržateľnosti účinkov programu.

4.   Zúčastnené krajiny poskytnú Komisii na jej žiadosť všetky dostupné údaje a informácie, ktoré sú dôležité z hľadiska prípravy jej hodnotiacej správy v strede trvania programu a záverečnej hodnotiacej správy.

KAPITOLA VI

Záverečné ustanovenia

Článok 18

Zrušenie

Rozhodnutie č. 1482/2007/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Finančné záväzky súvisiace s akciami vykonávanými podľa uvedeného rozhodnutia sa ním však naďalej riadia až do ich ukončenia.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 48 a Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 84.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Pozri stranu 884 Ú. v. EÚ).

(3)  Ú. v. EÚ C 37, 20.12.2013, s. 1

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s 13).

(7)  Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(9)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1482/2007/ES z 11. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu (Fiscalis 2013) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2235/2002/ES (Ú. v. EÚ L 330, 15.12.2007, s. 1).

(10)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(11)  Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 21).

(12)  Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24).

(13)  Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(14)  Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi ((Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA

EURÓPSKE INFORMAČNÉ SYSTÉMY A ICH KOMPONENTY ÚNIE

A.

Európske informačné systémy sú tieto:

1)

spoločná komunikačná sieť / spoločné systémové rozhranie (CCN/CSI – CCN2), CCN mail3, CSI bridge, http bridge, CCN LDAP a súvisiace nástroje, webový portál CCN, CCN monitoring;

2)

podporné systémy, najmä nástroj na konfiguráciu aplikácií pre CCN, nástroj na podávanie správ o aktivite (ART2), elektronické riadenie projektov online GR TAXUD (TEMPO), nástroj na riadenie služieb (SMT), systém správy užívateľov (UM), systém BPM, prehľad dostupnosti a AvDB, portál správy služieb IT, správa adresárov a prístupov užívateľov;

3)

informačný a komunikačný priestor programu (PICS);

4)

systémy súvisiace s DPH, predovšetkým systém výmeny informácií o DPH (VIES) a vrátenie DPH, vrátane počiatočnej aplikácie VIES, nástroja monitorovania VIES, daňového štatistického systému, VIES-on-the-web, nástroja konfigurácie VIES-on-the-web, testovacích nástrojov pre VIES a vrátenie DPH, algoritmu pre čísla DPH, výmeny elektronických formulárov o DPH, DPH z elektronických služieb (VAT on e-Services – VoeS); testovací nástroj VoeS, testovací nástroj elektronických formulárov o DPH, zjednodušený režim jedného kontaktného miesta (mini one-stop-shop (MoSS));

5)

systémy súvisiace s vymáhaním, predovšetkým elektronické formuláre na vymáhanie pohľadávok, elektronické formuláre pre jednotný exekučný titul (UIPE) a pre jednotný formulár oznámenia (UNF);

6)

systémy súvisiace s priamymi daňami, predovšetkým systém zdaňovania úspor, testovací nástroj zdaňovania úspor, elektronické formuláre pre priame dane, daňové identifikačné číslo TIN-on-the-web, výmeny súvisiace s článkom 8 smernice Rady 2011/16/EÚ (1) a súvisiace testovacie nástroje;

7)

ďalšie systémy súvisiace s daňami, predovšetkým databáza daní v Európe (TEDB);

8)

systémy spotrebných daní, predovšetkým systém výmeny údajov o spotrebnej dani (SEED), systém kontroly pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (EMCS), elektronické formuláre MVS, testovacia aplikácia (TA);

9)

ďalšie centrálne systémy, predovšetkým informačný a komunikačný systém členských štátov o daniach (TIC), samoobslužný testovací systém (SSTS), štatistický systém súvisiaci s daňami, centrálna aplikácia pre webové formuláre, centrálne služby/systém riadenia informácií pre spotrebné dane (CS/MISE).

B.

Príslušné komponenty Únie v európskych informačných systémoch sú tieto:

1)

prostriedky IT, ako napríklad hardvér, softvér a sieťové pripojenia systémov vrátane súvisiacej dátovej infraštruktúry;

2)

služby IT potrebné na podporu vývoja, údržby, zlepšovania a prevádzky systémov; a

3)

akékoľvek ďalšie prvky, ktoré z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie určila Komisia ako spoločné pre zúčastnené krajiny.


(1)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/33


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1287/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 173 a 195,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Komisia prijala v marci 2010 oznámenie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Oznámenie schválila Európska rada v júni 2010. Stratégia Európa 2020 reaguje na hospodársku krízu a jej cieľom je pripraviť Úniu na nasledujúce desaťročie. Stanovuje sa v nej päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácie, vzdelávania a sociálneho začleňovania, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, a určujú sa v nej kľúčové stimuly pre rast zamerané na zvýšenie dynamickosti a konkurencieschopnosti Únie. Zdôrazňuje sa v nej aj dôležitosť posilnenia rastu európskeho hospodárstva pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne zamestnanosti, nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne, a sociálnej súdržnosti. Malé a stredné podniky (MSP) by mali zohrávať zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Význam tejto úlohy odzrkadľuje skutočnosť, že MSP sa uvádzajú v šiestich zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

(2)

S cieľom zabezpečiť, aby pri dosahovaní hospodárskeho rastu v Únii, čo predstavuje najvyššiu prioritu, zohrávali ústrednú úlohu podniky, najmä MSP, prijala Komisia v októbri 2010 oznámenie s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu, ktoré schválila Rada v decembri 2010. Ide o hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020. V oznámení sa stanovuje stratégia zameraná na podnietenie rastu a zamestnanosti zachovávaním a podporovaním silnej, diverzifikovanej a konkurencieschopnej priemyselnej základne v Európe, najmä zlepšovaním rámcových podmienok pre podniky a posilňovaním niekoľkých aspektov vnútorného trhu vrátane služieb súvisiacich s podnikaním.

(3)

Komisia prijala v júni 2008 oznámenie s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, ktoré Rada uvítala na zasadnutí v decembri 2008. Iniciatíva „Small Business Act“ (SBA) poskytuje komplexný rámec politiky pre MSP, podporuje podnikanie a zakotvuje zásadu „najskôr myslieť na malých“ do práva a politiky s cieľom posilniť konkurencieschopnosť MSP. V iniciatíve SBA sa stanovuje desať zásad a uvádzajú sa politické a legislatívne akcie na podporu potenciálu MSP v oblasti rastu a tvorby pracovných miest. Vykonávaním iniciatívy SBA sa prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020. V hlavných iniciatívach už boli stanovené viaceré akcie pre MSP.

(4)

Medzitým sa vykonalo preskúmanie iniciatívy SBA, ktoré sa zverejnilo vo februári 2011 a na základe ktorého prijala Rada na zasadnutí 30. a 31. mája 2011 závery. V uvedenom preskúmaní sa uvádza stav vykonávania iniciatívy SBA a posudzujú sa potreby MSP aktívnych v súčasnom hospodárskom prostredí, v ktorom čoraz ťažšie získavajú prístup k financiám a na trhy. V rámci uvedeného preskúmania sa poskytuje prehľad o pokroku dosiahnutom počas prvých dvoch rokov uplatňovania iniciatívy SBA, stanovujú sa nové akcie predstavujúce reakciu na výzvy vyplývajúce z krízy, ako uvádzajú zainteresované strany, a navrhujú sa v ňom spôsoby na zlepšenie využívania a vykonávania iniciatívy SBA s jednoznačnou úlohou pre zainteresované strany, pričom podnikateľské organizácie sú v popredí. V špecifických cieľoch programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP by sa mali odzrkadľovať priority stanovené v uvedenom preskúmaní. Je potrebné zabezpečiť, aby sa vykonávanie takéhoto programu koordinovalo s vykonávaním iniciatívy SBA.

Predovšetkým je dôležité, aby akcie v rámci špecifických cieľov prispievali k plneniu uvedených desiatich zásad a nových akcií identifikovaných v procese preskúmania iniciatívy SBA.

(5)

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 -2020. V uvedenom viacročnom finančnom rámci sa uvádza, ako dosiahnuť ciele politík zamerané na zvyšovanie rastu, tvorbu väčšieho počtu pracovných miest v Európe a zavádzanie nízkouhlíkového hospodárstva ohľaduplnejšieho k životnému prostrediu, ako aj na medzinárodne renomovanú Úniu.

(6)

S cieľom prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, najmä MSP, podporiť existujúce MSP, povzbudiť podnikateľskú kultúru a podporiť rast MSP, rozvoj znalostnej spoločnosti a vývoj založený na vyváženom hospodárskom raste by sa mal zriadiť Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (ďalej len „program COSME“).

(7)

Vysokou prioritou programu COSME by mal byť program zjednodušenia, a to v súlade s oznámením Komisie z 8. februára 2012 s názvom Program zjednodušenia VFR na obdobie rokov 2014 – 2020. Použitie finančných prostriedkov Únie a členských štátov na podporu konkurencieschopnosti podnikov a MSP by sa malo lepšie koordinovať v záujme zabezpečenia komplementarity, lepšej efektívnosti a zviditeľnenia, ako aj dosiahnutia väčšej rozpočtovej synergie.

(8)

Komisia sa zaviazala začleniť oblasť klímy do výdavkových programov Únie a nasmerovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Je potrebné zabezpečiť, aby sa pri príprave, tvorbe a vykonávaní programu COSME podporovalo zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj predchádzanie riziku. Opatreniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo prispieť k podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločnosť, ktoré sú odolné voči zmene klímy.

(9)

Z rozhodnutia Rady 2001/822/ES (4) vyplýva, že osoby a orgány z pridružených zámorských krajín a území sú oprávnené na účasť na programe COSME.

(10)

Politika konkurencieschopnosti Únie je zameraná na zavedenie inštitucionálnych a politických opatrení, na základe ktorých sa vytvoria podmienky pre udržateľný rast podnikov, najmä MSP. Dosiahnutie konkurencieschopnosti a udržateľnosti znamená schopnosť dosiahnuť a zachovať si hospodársku konkurencieschopnosť a rast podnikov v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Primárnym zdrojom udržateľného rastu príjmov je zvýšená produktivita vrátane produktivity zdrojov a energie. Konkurencieschopnosť závisí aj od schopnosti spoločností v plnej miere využívať výhody príležitostí, akou je napríklad vnútorný trh. Obzvlášť dôležité je to pre MSP, ktoré tvoria 99 % podnikov v Únii, poskytujú dve z troch existujúcich pracovných miest v súkromnom sektore a 80 % novovytvorených pracovných miest a na celkovej pridanej hodnote vytvorenej podnikmi v Únii sa podieľajú viac než polovicou. MSP sú kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnej integrácie.

(11)

V oznámení Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest sa odhaduje, že podporou prechodu na ekologické hospodárstvo, napríklad podporou politík v oblasti efektívneho využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a zmeny klímy, by mohlo do roku 2020 vzniknúť viac ako päť miliónov pracovných miest, a to najmä v sektore MSP. So zreteľom na túto skutočnosť by konkrétne akcie v rámci programu COSME mohli zahŕňať podporu vývoja udržateľných výrobkov, služieb, technológií a procesov, ako aj efektívneho využívania zdrojov a energie a sociálnej zodpovednosti podnikov.

(12)

Konkurencieschopnosť je už niekoľko rokov stredobodom záujmu tvorby politík Únie, keďže zlyhanie trhu, politík a inštitúcií ohrozuje konkurencieschopnosť podnikov z Únie, najmä MSP.

(13)

Program COSME by mal preto riešiť zlyhanie trhu, ktoré ovplyvňuje konkurencieschopnosť hospodárstva Únie v celosvetovom meradle a ohrozuje schopnosť podnikov, najmä MSP, súťažiť s konkurentmi v iných častiach sveta.

(14)

Program COSME by sa mal zamerať najmä na MSP, ako sa vymedzujú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (5). Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala konzultovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií zastupujúcich MSP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom, podnikom zaoberajúcim sa remeselnými činnosťami, samostatne zárobkovo činným osobám, slobodným povolaniam a sociálnym podnikom. Pozornosť by sa mala venovať aj potenciálnym a novým podnikateľom, mladým podnikateľom, podnikateľkám a iným špecifickým cieľovým skupinám, ako sú starší ľudia, migranti a podnikatelia patriaci k sociálne znevýhodneným alebo zraniteľným skupinám, napríklad osobám so zdravotným postihnutím, ako aj podpore transferov podnikov, ich osamostatňovania, rozširovania a tzv. druhých šancí pre podnikateľov.

(15)

Mnohé z problémov v oblasti konkurencieschopnosti Únie súvisia s ťažkosťami MSP pri získavaní prístupu k financiám, keďže zápasia s preukazovaním svojej úverovej bonity a majú ťažkosti pri získavaní prístupu k rizikovému kapitálu. Tieto ťažkosti majú negatívny vplyv na úroveň a kvalitu novo vytvorených podnikov, na mieru rastu a prežívania podnikov, ako aj na pripravenosť nových podnikateľov na prevzatie životaschopných spoločností v súvislosti s transfermi podnikov/nástupníctvom. Finančné nástroje Únie zavedené podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (6) majú overenú pridanú hodnotu a priniesli pozitívny príspevok najmenej 220 000 malým a stredným podnikom. Zvýšená pridaná hodnota navrhovaných finančných nástrojov pre Úniu spočíva okrem iného v posilnení vnútorného trhu z hľadiska rizikového kapitálu a v rozvoji celoeurópskeho finančného trhu pre MSP, ako aj v riešeniach zlyhania trhu, ktorých realizácia nie je možná na úrovni členských štátov. Akcie Únie by mali byť súdržné, konzistentné a mali by dopĺňať finančné nástroje členských štátov pre MSP, mali by vytvárať pákový efekt a zabraňovať narušeniu trhu, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7). Subjekty poverené vykonávaním akcií by mali zabezpečiť doplnkovosť a zabrániť duplicitnému financovaniu zo zdrojov Únie.

(16)

Komisia by mala venovať pozornosť zviditeľneniu financovania, ktoré sa poskytuje prostredníctvom finančných nástrojov tohto nariadenia, aby sa zabezpečila informovanosť o dostupnosti podpory od Únie a uznanie poskytnutej podpory na trhu. Na tento účel by mali byť finanční sprostredkovatelia zároveň povinní explicitne zdôrazniťkonečným príjemcom, že financovanie umožnila podpora poskytnutá zfinančných nástrojov podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty by mali prijať primerané opatrenia aj prostredníctvom užívateľsky ústretových online systémov na šírenie informácií o dostupných finančných nástrojoch medzi MSP a sprotredkovateľmi. Tieto systémy, ktoré by mohli zahŕňať jediný portál, by nemali byť duplicitné s existujúcimi systémami.

(17)

Sieť Enterprise Europe Network (ďalej len „sieť“) preukázala svoju pridanú hodnotu pre európske MSP ako jednotné kontaktné miesto na podporu podnikania tým, že pomáha podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť a využiť podnikateľské príležitosti na vnútornom trhu a mimo neho. Zjednodušenie metodológií a pracovných metód a dodanie európskeho rozmeru službám na podporu podnikania možno dosiahnuť len na úrovni Únie. Sieť predovšetkým pomohla MSP nájsť na vnútornom trhu a v tretích krajinách partnerov na spoluprácu alebo transfer technológií, získať poradenstvo v oblasti zdrojov financovania zo strany Únie, práva Únie a práv duševného vlastníctva, ako aj v oblasti programov Únie na podporu ekologických inovácií a udržateľnej výroby. Získala tiež spätnú väzbu týkajúcu sa práva a noriem Únie. Jej jedinečné odborné poznatky sú osobitne dôležité pri prekonávaní informačných asymetrií a pri znižovaní transakčných nákladov súvisiacich s cezhraničnými transakciami.

(18)

Naďalej je potrebné vynakladať úsilie na ďalšiu optimalizáciu kvality služieb a výkonnosti siete, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti MSP a následné využívanie navrhovaných služieb, ešte väčšou integráciou služieb zameraných na internacionalizáciu a inovácie, posilňovaním spolupráce medzi sieťou a regionálnymi a miestnymi zainteresovanými stranami z radov MSP, konzultovaním a lepším zapájaním hostiteľských organizácií, znižovaním byrokracie, zlepšovaním podpory v oblasti informačných technológií a zlepšovaním zviditeľnenia siete a jej služieb v pokrytých geografických regiónoch.

(19)

Konkurencieschopnosť je ovplyvňovaná obmedzenou internacionalizáciou MSP v Európe aj mimo nej. Podľa niektorých odhadov v súčasnosti 25 % MSP so sídlom v Únii vyváža alebo v určitom období za posledné tri roky vyvážalo, z čoho len 13 % MSP so sídlom v Únii pravidelne vyváža mimo Únie a iba 2 % investovali mimo svojej domovskej krajiny. Okrem toho, z prieskumu Eurobarometra z roku 2012 vyplýva existencia nevyužitého potenciálu pre rast MSP na ekologických trhoch v rámci Únie aj mimo nej, pokiaľ ide o internacionalizáciu a prístup k verejnému obstarávaniu. V súlade s iniciatívou „Small Business Act“, v ktorej sa Únia a členské štáty vyzývajú, aby podporovali a povzbudzovali MSP pri využívaní výhod rastu trhov mimo Únie, poskytuje Únia finančnú pomoc viacerým iniciatívam, ako napríklad Centru pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom a asistenčnému pracovisku pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva v Číne. Pridaná hodnota pre Úniu sa vytvára podporou spolupráce a ponukou služieb na európskej úrovni, ktoré dopĺňajú, ale nezdvojujú hlavné služby členských štátov na podporu obchodu a ktorými sa posilňuje spoločné úsilie poskytovateľov verejných a súkromných služieb v tejto oblasti. Takéto služby by mali zahŕňať informácie o právach duševného vlastníctva, normách, ako aj o pravidlách a príležitostiach v oblasti verejného obstarávania. V plnom rozsahu by sa mala zohľadniť časť II záverov Rady zo 6. decembra 2011 s názvom Posilňovanie vykonávania priemyselnej politiky v celej EÚ o oznámení Komisie s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“. V tejto súvislosti by dobre vymedzená európska stratégia klastrov mala dopĺňať vnútroštátne a regionálne úsilie o podporu klastrov zameranú na excelentnosť a medzinárodnú spoluprácu, pričom sa zohľadní skutočnosť, že spájanie MSP do klastrov môže byť kľúčovým prostriedkom na posilnenie ich schopnosti inovovať a začatie ich pôsobenia na zahraničných trhoch.

(20)

S cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov Únie, najmä MSP, musia členské štáty a Komisia vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie. Osobitnú pozornosť si vyžadujú záujmy MSP a sektory, v ktorých sú najaktívnejšie. Potrebné sú aj iniciatívy na úrovni Únie, aby dochádzalo k výmene informácií a znalostí v európskom meradle, pričom digitálne služby v tejto oblasti môžu byť obzvlášť nákladovo efektívne. Takéto akcie môžu pomôcť pri vytváraní rovnakých podmienok pre MSP.

(21)

Nedostatky, fragmentácia a zbytočná byrokracia na vnútornom trhu bránia občanom, spotrebiteľom a podnikom, najmä MSP, aby naplno využívali všetky jeho výhody. Preto je naliehavo potrebné, aby členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia vyvinuli koordinované úsilie zamerané na riešenie nedostatkov v oblasti vykonávania, legislatívy a informácií. V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia mali spolupracovať aj na tom, aby sa zbytočné administratívne a regulačné zaťaženie MSP znižovalo a aby sa mu predchádzalo. Opatrenia v rámci programu COSME, ktorý je jediným programom Únie orientovaným konkrétne na MSP, by mali prispieť k realizácii uvedených cieľov, najmä tak, že pomôžu zlepšiť rámcové podmienky pre podniky. Určitú úlohu by v tomto úsilí mali zohrávať kontroly vhodnosti a posúdenia vplyvu financované v rámci programu COSME.

(22)

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje konkurencieschopnosť, je pomerne slabý podnikateľský duch v Únii. Len 45 % občanov Únie (a menej než 40 % žien) by sa rado stalo samostatne zárobkovo činnými osobami v porovnaní s 55 % obyvateľov v Spojených štátoch a 71 % v Číne (podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2009 o podnikaní). Podľa iniciatívy SBA by sa mala venovať pozornosť všetkým situáciám, ktorým podnikatelia čelia, vrátane začatia činnosti, rastu, transferu a konkurzu (druhá šanca). Podpora vzdelávania v oblasti podnikania, ako aj opatrenia na zvyšovanie súdržnosti a konzistentnosti, akými sú napríklad referenčné porovnávanie a výmena osvedčených postupov, zabezpečujú vysokú pridanú hodnotu Únii.

(23)

Program Erasmus pre mladých podnikateľov bol spustený s cieľom umožniť novým podnikateľom alebo tým, ktorí majú o podnikanie záujem, získať podnikateľské skúsenosti v inom členskom štáte, než je ich členský štát, a umožniť im tak posilniť svoj podnikateľský talent. V súvislosti s cieľom spočívajúcim v zlepšení rámcových podmienok na podporu podnikania a podnikateľskej kultúry by Komisia mala mať možnosť prijať opatrenia s cieľom pomôcť novým podnikateľom zlepšiť svoje schopnosti rozvíjať svoju podnikateľskú odbornosť, zručnosti a prístupy, ako aj zlepšiť svoju technologickú spôsobilosť a riadenie podniku.

(24)

Globálna hospodárska súťaž, demografické zmeny, obmedzenia v oblasti zdrojov a vznikajúce sociálne trendy vytvárajú výzvy a príležitosti pre rôzne sektory, ktoré čelia globálnym výzvam a pre ktoré je charakteristický vysoký podiel MSP. Napríklad dizajnérske sektory sa musia prispôsobiť, aby využili vo svoj prospech nevyužitý potenciál vysokého dopytu po personalizovaných, kreatívnych, inkluzívnych produktoch. Keďže sa tieto výzvy týkajú všetkých MSP z Únie v týchto sektoroch, v záujme tvorby dodatočného rastu je potrebné vyvinúť na úrovni Únie spoločné úsilie prostredníctvom iniciatív urýchľujúcich vznik nových produktov a služieb.

(25)

Na podporu akcie prijatej v členských štátoch môže program COSME podporiť iniciatívy v sektorových aj prierezových oblastiach s potenciálom pre rast a podnikateľskú aktivitu, najmä v tých, v ktorých je vysoký podiel MSP, urýchlením vzniku konkurencieschopných a udržateľných odvetví, a to na základe podnikateľských modelov, ktoré majú najvyššiu konkurencieschopnosť, zlepšených výrobkov a procesov, organizačných štruktúr alebo upravených hodnotových reťazcov. Ako je uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, ktoré Rada uvítala na zasadnutí v októbri 2010, cestovný ruch je dôležitým sektorom hospodárstva Únie. Podniky v tomto sektore priamo prispievajú 5 % k hrubému domácemu produktu (HDP) Únie. V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa uznáva význam cestovného ruchu a stanovujú sa v nej právomoci Únie v tejto oblasti. Iniciatívy v oblasti európskeho cestovného ruchu môžu dopĺňať akcie členských štátov povzbudzovaním tvorby priaznivého prostredia a podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi, najmä výmenou osvedčených postupov. Akcie môžu zahŕňať zlepšovanie znalostnej základne v oblasti cestovného ruchu poskytovaním údajov a analýz a rozvojom projektov v oblasti nadnárodnej spolupráce v úzkej súčinnosti s členskými štátmi, pričom by sa malo zabrániť záväzným požiadavkám voči podnikom Únie.

(26)

V programe COSME sa uvádzajú akcie pre ciele, celkové finančné krytie na plnenie týchto cieľov, minimálne finančné krytie finančných nástrojov, rôzne typy vykonávacích opatrení a transparentné mechanizmy na monitorovanie, hodnotenie a ochranu finančných záujmov Únie.

(27)

Programom COSME sa dopĺňajú iné programy Únie, pričom je potrebné uznať, že každý nástroj by mal fungovať podľa svojich vlastných špecifických postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať duplicitne. S cieľom dosiahnuť pridanú hodnotu a výrazný vplyv financovania Únie by sa medzi programom COSME, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (8) („program Horizont 2020“), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (9) („štrukturálne fondy“) a ostatnými programami Únie mali vyvíjať úzke synergie.

(28)

Vo všetkých relevantných iniciatívach a akciách, na ktoré sa vzťahuje COSME program, by sa mala zohľadniť zásada transparentnosti a zásada rovnosti príležitostí pre ženy a mužov. V uvedených iniciatívach a akciách by sa malo zohľadniť aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých občanov.

(29)

Poskytovaniu grantov malým a stredným podnikom by mal predchádzať transparentný proces. Udelenie grantov v rámci takejto podpory a ich vyplatenie by malo byť transparentné, nebyrokratické a v súlade s bežnými pravidlami.

(30)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu COSME, ktoré pre Európsky parlament a Radu predstavuje počas ročného rozpočtového postupu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových veciach a riadnom finančnom hospodárení (10).

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa financovanie obmedzovalo na riešenie zlyhania trhu, politík a inštitúcií a vzhľadom na potrebu zabrániť narušeniam trhu, by financovanie z programu COSME malo byť v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci.

(32)

Účasť príslušných krajín na programoch Únie sa stanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore a v protokoloch k dohodám o pridružení. Účasť iných tretích krajín by mala byť možná, ak sa to uvádza v dohodách a postupoch.

(33)

Dôležité je zabezpečiť riadne finančné riadenie programu COSME a jeho vykonávania čo najefektívnejším a užívateľsky najústretovejším spôsobom, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť právnu istotu a prístupnosť programu COSME všetkým účastníkom.

(34)

Program COSME by sa mal monitorovať a hodnotiť, aby sa umožnili úpravy. Mala by sa vypracúvať výročná správa o jeho vykonávaní, v ktorej by sa uviedol dosiahnutý pokrok a plánované činnosti.

(35)

Vykonávanie programu COSME by sa malo monitorovať ročne s pomocou kľúčových ukazovateľov pre posudzovanie výsledkov a vplyvu. Tieto ukazovatele vrátane relevantných východiskových údajov by mali poskytovať minimálny základ pre posudzovanie miery dosiahnutia cieľov programu COSME.

(36)

Predbežná správa o dosahovaní cieľov všetkých akcií podporovaných v rámci programu COSME, ktorú vypracuje Komisia, by mala obsahovať aj hodnotenie nízkej miery účasti MSP, ak sa zistí vo významnom počte členských štátoch. Ak je to vhodné, príslušné členské štáty by mohli zohľadniť výsledky predbežnej správy vo svojich príslušných politikách.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane prevencie, odhaľovania a prešetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a tam, kde je to vhodné, prostredníctvom administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(38)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby prijala ročné pracovné programy na vykonávanie programu COSME. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11). Niektoré z akcií uvedených v ročnom pracovnom programe zahŕňajú koordináciu akcií na vnútroštátnej úrovni. V tejto súvislosti by sa mal uplatňovať článok 5 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(39)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o doplnenie ukazovateľov, zmeny určitých špecifických podrobností týkajúcich sa finančných nástrojov a o úpravy orientačných súm, ktorými by sa tieto sumy prekročili o viac ako 5 % hodnoty finančného krytia v každom jednotlivom prípade. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas prípravných prác príslušné konzultácie, aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a riadne postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade,

(40)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa rozhodnutie č. 1639/2006/ES malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Predmet

Článok 1

Zriadenie

Na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 sa týmto zriaďuje program pre akcie Únie na zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky (MSP) (ďalej len „program COSME“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sú „MSP“ mikropodniky, malé a stredné podniky, ako sa sú vymedzené v odporúčaní 2003/361/ES.

Článok 3

Všeobecné ciele

1.   Program COSME prispieva k nasledujúcim všeobecným cieľom, pričom sa osobitná pozornosť venuje špecifickým potrebám MSP usadených v Únii a MSP usadených v tretích krajinách, ktoré sa na programe COSME zúčastňujú podľa článku 6:

a)

posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, predovšetkým MSP;

b)

podnietenie podnikateľskej kultúry a podpora vytvárania a rastu MSP.

2.   Dosahovanie cieľov uvedených v odseku 1 sa meria pomocou týchto ukazovateľov:

a)

výkonnosť MSP z hľadiska udržateľnosti;

b)

zmeny v zbytočnom administratívnom a regulačnom zaťažení nových aj existujúcich MSP;

c)

zmeny podielu MSP, ktoré vyvážajú v rámci alebo mimo Únie;

d)

zmeny v raste MSP;

e)

zmeny podielu občanov Únie, ktorí si želajú stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami.

3.   Podrobný zoznam ukazovateľov a cieľov pre program COSME sa uvádza v prílohe.

4.   Program COSME podporuje vykonávanie stratégie Európa 2020 a prispieva k dosahovaniu cieľa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Program COSME prispieva najmä k hlavnému cieľu týkajúcemu sa zamestnanosti.

KAPITOLA II

Špecifické ciele a oblasti akcií

Článok 4

Špecifické ciele

1.   Špecifické ciele programu COSME sú:

a)

zlepšenie prístupu MSP k financiám v podobe kapitálu a dlhových financií;

b)

zlepšenie prístupu na trhy, predovšetkým v rámci Únie, ale aj na celosvetovej úrovni;

c)

zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov Únie, predovšetkým MSP, vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

d)

podpora podnikania a podnikateľskej kultúry.

2.   Pri vykonávaní programu COSME sa podporuje potrebné prispôsobenie podnikov nízkoemisnému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne.

3.   Na meranie vplyvu programu COSME pri dosahovaní špecifických cieľov uvedených v odseku 1 sa používajú ukazovatele stanovené v prílohe I.

4.   V ročných pracovných programoch uvedených v článku 13 sa upresnia všetky akcie, ktoré sa majú vykonať v rámci tohto programu COSME.

Článok 5

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu COSME je 2 298,243 miliónov EUR v bežných cenách, z čoho sa prideľuje najmenej 60 % na finančné nástroje.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Finančné krytie stanovené v tomto nariadení môže pokrývať aj výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ktoré sú potrebné na riadenie programu COSME a dosahovanie jeho cieľov. Nákladovo efektívnym spôsobom pokrýva predovšetkým štúdie, zasadnutia expertov, informačné a komunikačné akcie vrátane komunikácie politických priorít Únie smerom k podnikom, ak sa týkajú všeobecných cieľov programu COSME, výdavky súvisiace so sieťami IT so zameraním na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii pri riadení programu COSME.

Tieto výdavky nepresiahnu 5 % hodnoty finančného krytia.

3.   V rámci finančného krytia programu COSME sa pridelí orientačná suma vo výške 21,5 % hodnoty finančného krytia na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. b), suma vo výške 11 % na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. c) a suma vo výške 2,5 % na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. d). Komisia sa môže odchýliť od týchto orientačných súm, ale nie o viac ako 5 % hodnoty finančného krytia v každom jednotlivom prípade. Ak by sa prekročenie tohto limitu ukázalo ako nevyhnutné, Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 23 upravujúce tieto orientačné sumy.

4.   Pridelené finančné prostriedky sa môžu vzťahovať aj na výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom COSME a opatreniami prijatými v rámci rozhodnutia č. 1639/2006/ES. V prípade potreby sa môžu rozpočtové prostriedky zahrnúť do rozpočtu na obdobie po roku 2020 s cieľom pokryť podobné výdavky, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa do 31. decembra 2020 ešte neukončili.

Článok 6

Účasť tretích krajín

1.   Program COSME je otvorený pre účasť:

a)

krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP a ďalšie európske krajiny, ak to umožňujú dohody a postupy;

b)

pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie ustanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dojednaniach;

c)

krajín patriacich do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky, ak to umožňujú dohody a postupy, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových dohodách, protokoloch k dohodám o pridružení a v rozhodnutiach Rady pre pridruženie.

2.   Subjekt usadený v krajine uvedenej v odseku 1 sa môže zúčastňovať na častiach programu COSME, ak je táto krajina učastníkom v zmysle podmienok stanovených v príslušných dohodách uvedených v odseku 1.

Článok 7

Účasť subjektov nezúčastnených krajín

1.   Na častiach programu COSME, na ktorom sa tretia krajina uvedená v článku 6 nezúčastňuje, sa môžu zúčastňovať subjekty usadené v tejto krajine. Subjekty usadené v iných tretích krajinách sa tiež môžu zúčastňovať na akciách v rámci programu COSME.

2.   Subjekty uvedené v odseku 1 nie sú oprávnené prijímať finančné príspevky Únie s výnimkou prípadu, keď to má pre program COSME zásadný význam, najmä pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a prístup na trhy pre podniky Únie. Táto výnimka sa neuplatňuje na ziskové (profit-making) subjekty.

Článok 8

Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

1.   Komisia podporuje akcie zamerané na uľahčenie a zlepšenie prístupu MSP k financiám v fáze začatia činnosti, fáze rastu a fáze transferu, ktoré dopĺňajú používanie finančných nástrojov pre MSP členskými štátmi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť komplementárnosť sú takéto akcie úzko koordinované s akciami uskutočnenými v rámci politiky súdržnosti, programu Horizont 2020 a na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Takéto akcie sú zamerané na povzbudenie prijímania a poskytovania financií v podobe kapitálu aj úveru, čo môže v závislosti od dopytu na trhu zahŕňať financovanie zárodkovej fázy, financovanie zo strany podnikateľských anjelov a kvázi-kapitálové financovanie, ale vylúčiť odpredaj jednotlivých častí majetku (asset stripping).

2.   Okrem akcií uvedených v odseku 1 môže Únia podporiť aj akcie na zlepšenie cezhraničného a nadnárodného financovania, pričom sa prihliada na dopyt na trhu, čo MSP pomáha pri internacionalizácii ich činností v súlade s právom Únie.

Komisia môže v závislosti od dopytu na trhu preskúmať aj možnosť vytvorenia inovatívnych finančných mechanizmov, ako je davové financovanie (crowdfunding).

3.   Podrobnosti o akciách uvedených v odseku 1 sú ustanovené v článku 17.

Článok 9

Akcie na zlepšenie prístupu na trhy

1.   S cieľom naďalej zlepšovať konkurencieschopnosť podnikov Únie a ich prístup na trhy môže Komisia podporiť akcie na zlepšenie prístupu MSP na vnútorný trh, ako je napríklad poskytovanie informácií (a to aj prostredníctvom digitálnych služieb) a zvyšovanie informovanosti v súvislosti, okrem iného, s programami, právom a normami Únie.

2.   Cieľom špecifických opatrení je uľahčenie prístupu MSP na trhy mimo Únie. Takéto opatrenia môžu zahŕňať poskytovanie informácií o existujúcich prekážkach vstupu na trh a podnikateľských príležitostiach, verejnom obstarávaní a colných postupoch, ako aj zlepšovanie podporných služieb, pokiaľ ide o normy a práva duševného vlastníctva v prioritných tretích krajinách. Tieto opatrenia dopĺňajú, ale nezdvojujú hlavné činnosti členských štátov na podporu obchodu.

3.   Akcie v rámci programu COSME môžu byť zamerané na posilnenie medzinárodnej spolupráce vrátane dialógu o priemysle a regulácii s tretími krajinami. Špecifické opatrenia môžu byť zamerané na zmenšovanie rozdielov medzi Úniou a ďalšími krajinami, pokiaľ ide o regulačné rámce pre produkty, prispievanie k rozvoju podnikovej a priemyselnej politiky a prispievanie k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.

Článok 10

Sieť Enterprise Europe Network

1.   Komisia podporuje sieť Enterprise Europe Network (ďalej len „sieť“) s cieľom zabezpečiť integrované služby na podporu podnikania pre MSP z Únie, ktoré sa snažia o využitie príležitostí na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Akcie uskutočňované prostredníctvom siete môžu zahŕňať:

a)

poskytovanie informačných a poradenských služieb týkajúcich sa iniciatív a práva Únie; podporu posilňovania riadiacich kapacít s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť MSP; podporu zameranú na zlepšovanie finančných znalostí MSP vrátane informačných a poradenských služieb týkajúcich sa príležitostí na financovanie, prístupu k financiám a súvisiace programy vedenia a mentorstva; opatrenia na zvýšenie prístupu MSP k odborným znalostiam v oblasti energetickej efektívnosti, klímy a životného prostredia a podporu programov Únie zameraných na financovanie a finančných nástrojov EÚ (vrátane programu Horizont 2020 v spolupráci s vnútroštátnymi miestami jednotného kontaktu a štrukturálnymi fondmi);

b)

podporu cezhraničnej obchodnej spolupráce, výskumu a vývoja, transferu technológií a znalostí, ako aj partnerstiev v oblasti technológií a inovácie;

c)

poskytnutie komunikačného kanála medzi MSP a Komisiou.

2.   Sieť sa môže použiť aj na poskytovanie služieb v mene iných programov Únie, ako je napríklad program Horizont 2020 vrátane špecializovaných poradenských služieb povzbudzujúcich MSP k účasti na iných programoch Únie. Komisia zabezpečí, aby sa rôzne finančné zdroje siete efektívne koordinovali a aby služby, ktoré sieť poskytuje v mene iných programov Únie, boli financované týmito programami.

3.   Realizácia tejto siete sa úzko koordinuje s členskými štátmi, aby sa v súlade so zásadou subsidiarity zabránilo duplicite činností.

Komisia posudzuje sieť z hľadiska jej riadenia efektívnosti a poskytovania vysoko kvalitných služieb v celej Únii.

Článok 11

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie, najmä MSP

1.   Komisia podporuje akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov Únie, najmä MSP, aby sa zvýšila účinnosť, súdržnosť, koordinácia a konzistentnosť vnútroštátnych a regionálnych politík podporujúcich konkurencieschopnosť, udržateľnosť a rast podnikov z Únie.

2.   Komisia môže podporovať konkrétne akcie na zlepšenie rámcových podmienok podnikov, najmä MSP, prostredníctvom znižovania zbytočného administratívneho a regulačného zaťaženia a zabraňovania takémuto zaťaženiu. Takéto akcie môžu zahŕňať pravidelné meranie vplyvu relevantného práva Únie na MSP, v prípade potreby prostredníctvom hodnotiacej tabuľky, podporu nezávislých expertných skupín a výmenu informácií a osvedčených postupov, vrátane tých, ktoré sa týkajú systematického uplatňovania testu MSP na úrovni Únie a členských štátov.

3.   Komisia môže podporovať akcie určené na vývoj nových stratégií konkurencieschopnosti a rozvoja podnikania. Takéto akcie môžu zahŕňať:

a)

opatrenia na zlepšenie tvorby, vykonávania a hodnotenia politík ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov, aj prostredníctvom výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa rámcových podmienok a riadenia klastrov a podnikových sietí na svetovej úrovni a prostredníctvom podpory nadnárodnej spolupráce klastrov a podnikových sietí, vývoja udržateľných produktov, služieb, technológií a procesov, ako aj efektívne využívanie zdrojov a energie a spoločenskú zodpovednosť podnikov;

b)

opatrenia na riešenie medzinárodných aspektov politík konkurencieschopnosti, pričom sa pozornosť zameria predovšetkým na politickú spoluprácu medzi členskými štátmi, ostatné krajiny zúčastňujúce sa na programe COSME a globálnych obchodných partnerov Únie;

c)

opatrenia na zlepšenie tvorby politiky v oblasti MSP, spoluprácu medzi tvorcami politík, partnerské preskúmanie a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pričom sa v prípade potreby zohľadnia dostupné dôkazy a názory zainteresovaných strán, najmä s cieľom uľahčiť prístup MSP k programom Únie a opatreniam v súlade s akčným plánom týkajúcim sa iniciatívy SBA;

4.   Komisia môže prostredníctvom podporovania koordinácie podporiť akcie uskutočňované v členských štátoch s cieľom urýchliť vznik konkurencieschopných odvetví s trhovým potenciálom. Takáto podpora môže zahŕňať akcie na podporu výmeny osvedčených postupov a identifikáciu požiadaviek zo strany odvetví, najmä MSP, na zručnosti a odbornú prípravu, predovšetkým pokiaľ ide o digitálnu gramotnosť. Môže zahŕňať aj akcie zamerané na nabádanie k osvojovaniu si nových podnikateľských modelov a k spolupráci MSP v nových hodnotových reťazcoch, ako aj komerčnému využitiu relevantných konceptov nových produktov a služieb.

5.   Komisia môže doplniť akcie členských štátov s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť MSP z Únie v oblastiach, pre ktoré je charakteristický významný rastový potenciál, najmä v oblastiach s vysokým podielom MSP, ako je sektor cestovného ruchu. Takéto aktivity môžu zahŕňať podporovanie spolupráce medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom výmeny osvedčených postupov.

Článok 12

Akcie na podporu podnikania

1.   Komisia prispieva k podpore podnikania a podnikateľskej kultúry zlepšovaním rámcových podmienok ovplyvňujúcich rozvoj podnikania, a to aj obmedzovaním prekážok zakladania podnikov. Komisia podporuje podnikateľské prostredie a kultúru, ktoré sú priaznivé pre udržateľné podniky, začatie činnosti podnikov, ich rast, transfer, tzv. druhú šancu (opätovné začatie činnosti), ako aj osamostatňovanie a rozširovanie.

2.   Osobitná pozornosť sa venuje potenciálnym, novým, mladým podnikateľom, podnikateľkám, ako aj iným špecifickým cieľovým skupinám.

3.   Komisia môže vykonávať akcie, ako sú programy mobility pre nových podnikateľov, s cieľom zlepšovať ich schopnosť rozvíjať ich podnikateľskú odbornosť, zručnosti a prístupy, ako aj zlepšovať ich technologickú kapacitu a riadenie podnikov.

4.   Komisia môže podporiť opatrenia členských štátov zamerané na budovanie a zjednodušenie podnikateľského vzdelávania, odbornej prípravy, zručností a prístupov, najmä v prípade potenciálnych a nových podnikateľov.

KAPITOLA III

Vykonávanie programu COSME

Článok 13

Ročné pracovné programy

1.   S cieľom vykonávať program COSME prijíma Komisia ročné pracovné programy v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2. V každom ročnom pracovnom programe sa uvedú ciele určené v tomto nariadení a podrobne sa stanoví:

a)

opis akcií, ktoré sa majú financovať, sledované ciele pre každú akciu, ktoré musia byť v súlade so všeobecnými a konkrétnymi cieľmi stanovenými v článkoch 3 a 4, očakávané výsledky, metóda vykonávania, informácie o sume pridelenej na jednotlivé akcie, celková suma pre všetky akcie a orientačný harmonogram plnenia a platobný profil;

b)

primerané kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele pre každú akciu na účely analýzy a monitorovania efektívnosti pri dosahovaní výsledkov a plnení cieľov príslušnej akcie;

c)

v prípade grantov a súvisiacich opatrení, základné hodnotiace kritériá, ktoré by sa mali stanoviť tak, aby sa dosiahli ciele sledované v programe COSME, a maximálna miera spolufinancovania;

d)

samostatná podrobná kapitola o finančných nástrojoch, v ktorej sa v súlade s článkom 17 tohto nariadenia odzrkadľujú informačné povinnosti vyplývajúce z nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, vrátane očakávaného rozdelenia finančného krytia, medzi kapitálovým nástrojom pre rast a nástrojom na poskytovanie záruk za úvery uvedenými v článkoch 18 a 19 tohto nariadenia a informácie, ako je výška záruky a vzťah k programu Horizont 2020.

2.   Komisia vykonáva program COSME v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Program COSME sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že sa v podporovaných akciách zohľadní budúci vývoj a budúce potreby, najmä po priebežnom hodnotení uvedenom v článku 15 ods. 3, a že budú relevantné pre vyvíjajúce sa trhy, hospodárstvo a zmeny v spoločnosti.

Článok 14

Podporné opatrenia

1.   Okrem opatrení, na ktoré sa vzťahujú výročné pracovné programy uvedené v článku 13, Komisia pravidelne prijíma podporné opatrenia vrátane:

a)

zlepšovania analýzy a monitorovania sektorových a medzisektorových otázok konkurencieschopnosti;

b)

identifikácie a šírenia osvedčených postupov a politických prístupov a ich ďalší rozvoj;

c)

kontroly vhodnosti platného práva a posúdenia vplyvu nových opatrení Únie, ktoré majú osobitný význam pre konkurencieschopnosť podnikov, s cieľom určiť oblasti platného práva, ktoré treba zjednodušiť, a zabezpečiť, aby sa zaťaženie MSP minimalizovalo v oblastiach, v ktorých sa navrhujú nové legislatívne opatrenia;

d)

hodnotenia právnych predpisov ovplyvňujúcich podniky, najmä MSP, priemyselnej politiky a opatrení súvisiacich s konkurencieschopnosťou;

e)

podpory integrovaných a užívateľsky ústretových online systémov, ktoré poskytujú informácie o programoch relevantných pre MSP, pričom sa zabezpečí, aby tieto systémy neboli duplicitné s existujúcimi portálmi.

2.   Celkové náklady na tieto podporné opatrenia nepresiahnu 2,5 % finančného krytia programu COSME.

Článok 15

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia monitoruje vykonávanie a riadenie programu COSME.

2.   Komisia vypracúva ročnú monitorovaciu správu, v ktorej sa skúma efektívnosť a účinnosť podporovaných akcií z hľadiska finančného plnenia, výsledkov, nákladov a prípadne i vplyvu. V správe sú zahrnuté informácie o príjemcoch za každú výzvu na predloženie návrhu, ak je to možné, informácie o výške výdavkov súvisiacich s oblasťou klímy a o vplyve podpory na ciele týkajúce sa zmeny klímy, relevantné údaje týkajúce sa úverov poskytnutých na základe nástroja na poskytnutie záruk za úvery vo výške nad a pod 150 000 EUR do takej miery, aby zber takýchto informácií nespôsobil podnikom, najmä MSP, neodôvodnené administratívne zaťaženie. Monitorovacia správa zahŕňa výročnú správu o každom finančnom nástroji, ako sa vyžaduje v článku 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Najneskôr do roku 2018 vypracuje Komisia predbežnú hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých akcií podporovaných v rámci programu COSME na úrovni výsledkov a vplyvov, o efektívnosti využívania zdrojov a o ich európskej pridanej hodnote s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení. Predbežná hodnotiaca správa sa zaoberá aj rozsahom zjednodušenia, jeho vnútornou a vonkajšou súdržnosťou, otázkou, či sú všetky ciele naďalej relevantné, ako aj príspevkom opatrení k prioritám Únie týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zohľadnia sa v nej výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení, z čoho sa bude čerpať pri rozhodnutí o možnom obnovení, zmene alebo pozastavení následného opatrenia.

4.   Komisia vypracuje záverečnú hodnotiacu správu o dlhodobom vplyve a udržateľnosti účinkov opatrení.

5.   Všetci príjemcovia grantov a ostatné zúčastnené strany, ktoré dostali finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia, poskytnú Komisii primerané údaje a informácie potrebné na to, aby sa dotknuté opatrenia dali monitorovať a hodnotiť.

6.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správy uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 a zverejní ich.

KAPITOLA IV

Finančné ustanovenia a formy finančnej pomoci

Článok 16

Formy finančnej pomoci

Finančná pomoc Únie v rámci programu COSME sa môže vykonávať nepriamo delegovaním úloh plnenia rozpočtu na subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 17

Finančné nástroje

1.   Finančné nástroje v rámci programu COSME stanovené v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa používajú s cieľom uľahčiť prístup MSP k financiám vo fáze začatia činnosti, fáze rastu a fáze transferu. Finančné nástroje zahŕňajú kapitálový nástroj a nástroj na poskytovanie záruk za úvery. Pri prideľovaní prostriedkov uvedeným nástrojom sa zohľadňuje dopyt zo strany finančných sprostredkovateľov.

2.   Finančné nástroje pre MSP sa vtedy, keď je to vhodné, môžu kombinovať a dopĺňať:

a)

s inými finančnými nástrojmi zriadenými členskými štátmi a ich riadiacimi orgánmi a financovanými z vnútroštátnych/regionálnych fondov alebo financovanými v kontexte operácií štrukturálnych fondov v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

s inými finančnými nástrojmi zriadenými členskými štátmi a ich riadiacimi orgánmi a financovanými z vnútroštátnych alebo regionálnych programov mimo operácií štrukturálnych fondov;

c)

s grantmi financovanými Úniou, a to aj v rámci tohto nariadenia.

3.   Kapitálový nástroj pre rast a nástroj na poskytovanie záruk za úvery uvedené v článkoch 18 a 19 môžu dopĺňať používanie finančných nástrojov pre MSP zo strany členských štátov v rámci politiky súdržnosti.

4.   Pri kapitálovom nástroji pre rast a nástroji na poskytovanie záruk za úvery je prípadne možné spojiť finančné zdroje členských štátov a/alebo regiónov, ktoré sú ochotné prispieť časťou prostriedkov štrukturálnych fondov im pridelených v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

5.   Finančné nástroje môžu vytvárať akceptovateľné príjmy potrebné na dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov. Kapitálový nástroj môže fungovať na podriadenom základe, ale s cieľom zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Únie.

6.   Kapitálový nástroj pre rast a nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa zriadia v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a delegovaným nariadením Komisie (EÚ, Euratom) č. 1268/2012 (12).

7.   Finančné nástroje podľa programu COSME sa vyvíjajú a používajú ako komplementárne a koherentné s nástrojmi zriadenými podľa programu Horizont 2020 pre MSP.

8.   V súlade s článkom 60 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 zabezpečia subjekty poverené používaním finančných nástrojov zviditeľnenie akcie Únie pri správe prostriedkov Únie. Na tento účel je poverený subjekt zabezpečí, aby finanční sprostredkovatelia explicitne informovali konečných príjemcov, že financovanie umožnila podpora poskytnutá z finančných nástrojov v rámci programu COSME. Komisia zabezpečí, aby následne zverejnené informácie o príjemcoch v súlade s článkom 60 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 boli ľahko dostupné potenciálnym konečným príjemcom.

9.   Splátky generované nástrojom druhou časťou Fondu pre rýchlorastúce a inovačné MSP zriadeným podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES a prijaté po 31. decembri 2013 sa v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 pripíšu kapitálovému nástroju pre rast zriadenému podľa článku 18 tohto nariadenia.

10.   Finančné nástroje sa používajú v súlade s príslušnými pravidlami Únie pre štátnu pomoc.

Článok 18

Kapitálový nástroj pre rast

1.   Kapitálový nástroj pre rast (Equity Facility for Growth – EFG) – sa používa ako časť jediného kapitálového finančného nástroja Únie, prostredníctvom ktorého sa podporuje rast a výskum a inovácie podnikov z EÚ od počiatočnej fázy vrátane zárodkovej fázy po fázu rastu. Jediný kapitálový finančný nástroj Únie je finančne podporovaný prostredníctvom programu Horizont 2020 a programu COSME.

2.   EFG sa zameriava na fondy, ktoré poskytujú: podnikom vo fáze expanzie a rastu, najmä s cezhraničným pôsobením, rizikový kapitál a mezanínové financie, akými sú napríklad podriadené úvery a úvery s účasťou, pričom existuje možnosť investovať do fondov financujúcich počiatočnú fázu v spojení s kapitálovým nástrojom pre výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020 a poskytnúť nástroje spoločných investícií pre podnikateľských anjelov. V prípade investícií v počiatočnom štádiu nepresahujú investície z EFG 20 % celkových investícií Únie okrem prípadov viacfázových fondov a fondov fondov, ak sa financovanie z EFG a kapitálového nástroja pre výskum a inovácie podľa programu Horizont 2020 poskytuje pomerným dielom, a to na základe investičnej politiky fondov. Komisia môže vzhľadom na meniace sa trhové podmienky rozhodnúť o zmene prahovej hodnoty 20 %. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

3.   EFG a kapitálový nástroj pre výskum a inovácie, ktorý by sa mal zriadiť v rámci programu Horizont 2020, využívajú rovnaký vykonávací mechanizmus.

4.   Podpora z EFG má podobu jednej z týchto investícií:

a)

priamo Európskeho investičného fondu alebo iných subjektov poverených vykonávaním EFG v mene Komisie, alebo

b)

fondov fondov alebo investičných nástrojov investujúcich cezhranične, ktoré sú zriadené Európskym investičným fondom alebo inými subjektmi (vrátane správcov zo súkromného alebo verejného sektora) poverenými vykonávaním EFG v mene Komisie spolu so súkromnými investormi a/alebo verejnými finančnými inštitúciami.

5.   EFG investuje do sprostredkovateľských fondov rizikového kapitálu vrátane fondov, pričom poskytuje MSP investície obvykle v ich fáze expanzie a rastu. Investície v rámci EFG sú dlhodobé, t. j. predstavujú obvykle 5- až 15-ročné pozície vo fondoch rizikového kapitálu. V každom prípade trvanie investícií v rámci EFG nepresahuje 20 rokov od podpísania dohody medzi Komisiou a subjektom povereným jej vykonaním.

Článok 19

Nástroj na poskytovanie záruk za úvery

1.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery (LGF) poskytuje:

a)

protizáruky a iné nástroje s rozdelením rizika pre záručné systémy, prípadne vrátane spoločných záruk;

b)

priame záruky a iné nástroje s rozdelením rizika pre akýchkoľvek iných finančných sprostredkovateľov spĺňajúcich kritériá oprávnenosti uvedené v odseku 5.

2.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa používa ako súčasť jediného dlhového finančného nástroja Únie pre rast a výskum a inovácie podnikov z Únie, pričom sa používa rovnaký vykonávací mechanizmus ako pri časti pre MSP v rámci dlhového nástroja pre výskum a inovácie závislej od dopytu v rámci programu Horizont 2020 (RSI II).

3.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery pozostáva:

a)

zo záruk za dlhové financovanie (aj prostredníctvom podriadených úverov a úverov s účasťou, lízingu alebo bankových záruk), ktoré znižujú osobitné ťažkosti, ktorým čelia životaschopné MSP pri prístupe k financiám buď preto, že predstavujú vysoké riziko, alebo preto, že im chýba dostatočný dostupný kolaterál;

b)

zo sekuritizácie portfólií MSP tvorených dlhovými financiami, ktorá mobilizuje dodatočné dlhové financovanie MSP na základe príslušných dohôd o rozdelení rizika s cieľovými inštitúciami. Podpora týchto sekuritizačných transakcií je podmienená tým, že inštitúcie, ktoré sú originátorom, sa zaviažu použiť značnú časť výslednej likvidity alebo mobilizovaného kapitálu na nové úvery pre MSP v primeranom časovom období. Suma tohto nového dlhového financovania sa vypočíta vo vzťahu k sume portfóliového rizika krytého zárukou. Táto suma a obdobie sa dohodnú individuálne s každou inštitúciou, ktorá je originátorom.

4.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery je spravovaný Európsky investičný fond alebo inými subjektmi poverenými vykonávaním nástroja na poskytovanie záruk v mene Komisie. Jednotlivé záruky v rámci nástroja na poskytovanie záruk za úvery môžu mať splatnosť do 10 rokov.

5.   Oprávnenosť v rámci nástroja na poskytovanie záruk za úvery sa určuje pre každého sprostredkovateľa na základe jeho činností a na základe toho, aký je efektívny pri poskytovaní pomoci MSP pri prístupe k financovaniu životaschopných projektov. Nástroj na poskytovanie záruk za úvery môžu využívať sprostredkovatelia podporujúci podnikanie pri financovaní okrem iného aj nadobudnutia nehnuteľného a hnuteľného majetku, prevádzkového kapitálu a na transfery podnikov. Kritériá týkajúce sa sekuritizácie portfólií MSP tvorených dlhovými financiami zahŕňajú individuálne transakcie a transakcie s viacerými predávajúcimi, ako aj transakcie zahŕňajúce viaceré krajiny. Oprávnenosť sa zakladá na osvedčených trhových postupoch, najmä čo sa týka kreditnej kvality a diverzifikácie rizík sekuritizovaného portfólia.

6.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa s výnimkou úverov v sekuritizovanom portfóliu vzťahuje na úvery do výšky 150 000 EUR a s minimálnou splatnosťou 12 mesiacov. Nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa vzťahuje aj na úvery nad 150 000 EUR v prípadoch, keď MSP, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti v rámci programu COSME, nespĺňajú kritériá oprávnenosti v rámci časti pre MSP v dlhovom nástroji programu Horizont 2020 a s minimálnou splatnosťou 12 mesiacov.

Finanční sprostredkovatelia sú v prípadoch presahujúcich tento limit povinní preukázať oprávnenosť MSP v rámci časti pre MSP v dlhovom nástroji programu Horizont 2020.

7.   Nástroj na poskytovanie záruk za úvery sa navrhne tak, aby umožnil podávať správy o podporovaných MSP, a to pokiaľ ide o počet aj objem úverov.

Článok 20

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijíma vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia finančné záujmy Únie chránili uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a prípadne aj účinnými, primeranými a odrádzajúcimi administratívnymi a finančnými sankciami.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať audit na základe dokladov a na mieste u všetkých príjemcov grantov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov a iných tretích strán, ktorí dostali finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (14) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo so zmluvou financovanou podľa tohto nariadenia nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia obsahujú ustanovenia výslovne oprávňujúce Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity a vyšetrovania, a to podľa ich príslušných právomocí.

KAPITOLA V

Výbor a záverečné ustanovenia

Článok 21

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 22

Delegované akty

1.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, pokiaľ ide o doplnenia ukazovateľov stanovených v prílohe, ak sa ukáže, že by mohli pomôcť pri meraní pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu COSME.

2.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, pokiaľ ide o zmeny niektorých špecifických podrobností týkajúcich sa finančných nástrojov. Týmito podrobnosťami sú podiel investícií z EFG na celkových investíciách Únie do fondov rizikového kapitálu zameraných na počiatočnú fázu a zloženie sekuritizovaného portfólia úverov.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23 prijímať delegované akty týkajúce sa úpravy orientačných súm uvedených v článku 5 ods. 3, ktoré by tieto sumy presiahli o viac ako 5 % hodnoty finančného krytia v každom jednotlivom prípade, ak by sa prekročenie tohto limitu ukázalo ako nevyhnutné.

Článok 23

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 22 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od [23. decembri 2013]

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 22 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 22 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 24

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutie č. 1639/2006/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Na akcie začaté podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES a finančné záväzky týkajúce sa týchto akcií sa však uvedené rozhodnutie vzťahuje aj naďalej až do ich ukončenia.

3.   Pridelené rozpočtové prostriedky podľa článku 5 môžu zahŕňať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom COSME a opatreniami prijatými podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 125.

(2)  Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 37.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembri 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014-2020 (Pozri stranu 884 Ú. v. EÚ).

(4)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (Rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(5)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 - 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembri 2013, ktorým sa ustanovuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006 (Pozri stranu 104 Ú. v. EÚ).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17. decembri 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) 1083/2006 (Pozri stranu 320 Ú. v. EÚ).

(10)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA

UKAZOVATELE PRE VŠEOBECNÉ A ŠPECIFICKÉ CIELE

Všeobecný cieľ:

1.

Posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov Únie, predovšetkým MSP

A.

Ukazovateľ vplyvu (1)

Súčasná situácia

Dlhodobý cieľ a medzník (2020)

A.1

Výkonnosť MSP z hľadiska udržateľnosti

Bude sa merať v pravidelne, napríklad v prieskumoch Eurobarometra

Zvýšenie podielu MSP z Únie produkujúcich ekologické produkty, t. j. produkty šetrné k životnému prostrediu (2) v porovnaní s východiskovými údajmi (počiatočné meranie)

A.2

Zmeny zbytočného administratívneho a regulačného zaťaženia pre nové aj existujúce MSP (3)

Počet dní potrebných na založenie nového MSP v roku 2012: 5,4 pracovných dní

Výrazné zníženie počtu dní potrebných na založenie nového MSP

Náklady na založenie podniku v roku 2012: 372 EUR

Výrazné zníženie priemerných nákladov na založenie podniku v Únii v porovnaní s východiskovými údajmi

Počet členských štátov, v ktorých čas potrebný na získanie licencií a povolení (vrátane environmentálnych povolení) na začatie a vykonávanie konkrétnej činnosti podniku je jeden mesiac: 2

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov, v ktorých čas potrebný na získanie licencií a povolení (vrátane environmentálnych povolení) na začatie a vykonávanie konkrétnej činnosti podniku je jeden mesiac

Počet členských štátov s jednotným kontaktným miestom pre začínajúce podniky, aby podnikatelia mohli vykonať všetky požadované postupy (týkajúce sa napr. registrácie, dane, DPH a sociálneho zabezpečenia) prostredníctvom jediného administratívneho kontaktného bodu, či už fyzického (úrad), virtuálneho (webová stránka) alebo oboch v roku 2009: 18

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov s jednotným kontaktným miestom pre začínajúce podniky

A.3

Zvýšenie podielu MSP vyvážajúcich v rámci alebo mimo Únie

25 % MSP vyváža a 13 % MSP vyváža mimo Únie (2009) (4)

Zvýšenie podielu MSP, ktoré vyvážajú, a zvýšenie podielu MSP, ktoré vyvážajú mimo Únie, v porovnaní s východiskovými údajmi


Všeobecný cieľ:

2.

Podnietiť podnikateľskú kultúru a podporiť vytváranie a rast MSP

Ukazovateľ vplyvu

Súčasná situácia

Dlhodobý cieľ a medzník (2020)

B.1

Zmeny v raste MSP

V roku 2010 vyprodukovali MSP viac než 58 % celkovej hrubej pridanej hodnoty Únie (Gross Value Added )

Zvýšenie výstupu MSP (pridaná hodnota) a počtu zamestnancov v porovnaní s východiskovými údajmi

Celkový počet zamestnancov v MSP v roku 2010: 87,5 milióna (67 % pracovných miest v súkromnom sektore v Únii)

B.2

Zmeny podielu občanov EÚ, ktorí si želajú stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami

Tento údaj sa zisťuje každé dva alebo tri roky na základe prieskumu Euromarometra. Posledný dostupný údaj je 37 % v roku 2012 (45 % v rokoch 2007 a 2009).

Zvýšenie podielu občanov Únie, ktorí by sa chceli stať samostatne zárobkovo činnými osobami, v porovnaní s východiskovými údajmi


Špecifický cieľ:

Zlepšiť prístup MSP k financiám v podobe kapitálu a dlhových financií

C.

Finančné nástroje pre rast

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

C.1

Počet firiem, ktoré využívajúce dlhové financovanie

K 31. decembru 2012 dosiahli mobilizované prostriedky financovania sumu 13,4 miliardy EUR, čo predstavuje úvery pre 219 000 MSP (Záručný fond pre MSP - SMEG).

Hodnota mobilizovaných prostriedkov financovania sa pohybuje od 14,3 miliardy EUR do 21,5 miliardy EUR; počet firiem prijímajúcich úvery, na ktoré sa vzťahuje záruka v rámci programu COSME, sa pohybuje od 220 000 do 330 000

C.2

Počet investícií v podobe rizikového kapitálu z programu COSME a celkový investovaný objem.

K 31. decembru 2012 dosiahli mobilizované prostriedky financovania vo forme rizikového kapitálu sumu 2,3 miliardy EUR, ktorá sa poskytla 289 MSP (Fond na podporu rýchlorastúcich a inovačných MSP, GIF)

Celkový objem investícií v podobe rizikového kapitálu sa pohybuje od 2,6 miliardy EUR do 3,9 miliardy EUR; počet firiem prijímajúcich investície v podobe rizikového kapitálu v rámci programu COSME sa pohybuje od 360 do 540

C.3

Miera využívania pákového efektu

Miera využívania pákového efektu v prípade nástroja SMEG je 1:32

Miera využívania pákového efektu v prípade nástroja FRI je 1:6,7

Dlhový nástroj 1:20 – 1:30;

Kapitálový nástroj 1:4 – 1:6 (5)

C.4

Doplnkovosť EFG a nástroja na poskytovanie záruk za úvery

Doplnkovosť nástroja SMEG: 64 % konečných príjemcov uviedlo, že podpora mala zásadný význam pre získanie financií, ktoré potrebovali

Doplnkovosť nástroja FRI: 62 % konečných príjemcov, ktorí využili nástroj FRI, uviedlo, že podpora mala zásadný význam pre získanie financií, ktoré potrebovali

Zvýšenie podielu konečných príjemcov, ktorí považujú EFG alebo nástroj na poskytovanie záruk za úvery za významné z hľadiska poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré by neboli získali iným spôsobom, v porovnaní s východiskovými údajmi


Špecifický cieľ:

Zlepšiť prístup na trhy, najmä v rámci Únie, ale aj na celosvetovej úrovni

D.

Medzinárodná priemyselná spolupráca

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

D.1

Počet prípadov zlepšeného zosúladenia predpisov Únie a tretích krajín týkajúcich sa priemyselných produktov

Odhaduje sa, že pri spolupráci v oblasti predpisov s hlavnými obchodnými partnermi (Spojené štáty, Japonsko, Čína, Brazília, Rusko, Kanada, India) existujú v priemere 2 relevantné oblasti so značným zosúladením technických predpisov

Celkom 4 relevantné oblasti značného zosúladenia technických predpisov s hlavnými obchodnými partnermi (Spojené štáty, Japonsko, Čína, Brazília, Rusko, Kanada, India)

E.

Enterprise Europe Network

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

E.1

Počet podpísaných dohôd o partnerstve

Podpísané dohody o partnerstve: 2 475 (2012)

Podpísané dohody o partnerstve: 2 500/rok

E.2

Uznávanie siete medzi MSP

Uznávanie siete medzi MSP sa zistí v roku 2015

Väčšie uznávanie siete medzi MSP v porovnaní s východiskovými údajmi

E.3

Miera spokojnosti klientov (% MSP, ktoré uvádzajú spokojnosť, pridaná hodnota špecifickej služby poskytovanej sieťou)

Miera spokojnosti klientov (% MSP uvádzajúcich spokojnosť, pridaná hodnota špecifickej služby): 78 %

Miera spokojnosti klientov (% MSP uvádzajúcich spokojnosť, pridaná hodnota špecifickej služby): > 82 %

E.4

Počet MSP prijímajúcich podporné služby

Počet MSP prijímajúcich podporné služby: 435 000 (2011)

Počet MSP prijímajúcich podporné služby: 500 000/rok

E.5

Počet MSP využívajúcich digitálne služby (vrátane elektronických informačných služieb) poskytované sieťou

2 milióny MSP za rok využívajúcich digitálne služby

2,3 milióna MSP za rok využívajúcich digitálne služby


Špecifický cieľ:

Zlepšiť rámcové podmienky pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie, predovšetkým MSP, vrátane sektora cestovného ruchu

F.

Činnosti na zvýšenie konkurencieschopnosti

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

F.1

Počet prijatých opatrení na zjednodušenie

5 opatrení na zjednodušenie ročne (2010)

Minimálne 7 opatrení na zjednodušenie ročne

F.2

Prispôsobenie regulačného rámca vhodnosti

V roku 2010 sa zaviedli kontroly vhodnosti. Doteraz jedinou relevantnou kontrolou vhodnosti je prebiehajúci pilotný projekt týkajúci sa „typového schvaľovania motorových vozidiel“

Počas programu COSME sa zavedie až 5 kontrol vhodnosti

F.3

Počet členských štátov, ktoré využívajú test potvrdenia konkurencieschopnosti

Počet členských štátov, ktoré využívajú test potvrdenia konkurencieschopnosti: 0

Významné zvýšenie počtu členských štátov, ktoré využívajú test potvrdenia konkurencieschopnosti

F.4

Opatrenia MSP zamerané na efektívnosť využívania zdrojov (čo môže zahŕňať energiu, materiály alebo vodu, recykláciu atď.)

Ukazovateľ sa bude merať pravidelne, napríklad prostredníctvom prieskumu Eurobarometra

Zvýšenie podielu MSP z Únie, ktoré prijmú aspoň jedno opatrenie zamerané na zvýšenie svojej efektívnosti využívania zdrojov (čo môže zahŕňať energiu, materiály alebo vodu, recykláciu atď.) v porovnaní s východiskovými údajmi (počiatočné meranie)

Zvýšenie podielu MSP z Únie, ktoré plánujú zaviesť ďalšie opatrenia zamerané na zvýšenie svojej efektívnosti využívania zdrojov (čo môže zahŕňať energiu, materiály alebo vodu, recykláciu atď.) každé dva roky v porovnaní s východiskovými údajmi (počiatočné meranie)

G.

Tvorba politiky pre MSP

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

G.1

Zvýšenie počtu členských štátov, ktoré využívajú test MSP

Počet členských štátov, ktoré využívajú test MSP: 15 členských štátov

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov, ktoré využívajú test MSP


Špecifický cieľ:

Zlepšiť rámcové podmienky pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie, predovšetkým MSP, vrátane sektora cestovného ruchu

H.

Cestovný ruch

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

H.1

Účasť na projektoch nadnárodnej spolupráce

Tri krajiny pripadajúce na projekt v roku 2011

Zvýšenie počtu členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na projektoch nadnárodnej spolupráce financovaných z programu COSME v porovnaní s východiskovými údajmi

H.2

Počet destinácií prijímajúcich modely rozvoja udržateľného cestovného ruchu podporované prostredníctvom Európskych vysokokvalitných destinácií

Celkový počet ocenených Európskych vysokokvalitných destinácií: 98 (priemerne 20 za rok: 10 v roku 2007, 20 v roku 2008, 22 v roku 2009, 25 v roku 2010, 21 v roku 2011)

Viac ako 200 destinácií prijímajúcich modely rozvoja udržateľného cestovného ruchu podporované prostredníctvom Európskych vysokokvalitných destinácií (približne 20 každý rok.

I.

Nové podnikateľské koncepcie

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

I.1

Počet nových výrobkov/služieb na trhu

Ukazovateľ sa bude pravidelne merať

(Doteraz sa táto činnosť obmedzovala na analytickú prácu obmedzeného rozsahu).

Zvýšenie kumulatívneho počtu nových výrobkov/služieb v porovnaní s východiskovými údajmi (počiatočné zistenie)


Špecifický cieľ:

Podpora podnikania a podnikateľskej kultúry

J.

Podpora podnikania

Posledný známy výsledok (východiskové údaje)

Dlhodobý cieľ (2020)

J.1

Počet členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia založené na osvedčených postupoch identifikovaných prostredníctvom programu

Počet členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia: 22 (2010)

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia

J.2

Počet členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia zamerané na potenciálnych, mladých, nových podnikateľov a na podnikateľky, ako aj na iné osobitné cieľové skupiny

V súčasnosti je 12 členských štátov zapojených do Európskej siete mentorov pre podnikateľky. V súčasnosti má 6 členských štátov a 2 regióny osobitnú stratégiu pre podnikateľské vzdelávanie, 10 členských štátov začlenilo vnútroštátne ciele súvisiace s podnikateľským vzdelávaním do širších stratégií celoživotného vzdelávania a v 8 členských štátoch sa v súčasnosti o podnikateľských stratégiách diskutuje.

Výrazné zvýšenie počtu členských štátov zavádzajúcich podnikateľské riešenia zamerané na potenciálnych, mladých, nových podnikateľov a na podnikateľky, ako aj na iné osobitné cieľové skupiny, v porovnaní s východiskovými údajmi.


(1)  Tieto ukazovatele sa vzťahujú na vývoj politík v oblasti podnikania a priemyslu. Za dosiahnutie cieľov nie je zodpovedná výhradne Komisia. Výsledky v tejto oblasti ovplyvňuje rad iných faktorov, nad ktorými Komisia nemá kontrolu.

(2)  Ekologické výrobky a služby sú také, ktorých dominujúcou funkciou je znižovanie environmentálneho rizika a minimalizácia znečistenia a zdrojov. Zahrnuté sú aj produkty s environmentálnymi prvkami (environmentálne dizajnované, environmentálne značené, ekologicky vyrobené a s významným podielom recyklovanej časti). Zdroj: Flash Eurobarometer 342, „ MSP, efektívne využívanie zdrojov a ekologické trhy“.

(3)  Závery Rady z 31. mája 2011 obsahovali aj výzvu nabádajúcu členské štáty, aby do roku 2012 vo vhodných prípadoch skrátili pre nové podniky čas potrebný na začatie činnosti na tri pracovné dni a súvisiace náklady na 100 EUR a do konca roku 2013 čas potrebný na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie špecifickej činnosti podniku na tri mesiace.

(4)  „Internationalisation of European SMEs“ („Internacionalizácia európskych MSP“), EIM, 2010, http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/market-access/files/internationalisation_of_european_smes_final_en.pdf

(5)  Počas trvania programu COSME prinesie 1 EUR z rozpočtu Únie úvery vo výške 20 – 30 EUR a kapitálové investície vo výške 4 – 6 EUR.


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/50


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1288/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 sa požaduje jednotný program v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, zahŕňajúci medzinárodné aspekty vysokoškolského vzdelávania, ktorý spája akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES (4), program Mládež v akcii ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/2006/ES (5), akčný program Erasmus Mundus ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1298/2008/ES (6), program ALFA III ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 (7), a programy Tempus a Edulink, s cieľom zabezpečiť vyššiu efektívnosť, výraznejšie strategické zameranie a súčinnosť, ktorá sa má uplatniť medzi rôznymi aspektmi jednotného programu. Ako súčasť tohto jednotného programu (ďalej len „program“) sa ďalej navrhuje šport.

(2)

V priebežných hodnotiacich správach existujúceho programu celoživotného vzdelávania, programu Mládež v akcii a programu Erasmus Mundus a vo verejných konzultáciách o budúcnosti činnosti Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj vysokoškolského vzdelávania sa zistila vysoká, a v niektorých ohľadoch rastúca potreba pokračujúcej spolupráce a mobility v týchto oblastiach na európskej úrovni. V hodnotiacich správach bola zdôraznená dôležitosť vytvorenia pevnejších väzieb medzi programami Únie a rozvojom politík vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, bolo vyjadrené želanie, aby činnosť Únie bola štruktúrovaná tak, aby lepšie zodpovedala paradigme celoživotného vzdelávania a aby sa presadzoval jednoduchší, užívateľsky prístupnejší a pružnejší prístup k vykonávaniu tejto činnosti a skončila sa roztrieštenosť medzinárodných programov spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

(3)

Program by sa mal zamerať na dostupnosť financovania a transparentnosť administratívnych a finančných postupov, okrem iného využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) a digitalizácie. Zefektívnenie a zjednodušenie organizácie a riadenia a trvalé zameranie na znižovanie administratívnych výdavkov majú pre úspech programu tiež zásadný význam.

(4)

Verejné konzultácie o strategických rozhodnutiach Únie pri vykonávaní nových právomocí Únie v oblasti športu a hodnotiaca správa Komisie o prípravných opatreniach v oblasti športu poskytli užitočné informácie o prioritných oblastiach činnosti Únie, a ukázali pridanú hodnotu, ktorú môže Únia priniesť podporou činností zameraných na vytváranie, vzájomné využívanie a šírenie skúseností a poznatkov o rôznych problémoch, ktoré vplývajú na šport na európskej úrovni, ak sa zameriavajú najmä na masovú úroveň.

(5)

V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa vymedzuje stratégia rastu Únie pre nadchádzajúce desaťročie na podporu takéhoto rastu, stanovujúca päť ambicióznych cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, najmä v oblasti vzdelávania, kde je cieľom znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod úroveň 10 % a umožniť, aby najmenej 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov malo ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie. To sa týka aj jej hlavných iniciatív, najmä iniciatív Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

(6)

Rada vo svojich záveroch z 12. mája 2009 vyzvala na vytvorenie strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) so stanovením štyroch strategických cieľov v snahe riešiť výzvy, ktoré pri vytváraní znalostnej Európy a pri sprístupňovaní celoživotného vzdelávania zostávajú úlohou pre všetkých.

(7)

V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj článkami 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie program podporuje okrem iného rovnosť medzi mužmi a ženami a opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Pri vykonávaní programu je potrebné rozšíriť prístup členov znevýhodnených a zraniteľných skupín a aktívne riešiť osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania.

(8)

Program by mal mať silný medzinárodný rozmer, najmä pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, s cieľom nielen zvyšovať kvalitu európskeho vysokoškolského vzdelávania pri presadzovaní širších cieľov ET 2020 a atraktívnosti Únie ako študijnej destinácie, ale aj podporovať porozumenie medzi ľuďmi a prispievať k udržateľnému rozvoju vysokoškolského vzdelávania v partnerských krajinách, ako aj k ich širšiemu sociálno-ekonomickému rozvoju, okrem iného tým, že bude prostredníctvom akcií na podporu mobility podporovať výmenu odborníkov so štátnymi príslušníkmi partnerských krajín. Na tento účel by sa malo vyčleniť financovanie z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), nástroja európskeho susedstva (ENI), nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (PI). Prostriedky sa môžu tiež vyčleniť z Európskeho rozvojového fondu (EDF) v súlade s príslušnými postupmi. Pri používaní uvedených prostriedkov by sa mali uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia, pričom sa musí zaručiť dodržiavanie príslušných nariadení, ktorými sa zriaďujú uvedené nástroje a fond.

(9)

Rada vo svojej rezolúcii z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) zdôraznila potrebu považovať všetkých mladých ľudí za zdroj pre spoločnosť a chcela uľahčiť ich účasť na vytváraní politík, ktoré sa ich týkajú, a to prostredníctvom nepretržitého štruktúrovaného dialógu medzi tými, čo prijímajú rozhodnutia, a mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami na všetkých úrovniach.

(10)

Prepojením formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa do jedného programu by sa malo dosiahnuť vzájomné spolupôsobenie a podporiť medzisektorová spolupráca naprieč jednotlivými sektormi vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Počas vykonávania programu by sa mali brať náležite do úvahy špecifické potreby jednotlivých sektorov, a kde je to vhodné, aj úloha miestnych a regionálnych orgánov.

(11)

V snahe podporiť mobilitu, rovnosť a špičkovú kvalitu štúdia by Únia mala zriadiť pilotný nástroj záruk za študentské pôžičky, aby študentom bez ohľadu na ich sociálne zázemie umožnila absolvovať magisterské štúdium v inej krajine, ktorej účasť v programe je otvorená (ďalej len „krajina účastniaca sa programu“). Nástroj záruk za študentské pôžičky by mal byť k dispozícii finančným inštitúciám, ktoré budú súhlasiť s poskytnutím pôžičiek na magisterské štúdium v iných krajinách účastniacich sa programu za podmienok ústretových pre študentov. Tento dodatočný a inovačný nástroj pre vzdelávaciu mobilitu by nemal nahrádzať žiadny súčasný systém grantov alebo pôžičiek, ktoré podporujú mobilitu študentov na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ani by nemal brániť rozvoju týchto systémov v budúcnosti. Nástroj záruk za študentské pôžičky by sa mal starostlivo sledovať a vyhodnocovať, najmä pokiaľ ide o jeho využívanie na trhu v jednotlivých krajinách. V súlade s článkom 21 ods. 2 a 3 by mala byť Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do konca roku 2017 predložená strednodobá hodnotiaca správa na účely získania politického usmernenia na ďalšie používanie nástroja záruk za študentské pôžičky.

(12)

Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok správneho fungovania programu. Patrí sem podľa možnosti riešenie administratívnych otázok, ktoré spôsobujú problémy pri získavaní víz a povolení na pobyt. V súlade so smernicou Rady 2004/114/ES (8) sa členské štáty nabádajú, aby zaviedli zrýchlené postupy vydávania povolení k pobytu a víz.

(13)

V oznámení Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania je stanovený rámec, v ktorom Únia, členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania môžu spolupracovať s cieľom zvýšiť počet absolventov, zlepšiť kvalitu vzdelávania a maximalizovať prínos, ktorým vysokoškolské vzdelávanie a výskum môžu pomôcť ekonomikám a spoločnostiam členských štátov, aby vyšli z celosvetovej hospodárskej krízy silnejšie.

(14)

S cieľom lepšie riešiť nezamestnanosť mládeže v Únii by sa osobitná pozornosť mala venovať nadnárodnej spolupráci inštitúcií vysokoškolského a odborného vzdelávania s podnikmi v záujme zlepšenia zamestnateľnosti študentov a rozvoja podnikateľských zručností.

(15)

V Bolonskej deklarácii, ktorú 19. júna 1999 podpísali ministri školstva 29 európskych krajín, sa ustanovil medzivládny proces zameraný na vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý vyžaduje trvalú podporu na úrovni Únie.

(16)

Kľúčová úloha, ktorú zohrávajú odborné vzdelávanie a príprava pri napomáhaní dosahovania niekoľkých cieľov stanovených v stratégii Európa 2020, sa všeobecne uznáva a je vymedzená v obnovenom kodanskom procese (2011 – 2020), najmä s prihliadnutím na ich potenciál pri riešení vysokej miery nezamestnanosti v Európe, predovšetkým nezamestnanosti mládeže a dlhodobej nezamestnanosti, pri podpore kultúry celoživotného vzdelávania, v boji proti sociálnemu vylúčeniu a pri podpore aktívneho občianstva. Na preklenutie rozdielov medzi vedomosťami získanými prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a zručnosťami a kompetenciami potrebnými vo svete práce, ako aj na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí je potrebná kvalitná stáž v podniku a učňovská príprava, a to aj v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch.

(17)

Je potrebné posilniť intenzitu a rozsah európskej spolupráce medzi školami, ako aj mobilitu zamestnancov škôl a učiacich sa s cieľom riešiť priority stanovené v agende pre európsku spoluprácu v školstve pre 21. storočie, najmä zlepšiť kvalitu školského vzdelávania v Únii v oblastiach rozvoja kompetencií a zlepšiť rovnosť a začleňovanie v školských systémoch a inštitúciách, ako aj posilniť povolanie učiteľa a vedenie škôl a poskytovať im podporu. V tejto súvislosti by strategické ciele týkajúce sa znižovania miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, zlepšenia výsledkov v základných zručnostiach a zlepšenia účasti a kvality v predškolskom vzdelávaní a starostlivosti mali byť prioritné spolu s cieľmi posilnenia odbornej spôsobilosti učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl a zlepšenia možností vzdelávania detí s prisťahovaleckým pôvodom a so spoločensko-ekonomickým znevýhodnením.

(18)

Cieľom obnoveného Európskeho programu vzdelávania dospelých, zahrnutého v rezolúcii Rady z 28. novembra 2011, je umožniť, aby všetci dospelí rozvíjali a zlepšovali svoje zručnosti a kompetencie počas celého života. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu vzdelávacích príležitostí pre vysoký počet Európanov s nízkou kvalifikáciou, najmä zvyšovaním všeobecnej a matematickej gramotnosti a podporou flexibilných spôsobov učenia sa a opatrení na podporu druhej šance.

(19)

Činnosť Európskeho fóra mládeže, národných informačných centier pre uznávanie dokladov o akademickom vzdelaní (NARIC), sietí Eurydice, Euroguidance a Eurodesk, národných podporných stredísk pre eTwinning, národných stredísk Europass a národných informačných kancelárií v susedských krajinách má dôležitý význam pri dosahovaní cieľov programu, najmä poskytovaním pravidelných a aktualizovaných informácií o rôznych oblastiach činnosti Komisii a šírením výsledkov programu v Únii a v partnerských krajinách.

(20)

Mala by sa posilniť spolupráca v rámci programu s medzinárodnými organizáciami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, najmä s Radou Európy.

(21)

S cieľom prispieť k rozvoju excelentnosti v štúdiách o európskej integrácii na celom svete a reagovať na rastúcu potrebu vedomostí a dialógu o európskom integračnom procese a jeho vývoji je dôležité stimulovať excelentnosť výučby, výskumu a úvah v tejto oblasti podporou vysokoškolských inštitúcií, združení aktívnych v oblasti európskej integrácie a združení, ktoré presadzujú európske záujmy prostredníctvom akcie Jean Monnet.

(22)

Spolupráca v rámci programu s organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie je veľmi dôležitá na to, aby sa dosiahlo široké osvojenie si stratégií a politík celoživotného vzdelávania a aby sa brali do úvahy predstavy a záujmy zainteresovaných strán na všetkých úrovniach.

(23)

V oznámení Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe sa uvádzajú predstavy Komisie o činnosti na úrovni Únie v oblasti športu po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy a navrhuje sa zoznam konkrétnych akcií, ktoré majú uskutočniť Komisia a členské štáty s cieľom posilniť európsku identitu v oblasti športu v troch širokých kapitolách: spoločenská úloha športu, hospodársky rozmer športu a organizácia športu. Je tiež potrebné vziať do úvahy pridanú hodnotu športu vrátane tradičného športu a jeho prínos ku kultúrnemu a historickému dedičstvu Únie.

(24)

Je potrebné zamerať sa najmä na masový šport a dobrovoľnícku prácu v oblasti športu vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v podpore sociálneho začleňovania, rovnakých príležitostí a zdraviu prospešných pohybových aktivít.

(25)

Vyššia transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a kompetencií a rozsiahlejšie prijímanie nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií by mali prispieť k rozvoju kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a uľahčiť mobilitu medzi krajinami, ako aj jednotlivými sektormi na účely celoživotného vzdelávania i zamestnania v celej Európe. Sprístupnenie metód, postupov a techník používaných v iných krajinách pomôže zlepšiť zamestnateľnosť.

(26)

Na tento účel sa odporúča rozšíriť používanie jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES (9), Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) zriadených na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES (10), Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 (11), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (12) a Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (13), ako aj Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS).

(27)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie, zdroje pridelené na komunikáciu podľa tohto nariadenia by mali prispievať aj k zahrnutiu korporátnej komunikácie politických priorít Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

(28)

Je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých akcií vykonávaných v rámci programu a ich doplnkovosť s činnosťami vykonávanými členskými štátmi v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ a s ostatnými činnosťami, najmä v oblastiach kultúry a médií, zamestnanosti, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikov, politiky súdržnosti a rozvojovej politiky, ako aj politiky rozširovania a iniciatív, nástrojov a stratégií v oblasti regionálnej politiky a vonkajších vzťahov.

(29)

Program je navrhnutý tak, aby sa dosiahol pozitívny a udržateľný vplyv na politiky a postupy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Tento systémový vplyv by sa mal dosiahnuť prostredníctvom rôznych opatrení a činností uvedených v programe, ktoré sa zameriavajú na podporu zmien na inštitucionálnej úrovni a ktoré vedú prípadne k inováciám na úrovni systému. Nie je nutné, aby jednotlivé projekty, pre ktoré sa požaduje finančná podpora z programu, mali ako také systémový vplyv. K dosiahnutiu systémového vplyvu by mal prispieť súhrnný výsledok týchto projektov.

(30)

Účinné riadenie výkonnosti vrátane hodnotenia a monitorovania si vyžaduje vypracovanie osobitných merateľných a realistických ukazovateľov výkonnosti, ktoré možno merať v čase a ktoré odrážajú logiku intervencie.

(31)

Komisia a členské štáty by mali optimalizovať využívanie IKT a nových technológií, aby uľahčili prístup k činnostiam v súvislosti so vzdelávaním, odbornou prípravou, mládežou a športom. To by mohlo zahŕňať virtuálnu mobilitu, ktorá by mala dopĺňať vzdelávaciu mobilitu, ale nie ju nahrádzať.

(32)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (14) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(33)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu na fungovanie subjektov, Komisia by mala mať možnosť počas počiatočnej fázy programu posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností ako oprávnené na financovanie, a to aj vtedy, ak vznikli príjemcovi pred predložením žiadosti o grant.

(34)

Je potrebné stanoviť kritériá výkonnosti, na ktorých by sa malo zakladať rozdelenie rozpočtových finančných prostriedkov medzi členské štáty na činnosti riadené národnými agentúrami.

(35)

Kandidátske krajiny na vstup do Únie a tie krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu účastniť programov Únie na základe rámcových dohôd, rozhodnutí Asociačnej rady alebo podobných dohôd.

(36)

Švajčiarska konfederácia sa môže účastniť programov Únie v súlade s dohodou, ktorá sa má podpísať medzi Úniou a touto krajinou.

(37)

Jednotlivci zo zámorských krajín alebo území a príslušné verejné a/alebo súkromné subjekty a inštitúcie zo zámorských krajín alebo území sa môžu účastniť programov v súlade s rozhodnutím Rady 2001/822/ES (15). Pri vykonávaní programu by sa mali vziať do úvahy obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín alebo území.

(38)

Komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo načrtli okrem iného cieľ ďalej podporovať účasť susedských krajín na akciách Únie v oblasti mobility a budovania kapacít vo vysokoškolskom vzdelávaní a otvoriť budúci vzdelávací program susedským krajinám.

(39)

Finančné záujmy Únie by mali byť chránené primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde je to vhodné, aj udeľovania sankcií. Kým vonkajšia pomoc Únie má rastúce potreby financovania, hospodárska a rozpočtová situácia Únie obmedzuje zdroje dostupné pre túto pomoc. Komisia by sa preto mala snažiť o čo najefektívnejšie a najudržateľnejšie využívanie dostupných zdrojov, najmä využívaním finančných nástrojov s pákovým efektom.

(40)

V záujme rozšírenia prístupu k programu by sa granty poskytované na podporu mobility jednotlivcov mali upravovať podľa životných nákladov a nákladov spojených s pobytom v hostiteľskej krajine. Členské štáty by sa mali tiež nabádať, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré prideľujú túto finančnú podporu príslušným jednotlivcom.

(41)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (16) možno uznať čas, kedy daná osoba pôsobí ako dobrovoľník, ako spolufinancovanie vo forme vecných príspevkov.

(42)

Komisia vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 zdôraznila svoj záväzok zjednodušiť financovanie Únie. Zriadenie jednotného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport by malo viesť k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergickému účinku pri riadení programu. Vykonávanie programu by sa malo ďalej zjednodušiť používaním jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo financovania s paušálnou sadzbou, ako aj znížením formálnych a byrokratických požiadaviek na príjemcov a členské štáty.

(43)

Zlepšenie vykonávania a kvality vynakladaných prostriedkov by malo predstavovať hlavné zásady na dosiahnutie cieľov programu a zároveň zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.

(44)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu a jeho vykonávanie čo najúčinnejším a z hľadiska užívateľov čo najjednoduchším spôsobom a zaručiť tiež právnu istotu a dostupnosť programu pre všetkých účastníkov.

(45)

S cieľom zabezpečiť rýchlu reakciu na meniace sa potreby počas trvania programu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú dodatočných akcií riadených národnými agentúrami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(46)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(47)

Program by sa mal vzťahovať na tri rôzne oblasti a výbor zriadený podľa tohto nariadenia by sa mal zaoberať horizontálnymi aj sektorovými otázkami. Je na členských štátoch, aby zabezpečili vyslanie príslušných zástupcov na schôdze tohto výboru podľa tém jeho programu, pričom predseda výboru zabezpečí, aby bolo z programu schôdzí jasné, ktorého sektora či sektorov sa bude schôdza týkať a o ktorých témach podľa jednotlivých sektorov sa bude na schôdzi rokovať. Tam, kde je to vhodné, v súlade s rokovacím poriadkom výboru a systémom ad hoc by malo byť možné pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na schôdzach výboru ako pozorovatelia.

(48)

Je vhodné zabezpečiť správne ukončenie programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2014 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré do konca roka 2013 ešte neboli skončené v rámci predchádzajúcich programov.

(49)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie programu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(50)

Rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES by sa preto mali zrušiť.

(51)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2014. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Rozsah pôsobnosti programu

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje program pre činnosť Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu s názvom „Erasmus+“ (ďalej len „program“).

2.   Program sa vykoná v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

3.   Program sa vzťahuje na tieto oblasti, pričom sa rešpektujú štruktúry a osobitné potreby rôznych sektorov v členských štátoch:

a)

vzdelávanie a odborná príprava na všetkých úrovniach z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane školského vzdelávania (Comenius), vysokoškolského vzdelávania (Erasmus), medzinárodného vysokoškolského vzdelávania (Erasmus Mundus), odborného vzdelávania a prípravy (Leonardo da Vinci) a vzdelávania dospelých (Grundtvig);

b)

mládež (Mládež v akcii), najmä v súvislosti s neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

c)

šport, najmä masový šport.

4.   Program má medzinárodný rozmer zameraný na podporu vonkajšej činnosti Únie vrátane jej rozvojových cieľov prostredníctvom spolupráce medzi Úniou a partnerskými krajinami.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)

„celoživotné vzdelávanie“ sú všetky formy všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré človek absolvuje počas života a ktorého výsledkom je zlepšenie vedomostí, zručností a kompetencií alebo zapojenie do spoločnosti z osobného, občianskeho, kultúrneho, spoločenského hľadiska a/alebo hľadiska zamestnania vrátane poskytovania služieb profesijnej orientácie a poradenstva;

2)

„neformálne vzdelávanie“ je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných aktivít (z hľadiska cieľov vzdelávania a času určeného na vzdelávanie) s určitou formou podpory vzdelávania (napr. vzťah učiaci sa – učiteľ), ale ktoré nie je súčasťou formálneho vzdelávania a odbornej prípravy;

3)

„informálne učenie sa“ je učenie sa, ktoré je výsledkom každodenných činností spojených s prácou, rodinou alebo voľným časom a ktoré nie je organizované alebo štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory vzdelávania; z hľadiska učiaceho sa môže byť neúmyselné;

4)

„štruktúrovaný dialóg“ je dialóg s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami, ktorý slúži ako fórum na stálu spoločnú výmenu názorov o prioritách európskej spolupráce v oblasti mládeže, o jej realizácii a hodnotení;

5)

„nadnárodný“ sa týka, ak nie je uvedené inak, každej akcie, ktorá zahŕňa aspoň dve krajiny účastniace sa programu, uvedené v článku 24 ods. 1;

6)

„medzinárodný“ sa týka všetkých akcií, ktoré zahŕňajú aspoň jednu krajinu účastniacu sa programu a aspoň jednu tretiu krajinu („partnerská krajina“);

7)

„vzdelávacia mobilita“ je fyzický presun do inej krajiny, ako je krajina pobytu, s cieľom študovať, absolvovať odbornú prípravu alebo neformálne vzdelávanie či informálne učenie sa; môže mať formu stáže v podniku, učňovskej prípravy, mládežníckej výmeny, dobrovoľníckej práce, výučby alebo účasti na činnosti profesijného rozvoja, a môže zahŕňať prípravné činnosti, ako je odborná príprava v jazyku hostiteľskej krajiny, ako aj vysielacie, hostiteľské a nadväzujúce činnosti;

8)

„spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov“ sú projekty nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce zahŕňajúce organizácie pôsobiace v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a/alebo mládeže, a môžu sem patriť aj iné organizácie;

9)

„podpora reformy politík“ je akýkoľvek druh činnosti zameranej na podporu a uľahčenie modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj podpora rozvoja európskej politiky v oblasti mládeže prostredníctvom procesu politickej spolupráce medzi členskými štátmi, najmä otvorenej metódy koordinácie a štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

10)

„virtuálna mobilita“ je súbor činností podporovaných informačnými a komunikačnými technológiami vrátane elektronického učenia sa, ktoré sa organizujú na inštitucionálnej úrovni, v záujme realizácie alebo uľahčenia nadnárodných a/alebo medzinárodných spoločných skúseností súvisiacich s vyučovaním a/alebo učením sa;

11)

„zamestnanci“ sú osoby, ktoré sa profesionálne alebo dobrovoľne podieľajú na vzdelávaní, odbornej príprave alebo neformálnom vzdelávaní mládeže, a môžu zahŕňať profesorov, učiteľov, školiteľov, vedúcich pracovníkov škôl, pracovníkov s mládežou a nepedagogických zamestnancov;

12)

„pracovník s mládežou“ je profesionál alebo dobrovoľník zapojený do neformálneho vzdelávania, ktorý podporuje mladých ľudí v ich osobnom sociálno-vzdelávacom a profesijnom rozvoji;

13)

„mladí ľudia“ sú osoby vo veku od 13 do 30 rokov;

14)

„inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je:

a)

každý druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka uznávané akademické tituly alebo iné uznávané kvalifikácie terciárneho stupňa, bez ohľadu na to, ako sa daná inštitúcia nazýva;

b)

každá inštitúcia, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka odborné vzdelávanie alebo prípravu na terciárnom stupni;

15)

„spoločný študijný program“ je integrovaný študijný program poskytovaný aspoň dvoma inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktorého výsledkom je spoločný diplom, ktorý vydajú a podpíšu spoločne všetky účastnícke inštitúcie a je oficiálne uznávaný v krajinách, v ktorých sa účastnícke inštitúcie nachádzajú;

16)

„dvojitý diplom/viacnásobný diplom“ je študijný program poskytovaný najmenej dvoma (dvojitý) alebo viacerými (viacnásobný) inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, po ktorého absolvovaní dostáva študent osobitný diplom z každej účastníckej inštitúcie;

17)

„mládežnícka činnosť“ je mimoškolská činnosť (napríklad mládežnícka výmena, dobrovoľnícka práca alebo odborná príprava mládeže) vykonávaná mladou osobou buď samostatne, alebo v skupine, najmä prostredníctvom mládežníckych organizácií, a charakterizovaná neformálnym prístupom k vzdelávaniu;

18)

„partnerstvo“ je dohoda medzi skupinou inštitúcií a/alebo organizácií z rôznych krajín účastniacich sa programu o vykonávaní spoločných európskych činností v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu alebo dohoda o vytvorení formálnej alebo neformálnej siete v príslušnej oblasti, ako sú spoločné vzdelávacie projekty pre žiakov a ich učiteľov vo forme výmen tried a dlhodobej mobility jednotlivcov, intenzívne programy v oblasti vysokoškolského vzdelávania a spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi na podporu medziregionálnej spolupráce vrátane cezhraničnej; môže sa rozšíriť na inštitúcie a/alebo organizácie z partnerských krajín s cieľom posilniť kvalitu partnerstva;

19)

„kľúčové kompetencie“ sú základný súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré potrebujú všetky osoby na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a zamestnanosť, ako sú opísané v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES (18);

20)

„otvorená metóda koordinácie (OMK)“ je medzivládna metóda zabezpečujúca rámec spolupráce medzi členskými štátmi, ktorých vnútroštátne politiky možno na jej základe nasmerovať na plnenie určitých spoločných cieľov; v rámci programu sa OMK vzťahuje na vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež;

21)

„nástroje Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií“ sú nástroje, ktoré pomáhajú zainteresovaným stranám chápať, hodnotiť a podľa potreby uznávať výsledky vzdelávania a kvalifikácie v celej Únii;

22)

„susedské krajiny“ sú krajiny a územia, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika;

23)

„duálna kariéra“ je kombinácia vrcholového športového tréningu so všeobecným vzdelávaním alebo zamestnaním;

24)

„masový šport“ je organizovaný šport, ktorý na miestnej úrovni vykonávajú amatérski športovci, a šport pre všetkých.

Článok 3

Európska pridaná hodnota

1.   Program podporuje len tie akcie a činnosti, ktoré predstavujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu všeobecného cieľa uvedeného v článku 4.

2.   Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená najmä ich:

a)

nadnárodným charakterom, najmä pokiaľ ide o mobilitu a spoluprácu zameranú na dosiahnutie udržateľného systémového vplyvu;

b)

doplnkovosťou a synergickým účinkom s ostatnými programami a politikami na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

c)

prínosom k účinnému využívaniu nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií.

Článok 4

Všeobecný cieľ programu

Program prispieva k dosiahnutiu:

a)

cieľov stratégie Európa 2020 vrátane hlavného cieľa v oblasti vzdelávania;

b)

cieľov strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ďalej len „ET 2020“) vrátane zodpovedajúcich referenčných hodnôt;

c)

udržateľného rozvoja partnerských krajín v oblasti vysokoškolského vzdelávania,

d)

celkových cieľov obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018);

e)

cieľa rozvoja európskeho rozmeru v športe, najmä masového športu, v súlade s pracovným plánom Únie pre šport; a

f)

podpory európskych hodnôt v súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii.

KAPITOLA II

Vzdelávanie a odborná príprava

Článok 5

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4, najmä s cieľmi ET 2020, ako aj v záujme podpory udržateľného rozvoja partnerských krajín v oblasti vysokoškolského vzdelávania, zameriava na dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

zlepšiť úroveň kľúčových kompetencií a zručností s osobitným zreteľom na ich relevantnosť pre trh práce a ich príspevok k súdržnej spoločnosti, najmä prostredníctvom väčších príležitostí pre vzdelávaciu mobilitu a prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi oblasťou vzdelávania a odbornej prípravy a svetom práce;

b)

podporovať zlepšovanie kvality, excelentnosť inovácie a internacionalizáciu na úrovni inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy, najmä posilnením nadnárodnej spolupráce medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a ostatnými zainteresovanými stranami;

c)

podporovať vytvorenie európskeho priestoru celoživotného vzdelávania a zvyšovanie povedomia o tomto priestore, ktorý je navrhnutý tak, aby dopĺňal reformy politík na vnútroštátnej úrovni a podporoval modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä posilnenou spoluprácou v oblasti politík, lepším využívaním nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a rozširovaním osvedčených postupov;

d)

zlepšiť medzinárodný rozmer vzdelávania a odbornej prípravy, najmä prostredníctvom spolupráce medzi inštitúciami Únie a partnerských krajín v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania, zvýšením atraktívnosti európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a podporou vonkajšej činnosti Únie vrátane jej rozvojových cieľov presadzovaním mobility a spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania Únie a partnerských krajín a cieleného budovania kapacít v partnerských krajinách;

e)

zlepšovať výučbu a učenie sa jazykov a podporovať širokú jazykovú rozmanitosť a medzikultúrne povedomie v Únii;

f)

podporovať excelentnosť vo výučbe a výskume v európskej integrácii prostredníctvom činností Jean Monnet na celom svete, ako je uvedené v článku 10.

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 6

Akcie programu

1.   V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa ciele programu presadzujú prostredníctvom týchto akcií:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov;

b)

spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov; a

c)

podpora reformy politík.

2.   Konkrétne činnosti Jean Monnet sa uvádzajú v článku 10.

Článok 7

Vzdelávacia mobilita jednotlivcov

1.   Vzdelávacia mobilita jednotlivcov podporuje tieto činnosti v krajinách účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1:

a)

mobilitu študentov vo všetkých cykloch vysokoškolského vzdelávania a študentov, učňov a žiakov odborného vzdelávania a prípravy. Táto mobilita môže mať formu štúdia v partnerskej inštitúcii alebo stáže v podniku, či získavania skúseností ako učeň, asistent alebo stážista v zahraničí. Mobilitu týkajúcu sa magisterského štúdia možno podporiť prostredníctvom nástroja záruk za študentské pôžičky uvedeného v článku 20;

b)

mobilitu zamestnancov v rámci krajín účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1. Táto mobilita môže mať formu vyučovania alebo asistentských pobytov, alebo účasti na činnostiach profesijného rozvoja v zahraničí.

2.   Táto akcia bude podporovať aj medzinárodnú mobilitu študentov a zamestnancov do partnerských krajín a z partnerských krajín v rámci vysokoškolského vzdelávania vrátane mobility organizovanej na základe vysokokvalitných spoločných študijných programov, dvojitých alebo viacnásobných diplomov alebo spoločných výziev.

Článok 8

Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov

1.   Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov podporuje:

a)

strategické partnerstvá medzi organizáciami a/alebo inštitúciami zapojenými do vzdelávania a odbornej prípravy alebo iných relevantných sektorov, ktorých cieľom je vypracúvanie a vykonávanie spoločných iniciatív a podpora partnerského učenia sa a výmeny skúseností;

b)

partnerstvá medzi svetom práce a inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy v podobe:

znalostných aliancií, najmä medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a svetom práce, ktorých cieľom je podpora kreativity, inovácií, učenia sa na pracovisku a podnikavosti poskytovaním príslušných príležitostí na vzdelávanie vrátane vypracúvania nových študijných a učebných programov a pedagogických prístupov;

aliancií pre sektorové zručnosti medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a svetom práce, ktorých cieľom je podporovať zamestnateľnosť, prispievať k vypracúvaniu nových študijných a učebných programov pre jednotlivé sektory a naprieč jednotlivými sektormi, rozvíjať inovačné metódy odborného a ďalšieho vzdelávania a prípravy a zavádzať do praxe nástroje Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií;

c)

podporné IT platformy, ktoré sa vzťahujú na všetky sektory vzdelávania a odbornej prípravy, najmä vrátane eTwinning-u, a ktoré umožňujú partnerské učenie sa, virtuálnu mobilitu a výmenu osvedčených postupov a otvárajú prístup účastníkom zo susedských krajín.

2.   Táto akcia podporuje aj rozvoj, budovanie kapacít, regionálnu integráciu, výmeny vedomostí a procesy modernizácie prostredníctvom medzinárodných partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v Únii a v partnerských krajinách, najmä v prípade partnerského učenia sa a spoločných vzdelávacích projektov, ako aj prostredníctvom podpory regionálnej spolupráce a národných informačných kancelárií, najmä so susedskými krajinami.

Článok 9

Podpora reformy politík

1.   Podpora reformy politík zahŕňa činnosti iniciované na úrovni Únie, ktoré sa týkajú:

a)

vykonávania politického programu Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v kontexte OMK, ako aj bolonského a kodanského procesu;

b)

zavádzania nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií v krajinách účastniacich sa programu, najmä jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass), Európskeho kvalifikačného rámca (EQF), Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET), Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) a poskytovania podpory sieťam na úrovni Únie, ako aj európskym mimovládnym organizáciám aktívnym v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

c)

politického dialógu s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

d)

NARIC, sietí Eurydice a Euroguidance a národných stredísk Europass.

2.   Táto akcia podporuje aj politický dialóg s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Článok 10

Činnosti Jean Monnet

Činnosti Jean Monnet sú zamerané na:

a)

podporu vyučovania a výskumu v oblasti európskej integrácie na celom svete medzi špecializovanými akademikmi, vzdelávajúcimi sa osobami a občanmi, najmä prostredníctvom vytvárania katedier Jean Monnet a iných akademických činností, ako aj poskytovaním pomoci na ostatné činnosti získavania vedomostí v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania;

b)

podporu činností akademických inštitúcií alebo združení pôsobiacich v oblasti štúdií európskej integrácie a na podporu značky Jean Monnet pre excelentnosť,

c)

podporu nasledujúcich inštitúcií presadzujúcich cieľ európskeho záujmu:

i)

Európsky univerzitný inštitút vo Florencii;

ii)

College of Europe (v Bruggách a Natoline);

iii)

Európsky inštitút verejnej správy (EIPA) v Maastrichte;

iv)

Akadémia európskeho práva v Trieri;

v)

Európska agentúra pre rozvoj vzdelávania žiakov so špeciálnymi potrebami v Odense;

vi)

Medzinárodné stredisko európskeho odborného vzdelávania (CIFE) v Nice;

d)

podporu politických diskusií a výmen medzi akademickým svetom a tvorcami politík v súvislosti s politickými prioritami Únie.

KAPITOLA III

Mládež

Článok 11

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4, najmä s cieľmi obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), zameriava na dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

zlepšiť úroveň kľúčových kompetencií a zručností mladých ľudí vrátane mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami a podporovať účasť na demokratickom živote v Európe a trh práce, aktívne občianstvo, medzikultúrny dialóg, sociálne začleňovanie a solidaritu, najmä prostredníctvom väčších príležitostí vzdelávacej mobility pre mladých ľudí, ako aj osôb, ktoré sa aktívne zapájajú do práce s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií, a mládežníckych vedúcich, ako aj prostredníctvom silnejšieho prepojenia medzi oblasťou mládeže a trhom práce;

b)

podporovať zlepšovanie kvality v práci s mládežou, najmä prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi organizáciami v oblasti mládeže a/alebo inými zainteresovanými stranami;

c)

dopĺňať reformy politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a podporovať rozvoj znalostnej politiky a politiky založenej na dôkazoch v oblasti mládeže, ako aj uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, najmä posilnenou spoluprácou v oblasti politík, lepším využívaním nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a rozširovaním osvedčených postupov;

d)

zlepšenie medzinárodného rozmeru činností v oblasti mládeže a úlohy pracovníkov s mládežou a mládežníckych organizácií ako podporných štruktúr pre mladých ľudí v kombinácii s vonkajšou činnosťou Únie, najmä presadzovaním mobility a spolupráce medzi zainteresovanými stranami v Únii a partnerských krajinách a medzinárodnými organizáciami, ako aj cieleným budovaním kapacít v partnerských krajinách.

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 12

Akcie programu

Ciele programu sa presadzujú prostredníctvom týchto druhov akcií:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov;

b)

spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov;

c)

podpora reformy politík.

Článok 13

Vzdelávacia mobilita jednotlivcov

1.   Vzdelávacia mobilita jednotlivcov podporuje:

a)

mobilitu mladých ľudí v neformálnych vzdelávacích činnostiach a činnostiach informálneho učenia sa medzi krajinami účastniacimi sa programu; takáto mobilita môže mať formu mládežníckych výmen a dobrovoľníckej práce prostredníctvom Európskej dobrovoľníckej služby, ako aj inovatívnych činností nadväzujúcich na súčasné ustanovenia o mobilite;

b)

mobilitu osôb aktívnych v práci s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií a mládežníckych vedúcich; táto mobilita môže mať formu činností v oblasti odbornej prípravy a vytvárania sietí.

2.   Táto akcia podporuje aj mobilitu mladých ľudí, osôb, ktoré sa aktívne zapájajú do práce s mládežou alebo v rámci mládežníckych organizácií, a mládežníckych vedúcich do partnerských krajín a z partnerských krajín, najmä susedských krajín.

Článok 14

Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov

1.   Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov podporuje:

a)

strategické partnerstvá, ktorých cieľom je vytvorenie a vykonávanie spoločných iniciatív vrátane iniciatív v oblasti mládeže a projektov týkajúcich sa občianstva, ktoré podporujú aktívne občianstvo, sociálne začlenenie, účasť na demokratickom živote a podnikavosť, a to prostredníctvom partnerského učenia sa a výmeny skúseností;

b)

podporné IT platformy, ktoré umožňujú partnerské učenie sa, prácu s mládežou založenú na znalostiach, virtuálnu mobilitu a výmenu osvedčených postupov.

2.   Táto akcia podporuje tiež rozvoj, budovanie kapacít a výmenu vedomostí prostredníctvom partnerstiev medzi organizáciami v krajinách účastniacich sa programu a partnerských krajinách, predovšetkým prostredníctvom partnerského učenia sa.

Článok 15

Podpora reformy politík

1.   Podpora reformy politík zahŕňa činnosti, ktoré sa týkajú:

a)

vykonávania politického programu Únie v oblasti mládeže prostredníctvom OMK;

b)

zavádzania nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií v krajinách účastniacich sa programu, najmä Youthpass-u, a podpory sietí v rámci celej Únie a európskych mimovládnych mládežníckych organizácií;

c)

politického dialógu s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami, ako aj štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

d)

Európskeho fóra mládeže, výskumných centier pre rozvoj práce s mládežou a siete Eurodesk.

2.   Táto akcia podporuje aj politický dialóg s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

KAPITOLA IV

Šport

Článok 16

Konkrétne ciele

1.   Program sa v súlade so svojím všeobecným cieľom uvedeným v článku 4 a pracovným plánom Únie pre oblasť športu sústredí najmä na masový šport a presadzuje dosiahnutie týchto konkrétnych cieľov:

a)

riešiť cezhraničné hrozby pre integritu športu, ako je doping, ovplyvňovanie športových výsledkov a násilie, ako aj všetky druhy netolerancie a diskriminácie;

b)

presadzovať a podporovať dobré riadenie v športe a duálnu kariéru športovcov;

c)

podporovať dobrovoľnícku činnosť v športe spolu so sociálnym začleňovaním, rovnakými príležitosťami a povedomím o dôležitosti zdraviu prospešných pohybových aktivít prostredníctvom vyššej účasti a rovnakého prístupu k športu pre všetkých;

2.   Na účely hodnotenia programu sú v prílohe I stanovené merateľné a relevantné ukazovatele, ktoré súvisia s konkrétnymi cieľmi uvedenými v odseku 1.

Článok 17

Činnosti

1.   Ciele spolupráce sa presadzujú prostredníctvom týchto nadnárodných činností, ktoré sa sústreďujú hlavne na masový šport:

a)

podpora partnerstiev spolupráce;

b)

podpora neziskových európskych športových podujatí, na ktorých sa podieľajú viaceré krajiny účastniace sa programu, a ktoré sú prínosné pre ciele stanovené v článku 16 ods. 1 písm. c);

c)

podpora posilňovania základných podkladov pre tvorbu politiky;

d)

dialóg s príslušnými európskymi zainteresovanými stranami.

2.   Činnosti uvedené v odseku 1 môžu získavať doplňujúce financovanie od tretích strán, napríklad od súkromných podnikov.

KAPITOLA V

Finančné ustanovenia

Článok 18

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu od 1. januára 2014 sa stanovuje na 14 774 524 000 EUR v bežných cenách.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Suma uvedená v odseku 1 sa vyčlení na akcie programu takto, pričom rozpätie flexibility nepresahuje 5 % z každej z pridelených súm:

a)

77,5 % na vzdelávania a odbornú prípravu, z čoho sa pridelia nasledujúce minimálne príspevky:

i)

43 % na vysokoškolské vzdelávanie, čo predstavuje 33,3 % z celkového rozpočtu;

ii)

22 % na odborné vzdelávanie a prípravu, čo predstavuje 17 % z celkového rozpočtu;

iii)

15 % na školské vzdelávanie, čo predstavuje 11,6 % z celkového rozpočtu;

iv)

5 % na vzdelávanie dospelých, čo predstavuje 3,9 % z celkového rozpočtu;

b)

10 % na mládež.;

c)

3,5 % na nástroj záruk za študentské pôžičky;

d)

1,9 % na Jean Monnet;

e)

1,8 % na šport, z čoho nie viac ako 10 % na činnosť uvedenú v článku 17 ods. 1 písm. b);

f)

3,4 % na operačné granty pre národné agentúry; a

g)

1,9 % na pokrytie administratívnych výdavkov.

3.   Z pridelených prostriedkov uvedených v odseku 2 písm. a) a b) sa najmenej 63 % pridelí na vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov, najmenej 28 % na spoluprácu v oblasti inovácií a výmenu osvedčených postupov a 4,2 % na podporu pre reformu politík.

4.   Navyše k finančnému krytiu uvedenému v odseku 1 a s cieľom podporovať medzinárodný rozmer v oblasti vysokoškolského vzdelávania sa pridelia dodatočné finančné prostriedky, ako je stanovené v rôznych externých nástrojoch (nástroji rozvojovej spolupráce (DCI), nástroji európskeho susedstva (ENI), nástroji partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (PI) a nástroji predvstupovej pomoci (IPA)) na akcie týkajúce sa vzdelávacej mobility do partnerských krajín alebo z týchto krajín, a na spoluprácu a politický dialóg s orgánmi, inštitúciami a organizáciami z týchto krajín. Toto nariadenie sa vzťahuje na použitie týchto prostriedkov, pričom je potrebné zabezpečiť súlad s príslušnými nariadeniami, ktorými sa riadia uvedené externé nástroje, a v prípade DCI, musí spĺňať aj kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc ustanovenú Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Finančné prostriedky sa budú poskytovať formou dvoch viacročných príspevkov, z ktorých jeden bude pokrývať prvé štyri roky a druhý zvyšné tri roky. Pridelenie uvedených finančných prostriedkov sa určí vo viacročnom orientačnom plánovaní externých nástrojov uvedených v prvom pododseku v súlade so zistenými potrebami a prioritami príslušných krajín. Spolupráca s partnerskými krajinami môže byť podľa potreby založená na dodatočných rozpočtových prostriedkoch z týchto krajín, ktoré sa sprístupnia v súlade s postupmi, ktoré sa s nimi dohodnú.

Akcie v oblasti mobility študentov a zamestnancov medzi krajinami účastniacimi sa programu a partnerskými krajinami financované prostredníctvom pridelenia prostriedkov z DCI sa zameriavajú na oblasti, ktoré sú relevantné pre inkluzívny a udržateľný rast rozvojových krajín.

5.   Finančné prostriedky pridelené na program môžu kryť aj náklady súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré si vyžaduje riadenie programu a dosahovanie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia odborníkov a informačné a komunikačné činnosti vrátane korporátnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií a všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisia vynaloží na riadenie programu.

6.   Finančné príspevky sa môžu použiť aj na krytie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutí č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES. V prípade potreby by sa rozpočtové prostriedky mohli zahrnúť do rozpočtu po roku 2020 na krytie podobných výdavkov s cieľom umožniť riadenie akcií a činností, ktoré ešte nebudú ukončené do 31. decembra 2020.

7.   Finančné prostriedky na vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov uvedenú v článku 6 ods. 1 písm. a) a článku 12 písm. a), s ktorými má hospodáriť národná agentúra alebo agentúry (ďalej len „národná agentúra“), sa prideľujú na základe počtu obyvateľov a životných nákladov v členskom štáte, na základe vzdialenosti medzi hlavnými mestami členských štátov a na základe výkonnosti. Parameter výkonnosti predstavuje 25 % z celkových finančných prostriedkov v súlade s kritériami uvedenými v odsekoch 8 a 9. Pokiaľ ide o strategické partnerstvá uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 1 písm. a), ktoré má vybrať a spravovať národná agentúra, finančné prostriedky sa vyčlenia podľa kritérií, ktoré stanoví Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3. Tieto spôsoby prideľovania prostriedkov musia byť podľa možnosti čo najviac neutrálne, pokiaľ ide o rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov, pričom musia zabrániť podstatnému zníženiu ročného rozpočtu prideľovaného členským štátom z roka na rok a musia minimalizovať neprimeranú nerovnováhu vo výške prideľovaných grantov.

8.   Prideľovanie finančných prostriedkov na základe výkonnosti sa uplatňuje s cieľom podporovať efektívne a účinné využívanie zdrojov. Kritériá používané na meranie výkonnosti sa zakladajú na najnovších dostupných údajoch a zameriavajú sa najmä na:

a)

úroveň ročných realizovaných výstupov; a

b)

úroveň ročných realizovaných platieb.

9.   Prideľovanie finančných prostriedkov na rok 2014 sa zakladá na najnovších dostupných údajoch o uskutočnených akciách a výške čerpaných rozpočtových prostriedkov v rámci programu celoživotného vzdelávania, programov Mládež v akcii a Erasmus Mundus do 31. decembra 2013 vrátane.

10.   Program môže poskytnúť podporu prostredníctvom osobitných inovačných spôsobov financovania, najmä spôsobov stanovených v článku 20.

Článok 19

Osobitné spôsoby financovania

1.   Komisia poskytuje finančnú podporu Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Komisia môže vydať spoločné výzvy s partnerskými krajinami alebo ich organizáciami a agentúrami na financovanie projektov na základe zodpovedajúcich finančných prostriedkov. Projekty sa môžu hodnotiť a vyberať prostredníctvom spoločných postupov hodnotenia a výberu, ktoré dohodnú zapojené financujúce agentúry, v súlade so zásadami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Predpokladá sa, že verejné subjekty, ako aj školy, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a organizácie v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, ktoré dostali viac ako 50 % svojich ročných príjmov z verejných zdrojov počas posledných dvoch rokov, majú potrebnú finančnú, odbornú a administratívnu spôsobilosť vykonávať činnosti v rámci programu. Na preukázanie tejto spôsobilosti nie sú povinné predložiť ďalšiu dokumentáciu.

4.   Odchylne od článku 130 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností, a ktoré vznikli počas prvých šiestich mesiacov roku 2014, ako oprávnené na financovanie od 1. januára 2014, aj keď vzniknú príjemcovi pred predložením žiadosti a grant.

5.   Suma uvedená v článku 137 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa nevzťahuje na finančnú podporu pre vzdelávaciu mobilitu udelenú jednotlivcom.

Článok 20

Nástroj záruk za študentské pôžičky

1.   Nástroj záruk za študentské pôžičky poskytuje čiastočné záruky finančným sprostredkovateľom za pôžičky udelené za najvýhodnejších možných podmienok pre študentov, ktorí študujú v druhom cykle vysokoškolského vzdelávania, ako je napríklad magisterské štúdium, v uznávanej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v krajine účastniacej sa programu, ako je uvedená v článku 24 ods. 1, ktorá nie je ani krajinou ich bydliska, ani krajinou, kde získali svoju kvalifikáciu umožňujúcu prístup k programu magisterského štúdia.

2.   Záruky, ktoré poskytuje nástroj záruk za študentské pôžičky, sa vzťahujú na nové pôžičky pre oprávnených študentov vo výške maximálne 12 000 EUR v prípade ročného programu a vo výške maximálne 18 000 EUR v prípade programu, ktorý trvá do dvoch rokov, alebo rovnocennej hodnoty v miestnej mene.

3.   Riadením nástroja záruk za študentské pôžičky na úrovni Únie je poverený Európsky investičný fond (EIF) v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 na základe dohody s Komisiou o delegovaní, v ktorej sa stanovia podrobné pravidlá a požiadavky upravujúce vykonávanie nástroja záruk za študentské pôžičky a príslušné povinnosti zúčastnených strán. Na tomto základe uzatvorí EIF dohody s finančnými sprostredkovateľmi, ako sú banky, národné a/alebo regionálne inštitúcie poskytujúce študentské pôžičky alebo iné uznávané finančné inštitúcie, a snaží sa vybrať finančného sprostredkovateľa z každej krajiny účastniacej sa programu s cieľom zaistiť, aby študenti zo všetkých krajín účastniacich sa programu mali k nástroju záruk za študentské pôžičky konzistentný a nediskriminačný prístup.

4.   Technické informácie o fungovaní nástroja záruk za študentské pôžičky sú uvedené v prílohe II.

KAPITOLA VI

Výkonnosť, výsledky a šírenie informácií

Článok 21

Monitorovanie a hodnotenie výkonnosti a výsledkov

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi pravidelne monitoruje a predkladá správy o výkonnosti a výsledkoch programu z hľadiska plnenia jeho cieľov, najmä pokiaľ ide o:

a)

európsku pridanú hodnotu uvedenú v článku 3;

b)

rozdelenie finančných prostriedkov spojených so sektormi vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže s cieľom zabezpečiť do konca programu prideľovanie finančných prostriedkov, ktoré zaručuje udržateľný systémový vplyv;

c)

využívanie finančných prostriedkov získaných z externých nástrojov, ako je uvedené v článku 18 ods. 4, a ich prispenie k príslušným cieľom a zásadám uvedených nástrojov.

2.   Komisia navyše k vykonávaniu svojich činností priebežného monitorovania predloží do 31. decembra 2017 strednodobú hodnotiacu správu s cieľom posúdiť účinnosť prijatých opatrení na dosahovanie cieľov programu a zhodnotiť jeho efektívnosť a jeho európsku pridanú hodnotu, doplnenú v prípade potreby legislatívnym návrhom na zmenu tohto nariadenia. Táto strednodobá hodnotiaca správa sa zameria na možnosti zjednodušenia programu, jeho vnútornú a vonkajšiu súdržnosť, pokračujúcu aktuálnosť všetkých jeho cieľov a prínos opatrení prijatých na realizáciu stratégie Európa 2020. Zohľadnia sa v nej aj výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich programov (program celoživotného vzdelávania, Mládež v akcii, Erasmus Mundus a ostatné medzinárodné programy v oblasti vysokoškolského vzdelávania).

3.   Komisia predloží strednodobú hodnotiacu správu uvedenú v odseku 2 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v kapitole VII a povinnosti národných agentúr uvedené v článku 28, členské štáty predložia Komisii do 30. júna 2017 správu o realizácii a vplyve programu na ich územiach.

5.   Komisia predloží záverečné hodnotenie programu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov do 30. júna 2022.

Článok 22

Oznamovanie a šírenie informácií

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí šírenie informácií, propagáciu a následné kroky v súvislosti so všetkými akciami a činnosťami podporovanými v rámci programu, ako aj šírenie výsledkov predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania, Mládež v akcii a Erasmus Mundus.

2.   Príjemcovia projektov podporovaných prostredníctvom akcií a činností uvedených v článkoch 6, 10, 12, 17 a 20 by mali zabezpečiť primerané oznamovanie a šírenie získaných výsledkov a vplyvov. Môže to zahŕňať poskytovanie partnerských informácií o možnostiach mobility.

3.   Národné agentúry uvedené v článku 28 vypracujú jednotnú politiku, pokiaľ ide o účinné šírenie a využívanie výsledkov činností podporovaných v rámci akcií, ktoré riadia v rámci programu, pomáhajú Komisii pri všeobecnej úlohe šírenia informácií o programe vrátane informácií o akciách a činnostiach riadených na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, o jeho výsledkoch a informujú príslušné cieľové skupiny o akciách uskutočnených v ich krajine.

4.   Verejné a súkromné subjekty v rámci sektorov, na ktoré sa vzťahuje program, používajú značku „Erasmus+“ na účely komunikácie a šírenia informácií týkajúcich sa programu. Pre rôzne sektory programu sa používajú tieto značky:

„Comenius“, v súvislosti so školským vzdelávaním;

„Erasmus“, v súvislosti so všetkými stupňami vysokoškolského vzdelávania v krajinách účastniacich sa programu;

„Erasmus Mundus“, v súvislosti so všetkými typmi činností vysokoškolského vzdelávania medzi krajinami účastniacimi sa programu a partnerskými krajinami;

„Leonardo da Vinci“, v súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou;

„Grundtvig“, v súvislosti so vzdelávaním dospelých;

„Mládež v akcii“, v súvislosti s neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v oblasti mládeže;

„Šport“, v súvislosti s činnosťami v oblasti športu.

5.   Komunikačné činnosti prispievajú aj ku korporátnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecného cieľa tohto nariadenia.

KAPITOLA VII

Prístup k programu

Článok 23

Prístup

1.   Žiadosť o financovanie v rámci programu môže podať každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a masového športu. V prípade činností uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 1 písm. a) program podporuje účasť skupín mladých ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do práce s mládežou, ktorá však nemusí nevyhnutne prebiehať v rámci mládežníckej organizácie.

2.   Komisia a členské štáty zabezpečia pri vykonávaní programu okrem iného pri výbere účastníkov a udeľovaní štipendií vyvinutie osobitného úsilia o podporu sociálneho začleňovania a účasti osôb so špeciálnymi potrebami alebo s nedostatkom príležitostí.

Článok 24

Účasť krajiny

1.   Účasť na programe je otvorená pre tieto krajiny (ďalej len „krajiny účastniace sa programu“):

a)

členské štáty;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách, v rozhodnutiach Asociačnej rady alebo v podobných dohodách;

c)

tie krajiny EZVO, ktoré sú stranou Dohody o EHP, v súlade s ustanoveniami uvedenej dohody;

d)

Švajčiarska konfederácia na základe dvojstrannej dohody, ktorá sa uzatvorí s touto krajinou;

e)

tie krajiny, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika a ktoré uzavreli s Úniou dohody umožňujúce ich účasť na programoch Únie, a to v závislosti od uzavretia dvojstrannej dohody s Úniou o podmienkach ich účasti na programe.

2.   Krajiny účastniace sa programu podliehajú všetkým povinnostiam stanoveným v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom a musia plniť všetky úlohy stanovené v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom.

3.   Program podporuje spoluprácu s partnerskými krajinami, najmä so susedskými krajinami, na akciách a činnostiach uvedených v článkoch 6, 10 a 12.

KAPITOLA VIII

Systém riadenia a auditu

Článok 25

Doplnkovosť

Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí celkovú konzistentnosť a doplnkovosť programu s:

a)

príslušnými politikami a programami, najmä s tými, ktoré sa týkajú kultúry a médií, zamestnanosti, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, politiky súdržnosti a rozvojovej politiky, ako aj politiky rozširovania a iniciatív, nástrojov a stratégií v oblasti regionálnej politiky a vonkajších vzťahov;

b)

ostatnými príslušnými zdrojmi financovania Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, najmä s Európskym sociálnym fondom a ostatnými finančnými nástrojmi týkajúcimi sa zamestnanosti a sociálneho začleňovania, Európskym fondom regionálneho rozvoja a programom „Horizont 2020“ - Rámcovým programom pre výskum a inováciu, ako aj s finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spravodlivosti a občianstva, zdravia, s programami vonkajšej spolupráce a s predvstupovou pomocou.

Článok 26

Vykonávajúce subjekty

Program konzistentne vykonávajú tieto subjekty:

a)

Komisia na úrovni Únie;

b)

národné agentúry na vnútroštátnej úrovni v krajinách účastniacich sa programu.

Článok 27

Národný orgán

1.   Pojem „národný orgán“ znamená jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

2.   Do 22. januára 2014 členské štáty formou oficiálneho oznámenia, ktoré zašle ich stále zastúpenie, oznámia Komisii osobu(-y), ktorá(-é) je(sú) právne splnomocnená(-é) konať v ich mene ako národný orgán na účely tohto nariadenia. V prípade výmeny národného orgánu počas trvania programu oznámi príslušný členský štát túto skutočnosť okamžite Komisii v súlade s rovnakým postupom.

3.   Členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok riadneho fungovania programu vrátane, kde je to možné, opatrení zameraných na riešenie otázok, ktoré zapríčiňujú problémy pri získavaní víz.

4.   Národný orgán určí do 22. marec 2014 národnú agentúru alebo národné agentúry. V prípadoch, v ktorých existuje viac než jedna národná agentúra, stanovia členské štáty vhodný mechanizmus na koordinované riadenie vykonávania programu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä s cieľom zabezpečiť jednotné a nákladovo efektívne vykonávanie programu a v tejto súvislosti efektívny kontakt s Komisiou, ako aj uľahčiť prípadný presun finančných prostriedkov medzi agentúrami, čím sa umožní flexibilnejšie a lepšie využívanie finančných prostriedkov pridelených členským štátom. Bez toho, aby bol dotknutý článok 29 ods. 3, každý členský štát určí, ako usporiada vzťah medzi svojím národným orgánom a národnou agentúrou, a to vrátane takých úloh, akými sú vypracovanie ročného pracovného programu národnej agentúry.

Národný orgán predloží Komisii primerané ex-ante posúdenie zhody potvrdzujúce, že národná agentúra spĺňa článok 58 ods. 1 písm. c) body v) a vi) a článok 60 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a článok 38 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (19), ako aj požiadavky Únie na normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov programu určených na grantovú podporu.

5.   Národný orgán určí nezávislý audítorský subjekt uvedený v článku 30.

6.   Národný orgán zakladá svoje ex-ante posúdenie zhody na vlastných kontrolách a auditoch a/alebo na kontrolách a auditoch vykonaných nezávislým audítorským subjektom uvedeným v článku 30.

7.   V prípade, že národná agentúra určená pre program je tá istá ako národná agentúra určená pre predchádzajúce programy celoživotného vzdelávania alebo Mládež v akcii, rozsah kontrol a auditov pre ex-ante posúdenie zhody sa môže obmedzovať na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre program.

8.   Národný orgán monitoruje riadenie programu a vykonáva nad ním dohľad na vnútroštátnej úrovni. Informuje Komisiu a konzultuje s ňou s dostatočným predstihom predtým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže mať značný vplyv na riadenie programu, najmä rozhodnutie týkajúce sa jeho národnej agentúry.

9.   Národný orgán poskytne primerané spolufinancovanie na operácie svojej národnej agentúry s cieľom zabezpečiť, aby sa program riadil podľa platných pravidiel Únie.

10.   V prípade, že Komisia na základe svojho zhodnotenia ex-ante posúdenia zhody odmietne určenú národnú agentúru, národný orgán zabezpečí prijatie potrebných nápravných opatrení, aby národná agentúra spĺňala minimálne požiadavky stanovené Komisiou, alebo určí iný subjekt ako národnú agentúru.

11.   Národný orgán na základe ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry, nezávislého audítorského stanoviska k nemu a analýzy súladu a výkonnosti národnej agentúry, ktorú uskutoční Komisia, informuje Komisiu každoročne do 31. októbra o svojej monitorovacej činnosti a dohľade v súvislosti s programom.

12.   Národný orgán preberá zodpovednosť za riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie, ktoré Komisia previedla na národnú agentúru vo forme grantovej podpory, ktorá sa má poskytnúť v rámci programu.

13.   V prípade akejkoľvek nezrovnalosti, nedbalosti alebo podvodu národnej agentúry, alebo v prípade závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti národnej agentúry, ktoré vedú k vzneseniu nárokov Komisie voči národnej agentúre, národný orgán zodpovedá za vrátenie finančných prostriedkov Komisii, ktoré nie sú získané späť.

14.   Za okolností uvedených v odseku 13 môže národný orgán odvolať mandát národnej agentúry buď z vlastného podnetu, alebo na žiadosť Komisie. V prípade, že národný orgán chce odvolať mandát národnej agentúry z iných opodstatnených dôvodov, oznámi to Komisii najmenej šesť mesiacov pred predpokladaným dátumom ukončenia mandátu národnej agentúry. V takom prípade sa národný orgán a Komisia oficiálne dohodnú na konkrétnych a včasných prechodných opatreniach.

15.   V prípade odvolania vykoná národný orgán potrebné kontroly týkajúce sa finančných prostriedkov Únie zverených národnej agentúre, ktorej mandát bol odvolaný, a zabezpečí nerušený prevod týchto finančných prostriedkov a všetkých dokumentov a nástrojov riadenia potrebných na riadenie programu na novú národnú agentúru. Národný orgán poskytne národnej agentúre, ktorej mandát bol odvolaný, potrebnú finančnú podporu na pokračovanie plnenia jej zmluvných záväzkov voči príjemcom v rámci programu a Komisii, a to až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

16.   Ak o to Komisia požiada, národný orgán určí inštitúcie alebo organizácie, alebo druhy takýchto inštitúcií a organizácií, ktoré sa považujú za oprávnené zúčastniť sa na konkrétnych akciách programu na ich príslušných územiach.

Článok 28

Národná agentúra

1.   Pojem „národná agentúra“ znamená jednu alebo viac vnútroštátnych agentúr v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

2.   Národná agentúra:

a)

má právnu subjektivitu, alebo je súčasťou subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, a riadi sa právom príslušného členského štátu; za národnú agentúru nemožno určiť ministerstvo;

b)

má primeranú kapacitu na riadenie, zamestnancov a infraštruktúru na úspešné plnenie svojich úloh, pričom zabezpečuje efektívne a účinné riadenie programu a riadne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie;

c)

má prevádzkové a právne prostriedky na uplatňovanie administratívnych pravidiel, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie;

d)

poskytuje primerané finančné záruky vydané prednostne orgánom verejnej moci, zodpovedajúce úrovni finančných prostriedkov Únie, na spravovanie ktorých bude vyzvaná;

e)

je určená na obdobie trvania programu.

3.   Národná agentúra zodpovedá za riadenie všetkých fáz trvania projektov nasledujúcich akcií programu v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) bodmi v) a vi) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a s článkom 44 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012:

a)

vzdelávacia mobilita jednotlivcov s výnimkou mobility organizovanej v rámci spoločného študijného programu alebo dvojnásobného/viacnásobného diplomu, dobrovoľníckych projektov veľkého rozsahu a nástroja záruk za študentské pôžičky;

b)

strategické partnerstvá v rámci akcie „spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov“;

c)

riadenie činností malého rozsahu, ktoré podporujú štruktúrovaný dialóg v oblasti mládeže v rámci akcie „podpora reformy politík“.

4.   Odchylne od odseku 3 sa rozhodnutia o výbere a pridelení prostriedkov pre strategické partnerstvá uvedené v odseku 3 písm. b) môžu prijímať na úrovni Únie, ak sa príslušné rozhodnutie prijalo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3, a to len v osobitných prípadoch, keď na takúto centralizáciu existujú jasné dôvody.

5.   Národná agentúra poskytne grantovú podporu príjemcom buď formou dohody o grante, alebo rozhodnutia o grante, ako Komisia stanoví pre príslušnú akciu programu.

6.   Národná agentúra podáva Komisii a svojmu národnému orgánu správu každý rok v súlade s článkom 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Národná agentúra zodpovedá za realizáciu pripomienok, ktoré vydá Komisia v nadväznosti na svoju analýzu ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a nezávislého audítorského stanoviska k nemu.

7.   Národná agentúra nesmie bez predchádzajúceho písomného schválenia národným orgánom a Komisiou delegovať na tretiu stranu žiadnu úlohu programu ani plnenie rozpočtu, ktoré jej boli zverené. Národná agentúra si zachováva výhradnú zodpovednosť za všetky úlohy delegované na tretiu stranu.

8.   V prípade odvolania mandátu národnej agentúry táto národná agentúra zostáva právne zodpovedná za plnenie svojich zmluvných záväzkov voči príjemcom v rámci programu a voči Komisii až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

9.   Národná agentúra je zodpovedná za riadenie a ukončovanie finančných dohôd týkajúcich sa predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania a Mládež v akcii, ktoré budú na začiatku programu ešte otvorené.

Článok 29

Európska komisia

1.   Do dvoch mesiacov od doručenia ex-ante posúdenie zhody od národného orgánu podľa článku 27 ods. 4 Komisia prijme, prijme podmienečne alebo zamietne určenie národnej agentúry. Komisia uzatvorí zmluvný vzťah s národnou agentúrou až keď prijme ex-ante posúdenie zhody. V prípade podmienečného prijatia môže Komisia na svoj zmluvný vzťah s národnou agentúrou uplatniť primerané preventívne opatrenia.

2.   Po prijatí ex-ante posúdenia zhody národnej agentúry určenej pre program Komisia oficiálne potvrdí právne povinnosti v súvislosti s finančnými dohodami, ktoré sa týkajú predchádzajúcich programov celoživotného vzdelávania a Mládež v akcii a ktoré sú na začiatku programu ešte otvorené.

3.   V súlade s článkom 27 ods. 4 dokument, ktorý upravuje zmluvný vzťah medzi Komisiou a národnou agentúrou:

a)

stanovuje normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu národnými agentúrami;

b)

zahrnuje pracovný program národnej agentúry, obsahujúci riadiace úlohy národnej agentúry, na ktoré je poskytnutá podpora Únie;

c)

stanovuje požiadavky na národnú agentúru v oblasti podávania správ.

4.   Komisia každý rok sprístupní národnej agentúre tieto finančné prostriedky programu:

a)

finančné prostriedky na grantovú podporu v dotknutom členskom štáte na akcie programu, ktorých riadenie je zverené národnej agentúre;

b)

finančný príspevok na podporu úloh národnej agentúry pri riadení programu. Tento príspevok sa poskytne vo forme paušálneho príspevku na prevádzkové náklady národnej agentúry a určí sa na základe výšky finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu zverených národnej agentúre.

5.   Komisia stanoví požiadavky na pracovný program národnej agentúry. Komisia poskytne národnej agentúre finančné prostriedky programu až potom, keď oficiálne schváli pracovný program národnej agentúry.

6.   Komisia preskúma vnútroštátne systémy riadenia a kontroly na základe požiadaviek na súlad národných agentúr podľa článku 27 ods. 4, najmä na základe ex-ante posúdenia zhody, ktoré jej poskytne národný orgán, ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu s náležitým zohľadnením ročných informácií od národného orgánu o jeho činnostiach monitorovania a dohľadu v súvislosti s programom.

7.   Komisia po posúdení ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu zašle svoje stanovisko a pripomienky vo vzťahu k nim národnej agentúre a národnému orgánu.

8.   V prípade, že Komisia nemôže prijať ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu alebo nezávislé audítorské stanovisko k nemu, alebo v prípade neuspokojivej realizácie pripomienok Komisie národnou agentúrou môže Komisia vykonať preventívne a nápravné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie v súlade s článkom 60 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

9.   Komisia organizuje pravidelné stretnutia so sieťou národných agentúr s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie programu vo všetkých krajinách účastniacich sa programu.

Článok 30

Nezávislý audítorský subjekt

1.   Nezávislý audítorský subjekt vydáva audítorské stanovisko k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu uvedenému v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Nezávislý audítorský subjekt:

a)

má potrebnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie auditov vo verejnom sektore;

b)

zabezpečí, aby jeho audity zohľadňovali medzinárodne uznávané štandardy na vykonávanie auditu;

c)

nie je v konflikte záujmov vo vzťahu k právnemu subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra. Predovšetkým je funkčne nezávislý od právneho subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra.

3.   Nezávislý audítorský subjekt poskytne Komisii a jej zástupcom, ako aj Dvoru audítorov úplný prístup ku všetkým dokumentom a správam na podporu audítorského stanoviska, ktoré vydáva k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu národnej agentúry.

KAPITOLA IX

Systém kontroly

Článok 31

Zásady systému kontroly

1.   Komisia prijme primerané opatrenia, ktoré zabezpečia, aby pri výkone akcií financovaných na základe tohto nariadenia boli chránené finančné záujmy Únie, a to uplatňovaním opatrení na zabránenie podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, a ak sa zistia nezrovnalosti, spätným získaním nesprávne vyplatených súm, a podľa potreby účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami.

2.   Komisia je zodpovedná za dozorné kontroly vo vzťahu k akciám a činnostiam programu riadeným národnými agentúrami. Stanoví minimálne požiadavky na kontroly vykonávané národnou agentúrou a nezávislým audítorským subjektom.

3.   Národná agentúra je zodpovedná za primárne kontroly príjemcov grantov na akcie a činnosti programu uvedené v článku 28 ods. 3. Tieto kontroly musia poskytnúť primeranú istotu, že udelené granty sa využívajú v súlade s ich určením a s platnými pravidlami Únie.

4.   Pokiaľ ide o finančné prostriedky programu prevedené na národné agentúry, Komisia zabezpečí riadnu koordináciu svojich kontrol s národnými orgánmi a národnými agentúrami na základe zásady jednotného auditu a v nadväznosti na analýzu založenú na hodnotení rizika. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 32

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonať audity na základe dokladov a audity na mieste vo vzťahu ku všetkým príjemcom grantov, dodávateľom a subdodávateľom a iným tretím stranám, ktoré dostali finančné prostriedky Únie. Môžu vykonávať aj audity a kontroly týkajúce sa národných agentúr.

2.   OLAF môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupom stanoveným v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (20) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať takéto audity a kontroly a inšpekcie na mieste.

KAPITOLA X

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 33

Delegovanie právomoci na Komisiu

S cieľom riadiť úlohy na najprimeranejšej úrovni je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34, pokiaľ ide o zmenu článku 28 ods. 3, ale len v súvislosti so stanovením ďalších akcií, ktoré majú byť riadené národnými agentúrami.

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 33 sa Komisii udeľuje na dobu trvania programu.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 33 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 33 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 35

Vykonávanie programu

Komisia na vykonávanie programu prijíma ročné pracovné programy vo forme vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 3. Každý ročný pracovný program zabezpečí, aby sa všeobecné a konkrétne ciele stanovené v článkoch 4, 5, 11 a 16 vykonávali každoročne konzistentným spôsobom, a stanoví predpokladané výsledky, spôsob vykonávania a jeho celkovú sumu. Ročné pracovné programy obsahujú aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, údaje o sume pridelenej na každú akciu a rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty na akcie, ktoré sa riadia prostredníctvom národných agentúr, a orientačný harmonogram vykonávania. V prípade grantov obsahujú maximálnu mieru spolufinancovania, v ktorej sa zohľadnia špecifiká cieľových skupín, najmä ich kapacita spolufinancovania a možnosť získať finančné prostriedky od tretích strán. Konkrétne pri akciách zameraných na organizácie s obmedzenými finančnými kapacitami sa miera spolufinancovania stanoví minimálne na 50 %.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Výbor sa môže schádzať v špecifickom zložení s cieľom riešiť sektorové otázky. Prípadne možno ad hoc a v súlade s rokovacím poriadkom výboru pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na jeho schôdzach ako pozorovatelia.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA XI

Záverečné ustanovenia

Článok 37

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Akcie, ktoré sa začali 31. decembra 2013 alebo pred týmto dátumom na základe rozhodnutí č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES, sa spravujú v prípade, keď je to relevantné, v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

3.   Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni nerušený prechod medzi akciami vykonávanými v súvislosti s predchádzajúcimi programami v oblastiach celoživotného vzdelávania, mládeže a medzinárodnej spolupráce vo vysokoškolskom vzdelávaní a akciami, ktoré sa majú vykonávať v rámci programu.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 154.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 200.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 19. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 3. decembra 2013.

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013 (Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 30).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1298/2008/ES zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje akčný program Erasmus Mundus na roky 2009 – 2013 na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a na podporu porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 340, 19.12.2008, s. 83).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41).

(8)  Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12).

(9)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6).

(10)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60).

(11)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1).

(12)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) (Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11).

(13)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1

(15)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(18)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10).

(19)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

UKAZOVATELE PRE HODNOTENIE PROGRAMU

Program sa starostlivo monitoruje na základe súboru ukazovateľov určených na meranie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a konkrétne ciele programu, a s ohľadom na minimalizáciu administratívneho zaťaženia a nákladov. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom hlavných ukazovateľov:

Hlavný cieľ v oblasti vzdelávania v rámci stratégie Európa 2020

Percentuálny podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov iba s nižším stredoškolským vzdelaním, ktoré nie sú zaradené do vzdelávania ani odbornej prípravy

Percentuálny podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným terciárnym alebo rovnocenným vzdelaním

Referenčná hodnota mobility v súlade so závermi Rady o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu

Percentuálny podiel absolventov vysokoškolského vzdelávania, ktorí absolvovali obdobie súvisiace s vysokoškolským štúdiom alebo odbornou prípravou (vrátane odborných stáží) v zahraničí

Percentuálny podiel osôb vo veku 18 – 34 rokov s počiatočným odborným vzdelaním a prípravou, ktoré absolvovali obdobie súvisiace s počiatočným odborným vzdelávaním a prípravou alebo obdobie odbornej prípravy (vrátane odborných stáží) v zahraničí

Kvantitatívne údaje (všeobecné)

Počet zamestnancov podporovaný programom, podľa krajiny a sektora

Počet účastníkov so špeciálnymi potrebami alebo menšími príležitosťami

Počet a typ organizácií a projektov, podľa krajiny a akcie

Vzdelávanie a odborná príprava

Počet žiakov, študentov a stážistov zúčastňujúcich sa na programe podľa jednotlivých krajín, sektora, akcie a pohlavia

Počet vysokoškolských študentov, ktorí získavajú podporu na štúdium v partnerskej krajine, ako aj počet študentov z partnerských krajín, ktorí prichádzajú študovať do krajiny účastniacej sa programu

Počet inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z partnerských krajín zapojených do akcií v oblasti mobility a spolupráce

Počet užívateľov siete Euroguidance

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí dostali osvedčenie, diplom alebo iný druh formálneho uznania ich účasti na programe

Percentuálny podiel účastníkov potvrdzujúcich, že si zvýšili svoje kľúčové kompetencie

Percentuálny podiel účastníkov dlhodobej mobility potvrdzujúcich, že si zvýšili jazykové zručnosti

Jean Monnet

Počet študentov, ktorí získali odbornú prípravu prostredníctvom činností Jean Monnet

Mládež

Počet mladých ľudí zapojených do akcií v oblasti mobility, ktorí dostali podporu v rámci programu, podľa krajiny, akcie a pohlavia

Počet mládežníckych organizácií z krajín účastniacich sa programu i partnerských krajín zapojených do akcií v oblasti medzinárodnej mobility a spolupráce

Počet užívateľov siete Eurodesk

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí dostali osvedčenie, napríklad Youthpass, diplom alebo iný druh formálneho uznania ich účasti v programe

Percentuálny podiel účastníkov potvrdzujúcich, že si zvýšili svoje kľúčové kompetencie

Percentuálny podiel účastníkov na dobrovoľníckych činnostiach potvrdzujúcich, že si zvýšili jazykové zručnosti

Šport

Veľkosť členstva športových organizácií, ktoré žiadali o účasť v programe a zúčastnili sa na ňom, podľa krajín

Percentuálny podiel účastníkov, ktorí používajú výsledky cezhraničných projektov na:

a)

boj proti hrozbám pre šport,

b)

zlepšenie dobrého riadenia a duálnu kariéru,

c)

posilnenie sociálneho začleňovania, rovnosti príležitostí a miery účasti.


PRÍLOHA II

TECHNICKÉ INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA NÁSTROJA ZÁRUK ZA ŠTUDENTSKÉ PÔŽIČKY

1.   Výber finančných sprostredkovateľov

Na základe výzvy na vyjadrenie záujmu sa finanční sprostredkovatelia vyberajú v súlade s osvedčenými trhovými postupmi so zreteľom okrem iného na:

a)

výšku finančných prostriedkov, ktoré sa majú dať k dispozícii študentom;

b)

najvýhodnejšie podmienky ponúkané študentom, podmienené plnením minimálnych štandardov pre poskytovanie pôžičiek, ako je uvedené v odseku 2;

c)

prístup všetkých obyvateľov krajín účastniacich sa programu uvedených v článku 24 ods. 1 k financovaniu;

d)

opatrenia na predchádzanie podvodom; a

e)

dodržiavanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (1).

2.   Ochrana dlžníkov

Nasledujúce záruky predstavujú minimálne podmienky, ktoré musia plniť finanční sprostredkovatelia, ak chcú poskytovať študentské pôžičky zaručené nástrojom záruk za študentské pôžičky:

a)

nevyžaduje sa zábezpeka ani rodičovská záruka;

b)

pôžičky sa poskytujú na nediskriminačnom základe;

c)

v rámci hodnotiaceho postupu finančný sprostredkovateľ zváži riziko nadmerného zadlženia študenta, pričom berie do úvahy úroveň akumulovaných dlhov a každé súdne rozhodnutie o nesplatených pohľadávkach; a

d)

splácanie sa uskutoční na základe hybridného modelu, v ktorom sa kombinujú štandardizované platby založené na hypotekárnom úvere so sociálnymi zárukami, a to najmä:

i)

úrokovou sadzbou, ktorá je výrazne nižšia než trhová úroková sadzba;

ii)

počiatočné obdobie odkladu pred začatím splácania v dĺžke minimálne 12 mesiacov po skončení študijného programu, alebo ak vnútroštátne právo neumožňuje takýto odklad, ustanovenie o nominálnych splátkach za toto 12-mesačné obdobie;

iii)

poskytnutie možnosti tzv. splátkových prázdnin na minimálnu dobu 12 mesiacov počas trvania pôžičky, ktorú možno uplatniť na žiadosť absolventa, alebo ak vnútroštátne právo neumožňuje takýto odklad, ustanovenie o nominálnych splátkach za toto 12-mesačné obdobie;

iv)

možnosť odloženia splácania úroku počas obdobia štúdia;

v)

poistenie pre prípad úmrtia alebo zdravotného postihnutia; a

vi)

žiadne sankcie za predčasné úplné alebo čiastočné splatenie.

Finanční sprostredkovatelia môžu ponúknuť splátky podmienené príjmom, rovnako ako lepšie podmienky, ako je dlhšia doba odkladu, dlhšie splátkové prázdniny alebo neskoršia splatnosť, brať do úvahy špecifické potreby absolventov, ako v prípade tých, ktorí následne pokračujú v doktorandskom štúdiu, alebo poskytnúť absolventom viac času na hľadanie zamestnania. Poskytovanie takýchto lepších podmienok sa berie do úvahy pri postupe výberu finančných sprostredkovateľov.

3.   Monitorovanie a hodnotenie

Nástroj záruk za študentské pôžičky sa monitoruje a hodnotí, ako je uvedené v článku 21 tohto nariadenia, a na základe článku 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Ako súčasť tohto postupu predloží Komisia správu o vplyve nástroja záruk za študentské pôžičky na príjemcov a na vysokoškolské vzdelávacie systémy. Správa Komisie zahrnie okrem iného údaje o príslušných oblastiach týkajúcich sa nasledovného a tiež navrhnuté opatrenia na riešenie uvedených oblastí:

a)

počet študentov, ktorí prijali pôžičku krytú nástrojom záruk za študentské pôžičky, vrátane údajov o miere dokončenia;

b)

objem pôžičiek, na ktoré uzatvorili zmluvy finanční sprostredkovatelia;

c)

úroveň úrokových sadzieb;

d)

miera zadlženia a neplnenia záväzkov vrátane všetkých opatrení prijatých finančnými sprostredkovateľmi voči tým, ktorí nesplácajú pôžičky;

e)

opatrenia na predchádzanie podvodom, ktoré prijali finanční sprostredkovatelia;

f)

profil študentov, ktorí dostali podporu, vrátane ich sociálno-ekonomického zázemia, predmetu štúdia, krajiny pôvodu a krajiny určenia, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane údajov;

g)

vyváženosť využívania z geografického hľadiska; a

h)

účasť finančných sprostredkovateľov z geografického hľadiska.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci priznané Európskemu parlamentu a Rade článkom 140 ods. 9 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, Komisia zváži, či navrhne vhodné regulačné zmeny vrátane legislatívnych zmien v prípade, že predpokladané využitie na trhu alebo účasť finančných sprostredkovateľov nie sú uspokojivé.

4.   Rozpočet

Rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady nástroja záruk za študentské pôžičky vrátane platobných záväzkov voči zúčastneným finančným sprostredkovateľom, ktorí požadujú čiastočné záruky, a správnych poplatkov pre EIF.

Rozpočet pridelený na nástroj záruk za študentské pôžičky, ako je uvedené v článku 18 ods. 2 písm. c), nesmie byť vyšší než 3,5 % z celkového rozpočtu programu.

5.   Zviditeľňovanie a zvyšovanie povedomia

Každý zúčastnený finančný sprostredkovateľ prispieva k propagácii nástroja záruk za študentské pôžičky poskytovaním informácií záujemcom o štúdium. Na tento účel Komisia okrem iného poskytne národným agentúram v krajinách účastniacich sa programu potrebné informácie, ktoré im umožnia plniť úlohu sprostredkovateľov informácií o nástroji záruk za študentské pôžičky.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/74


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1289/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Recipročný mechanizmus, ktorý by sa mal uplatniť, ak tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 (2) uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu, je potrebné prispôsobiť vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o sekundárnych právnych základoch. Okrem toho je potrebné uvedený mechanizmus prispôsobiť tak, aby zabezpečil reakciu Únie ako akt solidarity, ak tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu.

(2)

Po prijatí oznámenia od členského štátu, že tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 uplatňuje voči štátnym príslušníkom daného členského štátu vízovú povinnosť, by mali všetky členské štáty reagovať spoločne, a dať tým odpoveď Únie na situáciu, ktorá ovplyvňuje Úniu ako celok a podrobuje jej občanov odlišnému zaobchádzaniu.

(3)

Úplná vízová reciprocita je cieľom, ktorý by mala Únia vo svojich vzťahoch s tretími krajinami aktívne sledovať, a tým prispievať k zvýšeniu dôveryhodnosti a konzistentnosti vonkajšej politiky Únie.

(4)

Týmto nariadením by sa mal ustanoviť mechanizmus pre dočasné pozastavenie výnimky z vízovej povinnosti s treťou krajinou uvedenou v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 („mechanizmus pozastavenia“) v núdzovej situácii, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu s cieľom vyriešiť ťažkosti, ktorým čelí aspoň jeden členský štát, a s ohľadom na celkový dosah núdzovej situácie na Úniu ako celok.

(5)

Na účely mechanizmu pozastavenia výrazné a náhle zvýšenie znamená prekročenie hranice 50 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi dotknutý členský štát, môže tiež znamenať menšie zvýšenie.

(6)

Na účely mechanizmu pozastavenia nízka miera uznaných žiadostí o azyl znamená podiel uznaných žiadostí o azyl na úrovni približne 3 alebo 4 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi dotknutý členský štát, môže byť tento podiel aj vyšší.

(7)

Je potrebné predchádzať a bojovať proti každému zneužitiu vyplývajúcemu z oslobodenia od vízovej povinnosti na krátkodobý pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny, keď títo štátni príslušníci predstavujú ohrozenie verejného poriadku (ordre public) a vnútornej bezpečnosti dotknutého členského štátu.

(8)

V tomto nariadení by sa mal ustanoviť právny základ pre vízovú povinnosť alebo pre oslobodenie od uvedenej povinnosti pre držiteľov cestovných dokladov vydaných niektorými subjektmi uznanými dotknutým členským štátom ako subjekty medzinárodného práva, ktoré nie sú medzivládnymi medzinárodnými organizáciami.

(9)

Keďže pravidlá vzťahujúce sa na utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti zavedené nariadením Rady (ES) č. 1932/2006 (3), sa nevzťahujú na takéto osoby, ak sa zdržiavajú v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, je potrebné vyjasniť situáciu v súvislosti s vízovou povinnosťou určitých utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré sa zdržiavajú v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. Týmto nariadením by sa mala členským štátom ponechať voľnosť rozhodnúť v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami o oslobodení týchto kategórií osôb od vízovej povinnosti. Členské štáty by mali takéto rozhodnutia oznámiť Komisii.

(10)

Nariadením (ES) č. 539/2001 by nemalo byť dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohôd, ktoré Európske spoločenstvo uzavrelo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia a podľa ktorých je nutné odchýliť sa od spoločných vízových pravidiel, pričom sa zohľadňuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

(11)

S cieľom zabezpečiť vhodné zapojenie Európskeho parlamentu a Rady do druhej fázy uplatňovania mechanizmu reciprocity vzhľadom na mimoriadne citlivú politickú povahu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre všetkých štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 a jeho horizontálne dôsledky pre členské štáty, štáty pridružené k schengenskému priestoru a samotnú Úniu, najmä pre ich vonkajšie vzťahy a celkové fungovanie schengenského priestoru, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únii, pokiaľ ide o niektoré prvky mechanizmu reciprocity. Priznaním tejto právomoci Komisii sa zohľadní potreba politickej diskusie o vízovej politike Únie v schengenskom priestore. Uvedené odráža aj potrebu zabezpečiť primeranú transparentnosť a právnu istotu pri uplatňovaní mechanizmu reciprocity na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, najmä prostredníctvom zodpovedajúcej dočasnej zmeny prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(12)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie mechanizmu pozastavenia, určitých ustanovení mechanizmu reciprocity a najmä s cieľom umožniť primerané zohľadnenie všetkých relevantných faktorov a prípadných dôsledkov uplatňovania uvedených mechanizmov, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určovanie kategórií dotknutých štátnych príslušníkov tretej krajiny, na ktorých by sa malo vzťahovať dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti v rámci mechanizmu reciprocity, a o zodpovedajúcom trvaní danej výnimky, ako aj právomoc vykonávať mechanizmus pozastavenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4). Na prijímanie takýchto vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(13)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(14)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(15)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(16)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (11); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (12). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(18)

Nariadenie (ES) č. 539/2001 by sa preto malo zodpovedajúcom spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa týmto mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Ak tretia krajina uvedená v prílohe II uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

a)

dotknutý členský štát to písomne oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 30 dní od zavedenia vízovej povinnosti treťou krajinou alebo v prípadoch, keď sa vízová povinnosť existujúca k 9. januára 2014 zachováva, do 30 dní od uvedeného dátumu.

Uvedené oznámenie:

i)

obsahuje informácie upresňujúce dátum zavedenia vízovej povinnosti a druhoch dotknutých cestovných dokladov a víz;

ii)

obsahuje podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal na účely zabezpečenia bezvízového styku s dotknutou treťou krajinou, a všetky relevantné informácie.

Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie bezodkladne uverejní informáciu o uvedenom oznámení vrátane informácií o dátume zavedenia vízovej povinnosti a druhoch dotknutých cestovných dokladov a víz.

Ak sa tretia krajina rozhodne zrušiť vízovú povinnosť pred uplynutím lehoty uvedenej v prvom pododseku tohto písmena, oznámenie sa nepodá alebo sa vezme späť a informácia sa neuverejní;

b)

Komisia bezodkladne po dátume uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a po porade s dotknutým členským štátom podnikne s orgánmi dotknutej tretej krajiny kroky najmä v politickej, hospodárskej a obchodnej oblasti s cieľom obnoviť alebo zaviesť bezvízový styk a bezodkladne o uvedených krokoch informuje Európsky parlament a Radu;

c)

ak tretia krajina v lehote 90 dní od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a napriek všetkým krokom podniknutým v súlade s písmenom b) vízovú povinnosť nezruší, môže dotknutý členský štát požiadať Komisiu, aby pozastavila oslobodenie od vízovej povinnosti pre určité kategórie štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny. Ak členský štát podá takúto žiadosť, informuje o tom Európsky parlament aj Radu;

d)

Komisia pri zvažovaní ďalších krokov v súlade s písmenom e), f) alebo h) zohľadní výsledok opatrení, ktoré prijal dotknutý členský štát s ohľadom na zabezpečenie bezvízového styku s dotknutou treťou krajinou, kroky podniknuté podľa písmena b) a dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou;

e)

ak dotknutá tretia krajina vízovú povinnosť nezrušila, Komisia najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a následne v intervaloch nepresahujúcich šesť mesiacov v rámci celkovej lehoty, ktorá nepresiahne deň nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v písmene f) alebo sa voči nemu vznesie námietka:

i)

prijme na žiadosť dotknutého členského štátu alebo z vlastného podnetu vykonávací akt, ktorým sa dočasne na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre určité kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny. V uvedenom vykonávacom akte sa stanoví dátum v rámci obdobia 90 dní od nadobudnutia jeho účinnosti, ku ktorému pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti nadobudne účinnosť, pričom sa zohľadnia dostupné zdroje na konzulátoch členských štátov. Pri prijímaní následných vykonávacích aktov môže Komisia obdobie uvedeného pozastavenia predlžovať o ďalšie obdobia nepresahujúce šesť mesiacov a meniť kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, pre ktoré sa oslobodenie od vízovej povinnosti pozastavuje.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, sa počas trvania pozastavenia od všetkých kategórií štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny uvedených vo vykonávacom akte, vyžaduje, aby mali pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza; alebo

ii)

predloží výboru uvedenému v článku 4a ods. 1 správu, v ktorej zhodnotí situáciu a uvedie dôvody, prečo rozhodla, že nepozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti, a informuje o tom Európsky parlament a Radu.

V tejto správe sa zohľadnia všetky relevantné faktory, ako tie, ktoré sú uvedené v písmene d). Európsky parlament a Rada môžu na základe uvedenej správy uskutočniť politické rokovania;

f)

ak v lehote 24 mesiacov od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, prijme Komisia v súlade s článkom 4b delegovaný akt, ktorým sa na 12 mesiacov dočasne pozastaví uplatňovanie prílohy II na štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny. V delegovanom akte sa stanoví dátum v rámci obdobia 90 dní od jeho nadobudnutia účinnosti, ku ktorému má pozastavenie uplatňovania prílohy II nadobudnúť účinnosť, pričom sa zohľadnia dostupné zdroje na konzulátoch členských štátov, a zodpovedajúcim spôsobom sa ním zmení príloha II. Uvedená zmena sa vykoná tak, že k názvu dotknutej tretej krajiny sa vloží poznámka pod čiarou, v ktorej sa uvedie, že oslobodenie od vízovej povinnosti je vo vzťahu k danej tretej krajine pozastavené a trvanie uvedeného pozastavenia.

Dňom, keď pozastavenie uplatňovania prílohy II na štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny nadobudne účinnosť alebo keď sa voči delegovanému aktu vznesie námietka podľa článku 4b ods. 5, sa skončí platnosť vykonávacieho aktu prijatého podľa písmena e) týkajúceho sa dotknutej tretej krajiny.

Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa písmena h), predĺži sa obdobie pozastavenia uvedené v prvom pododseku tohto písmena o šesť mesiacov. Poznámka pod čiarou uvedená v uvedenom pododseku sa zodpovedajúcim spôsobom zmení.

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, počas trvania uvedeného pozastavenia sa od štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, na ktorých sa vzťahuje delegovaný akt, vyžaduje, aby mali pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza;

g)

každé následné oznámenie, ktoré vykoná iný členský štát podľa písmena a) a ktoré sa týka rovnakej tretej krajiny, počas obdobia uplatňovania opatrení prijatých v súlade s písmenom e) alebo f) vo vzťahu k uvedenej tretej krajine, sa spojí s prebiehajúcimi postupmi bez toho, aby sa predĺžili lehoty alebo obdobia ustanovené v uvedených písmenách;

h)

ak počas šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v písmene f) dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, môže Komisia predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I;

i)

postupmi uvedenými v písmenách e), f) a h) nie je dotknuté právo Komisie kedykoľvek predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I;

j)

ak dotknutá tretia krajina zruší vízovú povinnosť, dotknutý členský štát to bezodkladne oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Komisia toto oznámenie bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Platnosť každého vykonávacieho alebo delegovaného aktu prijatého podľa písmena e) alebo f) týkajúceho sa dotknutej tretej krajiny sa skončí sedem dní po uverejnení oznámenia podľa prvého pododseku tohto písmena. Ak dotknutá tretia krajina zaviedla vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov dvoch alebo viacerých členských štátov, platnosť vykonávacieho alebo delegovaného aktu týkajúceho sa uvedenej tretej krajiny skončí sedem dní po uverejnení oznámenia týkajúceho sa posledného dotknutého členského štátu, ktorého štátni príslušníci podliehali vízovej povinnosti uvedenej tretej krajiny. Poznámka pod čiarou uvedená v prvom pododseku písmena f) sa vypúšťa po uplynutí platnosti príslušného delegovaného aktu. Komisia bezodkladne uverejní informáciu o uvedenom skončení platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie.

Ak dotknutá tretia krajina zruší vízovú povinnosť a dotknutý členský štát to neoznámi podľa prvého pododseku tohto písmena, Komisia z vlastného podnetu bezodkladne uverejní informáciu podľa uvedeného pododseku a uplatní sa druhý pododsek tohto písmena.“;

b)

odsek 5 sa vypúšťa.

2.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 1a

1.   Odchylne od článku 1 ods. 2 sa ako krajné riešenie v núdzových situáciách v súlade s týmto článkom dočasne pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II.

2.   Členský štát môže oznámiť Komisii, ak čelí v priebehu šiestich mesiacov oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku alebo oproti posledným šiestim mesiacom pred začatím uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II od vízovej povinnosti jednej alebo viacerým z týchto okolností vyvolávajúcich núdzovú situáciu, ktorú nedokáže sám napraviť, a to výraznému a náhlemu zvýšeniu počtu:

a)

štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny, o ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú na území tohto členského štátu;

b)

žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny, pri ktorej je miera uznaných žiadostí o azyl nízka, ak toto zvýšenie vedie k osobitnému tlaku na azylový systém členského štátu;

c)

zamietnutých žiadostí o readmisiu podaných členským štátom voči uvedenej tretej krajine vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom.

Porovnanie s obdobím šiestich mesiacov pred začatím uplatňovania oslobodenia od vízovej povinnosti ako sa uvádza v prvom pododseku sa uplatňuje len počas obdobia siedmich rokov od začatia uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny od vízovej povinnosti.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku uvádza dôvody, na ktorých je založené a obsahuje relevantné informácie a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal s cieľom napraviť situáciu. Komisia ihneď informuje Európsky parlament a Radu o takomto oznámení.

3.   Komisia preskúma každé oznámenie zaslané podľa odseku 2, pričom prihliada na:

a)

či nastala jedna zo situácií opísaných v odseku 2;

b)

počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v odseku 2;

c)

celkový vplyv týchto zvýšení uvedených v odseku 2 na migračnú situáciu v Únii, ako vyplýva z údajov poskytnutých členskými štátmi;

d)

správy vypracované Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, Európskym podporným úradom pre azyl alebo Európskym policajným úradom (Europol), ak si to okolnosti v konkrétnom oznámenom prípade vyžadujú;

e)

celkovú otázku verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti po konzultácii s dotknutým členským štátom.

Komisia o výsledkoch jej preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.

4.   Ak Komisia na základe preskúmania uvedeného v odseku 3, a pri zohľadnení dôsledkov pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou a v úzkej spolupráci s uvedenou treťou krajinou s cieľom nájsť alternatívne dlhodobé riešenia, rozhodne, že je potrebné prijať opatrenia, do troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 2 prijme vykonávací akt, ktorým sa dočasne pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2. Vo vykonávacom akte sa stanoví dátum, ku ktorému pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti nadobudne účinnosť.

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, sú štátni príslušníci tretej krajiny dotknutej vykonávacím aktom povinní v priebehu obdobia uvedeného pozastavenia mať víza pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov.

5.   Pred skončením platnosti vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 Komisia v spolupráci s dotknutým členským štátom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu. K správe môže byť pripojený legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I.

6.   Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa odseku 5, môže predĺžiť platnosť vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 o obdobie nepresahujúce 12 mesiacov. Rozhodnutie predĺžiť platnosť vykonávacieho aktu sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2.

Článok 1b

Komisia do 10. januára 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi efektívnosť mechanizmu reciprocity uvedeného v článku 1 ods. 4 a mechanizmu pozastavenia stanoveného v článku 1a, a podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. Európsky parlament a Rada o takomto návrhu rozhodnú v súlade s riadnym legislatívnym postupom.“.

3.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členský štát môže ustanoviť výnimky z vízovej povinnosti ustanovenej v článku 1 ods. 1 alebo z oslobodenia od vízovej povinnosti ustanoveného v článku 1 ods. 2 pre:

a)

držiteľov diplomatických pasov, služobných/úradných pasov alebo špeciálnych pasov;

b)

členov civilnej posádky lietadiel a námorných lodí pri ich výkone služby;

c)

členov civilnej posádky lodí pri vystúpení na breh, ak sú držiteľmi preukazu totožnosti námorníka vydaného v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce č. 108 z 13. mája 1958 alebo č. 185 zo 16. júna 2003 alebo s Dohovorom Medzinárodnej námornej organizácie o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy z 9. apríla 1965;

d)

posádku a členov núdzových alebo záchranných misií v prípade katastrofy alebo nehody;

e)

civilnú posádku lodí plaviacich sa v medzinárodných vnútrozemských vodách;

f)

držiteľov cestovných dokladov vydaných medzivládnymi medzinárodnými organizáciami, ktorých členom je aspoň jeden členský štát, alebo inými subjektmi, ktoré dotknutý členský štát uznáva ako subjekty medzinárodného práva, úradníkov uvedených organizácií alebo subjektov.“;

b)

v odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„d)

osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca, a osoby bez štátnej príslušnosti a iné osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny a zdržiavajú sa v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, ktoré sú držiteľmi cestovného dokladu vydaného Spojeným kráľovstvom alebo Írskom, ktorý je uznaný dotknutým členským štátom, a to bez toho, by boli dotknuté požiadavky vyplývajúce z Európskeho dohovoru o zrušení víz pre utečencov podpísanej 20. apríla 1959 v Štrasburgu.“.

4.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 4b

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo dňa 9. januára 2014. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 4 písm. f) nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote štyroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“."

Článok 2

Článok 1a nariadenia (ES) č. 539/2001 v znení zmien podľa tohto nariadenia, a najmä ustanovenia odseku 2 druhého pododseku sa uplatňujú aj na tretie krajiny, voči štátnym príslušníkom ktorých sa oslobodenie od vízovej povinnosti zaviedlo pred 9. januára 2014.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. decembra 2013.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(5)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(6)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(7)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(8)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(10)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(11)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(12)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).


20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/81


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1290/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 173 a 183 a článok 188 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“) sa zriadil nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (4). Uvedené nariadenie je potrebné doplniť pravidlami účasti na nepriamych opatreniach vykonávaných v rámci programu Horizont 2020 a pravidlami využívania a šírenia výsledkov týchto opatrení.

(2)

Program Horizont 2020 by sa mal vykonávať s cieľom priamo prispieť k dosiahnutiu vedúceho postavenia priemyslu a vytváraniu rastu a zamestnanosti, ako aj blahobytu občanov v Európe, a mal by vyjadrovať strategickú víziu oznámenia Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 Únia inovácií“, v ktorej sa Komisia zaväzuje radikálne zjednodušiť prístup účastníkov.

(3)

Programom Horizont 2020 by sa malo podporiť budovanie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa voľne pohybujú výskumní pracovníci, vedecké poznatky a technológie, a to posilnením spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi navzájom, najmä prostredníctvom uplatňovania konzistentného súboru pravidiel.

(4)

V pravidlách účasti, využívania a šírenia programu Horizont 2020 stanovené v tomto nariadení (ďalej len „pravidlá“) by sa mali primerane odzrkadľovať odporúčania Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum (5), ako aj odporúčania Rady, pokiaľ ide o zjednodušenie administratívnych a finančných požiadaviek rámcových programov pre výskum. Pravidlá by mali nadväzovať na zjednodušujúce opatrenia, ktoré sa už vykonali podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (6). Mali by zohľadňovať odporúčania uvedené v záverečnej správe skupiny expertov z 12. novembra 2010 s názvom „Priebežné hodnotenie 7. rámcového programu“ a mali by umožniť ďalší pokrok v znížení administratívneho zaťaženia účastníkov a zložitosti finančných ustanovení s cieľom uľahčiť účasť a znížiť počet finančných chýb. V pravidlách by sa tiež mali náležite odrážať obavy a odporúčania výskumného spoločenstva vyplývajúce z diskusie, ktorú podnietilo oznámenie Komisie z 29. apríla 2010 s názvom „Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum“ a následná zelená kniha z 9. februára 2011 s názvom „Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ“.

(5)

Priebežné hodnotenie programu Horizont 2020 by malo obsahovať posúdenie nového modelu financovania vrátane jeho vplyvu na úrovne financovania, účasť na programe Horizont 2020 a na atraktívnosť programu Horizont 2020.

(6)

Komisia alebo príslušný financujúci subjekt by mali zabezpečiť, aby sa v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov sprístupnili všetkým potenciálnym účastníkom usmernenia a informácie.

(7)

S cieľom zabezpečiť súdržnosť s ostatnými programami financovania Únie by sa mal program Horizont 2020 vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7) a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (8), a to pri náležitom zohľadnení osobitnej povahy činností v oblasti výskumu a inovácie.

(8)

Integrovaný prístup by sa mal zaistiť spojením činností siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) prijatého rozhodnutím č. 1982/2006/ES, rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (9) a Európskeho inovačného a technologického inštitútu (ďalej len „EIT“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 (10) s cieľom uľahčiť účasť, vytvoriť súdržnejší súbor nástrojov, zvýšiť vedecký a hospodársky vplyv a zároveň zabrániť duplicite a roztrieštenosti. V záujme zabezpečenia súdržného rámca, prostredníctvom ktorého by sa uľahčila účasť na programoch financovaných Úniou z rozpočtu programu Horizont 2020 vrátane účasti na programoch riadených EIT, spoločnými podnikmi alebo akýmikoľvek inými štruktúrami podľa článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a účasti na programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ, by sa mali uplatňovať spoločné pravidlá.

Mala by sa však zabezpečiť pružnosť, pokiaľ ide o prijímanie osobitných pravidiel v prípade, ak to odôvodňujú osobitné potreby príslušných opatrení. S cieľom zohľadniť osobitné prevádzkové potreby identifikované v rámci relevantného základného aktu orgánov zriadených podľa článku 187 ZFEÚ by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(9)

Opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznávané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Takéto opatrenia by mali byť v súlade so všetkými právnymi povinnosťami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013 (11), ako aj s etickými zásadami vrátane zabránenia akémukoľvek porušovaniu výskumnej integrity.

(10)

V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce, ako sa uvádza v článkoch 180 a 186 ZFEÚ, by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov usadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií. Vykonávanie pravidiel by malo byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a malo by byť v súlade s medzinárodným právom. Okrem toho, pri vykonávaní pravidiel by sa mali náležite brať do úvahy podmienky účasti subjektov Únie na zodpovedajúcich programoch tretích krajín.

(11)

Pravidlami by sa mal poskytovať súdržný, komplexný a transparentný rámec na účely zabezpečenia čo najúčinnejšieho vykonávania, pričom sa má zohľadniť potreba jednoduchého prístupu všetkých účastníkov prostredníctvom zjednodušených postupov, a to najmä pokiaľ ide o mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“). Finančná pomoc Únie by sa mohla poskytovať v rôznych formách.

(12)

V súlade so zásadou transparentnosti a ako doplnok k požiadavke zverejnenia stanovenej v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v nariadení (EÚ) č. 1268/2012 by mala Komisia tam, kde je to možné, prostredníctvom osobitných informačných kanálov uverejňovať otvorené výzvy na predkladanie návrhov na webových stránkach programu Horizont 2020 a mala by zabezpečiť ich všeobecné rozšírenie, a to aj prostredníctvom národných kontaktných miest a na požiadanie v dostupných formátoch.

(13)

Kritériá výberu a udeľovania stanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať transparentne, na základe objektívnych a merateľných parametrov a s ohľadom na celkový cieľ programu Horizont 2020 dosiahnuť dobre fungujúci Európsky výskumný priestor.

(14)

Vo všeobecnosti by malo byť obdobie medzi konečným termínom na predloženie úplných návrhov a podpísaním dohôd o grantoch so žiadateľmi o grant alebo oznámením rozhodnutí o grantoch týmto žiadateľom kratšie, ako obdobie uvádzané v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012. V náležite odôvodnených prípadoch a v prípade opatrení Európskej rady pre výskum by sa malo povoliť dlhšie obdobie.

(15)

Komisia by mala pokračovať vo svojej snahe o zjednodušenie postupov spôsobmi umožnenými zlepšením IT systémov, ako je napríklad ďalšie rozšírenie portálu účastníkov, ktorý by mal fungovať ako jednotné miesto vstupu od okamihu uverejnenia výziev na návrhy projektov, počas predkladania návrhov až do realizácie opatrenia, s cieľom vytvoriť miesto jednotného kontaktu. Systém by žiadateľom mohol poskytovať aj spätnú väzbu, pokiaľ ide o napredovanie vybavovania a časový harmonogram ich žiadostí.

(16)

Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (12), v ktorom sa uvádzajú ustanovenia o bezpečnosti utajovaných skutočností Európskej únie.

(17)

Potrebné je stanoviť minimálne podmienky účasti ako všeobecné pravidlo, ale aj so zreteľom na osobitosti opatrení v rámci programu Horizont 2020. Predovšetkým by sa mali ustanoviť pravidlá týkajúce sa počtu účastníkov a miest ich sídla. V prípade opatrenia bez účasti subjektu usadeného v členskom štáte by sa malo sledovať dosiahnutie cieľov ustanovených v článkoch 173 a 179 ZFEÚ.

(18)

Podľa rozhodnutia Rady 2001/822/ES (13) sú právne subjekty zo zámorských krajín a území oprávnené zúčastňovať sa na programe Horizont 2020 za predpokladu splnenia osobitných podmienok v ňom stanovených.

(19)

Komisia by mala zvážiť načasovanie výziev na predkladanie návrhov a žiadostí o informácie pri zohľadnení, ak je to možné, obvyklých období pracovného voľna.

(20)

Komisia by mala v prípade neúspešných návrhov poskytnúť dotknutým žiadateľom spätnú väzbu.

(21)

Jasnými a transparentnými mechanizmami na vytváranie výziev na predkladanie návrhov, ktoré sa týkajú osobitných tém, by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky, zvýšiť atraktívnosť programu Horizont 2020 a zvýšiť účasť.

(22)

Komisia by mala v súvislosti so všetkými aspektmi programu Horizont 2020 konať v súlade so zásadami Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, ako sa uvádza v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2000/633/ES, ESUO, Euratom (14).

(23)

Je vhodné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom opatrení v rámci programu Horizont 2020. Na účely zníženia zložitosti existujúcich pravidiel financovania by sa mal prijať zjednodušený systém úhrady nákladov s rozšíreným využívaním jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov.

(24)

Sadzby úhrady v tomto nariadení predstavujú maximá, aby sa splnila požiadavka neziskovosti a zásada spolufinancovania a aby sa účastníkom umožnilo požiadať o nižšiu sadzbu. Sadzby úhrady by však v zásade mali byť vo výške 100 % alebo 70 %.

(25)

Pri klasifikácii technického výskumu, vývoja výrobkov a demonštračných činností by sa mali zohľadniť vymedzenia OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti.

(26)

Osobitné výzvy v oblasti výskumu a inovácie by sa mali riešiť prostredníctvom nových foriem financovania, ako sú ceny, obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, verejné obstarávanie inovačných riešení, nástroj pre MSP a opatrenia „zrýchlenie procesu inovácie“, ktoré si vyžadujú osobitné pravidlá.

(27)

V záujme udržania rovnakých podmienok pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu by sa financovanie poskytované prostredníctvom programu Horizont 2020 malo navrhnúť v súlade s pravidlami štátnej pomoci, aby sa zabezpečila účinnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú napríklad vytláčanie súkromného financovania, vytváranie neefektívnych trhových štruktúr alebo zachovávanie neefektívnych podnikov. Malo by sa dbať na to, aby financovanie opatrení v oblasti inovácie nenarúšalo hospodársku súťaž a ani bezdôvodne nezasahovalo do trhu.

(28)

Finančné záujmy Únie by sa mali ochraňovať prostredníctvom primeraných opatrení v priebehu celého cyklu výdavkov, pričom by sa mala zabezpečiť vhodná rovnováha medzi dôverou a kontrolou.

(29)

V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 by mali pravidlá poskytovať základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva príjemcov.

(30)

Preukázalo sa, že účastnícky záručný fond zriadený podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 (15) a spravovaný Komisiou je dôležitým ochranným mechanizmom, ktorý zmierňuje riziká spojené so splatnými sumami, ktoré neuhradili neplatiaci účastníci. Preto by sa mal zriadiť nový účastnícky záručný fond (ďalej len „fond“). V záujme zabezpečenia efektívnejšieho riadenia a lepšieho pokrytia rizík účastníkov by sa mal fond vzťahovať na opatrenia v rámci programu zriadeného rozhodnutím č. 1982/2006/ES, v rámci programu zriadeného rozhodnutím Rady 2006/970/Euratom (16), v rámci programu zriadeného rozhodnutím Rady 2012/93/Euratom (17), ako aj na opatrenia v rámci programu Horizont 2020 a nariadenia Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 17. decembra 2013 (18). Fond by sa nemal vzťahovať na programy riadené inými subjektmi ako financujúcimi subjektmi Únie.

(31)

V záujme zvýšenia transparentnosti by sa mali uverejniť mená expertov, ktorí pomáhajú Komisii alebo príslušným financujúcim subjektom pri uplatňovaní tohto nariadenia. Ak by uverejnenie mena ohrozilo bezpečnosť alebo integritu experta alebo by neprimerane narúšalo jeho súkromie, Komisia alebo financujúce subjekty by mali mať možnosť upustiť od uverejnenia týchto mien.

(32)

Osobné údaje týkajúce sa expertov by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (19).

(33)

S cieľom zabezpečiť, aby účastníci výsledky náležite chránili, využívali a šírili, a s cieľom poskytnúť možnosť dodatočných podmienok využívania v európskom strategickom záujme, by sa mali stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie týchto výsledkov. Účastníci, ktorí získali finančné prostriedky Únie a ktorých zámerom je využívať výsledky, ktoré vznikli prostredníctvom týchto finančných prostriedkov, najmä v tretích krajinách, ktoré nie sú pridružené k programu Horizont 2020, by mali uviesť, ako finančné prostriedky Únie prispejú k celkovej konkurencieschopnosti Európy (zásada reciprocity), ako sa uvádza v dohode o grante.

(34)

V prípade výskumu s potenciálom pre ďalší rozvoj nových zdravotníckych technológií (napríklad liekov, očkovacích látok a lekárskej diagnostiky) by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa výsledky podľa potreby okamžite využívali a šírili.

(35)

Aj napriek úspechu dlhových a kapitálových finančných nástrojov v súvislosti s výskumom, vývojom, inováciou a rastom, ktoré existujú na úrovni Únie, je prístup k rizikovému financovaniu aj naďalej kľúčovou otázkou, a to najmä v prípade inovačných MSP. Na účely umožnenia ich využitia čo najúčinnejším spôsobom, malo by sa umožniť, aby sa dlhové a kapitálové finančné nástroje vzájomne kombinovali, a aj aby sa kombinovali s grantmi financovanými z rozpočtu Únie vrátane programu Horizont 2020. Okrem toho by mala Komisia predovšetkým zabezpečiť kontinuitu finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk-Sharing Finance Facility - RSFF) vytvoreného podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES a počiatočnej fázy Fondu pre rýchlorastúce a inovačné MSP (FRI1) zriadeného podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES v rámci ich následných dlhových a kapitálových finančných nástrojov podľa programu Horizont 2020, ktorými sú „Služba Únie pre poskytovanie úverov a záruk v oblasti výskumu a inovácie“ a „Kapitálové nástroje Únie v oblasti výskumu a inovácie“. V tejto súvislosti by sa príjmy a vrátené platby vytvorené niektorým z týchto finančných nástrojov mali priamo pripísať v prospech finančných nástrojov zriadených podľa programu Horizont 2020.

(36)

Komisia by mala zabezpečiť dostatočnú doplnkovosť medzi nástrojom pre MSP v rámci programu Horizont 2020 a finančnými nástrojmi v rámci programu Horizont 2020 a programu COSME zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 (20), ako aj s programami a nástrojmi vytvorenými spoločne s členskými štátmi, akým je napríklad spoločný program Eurostars (21).

(37)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa nariadenie (ES) č. 1906/2006 malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa ustanovujú osobitné pravidlá účasti na nepriamych opatreniach vykonávaných na základe nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 vrátane účasti na nepriamych opatreniach financovaných financujúcimi subjektmi v súlade s článkom 9 ods. 2 uvedeného nariadenia.

V tomto nariadení sa ustanovujú aj pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov.

2.   Za podmienky splnenia osobitných pravidiel ustanovených v tomto nariadení sa uplatňujú relevantné pravidlá nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

3.   Nariadenie (ES) č. 294/2008 alebo akýkoľvek základný akt, ktorým sa financujúci subjekt podľa článku 185 ZFEÚ poveruje úlohami plnenia rozpočtu, môže stanoviť pravidlá, ktoré sa odchyľujú od pravidiel ustanovených v tomto nariadení. S cieľom zohľadniť ich osobitné prevádzkové potreby a za dodržania pravidiel stanovených v relevantnom základnom akte je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 56, pokiaľ ide o financujúce subjekty zriadené podľa článku 187 ZFEÚ, týkajúce sa:

a)

podmienok účasti na výzvach na predkladanie návrhov, ktoré vydali financujúce subjekty zriadené v oblasti aeronautiky na účely zníženia minimálneho počtu účastníkov uvedeného v článku 9 ods. 1;

b)

oprávnenosti na financovanie, ako sa uvádza v článku 10, ktorým sa financujúcim subjektom zriadeným v oblasti biopriemyslu a inovačných liekov umožňuje obmedziť oprávnenosť na financovanie na osobitné druhy účastníkov;

c)

pravidiel upravujúcich využívanie a šírenie výsledkov, ktorými sa financujúcim subjektom zriadeným v oblasti inovačných liekov umožňuje:

i)

rozšíriť možnosti prevodu výsledkov a podkladov a udeľovania licencií na ne pre pridružené subjekty, obstarávateľov a všetky následnícke subjekty v súlade s dohodou o grante a bez súhlasu iných účastníkov uvedených v článku 44 ods. 1 a 2;

ii)

uzavierať osobitné dohody o prístupových právach k podkladom uvedených v článku 48 ods. 2 až 4 na rozvoj výsledkov komerčného využívania alebo na vlastné komerčné využívanie výsledkov (priame využívanie);

iii)

dopĺňať pravidlá zavedením v zmysle článkov 41 ods. 2 a článkov 45 až 48 ustanovení o vlastníctve a prístupe k údajom, poznatkom a informáciám, ktoré presahujú rámec cieľov opatrenia a ktoré nie sú potrebné na vykonávanie opatrenia a jeho využívanie (sideground);

iv)

rozšíriť pravidlá týkajúce sa využívania, ako sa uvádza v článku 48, na iné účely, ako vykonávanie opatrenia (výskumné využívanie) alebo rozvoj výsledkov komerčného využívania alebo vlastné komerčné využívanie výsledkov (priame využívanie);

v)

stanoviť osobitné kritériá na umožnenie toho, aby v zmysle článku 46 ods. 2 jeden účastník udeľoval druhému účastníkovi v rámci toho istého opatrenia ďalšie licencie;

vi)

rozšíriť za podmienok vymedzených v dohode o konzorciu uvedenej v článku 24 ods. 2 prístupové práva účastníkov, ich pridružených subjektov a tretích strán ako majiteľov licencií k výsledkom alebo podkladom na iné účely, ako vykonávanie opatrenia (výskumné využívanie), a to za vhodných podmienok vrátane finančných podmienok, alebo rozvoj výsledkov komerčného využívania alebo vlastné komerčné využívanie výsledkov (priame využívanie), ako je uvedené v článkoch 46 až 48;

vii)

podmieniť prístupové práva pre priame využívanie dohode dotknutých účastníkov, ako sa uvádza v článku 48;

viii)

dobrovoľne vykonávať šírenie prostredníctvom vedeckých publikácií formou otvoreného prístupu, ako sa uvádza v článku 43 ods. 2;

d)

financovania opatrení, ktorým sa financujúcim subjektom v oblasti elektronických komponentov a systémov umožňuje uplatňovať iné sadzby úhrady, ako sadzby uvedené v článku 28 ods. 3 v prípadoch, v ktorých jeden alebo viaceré členské štáty spolufinancujú účastníka alebo opatrenie.

Financujúci subjekt poverený úlohami plnenia rozpočtu podľa článku 58 ods. 1 písm. c) bodu i) alebo ii) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 môže uplatňovať pravidlá, ktoré sa odlišujú od pravidiel stanovených v tomto nariadení, a to len so súhlasom Komisie, ak si to vyžadujú jeho osobitné prevádzkové potreby. Komisia v takýchto prípadoch udelí svoj súhlas len za podmienky, že uvedené pravidlá sú v súlade so všeobecnými zásadami stanovenými v tomto nariadení.

4.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na priame opatrenia vykonávané Spoločným výskumným centrom.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)

„prístupové práva“ sú práva na využívanie výsledkov alebo podkladov podľa podmienok stanovených v súlade s týmto nariadením;

2)

„pridružený subjekt“ je akýkoľvek právny subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo kontroluje účastník alebo ktorý je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako účastník alebo ktorý priamo alebo nepriamo kontroluje účastníka; kontrola môže mať ktorúkoľvek z foriem stanovených v článku 8 ods. 2;

3)

„pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je zmluvnou stranou medzinárodnej dohody s Úniou, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013;

4)

„podklady“ sú akékoľvek údaje, odborné znalosti alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, hmotné alebo nehmotné vrátane práv, ako sú práva duševného vlastníctva, ktoré: i) majú účastníci v držbe pred ich pristúpením k opatreniu, ii) ktoré sú potrebné na vykonanie opatrenia alebo na využitie jeho výsledkov a iii) ktoré účastníci uviedli v súlade s článkom 45;

5)

„základný akt“ je právny akt prijatý inštitúciami Únie vo forme nariadenia, smernice alebo rozhodnutia v zmysle článku 288 ZFEÚ, ktorý poskytuje právny základ pre opatrenie;

6)

„inovačné opatrenie“ je opatrenie pozostávajúce prevažne z činností priamo zameraných na vyhotovenie plánov a úprav alebo návrhov nových, upravených alebo vylepšených výrobkov, postupov alebo služieb. Na tieto účely môžu zahŕňať vývoj prototypov, testovanie, demonštráciu, pilotnú prevádzku, veľkoobjemovú validáciu výrobkov a výrobu pre trh;

7)

„koordinačné a podporné opatrenie“ je opatrenie pozostávajúce predovšetkým zo sprievodných opatrení, akými sú normalizácia, šírenie, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, vytváranie sietí, koordinačné alebo podporné služby, politické dialógy a cvičenia a štúdie slúžiace na vzájomnú výmenu skúseností vrátane návrhových štúdií zameraných na novú infraštruktúru a môžu zahŕňať aj doplnkové činnosti vytvárania sietí a koordinácie medzi programami v rôznych krajinách;

8)

„šírenie“ je zverejnenie výsledkov akýmikoľvek vhodnými prostriedkami (okrem prostriedkov vyplývajúcich z ochrany alebo využívania výsledkov) vrátane vedeckých publikácií v akomkoľvek médiu;

9)

„využívanie“ je využitie výsledkov v ďalších výskumných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje dané opatrenie, alebo ich využitie na vývoj a vytvorenie výrobku alebo procesu a jeho uvedenie na trh, alebo na vytvorenie a poskytovanie služby, alebo použitie v normalizačných činnostiach;

10)

„spravodlivé a primerané podmienky“ sú vhodné podmienky vrátane možných finančných podmienok alebo podmienok bezplatného poskytovania, ktoré zohľadňujú konkrétne okolnosti žiadosti o prístup, napríklad skutočnú alebo potenciálnu hodnotu výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa požaduje prístup, a/alebo rozsah, dobu trvania alebo iné charakteristiky plánovaného využívania;

11)

„financujúci subjekt“ je subjekt alebo orgán, okrem Komisie, ako sa uvádza v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ktorý Komisia poverila úlohami plnenia rozpočtu v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013;

12)

„medzinárodná organizácia európskeho záujmu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo pridružené krajiny a ktorej základným cieľom je presadzovať vedeckú a technickú spoluprácu v Európe;

13)

„právny subjekt“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam;

14)

„neziskový právny subjekt“ je právny subjekt, ktorý je podľa svojej právnej formy neziskový alebo ktorý má právnu alebo štatutárnu povinnosť nerozdeľovať zisk svojim akcionárom alebo jednotlivým členom;

15)

„účastník“ je každý právny subjekt vykonávajúci opatrenie alebo časť opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013, ktorý má práva a povinnosti vo vzťahu k Únii alebo inému financujúcemu subjektu podľa tohto nariadenia;

16)

„opatrenie spolufinancované z programu“ je opatrenie financované prostredníctvom grantu, ktorého hlavným účelom je doplnenie jednotlivých výziev alebo programov financovaných inými subjektmi, než sú financujúce subjekty Únie, ktoré riadia výskumné a inovačné programy. Opatrenie spolufinancované z programu môže zahŕňať aj doplňujúce činnosti vytvárania sietí a koordinácie medzi programami v rôznych krajinách;

17)

„obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb z oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb z oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;

18)

„verejné obstarávanie inovačných riešení“ je obstarávanie, v ktorom verejní obstarávatelia konajú ako prvý zákazník inovovaných tovarov alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe a môžu zahŕňať testovanie zhody;

19)

„výsledky“ sú akékoľvek hmotné alebo nehmotné výstupy z opatrenia, ako napríklad údaje, poznatky alebo informácie, ktoré vznikajú v rámci opatrenia nezávisle od ich formy alebo povahy a nezávisle od toho, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva;

20)

„MSP“ sú mikropodniky a malé a stredné podniky, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (22);

21)

„pracovný program“ je dokument prijatý Komisiou na vykonávanie osobitného programu v súlade s článkom 5 rozhodnutia Rady 2013/743/EÚ (23);

22)

„pracovný plán“ je dokument podobný pracovnému programu Komisie, prijatý financujúcimi subjektmi, ktoré boli poverené časťou vykonania programu Horizont 2020 v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

2.   Na účely tohto nariadenia sa subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, považuje za podobný právnemu subjektu za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 131 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a článku 198 nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

3.   Na účely tohto nariadenia sa príjemcovia grantov nepovažujú za financujúce subjekty.

Článok 3

Dôvernosť informácií

V súlade s podmienkami ustanovenými vo vykonávacích dohodách, rozhodnutiach alebo zmluvách sa zachováva dôverný charakter všetkých údajov, poznatkov a informácií, ktoré boli v rámci opatrenia oznámené ako dôverné, s náležitým zreteľom na právo Únie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností a prístupu k nim.

Článok 4

Informácie, ktoré sa majú sprístupniť

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, Komisia na požiadanie sprístupní inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, ktorémukoľvek členskému štátu alebo pridruženej krajine všetky užitočné informácie, ktoré má o výsledkoch, ktoré dosiahol účastník v opatrení financovanom z finančných prostriedkov Únie, za predpokladu splnenia oboch týchto podmienok:

a)

príslušné informácie sú dôležité z hľadiska verejného záujmu;

b)

účastníci nepredložili presvedčivé a dostatočné dôvody neposkytnutia príslušných informácií.

V opatreniach vykonávaných v rámci osobitného cieľa „bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“ Komisia na požiadanie sprístupní inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie alebo vnútroštátnym orgánom členských štátov všetky užitočné informácie, ktoré má o výsledkoch, ktoré dosiahol účastník v rámci opatrenia financovaného z finančných prostriedkov Únie. Komisia o poskytnutí týchto informácií informuje účastníka. Ak o poskytnutie informácií žiada členský štát alebo inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, Komisia o ňom informuje aj všetky členské štáty.

2.   Poskytnutie informácií podľa odseku 1 sa nepovažuje za prevod akýchkoľvek práv alebo povinností Komisie alebo účastníkov na príjemcu. Príjemca však s takýmito informáciami zaobchádza ako s dôvernými, pokiaľ nebudú uverejnené alebo ich účastníci nesprístupnia verejnosti, alebo pokiaľ neboli Komisii oznámené bez obmedzenia, pokiaľ ide o ich dôverný charakter. Na utajované skutočnosti sa uplatňujú pravidlá bezpečnosti Komisie.

Článok 5

Usmernenia a informácie pre potencionálnych účastníkov

Komisia alebo príslušný financujúci subjekt v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadením (EÚ) č. 1268/2012 zabezpečia, aby sa v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov sprístupnili všetkým potenciálnym účastníkom dostatočné usmernenia a informácie, a to najmä uplatniteľná vzorová dohoda o grante.

HLAVA II

PRAVIDLÁ ÚČASTI

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 6

Formy financovania

V súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 môže mať financovanie jednu alebo niekoľko foriem uvedených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä formu grantov, cien, obstarávania alebo finančných nástrojov.

Článok 7

Právne subjekty, ktoré sa môžu zúčastňovať na opatreniach

1.   Na opatrení sa môže zúčastniť každý právny subjekt, nezávisle od miesta jeho sídla, alebo medzinárodná organizácia za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení, spolu s podmienkami stanovenými v príslušnom pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

2.   Účasť na programe Horizont 2020 alebo jeho častiach môže byť v príslušnom pracovnom programe obmedzená pre právne subjekty so sídlom v tretích krajinách, ak sa podmienky účasti právnych subjektov z členských štátov alebo ich pridružených subjektov so sídlom v tretej krajine na programoch v oblasti výskumu a inovácie v tretej krajine považujú za poškodzujúce záujmy Únie.

3.   V príslušnom pracovnom programe alebo pracovnom pláne môžu byť vylúčené subjekty, ktoré nemôžu predložiť uspokojivé záruky bezpečnosti, a to aj pokiaľ ide o bezpečnostnú previerku personálu, ak je odôvodnená z bezpečnostných dôvodov.

4.   Spoločné výskumné centrum sa môže zúčastňovať na opatreniach s rovnakými právami a povinnosťami ako právny subjekt so sídlom v členskom štáte.

Článok 8

Nezávislosť

1.   Dva právne subjekty sa považujú za navzájom nezávislé, ak ani jeden z nich nie je pod priamou alebo nepriamou kontrolou toho druhého ani pod tou istou priamou alebo nepriamou kontrolou ako ten druhý.

2.   Na účely odseku 1 môže mať kontrola najmä jednu z týchto foriem:

a)

priama alebo nepriama držba viac ako 50 % nominálnej hodnoty emitovaného základného imania príslušného právneho subjektu alebo väčšiny hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov daného subjektu;

b)

priama alebo nepriama, skutočná alebo zákonná držba rozhodovacích právomocí v rámci príslušného právneho subjektu.

3.   Na účely odseku 1 sa za vzťah kontroly samy osebe nepovažujú tieto vzťahy medzi právnymi subjektmi:

a)

tá istá verejná investičná spoločnosť, inštitucionálny investor alebo spoločnosť s rizikovým kapitálom priamo alebo nepriamo drží viac ako 50 % nominálnej hodnoty emitovaného základného imania alebo väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov;

b)

príslušné právne subjekty vlastní alebo kontroluje ten istý verejný subjekt.

KAPITOLA II

Granty

Oddiel I

Postup udeľovania grantov

Článok 9

Podmienky účasti

1.   Uplatňujú sa tieto minimálne podmienky:

a)

na opatrení sa zúčastňujú najmenej tri právne subjekty;

b)

každý z troch právnych subjektov je usadený v inom členskom štáte alebo pridruženej krajine; a

c)

tri právne subjekty uvedené v písmene b) musia byť navzájom nezávislé v zmysle článku 8.

2.   Ak je jedným z účastníkov Spoločné výskumné centrum, medzinárodná organizácia európskeho záujmu alebo subjekt vytvorený podľa práva Únie, na účely odseku 1 sa považuje za usadený v inom členskom štáte alebo inej pridruženej krajine ako je akýkoľvek členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej je usadený iný účastník toho istého opatrenia.

3.   Odchylne od odseku 1 je minimálnou podmienkou účasť jedného právneho subjektu usadeného v členskom štáte alebo pridruženej krajine v prípade:

a)

opatrení Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania;

b)

nástroja pre MSP, ak má opatrenie jasnú európsku pridanú hodnotu;

c)

opatrení spolufinancovaných z programu; a

d)

odôvodnených prípadov uvedených v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

4.   Odchylne od odseku 1 je v prípade koordinačných a podporných opatrení a opatrení zameraných na odbornú prípravu a mobilitu minimálnou podmienok účasť jedného právneho subjektu.

5.   Vo vhodných a opodstatnených prípadoch sa môžu v pracovných programoch alebo pracovných plánoch uviesť dodatočné podmienky podľa osobitných politických požiadaviek alebo podľa povahy a cieľov opatrenia, okrem iného aj podmienky týkajúce sa počtu účastníkov, druhu účastníkov a sídla.

Článok 10

Oprávnenosť na financovanie

1.   Získať finančné prostriedky od Únie sú oprávnení títo účastníci:

a)

každý právny subjekt usadený v členskom štáte alebo v pridruženej krajine alebo zriadený podľa práva Únie;

b)

každá medzinárodná organizácia európskeho záujmu;

c)

každý právny subjekt usadený v tretej krajine uvedenej v pracovnom programe.

2.   V prípade zúčastnenej medzinárodnej organizácie alebo v prípade zúčastneného právneho subjektu so sídlom v tretej krajine, ktorí nie sú oprávnení na financovanie podľa odseku 1, sa finančné prostriedky Únie môžu poskytnúť za predpokladu splnenia aspoň jednej z týchto podmienok:

a)

Komisia alebo príslušný financujúci subjekt považuje účasť za nevyhnutnú na vykonanie opatrenia;

b)

takéto financovanie je uvedené v dvojstrannej vedeckej a technickej dohode alebo akejkoľvek inej dohode medzi Úniou a medzinárodnou organizáciou, alebo, v prípade subjektov so sídlom v tretích krajinách, v dohode s krajinou, v ktorej má právny subjekt sídlo.

Článok 11

Výzvy na predkladanie návrhov

1.   Výzvy na predkladanie návrhov sa vydávajú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadením (EÚ) č. 1268/12, pričom sa zohľadňuje najmä potreba transparentnosti a nediskriminácie, ako aj flexibility zodpovedajúcej rôznej povahe odvetví výskumu a inovácie.

2.   Ako výnimka a bez toho, aby boli dotknuté ostatné prípady uvedené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012, sa výzvy na predkladanie návrhov nevydávajú pre koordinačné a podporné opatrenia a opatrenia spolufinancované z programu, ktoré vykonávajú právne subjekty uvedené v pracovných programoch alebo pracovných plánoch za predpokladu, že opatrenie nepatrí do rozsahu pôsobnosti výzvy na predkladanie návrhov.

3.   V súlade s príslušnými pravidlami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 sa poskytujú dostatočné časové obdobia na prípravu návrhov s náležitým oznámením nadchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov prostredníctvom uverejnenia pracovného programu a primeraným časovým obdobím medzi uverejnením výzvy na predkladanie návrhov a termínom na predloženie návrhu.

Článok 12

Spoločné výzvy s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami

1.   Spoločné výzvy na predkladanie návrhov s tretími krajinami alebo ich vedeckými a technickými organizáciami a agentúrami alebo s medzinárodnými organizáciami možno vydávať na účely spoločného financovania opatrení v prioritných oblastiach spoločného záujmu a očakávaného obojstranného prínosu s jasnou pridanou hodnotou pre Úniu. Návrhy sa hodnotia a vyberajú prostredníctvom spoločných postupov hodnotenia a výberu, ktoré sa dohodnú. Tieto postupy hodnotenia a výberu zabezpečia súlad so zásadami stanovenými v hlave VI nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a zahŕňajú vyváženú skupinu nezávislých expertov určených všetkými stranami.

2.   Právne subjekty, ktorým poskytuje finančné prostriedky Únia, uzavrú s Úniou alebo príslušným financujúcim subjektom dohodu o grante. V tejto dohode o grante je uvedený opis práce, ktorú majú vykonať títo účastníci a zúčastnené právne subjekty zo zapojených tretích krajín.

3.   Právne subjekty, ktorým poskytuje finančné prostriedky Únia, uzavrú so zúčastnenými právnymi subjektmi, ktoré dostávajú finančné prostriedky od príslušných tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, dohodu o koordinácii.

Článok 13

Návrhy

1.   Návrhy obsahujú návrh plánu využívania a šírenia výsledkov, ak sa to stanovuje v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

2.   Každý návrh na výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek obsahuje v prípade potreby podrobné údaje o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány dotknutých členských štátov, ako aj podrobné údaje o etických povoleniach, ktoré sa udelia. Pokiaľ ide o získavanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, inštitúcie, organizácie a výskumní pracovníci podliehajú prísnym licenčným a kontrolným požiadavkám v súlade s právnym rámcom dotknutých členských štátov.

3.   Návrh, ktorý je v rozpore s etickými zásadami alebo akýmikoľvek uplatniteľnými právnymi predpismi, alebo ktorý nespĺňa podmienky stanovené v rozhodnutí č. /2013/EÚ v pracovnom programe, pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov, môže byť kedykoľvek vylúčený z postupov hodnotenia, výberu a udeľovania finančných prostriedkov.

4.   Ak je to vhodné a spresnené v pracovnom programe alebo pracovnom pláne, v návrhoch sa objasní, akým spôsobom a do akej miery sú rodové analýzy relevantné, pokiaľ ide o obsah plánovaného projektu.

Článok 14

Etické preskúmanie

1.   Komisia systematicky vykonáva etické preskúmanie návrhov, v ktorých sa nastoľujú etické otázky. Týmto preskúmaním sa overuje dodržiavanie etických zásad a právnych predpisov a v prípade výskumu vykonávaného mimo Únie otázka, či by bol rovnaký výskum povolený v členskom štáte.

2.   Komisia zabezpečuje čo najväčšiu možnú transparentnosť procesu etického preskúmania, ako aj jeho včasné vykonanie, počas ktorého je podľa možnosti potrebné predchádzať opätovnému predkladaniu dokumentov.

Článok 15

Výberové kritériá a kritériá udeľovania finančných prostriedkov

1.   Predložené návrhy sa hodnotia na základe týchto kritérií udeľovania finančných prostriedkov:

a)

excelentnosť;

b)

vplyv;

c)

kvalita a účinnosť vykonávania.

2.   Na návrhy týkajúce sa činností Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa uplatňuje jediné kritérium uvedené v odseku 1 písm. a).

3.   Kritérium uvedené v odseku 1 písm. b) sa môže v prípade návrhov inovačných opatrení prisudzovať väčší význam.

4.   V pracovnom programe alebo pracovnom pláne sa stanovia ďalšie podrobnosti uplatňovania kritérií udeľovania prostriedkov stanovených v odseku 1 a určia sa váhy a prahy.

5.   Komisia zohľadňuje možnosť dvojfázového postupu predkladania návrhov ustanovenú v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012, ak je vhodná a v súlade s cieľmi výzvy na predkladanie návrhov.

6.   Návrhy sa zoradia na základe výsledkov hodnotenia. Výber sa uskutočňuje na základe tohto poradia.

7.   Hodnotenie vykonávajú nezávislí experti.

8.   V prípade právneho subjektu uvedeného v článku 11 ods. 2 alebo za iných náležite odôvodnených výnimočných okolností sa hodnotenie môže vykonať spôsobom, ktorý sa odchyľuje od odseku 7. Pri každom takomto hodnotení poskytuje Komisia členským štátom podrobné informácie o použitom postupe hodnotenia a o jeho výsledku.

9.   V prípadoch, keď je suma požadovaných finančných prostriedkov Únie na opatrenie 500 000 EUR alebo vyššia, Komisia alebo príslušný financujúci subjekt vopred overuje prostriedkami, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom, len finančnú spôsobilosť koordinátorov. Navyše, kde existujú pochybností o finančnej spôsobilosti koordinátora alebo ostatných účastníkov na základe dostupných informácií, Komisia alebo príslušný financujúci subjekt overuje ich finančnú spôsobilosť.

10.   Finančná spôsobilosť sa neoveruje v prípade právnych subjektov, za ktorých životaschopnosť ručí členský štát alebo pridružená krajina, ani v prípade vysokoškolských alebo stredoškolských vzdelávacích zariadení.

11.   Finančnú spôsobilosť môže zaručiť akýkoľvek iný právny subjekt, ktorého finančná spôsobilosť sa potom overí v súlade s odsekom 9.

Článok 16

Postup preskúmania hodnotenia

1.   Komisia alebo príslušný financujúci subjekt uplatnia transparentný postup preskúmania hodnotenia na účastníkov, ktorí sa domnievajú, že hodnotenie ich návrhu sa nevykonalo v súlade s postupmi stanovenými v tomto nariadení, príslušnom pracovnom programe, pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov.

2.   Žiadosť o preskúmanie sa týka konkrétneho návrhu a predkladá ju koordinátor návrhu do 30 dní od dátumu, keď Komisia alebo príslušný financujúci subjekt informoval koordinátora o výsledkoch hodnotenia.

3.   Za preskúmanie žiadosti uvedenej v odseku 2 zodpovedá Komisia alebo príslušný financujúci subjekt. Preskúmanie sa týka len procesných aspektov hodnotenia, a nie obsahu návrhu.

4.   Stanovisko k procesným aspektom procesu hodnotenia poskytne výbor na preskúmanie hodnotenia zostavený zo zamestnancov Komisie alebo zo zamestnancov príslušného financujúceho subjektu. Predsedá mu úradník Komisie alebo príslušného financujúceho subjektu z iného oddelenia než je oddelenie zodpovedné za výzvu na predkladanie návrhov. Výbor môže odporúčať jeden z týchto krokov:

a)

prehodnotenie návrhu najmä hodnotiteľmi, ktorí sa nezúčastnili na predchádzajúcom hodnotení;

b)

potvrdenie počiatočného hodnotenia.

5.   Na základe odporúčania uvedeného v odseku 4 prijme Komisia alebo príslušný financujúci subjekt rozhodnutie a oznámi ho koordinátorovi návrhu. Komisia alebo príslušný financujúci subjekt prijme toto rozhodnutie bezodkladne.

6.   Postup preskúmania nesmie oneskoriť proces výberu návrhov, ktoré nie sú predmetom žiadosti o preskúmanie.

7.   Postupom preskúmania sa nesmie brániť žiadnym iným opatreniam, ktoré môže účastník vykonávať v súlade s právom Únie.

Článok 17

Otázky a sťažnosti

1.   Komisia zabezpečí, aby pre účastníkov existoval postup na predkladanie otázok a sťažností týkajúcich sa ich účasti na programe Horizont 2020.

2.   Komisia zabezpečí, aby informácie o spôsobe registrácie obáv, otázok alebo sťažností boli prístupné všetkým účastníkom a aby boli uverejnené online.

Článok 18

Dohoda o grante

1.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracuje vzorové dohody o grante medzi Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom a účastníkmi v súlade s týmto nariadením. Ak je potrebné vzorovú dohodu o grante výrazne upraviť, Komisia ju v úzkej spolupráci s členskými štátmi podľa potreby zreviduje.

2.   Komisia alebo príslušný financujúci subjekt uzavrie s účastníkmi dohodu o grante. Vylúčenie alebo nahradenie subjektu pred podpísaním dohody o grante sa náležite odôvodní.

3.   V dohode o grante sa stanovia práva a povinnosti účastníkov a buď Komisie, alebo príslušného financujúceho subjektu, a to v súlade s týmto nariadením. Stanovia sa v nej aj práva a povinnosti právnych subjektov, ktoré sa v priebehu vykonávania opatrenia stanú účastníkmi, ako aj úloha a činnosť koordinátora konzorcia.

4.   Na základe požiadavky v pracovnom programe alebo pracovnom pláne sa v dohode o grante môžu stanoviť práva a povinnosti účastníkov, pokiaľ ide o prístupové práva, využívanie a šírenie výsledkov, okrem tých, ktoré sa uvádzajú v tomto nariadení.

5.   Podľa potreby a v možnom rozsahu odráža dohoda o grante všeobecné zásady stanovené v odporúčaní Komisie týkajúcom sa Európskej charty výskumných pracovníkov a kódexu pre nábor výskumných pracovníkov, zásady integrity výskumu, odporúčanie Komisie o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí, kódex postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie, ako aj zásadu rodovej rovnosti stanovenú v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

6.   V prípade potreby obsahuje dohoda o grante ustanovenia, ktoré zabezpečujú rešpektovanie etických zásad vrátane zriadenia nezávislej rady pre etiku a práva Komisie vykonávať audity etiky prostredníctvom nezávislých expertov.

7.   V náležite odôvodnených prípadoch môžu osobitné granty na opatrenia tvoriť súčasť partnerstva v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

Článok 19

Rozhodnutia o grantoch

V prípade potreby a v náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia v súlade s článkom 121 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 alebo príslušný financujúci subjekt namiesto uzavretia dohôd o grantoch oznamovať rozhodnutia o grantoch. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa dohôd o grantoch sa uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 20

Čas na udelenie grantu

1.   V súlade s článkom 128 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa vo výzvach na predkladanie návrhov určuje plánovaný dátum, do ktorého budú všetci žiadatelia informovaní o výsledku hodnotenia ich žiadosti, a predbežný dátum podpísania dohôd o grantoch alebo oznámenia rozhodnutí o grantoch.

2.   Základom pre dátumy uvedené v odseku 1 sú tieto lehoty:

a)

na informovanie všetkých žiadateľov o výsledku vedeckého hodnotenia ich žiadosti je maximálna lehota piatich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov;

b)

na podpísanie dohôd o grante so žiadateľmi alebo na oznámenie rozhodnutí o grante žiadateľom je maximálna lehota troch mesiacov odo dňa informovania žiadateľov, ktorí uspeli.

3.   Lehoty uvedené v odseku 2 sa môžu predĺžiť pre opatrenia Európskej rady pre výskum a vo výnimočných, náležite odôvodnených prípadoch, predovšetkým v prípade zložitých opatrení, v súvislosti s ktorými sa predložil veľký počet návrhov alebo v súvislosti s ktorými o to požiadali žiadatelia.

4.   Účastníkom sa poskytne primeraný čas na predloženie informácií a dokumentácie, ktoré sa požadujú na podpísanie dohody o grante. Komisia prijíma rozhodnutia a zasiela žiadosti o informácie čo najskôr. Opätovnému predkladaniu dokumentov sa musí podľa možnosti predchádzať.

Článok 21

Čas na vykonanie platby

Účastníkom sa finančné prostriedky vyplatia včas v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Po vyplatení finančných prostriedkov koordinátorovi o tom Komisia alebo príslušný financujúci subjekt informuje účastníkov.

Článok 22

Bezpečný elektronický systém

Každá výmena s účastníkmi vrátane uzavretia dohôd o grante, oznámenia rozhodnutí o grante a akékoľvek ich zmeny sa môžu vykonať prostredníctvom elektronického výmenného systému vytvoreného Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, ako sa stanovuje v článku 179 nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

Oddiel II

Vykonávanie

Článok 23

Vykonávanie opatrení

1.   Účastníci vykonávajú opatrenia v súlade so všetkými podmienkami a povinnosťami stanovenými v tomto nariadení, nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, nariadení (EÚ) č. 1268/2012, rozhodnutí 2013/743/EÚ, pracovnom programe alebo pracovnom pláne, vo výzve na predkladanie návrhov a v dohode o grante.

2.   Účastníci neprijímajú žiadne záväzky, ktoré sú nezlučiteľné s týmto nariadením alebo dohodou o grante. Ak si účastník neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o technické vykonávanie opatrenia, ostatní účastníci si plnia povinnosti bez akéhokoľvek doplnkového finančného príspevku Únie, pokiaľ ich Komisia alebo príslušný financujúci subjekt výslovne neoslobodí od tejto povinnosti. V prípade účastníka, ktorý si neplní povinnosti, môže Komisia v súlade s článkom 39 ods. 3 písm. a) previesť splatnú sumu z účastníckeho záručného fondu uvedeného v článku 38 koordinátorovi opatrenia. Finančná zodpovednosť každého účastníka sa obmedzuje iba na jeho vlastný dlh s výhradou ustanovení týkajúcich sa účastníckeho záručného fondu. Účastníci zabezpečia, aby Komisia alebo príslušný financujúci subjekt boli v náležitom čase informovaní o každej udalosti, ktorá by mohla závažne ovplyvniť vykonávanie opatrenia alebo záujmov Únie.

3.   Účastníci vykonajú opatrenie a na tento účel prijmú všetky nevyhnutné a primerané opatrenia. Na vykonanie opatrenia majú k dispozícii vhodné zdroje vždy tak a vtedy, ako je potrebné. Ak je to na účely vykonania opatrenia potrebné, môžu podľa podmienok stanovených v dohode o grante požiadať tretie strany vrátane subdodávateľov o vykonanie práce v rámci opatrenia alebo môžu využiť zdroje, ktoré im tretie strany poskytli vo forme vecných príspevkov. Účastníci si zachovajú zodpovednosť za vykonanú prácu voči Komisii alebo príslušnému financujúcemu subjektu a voči ostatným účastníkom.

4.   Zadávanie zákaziek subdodávateľom na účely vykonania určitých prvkov opatrenia sa obmedzuje na prípady uvedené v dohode o grante a v náležite odôvodnených prípadoch, ktoré nie je možné jasne predpokladať v čase nadobudnutia účinnosti dohody o grante.

5.   Tretie strany, ktoré nie sú subdodávateľmi, môžu vykonať prácu v rámci opatrenia za podmienok stanovených v dohode o grante. Takáto tretia strana a práca, ktorú má vykonať, sa uvedie v dohode o grante.

Náklady vynaložené týmito tretími stranami sa môžu považovať za oprávnené, ak tretia strana spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

bola by oprávnená získať finančné prostriedky, keby bola účastníkom;

b)

je pridruženým subjektom účastníka alebo má na účastníka právnu väzbu, z čoho vyplýva spolupráca, ktorá sa neobmedzuje len na toto opatrenie;

c)

je uvedená v dohode o grante;

d)

dodržiava pravidlá uplatniteľné na účastníka v súlade s dohodou o grante, pokiaľ ide o oprávnenosť nákladov a kontrolu výdavkov;

e)

akceptuje spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť s účastníkom za príspevky Únie zodpovedajúce sume vykázanej treťou stranou, ak to požaduje Komisia alebo príslušný financujúci subjekt.

6.   Tretie strany môžu účastníkovi sprístupniť aj prostriedky formou vecných príspevkov na opatrenie. Náklady vynaložené tretími stranami v súvislosti s takýmito príspevkami, ktoré poskytli bezplatne, sú oprávnené na financovanie za predpokladu, že spĺňajú podmienky ustanovené v dohode o grante.

7.   Opatrenie môže zahŕňať finančnú podporu tretím stranám za podmienok stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012. Sumy uvedené v článku 137 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 možno prekročiť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov opatrenia.

8.   Opatrenie vykonávané účastníkmi, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (24), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (25) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (26), môže zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení, ak je stanovené v pracovnom programe alebo pracovnom pláne a potrebné na jeho vykonanie. V takýchto prípadoch sa na postupy obstarávania realizovaného účastníkmi uplatňujú pravidlá stanovené v článku 51 ods. 2, 4 a 5 tohto nariadenia.

9.   Účastníci musia dodržiavať vnútroštátne právne predpisy, nariadenia a etické pravidlá krajiny, v ktorej sa bude vykonávať opatrenie. V prípade potreby sa účastníci pred začiatkom opatrenia usilujú o získanie súhlasu príslušných vnútroštátnych alebo miestnych etických výborov.

10.   Práca s využitím zvierat sa vykonáva v súlade s článkom 13 ZFEÚ a spĺňa požiadavku týkajúcu sa nahradenia, obmedzenia a zjemnenia využívania zvierat na vedecké účely v súlade s právom Únie a najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ (27).

Článok 24

Konzorcium

1.   Členovia akéhokoľvek konzorcia, ktoré sa chce zúčastniť na opatrení, vymenujú spomedzi seba jedného za koordinátora, ktorý sa uvedie v dohode o grante. Koordinátor je hlavným kontaktným bodom medzi členmi konzorcia vo vzťahoch s Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, pokiaľ sa neuvedie inak v dohode o grante alebo nenastane prípad, že si neplní svoje povinnosti stanovené v dohode o grante.

2.   Členovia konzorcia, ktoré sa zúčastňuje na opatrení, uzavrú vnútornú dohodu (ďalej len „dohoda o konzorciu“), ktorou sa stanovia ich práva a povinnosti týkajúce sa vykonávania opatrenia v súlade s dohodou o grante, s výnimkou náležite odôvodnených prípadov uvedených v pracovnom programe alebo pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov. Komisia uverejní usmernenia týkajúce sa hlavných otázok, ktorým sa môžu účastníci venovať v dohode o konzorciu.

3.   V dohode o konzorciu sa môže, okrem iného, stanoviť:

a)

vnútorná organizácia konzorcia;

b)

rozdeľovanie finančných prostriedkov Únie;

c)

pravidlá v oblasti šírenia, využívania a prístupových práv, ktoré dopĺňajú pravidlá uvedené v hlave III kapitole I tohto nariadenia a ustanovenia dohody o grante;

d)

dojednania pre riešenie vnútorných sporov;

e)

dojednania medzi účastníkmi týkajúce sa zodpovednosti, náhrady škody a zachovávania dôvernosti informácií.

Členovia konzorcia môžu uzavierať akékoľvek dojednania v rámci konzorcia, ktoré považujú za vhodné, a to v rozsahu, v ktorom tieto dojednania nie sú v rozpore s dohodou o grante alebo týmto nariadením.

4.   Konzorcium môže navrhnúť zaradenie alebo vylúčenie účastníka alebo výmenu koordinátora v súlade s príslušnými ustanoveniami dohody o grante za predpokladu, že táto zmena je v súlade s podmienkami účasti, neovplyvňuje nepriaznivo vykonávanie opatrenia a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.

Oddiel III

Formy grantov a pravidlá financovania

Článok 25

Formy grantov

Granty môžu mať ktorúkoľvek z foriem uvedených v článku 123 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a to pri zohľadnení cieľov opatrenia.

Článok 26

Oprávnenosť nákladov

1.   Podmienky oprávnenosti nákladov sú vymedzené v článku 126 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Náklady vynaložené tretími stranami v rámci činnosti môžu byť oprávnené podľa ustanovení tohto nariadenia a dohody o grante.

2.   Neoprávnené náklady sú náklady, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 1, najmä rezervy pre možné budúce straty alebo poplatky, straty v dôsledku výmenných kurzov, náklady súvisiace s návratnosťou kapitálu, náklady nahradené v súvislosti s inou činnosťou alebo programom Únie, dlh a poplatky dlhovej služby a nadmerné náklady alebo náklady vzniknuté z nedbanlivosti.

Článok 27

Priame oprávnené náklady na zamestnancov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovené v článku 26, sa priame oprávnené náklady na zamestnancov obmedzujú na mzdy a odvody do systému sociálneho zabezpečenia a iné náklady zahrnuté v odmene zamestnancov zapojených do opatrenia, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva alebo pracovnej zmluvy.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté podmienky ustanovené v článku 26, možno za priame oprávnené náklady na zamestnancov považovať aj ďalšie odmeny pre zamestnancov účastníkov, ktorí sú neziskovými právnymi subjektmi, zapojených do opatrenia vrátane platieb na základe doplnkových zmlúv, nezávisle od ich povahy, a to do výšky stanovenej v odseku 3, ak spĺňajú tieto dodatočné podmienky:

a)

sú súčasťou bežného postupu odmeňovania účastníka a vyplácajú sa konzistentným spôsobom vždy, keď je takýto druh práce alebo expertízy potrebný;

b)

kritéria na výpočet doplnkových platieb sú objektívne a účastník ich bežne uplatňuje nezávisle od použitého zdroja financovania.

3.   Ďalšie odmeny môžu byť oprávnené do výšky 8 000 EUR na osobu za rok. V súvislosti s osobou, ktorá nepracuje výhradne na účely opatrenia, sa uplatňuje hodinové obmedzenie. Toto hodinové obmedzenie sa vypočíta vydelením sumy 8 000 EUR počtom produktívnych hodín za rok vypočítaných v súlade s článkom 31.

Článok 28

Financovanie opatrenia

1.   Financovanie opatrenia nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady, od ktorých sa odpočítajú príjmy opatrenia.

2.   Za príjmy opatrenia sa považujú:

a)

prostriedky, ktoré účastníkom sprístupnili tretie strany prevodmi finančných prostriedkov alebo bezplatnými vecnými príspevkami, ktorých hodnotu účastník vykázal ako oprávnené náklady, za predpokladu, že tretia strana ich poskytla konkrétne na použitie v rámci opatrenia;

b)

príjmy vytvorené opatrením s výnimkou príjmov vytvorených využívaním výsledkov opatrenia;

c)

príjmy vytvorené predajom aktív zakúpených podľa dohody o grante do výšky nákladov na opatrenie, ktoré účastník zaúčtoval na začiatku.

3.   Sadzba jednorazovej úhrady oprávnených nákladov na opatrenie sa uplatňuje na všetky činnosti financované v rámci neho. Maximálna sadzba je stanovená v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

4.   Grant na program Horizont 2020 môže dosiahnuť najviac 100 % celkových oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania.

5.   Grant programu Horizont 2020 je obmedzený na maximálne 70 % celkových oprávnených nákladov na inovačné opatrenia a opatrenia spolufinancované z programu.

Odchylne od odseku 3 môže grant programu Horizont 2020 v prípade inovačných opatrení dosiahnuť maximálne 100 % celkových oprávnených nákladov v prípade neziskových právnych subjektov, a to bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania.

6.   Sadzby úhrad stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj v prípade opatrení, pri ktorých sa pre celé opatrenie alebo jeho časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.

Článok 29

Nepriame náklady

1.   Nepriame oprávnené náklady sa určujú uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov okrem priamych oprávnených nákladov na subdodávky a nákladov na prostriedky sprístupnené tretími stranami, ktoré sa nepoužívajú v priestoroch príjemcu, ako aj finančnej podpory tretích strán.

2.   Odchylne od odseku 1 sa nepriame náklady môžu vykazovať vo forme jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa to stanovuje v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

Článok 30

Hodnotenie úrovní financovania

Priebežné hodnotenie programu Horizont 2020 zahŕňa hodnotenie vplyvu rôznych prvkov, ktoré sa zaviedli novými úrovňami financovania stanovenými v článkoch 27, 28 a 29 tohto nariadenia, s cieľom zhodnotiť, či nový prístup viedol k vzniku neželaných situácií, ktoré nepriaznivo vplývajú na atraktívnosť programu Horizont 2020.

Článok 31

Počet produktívnych hodín za rok

1.   Oprávnené náklady na zamestnancov zahŕňajú len hodiny skutočne odpracované osobami, ktoré priamo vykonávajú práce v rámci opatrenia. Účastník musí poskytnúť dôkazy o skutočne odpracovaných hodinách obvykle prostredníctvom systému zaznamenávania času.

2.   V prípade osôb, ktoré pracujú výlučne na danom opatrení, sa nevyžaduje zaznamenávanie času. V takýchto prípadoch musí účastník podpísať vyhlásenie, ktorým potvrdzuje, že príslušná osoba pracovala výlučne na danom opatrení.

3.   Dohoda o grante obsahuje:

a)

minimálne požiadavky na systém zaznamenávania času;

b)

možnosť voľby medzi stanoveným počtom produktívnych hodín za rok a metódou na stanovenie počtu produktívnych hodín za rok, ktorý sa použije na výpočet hodinových sadzieb zamestnancov, a to pri zohľadnení obvyklých účtovných postupov účastníka.

Článok 32

Vlastníci MSP a fyzické osoby, ktoré nepoberajú mzdu

Vlastníci MSP, ktorí nepoberajú mzdu, a ostatné fyzické osoby, ktoré nepoberajú mzdu, môžu účtovať náklady na zamestnancov na základe jednotkových nákladov.

Článok 33

Jednotkové náklady

1.   V súlade s článkom 124 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 môže Komisia stanoviť metódy určovania jednotkových nákladov na základe:

a)

štatistických údajov alebo podobných objektívnych prostriedkov;

b)

kontrolovateľných údajov účastníka z minulosti.

2.   Priame oprávnené náklady na zamestnancov sa môžu financovať na základe jednotkových nákladov stanovených podľa bežných postupov nákladového účtovníctva účastníka za predpokladu, že sú v súlade s týmito súhrnnými kritériami:

a)

sú vypočítané na základe celkových skutočných nákladov na zamestnancov vykazovaných vo všeobecných účtoch účastníka, ktoré účastník môže upraviť na základe rozpočtovaných alebo odhadovaných položiek v súlade s podmienkami vymedzenými Komisiou;

b)

sú v súlade s článkami 26 a 27;

c)

zabezpečujú súlad s požiadavkou neziskovosti a zamedzenia dvojitého financovania nákladov;

d)

sú vypočítané s náležitým ohľadom na článok 31.

Článok 34

Osvedčenie o finančných výkazoch

Osvedčenie o finančných výkazoch sa vzťahuje na celkovú výšku grantu požadovanú účastníkom formou úhrady skutočných nákladov a formou jednotkových nákladov, ktoré sa uvádzajú v článku 33 ods. 2, s výnimkou súm vykázaných na základe jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov iných, ako tých, ktoré boli stanovené na základe bežných postupov nákladového účtovníctva účastníka. Osvedčenie sa predkladá len v prípade, že suma sa v čase žiadosti o vyplatenie zostatku grantu rovná 325 000 EUR alebo je vyššia.

Článok 35

Osvedčenie o metodike

1.   Účastníci, ktorí vypočítavajú a uplatňujú priame náklady na zamestnancov na základe jednotkových nákladov v súlade s článkom 33 ods. 2, môžu Komisii predložiť osvedčenie o metodike. Táto metodika musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 33 ods. 2 a spĺňať požiadavky dohody o grante.

2.   Keď Komisia schváli osvedčenie o metodike, toto osvedčenie platí pre všetky opatrenia financované podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a účastník vypočíta a uplatňuje náklady na jej základe. Po tom, ako Komisia osvedčenie o metodike schváli, schválenej metodike nepripisuje žiadnu systémovú či opakovanú chybu.

Článok 36

Audítori poverení osvedčovaním

1.   Osvedčenia o finančných výkazoch a o metodike, uvedené v článkoch 34 a 35, vypracuje nezávislý audítor kvalifikovaný na vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokladov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (28) alebo podobnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo ich vypracuje spôsobilý a nezávislý štátny úradník, ktorému príslušné vnútroštátne orgány udelili právnu spôsobilosť na vykonávanie auditu účastníka a ktorý sa nezúčastnil na vypracovaní finančných výkazov.

2.   Audítor, ktorý vydáva osvedčenie o finančných výkazoch a o metodike, udelí Komisii, Dvoru audítorov alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) na ich požiadanie prístup k podporným dokumentom a pracovným materiálom auditu, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie o finančných výkazoch alebo o metodike.

Článok 37

Kumulatívne financovanie

Opatrenie, na ktoré bol udelený grant z rozpočtu Únie, môže viesť aj k udeleniu grantu na základe nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 za predpokladu, že granty sa nevzťahujú na tie isté položky nákladov.

Oddiel IV

Záruky

Článok 38

Účastnícky záručný fond

1.   Týmto sa zriaďuje účastnícky záručný fond (ďalej len „fond“), ktorý sa vzťahuje na riziká spojené s nevymožením súm splatných Únii v rámci opatrení financovaných Komisiou prostredníctvom grantov na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES a Komisiou alebo financujúcimi subjektmi Únie v rámci programu Horizont 2020 podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení. Fond nahrádza účastnícky záručný fond zriadený podľa nariadenia (ES) č. 1906/2006 a je jeho pokračovaním.

2.   Fond je prevádzkovaný v súlade s článkom 39. Akýkoľvek finančný úrok vytvorený fondom sa pridáva do fondu a slúži výlučne na účely stanovené v článku 39 ods. 3.

3.   Ak úrok nestačí na pokrytie operácií opísaných v článku 39 ods. 3, fond nezasiahne a Komisia alebo príslušný financujúci subjekt Únie vymáha všetky dlžné sumy priamo od účastníkov alebo tretích strán.

4.   Fond sa podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 považuje za dostatočnú záruku. Od účastníkov sa nesmie prijať ani sa im uložiť žiadna dodatočná záruka s výnimkou prípadu opísaného v odseku 3 tohto článku.

5.   Účastníci opatrenia v rámci programu Horizont 2020, ktorých riziko je kryté fondom, poskytnú príspevok vo výške 5 % finančného príspevku Únie na opatrenie. Na konci opatrenia sa účastníkom prostredníctvom koordinátora vráti suma, ktorou prispeli do fondu.

6.   Sadzba príspevku účastníkov do fondu stanovená v odseku 5 sa môže znížiť na základe priebežného hodnotenia programu Horizont 2020.

Článok 39

Prevádzka fondu

1.   Fond spravuje Únia, ktorú zastupuje Komisia konajúca ako výkonný zástupca v mene účastníkov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante.

Komisia môže spravovať fond priamo alebo zveriť finančné riadenie fondu Európskej investičnej banke alebo vhodnej finančnej inštitúcii (ďalej len „depozitná banka“). Depozitná banka riadi fond podľa pokynov Komisie.

2.   Príspevok účastníkov do fondu sa môže vyrovnať z počiatočného predbežného financovania a môže sa zaplatiť do fondu v mene účastníkov.

3.   Ak účastník dlhuje Únii určité sumy, Komisia môže bez toho, aby boli dotknuté sankcie, ktoré sa môžu takémuto neplatiacemu účastníkovi uložiť, prijať jedno z týchto opatrení:

a)

previesť alebo dať depozitnej banke príkaz, aby priamo previedla splatnú sumu z fondu koordinátorovi opatrenia. Tento prevod sa uskutoční po ukončení účasti neplatiaceho účastníka na opatrení alebo jeho odvolaní z neho, ak opatrenie ešte stále prebieha a ak ostatní účastníci súhlasia s jeho vykonávaním podľa rovnakých cieľov. Sumy prevedené z fondu sa považujú za finančný príspevok Únie;

b)

účinne vymáhať túto sumu z fondu.

Komisia vydá príkaz na vymáhanie pohľadávky od daného účastníka alebo tretej strany v prospech fondu. Komisia môže na tento účel prijať rozhodnutie o vymáhaní v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

4.   Vymožené sumy predstavujú príjem pripísaný v prospech fondu v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Keď sa dokončí realizácia všetkých grantov, ktorých riziko pokrýva fond, Komisia vymôže všetky nezaplatené sumy a vráti ich do rozpočtu Únie za podmienok stanovených v rozhodnutiach legislatívneho orgánu.

KAPITOLA III

Experti

Článok 40

Vymenovanie nezávislých expertov

1.   Komisia a prípadne financujúce subjekty môžu vymenovať nezávislých expertov na vyhodnotenie návrhov v súlade s článkom 15 alebo na poskytovanie poradenstva alebo pomoci pri:

a)

hodnotení návrhov;

b)

monitorovaní vykonávania opatrení vykonávaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013, ako aj predchádzajúcich programov v oblasti výskumu a/alebo inovácie;

c)

vykonávaní politiky alebo programov Únie v oblasti výskumu a inovácie vrátane programu Horizont 2020, ako aj pri budovaní a fungovaní Európskeho výskumného priestoru;

d)

hodnotení programov v oblasti výskumu a inovácie;

e)

navrhovaní politiky Únie v oblasti výskumu a inovácie vrátane prípravy budúcich programov.

2.   Nezávislí experti sa vyberajú na základe ich zručností, skúseností a znalostí vhodných na vykonávanie úloh, ktorými sú poverení. V prípade, že nezávislí experti musia pracovať s utajovanými skutočnosťami, pred ich vymenovaním sa vyžaduje vhodná bezpečnostná previerka.

Určovanie a výber nezávislých expertov sa uskutočňuje na základe výziev na predkladanie žiadostí od jednotlivých osôb a výziev adresovaných príslušným organizáciám, ako napríklad výskumným agentúram, výskumným inštitúciám, univerzitám, normalizačným organizáciám, organizáciám občianskej spoločnosti alebo podnikom na účely zostavenia databázy kandidátov.

Ak sa to považuje za vhodné a v náležite odôvodnených prípadoch môže Komisia alebo príslušný financujúci subjekt transparentným spôsobom vybrať akéhokoľvek jednotlivého experta s vhodnými zručnosťami, ktorý v databáze nie je uvedený.

Pri vymenúvaní nezávislých expertov vykoná Komisia alebo príslušný financujúci subjekt vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o rôzne zručnosti, skúsenosti, znalosti, geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti opatrenia. Podľa potreby sa vynakladá aj snaha o dosiahnutie rovnováhy medzi súkromným a verejným sektorom.

Pri vymenúvaní nezávislých expertov môže Komisia alebo príslušný financujúci subjekt požiadať o poradenstvo poradných orgánov. V prípade opatrení Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania vymenúva Komisia expertov na základe návrhu Vedeckej rady Európskej rady pre výskum.

3.   Komisia alebo príslušný financujúci subjekt zabezpečí, aby expert, ktorý čelí konfliktu záujmov súvisiacemu so záležitosťou, ku ktorej má tento expert poskytnúť svoje stanovisko, v súvislosti s touto osobitnou záležitosťou nevykonával hodnotenia a neposkytoval poradenstvo alebo pomoc.

4.   Každá výmena s nezávislými expertmi vrátane uzavretia zmlúv o ich vymenovaní a akýchkoľvek súvisiacich zmien sa môže vykonať prostredníctvom elektronických výmenných systémov vytvorených Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, ako sa stanovuje v článku 287 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1268/2012.

5.   Mená expertov vymenovaných do funkcie osobne, ktorí pomáhajú Komisii alebo financujúcim subjektom pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a rozhodnutia 2013/743/EÚ a ich odborná oblasť sa aspoň raz ročne uverejňujú na internetovej stránke Komisie alebo príslušného financujúceho subjektu. Takéto informácie sa zhromažďujú, spracúvajú a uverejňujú v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

HLAVA III

PRAVIDLÁ UPRAVUJÚCE VYUŽÍVANIE A ŠÍRENIE VÝSLEDKOV

KAPITOLA I

Granty

Oddiel I

Výsledky

Článok 41

Vlastníctvo výsledkov

1.   Výsledky sú vlastníctvom účastníka, ktorý ich vytvoril.

2.   Ak účastníci opatrenia vytvorili výsledky spoločne a ak nemožno určiť ich jednotlivý príspevok k týmto spoločným výsledkom, alebo ak nie je možné tieto spoločné výsledky rozdeliť na účely požiadania o ochranu príslušných práv duševného vlastníctva, získania tejto ochrany alebo jej zachovania, tieto výsledky sú ich spoločným vlastníctvom. Spoluvlastníci uzavrú dohodu o rozdelení a podmienkach uplatňovania tohto spoluvlastníctva v súlade so svojimi povinnosťami podľa dohody o grante. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že v režime spoluvlastníctva nebudú pokračovať a že sa dohodnú sa na alternatívnom režime, napríklad na tom, že po vytvorení výsledkov prevedú svoje vlastnícke podiely na jediného vlastníka, pričom ostatní účastníci si zachovajú prístupové práva.

Pokiaľ nie je v dohode o spoluvlastníctve dohodnuté inak, každý zo spoluvlastníkov je oprávnený udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov v spoluvlastníctve bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalších licencií, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

ostatní spoluvlastníci musia byť o tom vopred informovaní;

b)

ostatným spoluvlastníkom sa musí poskytnúť spravodlivá a primeraná náhrada.

3.   Ak sú zamestnanci alebo akákoľvek strana pracujúca pre účastníka oprávnení nárokovať si práva na vytvorené výsledky, dotknutý účastník zabezpečí, aby bolo možné tieto práva uplatniť spôsobom zlučiteľným s jeho povinnosťami podľa dohody o grante.

Článok 42

Ochrana výsledkov

1.   Ak sú výsledky vhodné alebo sa dá odôvodnene očakávať, že sú vhodné na komerčné alebo priemyselné využitie, účastník, ktorý tieto výsledky vlastní, preskúma možnosť ich ochrany. Ak je to vzhľadom na okolnosti možné, primerané a opodstatnené, účastník ich náležite ochráni počas primeraného časového obdobia a s primeraným územným rozsahom, pričom náležite zohľadní svoje oprávnené záujmy a oprávnené záujmy, najmä komerčné, ostatných účastníkov na opatrení.

2.   Ak účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, nemá v úmysle ochraňovať výsledky, ktoré vytvoril, z iných dôvodov ako z dôvodu nemožnosti podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo chýbajúceho potenciálu na komerčné alebo priemyselné využitie, a pokiaľ účastník nemá v úmysle ich previesť z hľadiska ich ochrany na iný právny subjekt usadený v členskom štáte alebo v pridruženej krajine, o tom informuje Komisiu alebo príslušný financujúci subjekt, a to pred tým, ako dôjde k akémukoľvek šíreniu týchto výsledkov. Komisia môže v mene Únie alebo príslušného financujúceho subjektu so súhlasom dotknutého účastníka prevziať vlastníctvo týchto výsledkov a prijať potrebné kroky na ich primeranú ochranu.

Účastník môže odmietnuť udeliť súhlas len vtedy, ak preukáže, že jeho oprávnené záujmy by utrpeli značnú ujmu. V súvislosti s týmito výsledkami nesmie dôjsť k žiadnemu šíreniu dovtedy, kým Komisia alebo príslušný financujúci subjekt neprijme rozhodnutie, že neprevezme vlastníctvo výsledkov, alebo nerozhodne, že prevezme vlastníctvo, a neprijme potrebné kroky na zabezpečenie ich ochrany. Komisia alebo príslušný financujúci subjekt prijme toto rozhodnutie bez zbytočného odkladu. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

3.   Ak účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, nemá v úmysle pokračovať v ochrane výsledkov alebo nemá v úmysle usilovať sa o predĺženie takejto ochrany z iných dôvodov, než je chýbajúci potenciál na komerčné alebo priemyselné využitie, v období, ktoré nepresahuje päť rokov nasledujúcich po platbe zostatku splatných súm, musí o tom informovať Komisiu alebo príslušný financujúci subjekt, ktorý môže pokračovať v ochrane alebo ju rozšíriť prevzatím vlastníctva. Účastník môže odmietnuť udeliť súhlas len vtedy, ak preukáže, že jeho oprávnené záujmy by utrpeli značnú ujmu. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

Článok 43

Využívanie a šírenie výsledkov

1.   Každý účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, sa čo najviac snaží využiť výsledky, ktoré vlastní, alebo umožniť ich využitie inému právnemu subjektu, najmä prostredníctvom prevodu výsledkov a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 44.

V dohode o grante sa ustanovia všetky dodatočné povinnosti súvisiace s využívaním. V prípade výskumu s potenciálom na riešenie hlavných spoločenských výziev môžu dodatočné povinnosti súvisiace s využívaním zahŕňať udeľovanie licencií za nevýhradných podmienok. Všetky takéto dodatočné povinnosti sa uvedú v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

2.   Každý účastník šíri výsledky, ktoré vlastní, prostredníctvom vhodných prostriedkov a v čo najkratšom možnom čase s výhradou akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z ochrany duševného vlastníctva, pravidiel bezpečnosti alebo oprávnených záujmov. Lehoty v tejto súvislosti sa môžu stanoviť v dohode o grante.

V dohode o grante sa ustanovia všetky dodatočné povinnosti súvisiace so šírením a uvedú sa v pracovnom programe alebo pracovnom pláne.

Pokiaľ ide o šírenie výsledkov prostredníctvom vedeckých publikácií, uplatňuje sa otvorený prístup v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. Náklady súvisiace s otvoreným prístupom k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného v rámci programu Horizont 2020, vzniknuté počas trvania opatrenia, sú oprávnené na úradu za podmienok stanovených v dohode o grante. S náležitým zreteľom na článok 18 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 sa v dohode o grante nestanovia podmienky týkajúce sa otvoreného prístupu k publikáciám, čo by malo za následok dodatočné náklady na uverejnenie po skončení opatrenia.

Pokiaľ ide o šírenie výskumných údajov, v dohode o grante sa môžu v kontexte otvoreného prístupu k výskumným údajom a ich zachovávania stanoviť podmienky, na základe ktorých sa poskytne otvorený prístup k týmto výsledkom, najmä v oblasti výskumu Európskej rady pre výskum na hraniciach poznania a výskum vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti alebo v iných príslušných oblastiach, pričom sa zohľadnia oprávnené záujmy účastníkov a všetky obmedzenia týkajúce sa pravidiel ochrany údajov, pravidiel bezpečnosti alebo práv duševného vlastníctva. V takomto prípade sa v pracovnom programe alebo pracovnom pláne uvedie, či sa požaduje šírenie výskumných údajov prostredníctvom otvoreného prístupu.

Akékoľvek činnosti spojené so šírením sa vopred oznamujú ostatným účastníkom. Po oznámení môže účastník vzniesť námietky, ak preukáže, že v dôsledku zamýšľaného šírenia by jeho oprávnené záujmy v súvislosti s jeho výsledkami alebo podkladmi utrpeli závažnú ujmu. V takýchto prípadoch sa šírenie nesmie uskutočniť, pokiaľ sa nepodniknú vhodné kroky na ochranu týchto oprávnených záujmov. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

3.   Na účely monitorovania a šírenia, ktoré vykonáva Komisia alebo príslušný financujúci subjekt, poskytujú účastníci všetky informácie o svojich činnostiach, ktoré súvisia s využívaním a šírením, a poskytujú akékoľvek potrebné dokumenty v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. S výhradou oprávnených záujmov účastníkov, ktorí informácie poskytli, sa takéto informácie sprístupnia verejnosti. V dohode o grante sa okrem iného stanovia lehoty v súvislosti s touto oznamovacou povinnosťou.

4.   Všetky žiadosti o registráciu patentov, normy, publikácie alebo akékoľvek iné šírenie výsledkov, aj v elektronickej forme, pokiaľ možno obsahujú vyhlásenie, ktoré môže zahŕňať obrazové prostriedky a v ktorom sa uvádza, že opatrenie získalo finančnú podporu z Únie. Podmienky tohto vyhlásenia sa stanovia v dohode o grante.

Článok 44

Prevod výsledkov a udeľovanie licencií na ne

1.   Ak účastník prevedie vlastníctvo výsledkov, prevedie na nadobúdateľa aj svoje povinnosti týkajúce sa týchto výsledkov podľa dohody o grante vrátane povinnosti previesť tieto povinnosti pri každom následnom prevode.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti mlčanlivosti vyplývajúce zo zákonov alebo predpisov v prípade spojení a splynutí a nadobudnutí, ak ostatní účastníci ešte stále majú prístupové práva alebo ešte stále môžu požiadať o udelenie prístupových práv k výsledkom, ktoré sa majú previesť, účastník, ktorý má v úmysle previesť výsledky, o tom vopred informuje ostatných účastníkov a poskytne im dostatočné informácie o zamýšľanom novom vlastníkovi výsledkov, aby ostatným účastníkom umožnil analyzovať účinok plánovaného prevodu na možné uplatňovanie ich prístupových práv.

Po tomto oznámení môže účastník vzniesť voči prevodu vlastníctva námietky, ak preukáže, že plánovaný prevod by nepriaznivo ovplyvnil uplatňovanie jeho prístupových práv. V takom prípade sa prevod nesmie uskutočniť dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi dotknutými účastníkmi. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

Ostatní účastníci sa môžu prostredníctvom predchádzajúcej písomnej dohody vzdať svojho práva byť vopred informovaní a práva na vznesenie námietky voči prevodom vlastníctva z jedného účastníka na konkrétne určenú tretiu stranu.

2.   Za predpokladu, že je možné uplatňovať prístupové práva k výsledkom a že účastník, ktorý je vlastníkom výsledkov, spĺňa všetky ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania, môže tento účastník udeliť licenciu alebo iným spôsobom udeliť právo na ich využívanie akémukoľvek právnemu subjektu, a to aj na základe výhradného práva. Výhradné licencie na výsledky sa môžu udeliť len so súhlasom všetkých ostatných dotknutých účastníkov, ktorým sa vzdajú svojich prístupových práv k týmto výsledkom.

3.   Pokiaľ ide o výsledky vytvorené účastníkmi, ktorí získali finančné prostriedky Únie, v dohode o grante sa môže ustanoviť, že Komisia alebo príslušný financujúci subjekt môže vzniesť námietku voči prevodu vlastníctva alebo udeleniu výhradnej licencie tretím stranám usadeným v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu Horizont 2020, ak usúdi, že udelenie licencie alebo prevod nie je v súlade so záujmami rozvíjania konkurencieschopnosti hospodárstva Únie alebo je v rozpore s etickými zásadami alebo bezpečnostnými aspektmi.

V takýchto prípadoch sa prevod vlastníctva alebo udelenie výhradnej licencie neuskutoční, pokiaľ sa Komisia alebo príslušný financujúci subjekt neubezpečí, že sa poskytnú vhodné záruky.

V prípade potreby sa v dohode o grante stanoví, že Komisii alebo príslušnému financujúcemu subjektu sa musí vopred oznámiť každý takýto prevod vlastníctva alebo udelenie výhradnej licencie. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

Oddiel II

Prístupové práva k podkladom a výsledkom

Článok 45

Podklady

Účastníci v písomnej dohode akýmkoľvek spôsobom uvedú podklady svojho opatrenia.

Článok 46

Zásady uplatňovania prístupových práv

1.   Všetky žiadosti o uplatňovanie prístupových práv a všetky oznámenia o vzdaní sa prístupových práv sa predkladajú písomne.

2.   Pokiaľ nie je s vlastníkom výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa žiada o prístup, dohodnuté inak, prístupové práva nezahŕňajú právo na udeľovanie ďalších licencií.

3.   Účastníci na tom istom opatrení sa predtým, než pristúpia k dohode o grante, navzájom informujú o akomkoľvek právnom obmedzení alebo inom obmedzení udelenia prístupu k ich podkladom. V každej dohode, ktorú účastník následne uzavrie v súvislosti s podkladmi, sa zabezpečí, že sa môžu uplatňovať všetky prístupové práva.

4.   Ak účastník ukončí svoju účasť na opatrení, jeho povinnosť udeliť prístup podľa podmienok stanovených v dohode o grante tým nie je dotknutá.

5.   V dohode o konzorciu sa môže stanoviť, že v prípade, keď si účastník neplní svoje povinnosti a túto situáciu nenapraví, takýto účastník neplniaci si povinnosti už nesmie mať prístupové práva.

Článok 47

Prístupové práva v súvislosti s vykonávaním

1.   Účastník má prístupové práva k výsledkom iného účastníka na tom istom opatrení, ak tieto výsledky potrebuje na vykonávanie svojej práce v rámci opatrenia.

Tento prístup sa udeľuje bez poplatku.

2.   Účastník má prístupové práva k podkladom iného účastníka na tom istom opatrení, ak tieto podklady potrebuje na vykonávanie svojej práce v rámci opatrenia, s výhradou akýchkoľvek obmedzení podľa článku 46 ods. 3.

Takýto prístup sa udeľuje bez poplatku, pokiaľ sa účastníci pred ich pristúpením k dohode o grante nedohodnú inak.

Článok 48

Prístupové práva v súvislosti s využívaním

1.   Účastník má prístupové práva k výsledkom iného účastníka na tom istom opatrení, ak tieto výsledky potrebuje na využitie svojich vlastných výsledkov.

Takýto prístup sa udeľuje na základe dohody za spravodlivých a primeraných podmienok.

2.   Účastník má prístupové práva k podkladom iného účastníka na tom istom opatrení, ak tieto podklady potrebuje na využitie svojich vlastných výsledkov, s výhradou akýchkoľvek obmedzení podľa článku 46 ods. 3.

Takýto prístup sa udeľuje na základe dohody za spravodlivých a primeraných podmienok.

3.   Pokiaľ sa v dohode o konzorciu nestanovuje inak, má pridružený subjekt usadený v členskom štáte alebo v pridruženej krajine tiež prístupové práva k výsledkom a, s výhradou akýchkoľvek obmedzení podľa článku 46 ods. 3, k podkladom za spravodlivých a primeraných podmienok, ak sú tieto výsledky a podklady potrebné na využívanie výsledkov vytvorených účastníkom, ku ktorému je pridružený. Takéto prístupové práva sa žiadajú a získavajú priamo od účastníka, ktorý vlastní výsledky alebo podklady, pokiaľ v súlade s článkom 46 ods. 2 nie je dohodnuté inak.

4.   Žiadosť o prístup podľa odsekov 1, 2 alebo 3 sa môže predložiť do jedného roka po ukončení opatrenia, pokiaľ sa účastníci nedohodnú na inej lehote.

Článok 49

Prístupové práva pre Úniu a členské štáty

1.   Na náležite odôvodnené účely rozvoja, vykonávania a monitorovania politík alebo programov Únie majú inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie prístupové práva iba k výsledkom účastníka, ktorý získal finančné prostriedky Únie. Tieto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie.

Takýto prístup sa udeľuje bez poplatku.

2.   Pokiaľ ide o opatrenia v rámci osobitného cieľa „Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“ stanoveného v časti III prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1291/2013, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj vnútroštátne orgány členských štátov majú na účely rozvoja, vykonávania a monitorovania svojich politík alebo programov v tejto oblasti potrebné prístupové práva k výsledkom účastníka, ktorý získal finančné prostriedky Únie. Takéto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie. Takéto prístupové práva sa udeľujú bez poplatku a na základe dvojstrannej dohody stanovujúcej konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby sa tieto práva využívali len na zamýšľaný účel a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií. Takéto prístupové práva sa nerozširujú na podklady účastníka. Požadujúci členský štát, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie informujú o takýchto žiadostiach členské štáty. Na utajované skutočnosti sa uplatňujú pravidlá bezpečnosti Komisie.

HLAVA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Článok 50

Ceny

1.   Finančný príspevok Únie môže mať formu cien, ako je vymedzené v hlave VII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012.

2.   Každé udelenie ceny je podmienené prijatím vhodných záväzkov, pokiaľ ide o propagáciu. Pokiaľ ide o šírenie výsledkov, uplatňuje sa hlava III tohto nariadenia. Pracovný program alebo v pracovný plán môže obsahovať osobitné povinnosti týkajúce sa využívania a šírenia.

Článok 51

Obstarávanie, obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení

1.   Každé obstarávanie, ktoré vykonáva Komisia vo svojom mene alebo spoločne s členskými štátmi, podlieha pravidlám verejného obstarávania stanoveným v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadení (EÚ) č. 1268/2012.

2.   Financovanie Únie môže mať formu obstarávania vo fáze pred komerčným využitím alebo obstarávania inovačných riešení, ktoré vykonáva Komisia alebo príslušný financujúci subjekt vo svojom mene alebo spoločne s verejnými obstarávateľmi z členských štátov a pridružených krajín.

Postupy obstarávania:

a)

musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, riadneho finančného hospodárenia, proporcionality, s pravidlami hospodárskej súťaže a v prípade potreby so smernicami 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/81/ES alebo, ak Komisia koná vo svojom mene, s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

b)

môžu obsahovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností pre obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím na územie členských štátov a krajín pridružených k programu Horizont 2020, ak je to riadne odôvodnené cieľmi opatrení;

c)

môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov);

d)

umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorí ponúkajú najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze.

3.   Pokiaľ vo výzvach na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži nie je ustanovené inak, výsledky vytvorené prostredníctvom obstarávania, ktoré vykonáva Komisia, sú vlastníctvom Únie.

4.   Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sú ustanovené v zmluvách týkajúcich sa obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom zabezpečiť maximálne využitie výsledkov a predísť akejkoľvek nespravodlivej výhode. Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, vlastní aspoň práva duševného vlastníctva, ktoré sú s tým spojené. Verejní obstarávatelia majú aspoň práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie, alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Ak dodávateľ v stanovenom období po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužije, prevedie každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.

5.   Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sa môžu ustanoviť v zmluvách týkajúcich sa verejného obstarávania inovačných riešení s cieľom zabezpečiť maximálne využitie výsledkov a predísť akejkoľvek nespravodlivej výhode.

Článok 52

Finančné nástroje

1.   Finančné nástroje môžu mať akúkoľvek z foriem uvedených v hlave VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a vykonávajú sa v súlade s uvedenou hlavou a môžu sa kombinovať navzájom, ako aj s grantmi financovanými v rámci rozpočtu Únie, a to aj v rámci nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

2.   Odchylne od článku 140 ods. 6 druhého pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa príjmy, ako aj anuity vytvorené finančným nástrojom zriadeným podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 pripisujú v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 tomuto finančnému nástroju.

3.   Odchylne od článku 140 ods. 6 druhého pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa príjmy, ako aj anuity, ktoré sa vytvorili finančným nástrojom s rozdelením rizika zriadeným podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES a v počiatočnej fáze činnosti fondu pre rýchlorastúce a inovačné MSP (FRI1) zriadeného podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES, pripisujú v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 následnému finančnému nástroju podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 53

Nástroj pre MSP

1.   Len MSP sa môžu uchádzať o výzvy na predkladanie návrhov vydané v rámci vyhradeného nástroja pre MSP uvedeného v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013. Môžu spolupracovať s inými spoločnosťami a s výskumnými organizáciami alebo univerzitami.

2.   Po potvrdení, že spoločnosť je MSP, toto právne postavenie platí počas celého trvania projektu, a to aj v prípade, že spoločnosť v dôsledku svojho rastu neskôr prekročí hraničné hodnoty uvedené vo vymedzení pojmu MSP.

3.   V prípade nástroja pre MSP alebo grantov udeľovaných financujúcimi subjektmi alebo Komisiou, ktoré sa zameriavajú na MSP, sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva, využívanie a šírenie.

Článok 54

Zrýchlenie procesu inovácie

1.   V súlade s článkom 7 sa každý právny subjekt môže zúčastňovať na opatrení zrýchlenia procesu inovácie. Opatrenia financované v rámci zrýchlenia procesu inovácie sú inovačnými opatreniami. Výzva v rámci zrýchlenia procesu inovácie je otvorená pre návrhy týkajúce sa akejkoľvek technologickej oblasti osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ stanoveného v bode 1 časti II prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1291/2013 alebo ktoréhokoľvek z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ stanovených v bodoch 1 až 7 časti III prílohy I k uvedenému nariadeniu.

2.   Návrhy sa môžu predkladať kedykoľvek. Komisia stanoví tri konečné termíny pre každý rok na hodnotenie návrhov. Doba medzi konečným termínom a podpísaním dohody o grante alebo oznámením rozhodnutia o grante nepresiahne šesť mesiacov. Poradie návrhov sa stanoví na základe vplyvu, kvality a účinnosti vykonávania a excelentnosti, pričom kritériu vplyvu sa prisúdi väčší význam. Na akomkoľvek opatrení sa zúčastní najviac päť právnych subjektov. Výška grantu nepresiahne 3 milióny EUR.

Článok 55

Ďalšie osobitné ustanovenia

1.   V prípade opatrení, ktoré zahŕňajú činnosti spojené s bezpečnosťou, sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, obstarávanie inovačných riešení, zmeny v zložení konzorcia, utajované skutočnosti, využívanie, šírenie, otvorený prístup k výskumným publikáciám, prevody a udeľovanie licencií v súvislosti s výsledkami.

2.   V prípade opatrení na podporu existujúcich alebo nových výskumných infraštruktúr sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa používateľov infraštruktúry a ich prístupu k nim.

3.   V prípade opatrení Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o prístupové práva, prenosnosť a šírenie, alebo ktoré sa týkajú účastníkov, výskumných pracovníkov a všetkých strán, ktorých sa opatrenie týka.

4.   V prípade opatrení v oblasti odbornej prípravy a mobility sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia o záväzkoch týkajúcich sa výskumných pracovníkov, ktorí majú prospech z opatrenia, vlastníctva, prístupových práv a prenosnosti.

5.   V prípade koordinačných a podporných činností sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva, využívanie a šírenie výsledkov.

6.   V prípade znalostných a inovačných spoločenstiev EIT sa v dohode o grante môžu uviesť osobitné ustanovenia, predovšetkým pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva, využívanie a šírenie.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 56

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie trvania programu Horizont 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 57

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Nariadenie (ES) č. 1906/2006 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, toto nariadenie neovplyvňuje pokračovanie alebo úpravu vrátane celkového alebo čiastočn